SOCIÁLNA PEDAGOGIKA

Prof. Dr. Zoroslav Spevák

Čo to je sociálna pedagogika?

• Na formovaní osobnosti sa podieľajú: - biologické a psychologické faktory - ale aj výchova a prostredie Vyplyvom prostredia na výchovu a vzdelanie

jednotlivca sa zaoberajú sociologické aspekty v/v.

Sociálne prostredie – súbor všetkých spoločenských činiteľov, ktoré vlyývajú na človeka.

Aké prostredie?

• Prostredie: prírodné, organické, spoločenské.• Možnosti rozvoja človeka sú limitované

dedičnosťou. Úloha výchovy a sociálneho prostredia: rozvinúť maximálne všetky genetické dispozície („vyleštiť všetky poklady dedičnosti“)

• V strede pozornosti: socializácia deti a mládeže, sociálne podmienky, v ktorých sa v/v realizujú.

Rozdelenie sociálneho prostredia podľa veľkosti

• Mikroprostredie – najužší priestor, obývaný jednotlivcom, napr. detská izba

• Semiprostredie - rodina, kamarátske skupiny, susedské vzťahy

• Mezoprostredie – škola, pracovisko, komunita• Makroprostredie – spoločenská štrúktúra,

hospodárska a kultúrna úroveň spoločnského celku, celková úroveň štátu

• Globálne prostredie – ľudstvo ako celok, planéta, kosmos

Typy prostredia podľa charakteru teritória

• A) vidiecke• B) polovidiecke• C) mestské• D) veľkomestské Typy podľa kvantity a kvality podnetov: – podnetovo chudobné, alebo presýtené (podnetné vs. nepodnetné)

Rozdelenie sociálneho prostredia na:

• Prirodzené: rodina, rovesnícke skupiny, lokálne prostredie

• Intencionálne: škola Sociálna pedagogika je pedagogická disciplína, ktoré

skúma vplyv sociálneho prostredia na výchovný proces. Nemá doposiaľ presne vymädzené postavenia. Vznikla ako forma pomoci rizikovým a sociálne

znevýhodneným jednotlivcom a skupinám, deťom, mladým a dospelým v ekonomickej a morálnej núdzi...

Znevýhodnení, v núdzi...

• Reaguje na výchovné deficity v rodine, škole (zlyhanie rodiny, školy...)

• Socio-patologické problémy detí, mladých a dospelých, problémové deti v rodine

• Mládež ohrozená drogou, jednotlivci prepustení z väzby

• Dnes sa prešírila i na oblasť voľného času (voľnočasové aktivity, programy zdravého životného štýlu...)

• Sociálna pedagogika – životná pomoc!

Ciele a úlohy SP

• Skúmať vplyv sociálneho prostredia na výchovný proces

• Skúmať príčiny asociálneho správania, predchádzať vzniku nežiadúcich odchýlok (deviácií)

• Obnovenie normality človeka výchovnými prostriedkami: výchova k svojpomoci

• Rómska problematika, sociálno-patologické javy u detí a mládeže, kríza rodiny...

Metódy sociálnej pedagogiky

• Patria sem bežné metódy používané v humanistických disciplýnach:

- rozhovor- pozorovanie- prípadová štúdia- reedukácia - prevencia

Vzťah sociálnej pedagogiky a sociálnej práce

• Sociálna pedagogika a sociálna práca veľmi úzko súvisia a navzájom sú prepojené. Vzťah medzi nimi nie je jednoznačne vymädzený.

• Snaha o ich oddeľovania prítomná je v anglicky hovoriacich krajinách. Americký model „social work“ – psychológia , medicína, právo (klient, prípad, diagnóza).

• Snaha stotožňovať sociálnu pedagogiku a sociálnu prácu prítomná je v nemecky hovoriacich krajinách.

• Tretie, konvergnetné stanovisko (Schilling): SP a SP majú spoločné korene. V stredoveku neboli rozdiely medzi pomocou dospelým a deťom. Neskôr sa deti a mládež dostávajú do stredobodu. Starostlivosť o dospelých vyúsťuje do sociálnej práce, starostlivosť o deti a mládež do sociálnej pedagogiky.

Metódy SP

• Zvlášť sú významné tieto metódy:- Metóda výchovného dozoru- Metóda personálnej supervízie (najmä ako

metóda na integráciu a stabilizáciu osobnosti)- Podporná terapia (podpora udržania

jenotlivca, ktorý sa ppohybuje na hrane medzi normou a odklonom, posilnenie seba obrazu, rekonštrukcia vlastnej osobnosti

Špecifické metódy SP

• Metóda izolácie (nepr. od rodičov, od ich negatívneho vplyvu)

• Metódy vedúce k odolnosti – dieťa sa posilňuje v pôvodnom prostredí, aby sa rozvinula schopnosť odolávať negatívnemu tlaku rodiny

• Ochranné, liečebné a formujúce metódy, vychádzajúce z prejavených osobných citov – lásky, kamarátstva, ochrany dospelej osoby, starostlivosť o niečo (pestovanie zodpovednosti), záujmová činnosť, relaxácia, terapie, autogénny tréning a pod.

THV prof. Zelinu

• SP vychádza predovšetkým z humanistickej a emancipačnej výchovy

• THV – tvorivo humanistická výchova• Nie je problém vedieť akými máme byť,

problémom výchovy je, aby ľudia takými chceli a mohli byť.

• Teda, viac ide o prežívanie, motiváciu, city, hodnotové sústavu, tvorivosť deté a mlúdeže než o púhe poznávanie.

KEMSAK

• Výchova je dôležitejšia ako vzdelávanie (poznávanie)• Z toho vyplýva systém KEMSAK (mimopoznávacie,

nonkognitívne) funkcie osobnosti- Kognitivizácia – naučiť človeka poznávať, myslieť

riešiť problémy- Emocionalizácia – naučiť človeka cítiť, rozvíjať jeho

kompetencie pre cítenie, prežívanie, rozvíjať emócie- Motivácia – rozvíjať záujmy, potreby, túžby, chcenia

osobnosti

KEMSAK

- Socializácia – naučiť človeka žiť s inými ľuďmi, komunuikovať, vytvárať pozitívne medziľudské vzťahy

- Axiologizácia – rozvíjať hodnotovú orientáciu osobnosti, učiť hodnotiť, budovať hodnotový rebríček

- Kreativizácia – rozvíjať tvorivosť, kreatívny štýl života

Kto to je sociálny pedagóg

• Sociálny pedagóg – absolvent magisterského štúdia odbor sociálna pedagogika, alebo odbor pedagogika, so zameraním na špecializáciu sociálna pedagogika

• Je to odborník, ktorého kompetencie spočívajú v pomoci deťom, mládeži, rodičom, dospelým, v situácii narovnania deficitu socializácie a hľadania možnosti zlepšenia kvality života detí, mládeže a rodín prostredníctvom výchovy, vzdelávania, prevencie poradenstva

Princípy práce SP s klientom

• Právo klienta na sebaurčenie• Diskrétnosť• Mlčanlivosť vo veciach týkajúcich sa klienta• Empatia• Akceptácia• Individuálny prístup

Krátko z dejín SP

• Termín SP prvý použil nemecký pedagóg Diesterweg /disterveg/ v 19. st.

• Zo začiatku šlo o riešenie praktických sociálno.výchovných problémov:

• Starostlivosť o osirelé a opustené deti (sirotince) – 12-13. st.

• Prvé preventívne opatrenia proti detskému žobráctvu : naučiť deti robiť, začiatok novoveku (16-16 st.)

• Skvalitnenie výchovnej starostlivosti v sirotincoch – August Herman Franke (Halle)

Novoveké opatrenia

• Vznik polpešovní spojených s manufaktúrami (17. st.)

• Starostlivosť o deti, o chudobných (18.st.)• Johann Heinrich Pestalozzi (, pestaloci, 18-19. st.)

– najvýznamnejší švajciarsky pedagóg: pomoc vojnovým sirotám, výchovne zanedbaným deťom, chudobným. „Každý človek má byť bez ohľadu na spoločenské postavenie vychovávaný tak, aby sa z neho stala všestranne rozvinutá osobnosť“.

Johann Heinrich Pestalozzi

• Vychovávať láskou a úctou• Na hrobe: „Nič pre seba, všetko pre druhých“• Friedrich Fröbel(19. st.): detské záhradky

(kindergarten), výchova detí predškolského veku.

• Deti sú kvety, vychovávatelia záhradníci (poskytovať optimálne podmienky na rast vnútorných síl).

DETI – bytosti z blata, či zo slnca

• Antika – ambivalentný postoj k dieťaťu a detstvu:

a) náhrobné pamätníky svedčia o úcte k dieťaťu, malý nahý Éros v podobe dieťaťa (nežnosť)

b) odvrhnutie novorodeniatka, hora Tajget, pater familias, slovko puer označuje aj dieťa, ale aj otroka – nízke hodnotenie detstva, bezcitnosť

Palica z raja pochádza?

• Stredovek – kresťanská dogma o prarodičovskom hriechu

• Deti sú stelesnenie hriechu, zla, nečistoty – represívna výchova (telesné tresty, palica z raja pochádza)

• človek v malom (detstvo vlastne neexistuje)• Nenachádzame náhrobné kamene deťom,

samostatný portrét dieťaťa, až po 17. st.

Humanizmus a renesancia

• 14-16. st. Taliansko• Antropocentrizmus namiesto teocentrizma• Heliocentrizmus namiesto geocentricmu• Rozum, veda, mikroskop, teleskop (Galileo,

1609, len 9 rokov po upálení Bruna)• Nový vzťah k dieťaťu – vysoké hodnotenie,

úcta• Marcus Fabius Quntilianus (1. st. – 1416!)

Vittorino Ramboldini da Feltre14 – 15. st.

• Učiteľ nového typu• La casa giocosa – „Dom radosti“ – v lese, pri

jazere• Úcta k deťom, bez telesných trestov, príjemné

prostredie, individuálny prístup, učenie hrou, telesné cvičby, plávanie

Dieťa je poklad...

• J.A. Komenský (17. st.) – dieťa je poklad najvzácnejší

Omnia sponte fluant, absit violentia rebus• John Locke (17. st.) – proti doktrine o

prarodičovskom hriechu. Dieťa je tabula rasa. Ľudia sa rodia rovní, slobodní a racionálni. Rozdiely sú výsledkom rozdielnej skúsenosti a vzdelania. Veľký vplyv na osvietenstvo a liberálne revolúcie v Evrópe.

OSVIETENSTVO

• Namiesto obdobia viery – obdobie rozumu.• Ostro vystupujú proti kresťanstvu a cirkvi.• Vysmievajú sa z teológov, obviňujú vieru a

cirkve z vojen, násilia, prenasledovania, fanatizmu, nerozumnosti... Inkvizícia...

• Zazlievali cirkvi že dieťa a človeka považuje za zlé, nenapraviteľne zdeformované bytosti, ktoré sa bez pomoci boha nedokážu starať o seba

Človek nie je zlý

• Voltaire, Diderot, Bayle, Helvétius, Holbach – ľudia, opačne od toho čo tvrdí cirkev, sa nerodia hriešni a zlí. Sú takí, akými ich vytvorí prostredie a vzdelanie.

• Požiadavka za zlepšením podmienok života a demokratizáciou vzdelávania.

• Spločnosť treba usporiadať na základe slobody, rozumu a zákonov a nie viery, tyranie (božský pôvod panovníkovej moci), povier a fanatizmu .

Jean-Jaques Rousseau (18. st.)

• Žan Žak Ruso – otočil chápanie dieťaťa a detstva o 180°. • Dieťa prichádza na svet LEN S DOBRÝMI

VLASTNOSŤAMI, spoločnosť ho kazí• Vnútri, v dieťati všetko je dobré, vonku, mimo dieťaťa,

okolo (prostredie) všetko je zlé• Dobro v dieťati treba ochrániť pred vonkajšími

negatívnymi vplyvmi – tzv. NEGATÍVNA výchova = voľný, nehatený rast a vývin detských (pozitívnych) potenciálov. Všetko je v zárodku, v zrniečku, v dieťati – výchova je vytváranie

Každá výchova je NEPRIAMA

• ...priaznivých, optimálnych, pedagogicky dizajnovaných, podnetných (stymulatívnych) PODMIENOK, OKOLNOSTÍ! (Porovnaj: Frebel: kvet a záhradník!)

• John Dewey (džon djuji, 20. st.): každá výchova je NEPRIAMA výchova!

• Starý koncept: FORMUJEME dieťa ako plastelínu, podľa našich predstáv (SOCIOCENTRIZMUS, DOSPELOCENTRIZMUS) = „Ohýbaj ma mamko pokým som ja Janko...“

Vzpriamuj ma mamko...

• ... pokým som ja Anka!• Nový koncept: podpora dieťaťu, aby našlo

VLASTNÚ CESTU, vlastnú formulku, sebarealizáciu...

• Dž. Djuji: kopernikovský obrat – DIEŤA JE SLNKO (v strede výchovy, spoznávame a pomáhame mu aby samé spoznávalo vlastné sily a potreby). dospelí krúžia okolo neho.

DIEŤA JE SLNKO

• Najprv individuálne sily (v rodine), potom socializácia: aby dieťa silné vošlo do sociálnych vzťahov, aby stálo na vlastných nohách a myslelo vlastnou hlavou. Aby nekriticky nepodliehalo TLAKOM SKUPINY (konformizmus – experiment s kruhmy).

• Výchova vychádza z dieťaťa, z jeho potenciálov a potrieb (dispozícií, vlôh), prostredie dáva podnety, vplyvy: aj pozitívne, ale aj negatívne (aj rodina, aj škola, aj voľnočasové faktory...)

R O D I N A

• Najvýznamnejší socializačný a výchovný činiteľ• Rodinné pomery a výchova v rodine – trvalý a

hlboký základ duševného vývinu jednotlivca• Rodinná výchova - odraz rodinných vzťahov,

ktoré sa utvárajú na základe osobnostných a hodnotových kvalít rodičov a ich vzájomnej komunikácie

• Osobitne významná funkcia: v predškolskom veku a pri dospievaní dieťaťa

Súčasné fenomény

• Nízka stabilita rodín• Stúpajúca rozvodovosť• Odkladané manželstvo• Neformálne rodiny• Obmedzený počet detí• Druhotne vytvorené, rekonštruované rodiny• Homosexuálne rodiny

Funkcie rodiny

• Základ budúceho života detí – väzby v rodine, ich kvalita, komunikácia medzi rodičmi a deťmi, medzi rodičmi, medzi deťmi

• Formuje sa hodnotová orientácia, záujmy• Rodina je bio-psycho-sociálny systém• Ten systém je dynamický, neustále sa mení

Funkcie rodiny

• Biologicko-reprodukčná• Ekonomická• Výchovná – inetnzita, príklad, celková atmosféra,

vzýjomné vzťahy, stabilita... • Psychohygienická a emocionálna – bezpečie

biologické a psychické, pravidelný životný rytmus, láska, podnetyy, podpora, pomoc v citových krízach...

• Ochranná – ochrana zdravia, profylaxia pred negatívnymi sociálno-patologickými javmi

Funkcie rodiny

• Socializačná – príprava na začlenenie do spoločnosti, predstava o širšom okolí, medzigeneračné vzťahy...

• Rekreačná – organizácia a efektívne využívanie voľného času detí

Typológia rodiny

• Funkčné – spĺňajú svoje funkcie• Afunkčné – obmedzené možnosti• Dysfunkčné – negatívne vplyvy rodičov

1. Rodina úplná 2. Rorina neúplná - rodina vdovcov- rodina slobodnej matky- rodina rozvedených rodičov s deťmi- rodina bezdetná

Dysfunkčné rodiny

• Nezrelá (nedostatočne pripravení rodičia)• Preťažená – bytové, ekonomické a i. podmienky• Ambiciózna – materiálne, na úkor výchovného a

citového• Perfekcionalistická - žiada vysoké výkony, bez ohľadu

na predpoklady• Autoritárska – vyžaduje od detí slepú poslušnosť.

Uprednosťujú sa tresty.• Rozmaznávajúca (protekcionistická) – vyhovieť dieťaťu

za každú cenu

Súčasné problémy v rodine

• Rodina zanedbávajúca/týrajúca deti• Rodina so zneužívanou/ týranou ženou• Rodina, kde je prítomná choroba• Rodina s mentálne retardovaným dieťaťom• Rodina mladistvého delikventa• Rodina slobodnej matky• Rodina s dospelým alkoholikom• Rodina, ktorá sas rozvádza• Rekonštruovaná rodina• Rodina utečencov• Rómska rodina

Sociálne učenie v rodine

• Spevnenie – upevňuje sa odmenené správanie, upúšťa sa od správania, ktoré nebolo odmenené, resp. bolo potrestané

• Učenie priamym vedením – verbálne usmerňovanie, pomocou slovných inštrukcií

• Učenie napodobňovaním – pozorovanie a napodobňovanie modelu (dospelých, súrodencov, TV postáv...)

• Učenie identifikáciou – stotožnenie s rodičom, vychovávateľom, iným významným dospelým – preberajú sa jeho postoje, formy správania

Typy rodinnej výchovy

• Autoritatívna – dieťa sa musí bezpodmienečne podriadiť, konflikty, agresivita/pasivita

• Nekompromsná – kategorické požiadavky, bez výnimky, bez ohľadu na vývinové osobitosti, vek, schopnosti dieťaťa

• Ambiciózna – vysoké nároky na dieťa, bez ohľadu na reálne možnosti, stály tlak, úzkosť

Typy rodinnej výchovy

• Liberálna – dieťa si robí, čo chce, rodičia plnia všetky jeho želania – sebectvo, povýšenectvo, neschopnosť zapojiť sa do kolektívu

• Merkantilná – neodôvodnené a stále odmeňovanie – dieťa si nič nevie vážiť

• Kverulantská – mojmu dieťaťu sa stále krivdé, dieťa si zvyká za svoj neúspech obviňovať iných

• Demobilizujúca – nedostatočné podnecovanie dieťaťa

Typy rodinnej výchovy

• Patologická – alkoholici, drogovo závislí, neurotici

• Laxná – nezáujem o dieťa, bez citových väzieb• Demokratická – najvhodnejší typ, náročnosť,

ale aj úctu, láska, ale aj prísnosť, dôvera, rešpekt, oceňovanie dieťaťa, reálne a premyslené požiadavky, kontrola plnenia a hodnotenie.

Negatívne javy v rodinnej výchove

• Výchova založená na zákazoch a príkazoch• Citovo chladný postoj/ rozmamznávanie• Projekcia vlastných plánov do dieťaťa• Extrémne vysoké požiadavky na dieťa• Ochranársky postoj – odstraňovanie každej

prekážky• Protichodnosť požiadaviek rodičov,

nedôslednosť, improvizácia

Negatívne javy v rodinnej výchove

• Zanedbávanie (napr. pre nedostatok času)• Preferovanie niektorého z detí• „Kupovanie“ si dieťaťa (darčeky, materiálne

výhody)• Tvrdý, agresívny prístup, prísne tresty

Princípy rodinných vzťahov

• Útočisko, citová podpora, podpora duševného zdravia

• Budovanie a pestovanie vzťahov• Efektívna, hlboká komunikácia, empatia• Prvé roky sú kľúčové• Spoločné trávenie času• Poznanie vývinových etáp• Disciplína: averzívne metódy (trest, pokarhanie)

vystriedavať pozitívnymi stimulačnými metódami

Princípy rodinnej výchovy

• Zdravá sexuálna výchova, rozhovor o sexualite• Vplyv na intelektuálne schopnosti, pozitívny

postoj k životu• Zdravá sebaúcta detí vs. Neistota, bojazlivosť• Hodnotová sústava

NÁSILIE NAD DEŤMI

• KOLESO NÁSILIA PÁCHANÉHO NA DEŤOCH Taktiky moci a kontroly- Využívanie privilégií dospelého

(zaobchádzanie s deťmi ako so sluhami/ slúžkami, trestanie, neustále prikazovanie, vyhrávanie za každú cenu, neustále vyrušovanie dieťaťa pri rôznych aktivitách)

Taktiky moci a kontroly

• Zastrašovanie – výhražné pohľady, gestá a správanie, ničenie osobných vecí, znezžívanie fyzickej dominácie, vrieskanie, násilie nad matkou, domácim miláčkom a pod.

• Zneužívanie inštitúcií – vyhrážanie sa súdmi, políciou, školou, bohom, polepšovňou, psychiatrickou liečebňou

Taktiky moci a kontroly

• Izolácia – kontrola kontaktu s rovesníkmi, súrodencami, dospelými, matkou, starými rodičmi

• Emocionálne násilie – ponižovanie, nadávky, používanie detí akodôverníkov, používanie detí na odovzdávanie odkazov matke, nestále a náladové správanie

Taktiky moci a kontroly

• Ekonomické násilie – odopieranie základných potrieb, používanie peňazí na kontrolu správania dieťaťa, rozhadzovanie peňazí rodiny, odopieranie finančnej podpory dieťaťu, používanie detí ako ekonomického nástroja pri rozvode

• Vyhrážanie sa – opustením rodiny, samovraždy, fyzickým ublížením, domácim väzením, ublížením iným blízkym osobám

KOLESO STAROSTLIVOSTI O DIEŤA

• Osem spôsobov, ako milovať a starať sa o dieťa1. Postarajte sa O SEBA (doprajte si čas pre seba,

starajte sa o svoje zdravie, udržujte priateľstvá, prijímajte lásku)

2. Dôvera a rešpekt (uznajte právo detí mať svoje vlastné pocity, názory, priateľov/priateľky a aktivity, presadzujte nezávislosť, doprajte dieťaťu súkromie, rešpektujte pocity dieťaťa k druhému z rodičov, verte svojim deťom

KOLESO STAROSTLIVOSTI

3. Vytvárajte emocionálne bezpečie (hovorter s správajte sa tak, aby sa dieťa cítilo bezpečne a mohlo sa slobodne vyjadrovať, buďte spoľahliví, buďte láskaví)

4. Poskytujte fyzické bezpečie (poskytnite dieťaťu jedlo, strechu nad hlavou a ošatenie, naučte dieťa osobnej hygiene a stravovacím návykom, udržiavajte v rodine určitý rytmus života, ošetrite rany dieťaťa)

Koleso starostlivosti

5. Presadzujte disciplínu (buďte dôslední a zásadoví, ubezpečte sa, že pravidlá, ktoré nastolíte, sú adekvátne veku a vývinu dieťaťa, vyjadrujte sa jasne k hraniciam a očakávaniam, ktoré máte, používajte disciplínu na usmernenie, nie trestanie

6. Venujte dieťaťu čas (zúčastňujte sa na živote svojich detí, na ich aktivitách, živote v škole, na športových aktivitách, sviatkoch, poznajte ich priateľov/priateľky, zapajájte ich do vlastných aktivít, ukážte im, kto ste)

KOLESO STAROSTLIVOSTI

7. Podporujte a povzbudzujte (buďte povzbudzujúci a podporujúci, povzbudzujte deti v ich koníčkoch, dovoľte deťom, aby s vami nesúhlasili, všímajte si pokroky, ktoré dieťa robí, učte ich novým zručnostiam, dovoľte im, aby robili chyby)

8. Prejavte lásku –vyjadrujte lásku verbálne, aj fyzicky, vyjadrujte lásku vo chvíľach, keď sú vaše deti fyzicky, alebo emocionálne zranené)

ŠKOLA ako výchovný priestor

• Školská klíma – multifaktorálny jav, ktorý sa dá zažiť, no ťažko merať.

• Obsahuje v sebe vzťahy medzi členmi v skupine (triede), ich vzťah k práci (k učeniu), atmosféru nielen na hodine, ale aj mimo vyučovacích hodín, organizáciu, chod školy, jasnosť pravidiel, prístup pedagógov počas i mimo vyučovania.

Školská klíma

• Schopnosť učiteľa vytvoriť priaznivé pedagogické podmienky (socioemočnú klímu) – jedna primárnych pedagogických kompetencií

• Odlíšiť nevhodné správanie od správania ťažko prispôsobivého žiaka, ktorý potrebuje špeciálnu pomoc učiteľa

• Školská neúspešnosť žiaka – príčiny???

Školská neúspešnosť žiaka

• Tradične sa ako príčiny uvádzajú psychické nedostatky žiaka: neochota učiť sa, lajdáctvo, neschopnosť sústrediť sa, nízka motivácia atď.

• Z toho vyplývajú nápravné stratégie: tréning pozornosti, zvýšený dozor rodičov, častejšie opakovanie, doučovanie a pod.

• ALE: tieto startégie často zlyhávajú. Prečo?

Sociálne handicapy

• Sociálna rola dieťaťa v triede (izolované, šikanované...)

• Sociálne zmeny v rodine (nezamestnanosť, rozvod, choroba, nový súrodenec...)

• Postoj rodiny ku škole, hodnotová orientácia a vzdelanostná úroveň rodičov

• Výchovný štýl v rodine• Sociálna konštitúcia školy (jazyk strednej vrstvy,

životné situácie v učebniciach – pre deti z nižších vrstiev neznáme, vzdialené...)

Učiteľ ako zdroj neúspešnosti• Pedagogicky nekompetentný učiteľ, represívny, konfliktný,

pomstychtivý, nekomunikatívny, agresívny, neschopný vytvárať pozitívne vzťahy s deťmi, introvertovaný, skorumpovaný, ľahostajný, neurotik, alkoholik, autoritár....

• Školský výkon a vlohy: keď je výkon vysoký, prítomné sú aj vlohy (cudzí jazyk, husle...). ALE: nízky výkon ešte neznamená jednoznačne, že vlohy nie sú prítomné. Keď dieťa zmení školu, učiteľa, výkon môže stúpnuť!

Školská atmosféra:- Umiestnenie školskej budovy, tepelné podmienky, svetelné

podmienky, farebná úprava prostredia, hluk, vibrácie

Voľný čas

• Je charakterizovaný ako čas, ktorý zostáva jedincovi po splnení pracovných a nepracovných poviností. Po postupnom skrátení pracovného týždňa na 5 dní sa ukázalo, že voľný čas na niektorých jedincov môže pôsobiť aj deštruktívne. Išlo najmä o deti a mládež, ktoré nevedeli a nevedia voľný čas zmysluplne využiť. Sprievodným javom sa stáva nárast sociálno-patologického správania ako dôsledok zlého vyzžívania voľného času.