TRNAVSKÁ UNIVERZITA V TRNAVE

PRÁVNICKÁ FAKULTA

APLIKÁCIA PRÁVA HOSPODÁRSKEJ SÚ ŤAŽE EURÓPSKEJ ÚNIE V SEKTORE FINAN ČNÝCH SLUŽIEB

Rigorózna práca

Školiace pracovisko: Katedra medzinárodného práva a európskeho práva, Právnická fakulta, Trnavská univerzita v Trnave

Študijný odbor: Právo Trnava, 2013 Mgr. Peter Rizman, LL.M.

2

There is nothing more worthy of a gentleman, than the study of law: in the first place the study

of that law, which links man to man and nation to nation; then the study of the law of our

fatherland.

(Hugo Grotius)

3

Abstrakt

Jednotný vnútorný trh a jednotná mena EURO ešte viac prispeli k dynamike vývoja

bankového, poisťovníckeho a kapitálového trhu. Súčasný vývoj v sektore finančných služieb

je podstatne poznačený finančnou krízou a otázkou potreby väčšej alebo menšej regulácie.

Úlohou práva hospodárskej súťaže je zabezpečenie férových podmienok na trhu, zabezpečenie

ekonomickej efektivity, ekonomickej prosperity a primárne ochrana spotrebiteľa. Medzi

najčastejšie nekalé praktiky v sektore finančných služieb patria napr. praktiky krížového

predaja (vrátane viazania produktov, úplné alebo zmiešané zväzovanie produktov,

a preferenčné a exkluzívne dohody), podmienečné obchodné praktiky (ako napr. podmienka

pre poskytnutie hypoték, aby bola mzda vyplácaná na účet konkrétnej banky) a agresívne

obchodné praktiky (nevyžiadané ponuky, agresívny marketing, atd.). Jedným z prvých

rozhodnutí vo veci bankového kartelu v bankovom sektore je rozhodnutie Lombard Club

cartel (spojené veci T-259/02 – 264/02 a 271/02). Medzi ďalšie významné rozhodnutia vo

veci bankových služieb je rozhodnutie vo veci Clearstream (rozhodnutie T-301/04), kde bola

spoločnosť sankcionovaná za zneužitie dominantného postavenia a odopretia prístupu

v zmysle doktríny práva EÚ o unikátnych zariadeniach.

Medzi nedávne rozhodnutie v oblasti platobných služieb sa zaraďuje aj rozhodnutie vo veci

VISA. Týmto prípadom sa zaoberal aj britský Office for Fair Trade. Ďalším dôležitým

prípadom je rozhodnutie vo veci MasterCard.

4

Abstract

Common market and common one EURO currency have contributed to the development of

banking, insurance and capital market. Current development in the sector of financial services

is significantly influenced by the financial crisis and there is a question, whether higher or

lower level of regulation is necessary. Role of the competition law is securing the fair

competition on the market, economical effectiveness, economic prosperity, and primarily

protection of the consumer. Among the most frequent practices, which are distorting the

competition are cross selling practices (including complete or partial tying or bundling,

preferential or exclusivity agreements), conditional business practices (as for example

condition for mortgage to have bank account in the specific bank) and aggressive business

practices (unsolicited offers, aggressive marketing, etc.) One of the first decision in the area of

banking sector was the decision in the case of Lombard Club cartel (case T-259/02 – 264/02

and 271/02). Other important court decision in the area of banking services is the decision in

the case of Clearstream (decision T-301/04), where the company was punished for abuse of

dominant position and for refusing to grant access to essential facilities, according the doctrine

of the EU competition law.

Recent decision in the area of payment services is decision in the VISA case. British Office

for Fair Trade was also dealing with this case. Next important decision is the MasterCard

decision.

5

Obsah Abstrakt ....................................................................................................................................... 3

Abstract ....................................................................................................................................... 4

Obsah .......................................................................................................................................... 5

Zoznam skratiek .......................................................................................................................... 7

I. Úvod .................................................................................................................................... 8

II. Prehľad nedávneho vývoja v sektore finančných služieb. ................................................ 10 III. Sektor bankovníctva ...................................................................................................... 15

3.1. Potenciálne nekalé obchodné praktiky v sektore finančných služieb ............................ 15

3.2 Dohody obmedzujúce hospodársku súťaž ...................................................................... 18 3.2.1 Rozhodnutie vo veci Klub Lombard a vo veci Nemeckých bánk ........................... 18

3.3 Odmietnutie dodávať (zneužitie dominantného postavenie v sektore finančných služieb) .............................................................................................................................................. 22

3.3.1. Rozhodnutie vo veci Clearstream ....................................................................... 22

IV. Sektor platobných služieb .............................................................................................. 28 4.1. Mnohostranné výmenné poplatky .................................................................................. 29 4.2. Spolupráca medzi bankami v schémach platobných kariet ........................................... 31

4.2.1 Reálny stav a hypotetický stav ................................................................................. 34 4.3. SEPA .............................................................................................................................. 36

4.4. Mnohostranné výmenné poplatky a SEPA .................................................................... 37 4.5. Rozhodnutie vo veci VISA ............................................................................................ 38

4.5.1. Komisia oslobodzuje mnohostranné výmenné poplatky za cezhraničné platby prostredníctvom Visa kariet. ............................................................................................. 39 4.5.2. Námietky Európskej Komisie voči konaniu Visa po vypršaní výnimky voči MIF. 40

4.5.3. Metodika nezávažnosti pre obchodníka (Merchant Indifference Test – MIT) ....... 43

4.6. Rozhodnutie vo veci MasterCard .................................................................................. 44 4.6.1. Skutkový stav veci a konanie pred Európskou komisiou ....................................... 44

4.6.2. Rozhodnutie Všeobecného súdu Európskej únie vo veci MasterCard ................... 46

4.6.3. Argumentácia strán v konaní pred Všeobecným súdom Európskej únie. .............. 47

4.6.4. Závery Všeobecného súdu Európskej únie ............................................................. 50 4.6.5. Zhrnutie rozhodnutia ............................................................................................... 54

4.7. MasterCard a The Office of Fair Trading (Veľká Británia) .......................................... 55 4.7.1. Pozitívny vplyv MIF podľa zistení OFT ................................................................ 57

4.7.2. Ďalšie pokračovanie MIF v britskej jurisdikcii ...................................................... 58

4.8. Rozhodnutie vo veci Visa v. Morgan Stanley ............................................................... 61 4.8.1. Skutkový stav .......................................................................................................... 62 4.8.2. Argumentácia strán ................................................................................................. 63 4.8.3. Závery súdu ............................................................................................................. 66

4.9. Právna úprava platobných služieb v Slovenskej republike ............................................ 70

V. Voľný pohyb kapitálu a bankový dohľad ......................................................................... 73 5.1. Rozhodnutie vo veci Fidium Finanz .............................................................................. 74 5.2. Rozhodnutie vo veci Komisia v. Rakúsko ..................................................................... 75 5.3. Konanie v bankovom sektore iniciované Komisiou. ..................................................... 78 5.4. Rozhodnutie vo veci Champalimaud ............................................................................. 79 5.5. Rozhodnutie vo veci Antonveneta ................................................................................. 80

6

5.6. Rozhodnutie vo veci UniCredito/BPH .......................................................................... 80 VI. Záver .............................................................................................................................. 83

Bibliografia ............................................................................................................................... 85

Koncové poznámky .................................................................................................................. 90

7

Zoznam skratiek

CBF – Clearstream Banking AG CBL - Banking Luxembourg SA CDCP – Centrálny Depozitár Cenných Papierov CI – Clearstream International SA EB – Euroclear Bank SA EHP – Európsky hospodársky priestor EÚ – Európska únia ICSD – International Central Securities Depository IPO – Initial Public Offer ISIN – International Securities Identification Number MCDCP – Medzinárodný centrálny depozitár cenných papierov MIF – Multilateral Interchange fees MIT – Merchant Indifference Test OFT- Office for Fair Trade PSD – Payment Services Directive RIC – Reuters Instrument Code SD EÚ – Súdny dvor Európskej únie SEPA – Single Euro Payment Area ZFEÚ – Zmluva o fungovaní Európskej únie

8

I. Úvod

Rigorózna práca skúma vývoj a súčasné miesto sektora finančných služieb v judikatúre

súdov Európskej únie. Dôvod výberu práve tejto témy rigoróznej práce je ten, že sektor

finančných služieb a regulácia v oblasti bankovníctva a investičných služieb je pomerne

diskutovaná téma a to aj kvôli vzniknutej finančnej kríze. Cieľom rigoróznej práce je

poukázať na prehľad rozvíjajúcej sa judikatúry v tejto oblasti. Ešte v 80tych rokoch mali

spoločnosti podnikajúce v oblasti finančných služieb tendenciu vychádzať z premisy, že

finančné služby majú špeciálne postavenie v oblasti práva hospodárskej súťaže a preto sa na

ne uplatňujú výnimky. Súdy Európskej únie viackrát vyviedli tieto spoločnosti z omylu

a potvrdili, že právo hospodárskej súťaže sa plne týka aj sektorov ako bankovníctvo,

poisťovníctvo, alebo iné investičné služby. Pomerne rýchly rozvoj finančného trhu

v Európskej únii podnietil aj zavedenie jednotnej meny euro a vytvorenie oblasti SEPA

(Single European Payment Area).

Cieľom práce je poukázať na rozhodnutia súdov v oblasti bankovníctva, poisťovníctva

a platobných služieb a priblížiť rozhodovaciu prax súdov Európskej únie. Práca sa bude

takisto zaoberať nedávnymi rozhodnutiami v oblasti platobných schém VISA a MasterCard.

Oblasť platobných služieb patrí k čo najmenej rozvinutým čo sa týka judikatúry a preto

považujem v tejto práci za potrebné náležité analyzovať rozsudky v tejto oblasti. Pri analýze

judikatúry som sa snažil zamerať hlavne na skutkový stav, z ktorého súd vychádzal, ďalej na

argumenty, ktoré používala jedna, alebo druhá strana, aké boli hlavné body, ktorými sa súd

zaoberal, ako rozhodol súd a z akých dôvodov, a nakoniec, aký prínos má konkrétne súdne

rozhodnutie pre aplikačnú prax.

Cieľom tejto práce je opísať na čom je postavená oblasť SEPA po právnej stránke a

akých foriem nedovoleného konania v oblasti hospodárskej súťaže sa spoločnosti v tomto

sektore najčastejšie dopúšťajú. Rozhodnutia vo veci VISA a Mastercard sa týkajú tzv. MIF

poplatkov (Multilateral Interchange Fees), ktoré budú v tejto práci tiež popísané a takisto bude

zhodnotená ich funkcia a vplyv na subjekty, ktoré sú medzi sebou prepojené v hospodárskej

súťaži.

9

Posledná časť práce je venovaná bankovému dohľadu v priestore Európskej únie a teda

napríklad aj smernici č. 2006/48/EC o bankách a voľnom kapitále (smernica č. 88/361/EHS,

ktorou sa vykonávajú ustanovenia Zmluvy o slobode pohybu kapitálu).

10

II. Prehľad nedávneho vývoja v sektore finančných služieb.

Bankové, poisťovnícke a kapitálové trhy sa rýchlo rozvíjajú pod vplyvom finančných

inovácií, globalizácie a informačných technológií. Vzhľadom na jednotný vnútorný trh

a jednotnú menu EURO je tento rozvoj ešte viac dynamickejší. Deregulácia sektora

finančných služieb ovplyvňuje a mení alokáciu zdrojov celého bankového sektora, čo má

dosah na finančnú stabilitu a na dôslednosť ďalšej regulácie.1 Súčasný ekonomický aj

legislatívny rozvoj v sektore finančných služieb je značne poznačený nedávnou finančnou

krízou. Veľká pozornosť sa venuje hlavne štátnej pomoci a jej odôvodnenosti. I keď finančná

kríza má rozsiahle negatívne dôsledky na mnohých hráčov na finančnom trhu, zároveň otvára

nové investičné možnosti a dáva šancu finančnému trhu aby sa revitalizoval. Cieľom tejto

práce je venovať sa poslednému vývoju v oblasti hospodárskej súťaže v sektore

finančných služieb (judikatúre, legislatíve a stanoviskám Európskej Komisie) a to hlavne

zakázaným dohodám v oblasti bankovníctva, nedovolenému stanovovaniu cien (tzv.

price fixing) v bankovníctve, reguláciám a prípadom fúzií a akvizícií v bankovom

sektore, mnohostranným výmenným poplatkom (MIF – Multilateral Interchange Fees;

rozhodnutia vo veci VISA, Mastercard, ...), blokovým výnimkám v oblasti poisťovníctva,

niektorým prípadom štátnej pomoci v bankovníctve (Dexia, KBC, Fortis, ING,

Commerzbank, ...) a prípadom ratingových agentúr.

Úlohou práva hospodárskej súťaže je zabezpečenie férových podmienok na trhu,

zabezpečenie ekonomickej efektivity, ekonomickej prosperity, ochrana súťažiteľov a primárne

ochrana spotrebiteľa. Konkrétne definície rôznych ekonomických škôl sa v detailoch líšia2.

Cieľom práva hospodárskej súťaže Európskej únie (EÚ), ako je uvedené v Zmluve

1 Staikouras, C. – Wood, G. 2000. Competition and Banking Stability in the Euro Area: The Cases for Greece and Spain. In Journal of European Competition Law & Practice [online]. 2000, vol. 1, no. 4, s. [cit 2012-03-31]. Dostupné na internete: <http://papers.ssrn.com/paper.taf?abstract_id=233911>. 4 s. 2 Napr.: Chicagská škola: Dosiahnutie efektívnosti, čím sa myslí alokačná efektívnosť určená trhom, by mala byť hlavným cieľom práva hospodárskej súťaže. Koncept funkčnej konkurencie (J. M. Clark, 1940): Obyčajne je nemožné dosiahnuť perfektnú súťaž, politika hospodárskej súťaže by sa mala zameriavať na dosiahnutie čo najlepšie možného usporiadania. Rakúska škola: Hayek veril, že neobmedzený voľný trh a schopnosť súťaživosti môže zabrániť dlhodobému zneužívaniu monopolnej sily a postavenia.

11

o fungovaní Európskej únie, je ochrana vnútorného trhu3 (čl. 101, 102 a 106 Zmluvy

o fungovaní Európskej únie) pred zakázanými praktikami. Prehlbovanie integrácie vnútorného

trhu a rozvoj pravidiel hospodárskej súťaže je vzájomne naviazané. Európska komisia začala

vyvíjať väčšiu aktivitu v sektore finančných služieb hlavne po roku 2005 a vydala Zelenú

a Bielu knihu o politike v oblasti finančných služieb4. Takisto aj judikatúra Súdneho dvora

Európskej únie postupne od roku 1980 odstránila myšlienku, že sektor finančných služieb má

byť izolovaný od Európskeho práva hospodárskej súťaže. Aktivita v tomto smere sa prejavila

hlavne schválením smernice o fúziách a akvizíciách vo finančnom sektore, Smernice

o platobných službách (PSD – Payment Services Directive)5 a takisto implementáciou

Jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA – Single European Payment Area).6

Payment Services Directive (2007/64/ES):

„Cieľom PSD je zabezpečiť, aby všetky platby v rámci EÚ, predovšetkým úhrady,

inkasá a kartové platby, boli rovnako jednoduché, efektívne a bezpečné ako domáce

platby v jednotlivých členských štátoch, a to tým, že bude slúžiť ako právny základ,

ktorý umožní vytvorenie Jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA). Smernica PSD

posilní práva a ochranu všetkých používateľov platobných služieb (spotrebiteľov,

maloobchodníkov, veľkých a malých podnikov i verejných orgánov).“7

Single European Payment Area:

„SEPA je oblasť, v ktorej budú môcť spotrebitelia, podniky a ďalšie hospodárske

subjekty zasielať a prijímať platby v eurách, či už v rámci jednej krajiny alebo medzi

jednotlivými krajinami, za rovnakých základných podmienok, práv a povinností a bez

3 „Vnútorný trh zahrnie oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej je zaručený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu v súlade s ustanoveniami zmlúv.“ Zmluva o fungovaní Európskej únie, čl. 26 ods. 2 4 Commission White Paper of 1 December 2005 on Financial Services Policy 2005-2010 COM (2005); Green Paper on Financial Services Policy 2005-2010 COM (2005). 5 Smernica Európskeho Parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica 97/5/ES. 6 Athanassious, P. 2008. Competition Law and the European Financial Services Sector: An Overview of Recent Developments. In International In-house Counsel Journal [online]. 2008, vol. 1, no. 3 [cit. 2012-04-19]. Dostupné na internet: <http://www.iicj.net/samplephoebusathanassiou.pdf>. ISSN 1754-0607. s 422. 7 Európska centrálna banka, ‘Smernica o platobných službách’ (Tlačová správa, 24. apríla 2007) <http://www.ecb.int/press/pr/date/2007/html/pr070424.sk.html> prístup 19. apríla 2012.

12

ohľadu na to, kde sa nachádzajú. Klienti bánk teda získajú možnosť realizovať

bezhotovostné platby v rámci celej eurozóny rovnako rýchlo, bezpečne a jednoducho,

ako je to v súčasnosti v prípade domácich platieb.“8

Čo sa týka vývoja judikatúry, jedno z prvých rozhodnutí, ktoré sa týkalo priamo

finančných inštitúcií bolo rozhodnutie vo veci Gerhard Züchner (C-172/80), v ktorom žalobca

namietal voči servisným poplatkom uloženým nemeckou bankou Bayerische Vereinsbank AG

za transfer finančnej sumy príjemcovi do Talianska. Vo svojej obrane nemecká banka

namietala špeciálnou povahou jej služby a jej nevyhnutnou úlohou pri transfere kapitálu a tým,

že bankové podniky majú byť posudzované v zmysle čl. 106 ods. 2 Zmluvy o fungovaní

Európskej únie (ZFEÚ) ako podniky ‘poverené poskytovaním služieb všeobecného

hospodárskeho záujmu’, a ktoré sú vyňaté spod pôsobnosti čl. 101 a 102 ZFEÚ. Súdny dvor

zamietol túto argumentáciu s tým, že samotná ústredná úloha bánk v súvislosti s transferom

peňažného kapitálu nestačí na to, aby boli banky zaradené do rámca čl. 106 ods. 2 ZFEÚ.

Súdny dvor takisto uviedol, že chýbajú presvedčivé dôkazy, ktoré by nasvedčovali tomu, že

pri vykonávaní transakcií by bolo bankám prostredníctvom kompetentnej verejnej autority,

a to všeobecne záväzným predpisom, zverené také oprávnenie, ktoré by ich oslobodzovalo

spod pôsobnosti článkov 101 a 102 ZFEÚi.9

Vo veci Verband der Sachversicherer e. V. v. Komisia (C-45/85) súdny dvor takisto

potvrdil, že pravidlá hospodárskej súťaže sú aplikovateľné aj na sektor finančných inštitúcií.

Tento prípad sa konkrétne týkal sektoru poisťovníctva. Žalobca nenamietal tým, že by sa

pravidlá hospodárskej súťaže neaplikovali v sektore poisťovníctva, ale hlavný argument

spočíval v tom, že neboli prijaté žiadne špeciálne pravidlá pre ich implementáciu v sektore

poisťovníctva. Ďalej bolo uvedené, že nelimitovaná súťaž v oblasti poisťovníctva by viedla

k zvýšenému riziku krachu niektorých poisťovní, vzhľadom na špecifický charakter tohto

sektoraii.10 Súd v tejto veci judikoval, že ak znenie ZFEÚ má za cieľ vyňať niektoré aktivity

z rámca práva hospodárskej súťaže, tak v tom prípade by takéto výnimky boli v Zmluve

8 Národná banka Slovenska, ‘Oficiálny začiatok SEPA v krajinách eurozóny‘ (Tlačová správa, 28. januára 2008) <http://www.nbs.sk/sk/informacie-pre-media/tlacove-spravy/detail-spravy/_oficialny-zaciatok-sepa/bc> prístup 19. apríla 2012. 9 Athanassious, P. 2008. Competition Law and the European Financial Services Sector: An Overview of Recent Developments. In International In-house Counsel Journal [online]. 2008, vol. 1, no. 3 [cit. 2012-04-19]. Dostupné na internet: <http://www.iicj.net/samplephoebusathanassiou.pdf>. ISSN 1754-0607. s 423 10 Ibid. s 424.

13

explicitne vyjadrené. Podobne sú tieto výnimky vyjadrené napríklad v prípade

poľnohospodárskych produktov. Aplikácia práva hospodárskej súťaže v sektore poisťovníctva

preto nie je závislá od potvrdenia a rozhodnutia Rady. V rozsudku súd takisto uvádza, že

nariadenie 17/1962 (v súčasnosti nahradené nariadením 1/2003) dáva detailné pravidlá na

implementáciu pravidiel hospodárskej súťaže vo všetkých sektoroch hospodárstva,

s výnimkou oblastí explicitne uvedených v Zmluve. Právo hospodárskej súťaže sa preto

aplikuje aj na poisťovníctvo a je v kompetencii Európskej komisie udeliť výnimky z pravidiel

hospodárskej súťaže a to vzhľadom na špeciálnu povahu a problematiku určitých oblastí

hospodárstva.11 Medzi ďalšie dôležité rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie v sektore

finančných služieb patrí napríklad rozhodnutie vo veci Nemeckých bánk (rozhodnutie týkajúce

sa Dresdner Bank, Vereins und Westbank, Bayrische Hypo- und Vereinbank a Deutsche

Verkehrsbank, Commerzbank), alebo napríklad rozhodnutie vo veci Lombardského klubu.12

Medzi ďalšie rozhodnutie z finančného sektora, s ktorým sa chcem v tejto práci zaoberať je aj

rozhodnutie vo veci Clearstream Banking v. Komisia (T-301/04), prípad týkajúci odmietnutia

poskytnutia služieb, čo bránilo zabezpečeniu inovačných služieb sekundárneho zúčtovania

a vyrovnania cezhraničných transakcií s cennými papiermi.

Čo sa týka platobných služieb, je to oblasť ktorej Európska komisia v súčasnosti venuje

zvýšenú pozornosť. Komisia sa zaoberala prípadom Visa International a to napríklad

mnohostranným výmenným poplatkom (multilateral interchange fees – MIF), alebo aj

cezhraničnými platbami vo veci MasterCard. V prípade Visa International sa nedávne

rozhodnutie z apríla 2011 týkalo odmietnutia pripustenia spoločnosti Morgan Stanley do siete

platobných kariet VISA.13

Cieľom vyšetrovania Európskej komisie sa v nedávnej dobe stali aj ratingové agentúry.

V januári 2009 začala Komisia konania voči americkej spoločnosti Standart & Poors

v súvislosti s vydávaním tzv. ISINu (International Securities Identification Number).

V októbri 2009 sa začalo vyšetrovanie voči spoločnosti Thomson Reuters pre zneužitie

11 Rozsudok C-45/85 Verband der Sachversicherer e.V. v. Komisia Európskych spoločenstiev [1987] ECR 405. 12 Athanassious, P. 2008. Competition Law and the European Financial Services Sector: An Overview of Recent Developments. In International In-house Counsel Journal [online]. 2008, vol. 1, no. 3 [cit. 2012-04-19]. Dostupné na internet: <http://www.iicj.net/samplephoebusathanassiou.pdf>. ISSN 1754-0607. s 424. 13 Jestaedt, J. – Pollard. M. 2010. The Application of European Competition Law in the Financial Services Sector. In Journal of European Competition Law & Practice [online]. 2010, vol. 1, no. 4 [cit. 2012-04-23]. Dostupné na internete: <http://jeclap.oxfordjournals.org/content/1/4/348.full.pdf?keytype=ref&ijkey=4G8Lk7u4hTWeefv>. s 352.

14

dominantného postavenia obmedzovaním transformácie tzv. RIC kódu k cenným papierom

(Reuters Instrument Code) do identifikačných kódov iných dodávateľov. Aktivita Európskej

komisie v sektore finančných služieb sa okrem vydania Smernice o platobných službách

(Smernica Európskeho Parlamentu a Rady 2007/64/ES o platobných službách na vnútornom

trhu) prejavila aj vydaním tzv. E-Money Smernice (Smernica 2000/46/ES Európskeho

Parlamentu a Rady z 18. septembra 2000 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad

obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva).14

V oblasti fúzií a akvizícií, pre niektoré spoločnosti boli mnohé fúzie nevyhnutný spôsob

ako prežiť na trhu, avšak niektoré významné fúzie boli zakázané. Na bankovom trhu bola

jedna z najvýznamnejších fúzií BNP Paribas/Fortis, čo bola záchranná fúzia ako dôsledok

finančnej krízy. Deutsche Bank/Sal Oppenheim, akvizícia Deutsche bankou schválená bez

toho aby bola považovaná ako nebezpečná koncentrácia. Medzi ďalšie významné akvizície

posledného obdobia patrí napr. ešte akvizícia z francúzskej a belgickej jurisdikcie: Credit

Mutuel/Cofidis a Credit Mutuel/Monabanq. Akvizícia BlackRock/Barclays Global Investors

UK Holdings získala takisto povolenie i napriek tomu, že americká spoločnosť BlackRock sa

tým stane veľmi dôležitým hráčom na bankovom trhu a pravdepodobne získa vedúce

postavenie na trhu.15

14 Ibid. s 352. 15 Ibid. s 355.

15

III. Sektor bankovníctva

3.1. Potenciálne nekalé obchodné praktiky v sektore finančných služieb

Vzhľadom na špecifické znaky finančného sektora vo vzťahu medzi poskytovateľom

a zákazníkom a vzhľadom na množstvo informácií, ktoré majú spotrebitelia, niektoré typy

konaní po dôkladnom skúmaní môžu byť škodlivé voči spotrebiteľom, aj keď nie sú

aplikované prostredníctvom dominantných firiem. Nekalé praktiky často krát nespočívajú

v dominantnom postavení firiem ale skôr v ich zneužívajúcej podstate, ktorá určuje

protizákonnosť týchto praktík.16

Medzi najčastejšie nekalé praktiky v sektore finančných služieb patria napr. praktiky

krížového predaja (čo zahŕňa viazanie produktov, úplné, alebo zmiešané zväzovanie

produktov, a preferenčné a exkluzívne dohody), podmienečné obchodné praktiky (čo zahŕňa

zľavu na jeden konkrétny produkt, alebo napr. podmienka pre poskytnutie hypotéky, aby bol

plat vyplácaný na konkrétny účet) a agresívne obchodné praktiky (nevyžiadané ponuky,

agresívny marketing a pod.). 17

Praktiky krížového predaja spočívajú vo viacerých typoch porušení napr. aj tom, že na

nejaký produkt sa dá veľká zľava, ak spotrebiteľ kúpi určité množstvo iného produktu. Táto

praktika je protisúťažná v tom prípade, ak to uskutoční firma s veľkým relevantným

postavením na trhu a s veľmi vysokými zľavami (tzv. predatory rebate). Viazanie produktov

vo všeobecnosti znamená postup, pri ktorom dva, alebo viac produktov sú predané spoločne,

ale iný produkt možno kúpiť len s ďalším. Podstata spočíva v tom, že ak má spotrebiteľ

záujem kúpiť jeden produkt, musí si kúpiť aj iný produkt, ktorý nepotrebuje a nemá oň

záujem. Napr. rozhodnutie vo veci Microsoft v. Európska komisia (T-201/04) sa týkalo aj

viazania produktov. Medzi zakázané praktiky patrí aj praktika podobná viazaniu a to predaj

16 Renda, A. – Valiante, D. 2010. Legal and economic approach to tying and other potentially unfair and anticompetitive commercial ?partices: focus on financial services. In. Centre for European Policy Studies [online]. Február 2010. [cit. 2010-06-01]. Dostupné na internete: <http://papers.ssrn.com/sol3/papers.cfm?abstract_id=1736555> s. 59. 17 Ibid.

16

viacerých produktov ako jedného balíka, pri ktorom žiaden z komponentov nie je možné kúpiť

samostatne a nazýva sa to ako úplne viazanie produktov. Zmiešané viazanie produktov

nastáva v tom prípade, ak niektoré časti možno kúpiť samostatne, ale ak by sa spotrebiteľ

rozhodol kúpiť celý balík spolu dostane zľavu. Tieto praktiky nútia spotrebiteľa aby si kúpil aj

produkty, ktoré nechce.18

Preferenčné a exkluzívne dohody sa vzťahujú na konanie, pri ktorom dodávateľ núti

spotrebiteľa, aby si kúpil ďalší produkt od iného dodávateľa (napr. od sesterskej spoločnosti),

alebo konanie, pri ktorom zákazník spontánne požaduje ďalší produkt a službu a dodávateľ mu

ponúkne tento produkt podmienečne. Tento typ porušovania je dosť podobný viazaniu

produktov. Sú to vlastne určité exkluzívne dohody o poskytovaní produktov, alebo služieb

medzi dodávateľmi navzájom.19

Podmienečné obchodné praktiky sú založené na tom, že k predaju vôbec nedôjde, ak nie

sú splnené určité špecifické kritériá. V sektore bankovníctva sa napríklad môže stať, že banka

podmieni poskytnutie hypotéky tým, aby mal žiadateľ vyplácaný plat na účet v banke, v ktorej

žiada o poskytnutie hypotéky. Spotrebiteľovi sa v tomto prípade bráni, aby sa slobodne

rozhodol o tom, kde bude vyplácaná jeho mzda. Tieto postupy nútia zákazníka k určitým

krokom na to, aby mu bola sprístupnená určitá služba alebo produkt. Avšak spomínaný príklad

s hypotékou môže vytvárať aj pozitívny vedľajší efekt. Ak by banka požadovala, aby bola

mzda žiadateľa o hypotéku vyplácaná na určitom konkrétnom účte, tak v tom prípade je

pozitívum pre rizikový manažment banky, vzhľadom na to, že banka má väčšiu istotu

v prípade, ak má žiadateľ o pôžičku na účte dostatočnú sumu peňazí, ktorá sa viaže na

hypotéku, čo sa následne môže odraziť v lepších zmluvných podmienkach pre zákazníka. Či

ide o porušenie závisí od toho, či spotrebiteľ má možnosť výberu a od toho či zmluvné

podmienky sú lepším riešením pre spotrebiteľa.20

Podmienečné obchodné dohody môžu byť dohodnuté aj ako štandardný typ kontraktu,

pri ktorom je potrebné aplikovať aj iné ako antitrustové pravidlá. Z oblasti európskeho práva

je potrebné aplikovať aj Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách. V oblasti hypoték a bankovníctva sa ustanovenia

18 Ibid. str. 6. 19 Ibid. str. 64. 20 Ibid. str. 66.

17

o spotrebiteľských zmluvách priamo neaplikujú, vzhľadom na to, že napr. v slovenskej

jurisdikcii úvery a hypotéky podliehajú režimu Zákona o bankách č. 483/2001 Z.z. Ďalším

príkladom podmienečných obchodov je aj zahrnutie do štandardnej zmluvy ustanovenia

o neprimerane vysokých sankciách v prípade nesplnenia zo strany spotrebiteľa. Ďalšie

podobné konanie je napríklad to, že banka nebude účtovať klientovi poplatok za použitie

platobnej karty v prípade ak za určité obdobie zákazník minie určitú sumu peňazí. Vernostné

postupy boli niekoľkokrát prešetrované zo strany súťažných autorít.21

Agresívne obchodné stratégie často spočívajú v nedostatku informácii medzi

poskytovateľom služieb a zákazníkom. Do tejto kategórie patria napríklad nevyžiadané

ponuky, pri ktorých sa vytvára určitý tlak na spotrebiteľa, aby určitý produkt kúpil. Tento tlak

môže byť napríklad vytváraný nechceným kontaktovaním zákazníka cez osobné vzťahy, alebo

prostredníctvom niektorých médií (napr. aj prostredníctvom telefonického kontaktu), ďalej

zákazník nikdy podobnú službu nepožadoval a nedal ani predošlý súhlas, aby bol

kontaktovaný. Takisto absentuje aj predošlý kontakt medzi zákazníkom a bankou ohľadom

konkrétnej služby.22

Medzi ďalší typ agresívnych obchodných stratégií patrí aj nadmerné kupovanie

a predávanie cenných papierov na účet zákazníka s cieľom vytvárania provízií pre makléra23.

Ide teda o akési klamlivé manipulácie na trhu s cennými papiermi, s cieľom vyvolať

nesprávny dojem o vývoji cien cenných papierov a vyťažiť čo najväčší zisk v čo najdlhšom

možnom období.24

Tieto vyššie uvedené praktiky nepatria medzi objektívne, závažné porušenia práva

hospodárskej súťaže, medzi tzv. hardcore restrictions by object. Preto nie vždy jednoznačne

21 Ibid. 22 Ibid. 23 U.S. Securities and Exchange Commisssion, Churning (14.2.2012) Pozri: http://www.sec.gov/answers/churning.htm Churning occurs when a broker engages in excessive buying and selling of securities in a customer’s account chiefly to generate commissions that benefit the broker. For churning to occur, the broker must exercise control over the investment decisions in the customer’s account, such as through a formal written discretionary agreement. Frequent in-and-out purchases and sales of securities that don’t appear necessary to fulfill the customer’s investment goals may be evidence of churning. Churning is illegal and unethical. It can violate SEC Rule 15c1-7 and other securities laws. 24 Renda, A. – Valiante, D. 2010. Legal and economic approach to tying and other potentially unfair and aticompetitive commercial partices: focus on financial services. In. Centre for European Policy Studies [online]. Február 2010. [cit. 2010-06-01]. Dostupné na internete: <http://papers.ssrn.com/sol3/papers.cfm?abstract_id=1736555> s. 72.

18

možno s presnosťou určiť, že konanie je samo o sebe v rozpore s právom hospodárskej súťaže.

Práca bude ďalej popisovať aj tzv. mnohostranné výmenné poplatky medzi bankami za

cezhraničné transakcie platobnými kartami, pri ktorých Európska komisia potvrdila, že sú

v rozpore s právom hospodárskej súťaže, ale určila určitú hranicu tolerovateľnosti. Komisii

boli takisto dané mnohé argumenty, ktoré odôvodňovali existenciu mnohostranných

výmenných poplatkov za cezhraničné transakcie. Okrem vyššie spomínaných typov porušenia

práva hospodárskej súťaže v sektore finančných služieb vyskytujú aj klasické typy

protiprávneho konania ako dohody obmedzujúce hospodársku súťaž, zneužitie dominantného

postavenia, koncentrácie, zakázaná štátna pomoc a iné.

3.2 Dohody obmedzujúce hospodársku súťaž

3.2.1 Rozhodnutie vo veci Klub Lombard a vo veci Ne meckých bánk

Rozhodnutie vo veci Lombard Club cartel (Spojené veci T-259/02 – 264/02 a 271/02)

z júna 2002 je jedným z prvých komplexných prípadov kedy došlo ku komplexnému

vyšetreniu a pokutovaniu kartelu v bankovom sektore. Osem rakúskych bánk dostalo pokutu

vo výške 124,26 miliónov EUR za ich účasť v rozsiahlom cenovom karteli? prezývanom

Lombardský klub. V júni 1998 Európska komisia podnikla neočakávanú inšpekciu

v niekoľkých rakúskych bankách a boli odhalené dokumenty, ktoré odhalili dohody o cenách

týkajúce sa územia celého Rakúska, ako aj reklamy. Dohody sa týkali hlavne úrokov za

pôžičky a úspor domácností a komerčných klientov a takisto aj platieb zákazníkov za určité

služby. Kartel zasahoval aj do peňažných transakcií a do financovania exportných transakcií.25

Výkonní riaditelia bánk sa stretávali každý mesiac, s výnimkou augusta a pre každý

bankový produkt bola samostatná komisia, v ktorej boli kompetentní zamestnanci na druhej

prípadne na tretej riadiacej úrovni. Najdôležitejšími boli komisie zaoberajúce sa úrokovými

sadzbami, vkladovými sadzbami a pan-rakúska komisia, ktorá sa nazývala Federálna úroková

25 Magdalena Brenning, ‘Competition Policy in the Financial Services Sector’ (Speech at the Law Society´s European Group, Brusel, 10 April 2003) <http://ec.europa.eu/competition/speeches/text/sp2003_010_en.pdf> s. 1.

19

a záložná sadzobná komisia. Komisie sa často schádzali aj vtedy, keď Rakúska centrálna

banka zmenila úrokovú mieru. Predmet Lombardského kartelu vyjadril veľmi dobre hostiteľ

jedného z prvých stretnutí, ktorý vo svojej úvodnej reči dosť nešťastne uviedol:

„Výmena skúseností medzi bankami v súvislosti s úrokovými mierami opakovane

potvrdila, že je to užitočný spôsob ako zabrániť nekontrolovanej cenovej súťaži. V tomto

zmysle ... by mal byť potvrdený sústredený a rozumný postup všetkých bánk v súvislosti

s stanovovaním cien. Spôsob ako sa v súčasnosti určujú úrokové miery ukazuje veľmi

jasne, že je znova pre nás nevyhnutné, aby sme si spolu sadli a ovplyvnili problematický

vývoj cien ... Dúfam, v záujme vašich inštitúcií, že bude nájdené konštruktívne

riešenie.“26

Komisia považovala konanie rakúskych bánk za vážne porušenie čl. 101 ZFEÚ. Voči

rozhodnutiu Komisie banky podali žalobu na Všeobecný súd Európskej únie. Vo svojej

argumentácii nepopierali účasť v karteli ale apelujú, aby bolo zrušené rozhodnutie Komisie

alebo znížená pokuta, vzhľadom na to, že niektoré zistenia Komisie nie sú správne. Súd vo

svojom rozhodnutí uviedol, že nie je potrebné zisťovať, či každé stretnutie malo vplyv na

intra-komunitárny obchod, Komisia postupovala legitímne, ak posudzovala kumulatívny efekt

všetkých stretnutí. Vzhľadom na to, že kartel pokrýval celé teritórium Rakúska, je podľa súdu

vysoko pravdepodobné, že kartel mal efekt na štiepenie rakúskeho trhu a tým sa bránilo intra-

komunitárnemu obchodu. Banky tento predpoklad počas pojednávania nijakým spôsobom

nevyvrátili. Čo sa týka výšky pokuty súd uvádza, že je plne na uvážení Komisie, aby určila

výšku pokuty a to vzhľadom na závažnosť porušenia. Špeciálne tri banky (Raiffeisen, Erste

Bank a Östereichische Volksbank) mali ústredné postavenie v karteli. Súd zredukoval jedine

pokutu Östereichische Postsparkasse AG, vzhľadom na to, že podľa súdu Komisia

posudzovala pri vypočítavaní pokuty, nesprávny podiel na trhu tejto banky.27

26 Európska komisia, ‘Commission fines eight Austrian banks in “Lombard Club” cartel case’ (Tlačová správa, 11 Jún 2002), <http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=IP/02/844&format=HTML&aged=0&language=EN&guiLanguage=en> 27 Ibid.

20

Štyri banky následne podali odvolanie voči rozhodnutiu Všeobecného súdu. Vo svojom

odvolaní namietali tým, že kartel sa obmedzuje len na územie Rakúska a preto nemá vplyv na

vnútorný trh Európskej únie. SD EÚ potvrdil rozhodnutie Všeobecného súdu a uviedol:

„Skutočnosť, že predmetom kartelu je predaj výrobkov len v jednom členskom

štáte, nestačí na to, aby bolo možné vylúčiť možnosť vplyvu na obchod medzi členskými

štátmi. Kartel s pôsobnosťou na celom území jedného členského štátu totiž má vo svojej

podstate za následok upevnenie rozdelenia trhu na vnútroštátnej úrovni, čím bráni

vzájomnej hospodárskej preniknuteľnosti trhov sledovanej Zmluvou ES. V prípade

takéhoto kartelu existuje silná domnienka ovplyvnenia obchodu medzi členskými štátmi,

ktorú možno vyvrátiť iba vtedy, ak analýza osobitostí dohody a jej hospodárskych

súvislostí preukáže opak. Súd Spoločenstva teda bez toho, aby obrátil dôkazné bremeno,

môže pri výkone svojej právomoci posúdenia skutkového stavu konštatovať, že táto

domnienka nebola vyvrátená.“28

Súdny dvor v odvolaní potvrdil, že jednotlivé stretnutia „okrúhlych stolov“ zamerané na

rozdielne bankové produkty sa berú ako jediné porušenie a posudzujú sa ako jednotný celok.29

Spoločnosť Erste v tomto odvolaní argumentovala tým, že bola sankcionovaná aj za správanie

spoločnosti GiroCredit. Medzi spoločnosťou Erste a GiroCredit nastala 1. októbra 1997 fúzia,

Komisia sankcionovala spoločnosť Erste za konanie GiroCredit za obdobie pred dátumom

fúzie, voči čomu Erste na súde podala námietky. Na základe judikatúry síce platí, že podniky

zodpovedajú podľa zásady osobnej zodpovednosti, ale vzhľadom na organizačné zmeny

v spoločnosti GiroCredit súdny dvor uviedol nasledovné:

28 Rozsudok C-125/07 Erste Group Bank AG, predtým Erste Bank der österreichischen Sparkassen AG, a i. v. Komisia Európskych spoločenstiev [2009] ECR I-8681. ods. 38-40. 29 Rozsudok C-125/07 Erste Group Bank AG, predtým Erste Bank der österreichischen Sparkassen AG, a i. v. Komisia Európskych spoločenstiev [2009] ECR I-8681. Officiálne resumé, ods. 2: Ucelený kartel týkajúci sa podstatnej časti subjektov finančného sektora jedného členského štátu a širokého okruhu finančných produktov a služieb založený na zásadnej dohode na vylúčenie hospodárskej súťaže prostredníctvom cien a vykonávaný v rámci stretnutí, ako aj rozličných „okrúhlych stolov“ zameraných na osobitné produkty, predstavuje jediné porušenie, ktoré odôvodňuje a vyžaduje si celkové skúmanie schopnosti tohto kartelu vytvoreného na ovplyvnenie trhu v rámci Spoločenstva. Nie je teda nevyhnutné skúmať oddelene spôsobilosť každého okrúhleho stola ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.

21

„79. Ako už Súdny dvor konštatoval, ak subjekt, ktorý sa dopustil porušovania

predpisov hospodárskej súťaže, je predmetom právnej alebo organizačnej zmeny, táto

zmena nemá nevyhnutne za účinok vytvorenie nového podniku, zbaveného

zodpovednosti za správanie subjektu – predchodcu, ktoré bolo v rozpore s predpismi

hospodárskej súťaže, ak z hospodárskeho hľadiska existuje totožnosť medzi oboma

subjektmi.

80. Okrem toho protisúťažné správanie podniku môže byť pripísané inému podniku

v prípade, ak neurčoval svoje konanie na trhu samostatne, ale v podstate realizoval

pokyny vydané posledným uvedeným podnikom, najmä so zreteľom na ekonomické

a právne väzby, ktoré ich spájali. Okolnosť, že dcérska spoločnosť má odlišnú právnu

subjektivitu, teda nepostačuje na vylúčenie možnosti, že jej správanie nebude pripísané

materskej spoločnosti.“30

Generálny advokát Bot vo svojom názore uviedol, že nie je dostatok dôkazov o tom, že

by konanie bánk malo vplyv na trh EÚ a takisto bol názoru, že pokuta by mala viac odrážať

závažnosť konaní jednotlivých účastníkov kartelu a navrhol zníženie pokuty voči niektorým

bankám. Súdny dvor však vo svojom rozsudku zamietol odvolanie a potvrdil správnosť

postupu Komisie a takisto potvrdil rozhodnutie Všeobecného súdu.

Vo veci Nemeckých bánk (Rozhodnutie, spojené veci T-44/02 Dresdner Bank AG a i. v.

Komisia Európskych spoločenstiev) Európska komisia uložila v roku 2001 pokutu v celkovej

výške 100 miliónov eur piatim nemeckým bankám za to, že počas prechodného obdobia pred

uvedením hotovostnej meny euro do obehu stanovili poplatky za nákup a predaj bankoviek

eurozóny vo výške 3%. Prípad však neuspel pred Všeobecným súdom z dôvodu, že Komisia

právne nedostatočným spôsobom nepreukázala existenciu dohody o účtovaní služieb pri

výmene hotovosti mien eurozóny.31 Vzhľadom na to, že Komisia nepreukázala dostatočné

dôvody, súd návrh zamietol a tým potvrdil pôvodný rozsudok pre zmeškanie.

30 Rozsudok C-125/07 Erste Group Bank AG, predtým Erste Bank der österreichischen Sparkassen AG, a i. v. Komisia Európskych spoločenstiev [2009] ECR I-8681. ods. 79-80. 31 Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev, ‘Súd prvého stupňa potvrdil zrušenie rozhodnutia Komisie o sankcionovaní piatich nemeckých bánk’ (Tlačová správa, 27 september 2006), <http://curia.europa.eu/sk/actu/communiques/cp06/aff/cp060080sk.pdf>.

22

3.3 Odmietnutie dodávať (zneužitie dominantného postavenie v sektore finančných služieb)

3.3.1. Rozhodnutie vo veci Clearstream

Jedno z prvých rozhodnutí týkajúce sa odmietnutia prístupu k tzv. unikátnym

zariadeniam sa týkalo veci Clearstream Banking v. Komisia (Rozhodnutie vo veci T-301/04).

Spoločnosť Clerastream plnila v Nemecku úlohu Centrálneho depozitára cenných papierov,

pre cenné papiere vydané podľa nemeckého práva. Komisia zistila, že spoločnosť mala

dominantné postavenie na trhu v súvislosti so systémom zúčtovania a vyrovnania cenných

papierov vydaných podľa nemeckého práva Centrálnym depozitárom cenných papierov (ďalej

len CDCP) pre iný členský štát a pre medzinárodné CDCP.32

Zúčtovanie sa uskutočňuje medzi obchodovaním a vyrovnaním.33 Zabezpečuje to

vzájomný výpočet záväzkov a pohľadávok predávajúceho a kupujúceho, vyplývajúcich

z uzavretých obchodov. Vyrovnanie je záverečný transfer cenných papierov a peňažných

prostriedkov medzi predávajúcim a kupujúcim vrátane poplatkov, ktoré s nimi transfer spája.

Primárne zúčtovanie a vyrovnanie je vykonané finančnou inštitúciou, ktorá vedie držiteľské

účty,

„naproti tomu, sekundárne zúčtovanie a vyrovnanie sa vykonáva nadväzne

sprostredkovateľmi v ich vlastných účtovných knihách. Zahŕňa jednak zrkadlové

operácie, prostredníctvom ktorých sprostredkovatelia odrážajú výsledok primárneho

zúčtovania a vyrovnanie na účtoch svojich klientov, ako aj záznamy na účte po

32 Jones, A. – Sufrin, B. 2011. EU Competition Law: Text, Cases, and Materials. 4. vydanie. Oxford : Oxford University Press, 2011. 1287s. ISBN 978-0-19-957273-1. s. 495. 33 „Zúčtovaním v podmienkach centrálneho depozitára sa rozumie výpočet vzájomných záväzkov a pohľadávok účastníkov systému zúčtovania a vyrovnania, vyplývajúcich z uzavretých obchodov, pre účely vyrovnania obchodov s investičnými nástrojmi. Vyrovnaním obchodov s investičnými nástrojmi sa rozumie finálny prevod investičných nástrojov z účtu majiteľa prevodcu na účet majiteľa nadobúdateľa, ktoré sú vedené v evidencii centrálneho depozitára alebo člena a finálny prevod peňažných prostriedkov v platobnom systéme NBS na ťarchu účtu účastníka systému zúčtovania a vyrovnania s finančným záväzkom a v prospech účtu účastníka systému zúčtovania a vyrovnania s finančnou pohľadávkou.“; Centrálny depozitár Cenných papierov, „Činnosť CDCP SR“, Dostupné na internete: <http://www.cdcp.sk/general/cinnost.php#predmet_cinnosti>

23

uskutočnení internalizovaných transakcií. Internalizácia nastáva, ak sprostredkovateľ

môže vyrovnať transakciu vo svojich účtovných knihách.“34

Spoločnosť Clearstream International SA (ďalej CI) je holdingová spoločnosť, ktorá je

materská spoločnosť spoločnosti Clearstream Banking AG (ďalej CBF), založenej vo

Frankfurte nad Mohanom a spoločnosti Banking Luxembourg SA (ďalej CBL). Celá skupina

Clearstream vykonáva zúčtovanie, vyrovnanie a evidenciu spojené s cennými papiermi. CBL

a Euroclear Bank SA (ďalej EB), založená v Bruseli, boli v čase rozhodovania prípadu jediní

dvaja poskytovatelia ICSDs služby (International Central Securities Depository, SK verzia

MCDCP – Medzinárodný centrálny depozitár cenných papierov)35 v Európskej únii. CBF je

jediná finančná inštitúcia v Nemecku poverená funkciou centrálneho depozitára cenných

papierov a je oprávnená držať a evidovať cenné papiere vydané podľa Nemeckého práva

a poskytovať primárne služby spojené so zúčtovaním a vyrovnaním a služby s nimi spojené.

Fakticky má monopol na relevantnom trhu a preto má dominantné postavenie.36

Podľa Komisie Clearstream a jeho materská spoločnosť porušili čl. 102, tým že odopreli

zúčtovacie a vyrovnacie služby pre Euroclear Bank počas obdobia dvoch rokov. Vzhľadom na

to, že v dobe rozhodovania o prípade stále prevládal názor, že finančné služby majú

v súvislosti s hospodárskou súťažou akési špeciálne postavenie, Komisia prijala rozhodnutie,

v ktorom ujasnila stanovisko, že pravidlá hospodárskej súťaže sa aplikujú aj na sektor

finančných služieb. Komisia kvalifikovala konanie spoločnosti Clearstream ako konanie

v rozpore s čl. 102 ZFEÚ, pretože spoločnosť bola nevyhnutným obchodným partnerom a iné

spoločnosti s ňou museli spolupracovať vzhľadom na povahu služieb ktoré poskytovala.37

CBF a CI sa na Všeobecnom súde domáhali zrušenia rozhodnutia Európskej komisie.

Všeobecný súd vo svojom rozhodnutí potvrdil rozhodnutie Európskej komisie a konštatoval,

že spoločnosť CBF a CI zneužila svoje postavenie voči spoločnostiam Euroclear Bank SA.

Všeobecný súd vo svojom rozhodnutí poukazuje na viaceré skutočnosti, ktorými spoločnosť

34 Jones, A. – Sufrin, B. 2011. EU Competition Law: Text, Cases, and Materials. 4. vydanie. Oxford : Oxford University Press, 2011. 1287s. ISBN 978-0-19-957273-1. s. 495. 35 V súčasnoti ICSD služby poskytuje aj spoločnosť SIX SIS. 36 Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev, ‘Súd prvého stupňa potvrdil zrušenie rozhodnutia Komisie o sankcionovaní piatich nemeckých bánk’ (Tlačová správa, 27 september 2006), <http://curia.europa.eu/sk/actu/communiques/cp06/aff/cp060080sk.pdf>. 37 Jones, A. – Sufrin, B. 2011. EU Competition Law: Text, Cases, and Materials. 4. vydanie. Oxford : Oxford University Press, 2011. 1287s. ISBN 978-0-19-957273-1. s. 495.

24

Clearstream porušila pravidlá hospodárskej súťaže, čo malo následne vplyv na finančné služby

a finančný trh v Európskej Únii. Rozsudok Všeobecného sudu obsahuje dokonca niekoľko

odkazov na rozhodnutie vo veci Microsoft. Sud v rozsudku uvádza, že osoby požadujúce post-

transakčné spracovanie služieb nie sú samy predávajúci, alebo kupujúci cenných papierov a

teda medzi účastníkmi transakcie a spoločnosťou CBF neexistuje žiaden zmluvný vzťah.

Klientmi spoločnosti CBF sú len úverové inštitúcie a iní finanční sprostredkovatelia.

„Zmluvný vzťah totiž existuje len medzi spoločnosťou CBF a depozitárom

sprostredkovateľom a medzi týmto depozitárom a jeho klientom, ktorý je účastníkom

transakcie.“38 Teda, osoby požadujúce vyrovnanie a zúčtovacie služby ponúkané spoločnosťou

CBF sú len depozitári sprostredkovatelia a to CD CP (centrálny depozitár cenných papierov) a

IC SD (medzinárodný depozitár cenných papierov), ktoré nemôžu poskytovať ich vlastné

služby voči im vlastným zákazníkom, v súvislosti s cennými papiermi vydanými v Nemecku,

ak by nemohli použiť CBF služby. „Služby zúčtovania a vyrovnania, ktoré poskytuje CBF

depozitárom sprostredkovateľom, sa uskutočňujú za osobitnú úhradu a umožňujú týmto

depozitárom, aby rešpektovali svoje vlastné záväzky voči svojim klientom.“39 Súd ďalej

uvádza, že monopol spoločnosti CBF v oblasti úschovy cenných papierov vydaných podľa

nemeckého práva vedie k monopolu post-transakčného spracovania cenných papierov. A to

vzhľadom na to, že zúčtovanie a vyrovnanie sú možné len pre cenné papiere, ktoré sú v

úschove40.

Žalobca v tejto veci (spoločnosť CBF a CI) nedostatočne zdôvodnil skutočnosť, že

spoločnosť EB musela dva roky čakať na získanie vstupu do počítačového systému (Cascade

38 Rozsudok T-301/04 Clearstream Banking AG a Clearstream International SA v. Komisia Európskych spoločenstiev [2009] ECR II-3155. Ods. 53. 39 Ibid. 40 Ibid. ods. 60: Na jednej strane rozdiel medzi kolektívnymi dokumentmi a individuálnymi cennými papiermi nič nemení na skutočnosti, že CBF je, podľa jej vlastných vyhlásení, depozitárom 90 % všetkých cenných papierov existujúcich v Nemecku (odôvodnenie č. 170 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho žalobkyne v žalobe potvrdzujú, že emitenti vydávajú svoje cenné papiere najčastejšie vo forme kolektívnych dokumentov. Na druhej strane, ako konštatovala Komisia v odôvodnení č. 137 napadnutého rozhodnutia, hoci sa toto rozhodnutie týka len služieb zúčtovania a vyrovnania, tie nemožno úplne oddeliť od úschovy, keďže zúčtovanie a vyrovnanie sú možné len vzhľadom na cenné papiere, ktoré sú v úschove. Okrem toho je potrebné pripomenúť, že žalobkyne samy potvrdili súvislosť medzi monopolom spoločnosti CBF v oblasti úschovy a rýchlym a bezpečným vyrovnaním. Žalobkyne tak potvrdili, že „vzhľadom na to, že depozitári sprostredkovatelia – napríklad finanční sprostredkovatelia, ale aj MCDCP, bankoví depozitári atď. – neboli schopní vykonať zúčtovanie a vyrovnanie, bol to naozaj konečný depozitár [CDCP], ktorý tak musel urobiť“, a že „všetky zastupiteľné nemecké cenné papiere – ktoré predstavovali viac ako 90 % existujúcich nemeckých cenných papierov – boli uložené v spoločnosti CBF, čo umožňovalo rýchle a bezpečné vyrovnanie zaknihovaním“ (odôvodnenia č. 165 a 170 napadnutého rozhodnutia).

25

RS), ktorý je súčasťou bežnej praxe CBF a ktorý sa inak bežne otvára pre ich zákazníkov v

priebehu niekoľkých mesiacov, napr. spoločnosť CBL problém so sprístupnením vôbec

nemala. CBF a CI argumentovali v tejto veci tým, že spoločnosti EB nebol pridelený prístup v

vzhľadom na to, že EB nepodnikla všetky potrebné prípravy súvisiace so získaním prístupu,

avšak tento argument bol súdom zamietnutý. V súvislosti s dominantným postavením podniku

Všeobecný súd zdôraznil osobitnú zodpovednosť za to, aby súťažiteľ svojim správaním

neohrozil účinnú a neporušenú hospodársku súťaž na spoločnom trhu. Avšak v rozsudku,

Všeobecný súd citoval rozhodnutie vo veci Michelin v. Komisia (T-203/01), kde sa spomína

ochrana vlastných obchodných záujmov dominantného podniku:

„Rovnako, aj keď existencia dominantného postavenia nezbavuje podnik, ktorý má

toto postavenie, práva chrániť svoje vlastné obchodné záujmy, pokiaľ sú ohrozené,

a tento podnik má možnosť v primeranom rozsahu uskutočniť úkony, ktoré považuje za

vhodné na účely ochrany svojich záujmov, takéto konanie nemožno povoliť, ak je jeho

cieľom posilnenie daného dominantného postavenia a jeho zneužitie.“41

Konanie CBF voči EB nemožno nijakým spôsobom náležite ospravedlniť. Tým, že CBF

odmietla spoločnosti EB poskytnúť prístup k ich službám po obdobie viac ako jedného roka,

spôsobila tým EB značnú konkurenčnú nevýhodu. CBF sa v tejto veci snažila argumentovať

tým, že oneskorením s otvorením prístupu k počítačovému systému nesledovali žiadny

protisúťažný cieľ a nikdy v ich úmysle nebolo porušovanie práva hospodárskej súťaže.

Všeobecný súd v tejto veci zdôraznil objektívnu zodpovednosť podniku, ktorý má dominantné

postavenie a protisúťažný cieľ nemá nijaký vplyv na právnu kvalifikáciu skutkového stavu:

„Preto správanie podniku v dominantnom postavení možno považovať za zneužívajúce

v zmysle článku 82 ES aj bez akéhokoľvek zavinenia.”42

CBF sa v tejto veci ešte snažila argumentovať, že služby poskytované centrálnym

depozitárom cenných papierov a medzinárodným depozitárom cenných papierov sú služby

poskytované dvom odlišným skupinám klientov. Všeobecný súd tento argument zamietol a

potvrdil, že primárny systém zúčtovania a vyrovnania cezhraničných transakcii poskytovaných

41 Ibid. ods. 132. 42 Ibid. ods. 141.

26

pre centrálne a medzinárodné depozitáre cenných papierov sú navzájom ekvivalentné služby a

„neexistujú služby zúčtovania vyrovnania, ktoré by CBF poskytla pre Medzinárodný centrálny

depozitár cenných papierov (ďalej len „MCDCP“) a neposkytla CD CP“43

„V tomto ohľade treba zamietnuť tvrdenie žalobkýň týkajúce sa odlišných funkcií

CDCP a MCDCP, lebo, pokiaľ ide o cenné papiere emitované podľa nemeckého práva,

CDCP nepochádzajúci z Nemecka a MCDCP sú na rovnakej úrovni a žiadajú od CBF

rovnaké primárne služby.“44

Vzhľadom na vyššie uvedené a vzhľadom na to, že CBF si účtovala voči EB vyššie

poplatky, Všeobecný súd konštatoval uplatňovanie diskriminačných cien a tým porušenie čl.

102 ZFEU.

Význam prípadu Clearstream spočíva aj v tom, že je to prvý krát, kedy Komisia prijala

opatrenia tykajúce sa aspektov finančnej infraštruktúry v práve hospodárskej súťaže. Európska

Komisia sa zaviazala k presadzovaniu práva hospodárskej súťaže v Oznámení Európskej

Komisie vo veciach zúčtovania a vyrovnania zo dňa 18. 12. 2002 (Commission

Communication on Clearing and Settlement). Komisia v tejto správe identifikuje dva hlavné

ciele a to odstránenie bariér pri individuálnych cezhraničných transakciách a odstránenie

akýchkoľvek súťažných prekážok, ktoré bránia trhovej sile k dosiahnutiu väčšej efektívnosti

pri cezhraničných aktivitách.45 Aktivita Európskej Komisie vyústila aj do vydania kódexu

správania v oblasti zúčtovania a vyrovnania (The Code of Conduct on Clearing and

Settlement: three years of experience, European Commission, Commission Staff Working

Document, 6 November 2009), kde ako hlavné ciele identifikuje prístupnosť, interoperabilitu a

cenovú transparentnosť vo finančných službách.46

Prínos rozsudku vo veci Clearstream spočíva v tom, že bola potvrdená oprávnenosť tzv.

legitímnych očakávaní v primeranej lehote v súvislosti s poskytnutím finančných služieb a 43 Ibid. ods. 172. 44 Ibid ods. 179. 45 Magdalena Brenning, ‘Competition Policy in the Financial Services Sector’ (Speech at the Law Society´s European Group, Brusel, 10 April 2003) <http://ec.europa.eu/competition/speeches/text/sp2003_010_en.pdf> s. 3. 46 Jestaedt, J. – Pollard. M. 2010. The Application of European Competition Law in the Financial Services Sector. In Journal of European Competition Law & Practice [online]. 2010, vol. 1, no. 4 [cit. 2012-04-23]. Dostupné na internete: <http://jeclap.oxfordjournals.org/content/1/4/348.full.pdf?keytype=ref&ijkey=4G8Lk7u4hTWeefv>. s 355.

27

protisúťažné praktiky súťažiteľov v systéme cezhraničného zúčtovania a vyrovnania boli

identifikované ako hlavný zdroj neefektívnosti, ktorý poškodzuje spotrebiteľa.47 Rozsudok

Clearstream takisto potvrdzuje vplyv Európskej Komisie na reguláciu tohto trhu a pravidlá,

podľa ktorých by súťažitelia v sektore finančných služieb mali udeliť prístup (a za akú cenu) k

cezhraničnému systému zúčtovania.48

47 Jones, A. – Sufrin, B. 2011. EU Competition Law: Text, Cases, and Materials. 4. vydanie. Oxford : Oxford University Press, 2011. 1287s. ISBN 978-0-19-957273-1. s. 496. 48 Jestaedt, J. – Pollard. M. 2010. The Application of European Competition Law in the Financial Services Sector. In Journal of European Competition Law & Practice [online]. 2010, vol. 1, no. 4 [cit. 2012-04-23]. Dostupné na internete: <http://jeclap.oxfordjournals.org/content/1/4/348.full.pdf?keytype=ref&ijkey=4G8Lk7u4hTWeefv>. s 355.

28

IV. Sektor platobných služieb

Čo sa tyká legislatívy, špeciálne rok 2009 bol v poslednom období pomerne dôležitý.

Členské štáty EU mali napríklad do 1. novembra 2009 implementovať Smernicu o platobných

službách (2007/64/ES). V roku 2009 bolo prijaté Nariadenie 924/2009 o cezhraničných

platbách, ktoré rozširuje zásadu rovnocenných poplatkov na vnútroštátne a cezhraničné

prevody v eurách na inkasá a zavádza dočasné pravidlá o mnohostranných výmenných

poplatkoch medzi bankami. Cieľom je zavedenie inkasného systému SEPA (Single Euro

Payment Area).49

Ďalšia významná legislatíva v tejto oblasti je smernica o elektronických peniazoch,

(Smernica o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcii

elektronického peňažníctva 2000/46/ES) ktorá sa zameriava na znižovanie záťaže a bariér

inštitúcií elektronických peňazí pre ich vstup na trh. Cieľom je uľahčiť inštitúciám

elektronických peňazí zapojených do iných obchodných aktivít, ako napr. Telekomunikácie,

rozvíjať inovatívne služby na platobnom trhu.50

V septembri 2011, Európska Komisia otvorila antitrustové zisťovanie v oblasti

štandardizácie pre internetové platby, ktoré je vykonávané prostredníctvom Európskej

platobnej rady (ďalej len EPC – European Payment Council). Komisia skúma špeciálne, či

proces štandardizácie blokuje vstup na trh. Ak by sa potvrdili takého účinky, znamenalo by to

porušenie európskeho antitrustového práva, ktoré zakazuje obmedzujúce obchodné praktiky.

Toto skúmanie Komisie patri medzi jej priority, ktoré si nedávno dala ako cieľ.51

49 Ibid. 352 50 Ibid. 51 Europska Komisia, “Banking and Payment systems” Dostupné na internete: <http://ec.europa.eu/competition/sectors/financial_services/enforcement_en.html> Pristup 9. maja 2012.

29

4.1. Mnohostranné výmenné poplatky

Mnohostranné výmenné poplatky tzv. multilateral interchange fees (ďalej len MIF) sú

poplatky, ktoré sú účtované bankou držiteľa karty (vydávajúca bankou, ktorá vydala kartu)

voči banke obchodníka (nadobúdajúca banka) za každú platobnú transakciu uskutočnenú

obchodníkom v mieste predaja platobnou kartou, prostredníctvom debetných a kreditných

kariet. V platobných schémach ako sú Visa a Mastercard, ktoré sú asociácie bank, sú tieto

poplatky vzájomné dohodnuté členskými bankami.52

Tieto mnohostranné výmenné poplatky (multilateral interchange fees – MIF) sa

uplatňujú pri každej transakcii platobnou kartou. Prijímajúce banky platia vydávajúcim

bankám výmenné poplatky. Ak držiteľ karty použije svoju kartu na nákup u obchodníka,

obchodník dostane od prijímajúcej banky maloobchodnú cenu po odpočítaní obchodného

prevádzkového poplatku. Vydávajúca banka zaplatí prijímajúcej banke maloobchodnú cenu

zníženú o výmenný poplatok. Okrem výmenného poplatku od prijímajúcej banky vydávajúca

banka dostane od klienta hodnotu platby a k tomu ročný poplatok, úroky z nesplatených dlhov,

poplatky za oneskorené platby atď.53

Diagram 1:

52 Ibid. 53 Europska Komisia, Zhrnutie rozhodnutia Komisie z 19. decembra 2007, ktoré sa týka konania podľa článku 81 Zmluvy o ES a článku 53 Dohody o EHP (Vec COMP/34.579 – MasterCard, Vec COMP/36.518 – EuroCommerce, Vec COMP/38.580 – Commercial cards) [oznámené pod číslom K(2007) 6474]. Dostupné na internete: <http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:C:2009:264:0008:01:SK:HTML> Pristup 9. maja 2012.

30

54

MIF sa javí ako rozhodnutie združenia podnikov, ktoré môže narušovať z hľadiska

objektu (restriction of competition by object), ale aj z hľadiska účinku (restriction of

competition by effect) prostredníctvom prijímajúcich bánk. MIF je dôležitou časťou celkových

výdavkov za akceptovanie karty ako platobného prostriedku a nakoniec ovplyvňuje výsledné

ceny voči koncovému spotrebiteľovi. Ako sa snažila preukázať aj Európska Komisia, MIF nie

sú nenahraditeľné pre životaschopnosť platobných kariet a fungovanie platobných schém.

Komisia, na začiatku viackrát poukazovala na to, že poplatky sú v rozpore s čl. 101 ZFEÚ.

Zatiaľ neboli predložené presvedčivé argumenty o tom, že by MIF prispievali k podpore

technického, alebo hospodárskeho pokroku, pričom by spotrebitelia mali primeraný podiel na

výhodách z toho vyplývajúcich (čl. 101 ods. 3 ZFEÚ).55

54 Office of Fair Traiding 2003. MasterCard interchange fees (Preliminary conclusions). [online] [cit. 2012-05-10]. Dostupné na internete: < http://www.oft.gov.uk/shared_oft/reports/financial_products/oft634.pdf>. s 3. 55 Európska Komisia, “Banking and Payment systems” Dostupné na internete: <http://ec.europa.eu/competition/sectors/financial_services/enforcement_en.html> Pristup 10. maja 2012.

31

4.2. Spolupráca medzi bankami v schémach platobných kariet

Platobné a zúčtovacie systémy v bankovom sektore sú príklady aktivít, ktoré si vyžadujú

na to, aby mohli riadne fungovať, spoluprácu a koordináciu medzi súťažiteľmi. Tento typ

spolupráce ich odlišuje od ťažkých kartelových obmedzení (hardcore cartel restrictions), avšak

obavy z eliminovania hospodárskej súťaže na relevantnom trhu stále zostávajú. Akási

uspokojivá úroveň rovnováhy medzi spoluprácou a súťažou bola niekoľko krát posudzovaná

pri vyšetrovaniach týkajúcich sa výmenných poplatkov. Visa a MasterCard sú dve svetovo

známe schémy platobných kariet. Oveľa menej známejší je ich spôsob fungovania. Tisícky

bánk z celého sveta sú členmi týchto schém. Schémy fungujú na základe štvorstranného

systému, s dvoma typmi bánk a dvoma typmi zákazníkov. Banka, ktorá kartu vydáva má

priamy kontakt s držiteľom karty a banka, ktorá nadobúda platbu má priamy kontakt

s maloobchodníkom, ktorý akceptuje platbu kartou. Karty ako napr. American Express

fungujú na trocha inom princípe v tom, že schéma American Express je založená na

trojstrannom princípe a strany majú priamy kontakt s oboma typmi zákazníkov.56

Každá transakcia zahŕňa na prvom mieste držiteľa karty a obchodníka. Napr. ak niekto

použije kreditnú kartu na to, aby zaplatil 100 EUR v obchode, nadobúdajúca banka, ktorá má

nadobudnúť platbu (banka obchodníka) prevedie na účet obchodníka sumu vo výške 100 EUR

mínus servisný poplatok, napr. vo výške 2% (teda obchodníkovi príde na účet suma vo výške

98 EUR za produkt predaný v hodnote 100 EUR). Banka, ktorá kartu vydala (ktorá vedie účet

zákazníka) potom 100 EUR odpíše z účtovného zostatku držiteľovi karty. Stále v súvislosti

s tou istou transakciou banka, ktorá kartu vydala, pripíše nadobúdajúcej banke sumu 100 EUR

mínus výmenný poplatok, ktorý je napr. 1%. Nadobúdajúca banka tak dostane na účet sumu

99 EUR a z tej sumy sa pripíše 98 EUR na účet maloobchodníka (vysvetlené vyššie). Tento

servisný poplatok sa vníma ako mnohostranná dohoda medzi bankami, ktoré sú súčasťou

schémy, čo je cieľom skúmania autorít práva hospodárskej súťaže po celom svete.57

MIF nie sú vo svete hospodárskej súťaže nič nové. Rozhodnutie vo veci NaBanco (1986)

z jurisdikcie USA bolo jedno z prvých, ktoré posudzovalo MIF. V Európe spoločnosť Visa

56 Niels, G. – Jenkins, H. – Kavanagh, J. 2011 Economics for Competition Lawyers. Oxford: Oxford University Press, 2011. 608 str. ISBN 978-0-19-958851-0. S. 297. 57 Ibid. s. 298.

32

notifikovala MIF dohody s? Európskou Komisiou v roku 1977, čo sa stretlo s malou odozvou.

Výmenné poplatky začali pútať pozornosť následne od 1990, keď sa začalo vyšetrovanie

Komisie (následne spoločnosť EuroCommerce, veľká asociácia maloobchodníkov, podala

sťažnosť), vyšetrovanie britského Office for Fair Trade (po tom čo MasterCard notifikovala

dohody v marci 2000 podľa britského zákona) a vyšetrovanie Reserve Bank of Australia spolu

s austrálskou autoritou pre hospodársku súťaž a Komisiou spotrebiteľov. Vyšetrovania

ohľadom MIF prebehli v nad národných úrovniach v mnohých krajinách EÚ ako napr. v

Španielsku, Holandsku, Portugalsku, Poľsku, ale napr. aj vo Švajčiarsku a Izraeli. MIF sa

dostali do centra pozornosti vo sfére retailového bankovníctve v rokoch 2006 – 07 po tom, čo

Európska Komisia začala ich vyšetrovanie.58

V praxi je takisto prediskutovaný prípad, kedy britský Odvolací tribunál pre hospodársku

súťaž (Competiton Appeal Tribunal) zrušil rozhodnutie britského Office for Fair Trade

(britská autorita pre hospodársku súťaž), ktorý vydal stanovisko o tom, že MIF porušujú

britský zákon o hospodárskej súťaži. Rozhodnutie súdu britský Office for Fair Trade nijako

neodradilo v ďalších krokoch a úrad začal ďalšie vyšetrovanie. Takisto Európska Komisia

vydala v roku 2007 stanovisko vo veci MasterCard, ktoré bolo proti MIF. Hlavne na

rozhodnutí Komisie možno vidieť aké ekonomické princípy a analýzy boli realizované a ako

Komisia dospela k názoru, že MIF je v rozpore s právom hospodárskej súťaže.59

Hlavný problém, ktorý je s MIF je ten, že sú to dohody bánk o cenách, ktoré ovplyvňujú

výdavky maloobchodníkov a následne aj spotrebiteľov. Banky, ktoré sú účastné v schéme, sa

jednotne dohodnú o výške MIF, ktorá má byť vyplatená nadobúdateľmi platby vydavateľovi

karty. Nadobúdateľ platby následne vyúčtuje tento poplatok maloobchodníkovi, čo následne

ovplyvní maloobchodné ceny. Avšak MIF nespĺňajú všetky znaky cenového kartelu. Niektoré

poplatky medzi nadobúdajúcou bankou a vydávajúcou bankou sú nevyhnutné pre samotné

fungovanie schémy. Spoločnosť MasterCard a Visa majú tzv. pravidlo „honour all cards“,

ktoré spočíva v tom, že obchodník ktorý akceptuje MasterCard karty musí akceptovať všetky

platby s kartami, ktoré majú logo MasterCard, bez ohľadu na to, aká, alebo kde sídli

vydávajúca banka. Obchodníci si tak môžu byť istí, že ich platba je garantovaná a to aj

58 Ibid. 59 Jones, A. – Sufrin, B. 2011. EU Competition Law: Text, Cases, and Materials. 4. vydanie. Oxford : Oxford University Press, 2011. 1287s. ISBN 978-0-19-957273-1. s. 495.

33

z dôvodu dohody medzi nadobúdajúcou bankou a vydávajúcou bankou (mnohostranné dohody

v rámci schémy). Bez týchto dohôd by schéma nebola funkčná.60

Štandardná obava pri karteli je tá, že kartelové dohody zvyšujú ceny a znižujú

produkciu, čím negatívne vplývajú na spoločnosť. Avšak MIF patrí medzi dohody, ktoré majú

zvyšujúci vplyv na produkciu a tým nepatria k tzv. hardcore restrictions. Napr. majú vplyv na

zvýšené používanie platobných kariet a to vzhľadom na mechanizmus, cez ktorý môžu

platobné schémy balansovať ceny a náklady medzi dvoma typmi zákazníkov (obchodníci

a držitelia kariet). Z hľadiska práva hospodárskej súťaže, ak sa niekto snaží urobiť svoj

produkt viac atraktívny a zvyšuje jeho predaj je v podstate pro-súťažná aktivita zásadne

rozdielna od vytvorenia kartelu, ktorého povaha spočíva v umelom obmedzení produkcie.61

V schémach kreditných kariet je možné dosiahnuť vyššiu produkciu tým, že sa ponúknu

držiteľom kariet a obchodníkom určité pre nich zaujímavé prvky. Držitelia kariet profitujú

z toho, že karta ja zaujímavá pre obchodníkov a môžu ju kdekoľvek použiť, obchodníci

profitujú z toho, že karta je zaujímavá pre ich zákazníkov. Zatiaľ čo obe strany profitujú

z tohto mechanizmu, výdavky naň by disproporčne zaťažili banku, ktorá kartu vydala. MIF je

de facto mechanizmus, ktorý prenáša veľkú časť nákladov za transakcie na obchodníkov.62

Zvýšením poplatkov, ktoré musí hradiť obchodník, vydavatelia kariet môžu „umelo“

urobiť kartu atraktívnou pre spotrebiteľa napr. prostredníctvom rôznych benefitov. Podľa

niektorých názorov toto môže zapríčiniť príliš veľa kreditných kariet v obehu a to na úkor

lacnejších platobných systémov ako hotovosť alebo debetné karty. Niektorí odborníci tvrdia,

že náklady za drahý platobný systém platia aj tí spotrebitelia, ktorí neplatia kreditnými kartami

a to vzhľadom na to, že servisné poplatky (a teda aj MIF) obchodníci odrážajú v celkových

cenách v ich obchodoch.63

60 Niels, G. – Jenkins, H. – Kavanagh, J. 2011 Economics for Competition Lawyers. Oxford: Oxford University Press, 2011. 608 str. ISBN 978-0-19-958851-0. S. 297. 61 Ibid. 299. 62 Ibid. 63 Ibid.

34

4.2.1 Reálny stav a hypotetický stav

Čo sa týka MIF, v európskej judikatúre nastal dosť značný posun od aplikácie čl. 101

ods. 3 ZFEÚ k čl. 101 ods. 1 ZFEÚ, pri ktorom je dôkazné bremeno na národnej súťažnej

autorite, resp. na žalobcovi. Špeciálne, za účelom preukázania, že sa jedná o dohodu, ktorá

obmedzuje hospodársku súťaž v zmysle čl. 101 ods. 1 ZFEÚ (tj. ešte pred tým ako sa budú

zvažovať kritériá pre udelenie výnimky v zmysle čl. 101 ods. 3 ZFEÚ), sa súťaž na trhu

s multilaterálnymi dohodami (skutočný stav) musí porovnať so súťažou bez multilaterálnych

dohôd (hypotetický stav). Pri určovaní hypotetického stavu je potrebné zaujať realistický

postoj o tom, čo by bolo uskutočniteľné a praktické. Kritérium pre určenie vhodného

hypotetického stavu definuje Všeobecný súd v rozsudku vo veci Métropole (T-112/99), kde

súd odkazuje na tzv. operácie, ktoré je možno len ťažko, alebo je nemožné implementovať

v prípade neexistencie dohody:

„Z tohto dôvodu, ako správne uvádza žalovaná, môže byť skúmanie objektívnej

nevyhnutnosti obmedzenia vo vzťahu k hlavnej transakcii len relatívne abstraktné. Nejde

o to, aby sa analyzovalo, či vzhľadom na konkurenčnú situáciu na predmetom trhu je

obmedzenie nevyhnutné pre obchodný úspech hlavnej transakcie, ale o to, aby sa určilo,

či v osobitnom rámci hlavnej transakcie je obmedzenie nevyhnutné na uskutočnenie

tejto transakcie. Ak sa hlavná transakcia bez tohto obmedzenia javí ťažko

uskutočniteľná, či dokonca neuskutočniteľná, obmedzenie možno považovať za

objektívne nevyhnutné na jej uskutočnenie.“ 64

O tom, že je reálny stav potrebné skúmať s hypotetickým stavom, Všeobecný súd

potvrdil aj v rozhodnutí vo veci O2 Nemecko GmbH & ostaní verzus Európska Komisia (T-

328/03):

„Vychádzajúc z predpokladu, že O2 bola na trhu mobilných komunikácií prítomná,

Komisia následne nevyhodnotila povinnosť preskúmať otázku, či by sa O2 nachádzala

na trhu 3G, ak by dohoda neexistovala. Treba konštatovať, že tento predpoklad sa

64 Rozhodnutie T-112/99 Métropole television and others v. European Commission [2001] ECR II-2459. Ods. 119.

35

v rozhodnutí neopiera o žiadnu analýzu ani odôvodnenie, ktoré by preukázali jeho

presnosť, čo je zistenie, ktoré žalovaná na pojednávaní mohla len potvrdiť. Pre

nedostatok takého objektívneho skúmania situácie hospodárskej súťaže v prípade

neexistencie dohody Komisia nemohla platne posúdiť, v akom rozsahu bola dohoda pre

O2 nevyhnutná, aby mohla vstúpiť na trh mobilných komunikácií 3G. Táto inštitúcia

teda porušila svoju povinnosť uskutočniť objektívnu analýzu dopadu dohody na situáciu

hospodárskej súťaže.“65

V rozhodnutí z americkej jurisdikcie vo veci NaBANCO66 bola takisto aplikovaná logika

hypotetickej analýzy – určovanie poplatkov platobnými schémami by malo byť považované

ako súčasť integrovanej dohody, ktorá by nebola možná ak by poplatky neboli určené.

Hypotéza britského Office for Fair Trade (ďalej len OFT) v jeho rozhodovaní o MIF spočívala

v tom, že banky by bilaterálne súhlasili s poplatkami a poplatky by neboli určené platobnou

schémou. Na podporu svojho stanoviska OFT poukazoval na EFTPOS debetné karty

v Austrálii a na kreditné karty vo Švédsku ako príklad systémov, ktoré efektívne fungujú na

bilaterálnych dohodách o poplatkoch, namiesto MIF spočívajúcich na multilaterálnych

dohodách. Britský Odvolací tribunál pre hospodársku súťaž (Competition Appeal Tribunal)

rozhodnutie OFTu zamietol práve z dôvodu nedostatočnej analýzy prípadu a OFT

argumentačne zlyhal práve pri posudzovaní reálneho a hypotetického stavu.67

Porovnanie aktuálneho stavu a hypotetického stavu je pri príprave argumentácie vo veci

vysoko dôležité. Toto porovnanie musí argumentačne obstáť pre súdom a preto je právu

v tomto smere veľmi nápomocná práve ekonómia. Práve britský OFT argumentačne zlyhal na

tejto úrovni, čoho dôsledkom bolo zrušenie jeho rozhodnutia prostredníctvom Odvolacieho

tribunálu pre hospodársku súťaž, toto rozhodnutie bude bližšie analyzované ďalej v práci.

65 Rozhodnutie T-328/03 O2 Nemecko GmbH a ostatní v. Európska Komisia [2006] ECR I-1231. Ods. 77. 66 National Bancard Corp. (NaBANCO) v. VISA U.S.A., Inc. 779 F. 2d 592 (11th Cir. 1986). 67 Niels, G. – Jenkins, H. – Kavanagh, J. 2011 Economics for Competition Lawyers. Oxford: Oxford University Press, 2011. 608 str. ISBN 978-0-19-958851-0. S. 301.

36

4.3. SEPA

Jednotná oblasť platieb v eurách, Single Euro Payment Area (ďalej len SEPA), ktorej

cieľom vytvorenie prehĺbenie európskej integrácie vytvorením jednotného trhu služieb

retailového platobného styku. SEPA úhrady boli spustené už 28.1.2008 a ďalší mechanizmus

SEPA inkasá bol zavedený od 2. 11.2009. Jej prípravou bola poverená Európska platobná

rada.

„SEPA umožní zákazníkom realizovať bezhotovostné platby v eurách v prospech

príjemcov kdekoľvek v eurozóne, a to z jedného bankového účtu pomocou jedného

súboru platobných nástrojov. Všetky malé platby v eurách sa tak stanú „domácimi“

a delenie na vnútroštátne a cezhraničné platby v rámci eurozóny tak zanikne.“68

SEPA si vyžaduje interakciu viacerých sektorov a to európskeho bankového sektora,

sektora európskych klíringových a zúčtovacích systémov, európskych podnikov a orgánov

verejnej správy a spotrebiteľov. Bankový sektor je zodpovedný za reštrukturalizáciu

platobného styku v eurozóne. Cieľom klíringového a zúčtovacieho sektora je zabezpečiť aby

sa prostredníctvom systému SEPA mohli realizovať platby v prospech akéhokoľvek príjemcu

v eurozóne.69

Systém SEPA obsahuje viaceré nástroje avšak ďalej v tejto práci sa chcem venovať

hlavne rozhodnutiam Súdneho dvora Európskej únie vo veciach VISA a MasterCard. Čo sa

týka SEPA platobných kariet, tak základné znaky sú, že:

- „držitelia kariet budú môcť platiť jednou kartou v celej eurozóne (jediným

obmedzením bude akceptovanie príslušnej karty zo strany obchodníka)

- držitelia kariet budú môcť platiť a obchodníci budú môcť prijímať kartové platby

v rámci eurozóny jednotným a konzistentným spôsobom,

68 Európska centrálna banka. 2009. Jednotná oblasť platieb v eurách (SEPA): SEPA brochure. Frankfurt nad Mohanom: Európska centrálna banka, 2009. s. 6. 69 Ibid.

37

- spracovatelia kartových platieb si budú môcť navzájom konkurovať a ponúkať svoje

služby v celej eurozóne, čím sa trh spracovateľov kartových platieb stane

konkurenčnejším, spoľahlivejším a hospodárnejším.“70

Právnym základom pre projekt SEPA je už spomínaná Smernica o platobných službách

(Payment Services Directive). V rámci slovenskej legislatívy bola táto smernica vložená do

Zákona o platobných službách č. 492/2009 Z.z.71

4.4. Mnohostranné výmenné poplatky a SEPA

Súčasné trendy v obchodovaní a v platobnom styku stále viac uprednostňujú

elektronické prostriedky platieb. Platobné karty sú nenahraditeľné vo väčšine ekonomík.

V súčasnosti sú platobné karty najčastejšie používaný platobný prostriedok v bezhotovostnom

styku v Európe. Väčšia používateľnosť debetných kariet viedla k nižšiemu dopytu po

bankovkách s nižšou nominálnou hodnotou a po minciach. Platobné karty sa takisto preukázali

ako jednoduchšie, bezpečnejšie a cenovo efektívnejšie riešenie na trhu. Platobné karty majú

dôležitú úlohu v úspechu systému SEPA a to vzhľadom na to, že táto oblasť stále ostáva

rozdelená národnými hranicami a je tu stále riziko zníženej súťaže, vzhľadom na to, že na trhu

má uplatnenie len málo platobných schém. Jedným z ďalších cieľov SEPA je zvýšiť

konkurenciu v rámci platobných schém a vytvoriť podmienky pre vznik ďalších.72

Konkurenčný tlak znížil poplatky pre obchodníkov a takisto ovplyvnil aj MIF medzi

vydávajúcou a prijímajúcou bankou. Dôležitosť MIF zdôraznila Komisia napr. v nedávnom

rozhodnutí vo veci MasterCard. Komisia a následne aj SD EÚ skúmali či MIF za medzištátne

transakcie v rámci spoločenstva sú v súlade s európskym anitrustovým právom.73

70 Ibid. 71 Národná banka Slovenska, Základné informácie o SEPA. Dostupné na internete: <http://www.nbs.sk/sk/platobne-systemy/sepa>. Prístup: 10. mája 2012. 72 Bolt W. – Schmiedel H. 2009. SEPA, efficiency, and payment card competition. In DNB Working Paper [online] 2009 december, No. 239. [2012-05-10]. Dostupné na internete: <http://www.ecb.europa.eu/pub/pdf/scpwps/ecbwp1140.pdf>. s. 2. 73 Ibid.

38

Pravidlá pre základnú schému inkás boli spustené v Novembri 2009, kde cieľom

Komisie bol pokus o vytvorenie uceleného a konzistentného systému v platobných službách

a ich zosúladenie s čl. 101 ZFEÚ. Avšak, akýsi stupeň právnej neistoty v tejto oblasti stále

prevláda. MIF nie sú jedinečnými v systéme schém platobných kariet. MIF existovali

v platobných inkasách aj pred rokom 2009. Avšak na rozdiel od MIF pre MasterCard a VISA,

ktoré boli určené jednou entitou, MIF v priestore SEPA sú kolektívne dohodnuté medzi

zúčastnenými bankami. Následne po rozhodnutí vo veci MasterCard z roku 2007, Komisia

zvýšila tlak na Európsku platobnú radu (European Payment Council, ďalej len EPC),

vzhľadom na to, že Komisia sa obávala kompatibility priamych inkás SEPA s čl. 101 ZFEÚ.

Avšak, po účinnosti Smernice o platobných službách a SEPA priamych inkás európska

komisárka pre hospodársku súťaž Neelie Kroes uviedla, že MIF pre priame inkasá v oblasti

SEPA budú limitované v čase a môžu byť objektívne odôvodnené, vzhľadom na to, že ich

podstatou nie je vytváranie ďalšieho zisku pre banky.74

Nariadenie o cezhraničných platbách v eurách prijaté v septembri 2009 formalizovalo

dočasnú toleranciu voči MIF a pripustilo prechodné obdobie do konca roku 2012 pre domáce

MIF a výšku MIF 8,8 centov pre cezhraničné MIF počas tohto obdobia. Legálnosť MIF

poplatkov bola takisto preverovaná v niektorých rozhodnutiach aj na Všeobecnom súde, ide

hlavne o rozhodnutia vo veci VISA a MasterCard.75

4.5. Rozhodnutie vo veci VISA

Európska komisia sa zaoberala platobnými kartami Visa v súvislosti s MIF

a kompatibilitou s právom hospodárskej súťaže EÚ už viackrát. Prvé rozhodnutie bolo z roku

2002 a druhé rozhodnutie Komisie z roku 2010

74 Jestaedt, J. – Pollard. M. 2010. The Application of European Competition Law in the Financial Services Sector. In Journal of European Competition Law & Practice [online]. 2010, vol. 1, no. 4 [cit. 2012-04-23]. Dostupné na internete: <http://jeclap.oxfordjournals.org/content/1/4/348.full.pdf?keytype=ref&ijkey=4G8Lk7u4hTWeefv>. s 353. 75 Ibid.

39

4.5.1. Komisia oslobodzuje mnohostranné výmenné pop latky za cezhrani čné platby prostredníctvom Visa kariet.

Európska komisia vyňala MIF spod aplikácie práva hospodárskej súťaže Európskej únie

po tom, čo boli uskutočnené niektoré zmeny v schémach platobných kariet. Bol zredukovaný

MIF na minimum a bola takisto stanovená úroveň relevantných nákladov. Štandardná úroveň

Visa MIF je určovaná prostredníctvom predstavenstva spoločnosti Visa (pokiaľ sa dve banky

nedohodnú inak) a následne Visa International ich stanoví vo všeobecných platobných

podmienkach, o ktorých potom notifikuje Európsku komisiu. Komisia namietala v septembri

2000 voči vtedajším Visa MIF, ktoré predstavenstvo nastavuje na úroveň, ktorá sa muhodí.

Kľúč podľa ktorého sú určované MIF je považovaný za obchodné tajomstvo a preto podľa

Komisie tento proces nie je transparentný.76

Visa sa snažila po rokovaniach s Komisiou prijať určité opatrenia, ktoré by jej umožnili

získať výnimku na základe čl. 101 ods. 3 ZFEÚ. Komisia potvrdila udelenie výnimky až po

tom, čo budú zo strany Visa uskutočnené patričné zmeny. Výnimka voči bola platná do roku

2007, potom môže Komisia znova preveriť Visa MIF systém v súvislosti s dopadom na

jednotný trh. Rozhodnutie o výnimke sa týka len cezhraničných transakcií uskutočnených

spotrebiteľmi prostredníctvom Visa kariet v maloobchodných predajniach v rámci Európskeho

hospodárskeho priestoru. Rozhodnutie sa neaplikuje na MIF pre domáce Visa transakcie

v rámci jedného členského štátu.77

Komisia aj v tomto čase zastáva názor, že MIF medzi súťažiacimi bankami je

obmedzenie práva hospodárskej súťaže. Avšak, podľa Komisie pevne stanovený MIF môže

viesť k ekonomickej prospešnosti a efektivite v rámci platobnej siete.78

76 Európska komisia, „Commission exempts multilateral interchange fees for cross-border Visa card payments“ (Press release, 24 Júla 2002) <http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=IP/10/1684&format=HTML&aged=0&language=EN&guiLanguage=en> Prístup 16. mája 2012. 77 Ibid. 78 Ibid.

40

4.5.2. Námietky Európskej Komisie vo či konaniu Visa po vypršaní výnimky vo či MIF.

Komisia v marci 2008 začala vyšetrovanie voči spoločnosti Visa a v apríli 2009 vydala

svoje vyhlásenie o námietkach voči MIF. Jeden z podstatných problémov spočíva v tom, že

MIF vytvára dodatočné vstupné náklady pre maloobchodníka, vzhľadom na to, že MIF je

platený maloobchodníkom a nie jeho zákazníkom79. MIF cena stanovená priamo spoločnosťou

Visa a posúdená Komisiou by mala byť pre maloobchodníka minimálnou. Komisia prijala

podľa niektorých pomerne kontroverzný názor, že určovaním MIF Visa porušuje hospodársku

súťaž medzi nadobúdajúcimi bankami (banky obchodníkov). Zvýšené náklady obchodníka za

to, že akceptuje platbu kartou sa odrazia aj v zvýšenej cene pre spotrebiteľa.80

Stanoviská Komisie sú voči MIF čiastočne nekonzistentné a mätúce. Komisia na jednej

strane argumentuje tým, že stanovovanie MIF je v rozpore s pravidlami práva hospodárskej

súťaže, avšak MIF nie sú nelegálne ako také. MIF by mohli byť oprávnené ak by prispievali

k ekonomickému, alebo hospodárskemu pokroku a spotrebitelia majú z toho primeraný podiel

na výhodách (čl. 101 ods. 3 ZFEÚ). Voči stanovisku Komisie sa spoločnosť Visa bránila tým,

že štandardy pri výmenných poplatkoch exitujú už asi 50 rokov.81

„Výmena je mechanizmus, ktorý zaručuje maximálny benefit pre všetkých, ktorí

používajú systém platobných kariet: Európski spotrebitelia, európski obchodníci

a európske banky. Platobné karty poskytujú pre spotrebiteľov bezpečný a komfortný

prístup k ich finančným prostriedkom. Maloobchodníkom znižujú náklady spojené

s manipuláciou s hotovosťou, zlepšujú bezpečnosť, urýchľujú transakcie a podporujú

79 „Výmenné poplatky v skutočnosti platí banka obchodníka (ďalej len "prijímajúca banka") banke držiteľa karty (ďalej len "vydávajúca banka") za každú transakciu uskutočnenú v mieste predaja platobnou kartou. Keď držiteľ karty použije platobnú kartu na kúpu tovaru alebo služieb od obchodníka, obchodník v skutočnosti zaplatí svojej prijímajúcej banke obchodný prevádzkový poplatok. Prijímajúca banka si ponechá časť tohto poplatku (maržu prijímajúcej banky), časť sa postúpi vydávajúcej banke (poplatok MIF) a malá časť sa postúpi prevádzkovateľovi systému (v tomto prípade spoločnosti Visa). V praxi veľká časť obchodného prevádzkového poplatku závisí od poplatku MIF.“ Zhrnutie rozhodnutia Komisie z 8. decembra 2010 (Vec COMP/39.398 – VISA MIF). Úradný vestník Európskej únie. C 079 , 12/03/2011 S. 0008 - 0009 80 Jestaedt, J. – Pollard. M. 2010. The Application of European Competition Law in the Financial Services Sector. In Journal of European Competition Law & Practice [online]. 2010, vol. 1, no. 4 [cit. 2012-04-23]. Dostupné na internete: <http://jeclap.oxfordjournals.org/content/1/4/348.full.pdf?keytype=ref&ijkey=4G8Lk7u4hTWeefv>. s 353. 81 Ibid.

41

obchod.... Výmenné poplatky sú nevyhnutné pre efektívne fungovanie kartových

platobných systémov a sú výhodou pre všetky strany.“82

Komisia vo svojom rozhodnutí uviedla, že MIF nie sú objektívne nevyhnutné a že

spôsobujú obmedzujúci účinok na trhoch prijímania platobných kariet83:

„Obmedzujúci účinok na trhoch prijímania platobných kariet je ešte viac posilnený

účinkom poplatkov MIF na trhy sietí a vydávania platobných kariet, ako aj prelínaním sa

ostatných pravidiel a postupov sietí [pravidlo rešpektovania všetkých kariet (Honour All

Cards Rule, HACR), pravidlo nediskriminácie (No Discrimination Rule, NDR)],

jednotnými poplatkami pre všetky karty (blending) a uplatňovaním rozdielnych

poplatkov MIF pre prijímajúce banky akceptujúce cezhraničné transakcie a pre

prijímajúce banky akceptujúce domáce transakcie. Okrem toho, podľa oznámenia

námietok poplatky MIF zrejme nespĺňajú požiadavky na udelenie výnimky podľa článku

101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie tým, že prispievajú k zlepšeniu

účinnosti, pričom umožňujú spotrebiteľom primeraný podiel na výhodách z toho

vyplývajúcich.“84

Vec sa skončila rozhodnutím Komisie zo dňa 8. decembra 2010. Spoločnosť Visa

Europe ponúkla určité ústupky voči Komisii. Visa Europe revidovala svoje záväzky voči

Komisii s platnosťou na štyri roky85 (do roku 2014). „Rozhodnutie však nezahŕňa poplatky

82 Ibid. 83 Európska komisia, „Zhrnutie rozhodnutia Komisie z 8. decembra 2010 v konaní podľa článku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článku 53 dohody o EHP (Vec COMP/39.398 – VISA MIF)“ (Úradný vestník C 079 , 12/03/2011 S. 0008 – 0009). Dostupné na internete: < http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:C:2011:079:0008:01:SK:HTML>. Prístup 16. mája 2012. 84 Ibid. ods. 5. 85 Ibid. a) Spoločnosť Visa Europe sa zaväzuje stanoviť maximálnu hranicu svojich ročných vážených priemerných cezhraničných poplatkov MIF uplatňovaných na transakcie so spotrebiteľskými debetnými kartami s okamžitým zúčtovaním na úrovni 20 bázických bodov (0,2 %) dva mesiace potom, ako bolo rozhodnutie o záväzkoch oznámené spoločnosti Visa Europe. Maximálna hranica sa bude uplatňovať aj osobitne v každej z tých krajín EHP, pre ktoré Visa Europe priamo stanovuje osobitné sadzby poplatkov MIF za domáce transakcie so spotrebiteľskými debetnými kartami s okamžitým zúčtovaním a v tých krajinách EHP, kde sa v prípade neexistencie iných poplatkov MIF uplatňujú sadzby poplatkov MIF za cezhraničné transakcie.

b) Maximálna hranica vážených priemerných poplatkov MIF môže byť po dohode s Visa Europe upravená Komisiou, ak sú k dispozícii spoľahlivejšie údaje, ktoré v súlade s metodikou nezávažnosti pre obchodníka

42

MIF spoločnosti Visa Europe za transakcie so spotrebiteľskými kreditnými kartami a

debetnými kartami s odloženým zúčtovaním, ktoré Komisia bude ďalej skúmať.“86 Komisia

v tejto veci používala test tzv. Metodiku nezávažnosti pre obchodníka (ďalej len MIT,

Merchant Indifference Test).

Nie úplne konzistentný postoj Komisie voči MIF si možno dosť jasne všimnúť v tomto

prípade. MIF pre cezhraničné transakcie neboli odsúdené Komisiou úplne i keď Komisia vo

svojom rozhodnutí uviedla, že MIF poplatky nie sú objektívne nevyhnutné a majú

obmedzujúce účinky na trhu. Komisia prijala postoj, v ktorom do určitej miery akceptuje MIF

a to v prípade ak má kontrolu nad stanovovaním ich úrovne. Podľa môjho názoru MIF

poplatky za cezhraničné transakcie v rámci EÚ neprispievajú k jednotnému európskemu trhu.

I keď podľa názoru Komisie sú do určitej miery tolerovateľné pre právo hospodárskej súťaže,

podľa mňa sú v rozpore s ustanoveniam ZFEÚ o slobode pohybu tovarov, služieb a kapitálu.

Ak je rozdiel medzi vnútroštátnou a cezhraničnou platbou, tak v tom prípade by MIF nemali

byť tolerované. Cieľom SEPA je vytvorenie spoločného priestoru platieb aj v bezhotovostnom

styku, využívanie plných výhod meny eura a fakticky zrušenie hraníc pre realizáciu

bezhotovostných platieb v mene euro. Možno len ďalšia judikatúra Súdneho dvora Európskej

únie, alebo Všeobecného súdneho súdu prinesie skutočnú opodstatnenosť MIF.

(Merchant Indifference Test, ďalej len "MIT") umožňujú výpočet sadzby poplatkov MIF za domáce transakcie so spotrebiteľskými debetnými kartami s okamžitým zúčtovaním, napr. po ukončení štúdie Komisie o nákladoch a výhodách pre obchodníkov, ktorí akceptujú rozličné metódy platby.

c) Okrem toho sa spoločnosť Visa Europe zaväzuje vykonávať a ďalej zlepšovať opatrenia na zabezpečenie transparentnosti, ktoré zaviedla správna rada spoločnosti Visa Europe v marci 2009. Záväzkami sa predovšetkým zabezpečí, aby obchodné prevádzkové poplatky neboli spojené, a aby boli všetky sadzby MIF poplatkov registrované a uverejnené. Ďalej Visa Europe zabezpečí, aby boli obchodné karty opticky jednoznačné a elektronicky identifikovateľné, a aby mali obchodníci právo vykonávať transakcie s rozličnými prijímajúcimi bankami, pričom sa môžu rozhodnúť, či akceptujú spotrebiteľské platobné karty VISA, VISA Electron alebo V PAY (osobitné pravidlá pre rešpektovanie všetkých kariet v prípade VISA, VISA Electron a V PAY).

d) Visa Europe vymenuje kontrolného správcu, ktorý bude sledovať dodržiavania záväzkov zo strany Visa Europe. Pred vymenovaním správcu má Komisia právo schváliť alebo zamietnuť navrhovaného správcu. 86 Ibid. ods. 11.

43

4.5.3. Metodika nezávažnosti pre obchodníka (Mercha nt Indifference Test – MIT)

Komisia tento test použila vo veci Visa pre určenie maximálnej hranice vážených

priemerných poplatkov MIF uplatňovaných za transakcie so spotrebiteľskými debetnými

kartami s okamžitým zúčtovaním. MIT je vo všeobecnosti metodológia na zistenie do akej

miery nie je pre obchodníka závažné, alebo relevantné rozhodovať sa medzi akceptovaním

platby hotovosťou alebo kartou. MIT je spojená s MIF a označuje cenu, ktorú je

maloobchodník pripravený zaplatiť za určitý platobný nástroj. Určité pravidlá dovoľujú

účtovať obchodníkov len za reálne zisky, ktoré majú z akceptovania platobnej karty, avšak

MIF môžu stimulovať efektívnosť používania platobných kariet, vzhľadom na to, že poplatky

sa odrážajú v cenách pre zákazníka. Práve, keď Komisia doručila spoločnosti Visa svoje

stanovisko o námietkach, v následných rokovania sa Visa zaviazala, že bude akceptovať MIT

test aj pre debetné karty (a inkasá) a bude rešpektovať pravidlá transparentnosti podobne ako

spoločnosť MasterCard. Komisia v tejto veci uviedla, že autority v oblasti práva hospodárskej

súťaže preferujú zdržiavania sa zásahov do fungovania trhu a sú viac za nezávislú

hospodársku súťaž. Avšak obchodníci a spotrebitelia musia vedieť kedy a koľko platia za

platobné služby. Podľa stanoviska Komisie je dôležitá trhová transparentnosť pre

obchodníkov, aby na druhej strane mohli nastaviť vhodné cenové relácie pre spotrebiteľov.87

Štúdia v súvislosti s MIT testom bola začatá v roku 2009. Po debate o spôsobe

metodológie bol spustený pilotný projekt v septembri 2009, v ktorom prebiehali konzultácie

s obchodníkmi z Veľkej Británie a Holandska. Následne prebehli konzultácie aj s inými

obchodníkmi z iných krajín. Metodológia MIT testu bola zverejnená následne po rozhodnutí

vo veci MasterCard.

87 Mauer, D. 2009. MIF – The EU Commission´s Perspective. In Compliance ú Business & Partners / Clearit [online]. 2010 September. [cit. 2012-05-18]. Dostupné na internete: <http://www.currency-iso.org/dl_tkicch_clearit45mif.pdf>.

44

4.6. Rozhodnutie vo veci MasterCard

4.6.1. Skutkový stav veci a konanie pred Európskou komisiou

MasterCard je jedna z ďalších významných platobných schém používaná aj na

cezhraničné transakcie. MasterCard International je spoločnosť, ktorá obchoduje vo všetkých

krajinách EÚ a v máji 2006 boli jej akcie obchodovateľné na burze cenných papierov. Okrem

Francúzska, Portugalska a Španielska má spoločnosť MasterCard, čo sa týka počtu držiteľov

kariet väčší podiel na trhu ako spoločnosť Visa.

DG Competition Európskej Komisie začalo v roku 2007 posudzovať kompatibilitu

výmenných poplatkov za cezhraničné transakcie spoločnosti MasterCard s pravidlami

hospodárskej súťaže. V tlačovej správe zo dňa 19. decembra 2007 Komisia, v súvislosti

s mnohostrannými výmennými poplatkami účtovanými spoločnosťou MasterCard uvádza

nasledovné:

„Európska komisia rozhodla, že mnohostranné výmenné poplatky (multilateral

interchange fees – MIF) za cezhraničné transakcie s použitím debetných a súkromných

kreditných kariet s logom MasterCard a Maestro v rámci Európskeho hospodárskeho

priestoru (EHP) sú v rozpore s pravidlami uvedenými v Zmluve o ES týkajúcimi sa

obmedzujúcich obchodných praktík (článok 81). Komisia dospela k záveru, že

mnohostranné výmenné poplatky, ktoré spoločnosť MasterCard ukladá pri každej

realizácii platby v maloobchode, zvyšujú náklady vznikajúce pri akceptovaní karty zo

strany maloobchodníka, a to bez preukázaného efektívneho prínosu.“88

Komisia určila pre spoločnosť MasterCard pokutu 3,5 % zo svojho celkového denného

obratu za predchádzajúci obchodný rok a to za každý deň porušovania až do odstránenia

protiprávneho stavu. Argumenty Komisie vo veci MasterCard sa zakladajú na podobnom

základe ako v rozhodnutí vo veci Visa. Komisia znova zdôraznila, že spoločnosť MasterCard

88 Ibid.

45

nepreukázala nejaký pozitívny efekt v súvislosti s inováciou a efektivitou MIF, MIF negatívne

ovplyvňujú cenovú hospodársku súťaž medzi členskými bankami.89

Spoločnosť MasterCard podala dňa 1. marca 2008 voči rozhodnutiu Komisie žalobu na

Všeobecný súd, konanie bolo vedené pod číslom T-111/08 a 24. mája 2012 Všeobecný súd

publikoval svoje rozhodnutie. Žalobca sa v konaní domáha nasledovného:

„Zrušenie rozhodnutia K(2007) 6474 v konečnom znení z 19. decembra 2007

týkajúceho sa konania o uplatnení článku 81 Zmluvy ES a článku 53 Dohody o EHP

(veci COMP/34.579 – MasterCard, COMP/36.518 – EuroCommerce, COMP/38.580 –

Commercial Cards), vzťahujúceho sa na viacstranné poplatky za výmenu v EHP, ktoré

MasterCard uplatňuje na platobné transakcie vykonané spotrebiteľmi prostredníctvom

debetných a kreditných platobných kariet pri cezhraničnom prevode v Európskom

hospodárskom priestore, ktoré majú logá MasterCard alebo Maestro, alebo subsidiárne

zrušenie príkazu určeného žalobcom, podľa ktorého majú zrušiť tieto poplatky

v šesťmesačnej lehote, pod hrozbou denného penále.“90

Medzi hlavné argumenty spoločnosti MasterCard patrí, to že Komisia odmietla

argument, že štvorstranný platobný systém sa nezaobíde bez zúčtovania medzi bankami, ktoré

vydali karty spotrebiteľom a tými, ktoré získali transakciu od obchodníkov s čím je spojené

určenie výmenného poplatku. Ďalej Komisia odmietla uznať, že efektívnosť, ktorú

štvorstranný platobný systém vytvára a férovosť výmenných poplatkov. Spoločnosť

MasterCard argumentuje aj tým, že Komisia nesprávne posúdila to, že MasterCard aj po

emisií a verejnej ponuke svojich akcií zostala byť asociáciou podnikov a protisúťažné

správanie subsumovala ako konanie asociácie podnikov.91

89 Európska Komisia, „Boj proti monopolom: Komisia zakázala spoločnosti MasterCard vyberať v rámci EHP mnohostranné výmenné poplatky“ (Tlačová správa, 19. december 2007), <http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=IP/07/1959&format=HTML&aged=0&language=EN&guiLanguage=en> Prístup 18. mája 2012. 90 InfoCuria, „MasterCard a i. / Komisia Vec T-111/08“ (Judikatúra súdneho dvora) <http://curia.europa.eu/juris/fiche.jsf?id=T%3B111%3B8%3BRD%3B1%3BP%3B1%3BT2008%2F0111%2FP&pro=&lgrec=en&nat=&oqp=&dates=&lg=&language=sk&jur=C%2CT%2CF&cit=none%252CC%252CCJ%252CR%252C2008E%252C%252C%252C%252C%252C%252C%252C%252C%252C%252Ctrue%252Cfalse%252Cfalse&td=ALL&pcs=O&avg=&mat=or&parties=MasterCard&jge=&for=&cid=1205051> Prístup 18. mája 2012. 91 MasterCard, „MasterCard Files Appeal of European Commission Decision“ (News Release), <http://www.mastercard.com/us/company/en/newsroom/pr_EC_Decision_Appeal.html> Prístup 18. mája 2012.

46

4.6.2. Rozhodnutie Všeobecného súdu Európskej únie vo veci MasterCard

Všeobecný súd dňa 24. mája 2012 publikoval svoje rozhodnutie, v ktorom potvrdil

rozhodnutie Európskej komisie, „že mnohostranné výmenné poplatky uplatňované v rámci

platobného systému platieb uskutočnených prostredníctvom kariet MasterCard sú v rozpore

s právom hospodárskej súťaže“92. Všeobecný súd v tejto veci riešil hlavne tieto otázky práva

hospodárskej súťaže:

• Legálnosť mnohostranných výmenných poplatkov v rámci Európskeho

hospodárskeho priestoru pri cezhraničných transakciách (či ide o koordinovaný

postup bánk a teda o dohodu obmedzujúcu hospodársku súťaž).

• Určenie či rozhodnutie možno definovať ako rozhodnutie združenia podnikov.

• Do akej miery ide o koordinované správanie sa bánk.

• Posúdenie objektívnej nevyhnutnosti MIF pre fungovanie MasterCard schémy

a ich možný prínos pre spotrebiteľa (a teda či možno aplikovať výnimku na

základe čl. 101 ods. 3 ZFEÚ).

• Možno zrušením mnohostranných výmenných poplatkov zvýšiť konkurenciu

v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru?

Na strane spoločnosti MasterCard vstúpili banky: Banco Santander SA, Royal Bank of

Scotland plc, HSBC Bank plc, Bank of Scotland plc, Lloyds TSB Bank plc, MBNA Europe

Bank Ltd. Na strane Európskej komisie do konania vstúpili združenia obchodníkov: British

Retail Consortium a EuroCommerce AISBL a takisto aj Spojené kráľovstvo.

92 Všeobecný súd Európskej únie, “Všeobecný súd potvrdzuje rozhodnutie Komisie, ktoré zakazuje mnohostranné výmenné poplatky uplatňované MasterCard“ (Tlačová správa č. 69/12, 24. mája 2012) <http://curia.europa.eu/jcms/upload/docs/application/pdf/2012-05/cp120069sk.pdf> Prístup 4. júna 2012.

47

4.6.3. Argumentácia strán v konaní pred Všeobecným súdom Európskej únie.

Komisia klasifikovala dohody o MIF ako dohody združení podnikov. MasterCard Inc.

namietala tým, že 25. mája 2006 bola uvedená na burze cenných papierov a od tohto momentu

už nie je kontrolovaná finančnými inštitúciami, ktoré sú zúčastnené v schéme MasterCard.

Komisia v tejto veci uviedla, že MasterCard ani v predošlom konaní nenamietala, že do

momentu kým jej akcie neboli kótované na burze cenných papierov bola kontrolovaná

finančnými inštitúciami, ktoré boli súčasťou jej schémy. Čo sa týka momentu zmeny

korporátnej štruktúry (kótovanie cenných papierov na burze) podľa názoru Komisie

kvalifikácia by mala byť zachovaná pokiaľ ide rozhodnutia o MIF aj na rozhodnutia prijaté po

tejto zmene. „K tomu záveru dospela najmä na základe toho, že platobná organizácia a banky

mali spoločné záujmy a tieto banky akceptovali jej nový spôsob riadenia.“93

Žalobca v súvislosti s touto skutkovou kvalifikáciu uvádza, že Komisia nedostatočne

preukázala, že by spoločnosť MasterCard pri stanovovaní MIF konala viac v prospech bánk

než v prospech akcionárov. Spoločnosť MasterCard odmieta, že aj po kótovaní akcií na burze

(ďalej len IPO – Initial Public Offer) sú banky „naďalej zodpovedné za činnosť platobnej

organizácie MasterCard Europe prostredníctvom európskej správnej rady“94. Vedľajší

účastníci konania sa vyjadrili, že MasterCard k nim vždy pristupovala ako ku zákazníkom a že

nikdy nemali vplyv na jednotlivé zložky platobnej organizácie MasterCard95.

Komisia vo svojej argumentácii ďalej uvádza, že

„Pokiaľ ide o záver o existencii zhody záujmov na stanovení MIF na vysokej

úrovni medzi platobnou organizáciou MasterCard a bankami, z prílohy A.21 nevyplýva

nič, čo by spochybňovalo tvrdenia, na základe ktorých sa dospelo k záveru, že banky

majú záujem na stanovení MIF na vysokej úrovni.“96

Čo sa týka obmedzovania hospodárskej súťaže Komisia v tomto prípade uvádza, že

vysoké MIF bol dôsledok vysokých servisných poplatkov pre obchodníkov, „pričom servisné

93 Rozhodnutie T-111/08 MasterCard, Inc. a ostatní v. Komisia [2012] ods. 26. 94 Ibid. ods. 238. 95 Ibid. ods. 239. 96 Ibid. ods. 287.

48

poplatky by mohli byť nižšie, pokiaľ by neexistovali MIF a bolo by zakázané jednostranné

spoplatnenie transakcií ex post vydávaných bankami“97. Komisia uvádza, že MIF slúžia ako

minimálna cena pre servisné poplatky. Obchodníci okrem iného nemôžu vyvíjať dostatočný

tlak na výšku MIF.

„Komisia dospela k tomuto záveru najmä tak, že zohľadnila ostatné pravidlá

systému MasterCard a predovšetkým pravidlo, ktoré ukladá povinnosť prijať všetky

karty pochádzajúce z akejkoľvek banky („Honour All Cards Rule“ ďalej len HACR),

ako aj atraktivitu tohto spôsobu platby pre spotrebiteľov.“98

Pri posudzovaní obmedzenia hospodárskej súťaže, ako sa uvádza v rozsudku, je

potrebné zohľadniť „konkrétny rámec, v ktorom nastanú ich účinky, a najmä ekonomický

a právny kontext, v ktorom sú činné dotknuté podniky, povahu dotknutých výrobkov, alebo

služieb, ako aj skutočné podmienky fungovania a štruktúry relevantného trhu“99. Komisia

počas vyšetrovania zohľadnila aj svedecké výpovede Obchodníkov, ktorí potvrdili, že výška

MIF tvorí výraznú prekážku pre zníženie servisného poplatku. Dohody takéhoto typu medzi

bankami a platobnými schémami znižujú konkurenčný boj v tejto oblasti a zároveň

konkurenčný tlak, aby boli MIF čo najnižšie.

Žalobca, spoločnosť MasterCard a ostatní v konaní namietajú, že Komisia nepreskúmala

fungovanie hospodárskej súťaže v prípade neexistencie MIF. Žalobca takisto uvádza, že

schéma by bola bez MIF nefunkčná a Komisia nezohľadnila, že schéma nemôže fungovať bez

štandardného vyrovnacieho mechanizmu. Takisto odmieta tvrdenia Komisie, že v prípade

neexistencie MIF by boli banky nútené vyjednávať, čo by viedlo k odstráneniu výmenných

poplatkov.100

Žalobcovia v tomto prípade tvrdia, že vydávajúce a prijímajúce banky nie sú vo

vzájomnej súťaži. Ak by Komisia tento argument zobrala do úvahy, tak by dospela k záveru,

97 Ibid. ods. 28. 98 Ibid. ods. 33. 99 Ibid. ods. 127. 100 Ibid. ods. 168.

49

že zrušenie k MIF by neviedlo k lepšiemu konkurenčnému prostrediu na trhu, alebo k zníženiu

servisných poplatkov pre banky.101

Podobne, ako ja v iných prípadoch týkajúcich sa hospodárskej súťaže, aj v tomto sa

žalobca snaží spochybniť definíciu trhu. Komisia v tomto prípade definovala trh nasledovným

spôsobom:

„Komisia sa domnievala, že štvorstranný systém bankových kariet pôsobí na troch

rozdielnych trhoch, a to na medzi systémovom trhu, na trhu vydávania a na trhu

prijímania a vychádzala z obmedzujúcich účinkov MIF na trhu prijímania.“102

Žalobcovia takisto tvrdia, že Komisia nezohľadnila ekonomické dôkazy, ktoré boli

predložené v priebehu správneho konania, ktoré podporujú právnu analýzu, podľa ktorej

Komisia nesprávne posúdila MIF a to preto, lebo Komisia sa sústredila na vplyv MIF na

servisné poplatky bez toho, aby bol preskúmaný účinok na náklady pre držiteľov kariet.

Komisia „poprela, že mechanizmus musí stanovovať úroveň výmenných poplatkov, ktorá

maximalizuje objem transakcií a nezohľadňuje, že to zvyšuje spokojnosť spotrebiteľov“103.

Komisia už rozhodovala podobný prípad servisných poplatkov a to vo veci Visa (vec

COMP/29.373) a žalobcovia v tejto veci podľa mňa správne vytýkajú Komisii, že zmenila

prístup vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci Visa. Komisia vo veci Visa pripustila, že MIF

„predstavujú odmenu medzi bankami, ktoré musia spoločne spracovať transakciou v rámci

vyrovnania transakcie uskutočnenej platobnou kartou a nemôže si teda vybrať partnera,

a ďalej, že vydavateľ poskytoval služby pre obchodníka prostredníctvom prijímateľa“104.

Žalobcovia v tejto veci vyčítajú Komisii, že im uložili nadmerné dôkazné bremeno pre

splnenie podmienok čl. 101 ods. 3 ZFEÚ, ktorý hovorí o dôvodoch, kedy sa ustanovenia ods.

1 čl. 101 ZFEÚ neaplikujú a teda zakladajú výnimky z pravidiel hospodárskej súťaže.

Vzhľadom na to, že akákoľvek dohoda združenia podnikov, ktorá obmedzuje hospodársku

súťaž či už svojimi účinkami, alebo spojím predmetom, môže byť v zásade predmetom

101 Ibid. ods. 170. 102 Ibid. ods. 172. 103 Ibid. ods. 186. 104 Ibid. ods. 191.

50

výnimky podľa článku 101 ods. 3 ZFEU.105 Nadmerné dôkazné bremeno žalobca zdôvodňoval

aj tým, že „napadnutým rozhodnutím sa žalobkyni ukladá povinnosť odôvodniť stanovenie

CMI v určitej výške, skôr ako preukázať vhodnosť metodológie použitej na ich stanovenie, čo

predstavuje nadmerné dôkazné bremeno“ 106. Komisia neposkytla vysvetlenie, alebo

zdôvodnenie prečo neprijala argumentáciu strán, prečo nemožno na MIF aplikovať výnimku

z pravidiel hospodárskej súťaže, čím podľa žalobcu bola porušená zásada in dubio pro reo.

Ako vyplýva aj z judikatúry (rozhodnutie GlaxoSmithKline Services/Komisia C-53/03

ods. 234), pre udelenie výnimky spodaplikácie čl. 101 je potrebné splnenie nasledovných

štyroch podmienok:

1. Je potrebné, aby predmetné rozhodnutie, alebo kategória rozhodnutí združenia podnikov

prispela k zlepšeniu výroby, alebo distribúcie dotknutých výrobkov, alebo k podpore

technického alebo hospodárskeho pokroku.

2. Je potrebné, aby bol primeraný podiel na vyplývajúcich výhodách vyhradených pre

užívateľov.

3. Je potrebné, aby neukladala príslušným podnikom obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné.

4. Je potrebné, aby neumožňovala týmto podnikom vylúčiť hospodársku súťaž vo vzťahu

k podstatnej časti daných výrobkov.

Ďalší bod, ktorý je žalobcami vytýkaný, že nebol dostatočne dokázaný je to, že Komisia

nedostatočne preukázala, že pri stanovovaní MFI mali z toho banky určité výhody. Takisto

nebolo preukázané, že by banky vykonávali akýkoľvek vplyv nad spoločnosťou MasterCard.

Spoločnosť MasterCard vždy pristupovala k bankám ako ku svojím zákazníkom, čo by

v prípade dokázania znamenalo úspešné vylúčenie predpokladu, že sa tu jedná o dohodu

podnikov.

4.6.4. Závery Všeobecného súdu Európskej únie

Čo sa týka analýzy vo vzťahu protisúťažného cieľa a protisúťažného účinku čl. 139

rozhodnutia Všeobecný súd uvádza nasledovné:

105 Ibid. ods. 199. 106 Ibid. ods. 195.

51

„Protisúťažný cieľ a protisúťažný účinok dohody nie sú kumulatívnymi, ale

alternatívnymi podmienkami na účely posúdenia, či sa na takúto dohodu vzťahuje zákaz

uvedený v článku 101 ods. 1 ZFEÚ. Alternatívna povaha tejto podmienky označená

spojkou „alebo“ vedie najskôr k nevyhnutnosti preskúmať samotný cieľ dohody

vzhľadom na hospodársky kontext, v ktorom sa uplatňuje. V prípade, že analýza obsahu

dohody neodhalí dostatočný stupeň škodlivosti vo vzťahu k hospodárskej súťaži, bude

potrebné skúmať jej následky, a aby bola zakázaná, požadovať zhromaždenie dôkazov

preukazujúcich, že hospodárska súťaž bola skutočne citeľným spôsobom vylúčená,

obmedzená alebo skreslená. Nie je nevyhnutné skúmať následky zosúladeného postupu,

pokiaľ sa preukáže jeho protisúťažný cieľ“107

Súd takisto zdôrazňuje, že podniky sa majú zdržať akéhokoľvek konania, ktoré môže

narušiť normálny vývoj cien na trhu. Komisia v tomto prípade neposudzovala porušenie

z hľadiska cieľa, ale z hľadiska účinku, tento postup potvrdil aj Všeobecný súd za správny.

Pomerne často citované je rozhodnutie GlaxoSmithKline Services a i. verzus Komisia (T-

168/01).

Ak možno predpokladať, že od MIF záleží minimálna cena servisného poplatku a ak je

možné predpokladať, že systém MasterCard je bez MIF životaschopný, v tom prípade z toho

vyplýva, že MIF majú obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž.

„V porovnaní s trhom prijímania fungujúceho bez MIF, MIF obmedzujú nátlak,

ktorý môžu obchodníci vykonávať na prijímajúce banky pri vyjednávaní MIF tým, že

znižujú možnosť poklesu ceny pod určitú úroveň.“108

Súd sa vo svojom odôvodnení vyjadruje k prípadu VISA, kde Komisia nepostupovala

tak prísne, čo sa týka MIF poplatkov:

107 Ibid. ods. 139. 108 Ibid. ods. 143.

52

„V každom prípade, bez toho, aby bolo potrebné položiť si otázku prípustnosti

takejto výhrady, stačí uviesť, že sa zakladá na nesprávnom predpoklade. Hoci

v rozhodnutí VISA II Komisia rozhodla, že na MIF Visa sa mohla vzťahovať výnimka

podľa článku 101 ods. 3 ZFEÚ, predtým dospela k záveru, že obmedzovali hospodársku

súťaž najmä medzi príjemcami. Komisia sa tiež domnievala, že MIF neboli objektívne

nutné na fungovanie systému VISA. Takáto je v podstate aj analýza sledovaná Komisiou

v napadnutom rozhodnutí pokiaľ ide o preskúmanie MIF MasterCard podľa článku 81

ods. 1 ZFEÚ. Táto výhrada teda spočíva na porovnaní odôvodnení, ktoré nemajú

rovnaký predmet, teda analýza účinkov MIF zavedených žalobkyňami obmedzujúcich

hospodársku súťaž podľa článku 101 ods. 1 ZFEÚ v rámci napadnutého rozhodnutia

a dodržania článku 101 ods. 3 ZFEÚ v rámci rozhodnutia VISA II.“109

Aj napriek tomuto konštatovaniu súdu, nemôžem s týmto stanoviskom úplne súhlasiť.

Čo sa týka výsledku rozhodnutí vo veci MasterCard a vo veci VISA, tak predsa len

spoločnosti VISA bola tolerovaná určitá výška MIF a voči spoločnosti MasterCard boli tieto

poplatky v plnej miere zamietnuté.

V tejto súvislosti súd uvádza nasledovné stanovisko prečo považuje výnimky udelené

platobnej schéme Visa ako oprávnené:

„Hoci sa teda na MIF Visa vzťahovala výnimka, nebolo to len na základe ich

podielu na zvýšení produkcie systému, ale preto, že boli stanovené na základe troch

kategórií nákladov zodpovedajúcich službám, ktoré možno považovať za služby, ktoré

sú prinajmenšom čiastočne poskytované v prospech obchodníkov, a to nákladov na

spracovanie transakcií, nákladov na poskytovanie „záruky za zaplatenie“ a nákladov

spojených s obdobím bezplatného financovania.“110

Súd ďalej v rozhodnutí uvádza, že žalobcovia v tomto prípade nie úplne dostatočne

uniesli dôkazné bremeno v zmysle nariadenia 1/2003, počas vyšetrovania prípadu Európskou

komisiou. Takisto nie sú podľa súdu splnené podmienky na to, aby dohoda združenia

109 Ibid. 192. 110 Ibid. 224.

53

podnikov dostala výnimku v zmysle čl. 101 ods. 3 ZF EÚ. V súvislosti s poukázaním žalobcov

na potenciálne výhody a nevýhody MIF súd uvádza:

„V tejto súvislosti treba uviesť, že z judikatúry Súdneho dvora a Všeobecného

súdu vyplýva, že zlepšenie nemožno stotožniť s každou výhodou, ktorú partneri vyťažia

z dohody, pokiaľ ide o ich výrobné alebo distribučné činnosti. Toto zlepšenie musí

predovšetkým predstavovať také znateľné objektívne výhody, ktoré by kompenzovali

nevýhody, ktoré prináša dohoda v oblasti hospodárskej súťaže.“111

Súd takisto uvádza, že nebola preukázaná dostatočná spojitosť medzi MIF a ich

objektívnymi výhodami poskytovanými obchodníkom a skutočnosť že MIF môžu prispieť

k zvýšeniu produkcie systému MasterCard. Ako je uvedené vyššie spoločnosť MasterCard

argumentovala tým, že po IPO jej konanie nespĺňalo definíciu rozhodovania asociácie

podnikov. Súd avšak konštatoval nasledovné:

„Treba konštatovať, že zachovanie rozhodovacej právomoci bánk na európskej

a vnútroštátnej úrovni v rámci platobnej organizácie MasterCard má tendenciu

významne relativizovať dôsledky, ktoré sa majú odvodiť od IPO. V dobe prijatia

napadnutého rozhodnutia pôsobila platobná organizácia MasterCard skôr dojmom, že

v Európe funguje ako združenie podnikov, v ktorom banky nie sú len príjemkyňami

poskytovaných služieb, ale kolektívne a decentralizovane sa podieľajú na základných

aspektoch rozhodovacej právomoci.“112

V odôvodnení rozsudku súd ďalej uvádza, že MIF aj po IPO odrážajú záujmy bánk aj

keď banky už nevykonávajú priamu kontrolu nad platobnou schémou MasterCard. Existuje

totiž zhoda medzi záujmami spoločnosti MasterCard a bankami.

111 Ibid. 206. 112 Ibid. 249.

54

4.6.5. Zhrnutie rozhodnutia

Všeobecný súd Európskej únie žalobu zamietol a potvrdil rozhodnutie Európskej

komisie. Argumentácia týkajúca sa objektívnej nutnosti MIF pre fungovanie platobnej schémy

MasterCard ?sloveso?. Súd sa priklonil k stanovisku, že je nepravdepodobné, že by bez MIF

výrazná časť bánk upustila, alebo priamo znížila vydávanie ich MasterCard kariet. Ako

uvádza súd, bez MIF poplatkov by obchodníci boli schopní vykonávať väčší tlak, z hľadiska

hospodárskej súťaže, na výšku poplatkov, ktoré sú im bankami účtované.113

Napriek IPO spoločnosti MasterCard Inc. na burze cenných papierov, platobná schéma

MasterCard zostala inštitucializovaná forma, ktorá sa vyznačovala koordinovaným správaním

voči účastným inštitúciám. Následne, Komisia bola oprávnená charakterizovať MIF ako

rozhodnutie združenia podnikov. Čo sa týka výhodnosti celej platobnej schémy, tak podľa

súdu prínos schémy MasterCard pre technický a ekonomický progres nie je natoľko

významný, aby sa na MIF vzťahovala zákonná výnimka. Metóda ako sa stanovuje MIF

smeruje k tomu, že poplatky finančných inštitúcií sa zbytočne nadhodnocujú, čo negatívne

ovplyvňuje celkové výhody, ktoré majú obchodníci z platieb kartami.114

Rozhodnutie Všeobecného súdu môže priniesť nový pohľad na fungovanie finančných

služieb pri cezhraničných platobných operáciách. MIF poplatky sú spojené s kreditnými

a debetnými kartami už niekoľko desiatok rokov a súčasné rozhodnutie znamená ich koniec

v Európe. Avšak, aby boli podmienky skutočne férové, a aby pre všetkých platili rovnako,

považujem potom za nutnosť postupovať rovnakým spôsobom aj voči spoločnosti Visa, kde

boli MIF po vzájomnej dohode s Európskou Komisiou ponechané a bola im udelená dočasná

výnimka. Bude zaujímavé sledovať, ako bude postupovať Komisia po tom, čo vyprší výnimka

voči spoločnosti Visa a či sa bude postupovať rovnakým spôsobom ako pri spoločnosti

MasterCard. Je pozitívne, že deklarovaný cieľ Komisie je vytvoriť skutočne fungujúce trhové

prostredie bez prekážok v oblasti slobody pohybu kapitálu, ale v tom prípade by mali podobne

postupovať aj národné súťažné autority a odstrániť podobné poplatky aj na národných

úrovniach.

113 Všeobecný súd Európskej únie, „Všeobecný súd potvrdzuje rozhodnutie Komisie zakazujúce mnohostranné výmenné poplatky stanovené MasterCard“ (Press release, 24. mája 2012). 114 Ibid.

55

Otázne do budúcnosti je, či MIF poplatky predsa len nebudú nahradené iným typom

poplatkov, so skrytým cieľom, aby zisky finančných inštitúcií a spoločností zabezpečujúcich

platobné schémy zostali zachované. V tejto súvislosti je to preto výzva aj pre Slovenský

protimonopolný úrad Slovenskej republiky, či v tejto súvislosti zaháji konanie.

4.7. MasterCard a The Office of Fair Trading (Veľká Británia)

Britská národná autorita pre hospodársku súťaž Úrad pre spravodlivý obchod (The

Office of Fair Trading, ďalej len OFT) vydala v roku 2003 predbežné rozhodnutie, v ktorom

namietal oprávnenosťou MIF v rámci Britskej jurisdikcie. Podľa predbežných záverov OFT

dohody medzi členmi britskej MasterCard o poplatkoch účtovaných za transakcie

uskutočnenými v Británii kreditnými a platobnými kartami porušujú britský Zákon

o hospodárskej súťaži z roku 1998. OFT v tejto veci posudzoval dve veci:

1. to či dohoda vytvára zjavné obmedzenie pravidiel hospodárskej súťaže v rámci

Británie,

2. ak sú tieto dohody v rozpore s právom hospodárskej súťaže, či možno nájsť

podmienky pre výnimku.

Čo sa týka dôvodu konania v tejto veci, tak MasterCard na základe Britského zákona

o ochrane hospodárskej súťaže notifikovala MIF dohodu pred OFT. V septembri 2000 sa

Britské konzorcium maloobchodníkov (British Retail Consortioum) sťažovalo voči

spoločnosti MasterCard a voči ostatným britským platobným schémam na určenie

neprimeraného MIF poplatku. V septembri 2001 OFT vydalo spoločnosti MasterCard

oznámenie, v ktorom vysvetlilo námietky a zistenia, podľa ktorých súčasný MIF porušuje

pravidlá hospodárskej súťaže. Začiatkom roku 2002 spoločnosť MasterCard a ostatné

zainteresované strany podali svoje stanoviská voči oznámeniu OFT. Počas tohto procesu

Európska Komisia, vydala takisto svoje stanovisko voči MIF poplatkom schémy Visa. OFT

študoval tento prípad a zohľadnil argumenty pre MIF aj v britskej jurisdikcii a následne bolo

vydané predbežné rozhodnutie. OFT hodnotil dohodu o MIF ako dohodu asociácie podnikov,

56

vzhľadom na to, že bola realizovaná medzi členmi tzv. MasterCard UK Members Forum

Limited (ďalej len MMF).

V predbežnom rozhodnutí OFT potvrdil, že MIF dohody vytvárajú obmedzenie

hospodárskej súťaže a porušujú Britský zákon o ochrane práva hospodárskej súťaže z roku

1998. Podľa analýzy OFTu každá transakcia sa skladá zo šiestich krokov:

1. držiteľ karty súhlasí s tým, že zaplatí za transakciu kartou za tovar alebo službu, karta

sa overí a transakcia je autorizovaná.

2. maloobchodník pošle detaily transakcie banke, ktorá nadobudne finančné prostriedky.

3. obchodník nadobúdateľ pošle detaily vydavateľovi karty

4. vydavateľ karty zaplatí obchodníkovi nadobúdateľovi maloobchodnú cenu bez

výmenného poplatku.

5. obchodník nadobúdateľ zaplatí maloobchodníkovi cenu bez servisného poplatku a

6. vydavateľ karty zaplatí a teda pripíše na dlh maloobchodnú cenu na účet držiteľa

karty.115

Čo sa týka terminológie, tak pod pojmom obchodník nadobúdateľ sa rozumie finančná

inštitúcia, teda banka, ktorá prvá zaregistruje platbu. Je to teda banka maloobchodníka, voči

ktorej má banka spotrebiteľa realizovať transakciu.

Nadobúdateľ musí zaplatiť vydavateľovi karty za každú transakciu uskutočnenú

kreditnou alebo platobnou kartou. Napr. pán Jones má kreditnú kartu vydanú bankou J. Keď si

kúpi TV súpravu, ktorá stojí 1 000 EUR, banka maloobchodníka, banka R, dostane

informáciu, ktorú posunie banke J. Banka J zaplatí banke R 1 000 EUR, bez výmenného

poplatku. Banka R potom presunie na účet maloobchodníkovi cenu (1 000 EUR), všetko zatiaľ

bez servisného poplatku. Na ilustráciu, ak by bol výmenný poplatok jedno percento a servisný

poplatok dve percentá, banka R by dostala 990 EUR (cena bez výmenného poplatku)

a maloobchodník by dostal 980 EUR (cena bez servisného poplatku). Servisný poplatok je

teda v tomto prípade 20 EUR z ktorého 10 EUR by bol výmenný poplatok, ktorý si ponechá

banka J.116

Poplatky bývajú niekedy vecou dohody medzi členmi MasterCard schémy. MIF sa

aplikujú v prípade, ak sa členovia schémy nedohodnú na bilaterálnej úrovni. Avšak bilaterálne

115 Office of Fair Traiding 2003. MasterCard interchange fees (Preliminary conclusions). [online] [cit. 2012-05-10]. Dostupné na internete: < http://www.oft.gov.uk/shared_oft/reports/financial_products/oft634.pdf>. s 2. 116 Ibid. s. 4.

57

dohody v tejto oblasti bývajú zriedkavé a takmer vždy sa aplikuje MIF. Objem peňazí v rámci

transakcií je pomerne značný. Podľa Cruckshankovej správy z roku 2000, priemerný MIF za

MasterCard transakciu bol 1,1 percenta z celkovej transakčnej hodnoty.117 OFT v tejto veci

konštatoval dve porušenia. Jedno porušenie, v prípade ak sú MIF výsledkom vzájomných

dohôd, v tom prípade ide podľa OFT o dohodu obmedzujúcu hospodársku súťaž. Ďalej,

vzhľadom na to, že MIF a servisné poplatky sú na seba naviazané, MIF dohody značne

obmedzujú rozsah pre obchodníka nadobúdateľa (banku, ktorá prijíma platbu) cenovo súťažiť

tým, že by znížili servisné poplatky. To vedie k tomu, že servisné poplatky prejdú na

spotrebiteľa cez vyššie maloobchodné ceny.118

4.7.1. Pozitívny vplyv MIF pod ľa zistení OFT

OFT sa zaoberal aj prípadnými výhodami MIF, o výhodách MIF uviedol nasledovné

zistenia. Sieť platobných kariet, tak ako napr. schéma MasterCard, poskytuje užitočný spôsob

platenia pre spotrebiteľa. Dôležitá črta kreditných a platobných schém ako je MasterCard je tá,

že držitelia týchto kariet vedia, že ich karty budú akceptované ktorýmkoľvek

maloobchodníkom, ktorý je účastníkom schémy. Táto univerzálnosť robí MasterCard platobné

karty vysoko užitočné pre spotrebiteľov. Avšak, to takisto znamená, že maloobchodník si

nemôže vybrať, karty od ktorého vydavateľa akceptuje a tak každý obchodník nadobúdateľ

v schéme sa musí eventuálne zaoberať s každou kartou vydavateľa. V prípade absencie MIF

dohody, každý nový vydavateľ karty, alebo obchodník nadobúdateľ, ktorý by sa pridal

k MasterCard schéme by sa musel dohodnúť s každým obchodníkom nadobúdateľom

jednotlivo, čo by bolo oveľa ťažšie a nákladnejšie.119

De facto, každý nový subjekt, ktorý by chcel vstúpiť na trh, by bol vo veľmi slabej

vyjednávacej pozícii, vzhľadom na to, že by sa nemohol pripojiť k schéme, pokiaľ by sa

nedohodol na výmennom poplatku s každou potenciálnou protistranou. V prípade absencie

MIF dohody by aktuálni členovia boli schopní zneužiť ich vyjednávaciu pozíciu a mohli by

zabrániť novým členom, aby sa stali súčasťou schémy. Teda nastavenie určitej úrovne MIF 117 Ibid. s 6. 118 Ibid. 119 Ibid.

58

bolo potenciálne prospešné pre vstup nových súťažiteľov a pre vyššiu konkurenciu medzi

bankami. Toto by bolo prospešné pre spotrebiteľov a takisto držitelia kariet si môžu byť istí,

že ich karta bude akceptovaná u všetkých maloobchodníkov. Z týchto dôvodov OFT

akceptuje, že v princípe dohoda o MIF by mohla byť prospešná pre spotrebiteľov a výnimka

by mohla byť prípadne oprávnená.120

Avšak MIF nesmú byť nastavené príliš vysoko, ak by im mala byť úradom OFT udelená

výnimka. Ak by bol poplatok MIF nastavený príliš vysoko, v tom prípade by neprešiel testom

pre udelenie výnimky spod aplikácie pravidiel hospodárskej súťaže. Vzhľadom na to, že ak by

boli poplatky príliš vysoké, spotrebitelia by z toho nemali žiaden prospech, pretože

maloobchodníci by museli platiť príliš vysoké servisné poplatky, čo by sa odrazilo na vyšších

cenách pre spotrebiteľov. Takisto, vysoké servisné poplatky by spôsobovali zbytočné

obmedzovanie práva hospodárskej súťaže. Čím vyššie MIF, tým je pre banku obchodníka

menšia možnosť súťažiť tým, že by znížili servisné poplatky. Avšak podľa predbežnej správy

OFT sú tieto poplatky nastavené spoločnosťou MasterCard príliš vysoko na to, aby im bolo

možné udeliť výnimku.121

4.7.2. Ďalšie pokra čovanie MIF v britskej jurisdikcii

V roku 2005 OFT vydal rozhodnutie, v ktorom konštatoval, že súčasné MIF poplatky sú

v rozpore s právom hospodárskej súťaže, že porušuje britský Zákon o ochrane práva

hospodárskej súťaže z roku 1998 (kapitola I., sekcia 2) a takisto sú v rozpore s čl. 101 ZFEÚ.

OFT vo svojej správe na ilustráciu uviedol, že napr. v roku 2004 bolo prostredníctvom

MasterCard kariet v Británii uskutočnených 700 miliónov transakcií s celkovou hodnotou 42,7

miliárd libier. Predseda OFT sir John Vickers uviedol:

Strany tejto kolektívnej dohody dohodli výmenné poplatky na to, aby získali

výnosy od maloobchodníkov a ich zákazníkov, ktoré sú oveľa vyššie než náklady

120 Ibid. 121 Ibid.

59

poskytované za platobné služby. Tieto nadmieru vysoké výmenné poplatky boli ako

keby ďalšou daňou pre britských spotrebiteľov.122

John Bush, generálny riaditeľ spoločnosti MasterCard Northern Europe uviedol v tejto

veci nasledovné:

Dnešné rozhodnutie takisto neuznalo, že výmenné poplatky významne prispeli

k expanzii novej technológie a k značne viac sofistikovaným a bezpečným prostriedkom

platenia, sprísnili sa spôsoby transakcií, ktoré sú zaznamenávané, zabraňuje sa

podvodom a pomáha sa tým k tomu, že Veľká Británia je na čele čo sa týka

elektronického obchodovania. Zdá sa, že tieto zjavné výhody neboli náležite brané do

úvahy OFTom.123

Rozhodnutie OFT, ktorý uznal porušovanie práva hospodárskej súťaže a MIF dohodu

medzi členmi MasterCard UK Members Forum Limited (ďalej len MMF) klasifikoval

v zmysle antitrustového práva ako dohodu obmedzujúcu hospodársku súťaž, bolo napadnuté

pred Odvolacím tribunálom pre hospodársku súťaž (Competition Appeal Tribunal). Tribunál

zrušil rozhodnutie OFTu. Odvolanie bolo spoločnosťou MasterCard podané v Novembri 2005

a vo Februári 2006 OFT podal svoje stanovisko. MasterCard v prípade namietala, že

v rozhodnutí OFT o porušení a v stanovisku OFT, ktoré podala pred súdom sú materiálne

rozdiely. OFT následne sám svoje rozhodnutie o porušení stiahol s argumentom, že vzhľadom

na materiálne rozdiely v rozhodnutí o porušení a v stanovisku OFTu pred súdom je vo

verejnom záujme, aby bolo rozhodnutie stiahnuté. Konanie sa potom obmedzilo len na to, či

sa má ďalej pojednávať o napadnutom rozhodnutí a o odvolaní voči nemu; či sa má vec

odložiť, alebo či má súd zaujať nejaké stanovisko voči rozhodnutiu.124

Tribunál konanie vo veci zrušil a na rozhodnutie nebol braný ohľad. Konanie pred

súdom stroskotalo práve na stanovisku OFTu. Po tom čo OFT doručil svoju obranu, bolo

122 Office for Fair Trading, “ MasterCard agreement anti-competitive, rules OFT” (Press release, 6 September 2005) <http://www.oft.gov.uk/news-and-updates/press/2005/168-05> Prístup 23 máj 2012. 123 Out-law, „MasterCard will appeal anti-competitive ruling“ (Out-law.com, 6 September 2005) <http://www.out-law.com/page-6096> Prístup 23 máj 2012. 124 E-Competitions, „The UK´s Competition Appeal Tribunal sets aside the OFT´s decision on multilateral interchange fees (MasterCard)“ (National Competition Laws e-bulletin), Dostupne na internete: <http://www.concurrences.com/article.php3?id_article=35458&lang=fr> Prístup 23 máj 2012.

60

zjavné, že spôsob, akým dospel k tomu, že MIF dohody sú rozpore s právom hospodárskej

súťaže, sa líši od argumentácie, ktorá bola použitá v stanovisku pred súdom. Spoločnosť

MasterCard si želala v zmysle legitímnych očakávaní, aby sa v konaní ďalej pokračovalo

a aby súd zaujal nejaké stanovisko voči MIF dohodám, z ktorého by sa prípadne v budúcnosti

mohlo vychádzať.125

Keď OFT porovnával reálny stav s hypotetickým stavom, pri určení hypotézy

poukazoval na fungujúce bilaterálne dohody o poplatkoch v Austrálskej a Švédskej jurisdikcii.

Protistrana vo svojej argumentáciu poukazovala prečo by bilaterálne dohody nemohli

fungovať a prečo sú bilaterálne dohody horšie než multilaterálne dohody o poplatkoch. Podľa

názoru žalobcu bilaterálne dohody v prípade absencie MIF by boli komplikované, pomalé

a neisté, vzhľadom na veľký počet bánk na trhu a znamenali by bariéru pre vstup na trh ako

banky vydávajúce karty a banky nadobúdajúce platby. Ďalej, bilaterálne dohody by

hypoteticky mohli znamenať vyššie poplatky ako multilaterálne dohody. To aj preto, lebo ak

sa transakcia už raz uskutoční, nadobúdateľ nemá inú možnosť len vyrovnať transakciu

s vydávajúcou bankou konkrétneho držiteľa karty, to dáva vydávajúcej banke lepšiu pozíciu

aby zdvihla výmenné poplatky a to aj nad úroveň, ktorá by bola optimálna pre celú schému –

MIF preto môže byť nástroj, ktorý môže udržovať optimálne ceny.126

Ako bolo už uvedené vyššie, OFT zmenil svoje stanovisko pred odvolacím tribunálom

čo sa týka posudzovania hypotetického stavu. Už neargumentoval bilaterálnymi dohodami, ale

poukazoval na situáciu, kedy by banky mohli jednať navzájom za nominálnu hodnotu (za tzv.

nulový výmenný poplatok) – vydavatelia kariet by mohli pokryť ich náklady od držiteľov

kariet a nadobúdatelia platieb od obchodníkov. Práve táto zmena v prístupe znamenala, že

rozhodnutie OFT bolo zrušené z dôvodu právneho pochybenia OFTu. Vzhľadom na to, že

konanie bolo zastavené a rozhodnutie OFTu zrušené, už sa ďalej nepokračovalo v druhej

analýze OFTu s nulovými výmennými poplatkami. Podľa niektorých odborníkov by platobné

schémy mohli len ťažko fungovať v prípade nulových výmenných poplatkov.127

Tribunál potvrdil to, že OFT by nemal pokračovať, ani začať nové vyšetrovanie za

porušenie pravidiel hospodárskej súťaže za MIF dohodu voči spoločnosti MasterCard za

125 Ibid. 126 Niels, G. – Jenkins, H. – Kavanagh, J. 2011 Economics for Competition Lawyers. Oxford: Oxford University Press, 2011. 608 str. ISBN 978-0-19-958851-0. S. 302. 127 Ibid.

61

obdobie pred rokom 2004. Toto bola jedna z hlavných vecí, o ktorú MasterCard išlo, aby

nebolo začaté ďalšie vyšetrovanie voči MIF dohode za obdobie rokov 2001 až 2004. OFT vo

svojej tlačovej správe uviedol, že je naďalej presvedčený, že MIF sú dohody o cenách

obmedzujúce hospodársku súťaž a bude analyzovať schémy MasterCard a Visa.128

Dôležitosť tohto prípadu spočíva aj v tom, aby sa poukázalo, aká je dôležitá

konzistentnosť argumentácie a aké dôležité je správne posúdenie hypotetického stavu, pre

zistenie či tzv. non-hardcore horizontálne dohody možno posudzovať ako dohody

obmedzujúce hospodársku súťaž a či spôsobujú deformácie hospodárskej súťaže v zmysle čl.

101 (1) ZFEÚ. Alebo či tieto dohody môžu byť potenciálne efektívne a výhodné pre

spotrebiteľov v zmysle čl. 101 (3) ZFEÚ.129

Ak zoberieme do úvahy to, že MIF môžu byť regulované štátnymi, alebo európskymi

autoritami, takisto zostáva otázka do akej miery sú MIF optimálne, do akej miery umožňujú

prežitie platobnej schémy a kedy začínajú byť pre spotrebiteľa zbytočnou záťažou. Európska

Komisia sa v niektorých svojich rozhodnutiach (po vzájomnej dohode s platobnou schémou)

snažila určiť jej maximálne hranice. Možno aj jurisdikcia SD EÚ ukáže, do akej miery sú MIF

tolerovateľné pre hospodársku súťaž a či nie sú priamo v rozpore s hospodárskou súťažou.

Poplatky v súvislosti za cezhraničné transakcie patria k dôležitej téme v Európskej komisie.

4.8. Rozhodnutie vo veci Visa v. Morgan Stanley

Medzi ďalšie významné rozhodnutie Všeobecného súdu Európskej únie v oblasti

finančných služieb patrí rozhodnutie vo veci Visa Europe a Visa International Service

Association verzus Európska Komisia (T-461/07, 14. apríla 2011). Visa International Service,

súkromná obchodná spoločnosť zaregistrovaná v Spojených štátoch amerických, ktorej

vlastníci sú členovia obchodnej siete a jej hlavný predmet činnosti je riadenie a koordinácia

platobnej siete Visa International. Visa Intera?? Morgan Stanley je spoločnosť s globálnou

128 E-Competitions, „The UK´s Competition Appeal Tribunal sets aside the OFT´s decision on multilateral interchange fees (MasterCard)“ (National Competition Laws e-bulletin), Dostupne na internete: <http://www.concurrences.com/article.php3?id_article=35458&lang=fr> Prístup 23 máj 2012. 129 Niels, G. – Jenkins, H. – Kavanagh, J. 2011 Economics for Competition Lawyers. Oxford: Oxford University Press, 2011. 608 str. ISBN 978-0-19-958851-0. S. 302.

62

sieťou finančných služieb, ktorá má svoje hlavné sídlo v Spojených štátoch amerických

a v čase správneho konania pred Komisiou vlastnila spoločnosť Discover Card, ktorá

prevádzkuje sieť platobných kariet „DISCOVER“ a „NOVUS“.130

4.8.1. Skutkový stav

Spoločnosť Morgan Stanley založila v Spojenom kráľovstve dcérsku spoločnosť

Morgan Stanley Bank International Ltd v roku 1999. Spoločnosť Visa International ju v roku

2000 informovala, že nie je oprávnená stať sa súčasťou siete kariet Visa pre región Európska

únia. Spoločnosť Visa argumentovala vlastnými štatútmi spoločnosti, konkrétne pravidlom

2.12 (b), ktoré bolo oznámené aj Európskej komisii. Toto pravidlo uvádza: „ak to umožňuje

uplatniteľná právna úprava, správna rada (vrátane regionálnych rád a členov skupiny)

neprijme za člena uchádzača, ktorého považuje za konkurenta spoločnosti“.131

Spoločnosť Moragn Stanley podala v zmysle čl. 3 nariadenia Rady č. 17/1962 sťažnosť

Európskej komisii v apríli 2000, pre porušenie čl. 101 a 102 TFEU. Počas správneho konania,

Morgan Stanley a spoločnosť Visa dosiahli zmier. Obsahom zmieru bolo, že Visa pripustil

Morgan Stanley do svojej platobnej schémy a dohodlo sa o stiahnutí sťažnosti podanej

Komisii. Komisia ale dospela k záveru, že má legitímny záujem prijať rozhodnutie, ktorým

uloží sankciu za protisúťažné správanie. V októbri 2007 bola spoločnosti Visa International

udelená pokuta vo výške 10,2 milióna EUR. 14. Apríla Všeobecný súd potvrdil pokutu. Tento

prípad je zaujímavý aj tým, že spoločnosť Morgan Stanley podala žalobu aj na Najvyšší súd

Anglicka a Welsu (High Court of Justice – England and Wales), ktorá sa týkala tej istej veci

a išlo o private enforcement práva hospodárskej súťaže. 21. septembra 2006 bola dosiahnutá

dohoda medzi Morgan Stanley a Visou, v ktorej Visa uznala Morgan Stanely za člena Visa

Europe. Konanie pred súdom bolo zastavené a Morgan Stanley stiahla svoju sťažnosť, ktorú

podala Európskej komisii. I napriek tomu, že súkromnoprávne vymáhanie (private

130 Stibbe, Herbert Smith LLP. 2011. Visa Europe: General Court upholds the fine for excluding Morgan Stanley from the Visa system. In Competition law e-bulletin (Developments in April 2011) [cit. 2012-08-11]. Dostupné na internet: < http://www.stibbe.be/assets/competition%20newsletter%202011_04.htm#C>. 131 Rozhodnutie T-461/07 Visa Europe a Visa International Service v Komisia [2012] ods. 6.

63

enforcement) bolo pred britským súdom ukončené Komisia považovala za nutné v dôvodu

legitímneho záujmu pokračovať v konaní.132

Pre definovanie relevantného trhu Komisia rozdelila poskytované služby v rámci

relevantného trhu do troch odlišných skupín a to:

- služby poskytované sieťou platobných kariet finančným inštitúciám, v rámci ktorých si

konkurujú rôzne siete platobných kariet,

- služby poskytované bankami, ktoré vydali platobné karty ich držiteľom

- služby akvizície transakcií poskytovaných obchodníkom.133

4.8.2. Argumentácia strán

Medzi hlavné argumenty spoločnosti Visa bolo, že spoločnosť Morgan Stanley mohla

vstúpiť na akvizičný trh tým, že by uzavrela „fronting dohodu“ s finančnou inštitúciou, ktorá

už je členom Visa. Frontingová dohoda je definovaná nasledovne

„Komisia definovala fronting dohodu tak, že ide o dohodu uzatvorenú za

okolností, keď člen Visa, frontingový partner, skončil svoju afiliačnú činnosť

u obchodníkov a koná iba ako sprostredkovateľ medzi Visa a treťou osobou –

akvizítorom, ktorý sa označuje aj ako faktický akvizítor, ktorý preberá zodpovednosť

takmer za všetky časti akvizičnej služby a nesie riziko týkajúce sa výkonov príjmov

obchodníka.“134

Uzatvorenie frontingovej dohody je prvkom ekonomického a právneho kontextu, ktorý

treba zohľadniť pri posudzovaní skutočnej a konkrétnej možnosti vstúpiť na predmetný trh

a konkurovať usadeným podnikom v zmysle podmienok, za ktorých sa realizuje hospodárska

súťaž na predmetnom trhu. Integrácia na trhu, ktorá by bola na predmetnom trhu nerealistická,

alebo teoretická, nemôže byť zohľadnená. Podľa rozhodnutia Komisie frontingová dohoda

132 Stibbe, Herbert Smith LLP. 2011. Visa Europe: General Court upholds the fine for excluding Morgan Stanley from the Visa system. In Competition law e-bulletin (Developments in April 2011) [cit. 2012-08-11]. Dostupné na internet: < http://www.stibbe.be/assets/competition%20newsletter%202011_04.htm#C>. 133 Rozhodnutie T-461/07 Visa Europe a Visa International Service v Komisia [2012] ods. 16. 134 Ibid. ods. 24.

64

nezaručuje v praxi banke ako Morgan Staneley požadovanú „efektívnosť na integráciu na trhu

a nepredstavuje pre ňu náhradné riešenie za akvizíciu vo vlastnom mene“135.

Pri posudzovaní možnosti frontingovej dohody Komisia postupovala podľa týchto

argumentov:

1. Frontigové dohody sa nepoužívajú v prípade veľkých medzinárodných bánk

2. Prostredníctvom frontingovej dohody spoločnosť Morgan Stanley nemohla realizovať

stratégiu založenú na integrácii akvizičných a emisných činnostiach.

3. Ťažkosti Morgan Stanley nájsť frontigového partnera.

4. Komplexnosti na dodatočných nákladoch vzniknutých týmto typom akvizície.136

Podľa názoru Komisie samotný fronting partner má určité povinnosti voči spoločnosti

Visa a tieto povinnosti sú zdrojom obmedzení pre faktického akvizítora. Spoločnosť Visa

tvrdila, že podľa interného poriadku Visa sa rozsah povinností neuplatňuje na faktických

akvizítorov. Avšak Visa podľa stanoviska súdu nedostatočne vysvetlila úlohu faktického

akvizítora a frontigového partnera. Čo sa týka dodatočných nákladov, ktoré vznikajú pri

frontingovej dohode Komisia uviedla:

„... pokiaľ ide o dodatočné náklady vzniknuté akvizíciou prostredníctvom fronting

dohody, Komisia odkazuje na okolnosť, že faktický akvizítor musí nielen poskytnúť

odmenu fronting partnerovi za nákup jeho akvizičného portfólia, ale bol takisto povinný

zaplatiť aj poplatky.“137

Preto podľa Komisie podmieňovať vstup na trh frontingovou dohodou je kritérium

naviac, ktoré musí subjekt splniť, aby mohol poskytovať služby a vytvára bariéru pre vstup na

trh. Na druhej strane spoločnosť Visa tvrdí, že aj každý nový subjekt, ktorý vstupuje na

akvizičný trh má náklady s vyhľadávaním klientely a v poplatkoch, ktoré platí faktický

akvizítor svojmu frontigovému partnerovi je zahrnuté aj prenechanie klientely zo strany

frontigového partnera. Všeobecný súd akceptoval sčasti názor, že platby vykonané fronting

partnerovi odmeňujú takisto poskytnuté služby sprostredkovania a zodpovedajú aspoň časti

jeho nákladom, ktoré nemusí znášať člen Visa vstupujúci priamo na akvizičný trh. Avšak súd

135 Ibid. ods. 86. 136 Ibid. ods. 89. 137 Ibid. ods. 102.

65

aj plne potvrdil názor Komisie, „že akvizícia prostredníctvom frontingovej dohody je

komplexnejšia a nákladnejšia než akvizícia ako člen Visa“138.

Visa takisto tvrdila, že Komisia aplikovala nesprávne právne posúdenie, vzhľadom na

to, že sa zamerala na zabezpečenie hospodárskej súťaže na vyššej úrovni, ako je efektívnosť,

čo nepredstavuje cieľ ZFEÚ. Súd zamietol tento argument vzhľadom na to, že na základe

ustálenej judikatúry je potrebné pri vyšetrovaní podmienok súťaže prihliadať nielen na

existujúcu aktuálnu súťaž medzi podnikmi, ale aj na potenciálnu súťaž.139

Visa ďalej tvrdila, že Komisia nedostatočne preukázala, že by bola spoločnosť Morgan

Stanley potenciálny konkurent. Komisia podľa žalobkyne nezohľadnila potenciálnu

hospodársku súťaž vyplývajúcu z cezhraničných akvizítorov. Komisia v tomto prípade

vychádzala z názoru, že „okrem Morgan Stanley deväť finančných inštitúcií usadených

v Spojenom kráľovstve mohlo byť považovaných za potenciálnych konkurentov“140. Zámer

Morgan Stanley začleniť sa do predmetného trhu nie jediným prvkom, z ktorého Komisia

vychádzala, že Morgan Stanley je potenciálnym konkurentom. Dôvod prečo sa žalobkyne

snažili spochybniť pozíciu spoločnosti Morgan Stanley ako konkurenta je ten, že: „Podnik

teda nemožno považovať za potenciálneho konkurenta, ak jeho vstup na trh nezodpovedá

realistickej ekonomickej stratégii.“ (pozri rozsudok EasyJet v. Komisia T-177/04) Komisia

celkovo vychádzala z dvoch téz pri posudzovaní spoločnosti ako konkurenta:

1. Zámer spoločnosti Morgan Stanley začleniť sa na trh

2. Schopnosťou spoločnosti Morgan Stanley začleniť sa na trh.

Pre posúdenie subjektu ako konkurenta je preto potrebné kumulatívne splnenie oboch

kritérií. Kritika spoločnosti Visa o údajnom neexistujúcom zámere spoločnosti Morgan

Stanley začleniť sa do predmetného trhu bola zamietnutá. Súd v tejto súvislosti uvádza, že

„... keďže byť členom Visa bolo predpokladom na vstup na akvizičný trh,

nemožno vyvodiť závery z toho, že nebolo prijaté opatrenie, ako napríklad realizácia

stratégie vstupu zo strany Morgan Staneley pred jeho pristúpením k Visa 22. septembra

2006. V tejto súvislosti a bez toho, aby bolo potrebné preveriť, či Komisia porušila

kritériá použité v rozsudku BaByliss/Komisia, ...,? na ktorý odkazujú žalobkyne,

138 Ibid. ods. 104. 139 Ibid. ods. 115. 140 Ibid. ods. 148.

66

postačuje uviesť, že okolnosti tejto veci sa líšia od okolností, na základe ktorých bol

vyhlásený uvedený rozsudok.“141

Ďalej v tejto veci žalobkyne žiadajú prípadné zníženie pokuty a odvolávajú sa na

rozhodnutie Komisie vo veci MasterCard (vec COMP/34.579). Argumentácia spoločnosti

Visa v tomto smere je rozdelená do troch základných oblastí:

1. Porušenie zásady rovnosti zaobchádzania a právnej istoty, nedostatok odôvodnenia.

2. Porušenie povinností prijať napadnuté rozhodnutie v primeranej lehote.

3. Nezohľadnenie existujúcej neistoty o tom, či sporné správanie predstavuje

porušenie.142

Všetky tri hlavné argumenty boli Všeobecným súdom zamietnuté.

4.8.3. Závery súdu

Frontingové dohody. Ako bolo už uvedené vyššie, možnosť frontingových dohôd ako

spôsob začlenenia sa do predmetného trhu na základe uzatvorenia fronting dohody s členom

Visa, je „prvkom ekonomického a právneho kontextu, ktorý treba prípadne zohľadniť vtedy,

keby predstavovali skutočnú a reálnu možnosť spoločnosti Morgan Stanley vstúpiť na trh

a konkurovať usadeným podnikom“143. Súd potvrdil v tejto veci argument Komisie a uviedol,

že frontingové dohody predstavujú nerealistický a len teoretický vstup na trh, vzhľadom na

problémy s nájdením frontigového partnera a vzhľadom na rastúce náklady. Trojstranná

štruktúra frontingovej dohody vytvára pre spoločnosť Morgan Stanley nevýhodnejšiu pozíciu

ako ostatní súťažitelia na trhu.

„ Z príkladov fronting dohôd uvedených v napadnutom rozhodnutí, ale aj tých,

ktoré poskytli žalobkyne, vyplýva, že takéto dohody sa v zásade uzatvárajú s faktickými

akvizítormi, už prítomnými na akvizičnom trhu – finančnými inštitúciami, alebo

spoločnosťami spracúvajúce transakcie , a ich cieľom teda nie je umožniť vstup nového

141 Ibid. ods. 177. 142 Ibid. ods. 200. 143 Ibid. ods. 83.

67

konkurenta na predmetný trh, ale skôr posilniť konkurenčné postavenie tých, ktorí na

tomto trhu už sú“ 144

Frontingové dohody sú preto výhodnejšie pre spoločnosti spracovávajúce transakcie

a nie pre priamych súťažiteľov v bankovom sektore.145 Súd potvrdil takisto argument Komisie,

že akvizícia v rámci frontingovej dohody je komplexnejšia a drahšia ako akvizícia v postavení

člena Visa.146 Zvýšenie nákladov vstupu na trh sa môže odraziť napr. v cenách poskytovaných

služieb, kde by mal súťažiteľ výraznú nevýhodu. Komisia v tejto veci uznala, že okrem ceny

sa dá konkurovať kvalitou služieb a existenciou jednoduchých a lacných postupov pre

obchodníkov. Avšak pre tento trh je typický vysoký stupeň koncentrácie a preto je vhodná

určitá konsolidácia trhu smerom k zvýšeniu počtu súťažiteľov na trhu. Všeobecný súd v tejto

súvislosti uvádza:

„Hoci totiž môže časť platených poplatkov naozaj zodpovedať nákladom, ktoré by

aj tak znášal člen Visa vstupujúci priamo na akvizičný trh, Komisia mohla oprávnene

usúdiť, že platby vykonané fronting partnerovi odmeňujú takisto poskytnuté služby

sprostredkovania a zodpovedajú aspoň sčasti nákladom, ktoré nemusí znášať člen Visa

vstupujúci priamo na akvizičný trh.“147

Konštatovanie Komisie, že akvizícia prostredníctvom frontingovej dohody je

nákladnejšia sa preto nezakladá na nesprávnom posúdení, ako uvádza Všeobecný súd.

Test efektívnosti. Všeobecný súd v tejto veci uviedol, že analýza Komisie nebola

z právneho hľadiska nesprávna vzhľadom na to, že podľa ustálenej judikatúry skúmanie

podmienok súťaže nemusí byť založené len na aktuálnej súťaži, ale aj na potenciálnej súťaži.

Ako sa uvádza aj v judikatúre Všeobecného súdu, cieľ práva hospodárskej súťaže nie je len

chrániť záujmy súťažiteľov a spotrebiteľov, ale aj ochrana štruktúry trhu a preto Všeobecný

súd rozpracoval koncept potenciálnej súťaže, kde je trh založený na efektívnosti, napriek

tomu, že trh je koncentrovaný. Čo sa týka aktuálnej hospodárskej súťaže, tak trh sa vyznačoval

144 Ibid. ods. 91. 145 Ibid. ods. 92 146 Ibid. ods. 95. 147 Ibid. ods. 104.

68

vysokou mierou koncentrácie. Čo sa týka potenciálnej súťaže Komisia posudzovala to, že trh

sa vzťahuje hlavne na veľké banky, alebo na veľké medzinárodné spoločnosti, ktoré

spracúvajú transakcie, ktoré by boli schopné dosiahnuť takú veľkosť, aby sa stali súťažiteľmi

súčasných akvizítorov.148 Súd preto v súvislosti so zabránením vstupu ďalšieho konkurenta na

trh uvádza:

„... Vzhľadom na charakteristiku predmetného trhu, Komisia mohla oprávnene

dospieť z záveru, že vstup nového subjektu by umožnil zintenzívniť existujúcu

hospodársku súťaž na trhu typickom vysokým stupňom koncentrácie. V dôsledku toho

používanie výrazu „možnosť zintenzívniť hospodársku súťaž“ v odôvodneniach č. 187

a 200 napadnutého rozhodnutia nie je nesprávne, ako uvádzajú žalobkyne.“149

Stupeň hospodárskej súťaže existujúci na predmetnom trhu. Všeobecný súd potvrdil

analýzu Európskej Komisie, kde sa uvádza, že hospodárska súťaž v oblasti akvizície transakcií

je koncentrovaná na veľké banky a to aj vzhľadom na povahu tohto finančného sektora.

Dostatočnú mieru zisku je možné v tejto oblasti dosiahnuť pri transakciách s vysokým

obratom, vzhľadom na to, že hlavný príjem sa vypočítava vo forme percenta z hodnoty

vykonaných transakcií. Súd takisto uviedol, že spoločnosti Morgan Stanley boli uložené iné

kritériá na to, aby mohla poskytovať služby na trhu.

Potenciálny a aktuálny stupeň hospodárskej súťaže. Komisii bolo žalobcami vyčítané,

že pri posudzovaní hospodárskej súťaže z hľadiska aktuálneho a potenciálneho, nebol

dostatočne braný do úvahy cezhraničný aspekt. Súd v tejto súvislosti uviedol, že podmienky

súťaže na jednotlivých trhoch členských štátov nie sú dostatočne homogénne na to, aby

cezhraničné akvizície vytvárali konkurenčný vplyv na súťažných hráčov na trhu. Preto,

posúdenie potenciálnej súťaže musí byť uskutočnené voči spoločnostiam aktívnym, pre tento

prípad, len na Britskom trhu, na ktorom spoločnosť Morgan Stanley chcela poskytovať svoje

služby. V súvislosti s kritériom potenciálneho konkurenta súd uviedol:

148 Stibbe, Herbert Smith LLP. 2011. Visa Europe: General Court upholds the fine for excluding Morgan Stanley from the Visa system. In Competition law e-bulletin (Developments in April 2011) [cit. 2012-08-11]. Dostupné na internet: < http://www.stibbe.be/assets/competition%20newsletter%202011_04.htm#C>. 149 Rozhodnutie T-461/07 Visa Europe a Visa International Service v Komisia [2012] ods. 131.

69

„Okolnosť, že Komisia uznala, že hospodárska súťaž na predmetnom trhu nie je

„neefektívna“, jej nebráni sankcionovať správanie, ktoré by mohlo vylúčiť

potenciálneho konkurenta z tohto trhu. Jednak článok 81 ES smeruje, podobne ako iné

pravidlá hospodárskej súťaže uvedené v Zmluve, nielen k ochrane záujmov účastníkov

hospodárskej súťaže, alebo spotrebiteľov, ale aj k ochrane štruktúry trhu a tým

hospodárskej súťaže ako takej, takže Komisia sa mohla platne opierať o vysoký stupeň

koncentrácie na relevantnom trhu. Jednak analýza účinkov sporného správania na

potenciálnu hospodársku súťaž nemôže byť podmienená skúmaním stupňa aktuálne

existujúcej hospodárskej súťaže na predmetnom trhu. Takéto odôvodnenie by bolo

v rozpore s ustálenou judikatúrou, ktorá stanovuje, že podmienky hospodárskej súťaže

na danom trhu sa skúmajú s prihliadnutím nielen na aktuálnu konkurenciu, ktorú

vytvárajú podniky už prítomné na predmetnom trhu, ale aj na potenciálnu

konkurenciu.“150

„Pokiaľ ide o právne kritériá, ktoré sa majú uplatňovať na účely preverenia, či

podnik predstavoval potenciálneho konkurenta na predmetnom trhu, Komisia musí

preveriť, či by v prípade neuplatnenia sporného pravidla na základe článku 81 ods. 1 ES

existovali skutočné a konkrétne možnosti, aby sa táto spoločnosť začlenila do uvedeného

trhu a súťažila s podnikmi, ktoré sú na ňom etablované. Takéto preukázanie nesmie

spočívať v jednoduchom predpoklade, ale musí byť potvrdené skutkovými okolnosťami,

alebo analýzou štruktúry relevantného trhu. Podnik teda nemožno považovať za

potenciálneho konkurenta, ak jeho vstup na trh nezodpovedá realistickej ekonomickej

stratégii. Z toho nevyhnutne vyplýva, že hoci zámer podniku začleniť sa do trhu je

eventuálne relevantný na účely preverenia, či ho možno považovať za potenciálneho

konkurenta na uvedenom trhu, podstatný prvok, na ktorom sa musí zakladať takéto

posúdenie, je jeho schopnosť začleniť sa do uvedeného trhu.“151

Tým, že spoločnosť Visa odmietla pripustiť nového konkurenta na trh, tým výrazne

konala v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže a toto konanie bolo jasne Všeobecným

150 Rozhodnutie T-461/07 Visa Europe a Visa International Service v Komisia [2012] ods. 121. 151 Rozhodnutie T-461/07 Visa Europe a Visa International Service v Komisia [2012] ods. 166.

70

súdom označené ako konanie obmedzujúce hospodársku súťaž. Súd uložil spoločnosti Visa

pokutu vo výške 10,2 milióna EUR. Tento rozsudok posilnil pozíciu Európskej Komisie pri jej

postupe voči konaniu obmedzujúcom hospodársku súťaž aj v sektore finančných služieb.

4.9. Právna úprava platobných služieb v Slovenskej republike

Na Slovensku je od decembra 2009 platný Zákon o platobných službách č. 492/2009

Z.z. vydaný v nadväznosti na smernicu Európskeho parlamentu a rady 2007/64/ES

o platobných službách na vnútornom trhu. Na rozdiel od predošlého zákon sa zaoberá

problematikou finančných služieb oveľa podrobnejšie a je kladený dôraz na zjednotenie

a zjednodušenie poskytovania a používania platobných služieb v rámci EÚ, takisto je kladený

väčší dôraz na transparentnosť poskytovania služieb, na informovanosť používateľov

a v neposlednom rade zvyšuje ochranu spotrebiteľa.

Slovenský zákon o platobných službách napríklad definuje platobný systém, ako systém,

„ktorý zabezpečuje vykonávanie príkazov na základe zmluvy uzatvorenej medzi

účastníkmi platobného systému a spoločných ?? ustanovených týmto zákonom a podľa

spoločných pravidiel a postupov vydaných prevádzkovateľom platobného systému pre

prevádzkovanie platobného systému. Platobný systém kontroluje formálnu správnosť

a úplnosť odovzdávaných dát pri prevodoch.“

Cieľom SEPA rámca pre platobné karty je, aby platobné karty vydané bankami podľa

štandardov SEPA, boli použiteľné a prijímané za rovnakých podmienok vo všetkých krajinách

v rámci SEPA. V súvislosti s 1. fázou tohto implementačného plánu boli naplnené požiadavky

stanovené SEPA rámcom pre platobné karty do konca roka 2011. Túto požiadavku bolo

možné dosiahnuť vydávaním a akceptovaním platobných kariet pod značkou SCF

kompatibilnej kartovej schémy. Na slovenskom trhu pôsobia v súčasnosti takéto vyhovujúce

schémy, napríklad pod značkou spoločnosti VISA a MasterCard.

71

Ďalšia slovenská legislatíva v oblasti finančných služieb, týkajúca sa hlavne oblasti

dozoru, je Zákon o Národnej banke Slovenska č. 566/1992 Zb., kde je uvedené, že Národná

banka Slovenska vykonáva dohľad nad finančným trhom. Takisto Národná bank Slovenska

vykonáva aj devízový dohľad podľa osobitných predpisov, dohľad nad poskytovaním

platobných služieb a platobnými systémami podľa osobitných predpisov (§ 36 a 37 Zákona

o Národnej banke Slovenska).

Činnosť bánk je priamo upravená Zákonom o bankách č. 483/2001 Z.z. Čo sa týka

dohľadu, tak v § 6 zákona je uvedené, že činnosť bánk a pobočiek zahraničných bánk podlieha

dohľadu vykonávaného Národnou bankou Slovenska (ďalej len „NBS“). NBS preskúmava

a hodnotí organizáciu riadenia, rozdelenie zodpovednosti, prijaté stratégie, zavedené systémy

a postupy pri výkone povolených bankových činností, informačné toky a riziká, ktorým banka

alebo pobočka zahraničnej banky je alebo môže byť vystavená, pričom súčasne overuje ich

dostatočné krytie vlastnými zdrojmi financovania. NBS takisto rozhoduje o udelení

bankového povolenia

Samotný dohľad nad finančným trhom je upravený Zákonom o dohľade nad finančným

trhom č. 747/2004 Z.z. V rámci integrácie dohľadu nad finančným trhom bol zákonom

zrušený Úrad pre finančný trh a jeho kompetencie kompletne prevzala NBS.

„Cieľom integrovaného dohľadu nad finančným trhom je prispievať k stabilite

finančného trhu ako celku, ako aj k bezpečnému a zdravému fungovaniu finančného trhu

v záujme udržiavania dôveryhodnosti finančného trhu, ochrany klientov a rešpektovania

pravidiel hospodárskej súťaže.“

Podľa zákona o dohľade nad finančným trhom sa rozoznáva dohľad na mieste a dohľad

na diaľku nad dohliadanými subjektmi v oblasti bankovníctva, kapitálového trhu,

poisťovníctva a dôchodkového sporenia. Ďalšia dôležitá kompetencia NBS je povoľovacia

činnosť. Zákon okrem iného ešte upravuje súčinnosť pri vykonávaní dohľadu medzi štátnymi

orgánmi a medzi orgánmi štátnej a územnej samosprávy. Hlavný zdroj pri zostavovaní úloh

dohľadu nad finančným trhom v oblasti bankovníctva bola Smernica Európskeho parlamentu

a Rady 2006/48/ES o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií a Smernica

72

Európskeho parlamentu a Rady 2006/49/ES o kapitálovej primeranosti investičných

spoločností a úverových inštitúcií.

Ďalšie relevantné zákony sú Zákon o cenných papieroch a investičných službách č.

566/2001 Z.z. a Zákon o ochrane vkladov č. 118/1996 Z.z.

73

V. Voľný pohyb kapitálu a bankový dohľad

Článok 65 ods. 1, písm. b) ZFEÚ obsahuje špecifické ustanovenie ohľadne dohľadu nad

finančným trhom:

„1. Ustanovenia článku 63 majú bez toho, aby boli dotknuté práva členských

štátov:

b) prijať všetky potrebné opatrenia, najmä v oblasti daňového systému a dohľadu

nad finančnými inštitúciami, aby sa zabránilo porušovaniu vnútroštátnych predpisov,

alebo stanoviť postupy na ohlasovanie kapitálových pohybov na štatistické, alebo

správne účely, alebo prijať opatrenia, ktoré možno odôvodniť verejným záujmom či

verejnou bezpečnosťou.“

Toto znenie bolo pôvodne spomenuté v takisto v Smernici č. 88/361/EHS, ktorou sa

vykonávali ustanovenia Zmluvy o slobode pohybu kapitálu (čl. 67 – znenie pred

Amsterdamskou novelou), toto ustanovenie sa vzťahuje, ako je uvedené vyššie na dohľad

v daňovej oblasti a v oblasti finančného sektora. V ZFEÚ sa nič podobné nenachádza vo

vzťahu k slobode usadiť sa a podnikať. Zoznam „potrebných opatrení“, ktoré môžu byť prijaté

je všeobecne formulovaný a nie je vyčerpaný, Súdny dvor Európskej únie sa hlavne zaoberal

záležitosťami zahrňujúcimi zdaňovanie. Ako bolo spomínané už na začiatku práce, oblasť

finančného trhu nie je úplne preskúmaná a definovanú judikatúrou SD EÚ, hoci ZF EÚ

a Smernica o bankách č. 2006/48/EC často spomína dohľad nad finančným trhom. Bazilejský

výbor pre bankový dohľad uviedol, že „úloha dohľadu je zaistiť, aby banky fungovali

bezpečným a dôveryhodným spôsobom a aby udržiavali dostatočný kapitál a rezervné fondy

dostatočné pre udržanie prípadných rizík v ich podnikaní a aby dostatočný a efektívny

bankový dohľad by mal byť v prospech verejného blaha, ktoré nemôže byť vždy poskytnuté

trhom a spolu s efektívnou makro-ekonomikou politikou majú prispievať k stabilite

v krajine.152 V tejto súvislosti SD EÚ poukázal na rozhodnutie vo veci Panagis Pafitis153,

152 Bazilejský výbor pre bankový dohľad, Základné princípy pre efektívny bankový dohľad (1997).

74

v ktorom sa uvádza, že „úvahy týkajúce sa ochrany záujmov sporiteľov a vo všeobecnosti

rovnováha šporiaceho systému vyžaduje prísne pravidlá dohľadu, aby sa zabezpečila

kontinuita a stabilita bankového systému“154. V rozhodnutí Peter Paul155, ktoré sa týkalo

zodpovednosti národnej autority voči jednotlivcovi za zlyhanie pri dohľade nad úverovou

inštitúciou, súd uviedol: „je vylúčené, aby vnútroštátne orgány dohľadu nad úverovými

inštitúciami mohli mať v prípade nedostatočného dohľadu zodpovednosť voči

jednotlivcom“156. Súd ďalej uvádza: „táto právna úprava je založená na dôvodoch

spočívajúcich v komplexnosti bankového dohľadu, v rámci ktorého sú orgány povinné

ochraňovať množstvo záujmov, konkrétnejšie aj záujem na stabilite finančného systému“157.

V tomto istom prípade uviedol aj Generálny Advokát, že

„opatrenia dohľadu vo všeobecnosti ... neslúžia iba záujmom vkladateľov, a už

vôbec nie záujmom vkladateľov dotknutej úverovej inštitúcie. Účelom opatrení dohľadu

je zabezpečiť, aby úverové inštitúcie plnili svoje povinnosti. Pred prijatím opatrení

dohľadu musí dôjsť k dôkladnému zváženiu mnohých záujmov, pri ktorom môžu byť

záujmy konkrétnych vkladateľov v rozpore so záujmami iných vkladateľov, alebo

konkrétnymi verejnými záujmami. Ochrana iných záujmov ako sú záujmy vkladateľov,

takých, ako je záujem na fungujúcom bankovom systéme, dokonca zásadne bráni tomu,

aby sa brali do úvahy iba záujmy vkladateľov.“158

5.1. Rozhodnutie vo veci Fidium Finanz

Hoci nie je až tak veľa judikatúry pre limitovanie dohľadu v kontexte princípu voľného

pohybu kapitálu, názor generálnej advokátky Stix-Hackl vo veci Fidium Finanz dal možnosť

bližšej interpretácií výnimiek v čl. 67 ZFEÚ. Európska Komisia v tejto veci takisto uviedla, že 153 Rozhodnutie C-441/93 Panagis Pafitis a ostatný v. Trapeza Kentrikis Ellados [1996]. 154 Ibid. ods. 49. 155 Rozhodnutie C-222/02 Peter Paul a i. v. Spolková republika Nemecko [2004]. 156 Ibid. ods. 44. 157 Ibid. ods. 44. 158 Návrhy generálnej advokátky Christine Stix-Hackl vo veci C-222/02 Peter Paul a i. v. Spolková republika Nemecko [2004].

75

investície v rámci Európskej únie v sektore finančných služieb, spolu s ostatnými výnimkami,

by mali byť ohraničené takým istým spôsobom a za takých istých podmienok, ako akékoľvek

iné obmedzenia. Avšak stanovisko Európskej komisie nebolo prijaté súdom, vzhľadom na to,

že súd zamietol aplikáciu ustanovení ZFEÚ o slobodnom pohybe kapitálu. Vec Fidium Finanz

sa týkala pravidiel, ktoré tvorili súčasť nemeckého práva ohľadom dohľadu nad podnikmi,

ktoré vykonávajú bankové transakcie a ponúkajú finančné služby.159 Nemecký súd žiadal od

SD EÚ, v prejudicionálnom konaní, odpoveď na otázku či podnik, ktorý je usadený mimo

Európskej únie (v tomto prípade vo Švajčiarsku), ktorý poskytuje úvery obyvateľom

členského štátu, sa môže odvolávať na voľný pohyb kapitálu, alebo sa na získavanie klientov,

poskytovanie a vykonávanie takýchto finančných služieb vzťahuje len slobodné poskytovanie

služieb.160

V tomto prípade súd rozhodol nasledovne:

„Vnútroštátna úprava, podľa ktorej členský štát na výkon činnosti poskytovania

úverov v rámci podnikateľskej činnosti na jeho území spoločnosťou usadenou v treťom

štáte vyžaduje predchádzajúce povolenie, a podľa ktorej sa takéto povolenie musí

zamietnuť najmä vtedy, ak uvedená spoločnosť nemá svoje ústredné sídlo, alebo

pobočku na tomto území, zasahuje prevažne do výkonu slobodného poskytovania

služieb v zmysle čl. 49 a nasl. ES. Spoločnosť usadená v treťom štáte sa nemôže

odvolávať na tieto ustanovenia.“161

5.2. Rozhodnutie vo veci Komisia v. Rakúsko

V kontexte slobody poskytovania služieb, súd zvažoval aj to, že udržanie dobrej

reputácie národného finančného sektora môže znamenať výnimku zo slobody poskytovania

finančných služieb v zmysle naliehavého právneho záujmu a to v rozhodnutí vo veci Alpine

159 Kerjean S., 2008 The Legal Implications of the Prudential Supervisory Assessment of Bank Mergers and Acquistions under EU Law. ECB Legal Working Paper Series. 160 Rozhodnutie C-452/04 Fidium Finanz [2006], čl. 20. 161 Ibid. – znenie rozsudku

76

Investment (C – 384/93). V konaní Komisia v. Rakúsko (C – 270/06)162 bola viac objasnená

definícia a rozsah obmedzenia slobody pohybu kapitálu, ako aj limity výnimiek zo ZFEÚ

v bankovom sektore. Komisia mala za to, že ustanovenie rakúskeho federálneho bankového

zákona, ktoré požaduje od určitých inštitúcií prepojených s centrálnou inštitúciou ukladá

povinnosť ponechať na účte ich centrálnej inštitúcie likvidné rezervy vo výške určitej

percentuálnej sadzby ich vkladov, čo týmto úverovým inštitúciám bráni umiestniť likvidné

prostriedky v iných európskych finančných inštitúciách, porušuje ustanovenie ZFEÚ. Podľa

Komisie táto zákonná povinnosť bráni bankám umiestniť podstatnú časť ich likvidného

majetku v iných európskych úverových inštitúciách a bráni im pri cezhraničných transakciách

do iných členských štátov v získaní vyšších výnosov, ako sú tie, ktoré im poskytuje centrálna

inštitúcia.163

Podľa právnej doktríny, súd zohľadňuje aktuálne, alebo potenciálne účinky obmedzení

slobody pohybu kapitálu a súd neaplikuje de minis princíp. Spolu so širokou definíciou

rozsahu slobody pohybu kapitálu, definícia obmedzení môže zahŕňať veľmi široký rozsah

situácií. Napríklad v rozhodnutí vo veci Gronfeldt (C – 436/06) súd uviedol, že

„rozdielne zaobchádzanie podľa miesta investovania kapitálu má ten účinok, že

odradzuje akcionárov od investovania jeho kapitálu do spoločnosti usadenej v inom štáte

a má rovnako obmedzujúci účinok vzhľadom na spoločnosti usadené v iných štátoch

v rozsahu, v ktorom vytvára pre tieto spoločnosti prekážku pre získavanie kapitálu“164

V rozhodnutí vo veci Skatteverket súd uviedol:

„opatrenia zakázané podľa článku 56 ods. 1 ZES ako obmedzenie pohybu kapitálu

sú takisto tie, ktoré môžu odradiť od investovania v niektorom členskom štáte osoby,

ktoré nemajú v tomto štáte bydlisko, alebo odradiť osoby s bydliskom v tomto členskom

štáte od investovania v iných štátoch.“165

162 Žaloba bola podaná 20. Júna 2006 a konanie bolo ukončené uznesením zo dňa 11. septembra 2008 z dôvodu, že Komisa vzala svoj návrh späť. 163 Kerjean S., 2008 The Legal Implications of the Prudential Supervisory Assessment of Bank Mergers and Acquistions under EU Law. ECB Legal Working Paper Series. str. 32. 164 Rozhodnutie C-436/06 Gronfeldt v Finanzamt Hamburg – Am Tierpark [2007], čl. 14. 165 Rozhodnutie C-101/05 Skatteverket v. A [2007], čl. 40.

77

V rozhodnutí vo veci Meilicke súd v súvislosti s daňovou legislatívou uviedol:

„daňová právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, môže odradiť daňovníkov dane

z príjmov s neobmedzenou daňovou povinnosťou v Nemecku od investovania svojho

kapitálu do spoločnosti so sídlom v iných členských štátoch. Naopak táto právna úprava

môže mať obmedzujúci účinok vo vzťahu k týmto spoločnostiam v tom, že tvorí

prekážku výplaty kapitálu v Nemecku v neprospech uvedených spoločností. Pokiaľ sú

totiž dividendy, ktoré nemajú pôvod v Nemecku, zdaňované menej výhodným

spôsobom ako dividendy vyplácané spoločnosťami so sídlom Nemecku, akcie

spoločnosti so sídlom v iných členských štátoch sú pre investorov s bydliskom

v Nemecku menej atraktívne ako akcie spoločností, ktoré majú sídlo v tomto členskom

štáte.166

Vo veci Komisia v. Rakúsko (C-270/06) daná reštrikcia môže byť oprávnená v prípade,

ak sa týka čisto internej situácie štátu. Výlučne interná situácia znamená, že všetky hodnotené

skutočnosti sa týkajú výlučne jedného členského štátu. Okrem toho predmetná legislatíva

nesmie byť diskriminačná a musí sa týkať občanov všetkých členských štátov únie a v zmysle

ZFEÚ musí ovplyvňovať obchod v rámci Európskej únie, len v takom prípade môžu súdy

Európskej únie interpretovať úniové právo. Podľa Komisie „sporné ustanovenia rakúskeho

spolkového zákona nemožno odôvodniť dôvodmi výslovne uvedenými v čl. 58 ZES a ani

dôvodmi ochrany spotrebiteľa, alebo inými naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu“167.

Rakúsko v tejto veci tvrdilo, že povinnosť ponechať na účte ich centrálnej inštitúcie

likvidné rezervy v určitej výške, je potrebné pre ochranu spotrebiteľa. Komisia v tejto veci

uviedla, že pravidlá na ochranu spotrebiteľov v bankovom sektore už existujú v iných

rakúskych zákonoch a podľa Komisie je možné použiť menej reštriktívne spôsoby pre

zabezpečenie dostatočnej likvidity, ktoré by neporušovali slobodu pohybu kapitálu. Podľa

Komisie pravidlá, ktoré boli Rakúskom prijaté sú skôr kontraproduktívne voči ochrane

spotrebiteľa, pretože znemožňujú investovať bankám ich likvidné rezervy do iných členských

166 Rozhodnutie C-292/04 Meilicke v. Finanzamt Bonn-Innenstadt [2007], ods. 23 a 24. 167 Žaloba podaná 20. Júna 2006, C-270/06 Komisia v. Rakúsko.

78

štátov, čo by v niektorých prípadoch mohlo byť pre spotrebiteľa výhodnejšie a bolo by to

v prospech spotrebiteľa. Ďalej Komisia tvrdí, že neexistujú žiadne dôkazy o tom, že

insolvencia niektorej z primárnych bánk by viedla k reťazovej reakcií a vyvolala by paniku

u spotrebiteľov, ktorí majú svoje vklady v iných primárnych bankách. Tento katastrofický

scenár nie je presvedčivý už z toho dôvodu, že porovnateľné systémy v iných členských

štátoch si vystačia aj bez zákonom stanovenej povinnosti vkladu a už mnohé roky stabilne

fungujú bez toho, aby tam dochádzalo k sériovým bankovým krízam.168

V januári 2008 bol rakúsky bankový zákon zmenený a Komisia sa rozhodla vziať žalobu

späť. Po tejto modifikácii, banky majú stále povinnosť pripojiť sa k jednotnému systému

likvidnej kompenzácie a udržiavať likvidné rezervy, ale tieto rezervy môžu byť držané aj

v inej banke v EÚ za predpokladu, že táto banka poskytne hotovosť lokálnym bankám

v prípade potreby. Na základe vyššie uvedeného je sloboda usadzovania sa a hlavne sloboda

pohybu kapitálu dostatočný základ pre napadnutie pred súdom legislatívy týkajúcej sa

úverových inštitúcií. 169

5.3. Konanie v bankovom sektore iniciované Komisiou.

Niektoré pokusy európskych bánk nadobudnúť úverové inštitúcie z iných členských

štátov boli často blokované národnými inštitúciami dohľadu. V niektorých prípadoch pri

cezhraničných splynutiach a zlúčeniach boli iniciované 2 hlavné dôvody pre konania170:

1. pre porušenie slobody pohybu kapitálu a právom usadiť sa (čl. 63 a čl. 49 ZFEÚ)

2. pre porušenie ustanovení Nariadenia o koncentrácií medzi podnikmi (č. 139/2004)

168 Kerjean S., 2008 The Legal Implications of the Prudential Supervisory Assessment of Bank Mergers and Acquistions under EU Law. ECB Legal Working Paper Series. str. 33. 169 Ibid. str. 34. 170 Ibid.

79

5.4. Rozhodnutie vo veci Champalimaud

Rozhodnutie vo veci Chapalimaud/ Banco Santander Central Hispano (BSCH)171 je

zaujímavé tým, že je to prvý významný prípad, kedy národné autority odporovali cezhraničnej

akvizícií v EÚ finančnom sektore. V júni 1999, BSCH a pán António Champalimaud

notifikovali Európsku Komisiu, v zmysle Nariadenia Európskej Komisie o fúziách,

o transakcii, pri ktorej by BSCH nadobudlo 40%tný podiel kapitálu v dvoch holdingových

spoločnostiach spoločnosti AC Group a p. Champalimaud by nadobudol 1,6%tný podiel

v BSCH. Tieto holdingové spoločnosti vlastnili väčšinový podiel v poisťovacej spoločnosti

Mundial Confianca, ktorá vlastnila viacero portugalských bánk. Výsledok transakcie by bola

spojená kontrola nad touto skupinou finančných inštitúcií vykonávaná BSCH a p.

Champalimaudom. Opatrenia prijaté Portugalskými autoritami v roku 1999, ktoré mali za

následok vetovanie akvizície kontrolných podielov v podnikoch Champalimaudovej skupiny

a následne pozastavenie určitých hlasovacích práv, mali za následok aj to, že Komisia

iniciovala konanie pre porušenie Zmluvy o fungovaní únie a to ustanovení o slobode

usadzovania sa a slobode pohybu kapitálu. Portugalské autority argumentovali tým, že

účastníci transakcie nenotifikovali portugalské úrady a takáto transakcia je aj v rozpore

s portugalskými zákonmi. Portugalské autority ďalej uviedli, že nedostatok jasnosti

a transparentnosti skupiny, ako dôsledok transakcie, by mali negatívny dosah na krátkodobú

a dlhodobú stabilitu poisťovní a takisto ďalší dohľad nad finančnou skupinou by bol oveľa

komplikovanejší.172

Komisia považovala portugalské opatrenia za nedostatočne odôvodniteľné

a disproporčné. Ďalej, portugalské autority porušili európske právo pretože (a) administratívne

rozhodnutie o vetovaní transakcie bolo prijaté 24 hodín po tom čo bolo o poslednej dohode

notifikované portugalské ministerstvo; (b) dotknuté strany nemali priestor poskytnúť

dostatočné informácie na svoju obhajobu, alebo zmeniť charakter transakcie, tak aby

vyhovoval zákonným podmienkam; (c) jasný dôvod vetovania transakcie nebol stranám ani

oznámený; (d) dôvod zásahu portugalských autorít bola ochrana národných ekonomických

171 Rozhodnutie Komsie zo dňa 20. Júla 1999 týkajúce sa konania podľa čl. 21 Nariadenia Rady 4064/89 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi. Rozhodnutie č. IV/M.1616-BSCH/A. Champalimaud. 172 Kerjean S., 2008 The Legal Implications of the Prudential Supervisory Assessment of Bank Mergers and Acquistions under EU Law. ECB Legal Working Paper Series. str. 35.

80

záujmov; (e) obmedzenie hlasovacích práv pre obchodné podiely bolo disproporčné a nebolo

súdne preskúmateľné.173

5.5. Rozhodnutie vo veci Antonveneta

Tento prípad sa týkal pokusu prevziať dve talianske banky, jedná sa o prípady

BBVA/BNL a ABN AMRO/Antonveneta. Talianska dozorná autorita v týchto prípadoch bránila

tejto transakcia a Komisia prešetrovala slobodu pohybu kapitálu a slobodu práva usadzovať sa

pre zahraničných EÚ investorov, ktorí chcú získať domáce banky. Hoci táto transakcia bola

notifikovaná Európskej Komisii, podľa talianskeho práva mala byť akvizícia ohlásená aj

talianskej národnej banke, ktorá úmyselne zdržiavala vydanie schválenia a takisto odmietala

schváliť zvýšenie kapitálu a emisiu ďalších cenných papierov. 174

Komisia v tejto veci uviedla, že talianskej právnej úprave chýba právna istota v konaní

a to práve tým, že kritéria pri posudzovaní sú nastavené pomerne všeobecne a nie sú určené

žiadne špecifické kritériá pre posudzovanie podobných akvizícií a pre vykonávanie dohľadu.

Komisia takisto uviedla, že tieto pravidlá sú nastavené tak všeobecne, že sa môže stať situácia,

kedy dozorná autorita odmietne autorizáciu napríklad aj z takého dôvodu ako je „stabilita

štátneho zriadenia“. Následne bola v Taliansku prijatá zmena zákona, ktorá upravila pravidlá

a Komisia následne zastavila ďalšie konanie. 175

5.6. Rozhodnutie vo veci UniCredito/BPH

Ďalšie rozhodnutie z bankového sektora je rozhodnutie vo veci UniCredito/BPH,

týkajúce sa konania poľskej dozornej autority voči talianskej banke UniCredito pri autorizácii

173 Ibid. 36 174 Ibid. 36 175 Ibid.

81

hlasovacích práv voči ich podielu v tretej najväčšej poľskej banke BPH, ktorá bola zlúčená

s bankou UniCredito ako výsledok splynutia UniCreditu s HVB skupinou. Poľská banková

dozorná autorita požadovala od UniCreditu vyplnenie dodatočnej dokumentácie pre

vykonávanie ich hlasovacích práv v BPH banke, ktorá patrila do HVB skupiny. Napriek tomu,

že splynutie UniCreditu a HVB bolo schválené Európskou Komisiou podľa Nariadenia

o fúziách, poľská vláda požadovala, aby UniCredit predala svoj podiel v BPH a to z dôvodu,

že UniCrediti porušila konkurenčnú klauzulu zahrnutú v privatizačnej zmluve uzavretú medzi

poľskou finančnou správou a UniCredtitom, podľa ktorej UniCredit nadobudla väčšinový

podiel v privatizovanej poľskej banke Pekao SA (Pekao).176

Podľa tejto konkurenčnej klauzuly, UniCredit nesmie investovať do iných poľských

entít, ktoré by mohli byť potenciálni súťažitelia s Pekao na poľskom trhu. Podľa Komisie

konkurenčná klauzula bola neospravedlniteľná prekážka slobodnému pohybu osôb (právom

usadiť sa). Po niekoľkých mesiacoch vyšetrovania a po politickom tlaku zo strany poľskej

vlády a parlamentu poľská dozorná banková autorita nakoniec prijala rozhodnutie autorizujúce

Unicredito vykonávať riadne hlasovacie právo nad BPH. Zatiaľ počas roku 2006 bola

dosiahnutá formálna dohoda medzi Unicredito a Poľským ministerstvom financií, ktorej

cieľom, podľa poľských autorít, bolo zaistiť aby BPH zostala nezávislá banka na poľskom

trhu. Ďalším cieľom dohody bolo takisto odstrániť akékoľvek rozpory medzi poľským

Ministerstvom financií a UniCredito, alebo HVB v súvislosti s privatizačnou zmluvou.177

V prípade Champalimaud/BSCH a UniCredito/BPH, Komisia iniciovala konanie pre

porušenie pravidiel o koncentrácií a pre porušenie ustanovení Zmluvy o fungovaní Európskej

únie (sloboda pohybu kapitálu a právo usadiť sa). Vo veci UniCredito/BPG sa začalo konanie

pred súdom č. T-41/06 Poľsko v Komisia, konanie bolo však v tomto prípade zastavené. Vo

veci Champalimaud/BSCH bola dosiahnutá dohoda medzi podnikmi, Komisiou

a Portugalskými autoritami, čo viedlo k stiahnutiu podanej žaloby. Vo všetkých týchto

prípadoch Komisia zamietla obozretné vykonávanie dozoru nad finančným trhom ako

argument pri bránení v cezhraničných investíciách bankám, ktoré pochádzajú z inej členskej

krajiny. 178

176 Ibid 37. 177 Ibid 38 178 Ibid.

82

Argumenty ako verejný záujem na stabilite bankového finančného/bankového systému,

ochrana integrity a dobrej povesti domáceho finančného sektora, efektívny dohľad finančných

inštitúcií, alebo aj ochrana majiteľov vkladov, alebo minoritných akcionárov boli väčšinou

zamietnuté a to hlavne v prípadoch, kde je očividná diskriminácia medzi zahraničnou

a domácou bankou. 179

K zvýšeniu transakcií v bankovom sektore v Európskej únii výrazne prispela takisto aj

mena euro. Práve operácie na bankovom trhu a operácie na kapitálovom trhu ukazujú jasný

znak zvýšenej integrácie. Významnú zmenu priniesla tzv. banková smernica č. 2006/48/EC,

ktorá sčasti kodifikovala ustálenú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Smernica okrem

iného napríklad uvádza, že členské štáty môžu namietať akvizíciám a transakciám

v bankovom sektore a to v prípade vykonávania tzv. obozretného dohľadu. Následne boli

prijaté aj ďalšie smernice, ktoré upravovali pravidlá pri poskytovaní cezhraničných služieb

v sektore finančných služieb a to napríklad smernica týkajúca sa inštitúcií poskytujúcich

poisťovacie služby, alebo ďalej smernica týkajúca sa zvýšenia podielov vo finančnom sektore

(Smernica č. 2007/44/ES). Významným poradným orgánom Rady Európskej únie v sektor

finančných služieb je práve Rada pre hospodárske a finančné záležitosti (ECOFIN), ktorý je

rozhodovacím orgánom pre ekonomické a finančné otázky.

179 Ibid.

83

VI. Záver

Finančný sektor je jednou z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich sa oblastí aj po právnej

stránke, kde jednotlivé právne inštitúty prechádzajú rôznym vývojom a mení sa aj aplikačná

prax. Táto práca popísala začiatky vývoja sektora finančných služieb v právnej oblasti. Na

začiatku mali spoločnosti názor, že finančným službám patrí akési špecifické postavenie, ktoré

má mať výnimku. Súdny dvor Európskej únie tento názor vo viacerých judikátoch (ktoré sú

analyzované v tejto práci) vyvrátil a jasne určil, že akékoľvek zneužitie dominantného

postavenia a zakázané dohody sú jasným porušením práva hospodárskej súťaže.

Práca sa v hlavnej časti zamerala na rozhodnutia vo veci Visa a MasterCard, kde sa

analyzovali mnohostranné výmenné poplatky, ktoré sú de facto výsledok dohody bánk.

Viaceré národné protimonopolné úrady a takisto Európska komisia sa vyslovili, že dohody

o týchto poplatkoch sú v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže. Tento názor potvrdil aj

Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozhodnutí vo veci MasterCard. Rozhodnutie teda núti

spoločnosť MasterCard zrušiť tieto poplatky a takisto budú musieť rozhodnutie súdu

nasledovať aj iné platobné schémy. Spoločnosť MasterCard sa snažila poukázať v konaní na

možné výhody, ktoré prinášajú poplatky aj pre spotrebiteľov, avšak tieto argumenty boli

súdom zamietnuté.

Ďalej práca analyzovala niektorú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie týkajúcu sa

voľného pohybu kapitálu a slobody usadzovať sa, s čím takisto súvisia podnikateľské aktivity

aj v sektore finančných služieb. Práve aj v tejto oblasti fungujú určité systémy, ktoré majú

právne svoj unikátny význam a odopretie prístupu iným súťažiteľom bolo považované za

zneužitie dominantného postavenia. Jedná sa napríklad o prístup k systému zúčtovania

a vyrovnania v oblasti cenných papierov.

Práca v závere analyzovala sektor bankovníctva na základe relevantných rozhodnutí, kde

sa poukazuje na určité konanie zo strany bánk ale aj zo strany štátnych autorít na určité typy

konaní, ktoré sú obmedzujúce čo sa týka hospodárskej súťaže a stavajú prekážky pre základné

slobody platné v zmysle Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

84

Pri analyzovaní judikatúry bolo mojim cieľom zamerať sa na skutkovú stránku daného

prípadu, ďalej na argumentáciu, ktorú používali jednotlivé strany konania pri pojednávaní,

následne na závery súdu a aký bol celkový prínos daného rozhodnutia pre aplikačnú prax.

85

Bibliografia

Monografie:

1. Jones, A. – Sufrin, B. 2011. EU Competition Law: Text, Cases, and Materials. 4. vydanie. Oxford : Oxford University Press, 2011. 1287s. ISBN 978-0-19-957273-1.

2. Niels, G. – Jenkins, H. – Kavanagh, J. 2011 Economics for Competition Lawyers.

Oxford: Oxford University Press, 2011. 608 str. ISBN 978-0-19-958851-0. Odborné časopisy (vrátane elektronických publikácií):

1. Athanassious, P. 2008. Competition Law and the European Financial Services Sector: An Overview of Recent Developments. In International In-house Counsel Journal [online]. 2008, vol. 1, no. 3 [cit. 2012-04-19]. Dostupné na internet: <http://www.iicj.net/samplephoebusathanassiou.pdf>. ISSN 1754-0607.

2. Bolt W. – Schmiedel H. 2009. SEPA, efficiency, and payment card competition. In

DNB Working Paper [online] 2009 december, No. 239. [2012-05-10]. Dostupné na internete: <http://www.ecb.europa.eu/pub/pdf/scpwps/ecbwp1140.pdf>.

3. Jestaedt, J. – Pollard. M. 2010. The Application of European Competition Law in the

Financial Services Sector. In Journal of European Competition Law & Practice [online]. 2010, vol. 1, no. 4 [cit. 2012-04-23]. Dostupné na internete: <http://jeclap.oxfordjournals.org/content/1/4/348.full.pdf?keytype=ref&ijkey=4G8Lk7u4hTWeefv>.

4. Jones, A. – Sufrin, B. 2011. EU Competition Law: Text, Cases, and Materials. 4.

vydanie. Oxford : Oxford University Press, 2011. 1287s. ISBN 978-0-19-957273-1.

5. Kerjean S., 2008 The Legal Implications of the Prudential Supervisory Assessment of Bank Mergers and Acquistions under EU Law. ECB Legal Working Paper Series.

6. Magdalena Brenning, ‘Competition Policy in the Financial Services Sector’ (Speech at

the Law Society´s European Group, Brusel, 10 April 2003) <http://ec.europa.eu/competition/speeches/text/sp2003_010_en.pdf>.

7. Mauer, D. 2009. MIF – The EU Commission´s Perspective. In Compliance ú Business

& Partners / Clearit [online]. 2010 September. [cit. 2012-05-18]. Dostupné na internete: http://www.currency-iso.org/dl_tkicch_clearit45mif.pdf.

8. Renda, A. – Valiante, D. 2010. Legal and economic approach to tying and other

potentially unfair and aticompetitive commercial partices: focus on financial services.

86

In. Centre for European Policy Studies [online]. Február 2010. [cit. 2010-06-01]. Dostupné na internete: http://papers.ssrn.com/sol3/papers.cfm?abstract_id=1736555

9. Staikouras, C. – Wood, G. 2000. Competition and Banking Stability in the Euro Area:

The Cases for Greece and Spain. In Journal of European Competition Law & Practice [online]. 2000, vol. 1, no. 4, s. [cit 2012-03-31]. Dostupné na internete: <http://papers.ssrn.com/paper.taf?abstract_id=233911>

Legislatíva, stanoviská verejných autorít:

1. Commission White Paper of 1 December 2005 on Financial Services Policy 2005-2010 COM (2005); Green Paper on Financial Services Policy 2005-2010 COM (2005).

2. Európska centrálna banka, ‘Smernica o platobných službách’ (Tlačová správa, 24.

apríla 2007) <http://www.ecb.int/press/pr/date/2007/html/pr070424.sk.html>

3. Európska centrálna banka. 2009. Jednotná oblasť platieb v eurách (SEPA): SEPA brochure. Frankfurt nad Mohanom: Európska centrálna banka, 2009.

4. Európska komisia, ‘Commission fines eight Austrian banks in “Lombard Club” cartel case’ (Tlačová správa, 11 Jún 2002), <http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=IP/02/844&format=HTML&aged=0&language=EN&guiLanguage=en>

5. Európska Komisia, “Banking and Payment systems” Dostupné na internete:

<http://ec.europa.eu/competition/sectors/financial_services/enforcement_en.html> Pristup 10. maja 2012.

6. Európska Komisia, „Boj proti monopolom: Komisia zakázala spoločnosti MasterCard

vyberať v rámci EHP mnohostranné výmenné poplatky“ (Tlačová správa, 19. december 2007), <http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=IP/07/1959&format=HTML&aged=0&language=EN&guiLanguage=en> Prístup 18. mája 2012.

7. Európska komisia, „Commission exempts multilateral interchange fees for cross-

border Visa card payments“ (Press release, 24 Júla 2002) <http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=IP/10/1684&format=HTML&aged=0&language=EN&guiLanguage=en> Prístup 16. mája 2012.

8. Európska komisia, „Zhrnutie rozhodnutia Komisie z 8. decembra 2010 v konaní podľa článku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článku 53 dohody o EHP (Vec COMP/39.398 – VISA MIF)“ (Úradný vestník C 079 , 12/03/2011 S. 0008 – 0009). Dostupné na internete: < http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:C:2011:079:0008:01:SK:HTML>. Prístup 16. mája 2012.

87

9. ??Európska Komisia, Zhrnutie rozhodnutia Komisie z19. decembra 2007, ktoré sa týka konania podľa článku 81 Zmluvy o ES a článku 53 Dohody o EHP (Vec COMP/34.579 – MasterCard, Vec COMP/36.518 – EuroCommerce, Vec COMP/38.580 – Commercial cards) [oznámené pod číslom K(2007) 6474]. Dostupne na internete: <http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:C:2009:264:0008:01:SK:HTML> Prístup 9. mája 2012.

10. Národná banka Slovenska, ‘Oficiálny začiatok SEPA v krajinách eurozóny‘ (Tlačová

správa, 28. januára 2008) <http://www.nbs.sk/sk/informacie-pre-media/tlacove-spravy/detail-spravy/_oficialny-zaciatok-sepa/bc>

11. Národná banka Slovenska, Základné informácie o SEPA. Dostupné na internete:

<http://www.nbs.sk/sk/platobne-systemy/sepa>. Prístup: 10. mája 2012.

12. Office for Fair Trading, “ MasterCard agreement anti-competitive, rules OFT” (Press release, 6 September 2005) <http://www.oft.gov.uk/news-and-updates/press/2005/168-05> Prístup 23 máj 2012.

13. Office of Fair Traiding 2003. MasterCard interchange fees (Preliminary conclusions).

[online] [cit. 2012-05-10]. Dostupné na internete: < http://www.oft.gov.uk/shared_oft/reports/financial_products/oft634.pdf>.

14. Office of Fair Traiding 2003. MasterCard interchange fees (Preliminary conclusions).

[online] [cit. 2012-05-10]. Dostupné na internete: < http://www.oft.gov.uk/shared_oft/reports/financial_products/oft634.pdf>.

15. Out-law, „MasterCard will appeal anti-competitive ruling“ (Out-law.com, 6 September

2005) <http://www.out-law.com/page-6096> Prístup 23 máj 2012.

16. Rozhodnutie Komsie zo dňa 20. Júla 1999 týkajúce sa konania podľa čl. 21 Nariadenia Rady 4064/89 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi. Rozhodnutie č. IV/M.1616-BSCH/A. Champalimaud.

17. Smernica Európskeho Parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o

platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica 97/5/ES.

18. U.S. Securities and Exchange Commisssion, Churning (14.2.2012) Pozri:

http://www.sec.gov/answers/churning.htm

19. Zákon o bankách č. 483/2001 Z.z.

20. Zákon o cenných papieroch a investičných službách č. 566/2001 Z.z.

21. Zákon o dohľade nad finančným trhom č. 747/2004 Z.z.

88

22. Zákon o Národnej banke Slovenska č. 566/1992 Z.z.

23. Zákon o ochrane vkladov č. 118/1996 Z.z.

24. Zákon o platobných službách č. 492/2009 Z.z.

Judikatúra:

1. InfoCuria, „MasterCard a i. / Komisia Vec T-111/08“ (Judikatúra súdneho dvora)

2. National Bancard Corp. (NaBANCO) v. VISA U.S.A., Inc. 779 F. 2d 592 (11th Cir. 1986).

3. Návrhy generálnej advokátky Christine Stix-Hackl vo veci C-222/02 Peter Paul a i. v.

Spolková republika Nemecko [2004].

4. Rozhodnutie C-101/05 Skatteverket v. A [2007].

5. Rozhodnutie C-222/02 Peter Paul a i. v. Spolková republika Nemecko [2004].

6. Rozhodnutie C-292/04 Meilicke v. Finanzamt Bonn-Innenstadt [2007].

7. Rozhodnutie C-436/06 Gronfeldt v Finanzamt Hamburg – Am Tierpark [2007].

8. Rozhodnutie C-441/93 Panagis Pafitis a ostatný v. Trapeza Kentrikis Ellados [1996].

9. Rozhodnutie C-452/04 Fidium Finanz [2006].

10. Rozhodnutie T-112/99 Métropole television and others v. European Commission [2001] ECR II-2459.

11. Rozhodnutie T-328/03 O2 Nemecko GmbH a ostatní v. Európska Komisia [2006] ECR

I-1231.

12. Rozhodnutie T-461/07 Visa Europe a Visa International Service v Komisia [2012].

13. Rozsudok C-125/07 Erste Group Bank AG, predtým Erste Bank der österreichischen Sparkassen AG, a i. v. Komisia Európskych spoločenstiev [2009] ECR I-8681.

14. Rozsudok C-125/07 Erste Group Bank AG, predtým Erste Bank der österreichischen

Sparkassen AG, a i. v. Komisia Európskych spoločenstiev [2009] ECR I-8681.

15. Rozsudok C-125/07 Erste Group Bank AG, predtým Erste Bank der österreichischen Sparkassen AG, a i. v. Komisia Európskych spoločenstiev [2009] ECR I-8681.

89

16. Rozsudok C-45/85 Verband der Sachversicherer e.V. v. Komisia Európskych spoločenstiev [1987] ECR 405.

17. Rozsudok T-301/04 Clearstream Banking AG a Clearstream International SA v.

Komisia Európskych spoločenstiev [2009] ECR II-3155.

18. Žaloba podaná 20. Júna 2006, C-270/06 Komisia v. Rakúsko. Internetové stránky a iné zdroje:

1. http://curia.europa.eu/sk/actu/communiques/cp06/aff/cp060080sk.pdf

2. http://ec.europa.eu/competition/sectors/financial_services/enforcement_en.html

3. http://www.cdcp.sk/general/cinnost.php#predmet_cinnosti

4. MasterCard, „MasterCard Files Appeal of European Commission Decision“ (News Release), <http://www.mastercard.com/us/company/en/newsroom/pr_EC_Decision_Appeal.html> Prístup 18. mája 2012.

5. Stibbe, Herbert Smith LLP. 2011. Visa Europe: General Court upholds the fine for

excluding Morgan Stanley from the Visa system. In Competition law e-bulletin (Developments in April 2011) [cit. 2012-08-11]. Dostupné na internet: < http://www.stibbe.be/assets/competition%20newsletter%202011_04.htm#C>.

90

Koncové poznámky:

i Rozhodnutie C-172/80, Gerhard Züchner v. Bayerische Vereinsbank AG (ods. 7 – 9):

7 ALTHOUGH THE TRANSFER OF CUSTOMERS ' FUNDS FROM ONE MEMBER STATE TO ANOTHER NORMALLY PERFORMED BY BANKS IS AN OPERATION WHICH FALLS WITHIN THE SPECIAL TASK OF BANKS , PARTICULARLY IN CONNEXION WITH INTERNATIONAL MOVEMENTS OF CAPITAL , THAT IS NOT SUFFICIENT TO MAKE THEM UNDERTAKINGS WITHIN THE MEANING OF ARTICLE 90 ( 2 ) OF THE TREATY UNLESS IT CAN BE ESTABLISHED THAT IN PERFORMING SUCH TRANSFERS THE BANKS ARE OPERATING A SERVICE OF GENERAL ECONOMIC INTEREST WITH WHICH THEY HAVE BEEN ENTRUSTED BY A MEASURE ADOPTED BY THE PUBLIC AUTHORITIES .

8 AS TO ARTICLE 104 ET SEQ. OF THE TREATY, THOSE PROVISIONS IN NO WAY HAVE THE EFFECT OF EXEMPTING BANKS FROM THE COMPETITION RULES OF THE TREATY. THEY APPEAR IN CHAPTER 2 OF TITLE II OF THE TREATY, WHICH CONCERNS ' ' BALANCE OF PAYMENTS ' ' , AND ARE RESTRICTED TO STIPULATING THAT THERE MUST BE COORDINATION BETWEEN THE MEMBER STATES ON ECONOMIC POLICY , AND TO THAT END THEY PROVIDE FOR COLLABORATION BETWEEN THE APPROPRIATE NATIONAL ADMINISTRATIVE DEPARTMENTS AND THE CENTRAL BANKS OF THE MEMBER STATES IN ORDER TO ATTAIN THE OBJECTIVES OF THE TREATY.

9 IN THE LIGHT OF ALL THOSE CONSIDERATIONS THE OBJECTION RAISED BY THE DEFENDANT IN THE MAIN PROCEEDINGS MUST THEREFORE BE DISMISSED.

ii Rozhodnutie C-45/85, Verband der Sachversicherer e. V. v. Európska komisia (ods. 7): The applicant does not dispute that, in principle, the competition rules contained in Article 85 et. Seq. are applicable to the insurance industry. It maintains, however, referring to an expert´s report which it produced to the Court, that the Community competition rules cannot be applied to the insurance industry without restrictions ore reservations as long as the Council has failed to adopt special rules for their application to insurance. Article 87 (2) (c) of the EEC Treaty, by providing that the purpose of the provisions to be adopted by the Council to give effect to Articles 85 and 86 is to define, in various branches of the economy, the scope of Articles 85 and 86, imposes and obligation on the Council to temper the rigour of the prohibitions contained in the Treaty in so far is necessary to ensure the survival of certain areas of economic activity. Unlimited competition in the insurance industry would result precisely in an increased risk of some insurance companies going out of business in view of the special characteristics of that industry.