Učiteľ, čo dobré mám robiť, aby som mal večný život?

Ak chceš vojsť do života, zachovávaj prikázania! (Matúš 19, 16-17)

DEKALÓG - DESATORO

KKC b.2052-2082

DEKALÓG = deka + logos

Slovensky: desať slov

„Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť.“

(Matúš 5, 17)

Túžba žiť lepšie nie je zlom. Ale pomýlený je taký spôsob života, ktorý sa predstavuje lepší v zameraní na „mať“, a nie na „byť“, a keď chce mať viac nie preto, aby aj sám bol viac, ale preto, aby ho mohol prežívať v prázdnom pôžitkárstve. (Minarovič)

VZŤAHY ČLOVEKA k Bohu, k blížnemu a k sebe

Dekalóg vo Svätom písme

V knihe Exodus 20, 1-17 (Ex 20,1-17)

V knihe Deuteronómium (Dt 5, 6-22)

Chápanie dekalógu v St. zmluve

Do príchodu Ježiša Krista bol zákon pre človeka bremenom. Zo sinajskej zmluvy zaznieva ešte tón hrozivého: budeš, keďže ešte nebola zjavená úplná radosť z úplnej spásy, a nebolo ešte ani potrebných síl na spĺňanie požiadavky zákona.

Chápanie dekalógu v NZ

Príchodom Ježiša Krista sa mení zákon na dar, ktorý umožňuje žiť v mravnom poriadku, nakoľko sám Kristus svojou láskou a pôsobením milosti je Cesta, Pravda, Život. Prikázania sa stávajú zákonom života, ktorý je podivuhodne bohatší nad každý ľudský život mimo zákona, pretože má záber do nekonečna.

Formulácia prikázania

Negatívne príkazy, zákazy (Nezabiješ!)

Pozitívne prikázania

(Cti otca svojho i matku svoju!)

Dekalóg v Tradícii Cirkvi

Tradícia Cirkvi verná Sv. písmu a v zhode s Ježišovým príkladom, priznala Dekalógu prvoradú dôležitosť a význam.

Tematické rozdelenie príkazov

1-3. prikázanie: láska k Bohu

4-10. prikázanie: láska k blížnemu

Jednota Dekalógu

Dekalóg tvorí nedeliteľný celok.

Nemožno si uctiť druhého človeka, a nevelebiť Boha, jeho Stvoriteľa. Nemožno sa klaňať Bohu, a nemilovať všetkých ľudí, ktorí sú jeho tvormi.

Dekalóg a prirodzený zákon

Prikázania Desatora, hoci sú prístupné i samému rozumu, boli zjavené. Hriešne ľudstvo potrebovalo toto zjavenie, aby dosiahlo úplné a nepochybné poznanie požiadaviek prirodzeného zákona.

Dekalóg je Bohom zjavený zákon, zároveň nás učí pravej ľudskosti. KKC 2071

Záväznosť Dekalógu

Keďže prikázania Desatora vyjadrujú základné povinnosti človeka voči Bohu a blížnemu, vo svojom základnom obsahu dávajú poznať vážne záväzky. V podstate sú nemeniteľné a zaväzujú vždy a všade. Nikto nemôže od nich dišpenzovať. Desať prikázaní vpísal Boh do srdca človeka. (KKC 2072)

Záväznosť Dekalógu

Poslušnosť voči prikázaniam zahŕňa aj záväzky, ktorých predmet je sám osebe nezávažný.

(napr.: 5. prikázanie: Nezabiješ! Zakazuje aj slovnú urážku, ale tá môže byť ťažkým hriechom iba vzhľadom na okolnosti alebo úmysel toho, kto ju vyslovuje)

PRVÉ PRIKÁZANIE

„Ja som Pán, Boh tvoj, nebudeš mať iných bohov okrem mňa, aby si sa im klaňal“ (Ex 20, 2-5)

Požiadavky 1. prikázania:

pozitívna: úcta jedného a pravého Boha (cnosť nábožnosti)

negatívna: zákaz odmietať Bohu pravý kult, alebo preukazovať takýto kult niekomu a niečomu okrem Boha

POZITÍVNA POŽIADAVKA:Cnosť viery, nádeje a lásky

VIERA – Náš morálny život má prameň vo viere v Boha, ktorý nám zjavuje svoju lásku.

Požiadavka rozvážne a bedlivo pestovať a chrániť svoju vieru, odvrhnúť všetko, čo je proti nej.

Hriechy proti viere:

Dobrovoľné pochybovanieNedobrovoľné pochybovanieNevera:

- heréza: po prijatí krstu tvrdošijné popieranie nejakej pravdy, ktorú treba veriť s božskou a katolíckou vierou al. tvrdošijné pochybovanie o nej- apostáza: úplné odpadnutie od kresťanskej viery- schizma: odmietnutie podriadiť sa rímskemu pápežovi al. odmietnutie spoločenstva s členmi Cirkvi, ktorí sú mu podriadení (KKC 2089)

Cnosť nádeje

Keď Boh volá človeka, človek nemôže na Božiu lásku plne odpovedať vlastnými silami. Musí dúfať, že Boh mu dá schopnosť opätovať jeho lásku a konať podľa prikázaní.

NÁDEJ – je dôveryplné očakávanie Božieho požehnania a oblažujúceho videnia Boha

Hriechy proti nádeji

- ZÚFALSTVO

Človek prestáva dúfať, že dostane od Boha osobnú spásu, pomoc aby ju dosiahol, al. že dostane odpustenie svojich hriechov

- OPOVÁŽLIVOSŤ

Človek preceňuje svoje schopnosti al. opovážlivo sa spolieha na Božie milosrdenstvo

Cnosť lásky

LÁSKA – zahŕňa povinnosť odpovedať na Božiu lásku úprimnou láskou.

Hriechy proti láske

ĽAHOSTAJNOSŤ – zanedbáva, neuznáva Božiu lásku, popiera jej silu

NEVĎAČNOSŤ –neopätuje Božiu iniciatívu

VLAŽNOSŤ – je váhanie al. nedbanlivosť pri odpovedi na Božiu lásku

ZNECHUTENOSŤ (gr.acedia) – duchovná lenivosť zachádza až do odmietnutia radosti, kt. pochádza od Boha

NENÁVISŤ VOČI BOHU – pochádza z pýchy. Odvažuje sa zlorečiť Bohu

„Jedine jemu sa budeš klaňať“

ADORÁCIA (klaňanie sa) - Patrí len Bohu. Uznávame jeho vznešenosť a našu podriadenosť voči nemu..Vysvetliť kult svätých, uctievanie obrazov

MODLITBA – základný úkon nábožensky založeného človekaJe úkon rozumu (pozornosť) a vôle (úmysel)(Predpoklady, formy, vlastnosti, účinky modlitby pri téme: Otčenáš)

NEGATÍVNA POŽIADAVKA:„Nebudeš mať iných bohov okrem mňa...“

Pohybujeme sa tu medzi 2 extrémami:

a, hriechy b, hriechy zanedbávania

výstrednej náboženských povinností

nábožnosti

A, Výstredná nábožnosť

Prejav nesprávneho, nadbytočného náboženského kultu.

FANATIZMUS – zaslepená, nerozumná horlivosť

NÁB. BIGOTNOSŤ – druh vonkajšieho obradníctva, pretvárky, farizejstvá, mechanické užívanie náb.predmetov-účinok sa čaká od predmetu, nie od vnútornej dispozície

B, Zanedbanie náb. povinností

Agnosticizmus (popiera možnosť akéhokoľvek poznania Boha)

Gnosticizmus (o Bohu vedia viac, ako rozum môže spoznať a než to Boh zjavil)

Hriechy proti cnosti nábožnosti

POVERA – pochybný kult pravého Boha MODLOSLUŽBA – stvorenej veci, osobe slúži,

klania sa, prejavuje úctu, aká patrí len Bohu VEŠTENIE (MÁGIA)– snaha spoznávať skryté veci

pomocou zlého ducha– Formy: astrológia, chiromantia, somnia, virga divinatoria,

sortilegium, siderické zrkadlo, kryštalomantia, pythonizmus...

Hriechy proti cnosti nábožnosti

ČAROVANIE – chce dosiahnuť vonkajší efekt pomocou diabla (talizman,amulety)

ZAKLÍNANIE – úmyselný zámer spôsobiť blížnemu telesné a hmotné zlo pomocou diabla

POKÚŠANIE BOHA – snaha slovom či skutkom podrobiť skúške niektorú Božiu vlastnosť...

Hriechy proti cnosti nábožnosti

SVÄTOKRÁDEŽ – zneuctenie osoby, veci al. miesta zasvätených Bohu

SVÄTOKUPECTVO (simonia) – kupčenie s posvätnými vecami

ŠPIRITIZMUS (animizmus) - záhadné javy pripisuje pôsobeniu duchov (živých či mŕtvych) napr. xenológia, jasnovidenie, levitácie

Hriechy proti cnosti nábožnosti

ATEIZMUS Pretože ateizmus odmieta alebo popiera jestvovanie Boha, je

hriechom proti čnosti nábožnosti. Úmysel a okolnosti môžu značne znížiť zodpovednosť za túto vinu. Na vzniku a rozšírení ateizmu „môžu mať nemalý podiel veriaci, pokiaľ pre zanedbanie výchovy vo viere alebo pre pomýlený výklad učenia, alebo aj pre nedostatky ich náboženského, mravného a spoločenského života treba o nich povedať, že skôr zahaľujú, než odhaľujú pravú tvár Boha a náboženstva“.

(II.vatikánsky koncil – konštitúcia Gaudium et spes 19)

DRUHÉ PRIKÁZANIE

„Nevezmeš meno Pána, svojho Boha nadarmo“ (Ex 20,7)

Požiadavky 2. prikázania:

Pozitívna: Pánovo meno je sväté

-úctivé vyslovenie Božieho mena

-oslava a chvála

-plnenie sľubov

-dodržanie zloženej prísahy

MAŤ ZMYSEL PRE POSVÄTNO – reč, písmo, správaním, obliekanie

Požiadavky 2. prikázania:

Negatívna:

NEÚCTIVÉ VYSLOVENIE BOŽIEHO MENA

-neslobodno ho vysloviť zbytočne, zo zvyku, z obdivu, z malichernosti, z netrpezlivosti, zo žartu. Ak to nie je spojené s kliatbou al. klamstvom je to ĽH

Požiadavky 2. prikázania:

Negatívna: BOHORÚHANIE – urážlivé reči (vnútorne aj

navonok) voči Bohu alebo svätým. ŤH ZLOREČENIE – žiadosť zla pre seba al. pre

blížneho ŤH, nerozumným tvorom ĽH

SĽUB

Slávnostný záväzok urobený Bohu vykonať niečo zvláštneho na jeho česť.

(na čele všetkých sľubov je krstný sľub, potom rehoľné...)

Sľub zaväzuje vo svedomí.

(Predsavzatie – vykonať niečo milé a lepšie Bohu – niet záväznosti.)

Rozdelenie sľubov, predmet, záväznosť, zámena sľubu, zánik sľubu

PRÍSAHA

=volať všemohúceho Boha za svedka, že hovorím pravdu.

Predpokladá vieru v jestvovanie Boha a bázeň Božiu.

Sv.písmo prísahu uznáva a schvaľuje. V praxi (prísaha pri sobáši)

Pri hriešnom a neužitočnom úkone nezaväzuje.

- Krivá prísaha

Ide o zneužitie Božieho mena. Vždy ŤH.

Predstieraná prísaha- Bez úmyslu volať Boha za svedka. Neplatná,

neprináša záväzok, škodu však treba nahradiť.Zaprisahanie- vzývaním Boha al. odvolávaním sa na svätého

snažíme sa niekoho pohnúť, aby niečo vykonal al. niečo zanechal

Literatúra:

KKC 2083

Spesz: Špiritizmus či parapsychológia, Bratislava 1947, 1990

Minarovič: Morálna teológia-zvláštna časťI.