35

Lesson 3

Anatómia

Úvod

Vitajte v lekcii 3

V nasledujúcej lekcii sa oboznámime s vnútornou stavbou tela rýb. Popíšeme si

kostru rýb a osobitú pozornosť budeme venovať jednotlivým sústavam - svalovej,

nervovej, zmyslovej, tráviacej, vylučovacej, dýchacej, obehovej, rozmnožovacej a

endokrinnej sústave.

Čo by ste mali vedieť?

Pre úspešné zvládnutie tejto lekcie je potrebné absolvovanie predchádzajúcej

lekcie, ktorá bola zameraná na vonkajšiu stavbu tela rýb.

36

Oporná sústava - kostra

Kostra rýb a mihuľovcov

Táto kapitola pojednáva o kostre mihuľovcov a

rýb, ako o hlavnom opornom systéme tela.

Cieľom je poskytnúť podstatné informácie o

stavbe skeletu rýb a mihuľovcov, vysvetliť

základné pojmy a poukázať na špecifiká. Skelet

rýb plní jednak funkciu ochrannú, teda chráni

vnútorné orgány, jednak funkciu opornú -

upínajú sa naň svaly. Spolu so svalovou

sústavou je teda kostra základným funkčným

prvkom tzv. pohybového systému.

Kostra mihulí a rýb

Kostra mihulí je chrupavčitá a tvorí ju chorda (notochord), lebka a žiabrový (branchiálny) skelet. Lebka (Cranium) u rýb pozostáva z dvoch častí:

Neurokránium - mozgová časť lebky rýb, zachováva sa u jeseterov a parýb, u rýb osifikuje v tzv. osteokránium.

Viscerokránium (splanchnokránium) - tvárová časť lebky pozostáva z čeľustného, podjazylkového a žiabrových oblúkov.

Columna vertebralis - chrbtica tvorí súčasť tzv. osovej kostry a pozostáva zo stavcov (vertebrae). Stavce (Vertebrae) - tzv. (amficelné) dvojduté stavce rýb sú charakteristické priehlbinou z prednej i zadnej strany, majú telo (corpus) a výbežky (apofýzy), vytvárajú sa zo skeletogénneho tkaniva perichordu. Mihule nemajú vyvinuté stavce, majú iba chrupavčité neurálne oblúky. Stavce trupu rýb sa líšia od stavcov chvostovej časti. Rovnako sú modifikované a teda aj odlišné prvé stavce pripájajúce chrbticu k lebke. U kaprovitých rýb je predných 4-6 stavcov modifikovaných na tzv. Weberov aparát. Posledný chvostový stavec je taktiež modifikovaný v tzv. urostyl a je vytočený dohora. Kostra končatín - Spojenie kostry končatín (plutiev) s osovou kostrou je voľné. Pletenec prsných plutiev sa pripáje k lebke. Brušné plutvy sa pripájajú o tzv basipterygium, ktoré je voľné. Dorzálnu a análnu plutvu podopierajú kostičky

37

(pterygiofóry). Hemálne tŕne posledných chvostových stavcov sú sploštené v tzv hypuralia - tvoria oporu chvostovej plutvy. Notochord (Chorda) - chrbtová struna u mihulí obalená dvojvrstvovým obalom, vnútri má hrubostenné bunky vyplnené tekutinou so značným turgorom, je teda pevná a pružná (Baruš, Oliva et al. 1995). Weberov aparát - viď zmyslové orgány. Basipterygium - plochá trojuholníkovitá kosť, vzniká splynutím proximálnych pterygiofórov.

Príklad č. 1: Kostra rýb.

38

Príklad č. 2: Stavce ryby.

Príklad č. 3: Kostra hlavy rýb.

39

Svalová sústava

Svalová sústava rýb a mihuľovcov

Táto kapitola pojednáva o svalovej sústave mihuľovcov a rýb. Cieľom je poskytnúť

podstatné informácie o stavbe a členení svalstva rýb a mihuľovcov, vysvetliť

základné pojmy a poukázať na jednotlivé špecifiká. Hlavná funkcia svalov je v

umožnení aktívneho pohybu jedinca alebo časti jeho tela. Všetky svaly pospolu

tvoria svalovú sústavu. Podľa funkcie delíme svalstvo rýb a mihúľ na somatické

(telové) a útrobné (viscerálne). Svalovina rýb má mimoriadny význam i z hľadiska

výživy keďže sa jedná o dôležitú súčasť potravy človeka.

Hlavné charakteristiky svalstva rýb a mihuľovcov

Svalstvo mihulí tvoria svaly hlavy, trupu a vnútorných orgánov. Svalstvo trupu

tvorí bočný sval (Musculus parietalis) pozostávajúci z článkov myomér oddelených

prepážkami myoseptami. Nad bočným svalom od hlavovej smerom k brušnej

strane sa tiahne párový šikmý sval (Musculus obliguus). V chvostovej časti je

chvostový priečny sval (M. o. caudalis). Tieto svaly sú priečne pruhované.

Vodorovná prepážka (Septum horizontale) chýba. Hladké svaly sa nachádzajú v

útrobných orgánoch, tj. v stenách čreva a ciev.

Svalstvo rýb sa z hľadiska typu tkanív člení na priečne pruhované, hladké a

srdcový sval. Priečne pruhované svaly tvoria prevažne somatickú svalovinu, hladké

svaly - viscerálne (útrobné) svalstvo.

Somatické svalstvo rýb pozostáva z viacerých svalov patriacich do skupiny

priečne pruhovaných svalov. Svalstvo hlavy pozostáva zo svalov žiabrových

oblúkov a 6 očných svalov. Najmohutnejším svalom rybieho tela je bočný sval

(Musculus lateralis major). Tento je rozdelený vodorovnou prepážkou (Septum

horizontale) na dorzálnu (epaxiálnu) a dolnú (hypoxiálnu časť). Tvoria ho myoméry

v tvare ležatého W segmentované myoseptami. Nad vodorovnou prepážkou je

väčšinou prítomný bočný povrchový sval (M.lat. superficialis). Patrí medzi tzv.

červené svaly. Tieto sú osobitnou skupinou priečne pruhovaných svalov, majú

tenšie vlákna, sťahujú sa pomalšie no nepodliehajú tak rýchlo únave. Bočné svaly

majú hlavný význam pre pohyb rýb.

40

Útrobné svalstvo - je tvorené hladkými svalmi vnútorných orgánov, najmä

tráviacej, cievnej, vylučovacej a pohlavnej sústavy. Je riadené autonómnymi

nervami. Svojim pohybom napomáha pri tráviacich procesoch alebo pri

vypudzovaní pohlavných produktov (tzv. peristaltické pohyby).

Svalstvo plutiev - vzniklo odlúčením od bočného svalu. Je tvorené samostatnými

v protismere pracujúcimi svalmi. Jednak sú to vzpriamovače (musculi erectores) a

sklápače (m. depressores). Fixačné svaly (m. retractotes a m. protractores)

pomáhajú udržiavať plutvy v určitej polohe. U niektorých druhov (napr. lezce) sú

svaly prsných plutiev obzvlášť dobre vyvinuté, čo im napomáha pri lození po súši.

Iným príkladom sú druhy schopné vztyčovať tŕne prsných plutiev (sumčeky).

Podobne u lietajúcich druhov má svalstvo prsných plutiev, význam pri plachtení,

resp. pri aktívnom vyletovaní z vody.

Príklad č. 2: Somatická svalovina rýb.

Tráviaca a vylučovacia sústava

Tráviaca a vylučovacia sústava (ryby a mihule)

Rovnako ako u všetkých živočíchov, aj u rýb zahŕňa trávenie rozdrobenie potravy

na menšie kúsky, a ich rozklad na aminokyseliny, vitamíny, mastné kyseliny atď,

41

ktoré potom môžu byť použité na vytvorenie novej živej hmoty. Rozklad materiálu

sa nazýva anabolizmus, budovanie nového materiálu tzv katabolizmu a spolu tieto

dva procesy tvoria celý metabolizmus. Trávenie prebieha v tráviacom trakte, na

ktorý sa teraz spoločne pozrieme.

Zdroj: wordpress.com

Tráviaca sústava rýb I

Tráviaca sústava (TS) rýb pozostáva z ústnej dutiny, hltanu, pažeráka, žalúdka,

čreva, pylorických príveskov, análneho otvoru. Jednotlivé časti plnia pri trávení

svoju funkciu.

Ústa – tvar a veľkosť úst zodpovedá potravnému správaniu a typu potravy u

jednotlivých rýb. V ústnej dutine sa nachádzajú zuby, ktoré slúžia na zachytávanie

potravy.

Hltan – v mieste prechodu ústnej dutiny do hltana sa nachádzajú žiabrové paličky,

tvoriace žiabrový filter. Jeho úlohou je okrem iného aj filtrovať potravu, preto jeho

štruktúra závisí od spôsobu výživy (dravce – riedky, planktónožravé - hustý).

Pažerákové zuby na začiatku hltana u kaprovitých rýb slúži na rozomieľanie

potravy. Za hltanom sa nachádza krátky svalnatý pažerák.

Žalúdok – tvorí spolu s črevom vlastnú tráviacu sústavu. Podľa utvárania tráviacej

rúry poznáme niekoľko typov TS – lososovitý, ostriežovitý a šťukovitý typ majú silné

42

svalnaté žalúdky a pomerne krátke črevo. Kaprovitý typ – žalúdok nemá. Druhy

živiace sa rastlinnou potravou majú črevo niekoľkokrát dlhšie ako telo. U dravých

rýb začína trávenie potravy v žalúdku, potom pokračuje v čreve. U rýb bez žalúdka

sa trávenie začína v prednej časti čreva.

Tráviaca sústava rýb II

Tráveniu napomáhajú aj tráviace žľazy – pečeň, žlčník a pankreas, ktoré

produkujú tráviace enzýmy a šťavy. Pečeň okrem produkcie žlče plní funkciu

odbúravania toxických látok, a miestom kde prebiehajú procesy látkovej premeny.

Žlčník slúži ako zásobáreň žlče. Pankreas vylučuje šťavu s viacerými enzýmami.

Zdroj: eb.com

43

Vylučovacia sústava rýb

Vylučovaciu sústavu rýb tvoria párové

prvoobličky (mesonephros), ktoré sú odlišné od

obličiek vyšších stavovcov. Uložené sú v telovej

dutine pod chrbticou, takže vnikajú aj do

priehlbiniek stavcov. V ranom vývinovom štádiu

sa najprv vyvíjajú praobličky (pronephros), neskôr

ich funkciu preberie zadná, chrbtová časť

obličiek.

Nefróny - tvoria funkčnú časť obličiek. V nich sú

vytvorené kĺbka kapilár, v ktorých sa tvorí moč.

Vývodnými kanálikmi odvádza do močovodov,

ktoré sa pred močovým vývodom spájajú.

Niektoré ryby majú močový mechúr, ktorý

vyúsťuje buď spoločne s pohlavnými žľazami močopohlavným otvorom, alebo

samostatne za vyústením pohlavných žliaz.

Močom sa vylučujú produkty látkovej výmeny, predovšetkým dusík vo forme

močoviny. Okrem vylučovacej funkcie majú obličky aj krvotvornú funkciu - v prednej

časti sa tvoria červené krvinky, ďalej sú zásobárňou krvi a podieľajú sa na regulácii

osmotického tlaku. Na vylučovaní metabolických splodín sa podieľajú vo veľkej

miere aj žiabre. Ryby cez žiabre vylučujú okrem oxidu uhličitého aj podstatnú časť

metabolického dusíka, prevažne vo forme amoniaku a kyseliny močovej.

Tráviaca sústava mihúľ

Tráviaca sústava mihúľ je podobná tráviacej sústave rýb.

v ústnej dutine sa nachádza vychlípiteľný jazyk, slúžiaci ako "piest" - pri prisatí sa na korisť vzniká v ústnej dutine podtlak.

hltan má u dospelých jedincov vodorovnú prepážku, ktorá ho delí na hornú časť, ktorou prechádza potrava a dolnú časť, ktorá slúži na odvádzanie vody zo žiabrovych vačkov.

črevo je rovné, nachádza sa v ňom špirálová riasa - typhlosolis, ktorá zväčšuje plochu čreva.

pečeň má dva laloky, u lariev sa vytvára žlčový mechúr a žlčovod, ktoré v dospelosti miznú.

Zdroj: australianmuseum.net.au

44

na prechode prednej a strednej časti čreva vzniká pankreas, ktorý "vrastá" do pečene.

obličky mihúľ sú podlhovasté, s kanálikmi bez nefrostómov, prirastené k hornej strane pobrušnice. Na spodnej strane každej z nich je nerozdelený vývod „ureter“. Vývody oboch sa spájajú do malého močopohlavného sinusu za konečníkom.

Zdroj: mbbiology.wikispaces.com

45

Nervová a zmyslová sústava

Zmyslové orgány a nervová sústava rýb

Ryba ako každý živočích sa musí neprestajne

prispôsobovať meniacim sa životným podmienkam.

Všestranné informácie o vonkajšom prostredí a

zmenách, ktoré ňím prebiehajú, zabezpečujú

zmyslové orgány. Podnety z vonkajšieho

prostredia registrované zmyslovými orgánmi sa

sústreďujú a analyzujú v nervovej sústave, ktorá

súčasne zabezpečuje aj primeranú reakciu jedinca.

Nervová sústava I

Nervová sústava rýb je ešte pomerne jednoduchá,

zabezpečuje styk organizmu s prostredím a

súčasne reguluje činnosť vnútorných orgánov.

Člení sa na:

mozgomiechový systém,

- ústredná (centrálna) časť

- obvodová (periférna) časť

vegetatívny (autonómny) systém.

Nervová sústava II

Autonómna nervová sústava inervuje hladké svalstvo, cievy, žľazy orgánových

systémov, kožné žľazy a chromatofóry. Autonómny nervový systém je zložitá

časť obvodovej nervovej sústavy, má vlastné nervové uzly (gangliá) a s

ústrednou nervovou sústavou súvisí s početnými spojkami.

Ústrednú časť predstavuje mozog a miecha.

Mozog rýb je v pomere k telu malý, priemerne tvorí jeho hmotnosť len 0,1% z

hmotnosti tela. Skladá sa z 5 častí (obr.). Predný mozog je relatívne malý, bez sivej

46

mozgovej kôry a vpredu vzbieha do čuchových lalokov, nachádza sa v ňom

centrum čuchu. Medzimozog je v závislosti od druhu rôzne veľký, na jeho spodnej

časti sa nachádza hypofýza. Najviac vyvinutou časťou je stredný mozog s

výraznými očnými lalokmi, centrom zraku a rovnováhy. Zadný mozog plní funkciu

koordinačného centra. Poslednou časťou mozgu je predĺžená miecha. Miecha

prebieha v miechovom kanáli stavcov až ku koncu chvosta. Tvorí ju biela hmota

pozostávajúca z nervových vláken a vnútri sivá hmota nervových buniek.

Nervová sústava III

Obvodová nervová sústava pozostáva z mozgových a miechových nervov.

Mozgových nervov je 11 párov:

0. terminálny,

I. čuchový,

II. zrakový,

47

III. okohybný,

IV. kladkový,

V. trojklaný,

VI. odťahujúci,

VII. tvárový,

VIII. statoakustický

IX. jazylkovohltanový

X. blúdivý.

Počet párov miechových nervov súhlasí s počtom stavcov, tieto nervy inervujú

kostrové svalstvo. Miechové nervy vybiehajú z každého miechového segmentu.

Každý miechový nerv má na začiatku dva korene, senzitívny chrbtový a motorický

brušný. Prejavy vyššej nervovej činnosti rýb sú vzhľadom na nižší stupeň vývoja

centrálnej nervovej sústavy dosť obmedzené, ale aj tak sa rybám utvára určitá

pamäť a podmienené reflexy. Ryby si pomerne ľahko zapamätajú kŕmne miesto i

čas kŕmenia, reagujú na zvukový alebo svetelný signál, sprevádzajúci podávanie

krmiva. Určitou náhradou za nižšiu schopnosť nervovej sústavy rýb učiť sa

a zapamätať si zložitejšie veci sú zložité dedičné inštinkty, ktoré sa prejavujú najmä

pri neresových migráciách, svadobných obradoch, ukrývaní a ochrane ikier.

Zmyslová sústava - zrak, sluch a orgány rovnováhy

Zmyslové orgány prijímajú fyzikálne alebo chemické podnety (stimuly) z prostredia.

Zmeny teploty alebo dotyk sprostredkúvajú kožné receptory, zmeny intenzity a

kvality osvetlenia a zrakové vnemy orgány zraku, zvukové podnety prijíma vnútorné

ucho a orgán bočnej čiary. Chuťové a čuchové bunky zaznámenávajú chemické

podnety.

Zrak je hlavným orgánom väčšiny rýb. Oči sú prispôsobené vodnému prostrediu,

ktoré je často zakalené, vyznačuje sa rozptylom svetla, jeho malou intenzitou a

kontrastom. Oko nemá očné viečko, ale niektoré žraloky majú vyvinutú žmurku a

mugilovité (Mugilidae) a niektoré sleďovité (Clupeidae) majú vyvinuté tzv. tukové

viečka, ktoré sú priehľadné. Oko rýb nemá slzné žľazy a jeho zvlhčovanie

zabezpečujú slizové žľazy. Stavba oka rýb je podobná ako u vyšších stavovcov

(obr. Prierez okom ryby).

48

Orgánom sluchu a rovnováhy mihúľ a rýb je vnútorné ucho. Je uzavreté

v sluchových kapsulách zadnej časti lebky. Tvorí ho blanitý labyrint (bludisko).

Jednou jeho časťou sú tri polkruhovité na seba kolmé kanáliky vyplnené vnútornou

miazgou - endolymfou a uzavreté v chrupkovitom alebo kostennom puzdre, ktoré je

vyplnené vonkajšou miazgou - perilymfou. Druhou časťou labyrintu sú tri blanité

mechúriky, utriculus, sacculus a lagena. V mechúrikoch sú tzv. statické škvrny

(maculae staticae) tvorené vláskovitými bunkami, ktoré sú zakončením sluchového

nervu. Na statických škvrnách ležia polohové kamienky (statolity, otolity) vytvorené

z uhličitanu vápenatého. Sú tri: utriculith, sacullolith a lagaenolith.

49

Rovnovážnu funkciu zabezpečuje horná časť labyrintu, jeho stredný (oválny)

mechúrik s polkruhovitými kanálikmi, prijímanie zvukov zabezpečuje prevažne

spodná časť labyrintu, jeho spodný (okrúhly) mechúrik. Blanitý labyrint niektorých

rýb je spojený s plynovým mechúrom, a to buď priamo (Clupeidae), alebo nepriamo

prostredníctvom Weberovho aparátu (Cypriniformes). Plynový mechúr má funkciu

rezonátora a podstatne zvyšuje rozsah prijímaných zvukov.

Zmyslová sústava - čuch, chuť a hmat

Čuchovým orgánom rýb je čuchový vačok spojený s vonkajším prostredím nozdrami umiestnenými na hornej strane hlavy pred očami. Sliznatky a mihule majú nepárovú nozdru. Žraloky majú nozdry na spodnej strane rypáka. Každá nozdra je obyčajne predelená kožným záhybom na dve časti, do jednej voda priteká, druhou odteká. Výstelku čuchového vačku tvoríl lamelovitý epitel so zmyslovými bunkami. Z nich vedú nervové vlákna, ktoré sa spájajú do čuchových nervov. Čuchom sa ryby orientujú pri hľadaní potravy, rozoznávaní pohlavia a príslušníkov vlastného druhu i iných druhov. Čuch je tiež veľmi dôležitý pri migrácii. Ťažné lososovité, ale aj iné druhy si zapamätajú zápach rieky, v ktorej sa vyliahli a do ktorej sa v čase neresu vracajú (tzv. homing). Chuťovými orgánmi rýb sú početné chuťové pupene. Zložené sú zo zmyslových buniek s vláknitými výbežkami, ktoré sú obklopené

podpornými bunkami. Základňa zmyslových buniek je opradená koncami nervových buniek príslušných nervov. Chuťové pupene sú v ústnej dutine, na fúzoch, žiabrach, hlave, plutvových lúčoch a na povrchu tela. Hmatové podnety vnímajú ryby prostredníctvom citlivých buniek roztrúsených po celom tele. Najhustejšie sú rozmiestnené na koncoch pyskov, fúzov, na prednej strane hlavy, okolo žiabrových otvorov a na plutvách, v určitom množstve sa nachádzajú aj v ústnej dutine.

50

Orgán bočnej čiary

Špeciálnym zmyslovým orgánom rýb je bočná čiara, nazývaná aj ako prúdový orgán (linea lateralis). Je to orgán, pomocou ktorého sa ryby orientujú v prostredí. Jeho základom sú zmyslové telieska - neuromasty, ktoré zaznámenávajú vlnenie vody spôsobené odrazom od prekážok alebo pohybom iných objektov. V najjednoduchšom prípade sú neuromasty voľne uložené v koži. Vývojovo pokročilejšie ryby majú neuromasty uložené v ryhách a v osobitných kanálikoch. Neuromast je sústava zmyslových buniek zakončených vláskami. Mihule majú neuromasty uložené v malých hrboľčekoch na hlave a v niekoľkých radoch na tele. Chiméry a vývojovo nižšie žraloky ich majú v otvorených ryhách. Neuromasty jeseterov sú v kanálikoch a krátkych kostenných rúrkach v koži. Neuromasty väčšiny rýb sú v zatvorených kanálikoch vyplnených slizom a spojených s povrchom kratšími alebo dlhšími pravidelnými odbočkami, ktoré ústia pórami. Ryby so šupinami majú póry v nich (obr.).

Kanáliky na hlave tvoria zložitý systém, na bokoch sú kanáliky uložené v jednom

alebo viacerých radoch tiahnucich sa až k chvostovej plutve a niekedy aj na ňu.

Existuje viacero spôsobov utvárania bočnej čiary: 1. môže byť veľmi krátka

(Rhodeus sericeus), 2. môže zasahovať len do polovice tela (Pimephales

promelas), 3. môže byť prerušovaná (ostriežotvaré ryby z čeľade Scaridae), 4.

môže byť vo viacerých rovnobežných vetvách (ropušnicotvaré ryby z čeľade

Hexagrammidae), 5. môže byť aj roztrúsená vo viacerých segmentoch na väčšej

časti bokov (Esox).

51

Dýchacia a obehová sústava

Dýchajú ryby iba žiabrami? Akú úlohu pri dýchaní zohráva plynový mechúr, črevá,

koža? Čo tvorí obehovú sústavu rýb? Akú majú ryby teplotu krvi alebo frekvenciu

tepov srdca? Práve v tejto kapitole nájdete odpovede na tieto zaujímavé otázky.

Dýchacia sústava

Zdroj: nova-scientia.jecool.net

Dýchacia sústava

Dýchacími orgánmi rýb sú žiabre. Pri dýchaní rybám pomáha aj špeciálny,

nepárový orgán - plynový mechúr. Niektoré druhy rýb majú v zhoršených

podmienkach s nedostatkom rozpusteného kyslíka schopnosť využiť niektoré

pomocné formy dýchania.

Žiabre - sú umiestnené v žiabrovej dutine, na žiabrových oblúkoch v podobe

tenkých bohato prekrvených žiabrových lupienkov po oboch stranách zadnej časti

hlavy. Ich hlavná funkcia je prívod kyslíka do krvi, odvod CO2 a čpavku do

vonkajšieho prostredia. Významnú úlohu majú pri osmoregulácii. Pri dýchaní je

52

potrebné neustále oplachovanie žiabrových lupienkov prúdom vody, čo sa

zabezepčuje dýchacími pohybmi skriel.

Plynový mechúr - nepárový orgán rôzneho tvaru – jednokomorový (lososovité),

dvojkomorový (kaprovité). Určuje polohu tela, má hydrostatickú, rovnovážnu a u

kaprovitých a pĺžovitých rýb aj rezonančnú funkciu.

U rýb sa vyvinuli pomocné formy dýchania pomáhajúce prežívať v nepriaznivých

podmienkach. Kožné dýchanie u úhora (Anguilla anguilla). Kaprovité ryby dýchajú

pomocou prekrvenej sliznice ústnej dutiny. Črevné dýchanie je typické pre číka

(Misgurnus fossilis), ktorý vstrebáva kyslík sliznicou čreva. Tvorba nadžiaberného

orgánu umožňujúceho prijímať vzdušný kyslík (čeľaď sumčekovité), anaeróbne

štiepenie glykogénu u karasa, atď.

Obehová sústava

U rýb, mihúľ a drsnokožcov je uzavretá.

Tvorí ju srdce, žily, tepny a vlásočnice.

Srdce – umiestnené v prednej časti za

žiabrami, má jednoduchú stavbu, zo

spodnej strany a z boku je chránené

pletencom kostí lopatkového pásma.

Tvorí ho žilový splav, predsieň,

komora a tepnová guľa. Pravé ryby

majú tepnovú guľu nesťahovateľnú,

elastickú, meniacu objem pri sťahu a v

pokoji. Brušná aorta je pod žiabrami,

rozvetvuje sa do žiabrových tepien, ktoré

prechádzajú do žiabrových kapilár. V

žiabrach sa okysličená krv zbiera

žiabrovými tepnami a chrbtovou aortou odvádza do trupu a chvosta a krkavicami

do hlavy .

Krv rýb má veľmi rýchlu zrážanlivosť a je tvorená plazmou, erytrocytmi (červené),

leukocytmi (biele krvinky) a trombocytmi (krvné doštičky). Plazma je priehľadná.

Veľkosť oválnych erytrocytov je rôzna podľa druhu ryby.

53

Lymfatická sústava je tvorená cievami, kapilárami a lymfatickými uzlinami, v

ktorých prúdi lymfa (miazga). V chvostovej časti niektorých rýb (úhor, sumec) je tzv.

lymfatické srdce, rytmickými sťahmi tlačí lymfu do chvostovej žily. Lymfu tvorí krvná

plazma s leukocytami, ale chýbajú v nej erytrocyty.

Slezina je tmavočervený orgán patriaci ku krvnej a lymfatickej sústave, umiestnená

na pravej alebo ľavej strane tráviacej rúry. Má rôznu veľkosť a tvar podľa skupiny a

druhu rýb, môže byť trojhranná, pretiahnutá s nepravidelným okrajom. V slezine sa

tvorí a filtruje krv a podieľa sa na imunitnom systéme rýb.

Rozmnožovacia a endokrinná sústava

V tejto kapitole si bližšie popíšeme endokrinnú a pohlavnú sústavu rýb.

Rozmnožovanie rýb sa riadi inštinktami, ktoré sú pre každý druh špecifické. Preto

sa ryby odlišujú obdobím rozmnožovania, prostredím v ktorom prebieha, spôsobom

oplodňovania aj starostlivosťou o plôdik.

54

Endokrinná sústava

Endokrinnú alebo hormonálnu sústavu rýb tvoria žľazy s vnútorným vylučovaním

(sekréciou). Táto sústava, spolu s nervovou sústavou, reguluje činnosť všetkých

buniek tkanív a orgánov tela. Prebieha to prostredníctvom výlučkov - hormónov

týchto žliaz. Žľazy s vnútornou sekréciou nemajú vývody a hormóny sa do tela

dostávajú krvou. Najdôležitejšie sú hypotalamus, hypofýza a štítna žľaza.

V hypotalame sa tvoria hypotalamické hormóny, ktoré spúšťajú činnosť hypofýzy.

Hypofýza uvoľňuje hormóny kontrolujúce pohlavné dozrievanie, rast a sfarbenie

rýb. Štítna žľaza reguluje látkovú výmenu, má vplyv na biológiu ťažných druhov a

má vpyv aj pri premene lariev na mlaď.

Pohlavná sústava I

Pohlavnú sústavu rýb tvoria pohlavné žľazy - gonády a kanáliky odvádzajúce

pohlavné produkty. V gonádach sa tvoria pohlavné bunky - gaméty. Gonády samíc

sú vaječníky (ovaria), gonády samcov sú semenníky (testes). Vaječníky produkujú

vajíčka - ikry, semenníky produkujú spermie - mlieč. Väčšina rýb sú gonochoristy -

jedince s rozlíšením pohlavím. Obojpohlavnosť (hermafroditizmus) rýb sa vyskytuje

pomerne vzácne. Oplodnenie je vonkajšie (externé), u niektorých vnútorné (rod

Periophthalmus). Veľkosť vyliahnutých embryí dosahuje len niekoľko milimetrov.

Živia sa obsahom žĺtkového váčku. Larva sa síce už živí potravou poskytovanou

prostredím, v ktorom žije, ale ešte sa nepodobá na dospelého jedinca. Po určitom

čase sa larva mení - metamorfuje na mlaď, ktorá sa síce podobá na dospelého

jedinca, ale jej pohlavné orgány sa ešte len začínajú formovať. Väčšina druhov sa

neresí každoročne, sú však druhy, ktoré neres opakujú v dlhších periódach,

prípadne iba raz za život a po reprodukčnom akte hynú. Variabilita je aj v počte

reprodukčných cyklov v jednom roku. Niektoré sa rozmnožujú raz za rok, kým iné

viackrát do roka - dávkovitý neres.

55

Pohlavná sústava II

Gonády sú prevažne párové, druhotne však môžu splývať, prípadne jedna gonáda

redukuje. Nepárne gonády majú častejšie samice. Uložené sú v brušnej dutine pod

vonkajším okrajom obličiek. V čase rozmnožovania sú podstatne zväčšené a

vypĺňajú väčšiu časť brušnej dutiny. Na povrch tela gonády ústia samostatne na

urogenitálnej papile. V čase rozmnožovania je urogenitálna papila výraznejšia.

Papila samíc sa môže predlžovať do kratšieho (napr. ovsienka striebristá) alebo

dlhšieho (Lopatka dúhová) kladielka, niektoré druhy majú urogenitálnu papilu

samcov výraznejšiu (rod Cottus, Periophthalmus).

56

Zhrnutie Zopakujme si V tejto lekcii ste získali vedomosti a kostre a svaloch rýb. Máte za sebou aj prehľad všetkých sústav - nervovej, zmyslovej, tráviacej, vylučovacej, rozmnožovacej, dýchacej, cievnej alebo obehovej, endokrinnej.

Odporúčame Na doplnenie informácii je vhodné preštudovať si aj ďalšie materiály.

Doplnkové materiály

http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/jez.10124/pdf (Stavba žiaber u rýb)

http://www.google.cz/books?hl=en&lr=&id=10lElCT7v5wC&oi=fnd&pg=PA201&dq=lateral+line+in+fish&ots=iPp2Ca9U4o&sig=iMSXMAxYEsGsPCiXWvIRK9GOkxM&redir_esc=y#v=onepage&q=lateral%20line%20in%20fish&f=false (Funkcia bočnej čiary, e-kniha)