3 1/2014Ronk 24

Rmsky nov list nezvisl kultrnospoloensk noviny Rmov na Slovensku

Som Rm. Narodil som sa v meste, chodm napravideln zdravotn prehliadky. no, priznvam,preventvne zdravotn prehliadky u zubra som zaposledn rok zanedbal. Nemal som toti as, kvliprci. Mm aj rodinu, o ktor sa treba stara. Neverili by ste, ale jeden trojron syn mi zaberie dosasu. U je to o osi lepie, kee popri rodinea prci som ukonil tdium na vysokej kole. Asem tam mm aj stres, ke myslm na spltkuhypotky alebo ke podvam daov priznanie.

asto sa zamam nad tm, i som vbec eteRm, lebo vbec nepasujem do vstupov z rznych

vskumov. Poda nich by som mal by nezamestnan, so zkladnm vzdelanm, v nejakej segregovanej asti dediny. A pred chatrou by mi vtridsapke pobehovalo minimlne p det. Navye by ma u pomaly malo nahlodva nejak ochorenie poas toho, ako by som si v rmci mnohchrmskych reforiem odpracovval svoju socilnudvku.

Sociolgovia, etnolgovia, antropolgovia, prognostici, pedaggovia, psycholgovia, genetici, lekri... Pre mnoh vedn odbory s Rmovia rokyobjektom skmania. V uplkoch na ministerstvch,

v kancelrich obianskych zdruen alebo za dverami odbornch pracovsk vysokch kl s mnohvskumy, ktor sleduj a pozoruj Rmov z rznych strn. Za poslednch desa rokov sa uskutonilo mnoho odbornch konferenci, na ktorch nsuili, ak vlastne sme.

Naozaj je vina vskumov o Rmoch o nich?Alebo je to skr o chudobe.

Iba v tomto roku sme sa mali monos oboznmi s tm, ako je to s nam zdravotnm stavom.Umierame skr oproti majoritnej spolonosti. Jeskoria mrtnos prznakom etnicity alebo chudo

by? S zven rizikov ochorenia Rmov prznakom etnicity alebo skr chudoby?

V tomto vydan novn sa venujeme aliemuvskumu, ktor okrem inho zistil, e do roku 2030bude na Slovensku ete viac Rmov. Autor prognzy priznal, e skmanie Rmov je v podstate aksiexotika. Na Slovensku sa ale neskma prodnosinch menn. Oslovili sme preto odbornkovs otzkou, i s takto vskumy potrebn. No oslovili sme aj druh skupinu obyajnch ud. Ako todopadlo, sa dozviete v tomto sle.

Roman onka, fredaktor Romano nevo il

Il

ust

rci

aJ.

G.M

an

del

SERA STRANA 2 SPRAVODAJSTVO

slo 1/2014

2. august je dom spomienkyna obete rmskeho holokaustu.Presne pred 70timi rokmi v nociz 2. na 3. augusta 1944 bolo prilikvidcii najvieho koncentranho tbora pre Rmovv OsvienimeBrezinke v plynovch komorch zavradench2900 Sintov a Rmov.

Poas druhej svetovej vojnyzahynulo celkovo 300 tisc Rmov. Patrili k milinom udskch obet, ktorch ivot sa premenil na popol v peciach nacistickch koncentranch tborov.Km idia na likvidciu svojhonroda pouvaj slovo holokaust, ktor v grtine znamensplenie, Rmovia svoju cielenlikvidciu v koncentranch tboroch oznauj rmskym slovom poraimos poieranie.

O rmskom holokauste mme aj sedemdesiat rokov odtchto udalost len stroh a nedostaton informcie, aj preto

je rmsky poraimos oznaovanako utajen.

Je dleit si toto obrovskmnostvo obet neustle pripomna, o to viac, e sa u strcaja slabn iv svedectv tch, ktor holokaust preili a tiene minulosti op vychdzaj z temnchhbok udskch du, zdraznilsplnomocnenec vldy SR prermske komunity Peter Pollk.

Rmsky poraimos neme zosta zabudnutou, odloenou a zamlovanou kapitolou v naich dejinch. Vyzvame obce a mest,mimovldne organizcie, cirkvia komunitn centr, aby si pripomenuli rmske obete nacizmu,pretoe takmer v kadej obci bolinevinn udia z rmskej komunityvo vojnovch asoch oznaen zaasocilov, a to znamenalo transport do pracovnch a koncentranch tborov.

rad splnomocnenca vldySR pre rmske komunity pod

poruje aktivity, na ktorch si Rmovia a majoritn obyvatestvospolone pripomen smutnudalosti spred 70 rokov. Zaslia si to Rmovia, pre ktorchmalo vojnov prenasledovanietragick nsledky, i t, ktor totoutrpenie preili. Pripomnaniesi nezmyselnej likvidcie Rmovm vznam pre vzjomnrepekt, ohaduplnos, i u zostrany Rmov alebo majority,a pre nae budce spolunavanie.

Vzdajme ctu mtvym, ktorsvojm utrpenm a smrou vykpili mier v Eurpe. A vzdajme ctu tm, ktor prejavili udskosa odvahu pomha odsdenmna smr v koncentranch tboroch aj za cenu ohrozenia vlastnho ivota. Nech nm neustlepripomnaj, e udsk ivot jenajvyia hodnota a udskos jezbra, ktorou tto najvyiuhodnotu mme a musme brni.

Bratislava, Dunajsk Streda, Bansk Bystrica, Hanuovce nad Topou na tchto miestach si Rmovia 1. a 2. augusta uctili obete holokaustu a pripomenuli si tak 70. vroie likvidcie rmskeho tboraOsvienimBrezinka. V rokoch 19391945 v Eurpe zahynulo viacako 300 000 eurpskych Rmov. Spomienkov podujatia organizoval rad splnomocnenca vldy SR pre rmske komunity, obianskezdruenie In Minorita (v Banskej Bystrici) a Intitcia pre romologick vskum, metodiku a praktick aplikciu (v Dunajskej Strede).

Z iniciatvy splnomocnenca vldy SR pre rmske komunity sav Dme svtho Martina uskutonila oma, ktor celebroval J. E.Mons. ICDr. Stanislav Zvolensk, PhD., bratislavsk arcibiskupmetropolita. Oma bola spojen s hudobnm vystpenm rmskejgospelovej kapely LOND z obce So.

Je dleit si toto obrovsk mnostvo obet neustle pripomna o to viac, e sa u strcaj a slabn iv svedectv tch, ktor holokaust preili a tiene minulosti op vychdzaj z temnch hbokudskch du, zdraznil vo vyhlsen splnomocnenec vldy SR prermske komunity Peter Pollk.

Vence sa kldli aj v priestoroch Pietnej siene Mzea SNP v Banskej Bystrici, kde sa uskutonilo u desiate spomienkov podujatiea piety akt v rmci projektu Ma bisteren!. Takzvan Norimberskrasov zkony o rskom obianstve a ochrane nemeckej krvi klasifikovali Rmov, podobne ako idov, ako element zabraujci istote rasy, o v nacistickom Nemecku znamenalo predurenie na hromadn vyvradenie, uviedla organiztorka podujatia Zuzana Kumanov z OZ In Minorita.

V rokoch 19391945 v Eurpe zahynulo viac ako 300 000 eurpskychRmov. Jeden z najvch koncentranch tborov, v ktorom boli internovan cel rmske rodiny, bol v OsvienimeBrezinke. Jeho brnamiprelo viac ako 21 000 osb. Likvidcii tbora predchdzalo splynovanie2897 rmskych muov, ien a det v noci z 2. na 3. augusta 1944.

(red), Ilustran foto:

Verejn zkazky ponknu prcu aj RmomV programovom obdob 20142020 bud mc obce prostrednctvom

verejnch zkaziek financovanch z prostriedkov Eurpskej nie ponknuprcu nezamestnanm Rmom. Pjde o zkazky, ktormi sa zlep infratruktra v najkritickejch lokalitch s prtomnosou rmskych komunt.

Poda splnomocnenca vldy SR pre rmske komunity Petra Pollka spolonosti, ktor sa bud uchdza o verejn zkazky v rmci opatren zameranch na marginalizovan rmske komunity v Operanomprograme udsk zdroje pre programov obdobie 20142020, budmusie povinne vyui potencil miestnej pracovnej sily.

rad splnomocnenca vldy SR pre rmske komunity povauje socilnyaspekt vo verejnom obstarvan za jeden z kovch nstrojov, ktor meprispie k zvyovaniu zamestnanosti dlhodobo nezamestnanch Rmov.

Povinnos zamestna pri realizcii verejnch zkaziek urit percento dlhodobo nezamestnanch Rmov plnujeme uplatova v obciach s prtomnosou rmskej komunity, ktor s zaraden do Atlasu2013. Nam zmerom je, aby obce uplatovali socilny aspekt najmvo verejnch obstarvaniach stavebnch prc. To znamen pri regenercii sdel, podpore bvania pre obyvateov komunt a socilnej infratruktre, uviedol v tlaovom vyhlsen Peter Pollk.

Pre praktick overenie tohto novho opatrenia sa socilny aspektstal dobrovonm kritriom vo vzve Podpora infratruktry vzdelvania marginalizovanch rmskych komunt s vzbou na Loklne stratgie komplexnho prstupu, ktor zverejnil Riadiaci orgn pre Regionlny operan program da 3. 7. 2014. Infratruktra vzdelvania jepodporovan ete z programovho obdobia 20072013, ale budesli na zskanie sksenost, ktor mono vyui pri nastavovan vzievso socilnym aspektom vo verejnch zkazkch v rokoch 20142020.

Socilny aspekt vo verejnom obstarvan poda radu splnomocnenca vyuvaj mnoh lensk krajiny E.

(red), Zdroj: minv.sk

(BRUSEL, 4. aprla 2014) Integrcia Rmov zaujala vakazosladenm krokom Eurpskejkomisie pevn miesto v politickom programe v celej Eurpe.Poda novej sprvy o pokrokulenskch ttov dosiahnutomvo vykonvan rmca Eurpskejnie pre vntrottne stratgieintegrcie Rmov, ktor bolaprezentovan na treom eurpskom samite Rmov v Bruseli, sau pomaly zanaj preukazova prv vsledky tkajce sazlepenia ivota Rmov.

Rmec Eurpskej nie, kuktormu sa ldri E v roku 2011zaviazali, zaviedol po prvkrtv histrii pevn postup tkajcisa koordinovanch opatren v oblasti integrcie Rmov. O dva roky neskr ministri jednotlivchttov jednomysene prijali historicky prv prvny nstroj na rovni E zameran na integrciu Rmov a zaviazali sa vykonva sbor odporan Eurpskej komisie, ktorch cieom je zni socilne nerovnosti medzi Rmamia ostatnm obyvatestvom v tyroch oblastiach: vzdelvanie, zamestnanos, zdravotn starostlivos a bvanie.

Aktulna sprva komisie posudzuje pokrok dosiahnut vo vykonvan rmca E od roku 2011a uvdza nielen pozitvne prklady, ale aj oblasti, v ktorch by mali lensk tty vynaloi aliesilie. Aj ke problmy pretrvvaj, bada u zlepenia: viac rmskych det navtevuje zariadeniapredprimrneho vzdelvania,rastie poet programov mentorstva na pomoc Rmom pri hadan zamestnania, ako aj programov pre meditorov s cieom vyrovnva rozdiely medzi rmskymi a nermskymi komunitamiv oblasti bvania a prstupu kuzdravotnej starostlivosti. Vakanovm nariadeniam Eurpskejnie o pouvan finannchprostriedkov E musia lensktty v obdob 20142020 poui20 % prostriedkov z Eurpskehosocilneho fondu na socilnezalenenie.

Pred tyrmi rokmi sa vinalenskch ttov o tmu integrcieRmov nezaujmala. Teraz smevaka zosladenm opatreniamsvedkami zmien, uviedla podpredsednka a komisrka E prespravodlivos Viviane Redingov.Rmec E pre vntrottne stratgie integrcie Rmov predstavuje historick medznk, ktor viedol k tomu, e sa vldy lenskchttov zaali na najvyej rovnizavzova k siliu o zlepovanieintegrcie Rmov. Samozrejme,e za jeden de nememe zvrtistoroia vylenia a diskrimincie, ale tm, e sme dostali ttoproblematiku na pevn miestopolitickho programu Eurpy,sme dosiahli zlepenia. Za posledn tri roky sa naprklad zvila

as rmskych det na predprimrnom vzdelvan. Ako alkrok by som si vedela predstavicielenejie pravidl a nstroj financovania, ktor by boli osobitne venovan Rmom, aby sa zabezpeilo, e sa financovaniedostane tam, kde je potrebn.

ivot marginalizovanch rmskych komunt sa poda LszloaAndora zlep len vtedy, ke zaistme, aby sa primeran finannprostriedky pouili na innpodporu vntrottnych stratgiintegrcie Rmov. lensk ttyby mali integrciu Rmov zohadni aj pri prprave svojich politkv oblasti vzdelvania, zamestnanosti, zdravotnej starostlivostia bvania. Teraz nastal pre lensk tty as, aby poas nastvajceho sedemronho finannhoobdobia zaistili otzke zaleneniaRmov prioritn postavenie prierpan finannch prostriedkovE, dodal eurpsky komisr prezamestnanos, socilne zleitosti a zalenenie L. Andor.

Napriek tomu, e rmske komunity naalej elia chudobe, socilnemu vyleniu a diskrimincii, v sprve sa uvdza pokrok,ktor 28 lenskch ttov dosiahlo.

Hlavn zistenia s tieto: Vzdelvanie: Dobr vsledky sa

dosiahli, pokia ide o zaistenietoho, aby vetky rmske detiukonili primrne kolskvzdelvanie. Prkladom je zvenie asti na predprimrnom vzdelvan vo Fnsku z 2 %na 60 %. V Maarsku bol prijatnov zkon, na zklade ktorho bude povinn dvojronpredprimrne vzdelvanie prevetky deti. Podobn povinndvojron obdobie predprimrneho vzdelvania sa zaviedlo v Bulharsku. V rskuexistuj tzv. koovn uitelia,ktor sprevdzaj koujce komunity. Zrove vak bude potrebn vynaloi alie silie narieenie problematiky segregcie v bench kolch vo viacerch krajinch E.

Zamestnanos: Poas poslednch tyroch rokov dolo k niekokm pokusom zlepi zamestnatenos Rmov, ale ibazriedkavo ich sprevdzali systematick opatrenia, pokia ideo stranu dopytu na trhu prce,zameran na boj proti diskrimincii a na motivciu zamestnvateov. Medzi subn opatreniapatr: odborn prprava mentorov pre Rmov, ktor si hadajzamestnanie v Raksku, meditori v oblasti zamestnanosti Rmov financovan z E vo Fnskua program pre rmskych poradcov v oblasti zamestnanostiv panielsku.

Bvanie: lensk tty napredovali, pokia ide o podporuzalenenia Rmov prospenho pre rmske aj nermske ko

munity, ale mal projekty samusia v Eurpe rozri, abypriniesli vsledky. Medzi dobrpostupy patria: 38 meditorovv oblasti bvania v Belgicku,miestne pracovn skupiny v Berlne, Nemecko, ktorho cieomje podpori akceptciu Rmovako susedov a integrova ichv rmci komunity.

Zdravie: Viacer krajiny sa zamerali na zlepenie prstupu kuzdravotnej starostlivosti prenajzranitenejch Rmov. Vlda vo Franczsku sa zaviazalazni finann prekky prstupu k zdravotnej starostlivosti.V Rumunsku a panielsku sa investovalo do prpravy meditorov v oblasti zdravia v rmskejkomunite. Zabezpeenie zkladnho zdravotnho poistenia je v niektorch lenskchttoch stle problmom.

Diskrimincia: Opatreniami Eurpskej komisie sa vo vetkchlenskch ttoch zaviedol pevn prvny rmec na rieenie diskrimincie, ale tty musia zvi svoje silie, pokia ideo uplatovanie a presadzovanieprvnych predpisov v praxi.Vntrottne orgny pre rovnos zohrvaj v tejto oblastikov lohu. Na Slovensku sazaviedli doasn vyrovnvacieopatrenia (pozitvna diskrimincia) pre Rmov.

Financovanie: alou vzvouzostva pridelenie dostatonch finannch prostriedkovna integrciu Rmov. Po prvkrt sa mus 20 % prostriedkovEurpskeho socilneho fondudostupnch pre programy lenskch ttov poui na socilnezalenenie (zvenie v porovnan so sasnm priemerom vovke 15 %). Pokia ide o finann obdobie po roku 2020, Eurpska komisia preskma alie monosti zlepenia finannej podpory pre zalenenie Rmov, a to naprklad aj prostrednctvom osobitnho nstroja.

Samit Eurpskej nieo Rmoch

Sprva bola predloen v ase,ke sa miestni, vntrottni a eurpski politici stretli so zstupcami

obianskej spolonosti, aby prediskutovali pokrok v oblasti integrcie Rmov na treom samiteEurpskej nie o Rmoch. Cieomsamitu bolo zhodnoti, ako sa implementuj vntrottne stratgieintegrcie Rmov, ktor na zklade rmca E kadorone predkladaj lensk tty, a i zlepujkvalitu ivota rmskych komunt.Pribline 500 zstupcov intitcinie, nrodnch vld a parlamentov, medzinrodnch organizci,obianskej spolonosti, ako aj miestnych a regionlnych orgnov, vyjadrilo svoje nzory tkajce sa doterajch vsledkov a alieho zlepovania integrcie Rmov v budcnosti. Rmov zo Slovenska na samite zastupoval Peter Pollk, splnomocnenec vldy Slovenskej republiky pre rmske komunity, Klra Orgovnov, riaditeka Rmskeho intittu, Martina Balogov Slobodnkov z Krajskej asociciermskych iniciatv.

lensk tty mu erpa finann prostriedky E na projekty socilnej integrcie, vrtaneprojektov na lepiu integrciurmskeho obyvatestva v oblastivzdelvania, zamestnanosti, bvania a zdravotnej starostlivosti.V rokoch 20072013 bolo na projekty socilnej integrcie vylenench celkovo 26,5 mld. eur. V novom finannom obdob 20142020 bude prostrednctvom Eurpskeho socilneho fondu na investcie do udskho kapitlu, zamestnanosti a socilneho zalenenia pridelench najmenej 80 mld.eur. Aspo 20% z prostriedkovpridelench na Eurpsky socilnyfond (pribline 16 mld. eur) musby v sasnosti vylenench nasocilne zalenenie. Cieom je zabezpei primeran finannzdroje na integrciu Rmov. lensk tty s zodpovedn za sprvutchto prostriedkov. V zujme pomoci poskytla Eurpska komisialenskm ttom usmernenia o tom,ako maj vypracova operan programy tkajce sa erpania finannch prostriedkov E a projektyv oblasti zalenenia Rmov, aby sazaistil inkluzvny prstup a lepie rieenie potrieb Rmov.

(red),Ilustran foto: Jozef Ferenc

Peter Pollk. Foto: R. onka

SPRAVODAJSTVO SERA STRANA 3

slo 1/2014

Projekt vytvor 250 novchpracovnch miest na pozciepedagogick asistent, z nich200 bude psobi v zkladnch kolch a 50 v materskch kolch. Vznamn je ajmaterilna podpora, v rmciprojektu koly zskaj didaktick balek v hodnote 10tisc eur, ktor bude obsahovanaprklad hudobn nstroje,zhradn nradie, kuchynskvybavenie, ale aj socializanbalek i didaktick hraky.

Projekt inkluzvnej edukcie (PRINED) je op zameran na vzdelvanie det a iakovz marginalizovanch rmskych komunt a nadvzuje napraxou overen projekt Vzdelvanm pedagogickch zamestnancov k inklzii marginalizovanch rmskych komunt (MRK1) a podobn projektv prostred materskch kl,Inkluzvny model vzdelvania

na predprimrnom stupnikolskej sstavy (MRK2 ). Donrodnho projektu sa mezapoji 100 zkladnch a 50materskch kl. Kritriom vberu zkladnej koly je, aby junavtevovalo minimlne 12a maximlne 70 percent iakov zo socilne znevhodnenho prostredia, v prpadematerskch kl je to minimlne p iakov zo socilne znevhodnenho prostredia.

Som vemi rd, e spame v spoluprci s ministerstvom kolstva a metodickopedagogickm centrom projekt, ktor vychdza zo zsadrmskej reformy a ktor vrazne zmen vchovu a vzdelvanie rmskych iakov na Slovensku tak, e rmski iaci nebud neoprvnene koniv drahch pecilnych zkladnch kolch, ktor nm vychovvaj profesionlnych po

berateov socilnych dvok,ale naopak, dopome, aby tto iaci nadobudli lepie poznatky, ktor bud predpokladom ku zskaniu kvalifikcie,uviedol v svislosti so spustenm projektu splnomocnenecvldy SR pre rmske komunityPeter Pollk.

Podstatnm prnosom projektu je vytvorenie inkluzvnych tmov, ktor bud tvoripedagogick zamestnanci a odbornci (psycholg, pecilnypedagg, lieebn pedagg,resp. socilny pedagg). Budpsobi v kolch a aj v ternea pracova s demi, ktor nenavtevuj matersk kolua maj rok pred nstupom naplnenie povinnej kolskej dochdzky. Ich cieom je, aby sav o najvej miere zabrniloneodvodnenmu preraovaniu det do pecilnych zkladnch kl (Z).

Vznamnou aktivitou jezavedenie celodennho vchovnho systmu v zkladnch kolch, ktor u dnesoceuj koly zapojen dopilotnho projektu MRK1.Zmyslom celodennho vchovnho systmu (CVS) jeokrem trojhodinovej zujmovej innosti aj hodinovprprava na vyuovanie. Tmsa vytvor priestor na aliuprcu so iakmi a pomesa im adaptova sa a vzdelva sa, m sa vytvoria podmienky na ich uplatnenie sapo skonen kolskej dochdzky.

Projekt je financovan prevane z eurofondov z Operanho programu Vzdelvanie.Nklady predstavuj takmer16 milinov. Potrv do novembra 2015.

(red), zdroj: prined.sk,foto: Jozef Ferenc

Integrciu Rmov maj podporinov komunitn centr

Na Slovensku by do konca roka 2014 malo vznikn 54 novchkomunitnch centier. V nich by sa poda radu splnomocnenca vldy SR pre rmske komunity mali poskytova komplexn socilnesluby, ktor maj prispie k socilnemu zaleovaniu.

rad splnomocnenca vldy SR pre rmske komunity pripravilv roku 2013 tandardy komunitnch centier zameranch na prcus marginalizovanmi komunitami, ktorch cieom je pecifikova a identifikova sluby alebo aktivity, ktor sa v centre maj realizova.rad splnomocnenca vldy SR pre rmske komunity spolupracovals Regionlnym operanm programom (ROP) pri prprave vzvy napredkladanie iadost na podporu komunitnch centier zameranch na posilovanie socilnej inklzie, uviedol v tlaovom vyhlsen Peter Pollk, splnomocnenec vldy SR pre rmske komunity.

Poda informci z radu splnomocnenca, na vzvu reagovalo 68oprvnench iadateov obc, ktor sa uchdzali o finannprostriedky zo zdrojov E z celkovho balka finannch prostriedkov vo vke 200 milinov eur, ktor v programovom obdob20072013 bolo mon vyui na rieenie problmov v MRK. Obcesa mohli zapoji v skupine oprvnench aktivt: Budovanie, rekontrukcia, modernizcia a vybavenie komunitnch centier ako zariaden obianskej infratruktry zameranch na posilovanie socilnej inklzie. V rmci dvoch hodnotiacich kl bolo schvlench 54iadost v celkovej vke 11 091 205 eur.

Spojenm vzvy ROP s nrodnm projektom Komunitn centr,ktor spustil Fond socilneho rozvoja sa podar zabezpei nielen materilne podmienky a priestor pre socilne odkzanch ud, ale aj pracovn podmienky a prprava kvalitnch komunitnch pracovnkov,povedal Peter Pollk, splnomocnenec vldy pre rmske komunity.

Zoznam schvlench obc v rmci vzvy ROP2.1b2012/01:Btovce, Beovce, Bystrany, Bystr, aa, Doany, Giraltovce,

Hanuovce nad Topou, Hruov, Chminianske Jakubovany, Iaovce, Jasov, Jelava, Kamenn Poruba, Levoa, Litava, Mlinec, MalSlivnk, Krompachy, Mojmrovce, Moldava nad Bodvou, Mun, Mur, Mtne Ludany, Olejnkov, Ostrovany, Partiznske, Peovsk Nov Ves, Petrovany, Prakovce, Prenov, Radoina, Raksy, Raslavice,Sabinov, Saurov, So, Spisk Podhradie, Spisk Hrhov, StarKremnika, Stropkov, Sverov, Svinia, arovce, Tekovsk Luany,Toporec, Uli, Varhaovce, Vechec, Vek Lomnica, Vek Meder,Vranov nad Topou, Zbudsk Dlh, Zvolen.

(red), zdroj: USVRK

De Rmov si pripomenuli vstavou fotografiObianske zdruenie In Minorita pri prleitosti Medzinrodn

ho da Rmov pripravilo v Krajskom mzeu v Preove intalciu dobovch fotografi Jozefa KolarkaFintickho zachytvajcu Rmovz okolia Preova v rokoch 19301960 a intalciu panelovej vstavyPrbehy z fotografi. Vernis sa uskutonila 8. aprla 2014 v priestoroch Krajskho mzea v Preove. Kurtorkou vstavy je etnografkaZuzana Kumanov, PhD.

Jozef KolarkFintick (18991961) psobil ako dedinsk uite voFinticiach. Mal vestrann zujmy, viedol spevokol, venoval sa zberuudovch piesn a slovesnosti, zaujmal sa o Rmov, histriu, archeolgiu. V jeho pozostalosti zostalo asi 550 fotografi, asi dvesto z nich jez rmskeho prostredia. Datovan s do obdobia rokov 19301960. Fotografie zachytvaj predovetkm rmskych muzikantov, autorovchpriateov, ale aj momentky z tborenia, podomovho predaja a trhov.

Vstava Prbehy z fotografi ponka pohad na lokality z Kolarkovch fotografi v sasnosti. Snahou bolo stotoni postavy z fotografi, dozvedie sa nieo o ivote tchto ud a zachyti zmeny, ktorv lokalitch nastali. Zmer sa podaril, a tak vznikla vstava, ktor dokumentuje ivot Rmov v iestich lokalitch a ponka pohad naspoloensk zmenu, uviedla. Z. Kumanov.

(red), foto: R. onka

Pri prleitosti Medzinrodnho da Rmov, ktor si Rmoviapripomnaj 8. aprla, pripraviloMinisterstvo vntra SR, rad splnomocnenca vldy SR pre rmskekomunity v spoluprci s Rozhlasom a televziou Slovenska kultrne podujatie v priestoroch Divadla Jona Zborskho v Preoves nzvom Amaro dives N de.

V kultrnom programe vystpili poda radu splnomocnencapopredn rmski umelci a hudobn skupiny. V rmci galave

era sa zaplnenej sle divadlapredstavila Gitana, Anna Olhov, Tom Botlo Zoltn Rth, Patrik iga, Kmeovci, hudobnskupiny Simply Family, duoSabrosa, Kajko, Gypsy Kings Revival, Skromn hudobn a dramatick konzervatrium z Koca rumunsk hudobn skupinaThe Zuralia Orchestra. V programe vystpila aj nermska kapelaKomajota z Preova.

V rmci podujatia udelil splnomocnenec vldy SR pre rmske

komunity Peter Pollk ocenenieRomipen. elom ceny Romipenje vyjadrenie spoloenskho uznania osobm, ktorm sa cena udeuje a prezentovanie pozitvnych vsledkov ich innosti v rmskychkomunitch pred irokou verejnosou. O udelen ceny rozhodujekomisia, ktor tvoria vedci zamestnanci radu splnomocnencavldy SR pre rmske komunity,uviedol pre RN Peter Pollk.

Za prnos v oblasti zlepovaniapolitickho a ekonomickho po

stavenia Rmov zskal ocenenieRomipen Gejza Adam. Za prnos voblasti zlepovania kultrnehoa vzdelanostnho rozvoja Rmovbol ocenen etnolg a romista Arne B. Mann. Tretm ocenenm bolMarian Kaleja, pastor Apotolskejcirkvi, za prnos v oblasti rozvojavzahov medzi Rmami a majoritnou spolonosou a za prnosv oblasti pozitvneho vnmania Rmov obianskou spolonosou.

Text: Roman onka,foto: Jozef Ferenc

Marian Kaleja, pastor Apotolskej cirkvi (na fotografii vpravo), si prevzal ocenenie od splnomocnenca vldy SR pre rmskekomunity Petra Pollka. Foto: R. onka.

PaedDr. Gejza Adam, PhD. Pedagg, politik. Po vobchv roku 1990 sa stal poslancom Federlneho zhromadeniaSFR za Verejnos proti nsiliu (VPN). Psobil akopredseda Rmskej obianskej iniciatvy. V roku 2009zaloil nov politick subjekt Stranu rmskej koalcie(SRK). Bol inicitorom vzniku Strednej umeleckej kolyv Koiciach, ktor od roku 1992 viedol ako riadite.Zaslil sa aj o vznik detaovanho pracoviska Bl. Z. G.Mallu Vysokej koly zdravotnctva a socilnej prce sv.Albety, ktor vznikla v Koiciach v roku 2007.

Arne B. Mann, PhDr., CSc. Vytudoval Filozofick fakultuUniverzity Komenskho v Bratislave v odbore nrodopis.Psob ako samostatn vedeck pracovnk v staveetnolgie Slovenskej akadmie vied v Bratislave od roku 1983.Je driteom Pamtnej medaily udelenej prezidentomSlovenskej republiky R. Schusterom a Nadciou Solidaritapri prleitosti Pamtnho da obetiam holokaustua rasovho nsilia, 9. septembra 2003 za vedeck prcuo rmskom holokauste. Vo svojej publikanej a vedeckejprci sa venuje hlavne rmskej tme.

SERA STRANA 4 ROZHOVOR

slo 1/2014

Pre Amerianov som trochu viac oplen, hovor newyorsk RmWiliam Bla m slovensk

korene. Jeho rodiia utiekli zoSlovenska po prchode vojskv roku 1968. Vytudoval manament, pracoval pre audtorsk spolonosti a skma rmskyholokaust. Wiliam Bla (45) sadlhodobo venuje pripomnaniuvyhladzovania Rmov nacistami. Rodk z New Yorku so slovenskm obianskym preukazom priniesol na pietnu akciuk 70. vroiu rmskeho holokaustu v poskom Krakove filmod kanadskho reisra AaronaYegera, v ktorom on a Rmoviazo Slovenka opisuj holokaust.

Preo je dleit si pripomna rmsky holokaust?

Kad lovek aj nrod by malpozna svoju histriu. Nejde leno dejiny Rmov, ale celho stredoeurpskeho reginu. Rmskyholokaust nie je iba nieo, o sastalo a nezopakuje. iaci v kolch takmer nemaj ancu sadozvedie o rmskom holokauste. Ja som sa dozvedel, lebo mi

o tom hovorili rodiia a sm somsi hadal informcie. V esku bolo takmer 90 percent Rmov vyhladench, na Slovensku nie. Tos zaujmav historick fakty.

Ako vnmate, e sa o rmskom holokauste zana hovori verejne?

Moja mama bola vemi rada,e som mohol prehovori vo filme o tejto tragdii. Bolo to predtyrmi rokmi a dnes u traja zosvedkov neij. Rmovia dnesnemaj vea asu, aby zdokumentovali ich holokaust. Potrebujeme o om hovori, robi filmy, psa knihy. Verejnos stlenem dostatok informci o rmskom holokauste.

Vea mladch Rmov nevieo rmskom holokauste. Preoostal akoby v tieni toho idovskho?

Dokumentrny film kanadskho reisra Aarona Yegera savenuje vyvraovaniu Rmovpoas II. svetovej vojny. Medzi

svedkami, ktor spomnaj naivot v koncentranch tborochhovoria i koick Rmovia.

Dodnes naprklad nemmejednotn nzov pre vyhladzovanie rmskej populcie poas II.svetovej vojny. Nacistick reimpreili len mlad Rmovia. T nechodili vtedy ani do kl, nevedeli psa, ani ta. Nevedeli sapo vojne domc nejakho odkodnenia, lebo neovldali legislatvu a nariadenia. Po nichprila alia genercia, ktoro holokauste u vedela iba vemimlo. Rmovia, ako aj ostatnobete nacistov, nehovorili domavemi o tboroch a vyhladzovan.Neexistovala rmska inteligenn elita, ani iadne dokumentrne centrum, ktor by spomienkypreivch uchovalo.

Vai rodiia pochdzaj zoSlovenska, odkia presne?

Moji rodiia pochdzaj zo zpadnho Slovenska, otec sa narodil v Skalici, mama na Myjave.Obaja sa presahovali do Bratisla

vy, kde ili a do augusta roku1968. Ke prili rusk vojsk,otec u nevidel na Slovenskuiadnu budcnos. Utiekol doViedne. Mama, moji traja bratia ajsestra za nm prili o dva tdne.Najskr chceli s do vajiarska,ale nepodarilo sa im to. Keprila monos zaa nov ivotv Spojench ttoch, shlasili.

Vy ste sa teda narodili uako Amerian.

no, narodil som sa v NewYorku v roku 1969, ale na Slovensku som bol mnohokrt.

m sa vai rodiia ivili poprchode do Spojench ttov?

Otec ete na Slovensku pracoval ako chemick ininier so zameranm na vbuniny. Mamapracovala ako sestrika v nemocnici. Po emigrcii otec najskrzanal ako ank, pretoe neovldal anglick jazyk. Po niekokch rokoch zskal prcu akoanalytik v poisovni. Dval sprvy

o tom, ako sa bezpene vyrbajvbuniny, ak postupy pri ichvrobe treba dodra. Mama poprchode do Spojench ttov uzostala v domcnosti, kde sa starala o tyri deti.

Take cel rodina teraz ijeza ocenom?

Matka, sestra aj jeden brattam ij, najstar brat pred niekokmi rokmi zomrel a otec sapo rozvode presahoval v roku2002 sp na Slovensko. Ja somil v Spojench ttoch 22 rokov,na University of New York somvytudoval medzinrodn obchod a financie.

Z biznisu k aktivistomAko sa vytudovan eko

nm dostane k tme rmskemu holokaustu?

Moji rodiia preili II. svetovvojnu, naastie neboli v iadnom tbore. Pamtaj si, ako sailo v slovenskom tte a o sa tudialo s Rmami. Doma nmo tom asto hovorili, o sa dialo,ke prili Nemci a o sa dialo,ke prili Rusi. Ma u od detstva zaujmala histria, pretosom hadal viac informci o ho

lokauste. tal som knihy, pozeral filmy. Snail som sa dozvedienieo viac. Po absolvovan kolysom iiel praxova do audtorskejspolonosti Ernst&Young. V Spojench ttoch sa bez pracovnchsksenost ako had dobr zamestnanie. Vimli si, e ovldamslovensk jazyk, tak mi dali ponuku na prcu v ich praskej poboke.

Dostali ste sa do Prahy a obolo potom?

V esku som plnoval ostarok, maximlne dva, nakoniecsom tam zostal osem rokov. Boloto v auguste 1992, ke tam americk investori hadali partnerov napodnikanie po zmene reimu. Nechcel som tam osta i cel ivot,mojm snom bolo dosta sa dohlavnch eurpskych poboiekv Londne alebo Berlne. Problmom vak bolo vzdelanie, tak somsa rozhodol vrti sp do koly.Na University of Chicago som etedva roky tudoval manament,kde maj jeden z najlepch MBAprogramov. Po skonen kolysom chcel zska miesto v londnskej alebo berlnskej centrle. Zistil som vak, e sksenosti z v

Avri phiras o manamentos, kerelas bui andro auditorska kompaniji u kerel o rodipen palo romano holokaust / porrajmos. Wiliam Bla (45)lungo vacht kerel o rodipen pal o murdaripen, sokerde o nacista le Romenge. Uias andro NewYork, hin len slovaiko themutnengri karta, prepharipnaskri akcija ki o 70 bera pal o romanoholokaust / porrajmos andro poliko Krakov anas o filmos khatar o kanadsko reiseris Aaron Yeger, kaj ov the o Roma andal e Slovakia vakerenpal o holokaust / porrajmos.

Soske kampel te leperel pro romano holokaust / porrajmos?

Sako manu the e nacija musaj te prindarelpeskri historija. Na dal a pal e Romengri historija,no pal o savoro makareuropakro regijonos. O romano holokaust / porrajmos nane a vareso, so pesahias u imar pes na ahela. O have andro koli nachuden o ajipen te danel pal o romano holokaust/ porrajmos. Me pal oda sikhiom, soske miri fameija mange phenas, u korkoro rodavas o informaciji. Andro echiko murdarde di o 90 procentiRomen, pre Slovaiko na. Ola hine interesantna historikane fakti.

Sar dikhen pre oda, hoj pes pal o romano holokaust / porrajmos vakerel makar o manua?

Miri daj sas but rado, hoj man sas o ajipen te vakerel andro filmos pal e kadi tragedija. Oda sas anglo tar bera u adaives imar trin dene, so leperenas, na diven. Le Romen akana nane dosta vacht,hoj te keren e dokumentacija pal o holokaust / porrajmos. Kampel pal oda te vakerel, te kerel o filmi,te lekhavel o pustika. Le manuen mekh nane dostainformaciji pal o romano holokaust / porrajmos.

But terne Roma na danen pal o romano holokaust / porrajmos. Soske ahias andre biboldengri uhain?

Di adaives amen nane jekh nav va o murdaripen pre romai populacija andro II. Lumakro mariben. O nacistikano reimos predide a o terne Roma. On na phirenas andro koli, na danenas te pisinel, ai te genel. Nai sas te chudel varesavopoiiben pal o mariben, soske na danenas dostapal e legislativa the o hakaja. Pal lende avas aver generacija, savi pal o holokaust / porrajmos imardanelas frima. O Roma, sajekh sar o aver dene, savenge o nacista kerde o bilahipen, khere na vakerenas but pal o tabora vaj o murdaripen. Na sas aie romai inteligencijakri elita, ai isavo dokumentano centro, savo o leperibena kidelas u ikerelas.

Tumari fameija avas andal e Slovai, khatar?Miri fameija hii khatar o zapadno Slovaiko,

o dad uias andre Skalica, e daj pre Myjava. So dujdene gele Braislavate, kaj divenas di o august1968 bereskro. Kana avle o rusika slugaa, o dadima na dikhelas isavo avipen pre Slovaiko. Denaas andre Vijee, e daj, mire trin phrala thee phen avle pal leste pal o duj kurke. Pais kamenaste dal andro vajcariko, no oda na resle. Kana avaso ajipen te astarel nevo divipen andro JekhetaneThema, gele pal oda.

Tumen uian sar Amerikanos.He, uiom andro New York andro ber 1969, ae

pre Slovaiko somas buterval.

So tumari fameija kerelas, kana avas androJekhetane Thema?

O dad mekh pre Slovaiko kerelas bui sar o chemicko ininijeris, leskro kotor sas o eksplozivnamaterijali. E daj sas e sasipnaskri phen andre pitaa. Pal e emigracija o dad kerelas sar o pinciris,

soske na danelas e angikai hib. Pal o varesavebera chudas e bui sar o analitikos andre poisova. Kerelas o reporti pal oda, sar pes mites kereno eksplozivna materijali, save utara musaj te kerelandre lengri produkcija. E daj pal oda so avle androJekhetane thema imar ahias khere, kerelas palo tar havore.

Avka, savori fameija akana beel pal o baropai?

E daj, e phen the jekh phral odoj been, o nekhphureder phral anglo varesave bera muas u o dadmukhas la da u andro ber 2002 geas pale pre Slovaiko. Me beavas andro Jekhetane thema 22 bera, pre Univerzita andro New York avri phiromo makarthemutno bikeipen the financiji.

Andal o biznis o aktivistasSar pes o sikhardo ekonomos chudel ki

e tema pal o romano holokaust / porrajmos?Miri fameija geas prekal o II. Lumakro mari

ben, bachtales, na sas andro isavo taboris. ikeren andre goi, sar pes divelas andre slovaikothem, u so pes adaj ahelas le Romenca. Khereamenge but pal oda vakerenas, so pes ahelas, kana avle o emci u so pes ahias, kana avle o Rusi.Imar cikipnastar davas pal e historija, va oda rodavas buter informaciji pal o holokaust/porrajmos. Genavas o pustika, dikhavas o filmi. Kamavaste danel vareso buter.

Pal e kola geom te kerel pro praks andre auditorikai firma Ernst&Young. Andro Jekhetane Thema pes phares rodel lahi bui bi e buakri historija.Dikhle, hoj danav e slovaiko hib, avka mange dine e bui andre lengro kotor andre Praha.

Chudan pen andre Praha u so sas pais?Miro planos sas te ahel andro echiko jekh

ber, maksimum duj bera, no ahiom odoj ochtobera. Oda sas andro august 1992 kana odoj o amerikakre investora rodenas le partneren vao biznisos, kana pes paruas o reimos. Na kamavas odoj te ahel te divel savoro divipen, mirosuno sa ste chudel pes andro nekh bareder europakre kotora andro Londin vaj Berlin. O problemos sas e edukacija, va oda geom pale andre kola. Pre Univerzita andro Chicago mekh duj beraphiravas pro manamentos, odoj hin jekh makaro nekh feder MBA programi. Kana agorinome kola, kamavas te chudel o than andro londinskovaj berlinsko centrala. No arakhom avri, kajo daiben andal e vichodno Europa andro mirokotor nane but vana.

The avka pro agor gean pale andre Europa?Arakhom e bui andre michovsko kancelarija

andro Microsoft. No ikerom odoj avri a ovhon. Pais pal man chudom andre poisova, khatar man pal o tar bera bihade pais pal o baro pai. Ahiom odoj mekh duj bera u geom androaver auditorikai firma andro kanadakro Toronto.Kana geom andre Kanada e burza peas, avas barikriza u but manua naade e bui. Avka ahiombibuakro the me.

Pal oda geom sar o na poindo buarno andreorganizacija Roma Community Centre. Kadi kerelas bui nekh buter pal e bari migrano vlna le Romengri andal o echiko the Slovaiko. Pais prethovavas u utinavas le fameijenge te kerel savore dokumenti u mukhipena, so lenge kampelas.

Kerahas o urnalistikane konferenciji, e komunikacija le medijenca u mangahas te phenel o aipen pal o divipen so hin le migranten. Jekh ivespal mande avas o reiseris oleha, hoj keren o filmos pal o romano holokaust u kamen man andreoda filmos.

But Amerikana na prindaren len RomenAndre soste hino o averipen makar o divi

pen le Romengro ke amende u andro Jekhetane Thema?

Oda hin phares te phenel, soske miri fameija ikana na beelas andre osada. Va oda na danavpresno, savo hino o tradino romano divipen,soske on divenas sar sako aver manu. Sas leno kher, phirenas andre kola, sas len bui. Sar o averipen makar lende the aver dene andre lengri generacija sas len bacht, hoj gele te beel andro baroforos, na beenas pre vichodno Slovaiko, va odalen iko na dikhelas sar andal e osada.

Andro Jekhetane Thema oda hin vareso aver.Odoj i nane, kana phenav, hoj som amerikakroRoma, som Amerikanos u oda hin nekh buter.O manua odoj na keren o averipen makar o irskoAmerikanos, panijelsko Amerikanos vaj romanoAmerikanos. O aipen hin, hoj odoj but dene aina danen, ko aes hine o Roma. Dikhen le Romensar olen, so khelen, giaven u baaven pre gitara vajpre lavuta.

Prekal o tumaro dikhiben, sar pes divel leRomenge pre Slovaiko?

Me gindinav, hoj lengro divipen dal goreder.Varesave mire prindarde denen, save avle andro90.te bera andre Kanada, hin paiv andre lende.Mukhle o uiben, hoj sako pre lende banges dikhel, aven andal e bilahi kultura u hin len andrelende vareso, va soske musaj te ladal. O paabenandre peste, oda makar o Roma andro echiko thepre Slovaiko na dikhom. Andro USA pen o havore sikhon, hoj sako kultura anel varesavo pozitivnomoipen, adaj na. Kana pes phenel adaj e romaikultura, e majorita dikhel o divipen andre osada,o oripen, mel vaj le lavutaren. No da nane e romai historija.

Te na vakeraha, i na ela averSo musaj te avel aver, hoj pes e Romengri si

tuacija te laharel?Oda hino o regijonalno problemos andro buter

thema. Gindinav, hoj nane laho kamiben andrethemeskri administracija, hoj te keren, so musaj tekerel: te arakhel o aipena sakone themutneskre.Na musaj te kerel varesave pecijalna utar, savethovena e romai minorita pro feder than. Dostaela, te o them arakhela le themutnen bi te dikhelpre etnicita. Kana andre kola beel o romano havoro pa o parno havoro, e sikhavi nati temukhel, hoj o aver havore te phenen, hoj pa lestena beena, soske hino Cigan u hino melalo. Theoda havoro hino the themutno, sar sakones, theles hine o aipena. O problemos le Romengro hino the oda, hoj frima keren bui sar o sikhavne,o policajta, o hasia, oda utinelas andre lengriintegracija.

Kerde tuke varekana e diskriminacija, soskesanas o Rom?

a jekhvar. Oda sas andro ber 1997, kanadavas andre prasko elektrika. Sas man trikos,chari cholov, na somas randlo. Avka mange jekhphureder goro chudas te phenel, hoj te na alavave blaka, e paca, hoj te na mearav vareso u a te teruvav u na alavav man. Geom oda te phenel prepolicija.

Paav, hoj te pen ajse incidenti chudena andrepolicajna tatistiki, a avka pre lende aj te sikavas.Andre bui pes mange i ajso na ahias. Dikhenaspre mande sar pro Amerikanos so les bute pekaso khm. Sakovar phiravas andro laho ancugos, parno gad u ukar kamai. ikaske na avas pre goi,hoj aj te avav romano. U andre miri sfera sas jekhprincipos, hoj varesave phuipena pen na phuen.

Preklad: Erika Godlov

Wiliam Bla. Foto: R. Siv (SME).

slo 1/2014

TMA SLA: VSKUMY O RMOCH SERA STRANA 5

chodnej Eurpy v mojej oblastinemaj vek vhu.

Aj tak ste sa napokon vrtili do Eurpy?

Naiel som si prcu v mnchovskej poboke Microsoftu. Ale vydral som tam iba es mesiacov.Nsledne som sa tam zamestnalv poisovni, odkia ma po tyrochrokoch poslali nasp do zmoria.Ostal som tam ete dva rokya prestpil do alej audtorskejspolonosti v kanadskom Toronte.Po prchode do Kanady vakspadla burza, nastala vek krzaa zaalo sa prepanie. O prcusom tak priiel aj ja.

Preto som sa ako dobrovonkprihlsil do organizcie RomaCommunity Centre. T sa vtedyvenovala najm vekm migranm vlnm Rmov z iech a Slovenska. Op som tam pracovalako tlmonk a pomhal vybavirodinm vetky potrebn povolenia a dokumenty. Robili sme tlaov konferencie, komunikovalis mdiami a snaili sa vysvetliprbehy migrantov. Jednho daza mnou priiel reisr s tm, epripravuj film o holokaustea chc ma ma vo filme.

Mnoho Amerianovnepozn Rmov

V om sa li ivot Rmovu ns a v Spojench ttoch?

ako mi je na to odpoveda,lebo moji rodiia nikdy neiliv osade. Preto neviem presne,ako vyzer tradin rmskyivot, lebo oni ili ako kad druh lovek. Mali dom, vzdelanie,prcu. Na rozdiel od ich rovesnkov mali astie, e sa presahovali do vekho mesta, neili navchode Slovenska, preto ich aninikto nepovaoval za osadnkov.

V Spojench ttoch je to plnein. Tam ni neznamen, ke poviem, e som americk Rm. SomAmerian, a to je hlavn. udia satam nerozliuj na rskeho Ameriana, panielskeho Ameriana irmskeho Ameriana. Pravdou je,e mnoh tam ani nevedia, kto sv skutonosti Rmovia. Predstavuj si cigov, ktor tancuj, spievaj a hraj na gitare alebo husliach.

A z vho pohadu, ako saije Rmom na Slovensku?

Poda ma sa ich ivot zhoruje.Niektor moji znmi, ktor priliv 90. rokoch do Kanady, maj sebadveru. Zbavili sa pocitu, e kad si

o nich mysl iba nieo zl, pochdzaj zo zlej kultry a maj v sebe nieo, za o by sa mali hanbi. Sebadveru u Rmov som si na Slovenskuani v esku nevimol. V USA sa oddetstva vyuuje, e kad kultraprina nejak pozitvnu hodnotu,tu nie. Ke sa povie rmska kultratu, majorita si predstav ivot v osade, chudobu, pinu alebo hudobnkov. Ale to nie je rmska histria.

Ke budeme mla,ni sa nezmen

o by sa malo poda vszmeni, aby sa situcia Rmovzlepila?

Je to regionlny problm niekokch ttov. Myslm si, e chbaochota ttnej sprvy, aby robili, omaj robi: Chrni prva kadhoobana. Netreba robi nejakzvltne opatrenia, ktor by rmsku meninu zvhodnili. Sta, aktt bude chrni svojich obanovbez ohadu na etnicitu. Ke v kolesed rmske diea veda bielehospoluiaka, uiteka by nemohladovoli, aby ostatn deti povedali,e nebud veda neho sedie, leboje Cign a je pinav. Aj ten chlapec je oban ttu, ako kad ina m svoje prva. Problmom R

mov je aj to, e mlo z nich pracujeako uite, lekr, policajt, hasi,m by sa integrovali.

Zaili ste niekedy diskriminciu, pretoe ste Rm?

Iba raz. Bolo to v roku 1997,ke som cestoval v praskej elektrike. Mal som triko, krtkenohavice, bol som neoholen.Tak ma jeden star pn zaalupozorova, aby som sa neopieral o okno, o ty, aby som ninezapinil a len stl a nehbal sa.Iiel som to nahlsi na polciu.

Verm, e ak sa bud taktoincidenty hlsi a dostva do policajnch tatistk, tak len vtedymeme na ne upozorova. V prci sa mi ni podobn nestalo.Brali ma ako trochu oplenhoAmeriana. Vdy som chodilv kvalitnom obleku, bielej koelia peknch topnkach. Nikohoani len nenapadlo, e by som bolRm. V mojej oblasti navye platilo nepsan pravidlo, e na niektor otzky sa nepta.

Text a foto: Rudol Siv.Rozhovor bol prevzat

so shlasom dennka SME.Na strnke sme.sk

bol publikovan da 4. 8. 2014

Potrebujeme vedie, koko bude na SlovenskuRmov v roku 2030?

Prognostick stav Slovenskej akadmie vied (SAV) v polovicimja predstavil verejnosti populan prognzu Rmov do roku2030 ako jeden z cieov monografie s nzvom Reprodukcia rmskeho obyvatestva na Slovensku a prognza jeho populanho vvoja. Riaditeka stavu Martina Lubyov pri tejto prleitosti povedala, e monografia m okrem inho odstrni mty o rmskejpopulcii. Vinov spolonos m obavy, e Rmov tu bude podstatne viac. Potvrdzuje to aj samotn autor prognzy Branislavprocha, poda ktorho slovensk spolonos vnma sprvy o rmskej menine vemi citlivo. Zvery skmania vak ukazuj, e Rmov bude naozaj viac. Vyvstva preto otzka, i s takto skmania v skutonosti potrebn.

Zverejnen faktyPoda informci zverejnench v tlaovej sprve Slovenskej aka

dmie vied je monografia vsledkom niekokoronho silia o poznanie charakteru reproduknho sprvania rmskeho obyvatestva na Slovensku. Obsahuje okrem inho aj analzu plodnostirmskych ien, venuje sa potratovosti a mrtnosti v tejto asti obyvatestva, ale aj jej zdravotnmu stavu, ako aj irm svislostiampopulanho vvoja. Naprklad rovni vzdelanosti i miery segregcie.

Poda SAV bol jeden z poslednch relatvne presnch oficilnych dajov zaloench na zklade tzv. etnickho prstupu, kebola prslunos k rmskemu etniku pripsan treou osobou (stacm komisrom) na zklade vopred dohodnutch pravidiel, etev roku 1980. Poda vtedajch vsledkov stania udu ilo v roku1980 na Slovensku pribline 200tisc Rmov, o predstavovalotyri percent populcie. Novodob stania z rokov 1991, 2001a 2011 u pracuj s deklarciou rmskej nrodnosti stavanouosobou, a aj preto naprklad posledn cenzus hovor o pribline120tisc osobch rmskej nrodnosti. Relne odhady vak pracuj s potom 414 a 435tisc Rmov (v zvislosti od variantu prognzy). Do roku 2030 by poet Rmov v nzkom variante moholvzrs a na 547tisc osb a vo vysokom variante by dokoncaprekroil rove 634tisc osb.

SAV zrove kontatuje, e pri naplnen uvedench prognostickch scenrov by vha rmskej populcie o 16 rokov mohlavzrs z predpokladanch sasnch 8 percent na 10 a 11,4 percenta.

Vyuijeme dta?Splnomocnenec vldy SR pre rmske komunity Peter Pollk ve

rejne prezentuje, e vskumov, stratgi a koncepci sme tu od roku1990 mali u dos, no situcia Rmov sa nezlepila. Podobn nzorm aj na tto monografiu. Na otzku, i je vhodn zisova reprodukn sprvanie Rmov a i maj tieto dta nejak vyuitie, odpovedal len strune: Nemyslm si, e informcie pomu rieeniuproblmov v rmskych komunitch. O tom, ak s problmy v rmskych komunitch vieme u desiatky rokov. Vieme, e v osadch jeviac det a vysok nezamestnanos, dleit pre ns s vak rieeniaa sstredenie sa na zlepenie vzdelvania det a vytvranie novchpracovnch miest.

Poda Zuzany Ploovej, vskumnky a koordintorky projektuZdrav komunity, nie je vhodn zisova reprodukn sprvanie Rmov. Ich reprodukn sprvanie nem ni spolon s etnicitou, ales chudobou, a v tomto duchu by teda mohli skma radej reprodukn sprvanie chudobnch. Tieto poznatky vak mme a op bylen objavovali tepl vodu. Ako alej dodala, takto vskumy prines len alie stigmy. Prehlbovanie nenvisti a predsudkov voi Rmom, ufonizovanie Rmov ako takch, ponmanie tejto skupinyako inho druhu loveka, alebo naznaovanie vzniku novho poddruhu Homo sapiens. Podopieranie hypotzy, e s in ako ostatn udia.

Opan nzor m Alexander Muinka z stavu rmskych tdiPreovskej univerzity. Je presveden o dleitosti sledovania reproduknho sprvania Rmov na Slovensku. Podobne ako v alch diskusich aj tu panuje mnoho stereotypov a mtov, zaloench na vemi malej znalosti problematiky a absencii objektvnych dajov, vskumov a tdi. O skutonosti, e Rmovia majodlin reprodukn a demografick sprvanie asi nepochybujenikto. Uveden kontatovanie vak logicky generuje mnostvo alch otzok, ku ktorm vak poznme len iaston alebo vbeciadne odpovede, upozornil.

Poda Daniela koblu z rozvojovho programu OSN v samotnch demografickch analzach nespova problm. Problmspova skr v kontexte, v ktorom sa takto analzy produkuj.Vzhadom na histriu a sasn prax interetnickch vzahov naSlovensku je potrebn by si vedom citlivosti tmy ako je demografick obraz alebo reprodukn sprvanie rmskej populcie.K neiaducim efektom me djs prve nesprvnymi a nevhodnmi medilnymi interpretciami zskanch vedeckch poznatkov.

Populan prognzu vnma pozitvne Rastislav Rosinsk, riadite stavu rmskych tdi Univerzity Kontantna filozofav Nitre. Poda jeho slov me daje o zvyujcom sa pote Rmovniekto vnma cez optiku xenofbie a prezentova negatvne. Jasa na ne pozerm ako na nov vzvu, ke existuj relevantn daje o tom, e ich poet bude pravdepodobne narasta. Spolonosu nebude mc ignorova ich oprvnen poiadavky, robi z nichneustle spoluobanov a podobne. Ich poetnos by mala bynovou vzvou pre kolstvo, socilny systm, trh prce, aby s Rmami relne potali a pomhali im zbavi sa prejavov kultrychudoby.

Ivan Hriczko, riadite neziskovej organizcie Proregio, pre RNuviedol, e vyuitie tchto dt je najvm prnosom pre tt. Krajina potrebuje neskreslen a pravdiv informcie o stave problmovch otzok. Prnosom je monos prpravy novch strategickchmaterilov, ktor napomu riei momentlne nerieiten situciu chudoby, hladu a alch faktorov, ktor trpia Rmov ijcichv rmskych osadch.

Text: Roman onka

Prezentovan vedeck prca, ktor je vsledkom spoluprcePrognostickho stavu SAV a Vskumnho a demografickho centra INFOSTAT predstavuje v podstate druh as zamanej trilgie populanch prognz. Autori Branislav procha, Boris Vao(Vskumn a demografick centrum INFOSTAT) a Branislav Bleha(Prrodovedeck fakulta UK) u v jeseni prezentovali prcu Prognza vvoja obyvatestva v okresoch Slovenskej republiky do roku 2035. A koncom tohto roka by mala vyjs poda riaditeky Prognostickho stavu SAV M. Lubyovej tretia monografia, venovancharakteru rodn a domcnost na Slovensku a ich monho vvojado budcnosti.

Branislav procha: Vzahrani s benprognzy zaloen na etnickom princpe

Koko bude na Slovensku Rmov? Pohad do budcna priniesolprognostik Slovenskej akadmie vied Branislav procha vnovej monografii snzvom Reprodukcia rmskeho obyvatestva na Slovensku a prognza jeho populanho vvoja. Autor priznva, e zpohadu demografickho sprvania predstavuj Rmovia veurpskom priestore nieo exotick.

Reprodukn sprvanie Rmov z pohadu tatistk smemali u v minulosti. Verejnostiste ukzali aktulne sla a prognzu vvoja do roku 2030.Komu s tieto dta uren?Kto m by hlavnm itateomtchto vstupov?

Analza reproduknho sprvania rmskeho obyvatestva vypracovan vminulosti nedokereflektova na zmeny, ktormi reprodukn sprvanie tohto etnika prechdza. Navye, uvedenmonografia je vsasnosti vypracovan prostrednctvom viacerch pokroilch metd, ktor saurmskeho obyvatestva nikdyneaplikovali aumouj tak nov pohad. Hodnotenie minulchdajov nehovor ni osasnosti.Prca je venovan irej vedeckejobci, ale m ambciu sta sa ajakmsi nvodom pri nastavovanrznych politk vrznych sfrach. Sasne by mala plni funkciu akhosi vyvracania niektorchstabilnch stereotypnch omylov.

Preo je zaujmav skmaa sledova reprodukn sprvanie Rmov?

Reprodukcia rmskeho obyvatestva je vzhadom na charakteruniktna, minimlne zeurpskeho pohadu. Je to jedin populcia veurpskom priestore, uktorej ete nebola doven demografick revolcia, teda kvantitatvnokvalitatvna transformciareprodukcie. Vetky populcie, ajpopulcia Slovenska, tmito zmenami u preli, len urmskej vidie znan asov oneskorenie.Navye, bez analzy reproduknho sprvania anajm analzy najnovch dajov nedokeme relevantne kontruova populan prognzy, ateda nevieme odpovedaani na elementrnu otzku, kokoby na Slovensku mohlo by Rmov,ak maj truktry apodobne, osamozrejme predstavuje zklad pririeen akchkovek loh aotzok.

Realizuj sa aj prognzy reproduknho sprvania inchnrodnostnch menn ijcich na Slovensku? Ak nie, akje prina neskmania aj inchmenn? S takto dta prespolonos nezaujmav?

Vsasnosti nemm vedomos, e by niekto vypracoval prognzu za in nrodnostn skupinu. Vzahrani s vak ben prognzy zaloen dokonca na etnickom princpe naprklad populcia iernych, bielych, ltch

apodobne. Pred rokom som zaalpracova na prognze osb maarskej nrodnosti, ale zatia sa miju nepodarilo dokoni.

Nemyslm si, e by tieto dajeboli nezaujmav, ale maj jedenhik nrodnos je deklarovanaak sa pozriete do vsledkov stan za posledn tri dekdy, tak stam zrejm nezrovnalosti vo vvoji. Nevieme preto presne poveda,zoho vychdza. URmov to bolcenzus zroku 1980, kde s dajeasi najspoahlivejie, presn. Okremtoho, problematike populanhoprognzovania sa na Slovenskuvenuj profesionlne traja udiaaokrajovo je to mono 56 alchosb. Vzahrani s to cel odborn tmy, ktor maj na starostijednotliv parcilne tmy naprklad regionlne prognzy, nrodn prognzy rznych typov vzdelanie, nboenstvo, etnicktruktra, domcnosti. Priorita naSlovensku je kladen predovetkm na nrodn prognzu aregionlne prognzy.

Poda zverejnench informci m monografia odstrniaj mty o rmskej populcii.Na druhej strane, v mdich sprezentovan informcie, ev roku 2030 bude kad desiaty Slovk Rm. V om a ako mtto monografia mty odstrni? Nespsobia takto tatistiky naopak v spolonosti eteviu agresiu voi Rmom?

Titulky vmdich nememeviadnom prpade korigova aaniza ne nezodpovedme. Urite stesi vimli, e na Slovensku je momentlne tendencia psa bombastick titulky avprpade Rmov topoda mjho nzoru plat dvojnsobne. astokrt sa pritom stva,e ke si otvorte apretate dotyn lnok, zistte, e je bu onieom inom, respektve je to lenokrajov informcia, ktor prezentuje titulok adraz je kladen naplne nieo in. Poda mjho nzoru to vychdza aj ztoho, e obyvatestvo Slovenska, atka sa to doznanej miery aj novinrov, mmedzery vdemografickom vzdelan apublikuj, ke to memotvorene poveda, informcie tak,ako sa im hodia do konceptu.

Vtomto prpade ide oviac akolen o daj o desiatich percentch.Na Slovensku je pri analze spoloenskho diskurzu majoritnej populcie zrejm, e populan vvoj, prrastky, plodnos, s vemifrekventovan tmy anavye s totmy, oktorch vie kad vetko.

Populcia Rmov je vysok, nemen sa, rastie aochvu bude Rmovviac ako Nermov. Vldne stracha panika, e sa zrmskej minoritystane majorita, o je u takm udovm folklrom. Naa monografia si prve dala za cie vyvrti tento primrny stereotyp na zkladerelevantnch empirickch dajov.

Ak som to sprvne pochopil,monografia m teda, okreminch vec, upokoji majoritnspolonos v tom, e Rmovianebud o pr rokov vinou?

Nie je to primrna funkcia, skrje to snaha oempirick uchopenieproblematiky reproduknho sprvania spokusom okontrukciupopulanej prognzy. Primrnesme teda neli do prce stm, eideme vyvrti nieo, ale skr sapozrie na dan otzky empiricky teda ma nieo, oo sa d oprie.Neverm, e by akkovek vsledkymohli upokoji majoritn spolonos. Stereotypy s tak zait, ejedna monografia nem ani najmeniu ancu okovek zmeni.Skr pjde ojej odsdenie, pretoe plne nepodporuje to, o sivetci myslia, e nastane.

Vskumu Rmov sa podazverejnench informci venujete u desa rokov. o vs doviedlo prve k tejto menine?

Vo svojej profesijnej praxi sa venujem skr inm otzkam. Analzareproduknho sprvania Rmovna Slovensku je skr moja zujmovinnos popri prci, nadvzujca namoju diplomov prcu adizertanprcu. Vpodstate systematicky pokraujem vdlhodobom vskume.Ako som u psal, Rmovia s populciou, pri ktorej je vea mtov a poloprvd zpohadu reprodukcie.Tie som si kldol otzku , i s tiestereotypy, ktor prevldaj vnermskej spolonosti zaloen na nejakch pravdivch zkladoch aleboje to len skutone neznalos vvojapopulanch systmov, historickho vvoja populcie Slovenska apodobne. Navye je to jedinen populcia. Zpohadu demografickhosprvania predstavuj Rmoviavtomto eurpskom priestore nieoexotick. Bez urky.

Ak predol sksenostimte s rmskou meninou?

Srmskou meninou nemmiadne negatvne ani pozitvnevzahy. Je to isto na osobnomprofesijnom zujme, ie ni napolitick ani in objednvku. Vetky nklady si platm zvlastnhovrecka. Tla bola financovan sminimlnym rozpotom, take daovch poplatnkov to nestlo ni.

o viac ovplyvuje reprodukn sprvanie Rmov? Chudoba, v ktorej ij alebo je tolen samotn etnicita?

Charakter reproduknhosprvania ovplyvuje predovetkm to, e ete nie je ukonenjej transformcia. Vdemografiitento proces dostal oznaeniedemografick prechod, demografick revolcia. Slovensk populcia prekonala demografick revolciu vprvej polovici 20. storoia, km urmskej populcie mme prv znmky, e ktomu dochdza a v70tych rokoch 20. storoia.

Ukazuje sa, e jej dynamika jev zkom vzahu s mierou segregcie, priom plat, e u osbijcich v segregovanch osadchtto zmena zaala neskr a m ajnajmeniu dynamiku preto ajneskr skon.

Zmena reprodukcie v rmcidemografickej revolcie nemni spolon s etnicitou, rasouani nim inm. Je to veobecneplatn koncept. Preli ou vetkyvyspel populcie a aj vina populci z rozvojovch krajn (vnimkou je vina africkch populci), ie je to proces, ktormjednoducho prejd vetky populcie, rmsku nevynmajc.

Vprpade segregovanch Rmov vak skutone plat, e celkomplex znevhodnen, ktordostal vsocilnych vedch nzovsocilna exklzia, m vplyv nacharakter reprodukcie, dynamiku jej zmien, atm aj na celkovpopulan vvoj. ie nie je to lenochudobe, ktor sa chpe akoekonomick znevhodnenie, aleje to okomplexe znevhodnen.

Text: Roman onka,foto: Gabriel Kuchta, SAV

SERA STRANA 6 TMA SLA: VSKUMY O RMOCH

slo 1/2014

Poksim sa na tieto tri anketov otzky odpoveda v jednejodpovedi. Vemi strun odpove je no. Reprodukn sprvanie sa obyvatestva je tma,ktor je dlhodobo sledovannielen v modernej dobe, ale mhlbok historick korene. O tomby bolo mono hovori vemi dlho, dkazom oho s predovetkm dve samostatn vedn disciplny demografia a historickdemografia (ale naprklad aj rovnomenn akademick asopis Historick demografie1, ktor uod roku 1967 vychdza v rmcieskej akadmie vied). Demografick, resp. reprodukn sprvanie obyvatestva ako celku,ako aj jeho pecifickch skupn,tvor zkladn zloku tatistickch a demografickch vskumov u viac ako jedno storoie.Demografi a mnoh al socilnivedci sleduj demografick sprvanie obyvatestva nielen v celkovom makropohade, ale ajv rznych mench i detailnejch celkoch. Sleduje sa napr

klad demografick sprvaniev reginoch i mestch a obciach(spomnan B. procha sa podieal rovnako na prognze vvojaobyvatestva v jednotlivch okresoch Slovenska, naprklad v prciPrognza vvoja obyvatestva v okresoch Slovenskej republiky doroku 20352 alebo Populan vvojv okresoch Slovenskej republiky20093).

Demografick zisovania sapokaj odpoveda na konkrtne poiadavky ttnych a mnohch alch intitci. Rovnakoako pri inch vskumoch je najdleitej cie vskumu. V tomto kontexte je mon sledova ajdemografiu a reprodukn sprvanie rznych etnickch skupn.Poda mjho nzoru je sledovanie demografickho a reproduknho sprvania etnickch skupn o to dleitejie, ak ide o skupiny, ktor vytvraj prve v rmci sledovanej tmy diskusie. Inmi slovami, pokia je odlin reprodukn sprvanie Rmovalebo skupn, ktor s takto

oznaovan predmetom odbornch a verejnch diskusi, potomje vemi dleit zska a poskytova relevantn kvantitatvnedta k otznej tme. Pokia nepoznme reprodukn sprvanie, zostvaj diskusie bezozmyslu a pln dojmov. V tomtosmere je sledovanie reproduknho sprvania Rmov z akademickho pohadu legitmne.

Aj osobne som presvedeno dleitosti sledovania reproduknho sprvania Rmov naSlovensku, pretoe podobneako v alch diskusich, aj tupanuje mnoho stereotypov a mtov, zaloench na vemi malejznalosti problematiky a absenciiobjektvnych dajov, vskumova tdi. O skutonosti, e Rmovia maj odlin reprodukn a demografick sprvanie asinepochybuje nikto. Uvedenkontatovanie vak logicky generuje mnostvo alch otzok, ku ktorm poznme leniaston alebo vbec iadneodpovede. Naprklad, ak hovorme o odlinom reproduknom sprvan Rmov, o konkrtne mme na mysli? V om jein? Je rovnak vo vetkch

rmskych komunitch? Je odlinos dan etnicky alebo socilne? Odliuje sa reproduknsprvanie Rmov od reproduknho sprvania skupn s rovnakou socilnou pozciou v majorite? Existuj regionlne rozdiely v reproduknom a demografickom sprvan Rmov? Akomeme zisten rozdiely vysvetli? Dochdza k zmenm v reproduknom sprvan sa skupiny? Ak s zmeny reproduknho sprvania a ako ich memevysvetli? Podobnch otzok sidemografi, ako aj socilni vedciklad desiatky alebo stovky.Som preto vemi rd, e na Slovensku sa pokrauje v demografickch vskumoch a e nedjdek prerueniu uritej kontinuity,ktor reprezentuj v minulostivskumy Arne B. Manna a v sasnosti prce Borisa Vaa a Branislava prochu.

aliu zsadn rove otzok predstavuj spsoby vyuitia demografickch vskumovv praxi. Znovu sa v tomto smereodvolvam na osobn sksenos, ktor dokazuj aj posledn prce Branislava prochu.Pokia sa obrtime na serizne

Vskum reproduknho sprvaniaRmov z pohadu odbornkov

V samotnch demografickchanalzach nespova problm

1 Zisovanie demografickho obrazu populcie je tandardnm nstrojom socilnych vied,ktor pomha identifikova zkladn vvojov trendy spolonosti. Prrastok obyvatestva, prodnos i mrtnos sa mezisova v rznych rmcoch nrodnch i nadnrodnch, a prerzne skupiny obyvatestva, ktormu by definovan etnicky alebo regionlne. V samotnch demografickch analzach nespova problm. Problm spovaskr v kontexte, v ktorom sa takto analzy produkuj. Vzhadomna histriu a sasn prax interetnickch vzahov na Slovenskuje potrebn, aby sme si boli vedom citlivosti tmy, akou je demografick obraz alebo reprodukn sprvanie rmskej populcie.K neiaducim efektom medjs prve nesprvnymi a nevhodnmi medilnymi interpre

tciami zskanch vedeckch poznatkov.

2 Zisovanie demografickho profilu populcie a prognzovanie demografickho vvojaje dleit pre poznanie vvojovch trendov spolonosti. Zle na konkrtnom kontexte, isledovanie demografie nrodnost alebo etnickch skupnme by povaovan za vhodna prospen. Vo Franczsku naprklad, vzhadom na (aspov terii) siln asimilan ideolgiu, je z princpu odmietanmylienka existencie svojbytnch etnickch skupn. Na Slovensku sa Rmovia po roku1990 profiluj ako samostatnnrodnostn skupina, takeskmanie demografickch trendov v rmci nej m urit legitimitu. Je potrebn vemi citlivozvaova najm komunikovanietakchto tdi na verejnosti,aby nedochdzalo k zjednodueniam a dezinterpretcim,

ktor stia stereotypy, politickpopulizmus a rasizmus.

Daniel kobla, sociolg,Rozvojov program Organizcie

Spojench nrodov(UNDP)

Dta vnmam ako vzvu prenastavenie novch politk

1 Akkovek dta, ak szozbieran v slade s etikouvskumu, s zrkadlom danej doby. Dta o reproduknom sprva

n akhokovek etnika sa zbierajdlhodobo a systematicky. Pozitvne hodnotm, e niekto sa odborne venuje aj tejto problematikevo vzahu k Rmom.

2 Dta o reproduknom sprvan patria medzi daje zkladnho vskumu, bez priamej aplikciedo praxe. Pre spolonos znamenaj vziu, ako asi bude o niekokorokov vyzera rozloenie spolonosti. daje o zvyujcom sa poteRmov me niekto vnma cezoptiku xenofbie a prezentovanegatvne. Ja sa na ne pozerm akona nov vzvu, ke existuj relevantn daje o tom, e ich poetbude pravdepodobne narasta.Spolonos u nebude mc ignorova ich oprvnen poiadavky,robi z nich neustle spoluobanov a podobne. Ich poetnos bymala by novou vzvou pre kolstvo, socilny systm, trh prce,aby s Rmami relne potali a pomhali im zbavi sa prejavov kultry chudoby.

ANKETA: Ako vnmate rzne vskumyo Rmoch? Potrebujeme ich?

Maro Lichner, zvra, Detvai to povaujem za potrebn? Neviem, preo ns vedci podrobuj

osobitnmu skmaniu. Neviem, o potrebuj zisti. Odlinosti, za ktor by ns majorita mohla ete viac odsudzova a potvrdi si svoje predsudky? Ak praktick vznam maj vbec tieto prieskumy, do ktorchsa investuj nemal peniaze? Myslm si, e s dleitejie tmy tkajcesa Rmov, ktor by sa mali riei. No na druhej strane, ak neprekroiarmec etiky, tak nech skmaj, mono aj na nieo uiton prdu.

Miroslav Daniel, invalidn dchodca, UnnVskumy na tmu Rmovia na Slovensku s poda ma zbyto

n, lebo doterajie prieskumy a ich vsledky k niomu pozitvnemuneviedli. Poda ma dokonca nejak vskumy a ich vsledky eteviac prehlbuj nenvis voi Rmom. Naprklad prieskumy a odhady ohadne populanho nrastu Rmov vyvolali medzi majoritoulen nevraivos a pocit ohrozenia. Pritom tieto odhady s viacmenej diskutabiln.

Ivan Tokoli, socilny pracovnk, Hlink nad HronomPoda ma Slovensko nepotrebuje viac vskumov a tdi v oblasti

rmskej problematiky. Za dleitejiu povaujem primn snahupolitickch piiek v pouit u zskanch dt a nslednej tvorby programov, kde tt prevezme hlavn zodpovednos pri ich realizcii.

Simona Bangov, ternna socilna pracovnka, TrnavaVskumy o Rmoch by mali by predovetkm vskumami o u

och. Pretoe my sme udia rovnako ako in, nie nejak druh zvierat,ktorm hroz vyhynutie. Lime sa socilnym a ekonomickmprostredm, v ktorom ijeme, lime sa kultrou i tradciami, aleiadny vskum nm nedoke da prcu, ani vyriei katastroflnuchudobu v rmskych osadch a getch.

Jaroslav Olh, tatutrny zstupca obianskeho zdrueniaDAR Detvianska aliancia Rmov, Detva

Nemm ni proti vedeckm vskumom, nech sa tkaj ohokovek. No samotn vskum by mal ma aj nejak dvod a v konenomdsledku by mal prinies aj nejak konkrtny vsledok. Mm pocit,e vina vskumov venovanch Rmom ni pozitvne nepriniesla,take ich povaujem za zbyton.

Lucia Vlauhov, predsednka mimovldnej organizcieKlejoro ando jlo / K v srdci, iar nad Hronom

Prognza o prrastku Rmov do roku 2030 iba ete viac rozdchalavne rasisticky zmajcich ud a prehlbuje nenvis, predsudky voirmskemu etniku. Osobne si myslm, e tieto skmania a ich zverejovanie prina viac kody, ne osohu. Komu pomu tie skmania? Naos dobr? Mala som monos ta rzne diskusn fra a reakcie diskutujcich k tejto tme, ktor boli pln rasizmu. Myslm si, e absoltne nies potrebn a dokonca mm obavy, aby sa niekedy nezneuili voi nm,Rmom. alia vec, na Slovensku je dos nrodnostnch menn, ale anijednu neskmaj tak, ako rmsku meninu. Ptam sa, preo?

Viera ndorov, obianska aktivistka, tatutrna zstupkya mimovldnej organizcie Klub aktvnych ien na Slovensku, Sere

Tma vskumu o Rmoch ma vemi rozuuje, mm negatvnypostoj k tejto tme, ktor vyuvaj rzne skupiny vo svoj prospecha v prospech tej ktorej veci, alebo udalosti. Validita vskumu je vtedy dobr, ak sa porovnva a je zameran na valdne vsledky previacnsobn vzorku. Nie na uren vzorku, ktor nemaj s m porovna a mu len vyui pre svoj el. Tieto vskumy doviedli Rmov do koncentrkov, nakoko podobn tatistiky mali v minulostik dispozcii obce a farsk rady, ktor daje poskytovali. tatistikuvak nemono vyui, ak nem podloen skutone valdne hodnoty, tm myslm hlavne rznorodos rmskej komunity. Poda mjhonzoru takto vskumy nie s potrebn. Ani jedna tatistika, ktorsa zrealizovala, nebola kompletn a daje boli modifikovan.

Mgr. Radko Tokr, socilny pracovnk, KoiceO ktor konkrtne vskumy sa jedn ? Nemm poznatky o nejakch

spracovanch vsledkoch vskumov a ich monej aplikovatenosti v praxi. Naposledy som trochu tudoval poznatky prof. Bernasovskho z Preovskej univerzity, ale priznm sa, e s rozpakmi. Zavalo mi to genocdnymi protirmskymi pozorovaniami v danej skmanej oblasti.

Ldia Kotlrov, dchodkya, TopoanyRzne vskumy o Rmoch s poda ma plne zbyton a na

ich realizciu sa vynakladaj vek financie, ktor by sa dali vyuilepie. Poda ma iba zbytone vyvjaj tlak a naptie medzi majoritou a Rmami, ria sa rzne nepravdiv dezinformcie, ktorm samozrejme majorita ver a m urit obavy. Vedci by lepie urobili,keby zaali rozma o tom, ako zlepi situciu Rmov, aby sa nevracali choroby do komunity, o ktorch sme si u mysleli, e nebudeme o nich viac pou. Lene s rastcou biedou a zlou finannousituciou ns Rmov sa zaali objavova oraz astejie infekn hepatitdy, tuberkulza, svrab a in choroby. Preto je moja odpovezporn. Nie, nepotrebujeme ich vskumy a prognzy!

Ing. Jozef Mezei, PhD., Intitt spoloenskch vied Rmov,Bratislava

Prognza vvoja obyvatestva Slovenska a kontrukcia prognostickch scenrov o prrastku Rmov do roku 2030 je zaloen na vsledkoch podrobnej analzy plodnosti repektujc nielen transverzlny,ale predovetkm generan pohad a obhajuje normatvny argument etnokultrnej spravodlivosti pre rmsku nrodnostn meninu na Slovensku. Pri interpretcii tohto vvoja je potrebn do vahybra aj efekt zmeny vekovej truktry, ku ktorej dolo opravou bilancie prostrednctvom vsledkov stania obyvateov, domov a bytov2011, ktor je zameran na presadzovanie politk rovnosti prleitosta zlepovanie participcie menn na rozhodovacch procesoch.

Na zklade vsledkov vskumu sociografickho mapovania rmskych komunt sa jasne a zrozumitene pomenuje situcia socilneja kultrnej integrcie a identifikuj prpady samosprvnych politk,ktor vyuvaj intersektorlny prstup, ie prepjaj opatrenia v oblasti nerovnost v zdrav (v prstupe k prevencii, k zdravotnej starostlivosti, v sasnom zdravotnom stave, morbidite, mortalite, at.), bvan a infratruktre s inmi kovmi oblasami, konkrtne so zamestnanosou a vzdelvanm. V neposlednom rade, poznatky zskan z vsledkov vskumu nm umouj stanovenie budcich priort a nartnutie monost pre zdokonalenie socilnych politk Slovenskej republiky a vyuvanie trukturlnych fondov z Eurpskej nie v oblasti bvania a infratruktry pri rieen socilneho vylenia najmv marginalizovanch rmskych komunitch.

Pripravili: Brao Olh, Roman onka

Odbornkov sme sa ptali:1 Myslte si, e je dobr a vhodn zisova reprodukn

sprvanie Rmov?2 o mu poda vs takto vstupy prinies do relneho ivota

spolonosti a samotnm Rmom?3 Maj poda vs takto dta nejak vyuitie?

V roku 2030 bude na Slovensku viac Rmov. Je vyia prodnos znakom etnicity alebo chudoby?Na fotografii rmska osada v obci Rudany. Foto: Jozef Ferenc

TMA SLA: VSKUMY O RMOCH SERA STRANA 7

slo 1/2014

Branislav procha: Reprodukcia rmskeho obyvatestva na Slovensku a prognza jeho populanho vvoja. Bratislava, Prognostick stav SAV, 2014, 177 strn.

Jednm z cieov, ktor dlhodobo demografi sleduj, je zmena reproduknho sprvania prechod od demografickej reprodukciek demografickej revolcii. Tento zkonit proces charakterizujepredovetkm pokles rovne mrtnosti a prodnosti. Dsledkomje proces demografickho starnutia, ktor sa v rovine truktry rodiny prejavuje prechodom od neplnovanho potu det k plnovanmu. U v roku 1987 vyjadrili esk demografi Kvta Kalibova Zdenk Pavlk nzor, e tento zkonit demografick proces zaalprebieha aj u rmskej populcie, a to po druhej svetovej vojne, resp.od 60tych rokov 20. storoia, priom rchlejie sa prejavil v eskchzemiach ako na Slovensku. K tmto zverom doli na zklade vsledkov stania udu, domov a bytov (kde boli Rmovia stacmi komisrmi bez ich vedomia osobitne evidovan), ktor bolo mon doroku 1989 doplni evidenciou cignskych obyvateov vtedajchnrodnch vborov. Rmske obyvatestvo bolo vnman ako celok,o malo nepochybne vznam pri komparcii s dajmi za cel populciu (ktor o. i. zahrovali tie rmsku populciu). Kee rmskeobyvatestvo na Slovensku je z hadiska socilneho a kultrnehoznane diferencovan, pouit metda nemohla postihn rozdielnosti v demografickom sprvan v jednotlivch typoch rmskych loklnych spoloenstiev.

Napriek tomu, e po roku 1989 vylo niekoko demografickchtdi venujcich sa reproduknmu sprvaniu rmskeho obyvatestva, vo verejnosti prevldaj nzory o vysokej prodnosti rmskychien, o ich skorom vstupe do materstva a rodiovstva, o opakovanch prodoch do konca reproduknho obdobia, ktor stia astodo katastrofickch scenrov o budcej poetnej prevahe rmskehoobyvatestva. Takto nzory vychdzaj jednak zo zoveobecovaniadajov zo segregovanch rmskych osd, jednak z neznalosti zkonitost demografickho vvoja maj teda charakter nebezpench etnickch stereotypov. Z tohto dvodu treba pozitvne privta publikciu Branislava prochu z Prognostickho stavu SAV.

Autor pracoval s dodnes publikovanmi vsledkami vskumov.Vlastn vskum uskutonil v 20 obciach, kde rmske obyvatestvotvor tri tvrtiny a viac z celkovho potu obyvateov. Analyzovansbor spracoval za obdobie rokov 19922012. Vsledky analzy poukazuj naprklad na zkonit proces zniovania potu narodenchdet na jednu enu, stle vyiu mrtnos Rmov v porovnan s celou populciou Slovenska a hor zdravotn stav. Autor si je vedom, e vsledky vskumu podvaj len obraz v skmanch lokalitch a nemono ich teda zoveobecova, v kadom prpade vakpotvrdzuj nstup a postupn prehlbovanie zmien v reproduknom sprvan, teda postupnho presadzovania sa procesu demografickej revolcie.

Publikcia Branislava prochu svojou odbornou argumentciounabrava v majoritnej spolonosti existujce etnick stereotypy (katastrofick scenre) o demografickom sprvan Rmov, poukazujena zkonit proces zmien postupn presadzovanie demografickejrevolcie. Ako u predchdzajce vskumy u eurpskeho obyvatestva potvrdili, tento proces je determinovan socilne s rastomivotnej rovne obyvatestva sa presadzuj i jeho jednotliv znaky(naprklad vyiu prodnos nahrdza plnovan rodiovstvo, zvyuje sa vek doitia, zlepuje sa zdravotn stav). Tieto zvery s dleitnajm pre orgny ttnej sprvy vo vzahu k Rmom pri kontruovansocilnej, vzdelanostnej, zdravotnej a zamestnaneckej politiky.

Arne B. Mann

a remeselne dobre spracovan(zvraznenie autora) vedeckvskumy, takmer vdy zistme, esitucia v rmskych komunitchje diametrlne odlin od obrazu, ktor nm poskytuj mdi ilaick diskusie, i sa jedn o poty Rmov, ich ivotn podmienky, dajn zvislos na socilnom systme a jeho zneuvanie,neochotu Rmov pracova, alkoholizmus a podobne. V prpadevetkch menovanch tm kvalitn analzy a vskumy vraznekorigovali alebo plne vyvrtilirozren laick predstavy.

A to je aj prpad otzok spojench s reproduknm sprvanmRmov. Publikcia Branislavaprochu jasne dokazuje, e napriek skutonosti, e v rmskychkomunitch zaznamenvame vyiu natalitu ako v majoritnej populcii, rozdiel v natalite majority a rmskych komunt nie je natoko vek, ako ho vykresujrozren laick a medilne diskusie. A ako potvrdili u vskumy Arne B. Manna v 80. 90. rokoch minulho storoia, reprodukn sprvanie Rmov s istmasovm posunom v princpe kopruje reprodukn sprvanie

majority. prochova prca podama jasne ukzala, e v sasnosti odlin reprodukn sprvanie Rmov nie je problmov,ba prve naopak. V kontexte reproduknho sprvania majoritnej populcie ho meme vnma ako pozitvny jav, keeu majoritnej populcie dochdza nie k nrastu, ale poklesu.o je poda ma jednoznannegatvum, je vyuvanie populanho potencilu zo stranyttu a ochota slovenskej spolonosti investova do tohto potencilu.

Investcia do udskho potencilu bola vdy jednou z najdleitejch snh sprvcovzemia i u to boli jednotlivpanovnci alebo vldy. o inako investcia do udskho potencilu boli v minulosti naprklad snaha lka imigrantov doAmeriky alebo rzne vhody ponkan presdlencom, ktor potureckch vojnch osdovalitzv. Doln zem. Koniec koncov,neby investci do udskho potencilu, nemme na Slovenskuani mnostvo dedn, ktorv stredoveku vznikli vaka vhodm ide naprklad o dediny za

loen na tzv. valaskom prve.Ani mest ako Koice, Bratislavai Martin by bez investci minulch vld nedosiahli svoju vekos.

Ak teda mu ma demografick analzy prnos pre spolonos a konkrtne pre Rmov? Bez jasnch dajov nebude mon vyvraca mnoh mtya stereotypy. Bez jasnch faktovnememe efektvne argumentova zoi voi kompetentnma presvieda ich, aby investovali do tohto doposia vemi mlovyuitho potencilu. Ak to neurobme, vea stratme vetci,o naprklad ete v roku 2009jasne spotali Anton a ubicaMarcininov v prci Straty z vylenia Rmov4. Prca okreminho uvdza, e zapojenm Rmov do trhu prce by v roku2030 slovensk ekonomikamohla zska pribline 11%HDP. Bez relevantnch a kvalitnch informci nebudemeschopn nastavi zmeny v kolstve, na trhu prce, v infratruktrnych investcich. Inmi slovami, budeme tpa a strieanaprzdno a neefektvne vynaklada zdroje.

A na zver by som chcel uviesjednu vemi osobn poznmku.Sm ako prslunk nrodnostnejmeniny na Slovensku trochu ajzvidm Rmom, e takto prcea vskumy maj. Bol by som vemi rd, ak by sme podobnvskumy a tdie mali z prostredia RusnovUkrajincov, aj ke sana druhej strane trochu obvam,e by to bolo asi smutn tanie.Reginy, v ktorch RusniUkrajinci ij, maj vemi nzku natalitu a skr tam prevlda odchodmladch a prudk starnutiepopulcie.

Alexander Muinka,stav rmskych tdi,

Preovsk univerzita v Preove

1 Pozri viachttp://eu.avcr.cz/Casopisy/Historicka_demografie/2 Dostupn nahttp://www.infostat.sk/vdc/pdf/Prognoza_okresy_SR_2035.pdf3 Dostupn nahttp://www.infostat.sk/vdc/pdf/popvyvojokrsy.pdf4 Dostupn nahttp://www.iz.sk/downloadfiles/sk/osfstratyzvyluceniaromov.pdf

3 Ako som u spomnal, dtavnmam ako vzvu pre nastavenienovch politk pre rezorty kolstva,prce, zdravotnctva a podobne.Sksenosti ns uia, e udia ijcina okraji spolonosti (a as Rmov sa nachdza prve tam) sa nedoku spoloensky integrovabez pomoci inch. Pre rezorty je tovzva venova konene viu pozornos tmto skupinm osba pripravi dostatok pracovnkovpre prcu s nimi (naprklad pri prprave budcich uiteov, socilnych pracovnkov, zdravotnhopersonlu), nastavi systm namonosti znenia prejavov kultry chudoby, ktor sa vrazne prejavuj v tchto skupinch. Ve aj samotn nrast populcie je najvyu obyvateov osd a mladch udso zkladnm vzdelanm.

Rastislav Rosinsk, riaditestavu romologickch tdi,

Univerzita Kontantnafilozofa v Nitre

Vea potomkov je fenomnchudoby, nie etnicity

1 Kee som v prvom radebiologika, vnmam veci trochuinak. lovek je aj tvor biologick, je sasou prrody a fungujepoda rovnakch biologickchpravidiel, ako akkovek in ivtvory. S tmto faktom sa prostemus pota. Funkciou jedincaje zachovanie druhu. Je to pouka ete z uebnc zkladnej koly. Je plne prirodzen, e organizmy ijce v permanentnomexistennom ohrozen investujskr do mnostva potomkov.Akoby podvedome rtali s tm,e nie kad potomok sa doijereproduknho veku. Vea po

tomkov je fenomn chudoby,nie etnicity. Vezmime si naprklad udsk populcie v chudobnch krajinch Afriky alebo zie,kde maj udia tie viac det, pritom tam neexistuje iaden socilny systm, a teda nemaj naom parazitova, ako si to asto verejnos mysl. Tie si vimnime naprklad Nemcov, ktor ijrelatvne v blahobyte a pry majnula a jedno diea. Nai star rodiia ijci v chudobe mali takisto viac det. Toto nie je uvedomel proces, ale biologick. Neposkoila demografick krivkaprve po obdob, ke vlda takvrazne znila dvky? Rada bysom vedela, ak znmku malizodpovedn osoby z biolgie, akvymysleli takto asn opatrenie. Moja odpove teda je, enie, nie je vhodn zisova reprodukn sprvanie Rmov. Ich reprodukn sprvanie nem nispolon s etnicitou, ale s chudobou a v tomto duchu by tedamohli skma radej reprodukn sprvanie chudobnch. Tietopoznatky vak mme a op bylen objavovali tepl vodu.

2 Stigmy. Prehlbovanie nenvisti a predsudkov voi Rmom, ufonizovanie Rmov akotakch, ponmanie tejto skupinyako inho druhu loveka, alebonaznaovanie vzniku novho poddruhu Homo sapiens. Podopieranie hypotzy, e s in, akoostatn udia. V nedvnej minulosti bol zruen pojem Homo sapiens prve z dvodu, lebo existencia tohto poddruhu naznauje, akoby mohli existova aj inpoddruhy. Neexistuj. Rmovianie s geneticky nijak odlin odostatnch ud, ich deti nie jeaie vzdelva ako deti z majority, nemaj v krvi rodenie vieho potu det ako ani koovanie.Neexistuje rmsky gn, takistoako neexistuje idovsk, i maarsk. Takto vskumy by sa urite nemali tka nejakej etnickeji nrodnostnej skupiny, lebo tolen podsva stoliku eugenikom,a toto sme tu u predsa mali.Vetci vieme, ako to dopadloa tieto postupy boli odsdenkrajinami celho sveta.

3 Aj ke zmer zskavaniatchto dajov je ozaj nesprvny,vsledky takchto vskumov bymali poukza na alarmujci stavpolitk smerovanch na najchudobnejie vrstvy obyvatestva.Mali by by priamym dkazom, etieto politiky s zl a poruujceudsk prva a dstojnos. V niom inom prnos tchto vskumov nevidm. Skr ich povaujem za kodliv a dehonestujce. Zadvatelia si asi vbec neuvedomuj, ako nimi doku loveka urazi. A na zver si poiiamvrok mjho kolegu: Pomaly ubud skma, ak farbu m rmska stolica v zime a ak v lete.Myslm, e tto mylienka hovorza vetko.

Zuzana Ploov, projektovmanarka a vskumnka,

Asocicia pre kultru, vzdelvanie a komunikciu

Chudoba a hlad nem farbua strach je siln nstroj

1 Monografia populanejprognzy Rmov do roku 2030,ktor sa stala vznamnou tmouna Slovensku vyvolva v uritchskupinch strach. Na strane druhej vak me poskytn hodnotn a relne informcie o charaktere reproduknho sprvaniarmskeho obyvatestva na Slovensku.

Je skutone dleit sprvneprezentova vskum, nakokomnoho expertov na rmskuproblematiku v tom bude hadaaj zmerne a pekulatvne medzierky zberu etnickch dta mon zneuitie proti Rmom.Ide o citliv tmu, ktor si zasli

nae pozastavenie a relne zamyslenie nad dvodom a potrebnosou tohto vskumu.

Krajina nedoke navrhnrieenia problmovch otzok,ku ktorm patr aj otzka problmov Rmov ijcich v rmskychosadch a enklvach v naej krajine, bez kvalitnho poznania skutonho stavu Rmov a zrovepripravi strategick plny prealie obdobie, ktor zabezpeiarozvoj, stabilitu a obiansku spokojnos v Slovenskej republike.Zber dt aj v rmci tejto asto diskutovanej tmy je neoddelitenou sasou pre pomoc uom,ktor ij pod hranicou chudoby.

2 Presne vieme, o trpi Rmov v osadch a enklvach najednej strane si uvedomujeme, ebez presnch dajov nedokeme nastavi systm rieenia,a preto je nutn vedie, komu a ako ideme pomha, ale na druhejstrane katukujeme Rmov dopecilneho obalu, o v konenom dsledku spsob ich optovn vylenie z prostredia majority! Ako lovek zaoberajci saintenzvne otzkami rieeniaproblmov Rmov mem otvorene poveda, e krajina potrebuje vedie, komu ide pomha, nakoko je to beh na dlh trate.A preto prnos tchto informcivnmam ako neoddeliten sas sprvneho smerovania a nastavenia opatren v naej krajine,ktor maj prispie k celkovmurozvoju a stabilite krajiny.

3 Vyuitie tchto dt je najvm prnosom pre tt. Krajinapotrebuje neskreslen a pravdivinformcie o stave problmovchotzok. Prnosom je monos prpravy novch strategickch materilov, ktor napomu riei momentlne nerieiten situciuchudoby, hladu a alch faktorov, ktor trpia Rmov ijcichv rmskych osadch. Aj monografia, ktor mme monos tapotvrdzuje fakt, ktor Rmov trpi a to je absoltne vyleniez prostredia majority a z toho vyplvajce akosti a problmy. Jenaase si uvedomi, e prve segregcia, diskrimincia, chudobas hlavnm dvodom socilnehonaptia medzi Rmami a ostatnm obyvatestvom v naej krajine. Dfam a verm, e prve tietoinformcie prines do procesurieenia problmov Rmov novsvetlo a posun v procese pomocia solidrnosti do spolonosti.

Mgr. Ivan Hriczko,riadite Proregio n.o.

Alexander Muinka tvrd, e bez relevantnch a kvalitnchinformci nebudeme schopn nastavi zmeny v kolstve,na trhu prce, v infratruktrnych investcich.Foto: Roman onka

Rudany (2009). Ilustran fotografia: J. Ferenc

Sasou rieenia rmskej problematiky s aj konferencie, seminre, kolenia. Ich vstupyzva konia zaloen v uplkoch. Ilustran foto: Roman onka

Pri

pra

vil:

Rom

an

on

ka

slo 1/2014

SERA STRANA 8 REPORT PROJEKTY

Podtatransk obec Pribylina le dvadsa kilometrov na vchod od Liptovskho Mikula. Jejobyvatelia s prvom pyn na turisticky atraktvne okolie horsk lky s chatami, doliny, znmehotely ako Permon, Kriv i chatov oblas Hrdovo. Turisti z celho reginu prdia kad vkend na podujatia do pribylinskho skanzenu.Slovensko i zahraniie sem pravidelne prichdzana dovolenky v letnej a zimnej sezne. Domcimaj cel desaroia prleitos privyrba sislubami v segmente turizmu. Viacer tomuprispsobili svoje obydlia i pracovn zameranie.M to ale jeden hik. V Pribyline sa hanbia zarmsku osadu blzko centra dediny. Segregciuobec roky neriei, kvalita ivota rmskych spoluobanov sa zniuje, a tak sa aj situcia v medziudskch vzahoch zhoruje.

Ekonomick oakvaniaz turizmu verzus skryt osada

Mono aj preto si obyvatelia v komunlnych vobch volia takch zstupcov, ktor podporujschopnos obce preda sa nvtevnkom. Zd sa, etento ekonomick el stoj nad vetkm a postupne mizne elementrna empatia a spravodlivosv obianskych vzahoch. Obec prioritne investujedo prvkov drobnej architektry chodnkov, laviiek, altnkov, mostkov, pltikov i kvetinov.Kos sa, zamet, upratuje, mauje. Majoritnej a majetnejej skupine obanov zle na tom, aby boladedina na prv pohad pekn, aby sa v nej turistompilo a zostali tam na niekoko noc.

Odvrtenou tvrou je mal rmska osada Podbrehom, kde ij miestni chudobn Pribylinania udesiatky rokov. Komunita Pod brehom le pri potoku o niekoko metrov niie, ako je obec. Nie je ahk njs zku uliku, ktorou sa z centra dediny odbo do osady, pretoe je nenpadn a asfaltov,ako vetky ostatn. Sta prejs niekoko metrov, a tuben cestika kon. Nasleduje nespevnen a pran, sam jamy, vmole a v ase daa blato, o sa lep na topnky a fka na nohavice.

Absoltny zkaz rozvojaMal osada psob tie ako skanzen. Na rozdiel

od toho vsostne slovenskho je iv a pln ud.V pribylinskej osade ije tristo Rmov v niekokchmalch domekoch bez vody a socilnych zariaden. Miestni hovoria, e sem starosta zaiel mloke

dy. Ak musel, tak len na okraj osady ku jedinmuvekokapacitnmu kontajneru. Vo volebnom roku

2014 sa vraj ukzal astejie a v polovici jla priiels tm, e bude pravidelne kontrolova osadu. Spolu s predsedom urbru vyvesili tabuku s textom:Pozemkov spoloenstvo bvalch urbarialistovobce Pribylina ako vlastnk pozemku p. . 4961/503, k. u. Pribylina a Obec Pribylina ako prslun stavebn rad vyhlasuj absoltny zkaz vstavby na uvedench pozemkoch. V prpade zistenia akejkovek ileglnej vstavby bud vzniknutierne stavby okamite asanovan v zmysle stavebnho zkona! Tento oznam je teda vsledkomniekokoronch iadost miestnych Rmov o legalizciu svojho bvania. Chceli si kpi alebo dlhodobo prenaja pozemky uveden na tabuli. Predseda urbru Michal Krlik sa na diktafn nechcel k niomu vyjadri. Bokom od ostatnch povedal, e iaden prenjom ani kpa predmetnho pozemku neprichdza do vahy. Viac nepovie. Starosta obce Milan Koht sa pochvlil, e poas dvoch volebnchobdob (temer osem rokov) nepovolil ani jednunov prihlku na trval pobyt v osade, pretoe jeneleglna. Opiera sa o stavebn zkon a alie zkony, ktor upravuj spsob prihlasovaniatrvalho pobytu.

Predtm leglna, dnes neleglna?Histria dokumentuje, e koovn Rmovia,

ktor nemali sksenos s vlastnctvom pdy, poskytovali po stroia rzne a iadan sluby sedliakomna zklade stnej dohody. Pri obchode nerieiliiadne zmluvy, iadne papiere. Stiskom ruky dvochpartnerov, vinou miestneho richtra i gazdus vajdom komunity dohodli podmienky spoluprce. Ke im bolo umonen usadi sa na konkrtnom pozemku od panovnka, vlastnka pdy, i nariadenm reimu, zskali leglne miesto (poda prva platnho v tom ase) na postavenie svojich prbytkov. Tieto momenty nikto nezachytil ani dozmlv, ani do katastra nehnutenost. Napriek tomu o leglnosti jednoduchch prbytkov donedvna nikto nepochyboval, dokonca boli domekomprideovan evidenn a spisn sla.

Akoby sa trendom tretieho tiscroia na slovenskom vidieku stalo vyhlasovanie rmskych osd za

neleglne, opierajc sa pritom o sasn zneniestavebnho zkona a chbajce zznamy o vlastnctve i uvan pdy v katastroch nehnutenost.Niektor volen zstupcovia obc v sasnosti hadaj spsoby, ako znemoni svojim Rmom z osady riadny obiansky ivot. Zlepenie ivotnej rovne obyvateov osady alebo ich integrcia nie je cieom. Sta, ke s podporou stavebnho zkona vytvoria v osade stavebn uzveru. Ak by zkaz stavav rmskej osade vyvili vytvorenm novch podmienok pre tchto obanov, naprklad postavenmsocilnych bytov, nemusme namieta. Ale o ak tto monos obec nechce vytvori? Vznikne patovsitucia. To je bezmocnos tchto ud, bezmocnos. Akkovek dobr va zo strany Rmov k niomu nevedie, povedal Milan Paan, ktorho rodina ije v osade Pod brehom. On sm tu vyrstol,ne sa odsahoval a postupne si vybudoval novivot. Toto bola osada aj predtm, a aj alej tu bude osada. Nech tie pozemky prenajm, tm pdomuahia tmto uom ivot. Na rade prce mudosta prspevok na bvanie, bud si mc rieisvoj ivot inak. Ale tu ide o to, e si udia mu ajhlasivky vykria. Pn Paan je presveden, e kom ku zlepeniu kvality ivota pribylinskch obanov z osady Pod brehom je legalizcia ich bvaniaformou prenjmu pozemkov.

Romodrom pripravuje pomocOrganizciu riadi z Prahy rmska charizmatick

ena, Marie Gailov. Zdruenie Romodrom psobv smich krajoch eskej republiky od roku 2001.Na webovej strnke romodrom.cz s podrobne popsan innosti tejto organizcie aj s ilustranmiprpadovmi tdiami. Zkladom s socilnesluby a vzdelvacie programy pre ud, ktor sohrozen socilnym vylenm, alebo sa ocitli v nepriaznivej ivotnej situcii. Pomhaj tmto uomhada rieenia v ich neahkch situcich a posilova vlastn kompetencie pri riaden svojich osudov. Pani Marie hovor, e u dvno neplat, e Romodrom pomha iba Rmom. Dnes u 30% klientov socilnej pomoci pochdza z majoritnho obyvatestva. Romodrom realizuje v echch ternne

programy, socilnu rehabilitciu, odborn socilneporadenstvo, vzdelvacie programy. Pracovncizdruenia poskytuj socilnoaktivizan slubypre rodiny s demi a prevdzkuj nzkoprahov zariadenie pre deti a mlde.

Marie Gailov zaloila obianske zdruenie Romodrom Slovensko, aby podporila socilne vylench ud a pomohla im lepie sa integrova dospolonosti. Svoju odborn intervenciu smerujedo Pribyliny. Ako to chce dosiahnu? Pre RN povedala: Prvm krokom je urobi nezvisl monitoring, pretoe samosprva nieo hovor, ale realita jeniekde plne inde. My samozrejme budeme pracova so vetkmi umi. T potreba tu je. Ktokoveksa ku nm prihlsi o slubu, dostane ju. Pretoe dosocilneho prepadu sa u dostva aj majoritn spolonos a stretva sa s tmi istmi problmami, akonai udia. Take je potrebn riei vetkch bezvnimky.

Dlhodob plny jej umonia uskutoni zdroje z Eurpskej nie, od slovenskej vldy aj firemnch sponzorov. Okrem socilnej prce s rodinami chce zabezpei zdravotn pomoc, hygienick aj antikoncepn osvetu, hada pracovnprleitosti pre chudobnch. Viem si predstavi,e situciu v Pribyline sa podar stabilizovav spoluprci s miestnou samosprvou, socilnymi a pracovnmi radmi ttnej sprvy. Vedelaby som si predstavi, e by sa spracoval pracovnprojekt pracovn v tom zmysle, e by sa tu urobila firma, a potom sa njde niekto, kto nm tprcu d, rozvja svoje npady Marie Gailov.Vid celkom presne, ak typy innost by miestnisocilne odkzan udia mohli robi. S to hlavne manulne prce mui pri isten lesa, preeny m pripraven projekt kreatvnej vrobypriamo v osade: Ak urobme komunitn centrum, tam by mala by diela, v ktorej by sa enynauili i patchworkov deky, a tieto produktys rmskymi motvmi meme s predva doNemecka. Znie to ako utpia, ale v prpade tejto manarky mono uveri, e sa plny stan realitou.

Text a foto: Ingrid urinov

Sra, patrnka nenvidench

O tom, ako sa ctia Rmoviav Eurpe, veavravne vypoved ajto, ku komu sa utiekaj a kohoprosia o pomoc. Patrnkou eurpskych Rmov je Sra, ochran

kya nenvidench. Na de jejuctievania bol stanoven 24. mj.Na jej poes Rmovia z celhosveta konaj ptedo Romeria delRocio v panielskejAndalzii a dofranczskeho SaintesMariedelaMer,o sa d vone preloi ako Svt Mria z mora. Rmovia sa tu stretvajod polovice minulho storoia. Psa kon vdy 24.a 25. mja. Uv predveer pte sakonaj modlitbya 24. mja nasleduje snmanie relikvi

rov svtej Mrie Sry. Na druhde sa kon procesia a znovuvyzdvihnutie relikvirov. Tto p,na rozdiel od inch pt, m ajspoloensk a socilny vznam.

Dohovraj sa na nej sobe, uzatvraj sa obchody, odovzdvajsa dleit informcie. Pte sspojen s tbou po cestovan s prejavom rmskeho charakteru, vyjadrenm rmstva od vekovspjanho so slobodomysenosou,vonosou a presvanm sa z miestana miesto.

Poves hovor, e svt Sraalebo Kali Sra, i niekde iernaMadona bola enou tmavej pleti.Zrejme preto si prve ju Rmoviavybrali za svoju patrnku. Existuj zmienky o putovan za toutosvticou u z roku 1855. Procesieso sochou svtej Sry vak cirkevpovolila a v roku 1935.

Pri soche svtej Sry sa dodnes ptnici modlia, zapaujsvieky, hladia ju rukami a bozkvaj sochu po tvri, prosiao uzdravenie, prespvaj pri nej.V de procesie ju zahalia dorch, ktor jej ako dar prinaji. Potom sa sprievod na ele sosochou svtice vydva k moru.Ptnici so sochou vchdzaj dovody vo viere, e voda ich oista uzdrav. Na druh de, 25.mja, procesia pokrauje u aj sosochami Mri. Dochovan legenda toti hovor, e Sra bola