Kognitívnea učebné štýly

• kognitívne štýly

• učebné štýly

• žiakovo poňatie učiva

Kognitívny štýl

• charakteristický spôsob, ktorým ľudia vnímajú, zapamätávajú si informácie, myslia, riešia problémy, rozhodujú sa, spôsob organizácie a spracovanie a informácií

• ovplyvňuje učebné zvláštnosti, učebný štýl

a školský výkon žiaka• súvislosť so schopnosťami aj osobnostnými

vlastnosťami

Typy kognitívnych štýlov:

1) H.A. Witkin

- posudzoval kognitívny štýl podľa toho, s akou mierou členitosti sa osoba orientuje v celku vnímaného poľa, či vnímanie podnetov závisí od celku

Nezávislosť od poľa(analytický kognitívny štýl)

Závislosť od poľa(globálny kognitívny štýl)

- analytické vnímanie,- odlišovanie jednotlivých prvkov od

pozadia- pohotovosť vkladať vlastnú štruktúru- lepšie riešia úlohy, ktoré vyžadujú

reštrukturalizáciu látky- lepšie logické myslenie- lepšia kombinačná analýza- v dvojznačných situáciách

zachovávajú autonómiu- väčšia schopnosť lokaliz. pozornosti

- spoliehajú na svoje oči- tendencia vnímať predmety ako celky  → nízka schopnosť

reštrukturalizácie podnetového materiálu

- pasívna akceptácia prichádzajúcej informácie

- zvýšená kontaminácia kognície emóciami

- pasívny postoj, malá samostanosť v rozhodovaní

- ľahšie sa odpútavajú od vplyvu okolia → orientácia na úlohy

- fyzický a psychický odstup od ľudí- menšia citlivosť na sociálne stimuly - ľahké smerovanie agresivity voči

druhým (extrém- podivíni, asociáli)

- orientácia na ľudí a sociálne vzťahy → závislosť na druhých, konformita

- senzitivita na sociálne kľúče- zraniteľnosť zo strany soc.prostredia- nižšie sebahodnotenie- smerovanie agresivity voči sebe- častejší u žien a detí

- lepšie zvládanie záťaže- zložitejšie štruktúrovaná obrana ega (izolácia, racionalizácia...)

- vyššia anxiozita- primitívnejšia obrana ega (vytesnenie, popretie...)

2) Posudzovanie kognitívneho štýlu podľa toho, ako osoba reaguje na odlišnosti v podnetovom poli (Klein)

„Zaostrovači“ (sharpening) „Zarovnávači“ (leveling)

- pohotovo si uvedomujú zmenu, výrazne odlišujú podnety

- malá citlivosť na rozdiely, neskoršie ich rozoznávajú, preceňujú minulé skúsenosti – pripodobňovanie k pôvodným podnetom, na ktoré sú kognitívne nastavení

- preceňujú aj malé odlišnosti - podceňujú rozdiely

- malé odlišnosti už vedú k vytvoreniu ďalšej kategórie

- ľahšie zaraďujú do širších kategórií, odlišnosti zanedbávajú

- prístupnejší k zmenám - konzervatívni

- úspešnejší v úlohách vyžadujúcich zaostrenie pozornosti na drobné rozdiely

- vynikajú úlohách, kde je treba odhliadnuť od rušivých podnetov

3) Posudzovanie kognitívneho štýlu podľa rýchlosti riešenia úloh a chybovosti J. Kagan a ďalší (1964 a neskoršie)

Reflexivita Impulzivita- pomalé, opatrné rozhodovanie,

postupné zvažovanie variantov,

presnosť

- rýchle rozhodovanie a reagovanie na podnety, prijímanie prvého riešenia

- zdĺhavé premýšľanie

o alternatívach

- chybovosť, unáhlenosť, zbrklosť

- častejšie u neprospievajúcich žiakov (ADHD, mentálna retardácia...)

4) Posudzovanie kognitívneho štýlu podľa toho, aká modalita vnímania je preferovaná

(Richardson)

• typ vizuálny• typ auditívny

Učebný štýl• postupy učenia, ktoré človek v danom období

preferuje, charakterizované svojou orientovanosťou, motivovanosťou, štruktúrou, postĺpnosťou, hĺbkou, prepracovanosťou, flexibilitou

• používa sa vo väčšine situácií pedagogického typu

• vyvíja sa z vrodeného základu a obohacuje sa v priebehu života

• súvisí s osobnosťou človeka, so schopnosťami...• má charakter metastratégie (= stratégia, ktorá riadi

priebeh druhých stratégií)

Porovnanie kognitívneho a učebného štýlu:

Kognitívny štýl Učebný štýl- prevažne vrodený - prevážne získaný

- 2 dimenzie - viac dimenzií

- viazanosť na obsah

minimálna

- väčšia viazanosť na obsah

- vzťahuje sa na vnímanie,

myslenie, pamäť, riešenie

problémov, rozhodovanie

- vzťahuje sa k „ja“ motivácii,

riešeniu problémov,

autoregulácii, k sociálnemu

kontextu

- spontánny - spontánny → neskoršie

vedomý

- malá ovplyvniteľnosť - väčšia ovplyvniteľnosť

Typy učebných štýlov:

F. Marton, R. Säljö, L. Svenson (1988)

a) Povrchový učebný štýl

b) Hĺbkový učebný štýl

G. Pask (1976) - predstaviteľ informačnej psychológie

→ 3 základné stratégie učenia:

1) Holistická (celostná) snaha uchopiť učivo ako celok, prevaha

generalizácie používanie vhodných analógií,

zovšeobecňovania, schopnosť používať všeobecné pravidlá

učenie sa objavovaním, vynaliezaním

2) Serialistická (postupná, skladobná) - postup krok za krokom k jednotlivým

časťam učivaa) produktívni serialisti

b) menej produktívni serialisti

3) Pružná - kombinácia predchádzajúcich učebných

štýlov

B. McCarthyová (1987)

Imaginatívny štýl - prejavuje sa napr. záujmom o tvorenie, o prácu v skupinách, o rozhovory o subjektívnych pocitoch, osobných názoroch a vlastných predstavách a myšlienkach

Analytický štýl - vyznačuje sa záujmom o fakty, detaily, presnosť, sekvenční postupy

Praktický štýl - prejavuje sa záujmom o to, ako veci fungujú, obľubou praktických aktivít, skúmaním možnosti využitia vecí v osobnom živote

Dynamický štýl - vyznačuje sa obľubou metódy pokusu a omylu, dáva prednosť tomu prísť na niečo sám

- súvisí často s cholerickým nebo sangvinickým temperamentom

P. Honey, A. Mumford (1982)

Aktivátori - radi získavajú nové skúsenosti - pri rutinných činnostiach sa nudí

Reflektori - preferujú získavanie nových poznatkov - kým si urobia závery, preskúmavajú svoje zážitky z rôznych perspektív

Teoretici - zapracovávajú svoje pozorovania do logických systémov a teórií - usilujú o racionálnu objektivitu

Pragmatici - radi poznatky aplikujú do životnej praxe - dávajú prednosť konkrétnym poznatkom

(Pre identifikaciu týchto učebných štýlov skonštruovali P. Honey a A. Mumford dotazník)

Učebné štýly a preferovaná mozgová hemisféra

Žiaci preferujúci ľavú mozgovú hemisféru - uprednostňujú systematický a štruktúrovaný štýl vyučovania i

učenia sa, usilujú sa o logický rád a poriadok- akcentujú abstraktné myslenie- nemajú radi improvizácie a riešení viacerých úloh naraz

Žiaci preferujúci pravú mozgovú hemisféru - uprednostňujú intuitívne učenie, tvorivé úlohy, vnímajú

celostne- vyžadujú kladnú psychosociálnu atmosféru pri vyučovaní a

učení- uprednostňujú konkrétne myslenie, radi používajú metódu

analógie, potrebujú vzory,- dokážu simultánne riešiť viac úloh naraz

Učebné štýly a preferovaná zmyslová aktivita

- vizuálne typy žiakov

- auditívne typy žiakov

- taktilné typy žiakov

- kinestetické typy žiakov

Vrstvy jednotlivých zložiek učebného štýlu

Vrodený základ (kognit. štýl)→ ťažko ovplyvniteľný (typ inteligencie, zmyslové preferencie..)

Spôsob spracovania informácií → čiastočne ovplyvniteľnýMetóda:- kritické myslenie- projekty- riešenie problémov- kladenie otázok- učenie objavovaním

Preferencie výučby → ovplyvniteľné pedagogickým pôsobením Metóda:- projekty, kooperatívne učenie, tímová práca, riadená diskusia, dramatizácia...

Sociálne a emocionálne procesy→ ovplyvniteľné sociálnym prostredímMetóda:- školská klíma, medziľudské vzťahy, spolupráca s rodinou, systém podpory...

Čo môže ovplyvniť učebný štýl žiaka

• učiteľ

• podmienky pre učenie sa žiaka

• sociálna situácia

• koncepcia výučby

• učivo

Žiakovo poňatie učiva

= chápanie obsahu pojmu učenia, jeho vzťahu k iným pojmom

žiakovo poňatie učiva ovplyvňuje jeho prístup k učeniu, učebnú orientáciu a motiváciu

Výskum rôzneho chápania učenia žiakmi (R. Säljö, 1979)

získavanie stále väčšieho množstva poznatkov (kvantitatívne hľadisko)

učenie sa naspamäť získavanie faktov, metód...ktoré človek môže

použiť, keď ich bude potrebovať (aplikácia vedomostí)

objavovanie abstraktného zmyslu (získanie nadhľadu)

interpretácia naučeného, aby človek porozumel svetu (umožňuje svojbytný rozvoj)

Literatúra

• BALCAR, K.1983. Úvod do studia psychologie osobnosti. Praha: SPN, 231 s.

• KOHOUTEK, R. 2010. Psychologie v teorii a praxi. [Online]. [Cit. 2012-03-07 ]. Dostupné na: http://www.rudolfkohoutek.blog.cz/

• MAREŠ, J. 1998. Styly učení žáků a studentů. Praha: Portál, 239 s. ISBN 80-7178-246-7

• SMÉKAL, V. 2002. Pozvání do psychologie osobnosti. Člověk v zrcadle vědomí a jednání. Brno: Barrister &

Principal, 517 s. ISBN 80-85947-80-3• VESELSKÝ, M. 2008. Pedagogická psychológia 2.

Teória a prax. Bratislava: Univerzita Komenského Bratislava, 168 s. ISBN 978-80-223-2456-4