Učebné osnovy ISCED I - zskrupina.edupage.org · Učebné zdroje sú zdrojom informácií pre...
Transcript of Učebné osnovy ISCED I - zskrupina.edupage.org · Učebné zdroje sú zdrojom informácií pre...
Základná škola Jozefa Cígera Hronského
Školská ulica 10, Krupina
Učebné osnovy ISCED I
Príloha
2014
1
Obsah
Obsah ......................................................................................................................................... 1
Rámcový učený plán ................................................................................................................. 3
Učebné osnovy ........................................................................................................................... 4
PREDMET: Slovenský jazyk a literatúra/SJL ................................................................... 5
1. ROČNÍK .................................................................................................................................................... 7
2. ROČNÍK .................................................................................................................................................. 11
3. ROČNÍK .................................................................................................................................................. 15
4. ROČNÍK .................................................................................................................................................. 20
PREDMET: Anglický jazyk/ANJ ...................................................................................... 26
1. ROČNÍK .................................................................................................................................................. 27
2. ROČNÍK .................................................................................................................................................. 30
3. ROČNÍK .................................................................................................................................................. 32
4. ROČNÍK .................................................................................................................................................. 35
PREDMET: Prírodoveda/PRI............................................................................................ 39
1. ROČNÍK .................................................................................................................................................. 40
2. ROČNÍK .................................................................................................................................................. 42
3.ROČNÍK ................................................................................................................................................... 44
4. ROČNÍK .................................................................................................................................................. 48
PREDMET: Vlastiveda/VLA ............................................................................................. 61
2. ROČNÍK .................................................................................................................................................. 62
3. ROČNÍK .................................................................................................................................................. 65
4. ROČNÍK .................................................................................................................................................. 68
PREDMET: Náboženská výchova – katolícke náb./NAV kat. ........................................ 72
1. ROČNÍK .................................................................................................................................................. 74
2. ROČNÍK .................................................................................................................................................. 75
3. ROČNÍK .................................................................................................................................................. 76
4. ROČNÍK .................................................................................................................................................. 77
PREDMET: Náboženská výchova – evanjelické náb./NAV ev. ...................................... 79
1. ROČNÍK .................................................................................................................................................. 80
2. ROČNÍK .................................................................................................................................................. 80
3. ROČNÍK .................................................................................................................................................. 81
4. ROČNÍK .................................................................................................................................................. 81
PREDMET: Etická výchova/ETV .................................................................................... 83
1. ROČNÍK .................................................................................................................................................. 84
2.ROČNÍK ................................................................................................................................................... 86
3. ROČNÍK .................................................................................................................................................. 88
4. ROČNÍK .................................................................................................................................................. 89
PREDMET: Matematika/MAT.......................................................................................... 92
1. ROČNÍK ................................................................................................................................................. 94
2. ROČNÍK .................................................................................................................................................. 97
3. ROČNÍK ................................................................................................................................................ 100
4. ROČNÍK ................................................................................................................................................ 104
PREDMET: Informatická výchova/INV ......................................................................... 109
2. ROČNÍK ................................................................................................................................................ 110
2
3. ROČNÍK ................................................................................................................................................ 113
4. ROČNÍK ................................................................................................................................................ 116
PREDMET: Pracovné vyučovanie/PRV ......................................................................... 120
4. ROČNÍK ................................................................................................................................................ 121
PREDMET: Výtvarná výchova/VYV .............................................................................. 126
1. ROČNÍK ................................................................................................................................................ 130
2. ROČNÍK ................................................................................................................................................ 133
3. ROČNÍK ................................................................................................................................................ 136
4. ROČNÍK ................................................................................................................................................ 138
PREDMET: Hudobná výchova/HUV .............................................................................. 141
1. ROČNÍK ................................................................................................................................................ 143
2. ROČNÍK ................................................................................................................................................ 145
3. ROČNÍK ................................................................................................................................................ 147
4. ROČNÍK ................................................................................................................................................ 150
PREDMET: Telesná výchova/TEV ................................................................................. 153
3
Rámcový učený plán
VZDELÁVACIA
OBLASŤ
PR
ED
ME
T
1.ročník 2.ročník 3.ročník 4.ročník SPOLU
ŠtV
P
Šk
VP
ŠtV
P
Šk
VP
ŠtV
P
Šk
VP
ŠtV
P
Šk
VP
ŠtV
P
Šk
VP
Jazyk
a komunikácia
SJL 8 1 6 2 6 2 6 2 26 7
ANJ 0 2 0 2 3 0 3 0 6 4
Príroda
a spoločnosť
PRI 0 2 1 0 1 1 1 0 3 3
VLA 0 0 1 0 1 0 1 1 3 1
Človek
a hodnoty ETV
NAV 1 0 1 0 1 0 1 0 4 0
Matematika
a práca
s informáciami
MAT 4 0 4 1 3 2 3 2 14 5
INV 0 0 1 0 1 0 1 0 3 0
Človek
a svet práce PRV 0 0 0 0 0 0 1 0 1 0
Umenie
a kultúra
VYV 1 0 1 0 1 0 1 0 4 0
HUV 1 0 1 0 1 0 1 0 4 0
Zdravie
a pohyb TEV 2 0 2 0 2 0 2 0 8 0
DOTÁCIA HODÍN 17 5 18 5 20 5 21 5 76 20
CELKOVÁ DOTÁCIA
HODÍN 22 23 25 26 96
4
Učebné osnovy
Učebné osnovy tvoria vlastný didaktický program vzdelávania pre každý predmet. Vychádzajú zo
Štátneho vzdelávacieho programu a reflektujú profil absolventa a zameranie školy. Každý vyučovací
predmet je uvedený všeobecnou charakteristikou predmetu a všeobecnými cieľmi predmetu a ďalej
nasleduje pre každý ročník osobitne:
1. Charakteristiku predmetu v danom ročníku, jeho význam v obsahu vzdelávania.
2. Vzdelávací obsah a cieľové kompetencie predmetu v danom ročníku. Témy, prostredníctvom ktorých
rozvíjame kompetencie, obsah, prierezové témy a prepojenie s inými predmetmi.
3. Metódy a formy práce – stratégie vyučovania.
4. Učebné zdroje sú zdrojom informácií pre žiakov. Sú to učebnice, odborná literatúra, odborné
časopisy, náučné slovníky, materiálno-technické a didaktické prostriedky a pod.
5. Hodnotenie predmetu
5
PREDMET: Slovenský jazyk a literatúra/SJL ŠKOLA: ŠKOLA: ZŠ J. C. Hronského, Školská 10, Krupina
VYUČOVACÍ JAZYK: slovenský
VZDELÁVACIA OBLASŤ: Jazyk a komunikácia
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – prvý ročník: 9 (8 ŠtVP + 1 ŠkVP)
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – druhý ročník: 8 (6 ŠtVP + 2 ŠkVP)
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – tretí ročník: 8 (6 ŠtVP + 2 ŠkVP)
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – tretí ročník: 8 (6 ŠtVP + 2 ŠkVP)
Všeobecná charakteristika predmetu
Jazyk slovenský na 1. stupni základnej školy má prioritné a špecifické postavenie. Schopnosť čítať a
písať je jedna zo základných životných kompetencií. K hlavným aspektom patrí rozvoj slovnej zásoby,
získanie základov pravopisu a znalostí z oblasti literatúry, ktoré by mal žiak zvládať na elementárnej úrovni.
V rámci zložky čítanie a literárna výchova by sa mal dôraz klásť na čítanie s porozumením.
Nezanedbateľnou je i emocionálna stránka jazykovej výchovy – vytváranie kladného vzťahu k čítaniu a
knihám, a prostredníctvom nich k materinskému jazyku, ako nositeľovi národných tradícií a formovania
národného povedomia žiaka. Písanie je základným nástrojom gramotnosti a zároveň slúži aj ako prostriedok
dorozumievací a komunikačný. Na hodinách písania sa žiaci učia písať predpísané tvary písmen a číslic
(latinka) s ohľadom na dodržiavanie hygienických a estetických zásad. V oblasti slohu sa učia žiaci
vyjadrovať v krátkych ústnych prejavoch, odpovedajú na otázky, vedia sformulovať prosbu a poďakovanie,
vedia sa ospravedlniť poblahoželať blízkym osobám, formulovať krátku správu.
Časovú dotáciu vyučovacích hodín v rámci školského vzdelávacieho programu sme navýšili
s cieľom posilniť čitateľskú gramotnosť v jednotlivých ročníkoch a zložkách predmetu. Našou úlohou je
klásť dôraz nie len na čítanie umeleckých ale aj vecných textov, zamerať sa aj na čítanie s porozumením
nesúvislých textov (mapy, grafy a pod.), pričom budeme využívať rôzne techniky, formy a stratégie čítania
s porozumením (napr. informatívne čítanie, zážitkové čítanie, dramatizácia textu) a posilníme
medzipredmetové vzťahy v rámci čitateľskej gramotnosti.
Všeobecné ciele predmetu
Cieľom jazykového vyučovania je naučiť žiakov nielen základné pojmy a poučky, ale naučiť ich
myslieť v súvislostiach, komunikovať (ústne a písomne) na primeranej úrovni a naučiť ich rozumieť
jazykovým prejavom z obsahovej stránky. Nezanedbateľnou je i literárna zložka jazyka. Prostredníctvom
nej sa žiaci zoznamujú s literárnymi dielami a ich tvorcami a vytvárajú si k nim kladný vzťah.
Cieľom vyučovania slovenského jazyka na 1. stupni ZŠ je predovšetkým:
osvojiť si základy písanej reči (čítania a písania),
poskytovať bohaté skúsenosti s významom – komunikačnou a vzdelávacou funkciou písanej reči,
osvojiť si elementárne vedomosti v rovine lexikálnej, morfologickej, syntaktickej a štylistickej,
osvojiť si základné pravidlá pravopisu a znalosť písma,
získať základné poznatky o zvukovej stránke jazyka,
osvojiť si návyky správnej výslovnosti,
poznávať jazykové prostriedky a vedieť ich využívať v jazykovom systéme,
prehlbovať si zručnosť jednoduchého a súvislého vyjadrovania sa,
jazykové prostriedky vedieť vzájomne prepájať v jazykovom systéme,
viesť žiakov k presnému mysleniu a jeho využitiu v oblasti komunikácie (ústnej aj písomnej).
Metódy a formy, ktoré vedú k dosiahnutiu cieľa, ktorým je spisovné ovládanie reči v ústnom i
písomnom prejave sú rôzne. Záleží na tvorivosti učiteľa, aby boli čo najúčinnejšie a najefektívnejšie pre
daný druh učiva, s ohľadom na toho ktorého žiaka.
6
Výsledkom tvorivej spolupráce učiteľ – žiak je správne používanie jazyka a jeho uplatňovanie v
praktickom živote aj v písomnom prejave. Tento proces by sa mal diať automaticky bez toho, aby si žiak
uvedomoval zákonitosti stavby jazyka a jeho usporiadania.
Systematická spolupráca pôsobiaca v interakcii učiteľ – žiak sa bude smerovať k hlbšiemu poznaniu
materinského jazyka, k väčšej hrdosti a úcte k jazyku, čo v praxi znamená, že žiaci budú svoj jazyk poznať,
budú ho vedieť používať, budú ním tvorivo myslieť a bez ťažkosti sa budú ním aj písomne vyjadrovať.
Kompetencie - spôsobilosti, ktoré je potrebné zvládnuť v procese vyučovania materinského jazyka, a
ktoré sa opierajú o kľúčové /základné/ kompetencie. Zaraďujeme sem:
Poznávacie a rečové kompetencie
Percepčno-motorické zručnosti
čítať písmená abecedy a arabské číslice aj v súvislosti s učivom v matematike
odpísať alebo podľa diktovania napísať jednoduchý text a arabské číslice
Pamäťové, klasifikačné a aplikačné zručnosti
Zapamätať si základné informácie a vedieť ich použiť v praxi
V písomnom prejave aplikovať pravopisnú normu určenú pre 1. ročník ZŠ
Analytické zručnosti
Fonologické schopnosti – analýza zvukovej roviny jazyka na úrovni vety, slova, slabiky, identifikácie
rýmu a aliterácií
V prípravnej etape nácviku čítania vedieť analytickými činnosťami v spojení s využívaním sluchového
rozlišovania hlások určiť prvú hlásku slova. Ovládanie detailnej analýzy slova podriadiť postupne sa
rozširujúcim čitateľským schopnostiam žiakov v šlabikárovom /nácvičnom/ období a to v stúpajúcej
náročnosti od slabík po jednoduché slová.
Tvorivé zručnosti
Porozprávať krátky príbeh (vlastný zážitok alebo vymyslený príbeh)
Porozprávať príbeh podľa predlohy (podľa obrázkov, podľa názvu)
Dokončiť rozprávanie alebo neukončenú rozprávku alebo iný literárny žáner
Zdramatizovať kratší prozaický alebo básnický text. Žiaci si rozdelia úlohy z textu a snažia sa zahrať
krátky príbeh z textu. Dbáme na správny prednes, artikuláciu, gestikuláciu, pohyb.
Verejná prezentácia textu, verejný prejav
Pri ústnom prejave dodržiavať správne dýchanie, artikuláciu a spisovnú výslovnosť na (primeranej) úrovni
žiaka 1. ročníka ZŠ.
Osvojiť si výslovnostnú normu s uplatnením suprasegmentálných javov
Reprodukovať umelecký text (doslovne, podrobne, stručne). Ak učiteľ vidí, že žiak sa len veľmi ťažko
naučí naspamäť básničku alebo iný text, môže ho vyzvať, aby sa ho naučil aspoň stručne alebo podrobne
reprodukovať.
Informačné zručnosti
Naučiť žiaka poznať a používať jazykové slovníky a príručky (platí od 2. ročníka ZŠ a na primeranej
úrovni)
Komunikačné zručnosti
Adekvátne komunikovať s prihliadnutím na komunikačnú situáciu
Vyjadrovať sa neverbálne a reagovať na neverbálnu komunikáciu
Naučiť žiaka verejne prezentovať a obhájiť vlastný názor.
Pojmy
Písanie:
samohlásky, dvojhlásky, spoluhlásky, arabské číslice, písmená: malé, veľké, písané, tlačené
Zvuková stránka jazyka:
slabiky, slová, delenie hlások na samohlásky- spoluhlásky- dvojhlásky,
samohlásky: krátke – dlhé (rozdelenie a názvy len v 2. ročníku ZŠ, v 1. ročníku poznávať
samohlásky len informatívne)
spoluhlásky: tvrdé – mäkké (podobne ako samohlásky)
dĺžeň, mäkčeň, vokáň, bodka, otáznik, výkričník, čiarka, zátvorka, dvojbodka
7
melódia vety: oznamovacej, opytovacej, rozkazovacej, želacej, zvolacej
slabikotvorné hlásky l, ĺ, r, ŕ
výslovnosť a výskyt ä
Syntaktická/skladobná rovina:
jednoduchá veta, triedenie viet podľa obsahu na: oznamovacie, opytovacie, rozkazovacie,
želacie a zvolacie
Sloh:
pozdrav, oslovenie, tykanie/vykanie, predstavenie sa, privítanie, rozlúčenie, prosba /želanie,
poďakovanie, ospravedlnenie – ústne, ospravedlnenie s vysvetlením, vyjadriť súhlas – nesúhlas,
blahoželanie ústne/ písomne.
1. ROČNÍK
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň: 9 (8 ŠtVP + 1 ŠkVP) Časová dotácia SJL určená ŠtVP je
posilnená 1 vyučovacou hodinou/týždeň, ktorá je využitá k dôkladnejšiemu zameraniu sa na obsah učiva
s možnosťou využitia hrových činností najmä v prípravnom a šlabikárovom období. Tiež na počúvanie
čítaného textu, dramatickú výchovu, maľované čítanie, prácu s detským časopisom a pod.
Charakteristika SJL v 1. ročníku ZŠ
Jazyk slovenský v 1. roč. ZŠ sa člení na dve základné zložky čítanie a písanie. To znamená, že jedna
vyučovacia hodina obsahuje obidve zložky. Poradie a dĺžku týchto častí si určuje učiteľ sám v závislosti od
náročnosti preberaného učiva a podľa aktuálnych potrieb triedy. Ak to učiteľ považuje za prospešné, môže
fyzicky náročnejšie písanie rozdeliť v rámci jednej vyučovacej hodiny na dve kratšie časti. Príklady
variabilnosti členenia jednej vyučovacej hodiny jazyka slovenského v 1.ročníku:
1. čítanie – písanie
2. písanie – čítanie
3. písanie – čítanie – písanie
Ostatné zložky slovenského jazyka- literatúra, jazyková výchova a sloh sú organickou súčasťou týchto
dvoch základných zložiek a preto na ne nie sú vyčlenené osobitné hodiny. To znamená, že súbežne s
osvojovaním čítania a písania plní učiteľ ďalšie úlohy vyplývajúce z týchto zložiek:
rozvíja komunikačné a vyjadrovacie schopnosti žiakov so zameraním sa na kultúru jazyka
rozširuje slovnú zásobu žiakov, najmä tým, že sa vo svojom vyjadrovaní neobmedzuje len na okruh slov
doteraz deťom známym, ale postupne zaraďuje i výrazy, ktoré zatiaľ v slovníku detí chýbajú
dbá na čistotu jazyka, najmä prostredníctvom vlastného vzorného vyjadrovania
zoznamuje deti s pravopisnými javmi v rozsahu určenom v časti PÍSANIE.
prostredníctvom vlastného hlasného čítania zoznamuje deti s rôznymi literárnymi útvarmi primeranými
veku , najmä so zameraním na ich citové pôsobenie. Využíva k tomu predovšetkým texty zo šlabikára a
čítanky a inú vhodnú detskú literatúru, najmä od slovenských autorov. Vedie so žiakmi rozhovory o
prečítanom, kladie otázky, dbá na formovanie postojov k čítaniu s porozumením.
Vzdelávací obsah a cieľové kompetencie SJL v 1. ročníku ZŠ
Je rozčlenený do troch období: prípravné, nácvičné (šlabikárové), čítankové.
1. Prípravné obdobie
Dĺžka prípravného obdobia trvá 6 týždňov. Základným cieľom prípravného obdobia je pripraviť deti
na proces osvojovania si čítania a písania. V rámci zachovania kontinuity vývinu je dôležité – v rámci
možností - vychádzať z predškolských skúseností žiakov, nadväzovať na doterajšie vedomosti, uplatňovať
ich v učení a ďalej ich rozvíjať.
ČÍTANIE
V súčasnosti sa na vyučovaní čítania v 1. ročníku používajú vzhľadom na platné používané učebnice
dve základné metódy: hlásková analyticko – syntetická a syntetická metóda.
8
V súčasnosti sa vo vyučovaní elementárneho čítania uplatňujú dve metódy vychádzajúce z pôvodnej
analyticko-syntetickej metódy. V pôvodnej analyticko-syntetickej metóde a kladie dôraz na analytické
činnosti s následnými syntetickými činnosťami. Druhá metóda by sa dala charakterizovať ako syntetická
metóda s využitím niektorých najjednoduchších prvkov analytickej metódy. Preto zaradenie základného
učiva v jednotlivých obdobiach nácviku čítania, najmä jeho časové zaradenie, si musí prispôsobiť samotný
učiteľ, podľa toho, ktorú metódu používa.
Rozdielne obsahy prípravného obdobia, ktoré sú uvádzané pri jednotlivých metódach nepredstavujú
súbor povinného učiva, ale ich treba chápať ako prostriedok týchto metód na dosiahnutie cieľa: naučiť sa
čítať.
Pre hláskovú analyticko- syntetickú metódu :
Rozvoj komunikačných a vyjadrovacích schopnosti
Analytické činnosti: veta, slovo, slabika,
Grafické znázorňovanie vety
Grafické delenie slov na slabiky
Určovanie pozície hlások v slove
Detailná analýza slova na hlásky – určovanie pozície hlások v slove
Poznávanie písmen
Čítanie slov po písmenách
Pre syntetickú metódu:
Rozvoj komunikačných a vyjadrovacích schopnosti
Veta, slovo, slabika – len v praktických činnostiach
Analytické činnosti – len analýza slova na slabiky
v praktických činnostiach
rozlišovanie a určovanie prvej hlásky slova
Cvičenie sluchového a zrakového rozlišovania
Zoznamovanie sa s písmenami veľkej tlačenej abecedy prostredníctvom nápovedných obrázkov a
sluchového rozlišovania hlások na začiatku slova
Sluchová syntéza hlások do slabiky
Písanie veľkých tlačených písmen – ako podpora pochopenia princípu čítania
Pokusné čítanie slabík a jednoduchých slov
PÍSANIE
Obsah písania v prípravnom období je zameraný na získavanie a zdokonaľovanie predpokladov na
konkrétne písanie v neskoršom - v nácvičnom období. Spočíva predovšetkým v plnení nasledujúcich cieľov:
Systémom uvoľňovacích cvikov zlepšovať predovšetkým predpoklady na
zlepšenie jemnej motoriky zápästia a prstov tak, aby žiak mohol v období nácviku písania zvládnuť nároky,
ktoré naň písanie kladie.
Nácvik písania prípravných cvikov, ktoré sú základnými prvkami písmen v postupnosti od
jednoduchých po zložitejšie.
Rozvíjanie analytických schopností – schopností postrehnúť základné čiary a línie v jednotlivých písacích
cvikoch, neskôr i v samotných písmenách, čo eliminuje často neprimerané množstvo cvičného písania.
2. Nácvičné /šlabikárové/ obdobie
ČÍTANIE
Cieľom nácvičného obdobia je osvojovanie si čítania v týchto tematických celkoch:
Využívanie písmen veľkej tlačenej abecedy pri čítaní pre uľahčenie a urýchlenie chápania princípu čítania
Osvojovanie – čítanie písmen slovenskej abecedy - v závislosti na poradí ako sú uvedené v používaných
platných učebniciach. Detailná analýza slov a určovanie pozície hlások v slove
Čítanie slabík, slov, viet a krátkych textov, ktoré obsahujú otvorené slabiky
Čítanie slabík, slov, viet a krátkych textov, ktoré obsahujú slabiky so spoluhláskovou skupinou
Čítanie slabík, slov, viet a krátkych textov, ktoré obsahujú viacnásobnú spoluhláskovú skupinu.
Čítanie slabík, slov viet a krátkych textov, ktoré obsahujú slabičné r - ŕ, l – ĺ.
9
Čítanie písaných písmen, slabík, slov, viet a krátkych súvislých textov.
Ďalšie ciele plnené v rámci zložky čítanie:
V praktických činnostiach oboznámiť žiakov s funkciou týchto interpunkčných znamienok: bodka,
čiarka, otáznik, výkričník, dvojbodka, úvodzovky, rozdeľovník
V praktických činnostiach rozumieť pojmom rozprávka, príbeh, báseň, text, nadpis, riadok, autor.
V praktických a hrových činnostiach viesť žiakov k uvedomovaniu si významu a špecifických funkcií
čítania a písania v každodenných životných situáciách
PÍSANIE
Čítanie a písanie nemusí nutne prebiehať súčasne, v zmysle čo čítame, to píšeme. Vo vyučovacom
procese je možné, najmä vtedy, keď je proces nácviku čítania podporovaný písaním veľkých tlačených
písmen neviazať písanie na postup v čítaní, ktorý je prirodzene rýchlejší.
Cieľom písania v nácvičnom období je osvojovanie si písania v týchto tematických celkoch:
Poznámka: Jednotlivé tematické celky v tomto prípade neprebiehajú v časovom slede za sebou, ale súbežne
s čítaním.
Osvojovanie si písania písmen slovenskej abecedy v poradí závislom od používaných učebníc a písaniek
Spájanie písmen do slabík a slov
Odpis písaných písmen, slabík, slov a viet
Prepis tlačených písmen, slabík, slov a viet
Písanie slov a jednoduchých viet podľa diktovania Podporovanie vlastného a tvorivého písania
veľkou tlačenou abecedou
Pravopisné javy:
Správna skladba slova /týka sa vynechávania a zámeny hlások/.
Veľké písmeno na začiatku vety.
Ukončenie oznamovacej, opytovacej a rozkazovacej vety.
Písanie osobných mien.
Označovanie dlhej samohlásky.
3. Čítankové obdobie
ČÍTANIE
Šlabikárovým obdobím je ukončený nácvik čítania a písania. Čítankové obdobie treba chápať ako
obdobie zdokonaľovania nadobudnutých zručností (kompetencií), ale najmä obdobím ich využívania pri
čítaní s porozumením v praktických i vzdelávacích činnostiach.
Ciele čítankového obdobia sú zamerané na:
Zdokonaľovanie techniky čítania
Čítanie s porozumením
Cvičenie správnej intonácie
Voľná reprodukcia prečítaného textu
Vyjadrenie pocitov vyvolaných prečítaným textom /smutné, zábavné, poučné.../ - vnímanie umeleckých
textov rôznych žánrov
Príprava na prechod k tichému čítaniu.
Cieľové kompetencie čítania:
Žiak
pozná a vie prečítať všetky písmená slovenskej abecedy
v praktických činnostiach, pri čítaní vie spájať hlásky do slabík a vie prečítať všetky
typy slabík vyskytujúcich sa v slovách
pri čítaní dlhého menej obvyklého slova si vie pomôcť prečítaním po slabikách bez
zbytočného opakovania slova a bez tichého hláskovania (tzv. dvojitého čítania)
chápe význam prečítaného slova (priradí slovo k obrázku a naopak) – je potrebná
tolerancia k deťom s iným materinským jazykom,
chápe obsah prečítanej vety a krátkeho súvislého textu,
v prípade zabudnutia menej frekventovaného písmena si vie poradiť vyhľadaním
písmena pomocou nápovedného obrázka,
10
pri čítaní rozlišuje pojmy: text, riadok, článok, nadpis,
v praktických činnostiach pozná funkciu interpunkčných znamienok: bodka, otáznik,
výkričník, čiarka, spojovník,
intonačne správne číta izolované krátke oznamovacie a opytovacie vety
PÍSANIE
Ciele písania v čítankovom období sú zamerané na:
Zdokonaľovanie techniky písania.
Odpis a prepis textu.
Písanie podľa diktovania.
Precvičovanie pravopisných javov predpísaných pre 1. ročník.
Vytváranie kompetencií samostatne sa písomne vyjadrovať.
Cieľové kompetencie písania:
Žiak vie používať písmená písanej abecedy a arabské číslice v nasledujúcich činnostiach:
vie čitateľne napísať písmená písanej abecedy a arabských číslic,
dokáže správne spájať písmená v slovách,
vie z písanej predlohy čitateľne a správne odpísať slová a krátky primeraný text,
v praktických činnostiach (pri písaní) vie členiť vety na slová, slová na slabiky tak, aby výsledkom bolo
správne napísané slovo alebo veta,
dokáže podľa diktovania napísať slová bez vynechávania písmen,
dokáže podľa diktovania napísať jednoduché krátke vety,
vie k známemu obrázku napísať jeho pomenovanie (tzv. autodiktát), bez vynechávania písmen (ostatné
chyby tolerujeme),
vie správne umiestniť dĺžeň,
vlastné mená osôb píše s veľkým začiatočným písmenom,
na začiatku vety píše veľké písmeno,
pri písaní rozlišuje oznamovaciu, opytovaciu a rozkazovaciu vetu.
PRIEREZOVÉ TÉMY
Začlenenie prierezových tém je zabezpečené v šlabikárových textoch počas celého nácvičného,
šlabikárového aj čítankového obdobia. Uplatňujeme a rozvíjame tieto témy:
- Osobnostný a sociálny rozvoj /OSR
- Environmentálna výchova /ENV
- Mediálna výchova /MEV
- Multikultúrna výchova /MUV
- Dopravná výchova /DOV
- Ochrana života a zdravia /OŽZ
- Tvorba projektov a prezentačné zručnosti /TPP
- Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra /RĽK
Metódy a formy práce
Organizačné formy a metódy uplatňované v procese výučby majú podnecovať vedomostný
a osobnostný rozvoj žiaka, majú byť pútavé, vhodné a veku primerané. Tak žiaci získajú najzákladnejšie
jazykové a rečové zručnosti, t. j. plynulo prechádzajú od reproduktívnej k produktívnej forme komunikácie,
rozvíjajú sa ich rečovo – komunikatívne zručnosti, schopnosť dorozumieť sa v rôznych komunikatívnych
situáciách s primeranou znalosťou gramatiky.
Žiaci tejto vekovej kategórie sú vnímaví, orientujú sa hlavne na hrové situácie a formy vyučovania.
Používanie jazyka pri hrách zohráva dôležitú úlohu v učení sa a rozvoji jazyka. Dbáme na to, aby sa
používaním jazyka v rozličných situáciách vytvárala priaznivá komunikačná a socioemočná klíma.
Kladieme dôraz na počúvanie a čítanie s porozumením, využívame prácu v skupinách, individuálny
prístup, zapájame rodičov formou týždňa hlasného čítania, čítaj svojej hračke, súrodencovi, čítajme spolu.
11
Po prečítaní prvej časti šlabikára pozývame rodičov na akciu Slávnosť šlabikára. K získaniu cieľových
kompetencií využívame dramatickú výchovu, dramatizácie a hrové činnosti.
Učebné zdroje
HIRSCHNEROVÁ, Z. – MUNTÁGOVÁ, L. – NEMČÍKOVÁ, M.: Hupsov šlabikár Lipka pre 1. ročník
základných škôl 1. a 2. časť. Bratislava: Aitec, 2014.
HIRSCHNEROVÁ, Z. – MUNTÁGOVÁ, L. – NEMČÍKOVÁ, M.: Pracovný zošit k Hupsovmu šlabikáru
Lipka pre 1. ročník základných škôl. Bratislava: Aitec, 2014.
HIRSCHNEROVÁ, Z. – MUNTÁGOVÁ, L. – NEMČÍKOVÁ, M.: Písanie pre 1.ročník základných škôl –
súbor písaniek. Bratislava: Aitec, 2014.
HIRSCHNEROVÁ, Z. – MUNTÁGOVÁ, L. – NEMČÍKOVÁ, M.: Multimediálny disk k Hupsovmu
šlabikáru Lipka. Bratislava: Aitec, 2014.
Detský časopis, internetové zdroje
Hodnotenie predmetu
Prospech žiaka na vysvedčení hodnotíme slovne stupňami: dosiahol veľmi dobré výsledky, dosiahol
dobré výsledky, dosiahol uspokojivé výsledky, dosiahol neuspokojivé výsledky. Vychádzame
z Metodického pokynu č.22/2011-R na hodnotenie žiakov základnej školy platného od 1.mája 2011. ( zdroj:
http://www.minedu.sk/vnutorne-rezortne-predpisy-vydane-v-roku-2011).
Práce a výstupy žiakov hodnotíme slovne hore uvedenými stupňami, pečiatkami, ale i ústnou
pochvalou pred kolektívom. Žiak vypracuje 4 pracovné listy a 4 diktáty (každý štvrťrok), ktoré budú
súčasťou osobného žiackeho portfólia. Vyzdvihujeme žiakove klady, povzbudzujeme, usmerňujeme prácu
žiakov s cieľom zlepšiť ich výkony. Jednotlivé pokroky a úspechy žiakov prezentujeme na viditeľnom
mieste v triede. Hodnotíme nielen vedomosti a schopnosti, ale aj jeho úsilie a svedomitosť pri učení,
aktivitu, tvorivosť, samostatnosť v práci.
2. ROČNÍK
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň: 8 (6 ŠtVP + 2 ŠkVP)
Časová dotácia SJL určená ŠtVP je posilnená 2 vyučovacími hodinami/týždeň, ktoré doplnia časovú
dotáciu zložky SJL - čítanie a literárna výchova zameranej na prácu s mimočítankovou literatúrou.
Charakteristika SJL v 2. ročníku ZŠ
2. ročník je vstupom do vedomostí a informácií z jednotlivých rovín jazyka / písanie, zvuková
stránka jazyka, pravopis, slohová výchova, výcvik čítania a literárna výchova / . Formuje budúci vzťah
k rodnému jazyku, starostlivosť o jazykovú kultúru, vzťah k jazykovému vzdelávaniu, dôveru v seba
samého, úctu k rodisku, škole a posilňuje pozitívne vzťahy. Realizáciou humanistickej koncepcie výučby
predchádza preťaženosti žiakov. Vyučovací predmet má centrálne postavenie vo vzdelávaní, pretože
vytvára predpoklady na zvládnutie ostatných vyučovacích predmetov.
Hlavným cieľom vyučovania Slovenského jazyka a literatúry je efektívne zvládnutie učiva
v oblasti písania, zvukovej stránky jazyka, pravopisu, slohovej a literárnej výchovy. Z hlavného cieľa
vyplývajú tieto čiastkové ciele:
– naučiť sa správne, čitateľne, esteticky a primerane rýchlo písať, naučiť sa jednoduchú úpravu písomných
prác, osvojiť si výslovnostnú normu, cvičiť sa v správnej artikulácií, osvojiť si základy pravopisnej normy /
mäkké a tvrdé slabiky, veľké začiatočné písmena, diakritické a interpunkčné znamienka, používanie
správnych tvarov slov/, naučiť sa analyzovať text , vyhľadávať jazykové javy, triediť ich a vyhodnocovať,
vedieť sa primerane orientovať v jazykových príručkách, naučiť sa reprodukovať text, tvoriť vlastné texty
v ústnej a sčasti aj písomnej podobe, pestovať lásku a úctu k materinskému jazyku, osvojiť si a zdokonaliť
techniku a kvalitu čítania, vytvárať vzťah k literatúre žánrami, ktoré sú mu blízke, uplatňovať integráciu
rozumovej a citovej výchovy s využitím vlasteneckej , environmentálnej, zdravotnej , dopravnej výchovy,
rozvíjať kreativitu a samostatnosť
12
Obsah zahŕňa rozsah učiva, ktorý sa má žiakovi odovzdať, sprostredkovať ako záväzne, základné
učivo z daného tematického celku, aby sa zabezpečila požadovaná úroveň vzdelávania žiaka v materinskom
jazyku. Ak žiaci zvládnu základné učivo, učiteľ má možnosť diferencovať nároky na žiakov v súlade s ich
schopnosťami a záujmami. Predmet Slovenský jazyk a literatúra v 2. ročníku spája jazykové vyučovanie /
jazykovú zložku, slohovú výchovu, písanie, ktoré nie sú navzájom oddelené ale tvoria integrálnu súčasť/
a literárnu výchovu / čítanie a literárna výchova /
Žiaci veku primeranou formou získavajú základné poznatky z písania, zo zvukovej stránky jazyka,
z pravopisu a morfológie. Javy v slohovej výchove sa preberajú v súlade s jazykovými javmi a s využitím
textov v literatúre s dôrazom na rozvoj komunikačných zručností. Obsahom vyučovania literatúry je súbor
umeleckých ukážok a diel zo slovenskej a svetovej literatúry, ktorý zodpovedá ontogenetickým možnostiam
žiakov – čitateľov.
Stratégie vyučovania (metódy a formy práce) kladú nároky na samostatnosť, tvorivosť
a organizáciu práce učiteľa. Využívanie stratégií umožňuje učiteľovi úspešne vyučovať a žiakovi úspešne sa
učiť. Učiteľ si formy a metódy vyberá a používa podľa svojho výberu tak, aby boli variabilné, aktivizujúce,
tvorivé a humanizujúce. Správne zvolenými metódami a formami práce vytvára atmosféru , v ktorej sa žiak
môže učiť bez strachu a stresu, podnecuje prirodzenú zvedavosť, motivuje k aktívnemu učeniu, podporuje
sebahodnotenie, aby žiak poznal svoje prednosti i chyby, vytvára podmienky pre úspešnosť každého žiaka
ako i pozitívnu pracovnú atmosféru.
Metódy: práca s textom v učebnici, v detskom časopise, na tabuli, výklad, predĺžený výklad,
rozličné druhy rozhovorov, nácvik gramatických javov, vysvetľovanie, motivačné metódy, problémové
úlohy, precvičovanie, pozorovanie, grafické znázorňovanie, analýza a syntéza javov sluchom, aktívne
pozorovanie a vnímanie, práca s ilustráciami, vyvodzovanie, objasňovanie pojmov, dialóg, cvičenia
a situácie na rozvoj hodnotiaceho myslenia, ...
Formy: práca žiakov vo dvojiciach, skupinová , individuálna, frontálna práca, diferencovaná práca,
didaktické hry, dramatizácia, prednes, recitácia, experimentovanie, rolové hranie, simulovanie rôznych
situácií, účasť na recitačných a literárnych súťažiach..
Vzdelávací obsah a cieľové kompetencie SJL v 2. ročníku ZŠ
Vzdelávací obsah zahŕňa niekoľko vzdelávacích oblastí:
Písanie
V súlade s jazykovým vyučovaním si žiaci zdokonaľujú písomné zručnosti, hygienické a pracovné návyky a
snažia sa dodržiavať základné parametre písma (čitateľnosť, úhľadnosť,
primeranú rýchlosť). Obsah učiva v písaní sa vyučuje integrovane s jazykom a slohom, v rámci čítania a
literárnej výchovy alebo samostatne.
Jazyková komunikácia (gramatika a pravopis a písanie)
obsahuje učivo z fonetiky /zvuková rovina jazyka/, lexiky /významová rovina jazyka/ a syntaxe /skladba
vety/. V učive 2. ročníka sa eliminuje morfologická rovina. Učivo o podstatných, prídavných menách a
slovesách sa presúva do 3. ročníka ZŠ. Učivo: „Všeobecné a vlastné podstatné mená“ sa eliminuje. Vyučuje
sa len v spojitosti s praktickými písomnosťami (list, pohľadnica, adresa) na hodinách písania a slohu.
Zaraďujeme ho ku komunikačným zručnostiam.
Čítanie a literárna výchova – zmeny nastali najmä v kompetenciách, ktoré žiak nadobúda
prostredníctvom tejto zložky. Technická stránka čítania zostáva i naďalej zachovaná. Rozdiel
nastáva v tom, že žiak sa učí predložený text čítať s porozumením.
Komunikácia a sloh je založená na verbálnej i neverbálnej komunikácii. Oblasť verbálnej komunikácie je
zameraná na ústne vyjadrovanie, žiak vie nájsť súvislosť medzi ilustráciou a obsahom prečítaného textu.
Žiak vie vyjadriť svoj názor na ilustráciu v knižke. Vie porozprávať svoj zážitok pred triedou, obecenstvom.
Dokáže usporiadať obrázky podľa časovej a príčinnej súvislosti, vie samostatne porozprávať obsah
jednoduchého textu, reprodukovať rozprávku, povesť a pod.
13
OBSAH UČIVA (viď. tabuľky) Tematický
celok
Hláskoslovie a
pravopis
Slovná zásoba Gramatika Komunikačné
činnosti
Poznávací
cieľ
Hláska
a písmeno
• Rozdelenie hlások:
samohlásky – krátke a
dlhé;
dvojhlásky;
samohláska ä;
slabikotvorné r/ŕ – l/ĺ ;
spoluhlásky – tvrdé a
mäkké.
• i – y ako jedna hláska,
ale dve písmená.
Písanie i/í po mäkkých a
y/ý po tvrdých
spoluhláskach v koreni
domácich slov.
• Písanie
spoluhlások ď, ť, ň, ľ
s mäkčeňom a bez neho
(v domácich slovách
pred e, i a dvojhláskami).
• Písanie veľkých
písmen v menách osôb a
v zemepisných názvoch
z blízkeho okolia.
• Delenie slov
na slabiky
Formou hry so
slovom viesť
žiakov k
pochopeniu, že
slovo sa skladá
zo slabík
a hlások a že je
prostriedkom
na tvorbu vety.
• Spájanie slov do viet.
Formou hier so slovami
tvoriť vety z rozsypaných
slov, obmieňať poradie slov
vo vete, rozširovať a
zmenšovať počet slov vo
vete, obmieňať tvary slov
vo vete, dokončiť začatú
vetu podľa svojej
predstavy...).
• Písanie veľkých písmen
na začiatku vety
a interpunkčných
znamienok na konci vety (bodka, otáznik, výkričník,
tri bodky).
• Hovorenie
Porozprávať o
obrázku, ústne
vyjadriť súvislosť
medzi ilustráciou a
obsahom
prečítaného textu.
Vyjadriť svoj názor
na ilustráciu v knihe.
Porozprávať svoj
zážitok (v dvojiciach,
v skupine, celej
triede).
Usporiadať obrázky
podľa časovej
a príčinnej súvislosti
a porozprávať príbeh
podľa série obrázkov.
• Počúvanie
S porozumením
počúvať inštrukcie
učiteľa a vedieť ich
sformulovať
vlastnými slovami
Počúvať rozprávanie
spolužiakov a vedieť
sformulovať otázku.
• Čítanie
V prečítanom texte
vedieť vyhľadať
informáciu, ktorá je v
ňom explicitne
uvedená.
V prečítanom texte
vedieť vyhľadať
informáciu, ktorá je v
ňom uvedená
synonymným
spôsobom.
Po prečítaní časti
príbehu sformulovať
svoju predstavu o
pokračovaní textu.
• Písanie
Napísať nadpis k
obrázku.
Napísať nadpis k sérii
obrázkov.
Napísať krátku
reakciu na
počutý/prečítaný text.
Ko
mu
nik
ačn
ý
cieľ
• Precvičovať
zrozumiteľnú výslovnosť
hlások ako predpoklad
efektívnej komunikácie.
• Spresňovať výslovnosť
hlások.
• Spresňovať výslovnosť
krátkych a dlhých
samohlások (uvedomene
používať kvantitu na
rozlíšenie významu
slov).
• Poznať vzťah medzi
písaním a výslovnosťou
samohlásky ä.
• Získať základy
fonetického a slabičného
pravopisného princípu
pri písaní domácich slov.
• Použiť vlastné mená
v písaní adresy.
• Delenie slov
na slabiky
využívať pri
rozdeľovaní
slov na konci
riadku (len
otvorené
slabiky).
• Zmenou
hlásky/písmena
alebo slabiky
v slove utvoriť
nové slovo
a poznať jeho
význam.
• Pri overovaní
pravopisu
a poznávaní
významu slov
používať
slovníky
a encyklopédie
(tlačené aj
elektronické).
• V ústnom prejave
melódiou zreteľne
ohraničiť výpovede. •
Pri čítaní
a v spontánnom prejave
rozlíšiť melódiu
oznamovacej,
opytovacej,
rozkazovacej a želacej
vety.
• Porovnať podobnosti
a rozdiely medzi vetami
s rozdielnym počtom
slov a s rozdielnym
poradím slov.
• Vedieť sformulovať
otázku
k prečítanému/počutému
textu.
• Vedieť sformulovať
oznamovaciu vetu ako
reakciu na počutý alebo
prečítaný text.
• Vedieť sformulovať
želanie a vyjadriť svoj
pocit.
• Pomocou zvolacej
vety vyjadriť emócie.
14
Kľú
čov
é
ko
mp
eten
cie
• Komunikačná
Osvojiť si základy princípu zdvorilosti a kooperácie v každodennej
komunikácii (pozdrav, oslovenie, vedieť prevziať slovo v dialógu v skupine,
predstaviť sa, prosba, poďakovanie, ospravedlnenie; základy neverbálnej
komunikácie: nadviazať očný kontakt, vhodný postoj a gestá pri hovorení pred
skupinou spolužiakov)
• Kognitívna
Analyzovať celok na časti a syntetizovať časti do celku (text – veta – slovo –
slabika – hláska).
Formou hier s hláskami a písmenami, slovami a vetami rozvíjať fluenciu,
flexibilitu a originalitu myslenia.
Učiť sa vyhľadávať informácie o jazyku v tlačených slovníkoch
a encyklopédiách, aj v elektronických zdrojoch.
Získať bázovú gramotnosť, rozvíjať základy funkčnej gramotnosti.
• Sociálna
Participovať na spoločnej komunikácii i na spoločnej činnosti.
PRIEREZOVÉ TÉMY
Začlenenie prierezových tém je zabezpečené v čítankových textoch, v slohových témach
a v učebniciach slovenského jazyka. Uplatňujeme a rozvíjame tieto témy:
- Osobnostný a sociálny rozvoj /OSR
- Environmentálna výchova /ENV
- Mediálna výchova /MEV
- Multikultúrna výchova /MUV
- Dopravná výchova /DOV
- Ochrana života a zdravia /OŽZ
- Tvorba projektov a prezentačné zručnosti /TPP
- Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra /RĽK
Metódy a formy práce
Organizačné formy a metódy uplatňované v procese výučby majú podnecovať vedomostný
a osobnostný rozvoj žiaka, majú byť pútavé, vhodné a veku primerané. Tak žiaci získajú najzákladnejšie
jazykové a rečové zručnosti, t.j. plynulo prechádzajú od reproduktívnej k produktívnej forme komunikácie,
rozvíjajú sa ich rečovo – komunikatívne zručnosti, schopnosť dorozumieť sa v rôznych komunikatívnych
situáciách s primeranou znalosťou gramatiky.
Žiaci tejto vekovej kategórie sú vnímaví, orientujú sa hlavne na hrové situácie a formy vyučovania.
Používanie jazyka pri hrách zohráva dôležitú úlohu v učení sa a rozvoji jazyka. Dbáme na to, aby sa
používaním jazyka v rozličných situáciách vytvárala priaznivá komunikačná a socioemočná klíma.
Z organizačných foriem sa využíva frontálna a individuálna práca so žiakmi, v skupine a vo dvojici.
Od 2. ročníka sa venuje zvýšená pozornosť hlasnému čítaniu, čítaniu s porozumením v slovenskom jazyku a
rozvíjaniu slovnej zásoby. Uplatňujeme aj tiché čítanie, informačné čítanie, výberové čítanie, študijné
a rekreačné čítanie.
Zameriavame sa na počúvanie a čítanie s porozumením, využívame prácu v skupinách, individuálny
prístup, zapájame rodičov formou týždňa hlasného čítania, čítaj svojej hračke, súrodencovi, čítajme spolu.
K získaniu cieľových kompetencií využívame dramatickú výchovu, dramatizácie a hrové činnosti.
Nacvičujeme a prezentujeme divadielka v rámci školy.
Učebné zdroje
HIRSCHNEROVÁ, Z. a kol.: Slovenský jazyk pre 2. ročník základných škôl. Bratislava: Aitec, 2013.
HIRSCHNEROVÁ, Z.: Slovenský jazyk pre 2. ročník základných škôl – pracovný zošit Bratislava: Aitec,
2013.
HIRSCHNEROVÁ, Z.: Písanie a slohové cvičenia 2, 1. a 2. zošit. Bratislava: Aitec, 2013.
NOSÁĽOVÁ, M. – DIENEROVÁ, E. – HIRKOVÁ, A.: Čítanka pre 2. ročník základných škôl, Bratislava:
Aitec, 2011.
15
LACKOVÁ, Z. – AGALAREVOVÁ, P.: Čítanka pre 2. ročník základných škôl – pracovný zošit, Bratislava:
Aitec, 2011.
KOVÁROVÁ, D. – KURTULÍKOVÁ, A.: Mimočítankové čítanie – pracovný zošit pre 2. ročník základnej
školy, Bratislava, Orbis Pictus Istropolitana, 2012.
Detský časopis, školská knižnica, internetové zdroje
Hodnotenie predmetu
Prospech žiaka klasifikujeme piatimi stupňami: známkami 1 – 5. Vychádzame z Metodického
pokynu č.22/2011-R na hodnotenie žiakov základnej školy platného od 1.mája 2011. ( zdroj:
http://www.minedu.sk/vnutorne-rezortne-predpisy-vydane-v-roku-2011).
Prácu žiakov hodnotíme i ústnou pochvalou pred kolektívom. Písomné práce, testy, projekty,
pracovné listy, čítanie, diktáty a komunikačný prejav hodnotíme podľa systému hodnotenia žiakov
schváleného MZ 1. stupňa. Posudzujeme aktivitu na vyučovaní, samostatnosť, domácu prípravu a úroveň
vypracovania domácich úloh (viď kapitola Systém hodnotenia a klasifikácie jednotlivých predmetov).
3. ROČNÍK
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – tretí ročník: 8 (6 ŠtVP + 2 ŠkVP)
Časová dotácia SJL určená ŠtVP je posilnená 2 vyučovacími hodinami/týždeň, ktoré sú zamerané na
jazykovú zložku SJL.
Charakteristika SJL v 3. ročníku ZŠ
Cieľom jazykového vyučovania v treťom ročníku je naučiť žiakov nie len základné pojmy a poučky,
ale naučiť ich myslieť v súvislostiach, komunikovať (ústne a písomne) na primeranej úrovni a naučiť ich
rozumieť jazykovým prejavom z obsahovej stránky. Nezanedbateľnou je i literárna zložka jazyka.
Prostredníctvom nej sa žiaci zoznamujú s literárnymi dielami a ich tvorcami a vytvárajú si k ním kladný
vzťah.
Spoločenské ciele: Osvojením materinského jazyka ako nástroja poznávania a pretvárania skutočnosti sa
formujú základné vzťahy dieťaťa k domovu, k vlasti, k národnej kultúre. Prostredníctvom materinského
jazyka vrastá dieťa do národnej pospolitosti a jej kultúrnych hodnôt. Pri oboznamovaní s jazykom, pri
poznávaní jeho komunikatívnej funkcie a pri oboznamovaní s umeleckými ľudovými a umelými výtvormi sa
formujú základné postoje ku skutočnosti.
Vzdelávacie ciele: Cieľom vyučovania slovenského jazyka je predovšetkým:
osvojiť si základy písanej reči (čítania a písania),
poskytovať bohaté skúsenosti s významom – komunikačnou a vzdelávacou funkciou písanej reči,
osvojiť si elementárne vedomosti v rovine lexikálnej, morfologickej, syntaktickej a štylistickej,
osvojiť si základné pravidlá pravopisu,,
získať základné poznatky po zvukovej stránke jazyka,
osvojiť si návyky správnej výslovnosti,
poznávať jazykové prostriedky a vedieť ich využívať v jazykovom systéme,
prehlbovať si zručnosť jednoduchého a súvislého vyjadrovania sa,
jazykové prostriedky vedieť vzájomne prepájať v jazykovom systéme,
viesť žiakov k presnému mysleniu a jeho využitiu v oblasti komunikácie (ústnej aj písomnej).
Výchovné ciele: Veľkú príležitosť na výchovné pôsobenie dáva slohová výchova, a to prostredníctvom
vhodnej voľby tém, v rámci ktorých sa výrazne uplatňuje citová a vôľová výchova.
Slovenský jazyk a literatúra v treťom ročníku pozostáva z troch zložiek:
I. Jazyková zložka
II. Čítanie a literárna výchova
III. Komunikačná zložka – sloh
16
Vzdelávací obsah a cieľové kompetencie SJL v 3. ročníku ZŠ
I. Jazyková zložka
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – tretí ročník: 4(3 ŠtVP + 1 ŠkVP)
POJMY: Abeceda. Slovník. Druhy slovníkov. Encyklopédia .Telefónny zoznam.
Obsah: Tlačené a písané písmená abecedy. Radenie slov podľa abecedy. Názvy písmen. Vyhľadávanie slov
v slovníku podľa abecedy.
Cieľové kompetencie: Žiak ovláda tlačenú a písanú podobu abecedy. Vie zoradiť slová v abecednom
poradí. Vie správne pomenovať všetky písmená. V slovníku vie vyhľadať slovo podľa abecedy. Podobne i v
encyklopédií alebo telefónnom zozname.
POJMY: Slabikotvorné hlásky l, ĺ, r, ŕ. Písanie a výslovnosť spoluhlások l, ĺ a r, ŕ.
Obsah: Slovo, slabika. Rozdeľovanie slov na slabiky. Vytváranie slov prostredníctvom slabikotvorných
slabík.
Cieľové kompetencie: Žiak suverénne rozdeľuje slová na slabiky, zo slabík vie utvoriť slová. Vie, že
spoluhláska l, ĺ a r, ŕ môže nahradiť samohlásku a vytvoriť slabiku.
POJMY: Obojaké spoluhlásky b, m, p, r, s, v, z, f.
Obsah: Spoluhlásky rozdeľujeme na tvrdé, mäkké a obojaké. Názvy obojakých spoluhlások. Pravopis po
obojakých spoluhláskach.
Cieľové kompetencie: Žiak vie rozoznať obojaké spoluhlásky. Vie ich vymenovať. Vie, že po obojakých
spoluhláskach píšeme alebo i, í alebo y, ý.
POJMY: Vybrané slová
Obsah: Definícia vybraných slov. Pravopis vybraných slov vo všeobecnom ponímaní. Príbuzné slová.
Vybrané slová po obojakej spoluhláske f neexistujú.
Cieľové kompetencie: Žiak vie zadefinovať vybrané slová. Vie povedať aké i, í alebo ý, ý píšeme vo
vybraných slovách. Naučí sa rozoznávať vybrané slová a príbuzné slová.
POJMY: Vybrané slová po obojakých spoluhláskach b, m, p, r, s, v, z. Príbuzné slová.
Obsah: Obsah učiva spočíva v ovládaní vybraných slov po jednotlivých obojakých spoluhláskach (okrem
spoluhlásky f). Odvodzovanie a tvorenie príbuzných slov. Pravopis vybraných slov a príbuzných slov.
Cieľové kompetencie: Žiak si postupne osvojuje pravopis vybraných slov. Vie, v ktorých slovách sa píše y,
ý. Vie správne uplatniť pravopis v príbuzných slovách. Vie vybrané slová používať nielen v izolovaných
slovách, ale aj v iných slovných spojeniach a v textoch.
POJMY: Podstatné mená. Všeobecné a vlastné podstatné mená.
Obsah: Vyvodiť definíciu podstatných mien na konkrétach. Rozdelenie podstatných mien na všeobecné a
vlastné. Pravopis vlastných podstatných mien.
Cieľové kompetencie: Žiak vie zadefinovať podstatné mená. Vie sa na ne opýtať správnou otázkou. Vie ich
nájsť v cvičeniach, v jednoduchých textoch. Vie rozlíšiť všeobecné a vlastné podstatné mená. Vie uplatniť
správny pravopis vo vlastných podstatných menách - osôb, zvierat, miest a obcí, vrchov, riek, potokov,
štátov, svetadielov...
POJMY: Slovesá. Synonymá. Prídavné mená. Antonymá.
Obsah: Vyvodiť jednoduchú definíciu slovies. Definícia prídavných mien. Vyvodenie pojmu
z akostných prídavných mien.
Cieľové kompetencie: Žiak pozná funkciu slovies v texte. Tvorí synonymá. Žiak vie zadefinovať prídavné
mená. Vie vyhľadať prídavné mená (akostné) z cvičení, z textu. Vie tvoriť antonymá.
POJMY: Zámená.
Obsah: Definovať zámená. Vychádzame zo skúsenosti, že žiaci používajú v bežnej komunikácii zámená,
napr. ja, ty, on, ona, my, vy, oni, ony, ten, tá, to, tí, tie, moje, tvoje, naše, vaše. Žiakov neučíme delenie
zámen, iba ich naučíme prakticky ich vyhľadať v cvičeniach, v textoch a pod.
Cieľové kompetencie: Žiak ovláda krátku definíciu zámen. Vie vymenovať bežne používané zámená v
praxi. Vie ich vyhľadať v cvičeniach alebo v texte. Vie ich používať pri komunikácii s inými osobami.
POJMY: Číslovky
Obsah: Definovať číslovky. Podobne ako pri slovnom druhu zámená aj pri číslovkách vychádzame zo
skúsenosti žiakov s týmto slovným druhom. Žiaci od 1. triedy používajú číslovky v matematike. Pri definícii
17
vychádzame z poznatkov žiakov o číslovkách. Môžeme spomenúť číslovky základné aj radové, ale
nevyžadujeme, aby tieto pojmy žiaci ovládali.
Cieľové kompetencie: Žiak pozná a vie povedať jednoduchú definíciu čísloviek. Žiak vie vyhľadať
základné, radové alebo iné číslovky, ktoré pozná alebo sa s nimi stretol v praxi v cvičeniach, v textoch. Žiak
vie v bežnej komunikácii používať slovný druh – číslovky. Vie správne napísať číslovky do 1000. Vie
správne uplatniť ich pravopis v texte.
II. Čítanie a literárna výchova
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – tretí ročník: 3 (2 ŠtVP + 1 ŠkVP)
POJMY: Literatúra pre deti
Obsah: Literárne texty sú zamerané na zvládnutie techniky čítania, na porozumenie prečítaného textu.
Obsahujú témy prírodných motívov spojených s jesenným dozrievaním a
s tematikou školy.
Cieľové kompetencie: Vie vymenovať knihy pre deti a mládež, ktoré pozná z domu alebo knižnice. Pozná
niektorých významných detských autorov. Vie porozprávať krátky dej z prečítanej knihy alebo vie povedať
jej obsah.
POJMY: Poézia. Próza. Verš. Odsek.
Obsah: Rozdelenie literatúry na poéziu a prózu. V súvislosti s poéziou naučíme žiakov pojem verš.
Cieľové kompetencie: Žiak vie rozoznať poéziu od prózy. Vie v literárnom texte identifikovať verš. V
prozaickom útvare rozozná odseky.
POJMY: Ľudová slovesnosť. Pranostika. Ľudová rozprávka. Prirovnanie.
Obsah: Krátke ľudové útvary. Pojem pranostika – vysvetliť, zoznámiť žiakov so známymi pranostikami.
Vychádzame z poznatkov zo života, z prírody, prírodných úkazov a javov. Naučiť žiakov pojem
prirovnanie, vedieť v literárnych útvaroch nájsť príklady na prirovnanie.
Cieľové kompetencie: Žiak vie čo je ľudová slovesnosť a ktoré literárne útvary obsahuje. Pozná pranostiku.
Svojimi slovami ju vie charakterizovať. Vie vyhľadať pranostiku a niektoré najznámejšie si aj zapamätá a
vie ich povedať. Ovláda pojem ľudová rozprávka. Žiak ovláda pojem prirovnanie. V texte vie vyhľadať
prirovnanie.
POJMY: Autorská rozprávka. Hlavná postava. Vedľajšia postava.
Obsah: Autorská rozprávka – zoznámiť žiakov s pojmom autorská rozprávka. Naučiť pojem. Žiaci čítajú
rozprávky nielen v učebnici, ale vyhľadávajú ich aj v časopisoch, v školskej knižnici, doma. Všímajú si
členenie rozprávky ako literárneho útvaru. Vedia vymenovať mená svetových rozprávkarov. Vedia
vymenovať názvy rozprávok.
Cieľové kompetencie: Žiak pozná pojem autorská rozprávka. Pozná rozdiel medzi ľudovou a autorskou
rozprávkou. Vie prakticky nájsť príklady autorskej rozprávky. Pozná členenie textu rozprávky a vie
pomenovať jej výchovný cieľ. Pozná hlavnú a vedľajšie postavy rozprávky.
POJMY: Príslovie. Porekadlo.
Obsah: Rozšírenie vedomosti o nové literárne útvary ľudovej slovesnosti – príslovie, porekadlo. Vedieť, že
príslovie obsahuje na konci poučenie. Žiak ho vie výchovne využiť.
Cieľové kompetencie: Žiak ovláda pojem príslovie a porekadlo. Vie vyhľadať príslovia a porekadlá v
čítanke. Šikovnejší žiaci môžu priniesť krátke útvary ľudovej slovesnosti aj z domu, prípadne z knižnice.
Žiak vie povedať výchovný cieľ príslovia.
POJMY: Povesť. Hlavná myšlienka.
Obsah: Naučiť žiakov pojem povesť. Oboznámiť ich s viacerými druhmi povesti. V tomto ročníku je
potrebné dbať na vhodný výber. Povesti by mali byť jednoduchšie na pochopenie hlavnej myšlienky a
nemali by obsahovať prvky naturalizmu. Výchovné využitie povesti.
Cieľové kompetencie: Žiak ovláda pojem povesť. Vie, že existuje viac druhov povesti. Vie v povesti určiť
hlavnú myšlienku.
III. Komunikačná zložka – sloh
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – tretí ročník: 1 (1 ŠtVP + 0 ŠkVP)
POJMY: List. Oslovenie. Podpis.
Obsah: Písomné členenie listu. Oslovenie, úvod, jadro, záver, podpis. (V rámci opakovania, zopakovať
správne napísanie adresy.)
18
Cieľové kompetencie: Žiak rozozná časti listu. Vie písomne zoštylizovať jednoduchý list. Ovláda pravopis
oslovenia. Vie sa podpísať svojim menom, prípadne priezviskom.
POJMY: Osnova. Úvod, jadro, záver. Časová postupnosť.
Obsah: Rozprávanie zážitku z prázdnin alebo inej udalosti. Porozprávať príbeh podľa osnovy (úvod, jadro,
záver). Časová postupnosť.
Cieľové kompetencie: Žiak vie porozprávať udalosť alebo zážitok podľa osnovy. Pri rozprávaní dodržať
časovú postupnosť.
POJMY: Oznam. SMS, e-mail, korešpondenčný lístok.
Obsah: Písomné odovzdávanie informácií prostredníctvom mobilu, elektronicky, písomne.
Cieľové kompetencie: Žiak vie napísať jednoduchý oznam prostredníctvom SMS správy, e-mailom alebo
klasicky prostredníctvom korešpondenčného lístka. Vie správu sformulovať tak, aby obsahovala základné
informácie.
POJMY: Inzeráty nachádzajúce sa v tlači.
Obsah: Vyhľadávanie inzerátov v tlači. Písanie inzerátov.
Cieľové kompetencie: Žiak vie vyhľadať inzerát v časopise, v novinách alebo v reklamných tlačovinách.
Vie sformulovať krátky inzerát - písomne.
POJMY: Reklama. Druhy reklamy.
Obsah: Druhy reklamy. Analýza reklamných textov. Tvorba reklamných textov. Reklamný plagát.
Cieľové kompetencie: Žiak vie vlastnými slovami charakterizovať pojem reklama. Vie rozlíšiť druhy
reklamy. Vie sformulovať krátky reklamný text. Vie posúdiť hodnovernosť reklamy.
POJMY: Pozvánka
Obsah: Písomná formulácia pozvánky napr. s tematikou Vianočné posedenie, Vianočný koncert žiakov...
Obsah pozvánky.
Cieľové kompetencie: Žiak vie sformulovať písomne text pozvánky na nejaké podujatie. Ovláda prvky,
ktoré nesmú v pozvánke absentovať (miesto, čas, program, kto pozýva). Vie pozvánku primerane graficky
ozvláštniť.
POJMY: Opis. Odsek.
Obsah: Písomne opísať konkrétny predmet. Všímať si základné prvky z ktorých sa skladá, jeho funkciu,
prípadne využitie. Členenie na odseky – úvod, jadro, záver.
Cieľové kompetencie: Žiak vie opísať prvky z ktorých sa predmet skladá. Vie napísať funkciu predmetu,
prípadne jeho praktické využitie. Opis vie zostaviť podľa odsekov. Vie opísať detskú ilustráciu, prípadne
umeleckú ilustráciu namaľovanú k nejakému konkrétnemu literárnemu textu (napr. z čítanky, z obľúbenej
knihy).
POJMY: Vizitka.
Obsah: Naučiť žiakov predstaviť sa prostredníctvom vizitky. Naučiť pojem slova vizitka. Ukázať im
názorne ako vizitka vyzerá a aké vizitky poznáme. Čo vizitka obsahuje, aké informácie o človeku. Vedieť
tieto informácie napísať.
Cieľové kompetencie: Žiak sa vie predstaviť prostredníctvom vizitky. Vie si sám vizitku vyrobiť podľa
predlohy alebo vlastnej fantázie.
PRIEREZOVÉ TÉMY
Začlenenie prierezových tém je zabezpečené v čítankových textoch, v slohových témach
a v učebniciach slovenského jazyka. Uplatňujeme a rozvíjame tieto témy:
- Osobnostný a sociálny rozvoj /OSR
- Environmentálna výchova /ENV
- Mediálna výchova /MEV
- Multikultúrna výchova /MUV
- Dopravná výchova /DOV
- Ochrana života a zdravia /OŽZ
- Tvorba projektov a prezentačné zručnosti /TPP
- Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra /RĽK
19
Metódy a formy práce
Aby si žiaci získali najzákladnejšie jazykové a rečové zručnosti, t. j. plynulo prechádzali od
reproduktívnej k produktívnej forme komunikácie, rozvíjali sa ich rečovo – komunikatívne zručnosti,
schopnosť dorozumieť sa v rôznych komunikatívnych situáciách s primeranou znalosťou gramatiky, je
potrebné prispôsobiť obsah, metódy, formy ale aj tempo vyučovania s dôsledným uplatnením
komunikatívneho princípu a podľa možnosti zabezpečiť monolingválny charakter vyučovania. v rámci
zložiek učebného predmetu. Žiaci tejto vekovej kategórie sú vnímaví, orientujú sa hlavne na hrové situácie a
formy vyučovania. Používanie jazyka pri hrách zohráva dôležitú úlohu v učení sa a rozvoji jazyka.
Dbáme o to, aby náročnosťou učebného obsahu a nevhodnými edukačnými technikami sa
nevytvárala psychická bariéra pri používaní slovenského jazyka. V začiatočnej etape sa považuje za
optimálnu taká metóda, ktorá modeluje prirodzenú komunikáciu, podnecuje záujem žiakov o ďalšie oblasti
spoločenského života. V úvodnom ústnom kurze sa kladie dôraz na počúvanie s porozumením so
zabudovaním tzv. tichého obdobia, kedy vyjadrovacia schopnosť žiakov nie je na požadovanej úrovni, ale
radi sa zapájajú do rôznych hrových rečových činností, preto v tomto období je prípustné reagovať na
povely a pokyny učiteľa pohybom.
Táto etapa sa vhodne využíva na rozvoj neverbálnej komunikácie. Postupne sa integruje počúvanie s
porozumením a hovorenie do usmerňovaného rozhovoru. Od začiatku osvojovania rečových zručností
prebieha nácvik správnej artikulácie a spisovnej výslovnosti. V prvých dvoch ročníkoch sa spája rečová
činnosť s pohybom, v úvodnom ústnom kurze sa vyučuje audiovizuálnou štruktúrno – globálnou metódou
spojenou s lingvomotorickou metódou. V ďalšej etape vyučovania slovenského jazyka sa vyučuje
lingvomotorickou metódou spojenou s čiastočne redukovanou direktnou metódou.
Venuje sa zvýšená pozornosť hlasnému čítaniu, čítaniu s porozumením v slovenskom jazyku a
rozvíjaniu slovnej zásoby. Vo výchovno-vzdelávacom procese sa efektívne využívajú aktivizujúce a
progresívne formy a metódy vyučovania.
V edukačnom procese sa odporúča striedať kontrolované, čiastočne kontrolované a nekontrolované
techniky výučby. Z organizačných foriem sa na 1. stupni odporúča frontálna
a individuálna práca so žiakmi, v menšej miere práca vo dvojici.
Učebné zdroje
HIRSCHNEROVÁ, Z. – ADAME, R.: Slovenský jazyk pre 3.ročník základných škôl. Bratislava: Aitec,
2013.
SVOBODOVÁ, M.: Diktáty zo slovenčiny pre 3. a 4. ročník základných škôl. Bratislava: 2000.
DIENEROVÁ, E.: Pravopisné cvičenie k učebnici SJL pre 3.ročník základných škôl. Bratislava: SPN, 2011.
HIRSCHNEROVÁ, Z. – ONDRÁŠ, M. – FILAGOVÁ, M.: Čítanka pre 3.ročník základných škôl.
Bratislava: Aitec, 2013.
GAVORA, P.: Ako rozvíjať porozumenie u žiaka. Enigma Publishing, 2009.
KURTULÍKOVÁ, A., KOVÁROVÁ, D.: Metodické poznámky k mimočítankovému čítaniu pre 3.ročník.
Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana.
KOVÁROVÁ, D.: Metodické poznámky k vybraným slovám. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana.
HIRSCHNEROVÁ, Z.: Metodická príručka k slovenskému jazyku. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana.
Detský časopis, mimočítanková literatúra, pracovné listy, čitateľský denník, internetové zdroje
Hodnotenie predmetu
Prospech žiaka klasifikujeme piatimi stupňami: známkami 1 – 5. Vychádzame z Metodického
pokynu č.22/2011-R na hodnotenie žiakov základnej školy platného od 1.mája 2011. ( zdroj:
http://www.minedu.sk/vnutorne-rezortne-predpisy-vydane-v-roku-2011).
Prácu žiakov hodnotíme i ústnou pochvalou pred kolektívom. Písomné práce, testy, projekty, pracovné
listy, čítanie, diktáty a komunikačný prejav hodnotíme podľa systému hodnotenia žiakov schváleného MZ 1.
stupňa. Posudzujeme aktivitu na vyučovaní, samostatnosť, domácu prípravu a úroveň vypracovania
domácich úloh (viď kapitola Systém hodnotenia a klasifikácie jednotlivých predmetov).
20
4. ROČNÍK
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – štvrtý ročník: 8 (6 ŠtVP + 2 ŠkVP)
Časová dotácia SJL určená ŠtVP je posilnená 2 vyučovacími hodinami/týždeň, ktoré sú zamerané na
jazykovú zložku SJL.
Charakteristika SJL v 4. ročníku ZŠ
Základnou funkciou vyučovania slovenského jazyka na 1. stupni základnej školy je naučiť žiakov
spisovnú podobu materinského jazyka, osvojiť si správny pravopis a gramatiku a najmä rozvíjať
vyjadrovacie (komunikačné) schopností a to na úrovni ústnej i písomnej.
Slovenský jazyk ako vyučovací jazyk má primárne a nezastupiteľné miesto vo vyučovacích
predmetoch, pretože vytvára predpoklady na zvládnutie ďalších vyučovacích predmetov. Ovládanie štátneho
jazyka na dobrej úrovni zabezpečuje žiakom možnosť nielen dobre zvládnuť školské vzdelávanie, ale i
úspešné uplatnenie sa na trhu práce.
Slovenský jazyk v základnej škole má prioritné a špecifické postavenie. Schopnosť čítať a písať je
jedna zo základných životných kompetencií. K hlavným aspektom patrí rozvoj slovnej zásoby, získanie
základov pravopisu a znalostí z oblasti literatúry, ktoré by mal zvládať na elementárnej úrovni. V rámci
zložky čítanie a literárna výchova by sa mal dôraz klásť na čítanie s porozumením.
Nezanedbateľnou je i emocionálna stránka jazykovej výchovy – vytváranie kladného vzťahu k
čítaniu a knihám, a prostredníctvom nich k materinskému jazyku, ako nositeľovi národných tradícií a
formovania národného povedomia žiaka. Písanie je základným nástrojom gramotnosti a zároveň slúži aj ako
prostriedok dorozumievací a komunikačný. V oblasti slohu sa učia žiaci vyjadrovať v krátkych ústnych
prejavoch, odpovedajú na otázky, vedia sformulovať prosbu a poďakovanie, vedia sa ospravedlniť
poblahoželať blízkym osobám, formulovať krátku správu.
Cieľom jazykového vyučovania v štvrtom ročníku je naučiť žiakov využiť a nadviazať na
kompetencie z predchádzajúcich ročníkov, myslieť v súvislostiach, komunikovať (ústne a písomne) na
primeranej úrovni a naučiť ich rozumieť jazykovým prejavom z obsahovej stránky. Nezanedbateľnou je i
literárna zložka jazyka. Prostredníctvom nej sa žiaci zoznamujú s literárnymi dielami a ich tvorcami a
vytvárajú si k ním kladný vzťah.
Prvoradým cieľom a základnou úlohou komunikačného vyučovania materinského jazyka je vytvoriť
u žiakov komunikačné zručnosti. Základné komunikačné zručností sú: počúvanie hovorenie, čítanie a
písanie. Okrem tejto klasifikácie ich ešte rozdeľujeme do dvoch veľkých oblastí založených na funkcii
počúvania a čítania (receptívne), hovorenia a písania (produktívne).
Slovenský jazyk a literatúra v štvrtom ročníku pozostáva z troch zložiek:
I. Jazyková zložka
II. Čítanie a literárna výchova
III. Komunikačná zložka – sloh
Vzdelávací obsah a cieľové kompetencie SJL v 4. ročníku ZŠ
I. Jazyková zložka
POJMY: Vybrané slová. Delenie hlások. Ohybné slovné druhy.
Obsah: Vybrané slová, písanie i, í, y, ý, v ďalších vybraných slovách a odvodených slovách. Delenie
hlások, ohybné slovné druhy – podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá, základné pojmy,
definícia, identifikácia v cvičeniach, určovanie kategórií.
Cieľové kompetencie: Žiak si utvrdzuje pravopisné návyky v už prebratých vybraných slovách a nacvičuje
nové vybrané a odvodené slová. Vie ich samostatne používať v cvičeniach, texte, v diktátoch a kontrolných
cvičeniach.
POJMY: Predpona. Delenie predponových slov. Slabičné a neslabičné predpony.
Obsah: Tvorenie slov. Odvodenie slov pomocou predpôn. Pravopis a výslovnosť predponových odvodenín.
Slabičné a neslabičné predpony.
21
Cieľové kompetencie: Žiak vie rozdeliť slová na predponu a slovotvorný základ. Vie tvoriť nové slová
prostredníctvom rôznych predpôn. Vie identifikovať slabičné a neslabičné predpony. Pozná význam nových
slov a vie ich používať vo vetách, v textoch.
POJMY: Pravopis slov s i/í, y/ý po obojakej spoluhláske.
Obsah: Pravopis ďalších vybraných slov. Príbuzné slová. Poznať ich význam. Geografické názvy s i, í a y,
ý po obojakej spoluhláske.
Cieľové kompetencie: Získať pravopisné návyky v písaní ďalších vybraných slov a významovo príbuzných
slov. Rozšíriť pravopisné zručnosti v písaní geografických názvov.
POJMY: Delenie hlások. Znelé a neznelé hlásky. Spodobovanie na konci slova, uprostred slova, na
hranici slov.
Obsah: Spodobovanie spoluhlások. Pravopis a správna výslovnosť spoluhlások na konci slov, na
morfematickom švíku, hranici slov. Rozdelenie hlások na znelé a neznelé. Identifikácia spodobovania.
Vysvetliť pravidlo písania spoluhlásky f.
Cieľové kompetencie: Žiak vie vymenovať znelé a neznelé spoluhlásky. Ovláda ich správnu výslovnosť na
konci, v strede slov a na hranici dvoch slov. Vie, že pravidlo o spodobovaní platí len pre výslovnosť. V
pravopise sa spoluhlásky zapisujú bez spodobenia. Pravidlo o spodobovaní žiak ovláda nielen teoreticky, ale
dokáže ho používať najmä prakticky.
POJMY: Priama reč. Uvádzacia veta. Bodkočiarka. Úvodzovky.
Obsah: Definícia priamej reči. Úvodzovky v priamej reči. Písanie uvádzacej vety (pred, v strede alebo na
konci priamej reči). Interpunkcia v priamej reči (bodkočiarka, čiarka, otáznik, výkričník).
Cieľové kompetencie: Žiak vie identifikovať priamu reč v texte. Vie rozlíšiť uvádzaciu vetu od priamej
reči. Vie prakticky používať priamu reč v písomnom prejave. Správne používa interpunkčné znamienka v
priamej reči. Rozozná priamu reč v hovorenom slove.
POJMY: Slovné druhy: Podstatné mená, Prídavné mená, Zámená, Číslovky, Slovesá. Rozšírenie
učiva o základných slovných druhoch. Podstatné mená, ich funkcia. Gramatické kategórie – rod,
číslo a pád podstatných mien. Zhoda podstatného a prídavného mena v rode, čísle a páde. Funkcia
zámen. Druhy zámen.
Obsah: Rozšírenie poznatkov o ohybných slovných druhoch. Gramatické kategórie rod, číslo a pád
podstatných mien. Triediť a zoskupovať podstatné mená podľa rodu a zakončenia (podľa pádovej prípony a
spoluhlásky pred ňou) ako prípravu na vyvodenie systému vzorov vo vyšších ročníkoch.
Určiť rod, číslo a pád prídavných mien na základe zhody s podstatným menom
Zámená – funkcia zámen vo vete. Druhy zámen: osobné a privlastňovacie.
Číslovky, definícia, delenie čísloviek na základné a radové. Pravopis čísloviek v obore do 100.
Slovesá – zopakovať definíciu slovies. Gramatické kategórie: osoba, číslo, čas slovies. Neurčitok. Časovanie
slovies.
Cieľové kompetencie: Vie rozlíšiť všeobecné a vlastné podstatné mená.
Vie uplatniť správny pravopis vo vlastných podstatných menách.
Žiak ovláda jednotlivé pády (otázky aj ich latinské názvy). Podľa nich vie vyskloňovať podstatné mená.
Ovláda tvary podstatného mien a vie ich používať v texte. Vie určovať gramatické kategórie rod, číslo a pád
podstatných mien.
Rozozná zámená v texte. Vie, že nahrádzajú podstatné a prídavné mená. Vie určiť základné druhy zámen.
Žiak vie nielen vyhľadať slovesá v texte a pozná ich funkciu, ale naučí sa aj gramatické kategórie slovies
(osoba, číslo a čas).Vie vyčasovať slovesá. Vie určiť u slovies neurčitok
POJMY: Neohybné slovné druhy, ich funkcia vo vete. Príslovky. Predložky. Spojky. Častice.
Citoslovcia.
Obsah: Neohybné slovné druhy. Triedenie neohybných slovných druhov. Ich funkcia a následne
identifikácia v texte. Príslovky, predložky a spojky – slovné druhy, s ktorými sa žiaci stretli už v minulých
ročníkoch. Učivo vyvodíme z cvičenia a textov. Naučíme žiakov pravopis predložiek a ich správnu
výslovnosť. Vyvodíme ich z prvotných predložiek s priestorovým významom na, do, v, s/so, z/zo Pravopis a
výslovnosť predložiek s/so, z/zo, pravopis a výslovnosť predložiek s/so, k/ku v spojení s osobnými
zámenami. Naučíme žiakov identifikovať v texte spojky
Spojky – vyvodiť z textu, z aktívnej lexiky žiaka. Zameriame sa na najfrekventovanejšie spojky (a, ale, keď,
aby, že atď.).
22
Častice – vyvodiť z textu, upozorniť na najviac používané výrazy súhlasu, nesúhlasu, istoty, pochybnosti
(áno/nie, hádam, asi, možno, naozaj, určite a i.).Citoslovcia – vyvodiť z textu, zo zvukomalebných slov.
Cieľové kompetencie: Žiak vie triediť slovné druhy na ohybné a neohybné. Pozná funkciu neohybných
slovných druhov a následne ich vie vymenovať. Vie ich identifikovať v cvičeniach, v texte. Žiak ovláda
výslovnosť a pravopis predložiek. Vie používať spojky. Pozná spojky, ktoré sa vyskytujú v textoch
najčastejšie. Vie ich prakticky používať vo vete. Menej známe neohybné slovné druhy – častice a citoslovcia
vie identifikovať v texte. Pozná ich funkciu. Vie vymenovať aspoň niektoré a vie ich použiť v hovorenom aj
písomnom prejave.
II. Čítanie a literárna výchova
POJMY: Umelecká literatúra. Divadelná hra.
Obsah: Oboznámiť žiakov s pojmom umelecká literatúra.
Spojiť ho s už prebratými pojmami v 3. ročníku ZŠ: poézia a próza a doplniť o pojem dráma. Učivo
zdokumentovať na konkrétnych ukážkach slovenskej aj zahraničnej detskej umeleckej literatúry. Poukázať
na rozdiely medzi umeleckou a vecnou (neumeleckou) literatúrou, žiakov tento pojem neučíme.
Pojem divadelná hra. Dramatické umenie – dráma je ďalším literárnym druhom. Realizuje sa v divadle.
Dramatickým žánrom určeným najmä detskému príjemcovi je bábková hra, bábkové divadlo (maňuškové,
marionetové, javiskové). Pojmy bábkového divadla neučíme, iba zopakujeme(opakovanie z 3. ročníka ZŠ).
Žiakov oboznámime s najznámejšími autormi divadelných hier a ich dielami pre deti a mládež.. Uviesť
príklad divadelnej hry. Naučiť žiakov interpretovať divadelnú hru – dôraz kladieme na dramatizáciu.
Dramatizáciu realizovať v triede, zahrať si divadelné predstavenie. Viesť žiakov k tomu, aby si vedeli
vytvoriť sami divadelnú hru s jednoduchým námetom a pokúsili sa ju aj zahrať.
Cieľové kompetencie: Vedieť pojem umelecká literatúra. Vedieť ho odlíšiť od vecnej poézie. Žiak vie, že k
umeleckej literatúre patrí poézia, próza a dráma. Pojem dráma žiak nemusí ovládať. Neskôr ho rozvinieme
pri pojme divadelná hra. Žiak vie recitovať jednu - dve básne z tvorby najznámejších slovenských alebo
zahraničných básnikov. Dokáže predniesť kratšie prozaické dielo. Dôraz sa kladie na recitáciu, výrazové
prostriedky v prednese.
Žiak ovláda pojem divadelná hra. Vie svojimi slovami opísať, čo je divadelná hra, vie to povedať na základe
osobnej skúsenosti. Môže povedať názvy divadelných hier, ktoré pozná. Pozná významných slovenských
alebo zahraničných autorov divadelných hier. Vie divadelnú hru interpretovať v kolektíve žiakov.
Talentovaní žiaci môžu vytvoriť samy kratšiu divadelnú hru so života detí. Vedia ju spoločne zahrať.
POJMY: Rozhlas. Televízia. Film – kino.
Obsah: Základné druhy médií. Zavedenie pojmov: rozhlas, televízia a film - kino. Vyzdvihnúť ich funkciu
pre spoločnosť aj pre jednotlivca. Znaky, ktorými sa navzájom odlišujú. Pojmy nie sú pre žiaka úplne
neznáme. Sú integrované z predmetu mediálna výchova. Využiť poznatky z bežného života dieťaťa. Pojmy
vyvodiť z reálneho prostredia žiaka. Ich využitie v každodennom živote. Výchovné využitie - vhodnosť a
nevhodnosť programov pre deti a mládež. Ich vplyv na duševné zdravie dieťaťa. Niektoré programy
(sfilmované príbehy, rozprávky alebo iné dramatické diela) vychádzajú prevažne z umeleckej literatúry,
ktorú žiaci poznajú z čítania. Učivo je vhodné prepojiť aj s učivom o divadelnej hre, ktorá sa inscenuje
nielen v divadle, ale i v televízii, rozhlase a filme.
Cieľové kompetencie: Žiak pozná pojem rozhlas, televízia, film (média). Vie ich pomenovať a vie ich
navzájom od seba odlíšiť. Pozná charakteristické znaky rozhlasu, televízie a filmu. Vie kde sídlia, pozná
budovu slovenského rozhlasu, slovenskej televízie (prípadne iných televízií) a filmu (kiná). Film v minulosti
a dnes. Vie, že sa film v minulosti premietal v kinách. V súčasnosti na premietanie filmu slúži aj televízia,
prípadne prehrávače DVD, videorekordéry. Žiak pozná niektoré literárne diela, rozprávky alebo iné literárne
žánre, ktoré boli sfilmované. Žiak sa vie primerane správať v kine.
POJMY: Dialóg.
Obsah: Dialóg je súvislý rozhovor dvoch alebo viacerých osôb, ktoré sú v priamom a vzájomnom kontakte.
Dialóg chápeme najmä v súvislosti s literárnym alebo dramatickým dielom. V súvislosti s dialógom sa
vyskytuje prítomnosť pohybových prvkov, ktorými sa jazykový prejav dopĺňa, dokresľuje, obmieňa alebo
celkom supluje. Napr. namiesto jazykových prostriedkov sa používajú prostriedky mimojazykové napr.
gestikulácia, mimika.
Cieľové kompetencie: Žiak vie pojem dialóg. Vie kedy vzniká a koľko osôb sa na ňom zúčastňuje. Vie ho
identifikovať v texte a dokáže ho aj prakticky zrealizovať. Pri dialógu vie využívať gestikuláciu, mimiku.
23
POJMY: Kapitola. Strofa. Rým.
Obsah: Členenie textu na menšie jednotky. Kapitola – pojem, charakteristické členenie najmä v knižkách.
Ide o architektonickú jednotku, menšiu než diel (zväzok). Strofa je skupina veršov oddelená od ďalšej
strofy.
Rým zvuková zhoda slabík na konci veršov.
Cieľové kompetencie: Žiak ovláda pojmy z učebnice v súvislosti z textom. Vie v básni identifikovať rým,
ovláda nielen pojem, ale aj definíciu. To isté platí aj o strofe a kapitole. Žiak vie prakticky rozlišovať v
textoch strofy a kapitoly. Ide o pragmatickú stránku výučby. V učive o rýme podľa zakončenia rozozná 3
druhy rýmov: združený aabb, abab, abba. Vie ich prakticky v básní vyhľadať.
POJMY: Bájka.
Obsah: Pojem: bájka. Ide o vymyslený príbeh s výchovným zameraním, v ktorom vystupujú zvieratá alebo
neživé predmety, ktoré konajú a hovoria ako ľudské bytosti. Z bájky vždy vyplýva ponaučenie.
Najznámejším bájkarom a zakladateľom bájky bol Ezop. V našej literatúre J. Záborský.
Cieľové kompetencie: Žiak ovláda pojem bájka. Pozná text, ktorý je bájkou a vie ho odlíšiť od iných textov
umeleckej literatúry. Po prečítaní bájky vie povedať ponaučenie, ktoré obsahuje. Pozná meno Ezopa ako
najznámejšieho autora bájok a tiež pozná meno J. Záborského – nášho významného bájkara.
POJMY: Komiks.
Obsah: Naučiť žiakov pojem komiks. Je to sekvenčne usporiadaná postupnosť obrázkov alebo graficky
spracovaný (kreslený) príbeh. Má svoj dej a na čitateľa pôsobí esteticky. Text môže byť umiestnený alebo v
bublinách uprostred textu alebo na okrajovej časti obrázka. Obrázky sú často doplnené zvukomalebnými
výrazmi.
Cieľové kompetencie: Žiak ovláda pojem komiks. Vie ho odlíšiť od iného druhu detskej literatúry. Vie
prečítať dej komiksu. Pozná postupnosť deja. Vie, ktoré obrázky sú pred nejakou udalosťou, a ktoré
nasledujú za ňou. Vie usporiadať obrázky podľa sledu deja. Vie sám alebo za pomoci spolužiakov nakresliť
krátky komiks a napísať k nemu text.
Poznámka: Všetky pojmy v obsahu čítania a literárnej výchovy sa viažu k literárnym textom uvedeným v
učebnici Čítanka pre 4. ročník ZŠ. Učiteľ aj žiak ovláda len definície a poučky uvedené v učebnici Čítanka
pre 4. ročník ZŠ. Je potrebné, aby ich učiteľ preberal s dôrazom na upevnenie čitateľských kompetencií.
Predpokladáme, že technika čítania je v tomto ročníku už zvládnutá na dobrej úrovni. Zameriame sa teda
predovšetkým na čítanie s porozumením. Využívame k tomu otázky a úlohy koncipované ku každému
článku a príslušné PZ. Ak učiteľ zistí, že tieto materiály nepostačujú na dostatočné zvládnutie čítania s
porozumením, potom môže siahnuť po vlastnej dostupnej literatúre, didaktických pomôckach, aby takto v čo
najširšej miere zvládol predpísané učivo.
III. Komunikačná zložka – sloh
POJMY: Umelecký a vecný text. Kľúčové slová.
Obsah: Poukázať na základné rozdiely medzi umeleckým a vecným textom. Najviac používané kľúčové
slová v umeleckom a vecnom texte. Ich vyhľadávanie v texte. Reprodukcia podľa osnovy.
Cieľové kompetencie: Žiak po prezentácii jednotlivých druhov textu vie každý pomenovať správnym
pojmom. Pozná kľúčové slová a následne ich vie použiť v umeleckom alebo vo vecnom texte. Spätne ich vie
v texte vyhľadať. Vie k textu vytvoriť osnovu. Ovláda pojem reprodukcia a vie ju prakticky zrealizovať.
Žiak vie postrehnúť vecné chyby v počúvanom texte a vie ich opraviť.
POJMY: Diskusia. Názor.
Obsah: Pojem diskusia a názor. Diskutovať so žiakmi na rôzne témy (najlepšie také, ktoré sú z blízkeho
okolia žiaka, zamerané na bežný život). Učiteľ môže umelo vytvoriť konfliktnú situáciu a následne vyzvať
žiakov na prejavenie vlastného názoru k danej situácii. Situácia môže byť reálna alebo vymyslená.
Cieľové kompetencie: Žiak vie diskutovať na určitú tému vybratú učiteľom/žiakom. Ovláda pojem
diskusia. Dôraz kladie najmä na riešenie konfliktnej situácie. Žiak vie vyriešiť primeranú konfliktnú
situáciu. Pozná niektoré stratégie riešenia konfliktu. Vie sa napr. „pohádať“ so spolužiakom o nejakom
probléme (primeraným spôsobom a primeranými jazykovými prostriedkami).
POJMY: Opis osoby – ústne, písomne.
24
Obsah: Opis - neučíme definíciu slohového útvaru. Žiaci sa s opisom ako slohovým útvarom stretli už v 3.
ročníku. Vychádzame z vedomostí, ktoré o opise žiaci majú. Zamerať sa na opis osoby, ústne aj písomne .
Všímať si charakteristické črty a vlastnosti osoby.
Cieľové kompetencie: Žiak vie charakterizovať opis osoby. Vie ústne opísať vonkajšie črty osoby napr.
spolužiaka, rodiča, súrodenca, kamaráta. Pozná základné charakterové vlastnosti, povahové črty opisovanej
osoby. Veľmi stručne vie danú osobu opísať aj písomne.
POJMY: Cielený rozhovor - Interview
Obsah: Oboznámiť žiakov s cieleným rozhovorom – interview. Ide o nový pojem, s ktorým sa niektorí žiaci
ešte nestretli. Tvorba otázok a odpovedí. Cvičenie vzájomnej komunikácie.
Cieľové kompetencie: Žiak pozná definíciu cieleného rozhovoru. Pozná jeho cudzí názov – interview. Vie
skoncipovať jednoduché otázky a odpovede. Napr. so spolužiakom zrealizuje krátke interview o aktuálnej
udalosti.
POJMY: Reprodukcia. Reprodukcia rozprávania. Časová postupnosť.
Obsah: Naučiť žiakov pojem reprodukcia textu. Naučiť žiakov reprodukovať nejakú udalosť zo svojho
života, alebo života iných ľudí napr. príbuzných, kamarátov a pod. Naučiť žiakov reprodukovať rozprávanie.
Dodržať časovú postupnosť deja.
Cieľové kompetencie: Žiak ovláda pojem reprodukcia rozprávania. Vie ju konkrétne zrealizovať v ústnom
podaní. Dodržiava časovú postupnosť- veci, ktoré sa udiali na začiatku, stručný popis udalosti, ukončenie –
záver.
POJMY: Koncept.
Obsah: Náčrt alebo koncept. Definícia. Vysvetliť na príklade. Realizácia konceptu v praxi.
Cieľové kompetencie: Žiak ovláda definíciu konceptu/náčrtu. Vie vytvoriť náčrt slohového útvaru (teraz
neviem akého slohového útvaru sa bude koncept presne týkať).
POJMY: Plagát.
Obsah: Pojem plagát. Všimnúť si udalosť spoločenského alebo kultúrneho diania, ktorá sa má stať v
najbližšom čase. Vytvoriť o nej plagát. Sústrediť sa na text. Všimnúť si prvky, ktoré musí
plagát obsahovať. Pokus o vytvorenie plagátu v skupine spolužiakov.
Cieľové kompetencie: Žiak vie zadefinovať pojem plagát. Vie na aké účely sa používa. Vie vytvoriť
jednoduchý plagát k nejakej aktuálnej udalosti. Žiak realizuje plagát najprv v skupine, potom sám.
PRIEREZOVÉ TÉMY
Začlenenie prierezových tém je zabezpečené v čítankových textoch, v slohových témach
a v učebniciach slovenského jazyka. Uplatňujeme a rozvíjame tieto témy:
- Osobnostný a sociálny rozvoj /OSR
- Environmentálna výchova /ENV
- Mediálna výchova /MEV
- Multikultúrna výchova /MUV
- Dopravná výchova /DOV
- Ochrana života a zdravia /OŽZ
- Tvorba projektov a prezentačné zručnosti /TPP
- Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra /RĽK
Metódy a formy práce
Stratégie vyučovania kladú nároky na samostatnosť, tvorivosť a organizáciu práce učiteľa.
Využívanie stratégií umožňuje učiteľovi úspešne vyučovať a žiakovi úspešne sa učiť. Učiteľ si formy a
metódy vyberá a používa podľa svojho výberu tak, aby boli variabilné, aktivizujúce, tvorivé a
humanizujúce. Správne zvolenými metódami a formami práce vytvára atmosféru , v ktorej sa žiak môže učiť
bez strachu a stresu, podnecuje prirodzenú zvedavosť, motivuje k aktívnemu učeniu, podporuje
sebahodnotenie, aby žiak poznal svoje prednosti i chyby, vytvára podmienky pre úspešnosť každého žiaka
ako i pozitívnu pracovnú atmosféru.
Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliadame na obsah vyučovania, na individualitu žiakov tak,
aby boli splnené stanovené ciele a rozvíjali sa kľúčové kompetencie žiakov pre predmet.
Pri výučbe Slovenského jazyka a literatúry využívame najmä:
25
– motivačné rozprávanie a rozhovor / aktivizovanie poznatkov a skúsenosti žiakov /
– didaktické hry / sebarealizačné aktivity na uplatnenie záujmov a spontánnosti /
– problémová metóda
– rozprávanie / vyjadrovanie skúsenosti a aktívne počúvanie /
– demonštračná metóda / demonštrácia predmetov, javov, činností /
– dramatizácia / rozvoj vnímania, predstavivosti, pevnej vôle, prežívania /
– výklad a vysvetľovanie učiva
– prezentačná metóda / prezentácia s využitím interaktívnej tabule /
– inovatívna metóda, metóda otázok a odpovedí
– samostatná práca žiakov /s učebnicou, pracovným zošitom, počítačom, internetom /
– skupinové , projektové, zážitkové, dialogické vyučovanie, práca vo dvojici
– skúšanie / ústne, písomné, praktické /
– návšteva knižnice, výstav, účasť na literárnych a recitačných súťažiach, ...
Učebné zdroje
HIRSCHNEROVÁ, Z. – ADAME, R.: Slovenský jazyk pre 4.ročník základných škôl. Bratislava: Aitec,
2013.
HIRSCHNEROVÁ, Z. – ONDRÁŠ, M. – FILAGOVÁ, M.: Čítanka pre 4.ročník základných škôl.
Bratislava: Príroda, 2013.
HIRSCHNEROVÁ, Z.: Metodická príručka k súboru Slovenský jazyk pre 4.ročník. Bratislava: Aitec, 2012.
DAMBORÁKOVÁ, V.: Metodické poznámky – Slohové cvičenia, 4.ročník. Bratislava: Orbis Pictus
Istropolitana.
KOVÁROVÁ, D.: Metodické poznámky k vybraným slovám. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana.
KOVÁROVÁ, D.: Metodická príručka k mimočítankovému čítaniu pre 4.ročník. Bratislava: Orbis Pictus
Istropolitana.
LAMPARTOVÁ, T.: Úlohy na rozvíjanie čitateľskej gramotnosti žiakov 4. ročníka základných škôl.
Bratislava: Príroda, 2014.
KOHÁNIOVÁ, Ľ.: Diktáty pre 4.triedu. Bratislava: PIEROT, 2013.
DIENEROVÁ, E.: Pravopisné cvičenie k učebnici SJL pre 4. ročník základných škôl. Bratislava: SPN,
2010.
Pracovné listy, detský časopis, mimočítanková literatúra, čitateľský denník, internetové zdroje
Hodnotenie predmetu
Prospech žiaka klasifikujeme piatimi stupňami: známkami 1 – 5. Vychádzame z Metodického
pokynu č.22/2011-R na hodnotenie žiakov základnej školy platného od 1.mája 2011. ( zdroj:
http://www.minedu.sk/vnutorne-rezortne-predpisy-vydane-v-roku-2011).
Prácu žiakov hodnotíme i ústnou pochvalou pred kolektívom. Písomné práce, testy, projekty,
pracovné listy, čítanie, diktáty a komunikačný prejav hodnotíme podľa systému hodnotenia žiakov
schváleného MZ 1. stupňa. Posudzujeme aktivitu na vyučovaní, samostatnosť, domácu prípravu a úroveň
vypracovania domácich úloh (viď kapitola Systém hodnotenia a klasifikácie jednotlivých predmetov).
26
PREDMET: Anglický jazyk/ANJ ŠKOLA: ZŠ J. C. Hronského, Školská 10, Krupina
VYUČOVACÍ JAZYK: slovenský
VZDELÁVACIA OBLASŤ: Jazyk a komunikácia
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – prvý ročník: 2 (0 ŠtVP + 2 ŠkVP)
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – druhý ročník: 2 (0 ŠtVP + 2 ŠkVP)
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – tretí ročník: 3 (3 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – štvrtý ročník: 3 (3 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Všeobecná charakteristika predmetu
Vyučovanie anglického jazyka má vzbudiť záujem o jazyk a kultúru, má sprostredkovať základné
vedomosti v anglickom jazyku, má umožniť dieťaťu dorozumievať sa v inom jazyku ako vo vlastnom, má
byť prínosom k celkovému vývinu dieťaťa, má rovnomerne podporovať jeho emocionálne, kreatívne,
sociálne a kognitívne schopnosti a má umožniť dieťaťu lepšie poznanie sveta a tým podporovať jeho
sebavedomie.
Všeobecné ciele predmetu
vzbudiť záujem o cudzie jazyky,
vytvoriť základ pre ďalšie jazykové vzdelávanie,
rozvíjať komunikačné kompetencie žiakov v materinskom a cudzom jazyku, podporovať všestranný rozvoj
žiakov: kognitívny (trénovať schopnosť žiakov vnímať a pamätať si, systematicky trénovať jazykové činnosti
receptívnym a produktívnym spôsobom), sociálny, emocionálny, osobnostný,
rozvíjať interkultúrnu kompetenciu,
rozvíjať všetky jazykové činnosti: počúvanie s porozumením, rozprávanie; postupne zaraďovať čítanie s
porozumením a písanie,
využívať medzipredmetové vzťahy
Vzdelávacie ciele vyučovania anglického jazyka :
rozvíjať schopnosti žiaka v komunikácii v anglickom jazyku v základných troch oblastiach jazykovej
prípravy :
schopnosť POROZUMIEŤ : počúvanie s porozumením,
čítanie s porozumením,
schopnosť HOVORIŤ : dorozumieť sa v jednoduchých rozhovoroch,
samostatné rozprávanie alebo krátka súvislá reč,
schopnosť PÍSAŤ : napísať jednoduchý list, vyplniť dotazník,
osvojiť si základné gramatické javy, ktoré sú nevyhnutné na komunikáciu,
naučiť žiakov používať rozličné doplňujúce materiály na štúdium, pracovať so slovníkmi a s internetom,
tak aby ich mohli využívať aj v domácej príprave,
posilniť u žiakov schopnosť samostatne pracovať s učebnicou, samostatne riešiť úlohy v pracovnom
zošite a využívať CD ROM k pracovnému zošitu.
Výchovné ciele vyučovania anglického jazyka :
rozvíjať u žiakov tvorivosť – vo vytváraní dialógov, situácií, textov a pri jazykových hrách , pri tvorbe
projektov,
rozvíjať schopnosti spolupráce v triede, schopnosť pracovať vo dvojici a v skupine,
motivovať žiakov k učeniu sa cudzieho jazyka, vytvárať pozitívnu atmosféru,
snažiť sa dosiahnuť u žiakov radosť z práce a kladný vzťah k jazyku.
Metódy a formy, ktoré vedú k dosiahnutiu cieľa, v ústnom i písomnom prejave sú rôzne. Záleží na
tvorivosti učiteľa, aby boli čo najúčinnejšie a najefektívnejšie pre daný druh učiva, s ohľadom na toho
ktorého žiaka. Správne zvolenými metódami sa má vytvoriť atmosféra, v ktorej sa môže dieťa učiť bez
27
strachu a stresu. Vhodná metóda má využiť a motivovať chuť dieťaťa do učenia sa a jeho prirodzenú
zvedavosť. Má zohľadňovať potreby dieťaťa a hlavne umožniť mu učiť sa všetkými zmyslami a má dieťa
naučiť reagovať v anglickom jazyku, aktívne ho používať a postupne sa osamostatniť (learner´s
independence).
Kompetencie - spôsobilosti, ktoré je potrebné zvládnuť v procese vyučovania anglického jazyka:
Všeobecné kompetencie:
osvojiť si efektívne stratégie učenia, ktoré vedú k pochopeniu potreby vzdelávania sa v cudzom jazyku,
sústrediť sa na prijímanie informácií,
používať získané vedomosti a spôsobilosti.
Komunikačné jazykové kompetencie
používať známe každodenné výrazy, najzákladnejšie slovné spojenia a jednoduché vety a rozumieť im,
predstaviť seba a iných,
porozumieť jednoduchým otázkam a odpovedať na ne,
jednoducho opísať seba, svoju rodinu a kamarátov,
dohovoriť sa jednoduchým spôsobom s využívaním prevažne verbálnych, ale aj neverbálnych
komunikačných prostriedkov v kontexte každodennej komunikácie a vyjadrenia svojich osobných
záujmov.
Jazyková kompetencia
používať iba najzákladnejší rozsah jednoduchých slov a výrazov týkajúcich sa jeho osoby a záujmov,
mať základný repertoár slovnej zásoby: izolovaných slov a slovných spojení,
ovládať výslovnosť obmedzeného repertoáru naučenej slovnej zásoby,
dokázať odpísať známe slová, krátke slovné spojenia a vety,
dokázať vyhláskovať svoje meno, adresu.
Sociolingválna kompetencia
nadviazať základnú spoločenskú komunikáciu,
pozdraviť sa a rozlúčiť sa, predstaviť sa a poďakovať sa, atď.
Pragmatická kompetencia
spájať písmená,
spájať slová pomocou spojovacích výrazov, napr. „a“, „alebo“.
Obsah vyučovania anglického jazyka vychádza zo záujmu dieťaťa, z detského sveta a z reálií
krajiny (cultural studies). V začiatočnej fáze vyučovania anglického jazyka hrajú dôležitú úlohu
parajazykové (rytmus, intonácia) a nonverbálne (mimika, gestikulácia) prostriedky. V prvom rade má dieťa
jazyk zažiť a použiť v komunikácii s partnerom. Pritom majú u začiatočníkov prednosť počúvanie a
hovorenie. Čítanie a písanie sa pridávajú postupne podľa schopnosti detí a v rámci kontextu (napr. slová,
ktorých písaný a počutý tvar sa neodlišuje – hot, dog, desk, pen atď.). Pri používaní jazyka sa dieťa
oboznámi so štruktúrami jazyka hravou formou. Ich systematizácia vo forme gramatickej progresie ostáva
však obsahom neskoršieho vyučovania.
1. ROČNÍK
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň: 2 (0 ŠtVP + 2 ŠkVP)
Časová dotácia AJ určená ŠtVP je posilnená 2 vyučovacími hodinami/týždeň, ktorá je využitá k vzbudeniu
záujmu o jazyk a kultúru a má sprostredkovať základné vedomosti v anglickom jazyku.
Charakteristika ANJ v 1. ročníku ZŠ
Dôležitou úlohou primárneho vzdelávania v oblasti cudzích jazykov je podpora rozvoja osobnosti
dieťaťa. Vytvárajú sa základy pre ďalšie vzdelávanie, rozvíja sa schopnosť žiakov porozumieť vlastnej a
cudzej kultúre. Osvojenie si cudzieho jazyka má veľký význam. Prostredníctvom cudzieho jazyka sa žiaci
oboznámia so zvyklosťami, spôsobom správania sa ľudí v rôznych krajinách. Znalosti cudzích jazykov
vytvárajú podmienky pre nezaujatú otvorenosť pre svet.
Východiskom pre výber vyučovacích metód je skutočnosť, že žiaci mladšieho školského veku
nadobúdajú komunikačné kompetencie špecifickými formami učenia sa. Základný princíp vyučovania
28
cudzích jazykov v primárnom vzdelávaní spočíva v podpore radosti žiakov z učenia sa cudzieho jazyka,
využívaní vysokej miery zvedavosti detí, ich túžby skúmať a objavovať. Pri výučbe cudzieho jazyka je
dôležité rešpektovať možnosti a schopnosti detí. Predovšetkým je potrebné upriamiť pozornosť na stav a
úroveň vývinu poznávacích schopností a osobnostných charakteristík detí v mladšom školskom veku.
Proces učenia sa cudzieho jazyka u žiakov v primárnom vzdelávaní sa opiera o činnosť žiakov a ich
zmyslové vnímanie, ktoré sú základom pre pamäťové a verbálne učenie sa. Zapájanie viacerých zmyslových
vnemov pri osvojovaní si učiva podporuje kvalitnejší proces zapamätávania a dlhodobejšie uchovanie
vedomostí a zručností. Učenie má názorno-činnostný charakter a využíva názorné učebné pomôcky s
možnosťou variabilných aktivít.
Vzdelávací obsah a cieľové kompetencie ANJ v 1. ročníku ZŠ
Obsah vyučovania anglického jazyka vychádza zo záujmu dieťaťa, z detského sveta a z reálií krajiny.
V začiatočnej fáze skorého vyučovania anglického jazyka hrajú dôležitú úlohu parajazykové (rytmus,
intonácia) a nonverbálne (mimika, gestikulácia) prostriedky. Pomocou piesní, príbehov, riekaniek,
rozprávok sa deti nenásilnou formou oboznamujú s anglickým jazykom. Spočiatku žiaci len počúvajú,
neskôr začínajú hovoriť. Čítanie a písanie sa nevyučuje.
Vzdelávací obsah je rozčlenený do troch oblastí, ktoré sa rozvíjajú v rámci šiestich tém:
I. JAZYKOVÉ PROSTRIEDKY
1. téma: This Is Me; My Classroom and My School
2. téma: My Family, Me and My Pet
3. téma: My Toys, Pets and Other Animals
4. téma: Clothes, Seasons and Sports
5. téma: Food (fruits, vegetables), shopping
6. téma: Birthdays and Festivals ()Easter, Christmas
II. VÝSLOVNOSŤ
Výslovnosť musí byť správna podľa noriem. Jednotlivé hlásky sa nacvičujú v kontexte, napr.
koncové spoluhlásky (od začiatku treba zabrániť spodobovaniu), w (what,...), th [đ] - [θ], [∂], [r], [ć].
III. INTERKULTÚRNE UČENIE SA
miesto vlastnej krajiny v porovnaní s krajinou cieľového jazyka
pozdravy, zdvorilostné frázy
niektoré sviatky a jedlá
Všeobecné kompetencie:
osvojiť si efektívne stratégie učenia, ktoré vedú k pochopeniu potreby vzdelávania sa v cudzom jazyku,
sústrediť sa na prijímanie informácií,
používať získané vedomosti a spôsobilosti.
Komunikačné jazykové kompetencie
používať známe každodenné výrazy, najzákladnejšie slovné spojenia a jednoduché vety a rozumieť im,
predstaviť seba a iných,
porozumieť jednoduchým otázkam a odpovedať na ne,
Jazyková kompetencia
mať základný repertoár slovnej zásoby: izolovaných slov a slovných spojení,
ovládať výslovnosť obmedzeného repertoáru naučenej slovnej zásoby,
Sociolingválna kompetencia
nadviazať základnú spoločenskú komunikáciu,
pozdraviť sa a rozlúčiť sa, predstaviť sa a poďakovať sa, atď.
Pragmatická kompetencia
spájať slová pomocou spojovacích výrazov, napr. „a“,
PRIEREZOVÉ TÉMY
- Osobnostný a sociálny rozvoj /OSR
- Enviromentálna výchova /ENV
- Mediálna výchova /MEV
- Multikultúrna výchova /MUV
29
- Dopravná výchova /DOV
- Ochrana života a zdravia /OŽZ
- Tvorba projektov a prezentačné zružnosti /TPP
- Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra /RĽK
Prepojenie s inými predmetmi
Anglický jazyk je v prvom rade prepojený so slovenským jazykom, pretože žiak musí chápať
gramatické javy a súvislosti v materinskom jazyku, aby ich potom dokázal pochopiť a používať v cudzom
jazyku. Používa sa tiež metóda porovnávania javov v slovenskom a anglickom jazyku.
Ostané oblasti prepojenia sú najmä s informatikou, počas hodín cudzieho jazyka sa vo veľkej miere
využívajú počítače, programy na učenie sa jazykov a internet.
Prepojenie s matematikou sa týka používania čísiel a čísloviek.
Dôležité je aj prepojenie s výchovnými predmetmi – s telesnou výchovou, s výtvarnou výchovou ,
s hudobnou výchovou a s etickou výchovou.
Metódy a formy práce
Východiskom pre výber vyučovacích metód je skutočnosť, že žiaci mladšieho školského veku
nadobúdajú komunikačné kompetencie špecifickými formami učenia sa. Základný princíp vyučovania
cudzích jazykov v primárnom vzdelávaní spočíva v podpore radosti žiakov z učenia sa cudzieho jazyka,
využívaní vysokej miery zvedavosti detí, ich túžby skúmať a objavovať. Pri výučbe cudzieho jazyka je
dôležité rešpektovať možnosti a schopnosti detí. Predovšetkým je potrebné upriamiť pozornosť na stav a
úroveň vývinu poznávacích schopností a osobnostných charakteristík detí v mladšom školskom veku.
Organizačné formy a metódy uplatňované v procese výučby majú podnecovať vedomostný
a osobnostný rozvoj žiaka, majú byť pútavé, vhodné a veku primerané. Tak žiaci získajú najzákladnejšie
jazykové a rečové zručnosti, t. j. plynulo prechádzajú od reproduktívnej k produktívnej forme komunikácie,
rozvíjajú sa ich rečovo – komunikatívne zručnosti, schopnosť dorozumieť sa v rôznych komunikatívnych
situáciách.
Žiaci tejto vekovej kategórie sú vnímaví, orientujú sa hlavne na hrové situácie a formy vyučovania.
Používanie jazyka pri hrách zohráva dôležitú úlohu v učení sa a rozvoji jazyka. Dbáme na to, aby sa
používaním jazyka v rozličných situáciách vytvárala priaznivá komunikačná a socioemočná klíma.
Kladieme dôraz na počúvanie a využívame prácu v skupinách, individuálny prístup, zapájame
rodičov formou besiedky, na ktorej žiaci prezentujú svoje vedomosti. K získaniu cieľových kompetencií
využívame dramatickú výchovu, dramatizácie a hrové činnosti.
Učebné zdroje
JEANETTE CORBETT – ROISIN O´FARRELL .: English Quest 1. Macmillan
Pupil ´s book, Teacher ´s book, Activiti book, Class CD, Digibook CD-ROM
Flashcards (obrázky)
Internet a multimédiá
Anglické knihy
MARIE ZAHÁLKOVÁ.: Angličtina pre najmenších.Praha:Ottovo nakladatelství,2205
Hodnotenie predmetu
Prospech žiaka na vysvedčení hodnotíme slovne stupňami: dosiahol veľmi dobré výsledky, dosiahol
dobré výsledky, dosiahol uspokojivé výsledky, dosiahol neuspokojivé výsledky. Vychádzame
z Metodického pokynu č.22/2011-R na hodnotenie žiakov základnej školy platného od 1.mája 2011. ( zdroj:
http://www.minedu.sk/vnutorne-rezortne-predpisy-vydane-v-roku-2011).
Práce a výstupy žiakov hodnotíme slovne hore uvedenými stupňami, pečiatkami, ale i ústnou
pochvalou pred kolektívom. Žiak vypracuje 9 pracovných listov určených na zhrnutie učiva jednotlivých
lekcií, ktoré budú súčasťou osobného žiackeho portfólia. Vyzdvihujeme žiakove klady, povzbudzujeme,
usmerňujeme prácu žiakov s cieľom zlepšiť ich výkony. Jednotlivé pokroky a úspechy žiakov prezentujeme
na viditeľnom mieste v triede. Hodnotíme nielen vedomosti a schopnosti, ale aj jeho úsilie a svedomitosť pri
učení, aktivitu, tvorivosť, samostatnosť v práci.
30
2. ROČNÍK
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – druhý ročník: 2 (0 ŠtVP + 2 ŠkVP)
Časová dotácia AJ určená ŠtVP je posilnená 2 vyučovacími hodinami/týždeň, ktorá je využitá k vzbudeniu
záujmu o jazyk a kultúru, má sprostredkovať základné vedomosti v anglickom jazyku, nadviazať a rozvíjať
vedomosti získané v prvom ročníku.
Charakteristika ANJ v 2. ročníku ZŠ
Dôležitou úlohou primárneho vzdelávania v oblasti cudzích jazykov je podpora rozvoja osobnosti
dieťaťa. Vytvárajú sa základy pre ďalšie vzdelávanie, rozvíja sa schopnosť žiakov porozumieť vlastnej a
cudzej kultúre. Osvojenie si cudzieho jazyka má veľký význam. Prostredníctvom cudzieho jazyka sa žiaci
oboznámia so zvyklosťami, spôsobom správania sa ľudí v rôznych krajinách. Znalosti cudzích jazykov
vytvárajú podmienky pre nezaujatú otvorenosť pre svet.
Východiskom pre výber vyučovacích metód je skutočnosť, že žiaci mladšieho školského veku
nadobúdajú komunikačné kompetencie špecifickými formami učenia sa. Základný princíp vyučovania
cudzích jazykov v primárnom vzdelávaní spočíva v podpore radosti žiakov z učenia sa cudzieho jazyka,
využívaní vysokej miery zvedavosti detí, ich túžby skúmať a objavovať. Pri výučbe cudzieho jazyka je
dôležité rešpektovať možnosti a schopnosti detí. Predovšetkým je potrebné upriamiť pozornosť na stav a
úroveň vývinu poznávacích schopností a osobnostných charakteristík detí v mladšom školskom veku.
Proces učenia sa cudzieho jazyka u žiakov v primárnom vzdelávaní sa opiera o činnosť žiakov a ich
zmyslové vnímanie, ktoré sú základom pre pamäťové a verbálne učenie sa. Zapájanie viacerých zmyslových
vnemov pri osvojovaní si učiva podporuje kvalitnejší proces zapamätávania a dlhodobejšie uchovanie
vedomostí a zručností. Učenie má názorno-činnostný charakter a využíva názorné učebné pomôcky s
možnosťou variabilných aktivít.
Vzdelávací obsah a cieľové kompetencie ANJ v 2. ročníku ZŠ
Obsah vyučovania anglického jazyka vychádza zo záujmu dieťaťa, z detského sveta a z reálií krajiny.
V začiatočnej fáze skorého vyučovania anglického jazyka hrajú dôležitú úlohu parajazykové (rytmus,
intonácia) a nonverbálne (mimika, gestikulácia) prostriedky. Pomocou piesní, príbehov, riekaniek,
rozprávok sa deti nenásilnou formou oboznamujú s anglickým jazykom. Spočiatku žiaci len počúvajú,
neskôr začínajú hovoriť.
Čítanie a písanie sa pridávajú postupne podľa schopnosti detí a v rámci kontextu (napr. slová,
ktorých písaný a počutý tvar sa neodlišuje - hot dog, desk, pen atď.).
Vzdelávací obsah je rozčlenený do piatich oblastí, ktoré sa rozvíjajú v rámci ôsmich tém.
I. JAZYKOVÉ PROSTRIEDKY
1. téma: My family, Me and My Pet
2. téma: My Home
3. téma: Daily Routine, Clothes, Meals, Lessons and Hobbies
4. téma: Free Time, Hobbies, Seasons, Weather, Clothes
5. téma: Means of Transport, In the Street, Way to School, Garden, Park
6. téma: Food, Cooking, Setting the Table and Serving
7. téma: Animals
8. téma: Birthday, Holidays, Easter, Christmas, Halloween
II. VÝSLOVNOSŤ
Aj v druhom ročníku sa pokračuje s dôsledným nácvikom správnej výslovnosti. Jednotlivé hlásky sa
nacvičujú v kontexte, napr. th [đ] - [θ] - this - thin; [I] sit - [i:] seat; [∂υ] - go, don´t; [ju:] - new; [∂:] dirty; a
pod.
III. INTERKULTÚRNE UČENIE SA
mená (typické anglické mená, anglické ekvivalenty niektorých slovenských mien, koncovky ženských
priezvísk Ms Miller - pani Millerová)
určenie miesta (na strome - on the tree, na ihrisku - in the playground)
škola (informatívne - zvláštnosti anglických škôl, napr. školská uniforma a pod.)
31
dopravné prostriedky (boat, underground, double-decker)
IV. ČÍTANIE
V tomto ročníku je dôraz na správnu výslovnosť pri čítaní, t. j. na spojenie zvukovej a grafickej podoby
jazyka. Žiaci sa naučia čítať jednoduché výrazy a vety najmä s podporou obrázkov a zvukového záznamu.
V. PÍSANIE
Postupne sa zaraďuje odpis slov a jednoduchých viet.
Všeobecné kompetencie:
osvojiť si efektívne stratégie učenia, ktoré vedú k pochopeniu potreby vzdelávania sa v cudzom jazyku,
sústrediť sa na prijímanie informácií,
používať získané vedomosti a spôsobilosti.
Komunikačné jazykové kompetencie
používať známe každodenné výrazy, najzákladnejšie slovné spojenia a jednoduché vety a rozumieť im,
predstaviť seba a iných,
porozumieť jednoduchým otázkam a odpovedať na ne,
jednoducho opísať seba, svoju rodinu a kamarátov,
dohovoriť sa jednoduchým spôsobom s využívaním prevažne verbálnych, ale aj neverbálnych
komunikačných prostriedkov v kontexte každodennej komunikácie a vyjadrenia svojich osobných
záujmov.
Jazyková kompetencia
používať iba najzákladnejší rozsah jednoduchých slov a výrazov týkajúcich sa jeho osoby a záujmov,
mať základný repertoár slovnej zásoby: izolovaných slov a slovných spojení,
ovládať výslovnosť obmedzeného repertoáru naučenej slovnej zásoby,
dokázať odpísať známe slová, krátke slovné spojenia a vety,
Sociolingválna kompetencia
nadviazať základnú spoločenskú komunikáciu,
pozdraviť sa a rozlúčiť sa, predstaviť sa a poďakovať sa, atď.
Pragmatická kompetencia
spájať písmená,
spájať slová pomocou spojovacích výrazov, napr. „a“, „alebo“.
PRIEREZOVÉ TÉMY
- Osobnostný a sociálny rozvoj /OSR
- Enviromentálna výchova /ENV
- Mediálna výchova /MEV
- Multikultúrna výchova /MUV
- Dopravná výchova /DOV
- Ochrana života a zdravia /OŽZ
- Tvorba projektov a prezentačné zružnosti /TPP
- Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra /RĽK
Prepojenie s inými predmetmi
Anglický jazyk je v prvom rade prepojený so slovenským jazykom, pretože žiak musí chápať
gramatické javy a súvislosti v materinskom jazyku, aby ich potom dokázal pochopiť a používať v cudzom
jazyku. Používa sa tiež metóda porovnávania javov v slovenskom a anglickom jazyku.Ostané oblasti
prepojenia sú najmä s informatikou, počas hodín cudzieho jazyka sa vo veľkej miere využívajú počítače,
programy na učenie sa jazykov a internet. Prepojenie s matematikou sa týka používania čísiel a čísloviek.
Dôležité je aj prepojenie s výchovnými predmetmi – s telesnou výchovou, s výtvarnou výchovou,
s hudobnou výchovou a s etickou výchovou. Môže sa využiť prepojenie s vlastivedou.
Metódy a formy práce
Východiskom pre výber vyučovacích metód je skutočnosť, že žiaci mladšieho školského veku
nadobúdajú komunikačné kompetencie špecifickými formami učenia sa. Základný princíp vyučovania
cudzích jazykov v primárnom vzdelávaní spočíva v podpore radosti žiakov z učenia sa cudzieho jazyka,
využívaní vysokej miery zvedavosti detí, ich túžby skúmať a objavovať. Pri výučbe cudzieho jazyka je
32
dôležité rešpektovať možnosti a schopnosti detí. Predovšetkým je potrebné upriamiť pozornosť na stav a
úroveň vývinu poznávacích schopností a osobnostných charakteristík detí v mladšom školskom veku.
Organizačné formy a metódy uplatňované v procese výučby majú podnecovať vedomostný
a osobnostný rozvoj žiaka, majú byť pútavé, vhodné a veku primerané. Tak žiaci získajú najzákladnejšie
jazykové a rečové zručnosti, t. j. plynulo prechádzajú od reproduktívnej k produktívnej forme komunikácie,
rozvíjajú sa ich rečovo – komunikatívne zručnosti, schopnosť dorozumieť sa v rôznych komunikatívnych
situáciách.
Žiaci tejto vekovej kategórie sú vnímaví, orientujú sa hlavne na hrové situácie a formy vyučovania.
Používanie jazyka pri hrách zohráva dôležitú úlohu v učení sa a rozvoji jazyka. Dbáme na to, aby sa
používaním jazyka v rozličných situáciách vytvárala priaznivá komunikačná a socioemočná klíma.
Kladieme dôraz na počúvanie a využívame prácu v skupinách, individuálny prístup, zapájame
rodičov formou besiedky, na ktorej žiaci prezentujú svoje vedomosti. K získaniu cieľových kompetencií
využívame dramatickú výchovu, dramatizácie a hrové činnosti.
Učebné zdroje
JEANETTE CORBETT – ROISIN O´FARRELL.: English Quest 2. Macmillan
Pupil ´s book, Teacher ´s book, Activiti book, Class CD, Digibook CD-ROM
Flashcards (obrázky)
Internet a multimédiá
Anglické knihy
MARIE ZAHÁLKOVÁ.: Angličtina pre malých školákov.Praha:Ottovo nakladatelství,2205
Hodnotenie predmetu
Prospech žiaka klasifikujeme piatimi stupňami: známkami 1 – 5. Vychádzame z Metodického
pokynu č.22/2011-R na hodnotenie žiakov základnej školy platného od 1.mája 2011. (zdroj:
http://www.minedu.sk/vnutorne-rezortne-predpisy-vydane-v-roku-2011).
Prácu žiakov hodnotíme i ústnou pochvalou pred kolektívom. Projekty, pracovné listy- 9 (po ukončení
každej lekcie) a aktivitu na hodine hodnotíme podľa systému hodnotenia žiakov schváleného MZ 1. stupňa.
100 – 90 % = 1
89 - 75 % = 2
74 - 51 % = 3
50 - 25 % = 4
24 - 0 % = 5
Posudzujeme aktivitu na vyučovaní, samostatnosť, domácu prípravu a úroveň vypracovania
domácich úloh (viď kapitola Systém hodnotenia žiakov). Vyzdvihujeme žiakove klady, povzbudzujeme,
usmerňujeme prácu žiakov s cieľom zlepšiť ich výkony. Jednotlivé pokroky a úspechy žiakov prezentujeme
na viditeľnom mieste v triede. Hodnotíme nielen vedomosti a schopnosti, ale aj jeho úsilie a svedomitosť pri
učení, aktivitu, tvorivosť, samostatnosť v práci.
3. ROČNÍK
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – tretí ročník: 3 (3 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Charakteristika ANJ v 3. ročníku ZŠ
Dôležitou úlohou primárneho vzdelávania v oblasti cudzích jazykov je podpora rozvoja osobnosti
dieťaťa. Vytvárajú sa základy pre ďalšie vzdelávanie, rozvíja sa schopnosť žiakov porozumieť vlastnej a
cudzej kultúre. Osvojenie si cudzieho jazyka má veľký význam. Prostredníctvom cudzieho jazyka sa žiaci
oboznámia so zvyklosťami, spôsobom správania sa ľudí v rôznych krajinách. Znalosti cudzích jazykov
vytvárajú podmienky pre nezaujatú otvorenosť pre svet.
Východiskom pre výber vyučovacích metód je skutočnosť, že žiaci mladšieho školského veku
nadobúdajú komunikačné kompetencie špecifickými formami učenia sa. Základný princíp vyučovania
cudzích jazykov v primárnom vzdelávaní spočíva v podpore radosti žiakov z učenia sa cudzieho jazyka,
33
využívaní vysokej miery zvedavosti detí, ich túžby skúmať a objavovať. Pri výučbe cudzieho jazyka je
dôležité rešpektovať možnosti a schopnosti detí. Predovšetkým je potrebné upriamiť pozornosť na stav a
úroveň vývinu poznávacích schopností a osobnostných charakteristík detí v mladšom školskom veku.
Predmet anglický jazyk tvorí jednu oblasť vzdelávania v cudzích jazykoch. Angličtina sa stala
požiadavkou pre takmer každú kvalifikovanú činnosť a komunikačným jazykom moderných informačných
technológií.
Hlavnou funkciou predmetu anglický jazyk je vychovať žiaka, ktorý chápe, že anglický jazyk
prispieva k porozumeniu v spoločnej Európe a k objavovaniu sveta. Žiak zvládnutím komunikácie v
anglickom jazyku prekonáva jazykové bariéry, stáva sa samostatnejším a pohyblivejším v osobnom živote a
v štúdiu, dokáže sa lepšie uplatniť na trhu práce.
Vzdelávací obsah a cieľové kompetencie ANJ v 3. ročníku ZŠ
V oblasti jazykových kompetencií má žiak vedieť pozdraviť sa pri príchode a odchode, opýtať sa na
meno, povedať svoje meno celou vetou, opýtať sa ako sa niekto má, odpovedať na túto otázku, nadviazať
kontakt, opýtať sa na vek a informovať o svojom veku, vypočuť si informáciu a podať informáciu,
predstaviť svoje záľuby, prejaviť svoje city, predstaviť svoju rodinu, opýtať sa na počasie a opísať počasie.
V oblasti gramatiky sa predstavuje učivo o neurčitom člene, množné číslo podstatných mien,
oboznamuje sa s tvarmi slovies byť a mať, môcť a vedieť, sloveso mať rád v prítomnom čase, precvičuje sa
prítomný priebehový čas. Žiak sa oboznamuje s osobnými zámenami, opytovacími zámenami, väzbu tam je,
tam sú, predložky miesta a príslovky.
V treťom ročníku sa žiaci venujú v anglickom jazyku témam : rodina a spoločnosť, škola
a vzdelávanie, voľný čas a záľuby, domov a bývanie, doprava, farby, hračky, jedlo, číslovky, príroda.
Metódy a formy práce
Východiskom pre výber vyučovacích metód je skutočnosť, že žiaci mladšieho školského veku
nadobúdajú komunikačné kompetencie špecifickými formami učenia sa. Základný princíp vyučovania
cudzích jazykov v primárnom vzdelávaní spočíva v podpore radosti žiakov z učenia sa cudzieho jazyka,
využívaní vysokej miery zvedavosti detí, ich túžby skúmať a objavovať. Pri výučbe cudzieho jazyka je
dôležité rešpektovať možnosti a schopnosti detí. Predovšetkým je potrebné upriamiť pozornosť na stav a
úroveň vývinu poznávacích schopností a osobnostných charakteristík detí v mladšom školskom veku.
Organizačné formy a metódy uplatňované v procese výučby majú podnecovať vedomostný
a osobnostný rozvoj žiaka, majú byť pútavé, vhodné a veku primerané. Tak žiaci získajú najzákladnejšie
jazykové a rečové zručnosti, t. j. plynulo prechádzajú od reproduktívnej k produktívnej forme komunikácie,
rozvíjajú sa ich rečovo – komunikatívne zručnosti, schopnosť dorozumieť sa v rôznych komunikatívnych
situáciách.
Žiaci tejto vekovej kategórie sú vnímaví, orientujú sa hlavne na hrové situácie a formy vyučovania.
Používanie jazyka pri hrách zohráva dôležitú úlohu v učení sa a rozvoji jazyka. Dbáme na to, aby sa
používaním jazyka v rozličných situáciách vytvárala priaznivá komunikačná a socioemočná klíma.
Kladieme dôraz na počúvanie a využívame prácu v skupinách, individuálny prístup, zapájame
rodičov formou besiedky, na ktorej žiaci prezentujú svoje vedomosti. K získaniu cieľových kompetencií
využívame dramatickú výchovu, dramatizácie a hrové činnosti.
Stratégie vyučovania anglického jazyka na našej škole zahŕňajú nasledovné metódy, formy a
postupy práce :
celý systém vyučovania je založený na komunikatívnom prístupe,
vytvárajú sa komunikatívne situácie, ktoré vychádzajú z potrieb praktického života,
pri učení sa nového slovíčka sa snažíme dodržiavať postup : žiak vidí slovko vizuálne a rozoznáva
jednotlivé slová, priraďuje slová k obrázkom, nasleduje nácvik výslovnosti a neskôr ich písanie, pričom
si žiak uvedomí odlišnosť slovenčiny a angličtiny,
na upevňovanie slovnej zásoby využívame jazykové hry,
žiaci najprv reprodukujú rozhovory z učebnice, potom na základe ukážok v učebnici vytvárajú vlastné
rozhovory,
34
prezentácie dialógov alebo rozprávania sú robené počúvaním originálnej zvukovej nahrávky, na ktorej je
reálna reč rodených anglicky hovoriacich osôb, aby žiaci získavali správnu výslovnosť,
na presné overenie, či žiak rozumie gramatike, alebo danému textu, je potrebné aj vysvetlenie
prekladom,
užitočné je častejšie striedanie činností počas hodiny, témy sa precvičujú formou rozličných činností
(dialóg, pantomíma, spev, dramatizácia textu, napodobňovanie životných situácií, jazyková hra,
priraďovanie textu k obrázkom),
v písomnom prejave sa používajú rôzne typy písomných cvičení na dopĺňanie, priraďovanie, spájanie,
zoraďovanie slov a viet,
žiaci môžu pracovať individuálne, vo dvojiciach, alebo v skupinách,
na hodinách sa často využívajú projektové práce,
na upevňovanie učiva sú určené metódy precvičovania formou ústneho a písomného opakovania,
pomocou učebnice, cvičebnice, CD , zadaní domácich úloh a projektov,
žiaci využívajú na hodine učiteľský notebook, na ktorom pracujú s jazykovými programami – tieto
programy upevňujú slovnú zásobu, gramatické štruktúry, pravopis, počúvanie s porozumením a čítanie
s porozumením.
Učebné zdroje
Mary Bowen, Liz Hocking: English World 1- učebnica, Vydavateľstvo Macmillan
Mary Bowen, Liz Hocking: English World 1 - cvičebnica, Vydavateľstvo Macmillan
Flashcards
Slovníky - výkladové - z vydavateľstva Oxford
Slovníky - bilingválne Anglicko – slovenské, Slovensko – anglické
Internet – napr. webové stránky English exercises, výučbové videá na Youtube,
Detské a populárne piesne na Youtube, webové stránky British Council, Wikipédia
Anglické čítanky v piatich úrovniach slovnej zásoby z vydavateľstva Macmillan a Oxford
Programy : Angličtina pre najmenších, Angličtina pre deti
Programy : Oscarova slovná banka 1 a 2
Multimediálny CD – ROM : English World 1
Gramatické príručky v knižnej podobe
Metodické príručky v knižnej podobe
Hodnotenie predmetu
Prospech žiaka klasifikujeme piatimi stupňami: známkami 1 – 5. Vychádzame z Metodického
pokynu č.22/2011-R na hodnotenie žiakov základnej školy platného od 1.mája 2011. ( zdroj:
http://www.minedu.sk/vnutorne-rezortne-predpisy-vydane-v-roku-2011).
Prácu žiakov hodnotíme i ústnou pochvalou pred kolektívom. Posudzujeme aktivitu na vyučovaní,
samostatnosť, domácu prípravu a úroveň vypracovania domácich úloh (viď kapitola Systém hodnotenia
žiakov). Vyzdvihujeme žiakove klady, povzbudzujeme, usmerňujeme prácu žiakov s cieľom zlepšiť ich
výkony. Jednotlivé pokroky a úspechy žiakov prezentujeme na viditeľnom mieste v triede. Hodnotíme
nielen vedomosti a schopnosti, ale aj jeho úsilie a svedomitosť pri učení, aktivitu, tvorivosť, samostatnosť
v práci.
Žiaci budú hodnotení ústne a písomne.
Ústne hodnotenie
Pri ústnej kontrole sa bude zisťovať rozsah naučenej slovnej zásoby, výslovnosť, plynulosť
hovoreného prejavu, presnosť vyjadrovania, plynulosť čítania, porozumenie čítania, schopnosť
zreprodukovať text. Žiaci budú skúšaní individuálne alebo vo dvojiciach pri prezentácii dialógov. Môžu
byť ohodnotení známkou aj v skupine pri dramatizácii textu, prípadne pri projektovej alebo pri skupinovej
práci.
Písomné hodnotenie
Žiaci budú hodnotení pravidelne rôznou formou testu, v závere lekcie sú obvykle zadané opakovacie
testy v rozsahu 30- 40 minút. Testy sú kombinované, na kontrolu slovnej zásoby, pochopenia gramatických
35
javov a porozumenia textu. Optimálne hodnotenie je stanovené na základe percentuálnej úspešnosti podľa
kritérií a vzájomnej dohody učiteľov anglického jazyka. Stupnice budú vopred oznámené žiakom
v jednotlivých triedach.
Kombinácia slovných, písomných a grafických prejavov žiakov a ich komunikatívnych zručností sa
bude hodnotiť prostredníctvom prezentácie projektov podľa kritérií na základe vzájomnej dohody učiteľov.
Aktivita na hodine, pravidelná domáca príprava a dôsledné vypracovávanie domácich úloh môžu
byť dôvodom na hodnotenie žiaka výbornou známkou aj v čase mimo skúšania na hodine alebo testovania
písomnou formou.
Stupnica na hodnotenie testov:
100 – 90 % = 1
89 - 75 % = 2
74 - 51 % = 3
50 - 25 % = 4
24 - 0 % = 5
V učebnici English World 1 je 12 lekcií na celý školský rok, 6 lekcií na jeden polrok. Z každej lekcie je
žiak hodnotený nasledovne :
Ústna odpoveď - minimálne 1 známka
Písomný test - minimálne 1 známka
1 známka za polrok je možná z aktivity na hodine,1 z cvičebnice, 1 z úpravy zošita
Minimálne 2 známky dostane žiak za projekty.
Pri tomto systéme žiak za jeden polrok dostane minimálne 14 známok.
4. ROČNÍK
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – štvrtý ročník: 3 (3 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Charakteristika ANJ v 4. ročníku ZŠ
Dôležitou úlohou primárneho vzdelávania v oblasti cudzích jazykov je podpora rozvoja osobnosti
dieťaťa. Vytvárajú sa základy pre ďalšie vzdelávanie, rozvíja sa schopnosť žiakov porozumieť vlastnej a
cudzej kultúre. Osvojenie si cudzieho jazyka má veľký význam. Prostredníctvom cudzieho jazyka sa žiaci
oboznámia so zvyklosťami, spôsobom správania sa ľudí v rôznych krajinách. Znalosti cudzích jazykov
vytvárajú podmienky pre nezaujatú otvorenosť pre svet.
Východiskom pre výber vyučovacích metód je skutočnosť, že žiaci mladšieho školského veku
nadobúdajú komunikačné kompetencie špecifickými formami učenia sa. Základný princíp vyučovania
cudzích jazykov v primárnom vzdelávaní spočíva v podpore radosti žiakov z učenia sa cudzieho jazyka,
využívaní vysokej miery zvedavosti detí, ich túžby skúmať a objavovať. Pri výučbe cudzieho jazyka je
dôležité rešpektovať možnosti a schopnosti detí. Predovšetkým je potrebné upriamiť pozornosť na stav a
úroveň vývinu poznávacích schopností a osobnostných charakteristík detí v mladšom školskom veku.
Predmet anglický jazyk tvorí jednu oblasť vzdelávania v cudzích jazykoch. Angličtina sa stala
požiadavkou pre takmer každú kvalifikovanú činnosť a komunikačným jazykom moderných informačných
technológií.
Hlavnou funkciou predmetu anglický jazyk je vychovať žiaka, ktorý chápe, že anglický jazyk
prispieva k porozumeniu v spoločnej Európe a k objavovaniu sveta. Žiak zvládnutím komunikácie v
anglickom jazyku prekonáva jazykové bariéry, stáva sa samostatnejším a pohyblivejším v osobnom živote a
v štúdiu, dokáže sa lepšie uplatniť na trhu práce.
Vzdelávací obsah a cieľové kompetencie ANJ v 4. ročníku ZŠ
Vo štvrtom ročníku v oblasti jazykových kompetencií má žiak vedieť podať informácie o tom, čo
práve robí, opýtať sa čo robí niekto iný, informovať o tom čo má alebo nemá rád, opýtať sa na záľuby,
opýtať sa na čas a následne odpovedať koľko je hodín (celé a pol hodiny), podať informácie o svojom
dennom programe, povedať ako často niečo robí, opísať príbeh podľa obrázka v rôznych časoch.
36
V oblasti gramatiky si upevňuje tvary slovesa byť, mať, môcť/vedieť, tvorenie otázok s opytovacími
zámenami a prítomný priebehový čas. Oboznamuje sa s prítomným jednoduchým časom, minulým časom
slovesa byť, minulým jednoduchým časom pravidelných slovies, privlastňovacími a predmetovými
zámenami, privlastňovacím spôsobom, predložkami miesta a pohybu, frekvenčnými príslovkami
a základnými a radovými číslovkami.
Vo štvrtom ročníku sa žiaci venujú v anglickom jazyku témam: šport a voľný čas, oblečenie, časti
tela, jedlo a nápoje, príroda, zvieratá, morské živočíchy, dni v týždni, mesiace roka, domov a bývanie,
číslovky a farby.
Metódy a formy práce
Východiskom pre výber vyučovacích metód je skutočnosť, že žiaci mladšieho školského veku
nadobúdajú komunikačné kompetencie špecifickými formami učenia sa. Základný princíp vyučovania
cudzích jazykov v primárnom vzdelávaní spočíva v podpore radosti žiakov z učenia sa cudzieho jazyka,
využívaní vysokej miery zvedavosti detí, ich túžby skúmať a objavovať. Pri výučbe cudzieho jazyka je
dôležité rešpektovať možnosti a schopnosti detí. Predovšetkým je potrebné upriamiť pozornosť na stav a
úroveň vývinu poznávacích schopností a osobnostných charakteristík detí v mladšom školskom veku.
Organizačné formy a metódy uplatňované v procese výučby majú podnecovať vedomostný
a osobnostný rozvoj žiaka, majú byť pútavé, vhodné a veku primerané. Tak žiaci získajú najzákladnejšie
jazykové a rečové zručnosti, t. j. plynulo prechádzajú od reproduktívnej k produktívnej forme komunikácie,
rozvíjajú sa ich rečovo – komunikatívne zručnosti, schopnosť dorozumieť sa v rôznych komunikatívnych
situáciách.
Žiaci tejto vekovej kategórie sú vnímaví, orientujú sa hlavne na hrové situácie a formy vyučovania.
Používanie jazyka pri hrách zohráva dôležitú úlohu v učení sa a rozvoji jazyka. Dbáme na to, aby sa
používaním jazyka v rozličných situáciách vytvárala priaznivá komunikačná a socioemočná klíma.
Kladieme dôraz na počúvanie a využívame prácu v skupinách, individuálny prístup, zapájame
rodičov formou besiedky, na ktorej žiaci prezentujú svoje vedomosti. K získaniu cieľových kompetencií
využívame dramatickú výchovu, dramatizácie a hrové činnosti.
Stratégie vyučovania anglického jazyka na našej škole zahŕňajú nasledovné metódy, formy a
postupy práce :
celý systém vyučovania je založený na komunikatívnom prístupe,
vytvárajú sa komunikatívne situácie, ktoré vychádzajú z potrieb praktického života,
pri učení sa nového slovíčka sa snažíme dodržiavať postup : žiak vidí slovko vizuálne a rozoznáva
jednotlivé slová , priraďuje slová k obrázkom, nasleduje nácvik výslovnosti a neskôr ich písanie,
pričom si žiak uvedomí odlišnosť slovenčiny a angličtiny,
na upevňovanie slovnej zásoby využívame jazykové hry,
žiaci najprv reprodukujú rozhovory z učebnice, potom na základe ukážok v učebnici vytvárajú vlastné
rozhovory,
prezentácie dialógov alebo rozprávania sú robené počúvaním originálnej zvukovej nahrávky, na ktorej je
reálna reč rodených anglicky hovoriacich osôb, aby žiaci získavali správnu výslovnosť,
na presné overenie, či žiak rozumie gramatike, alebo danému textu, je potrebné aj vysvetlenie
prekladom,
užitočné je častejšie striedanie činností počas hodiny, témy sa precvičujú formou rozličných činností
(dialóg, pantomíma, spev, dramatizácia textu, napodobňovanie životných situácií, jazyková hra,
priraďovanie textu k obrázkom),
v písomnom prejave sa používajú rôzne typy písomných cvičení na dopĺňanie, priraďovanie, spájanie,
zoraďovanie slov a viet,
žiaci môžu pracovať individuálne, vo dvojiciach, alebo v skupinách,
na hodinách sa často využívajú projektové práce
na upevňovanie učiva sú určené metódy precvičovania formou ústneho a písomného opakovania,
pomocou učebnice, cvičebnice, CD , zadaní domácich úloh a projektov,
37
žiaci využívajú na hodine učiteľský notebook, na ktorom pracujú s jazykovými programami – tieto
programy upevňujú slovnú zásobu, gramatické štruktúry, pravopis, počúvanie s porozumením a čítanie
s porozumením.
Učebné zdroje
Mary Bowen, Liz Hocking : English World 2- učebnica, Vydavateľstvo Macmillan
Mary Bowen, Liz Hocking : English World 2 - cvičebnica, Vydavateľstvo Macmillan
Flashcards
Slovníky - výkladové - z vydavateľstva Oxford
Slovníky - bilingválne Anglicko – slovenské, Slovensko – anglické
Internet – napr. webové stránky English exercises, výučbové videá na Youtube,
Detské a populárne piesne na Youtube, webové stránky British Council, Wikipédia
Anglické čítanky v piatich úrovniach slovnej zásoby z vydavateľstva Macmillan a Oxford
Programy : Angličtina pre najmenších, Angličtina pre deti
Programy : Oscarova slovná banka 1 a 2
Multimediálny CD – ROM : English World 2
Gramatické príručky v knižnej podobe
Metodické príručky v knižnej podobe
Hodnotenie predmetu
Prospech žiaka klasifikujeme piatimi stupňami: známkami 1 – 5. Vychádzame z Metodického
pokynu č.22/2011-R na hodnotenie žiakov základnej školy platného od 1.mája 2011. ( zdroj:
http://www.minedu.sk/vnutorne-rezortne-predpisy-vydane-v-roku-2011).
Prácu žiakov hodnotíme i ústnou pochvalou pred kolektívom. Posudzujeme aktivitu na vyučovaní,
samostatnosť, domácu prípravu a úroveň vypracovania domácich úloh (viď kapitola Systém hodnotenia
žiakov). Vyzdvihujeme žiakove klady, povzbudzujeme, usmerňujeme prácu žiakov s cieľom zlepšiť ich
výkony. Jednotlivé pokroky a úspechy žiakov prezentujeme na viditeľnom mieste v triede. Hodnotíme
nielen vedomosti a schopnosti, ale aj jeho úsilie a svedomitosť pri učení, aktivitu, tvorivosť, samostatnosť
v práci.
Žiaci budú hodnotení ústne a písomne.
Ústne hodnotenie
Pri ústnej kontrole sa bude zisťovať rozsah naučenej slovnej zásoby, výslovnosť, plynulosť
hovoreného prejavu , presnosť vyjadrovania, plynulosť čítania, porozumenie čítania, schopnosť
zreprodukovať text . Žiaci budú skúšaní individuálne alebo vo dvojiciach pri prezentácii dialógov. Môžu
byť ohodnotení známkou aj v skupine pri dramatizácii textu, prípadne pri projektovej alebo pri skupinovej
práci.
Písomné hodnotenie
Žiaci budú hodnotení pravidelne rôznou formou testu, v závere lekcie sú obvykle zadané opakovacie
testy v rozsahu 30 – 40 minút. Testy sú kombinované, na kontrolu slovnej zásoby, pochopenia gramatických
javov a porozumenia textu. Optimálne hodnotenie je stanovené na základe percentuálnej úspešnosti podľa
kritérií a vzájomnej dohody učiteľov anglického jazyka. Stupnice budú vopred oznámené žiakom
v jednotlivých triedach.
Kombinácia slovných, písomných a grafických prejavov žiakov a ich komunikatívnych zručností sa
bude hodnotiť prostredníctvom prezentácie projektov podľa kritérií na základe vzájomnej dohody učiteľov.
Aktivita na hodine, pravidelná domáca príprava a dôsledné vypracovávanie domácich úloh môžu
byť dôvodom na hodnotenie žiaka výbornou známkou aj v čase mimo skúšania na hodine alebo testovania
písomnou formou.
Stupnica na hodnotenie testov:
100 – 90 % = 1
89 - 75 % = 2
74 - 51 % = 3
50 - 25 % = 4
38
24 - 0 % = 5
V učebnici English World 2 je 12 lekcií na celý školský rok, 6 lekcií na jeden polrok. Z každej lekcie je
žiak hodnotený nasledovne:
Ústna odpoveď - minimálne 1 známka
Písomný test - minimálne 1 známka
1 známka za polrok je možná z aktivity na hodine,1 z cvičebnice, 1 z úpravy zošita
Minimálne 2 známky dostane žiak za projekty.
Pri tomto systéme žiak za jeden polrok dostane minimálne 14 známok.
39
PREDMET: Prírodoveda/PRI ŠKOLA: J. C. Hronského, ZŠ Školská 10, Krupina
VYUČOVACÍ JAZYK: slovenský
VZDELÁVACIA OBLASŤ: Príroda a spoločnosť
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – prvý ročník: 2 (0 ŠtVP + 2 ŠkVP)
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – druhý ročník: 1 (1 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – tretí ročník: 2 (1 ŠtVP + 1 ŠkVP)
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – štvrtý ročník: 1 (1 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Všeobecná charakteristika predmetu
Obsahom prírodovedy je usporiadanie vzťahov a súvislostí, ktoré vyplývajú zo základných
zákonitostí a aj zo vzťahov a súvislostí medzi prírodou, jednotlivcom a spoločnosťou.
Obsah prírodovedy uvádza žiakov vo vybraných tematických celkoch, okruhoch učiva do základných
životných situácií a vzťahov, s ktorými prichádzajú do styku. Učia sa pozorovať veci a javy, samostatne si
ich všímať a odhaľovať medzi nimi nápadné i menej nápadné súvislosti . Pozorujú podstatné znaky známych
javov, učia sa o veciach a javoch samostatne hovoriť, opisovať ich a uvádzať do súvislostí a tvoriť. Z
prírodovedeckej oblasti sa žiaci oboznamujú s charakteristickými črtami živej a neživej prírody. Poznávajú
zmeny, ktoré sa odohrávajú v prírode. Zároveň si uvedomujú, že človek prírodu nielen poznáva, ale ju aj
prispôsobuje svojim potrebám a učí sa ju chrániť.
Zo spoločenskovednej oblasti poznávajú žiaci 1. ročníka vo vyučovaní prírodovedy domov, rodinu a
školské prostredie s jeho najbližším okolím. Na základe poznávania rôznych zamestnaní doma i v okolí sa
zoznamujú a výrobou. Prehlbujú si aj hygienické návyky a pravidlá kultúrneho správania. Pozorovaním a
hodnotením vo vyučovaní prírodovedy vedieme žiakov k objektívnemu názoru na svet okolo seba. Žiakov
vedieme k zodpovednosti za výsledky svojej práce v škole aj mimo školy, k úcte k práci iných. Osvojujú sa
návyky pracovnej disciplíny, ale aj vzťah k zveľaďovaniu životného prostredia. Prírodoveda pôsobí aj na
rozvoj estetického cítenia žiakov.
Všeobecné ciele predmetu
rozvíjať poznanie v oblasti spoznávania prírodného prostredia a javov s ním súvisiacich tak, aby bol
samostatne schopný orientovať sa v informáciách a vedieť ich spracovávať objektívne do takej miery, do
akej mu to dovoľuje jeho kognitívna úroveň,
rozvíjať schopnosť získavať informácie o prírode pozorovaním, skúmaním a hľadaním,
viesť žiakov k nazeraniu na problémy a ich riešenia z rôznych uhlov pohľadu,
poznať najjednoduchšie priestorové pojmy a vzťahy, tieto vyjadriť manipuláciou s predmetmi, slovne,
kresbou i vlastným pohybom
vedieť sa orientovať v školskej budove, na ceste z domu do školy
vytvoriť si predstavu o roku na základe pozorovania zmien v živote rastlín, zvierat a ľudí
poznať mená ročných období, mesiacov a dní v týždni
uvedomovať si rozdiely v počasí a správne ich pomenovať
poznať rastliny a zvieratá v miestnej oblasti
nadobudnúť správny a kladný vzťah k práci a spoločnému majetku
vedieť opisovať prírodné a spoločenské javy
osvojiť si základné pravidlá osobnej hygieny, správnej životosprávy a kultúrneho správania, rešpektovať
vlastné zdravie a poznať aktívnu ochranu prostredníctvom zdravého životného štýlu
vedieť jednoducho rozprávať a v hre napodobniť prácu dospelých
40
1. ROČNÍK
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – prvý ročník: 2 (0 ŠtVP + 2 ŠkVP)
Časová dotácia PRI je určená ŠkVP na 2 vyučovacie hodiny/týždeň.
Charakteristika PRI v 1. ročníku ZŠ
Témy v prírodovede uvádzajú žiakov do základných životných situácií a vzťahov, s ktorými
prichádzajú do styku. Učia sa pozorovať veci a javy, samostatne si ich všímať a odhaľovať medzi nimi
nápadné i menej nápadné súvislosti . Pozorujú podstatné znaky známych javov, učia sa o veciach a javoch
samostatne hovoriť, opisovať ich a uvádzať do súvislostí a tvoriť. Z prírodovedeckej oblasti sa žiaci
oboznamujú s charakteristickými črtami živej a neživej prírody. Poznávajú zmeny, ktoré sa odohrávajú v
prírode. Zároveň si uvedomujú, že človek prírodu nielen poznáva, ale ju aj prispôsobuje svojim potrebám a
učí sa ju chrániť. Nadväzujú na získané vedomosti a zručnosti z MŠ.
Zo spoločenskovednej oblasti poznávajú žiaci 1. ročníka vo vyučovaní prírodovedy domov, rodinu a
školské prostredie s jeho najbližším okolím. Na základe poznávania rôznych zamestnaní doma i v okolí sa
zoznamujú a výrobou. Prehlbujú si aj hygienické návyky a pravidlá kultúrneho správania. Učíme žiakov
vyjadriť vlastný názor na okolitý svet. Žiakov vedieme k zodpovednosti za výsledky svojej práce v škole aj
mimo školy, k úcte k práci iných. Osvojujú sa návyky pracovnej disciplíny, ale aj vzťah k zveľaďovaniu
životného prostredia. Prírodoveda pôsobí aj na rozvoj estetického cítenia žiakov.
Vzdelávací obsah a cieľové kompetencie PRI v 1. ročníku ZŠ
Prehľad tematických celkov PRI daných ŠtVP:
Škola, Rodina, Zmeny v prírode, Osobná hygiena a psychohygiena žiaka, Plynutie času, Zvieratá, Voda,
Rastliny a semená, Hmota. (Podrobnejšie pozri v tabuľke.)
Doplňujúci vzdelávací obsah PRI (rozširujúce učivo):
Okolie školy a orientácia v okolí školy
Ročné obdobia – prehĺbenie učiva o mesiacoch v roku, činnosť človeka počas jednotlivých ročných období
Bezpečnosť a ochrana zdravia, úraz, choroba, prevencia
Štátne sviatky, pamätné dni a významné udalosti priebežne počas celého školského roka.
PRIEREZOVÉ TÉMY
Začlenenie prierezových tém je zabezpečené v samotných tematických celkoch. Uplatňujeme
a rozvíjame tieto témy:
- Osobnostný a sociálny rozvoj /OSR
- Environmentálna výchova /ENV
- Mediálna výchova /MEV
- Multikultúrna výchova /MUV
- Dopravná výchova /DOV
- Ochrana života a zdravia /OŽZ
- Tvorba projektov a prezentačné zručnosti /TPP
- Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra /RĽK
V nasledujúcej tabuľke sú uvedené témy a následne aj cieľové kompetencie, ktoré by mal žiak
v danej téme dosiahnuť. Tematický
celok
Téma Obsahový štandard Cieľové kompetencie
Zmeny v
prírode
Cyklus stromu Druhy stromov, listy
stromov
Na základe listov
porovnávanie stromov
Porovnať listy jednotlivých stromov
Na základe listov poznať druhy
stromov
Projekt
Prečo padá list zo stromu
Kalendár prírody
Ročné obdobie, mesiace v
roku, charakteristiky
počasia poľné plodiny,
ovocie a zelenina
Vedieť si zaznamenávať počasie podľa
znakov: vietor, dážď, slnečno
Uviesť ako sa menia ročné obdobia
Uviesť ako sa mení počasie v
jednotlivých mesiacoch v roku
Rozpoznať druhy ovocia a zeleniny
41
Osobná
hygiena a
psychohygie
na
Denný poriadok žiaka
Projekt Zostavenie
jedálneho lístka na
týždeň
Pravidelné stravovanie,
striedanie práce a
odpočinku, správne
stolovanie
Poznať pravidlá pravidelného
stravovania
Vysvetliť dôvody striedania práce a
odpočinku
Uviesť príklady správneho a
nesprávneho stolovania
Čistota tela Hygiena človeka, zásady Vedieť správne použiť zubnú kefku
Vysvetliť význam osobnej hygieny
Zdravá výživa
Projekt
Projekt Potraviny, ktoré
človeku škodia
Potraviny dôležité pre
zdravie
Príprava zeleninového
šalátu
Zásady zdravej výživy Uviesť príklady potravín, ktoré sú
zdravé pre človeka a ktoré nie,
porovnať ich
Plynutie
času
Čas a jeho trvanie
Projekt príprava
presýpacích hodín
Objektívny a subjektívny
čas
Vysvetliť plynutie času
Porovnať objektívny a subjektívny čas
Zoradiť obrázky podľa plynutia času
(rastlina, človek, zviera)
Hodiny Poznať celé hodiny
Zvieratá Voľne žijúce zvieratá Pracovať s encyklopédiou
Domáce zvieratá Diskutovať na tému ako sa pohybujú
zvieratá
Domáce vtáky Klasifikovať domáce zvieratá podľa
znakov
Rodina Moja rodina Členovia rodiny Vymenovať členov rodiny
Voda Voda a rastliny Rastliny v zime Porozprávať ako sa treba starať o
rastliny v zime
Voda a človek Vysvetliť prečo musíme dodržiavať
pitný režim Diskutovať, čo sa stane s
vodou, ktorú pijeme?
Rastliny a
semená
Semeno
Projekt je to semeno
Záhadné semená
Vedieť zasadiť semeno
Opísať pri pozorovaní ako klíči semeno
Hmota Ľudia a veci
Projekt Je to hmota
Je vzduch hmota?
Na základe zmyslových vnemov určiť
rôzne druhy hmoty
Metódy a formy práce
Rozvoj osobnosti žiaka v mladšom školskom veku veľmi ovplyvňuje škola so svojim vyučovacím
procesom. Prostredníctvom prírodovedy sa snažíme o rozvoj kognitívny, rozvoj osobnostných vlastností
a rozvoj motivačnej sféry, úzko súvisiacej s cieľovou kvalitou osobnosti žiaka, ktorá smeruje k sebarozvoju
a sebarealizácii. Medzi najdôležitejšie patria motivačné metódy. Uplatňujeme zásady prekvapivosti, novosti,
prezentovanie rozporov, očividných protikladov, ktoré vedú k záujmu riešiť problém. Využívame na to
prvky tvorivého divadla, tvorbu príbehov, učebné hry, riešenie tajničiek, hrebeňoviek, ich tvorbu ako aj
tvorbu projektov.
Učebné zdroje
WIEGEROVÁ, A. – ČESLOVÁ, G.: Prírodoveda pre 1.ročník základnej školy. Bratislava: SPN – Mladé
letá, 2012.
ADAME, R. – KOVÁČIKOVÁ, O.: Prírodoveda 1 pre 1.stupeň základných škôl – pracovná učebnica.
Bratislava: Aitec, 2011.
SIVOKOVÁ, R.: Prvouka 1.ročník – súbor samostatných prác. Prievidza: Maquita, 2006.
BEGEROVÁ, S. – KRIŠTOFÍKOVÁ, A.: Zvedavkova prvouka. Nitra: Paleta, 2001.
KOŽUCHOVÁ, M. – MATÚŠKOVÁ, R. – STEBILA, J.: Dopravná výchova pre 1.ročník základných škôl.
Bratislava: SPN – Mladé letá, 2010.
42
Hodnotenie predmetu
Prospech žiaka na vysvedčení hodnotíme slovne stupňami: dosiahol veľmi dobré výsledky, dosiahol
dobré výsledky, dosiahol uspokojivé výsledky, dosiahol neuspokojivé výsledky. Vychádzame
z Metodického pokynu č.22/2011-R na hodnotenie žiakov základnej školy platného od 1.mája 2011. ( zdroj:
http://www.minedu.sk/vnutorne-rezortne-predpisy-vydane-v-roku-2011).
Práce a výstupy žiakov hodnotíme slovne hore uvedenými stupňami, pečiatkami, ale i ústnou
pochvalou pred kolektívom. Žiak vypracuje 4 pracovné listy (každý štvrťrok), projekty, ktoré budú
súčasťou osobného žiackeho portfólia. Vyzdvihujeme žiakove klady, povzbudzujeme, usmerňujeme prácu
žiakov s cieľom zlepšiť ich výkony. Jednotlivé pokroky a úspechy žiakov prezentujeme na viditeľnom
mieste v triede. Hodnotíme nielen vedomosti a schopnosti, ale aj jeho úsilie a svedomitosť pri učení,
aktivitu, tvorivosť, samostatnosť v práci (viď kapitola Systém hodnotenia a klasifikácie jednotlivých
predmetov).
2. ROČNÍK
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – druhý ročník: 1 (1 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Charakteristika PRI v 2. ročníku ZŠ
Témy v prírodovede 2.ročníka nadväzujú a rozširujú učivo 1.ročníka. Učia sa riešiť základné životné
situácie a vzťahy, s ktorými prichádzajú do styku. Učia sa pozorovať veci a javy, samostatne si ich všímať a
odhaľovať medzi nimi nápadné i menej nápadné súvislosti . Konkrétne situácie riešia v skupinových prácach
a projektoch, ktoré následne prezentujú v triede pred spolužiakmi. Žiaci sa oboznamujú s charakteristickými
črtami živej a neživej prírody. Poznávajú zmeny, ktoré sa odohrávajú v prírode prostredníctvom vychádzok
a vyučovaním v Učebni v prírode. Učíme ich chrániť prírodu.
Učíme žiakov vyjadriť vlastný názor na okolitý svet. Žiakov vedieme k zodpovednosti za výsledky
svojej práce v škole aj mimo školy, k úcte k práci iných. Osvojujú sa návyky pracovnej disciplíny, ale aj
vzťah k zveľaďovaniu životného prostredia. Prírodoveda pôsobí aj na rozvoj estetického cítenia žiakov.
Vzdelávací obsah a cieľové kompetencie PRI v 2. ročníku ZŠ
V nasledujúcej tabuľke sú uvedené témy a následne aj cieľové kompetencie, ktoré by mal žiak v danej téme
dosiahnuť. Tematický
celok
Téma Obsahový štandard Cieľové kompetencie
Hmota Jeseň a vzduch Vietor je pohyb vzduchu
Vzduch je hmota
Vedieť pripraviť experiment, ktorým
dokáže, že vzduch je hmota
Opísať, čím je zaujímavý vietor na
jeseň a porovnať ho s vetrom v iných
ročných obdobiach
Ako dlho trvá stavba
domu?
Rozprávka o troch
prasiatkach z hľadiska
technológie stavby
Stavba, remeselníci,
stavebný materiál,
stavebné stroje, stavebné
náradie
Vymodelovať domček podľa rozprávky
Postaviť múrik alebo domček zo
skladačky
Zelenina a
ovocie
Ovocie, čo ukrýva plod? Plod, semeno
Kôstkovice, bobule,
malvice, konzervácia
ovocia
Vedieť roztriediť ovocie podľa semien
Schematicky zakresliť zloženie plodu
Vytvoriť pojmovú mapu: plody,
zelenina, ovocie
Zelenina Semená a plody
Zelenina koreňová, listová,
plodová
Uskladňovanie zeleniny
Pozorovať a zapisovať zmenu plodu
semena počas štyroch týždňov, urobiť
závery z pozorovania
Roztriediť zeleninu podľa znakov
U lekára Úraz a choroba Úraz, choroba, lekárnička Rozpoznať rozdiely a súvislosti v
pojmoch úraz a choroba
43
Vymenovať úrazy a choroby Poznať
základná obsah lekárničky
U lekára Teplomer, lekár Opísať návštevu u lekára
Zmerať teplotu teplomerom
Teplomer Druhy teplomerov Vedieť odmerať teplotu vody
Zostrojiť teplomer
Lekári- špecialisti Očný, ušný, krčný, zubný Diskutovať o lekárskej ambulancii
Vyhľadať informácie v odbornej
literatúre a na internete
Chrup Detský a dospelý chrup,
príčina kazov,
Ústna dutina
Opísať správne čistenie ústnej dutiny
Správna životospráva
Projekt: navrhnúť detské
ihrisko
Správne hygienické
návyky, spánok, pohyb na
čerstvom vzduchu
Osvojiť si správne hygienické návyky
Práca a
odpočinok
Práca a zábava
Projekt: zostrojenie
kalendára
Kam pôjdem na
prázdniny
Ako využívam svoj
voľný čas
Pracovné dni, dni
pracovného pokoja,
Dovolenka, prázdniny
Kalendár, voľný čas
Vedieť sa orientovať v kalendári
Voda Voda Farba, chuť a vôňa vody
Užitočnosť a škodlivosť
vody
Pripraviť experiment akú chuť má voda
Pripraviť experiment čo sa vo vode
rozpustí, čo sa nerozpustí
Voda a jej znečistenie
Projekt zdravá voda
Uviesť návrh ako zabrániť znečisteniu
vody
Cyklus
stromu
V parku Ihličnaté a listnaté stromy Navrhnúť riešenie na ochranu parku
Rozoznať ihličnaté a listnaté stromy
Určovať stromy podľa atlasu rastlín
V lese Rastliny a živočíchy v lese,
význam lesa pre človeka
Diskutovať, čo nám dáva les, ako sa
máme správať v lese
Rastliny v lese a parku Podmienky pre rast rastlín Zdôvodniť či, potrebujú rastliny vodu a
vzduch?
Vyhľadať informácie z encyklopédie
alebo z internetu
Pripraviť prezentáciu záverov
dlhodobých pozorovaní a experimentov
v elektronickej podobe alebo vo forme
posteru
Rastliny a
semená
Živá a neživá príroda Prvky živej a neživej
prírody
Časti rastliny
Zakresliť rastlinu a jej časti
Pozorovať a zapísať dlhodobý rast
rastliny
Rastliny v mojom okolí
Projekt Kde sa stratili
listy spadnuté zo
stromov?
Prečo nerastú rastliny
pod mohutnými
stromami?
Poznať vybrané rastliny vo svojom
okolí
Určiť rastliny podľa atlasu rastlín
Vyhľadať informácie v odbornej
literatúre alebo na internete
Pripraviť prezentáciu záverov
dlhodobých pozorovaní a experimentov
v elektronickej podobe alebo vo forme
PRIEREZOVÉ TÉMY
Začlenenie prierezových tém je zabezpečené v samotných tematických celkoch. Uplatňujeme
a rozvíjame tieto témy:
- Osobnostný a sociálny rozvoj /OSR
- Enviromentálna výchova /ENV
- Mediálna výchova /MEV
- Multikultúrna výchova /MUV- Dopravná výchova /DOV
- Ochrana života a zdravia /OŽZ
- Tvorba projektov a prezentačné zružnosti /TPP
- Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra /RĽK
44
Metódy a formy práce
Ak má dieťa uspokojené základné fyziologické potreby, zaujíma sa o svoje okolie, o riešenie
problémov a prejavuje sa u neho túžba po poznaní. Poznávacia činnosť nemusí byť u všetkých rovnaká.
Niektorí žiaci preferujú prijímanie a zhromažďovanie už existujúcich poznatkov, iní dávajú prednosť
objavovaniu nových faktov. Preto je dôležité používať rôzne metódy a formy práce.
K aktívnemu prístupu k učeniu žiakov podnecujeme tým, že im ukazujeme aký význam má učivo
v reálnom živote. Pravidelne obmieňame činnosť žiakov, využívame ich tvorivosť, zadávame problémové
úlohy, používame metódy objavovania, vedieme ich k aktívnemu experimentovaniu a prepájame učenie
s tým, čo deti zaujíma v reálnom živote.
Učebné zdroje
WIEGEROVÁ, A. – ČESLOVÁ, G.: Prírodoveda pre 2.ročník základnej školy. Bratislava: SPN – Mladé
letá, 2012.
ADAME, R. – KOVÁČIKOVÁ, O.: Prírodoveda 2 pre 1.stupeň základných škôl – pracovná učebnica.
Bratislava: Aitec, 2011.
KOŽUCHOVÁ, M. – MATÚŠKOVÁ, R. – STEBILA, J.: Dopravná výchova pre 2.ročník základných škôl.
Bratislava: SPN – Mladé letá, 2010.
Hodnotenie predmetu
Prospech žiaka klasifikujeme piatimi stupňami: známkami 1 – 5. Vychádzame z Metodického
pokynu č.22/2011-R na hodnotenie žiakov základnej školy platného od 1.mája 2011. ( zdroj:
http://www.minedu.sk/vnutorne-rezortne-predpisy-vydane-v-roku-2011).
Prácu žiakov hodnotíme i ústnou pochvalou pred kolektívom. Písomné práce, testy, pracovné listy,
projekty a ich prezentáciu hodnotíme podľa systému hodnotenia žiakov schváleného MZ 1. stupňa.
Posudzujeme aktivitu na vyučovaní, samostatnosť, domácu prípravu a úroveň vypracovania domácich úloh
(viď kapitola Systém hodnotenia a klasifikácie jednotlivých predmetov).
3.ROČNÍK
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – tretí ročník: 2 (1 ŠtVP + 1 ŠkVP).
Časová dotácia PRI určená ŠtVP je posilnená 1 vyučovacou hodinou/týždeň, ktorá je využitá k
dôkladnejšiemu zameraniu sa na obsah učiva, na jeho utvrdzovanie, precvičovanie, realizáciu projektov,
prírodovedných vychádzok a pod.
Charakteristika PRI v 3. ročníku ZŠ
Predmet Prírodoveda predstavuje úvod do systematizácie a objektivizácie spontánne nadobudnutých
prírodovedných poznatkov dieťaťa. Predmet integruje viaceré prírodovedné oblasti ako je biológia, fyzika,
chémia a zdravoveda. Cieľom integrácie jednotlivých oblastí je postupné oboznamovanie sa s prírodnými
javmi a zákonitosťami. Týmto prírodovedným poznaním sa u dieťaťa rozvíja procesuálna stránka
poznávacieho procesu. Vyučovanie je zamerané na pozorovacích a výskumných aktivitách, ktorých cieľom
je riešenie čiastkových problémov, pričom východiskom je stanovovanie vyučovacích problémov
nadväzujúcich na aktuálne detské vedomosti, ich minulú skúsenosť a úroveň ich kognitívnych schopností.
Edukačné činnosti sú zamerané na iniciáciu skúmaných javov a udalostí, ktoré sú spojené s
bezprostredným životným prostredím dieťaťa a s dieťaťom samým. Prostredníctvom experimentálne
zameraného vyučovania si deti rozvíjajú pozitívny vzťah k prírode, ale aj k samotnej vede.
Vzdelávací obsah a cieľové kompetencie PRI v 3. ročníku ZŠ
Tematický
celok
Téma Obsahový štandard Výkonový štandard
45
Veci okolo
nás
Prečo sa veci líšia?
Živé a neživé prírodniny,
ľudské výtvory
Pochopiť prírodu ako
celok, ktorý sa ustavične
mení a ktorého prvky sú
rozmanité a vzájomne sa
seba závislé. Vlastnosti
látok podľa zmyslových
vnemov
Pochopiť rozdiel medzi živou
a neživou prírodninou. Vedieť
vysvetliť význam ľudský výtvor.
Určiť vlastnosti látok podľa
zmyslových vnemov
Rastliny –
súčasť
prírody
Prečo stromy plaču?
Prečo existujú nahé
semená?
Prečo máme stromy,
ktoré majú semená
ukryté?
Pagaštan konský. Gaštan
jedlý. Porovnať tieto dva
stromy a svoje poznatky
zaznamenať v pozorovaní.
Vedieť vysvetliť čím sa
tieto dva stromy odlišujú.
Nahosemenné rastliny,
druhy nahosemenných
rastlín.
Krytosemenné rastliny
Vymenovať časti stromu, vedieť, ktorá
časť je semeno a ako sa z neho vyvíja
nová rastlina. Vedieť vysvetliť čo je
miazga.
Vymenovať nahosemenné rastliny,
vedieť tento pojem vysvetliť, vedieť
ako sa šíria semená týchto rastlín.
Vedieť vysvetliť pojem krytosemenné
rastliny, vymenovať niektoré
krytosemenné rastliny.
Veci okolo
nás
Prečo je voda vo fľaši
a knihy nie?
Prečo je slon ťažký
a more veľké?
Prečo je zmrzlina
studená?
Prečo mláky miznú?
Veci sú vyrobené z látok.
Pevné látky. Kvapalné
látky
Meranie kvapalín,
odmerný valec, hmotnosť,
Topením s tuhnutím sa
látky nemenia, menia sa
len niektoré ich vlastnosti.
Teplota,
Vyparovanie,
skvapalňovanie.
Skupenstvo vody
Vedieť, že veci sú vyrobené z látok
a látky majú rôzne vlastnosti. Triediť
látky na tuhé (pevné) a látky kvapalné
(kvapaliny).
Odmerať objem kvapalín podľa
odmerného valca.. Skúmať ako sa
zvyšuje hladina vody v odmernom
valci pri vložení rôznych pevných
látok.
Odmerať hmotnosť. Na základe
skúmania vytvoriť záver, že nie vždy
väčšie predmety sú aj ťažšie.
Zdôvodniť zmeny vlastnosti látok –
topenie, tuhnutie.
Pomocou hmatu dokázať odhadnúť, či
sú predmety chladnejšie alebo teplejšie.
Merať teplotu vody teplomerom.
Poznať jednotky teploty. Rozumieť
znamienku: + a - .
Zdôvodniť zmeny vlastnosti látok –
vyparovaním, kondenzáciou. Pripraviť
experiment na zistenie podmienok
zmeny látok.
Vesmír Prečo Slnko vychádza
a zapadá?
Prečo je Zem guľatá?
Striedanie dňa a noci. Zem
sa otáča. Deň má 24 hodín.
Slnko, planéty a ich
mesiace – Slnečná sústava.
Planéty Slnečnej sústavy.
Vysvetliť, že zemeguľa rotuje okolo
vlastnej osi, čo spôsobuje striedanie
dňa a noci. Poznať meradlo času.
Poznať jednotky času.
Vedieť, že Slnečná sústava má osem
planét, ktoré obiehajú okolo Slnka
v rôznej vzdialenosti, vedieť planéty
vymenovať. Na základe dosiahnutých
vedomostí zostrojiť model Slnečnej
sústavy.
Technika
a technické
objavy
Prečo sa lopta kotúľa?
Prečo je ľad šmykľavý?
Sila, silomer, jednotky
sily. Medzinárodné
jednotky fyzikálnych
veličín.
Trenie. Princíp trenia.
Zdôvodniť význam techniky v našom
živote. Pochopiť pojem sila
a oboznámiť sa s pôsobením sily.
Poznať meradlo sily, jej jednotku
a značku. Odmerať silu silomerom
Uviesť tri príklady pôsobenia sily v
našom živote
Poznať princíp trenia a kde všade sa
46
Prečo má bicykel pedále?
Prečo žiarovka svieti?
Ozubené koleso.
Elektrická energia,
elektrický prúd, vodivosť.
využíva, vedieť skúmať trenie dvoch
materiálov.
Vedieť vysvetliť, že pomocou
ozubených súkolesí vieme meniť smer
pohybu predmetov a tiež rýchlosť
pohybu predmetov. Vymenovať
predmety, kde sa ozubené koleso
využíva.
Vysvetliť význam elektrickej energie
pre človeka. Vedieť, že elektrický prúd
je životu nebezpečný. Zostrojiť
jednoduchý elektrický obvod.
Človek ako
súčasť
prírody
Prečo sa podobáme na
opicu?
Prečo vidíme, cítime,
počujeme?
Prečo potrebujeme
zmysly?
Prečo si učením
precvičujeme mozog?
Prečo počujeme tlkot
srdca?
Vznik nového jedinca.
Ženská a mužská pohlavná
bunka. Vývoj nového
jedinca. Cyklus života.
Zmysly. Zmyslové vnemy.
Oko – aby sme videli,
ucho – aby sme počuli, nos
– aby sme cítili, jazyk –
aby sme mali chuť, koža –
aby sme vedeli rozoznať
chlad a teplo.
Nervová sústava. Mozog,
miecha a nervy.
Srdcovocievna sústava,
srdce, cievy, krv, zloženie
krvi.
Pochopiť, že na splodenie nového
jedinca je potrebné dospelý muž
a dospelá žena. Vysvetliť, že po
oplodnení ženy mužom sa dieťa vyvíja
v tele matky 9 mesiacov. Vysvetliť, že
novorodenec je závislí na matke
a postupne sa vyvíja.
Vedieť vysvetliť pojem maternica,
cyklus života, materské mlieko, cicavý
reflex, poznať aj oné cicavce
v živočíšnej ríši.
Vedieť, že svet okolo seba vnímame
zmyslami, vedieť ich vymenovať,
vedieť vysvetliť pojem zmyslové
vnemy. Vedieť vymenovať orgány
jednotlivých zmyslov.
Vysvetliť, ako vplýva na človeka strata
niektorého zo zmyslov, ako sa
o zmysly starať. Vysvetliť funkciu
kože pre ľudský organizmus. Vysvetliť
na čo slúži človeku zrak, sluch, čuch,
chuť.
Jednoducho vysvetliť ako funguje zrak,
čuch, sluch a chuť a aký majú význam
pri poznávaní prostredia.
Poznať pojem nervová sústava, vedieť,
z čoho sa skladá, poznať funkciu
mozgu, ako riadi ľudské telo a že je
potrebné ho precvičovať. Vedieť čo je
základná jednotka nervovej sústavy.
Opísať, že srdce je dutý sval a má
funkciu pumpy na krv, kde sa srdce v
tele nachádza, akú má veľkosť, tvar.
pochopiť, že srdcový sval nie je možné
ovládať vôľou. Vedieť vysvetliť aký
význam má silné a zdravé srdce pre
človeka. Vedieť, že srdcová činnosť sa
prejavuje na tele merateľnými javmi –
napr. tepom a tlakom.
Vysvetliť, že všetky potrebné látky pre
ľudský organizmus sú po tele
rozvádzané krvou. Opísať základné
zložky krvi a význam jednotlivých
zložiek – červené krvinky, biele
krvinky, krvné doštičky. Vysvetliť
význam darcovstvo krvi.
Živočíchy –
súčasť
prírody
Prečo majú živočíchy
kostru?
Stavovce, bezstavovce.
Poznať vonkajšie časti živočíchov
Vedieť vysvetliť pojem stavovce
a rozdeliť živočíchy do jednotlivých
skupín. Vedieť, že znakom stavovcov
je kostra, vedieť vymenovať príklady
jednotlivých skupín živočíchov.
47
Prečo existujú cicavce?
Prečo vtáky lietajú?
Prečo had v chlade
nezamrzne?
Prečo žaba môže žiť aj
vo vode aj na súši?
Prečo žralok nie je
typická ryba?
Cicavce, materské mlieko.
Vtáky, stavba tela vtáka,
sťahovavé, domáce, dravé,
spevavce, vtáky ktoré
nelietajú.
Plazy.
Obojživelníky, žaby,
mloky, salamandra
škvrnitá
Ryby, drsnokožce
Poznať pojem cicavce a vedieť ho
vysvetliť, poznať typické znaky
cicavcov a vedieť vymenovať
zástupcov tejto skupiny. Vedieť
vysvetliť pojem materské mlieko
u cicavcov.
Opísať skupinu vtákov a vymenovať
zástupcov (napr. vrabec, lastovička,
sokol...). Opísať spôsob života daných
vtákov, uvedomiť si, že sa navzájom
odlišujú napríklad spôsobom
získavania potravy ( dravé a nedravé).
Vedieť, že medzi vtáky patria aj
nelietavé vtáky, napr. pštros, tučniak.
Vedieť vymenovať typické znaky
vtákov – perie, krídla...
Vedieť vysvetliť pojem plazy, poznať
typické znaky plazov (nestála telesná
teplota) a vedieť vymenovať zástupcov
tejto skupiny živočíchov.
Vedieť, že niektoré hady sú smrteľne
jedovaté. Vedieť poskytnúť prvú
pomoc pri uštipnutí hadom.
Vysvetliť pojem obojživelníky, vedieť
vymenovať zástupcov tejto skupiny
živočíchov, poznať typické znaky
obojživelníkov a vedieť ich popísať aj
ich spôsob vývinu.
Vymenovať zástupcov živočíchov
žijúcich v stojatých vodách (kapor,
šťuka, sumec). Vymenovať zástupcov
živočíchov žijúcich v mori (žralok,
raja). Pochopiť, že živočíchy žijúce
v mori by v sladkých vodách neprežili
a naopak. Vymenovať základné
a typické znaky rýb.
Spoločenstv
o
Prečo u nás nie je púšť?
Prečo ryby nelietajú?
Prečo medvede nemajú
rady parky?
Prečo sú lesy pľúcami
planéty?
Ekológia. Vodné, kultúrne
spoločenstvo.
Spoločenstvo lesa
Objasniť jednotlivé pojmy, poznať
rôzne vodné spoločenstvá, vedieť
vysvetliť ako je vytvorené kultúrne
spoločenstvo, poznať dôležitosť
spoločenstva lesa pre život človeka
a potrebu chrániť ho pre ďalšie
generácie.
PRIEREZOVÉ TÉMY
V predmete prírodoveda v 3. ročníku začleňujeme v rámci vzdelávacieho obsahu nasledovné prierezové
témy:
Osobnostný a sociálny rozvoj /OSR,
Environmentálna výchova / ENV,
Mediálna výchova /MED,
Multikultúrna výchova /MUV,
Dopravná výchova /DOV,
Ochrana života a zdravia /OŽZ,
Regionálna výchova a tradičná ľudové kultúra /RĽK,
Tvorba projektov a prezentačné zručnosti /TPP.
Metódy a formy práce
Pozorovanie – uplatnenie pri pozorovaní zmien v prírode, využívanie pri realizácii jednoduchých
experimentov, nazeranie na riešenia problémov z rôznych uhlov pohľadu.
48
Rozhovor – spája učiteľove podnety so slovnými prejavmi žiakov. Najčastejšie sa uplatňuje v procese
vysvetľovania, objasňovania a opakovania učiva.
Rozprávanie – súvislé rozprávanie o konkrétnych javoch, udalostiach a činnostiach.
Vysvetľovanie – všade tam, kde treba žiakom vysvetliť nové fakty a objasniť im logickú podstatu
príslušných javov. Nesmie byť časovo náročné.
Beseda – dialogická forma.
Práca s demonštračným obrazom – tam, kde nie je možné alebo účelné pozorovať skutočnú situáciu.
Využitie práce s PC a s dataprojektorom.
Využitie didaktických hier.
Využitie vystrihovačiek a aplikácií pri obrazovo-dynamickom vyjadrovaní.
Práca s pracovným zošitom a učebnicou.
Využitie čítania.
Experimenty.
Praktické cvičenie – na rozvoj niektorých vlastností a schopností pri samostatnom konaní alebo správaní
Učebné zdroje
WIEGEROVÁ, A., ČESLOVÁ, G., KOPÁČOVÁ, J.: Prírodoveda pre 3. ročník základných škôl,
Bratislava, SPN, 2011
WIEGEROVÁ, A., ČESLOVÁ, G., KOPÁČOVÁ, J.: Prírodoveda pre 3. ročník základných škôl –
Pracovný zošit, Bratislava, SPN, 2012
STANKO, STANKOVÁ: Prírodoveda – metodická príručka na vyučovanie v 3.ročníku ZŠ, SPN
KOVÁČIKOVÁ, O., ADAME, R.: Prírodoveda 3 – pracovná učebnica, Bratislava, Aitec, 2011
Pracovné listy, Internetové zdroje, encyklopédie, didaktické pomôcky, príroda.
Hodnotenie predmetu
Prospech žiaka klasifikujeme piatimi stupňami: známkami 1 – 5. Vychádzame z Metodického
pokynu č.22/2011-R na hodnotenie žiakov základnej školy platného od 1.mája 2011. (zdroj:
http://www.minedu.sk/vnutorne-rezortne-predpisy-vydane-v-roku-2011).
Prácu žiakov hodnotíme i ústnou pochvalou pred kolektívom. Písomné práce, testy, projekty,
pracovné listy, komunikačný prejav hodnotíme podľa systému hodnotenia žiakov schváleného MZ 1.
stupňa. Posudzujeme aktivitu na vyučovaní, samostatnosť, domácu prípravu a úroveň vypracovania
domácich úloh (viď kapitola Systém hodnotenia a klasifikácie jednotlivých predmetov).
4. ROČNÍK
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – štvrtý ročník: 1 (1 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Charakteristika PRI v 4. ročníku ZŠ
Predmet Prírodoveda predstavuje úvod do systematizácie a objektivizácie spontánne nadobudnutých
prírodovedných poznatkov dieťaťa. Predmet integruje viaceré prírodovedné oblasti ako je biológia, fyzika,
chémia a zdravoveda. Oblasti sú integrované predovšetkým preto, lebo cieľom predmetu nie je rozvíjanie
obsahu samostatných vedných disciplín, ale postupné oboznamovanie sa s prírodnými javmi a
zákonitosťami tak, aby sa u dieťaťa zároveň s prírodovedným poznaním rozvíjala aj procesuálna stránka
samotného poznávacieho procesu.
Vyučovanie je postavené na pozorovacích a výskumných aktivitách, ktorých cieľom je riešenie
čiastkových problémov, pričom východiskom k stanovovaniu vyučovacích problémov sú aktuálne detské
vedomosti, ich minulá skúsenosť a úroveň ich kognitívnych schopností. Samotné edukačné činnosti sú
zamerané na iniciáciu skúmania javov a udalostí, ktoré sú spojené s bezprostredným životným prostredím
dieťaťa a s dieťaťom samým. Prostredníctvom experimentálne zameraného vyučovania si deti rozvíjajú
pozitívny vzťah k prírode, ale aj k samotnej vede.
49
Vzdelávací obsah a cieľové kompetencie PRI v 4. ročníku ZŠ
Tematický
celok
Obsahový štandard
Téma
Výkonový štandard
SILY Prečo padajú
predmety k zemi?
Padajú všetky
predmety k zemi
rovnako rýchlo?
Padajú rýchlejšie
väčšie alebo menšie
predmety
Čo je to blesk a ako
vzniká?
Čo je to statická
elektrina?
Aké sú to magnetické
materiály?
Ako pôsobí
magnetická sila
Čo je to trenie?
Ako zvyšujeme a ako
znižujeme trenie?
Žiak vie vysvetliť, že príčinou pádu telies k zemi je pôsobenie sily, ktorú
nazývame gravitačnou. Vie, že ak pôsobíme na padajúci predmet nejakou
silou proti smeru pôsobenia gravitačnej sily, je možné pád predmetov
spomaliť, zastaviť alebo spôsobiť opačný smer pohybu. To znamená, že žiak
implicitne chápe, že sila má aj určité smerovanie, nielen veľkosť, aj keď tento
poznatok nevyjadruje. Veľkosť a smer pôsobenia gravitačnej sily, skúmanie
pádu predmetov.
Žiak vlastnou výskumnou činnosťou zisťuje, ktoré predmety padajú rýchlejšie
a ktoré pomalšie, pričom si sám navrhuje objektívny spôsob merania rýchlosti
padania predmetov. Žiak sa následne snaží vysvetliť (zovšeobecnením
výsledkov merania), ktoré predmety padajú rýchlejšie a prečo. Žiak si vie
overiť výsledky svojho skúmania hľadaním informácií v rôznych
sekundárnych informačných zdrojoch.
Skúma súvislosť medzi hmotnosťou predmetu a rýchlosťou jeho pádu. Dáva
jav do súvislosti s pôsobením gravitačnej sily. Vytvára predpoklady o
rýchlosti pádu predmetov, konštruuje postup, ktorým si svoje predpoklady
overuje, vytvára záver a diskutuje o ňom so spolužiakmi, pričom vysvetľuje
pomocou používania poznatkov získaných pri overovaní. Pri argumentácii
spontánne využíva vlastnú minulú skúsenosť.
Žiak vie, že blesk je elektrický výboj, ktorý vzniká v atmosfére a vie
jednoducho vysvetliť funkciu hromozvodu. Žiak vie samostatne vyhľadať
informácie o tom, ako je potrebné sa chrániť pred bleskom vo voľnej prírode
a informácie vie zhodnotiť v súvislosti s tým, čo už o elektrickom prúde vie.
Žiak vie jednoducho vysvetliť, kedy a kde vzniká statická elektrina a ako sa
prejavu na rôznych predmetoch. Spája informácie s vlastnou skúsenosťou a
cielene skúma vznik statického výboja pôsobením rôznych látok.
Žiak vie, čo je to magnet a ako pôsobí na rôzne materiály. Vie, že magnety
majú dva póly a vie vysvetliť, ako sa dva magnety vzájomne k sebe správajú
pri rôznych vzájomných pozíciách. Žiak vie cieľavedome skúmať, ktoré
predmety sú magnetické a ktoré nie sú magnetické a zovšeobecňuje záver, že
všetky magnetické predmety sú kovové, ale nie všetky kovové predmety sú
magnetické. Žiak jednoznačne rozlišuje pojmy magnet a magnetický materiál.
Žiak vie, že kovové predmety je možné zmagnetizovať a tie sa dočasne
správajú samy ako magnety. Žiak vie, že zemeguľa má svoje vlastné
magnetické pole, vďaka ktorému fungujú kompasy. Žiak vie vysvetliť
funkciu kompasu, vie zostrojiť jednoduchý kompas a skúmať na ňom
pôsobenie magnetického poľa Zeme a magnetického poľa rôznych druhov
magnetov.
Žiak vie vysvetliť, čo je to trenie a kde všade sa trenie využíva.
Pri objasňovaní trenia žiak používa aj predstavu o časticovom zložení látok.
Žiak vie skúmať trenie dvoch materiálov a zisťovať, ktoré materiály zvyšujú a
ktoré znižujú trenie. Zisťuje informácie o trení v rôznych informačných
zdrojoch a vie zovšeobecniť získané informácie a vymenovať javy a
predmety, kde je pre dobrú funkčnosť potrebné zvyšovať trenie a kde je,
naopak, potrebné trenie znižovať.
VESMÍR Čo je to vesmír?
Žiak vie vysvetliť, čo je to vesmír a to prostredníctvom opisu jeho súčastí a
vzájomného usporiadania týchto súčastí. Vie, že vo vesmíre nie je vzduch, ten
je sústredený v podobe atmosféry okolo planét. Žiak taktiež vie, že vo
voľnom vesmíre nepôsobí gravitačná sila. Vie vysvetliť, že gravitačná sila
pôsobí len do určitej vzdialenosti od vesmírnych telies. Má základnú
informáciu o čiernych dierach a ich v vplyve na hmotu.
50
Čím sa odlišujú
hviezdy od planét?
Je mesiac planéta
alebo hviezda?
Prečo cez deň
nevidieť hviezdy na
oblohe?
Prečo je v zime
chladnejšie ako
v lete?
Môže žiť človek vo
vesmíre?
Žiak vie, že Zem je planéta a Slnko je hviezda a vie vysvetliť, aký je rozdiel
medzi planétou a hviezdou. Žiak vie vysvetliť rozdiel medzi Slnečnou
sústavou, galaxiou (Mliečna dráha) a súhvezdím. Žiak rozpoznáva základné
súhvezdia zimnej a letnej oblohy (súhvezdie Orion, súhvezdie Veľký voz) a
vie pozorovať pohyb súhvezdí po oblohe počas roka.
Žiak vie, že Slnečná sústava má osem planét, ktoré obiehajú okolo Slnka v
rôznej vzdialenosti. Vie planéty vymenovať. Žiak vie vysvetliť, že Mesiac je
prirodzenou družicou Zeme a vie, že aj ostatné planéty Slnečnej sústavy majú
prirodzené družice, niektoré ich majú dokonca niekoľko. Žiak vie vysvetliť,
ako sa planéty Slnečnej sústavy pohybujú okolo Slnka a ako samy rotujú
okolo vlastnej osi. Žiak vie, čo je to kométa a ako sa vo vesmíre pohybuje.
Žiak vie, že zemeguľa rotuje okolo vlastnej osi, čo spôsobuje striedanie dňa a
noci. Vie, že Zem sa otočí okolo vlastnej osi za 24 hodín. Žiak vie vysvetliť,
prečo je cez deň svetlo a v noci tma a ako tento jav súvisí s tým, že cez deň
nie je na oblohe vidieť hviezdy. Spontánne vytvára predpoklady a pri diskusii
argumentuje vlastnou skúsenosťou. Žiak vie striedanie dňa a noci
demonštrovať na modeli Slnečnej sústavy.
Žiak vie, že zemská os je naklonená a zároveň vie, že Zem rotuje okolo Slnka
(vie, že Zem obletí okolo Slnka za jeden rok). Žiak vie vysvetliť a názorne na
modeli ukázať, čo spôsobuje znižovanie a zvyšovanie teploty pri zmene
ročných období na Zemi.
Žiak vie, že živé organizmy potrebujú pre svoj život kyslík a preto kvôli
absencii atmosféry vo voľnom vesmíre neprežijú. Žiak vie, že ak chce človek
vystúpiť do vesmíru, musí mať zabezpečené dýchanie prostredníctvom
skafandra. Okrem kyslíka skafander poskytuje človeku ochranu pred chladom
(žiak vie, že vo vesmíre je veľmi chladno). Žiak vie rozprávať o tom, ako
človek skúma vesmír zo zeme (ďalekohľady, hvezdárne, planetáriá) a ako ho
skúma z vesmíru. Vie vysvetliť, čo je to umelá družica, čo je to vesmírna
stanica a kde sa nachádza a aké majú dané zariadenia funkcie.
ĽUDSKÉ
TELO
Ako sa človek
orientuje v prostredí?
Ako funguje zrak?
Ako funguje sluch?
Ako fungujú chuť
a čuch?
Ako funguje hmat?
Žiak vie, že kontakt s prostredím nám poskytujú najmä zmyslové orgány.
Žiak vie vysvetliť, ako vplýva na človeka strata niektorého zo zmyslov, vie
vysvetliť, ako je potrebné sa o jednotlivé zmyslové orgány starať, aby si
zachovávali funkčnosť. Žiak porovnáva ľudské zmyslové orgány (ich kvalitu)
so zmyslovými orgánmi rôznych druhov živočíchov a uvedomuje si, že
jednotlivé zmysly sú vyvinuté vzhľadom na spôsob života daného druhu. Žiak
zisťuje vlastnou výskumnou činnosťou, aké rôzne informácie je možné získať
o predmetoch rôznymi zmyslovými orgánmi, analyzuje, či je možné získať
určitý druh informácie viacerými zmyslovými orgánmi.
Žiak vie vysvetliť, na čo človeku slúži zrak. Vie jednoducho vysvetliť funkciu
zrakového orgánu a skúma prečo má človek dve oči (zisťuje funkciu
odhadovania vzdialenosti). Uvedomuje si, že bez svetla človek nemôže nič
vidieť a čím je svetlo slabšie, tým viac sa oči namáhajú. Žiak pozná pojmy
krátkozrakosť a ďalekozrakosť a vie ich vysvetliť ako poruchy funkcie zraku
(vrodené alebo získané nesprávnymi životnými návykmi).
Žiak vie vysvetliť, ako funguje ucho ako zmyslový orgán sluchu. Žiak skúma
pôsobenie zvukov a zovšeobecňuje, že zvuk je chvenie hmoty, ktoré sa
prenáša na ušný bubienok.
Žiak skúma význam ušnice u človeka a porovnáva ušnice človeka s ušnicami
rôznych zvierat.
Žiak vie jednoducho vysvetliť, ako fungujú chuť a čuch a aký majú význam
pri spoznávaní prostredia. Žiak na základe vlastného skúmania zisťuje
rozloženie analyzátorov chutí na jazyku a overuje si poznatky získané
vlastným skúmaním v sekundárnych zdrojoch. Žiak vie vysvetliť
nebezpečenstvo spojené so stratou chuti a čuchu.
Žiak vie vysvetliť funkciu kože pre ľudský organizmus. Medzi rôznymi
51
Ako človek reaguje na
prostredie?
Ako funguje srdce?
Aký význam má pre
človeka krv?
Čo je to krvný obeh?
Čo je to krvný tlak?
Ako sa rodí nový
človek?
Prečo musí človek
jesť a piť?
Prečo sa niektoré
látky dajú jesť a iné
nie?
funkciami spomína aj zmyslovú funkciu. Vie, že pomocou hmatu zisťujeme
rôzne vlastnosti prostredia – kvalitu materiálov, ale aj teplotu materiálov a
prostredia. Žiak vie skúmať citlivosť pokožky na rôznych miestach na tele a
pokúša sa o vysvetlenie zistených rozdielov.
Žiak vie vysvetliť, že informácie z jednotlivých zmyslových orgánov sa
pomocou nervovej sústavy dostávajú do mozgu, kde sú spoznávané,
porovnávané, spracované, zapamätané. Žiak vie vysvetliť, ako funguje reflex
a aký má pre človeka význam. Žiak vie opísať, ako vyzerá nervová sústava
človeka a akú funkciu má mozog.
Žiak vie, že srdce je tvorené svalom, je duté a má funkciu pumpy na krv. Vie,
kde sa srdce v tele nachádza, aké je veľké a aký má tvar. Žiak vie, že srdcový
sval nie je možné ovládať vôľou, ale je ho možné vytrénovať podobne, ako
iné svaly v tele – aby bolo silné a zdravé. Vie vysvetliť, ako je možné rozvíjať
srdcové svalstvo a vie vysvetliť, aký význam má silné a zdravé srdce pre
človeka.
Žiak vie, že všetky látky potrebné pre ľudský organizmus sú po tele
rozvádzané krvou. Vie opísať základné zložky krvi a význam jednotlivých
zložiek – červené krvinky, biele krvinky a krvné doštičky. Žiak vie, že v krvi
sa nachádza napríklad voda, cukor, soľ, vitamíny – t.j. rôzne látky, ktoré je
potrebné dopraviť z miesta prijatia (resp. výroby) na miesto využitia
(resp.vylúčenia). Žiak vie vysvetliť nebezpečenstvo úniku väčšieho množstva
krvi z tela. Žiak vie vysvetliť význam darcovstva krvi.
Žiak vie vysvetliť, že krv prúdi po tele v cievach, vie cievny systém
schematicky zaznačiť (v schéme nechýba srdce a cievny systém je
uzatvorený). Vie, že cievy sú napojené na srdce, ktoré zabezpečuje to, aby krv
cirkulovala po celom tele. Žiak vie, že krv sa cievami dostáva do pľúc, kde sa
z nadychovaného vzduchu dostáva do krvi kyslík a ten je rozvádzaný po tele.
Žiak vie, že kyslík sa v jednotlivých častiach tela spotrebováva a krv bez
kyslíka sa znovu dostáva do pľúc, aby sa okysličila(naviazala na seba pri
dýchaní kyslík).
Žiak vie, že srdcová činnosť sa prejavuje na tele merateľnými javmi –
napríklad tepom a tlakom krvi. Žiak vie vysvetliť, čo je srdcový tep a čo je to
tlak krvi. Žiak vie merať srdcový tep a vie vysvetliť význam merania krvného
tlaku pri pravidelných prehliadkach u lekára. Žiak vie vysvetliť, prečo sa
zvyšuje srdcový tep a krvný tlak zvyšovaním námahy.
Žiak vie, že na splodenie nového potomka je potrebný dospelý muž a dospelá
žena. Vie, že na rozmnožovanie má človek v tele rozmnožovaciu sústavu,
pričom mužská sa od ženskej líši. Žiak vie vysvetliť, že po oplodnení ženy
mužom sa dieťa vyvíja v tele matky. Vie, že proces vývinu dieťaťa pred
narodením trvá 9 mesiacov. Žiak vie opísať, ako sa dieťa v tele matky vyvíja,
ako je vyživované a ako významná je zdravá životospráva ženy v tomto
období. Žiak vie vysvetliť, že vyvinuté dieťa žena porodí v nemocnici za
asistencie lekárov. Žiak vie vysvetliť rozdiely medzi dospelým človekom,
dieťaťom a novorodencom. Vie, že novorodenci sú na matke závislí a
postupne sa vyvíjajú, rastú, menia sa, na čo potrebujú vyváženú stravu a
vyvážený pohyb.
Žiak vie jednoducho vysvetliť, prečo musí človek jesť a čo obsahuje potrava,
ako a kde sa v organizme spracováva a na čo sa v organizme využíva. Žiak sa
vo vysvetľovaní sústreďuje na objasnenie toho, že človek potrebuje energiu a
stavebné látky na rast a obnovu organizmu. Žiak porovnáva človeka a jeho
potrebu prijímať potravu s inými živočíchmi a aj rastlinami a zovšeobecňuje,
že všetky živé organizmy potrebujú prijímať látky z prostredia a tiež do
prostredia vylučujú látky, ktoré už nepotrebujú.
Žiak vie, že človek dokáže stráviť len určitý typ potravy, nedokáže stráviť
napríklad to, čo iné živočíchy stráviť dokážu. Žiak vie, že rôzne druhy
potravín sa vzájomne odlišujú nielen chuťou, tvarom a svojím pôvodom, ale
52
Čo sú to vitamíny a
kde sa nachádzajú?
Čo sa deje s jedlom,
ktoré zjeme?
Čo sú to jedy?
Kde sa tvorí moč
a stolica?
Kedy a prečo sa
potíme?
Prečo človek dýcha?
Ako zistíme, že človek
dýcha?
Prečo bije srdce
rýchlejšie, keď sme
udýchaní?
Prečo kašleme
aj obsahom živín (vie uviesť ilustratívne príklady rozdielov v potravinách).
Žiak vie, že rôzne potraviny poskytujú človeku rôzne množstvo energie. Tie
potraviny, ktoré obsahujú veľa tuku a cukru sú zdrojmi veľkého množstva
energie. Žiak vie vysvetliť, že pri konzumácii veľkého množstva potravy,
resp. pri konzumácii potravy s veľkým množstvom energie sa táto ukladá v
podobe tuku do ľudského organizmu ako zásoba energie; človek priberá na
váhe.
Žiak vie, že potrava obsahuje vitamíny a uvedomuje si, že vitamíny sú pre
zdravý život dôležité. Vie, že vitamíny sa označujú veľkými tlačenými
písmenami – A, B, C, D, E.
Žiak vie, že niektoré potraviny vitamíny vôbec neobsahujú, ale obsahujú veľa
tukov a cukrov. Uvedomuje si, že neustálou konzumáciou tohto typu potravín
sa môže znížiť množstvo vitamínov v tele, čo spôsobí ochorenie organizmu.
Žiak vie jednoducho vysvetliť, čo sa deje s jedlom, ktoré zjeme. Uvedomuje
si, že jedlo obsahuje látky, ktoré v organizme využívame a tie si človek v
organizme ponecháva a zvyšok vylučuje stolicou. Žiak pozná základné
súčasti tráviacej sústavy (ústna dutina, hltan, žalúdok, črevá, konečník) a na
schéme ich vie rozpoznať, pričom vysvetľuje, čo sa deje s potravou v žalúdku
a kde sa potrebné látky vstrebávajú do krvi, ktorá ich rozvádza na všetky
miesta v organizme, kde sa tieto látky využívajú.
Žiak vie, že okrem toho, že poznáme zdravé potraviny obsahujúce živiny a
vitamíny potrebné pre rast a obnovu organizmu a menej zdravé potraviny,
poznáme aj potraviny, ktoré sú pre človeka jedovaté. Žiak vie, že jedovaté sú
potraviny, ktoré obsahujú látky, ktoré spôsobujú poškodenie organizmu. Tie
sa môžu vyskytovať v potrave prirodzene alebo sa tam vytvoria nevhodným
skladovaním. Žiak vie uviesť príklady jedovatých rastlín a ich plodov,
jedovatých húb, ale aj zle skladovaných potravín (huby uskladnené v
nepriedušnom vrecku, plesnivý chlieb, hnilé jablko). Žiak vie, že niektoré
látky sú jedmi vtedy, keď ich zjeme veľké množstvo, napríklad soľ, ale aj
vitamíny, lieky v nadmernom množstve, kombinácie liekov alebo alkohol a
iné drogy.
Žiak vie, že z krvi sa nevyužité a odpadové látky dostávajú z organizmu
pomocou obličiek, v ktorých sa tvorí moč. Žiak vie vysvetliť, že krv koluje
celým telom, prechádza obličkami, v ktorých sa z nej odstraňujú škodlivé
látky a nadbytočná voda, vzniká moč, ktorý sa vylučuje z tela von.
Žiak vie, že okrem stolice a moču človek vylučuje aj pot. Žiak chápe, že
potom sa z tela nevylučujú nepotrebné látky, potenie vysvetľuje ako proces,
pri ktorom sa organizmus ochladzuje. Dáva informáciu do súvislosti s tým, že
človek sa potí vtedy, keď je mu teplo. Žiak si jednoduchým skúmaním
overuje, že telo vylučuje vodu v plynnom skupenstve neustále.
Žiak vie jednoducho vysvetliť, čo sa deje so vzduchom, ktorý vdýchneme.
Uvedomuje si, že vydychovaný vzduch je iný ako vdychovaný. Vie, že zo
vzduchu človek využíva len jednu jeho časť – kyslík. Vie, aké základné
súčasti má dýchacia sústava a vie, kde sa v tele nachádza hlavná časť
dýchacej sústavy – pľúca.
Žiak vie vymenovať základné prejavy dýchania človeka (dvíhanie a klesanie
hrudníka, prúd vdychovaného a vydychovaného vzduchu, vydychovaná
vodná para). Uvedené informácie zisťuje (prípadne si ich len overuje)
skúmaním na ľudskom tele.
Žiak skúma, ako sa zrýchľuje dýchanie a zároveň aj srdcová činnosť pri
zvyšovaní námahy. S pomocou učiteľa vytvára záver, že človek pri zvýšenej
námahe rýchlejšie dýcha a aj srdce mu rýchlejšie bije. Pokúša sa o
vysvetlenie na základe vedomostí a skúseností, ktoré o dýchaní Žiak má. Žiak
získava dodatočné informácie zo sekundárnych zdrojov.
Žiak vie vysvetliť, že so vzduchom sa do tela môžu dostať rôzne nečistoty a
53
a kýchame?
Ako sa človek
pohybuje?
Potrebujeme svaly na
každý pohyb?
Máme kosti v celom
tele?
Prečo sú niektorí
ľudia silnejší a iní
slabší?
dokonca aj pôvodcovia rôznych ochorení, ktorí sú tak drobní, že nie sú
viditeľní. Žiak vie, že väčšie množstvo týchto nečistôt sa zachytáva v nosovej
dutine, z kadiaľ sa dostáva spolu s hlienom von. Žiak vie vysvetliť, ako sa
prostredníctvom kýchania a kašľania dostávajú nečistoty von z dýchacieho
systému.
Žiak vie, že pohyb je jeden zo základných životných prejavov organizmov.
Dostatok pohybuje je predpokladom zdravia. Žiak vie, že pohyb zabezpečujú
svaly, ktoré sú upnuté na oporu – kostru. Žiak vie vysvetliť, že človek má
veľké množstvo menších kostí preto, aby bol ohybnejší. Vie vymenovať
najzákladnejšie kosti v ľudskom tele.
Žiak si uvedomuje, že svaly potrebujeme na veľmi rôzne pohyby. Vie uviesť
niekoľko príkladov rôznych pohybov – tie, ktoré ovládame vôľou (chôdza,
úsmev, hryzenie, žmurkanie, hovorenie), aj tie, ktoré vôľou nie sú ovládané
(napríklad pohyb srdca, pohyb čriev).
Žiak vie, že kosti sú oporou pre svaly a sú rozmiestnené po celom tele. Žiak
vie, že kosti obsahujú veľa vápnika, ktorý potrebuje človek prijímať v
potrave, aby mal kosti dostatočne pevné. Vie, že kosti sa môžu pri
neopatrnom páde zlomiť, ale vedia sa aj späť zrásť, pri zrastaní však kosť
nemôže byť namáhaná, aby nevznikol krivý zrast. Žiak skúma význam
opozitnej pozície palca voči ostatným prstom, uvedomuje si význam tohto
druhu pohyblivosti (skúma, koľko bežných úkonov nie je možné robiť bez
použitia palca).
Žiak vie, že svalovú sústavu je možné rozvíjať a to pravidelným cvičením a
správnou stravou. Žiak vie celkovo objasniť význam pohybu pre zdravie
človeka. Žiak vie, že muži majú prirodzene viac vyvinuté svaly ako ženy.
RASTLIN
Y
Čím sa líšia rastliny
od iných organizmov?
Potrebujú všetky
rastliny rovnaké
množstvo vody?
Čím sa od seba
rastliny odlišujú?
Žiak vie vymenovať, kde všade rastú rastliny, vie uviesť , že rastliny rastú aj
vo vode, na skalách, vo veľmi chladných oblastiach, tiež vo veľmi teplých
oblastiach, v močariskách, ale aj na iných rastlinách. Vytvára súvislosti medzi
predchádzajúcimi skúsenosťami a aktuálne získavanými vedomosťami. Žiak
vie, že rastliny sú živými súčasťami prírody a to aj napriek tomu, že nie sú tak
pohyblivé ako napríklad živočíchy alebo človek. Žiak identifikuje niektoré zo
základných životných prejavov rastlín.
Žiak vie, že rastliny potrebujú pre svoj život vodu. Žiak vie, že rastliny sa
môžu líšiť v tom, koľko vody pre svoj život potrebujú. Žiak vie, že niektoré
rastliny žijú pod vodu, iné na vode a niektoré vodu potrebujú v pôde. Vie
uviesť príklady rastlín žijúcich vo vode – lekno, žaburinka, vie uviesť
príklady rastlín žijúcich na miestach s malým množstvom vody – skalnice,
kaktusy. S pomocou učiteľa vie prakticky skúmať uvedený jav. Uvedomuje
si, že rastliny rastú na miestach, ktoré poskytujú rastlinám rôzne množstvo
vody – pri vode i vo vode, ale aj na suchých miestach a skalách. Žiak
spoznáva, že rastliny rastúce na suchých miestach vydržia dlhšie bez vody
ako rastliny žijúce vo vlhkých podmienkach.
Žiak vie, že rastliny majú veľa znakov spoločných a tým sa odlišujú od iných
živých súčastí prírody. Žiak zároveň vie, že rastliny sa inými znakmi
vzájomne odlišujú – žiak má osvojené základy poznávania druhovej
rozmanitosti. Žiak pozná 10 rastlín (vie ich pomenovať rodovým názvom),
ktoré bežne pozoruje vo svojom okolí a vie vysvetliť, na základe ktorých
znakov rozpoznal, že ide o daný druh. Žiak dokáže detailne pozorovať rôzne
rastlinné druhy a identifikovať niektoré druhové rozdiely.
ČAS Ako zistím, aký starý
je strom?
Žiak vie, že trváce rastliny (napr. stromy) sa menia nielen počas roka, ale aj
v priebehu rokov a tak je podľa nich možné približne merať čas v rokoch.
Uvedomuje si, že čím sú stromy vyššie a majú širší kmeň, tým sú staršie. Má
poznatok o tom, že vek stromov je možné zistiť z letokruhov a vie vysvetliť
ako letokruhy vznikli a prečo je možné nimi merať vek stromov.
ŽIVOČÍC
HY
Kde všade žijú
živočíchy?
Žiak vie, že živočíchy sa odlišujú aj tým, v akom prostredí žijú a že tomuto
prostrediu sú prispôsobené. Vie, že živočíchy môžeme nájsť takmer všade,
54
Ktoré živočíchy žijú
na súši?
Žijú živočíchy
v pôde?
Ktoré živočíchy žijú
vo vzduchu?
Ktoré živočíchy
dokážu žiť vo vode?
Kde ešte žijú
živočíchy?
podobne ako rastliny. Vie vymenovať príklady živočíchov, ktoré žijú v
rôznych prostrediach, napríklad: na súši (zajac), v pôde (dážďovka), vo
vzduchu (sokol), vo vode (kapor); vo veľmi chladných podmienkach (mrož),
v tropických púšťach (škorpión).
Žiak vie, že na súši žije najväčšie množstvo živočíchov. Vie, že dýchajú
vzduch a živia sa potravou, ktorá je dostupná na súši, niekedy vo vode. Na
príklade mačky vie vysvetliť prispôsobenie životu na súši, popíše jej
vonkajšie znaky. Vie, že niektoré suchozemské živočíchy lovia korisť vo
vode a tak majú vyvinuté pohybové orgány umožňujúce lepší pohyb po vode
(vie uviesť príklad kačice a zo zástupcov hmyzu korčuliarku.
Žiak vie, že mnohé živočíchy žijú v pôde, vie uviesť príklad krta a dážďovky.
Vie, že živočíchy žijúce v pôde tiež potrebujú dýchať vzduch, vytvárajú si
pod zemou komôrky.
Vie vysvetliť, že ak ich zaleje voda, utopili by sa. Spája vedomosť so
skúsenosťou a objasňuje jav na dážďovke.
Žiak vie, že živočíchy, ktoré je možné vidieť vo vzduchu žijú na súši a pre
svoj život potrebujú dýchať vzduch. Žiak vie, že vo vzduchu hľadajú potravu
alebo sa ním rýchlo premiestňujú. Jav vie jednoducho vysvetliť na lastovičke.
Vo vzduchu loví hmyz, ktorý kŕmi svoje mláďatá. V zime vo vzduchu hmyz
nelieta a tak sa lastovičky sťahujú do teplých krajín, kde je hmyzu vo
vzduchu dostatok.
Žiak vie, že okrem živočíchov, ktoré žijú na súši a dýchajú vzduch poznáme
aj také, ktoré žijú vo vode. Vie na príklade (kapor obyčajný) vysvetliť, ako sa
tieto živočíchy prispôsobili životu pod vodou, napríklad tvarom tela,
spôsobom pohybu. Vníma rozdiel medzi vodnými a suchozemskými
živočíchmi.
Žiak vie, že niektoré živočíchy sa prispôsobili životu na iných živočíchoch,
kde získavajú aj potravu. Vie jav vysvetliť na vybranom živočíšnom druhu:
voš detská. Vie objasniť význam hygieny pri prevencii rozmnožovania a
šírenia vší.
VODA
Čo žije vo vode?
Aké živočíchy žijú vo
vode?
Aké živočíchy
nájdeme v potoku?
Žiak vníma vodu ako priestor pre život rôznorodých rastlín a živočíchov,
ktoré nie je často vidieť na prvý pohľad alebo voľným okom. Vie vymenovať
zástupcov rastlín a živočíchov, ktoré sa najbežnejšie vyskytujú pri a v
priehradách a rybníkoch, vie ich vizuálne rozpoznať (ryby – kapor a šťuka -
t.j. dravá a nedravá ryba, vážka a jej larva vo vode, potočník – larva a dospelý
jedinec, potápnik, korčuliarka, pijavica, žaba – skokan - žubrienka aj dospelá
žaba, kačica potápka, labuť; riasy, žaburinka, tŕstie, vŕba). Žiak vie, že
niektoré žijú priamo vo vode, iné vo vode prežívajú len časť života alebo sa
pri vode zdržiavajú preto, lebo v nej nachádzajú zdroj obživy. Žiak vie
vysvetliť význam vody pre rastliny a živočíchy.
Žiak vie, že voda je priestor pre život rôznych druhov živočíchov. Vie, že
niektoré sú vodnými živočíchmi a iné, aj napriek tomu, že ich nájdeme len pri
vode, sú suchozemské. Vie jednoducho vysvetliť rozdiel medzi vodnými a
suchozemskými živočíchmi na základe poznatku o spôsobe dýchania
živočíchov. Žiak vie zistiť z rôznych druhov sekundárnych zdrojov, ako
dýchajú rôzne druhy živočíchov, ktoré môžeme nájsť pri vodných zdrojoch.
Žiak vie, že v rôznych druhoch vodných zdrojov žijú rôzne druhy živočíchov.
Žiak vie vysvetliť rozdiel medzi tečúcou a stojatou vodou. Vie vysvetliť
putovanie vody od prameňa až po more. Žiak vie navrhnúť postup, ktorým by
zistil, či je tečúca voda studenšia ako stojatá, resp. navrhovať realizáciu
podobných výskumných aktivít. Cieleným pozorovaním zisťuje, aké rôzne
vodné živočíchy je možné nájsť v potoku, pričom využíva poznatky o tom
kde v potoku sa môžu živočíchy skrývať. Vie vymenovať niekoľko typických
zástupcov vodných živočíchov typických pre slovenské potoky: pstruh,
škľabka, rak, krivák, pijavica a opísať ich spôsob života v potoku. Uvedených
zástupcov vie vizuálne rozpoznať a pomenovať rodovým menom.
55
ŽIVOČÍC
HY
Aké živočíchy
nájdeme v rybníku?
Aké živočíchy žijú v
mori?
Existujú živočíchy,
ktoré môžu žiť vo
vode aj na súši?
Dokážu žaby dýchať
pod vodou ako ryby?
Prečo je pri vode veľa
komárov?
Je kačica vodný
živočích, keď ju
nájdeme len pri vode?
Kedy je voda čistá?
Prečo voda v rybníku
zozelenie?
Žiak vie vymenovať niekoľko špecifických zástupcov rýb žijúcich v stojatých
vodách: kapor, šťuka, úhor, sumec. Žiak vie opísať ich spôsob života a
vzájomne ich porovnať. Detailným pozorovaním rôznych druhov rýb vie
zhodnotiť, ktoré znaky sú pre ryby spoločné a čím sa vzájomne odlišujú.
Žiak vie, že živočíchy žijúce v mori by v sladkých vodách neprežili a naopak.
Vie, že v moriach žije mnoho živočíchov, ktoré sú podobné tým, ktoré žijú v
sladkých vodách, ale žijú tam aj druhy, ktoré v sladkých vodách nežijú;
porovnáva najmä ryby. Vie vymenovať a vizuálne rozpoznať niekoľko
typických zástupcov morských živočíchov (žralok, treska, losos, raja, morský
koník, medúza, sépia, koraly) a vie stručne opísať ich
spôsob života.
Žiak vie vysvetliť, že pri vodnom zdroji môžeme okrem vodných živočíchov
stretnúť aj tie, ktoré vo vode alebo pri vode hľadajú obživu alebo sa vo vode
rozmnožujú, ale nedokážu pod vodu žiť. Vie uviesť príklady živočíchov z
jednej aj druhej skupiny (skokan, mlok, potočník, potápnik, komár, vážka,
korčuliarka, užovka, kačica, hus, labuť). Napríklad vie, že kačice, ktoré
plávajú po vodnom zdroji sú suchozemské živočíchy, ktoré vo vodnom zdroji
hľadajú potravu, samotné by pod vodou neprežili.
Vie opísať spôsob života dvoch vybraných živočíchov – užovka obyčajná
(suchozemský živočích) a skokan zelený(obojživelník).
Žiak vie, že okrem vodných a suchozemských živočíchov poznáme aj
obojživelníky a vie vysvetliť, že obojživelník je živočích, ktorý určitý čas
svojho života žije pod vodou a v dospelosti žije na súši. Vie opísať životný
cyklus žaby a objasniť na ňom uvedený pojem „obojživelník“. Vizuálne
rozpoznáva najznámejšie druhy obojživelníkov a pomenováva ich rodovými
menami – skokan, ropucha, rosnička, mlok.
Žiak vie, že v blízkosti vodných zdrojov sa nachádzajú aj drobnejšie druhy
živočíchov, ktoré potrebujú vodu pre rozmnožovanie Vie uviesť tri príklady:
komára, vážku a potočníka. Pozná rozmnožovací cyklus uvedených druhov a
uvedomuje si, že mláďatá (larvy) sa na svojich rodičov nepodobajú. Žiak si
dáva získané informácie so súvislosti s vedomosťami a skúsenosťami, ktoré
má (napríklad prítomnosť veľkého množstva komárov pri vodných zdrojoch
rôzneho druhu).
Žiak vie, že pre niektoré druhy živočíchov je voda zdrojom potravy, pričom
sa pri vode a vo vode môžu živiť živočíšnou alebo rastlinnou potravou. Vie
uviesť príklady živočíchov ((korčuliarka obyčajná, užovka obyčajná, kačica,
hus, labuť), ktoré týmto spôsobom života žijú a vie opísať ako sa
prispôsobujú životu pri vode.
Žiak vie, že voda obsahuje aj živočíchy, ktoré sú voľným okom neviditeľné a
môžu spôsobovať ochorenia, ak človek vodu z takéhoto zdroja vypije. Žiak
vie, že viac takýchto druhov živočíchov sa nachádza v stojatých vodách ako v
tečúcich vodách a môžu sa nachádzať aj v studniach, či prameňoch. Žiak vie,
že prítomnosť týchto organizmov sa dá zistiť a po overení, že je zdroj vody
pitný je možné vodu piť priamo z prameňa. Žiak vie, že živočíchy tohto druhu
môžu byť zložené aj len z jednej bunky; žiak má vytvorenú prvotnú
predstavu o tom, že organizmy sú zložené z buniek. Jednoducho opisuje, čo je
to bunka.
Žiak vie, že okrem drobných živočíchov môže voda obsahovať aj rovnako
drobné rastliny (zložené napríklad len z jednej bunky). Vo vodnom zdroji vie
pozorovať, kde sa riasy vytvárajú a spája túto informáciu s vlastnou
skúsenosťou s riasami prítomnými
v rôznych vodných zdrojoch (napríklad prírodných bazénoch). Pozorovaním
vie zistiť, že riasy sa netvoria v potokoch (v rýchlo tečúcich vodách), naopak,
môžu sa vytvoriť v nádobách, v ktorých bola naliata studničná voda a boli
vystavené teplu (poznatok dokáže zistiť experimentom, ktorý si s pomocou
učiteľa sám navrhne). Žiak zovšeobecňuje, že riasy sa rozmnožujú v
56
Čo majú všetky
živočíchy spoločné
a čím sa odlišujú?
Prečo sa hady
vyhrievajú na
kameňoch?
Dokážu lietať všetky
vtáky?
Prečo niektoré
živočíchy žijú v
skupinách?
Ako žijú mravce?
Ako žijú včely?
Aký úžitok nám
poskytujú zvieratá?
stojatých, dostatočne teplých vodách a z rôznych sekundárnych informačných
zdrojov zisťuje, že premnoženie rias môže spôsobiť úhyn vodných živočíchov
žijúcich v danom vodnom zdroji. Na strane druhej, žiak vie, že riasy sú
zdrojom potravy pre viaceré druhy živočíchov.
Žiak vie vysvetliť, čím sa živočíchy a rastliny vzájomne podobajú a čím sa
vzájomne odlišujú. Medzi špecifikami živočíchov spomína aj získavanie
potravy. Zároveň si žiak
uvedomuje, že živočíchy sa vzájomne od seba odlišujú a to nielen tvarom, ale
najmä spôsobom života. Žiak vie, že živočíchy, ktoré sa vzájomne na seba
viac podobajú (tvarom tela, spôsobom života) patria do tej istej skupiny
živočíchov – napríklad obojživelníky, plazy, ryby, vtáky, cicavce.
Pozorovaním skupiny živočíchov vie žiak samostatne vytvoriť opisnú
charakteristiku danej skupiny – vie živočíchy porovnať a zistiť, v ktorých
znakoch sa zhodujú (sú si podobné). Informácie si vie vyhľadať v rôznych
informačných zdrojoch a overiť si tak spôsob vlastného uvažovania.
Žiak vie opísať skupinu plazov a vie vymenovať troch zástupcov (užovka,
vretenica, jašterica), ktorí do danej skupiny patria. Živočíchy vie vizuálne
rozpoznať. Chápe a vie jednoducho vysvetliť, čo to znamená, že plazy sú
chladnokrvné (vysvetľuje, že plazy sú v chlade strnulé, lebo si nevedia
vytvoriť vlastné teplo tak, ako to dokáže človek). Žiak dáva informácie do
súvislosti s tým, kde je možné plazy najčastejšie nájsť (na skalách, múroch,
chodníkoch, kde sa vyhrievajú).
Žiak vie opísať skupinu vtákov a vie vymenovať piatich zástupcov
(napríklad: vrabec, drozd, lastovička, sokol, labuť). Vie opísať spôsob života
daných živočíchov, uvedomuje si, že sa vzájomne odlišujú napríklad
spôsobom získavania potravy (dravé a nedravé vtáky). Zároveň vie, že všetky
vtáky kladú vajcia a vie opísať, ako sa vtáky o vajcia a neskôr o mláďatá
starajú. Žiak vie, že rôzne druhy vtákov hniezdia na rôznych miestach a je ich
možné rozpoznať aj podľa typu hniezda a podľa tvaru, veľkosti a sfarbenia
vajec. Vie, že medzi vtáky patria aj nelietavé živočíchy, napríklad pštros a
tučniak, ktoré majú perie a zobák tak, ako ostatné vtáky. Uvedené živočíchy
vie vizuálne rozpoznať.
Žiak vie, že niektoré živočíchy žijú v skupinách a vie jednoducho vysvetliť
význam tohto zhlukovania, napríklad na svorke vlkov, stáda koní a kŕdli
lastovičiek. Žiak vie, že živočíchy sa môžu zhlukovať len v určitom čase a pre
určitý účel alebo žijú v spoločenstvách celý život. Žiak vie, že k živočíchom
patria aj drobné organizmy, napríklad hmyz. Tiež vie, že niektoré druhy
hmyzu vytvárajú spoločenstvá, napríklad mravce a včely. Vie vysvetliť, aký
význam má pre tieto živočíchy tvorba spoločenstiev.
Žiak vie opísať spôsob života mravcov, rozmnožovací cyklus, spôsob
získavania potravy a orientáciu v priestore. Pri vysvetľovaní používa
informácie o organizačnej štruktúre mraveniska a o jednotlivých kastách
mravcov. Nakoniec vie zhodnotiť, ako je život v spoločenstve pre mravce
prospešný, pričom vytvára vlastný úsudok a vyhľadáva informácie o spôsobe
života rôznych druhov mravcov v rôznych sekundárnych informačných
zdrojoch.
Žiak vie opísať spôsob života včiel, rozmnožovací cyklus, spôsob získavania
potravy a orientáciu v priestore. Pri vysvetľovaní používa informácie o
organizačnej štruktúre včelej rodiny – rozpoznáva matku, trúda a robotnicu.
Nakoniec vie zhodnotiť, ako je život v spoločenstve pre včely prospešný,
pričom vytvára vlastný úsudok a vyhľadáva informácie o spôsobe života včiel
v rôznych sekundárnych informačných zdrojoch.
Žiak vie, že človek získava potravu rôznym spôsobom – pestovaním
úžitkových rastlín, chovom domácich zvierat, ale čiastočne aj zberom divo
rastúcich rastlín a ich plodov a lovom divo žijúcich živočíchov (vie uviesť
príklady). Žiak vie vysvetliť, aký úžitok človeku poskytuje chov
nasledujúcich živočíchov: včely, kravy, ovce, sliepky, kone.
57
Žiak vie, ako sa vyrába med a vie jednoducho opísať, ako sa včelár stará o
včely a ako od včiel získava med.
Žiak vie vysvetliť, ako sa z kravského mlieka vyrába syr a ako sa vyrába
maslo. Žiak vie jednoducho vysvetliť, ako je potrebné sa starať o kravy, aby z
nich mal človek úžitok. Žiak vie vymenovať aj iné produkty, ktoré je možné
chovom kráv získať.
Žiak vie vysvetliť, ako sa vyrába vlna a ako je potrebné sa starať o ovce, aby
z nich mal človek úžitok. Vie jednoducho vysvetliť, ako sa z oviec získava
vlna. Žiak vie vymenovať aj iné produkty, ktoré je možné chovom oviec
získať. Žiak vie, ako je možné dochovať vajcia a ako je potrebné sa starať o
sliepky, aby z nich mal človek úžitok. Žiak vie, aký úžitok poskytuje chov
ťažných, športových a rekreačných koní. Žiak vie jednoducho vysvetliť, ako
je potrebné sa o kone starať, aký priestor potrebujú pre život.
HMOTA Existuje okrem hmoty
ešte niečo iné?
Kde vzniká svetlo?
Prečo vytvárajú
niektoré predmety
tiene?
Existujú predmety,
ktoré tiene
nevytvárajú?
Je možné so svetlom
hýbať?
Žiak vie pozorovať okolie a identifikovať skupenstvo hmoty, z ktorej sú
rôzne ľahko i ťažšie viditeľné, či inak vnímateľné reálie. Vie, že okrem hmoty
poznáme aj iné nehmotné skutočnosti, medzi ktoré patrí napríklad svetlo (t.j.
vie, že svetlo nie je hmota).
Žiak vie, že hlavným zdrojom svetla je slnko, ale medzi zdroje patria
napríklad aj hviezdy, žiarovky či oheň. Cieľavedome skúma, ktoré predmety
svetlo vytvárajú a ktoré ho len odrážajú.
Žiak dokáže vysvetliť, aký je rozdiel medzi priesvitnými a priehľadnými
predmetmi. Pokúša sa o vysvetlenie toho, čo sa deje so svetlom, ktoré dopadá
na priehľadné, priesvitné a nepriesvitné predmety. Vie cielene skúmať tvorbu
tieňa a vie zo svojho skúmania vytvoriť záver, v ktorom jednoducho objasní
podmienky, v ktorých tiene vznikajú, kedy sa predlžujú a kedy sa skracujú.
Žiak vie vlastným skúmaním zistiť, kedy sa tieň predmetu nevytvára a pokúša
sa o vysvetlenie toho, prečo to tak je. žiak chápe, že tieň sa vytvára za
predmetom pri pôsobení svetla na predmet, pričom predmet je pre svetlo
prekážkou.
Žiak dokáže vysvetliť, že svetlom je možné hýbať tak, že hýbeme s celým
svetelným zdrojom a tak môžeme presunúť svetlo aj tam, kde nie je.
Uvedomuje si, že s niektorými svetelnými zdrojmi hýbať nemôžeme –
napríklad slnkom. Žiak vie vysvetliť, že svetlo zo slnka môžeme na iné
miesta presmerovať, napríklad pomocou zrkadla, od ktorého sa svetlo odráža.
PLYNNÉ,
KVAPAL
NÉ
A PEVNÉ
LÁTKY
Čo je to pôda?
Je pôda všade
rovnaká?
Môže byť znečistená
aj pôda?
Žiak vie uviesť pôdu ako príklad pevnej látky. Žiak vie vysvetliť, že pevné
látky sa dajú rozdrobiť na menšie časti, niektoré jednoduchšie a iné ťažšie,
rozdrobovaním sa však nestávajú tekutými. Vie vysvetliť, že dlhodobým
rozdrobovaním kameňov, z ktorých sú pohoria vzniká pôda. Žiak vie v
súvislosti s tvorbou pôdy jednoducho vysvetliť, prečo sú kamene v potokoch
okrúhle.
Žiak vie cielene skúmať rôzne druhy hornín a vyslovovať závery o ich
rôznych vlastnostiach. Vie zhodnotiť, či ide o tvrdé kamene tým, že sa pokúša
robiť úlomkom kameňa ryhu do skla (zaváraninový pohár) a sleduje, ktoré
kamene sa rozpúšťajú v octe, ktoré čiastočne a ktoré vôbec. Snaží sa detailne
skúmať rozdiely v stavbe kameňov a snaží sa o kategorizáciu nájdenej vzorky
kameňov vzhľadom na rôzne vlastnosti. Žiak si uvedomuje, že z rôznych
druhov kameňov môžu vznikať rôzne druhy pôdy. Skúma vlastnosti pôdy,
zisťuje rozdiely vo farbe, vo veľkosti čiastočiek a skúma ako rôzne pôdy
prepúšťajú vodu.
Žiak vie, že aj pôda môže byť znečistená a ako toto znečistenie môže
vzniknúť (napríklad nelegálnymi skládkami, vylievaním toxických látok do
prírody). Žiak vie vysvetliť, že z pôdy sa môžu škodlivé látky dostať do
spodných vôd a z tadiaľ do prameňov. Uvedomuje si, že pôda je potrebná pre
rastliny, čerpajú z nej živiny a tak si vytvára súvislosť s tým, že znečistená
pôda môže spôsobiť úhyn rastlín, ktoré na nej rastú alebo sa toxické látky
môžu dostať do rôznych častí rastlín, ktoré potom konzumujú živočíchy a
človek a môžu spôsobiť otravu.
58
RASTLIN
Y POLÍ
A LÚK
Čo môžeme nájsť na
lúke?
Aké rastliny rastú na
lúke?
Aké živočíchy žijú na
lúke?
Čím sa odlišuje pole
od lúky?
Aké živočíchy žijú na
poli?
Aké rastliny žijú na
poli?
Čím sa odlišujú
liečivé byliny od iných
rastlín?
Ako zbierať
a uskladňovať liečivé
byliny?
Žiak vníma lúku ako priestor, na ktorom rastie množstvo rôznorodých rastlín
a žije tu veľké množstvo rôznorodých živočíchov. Vie, že živočíchy tu žijúce
majú stavbu tela a spôsob života prispôsobený lúčnemu porastu. Žiak vie, že
prítomnosť rôznych druhov živočíchov je možné zistiť podľa zvukov, ktoré z
lúky vychádzajú. Vie aj to, že aj keď sa na prvý pohľad lúky na seba
podobajú, môžu na nich rásť rôzne rastliny a môžu byť obývané rôznymi
živočíchmi.
Žiak si uvedomuje rôznorodosť porastu na lúke a vie ju objektívne skúmať.
Žiak vie druhovú rôznorodosť dokázať tým, že vie vymenovať (nazvať
rodovými názvami) 5 typických zástupcov slovenských lúk (vlčí mak,
zvonček konáristý, rumanček roľný, nevädza poľná, lipnica lúčna) a opísať
rozdielne a zhodné znaky týchto rastlín. Žiak vie detailným pozorovaním a
porovnávaním identifikovať rozdiely v druhoch rastlín, ktoré patria do toho
istého rodu, napríklad mak siaty a vlčí mak.
Žiak si uvedomuje, že na lúke žijú rôznorodé živočíchy a vie túto rôznorodosť
objektívne skúmať. Žiak vie druhovú rôznorodosť dokázať tým, že vie
vymenovať (nazvať rodovými názvami) 5 typických zástupcov
slovenských lúk (koník lúčny, lienka sedembodková, voška ružová, mlynárik
kapustný, kvetárik dvojtvarý) a opísať rozdielne a zhodné znaky týchto
živočíchov. O živočíchoch získava samostatne ďalšie informácie a vie
rozprávať o spôsobe ich života. Žiak vie detailným pozorovaním a
porovnávaním identifikovať rozdiely v živočíšnych druhoch, ktoré patria do
tej istej skupiny živočíchov, ale sú odlišnými druhmi (rôzne druhy pavúkov,
motýľov, koníkov, mravcov a pod.).
Žiak vie, že polia vytvoril človek, aby mal kde pestovať plodiny, ktoré
potrebuje na svoju obživu. Žiak vie, že na poliach rastú iné rastliny ako na
lúke, a že na polia vysadil rastliny človek, pričom na lúkach rastú prirodzene.
Vie, že na poli zvyčajne rastie len jedna plodina, ostatné rastliny rastú len na
okrajoch polí. Žiak vie, že polia sú zvyčajne postrekované rôznymi
chemickými prípravkami, aby sa v nich nemnožili škodce. Dieťa si
uvedomuje, že ten istý živočích vyskytujúci sa prirodzene na lúke je na poli
považovaný za škodcu. Žiak vie pozorovaním zistiť, že na poliach je
pozorovateľne menej druhov živočíchov, na medziach je ich viac, podobne na
lúkach.
Žiak vie vymenovať (pomenovať rodovým menom) 5 zástupcov živočíchov,
ktoré žijú na poliach (zajac poľný, králik poľný, sokol sťahovavý, hraboš
poľný, škrečok poľný), vie ich opísať a vie povedať, čím sa živia. Informácie
vie spájať a vytvárať tak jednoduchý potravinový reťazec. O živočíchoch vie
nájsť informácie v encyklopédii.
Žiak vie, že polia vznikli z lúk, pričom pôvodné rastliny boli vytlačené na
medze. Vie vysvetliť, aké pozitíva má pestovanie monokultúry. Pozná 5
druhov plodín, ktoré sa na poliach pestujú najčastejšie (kukurica, repka
olejná, slnečnica, cukrová repa, obilie), vie ich opísať a vymenovať využitia
danej rastliny. O obilninách vie, že poznáme rôzne druhy, napríklad
pšenicu, raž, jačmeň a ovos a vie, aké rôzne použitie majú dané obilniny.
Žiak vie vysvetliť význam liečivých rastlín pre človeka. Vo vysvetlení
zdôrazňuje to, že rastliny obsahujú látky, ktoré pomáhajú liečiť zranenia a
ochorenia. Vie, že rôzne rastliny majú rôzny účinok, používajú sa na rôzne
účely. Rozpoznáva najčastejšie používané liečivé byliny a pomenováva ich
rodovými menami: repík lekársky, lipa malolistá, materina dúška, ruža šípová
a skorocel kopijovitý. Vie, kde je možné rastliny nájsť a podľa ktorých
znakov je možné ich rozpoznať. Pracuje s atlasom rastlín a samostatne
zisťuje, na čo sa liečivá bylina používa. Zisťuje, kde v okolí školy a bydliska
sa nachádzajú uvedené liečivé byliny.
Žiak vie, že liečivé účinky môžu mať rôzne časti rastlín – korene, listy, kvety,
plody. Na príklade repíka, lipy, ruže šípovej a skorocelu vie vysvetliť, ktoré
časti rastlín sa zbierajú. Žiak si uvedomuje, že je nebezpečné zbierať rastliny,
59
Ako sa pripravuje čaj
z liečivých bylín?
ktoré nepoznáme, lebo poznáme aj jedovaté rastliny, ktorú môžu spôsobiť
otravu až smrť. Žiak vie opísať postup, ako je potrebné rastliny sušiť
a uskladňovať.
Žiak skúma, koľko látok sa uvoľňuje z liečivých rastlín do vody, ak sušené
rastliny zalejeme studenou, teplou a horúcou vodou (pozoruje intenzitu
zafarbenia). Na základe záveru zo skúmania zdôvodňuje, prečo je potrebné
používať pri príprave čaju horúcu vodu. Žiak skúma, ako sa rozpúšťajú látky
zo sušeného čaju v studenom a teplom alkohole a ako v oleji. Vytvára z
pozorovania závery a pri ich tvorbe využíva vedomosti o rozpustnosti látok
vo vode.
PRIEREZOVÉ TÉMY
V predmete prírodoveda v 4. ročníku začleňujeme v rámci vzdelávacieho obsahu nasledovné prierezové
témy:
- Osobnostný a sociálny rozvoj /OSR
- Environmentálna výchova /ENV
- Mediálna výchova /MEV
- Multikultúrna výchova /MUV
- Dopravná výchova /DOV
- Ochrana života a zdravia /OŽZ
- Tvorba projektov a prezentačné zručnosti /TPP
- Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra /RĽK
Metódy a formy práce
Pri realizácií cieľov a úloh prírodovedy sa najčastejšie uplatňujú tieto metódy:
Pozorovanie - uplatnenie pri pozorovaní zmien v prírode, využívanie pri realizácii jednoduchých
experimentov
Rozhovor - najčastejšie sa uplatňuje v procese vysvetľovania, objasňovania a opakovania učiva.
Rozprávanie – súvislé rozprávanie o konkrétnych javoch, udalostiach a činnostiach.
Vysvetľovanie – všade tam, kde treba žiakom vysvetliť nové fakty a objasniť im logickú podstatu
príslušných javov.
Pokus - slúži na overovanie alebo získavanie poznatkov, skúseností a vedeckých teórií.
Demonštrácia – názorná ukážka, výklad .
Práca s textom - práca s učebnicou, s pracovným zošitom a ďalšou literatúrou
Praktické cvičenie – na rozvoj niektorých vlastností a schopností pri samostatnom konaní alebo správaní.
Vychádzka
Učebné zdroje
ADAME, R. – KOVÁČIKOVÁ, O.: Prírodoveda 4 pre 1.stupeň základných škôl, Pracovná učebnica.
Bratislava: Aitec, 2013.
WIEGEROVÁ, A., ČESLOVÁ, G., KOPÁČOVÁ, J.: Prírodoveda pre 4. ročník základných škôl.
Bratislava: SPN, 2013.
WIEGEROVÁ, A., ČESLOVÁ, G., KOPÁČOVÁ, J.: Prírodoveda pre 4. ročník základných škôl –
Pracovný zoši. Bratislava: SPN, 2013
STANKO, STANKOVÁ: Prírodoveda – metodická príručka na vyučovanie v 4. ročníku. Bratislava: SPN,
1999.
KUBOVIČOVÁ, M.: Metodické poznámky k prírodovede pre 4. ročník ZŠ. Bratislava: Orbis Pictus
Istropolitana.
Pracovné listy, internetové zdroje
Hodnotenie predmetu
Prospech žiaka klasifikujeme piatimi stupňami: známkami 1 – 5. Vychádzame z Metodického
pokynu č.22/2011-R na hodnotenie žiakov základnej školy platného od 1.mája 2011. ( zdroj:
60
http://www.minedu.sk/vnutorne-rezortne-predpisy-vydane-v-roku-2011). Prácu žiakov hodnotíme i ústnou
pochvalou pred kolektívom.
Písomné práce, testy, projekty, pracovné listy, komunikačný prejav hodnotíme podľa systému
hodnotenia žiakov schváleného MZ 1. stupňa. Posudzujeme aktivitu na vyučovaní, samostatnosť, domácu
prípravu a úroveň vypracovania domácich úloh (viď kapitola Systém hodnotenia a klasifikácie jednotlivých
predmetov).
61
PREDMET: Vlastiveda/VLA ŠKOLA: ZŠ J. C. Hronského, Školská 10, Krupina
VYUČOVACÍ JAZYK: slovenský
VZDELÁVACIA OBLASŤ: Príroda a spoločnosť
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – prvý ročník: 0 (0 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – druhý ročník: 1 (1 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – tretí ročník: 1 (1 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – štvrtý ročník: 2 (1 ŠtVP + 1 ŠkVP)
Všeobecná charakteristika predmetu
Vlastiveda je predmet, ktorý zahŕňa oblasť vzdelania venovanú poznávaniu svojej vlasti, svojho
kraja, regiónu a samotnej obci.
Vlastivedné – motivačné poznávanie začína už v detstve, priestor okolo dieťaťa je plný zaujímavých
vecí a potrebujú na ne odpoveď . Vlastiveda na 1.stupni ZŠ je obsahovo naplnená emotívnym
(dobrodružným) poznávaním, pozorovaním a hodnotením javov a celkovo dojmov z rodnej krajiny (okolie
školy a bydliska). S tým súvisí aj poznanie seba samého, svojho miesta v rodine a v komunite, či už školy
alebo komunity kamarátov.
Poznanie svojej krajiny v časových premenách jednotlivých ročných období s dôrazom na
starostlivosť o bezpečnosť a zdravie vytvára predpoklady pre vnímanie vzájomného vzťahu človeka a
prírody. Človek aj príroda sa mení v čase a práve preto vnímanie svojej obce, regiónu ale aj celej republiky
musí byť spojené s poznaním histórie.
Vlastiveda by mala mať činnostný obsah, ktorý zahŕňa aj vychádzky s vlastivedným námetom. Ideálne sú
vychádzky s prírodovedným, kultúrnym, historickým prepojením.
Vlastiveda (Objavujeme Slovensko) je rozdelená na dve veľké časti, a to Príroda Slovenska a
Slovensko v minulosti a dnes. V časti Príroda Slovenska je základom spoznanie vybratých prírodných
krás (napr. pohoria, jaskyne) najmä prostredníctvom povestí, rozprávaní na základe obrázkov a i. Slovensko
v minulosti a dnes sú príbehy historického rázu. Zakladá sa na spoznaní významných udalostí v histórii
Slovákov, o ich zaradení v správnom časovom slede.
Žiaci tiež spoznajú (Cestujeme po Slovensku) najvýznamnejšie a najatraktívnejšie prvky, časti
regiónov. Realizácia je prostredníctvom „výletov“, jeden výlet po Slovensku je zameraný na jeden vybratý
región. Dôraz je na práci s príbehmi a obrázkami, každý z nich znázorňuje jeden významný prvok regiónu a
na čítaní zjednodušenej mapy.
Vlastivedou sa môžu žiaci naučiť všímať si svoje okolie, obdivovať kvety, stromy, parky, prírodne
krásy, budovy, sochy, námestia, všímať si, čo je nové v obci, prípadne, čo sa stratilo alebo zmenilo a ako sa
mení svet okolo nás.
Vlastiveda je učenie sa o priestore, v ktorom žijeme a chceme, aby žiaci odmalička sa učili
poznávať, objavovať, pýtať sa a hľadať odpovede na otázky. Témami vlastivedy sa žiaci pripravujú aj na
vyučovanie geografie, tak sa postupne oboznamujú s plánom.
Hlavné témy, ktorými sa vlastiveda zaoberá sú:
Môj rodný kraj – kraj, kde žijem
Škola a jej okolie. Moja trieda. Obec, v ktorej žijem. Spoznávanie, opis, charakteristika a rozprávanie
o rodnom kraji, o kraji v ktorom žiaci žijú. Premeny prírody rodného kraja počas roka. Príroda, ľudia,
kultúra, doprava, pamätihodnosti a zaujímavosti z okolia. Hodnota práce a peňazí. Starostlivosť o svoje
prostredie Náčrt cesty do školy.
Objavujeme Slovensko
Objavovanie a spoznávanie prírodných krás a zaujímavostí Slovenska. Naše starobylé a svetoznáme
pamiatky a ich krása. Krátka cesta do minulosti, spoznávanie sveta našich predkov.
Cestujeme po Slovensku
62
Oboznámenie sa s časťami Slovenska formou výletu. Vyzdvihnú a odlíšia sa vlastivedné osobitosti každého
územia. Spoznávanie našej vlasti prostredníctvom povestí, rozprávok a hier (aj s využitím mapy).
Všeobecné ciele predmetu
Súhrn cieľov:
rozvíjať si vzťah ku krajine a spoločnosti prostredníctvom príbehov, rozprávok,
je informácií na opisovanie charakteristík prostredia, ich porovnávanie,
Cieľom vyučovania vlastivedy je:
podporovať chuť učiť sa,
rozvíjať schopnosť objavovať a snahu vysvetľovať,
všímať si priestor, v ktorom žijeme a jeho zmeny,
prejavovať záujem o spôsob života ľudí v blízkom okolí, v triede, škole, obci,
vedieť pracovať s náčrtmi napr. triedy, školy, blízkeho okolia , ktoré vedú k zručnosti pracovať s plánom
obce , orientovať sa na nej a podľa nej v praxi – plány miest,
vnímať jedinečnosť prírodných výtvorov v okolí a rozvíjať záujem objavovať a vysvetľovať,
rozumieť znakom, ikonám,
hľadať riešenia na otázky, hľadať informácie, svoje návrhy interpretovať,
diskutovať o návrhoch,
vnímať krásu kultúrnych pamiatok, naučiť sa vážiť si ich a chrániť.
Učebný predmet vedie žiakov k rozvíjaniu kompetencií:
komunikatívnej kompetencie tým, že umožňuje prezentáciu slovnú alebo písomnú navštívenej oblasti na
Slovensku alebo interpretácii prečítanej alebo vypočutej povesti, piesne, básne viažucej sa k regiónu alebo
ku Slovensku,
čitateľskej gramotnosti tým, že jednak žiaci majú možnosť interpretovať umelecké texty z literatúry alebo
odborného textu, ale taktiež majú možnosť rozvíjať si schopnosť opisu obrázkov, diagramov, kresieb a pod.,
kultúrnej kompetencie, kde rozvíja záujem o kultúrne tradície svojho regiónu a Slovenska,
personálnej a interpersonálnej kompetencie, pretože učebný predmet dáva predpoklad pre tvorbu projektov
a tímovej práce.
2. ROČNÍK
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – druhý ročník: 1 (1 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Charakteristika VLA v 2. ročníku ZŠ
Motivácia k objavovaniu prírody a ľudských výtvorov v blízkom, ale i vzdialenom okolí je vo vlastivede
dokumentovaná zaujímavým spôsobom učenia sa.
Dôležitým cieľom je spoznávať sociokultúrny priestor života dieťaťa a genézu tohto priestoru.
Mimoriadna pozornosť je venovaná orientácii v priestore a čase. Rozvoj poznania dieťaťa v danom
sociokultúrnom priestore zodpovedá mentálnej prezentácii pojmového aparátu, s ktorým dokáže narábať a
chápať jeho význam. Dieťa si ozrejmuje vlastnú kultúru, učí sa narábať s historickými prameňmi, je schopné sa v
nej orientovať a hodnotiť na svojej primeranej úrovni. Vníma a zaujíma postoj k multikultúrnej otvorenosti.
Prostredníctvom príbehov, rozprávok, piesní, pozorovaní, žiaci získavajú vzťah ku kraju, v ktorom žijú. Vo
vyučovaní vlastivedy v 2. ročníku ZŠ je pozitívne, ak vedia žiaci rozprávať o svojom kraji, v ktorom žijú, vedia
pomenovať jeho jednotlivé časti. Vedia odlíšiť vzťahy, väzby (prírodného a spoločenského rázu) v krajine svojho
okolia, vo svojej obci, doma i v škole. Pri každej vhodnej téme môžu žiaci použiť poznatky, ktoré načerpali zo
63
svojich pozorovaní a osobných skúseností. Žiaci majú vedieť pomenovať a odlíšiť, čo vytvorila príroda, a čo
človek. Porozprávať o premenách prírody počas roka. Vyhľadať v kalendári významné dni. Orientovať sa v kraji
pomocou svetových strán a významných objektov. Veku primerane charakterizovať svoju obec.
Vzdelávací obsah a cieľové kompetencie VLA v 2. ročníku ZŠ
Kraj, kde žijem
Škola a jej okolie. Moja trieda. Začíname s vlastivedou . Prvá vlastivedná vychádzka
Objavujeme premeny okolo nás
Čo vytvorila príroda a čo človek. Čím je zaujímavý kalendárny rok a čím školský rok.
Cesta do školy a domov
Poznávanie cesty do školy Môj tieň smeruje na sever (svetové strany). Okolie školy a bydliska (orientácia v
okolí).
Nakreslím si cestu do školy povrch, lesy, lúky, polia, záhrady a parky okolia .Čo rastie v našom okolí) .
rieka, potok. Pozorujeme oblohu (pranostiky, počasie a predpoveď počasia). Pozorujeme oblohu (slnko,
Mesiac a hviezdy sú na oblohe). Ako sa staráme o naše okolie (a o životné prostredie).
Čo a ako sa deje v našom okolí
Kalendár – jeseň, zima, jar, leto
Moje mesto alebo moja dedinka (miesto, kde žijem). Ľudia v mojom okolí (aj o úcte k starším obyvateľom) .
Pripomíname si našich predkov. Čím sa pýši naša obec (príbehy o rodákoch, pamätné miesta, sochy a i.)
história, povesti, piesne, šport a kultúra). Kde zavolať pomoc a kto nám pomáha (tiesňové linky),
starostlivosť o zdravie.
Zvyky a tradície
Vianočný čas (Aké sú tajomstvá Vianoc, Silvestra, Nového roka a Troch kráľov). Tešíme sa na prázdniny.
Čo sa mi v našom kraji najviac páči
Tematický celok Obsah Cieľové kompetencie
Moja trieda, škola,
okolie školy.
Správanie sa v škole,
bezpečnosť v škole, v
triede.
Trieda, škola. Opísať prostredie triedy, školy, okolia školy, obce.
Zakresliť na plánik rozloženie tried na chodbe, v
triede rozloženie stolov, tabule a pod.
Vyhodnotiť miesta nebezpečné v triede a v škole a
určiť pravidlá správania sa pre vlastnú bezpečnosť aj
bezpečnosť spolužiakov.
Cesta do školy a domov
Môj tieň smeruje na
sever (svetové strany).
Poznávanie cesty do
školy
Svetové strany,
poludňajší tieň, krajina,
orientácia podľa
svetových strán, trieda,
škola,
dopravné značky
Určiť smer na sever podľa poludňajšieho tieňa.
Určiť svetové strany v krajine a polohu významných
objektov v miestnej krajine.
Nakresliť schému cesty do školy, vyznačiť na nej
objekty, zaujímavé miesta, vyhodnotiť nebezpečné
miesta, zakresliť na ceste priechody, križovatky,
dopravné značky, semafory.
Okolie školy. Škola. Školský dvor,
objekty v okolí školy,
pred školou, za školou.
Prostredie v okolí školy
– stromy, budovy.
Opísať prostredie školy, určiť čo sa nachádza pred
školou, za školou – budovy, stromy...
Okolie školy a bydliska
(orientácia v okolí).
Povrch, lesy, lúky, polia,
záhrady a parky okolia.
Čo rastie v našom okolí,
rieka, potok.
Ako sa mení okolie
školy počas roka.
Les, lúka, park, rieka,
jazero, ročné obdobia,
kalendárny rok, mesiace,
sviatočné dni, ako
prieskum, fotografie
prírody, kresby prírody
Opísať podľa vlastných záznamov z prieskumu, čo
rastie v okolí školy, v obci, aké rastliny stromy,
vedieť ich porovnať, v čom sa líšia, podľa obrázkov
opísať rastliny.
Urobiť si atlas z fotografií, kresieb alebo listov
stromov. Tvoriť zbierku, analyzovať, triediť.
Pozorujeme oblohu -
slnko, Mesiac a hviezdy,
oblaky.
Obloha, počasie, oblaky,
pranostika, prvky
počasia, predpoveď
počasia.
Slnko, mesiac, hviezdy.
Na základe záznamov zo sledovania počasia v
priebehu jedného týždňa vyhodnotiť zmeny počasia,
zaznačiť do merania zvolenými znakmi zmeny
oblakov, zmeny oblohy.
64
Ako sa staráme o naše
okolie (a o životné
prostredie).
Krajina, životné
prostredie, znečistené
prostredie, zničené
prostredie, ochrana
životného prostredia
Vyhodnotiť miesta v obci alebo v škole, ktoré sú
znečistené a navrhnúť vylepšenie stavu v škole.
Na základe vlastného prieskumu zistiť, v ktorých
častiach obce sú zdevastované lavičky, cesty, zničené
a pokreslené budovy, vyrúbané stromy.
Pripraviť miniprojekt na zlepšenie.
Príroda Prvky okolia, ktoré
vytvorila príroda a prvky
prostredia, ktoré vytvoril
človek, opísať krajinu
okolo školy
Rozpoznať, ktoré časti krajiny tvorila príroda, ktoré
človek.
Orientácia v mape a
pláne mesta
Cesta, plán, nákres,
mapa, symboly na mape,
mapové znaky
Zakresliť budovy v sídle do plánu obce.
Orientovať sa na mape, ktoré domy sú na akej ulici,
ktorá cesta a cez aké ulice, okolo ktorých budov vedie
k vybranej lokalite.
Naša obec, jej história a
súčasnosť, čo sa deje v
našom okolí
obec (príbehy o
rodákoch, pamätné
miesta, sochy a i.)
história, povesti, piesne,
šport a kultúra)
Príbeh, povesť, pamätné
budovy, sochy,
významné osobnosti
histórie, vedy, kultúry,
športu, umenia
Urobiť zbierku informácií o významných ľuďoch
obce
vytvoriť portfólio významných miest alebo
zaujímavých miest – nakreslených alebo
odfotografovaných
Obec.
Ľudia v mojom okolí,
základné pravidlá
slušného správania, úcta
k starším.
Obec, ulice, domy,
významné budovy –
pošta, polícia, škola,
miestny úrad,
Ľudia v mojom okolí,
spolužiaci, spolužiaci z
iných krajín,
prisťahovalci,
multikultúra.
Opísať spôsob života obyvateľov obce, vedieť
povedať názov svojej obce a presnú adresu.
Vysvetliť zásady slušného správania sa na ulici a k
obyvateľom obce.
Ochrana miesta pred
nebezpečenstvom
(požiar).
Kam volať o pomoc a
kto nám pomáha
(tiesňové linky).
Tiesňová linka, postup
pri volaní hasičov.
Poznať čísla pre záchranu (112).
Vypracovať zoznam nebezpečenstiev a ako sa pred
nimi chrániť – neznámi ľudia, prírodné
nebezpečenstvá – blesk, búrka, silné slnečné žiarenie.
Tradície a zvyky.
Vianočný čas -
(aké sú tajomstvá
Vianoc, Silvestra,
Nového roka a Troch
kráľov, Veľkonočné
sviatky.
Sviatočné dni, tradície,
kalendár,
Vymenovať známe sviatočné dni. Opísať tradície (v
obci, v rodine), ktoré sa k nim viažu.
Čo sa mi v našom kraji
najviac páči
Napísať, nakresliť príbeh na tému: „čo sa mi v našej
obci páči a čo nepáči“.
Diskusia o napísaných príbehoch.
PRIEREZOVÉ TÉMY
Začlenenie prierezových tém je zabezpečené v samotných tematických celkoch. Uplatňujeme
a rozvíjame tieto témy:
- Osobnostný a sociálny rozvoj /OSR
- Enviromentálna výchova /ENV
- Mediálna výchova /MEV
- Multikultúrna výchova /MUV- Dopravná výchova /DOV
- Ochrana života a zdravia /OŽZ
- Tvorba projektov a prezentačné zružnosti /TPP
65
- Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra /RĽK
Metódy a formy práce
Vlastiveda ako výchovne orientovaný vyučovací predmet má prispieť k orientácii dieťaťa vo svete,
k získaniu poznatkom o prírode a spoločnosti, pomôcť mu rozvíjať proces svojho sebauvedomenia,
sebazdokonaľovania a budovania pozitívnych vzťahov k svetu a k ľuďom. Učiteľ má veľké možnosti
pôsobenia a ovplyvňovania aj pomocou metód a foriem práce.
Motivujeme žiakov, aby spoznávali, zaujímali sa o svoje okolie, región a o svoju vlasť pomocou
rozprávok, rozprávania, povestí, hádaniek, krížoviek a pod. Dávame žiakom možnosť vytvárať vlastné
projekty a ich prezentácie pred triedou jednotlivo, vo dvojiciach alebo v skupinách. Vychádzky a výlety sú
zamerané na spoznávanie svojej obce a okolia.
Učebné zdroje
KOŽUCHOVÁ, M. – ŠIMUNKOVÁ, M.: Vlastiveda 2 pre 2.ročník základných škôl. Bratislava: Expol
Pedagogika, 2008.
FINTOROVÁ, M. – KRIVOSUDSKÁ, P. – SAPÁROVÁ, R.: Hravá vlastiveda – pracovný zošit pre
2.ročník ZŠ. Kočice: Taktik, 2013.
MACHALA, D.: Čítanie o Slovensku pre prvý stupeň základných škôl. Bratislava: Expol Pedagogika, 2008.
Hodnotenie predmetu
Prospech žiaka klasifikujeme piatimi stupňami: známkami 1 – 5.. Vychádzame z Metodického
pokynu č.22/2011-R na hodnotenie žiakov základnej školy platného od 1.mája 2011. (zdroj:
http://www.minedu.sk/vnutorne-rezortne-predpisy-vydane-v-roku-2011).
Prácu žiakov hodnotíme i ústnou pochvalou pred kolektívom. Písomné práce, testy, pracovné listy,
projekty a ich prezentáciu hodnotíme podľa systému hodnotenia žiakov schváleného MZ 1. stupňa.
Posudzujeme aktivitu na vyučovaní, samostatnosť, domácu prípravu a úroveň vypracovania domácich úloh
(viď kapitola Systém hodnotenia a klasifikácie jednotlivých predmetov).
3. ROČNÍK
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – tretí ročník: 1 (1 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Charakteristika VLA v 3.ročníku ZŠ
Zatiaľ čo v 2. ročníku žiaci spoznávali svoje blízke okolie, v 3. ročníku je učivo rozdelené do
tematických celkov a tém, v ktorých budú žiaci spoznávať naše Slovensko. Oboznámia sa s krásami prírody,
udalosťami z minulosti – z dejín – nielen svojho regiónu, ale celej našej vlasti – Slovenska. Naučia sa, čo je
plán, mapa a na mape si budú vedieť nájsť aj svoju obec.
Po objavnom spoznaní kraja, v ktorom žiaci žijú, sa postupne pútavou formou oboznamujú so
zaujímavými časťami Slovenska. Žiaci majú pomocou obrázkov opísať pojmy, krajinu, pamiatky, ktoré už
nie sú z ich bezprostredného okolia. Ukázať na „obrázkovej mape“ (prispôsobenej obsahu vlastivedy v 3.
ročníku) vybraté pohoria, jaskyne, rieky, mestá a i. Opísať ich pomocou obrázkov – pokúsiť sa na nich
rozlíšiť už na pohľad rozdielne alebo spoločné znaky. Stručne povedať obsah povesti na vybratú tému.
Porozprávať o významných historických udalostiach
Vzdelávací obsah a cieľové kompetencie VLA v 3. ročníku ZŠ
Objavujeme Slovensko - Slovensko moja vlasť
Ako sa vyznať vo svojom okolí, mapa, plán.
Príbehy Slovenska na obrázkoch.
Slovensko na mape a obrázkoch, internete, knihách, rozprávkach, CD, DVD.
Za tajomstvami prírody Slovenska.
66
Poznávame dejiny Slovenska
Časové súvislosti. Obyvateľstvo Slovenska v historických obdobiach.
Naše starobylé pamiatky a ich krása
Povesti z veľkých a starých miest Slovenska. Svetoznáme pamiatky Slovenska (UNESCO). Slávne hrady,
zámky a povesti o nich.
Tematický celok Obsah Cieľové kompetencie
Ako sa vyznať vo
svojom okolí
Krajina, svetové strany,
povrch, obraz krajiny.
Opísať (porozprávať vlastnými slovami) obraz pozorovanej
krajiny. Porovnať rôzne obrazy krajiny. Vedieť určiť svetové
strany podľa poludňajšieho tieňa. Všímať si zaujímavosti
krajiny a jej zmeny.
Plán Plán Nakresliť rozmiestnenie nábytku v triede (vytvoriť plán
triedy).
Mapa Význam plánu, mapové
znaky, orientácia podľa
plánu.
Čítať plán podľa mapových znakov, orientovať sa podľa
plánu. Vytvoriť plán známeho prostredia.
Ako vzniká mapa,
mapové znaky,
grafická mierka mapy,
vzdialenosť objektov
na mape.
Orientovať sa na pláne. Vyhľadávať ďalšie znaky na pláne
(podľa vysvetliviek) a opísať, čo na danej mape zobrazujú.
Podľa mierky odmerať skutočnú vzdialenosť objektov
zobrazených na pláne.
Objavujeme
Slovensko
Kde sa nachádza
Slovensko. Glóbus.
Určiť Slovensko na glóbuse alebo mape sveta.
Krásy našich hôr,
pohoria, chránené
územia.
Určiť na mape pohoria, ktoré sa nachádzajú v okolí trás z
Bratislavy do Košíc. Vyhľadať o nich ďalšie dostupné
informácie, prezentovať ich. Pomenovať na mape chránené
územia, národné parky. Zdôvodniť, prečo sú chránené.
Naučiť sa pravidlá „správania sa“ v chránených oblastiach.
Rieky - dar života.
Voda, význam rieky,
rekreácia, priehrada.
Starostlivosť o vodu.
Znečisťovanie vody.
Ukázať na mape najznámejšie slovenské rieky. Vysvetliť,
prečo si ľudia stavali príbytky pri riekach, prečo pri riekach
existujú rekreačné zariadenia, prečo stavajú priehrady.
Opísať ako vznikli jazerá a plesá. Porozprávať ako sa
staráme o rieky a vodné plochy. Pomocou textu vytvoriť
pojmovú mapu.
Lesy - naše pľúca. Vysvetliť pojem les, zaradiť strom do príslušného druhu lesa
a poznať niektoré živočíchy, žijúce v konkrétnych lesoch.
Vedieť pravidlá slušného správania sa v lese. Zhodnotiť
svoje správanie sa v prírode na príkladoch, čo je dobré, čo
nie je dobré.
Slovensko plné záhad.
Jaskyne, kúpeľné
mestá, minerálny
pramene.
Podľa mapových znakov na mape ukázať slovenské jaskyne,
kúpeľné mestá a minerálne pramene. Vysvetliť ich význam.
Opísať pravidlá slušného správania sa v jaskyni a zdôvodniť
ako nevhodné správanie sa v jaskyni môže prispieť k
zničeniu výnimočného prírodného výtvoru.
Po turistických
chodníčkoch.
Turistická mapa,
potreby na výlet.
Naplánovať si v skupine výlet, orientovať sa na turistickej
mape podľa mapových znakov a pripraviť si všetky potrebné
veci na výlet so zreteľom na špecifiká horského prostredia a
počasia. Pripraviť si aj pravidlá správania sa na výlete a
zdôvodniť.
Poznávame dejiny
Slovenska
Ako chápať časové
súvislosti. Minulosť,
prítomnosť, budúcnosť.
Rozlíšiť minulosť, prítomnosť, budúcnosť podľa udalostí.
Zostaviť časovú priamku udalostí podľa rokov alebo storočí
a podľa časovej priamky a povedať, čo sa stalo skôr a čo
neskôr.
Prečo sa ľudia usadili
na našom území.
Osídľovanie.
Vedieť povedať v chronologickom poradí, ako prebiehalo
osídľovanie. Vedieť z textu určiť, aké boli príčiny
jednotlivých etáp.
Predmety, ako
svedkovia doby.
Múzeum.
Vyjadriť vzťah k historickým predmetom, prečo sú
zaujímavé, k čomu sa viažu, o čom podávajú informácie.
67
Svätopluk a jeho sláva Prerozprávať vlastnými slovami povesť o Svätoplukových
prútoch. Porozprávať pomocou obrázkov o živote Slovanov,
opísať symboly, ktoré sú v povestiach a zhodnotiť, či sa
význam vtedajších symbolov prenáša aj do súčasnosti.
Prečo chodíme do
školy. Mária Terézia.
Pozná meno významnej panovníčky Uhorska, čím bola
významná, čím bola zaujímavá, v akej dobe a v akom
prostredí žila. Ktoré miesta na Slovensku sú s ňou spojené.
Ako je s ňou spojená školská dochádzka.
Ako vznikol slovenský
jazyk. Významní
jazykovedci: Ľudovít
Štúr a Anton Bernolák
Vedieť vysvetliť podstatu vzniku spisovného jazyka a
poznať významné osobnosti spojené s týmto procesom.
Ako vznikla slovenská
hymna.
Poznať text hymny a porovnať text súčasnej hymny s
pôvodným textom, nájsť rozdiely a vedieť vysvetliť význam
jednotlivých slov. Poznať príležitosti, pri ktorých sa hrá
hymna.
Prečo M.R. Štefánik
veľa cestoval.
Opísať osobnosť M.R. Štefánika a zhodnotiť, čím bol
významný, čím bol zaujímavý, ktoré miesta na Slovensku sú
s ním späté a prečo má významné miesto v dejinách
Slovenska.
Slovensko v súčasnosti. na mape určiť, ktoré zo susedných štátov patria do Európskej
únie.
Naše starobylé
pamiatky a ich
krása
Ako vznikali mestá. Opísať spôsob vzniku miest, kedy a prečo vznikali. Porovnať
život v meste v minulosti a v súčasnosti. Vytvoriť v skupine
model mesta.
Slávne mestá. Život v
minulosti a v
súčasnosti.
Porovnať život v meste v minulosti a v súčasnosti. vyhľadať
na mape slávne miesta. Vyhľadať rôzne informácie o
slávnych mestách z rôznych zdrojov, opísať zaujímavosti.
Svetoznáme pamiatky.
UNESCO.
Porovnať podľa obrázkov kultúrne a prírodné pamiatky
zapísané do zoznamu UNESCO, ich význam, zaujímavosti,
prečo je potrebné chrániť
PRIEREZOVÉ TÉMY
V predmete vlastiveda v 3. ročníku začleňujeme v rámci vzdelávacieho obsahu nasledovné prierezové témy:
- Osobnostný a sociálny rozvoj /OSR
- Environmentálna výchova /ENV
- Mediálna výchova /MEV
- Multikultúrna výchova /MUV
- Dopravná výchova /DOV
- Ochrana života a zdravia /OŽZ
- Tvorba projektov a prezentačné zručnosti /TPP
- Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra /RĽK
Metódy a formy práce
Stratégie vyučovania kladú nároky na samostatnosť, tvorivosť a organizáciu práce učiteľa.
Využívanie stratégií umožňuje učiteľovi úspešne vyučovať a žiakovi úspešne sa učiť. Formy a metódy
vyberáme a používame podľa svojho výberu tak, aby boli variabilné, aktivizujúce, tvorivé a humanizujúce.
Správne zvolenými metódami a formami práce sa snažíme vytvoriť atmosféru , v ktorej sa žiak môže učiť
bez strachu a stresu, podnecuje prirodzenú zvedavosť, motivuje k aktívnemu učeniu, podporujeme
sebahodnotenie, aby žiak poznal svoje prednosti i chyby, vytvárame podmienky pre úspešnosť každého
žiaka ako i pozitívnu pracovnú atmosféru.
Metódy: práca s textom v učebnici, na tabuli, výklad, predĺžený výklad, rozličné druhy rozhovorov,
pozorovanie, porovnávanie, opis, príbehy, povesti, vysvetľovanie, motivačné metódy, projektová metóda,
metóda EUR, problémové úlohy, precvičovanie, zaznamenávanie, skúmanie grafické znázorňovanie, práca s
ilustráciami, objasňovanie pojmov, dialóg, cvičenia a situácie na rozvoj hodnotiaceho myslenia, sociálne
učenie – učenie sa od seba navzájom, autentické učenie zo skúsenosti.
68
Formy: práca žiakov vo dvojiciach, skupinová , individuálna, frontálna práca, diferencovaná práca,
didaktické hry, experimentovanie, simulovanie rôznych situácií, kooperatívne učenie, zážitkové učenie,
dramatické hry, hranie rolí, prezentácia výsledkov, praktické činnosti s mapou, ústne a písomné skúšanie,
vychádzky a pod.
Učebné zdroje
KOŽUCHOVÁ, M. a kol.: Vlastiveda pre 3.ročník základných škôl. Bratislava: EXPOL PEDAGOGIKA
KOŽUCHOVÁ, M., MATÚŠKOVÁ, R., STEBILA, J.: Dopravná výchova pre 3. ročník základných škôl.
Bratislava: EXPOL PEDAGOGIKA, 2013.
Hodnotenie predmetu
Prospech žiaka klasifikujeme piatimi stupňami: známkami 1 – 5. Vychádzame z Metodického
pokynu č.22/2011-R na hodnotenie žiakov základnej školy platného od 1.mája 2011. (zdroj:
http://www.minedu.sk/vnutorne-rezortne-predpisy-vydane-v-roku-2011).
Prácu žiakov hodnotíme i ústnou pochvalou pred kolektívom. Písomné práce, testy, projekty,
pracovné listy, komunikačný prejav hodnotíme podľa systému hodnotenia žiakov schváleného MZ 1.
stupňa. Posudzujeme aktivitu na vyučovaní, samostatnosť, domácu prípravu a úroveň vypracovania
domácich úloh (viď kapitola Systém hodnotenia a klasifikácie jednotlivých predmetov).
4. ROČNÍK
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – štvrtý ročník: 2 (1 ŠtVP + 1 ŠkVP).
Časová dotácia PRI určená ŠtVP je posilnená 1 vyučovacou hodinou/týždeň, ktorá je využitá k
dôkladnejšiemu zameraniu sa na obsah učiva, na jeho utvrdzovanie, precvičovanie, realizáciu projektov,
vlastivedných vychádzok a exkurzií pod.
Charakteristika VLA v 4.ročníku ZŠ
Vlastiveda je predmet, ktorý zahŕňa oblasť vzdelania venovanú poznávaniu svojej vlasti, svojho
kraja, regiónu a samotnej obci.
Vlastivedné – motivačné poznávanie začína už v detstve, priestor okolo dieťaťa je plný zaujímavých
vecí a potrebujú na ne odpoveď. Vlastiveda na 1.stupni ZŠ je obsahovonaplnená emotívnym
(dobrodružným) poznávaním, pozorovaním a hodnotením javov a celkovo dojmov z rodnej krajiny (okolie
školy a bydliska). S tým súvisí aj poznanie seba samého, svojho miesta v rodine a v komunite, či už školy
alebo partie kamarátov. Poznanie svojej krajiny v časových premenách jednotlivých ročných období s
dôrazom na starostlivosť o bezpečnosť a zdravie vytvára predpoklady pre vnímanie vzájomného vzťahu
človeka a prírody. Človek aj príroda sa mení v čase a práve preto vnímanie svojej obce, regiónu ale aj celej
republiky musí byť spojené s poznaním histórie.
Vlastiveda by mala byť činnostným obsahom. Odporúčame aj vychádzky s vlastivedným námetom
(ktorá má motivačný charakter pre vyučovanie vlastivedy, ale tieto vychádzky alebo výlety sú náročné
z hľadiska bezpečnosti. Ideálne je prepojenie vychádzok s prírodovedným, kultúrnym, historickým
prepojením Vlastiveda (Objavujeme Slovensko) je rozdelená na dve veľké časti, a to Príroda Slovenska a
Slovensko v minulosti a dnes. V časti Príroda Slovenska je základom spoznanie vybratých prírodných krás
(napr. pohoria, jaskyne) najmä prostredníctvom povestí, rozprávaní na základe obrázkov a i. Slovensko v
minulosti a dnes sú príbehy historického rázu. Zakladá sa na spoznaní významných udalostí v histórii
Slovákov, o ich zaradení v správnom časovom slede. (Cestujeme po Slovensku) žiaci spoznajú
najvýznamnejšie a najatraktívnejšie prvky, časti regiónov. Realizácia je prostredníctvom „výletov“, jeden
výlet po Slovensku je zameraný na jeden vybratý región. Dôraz je na práci s príbehmi a obrázkami, každý z
nich znázorňuje jeden významný prvok regiónu a na čítaní zjednodušenej mapy.
69
Vzdelávací obsah a cieľové kompetencie VLA v 4. ročníku ZŠ
Krajina, v ktorej žijeme
Čítanie mapy Slovenska, časová priamka, územné členenie kraja
Mestá a dediny Charakteristika mesta a dediny.
Krajské mestá.
Cestujeme z Bratislavy do Košíc Cestujeme po Bratislave.
Cestujeme po Košiciach.
Hľadanie cesty z miesta nášho bydliska do Košíc alebo Bratislavy, Dóm sv. Alžbety, Gejzír v Herľanoch.
Moje obľúbené miesto na cestovanie – ako by sme tam cestovali v minulosti a dnes.
Zaujímavosti zo Slovenska Baníctvo na Slovensku v minulosti a zaujímavosti s ním spojené.
Tradície a zvyky Historické regióny na Slovensku. Zvyky a tradície podľa historických regiónov. Život v stredovekom meste.
Skanzeny.
V súlade s prírodou Ideme do hôr – prípravy, horská služba. Pravidlá bezpečného správania sa v horách.
Ako sa oddychovalo v horách v minulosti a ako dnes.
Prírodné zaujímavosti vytvorené prírodou. Prírodné zaujímavosti vytvorené človekom.
Tematický celok Obsah Cieľové kompetencie
Krajina, v ktorej
žijeme.
Čítanie mapy Slovenska Opísať a rozlíšiť povrch krajiny podľa členitosti.
Opísať polohu pohorí a nížin. Vymenovať a ukázať
na mape naše najväčšie rieky.
Časová priamka Porovnať udalosti podľa časovej priamky, určiť,
ktorá udalosť sa stala skôr a ktorá neskôr.
Usporiadať udalosti svojho života a udalosti v roku
na časovej priamke.
Územné členenie – kraje.
Charakteristika kraja, v ktorom
žijem.
Vymenovať podľa mapy kraje SR a ukázať krajské
mestá. Vyhľadať regionálne osobitosti vlastného
kraja.
Mestá a dediny. Charakteristika mesta, dediny. Z fotografií, krátkych textov a svojich skúseností
opísať charakteristiku mesta, resp. dediny a
porovnať ich výhody a nevýhody.
Krajské mestá. Vedieť správne priradiť krajské mestá ku krajom.
Cestujeme z
Bratislavy do Košíc.
Vlakové, autobusové a letecké
spojenie.
Vyhľadať rôzne spoje z cestovných poriadkov (z
internetu), orientovať sa v cestovných poriadkoch,
vedieť sa spýtať, hľadať alternatívne riešenia.
Poznať pravidlá slušného správania sa v
dopravnom prostriedku.
Cestujeme po Bratislave. Z mapy Bratislavy a dostupných materiálov
(sprievodca po Bratislave, po Košiciach, z
internetu...) vyhľadať významné pamiatky
Bratislavy a Košíc, pripraviť si krátky itinerár
sprevádzania návštevy po týchto mestách.
Cestujeme po Košiciach
Hľadanie cesty z miesta nášho
bydliska do Košíc alebo
Bratislavy, Dóm sv. Alžbety,
Gejzír v Herľanoch
Pripraviť plán cesty zo svojej obce do Bratislavy a
do Košíc. Využiť dostupné cestovné poriadky
(IKT).
Moje obľúbené miesto na
cestovanie – ako by sme tam
cestovali v minulosti a dnes.
Sprostredkovať ostatným skúsenosti, zážitky a
zaujímavosti z vlastných ciest. Vedieť ich
prezentovať rôznymi spôsobmi.
Zaujímavosti zo
Slovenska,
baníctvo na
Kedy a prečo sa začalo baníctvo
rozvíjať – ťažba zlata, striebra,
rudy, uhlia, soli, travertínu
Porozprávať ako sa rozvinulo baníctvo na
Slovensku a akú úlohu zohralo v našich dejinách,
čím bolo významné. Odraz minulosti v súčasnosti.
70
Slovensku Práca baníkov v minulosti a
dnes. Spomienky na baníctvo.
Čo nám z baníctva zostalo.
Opísať prácu baníka, aké nástroje pouţíval a
porovnať ako sa zmenila práca baníkov v priebehu
dejín. Aké pozostatky z minulosti baníctva zostali
na Slovensku. Ťažba nerastov, zlata, striebra,
opálu. Ich vyžívanie pri tvorbe šperkov. Banícke
múzeum.
Tradície a zvyky.
Skanzeny.
Historické regióny na Slovensku
(Orava, Liptov, Šariš, Spiš...)
Poznať historické regióny Slovenska, vedieť
zaradiť zvyky a tradície do príslušných regiónov,
na základe poznatkov zo skanzenov a iných
zdrojov. Opísať charakteristické znaky života ľudí
v minulosti a porovnať so životom v súčasnosti.
Použiť k tomu obrázky, informácie z kníh,
časopisov, filmov, ľudovú slovesnosť.
Zvyky a tradície podľa
historických regiónov
Život v stredovekom meste
Práce na vidieku v minulosti
počas leta a počas zimy.
Skanzeny na Slovensku – čo
všetko v skanzene nájdeme.
V súlade s prírodou Ideme do hôr – prípravy, horská
služba. Pravidlá bezpečného
správania sa v horách.
Poznať základy ochrany prírody a ochrany zdravia.
Zásady bezpečného pohybu v horskom prostredí.
Ako sa oddychovalo v horách v
minulosti a ako dnes
Porovnať na základe informácií z rôznych zdrojov
(fotografie, rozprávanie, text), ako ľudia trávili
voľný čas v prírode v minulosti a dnes. Zaujať
vlastný postoj k dnešnému tráveniu voľného času –
ako turizmus ovplyvňuje prírodu.
Kráľova hoľa, Kriváň – povesť,
výber
Reprodukovať obsah povesti vlastnými slovami a
na jej základe vytvoriť krátku dramatizáciu.
Vznik riek, formovanie územia
riekou, oblasti v povodí riek
Jazerá, gejzír.
Opísať rôzne podoby, ktoré môţe mať rieka.
Posúdiť ako človek technológiami ovplyvňuje tok
riek.
Podľa mapy ukázať oblasti jazier.
Opísať v čom je výnimočný gejzír
Plavíme sa po Dunaji a Dunajci.
Dunaj pod Devínom, Dunaj v
Bratislave, Dunaj v Gabčíkove,
Dunaj v Štúrove
Opísať vybrané úseky Dunaja, čím sú zaujímavé
Opísať vybrané úseky Dunajca, porovnať ich s
úsekmi Dunaja
Prírodné zaujímavosti vytvorené
prírodou. Výber
Vysvetliť rozdiel medzi prírodnou zaujímavosťou
a zaujímavosťou vytvorenou človekom, uviesť
príklady a vedieť povedať svoj názor na ňu, v čom
sa páči, resp. nepáči. Prírodné zaujímavosti vytvorené
človekom. Výber
Mini projekt o
vlastnom kraji
Súčasnosť a minulosť v našom
kraji
Poznať významné udalosti a osobnosti späté s jeho
krajom, uviesť zmeny, ktoré nastali v jeho kraji a
systematicky to spracovať vo forme miniprojektu.
PRIEREZOVÉ TÉMY
V predmete vlastiveda v 4. ročníku začleňujeme v rámci vzdelávacieho obsahu nasledovné prierezové témy:
- Osobnostný a sociálny rozvoj /OSR
- Environmentálna výchova /ENV
- Mediálna výchova /MEV
- Multikultúrna výchova /MUV
- Dopravná výchova /DOV
- Ochrana života a zdravia /OŽZ
- Tvorba projektov a prezentačné zručnosti /TPP
- Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra /RĽK
71
Metódy a formy práce
Stratégie vyučovania kladú nároky na samostatnosť, tvorivosť a organizáciu práce učiteľa.
Využívanie stratégií umožňuje učiteľovi úspešne vyučovať a žiakovi úspešne sa učiť. Formy a metódy
vyberáme a používame podľa svojho výberu tak, aby boli variabilné, aktivizujúce, tvorivé a humanizujúce.
Správne zvolenými metódami a formami práce sa snažíme vytvoriť atmosféru , v ktorej sa žiak môže učiť
bez strachu a stresu, podnecuje prirodzenú zvedavosť, motivuje k aktívnemu učeniu, podporujeme
sebahodnotenie, aby žiak poznal svoje prednosti i chyby, vytvárame podmienky pre úspešnosť každého
žiaka ako i pozitívnu pracovnú atmosféru.
Metódy: práca s textom v učebnici, na tabuli, výklad, predĺžený výklad, rozličné druhy rozhovorov,
pozorovanie, porovnávanie, opis, príbehy, povesti, vysvetľovanie, motivačné metódy, projektová metóda,
metóda EUR, problémové úlohy, precvičovanie, zaznamenávanie, skúmanie grafické znázorňovanie, práca s
ilustráciami, objasňovanie pojmov, dialóg, cvičenia a situácie na rozvoj hodnotiaceho myslenia, sociálne
učenie – učenie sa od seba navzájom, autentické učenie zo skúsenosti.
Formy: práca žiakov vo dvojiciach, skupinová , individuálna, frontálna práca, diferencovaná práca,
didaktické hry, experimentovanie, simulovanie rôznych situácií, kooperatívne učenie, zážitkové učenie,
dramatické hry, hranie rolí, prezentácia výsledkov, praktické činnosti s mapou, ústne a písomné skúšanie,
vychádzky a pod.
Učebné zdroje
KOŽUCHOVÁ, M. – MATÚŠKOVÁ, R. – ŠIMUNKOVÁ, M.: Vlastiveda 4 pre 4.ročník základnej školy.
Bratislava: EXPOL PEDAGOGIKA, 2011.
TOLMÁČI, L.: Metodické poznámky k vlastivede 4.ročník. Bratislava: Orbis Pictus Istrpolitana.
TOLMÁČI, L.: Vlastiveda – Pracovný a poznámkový zošit + mapa. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana.
KOŽUCHOVÁ, M., MATÚŠKOVÁ, R., STEBILA, J.,: Dopravná výchova pre 4. ročník základných škôl.
Bratislava: EXPOL PEDAGOGIKA, 2013.
Internetové zdroje
Hodnotenie predmetu
Prospech žiaka klasifikujeme piatimi stupňami: známkami 1 – 5. Vychádzame z Metodického
pokynu č.22/2011-R na hodnotenie žiakov základnej školy platného od 1.mája 2011. (zdroj:
http://www.minedu.sk/vnutorne-rezortne-predpisy-vydane-v-roku-2011).
Prácu žiakov hodnotíme i ústnou pochvalou pred kolektívom. Písomné práce, testy, projekty,
pracovné listy, komunikačný prejav hodnotíme podľa systému hodnotenia žiakov schváleného MZ 1.
stupňa. Posudzujeme aktivitu na vyučovaní, samostatnosť, domácu prípravu a úroveň vypracovania
domácich úloh (viď kapitola Systém hodnotenia a klasifikácie jednotlivých predmetov).
72
PREDMET: Náboženská výchova – katolícke náb./NAV kat. ŠKOLA: ZŠ J. C. Hronského, Školská 10, Krupina
VYUČOVACÍ JAZYK: slovenský
VDELÁVACIA OBLASŤ: Človek a hodnoty
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – prvý ročník: 1 (1 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – druhý ročník: 1 (1 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – tretí ročník: 1 (1 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – štvrtý ročník: 1 (1 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Všeobecná charakteristika predmetu
Keďže človek je z psychologického a sociologického hľadiska prirodzene bytosť náboženská, má
potrebu smerovať k tomu, čo ho presahuje. Vyučovací predmet náboženská výchova má preto opodstatnenú
úlohu v celistvom ponímaní výchovy v škole.
Vyučovací predmet náboženská výchova formuje v človeku náboženské myslenie, svedomie,
náboženské vyznanie a osobnú vieru ako osobný prejav náboženského myslenia a integrálnej súčasti identity
človeka. Ponúka prístup k biblickému posolstvu, k učeniu kresťanských cirkví a k ich tradíciám, otvára pre
neho možnosť života s cirkvou.
Vyučovací predmet náboženská výchova sa zameriava na pozitívne ovplyvnenie hodnotovej orientácie
žiakov tak, aby sa z nich stali slušní ľudia s vysokým morálnym kreditom, ktorých hodnotová orientácia
bude prínosom pre ich osobný a rodinný život i pre život spoločnosti. Náboženská výchova je výchovou
k zodpovednosti voči sebe, voči iným jednotlivcom i celej spoločnosti. Učí žiakov kriticky myslieť,
nenechať sa manipulovať, rozumieť sebe, iným ľuďom a svetu, v ktorom žijú.
Výučba predmetu zároveň nadväzuje na ďalšie spoločenskovedné predmety, umožňuje žiakom
ozrejmiť si morálny pohľad na mnohé témy otvorenej spoločenskej diskusie. Učí žiakov rozlišovať medzi
tým, čo je akceptované spoločnosťou, a tým, čo je skutočne morálnym dobrom pre jednotlivca i pre celú
spoločnosť.
Všeobecné ciele predmetu
Predmet náboženská výchova umožňuje žiakom:
formulovať otázky týkajúce sa základných životných hodnôt, postojov a konania
konfrontovať ich s vedecky a nábožensky (kresťansky) formulovanými pohľadmi na svet
hľadať svoju vlastnú životnú hodnotovú orientáciu
formovať svedomie
prehlbovať medziľudské vzťahy cez skvalitnenie komunikácie
spoznávať spôsoby komunikácie človeka s Bohom
oceniť komunikáciu s Bohom prostredníctvom sviatosti, liturgického slávenia čítania Božieho slova
rozvíjať kritické myslenie hodnotením pozitívnych aj negatívnych javov v spoločnosti a v cirkvi
Napĺňanie cieľov jednotlivých vzdelávacích oblastí a vyučovacích predmetov sa realizuje v školskom
prostredí prostredníctvom kľúčových a predmetových kompetencií žiakov, ktoré zároveň rozvíja. Vyučovací
predmet náboženská výchova sa podieľa na rozvoji kľúčových kompetencií najmä rozvíjaním týchto
predmetových kompetencií:
komunikačné kompetencie - žiak prispieva k diskusii v pracovnej skupine a v triede, kladie otázky a zisťuje
odpovede, učí sa konfrontovať s názormi druhých, počúvať a byť otvorený pre odlišnosti, žiak si osvojuje
vhodnú argumentáciu, učí sa vypočuť spoludiskutujúceho, formuluje otázky, porovnáva, oponuje, formuluje
a vyjadruje svoje myšlienky a názory, žiak sa učí reagovať primerane situácii, je schopný uvedomiť si
vlastné reakcie v konflikte, vie vyjadriť svoj názor asertívnym nezastrašujúcim spôsobom, sformulovať „ja -
správu“ a vyjadriť svoje pocity, žiak sa učí dešifrovať a vhodne používať symboly, rozumie symbolickému
vyjadrovaniu v rituáloch a slávnostiach profánneho a náboženského života,
73
kompetencie k učeniu sa – žiak sa učí vyhľadávať a triediť informácie, vyhodnocuje výsledky svojho učenia
a diskutuje o nich,
kompetencie k riešeniu problémov – žiak sa zaujíma sa o rôzne problémy a nové veci, prijíma nové nápady,
prípadne sám prichádza s novými nápadmi a postupmi, plánuje a podieľa sa na riešení úloh s druhými, žiak
vníma, rozpozná a pochopí problém závislostí, premyslí a naplánuje riešenie problému na modelovej situácii
primerane svojej detskej skúsenosti obhajuje svoj názor
občianske – žiak sa adaptuje na meniace životné a pracovné podmienky, podľa svojich schopností
a možností sa podieľa na ich aktívnom a tvorivom ovplyvňovaní, chápe potrebu efektívne spolupracovať s
druhými pri vytváraní pravidiel, zapája sa do občianskeho života vo svojom okolí háji svoje práva aj práva
iných, vníma dôležité postavenie rodiny ako základnej bunky spoločnosti
kultúrne – žiak si osvojuje si postoj vzájomnej tolerancie, učí sa akceptovať druhých ľudí takých, akí sú
angažuje sa a rešpektuje vo svojom živote humánne princípy v duchu solidarity a lásky, všíma si kultúrne
prejavy iných národov, národností, etník, iné kultúry a ich umenie považuje za rovnocenné a inšpirujúce,
žiak vníma obrazy a symboly, architektúru, ľudovú tvorivosť (kroje, výšivky, ornamenty), rešpektuje
kultúrne tradície ako základ súčasného umenia, osvojuje si prácu s literárnymi žánrami a druhmi, vníma
pôvod umeleckých diel vyrastajúcich z kresťanskej tradície (obraz, literatúra, hudba, móda) žiak si osvojuje
kritický prístup k médiám
sociálne a interpersonálne – žiak sa učí tolerancii, ústretovosti ale aj kritickosti, k iným, učí sa chápať ich
potreby a postoje, objavuje a uznáva dôstojnosť človeka bez ohľadu na jeho schopnosť podať výkon,
uvedomuje si svoje silné a slabé stránky, žiak sa vníma ako časť celku, chápe potrebu efektívne
spolupracovať s druhými pri riešení danej úlohy, oceňuje skúsenosti druhých ľudí, buduje návyk vonkajších
prejavov úcty k opačnému pohlaviu, žiak zaujíma pozitívne a empatické postoje k chorým, osobám so
zdravotným postihnutím, starým ľuďom
existenciálne – žiak objavuje opakovanosť archetypálnych skúseností opakujúcich sa v dejinách ľudstva,
oceňuje skúsenosti druhých ľudí – vzorov z dejín cirkvi, učí sa odhadnúť dôsledky rozhodnutí a činov
človeka, objavuje existenciu nemennej pravdy, aplikuje vo svojom živote jednotlivé prvky spirituality
Vo vyučovacom predmete náboženská výchova využívame výchovné a vzdelávacie stratégie, ktoré
žiakom umožňujú:
Kompetencie k učeniu sa
rozumieť symbolickému spôsobu vyjadrovania biblického jazyka a jazyka cirkvi, integrovať náboženský
spôsob vnímania a chápania sveta do svojho celkového vzťahu k svetu, súbežne s pohľadom prírodných
a humanitných vied, prejavovať ochotu venovať sa ďalšiemu štúdiu a dialógu medzi týmito obormi aj
v ďalšom živote,
Komunikačné kompetencie
porozumieť rôznym textom; poetickým, obrazným a náboženským, porovnať ich s inými druhmi textov,
rozlíšiť rôzne literárne druhy v Biblii, oceniť ich krásu a reflektovať rôznosť významov ich posolstva,
vnímaním a porozumením symboliky rituálov ako súčasti vytvárania slávnosti rozvíjať schopnosť
neverbálnej komunikácie,
Kompetencie k riešeniu problémov
rozvíjať kritické myslenie reflexiou problémových situácii, ich riešením v spoločnej diskusii a kladením
filozofických otázok
hľadať kritéria pre voľbu riešenia problémov, vedieť zdôvodniť svoje návrhy riešenia s dôrazom na
etický prístup k ľuďom a k životnému prostrediu
Sociálne a interpersonálne kompetencie
pri práci vo dvojiciach alebo v skupinách si uvedomiť, čo všetko so sebou prináša kooperatívny spôsob
práce
prostredníctvom cvičení a aktivít rozvíjať schopnosť stíšenia sa, vnútornej koncentrácie a meditácie,
ktoré sú predpokladom hlbšej reflexie potrebnej pri vytváraní vlastného sebaobrazu
rozvíjaním empatie a návštevou charitného domu, zaujať pozitívne a empatické postoje k chorým,
osobám so zdravotným postihnutím, starým ľuďom
Občianske kompetencie
74
porozumením postojov inak nábožensky alebo svetonázorovo zmýšľajúcich ľudí a chápaním kultúrneho
a historického kontextu iných náboženstiev budovať postoj tolerancie
prostredníctvom diskusie o rôznych konfliktoch z histórie aj zo súčasnosti, hľadať nielen príčiny
konfliktov ale aj vzory osobností, ktoré sa vďaka svojim kresťanským postojom zasadili o ich nápravu
postoj zodpovednosti dať do súvisu s hodnotou slobody, hľadať ich vzájomný vzťah ako aj vzťah
k Božej autorite
Kultúrne kompetencie
prezentáciou obsahov svetových náboženstiev predstavených vo vzťahu ku kresťanstvu porozumieť
vzájomnému vzťahu náboženstva a kultúry
integrovať náboženský rozmer života do vlastného vzťahu ku kultúre v jej historickom a súčasnom
prejave
rozvíjať vzťah k sakrálnemu umeniu prostredníctvom exkurzie chrámu
Existenciálne kompetencie
prostredníctvom práce so symbolmi a symbolickou rečou vnímať transcendentnú skutočnosť
filozofickým rozmerom vedenia diskusie spoznávať súvislosti podmieňujúce hľadanie a nachádzanie
životného zmyslu a byť otvorený pre jeho transcendentnú hĺbku
1. ROČNÍK
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – prvý ročník: 1 (1 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Charakteristika NAV kat. v 1. ročníku ZŠ
Dieťa charakterizuje túžba po prijatí, ktorá je umocnená vstupom do nového prostredia školy.
Základná potreba byť prijímaný a milovaný ho stimuluje k spoznávaniu okolitého sveta, nad ktorým dieťa
dokáže žasnúť. Dieťa v úžase objavuje krásu a jedinečnosť seba a sveta. Úžas vedie dieťa k vnútornej
radosti. Vychovávať k úžasu, k schopnosti čudovať sa nad vecami, prebúdza v dieťati schopnosť
transcendentovať viditeľný svet do duchovnej sféry.
Ročníková téma zameraná na cestu lásky umožňuje dieťaťu spoznávať starostlivého Boha, ktorý
miluje ľudí. Pre jeho správnu predstavu Boha ako aj vzťah k nemu sú dôležité všetky ľudské vzťahy. Práve
cez ne sa dieťa učí prijímať Božiu lásku a odpovedať na ňu.
Vzdelávací obsah a cieľové kompetencie NAV kat. v 1. ročníku ZŠ
Základná téma 1. ročníka je téma „Cesta lásky“. Cieľom je spoznávať lásku milujúceho Boha Otca
k svetu a človeku. Vytvárať si pozitívny vzťah k Bohu ľuďom a k svetu. Osvojiť si vonkajšie prejavy lásky.
Základným symbolom 1. ročníka je srdce. Objavuje sa a rozvíja v každej téme. V ročníku sa
stretávame aj so symbolom chleba, ktorý rozvíjame najmä v druhej téme: „Rodina – ohnisko lásky“, v ktorej
kladieme dôraz na komunikáciu v rodine a na modlitbu v rodine. V podtéme: „Modlitba v rodine“ sa deti
oboznámia s modlitbou Pána, ktorá je predstavená ako modlitba, kde prosíme láskavého Otca o chlieb.
Témy:
Som na svete z lásky
Rodina - ohnisko lásky
Dar lásky
Moc života a lásky
Spoločenstvo lásky
Rodina – ohnisko lásky
Ročníkový cieľ:
Spoznávať lásku milujúceho Boha Otca k svetu a človeku. Vytvárať si pozitívny vzťah k Bohu,
ľuďom a svetu. Osvojiť si vonkajšie prejavy lásky.
Prierezové témy:
Osobnostný a sociálny rozvoj, environmentálna výchova, výchova k manželstvu a rodičovstvu,
mediálna výchova.
75
Metódy a formy práce
Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacej hodiny, vekových a iných osobitostí žiakov
a materiálneho vybavenia. Možno využiť motivačné metódy, ako je motivačné rozprávanie, motivačný
rozhovor. Expozičné metódy je potrebné využívať pri vytváraní nových poznatkov, pozorovanie, práca so
symbolom, didaktická hra. Fixačné metódy, metódy opakovania a precvičovania.
Učebné zdroje
Učiteľ má k dispozícií metodický materiál v metodickej príručke katolíckeho náboženstva pre prvý
ročník základných škôl „CESTA LÁSKY“ vydanú Katolíckym pedagogickým a katechetickým centrom,
n.o. v Spišskej Novej Vsi. K dôležitým zdrojom patrí: Sväté písmo, Katechizmus Katolíckej cirkvi,
Dokumenty Katolíckej cirkvi, biblické mapy.
Hodnotenie predmetu
Predmet neklasifikujeme. Na vysvedčení píšeme absolvoval / absolvovala. V priebehu školského
roka hodnotíme prácu žiakov, aktivitu, projekty a prezentáciu vlastných prác žiaka pred triedou ústnou
pochvalou.
2. ROČNÍK
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – druhý ročník: 1 (1 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Charakteristika NAV kat. v 2. ročníku ZŠ
Ročníková téma: CESTA DÔVERY
Dieťa si v škole vytvára zázemie v spoločnosti rovesníkov, čo mu dodáva pocit istoty. Istota v seba,
v milujúcich ľudí je potrebná na jeho ďalšie rozvíjanie. Schopnosť otvárať sa Bohu a ľuďom sa prejavuje
pozitívnym vnímaním seba. Naučiť sa dôverovať je predpoklad viery. Schopnosť prejavovať dôveru Bohu,
ktorý ho miluje sa zakladá na osobnej skúsenosti dôvery v človeka, ktorý stelesňuje pocit bezpečia. Jadrom
vývoja viery sú príbehy, pomocou nich dieťa Boha spoznáva a zažíva. Nachádza bezpečnosť v koncepte
Boha, ktorému možno úplne dôverovať a ktorý je ochotný odpustiť.
Vzdelávací obsah a cieľové kompetencie NAV kat. v 2. ročníku ZŠ
Dieťa si v škole vytvára zázemie v spoločnosti rovesníkov, čo mu dodáva pocit istoty. Istota v seba,
v milujúcich ľudí je potrebná na jeho ďalšie rozvíjanie.
Schopnosť otvárať sa Bohu a ľuďom sa prejavuje pozitívnym vnímaním seba. Naučiť sa dôverovať
je predpoklad viery. Schopnosť prejavovať dôveru Bohu, ktorý ho miluje sa zakladá na osobnej skúsenosti
dôvery človeka, ktorý stelesňuje pocit bezpečia. Jadrom vývoja viery sú príbehy, pomocou nich dieťa Boha
spoznáva a zažíva. Nachádza bezpečnosť v koncepte Boha, ktorému môže dôverovať a ktorý je ochotný
odpustiť.
Témy:
Boh mi dôveruje
Dôverujem Bohu
Dôvera v rodine
Dôverujeme si navzájom
Desatoro – pozvanie k slobode a k dôvere
Obnovenie dôvery
Ročníkový cieľ:
Spoznávať základné pravidlá komunikácie s Bohom a vzájomného spolunažívanie s ľuďmi,
vyplývajúce s Božieho zákona. Rozvíjať schopnosť života v spoločenstve na základe vzájomnej dôvery.
Budovať postoj dôvery k Bohu. Pestovať návyk postov otvorenosti pre dôverný vzťah s Bohom
a človekom.
Prierezové témy:
76
Osobnostný a sociálny rozvoj, environmentálna výchova, mediálna výchova, tvorba projektu
a prezentačné zručnosti.
Metódy a formy práce
Voľba metód závisí od obsahu učiva , cieľov vyučovacej hodiny , vekových a iných osobitostí
žiakov a materiálneho vybavenia . Na vzbudenie záujmu žiakov možno využiť motivačné metódy, ako je
rozhovor, motivačný problém. Expozičné metódy, vyjadrovanie skúseností, aktívne počúvanie, rozhovor,
manipulácia s predmetmi, práca so symbolom.
Fixačné metódy sú neoddeliteľnou súčasťou vyučovania.
Učebné zdroje
Učiteľ má k dispozícií metodický materiál v metodickej príručke katolíckeho náboženstva pre prvý
ročník základných škôl „CESTA DÔVERY“ vydanú Katolíckym pedagogickým a katechetickým centrom,
n.o. v Spišskej Novej Vsi. K dôležitým zdrojom patrí: Sväté písmo, Katechizmus Katolíckej cirkvi,
Dokumenty Katolíckej cirkvi, biblické mapy.
Hodnotenie predmetu
Predmet neklasifikujeme. Na vysvedčení píšeme absolvoval / absolvovala. V priebehu školského
roka hodnotíme prácu žiakov, aktivitu, projekty a prezentáciu vlastných prác žiaka pred triedou ústnou
pochvalou.
3. ROČNÍK
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – tretí ročník: 1 (1 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Charakteristika NAV kat. v 3. ročníku ZŠ
Ročníková téma: CESTA VIERY
Dieťa si začína formovať osobný život viery. Vie výrazovo vyjadriť vlastný obraz o Bohu. Rozvíja
mravný úsudok. Reflektuje vlastné zaobchádzanie s vinou. Pravidelnou osobnou reflexiou formuje svoje
mravné cítenie. Akceptuje Desatoro ako pravidlá pre dobrý život. Vníma hriech a jeho následky ako
ublíženie sebe a iným. Nachádza súvislosť medzi Poslednou večerou a svätou omšou. Objavuje súvislosť
medzi ľudskou skúsenosťou s chlebom, biblickým textom o rozmnožení chleba a sviatosťou Eucharistie.
Vzdelávací obsah a cieľové kompetencie NAV kat. v 3. ročníku ZŠ
Ročníková téma Cesta viery vystihuje sled postupnosti duchovného dozrievania dieťaťa. Dieťa, ktoré
si je vedomé, že je milované, je schopné dôverovať a veriť tomu, kto ho miluje. V prítomnosti milujúcej
osoby si dieťa dokáže uvedomiť (uznať) aj svoje nedostatky a chyby a pracovať na ich odstraňovaní.
V duchovnom rozmere sa táto schopnosť prejavuje základmi viery v Boha, v ktorej nachádza odpovede na
otázky, ktoré presahujú rozumové poznávanie človeka. Tento neviditeľný Boh sa stal pre nás viditeľným
v Ježišovi Kristovi. V rámci prípravy na sviatosť zmierenia vedieme dieťa k posudzovaniu vlastných činov.
Porovnávaním vlastného života dieťaťa a jeho vlastných reakcií s reakciami Ježiša voči ľuďom a udalostiam
si prehlbuje vzťah k Ježišovi, ktorého môže s vierou a láskou prijať do svojho života v Eucharistii.
Témy:
Veriť Bohu
Ježiš uzdravuje
Ježiš nám odpúšťa
Ježiš nás oslobodzuje
Ježiš nás pozýva na hostinu
Ročníkový cieľ:
Spoznávať cestu viery v trojjediného Boha. Vnímať Božiu blízkosť prostredníctvom budovania
osobného vzťahu k Ježišovi Kristovi. Vnímať sviatosť zmierenia a Eucharistie ako dar a posilu pre
77
každodenný život. Rozvíjať postoj viery v trojjediného Boha prijatím pozvania k spoločnému životu
v spoločenstve veriacich.
Prierezové témy:
Osobnostný a sociálny rozvoj, environmentálna výchova, mediálna výchova, tvorba projektu a prezentačné
zručnosti.
Metódy a formy práce
Voľba metód závisí od obsahu učiva , cieľov vyučovacej hodiny , vekových a iných osobitostí
žiakov a materiálneho vybavenia . Na vzbudenie záujmu žiakov možno využiť motivačné metódy, ako je
rozhovor, motivačný problém. Expozičné metódy, vyjadrovanie skúseností, aktívne počúvanie, rozhovor,
manipulácia s predmetmi, práca so symbolom. Fixačné metódy sú neoddeliteľnou súčasťou vyučovania. Pre
realizáciu cieľov sú dôležité aktivizujúce metódy, diskusia, výmena názorov, autentické rozhovory.
Učebné zdroje
Učiteľ má k dispozícií metodický materiál v metodickej príručke katolíckeho náboženstva pre prvý
ročník základných škôl „CESTA VIERY“ vydanú Katolíckym pedagogickým a katechetickým centrom, n.o.
v Spišskej Novej Vsi. K dôležitým zdrojom patrí: Sväté písmo, Katechizmus Katolíckej cirkvi, Dokumenty
Katolíckej cirkvi, biblické mapy.
Hodnotenie predmetu
Predmet neklasifikujeme. Na vysvedčení píšeme absolvoval / absolvovala. V priebehu školského
roka hodnotíme prácu žiakov, aktivitu, projekty a prezentáciu vlastných prác žiaka pred triedou ústnou
pochvalou.
4. ROČNÍK
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – štvrtý ročník: 1 (1 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Charakteristika NAV kat. v 4. ročníku ZŠ
Spoznávanie nádeje pochádzajúcej od Boha. Ocenenie potreby nádeje pre osobný život. Formovanie
cnosti nádeje prostredníctvom sviatosti, modlitby a účasti na liturgickom slávení.
Vzdelávací obsah a cieľové kompetencie NAV kat. v 4. ročníku ZŠ
Dieťa objavuje prostredníctvom viery rozmer nádeje. Táto v ňom prehlbuje a rozvíja dôveru, ktorá
mu umožňuje dôverovať sebe, ľuďom a Bohu. Nádej otvára dieťaťu dvere do sveta. Na jednej strane sa
stáva nezávislé a na druhej pociťuje potrebu spoločenstva. Svoj spoločenský rozmer rozvíja v upevňovaní
vzťahov medzi jednotlivcami ale aj spoločenstvom. Potreba spoločenstva je veľmi silná, prejavuje sa túžbou
začleniť sa. Uvedomuje si potrebu spoločenstva s ľuďmi a s Bohom. Učí sa počúvať druhých, učí sa zriekať
pre iných. Dokáže vnímať dobro, ktoré ho presahuje, čím rozvíja pozitívny postoj k životu.
Témy:
Cesta nádeje
Slovo o nádeji
Nádej presahujúca smrť
Svedectvo nádeje
Prameň nádeje
Ročníkový cieľ:
Spoznávať dôvody kresťanskej nádeje. Oceniť potrebu nádeje pre osobný život. Formovať postoj
nádeje ako základný predpoklad zmysluplného života.
Prierezové témy:
Osobnostný a sociálny rozvoj, environmentálna výchova, mediálna výchova, multikultúrna výchova.
78
Metódy a formy práce
Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacej hodiny , vekových a iných osobitostí
žiakov a materiálneho vybavenia. Na vzbudenie záujmu žiakov možno využiť motivačné metódy, ako je
rozhovor, motivačný problém. Expozičné metódy, vyjadrovanie skúseností, aktívne počúvanie, rozhovor,
manipulácia s predmetmi, práca so symbolom. Fixačné metódy sú neoddeliteľnou súčasťou vyučovania. Pre
realizáciu cieľov sú dôležité aktivizujúce metódy, diskusia, výmena názorov, autentické rozhovory.
Učebné zdroje
Učiteľ má k dispozícií metodický materiál v metodickej príručke katolíckeho náboženstva pre prvý
ročník základných škôl „POZNÁVANIE NÁDEJE“ vydanú Katolíckym pedagogickým a katechetickým
centrom, n.o. v Spišskej Novej Vsi. K dôležitým zdrojom patrí: Sväté písmo, Katechizmus Katolíckej
cirkvi, Dokumenty Katolíckej cirkvi, biblické mapy.
Hodnotenie predmetu
Predmet neklasifikujeme. Na vysvedčení píšeme absolvoval / absolvovala. V priebehu školského
roka hodnotíme prácu žiakov, aktivitu, projekty a prezentáciu vlastných prác žiaka pred triedou ústnou
pochvalou.
79
PREDMET: Náboženská výchova – evanjelické náb./NAV ev. ŠKOLA: ZŠ J. C. Hronského, Školská 10, Krupina
VYUČOVACÍ JAZYK: slovenský
VDELÁVACIA OBLASŤ: Človek a hodnoty
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – prvý ročník: 1 (1 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – druhý ročník: 1 (1 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – tretí ročník: 1 (1 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – štvrtý ročník: 1 (1 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Všeobecná charakteristika predmetu
Predmet náboženská výchova - evanjelická je povinne voliteľným predmetom na prvom stupni
základných škôl. Náboženská výchova má dôležitú úlohu pri formovaní osobnosti dieťaťa a jeho myslenia.
Rozvíja duchovný svet žiakov – prostredníctvom zvesti zákona a evanjelia umožňuje spoznávať žiakom
Trojjediného Boha zjaveného v Písme Svätom.
Prostredníctvom procesu náboženskej socializácie a interiorizácie biblického posolstva napomáha
procesu objavovania možností a nutnosti individuálnych zmien žiakov, ktoré vedú v procese posvätenia k
osvojovaniu si pozitívnych morálnych hodnôt a postojov, čím výrazne prispieva k spoločenskej inklúzii
a kohézii.
Základné biblické znalosti a poznávanie pôsobenia Trojjediného Boha v dejinách sa stáva pre žiaka
základných interpretačným kľúčom k uvedeniu do kultúrnych výtvorov minulých generácií (bez pochopenia
ktorých nemožno úplne pochopiť ani súčasnú generáciu), ako i kľúčom k pochopeniu a interpretácii
každodenných rituálov a tradícií. Ich pochopenie a tvorivé uchopenie uspôsobuje žiaka k tvorivému
hľadaniu riešení problémov jeho budúcnosti. Tým sa stáva významným nástrojom v tvorbe identity žiaka.
Súhrnne teda môžeme povedať, že poslaním tohto predmetu je napomôcť žiakom v hľadaní (ukázať
žiakom ) správnej cesty v živote, hľadaniu jeho zmyslu a aktívnemu poznaniu Božieho plánu záchrany vo
viere v Pána Ježiša Krista
Žiaci na prvom stupni základných škôl sa na hodinách evanjelického náboženstva oboznamujú
predovšetkým so základnými biblickými pojmami a biblickými príbehmi. Pomocou biblických príbehov a
konkrétnych vedomostí z Božieho slova si budujú vlastné poznanie Božej existencie, ktoré im umožňuje
aktívne participovať na živote Božieho ľudu a pod pôsobením Slova a Ducha stvárňovať svoj život. Náboženská výchova – evanjelická prvého stupňa základných škôl má po obsahovej stránke ponúknuť
základný prehľad kresťanského učenia vychádzajúceho z Božieho slova – Biblie.
Všeobecné ciele predmetu
Cieľom náboženskej výchovy ako povinne voliteľného predmetu na 1. stupni základnej školy je:
- osvojiť si základné biblické pojmy,
- získať základný prehľad zvesti Biblie, biblických príbehov,
- poznať biblické postavy, ktorých osobnosť formuje viera,
- viesť žiakov k pochopeniu vlastnej hodnoty a postavenia v spoločenstve, a tak aktívne prispieť v procese
hľadania vlastnej identity k budovaniu zrelej kresťanskej osobnosti,
- učiť žiakov rozlišovať medzi dobrým a zlým,
- získavať a rozvíjať základné komunikačné zručnosti,
- vštepovať základy kresťanskej viery,
- budovať živý a aktívny vzťah k Trojjedinému Bohu Otcu, Synovi a Duchu Svätému
- aktívne rozvíjať vzťah k cirkvi, povzbudzovať k participácii na jej živote
- poznať zákon a evanjelium,
- viesť k osvojeniu základného učenia evanjelickej cirkvi,
- poznať Trojjediného Pána Boha ako Otca, Syna a Ducha Svätého,
80
- vzbudiť záujem o Božie slovo, modlitbu a duchovné hodnoty,
- vychovávať ako Božie dieťa s vedomím Božej milosti,
- viesť žiakov k viere v Pána Ježiša Krista a pre večný život.
Hodnotenie predmetu
Predmet neklasifikujeme. Na vysvedčení píšeme absolvoval / absolvovala. V priebehu školského
roka hodnotíme prácu žiakov, aktivitu, projekty a prezentáciu vlastných prác žiaka pred triedou ústnou
pochvalou.
1. ROČNÍK
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – prvý ročník: 1 (1 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Vzdelávací obsah NAVev. v 1. ročníku ZŠ Vzdelávací obsah je rozčlenený do tematických celkov, ktoré ponúkajú základný prehľad
kresťanského učenia vychádzajúceho z Božieho slova – Biblie.
1. TC Človek a spoločenstvo - Ja a môj svet
- Miesto, kde mám svoj priestor, kde sa cítim bezpečne
- Význam rodiny a blízkych ľudí ako Božieho daru
2. TC Boh a Jeho stvorenie – Boží svet
- Odkiaľ sa vzal tento svet – príbeh stvorenia
- Neposlušnosť voči Pánu Bohu prináša trest
3. TC Záchranca pre svet
- Pán Boh pripravil záchranu – príbeh Vianoc
- Pán Ježiš Kristus je Boží Syn, robí divy, má moc nad prírodou
- O Božom kráľovstve rozpráva Pán Ježiš podobenstvá, aby sme lepšie rozumeli
- Obeť na kríži prináša záchranu a večný život pre všetkých veriacich ľudí
- Smrťou na kríži sa všetko nekončí, vzkriesenie Pána Ježiša nám dáva nádej na večný život
- Prísľub Pána Ježiša, že ide k Otcovi pripraviť nám miesto je radostnou správou
4. Ježišova moc nad chorobou
– Uzdravenie desiatich malomocných.
5. Najlepší učiteľ
– Podobenstvá.
– Posledná večera.
– Pán Ježiš umiera na kríži. Vstal z mŕtvych.
6. TC Som Božie dieťa
- Duch Svätý prichádza na Letnice a mení učeníkov na apoštolov
- Spoločenstvo veriacich v Pána Ježiša Krista sa nazýva cirkvou
2. ROČNÍK
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – druhý ročník: 1 (1 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Vzdelávací obsah NAVev. v 2. ročníku ZŠ Vzdelávací obsah je rozčlenený do tematických celkov, ktoré ponúkajú základný prehľad
kresťanského učenia vychádzajúceho z Božieho slova – Biblie
1. TC Kniha života
- Biblia, ako výnimočná kniha a jej dôležitosť pre kresťanov
- Základné rozdelenie Biblie a jej knihy
2. TC Vzťah medzi Pánom Bohom a človekom
- Biblické príbehy Starej zmluvy od Kaina a Ábela až po Józuu a obsadenie Kanaánu
- Vzťah biblických postáv k Pánu Bohu a ich viera a poslušnosť
3. TC Doba sudcov
- Príbehy biblických postáv sudcov a Rút
81
- Spoliehanie sa na Božiu moc v živote
4. TC Doba kráľov
- Príbehy izraelských kráľov a ich vzťah k Pánu Bohu
- Poukázanie na poslušnosť Božiemu slovu
5. TC Proroci
- Život Božích služobníkov a ich poslanie
- Božia pomoc a ochrana aj v najťažších chvíľach života
6. TC Prorok ohlasuje príchod Mesiáša
- Ján Krstiteľ - prorok Novej zmluvy, ktorý ohlasuje príchod Mesiáša
- Pokrstenie Pán Ježiša a božie svedectvo o svojom Synovi
3. ROČNÍK
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – tretí ročník: 1 (1 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Vzdelávací obsah NAVev. v 3. ročníku ZŠ
Vzdelávací obsah je rozčlenený do tematických celkov, ktoré ponúkajú základný prehľad kresťanského
učenia vychádzajúceho z Božieho slova – Biblie
1. TC V Koho verím
- Znenie a rozdelenie Všeobecnej viery kresťanskej
- Obsah a význam jednotlivých článkov Všeobecnej viery kresťanskej
2. TC Boh nám dáva svoje Slovo
- Oboznámenie sa s Bibliou ako Božím slovom
- Naučiť sa orientovať v Biblii
3. TC Dekalóg
- Cez Mojžiša dostávame pravidlá pre život – 10 Božích prikázaní
- Rozdelenie a význam Božích prikázaní
4. TC Pane, nauč nás modliť sa!
- modlitba ako komunikačný prostriedok s Pánom Boh
4. ROČNÍK
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – štvrtý ročník: 1 (1 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Vzdelávací obsah NAVev. v 4. ročníku ZŠ
Vzdelávací obsah je rozčlenený do tematických celkov, ktoré ponúkajú základný prehľad kresťanského
učenia vychádzajúceho z Božieho slova – Biblie
1. TC Ježišovo verejné pôsobenie - Pán Ježiš ovláda božie slovo a ním pozýva k nasledovaniu - Pán Ježiš oslovuje učeníkov a volá ich
pracovať pre božie kráľovstvo 5
2. TC Pán Ježiš mení životy ľudí - Biblické postavy Novej zmluvy a ich stretnutie s Pánom Ježišom - Stretnutie s Pánom Ježišom znamená
zmenu v živote človeka
3. TC Pán Ježiš vyučuje - Pán Ježiš rozpráva príbehy zo života a vysvetľuje na nich Božie kráľovstvo - Podobenstvá nás učia ako sa
má správať kresťan
4. TC Pán Ježiš uzdravuje - Pán Ježiš pomáha tým ,ktorí potrebujú a prijímajú Jeho pomoc - Príbehy uzdravenia ľudí ukazujú na
Ježišovu moc nad chorobou - modlitba ako komunikačný prostriedok s Pánom Boh
5. TC Pán Ježiš robí divy - Pán Ježiš tým, že robí divy ukazuje svoju moc nad prírodou a nad smrťou
82
6. TC Pán Ježiš hovorí o sebe - Pán Ježiš chce poukázať na svoje poslanie pre nás - Používa príklady zo života, aby nám priblížil kto je
7. TC Ježišovo dielo vykúpenia - Príbeh Ježišovej obete na Golgote pre záchranu hriešnikov - Ukrižovanie, smrť a vzkriesenie je dôkazom
Ježišovej moci nad smrťou
8. TC Cirkev je miesto, kde patrím aj ja - Cirkev a jej poslanie, priestor pre všetkých bez rozdielu - Život prvých kresťanov a pôsobenie apoštolov
83
PREDMET: Etická výchova/ETV ŠKOLA: ZŠ J. C. Hronského, Školská 10, Krupina
VYUČOVACÍ JAZYK: slovenský
VDELÁVACIA OBLASŤ: Človek a hodnoty
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – prvý ročník: 1 (1 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – druhý ročník: 1 (1 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – tretí ročník: 1 (1 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – tretí ročník: 1 (1 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Všeobecná charakteristika predmetu
Poslaním povinne voliteľného predmetu etická výchova je vychovávať osobnosť s vlastnou identitou
a hodnotovou orientáciou, v ktorej úcta k človeku a k prírode, spolupráca, prosociálnosť a národné hodnoty
zaujímajú významné miesto. Pri plnení tohto cieľa sa neuspokojuje iba s poskytovaním informácií o
morálnych zásadách, ale zážitkovým učením účinne podporuje pochopenie a interiorizáciu (zvnútornenie)
mravných noriem a napomáha osvojeniu správania sa, ktoré je s nimi v súlade. Pripravuje mladých ľudí pre
život v tom zmysle, aby raz ako dospelí prispeli k vytváraniu harmonických a stabilných vzťahov v rodine,
na pracovisku, medzi spoločenskými skupinami, v národe a medzi národmi.
Etická výchova sa prvom rade zameriava na výchovu k prosociálnosti, ktorá sa odráža v morálnych
postojoch a v regulácii správania žiakov. Pre etickú výchovu je primárny rozvoj etických postojov a
prosociálneho správania. Jej súčasťou je aj rozvoj sociálnych zručností /otvorená komunikácia, empatia,
pozitívne hodnotenie iných…/ ako aj podpora mentálnej hygieny, podieľa sa na primárnej prevenciu porúch
správania a učenia.
Obsah etickej výchovy je orientovaný na atribúty, ktoré treba v dieťati rozvíjať, aby sme dosiahli
výchovné ciele. Tieto atribúty sú zakomponované v desiatich základných témach a šiestich aplikačných
témach:
1. otvorená komunikácia
2. dôstojnosť ľudskej osoby, sebaúcta, pozitívne hodnotenie seba
3. pozitívne hodnotenie iných
4. tvorivosť a iniciatíva
5. vyjadrovanie citov
6. empatia
7. asertivita
8. reálne a zobrazené vzory
9. prosociálne správanie – pomoc, darovanie, delenie sa, spolupráca, priateľstvo
10. komplexná prosociálnosť
11. etika – hľadanie koreňov prosociálneho správania
12. etika a ekonomické hodnoty
13. etika a náboženstvá – tolerancia a úcta
14. rodina, v ktorej žijem
15. výchova k manželstvu a rodičovstvu
16. ochrana prírody a životného prostredia.
Cieľom etickej výchovy v primárnom vzdelávaní je:
viesť žiakov k sebaúcte, k autonómnemu cíteniu a mysleniu,
naučiť žiakov hodnotiť, zaujímať stanoviská, rozlišovať dobro od zla,
naučiť ich spoznať prvky efektívnej komunikácie, dôvody a prvky prosociálneho správania primerané
veku,
umožniť žiakom spoznať zásady dobrých medziľudských vzťahov,
umožniť žiakom, aby sa v nich zvnútorňovali prosociálne hodnoty, postoje a sociálne normy, podporovať
u žiakov rozvoj sociálnych zručností,
84
formovať spolupracujúce spoločenstvo žiakov.
Všeobecné ciele predmetu
Cieľom etickej výchovy je vychovať osobnosť, ktorá:
má svoju vlastnú identitu, je sama sebou a pritom táto identita zahŕňa v sebe aj prosociálnosť,
má pozitívny vzťah k životu a ľuďom spojený so zdravou kritickosťou,
jej správanie je určované osobným presvedčením a interiorizovanými etickými normami, vyplývajúcimi
z univerzálnej solidarity a spravodlivosti, a preto je do istej miery nezávislá od tlaku spoločnosti,
má zrelý morálny úsudok opierajúci sa o zovšeobecnené zásady, preto je schopná správne reagovať aj v
neočakávaných a zložitých situáciách,
charakterizuje ju spojenie správneho myslenia a správneho konania, koná v súlade so svojimi zásadami,
ale aj s citovou zaangažovanosťou - súlad medzi emóciami a chcením – nekoná len z povinnosti a bez
nadšenia s pocitom sebaľútosti,
prijíma iných v ich rozdielnosti, akceptuje ich názory a je ochotná na prijateľný kompromis, ktorý ale nie
je v rozpore so všeľudskými hodnotami,
je ochotná a schopná spolupracovať a iniciovať spoluprácu.
Dosahovanie týchto cieľov ráta s aktivizáciou a rozvojom nonkognitívnych funkcií osobnosti, ktoré
uvádza profesor M. Zelina v systéme KEMSAK:
K – kognitivizácia, ktorej cieľom je naučiť človeka poznávať, myslieť, riešiť problémy
E – emocionalizácia, cieľom je naučiť človeka cítiť a rozvíjať jeho kompetencie pre cítenie,
prežívanie, rozvíjať jeho city
M – motivácia, cieľom je rozvinúť záujmy, potreby, túžby, chcenia osobnosti, jej aktivity
S – socializácia, jej cieľom je naučiť človeka žiť s druhými ľuďmi, naučiť ich komunikovať, tvoriť
progresívne medziľudské vzťahy
A – axiologizácia , ktorej cieľom je rozvíjať progresívnu hodnotovú orientáciu
osobnosti, učiť hodnotiť
K – kreativizácia, cieľom tejto funkcie je rozvíjať v osobnosti tvorivý štýl života.
1. ROČNÍK
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – prvý ročník: 1 (1 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Charakteristika ETV v 1. ročníku ZŠ
Etická výchova vychováva osobnosťs vlastnou identitou a hodnotovou orientáciou, úcta k človeku
a k prírode, spolupráca, prosociálnosť a hodnoty zaujímajú významné miesto. Poskytuje informácie o
morálnych zásadách, zážitkovým učením účinne podporuje pochopenie a interiorizáciu (zvnútornenie)
mravných noriem a napomáha osvojeniu správania sa, ktoré je s nimi v súlade. Pripravuje mladých ľudí pre
život v tom zmysle, aby raz ako dospelí prispeli k vytváraniu harmonických a stabilných vzťahov v rodine,
na pracovisku, medzi spoločenskými skupinami, v národe a medzi národmi.
Etická výchova v prvom ročníku sa v prvom rade zameriava na výchovu k prosociálnosti, ktorá sa
odráža v morálnych postojoch a v regulácii správania žiakov. Pre etickú výchovu je primárny rozvoj
etických postojov a prosociálneho správania. Jej súčasťou je aj rozvoj sociálnych zručností /otvorená
komunikácia, empatia, pozitívne hodnotenie iných.../ ako aj podpora mentálnej hygieny, podieľa sa na
primárnej prevenciu porúch správania a učenia.
Vzdelávací obsah a cieľové kompetencie ETV v 1. ročníku ZŠ
Vzdelávací obsah ETV v 1. ročníku je konkretizovaný v 5 tematických celkoch a nim
zodpovedajúcich tém.
1. Postoje a zručnosti medziľudských vzťahov
- ponúknuť žiakom víziu spolupracujúceho spoločenstva ako základu pre dobré spolužitie (jeho
jednoduché a viditeľné komponenty – sedenie v kruhu, formulovanie pravidiel typu mať právo byť
85
vypočutý, právo nevyjadriť sa, mať vzájomnú úctu a dôveru – nevysmievať sa, hovoriť pravdu, chrániť
veci svoje i iných…),
- prvé kontakty v triede a v škole (zoznamovanie, oslovovanie, pozdrav),
- komunikácia zameraná na sebaprezentáciu a sociálne vzťahy,
- pravidlá podporujúce spolužitie v skupine (po istom čase možno pravidlá prehodnocovať, dopĺňať).
2. Prvky prosociálneho správania v detskom kolektíve:
- vzájomná úcta pri komunikácii (pekne sa oslovovať, pozdraviť sa, počúvať sa navzájom...),
- úcta k vzájomným požiadavkám, vďačnosť za vykonané dobro (prosím, ďakujem),
- vzájomná pomoc medzi spolužiakmi i členmi rodiny.
3. Ľudská dôstojnosť a sebaúcta:
- uvedomovanie si vlastnej hodnoty (rozdiel medzi mnou a ostatným svetom),
- poznanie a postupné zvnútorňovanie povedomia jedinečnosti a nedotknuteľnosti,
- vedenie k sebaovládaniu a znášaniu námahy pri prekonávaní prekážok.
4. Pozitívne hodnotenie iných:
- človek a jeho hodnota - spoznávanie pozitívnych vlastností svojich najbližších v rodine, v triede, v škole,
v rovesníckych vzťahoch… (Čo sa mi najviac páči na mojej mamičke, ockovi, starkých…),
- verbálne vyjadrovanie pozitívneho hodnotenia druhých,
- prehodnocovanie negatívnych skutočností (dobro – zlo, napr. branie si vecí navzájom, posudzovanie
a ponižovanie, urážanie menej zdatných detí v oblasti intelektu a prejavov - spevu, kreslenia, pohybu,
oblečenia, rodinnej situácie…, klamanie a žalovanie…),
- postoj k ľuďom, ktorí sú nám nesympatickí, spôsobujú nám alebo druhým zlo (úmyselne, neúmyselne).
5. Naša rodina:
- uvedomovanie si hodnoty rodiny pre jednotlivca i pre spoločnosť (Čo sa mi na našej rodine najviac
páči?)
- príbuzenské vzťahy (S kým z rodiny si najviac rozumiem...? Čo by som mohol urobiť pre lepšie vzťahy
v našej rodine, ktoré z rodinných pravidiel sa mi najťažšie dodržiavajú...),
- rodičovská láska a jej význam v živote dieťaťa (konkrétne emocionálne prejavy, prejavy starostlivosti,
pomoci...),
- úcta, komunikácia a pomoc medzi členmi rodiny (Koho rád pozorujem pri práci? Čo by som rád vedel
ako moji blízki...),
- význam blízkeho človeka pre život jednotlivca.
Cieľové kompetencie:
Vytvárať prosociálne spoločenstvo detí.
Viesť k sebaúcte, autonómii cítenia a myslenia dieťaťa.
Naučiť sa hodnotiť, zaujímať stanoviská, rozlišovať dobro od zla.
Osvojovať si sociálne zručnosti potrebné v sociálnych kontaktoch s inými ľuďmi.
PRIEREZOVÉ TÉMY
Začlenenie prierezových tém je zabezpečené v samotných tematických celkoch. Uplatňujeme
a rozvíjame tieto témy:
- Osobnostný a sociálny rozvoj /OSR
- Enviromentálna výchova /ENV
- Mediálna výchova /MEV
- Multikultúrna výchova /MUV- Dopravná výchova /DOV
- Ochrana života a zdravia /OŽZ
- Tvorba projektov a prezentačné zružnosti /TPP
- Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra /RĽK
86
Metódy a formy práce
Výchova k prosociálnosti je systém výchovných metodických postupov a krokov usporiadaných do
programu, ktoré rozvíjajú morálne postoje a praktické morálne činy a správanie. Podstatou je rozvoj
sociálnych zručností. Využívame hlavne komunikáciu (verbálnu aj neverbálnu), umenie počúvať a pozitívne
hodnotenie seba aj iných.
V prvom ročníku využívame hlavne hrové činnosti, dramatickú výchovu a projekty. Žiakov vedieme
k práci v kolektíve aby sa naučili prijímať kompromisy prijateľné pre obe strany a k zodpovednosti za svoje
činy.
Učebné zdroje
IVANOVÁ, K. – KOPINOVÁ, Ľ. – LÍŠKOVÁ, E.: Etická výchova pre 1.ročník základných škôl – pracovné
listy. Bratislava: SPN – Mladé letá, 2005.
IVANOVÁ, K. – KOPINOVÁ, Ľ.: Etická výchova v 1.ročníku základných škôl – metodická príručka pre
učiteľov. Bratislava: MPC, 2004.
Hodnotenie predmetu
Predmet neklasifikujeme. Na vysvedčení píšeme absolvoval / absolvovala. V priebehu školského
roka hodnotíme prácu žiakov, aktivitu, projekty a prezentáciu vlastných prác žiaka pred triedou ústnou
pochvalou.
2.ROČNÍK
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – druhý ročník: 1 (1 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Charakteristika ETV v 2. ročníku ZŠ
Etickou výchovou rozvíjame etické postoje a prosociálne správanie žiakov. Je to správanie, ktoré je
zamerané na pomoc iným bez nároku na odmenu. Snažíme sa priviesť deti k vnútornej potrebe takéhoto
správania. V druhom ročníku vedieme deti k dodržiavaniu pravidiel a rešpektovaniu práv. Učíme ich
pozitívne vnímať a reálne hodnotiť situácie a udalosti.
Vzdelávací obsah a cieľové kompetencie ETV v 2. ročníku ZŠ
Vzdelávací obsah ETV v 2. ročníku je konkretizovaný v 5 tematických celkoch a nim
zodpovedajúcich tém.
1. Postoje a spôsobilosti medziľudských vzťahov:
- pripomenutie si tém a z nich vyplývajúce správanie z prvého ročníka,
- počúvanie iných ako prvý predpoklad úspešnej spolupráce,
- sebaovládanie pri prijímaní informácií o sebe od iných,
- základy spolupráce v skupinách (uvedomovanie si práv a povinností).
2. Tvorivosť:
- objavovanie vlastných daností - talentu - pozitívnych stránok (V čom som výnimočný, čo viem dobre
robiť, čo mi ide dobre...),
- rozvoj fantázie a pozorovacích schopností,
- tvorivosť, ktorú od nás prijímajú, očakávajú iní (Vymyslieť darček pre súrodencov, rodičov, starých
rodičov...),
- tvorivosť iných, ktorá nás obohacuje (Ako dobre nám padne, keď nás iní prekvapia niečím novým,
zaujímavým – napr. mama novým jedlom...),
- využitie tvorivosti v živote triedy (tvorba pravidiel správania sa v triede, ak si ich pamätáme z minulého
ročníka, treba ich však prehodnotiť).
3. Iniciatíva:
- iniciatíva v sebapoznaní (Kto som? Aký vplyv má fungovanie môjho tela na moje prežívanie, pohodu, či
nepohodu? Prečo reagujem tak, ako reagujem?),
87
- iniciatíva vo vzťahu k iným,
- hľadanie možností ako vychádzať v ústrety iným ľuďom (v rodine, v triede, v kruhu kamarátov...) a
ich realizácia,
- iniciatíva, ktorá nie je prijatá inými, a iniciatíva iných, ktorá je pre mňa neprijateľná (riešenie problémov
– navádzanie na klamstvo, podvádzanie, kradnutie, ohováranie…), iniciatíva, ktorá ohrozuje moje
zdravie a osobnú bezpečnosť (fajčenie, alkohol, drogy, sexuálne zneužívanie detí).
4. Vyjadrovanie citov:
- vyjadrenie vďačnosti, ochoty, láskavosti, obdivu verbálne aj neverbálne (Ako si vzájomne vyjadrujeme
city v rodine, vo vzťahoch s priateľmi, spolužiakmi?),
- úcta k žene – matke, sestre, spolužiačke… (Čo sa mi páči a čo sa mi nepáči na ženách a dievčatách?),
- úcta k mužovi – otcovi, bratovi, spolužiakovi…(Čo sa mi páči, a čo sa mi nepáči na mužoch
a chlapcoch?),
- kultivované vyjadrovanie negatívnych citov (hnev, vzdor, smútok…),
- akceptovanie citov iných.
5. Naša trieda – spoločenstvo detí:
- správanie sa medzi sebou, vzťahy medzi chlapcami a dievčencami – slušnosť, ohľaduplnosť, čestnosť,
pomoc slabším, rešpektovanie inakosti (Čo sa mi v našej triede najviac páči? Som tu spokojný? Sú iní
spokojní so mnou?),
- kamarátstvo a priateľstvo - úprimné a falošné priateľstvo (Čo je dôležité pre priateľstvo? Mám v našej
triede priateľov? ),
- dodržiavanie pravidiel správania v triede – podpora vzájomnosti, spokojnosti, tolerancie a spolupráce
(Môžem niečo zmeniť na sebe, aby sa so mnou v našej triede lepšie žilo? Mám dajaký návrh na
vylepšenie našich vzťahov?).
Cieľové kompetencie:
Osvojiť si základné sociálno-komunikačné zručnosti.
Osvojiť si tvorivé riešenia každodenných situácií v medziľudských vzťahoch.
Rozvíjať a posilňovať komunikačné zručnosti – učiť sa vyjadrovať city. Prežívať radosť z napĺňania
potreby byť akceptovaný inými a mať rád iných.
Poznávať svoje práva a povinnosti.
PRIEREZOVÉ TÉMY
Začlenenie prierezových tém je zabezpečené v samotných tematických celkoch. Uplatňujeme
a rozvíjame tieto témy:
- Osobnostný a sociálny rozvoj /OSR
- Enviromentálna výchova /ENV
- Mediálna výchova /MEV
- Multikultúrna výchova /MUV- Dopravná výchova /DOV
- Ochrana života a zdravia /OŽZ
- Tvorba projektov a prezentačné zružnosti /TPP
- Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra /RĽK
Metódy a formy práce
Výchova k prosociálnosti je systém výchovných metodických postupov a krokov usporiadaných do
programu, ktoré rozvíjajú morálne postoje a praktické morálne činy a správanie. Podstatou je rozvoj
sociálnych zručností. Využívame hlavne komunikáciu (verbálnu aj neverbálnu), umenie počúvať a pozitívne
hodnotenie seba aj iných.
V druhom ročníku nadväzujeme na prácu v prvom ročníku. Využívame hrové činnosti, dramatickú
výchovu, prípravu projektov a ich prezentáciu. Snažíme sa podnietiť ich tvorivosť v rôznych oblastiach.
Žiakov vedieme k práci v kolektíve aby sa naučili prijímať kompromisy prijateľné pre obe strany
a k zodpovednosti za svoje činy.
88
Učebné zdroje
IVANOVÁ, K. – KOPINOVÁ, Ľ. – OTOTTOVÁ, M.: Etická výchova pre 2.ročník základných škôl –
pracovné listy. Bratislava: SPN – Mladé letá, 2007.
IVANOVÁ, K. – KOPINOVÁ, Ľ. – LÍŠKOVÁ, E.: Etická výchova v 2.ročníku základných škôl –
metodická príručka pre učiteľov. Bratislava: MPC, 2005.
Hodnotenie predmetu
Predmet neklasifikujeme. Na vysvedčení píšeme absolvoval / absolvovala. V priebehu školského roka
hodnotíme prácu žiakov, aktivitu, projekty a prezentáciu vlastných prác žiaka pred triedou ústnou
pochvalou.
3. ROČNÍK
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – tretí ročník: 1 (1 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Charakteristika ETV v 3. ročníku ZŠ
Etická výchova prispieva k žiaducemu rozvoju dieťaťa v zmysle prosociálnosti. Rozvíjame morálne
postoje, praktické morálne činy a správanie. Snažíme sa vychovať osobnosť, ktorá má svoju vlastnú identitu,
má pozitívny vzťah k životu a ľuďom spojený so zdravou kritickosťou.
V treťom ročníku sa snažíme viesť žiakov k tomu aby konali nie len v súlade so svojimi zásadami,
ale aj s citovým nasadením.
Vzdelávací obsah a cieľové kompetencie ETV v 3. ročníku ZŠ
Vzdelávací obsah ETV v 3. ročníku je konkretizovaný v 5 tematických celkoch a nim
zodpovedajúcich tém.
1. Postoje a zručnosti v medziľudských vzťahoch:
- dodržiavanie dohodnutých pravidiel správania,
- kvalita otvorenej komunikácie - pravdivosť, objektívnosť, prijímanie pravdy o sebe aj o iných,
- asertívne správanie ako súčasť efektívnej komunikácie, nácvik bezpečného správania sa v rizikových
situáciách (odmietnutie zla, postavenie sa proti šikanovaniu, vedieť povedať nie na negatívne ponuky).
2. Vcítenie sa do prežívania iných – empatia
- hľadanie dôvodov na radosť a smútok u seba a u iných,
- situácie iných ľudí prostredníctvom vlastných zážitkov (u spolužiakov, a členov rodiny…),
- odovzdávanie radosti a zmierňovanie smútku najbližších,
- záujem o zdravotne postihnutých, starých a chorých ľudí.
3. Riešenie konfliktov - výchova k zmierlivosti:
- právo na omyl a možnosť nápravy,
- význam odpúšťania v medziľudských vzťahoch,
- rozvíjanie sebaovládania a jeho upevňovanie – prehlbovanie vzájomnosti i sebaúcty,
- súťaživosť a kooperácia.
4. Pomoc, darovanie, delenie sa
- vnímanie a prežívanie prosociálosti (základy starostlivosti o prírodu, ochrana zvierat),
- zámerné robenie dobra iným, rozdiel medzi psychickou a materiálnou pomocou,
- podelenie sa a darovanie v rámci rodiny a žiackeho kolektívu,
- príprava žiakov na možné neprijatie dobra inými.
5. Naša škola:
- poznávanie kvalít a predností školy ( Čo by som porozprával o našej škole priateľovi zo zahraničia?),
- rozvíjanie povedomia a príslušnosti k svojej škole – osobnosti, prostredie, atmosféra, učebné predmety
(Čo sa mi na našej škole najviac páči? ),
89
- účasť žiakov na živote a úspechoch školy (Podieľam sa na vytváraní dobrej atmosféry na našej škole?
Ktoré problémy na našej škole ma znepokojujú? Čo môžem urobiť ja pre vylepšenie života na našej
škole?).
Cieľové kompetencie:
Učiť sa efektívne komunikovať s rovesníkmi.
Nadobúdať sociálne zručnosti – asertivitu, empatiu.
Napomáhať zvnútorňovaniu prosociálnych hodnôt a postojov.
PRIEREZOVÉ TÉMY
Začlenenie prierezových tém je zabezpečené v samotných tematických celkoch. Uplatňujeme
a rozvíjame tieto témy:
- Osobnostný a sociálny rozvoj /OSR
- Enviromentálna výchova /ENV
- Mediálna výchova /MEV
- Multikultúrna výchova /MUV- Dopravná výchova /DOV
- Ochrana života a zdravia /OŽZ
- Tvorba projektov a prezentačné zružnosti /TPP
- Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra /RĽK
Metódy a formy práce
Pri rozvoji prosociálneho správania sú v popredí také metódy, ktoré podporujú socializáciu detí
a učenie cez zážitky. Tieto napomáhajú zvnútorneniu potrebných sociálnych zručností. Využívame hlavne
dialóg a diskusiu, zážitkové metódy, učenie posilňovaním žiaduceho správania a učenie disciplinovaním.
V treťom ročníku nadväzujeme na prácu v druhom ročníku. Využívame hrové činnosti, dramatickú
výchovu, prípravu projektov a ich prezentáciu. Snažíme sa podnietiť ich tvorivosť v rôznych oblastiach.
Žiakov vedieme k práci v kolektíve aby sa naučili prijímať kompromisy prijateľné pre obe strany
a k zodpovednosti za svoje činy.
Učebné zdroje
IVANOVÁ, K. – KOPINOVÁ, Ľ. – OTOTTOVÁ, M.: Etická výchova pre 3.ročník základných škôl –
pracovné listy. Bratislava: SPN – Mladé letá, 2006.
IVANOVÁ, K. – KOPINOVÁ, Ľ.: Etická výchova v 3.ročníku základných škôl – metodická príručka pre
učiteľov. Bratislava: MPC, 2006.
Hodnotenie predmetu
Predmet neklasifikujeme. Na vysvedčení píšeme absolvoval / absolvovala. V priebehu školského
roka hodnotíme prácu žiakov, aktivitu, projekty a prezentáciu vlastných prác žiaka pred triedou ústnou
pochvalou.
4. ROČNÍK
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – štvrtý ročník: 1 (1 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Charakteristika ETV v 4. ročníku ZŠ
Vo štvrtom ročníku sa snažíme rozvíjať všetky nadobudnuté zručnosti z predchádzajúcich ročníkov.
Dodržiavanie pravidiel a rešpektovanie práv je každodennou súčasťou výchovného štýlu etickej výchovy,
ktorý pomáha vytvárať atmosféru radosti, dôvery a istoty a preto ho aplikujeme sústavne aj v rámci aktivít.
Učíme deti už od malička k úcte k životu a odvahe chrániť ho.
90
Vzdelávací obsah a cieľové kompetencie ETV v 4. ročníku ZŠ
Vzdelávací obsah ETV v 4. ročníku je konkretizovaný v 5 tematických celkoch a nim
zodpovedajúcich tém.
1. Sociálne postoje a zručnosti v medziľudských vzťahoch: - tolerancia vo vzťahoch (Čo nechceš, aby ľudia robili tebe, nerob ty iným.),
- rešpekt a úcta voči všetkým ľuďom (rovnoprávnosť pohlaví, rás...),
- dôležitosť komunikačných interpersonálnych zručností v medziľudských vzťahoch,
- kultivované správanie k osobám iného pohlavia (vnímanie rozdielov nielen v stavbe tela a jeho
fungovaní, ale aj v myslení, prežívaní, správaní, záujmoch a následné empatické správanie voči osobám
iného pohlavia).
2. Reálne a zobrazené vzory: mediálna výchova, rozvíjanie čitateľskej gramotnosti
- sloboda a zodpovednosť (každé rozhodnutie nesie so sebou dôsledok),
- pozitívne a negatívne vplyvy TV, filmu, počítačových hier…(reklama, akčné filmy, čas strávený pred
TV),
- prezentácia prosociálnych vzorov v bezprostrednom okolí dieťaťa (rodičia, priatelia rodičov, učitelia,
spolužiaci, kamaráti),
- čitateľský návyk ako možný zdroj objavovania prosociálnych vzorov (vyhlásenie súťaže o najlepšieho
čitateľa – čo a koľko čítaš?).
3. Rozvoj tvorivosti a iniciatívy
- podporovanie záujmov, ktoré rozvíjajú osobnostné kvality (šport, umelecké aktivity, sociálna činnosť,
činnosť na ochranu prírody...),
- osobnostné kvality využívané pre dobro jednotlivca i pre celé spoločenstvo,
- tvorivosť, iniciatívnosť a vytrvalosť pri riešení každodenných problémov.
4. Napĺňanie obsahu Dohovoru o právach dieťaťa:
- súvislosti práv detí, dôvody, prečo vznikli a ich akceptácia v demokratických krajinách, podiel UNESCO
na ochrane dieťaťa (Čo znamená mám právo? Čo znamená mám zodpovednosť?),
- Opčný protokol k právam dieťaťa (medzinárodné spoločenstvo pritvrdilo),
- práva dieťaťa v slovenskom právnom poriadku (Ako je to u nás? Ako sa to týka mňa?),
- solidarita a prijatie odlišností (uvedomenie si svojich práv a ich akceptácia v našom prostredí vedie k
solildarite s deťmi, ktoré sú vykorisťované, zaťahované do vojnových konfliktov, zneužívané na ťažkú
prácu, alebo sexuálne…).
5. Náš región – vlasť – súvislosť s vlastivedou
- rozvíjanie povedomia a príslušnosti k svojmu regiónu – k svojej vlasti (Čo sa mi najviac páči na našom
regióne, na našom Slovensku? Čo z neho by mi najviac chýbalo?),-projekt v rámci vlastivedy,
prírodovedy a etickej výchovy
- iniciatíva pri poznávaní a ovplyvňovaní vlastného regiónu – dobre poznať svoje bydlisko a jeho okolie -
geografiu, kultúru, osobnosti, ale aj vedieť, čo nášmu regiónu chýba, čo by bolo treba v ňom vylepšiť
(objavovanie tradícií, ochrana a ich rozvoj), ekologické správanie, vzťah k faune a flóre regiónu (Čo sa
mi nepáči alebo čo ma trápi na našom regióne? Čo by som mohol urobiť v jeho prospech ja alebo my
spoločne).
Cieľové kompetencie:
Prezentovať prosociálne vzory.
Osvojovať si sociálne postoje a zručnosti v medziľudských vzťahoch
Osvojovať si sociálne normy. Rozvíjať mravný úsudok.
Spoznávať a uplatňovať svoje práva a plniť si svoje povinnosti.
Spoznávať a budovať hrdosť na rodisko, región a vlasť.
PRIEREZOVÉ TÉMY
Začlenenie prierezových tém je zabezpečené v samotných tematických celkoch. Uplatňujeme
a rozvíjame tieto témy:
- Osobnostný a sociálny rozvoj /OSR
91
- Enviromentálna výchova /ENV
- Mediálna výchova /MEV
- Multikultúrna výchova /MUV- Dopravná výchova /DOV
- Ochrana života a zdravia /OŽZ
- Tvorba projektov a prezentačné zružnosti /TPP
- Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra /RĽK
Metódy a formy práce
Podstatou etickej výchovy je rozvoj sociálnych zručností, ktoré sa stávajú etickými spôsobilosťami,
cnosťami, čo je trvalá dispozícia správať sa eticky, pozitívne. Charakterizuje ju jednotnosť v myslení
a konaní, súlad medzi emóciami a chcením. Praktizujeme to využívaním metód: dialóg a diskusia, zážitkové
metódy, učenie posilňovaním žiaduceho správania a učenie disciplinovaním.
Vo štvrtom ročníku nadväzujeme na prácu v treťom ročníku. Využívame hrové činnosti, dramatickú
výchovu, prípravu projektov a ich prezentáciu. Snažíme sa podnietiť ich tvorivosť v rôznych oblastiach.
Žiakov vedieme k práci v kolektíve aby sa naučili prijímať kompromisy prijateľné pre obe strany
a k zodpovednosti za svoje činy.
Učebné zdroje
IVANOVÁ, K. – KOPINOVÁ, Ľ. – OTOTTOVÁ, M.: Etická výchova pre 4.ročník základných škôl –
pracovné listy. Bratislava: SPN – Mladé letá, 2007.
IVANOVÁ, K. – KOPINOVÁ, Ľ.: Etická výchova v 4.ročníku základných škôl – metodická príručka pre
učiteľov. Bratislava: MPC, 2006.
Hodnotenie predmetu
Predmet neklasifikujeme. Na vysvedčení píšeme absolvoval / absolvovala. V priebehu školského
roka hodnotíme prácu žiakov, aktivitu, projekty a prezentáciu vlastných prác žiaka pred triedou ústnou
pochvalou.
92
PREDMET: Matematika/MAT ŠKOLA: ZŠ J. C. Hronského, Školská 10, Krupina
VYUČOVACÍ JAZYK: slovenský
VDELÁVACIA OBLASŤ: Matematika a práca s informáciami
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – prvý ročník: 4 (4 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – druhý ročník: 5 (4 ŠtVP + 1 ŠkVP)
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – tretí ročník: 5 (3 ŠtVP + 2 ŠkVP)
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – štvrtý ročník: 5 (3 ŠtVP + 2 ŠkVP)
Všeobecná charakteristika predmetu
Učebný predmet matematika v 1.- 4. ročníku základnej školy je založený na realistickom prístupe k
získavaniu nových vedomostí a na využívaní manuálnych a intelektových činností žiakov. Na rovnakom
princípe sa pristupuje k aplikácii nových matematických vedomostí v reálnych situáciách. Takýmto
spôsobom získané základné matematické vedomosti umožňujú získať matematickú gramotnosť novej
kvality, ktorá by sa mala prelínať celým základným matematickým vzdelaním a vytvárať predpoklady pre
ďalšie úspešné štúdium matematiky a pre celoživotné vzdelávanie.
Učebný predmet matematika na 1. stupni základnej školy zahŕňa:
elementárne matematické poznatky, zručnosti a činnosti s matematickými objektmi
rozvíjajúce kompetencie potrebné v ďalšom živote (osobnom, občianskom, pracovnom
a pod.),
vytváraním presných učebných návykov rozvoj žiackych schopností, presného myslenia
a formovania argumentácie v rôznych prostrediach, rozvoj algoritmického myslenia,
súhrn veku primeraného matematického a informatického poznania, ktoré tvoria
východisko k všeobecnému vzdelaniu kultúrneho človeka,
informácie dokumentujúce potrebu matematiky a informatiky pre spoločnosť.
Vzdelávací obsah matematiky v 1.- 4. ročníku základnej školy je rozdelený na päť tematických okruhov,
čo sa zachováva aj pre ostatné stupne vzdelávania, pričom na každom stupni explicitne nemusí byť
zastúpený každý tematický okruh:
Čísla, premenná a počtové výkony s číslami,
Postupnosti, vzťahy, funkcie, tabuľky, diagramy,
Geometria a meranie,
Kombinatorika, pravdepodobnosť, štatistika,
Logika, dôvodenie, dôkazy. Učivo v tematickom okruhu Čísla, premenná a počtové výkony s číslami zastáva na 1. stupni ZŠ
významné miesto pri vytváraní pojmu prirodzeného čísla, počtových výkonov s týmito číslami a pri príprave
zavedenia písmena (premennej) vo význame čísla.
V ďalšom tematickom okruhu Postupnosti, vzťahy, funkcie, tabuľky, diagramy, žiaci majú v realite
objavovať kvantitatívne a priestorové vzťahy a určité typy ich systematických zmien. Zoznamujú sa s
veličinami a ich prvotnou reprezentáciou vo forme, tabuliek, grafov a diagramov. V jednoduchých
prípadoch tieto aj graficky znázorňujú.
V tematickom okruhu Geometria a meranie, žiaci vytvárajú priestorové geometrické útvary podľa
určitých pravidiel. Zoznamujú sa najznámejšími rovinnými útvarmi ako aj s ich rysovaním. Objasňujú
základné vlastnosti geometrických útvarov. Učia sa porovnávať, odhadovať a merať dĺžku, zoznámia sa
jednotlivými dĺžkovými mierami. Riešia primerané metrické úlohy z bežnej reality.
Ďalšou súčasťou matematického vzdelávania žiakov na 1. stupni ZŠ je Kombinatorika,
pravdepodobnosť a štatistika. Tento tematický okruh na 1. stupni ZŠ sa objavuje len v podobe úloh. Žiaci
takéto úlohy na 1. stupni ZŠ riešia manipulatívnou činnosťou s konkrétnymi objektmi, pričom vytvárajú
93
rôzne skupiny predmetov podľa určitých pravidiel (usporiadavajú, rôzne zoskupujú). Pozorujú frekvenciu
výskytu určitých javov, udalostí a zaznamenávajú ich.
Tematický okruh Logika, dôvodenie, dôkazy na 1. stupni ZŠ sa objavuje v len podobe úloh. Žiaci
riešia úlohy v ktorých posudzujú z hľadiska pravdivosti a nepravdivosti primerané výroky z matematiky a zo
životných situácií.
Všeobecné ciele predmetu
Cieľom učebného predmetu matematika na 1. stupni ZŠ je, aby si žiaci osvojili poznatky, ktoré v
priebehu svojho ďalšieho vzdelávania a v každodennom živote budú potrebovať a rozvíjať ich schopnosti,
pomocou ktorých sa pripravia na samostatné získavanie ďalších poznatkov. Na dosiahnutie tohto cieľa majú
žiaci získať také skúsenosti, ktoré u nich vyústia do poznávacích metód zodpovedajúcich ich veku.
Vyučovanie matematiky má smerovať k tomu, aby sa realizovali najmä tieto cieľové zámery a všeobecné
požiadavky na rozvoj žiackej osobnosti:
presne používať materinský a odborný jazyk (vzhľadom na vek) a správne aplikovať postupne sa
rozširujúcu matematickú symboliku. Vhodne využívať tabuľky, grafy a diagramy. Využívať pochopené
a osvojené pojmy, postupy a algoritmy ako prostriedky pri riešení úloh.
v súlade s osvojením matematického obsahu a prostredníctvom numerických výpočtov spamäti,
písomne, aj na kalkulačke rozvíjať numerické zručnosti žiakov,
na základe skúseností a činností rozvíjať orientáciu žiakov v rovine a v priestore,
riešením úloh a problémov postupne budovať poznatky žiakov o vzťahu medzi matematikou a realitou.
Na základe využitia induktívnych metód viesť žiakov k získavaniu nových vedomostí, zručností a
postojov. Rozvíjať u žiakov matematické nazeranie, logické a kritické myslenie,
systematicky viesť žiakov k získavaniu skúseností s významom matematizácie reálnej situácie, tvorby
matematických modelov, a tým aj k poznaniu, že realita je zložitejšia ako jeho matematický model.
Približovať žiakom dennú prax,
spolu s ostatnými učebnými predmetmi sa podieľať na primeranom rozvíjaní schopností žiakov používať
prostriedky IKT (kalkulátory, počítače) k vyhľadávaniu, spracovaniu a uloženiu informácií,
viesť žiakov k získaniu a rozvíjaniu zručností súvisiacich s procesom učenia sa, k aktivite na vyučovaní
a k racionálnemu a samostatnému učeniu sa,
podporovať a upevňovať kladné morálne a vôľové vlastnosti žiakov, napr. samostatnosť, rozhodnosť,
vytrvalosť, húževnatosť, sebakritickosť, kritickosť, cieľavedomú sebavýchovu a sebavzdelávanie,
dôveru vo vlastné schopnosti a možnosti, systematickosť pri riešení úloh v osobnom aj verejnom
kontexte,
vytvárať a rozvíjať kladný vzťah žiakov k spoločným európskym hodnotám, k permanentnému
poznávaniu kultúrnych a iných hodnôt vytvorených európskymi štátmi a Slovenskom,
v rámci matematického vzdelávania rozvíjať u žiakov kľúčové kompetencie v sociálnej a komunikačnej
oblasti, v IKT, v osobnej i v občianskej oblasti, v oblasti prírodovednej a kompetenciu učiť sa učiť sa.
Cieľové kompetencie MAT formulované pre celý 1. stupeň ZŠ
Čísla, premenná a počtové výkony s číslami
Kompetencie, ktoré má žiak získať:
pozná obsahovú aj formálnu stránku prirodzených čísel v obore do 10 000 a vie ich využiť na opis a
riešenie problémov z reálnej situácie,
vykonáva spamäti, písomne a na kalkulačke základné počtové výkony a využíva komutatívnosť a
asociatívnosť sčítania a násobenia na racionalizáciu výpočtov, zaokrúhľuje čísla na desiatky, vykonáva
odhady, kontroluje správnosť výsledkov počtových výkonov,
rieši a tvorí numerické a kontextové úlohy na základe reality, obrázkovej situácie a udaní číselných
hodnôt veličín, pri ktorých správne aplikuje osvojené poznatky o číslach a počtových výkonoch.
Dosiahnuté postoje
94
prestáva mať „strach“ z čísel ◙ smelšie kvantifikuje realitu okolo seba ◙ sebavedome robí porovnávanie
osôb, vecí a udalostí pomocou čísel ◙ je spokojný s číselným vyjadrením výsledku, nakoľko v prípade
potreby dokáže uskutočniť kontrolu správnosti výpočtu.
Postupnosti, vzťahy, funkcie, tabuľky, diagramy
Kompetencie, ktoré má žiak získať:
vytvára jednoduché postupnosti z predmetov, z kresieb a čísel, rozoznáva a sám vytvára stúpajúcu a
klesajúcu postupnosť čísel, objavuje pravidlo tvorby postupnosti a pokračuje v tvorení ďalších jej
prvkov,
usporiada údaje patriace k sebe v tabuľke, na základe objavenia súvislostí medzi týmito údajmi,
interpretovaním, analýzou a modelovaním riešenia úloh a problémov rozvíja svoje schopnosti a
kreativitu, kontrolou správnosti riešenia úloh zisťuje účinnosť svojej práce.
Dosiahnuté postoje
pozoruje, hľadá a objavuje vzťahy medzi číslami a veličinami ◙ vidí potrebu samostatnosti pri objavovaní a
slovnom vyjadrení výsledkov zistenia ◙ vidí potrebu postupného vytvárania primeraných názorov na vzťah
matematiky a reality ◙ má záujem na zdokonaľovaní svojho logického myslenia, na jeho neustálom
rozširovaní a prehlbovaní (triedenie, použitie elementárnych algoritmov, atď.) o prvky kritického myslenia ◙
je pozitívne motivovaný na vytváranie základov svojho osobnostného rozvoja.
Geometria a meranie
Kompetencie, ktoré má žiak získať:
rozozná, pomenuje, vymodeluje a opíše jednotlivé základné priestorové geometrické tvary, nachádza v
realite ich reprezentáciu,
pozná, vie opísať, pomenovať a narysovať základné rovinné útvary,
rozozná a modeluje jednoduché súmerné útvary v rovine,
pozná meracie prostriedky dĺžky a ich jednotky, vie ich samostatne používať aj pri praktických
meraniach.
Dosiahnuté postoje
nie je ľahostajný k svojmu okoliu ◙ dokáže sa sústrediť na objavovanie geometrických tvarov vo svojom
okolí ◙ snaží sa do primeraných praktických problémov vniesť geometriu ◙ je naklonený v jednote používať
meranie a výpočet ◙ snaží sa o presnosť pri meraní a výpočtoch ◙ vyvíja snahu o rozvoj vlastnej
priestorovej predstavivosti.
Riešenie aplikačných úloh a úloh rozvíjajúcich špecifické matematické myslenie
Kompetencie, ktoré má žiak získať:
prostredníctvom hier a manipulatívnych činností získa skúsenosti s organizáciou konkrétnych súborov
predmetov podľa zvoleného ľubovoľného a podľa vopred daného určitého kritéria,
v jednoduchých prípadoch z reality a v matematike rozlíši istý a nemožný jav,
zaznamenáva počet určitých udalostí, znázorní ich a zo získaných a znázornených udalostí robí
jednoduché závery,
v jednoduchých prípadoch prisúdi výrokom zo svojho blízkeho okolia a z matematiky správnu
pravdivostnú hodnotu, doplní neúplné vety tak, aby vznikli pravdivé (nepravdivé) tvrdenia.
Dosiahnuté postoje
rozlišuje a triedi svet okolo seba podľa pravdivosti a nepravdivosti javov ◙ nadobúda pocit potreby
kvantifikácie javov svojho okolia ◙ uvedomuje si dôležitosť triedenia javov a vecí ◙ získa potrebu vedieť
zdôvodniť pravdivosť alebo nepravdivosť výrokov, situácií (obrázkovej alebo situačnej).
1. ROČNÍK
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – prvý ročník: 4 (4 ŠtVP + 0 ŠkVP)
95
Charakteristika MAT v 1. ročníku ZŠ
Matematika rozvíja u žiakov matematické myslenie, ktoré je potrebné pri riešení rôznych problémov
v každodenných situáciách. Je rozpracovaná na kompetenčnom základe, čo zaručuje vysokú mieru
schopnosti aplikácie matematických poznatkov v praxi. Matematika v 1. ročníku rozvíja schopností
žiakov, pomocou ktorých sa pripravia na samostatné získavanie a aplikáciu poznatkov. Základnou úlohou je
naučiť žiakov spamäti numerické výpočty do 20 bez prechodu desiatky, orientovať sa v rovine a v priestore
a podporiť a upevniť kladné morálne a vôľové vlastnosti žiakov.
Vzdelávací obsah a cieľové kompetencie MAT v 1. ročníku ZŠ
Prehľad tematických celkov a ich obsahu:
I. Prirodzené čísla 0 až 20
Prirodzené čísla 0 – 20.
Predstavy o prirodzenom čísle. Počítanie počtu vecí,..., po jednom, po dvoch, utváranie skupín vecí, ... o
danom počte v obore do 20.
Priraďovanie predmetov, ktoré k sebe patria.
Čítanie a písanie čísel v obore 0 – 20.
Číselný rad v obore do 20.
Porovnávanie čísel a ich usporiadanie v obore do 20. Písanie znakov.
Riešenie slovných úloh na porovnávanie.
Tvorenie slovnej úlohy k danej nerovnosti (ako propedeutika k budúcim nerovniciam).
Cieľové kompetencie:
Určiť počet predmetov v obore 0 – 20.
Priradiť obore 0 – 20 k číslu správny počet predmetov.
Určovať správne poradie predmetov a čísel v obore 0 – 20.
Orientovať sa v číselnom rade od 0 do 20 a na číselnej osi.
Znázorniť číslo na číselnej osi v obore od 0 do 20.
Čítať a písať čísla od 0 do 20.
Graficky znázorniť a zapísať dvojciferné čísla od 10 do 20 ako súčet desiatok a jednotiek.
Porovnávať dve čísla a výsledok porovnania zapísať znakmi <, >, =.
Určiť správne poradie čísel v obore do 20.
Vymenovať stúpajúci a klesajúci číselný rad.
Riešiť aspoň pomocou ilustračného obrázka jednoduchú slovnú úlohu charakterizovanú vzťahmi viac,
menej, rovnako (riešenie pomocou nerovnosti
napr. 5 < 8 alebo 10 > 9) v obore do 20.
Riešiť jednoduché slovné úlohy na porovnávanie.
II. Sčítanie a odčítanie
Sčítanie a odčítanie
- najskôr v obore 1 – 5
- neskôr v obore do 10 a v obore do 20 bez prechodu cez základ 10.
Propedeutika vzťahu medzi sčítaním a odčítaním.
Sčítanie a odčítanie v obore do 20 bez prechodu cez základ 10.
Sčítanie a odčítanie pomocou zobrazovania.
Počítanie spamäti v obore do 20 bez prechodu cez základ 10.
Tvorba príkladov na sčítanie a odčítanie k danej situácii (podnetu).
Slovné úlohy na sčítanie a odčítanie.
- určenie súčtu, keď sú dané sčítance
- zväčšenie daného čísla o niekoľko jednotiek
- určenie jedného sčítanca, ak je daný súčet a druhý sčítanec
- zmenšenie daného čísla o niekoľko jednotiek
- porovnávanie rozdielom
Nepriamo sformulované slovné úlohy.
96
Tvorenie slovnej úlohy k danému numerickému príkladu na sčítanie a odčítanie v obore do 20 bez prechodu
cez základ 10.
Cieľové kompetencie:
Pochopiť a osvojiť si význam a funkciu znakov + (plus) a – (mínus) pri sčítaní a odčítaní čísel
Správne pouţívať znaky + (plus) a – (mínus) pri sčítaní a odčítaní čísel.
Pochopiť vzťah medzi sčítaním a odčítaním.
Pochopiť súvislosti medzi zloţkami počtových výkonov a výsledkom
Vedieť vytvoriť k príkladu na sčítanie (odčítanie) zodpovedajúci príklad na odčítanie (sčítanie).
Sčitovať a odčitovať v obore do 20 pomocou ilustračného obrázka.
Vedieť spamäti všetky základné spoje sčítania a odčítania v obore do 20 bez prechodu cez základ 10.
Vedieť utvoriť k adekvátnej situácii (podnetu) príklad na sčítanie a odčítanie v obore do 20 bez prechodu
cez základ 10.
Vedieť vyuţívať poznatky o sčítaní a odčítaní v jednoduchých slovných úlohách.
Vyriešiť jednoduchú slovnú úlohu v obore do 20 bez prechodu cez základ 10 na sčítanie typu:
- určenie súčtu, keď sú dané sčítance
- zväčšenie daného čísla o niekoľko jednotiek
- určenie jedného sčítanca, ak je daný súčet a druhý sčítanec
- zmenšenie daného čísla o niekoľko jednotiek
- porovnávanie rozdielom.
Riešiť nepriamo sformulované úlohy na sčítanie a odčítanie v obore do 20 bez prechodu cez základ 10.
Vedieť k numerickému príkladu na sčítanie a odčítanie vytvoriť primeranú slovnú úlohu (aj za pomoci
ilustračného obrázka, podnetu).
III. Geometria
Kreslenie čiar. Rysovanie priamych čiar.
Geometrické tvary a útvary – kreslenie.
Manipulácia s niektorými priestorovými a rovinnými geometrickými útvarmi.
Cieľové kompetencie:
Kresliť priame, krivé, uzavreté a otvorené čiary.
Rozlišovať priamu a krivú čiaru.
Rozlišovať otvorenú a uzavretú čiaru.
Rozlišovať rovinné geometrické tvary:
trojuholník, kruh, štvorec, obdĺţnik.
Rozlišovať priestorové útvary: kocka, valec, guľa.
Vedieť manipulovať s niektorými priestorovými a rovinnými geometrickými útvarmi podľa pokynu (vpravo,
vľavo, hore, dole, väčší, menší,...).
IV. Riešenie aplikačných úloh a úloh rozvíjajúce špecifické matematické myslenie
Názorný úvod k učivu z logiky. Pravdivé a nepravdivé výroky.
Pravdepodobnostné hry, pokusy a pozorovania.
Dichotomické triedenie predmetov podľa znakov.
Stúpajúca (klesajúca) postupnosť predmetov, vecí, prvkov a čísel.
Úlohy na pravidelnosť v týchto postupnostiach.
Úlohy na zbieranie a zoskupovanie údajov. Jednoduché hry na pravdepodobnosť.
Úlohy na jednoduchú kombinatoriku.
Cieľové kompetencie:
Rozlišovať jednoduché a primerané pravdivé a nepravdivé výroky.
Vedieť vytvoriť negáciu jednoduchého výroku.
Vedieť sformulovať jednoduchý pravdivý a nepravdivý výrok.
Vedieť pracovať (prostredníctvom hier a manipulatívnych činností) s konkrétnym súborom predmetov
podľa ľubovoľného a podľa vopred určeného kritéria.
Triediť predmety, veci, prvky v danej skupine v obore do 20 podľa jedného znaku (napr. podľa farby, tvaru,
veľkosti, materiálu, atď.).
Zistiť jednoduché pravidlo vytvárania postupnosti predmetov, vecí, prvkov a čísel.
Vedieť dokresliť predmety podľa danej postupnosti.
97
Vytvoriť jednoduchú tabuľku a orientovať sa v nej.
Manipulatívnou činnosťou vedieť nájsť kombinácie predmetov, vecí a prvkov.
PRIEREZOVÉ TÉMY
Začlenenie prierezových tém je zabezpečené v samotných tematických celkoch. Uplatňujeme
a rozvíjame tieto témy:
- Osobnostný a sociálny rozvoj /OSR
- Enviromentálna výchova /ENV
- Mediálna výchova /MEV
- Multikultúrna výchova /MUV- Dopravná výchova /DOV
- Ochrana života a zdravia /OŽZ
- Tvorba projektov a prezentačné zružnosti /TPP
- Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra /RĽK
Metódy a formy práce
V prvom ročníku nadväzujeme na matematické predstavy získané v MŠ. Aj metódy práce
prispôsobujeme tomu, aby prechod z MŠ do školy bol plynulý a nenáročný. Využívame k tomu najmä hrové
činnosti a poznávacie metódy výučby. Ich prostredníctvom si žiaci osvojujú nové pojmy a zručnosti,
samostatne aplikujú dané pojmy v rôznych situáciách a oboznamujú sa so situáciami, v ktorých daný pojem
nemožno použiť. Žiaci riešia nastolené problémy jednotlivo, vo dvojiciach, ale aj v skupinách.
Učebné zdroje
LEHOŤANOVÁ, B.: Matematika pre 1. ročník základných škôl 1. a 2. časť. Bratislava: Aitec, 2013
Internetové zdroje
Hodnotenie predmetu
Prospech žiaka na vysvedčení hodnotíme slovne stupňami: dosiahol veľmi dobré výsledky, dosiahol
dobré výsledky, dosiahol uspokojivé výsledky, dosiahol neuspokojivé výsledky. Vychádzame
z Metodického pokynu č.7/2009-R na hodnotenie žiakov základnej školy. Práce a výstupy žiakov hodnotíme
slovne hore uvedenými stupňami, pečiatkami, ale i ústnou pochvalou pred kolektívom. Žiakom hodnotíme
pracovné listy, písomné práce, testy, projekty, ktoré budú súčasťou osobného žiackeho portfólia.
Vyzdvihujeme žiakove klady, povzbudzujeme, usmerňujeme prácu žiakov s cieľom zlepšiť ich výkony.
Jednotlivé pokroky a úspechy žiakov prezentujeme na viditeľnom mieste v triede. Hodnotíme nielen
vedomosti a schopnosti, ale aj jeho úsilie a svedomitosť pri učení, aktivitu, tvorivosť, samostatnosť v práci
(viď kapitola Systém hodnotenia a klasifikácie jednotlivých predmetov).
2. ROČNÍK
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – druhý ročník: 5 (4 ŠtVP + 1 ŠkVP)
Časová dotácia MAT určená ŠtVP je posilnená 1 vyučovacou hodinou/týždeň, ktorá je využitá k
dôkladnejšiemu zameraniu sa na obsah učiva.
Charakteristika MAT v 2. ročníku ZŠ
V premete matematika v 2. ročníku si žiaci osvoja poznatky, ktoré v priebehu svojho ďalšieho
vzdelávania a v každodennom živote budú potrebovať a rozvíjať ich schopnosti, pomocou ktorých sa pripravia
na samostatné získavanie ďalších poznatkov. Žiaci získajú také skúsenosti, ktoré u nich vyústia do poznávacích
metód zodpovedajúcich ich veku.
Žiaci sa naučia presne používať materinský a odborný jazyk (vzhľadom na vek) a správne aplikovať
postupne sa rozširujúcu matematickú symboliku. Využívať pochopené a osvojené pojmy, postupy a
algoritmy ako prostriedky pri riešení úloh. Budú rozvíjať už nadobudnuté matematické a numerické
zručnosti a rozšíria ich v obore do 100, ako aj logické a kritické myslenie. Úlohou matematiky je aj
podporovať a upevňovať samostatnosť, rozhodnosť, vytrvalosť, sebakritickosť, sebavzdelávanie,
98
systematickosť pri riešení úloh a dôveru vo vlastné schopnosti. Spolu s ostatnými učebnými predmetmi sa
podieľať na primeranom rozvíjaní schopností žiakov používať prostriedky IKT k vyhľadávaniu,
spracovaniu a uloženiu informácií.
Vzdelávací obsah a cieľové kompetencie MAT v 2. ročníku ZŠ
Prehľad tematických celkov a ich obsahu:
I. Sčítanie a odčítanie v obore do 20 s prechodom cez základ 10
Sčítanie a odčítanie v obore do 20 s prechodom cez základ 10 (aj pomocou znázorňovania).
Sčítanie dvoch alebo troch rovnakých sčítancov napr. 2 + 2 + 2 (aj ako propedeutika
k budúcemu násobeniu prirodzených čísel).
Počítanie spamäti. Automatizácia spojov.
Riešenie jednoduchých slovných úloh na sčítanie a odčítanie s prechodom cez základ 10
v obore do 20.
Jednoduché slovné úlohy na sčítanie typu:
- určenie súčtu, keď sú dané sčítance,
- zväčšenie daného čísla o niekoľko jednotiek,
- určenie jedného sčítanca, ak je daný súčet a druhý sčítanec,
- zmenšenie daného čísla o niekoľko jednotiek,
- porovnávanie rozdielom.
Zložená slovná úloha: (a + b + c).
Riešenie nepriamo sformulovaných úloh. Tvorenie textov k numerickým príkladom.
Cieľové kompetencie:
Osvojiť si spoje sčítania a odčítania s prechodom cez základ.
Vedieť spamäti všetky spoje sčítania a odčítania s prechodom cez základ 10 v obore do 20.
Vyriešiť jednoduchú slovnú úlohu na sčítanie typu: urči súčet, keď sú dané sčítance.
Vyriešiť jednoduchú slovnú úlohu na sčítanie typu: zväčši dané číslo o niekoľko jednotiek.
Vyriešiť jednoduchú slovnú úlohu na odčítanie typu: urči jedného sčítanca, ak je daný súčet a druhý
sčítanec.
Vyriešiť jednoduchú slovnú úlohu na odčítanie typu: zmenši dané čísla o niekoľko jednotiek.
Vyriešiť jednoduchú slovnú úlohu na odčítanie typu: porovnávanie rozdielom.
Vyriešiť zloţenú slovnú úlohu, ktorá vedie k zápisu (a + b + c).
Riešiť nepriamo sformulované slovné úlohy na sčítanie a odčítanie s prechodom cez základ 10 v obore do
20.
Samostatne tvoriť k primeranej situácii (podnetu) slovnú úlohu na sčítanie a odčítanie s prechodom cez 10 v
obore do 20.
II. Vytváranie predstáv o prirodzených číslach v obore do 100
Prirodzené čísla 20 – 100.
Predstavy o prirodzenom čísle do 100.
Čítanie a písanie čísel 20 – 100.
Dvojciferné číslo ako súčet desiatok a jednotiek v obore od 20 do 100.
Určovanie počtu,..., po jednom, po dvoch, desiatich, utváranie skupín vecí o danom počte.
Porovnávanie čísel. Riešenie úloh na porovnávanie (aj ako propedeutika nerovníc).
Slovné úlohy na porovnávanie.
Cieľové kompetencie:
Určiť počet predmetov v danej skupine a vyjadriť tento počet v obore do 100.
Priradiť príslušný počet predmetov k danému číslu v obore do 100.
Vedieť usporiadať čísla od 20 do 100.
Vedieť čítať a písať čísla v obore do 100.
Rozloţiť dvojciferné číslo v obore do 100 (od 10 do 99) na desiatky a jednotky.
Zapísať dvojciferné číslo v obore ako súčet desiatok a jednotiek a graficky to znázorniť.
Porovnať a zapísať čísla v obore do 100 pomocou znakov <, >, = (aspoň pomocou znázornenia).
Orientovať sa v číselnom rade v obore do 100.
99
Porovnať dvojciferné čísla pomocou radu čísel.
Porovnať pomocou znázornenia a zapísať dvojice dvojciferných čísel v obore do 100 pomocou znakov <, >,
=.
Určiť správne poradie čísel a poznať vzťahy medzi číslami v obore do 100 (prvý, druhý, posledný, hneď
pred, hneď za, atď.).
Riešiť aspoň pomocou ilustračného obrázka jednoduchú slovnú úlohu (viac, menej, rovnako) a zapísať
pomocou znakov.
III. Geometria
Bod, priamka, polpriamka, úsečka. Rysovanie priamok a úsečiek. Vyznačovanie úsečiek na priamke,
polpriamke a na danom geometrickom útvare.
Jednotky dĺžky – cm, dm, m. Meranie dĺžky úsečky. Porovnávanie úsečiek podľa ich dĺžky.
Budovanie telies z kociek podľa vzoru alebo podľa obrázka. Stavba jednoduchých telies.
Cieľové kompetencie:
Vyznačovať body na priamke (polpriamke, úsečke) a v rovine (na útvare).
Označovať ich veľkým tlačeným písmom(písmenom A, B, C, atď.)
Rysovať a označovať úsečku, polpriamku a priamku.
Rysovať úsečku danej dĺţky (v cm) a označovať ju.
Odmerať dĺţku úsečky v cm s presnosťou na centimeter.
Porovnať úsečky podľa ich dĺţky.
Zostaviť jednoduché stavby (teleso) podľa vzoru alebo podľa obrázka.
Vytvárať a popísať jednoduché telesá z kociek.
IV. Sčítanie a odčítanie prirodzených čísel v obore do 100
Sčítanie dvojciferného a jednociferného čísla bez prechodu a s prechodom cez základ 10
v obore do 100.
Odčítanie jednociferného čísla od dvojciferného bez prechodu cez základ 10 a s prechodom
cez základ 10 v obore do 100.
Vlastnosti sčítania (komutatívnosť, asociatívnosť).
Písomné sčítanie a odčítanie dvojciferných čísel. Počítanie spamäti a písomne.
Vzťah medzi sčítaním a odčítaním, skúška správnosti.
Riešenie jednoduchých, zložených úloh, ktoré vedú k zápisu a + b + c; a + b - c; a – b – c.
Riešenie nepriamo sformulovaných úloh na sčítanie a odčítanie v obore do 100.
Cieľové kompetencie:
Sčítavať spamäti dvojciferné a jednociferné čísla bez prechodu aj s prechodom cez 10 v obore do 100.
Spamäti odčítať jednociferné číslo od dvojciferného bez prechodu aj s prechodom cez základ 10 v obore do
100.
Riešiť všetky typy príkladov na sčítanie a odčítanie dvojciferných čísel spamäti (náročnejšie písomne).
Poznať vlastnosti sčítania a vedieť ich správne pouţiť pri riešení príkladov
(komutatívnosť, asociatívnosť).
Urobiť skúšku správnosti pri riešení jednoduchých slovných úloh.
Vedieť riešiť jednoduché a zloţené úlohy vedúce k zápisu a + b + c; a + b – c;
a – b – c; v obore do 100.
Vyriešiť nepriamo sformulované úlohy na sčítanie a odčítanie v obore do 100.
Vedieť primerane rozlíšiť istý a nemoţný jav (pravdivý, nepravdivý).
V. Riešenie aplikačných úloh a úloh rozvíjajúcich špecifické matematické
myslenie
Názorný úvod k učivu z logiky.
Výroky a tvrdenia o činnostiach, obrázkoch a posúdenie ich správnosti.
Dichotomické triedenie. Tvorba postupnosti podľa daného pravidla.
Objavenie a sformulovanie pravidla tvorenia postupnosti predmetov, čísel.
Riešenie nepriamo sformulovaných úloh.
Úlohy na zbieranie a zoskupovanie údajov.
Hľadanie všetkých možností usporiadania dvoch, troch predmetov, farieb, písmen, čísel.
Cieľové kompetencie:
100
Triediť predmety (veci, prvky) podľa jedného znaku (napr. podľa farby, tvaru, veľkosti a pod.).
Vedieť nájsť jednoduché pravidlo postupnosti.
Vedieť pokračovať vo vytvorenej postupnosti.
Nájsť všetky moţnosti usporiadania dvoch, troch predmetov (vecí, prvkov).
Vedieť vytvoriť systém pri hľadaní a všetky moţnosti zapísať.
Urobiť zo získaných a znázornených udalostí jednoduché závery.
PRIEREZOVÉ TÉMY
Začlenenie prierezových tém je zabezpečené v samotných tematických celkoch. Uplatňujeme
a rozvíjame tieto témy:
- Osobnostný a sociálny rozvoj /OSR
- Enviromentálna výchova /ENV
- Mediálna výchova /MEV
- Multikultúrna výchova /MUV- Dopravná výchova /DOV
- Ochrana života a zdravia /OŽZ
- Tvorba projektov a prezentačné zružnosti /TPP
- Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra /RĽK
Metódy a formy práce
V druhom ročníku používame rovnaké metódy a formy práce ako v prvom. Upevňujeme nimi učivo
osvojené v prvom ročníku a prehlbujeme ho. Prostredníctvom výkladovo – ilustratívnej metódy si žiaci
osvojujú hotové informácie. Reproduktívnou metódou si osvojujú rôzne činnosti napodobňovaním.
Heuristickú metódu využívame na získavanie skúseností z tvorivej činnosti etapovým riešením problému,
výkladovo – problémová slúži na zdôvodňovanie riešení problémov. Výskumnú metódu, ktorá slúži hlavne
na zisťovanie problému, využívame pri práci vo dvojiciach, prípadne v skupinách. Na hodinách matematiky
sa snažíme vo veľkej miere používať IKT a umožniť prácu s počítačom aj žiakom.
Učebné zdroje
ČERNEK , P., BEDNÁŘOVÁ, S.: Matematika pre 2. ročník základných škôl, učebnica. Bratislava: Aitec,
2010.
ČERNEK , P., BEDNÁŘOVÁ, S.: Matematika pre 2. ročník základných škôl, pracovný zošit 1. a 2. časť.
Bratislava: Aitec, 2010.
ČERNEK. P.: Matematika pre 2. ročník základných škôl, Metodická príručka. Bratislava: Aitec, 2010.
BELIC, M., STRIEŽOVSKÁ, J.: Matematika 2 pre prvý stupeň ZŠ – učebnica. Bratislava: Aitec, 2013.
BELIC, M., STRIEŽOVSKÁ, J.: Matematika 2 pre prvý stupeň ZŠ – pracovný zošit 1. a 2. časť. Bratislava:
Aitec, 2013
Internetové zdroje
Hodnotenie predmetu
Prospech žiaka klasifikujeme piatimi stupňami: známkami 1 – 5. Vychádzame z Metodického
pokynu č.7/2009-R na hodnotenie žiakov základnej školy. Prácu žiakov hodnotíme i ústnou pochvalou pred
kolektívom. Písomné práce, testy, pracovné listy, projekty a ich prezentáciu hodnotíme podľa systému
hodnotenia žiakov schváleného MZ 1. stupňa. Posudzujeme aktivitu na vyučovaní, samostatnosť, domácu
prípravu a úroveň vypracovania domácich úloh (viď kapitola Systém hodnotenia a klasifikácie jednotlivých
predmetov).
3. ROČNÍK
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – tretí ročník: 5 (3 ŠtVP + 2 ŠkVP)
Časová dotácia MAT určená ŠtVP je posilnená 2 vyučovacími hodinami/týždeň, ktoré sú využité k
dôkladnejšiemu zameraniu sa na obsah učiva.
101
Charakteristika MAT v 3. ročníku ZŠ
Matematika je v 3. ročníku po materinskom jazyku najviac časovo dotovaným učebným predmetom.
Matematické vzdelávanie je založené na realistickom prístupe k získavaniu nových vedomostí a na
využívaní manuálnych a intelektových činností pre rozvíjanie širokej škály žiackych schopností. Na
rovnakom princípe pristupujeme k aplikácii nových matematických vedomostí v reálnych situáciách.
Takýmto spôsobom nadobudnuté základné matematické vedomosti umožňujú žiakom získať matematickú
gramotnosť novej kvality, ktorá by sa mala prelínať celým základným matematickým vzdelaním a vytvárať
predpoklady pre ďalšie úspešné štúdium matematiky a pre celoživotné vzdelávanie. Obsah vzdelávania je
spracovaný na kompetenčnom základe. Vyučovanie sa prioritne zameriava na rozvoj žiackych schopností,
predovšetkým väčšou aktivizáciou žiakov.
Vzdelávací obsah a cieľové kompetencie MAT v 3. ročníku ZŠ
Prehľad tematických celkov a ich obsahu:
I. Násobenie a delenie prirodzených čísel v obore do 20 Zavedenie násobenia. Súvislosť medzi násobením a sčítaním.
Nácvik násobenia v obore do 20. Počítanie spamäti. Automatizácia spojov.
Riešenie slovných úloh na násobenie.
Propedeutika úloh na násobenie s kombinatorickou motiváciou.
Tvorenie slovnej úlohy k danému numerickému príkladu na násobenie v obore do 20.
Riešenie nepriamo sformulovaných slovných úloh na násobenie v obore do 20.
Slovné úlohy na priamu úmernosť (ako preopedeutika) v obore do 20.
Zavedenie delenia. Propedeutika zlomkov (rozdeľovanie na polovice, tretiny,...) Delenie, ako postupné
odčítanie rovnakého čísla.
Nácvik delenia v obore do 20. Počítanie spamäti. Automatizácia spojov.
Súvislosť medzi delením a násobením.
Riešenie slovných úloh na delenie.
Tvorenie slovnej úlohy k danému numerickému príkladu na delenie v obore do 20.
Riešenie slovných úloh na násobenie a delenie.
Cieľové kompetencie:
Pohotovo počítať po 2, 3, 4, 5, ... .
Pochopiť násobenie ako sčítanie rovnakých sčítancov.
Poznať znak násobenia ( . ).
Vedieť spamäti všetky spoje (príklady) násobenia v obore prirodzených čísel do 20.
Zväčšiť dané číslo násobením niekoľkokrát.
Vedieť násobiť číslom 1 a 0.
Pochopiť princíp násobenia v závislosti od poradia činiteľov.
V obore do 20 riešiť jednoduché slovné úlohy typu:
1. Rozdelenie daného čísla na daný počet rovnako veľkých častí (delenie na)
2. Delenie podľa obsahu
3. Zmenšenie daného čísla niekoľkokrát.
Matematizovať primerané reálne situácie.
Vedieť overiť správnosť riešenia (výsledku) a formulovať odpoveď.
Riešiť slovné úlohy na násobenie i delenie.
II. Vytváranie prirodzených čísel v obore do 10 000 Vytváranie čísel. Rozšírenie prirodzených čísel oboru do 10 000.
Zobrazovanie čísel na číselnej osi, porovnávanie čísel a ich zaokrúhľovanie na desiatky, stovky.
Propedeutika rozvoja prirodzeného čísla v desiatkovej sústave.
Číselná os.
Nerovnice (propedeutika).
Slovné úlohy na porovnávanie v obore do 10 000. Tvorenie slovnej úlohy k danému príkladu na
porovnávanie v obore do 10 000.
Zavedenie jednotiek dĺžky: mm, km. Jednotky dĺžky mm, cm, dm, m, km a ich premieňanie.
102
Cieľové kompetencie: Vedieť čítať a písať troj- a štvorciferné čísla.
Počítať po tisícoch, stovkách, desiatkach, jednotkách.
Rozložiť troj- a štvorciferné čísla na tisícky, stovky, desiatky a jednotky, aj opačne – t. j.
vedieť zapísať pomocou jednotiek, desiatok, stoviek a tisícok troj- a štvorciferné čísla.
Zobrazovať a porovnávať čísla na číselnej osi i pomocou znakov >,<,=.
Riešiť v obore prirodzených čísel do 10 000 nerovnice typu: x< 6 150, x > 322.
Získať prvotné poznatky o zaokrúhľovaní prirodzených čísel.
Vedieť zaokrúhľovať prirodzené čísla na desiatky, ovládať algoritmus pri zaokrúhľovaní čísel na desiatky.
Riešiť slovné úlohy na porovnávanie v obore do 10 000. (Slovné úlohy charakterizované vzťahmi viac,
menej, rovnako.)
Vedieť porovnávať jednotky dĺžky.
Vedieť pohotovo premieňať jednotky dĺžky.
III. Sčítanie a odčítanie prirodzených čísel v obore do 10 000 Pamäťové a písomné sčítanie a odčítanie prirodzených čísel.
Zoznámenie sa s kalkulačkou a jej displejom. Sčítanie a odčítanie s využitím kalkulačky. Riešenie
jednoduchých a zložených slovných úloh.
Tvorenie textov k numerickým príkladom.
Riešenie nepriamo sformulovaných slovných úloh.
Riešenie slovných úloh s neprázdnym prienikom.
Cieľové kompetencie:
Vedieť sčítať a odčítať jednoduché príklady aj spamäti.
Ovládať algoritmus písomného sčítania a odčítania v obore do 10 000. Pohotovo sčítať a odčítať prirodzené
čísla v obore do 10 000.
Osvojiť si praktické sčítanie a odčítanie na kalkulačke v obore do 10 000.
Vedieť urobiť kontrolu správnosti.
Riešiť jednoduché slovné úlohy na sčítanie a odčítanie.
Riešiť jednoduché slovné úlohy na sčítanie typu:
1. Určenie súčtu, keď sú dané dva sčítance,
2. Dané číslo zväčšiť o... (o niekoľko viac).
Riešiť jednoduché slovné úlohy na odčítanie typu:
1. Určenie jedného sčítanca, ak je daný súčet a druhý sčítanec.
2. Dané číslo zmenšiť o.... (o niekoľko menej).
3. Porovnávanie rozdielom.
Riešiť zložené slovné úlohy typu:
1. a + b + c
2. a – b – c
3. a – (b + c)
4. (a + b) – c
5. a + (a + b)
6. a + (a – b)
Riešiť nepriamo sformulované slovné úlohy na sčítanie a odčítanie v obore do 10 000.
Riešenie slovných úloh s neprázdnym prienikom v obore do 10 000.
Vedieť overiť správnosť riešenia (výsledku) a formulovať odpoveď.
Matematizovať primerané reálne situácie.
IV. Geometria Meranie dĺžky úsečky v milimetroch a v centimetroch.
Meranie väčších vzdialeností:
- približne (napr. krokmi)
- s presnosťou na metre.
Odhad dĺžky:
- kratšej v centimetroch (milimetroch)
- dlhšej v metroch.
103
Rysovanie - základné zásady rysovania.
Rysovanie priamok a úsečiek.
Vyznačovanie úsečiek na priamke a danom geometrickom útvare.
Rysovanie rovinných útvarov v štvorcovej sieti. Zväčšovanie, zmenšovanie rovinných útvarov vo štvorcovej
sieti.
Stavba telies z kociek na základe plánu (obrázka). Kreslenie plánu stavby z kociek.
Cieľové kompetencie:
Odmerať dĺžku úsečky v mm a cm.
Odmerať a porovnať dĺžku vzdialenosti v triede a v teréne krokom a odmeraním v metroch.
Získať predstavu o dĺžke (vzdialenosti) – kratšej v cm, dlhšej v m a naučiť sa odhadnúť tieto vzdialenosti v
metroch (v triede a v teréne).
Osvojiť si a používať pri rysovaní základné zásady (čistota, presnosť, vhodné rysovacie pomôcky, hygiena a
bezpečnosť pri rysovaní).
Zdokonaľovať rysovanie úsečky danej dĺžky (v cm) a jej označovanie.
Vedieť narysovať úsečku danej dĺžky v mm.
Zdokonaľovať rysovanie priamok a ich označovanie.
Narysovať rovinné útvary v štvorcovej sieti.
Zväčšovať a zmenšovať rovinné útvary v štvorcovej sieti (štvorec, obdĺžnik).
Vedieť vytvárať (budovať) z kociek rôzne stavby telies podľa plánu (obrázka).
Nakresliť plán stavby z kociek.
V. Riešenie aplikačných úloh a úloh rozvíjajúcich špecifické matematické myslenie Úlohy na propedeutiku kombinatoriky (vytváranie všetkých možných skupín predmetov z daného počtu
predmetov po dvoch, troch, manipulatívnou činnosťou a symbolmi).
Vytváranie skupín podľa daného i objaveného pravidla.
Úlohy na propedeutiku pravdepodobnosti (pozorovanie istých udalostí, možných ale neistých udalostí a
nemožných udalostí).
Nepriamo sformulované slovné úlohy.
Vytváranie tabuliek z údajov získaných žiakmi.
Riešenie úloh na delenie s kombinatorickou motiváciou.
Cieľové kompetencie:
Vytvárať rôzne skupiny predmetov po dvoch, troch manipulatívnou činnosťou i symbolmi na základe
spoločnej (príp. rozdielnej) charakteristiky, znaku, vlastnosti a pod.
Objaviť čo možno najviac pravidiel na vytváranie dvojíc, trojíc predmetov zo skupiny daného počtu
predmetov.
Vedieť si vytvoriť systém pri vypisovaní možností.
Rozlišovať isté, neisté, možné a nemožné udalosti primerané veku.
Riešiť primerané nepriamo sformulované úlohy.
Získavať a zhromažďovať potrebné údaje.
Zo získaných údajov vedieť zostaviť a prečítať tabuľku.
PRIEREZOVÉ TÉMY
V predmete matematika v 3. ročníku začleňujeme v rámci vzdelávacieho obsahu nasledovné prierezové
témy:
- Osobnostný a sociálny rozvoj /OSR
- Environmentálna výchova /ENV
- Mediálna výchova /MEV
- Multikultúrna výchova /MUV
- Dopravná výchova /DOV
- Ochrana života a zdravia /OŽZ
- Tvorba projektov a prezentačné zručnosti /TPP
- Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra /RĽK
Metódy a formy práce
- práca s knihou a textom
104
- vysvetľovanie, rozprávanie
- práca s doplnkovou literatúrou
- problémové vyučovanie
- skupinové vyučovanie
- práca s IKT
- fixačné metódy
- hra
- beseda
- manipulácia s predmetmi
- projektové vyučovanie
Učebné zdroje
BELIC, M. – STRIEŽOVSKÁ, J.: Matematika 3 pre prvý stupeň základných škôl, Učebnica. Bratislava:
Aitec, 2013.
BELIC, M. – STRIEŽOVSKÁ, J.: Matematika 3 pre prvý stupeň základných škôl, pracovný zošit 1. a 2.
časť. Bratislava: Aitec, 2013.
ČERNEK, P.,: Matematika pre 3.ročník ZŠ, učebnica. Bratislava: SPN – Mladé Letá, 2011.
ČERNEK, P.,: Matematika pre 3.ročník ZŠ, pracovný zošit 1. a 2. časť. Bratislava: SPN – Mladé Letá, 2011
BERO, P.: Metodické poznámky k matematike pre 3.ročník ZŠ. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana.
JURENÍKOVÁ, A.: Päťminútovky z matematiky pre 3. ročník základných škôl. Bratislava: Príroda, 2011.
JURENÍKOVÁ, A.: Zbierka úloh z matematiky pre 3. a 4. ročník ZŠ. Bratislava: Príroda, 2010.
Internetové zdroje
Hodnotenie predmetu
Prospech žiaka klasifikujeme piatimi stupňami: známkami 1 – 5. Vychádzame z Metodického
pokynu č.22/2011-R na hodnotenie žiakov základnej školy platného od 1.mája 2011. (zdroj:
http://www.minedu.sk/vnutorne-rezortne-predpisy-vydane-v-roku-2011).
Prácu žiakov hodnotíme i ústnou pochvalou pred kolektívom. Počas celého školského roka budú
vedomosti žiakov priebežne overované prácami krátkeho rozsahu podľa potreby. Práce budú klasifikované.
Písomné práce, testy, projekty, pracovné listy, hodnotíme podľa systému hodnotenia žiakov
schváleného MZ 1. stupňa. Posudzujeme aktivitu na vyučovaní, samostatnosť, domácu prípravu a úroveň
vypracovania domácich úloh (viď kapitola Systém hodnotenia a klasifikácie jednotlivých predmetov).
4. ROČNÍK
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – štvrtý ročník: 5 (3 ŠtVP + 2 ŠkVP)
Časová dotácia MAT určená ŠtVP je posilnená 2 vyučovacími hodinami/týždeň, ktoré sú využité k
dôkladnejšiemu zameraniu sa na obsah učiva.
Charakteristika MAT v 4. ročníku ZŠ
Matematika je v 4. ročníku druhým najviac časovo dotovaným učebným predmetom. Získané
vedomosti z predchádzajúcich ročníkov sú zúročené a prehlbované v 4. ročníku. Takýmto spôsobom
nadobudnuté základné matematické vedomosti umožňujú žiakom získať matematickú gramotnosť novej
kvality, ktorá by sa mala prelínať celým základným matematickým vzdelaním a vytvárať predpoklady pre
ďalšie úspešné štúdium matematiky a pre celoživotné vzdelávanie. Obsah vzdelávania je spracovaný na
kompetenčnom základe. Vyučovanie sa prioritne zameriava na rozvoj žiackych vedomostí, zručností a
schopností, čo sa prejavuje väčšou aktivizáciou žiakov.
Vzdelávací obsah a cieľové kompetencie MAT v 4. ročníku ZŠ
Prehľad tematických celkov a ich obsahu:
105
I. Násobenie a delenie v obore násobilky
Násobenie a delenie v obore násobilky.
Propedeutika zlomkov (rozdeľovanie na polovice, tretiny, ...)
Počítanie spamäti. Automatizácia spojov.
Násobenie a delenie na kalkulačke v obore násobilky do 100.
Komutatívnosť násobenia (propedeutika).
Propedeutika úloh na násobenie s kombinatorickou motiváciou.
Násobenie a delenie ako vzájomne opačné matematické operácie (propedeutika).
Riešenie slovných úloh na násobenie a delenie.
Riešenie jednoduchých slovných úloh typu: porovnanie podielom.
Riešenie slovných úloh, ktoré vedú k zápisu: a+ a . b; a + a : b; a . b + c; a . b + c . d (aj typy úloh z
predchádzajúceho ročníka).
Tvorenie textov k numerickým príkladom.
Slovné úlohy na priamu úmernosť (propedeutika).
Nepriamo sformulované slovné úlohy.
Tvorenie slovnej úlohy k danému príkladu na násobenie a delenie v obore násobilky do 100.
Cieľové kompetencie: Vedieť spamäti všetky základné spoje násobenia a delenia v obore násobilky do 100.
Vedieť urobiť kontrolu správnosti násobenia a delenia v obore násobilky.
Ovládať algoritmus násobenia.
Vedieť spamäti násobiť a deliť 10 a 100.
Osvojiť si praktické násobenie a delenie na kalkulačke.
Vedieť rozlíšiť a použiť správnu počtovú operáciu v úlohách charakterizovaných pojmami koľkokrát viac, o
koľko viac, koľkokrát menej, o koľko menej.
Chápať súvislosť medzi násobením a delením, násobenie a delenie ako vzájomne opačné matematické
operácie.
Riešiť slovné úlohy na násobenie a delenie.
Vedieť riešiť jednoduché slovné úlohy na násobenie v obore násobilky do 100 typu:
1. určiť súčet rovnakých sčítancov,
2.zväčšiť dané číslo niekoľkokrát.
Vedieť riešiť jednoduché slovné úlohy na delenie v obore násobilky do 100:
1. Rozdeliť dané číslo na daný počet rovnako veľkých častí (delenie na)
2. Delenie podľa obsahu
3. Zmenšiť dané číslo niekoľkokrát
Vedieť riešiť jednoduchú slovnú úlohu typu: porovnanie podielom.
Riešiť zložené slovné úlohy vedúce k zápisu typu:
a + a . b; a + a : b; a . b + c; a . b + c . d.
Matematizovať primerané reálne situácie.
Riešiť slovné úlohy na priamu úmernosť (propedeutika).
Riešiť nepriamo sformulované slovné úlohy.
Vytvoriť slovnú úlohu k danému príkladu na násobenie a delenie v obore násobilky do 100.
Vedieť overiť správnosť riešenia (výsledku) a formulovať odpoveď.
Vedieť zostaviť zápis k slovnej úlohe s pomocou učiteľa.
II. Sčítanie a odčítanie v obore do 10 000
Písomné sčítanie a odčítanie prirodzených čísel do 10 000.
Sčítanie a odčítanie prirodzených čísel v obore do 10 000 spamäti.
Sčítanie a odčítanie prirodzených čísel v obore do 10 000 s využitím kalkulačky.
Sčítanie a odčítanie ako vzájomne opačné matematické operácie.
Počítanie so zaokrúhľovanými číslami.
Skúška správnosti riešenia.
Riešenie slovných úloh.
Riešenie všetkých typov jednoduchých a zložených slovných úloh v číselnom obore do 10 000.
Riešenie slovných úloh za pomoci zaokrúhľovania čísel.
Riešenie jednoduchých nerovníc.
106
Cieľové kompetencie:
Poznať algoritmus písomného sčítania a odčítania a vedieť ho pohotovo vyuţívať pri výpočtoch.
Písomne sčítať a odčítať prirodzené čísla v obore do 10 000.
Spamäti sčítať a odčítať prirodzené čísla v obore do 10 000 v jednoduchých prípadoch.
Sčítať a odčítať prirodzené čísla v obore do 10 000 na kalkulačke.
Sčítať a odčítať primerané troj- a štvorciferné čísla spamäti.
Sčítať a odčítať troj- a štvorciferné čísla pomocou kalkulačky.
Chápať súvislosť medzi sčítaním a odčítaním, sčítanie a odčítanie ako vzájomne opačné matematické
operácie.
Vedieť približne počítať so zaokrúhľovanými číslami na desiatky a stovky. Vedieť urobiť kontrolu
správnosti sčítania a odčítania v obore do 10 000.
Riešiť všetky typy jednoduchých slovných úloh na sčítanie a odčítanie v obore do 10 000.
Riešiť všetky typy zložených slovných úloh na sčítanie a odčítanie v obore do 10 000.
Riešiť slovné úlohy za pomoci zaokrúhľovania.
Samostatne zapísať postup riešenia slovnej úlohy.
Vedieť overiť správnosť riešenia (výsledku) a formulovať odpoveď.
Vedieť zostaviť zápis k slovnej úlohe.
Matematizovať a znázorniť primerané reálne situácie.
Riešiť jednoduché slovné úlohy na sčítanie typu:
1. Určenie súčtu, keď sú dané dva sčítance,
2. Dané číslo zväčšiť o... (o niekoľko viac).
Riešiť jednoduché slovné úlohy na odčítanie typu:
1. Určenie jedného sčítanca, ak je daný súčet a druhý sčítanec
2. Dané číslo zmenšiť o.... (o niekoľko menej).
3. Porovnávanie rozdielom.
Riešiť zložené slovné úlohy typu:
1. a + b + c
2. a – b – c
3. a – (b + c)
4. (a + b) – c
5. a + (a + b)
6. a + (a – b)
III. Geometria a meranie Rysovanie – základné zásady rysovania.
Rysovanie štvorca a obdĺžnika v štvorcovej sieti, pomenovanie vrcholov a strán, dvojíc susedných strán.
Obvod štvorca (obdĺžnika) - (len ako súčet veľkosti strán, propedeutika).
Súčet a rozdiel dĺžok úsečiek.
Násobok dĺžky úsečky.
Rysovanie trojuholníka (ľubovoľného a ak sú dané dĺžky strán), pomenovanie jeho vrcholov a strán.
Meranie dĺžok strán trojuholníka s presnosťou na centimetre, na milimetre.
Obvod trojuholníka (len ako súčet veľkosti strán, propedeutika).
Rysovanie ľubovoľnej kružnice a kruhu s daným stredom, kružnice a kruhu s daným stredom a polomerom.
Vlastnosti kruhu a kružnice.
Premieňanie jednotiek dĺžky.
Premieňanie zmiešaných jednotiek dĺžky.
Stavba telies z kociek podľa vzoru a podľa plánu (obrázka).
Kreslenie plánov stavieb z kociek.
Cieľové kompetencie:
Osvojiť si a používať pri rysovaní základné zásady (čistota, presnosť, vhodné rysovacie pomôcky, hygiena a
bezpečnosť pri rysovaní).
Vyznačovať body na priamke (úsečke) a v rovine (na útvare).
Vedieť narysovať úsečku danej dĺžky na priamke (v mm; v cm) a označovať ju.
Označovať strany a vrcholy veľkým tlačeným písmom (písmenom A, B, C, atď.).
107
Poznať vlastnosti štvorca, obdĺžnika a vedieť ich charakterizovať.
Vedieť narysovať štvorec (obdĺžnik) vo štvorcovej sieti s danou dĺžkou strany (strán).
Vedieť vypočítať súčet a rozdiel dĺžok úsečiek.
Vedieť vypočítať násobok dĺžky úsečky.
Vypočítať a vedieť zapísať obvod štvorca (obdĺžnika) ako súčet dĺžok strán.
Narysovať ľubovoľný trojuholník a pomenovať jeho vrcholy a strany
Poznať vlastnosti trojuholníka (počet vrcholov, strán)
Odmerať veľkosti (dĺžku úsečky) strán trojuholníka s presnosťou na cm (na mm).
Porovnať strany trojuholníka (úsečky) podľa ich dĺžky.
Vypočítať obvod trojuholníka ako súčet dĺžok strán.
Poznať základný rozdiel medzi kruhom a kružnicou.
Vedieť narysovať ľubovoľnú kružnicu (kruh) s daným stredom.
Narysovať ľubovoľnú kružnicu (kruh) s daným stredom a polomerom.
Vedieť vyznačiť polomer kružnice.
Vedieť premieňať jednotky dĺžky.
Vedieť premieňať zmiešané jednotky dĺžky /napr. 4 dm 13 cm na mm/
Vytvárať (budovať) z kociek rôzne stavby telies podľa vzoru a podľa obrázka.
Vytvárať a opísať vlastné jednoduché telesá z kociek.
Nakresliť plán stavby z kociek
IV. Riešenie aplikačných úloh a úloh rozvíjajúcich špecifické matematické myslenie
Propedeutika pravdivých a nepravdivých výrokov.
Vytváranie stĺpcových diagramov z údajov získaných žiakmi.
Výpočet aritmetického priemeru pre menší počet dát (propedeutika).
Riešenie nepriamo sformulovaných úloh.
Slovné úlohy s kombinatorickou motiváciou.
Cieľové kompetencie:
Vedieť primerane rozlíšiť pravdivosť a nepravdivosť výrokov.
Vedieť vytvoriť pravdivé a nepravdivé tvrdenie.
Vedieť zdôvodniť pravdivosť – nepravdivosť výroku.
Čítať a nakresliť stĺpcový diagram zo získaných údajov.
Vypočítať aritmetický priemer pre menší počet primeraných dát.
Vedieť riešiť primerané nepriamo sformulované úlohy.
Vedieť získavať a zhromažďovať potrebné údaje
Čítať a vytvárať stĺpcový diagram zo získaných údajov.
Riešiť slovné úlohy na násobenie s kombinatorickou motiváciou.
PRIEREZOVÉ TÉMY
V predmete matematika v 4. ročníku začleňujeme v rámci vzdelávacieho obsahu nasledovné prierezové
témy:
- Osobnostný a sociálny rozvoj /OSR
- Environmentálna výchova /ENV
- Mediálna výchova /MEV
- Multikultúrna výchova /MUV
- Dopravná výchova /DOV
- Ochrana života a zdravia /OŽZ
- Tvorba projektov a prezentačné zručnosti /TPP
- Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra /RĽK
Metódy a formy práce
Využívame prácu s knihou a textom, vysvetľovanie, rozprávanie, prácu s doplnkovou literatúrou,
problémové vyučovanie, skupinové vyučovanie, prácu s IKT, fixačné metódy, hru, vychádzku, besedu,
manipuláciu s predmetmi, projektové vyučovanie...
108
Učebné zdroje
BELIC, M. – STRIEŽOVSKÁ, J.: Matematika 4 pre prvý stupeň základných škôl, Učebnica. Bratislava:
Aitec, 2013.
BELIC, M. – STRIEŽOVSKÁ, J.: Matematika 4 pre prvý stupeň základných škôl, pracovný zošit 1. a 2.
časť. Bratislava: Aitec, 2013.
ČERNEK, P.,: Matematika pre 4.ročník ZŠ učebnica., Bratislava: SPN – Mladé Letá, 2011.
ČERNEK, P.,: Matematika pre 4.ročník Z, pracovný zošit 1. a 2. čas. Bratislava, SPN – Mladé Letá, 2011.
BERO, P.: Metodické poznámky k matematike pre 4. ročník ZŠ, Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana
Internetové zdroje
Hodnotenie predmetu
Prospech žiaka klasifikujeme piatimi stupňami: známkami 1 – 5. Vychádzame z Metodického
pokynu č.22/2011-R na hodnotenie žiakov základnej školy platného od 1.mája 2011. (zdroj:
http://www.minedu.sk/vnutorne-rezortne-predpisy-vydane-v-roku-2011).
Prácu žiakov hodnotíme i ústnou pochvalou pred kolektívom. Počas celého školského roka budú
vedomosti žiakov priebežne overované prácami krátkeho rozsahu podľa potreby. Práce budú klasifikované.
Písomné práce, testy, projekty, pracovné listy, hodnotíme podľa systému hodnotenia žiakov
schváleného MZ 1. stupňa. Posudzujeme aktivitu na vyučovaní, samostatnosť, domácu prípravu a úroveň
vypracovania domácich úloh (viď kapitola Systém hodnotenia a klasifikácie jednotlivých predmetov).
109
PREDMET: Informatická výchova/INV ŠKOLA: ZŠ J. C. Hronského, Školská 10, Krupina
VYUČOVACÍ JAZYK: slovenský
VDELÁVACIA OBLASŤ: Matematika a práca s informáciami
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – prvý ročník: 0 (0 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – druhý ročník: 1 (1 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – tretí ročník: 1 (1 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – štvrtý ročník: 1 (1 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Všeobecná charakteristika predmetu
Informatika má dôležité postavenie vo vzdelávaní. Rozvíja myslenie žiakov, ich schopnosť
zovšeobecňovať, analyzovať a syntetizovať, hľadať vhodné stratégie riešenie problémov a overovať ich
v praxi. Žiakov vedie k presnému vyjadrovaniu postupov a myšlienok a k ich zaznamenaniu vo formálnych
zápisoch.
Informatika má viesť žiakov k pochopeniu základných postupov, pojmov a techník používaných pri
práci s údajmi a toku informácií v počítačových systémoch. Buduje tak informatickú kultúru, t.j. vychováva
k efektívnemu využívaniu prostriedkov informačnej civilizácie. Toto poslanie je potrebné dosiahnuť
spoločným pôsobením predmetu informatika/informatická výchova a aplikovaním informačných technológií
vo vyučovaní iných predmetov.
Systematické základné vzdelanie v oblasti informatiky a využitia jej nástrojov zabezpečí rovnakú
príležitosť pre produktívny a plnohodnotný život obyvateľov SR v informačnej a znalostnej spoločnosti,
ktorú budujeme.
Oblasť informatiky zaznamenáva mimoriadny rozvoj. Kladieme preto v predmete informatika/informatická
výchova dôraz na štúdium základných univerzálnych pojmov, ktoré prekračujú súčasné technológie.
Dostupne technológie majú poskytnúť žiakom široký priestor na motiváciu a praktické projekty.
Všeobecné ciele predmetu
Cieľom informatickej výchovy na 1. stupni ZŠ:
oboznámiť žiakov s počítačom a možnosťami jeho využitia v každodennom živote
získať základné zručnosti v používaní počítača
v rámci medzipredmetových pomocou rôznych aplikácií precvičovať základné učivo z matematiky,
slovenského a cudzieho jazyka
získavať vedomosti za podpory edukačných programov z prírodovedy a vlastivedy
rozvíjať svoju tvorivosť a estetické cítenie v rôznych grafických editoroch
Dôraz klásť na pochopenie možností, ktoré môžeme využiť pri každodenných činnostiach Najvhodnejšie
sa javí využitie programov určených špeciálne pre žiakov, prostredníctvom ktorých by sa zoznámili
s najbežnejšími činnosťami vykonávanými na počítači.
Vzdelávací obsah INV formulovaný pre celý 1. stupeň ZŠ
Vzdelávací obsah informatiky v Štátnom vzdelávacom programe je rozdelený na päť tematických
okruhov(ďalej TO):
I. Informácie okolo nás
II. Komunikácia prostredníctvom IKT
III. Postupy, riešenie problémov, algoritmické myslenie
IV. Princípy fungovania IKT
V. Informačná spoločnosť
Informácie okolo nás
110
TO obsahuje kľúčové učivo – prácu so základnými počítačovými aplikáciami: práca s grafikou,
práca s textom, práca s multimédiami, práca s príbehom, štruktúry (reťazce, tabuľky, grafy).
Pojem informácia, typy informácií (textová, multimediálna, atď.), aplikácie na spracovávanie
špecifických informácií sú veľmi dôležité pre pochopenie mechanizmov pri riešení najrôznejších problémov
pomocou, resp. prostredníctvom IKT.
Komunikácia prostredníctvom IKT
TO sa venuje využitiu nástrojov internetu na komunikáciu, na vlastné učenie sa a aj na riešenie
školských problémov, na získavanie a sprostredkovanie informácií.
Princípy fungovania IKT
TO sa venuje popisu a pochopeniu mechanizmov informačných a komunikačných technológií.
Oboznamuje žiaka s počítačom a jeho prídavnými zariadeniami.
Postupy, riešenie problémov, algoritmické myslenie
V TO sa žiaci zoznámia so špecifickými postupmi riešenia problémov prostredníctvom IKT.
Informačná spoločnosť
TO sa zaoberá etickými, morálnymi a spoločenskými aspektmi informatiky. Oboznamuje s možnými
rizikami a metódami na riešenie týchto rizík.
2. ROČNÍK
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – druhý ročník: 1 (1 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Charakteristika predmetu INV v 2. ročníku ZŠ
Charakteristika predmetu INV v 2. ročníku ZŠ vychádza zo všeobecnej charakteristiky tohto
predmetu, kde informatiku chápeme ako dôležitú oblasť vo vzdelávaní. Rozvíja myslenie žiakov, ich
schopnosť zovšeobecňovať, analyzovať a syntetizovať, hľadať vhodné stratégie riešenie problémov
a overovať ich v praxi. Žiakov vedie k presnému vyjadrovaniu postupov a myšlienok a k ich zaznamenaniu
vo formálnych zápisoch.
V druhom ročníku si žiaci vytvárajú základné kompetencie vo všetkých piatich tematických
okruhoch informatickej výchovy. Zisťujeme rozdiely v zručnostiach, s ktorými jednotliví žiaci vstupujú do
tohto vzdelávania a snažíme sa žiakov usmerniť a upresniť ich chápanie informatiky. Vytvárame základy pre
informatickú kultúru. Pojmy a zručnosti získané v druhom ročníku tvoria základ pre kompetencie do tretieho
a štvrtého ročníka.
Vzdelávací obsah a cieľové kompetencie INV v 2. ročníku
Vzdelávací obsah je konkretizovaný v piatich tematických okruhoch:
I. Informácie okolo nás
Obsah
PRÁCA S TEXTOM
-oboznámenie sa s prostredím text. editora,
-píšeme písmená, čísla.
PRÁCA S GRAFIKOV
-oboznámenie sa s prostredím jednoduchého grafického editora,
-základy kreslenia v grafickom prostredí (farby a hrúbky čiar, jednoduché nástroje),
-úprava obrázkov (kopírovanie, otáčanie),
-ukladanie obrázkových informácií do súborov.
ŠTRUKTÚRY
-postupnosti a ich dopĺňanie (geometrické tvary, písmená...),
-generovanie podľa určitých pravidiel
-hľadanie chýb.
Pojmy
- klávesnica, písmená abecedy, čísla, znaky, kurzor, poloha, klávesa enter/shift/backspace/ delete,
mazanie,
111
- obrázok, nástroje (pero, čiara, štetec, vypĺňanie farbou, pečiatky, oblasť,...), paleta,
- postupnosť, chýbajúci prvok, nepoužitý prvok, pravda/nepravda.
Cieľové kompetencie
PRÁCA S TEXTOM
- oboznámiť sa s prostredím textového editora,
- porozumieť textovej informácii na úrovni znakov,
- orientovať sa na klávesnici (písmená, čísla, znaky),
PRÁCA S GRAFIKOV
- získavať prvé zručnosti pri kreslení v grafickom prostredí a spracovávaní grafických informácií,
- orientovať sa v prostredí jednoduchého grafického editora,
- samostatne pracovať s jednotlivými nástrojmi v grafickom editore,
- samostatne, ale i podľa návodu, nakresliť obrázok, vytvoriť návod a využiť jednotlivé nástroje,
- samostatne s obrázkom pracovať a používať operácie (kopírovanie, prilepenie, otáčanie, prevrátenie),
- nakresliť efektívne obrázok pomocou geometrických tvarov,
- obrázok uložiť a otvoriť,
ŠTRUKTÚRY
- pochopiť vlastnosti postupnosti,
- ovládať počítačové didaktické hry, ktoré obsahujú rôzne typy informácií (matematické hlavolamy s
číslami, hádanie slov).
II. Komunikácia prostredníctvom IKT
Obsah
-web – písanie adresy,
-školská stránka,
-detské webové stránky (rozprávky, obrázky), on-line hry, zásady správania sa na portáloch,
-vyhľadávanie informácií a obrázkov na internete a ich správne použitie,
-práca s kľúčovým slovom.
Pojmy
- www, webový prehliadač, webová stránka, odkaz, webový vyhľadávač,
- bezpečnosť, zásady správania sa v prostredí internetu.
Cieľové kompetencie
- pochopiť spôsob a mechanizmy vyhľadávania informácií na internete,
- uvedomovať bezpečnostné riziká pri práci s internetom,
- pochopiť spôsob definovania kľúčového slova, vyhľadávanie podľa kľúčového slova ,
- napísať v správnom tvare internetovú adresu webovej stránky,
- na internete vyhľadávať obrázky, ukladať ich, kopírovať do priečinka a upravovať ich vo vhodnom
prostredí,
- pochopiť základné autorské práva pri kopírovaní textu, obrázkov, hier, CD...
III. Postupy, riešenie problémov, algoritmické myslenie
Obsah
- zoznámenie sa s pojmami ako algoritmus, program, skladanie podľa návodov (stavebnice, hlavolamy,
origami),
- -riešenie jednoduchých algoritmov v detskom programovacom prostredí (kreslenie obrázkov, pohyb
animovaných obrázkov programovanie.
Pojmy
- postup, návod, recept,
- detský programovací jazyk, elementárne príkazy, program.
Cieľové kompetencie
- riešiť jednoduché algoritmy v detskom programovacom prostredí,
- riešiť úlohy na príkazy hore-dole, vpravo-vľavo (v priamom režime),
- pracovať, vyjadrovať sa, popisovať návod pomocou obmedzenej množiny slov,
- vyrobiť výrobok origami podľa návodu.
IV. Princípy fungovania IKT
Obsah
112
-oboznámenie sa s počítačom,
-spoznávanie častí počítača,
-ovládanie myši,
-ikony, programy, priečinky.
Pojmy
- základné časti PC,PC skrinka, obrazovka, myš, klávesnica,
- kurzor myši, klik, dvojklik,
- ukladanie informácií, súbor, meno súboru,
- vytváranie priečinkov, ukladanie do priečinkov.
Cieľové kompetencie
- vymenovať z akých základných častí sa skladá počítač,
- samostatne zapnúť a vypnúť počítač,
- chápať rozdiel medzi ťahaním a klikaním myšou, rozdiel medzi dvojklikom a jedným kliknutím,
stláčaním pravého a ľavého tlačidla,
- pracovať s myšou,
- pracovať s jednoduchými hrami ovládateľnými myšou a klávesnicou,
- získať základné zručnosti pri práci so súbormi a priečinkami,
- vytvárať a pomenovať priečinky, ukladať do priečinkov.
V. Informačná spoločnosť
Obsah
-oboznámenie sa s ukážkami využitia IKT v bežnom živote
-oboznámenie sa s pojmom autorské práva,
-zoznámenie sa s rizikami spojenými s prácou na internete (www.ovce.sk, www.bezpecnenainternete.sk)
Pojmy
- informačné technológie v škole (edukačné programy, komunikácia),
- voľný čas a IKT (počítačové hry, hudba, filmy),
- bezpečnosť počítača, správne používanie hesiel,
- autorské práva, porušovanie práva,
- riziko, bezpečnosť, ochrana súkromia,
- počítače na učenie, na hranie sa, pre umenie
Cieľové kompetencie
- poznať využívanie rôznych typov edukačných programov pre rôzne predmety,
- využitie komunikačných možností IKT v škole,
- vedieť aké rôzne profesie sú pri tvorbe edukačných programov a počítačových hier (výtvarník, skladateľ,
animátor, scenárista, rozprávač, ...),
- vedieť prečo a pred kým treba chrániť počítač,
- oboznámiť sa s pojmom autorské práva.
PRIEREZOVÉ TÉMY
Začlenenie prierezových tém je zabezpečené v samotných tematických celkoch. Uplatňujeme
a rozvíjame tieto témy:
- Osobnostný a sociálny rozvoj /OSR
- Environmentálna výchova /ENV
- Mediálna výchova /MEV
- Multikultúrna výchova /MUV- Dopravná výchova /DOV
- Ochrana života a zdravia /OŽZ
- Tvorba projektov a prezentačné zručnosti /TPP
- Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra /RĽK
Metódy a formy práce
Vyučovacia hodina informatickej výchovy prebieha v špecializovanej učebni – v počítačovej učebni, kde
každý žiak má určené svoje pracovné miesto s individuálnym prístupom k počítačovej zostave, resp.
prenosnému počítaču. Vyučovanie spravidla prebieha v dvoch paralelných skupinách (v dvoch
počítačových učebniach), vedených dvoma vyučujúcimi.
113
Využívané sú názorno-demonštračné metódy, doplnené slovnými metódami. Žiak pracuje samostatne,
pričom využíva multimediálny počítač, jeho činnosť je usmerňovaná pokynmi učiteľa. Učiteľ na priblíženie
učiva a ozrejmenie žiakovej činnosti využíva, počítačovú zostavu, vizuálnu (projekčnú a premietaciu)
techniku, premietaciu plochu, zobrazovacie plochy a inú didaktickú techniku.
Učebné zdroje
CHALACHÁNOVÁ, M.: V kráľovstve počítačov. Bratislava, MAPA Slovakia Plus, s.r.o., 2005.
NEURATHOVÁ, L.: Možnosti pri oboznamovaní sa žiaka 1. Stupňa ZŠ s počítačovou zostavou na hodinách
informatickej výchovy (záverečná práca). Banská Bystrica, Štátny pedagogický ústav v Bratislave, 2010.
Internetové zdroje
Hodnotenie predmetu
Prospech žiaka klasifikujeme piatimi stupňami: známkami 1 – 5. Vychádzame z Metodického pokynu
č.22/2011-R na hodnotenie žiakov základnej školy platného od 1.mája 2011. (zdroj:
http://www.minedu.sk/vnutorne-rezortne-predpisy-vydane-v-roku-2011).
Žiaka klasifikujeme za zvládnutie zadanej úlohy najmenej 2-krát počas školského polroka. Prácu
žiakov hodnotíme i ústnou formou – individuálnou pochvalou, pochvalou pred kolektívom, napomenutím...
Hodnotíme aktivitu na vyučovaní, úroveň vypracovania zadávaných úloh, mieru samostatnosti pri
riešení zadaných úloh, prípravu na vyučovanie, nosenie si požadovaných pomôcok na vyučovanie (písanka
pre informatickú výchovu, písacie potreby, pracovné listy...)
Každý žiak má vo svojom pracovnom počítači vedený pracovný priečinok so svojim menom, kde si
priebežne ukladá výstupné práce a riešenia zadávaných úloh z jednotlivých preberaných tematických celkov.
Školský rok bude zavŕšený samostatnou prácou žiaka v tlačenej podobe, v ktorej sa zužitkujú získané
kompetencie z daného ročníka(viď kapitola Systém hodnotenia a klasifikácie jednotlivých predmetov).
3. ROČNÍK
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – tretí ročník: 1 (1 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Charakteristika predmetu INV v 3. ročníku ZŠ
Charakteristika predmetu INV v 3. ročníku ZŠ nadväzuje zo všeobecnej charakteristiky tohto
predmetu, kde informatika zastáva významnú oblasť vo vzdelávaní. Tiež vedie žiakov k pochopeniu
základných postupov, pojmov a techník používaných pri práci s údajmi a toku informácií v počítačových
systémoch. Budovaním informatickej kultúry vychováva k efektívnemu využívaniu prostriedkov
informačnej civilizácie. Toto poslanie je potrebné dosiahnuť spoločným pôsobením predmetu
informatika/informatická výchova a aplikovaním informačných technológií vo vyučovaní iných predmetov.
V treťom ročníku nadväzujeme na kompetencie získané v druhom ročníku. Tie sa utvrdzujú
a rozširujú o ďalšie pojmy a zručnosti a to vo všetkých piatich tematických okruhoch.
Vzdelávací obsah a cieľové kompetencie INV v 3. ročníku ZŠ
Vzdelávací obsah je konkretizovaný v piatich tematických okruhoch:
I. Informácie okolo nás
Obsah
PRÁCA S TEXTOM
-obraz – slovo, slová, hranie sa so skupinou slov,
-príbehy, rozprávky, list pre spolužiaka,
-jednoduché formátovanie textu,
-ukladanie textových informácií do súborov.
PRÁCA S GRAFIKOV
-vytváranie jednoduchých animácií (vloženie, zrušenie, duplikovanie záberu).
PRÁCA S MULTIMÉDIAMI
114
-oboznámenie sa s prehrávaním zvukov, spustenie zvukov (hra so zvukmi).
ŠTRUKTÚRY
-zostavovanie frekvenčnej tabuľky (grafu) geometrických tvarov alebo písmen,
-čítanie existujúceho grafu,
-zisťovanie informácií od spolužiakov (zvieratká)
a zostavovanie frekvenčnej tabuľky.
Pojmy
slovo, mazanie, premiestňovanie, oprava chyby
vety, označenie textu, formátovanie textu (farba, písma, veľkosť, typ písma
textový dokument, čísla a znaky, slová, vety, jednoduché formátovanie, textové efekty,
animácia, postupnosť záberov, rýchlosť prehrávania, vkladanie/zrušenie záberu),
tabuľka, graf, maximum, minimum.
Cieľové kompetencie
PRÁCA S TEXTOM
pracovať v prostredí jednoduchého textového editora,
porozumieť textovej informácii na úrovni slov a viet,
formátovať text na elementárnej úrovni,
dodržiavanie základných zásad písania textu,
jednoduché nástroje na úpravu textových dokumentov (zmena veľkosti písma, hrúbka a kurzíva),
samostatne napísať, prepísať jednoduchý text,
samostatne text uložiť a otvoriť,
upravovať text – kopírovanie, mazanie, presúvanie,
vysvetliť zásady správneho písania klávesnicou – medzera za slovami, veľké písmená, malé vytvoriť
pozvánku, oznam, plagát, príbeh, reklamu písmená, dĺžne, mäkčene,
upraviť veľkosť písma, typ písma, farbu písma, farba, efekty,
PRÁCA S GRAFIKOV
vytvoriť jednoduchú animáciu v grafickom editore,
ŠTRUKTÚRY
zoznámiť sa s tabuľkami, zostaviť a čítať tabuľku (graf),
ovládať počítačové didaktické hry, ktoré obsahujú rôzne typy informácií (matematické hlavolamy s
číslami, hádanie slov).
II. Komunikácia prostredníctvom IKT
Obsah
-vyhľadávanie potrebných informácií,
-výber vhodnej informácie,
-vzdelávacie hry na internete,
Pojmy
hra, kľúčové slovo,
Cieľové kompetencie
rozpoznať vhodné detské webové stránky – vzdelávacie, zábavné, náučné. Je oboznámený s neblahým
vplyvom stránok, propagujúcich násilie a s erotickým zameraním,
si samostatne spustiť hru z internetu,
pochopiť možnosti využitia internetu ako zdroja vzdelávania a zábavy,
orientovať sa v jednoduchých hrách a hypertextoch na internete,
samostatne si nájsť a prečítať informáciu na internete.
III. Postupy, riešenie problémov, algoritmické myslenie
Obsah
-uvažovať nad rôznymi parametrami efektívnosti rôznych riešení problémov,
- naučiť sa rôzne postupy a mechanizmy pri riešení úloh z rôznych oblastí,
-zostavovanie živých obrázkov v Imagine,
Pojmy
115
správanie sa objektov (živé obrázky),
riadenie robota, obrázková stavebnica, postupnosť krokov,
robotická stavebnica,
Cieľové kompetencie
zostavovať pravidlá správania sa objektov (živé o.)
v počítačovom prostredí riešenie úloh pomocou robota, skladanie obrázkov z menších obrazcov, okamžité
vykonávanie príkazov, vykonanie pripravenej postupnosti príkazov.
IV. Princípy fungovania IKT
Obsah
-ukladanie dokumentov,
-ovládanie klávesnice,
-vytváranie, ukladanie, mazanie dokumentu,
Pojmy
klávesnica a jej časti,
dokument,
Cieľové kompetencie
pracovať s klávesnicou,
poznať funkcie vybraných klávesov na klávesnici,
ukladať informácie do súboru, otvoriť,
pracovať s dvoma oknami – kopírovanie z jedného do druhého, premenovať, zrušiť,
minimalizovať a maximalizovať pracovné okno, zatvoriť ho,
poznať rôzne oblasti určenia softvéru,
ovládať samostatne výučbový SW.
V. Informačná spoločnosť
Obsah
-oboznámenie sa s ukážkami využitia IKT v bežnom živote
-oboznámenie sa s pojmom autorské práva,
-zoznámenie sa s rizikami spojenými s prácou na internete (www.ovce.sk, www.bezpecnenainternete.sk),
Pojmy
informačné technológie v škole (edukačné programy, komunikácia),
voľný čas a IKT (počítačové hry, hudba, filmy),
bezpečnosť počítača, správne používanie hesiel,
autorské práva, porušovanie práva,
riziko, bezpečnosť, ochrana súkromia,
počítače na učenie, na hranie sa, pre umenie,
Cieľové kompetencie
- poznať využívanie rôznych typov edukačných programov pre rôzne predmety,
využitie komunikačných možností IKT v škole,
vedieť aké rôzne profesie sú pri tvorbe edukačných programov a počítačových hier (výtvarník, skladateľ,
animátor, scenárista, rozprávač, ...),
vedieť prečo a pred kým treba chrániť počítač,
oboznámiť sa s pojmom autorské práva.
PRIEREZOVÉ TÉMY
Začlenenie prierezových tém je zabezpečené v samotných tematických celkoch. Uplatňujeme
a rozvíjame tieto témy:
- Osobnostný a sociálny rozvoj /OSR
- Environmentálna výchova /ENV
- Mediálna výchova /MEV
- Multikultúrna výchova /MUV- Dopravná výchova /DOV
- Ochrana života a zdravia /OŽZ
- Tvorba projektov a prezentačné zručnosti /TPP
- Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra /RĽK
116
Metódy a formy práce
Vyučovacia hodina informatickej výchovy prebieha v špecializovanej učebni – v počítačovej učebni, kde
každý žiak má určené svoje pracovné miesto s individuálnym prístupom k počítačovej zostave, resp.
prenosnému počítaču. Vyučovanie spravidla prebieha v dvoch paralelných skupinách (v dvoch
počítačových učebniach), vedených dvoma vyučujúcimi.
Využívané sú názorno-demonštračné metódy, doplnené slovnými metódami. Žiak pracuje samostatne,
pričom využíva multimediálny počítač, jeho činnosť je usmerňovaná pokynmi učiteľa. Učiteľ na priblíženie
učiva a ozrejmenie žiakovej činnosti využíva, počítačovú zostavu, vizuálnu (projekčnú a premietaciu)
techniku, premietaciu plochu, zobrazovacie plochy a inú didaktickú techniku.
Učebné zdroje
CHALACHÁNOVÁ, M.: V kráľovstve počítačov. Bratislava, MAPA Slovakia Plus, s.r.o., 2005.
NEURATHOVÁ, L.: Možnosti pri oboznamovaní sa žiaka 1. Stupňa ZŠ s počítačovou zostavou na hodinách
informatickej výchovy (záverečná práca). Banská Bystrica, Štátny pedagogický ústav v Bratislave, 2010.
Internetové zdroje
Hodnotenie predmetu
Prospech žiaka klasifikujeme piatimi stupňami: známkami 1 – 5. Vychádzame z Metodického
pokynu č.7/2009-R na hodnotenie žiakov základnej školy platného od 1. mája 2011. (zdroj:
http://www.minedu.sk/vnutorne-rezortne-predpisy-vydane-v-roku-2011)
Prácu žiakov hodnotíme i ústnou formou – individuálnou pochvalou, pochvalou pred kolektívom,
napomenutím... Hodnotíme aktivitu na vyučovaní, úroveň vypracovania zadávaných úloh, mieru
samostatnosti pri riešení zadaných úloh, prípravu na vyučovanie, nosenie si požadovaných pomôcok na
vyučovanie (písanka pre informatickú výchovu, písacie potreby, pracovné listy...)
Každý žiak má vo svojom pracovnom počítači vedený pracovný priečinok so svojim menom, kde si
priebežne ukladá výstupné práce a riešenia zadávaných úloh z jednotlivých preberaných tematických celkov.
Školský rok bude zavŕšený samostatnou prácou žiaka v tlačenej podobe, v ktorej sa zužitkujú získané
kompetencie z daného ročníka(viď kapitola Systém hodnotenia a klasifikácie jednotlivých predmetov).
4. ROČNÍK
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – štvrtý ročník: 1 (1 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Charakteristika predmetu INV v 4. ročníku ZŠ
Všeobecná charakteristika informatickej výchovy na prvom stupni ZŠ je podkladom aj pre
charakteristika predmetu INV v 3. Keďže oblasť informatiky zaznamenáva mimoriadny rozvoj, kladieme
preto v predmete informatika/informatická výchova dôraz na štúdium základných univerzálnych pojmov,
ktoré žiaci ďalej využijú. Dôraz kladieme na pochopenie možností, ktoré žiak môže využiť pri
každodenných činnostiach. Najvhodnejšie sa javí využitie programov určených špeciálne pre žiakov,
prostredníctvom ktorých by sa zoznámili s najbežnejšími činnosťami vykonávanými na počítači.
Systematické základné vzdelanie v oblasti informatiky a využitia jej nástrojov zabezpečí rovnakú príležitosť
pre produktívny a plnohodnotný život obyvateľov SR v informačnej a znalostnej spoločnosti, ktorú
budujeme.
Štvrtý ročník znamená zavŕšenie cieľových kompetencií z informatickej výchovy. Nové kompetencie
žiaka nadväzujú na staré, hľadajú sa medzi nimi súvislosti a postupne sa zaraďujú do širšej, už ustálenej
sústavy pojmov a zručností. Na konci štvrtého ročníka žiak vyhovuje profilu absolventa informatickej
výchovy ISCED1.
Vzdelávací obsah a cieľové kompetencie INV v 4. ročníku ZŠ
Vzdelávací obsah je konkretizovaný v piatich tematických okruhoch:
I. Informácie okolo nás
117
Obsah
PRÁCA S TEXTOM
- kombinácia textu a obrázka (maľované čítanie),
-pozvánky plagáty, reklama, vkladanie obrázkov.
PRÁCA S GRAFIKOV
-tematické obrazy k sviatkom, pohľadnice, preukazy
ilustrácia rozprávky, návrh obalu na knihu, CD..,
-skenovanie obrázkov, koláž, dokresľovanie,
-práca s fotografiou, fotoaparátom (dokresľovanie, úprava).
PRÁCA S MULTIMÉDIAMI
-digitalizácia zvukovej informácie (nahrávanie zvuku),
-komponovanie (hranie sa s notami, rytmom),
-oboznámenie sa s nástrojmi na prehrávanie videa.
PRÁCA S PRÍBEHOM
-plánovanie a zostavovanie príbehu, práca s objektmi (obrázok, text, multimédiá): tvorba príbehu, komiksu,
ŠTRUKTÚRY
-práca so slovníkom, skupina slov: výber, filtrovanie, vyhľadávanie, zoradenie slov podľa kritérií, popis
pomocou slovníka, pochopenie cudzích popisov,
-vytvorenie a čítanie pojmovej mapy.
Pojmy
vkladanie obrázku, zmena veľkosti, zmazanie,
výber oblasti, presunutie, kopírovanie, vkladanie, zrušenie záberu,
skener, skenovanie, tlač,
fotografia, digitálny fotoaparát,
zvuk, zvukový súbor, prehrávač, nahrávanie, efekty
melódia, postupnosť zvukov, tóny, hud. nástroje,
film, video, prehrávač, spustenie, zastavenie,
postupnosť stánok, snímok, objekty (obrazy, texty, animácie),
slovník, hľadanie, výber, usporiadanie, popis,
pojmová mapa.
Cieľové kompetencie
PRÁCA S TEXTOM
porozumieť textovej informácii v kombinácii s obrázkami,
kombinovať text a grafiku,
vytvoriť pozvánku, oznam, plagát, príbeh, reklamu,
vkladať obrázky do textu cez schránku,
PRÁCA S GRAFIKOV
pracovať za pomoci učiteľa s tlačiarňou a skenerom,
digitálnym fotoaparátom odfotiť spolužiaka a fotku uložiť za pomoci učiteľa do priečinku,
upraviť alebo dotvoriť obrázok a fotografiu v jednoduchom grafickom editore,
PRÁCA S MULTIMÉDIAMI
zvukový záznam prehrať, uložiť a využiť efekty,
porozumieť nahrávaniu a prehrávaniu zvukov a videí,
poznať nástroje na prehrávanie videa ,
narábať s multimediálnou informáciou – prehrať video, zvuk, spustiť, zastaviť,
vytvoriť jednoduchý multimediálny projekt,
vedieť základné postupy s jednoduchou prezentáciou,
pochopiť spôsoby reprezentácie základných typov informácií (reprezentovanie farieb a obrázkov),
ŠTRUKTÚRY
naučiť sa pracovať so slovníkom,
naučiť sa vytvárať pojmovú mapu v rámci medzipredmetových vzťahov,
118
ovládať počítačové didaktické hry, ktoré obsahujú rôzne typy informácií (matematické hlavolamy s
číslami, hádanie slov, dopĺňanie písmen, dokresľovanie do obrázkov do mapy).
II. Komunikácia prostredníctvom IKT
Obsah
-pracovanie s elektronickou poštou,
-posielanie, prijímanie e-mailov,
Pojmy
e-mail, poštový program, e-mailová adresa, adresár,
osobné údaje,
Cieľové kompetencie
s pomocou učiteľa si založiť vlastnú e-mailovú schránku,
správne posielať a prijímať jednoduché listy, (rodičom, učiteľke, spolužiakom... ),
používať jednoduché zásady písania e-mailov,
poznať nebezpečenstvo zverejňovania vlastných údajov.
III. Postupy, riešenie problémov, algoritmické myslenie
Obsah
-uvažovať nad rôznymi parametrami efektívnosti rôznych riešení problémov,
- naučiť sa rôzne postupy a mechanizmy pri riešení úloh z rôznych oblastí,
-zostavovanie živých obrázkov v Imagine
Pojmy
správanie sa objektov (živé obrázky),
riadenie robota, obrázková stavebnica, postupnosť krokov,
robotická stavebnica
Cieľové kompetencie
zostavovať pravidlá správania sa objektov (živé o.)
v počítačovom prostredí riešenie úloh pomocou robota, skladanie obrázkov z menších obrazcov, okamžité
vykonávanie príkazov, vykonanie pripravenej postupnosti príkazov.
IV. Princípy fungovania IKT
Obsah
- ovládanie tlačiarne, skenera, fotoaparátu,
-používanie USB, CD, DVD,
Pojmy
tlačiareň, skener,
digitálny fotoaparát, mikrofón, slúchadlá,
CD, USB – pamäťový kľúč, CD mechanika,
Cieľové kompetencie
pracovať za pomoci učiteľa s tlačiarňou, skenerom, digitálnym fotoaparátom,
správnym spôsobom uchopiť a spustiť CD, DVD,
poznať nástroje na prehrávanie videa,
pracovať s USB kľúčom (vytvoriť priečinok, kopírovať dokumenty, obrázky),
zvuk nahrať prostredníctvom mikrofónu, ktorý vie zapojiť,
pracovať so slúchadlami – zapojenie, hlasitosť.
V. Informačná spoločnosť
Obsah -oboznámenie sa s ukážkami využitia IKT v bežnom živote
-oboznámenie sa s pojmom autorské práva,
-zoznámenie sa s rizikami spojenými s prácou na internete (www.ovce.sk, www.bezpecnenainternete.sk)
Pojmy
informačné technológie v škole (edukačné programy, komunikácia),
voľný čas a IKT (počítačové hry, hudba, filmy),
bezpečnosť počítača, správne používanie hesiel,
119
autorské práva, porušovanie práva,
riziko, bezpečnosť, ochrana súkromia,
počítače na učenie, na hranie sa, pre umenie
Cieľové kompetencie
poznať využívanie rôznych typov edukačných programov pre rôzne predmety,
využitie komunikačných možností IKT v škole,
vedieť aké rôzne profesie sú pri tvorbe edukačných programov a počítačových hier (výtvarník, skladateľ,
animátor, scenárista, rozprávač, ...),
vedieť prečo a pred kým treba chrániť počítač,
oboznámiť sa s pojmom autorské práva.
PRIEREZOVÉ TÉMY
Začlenenie prierezových tém je zabezpečené v samotných tematických celkoch. Uplatňujeme
a rozvíjame tieto témy:
- Osobnostný a sociálny rozvoj /OSR
- Environmentálna výchova /ENV
- Mediálna výchova /MEV
- Multikultúrna výchova /MUV- Dopravná výchova /DOV
- Ochrana života a zdravia /OŽZ
- Tvorba projektov a prezentačné zručnosti /TPP
- Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra /RĽK
Metódy a formy práce
Vyučovacia hodina informatickej výchovy prebieha v špecializovanej učebni – v počítačovej učebni, kde
každý žiak má určené svoje pracovné miesto s individuálnym prístupom k počítačovej zostave, resp.
prenosnému počítaču. Vyučovanie spravidla prebieha v dvoch paralelných skupinách (v dvoch
počítačových učebniach), vedených dvoma vyučujúcimi.
Využívané sú názorno-demonštračné metódy, doplnené slovnými metódami. Žiak pracuje samostatne,
pričom využíva multimediálny počítač, jeho činnosť je usmerňovaná pokynmi učiteľa. Učiteľ na priblíženie
učiva a ozrejmenie žiakovej činnosti využíva, počítačovú zostavu, vizuálnu (projekčnú a premietaciu)
techniku, premietaciu plochu, zobrazovacie plochy a inú didaktickú techniku.
Učebné zdroje
NEURATHOVÁ, L.: Možnosti pri oboznamovaní sa žiaka 1. Stupňa ZŠ s počítačovou zostavou na hodinách
informatickej výchovy (záverečná práca). Banská Bystrica, Štátny pedagogický ústav v Bratislave, 2010.
Internetové zdroje
Hodnotenie predmetu
Prospech žiaka klasifikujeme piatimi stupňami: známkami 1 – 5. Vychádzame z Metodického
pokynu č.22/2011-R na hodnotenie žiakov základnej školy platného od 1.mája 2011. (zdroj:
http://www.minedu.sk/vnutorne-rezortne-predpisy-vydane-v-roku-2011).
Prácu žiakov hodnotíme i ústnou formou – individuálnou pochvalou, pochvalou pred kolektívom,
napomenutím...
Hodnotíme aktivitu na vyučovaní, úroveň vypracovania zadávaných úloh, mieru samostatnosti pri
riešení zadaných úloh, prípravu na vyučovanie, nosenie si požadovaných pomôcok na vyučovanie (písanka
pre informatickú výchovu, písacie potreby, pracovné listy...)
Každý žiak má vo svojom pracovnom počítači vedený pracovný priečinok so svojim menom, kde si
priebežne ukladá výstupné práce a riešenia zadávaných úloh z jednotlivých preberaných tematických celkov.
Školský rok bude zavŕšený samostatnou prácou žiaka v tlačenej podobe, v ktorej sa zužitkujú získané
kompetencie z daného ročníka(viď kapitola Systém hodnotenia a klasifikácie jednotlivých predmetov).
120
PREDMET: Pracovné vyučovanie/PRV ŠKOLA: ZŠ J. C. Hronského, Školská 10, Krupina
VYUČOVACÍ JAZYK: slovenský
VDELÁVACIA OBLASŤ: Človek a svet práce
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – prvý ročník: 0
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – druhý ročník: 0
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – tretí ročník: 0
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – štvrtý ročník: 1 (1 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Všeobecná charakteristika predmetu
Vzdelávacia oblasť Človek a svet práce zahrňuje široké spektrum pracovných činností a technológií,
vedie žiakov k získaniu základných užívateľských zručností v rôznych oblastiach ľudskej činnosti a
prispieva k vytváraniu životnej a profesijnej orientácie žiakov.
Koncepcia vzdelávacej oblasti Človek a svet práce vychádza z konkrétnych životných situácií, v
ktorých žiaci prichádzajú do priameho kontaktu s ľudskou činnosťou a technikou v jej rozmanitých
podobách a širších súvislostiach.
Vzdelávacia oblasť Človek a svet práce sa zameriava na praktické pracovné návyky a doplňuje celé
základné vzdelávanie o dôležitou zložku nevyhnutnú pre uplatnenie človeka v ďalšom živote a v
spoločnosti. Tým sa odlišuje od ostatných vzdelávacích oblastí a je ich určitou protiváhou. Je založená na
tvorivej spolupráci žiakov.
Všeobecné ciele predmetu
Pri vymedzení cieľov primárneho vzdelávania pre vzdelávaciu oblasť Človek a technika vychádzame zo
všeobecných požiadaviek vedecko-technickej gramotnosti i zo všeobecných cieľov primárneho vzdelávania.
V tejto vzdelávacej oblasti môžeme uvažovať z hľadiska troch navzájom prepojených komponentov:
1. výchova vzťahu k technike (hodnoty, postoje),
2. výchova o technike (vedomosti),
3. výchova prostredníctvom techniky (skúsenosti, pracovné činnosti, zručnosti).
Základný vzťahový rámec pre určenie cieľov elementárneho vzdelávania oblasti Človek a svet práce
vychádza z uvedených komponentov:
V rovine hodnôt a postojov smeruje k: - poňatiu úlohy techniky v spoločnosti,
- uvedomenia si toho, ako technika ovplyvňuje náš život v rôznych životných situáciách
(doma, v škole, pri cestovaní, pri hre, športe atd.),
- bipolárnemu vnímanie techniky (technika môže pomáhať, ale aj ohrozovať zdravie život),
- rozvíjaniu mravného vedomia a konania v súvislosti s využitím techniky,
- rozvíjaniu osobnostných vlastností,
- uplatňovaniu tvorivosti a vlastných nápadov,
- vytváraniu postojov k hodnotám vo vzťahu k práci človeka,
- zodpovednosť za kvalitu svojich i spoločných výsledkov práce,
- rozvoju morálnych a vôľových vlastností (vytrvalosť a sústavnosť pri plnení zadaných úloh,
vynakladanie úsilia na dosiahnutie kvalitného výsledku),
- rozvoju asertivity pri presadzovaní vlastných názorov, postojov a citov,
- rozvoju autonómnej pozície človeka (sebarealizácie, sebadôvery, sebavzdelávania atd.).
V rovine vedomostí smeruje k: - porozumeniu základným technickým problémom v kľúčových oblastiach techniky
(materiály a technológie, komunikačné systémy, doprava a konštruovanie) na veku
primeranej úrovni,
- poznaniu základných životných potrieb rastlín v rámci pestovateľských prác,
- poznaniu základnej techniky v domácnosti a bezpečnej manipulácii s ňou,
121
V rovine pracovných činností a zručností smeruje k:
- získavaniu pracovných skúseností a zručností v kľúčových oblastiach techniky,
- spôsobilosti kriticky používať informačné a komunikačné technické prostriedky,
- získaniu pracovných zručnosti pri opracovaní technických materiálov,
- spôsobilosti v oblasti konštruovania počnúc plánovaním aţ po prezentáciu produktu,
- osvojenia si bezpečného využívanie techniky v domácnosti,
- pestovaniu a ošetrovaniu základných druhov rastlín,
- získavaniu všeobecne využívateľných pracovných skúseností,
- využívaniu vhodných pracovných prostriedkov v bežnom živote,
- naučeniu sa pracovať v tíme,
- poznaniu pravidiel bezpečnosti práce a k schopnosti poskytnúť pomoc pri úraze.
Vzdelávanie v tejto oblasti smeruje k vytváraniu a rozvíjaniu kľúčových kompetencií žiakov tým, že vede
žiakov k:
ch oblastiach, k organizácii a
plánovaniu práce a k používaniu vhodných nástrojov, náradia a pomôcok pri práci i v bežnom živote,
pracovnej činnosti a k vynakladaniu úsilia na dosiahnutie kvalitného výsledku,
hodnotám vo vzťahu k práci človeka, technike a životnému prostrediu,
nej činnosti ako príležitosti k sebarealizácii, sebavzdelávania a k rozvíjaniu
podnikateľského myslenia,
poznatkov a zručností významných pre možnosť uplatnenie, pre voľbu vlastného profesijného zamerania a
pre ďalšiu životnú a profesijnú orientáciu,
v.
4. ROČNÍK
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – štvrtý ročník: 1 (1 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Charakteristika PRV v 4. ročníku ZŠ
Vzdelávacia oblasť Človek a svet práce zahrňuje široké spektrum pracovných činností a technológií,
vedie žiakov k získaniu základných užívateľských zručností v rôznych oblastiach ľudskej činnosti a
prispieva k vytváraniu životnej a profesijnej orientácie žiakov.
Koncepcia vzdelávacej oblasti Človek a svet práce vychádza z konkrétnych životných situácií, v
ktorých žiaci prichádzajú do priameho kontaktu s ľudskou činnosťou a technikou v jej rozmanitých
podobách a širších súvislostiach.
Vzdelávacia oblasť Človek a svet práce sa zameriava na praktické pracovné návyky a doplňuje celé
základné vzdelávanie o dôležitou zložku nevyhnutnú pre uplatnenie človeka v ďalšom živote a v
spoločnosti. Tým sa odlišuje od ostatných vzdelávacích oblastí a je ich určitou protiváhou. Je založená na
tvorivej spolupráci žiakov.
Vzdelávací obsah a cieľové kompetencie PRV v 4. ročníku ZŠ
Vzdelávací obsah je rozdelený do 5 tematických celkov:
I. Tvorivé využitie technických materiálov
II. Základy konštruovania
III. Starostlivosť o životné prostredie
IV. Stravovanie a príprava jedál
V. Ľudové tradície a remeslá
122
I. Tvorivé využitie technických materiálov
Poznávanie vlastnosti materiálov Pomocou porovnávacieho pozorovania, bádania
a experimentovania nadobudnúť poznatky o technických materiáloch s ktorými sa bežne žiaci stretávajú.
Poznať, rozlíšiť a popísať štruktúru a vlastnosti technických materiálov. Získať odborno - špecifické
poznatky
o materiáloch (papier, textil, drevo) a procesoch tvorby produktov.
1. Papier a kartón
Praktické činnosti: strihanie, lepenie, skladanie, oblepovanie.
Námety na skúmanie: skúmať vlastnosti papiera podľa toho, ako sa strihá, trhá, skladá, ktorý papier je
najvhodnejší na skladanie (balenie), z akého papiera sú listy učebníc, detských kníh...).
Pracovné námety: priestorové a kruhové vystrihovačky, skladanie origami podľa náčrtu, balenie kníh a
darčekov, koláž
z kartónu.
2. Textil Praktické činnosti: navliekanie nite do ihly, robenie uzlíka, osvojenie základných stehov, zhotovenie
výrobku podľa strihu.
Námety na skúmanie: skúmať vlastnosti textílií podľa toho, ako udržiavajú teplo, podľa krčivosti, podľa
väzby, nasiakavosti. Skúmať stehy na výšivkách.
Pracovné námety: výrobok s prvými stehmi, námety na vyšívanie s detskými prvkami, resp. námetmi
ľudovej kultúry, gombíkový panáčik, tvorba výrobku podľa strihu.
3. Drevo Praktické činnosti: skúmanie vlastností drevín, kombinovanie drevín, oddeľovanie, spájanie, maľovávanie.
Námety na skúmanie: skúmať drevené predmety v triede (byte), skúmať dreviny v okolí, skúmať, kde sú
poškodené dreviny a akým spôsobom.
Pracovné námety: zvieratká, postavy, príbytky.
CIEĽOVÉ KOMPETENCIE:
Poznávať vlastností materiálov porovnávaním, triedením, experimentovaním. Získať pracovné zručnosti s
nimi.
Vedieť vytvoriť jednoduchý predmet riešením problémovej úlohy s uplatnením vlastnej predstavivosti a
fantázie.
Dodržiavať zásady bezpečnej práce s materiálom a pracovnými nástrojmi.
Vytvárať pracovné prostredie s akcentom na estetiku prostredia.
Vážiť si hodnoty vytvorené človekom a prírodou.
Vedieť hodnotiť výsledok svojej práce.
II. Základy konštruovania
1. Konštrukcie okolo nás Skúmanie konštrukcií okolo nás a ich spoločenský význam (mosty, budovy, zariadenia) pre človeka.
Všímanie si celku i detailov. Pokus o návrh technického objektu na zhotovenie. Technické objekty
zhotovujeme zo stavebníc alebo z rôznych technických materiálov (papier, kartón, lepenka, koženka, plasty,
drôtiky, drevo) za použitia dostupných nástrojov a náradí. Odporúča sa použiť stavebnice s väčšími prvkami
a škatule rôznych veľkostí a tvarov. Úlohy majú mať charakter hry.
Námety: obydlia, mosty, pohyblivé detaily strojov (vrtuľka), šarkan.
2. Elektrický obvod, zdroje elektrickej energie Uvedený tematický okruh odporúčame zaradiť aţ po prebratí učiva z prírodovedy o elektrickom obvode a
elektrickej vodivosti. Na zostavovanie jednoduchých elektrických obvodov pri nedostatku pomôcok,
modulov alebo stavebníc chceme upozorniť na vytváranie jednoduchých spojení (očko - skrutka) na
objímkach žiaroviek E 10 za pomoci tenkého vodiča a batérie 4,5. Možné je paralelné a sériové zapojenie
spotrebičov.
Zdroje elektrickej energie (obnoviteľné a neobnoviteľné) a ich vplyv na životné prostredie. Význam šetrenia
elektrickou energiou.
3. Technické komunikačné prostriedky
123
Žiaci sa oboznamujú s historickými i modernými komunikačnými prostriedkami (telefón, fax, PC).
Skúmajú, ako technické prostriedky umožňujú komunikáciu medzi ľuďmi. Skúmajú, kde sa tieto
komunikačné prostriedky využívajú, sami sa učia sa využívať komunikačné prostriedky simulovaním
rôznych situácií.
4. Technika v doprave Oboznámenie sa s dopravou, dopravnými prostriedkami, rozvíjanie cestovateľskej mobility. Rozvíjanie
konštruktérskych schopností, konštrukcia bicykla, jeho technické vybavenie a bezpečnosť jazdy na bicykli.
CIEĽOVÉ KOMPETENCIE: Poznať základné symboly pri technickom náčrte (čo znamená plná a prerušovaná čiara,...).
Vedieť urobiť technický náčrt.
Poznať základné druhy a hlavné znaky ľudských obydlí.
Poznať význam mostov a vedieť konštruovať mosty podľa určitých požiadaviek (členitosť terénu, veľkosť
rieky, zaťaženie mosta a pod.).
Vedieť vybrať vhodný materiál na konštrukciu určeného modelu.
Vedieť navrhovať optimálne modely z hľadiska konštrukčného, technologického, ekonomického a
estetického.
Poznať pojmy: elektrický prúd, elektrický obvod, zdroj, spotrebič.
Rozlišovať vodivé a nevodivé materiály.
Poznať spôsob ochrany pred zásahom silného elektrického prúdu.
Vedieť zostaviť vybrané funkčné elektrické obvody podľa návodu.
Poznať zásady bezpečnej mobility.
III. Starostlivosť o životné prostredie
1. Črepníkové rastliny a životné prostredie Poznávanie a odborné pomenovanie črepníkových rastlín, poznávanie ich nárokov na životné podmienky a
ich význam pre tvorbu životného prostredia.
Ošetrovanie črepníkových rastlín (umiestnenie podľa nárokov na svetlo a teplo, polievanie, očisťovanie
rastlín, kyprenie, rosenie, prihnojovanie, presadzovanie).
Rozmnožovanie rastlín (semenami, vegetatívne – odrezkami, delením trsu, cibuľami, hľuzami...).
Hydroponické pestovanie rastlín (postup celoročného ošetrovania rastlín).
2. Poznávanie úžitkových rastlín Poznávanie úžitkových rastlín – ich konzumných častí, plodov, semien (hlavne zeleninu).
Robiť výstavky poznávaných druhov priebežne (semená, rastliny, konzumné časti, plody), aby žiaci poznali
úžitkové rastliny v rôznych vývinových fázach.
Zatriedenie poznávaných druhov zelenín do pestovateľských skupín.
Poznať význam zeleniny pre zdravie a výživu.
Pestovanie zeleniny z priamej sejby a z priesad.
3. Pokusy a pozorovania Podmienky klíčenia semien ( vhodné napr. hrach, fazuľa).Význam vody, tepla a svetla pre rastliny (napr.
fazuľa kríčková, hrach). Rýchlenie rastu rastlín teplotou. Význam pestovateľských podmienok na
zakorenenie stonkových a koreňových odrezkov ( teplo, vlhkosť substrátu a vzduchu v množiarničke).Vplyv
ošetrovania rezaných kvetov na dobu ich kvitnutia (úprava stonky, výmena vody, výživno – dezinfekčné
prípravky).
4. Pestovanie vonkajších okrasných rastlín Poznávanie vonkajších okrasných rastlín (letničky, dvojročné okrasné rastliny, trvalky). Pestovanie letničiek
z predpestovaných priesad (napr. aksamietnica), ich vysadzovanie do črepníkov, na záhony, ošetrovanie.
5. Rez a úprava kvetín do váz Poznávanie okrasných rastlín vhodných na aranžovanie (pestované druhy, lúčne druhy). Výstavky
okrasných rastlín. Zásady zberu, rezu, prenášania, úpravy, sušenia a uskladnenia rastlinného materiálu.
Základné pravidlá výberu a aranžovania okrasných rastlín.
Aranžovanie kvetov a doplnkovej zelene do váz a plochých misiek. Viazanie kytíc, vencov.
Zásady ošetrovania rezaných kvetov. Výstavky výsledkov aranžovania.
124
CIEĽOVÉ KOMPETENCIE: Založiť kútik živej prírody a využívať ho na pestovateľské činnosti, výstavky a pokusy.
Poznať a pomenovať viac druhov črepníkových rastlín (10 druhov).
Poznať ich nároky na základné životné podmienky a pestované druhy správne ošetrovať.
Vedieť založiť jednoduchú množiarničku, poznať jej význam a využitie.
Vedieť regulovať podmienky pre zakorenenie odrezkov.
Poznať spôsoby vegetatívneho rozmnožovania rastlín pestovaných v KŽP.
Vedieť odoberať a upravovať stonkové odrezky a listové odrezky.
Vedieť zasadiť do črepníkov (črepníkovať) rozmnožené rastliny.
Osvojiť si základy hydroponického pestovania rastlín.
Poznať 10 druhov úžitkových rastlín, rozlišovať ich konzumné časti a plody.
Spracovať vzorkovnicu semien a poznať ich na základe vonkajších vlastností.
Poznať pestovanie zeleniny z priamej sejby (mrkva, reďkovka, hrach).
Poznať význam predpestovania rastlín.
Vedieť založiť jednoduché pokusy na overenie základných životných podmienok rastlín.
V pravidelných intervaloch sledovať pokusné a kontrolné rastliny, zaznamenávať objektívne výsledky
pozorovania. Výsledky pozorovaní a pokusov vyhodnotiť.
Poznať 5 druhov nových vonkajších okrasných rastlín. Vedieť ich zatriediť do pestovateľských skupín
(letničky, dvojročné okrasné rastliny, trvalky). Dopestovanie okrasných rastlín.
Vedieť pomenovať a využívať náradie a pomôcky, osvojovať si postupy bezpečnej práce.
Poznať vybrané druhy rastlín vhodných na aranžovanie.
Poznať zásady rezu, prenášania a úpravy rastlinného materiálu.
Osvojiť základné pravidlá aranžovania a použitia pomocného materiálu.
Aranžovanie kvetín a okrasných rastlín pri významných príležitostiach (vianočné, veľkonočné, rodinné a
spoločenské udalosti).
IV. Stravovanie a príprava jedál
1. Technika v kuchyni – význam.
2. Základné bezpečnostné pravidlá v kuchyni pre detí.
3. Výber, nákup a skladovanie potravín. Z hľadiska zdravej výživy akcent v tematickom celku je na:
- potraviny rastlinného pôvodu,
- potraviny živočíšneho pôvodu,
- typické potraviny v iných krajinách,
- potraviny v supermarketoch, obalové materiály a identifikačné údaje na nich pre spotrebiteľa,
- príprava jednoduchého jedla,
- príprava narodeninovej torty,
Žiak vie pripraviť stôl pre jednoduché stolovanie.
Vie samostatne pripraviť jednoduchý pokrm.
Vie udržovať poriadok a čistotu pracovných plôch, dodržiava základy hygieny a bezpečnosti práce.
Vie poskytnúť pomoc pri úrazoch v kuchyni.
V. Ľudové tradície a remeslá
1. Skúmanie vlastnej kultúry Skúmať a objavovať vlastnú kultúru a spoznávať iné kultúry v oblasti ľudových tradícií
2. Tradície spojené s vianočnými a veľkonočnými sviatkami Skúmanie vlastných tradícií spojenými s vianočnými a veľkonočnými sviatkami.
Navrhnutie, vytvorenie vianočných (veľkonočných) ozdôb a doplnkov.
Uvažovanie (premýšľanie) o nich význame a využití.
3. Spoznávanie ľudových remesiel Žiaci poznávajú základné ľudové remeslá, ktoré sa v minulosti vyskytovali v ich regióne (napr. drotárstvo,
hrnčiarstvo, tkáčstvo ...) Skúmajú históriu týchto remesiel. Zhotovujú produkty starých ľudových remesiel.
125
CIEĽOVÉ KOMPETENCIE:
Žiak už v mladšom školskom veku by mal poznať zvyky a tradície svojej rodiny, okolia a krajiny, v ktorej
žije. Pri poznávaní ľudových tradícií žiak používa rôzne druhy technických a prírodných materiálov. Patrí k
nim drevo, drôt, plech, šišky ihličnatých drevín, šúpolie, slama, rôzne druhy papiera. Ľudové remeslá sú pre
niektoré lokality Slovenska charakteristické remeslami. Tie sa môžu poznávať v rámci exkurzií, besied s
ľuďmi, ktorí sa špeciálne venujú remeslám, návštevou múzeí a vlastnou aktivitou t. j., zhotovením predmetu,
ktorý úzko súvisí s ľudovým remeslom.
Žiak pozná význam hlavných sviatkov vlastnej kultúry (Vianoc a Veľkej noci a ďalších zvykov). Vie
zhotoviť produkt symbolizujúci túto tradíciu.
Pozná minimálne jedno remeslo v regióne s bohatou históriou.
PRIEREZOVÉ TÉMY
V predmete pracovné vyučovanie v 4. ročníku začleňujeme v rámci vzdelávacieho obsahu nasledovné
prierezové témy:
- Osobnostný a sociálny rozvoj /OSR
- Environmentálna výchova /ENV
- Mediálna výchova /MEV
- Multikultúrna výchova /MUV
- Dopravná výchova /DOV
- Ochrana života a zdravia /OŽZ
- Tvorba projektov a prezentačné zručnosti /TPP
- Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra /RĽK
Metódy a formy práce
Pozorovanie – uplatnenie pri pozorovaní zmien v prírode, využívanie pri realizácii jednoduchých
experimentov.
Rozprávanie – súvislé rozprávanie o konkrétnych javoch, udalostiach a činnostiach.
Vysvetľovanie – všade tam, kde treba žiakom vysvetliť nové fakty a objasniť im logickú logickú podstatu
príslušných javov.
podstatu príslušných javov. Nesmie byť časovo náročné.
Beseda – dialogická forma.
Práca s demonštračným obrazom
Využitie práce s PC a s dataprojektorom.
Využitie didaktických hier.
Využitie vystrihovačiek a aplikácií pri obrazovo-dynamickom vyjadrovaní.
Práca s pracovným zošitom a učebnicou.
Využitie čítania.
Experimenty.
Praktické cvičenie – na rozvoj niektorých vlastností a schopností pri samostatnom konaní
Učebné zdroje
KOŽUCHOVÁ, M. – HIRSCHNEROVÁ, Z. – VORELOVÁ, A.: Pracovné vyučovanie pre 4.ročník
základných škôl. Bratislava: SPN, 2008.
Internetové zdroje
Hodnotenie predmetu
Prospech žiaka klasifikujeme piatimi stupňami: známkami 1 – 5. Vychádzame z Metodického
pokynu č.22/2011-R na hodnotenie žiakov základnej školy platného od 1.mája 2011. (zdroj:
http://www.minedu.sk/vnutorne-rezortne-predpisy-vydane-v-roku-2011).
Prácu žiakov hodnotíme i ústnou pochvalou pred kolektívom. Hodnotenie sa zameriava na
kreativitu, originalitu a zručnosť pri práci žiakov. Žiaci si sami vytvárajú výstavy a galérie prác. Klasifikácia
je doplnená priebežným slovným hodnotením.
126
PREDMET: Výtvarná výchova/VYV ŠKOLA: ZŠ J. C. Hronského, Školská 10, Krupina
VYUČOVACÍ JAZYK: slovenský
VDELÁVACIA OBLASŤ: Umenie a kultúra
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – prvý ročník: 1 (1 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – druhý ročník: 1 (1 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – tretí ročník: 1 (1 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – štvrtý ročník: 1 (1 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Všeobecná charakteristika predmetu
Výtvarná výchova (ďalej VV) primárneho vzdelávania, je predmet, ktorý prostredníctvom
autentických skúseností získaných výtvarnou činnosťou – intenzívnych zážitkov dobrodružstva tvorby a
sebavyjadrovania – rozvíja osobnosť žiaka v úplnosti jej cítenia, vnímania, intuície, fantázie i analytického
myslenia – vedomých i nevedomých duševných aktivít. Týmto VV napĺňa svoje jedinečné poslanie v celom
edukačnom procese.
Výtvarné aktivity predstavujú širokú škálu činností, ktorú na jednej strane vymedzuje prirodzený
detský záujem, duševný, citový rozvoj a rozvoj schopnosti vyjadrovať svoje predstavy – a na druhej strane
bohatosť vyjadrovacích foriem (jazyka), ktorú ponúkajú rôzne druhy vizuálnych umení súčasnosti
(zahŕňajúc intermediálnosť aj interdisciplinárnosť). Predmet výtvarná výchova v sebe zahrňuje okrem
tradičných a nových výtvarných disciplín aj ďalšie druhy vizuálnych umení – dizajn v jeho rôznych
polohách (výrobkový, komunikačný, odevný, textilný, telový, vizuálnu reklamu), fotografiu, architektúru,
elektronické médiá a multimédiá (video a film).
Na primárnom stupni výtvarná výchova plynulo nadväzuje na prirodzený záujem dieťaťa o výtvarné
vyjadrovanie svojich predstáv, na bohatosť detskej fantázie a obrazotvornosti, zvedavosť a príťažlivosť
objavovania nových možností, pretože výtvarné činnosti predstavujú pre väčšinu detí hravú činnosť a
priamy prostriedok materializácie vlastných predstáv.
Edukačný proces VV, ako proces tvorivý, zvyšuje nárok na vedomú operatívnosť s vyjadrovacími
prostriedkami (používanie jazyka) v priebehu postupného dospievania žiaka: vedie žiaka od detskej
spontánnosti k svojbytnému vyjadrovaniu – formuje vlastné spôsoby sebavyjadrovania (štýl) a vlastné
postoje a hodnotiace názory.
Edukačný proces pozostáva zo zložky vyjadrovacej a interpretačnej, výchovnej a vzdelávacej. Tieto
zložky sa vo VV prelínajú, nemožno ich chápať ako izolované. Uplatňujú sa tak, že jedna vyplýva z druhej.
Výtvarné činnosti predstavujú zároveň poznávanie umenia a chápanie jeho zmyslu. Otvárajú tak žiakovi
možnosti zaradiť sa do kultúrnej tradície na úrovni súčasného myslenia, možnosti jeho aktívneho
začleňovania sa do kultúry.
Metodické východiská predmetu sú:
a) v zážitkoch procesov (formálnych, technických i myšlienkových) výtvarných a vizuálnych umení. Sú
založené na súčasnom stave poznania vizuálnej kultúry.
Žiak spracováva symboly, ktoré vizuálne vyjadrujú jeho predstavy a fantazijné koncepty, alebo sa
odvolávajú na javovú stránku sveta (realitu). Spracováva ich mentálne (konceptualizuje ich, predstavuje si
možný spôsob ich vyjadrenia) i formálne (pokúša sa svoj koncept realizovať v materiáloch prostredníctvom
nástrojov a techník). To kladie vyššie nároky na senzomotorické a afektívne ciele predmetu a tým dopĺňa
predmety v ktorých prevažuje cieľ kognitívny.
Výtvarná výchova má aj potenciál integrovať niektoré poznatky a procesy iných predmetov, pretože
vo vizuálnom vyjadrovaní možno nachádzať analógie nielen s vyjadrovacími prostriedkami iných umení
(hudba, literatúra, dramaticko-pohybové umenie) ale aj s mnohými prírodnými javmi, fyzikálnymi a
biologickými procesmi, matematickými postupmi ... Preto môže VV vytvárať veľmi prospešnú spoločnú
platformu aj pre zdanlivo vzdialené predmety a posilňovať medzipredmetové vzťahy. Predmet vytvára tiež
priestor pre synestetické vnímanie sveta, pre uplatnenie zmyslových modalít čuchu, hmatu a chuti, ktoré nie
sú zahrnuté v tradičnom obsahu nášho vzdelávania.
127
b) v témach/námetoch zobrazovania, ktoré ponímame z hľadiska:
osobnosti a veku žiaka,
edukačných cieľov,
kultúrno-spoločenskej reality.
Výtvarná výchova predstavuje z hľadiska obsahu vyučovania ako celku (kurikula) jedinečnú
možnosť tematizovať základné antropologické koncepty:
– koncepty časopriestoru (čas, priestor, pohyb, mierka, hĺbka, výška, šírka …),
– kultúrne archetypy vyjadrovania prírody (živly, prírodné polarity, procesy...),
– kategórie estetického prežívania (krása, škaredosť, neurčitosť, drsnosť, jemnosť ...),
– kategórie uvedomovania si osobnej a kultúrnej identity (ja, iný, cudzinec, priateľ, postihnutý,...), kultúrne
rozdielnosti vo vizuálnom vyjadrovaní sveta, vo vkuse a názoroch iných ľudí),
– kategórie afektivity (radosť, bolesť, smútok, náladu ...).
Na rozdiel od iných predmetov, ktoré sa zaoberajú niektorými z týchto tém (prírodoveda, čítanie,
náboženská a etická výchova), VV angažuje osobnosť žiaka v inom zmysle: neučí sa o nich, ale vyjadruje
ich, hľadá svoj spôsob ich vyjadrenia.
c) v reflexii diel výtvarného umenia, dizajnu, architektúry, filmu a videa. Porozumenie jazyku,
vyjadrovacím prostriedkom vizuálnych umení vychováva zo žiaka gramotného vnímateľa a používateľa
vizuálnej kultúry. To ho jednak pripravuje na plnohodnotný život v prostredí v ktorom vizuálne znaky a
komunikácia hrajú dôležitú a stále rastúcu úlohu (vplyv dizajnu, architektúry, reklamy, vizuálnych médií a
multimédií), jednak umožňuje jeho začleňovanie do našej kultúrnej tradície, v ktorej zobrazovanie
predstavuje objavovanie nových pohľadov na svet.
Osnovy VV okrem toho podporujú medzipredmetové väzby, interdisciplinárnosť vyučovania, pri
zachovaní špecifík spôsobu poznávania sveta prostredníctvom výtvarnej výchovy. Zapájajú citovosť,
afektivitu, expresivitu a obrazovú konceptualizáciu, ktoré sú vlastné výtvarnému vyjadrovaniu, do vzťahu aj
s inými, prevažne kognitívnymi predmetmi.
Všeobecné ciele predmetu
Poznávať jazyk vizuálnych médií. Učiť ho poznať používať jazykové prostriedky, základné
kompozičné princípy, vybrané techniky a procesy vizuálnych médií. Rozumieť im a tak zvyšovať
uvedomelosť reflexie vizuálnej kultúry. Poznávať a vedieť pomenovať pôsobenie (výraz) umeleckých diel,
svoj zážitok z nich. Poznať vybrané typické diela vizuálnej kultúry, reprezentujúce žánre a niektoré štýlové
obdobia.
Senzomotorické ciele
Rozvíjať tvorivosť. Umožniť žiakovi rozvíjať a kultivovať vnímanie, predstavivosť a fantáziu,
podporovať a podnecovať jeho nápaditosť a tvorivú sebarealizáciu, prekonávanie konvenčných schém a
inovovanie naučených myšlienkových a zobrazovacích vzorcov. Prostredníctvom výtvarnej výchovy
rozvíjať tvorivosť v jej základných, všeobecne uplatniteľných princípoch. Formovať a rozvíjať gramotnosť
(zručnosti) žiaka v oblasti vyjadrovania sa výtvarnými prostriedkami prostredníctvom vybraných médií,
nástrojov a techník.
Socioafektívne ciele Formovať kultúrne a postoje. Vychovávať žiaka smerom k vytváraniu si primeraných kultúrnych
postojov, názorov a hodnotových kritérií; cez zážitok aktívneho vyjadrovania a vnímania umeleckých diel
uvádzať ho do poznávania hodnôt umenia a kultúry – vo vzťahu k tradícií, ale na úrovni aktuálneho
vnímania problematiky vyjadrovania sveta umením.
Formovať celistvú osobnosť. Pristupovať k osobnosti žiaka v jej úplnosti – rozvíjať cítenie,
vnímanie, intuíciu, fantáziu, analytické myslenie a poznávanie, a taktiež formovanie a aktívne používanie
zručností – to všetko prostredníctvom činnostného a zážitkového vyučovania.
Cieľové kompetencie VYV formulované pre celý 1. stupeň ZŠ
Žiak má po absolvovaní primárneho vzdelania mať nasledovné vedomosti, ovládať zručnosti a byť
schopný zaujímať postoje.
Vedomosti – vo výtvarnej výchove je väčšina vedomostí získavaná a zároveň overovaná
128
prostredníctvom praktických činností žiaka; časť vedomostí o výtvarnom umení a vizuálnej kultúre sa utvára
počas motivačnej, expozičnej a diskusnej časti vyučovacej jednotky a je podporená vizuálnymi materiálmi.
Absolvent primárneho stupňa vzdelania sa naučil:
základné vedomosti o farbách, charakteroch tvarov, textúr, základných priestorových vzťahoch,
vedomosti o vlastnostiach a moţnostiach pouţívania výtvarných nástrojov a materiálov (ceruzky, fixky,
štetce, noţnice, pastózne a vodové farby, suché a voskové/olejové pastely, mäkké modelovacie hmoty,
podkladové materiály, jednoduchšie úkony vo výtvarných programoch počítača ...),
základné vedomosti o vybraných artefaktoch predhistorického umenia, umenia starovekých kultúr,
antického umenia,
základné vedomosti o vývoji a hlavných kultúrnych typoch písma,
základné poznatky o princípoch impresionistickej, surrealistickej a akčnej maľby, paketáţe, land-artu a
niektorých formách body-artu vyplývajúce z výtvarnej skúsenosti – znalosť vybraných
charakteristických diel týchto smerov,
znalosť základných maliarskych a sochárskych ţánrov: krajinomaľby, zátišia, portrétu, sochy, reliéfu,
prvé vedomosti o vzniku filmu – o pohybe obrazu, akcii, filmovej postave,
prvé vedomosti o architektonickom priestore a tvare,
vedomosti o krajine svojho okolia, obci, regióne a ich vizuálnych a estetických kvalitách (typy, tvary,
kolorit, usporiadanie, prírodniny, prírodné a kultúrne reálie, remeselné tradície).
Zručnosti a spôsobilosti
– formálne zručnosti vyjadrovacie zručnosti, ktoré predstavujú základy znalostí vyjadrovacích prostriedkov
(jazyka) vizuálnych umení (gramotnosť v oblasti vizuálnej kultúry);
Žiak dokáže:
tvoriť spontánne i cielene vedené stopy (faktúry) – cieľavedomé významové usmernenie gesta a akcie, za
účelom výrazu (nezobrazujúceho, primárneho výrazu samotnej stopy alebo výrazu stopou zobrazeného
motívu), realizovať rôzne typy stôp (rôzne druhy línií, škvŕn, odtlačkov, bodov, textúr) na ploche i v
modelovacej hmote v závislosti od rôznych nástrojov, rôznych spôsobov ich použitia (prítlak, rýchlosť a
smer pohybu, gesto, hravá aktivita a pod.) a rôznych materiálov (pastózna farba, tekutá farba, mäkký a
tvrdý kresliaci materiál, rôzne druhy podkladu, rôzne modelovacie hmoty a pod.),
vyjadriť plošný a priestorový tvar a obrys podľa fantázie, predstavy, i (voľne) podľa videnej skutočnosti –
s nárokmi na približnú proporcionalitu, obsažnosť prvkov (detailov) a prevažne spontánny výraz;
dokázať operovať s tvarmi (dopĺňať neúplné tvary, zmnožovať tvary kreslením voľnou rukou,
kopírovaním, vytiahnutím podľa šablóny, hravo manipulovať s rozmnoženinou, priraďovať príbuzné
tvary, transformovať predmetný tvar na iný predmetný tvar, písmo na predmetný tvar, geometrický a
organický tvar, skladať tvar z rozmanitých prvkov, konštruovať novotvar, narábať s pozitívom a
negatívom tvaru – figúra a pozadie,
vyjadriť lokálny farebný tón zobrazeného tvaru, predmetu vo vzťahu k videnej skutočnosti aj podľa
predstavy a fantázie, zosvetliť a stmaviť farebné tóny miešaním farebných hmôt, vytvárať farebné
postupnosti, používať základné farebné kontrasty (kontrast svetlých a tmavých, doplnkových, teplých a
studených farieb), materiálové kontrasty (tvrdý, mäkký materiál), kontrasty textúry povrchov (drsná,
hladká, vzorovaná ...),
komponovať – vedome umiestňovať tvar (motív) v rôznych častiach plochy formátu,
vyjadriť rytmus a pohyb prostriedkami kresby, maľby, grafiky, priestorového vytvárania (objekt, model),
vyjadriť základnú vizuálnu symetriu a asymetriu,
zvládnuť základné operácie s mierkou / veľkosťou zobrazených tvarov (vzťah väčšie – menšie, vedľa seba
– za /pred sebou); vyjadriť priestor prostredníctvom mierky zobrazovaných prvkov,
pokúšať sa o štylizáciu (vlastné poňatie zobrazenia motívu).
– technické zručnosti
Žiak dokáže:
zvládnuť základné motorické úkony (narábanie) s rôznymi nástrojmi (ceruza, štetec, pero, fixky, uhlík,
drievko, rydlo, nožnice, šablóna, špachtľa, valček a pod.),
vytvárať stopy alebo tvary priamym telesným dotykom (rukou, prstami),
129
kresliť prostredníctvom linky a jednoduchého šrafovania,
zvládnuť technické základy usporiadania a miešania farieb na palete i na obraze; vyfarbovať tvar, plochu
viacerými spôsobmi prostredníctvom štetcového rukopisu (napr. šrafúra, pointilizmus, roztieranie,
zapúšťanie,)
zvládnuť jednoduché konštrukčno-technické úkony s materiálmi (krčenie, zohýbanie, trhanie, strihanie,
skladanie, vrstvenie a pod.), spájanie materiálov v koláţi a v asambláţi (vkladanie, lepenie, spínanie,
viazanie, drôtovanie a pod.),
zvládnuť jednoduché techniky otláčania (frotáž, dekalk, monotypia, papierorez, sádrorez linorez a pod.),
zvládnuť základy modelovania predmetných tvarov, otláčania do modelovacej hmoty a jednoduchého
odlievanie reliéfu do sadry,
zvládnuť techniku skladania a spájania priestorových tvarov (architektúr) z modulov (skladačka,
stavebnica) a improvizovaných materiálov,
zvládnuť základné operácie na počítači: typograficko-textové, s kresliacimi a maliarskymi nástrojmi
(ceruza, guma, štetec, pečiatka, označenie výberu, základné filtre).
– mentálne spôsobilosti – rozvoj schopností a získavanie zručností v oblasti vnímania skutočnosti a
prežívania zážitku, vyjadrovania fantázie, predstáv a nápadov (vlastných koncepcií), rozumového
posudzovania, konvergentného a divergentného myslenia;
Žiak dokáže:
primerane veku pomenovávať postupy a výsledky vlastnej výtvarnej činnosti – motorické akcie, gestá a
procesy (trhanie, krčenie, skladanie, strihanie, rezanie, lepenie, spínanie, drôtovanie, viazanie, vkladanie,
balenie ... rôzne druhy kreslenia čiary, maľovania plochy, modelovania tvaru, jednoduchej grafickej
tlače ...); schopnosť opísať jednoduché technické postupy a znalosť ich výsledného výrazu,
primerane veku voliť motívy na vyjadrenie zadaných (zvolených) námetov,
interpretovať psychickú charakteristiku výrazu zobrazeného motívu (smutný, veselý, nahnevaný,
sklamaný, dráždivý, ľahostajný a pod.),
vedome používať významové kontrasty motívov (napr. interpretácia zlého a dobrého tvaru, figurácie a
pod.),
kategorizovať predmety podľa základných znakov (veľkosť, farebnosť, účel, tvarová podobnosť,
príslušnosť k významovej množine a pod.),
priraďovať, zmnožovať, preskupovať, spájať a rozpájať prvky na základe zvolených kritérií
cieľavedome umiestňovať zobrazované prvky vo formáte za účelom vyjadrenia príbehu (myšlienky),
radenie vo vývojovom rade (pohyb, komiks, ilustrácia, filmová rozkresba),
analyticko-synteticky posudzovať rozdielnosti a príbuznosti farieb (tónov a odtieňov), tvarov, materiálov,
mierky,
vedome hľadať a pokúšať sa charakterizovať synestetické vzťahy (farba a tvar voči tónom hudby, chutiam,
vôňam a pachom),
hľadať tvarové a funkčné analógie medzi živými organizmami a architektúrou, dizajnom.
Postoje – hlavnou kompetenciou v oblasti postojov je apriori tvorivý prístup – žiak je vedený k tomu,
aby pri každej edukačnej téme volil iniciatívne svoje vlastné, teda autentické riešenie, a postupne
formuloval svoj estetický (vkus) i hodnotiaci názor. Formovanie takéhoto prístupu je dôležitým momentom
edukácie, ktorý vyvažuje prevažne propozičné a konvergentné myslenie formované väčšou časťou kurikula;
U žiaka sa sformovali tieto postoje:
otvorenosť voči experimentovaniu s farbou, hmotou, tvarom, technikou, postupom, motívom a témou,
otvorenosť voči hľadaniu analógií (tvarových, materiálových, výrazových),
v nižších ročníkoch spontánne výtvarné riešenia,
náklonnosť k uvedomenému hľadanie vlastných riešení, odklon od vyjadrovacích schém – inovovanie
grafických stereotypov na základe podnetov fantázie a (primerane veku) vlastného názoru (myslenia),
tolerancia voči rôznym typom vyjadrovania, vkusu iných ľudí,
aktívny prístup ku svojmu prostrediu, citlivá reflexia jeho hodnôt – jeho poznávanie a pretváranie.
130
1. ROČNÍK
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – prvý ročník: 1 (1 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Charakteristika predmetu VYV v 1. ročníku ZŠ
V prvom ročníku výchova a vzdelávanie nadväzuje na spontánne detské aktivity a prípravu v
predprimárnom stupni. Žiak sa učí využívať základné kultúrne nástroje na kultivovanú komunikáciu,
postupne rozlišovať rôzne súčasti kultúry (umenie, veda, náboženstvo, šport). Učí sa vyjadrovať svoje
estetické zážitky z vnímania umeleckých diel, chápať význam estetickej činnosti v každodennom živote,
chápať význam umenia v živote jednotlivca a spoločnosti. Rozvíja sa jeho záujem o kultúrne dedičstvo
svojho regiónu. Rozvíjajú sa hlavne zručnosti v práci s umeleckými prostriedkami a s kultúrnymi nástrojmi
na základe zážitku zo samotného tvorivo-vyjadrovacieho procesu žiaka. Vyjadrovacie procesy zapájajú
mimoracionálne (zmyslové, citové, motorické) zložky, spolu s predstavivosťou, fantáziou a racionálnym
(analyticko-syntetickým) myslením. Od žiaka sa očakávajú najmä jeho autentické, tvorivé riešenia úloh.
Predmety výtvarnej výchovy poskytujú možnosti medzipredmetových väzieb s predmetmi iných oblastí.
Vzdelávací obsah a cieľové kompetencie VYV v1. ročník ZŠ
Obsah predmetu tvorí sústava edukačných tém. Každá z tém zodpovedá riešeniu určitého
výtvarného problému. Témy sú zoradené v 17tich metodických radoch. Metodický rad predstavuje riešenie
príbuzných výtvarných problémov v priereze ročníkov, vždy na úrovni zodpovedajúcej veku. Takéto
zoradenie sleduje stupňovanie náročnosti pri štruktúrovaní osobnosti žiaka. Zoradenie edukačných tém
v rámci jedného ročníka umožňuje učiteľovi sledovať motivačné nadväznosti, prípadne ich zgrupovať
a tvoriť z nich edukačné projekty. Takto koncipovaná sieť edukačných tém predstavuje model, s ktorým
môže učiteľ dynamicky pracovať – podľa potreby preraďovať témy v časovom pláne jedného ročníka
i medzi ročníkmi. Témy napĺňa konkrétnymi úlohami (zadaniami pre žiakov) učiteľ. Niektoré edukačné
témy sú alternatívne.
Metodické rady a zodpovedajúce ročníkové edukačné témy:
1. výtvarný jazyk/základné prvky výtvarného vyjadrovania
škvrna a tvar (vyhľadávanie a dopĺňanie)
obrys (pozorovanie a výtvarné vyjadrenie obrysov rôznych tvarov)
farba/lokálny tón (zoznámenie sa s farbami a farebnou hmotou)
2. výtvarný jazyk/kompozičné princípy a možnosti kompozície
plocha a tvar (vyhľadávanie zvoleného tvaru v neartikulovanej textúre)
vytváranie kompozície (z tvarov písmen)
uvedomenie si formátu
mierka: zmenšovanie a zväčšovanie predmetných tvarov)
3. podnety výtvarného umenia/médiá, štýly, procesy, techniky, témy
akčná maľba (gesto, škvrna)
4. výtvarné činnosti inšpirované dejinami umenia
inšpirácia pravekým umením (témami, procesmi, technikami a materiálmi)
alt.: inšpirácia umením prírodných národov
5. podnety fotografie (len ako rozširujúca téma)
6. podnety filmu a videa
pohyblivý obraz (akcia a atrakcia)
7. podnety architektúry (len ako rozširujúca téma)
8. podnety dizajnu
dizajn a ľudské telo (telo a jeho doplnky, maska)
9. podnety tradičných remesiel (len ako rozširujúca téma)
10. elektronické médiá (len ako rozširujúca téma)
11. porovnávacie, kombinačné a súhrnné cvičenia
poznávanie a porovnávanie rôznych médií
131
12. podnety hudby
výtvarné stvárnenie nálady a rytmu hudobnej skladby
13. synestetické podnety
hmat (tvar, povrch, vo vzťahu navzájom a k motívu)
14. podnety rôznych oblastí poznávania sveta (len ako rozširujúca téma)
15. tradícia a identita/kultúrna krajina
výtvarná reakcia na prostredie školy
16. škola v galérii/galéria v škole
portrét v galérii (výraz tváre)
17. výtvarné hry
Cieľové kompetencie
Žiak v prvom ročníku by mal dosiahnuť nasledovné vedomosti, zručnosti a byť schopný zaujímať
postoje.
Vedomosti
- základné vedomosti o farbách, charakteroch tvarov, textúr, základných priestorových vzťahoch,
- vedomosti o vlastnostiach a možnostiach používania výtvarných nástrojov a materiálov (ceruzky, fixky,
štetce, nožnice, vodové farby, suché a voskové/olejové pastely, mäkké modelovacie hmoty ...),
- prvé vedomosti o vzniku filmu – o pohybe obrazu, akcii, filmovej postave,
- prvé vedomosti o architektonickom priestore a tvare,
- vedomosti o krajine svojho okolia, obci, regióne a ich vizuálnych a estetických kvalitách (typy, tvary,
kolorit, usporiadanie, prírodniny, prírodné a kultúrne reálie, remeselné tradície).
Zručnosti a spôsobilosti
– formálne zručnosti vyjadrovacie zručnosti, ktoré predstavujú základy znalostí vyjadrovacích prostriedkov (jazyka) vizuálnych
umení (gramotnosť v oblasti vizuálnej kultúry);
Žiak dokáže:
- tvoriť spontánne i cielene vedené stopy, realizovať rôzne typy stôp (rôzne druhy línií, škvŕn, odtlačkov,
bodov, textúr) na ploche i v modelovacej hmote
- vyjadriť plošný a priestorový tvar a obrys podľa fantázie, predstavy, i (voľne) podľa videnej skutočnosti –
s nárokmi na približnú proporcionalitu, obsažnosť prvkov (detailov) a prevažne spontánny výraz; dokázať
operovať s tvarmi (dopĺňať neúplné tvary, zmnožovať tvary kreslením voľnou rukou, kopírovaním,
vytiahnutím podľa šablóny, hravo manipulovať s rozmnoženinou, priraďovať príbuzné tvary, transformovať
predmetný tvar na iný predmetný tvar, písmo na predmetný tvar,
- vyjadriť lokálny farebný tón zobrazeného tvaru, predmetu vo vzťahu k videnej skutočnosti aj podľa
predstavy a fantázie, zosvetliť a stmaviť farebné tóny miešaním farebných hmôt, vytvárať farebné
postupnosti, používať základné farebné kontrasty (kontrast svetlých a tmavých, doplnkových, teplých a
studených farieb),
- komponovať – vedome umiestňovať tvar (motív) v rôznych častiach plochy formátu,
- vyjadriť rytmus a pohyb prostriedkami kresby, maľby, grafiky, priestorového vytvárania (objekt, model),
- pokúšať sa o štylizáciu (vlastné poňatie zobrazenia motívu).
– technické zručnosti Žiak dokáže:
- zvládnuť základné motorické úkony (narábanie) s rôznymi nástrojmi (ceruza, štetec, pero, fixky, uhlík,
drievko, nožnice, šablóna a pod.),
- vytvárať stopy alebo tvary priamym telesným dotykom (rukou, prstami),
- kresliť prostredníctvom linky a jednoduchého šrafovania,
- zvládnuť technické základy usporiadania a miešania farieb na palete i na obraze; vyfarbovať tvar, plochu
viacerými spôsobmi prostredníctvom štetcového rukopisu (napr. roztieranie, zapúšťanie,)
- zvládnuť jednoduché konštrukčno-technické úkony s materiálmi (krčenie, zohýbanie, trhanie, strihanie,
skladanie a pod.), spájanie materiálov v koláži,
132
- zvládnuť jednoduché techniky otláčania (frotáž, monotypia a pod.),
- zvládnuť základy modelovania predmetných tvarov, otláčania do modelovacej hmoty,
- zvládnuť techniku skladania a spájania priestorových tvarov (architektúr) z modulov (skladačka,
stavebnica) a improvizovaných materiálov,
– mentálne spôsobilosti Žiak dokáže:
- primerane veku voliť motívy na vyjadrenie zadaných (zvolených) námetov,
- interpretovať psychickú charakteristiku výrazu zobrazeného motívu (smutný, veselý a pod.),
- kategorizovať predmety podľa základných znakov (veľkosť, farebnosť, účel, tvarová podobnosť a pod.),
- cieľavedome umiestňovať zobrazované prvky vo formáte za účelom vyjadrenia príbehu (myšlienky),
- analyticko-synteticky posudzovať rozdielnosti a príbuznosti farieb (tónov a odtieňov),
Postoje .
U žiaka sa sformovali tieto postoje:
- otvorenosť voči experimentovaniu s farbou, hmotou, tvarom, technikou, postupom, motívom a témou,
- otvorenosť voči hľadaniu analógií (tvarových, materiálových, výrazových),
- spontánne výtvarné riešenia,
- náklonnosť k uvedomenému hľadanie vlastných riešení, odklon od vyjadrovacích schém – inovovanie
grafických stereotypov na základe podnetov fantázie a (primerane veku) vlastného názoru (myslenia),
- tolerancia voči rôznym typom vyjadrovania, vkusu iných ľudí,
- aktívny prístup ku svojmu prostrediu, citlivá reflexia jeho hodnôt – jeho poznávanie a pretváranie.
PRIEREZOVÉ TÉMY
Začlenenie prierezových tém je zabezpečené v samotných tematických celkoch. Uplatňujeme
a rozvíjame tieto témy:
- Osobnostný a sociálny rozvoj /OSR
- Enviromentálna výchova /ENV
- Mediálna výchova /MEV
- Multikultúrna výchova /MUV- Dopravná výchova /DOV
- Ochrana života a zdravia /OŽZ
- Tvorba projektov a prezentačné zružnosti /TPP
- Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra /RĽK
Metódy a formy práce
Vo vyučovaní výtvarnej výchovy v 1. ročníku v edukačnom procese používame konkrétne tieto
metódy: reproduktívne metódy, aby si žiaci vytvorili zručnosti a návyky, metódy rozvíjania tvorivosti,
metódy produktívne, heurestické metódy, výskumné metódy, analytické metódy, syntetické metódy, metódy
slovné (metódy hovoreného slova, monológ, dialóg), metódy názorné (používanie ilustrácií, náčrtov,
demonštrácia, modelovanie), praktické metódy (maľovanie, kreslenie, modelovanie, strihanie, trhanie,
lepenie a iné... )
Formy vyučovania výtvarnej výchovy sú rôznorodé. Využívame vyučovaciu hodinu v triede,
vychádzku, exkurziu a vyučovaciu hodinu v učebni v prírode. Uplatňujeme skupinové formy práce, ktoré
zvyšujú kolektívnosť, humanizáciu a rozvíjajú aktivitu žiakov, učia pracovať v kolektíve. Ale aj samostatnú
prácu, pri ktorej sa žiaci spoliehajú len na svoje zručnosti a schopnosti, tvorivosť. V niektorých prípadoch
(vytváranie projektov, zhotovovanie jedného produktu) je na mieste využitie frontálnej formy práce, pri
ktorej sa pracuje s celou triedou.
Učebné zdroje
ČARNÝ, L.: Výtvarná výchova 1. ročník základných škôl. Bratislava: SPN, 2010.
odborné publikácie k daným témam
encyklopédie
internetové zdroje
133
Edukačné DVD vyučovania výtvarnej výchovy
materiálno-technické a didaktické prostriedky
pomôcky k jednotlivým vyučovacím jednotkám
Hodnotenie predmetu
Prospech žiaka na vysvedčení hodnotíme slovne stupňami: dosiahol veľmi dobré výsledky, dosiahol
dobré výsledky, dosiahol uspokojivé výsledky, dosiahol neuspokojivé výsledky. Vychádzame
z Metodického pokynu č.22/2011-R na hodnotenie žiakov základnej školy platného od 1.mája 2011. (zdroj:
http://www.minedu.sk/vnutorne-rezortne-predpisy-vydane-v-roku-2011).
Práce a výstupy žiakov hodnotíme slovne hore uvedenými stupňami, pečiatkami, ale i ústnou
pochvalou pred kolektívom. Hodnotíme výtvarné práce, ale aj prístup k činnostiam z hľadiska tvorivosti,
záujem o činnosť, schopnosť spolupracovať pri práci vo dvojici, alebo v skupinách. Vyzdvihujeme žiakove
klady, povzbudzujeme, usmerňujeme prácu žiakov s cieľom zlepšiť ich výkony. Hodnotíme nielen
vedomosti a schopnosti, ale aj jeho úsilie, aktivitu, tvorivosť, samostatnosť v práci. Jednotlivé pokroky
a úspechy žiakov prezentujeme na viditeľnom mieste v triede.
2. ROČNÍK
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – druhý ročník: 1 (1 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Charakteristika predmetu VYV v 2. ročníku ZŠ
Na primárnom stupni výtvarná výchova plynulo nadväzuje na prirodzený záujem dieťaťa o výtvarné
vyjadrovanie svojich predstáv, na bohatosť detskej fantázie a obrazotvornosti, zvedavosť a príťažlivosť
objavovania nových možností, pretože výtvarné činnosti predstavujú pre väčšinu detí hravú činnosť a
priamy prostriedok materializácie vlastných predstáv.
Edukačný proces VYV, ako proces tvorivý, zvyšuje nárok na vedomú operatívnosť s vyjadrovacími
prostriedkami (používanie jazyka) v priebehu postupného dospievania žiaka: vedie žiaka od detskej
spontánnosti k svojbytnému vyjadrovaniu – formuje vlastné spôsoby sebavyjadrovania (štýl) a vlastné
postoje a hodnotiace názory.
Edukačný proces pozostáva zo zložiek: vyjadrovacej a interpretačnej, výchovnej a vzdelávacej. Tieto
zložky sa vo VV prelínajú, nemožno ich chápať izolovane. Uplatňujú sa tak, že jedna vyplýva z druhej.
Výtvarné činnosti predstavujú zároveň poznávanie umenia a chápanie jeho zmyslu. Otvárajú tak žiakovi
možnosti zaradiť sa do kultúrnej tradície na úrovni súčasného myslenia, možnosti jeho aktívneho
začleňovania sa do kultúry.
Vzdelávací obsah a cieľové kompetencie VYV v 2. ročník ZŠ
Obsah predmetu tvorí sústava edukačných tém. Každá z tém zodpovedá riešeniu určitého
výtvarného problému. Témy sú zoradené v 17tich metodických radoch. Metodický rad predstavuje riešenie
príbuzných výtvarných problémov v priereze ročníkov, vždy na úrovni zodpovedajúcej veku. Takéto
zoradenie sleduje stupňovanie náročnosti pri štruktúrovaní osobnosti žiaka. Zoradenie edukačných tém
v rámci jedného ročníka umožňuje učiteľovi sledovať motivačné nadväznosti, prípadne ich zgrupovať
a tvoriť z nich edukačné projekty. Takto koncipovaná sieť edukačných tém predstavuje model, s ktorým
môže učiteľ dynamicky pracovať – podľa potreby preraďovať témy v časovom pláne jedného ročníka
i medzi ročníkmi. Témy napĺňa konkrétnymi úlohami (zadaniami pre žiakov) učiteľ. Niektoré edukačné
témy sú alternatívne.
Metodické rady a zodpovedajúce ročníkové edukačné témy:
1. výtvarný jazyk/základné prvky výtvarného vyjadrovania
línia (hravé pokusy s rôznymi typmi liniek, ich vzťahmi a charakterom)
farba, výraz farby
2. výtvarný jazyk/kompozičné princípy a možnosti kompozície
kompozícia – umiestňovanie vo formáte
rytmus a pohyb (arytmia a nehybnosť)
134
symetria a asymetria (tvarov, farieb, plôch, objektov)
3. podnety výtvarného umenia/médiá, štýly, procesy, techniky, témy
land art (výtvarné hry v krajine)
surrealizmus (fantastický portrét), použitie surrealistickej metódy
4. výtvarné činnosti inšpirované dejinami umenia
inšpirácia archaickými písmenami (hieroglyfy, piktogramy, transformácie zobrazujúceho znaku na
symbol, tajná abeceda...)
5. podnety fotografie
koláž (montáž z fotografií)
6. podnety filmu a videa
filmová postava, filmový kostým, filmové herectvo
7. podnety architektúry
architektúra ako skladačka (stavebnica, stavba, konštrukcia; zodpovednosť a hra)
8. podnety dizajnu (len ako rozširujúca téma)
9. podnety tradičných remesiel (len ako rozširujúca téma)
10. elektronické médiá
hry s písmom a textom na počítači
11. porovnávacie, kombinačné a súhrnné cvičenia
triedenie (zobrazenie predmetov podľa kategórií, porovnávanie)
miešanie (hybridácia) tvarov (zvierat a vecí)
12. podnety hudby (len ako rozširujúca téma)
13. synestetické podnety
hmat vo vzťahu k priestoru a plasticite
14. podnety rôznych oblastí poznávania sveta
podnety prírodovedy – časti tela (pozn.: možnosť spojiť s edukačnými úlohami v metodickom rade 11)
15. tradícia a identita/kultúrna krajina (len ako rozširujúca téma)
16. škola v galérii/galéria v škole (len ako rozširujúca téma)
17. výtvarné hry
Cieľové kompetencie
Žiak druhého ročníka by mal mať nasledovné vedomosti, zručnosti a postoje.
Vedomosti - základné vedomosti o farbách, charakteroch tvarov, textúr, základných priestorových vzťahoch,
- vedomosti o vlastnostiach a možnostiach používania výtvarných nástrojov a materiálov (ceruzky, fixky, štetce,
nožnice, vodové farby, suché a voskové/olejové pastely, mäkké modelovacie hmoty, podkladové materiály,
jednoduchšie úkony vo výtvarných programoch počítača ...),
- základné vedomosti o vybraných artefaktoch predhistorického umenia
- prvé vedomosti o vzniku filmu – o pohybe obrazu, akcii, filmovej postave,
- prvé vedomosti o architektonickom priestore a tvare,
- vedomosti o krajine svojho okolia, obci, regióne a ich vizuálnych a estetických kvalitách (typy, tvary, kolorit,
usporiadanie, prírodniny, prírodné a kultúrne reálie, remeselné tradície).
Zručnosti a spôsobilosti
– formálne zručnosti Žiak dokáže:
- tvoriť spontánne i cielene vedené stopy (faktúry) – cieľavedomé významové usmernenie gesta a akcie, za
účelom výrazu (nezobrazujúceho, primárneho výrazu samotnej stopy alebo výrazu stopou zobrazeného motívu),
realizovať rôzne typy stôp (rôzne druhy línií, škvŕn, odtlačkov, bodov, textúr) na ploche i v modelovacej hmote v
závislosti od rôznych nástrojov, rôznych spôsobov ich použitia (prítlak, rýchlosť a smer pohybu, gesto, hravá
aktivita a pod.) a rôznych materiálov ( tekutá farba, mäkký a tvrdý kresliaci materiál, rôzne druhy podkladu,
rôzne modelovacie hmoty a pod.),
- vyjadriť plošný a priestorový tvar a obrys podľa fantázie, predstavy, i (voľne) podľa videnej skutočnosti – s
nárokmi na približnú proporcionalitu, obsažnosť prvkov (detailov) a prevažne spontánny výraz; dokázať
135
operovať s tvarmi (dopĺňať neúplné tvary, zmnožovať tvary kreslením voľnou rukou, kopírovaním, vytiahnutím
podľa šablóny, hravo manipulovať s rozmnoženinou, priraďovať príbuzné tvary, transformovať predmetný tvar
na iný predmetný tvar, písmo na predmetný tvar, skladať tvar z rozmanitých prvkov, konštruovať novotvar,
narábať s pozitívom a negatívom tvaru – figúra a pozadie,
- vyjadriť lokálny farebný tón zobrazeného tvaru, predmetu vo vzťahu k videnej skutočnosti aj podľa predstavy a
fantázie, zosvetliť a stmaviť farebné tóny miešaním farebných hmôt, vytvárať farebné postupnosti, používať
základné farebné kontrasty (kontrast svetlých a tmavých, doplnkových, teplých a studených farieb),
- komponovať – vedome umiestňovať tvar (motív) v rôznych častiach plochy formátu,
- vyjadriť rytmus a pohyb prostriedkami kresby, maľby, grafiky, priestorového vytvárania (objekt, model),
- vyjadriť základnú vizuálnu symetriu a asymetriu,
- pokúšať sa o štylizáciu (vlastné poňatie zobrazenia motívu).
– technické zručnosti Žiak dokáže:
- zvládnuť základné motorické úkony (narábanie) s rôznymi nástrojmi (ceruza, štetec, pero, fixky, uhlík, drievko,
nožnice, šablóna a pod.),
- vytvárať stopy alebo tvary priamym telesným dotykom (rukou, prstami),
- kresliť prostredníctvom linky a jednoduchého šrafovania,
- zvládnuť technické základy usporiadania a miešania farieb na palete i na obraze; vyfarbovať tvar, plochu
viacerými spôsobmi prostredníctvom štetcového rukopisu (napr. roztieranie, zapúšťanie,)
- zvládnuť jednoduché konštrukčno-technické úkony s materiálmi (krčenie, zohýbanie, trhanie, strihanie,
skladanie, vrstvenie a pod.), spájanie materiálov v koláži (vkladanie, lepenie a pod.),
- zvládnuť jednoduché techniky otláčania (frotáž),
- zvládnuť základy modelovania predmetných tvarov, otláčania do modelovacej hmoty a jednoduchého
odlievanie reliéfu do sadry,
- zvládnuť techniku skladania a spájania priestorových tvarov (architektúr) z modulov (skladačka, stavebnica) a
improvizovaných materiálov,
- zvládnuť základné operácie na počítači: typograficko-textové, s kresliacimi a maliarskymi nástrojmi (ceruza,
guma, štetec, pečiatka, označenie výberu, základné filtre).
– mentálne spôsobilosti Žiak dokáže:
- primerane veku pomenovávať postupy a výsledky vlastnej výtvarnej činnosti – motorické akcie, gestá a procesy
(trhanie, krčenie, skladanie, strihanie, rezanie, lepenie, viazanie, vkladanie, balenie ...) rôzne druhy kreslenia
čiary, maľovania plochy, modelovania tvaru, jednoduchej grafickej tlače ...); schopnosť opísať jednoduché
technické postupy a znalosť ich výsledného výrazu,
- primerane veku voliť motívy na vyjadrenie zadaných (zvolených) námetov,
- interpretovať psychickú charakteristiku výrazu zobrazeného motívu (smutný, veselý, nahnevaný a pod.),
- kategorizovať predmety podľa základných znakov (veľkosť, farebnosť, účel, tvarová podobnosť a pod.),
- priraďovať, zmnožovať, preskupovať, spájať a rozpájať prvky na základe zvolených kritérií
- cieľavedome umiestňovať zobrazované prvky vo formáte za účelom vyjadrenia príbehu (myšlienky), radenie vo
vývojovom rade (pohyb, komiks, ilustrácia, filmová rozkresba),
- analyticko-synteticky posudzovať rozdielnosti a príbuznosti farieb (tónov a odtieňov), tvarov, materiálov.
Postoje U žiaka sa formujú tieto postoje:
- otvorenosť voči experimentovaniu s farbou, hmotou, tvarom, technikou, postupom, motívom a témou,
- otvorenosť voči hľadaniu analógií (tvarových, materiálových, výrazových),
- spontánne výtvarné riešenia,
- náklonnosť k uvedomenému hľadanie vlastných riešení, odklon od vyjadrovacích schém – inovovanie
grafických stereotypov na základe podnetov fantázie a (primerane veku) vlastného názoru (myslenia),
- tolerancia voči rôznym typom vyjadrovania, vkusu iných ľudí,
- aktívny prístup ku svojmu prostrediu, citlivá reflexia jeho hodnôt – jeho poznávanie a pretváranie.
PRIEREZOVÉ TÉMY
Začlenenie prierezových tém je zabezpečené v samotných tematických celkoch. Uplatňujeme
a rozvíjame tieto témy:
136
- Osobnostný a sociálny rozvoj /OSR
- Enviromentálna výchova /ENV
- Mediálna výchova /MEV
- Multikultúrna výchova /MUV- Dopravná výchova /DOV
- Ochrana života a zdravia /OŽZ
- Tvorba projektov a prezentačné zružnosti /TPP
- Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra /RĽK
Metódy a formy práce
Vo vyučovaní výtvarnej výchovy v 2. ročníku rovnako ako v prvom ročníku používame
reproduktívne metódy, aby si žiaci vytvorili zručnosti a návyky, metódy rozvíjania tvorivosti, metódy
produktívne, heurestické metódy, výskumné metódy, analytické metódy, syntetické metódy, metódy slovné
(metódy hovoreného slova, monológ, dialóg), metódy názorné (používanie ilustrácií, náčrtov, demonštrácia,
modelovanie), praktické metódy (maľovanie, kreslenie, modelovanie, strihanie, trhanie, lepenie a iné... )
Formy vyučovania výtvarnej výchovy sú rovnaké ako v prvom ročníku. Využívame vyučovaciu
hodinu v triede, vychádzku, exkurziu, vyučovaciu hodinu v učebni v prírode ale pridávame navyše hodinu
v počítačovej učebni . Uplatňujeme skupinové formy práce, ktoré zvyšujú kolektívnosť, humanizáciu a
rozvíjajú aktivitu žiakov, učia pracovať v kolektíve. Ale aj samostatnú prácu, pri ktorej sa žiaci spoliehajú
len na svoje zručnosti a schopnosti, tvorivosť. V niektorých prípadoch (vytváranie projektov, zhotovovanie
jedného produktu) je na mieste využitie frontálnej formy práce, pri ktorej sa pracuje s celou triedou.
Učebné zdroje
ČARNÝ, L.: Výtvarná výchova 2. ročník základných škôl. Bratislava: SPN, 2010.
odborné publikácie k daným témam
encyklopédie
internetové zdroje
Edukačné DVD vyučovania výtvarnej výchovy
materiálno-technické a didaktické prostriedky
pomôcky k jednotlivým vyučovacím jednotkám
Hodnotenie predmetu
Prospech žiaka klasifikujeme piatimi stupňami: známkami 1 – 5. Vychádzame z Metodického
pokynu č.22/2011-R na hodnotenie žiakov základnej školy platného od 1.mája 2011. (zdroj:
http://www.minedu.sk/vnutorne-rezortne-predpisy-vydane-v-roku-2011).
Prácu žiakov hodnotíme i ústnou pochvalou pred kolektívom. Hodnotíme výtvarné práce, ale aj
prístup k činnostiam z hľadiska tvorivosti, záujem o činnosť, schopnosť spolupracovať pri práci vo dvojici,
alebo v skupinách. Práce hodnotíme aj ústnou pochvalou pred celou triedou. Vyzdvihujeme žiakove klady,
povzbudzujeme, usmerňujeme prácu žiakov s cieľom zlepšiť ich výkony. Jednotlivé pokroky a úspechy
žiakov prezentujeme na viditeľnom mieste v triede. Hodnotíme nielen vedomosti a schopnosti, ale aj
aktivitu, tvorivosť, samostatnosť v práci.
3. ROČNÍK
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – tretí ročník: 1 (1 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Charakteristika VYV v 3. ročníku ZŠ
Predmet Výtvarná výchova v primárnom vzdelávaní plynulo nadväzuje na prirodzený záujem
dieťaťa o výtvarné vyjadrovanie svojich predstáv, na bohatosť detskej fantázie a obrazotvornosti, zvedavosť
a príťažlivosť objavovania nových možností, pretože výtvarné činnosti predstavujú pre väčšinu detí hravé
činnosti a priame prostriedky materializácie vlastných predstáv. Predmet v sebe zahŕňa okrem tradičných a
137
nových výtvarných disciplín aj ďalšie okruhy vizuálnych umení ako: dizajn v jeho rôznych polohách,
fotografiu, architektúru, elektronické médiá a multimédiá. Edukačný proces výtvarnej výchovy je tvorivý,
zvyšuje nárok na vedomú operatívnosť a vyjadrovacími prostriedkami v priebehu postupného dospievania
žiaka ho vedie od detskej spontánnosti k svojbytnému vyjadrovaniu – formuje vlastné spôsoby
sebavyjadrovania a vlastné postoje a hodnotiace názory.
Vzdelávací obsah a cieľové kompetencie VYV v 3. ročník ZŠ
Obsah predmetu tvorí sústava edukačných tém. Každá z tém zodpovedá riešeniu určitého
výtvarného problému. Témy sú zoradené v 17tich metodických radoch. Metodický rad predstavuje riešenie
príbuzných výtvarných problémov v priereze ročníkov, vždy na úrovni zodpovedajúcej veku. Takéto
zoradenie sleduje stupňovanie náročnosti pri štruktúrovaní osobnosti žiaka. Zoradenie edukačných tém
v rámci jedného ročníka umožňuje učiteľovi sledovať motivačné nadväznosti, prípadne ich zgrupovať
a tvoriť z nich edukačné projekty. Takto koncipovaná sieť edukačných tém predstavuje model, s ktorým
môže učiteľ dynamicky pracovať – podľa potreby preraďovať témy v časovom pláne jedného ročníka
i medzi ročníkmi. Témy napĺňa konkrétnymi úlohami (zadaniami pre žiakov) učiteľ. Niektoré edukačné
témy sú alternatívne.
Metodické rady a zodpovedajúce ročníkové edukačné témy:
1. výtvarný jazyk/základné prvky výtvarného vyjadrovania
plošné geometrické tvary (figúra, vecné zobrazenie, zobrazenie z geometrických tvarov)
priestorové geometrické tvary (3D objekt z geometrických tvarov)
farba/zosvetľovanie a stmavovanie (svetlostná škála jednotlivých farieb, tóny sivej farby)
2. výtvarný jazyk/kompozičné princípy a možnosti kompozície
tvar/komponovanie novotvaru (na základe prienikov rôznych obrysov, kumulácie tvarov)
mierka (zoskupovanie predmetných tvarov v rôznych variáciách)
3. podnety výtvarného umenia/médiá, štýly, procesy, techniky, témy
paketáš (tvar ako obal)
materiálový reliéf (otláčanie do hliny, odlievanie do sádry)
4. výtvarné činnosti inšpirované dejinami umenia
inšpirácia gréckym umením (témami, procesmi, technikami a materiálmi)
5. podnety fotografie
dopĺňanie častí fotografie (kresbou, maľbou, reliéfom, kolážou)
6. podnety filmu a videa
priestor filmu, rám, filmová scénografia
7. podnety architektúry
výraz architektúry/architektonický výraz a prostredie (mimikry, historické a pamiatkové prostredie)
8. podnety dizajnu
grafický dizajn (symbol, znak)
9. podnety tradičných remesiel
bábkarstvo (tvorba bábok)
10. elektronické médiá
kreslenie prostredníctvom počítača
11. porovnávacie, kombinačné a súhrnné cvičenia (len ako rozširujúca téma)
12. podnety hudby (len ako rozširujúca téma)
13. synestetické podnety (len ako rozširujúca téma)
14. podnety rôznych oblastí poznávania sveta
podnety prírodovedy – zmeny látok a ich výtvarné využitie
15. tradícia a identita/kultúrna krajina (len ako rozširujúca téma)
16. škola v galérii/galéria v škole
atribúty ikonografie (čo znamená moje meno)
17. výtvarné hry
PRIEREZOVÉ TÉMY
138
V predmete výtvarná výchova v 3. ročníku začleňujeme v rámci vzdelávacieho obsahu nasledovné
prierezové témy:
- Osobnostný a sociálny rozvoj /OSR
- Environmentálna výchova /ENV
- Mediálna výchova /MEV
- Multikultúrna výchova /MUV
- Dopravná výchova /DOV
- Ochrana života a zdravia /OŽZ
- Tvorba projektov a prezentačné zručnosti /TPP
- Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra /RĽK
Metódy a formy práce
- práca s výtvarným materiálom
- rozprávanie, diskusia
- práca s doplnkovou literatúrou, fotografiou, ilustráciami
- pozorovanie
- skupinové vyučovanie
- samostatná práca
- práca s IKT
- návšteva galérie, múzea
Učebné zdroje
Knihy a časopisy o výtvarnom umení, IKT, metodická príručka, knihy s detskou literatúrou
Internetové zdroje, fotografie,
Hodnotenie predmetu
Prospech žiaka klasifikujeme piatimi stupňami: známkami 1 – 5. Vychádzame z Metodického
pokynu č.22/2011-R na hodnotenie žiakov základnej školy platného od 1.mája 2011. (zdroj:
http://www.minedu.sk/vnutorne-rezortne-predpisy-vydane-v-roku-2011).
Prácu žiakov hodnotíme i ústnou pochvalou pred kolektívom. Hodnotenie sa zameriava na
kreativitu, originalitu a zručnosť pri práci žiakov. Žiaci si sami vytvárajú výstavy a galérie prác. Klasifikácia
je doplnená priebežným slovným hodnotením.
4. ROČNÍK
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – štvrtý ročník: 1 (1 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Charakteristika VYV v 4. ročníku ZŠ
Výtvarná výchova (ďalej VYV) v primárnom vzdelávaní, je predmet, ktorý rozvíja osobnosť žiaka v
úplnosti jej cítenia, vnímania, intuície, fantázie i analytického myslenia. Týmto napĺňa VV svoje jedinečné
poslanie v celom edukačnom procese. Výtvarné aktivity predstavujú širokú škálu činností, ktorú na jednej
strane vymedzuje prirodzený detský záujem, duševný, citový rozvoj a rozvoj schopnosti vyjadrovať svoje
predstavy – a na druhej strane bohatosť vyjadrovacích foriem. Predmet výtvarná výchova v sebe zahŕňa
okrem tradičných a nových výtvarných disciplín aj ďalšie druhy vizuálnych umení ako: dizajn v jeho
rôznych polohách (výrobkový, komunikačný, odevný, textilný, telový, vizuálnu reklamu), fotografiu,
architektúru, elektronické médiá a multimédiá (video a film).
Na primárnom stupni výtvarná výchova plynulo nadväzuje na prirodzený záujem dieťaťa o výtvarné
vyjadrovanie svojich predstáv, na bohatosť detskej fantázie a obrazotvornosti.
Edukačný proces pozostáva zo zložiek: vyjadrovacej a interpretačnej, výchovnej a vzdelávacej. Tieto
zložky sa vo VYV prelínajú, nemožno ich chápať izolovane. Uplatňujú sa tak, že jedna vyplýva z druhej.
139
Výtvarné činnosti predstavujú zároveň poznávanie umenia a chápanie jeho zmyslu. Otvárajú tak žiakovi
možnosti zaradiť sa do kultúrnej tradície na úrovni súčasného myslenia, možnosti jeho aktívneho
začleňovania sa do kultúry.
Vzdelávací obsah a cieľové kompetencie VYV v 4. ročník ZŠ
Obsah predmetu tvorí sústava edukačných tém. Každá z tém zodpovedá riešeniu určitého
výtvarného problému. Témy sú zoradené v 17tich metodických radoch. Metodický rad predstavuje riešenie
príbuzných výtvarných problémov v priereze ročníkov, vždy na úrovni zodpovedajúcej veku. Takéto
zoradenie sleduje stupňovanie náročnosti pri štruktúrovaní osobnosti žiaka. Zoradenie edukačných tém
v rámci jedného ročníka umožňuje učiteľovi sledovať motivačné nadväznosti, prípadne ich zgrupovať
a tvoriť z nich edukačné projekty. Takto koncipovaná sieť edukačných tém predstavuje model, s ktorým
môže učiteľ dynamicky pracovať – podľa potreby preraďovať témy v časovom pláne jedného ročníka
i medzi ročníkmi. Témy napĺňa konkrétnymi úlohami (zadaniami pre žiakov) učiteľ. Niektoré edukačné
témy sú alternatívne.
Metodické rady a zodpovedajúce ročníkové edukačné témy:
1. výtvarný jazyk/základné prvky výtvarného vyjadrovania
bod (hravé činnosti s bodmi)
šrafúra, tieň (budovanie tvaru a priestoru linkou, šrafovaním a tieňovaním, textúrami/ predmetná kresba)
farba/farebné kontrasty (teplá - studená, tmavá – svetlá, doplnkové farby)
2. výtvarný jazyk/kompozičné princípy a možnosti kompozície
výstavba proporcií a tvarov v plošnom vyjadrení (základy proporčnosti v kresbe)
výstavba proporcií a tvarov v priestorovom vyjadrení (základy proporčnosti v modelovaní)
3. podnety výtvarného umenia/médiá, štýly, procesy, techniky, témy
impresionizmus (krajinomaľba/ krajina ako žáner/ variácie krajiny v rôznych atmosférach)
4. výtvarné činnosti inšpirované dejinami umenia
inšpirácia umením ďalekého východu – Čína, Japonsko (papierový objekt, kaligrafia)
5. podnety fotografie (len ako rozširujúca téma)
6. podnety filmu a videa
filmový trik/ kulisa
7. podnety architektúry
antropo- (zoo-, fyto-) morfná architektúra
8. podnety dizajnu
dizajn inšpirovaný organickými tvarmi a telesnými funkciami
dizajn inšpirovaný slovom/ názvom
9. podnety tradičných remesiel (len ako rozširujúca téma)
10. elektronické médiá
maľovanie prostredníctvom počítača
11. porovnávacie, kombinačné a súhrnné cvičenia
syntéza rôznych typov obrazu a zámena prvkov kompozície (krajiny a zátišia, prípadne portrétu)
možnosti zobrazovania motívu (odklon od schém)
12. podnety hudby
hudba ako obraz tónov (farebné tóny, farebné stupnice)
13. synestetické podnety (len ako rozširujúca téma)
14. podnety rôznych oblastí poznávania sveta
podnety vlastivedy – mapa ako výtvarný prejav
15. tradícia a identita/kultúrna krajina
výtvarná reakcia na pamiatku (monument) obce
16. škola v galérii/galéria v škole (len ako rozširujúca téma)
17. výtvarné hry
PRIEREZOVÉ TÉMY
V predmete výtvarná výchova v 4. ročníku začleňujeme v rámci vzdelávacieho obsahu nasledovné
prierezové témy:
140
- Osobnostný a sociálny rozvoj /OSR
- Environmentálna výchova /ENV
- Mediálna výchova /MEV
- Multikultúrna výchova /MUV
- Dopravná výchova /DOV
- Ochrana života a zdravia /OŽZ
- Tvorba projektov a prezentačné zručnosti /TPP
- Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra /RĽK
Metódy a formy práce
- práca v skupinách a vo dvojiciach, individuálna práca, frontálna práca, diferencovaná práca
- motivačné (rozhovor, demonštrácia, rozprávanie,...), expozičné (rozprávanie, opis, vysvetľovanie,
rozhovor, beseda, demonštrácia,...), aplikačné (použitie získaných vedomostí)
Učebné zdroje
Knihy a časopisy o výtvarnom umení, IKT, metodická príručka, knihy s detskou literatúrou
Internetové zdroje, fotografie
Hodnotenie predmetu
Prospech žiaka klasifikujeme piatimi stupňami: známkami 1 – 5. Vychádzame z Metodického
pokynu č.22/2011-R na hodnotenie žiakov základnej školy platného od 1.mája 2011. (zdroj:
http://www.minedu.sk/vnutorne-rezortne-predpisy-vydane-v-roku-2011).
. Prácu žiakov hodnotíme i ústnou pochvalou pred kolektívom. Hodnotenie sa zameriava na
kreativitu, originalitu a zručnosť pri práci žiakov. Žiaci si sami vytvárajú výstavy a galérie prác. Klasifikácia
je doplnená priebežným slovným hodnotením.
141
PREDMET: Hudobná výchova/HUV ŠKOLA: ZŠ J. C. Hronského, Školská 10, Krupina
VYUČOVACÍ JAZYK: slovenský
VDELÁVACIA OBLASŤ: Umenie a kultúra
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – prvý ročník: 1 (1 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – druhý ročník: 1 (1 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – tretí ročník: 1 (1 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – štvrtý ročník: 1 (1 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Všeobecná charakteristika predmetu
Hudobná výchova v základnej škole je predmetom činnostným a zážitkovým, kde na báze
hudobných hrových činností sa žiaci učia orientovať vo svete hudby, prebúdza sa v nich záujem
o elementárne muzicírovanie a postupne aj záujem o hlbšie vzdelanie z oblasti hudby a umenia (napr. ZUŠ).
Na primárnom stupni vzdelávania sa prirodzene a plynule nadväzuje na posilňovanie vrodených
a prirodzených predpokladov detí a ich sklonov k hravosti, spontánnosti, na ich schopnosť celostného
vnímania obrazov a modelov okolitého sveta.
Spoločná úloha vzdelávacieho okruhu Umenie a kultúra je sprostredkovať národné a svetové kultúrne
dedičstvo a prispieť k položeniu základov všeobecnej vzdelanosti národa. Východiskom tohto poznávania
má byť vždy samotná hudba a hudobné aktivity žiakov.
Hudba má byť pre žiakov súčasne hrou a predmetom detského experimentovania, zdrojom objaviteľských
prístupov k hudobnému poznávaniu, a to s realizovaním komplexne chápaných hudobných činností, so
zámerom všestranne zapojiť žiakov do hudobno-výchovného procesu.
Dobre známa sústava hudobných činností je rozšírená o hudobno-dramatické činnosti, ktoré majú
integrujúci charakter, spájajú v sebe hudobné činnosti, ako aj skúsenosti, zručnosti a vedomosti z literárnej,
dramatickej, etickej, výtvarnej a telesnej výchovy na báze zážitkového učenia. Hudobné činnosti predstavujú
najrozmanitejšie formy styku žiaka s hudbou, dávajú možnosť spájať hudbu so slovom, pohybom, hrou na
detských hudobných nástrojoch. Tvoria základný prostriedok na rozvíjanie všeobecných a hudobných
schopností žiakov. Hudobné činnosti nemôžu byť izolované, ale sa majú vzájomne dopĺňať a podporovať.
V prvých ročníkoch primárneho vzdelávania majú prevahu hudobné prejavy: vokálno-intonačné,
hudobno-pohybové, inštrumentálne (interpretačné a tvorivé), podporené percepčnými a hudobno-
dramatickými činnosťami. Hudobné činnosti učiteľ usmerňuje tak, aby prinášali radosť, aby sa každý žiak
prejavil v jemu blízkych hudobných prejavoch tak, aby sa zvyšovalo jeho sebavedomie a sebaúcta.
Prostredníctvom individuálneho prístupu pri vedení hudobno-výchovného procesu by sa mali zapájať do
jednotlivých hudobných činností všetky skupiny žiakov bez strachu z osobného zlyhania. Každá hudobná
činnosť musí byť zmysluplná, zameraná na splniteľnosť, stimuláciu najschopnejších žiakov,
povzbudzovanie menej nadaných a podporovanie najslabších žiakov.
V primárnom vzdelávaní je potrebné dodržiavať postup: od hudobných zážitkov k vedomostiam
a cez ne k transferu pri aktívnom vnímaní a obsahovom sprístupňovaní umeleckých diel. Hudobná výchova
pomáha rozvíjať citový svet žiakov v otvorenej atmosfére radosti a lásky, formou partnerského dialógu
učiteľa so žiakmi – bez mentorovania, autoritárstva a tlaku na hromadené vedomosti. Výsledok hudobno-
výchovnej práce významne ovplyvňuje erudovaný a zanietený učiteľ, ktorý je schopný naplniť požiadavky
školského vzdelávacieho programu flexibilne a optimálne tak, aby aj prostredníctvom hudby formoval
celistvú osobnosť žiakov. Odporúčame, aby tentoučebný í predmet vyučoval učiteľ so špecializáciou
hudobná výchova pre primárne alebo sekundárne vzdelávanie.
Všeobecné ciele predmetu
Prostredníctvom poznania a precítenej interpretácie slovenských ľudových piesní, pochopením úlohy
ľudovej piesne v živote človeka a spoločnosti si osvojiť hudobný materinský jazyk a takto prispieť rozvíjaniu
kultúrnych kompetencií žiakov, poznania slovenského zvykoslovia, vlasteneckých piesní, umeleckého
spracovania ľudových piesní hudobnými skladateľmi, minulej a súčasnej podoby ľudových piesní získať
142
základy národnej identity a vlastenectva, postupného poznávania umeleckých artefaktov ich chápať ako
prirodzenú súčasť svojho života.
Kognitívne ciele
Poznávať svet zvukov a hudby na báze a princípoch detskej hry a jej rôznych foriem
(senzomotorická, napodobňujúca, námetová, funkčná, fantastická a pod.), prostredníctvom hudobných
aktivít postupne získať elementárne základy hudobných vedomostí, hudobného jazyka, výrazových
prostriedkov, učiť sa s nimi tvorivo pracovať a využívať ich ako prostriedok komunikačný
a sebavyjadrovací bez nároku na definíciu pojmov, prispievať k rozvoju osobnosti žiaka, k rozvíjaniu
hudobnosti (hudobných schopností) prostredníctvom komplexných, navzájom prepojených a nadväzujúcich
hudobných činností, zvládnuť postupný prechod od spontánnych a napodobňujúcich hudobných hier k hrám
s pravidlami, k zámernej práci s hudobným materiálom, poznávať zákonitosti tvorby hudobných diel,
vybrané umelecké diela tak, aby vzhľadom na mieru svojich skúseností žiaci chápali, rozpoznávali
a interpretovali výpovede predložených veku primeraných umeleckých diel,
získať základy hudobného myslenia, elementárne základy hudobno-estetického vedomia v sústave
hudobných vedomostí a vkusových postojoch.
Socioafektívne ciele
Uvedomovanie si a rozlišovanie mravných a estetických hodnôt, otvorenosť a tvorivosť, empaticky
pristupovať k precíteniu a pochopeniu umeleckých diel a asertívne vyjadrovať vlastné názory a postoje, bez
predsudkov pristupovať k vnímaniu a rozširovaniu umeleckých hodnôt rôznych kultúr, získať schopnosti
spolupracovať v tíme, vedieť plánovať, propagovať, realizovať i prezentovať vlastnú prácu i skupinové
projekty, chápať umenie v jeho mnohorakých podobách a súvislostiach nielen ako ušľachtilý spôsob
vypĺňania voľného času, ale aj ako prostriedok skvalitnenia a skultúrnenia svojho života.
Psychomotorické ciele
na základe získaných zručností žiaci dokážu na primeranej úrovni realizovať svoje hudobné predstavy
v súčinnosti s výtvarnými, pohybovými a literárnymi a integrovať ich v individuálnych alebo skupinových
projektoch, dokázať zostavovať auditívne, vizuálne i dramatické prvky.
Základným zámerom hudobnej výchovy je rozvíjať kľúčové kompetencie tak, aby sa:
rozvíjal citový svet žiakov, formovali mravné vzťahy žiakov k prostrediu v škole a v rodine, pozitívne
vzťahy k prírode, ku všetkým prejavom života, vychovali žiaci hrdí na vlastné slovenské kultúrne bohatstvo
a históriu, s kladným vzťahom ku kultúrnemu životu spoločnosti a podieľaním sa na ňom, vhodne
a nenásilne spájala hudba s prejavmi iných umení – s poéziou, výtvarnými dielami, tancom, vychovávali
vnímaví, aktívni poslucháči, tolerantní k iným kultúram a názorom, bez nekritického podliehania módnym
vlnám, reklame a subkultúre.
Vzdelávací obsah predmetu formulovaný pre celý 1. stupeň ZŠ
Obsah tvorí hudobný materiál (detské, umelé a ľudové piesne z folklórnych oblastí Slovenska),
inonárodné piesne s rozmanitou deťom primeranou tematikou, hudobné rozprávky, príbehy, ľudové
a umelé detské hudobno-pohybové (tanečné) hry, hudobný materiál zameraný na jednotlivé ročné obdobia,
zvykoslovie a rôzne sviatky, na ilustráciu didaktických problémov), sústava hudobných činností vokálnych,
inštrumentálnych, percepčných, hudobno-pohybových, hudobno-dramatických.
Rozdelenie do ročníkov
V 1. – 3. ročníku primárneho stupňa vzdelávania učivo nie je rozdelené do tematických celkov. V 4.
ročníku sú odporúčané dva tematické okruhy: Ľudová pieseň v živote človeka a spoločnosti, Poslanie
hudby v našom živote
Odporúčané organizačné formy a metódy hudobno-výchovnej práce
Učiteľ sa usiluje o to, aby poskytoval podnety pre hudobnú aktivitu žiakov, preto odporúčame:
skupinové, projektové, diferencované vyučovanie; návštevu hudobných podujatí, besedy, zážitkové,
kognitívne, skúsenostné metódy, dialóg a diskusiu, metódy hrania rol; špecifické metódy: intonačná metóda
s použitím relatívnej solmizácie, imitačná a kombinovaná metóda osvojovania piesní, riadené objavovanie
hudby, informačno - receptívna metóda, improvizácia.
Vokálno-intonačné činnosti
Obsah
143
Základy speváckeho dýchania, držanie tela, nasadenie tónu, tvorba tónu, artikulácia, dynamické odlíšenie,
hlasová hygiena, rozširovanie hlasového rozsahu, jednohlas, práca s hlasom, kultivácia speváckeho
a hovoreného prejavu prostredníctvom uplatňovania a upevňovania správnych speváckych návykov,
jednohlas, kánon, jednoduchý dvojhlas, intonácia diatonických postupov v durových a molových tóninách,
melodická ozvena, melodická otázka, melodizácia textu, mien, riekaniek, tvorivé hudobné hry, hudobný
rytmus a metrum – spev v 2/4, ¾ , 4/4 takte, používanie taktovacích gest, orientácia v grafickom zázname
jednoduchej melódie – čítanie nôt, určovanie rytmu, tempa, dynamiky.
Inštrumentálne činnosti
Obsah
Hra na detských hudobných nástrojoch a ich využívanie počas hudobnej reprodukcie i produkcie, hra na
detských hudobných nástrojoch, štylizácia charakteristických zvukov a javov z prírody a okolitého
prostredia, sveta rozprávok, hra jednoduchých ostinátnych sprievodov k piesňam, tvorba jednoduchých
sprievodov v 2/4, ¾, 4/4 takte k piesňam a hudobným hrám, tvorivá rytmizácia k jednoduchým piesňam,
improvizácia predvetia, závetia, tvorba malých celkov a jednoduchej formy.
Hudobno-pohybové činnosti
Obsah
Reagovanie na hudbu a stvárňovanie hudby pomocou pohybu, tanca, gesta, pohybové vyjadrenie rytmu
a charakteru piesne, hudobnej skladby (krok, chôdza, dopredu, dozadu, na mieste, poklus, beh), vytváranie
jednoduchých ostinátnych sprievodov hrou na tele (tlieskanie, plieskanie, podupy podľa hudby), pohybové
vyjadrenie vzťahov vysoko, nízko, stúpanie, klesanie melódie, silno, slabo, pomaly, rýchlo, používanie
taktovacích gest v 2/4, ¾, 4/4 takte, pohybové stvárnenie a vyjadrenie hudobného výrazu a nálady.
Percepčné činnosti
Obsah
Aktívne vnímanie a prežívanie hudby, počas ktorej žiak poznáva hudbu vo všetkých jej žánrových,
štýlových a funkčných podobách, učí sa hudbu analyzovať a interpretovať, rozlíšenie zvukov okolitého sveta
(zvuk, tón, reč, spev), rozlíšenie tónov podľa výšky, sily, druhy tempa, pozorné počúvanie piesní
a hudobných skladieb, rozlišovanie známych piesní ľudových, umelých, jednohlasných, dvojhlasných
(kánon), melódie, sprievodu, sluchové rozoznávanie predohry, medzihry, dohry, tém, motívov, hudobných
fráz, sluchové rozlíšenie kontrastu, návratu, opakovania, variačnej zmeny, využitie vhodných miest
v skladbách na spoluúčasť so spevom, inštrumentálnou hrou, pohybom; vizualizácia, verbalizácia zážitku,
sformulovanie názoru o hudobnej ukážke.
Hudobno-dramatické činnosti
Obsah
Využitie všetkých činností pri predvedení dramatického príbehu.
1. ROČNÍK
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – prvý ročník: 1 (1 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Charakteristika HUV v 1. ročníku ZŠ
V 1. ročníku ZŠ hudobná výchova nadväzuje na predprimárne vzdelávanie, preto osvedčeným
médiom pedagogického procesu je hra na primeranej mentálnej úrovni žiaka. Zámerom hudobno-výchovnej
práce je zapojiť každého žiaka do hudobných aktivít. Uplatňujú sa všetky druhy hudobných činností, z
ktorých dominujú spevácke a hudobno-pohybové. Kladieme dôraz na hudobné zážitky, ktorých prameňom
je v prvom rade hudba a proces sebarealizácie, pocit úspešnosti. Prostredníctvom hry s hudbou a jej prvkami
prehlbujeme počiatočný spontánny záujem o hudbu a hudobné prejavy tak, aby vnímanie hudby a hudobné
aktivity prinášali radosť a aj určitý relax, uvoľnenie. Usilujeme sa o to, aby sme žiakom poskytovali
optimálne podnety pre ich hudobnú aktivitu, preto striedame rôzne hudobné činnosti, uprednostňujeme
zážitkové a skúsenostné metódy, metódu hrania rol, hrové formy pri získavaní hudobných skúseností,
riadené objavovanie hudby.
Cieľom hudobnej výchovy v 1. ročníku ZŠ je nadviazať na hrové činnosti predprimárneho
vzdelávania, pokračovať v nich a postupne využívať hudobné experimentovanie ako príležitosť na
uplatňovanie poznávania zákonitostí hudby.
144
Prostredníctvom
- poznania a precítenej interpretácie slovenských ľudových piesní, pochopením úlohy ľudovej piesne v
živote človeka, poznania a interpretácie detských riekaniek, ľudových piesní a počúvaním ich úprav pre
detský zbor a klavír postupne si osvojiť hudobný materinský jazyk a takto prispieť k formovaniu kultúrnych
kompetencií žiakov,
- poznania slovenského zvykoslovia, vlasteneckých piesní, umeleckého spracovania ľudových piesní
hudobnými skladateľmi, minulej a súčasnej podoby ľudových piesní získať základy národnej identity a
vlastenectva,
- postupného poznávania umeleckých artefaktov ich chápať ako prirodzenú súčasť svojho života.
Vzdelávací obsah a cieľové kompetencie HUV v 1. ročníku ZŠ
Obsah tvoria hry so spevom, jednoduché slovenské ľudové piesne, detské piesne v rozsahu c¹ – a¹,
umelecké úpravy ľudových piesní, krátke skladbičky pre deti. Sluchová príprava intonácie 5., 6., 3 stupňa v
durovej tónine, rytmizácia slov a riekaniek, rytmické a melodické hry, realizácia rytmu pozostávajúceho z
štvrťových a osminových hodnôt, vyjadrenie obsahu piesní a skladbičiek pohybom. Zvuk, tón, reč, spev.
Cieľové kompetencie:
Vokálno-intonačné činnosti
Vedieť čisto a so správnym výrazom primeraným piesni zaspievať minimálne 12 detských a ľudových piesní,
hier so spevom.
Získať základné spevácke zručnosti a návyky.
Detské a ľudové piesne spievať čisto a rytmicky presne, adekvátne nálade.
Poznať a správne realizovať hodnoty nôt ,
(štvrťová, osminová + pomlčky).
Inštrumentálne činnosti
Vedieť hrať jednoduché rytmické motívy pozostávajúce z hodnôt štvrťových, osminových nôt a pomlčiek.
Poznať jednoduché rytmické nástroje a ovládať techniku hrania na nich. Pomocou detských hudobných
nástrojov podporiť náladu piesne.
Hudobno-pohybové činnosti
Pohybom správne reagovať na hudbu.
Vedieť správne chodiť a pochodovať podľa hudby, reagovať na zmeny tempa a dynamiky.
Percepčné činnosti
Poznať minimálne 4 hudobné skladby a ich autorov, dokázať vystihnúť náladu hudby.
Poznať krátke veku primerané hudobné skladby a pohybom reagovať naň.
Hudobno-dramatické činnosti
Uskutočniť minimálne 1 hudobno-dramatické vystúpenie
Vytvárať vlastnú hudobnú krajinu v danom tónovom priestore. Hudobné nástroje chápať ako prostriedok na
vykreslenie prostredia, postáv a nálad
PRIEREZOVÉ TÉMY
Začlenenie prierezových tém je zabezpečené v samotných tematických celkoch. Uplatňujeme
a rozvíjame tieto témy:
- Osobnostný a sociálny rozvoj /OSR
- Enviromentálna výchova /ENV
- Mediálna výchova /MEV
- Multikultúrna výchova /MUV- Dopravná výchova /DOV
- Ochrana života a zdravia /OŽZ
- Tvorba projektov a prezentačné zružnosti /TPP
- Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra /RĽK
Metódy a formy práce
V prvom ročníku ZŠ hudobná výchova nadväzuje na predprimárne vzdelávanie, preto osvedčeným médiom
pedagogického procesu je hra na primeranej mentálnej úrovni žiaka. Zámerom hudobno-výchovnej práce je
zapojiť každého žiaka do hudobných aktivít. Uplatňujeme všetky druhy hudobných činností, z ktorých
145
dominujú spevácke a hudobno-pohybové. Kladieme dôraz na hudobné zážitky, ktorých prameňom je v
prvom rade hudba a proces sebarealizácie, pocit úspešnosti. Prostredníctvom hry s hudbou a jej prvkami
prehlbujeme počiatočný spontánny záujem o hudbu a hudobné prejavy tak, aby vnímanie hudby a hudobné
aktivity prinášali radosť a aj určitý relax, uvoľnenie. Usilujeme sa o to, aby sme žiakom poskytovali
optimálne podnety pre ich hudobnú aktivitu, preto striedame rôzne hudobné činnosti, uprednostňujeme
zážitkové a skúsenostné metódy, metódu hrania rol, hrové formy pri získavaní hudobných skúseností,
riadené objavovanie hudby ; špecifické metódy: intonačná metóda s použitím relatívnej solmizácie, imitačná
a kombinovaná metóda osvojovania piesní, riadené objavovanie hudby, informačno- receptívna metóda,
improvizácia.
Poskytujeme podnety pre hudobnú aktivitu žiakov, preto využívame skupinové, projektové,
diferencované vyučovanie, ale aj návštevu hudobných podujatí, besedy.
Učebné zdroje
KOPINOVÁ, Ľ., RUŽIČKOVÁ, T., DAMBORÁKOVÁ, V.: Hudobná výchova pre 1. ročník základných
škôl. Bratislava: SPN, 2009.
Hudobný materiál na CD a DVD odborné publikácie k daným témam
encyklopédie
internetové zdroje
sady detských hudobných nástrojov
materiálno-technické a didaktické prostriedky
pomôcky k jednotlivým vyučovacím jednotkám
Hodnotenie predmetu
Prospech žiaka na vysvedčení hodnotíme slovne stupňami: dosiahol veľmi dobré výsledky, dosiahol
dobré výsledky, dosiahol uspokojivé výsledky, dosiahol neuspokojivé výsledky. Vychádzame
z Metodického pokynu č.22/2011-R na hodnotenie žiakov základnej školy platného od 1.mája 2011. (zdroj:
http://www.minedu.sk/vnutorne-rezortne-predpisy-vydane-v-roku-2011).
Práce a výstupy žiakov hodnotíme slovne hore uvedenými stupňami, pečiatkami, ale i ústnou
pochvalou pred kolektívom. Hodnotíme prístup k činnostiam z hľadiska tvorivosti, záujem o činnosť,
schopnosť spolupracovať pri práci vo dvojici, alebo v skupinách. Vyzdvihujeme žiakove klady,
povzbudzujeme, usmerňujeme prácu žiakov s cieľom zlepšiť ich výkony. Hodnotíme nielen vedomosti
a schopnosti, ale aj jeho úsilie, aktivitu, tvorivosť, samostatnosť v práci. Jednotlivé pokroky a úspechy
žiakov prezentujeme na viditeľnom mieste v triede.
2. ROČNÍK
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – druhý ročník: 1 (1 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Charakteristika HUV v 2. ročníku ZŠ
V druhom ročníku primárneho vzdelávania majú prevahu hudobné prejavy: vokálno-intonačné,
hudobno-pohybové, inštrumentálne (interpretačné a tvorivé), podporené percepčnými a hudobno-
dramatickými činnosťami. Hudobné činnosti učiteľ usmerňuje tak, aby prinášali radosť, aby sa každý žiak
prejavil v jemu blízkych hudobných prejavoch tak, aby sa zvyšovalo jeho sebavedomie a sebaúcta.
Prostredníctvom individuálneho prístupu pri vedení hudobno-výchovného procesu by sa mali zapájať do
jednotlivých hudobných činností všetky skupiny žiakov.
V primárnom vzdelávaní je potrebné dodržiavať postup: od hudobných zážitkov k vedomostiam a
cez ne k transferu pri aktívnom vnímaní a obsahovom sprístupňovaní umeleckých diel.
Cieľom hudobnej výchovy v 2. ročníku ZŠ je nadviazať na zručnosti, vedomosti získané v 1.
ročníku, pokračovať v nich a naďalej využívať hudobné experimentovanie ako príležitosť na uplatňovanie
poznávania zákonitostí hudby. Naďalej pokračovať v budovaní kompetencií prostredníctvom:
146
- poznania a precítenej interpretácie slovenských ľudových piesní, pochopením úlohy ľudovej piesne v
živote človeka, poznania a interpretácie detských riekaniek, ľudových piesní a počúvaním ich úprav pre
detský zbor a klavír postupne si naďalej osvojovať hudobný materinský jazyk, vštepovať žiakom elementárne
základy hudobných vedomostí.
- poznania slovenského zvykoslovia, vlasteneckých piesní, umeleckého spracovania ľudových piesní
hudobnými skladateľmi, minulej a súčasnej podoby ľudových piesní získať základy národnej identity a
vlastenectva a takto prispieť k formovaniu kultúrnych kompetencií žiakov,
- hier s hudbou a jej prvkami, ktorá nadobúda črty tvorivej práce a vedomej zameranosti na jednotlivé
hudobné javy, prehlbovať počiatočný spontánny záujem o hudbu,
- postupného poznávania umeleckých artefaktov ich chápať ako prirodzenú súčasť svojho života.
Vzdelávací obsah a cieľové kompetencie HUV v 2. ročníku ZŠ
Obsah tvoria jednoduché slovenské ľudové piesne, detské piesne v rozsahu c¹ – c2, umelecké úpravy
ľudových piesní, krátke skladbičky pre deti. Vyvodenie a intonácia v priestore 1. - 6. stupňa na solmizačné
slabiky, tvorivá práca s nimi. Sluchová identifikácia rôznych tónin. Verbalizácia nálady piesní a skladbičiek.
Rytmizácia slov a riekaniek, rytmické a melodické hry, realizácia rytmu pozostávajúceho zo štvrťových,
osminových a polových hodnôt v 2/4 a ¾ takte. Vyjadrenie obsahu piesní a skladbičiek pohybom.
Cieľové kompetencie:
Vokálno-intonačné činnosti
Vedieť zaspievať dvojhlasný kánon.
Podľa fonogestiky vedieť zaspievať jednoduché durové melódie.
Vedieť čisto a so správnym výrazom primeraným piesni zaspievať minimálne 15 detských a ľudových piesní,
podľa taktovania učiteľa a hier so spevom.
Rozvíjať základné spevácke zručnosti a návyky.
Detské a ľudové piesne spievať čisto a rytmicky presne, adekvátne nálade.
Poznať a správne realizovať hodnoty nôt, (štvrťová, osminová, polová + pomlčky).
Inštrumentálne činnosti
Vedieť hrať jednoduché rytmické motívy pozostávajúce z hodnôt štvrťových, osminových, polových nôt a
pomlčiek, použiť ich pri tvorbe sprievodu k piesňam.Poznať jednoduché rytmické nástroje a ovládať
techniku hrania na nich. Pomocou detských hudobných nástrojov podporiť náladu piesne.
Hudobno-pohybové činnosti
Pohybom správne reagovať na hudbu.
Vedieť správne chodiť a pochodovať podľa hudby, reagovať na zmeny tempa a dynamiky. Taktovať v 2/4 a
¾ takte. Pohybom vyjadriť náladu hudby.
Percepčné činnosti
Poznať minimálne 6 hudobných skladieb a ich autorov, dokázať vystihnúť náladu hudby. Poznať krátke veku
primerané hudobné skladby a verbalizovať hudobný záţitok, vedieť ho vizualizovať a vyjadriť pohybom.
Sluchom rozoznať kontrast v hudbe, predohru, medzihru, dohru, ukončenú a neukončenú melódiu, základné
sláčikové a dychové nástroje, klavír. Verbalizovať svoj názor.
Hudobno-dramatické činnosti
Uskutočniť minimálne 1 hudobno-dramatické vystúpenie.
Vytvárať vlastnú hudobnú krajinu v danom tónovom priestore. Hudobné nástroje chápať ako prostriedok na
vykreslenie prostredia, postáv a nálad. Hudobné vyjadrenie kontrastu v príbehu. Vytvorenie jednoduchého
príbehu s integráciou vokálnej a nástrojovej improvizácie. Pripraviť si jednoduché hudobno-dramatické
vystúpenie.
PRIEREZOVÉ TÉMY
Začlenenie prierezových tém je zabezpečené v samotných tematických celkoch. Uplatňujeme
a rozvíjame tieto témy:
- Osobnostný a sociálny rozvoj /OSR
- Enviromentálna výchova /ENV
- Mediálna výchova /MEV
- Multikultúrna výchova /MUV- Dopravná výchova /DOV
- Ochrana života a zdravia /OŽZ
147
- Tvorba projektov a prezentačné zružnosti /TPP
- Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra /RĽK
Metódy a formy práce
V druhom ročníku ZŠ hudobná výchova stavia na základoch utvorených v prvom ročníku. Zámerom
hudobno-výchovnej práce zostáva zapojenie každého žiaka do hudobných aktivít. Uplatňujeme sa všetky
druhy hudobných činností. Kladieme dôraz na hudobné zážitky, ktorých prameňom je v prvom rade hudba a
proces sebarealizácie, pocit úspešnosti. Prostredníctvom hry s hudbou a jej prvkami prehlbujeme počiatočný
spontánny záujem o hudbu a hudobné prejavy tak, aby vnímanie hudby a hudobné aktivity prinášali radosť i
uvoľnenie. Naďalej sa usilujeme o to, aby sme žiakom poskytovali optimálne podnety pre ich hudobnú
aktivitu, preto striedame rôzne hudobné činnosti, uprednostňujeme zážitkové a skúsenostné metódy, metódu
hrania rol, hrové formy pri získavaní hudobných skúseností, riadené objavovanie hudby.
Aj v druhom ročníku primárneho vzdelávania majú prevahu hudobné prejavy: vokálno-intonačné,
hudobno-pohybové, inštrumentálne (interpretačné a tvorivé), podporené percepčnými a hudobno-
dramatickými činnosťami.
Dodržiavame postup: od hudobných zážitkov k vedomostiam a cez ne k transferu pri aktívnom
vnímaní a obsahovom sprístupňovaní umeleckých diel. Zaraďujeme hru na detských hudobných nástrojoch,
pohybové vyjadrenie rytmu a charakteru piesne, tanec a hudobno - dramatické činnosti.
Učebné zdroje
FELIX, B., LANGSTEINOVÁ, E.: Hudobná výchova pre 2. ročník základných škôl .Bratislava: Mladé letá,
2008.
LANGSTEINOVÁ, E., FELIX, B.: Metodická príručka k učebnici hudobnej výchovy pre 2. ročník Z.
Bratislava: SPN, 2002.
BENCIOVÁ, D., ROBINEK, L.: Zborník ľudových piesní pre 1. stupeň ZŠ. EXPOL PEDAGOGIKA, 2009.
Hudobný materiál na CD a DVD odborné publikácie k daným témam
encyklopédie
internetové zdroje
sady detských hudobných nástrojov
materiálno-technické a didaktické prostriedky
pomôcky k jednotlivým vyučovacím jednotkám
Hodnotenie predmetu
Prospech žiaka klasifikujeme piatimi stupňami: známkami 1 – 5. Vychádzame z Metodického
pokynu č.22/2011-R na hodnotenie žiakov základnej školy platného od 1.mája 2011. ( zdroj:
http://www.minedu.sk/vnutorne-rezortne-predpisy-vydane-v-roku-2011).
Prácu žiakov hodnotíme i ústnou pochvalou pred kolektívom. Hodnotíme hudobný prejav, ale aj
prístup k činnostiam z hľadiska tvorivosti, záujem o činnosť, schopnosť spolupracovať pri práci vo dvojici,
alebo v skupinách. Práce hodnotíme aj ústnou pochvalou pred celou triedou. Vyzdvihujeme žiakove klady,
povzbudzujeme, usmerňujeme prácu žiakov s cieľom zlepšiť ich výkony. Jednotlivé pokroky a úspechy
žiakov prezentujeme na viditeľnom mieste v triede. Hodnotíme nielen vedomosti a schopnosti, ale aj
aktivitu, tvorivosť, samostatnosť v práci.
3. ROČNÍK
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – tretí ročník: 1 (1 ŠtVP + 0 ŠkVP)
148
Charakteristika HUV v 3. ročníku ZŠ
Hodiny hudobnej výchovy majú poskytovať žiakom radosť zo sebarealizácie, z individuálneho a
kolektívneho elementárneho muzicírovania, objavovania hudby. Taktiež umožniť žiakom spontánne a
uvedomelé hudobné zážitky, pestovať v nich potrebu počúvať a realizovať veku primeranú dobrú hudbu.
Hudobno-náukové učivo sa vyvodzuje zásadne z piesne a hudobnej skladby. Žiaci sa s obsahom pojmov
oboznamujú na základe hudobných skúseností, tieto pojmy majú chápať a nie definovať. Žiaci majú vedieť
čítať noty, chápať notový zápis, vzhľadom na malý časový priestor, písanie nôt nie je nutné.
Učiteľ má využiť každú vhodnú pieseň a skladbu na formovanie postojov a názorov žiakov, možnosť
prispieť k položeniu základov multikultúrnej výchovy, etické momenty vnímania hudby ktoré smerujú k
socializácii a výchove k empatií, pričom hudobno-výchovný proces usmerňuje a nechá priestor, aby žiaci
objavovali zákonitosti hudby i experimentovali s ňou. Nesmieme zabudnúť na hudobno-dramatické činnosti,
ktoré vychádzajú z hry ako najprirodzenejšej detskej činnosti a zabezpečujú transfer získaných zručností a
vedomostí získaných počas hudobno-výchovného a vôbec vzdelávacieho procesu. Teda optimalizujú rozvoj
celistvej osobnosti.
Centrálne postavenie v hudobných činnostiach majú vokálno-intonačné a sluchové činnosti, ktoré
sa realizujú:
- v esteticko-výchovnej práci s piesňou. Metódy osvojovania piesní položia základy uvedomenia si vlastnej
kultúrnej identity a kultúrno-historického povedomia. Výber piesní a zvolené metodické postupy majú viesť
žiakov k tomu, aby svoje estetické zážitky z vnímania umeleckých diel (kam patria aj piesne) vedeli
verbalizovať a pri elementárnom rozbore, osvojovaní a precítenej interpretácii piesní si veku primerane
vytvárali vlastné názory a postoje v rámci systematicky premyslenej vokálno-intonačnej a sluchovej
výchovy, ktorá uprednostňuje hravý spôsob získavania intonačných a sluchových zručností – čo predstavuje
základ rozvíjania hudobných schopností – predpokladu úspešnej realizácie všetkých hudobných činností.
Žiaci môžu intonovať, zámerom vokálno-intonačných činností v 3. ročníku nie je spev z nôt, ale efektívne
rozvíjanie hudobných schopností každého žiaka, čo zároveň zefektívni aj rozvoj ich všeobecných schopností
a formuje celistvú osobnosť, - v rámci hlasovej výchovy, kde žiaci získavajú základné spevácke zručností
V 3. ročníku sú na dôležitom mieste hudobno-pohybové a inštrumentálne činnosti, ktoré vhodne
aktivizujú žiakov a zároveň by mali plniť aj relaxačnú a regeneračnú funkciu pri uvoľňovaní napätia, ktoré
vzniká u žiakov počas náročného a pomerne dlhého pobytu v škole, kde musia často nepohnute sedieť.
Veľkým pozitívom týchto hudobných činností je, ţe umožňujú deťom experimentovanie s hudbou.
Hudobno-pohybová výchova v 3. ročníku popri tanečno-pohybových hrách a jednoduchých ľudových
tancoch počíta aj s pohybovou reakciou na počúvanú hudbu, čo „odľahčuje“ a zefektívňuje rozvíjanie
hudobného myslenia. Detské hudobné nástroje poskytujú deťom radosť zo sebarealizácie, z individuálneho a
kolektívneho elementárneho muzicírovania. Utvárajú atmosféru pesničky, sú vhodne využité na elementárnu
tvorivosť aj ako prostriedok výchovy k uvedomenému počúvaniu hudby.
Prostredníctvom percepčných činností žiaci 3. ročníka pri tvorivo zameranom počúvaní hlbšie
prenikajú do štruktúry veku primeraných hudobných diel. Toto práve optimalizuje zapojenie pohybu a
detských hudobných nástrojov do počúvania (napr. podporenie“ dôležitej hudobnej myšlienky
prostredníctvom detského hudobného nástroja).
Vzdelávací obsah a cieľové kompetencie HUV v 3. ročníku ZŠ
Obsah Cieľové kompetencie
slovenské ľudové
piesne (najmä detské,
tanečné, žartovné),
piesne susedných
národov,
detské tanečné piesne
súčasných autorov v
rozsahu c¹ – d²,
krátke hlasové
intonačno-rytmické a
sluchové cvičenia,
hudobné hry (hra na
Vokálno-intonačné činnosti
Vedieť čisto a so správnym výrazom zaspievať minimálne 15 piesní, ktoré sú
základom ovládania hudobného materinského jazyka. Intonovať podľa ruky
diatonické durové postupy.
Zvládnuť základy speváckeho dýchania, správne nasadenie tónu, artikuláciu
spoluhlások a koncoviek.
Vedieť zaspievať dvojhlasný kánon a jednoduchý ostinátny dvojhlas.
Poznať a správne realizovať hodnoty nôt vyskytujúcich sa v piesňach, realizovať
rytmické tvorenie.
Dokázať určiť náladu a hlavnú myšlienku piesní, vyvodiť charakteristické výrazové
prostriedky. Intonácia v priestore 1. – 8. (bez 7. stupňa) a dolného 5. stupňa podľa
fonogestiky a písmenkových nôt, elementárne tvorenie v tomto priestore.
149
ozvenu, otázka –
odpoveď, reťazová hra,
rytmické a melodické
doplňovačky).
Vedieť čisto a so správnym výrazom zaspievať minimálne 15 piesní, ktoré sú
základom ovládania hudobného materinského jazyka.
Intonovať podľa ruky diatonické durové postupy
Sprievody k piesňam,
jednoduché rytmické hry
a cvičenia.
Inštrumentálne činnosti
Vedieť zahrať jednoduché sprievody k piesňam, správne zvoleným detským
hudobným nástrojom zdôrazniť dôleţité hudobné myšlienky v počúvanej skladbe.
Uvedomene rozlišovať rytmické hodnoty a ich vzťahy v takte.
Vedieť tvoriť ostinátne sprievody zodpovedajúce charakteru piesní.
Zdokonaľovať sa v technike hry na detských hudobných nástrojoch.
Vedieť zahrať jednoduché sprievody k piesňam, správne zvoleným detským
hudobným nástrojom zdôrazniť dôležité hudobné myšlienky v počúvanej skladbe.
Jednoduché tance. Hudobno-pohybové činnosti
Vedieť zatancovať jednoduchý čardáš, mazúrku.
Pohybom správne reagovať na hudbu.
Vedieť zatancovať jednokročku, dvojkročku, mazúrku, základný polkový krok,
zostaviť z krokov jednoduchý tanec, rešpektujúc formu piesne a kultivované telesné
pohyby.
Dokázať vyjadriť obsah piesní a skladieb pohybom.
Elementárna pohybová improvizácia na hudbu. Taktovať 2- a 3-dobý takt.
Vedieť zatancovať jednoduchý čardáš, mazúrku.
Pohybom správne reagovať na hudbu.
Inštruktívne skladby
skladateľov 20. a 21.
storočia.
Percepčné činnosti
Podľa sluchu poznať minimálne 6 hudobných skladieb, dokázať vystihnúť ich
náladu a odhaliť dominujúce výrazové prostriedky.
Poznať kontrast, návrat, totožnosť, podobnosť a odlišnosť hudobných myšlienok v
hudobnej skladbe.
Dokázať verbalizovať, výtvarne vyjadriť hudobné zážitky.
Podľa sluchu poznať minimálne 6 hudobných skladieb, dokázať vystihnúť ich
náladu a odhaliť dominujúce výrazové prostriedky.
Hudobno-dramatické
etudy, hry, jeden
hudobno-dramatický
celok.
Hudobno-dramatické činnosti
Realizovať minimálne 1 hudobno-dramatickú etudu (celok).
Prežívaním modelových situácií pociťovať spojenie hudobno-dramatického prejavu
s reálnymi životnými situáciami.
Rešpektovať názory iných a stáť si za svojimi riešeniami.
Vedieť transformovať v hudobných činnostiach získané vedomosti a skúsenosti pri
realizácii improvizácie v hudobno-dramatických etudách a celkoch.
Realizovať minimálne 1 hudobno-dramatickú etudu (celok).
PRIEREZOVÉ TÉMY
V predmete hudobná výchova v 3. ročníku začleňujeme v rámci vzdelávacieho obsahu nasledovné
prierezové témy:
- Osobnostný a sociálny rozvoj /OSR
- Environmentálna výchova /ENV
- Mediálna výchova /MEV
- Multikultúrna výchova /MUV
- Dopravná výchova /DOV
- Ochrana života a zdravia /OŽZ
- Tvorba projektov a prezentačné zručnosti /TPP
- Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra /RĽK
Metódy a formy práce
Metódy osvojovania hudby- imitačná , intonačná, vokálno - intonačná, kombinovaná metóda. Indukcia,
dedukcia. Metódy: predbiehania a návratov, pozorovanie, problémové, tvorivá dramatika, hudobný dialóg,
samostatné objavovanie hudby, hrové formy, improvizácia, aktivizačné a motivačné, upevňovanie
vedomosti a zručnosti, preverovanie, precvičovanie a hodnotenie.
150
Učebné zdroje
FELIX, B., LANGSTEINOVÁ, E.: Hudobná výchova pre 3. ročník základných škôl. Bratislava: Mladé letá
2008.
LANGSTEINOVÁ, E., FELIX, B.: Metodická príručka k učebnici hudobnej výchovy pre 3. ročník ZŠ.
Bratislava: SPN, 2002.
BENCIOVÁ, D., ROBINEK L.: Zborník ľudových piesní pre 1. stupeň ZŠ. EXPOL PEDAGOGIKA, 2009.
Inštruktážne a akustické médiá
Hodnotenie predmetu
Prospech žiaka klasifikujeme piatimi stupňami: známkami 1 – 5. Vychádzame z Metodického
pokynu č.22/2011-R na hodnotenie žiakov základnej školy platného od 1.mája 2011. (zdroj:
http://www.minedu.sk/vnutorne-rezortne-predpisy-vydane-v-roku-2011).
Prácu žiakov hodnotíme i ústnou pochvalou pred kolektívom. Hodnotíme hudobný prejav, ale aj
prístup k činnostiam z hľadiska tvorivosti, záujem o činnosť, schopnosť spolupracovať pri práci vo dvojici,
alebo v skupinách. Práce hodnotíme aj ústnou pochvalou pred celou triedou. Vyzdvihujeme žiakove klady,
povzbudzujeme, usmerňujeme prácu žiakov s cieľom zlepšiť ich výkony. Jednotlivé pokroky a úspechy
žiakov prezentujeme na viditeľnom mieste v triede. Hodnotíme nielen vedomosti a schopnosti, ale aj
aktivitu, tvorivosť, samostatnosť v práci.
4. ROČNÍK
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – štvrtý ročník: 1 (1 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Charakteristika HUV v 4. ročníku ZŠ
V 4. ročníku sa postupne prehlbuje a dovršuje splnenie hlavných cieľov predmetu:
- prostredníctvom poznania a interpretácie slovenských ľudových piesní rôznych folklórnych oblastí
Slovenska si osvojiť hudobný materinský jazyk, čo znamená aj príspevok HUV k rozvíjaniu kultúrnych
kompetencií žiakov,
- poznať slovenské zvykoslovie, jeho umelecké spracovanie hudobnými skladateľmi rôznych dôb a takto
získať pevný základ národnej identity a vlastenectva.
Úlohou HUV je maximálne využiť špecifickú možnosť predmetu: aktivizovať tvorivé sily, formovať
emocionálnu a rozumovú stránku žiakov, získať základy hudobného myslenia, elementárne základy
hudobno-estetického vedomia v sústave hudobných vedomostí a vkusových postojov.
Hudobné činnosti naďalej dávajú možnosť žiakom aktívne sa stretávať s hudbou, sú rozhodujúcimi
prostriedkami rozvíjania hudobnosti žiakov. Majú nezastupiteľnú funkciu aj preto, lebo zásluhou ich
rozmanitosti dostávajú žiaci možnosť sebarealizácie, experimentovania, spájajú hudbu so slovom, pohybom,
s hrou na detských hudobných nástrojoch. Hudobné činnosti nesmú byť izolované a musia mať v rámci
jednej vyučovacej hodiny spoločný edukačný cieľ. Žiaci na základe získaných zručností dokážu na
primeranej úrovni realizovať svoje hudobné predstavy v súčinnosti s výtvarnými, pohybovými a literárnymi
a integrovať ich v individuálnych alebo skupinových projektoch.
Tematické okruhy: Ľudová pieseň v živote človeka a spoločnosti. (cca 18 hod)
Slovenské ľudové piesne troch základných folklórnych oblastiach Slovenska + regionálne piesne. (Výber z
učebnice pre 4. ročník ZŠ). Ľudové hudobné nástroje, vlastnoručne vyrobené hudobné nástroje. Folklórny
kalendár. (Výber z učebnice pre 5. ročník ZŠ). Folklórne súbory.
Poslanie hudby v našom živote (cca 12 hod.)
Slovenské ľudové piesne (uspávanky, tanečné, regrútske, svadobné, koledy...). Rôzne podoby slovenských
ľudových piesní v úprave skladateľov od 19. storočia podnes.
151
Vzdelávací obsah a cieľové kompetencie HUV v 4. ročníku ZŠ
Obsah Cieľové kompetencie
slovenské ľudové
piesne a ich dnešná
podoba v rozsahu h
- d²,
krátke hlasové,
intonačno-rytmické
a sluchové
cvičenia,
rytmické a
melodické
doplňovačky
Vokálno-intonačné činnosti
Správne zaspievať 15 piesní, intonovať v durovej diatonike.
Ovládať základné hlasové zručnosti: správne drţanie tela, spevácke dýchanie,
otváranie úst, mäkké nasadenie tónu, artikulácia, spev hlavovým tónom. Piesne
spievať intonačno-rytmicky správne a precítene. Podľa fonogestiky a písmenkových
nôt intonovať v durovej diatonike + molový 5-akord, tvoriť v tomto tónovom
priestore. Rozlišovať durové a molové tóniny (trojzvuky, stupnice, piesne). Vedieť
zaspievať dvojhlasný kánon a jednoduchý dvojhlas. Poznať a vedieť správne
zaspievať piesne aspoň z 3 oblastí Slovenska. Poznať a správne realizovať hodnoty
nôt vyskytujúcich sa v notových zápisoch. Bezpečne ovládať čítanie nôt od h po d².
Sprievody k piesňam,
jednoduché rytmické
hry a jedno-
a viachlasné cvičenia.
Inštrumentálne činnosti
Vedieť zahrať jednoduché sprievody k piesňam správne zvoleným detským
hudobným nástrojom, zdôrazniť dôležité hudobné myšlienky v počúvanej skladbe.
Vedieť tvoriť ostinátne sprievody zodpovedajúce charakteru piesní. Zdokonaľovať sa
v technike hry na detských hudobných nástrojoch. Tvorba vlastných hudobných
nástrojov a ich tvorivé využívanie.
Jednoduché ľudové
tance, hudobno-
pohybové tanečné hry.
Hudobno-pohybové činnosti
Vedieť zatancovať jednoduchý čardáš, pomalý valčík. Pohybom správne reagovať
na hudbu. Vedieť zatancovať valašský krok, čardáš, mazúrku, valčík, polku, zostaviť z krokov
jednoduchý tanec, rešpektujúc formu piesne a kultivované telesné pohyby. Dokázať
vyjadriť obsah piesní a skladieb pohybom. Elementárna pohybová improvizácia na
hudbu. Taktovať 2- a 3- dobý takt.
Umelecké spracovanie
slovenských ľudových
piesní od 19. storočia
podnes.
Percepčné činnosti
Podľa sluchu poznať minimálne 6 hudobných skladieb, dokázať vystihnúť zámer
skladateľa a odhaliť výrazové prostriedky, ktorými ich realizoval.
Poznať kontrast, návrat, totožnosť, podobnosť (variácie) a odlišnosť hudobných
myšlienok v hudobnej skladbe. Expresívnu reakciu na hudbu umocňovať pohybom,
vizualizáciou a verbalizáciou. Podľa sluchu rozoznať sláčikové, dychové nástroje,
fujaru, gajdy. Vedieť sa orientovať v rôznych typoch nástrojového obsadenia.
Hudobno-dramatické
etudy, hry, jeden
hudobno-dramatický
celok.
Hudobno-dramatické činnosti
Realizovať minimálne 1 hudobno-dramatickú etudu (celok).
Prežívaním modelových situácií pociťovať spojenie hudobno-dramatického prejavu s
reálnymi životnými situáciami. Rešpektovať názory iných a stáť si za svojimi
riešeniami. Vedieť transformovať v hudobných činnostiach získané vedomosti a
skúsenosti pri realizácii improvizácie v hudobno-dramatických etudách a celkoch.
PRIEREZOVÉ TÉMY
V predmete hudobná výchova v 4. ročníku začleňujeme v rámci vzdelávacieho obsahu nasledovné
prierezové témy:
- Osobnostný a sociálny rozvoj /OSR
- Environmentálna výchova /ENV
- Mediálna výchova /MEV
- Multikultúrna výchova /MUV
- Dopravná výchova /DOV
- Ochrana života a zdravia /OŽZ
- Tvorba projektov a prezentačné zručnosti /TPP
- Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra /RĽK
Metódy a formy práce
Učiteľ sa usiluje o to, aby poskytoval podnety pre hudobnú aktivitu žiakov, preto odporúčame:
- skupinové, projektové, diferencované vyučovanie; návštevu hudobných podujatí, besedy,
- zážitkové, kognitívne, skúsenostné metódy, dialóg a diskusiu, metódy hrania rol;
- špecifické metódy: intonačná metóda s použitím relatívnej solmizácie, imitačná a kombinovaná metóda
osvojovania piesní, riadené objavovanie hudby, informačno - receptívna metóda, improvizácia.
152
Učebné zdroje
FELIX, B., LENGSTEINOVÁ, E.: Hudobná výchova pre 4. ročník základných škôl. Bratislava: Mladé letá
2008.
LANGSTEINOVA, E., FELIX, B., TRUNEČKOVÁ, E.: Metodická príručka k učebnici Hudobná výchova
pre 4. ročník ZŠ. Bratislava: SPN, 2008.
BENCIOVÁ, D., ROBINEK L.: Zborník ľudových piesní pre 1. stupeň Z., EXPOL PEDAGOGIKA, 2009.
Inštruktážne a akustické médiá
Hodnotenie predmetu
Prospech žiaka klasifikujeme piatimi stupňami: známkami 1 – 5. Vychádzame z Metodického
pokynu č.22/2011-R na hodnotenie žiakov základnej školy platného od 1.mája 2011. (zdroj:
http://www.minedu.sk/vnutorne-rezortne-predpisy-vydane-v-roku-2011).
Prácu žiakov hodnotíme i ústnou pochvalou pred kolektívom. Hodnotíme hudobný prejav, ale aj
prístup k činnostiam z hľadiska tvorivosti, záujem o činnosť, schopnosť spolupracovať pri práci vo dvojici,
alebo v skupinách. Práce hodnotíme aj ústnou pochvalou pred celou triedou. Vyzdvihujeme žiakove klady,
povzbudzujeme, usmerňujeme prácu žiakov s cieľom zlepšiť ich výkony. Jednotlivé pokroky a úspechy
žiakov prezentujeme na viditeľnom mieste v triede. Hodnotíme nielen vedomosti a schopnosti, ale aj
aktivitu, tvorivosť, samostatnosť v práci.
153
PREDMET: Telesná výchova/TEV ŠKOLA: ZŠ J. C. Hronského, Školská 10, Krupina
VYUČOVACÍ JAZYK: slovenský
VZDELÁVACIA OBLASŤ: Zdravie a pohyb
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – prvý ročník: 2 (2 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – druhý ročník: 2 (2 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – tretí ročník: 2 (2 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Časová dotácia vyučovacích hodín/týždeň – štvrtý ročník: 2 (2 ŠtVP + 0 ŠkVP)
Všeobecná charakteristika predmetu
Zameranie telesnej výchovy v primárnej edukácii je dominantne na telesné, funkčné a pohybové
zdokonaľovanie, čím sa prispieva k upevneniu zdravia, zdravotne orientovanej zdatnosti a pohybovej
výkonnosti. Telesná výchova poskytuje elementárne teoretické a praktické vzdelanie z oblasti pohybu a
športu, významne prispieva k psychickému, sociálnemu a morálnemu vývinu žiakov, prispieva k
formovaniu kladného vzťahu k pohybovej aktivite a plní aj významnú kompenzačnú funkciu v procese
edukácie.
Svojím zameraním má telesná výchova výnimočné a špecifické postavenie v rámci vzdelávania žiakov
mladšieho školského veku. Využíva predovšetkým široké spektrum pohybových prostriedkov, ktoré
prispievajú k celkovému vývinu osobnosti s akcentom na hrubú i jemnú motoriku. Prostredníctvom pohybu
– pohybových cvičení, hier a súťaží pozitívne ovplyvňuje zdravotný stav žiakov.
Všeobecné ciele predmetu
Ciele telesnej výchovy v primárnej edukácii vychádzajú zo všeobecných cieľov vzdelávacej oblasti
„Zdravie a pohyb“ platných pre celú školskú telesnú výchovu a zároveň postupné plnenie cieľov primárnej
edukácie prispieva k naplneniu týchto všeobecných cieľov.
Všeobecné ciele:
stimulovať reč a myslenie počas telovýchovných činností,
podporovať procesy sebapoznávania a sebakontroly pri aktívnej pohybovej činnosti,
podporovať aktivitu, fantáziu a kreativitu žiakov pri pohybových aktivitách,
formovať pozitívny vzťah k telesnej výchove, pohybových aktivitám, športu,
kultivovať pohybový prejav s akcentom na správne držanie tela,
podporovať vytváranie optimálneho rozvoja zdravotne orientovanej zdatnosti,
podporovať získavanie poznatkov o otázkach vplyvu pohybu na zdravie,
uplatňovať zásady hygieny a bezpečnosti pri pohybovej činnosti.
Hlavným cieľom telesnej výchovy v primárnej edukácii je pozitívna stimulácia vývinu kultúrne gramotnej
osobnosti prostredníctvom pohybu s akcentom na zdravotne orientovanú zdatnosť a radostné prežívanie
pohybovej činnosti.
Ďalšie ciele telesnej výchovy ako učebného predmetu na 1. stupni ZŠ sú:
- zamerané na osobnostný rozvoj: Mať vytvorenú elementárnu veku primeranú predstavu o vlastných
pohybových možnostiach a pohybovou činnosťou prispievať k optimálnemu stupňu rozvoja osobnosti ako
celku i po stránke kognitívnej, emocionálnej, sociálnej, morálnej.
- zamerané na zdravie: Vnímať zdravie a pohybovú aktivitu ako jeho nevyhnutnú súčasť pri formovaní
vlastného zdravého životného štýlu a jeho uplatňovaní v každodennom živote. Formovať osobnú
zodpovednosť za vlastné zdravie.
- zamerané na motoriku: Mať osvojené elementárne pohybové zručnosti a vytvorené pohybové návyky
súvisiace so základnými lokomóciami, mať optimálne primerane veku rozvinuté pohybové schopnosti,
preukazovať elementárne vedomosti a poznatky z telesnej výchovy a športu pri realizácii pohybových
činností.
154
- zamerané na postoje: Prejavovať záujem o pohybové činnosti, prezentovať pozitívny vzťah k ich
pravidelnej realizácii, aplikovať ich v každodennom živote.
Kompetencie absolventa primárneho vzdelávania z telesnej výchovy sú:
má vytvorený základný pojmový aparát na veku primeranej úrovni prostredníctvom poznatkov
z realizovaných pohybových aktivít, aktuálnych skúseností a športových záujmov,
dokáže v pohybových činnostiach uplatňovať princípy fair - play, je tolerantný k súperom pri súťažiach,
vie kooperovať v skupine, akceptuje práva a povinnosti účastníkov hry, súťaže a svojim správaním
prispieva k nerušenému priebehu športovej akcie,
má osvojené elementárne vedomosti a zručnosti z telesnej výchovy, vie ich aplikovať a tvorivo
rozpracovať v pohybových aktivitách v škole i vo voľnom čase,
má na veku primeranej úrovni rozvinuté pohybové schopnosti, ktoré vytvárajú predpoklad pre optimálnu
zdravotne orientovanú zdatnosť,
dokáže v každodennom živote uplatňovať zásady hygieny, bezpečnosti a ochrany vlastného zdravia,
pozná a uvedomuje si význam pohybu pre zdravie a dokáže svoje zdravie upevňovať prostredníctvom
každodenného pohybu.
Špecifikácia kompetencií, ktoré si má žiak rozvíjať v kontexte s kľúčovými kompetenciami a ich
prepojenie so vzdelávacou oblasťou a učebným predmetom Komunikácia v materinskom jazyku a v cudzích jazykoch:
vyjadrovať sa veku primeranou športovou terminológiou,
vyjadrovať svoje názory, vedomosti a pocity súvisiace s realizovanými pohybovými aktivitami,
interaktívne a kreatívne reagovať na otázky súvisiace so športovou činnosťou,
dokázať komunikovať o aktuálnych športových udalostiach v škole, obci, regióne ale i významných
športových súťažiach a sviatkoch (OH, MS, ME ap.).
Matematická kompetencia a základné, kompetencie v oblasti vedy a techniky:
pri rozvoji matematických modelov myslenia využívať vyjadrovanie telom a pohybom,
rozvíjať priestorové myslenie prostredníctvom pohybových aktivít,
rozvíjať logické myslenie prostredníctvom taktických úloh v pohybových činnostiach,
využívať poznatky o tele človeka, jeho pohyboch a účinkoch.
Digitálna kompetencia:
využívať informačné technológie na vyhľadávanie potrebných informácií súvisiacich so športovými
aktivitami.
Naučiť sa učiť:
aktívne využívať informácie zo školskej telesnej výchovy vo voľnom čase
mať záujem (byť motivovaný) o ďalšie vzdelávanie sa v oblasti športu.
Spoločenské a občianske kompetencie:
vytvoriť si vlastnú identitu (nájsť si svoje miesto) pri aktívnej športovej činnosti – svojej účasti na nej
v rámci skupiny, tímu ap.,
vedieť rešpektovať práva i povinnosti (svoje i iných) pri realizovaných športových aktivitách,
vedieť kooperovať pri športových aktivitách,
byť tolerantný pri iných názoroch na riešenie aktuálneho problému súvisiaceho so športovou aktivitou
a zároveň asertívny pri nastoľovaní svojich požiadaviek a formulovaní svojich názorov.
Iniciatívnosť a podnikavosť:
vedieť s kamarátmi realizovať aj vo voľnom čase naučené pohybové hry a športové aktivity v rôznom
prostredí
byť iniciatívny pri aplikácii pohybových činností do svojho vlastného denného režimu
Kultúrne povedomie a vyjadrovanie:
mať motorickú gramotnosť (ako výsledok pohybového vzdelávania), ktorá je súčasťou kultúrnej
gramotnosti človeka.
Vzdelávací obsah TEV formulovaný pre celý 1. stupeň ZŠ
Prehľad tematických celkov (TC) v jednotlivých ročníkoch:
155
1. Základné lokomócie a nelokomočné pohybové zručnosti
2. Manipulačné, pohybové a prípravné športové hry
3. Kreatívne a estetické pohybové činnosti
4. Psychomotorické cvičenia a hry
5. Aktivity v prírode a sezónne pohybové činnosti
Časová dotácia
Tematický celok (TC) 1.ročník 2.ročník 3.ročník 4.ročník
Základné lokomócie a nelokomočné pohyb. zručnosti 30% 30% 30% 30%
Manipulačné, pohybové a prípravné športové hry 30% 30% 30% 30%
Kreatívne a estetické pohybové činnosti 15% 15% 15% 15%
Psychomotorické cvičenia a hry 15% 15% 15% 15%
Aktivity v prírode a sezónne pohybové činnosti 10% 10% 10% 10%
I. TC: Základné lokomócie a nelokomočné pohybové zručnosti
Kompetencia:
Mať primerane veku a svojim schopnostiam osvojené základné lokomócie (ako elementárne
predpoklady pre zvládnutie základných atletických disciplín), poradové cvičenia (ako predpoklady účelnej
organizácie pohybových činností v priestore) a elementárne zručnosti z akrobacie (ako predpoklady pre
zvládnutie základných gymnastických zručností), poznať ich možnosti aplikácie a vnímať ich význam pre
život a šport.
Vedomosti:
základné lokomócie – poznať, vedieť pomenovať,
poradové cvičenia – poznať základné a vedieť ich pomenovať,
elementárna terminológia (názvoslovie) gymnastických polôh, pohybov a cvičení,
význam základných lokomócií, poradových a gymnastických cvičení,
základné pravidlá atletických a gymnastických súťaží,
zásady bezpečnosti a hygieny pri týchto cvičeniach.
Schopnosti a zručnosti:
proporcionálny rozvoj pohybových schopností prostredníctvom základných lokomócií a nelokomočných
zručností (s akcentom na senzitívne obdobia),
osvojovanie si základných lokomócií v rôznych obmenách, v rôznom priestore,
osvojenie si základov techniky behov, skokov, hodu,
na podnet vykonávať základné polohy a pohyby tela a jeho častí,
vykonávať pohyby okolo rôznych osí tela (obraty, prevaly, kotúle ap.),
osvojenie si základov techniky kotúľov, stojok, skokov.
Postoje :
pozitívne vnímať základné lokomócie a nelokomočné zručnosti ako potrebnú a nevyhnutnú súčasť
pohybového prejavu človeka a prostriedku na upevňovanie si zdravia,
správne vnímať význam poradových cvičení pre účelnú organizáciu, bezpečnosť, efektívnejšiu
komunikáciu využitie času na cvičenie a športovanie,
prejavovať snahu o sebazdokonaľovanie v týchto aktivitách.
II. TC: Manipulačné (MH), pohybové (PH) a prípravné športové hry (PŠH)
(Tradičné aj netradičné hry)
Kompetencia:
Byť aktívny pri úlohách vyplývajúcich z pravidiel hry, prejavovať schopnosť spolupracovať,
dodržiavať dohodnuté pravidlá, technicky správne manipulovať s náčiním a pohybovať sa s ním, odhadovať
pohyb náčinia a prispôsobiť mu vlastný pohyb v rôznych situáciách a obmenách, prejavovať pozitívny
postoj k herným činnostiam, uplatňovať zásady kultúrneho správania sa na športových podujatiach.
Vedomosti:
základné herné činnosti jednotlivca v MH, PH, PŠH- poznať a vedieť pomenovať,
základné informácie o hrách a súťažiach, význame súťaživosti v športe,
156
správna technika základných herných činností jednotlivca,
poznatky o správnej manipulácii s herným náčiním,
poznatky o základných pravidlách realizovaných hier,
poznatky o zásadách kultúrneho správania sa na športových podujatiach,
zásady bezpečnosti a hygieny pri hrách.
Schopnosti a zručnosti:
proporcionálny rozvoj všetkých pohybových schopností prostredníctvom hier,
osvojovanie si základných herných činností jednotlivca v rôznych obmenách,
osvojovanie si rôznych spôsobov manipulácie s náčiním,
realizácia hier v rôznom prostredí, v rôznych obmenách a situáciách,
osvojovanie si pravidiel vybraných hier a schopnosť podľa nich konať a rozhodovať.
Postoje:
pozitívne vnímať rôzne hry ako významnú súčasť pohybových aktivít človeka,
dodržiavať zásady fair – play pri realizovaných hrách,
adekvátne povzbudzovať pri hrách ako ich aktér i ako divák,
adekvátne reagovať pri víťazstve i prijať prehru s uznaním kvalít súpera.
III. TC: Kreatívne a estetické pohybové činnosti
(Pohybové prvky z tvorivej dramatiky, pohybové aktivity s hudbou, rytmika, tanec)
Kompetencia:
Mať primerane veku rozvinuté základné senzorické, motorické (pohybové), intelektuálne, kultúrno –
umelecké a tvorivé schopnosti, vedieť ich primerane aplikovať v živote i športe prostredníctvom
kultivovaného prirodzeného pohybu.
Vedomosti:
poznať a vedieť pomenovať jednotlivé druhy cvičení a hier, pohybových výrazových prostriedkov tvorivej
dramatiky, rytmiky, tanca,
poznať správnu techniku jednoduchých cvičení, pohybov i nadväzovaných pohybových motívov tanca,
rytmiky a tvorivej dramatiky,
poznať správne držanie tela, polohy tela a jeho častí, pohyby tela a jeho častí v kontexte so slovným alebo
hudobným podnetom.
Schopnosti a zručnosti:
proporcionálny a veku primeraný rozvoj koordinačných pohybových schopností s akcentom na priestorovo
– orientačné a rytmické schopnosti,
veku primeraný rozvoj dramatických schopností a zručností,
osvojovanie si základných rytmických a tanečných cvičení v rôznych obmenách,
osvojovanie si základných rytmických a tanečných cvičení v rôznom prostredí, v rôznych obmenách,
rozvoj tvorivej improvizácie, kreativity, imaginácie, vizualizácie.
Postoje:
pozitívne vnímať spojenie slova, hudby a pohybu ako potrebnú súčasť pohybových činností človeka,
pozitívne reagovať na partnerov v tanci i hre a upevňovať sociálne vzťahy v skupine,
prejavovať snahu o sebazdokonaľovanie a dokázať vnímať a precítiť pohyb.
IV. TC: Psychomotorické cvičenia a hry
(Joga, relaxačné, dýchacie, strečingové cvičenia)
Kompetencia:
Mať primerane veku osvojené správne držanie a vnímanie svojho tela pri pohybových činnostiach,
vedieť aplikovať širokú škálu cvičení zameraných na vnímanie vzájomného pôsobenia psychiky a pohybu,
relaxáciu, dýchanie, flexibilitu ako základ sebapoznania, sebaakceptácie, dôvery vo vlastné sily.
Vedomosti:
elementárne poznatky o ľudskom tele (časti tela, vnútorné orgány) pri pohybovej činnosti,
správne držanie tela, polohy tela a jeho častí, pohyby tela a jeho častí - poznať a vedieť pomenovať,
zásady bezpečnosti, hygieny a psychohygieny pre zdravie.
Schopnosti a zručnosti:
157
osvojovanie si základných psychomotorických cvičení v rôznych obmenách (spojenie zmyslového
vnímania s kinestetickým v časovo – priestorových vzťahoch),
proporcionálny rozvoj koordinačných pohybových schopností a flexibility,
vytváranie návyku správneho držania tela v rôznych polohách,
vytváranie návyku vedomého parciálneho dýchania, fyziologicky správneho dýchania,
osvojovanie si pohybových cvičení so zameraním na koncentráciu a pozornosť,
osvojovanie si pohybových aktivít zameraných na čiastočnú i celkovú relaxáciu.
Postoje:
pozitívne vnímať prejavy svojho tela pri pohybe, ako potrebnú súčasť pohybu človeka,
formovať pozitívne vzťahy v skupinách, empatiu.
V. TC: Aktivity v prírode a sezónne pohybové činnosti
(Plávanie, turistika, korčuľovanie, lyžovanie a i.)
Kompetencia:
Mať primerane veku osvojené základné zručnosti z plávania, turistiky, korčuľovania, lyžovania,
bicyklovania a i., vedieť ich primerane aplikovať v živote i športe.
Vedomosti:
plávanie – elementárne poznatky o význame plávania, technike základných plaveckých zručností
a možnostiach aplikácie plávania vo voľnom čase,
turistika a pohyb v letnej prírode – elementárne poznatky o význame turistiky, jej druhoch a spôsoboch,
pešia turistika a pobyt v prírode – základné zručnosti, cykloturistika a p., informácie o možnostiach
aplikácie turistiky vo voľnom čase,
lyžovanie a pohyb v zimnej prírode – aktivity a hry so sánkami, klzákmi, hry so snehom a na snehu,
elementárne poznatky o význame lyžovania, základné pohybové zručnosti z lyžovania, informácie o
možnostiach aplikácie lyžovania vo voľnom čase,
korčuľovanie a pohyb na ľade – kĺzanie a hry na ľade, elementárne poznatky o význame korčuľovania,
základné pohybové zručnosti z korčuľovania, informácie o možnostiach aplikácie korčuľovania vo
voľnom čase,
bicyklovanie – elementárne poznatky o význame bicyklovania, základné pohybové zručnosti
z bicyklovania, informácie o možnostiach bicyklovania vo voľnom čase.
Schopnosti a zručnosti:
osvojovanie si základných zručností z plávania, turistiky, korčuľovania, lyžovania v rôznych obmenách
proporcionálny rozvoj všetkých pohybových schopností prostredníctvom sezónnych pohybových aktivít
rozvoj senzorických schopností – pociťovanie, vnímanie, odhad času, priestoru
rozvoj kultúrno – umeleckých schopností – kultúra pohybového prejavu, precítenie pohybu, interpretácia,
kreativita
rozvoj intelektových schopností – všeobecná inteligencia v kontexte s poznávacími aktivitami
realizácia sezónnych pohybových aktivít v rôznom prostredí, v rôznych obmenách
Postoje:
pozitívne vnímať pohybové aktivity v prírode ako potrebnú súčasť pohybu človeka,
pozitívny vzťah k prírode, pohybovým aktivitám v rôznom prírodnom prostredí, ochrana prírody.
Využitie prierezových tém a prepojenie s inými predmetmi
V každom tematickom celku treba vytvoriť priestor pre sebapoznávanie žiakov prostredníctvom
pohybu, rozvoj tvorivosti žiakov a pohybovú improvizáciu. Vytvárať úlohy divergentného typu, aby aj žiaci
objavovali a hľadali možné riešenia v pohybových úlohách (OSR). Vytvárať tiež priestor na samostatné
oboznamovanie sa žiakov s novým náčiním, novými pohybovými činnosťami a pod. Realizovať
systematicky komunikáciu s jednotlivcom, skupinou i triedou o realizovaných činnostiach, splnených resp.,
nesplnených úlohách, pocitoch a náladách pri cvičení, hre a súťažení (Etická výchova).
Tematický celok „Základné lokomočné a nelokomočné pohybové zručnosti“ poskytuje veľký priestor
na aplikáciu širokej škály pohybových činností. Zaraďujú sa do neho prvky poradovej prípravy (OSR,
využitie matematiky), ktorá má byť funkčná z hľadiska účelnej organizácie činností v priestore, z hľadiska
bezpečného pohybu v priestore i z hľadiska efektívneho využívania času na pohybové aktivity. Odporúčame
158
vyhýbať sa drilovému nácviku jednotlivých prvkov prípravy. Za vhodné sa považujú predovšetkým hry,
v ktorých si nenásilným a veku primeraným spôsobom dané aktivity žiaci osvoja.
Podstatnú časť tematického celku tvorí rozvoj základných lokomócií. Túto časť pohybového vzdelávania
treba vnímať ako prípravu pre základné atletické disciplíny – beh, skok, hod. Žiaci si postupne osvojujú
elementárne základy techniky týchto činností a postupne ich vzájomné kombinácie napr. chôdza a skok, beh
a skok. V tomto tematickom celku môžme využiť priestor dopravného ihriska (DV).
Treťou časťou tematického celku sú elementárne zručnosti z akrobacie, ktoré sa vnímajú ako
predpoklady pre zvládnutie základných gymnastických zručností. Akcentujú sa predovšetkým zmeny polôh,
obraty, prevraty, polohy strmhlav a tiež pohyb po zúžených a zvýšených plochách opory. Samozrejme sa
tieto činnosti kombinujú so základnými lokomóciami.
V tematickom celku „Hry“ sa začína manipulačnými hrami, ktoré nadväzujú na hry charakteristické
pre predškolskú telesnú výchovu. Žiaci sa oboznamujú s rôznym športovým ale i netradičným náčiním
a spôsobmi manipulácie s ním. Tu sa vytvára veľký priestor na samostatné objavovanie rôznych možností
manipulácie s náčiním žiakmi (OSR). Na základe toho učiteľ môže zdokonaľovať jednotlivé činnosti
a aplikovať ich v nenáročných manipulačných hrách.
Pohybové hry nadväzujú na manipulačné a tvoria významnú časť výučby telesnej výchovy
v primárnej edukácii. Mali by byť realizované počas všetkých štyroch ročníkov. Odporúča sa proporcionálne
zaraďovanie všetkých druhov pohybových hier (skákačky, naháňačky, triafačky ap.) a tiež hier zameraných
na rozvoj všetkých pohybových schopností (OŽZ).
Paralelne s nimi sa v treťom a štvrtom ročníku zaraďujú prípravné športové hry. Učiteľ si môže
podľa podmienok a tradícií školy vyberať z rôznych športových hier (MV). K základným hrám, ktorých
elementárne základy herných činností jednotlivca by mali žiaci zvládnuť patrí futbal, basketbal, hádzanú,
volejbal a tenis. Odporúčame však realizovať aj základy hier, ktoré sa stávajú na školách obľúbenými –
napr. florbal, tenis.
V tematickom celku „Kreatívne a estetické pohybové činnosti“ sa vytvára priestor pre kreatívneho
učiteľa. Rôznymi pohybovými prostriedkami môže dosiahnuť rozvoj požadovaných kompetencií. Široká
škála výrazových prostriedkov rytmiky, tanca, tvorivej dramatiky i gymnastiky vytvára podmienky aj pre
rozvoj tvorivosti žiakov (Hudobná výchova). Akcentujeme dôraz na utváranie a upevňovanie návyku
správneho držania tela (OŽZ) a estetického a kultivovaného pohybového prejavu (MKV).
V prvom ročníku odporúčame začínať jednoduchými rytmickými cvičeniami kde sa pohyb spája so
slovom, s vytlieskavaním, vydupávaním. Vhodná je celá škála riekaniek a motivovaných pohybov (Hudobná
výchova). Postupne možno pridávať dramatizáciu (MV). Príbehy zo života zvierat, rozprávkových bytostí či
fantazijného sveta (Slovenský jazyk a literatúra) sú výborným námetom na pohybové stvárnenie a tvorivú
improvizáciu (MV).
V druhom ročníku sa odporúča vo väčšej miere využívať hudbu. Možno používať jednoduché
hudobné nástroje (tamburína, ozvučené paličky alebo vyrobené nástroje žiakmi) a rytmizovať pohyb (MV).
Základné tanečné kroky a malé tanečné väzby sú základom pre osvojovanie si niektorých regionálnych
ľudových tancov (MKV), alebo aj tancov moderných. Výber sa ponecháva na učiteľa a jeho možnosti.
V poslednom ročníku sa odporúča klásť dôraz na schopnosť tvoriť vlastné zostavy či malé väzby
resp., dokázať improvizovať na hudobný motív (TPPZ, využitie hudobnej výchovy) ap.
Tematický celok „Psychomotorické cvičenia a hry“ je vnímaný ako významná súčasť prípravy žiaka
na zvládnutie náročných úloh v škole i živote. Akcentuje sa význam týchto pohybových aktivít pre zdravie
žiaka (OŽZ). Poznávaním vlastného tela, jeho možností a limitov sa žiak postupne učí vnímať telo ako
celok. Správne držanie tela pri rôznych polohách, správne dýchanie a schopnosť relaxácie sú základnými
úlohami, ktoré vedú k získaniu potrebných kompetencií (OŽZ).
Učiteľ podobne ako pri predchádzajúcom tematickom celku môže využívať rôzne pohybové
prostriedky, ktorými žiakom sprostredkuje potrebné informácie a základné zručnosti. Ak má učiteľ
teoretickú i praktickú prípravu z jogy (MKV), môže aplikovať relaxačné a dychové cvičenia z tohto
systému.
K aplikácii základných psychomotorických cvičení a hier však nie je treba žiadny špeciálny výcvik.
Psychomotorika je zameraná na prežívanie pohybu, radosti z pohybu (OSR). Psychomotorika patrí
k faktorom podporujúcim zdravie. Žiak sa učí vnímať svoje telo, jeho časti. Významnou úlohou je aj naučiť
žiaka vnímať svalové napätie a uvoľnenie a jeho spojenie s duševným napätím, ale i celkové pocity svojho
159
tela pri cvičení (OŽZ). Cieľom snaženia učiteľa by malo byť, aby žiaci prostredníctvom pohybu získavali čo
najviac skúseností a poznatkov o sebe z hľadiska fyziologického, kognitívneho i emocionálneho
(Prírodoveda). Tieto poznatky sa potom stávajú základom pre sebapoznanie, sebazdokonaľovanie a konanie.
Významným prvkom sú psychomotorické hry. Umožňujú prejavovať individualitu osobnosti (OSR)
a súčasne zapájajú žiaka do kolektívu. Sú typické tiež tým, že využívajú netradičné pomôcky a nie sú v nich
víťazi a ani porazení. Môžu byť zamerané na rozvoj hmatového, optického či akustického vnímania, alebo
na rozvoj rovnováhy či priestorovej orientácie.
Široko koncipovaným je aj tematický celok „Aktivity v prírode a sezónne pohybové činnosti“. Pri
tomto tematickom celku považujeme za dôležité, aby sezónne činnosti boli realizované počas celého
školského roka a vo všetkých ročníkoch a tým zabezpečili primerané podmienky na otužovanie našich
žiakov ako významného prvku pri prevencii chorôb a upevňovaní zdravia. Pri tomto tematickom celku
môžeme využívať aj exteriér školy (EnV). Aktivity turistického charakteru možno ich realizovať počas
celého roka. Akcentuje sa predovšetkým chôdza po rôznych povrchoch, terénoch a prekonávanie terénnych
prekážok (EnV).
Za nevyhnutnú súčasť sa považuje aj realizácia plávania – základného plaveckého výcviku vo 4.
ročníku (OŽZ). Bicyklovanie na dopravnom ihrisku (DV) možno tiež realizovať na našej škole. Ďalšou
možnosťou v zimnom období sú zimné športy (kĺzanie, korčuľovanie, sánkovanie) a využitie ihriska s
ľadovou plochou, školského dvora a prostredia v obci (EnV). Klasické korčuľovanie na ľade možno tiež
realizovať na našej škole, využívame ľadovú plochu ihriska za našou školou. Bicyklovanie a jazda na
kolobežkách sú významnými voľno časovými aktivitami žiakov mladšieho školského veku, ktoré môžeme tiež
realizovať práve na našom dopravnom ihrisku (DV).
Požiadavky na výstup TEV pre 1. stupeň ZŠ
TC: Základné lokomócie a nelokomočné pohybové zručnosti – obsahový štandard
Vedieť primerane veku a svojim schopnostiam správne technicky vykonávať základné lokomócie
(ako elementárne predpoklady pre zvládnutie základných atletických disciplín), poradové cvičenia (ako
predpoklady účelnej organizácie) a elementárne zručnosti z akrobacie (ako predpoklady pre zvládnutie
základných gymnastických zručností), poznať ich možnosti aplikácie a vníma ich význam v živote i športe.
Základné pojmy: chôdza, beh, hod, skok, lezenie, plazenie, šplhanie, rad, zástup, družstvo, skupina,
čiara, priestor, základné povely poradovej prípravy, štart, cieľ, súťaž, gymnastické náradie (žinenka, mostík,
trampolínka, lavička, rebriny ap. – čo sa v objekte školy nachádza).
Základné poznatky:
zásady bezpečného a účelného pohybu v telovýchovných objektoch,
základy správnej techniky behov, skokov, hodu loptičkou,
základy správnej techniky gymnastických cvičení,
o význame základných lokomočných a nelokomočných pohybov.
Základné pohybové aktivity:
bežecká abeceda, beh – rýchly, vytrvalostný, skok do diaľky, hod loptičkou,
kotúle – vpred, vzad, stojka na lopatkách, rovnovážne výdrže, obraty, poskoky, skoky na pružnom mostíku
a trampolínke, výskoky a zoskoky z gymnastického náradia.
TC: Základné lokomócie a nelokomočné pohybové zručnosti – výkonový štandard
Správne pomenovať základné lokomócie, základné nelokomočné pohyby, základné atletické disciplíny,
základné cvičenia z akrobacie a poradové cvičenia realizované vo výučbe.
Ukázať správne technické predvedenie základných lokomócií i základných akrobatických cvičení
v rôznych obmenách.
Uplatniť základné lokomócie, poradové cvičenia i gymnastické zručnosti v hrách, súťažiach a iných
pohybových činnostiach.
TC: Manipulačné, pohybové a prípravné športové hry – obsahový štandard
Vedieť primerane veku a svojim schopnostiam správne technicky manipulovať s herným náčiním,
poznať a aplikovať v hre dohodnuté pravidlá, byť v hre aktívny a prejavovať k nej pozitívny postoj.
Základné pojmy: pohybová hra, hráč, spoluhráč, súper (protihráč), kapitán, rozhodca, pravidlá hry,
ihrisko (hrací priestor, hracia plocha), bránka, kôš, hracie náčinie (lopta, pálka, hokejka ap.), gól, bod,
prihrávka, streľba, vedenie lopty, držanie lopty, útok – útočník, útočná činnosť, obrana – obranca, obranná
činnosť.
160
Základné poznatky:
pravidlách realizovaných hier,
správnej technike základných herných činností jednotlivca realizovaných hier,
význame jednotlivých hier na rozvoj určitých pohybových schopností alebo osvojovaných pohybových
zručností,
význame hier pre zábavu i zdravie.
Základné pohybové aktivity:
hry so zameraním na manipuláciu s rôznym tradičným, ale aj netradičným náčiním, pohybové hry zamerané
na rozvoj pohybových schopností (kondičných, koordinačných), pohybové hry zamerané na precvičovanie
osvojovaných si elementárnych pohybových zručností rôzneho charakteru (gymnastických, atletických,
plaveckých a pod.)
Prípravné športové hry – zamerané na futbal, basketbal, hádzanú, volejbal, tenis.
TC: Manipulačné, pohybové a prípravné športové hry – výkonový štandard
Pomenovať a poznať základné herné činnosti jednotlivca, poznať názvy hier realizovaných vo výučbe.
Aplikovať v hre dohodnuté pravidlá a rešpektovať ich.
Ukázať a uplatniť správnu techniku manipulácie s náčiním.
Ukázať a uplatniť správnu techniku herných činností jednotlivca v hrách realizovaných vo výučbe.
Využiť naučené zručnosti z hier v rôznom prostredí (telocvičňa, príroda, voda) a aplikovať ich aj
v bežnom živote (vo voľnom čase).
TC: Kreatívne a estetické pohybové činnosti – obsahový štandard
Vedieť primerane veku a svojim schopnostiam správne technicky vykonávať cvičenia s dôrazom na
presnú lokalizáciu pohybov v čase a priestore, poznať ich možnosti aplikácie, dokázať vyjadriť pohybom
slovný, názorný i hudobný motív a vnímať ich, poznať význam kultivovaného a estetického prejavu
v živote i športe.
Základné pojmy: rytmika, tanec – jeho druhy, tanečný krok, tanečný motív, pohybová tvorivosť,
fantázia pri pohybovej činnosti, tanečná improvizácia.
Základné poznatky:
- o význame pohybovej kultúry (správneho pohybového prejavu) pri realizácii pohybových činností – akcent
na správne a estetické držanie tela, kultúrnosť (kultivovaný pohybový prejav).
Základné pohybové aktivity:
tanečná a štylizovaná chôdza, beh, skoky, poskoky, so zameraním na správne a estetické držanie tela ako
celku i jeho častí v rôznych polohách,
rytmizované pohyby s využitím hudby alebo rôznych jednoduchých hudobných nástrojov,
pohyby so slovným navádzaním, napodobňovacie pohyby (napr. zvierat, športovcov, činností človeka),
pohybová improvizácia na hudobné motívy, alebo zadané témy,
tanečná improvizácia na základne naučených tanečných krokov, motívov, väzieb.
TC: Kreatívne a estetické pohybové činnosť – výkonový štandard
Správne pomenovať základné gymnastické cvičenia, tanečné kroky a činnosti realizované vo výučbe.
Ukázať správne technické predvedenie rytmických cvičení, tanečných krokov, motívov v rôznych
obmenách realizovaných vo výučbe.
Zladiť pohyby, chôdzu, skoky a beh s rytmom navodeným potleskom, zvukovým signálom, hudbou.
Uplatniť prvky rytmiky a tanca v hudobno – pohybových, tanečných a dramatických hrách, no i pri
iných pohybových činnostiach.
TC: Psychomotorické cvičenia a hry – obsahový štandard
Vedieť primerane veku a svojim schopnostiam vykonávať základné psychomotorické cvičenia
poznať ich význam, možnosti aplikácie, dokázať vyjadriť pohybom navodený motív, vnímať význam
cieleného pohybu pre zdravie (antistresové cvičenia).
Základné pojmy: názvy častí tela, polôh tela i jeho častí, správne držanie tela
Základné poznatky:
význame pohybu i jednotlivých druhoch cvičení pre zdravý vývin,
prejavoch a reakciách organizmu na pohybovú aktivitu,
správnom dýchaní pri cvičení i každodenných aktivitách.
161
Základné pohybové aktivity:
koordinačné cvičenia a hry,
relaxačné (uvoľňovacie) cvičenia a hry,
aktivity zamerané na rozvoj dýchania,
naťahovacie (strečingové) cvičenia,
cvičenia na rozvoj flexibility.
TC: Psychomotorické cvičenia a hry – výkonový štandard
Správne pomenovať základné polohy tela, druhy realizovaných cvičení z oblasti psychomotoriky.
Ukázať správne základné polohy tela a primerane svojim schopnostiam vykonávať psychomotorické
cvičenia v rôznych obmenách.
Uplatniť prvky psychomotoriky a psychomotorických hier a prežívať pocity radosti z pohybu a hry.
Poznať jednoduché testy na posudzovanie svojej flexibility, držania tela, dýchania.
TC: Aktivity v prírode a sezónne pohybové činnosti – obsahový štandard
Vedieť základy elementárnych pohybových zručností súvisiace s realizovanými sezónnymi
pohybovými činnosťami (plávaním, turistikou, korčuľovaním, lyžovaním, bicyklovaním a i.), poznať ich
možnosti aplikácie a vnímať ich význam v živote i športe
Základné pojmy: plavecký spôsob (kraul, znak, prsia), splývanie, štartový skok, obrátka, turistika –
jej druhy a formy, turistický výstroj, turistický chodník, turistická značka, korčuľovanie – kolieskové
korčule, korčule, sánkovanie, lyžovanie, lyže – zjazdové, bežecké, skokanské, zjazd, slalom, beh na lyžiach.
Základné poznatky:
význame otužovania sa, plávania, pobytu a pohybu v prírode v každom ročnom období pre zdravie
s akcentom na špecifiká jednotlivých období,
hygiene, pravidlách pohybu a bezpečnosti pri realizácii plávania a aktivít v prírode,
technike základných pohybových zručností realizovaných aktivít v prírode.
Základné pohybové aktivity:
cvičenia a hry zamerané na oboznámenie sa s vodným prostredím, splývanie, dýchanie a orientáciu vo
vode,
skoky do vody z rôznych polôh,
nácvik techniky jedného plaveckého spôsobu,
chôdza a jej rôzne druhy a spôsoby vzhľadom k povrchu a terénu,
jazda, hry a súťaže na kolobežke, bicykli,
korčuľovanie – jazda vpred, vzad, zastavenie, obrat, hry a súťaže na korčuliach
lyžovanie – základná manipulácia s lyžami a palicami, chôdza, obraty, výstupy, zjazdy, brzdenie jazdy,
oblúky.
TC: Aktivity v prírode a sezónne pohybové činnosti – výkonový štandard
Správne pomenovať základné pohybové činnosti vo výučbe realizovaných druhov sezónnych pohybových
aktivít.
Ukázať správne technické predvedenie elementárnych pohybových zručností vo výučbe realizovaných
sezónnych pohybových činností v rôznych obmenách.
Uplatniť prvky sezónnych pohybových činností v hrách, súťažiach ap. v škole i vo voľnom čase.
Metódy a formy práce
Pri vyučovaní telesnej výchovy by sa mali využívať nasledovné metódy, ktoré zefektívnia vyučovanie
telesnej výchovy:
motivačné metódy: motivačný rozhovor, motivačný výklad, motivačné rozprávanie, besedy, motivačné
demonštrácie
expozičné metódy: výklad, vysvetľovanie, opis, demonštrácia, metóda ukážky, metóda pozorovania,
napodobňovania, metóda hry, metódy s heurestickou funkciou, samostatná práca žiakov
fixačné metódy: napodobňovanie, opakovanie, metódy pasívneho pohybu a pohybové kontrastu, tiež herné
a súťaživé metódy
diagnostické metódy: metódy pozorovania, testy, metódy rozhovoru
162
a jednotlivé formy práce:
ranné cvičenia (denne na začiatku 1. vyučovacej hodiny),
telovýchovné chvíľky počas vyučovacích hodín (denne niekoľkokrát na všetkých predmetoch, keď učiteľ
pozoruje u žiakov únavu resp. nekoncentrovanosť),
rekreačné využívanie prestávok (denne predovšetkým cez veľkú prestávku využívať možnosti školského
dvora, telocviční, voľných priestorov ap.). V prípade nepriaznivého počasia (nedá sa ísť von, v triedach
a na chodbách je vydýchaný vzduch) zabezpečiť potrebu okysličovania organizmu 2 – 3 minútovými
aktivizačnými cvičeniami na začiatku vyučovacích hodín,
vyučovacia hodina telesnej výchovy (hlavná organizačná forma),
pohybové aktivity v školskom klube (ako dôležitá súčasť popoludňajšie činnosti),
záujmové krúžky na škole s pohybovým zameraním (výberová forma aktivít),
školské športové súťaže – pravidelné i jednorazové,
kurz základného plávania,
škola v prírode (v rôznom ročnom období s aktívnym využitím sezónnych športových aktivít v prírode),
cvičenia v prírode (2 x ročne v rozsahu po 4 hodiny v každom ročníku).
Učebné zdroje
SIVÁK, J. a kol.: Metodická príručka- Telesná výchova pre 1. Stupeň ZŠ. Bratislava: SPN, 1998.
Kolektív autorov: Didaktika školskej telesnej výchovy. Bratislava: FTVŠ UK, 2001.
Hodnotenie predmetu
V 1. ročníku ZŠ sú žiaci na vysvedčení hodnotení slovne stupňami: dosiahol veľmi dobré výsledky,
dosiahol dobré výsledky, dosiahol uspokojivé výsledky, dosiahol neuspokojivé výsledky. V 2., 3.a 4.
ročníku prospech žiaka klasifikujeme piatimi stupňami: známkami 1 – 5. Vychádzame z Metodického
pokynu č.22/2011-R na hodnotenie žiakov základnej školy platného od 1.mája 2011. (zdroj:
http://www.minedu.sk/vnutorne-rezortne-predpisy-vydane-v-roku-2011).
Učiteľ v priebehu školského roka meria dosiahnutú fyzickú úroveň každého žiaka. Nerozlišuje
dobrých a zlých, úspešných a neúspešných. Vyzdvihuje žiakove klady, povzbudzuje ho s cieľom zlepšiť
jeho výkony. Jednotlivé pokroky a úspechy žiakov prezentuje v triede. Hodnotí nielen schopnosti, ale aj
úsilie a svedomitosť, cieľavedomosť, húževnatosť. Učiteľ nenúti žiaka vykonávať také pohybové aktivity,
ktoré nie je schopný vykonať vzhľadom na jeho fyzické dispozície. Snaží sa používať len kladné hodnotenie
(pochvalu).