zÁkladnÉ Údaje...

OBSAH

1 ZÁKLADNÉ ÚDAJE ............................................................................................................................................ 2 HLAVNÉ CIELE RIEŠENIA A PROBLÉMY, KTORÉ ÚZEMNÝ PLÁN RIEŠI ................................................................................ 2 1.2. VYHODNOTENIE DOTERAJŠIEHO ÚZEMNÉHO PLÁNU OBCE ............................................................................... 2 1.3. ÚDAJE O SÚLADE RIEŠENIA SO ZADANÍM ........................................................................................................ 2

2 RIEŠENIE ÚZEMNÉHO PLÁNU OBCE .............................................................................................................. 2 2.1. VYMEDZENIE RIEŠENÉHO ÚZEMIA A JEHO GEOGRAFICKÝ OPIS ........................................................................ 2 2.2. VÄZBY VYPLÝVAJÚCE Z RIEŠENIA A ZO ZÁVÄZNÝCH ČASTÍ ÚZEMNÉHO PLÁNU REGIÓNU .................................... 2 2.3. ZÁKLADNÉ DEMOGRAFICKÉ, SOCIÁLNE A EKONOMICKÉ ROZVOJOVÉ PREDPOKLADY OBCE ................................ 5 2.4. RIEŠENIE ZÁUJMOVÉHO ÚZEMIA A ŠIRŠIE VZŤAHY ........................................................................................... 9 2.5. NÁVRH URBANISTICKEJ KONCEPCIE PRIESTOROVÉHO USPORIADANIA ........................................................... 10 2.6. NÁVRH FUNKČNÉHO VYUŽITIA ÚZEMIA OBCE ................................................................................................ 12 2.7. NÁVRH RIEŠENIA BÝVANIA, OBČIANSKEHO VYBAVENIA SO SOCIÁLNOU INFRAŠTRUKTÚROU, VÝROBY, REKREÁCIE A VEREJNEJ ZELENE ................................................................................................................................................. 15 2.8. VYMEDZENIE ZASTAVANÉHO ÚZEMIA OBCE .................................................................................................. 24 2.9. VYMEDZENIE OCHRANNÝCH PÁSEM A CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ PODĽA OSOBITNÝCH PREDPISOV .......................... 24 2.10. NÁVRH RIEŠENIA ZÁUJMOV OBRANY ŠTÁTU, POŽIARNEJ OCHRANY, OCHRANY PRED POVODŇAMI .................... 27 2.11. NÁVRH OCHRANY PRÍRODY A TVORBY KRAJINY ............................................................................................ 28 2.12. NÁVRH VEREJNÉHO DOPRAVNÉHO A TECHNICKÉHO VYBAVENIA ........................................................................ 36 2.13. KONCEPCIA STAROSTLIVOSTI O ŽIVOTNÉ PROSTREDIE ................................................................................. 52 2.14. VYMEDZENIE A VYZNAČENIE PRIESKUMNÝCH ÚZEMÍ, CHRÁNENÝCH LOŽISKOVÝCH ÚZEMÍ A DOBÝVACÍCH PRIESTOROV ............................................................................................................................................................ 55 2.15. VYMEDZENIE PLÔCH VYŽADUJÚCICH ZVÝŠENÚ OCHRANU ............................................................................. 55 2.16. VYHODNOTENIE PERSPEKTÍVNEHO POUŽITIA POĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDY A LESNÝCH POZEMKOV NA NEPOĽNOHOSPODÁRSKE ÚČELY ................................................................................................................................ 55 LESNÉ POZEMKY....................................................................................................................................................... 56 2.17. HODNOTENIE NAVRHOVANÉHO RIEŠENIA ..................................................................................................... 56

3 DOPLŇUJÚCE ÚDAJE ÚZEMNÉHO PLÁNU OBCE ....................................................................................... 57 3.1. ZOZNAM POUŽITÝCH PODKLADOV A MAPOVÉ PODKLADY .............................................................................. 57

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE BYSTRANY NÁVRH

SPRIEVODNÁ SPRÁVA Strana 2 z 57

1 Základné údaje

Hlavné ciele riešenia a problémy, ktoré územný plán rieši

Hlavným cieľom spracovávanej územnoplánovacej dokumentácie je: podať návrh na urbanisticko – priestorovú koncepciu územia na úrovni katastra a zastavaného územia

s preukázaním širších funkčných, územných, technických a krajinnoekologických väzieb podať návrh na stabilizáciu a rozvoj sociálno – ekonomického potenciálu, ochranu a umocnenie kultúrno –

historického dedičstva v oblasti pamiatok a krajiny komplexné riešenie priestorového usporiadania a funkčného využívania územia, zosúladenie záujmov a

činností ovplyvňujúcich územný rozvoj, životné prostredie, a ekologickú stabilitu stanoviť únosné limity a regulatívy územného rozvoja v rámci riešeného územia s rešpektovaním

zachovania a skvalitnenia stavu životného prostredia a trvalo udržateľného rozvoja stanoviť optimálnu veľkosť rozvojových plôch jednotlivých funkcií, ich vzájomné väzby a bezkolíznu

koexistenciu pre harmonický rozvoj obce pri rešpektovaní jej daností

1.2. Vyhodnotenie doterajšieho územného plánu obce

Obec Bystrany nemala doteraz spracovanú žiadnu územnoplánovaciu dokumentáciu, ani územnoplánovacie podklady.

1.3. Údaje o súlade riešenia so zadaním Krajský úrad v Košiciach, odb. životného prostredia posúdil predložené zadanie podľa § 20 ods. 5

stavebného zákona a vydal súhlasné stanovisko listom č.A/2009/00494 zo dňa 18. 02..2009, na základe ktorého obec Bystrany schválila zadanie územného plánu obce Bystrany dňa 02. 03. 2009 uznesením č. 421. ÚPN je spracovaný v súlade so schváleným zadaním okrem predpokladanej obložnosti 5,0. Vzhľadom na zmenšenie plochy na výstavbu rodinných domov je navrhovaná obložnosť 6,5 obyvateľa na 1 byt.

2 Riešenie územného plánu obce

2.1. Vymedzenie riešeného územia a jeho geografický opis Obec je súčasťou Košického kraja, okresu Spišská Nová Ves. Nachádza sa v južnej časti Hornádskej

kotliny pri potoku Kobuliansky. Nadmorská výška obce v jej strede je 415 m, v jej katastri je 380 – 510 m. Rozloha katastra obce je 783 ha, hustota obyvateľstva je 383 obyvateľov/km2.

Riešené územie obce je vymedzené katastrálnymi hranicami obce. V záujmovom území sú zdokumentované širšie územné vzťahy, v ktorom obec uplatňuje svoje záujmy resp. má vplyv na riešenie ÚPD.

Riešené územie obce (M 1:10 000) je vymedzené katastrálnymi hranicami obce. Podrobnejšie v M 1 : 2880 je riešené navrhované zastavané územie obce. Širšie vzťahy sú zdokumentované v M 1 : 50 000.

. 2.2. Väzby vyplývajúce z riešenia a zo záväzných častí územného plánu regiónu

Nadradenou územnoplánovacou dokumentáciou a územnoplánovacími podkladmi pre riešené územie sú: Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 528/2001 Z.z. ktorým, sa vyhlasuje záväzná časť Koncepcie územného

rozvoja Slovenska 2001 a Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 1033 z 31. októbra 2001, ktorým boli schválené záväzné zásady a regulatívy záväznej časti Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001

Aktualizácia ÚPN - VÚC Košického kraja, ÚSES okresu Košice

Zo VZN Košického samosprávneho kraja č. 11/2009 zo dňa 24. 8. 2009, ktorým sa vyhlasujú zmeny a doplnky záväznej časti ÚPN VÚC Košický kraj vyhlásenej nariadením vlády SR č. 281/1998 Z.z., VZN KSK č. 2/2004 a VZN KSK č. 10/2009, vyplýva potreba zabezpečiť:



I. Záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia 1. Vytvárať podmienky pre rovnovážny rozvoj osídlenia, ekonomiky, sociálnej a technickej infraštruktúry a ochranu

životného prostredia kraja. 2. V oblasti osídlenia, usporiadania územia a sídelnej štruktúry 2.2 formovať sídelnú štruktúru Košického kraja v nadväznosti na národnú a celoeurópsku polycentrickú sídelnú sústavu

a komunikačnú kostru medzinárodne odsúhlasených koridorov 2.15 vytvárať podmienky pre budovanie rozvojových osí v záujme tvorby vyváženej hierarchizovanej sídelnej štruktúry, 2.15.3. podporovať ako rozvojové osi tretieho stupňa;

- hornádsku rozvojovú os Spišský Štvrtok – Spišská Nová Ves – Krompachy – Košice, 2.18. podporovať rozvoj vidieckeho osídlenia s cieľom vytvárania rovnocenných životných podmienok obyvateľov

a zachovania vidieckej (rurálnej) krajiny ako rovnocenného typu sídelnej štruktúry, 2.19. zachovávať špecifický ráz vidieckeho priestoru a pri rozvoji vidieckeho osídlenia zohľadňovať špecifické prírodné,

krajinné a architektonicko-priestorové prostredie, 2.20. vytvárať podmienky pre dobrú dostupnosť vidieckych priestorov k sídelným centrám, podporovať výstavbu verejného

dopravného a technického vybavenia obcí, 3. V oblasti sociálnej infraštruktúry 3.2 vytvárať podmienky pre rozvoj bývania vo všetkých jeho formách s cieľom zvyšovať štandard bývania a dosiahnuť

priemer v kraji 340 bytov na 1 000 obyvateľov. 3.3 vytvárať podmienky pre výstavbu ubytovacích zariadení dôchodcov a preferovaním zariadení rodinného

a penziónového typu, 3.7 vytvárať podmienky pre rozširovanie siete zariadení sociálnej pomoci a sociálnych služieb pre občanov odkázaných na

sociálnu pomoc a občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, 3.9 chrániť najcennejšie územia a objekty nehnuteľných kultúrnych a archeologických pamiatok, a to hlavne národné

kultúrne pamiatky, spišský historický komplex, mestskú pamiatkovú rezerváciu Košice a územia vyhlásené alebo navrhované za pamiatkové zóny.

4. V oblasti rozvoja rekreácie, kúpeľníctva a turistiky 4.1 považovať priestory Zemplínskej šíravy, Slovenského raja, Slovenského krasu, Domice – Aggtelek (hranica s MR),

Betliara – Rožňavy – Krásnohorského Podhradia, Jasova a okolia, Košíc a okolia (Kojšovská hoľa, Kavečany, Jahodná), Krompách – Plejsy, Spišského kultúrno-historického komplexu, Tokajskej vinohradníckej oblasti za významné priestory rekreácie a turistiky a vytvoriť územno-technické a dopravné podmienky na ich ďalší rozvoj,

4.7 vytvárať podmienky pre rozvoj poznávacieho turizmu a rešpektovať opatrenia vyplývajúce z konvencie o ochrane svetového prírodného a kultúrneho dedičstva (stredoveké kostoly Gemera a Spiša, drevené kostolíky v okrese Sobrance, mestská pamiatková rezervácia v Košiciach, pamiatkové zóny v Košickom kraji), pamiatky Svetového prírodného a kultúrneho dedičstva zapísané do zoznamu UNESCO (Spišský hrad s kostolom v Žehre, drevený kostolík sv. Mikuláša v Ruskej Bystrej, jaskyne Slovenského krasu, Ochtinská aragonitová jaskyňa, Dobšinská ľadová jaskyňa a Karpatské bukové pralesy – Vihorlat), Tokajská vinohradnícka oblasť a historické cesty (gotická, železná, vínna, poštová),

4.11 podporovať výstavbu nových stredísk cestovného ruchu a rekreácie len v súlade so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou, resp. územnoplánovacím podkladom príslušného stupňa,

4.13 vytvárať podmienky pre rozvoj krátkodobej rekreácie obyvateľov miesť a väčších obcí budovaním rekreačných stredísk a zamerať sa na podporu budovania vybavenosti pre prímestskú rekreáciu v zázemí sídiel,

4.14 vytvárať podmienky pre realizáciu cykloturistických trás regionálneho, nadregionálneho a medzinárodného významu prepájajúce významné turistické centrá kraja.

5. V oblasti usporiadania územia z hľadiska ekológie, ochrany prírody, ochrany kultúrnych pamiatok a ochrany pôdneho

fondu 5.1. rešpektovať ochranu poľnohospodárskej pôdy, predovšetkým chránených pôd a lesných pozemkov ako faktor

usmerňujúci urbanistický rozvoj kraja, 5.2 zabezpečiť funkčnosť nadregionálnych a regionálnych biocentrier a biokoridorov pri ďalšom funkčnom využití

a usporiadaní územia, uprednostniť realizáciu ekologických premostení regionálnych biokoridorov a biocentier pri výstavbe líniových stavieb; prispôsobiť vedenie trás dopravnej a technickej infraštruktúry tak, aby sa netrieštil komplex lesov,

5.4 rešpektovať kultúrne dedičstvo, predovšetkým chránením najcennejších objektov a súbory objektov s ich ochrannými pásmami:

a) - územia lokalít svetového dedičstva UNESCO,



b) územie Tokajskej vinohradníckej oblasti – nominácia do zoznamu UNESCO,

c) objekty a územia zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR,

d) archeologické náleziská evidované v Centrálnej evidencii archeologických nálezísk SR,

e) územia miest a obcí ako aj rozptýleného osídlenia, kde je zachovaný historický stavebný fond,

f) areály architektonických diel vrátane dotvárajúceho prírodného prostredia. 5.6. sanovať a revitalizovať oblasti, resp. ich časti na území Košického kraja zaťažené s vysokým stupňom

environmentálnej záťaže; 5.6.1. Rudniansko-gelnická zaťažená oblasť, 5.11. zohľadňovať pri umiestňovaní činností na území ich predpokladaný vplyv na životné prostredie a realizáciou vhodných

opatrení dosiahnuť odstránenie, obmedzenie alebo zmiernenie prípadných negatívnych vplyvov, 5.12. zabezpečiť elimináciu stresových faktorov v chránených územiach prírody; 5.13.1 vzdušné elektrické vedenia postupne ukladať do zeme, 5.13.3 vytvárať podmienky pre postupnú zmenu pohonu dieselmotorových cestných a železničných vozidiel hromadnej

dopravy na biopalivá a biooleje, 5.13.4 vytvárať podmienky pre prednostnú realizáciu verejného technického vybavenia v urbanizovaných priestoroch, 5.14. podporovať zmenu spôsobu využívania poľnohospodárskeho pôdneho fondu zatrávnením ornej pôdy ohrozovanej

vodnou a veternou eróziou, 6. V oblasti rozvoja nadradenej dopravnej infraštruktúry 6.7 rešpektovať dopravné siete nadregionálnej úrovne; cestné komunikácie:

Spišský Štvrtok – Spišská Nová Ves – Košice – Slanec – Zemplínske Jastrabie – Veľké Kapušany – Ukrajina, 6.13 chrániť koridory pre cesty II. triedy, ich preložky, rekonštrukcie a úpravy, a to pre: 6.13.1. cestu č. II/536 s obchvatmi sídiel Spišská Nová Ves, Smižany, Spišský Hrušov, Spišské Vlachy, Odorín, Jamník

a Bystrany, 7. V oblasti rozvoja nadradenej technickej infraštruktúry 7.7 chrániť koridory pre nadradené líniové stavby vodovodov vodárenských sústav a to: 7.7.3. prívod zo Spišskej Novej Vsi do oblasti Krompachy – Margecany – Gelnica, 7.11 prednostne realizovať rekonštrukciu alebo výstavbu kanalizácií a čistiarní odpadových vôd v sídlach 7.11.8. v ktorých čistiarne odpadových vôd nespĺňajú limity podľa nariadenia vlády SR č. 491/2002 Z.z. 7.12 pri využití územia chrániť koridory pre rekonštrukciu alebo výstavbu hrádzí alebo úpravu korýt tokov v lokalitách 7.12.1. na toku Hornád v intraviláne miest Krompachy a Spišská Nová Ves, v úsekoch Kolinovce – Spišské Vlachy, Olcnava –

Spišská Nová Ves, Smižany – Spišský Štiavnik (okrem úseku cez Slovenský raj), Spišský Štiavnik – Hranovnica, Spišské Bystré –Vikartovce a Vyšné Opátske – Ťahanovce,

7.13. vytvárať priaznivé podmienky pre intenzívnejšie využívanie obnoviteľných a druhotných zdrojov energie ako lokálnych doplnkových zdrojov k systémovej energetike a pre intenzívnejšie využívanie distribuovanej výroby elektriny v zmysle smerníc EU,

7.14. podporovať a presadzovať v regiónoch s podhorskými obcami využitie miestnych energetických zdrojov (biomasa, geotermálna a solárna energia, malé vodné elektrárne a pod.) pre potreby obyvateľstva i služieb,

7.15 chrániť koridory a územia pre výstavbu zariadení zabezpečujúcich zásobovanie elektrickou energiou 7.15.1 vedenie 2 x 400 kV vedenie PVE Čierny Váh – Spišská Nová Ves a Spišská Nová Ves – Lemešany,

7.15.3 2x400 kV vedenie Lemešany – Voľa nové, 8. V oblasti hospodárstva 8.5. podporovať alternatívne poľnohospodárstvo v chránených územiach prírody a v pásmach hygienickej ochrany vodných

zdrojov, 8.6 na základe súhlasu príslušných orgánov ochrany prírody a krajiny zalesniť poľnohospodársky nevyužiteľné pozemky

a realizovať ich prevod do lesného pôdneho fondu, II. VEREJNOPROSPEŠNÉ STAVBY Verejnoprospešné stavby spojené s realizáciou uvedených záväzných regulatívov sú tieto: 1. Cestná doprava 1. 6 cesty II. triedy, ich preložky, rekonštrukcie a úpravy 1.6. cesta č. II/536 s obchvatmi sídiel Spišská Nová Ves, Smižany, Spišský Hrušov, Spišské Vlachy, Odorín, Jamník

a Bystrany, 5. Nadradená technická infraštruktúra 5.7 stavby zariadení zabezpečujúcich zásobovanie elektrickou energiou



5.7.1 vedenie 2 x 400 kV vedenie PVE Čierny Váh – Spišská Nová Ves a Spišská Nová Ves – Lemešany 5.7.3 2x400 kV vedenie Lemešany – Voľa nové,

Na uskutočnenie verejnoprospešných stavieb možno podľa § 108 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov pozemky, stavby a práva k nim vyvlastniť, alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám obmedziť.

2.3. Základné demografické, sociálne a ekonomické rozvojové predpoklady obce

2.3.1 Demografia Vývoj počtu obyvateľstva z jednotlivých sčítaní a medziročných cenzov možno v obci sledovať od roku 1869, kedy mala obec spolu 613 obyvateľov. Ku koncu roka 2007 stúpol počet obyvateľov na hodnotu 2978, čo je nárast oproti roku 1970 o viac ako 100%. Z celkového počtu 2978 obyvateľov je 1477 mužov (49,6%) a 1501 žien (50,4%). Retrospektívny vývoj počtu obyvateľstva a domového fondu od r. 1861: rok 1869 1880 1890 1900 1910 1921 1930 1950 1961 poč. ob. 613 599 597 626 629 588 609 846 1146 poč. domov - 90 91 108 100 96 117 145 174 Retrospektívny vývoj počtu obyvateľov podľa sčítaní obyvateľstva

rok 1970 1980 1991 2001 2007* Počet obyvateľov 1407 1662 1934 2523 2978 Prírastok (úbytok) obyvateľstva +255 +272 +589 +455 Index rastu 118,12 116,37 130,46 118,03 Ø ročný rast 1,81% 1,49% 3,05% 3,01%

* údaj k 31.12.2007 Zdroj: Štatistický úrad SR Základné údaje o obyvateľstve za rok 2001

Trvale bývajúce obyvateľstvo Podiel žien z trvale

bývajúceho obyvateľstva (%)

Ekonomicky aktívne osoby Podiel aktívnych

z trvale bývajúceho obyvateľstva (%) spolu muži ženy spolu muži ženy

Bystrany 2523 1249 1274 50,5 1146 615 531 45,4 Zdroj: Štatistický úrad SR Pohlavná a veková štruktúra obyvateľstva

K 31.12.2007 žilo v obci Bystrany 1477 mužov a 1501 žien, ženy tvorili 50,4% populácie. Index maskulinity (pomer počtu mužov a žien) bol na úrovni 0,984 boda, čo znamená, že na 1000 žien pripadlo 984 mužov.

Priemerný vek obyvateľstva v obci Bystrany dosiahol v roku 2006 hodnotu 23,78 rokov u mužov a 24,25 rokov u žien. Index vitality obyvateľstva obce Bystrany dosiahol v roku 2006 úroveň 582,38, čo charakterizuje veľmi progresívny typ populácie.



Vývoj vekovej štruktúry obyvateľstva v rokoch 1991 – 2006

Rok

Počet obyvateľov Index vitality Spolu

Veková skupina

Predproduktívna Produktívna Poproduktívna

1991 abs 1934 779 977 178 437,6 rel (%) 100,0 40,3 50,5 9,2

2001 abs 2523 1010 1320 193 523,3 rel (%) 100,0 40,1 52,3 7,6

2006 abs 2910 1223 1477 210 582,4 rel (%) 100,0 42,0 50,8 7,2 Zdroj: Štatistický úrad SR Štruktúry obyvateľstva Štruktúry obyvateľstva obce Bystrany boli spracované na základe údajov zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov z roku 2001. Z hľadiska národnostnej štruktúry žije v obci Bystrany 90,73% obyvateľov slovenskej národnosti a 8,80% obyvateľov rómskej národnosti. V členení podľa stupňa dosiahnutého vzdelania má 68,27% obyvateľov obce ukončené základné vzdelanie a 13,02% učňovské vzdelanie bez maturity. Obyvateľstvo s úplným stredným vzdelaním s maturitou tvorí v obci podiel 9,46%, s vysokoškolským vzdelaním 1,30%. Z náboženského vyznania prevláda Rímskokatolícka cirkev, ku ktorej sa hlási 98,65% obyvateľstva. Podľa Sociografického mapovania rómskych osád, spracovanom Úradom splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity v roku 2004, žilo v obci Bystrany 70% obyvateľstva v týchto osídleniach.

Pohyb obyvateľstva Prirodzeným pohybom obyvateľstva (pôrodnosť a úmrtnosť obyvateľstva) získala obec v roku 2007 spolu 95 obyvateľov, čo zodpovedá prirodzenému prírastku obyvateľstva na úrovni 32,24‰. V rámci mechanického pohybu obyvateľstva bolo v rámci obce Bystrany zaznamenaných 5 prisťahovalých a 32 vysťahovalých, čo predstavuje úbytok obyvateľstva sťahovaním 27 osôb (-9,16‰). Celkový pohyb obyvateľstva, pozostávajúci z prirodzeného a mechanického pohybu, tvorilo v obci Bystrany v roku 2005 spolu 68 osôb, t.j. celkový prírastok obyvateľstva 23,07‰. vek v obci je 24,4 rokov. Obyvateľstvo podľa národnosti r. 2001 národnosť spolu % slovenská 2 289 90,72 maďarská - 0,00 rómska 222 8,80 rusínska - 0,00 ukrajinská - 0,00 česká 1 0,04 poľská - 0,00 Ostatné, nezistené 11 0,44 spolu 2 523 100



Obyvateľstvo podľa materinského jazyka r. 2001 národnosť spolu % Slovenský 1 166 46,21 Maďarský 1 0,04 Rómský 1 344 53,27 Rusínsky - 0,00 ukrajinský - 0,00 Český - 0,00 poľský - 0,00 Ostatné, nezistené 12 0,48 spolu 2 523 100

Obyvateľstvo podľa vierovyznania k roku 2001 Bystrany vierovyznanie spolu % rímsko-katolícka cirkev 2 489 98,65 gréckokatolícka cirkev - 0,00 pravoslávna cirkev 39 1,55 evanjelická a.v. cirkev 1 0,04 reform. Kresťanská cirkev - 0,00 evanjelická cirkev metodistická - 0,00 apoštolská cirkev - 0,00 starokatolícka cirkev - 0,00 bratská jednota baptistov - 0,00 cirkev advent. siedmeho dňa - 0,00 cirkev bratská - 0,00 kresťanské zbory 2 0,08 židovské náboženské zbory - 0,00 náb. spol. Jehovovi svedkovia 5 0,2 ostatné - 0,00 bez vyznania 15 0,59 nezistené 10 0,4 spolu 2 658 100 Prognóza počtu obyvateľstva Pri prognóze vývoja počtu obyvateľov sa vychádzalo z doterajšieho celkového pohybu obyvateľstva a využitím exponenciálnej funkcie, ktorá vychádza z teoretických úvah o stabilnej populácii. Predpokladaná miera rastu populácie (celkový pohyb obyvateľstva) je 25‰ za rok. Prognóza vývoja počtu obyvateľov do roku 2030

rok 2001 2007 2010 2015 2020 2025 2030 Bystrany 2523 2978 3201 3602 4052 4558 5128



Pre porovnanie vývoja počtu obyvateľstva je vhodné použiť aj Prognózu obyvateľstva SR do roku 2025 (Výskumné demografické centrum, INFOSTAT, Bratislava 2006), v zmysle ktorej možno v okrese Spišská Nová Ves a v Košickom kraji očakávať nasledovný demografický vývoj: Okres Spišská Nová Ves (LAU 1)

2005 – 2015 prírastok (6,6%)................................. 6 333 obyvateľov 2016 – 2025 prírastok (4,2%)................................. 4 297 obyvateľov 2005 – 2025 prírastok spolu (11,0%)..................... 10 630 obyvateľov

Košický kraj (NUTS 2)

2005 – 2015 prírastok (2,4%)............................... 18 368 obyvateľov 2016 – 2025 prírastok (0,7%)............................... 5 387 obyvateľov 2005 – 2025 prírastok spolu (3,1%)..................... 23 755 obyvateľov

2.3.2 Ekonomické rozvojové predpoklady obce Podľa údajov zo sčítania uskutočnenom v roku 2001 žilo v obci Bystrany 1146 ekonomicky aktívnych

obyvateľov, čo je 45,4% z celkového počtu osôb. Z celkového počtu ekonomicky aktívnych obyvateľov bolo 607 nezamestnaných, t.j. 53,0%. Podiel mužov na celkovom počte ekonomicky aktívnych obyvateľov bol 53,7%.

Predpokladaný vývoj pracovných príležitostí:

Odvetvie hospodárstva Ekonomicky aktívne obyvateľstvo rok 2001 rok 2030

Spolu Z toho odchádza

do zamestnani

a.

Spolu Z toho odchádza do zamestnania

Poľnohospodárstvo, poľovníctvo a súvisiace služby 122 50 140 50 Lesníctvo, ťažba dreva a pridružené služby 5 1 7 1 Rybolov, chov rýb - - - - Ťažba nerastných surovín 17 15 20 3 Priemyselná výroba 107 81 120 160 Výroba a rozvod elektriny, plynu a vody 7 4 10 12 Stavebníctvo 49 27 60 20 Veľkoobchod a maloobchod, oprava motorových vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaru 32 19 40 23

Hotely a reštaurácie 9 4 10 5 Doprava, skladovanie a spoje 105 24 120 16 Peňažníctvo a poisťovníctvo 3 3 3 1 Nehnuteľnosti, prenajímanie a obchodné služby, výskum a vývoj 27 16 30 12

Verejná správa a obrana, povinné sociálne zabezpečenie 29 16 30 35

Školstvo 78 11 100 22 Zdravotníctvo a sociálna starostlivosť 22 20 30 28 Ostatné verejné, sociálne a osobné služby 7 4 10 10 Súkromné domácnosti s domácim personálom - - - - Exteritoriálne organizácie a združenia - - - - EA bez udania odvetví 527 7 2 000 1 050 spolu 1 146 302 2 730 1 302



Návrh v obci predpokladáme nárast počtu pracovných príležitostí na 1 428 z terajších 844 nárast pracovných príležitostí predpokladáme najmä v drobných podnikateľských aktivitách, v obchode, vo

výrobných a nevýrobných službách obyvatelia obce aj naďalej budú zamestnaní mimo obec

2.4. Riešenie záujmového územia a širšie vzťahy

Obec Bystrany spadá podľa ÚPN VÚC Košického samosprávneho kraja do ťažiska druhej úrovne osídlenia

popradsko-spiškonovoveskej. Obec leží na severnom okraji Slovenského Rudohoria Bystrany patria z hľadiska územno-správneho do Košického kraja, okresu Spišská Nová Ves. Ležia 16 km

východne od okresného mesta Spišská Nová Ves. Väzby obce na okresné mesto Spišská Nová Ves v oblasti kultúry, administratívy, či pracovných možností

radí obec do okrajového pásma. Katastrálne územie obce Bystrany susedí s katastrami Hincovce, Spišské Vlachy, Olcnava, Trsťany,

v Prešovskom kraji s obcami Katúň a mestom Spišské Podhradie. Obec sa nachádza v blízkosti lokalít zaradených do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO

(Národná kultúrna pamiatka Spišský hrad, mestská pamiatková rezervácia Spišská Kapitula, pamiatková zóna Spišské Podhradie a Národná kultúrna pamiatka farský kostol s gotickými freskami v Žehri – Hodkovciach)

Rozloha katastra obce je 783 ha, Nachádza sa v južnej časti Hornádskej kotliny pri potoku Kobuliansky. Nadmorská výška obce v jej strede je 415m, v jej katastri je 380 - 510m. Hustota obyvateľstva je 383 obyvateľov/km2. V katastrálnom území obce sa nachádzajú cesty: II/536 v smere Spišské Vlachy – Spišský Hrušov III/5365 v smere Bystrany – Hincovce III/018176 v smere Spišské Podhradie – Katúň (Prešovský samosprávny kraj), ktorá prechádza severnou časťou katastrálneho územia obce Bystrany

Južnou hranicou katastra obce prechádza plánovaná preložka cesty II/536. Východne od zastavaného územia obce vedie lokálna železničná trať Spišské Vlachy – Spišské Podhradie.

V dotyku so severovýchodnou časťou zastavaného územia pozdĺž železničnej trate prechádza katastrom obce VTL plynovod.

Východo-západným smerom severne od zastavaného územia pretínajú kataster obce vedenia Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, a.s. Bratislava - 220 kV vedenie V273 Medzibrod - Lemešany a 400 kV vedenie V408 Spišská Nová ves – Lemešany. Súbežne s nimi vedie 2 x 110 kV vedenie. Elektrickou energiou je zásobovaná cez 22 kV vedenie VN č. 201.

V katastrálnom území sa nevyskytujú biotopy európskeho a národného významu, ani chránené vtáčie územie.

Na severnej hranici katastra eviduje Štátny geologický ústav Dionýza Śtúra LNN 4408 Spišské Podhradie - Jaškovica stavebný kameň – pieskovec. V súčasnosti ochranu zabezpečuje LNN zabezpečuje KAMEŇOPRIEMYSEL – Spiš, a.s. Spišské Podhradie.

V katastri nie sú zaregistrované staré banské diela zosuvy, nie je v katastri určené prieskumné územie pre vyhradený nerast.

Životné prostredie v obci a v jeho bezprostrednom okolí možno charakterizovať ako málo až mierne narušené (narušenie 2-3 stupňa), s lokálnym výskytom závad najmä v oblasti jeho zaťaženia prašným spádom a hlučnosťou z dopravy aj exhalátmi z kúrenia.

Obec patrí do povodia Hornádu, do ktorého sa vlievajú Kobuliansky potok a potok Peklisko, pretekajúce cez kataster obce.



Z hľadiska ochrany prírody a krajiny (podľa zákona NR SR čís. 543/2002 Z.z.) je územie obce zaradené do prvého stupňa ochrany, v hľadiska ochrany prírody a krajiny nie sú tu evidované žiadne chránené územia. Do katastra nezasahuje CHVÚ, ale vyskytujú sa tu niektoré biotopy európskeho a národného významu.

Lesy v katastri obce sú na ploche 84,4162 ha. V katastri nie sú evidované ani prieskumné územia pre vyhradený nerast a zosuvy.

Návrh Do katastrálneho územia obce sa premietnu nasledovné navrhované stavby vyplývajúce zo širších

územných súvislostí: koridor pre plánovanú preložku cesty II/536 značkované cykloturistické chodníky po vybraných poľných a lesných cestách koridor pre navrhovanú trasu 2 x 400 kV jestvujúce 400 kV vedenia, 220 kV vedenia a 110 kV vedenia s ochrannými pásmami trasy a ochranné pásma vodovodov a plynovodov vodojem Olcnava časť ložiska nevyhradeného nerastu „4408 – Spišské Podhradie – Jaškovica – stavebný kameň – pieskovec“

(KAMEŇOPRIEMYSEL – Spiš, a.s. Spišské Podhradie). 2.5. Návrh urbanistickej koncepcie priestorového usporiadania

Pôvodná urbánna štruktúra obce je charakterizovaná ako hromadná cestná dedina. Základnou kompozičnou osou obce je miestna komunikácia spájajúca vo V – Z smere s dominantou severne od tejto cesty – kostolom. Novší rozvoj obce je v zastavanom území, v prelukách a v rómskej osade, kde v posledných rokoch pribúdajú novostavby bez platného stavebného povolenia.

Okolie obce je zvlnené, v okolí obce prevažuje orná pôda. Súvislé lesné porasty sa nachádzajú v západnej časti katastra.

Návrh

Urbanistická koncepcia rozvoja sídla sa odvíja od pôvodnej urbanistickej štruktúry, z predpokladaných rozvojových potrieb a objektívneho zhodnotenia jej územnotechnického, sociálneho a ekonomického potenciálu. Z hľadiska urbanistickej kompozície navrhujeme rešpektovať charakter historickej zástavby, jej mierku a štruktúru rozvojové plochy v južnej časti obce prispôsobiť mierke historického jadra obce. bytový fond naďalej využívať na bývanie trvalého charakteru. Na miestach subštandardných alebo stavebno-

technicky nevyhovujúcich objektov sa navrhujú ponukové možnosti ich rekonštrukcie, rozsiahlejšej prestavby alebo náhrady novostavbami rodinných domov

nové plochy pre bytovú výstavbu okrem prelúk z dôvodu nedostatku disponibilných plôch v zastavanom území navrhujeme situovať najmä mimo zastavané územie obce, rodinné domy situovať južne a západne od zastavaného územia obce

bytovú výstavby riešiť formou nízkopodlažnej zástavby rodinných a bytových domov lokality jestvujúcich aj navrhovaných bytových domov doplniť parkovou zeleňou s drobnou architektúrou,

detskými ihriskami a parkoviskami občiansku vybavenosť navrhujeme doplniť v centrálnej časti obce pri terajšej ceste II/536 a v navrhovanej

lokalite Juh novú občiansku vybavenosť komerčného charakteru (obchod, nevýrobné služby) navrhujeme situovať okrem

centra aj rozptýlene v bytovej zástavbe polyfunkčnú zónu pre výrobu, poľnohospodársku výrobu a skladové priestory navrhujeme rozvíjať v areáli

bývalých hospodárskych dvorov (HD) Horný dvor a Dolný dvor pre rekreáciu navrhujeme cykloturistický chodník do severovýchodnej časti katastra po lesných a poľných

cestách v navrhovanej lokalite Juh navrhujeme novú športovú zónu



Priestorové usporiadanie nových lokalít bývania

Lokalita rodinných domov Juh maximálny počet bytových jednotiek 300 maximálna podlažnosť 2 nadzem. podlažia a obytné podkrovie veľkosť pozemkov 240 - 600 m2

šírka stavebného priestoru min. 9 m od osi prístupovej komunikácie šírka uličného priestoru 10 m doporučené využitie vidiecka obytná zástavba nízkopodlažná, radová zástavba podmieňujúce regulatívy výstavba kompletnej technickej vybavenosti

Lokalita bytových domov Juh maximálny počet bytových jednotiek 180 maximálna podlažnosť 3 nadzem. podlažie a obytné podkrovie šírka stavebného priestoru min. 9 m od osi prístupovej komunikácie šírka uličného priestoru 9 - 10 m doporučené využitie bytová zástavba podmieňujúce regulatívy výstavba kompletnej technickej vybavenosti

bude potrebné rekultivovať celú plochu.

Regulačné prvky pri realizácii nových objektov a rekonštrukcii jestvujúcich objektov občianskeho vybavenia, výrobných a nevýrobných služieb pri ich situovaní v zastavanom území obce sú nasledovné: č.

v graf zariadenie max.

podl. zastavaná

plocha m2

koeficient zastavan. pozemku

koeficient podlažnosti pozemku

plocha pozemku

v ha 1 rímskokatolícky kostol 1 350 0,16 0,16 0,24 2 Rímskokatolícka fara 2 560 0,20 0,40 0,28 3 základná škola 2 3 680 0,12 0,24 3,2 3a základná škola 1 130 0,24 0,24 0,056 3b základná škola 2 820 0,12 0,24 0,68 4 materská škola 1 360 0,10 0,20 0,36 4a materská škola 1 170 0,17 0,17 0,1 4b materská škola 2 935 0,17 0,34 0,54 5 Stredná odborná škola 2 1 350 0,25 0,5 0,54 6 obecný úrad 1 420 0,20 0,40 0,21 6a starý obecný úrad 2 360 0,4 0,8 0,09 6b komunitné centrum 1 300 0,40 0,20 0,17 7 kultúrny dom 2 440 0,20 0,40 0,23 8 Jednota – nákup. stred. a pohostinstvo 2 1 020 0,20 0,4 0,51 9 požiarna zbrojnica 2 200 0,50 1,00 0,04 10 navrhovaná občianska vybavenosť 2 6 240 0,3 0,6 2,08 11 futbalový areál (soc. zariadenia, šatne) 1 200 0,02 0,02 1,68 12 navrhované športové plochy 1 410 0,02 0,02 2,05 13 cintorín 0 - - 0,15 2,70 14 dom smútku 1 160 0,1 0,1 0,16 15 železničná stanica 1 200 1,0 1,0 0,02 16 hospodársky dvor horný 2 22 900 0,3 0,6 7,63 17 drevovýroba 2 1 280 0,2 0,4 0,64 18 hospodársky dvor dolný 2 15 080 0,2 0,4 7,54

koeficient zastavanosti určuje pomer zastavanej plochy pozemku k celkovej ploche pozemku



koeficient podlažnosti určuje pomer súčtu plôch podlaží objektu k celkovej ploche pozemku

2.6. Návrh funkčného využitia územia obce Funkčná regulácia zástavby Vidiecka obytná zástavba nízkopodlažná územie slúži pre bývanie a rekreačné bývanie v rodinných domoch, chatách a chalupách, sociálnych

malometrážnych domoch, s doplnkovou hospodárskou funkciou prípustné funkčné využívanie plôch: trvalé a rekreačné bývanie v rodinných domoch, malometrážnych sociálnych domoch, chatách a chalupách s

okrasnou záhradkou úžitková záhrada a drobnochov v rámci drobných stavieb zariadenia pre maloobchod, ekologicky nezávadné živnostenské a remeselnícke prevádzky slúžiace pre obsluhu

tohto územia (kaderníctvo, krajčírstvo a pod) detské ihriská, športové plochy

obmedzené funkčné využívanie plôch: sociálne, kultúrne, administratívne a zdravotné zariadenia rekreačná vybavenosť – penzióny komerčné záhradníctva verejné a technické vybavenie podmienky prevádzkovania uvedených činností:

odstavné plochy musia byť riešené na pozemku prevádzkovateľa služieb uvedené činnosti nesmú mať negatívny vplyv na životné prostredie (hluk, vibrácie, zápach, odpadové vody

znečistené ropnými látkami a pod.) zakázané funkčné využívanie plôch: skladové zariadenia, zariadenia na spracovanie a výkup poľnohospodárskej produkcie servisy, garáže mechanizmov hygienicky závadná výroba

Obytné územie s viacpodlažnou zástavbou ( s doplnkovou hospodárskou funkciou ) prípustné funkčné využívanie plôch: zástavba viacpodlažných bytových domov s obytnou zeleňou verejné a technické vybavenie detské ihriská, športové plochy

obmedzené funkčné využívanie plôch: základná občianska vybavenosť obchodno-obslužná vybavenosť za podmienky, že uvedené činnosti nesmú mať negatívny vplyv na životné

prostredie (hluk, vibrácie, zápach, odpadové vody znečistené ropnými látkami a pod.) zakázané funkčné využívanie plôch: výroba, poľnohospodárska výroba, hygienicky závadné výrobné služby, servisy, garáže mechanizmov drobnochov v rámci drobných stavieb, skladové zariadenia

zariadenia na spracovanie a výkup poľnohospodárskej produkcie, komerčné záhradníctva Monofunkčné plochy občianskej vybavenosti prípustné funkčné využívanie plôch: ambulancie lekárov školské zariadenia kultúrne zariadenia, amfiteáter administratíva nevýrobné služby



maloobchod, veľkoobchod športové zariadenia, rekreačná vybavenosť – penzióny verejné a technické vybavenie zeleň

obmedzené funkčné využívanie plôch: servisy, garáže mechanizmov bývanie

zakázané funkčné využívanie plôch: priemyselná a poľnohospodárska výroba, skladové hospodárstvo

Športové plochy prípustné funkčné využívanie plôch: ihriská, zeleň, oddychové plochy drobná architektúra, fontány dopravné ihriská pre deti vodné plochy

obmedzené funkčné využívanie plôch: sociálne zariadenia a šatne

zakázané funkčné využívanie plôch: priemyselná a poľnohospodárska výroba, skladového hospodárstvo bývanie základná a vyššia vybavenosť

Polyfunkčné plochy - výrobné územie, zóny aktivít, skladové hospodárstvo a technická infraštruktúra, poľnohospodárska výroba prípustné funkčné využívanie plôch: hygienicky nezávadná výroba, stavebná výroba a skladové hospodárstvo zariadenia technického vybavenia zber a spracovanie druhotných surovín živočíšna výroba –vychádzať zo záväzných regulatív určujúcich prípustné kapacity v závislosti od vzdialenosti

od obytného územia zeleň plochy komunikácií, technickej infraštruktúry a odstavné plochy

obmedzené funkčné využívanie plôch: administratíva, maloobchodné činnosti a služby, opravárenské činnosti, servisné a distribučné služby, športové plochy

zakázané funkčné využívanie plôch: bývanie rekreácia

Plochy zelene prípustné funkčné využívanie plôch: parková zeleň, zeleň vodných tokov izolačná zeleň oddychové plochy s lavičkami

obmedzené funkčné využívanie plôch: detské ihriská, ihriská pre loptové hry chodníky, technická vybavenosť drobná architektúra, lavičky, fontány,

zakázané funkčné využívanie plôch: bývanie občianska vybavenosť mimo prípustné funkčné využitie výroba



Plochy dopravy prípustné funkčné využívanie plôch: komunikácie zberné, obslužné, prístupové a účelové pešie komunikácie parkoviská garážové boxy zastávky AD a ŽD, prístrešky pri zastávkach AD pásy zelene pozdĺž komunikácií plochy železnice

obmedzené funkčné využívanie plôch: podzemné a nadzemné vedenia technickej vybavenosti - vodovod, kanalizácia, plynovod elektronické

informačné káble, vedenia NN, VN zemnými, alebo vzdušnými káblami zakázané funkčné využívanie plôch: bývanie, občianska vybavenosť, rekreácia, výroba

Plochy lesoparku prípustné funkčné využívanie plôch: lesné porasty v pôvodnom stave

obmedzené funkčné využívanie plôch: oddychové plochy s lavičkami chodníky zakázané funkčné využívanie plôch: bývanie občianska vybavenosť výroba

Z hľadiska funkčného využitia sú v komplexnom urbanistickom návrhu farebne odlíšené plochy vidieckej obytnej zástavby nízkopodlažnej, plochy obytného územia s viacpodlažnou zástavbou, plochy záhrad, občianskej vybavenosti, výroby a technickej vybavenosti, športu, rekreácie, verejnej zelene, lúk a pasienkov, ornej pôdy, lesov.

Stavby pre chov drobného zvieratstva umiestňovať na pozemkoch rodinných domov, aj v areáli hospodárskeho dvora Horný dvor v susedstve obytnej zóny, pokiaľ je prevádzka takých stavieb hygienicky nezávadná, alebo spĺňajú nasledovné požiadavky: objekty s hygienicky závadnou prevádzkou v obytnej zástavbe (stajne, nádrže na tuhé a tekuté exkrementy) situovať v nasledovnej vzdialenosti od objektov rodinných domov: VDJ = 500 kg živej hmotnosti zvieraťa) do 1 VDJ (m) 2 VDJ (m) Aa 15 20 Ab 10 15 Ba 10 15 Bb 5 10 Ca 25 30 Cb 20 25 A - ak objekt určený na bývanie má okno, alebo dvere orientované na objekty chovu B - ak objekt určený na bývanie nemá okno, alebo dvere orientované na objekty chovu C - hnojisko a - medzi objektom chovu a objektom na bývanie je voľné priestranstvo b - medzi objektom chovu a objektom na bývanie nie je voľné priestranstvo



2.7. Návrh riešenia bývania, občianskeho vybavenia so sociálnou infraštruktúrou, výroby, rekreácie a verejnej zelene

2.7.1.Bývanie

Retrospektívny vývoj počtu domového fondu od r. 1869: rok 1869 1880 1890 1900 1910 1921 1930 1950 1961 1980 1991 poč. ob. 613 599 597 626 629 588 609 846 1146 1662 1934

poč. domov

- 90 91 108 100 96 117 145 174 256 259

Trvale obývané byty podľa druhu budovy a obdobia výstavby – r. 2001 rodinné domy bytové

domy ostatné domový fond spolu

1899 a nezistené 3 0 0 3 1900 – 1919 1 0 0 1 1920 – 1945 21 0 1 22 1946 – 1970 139 6 0 145 1971 – 1980 45 0 0 45 1981 – 1990 41 20 1 62 1991 – 2001 11 0 0 11 Spolu 261 26 2 289 % 90,3 9 0,7 100 V Bystranoch bol k roku 2001 nasledovný stav domového fondu: rodinné domy bytové

domy ostatné bytový fond spolu

domy spolu 281 3 3 287 trvale obývané domy 264 3 2 269 neobývané domy 17 0 1 18 Z toho na rekreáciu - - - - Priemerný vek domu 35 21 41 35 byty spolu 281 9 3 310 trvale obývané byty 261 26 2 289 neobývané byty 20 0 1 21 Z toho nespôsobilé na bývanie 2 0 0 2 Trvale obývané byty – materiál: Kameň, tehly 237 6 2 245 Drevo 4 0 0 4 Nepálené tehly 16 0 0 16 Ostatné a nezistené 4 20 0 24 Počet bývajúcich osôb: 1 568 187 2 1 757



Počet CD 302 31 1 224 Počet osôb na 1 byt 6,01 7,19 1 6,08 Obložnosť bytov k roku 2001 bola 6,08 ob./1 b.j. Domový a bytový fond – rok 2001

Domy spolu

Trvale obývané domy Neobývané

domy Byty spolu

Trvale obývané byty

Neobývané byty Spolu Z toho v rod.

domoch Spolu Z toho rodinné

Bystrany 287 269 264 18 310 289 261 21 Zdroj: Štatistický úrad SR

Štruktúra neobývaných bytov – rok 2001

Neobývané byty

Spolu

Z dôvodu

Zmeny

užívateľ

a

Určené na

rekreáci

u

Uvoľnené na prestavb

u

Nespôsobilé na

bývanie

Po kolaudácii

V pozo-stalostnom

alebo súdnom konaní

Z inýc

h dôvodo

v

Nezisten

é

Bystrany 21 - - - 2 - 2 14 3 Zdroj: Štatistický úrad SR

Priemerný počet osôb na jeden byt bol v roku 2001 na úrovni 6,1 osôb, priemerný počet m2 obytnej plochy

na 1 osobu dosiahol hodnotu 9,4m2. Počet bytov na 1000 obyvateľov dosiahol úroveň 122,9, čo je hlboko pod úrovňou krajského (296,8) aj celoslovenského priemeru (353,5).

Z hľadiska vybavenosti trvale obývaných bytov bolo v obci Bystrany vybavených vodovodom 66,1% bytov, kúpeľňou alebo sprchovacím kútom 63,3%, kanalizáciou 59,2%, splachovacím záchodom 56,4% a plynom zo siete 54,3% trvale obývaných bytov.

Návrh Vo vzťahu k prognóze obyvateľstva a potrebám rozvoja bytovej výstavby v obci Bystrany je v riešení ÚPN

obce potrebné uvažovať s návrhom plôch pre bývanie na umiestnenie malo podlažnej zástavby pre celkový výhľadový počet obyvateľov v roku 2030 5128 obyvateľov a zníženie obložnosti bytov na úroveň 5 obyvateľov na jeden byt, čo pri tejto predpokladanej obložnosti predstavuje potrebu 716 nových bytov.

V osade je spracovaný geometrická plán pre 45 nových stavebných pozemkov. V súčasnosti prebieha čulý stavebný ruch v osade, ktorá sa rozrastá o nové objekty rodinných domov, niekedy aj bez platného stavebného povolenia a tiež staré objekty sú rekonštruované, sú k nim robené prístavby. Na túto lokalitu je potrebné spracovať aktuálne geometrické zameranie, pretože pri prieskumoch a rozboroch nebolo možné presne zakresliť jednotlivé objekty.

Neobývané domy navrhujeme podľa kvality nosnej konštrukcie na rekonštrukciu.

K návrhovému roku 2030 uvažujeme s výstavbou 302 nových bytových jednotiek v rodinných domoch a 180 bytoch v bytových domoch. V jestvujúcom bytovom fonde navrhujeme rekonštrukciou, prestavbou, alebo náhradou novou zástavbou zhodnotiť všetky bytové priestory. S využiteľným jestvujúcim bytovým fondom 287 b.j. to predstavuje 792 bytových jednotiek.



Návrh počtu bytového fondu k r. 2030: ukazovateľ r. 2 001 r. 2 030 počet obyvateľov 1 757 5 128 počet trvale obýv. bytov 287 792 osoby /byt 6,08 6,5

V trvale obývaných bytoch bývalo k r. 2001 v obci 1 757 obyvateľov z celkového počtu 2 523 obyvateľov. Zvyšných 766 obyvateľov bývalo v rôznych provizórnych objektoch a chatrčiach.

Návrh byt. fondu podľa členenia na byt. domy, rodinné domy a ostatný bytový fond: počet bytov

súčasný stav k r. 2009

úbytok bytového fondu zmenou funkcie

novonavrhované byty k roku 2030

spolu bytový fond k roku 2030

rekonštr. a rozost.

nové

v rodinných domoch 261 - - 302 563 v bytových domoch 26 - - 180 206 ostatné 2 - - - 2 v neobývaných rod. a byt. domoch 21 - - - 21 spolu 310 - - 482 792

Vzhľadom na vysoký počet obyvateľov rómskej národnosti je predpoklad výrazného rastu počtu obyvateľov, (na 5128 do roku 2030), ale zastupiteľstvo obce a Krajský pozemkový úrad nedali pri prerokovaní konceptu súhlas na primeraný nárast počtu bytov a záber pôdy pre byty zodpovedajúci tomuto nárastu obyvateľov. Z toho dôvodu bola časť navrhovaných plôch pre výstavbu rodinných domov presunutá do územnej rezervy.

2.7.2.Občianske vybavenie

2.7.2.1. Školstvo

Základná škola Základná škola má 18 učební, nemá telocvičňu, ani školskú jedáleň. Chýbajú kabinety, klubovňa,

špeciálne učebne a dielňa. Celkový deficit je v súčasnosti 9 učební. Nedostatočná kapacita školy je riešená dvojsmennou prevádzkou školy. Na vyučovanie sú využívané aj 2 učebne v materskej škole – Bystrany 107 a 2 učebne v objekte požičanom od obecného úradu.

V súčasnosti navštevuje školu 636 žiakov. V areáli základnej školy sú 2 objekty – starý a novší. Vzhľadom na nedostatočnú kapacitu sa v súčasnosti

spracúva projektová dokumentácia na rekonštrukciu a prestavbu školy. Obec sa chce uchádzať o finančné prostriedky z eurofondov.

Výhľadovo objekty školy nebudú kapacitne postačovať ani po rekonštrukcii školy. Podlažná plocha objektu školy je 2 460 m2, plocha pozemku je 32 000 m2. Podlažná plocha základnej školy

a plocha pozemku školy je pre potreby obce Bystrany nedostatočná. Pre 5 128 obyvateľov k r. 2030 bude potrebná kapacita školy 1 100 žiakov a 38 500 m2 plochy pozemku, 9 130 m2 podlažnej plochy školy. Vzhľadom na väčší počet detí v rómskych rodinách navrhujeme zvýšiť kapacitu školy oproti norme o 40 %. Nedostatočnú kapacitu školy bude potrebné riešiť zväčšením areálu školy a novými pavilónmi.

V základnej škole je 44 pracovných príležitostí. Návrh pre 5 128 obyvateľov s prihliadnutím na národnostné zloženie obyvateľov je potrebná kapacita základnej školy

1 100 žiakov pre 1 100 žiakov je potrebná podlažná plocha školy 9 130 m2, plocha pozemku 38 500 m2 objekt základnej školy navrhujeme rekonštruovať a nedostatočnú kapacitu riešiť zväčšením areálu školy

a novými pavilónmi



Materská škola

V obci sú 2 materské školy. Materská škola Bystrany 49 MŠ je v súčasnosti 36 detí v 2 triedach.

Podlažná plocha objektu je 340 m2, plocha pozemku je 1 050 m2. Podlažná plocha objektu aj plocha pozemku je postačujúca. Materská škola Bystrany 98 MŠ je v súčasnosti 17 detí v 1 triede, okrem toho v MŠ sú 2 učebne prepožičané základnej škole, v ktorých sú 2

spojené triedy – jedna pre 1. a 4. ročník a druhá pre 2. a 3. ročník Podlažná plocha objektu je 1 400 m2, plocha pozemku je 3 500 m2. Podlažná plocha objektu aj plocha pozemku je postačujúca.

Celková kapacita jestvujúcich materských škôl je 130 detí s podlažnou plochou objektu 1 780 m2 a plochou pozemku 4 550 m2. Návrh pre 5 128 obyvateľov je potrebná kapacita materskej školy 200 žiackych miest s podlažnou plochou 2 400 m2

a plochou pozemku 7 000 m2 objekty oboch MŠ navrhujeme rekonštruovať a využiť na účely materskej školy nedostatočné priestorové podmienky navrhujeme riešiť výstavbou novej materskej školu v lokalite Juh, kde

navrhujeme MŠ s kapacitou 70 detí podlažnou plochou objektu 840 m2 a plochou pozemku 3 400 m2.

SOŠ Bijacovce, detašované pracovisko Bystrany V objekte základnej školy je 1 trieda – odbor praktická žena so zameraním na šitie, varenie a výchovu

k rodičovstvu. V objekte komunitného centra je 1 trieda na výučbu chlapcov v remesle lesná výroba a stavebná výroba. Celková kapacita vysunutého pracoviska je 60 žiakov, ktorí ukončili základnú školu v nižších ročníkoch. Obe

triedy sú prevádzkované v dočasných priestoroch, avšak táto škola má v obci svoje opodstatnenie, pretože zabezpečuje stredné odborné vzdelanie pre mládež, ktorá nemá ukončené celé základné vzdelanie a nemá podmienky na to, aby sa mohla získať odborné vzdelanie mimo svoje bydlisko. Z uvedeného dôvodu v návrhu ÚPN bude potrebné navrhnúť funkčnú plochu pre zriadenie strednej odbornej školy. Návrh pre SOŠ navrhujeme nové zariadenie juhovýchodne od areálu základnej školy s plochou pozemku 5 400 m2.

2.7.2.2 Kultúra

Kultúrny dom V obci je kultúrny dom s kapacitou 200 stoličiek.

Podlažná plocha objektu kultúrneho domu je 870 m2, plocha pozemku je 2 400 m2. Kultúrny dom je potrebné rekonštruovať, kapacitne bude postačovať k výhľadovému obdobiu.

2.7.2.3 Cirkevné objekty

Kostol rímskokatolícky Rímskokatolícky kostol bol postavený v rokoch 1779 - 1784. Kostol je vo vyhovujúcom

stavebnotechnickom stave, bude vyhovovať aj k výhľadovému obdobiu.



Návrh navrhujeme rekonštruovať rímskokatolícku faru

2.7.2.4 Zdravotníctvo a sociálne zariadenia

Zdravotné stredisko V obci sa nenachádzajú zdravotné zariadenia, obyvatelia obce majú najbližšie zdravotné stredisko

v Spišských Vlachoch vzdialených 3 km. Klub dôchodcov

Klub dôchodcov sa v obci nenachádza. Dom dôchodcov a sociálnych služieb

sa v obci nenachádza.

Charitatívne zariadenia V obci sa nachádza objekt komunitného centra, v ktorom je toho času v prenajatých priestoroch zriadené

SOŠ Bijacovce detašované pracovisko Bystrany.

Návrh dom dôchodcov a sociálnych služieb navrhujeme realizovať na plochách vyčlenených na občiansku

vybavenosť, prípadne v obytnej zóne Komunitné centrum

V obci sa nachádza komunitné centrum, ktoré je využívané na výučbu v strednej odbornej škole – pobočke SOŠ Bijacovce. Navrhujeme výstavbu samostatnej strednej školy a objekt vrátiť na využívanie pre komunitné centrum.

2.7.2.5 Miestna správa a administratíva

Obecný úrad

Obecný úrad bol v r. 2008 presťahovaný do objektu kúpeného a rekonštruovaného na tento účel. Objekt vyhovuje svojmu účelu. Podlažná plocha objektu obecného úradu je 160 m2, plocha pozemku je 1 850 m2.

Starý objekt obecného úradu po rekonštrukcii sa využíva pre koordinátorov aktivačných činností a charitatívne účely, ostala tam aj zasadačka a archív obecného úradu. Podlažná plocha objektu obecného úradu je 280 m2, plocha pozemku je 1 600 m2.

Návrh rekonštruovať starý objekt obecného úradu vo vlastníctve obce s vytvorením priestorov pre charitu, zasadačku

a archív ponechať v objekte Pošta

sa v obci nachádza v nevyhovujúcom objekte.

Návrh poštu premiestniť do priestrannejšieho objektu zakúpeného a zrekonštruovaného, alebo postaveného pre tento

účel. Jestvujúci objekt pošty využiť na inú občiansku vybavenosť, resp. na bývanie Požiarna zbrojnica

Požiarna zbrojnica sa v obci nachádza v účelovom objekte, ktorý bude vyhovovať aj k návrhovému obdobiu Cintorín a miesta posledného odpočinku Cintorín má plochu 0,7 ha. Pri cintoríne je situovaný dom smútku postavený v roku 1993.



K výhľadovému obdobiu nebude postačovať terajší cintorín, v ÚPN bude potrebné navrhnúť jeho rozšírenie, resp. nový cintorín.

Návrh navrhujeme rozšírenie cintorína o plochu 2,0 ha na 2,7 ha pozdĺž cesty západne od jestvujúceho cintorína

2.7.2.7 Maloobchodné zariadenia a veľkoobchod

Maloobchodné zariadenia sú sústredené najmä do nákupného strediska COOP Jednota s celkovou podlažnou plochou 2 000 m2.

Ďalšie obchody sú zriadené v rodinných domoch využívaných polyfunkčne pre bývanie a obchod, alebo v účelových objektoch.

Veľkoobchodné zariadenia sa v obci nenachádzajú.

Návrh maloobchodné zariadenia navrhujeme podľa dopytu riešiť formou rozptýlených objektov po celej obci

2.7.2.8 Služby Služby v obci sú poskytované v pohostinstvách s celkovou kapacitou 80 stoličiek.

Návrh nevýrobné služby (holičstvo, kaderníctvo, stravovacie zariadenia, oprava obuvi a spotrebného tovaru a

elektroniky) a hygienicky nezávadné výrobné služby (krajčírstvo) navrhujeme situovať do objektu nákupného strediska a do objektov rodinných domov s polyfunkčným využitím, alebo účelovo rekonštruovaných na tieto aktivity.

priestory pre hygienicky nezávadné výrobné služby navrhujeme v areáli bývalého HD – Dolný dvor výkup druhotných surovín, zberný dvor a kompostovisko navrhujeme situovať do areálu bývalého HD – Dolný

dvor

2.7.2.9 Telovýchova a šport

Športový areál

V obci sa južne od železničnej trate nachádza športový areál pozostávajúci z futbalového štadióna s tribúnou a šatňami a z klziska. Plocha areálu ihriska je 1,68 ha.

V školskom areáli sú športové, detské ihriská v nepostačujúcej kapacite a zlom stavebnotechnickom stave. Ine športové plochy sa v obci nenachádzajú.

Návrh nové ihriská navrhujeme v navrhovanej obytnej zóne Juh s celkovou plochou športového areálu 1,08 ha. V areáli

navrhujeme ihriská pre loptové hry, tenis a detské ihriská. Na ihrisku navrhujeme vybudovať šatne a sociálne zariadenia

detské ihriská navrhujeme doplniť pri jestvujúcich bytových domoch, aj v lokalite navrhovaných bytových domov Juh

Cykloturistické trasy

Cykloturistické trasy v katastri obce sa nenachádzajú.

Návrh v trasách jestvujúcich poľných a lesných ciest navrhujeme turistické a cykloturistické trasy v navrhovanej lokalite Juh navrhujeme na ploche 2,05 ha športový areál, ktorého súčasťou budú aj detské

ihriská



Školské zariadenia

V areáli základnej školy je hádzanárske ihrisko a volejbalové ihrisko. V areáli materskej školy sa nachádza detské ihrisko, ktoré si vyžaduje rekonštrukciu.

Návrh

ihriská v školskom areáli navrhujeme rekonštruovať a vybudovať viacúčelové ihrisko a bežeckú dráhu detské ihriská v areáloch materských škôl navrhujeme rekonštruovať

2.7.2.10 Štruktúra a kapacita občianskej vybavenosti K návrhovému roku 2030 je potrebné uvažovať s nasledovnou štruktúrou a kapacitou občianskej vybavenosti:

občianska vybavenosť

terajšia kapacita potrebná kapacita poznámka

základná škola 190 žiakov 2 100 m2 podl. pl. 22 800 m2 pl. pozem.

1100 žiakov 9 130 m2 podl. pl. 38 500 m2 pl. pozem.

potrebná rekonštrukcia jestvujúcich objektov, rozšírenie areálu ZŠ a nové pavilóny

materská škola 130 žiakov 1 780 m2 podl. pl., 4 550 m2 pl. pozem.

200 žiakov 2400 m2 podl. pl., 7000 m2 pl. pozem.

objekty MŠ - potrebná rekonštrukcianovú MŠ postaviť v navrh. lokalite RD Juh

SOŠ Bijacovce, detašované pracovisko Bystrany

ÚPN navrhuje funkčnú plochu pre zriadenie strednej odbornej školy východne od areálu základnej školy.

kultúrny dom 200 stoličiek 870 m2 podl. pl

200 stoličiek 870 m2 podl. pl

kapacitne vyhovuje, objekt rekonštruovať

Dom dôchodcov a sociálnych služieb charitatívne zariadenia

ÚPN navrhuje zariadenia realizovať v objektoch vo vlastníctve obce – (starý OcÚ, SOŠ Bijacovce) a na plochách vyčlenených na občiansku vybavenosť v lokalite Juh, prípadne v obytnej zóne

obecný úrad 420 m2 podl. pl. 420 m2 podl.pl. vyhovuje kapacitne aj stavebno-technicky

komunitné centrum v rekonštruovanom staršom RD pošta 200 m2 podl. pl.

200 m2 podl. pl.

priestory vyhovujú svojmu účelu, objekt rekonštruovať

požiarna zbrojnica 200 m2 podl. pl 200 m2 podl. pl objekt rekonštruovať cintorín 0,7 ha 2,7 ha rozšíriť o 2,0 ha dom smútku 160 m2 podl. pl. 160 m2 podl. pl. vyhovuje šport 1,68 ha 2,76 ha Navrhnutý je nový športový areál

v navrh. lokalite Juh a sociálne zariadenia a šatne v športovom areáli. Pri jestvujúcich bytových domoch sú navrhnuté detské ihriská

pošta 200 m2 podl. pl. 500 m2 podl. pl. nevyhovuje, poštu premiestniť do iného objektu v obytnej zástavbe, alebo na plochách navrhovanej občianskej vybavenosti

komerčná vybavenosť 2 400 m2 podl. pl. 5 000 m2 podl. pl. rozvoj v obytnej zástavbe a na plochách navrhovanej občianskej vybavenosti

služby (reštauračné) 300 m2 podl. pl. 1000 m2 podl. pl. rozvoj v obytnej zástavbe a na plochách navrhovanej občianskej vybavenosti



2.7.3.Výroba 2.7.3.1 Priemyselná výroba, skladové hospodárstvo, výrobné služby a stavebníctvo

Výroba sa nachádza v severovýchodnej časti obce. Celková plocha lokality je 0,49 ha. V lokalite sú vlastníkmi pozemkov firmy Branisko s.r.o. Spišské Vlachy a REPRO – servis s.r.o. Spišská

Nová Ves. Vo výrobnej lokalite je drevovýroba s 5 pracovnými príležitosťami. Plocha výrobných a podnikateľských areálov hospodárskych dvorov: Plocha areálu v ha Zastavaná plocha v ha Pozn. Areál Horný dvor 2,8 0,8 Branisko s.r.o. Spišské Vlachy 0,24 0,02 Repro servis s.r.o. Spišská Nová Ves 0,27 0,07 drevovýroba Areál HD (16) 3,05 0,4 Ponuková plocha pre

výrobu a poľnohosp. výrobu

spolu 6,36 1,29

Plocha areálu v ha Zastavaná plocha v ha Pozn. Areál Dolný dvor (18) 7,57 0,757 Ponuková plocha pre

výrobu a poľnohosp. výrobu

spolu 7,57 0,757

Návrh vzhľadom na priamy kontakt výrobných zón s obytnou zástavbou charakter všetkých výrobných aktivít v obci

musí byť taký, aby nevplýval negatívne na kvalitu životného a obytného prostredia v obci nové plochy pre výrobu a výrobné služby hygienicky nezávadného charakteru sú navrhnuté v areáli horného

dvora (polyfunkčné plochy pre poľnohospodársku výrobu a hygienicky nezávadnú výrobu a výrobné služby) nové plochy pre výrobu a poľnohospodársku výrobu vrátane živočíšnej výroby sú navrhnuté v areáli dolného

dvora (polyfunkčné plochy pre poľnohospodársku výrobu, výrobu a výrobné služby)

Prírodné zdroje Na severnej hranici katastra eviduje Štátny geologický ústav Dionýza Śtúra LNN 4408 Spišské Podhradie -

Jaškovica stavebný kameň–pieskovec. V súčasnosti ochranu zabezpečuje LNN zabezpečuje KAMEŇOPRIEMYSEL – Spiš, a.s. Spišské Podhradie.

2.7.3.2 Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo

Rastlinná výroba V katastrálnom území Bystrany pôda nepatrí ku kontaminovaným. V riešenom území sa nachádzajú tieto bonitované pôdno - ekologické jednotky: 0711002 – 5.sk, 0711042 –

5.sk, 0763415 – 5.sk., 0869232 – 6. Sk, 0769442 – 7. Sk, 0870243 – 7. Sk, 0870533 – 7. Sk, 0875243 – 7. Sk, 0875432 – 7. Sk, 0875443 – 7. Sk, 0794002 – 8. Sk, 0794003 – 8. Sk, 0870543 – 8. Sk, 0870213 – 8. Sk, 0870333 – 8. Sk, 0870443 – 8. Sk, 0878263 – 8. Sk, 0882685 – 9.sk, 0884883– 8. Sk, 0893673– 9. Sk, 0893883– 9. Sk, 0793672 – 9.sk, 0884673– 9. Sk, 0884683– 9. sk

Poľnohospodárska pôda v extraviláne obce po transformácii družstiev je obhospodarovaná firmou Repro servis s.r.o.



Lúky a pasienky sú situované najmä na sklonitostne extrémnejších polohách. Ostatné plochy sa nachádzajú v extrémnejších polohách, v meandroch riek, na strmých zrázoch a v roklinách. Obec Bystrany má spracovaný ROEP.

Hydromeliorácie, š.p. neeviduje v k.ú. Bystran žiadne hydromelioračné zariadenia v ich správe. V k.ú. obce Bystrany je vybudované detailné odvodnenie poľnohospodárskych pozemkov drenážnym systémom, ktorý je vo vlastníctve príslušného poľnohospodárskeho subjektu. Plochy drenáže sú vyznačené v grafickej časti ÚPN.

Vzhľadom k prírodným klimatickým podmienkam a reliéfu územia obec má dobré podmienky pre rozvoj poľnohospodárskej výroby. Celková výmera ornej pôdy je 336,5 ha a TTP 253,8 ha. V katastrálnom území nie je vybudované odvodnenie poľnohospodárskych pozemkov drenážnym systémom.

Rastlinná výroba je zameraná najmä na obilniny, zemiaky, kukuricu, repku, krmoviny a TTP.

Živočíšna výroba Živočíšna výroba sa v obci nenachádza . Areály hospodárskych dvorov boli zdevastované a objekty zlikvidované.

Lesné hospodárstvo V k.ú. Bystrany podľa KN tvoria lesy výmeru 84,4162 ha. Z hľadiska kategorizácie lesov celá výmera lesných pozemkov je začlenená do hospodárskych lesov, ktorých účelom je produkcia dreva a ostatných lesných produktov pri súčasnom zabezpečovaní mimoprodukčných funkcií lesov. Z hľadiska vlastníckych vzťahov sú lesy vo vlastníctve:

Pozemkové spoločenstvo, lesná spoločnosť Katúň a Mulík Bystrany Lesná spol. Želiari Bystrany, pozemkové spoločenstvo Lesy SR, š.p. OZ Prešov, Lesná správa Spišské Podhradie ( OZ - Odštepný závod )

Štátny dozor v celom rozsahu katastrálneho územia zabezpečuje Obvodný lesný úrad v Spišskej Novej Vsi,

ktorý organizačne je začlenený pod Krajský lesný úrad v Košiciach. V katastrálnom území obce sa nachádza zmiešaný les, ktorý zväčša tvoria buky a hraby, z ihličnanov

predovšetkým smreky a borovice.

Návrh rastlinnú výrobu a obhospodarovanie lesa uskutočňovať v súlade s požiadavkami na zvyšovanie ekologickej

stability územia - viď návrh opatrení v kapitole Návrh ochrany prírody a tvorba krajiny a s vodohospodárskymi požiadavkami na ochranu podzemných vôd

živočíšnu výrobu realizovať v areáloch hospodárskych dvorov areály hospodárskych dvorov obnoviť s vytvorením ponukových plôch pre podnikateľské aktivity

a poľnohospodársku činnosť pri zásahu do lesných pozemkov dodržať zásady ochrany lesných pozemkov uvedené v § 5 zákona NR SR č.

326/2005 o lesoch les v bezprostrednej blízkosti obce na dielcoch 405,406,407,E23 a 408 v správe Lesov SR, š.p. B.Bystrica, O.z.

Prešov využiť ako lesopark. Zároveň je potrebné zvýšiť ochranu týchto lesných pozemkov. Na uvedenej ploche sa nenavrhuje žiadny výrub porastov, chodníky s lavičkami sa majú trasovať tak, aby si nevyžadovali žiaden výrub stromov

2.7.4.Rekreácia

Obec Bystrany nie je strediskom cestovného ruchu, nie je ani predpoklad na rozvoj cestovného ruchu v tejto obci.

Územie Slovenského Rudohoria svojou pestrosťou a rozmanitosťou vytvára obyvateľom dobré predpoklady pre rozvoj rekreácie a turizmu. Nosnými prvkami cestovného ruchu sú zimné športy a turistika v lete od Slovenského raja na západe po vodnú nádrž Ružín na východe. V regióne má dlhú tradíciu hipoturistika, najbližšie k obci sú prevádzkovatelia v Žehre a v Spišskom Podhradí, v Spišských Vlachoch je ródeo.



V lete sa dá splavovať rieka Hornád, ktorý je splavný od Hrabušíc cez Prielom Hornádu, Hornádsku kotlinu a. po nádr. Ružín v dĺžke asi 70 km. Rieka je splavná pri vodnom stave 50 cm v Hrabušiciach, alebo 100 cm v Spišských Vlachoch. Úsek Hrabušice - Čingov je možné splavovať len s povolením. Správy NPSR. V dostupnej vzdialenosti od obce sa nachádza krytý bazén v Krompachoch a v Spišskej novej Vsi. V zimnom období v dostupnej vzdialenosti je stredisko zimných športov Plejsy v Krompachoch

Návrh v katastri obce vybudovať v trasách poľných a lesných ciest cykloturistické trasy

2.7.5 . Verejná zeleň a jej štruktúra

Systém zelene sídla je potrebné komplexne hodnotiť s okolitým prírodným prostredím. Sadovnícky upravené plochy v obci sú v centrálnej časti obce (park pri kostole a plocha jestvujúceho cintorína.) Jestvujúca štruktúra zelene v obci je funkčne rozdelená na verejnú zeleň – plocha cintorína líniovú zeleň –zeleň pozdĺž železničnej trate súkromnú zeleň – plochy záhrad

Obec sa nachádza v produkčnej poľnohospodárskej krajine. S lesnými porastmi je v kontakte severozápadný okraj obce.

Návrh na starom aj novom cintoríne vysadiť parkovú zeleň v celej obci na dotvorenie zelene používať pôvodné druhy porastov, aby tieto posilnili ekologickú stabilitu

zastavaného územia obce. 2.8. Vymedzenie zastavaného územia obce

Zastavané územie obce je vymedzené hranicami zastavaného územia k 1.1.1990, ktoré navrhujeme v zmysle zákona č. 237/2000Z.z. rozšíriť v severnej časti obce o navrhované rozšírenie cintorína a verejnej zelene v južnej časti obce o navrhovanú lokalitu rodinných a bytových domov, občiansku vybavenosť a športové

plochy Juh vo východnej časti obce o jestvujúci areál drevovýroby a regulačnú stanicu plynu

2.9. Vymedzenie ochranných pásem a chránených území podľa osobitných predpisov

2.9.1. Ochranné pásma

ochranné pásmo elektrických vedení je pri napätí

od 1 do 35 kV vrátane

pre vodiče bez izolácie 10 m, v súvislých lesných priesekoch 7 m,

pre vodiče so základnou izoláciou 4 m, v súvislých lesných priesekoch 2 m

pre zavesené káblové vedenie 1 m

od 35 do 110 kV vrátane 15 m



nad 400 kV 35 m.

ochranné pásmo zaveseného káblového vedenia s napätím od 1 do 110 kV vrátane je 2 m od krajného vodiča na každú stranu

ochranné pásmo vonkajšieho podzemného elektrického vedenia je



1 m pri napätí do 110 kV vrátane od krajného vodiča na každú stranu

3 m pri napätí nad 110 kV

ochranné pásmo elektrickej stanice vonkajšieho vyhotovenia

s napätím do 110 kV je vymedzené zvislými rovinami, ktoré sú vedené vo vodorovnej vzdialenosti 10 m kolmo na oplotenie alebo na hranicu objektu elektrickej stanice od konštrukcie transformovne

s vnútorným vyhotovením je vymedzené oplotením, alebo obostavanou hranicou objektu elektrickej stanice, pričom musí byť zabezpečený prístup do elektrickej stanice na výmenu technologických zariadení

ochranné pásmo pre plynovody a prípojky s menovitou svetlosťou do 200 mm - 4 m ochranné pásmo pre plynovody a prípojky s menovitou svetlosťou od 201 mm do 500 mm - 8 m ochranné pásmo pre NTL a STL plynovody a prípojky v zastavanom území obce 1 m ochranné pásmo pre STL plynovody a prípojky vo voľnom priestranstve a v nezastavanom území 10 m ochranné pásmo regulačnej stanice 8 m od RS bezpečnostné pásmo VTL plynovodu s menovitou svetlosťou do 350 mm od 0,4 MPa do 4,0 MPa - 20 m pásmo ochrany verejného vodovodu a verejnej kanalizácie 1,5 m do priemeru 500 mm vodorovnej vzdialenosti

od vonkajšieho pôdorysného okraja potrubia na obidve strany pásmo ochrany verejného vodovodu a verejnej kanalizácie 2,5 m nad priemer 500 mm vodorovnej vzdialenosti

od vonkajšieho pôdorysného okraja potrubia na obidve strany ochranné pásmo od vonkajšieho okraja navrhovaných objektov ČOV k okraju súvislej bytovej zástavby 50 m ochranné pásmo cesty II. triedy 25 m od osi vozovky mimo zastavané územie ochranné pásmo cesty III. triedy 20 m od osi vozovky mimo zastavané územie ochranné pásmo lesa 50 m od lesných pozemkov

PHO cintorínov 50 m elektronické komunikačné káble 0.5 – 1 m ochranné pásmo železnice 60 m od osi krajnej koľaje ochranné pásma okolo potokov obojstranne 5 m a okolo hydromelioračných kanálov obojstranne 5 m ochranné pásmo lesa 50 m od lesných pozemkov PHO cintorínov 50 m LNN 4408 Spišské Podhradie - Jaškovica stavebný kameň – pieskovec

2.9.3 Kultúrne pamiatky

V Ústrednom zozname pamiatkového fondu v registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok (ďalej ÚZPF) je evidovaná národná kultúrna pamiatka rímskokatolícky kostol Petra a Pavla evidovaná pod č. 625/0 s parcelným číslom 1.

Kostol bol postavený v rokoch 1779 - 1784, klasicistický na staršom základe, s neskoršími menšími úpravami. Jednoloďový priestor s polygonálnym uzáverom, pristavanou sakristiou a predstavanou trojpodlažnou vežou. Celý priestor je zaklenutý pruskou klenbou. Fasády sú členené lizénami a nárožia veže pilastrami. V interiéri je čiastočne zachovaná pôvodná výmaľba. Hlavný oltár je klasicistický z druhej polovice 18.stor. s ústredným obrazom sv. Petra a Pavla. Dva bočné oltáre sv. Rodiny a sv. Jána Nepomuckého, riešené ako pendanty, luisézne, z druhej polovice 18.stor. Kazateľnica, krstiteľnica, organ a patronátne lavice grófov Csákyovcov luisézne, súčasné so stavbou. Socha Piety, polychrómovaná ľudová drevorezba z 18.stor. K vonkajšku kostola pribudované dve krypty: jedna je pseudogotická z druhej polovice 19.stor., v nej neskorobarokový oltár P. Márie z 18.stor., druhá v secesnom štýle z obdobia okolo roku 1915.



Archeologické náleziská Archeologický ústav SAV eviduje v k.ú. obce Bystrany hustú sieť archeologických lokalít. Z intravilánu obce pochádzajú ojedinelé archeologické nálezy - poklad zlatých dukátov zo 14. – 15. storočia.

Stredom obce viedla križovatka obchodných ciest, spomínaná i v písomných prameňoch. V extraviláne obce Bystrany sa nachádza hustá sieť polykultúrnych archeologických lokalít, napr. poloha

Katúnka – doba bronzová, kultúra púchovská, stredovek 13. – 16. storočie. Nemožno vylúčiť, že pri stavebnej činnosti môže dôjsť k porušeniu ďalších dosiaľ neznámych

archeologických objektov a nálezov. Z uvedeného dôvodu Krajský pamiatkový úrad Košice zabezpečuje podmienky ochrany archeologických nálezov z územných a stavebných konaniach aj u líniových stavieb a väčších investičných stavieb.

Historicky hodnotné objekty a písomné zmienky o obci 1. písomná zmienka z r. 1268. Názov obce je nemeckého pôvodu. Pôvodne názov - Eulenbach - soví potok,

neskôr premenovaná Vlenbach, Veľbach a po 2. sv. vojne na Bystrany. V 18. stor. bol vystavený rímsko - katolícky kostol sv. Petra a Pavla / 1779/. V polovici 19. storočia si Gustáv Czáky / 1803 - 1883/ postavil v obci kaštieľ enoklasicistickom slohu. Taktiež v tomto období bola postavená aj kaplnka ako aj vysadená záhrada s parkom pri kaštieli so vzácnymi drevinami, stromami ako aj s fontánou uprostred. Posledný majiteľ kaštieľa Hilár Czáky, ktorý ho vlastnil až do konfiškácie v období socializmu, čiže do r. 1945. Tento kaštieľ bol zbúraný v r. 1992 - 3. Za kostolom sú v hrobkách pochovaný niektorí z rodu Czákyovcov.

Obec je spomínaná v r. 1268 pod názvom Ewlenbach, v r. 1298 Vlenbach, v r. 1773 Welbachy, v r. 1940 Veľbachy a v r. 1948 ako Bystrany. Nemecký názov obce bol Ulebach, Eullabach, Wellbach, Eilenbach, maďarský názov Velbach, Ágostháza.

Návrh rešpektovať súpis archeologických nálezísk v katastrálnom území predmetom ochrany na archeologických náleziskách sú terénne nálezové situácie. To znamená, že ak má

obec, alebo iný stavebník zámer vykonávať v týchto lokalitách stavebnú činnosť, (aj drobné stavby v zmysle stavebného zákona), podľa § 41 odsek 4 pamiatkového zákona podmienky ochrany týchto lokalít zabezpečuje Krajský pamiatkový úrad Košice v spolupráci s príslušným stavebným úradom v územnom a stavebnom konaní (to znamená, že aj v prípade, keď za iných okolností by stačilo ohlásenie drobnej stavby).

akékoľvek archeologické objekty a nálezy mimo vymedzené lokality je stavebník povinný v zmysle § 40, odsek 2 a 3 pamiatkového zákona a § 127 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, písomne oznámiť Krajskému pamiatkovému úradu v Košiciach, priamo, alebo prostredníctvom obce. Oznámenie o náleze je povinný urobiť nálezca, alebo osoba zodpovedná za vykonávanie prác, pri ktorých došlo k nálezu, najneskôr na druhý pracovný deň po jeho nájdení. Nález sa musí ponechať bezo zmeny až do obhliadky krajským pamiatkovým úradom, alebo ním poverenou odborne spôsobilou osobou, najmenej však tri pracovné dni odo dňa oznámenia nálezu. Do obhliadky krajským pamiatkovým úradom je nálezca povinný vykonať všetky nevyhnutné opatrenia na záchranu nálezu, najmä zabezpečiť ho proti poškodeniu, znehodnoteniu, zničeniu a odcudzeniu. Archeologický nález môže vyzdvihnúť a premiestniť z pôvodného miesta a z nálezových súvislostí iba oprávnená osoba metódami archeologického výskumu

obec si môže zaviesť v zmysle § 14 zákona č. 49/2002 o ochrane pamiatkového fondu evidenciu pamätihodností obce. Do evidencie pamätihodností možno zaradiť nehnuteľné a hnuteľné národné kultúrne pamiatky evidované v Ústrednom zozname pamiatkového fondu, ďalšie hnuteľné a nehnuteľné veci, kombinované diela prírody a človeka, historické udalosti, chotárne názvy, katastrálne a zemepisné názvy viažúce sa k histórii a osobnostiam sídla



2.10. Návrh riešenia záujmov obrany štátu, požiarnej ochrany, ochrany pred povodňami

2.10.1. Záujmy obrany štátu

V katastrálnom území obce Bystrany sa nenachádzajú žiadne priestory vyžadujúce riešenie záujmov obrany štátu.

2.10.2. Civilná obrana

Obyvateľstvo obce Doterajší stav ukrytia je v súlade s plánom ukrytia obce pre 100% bývajúceho obyvateľstva v jednoduchých

úkrytoch budovaných svojpomocne. Podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku – stavebný zákon a vyhlášky č. 55/2001 Z.

z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii sa v ÚPN – O samostatná CO doložka nespracováva. Návrh v navrhovanom zastavanom území navrhujeme riešiť ukrytie 100 % obyvateľstva určením v jednoduchých

úkrytoch budovaných svojpomocne v súlade s vyhláškou 532/2006 Z.z. v súlade s koncepciou organizácie a rozvoja civilnej ochrany do r. 2015 v zabezpečovaní obyvateľstva

prostriedkami civilnej ochrany postupne presunúť zodpovednosť za zabezpečovanie ochrany obyvateľstva zo štátu na fyzické osoby

2.10.3. Protipožiarna ochrana a záchranná služba

Požiarnu ochranu a záchrannú službu zabezpečuje Hasičský a záchranný zbor Spišská Nová Ves. Odber požiarnej vody je v prípade potreby z Klčovského potoka a z hydrantov vodovodu. Pri riešení územného plánu obce boli požiadavky na požiarnu bezpečnosť stavieb riešené primerane podrobnosti riešenia ÚPN v zmysle ustanovení § 40 a vyhlášky MV SR č. 121/2002 Z.z. o požiarnej prevencii v znení vyhlášky MV SR č. 591/2005 Z.z. V obci je sklad požiarnej techniky. Požiarna ochrana sa riadi príslušným STN 73 0802, 73 0833 a 73 0837 a nadväzujúcich

Z hľadiska požiarnej ochrany je potrebné dodržiavať odstupové vzdialenosti medzi objektmi uvedené vo vyhláške č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.

Podľa STN 920400, tab. 2, položka 2 (Nevýrobné stavby s plochou 120 – 1 000 m2 a výrobné stavby jednopodlažné do 500 m2 plochy) je potreba požiarnej vody 12,0 l.s-1. Podľa čl. 3.2. uvedenej normy zdroje vody na hasenie požiaru musia byť schopné trvalo zabezpečovať potrebu vody na hasenie požiarov min. počas 30 minút. Celková zásoba požiarnej vody je 12,0 l.s-1 .30 min. = 21 600 l (21,6 m3). Podrobnejšie riešenie, napr. lokalizácia hydrantov je predmetom podrobnejších stupňov ÚPD.

2.10.4. Ochrana územia proti veľkým vodám

Z hľadiska ochrany pred povodňami navrhujeme úpravu vodných tokov (viď kapitola 2.12.2.3.)

Pri využívaní území pozdĺž vodných tokov je potrebné dodržať ustanovenia zákona NR SR č. 184/2002 Z.z. a 364/2004 Z.z. o vodách a 666/2004 Z.z. o ochrane pred povodňami.

V zmysle § 49 zákona NR SR č. 364/2004 Z. z. o vodách môže správca vodného toku pri výkone jeho správy alebo správy vodných stavieb alebo zariadení užívať pobrežné pozemky, ktorými sú v závislosti od druhu opevnenia brehu a druhu vegetácie pri drobných vodných tokoch do 5,0 m od brehovej čiary. Návrh okolo potokov navrhujeme vodozádržné opatrenia, ktoré zabezpečia ochranu obce pred Q100 ročnou vodou okolo tokov a odvodňovacích kanálov akceptovať OP 5,0 m.



navrhujeme úpravu korýt potokov v zastavanom území obce na Q100 ročnú vodu, bez zmeny polohy koryta iba s jeho prípadným prehĺbením, alebo rozšírením a vegetačným spevnením brehov bez navyšovania brehov, ktoré bráni vtoku povrchových vôd do toku

2.11. Návrh ochrany prírody a tvorby krajiny

V zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov na území katastra Bystrany platí 1. stupeň ochrany, pretože územie sa nachádza mimo chránené územia. V riešenom území sa nenachádza žiadne vyhlásené chránené územie podľa zákona a nie je v dotyku so žiadnym územím siete NATURA 2000 – nenachádza sa tu navrhované chránené územie európskeho významu ani navrhované chránené vtáčie územie

2.11.1 Prírodné podmienky

Klimatické podmienky Kataster obce spadá do klimatickej oblasti mierne teplej, podoblasti mierne vlhkej, s chladnou zimou.

V tejto klimatickej oblasti menej ako 50 dní za rok s denným maximom teplôt vzduchu nad 25 °C. Zložité prírodné pomery sa prejavujú odlišným priebehom v ročnom a dennom chode všetkých klimatických

prvkov, ktoré majú výrazne kontinentálne znaky. Vládne tu pomerne dlhá zima, jar nastupuje rýchlo a letné teploty sú priaznivé.

Zrážky sú obyčajne krátkodobé a intenzívne. Prevažná časť zrážok pripadá na letný polrok. Zima je pomerne suchá. Veterné podmienky:

N NE E SE S SW W NW Calm 11,7 5,4 6,9 10,3 8,0 10,6 15,2 13,1 10,8

V priebehu roka maximum bezvetria pripadá na august – október a najmenej sa bezvetrie vyskytuje vo februári až v apríli. Geomorfologická charakteristika

Z geomorfologického hľadiska predstavuje územie reliéf kotlinových pahorkatín. Geologická charakteristika územia

Z geologického hľadiska je riešené územie budované flyšovými fáciami s premenlivým obsahom ílovcov a pieskovcov vnútrokarpatského paleogénu.

Predkvartérne podložie je prekryté ílovitými zeminami premenlivej mocnosti. Údolie potokov vypĺňajú deluviálno-fluviálne sedimenty. Miestami sa vyskytujú pleistocénne proluviálne sedimenty, väčší rozsah majú štrky a piesčité štrky stredných terás fluviálnych sedimentov, ktoré miestami obklopujú piesčito až hlinito kamenité sutiny a polygenetické svahové hliny deluviálnych sedimentov nečleneného kvartéru.

Geodynamické javy

V katastri obce Bystrany nie sú evidované geodynamické javy.

Geomorfologické jednotky

Podľa geomorfologického členenia SR (Mazúr, Lukniš, 1986) je územie katastra súčasťou alpsko – himalájskej sústavy, podsústavy Karpaty,

provincie Západné Karpaty subprovincie Vnútrokarpatské Západné Karpaty oblasti Slovenské rudohorie do celku Hornádska kotlina do podcelku

Hornádske Podolie Medvedie chrbty (severná časť)



Hydrogeologické pomery Povrchové vody

Územie patrí do povodia Bodrogu a Hornádu, čiastkové povodie Hornád.

Z hydrologického hľadiska sa v katastri nachádzajú horniny s veľmi slabou puklinovo-vrstvovou priepustnosťou a minimálnym zvodnením. Územie patrí do povodia Hornádu. Povrchové vody sú odvodňované prítokmi Hornádu. Pôdne typy

Z pôdnych typov v katastri obce prevažujú kambizeme pseudoglejové nasýtené, v severozápadnej časti územia pararendziny kambizemné a kambizeme rendzinové.

2.11.2 Fytogeografické členenie

Podľa J. Futáka (Atlas SSR) celé katastrálne územie Bystrany patrí do: oblasti Západokarpatskej flóry (CARPATICUM OCCIDENTLE) obvodu flóry Vnútrokarpatských kotlín (intercarpaticum) okresu Podtatranské kotliny podokresu Spišské kotliny

2.11.3 Živočíšne regióny

Zoogeograficky patrí katastrálne územie Bystrany (podľa Atlasu SSR, Čepelák: Živočíšne regióny) do provincie Karpaty oblasti Západné Karpaty Vonkajšieho obvodu Podtatranského okrsku

2.11.4 Súčasná krajinná štruktúra Záujmové územie predstavuje narušenú krajinu, s menším podielom prírodných prvkov v ktorej sa nachádzajú :

urbárna štruktúra vidieckych sídel s dopravnou a výrobnou infraštruktúrou, a nahustením antropogénnych prvkov

poľnohospodárska štruktúra s veľkoplošnými oráčinami a plochami nefunkčných zdevastovaných poľnohospodárskych dvorov

prírodná štruktúra lesných celkov

Krajinársky možno riešené územie charakterizovať ako pahorkatinnú a kotlinovú oblasť.

V katastri sa lesy nachádzajú najmä na západnom a severnom okraji katastra, v menšom rozsahu strednej časti katastra. Z hľadiska drevinového zloženia ide temer výlučne o druhotné monokultúry borovice lesnej (Pinus sylvestris) a smreka (Picea abies), v strednej časti aj nepôvodnej borovice čiernej (Pinus nigra). Umelým vnášaním ďalších druhov a prirodzenou sukcesiou sa časť porastov premieňa na prírode blízke, pomerne diverzifikované lesné spoločenstvá s prímesou alebo dominanciou druhov ako lipa malolistá (Tilia cordata), dub zimný (Quercus petraea), buk lesný (Fagus sylvatica), menej jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), javor mliečny (Acer platanoides) či brest horský (Ulmus glabra).

Nelesná drevinná vegetácia (NDV) sa nachádza v intenzívne obhospodarovanej krajine iba na malých plochách formou remízok, sprievodnej zelene vodných tokov, na medziach a úvozoch, avšak v poľnohospodárskej krajine predstavuje významný ekologický prvok.



V líniovej NDV sa vyskytuje najmä ruža šípová (Rosa canina), hloh jednosemenný (Crataegus monogyna), svíb krvavý (Swida sanguinea), trnka (Prunus spinosa), vŕba rakytová (Salix caprea) a krehká (Salix fragilis), baza čierna (Sambucus nigra) a topoľ osikový (Populus tremula), menej čerešňa vtáčia (Cerasus avium), kalina (Viburnum opulus), vŕba sliezska (Salix silesiaca), krušina jelšová (Frangula alnus), hruška (Pyrus pyrastes), jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia).

Najväčšiu časť katastra zaberá orná pôda. Trvalé trávne porasty sú prevažne polointenzívne, viac-menej prirodzené, vďaka intenzifikačným zásahom pomerne chudobné a monotónne, lokálne tvoria hodnotné spoločenstvá mokraďného a xerotermného charakteru. Vegetácia v zastavanom území má tradičný charakter, tvorí ju predovšetkým vegetácia úžitkových záhrad, a drevinná vegetácia verejných priestranstiev.

V katastri obce sú významnými prvkami ekologickej stability porasty rozptýlenej zelene v okolí ciest, vodných tokov, terénnych strží, ktoré je potrebné v maximálnej miere chrániť.

V Bystranoch je 56,82 % plochy katastra obce zornená, zastúpenie lesných pozemkov predstavuje 10,98 % katastrálneho územia obce.

Geobotanické členenie

Geobotanická mapa SR je mapou vegetačno-rekonštrukčnou. Je výsledkom využitia znalosti o vegetácii v prírodných podmienkach územia a dlhodobého postupného výskumu v prírode. Potenciálna prirodzená vegetácia (predpokladaná vegetácia) je vegetáciou, ktorá by sa za daných klimatických, pôdnych a hydrologických pomerov vyvinula na určitom biotope, keby človek počas historickej doby nebol zasahoval do prírody. Na území katastra Bystrian by to v nivách Klčovského potoka a Pekliska boli jelšové lesy na nivách podhorských vodných tokov, zvyšnú časť územia by pokrývali karpatské dubovo-hrabové lesy, lokálne jedľové a jedľovo-smrekové lesy. Flóra a fauna

Napriek tomu, že v katastri obce prevláda poľnohospodárska pôda, sú tu relatívne rovnomerne rozložené rôzne formy významných krajinných prvkov, ktoré podmieňujú fytologickú a zoologickú biodiverzitu na území. Okrem genofondovo významných lokalít sú to lesné porastu v západnej a strednej časti katastra obce, lúky a skupinky NDV v poľnohospodársky obrábanej krajine.

V súčasnej dobe je trávobylinná vegetácia zastúpená bežnými charakteristickými druhmi ovsíkových lúk, ako je rebríček obyčajný (Achillea millefolium), psinček tenučký (Agrostis capillaris), ovsík obyčajný (Arrhenatherum elatius), ovsica páperistá (Avenula pubescens), zvonček konáristý (Campanula patula), rasca lúčna (Carum carvi), škarda dvojročná (Crepis biennis), lipkavec mäkký (Galium mollugo), pakost lúčny (Geranium pratense), boľševník borščový (Heracleum sphondylium), nevädza lúčna (Jacea pratensis), chrastavec roľný (Knautia arvensis), púpavec srstnatý (Leontodon hispidus), ľadenec rožkatý (Lotus corniculatus), paštrnák siaty (Pastinaca sativa), timotejka lúčna (Phleum pratense), bedrovník väčší (Pimpinella major), skorocel kopijovitý (Plantago lanceolata), iskerník prudký (Ranunculus acris), štrkáč menší (Rhinanthus minor), silenka obyčajná (Silene vulgaris), kozobrada východná (Tragopogon orientalis), ďatelina lúčna (Trifolium pratense), veronika obyčajná (Veronica chamaedrys), reznačka laločnatá (Dactylis glomerata), kostrava červená (Festuca rubra), lipnica lúčna (Poa pratensis), trojštet žltkastý (Trisetum flavescens). Tieto lúky majú v území najväčšie rozšírenie. Na vlhších miestach k nim pristupujú psiarka lúčna (Alopecurus pratensis), jesienka obyčajná (Colchicum autumnale), kostrava lúčna (Festuca pratensis), kukučka lúčna (Lychnis flos-cuculi), iskerník plazivý (Ranunculus repens), krvavec lekársky (Sanquisorba officinalis).

Na suchých výslnných miestach k týmto druhom pristupuje oman vŕbolistý (Inula salicina), klinček kartuziánsky (Dianthus carthusianorum), repík lekársky (Agrimonia eupatorium), turica ostrá (Erigeron acre), horec krížatý (Gentiana cruciata), ďatelina prostredná (Trifolium medium), ďatelina horská (Trifolium montanum), krasovlas bezbyľový (Carlina acaulis), hlaváč žltkastý (Scabiosa ochroleuca), mrvica pestrá (Brachipodium pinnatum). Toto spoločenstvo je vyvinuté v území najmä na strmších stráňach, najmä v severnej časti územia však zaniká vplyvom sukcesného zarastania plôch náletovými drevinami. Lokálne sa v ňom na extrémnejších polohách s plytkými pôdami vyskytujú aj regionálne vzácne druhy ako oman mečolistý (Inula ensifolia) či ľan rakúsky (Linum austriacum).

Vlhké lúky osídľujú najmä druhy ako nezábudka močiarna (Myosotis scorpioides), kozonoha hostcová (Aegopodium podagraria), angelika lesná (Angelica sylvestris), žerušnica lúčna (Cardamine pratensis), škarda močiarna (Crepis paludosa), pakost hnedočervený (Geranium phaeum), kuklík potočný (Geum rivale), krkoška voňavá (Chaerophyllum aromaticum), krkoška chlpatá (Chaerophyllum hirsutum), prvosienka vyššia (Primula elatior), pýr psí (Roegneria canina), hviezdica hájna (Stellaria nemorum). nadutica bobuľnatá (Cucubalus baccifer), kukučina



európska (Cuscuta europaea), záružlie močiarne (Caltha palustris), pakost močiarny (Geranium palustre), čerkáč obyčajný (Lysimachia vulgaris), karbinec európsky (Lycopus europaeus), lipnica lúčna (Poa trivialis), metlica trstnatá (Deschampsia caespitosa), škripina lesná (Scirpus sylvestris), sitina sivá (Juncus inflexus) a sitina rozložitá (Juncus effusus). Prevažujúce sú vysokobylinné spoločenstvá na neobhospodarovaných plochách, ktoré tvoria pichliač zelinový (Cirsium oleraceum), pichliač potočný (Cirsium rivulare), pichliač sivý (Cirsium glaucum), vŕbovka chlpatá (Epilobium hirsutum), túžobník brestový (Filipendula ulmaria), vrbica vŕbolistá (Lythrum salicaria), konopáč obyčajný (Eupatorium cannabinum). Fragmentárne sa vyskytujú aj porasty vysokých ostríc, ktorým dominuje ostrica štíhla (Carex gracilis), ostrica ostrá (Carex acutiformis), ostrica pľuzgierkatá (Carex vesicaria). V alúviách potokov sa ďalej vyskytuje slezinovka striedavolistá (Chrysosplenium alternifolium), ostružina ožinová (Rubus caesius), chmeľ obyčajný (Humulus lupulus), pavinič päťlistý (Parthenocissus quinquefolia), žihľava dvojdomá (Urtica dioica), kyslička obyčajná (Oxalis acetosella), kopytník európsky (Asarum europaeum), vranovec štvorlistý (Paris quadrifolia), čarovník parížsky (Circaea lutetiana), hluchavka purpurová (Lamium purpureum), hluchavkovec žltý (Galeobdolon luteum), deväťsil hybridný (Petasites hybridus), netýkavka nedotklivá (Impatiens noli-tangere), papraď samčia (Dryopteris filis-mas), papraď ostnatá (Dryopteris spinulosa).

V oblasti preskúmanosti živočíšnej ríše je situácia odlišná od rastlinnej, nakoľko živočíchy nie sú úzko viazané na vhodné biotopy, na ich preskúmanie je treba dlhšie časové obdobie, ako na vegetáciu, a v predmetnom území, nakoľko leží mimo atraktívnych zoologických území, nebol v minulosti realizovaný výskum žiadnej zo živočíšnych skupín, takže úplne absentujú relevantné údaje.

Kultúrna poľnohospodárska krajina je osídlená množstvom druhov stavovcov i bezstavovcov, ktoré tu nachádzajú trvalé alebo prechodné pôsobisko. V ich druhovom zložení prevládajú druhy poľnohospodárskej krajiny, aj keď vďaka prítomnosti enkláv lesa a biotopov charakteru lesa a blízkosti súvislejších lesných porastov sa vyskytuje aj dostatok druhov listnatých lesov. Tieto sú viazané na spomínané enklávy, okraje lesných porastov, lesné lemy a postupne sa rozširujú aj na plochy zarastajúce sukcesnými štádiami drevín. Vzhľadom na nedostatok vhodných biotopov v poľnohospodárskej krajine sa pomerne málo vyskytujú špecifické skupiny hmyzu (blanokrídlovce), resp. ich druhové spektrum je pomerne chudobné. Rovnako pomerne chudobné sú skupiny druhov osídľujúce stojaté vody – napriek pomerne rozsiahlemu biotopu mokradí v nivách Klčovského potoka i Pekliska je v nich nedostatok plôch so stojatou vodou. Pomerne dobré podmienky má poľovná zver.

Vzhľadom na prevládajúci typ biotopov boli ako predstavitelia bezstavovcov vybrané chrobáky, zastúpené vo všetkých biotopoch.

Z druhov chrobákov listnatých lesov sa tu s výnimkou vyložene vzácnych vyskytujú temer všetky charakteristické indikačné druhy, nakoľko tieto sa vyskytujú aj v okrajových častiach lesov a v náhradných biotopoch – svižník lesný (Cicindela sylvicola), bystruška kožovitá (Carabus coriaceus), drevár hnedý (Hylecoetus dermestoides), zdochlinár hladký (Xylodrepa quadripunctata), svietluška svätojánska (Lampyris noctiluca), pestroš mravcový (Thanasimus formicarius), krasoň lesklý (Anthaxia nitidula), kvetovka jahodová (Anthonomus rubi), nosánik žaluďový (Curculio glandium), skákač bukový (Rhynchaenus fagi). K nim sa pridružujú druhy otvorenej poľnohospodárskej krajiny ako hrbáč obilný (Zabrus gibbus), kováčik sivý (Lacon murinus), kohútik modrý (Lema lichenis), zlatoň obyčajný (Cetonia aurata), bystruška fialová (Carabus violaceus), svižník poľný (Cicindela campestris), behúnik plstnatý (Harpalus pubescens), utekáčik obyčajný (Pterostichus vulgaris), šupináčik obyčajný (Phyllobius oblongus), lienka sedembodková (Coccinella septempunctata), liskavka topoľová (Melasoma populi), váhavec jelšový (Agelastica alni), štítnatec zelený (Cassida viridis), snehuľčík štíhly (Cantharis rustica), nosánik ligurčekový (Otiorrhynchus ligustrici), blyskáčik repkový (Meligethes aeneus), chrúst obyčajný (Melolontha melolontha), chrústik letný (Rhizotrogus solstitialis).

V prípade stavovcov je situácia jednoduchšia, nakoľko prakticky všetky druhy obojživelníkov, plazov a vtákov, ako aj prevažná časť cicavcov, sú chránené, preto sa ich výskyt v území do veľkej miery zhoduje so zoznamom chránených druhov živočíchov, takže tu vyskytujúce sa druhy sú ďalej uvedené podľa zoznamu vyhlášky. V prevažnej väčšine ide o druhy listnatých lesov, poľnohospodárskej krajiny a druhy ubiquistické.

V zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) a vyhlášky Ministerstva ŽP SR č. 24/2003, ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody a krajiny, v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) boli v území vyčlenené biotopy európskeho a národného významu, rovnako boli zaznamenané druhy živočíchov a rastlín európskeho a národného významu.

V zmysle vyhlášky sa v záujmovom území nachádzajú nasledovné chránené rastlín:



vstavačovec májový pravý (Dactylorhiza majalis ssp. majalis), päťprstnica obyčajná (Gymnadenia conopsea)

Všetky uvedené druhy sa považujú za druhy národného významu. Okrem nich sa v území vyskytujú nasledovné ohrozené druhy, uvedené v Červenom zozname papraďorastov

a semenných rastlín Slovenska: veternica lesná (Anemone sylvestris) LR:nt, astra spišská (Aster amelloides) LR:nt, ostrica trstnatá (Carex

paniculata) VU, višňa krovitá (Cerasus fruticosa) VU, horec krížatý (Gentiana cruciata) LR:nt, ľalia zlatohlavá (Lilium martagon) LR:nt, ľan rakúsky (Linum austriacum) LR:nt, chlpánik vrcholíkatý (Pilosella cymosa) LR:nt

Kategórie ohrozenosti podľa IUCN: VU – Vulnerable – zraniteľný LR – Lower Risk – menej ohrozený s podkategóriou nt – Near Threatened – takmer ohrozený Z ďalších regionálne vzácnych rastlín treba spomenúť prilbicu pestrú (Aconitum variegatum), oman

mečolistý (Inula ensifolia), horčinku väčšiu (Polygala major), černohlávok veľkokvetý (Prunella grandifolia) či ružu bedrovníkolistú (Rosa pimpinellifolia).

Z chránených a prioritných druhov živočíchov sa v záujmovom území nachádzajú nasledovné druhy: obojživelníky – Amphibia kunka žltobruchá (Bombina variegata), ropucha bradavičnatá (Bufo bufo), ropucha zelená (Bufo

viridis), skokan hnedý (Rana temporaria), salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra), mlok horský (Triturus alpestris), mlok obyčajný (Triturus vulgaris)

plazy – Reptilia slepúch lámavý (Anguis fragilis), jašterica obyčajná (Lacerta agilis), užovka obyčajná (Natrix natrix),

vretenica obyčajná (Vipera berus), jašterica živorodá (Zootoca vivipara) vtáky – Aves jastrab lesný (Accipiter gentilis), jastrab krahulec (Accipiter nisus), mlynárka dlhochvostá (Aegithalos

caudatus), škovránok poľný (Alauda arvensis), kačica divá (Anas platyrhynchos), ľabtuška lesná (Anthus trivialis), orol krikľavý (Aquila pomarina), myšiarka ušatá (Asio otus), výr skalný (Bubo bubo), myšiak lesný (Buteo buteo), myšiak severský (Buteo lagopus), stehlík pestrý (Carduelis carduelis), stehlík zelený (Carduelis chloris), stehlík čížavý (Carduelis spinus), glezg hrubozobý (Coccothraustes coccothraustes), holub hrivnák (Columba palumbus), krkavec čierny (Corvus corax), vrana túlavá (Corvus corone), havran čierny (Corvus frugilegus), kavka tmavá (Corvus monedula), chrapkáč poľný (Crex crex), belorítka domová (Delichon urbica), ďateľ veľký (Dendrocopos major), ďateľ prostredný (Dendrocopos medius), strnádka žltá (Emberiza citrinella), slávik červienka (Erithacus rubecula), sokol myšiar (Falco tinnunculus), pinka lesná (Fringilla coelebs), pipíška chochlatá (Galerida cristata), sojka škriekavá (Garrulus glandarius), lastovička domová (Hirundo rustica), trasochvost biely (Motacilla alba), sýkorka uhliarka (Parus ater), sýkorka bielolíca (Parus major), vrabec domový (Passer domesticus), vrabec poľný (Passer montanus), jarabica poľná (Perdix perdix), žltochvost domový (Phoenicurus ochruros), kolibkárik čipčavý (Phylloscopus collybita), kolibkárik sykavý (Phylloscopus sibilatrix), kolibkárik zelený (Phylloscopus trochiloides), straka čiernozobá (Pica pica), žlna zelená (Picus viridis), hýľ lesný (Pyrhulla pyrhulla), pŕhľaviar červenkastý (Saxicola rubetra), pŕhľaviar čiernohlavý (Saxicola torquata), brhlík lesný (Sitta europaea), hrdlička záhradná (Streptopelia decaocto), hrdlička poľná (Streptopelia turtur), sova lesná (Strix aluco), škorec lesklý (Strurnus vulgaris), penica čiernohlavá (Sylvia atricapilla), penica slávikovitá (Sylvia borin), penica hnedokrídla (Sylvia communis), penica popolavá (Sylvia curruca), oriešok hnedý (Troglodytes troglodytes), drozd čierny (Turdus merula), drozd plavý (Turdus philomenos), drozd čvíkotavý (Turdus pilaris), plamienka driemavá (Tyto alba), dudok chochlatý (Upupa epops), cíbik chochlatý (Vanellus vanellus)

cicavce – Mammalia vlk obyčajný (Canis lupus), jež bledý (Erinaceus concolor), plch lieskový (Muscardinus avellanarius),

netopier obyčajný (Myotis myotis), hranostaj čiernochvostý (Mustela erminea), ucháč sivý (Plecotus



austriacus), podkovár malý (Rhinolophus hipposideros), veverica stromová (Sciurus vulgaris), piskor obyčajný (Sorex araneus), piskor malý (Sorex minutus)

Druhy európskeho významu sú vyznačené tučne, ostatné druhy sa považujú za druhy národného významu. Okrem uvedených chránených druhov živočíchov sa z cicavcov vyskytujú ďalšie regionálne významné

a vzácne druhy, ako lasica obyčajná (Mustela nivalis), kuna lesná (Martes martes), kuna skalná (Martes foina), jazvec lesný (Meles meles), bežnejšia je líška (Vulpes vulpes). Z ostatných druhov majú zastúpenie ešte zajac poľný (Lepus europaeus), diviak (Sus scrofa), jeleň (Cervus elaphus), srnec (Capreolus capreolus).

Z biotopov národného a európskeho významu sa v záujmovom území vyskytujú nasledovné: Kr 9 Vŕbové kroviny na zaplavovaných brehoch vôd Tr 5 Suché a dealpínske travinno-bylinné porasty Tr 7 Mezofilné lemy Lk 1 Nížinné a podhorské kosné lúky Lk 3 Mezofilné pasienky a spásané lúky Lk 5 Vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach Lk 6 Podmáčané lúky horských a podhorských oblastí Pr 2 Prameniská nížin a pahorkatín na nevápencových horninách Ls 1.3 Jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy Ls 2.32 Dubovo-hrabové lesy lipové Biotopy európskeho významu sú vyznačené tučne, ostatné biotopy sú národného významu. V území boli vyčlenené plochy biotopov v rámci ekologicky významných segmentov (EVS): 1. Klčovský potok s prítokom Katúňskeho potoka. Hlavný tok je v celej dĺžke upravený, v ostro ohraničenej

dobre vyvinutej nive sa však zachovali pôvodné plochy prirodzených spoločenstiev Lk 5, Lk 6 a podrastu Ls 1.3, v nive Katúňskeho potoka sa biotop Ls 1.3 dá indikovať fragmentárne aj v drevinovom poschodí. Fragmentárne sa vyskytujú porasty biotopov Kr 9 a Pr 2.

2. Mulícky les. Južný okraj rozsiahlejších poloprirodzených lesných porastov, v ktorých najmä podrast indikuje výskyt biotopu Ls 2.32, okrajovo sa vyskytuje aj biotop Tr 7.

3. Medzi sosnami. Plocha rozsiahlych lúčnych a pasienkových spoločenstiev s biotopmi Ls 1 a Tr 5, vplyvom zanedbania hospodárenia najmä v severnej časti značne degradovanými zarastaním krovinami a náletovými drevinami.

4. Lesný porast, tvorený prevažne borovicovou monokultúrou, ktorý má najmä v okrajových častiach v podraste množstvo druhov, indikujúcich pôvodný typ lesného porastu (napr. nátržník biely – Potentilla alba, indikujúci dubiny) a vzácne druhy pôvodných náhradných spoločenstiev pred výsadbou monokultúry (napr. ľan žltý – Linum flavum indikujúci biotop Tr 5).

5. Čelisko – Do hubku. Strmá stráň v komplexe oráčin, porastená dobre vyvinutými spoločenstvami biotopov Lk 1 a Tr 5.

6. Lániky za traťou – Nad hrobľou – Kostolné – Farský dol. Rozsiahle stráne na ľavej strane doliny Klčovského potoka sú na nerozoraných plochách porastené spoločenstvami biotopov Lk 1 a Tr 5, ktoré sú najmä na najexponovanejších plochách veľmi hodnotné.

7. Prielohy. Fragment lúčnych porastov ohraničený oráčinami, komunikáciou a druhotným lesným porastom. Pomerne dobre vyvinutý, značne intenzifikovaný biotop Lk 1.

8. Lániky za farou. Strmá aluviálna stráň pravostranného prítoku Klčovského potoka, pretekajúceho cez obec, porastená dobre vyvinutými spoločenstvami biotopov Lk 1 a Tr 5.



9. Malá plocha bývalého ovocného sadu na južnom okraji intravilánu s fragmentmi spoločenstiev biotopov Lk 1 a Tr 5.

10. Potok Peklisko. Prirodzene tečúci, bohato meandrujúci podhorský tok v dobre vyvinutej nive, porastenej hodnotnými spoločenstvami biotopov Lk 5, Lk 6, fragmentárne aj Kr 9 a Pr 2.

11. Peklisko. Lesný porast na JZ okraji katastra. Pôvodne borovicová a smreková monokultúra bola v sedemdesiatych rokoch minulého storočia na viacerých miestach rozdrobená výsadbami plôch lipy malolistej, buka a duba zimného, ktoré sa v súčasnej dobe šíria aj spontánne a vytvárajú priestor na uchytenie ďalších druhov listnáčov ako jaseň štíhly, javor mliečny či brest horský. Lesný porast pôsobí na viacerých miestach prirodzene, v podraste sú lokálne zachované spoločenstvá biotopu Ls 2.32.

12. Pramenná oblasť neperiodického toku s výskytom biotopov Lk 6 a Pr 2. Väčšia časť plochy EVS sa vyskytuje mimo územia katastra.

2.11.5 Obytný typ krajiny

Riešená obec má vidiecky charakter, čo znamená, že staršie stavby sú riešení formou hospodárskych usadlostí - s kôlňou, drevárňou, záhradou. Obytný typ krajiny v severovýchodnej hranici zastavaného územia prechádza pozvoľna v okolitú krajinu lúk a lesov, v juhozápadnej západnej časti dosť surovo v intenzívne obrábanú poľnohospodársku krajinu. Pri novšej zástavbe sú objekty bez hospodárskych priestorov, v osade a v zadnej časti pozemkov rodinných domov sú postavené malé prístavby pre bývanie.

2.11.6 Legislatívne vymedzené chránené územia

V katastri obce sa nenachádzajú legislatívne chránené územia.

Obec sa nachádza v území s prvým stupňom ochrany podľa zákona o ochrane prírody a krajiny. V katastri obce sa nenachádza žiadne maloplošné, ani veľkoplošné chránené územie z národnej siete. Nenachádza sa tu ani žiadne chránené územie z európskej sústavy chránených území NATURA 2000 (chránené vtáčie územie a územie európskeho významu).

2.11.7 Koeficient ekologickej stability Podľa RÚSES má kataster Bystrian KES (koeficient ES) 1,0, pričom KES v rozpätí 0,9 – 2,9 predstavuje

vcelku vyváženú kultúrnu krajinu. Aktualizovaný nadregionálny ÚSES klasifikuje ekologickú kvalitu priestorovej štruktúry krajiny posudzovaného územia ako priaznivú.

V rámci celoslovenského posúdenia predstavuje prevažná časť katastra priestor ekologicky nestabilný, severná a juhozápadná časť územia priestor ekologicky stredne stabilný. Túto klasifikáciu potvrdzuje koeficient ekologickej kvality katastrálneho územia ako objektívny ukazovateľ podielu ekologicky kvalitných plôch v katastri, ktorý predstavuje v rámci celoslovenského hodnotenia pre kataster Bystrian stredný stupeň 0,41 – 0,6 v stupnici hodnotenia do 1. Podľa ÚSES Slovenska predstavuje KES poľnohospodárskej časti územia katastra (podiel ekologicky kvalitných plôch v k. ú.) hodnotu < 0,4 v stupnici hodnotenia do 1, teda najnižší stupeň v trojstupňovom hodnotení, len na južnom okraji dosahuje hodnotu 0,4 – 0,59.

2.11.8 Priemet regionálneho ÚSES

Prvky Generelu nadregionálneho územného systému ekologickej stability SR (G NÚSES) nachádzajúce sa resp. zasahujúce do riešeného územia boli zisťované v ÚPN VÚC Košického kraja, zmeny a doplnky 2004 schváleného Všeobecne záväzným nariadením č.4 zastupiteľstva Košického samospravného kraja uznesením č. 228 zo dňa 22.06. 2004. a Regionálny systém ekologickej stability okresu Sp. Nová Ves ( Ekoland Prešov 1994 ). Podľa týchto dokumentácií sa v riešenom území nachádza jeden prvok regionálneho územného systému ekologickej stability – regionálne biocentrum č. 72 Peklisko. Ide o les v juhozápadnej časti katastrálneho územia. Tento údaj preberáme do ÚP, treba však povedať, že uvedený lesný porast v regionálnom kontexte rozhodne nedosahuje kvalitu a význam ďalších regionálne významných prvkov a jeho postavenie v rámci RÚSES treba prehodnotiť.

Z nadregionálnych systémov územnej stability do územia zasahuje v zmysle GNÚSES biocentrum nadregionálneho významu Dreveník a v zmysle Národnej ekologickej siete Slovenska (NECONET) jadrové územie národného významu N26. Spišské travertíny.



2.11.9 Kostra miestneho ÚSES Bystrany

V rámci miestneho ÚSES majú plochy EVS č. 2 Mulícky les, 3 Medzi sosnami, 4 Les, 6 Lániky za traťou – Nad hrobľou – Kostolné – Farský dol a 8 Lániky za farou postavenie biocentier miestneho významu. Biocentrum miestneho významu predstavuje aj zlúčená plocha časti EVS č. 1 a 6. Zvyšná časť EVS č. 6 na jeho južnom okraji predstavuje v rámci MÚSES interakčný prvok spolu s plochami EVS č. 7 a 12, plocha EVS č. 9 predstavuje genofondovo významnú plochu. Toky Klčovského potoka, Katúňskeho potoka a potoka Peklisko predstavujú biokoridory miestneho významu.

2.11.10 Negatívne javy a stresové faktory V riešenom území sme z ekologického hľadiska zistili nasledovné negatívne javy a stresové faktory: Primárne potenciálne bariérové antropogénne prvky krajiny

silne zaťažená cestná doprava, najmä z cesty II. triedy málo zaťažená železničná trať Spišské Vlachy – Spišské Podhradie zastavané územie obce vysokonapäťové elektrické vedenie poľnohospodárska výroba nelegálne skládky odpadu

Sekundárne potenciálne bariérové prvky predstavujú negatívne sprievodné javy realizácie ľudských aktivít v

krajine, ktorých územný rozsah nie je možné v krajine striktne vymedziť. znečistenie ovzdušia zaťaženie prostredia hlukom (predovšetkým pozdĺž hlavného cestného koridoru II/536) vodná erózia znečistenie povrchových a podzemných vôd (Kvalitu vody najviac ovplyvňujú fosforečnany a dusitany)

2.11.11 Návrh opatrení a náhradná výsadba

V zastavanom území obce navrhujeme: revitalizovať priestory okolo miestnych tokov, obnoviť pôvodné brehové porasty v rámci sadových úprav verejných priestranstiev a plôch nepoužívať invázne druhy rastlín a drevín sadovnícky upraviť jestvujúce aj navrhované areály materskej a základnej školy a cintorínov medzi osadou od cesty II. triedy a navrhovaným cintorínom navrhujeme izolačnú zeleň

V katastrálnom území navrhujeme: vymedzené prvky ÚSES na všetkých úrovniach je potrebné akceptovať ako záujmové územia ochrany prírody –

ako územia s ekostabilizačnou funkciou a nezasahovať do nich takými aktivitami, ktorými by bola narušená ich funkcia

odstrániť invázne druhy rastlín doplniť brehové porasty pri navrhovaných lokálnych biokoridoroch prirodzeným náletom, resp. revitalizáciu

Klčovského potoka riešiť aj výsadbou autochtónnych drevín na úseky s nedostatočnou brehovou vegetáciou veľké hony ornej pôdy rozparcelovať na menšie a orbu robiť zásadne po vrstevniciach realizovať len nevyhnutný výrub stromov v brehových porastoch potokov a to na základe súhlasu príslušného

orgánu OPaK vylúčiť zhoršovanie kvality povrchových a podzemných vôd výstavbou kanalizácie a odvedením splaškových

vôd na ČOV doplniť líniové spoločenstvá pozdĺž poľných ciest tak, aby došlo k prirodzenému funkčnému prepojeniu

jednotlivých miestnych biokoridorov; výsadbu stačí realizovať jednostrannou alejou podľa možnosti tak, aby nedochádzalo k tieneniu PP

les v priamom dotyku s obcou pri hornom dvore využiť ako lesopark bez výrubu stromov a dosadbou vyrúbaných častí



preložka cesty II/536 si vyžiada rozsiahle zásahy do prírodného prostredia, na obnovu prostredia okolo nej je potrebné spracovať samostatnú dokumentáciu

realizácia zásahov, ktoré môžu poškodiť alebo zničiť biotop európskeho alebo národného významu, podlieha z hľadiska záujmov ochrany prírody a krajiny vydaniu súhlasu orgánu ochrany prírody a krajiny – obvodného úradu životného prostredia podľa § 6 zákona OPaK. V súhlase podľa § 6 zákona OPaK je orgán ochrany prírody a krajiny povinný uložiť žiadateľovi vykonanie náhradných revitalizačných opatrení alebo uložiť uhradenie finančnej náhrady do výšky spoločenskej hodnoty zasiahnutého biotopu. V prípade, že okrem v ÚPN vyznačených biotopov európskeho alebo národného významu budú orgánom ochrany prírody a krajiny identifikované ďalšie biotopy v etape konania stavebného úradu o územnom rozhodnutí/stavebnom povolení, upozorní na výskyt týchto biotopov orgán ochrany prírody vo svojom vyjadrení pred vydaním územného rozhodnutia/stavebného povolenia podľa § 9 ods. 1, písm. b) alebo c) zákona OPaK

Povolené aktivity v biocentrách a biokoridoroch: pozdĺž tokov zachovať voľné plochy pre výsadbu sprievodnej a brehovej vegetácie cykloturistické trasy, obhospodarovanie pôdy

Plochy pre náhradnú výsadbu za vyrúbané dreviny v súlade s §48 ods. 3 zákona OpaK na plochách školských areálov na plochách cintorínov okolo poľných ciest a revitalizovaných tokov

Ochrana prírodných zdrojov Ochrana lesných zdrojov sa zabezpečuje zákonom NR SR č. 326/2005 Z.z. o lesoch. Ochrana vodných zdrojov sa zabezpečuje Zákonom č. 364/2004 Z.z. o vodách. Zastavaným územím obce

Bystrany preteká Klčovský potok a jeho pravostranný prítok. Ochrana pôdy sa zabezpečuje zákonom č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy

v zmysle vyhlášky MP SR č. 508/2004. Ochrana dochovávaných genofondových zdrojov sa zabezpečuje zákonom NR SR č. 543/2002 o ochrane

prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, vyhláškou Ministerstva ŽP SR č. 24/2003, ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody a krajiny, v znení neskorších predpisov.

2.12. Návrh verejného dopravného a technického vybavenia

2.12.1 Doprava a dopravné zariadenia

2.12.1. 1. Širšie dopravné vzťahy Zastavaným územím obce Bystrany vedie cesta II/536 so smerom Spišské Vlachy - Spišská Nová Ves,

ktorá tvorí hlavnú komunikačnú os obce v smere východ - západ. V zmysle ÚPN VÚC Košického kraja je navrhovaná v úseku Spišské Vlachy - Spišská Nová Ves, spolu s cestou II/547 Margecany-Košice prestavba cesty v kategórii C 9,5/70 s výhľadovou úpravou na kategóriu C 11,5/70. Dôvodom je očakávaný nárast radiálnej dopravy z okresných miest Spišská Nová Ves a Gelnica, kde je vzrastajúci nárast rekreačnej dopravy.

Trasa cesty II/536 si vyžaduje výhľadové obchvaty obcí Odorín, Jamník, Spišský Hrušov a úsek Spišské Vlachy – Bystrany.

V centre obce sa na cestu II/536 napája cesta III/536003 Bystrany - Hincovce, ktorá sa v Klčove napája na cestu I/18. Mimo zastavané územie obce je cesta vybudovaná kategórie C 7,5/60.

Severnou časťou katastra obce prechádza cesta III/018176 Spišské Podhradie – Katúň. Mimo zastavané územie obce je cesta vybudovaná kategórie C 7,5/60.

2.12..1.2. Charakteristika a návrh komunikačnej siete v obci Bystrany Zastavaným územím obce Bystrany vedie cesta II/536 so smerom Margecany – Spišské Vlachy-Spišská

Nová Ves, ktorá v obci plní funkciu zbernej komunikácie funkčnej triedy B2. Cesta je vybudovaná kategórie MZ 8,5/40, v extraviláne C 9,5/70:



v západnej polohe obce je trasa cesty vedená vo veľkom stúpaní pozdĺžneho sklonu nivelety a rodinná zástavba osady je osadená v hlbokom záreze komunikácie

vo východnej polohe obce sa cesta II/536 úrovňovo križuje s regionálnou žel. traťou č.187. Priecestie je zabezpečené svetelnou signalizáciou

V úseku od východného okraja zastavaného územia obce po areál ZŠ pozdĺž cesty II/536 nie sú

vybudované pešie chodníky, ani priestor pre cestujúcich na zastávke SAD. Po pravej strane je vozovka tesne obostavaná oploteniami rodinných domov. V úseku od areálu ZŠ po vjazd do osady v západnej polohe obce je po ľavej strane vozovky zrealizovaný jednostranný chodník pre peších premenlivej šírky od 1,5m pri areáli ZŠ po šírku 0,75m pozdĺž II/536 ku osade.

Na cestu II/536 sa v obci stykovou križovatkou napája cesta III/5363 so smerom Hincovce, Klčov s napojením na cestu I/18. V zastavanom území obce cesta plní funkciu zbernej komunikácie funkčnej triedy B3. Je vybudovaná premenlivej šírky a kvality:

v úseku od križovatky s II/536 po areál ZŠ je cesta vybudovaná kategórie MZ 8/40. Obojstranne pozdĺž komunikácie sú široké líniové pásy zelene s jednostranne vedeným hlbokým otvoreným odvodňovacím rigolom. Pozdĺž cesty nie sú vybudované pešie chodníky. Uličný priestor v tomto úseku je dostatočne široký pre dostavbu chodníkov

od ZŠ do smeru Klčov je cesta III. triedy vedená v náročnom teréne s malým polomerom smerového oblúka v stiesnených šírkových podmienkach. Vozovka komunikácie je šírky do cca 5m, je v zlom technickom stave. Cesta nemá parametre zbernej komunikácie radíme ju do redukovanej kategórie MZ 5/40(red.6,5/40) Značná časť zástavby obce je dopravne sprístupnená priamo z ciest II/536 a III/5363. Ostatné komunikácie sú slepo ukončené, bez zrealizovaných obratísk. Tieto obslužné komunikácie radíme

do funkčnej triedy C3, majú šírku vozovky cca 3,0m až 4,0m. V zmysle STN 73 6110 ide o MO 3,75/30 - jednopruhové cesty s obojsmernou premávkou a výhybňami. Pozdĺž ciest nie sú vybudované samostatné pešie chodníky obojstranne je pozdĺž ciest líniový pás zelene. Uličný priestor je v mnohých úsekoch široký, čo umožňuje cesty prestavať na kategóriu dvojpruhovej obojsmernej komunikácie v zmysle STN 73 6110.

V severovýchodnej polohe obce sa nachádza výrobný areál píly, pred ktorým je križovatka miestnych komunikácií v zlom technickom stave.

Západne od areálu píly je regulačná stanica plynu, od ktorej vedie komunikácia ktorá má v súčasnosti charakter už len účelovej nespevnenej cesty, je úrovňovo križovaná so železničnou traťou a sprístupňuje bývalý hospodársky dvor, na ktorom je v alt. 2. navrhnutá výstavba rodinných domov.

V osade, ktorá je situovaná do západnej polohy obce je komunikačný systém zokruhovaný. Cesty sú zrealizované s betónovým povrchom a radíme ich do kategórie MO 3,75/30. Na cestu II/536 je komunikačný systém osady napojený v jednom napojovacom bode s veľkým stúpaním nivelety obslužnej komunikácie, bez zakružovacích oblúkov v križovatke.

Ostatné prístupové a obslužné komunikácie sú funkčnej triedy C – 3, postupne ich bude treba prestavať na min. požadovanú kategóriu MO 6,5 /40. Návrh mimo zastavané územie vyznačiť a rešpektovať výhľadové šírkové usporiadanie cesty II/536 v kategórii C

9,5/70 v zmysle STN 73 6101 v zastavanom území je rešpektované výhľadové šírkové usporiadanie cesty II/536 Spišská Nová Ves – Spišské

Vlachy v kategórii MZ 12(11,5)/50, resp. MZ 8,5 /50 vo funkčnej triede B2 v zmysle STN 73 6110 mimo zastavané územie vyznačiť a rešpektovať ochranné pásmo cesty II. a III. tr. triedy v zmysle zákona č.

135/1961 Zb. a vykonávacej vyhlášky č. 35/1984 Zb. preložku cesty II/ 536 mimo zastavané územie obce riešiť v kategórii C 9,5/70 rešpektovať trasu cesty III. triedy č 536003 a zabezpečiť jej prestavbu v kategórii C 7,5/60, v zastavanom území

v kategórii MOK 7,5/40 - funkčná trieda B3 v zmysle revidovanej STN 736110, s odstránením líniových a bodových závad podľa možností vedenia cesty v náročnom teréne



existujúce obslužné komunikácie v starej časti zástavby navrhujeme postupne prestavať na kategóriu MO 6,5/40. Ide o kategóriu pre stiesnené podmienky

miestne komunikácie v stiesnených navrhujeme prestavať na kategóriu MOK 3,75/40 s výstavbou výhybní v neprehľadných úsekoch (rozšírenie pri vjazdoch do dvorov rodinných domov). V zmysle STN 73 6110 ide o jednopruhovú komunikáciu s obojsmernou premávkou a šírkou vozovky 2,75 m

na slepo ukončených komunikáciách navrhujeme zrealizovať obratiská v navrhovaných lokalitách rodinných domov navrhujeme obslužné komunikácie kategórie MO 7,5/40, s min.

jednostranným peším chodníkom a so šírkou uličného priestoru 10 – 12,0m komunikačný systém osady podľa priestorových možností prestavať na kategóriu MO 6,5/40, napojiť na cestu

II/536 so zakružovacími oblúkmi v križovatke s úpravou nivelety obslužnej komunikácie a prepojiť aj na komunikačný systém navrhovanej lokality Juh

rekonštruovať všetky obecné komunikácie a chodníky a urobiť odvodnenie priekop, ktoré vyúsťujú do bezmenného prítoku Klčovského potoka

komunikáciu vedúcu k športovému areálu a ČOV podľa priestorových možností prestavať na kategóriu MO 6,5/40, ich vypojenie na cestu II. tr. riešiť zakružovacími oblúkmi

2.12.1.3. Komunikácie pešie a cyklistické V obytnom území obce je pozdĺž cesty II/536 v úseku od areálu ZŠ po vjazd do osady zrealizovaný

jednostranný peší chodník premenlivej šírky od 0,75 do 1,5m. Chodník je vedený priamo v dotyku s vozovkou komunikácie. Šírka chodníka 0,75m pri osade nespĺňa požiadavky STN 73 6110, nakoľko min. šírka pešieho chodníka je 1,5m. Pre nedostatočnú šírku chodníka sa chodci pohybujú po vozovke silne zaťaženej komunikácie.

V ostatnej časti zástavby nie sú vybudované samostatné pešie chodníky pre peší pohyb sú využívané vozovky ciest a pridružený uličný priestor. Návrh pozdĺž miestnych komunikácií funkčnej triedy C2 navrhujeme vybudovať min. jednostranné pešie chodníky pozdĺž zberných komunikácií a v nových lokalitách je potrebné vybudovať min. jednostranné pešie chodníky

min šírky 2,0m navrhujeme cykloturistický chodník v koridore poľnej cesty od navrhovanej od areálu HD Dolný dvor po cestu

III/018176 Spišské Podhradie – Katúň

2.12.1.4 Parkovacie a odstavné plochy V obci sa parkuje priamo na miestnych komunikáciách a priľahlých pridružených plochách podľa potreby. Samostatné parkovacie plochy v obci nie sú zriadené, parkuje sa pozdĺž ciest a na plochách zelene

uličného priestoru. Obyvatelia si stavajú garážové státia podľa potreby na vlastných pozemkoch.

Návrh Nápočet potreby parkovacích miest bol vykonaný podľa ukazovateľov normy STN 736110 pre občiansku

vybavenosť. Výsledný redukčných súčiniteľ podľa čl. 194 citovanej normy je k = 0,373 (ka = 0,778, kv= 0,4, kp = 0,8



Potreba kapacít : druh vybavenosti (stav + návrh) počet merných

jednotiek spolu ukazovateľ 1 parko -vacie miesto na mernú jednotku

reduko- vaná potreba počtu parkov.miest

návrh počtu park. miest

základná škola 1 100 žiakov 45 žiakov 24 24 materská škola 200 žiakov 45 žiakov 5 5

Stredná škola – v areáli školy 5 400 m2

3 3

obecný úrad, kostol, cintorín 18 18

komerčná vybavenosť, pohostinstvo, materská škola

15 15

občianska vybavenosť, športové plochy lokalita Juh

164

športový areál, kultúrny dom 200 sed., 3,4 ha 0,7 ha 20 42

obec Bystrany spolu k roku 2030 85 271

Samostatné parkovacie plochy pre zamestnancov a zákazníkov v jestvujúcich a ponukových výrobných areáloch a v areáli hospodárskeho dvora nenavrhujeme. Parkovanie v potrebnom počte státí v zmysle ukazovateľov STN 73 6110 si musia zabezpečiť podnikateľské subjekty na vlastnom pozemku. Pri vznikaní nových podnikateľských aktivít, či pri zmene funkčného využitia už existujúcich objektov, je taktiež potrebné požadovať zabezpečenie potrieb statickej dopravy na vlastnom pozemku, aby nedochádzalo ku parkovaniu vozidiel na miestnych komunikáciách.

2.12.1.4 Osobná autobusová a železničná doprava Autobusová doprava Obec Bystrany je obsluhovaná jednou diaľkovou a 10-timi prímestskými linkami SAD, ktoré premávajú po ceste II. triedy Číslo linky – smer spoje tam/späť Diaľkové autobusové linky 802501 Košice–Krompachy-Poprad-Vysoké Tatry 1/1 Prímestské autobusové linky 708459 Sabinov-Široké-Krompachy-Sp.Nová Ves 2/2 zastávky: č.d.201, Jednota 801407 Gelnica-Sp.Nová Ves-Poprad 1/1 810412 Sp.Nová Ves-Trsťany-Olcnava-Sp.Vlachy 1+2ž/1+3ž 810414 Sp.Nová Ves-Sp.Vlachy-Krompachy-Plejsy 15/15 810416 Sp.Nová Ves-Krompachy-Prešov 0/1 810418 Sp.Nová Ves-Krompachy-Košice 2/2 810444 Sp.Vlachy-Rudňany 2+1ž/1+1ž 810465 Krompachy-Sp.Vlachy-Levoča 1ž/1ž 810444 Spišské Vlachy-Rudňany 2+1ž/1+1ž 810465 Krompachy-Spišské Vlachy-Jamník-Klčov-Levoča 1ž/1ž

V obci sú zriadené dva páry autobusových zastávok s označením Bystrany č.d.201, Jednota.



Na zastávkach nie sú vybudované samostatné pruhy pre zastavovanie spojov SAD. Autobusy zastavujú v jazdných pruhoch vozovky a cestujúci vystupujú a nastupujú priamo z vozovky.

Za priemerný pracovný deň je obec obsluhovaná 51 + 13 žiackymi spojmi v oboch smeroch. Dochádzková vzdialenosť na zastávky nie je väčšia ako 500 m čo je v súlade s STN 73 6110. Železničná doprava

V smere sever-juh obec tanguje regionálna jednokoľajná železničná trať č. 187 so smerom Spišské Vlachy – Spišské Podhradie. V obci je zriadená stanica, kde zastavuje 10 osobných vlakov za 24 hod obojsmerne.

V Spišských Vlachoch sa táto trať napája na železničnú trať - štátna hranica s UR – Čierna nad Tisou – Košice – Žilina, ktorá tvorí západo-východnú dopravnú os košického kraja s celoštátnym a medzinárodným významom. Je súčasťou európskeho koridoru č.V (C-E 40) a je zaradená do dohody AGTC a AGC.

Návrh pre lokalitu Juh je navrhnutá nová autobusová zastávka v tejto lokalite a na ceste II. tr. v miestach napojení

lokality Juh na cestu II. tr. na jej západnom aj východnom konci rozmiestnenie jestvujúcich zastávok navrhujeme ponechať v pôvodnom stave. Navrhujeme jestvujúce aj

navrhované zastávky vybaviť architektonicky aj funkčne primeranými prístreškami, zhromažďovacími priestormi pre cestujúcich a vybudovať samostatné zastavovacie pruhy vrátane nástupných hrán

protiľahlé zastávky navrhujeme umiestniť tak, aby situovanie prechodov pre chodcov z dôvodu bezpečnosti prechodu a zastavovanie liniek SAD bolo v zmysle platných predpisov STN

2.12.1.6 Ochranné pásma a hluk od automobilovej a železničnej dopravy Základné cestné ochranné pásmo podľa vyhlášky FMD č.35 z roku 1984 je pre cesty II. triedy 25m osi

vozovky v extravilánových úsekoch. Za hlavný líniový zdroj hluku od automobilovej dopravy považujeme prieťah cesty II/536 obcou.

Východiskovým podkladom pre výpočet hluku je intenzita dopravy, zloženie dopravného prúdu a sklonové pomery nivelety komunikácie. Výpočet hluku bol prevedený podľa metodických pokynov SK-VTIR, z roku 1984 v miere podrobnosti pre ÚPN-O. Výpočet hluku predstavuje hladinu hluku bez redukcií možných odrazov, pevných prekážok a pod.

Na základe predpokladanej intenzity dopravy k roku 2030 bola vypočítaná vzdialenosť jednotlivých hlukových hladín na všetkých cestných komunikáciách v riešenom území.

Nasledovná tabuľka udáva údaje predstavujúce vzdialenosť v metroch jednotlivých hlukových hladín( LAeg ) od osi cestnej komunikácie: úsek cesty hluková hladina LAeg v m od osi cesty Cesta II/536 sčítací úsek č.02350 Sp. Vlachy- Spišská Nová Ves 65 db (A) 15,0

60db (A) 49,0 55db (A) 125,0

Pre obytné útvary stanovuje vyhláška MZ SSR Zb najvyššie prípustnú hodnotu ekvivalentnej hladiny hluku

vo vonkajších priestoroch pozdĺž hlavnej komunikačnej siete max Laeq 65 dB(A). Táto hodnota je podľa výpočtu dosiahnutá vo vzdialenosti 15 m od osi cesty II/536. Hladina hluku 60 dB(A) bude dosiahnutá vo vzdialenosti 49 m.

Po výstavbe preložky cesty II/536 nebude tento výpočet ekvivalentnej hladiny hluku aktuálny.



2.12.2 Vodné hospodárstvo

2.12.2.1 Zásobovanie vodou

Z informácie PVS a.s. Poprad citujeme: Vodovod v obci nie je vybudovaný, obyvatelia majú vybudované lokálne zdroje vody – studne. V rámci

investičnej akcie súboru stavieb PVS a.s. Poprad „Vodovody a kanalizácie v regióne Spiša a a Tatier“ pod objektom 02 je pripravovaná stavba Bystrany - zásobovanie pitnou vodou. V rámci uvedenej stavby sa pripravuje:

napojenie obce na Podtatranskú vodárenskú sústavu výstavba vodojemu 2 x 200 m2 výstavba rozvodnej vodovodnej siete zásobovanie obyvateľov dosiahne 95 % v r. 2035 s využitím jestvujúceho vodného zdroja a vodojemu, ktoré je v správe obce, neuvažuje.

Počet obyvateľov, s ktorými sa uvažovalo v roku 2005 je 2 600 obyvateľov. V roku 2035 uvažuje PVS a.s. Poprad s 2943 obyvateľmi

Vodovod je vybudovaný v rómskej osade. Zdroj vody je vrt v obci, z ktorého sa voda dopravuje výtlačným potrubím PVC DN 100 do zemného vodojemu. Vodojem je umiestnený na západnom okraji obce, severne od štátnej cesty II/536. Obsah vodojemu je cca 2 x 200 m2, osadenie vo výške 475,16 m n.m. Z vodojemu je napojené rozvodné potrubie v rómskej osade. Vodný zdroj sa prestal využívať, pretože čerpanie vody spôsobilo pokles hladiny spodnej vody v studniach v obci.

Bytová zástavba v obci je výškovo cca 395,00 – 455,00 m. Návrh technického riešenia vodovodu: Počet obyvateľov:

Rok 2005 = 2600 obyvateľov Rok 2035 = 2943 obyvateľov Rok 2005 = 2796 obyvateľov (9*5%) Hydrotechnické výpočty: q1 = 100 l/osobu, deň – potreba vody pre bytový fond q1 = 25 l/osobu, deň – potreba vody pre technickú vybavenosť q = 125 l/osobu, deň QNF = 76,590 m3/deň = nefakturovaná voda Priemerná denná potreba vody: Qp = 2796 x 125 + 76 590 = 382 965 l/deň = 4,65 l/s Max. denná potreba vody: Qm = Qp x kd = 4,65 x 1,4 = 6,51 l/s Max. hodinová potreba vody: Qh = Qm x kh = 6,51 x 1,8 = 11,72 l/s Potrebný objem vodojemu : V = Qm x 60% = 6,51 x 0,6 x 24 x 3600 x 0,001 = 338 m3

Návrh technického riešenia zásobovania vodou Ako zdroj vody sa predpokladá Podtatranská vodárenská spoločnosť, projektovaný Vodovodný privádzač

DN 300 Spišská Nová Ves - Krompachy. V bode napojenia bude odbočná šachta pre obec Bystrany. Od vodomernej šachty je vedený privádzací vodovod HOPE, DN/D 100, do vodojemu Bystrany. Vodojem

sa umiestni na západnom okraji obce, severne od štátnej cesty II/536. Kóta dna VDJ 480 m n.m., objem 2 x 200 m3. Z vodojemu je rozvádzacím potrubím zásobovaná obec. Súčasne sa na toto potrubie prepojí aj vodovod

v rómskej osade. Rozvádzacie potrubie slúži pre zásobovanie pitnou vodou a zároveň ako požiarny vodovod. Vodomerná šachta a vodojem budú vybavené diaľkovým prenosom údajov na vodárenský dispečing PVS Spišská Nová Ves.



(Pre celú obec je na vodovod spracovaná aj PD firmou Ekolines IPC s.r.o. Košice z novembra 1993. V PD sa uvažuje ako so zdrojom vody z dvoch hydrogeologických vrtov situovaných v lokalite Hornádu v k.ú. Olcnava s úpravňou vody Olcnava a akumuláciou vo vodojeme 2 x 250 m3 s prepojovacími potrubiami opatrenými odbočkou pre Bystrany.

Doprava vody do vodojemu bude tlakovým potrubím, z vodojemu v Olcnave do spotrebiska bude v celom rozsahu gravitačne v 1 tlakovom pásme – neuvažuje s lokalitou lokality Juh, predpokladá iba nárast počtu obyvateľstva v rozsahu súčasne zastavané územie – cca na 2 796. Na rozvedenie vody po spotrebisko je navrhnutá vodovodná sieť z PVC DN 100. Z PD uvádzame: Počet pripojených obyvateľov: 2 200 Ekvivalentný počet obyvateľov. 2 444 Výhľadový rok dimenzovania: 2 020 Potreba vody: Qp = 4,33 l/s = 15,58 m3/h = 373,80 m3/d Qmin = 2,60 l/s = 9,35 m3/h = 224,47 m3/d Qd max. = 7,68 l/s = 27,65 m3/h = 663,52 m3/d Qh max. = 13,90 l/s = 50,05 m3/h = (1 201,29)

Ročné množstvo odobratej vody 123 297,00 m3/r)

Návrh pri riešení prívodu vody z navrhovaného vodojemu do spotrebiska je potrebné prívodné potrubie uložiť mimo

navrhované rozšírenie cintorína na základe Vyhl. MŽP SR č. 684/2006 Z.z. sme počítali k návrhovému obdobiu s dennou potrebou vody 160

l/os./deň Potreba vody pre obyvateľstvo, technickú a občianskú vybavenosť Počet obyvateľov: M Špecifická potreba vody: go - bytový fond: -podľa vybavenosti bytov 135 l/os/d, - obč. a tech. vybavenoti: -do 1000 obyvateľov 15 l/os/d - obč. a tech. vybavenoti: -nad 1000 obyvateľov 25 l/os/d Priemerná denná potreba vody: Qp=M x go Maximálna denná potreba vody: Qm=Qp x kd Maximálna hodinová potreba vody: Qm=Qp x kh

Spotrebisko Počet Špecifická Priemerná Maximálna Koeficient Maximálna

obyvateľov potreba potreba denná hodinovej hodinová vody vody potreba nerovno- spotreba vody mernosti M go Q24 Qmax. Qh osoby l/os/d m3/d l/s m3/d l/s kh m3/d l/s

Bystrany 5 128 160 820,48 9,50 1312,8 15,19 1,80 2362,98 27,35 spolu: 5128 820,5 9,5 1312,8 15,2 2363,0 27,3

Potreba požiarnej vody Q pož. Potreba požiarnej vody je 6,7 l.s-1. Pri trvaní požiaru 3 hod. je celková potreba požiarnej vody 72,4 m3.

Požiarnu vodu pre obec zabezpečuje okrem vodovodu aj voda z Klčovského potoka.

Akumulácia Potrebná akumulácia podľa STN 75 5302 - Vodojemy čl. 4.4 má byť min. 60 % Qmax. Výhľadová maximálna denná potreba bude Qmax = 1312,8 m3 Potrebná akumulácia V min. = 1 312,8. 0,6 = 787,6 m3 + 72,4 m3 = 960 m3



Pre zásobovanie obyvateľstva a požiarnu vodu navrhujeme v obci 2 vodojemy s objemom 500 m3. V riešenom území bude nasledovný tlak vo vodovodnom potrubí: Kóta dna vodojemu 480 m n.m. Najvyššia kóta terénu 470 m n.m. (15 m v.s. = 0,10 MPa) Najnižšia kóta terénu 420 m n.m. (32 m v.s. = 0,60 MPa)

Podľa STN 73 6620 čl. 26 hydrostatický pretlak vo vodovodnej sieti nemá prevýšiť 0,6 MPa (60 m vodného stĺpca). Podľa čl. 23 uvedenej STN hydrodynamický pretlak vo vodovodnej sieti v mieste napojenia prízemnej zástavby má byť väčší ako 0,25 MPa, avšak najmenej 0,15 Mpa ( 15m vodného stĺpca). Uvedeným ustanoveniam tlakové pomery v obci nevyhovujú, preto bude potrebné zabezpečiť požadovaný tlak v najvyššej polohe lokality rodinných domov Juh hydrofórovou stanicou.

2.12.2.2 Kanalizácia

Obec Bystrany okrem rómskej osady nie je odkanalizovaná. Na celoobecnú kanalizáciu s vlastnou mechanicko – biologickou ČOV je spracovaná projektová dokumentácia v roku 1997 firmou Ekolines s r.o. Košice pre 1390 obyvateľov, v roku 2002 bola navrhnutá v tej istej polohe ČOV pre 2400 obyvateľov (na 3 etapy po 800 obyvateľov) projektantom Ing. Viktorom Fabiánom.

ČOV je navrhnutá vedľa navrhovaného recipientu, Klčovského potoka, od ktorého je vzdialená 10 m. Proti ohrozeniu prívalovými vodami toku bude areál ČOV ochránený zvýšeným obsypom celého areálu nad úroveň Q100 ročnej vody – 394,5 m n.m. a polovegetačným opevnením jeho svahov. Pre navrhovanú typ ČOV platí pásmo hygienickej ochrany v zmysle normy STN 75 6402 50 m od trvale obývaných objektov.

Z PD spracovaného Ing. Fabianom uvádzame: Hydrotechnické výpočty: Spotreba vody: 80 % pripojených obyvateľov 135 l/os.deň 20 % pripojených obyvateľov 100 l/os.deň Občianska vybavenosť 25 l/os.deň Prítok na ČOV I. etapa 800 EO: Qd = 168,3 m3/deň = 1,95 l/s-1

Qd max. = 269,3 m3/deň = 3,12 l/s-1

Qh max. = 20,20 m3/h = 5,61 l/s-1

Prítok na ČOV III. etapa 2400 EO: Qd = 504,9 m3/deň = 5,8 l/s-1

Qd max. = 807,9 m3/deň = 9,35 l/s-1

Qh max. = 60,60 m3/h = 16,8 l/s-1

Zvoz žúmp 30 m3/deň Návrh

navrhujeme odkanalizovanie celej obce kanalizačným zberačom a čistením odpadových vôd v zmysle uvedenej projektovej dokumentácie. Upresňujeme množstvo odpadových vôd podľa predpokladaného demografického vývoja:

V obci Bystrany predpokladáme k návrhovému obdobiu nasledovné 5 128 obyvateľov.



VÝPOČET MNOŽSTVA A PRIETOKU SPLAŠKOVÝCH VOD VÝPOČET POTREBY VODY Špecifická potreba vody je určená podľa Vyhl. MŽP SR č. 684/2006 Z.z. . Potreba vody pre obyvateľstvo, technickú a občianskú vybavenosť Počet obyvateľov: M Špecifická potreba vody: go - bytový fond: -podľa vybavenosti bytov 135 l/os/d,

- obč. a tech. vybavenoti: -do 1000 obyvateľov 15 l/os/d - obč. a tech. vybavenoti: -nad 1000 obyvateľov 25 l/os/d Priemerná denná potreba vody: Qp=M x go Maximálna denná potreba vody: Qm=Qp x kd Maximálna hodinová potreba vody: Qm=Qp x kh Prietok splaškových odpadových vôd

Priemerný denný prietok splaškov: Q24=(M x go) : 1000

Minimálny hodinový prietok splaškov: Qhmin=kmin x Q24

Maximálny hodinový prietok splaškov: Qhmax=kmax x Q24 Spotrebisko Počet Špecifická Priemerná Maximálna Koeficient Maximálny Minimálny

obyvateľov potreba potreba denná hodinovej hodinový hodinový vody vody potreba nerovno- prietok prietok vody mernosti spláškov splaškov M go Q24 Q24 kmax kmin Qhmax Qhmin

osoby l/os/d m3/d l/s m3/d l/s m3/d l/s m3/d l/s

Bystrany 5128 160 820,48 9,50 1641 18,99 2,50 0,6 2051,20 23,74 492,29 5,70 spolu: 5128 820,5 9,5 1641,0 19,0 2051,2 23,7 492,3 5,7

Denná produkcia znečistenia podľa BSK, CHSH a NL

BSK5 = M x 0,060 kg/os/d, CHSK = M x 0,120 kg/os/d, NL = M x 0,055 kg/os/d

Spotrebisko Počet

obyvateľov BSK5 CHSK NL M osoby kg/d kg/d kg/d

Bystrany 5 128 307,68 615,36 282,04

spolu: 5 128 308 615 282 Ponechávame polohu navrhovanej ČOV podľa uvedenej PD, jej kapacita sa bude zvyšovať pridávaním ďalších nových segmentov pre každých 800 obyvateľov podľa rastu obyvateľstva.



2.12.2.3 Vodné toky a plochy

Obec patrí do povodia Hornádu.

V katastri obce sa nachádzajú: Klčovský potok, bezmenný pravostranný prítok Klčovského p. (rkm zaústenia cca 2,8) do ktorého ústi bezmenný ľavostranný prítok (rkm zaústenia cca 0,6). Tieto toky pretekajú intravilánom obce. Severnou časťou katastrálneho územia pretekajú dva bezmenné pravostranné prítoky Klčovského potoka (rkm zaústenia cca 4,6 a 5,3), západnou časťou tok Peklisko.

Klčovský potok a jeho pravostranný prítok (rkm zaústenia 4,6) sú upravené toky, úprava bola vybudovaná za účelom odvodnenia. Bezmenný pravostranný prítok Klčovského potoka (rkm zaústenia 2,8) s ľavostranným prítokom, sú čiastočne na krátkych úsekoch upravené. Všetky uvedené toky majú nedostatočnú kapacitu na odvedenie Q100 ročnej veľkej vody. Z toho dôvodu v prípade akýchkoľvek stavebných zámerov v blízkosti vodných tokov je potrebné riešiť ich adekvátnu protipovodňovú ochranu.

Klčovský potok pramení v Levočských vrchoch, v podcelku Levočské planiny, v lokalite Homôlka. Je to ľavostranný prítok Hornádu a má dĺžku 18 km. Na hornom toku, severne od obce Klčov, bola vybudovaná malá vodná nádrž. Do Hornádu ústi juhovýchodne od obce Bystrany.

Potok Peklisko s číslom hydrologického poradia 4-32-01-076 je ľavostranným prítokom Hornádu.

V katastrálnom území obce Bystrany Hydromeliorácie š.p. Bratislava neevidujú žiadne odvodňovacie kanály.

Návrh v zmysle §49 ods. 2 zákona NR SR čís. 364/2004 Z.z. o vodách môže správca vodného toku pri výkone jeho

správy alebo správy vodných stavieb alebo zariadení užívať pobrežné pozemky, ktorými sú v závislosti od druhu opevnenia brehu a druhu vegetácie pri drobných vodných tokoch do 5 m od brehovej čiary, preto požadujeme pre potreby opráv a údržby ponechať voľný nezastavaný pás šírky 5 m pozdĺž oboch brehov uvedených tokov

v prípade akýchkoľvek stavebných zámerov v blízkosti uvedených tokov je potrebné zabezpečiť ich ochranu pred prietokom Q100 ročnej veľkej vody.

upraviť korytá potokov v zastavanom území obce na Q100 ročnú vodu, úpravy doporučujeme realizovať bez zmeny polohy koryta iba s jeho prípadným prehĺbením, alebo rozšírením a spevnením brehov bez navyšovania brehov, ktoré bráni vtoku povrchových vôd do toku

brehy vodných tokov doporučujeme osadiť vodomilnými rastlinami a stromami. Riešenie odtokových pomerov má zamedziť erózii, ako aj zabezpečiť udržanie vody na území

povrchové prívalové a snehové vody z územia odviesť vsakovacími pásmi a agrotechnickými zásahmi do územia – napr. orbou po vrstevniciach, remízkami na väčších plochách ornej pôdy

pri rekonštruovaní miestnej komunikácie v osade riešiť samostatnou projektovou dokumentáciou úpravu a stabilizáciu potoka

dažďové a prívalové vody z miestnych komunikácií odviesť rigolmi pozdĺž miestnych komunikácií do Klčovského potoka a jeho prítokov

2.12.3 Energetika

2.12.3.1 Zásobovanie elektrickou energiou

Zásobovanie elektrickou energiou Súčasný stav Katastrom obce Bystrany prechádzajú v súčasnosti nadzemné elektrické vedenia prevádzkované Slovenskou

elektrizačnou prenosovou sústavou, a.s. Bratislava: 220 kV vedenie V273 Medzibrod - Lemešany 400 kV vedenie V408 Spišská Nová ves – Lemešany

Okrem toho súbežne s týmito vedeniami bližšie k obci prechádzajú 2 x 110 kV vedenia

Trasy VVN vedení a ich ochranné pásma v návrhu ÚPN je potrebné zakresliť a rešpektovať.



Severne od zastavaného územia obce je navrhované vedenie nadradenej sústavy VVN 2 x 400 kV Čierny Váh - Spišská Nová Ves - Lemešany. V záväznej časti ÚPN VÚC Košického kraja pre oblasť nadradenej technickej infraštruktúry je určené chrániť koridory pre výstavbu zariadení zabezpečujúcich zásobovanie elektrickou energiou a to pre vedenie 2 x 400 kV Čierny Váh – Spišská Nová Ves – Lemešany.

Samotná obec je zásobovaná z VN vedenia č. 201 napájaného z rozvodného závodu Krompachy.

Transformačné stanice situované v obci: Názov Poloha typ Výkon /kVA/ TS 1 Dolný dvor 400 TS 2 TvP 250 TS 3 Škola 100 TS 4 Ihrisko 160 TS 5 Obchod 250 TS 6 Osada 100 TS 7 Horný dvor 160

Spolu výkon

Spotreba elektrickej energie v obci: Bystrany 2005

Typ.tar. El. práca [kWh] z toho VT z toho NT Poč. OM MOO 634 293,00 454 738,00 179 555,00 250 MOP 328 394,00 167 482,00 160 912,00 34 962 687,00 622 220,00 340 467,00 284 Bystrany 2006 Typ.tar. El. práca [kWh] z toho VT z toho NT Poč. OM MOO 633 039,00 463 304,00 169 735,00 248 MOP 360 113,00 190 491,00 169 622,00 34 993 152,00 653 795,00 339 357,00 282 Bystrany 2007 Typ.tar. El. práca [kWh] z toho VT z toho NT Poč. OM MOO 708 595,00 526 973,00 181 622,00 245 MOP 273 900,00 141 117,00 132 783,00 32 982 495,00 668 090,00 314 405,00 277

V súčasnosti nie je zabezpečený dostatočný výkon TS Osada. Tiež je potrebné rozšíriť NN sieť v osade. Návrh

Energetická bilancia. Pri výpočte súčasného a očakávaného zaťaženia sa vychádzalo z ”Pravidiel pre elektrizačnú sústavu č. 2 –

zásady navrhovania distribučných sietí vn a nn (smernica 2/82 SEP)”. V obci prebehla plynofikácia, ktorá sa ukončila v r. 1998. prepočet siete NN na roku 2030 je predpoklad, že

bytové jednotky nebudú požadovať odber elektrickej energie pre vytápanie bytových jednotiek podľa návrhu spotreby plynu pre obec. Napriek tomu je v prepočte siete zohľadnený odber 120 kVA.Po plynofikácií obce sa jednotlivý odberatelia odhlasujú z tejto sadzby. Ostatné stupne elektrifikácie nie sú v obci uvažované.



Potreby elektrickej energie sú stanovené pre byty a občiansku vybavenosť, a to pre osvetlenie, domáce spotrebiče a menšiu remeselnú výrobu. V potrebách nie je uvažované s elektrickým vykurovaním a s potrebami priemyselnej výroby. Vykurovanie objektov je riešené spaľovaním zemného plynu, pripojením objektov na jestvujúci STL rozvod plynu.

Vzhľadom na to, že nie sú k dispozícii potreby priemyselnej výroby navrhujeme tento problém riešiť samostatnými štúdiami v rámci komplexného riešenia technologických a netechnologických odberov danej priemyselnej činnosti.

Bilancia odberov elektrickej energie na riešenom území podľa lokalít

lokalita 1, 2 - „ Juh “ a) bytový fond

Druh objektu účel.jedn. (b.j.)

merná záťaž (b.j.)

Pi (kW)

koef.súč. Ps (kW)

BD (lok.1) 180 5,5 990 0,38 376 RD (lok. 2) 300 8,8 2 640 0,34 898 Spolu odber 480 3 630 1 274

b) vybavenosť a iné zariadenia Piv = 800 kW

Pib = 3 630 kW Psb = 1 274 kW Piv = 800 kW, koef. súč. = 0,8 Psv = 640 kW Pcelk = Psb + Psv = 1 274 + 640 = 1 914 kW + 5 % VO Pcelk = 2 040 kW, koef. súč. = 0,7 Psum = 1 407 Kw

Psum 1 407 nt = ------------------------- = ------------------- = 2 084 kVA cos fi x využ. tr. 0,9 x 0,75

2 724 kVA pre lokalitu Juh sa vykryje 3 trafostanicami do 630 kVA a zvýšením výkonu trafostanice Osada zo 100 na 400 kVA .

Súhrnná bilancia elektrickej energie za riešené územie pre novonavrhované bytové jednotky, vybavenosť a iné zariadenia:

lokalita kVA

lokalita 1,2 - „ Juh “ 2 084

Spolu potreba 2 084

Navrhované transformačné stanice situované v obci:

Názov Poloha Pi [kVA] - stav 2006

Pi [kVA]- návrh 2030

Poznámka

TS 1 Dolný dvor 400 400 - TS 2 TvP 250 250 - TS 3 Škola 100 400 Zvýšiť výkon pre školské

zariadenia TS 4 Ihrisko 160 160 -



TS 5 Obchod 250 400 Zvýšiť výkon pre občiansku vybavenosť

TS 6 Osada 100 400 Zvýšiť výkon pre osadu TS 7 Horný dvor 160 160 - TS 8 Lokalita Juh - 630 Zahustiť pre navrhovanú lok. RD

Juh TS 9 Lokalita Juh - 630 Zahustiť pre navrhovanú lok. RD

Juh TS10 Lokalita Juh - 630 Zahustiť pre navrhovanú lok. RD

Juh spolu výkon (VSE) 1 420 4 060

Navrhovaný inštalovaný výkon transformátorov Pi pre maloodberateľov, občiansku a technickú vybavenosť bude pre rok 2030 spolu 3 370 kVA. Rozdiel medzi požadovaným podľa prepočtu a navrhovaným je 556 kVA.

Trafostanice a VN prípojky 22 kV. Bilancia celkového elektrického výkonu pre bytový fond a nebytový fond sú vypočítané v zmysle zásad pre

navrhovanie distribučných sieti VN a NN podľa metodiky Pravidiel pre elektrizačnú sústavu číslo 2, článok 4.2.1.1 vydanú SEP v roku 1983 a dodatku P1 z roku 1990.

Podľa postupu výstavby rodinných domov resp. rozvoja podnikateľských aktivít je potrebné previesť pre navrhovaný stav do r.2030 tieto zmeny: TS 1 zrekonštruovať pre navrhované funkčné využitie lokality „Dolný dvor“ pre výrobu a živočíšnu výrobu TS 2 ponechať TS 3 zrekonštruovať a zvýšiť výkon na 400 kVA pre navrhované školské zariadenia TS 4 zrekonštruovať a zvýšiť výkon na 400 kVA pre navrhovanú výrobu TS 5 zrekonštruovať a zvýšiť výkon na 400 kVA pre navrhovanú občiansku vybavenosť TS 6 zrekonštruovať a zvýšiť výkon na 400 kVA pre osadu TS 7 zrekonštruovať a zvýšiť výkon na 250 kVA pre navrhovanú lokalitu RD Pri hornom dvore TS 8 zahustiť s výkonom 630 kVA pre navrhovanú lokalitu RD Juh TS 9 zahustiť s výkonom 630 kVA pre navrhovanú lokalitu RD Juh TS 10 zahustiť s výkonom 630 kVA pre navrhovanú lokalitu RD Juh v lokalitách prelúk pre navrhovanú zástavbu rodinných domov je zásobovanie elektrickou energiou riešené z

jestvujúcich trafostaníc NN sekundárnymi prípojkami z rekonštruovanej a rozšírenej NN sekundárnej siete. V prípade potreby sa zvýšia výkony jestvujúcich trafostaníc až na výkon 630 kVA s výmenou NN rozvádzačov trafostaníc

distribučné trafostanice sú navrhované ako kioskové /murované/, voľne stojacie v zónach parkovísk, prelúk a na nevyužiteľných obecných pozemkoch. K navrhovaným kioskovým /murovaným/ trafostaniciam sa zrealizujú nové VN 22 kV vzdušné, alebo zemné káblové prípojky z jestvujúcich VN 22 kV distribučných vedení, a to zoslučkovaním a zokruhovaním

VN 22 kV káblový rozvod v intraviláne a v novourbanizovaných plochách je navrhovaný budovať v zemi v káblových trasách vedľa cestných a peších komunikácií v zelenom páse

UPN obce navrhuje budovanie novej NN sekundárnej káblovej siete zemnými káblami AYKY do 240 mm2 slučkovaním cez prípojkové a rozpojovacie skrine objektov a elektromerové rozvádzače voľne prístupné z ulice

pred zahájením projektovej prípravy navrhovaných úprav, rekonštrukcií a rozšírenia jestvujúcej elektrickej siete investor musí predjednať s príslušným správcom energetických rozvodov vo VSE a.s..

v novovybudovaných rodinných domoch sa meranie spotreby elektrickej energie realizuje v rozvádzačoch NN umiestnených na verejne prístupnom mieste (v oplotení) v zmysle smernice VSE 1/84.

Na záver upozorňujeme, že vzhľadom na značné časové rozpätie od začiatku výstavby do plánovaného ukončenia, bude potrebné prezentované výpočty priebežne aktualizovať a rovnako prispôsobiť aj postupnosť' úprav



elektrickej siete v obci podľa skutočného postupu výstavby nových RD a podľa meraniami zisteného reálneho nárastu maximálneho súdobého príkonu celej obce.

Verejné osvetlenie. Verejné osvetlenie v celej obci (VO) je navrhované ako súčasť nn siete. Rozvod VO sa realizuje lanom 25 /

4 mm2 upevneným na spodnej strane konzol NN siete. Navrhujú sa svietidlá ramienkové (sodíkové výbojky) o výkone 70 resp. 250 W. Poškodené svietidlá nahradiť obdobnými. Ovládanie VO je navrhované z rozvádzačov RVO, rovnomerne rozmiestnených po sídle, časovým spínačom alebo fotobunkou. 2.12.3.2 Zásobovanie plynom

Zdrojom plynu je regulačná stanica Bystrany RS 1200/2/1 - 440. Umiestnená je vedľa Kobulianskeho potoka pri ceste na železničnú zastávku.

Regulačná stanica je napojená VTL prípojkou DN 80 PN 40 na VTL plynovod DN 150 PN 40 Bystrany – Spišské Podhradie.

Bystrany sú okrem rómskej osady komplexne plynofikované. Trasa plynovodov je vedená v zelených pásoch popri štátnej ceste a pri miestnych komunikáciách.

Návrh napojiť na STL plynovod všetky jestvujúce a navrhované lokality bývania, výroby, občianskej vybavenosti

a rekreácie Bilancia potrieb

Potreby plynu sú uvažované pre vykurovanie, prípravu teplej úžitkovej vody (TÚV) a varenie. Potreby sú uvažované pre byty a občiansku vybavenosť vrátane objektov menšej remeselnej výroby. Potreby priemyselnej výroby nie sú uvažované. Tieto navrhujeme riešiť v samostatných štúdiách.

Štruktúra spotreby plynu v RD Hod. a ročná potreba plynu Nm3/hod tis. m3/rok Príprava jedál – varenie 0,15 x 586 x 0,9 = 88,8 150 x 586 x 0,9 = 79,1 Príprava TÚV 0,20 x 586 x 0,9 = 105,5 400 x 586 x 0,9 = 211,0 Vykurovanie rodinných (RD) 1,15 x 586 x 0,9 = 606,0 3850 x 586 x 0,9 = 2 004,1 Spolu RD: 1,50 x 586 x 0,9 = 791,1 4400 x 586 x 0,9 = 2 320,6 Štruktúra spotreby plynu v BD Hod. a ročná potreba plynu Nm3/hod tis. m3/rok Príprava jedál – varenie 0,15 x 206 x 1 = 30,9 150 x 206 x 1 = 30,9 Príprava TÚV 0,20 x 206 x 1 = 41,2 400 x 206 x 1 = 82,4 Vykurovanie BD 1,00 x 206 x 1 = 206,0 1800 x 206 x 1 = 370,8 Spolu BD 1,35 x 206 x 1 = 278,1 2350 x 206 x 1 = 484,1 Celkom RD+BD 1 069,2 m3/h 2 804,7 tis. m3/rok Ostatní odberatelia 34,7 m3/h 55,6 tis. m3/rok Obec Bystrany 1 103,9 m3/h 2 860,3 tis. m3/rok

Uvedené potreby bude možné kryť z jestvujúceho a navrhovaného STL rozvodu plynu cez domové

regulátory. Rozvod do nových lokalít sú vyznačené v grafickej časti dokumentácie. Materiál navrhovaného rozvodu: PE.



2.12.3.3 Zásobovanie teplom

Celá obec okrem osady je plynofikovaná. Teplo na vykurovanie sa v Bystranoch získava niekoľkými spôsobmi: individuálne v rodinných domoch z plynových kotlov v starých domoch a v osade z pecí a šporákov na drevo a uhlie

Spôsob vykurovania trvale obývaných bytov SODB Bystrany r. 2001

Spôsob vykurovania

Počet

Bytov osôb v bytoch Ústredné kúrenie diaľkové - - Ústredné kúrenie lokálne 138 588 na pevné palivo 3 8 na plyn 133 575 elektrické 2 5 etážové kúrenie na pevné palivo - - na plyn 5 25 ostatné - - Kachle na pevné palivo 11 86 elektrické - - plynové 1 1 ostatné - - Iné 134 1 057 Spolu 289 1 757

Návrh

zásobovanie teplom v Bystranoch k návrhovému obdobiu r. 2030 navrhujeme zabezpečiť na báze ekologických zdrojov (elektrická energia, plyn, tepelné čerpadlá, kolektory)

pre 792 b.j. do roku 2030 v členení 206 b.j. v BD a 586 b.j. v RD tepelný príkon bude: QB BD = 206 x 9,045 = 1 863 kW (t) QB RD = 586 x 10,7 = 6 270 kW (t) QB BD+RD = = 8 133 kW (t) QVYB = 8 133 x 0,2 = 1 627 kW (t) QSPOLU = = 9 760 kW (t)

Ročná potreba tepla : Bytový fond - 3,6 x 8 133 x 2 000 = 58,55 TJ/rok Vybavenosť sídla - 3,6 x 1 627 x 1 600 = 9,37 TJ/rok Spolu QROK - = 67,92 TJ/rok

Potrebný príkon pre RD, BD a OV bude pokrytý z domových zdrojov tepla. Realizácia prípadných nových kotolní, resp. rekonštrukcia jestvujúcich kotolní má byť v časovom súlade s termínmi realizácie príslušných objektov.



2.12.4 Rádiokomunikácie , elektronické komunikačné káble

Rádiokomunikácie V obci je príjem televízneho a rádiového signálu zabezpečený prostredníctvom individuálnych antén

Návrh

TV a R signál v celej obci navrhujeme zabezpečiť zemným rozvodom koaxiálnych káblov Slovak Telekom

Elektronické komunikačné káble sú zakreslené vo výkrese technickej vybavenosti. Riešeným územím prechádza elektronický komunikačný kábel zaznačený na Slovak Telecom Poprad.

Prepojenie účastníkov na jednotlivé sekundárne centrá je zabezpečované prostredníctvom miestnych telefónnych sietí v prevedení úložnými káblami.

Orange Slovensko, a.s. má v katastri obce elektrickú prípojku k SITU 106 KO Orange Slovensko a.s. optický kábel TKZ s ochranným pásmom 1,5 m na každú stranu

T Mobile Spoločnosť T Mobile plánuje v horizonte 5 rokov v katastrálnom území obce Bystrany umiestniť základňovú stanicu na zlepšenie pokrytia signálom verejnej rádiotelefónnej siete. Bude sa jednať o oceľový stožiar osadený na ploche cca 100m2 o výške 30 – 40 m s napojením na verejný rozvod elektrickej energie s umiestnením v extraviláne, alebo intraviláne obce. Telefónica O2 Slovakia, s.r.o. Neposkytol informácie. Návrh k roku 2030 navrhujeme pre bytový fond 150 % telefonizáciu, to je 1,5 x 792 b.j. = 1 188 párov telefónnych

prípojok. Pre občiansku vybavenosť a výrobu navrhujeme cca 30 % podiel z bytových jednotiek, t.j. 352 párov telefónnych prípojok. Celková potreba bude 1 240 párov telefónnych prípojok

napojovacím bodom pre tlf. stanice v nových lokalitách bude digitálna ATÚ v Bystranoch, ktorá bude kapacitne podľa potreby rozširovaná

pre navrhované lokality pre pokládku nových elektronických komunikačných káblov je navrhnutý priestorový koridor pozdĺž existujúcich a navrhovaných miestnych komunikácií. Trasy navrhnúť s ohľadom na ostatné inžinierske siete v zmysle platnej priestorovej normy

telekomunikačné rozvody sa prevedú úložnými káblami s vazelínovou zábranou proti vlhkosti typu TCEPKPFLE s priemerom žíl plynúcich z útlmového plánu

2.12.5. Civilná obrana

Doterajší stav ukrytia je v súlade s plánom ukrytia obce pre 100% obyvateľstva v jednoduchých úkrytoch budovaných svojpomocne. Návrh v navrhovanom zastavanom území navrhujeme riešiť ukrytie určením v jednoduchých úkrytoch budovaných

svojpomocne v súlade s vyhláškou 532/2006 Z.z.



v súlade s koncepciou organizácie a rozvoja civilnej ochrany do r. 2015 v zabezpečovaní obyvateľstva prostriedkami civilnej ochrany postupne presunúť zodpovednosť za zabezpečovanie ochrany obyvateľstva zo štátu na fyzické osoby.

2.13. Koncepcia starostlivosti o životné prostredie

Navrhovaná koncepcia rozvoja jednotlivých funkčných zón je základným predpokladom skvalitňovania životného prostredia v obci. Dôsledná segregácia plôch bývania, výroby a významných koridorov dopravy pri doplnení plôch zelene a technickej infraštruktúry vytvárajú reálne predpoklady harmonizovaného prostredia v rámci zastavaného územia obce. V širšom krajinnom kontexte dôležitú úlohu zohráva ekostabilita územia ako celku.

V oblasti zlepšenia kvality životného prostredia a ochrany zdravia obyvateľstva je potrebné uskutočniť niektoré opatrenia technického charakteru, napr. vybudovanie kanalizácie s čistením odpadových vôd na ČOV, zlepšovanie a skvalitňovanie využívania jestvujúcich energetických zdrojov, aby nedochádzalo k znečisťovaniu a znehodnocovaniu prírodných zdrojov súvisiacich s ľudským zdravím. Niektoré vplyvy je možné eliminovať relatívne nenáročnými opatreniami, ako je napr. výsadba zelene okolo areálu poľnohospodárskej výroby a okolo ciest.

2.13.1 Odpadové hospodárstvo Obec má spracovaný Program odpadového hospodárstva do roku 2005. Komunálny odpad z obce je vyvážaný firmou Brantner s.r.o. Krompachy na riadenú skládku komunálneho

odpadu na základe zmluvných vzťahov. Zber KO je do KUKA nádob. Vznik odpadu podľa katalógu odpadov v roku 2007 Por.č. Kód odpadu Názov odpadu Množstvo

odpadu (t) Spôsob nakladania s odpadom Kód Meno, sídla

1 200301 Zmesový kom. odpad 164,01 D1 Brantner s.r.o. Krompachy 2 200102 Sklo 2,10 D5 Brantner s.r.o. Krompachy 3 200139 Plasty 0,88 D3 Brantner s.r.o. Krompachy 4 200101 Papier + VKM (tetrapapier) 0,83 0 Brantner s.r.o. Krompachy 5 200135 Elektroodpad 0,07 0 Brantner s.r.o. Krompachy 6 200140 Obaly z kovu 0,02 0 Brantner s.r.o. Krompachy

Z uvedenej tabuľky vyplýva, že v roku 2007 bolo v rámci obce zneškodnených skládkovaním 164,01 ton

komunálneho odpadu. V obci je zavedený zber triedeného odpadu. V rámci zhodnocovania a zneškodňovania odpadov bude potrebné zabezpečiť: zhodnocovať biologický odpad v kompostovisku

Podľa § 5 ods. 1 písm. d bod 1 vyhlášky MŽP SR č. 283/2001 o vykonaní niektorých ustanovení zákona o odpadoch do roku 2010 znížiť množstvo skládkovaných biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov na 75 % z celkového množstva biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov vzniknutých v roku 1995



Predpokladané množstvá jednotlivých druhov odpadov a podiel ich zhodnocovania v r. 2010:

Množstvo odpadov v tonách

Zhodnotenie Zneškodnenie Iné Materiálové

Energetické

Spaľovaním

Skládkovaním

T % % % % % 1 Opotrebované batérie a

akumulátory 9,0 80 0 0 0 20

2 Odpadové oleje (ak nebezpečný odpad obsahuje PCB je zakázané ho využívať na energetické zhodnocovanie)

22,5 100 0 0 0 0

3 Opotrebované pneumatiky (existujúcimi firmami v Prešovskom kraji)

13,5 100 0 0 0 0

4 Odpad z viacvrst. kombin. Mat. 7,8 15 7 0 78 0 5 Elektronický odpad 23,0 50 0 0 15 35 6 Odpady z PET,PE, PP,

PSaPVC 76,2 50 0 0 30 20

7 Odpady zo žiariviek (Hg) (– ide o nebezpečný odpad, ktorý sa nesmie skládkovať spolu s komunálnym odpadom)

0,7 100 0 0 0 0

8 Odpad z papiera 360,0 50 0 0 30 20 9 Odpady zo skla 75,0 50 0 0 30 20 10 Staré vozidlá 100,0 99 0 0 0 1 11 Biologicky rozložiteľné odpady 1 075,0 51 0 0 49 0

Predpokladané množstvá vyprodukovaného odpadu sú vypočítané z počtu obyvateľov v obci a priemerného množstva jednotlivých druhov odpadov vyprodukovaných jedným obyvateľom na Slovensku.

Návrh rekultivovať divoké skládky komunálneho odpadu a zrušené zdevastované areály živočíšnej výroby obec pri nakladaní s KO a drobným stavebným materiálom sa bude riadiť aktuálnym programom odpadového

hospodárstva obce Bystrany do roku 2030 znovuzhodnocovať min. 50 % komunálneho odpadu separovaný zber postupne rozširovať o ďalšie zložky uvedené v tabuľke pre zber papiera, plastov, skla navrhujeme v obci plošne rozmiestniť zberné nádoby, z ktorých sa odpad bude

pravidelne odvážať podobne ako KO. Zber ostatného odpadu riešiť vo výrobnom areáli nebezpečné odpady navrhujeme zneškodňovať odbornou organizáciou /akumulátory, vypálené žiarivky a pod./ nevyužiteľný KO, vyvážať na riadenú skládku KO prostredníctvom špecializovanej organizácie vo výrobných zariadeniach zabezpečiť separáciu odpadov. Na materiálové, alebo energetické zhodnotenie

odpredávať papier, sklo, odpadové fólie, obaly a nádoby z plastov bez obsahu škodlivín a drevený odpad. biologické rozložiteľné odpady kompostovať, kompostovisko situovať do areálu Dolný dvor

2.13.2 Čistota ovzdušia

Hodnotené územie sa nenachádza v oblastiach riadenia kvality ovzdušia. V dotknutom území rozloženie prízemných koncentrácií PM10 oxidu siričitého a oxidu dusičitého vo voľnom ovzduší v dýchacej zóne človeka neprekračuje stanovené limitné hodnoty pre jednotlivé látky.

Priemerné ročné koncentrácie benzénu z pozadia a z automobilovej dopravy neprekračujú stanovené limitné hodnoty (0,005 g.m-3) .



Obec Bystrany je okrem osady plynofikovaná, vykurovanie je vo väčšine trvale obývaných objektoch riešené plynom. Návrh navrhujeme napojenie všetkých výrobných zariadení na plyn nové obytné zóny, občiansku vybavenosť a osadu plynofikovať podporovať projekty s využitím obnoviteľných zdrojov energie rekonštrukciou a zachovaním jestvujúcej verejnej zelene výsadbu novej verejnej zelene parkovej, izolačnej, ako aj zelene tvoriacej súčasť peších ťahov a priestranstiev

2.13.3 Čistota a ohrozenie kvality vôd

Povrchové vody Hlavným zdrojom znečistenia vôd je chýbajúca kanalizácia a ČOV. Menšou mierou prispievajú k znečisteniu vôd splachy z poľnohospodárskych pôd. Podzemné vody

Kvalita podzemnej vody bola hodnotená v zmysle vyhlášky MŽP SR č. 636/2004 Z.z. z 19. 11. 2004, ktorou sa ustanovujú požiadavky na kvalitu surovej vody a na sledovanie kvality vody vo verejných vodovodoch, kvalitu surovej vody na základe hodnôt fyzikálnych, chemických, mikrobiologických, biologických a rádiologických ukazovateľov.

Podzemné vody v obci sú znečistené najmä z dôvodu absencie kanalizácie v obci. Pitná voda v obci nie je zabezpečená z verejného vodovodu.

Návrh navrhujeme celú obec odkanalizovať s odvedením splaškových vôd na navrhovanú ČOV a vybudovať

celoobecný vodovod s napojením na skupinový vodovod Podtatranskej vodárenskej spoločnosti

2.13.4 Hluk

V obci sa nachádza zdroj hluku ako prvku zhoršujúceho životné prostredie doprava z cesty II. tr.. Na elimináciu hluku je potrebné v súlade s ÚPN – VÚC Košického kraja navrhnúť preložku cesty II. tr.

Návrh

obytné objekty navrhujeme pri ceste II. a III. tr. pri prestavbách opatriť povrchovou úpravou s protihlukovým účinkom, pri novostavbách a asanačných prestavbách nové objekty odsadiť od cesty podľa hlukovej izofóny 60 dB(A) uvedenej vo výkrese č. 4.

2.13.5 Kontaminácia poľnohospodárskych pôd

Namerané hodnoty rizikových prvkov (Cd, Pb, Cr, As, Zn, Ni, Se, Hg a polyaromatické uhľovodíky) v poľnohospodárskych pôdach k.ú. Bystrany sú pod prípustným limitom. Mierne je zvýšená hladina medi.

2.13.6 Prírodné zdroje znečistenia životného prostredia Radónové riziko

V katastri obce Bystrany boli zmerané dve referenčné plochy radónového prieskumu 1 RP v nízkom a 1 RP v strednom radónovom riziku.

Podľa prognóznej mapy radónového rizika je v tejto oblasti možné predpokladať nízke až stredné radónové riziko.



Nie je možné vylúčiť ani lokality s vysokým radónovým rizikom. Pri dosiahnutí stredného, resp. vysokého radónového rizika je prekročená odvodená zásahová úroveň pre vykonanie opatrení proti prenikaniu radónu z podložia.

V týchto prípadoch je potrebné vykonať opatrenia proti prieniku radónu z geologického prostredia. Uvedené údaje majú prognózny charakter a nie je ich možné použiť ako podklad pre stanovenie

radónového rizika pre konkrétny stavebný objekt. Pre jednotlivé stavebné parcely je nevyhnutné zmerať radónové riziko pred založením stavby v pravidelnej

sieti 10 x 10 m v zastavanej ploche v rozsahu min. 15 meraných sond.

2.14. Vymedzenie a vyznačenie prieskumných území, chránených ložiskových území a dobývacích priestorov Na severnej hranici katastra eviduje Štátny geologický ústav Dionýza Śtúra LNN 4408 Spišské Podhradie -

Jaškovica stavebný kameň – pieskovec. V súčasnosti ochranu zabezpečuje LNN zabezpečuje KAMEŇOPRIEMYSEL – Spiš, a.s. Spišské Podhradie.

LNN 4408 Spišské Podhradie - Jaškovica nie je navrhovaná žiadna zmena funkčného využitia územia. Lokalita je zakreslená vo výkrese č.2.

2.15. Vymedzenie plôch vyžadujúcich zvýšenú ochranu

Plochy vyžadujúce zvýšenú ochranu sú plochy s národnými kultúrnymi pamiatkami, územia s predpokladanými archeologickými nálezmi, ochranné pásma technickej vybavenosti, pásma hygienickej ochrany okolo pohrebiska a Klčovský potok s bezmenným prítokom, ktorý nemá zabezpečenú prietočnosť koryta na Q100 ročnú vodu.

2.16. Vyhodnotenie perspektívneho použitia poľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov na

nepoľnohospodárske účely Poľnohospodárska pôda

Vzhľadom k prírodným klimatickým podmienkam a reliéfu územia obec má dobré podmienky pre rozvoj poľnohospodárskej výroby. Celková výmera ornej pôdy je 336,5 ha a TTP 253,8 ha.

Poľnohospodárska pôda v extraviláne obce po transformácii družstiev je obhospodarovaná firmou Repro servis s.r.o.

Lúky a pasienky sú situované najmä na sklonitostne extrémnejších polohách. Ostatné plochy sa nachádzajú v extrémnejších polohách, v meandroch riek, na strmých zrázoch a v roklinách. Obec Bystrany má spracovaný ROEP.

Hydromeliorácie, š.p. neeviduje v k.ú. Bystran žiadne hydromelioračné zariadenia v ich správe. V k.ú. obce Bystrany je vybudované detailné odvodnenie poľnohospodárskych pozemkov drenážnym systémom, ktorý je vo vlastníctve príslušného poľnohospodárskeho subjektu. Plochy drenáže sú vyznačené v grafickej časti ÚPN. Rastlinná výroba je zameraná najmä na obilniny, zemiaky, kukuricu, repku, krmoviny a TTP.

K ÚPN VÚC Košického kraja je na preložku cesty II/563 vydaný súhlas Ministerstvom pôdohospodárstva

SR v roku 2004. Ide o záber č. 69, výmera na vyňatie v k.ú. obce Bystrany je 1,0 ha poľnohospodárskej pôd, skupina BPEJ 6.

Podľa zistenia spracovateľa ÚPN – O Bystrany sa plánovaná preložka cesty II/563 v k.ú. obce Bystrany nachádza na parcele č. 846 na lesnom pozemku vo vlastníctve Lesy Slovenskej republiky, š.p. B.Bystrica. Vzhľadom na to, že ide o nadradenú cestu, ktorú rieši ÚPN VÚC, v tejto dokumentácii iba konštatujeme odchýlku od nami zistených skutočností. Trvalé vyňatie z PP, alebo LP je potrebné riešiť v celom rozsahu preložky v ÚPN – VÚC.



Rekapitulácia perspektívneho použitia poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely v ha: V zast. území

K r. 2030 mimo zastav. územie

k r. 2030 celkom

záber celkom 1,74 33,45 35,19 z toho PP 0,70 31,68 32,38

nepoľnohosp.pôda 1,04 1,77 2,81

Poznámka: Zo záberových plôch uvedených v predchádzajúcej tabuľke bude reálne umožnené zastavať

len 30 % u plôch bývania a polyfunkčných plôch. Ostatné plochy pozemkov budú tvoriť záhrady a TTP – viď záväznú časť ÚPN Bystrany.

Lesné pozemky V ÚPN je navrhnutý na lesných pozemkoch v blízkosti obce – dielcoch 405, 406, 407, E23 a 408 podľa

platného Lesného hospodárskeho plánu pre LC Lesy Spišské Podhradie na roky 2009 – 2018 v správe Lesov SR, š.p. Banská Bystrica, Odštepný závod Prešov lesopark. V súčasnosti má lokalita názov Park. Zároveň je potrebné zvýšiť ochranu týchto lesných pozemkov. Na uvedenej ploche sa nenavrhuje žiadny výrub porastov, chodníky s lavičkami sa majú trasovať tak, aby si nevyžadovali žiaden výrub stromov.

V zmysle zákona č. 326/2005 nie je potrebné na takýto charakter lesoparku vyňatie lesného pozemku ani obmedzenie využívania lesného pozemku.

2.17. Hodnotenie navrhovaného riešenia Navrhované riešenie komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia obce.

Environmentálne hodnotenie

Územný plán akceptuje limity a obmedzenia vyplývajúce z miestnych biocentier a biokoridorov. Akceptuje všetky jestvujúce a navrhované ochranné pásma. Návrh územného plánu preto citlivo rieši ďalší rozvoj obce s minimálnym zásahom do prírodného prostredia. Pre zlepšenie životného prostredia obce navrhuje vybudovanie celoobecnej kanalizácie s čistením splaškových vôd v navrhovanej ČOV Bystrany, zásobovanie celej obce pitnou vodou z verejného vodovodu a prechod na ekologické formy vykurovania.

Na ploche zasahujúcej do miestneho biokoridoru Klčovský potok zdevastovaného divokou skládkou KO je navrhnutá na rekultivácia plochy.

Lokality Dolného dvora aj Horného dvora (bývalé hospodárske dvory) sú navrhnuté na výrobu a podnikateľské aktivity.

Ekonomické hodnotenie

Návrh sa sústreďuje na zvýšenie kvality poskytovaných služieb a ponukových plôch pre výrobu. V ÚPN sa navrhujú podmienky na oživenie ekonomiky v tejto oblasti.

Sociálne dôsledky

Oživením podmienok pre rozvoj výroby a iných podnikateľských aktivít, rozvojom obce vzniknú nové pracovné príležitosti v obci, čo bude mať pozitívne sociálne dôsledky pre obyvateľov obce. Územno – technické dôsledky

Územný plán obce hodnotí a rieši rozvoj technickej vybavenosti celej obce, navrhuje spôsob zásobovania vodou, elektrickou energiou, odkanalizovanie a plynofikáciu všetkých lokalít a odvedenie splaškovej kanalizácie do ČOV. Navrhuje koridory na uloženie káblov ST do zeme. Akceptuje preložku cesty II. tr. v zmysle ÚPN – VÚC Košického kraja.



3 Doplňujúce údaje územného plánu obce

3.1. Zoznam použitých podkladov a mapové podklady Atlas podnebia ČSSR Vlastivedný slovník obcí na Slovensku Súpis pamiatok na Slovensku výsledky sčítania obyvateľstva , domov a bytov, rok 2001 prieskumy a rozbory obce Bystrany východiskové podklady poskytnuté KSK výsledky celoštátneho sčítania dopravy r. 2004 (SSC IÚ Košice) prehľad rozostavaných investícií a projektovej dokumentácie pripravenej do výstavby na území obce ( OcÚ

Bystrany) východiskové podklady Východoslovenská energetika a.s.. východiskové podklady Orange Slovensko, a.s. Bratislava východiskové podklady T-mobile Bratislava východiskové podklady SVP š.p. Košice SPP a.s. východiskové podklady Obvodný banský úrad v Košiciach východiskové podklady Ministerstvo obrany SR, SNM a V Košice východiskové podklady VVS a.s. GR Košice východiskové podklady Obvodný lesný úrad v Spišskej Novej Vsi východiskové podklady Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy Prešov východiskové podklady Krajského pamiatkového úradu Košice východiskové podklady Hydromeliorácií š.p. Bratislava východiskové podklady Slovenskej správy ciest Bratislava východiskové podklady Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra Bratislava

Mapové podklady V merítku 1 : 2880 a 1 : 10 000 bola dokumentácia spracovaná do digitálnej katastrálnej mapy.

Nadradená ÚPD a ostatné podklady

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 528/2001 Z.z. ktorým, sa vyhlasuje záväzná časť Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001 a Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 1033 z 31. októbra 2001, ktorým boli schválené záväzné zásady a regulatívy záväznej časti Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001

ÚPN - VÚC Košicého kraja, ktorého záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením Košicého samosprávneho kraja č. 2/2004, ktorým sa mení a dopĺňa NV SR č. 281/1998 Z.z., ktorým bola vyhlásená záväzná časť ÚPN-VÚC Prešovského kraja

Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability, schválené vládou SR, Ekopolis Bratislava, 1993

zÁkladnÉ Údaje...

Documents

Transcript of zÁkladnÉ Údaje...