3 1/2015Ronk 25

Nepredajn

Rmsky nov list nezvisl kultrnospoloensk noviny Rmov na Slovensku

Predstavte si, e polcia ptra po hadanch osobch a dostane tip, e sa pchate nachdza v jednom zo 72 bytov dvansposchodovho panelku,niekde uprostred mestskho sdliska. Bytov domby obsadila polcia, kopancom do dver otvorilakad dvere a sem tam niekoho vymltila.

Ak by sa nieo tak stalo, polcia by to len vemiako vysvetovala. Ak by vak ilo o bytov dom obvan Rmami a ete niekde v rmskej asti mesta aleboobce, pravdepodobne by to malo presne takto scenr.

Ke sa pred dvoma rokmi odohrvalo v rmskejosade v Moldave nad Bodvou kultrne podujatie,

podguren obyvatelia osady po roztrke zdemolovali policajn aut. O niekoko dn neskr prilapolcia do osady op. Po jej odchode zostali zbitudia. Zkrok polcie ocenil minister vntra i premir. o je na celej veci smutn, a nejako ma to neprekvapuje, vyetrovanie tohto prpadu nie jeukonen ani po dvoch rokoch. U vtedy sa hovorilo o tom, e v takchto prpadoch njazdov polciena cel osadu, by sa pri sluobnch zkrokoch malivyhotovi obrazovozvukov zznamy. Aby bola kryt hlavne polcia, e svojm postupom neporuilapredpisy.

lovek by akal, e po Moldave sa u podobnsitucia opakova nebude. A ak no, tak s videomako dkazom. Tohtoron zaiatok aprla v obciVrbnica vyvolal op otzniky, i polcia do rmskych osd nechod ako na svoje cviisko. V rmciptracej akcie 100 toti navtvila aj osadu vo Vrbnici. A aj tam, po odchode polcie, zostali niekokobyvatelia zranen. Polcia tvrd, e nikoho nezranila. Otzkou zostva, preo ani v tomto prpade nebol zhotoven videozznam.

erenikou na torte natrbench vzahov polcie a Rmov je rozhodnutie Okresnho sdu v Ko

iciach, ktor prejednval prpad policajtov. Muizkona mali v aprli 2009 na policajnej stanici ikanova chlapcov, ktor krtko predtm lpene prepadli stariu Koianku. Usvedi ich malo video,ktor si sami poas vchovnch praktk zhotovili.Po iestich rokoch akania sd rozhodol, e policajti v podstate ni neurobili. Chbal dkaz. Video,ktor obletelo svet, sd nebral do vahy.

es rokov rozhodoval sd o jasnom prpade.Z Moldavy a Vrbnice video nie je, pravdu sa zrejmedozvieme op a o niekoko rokov. Ak vbec.

Roman onka, fredaktor Romano nevo il

Il

ust

rci

aJ.

G.M

an

del

SERA STRANA 2 SPRAVODAJSTVO

slo 1/2015

Nrodn linka pre eny zavajce nsilie

Potrebujete pomoc?

Volajte

0800 212 212Bezplatn nonstop linka pre

eny zavajce nsilie.Nrodn linka pre eny je d

vernm a bezpenm priestorompre eny, ktor s ohrozen alebozavaj nsilie. Poradkyne na linke poskytuj krzov pomoca vetky potrebn informcie. Pripraven s hovori o vetkchdruhoch nsilia, s ktormi sa enyvo svojich ivotoch stretvaj.Spolu s volajcou enou sa snaiaminimalizova riziko, ktormu jev nsilnom vzahu vystaven. Infor

mcie, ktor volajca ena poskytne, s absoltne dvern.

Nrodn linka je zrovemiestom prvho kontaktu, kdes enm poskytnut vetky dleit informcie o nsil pchanom na ench, najm o nsilv blzkych vzahoch. Poradkyneodpovedaj taktie na zkladnotzky tkajce sa prvnej pomoci a asistuj enm pri hadan alej pomoci v jej regine.

Nrodn linka pre eny jedostupn vetkm enm, teda aj

tm, ktor maj saen prstupk potrebnm informcim, majzdravotn alebo in hendikep.S poradkyami sa mete spojiprostrednctvom bezplatnej telefonickej linky a v blzkej budcnostiaj cez internetov komunikciualebo prostrednctvom emailu.

Pri aktnom ohrozen alebov istch, presne vymedzench situcich poradkyne so shlasomeny kontaktuj polciu, zchrann zdravotn slubu alebo in intitciu, ktor jej me pomc.

Linka sa realizuje v rmci nrodnho projektu Prevenciaa elimincia nsilia na ench,ktor implementuje Intitt prevskum prce a rodiny. Projektje financovan zo zdrojov Eurpskeho socilneho fonduv rmci Operanho programuZamestnanos a socilna inklzia. Odbornm garantom a inicitorom je Ministerstvo prce, socilnych vec a rodiny Slovenskejrepubliky.

(red)

Hovorcom predsedu Banskobystrickho samosprvneho krajaMarina Kotlebu sa stal od 1. janura 2015 Vladimr Grtler. Naposledy sa zviditenil ako kandidt na predsedu Koickho samosprvneho kraja za stranu Sedem statonch, ktor v kampani hovorila osterilizcii rmskch ien a na bilbordoch subovala jednosmernletenky pre Rmov do Bruselu.

***Starosta mesta Champlan vo Franczsku Christian Lecler odmie

tol pochova rmske diea na obecnom cintorne. Poda jeho slov,prednostn miesto na miestnom cintorne maj t, ktor platia dane.O prpade informovala tlaov agentra TK.

Dievatko zomrelo 26. decembra 2014 na syndrm nhlehomrtia. Po odmietnut ponkol hrobov miesto rodine zosnulhodievaa starosta nealekho mesta Wissous Richard Trinquier. Tamoj cintorn poda jeho slov prjme telo Rmky rovnako ako kohokovek inho. Konanie starostu nazval nepochopitenm a nehumnnym.

***Poslanci obce Kamenn Poruba za Stranu rmskej koalcie (SRK)

sa vzdali poslaneckch odmien a svoj mandt bud vykonva zadarmo. Mdi o tom informoval novozvolen starosta obce Jozef Gao(SRK). Dvodom je fakt, e takto chc obci pomc etri. Poda slovstarostu, p poslancov tak obci uetr rone pribline 1 200 eur.etri bude aj samotn starosta. Pobera bude len zkladn plat, ktor mu uruje zkon vo vke 834 eur v hrubom.

***Slovensko dostalo ako jedin krajina v Eurpskej nii eurofondy

na rieenie rmskej problematiky. Za 380 milinov eur sa na Slovensku postavia v rmskych osadch cesty, vodovodn prpojky, komunitn centr, klky a koly. Informovala o tom televzia TA3.V minulom programovacom obdob malo Slovensko na rieeniermskej problematiky necelch 200 mil. eur. Finann balk by malpoda televzie koordinova rad splnomocnenca vldy SR pre rmskej komunity.

***Obianske zdruenie SPONKA Socilnoporadensk innos vy

dalo publikciu s nzvom Odlinosti by ns mali spja, nie rozdeova. Publikcia bola podporen z prostriedkov radu vldy SR v programe Kultra nrodnostnch menn 2014. Rieitelia projektu hadali odpovede na otzky svisiace so vzjomnm bezproblmovmspolunavanm s meninami s reflexiou na rmsku nrodnostnmeninu, hlavne v rmci interetnickch a interkultrnych dialgovsmerujcich k podpore vzjomnho porozumenia, zbliovania a tolerancie medzi vinovou majoritou a rmskou minoritou.

Prv tma na diskutovanie sa niesla v duchu kontextu historickho ponmania rmskeho etnika. Druh tma sa zaoberala antropologickmi vedeckmi poznatkami o rmskej populcii, nevynmajckultru Rmov v minulosti, o z kultrneho bohatstva zostalo v tradcich dodnes, ktor spoloensk vrstvy Rmov v tradcich najviacpokrauj, alebo ich dodriavaj. Tretia tma sa tkala socilnehoivota Rmov s reflexiou na vzdelvanie, bvanie a zamestnanos.

***Trnavsk kraj m novho rmskeho guvernra. Po smrti Antona

Kudrka bol do funkcie menovan jeho syn Anton Kudrk. Informciu priniesol portl zpiestan.sk. Venova sa chce pomoci socilneslabm Rmom, no chce podpori aj vzdelvanie, zlepi kolskdochdzku. Anton Kudrk bol guvernrom necel rok, priom tattguvernrov ustanovil rmsky kr Rbert I (Rbert Boto), ktorhokorunovcia sa uskutonila v aprli 2014.

Ako alej informuje portl, nov guvernr chce zriadi kancelriu, v ktorej sa vypracuj projekty na zlepenie situcie. M zujemzaloi aj obianske zdruenie, a tak sa podiea na rozhodnutiachmestskho zastupitestva.

***Na zklade zverejnenej Vzvy na predkladanie iadost o poskyt

nutie dotcie v programe Kultra nrodnostnch menn na rok2015 bolo na rad splnomocnenca vldy SR pre nrodnostn meniny doruench 775 iadost na 1 871 projektov, z toho poda nrodnostnch menn: maarsk nrodnostn menina: 1 097 projektov rmska nrodnostn menina: 254 projektov rusnska nrodnostn menina: 178 projektov

***Vazom Ceny eskej filmovej kritiky za rok 2014 sa stala socilna

drma reisra Petra Vclava s nzvom Cesta ven. Tvorcovia zskaliocenenie za najlep film, scenr a riu. Cenu za hereck vkon siodniesla aj Klaudia Dudov, ktor vo filme stvrnila hlavn postavu.Film je prbehom mladej eny, ktor bojuje o astn ivot. Naravak na predsudky spolonosti a s nimi spojen prekky. Je totiRmka. ako sa presadzuje v dnenom svete globalizcie a finannej krzy, ak ste Rm. Nejasn je vyhliadka na prcu, bvanie. Klaudia Dudov vo filme bojuje s materilnymi problmami, s pocitomopovrhnutia. Filmov dokument bol uveden aj poas medzinrodnho filmovho festivalu v Cannes 2014.

***Zkladn kola v ariskch Michaanoch m dvoch riaditeov.

kola mala segregova rmskych iakov, o om rozhodol Okresnsd v Preove ete v decembri 2011. Starosta obce, ako zriaovate koly, preto v novom roku 2012 odvolal z funkcie vtedajiuriaditeku koly Mriu Cvancingerov a do funkcie vymenoval Jaroslava Valatiaka. Odvolan riaditeka sa obrtila na sd a tenrozhodol, e jej odvolanie bolo nezkonn. V januri 2015 starosta obce odvolal z funkcie terajieho riaditea a na jeho miesto savrtila Mria Cvancingerov. Odvolan riadite, ktormu sa podarilo v triedach zmiea rmske deti s nermskymi, sa chce tieobrti na sd.

Segregciu rmskych iakov na kole potvrdil Krajsk sd v Preove 30. oktbra 2012.

***Zaiatkom februra 2015 ppe Frantiek neakane navtvil ute

eneck tbor v Rme, kde okrem Rmov ij aj udia z LatinskejAmeriky a inch krajn. Informciu o tom priniesol server romea.cz.Zastavil sa tam poas cesty do farnosti Svtho archanjela Michaelav rmskej tvrti Pietralata. Tbor je len tristo metrov od kostola. Ppe v tbore strvil asi 15 mint.

***V obci Rankovce sa vina rmskych poslancov vzdala svojich

poslaneckch odmien. Poda starostu to urobili preto, aby pomohliobecnmu rozpotu.

***Vysok kola zdravotnctva a socilnej prce sv. Albety otvorila

pecializovan vzdelvanie pre starostov. Vzdelvanie sa bude realizova v stave rmskych eurpskych tdi v Banskej Bystrici. Vzdelvanie sa kon vysokokolskm certifiktom o absolvovan vzdelvania v rozsahu 200 hodn.

(red)

Praktick rady smerujce k tomu, akozlepi ivotn podmienky Rmov, s obsahom prruky, ktor na seminri Zlepenieivotnch podmienok Rmov na miestnejrovni predstavili v pondelok 22. jna 2015v Koiciach. Seminr zorganizovala Svetovbanka a Eurpska komisia v spoluprci s Neziskovou organizciou EPIC.

Cieom seminra, na ktorom sa zastnilizstupcovia ttnej sprvy, miestnych samosprv, ako aj mimovldnych neziskovchorganizci, bolo informova o cieocha vyuit prruky v svislosti so snahami v oblasti zaleovania Rmov na loklnej, regionlnej i nrodnej rovni, ako aj v svislostis vyuvanm eurpskych trukturlnych a investinch fondov.

Kosuke Anan zo Svetovej banky prezentoval nevyhnutnos a potreby vzniku prruky,postoj Svetovej banky, ktor sa podieala na jejvzniku a v irom meradle aj nevyhnutnos socilnej inklzie z pohadu Svetovej banky.Zdraznil, e Svetov banka chce aj naalej zohrva aktvnu lohu v procese socilnej inklzie marginalizovanch rmskych komunt.

Aby sa situcia rmskych komunt zlepila,poda Martina Ortha z Generlneho riaditestva pre zamestnanos, socilne zleitostia zalenenie Eurpskej komisie, je nevyhnutn komplexn prstup k socilnej inklzii Rmov v lenskch ttoch Eurpskej nie.

Pozitvny prkladspene zaleova Rmov na obecnej

rovni sa dar starostovi Spiskho Hrhova.Vladimr Ledeck je nositeom medzinrodnho ocenenia MERI 2012 v oblasti zaleovaniamarginalizovanch rmskych komunt v kategrii komplexn prstup. Kom k spechuv zaleovan Rmov bol poda slov starostuobecn podnik, ktor sa nezameral na zisk, alena to, aby priniesol uom prcu. Obecn podnik u niekoko rokov zohrva kov lohunielen v zamestnvan Rmov, ale zrove aj vcelkovom rozvoji obce. Zkladom spechu jenevyhnutnos hada alternatvne rieenia voiexistujcim monostiam, ktor niekedy viacbrzdia implementciu rieen, podotkol V. Ledeck.

Socilny aspektMichal Smetanka, expert pre regionlne

plnovanie Neziskovej organizcie EPIC, svoju prezentciu zameral na loklne a regionlne stratgie. Podiarkol nevyhnutnos existencie tchto stratgi a zdraznil zkladnprincpy pri ich tvorbe. Hlavnm posolstvomjeho prezentcie bolo sstreova sa nielenna ekonomick rozmer plnovania, ale hlavne na socilny aspekt strategickch plnovacch dokumentov na loklnej a regionlnejrovni. Zabezpeenie dobrej implementciepodmienil zostavenm kvalitnho tmu expertov, odbornkov a aktivistov, ktor sa podieaj nielen na prprave loklnej alebo regionlnej stratgie, ale nsledne sa stan aj garantmi jej realizcie.

MonostiAndrea Bukov v poslednom panelovom

vystpen zhrnula monosti pripravovanchnstrojov zvyovania socilnej inklzieprostrednctvom erpania fondov Eurpskejnie na nrodnej rovni. Otzky prtomnchsmerovali k aktulnemu dtumu spustenianrodnho projektu a vyhlsenia konkrt

nych projektovch vziev. Odpovedala, e jeschvlen indikatvny harmonogram pripravovanch vziev, kde sa mu starostoviaa zstupcovia mimovldnych neziskovch organizci postupne uchdza o finann podporu na realizciu svojich projektov.

Ako na toPrruka Zlepenie ivotnch podmienok

Rmov na miestnej rovni, ktor vydva spolon iniciatva Svetovej banky a Eurpskej komisie, poskytuje praktick rady uren miestnym samosprvam a mimovldnym neziskovm organizcim, ktor vypracvaj a implementuj programy zameran na zlepenieivotnch podmienok Rmov s pomocou eurpskych, celottnych alebo komunlnychfondov. Sstreuje sa na tyri inklzie Rmov,tak ako ich pomenva Rmec E prevntrottne stratgie integrcie Rmov, t. j.

vzdelanie, zamestnanos, zdravotn starostlivos a bvanie (vrtane zkladnch sluieb)a vysvetuje, preo je potrebn k tmto tyromoblastiam pristupova integrovane. Obsahujenvrhy praktickch prstupov, technk a nstrojov pre realizciu intervenci a zvenie ichinku a ponka tie npady ako rozri paletu zvaovanch intervenci. Jej cieom je by ajinpirciou pre alie inovcie.

Oakvame, e praktick rady, technikya nstroje prezentovan poas seminra pomu zvi kvalitu intervenci zameranchna zlepenie ivotnch podmienok Rmov,zdrazuj Antony Thompson, manar Svetovej banky pre Slovensk republiku a WallisGoelen Vandebrock, vedca oddelenia preesko, Posko a Slovensko Generlneho riaditestva pre zamestnanos, socilne zleitosti a zalenenie Eurpskej komisie.

(red), foto: EPIC

SPRAVODAJSTVO / ROZHOVOR SERA STRANA 3

slo 1/2015

Mlad hudobnka, dedika slvneho mena z otcovej strany, vnuka skvelho hudobnka Jna Berkyho Mrenicu, si buduje svoju hudobn kariru postupne. Ako sama hovor: Mojou ambciou je povi rmsku hudbu a prezliec ju z kroja do fraku.

Svoju hudobn kariru buduje vzdelanm a samotnm hranm. Ak bola Tvoja cesta k hudbe? Bolo to Tvoje vlastn rozhodnutie alebo to bolo oakvanie Tvojej hudobnckej rodiny?

Narodila som sa v hudobnckej rodine a napriek tomu, e som ena, kee v rmskej komunite to nie je ben, aby bola ena muzikantkou,bola som vnimkou. Mj star otec Jn BerkyMrenica bol vynikajci huslista, d sa poveda, ebol slovensk legenda. Vemi til po tom, abysom pokraovala v jeho apajach. Bolo pre maabsoltne prirodzen, e sa raz stanem huslistkou a nikdy mi nenapadlo, e by som mohla robinieo in.

Mj otec Eugen Boto je tie muzikant, vynikajciaranr, huslista. M svoje vlastn zoskupenie ViolinOrchestra. Znova je tu al element, ktor mi bolnejakou inpirciou. Mj brat je takisto huslista, ajstrko, vlastne cel rodina sme muzikanti. U od

malika sa u ma prejavoval hudobn talent, hudobn sluch. Odmalika som brala hudbu ako ist spsob zbavy. iadna rodinn oslava sa nezaobila beztoho, aby som nezobrala husle a nebola stredobodom pozornosti, o sa mi, samozrejme, v tom asevemi pilo. A ke som zistila, e to znamen aj hodinov cvienia, zaala som si uvedomova, e to nieje a tak jednoduch.

Ako polron som dostala mal husle a o rokneskr som zaala chodi. Na tchto husliach somzaala hra a vetci sa z toho teili. Ke som malaes rokov, nastpila som do koly a zaala somchodi aj na zkladn umeleck kolu. Kad diea,ktor sa v budcnosti stane muzikantom alebo sabude venova hudbe, toto obdobie mus prei.

Ke som mala jedens rokov, star otec mavzal na koncert do Slovenskej filharmnie. Ilisme na husov koncert skladatea Piotra Ijiaajkovskho, hral jeden vynikajci talianskyhuslista. Povedala som si, e toto je to, o by somraz v ivote chcela robi. Bol to moment, kedysom sa zamilovala do hudby. Vtedy som sa u pevne rozhodla, e to chcem robi. Zaala som cviipodstatne viac, dvetri hodinky denne. Zastovala som sa na rznych husovch saiach,niektor som aj vyhrala. Vtedy sa to volalo Zlat

psma. To bolo nieo ako prv miesto. Ke sommala trns rokov, vyhrala som sa s nzvomPreporsk Paganini.

V trnstich rokoch som sa dostala na konzervatrium ako mimoriadny tudent. S tmto alm ivotnm okamihom sa spja jedna krsnavec. Mj star otec mi raz povedal, e ke ma prijm na konzervatrium, tak dostanem jeho husle,s ktormi pochodil 52 ttov sveta. Vek as mojej rodiny mi husle vemi dlho zvidela, lebo starotec mal syna huslistu aj dcru, a oni ich nedostali. Dostala som ich ja. Op to bol pre ma takimpulz, e je tu lovek, ktor mi ver, ktor mivlastne odovzdal nieo, o pre neho neskutonevea znamenalo. Lebo pre huslistu je nstroj nieo ako sas jeho tela, nieo ako jeho dua. Vtedy som si povedala, e to nesmiem vzda a musmna sebe stle pracova, aby boli na ma hrd mojirodiia, star rodiia, cel rodina. Vetci, ktor miverili.

Na konzervatrium som sa dostala v roku2002 a nastpila som do triedy prof. Petra Michalicu, o bol pre ma tie vek spech. Po maturite som pokraovala v tdiu na vysokej kole. Zaloila som si kapelu, ktor sa vol Bohmiens.Vetci ma odhovrali od tohto nzvu, str. 4

Ke polcia 21. jna 2013 uskutonila v rmskej osade v Moldavenad Bodvou policajn raziu, po jej odchode zostalo viacero zranench Rmov. Ubehli u dva roky a vyetrenie celej kauzy sa ete neskonilo. Podobn scenr sa opakoval zaiatkom aprla tohto rokuv rmskej osade vo Vrbnici v okrese Michalovce, ke polcia vykonvala ptraciu akciu s nzvom 100. Aj tu po jej odchode zostalo medzi Rmami viacero zranench. Oba prpady vyetruje Inpekciaministerstva vntra. V prpade naalej pokrauje vyetrovanie, zatia nie je mon poskytn bliie informcie, aby nedolo k jehozmareniu, uviedla koncom jla Andrea Dobiov, hovorkya Ministerstva vntra Slovenskej republiky.

Vekonon ibaka a darek ku du Rmov?Obec s viac ako tisckou obyvateov nem poda slov rmskeho sta

rostu Jaroslava Tokra problm so spolunavanm ani kriminalitou.Ke mu 2. aprla 2015 volala manelka na obecn rad, e v osade spolicajti, myslel si, e ide o art.

Sedel som rno v robote, ke som dostal telefont od manelky,ktor mi volala, e m problm. Policajt bol na naom dvore a ptal sajej, kde je manel. Povedal jej tam neslun slov, na o mi manelkazavolala. Po, lebo policajti s na dvore a al policajti bij Romkov, opsal situciu starosta obce.

Na prpad upozornili novinri z organizcie ROMED (Rmske mdi), ktor pripravuj rmsky magazn pre Slovensk televziu.

Starosta vzal auto a iel do osady. Tam videl, ako niekok Rmoviastoja opret o stenu s rukami nad hlavou. Inch kopali poda slov starostu do nh, aby ich roztiahli. Policajtov som sa ptal, kto je velitezsahu. Predstavil som sa, e som starosta obce. Policajt hovoril, e jeho to nezaujma. Zaal mi tyka. Mlad policajt to bol. Preboha vsprosm, nechajte ich, ve vm ni nerobia, priblil komunikcius policajtmi starosta Tokr.

Obec je poda jeho slov bezproblmov. Ke sa stretol s veliteomzsahu, ten s nm u jednal slune. Mlad policajti sa ku mne chovalidrzo, vemi neslune. Zsah prebiehal od pol deviatej do tvr na desa, pol desiatej. Zstupcu policajt chytil pod krk a roztrhal na omtriko. Je to hanba, lebo on sa policajtovi predstavil ako zstupca starostu. Policajta to vak nezaujmalo. Mj brat m dve pomliadenrebr. Naa rodina tu nikomu nikdy neublila. Dostali aj udia, ktorv ivote s Nermami nemali iadny problm. Dokonca aj robotnci naobecnch slubch. Koho videli vonku, toho bili. Nevidel som to, aletak to hovoria vetci, opsal situciu Jaroslav Tokr.

Ak niekoho hadali, mali prs poda jeho slov za nm. Akcia 100 je poda starostu nezmysel. Obec dostala od polcie facku, je to hanba, dodal.

Polcia nikoho nezranila. Kto potom?Aj ke po zsahu polcie bolo zranench vye 15 Rmov (niektor

z nich navtvili lekra), riadite Krajskho riaditestva policajnhozboru Juraj Leko tvrd, e k niomu nedolo a polcia postupovalav zmysle zkona. Poas celej akcie nedolo k iadnym zraneniam.Aspo nm neboli hlsen, uviedol na mimoriadnej tlaovej konferencii. Akcia 100 prebehla 2. aprla vo vetkch okresoch Koickhokraja, do nej bolo zapojench celkovo 139 policajtov. Polcia v niektorch lokalitch pouila videokamery, Vrbnicu vak nevyhodnotila akorizikov oblas a kamery nenasadila.

Frantiek Tanko, predseda Strany rmskej nie na Slovensku, savak pta, kto teda Rmov zbil. Sami sa pobili? Jeho snahou je, abysa ani tento prpad nezamietol pod koberec. O preetrenie zsahupolcie poiadali generlneho prokurtora, osobne sa chceli stretnaj s ministrom vntra.

Rmovia na Slovensku s pohoren tm, ako s tto obaniav rmskych osadch bezdvodne bit. U nechceme by bit. V tejtoobci neboli zo strany Rmov iadne problmy, nekldli odpor pri vkone sluobnho zkroku. Nepi sa nm, e toto vetko musia vidiemalolet deti. Rmovia s dobr asi nato, aby si policajti udreli. Vtrhn do domcnost, zakryj deom oi, a tak bij dospelch, upozornil F. Tanko.

Pomu kamery?Poda splnomocnenca vldy pre rmske komunity Petra Pollka by

v takchto spornch prpadoch mala polcia vyhotovi kamerov zznamy. Viem o tch zsahoch, je to ben tandardn zsah, ktor polcia rob pri hadanch osobch. Volaj to akcia 100. Takchto zsahov bolo viacero a som rd, e v niektorch prpadoch dokzala polcia tieto zsahy zdokumentova videozznamom. ia, prve tie sporn zsahy nie s dokumentovan. Preto s potom pekulcie, na zklade ktorch nastvaj obvinenia voi policajtom. Apelujem na polciu, aby bola inicitorom zmeny legislatvy, aby kad takto zsah bolzabezpeen videozznamom, uviedol splnomocnenec.

Polcia je poda jeho slov jednou z kovch intitci na Slovensku a mus pova vek dveru u vetkch obyvateov. Listom smepoiadali Generlnu prokuratru aj Inpekciu ministerstva vntra,aby cel kauza bola preetren intitciami, ktor s zodpovedn,dodal.

Dozor ombudsmankyPodnet na preskmanie zkonnosti zsahu polcie dostala 3. aprla aj ve

rejn ochrankya prv Jana Dubovcov. Policajn zsah skma z hadiskazkladnch udskch prv a slobd, no zameriava sa tie na jeho nevyhnutnos, primeranos ako aj jeho prpravu, priebeh, riadenie i na pouitprostriedky a postupy, priblil pre mdi jej poradca Jn Gloviko.

Poda dostupnch informci, zsah polcie v terne preverovalo6 prvnikov z Dubovcovej radu. Hovorili s umi, navtvili polciu,ktor im v tomto prpade poskytuje sinnos.

Na zklade informci, ktor nai prvnici zskali mem skontatova, e aj alie zsahy v rmci vekononej policajnej akcie prebiehalirovnako ako v spornom prpade zsahu vo Vrbnici, ktor vzbudzuje pochybnosti o jeho priebehu. U tret rok hovorm, e bez kamerovch systmov, ktor by boli pri vetkch zsahoch, sa alej nepohneme. Rovnako to plat pri preetrovan vetkch postupov polcie, ktor vzbudzujpochybnosti. Bez nezvislho vyetrovacieho orgnu nikdy nepreskmame, ako sa tieto veci presne udiali. Inpekcia ministerstva vntra nieje nezvislm orgnom. Je pod ministrom vntra, ktor je zodpovednza obraz polcie v spolonosti, upozornila Jana Dubovcov.

Bude Vrbnica ako Moldava?Prpad z Moldavy nad Bodvou nie je vyetren ani po dvoch ro

koch. Prpad ikanovanch rmskych chlapcov, ktor sa odohralv aprli 2009 sa uzavrel a v roku 2015 kontroverznm rozsudkom sdu. Obvinench policajtov sd nateraz oslobodil. Oakva rchle vyetrenie prpadu z Vrbnice je zrejme len naivnou predstavou. Dva roky od policajnho zsahu v Moldave nad Bodvou nemme ani nezvisl vyetrovac orgn na preetrovanie postupov polcie, ani kamerov systmy pri vetkch typoch zsahov a ani kamerov monitorovanie policajnch oddelen. Napriek tomu je tu stle vek va medzinrodnch intitci podporova prijatie zmien, ktor by garantovali nezopakovanie sa podobnho zsahu a postupov polcie,uviedla verejn ochrankya prv Jana Dubovcov poas konferencie,ktor 24. jna 2015 pripravilo Eurpske centrum pre prva Rmovv priestoroch Nadcie otvorenej spolonosti v Bratislave.

Policajn zsahy v rmskych lokalitch, a zvl prpad Moldavynad Bodvou, nie s ahostajn ani regionlnemu zstupcovi pre Eurpu radu vysokho komisra OSN pre udsk prva PaulovidAuchampovi. Dopoludnia som sa s nm zhovrala o potrebe zriadenia nezvislho vyetrovacieho orgnu, ktorm rozhodne nie je Inpekcia ministerstva vntra, ako to prezentuje minister vntra. Somrada, e moje opatrenia optovne pn dAuchamp podporil a upozornil na fakt, e bez takhoto nezvislho radu sa podobn prpadybud neustle opakova, zdraznila J. Dubovcov.

Text: Roman onka

Kto Rmov zranil, zist a vyetrovanie. Reprofoto: RN/ROMED

Proti policajnej brutalite protestovali Rmovia 10. aprla v Michalovciach, na druh de bol protest v Rimavskej Sobote.Protest organizovala Strana rmskej nie na Slovensku. Foto: SRS

SERA STRANA 4 ROZHOVOR / KULTRA

slo 1/2015

lebo asociuje echov. Ale ja to vnmam tak, e je to pojem, ktor pochdza z francztiny a jeho vznam sa spja s bohmami. A bohmi preto, lebo aj to slovo bohm vzniklo z pomenovaniaRmov, ktor sa prisahovali do Franczska z oblasti iech. Toto somsi natudovala a povedala som si, e toto je presne to, o chcem. Abysme boli bohmovia a zrove aj Rmovia, ktormi boli inpirovanmnoh umelci.

Kapela Bohmiens je moja srdcov zleitos. Vemi som sa zameriavala na vytvorenie vlastnho hudobnho tlu, pretoe moje rodinn zzemie ma predurovalo pokraova v ich stopch. Ale jasom to takto nectila, som in genercia a mm aj in vnmanie. Mojm cieom bolo zostavi tak kapelu, ktor bude tvori hudbu, ktorsa bude pribliova skr k tzv. world music. Preto mme aj gitarua perkusie, o vlastne dodva kapele tak okorenenie, e memeprejs aj do inch tlov hudby.

V roku 2012 som ukonila Vysok kolu mzickch umen a zaala som psobi ako slobodn umelec. Zaloila som aj alie zoskupenie Women Rebels, ktor pozostva z absolventiek vysokej koly.Myslm si, e hudobnk by mal chcie kadm svojm projektom alebo svojou hrou, svojou hudbou uom nieo poveda. ZoskupenmWomen rebels chcem poukza na to, e eny hudobnky s mnohokrt bran ako nieo menej kvalitn v porovnan s mumi. Smerovnocenn. Ke cvim takisto ako moji kolegovia mui, tak by sommala by na tej istej rovni. Vbec by ma nemalo ochudobova to,e som ena. Rozpsala som zopr vlastnch skladieb a chcela by somtmto svojm enskm zoskupenm ukza, e aj eny mu by virtuzky, e aj eny mu da do hudby ducha, duu a nejak ptos,ktor vraj dvaj vinou mui. Vraj.

V podstate si naplnila tradciu rodiny. Namiesto reblie siila v pokraovan tej tradcie s tm, e si ju prispsobila svojmu pohlaviu, cteniu, genercii. Pome alej. Oakvania, ktor mala rodina, si naplnila. Tm, e star otec bol znmy ako

nosite a rite v podstate slovenskej kultry, o z toho sa prenieslo na teba a o z toho vnma ako to posolstvo rmskej kultry v tom, o rob?

Mj star otec prezentoval hlavne slovensk folklr. Preto dostalaj mnoh ocenenia od slovenskho nroda. Ja som in. Mj starotec dbal vdy na to, aby som v prvom rade mala klasick vzdelanie,aby som tudovala klasick hudbu. Priznm sa, e jeho vekm snombolo, aby som bola klasick koncertn umelkya. Chcel, aby somhrala slovensk a rmsky folklr. Chcel ma vidie na pdiu a asto mihovoril, e raz budem hra na vekch pdich a on bude sedie v prvom rade o palike. Vdy, ke mohol, bol na mojom koncerte. A neraz mu tiekli slzy, bol dojat a vemi sa vo mne videl. Ke som sa v roku 2008 snaila zaloi kapelu, on u bol vemi chor. V oktbri 2008zomrel a ma vemi mrz, e nestihol vidie mj prv koncert s kapelou, ktor bol 12. decembra. Bolo to pre ma dos ak obdobie.Star mama zomrela len tri mesiace pred nm.

S kapelou sme zaali ska v auguste 2008. Snaili sme sa tvorirepertor. Kad nau skku som nahrvala a vdy som potomprila za nm do Oovej. A on sa z toho vemi teil, dval nm rznerady. Mala som tak zpisnk, kde som si zapisovala jeho rady, ako byto malo by lepie, ako by to malo by troku inak, o sa mu pi

Ja nikdy nebudem vedie hra slovensk folklr tak, ako ho hralon. To je fakt, s ktorm musm istm spsobom rta. On bol jedinen. Odovzdal tejto krajine neskutone vea, a preto ho nechcemnapodobova. Snam sa vytvori svoj vlastn tl. o sa tka rmskej hudby, kultry a rmskej udovej hudby, mojm cieom a mojouambciou je povi rmsku hudbu a prezliec ju z kroja do fraku.

V dnenej dobe sa, bohuia, stretvam s tm, e rmska hudba jevinou na rovni zbavy. Existuj rzne amatrske zoskupenia,ktor s znme a podporovan. Ale s to zoskupenia, ktor rmskuhudbu neposun vbec nikam. Zobrazuj ju stereotypne. A to jenieo, omu by som sa ja chcela urite vyhn. Preto je mojoutbou, snom a ambciou rmsku hudbu povi. To sa aj snam na

koncertoch vdy prezentova. Aj ke zahrme rmsku piese, tak juupravme do takho aranmnu, ktor je koncertn a patr na pdium. udia z takho koncertu oddu vntorne obohaten. Rmskahudba by nemala by len o tom, e udia si bud kyvka hlavami a bud ma pocit, e chc tancova. Nie. Chcela by som udom hudbouodovzda obohatenie due.

Kde vid rmsku hudbu v kontexte world music? Mmonos, ancu sa uplatni?

Myslm si, e rmska hudba m najv potencil sta sa spenou na pde world music. Treba si hlavne uvedomi, e rmska hudba nie s iba rmske piesne. Rmska hudba je irok pojem a je tovlastne hudba rznych nrodov. Lebo rmska hudba je in na Slovensku, v Rusku, vo Franczsku Nie je to iba o ardoch. Worldmusic je tl, v ktorom sa vlastne mieaj rzne tly, ide vlastneo spojenie rznych nrov. A v dnenej dobe je takchto zoskupena kapiel vemi vea.

ie je to postaven na etnickej hudbe, obohatenej samozrejme o in prvky

O rzne in prvky. Je to postaven na tom, e sa mieaj rznetly. Ja si myslm, e kad piese sa d poui. Dokonca, dnes jetl world music alebo etno vemi vyhadvan a vemi pouvan.

Rmska hudba ako inpircia pre inch skladateovRmska hudba bola vdy vekou inpirciou pre skladateov. To

to je tma, ktorou som sa dlhodobejie zaoberala. Psala som o tomvlastne aj prcu v kole. V kadom jednom obdob bola inpirciou,dokonca u aj v klasicizme, kde bolo vetko striktne dan. A u tu njdeme rzne inpircie z rmskej hudby. V romantizme to u potomvystilo do intenzvnejieho skmania rmskej hudby. D sa poveda, e naprklad Johannes Brahms a jeho Uhorsk tance, to s prklady toho, e s to maarsk rmske piesne, z ktorch urobil Zlato

E teri lavutarka, savi phiravel o prindardo navkhatar le dadeskri sera, e vnuka khatar o jekhmakar o nekh feder lavutaris, o Jan Berky Mrenica,peske ahavel baavibnaskri peskri karijera utarpal o utar. Sar korkori vakerel: Miri ambicija hiithe thovel o romano baaviben pro ueder thanu te uravel la andal o gavutne gada andro frakos.

Peskri baavibnaskri karijera peske ahavesprekal o sikhuviben u baaviben. Savo sas tirodrom ki e muzika? Geal soske oda tu kamehas,vaj oda uarelas tiri baali fameija?

Uiom andre baali fameija u the te somase duvi, sar oda nane andre romai komunita normalno, hoj e duvi te baavel, me somas aver. Miro

papus o Jan Berki Mreica sas jekh baro lavutaris,aj pes te phenel, hoj sas e slovaiko legenda. Butkamelas, hoj te dav leskre dromeha. Mange hinooda absolutno normalno, hoj baavava pre lavutau ikana na gindinavas, hoj kerava vareso aver.

Miro dad o Eugen Boto hino sajekh o lavutaris,but laho araneris, pre lavuta. Hin les leskri orchestra E Violin Orchestra. Pais oda hin aver elementos, savo sas mange varesavi inpiracija. Mirophral baavel pre lavuta, o kako... savori fameijabaavel. Imar cikoratar pes sikavelas miro baavibnaskro talentos, laho kan. Cikoratar dikhavas premuzika sar pro vareaso laho vajkro. isavo fameijakro kidipen nai sas bi oda, hoj te na lav e lavutau te na cirdav savoro dikhiben pre mande, so nor

malno, ole berende but kamavas. Imar kana sikhiom, hoj oda hine the but ora sikhuviben u zumaviben, chudom te dikhel, hoj oda nane ajso lokho.

Jepa berengri chudom ciki lavuta, pal o jekhber chudom te phirel. Pre kodi lavuta chudom tebaavel u sako sas bachtalo. Pais avle o bera, kanaman imar sas 6 bera, chudom te phirel andre kola the phiravas pre zakladno artistikai kola. Sakohavoro, savo mangel te baavel vaj te avel o muzikantos, musaj prekal oda te dal.

Kana man sas 11 bera, miro papus man ias prokoncertos andre Slovaiko filharmonija. Geam prolavutakro koncertos, kaj baavenas o bua khataro Piotr Ilji ajkovskij, baavelas jekh but laho talijansko lavutaris. Phenom mange, hoj oda kamavas

jekhvar andro divipen te kerel. Oda sas o momentos, kana pes vazdas o kamiben ki o baaviben.Olestar mange phenom, hoj oda kamav te kerel.Chudom buter te zumavel, duj trin ori ivese.Davas pro varesave lavutarengre kompeticiji, varesave avri khelom. Oda pes vihinelas o Somnakune pasmi. Oda sas vareso sar o jekhto than. Kanaman sas 14 bera, avri khelom e kompeticija telo nav Preporskro Paganinis.

Deutareberengri man chudom pro konzervatorijum sar o ekstra tudentos. Ole momentohaphirel the jekh but ukar bui. Miro papus mangejekhvar phenas, hoj te man lena pre konzervatorijum, chudava leskri lavuta, savi leha phirenas palo 52 thema andre luma. Baro kotor mira famei

str. 3

slo 1/2015

ROZHOVOR / KULTRA SERA STRANA 5

uhorsk tance. tala som o om, e bol inpirovan hudbou Rmovv nejakej krme, kde vlastne hrali rmski muzikanti rzne arde.Nali by sme konkrtne pesniky, z ktorch erpal.

Bol tu skladate Pablo de Sarasate, ktor sa venoval hlavne husovej literatre. On m dokonca v jednej svojej skladbe aj cignske meldie. M skladbu, ktor je maarskou udovou piesou a je to vlastne halgat, ktor tie poul hra od Rmov a inpiroval sa.

V romantizme je to Franz Liszt. A mol ard je vlastne Lisztovakompozcia. V impresionizme kompozcia Maurice Ravela, niektorju nazvaj Cign, in Cignka, vade sa to uvdza inak. Ja by som povedala, e je to skr Cignka, lebo t skladba je vemi silne impresionistick, zobrazuje siln striedania nlad a myslm si, e to patr skrk Cignke ako k tomu Cignovi. A povedala by som, e toto je ukkaskladby, kde autor nezobrazoval presne melodiku, ale nturu, povahu. Ale kee impresionizmus je obdobie, kedy sa skladatelia zameriavali na pocity, na vnmanie, akoby tou hudbou nieo maovali. Jeto al prklad toho, e rmska hudba bola vemi vzcnouinpirciou pre skladateov.

Samozrejme, musme spomen Blu Bartka, to bol dokoncazberate piesn. erpal z rumunskej rmskej hudby. Take v klasickej hudbe bola rmska hudba vdy vekou inpirciou pre skladateov a je to vemi vek prnos pre Rmov. Mali by sme to vnma akosilu svojej kultry a folklru.

Vieme o Tebe, e nie si len interpretka, ale prakticky sklad,pe noty, m svoje skladby. Odkia erp inpirciu, v akchtloch sa pohybuje, komu je uren tvoja osobn hudba?

V poslednom ase som sa zaala venova aj vlastnmu komponovaniu skladieb. Na vysokej kole som absolvovala kurz kompozcie,kde ma viedla pani profesorka ubica ekovsk, ktorej prstup sa mivemi pil. Vemi dleit pri tdiu je prstup pedagga. Ona mainpirovala k tomu, e som zaala komponova. Mojou najvou inpirciou pre komponovanie bva hlavne ivot. To, o lovek

preije. Vtedy si sadnem ku klavru alebo si dm huslepod bradu a u to ide. Vtedy nekomponujem ni vesel.

Ak m nzor na sasn stav rmskej hudby, interpretov? Ak perspektvu m rmska hudba vzhadom na svoj rozvoj? Je podporovan, pouten?

Sasn stav rmskej hudby na Slovensku sa d vnma z rznych uhlov. Vinou sa, bohuia, stretvam stm, e ide hlavne o stereotypy. udia vnmaj rmskuhudbu ako prostriedok zbavy a tento stereotyp je v dnenej dobe vemi podporovan. Ako muzikanta, ktor mza sebou vysok kolu, ktor m ambcie a ktor t hudbu chce aj troku povi, je to pre ma zarajce. Nechcem by pesimistka, ale dnes s podporovan predovetkm amatrske zoskupenia s hudbou, ktor neodovzdloveku ni viac ako zbavu. Nie je to ako kedysi, ke mjstar otec tvoril hudbu. Mal na to podmienky, priestor.Mal k dispozcii veliknske pdia, niekoko tisc divkov,ktor to vedeli oceni a ktor si z toho koncertu nieozobrali. V dnenej dobe u udia toto akoby nepotrebovali, sta im vemi mlo. Ale myslm si, e nrod by mal udvychovva. Nrod by sa mal zameriava aj na to, i mhudba ud zuachova, alebo iba zabva. A preto si myslm, e jenaase, aby si udia, ktor s kompetentn, tento fakt vimli a zaali savenova rmskym talentom. Zaali sa venova aj uom, ktor majza sebou vysok koly, s vytudovan a chc robi hudbu aj s inmzmerom ne iba na zbavu.

Kam by mala smerova rmska kultra?Mojm prianm do budcna je, aby rmska hudba nevymizla. Aby

v dnenom komernom svete nepadla na dno zujmu. A nielen zujmu, ale aj rozvoja. Mojm snom je, aby rmska hudba mala svoju tradciu a napredovanie nielen na Slovensku, ale i vo svete. ijeme

v globalizovanom svete a dnes u akoby nikto nepotreboval ivchmuzikantov, lebo na vetko mme stroje. Mm pocit, e nikto nepotrebuje tak kvalitu ako kedysi. Ale bola by som rada, keby sa to nedotklo rmskej hudby a rmskeho folklru. Chcela by som, abyv om stle bolo srdce, temperament, ve. A aby to tam stleprdilo, tak ako prdi krv v naich ilch.

Rozhovor viedla Erika Godlov.Foto: ttna vedeck kninica, dokumentanoinforman

centrum rmskej kultry(rozhovor bol zverejnen v publikcii

Rmska hudba na Slovensku)

jakro sas va odi lavuta but hamina, soske le papussas the o havo lavutaris, the e haj, no lenge na dias. Chudom len me. Pais, oda sas mange ajso impulzis, hoj adaj hino o manu, savo andre mandepaal, savo mange dias vareso, so leske sas butku. Va oda, hoj le lavutariske hino o intrumentosvareso sar kotor lestar, vareso sar leskri voi.Olestar mange phenom, hoj oda nai te mukhavu musaj pre peste te kerav, hoj miri daj the o dad,mire phure, savori fameija te aj te avel barikai.Savore, so andre mande paanas.

Pro konzervatorijum man chudom andro ber2002 andre klasa, kaj sas o prof. Michalica, so sasbaro doresipen. Pal e maturita geom dureder te sikhol pre ui kola. Kerom e kapela, savi pes vihinel Bohemiens. Savore mange phenenas, hoj o navnane laho, hoj hino pal o echi. No me oda dikhavavka, hoj oda hino o lav, francuziko u hino pal o bohema. U o bohema va oda, hoj oda lav, o bohem,sas o nav va o Roma, save andro Francuziko avleu avka len vihinenas, soske avle andal o echi.Oda sikhiom u phenom mange, hoj oda hin ekzaktno so kamav. Hoj te avas o bohema u sajekh theo Roma, save dine e inpiracija but artistenge.

E kapela Bohemiens hii miri jileskri bui. Butdavas pal oda, hoj te kerav miro baavibnaskro tilos, va oda, hoj miri fameija mange imar sikavelaspeskro drom. No me oda avka na unavas, me somaver generacija u hin man aver dikhipen. Miro res saste kerel ajsi kapela, savi kerela e muzika, savi ela paeder ki o avka vihini world music. Va oda manhin the e gitara the o perkusiji, so del la kapelakeoda ajipen te dal andro aver baavibnaskre tili.

Andro ber 2012 agorinom e Ui kola vao muzicka daibena u chudom te baavel saro slobodno artisto. Kerom mekh jekh formacijaWomen Rebels, kaj hine o absolventki khatar e uikola. Gindinav, hoj o lavutaris hin prekal o sakopeskro projektos vaj baaviben, prekal e muzika tephenel vareso le manuenge. E formacijaha Women Rebels mangav te sikavel oda, hoj o duva sobaaven hine buterval hide sar vareso, so nane ajsokvalitno sar o mura so baaven. No amen sam projekh uipen. Kana zumavav sajekh sar mire murikane kolegi, musaj te avav pro sajekh uipen. Oda,hoj som duvi man nai te phagerel. Kerom varesave mire muzikakre kotora u kamavas ola miraduvikaa formacijaha te sikavel, hoj the o duvaaj te aven virtuozna, hoj the o duva aj te delandre muzika e voi, varesavo patos, savo phenenhoj nekh buter den o mura. Hoj.

ikeres e fameijakri tradicija. Na kerale rebelija, idas e tradicija avka, hoj la thoalpaes ki oda, hoj sal e duvi, sar oda unes, savi sal generacija. Das dureder. O uaripenakhatar e fameija sas resle. Olestar, hoj tiro papus sas prindardo sar deno, so ikerelau bucharelas nekh buter e slovaiko kultura,so olestar geas ke tute u so olestar dikhes sare romai kultura andre oda, so keres?

Miro papus prezentinelas nekh buter slovaikofolklor. Va oda chudas the but moipena khataro slovaiko nipos. Me som aver. Miro papus sakovardikhelas pre oda, hoj te chudav pro jekhto thano klasikano sikhaviben, hoj te sikhuvav e klasikaimuzika. Musaj te phenel, hoj leskro baro suno sas,hoj te avav klasikano koncertno artisto. kamelas,hoj te baavav o slovaiko the o romano folklor. Kamelas man te dikhel pro podijum u buterval mangephenelas, hoj jekhvar baavava pro bare than u ovpeskra pacaha beela pro anglune thana. Sakovar,kana aj, avelas pro miro koncertos. U na jekhvarleske uonas o apsa, rovelas u dikhelas pes andremande. Kana andro 2008 keravas miri kapela, imarsas baro nasvalo. Andro oktobris 2008 muasu mange hin but phares, hoj na dikhas miro jekhtokoncertos la kapelaha, savo sas 12. decembros.Oda sas dosta pharo. E phuri daj mange muas atrin hon angla leste.

E kapelaha chudam te zumavel andro august2008, kerahas amaro repertoaris. Sako amaro zumaviben chudavas andre u sakovar avavas pal lesteandre Oova. U ov sas olestar but loalo, delas

amenge e goi. Sas man ajsi ciki pustik, odoj pisinavas, so mange phenelas, sar oda feder te kerel,sar oda musaj te avel sikra aver, so kamel...

Me ikana na danava te baavel o slovaiko folklor avka, sa rov. Oda hin aipen, pre oda musaj tedikhav. Ov sas unikatno. Dias ole themeske aesbut u va oda lestar na kamav te kerel e kopija. Zumavav te vazdel peskro tilos. Te dal pal e romaimuzika, kultura, romano folklorno baaviben, mirores u ajsi ambicija hii te thovel o romano baaviben pro uipen u te uravel les andal o gavutne gadaandro frakos.

Adaives, pro bibacht, man arakhav oleha, hojo romano baaviben hino nekh buter a va e lahivoja. Adaj hine but amaterska formaciji, save hineprindarde u chuden o utipen. No oda hine o formaciji, save o romano baaviben na ispidena ikhaj. Sikaven o stereotipos. U oda hino varesa, some aes na kamav te kerel. Vaoda miro kamiben,suno the e ambicija hii te vazdel o romano baaviben. Oda zumavav te sikavel pro sako koncertos.The te baavas e romai gii, o aranmanos keras ajso, savo hino koncertno u phirel pro podijum.O manua dan pal o ajso koncertos barvaleder andral. O romano baaviben nai te avel a pal oda,hoj o manua kerena le erenca u unena pen, hojkamen te khelel. Na. Kamavas prekal o baaviben tebarvaon le manuengre voa.

Kaj dikhes o romano baaviben andro kontekstos world music? Hin len o ajipen terakhel peskro than?

Gindinav, hoj o nekh bareder potencijalos hin leromane baavibnaskre te resel o uo than andro world

music. Nekh buter kampel te danel, hoj o romano baaviben, oda nane a o romane gia. O romano baaviben hino buchlo, oda hin o baaviben buter nipendar.Soske o romano baaviben hino aver pre Slovaiko, andro Rusiko, andro Francuziko... Oda nane a pal o ardaa. World music hino o tilos, savo kerel e kombinacija makar o buter tili, jekhetanes thovel buter anri.U andro akanutipen hin but ajse formaciji the kapeli.

Avka, oda terol pro etnikano baaviben,barvaardo avere elementenca...

But aver elementi. Oda terol prekal oda, hojpen thoven jekhetanes o tili. Me gindinav, hoj sakogii aj te baavel. Adaives oda tilos world musicvaj o etno hino but kamlo u but pes kerel.

O romano baaviben sar e inpiracija va o aver autora...

Romano baaviben sakovar anelas e inpiracijale autorenge. Oda hii e tema, pal savi lunges sikhuvavas. Lekhaom pal oda jekh bui andre kola. Andre sako jekh perijoda sas e inpiracija, imarandro klasicizmo, kana savoro sas striktnes phendo. U imar adaj arakhas buter inpiraciji khataro romano baaviben. aj pes te phenel, hoj sar o Johannes Brahms u leskre Ungrika kheibe, oda aessikavel hoj oda hine o ungrika romane gia, olendarkeras o Somnakune ungrika kheibena. Genompal leste, hoj e inpiracija chudas khatar o romanobaaviben andre varesavi karma, kaj o romanelavutara baavenas o ardaa. aj pen te arakhenaes o gia, savendar oda ias.

Sas adaj o autoris Pablo de Sarasate, savo dalasnekh buter pal e lavutengri literatura. Les hin andro

jekh leskro kotor the o romane melodiji. Hin lesjekh bui, savi hii e ungriko folklorno gii, o halgato, savo unas le Romen te baavel u oda sas leskriinpiracija.

Andro romantizmo hino o Franz Liszt. A mol ardais hino e Lisztoskri kompozicija. Andro imperesijonizmo sas e kompozicija khatar o Maurice Ravel, varesave la vihinen o Roma, varesave e Romi,pro sako than o nav hino aver. Me buter phenavas,hoj oda hii e Romi, soske e kompozicija hii zorales impresijonistikai, sikavel but aver uibena,so sar me mange gindinav, buter phirel ki e Romisar ki oda Rom. U phenavas, hoj oda hin e kompozicija, kaj o autoris na sikavelas eksaktno e melodika,ae e natura, o uiben. Sar te le baavibnaha kerelas o itro. Avka, oda hino aver itro pal oda, hojo romano baaviben sakovar sas e ku inpiracijava o kompozitora.

Danas pal tute, hoj na sal a e interpretka,hoj praktikanes keres e kompozicija, lekhaveso noti, hin tut tire kompoziciji. Khatar chudese inpiracija, andro save tili das, kaske kerestiri personalno muhzika?

Palune berenca chudom te kerel mire kompoziciji. Pre ui kola man sas o kurz pal e kompozicija, kaj mange e eruti sas e rai profesorkaubica ekovska, lakro achauviben sas but laho. Oj sas miri inpiracija, hoj chudom the me tekerel e kompozicija. Mino nekh bareder inpiracija andre kompozicija hino o divipen. Oda, soo manu predivel. Bareder emociji andre kompozicija anel oda, kana pes ahel vareso bilaho.Avka beav pa o klaviris vaj mange thovav e lavuta tel e men u imar oda dal. No avka na kerav ilokho jileskro.

Sar dikhes o akantuno romano baaviben,o interpreta? Savi hii e perspektiva va o romano baaviben kana dikhas, sar u kaj dal?Chudel o utipen, aj pes te unel?

Akanuti situacija andro romano baaviben preSlovaiko pes aj te dikhel buter thanendar. Nekhbuter, pro bibacht, dikhav oda, hoj dal pal o stereotipi. O manua dikhen pro romano baaviben sarpre vareso so kerel lahi voja u kada stereotipos hino buchles utindo adaives. Sar e lavutarka, saviavri phiras e ui kola u sava hine o ambiciji te resel ui muzika, oda hin bilaho.Na kamav te avelo pesimisto, no, pro bibacht, akana hine utindenekh buter o amaterengre formaciji save baavenvareso, so le manuenge na del i aver sar e zabava. Oda nane sar varekana, kana miro papus kerelase muzika. Sas les pre oda o kondiciji the o than. Sasles o ajipena va o baro podijum, but ezera unde,save danenas te del paiv u save ole koncertostarpeske vareso lenas. Akana sar od ale manuenge tena kampel, u dosta hin lenge aes frima. No gindinav, hoj o nipos musaj te bararel le manuen u tedikhel pre da, hoj so kerel e muzika, te kerel federmanuen vaj a kerel voja. U va oda gindinav, hojavas o ives, hoj o manua, save hine kompetentna, te dikhen oda faktos u te den phiko le romanetalentovane havenge. Te den phiko the lemanuenge, saven hin o ue koli, hine sikhadeu kamen te baavel the le aver resoha sar a voja tekerel.

Kaj dal e romai kultura?Miro mangipen andro avipen hin, hoj o romano

baaviben te na naol. Hoj andre adaivesuti komerno luma te na perel tele. U na a te naavelo interesos, no the peskro vazdipen. Miro suno hin,hoj o romano baiviben te ikerel peskri tradicijau o drom na a pre Slovaiko ae the andre luma.Divas andre globalizovano luma u adaives sa teikaske na kampelas dide lavutaren, pro savoroamen hin o maini. unav, hoj ikaske na kampelajsi kvalita, sar sas. No avavas rado, hoj oda te na perel pro romano baaviben u romano folklor. Kamavas, hoj andre leste te ahel oda jilo, temperamentos, kamiben. U oda te divel avka, sar divel amarorat andro amare vini.

Rozhovor viedla Erika Godlov

SERA STRANA 6 TMA SLA: POLICAJTI A RMOVIA

slo 1/2015

Vyjadrenia odbornkov k videu a rozhodnutiu sduObianske zdruenie eduRoma vyzvalo odbornkov a odbornky v oblasti

psycholgie a psychiatrie, aby zaujali stanovisko k obsahu videozznamu, naktorom prslunci slovenskej polcie traj rmske deti. EduRoma rovnakovyzvala odbornkov v oblasti prva, aby zaujali svoje stanovisko k rozhodnutiuOkresnho sdu v Koiciach, ktor videozznam neuznal ako dkaz spchaniatrestnho inu a obvinench policajtov oslobodil.

Zkaz muenia nesmie podlieha vnimkm za iadnych okolnostEurpske centrum pre prva Rmov (ERRC) je vemi znepokojen rast

cim potom dvodnch podozren nsilnho sprvania sa prslunkov policajnho zboru voi Rmom v Slovenskej republike, ktor sa objavili v ostatnch rokoch. Tak podozrenia s pritom omnoho znepokojujcejie v prpadoch, ke sa zl zaobchdzanie tka det.

Z videa, ktor zobrazuje, ako s rmske deti nten facka sa medzi seboua vyzliec sa donaha, je mon vyvodi odvodnen predpoklad, e konanie prslunch policajtov, ktor bolo zaznamenan, bolo v rozpore s lnkom 3 Eurpskeho dohovoru o ochrane udskch prv (zkaz muenia, neudskho aleboponiujceho zaobchdzania alebo trestania). Popri lnku 2 Dohovoru (prvona ivot) je lnok 3 alm ustanovenm, ktor chrni najzkladnejie hodnotydemokratickej spolonosti v ttoch, ktor tvoria Radu Eurpy. Zkaz muenia,neudskho alebo poniujceho zaobchdzania alebo trestania nesmie podlieha vnimkm za iadnych okolnost. Ak existuje dvodn podozrenie, e niektosa stal obeou konania, ktor bolo v rozpore s lnkom 3, ttne orgny s povinn vykona inn vyetrovanie vo veci. Tak vyetrovanie by malo spakritri nezvislosti, primeranosti, rchlosti, verejnej kontroly a aktvnej astipokodench.

Na zklade informci z mdi boli najkontroverznejmi faktormi konaniapred okresnm sdom neprimeran dka konania rovnako ako skutonos, esd vyhlsil predmetn video za nezkonn dkaz. Neprimeranos dky konania

(aj ke odvodnen poda vntrottneho prva) me sama osebe znamenaporuenie zsady innho vyetrenia veci.

Otzka zkonnosti videa a jeho pouitia ako dkazu je zloitejia, kee ideo kolziu viacerch prv: prva na ochranu skromnho ivota osb zachytench na videu, prva obet zlho zaobchdzania na inn prstup k spravodlivosti, i prva obalovanch na spravodliv sdny proces. Domnievame savak, e ochrana osobnostnch prv v trestnom konan neme by vdy absoltna a vdy prevaujca nad inmi prvami. V tomto prpade ide o ochranu najzkladnejch prv pokodench, a preto je ete viac otzne, i je v slade s prvami obet vyli z konania kov dkaz.

Michal Zlek prvnik ERRC

Sofistikovan forma zlaTo, o mme monos vidie z trkov videozznamov o udalosti, ktor sa

udiala v marci 2009 (napriek tomu, e zznam je poskladan len z istch vystrihnutch udalost, e nepoznme kontext a priebeh celej udalosti, a tie napriekmiestami nzkej kvalite zvukovho zznamu), mono prirovnva k niektormpodobnm situcim, ktor poznme z psycholgie.

Sprvanie sa policajtov na zzname mono oznai za ikanovanie, keeide o nsiln, poniujce sprvanie sa policajtov voi inej osobe, jej tranie v situcii, kedy sa tto osoba neme tejto situcii vyhn a nie je schopn sa jejinne brni. Zrejme ete lepie vystihuje sprvanie sa policajtov na zznameto, o Zimbardo oznauje zlom, a to myseln sprvanie sa, ktorho cieom jeubli, zneui, poni, zbavi udskosti, alebo pomocou radnej moci alebosystmovch prostriedkov nabda ostatnch k tmto inom alebo im ichumoni. Zimbardo odvodil tto definciu na zklade pozorovanch prpadovsprvania sa ud v extrmnych podmienkach (vznica, vojensk opercia a podobne), v ktorch astokrt bezhonn a vzdelan udia, poda Zimbarda, najmpod vplyvom okolnost, traj a muia dospelch ud. Ak porovnme sprvanie

sa policajtov na zzname s touto definciou zla, potom meme kontatova, ev istch oblastiach policajti zo zznamu toto zlo vylepuj. Jednak zlo uskutouj napriek tomu, e nie s pod tlakom stresu, ako boli udia v Zimbardompozorovanch situcich, t. j. udia vo vzen, i na bojovom poli. Druh rozdielje v tom, e zlo konaj voi deom, t. j. neseberovnm partnerom, ktor sa nevedia a nemu brni, ako sa naprklad iastone mu brni vzni vo vznici.Tretm vylepenm zla, ktor mme monos sledova zo strany tchto slovenskch policajtov je to, e zlo deleguj na obete, ktor si ho maj pcha medzisebou. Takto delegovanie samozrejme nie je nijakou novinkou, tie sa deje vovzniciach, jeho vylepenie vak spova v tom, e je zastieran akmsi vchovnm, i vcvikovm postupom, ktor maj zrejme deti chpa ako nieo,o je pre ne dobr, alebo uiton.

Nevieme, ak je psychologick profil dotynch policajtov, ned sa vakpredpoklada, e by vetci desiati v ase udalosti trpeli nejakou psychickou patolgiou. Ak je to tak, potom by sme sa zrejme mali prikloni k Zimbardovmu vysvetleniu, e problm ani tak nie je v jednotlivcoch, ale v nastaven systmu, kto

Ke sa v aprli 2009 dostalo prostrednctvomdennka SME na verejnos video, v ktorom policajti ntili rmskych chlapcov navzjom sa bi, bozkva, vyzlieka sa donaha, priom huckali nanich sluobnch psov, len mlokto by uveril, esd po iestich rokoch obvinench policajtov oslobod. Sudkya toti na ich odsdenie nemaladostatok dkazov. Zverejnen video bolo zskannezkonnm spsobom a sd ho ako dkazovmateril neakceptoval. Prokurtor sa odvolal.

Niekoko faktov z histrieVideo malo vznikn 21. marca 2009 na Obvod

nom oddelen PZ Koice Juh, kam iestich chlapcov priviezli krtko potom, ako lpene prepadlistariu Koianku. Tam sa zadran chlapci muselina prkaz policajtov fackova, bozkva, i vyzliecdonaha. Vetko si pritom policajti nahrvali na mobil, videonahrvku potom alej medzi sebou rozirovali. Video sa dostalo na verejnos u 7. aprla2009, kedy ho do redakcie SME zaslala osoba, ktorej synovec bol policajtom a tieto vide mal v mobile. Vide pritom malo by viacej, na verejnos sadostali len niektor, informoval lnok od investigatvneho novinra Toma Nicholsona.

Jn Packa, vtedaj prezident policajnho zboru,po zverejnen videa v roku 2009 uviedol, e taktoprpad je v polcii ojedinel. Je potrebn robi poctiv prcu policajta, a nie hlposti. Naozaj, toto jejeden z mla prpadov. Polcia m denne stovky zadranch osb. Aj tento prpad zaal v prospech obana, len to nemalo tak skoni. Policajti nesmvzia prvo do svojich rk. Urobme vetko preto,aby sa to nezopakovalo, ubezpeoval. Prekvapil hoaj fakt, e skutok spchali sksen policajti. Najstar z nich bol pritom v slubch polcie od roku1983. Preto ma to aj tak zarazilo, e takto partia saich rozhodla svojvone vytresta. To, e si to policajti alej posielali, povaujem za nebotyn hlpos, uviedol v roku 2009 pre RN. Poda jeho slovdolo k udalostiam, ktor zniovali udsk dstojnos zadranch.

Na zverejnenom videu pou aj pokriky policajtov, ktor rmskym chlapcom nadvali do pinavch cignov. To, e im policajti nadvali, nm potvrdili aj samotn chlapci. Dos ako je priparasov podtext, kee chytili pchateov zloinu lpee. O rasovom podtexte by sme mohli uvaovavtedy, ak by sa mladci nioho nedopustili. Take javyluujem akkovek rasov podtext, boli to pchatelia lpee, ktor sa dopustili nsilnho trestnhoinu. Jedin, o mi na tom vad, je to, e policajti sarozhodli, e ich sami potrestaj. A to nemali robi,odpovedal na nau otzku J. Packa (viac o kauzev RN . 897901/2009).

Rodiia det o tom, o sa dialo na policajnej stanici, ani netuili. Dozvedeli sa to a vtedy, ke videozverejnili novinri. o sa stalo na policajnej stanici,nevedela ani matka jednho z chlapcov, Janetteigov. Deti nm ni nepovedali, lebo sa bli. Povedali nm sce, e boli na polcii, ale o tam s nimirobili, som nevedela. To, e ich ntili sa vyzliec,viem a z televzie. Policajti im toti hrozili, e aknieo prezradia, tak ich nabudce chytia ete raz,povedala v aprli 2009 pre RN.

NevinnV prpade bolo v lete roku 2009 zaat trestn

sthanie zo strany Sekcie kontroly a inpeknejsluby MV SR. Na zklade vsledkov vyetrovaniapodal prokurtor generlnej prokuratry na jar2010 obalobu na desiatich policajtov, okrem inho aj pre trestn in zneuitia prvomoci verejnhoinitea s osobitnm rasovm motvom. Sdne konanie na Okresnom sde Koice II trvalo takmerp rokov. Sd vyhodnotil DVD nosi s nahrvkou

konania obalovanch policajtov ako nezkonndkaz a odmietol ho na hlavnom pojednvan vykona. Napokon vetkch obalovanch policajtovspod obaloby oslobodil.

Sd svoje rozhodnutie odvodnil tm, e nebolo jednoznane dokzan, e sa skutok stal tak, akobol obalovanm kladen za vinu v obalobe podanej prokurtorom. Poukazoval na dajn rozporyvo vpovediach pokodench rmskych chlapcova ich zkonnch zstupcov a odmietnutie videonahrvky incidentu ako nezkonnho dkazu odvodnil tm, e sa nepodarilo preukza jej pvoda nie je znmy jej zhotovite, uvdza v tlaovejsprve Porada pre obianske a udsk prva. Sdpoukzal tie na to, e nahrvka nie je vizulnedostatone zreten a netvor jeden ucelen zznam. V svislosti s dkou sdneho konania sduviedol, e bolo spsoben dlhodobou prceneschopnosou jednho z obalovanch policajtov.Ovplyvnila ho tie vmena jednej z leniek sentuv priebehu sdneho konania, pre ktor bolo nutnopakova u vykonan dokazovanie, kee obalovan nedali shlas na pokraovanie v konan.

SklamanieRozhodnutie sdu je pre ma skutonm skla

manm. Zd sa, e slovensk justcia nedoke zabezpei inn prstup k spravodlivosti ani v tchnajvypuklejch a najjednoznanejch prpadochkrutho a neudskho zaobchdzania v naej spolonosti. Sdy nedoku inne ochrni obanov predvnymi pochybeniami represvnych zloiek ttu,akou je polcia, o pokladm za alarmujce. Verm,e odvolac sd toto rozhodnutie na zklade odvola

nia podanho prokurtorom zvrti a pokoden sanapokon nebud musie domha spravodlivosti ana Eurpskom sde pre udsk prva v trasburgu,uviedla Vanda Durbkov, advoktka spolupracujca s mimovldnou organizciou Porada pre obianske a udsk prva, ktor prvne zastupovala pokodench rmskych chlapcov.

Rozhodnutie sdu pritom povauje za nezkonn. Obrazov a zvukov zznam, zachytvajci incident, je poda jej nzoru dkazom zkonnm a ninebrnilo sdu ho na hlavnom pojednvan vykona. Skutonos, e sa nepodarilo identifikovazhotovitea nahrvky, je pre zabezpeenie innho prstupu k spravodlivosti v danej veci irelevantn. Rovnako irelevantn je skutonos, e nahrvkanie je jednm ucelenm zznamom. S odvodnenm sdu sa v tomto smere nestotoujem, vysvetlila V. Durbkov.

Poda tefana Ivanca, programovho koordintora Poradne pre obianske a udsk prva, aj v sasnosti dokumentuj prpady policajnho nsiliavoi prslunkom a prslunkam rmskej meniny. Toto rozhodnutie me ma v budcnosti irie negatvne dsledky, a okrem inho me vraznm spsobom odradi in osoby od toho, aby sav prpadoch nsilnej trestnej innosti zo strany prslunkov polcie domhali spravodlivosti. Totorozhodnutie ukzalo, e inn ochrana pred policajnm nsilm je na Slovensku stle vzdialenmcieom, upozornil.

ensk platformaNad rozhodnutm sdu vyjadrila znepokojenie

aj ensk platforma s nzvom Ns nerozotvete,

ktor zastupuje Ing. Ingrid Kosov, PhD., tatutrna zstupkya QUO VADIS, o. z. Platforma psobv Banskobystrickom kraji, jej vznik inicializovalirmske eny s cieom spoluprce so vetkmi enami prekonvajcimi rzne typy barir a znevhodnen, vystavenmi viacnsobnej diskrimincii.

Ako eny a matky sa nememe stotoni so skutonosou, e ijeme v krajine, kde v rozhodovanslovenskej justcie absentuje spravodlivos, bez ohadu na etnick prslunos loveka, v tomto prpadedokonca det vo veku 11 15 rokov. Cel Slovenskoobleteli zznamy, z ktorch je zjavn, e bolo neprimeranm a brutlnym spsobom zasiahnut dodstojnosti det, ktor sa museli vyzliec donaha, fackova sa a boli ikanovan policajtmi! Nerozumiemedvodom, poda ktorch nie je mon prija zznamzachytvajci toto neudsk sprvanie k deom, bezohadu na in, ktor spchali, ako dkazov materil!napsali eny v stanovisku.

Poda aktivistiek, tento fakt zniuje vieru, e ijeme v spolonosti, kde meme bezpene vychovva svoje deti. Stratili sme pocit istoty, e v prpadezlyhania alebo zneuitia moci polciou sa memedomha spravodlivosti na sde, najm s ohadomna prpady astho a nepostihovanho vskytu policajnho nsilia na prslunkoch rmskej meniny, upozoruj.

iadaj, aby bol prpad tranch rmskychchlapcov spravodlivo preetren a akaj na novrozhodnutie sdu. V prpade rovnakho verdiktusme odhodlan odpora pokodenm obrti sai na Eurpsky sd pre udsk prva v trasburgu.Zrove ako plnohodnotn obianky tejto krajiny,v ktorej sme sa rozhodli vychovva svoje deti, ia

Lunk IX. Foto: Vladimr imek/Dennik N

Ilustran fotografia. Zdroj: wikimedia.org

TMA SLA: POLICAJTI A RMOVIA SERA STRANA 7

slo 1/2015

r takto sprvanie dovolil. Takto udalos sa me sta len vtedy, ak policajtism nerepektova prva obana dieaa na dstojn zaobchdzanie bez ohadu na to, i to je diea rmske alebo nermske, ak ich zrejme nikto nenauil, oje voi deom vchovne prpustn a o je plne vylen, ak chba kontrola nadtm, o sa deje na podobnch vsluchoch a ak im systm dva istotu, e ajv prpade vykonania takhoto sofistikovanho zla ich podr a ochrni.

Psycholg prof. PhDr. Ivan Lukk, CSc.

Riziko zneuvania moci je vysok, pokia moc autority nie je obmedzena kontrolovan

Koick policajti, dev muov a jedna ena, s zbaven obvinenia, pretoedajne neexistuj jednoznan dkazy o tom, e trali rmskych chlapcov podozrivch z prepadnutia 66ronej dchodkyne. Po pretan tejto sprvy sa nemono ubrni dojmu, e ide o jeden z prejavov rasizmu, kedy to, o plat prebielych, neplat pre Rmov. Inmi slovami, zloin spchan na rmskych chlapcoch vzbud menej rozhorenia a scitu (ak vbec) ako zloin spchan na bielych deoch. Pravdepodobnos, e sudok sudkyne je daou za rozren a tolerovan rasizmus, je vysok. Zoberme len do vahy mnostvo nepravdivcha skreslench informci rench o Rmoch a Rmkach, astos dehonestujcich a nenvistnch obvinen voi Rmom, a to aj vo verejnej a politickejdiskusii. Vina obanov SR ich povauje za prirodzen, normlnea zaslen.

Znepokojiv je aj skutonos, e trvalo es rokov, km sa obvinen dostalipred sd, aby sa zodpovedali za svoje konanie, a sd nakoniec kontatoval, epre obvinenie z trania nem dostatok dkazov. Nejde len o to, aby policajti bolipotrestan za zloin, ktorho sa kolektvne dopustili, ale aby samotn zloin bolpotrestan. Ak zloin nie je potrestan, zniuje to dveru v spravodlivos a nezaujatos naich intitci. Policajtom sa signalizuje, e prva rmskych chlapcovmu aj naalej nerepektova. No a rodiom chlapcov a rmskej komunite dva najavo, e navzdory demokratickm pomerom a stave SR, garantujcejvetkm obanom rovnak prva, nie s povaovan za rovnocennch. Predstavme si, ak pocity ponenia, hnevu a rozhorenia prevaj teraz rodiia tranch det, ktor es rokov akali na sd a spravodlivosti sa nedokali.

Pozrime sa ete raz na video, ktor z hadiska pani sudkyne neme sliako dostaton dkaz. Iste, nezachytva priebeh celej udalosti, nem prvotriednu kvalitu, ale tie fragmenty, ktor ukazuje, s postaujce. Prv chlapecv zbere najprv vha, ke m splni prkaz policajtov vylepi facku svojmu kamartovi, ale policajt prkaz neprosne opakuje. Ke kamartovi nakoniec facku vylep, tak policajt prikazuje, aby vylepil aliu a poriadnu. Potom d prkazna striedanie. Aj druh chlapec, ktor sa dostva do zberu, sa najprv zdrha,ale nakoniec policajta povne a svojho kamarta fackuje. Je jasn, e sa tochlapcom nepi, e to robia z dontenia, ale keby sa vzopreli, hrozila by imhoria bitka od policajtov. T s v poetnej prevahe, ozbrojen, maj psova ujs z policajnej stanice sa ned. Chlapci teda povnu aj al prkaz vyzliecsa donaha. Hanbia sa, zakrvaj si rukou aspo intmnu as tela. Vzpt prde rozkaz zdvihn ruky nad hlavu. Chlapcom sce nevidme do tvre, ale ahkosi domyslme, ako tto situciu prevaj ctia zmtok, ok, strach, ponenie, bezmocnos, hanbu a... Ich tle tel psobia v tom vekom przdnompriestore bezbranne. Krehkos ich bytia je plne obnaen a zovretie strachomsiln ako nikdy predtm.

Sprvanie policajtov voi rmskym chlapcom je bez akchkovek pochybnost hanebn. Po prv preto, e trali malolet deti, ktor sa nevedeli a nemohli inne brni. Po druh preto, e policajti zneuili svoju intitucionlnumoc a kolektvne sa zastnili innosti, ktor je v rozpore so zkonom, s predpismi a s poslanm samotnej intitcie polcie. Jednoducho si prisvojili prvopotresta chlapcov za podozrenie, e okradli 66ron dchodkyu. Po tretie,ilo o rafinovan spsob kombincie psychickho a fyzickho trania, keechlapci boli donten, aby sa navzjom trestali. Svojm konanm ohroziliduevn zdravie chlapcov a spsobili im traumu, ktor negatvne ovplyvn ichmorlny vvin.

Zneuvanie moci je predmetom bdania socilnej psycholgie u desaroia a za ten as sa zhromadilo dos poznatkov o tom, e zneuvanie moci jefrekventovanm fenomnom. Americk socilny psycholg Milgram skmalpodmienky, za ktorch s normlni udia ochotn ubliova inm len preto, abyvyhoveli prkazu nadriadenej autority. Zistil, e a 65% ud je ochotnch uchlisa k neprimeranmu, a ivot ohrozujcemu trestu za to, e dotyn spravil chy

bu v pamovej lohe. V inom experimente Zimbardo simuloval vzenie, priomlohy dozorcov a vzov pridelil vybranm tudentom nhodne. Aj tu sa ukzalo, e loha dozorcu zvdza k zneuvaniu moci a ikanovaniu vzov. Hoci fyzick trestanie bolo dozorcom explicitne zakzan, ich sprvanie bolo kontrolovan monitorovacmi kamerami a do experimentu boli vybran len t, ktor nevykazovali v osobnostnch testoch iadne patologick odchlky, ukzalo sa, edozorcovia vzov traj psychicky. Pre dozorcov nebolo jednoduch ustrihranicu medzi dovolenm a zakzanm pouvanm moci. S pribdajcimi dami stle viac strcali odstup od svojej lohy a s lohou udra vo vznici poriadok sa celkom stotonili. Prispela k tomu aj dynamika vzahu medzi dozorcamia vzami, ktor sa vzbrili voi astm nstupom a nedostatku skromia. Navye, zdranlivej dozorcovia sa dostali pod tlak tch, ktor zneuvali moca vyvinuli metdy sofistikovanho trania s cieom zastrai vzov, oslabi ichdstojnos a zdrav sudok.

Poetn varicie a opakovanie tchto vskumov v rozdielnych spoloenskch podmienkach potvrdili, e riziko zneuvania moci je vysok, pokia mocintitucionalizovanej autority nie je dsledne obmedzen a kontrolovan. Pretomusia intitcie (i je to vzenie, policajn okrsok, ...) urobi vetky systmovopatrenia, aby riziko zneuitia moci o najviac znili (dobre nastavi systmvntornej kontroly). Je pravdepodobn, e v tomto prpade zlyhali nielen konkrtni policajti, ale aj kontroln mechanizmy intitcie, v ktorej pracovali. Kezlyhal sd a alie intitcie ttu, je na ns obanoch, aby sme iadali npravu.Ak nechme bezprvie pchan voi rmskych chlapcom nepovimnut, podporme tm beztrestnos zneuvania moci, o sa tka vetkch. Pokia zlyhmev ochrane prv rmskych det, ohrozme tm repektovanie prv vetkch det.Spravodlivos a prvo s nedeliten.

Psychologika prof. PhDr. Jana Plichtov, PhD.

V labyrinte tolerovanho nsiliaDostal som otzku: o na tom videu (http://kosice.korzar.sme.sk/c/

7669200/vkauzesikanydetivsetkychobzalovanychpolicajtovoslobodili.html) vidm, o ak druh nsilia ide, ako sa to d vysvetli, ako je mon, e satakto nieo mohlo sta, ak s dsledky.

dame, aby boli zo strany polcie vyvoden npravnmechanizmy na znenie policajnho nsilia napr.vo forme prsnejch postihov, priom tieto opatrenia iadame aj preukza, uviedli vo vyhlsen aktivistky.

Dohad prokurtoraVvoj medializovanho prpadu neprofesionl

neho a poniujceho zaobchdzania policajtov naObvodnom oddelen PZ Koice Juh s mladistvmirmskymi chlapcami sleduje od jeho zaiatku ajsplnomocnenec vldy SR pre rmske komunity Peter Pollk. Generlneho prokurtora listom poiadal o dohad nad alm priebehom kauzy.

Videl som videozznam, na ktorom policajtichlapcov ntili, aby sa vyzliekli donaha, fackovali saa nadvali im za ich rmsky pvod. Vyzdvihujemskutonos, e prokurtor proti rozhodnutiu sdupodal odvolanie, db na dodriavanie zkonnostizo strany ttnych orgnov a zameriava sa na zkonnos hodnotenia dkazov. Tak, ako prokurtor, anija sa nestotoujem s odvodnenm uvedenmpredsednkou sentu uvedenho sdu, poda ktorho dkaz zskan niekokonsobnm prenosomna rznych nosioch neme spa zkonnpoiadavku, aby mohol objasni skutkov stav veci,priom dkaz nebol zskan v slade s platnmiprvnymi predpismi, uviedol v stanovisku splnomocnenec.

Prvna analzaPeter Pollk a jeho rad vypracovali prvnu ana

lzu, poda ktorej obrazov a zvukov zznam zhotovili pchatelia protiprvneho konania, a tentopravdepodobne priamo vyuili na propagciu svojho protiprvneho konania, m de iure deklarovalisvoj prvny prejav vle veobecnej prstupnostia pouitenosti nahrvky z priestorov, ktor s vovlastnctve ttu Slovensk republika, uren na realizciu vkonu prvomoci verejnch initeov, ktor navye nie s v prvnej dispozcii obalovanch.Zhotovenm uvedenej nahrvky prve prslunciPolicajnho zboru v tomto prpade zasahovali doosobnho priestoru a prva pokodench, ktorzrejme povauj vykonanie uvedenho dkazu nazklade prejavov ich prvneho zstupcu za potrebn a zkonn.

Myslm, e uveden neprvoplatn rozsudokOkresnho sdu Koice II vo svojom dsledku zaklad prvne nsledky odopretia spravodlivosti,a teda aj poruenie Dohovoru o ochrane udskchprv a zkladnch slobd, ako aj alch medzinrodnch dohovorov, upozornil Pollk.

V liste generlnemu prokurtorovi alej poukazuje aj na prvny nzor vysloven stavnm sdom Slovenskej republiky v obdobnej prvnej veci(nlez II. S 44/00133), pri ktorej rieil prvneaspekty ochrany prva aj poda l. 8 Dohovoru o ochrane udskch prv a zkladnch slobd, na strane zasahujcich prslunkov mestskej polcie, priom v tomto prpade dokonca obrazov zznamzhotovovala strana, voi ktorej bola sluobn innos zameran. Z rozhodnutia stavnho sdu vyplva, e verejn initelia si musia by vedom toho,

e bud vystaven pozornosti verejnosti a budmusie akceptova vkon prva na informcie zostrany verejnosti.

Vim si prcu policajtov, ktor pri vykonvansvojej sluobnej innosti dbaj na es, vnosa dstojnos osoby a nepripustia, aby v svislostis ich innosou vznikla osobe bezdvodn ujma najej prvach a slobodch. V prpade tejto kauzy z roku 2009 som presveden o tom, e policajti, ktormaj chrni zkon, zlyhali, z ich strany k ikanovaniu chlapcov dolo a konanie policajtov nesie znaky trestnho inu zneuvania prvomoc verejnho initea poda trestnho zkona. Verm, e pravda a spravodlivos sa presad a zodpovedn intitcie zabezpeia spravodliv priechod prva. Rovnako ako odsudzujem nezkonn praktiky prslunkov polcie v prpade tejto kauzy, odsudzujem ajpchanie priestupkov a trestnch inov det bezohadu na etnick a nrodnostn prslunos, dodal splnomocnenec.

Odbornci varujTakto sksenos me u det zanecha sklon

k pocitom nedvery, zkosti, bezmocnosti, alebo ajk pomstiteskm tendencim voi dospelm a intitcii, ktor trajci dospel reprezentuj, opisuje psychiater Jozef Hato vplyv na psychiku obet po kontroverznom rozhodnut sdu v kauze dajnho ikanovania rmskych chlapcov koickmi policajtmi.

Odbornkov a odbornky v oblasti psycholgie a psychiatrie oslovilo obianske zdruenie eduRoma. Poiadali ich, aby zaujali stanovisko k obsahu videozznamu, naktorom prslunci slovenskej polcie traj rmske deti.

Boli sme okovan z rozhodnutia sdu v kauze,ktor pokodila aj v zahrani poves Slovenska,avak musme ho repektova. Chceli sme ale vedie, ak vplyv na psychiku obet me ma rozsudok a o si myslia odbornci o takomto sprvan policajtov, vysvetlil Vlado Rafael, riadite eduRomy(vyjadrenia odbornkov na str. 6, 7, 8, 9).

Text: Roman onka

Mj 2010Generlna prokuratra podala na Okresn sd

v Koiciach obalobu na desiatich policajtov za tranie rmskych chlapcov. Obalovala nielen siedmich policajtov, ktorch m usvedova aj videozznam, ale aj dvoch, ktor mali v brutlnom tran pokraova poobede a jednu policajtku, ktorsa len prizerala.Oktber 2010

Trestn sent Okresnho sdu Koice II napredbenom prejednan prijal obalobu a uriltermn hlavnho pojednvania na 5. novembra2010. iesti obalovan podali nvrh na vylenieverejnosti z procesu.November 2010

Na Okresnom sde zaalo 5. novembra hlavnpojednvanie s obvinenmi policajtmi. T pred sdom vyhlsili, e s nevinn. Zrove odmietli vypoveda.

Zstupkya pokodench Vanda Durbkoviada sd o nhradu nemajetkovej ujmy pre pokodench. Kad z nich by mal dosta poda nvrhu 30tisc eur.Janur 2011

Proces s koickmi policajtmi, ktor mali ikanova malch Rmov, sa nepohol. Sd bol odroen pre neprtomnos obalovanho.Jl 2012

Bval zstupca riaditea koickho policajnho oddelenia, ktorho zo zboru vyhodili po vypuknut kauzy ikanovania rmskych chlapcov, same vrti do radov polcie. Vyplva to z rozsudku Najvyieho sdu SR, ktor potvrdil zrueniejeho vpovede.November 2012

Sd pojednvanie bez posunu odroil na koniec janura. Obalovan sa na pojednvanie nedostavili. Dlhodobo ochorela aj prsediaca sentu,obalovan preto neshlasia, aby proces pokraoval tam, kde skonilo posledn pojednvanie.Opakuj sa vetky vsluchy od zaiatku, na predchdzajce kony sd alej nebude prihliada.September 2013

Zana sa nov pojednvanie v kauze ikanovanch rmskych det. Sd odmietol video ako dkazov materil, nebolo zskan zkonne.December 2013

Sd je odroen, obhajkya sa nemohla dostavi z vnych rodinnch dvodov.Janur 2014

V kauze vypovedali pokoden Rmovia.Aprl 2014

V kauze vypovedaj nadriaden obvinenchpolicajtov.August 2014

V prpade ako svedok vypoved aj novinrTom Nicholson, ktor v dennku SME zverejnil video zachytvajce tranie rmskych chlapcov.Oktber 2014

Traja z obvinench policajtov napadli vpovede na sde. Uspeli a vrtili sa do polcie.Februr 2015

Sd rozhodol, e skutok trania chlapcov sanestal. Obvinen na sd neprili. Prokurtor sa voi rozhodnutiu odvolal.

(red)

Peter Pollk dal vypracova prvnu analzu rozhodnutia sdu.alie konanie bude sledova. Foto: R. onka

str. 8

slo 1/2015

SERA STRANA 8 TMA SLA: POLICAJTI A RMOVIA

Najprv som sa zakol. To bude asi nejak vemi citliv vec. Vrajrmski chlapci, ktorch vraj trali policajti. Sd odmietol video. Vraj postrihan. Vrajneleglne zskan. Policajtov vak vraj pre to prepustili zo zboru. Niektor s vraj zase sp. Vea informci, mlo konkrtneho. Vtedy zan vrie emcie. V kadom.Povedal som si, to chce ulea. Po dvoch doch sa ulealo, vyplavilo. Toto.

Bealo mi to pred oami 48 hodn ako film, ktor stle naberal nov dimenzie. Najprv to bolo o tom hnusnom priestore na vraj policajnej stanici, olejovnter, schody, a tak. Revce musk (nie detsk) hlasy, fackujce sa deti, vyhrky, nah detsk tel. Potom som si zaal premieta nejak stariu pani, ktor niekde okradli. Niekto ju predsa okradol, nie? o je nsilie z jej pohadu? Potom som si zaal predstavova tch obanov a obianky Slovenskej republiky,ktor poda novinrskeho lnku v Korzrovi pomerne masovo odobrili pruku, ktor vraj poda videa policajti dali rmskym deom. To u som zpasil sozvracanm. Potom som si predstavoval abstraktnch policajtov, ktorch za 20rokov u desiatky vypadli z policajnho zboru, lebo robili najrznejie podobynsilia. Potom sa mi vynorili kresansk duchovn, ktor boli naapan zasexulne nsilie na deoch.

A potom som si predstavoval vetkch tch ud, ktor ma kedy v ivote ntilipi alkohol. Potom sa mi zjavil staffordshirsk terir, ktor mi pred 20 rokmiv bratislavskom lesnom parku hrzol do hrdla. Potom zatoili tie banlne nsiln filmy z televzie. Odporn humor na kor znevhodnench v relcii Nikto nie jedokonal vo verejnoprvnej televzii. ikanovanie v kole, ktor je zrejme najzahmlievanejm a najvytesovanejm problmom, pretoe koly zva nevediao s tm a tpnu panickm strachom, aby sa to neprevalilo. A dnes u aj vetkoto ikanovanie a intmne obaovanie, ktormu s prostrednctvom internetunekontrolovatene vystaven tisce det a mladistvch.

A obraz sa alej roziroval. Psie kusy, ktor stvra zdravotncky systma mnoh lekri s obyajnmi umi, ktor potrebuj pomoc lekrskeho pecialistu a ako bezbrann obete musia zna ikanu akania v preplnench akrachs neuritm oakvanm, i vbec prdu na rad. Veobecn stav nzkej vymoitenosti prva v tte a extrmnych latenci v rozhodovan sdov. To vetkos tie najrznorodejie podoby nsilia, ktorm s vetci vystaven. Nsilie akodsledok zneuvania moci. Nie zneuvania prva. Zneuvania tzv. disciplinr

nej moci ako to mdro pomenoval Michel Foucault. Vetko prenikajca rutinnhra moci v celom socilnom priestore sa vyznauje pouvanm tch najsofistikovanejch technk manipulovanie s priestorom a asom, detailn ovldanie,vytvranie hierarchi a normalizcia, ktor s kom ku vetkm tm skrytma poloskrytm formm nsilia, ktor som ilustroval vyie.

ijeme v kultrnom a socilnom priestore, ktor je hust od nsilia. Mmeneznesitene vysok prah tolerancie nsilia. Nakladme s nm horie ako v prvotnopospolnej spolonosti, pretoe si u neraz ani neuvedomujeme, e smesami obeami nsilia. Sme v tom vetci namoen v mnohovrstevnom systmovom nsil. Zmeni to mu len t, ktor sa neboja zakria DOS.

Psycholg doc. PhDr. Gabriel Bianchi, CSc.

Zlo bude prekvita, pokia slun udia bud mlaV marci 2009 sa udiala skutonos trania rmskych det policajtmi, ktor si

toto ponanie nahrvali na video. Video sa dostalo na verejnos. Sd s policajtmi, ktor sa trania det zastnili, ich teraz (v roku 2015) oslobodil... Ttoskutonos by nemala ud necha ahostajnmi, a to hne z niekokch vnychdvodov.

Incident m dve polohy prvou je trestnoprvna poloha a t druh je humnnopsychologick.

To, e sd neuznal DVD ako dkaz, je zarajce a sved o naom prvnomsystme, jeho nedokonalosti a chybch. Prepustenie policajtov ako nevinnch je vsmechom prvneho systmu na Slovensku. Evidentn zlo ostalo nepotrestan. Od tohto rozhodnutia je len krik k posilneniu agresvneho sprvania inch ud, ktor si povedia: dobr obhajca ns z toho dostane. alch tonazlost inak ke oni mu, preo nie ja? Spolonos sa u zlu na prkladochpodobnho druhu, ktorch s pln mdi.

Pokia v druhej rovine berieme ukzan skutonosti ako fakty, tak s to prezentovan skutonosti hrubho nsilia, agresie, poniovania udskej dstojnosti, s to prejavy subjektvne vnmanej megalomanickej moci policajtov nadobanmi, najm nad obanmi, ktor sa nedoku brni, ktor s ahkmiobeami. Hrub nsilie sved aj o kognitvnom deficite agresorov, o absencii logiky, nesprvnych rozhodovacch procesoch, o absencii myslenia, o chorob

nom presveden, e si vetko mu dovoli, o ich zube v zle, o ich citovejanestzii. Zrejme ctili a ctia svoju osobn menejcennos v socilnej pozcii,a tak si tento deficit uznania vybjaj na slabch, na obetiach, dokonca nadeoch. Pocit moci spojen s emocionlnou chudobou, charakterovou przdnotou a znenou inteligenciou vytvra typ loveka agresora, ktor je v iromkontexte vplodom konzumnej postindustrilnej spolonosti.

Psycholg prof. PhDr. Miron Zelina, DRSc.

K pocitom nedvery, zkosti, bezmocnosti a vzdoruIde o situciu, v ktorej s v jednom priestore deti s dospelmi, t maj pri se

be vekch psov, jeden vliak hlasno zatekal, v zbere vidno jeho vyceren zuby. Vidie, e jeden dospel m na sebe iernu uniformu. Dospel hlas dvadieau energick prkazy, niekedy spojen s hlasnm krikom, e m udiera dotvrovej asti hlavy druh diea a opakovane ho vyzva k silnejm derom. Poznmka: silnejie dery do tvrovej asti hlavy mu vies aj k porueniu dolnejeuste, porueniu krnej chrbtice a ak der dopadne na ucho, me djsk pretrhnutiu bubienka.

Na prkaz dospelho v prtomnosti alch dospelch a psov si teda deti maj navzjom spsobova boles, vystavova sa ohrozeniu poruenia telesnej integrity; deti s v situcii, kedy je poniovan a zraovan ich udsk dstojnos,je u nich vynucovan poslunos voi dospelej autorite, ktor je ete zrejmezatten mocenskm statusom polcie.

Myslm si, e z videa sa d kontatova zneuitie moci na psychick a fyzicktranie det.

Otzkou je, nakoko sprvanie dospelch na videu je motivovan o. i. aj rasovmi predsudkami a spriechodovan pocitom beztrestnosti, ke nadriaden toleruj tranie pchateov priestupkov alebo trestnch inov, prpadne si tranieracionalizuj ako oprvnen pokus o prevchovu a zabezpeovanie poriadku.

Takto sksenos me u det zanecha sklon k pocitom nedvery, zkosti,bezmocnosti, vzdoru, alebo aj k pomstiteskm tendencim voi dospelm a intitcii, ktor trajci dospel reprezentuj. U menej odolnch det mu podobn zitky vysti do psychickej alebo psychosomatickej poruchy.

Psychiater doc. MUDr. Jozef Hato, PhD.

str. 7

ikanovan chlapci z videa dospeli.Ako vyzer ich ivot v lunckom gete?

Dennk N sa vybral na sdlisko LunkIX, aby naiel chlapcov, ktorch prediestimi rokmi koick policajti ntilivyzlieka sa donaha, fackova a huckali na nich psov.

Po pinavom betnovom schodiskubez zbradlia schdza asi ptnsronchlapec. Na prvom poschod, na chodbes vybitmi oknami a bez dver do bytov,odhod cigaretov ohorok. Ohriakne hopdesiatnik v pomerne istej portovejbunde. Toto u nerob, povie mu otcovsky. Chlapec sa zaraz, no potom idealej.

Muova vitka psob na prv pohadnezmyselne. o je jeden ohorok oprotibordelu, ktor vidme vade okolo? Podzdevastovanmi panelkmi sa kopia haldy pchnucich odpadkov. Medzi nimi pobehuj pinav psy aj ufan tvorrondeti. Desiatky roztrhanch igelitiek odvialvietor do nealekho leska, kde sa zachytili o postnan kmene stromov. Kevietor op zafka, vej, akoby u z diakyoznaovali toto boh miesto.

pina je vadeprtomn, ale d sa jejvyhn. Treba len opatrne naapova.No smradu sa vyhn ned. Ke vystupujeme z taxka, udrie ako facka do tvre.uch je adaptabiln orgn, hovor kolegya optimisticky. Zrejme s miesta,kde to neplat.

Koniec koncov, tu, na Lunku IX, platmloo z toho, o lovek pozn.

Klobskov dniJe polovica marca. Vonku sa konene

oteplilo a socilka zaala vyplca matersk. O dva dni bud aj dvky, na sdliskuje ivo. Prili ste poas klobskovchdn, hovor salezinsky brat Jozef, ktormedzi Rmami ije u tyri roky. Spoznte to poda zelench plastovch flia,s ktormi chodia. uo.

Miestni posedvaj na lavikch, altlaia vozky s nkupom z nealekhoKauflandu. Chlieb, olej, mso a lacn alkohol. Priiel krtky moment v mesiaci, kes peniaze. Deti behaj zababran od okoldy, niektor molia v rukch peurovku. Nezapli si? nka ma asi desaron

chlapec, ke vytiahne z vrecka katukulacnch cigariet znaky Pall Mall.

Ako postupuje de, zane sa z okienozva rmska tanen hudba. Hlasntuctuc rytmy sa rozliehaj medzi panelkovmi blokmi tak, e niekedy nepou vlastn slovo.

Njs v tomto hurhaji chlapcov, ktorch pred iestimi rokmi na policajnejstanici ikanovalo desa koickchstrnikov, nie je ak. Na Lunku sa udia poznaj, mamu najmladieho z chalanov nm privolaj do desiatich mint.

Do rei jej prli nie je. O tom, o sastalo, hovori nechce a syna na sdliskunenjdeme. Kevina jej pred asom radyzobrali, dnes ije v detskom domove.U sa za zhradnka, presvieda jehomatka, ale i je to pravda, nevieme.

Koko m dnes rokov? ptame sa.Sedemns, ochva osemns. U pjde do evidencie, odpovie.

es rokov poOd incidentu na policajnej stanici

ubehlo u es rokov. Policajti vtedy za

drali iestich rmskych chlapcov z Lunka, ktor prepadli stariu enu. Najmlad mal jedens, najstar estns rokov.To, o sa na stanici dialo, policajn pruky nepoznaj.

Na chlapcov huckali psov, nadvaliim do cignskej bandy, ntili vyzliec sadonaha. Kzali im aj, aby sa navzjomfackovali. Ale poriadnu mu daj. A ke tysa uhne, tak ja a kopnem z druhej strany, kopaku ti dm, hovoril chlapcompolicajt, ktor si s kolegami vetko zaznamenal na video.

Koick okresn sd pred pr tdami vetkch policajtov oslobodil. Video,ktor pred rokmi zverejnil dennk SME,nepripustil ako dkaz, lebo sa nezistilo,kde je originlny zznam. Bez neho vrajnebolo mon preukza, e sa skutokstal tak, ako to bolo napsan v obalobe.

Sudkya je sudkya a bieli s bieli,keby sa to stalo v inom tte, u dvno sodsden, neskrva sklamanie z rozsudku otec dnes dvadsajedenronho Tibora, ktorho na stanici trali tie. Pde

siatnik v portovej bunde, ktor predchvou napomnal chlapca s ohorkom,sa aj napriek biednym podmienkam getavdy snail i slune.

Sedemns rokov pracoval ako pilkv mestskej sprve zelene, neskr prcustratil. Chcel s robi do Nemecka, nonevylo to. Nakoniec spadol do toho, ozavaj aj jeho susedia: ena nesplatilapiku, priiel list od exektora, zaaldli na njomnom. Ke lovek nazriedo jeho bytu v zdemolovanom panelku, vid sce skromn, no upratan priestor s ustlanmi posteami a vyrovnanmipohrikmi v starom kredenci.

V tvorizbovom byte ije aj jeho synTibor. Pred iestimi rokmi ptnsronproblmov pubertiak, dnes jedenz bench obyvateov Lunka, ktor sa cel dni flka po sdlisku. Stihol sa oeni,pred mesiacom a pol sa mu narodilo ajdiea. Na otzku, ak je by otcom, povie: Lepie. Aspo nebudem robi problmy, o som robil. Robotu, tak ako vina, nem. Obas si vraj privyrob ptns i dvadsa eur na brigde.

Ja som v base bol, oni nieZobrali ns vtedy na Lunku VIII,

vracia sa Tibor k tomu, o sa stalo prediestimi rokmi. Dostali sme u v aute,potom ns ntili bi sa a fackova na stanici. Ja som nevedel, i to robi mu alebo nie, nepoznal som zkony, mali smestrach. Tak sme poslchali.

Slune sa k nim vraj nesprval iadnyz desiatich policajtov. Mono t ena,o tam bola, t sa potom zutovala.

Chlapci o tom, o sa na stanici stalo,doma nepovedali. Rodiia sa vetkodozvedeli a po ase, ke do novnuniklo video, ktor si policajti nahrali.Ako by ste sa ctili, keby ste takto videlisvojho syna v televzii? pta sa Tiborovotec. Vak je to moje diea.

Za to, e napadol stariu enu, vaksvojho syna hji nemieni. To, o urobil, bolo zl, a dobre, e ho za to potrestali. Ale preo nepotrestali aj tchpolicajtov?

Tibor neskrva, e ho rozsudok koickej sudkyne hnev. Ja som v base bol,oni nie s, hovor. Za prepadnutie starej eny dostal tridsa mesiacov, jeho kamarti, ktor u v tom ase mali ptns,podmienky. Sedel som v stave premladistvch v Koiciach, potom som bolv Suanoch, v aci aj na Krovej v Banskej Bystrici. Tak som si iadal o preradenie, aby mi to rchlejie ubehlo.

O ivote v base vea hovori nechce.Ak si to tam spravte, tak to tam budete ma. ili sme tam topnky, ja som poslchal, ale boli aj problmy. Za fajeniekzeky a tak, dvatri dni na samotke.

Z vzenia ho eskorta vozila aj vypoveda na sd s policajtmi. My sme trvali nasvojom, lebo nemme o klama. onm spravili, to sme povedali. Ale keneveria? Ak trest by policajti mali dosta, neodhaduje. Tak, ak im sudkyad. Ja som si tie nevyberal.

Ke ho po dva a pol roku pustili a vrtil sa na Lunk, bol vraj astn, akokovek to pre ns znie neuveritene. Domaje u tri roky a o bude alej, nevie.

slo 1/2015

TMA SLA: POLICAJTI A RMOVIA SERA STRANA 9

Hazard s naou krajinou a spolonosou. Dokedy?Kauza z roku 2009, ktor sa odohrala na policajnej stanici v Koiciach, sa stala v oiach mnohch ud hotovou trag

diou. V druhej skupine ud to vyvolalo pocit spokojnosti a zadosuinenia vo vzbe na poulin ikanovanie, okrdaniea obaovanie ud.

ijem v meste Koice a je mi dobre znma celkov situcia v otzkach spolunavania obanov v tomto meste. Tejtoproblematike sa venujem dlhodobo a viem s istotou poveda, e ide o vny celospoloensk problm, ktor sa netka lenRmov, ale spolonosti ako takej.

Od roku 2009 sa mesto Koice v rmci existujcich monost a rieen neposunulo nikam. Naopak, poas tohto krtkeho obdobia sa zbralo 6 bytoviek na Lunku IX a stlo ns to niekoko stoviek tisc eur. o nm to prinieslo? Obyvateliatchto bytoviek na nestratili, ale nali toisko v novopostavench neleglnych osadch, ako naprklad Malikovo pri Lunku IX. Takto represvne rieenie, ktor prinieslo mesto Koice, spsobuje nemal problmy v spolonosti a nslednsocilnopatologick javy v marginalizovanch komunitch, ktor mnoh zavame kadodenne. Napt situcia v spolonosti sa zana prejavova u ud mnohostranne. U niekoho je to hdka na ulici alebo pri televzii, osoovanie, napdanie, ale aj okrdanie. Prinou je chudoba, ktor je pre mnohch ud u neznesiten a nevedia, ako von zo zaarovanhokruhu problmov.

Bez rozdielu farby pleti sa naa spolonos dostala do nepriaznivho stavu, kedy pracujci oban nem ako prei mesiac bez starost, ako uivi seba a svoju rodinu. Naprklad v akom eleziarstve na vchodnom Slovensku mu pracujci8 hodn denne nezarob viac ako 850 eur na ivnos. Kad ivnostnk vie, e je to smrten prjem, ktor ho dobehne v podobe osobnho bankrotu po uhraden vetkch povinnch platieb, ako s socilna a zdravotn poisova a mnoho alch. Situcia na Slovensku je pre mnohch ud nerieiten, a preto podliehaj nladm a predsudkom. Vytvra sa tedavon priestor pre radiklne a extrmistick skupiny na oboch stranch.

Chlapci, ktor sa stali poda videozznamu obeami nlady pracovnkov Policajnho zboru SR v Koiciach, doplatili naak spoloensk situciu a potrebu obrany starej bezbrannej eny. Samozrejme, e pracovnk Policajnho zboru SR sineme dovoli riei veci takmto spsobom a dehonestujco sa sprva voi zadranm osobm, nata si ich, poniova, zosmieova a psychicky tra, ete k tomu vo veku puberty. Je tie zarajce, ako rozhodol sd v tomto prpade. Viac, ako rozhodnutie sdu, ma vak v tejto chvli zaujma, o bude nasledova v naej krajine. Napad mi viacero vec.Naprklad: bud nai policajti pri takchto praktikch, ktor sme mali monos vidie, pokraova vo vom utajen? Alebo to spsob zamyslenie sa? Myslm si, e ani jeden policajt v tej chvli neutoval, o rob a dokonca to bral ako svoju povinnos, da pruku mladm chlapcom do budcna. Je to ale rieenie? Zaneme sa navzjom poniova, osoova a napda? Rieenia zoberieme do vlastnch rk a zaneme sa hlava nehlava tc na uliciach?

Odsudzujem sprvanie pracovnkov polcie a zrove odsudzujem aj sprvanie chlapcov, ktor spsobili starej enetraumu pred obchodnm domom v Koiciach.

U niekoko rokov upozorujem na to, e udia, ktor maj v naej krajine moc v rukch, svojm konanm hazarduj s nrodom v podobe bagatelizovania kadodennch problmov naej spolonosti tkajcich sa chudoby. Rmska problematika sa sama nevyriei. My, ako nrod a krajina, potrebujeme skuton, nie fiktvne rieenia problmov. Nrod potrebuje prcu, potrebuje bva, potrebuje sa vzdelva a potrebuje ma monos i v istom, bezpenom a slunom priestore, ktor zabezpe natartovanie celej ekonomiky a spolonosti. Ako prslunk rmskej nrodnostnej meniny, oban Slovenska milujci slovensk zem, sa relne obvam budcnosti v tejto krajine. Nlady s v majoritnej spolonosti napt a zl! udia, ktormaj monos tento stav zmeni, to nerobia a prezentuj sa farizejskmi a nekoncepnmi materilmi, ktor nm neprinajiaden osoh v podobe zmeny a progresu v spolonosti. Preto mi dovote touto formou vyzva kompetentnch, aby prestalihazardova s obyajnmi umi, ktor ij a chc aj naalej i v tejto krajine a tei sa zo ivota, za ktor vaia Bohu.

Ivan Hriczko, riadite Proregio n. o.

Lunk IX. Ilustran fotografia: Roman onka

Vetci tu akme, o bude. Mono pjdem za sestrou do Belgicka alebo do Nemecka.

Policajtov stretvajN rozhovor pova aj Ivan. Pred

iestimi rokmi, ke dostval na policajnej stanici, mal trns, dnes u je, podobne ako Tibor, dospel. Flka sa s partiou chalanov a bavi sa s nami nechce.U be pre s tm, odha ma aj kolegyu s kamerou. Nakoniec sa nech presvedi, aby sa aspo vyfotil. Popritomprezrdza, ako ije.

V skutonosti je to vemi nezaujmavprbeh, tak, akch na Lunku njdetedesiatky a stovky. kolu skonil v estnstich, teraz jednoducho je tu, ako tona Lunku hovoria. Nedvno sa oenil,no deti nechce. Nao deti? Vak nemmrobotu, tak o by som robil s demi?

Ke sa konene rozhovor, preruns auto, ktor zastav pred bytovkou.Vystpia z neho dvaja vysok chlapiv bundch a dnsoch. Na oiach slnenoku