Peter Pollák:Politike sa učím

str. 3

Vyše pol milióna žienna Slovensku zažívanásilie

str. 8

Rómovia na Slovenskuvo fotografiiEvy Davidovej

str. 2

6/2012Ročník 22

Rómsky nový list – nezávislé kultúrno−spoločenské noviny Rómov na Slovensku • Cena 1,23€

� Poradňa pre občianske a ľudské práva získala výročnú cenu Francúzskej republiky Sloboda, rovnosť, bratstvo za svoju činnosť v oblasti ochrany ľud−ských práv na Slovensku. Zástupkyňa poradne Vanda Durbáková (vpravo) si cenu prevzala z rúk Christiane Taubira, ministerky spravodlivostifrancúzskej vlády 10. decembra v Paríži pri príležitosti medzinárodného dňa ľudských práv. Foto: Francúzske veľvyslanectvo na Slovensku.

Aj takto by mohla znieť moja odpoveď. Zdá savám to komické? Robím si z čitateľov žarty? Mojaneúcta k odberateľom? Kdeže. Sám neviem, prečonoviny nevychádzali. A podľa všetkého to nevediaani úrady, keďže nám neodpovedali ani na jednupísomnú žiadosť, v ktorej sme žiadali vysvetlenie.Alebo na Úrade vlády SR nemajú na kancelárskypapier, toner do tlačiarne, obálku a poštovú znám−ku. Neviem. Oficiálne (emailom, listom)

Košice – Paríž. Slovenská mimovládna organizá−cia Poradňa pre občianske a ľudské práva (poradňa)získala výročnú cenu Francúzskej republiky Slobo−da, rovnosť, bratstvo za svoju činnosť v oblasti ochra−ny ľudských práv na Slovensku. Toto ocenenie jejbolo udelené ako vôbec prvej mimovládnej organi−zácii z krajín postkomunistickej strednej Európy.

Cenu udeľuje každoročne od roku 1988 porad−ná inštitúcia francúzskej vlády – Komisia pre ľudsképráva – za individuálne alebo kolektívne zásluhyv oblasti ochrany ľudských práv vo svete. Poradňaocenenie získala za svoju dlhoročnú prácu v oblastiochrany ľudských práv na Slovensku, zvlášť za od−straňovanie a odmietanie praxe násilných a vynúte−ných sterilizácií rómskych žien. Zástupkyňa porad−ne Vanda Durbáková si cenu prevzala z rúk Chris−tiane Taubira, ministerky spravodlivosti francúz−skej vlády 10. decembra v Paríži pri príležitosti me−dzinárodného dňa ľudských práv.

„Toto ocenenie je pre nás symbolické, keďžeprichádza v čase, keď po desiatich rokoch boja pro−ti násilným sterilizáciám konečne Európsky súd preľudské práva odsúdil Slovensko za túto prax a od−škodnil niektoré rómske ženy. Tieto rozhodnutiasú nádejou pre nás a mnohé násilne sterilizovanérómske ženy, že slovenská vláda celej problematikebude konečne venovať nevyhnutnú pozornosť,“uviedla.

Poradňa pre občianske a ľudské práva je mimo−vládna nezisková organizácia založená v roku 2001.Venuje sa ochrane ľudských práv v Slovenskej re−publike s dôrazom na práva menšín a ochranu preddiskrimináciou. V roku 2002 zdokumentovala prí−pady násilných a vynútených sterilizácií rómskych

žien na Slovensku a odvtedy poskytuje podporurómskym ženám pri vedení súdnych sporov predsúdmi v SR a aj na Európskom súde pre ľudské prá−va a vykonáva ďalšie aktivity smerujúce k odškodne−niu obetí tejto nezákonnej praxe. Venuje sa tiežproblematike policajného násilia a bojuje proti dis−kriminácii v slovenskej spoločnosti.

Jedným z posledných úspechov poradne je roz−hodnutie Európskeho súdu pre ľudské právaz 13. novembra tohto roku v prípade I. G. a Ostatnéproti Slovensku. Tento prípad bol podaný na Eu−rópsky súd ešte v roku 2004 troma sťažovateľkami,ktoré boli násilne sterilizované v Nemocnici s poli−klinikou v Krompachoch. Ide celkovo o tretie roz−hodnutie Európskeho súdu v prospech násilne ste−rilizovaných rómskych žien za ostatný rok. Poradňavyzvala slovenskú vládu, aby už prestala zatvárať očipred týmto závažným porušením ľudských práv,uznala svoju zodpovednosť a odškodnila všetky po−škodené ženy.

„Teším sa, že nám Európsky súd dal po rokochza pravdu a uznal, že nás v nemocnici sterilizovaliproti našej vôli. V mene svojom aj ostatných róm−skych žien Európskemu súdu za to ďakujem. Záro−veň ma mrzí, že na Slovensku nám nikto neveril,a že sme sa museli domáhať svojich práv až v Štras−burgu,“ povedala pani I. G., jedna zo sťažovateliek,po tom, ako sa dozvedela o rozhodnutí súdu.

Európsky súd priznal sťažovateľkám v konaníanonymitu a ich mená a identita nesmú byť zverej−nené.

„Európsky súd v svojom rozhodnutí opäť potvr−dil, že vykonanie zákroku sterilizácie bez poskytnu−tia informovaného súhlasu predstavuje zásah do zá−

kladných ľudských práv ženy garantovaných Európ−skym dohovorom a ďalšími medzinárodnými pred−pismi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jenamieste, aby slovenská vláda už začala konečnekonať a prijala zodpovednosť za túto nezákonnúprax,“ povedala Vanda Durbáková, právna zástup−kyňa sťažovateliek.

„Toto rozhodnutie má pre nás mimoriadnyvýznam. Sťažovateľky v tomto prípade boli prvými,ktoré sa odhodlali domáhať sa spravodlivosti v prí−padoch násilnej sterilizácie. Ich odvaha a odhodla−nie boli inšpiráciou pre ostatné rómske ženy i prenás všetkých v poradni. Zároveň sa pýtame, koľkoďalších rozhodnutí musí Európsky sud prijať, abynaša vláda konečne prestala popierať svoju zodpo−vednosť za túto odsúdeniahodnú prax,“ uviedlaBarbora Bukovská, právna zástupkyňa sťažovate−liek.

Všetky sťažovateľky boli násilne sterilizovanév Nemocnici s poliklinikou v Krompachoch, pričomsťažovateľky I. G. a M. K ako mladistvé bez súhlasuich zákonných zástupcov. I. G. bola sterilizovanáv roku 2000 pri pôrode druhého dieťaťa. O vykona−ní zákroku ju nikto neinformoval, a ona sa o ňomdozvedela až o tri roky po nahliadnutí do zdravot−nej dokumentácie. M. K. bola sterilizovaná v roku1999, taktiež pri pôrode jej druhého dieťaťa. O zá−kroku sa sťažovateľka a aj jej zákonní zástupcoviadozvedeli až po jeho vykonaní. R. H. bola sterilizo−vaná pri pôrode v roku 2002 bez toho, aby k zákro−ku poskytla informovaný súhlas. Od roku 2003 savšetky tri ženy domáhali na slovenských súdoch,vrátane Ústavného súdu SR, ospravedlnenia a od−škodnenia, a tiež vystupovali ako poškodené v trest−

nom konaní, ktoré vo veci viedli orgány činnév trestnom konaní od toho roku. Jedine M. K.priznal Okresný súd v Spišskej Novej Vsi finančnéodškodnenie vo výške 1593 eur, čo však Európskysúd nepovažoval za primerané odškodnenie vzhľa−dom na charakter porušenia jej práv.

Poškodené ženy sa ešte v roku 2004 obrátili sosťažnosťou na Európsky súd pre ľudské právav Štrasburgu. V podanej sťažnosti sa domáhali, abysúd konštatoval porušenie ich práv garantovanýchEurópskym dohovorom o ochrane ľudských práv(Dohovor).

Európsky súd v svojom rozhodnutí z 13. novem−bra 2012 sťažnosti sťažovateliek I. G. a M. K. vyho−vel. Rozhodol, že vykonanie sterilizácie bez súhlasuzákonných zástupcov predstavovalo porušenie vte−dy platnej legislatívy a porušilo ich právo na ochra−nu pred krutým a neľudským zaobchádzaním podľačl. 3 Dohovoru. Európsky súd tiež vyhlásil, že trest−né vyšetrovanie, ktoré vo veci viedli orgány činnév trestnom konaní, nespĺňalo zákonné požiadavkyna účinné vyšetrovanie (tiež podľa čl. 3 Dohovo−ru). Súd ďalej konštatoval, že Slovensko aj v tomtoprípade porušilo svoju pozitívnu povinnosť podľačlánku 8 Dohovoru, a to zabezpečiť efektívnuprávnu ochranu reprodukčných práv zvlášťrómskych žien, ako zraniteľnej skupiny obyvateľ−stva.

Keďže R. H. v priebehu konania v roku 2010 zo−mrela, Európsky súd sa jej sťažnosťou nezaoberal.

Európsky súd priznal sťažovateľkám aj finančnéodškodnenie v sume 28 500 eur a 27 000 eur a prá−vo na náhradu trov konania.

Daniela Obšasníková

str. 7 ���

SERA − STRANA 2 − KULTÚRA / PREZENTÁCIA KNIHY −

Číslo 6/2012

Eva Davidová: Rómovia na Slovensku vo fotografii Evy DavidovejVýber fotografií a sprievodné titulky: Eva Davidová, Preklad do rómskeho jazyka: Inga Lukáčová 2012Digitálna úprava a výber fotografií: Jiří Valenta, Grafická úprava: Martin HajdukRedakčná úprava: Daniela ObšasníkováFotografia na prednej strane obálky: Eva Davidová, Fotografia na zadnej strane obálky: Jozef FerencRealizované s finančnou podporou Úradu vlády SR – program Kultúra národnostných menšín 2012Vydalo Združenie Jekhetane – Spolu, Prešov 2012, Náklad 700 kusovObjednávky prijíma Redakcia Romano nevo ľil, Jarková 4, 080 01 Prešov, tel.: 051/7725 283, fax: 051/7733 439,e−mail: redakcia@rnl.sk, ISBN 978−80−968744−5−3

Naše občianske združenie Jek−hetane – Spolu po niekoľkoroč−nej pauze vo svojej vydavateľskejčinnosti tohto roku urobilo napoli vydavateľskom významnýpočin. Podarilo sa nám totiž vy−dať publikáciu fotografií význam−nej rómistky a etnoložky Evy Da−vidovej. V 120 stranovej publiká−cii Rómovia na Slovensku sú de−siatky fotografií z polstoročiaživota Rómov na Slovensku. To−ho polstoročia, v ktorom už Ró−movia nesmeli kočovať, čo výraz−ne ovplyvnilo ich život. Kniha jecenná tým, že poskytuje autentic−ké zábery z konkrétnych lokalíta najmä tým, že prináša záberykonkrétnych ľudí, v konkrétnomčase. Práve kvôli tomu má publi−kácia ambíciu vyplniť prázdnemiesto v histórii rómskeho náro−da a ešte väčšiu prázdnotu z his−tórie Rómov v slovenských a eu−rópskych dejinách.

Kniha vyšla v náklade 700 kusov.Má vysokú umeleckú a faktografickúhodnotu a môže byť vítaným zdro−jom informácii pre školstvo na Slo−vensku, ale i pre vedu a umenie.

Eva Davidová, PhDr,CSc,PhDpatrí k naším popredným bádate−ľom v oblasti rómistiky, etnickýcha národnostných vzťahov. Je et−nologička, folkloristka, historičkaumenia a sociologička.

Narodila sa v roku 1932 v Pra−he, kde vyrástla a vyštudovala et−nografiu a dejiny umenia na Filo−zofickej fakulte Univerzity Karlo−vej. Od čias svojich vysokoškol−ských štúdií, od polovice päťdesia−tych rokov sa ako jedna z prvýchvenovala systematicky etnologic−

kému poznávaniu spôsobu životaa kultúry Rómov v Čechách, naMorave a na Slovensku, ktorémuzostáva potom verná po celý život.

Vždy u nej šlo o nesprostred−kovaný kontakt s autentickýmprostredím obyvateľov rómskychosád a mestských komunít, pretosa naučila i rómsky jazyk. Jej bá−dateľské úsilie bolo už od začiat−kov vedené snahou poznať zdo−kumentovať a zachytiť nielen tra−dičný spôsob života a kultúru Ró−mov, ale i meniaci sa život, sociál−ne postavenie a problémy tohtoetnika, a to i v čase, keď sa o Ró−moch – Cigánoch nič nevedeloa kedy ani v literatúre sa neboloo čo oprieť. Obtiažne to bolo naj−viac v čase, keď vtedajšia spoloč−nosť realizovala voči „cigánom“násilnú asimilačnú politiku.

Už z päťdesiatych rokov sa da−tujú jej prvé fotografie sloven−ských Rómov i olašských, do roku1959 kočovných cigánskych spo−ločenstiev zachytené na fotoapa−ráte Pentacon six, ktorému zosta−la i neskôr verná a s ktorým foto−grafovala bez akéhokoľvek vyba−venia – bez blesku či teleobjektí−vu. Z tých čias sú i jej prvé fono−grafické záznamy rómskej sloves−nej a hudobnej kultúry, ktoré za−znamenávala na magnetofóneSonet duo, s ktorým sama puto−vala na svojich cestách za pozna−ním Rómov, ich života a kultúry.A stalo sa jej to nielen odbornoutémou, ale životným poslaním.

Po skončení štúdií v roku 1957nebola možnosť pracovať v tejtotéme odborne a tak pôsobilav tom čase v rôznych kultúrnych

a ďalších inštitúciách v Prahe. V ro−ku 1960 sa rozhodla odísť do Ko−šíc, do Krajského kultúrneho stre−diska, kde v rokoch 1960 až 1962realizovala vlastné výskumy Ró−mov na východnom Slovensku.Svoje poznatky využila i pri prí−prave veľkej historicko – etnogra−fickej výstavy Cigáni východnéhoSlovenska – s dobovým dodat−kom: kedysi, dnes a zajtra a jej rea−lizácií v Košiciach v roku 1962,i pri prvej samostatnej publikáciíBez kolíb a šiatrov, ktorá bola vy−daná v Košiciach v roku 1965.

Po návrate do Prahy pokračova−la vo svojej bádateľskej práci opäťsama. Až od júna 1968 do júna1976 pracovala v Sociologickomústave ČSAV – Akadémii vied v Pra−he, kam bola v čase Pražskej jariv roku 1968 prijatá do národnost−ného oddelenia spolu s lingvistkouMilenou Hubschmannovou . Roku1976 sa s rodinou presťahovala dojužných Čiech, do ČeskéhoKrumlova, kde žije podnes. V ta−mojšom regionálnom múzeu sa bá−dateľsky zaoberala výskumom po−vojnových premien juhočeskéhopohraničia a jeho národnostnými,etnickými zmenami v dôsledkuosídlenia novým obyvateľstvom,vrátane rómskeho, najmä migrá−ciou Rómov zo Slovenska do juho−českého prostredia a premenamiživota rodín týchto nových osídlen−cov. Pracovala tu 15 rokov. V apríli1991 spolu založila Múzeum róm−skej kultúry v Brne, kde pôsobila 11rokov a položila základy jeho od−bornej a zbierkotvornej činnosti.

Donedávna prednášala národ−nostnú a etnickú problematiku na

Juhočeskej univerzite – Zdravot−ne−sociálnej fakulte v Českých Budě−joviciach, bola i hlavnou riešiteľkouprojektu o kvalite života z aspektudeterminant zdravia Rómov v Čes−kej a Slovenskej republike.

Eva Davidová spolupracujes etnologickým ústavom Akadé−mie vied ČR, s Ostravskou univer−zitou Konštantína Filozofa v Nitrea v Spišskej Novej vsi, i s radou za−hraničných inštitúcií a univerzít –

v Anglicku – Bristole, v Poľsku –vo Varšave, v Maďarsku, vo Fran−cúzsku a Rakúsku, kde v Phono−grammarchivu Rakúskej akadé−mie vied je uložená jej rozsiahlazbierka rómskych piesní a hudby.Spolupracuje i s Univerzitou v ka−nadskom Winnipegu. Je členkouInternational Romani Union – zú−častnila sa ustanovenia tejto Me−dzinárodnej rómskej únie v apríli1971 v Londýne.

Aktívne pôsobí i v medziná−rodnej vedeckej rómistickej spo−ločnosti Gypsy Lore Society, kto−rej je členkou už od od 60.rokov20.storočia. Zúčastňuje sa namnohých domácich i medziná−rodných vedeckých konferenci−ách. Je kandidátkou vied v odbo−re etnológia.

Na svojom konte má desiatkypublikácii, odborných článkovi samostatných výstav.

Kniha fotografií Evy Davido−vej o Cigánoch – Rómoch na Slo−vensku je ovocím – výsledkompolstoročnej práce autorky. Prá−ce, ktorá bola urobená s LÁSKOU.

Libanonský spisovateľ a ma−liar Chalíl Gibrán(1883 až1931), ku ktorému sa ja vždyutiekam vtedy, keď potrebujemnačerpať múdrosť, lásku a poko−ru hovorí, že všetka práca je da−romná, keď jej chýba láska. Ho−vorí tiež, že keď pracujeme napĺ−ňame časť najsmelšieho sna Ze−me, ktorý nám bol prisúdený vochvíli, kedy sa ten sen zrodil.Chálil Gibrám na otázku, čoznamená pracovať s láskou ho−vorí, že to okrem iného znamená„obdarovať všetky veci, ktoré

tvoríte, dychom vlastného du−cha.“ Hovorí, že „práca je láska,ktorú je vidieť.“ A práve taká jepolstoročná práca Evy Davido−vej. Jej fotografie sú zhmotnenouláskou k práci, ktorú robila,k tým, ktorých na svojom dnesuž starom fotoaparáte zachyti−la. V ich mladosti. V ich radosti.V žiali, v hojnosti emocialnéhoživota i v materiálnej biede. Priživote i po smrti.

Fotografie Evy Davidovej vní−mam ako napĺňanie sna Zemeo tom, že všetci sme jej deťmi.Deťmi Matky Zeme a ona – EvaDavidova prišla Cigánov – Ró−mov ukázať ostatným deťom Ze−me v celej ich nádhere, pravdi−vosti a kráse. Niet pochýb o tom,

že Eva Davidová obdarovalasvoje fotografie dychom vlastné−ho ducha a zachytila na nichdych ducha tých, ktorých svoji−mi fotografiami zvečnila.

Je veľmi dôležité ak sa vecidejú v pravý čas. Dnes už akodobré víno – vyzreté – prichá−dzajú fotografie Evy Davidovejzo života Rómov na Slovenskuv najpríhodnejšej chvíli. V pra−vý čas. V situácii, keď mnohí,ktorí nevedia nič, alebo len veľ−mi málo o tomto roky skúša−nom národe, o jeho pôvode,o jeho histórii, broja proti Ró−mom. Zvolávajú proti nim ra−sové pochody slovenskými mes−tami. Táto kniha prichádza vosvojej obrazovej časti, tedas dielom Evy Davidovej akohodnoverné, slovom nezdefor−mované, čisté a neprikrášlenésvedectvo, ktoré vyplní prázd−

ne miesto v histórii Slovenska,možno i vo vyučovaní dejepisuna školách. Zaiste i v sabauve−domovacom procese Rómov sa−motných o sebe, o svojich pred−koch, o svojej minulosti.

Vernosť je to čo sa natíska najazyk človeku v prípade, keďchce hovoriť o Eve Davidovej.Tak ako bola pri svojej prácivždy verná jednému typu tech−niky, dnes už muzeálnemu typufotoaparátu Pentacon six, takbola počas svojho produktívne−ho života verná jednej téme. Ró−mom, ich životu, ich remeslám,zvykom, obradom. Pri svojejpráci nenechávala svoje srdcechladné. S ľuďmi, ktorých foto−grafovala prežívala ich radosti,trápenia. Vedela o ich deťoch,rovnako o ich chorobách. Stava−li sa jej priateľmi, ktorých sivážila, za ktorými opakovane

prichádzala. Navzájom sa tešiliso svojich stretnutí . Rómovia jejdôverovali, púšťali ju do svojichobydlí, do svojich rodín, do svo−jich životov. Práve vďaka tomumohla vzniknúť ucelená práca.Hodnotný súbor fotografií veľ−mi pravdivo vypovedajúcicho polstoročí zo života CigánovRómov na Slovensku. Azdanajucelenejší obraz o nich. Obrazz času, ktorý bol pre samotnýchRómov zlomovým. Z času, keďako sama autorka hovorí – do−krútili sa kolesá kočovných vo−zov a dovtedy slobodní ľudia,deti prírody, deti vetra boli pri−pútaní na jedno miesto. To ho−voríme o kočovných Cigánoch.Zatiaľ čo Cigáni – Rómovia z de−dín boli presídľovaní z jednéhomiesta na iné. Spravidla z dedi−ny, kdesi nabok, na jej okraj.Pod les. Mimo obec. Mimo civili−

záciu. Preč zo zorného uhla,z pohľadu iných. Do tejto snahyspoločnosti i jednotlivcov vytes−niť biedu jedného národa naokraj záujmu svojho i spoloč−nosti prichádza Eva Davidová.Fotografuje a prináša veci, ľudía ich problémy z okraja do cen−tra. Do centra svojho záujmua teraz nám ich predkladá akoperly. Pravý poklad, ktorý za ro−ky nazbierala, navliekla našnúrku času – aby odovzdaladokonalý šperk. Ona na to, abysme mohli uvidieť Cigánov – Ró−mov na Slovensku v celej ichpravdivosti a kráse urobilavšetko. Je na čitateľovi, je nanás, či budeme schopní tu krásuvidieť a hľadať ju v potomkochtých, ktorých ona polstoročiezvečňovala. A milovala.

Daniela Obšasníková,november 2012

� Madunice, 1959 – Olašské ženy i deti – v tradičnom oblečení, v akom mnohé ženy chodia dodnes. � Moldava nad Bodvou, 1961 – Z interiéru izbičky zámožnejšej rodiny.

− ROZHOVOR − SERA − STRANA 3

Číslo 6/2012

Je historicky prvým poslancom, ktorý sa dostal v novodobých dejinách Slovenska do Národnej radySlovenskej republiky. Do politiky vstupoval s cieľom riešiť rómsku problematiku. Pripravil Rómsku refor−mu, ktorá má podstatne zmeniť situáciu v rómskych osadách. Aj preto sa rozhodol posadiť na stoličku spl−nomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Peter Pollák.

Prečo si sa rozhodol opäť vstúpiť do politikya kandidovať v marcových parlamentných voľ−bách?

Keď som v roku 2011 odišiel z Úradu splnomoc−nenca vlády SR pre rómske komunity, zažil somobrovské sklamanie a nechcel som mať s touto té−mou v najbližšom období nič spoločné. A už vôbecsom neuvažoval nad politikou. Ešte predtým som vy−stúpil zo strany Most – Híd, pretože sa strana vzdalarómskej problematiky. V tom období som sa venovallen učiteľstvu, robil som úplne niečo iné, venovalsom sa odpadovému hospodárstvu, vnikol som docelkom novej problematiky. Potreboval som oddychod rómskej témy. Ale na druhej strane, ak človekv rómskej téme existuje už niekoľko rokov, vždy tonejako pociťuje, že by ešte mohol niečo urobiť. NaVysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv.Alžbety máme pravidelné diskusie s ľuďmi z vonku,a zhodou okolnosti koncom roka 2011 rektor školypozval na túto diskusiu Igora Matoviča. Pýtal som saho, ako to myslí s Rómami. Keď odpovedal, ponúkolmi miesto na kandidátke bez toho, aby ma poznal.Vtedy som sa zasmial a poďakoval som mu. Mali smepotom ešte stretnutie, kde som mu povedal, že akchce Rómov na kandidátke, tak mu poradím. Pove−dal, že buď pôjdem ja, alebo nikto. Vtedy som sa ra−dil s mojím okruhom ľudí a dospel som k tomu, žeto beriem. Že zase pôjdem do volieb.

Ako dlho trvalo tvoje rozhodovanie?Asi mesiac a pol. Ponuku som dostal v októbri

2011, v decembri som ju prijal.

Veril si tomu, že môžeš mať šancu dostať sado parlamentu?

Veril som tomu, lebo od začiatku ma ubezpečo−val (I. Matovič), že chce mať Róma v parlamentea urobí všetko preto, aby som bol v prvej desiatkekandidátnej listiny. Hovoril, že mu nejde iba o to,aby mal Róma na kandidátke, ale aby bol Róm v par−lamente. Veril som, že to myslí vážne a úprimne.Presvedčil ma a doteraz ma o tom presviedča, že to,čo povedal pred voľbami, myslel úprimne.

Ako si prežíval volebnú noc?Toto bola moja štvrtá kampaň a nikdy som ne−

zažil pokojnejšiu noc. Prespal som ju. Zobudil somsa pred polnocou. Vonku ma čakal Stano Daniela Tomáš Hrustič, ľudia z môjho tímu. Oni mi ozná−mili, že som v parlamente.

Čo ti ako prvé napadalo?Ja som počas celej kampane veril, že výsledok

bude dobrý, že do parlamentu sa určite dostaneme.Veril som, že ľudia mi dajú hlasy. Bál som sa toho,že viac hlasov dostanem od nerómov ako od Ró−mov. Táto moja obava sa naplnila.

Prečo si nedostal viac hlasov od Rómov?Vedel som, že pri národných voľbách sa musím ve−

novať aj nerómom. Venoval som im však v kampaniveľmi málo pozornosti. Mal som kampaň v jednomžilinskom rádiu a tiež v sieti reklamných novín. Pod−statnú časť svojho času som však venoval Rómom.Mnohí Rómovia odo mňa pýtali peniaze, mnoho tzv.rómskych lídrov, ktorí ma dnes žiadajú o pomoc, mipred voľbami naznačovali, že im mám dať peniaze navoľby. Vedel som, že to nevyzerá dobre. Našou cieľo−vou skupinou bola stredná vrstva, nesústreďovali smesa na chudobné komunity.

Čakal si väčší počet hlasov?Očakával som okolo 6 – 7 tisíc hlasov, čiže môj

odhad bol dobrý a naplnil sa. Len som čakal, že viachlasov získam od Rómov.

Do parlamentu si sa dostal, no rovno doopozície… Nad čím si vtedy uvažoval?

Vtedy človek veľmi nerozmýšľa nad tým, čo uro−bí… Vedel som, že budem v opozícii, vedel som, žebudem mať priestor na to, aby som o rómskej prob−lematike rozprával v parlamente. Toto boli mojeúvodné myšlienky o tom, čo budem robiť.

Čo môžeš ako opozičný poslanec urobiť prerómsku tému?

Ak by som celé štyri roky bol v opozícii, tak obá−vam sa, že vôbec nič by som neurobil. Štyri roky bysom o tom mohol len rozprávať a nič iné. Samozrej−me, po tom, ako som sa stal poslancom, už po prvejschôdzi som túto tému v parlamente otvoril a bolato historicky prvá diskusia v parlamente pri schva−ľovaní programového vyhlásenia vlády. Diskutovalisme hodinu a pol. Predtým to v parlamente nebolo.Som rád, že do tejto diskusie sa zapojili aj moji ko−legovia z klubu Obyčajných ľudí a nezávislých osob−ností na čele s I. Matovičom. Spomínam si, že pod−predseda vlády Róbert Kaliňák trikrát vstúpil do dis−kusie a k tej téme sa vyjadroval. Vtedy sme sa ešteosobne nepoznali. Po diskusii sme sa stretli nachodbe. Vedel som, že rómska problematike pôjdepod jeho rezort, tak sme si dohodli stretnutie. Mo−jou podmienkou však bolo komplexné riešenierómskej problematiky, nie iba riešenia z bezpeč−nostného pohľadu.

Zvažoval si dlho, či budeš dobrým opozič−ným kritikom alebo pôjdeš do spolupráce soSMERom…

Ponuku na spoluprácu som mal na stole dvaa pol mesiaca. Zvažoval som všetko. Rozhodovalsom sa, čo s tým. Za tie dva mesiace sme mali aj nie−koľko jednaní, kde sme si vymenili naše predstavyriešenia problému. Na rokovania som chodil s Igo−rom Matovičom a dali sme si podmienku, že pozí−ciu vezmeme len v tom prípade, ak sa dopredu do−hodneme na agende, ktorú budeme robiť. Teda čovšetko urobíme v tomto volebnom období. Odozvazo Smeru bola pozitívna. Vtedy sme začali rozmýš−ľať o tom, či ponuku prijať alebo nie. Buď by somštyri roky v parlamente vykrikoval a tváril by som saako najväčší ľudskoprávny aktivista, najväčší Róm,a nič by som nedosiahol. Opozičné kričanie by mamožno po roku prešlo, bol by som niekde v kúte za−lezený a poberal by som plat. Druhou alternatívoubolo ísť do rizika, aj napriek tomu, že ma v Smeremôžu okabátiť a nemusí to skončiť dobre. Chcelsom otvoriť veľké témy ako vysporiadanie pozem−kov, no vedel som, že cez opozíciu to nepresadím,len spoluprácou s vládnou stranou. Nič iné mi ne−zostalo, len ísť s kožou na trh. Riskovať. Dohodao spolupráci so Smerom sa zrodila po kompromi−se. Ja som ustúpil, oni ustúpili.

Aké boli ústupky na kompromis?Smer nás nepotrebuje na to, aby mohol vládnuť,

aby mohol prijímať zákony. Ak rokuje väčšia skupi−na s menšou, tak väčšia skupina si presadí viac. Ajtak som nakoniec spokojný s tým, ako vyzerá refor−ma, lebo bez našej spolupráce by mohla vyzeraťpodstatne horšie. Represívne. Neboli by tam mater−ské školy, vysporiadanie pozemkov, oblasť zamest−nania… Možno ľudia na Slovensku vnímajú, že re−forma v oblasti sociálnej politiky je protirómska, nonie je. Ide po krku tým, ktorí robia zlé meno ostat−ným. Samozrejme, môžeme uvažovať aj nad ná−zvom reformy, prečo sme ju nazvali rómskou, keďsa dotýka všetkých. Rómska je preto, lebo je tam ko−pec opatrení, ktoré budú mať dopad hlavne na Ró−mov. Hovorím o opatreniach, ktoré napríkladdostanú Rómov na pracovný trh. V politike sa nie

všetko dá vyhrať. Zvlášť vtedy, ak si v menšine.Možno mnohí odo mňa očakávajú zázraky. Ja si touvedomujem, no nie som kúzelník.

Dlhé roky si pôsobil v mimovládnom sekto−re, ktorý teraz kritizuje rómsku reformu. Akovnímaš kritiku od silných mimovládiek, akti−vistov?

Od ktorých mimovládiek, bratislavských? Ktorésú tie silné?

Minimálne tie, ktoré dnes majú v médiáchveľký priestor…

Mimovládky, ktoré sa vyjadrujú k rómske prob−lematike, často nemajú vôbec žiadny kontakt s Ró−mami. Sedia v Bratislave a do terénu idú vtedy, keďpotrebujú niekoho školiť, nie niečo robiť. Ja sivážim všetky mimovládky, ktoré pracujú v rómskejproblematike, vážim si každého človeka, ktorý chceurobiť niečo v prospech Rómov. Len tá práca musíspočívať priamo v rómskych komunitách, nie v Bra−tislave na nejakej konferencii.

Bol si sklamaný z toho, že ťa kritizujú ľudia,s ktorými sa osobne poznáš?

Nie som sklamaný z toho, že kritizujú oblasť soci−álnej politiky, sklamaný som najviac z toho, že podľaaktivistov bola reforma pripravená bez Rómov a od−borníkov. Pripadá mi to, ako keby som prišiel z Marsua o probléme nič nevedel. Aktivisti, ktorí ma dnes kri−tizujú, zrejme zabudli na to, že som Róm, že som v tej−to problematike dosť rokov pôsobil, že tú rómskuproblematiku poznám. Nikto nech sa na Slovenskunetvári, že rómsku problematiku pozná dokonale.Získal som mandát poslanca a je mojou zodpoved−nosťou, aby som sa k tejto téme vyjadroval. Tí ostatnímajú zodpovednosť voči svojim členom, ktorých ne−musí byť veľa. Neviem, koľko členov majú tie organi−zácie, ja mám zodpovednosť voči voličom a tá je oveľaväčšia. Bol by som ten posledný, ktorý by robil niečoproti Rómom. Na reformu doplatia ľudia, ktorí nepo−sielajú svoje deti do školy, ktorí páchajú priestupky…Dnes počúvame práve toto, že Rómovia kradnú, ne−chcú pracovať, vzdelávať sa, sú neprispôsobiví… Somsi na sto percent istý, že reforma sa nedotkne len Ró−mov. Nemyslím si, že všetci Rómovia neposielajú svo−je deti do školy, že páchajú priestupky, že nechcú pra−covať. Práve reformou a tým, že sankcie nebudúuplatnené voči veľkej skupine Rómov, zistíme,a ukážeme spoločnosti, že to vôbec nie je tak, ako sato prezentuje teraz, že Rómovia sa nechcú prispôso−biť. Verím a som presvedčený, že sa nepotvrdí to, čo sidnes majorita o Rómoch myslí.

Okrem funkcie poslanca si sa rozhodol ajpre post splnomocnenca vlády SR pre rómskekomunity. Prečo? Už niekoľko rokov sa totižohľadom tohto úradu vedú diskusie, či je vôbecopodstatnený, ale aj o tom, že nemá žiadnekompetencie…

Bola to súčasť politickej dohody, že hnutie Oby−čajní ľudia a nezávislé osobnosti budú mať svojhočloveka na tomto úrade. Bránil som sa tomu dosťdlho. Nakoniec aj toto bol ústupok z mojej strany,

že som to miesto vzal. Bývalo zvykom, že moji pred−chodcovia sa k ministrom často nedostali, maximál−ne na úroveň štátneho tajomníka. Tým, že javyužívam mandát poslanca, mám ako poslanec dve−re otvorené. Pre poslanca NRSR je partnerom mi−nister, nie úradník. Samozrejme, takto posilňovaťpozíciu splnomocnenca nie je systematické, žiaľ,nič iné nám teraz ani neostáva, len využiť môj posla−necký mandát na to, aby som posilnil ten úrad.A momentálne je to výrazné posilnenie úradu.

Má teda ten úrad opodstatnenie? Nebudú sazvyšovať kompetencie úradu?

Úrad má svoje opodstatnenie, ale na otázku zvyšo−vania kompetencií by mal odpovedať SMER. Úrad bu−de opodstatnený vtedy, ak bude mať politické krytie.Nemôžeme sa hrať na to, že splnomocnenec by malbyť len odborníkom v téme. Pre Rómov je veľmi dô−ležité, aby ten úrad viedol človek, ktorý má politickékrytie. Doteraz bolo zvykom, že post splnomocnencaobsadil človek aj kvôli nejakým zásluhám. Úrad všakmusí mať v rukách človek, ktorý je politicky aktívny,pravidelne sa stretáva s politickými špičkami krajiny –lebo my Rómovia to potrebujeme. Nie je pritom dô−ležité len to, či splnomocnencom bude Róm aleboneróm, dôležité je, aby mal politické krytie.

Predstavil si základné body rómskej refor−my. Pristavím sa hlavne pri oblasti sociálnychdávok a zamestnanosti. Už dlho sa hovorío tom, že poberatelia dávok nemajú záujemhľadať si prácu, práca namiesto dávok. Aký má−te plán? Pôjde len o odpracovanie dávkyv hmotnej núdzi alebo nezamestnaní dostanúponuku reálnej práce za minimálnu mzdu?

Pre mňa je dôležité, aby ľudia nevytrhávali z kon−textu len opatrenia, ktoré sa javia ako represívne,ale aby vnímali reformu komplexne. Sociálny sys−tém je dnes nevyhovujúci, nemotivuje ľudí, aby pra−covali. Systém doslova motivuje ľudí, aby v ňom bo−li. A je jedno, či je to Róm alebo neróm. Aj preto sasociálny systém musí meniť bez ohľadu na to, kto bybol vo vláde. Všetci si uvedomujú, že sociálny sys−tém v dnešnej podobe je neudržateľný a je potreb−né ho zmeniť. A meniť sa bude výrazne. Podporovaťbude ľudí, ktorí prejavia aktivitu verejnoprospešné−ho charakteru. Sociálny systém bude rozlišovať ľu−dí, ktorí sa správajú nezodpovedne k svojej rodinea spoločnosti; a ľudí, ktorí sú zodpovední. Dnes aksociálne odkázaný človek spácha priestupok, ten jenevymožiteľný. Rodič, ktorý neposiela svoje deti doškoly, nebude môcť nastúpiť na aktivačné práce,bude dostávať len základ – nebude si môcť navýšiťsvoj príjem. Nebudeme však za nezodpovednosťrodičov trestať deti. Urobíme všetko preto, aby bo−lo o ne postarané. Nechceme, aby bolo dieťa rodi−čom odoberané, ale dieťa bude napríklad v celo−dennom výchovnom procese.

To mi je všetko jasné. Predstavme si však ro−dinu, ktorá sa správa zodpovedne, ktorá si plnívšetky povinnosti, len si nevie zohnať prácu.Dostanú takéto rodiny od štátu ponuku reálnejpráce, nie iba odpracovanie si dávky? str. 7 ���� Peter Pollák (vpravo) problém osád pozná.

SERA − STRANA 4 − ROZHOVOR −

Číslo 6/2012

Je prvým z politikov, ktorý zariskoval a na kandidátku svojho hnutia Obyčajní ľu−dia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) v predčasných parlamentných voľbách dosadilRóma – Petra Polláka. Ponúkol mu zvoliteľné mieste a dnes máme v parlamente his−toricky prvého rómskeho poslanca. Kým za vlády Ivety Radičovej bol jeho slovníkk rómskej problematike dosť ostrý, teraz je riešenie Rómov jednou z jeho priorít. Ajpreto v júni absolvoval týždňovú Tour de Roma po rómskych osadách. Igor Matovič.

Rómskej téme ste sa venovali po−čas vlády Ivety Radičovej. Váš slovníkbol však, z môjho pohľadu, extrém−ny. Kedy bol Váš prvý – priamy kon−takt s rómskou komunitou?

V septembri 2010, keď som sa v médi−ách dočítal, že na Luníku IX v Košiciachdo sanitky naložili človeka, ten v sanitkezomrel a tak ho zo sanitky vyložili nachodník, zakryli igelitom, nedali vedieťani jeho rodine a sanitka zdrhla preč.Vtedy som si povedal, že nech by som simyslel o Rómoch čokoľvek (a prizná−vam, že vtedy som sa správal k Rómomtak, že sú to tí, ktorí zneužívajú systém),ale to, čo urobili záchranári, je užprekročením nejakej hranice. Mŕtve teloby malo mať úctu, nech už bol ten človekakýkoľvek. Vtedy som sa rozhodol, že naLuník IX pôjdem a že z prvej poslaneckejvýplaty im zaplatím pohreb. Takto somto aj urobil, došiel som tam a vtedy sombol v podstate prvýkrát v takejto koncen−trovanej komunite, osade sídliskovéhocharakteru. Ešte počas cesty tam som vo−lal so svojou známou a zhovárali sme sa,že aj keď sú to príživníci na sociálnomsystéme, tak tento prípad je jednoduchoneospravedlniteľný. Hovorila mi, že samám na to pozerať trochu inak, že tí ľu−dia využívajú len ten systém, ktorý nasta−via politici. Vtedy mi tak trochu nastavilazrkadlo a odvtedy sa na túto problemati−ku snažím pozerať trocha inak. Uvedo−mujem si, že Rómovia nezneužívajú sys−tém, ale využívajú systém, ktorý politicizneužívajú na to, aby týchto ľudí kupova−li a udržiavali takýto sociálny zmierv spoločnosti. Druhý výrazný kontaktbol vtedy, keď som stretol Petra Polláka.

Pred poslednými voľbami vašehnutie urobilo dosť odvážnu vec. Nakandidátnu listinu ste umiestnili Ró−

ma, dokonca na zvoliteľné miesto.Prečo takýto odvážny krok?

Možno tým, že naozaj si úprimne uve−domujeme, že je to problém príliš veľký,príliš vážny a nechceme, aby ten prob−lém naďalej rástol a eskalovalo napätiev spoločnosti. Aj preto, že túto proble−matiku chceme úprimne riešiť, na roz−diel od ostatných politických strán, kto−ré rómsky problém potrebujú riešiť predvoľbami, aby získavali politické bodya navrhujú populistické riešenia na zís−kanie sympatií verejnosti. Aj dnes to tak−to vnímam, že politické strany, ktoré súnad priepasťou preferencií, odrazu pri−chádzajú s jedinou témou, ako si buch−núť do Rómov. Petra Polláka som stretolna diskusii so študentmi. Videl som, žeje to človek, ktorého táto problematikanaozaj zaujíma, že má úprimný záujemproblém riešiť. Ja som taký istý a tým pá−dom bez toho, aby som ho lepšie poznal,som mu ponúkol miesto na kandidátkea myslím si, že som spravil veľmi dobre.

Nebáli ste sa, že Róm na kandidát−ke Vám môže znížiť preferencie?

Nie. Chcel som ísť do toho s tým, že ajkeď sme boli pred voľbami nové hnutiea obávali sme sa dosiahnutia aspoň neja−kých percent, aj napriek tomu som bolrozhodnutý urobiť toto gesto, aj keďsom vedel, že nám to koniec koncov ne−jaké percentá zoberie, keďže väčšinováspoločnosť je naladená tak, ako je nala−dená, a na problém sa pozerá prílišskratkovito, nehľadá skutočného vinní−ka, ktorým sú politici, ktorí ten problémvytvorili a udržiavajú ho. Chcel som, abysme mali v tíme človeka, ktorý môže byťhlavne pre deti v osadách, ktoré za ničnemôžu, pozitívnym vzorom. To, čo naj−viac obyvateľom osád chýba, je práve po−zitívny vzor – pracovný, študijný. Keď bu−

dú pre deti vzoromľudia, ktorí dlhodoboprácu nemajú a majúpeniaze na pošte a nieza prácu, tak sa prav−depodobne nikam ne−pohneme. Aj z tohtodôvodu považujemPetrov pobyt v parla−mente za veľmi dô−ležitý, pretože je tosymbol pre deti v osa−dách, ktorý môžupoužívať aj ich rodičiana to, aby minimálnepovedali svojim de−ťom, že má zmyselštudovať a snažiť sa.

Pred Tour de Ro−ma ste mali na tútoproblematiku svojpohľad. Zmenil sav niečom po piatichdňoch v osadách?

Už dosť dlho nevi−ním Rómov za situá−ciu, v ktorej sa nachá−dzajú. V prvom rade

sú to politici, ktorí nastavili systém. Oninastavili pravidlá, Rómovia podľa ichpravidiel hrajú. Politici majú v rukáchnastavenie nových pravidiel, podľa kto−rých znova Rómovia budú hrať. V čom sazmenil môj pohľad, je to, že idem viacejdo hĺbky. Vynárajú sa pred nami niekedyaž zvrátenosti zákonov, ktoré sú tak na−stavené, že zbytočne vyvolávajú ne−vraživosť majority voči Rómom. Cieľomnašej tour bolo hľadanie čo najspravod−livejších riešení problému pri inej formeprerozdelenia prostriedkov, ktoré terazna túto problematiku idú. Nechcemehľadať riešenia, ktoré by boli na úkorštátneho rozpočtu.

V Jarovniciach sa na Vás Rómoviaobracali hlavne preto, že chcú prácu.Dovolím si tvrdiť, že značná časť ma−jority si myslí opak – že Rómovia pra−covať nechcú. Ako to vnímate?

Som potešený, lebo som skôr očaká−val, že Rómovia pôjdu inou cestou a bu−dú od nás žiadať vyššie sociálne dávkyalebo žiadosti typu pomôžte nám, ne−môžeme z toho vyžiť. Aj keď toto pove−dali, tak to bolo druhé v poradí. Naozaj,väčšina ľudí hovorila: Dajte nám prácu,aj my chceme robiť, nie sme príživníci,dajte nám prácu, robiť budeme. Toto jeveľmi dôležité. Taktiež je pre mňa pote−šením, že som napríklad v Žehre objavilRómov, ktorí povedali, že chcú bič na sa−mých seba. Aby príspevok na bývaniedostávala obec a tak priamo strhla penia−ze za nájom, elektrinu, vodu… Rómoviasami hľadajú spravodlivosť medzi seboua to je pre mňa pozitívny vnem, ktorýsom získal. Napríklad v obci Lomničkasom objavil, čo som si neuvedomoval,duchovné bohatstvo tých ľudí. Dedinas 2400 obyvateľmi, ktorá ma nula rozvo−dov, nula detí v detských domovoch, kdefunguje rodinná súdržnosť… Myslím si,že môže byť aj pre majoritu veľkou inšpi−ráciou po tej duchovnej stránke. Uvedo−

mil som si memento pre mňa, aby smepri tom hľadaní cesty, ako by sa mali tie−to komunity aj po materiálnej stránkepostupne dostať na úroveň ľudí a niezvierat, nemali zabúdať na to, aby to ne−pokazilo možno to duchovné bohatstvo,ktoré si nesú z minulých storočí. Ľudiav Lomničke, možno aj v iných osadách,bývajú ako v 15−stom storočí. Ale možnoaj po duchovnej stránke sú v 15−stomstoročí. Pre mňa by bolo veľmi zaujíma−vé, aby boli po materiálnej stránkemožno v 21−storočí, ale po duchovnejradšej v tom 15−stom storočí, lebo simyslím, že to príliš veľké upätie väčšino−vej spoločnosti na materiálne bohatstvoublížilo práve duchovnému bohatstvuľudí. Ľudia v minulých storočiach boli natom omnoho lepšie ako dnes.

Ako priniesť majorite pozitívnyobraz o Rómoch, ktorý ste zažili pria−mo v osadách? Médiá v tom asi veľminepomôžu, keďže dnešný obraz Ró−ma je negatívny… Čo s tým?

Spolieham sa, a viem, že to bude veľ−mi ťažké, na zdravý rozum majority.Možno veľakrát budeme musieť ísť na toaj číslami. Vysvetliť ľuďom, že je pre násomnoho lepšie investovať teraz niekoľkodesiatok miliónov do postavení škôlokv blízkosti osád alebo priamo v nich, akov budúcnosti platiť stovky miliónov eurna sociálne dávky ľuďom, ktorí budú ne−zamestnateľní. Keď teraz investujeme,v budúcnosti ušetríme. Každý večer na−šej tour sme pozývali jednotlivých ľudí,s ktorými sme sa počas dňa stretli, ale ajtri deti s najlepšími študijnými výsledka−mi spolu s rodičmi na spoločnú večeru.V Žehre som stretol zaujímavé osemroč−né dievčatko. Keď som sa s ňou rozprá−val, tá jej úprimnosť, s akou odpovedalana moje otázky, ako sa nikdy netešila naprázdniny, lebo ona by bola najradšejv škole, lebo chce byť múdra, chce byťpredavačkou ovocia – pre mňa to bol ta−

ký silný zážitok, že som sa rozhodol, žemôj výstup bude rozhovor s týmtodievčaťom. Chcem to prezentovať tak, žeuž keď pre nikoho iného, tak aspoň pretieto deti, ktoré za nič nemôžu, by smemali odložiť sváry, skratkovité riešenia,veľakrát síce ľúbivé, ale mali by smespoločne zamýšľať, ako tento problémspravodlivo, dobre a dlhodobo riešiťa pomôcť Rómom stať sa normálnousúčasťou spoločnosti.

Ponúknete svoje zistenia svojimkolegom – poslancom?

Samozrejme áno. Počas turné sme sizapisovali návrhy od ľudí, ale aj naše po−strehy. Budem ich prezentovať a chcempre ne získať aj politickú podporuvládneho Smeru−SD.

Keď ste ohlásili cestu po osadách,na Slovensku ste mali problémpožičať si karavan. Necítili ste sa taktrochu diskriminovaný?

Neberiem to ako diskrimináciu, na toslovíčko by som chcel zabudnúť. Nemu−síme sa čudovať prístupu požičovní naSlovensku po obraze, ktorý osady na Slo−vensku majú. Je moderné od bulvárnychmédií prezentovať Rómov tak, že sú todrevené chatrče, holé zadky, ušmudlanéa sopľavé deti, vrahovia, násilníci, smilní−ci… a potom obraz Luníka IX, obraz do−slova svíň, ktoré vyhadzujú odpadky zosvojich okien a potom nechajú na ostat−ných obyvateľov mesta, aby zaplatili od−pratanie. Takýto obraz vytvárajú médiá,takýto obraz vytvárajú tí zlí a problema−tickí ľudia z komunity. Potom sa nemusí−me čudovať, že človek, ktorý vlastnípožičovňu, si povie, že on má príliš rádten karavan na to, aby nám ho požičal nacestu do osád. Použili sme fintua nakoniec sme získali karavan z Čiech,keď majiteľ ani netušil, že jeho karavansa pohyboval po osadách.

Text a foto: Roman Čonka

Hino elšuno politikos, savo riskinďa u diňa pre pekeri kandidatka ko pred−časna voľbi the Romes – Petros Pollakos. Diňa leske o than ajso kaj te hel androparlament te leskeri sera predžala ko voľbi. U adaďives amen hin ko parlamentoselšuno romano poslancos. Pal e vlada la Ivetake Radičovonake has leskero va−keriben pal e romaňi problematika but ostro, u akanake o keriben pal o Roma hinleskeri prijorita. U the vaš oda andro junos has jekh kurko pro Tour de Roma palo romane tabora. Igor Matovič.

Sar sas andre vlada e Iveta Radi−čovo kerenas pal e romaňi tema. Tu−maro vakeriben sas, pal miro dikhi−ňiben, ekstremno. Kana has tumaroelšino kontaktos la romaňa komu−nitaha?

Andro septembros 2010, kanaandro medii genavas, kaj pro LuňikIX Kašate andre saňitka thode manu−šes, oda andre saňitka muľa u avkales andal e saňitka ile avri u thode prochodňikos, thode upral leste o igeli−tos, nadine te džanel aňi leskera fa−meľijake u e saňitka denašľa hed.Akor peske phenďom, kaj bi peskegondoľinavas pal o Roma hoc so(u dodžanav man, kaj akor somas koRoma avka, kaj oda hin ola, so čaviuživinen o sistemos), no oda, sokerde o zachranara, hin imar prekalo savore hranici. Mulo teštos majinel

te hel varesavi paťiv, mi has oda ma−nuš hocsavo. Akor peske phenďom,kaj džava pro Luňik IX u pal e elšuňiposlanecko viplata lenge poťinavao pohrebos. Avka ada the kerďom,geľom ode u akor somas elšunestarandre ajsi komunita, taboris prosidliskos.

Mek pal o drom odoj vičinavasjekha manušňake u vakeravas laha,the te hine priživňika pro socijalnosistemos, ta ada pripados hin jekhela−veha but džungalo,nalačho. Vakerelasmange, kaj pro oda te dikhav sikra ina−kšeder, kaj kala nipi viuživinen ča kadasistemos savo dine o politicka. Akormange avka sikra sikhaďa o gendalosu akorestar pre kadi problematika di−khav sikra inakšeder. Bud džanav kajo Roma naľikeren avri, naviuživineno sistemos, aľe viuživinen o sistemos,

savo o politika viuživinen pro oda, kajajsen manušen te cinen peske u te ľi−keren kajso socijalno ačhaviben koamaro jekhetaňiben. U dujto barozgeľipen sas akor, sar pes arakhľom lePetroha Polakoha.

Anglo voľbi tumaro zgeľipenkerďa jekh bari veca. Pre kandi−datno listina thoďan Romes, prozvoľiteľno than. Soske kajso barokeriben?

Talam anglo oda, kaj čačeste imardikhas, kaj oda hin problemos but ba−ro, but važno the nakamlo, kaj kadaproblemost buter te barol u ko jekheta−ňiben te kerel baro nalačhiben. The an−glo oda, kaj kadi problema kamas ji−lestar te kerel avri, na sar aver politika−ne seri, save ča kamen o romanoproblemos te kerel avri ča anglo voľbi,kaj te chuden o politikane punkta u va−keren pal o but bare keribena kaj techuden le manušen ko jekhetaňiben.The adaďives ada avka dikhav, kajo politikane seri, so imar maj peren an−dre but bari chev, šišitišagos, imar majaven la jekha temaha, sar peske tedemel andro Roma.

Le Peter Pollak arakhľom pre jekhdiskusia−vakeribe le sikhľarde manu−šenca. Dikhľom, kaj oda hin manuš,saves čačes kadi problema zaujiminel,u the čačeste la kamel te kerel avri. Mesom ajso isto u vaš oda bijal ada, kaj biles feder prinďarďom, leske nukinďomthan pre kandidatka u ondoľinav pes−ke, kaj kerďom but lačhes.

Nadaranas kaj vaš oda, kaj tu−men hin Rom pre kandidatka chude−na frimeder hangi?

Na. Kamľom andro oda te džal ale−ha, hoj the te kaj anglo voľbi samas ne−vipen, nevo zgeľipen u darahas či chu−daha varesavo percento, u the prekaloda somas rozhodňimen te kerel adagestos, u the te džanavas, kaj amengeoda varesave percenta the lela, boo baro jekhetaňiben hin ajso, kaj proproblemos dikhel bud ciknorestar, na−rodel ko vaš oda čačeste šaj, kaj odao politika, save kada problemos kerdeu ľikeren les mindig.

Kamavas, kaj andro amaro timoste hel manuš, savo hela nekbuter an−glo čhavore ko romane tabora lačhovzor. Oda so le manušenge ko roma−

ne tabora but chibaľinel, hin o lačhovzoros – buťakero, sikhľardo. Te he−na prekal o čhave vzor manuša, saveimar but berša na keren buťi, hin bi−buťakere u hin len love pre pošta navaš e buťi, ta pes čačeste ňikhaj na−dochudaha. U the vaš oda prekal mahin kada kaj o Peter hin andro parla−mentos but baro, vaš oda kaj odaprekal o čhave andro romane tabora,saven šaj the lengere daja the dadašaj phene kaj hin but lačho the barote sikhľol u te kamel vareso te do−chudel.

Anglo Tour de Roma dikhenasprekal adi problematika pal peskero.Visaľiľa pal varesoste pal o pandždživesa ko romane tabora?

Imar buter vachta nadikhav proRoma, kaj on šaj vaš e situacija, savihin, andre savi hine. Anglunestar odahin o politika, save kerde kadasistemos. On kerde o pravidla, o Romapal lende ča bašaven. Le politiken hinandro vasta o keriben le pravidlenge,pal save pale o Roma bašavena. Palsoste pes visarďa miro dikhiňiben, hinoda kaj buter kamav te džanel. Sik−

haven pes angle amende but nalačhe,diline zakoni, save hin kerde avka, kajzbitičnones vičinen maškar o manušao nalačhiben ko Roma. Kamľam palamaro tour−drom te rodel so nekfederkeriben ale problemoske te pesinakšeder ulavena o love, save aka−nake imar džam prekal ada prob−lemos. Nakamas te rodel o drom, savohela andal e šeba le themeskerelovendar.

Jarovnicende tumendar o Romamangenas buťi. Šaj peske domukavte phenel, kaj e majorita peskegondoľinel, kaj o Roma nakamen tekerel. So pre oda tumen?

Som lošado, bo užaravas kaj o Ro−ma džana aver dromeha u mangenaamendar buter love abo mangena kajlenge te šigitinas, bo našťi dživen avri.U the te kada phende, ta oda sas aždujto lengero pheňiben. Čačeste, majsavore manuša vakerenas: Den amenbuťi, the amen kamas te kerel buťi,nasam priživňika, den amen buťi,keraha la.

Oda hin but baro. U the prekal maoda hin lošalo, kaj Žehrate arakhľom le

� Igor Matovič (vpravo) počas cesty po osadách.

� Igo Matovič (vľavo) chce zmeniť situáciu v osadách.

Číslo 6/2012

− ROZHOVOR − SERA − STRANA 5

Romen, save phende kaj kamen bičoskorkore pre peste. Kaj o love pro kherte chudel o gav u avka te poťinel vašo kher, elektrika, paňi...

O Roma korkore maškar pesteroden o čačipen u oda hin prekal mabaro lačho, ada dikhľom the sikhaďompes pro amaro drom.

Sar ko gav Lomňička arakhľom, soaňi nadžanavas, voďakero barvaľipen koala nipi. Gav le 2400 manušenca, kajnane rozvodi, nane čhave kočhavorikane khera, kaj hin fameľijakerochudľipen... Gondoľinav peske, kaj šajhel the prekal e majorita bari pal evoďakeri sera. Bud pes dodžanľomprekal ma, kaj pal o rodišagos aledromeha, sar bi pes majinelas te hel kalekomunitenge the pal o barvaľipen u palo postupna kroki bi pes dochudle prejekh čara le avre manušenca u na ledžvirenca, nakampel te bisterel pro oda,kaj bi oda namusarďa koda voďakerobarvaľipen, savo peske anen peha lepurane šelberšenca. O manuša keLomňička, u šaj the andre aver romanetabora, bešen sar ko 15 – čto šelberš. Nošaj the pal e voďakeri sera hine sar ko15−čto šelberš. Prekal ma bi hasšukareder, te bi has pal e lovengeri seraandro 21.šelberš, no pal e voďakeriradnones ko 15−čto šelberš, bo peskegondoľinav, kaj oda but baro denašiben

le jekhetaňibnaske pal o love kerďa butnalačhbena ko voďakero barvaľipen lemanušenge. O manuša ko šelberša sosas has prekal ada feder sar ada−ďivesutne manuša.

Sar te anel la majoritake olačho šikhaviben pal o Roma, savopredžidžiľam andro romane ta−bora? O medija andro oda butnašigitinena, sako adaďivesutnosikaviben pal o Roma hin nalačho.So aleha?

Zmukav pes, u džanav, kaj odahela but pharo, pre sasťi goďi lamajoritake. Šaj hel kaj butervalamenge kampela te džal the palo ginde. Te phenel avri le manu−šenge, kaj hin prekal amende buterfeder te del o love akanake vaj kecibuter miľijona kaj te ačhavaso dajakere školki ko romane taboraabo andro romane tabora, sar paľiste poťinel buter sar šel miľijona euripro socijalna davki le manušenge,save hena bibuťakere. Te akanakepoťinaha, daha love paľis androavutne berša amenge o loveačhena. Sako rat pro amaro dromvičinahas le varesaven manušen,savenca telal o ďives pes arakhľam,u the trine čhavoren so nekfedersikhľom jekhetane le dajenca the le

dadenca pro jekhetano raťutnochaben.

Ke Žehra pes arakhľom la zauji−mavonaha ochtoberšengera čhajo−raha. Sar laha vakeravas, odalakero pheňiben saveha mancavakerelas u saveha odphenelas premire phučibena, sar ňikda na−kamelas o prazdňini, bo ojradnones bi sas andre škola, bokamel te hel goďaver, kamel tebikenkerel o frukti andre skľepa –prekal ma oda has ajso barozažitkos, kaj pes rozhodňinďom, kajmiro vistupos hela ada mirovakeriben kala čhajoraha. Kamavkada te sikhavel avka, kaj the teimar pre kal ňikaste, ta barča prekalkala čhave, save našťi vaš ňisoste,kampel te garuvel o nalačhibena, ukampel jekhetane te gondoľinel, sarkada problemos, lačhes u pre butberša te kerel avri u te šigitinel leRomenge te ačhel lačhes kojekhetaňiben.

Dena peskere arakhibenapeskere kolegenge – poslancenge?

He. Pro drom peske sa pisinahasle manušendar, the amare dodža−nľipena. Sikhavaha len u kamas bi thete dochudel e politikaňi podpora levladne Smerostar – SD.

Te phenďan pal o drom koromane tabora, pro Slovensko tu−men sas baro problemos te lel kečenpeske karavanos. Našunenas pesdiskrimimen?

Nalav oda sar diskriminacija, preada lav kamav te bisterel. Nakampelpes te čudaľinel le požičovňenge proSlovačikote, dikhas o romane taboripro Slovačiko. Hin moderno le bul−varne medijendar te sikavel le Romenavka, kaj oda hin ča kaštune kherora,lange buľa, melale the ľimale čhave,manuša so varekas murdaren,maren... U paľis o sikaviben le Luňi−koske IX, sikhaviben jekhe laveha palo bala, save čhivkeren o šmeci palo oblaki u paľis muken avren manušenko foros, kaj te poťinen o šmeci vašlenge.

Kada sikhaviben keren o mediji,kada sikaviben keren ola nalačhe theproblemova manuša andal o komu−niti. Paľis pes našťi čudaľinas, kajo manuš, saves hin požičovňa, peskephenela, kaj ov but kamel peskrokaravanos, kaj bi les delas kečen kodrom pal o romane tabora. Kerďamfinta u dochudľam o karavanos palo Čechi, kaj o majiťeľis nadžanelas, kajleskero karavanos hela ko romanetabora.

Je tak trochu iný, pre niekoho drzý, pre niekoho vzorom. AlojzHlina sa do povedomia spoločnosti nedostal ako podnikateľ, aleako aktivista. Angažoval sa v probléme spolunažívania OskaraDobrovodského s rómskou rodinou v Malackách, zorganizoval po−chod obyvateľov rómskych osád v centre Bratislavy, aby o pár dníneskôr uskutočnil aj pochod ľudí, ktorí žijú v ich susedstve. Každýjeho krok bol prezentovaný v médiách a zrejme aj kvôli tomu získalv predčasných parlamentných voľbách od ľudí podporu. Z aktivistusa stal politik. No ako sám vraví, jeho pohľad na rómsku problema−tiku sa nezmenil, chce hľadať spravodlivosť. Aby ju lepšie pochopil,s Igorom Matovičom a Petrom Pollákom absolvoval päťdňovú cestupo rómskych osadách – Tour de Roma.

Rómsku problematiku stepoznali už ako aktivista. Zistiliste niečo nové počas cesty porómskych osadách?

Táto cesta nemala byť samoú−čelná. Ja ani nemám čas na samo−účelné somariny. Naozaj, išlisme do toho s tým, že po týždnisi nepovieme, že sme experti, aleže trošku máme širší a komplex−nejší pohľad. Je to aj smutné, žev parlamente povieme, že smejedni z tých lepšie informova−ných. Na Slovensku je silným fe−noménom to, že máte veľa od−borníkov na hokej, futbal…, aleaj odborníkov na rómsku prob−lematiku. Ja si to však nedovolímtvrdiť, že som ním bol, alebo žesa ním stanem. Ale minimálnebudem lepšie informovaný. Mo−jou zásadou je hľadať spravodli−vosť. Ten princíp je veľmi dô−ležitý. Aj tu v osade sa snažím byťspravodlivý.

Dozvedeli ste sa niečo nové,čo ste doposiaľ nevedeli?

Vnikám do tajov sociálnehosystému, lebo ten je taký zložitý,že tomu už asi nikto nerozumie.Mňa vždy zaujíma kontakt s ľuď−mi a porovnávanie. Bojím sa to−ho, a dosť často dostávam otázku,ako sa situácia vyvíja. Zhoršuje sa,zlepšuje, stagnuje? Po štyrochdňoch v osadách už viem odpo−veď, hovoria to aj Rómovia, aj ma−jorita, že situácia sa zhoršuje. A toje dosť zlé.

Čo s tým?Najľahšie je kritizovať, veľmi

ťažko je tvoriť. Pre túto chvíľu sidovolím byť kritický a dovolím sitvrdiť, že sociálny systém zlyhal.Došli sme po takú magickú hrani−cu, kde vlastne už ďalej sa ne−môžete pohnúť, lebo v zásade užsociálny zmier nemôžete kúpiťalebo si ho vyjednať, lebo je už to−ho veľa. Druhá vec je to, že už ne−máte za čo. Toto je kľúčový mo−ment. Musíme sa pozrieť pravdedo očí. Ja nie som ani Nostrada−mus, som priemerný analytika predpokladám určité maléerupcie, ktoré sa môžu na niekto−rých miestach zliať až do určitéhobezpečnostného rizika. K tomutreba veľmi citlivo a opatrnepristupovať.

V Jarovniciach vás obyvate−lia osady žiadali hlavne o prá−cu. Veríte im, že naozaj praco−vať chcú? Lebo majoritná ve−rejnosť tomu neverí…

Celý svet je plný stereotypov.Nám sa ľahšie žije, ak máme urči−tý stereotyp. Nepotrebujeme veľarozmýšľať a ľudia majú tendenciusi to zjednodušiť. Rómovia nech−cú robiť, gádžovia sú zlí… Na ge−neralizovaní a zjednodušovanívznikali nešťastia, čiže ja som veľ−ký odporca zjednodušovania. Ne−budem tvrdiť, že ani jeden Rómnechce robiť a rovnako nebudemtvrdiť, že všetci Rómovia chcú ro−biť. To je v zásade štatistika a tá

nepustí. Garantujem vám, že akmáte sto ľudí, tak jeden je medzinimi blbec určite.

Ako teda zabezpečiť ľuďomprácu?

Aby sme neboli plní jalovýchrečí, treba povedať, že takýchtodelegácií chodiacich po osadáchtu už bolo a ešte prídu. Aj keďsme robili ten rómsky protest, taksme vymenovali konkrétne veci,ktorých sa dá chytiť. Napríkladpestovanie rýchlorastúcich dre−vín. Za dva roky s tým môžete kú−riť. Zbieranie PET fliaš. Nevyriešito problém, ale pomôže. Kľúčo−vým opatrením môže byť naprí−klad v Jarovniciach otvorenie pe−kárne, niekto ďalší bude opravo−vať topánky, čiže malá drobnápodnikateľská činnosť. Pritom bynebolo potrebných 350 papierovna otvorenie pekárne, ale stačilby jeden. Nekomplikovať to, aletešiť sa, že ten chlieb urobia tua bude to desať ľudí piecť… Začaťz mála a tešiť sa z mála. Je to ná−ročnejšie, ale lepšie, ako sľubovaťvšetkým prácu. Tu už takí boli, čoprácu sľubovali každému.

Triezvo sa na to pozeráma dovolím si tvrdiť, že v do−hľadnej dobe sa v oblasti za−mestnanosti Rómov nič zásad−né nezmení. Na druhej strane,politici navrhujú znižovaniesociálnych dávok. Myslíte si,že dávka v sume 60 eur na jed−notlivca je nejaká luxusnádávka?

Mne je to nezodpovedné po−súdiť…

Politici hovoria o zneužíva−ní dávok – sociálneho systé−mu. Dá sa zneužiť dávka vovýške 60 eur?

Jedna staršia pani – nerómka –mi vysvetľovala, aký má dôchodok.Dostáva 280 eur a mala si kúpiťdiaľkový ovládač za 17 eur. Kvôlitomu ju to tak vyhodilo z rytmu, žetýždeň musela jesť rožky. Akosprávny politik by som jej mal po−vedať: „Sľubujem vám, že vám tozvýšim.“ A viete, čo som jej pove−dal? „Skúsim urobiť všetko preto,aby ste aspoň ten dôchodok dosta−li.“ Mám pocit, že sa budeme tešiťz toho, ak dokážeme udržať sociál−ne statusy, ktoré teraz sú.

Určite ste mali určitý po−hľad na túto problematiku užako aktivista. Zmenil sa tentopohľad s funkciou politika?

Z formálneho hľadiska sompolitikom, no nie som odkázanýrobiť veci, ktoré nemusím. A tobolo jedno, či som aktivistomalebo politikom. V súkromnomaj vo verejnom živote chcem ro−biť veci, o ktorých som presved−čený, že budú správne. To, žeriešenie rómskej problematikysa dostalo zo 65 stranového pro−gramového vyhlásenia vlády SRna 64 a 65 stranu, som povedal ajv rozprave pánu premiérovi, žeto mu budem vyčítať stále. Rieše−nie malo byť na prvej a druhejstrane, lebo je to vážny problémtejto krajiny. Možno je fakt sym−bolika v tom, že v jeho progra−movom vyhlásení sa to dostalona predposlednú stranu.

Text a foto: Roman Čonka� Vľavo I. Matovič, A. Hlina a F. Giňa.

O Alojz Hlina: Hin amen but bare goďavermanuša pro hokej the fudbalos, no the preromaňi problema

Hin avka sikrica aver, prekal varekaste drzo, prekal varekastevzoros. O Alojz Hlina nane prinďarutno pal ada, kaj hino podňi−kateľis, no sar aktivistas. Kerelas bares ke problema andro jekhe−tano dživipen le Oskariske Dobrovodsko la romaňa fameľijaha koMalacki, kerďa the o phiriben le manušenge andal o romanae ta−bora ko centros andre Bratislava, kaj te pal vaj keci ďivesa paľis tekerel o phiriben le manušenge, save dživen paš lende. Sako leskerouštaripen sas sikhado andro mediji u the pal ada chudľa ko pred−časna parlamentna voľbi le nipendar podpora. Le aktivistar ačhi−ľa politikos. No sar korkoro phenel, leskero dikhiňiben prekal e ro−maňi problematika ačhiľa jednako, kamel te rodel spravodľivosc.Kaj la feder te prinďarel, jekhetane le Igoriha Mat ovičoha thePetroha Pollakoha pregeľa pandž dživeseskero drom pal o romanetabora – Tour de Roma.

Romaňi problema prinďarenas imar sar aktivistas. Avľanpre varesoste nevo pal peskero drom ko romane tabora?

Ada drom namajinelas te hel ča avka. Man nane vachtos ča avkapro diľiňipena. Čačeste, džahas andro oda aleha, kaj pal o jekh kur−ko peske naphenaha, kaj sam eksperta, aľe kaj amen hin bareder thekompleksneder dikhiňiben. Hin oda bud smutno, kaj andro parla−mentos phenas, kaj sam jekh alendar save hin feder informimen.Pre Slovačika hin jekh but baro oda, kaj amen hin but odborňika prohokejis,fudbalis..., no the odborňika pre romaňi problema. No mepeske nadomukav te phenel, kaj somas, abo avava. No avava federdžanlo pal ada. Pal miro hin nekbareder te arakhel spravodlivosca.Kada hin but baro. The ade andro romano taboris but kamav te avelspravodľivo.

Dodžanľan pes vareso nevo, so dži akanake nadžanenas?Achaľuvav buter andro socijalno sistemos, bo hin but pharo, u i−

mar aleske talam ňiko naachaľol. Mange džal pal o nipi the porovna−vaňie. Darav alestar, u but chudav ada phučiben, sar oda sa hela.Hin oda goreder, feder, ačhel oda sa? Pal o štar dživesa andro tabo−ris imar džanav te odphenel, vakeren oda the o Roma, the e majori−ta, kaj e situacija hin goreder. U oda hin but nalačho.

So aleha?Neklokeder hin te kritizinel, no but pharo hin te gondoľinel vare−

so avri. Andro ada vachtos peske domukav te hel kriticko u domu−kav peske te phenel, kaj o socijalno sitemos muľa − hin nalačho. Do−avľam dži ajsi magicko hraňica, kaj imar dureder pes našti aňi del,bo imar o socijalno zmieris našťi cinen abo peske les te vijedňinel,bo hin oda imar buter. Dujto veca hin oda, kaj imar nane vas soske.Oda hin but baro momentos. Kampel pes amenge te dikhel le čačip−naske andro jakha. Me nasom aňi o Nostradamus, som priemernoanalitikos u phenav anglal pal o erupcii, save pes varekhaj šaj čhivenavri dži ko baro rizikos. Kije aleste kampel but le šuňibnaha the lo−kes te džal.

Jarovňicate tumendar o nipi mangenas buťi. Paťan lenge,kaj kamen te kerel buťi? Bo o gore aleske napaťan...

Calo svetos hin pherdo stereotipa. Amenge pes lokeder dživel, teamen hin varesavo stereotipos. Nakampel amenge but te gondoľi−nel u o manuša peske kamen sa te kerel lokeder. O Roma nakamente kerel buťi, o gore hin naláčhe.... Prekal o generalizovaňe the ke−ribnaske lokeder avelas mindig e bibacht, u vaš oda me som but pre−kal oda te kerel savoro lokeder. Naphenava, kaj aňi jekh Rom naka−mel te kerel buťi u the jednakones naphenava, kaj savore Roma ka−men te kerel buťi. Oda hin the e štatistika u adi amen namukel. Phe−nav tumenge bareste, te tumen hin šel manuša, u ta jekh maškarlende hin but dilino čačeste.

U sar akor te del le nipenge buťi?Kaj ča te navakeras, kampel te phenel, hoj kajse delegaciji so

phirenas pal o romane tabora imar sas but, the mek hena. U the tekerahas oda romano protestos, ta phenďam the but konkretna ve−ci−buťa, savendar pes del te chudel. Sar hin o bararišagos lekaštenge so sig baron. Pal o duj berša aleha šaj fitinen. O rodišag−os le PET caklenge. Nakerela oda avri o problemos, no šigitinela.Ke Jarovňicate Šaj hel baro o phundraľipen la pekarňake, varekoaver prikerela o kamašľi, ajsi cikňi podňikateľsko buťi. No nakam−pelas bi 350 kaj te phundraven e pekarňa, no helas bi dost jekhpapiris. Nakerel oda but pharo, no te hel lošado, kaj oda maro ke−rena ade u hena oda deš manuša so pekena o maro... te chudelciknestar u te lošarel pes alestar. Hin oda phareder, no feder, sarča te vakerel savorenge pal e buťi. Ade imar ajse sas, so pal e buťiča vakerenas.

Trižbones pre ada dikhav u domukav peske te phenel, kajandro avutne vachta pes ňič navisarela ke buťi prekal o Roma.No pre aver sera, o politika kamen te scirdel o socijalna davki.Gondoľinen peske kaj e davka 60 era prekal o jekh manuš hinvareso baro, luksusno?

Me pal ada našťi phenav...

O politika vakeren pal o cikňariben le lovenge – socialnesistemoske. Del pes vareso nalačho te kerel le 60 eurendar?

Jekh phureder raňi – mange phenelas savo la hin dochodkos.Chudel 280 euri u majinelas peske te cinel ovladačis vaš o 17 eura.Anglo ada avka choľisaľiľa, kaj jekh kurko chcalas ča kifľiki kaj la tehel dos love. Sar lačho politikos bi lake majinavas te phenel: „Davtumen lav, kaj tumen dava buter.“ U džanen so lake phenďom? „Ke−rava sa prekal ada, kaj barča o dochotkos te chuden.“ Zdel pes man−ge, kaj avaha rado the alestar, te dokazinaha te ľikerel o socijalnastatusa, save akanake hin.

Sas tumen varesavo dikhiňiben prekal e adi problematikaimar akor sar sanas aktivistas. Visarďa pes vareso ko tumarodikhiňiben kanastar san andre politika?

Formalnones som politikos, no namušinav te kerel o veci, savenakamav. U oda sas jekh, či som aktivistas abo politikos. Ko peskerodživipen sukromno the politikano kamav te kerel o veci, pal savedžanav kaj hin lačhe. Ada, kaj e romaňi politika pes dochudľa pal o65 strankovo programovo pheňiben la vladake SR pro 64 the 65 se−ra, phenďom the andre rozprava le rajeske premijeriske, kaj adaleske phenava mindig u čhivava leske andro jakha kada. O keribenavri majinelas te hel pre elšuňi the dujto sera, bo oda hin but baroproblemos andre adi them. U talam oda sa hin varesavi simbolika,kaj pes ada sa arakhľa ko programovo pheňiben pro agor–predposledno sera.

Andre romaňi čhib prethoďa e Inga Lukáčová

� Vpravo Alojz Hlina.

SERA − STRANA 6 − REPORTÁŽ −

Číslo 6/2012

Rómske osady (rovná sa) rómsky problém. Takto to definujú mnohí odborníci,politici, aktivisti i bežní ľudia (z majority). O rómskom probléme hovoria aj sa−motní Rómovia. Rómske osady už navštívil nejeden politik zo Slovenska i zahrani−čia. O mimovládnych organizáciách nehovoriac. Desiatky rokov neriešený stavv rómskych osadách chceli na vlastnej koži zažiť tentoraz aj obyčajní ľudia. Teda,nie až tak celkom obyčajní, ale presnejšie poslanci Národnej rady Slovenskej re−publiky (NR SR) za politické hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO)– Igor Matovič, Alojz Hlina a Peter Pollák.

Na vlastnej koži…Podľa Igora Matoviča, lídra OĽaNO,

hnutie chce prinášať reálne riešeniav rómskej problematike nie od stolav Bratislave, ale priamo z terénu, kdeproblém existuje. „Chceme sa stretávaťs obyvateľmi osád u nich doma, s neróm−skymi obyvateľmi, so starostami, s vajda−mi. Rómom chceme osobne povedať, žejediná cesta zo situácie, v ktorej sa na−chádzajú, je ich skutočný záujem o prá−cu. Že peniaze už viac nemôžu byť na po−šte, ale za prácu. Že za chodenie do školyuž viac nemôže byť odmena, ale za ne−chodenie trest. Nerómom chceme doká−zať, že existujú ľudia, ktorých táto situá−cia trápi a chcú im v jej riešení podať po−mocnú ruku. Chceme ich presvedčiťo tom, že jednoduché nápady extrémis−tov sa síce dobre počúvajú, ale nikdy si−tuáciu skutočne neriešia. Odsťahovanieosady od obce problém nevyrieši, lenpresunie na susednú obec,“ vyhlásilpred cestou I. Matovič.

Spolu s kolegami – poslancami –v priebehu týždňa navštívili Lomničku,Žehru, Hrabušice, Jarovnice a Luník IX.V každej obci sa doobeda stretli so sta−rostom, farárom, zástupcom školya miestnym vajdom. Popoludní išli doosady na stretnutie s Rómami, rovnakosa stretli s nerómskymi obyvateľmi a ve−čer pozvali predstaviteľov obce, školy, fa−ry a zástupcov mimovládnych organizá−cií, v prípade, že v obci pôsobia, na veče−ru a pokračovali v diskusii.

Šťastie praje pripraveným…Prichádzam do Jarovníc – známej ob−

ce na Slovensku, ktorá má z môjho po−hľadu minimálne dva fenomény. Najväč−šiu rómsku osadu a najtalentovanejšierómske deti vo výtvarnom umení. Predobecným úradom je odparkovaný „oby−čajný“ karavan. Poslanci sú zrejme u sta−rostu. Stojím na chodbe obecného úra−du a zisťujem, či sú „národní“ poslancina úrade. „Sú na obede,“ dozvedám saod sekretárky. Prechádzam chodbou, nastene si všímam mapu obce. Na prvý po−hľad nezaujímavá, no ak sa prizrietebližšie, zistíte, že najväčšia osada na Slo−vensku sa nachádza asi na jednej štvrtinecelkovej rozlohy obce – ak nie na men−šej. V preklade to znamená, že z 5697obyvateľov je len jedna štvrtina neró−mov, ktorá obýva tri štvrtiny plochy ob−ce. Komplikovaná matematika.

Vychádzam vonku a čakám na prí−chod poslancov. Okolo prechádza mla−dý rómsky chlapec, u ktorého vyzvedám,či vie, kto má zavítať do osady. „Nejakíposlanci majú prísť. Neviete, čo chcú?,“pýtal sa ma a išiel k neďalekej budove.Pýtal som sa ho, kam ide. „Idem skúsiťšťastie, mám zopár šťastných čísel,“ od−povedal a zmizol za rohom budovy, kdeje stávková kancelária.

Odchádzam teda do osady, prechá−dzam okolo policajnej stanice s vysokýmplotom. Je to jeden z najchránenejšíchobjektov v obci. Pristavujem sa na veľkomplechovom moste, ktorý je akousi brá−nou do osady. Tam sa vždy dozviete, čo sav osade deje. Na mieste už boli aj iní novi−nári, ktorí taktiež čakali na obyčajnýchposlancov a medzi tým spovedali miest−nych Rómov. Okrem atmosféry očakáva−nia bol prítomný aj ostrý zápach z neďale−kého veľkoobjemného kontajnera.

Po chvíľke už do osady prichádza ka−ravan s poslancami a s českými evidenč−nými číslami. Na Slovensku totiž Matovi−čovi karavan nechcel požičať nikto, mal

teda šťastie, že u českých susedov prena−jímatelia o jeho plánoch nevedeli.

ExkurziaKeď prídete do osady, obkolesia vás

najprv deti – tie sú totiž najzvedavejšie.Matovičovci vystúpili z karavanu, nasle−dovalo zdvorilostné podanie rúk s miest−nymi a spolu so starostom Floriánom Gi−ňom sa mohla začať exkurzia po osade.Miestni sú už na podobné návštevy zvyk−nutí, v osade sa za tie roky vystriedali de−siatky politikov i aktivistov. V osade ponich zostali len nesplnené sľuby.

Prvé kroky smerovali k 20 nájomnýmbytom nižšieho štandardu, ktoré obecskolaudovala ešte v roku 2005. Zvedavíposlanci zašli aj do niektorých bytov zis−tiť, ako sa miestnym žije a čo ich trápi.Ideme ďalej a presúvame sa smeromk chudobnejšej časti osady – k chatrčiam.Aj tam poslanci nazrú do útrob obydliaz plechu, dreva plastu, kartónu… Na to,čo trápi ľudí v chatrčiach, sa však poslanciuž spýtať nestihli, pretože v skupine asi50 ľudí nastal nečakaný rozruch. „Prečoz nás robíte zlodejov a kriminálnikov?Prečo ste chceli, aby sme poškodili tenkaravan?“ kričia jednohlasne asi 10 oby−vatelia osady a prstom ukazujú na novi−nárku z Korzára a kameramana z TV JOJ.„Pozrite sa, ako nás chcú opäť očierniťv televízii,“ sťažujú sa poslancom a staros−tovi. Novinári však obvinenia Rómovstriktne odmietli, vraj len došlo k nedo−rozumeniu a k ničomu ich nenavádzali.Po chvíľke rozruch ustane a v exkurzii sapokračuje ďalej.

Kroky poslancov smerujú k pomníku,ktorý zobrazuje najsmutnejšie obdobierómskej osady – ničivé záplavy z roku1998, pri ktorých prišlo o život 50 ľudí.

V spleti uličiekJarovnice nie su typickou osadou

s jednou cestou, cez ktorú prejdete celúkolóniu. Rovnako to nie je osada, kde byboli iba chatrče. V spleti uličiek, ktorýchje tam naozaj dosť, nájdete ledva stojacechatrče, murované domčeky bez vonkaj−šej fasády, no nájdete tam, okrem no−vých nízkoštandardných bytov, aj mo−derné rodinné domy. A v neposlednomrade to nie je osada, kde by ste našli lennevzdelaných ľudí. Osada v Jarovniciachje proste rozmanitá.

Púť poslancov po osade pokračuje,smerujú k uličke, kde sa to na osadu ažtak nepodobá – murované domy, asfal−tová cesta. A začína sa aj diskusias miestnymi. Prvý odvážlivec sa IgoroviMatovičovi prihovorí šarištinou: „PánKaník hvarel, že Rómovia len chcú za−darmo peneži, sociálne dávky dosta−vac.“ Od Igora Matoviča požaduje prá−cu. „Každý by chcel mať zadarmo penia−ze, samozrejme, je pohodlné dostavaťpeniaze zadarmo, ale my chceme, abyste sa pohli z tej situácie, v akej ste. Po−trebujete prácu,“ znela odpoveď obyčaj−ného Matoviča. „Čačipen les hin/pravdumá,“ potvrdili Matovičove slová viaceríRómovia. Matovič však dodáva, že zákla−dom úspechu je to, aby deti navštevova−li školu. „Chodia do školy, prosím vás,chodia,“ ubezpečuje poslanca ďalší po−starší obyvateľ osady a dodáva: „Pozritesa, v tomto dome bývame štyri rodiny,spolu nás je 25 ľudí v chyži. Takmôžeme bývať?,“ pýta sa poslancov.Igor Matovič však odpoveď pozná: „Nik−to vám nepostaví ten dom. S prepáče−ním, keď deti robíte, tak musíte rozmýš−ľať, aké veľké priestory máte.“

PodnikateliaPúť po uličkách jarovníckej osady po−

kračuje ďalej. Alojz Hlina chce v osadáchnájsť hlavne spravodlivosť. Sociálny sys−tém podľa jeho slov zlyhal a po štyrochdňoch v osadách si uvedomil, že situáciuvnímajú kriticky Rómovia aj majorita a si−tuácia sa zhoršuje zo dňa na deň. „Musí−me sa pozrieť pravde do očí. Ja nie somani Nostradamus, som priemerný analy−tik a predpokladám určité malé erupcie,ktoré sa môžu na niektorých miestachzliať až do určitého bezpečnostného rizi−ka. K tomu treba veľmi citlivo a opatrnepristupovať,“ upozornil.

V Jarovniciach zaznela od Rómov naj−viac požiadavka práce. Alojz Hlina má nato svoj pohľad. „Nebudem tvrdiť, že anijeden Róm nechce robiť a rovnako nebu−dem tvrdiť, že všetci Rómovia chcú robiť.To je v zásade štatistika a tá nepustí. Ga−rantujem vám, že ak máte sto ľudí, tak je−den je medzi nimi blbec určite.“

Zamestnanosť Hlina vidí v podnikanímiestnych Rómov – či už v oblasti zberua spracovania PET fliaš, alebo aj v otvore−ní malej pekárne, ktorá by osadu zásobo−vala pečivom. Problém nezamestnanostito podľa jeho slov nevyrieši, ale aspoňv niečom malom pomôže. O podnikateľ−ských aktivitách miestnych Rómov sa pri−tom poslanci dozvedeli hneď o niekoľkodomov ďalej. V osade totiž funguje nie−koľko obchodov – zväčša potravín s prí−značnými názvami Potraviny u Marcela čiPotraviny Lenky Giňovej. No nájdete tamaj podnikateľov, ktorí v plechovej garážiponúkajú široký sortiment – od zemia−kov a zeleniny až po stavebný materíál.

Neprispôsobiví?Ak sa hovorí o Rómoch, a hlavne tých

z osád, novinári a politici si svoju prácuzľahčujú a všetkých obyvateľov osadyskryjú za výraz neprispôsobiví. V osadevšak nájdete veľa obyčajných rodín,o ktorých sa majorita nemá ako dozve−dieť. Slušný Róm je pre novinárov zrej−me nezaujímavá téma. Jednou z takýchtoje aj rodina Kalejových. Keď poslanciprechádzali ulicou murovaných domov,Igora Matoviča zastavil mladý chalan Re−né Kaleja, ktorého snom je práca v poli−cajnom zbore. Aj napriek tomu, že jez osady a žije v osade, v neďalekomokresnom meste Sabinov zmaturoval naobchodnej akadémii. Má čistý registertrestov, no na prácu policajta to zrejmenestačí. Viackrát jeho žiadosť zamietlihneď pri prvom posudzovaní. O posled−nej neúspešnej žiadosti sa dozvedel 14.6. 2012, keď obdržal list z Krajského ria−diteľstva policajného zboru v Prešove.Podpísaný riaditeľ krajskej polície v Pre−šove Jozef Seman poslal len krátku od−poveď v znení: „Oznamujem Vám, že Va−ša žiadosť o prijatie do služobného po−meru príslušníka PZ sa zamieta. Za preja−vený záujem Vám ďakujeme.“ René jez postupu polície sklamaný a dôvod za−mietania jeho žiadostí nepozná. Rovna−ko z jeho neúspechu sú sklamaní aj jehorodičia, ktorí dbali na vzdelanie svojichdetí. Aj ďalšia dcéra rodiny Kalejovýchtotiž márne hľadá prácu na Slovensku. Ajkeď má ukončené štúdium v hoteliérstvea počas školy praxovala v Grécku, domaprácu zháňa márne.

Energy drinkKroky poslancov idú ďalej a smeruje−

me k novým bytom nižšieho štandardu,ktoré obec postavila len nedávno.Použili však inú technológiu – takzvanéplechové kontajnery. Výstavba je rýchlej−šia a zrejme aj kvalitnejšia. No aj napriektomu, okolie stavby má svoje nedostat−ky. Z neďalekého poľa totiž pri dažďochbytovky podmáča voda.

Sme na konci osady a vraciame saspäť. Už niet čo vidieť, exkurzia skončila.Cestou sa poslanci zastavia v obchodeLenky Giňovej – dajú si energy drink.Horúčava, ale aj prostredie a požiadavkyľudí o prácu totiž poslancov vyšťavili.A jeden deň Tour de Roma sa ešte aniz ďaleka neskončil. Večer na obecnomúrade už čakala malá skupina nerómov,

ktorá je v obci menšinou. Boli to hlavnestarší ľudia – dôchodcovia, ktorých si po−slanci taktiež vypočuli, aby mali obrazo obci aj z druhej strany.

Igor Matovič šiel do osady aj s tým, žeRómovia budú od neho požadovať vyššiesociálne dávky. Možno to ani sám nečakal,no ľudia od neho žiadali prácu. „Som po−tešený, lebo som skôr očakával, že Rómo−via pôjdu inou cestou a budú od nás žia−dať vyššie sociálne dávky alebo žiadosti ty−pu: pomôžte nám, nemôžeme z tohovyžiť. Aj keď toto povedali, tak to bolo dru−hé v poradí. Naozaj, väčšina ľudí hovorila:Dajte nám prácu, aj my chceme robiť, niesme príživníci, dajte nám prácu, robiť bu−deme. Toto je veľmi dôležité,“ dodal nazáver jedného dňa v jarovníckej osade.

Text a foto: Roman Čonka

Zistenia z Tour de Roma:1) Nepodchytením výchovy dieťaťa od počiatku, nechávame deti nezodpoved−

ných a neschopných rodičov behať do siedmich rokov po ulici. Takéto dieťaskončí spravidla v špeciálnej triede či škole, kde štát za vzdelávanie zbytočneplatí 2,5−krát vyššiu sumu za dieťa ako v škole normálnej. Také dieťa nako−niec nezíska ani výučný list, ani prácu a naveky zostáva závislé na sociálnomsystéme. Ako príklad môžeme uviesť fakt, že tento rok na Luníku IX nastúpido prvého ročníka 400 detí a do deviatej len 6.

2) Nastavením sociálneho systému finančne motivujeme deti zo sociálne odká−zaných rodín, aby okamžite po ukončení povinnej školskej dochádzky školuopustili a začali radšej poberať sociálne dávky, lebo je to pre rodinu finančnevýhodnejšie.

3) V jednej chvíli vyžadujeme na pomocnú prácu asistenta učiteľa v rómskychkomunitách VŠ vzdelanie, avšak starosta a poslanci, ktorí rozhodujú o osudetisícok ľudí, nemusia mať skončenú ani ZŠ.

4) Vzdelávací, sociálny a právny systém, ktorý nechráni učiteľa pred agresívnyma vulgárnym správaním indivíduí, je chorý a spôsobuje výraznú demotiváciukvalitných učiteľov učiť deti z problémových rodín.

5) Kým pracujúci rodič nedostáva za dochádzku do školy svojho dieťaťa ani eu−ro, sociálne odkázaný dostane 17 eur mesačne, ktoré nie sú účelovo viazané,ktoré rodič môže ľubovoľne použiť a zvyčajne aj použije.

6) Systém, ktorý umožňuje v hotovosti vyplácať nezodpovedným rodičom prí−spevok pri narodení dieťaťa bez viazanosti na konkrétny účel, je zvrátený. Ta−kýto príspevok nezodpovední rodičia nepoužijú na pokrytie potrieb dieťaťa,ale len potrieb svojich vlastných.

7) Jednorazová mesačná výplata sociálnych dávok, ktorú nezodpovední rodičiamôžu ľubovoľne použiť, napr. na alkohol či automaty, spôsobuje stav, žemnohé deti z takýchto rodín podstatnú časť mesiaca hladujú.

8) Systém spoločného posudzovania osôb v rodine finančne motivuje sociálneodkázaných rodičov, aby neuzatvárali manželský zväzok a takto mali zabez−pečenú vyššiu sociálnu dávku.

9) Súčasný právny stav umožňuje, aby sociálne odkázaný človek mohol de factobeztrestne páchať ľubovoľný počet priestupkov, keďže nemá na zaplateniepokút. Inak povedané, sociálne odkázaní ľudia majú na Slovensku de factopriestupkovú imunitu.

10) Nastavenie systému aktivačných prác a malých obecných služieb, ktoré ich or−ganizáciu ponecháva na samosprávu, spôsobuje, že tieto práce sú vykonávanépoväčšine len formálne a predstavitelia samosprávy ich väčšinou využívajú naupevnenie svojej moci a de facto kupovanie si voličov za peniaze štátu.

11) Pri súčasnej miere nezamestnanosti a nastavení daňového a odvodového sys−tému je len ilúziou si myslieť, že akýkoľvek podnikateľ prijme do práce Rómaz osady, ak sa o voľné pracovné miesto zároveň zaujímajú stovky nerómskychnezamestnaných.

12) Sociálny systém nerobí žiadny rozdiel medzi ľuďmi z komunity, ktorí sa snažiažiť poctivo, majú záujem o prácu, starajú sa o svoje deti, dodržujú zákony a tý−mi, ktorí konajú pravý opak. Všetkých týchto ľudí systém dáva do jedného vre−ca a pristupuje k nim ako ku kusom, ktorým treba len mesačne prideliť dávku.

13) Politici dlhodobým uplácaním sociálne odkázaných ľudí len kryjú svoju ne−schopnosť vytvoriť systém, ktorý by sociálne odkázaným ľuďom umožnil získaťprácu. Tým zároveň politici v spoločnosti upevňujú presvedčenie, že všetci soci−álne odkázaní ľudia o prácu nestoja. To môžeme vyvrátiť vlastnou skúsenosťou,kde sme sa počas Tour de Roma nestretli s človekom, ktorý by pýtal vyššie soci−álne dávky, ale stretli sme stovky ľudí, ktorí od nás pýtali prácu, akúkoľvek.

14) Aj napriek tomu, že politici na papieri vykázali obrovské množstvo peňazí,ktoré vraj mali prísť do rómskych osád, videli sme tisícky ľudí, ktorí žijú v ne−ľudských podmienkach, bez práce a akejkoľvek perspektívy, mnohokrát napriestore menšom ako 1m2 obytnej plochy na jedného človeka.

� Exkurzia. Vpravo Peter Pollák, Florián Giňa – starosta obce Jarovnice a Igor Matovič.

� Jarovnice. Aj takto to vyzerá v osade.

− ROZHOVOR / LEBO MEDVEĎ − SERA − STRANA 7

Číslo 6/2012

Súčasťou reformy je aj vytvára−nie pracovných príležitostí. Chce−me urobiť všetko preto, aby čonajviac ľudí z rómskych osád bolosúčasťou pracovného trhu. Oča−kávať, že to vytvoríme zo dňa nadeň, je nereálne. Budeme dosta−točne motivovať zamestnávateľov,aby si vyberali dlhodobo neza−mestnaných s nízkou kvalifiká−ciou. Nemôžeme prijať zákony naprincípe etnicity. Práve títo ľudiabudú pre zamestnávateľov výhod−ní, pretože napríklad za nich ne−budú musieť odviesť odvody.

Čiže budú mať ponuku reál−nej práce?

Veríme, že áno. Úlohou štátu bu−de motivovať zamestnávateľov.V prípade veľkých štátnych zákaziekchceme urobiť opatrenia, aby víťaztakejto zákazky zamestnal dlhodobonezamestnaných. Cez to všetko samôže stať, že zamestnávatelia si bu−dú najprv spomedzi nezamestna−ných hľadať nerómov, až v tej druhejvlne budú hľadať Rómov. Ale akosom už spomínal, nemôžeme prijaťzákony na etnickom princípe.

Veľa vecí v riešení rómskejproblematiky môžu realizovať ob−ce. Mám skúsenosti, že niektoréobce nechcú veľmi ísť do riešeniaproblematiky v prípade, že by nariešenie použili peniaze z vlast−ných rozpočtov. Fond sociálnehorozvoja, ktorý financuje terénnusociálnu prácu v obciach, vydalpred dvoma rokmi nariadenie, žeobec, ktorej poskytnú financie nasociálnu prácu, bude musieť spo−lufinancovať jedno alebo dve pra−covné miesta z vlastných zdrojov.Veľa obcí sa práve kvôli tejto pod−mienke vzdalo sociálnej práce…

Niektoré obce sú aktívne viac,iné menej. Niektoré sú proróm−ske, niektoré vyslovene proti róm−ske. Štát si pred týmto problé−mom nemôže zakrývať oči. Chce−me zabezpečiť to, že napríklad so−ciálna práca nebude odkázaná narozhodnutie starostu, ale budepovinnosťou každej obce zriadiťtakúto pozíciu v prípade, že v obcižije 20 percent sociálne odkáza−ných. Podobne to bude aj pri po−zíciách asistenta učiteľa, zdravot−ného asistenta. Sú to pozície, kto−ré sú potrebné všade tam, kde žijúchudobné rómske komunity. Ho−voríme aj o tom, aby tieto pozícieneboli súčasťou samosprávy.V rámci reformy verejnej správyESO, ktorú realizuje Ministerstvovnútra SR, by sa malo ušetriť prib−ližne 200 pracovných miest, ktoréby mali byť presmerované právedo rómskych komunít. Budú tosystémové pozície, ktoré budú nadobu neurčitú. Ďalšia oblasť, kto−rú v rámci reformy chceme urobiť,je to, že dnes si častokrát na tietopozície dávajú starostovia ľudí,ktorí vôbec nie sú spätí s rómskoukomunitou. Chceme upraviť krité−riá na prijatie človeka, ktorý bymal robiť s takouto skupinou oby−vateľstva, tak, aby napríklad soci−álny pracovník, ktorý bude praco−vať s rómskou komunitou, ovládaljazyk cieľovej skupiny. V prípadeasistentov učiteľa chceme znížiť

kritérium vzdelania zo súčasnéhovysokoškolského na úplne stre−doškolské s podmienkou, že zač−ne študovať na vysokej škole.

Ako prijali zástupcoviaZdruženia miest a obcí Sloven−ska (ZMOS) reformu? Mali stespolu rokovania?

Skoro každý deň sa stretnem sozástupcom nejakej obce. Rokova−nia som mal aj so zástupcamiZMOS. Je to kľúčový partner, ktorýpri implementácii našich opatrenízohráva významnú úlohu. Sú pozi−tívne reakcie, no aj negatívne. Hlav−ne tam, kde reformou zasahujemedo kompetencií miest a obcí.

Vidíš snahu zo strany obcíriešiť tento problém?

Tvária sa, že áno, tak verím, žeto myslia úprimne. Sú však aj obce,kde tú problematiku riešiť nechcú.

Všetky opatrenia, ktoré bolidoteraz prezentované, sú nabáze Róma – občana. Čo všaks Rómom ako príslušníkomnárodnostnej menšiny?

Samozrejme je potrebné hovo−riť aj o tom, aby rómsky jazyk, kul−túra, rómstvo sa nejakým spôso−bom budovalo výraznejšie, ako tobolo doteraz. Verím, že sa nám topodarí zrealizovať. V rómskej re−forme zatiaľ takéto opatrenia niesú. Možno je to úloha splnomoc−nenca, aby to zabezpečil svojimiaktivitami. Doteraz dotačná sché−ma slúžila na to, aby obce opravo−vali nejakú kuchyňu v materskejškole, alebo strechu na základnejškole. Ja sa pýtam, čo robia ostat−né obce, ktoré Rómov nemajúa tiež sa im pokazila kuchyňa? Ajpreto chcem urobiť reformu v na−šej grantovej schéme, ktorá by ma−la vyzerať úplne ináč. Budemepodporovať Rómstvo.

Môžeme tomu rozumieťtak, že budeš teda garantovaťaj oblasť národnostnú?

Chcel by som to urobiť. Sa−mozrejme. finančné prostriedky súveľmi nízke. Človek si v niektorýchveciach musí určiť priority. V rámcigrantovej schémy úradu splnomoc−nenca chceme vybudovať niekoľkomaterských škôl, chcem vyskúšať ajsvojpomocnú výstavbu domov v osa−dách, aby som do systému ponúkolniečo konkrétne. Chcem budovaťkapacity v rómskych komunitáchhlavne u mladých ľudí, ktorí budúrobiť v budúcnosti to, čo dnes robí−me my. Chcem urobiť všetko preto,aby sa v budúcnosti k rómskej témevyjadrovali predovšetkým Rómovia– a ten priestor tu je. Na to využijemsvoje finančné, ale aj personálnemožnosti, aby sme nachádzali mla−dých ľudí, ktorí v tejto téme budúvbudúcnosti zohrávať výraznúúlohu.

Ako vyzerá bežný deň po−slanca? Mnohí si to nevedia anipredstaviť…

Idem skoro ráno do prácea neskoro večer prídem domov.Keďže som teraz aj na dvoch sto−ličkách – poslanca a splnomoc−nenca, tak kde sa momentálnenachádzam, tam smerujem ajvšetky stretnutia, porady, súvisia−ce s mojou prácou. Medzitým jepotrebné stretávať sa s ľuďmi,s ktorými tvoríme rómsku refor−mu. Môj deň je veľmi náročný.Keď som za minulej vlády praco−val na Úrade splnomocnenca,myslel som si, že už nikdy viacnebudem robiť tak veľa akovtedy. Teraz robím ešte viac.

Čo ti postavenie poslancadalo?

Môžem rozprávať o svojichmyšlienkach verejne a ľudia sak nim môžu vyjadrovať. Je potešu−júce, ak mnohí s mojimi myšlien−kami súhlasia. Samozrejme, netešíma, ak niekto spochybňuje mojuodbornosť v téme. Zatiaľ mi tá po−zícia viac vzala ako dala. Vzala mivoľný čas a súkromie. Som s rodi−nou len cez víkend a niekedy aj cez

víkend pracujem. Kamkoľvek idem,ľudia ma spoznávajú. Človek ne−môže ísť slobodne hocikde, bojísa, že bude nafotený bulvárom.

Ubudli ti priatelia?Myslel som si, že mám niekoľ−

kých priateľov. Zrazu som zistil,že to neboli priatelia. Tieto skú−senosti som mal aj pred vstupomdo politiky. Teraz nemám veľa ča−su na priateľov a niektorí si môžumyslieť, že keď im nedvihnem te−lefón, alebo sa s nimi nestretnem,že som nafúkaný. Nie je to všakpravda. Vážim si všetkých mojichpriateľov, sympatizantov, len jed−noducho nemám toľko času, abysom vyhovel každému. Na druhejstrane, moja súčasná pozícia midala veľmi veľa ľudí, ktorí sa oko−lo mňa obšmietajú a chcú byťmojimi priateľmi. Samozrejme,v úvodzovkách…

Ak to celé môžem zhrnúť,tvoj terajší život je o veľkejzodpovednosti, nedostatku ča−su, o strate súkromia… Ak bysi vedel, čo ťa všetko čaká,vstúpil by si do politiky?

Bol som si vedomý toho, čomôže prísť a čo môžem od politikyočakávať. Vedel som, do čohoidem. Už pri zvažovaní nástupu nastoličku splnomocnenca som ve−del, že to môže byť moja poslednáverejná funkcia. Vtedy človek túzodpovednosť vníma o to viac. Po−vedal som si, že buď do tej spo−lupráce pôjdem a urobím všetkopreto, aby tie pozemky boli vyspo−riadané, alebo budem ticho sedieťv parlamente. Neľutujem mojerozhodnutie, no dúfam, že sa ne−sklamem. Ja sa len učím politike,som úprimný a dôverčivý, mno−hým ľuďom verím a dúfam, že sa tonezneužije. Uvedomujem si to, žemožno tieto štyri roky sú moje po−sledné vo verejnej funkcii. No cezto všetko som do tohto rizika išiel.

Roman Čonka,foto: Jozef Ferenc

Otázky, na ktoré nevieme odpoveď:− Prečo nebol projekt podporený vo výške akú schválila komisia− Ak sa menila výška finančných prostriedkov a počet vydaných čísel, na základe akých rozhodnutí a akého zdôvodnenia− Prečo sme o tomto postupe ÚV SR neboli písomne informovaní− Koľko projektov z dotačnej schémy KNM 2012 bolo takto upravených (rozdiel medzi odporúčaním komisie a reálnym pridelením dotácie)− Kto a na základe akých podkladov rozhodol o zmene pridelenia finančných prostriedkov oproti odporúčaným sumám schvaľovacej komisie− Napíšte nám konkrétne projekty, kde sa takýto postup realizoval (názov žiadateľa, výška dotácie schválená komisiou, dôvod zníženia do−

tácie, reálne pridelená dotácia)− Riešil ÚV SR naše združenie a projekt Romano nevo ľil v rámci zákona o štátnej pomoci?− Spadá OZ Jekhetane – Spolu, IČO 31956131 pri žiadostiach o dotácie pod zákon o štátnej pomoci?− Môže výšku dotácie upravovať vedúci úradu vlády? Ak áno, v koľkých prípadoch v rámci KNM 2012 rozhodol o zmene výšky pridelenej

dotácie (názov žiadateľa, výška dotácie schválená komisiou, výška dotácie upravená vedúcim úradu vlády SR) a s akým odôvodnením

Finančný dar od splnomocnencaZdruženiu Jekhetane – Spolu, vydavateľovi perio−

dika Romano nevo ľil poskytol na základe darovacejzmluvy Mgr. Peter Pollák, PhD. finančný dar.

Dar pozostáva z jedného funkčného platu splnomoc−nenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity(§ 83 zákona č. 400/2009 Z.z. v znení neskorších predpi−sov) za mesiac november 2012, zníženého o zložku dane,poistného a odvodov, v sume 1 314, 87 € (slovom jeden−tisíctristoštrnásť eur a osemdesiatsedem centov) vyplate−ného darcovi služobným úradom – Ministerstvom vnútraSlovenskej republiky.

Združenie finančný dar použilo na úhradu častivýdavkov spojených s prenájmom kancelárie, v kto−rej vznikajú noviny Romano nevo ľil. Tvorba novínRNĽ číslo 3/2012 až 6/2012 vyšla za prispenia finančnéhodaru splnomocnenca vlády Slovenskej republiky prerómske komunity Mgr. Petra Polláka, PhD.

s nami kompetentné úrady komunikovať nechceli, naše vzájomnédebaty sa udiali výlučne telefonicky. Aby neboli dôkazy? Pokúsim sa preto zhr−núť celý „príbeh“ podpory projektu Romano nevo ľil v roku 2012. Novín, ktorémajú za sebou vyše 20 ročnú prácu a ktoré z roka na rok dostanú finančnú pod−poru na menej čísel. V roku 2011 nám úradníci pridelili zdroje na 9 vydaní, tentorok už len na 6 čísel novín, ktoré majú byť mesačníkom. Čo bude v roku 2013?Možno nám nedajú nič... veď sú to len „cigánske“ noviny.

Rok 2011Menšiny majú problém s financovaním svojej kultúry od roku 2011, kedy sa celá

agenda kultúry národnostných menšín presunula z Ministerstva kultúry SR pod Úradvlády SR. Pod vedením vtedajšieho podpredsedu vlády SR pre ľudské práva a národ−nostné menšiny Rudolfa Chmela sa organizácie k prvým peniazom dostali v auguste2011. Komisia nám podľa našich informácií schválila finančné prostriedky na vydanie12 čísel Romano nevo ľil. Komisia má však len odporúčací charakter, no nebýva čas−tým zvykom, aby sa odporúčania komisie nebrali do úvahy. Nuž ale to už dávno ne−platí, keďže na úrade si aj tak niekto robí čo chce a drzo – bez vysvetlenia a zdôvodne−nia „škrtne“ financie z podporených projektov a presunie ich na projekty, ktoré komi−sia na schválenie neodporučila. Potom vyvstáva otázka, či majú komisie nejakéopodstatnenie, keď na úrade vlády je vždy niekto múdrejší, ktorý vie komu dať a komuzobrať. Dám aj konkrétny príklad. Občianske združenie SOVA, ktoré sa venuje úplneinej oblasti a na ktoré je priam nemožné získať kontakt, získalo na projekt Rómske hla−sy / Romane hangy v roku 2011 podporu 15.000 €. Komisia tento projekt neodporu−čila na schválenie, no peniaze im niekto z úradu vlády aj tak pridelil. O čom bol tenprojekt? Išlo o vytvorenie internetovej stránky rómskych osobností, ktorá mala slúžiťRómom aj majorite. Predstavili 6 osobností a nejaké krátke správy. Skúste si dnes„naťukať“ www.romanehangi.sk. Stránku nenájdete, jej trvanie bolo len niekoľko me−siacov. Na čo bol dobrý tento cirkus? Sleduje niekto z Úradu vlády aj udržateľnosťprojektu, respektíve históriu organizácie žiadateľa? Zrejme nie ak ide o organizáciu,v ktorej pozadí stoja vplyvní politici, štátni tajomníci a úradníci.

Rok 2012Presun kompetencií z Ministerstva kultúry SR na Úrad vlády SR spôsobil v roku 2011

oneskorenie v dotáciách. No ani rok 2012 nebol lepším rokom. V marci sa uskutočniliparlamentné voľby a nová vláda zrušila post Podpredsedu vlády SR pre ľudské právaa národnostné menšiny. Vytvoril sa post splnomocnenca vlády SR pre národnostnémenšiny, tvoril sa jeho štatút, kompetencie... ešte väčší cirkus ako v roku 2011. Projektysa museli zaregistrovať do začiatku februára, začiatkom mája zasadla rómska komisia. Ažv júli smesaoficiálnedozvedeli, že komisianám opäť odklepla finančnéprostriedky navy−danie 12 čísel RNĽ. Emailom aj listom nás o tom upovedomili z Úradu vlády SR a zároveňnás vyzvali, aby sme si upravili rozpočet a odoslali ho na kontrolu ekonomickému odboruÚradu vlády SR. Ekonómky nám zaslali email, v ktorom nám rozpočet skontrolovali a vy−zvali nás vytlačiť zmluvu s prílohami. Urobili sme všetko podľa inštrukcií a 8. Augusta sme„slávnostne“ odoslali zmluvu na Úrad vlády SR. A čakali.

Nekonečné volania...Nikto by nepredpokladal, že po odoslaní zmluvy môže nastať nejaký problém. Ihneď

sme urgovali urýchlené podpísanie zmluvy vedúcim úradu vlády čo najskôr, aby smemohli zadať noviny do tlače a poslať ich našim čitateľom. Celý august nás ubezpečovali,že je všetko v poriadku. August ubehol rýchlo, rovnako aj september. Kým ostatné or−ganizácie už mali peniaze na účtoch, naše noviny stále nič. Keď sme sa 3. augusta ko−nečne dovolali na úrad, bolo nám oznámené, že je nejaký problém. Žiadali sme, nechnám to pošlú emailom, aby sme k tomu mohli zaujať stanovisko. Samozrejme, niktonám nič neposlal. Vraj sme boli v nejakej kope projektov, na ktoré sa vzťahuje Zákono štátnej pomoci a tieto projekty nemôže vedúci Úradu vlády SR podpísať.

Hľadali dôvody...Zákon o Štátnej pomoci sa vzťahuje na hospodársku oblasť v prípade štátnych

dotácií. Ak subjekt za posledné tri roky získal od štátu dotáciu viac ako 200−tisíc eur,na ďalšiu dotáciu musí dať výnimku Európska komisia. Prečo zaradili naše združeniedo tejto „kolónky“ nám nikto doteraz písomne nezdôvodnil. Pýtali sme sa, nech námpošlú inštrukcie, čo máme k žiadosti doložiť aby bolo všetko v poriadku. Hneď 3.ok−tóbra sme emailom zaslali prepočet nákladov na 1 vydanie novín. Po niekoľkýchdňoch sme sa dozvedeli od právničky úradu vlády, že problémom je predajná cenanovín. V novinách máme totiž uvedené, že jedno vydanie stojí 1,23 €. Keď sme imzdôvodnili fakt, že uvedená cena je prepočtom všetkých nákladov na vydanie 1 kusunovín, tak od nás žiadali daňové priznania združenia za rok 2011 a 2010. Dňa 23. ok−tóbra sme na úrad doručili „priznania“, z ktorých bolo zrejmé, že združenie nemážiadne príjmy z akéhokoľvek predaja. Veď kto by platil za 12 strán 1,23 €?

Do polovice novembra s nami opäť nikto nekomunikoval. Keď sme zdokla−dovali, že nie sme hospodárskym subjektom, z úradu sme dostali poslednú te−lefonickú informáciu, že vraj máme vysoký rozpočet. Vtedy nám už bolo jasné,že sa hľadajú dôvody, prečo noviny nepodporiť.

Ako na trhuKoncom novembra sme s právničkou úradu vlády mali niekoľko telefonátov.

Dostali sme totiž od nich ponuku – samozrejme cez telefón. Dajú nám 3000 € načíslo a do konca roka 2012 môžeme vydať 12 čísel. Len náklady na tlač a poštov−né 1 vydania činia 2000 €. Za zvyšných 1000 € som mal zaplatiť grafika, redakto−rov, prekladateľa, korektora, uhradiť nájom, telefón, internet, cestovné... Právnič−ka vedela, že za mesiac asi len ťažko vytlačíme a rozošleme 10 čísel (dve číslasme vydali začiatkom roka 2012). Žiadal som preto o možnosť realizácie projektudo marca 2013. Samozrejme, úrad to odmietol. Tak sme takúto ponuku, ktoránebola zrealizovateľná – odmietli. O dva dni neskôr som mal ďalší telefonáts právničkou a dostal som ponuku 4000 € na 1 číslo, ale už len na vydanie 6 číseldo konca roka. Žiadal som ju, nech nám pošle ponuku emailom. Samozrejme tobolo zamietnuté s dodatkom, že sa máme rozhodnúť do 12 hodín.

Ber alebo nič...Naozaj som si pripadal ako na trhu, kde zjednávame cenu za tovar. Bez aké−

hokoľvek zdôvodnenia aj napriek tomu, že komisia nám peniaze schválila a bolina tento projekt vyčlenené. Buď ponuku prijmeme alebo nedostaneme nič – ináčsa ponuka právničky ani vysvetliť nedala. Zvážili sme to a nechceli sme, aby novi−ny v roku 2012 skončili s dvomi číslami. Ponuku sme teda prijali. Mali sme pre−pracovať rozpočet na sumu 24,000 € a znova poslať novú zmluvu. Ako by sa ničnestalo. Peniaze sme na účet dostali 12.12.2012. A to sme noviny – mesačník.

Ďakujem Peter!Touto cestou sa chcem poďakovať za intervenciu Petrovi Pollákovi, poslancovi

NR SR a splnomocnencovi vlády SR pre rómske komunity, ktorý ako jediný sao problém začal zaujímať. Osobne som presvedčený, že bez jeho zaangažovania bysme tento rok na noviny nedostali nič a nikto by nám to ani oficiálne nezdôvodnil.Pomohol nám aj v tom, že nám daroval svoj jeden funkčný plat (1314,87 €)splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity na základe darovacej zmluvy, ktorýsme použili na úhradu prenájmu priestoru, v ktorom noviny vznikajú. Aj vďaka jehoprispeniu sme mali priestor, v ktorom pre vás noviny pripravujeme.

Pár slov na záver... (hlavne pre Úrad vlády SR)Práca novinára nie je ľahká. Zvlášť nie v národnostnej tlači a zvlášť nie v rómskych

novinách. Rómska téma nie je tak jednoduchá ako pri iných národnostiach, kde pripríprave novín možno nepotrebujú každodennú prácu. V rómskych novinách musítebyť v obraze každý deň – aj cez víkend. Nerobíme veci od stola, materiál v novinách sinevycmúľame z prstov. Nežiadajte od nás, aby sme na dlh vydali 12 čísel a Vy námpotom koncom roka poviete, že možno nedostaneme nič – lebo je nejaký problém.Ak vám nie je niečo jasné – komunikujte. Ste tam pre ľudí. Skúste celý rok na svojichpostoch pracovať bez mzdy len s prísľubom, že ju dostanete. A keď Vám niektov októbri oznámi, že možno nedostanete nič – ten pocit Vám (ne)prajem.

Roman Čonka, Šéfredaktor Romano nevo ľil

��� str. 1

� Rómom v osadách noviny v roku 2012 chýbajú. Foto J. Ferenc.

Číslo 6/2012

SERA − STRANA 8 − PROJEKTY −

Pri príležitosti Medzinárodné−ho dňa boja za odstránenie nási−lia páchaného na ženách, ktorý sana celom svete spája s 25. novem−brom, odštartovali slovenskéženské mimovládne organizáciea tisíce organizácií na celom svete16−dňovú kampaň aktivizmu napomoc týraným ženám. Organi−zácie Fenestra Košice, Pomoc ro−dine Michalovce, MyMamy Pre−šov, Progresfem Poprad, Ženav tiesni Martin, Slovensko−českýženský fond Bratislava, Divadlona opätkoch Spišská Nová Ves zá−roveň vyzvali vládu SR, aby zod−povedne konala proti násiliu pá−chanému na ženách, chránilaženy a ich deti pred takýmto nási−lím a aktívne mu predchádzala.

Cieľom kampane je prelomiťmlčanie a hovoriť o násilí pácha−nom na ženách. A pokračovaťv doterajších aktivitách na pomocženám zažívajúcim násilie, do kto−rých sa len počas vlaňajšieho ro−ku zapojilo 6000 ľudí.

Násilie páchané na ženách je zá−važným spoločenským problémoma porušovaním ľudských práv. Viacako pol milióna žien na Slovenskuzažíva násilie od svojho intímnehopartnera. Tieto ženy narážajú pririešení tohto problému na množstvoprekážok, ktoré sú spôsobené ne−dostatočným scitlivením spoloč−nosti na túto problematiku a stálevysokou mierou tolerancie násilia.Napriek mnohým pozitívnym zme−nám najmä v legislatívnej oblasti,ženy zažívajúce násilie v našej spo−ločnosti nenachádzajú pomoc,podporu a ochranu. Závažnýmproblémom je implementácia le−gislatívy a opatrení do praxe. Skúse−ností ukazujú, že dohovory, národ−né akčné plány a legislatíva, ktorénie sú implementované v praxi, ne−

poskytujú ženám a deťom ná−ležitú ochranu a podporu.

Slovenská republika podpísalav máji 2011 v Istanbule DohovorRady Európy o predchádzaní nási−liu na ženách a domácemu násiliua o boji proti nemu. Nasledujúcimkrokom zo strany vlády SR by ma−la byť ratifikácia tohto Dohovoru.Dohovor podpísalo doposiaľ 23vlád, ratifikovalo ho však iba Tu−recko. Ratifikácia takéhoto právnezáväzného dohovoru bude záru−kou, že štáty si budú musieť svojezáväzky plniť a prebrať zodpoved−nosť za systémové riešenie prob−lematiky násilia páchaného naženách a vyčleňovať za týmto úče−lom finančné prostriedky zo svo−jich štátnych rozpočtov.

Násilie páchané na ženách jezávažný spoločenský problém,ktorý sa týka nás všetkých. Osob−né výpovede žien ostávajú nevy−počuté. Miera tolerancie násiliapáchaného na ženách je v našejspoločnosti stále vysoká. Akútnynedostatok špecializovaných slu−žieb pre ženy zažívajúce násiliev intímnych vzťahoch a ich deti ce−lú problematiku ešte zhoršuje.

Podľa odporúčaní Rady Euró−py by každá krajina mala maťaspoň jednu národnú špecializo−vanú krízovú telefonickú linkupre ženy zažívajúce násilie. Linkaby mala fungovať 24 hodín dennenepretržite, mala by byť bezplat−ná, fungovať na národnej úrovnia poskytovať adekvátnu podporuženám zo všetkých regiónov kraji−ny. Ďalším z odporúčaných mini−málnych štandardov Rady Európyje, že každá krajina by mala maťaspoň jedno špecializované pora−denské centrum na 50.000 žien.Na Slovensku by sme podľa týchtominimálnych štandardov mali mať

minimálne 54 takýchto centier.V súvislosti s bezpečným ubytova−ním pre ženy, by každá krajinamala mať jedno miesto v Bezpeč−nom ženskom dome na 10.000obyvateľov. Bezpečný ženský domby mal poskytovať ženám a deťomrýchle a bezpečné ubytovanie,kde môžu byť bez strachu, že bu−dú zažívať ďalšie násilie. Bezpečnéženské domy by mali byť pre ženya deti dostupné 24 hodín 7 dnív týždni, mali by poskytovať holis−tickú a komplexnú podporu. NaSlovensku by sme teda mali maťminimálne 519 takýchto miestv bezpečných ženských domoch.

Z tohto pohľadu je situáciav našej krajine alarmujúca a vy−žaduje si náležitú pozornosť vlá−dy SR, nie len na formálnej,deklaratívnej úrovni, ale realizá−ciou konkrétnych opatrení, ktoréby situáciu ohrozených žien a de−ti výrazne zlepšili. Na Slovenskunemáme žiadnu národnú špecia−lizovanú krízovú telefonickú lin−ku pre ženy zažívajúce násilie.Špecializovaných poradenskýchcentier, ktoré pri práci so ženamivychádzajú z rodového a ľud−sko−právneho vnímania násiliapáchaného na ženách v súlades tým, ako to definujú mnohé me−dzinárodné dokumenty a odpo−rúčania, máme na Slovensku 5.Z toho vyplýva, že podľa minimál−nych štandardov Rady Európynám na Slovensku chýba 45 špe−cializovaných poradenských cen−tier. V otázke bezpečného ubyto−vania pre ženy zažívajúce násiliea ich deti máme 60 miest v špecia−lizovaných zariadeniach, ktoré súporovnateľné z bezpečnými žen−skými domami v Európe. V tomtosmere na Slovensku alarmujúcochýba 459 takýchto miest!

Ženy potrebujú cítiť, že násilienie je len ich problém, ale že je toproblém nás všetkých. Potrebujúcítiť, že celú spoločnosť tentoproblém zaujíma. Preto sa konalitaké aktivity kampane ako verej−né zhromaždenie pod názvomVypískajme násilie, ktoré sa usku−točnili v 7 mestách na Slovensku.V Martine, Spišskej Novej Vsi,Prešove a Michalovciach, v Popra−de, Bratislave a Košiciach.

Svoj odmietavý postoj k nási−liu páchanému na ženách mohliľudia vyjadriť aj zapojením sa do2. ročníka súťaže Násilie páchanéna ženách NIE JE IN – KONAJME.Súťažiť sa dalo v kategóriách Fo−tografia / Plagát / Text.

Počas kampane prebiehalo foto−grafovanie mienkotvorných osob−ností Slovenska, ktoré sa pridaliku kampani a podporili ju tým, žesa odfotografovali s tabuľkou Ho−vorím NIE násiliu páchanému naženách. NIE násiliu takto poveda−li herec Robert Roth, vydavateľKolam Kertész Bagala, televíznamoderátorka a predsedníčka správ−nej rady Slovensko−českého žen−ského fondu Andrea Vadkerti,spisovateľky Zuska Kepplová a Mo−nika Komapaníková, spisovateľMichal Hvorecký a iné známeosobnosti. Fotografie budú vysta−vené 14. februára 2013 v Bratisla−ve počas slávnostného vyhláseniaocenení za rôzne formy anga−žovania sa proti násiliu páchané−mu na ženách. Zapojiť sa uverej−nením svojej fotografie na Facee−bokovej stránke k tejto aktivitemôže každý. Povedať NIE násiliubude mať každý aj prostredníc−tvom web stránky www.fenes−tra.sk/16−dni−aktivizmu.

Daniela Obšasníková,ilustračné foto: Jozef Ferenc

(1) Násilie páchané na ženách je „akýkoľvek čin násilia, založenýna rodovej nerovnosti, ktorého dôsledkom je, alebo ktorýsmeruje k tomu, aby jeho dôsledkom bolo fyzické, sexuálnealebo psychické poškodenie ženy, vrátane vyhrážania sa taký−mito činmi, nátlaku alebo akéhokoľvek upierania slobody, čiuž vo verejnom alebo v súkromnom živote“ a „je namierenéproti žene kvôli tomu, že je žena, alebo ktoré postihuje ženynepomerne viac“.

(2) Rodové a ľudsko−právne chápanie násilia páchaného naženách je kľúčovým východiskom pri jeho riešení.

(3) Na Slovensku zažíva násilie 21,2% dospelých žien vo veku od18 – 64 rokov, ktoré majú v súčasnosti partnera. Teda prib−ližne 570−tisíc slovenských žien.

(4) Výskyt násilia zo strany bývalých partnerov a manželov je eštevyšší – 27,9% žien. Násilie zo strany svojho bývalého partnerazažilo približne 750−tisíc slovenských žien.

(5) Takmer 70% žien, ktoré zažívajú násilie zo strany svojho súčas−ného partnera, žije v domácnosti s jedným dieťaťom, alebo via−cerými deťmi.

(6) Násilie páchané na ženách v intímnych vzťahoch môže maťrôzne formy (fyzické, psychické, sexualizované, ekonomickéa prenasledovanie), v násilnom vzťahu však málokedy ide ibao jednu z týchto foriem – zvyčajne ide o kombináciu niekoľ−kých foriem násilia.

(7) Násilný muž sa násilia dopúšťa opakovane a dlhodobo.(8) Miera a intenzita násilného správania má tendenciu časom sa

stupňovať.(9) Cieľom násilného správania muža je dosiahnutie absolútnej

moci a kontroly nad partnerkou/manželkou.(10) Zodpovednosť za násilie nesie vždy ten, kto ho pácha. Pre nási−

lie neexistuje žiadne ospravedlnenie.(11) Podľa zákonov SR je násilie páchané na ženách v intímnych

vzťahoch trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby (§ 208Trestného zákona).

(12) Je zodpovednosťou štátu zabezpečiť ženám zažívajúcim násiliea ich deťom účinnú pomoc a ochranu.

(13) Každá krajina by mala mať aspoň jednu národnú špecializova−nú krízovú linku pre ženy zažívajúce násilie. Táto linka by malafungovať 24 hodín denne 7 dní v týždni a mala by byť bezplat−ná. Na Slovensku nemáme takúto špecializovanú krízovú tele−fonickú linku.

(14) Každá krajina by mala mať aspoň jedno špecializované pora−denské centrum na 50.000 žien . Na Slovensku by sme malimať minimálne 54 takýchto špecializovaných poradenskýchcentier. Momentálne máme na Slovensku 5 takýchto centier,to znamená, že nám chýba 49 Špecializovaných poradenskýchcentier.

(15) Každá krajina by mala mať jedno miesto v Bezpečnom žen−skom dome na 10.000 obyvateľov. Bezpečný ženský dom bymal byť pre ženy a deti dostupný 24 hodín 7 dní v týždni. NaSlovensku by sme mali mať 519 takýchto miest. Momentálnemáme na Slovensku 60 takýchto miest, to znamená, že námchýba 459 miest pre ženy a deti zažívajúce násilie v Bezpeč−ných ženských domoch.

(16) Všetci môžeme robiť mnoho aktívnych krokov, aby sme ochrá−nili ženy a deti pred násilím.

(1) Vyhľadajte si informácie o násilí páchanom na ženách, o jehopríčinách a dôsledkoch.

(2) Šírte informácie o problematike násilia páchaného na ženáchvo svojom okruhu blízkych ľudí, priateľov a priateliek, v školealebo v zamestnaní.

(3) Nepodporujte tradičné predstavy o role žien a mužov v rodinea v spoločnosti.

(4) Netolerujte prejavy násilného správania vo svojom okolí.(5) Hovorte o násilí páchanom na ženách. Mlčaním násilie podpo−

rujete.(6) Ozvite sa proti názorom, ktoré hovoria, že správať sa zne−

važujúco alebo násilne k ženám je v poriadku.(7) Šírte myšlienku nulovej tolerancie násilia páchaného na

ženách svojím vlastným správaním a postojmi.(8) Veďte svoje deti k rešpektovaniu práv iných. Povedzte im, že

násilie páchané na ženách nie je v poriadku.(9) Nájdite si informácie o mimovládnej organizácii (MVO) vo va−

šom okolí, ktorá poskytuje pomoc a podporu ženám zažívajú−cim násilie.

(10) Šírte informácie o aktivitách a o práci miestnych MVO vo va−šom okolí.

(11) Podporte aktivity MVO vo vašom okolí.(12) Staňte sa dobrovoľníčkami a dobrovoľníkmi v MVO, ktoré pra−

cujú v oblasti boja proti násiliu páchanému na ženách.(13) Aktívne sa zúčastňujte kampaní a iných aktivít proti násiliu pá−

chanému na ženách.(14) Zaujímajte sa o to, k akým krokom sa slovenská vláda zaviazala

v súvislosti s násilím páchaným na ženách a ako si svoje záväz−ky plní.

(15) Spýtajte sa zástupcov a zástupkýň vo svojich miestnych zastu−piteľstvách, čo robia preto, aby prispeli k zastaveniu násilia pá−chaného na ženách.

(16) Vyzvite politikov a političky na miestnej aj národnej úrovni, abyzabezpečili dostatočný počet a kvalitu špecifických podpornýchslužieb pre ženy zažívajúce násilie (telefonické linky pomoci,špecializované poradenské centrá a bezpečné ženské domy).

Nezabudli na RómovTvárou kampane je aj Rómka, novi−

nárka Rómskeho mediálního centra(MECEM) Jarmila Vaňová. Na otázkuRNĽ prečo sa rozhodla zapojiť sa doprojektu, ktorý hovorí nie násiliu pove−dala: „Do kampane som sa rozhodla ísťpreto, že násilie sa dotýka žien bez roz−dielu, teda aj rómskych žien. Zvykne sas humorom hovoriť o tom, že ak róm−sky muž nezbije ženu, že ju už nemiluje.Ľudia, ktorí to nepoznajú alebo s týmnemajú skúsenosť ani nevedia, že ešteaj dnes veľa rómskych žien zažívapresne tento druh násilia zo stranysvojho partnera. Mnohé násilie po celýsvoj život v tichosti tolerujú. Sú pre−svedčené o tom, že takto to bolo, jea bude. Voči rómskym ženám je pá−chané nie len fyzické násilie, ale častoaj ekonomické, i vo sfére sexbiznisu.Rómska žena by podia tradícií mala byťmužovi vo všetkom podriadená. Pretosom sa rozhodla byť jednou z tváríkampane. Veľmi si vážim a oceňujempráve to, že organizácia Fenestra neza−budla ani na rómske ženy. Nevyčlenilinás a nevynechali, čo je dobrý signálale aj memento toho, že pokiaľ ideo násilie páchané na ženách, týka sa vo

veľkej miere aj rómskych žien. Len naverejnosti sa o tom jednoducho neho−vorí. Je to niečo ako komunitné tabu.“Na otázku RNĽ – do akej miery je pa−chane nasilie na romskych zenach,Jarmila Vaňová uvedla: „Neviem s pres−nosťou uviesť nejaké čísla alebo štatis−tiky, skôr čerpám z vlastných poznat−kov a skúseností z môjho blízkeho aleaj širšieho okolia a z poznania komuni−ty. Násilie na rómskych ženách sa de−je, no nie všetky rómske ženy to aj vní−majú ako násilie. Formy násilia sa do−týkajú žien bez rozdielu etnicitity, po−stavenia, vzdelania, ekonomického za−bezpečenia. Zažíva ho chudobná aj bo−hatá žena, vzdelaná ale aj bez vzdela−nia… A či je rozdiel v osadach a v in−tegrovanych rodinach? Myslím si, ženejaký rozdiel tu určite je, minimálneten, že rómska žena z integrovanej ro−diny vidí a vníma viac spoločenskénormy a pravidlá, má viac informácií,vie sa k nim ľahšie dostať. Na rozdiel odženy v osade, ktorá je viac menej uza−vretá geograficky, ale aj sociálne. Bezsociálneho kontaktu je tak len malápravdepodobnosť nejakej pomoci. A toje možno aj otázka na zamyslenie.

Vzhľadom k obrovským problémomRómov v osadách, kde sa riešia pri−márne potreby rodiny, sa problémy ná−

silia voči ženám buď odsúvajú alebo súpokladané za druhoradé. Nemalo by tovšak takto byť.“

� Michalovce – osada Angi mlyn. Ilustračné foto Jozef Ferenc.

Číslo 6/2012

− PROJEKTY − SERA − STRANA 9

Dlhodobým projektom Odsúdení na spolu−nažívanie v dobrom sa Združenie Jekhetane−SpoluPrešov usiluje o zlepšenie vzťahov a pozitívneovplyvnenie spolunažívania bez predsudkov vočietnickej inakosti. Diskutujeme s mladými ľuďmi naškolách a snažíme sa poskytnúť im a ich učiteľomobjektívne informácie, aby si mohli vytvoriť vlastnýnázor. Vo štvrtom pokračovaní projektu produku−jeme v spolupráci so združením mladých umelcovLiving documentary šesť dokumentárnych filmo−vých profilov rómskych osobností. Vydáme knihurozhovorov a všetky materiály poskytneme školámpre ďalšie využitie. Zrealizujeme 84 diskusných ho−dín na školách v troch krajoch Slovenska. ProjektOdsúdení na spolunažívanie v dobrom IV. realizu−jeme s finančnou podporou Úradu vlády Sloven−skej republiky z dotačného programu Podporaa ochrana ľudských práv a slobôd.

Dva tvorivé tímy filmárov od leta do konca roka2012 natočili štyri 15−minútové filmové profilyrómskych osobností a dva posledné sú naplánova−né na január 2013. Žiaci na školách budú maťmožnosť vidieť výpovede a súkromie Rómov, ktorížijú taký istý občiansky život ako oni sami. Zistia, žena Slovensku žijú Rómovia, ktorí majú také istéproblémy a tiež ich denne prekonávajú, aby ich ro−dina bola šťastná, súdržná, ekonomicky zabezpeče−ná a spoločnosti prospešná.

Filmy prezentujú bežných ľudí z rómskeho etni−ka, ktorí žijú zaujímavý a pozitívny život. V našej no−vinárskej práci ich stretávame veľa, ale súhlas s na−táčaním nebolo ľahké od oslovených osôb získať.Viacerí odmietli, čo je pochopiteľné. Pre mediálneneskúseného človeka nie je jednoduché vypovedať

na kameru a hovoriť o sebe, o svojej rodine, posto−joch a otvoriť svetu svoje súkromie. Naši protago−nisti sa dokázali prekonať, aby podporili myšlienkuprojektu, ktorú pochopili a prijali. Za ich ochotu avôľu prispieť svojím osobným príbehom a pomôcťtak k lepšiemu spoznaniu sa medzi väčšinovýmobyvateľstvom a rómskou minoritou im patrí našavďaka.

Vo filmových profiloch uvidia diváci Ľudovíta,dlhoročného vodiča autobusu v Prešove, ktorý mákrásnu rodinu a je vysoko hodnotený svojím za−mestnávateľom za svoju spoľahlivosť a zodpoved−nosť. Navyše rozvíja svojich vnukov v láske k hudbea husliam.

Dokument Jana predstaví ženu z Liptova, ktorása v ťažkých ekonomických okamihoch, do ktorej sajej rodina dostala, vzchopila a nasledujúc vzor a au−toritu svojho nebohého otca, živiteľa rodiny, za−ložila malú rodinnú firmu.

Paulína a Karol pred desiatimi rokmi prevzalizodpovednosť za svojich spoluobčanov a vytvárajúkomunikačný most medzi rómskou komunitoua miestnou samosprávou v Myjave. Spoločne do−siahli viditeľné výsledky, odstránili niektoré problé−my, zlepšili vzťahy. Manželia manažujú miestne ko−munitné centrum a folklórny súbor s hudbou, zod−povedajú za vedenie aktivačných prác v meste, or−ganizujú letné tábory pre deti.

Ďalšími protagonistami sú mladí ľudia – ambici−ózny športový talent v džude Štefan a gymnazistaTomáš, ktorý je hrdý na svoje rómstvo a pracuje nasebe, aby sa mohol stať lekárom. Obaja tínedžerichcú konať dobro a na svoj vek sú neuveriteľne zod−povední. Šiesty film prezentuje dlhoročnú učiteľku,

ktorá vychováva a vzdeláva stredoškolákov v Micha−lovciach.

Súčasťou informačného balíka pre školy, obce,komunitné centrá, knižnice a iné organizácie budeokrem filmov aj samostatná publikácia – kniha roz−hovorov s rómskymi osobnosťami. Rozhovory bu−dú nielen o úspechoch týchto ľudí, ale aj o úska−liach v ich životných príbehoch, prekonaných pre−kážkach, emóciách.

Finančné prostriedky vo výške 46 870 eur, ktoréposkytol na realizáciu projektu Úrad vlády Slovenskejrepubliky v rámci zmluvy č. 1794/2012, sú určenépredovšetkým na náklady spojené s výrobou,množením a šírením 6 filmových dokumentov, ktorébudú titulkované aj v rómskom a anglickom jazyku,na polygrafické náklady, autorské honoráre, práculektorov, psychologické poradenstvo, riadeniea skromnú réžiu projektu. Združenie Jekhetane –Spolu spolufinancuje projekt vlastnými zdrojmi vovýške 5 percent. Počas diskusií so žiakmi na základ−ných a stredných školách v Prešovskom, Žilinskoma Banskobystrickom kraji predstavíme viac ako tisíckedetí nielen pozitívne príklady rómskych spoluobča−nov, ale aj historické pozadie života Rómov na územíSlovenska, základné etické normy komunikácie a ľud−ské práva. Diskutovať budeme otvorene aj v kontextekaždodenných informácií, ktoré počúvame z médií.Každý účastník stretnutia dostane vlastný výtlačok ko−miksu Otvorím oblok, uvidím celok, ktorý vyšiel užv tretej dotlači. Zapojeným školám dáme informačnébalíčky so všetkými ôsmimi filmami z produkcieZdruženia Jekhetane – Spolu a knihou rozhovorov.

Výstupy projektu budeme šíriť zdarma a všetkýmidostupnými formami. Adresne rozšírime 600 výtlač−

kov knihy rozhovorov s rómskymi osobnosťami a 800rozmnožením DVD s filmovými dokumentmi z pro−dukcie združenia. Za posledné tri roky sme zrealizo−vali 9 filmov – dokumenty Pred dedinou, za dedinoua Odsúdení na spolunažívanie v dobrom boli odvysie−lané v apríli 2012 na STV2 v RTVS. K filmu o učiteľoviSajkovi a jeho asistentovi Kalejovi s názvom O farbáchteraz pribudlo ďalších 6 filmových profilov, ktoré bu−deme prezentovať aj na filmárskych festivaloch domai v zahraničí, ako aj vo verejnoprávnej RTVS. ProjektOdsúdení na spolunažívanie v dobrom IV. ukončímea vyhodnotíme záverečnou programovou a finanč−nou správou v marci 2013.

Ingrid Ďurinová, kresby z komiksu: Jan Ďurina

Z komiksu sa žiaci a učitelia dozvedia naprí−klad takúto informáciu: Svojský spôsob života,osobitá kultúra vyplývajúca z indického pôvodu,ale aj iná vizáž prispievali k tomu, že Rómov oko−lie obviňovalo zo skutkov, ktoré nespáchali.V niektorých historických obdobiach boli krutoprenasledovaní. Koncom 17. storočia boli v Uhor−sku vyhlásení za štvancov a vypovedaní z krajiny.O sto rokov neskôr, za panovníčky Márie Terézie,bola potláčaná identita a kultúra Rómov, nesmelikočovať, chodiť v pestrých šatách, zakazovali impoužívať rodný jazyk, obchodovať. Rodinám ná−silne odoberali deti, aby ich pridelili do sedliac−kych rodín. Za Slovenského štátu boli Rómoviarasovo prenasledovaní a transportovaní do pra−covných a koncentračných táborov. Mnohí z nichsa zapojili do Slovenského národného povstania,za čo ich masovo popravovali. Aj po druhej sveto−vej vojne asimilačné tlaky pokračovali.

Číslo 6/2012

SERA − STRANA 10 − KULTÚRA / ROZHOVOR −

Je všeobecne známe, že východ Slovenska má najväčšiu koncen−tráciu Rómov. Na druhej strane, podľa niektorých odborníkov prá−ve v tomto regióne chýbala inštitúcia, ktorá by sa na odbornej úrov−ni venovala rómskym štúdiám. Aj preto vznikol na pôde Prešovskejuniverzity Ústav rómskych štúdií, ktorého cieľom je viesť odbornývýskum histórie i súčasnosti Rómov. Ústav bol oficiálne otvorený8. júla 2011 za prítomnosti splnomocnenca vlády SR pre rómske ko−munity Miroslava Polláka. Jedným z iniciátorov vzniku ústavu bolaj kultúrny antropológ a vysokoškolský pedagóg Alexander Mušin−ka, ktorý nám v rozhovore priblížil ciele novej inštitúcie.

Prečo práve Ústav róm−skych štúdií?

Myšlienka založiť ústav tu bolauž dávno, ale až v tomto obdobínastal čas, kedy sa Prešovská uni−verzita rozhodla ho aj realizovať.Rómske štúdiá sa v minulosti rea−lizovali na rôznych pracoviskáchPU a teraz sa vedenie univerzityrozhodlo inštitucionalizovať ichdo nového ústavu, ktorý sa budena rómsku problematiku pozeraťkomplexnejšie.

Kto bol autorom myšlienky?Ak by sme mali „otcovstvo“

niekomu pripísať, obrazne pove−dané bol by to „čas“ a „potreba“,ktorá prirodzene vykreovali po−trebu zriadenia takéhoto ústavu.Personálne sa však na jeho zria−dení asi najviac podieľali prof.Ivan Bernasovský a súčasný rek−tor PU prof. René Matlovič. Svo−jou „troškou do mlyna“ som čias−točne prispel aj ja.

Ako vlastne ústav funguje?Je to štandardné vedecko−

výskumné pracovisko, ktoré ve−die vedecký výskum zameraný narómske komunity v dvoch základ−ných oblastiach. Prvá oblasť vy−chádza z tradície zdravotníckychvýskumov, ktorej sa univerzita ve−nuje už dlhodobo – ide o fyzic−ko−antropologický výskum Ró−mov, ktorú predstavuje skupinavýskumníkov pod vedením prof.Ivana Bernasovského a prof. Jar−mily Bernasovskej. Druhou ob−lasťou je spoločensko−vedný výs−kum, t. j. história, kultúrna antro−pológia, sociálna práca a pod. Zá−merom pracoviska však nie jesústreďovať na jedno miesto sa−motných výskumníkov vo formezamestnancov ústavu, ale snažiťsa skôr o vytváranie kvalitnýchvýskumných tímov a otváranienových tém.

Budete sa venovať aj róm−skemu jazyku?

Stále máme zámer v budúc−nosti akreditovať samostatný štu−dijný odbor – romistika. Je tootvorená otázka, ktorej sa nebrá−nime. Má to však personálne ob−medzenia, ktoré sa týkajú garan−tov, prednášajúcich a pod., a tosú procesy, ktoré sa bez dopaduna kvalitu nedajú urýchľovať. Sa−mozrejme v rámci týchto záme−rov veľmi významné miesto má ajrómsky jazyk.

Čo personálne obsadenie?Ako už som povedal vyššie, nie

je cieľom ústavu primárne sústre−ďovať zamestnancov, ale skôr „sú−

streďovať aktivity“. Ide o to, dávaťdohromady odborné tímy. Toznamená skupiny ľudí, ktorí sa to−mu venujú, aby spoločne „ťahaliza jedno lano“. To znamená, ževytvárame výskumné tímy, podá−vajú sa granty, realizujú sa samot−né výskumy a pod. Myslím si, žev tomto kontexte ide ústav moder−ným spôsobom. Personálne ústavtvorí v súčasnosti neveľký tím trochinterných zamestnancov.

Máme dostatok odbornýchinformácií o rómskej téme?

Znie to možno neuveriteľne,ale je ich strašne málo. Dôvodomje paradoxne to, že na Slovenskumáme veľmi málo ľudí, ktorí sú„remeselne zdatní vo vedeckej sfé−re“ a chcú sa dlhodobo a systema−ticky venovať rómskym témam. Re−alita je taká, že buď sú to ľudia, kto−rí sa chcú rómskym témam veno−vať, ale nemajú k tomu dostatočnú„zručnosť“, alebo sú to ľudia, ktorímajú „vedeckú remeselnú zruč−nosť“ a nechcú sa tomu venovať.Medzi nimi je následne skupinkaľudí, ktorí majú remeselnú zruč−nosť a sem−tam sa tomu aj venujú;a na pomyselnom konci je úplnemalinká skupinka, v ktorej sú od−borníci, ktorí aj majú remeselnúzručnosť, aj sa tomu venujú.

Spolupracuje, alebo chystása na nejakú spoluprácu ústavs inými inštitúciami?

Samozrejme. To v konečnomvýsledku nasvedčuje aj to, čo somuž hovoril vyššie. Z pohľadu môj−ho subjektívneho prístupu je úpl−ne jedno, kde, t. j. na ktorom pra−covisku sa konkrétny výskum rea−lizuje, dôležité je, aby sa urobilkus dobrej roboty. Aby sa vyplnilamozaika „nevedomosti“. Našaspolupráca sa orientuje na domá−ce inštitúcie – spomeniem iba na−príklad Univerzitu KonštantínaFilozofa v Nitre, Univerzitu Ko−menského v Bratislave, Spolo−čensko−vedný ústav SAV z Košíc;mimovládne organizácie, ktorésa týmto témam venujú; Úrad spl−nomocnenca vlády SR pre róm−ske komunity; ale orientujeme saaj na spoluprácu so zahraničnýmiinštitúciami – Univerzita Karlovaz Prahy, Západočeská Univerzitav Plzni, Múzeum rómskej kultúryv Brne, Thompson Rivers Univer−sity z Kanady a pod. Vo všeobec−nosti môžem povedať, že v rámcimožností a kapacít sa nebránimežiadnej spolupráci.

Čo môže ústav ponúknuťsamotným študentom Prešov−skej univerzity?

Samotný ústav nie je pedago−gické pracovisko, je to vedec−ko−výskumné pracovisko. Ale ľu−dia, ktorí v ňom pôsobia, realizu−jú celý rad pravidelných predná−šok a kurzov, ktoré sa v plnej mie−re alebo aspoň čiastočne venujúrómskym témam. Pritom tietoprednášky realizujeme na rôz−nych fakultách a v rámci rôznychštudijných oborov.

Aká je odozva študentov,hlavne pri tých predmetoch,ktoré sú zamerané na Rómov?

Pre odpoveď na túto otázku bybolo korektnejšie sa opýtať samot−ných študentov. V princípe mámsubjektívny pocit, že odozva jeveľmi dobrá. Všeobecne môžempovedať, že vo väčšinovej spoloč−nosti fungujú neuveriteľné kvantástereotypov, mylných informácií,nejasností… Keď začneme na štu−dentov „sypať“ fakty, ktoré vyvra−cajú mnohé stereotypy o Ró−moch, väčšina z nich minimálnezačne nad tým uvažovať. Sa−mozrejme nájdu sa aj takí, ktorýchnepresvedčíte. Ale väčšinou sú re−akcie od študentov pozitívne.

Čím sa môže ústav pochvá−liť po roku fungovania?

Za krátke obdobie svojej exis−tencie Ústav pripravili niekoľkoštúdií, vydali sme tri publikáciea v spolupráci so Slovenskou spo−ločnosťou pre zahraničnú politi−ku sme zorganizovali aj medziná−rodnú konferenciu, ktorá sa veno−vala problematike (ne)zamestna−nosti Rómov. Spomínané knihy savenovali dobrým príkladom akti−vít v prospech Rómov na obecnejúrovni (kniha sa volá Podarilo sa,ktorá vyšla v slovenskom a anglic−kom jazyku) a druhá je zborníkprác zameraný na problematiku(ne)legálnosti rómskych osád(Ne)legálne osady.

Kniha s názvom Podarilo saprezentuje pozitívne príkladypráce s rómskou komunitou.Má spoločnosť dosť pozitív−nych informácií?

Túto otázku beriem skôr akorečnícku. Odpoveď je viac menejjasná – nemá. Opísal by som totakto. Naša spoločnosť, hlavneakademická sféra a mimovládnysektor, poskytuje dosť kvalitnýchinformácií, ale tie sú „prevalcova−né“ neuveriteľnou masou nega−tívnych informácií, poloprávd, vý−myslov, nepresností a pod. Dru−hým špecifikom je skutočnosť, žetu sú niektoré inštitúcie, ktoré sapozitívnym témam systematickyvenujú, ale majorita ich značneignoruje. Mám na mysli také inšti−túcie, akými sú RPA/Mecem alebonapríklad aj vaše periodikum Ro−mano Nevo Ľil. Rómske médiá, aje to bežné aj v prípade médiíiných národnostných menšín,majú nevýhodu, že ich čitateľmisú buď samotní Rómovia, alebotakí ľudia, ktorých „netreba pre−sviedčať“. Priemerný občan Slo−venska si rómsky magazín nepo−

zrie, alebo Romano Nevo Ľil neo−tvorí. Ako som už spomenul, v in−formovaní väčšinovej spoločnostije pozitívnych príkladov strašnemálo a tam majú priestor právenaše publikácie.

Kto by mal byť hlavným či−tateľom tejto knihy?

Každý, ale hlavne starostoviaa primátori, poslanci mestskýcha obecných zastupiteľstiev, aktivis−ti, terénni pracovníci, učiteliaa pod. Táto publikácia je trochušpecifická v tom, že to nie je kni−ha, ktorá by oslavovala konkrétnyprojekt, grantovú schému, či kon−krétny program, alebo mala by zacieľ ukázať iba to najlepšie z dob−rého. Jej zámerom okrem inéhobolo to, že má samosprávam uká−zať skutočnosť, že s Rómami sapracovať dá, že má zmysel niečorobiť a že aktivity môžu mať aj po−zitívny výsledok. Nič nerobenie jeďaleko horšie ako snaha o akúkoľ−vek pozitívnu zmenu. To, čo somdo knihy vybral, je 21 pozitívnychpríkladov. Pôvodne v nej malo byťiba desať, ale realita ukázala, že jeto málo a bolo nutné počet navý−šiť. Najväčší problém som mal pa−radoxne s tým, ktoré dobre príkla−dy do knihy nedať, lebo ich početje veľmi veľký. Zámerne som ne−vyberal iba tie najlepšie príkladytoho, čo niektoré samosprávy do−kázali. Sú tam malé aj veľké obce,lepšie aj horšie rómske komuni−ty. Je tam veľmi aktívna obecSveržov, ktorá má nepočetnúrómsku komunitu a dokázala jucelú zmeniť. Avšak na druhej stra−ne je tam aj obec ako Rudňany,kde je veľmi početná rómska ko−munita s nie veľmi dobrou po−vesťou, ktorá však má veľmi dobrúa ukážkovú materskú škôlku, ktorárobí excelentnú prácu. Alebo obecOstrovany, ktorá ma taký negatív−ny obraz v médiách, že na prvý po−hľad by sa zdalo, že tam nič nefun−guje. Skutočnosť je však zásadneodlišná. Majú tam vysporiadanépozemky, komunitné centruma pod. Snažil som sa vyberať takékomunity, alebo také príklady, kto−ré sú pre bežné obce použiteľné.Mnoho starostov si povie, že na ak−tivity nemá peniaze. Odpoveď prenich je aj v tejto knihe. Na mnohéz aktivít totiž netreba peniaze, aleochotu sa do nich pustiť.

Niektoré obce dnes siahajúpo jednoduchších riešeniach.

Búrajú osady… Dokáže knihapresvedčiť aj ich?

Ak budú chcieť zmeniť svoj ná−zor, tak áno. Ten, kto je skalopev−ne presvedčený o svojej pravde,toho nepresvedčí ani zázrak. Zá−kladom je však chcieť. Je to je pr−vý nevyhnutný krok. Keď si niek−to povie, že chce niečo urobiť, taktáto kniha mu môže pomôcť. Keďmu samotná kniha nepomôže,tak stále môže minimálne zdvih−núť telefón a zavolať do konkrét−nej obce a poradiť sa priamo. Ale−bo inak povedané, môže mu topomôcť začať „rozmotávať kĺbko“problémov.

Chcú alebo nechcú staros−tovia zmenu?

Nedá sa to paušalizovať. Sa−mozrejme, nájdu sa starostovia,ktorí sú vyslovene negatívne na−stavení a nájdu sa takí, ktorí súpozitívne nastavení. Nájdu saschopní, nájdu sa menej schopní.Myslím si, že starostovia nie súv zásade negatívne nastavení. Ľu−dia sú veľmi často frustrovaní, ne−majú čas, nevedia, ako a kde za−čať, sú málo informovaní… Častochýba nejaká inšpirácia, impulz.Pre mnohých starostov nie jerómska problematika prioritou,alebo si povedia, že to je už takýveľký problém, že sa ho neoplatíriešiť. To, čo v knihe tvrdím, jeskutočnosť, že sa oplatí robiť.Obrazne povedané, ak niekomuzačne zatekať do domu, aj keď jeto starý dom, ktorý by potrebovalkompletnú rekonštrukciu, keďneopraví to zatekanie, tak sa sadom rozpadne. Aj keby som maliba „plátať“, je to vždy lepšie, akonerobiť nič.

Spýtam sa to isté, ale oto−čím to na rómske komunity.Chcú alebo nechcú komunityzmenu?

Nestretol som sa s takou ko−munitou, ktorá by nechcela zme−nu. Sú však jednotlivci, niekde jeich viac, niekde menej, ktorí súfrustrovaní, rezignovaní. Ale v každejkomunite sa nájde taký, ktorýchce. Ak by sme sa pýtali, prečonechcú všetci, odpoveďou by bo−lo, prečo by mali. Bývamev mestách, obciach, tiež v nich ľu−dia všetko nechcú. Niektorí chcú,niektorí nechcú. To isté je ajv rómskych komunitách. Ak nie−ktorí nechcú, treba pracovať s tý−mi, ktorí chcú.

Sú územia – obce, ktoré súod seba vzdialené len niekoľ−ko kilometrov. Rómske ko−munity sú však až príliš roz−dielne. Kým v jednej obci súRómovia integrovaní, o nie−koľko kilometrov ďalej je jed−na z najhorších rómskychosád. Takýmto príkladom súobce Letanovce a Spišský Štvr−tok. A rozdiely sú niekedy ajv prípade dediny. V Hrabuši−ciach sú Rómovia podnikate−lia, no je tam aj osada. Máte nato vysvetlenie?

Táto otázka ma trápi už dosťdlho a presnú odpoveď na to bo−hužiaľ nepoznám. Z výskumov,ktoré sa realizovali, alebo z roz−hovorov s kolegami mi vychádza,že neexistuje jednoznačná odpo−veď. Vždy je to súbor situácií,konkrétnych aktivít z minulosti,ktoré mali vplyv na konkrétnukomunitu. Veľmi často sa námukazuje, že keď v správnom časea na správnom mieste bol „silnýčlovek“, tak dokázal komunitua celú dedinu posunúť niekaminam. Príkladom je obec Ražňa−ny v okrese Sabinov. V sedemde−siatych rokoch nastúpili možnostismerujúce k individuálnej bytovejvýstavbe (IBV), vznikli možnostirôznych pôžičiek (nenávratné,stabilizačné, bezúročné) a pod.V Ražňanoch bola klasická osa−da, ale vtedy tam bol silný staros−ta, ktorý sa tejto príležitosti chy−til a „dotlačil“ k IBV aj miestnurómsku komunitu. Nebolo toľahké a podľa toho, čo hovorilipamätníci, bolo tam množstvoproblémov, ale výsledkom jednešná situácia, keď Ražňany ne−majú osadu.

Na jednoznačnú odpoveď navašu otázku by sme potrebovaliurobiť veľa hĺbkových výskumovv každej jednej dedine a pove−dať, ako to tam (ne)prebiehalo.Ak by sa takých výskumov urobi−lo napríklad päťdesiat, tak po−tom by sa už dalo hovoriť o urči−tých ukazovateľoch, ktoré môžunaznačiť príčiny súčasnej situá−cie.

Je to téma, ktorou by sa mo−hol ústav zaoberať?

Jednoznačne áno. Jedným z na−šich plánov je aj zamerať sa na lo−kálne dejiny a situáciu v konkrét−nych komunitách.

Text: Roman Čonka,foto: Jozef Ferenc

� Alexander Mušinka. Foto: Jozef Ferenc.

Číslo 6/2012

− KULTÚRA − SERA − STRANA 11

Cigán, človek a občanPoľská škola reportáže je známa vo

svete, dokonca aj v tom našom. Naj−viac ju preslávil Ryszard Kapuściński.Ale ani on nebol na začiatku. Starí tigri,ktorí písali ešte aj v rannom socializmeako Melchior Wańkowicz, ArkadyFiedler, Olgierd Budrewicz, Alinai Czeslaw Centkiewiczowci, LucjanWolanowski. A potom prišli súputníciKapuścińského: Wojciech Gielzyński,Hanna Krall, Malgorzata Szejnert či Kr−zysztof Mroziewicz. Na nich nadwiaza−la plejáda mimoriadne vzdelanýcha nebojácnych – Wojciech Jagielski,Jacek – Hugo Bader, Mariusz Szczy−giel(ten od reportáží z Čiech) a LidiaOstalowska. Tento článok bude veno−vaný jej. „Píšem o tých, ktorým je ťažko– o národnostných a etnických menši−nách, o ženách, o subkultúrach mlá−deže... Veľmi dôležité sú pre mňa väzbyna Rómov. Spolupracujem s rómskymštvrťročníkom vydávaným v Oświeci−me – Dialog – Pheňiben“ – hovorí au−torka. Vydala pred dvanástimi rokmiknihu reportáži o Cigánoch Cygan toCygan. Akoby pichla do veľkého mra−veniska. Keď kniha vyšla znova v dru−hom rozšírenom vydaní v roku 2012,

nielenže nič nestratila z autentickostiale ukázalo sa, že problém sa eštezväčšil, situácia Rómov v ktorejkoľvekkrajine je čoraz horšia. Keby len Ró−mov. Všetko akosi smeruje k apokalip−se a akoby niekto znova a znova vytvá−ral bariery, provokoval a brojil aby je−den vystúpil proti druhému, a to je jed−no kto bude ten prílovečne prvý, gadžoči cigán a mal radosť z toho, že ten Ci−gán sa má horšie ako on. Alebo, že be−rie prídavky na deti a dávky, lebo jechorý, alebo sa hrá na chorého (...tí ci−gáni to vedia perfektne a my na nichplatíme). Ale pravdou zostáva, že žiad−na z postkomunistyckých krajín nevy−pracovala dobrý model spolužitia Ró−mov a Nerómov. L. Ostalowska spísalamnožstvo príbehov obyčajných ľudív ich konkrétnej existencii. Poukazujena zložitosť charakterov, mentalitua rôznorodosť Cigánov, pretože Gadžoneberie do úvahy rozdiely medzi rodmi.Cigán je Cigán. „Aký je neobyčajnýsvet Cigánov o ktorom s veľkým citomrozpráva Lidia Ostalowska. Koľko pre−divných osudov sa tu prelína, najpodiv−nejších histórii. Výborne napísané re−portáže s pietou a humanizmom uka−

zujú nám tajomnú a fascinujúcu realitu,do ktorej nás autorka vťahuje od prvejstrany“ – napísal kráľ reportáže R. Ka−puściński pri jej prvom vydaní. Obrazyz Francúzska, Talianska, Španielska,Poľska, Maďarska, Bulharska, bývalejJuhoslávie a tiež z Čiech a Slovenska.Našich Cigánov akoby sa delenie štát−nych útvarov skoro nedotklo. Cigáni doČiech prišli zo Slovenska, kde majú na−ďalej svojich blízkych a podobne akooni túžia po normálnom živote, prebíja−jú sa ako vedia, pijú, milujú, bijú sa ajzabíjajú, kradnú, utekajú pred skínmia neraz aj do „krajšieho“ zahraničia.Anglia, Kanada, ale aj ďalej Austrália.V mestách severovýchodných Čiech jeCigánov neúrekom. Išli za lepším, alev mnohom si nepolepšili. Ostalowskaopisuje ich problémy s predstaviteľmimiest, ale i predstaviteľov miest s nimi.Nič neprikrašľuje, nikoho nebráni,ukazuje holú pravdu. „Odkedy súv Bečove Cigáni, všetko je zlé. V tele−vízii prezident Havel si hovorí: ObčaniaČiech sú si rovní, nikoho nesmiemediskriminovať. Nahnevalo to pani Vlč−kovú. Večer keď strážila v obchode,vzala do ruky pero a papier. List na

Hrad: Vážený pán prezident, vy asi ne−viete o čom hovoríte. Cigáni to je jed−na katastrófa. Pozývam vás a vašupani manželku do Bečova na jednunoc.“ Z iného súdka“ „Na Slovenskuvedeli staré Cigánky pomôcť láske.Radili, že ak chceš aby ťa chlapec malrád, umy si celé telo vo vode potomz tej vody uvar polievku a daj mu juzjesť. Do misky však hoď trochu kožkyz palca na nohe, špinu, čo máš zanechtami a zo zubov usadenénečistoty – ale to všetko v pondelokráno.“

Nastavuje zrkadlo v rôznychpozíciach, aby sme aj my videli icha oni nás, aby sme pookriali a nedaliprednosť stereotypom pred reálnoupravdou. Aj keď je krutá a často sa jejbojíme. Lídia Ostalowska sa jej nebojía preto je jej knižka tak príťažliváa pravdivá. Stála by za preklad.

Ladislav Volko, diplomat, publicistaa vysokoškolský pedagóg

Lídia Ostalowska: Cygan to Cygan,Wydawnictwo Czarne sp. Z o. o.

Wolowiec 2012,II. Rozšírené vydanie, s.176

Tradičná strava u RómovZákladné suroviny, z ktorých varili Rómovia, sa v podstate nelíšili od

tých, ktoré používalo majoritné obyvateľstvo. Rozdiel bol v tom, ako tie−to suroviny gazdiné získavali a akým spôsobom z nich pripravovali jedlo.Kočovní Rómovia, ktorí nevlastnili pôdu, si obživu zabezpečovali posky−tovaním remeselných služieb a drobných výpomocí na gazdovstvách.Suroviny na prípravu jedál získavali pomerne komplikovane, napríkladaj formou výmenného obchodu. Pri varení využívali otvorený oheň a pa−hrebu, čo pokrmu dodávalo špecifickú vôňu a chuť.

Vajíčko za stužkuOdborná pracovníčka Slovenského národného múzea v Martine

Elena Zahradníková, ktorá sa venuje zbierkam ľudovej stravy, pre RNĽpovedala: „Keď rómske ženy potrebovali nejakú surovinu, vedeli juzískať výmenou od majoritného obyvateľstva. Zmennou jednotkoubolo jedno vajíčko za jednu stužku, ktorú vedeli rómske ženy utkaťna svojich krosienkach. Krosienka boli jednoduchým nástrojom,držali sa pod pazuchou a stužka sa dala utkať veľmi rýchlo.“

Základnou surovinou bola múka. Strava bola jednoduchšia akou majority, ale rovnako chutná a dostatočne výživná. Elena Zahrad−níková vidí hlavný rozdiel v spôsobe varenia: „U kočovných Rómovsa jedlo pripravovalo na otvorených ohniskách, čím bola prípravajedla zložitejšia, lebo sa nerobila v uzatvorenom priestore akou usadených Rómov alebo u majoritného obyvateľstva.“

Vlastné vnímanie prírodyRómske kuchárky tiež používali na ochutenie jedál bylinky. Pre

vidiecke obyvateľstvo bolo typické to, že bylinky chodili zbieraťženy. U Rómov napríklad imelo nikdy nesmeli chodiť zbierať ženyz dôvodu, že sa menia ako fázy mesiaca a mohli by spôsobiť, že bybylinka nefungovala tak, ako by mala. Aby žena nemohla negatívneovplyvniť moc bylinky, zbieral ju muž.

Dennou súčasťou stravy bol cesnak a cibuľa. „Dnes sme dosť rezig−novali na tieto plodiny, ktoré sú v podstate antiseptické a môžu po−môcť nastaviť organizmus a liečiť parazity, plesne, zápaly a ďalšievnútorné a vonkajšie problémy. Hovorí sa, že cesnak lieči deväťchorôb a cibuľa sedem. Pre nás je teraz dôležitejšie, aby sme peknevoňali,“ povedala nám Elena Zahradníková. Pre čitateľov Romanonevo ľil poskytla niekoľko tradičných receptov z rómskej kuchyne,ktoré sú súčasťou výstavy múzea z roku 2006 Chute a vône Slovenska.Texty receptov z rómskej kuchyne napísala Adriana Daneková.

Vnútornosti – bukeUmyté vnútornosti zo sliepky sa osolené opražia na tuku, zalejú tro−

chou vody a dusia pod pokrievkou asi desať minút. Pokrievku potommôžeme odložiť a mäso podľa potreby dodusíme. Chutné sú droby takmerpripečené. Podávať môžeme s haluškami, zemiakmi, marikľou či chlebom.

Múčne placky – marikľaPotrebujeme: 500 g polohrubej múky, soľ, 2 dl vlažnej vody,

mliekoPripravené suroviny premiešame (mlieko nemusíme použiť, môžu

sa však pripraviť aj z mlieka, kyslého mlieka alebo cmaru, niekedy ajz kysnutého cesta) a dlaňami spracujeme na tuhšie cesto, ktoré si roz−delíme na štyri diely a vyvaľkáme na placky hrubé asi dva centimetre.Placky pečieme na rozohriatej platničke z obidvoch strán. Platnička ne−smie byť veľmi horúca, aby sa nespálili. Upečené placky zabalíme nachvíľu (asi päť minút) do utierky. Placky sú veľmi chutné pečené medzihorúcimi uhlíkmi v ohni, najmä ak v nich pečieme i mäso. Placky jed−noducho zahrabeme do uhlíkov a po upečení z nich odstránime kúskypopola. Jedia sa samostatne, niekedy s cibuľou, cesnakom či omastenékožou zo slaniny. Jedli a jedia sa tiež k mäsu a ďalším jedlám.

Bravčové črevá so zemiakovou náplňou – gojaPotrebujeme: 4 hrubšie bravčové črevá, 8 zemiakov, 250 g polo−

hrubej múky, 1 vajce, soľ, mleté čierne korenie, majorán, 5 strúčikovcesnaku, 1 cibuľu

Pri príprave čriev je veľmi dôležité čo najlepšie ich vyčistiť. Vo veľ−kej miere od toho závisí chuť jedla. Črevá dobre opláchneme, pre−vrátime pod tečúcou vodou a necháme odkvapkať. Vnútorné sadlopribližne na 80% odstránime (podľa toho, ako mastné goja chcememať). Črevá posypeme silnou vrstvou soli a dobre ich vyčistíme –„vyperieme“ v rukách, a to z obidvoch strán, z vnútornej i vonkajšej.Následne črevá nakrájame na dĺžku asi 30 centimetrov. Jeden ko−niec zaviažeme niťou alebo prepichneme špáradlom.

Pripravíme cesto: zemiaky očistíme, umyjeme a postrúhame, pri−dáme nadrobno pokrájanú cibuľu, cesnak, múku, mleté čierne ko−renie, soľ a vajíčko (niektoré kuchárky ho nepridávajú). Všetko spo−lu vymiešame a plníme pripravené črevá. Potom zaviažeme aj druhýkoniec čreva. Naplnené dáme do vriacej vody a varíme na miernomohni asi 90 minút. Črevá sa môžu podávať uvarené, alebo ichmôžeme po uvarení zapiecť tak, že ich naukladáme na plechs troškou oleja a pečieme doružova.

– antikvariát –

Jednou z 29 organizácií Ministerstva kultúry Slovenskej republi−ky je Slovenské národné múzeum, ktoré spravuje 51 múzeí na celomSlovensku. Kultúre národnostných menšín sa venuje osem z nich:Múzeum židovskej kultúry, Múzeum kultúry Maďarov na Sloven−sku, Múzeum kultúry karpatských Nemcov, Múzeum kultúry Chor−vátov na Slovensku, Múzeum kultúry Čechov na Slovensku, Múzeumrusínskej kultúry, Múzeum ukrajinskej kultúry a od roku 2009 ajMúzeum kultúry Rómov na Slovensku.

Múzeum kultúry Rómov naSlovensku sa nachádza v najväč−šom slovenskom skanzene – Mú−zeu slovenskej dediny na Jahod−níckych hájoch v Martine. Jehoexpozície sú inštalované v žltejbudove kúrie z Blážoviec, v ma−lom údolí asi sto metrov od kos−tolíka. V okolí je dostatočnýpriestor pre ďalšie stavby. Stálavýstava Romano Drom/Cesta Ró−mov prezentuje dejiny Rómov ododchodu ich predkov z Indie doEurópy a dopady prelomovýchhistorických udalostí na ich spo−ločenstvo. Značná časť expozíciesa zaoberá tradičnou kultúrouRómov a spôsobom ich života.Kurátorka Múzea kultúry Rómovna Slovensku Adriana Danekováo ďalších plánoch pre RNĽ pove−dala: „Druhá časť expozície bymala spočívať vo výstavbe tradič−ných rómskych obydlí z viacerýchregiónov Slovenska. Uvažovalisme nad obydlím kováča a ďalšímobjektom, kde by bol zdokumen−tovaný život rodiny rómskehohudobníka. Tu v Turci máme ob−ce, kde Rómovia žili podľa do−ložených údajov už v 18. storočí.“Najpočetnejšie komunity boliv Necpaloch, Belej, Malom Čepčí−ne a v Martine. Živitelia rómskychrodín pracovali ako sezónni ro−botníci, kováči a mimo poľno−hospodárskej sezóny pôsobiliako hudobníci. Výskumní pracov−níci múzea zistili, že v okolí Čep−čína sa Rómovia venovali aj ob−chodovaniu s koňmi. V Martinesa obchod s koňmi sústreďovalna pravidelných trhoch prihostinci Smíchov.

Objekty kopírujúAdriana Daneková odpovedala

na otázku, ako tieto obydlia plá−nujú získať: „Objekty budú posta−vené nanovo, podľa plánov. Jedenúžasný dom sme našli v obci Lieš−no pri Budiši, kde sídli dlhšiu do−bu menšia rómska komunita. Onisa okrem iného venovali výrobenepálených tehál, z ktorých si sa−mozrejme aj sami postavili dom.Bolo by veľmi zložité takéto ob−jekty transportovať; tí ľudia tamešte aj žijú. Výstava je teda konci−povaná tak, že urobíme presnéplány, ktoré sa dodržia pri výstav−be kópie toho objektu.“ Pomôžeaj to, že ešte dnes žijú potomko−via, ktorí si pamätajú, ako domče−ky ich starí rodičia stavali. Kurátor−ka múzea oceňuje ochotu zo stra−ny rodín, ktoré im dovolia na−

hliadnuť do svojich obydlí a po−môžu tak získať potrebné údajepre vytvorenie ich vernej kópie.

LegendaVo vstupe do kúrie z Blážoviec

sa návštevník môže začítať do tex−tov na paneloch. Napríklad panels názvom Rómska legenda vtipnepopisuje stvorenie rómskeho člo−veka: „Raz večer dostal Bohdobrý nápad. Povedal si: ‚Stvorilsom Slnko, stvoril som Mesiac,len človeka ešte potrebujem.’Zobral cesto, zobral hlinu, vytvo−ril malého človiečika. Vložil hodo pece upiecť. Keď sa drevo roz−horelo, na chvíľu zaspal. Zobudilsa, a čo nevidí! Človek – celkomčierny! ‚Spravil som černocha.Neľutujem. Nabudúce nezaspím.’ Berie ďalšie cesto, tvorí novéhočloveka. Len čo ho vložil do pece,počkal chvíľočku a rýchlo –rýchlo ho ťahá von! ‚Joj, nie je ho−tový! Je ako tvaroh, celý biely.Škoda, škoda, bieleho som uro−bil!’ Dielo mu nedá pokoja. Potretí raz berie cesto, tretieho člo−veka pečie. Neponáhľa sa, neza−spí, iba naňho pozor dáva. Vy−tiahne ho, a čo nevidí! Peknéhočloveka upiekol! Ani čierny, anibiely. Róma stvoril najlepšie!“

Nie sú deti, nie je šťastie„Na každodenný život Rómov

mala veľký vplyv rodina,“ píše sa naďalšom paneli, kam pripísali ajrómske príslovie: „Nie sú deti, nieje šťastie.“ Návštevník sa dozvie, žespoločenstvo Rómov bolo patriar−chálne, čiže v rodine a komuniterozhodovali muži. Úlohou žien bo−la starostlivosť o deti a domácnosť,vrátane zabezpečenia a prípravystravy pre celú rodinu. Pre svoježivotné skúsenosti a múdrosť malivýznamné postavenie v rómskomspoločenstve starí ľudia. „Osobitnesi vážili ‚phuri daj’, starú matku,ktorá dbala na dodržiavanie no−riem spoločenského života, riešilakonflikty, zúčastňovala sa naobradných úkonoch, poznala ma−gické formuly, vyznala sa v liečenía pomáhala pri pôrodoch,“ píšeautorka textov a kurátorka múzeav jednej osobe.

Národ určujú jeho symbolyĎalšie exponáty informujú

o snahách Rómov o svoje zjedno−tenie v Európe. V roku 1971vznikla Medzinárodná rómskaúnia, ktorú založili delegáti 1.svetového kongresu Rómov v Or−

pingtone pri Londýne. Rómoviatu vyjadrili svoju vzájomnosťa prijali dôležité rozhodnutia,ktoré panel popisuje: „Deklaro−vali svoj spoločný pôvod, prihlá−sili sa ku krajine svojho pôvodu –Indii, zhodli sa na etnickom po−menovaní Róm, texte rómskejhymny a podobe vlajky. Róm−skou hymnou sa stala pieseň Ge−lem, gelem/Želem, želem (Išlisme, išli). Slová na melódiu zná−mej rómskej piesne napísal JarkoJovanovič Jagdino. Rómska vlajkapozostáva z dvoch pruhov –modrého a zeleného (modrá far−ba symbolizuje nebo a zelenázem, prírodu a spätosť Rómovs nimi). Červené (vozové) kolesoso 16 hrotmi uprostred vlajky jevyjadrením spätosti Rómovs pravlasťou – Indiou (podobnýsymbol sa nachádza na indickejvlajke).“ Od tohto momentu saRómovia stali rovnocenným, hocimenšinovým, národom v Európe.

Te prindžares amenKaždoročne organizujú pra−

covníci Múzea rómskej kultúry naSlovensku jednodňové letnépodujatie Te prindžares amen.Už desať rokov je tento deň sviat−kom rómskej kultúry. Centrumdiania je vo vozárni, kde vystupu−jú folklórne súbory, divadlá, zná−mi muzikanti a speváci. Aktivita sizískava stále viac sympatizantovz väčšinového obyvateľstva. Pria−telia rómskej kultúry z celéhoSlovenska sa schádzajú na Jahod−níckych hájoch, aby si užili letnúnedeľu v prírode s temperament−nou hudbou, tancom a špecific−kými farebnými kombináciami naodevoch, krojoch, výtvarných

dielach, obrazoch či vo fotografii.V exteriéroch Múzea slovenskejdediny nájde návštevník ponukuvýrobkov z kože, tepaného kovu,dreva, ale aj voz s bylinkami a vý−stavkou prvkov tradičnej stravyRómov, či kováčsku výrobu s oh−ňom a mechom, ktorú predvá−dzajú kysuckí stredoškoláci a ichučitelia. Organizátori zabezpeču−jú dostatočnú ponuku jedla v tra−dičnej krčme alebo vonku prihumne. Najesť sa môžu všetci –turisti, početní členovia súborovaj predajcovia suvenírov. V Mú−zeu slovenskej dediny sa dá v ten−to augustový deň načerpať ener−gia a úsmevy aj do zásoby.

Výstavná a lektorská čin−nosť

Školám, kultúrnym inštitúci−ám a ďalším záujemcom o róm−sku kultúru ponúka múzeum dveputovné výstavy Príbeh detí vetraa Rómske osobnosti. Na termínea ostatných podmienkach ich za−požičania z Múzea kultúry Ró−mov na Slovensku sa treba vo−pred dohodnúť telefonicky aleboemailom. Odborné pracovníčkymúzea poskytujú aj lektorskú čin−nosť a prednášky. Slovenské ná−rodné múzeum informuje o všet−kých múzeách a ich aktivitách nasvojej webovej stránke www.snm.sk,kde sa dá na hornej lište hravo vy−brať konkrétne zariadenie podľamiesta na mape Slovenska. Po−tom len stačí kliknúť na príslušnýfarebný „puntík“ a začať plánovaťvýlet. Vidíme sa teda v auguste2013 na Jahodníckych hájochv Martine pri dobrých ľuďoch,hudbe, tanci, vôni ohňa a jedla.

Text a foto: Ingrid Ďurinová

� P. Heráková s tradičným rómskym jedlom – gója.

Rómsky nový list − nezávislé kultúrno−spoločenské noviny Rómov na Slovenskuod roku 1993 do augusta 2008 viedla Daniela Hivešová−Šilanová, ktorá sa rozhodujúcou mierou pričinila o ich udržanie a rozvoj.Vydavateľ: Združenie JEKHETANE−SPOLU, sídlo združenia a redakcie: Jarková 4, 080 01 Prešov,� 051/7725283,� a fax: 051/7733439, e−mail: redakcia@rnl.sk, www.rnl.sk Šéfredaktor: R. Čonka. Jazyková korektorka: N. Sallaiová,

Redakcia Prešov: Jozef Ferenc, Roman Čonka (r_conka@rnl.sk),Daniela Obšasníková (zástupkyňa šéfredaktora), A lena Holubová. Spolupracovníci redakcie:Detva: Braňo Oláh (� 0948/503 907, 1brano1@azet.sk), Hnúšťa / Rimavská Sobota: Marika Demeová (� 0915/651 181), Rožňava/Nitra: Jurina Rusnáková (jurina.rusnakova@email.cz),

Liptovský Hrádok: Ingrid Ďurinová (� 0905/897 754). Preklady do rómskeho jazyka: Inga Lukáčová. Sadzba: DOT Prešov. Tlač: Rotaprint Košice. Náklad: 6000 ks. Evidenčné číslo 375/08.Objednávky novín prijíma redakcia. Neobjednané rukopisy a fotografie nevraciame. Redakcia si vyhradzuje právo krátenia, jazykovej a štylistickej úpravy príspevkov čitateľov.

� Uverejnené názory sa nemusia zhodovať so stanoviskom redakcie � Vydávanie novín je podporené Úradom vlády SR – program Kultúra národnostných menšín 2012.Za obsah projektu zodpovedá výlučne občianske združenie Jekhetane – Spolu �

ISSN 1338−3027

Jarovnice. V Romano nevo ľil č.3/2012 sme infor−movali o návšteve 1. ZŠ v Jarovniciach veľvyslancaSlovenska v Iráne, ktorý odovzdal úspešným malýmvýtvarníkom ceny, ktoré získali za svoje výtvarnépráce. Ich výkresy na tému pomáhanie druhýmv núdzi poslal do súťaže v Iráne učiteľ. Mgr. Ján Saj−ko. S týmito deťmi ako výtvarník pracuje už takmer30 rokov. Rovnako dlho obosiela medzinárodné vý−tvarné súťaže prácami svojich žiakov. A práve títo je−ho rómski žiaci na medzinárodných súťažiach vy−hrávajú prvé miesta, zlaté medaily. Ich práce očaru−jú medzinárodných porotcov svojou jedinečnoupestrosťou. Pozrite si fotografie nadaných detíz rómskej osady v Jarovniciach.

Text do a foto: Roman Čonka

� Vladimír Bily, 13 r.

− Fotoreportáž−

� Natália Kalejová, 11 r. � Sára Červeňáková, 11 r. � Sára Červeňáková, 11 r.

� Matúš Bolvan, 14 r.

� Matúš Bolvan, 14 r.

� David Giňa, 14 r.

� David Giňa, 14 r. � Ján Sajko medzi svojimi žiakmi.

� Veľvyslanec Slovenska v Iráne pri odovzdávaní cien.