Regionálne riešenia hospodárskej krízy

Analýza súčasného stavu SR :

Možné príčiny: Silná medzinárodná

konkurencie schopnosť (Odhad IMF: výmenný kurz podhodnotený)

Stabilný a nie veľmi vysoký verejný dlh

Silný bankový sektor (ziskovosť a likvidita)

Silné obchodné prepojenia s Nemeckom (11% nárast v 2011)

„Slovensko zažíva jedno s najlepších zotavení sa s krízy v rámci regiónu“ (IMF, 2012)

Analýza súčasného stavu SR : „Ozdravenie riadené exportom“ (IMF, 2012)

Nárast exportu v priemere 15%

ročne

65% HDP tvoria priame zahraničné

investície

Slovenský hospodársky rast úzko

spätý s Nemeckým

Analýza súčasného stavu SR : Ďalšie problémy (výzvy): Výsoká nezamestnanosť : Pred krízou: 5% V čase krízy: 14% Apríl 2012: 13,75% Regionálna disparita Klesajúci domáci dopyt Vysoko volatilná dôvera

spotrebiteľov Jedna z najvyšších inflácií v EU

Príčiny nezamestnanosti SR : Nedostatočná podpora

vzdelávania

Využívanie inovácií namiesto ich tvorby

Nízka zamestnanosť mladých ľudí

Pokles maloobchodnej činnosti

Stabilizačné opatrenia:

Znížiť deficit verejných financií na úroveň 3,8 % HDP v roku 2012.

Dodržanie plánovaného deficitu vo výške 4,9 % HDP v roku 2011 realizáciou konsolidačných opatrení.

Znížiť deficit verejnej správy pod hranicu 3 % HDP v roku 2013 a stabilizovať a začať znižovať verejný dlh

Externé hrozby:

Európska komisia na jeseň prišla s návrhom, podľa ktorého by sa k doterajším dvom kategóriám regiónov pridala ešte jedna. Do nej by spadali regióny, ktoré sú síce z hľadiska vyspelosti pod priemerom EÚ, avšak nie natoľko, aby sa zaradili do skupiny konvergenčných regiónov (HDP na hlavu neprevyšuje 75 percent priemeru EÚ).

Výbor regiónov nesúhlasí ani s návrhom Komisie na zavedenie tzv. výkonnostnej rezervy. Z nej by boli odmeňované štáty, ktorým by sa pomocou fondov z EÚ podarilo rýchlo naplniť svoje dopredu stanovené národné ciele.

Zástupcovia miestnych a regionálnych samospráv nesúhlasia s pozastavením vyplácania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov tým štátom, u ktorých sa preukáže, že dlhodobo porušujú pravidlá Paktu stability a rastu. Tieto pravidlá vyžadujú od štátov, aby udržovali deficit národných rozpočtov pod tromi percentami ich HDP.

Program stability na roky 2012 až 2015:

„Ciele hospodárskej politiky vlády SR pružne reagujú na aktuálnu hospodársku krízu, pričom prioritou je aj naďalej zabezpečenie dlhodobo udržateľného rastu ekonomiky, ktorý je nutnou podmienkou pre zrýchľovanie rastu životnej úrovne a dobiehanie úrovne rozvinutých členských štátov EÚ. Vstup SR do eurozóny a strata nezávislej menovej politiky zvyšuje význam zodpovednej fiškálnej politiky zameranej na konsolidáciu a efektívne pôsobenie automatických stabilizátorov a štrukturálnych politík zameraných na zvyšovanie potenciálneho rastu ekonomiky. „

Program stability na roky 2012 až 2015:

Vzhľadom na reštriktívny charakter fiškálnej politiky v celom horizonte pokrývajúcom program stability bude dôležité prijať opatrenia s čo najmenej negatívnym vplyvom na ekonomický rast. Dôležitým impulzom pre ekonomiku môže byť čerpanie prostriedkov z fondov EÚ.

Strednodobé ciele fiškálnej politiky sú nastavené tak, aby do roku 2013 Slovensko znížilo deficit verejnej správy pod 3 % HDP trvalým a udržateľným spôsobom, čo by vyústilo do zrušenia procedúry nadmerného deficitu. V ďalšom období sa predpokladá pokračovanie v konsolidácii verejných financií tak, aby Slovensko smerovalo k svojmu strednodobému rozpočtovému cieľu v podobe štrukturálneho deficitu vo výške 0,5 % HDP.

Základným cieľom fiškálnej politiky Slovenska je dosiahnuť také zlepšenie fiškálnej pozície, ktoré vytvorí podmienky pre dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Prvým krokom k naplneniu tohto cieľa bola konsolidácia v priebehu roku 2011.

Čerpanie eurofondov

Názov operačného programu

Záväzok2007-2013 v EUR

Podiel čerpania ŠF/KF na záväzku 2007-2013

(v %)OP Vzdelávanie 558301578 18,80OP Zamestn. a sociálna inklúzia 941301578 44,95

OP Informatizácia spoločnosti 843595405 20,74

OP Životné prostredie 1820000000 27,82Regionálny OP 1554503927 52,26OP Doprava 3160154595 29,31OP Zdravotníctvo 250000000 59,89OP Konkurenc. a hosp. rast 968250000 37,66OP Technická pomoc 97601421 43,47OP Bratislavský kraj 95207607 37,23OP Výskum a vývoj 1209415373 29,23

SPOLU 11498331484 33,86%

Čerpanie štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu pre PO 2007 – 2013 k 30.09.2012

Európska komisia prijala v nadväznosti na nedávne nadobudnutie platnosti nového nariadenia o rozpočtových pravidlách aj nové podrobné vykonávacie pravidlá. Platiť začnú od začiatku budúceho roka.

Nové pravidlá majú zjednodušiť dostupnosť európskych prostriedkov pre firmy, mimovládne organizácie, výskumníkov, študentov, samosprávy a ďalších príjemcov eurofondov.

Eurofondy: Pomoc, alebo pasca?

„Toto nové nariadenie prináša výrazné zlepšenia v prospech všetkých príjemcov peňazí EÚ. Úspešne sme obmedzili administratívne zaťaženie,“ vyhlásil európsky komisár pre rozpočet a finančné plánovanie Janusz Lewandowski.

Eurofondy: Nové zmeny

Skrátenie doby medzi zverejnením výzvy na predloženie návrhov a uzatvorením dohôd o grante. Skrátia sa tiež lehoty na uskutočnenie platieb.

Dôraz pri mechanizme platieb by sa mal presunúť zo žiadostí o jednorazové platby na platby za dosiahnutie výsledkov. Vo väčšej miere sa majú využívať jednorazové platby, paušálne sadzby a jednotkové náklady.

Príjemcovia finančných prostriedkov EÚ už nebudú po novom povinní otvárať si samostatné bankové účty, z ktorých plynú úroky.

„Je to dôležité pre každého európskeho občana, nakoľko v časoch krízy rozpočet EÚ zohráva významnú úlohu pri podpore vytvárania nových

pracovných miest a rastu,“ (Lewandowski,2012).

Pre posilnenie kontroly bude Komisia zverejňovať rozhodnutia o uložení postihov za zneužívanie eurofondov, ktoré budú slúžiť ako odrádzajúci prostriedok.

Zvýšená zodpovednosť a kontrola

V budúcnosti sa majú využívať rôzne finančné nástroje ako úvery, vlastný kapitál, či záruky, aby sa zvýšila účinnosť prostriedkov EÚ a znásobil sa ich finančný vplyv.

Novými pravidlami sa zvýši zodpovednosť tých, ktorí s prostriedkami EÚ hospodária. Orgány členských štátov budú musieť v budúcnosti podpisovať a Komisii predkladať výročné vyhlásenia dosvedčujúce, že finančné prostriedky boli vynaložené správnym spôsobom.

V oblasti vonkajšej činnosti bude môcť EÚ vytvárať trustové fondy EÚ, v ktorých Únia spojí vlastné zdroje s prostriedkami členských štátov a ostatných darcov s cieľom lepšej koordinácie a zvýšenej viditeľnosti pomoci.

dekan@euke.sk