Systémové prekážky inkluzívneho vzdelávania v

SR

Zuzana Zimenová

Inkluzívne vzdelávanie: od teórie a politík k praxi Medzinárodný workshop OSF, 4.-5. december 2012, Bratislava

Inkluzívne vzdelávanie: celospoločenská výzva

Inkluzívne vzdelávanie nie je ornament, ktorým sa dá školský systém kde-tu ozdobiť. Buď sa zavedie ako základný princíp do všetkých škôl, čím sa od základu zmení ich charakter, alebo ostane iba na papieri.

Sila inkluzívneho vzdelávania spočíva v tom, že mení školu z miesta, kde sa všetkým deťom pomyselne navlieka rovnaké číslo jednotnej školskej uniformy na miesto, kde sa rešpektuje rôznorodosť ich potrieb a kde im učitelia dokážu ušiť vzdelávanie na mieru.

Inkluzívne vzdelávanie:zámery vlády

Strednodobá koncepcia rozvoja rómskej národnostnej menšiny v Slovenskej republike Solidarita – Integrita – Inklúzia 2008 – 2015

Stratégia SR pre integráciu Rómov do roku 2020

Revidovaný národný akčný plán Dekády začleňovania rómskej populácie 2005 - 2015 na roky 2011 – 2015

Správna cesta – Rómska reforma

Znepokojujúce otázky

Do akého školského systému chce vláda zaviesť inkluzívny vzdelávací model?

Má vôbec v tomto systéme inklúzia šancu na úspech?

Kde sú ukryté nástrahy a prekážky?

Ako sa dá zavedeniu inkluzívneho vzdelávania pomôcť?

Reforma školstva: cesta k akému modelu

vzdelávania?

Od tradičnej školy k modernej?

Od memorovania k tvorivému mysleniu?

Od jednotného vzdelávania k alternatívnym modelom?

Od centrálneho riadenia k autonómnym školám?

Od masového vzdelávania k individualizácii?

Ciele transformácie štátnej správy vo vyspelých demokraciách

V 90. rokoch minulého storočia sa začali postupne meniť princípy zabezpečovania služieb vo verejnom sektore

občan prestáva byť objektom v byrokratickej mašinérii a stáva sa klientom

prioritou je efektívne financovanie a zastavenie plytvania

narastá tlak na skvalitňovanie služieb

hľadajú sa mechanizmy na posilnenie verejnej kontroly

Charakteristické črty transformačného pohybu

Decentralizácia

Deregulácia

Privatizácia a outsourcing

Modernizácia manažmentu

Dôvody na zmenu tradičného byrokratického aparátu

Centralizovaná štátna správa s monopolným postavením a s vysokou mierou regulácie

„vzdialenosť“ od konečných klientov, nedostatočná verejná kontrola, absencia spätnej väzby

Direktívne riadenie zhora nadolneúmerne vysoký počet byrokratických postupov a nízka miera flexibilityprekrývanie úloh a duplicita činností

Hierarchické usporiadanie pozícií pracovníkov vo vnútri organizáciístriktné vymedzenie právomocí a povinností pracovníkovdemonštrovanie dôležitosti organizácií a motivácia k ich rozširovaniuorientácia pracovníkov na osobný kariérny postup

Financovanie organizácií na základe vopred stanoveného objemu finančných prostriedkov

absencia verejnej kontroly, plytvanie verejnými zdrojmi

Nová podoba inštitúcií verejnej správy

Pracujú v konkurenčnom prostredí a aktívne sa uchádzajú o klientov, ktorí majú možnosť voľby

Klientov vnímajú ako zákazníkov a ponuku služieb utvárajú na základe ich potrieb a preferencií

Rozvoľňuje sa v nich prísna hierarchická štruktúra nadriadenosti a podriadenosti, direktívne riadenie ustupuje, cení sa samostatnosť, tvorivý prístup k riešeniu problémov a tímová spolupráca

Zriaďujú sa samostatné, čiastočne alebo celkom autonómne pracoviská a agentúry

Na zabezpečenie niektorých služieb sa využíva outsourcing

Dôraz sa kladie na výkon a hodnotí sa kvalita výstupov

Miera financovania organizácií z verejných zdrojov závisí do značnej miery od konkrétnych výstupov

Vytvárajú sa verejne dostupné rebríčky kvality jednotlivých poskytovateľov

verejných služieb

Naštartovanie systémových zmien

v postsocialistických krajinách Výnimočná spoločenská atmosféra, očakávanie zásadných zmien vo všetkých oblastiach verejného života

Odhodlanie vládnych elít uskutočniť systémové reformy (reforma vzdelávania je jednou z priorít)

Inšpirácia zahraničnými skúsenosťami

Priama podpora spoločenskej transformácie zo strany vyspelých demokratických krajín

Ohrozenia systémových reforiemv postsocialistických krajinách

Chýbal základný kameň úspešnej transformácie – stabilná a rozvinutá štruktúra štátnej správy s kvalifikovanými úradníkmi

Nedostatok skúseností s komplexnými systémovými zmenami

Častá zmena politických reprezentácií – nestabilita, chaos

Absencia mechanizmov spätnej väzby za účelom potrebných korekcií

Mentálne uviaznutie ľudí v tradícii dominantnej úlohy centrálne regulovanej štátnej správy

Nedôvera verejnosti voči zmenám, ktoré sa od tejto tradície odchyľujú

Dôvody zlyhávania systémových reforiem

v postsocialistických krajinách Absencia širokej verejnej diskusie o potrebe zmeny a všeobecnej spoločenskej zhody na hlavných reformných cieľoch

Absencia podnetnej odbornej diskusie o konkrétnych návrhoch na zmeny

Absencia premysleného uceleného strategického konceptu, v ktorom jednotlivé kroky na seba nadväzujú a vytvárajú synergický efekt

Náhodný výber jednotlivých reformných prvkov, pri ktorom prevládajú ideologické argumenty nad racionálnymi

Inšpirácia zahraničnými skúsenosťami bez porozumenia kontextu krajiny, z ktorej pochádzajú a bez rešpektovania kontextu krajiny, do ktorej sa zavádzajú

Nevhodná kombinácia navzájom nekompatibilných reformných opatrení

Rezignácia na procesy spätnej väzby a následných korekcií

Dôsledky nedôsledných reforiemv postsocialistických krajinách

Do praxe sa implementujú iba jednoduché, rýchlo uskutočniteľné opatrenia, na komplexné prístupy spoločnosť rezignuje

Problémy sa riešia kumulovaním nových problémov

Namiesto zoštíhlenia byrokratického aparátu a zjednodušenia byrokratických činností sa na staré byrokratické postupy vrstvia nové

V krízových momentoch nastáva regresia a volanie po návrate tradičných, známych štruktúr

Reforma školského systému v SR

Ucelené reformné koncepty na úrovni ministerstva školstva Duch školy (1990)Konštantín (1994)Milénium (1999)

Čiastkové koncepcie na úrovni ministerstva školstva, riešiace jednotlivé segmenty školského systému

Akčné plány na úrovni vlády, reagujúce na aktuálne politické výzvy (sociálna inklúzia, rómska otázka, rodová rovnosť, multikulturalizmus, atď.)

Návrhy na systémové zmeny na úrovni nezávislých expertovNávrh nového školského zákona (2006)Reformná stratégia Nové školstvo (2007)Reformná koncepcia Štart k novej kvalite vzdelávania (2011)

Rozmanité reformné aktivity škôl, projektových tímov, mimovládnych organizácií a ďalších iniciátorov, zamerané na konkrétne oblasti vzdelávacieho procesu

Priebeh reformy školského systému v SR

Absencia aktuálneho, detailne premysleného reformného konceptu s jasne zadefinovaným cieľovým stavom (princípy a charakter nového školského systému)

Absencia reformnej stratégie, ktorá k vytvoreniu nového školského systému povedie (konkrétne opatrenia, zachytené vo vzájomných súvislostiach a zoradené v časovej následnosti)

Časová tieseň pri prijímaní nového školského zákona a ďalších právnych predpisov, nezvládnutý manažment prechodného obdobia

Nepripravenosť hlavných aktérov (učitelia, zriaďovatelia škôl, žiaci, rodičia, ale aj pracovníci jednotlivých sekcií ministerstva školstva a rezortných priamo riadených organizácií) na realizáciu reformných opatrení

Ignorovanie reformných priorít, rezignácia na kontextové ukotvenie jednotlivých opatrení, kumulácia neriešených problémov, nárast byrokracie

Absencia spätnej väzby a korekčných mechanizmov

Reformný chaos odchyľuje reformné snahy od pôvodne deklarovaných reformných zámerov

Aký máme školský systém?

Decentralizačné črty Rozšírenie siete zriaďovateľov – vznik verejných, súkromných a cirkevných škôlPrávna subjektivita škôlVerejné školy prešli do kompetencie miestnej a regionálnej samosprávy, vznikajú obecné školské úrady Zriaďujú sa obecné školské rady (kompetencia obcí) a územné školské rady (kompetencia VÚC)V školách sa zriaďuje školská samospráva (rada školy, rada rodičov, žiacka rada)Demokratická voľba riaditeľa školy

Centralizačné prvky Sieť škôl ostáva v kompetencii ministerstva školstvaKrajské školské úradyVysoký počet inštitúcií, priamo riadených ministerstvom školstvaRegulácia školského prostredia prostredníctvom narastajúceho množstva vykonávacích predpisov, metodických pokynov a byrokratických úkonovZachovaný model štátnej školskej inšpekcie

Aký máme školský systém?

Deregulačné impulzy Zavedenie dvojúrovňového modelu štátnych a školských výchovno-vzdelávacích programovSamostatná tvorba školských vzdelávacích programov na pôde školyVznik konkurenčného prostrediaSlobodný výber školy rodičmiPodporné aktivity tretieho sektora pre školy, žiakov a učiteľovAutonómia vysokých škôl v príprave budúcich učiteľov

Regulačné nástrojePríliš rozsiahle a podrobné štátne vzdelávacie programyExperimentálne overovanie inováciíCentrálne regulovaný trh s učebnicamiCentrálne regulovaná metodická pomoc pre školyCentrálne akreditované programy kontinuálneho vzdelávania učiteľovVýlučne externá kontrola kvality vzdelávania (absencia autoevalvačných mechanizmov)Celoplošné Testovanie 9 (5)Externá maturitná skúška

Aký máme školský systém?

Nové princípy financovaniaNormatívne financovanie na žiakaŠkoly hospodária s vlastným rozpočtomNeštátne školy môžu vyberať školnéVerejné školy môžu vyvíjať podnikateľské aktivityRiaditeľ rozhoduje o osobnom ohodnotení učiteľov

Brzdy efektívneho financovania

Fixné tarifné platy pedagogických a odborných zamestnancovSúbor kvalifikačných predpokladov a kariérnych stupňov pedagogických a odborných pracovníkov bez naplnenia základnými profesijnými štandardamiRegulovaný systém kontinuálneho vzdelávania učiteľov a kreditových príplatkovCentrálna regulácia organizácie vyučovania (počty detí v triede, delenie tried, dĺžka vyučovacej hodiny a pod.)Limitujúce možnosti škôl zabezpečovať žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami podporné služby

Aký máme školský systém?

Nový manažment Prenos riadiacich kompetencií z centra na samosprávne štruktúryŠkolská samosprávaDemokratická voľba riaditeľa školy

Deformácie systému riadenia

Nedostatočne kvalifikovaná samospráva Nedostatočne kvalifikovaní riaditelia škôl v oblasti riadenia ľudských zdrojov (prioritou je pedagogické vzdelanie)Centrálne regulované funkčné vzdelávanie učiteľov (vedúce pozície)Nedostatočne kvalifikovaní pedagógovia v oblasti koncepčných činností a tímovej spolupráce Absencia verejnej kontroly (žiadne indikátory hodnotenia kvality na pôde školy)

Rozmenené na drobné:systémové riziká pri zavádzaní inkluzívneho modelu

V centre pozornosti nášho systému nestojí ŽIAK, ale ŠKOLAŠkola funguje ako samostatná uzavretá jednotka bez živých väzieb na lokálnu komunituNeexistujú zmysluplné stratégie lokálnej vzdelávacej politikySlabá pripravenosť učiteľov na koncepčnú prácu (školský vzdelávací program) a na rôznorodé potreby žiakov (individuálny vzdelávací plán)Slabá pripravenosť budúcich učiteľov na školskú prax Nedostatočná odborná podpora (špeciálni pedagógovia, psychológovia, asistenti)Príliš zväzujúce štátne vzdelávacie programy Slabá variabilita učebníc, absencia reformných učebnícLimitujúca regulácia organizácie vyučovania (obmedzuje variabilitu pedagogických prístupov a individuálne tempo výučby) Nepružný systém financovania (nepokrýva rôznorodé potreby žiakov)Rigidná externá kontrola štátnou školskou inšpekciouŽiadne hodnotenie kvality vzdelávacieho procesu na úrovni školskej komunityPosadnutosť celoplošným testovaním za účelom hľadania „dobrej školy“Zámery zostavovať „rebríčky kvality“ na základe výsledkov v Testovaní 9 (5)

Ako to môže dopadnúť?Nezamýšľané dôsledky

Namiesto vytvorenia otvoreného, flexibilného, inkluzívne nastaveného školského prostredia, ktoré prispôsobíme potrebám detí, zvyšujeme tlak na deti, aby sa prispôsobili škole.

Chaos v opatreniach

Rôzne reformné očakávania a rôzne návrhy na riešenia problémov, ktoré spolu spolu neladia, menia školský systém na nepojazdný kolos.

(autor obrázku: Ondřej Šteffl, Scio)

Čo môžeme urobiť?

Prof. Linda M. McNeil: Nikdy predtým sme nemali tak rozsiahle informácie o vývoji dieťaťa ako máme dnes. Nikdy predtým sme nevedeli toľko o poznávacích procesoch, o fungovaní mozgu, ako aj o vplyve cielenej starostlivosti prostredia na zdravý rast a rozvoj detí, ako dnes. Nikdy predtým sme deťom nemohli toľko ponúknuť. Ako je potom možné, že rozvíjame a podporujeme také školské systémy, ktoré výrazne obmedzujú učebné a poznávacie možnosti detí, ktoré stále potvrdzujú prekonané formy diskriminácie a obmedzujú prístup ku vzdelaniu? Ako môžeme považovať takéto štruktúry za „normálne“, keď minimalizujú vplyv rodičov a širšej komunity na školu a na jej učebné ciele? Práve naopak, musíme podporovať tie spôsoby učenia, také školy a takých učiteľov, ktorí dokážu deťom sprostredkovať to najlepšie z nášho kultúrneho bohatstva, ktorí u detí rozvinú všetky ich schopnosti a zároveň uznajú ich rôznorodosť a odlišnosť. To je výrazom sily nášho pedagogického snaženia.

Ďakujem za pozornosť