SLOVENSKÁ PO ĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE...
104
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH ZDROJOV 2122455 DIPLOMOVÁ PRÁCA 2011 Bc. Lucia Hambálková
Transcript of SLOVENSKÁ PO ĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE...
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA
V NITRE
FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH
ZDROJOV
2122455
DIPLOMOVÁ PRÁCA
2011 Bc. Lucia Hambálková
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA
V NITRE
FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH
ZDROJOV
HODNOTENIE ZABURINENOSTI PO ĽNÝCH PLODÍN
V POĽNOHOSPODÁRSKOM PODNIKU AGRANIA, S. R. O.
Diplomová práca
Študijný program: Udržateľné poľnohospodárstvo a rozvoj
vidieka
Študijný odbor: 4140800 Všeobecné poľnohospodárstvo
Školiace pracovisko: Katedra udržateľného poľnohospodárstva a
herbológie
Školiteľ: Ing. Jozef Smatana, PhD.
Nitra, 2011 Bc. LUCIA HAMBÁLKOVÁ
Čestné vyhlásenie
Podpísaná Bc. Lucia Hambálková vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému
„Hodnotenie zaburinenosti poľných plodín v poľnohospodárskom podniku AGRANIA,
s. r. o.“ vypracovala samostatne s použitím uvedenej literatúry, pod odborným
dohľadom Ing. Jozefa Smatanu, PhD.
Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.
V Nitre 15.04.2011 ................................................
Poďakovanie
Touto cestou chcem vysloviť poďakovanie svojmu vedúcemu diplomovej práce Ing.
Jozefovi Smatanovi, PhD., za jeho pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky.
Ďalej ďakujem vedeniu AGRANIA, s. r. o. Mojmírovce – prevádzka Močenok,
predovšetkým Ing. Erike Szabovej za poskytnutie údajov potrebných na vypracovanie
mojej diplomovej práce.
Veľká vďaka taktiež patrí celej mojej rodine, ktorá pri mne stála počas celého štúdia
na SPU.
ABSTRAKT
HAMBÁLKOVÁ, Lucia: Hodnotenie zaburinenosti poľných plodín
v poľnohospodárskom podniku AGRANIA, s. r. o.: (diplomová práca) – Slovenská
poľnohospodárska univerzita v Nitre, Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov,
Katedra udržateľného poľnohospodárstva a herbológie. Vedúci diplomovej práce:
Ing. Jozef Smatana, PhD. – Nitra, 2011 – 74 s.
Buriny sú dôležitou súčasťou agroekosystémov, v ktorých sa prejavujú ich pozitívne,
ale v prevažnej miere ich negatívne účinky voči pestovaným kultúrnym plodinám.
Buriny sa v kultúrnych plodinách vyskytujú každoročne v rozličnom druhovom
a početnom zastúpení. Predkladaná práca je zameraná na pozorovanie a hodnotenie
výskytu burín, t. j. zaburinenosti, v kultúrnych plodinách pestovaných na pozemkoch
poľnohospodárskeho podniku AGRANIA, s. r. o. Mojmírovce – prevádzka Močenok,
v pestovateľských rokoch 2008/2009 a 2009/2010, ako aj sledovanie regulácie burín
pomocou herbicídov.
V priebehu pozorovania sa na pozemkoch najčastejšie vyskytovali buriny: mrlík biely,
mak vlčí, ježatka kuria, pichliač roľný, lipkavec obyčajný, parumanček nevoňavý,
pohánkovec ovíjavý, metlička obyčajná, pýr plazivý, podslnečník Theofrastov, reďkev
ohnicová, bažanka ročná, hluchavky spp., fialka roľná, hviezdica prostredná, kapsička
pastierska, veroniky spp. Podľa metodiky EWRS sme hodnotili intenzitu zaburinenosti
a účinok herbicídov na buriny. Získané výsledky nám poslúžili na návrh opatrení pre
zvýšenie efektívnosti úrovne odburiňovania aplikáciou herbicídov. V regulácii
zaburinenosti odporúčame kombinovať mechanickú ochranu s chemickou ochranou.
Kľúčové slová: buriny, zaburinenosť kultúrnych plodín, metódy regulácie
ABSTRAKT
HAMBÁLKOVÁ, Lucia: Evaluation of weed infestation of crops in the agricultural
enterprise AGRANIA : (thesis) - Slovak Agricultural University in Nitra, Faculty of
Agrobiology and Food Sources, Department of Sustainable Agriculture and Herbology.
Thesis adviser: Ing. Jozef Smatana, PhD. – Nitra, 2011 –– 74 pp.
Weeds are an important part of agro-ecosystems in which their positive,
but predominantly their negative effects on cultural plants are reflected. Weeds in crops
annually occur in a different generic and numerous abundance. The submitted work is
focused on the surveillance and the evaluation of the weeds abundance, i. e. weed
infestation in crops grown on agricultural land of AGRANA, Ltd. Mojmírovce -
operation Močenok, grown in agricultural period in years 2008/2009 and 2009/2010, as
well as control of weeds regulation using of herbicides.
Most commonly observed species of weeds during experiment period: Chenopodium
album, Papaver rhoeas, Echinochloa crus-galli, Cirsium arvense, Galium aparine,
Tripleurospermum inodorum, Fallopia convolvulus, Apera spica-venti, Elytrigia repens,
Abutilon theophrasti, Raphanus raphanistrum, Mercurialis annua, Lamium spp., Viola
arvensis, Stellaria media, Capsella bursa pastoris, Veronica spp.
We had evaluated the intensity of the weed infestation and the effect of herbicides on
weeds according to the methodology EWRS. The obtained results helped us to make the
proposal of measures for purpose of improvement level of weeding by herbicides
application.
We recommend to combine mechanical protection with chemical protection for the
regulation of weed infestation.
Keywords: weeds, weed infestation of crops, methods of regulation.
OBSAH
Obsah ........................................................................................................................ 6
Zoznam skratiek a značiek ......................................................................................... 8
1 Úvod ........................................................................................................................ 9
2 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky ................................................... 11
2.1 Charakteristika burín ....................................................................................... 11
2.1.1 Klasifikácia burín ................................................................................... 12
2.1.2 Buriny a ich škodlivosť .......................................................................... 12
2.1.2.1 Priama škodlivosť burín ............................................................ 14
2.1.2.2 Nepriama škodlivosť burín ........................................................ 15
2.1.3 Užitočnosť burín .................................................................................... 16
2.1.4 Vzťahy burín a kultúrnych rastlín .......................................................... 17
2.2 Biologické vlastnosti burín ............................................................................. 19
2.2.1 Životaschopnosť semien burín ............................................................... 19
2.2.2 Dormancia semien a plodov burín ......................................................... 20
2.2.3 Vonkajšie podmienky klíčenia burín ..................................................... 20
2.2.4 Etapovité klíčenie semien burín ............................................................. 22
2.2.5 Hĺbka vzchádzania burín ....................................................................... 22
2.2.6 Spôsoby rozširovania semien burín ....................................................... 23
2.3 Zmeny v druhovom zastúpení burín ............................................................... 23
2.4 Výskyt burín v kultúrnych plodinách ............................................................. 25
2.4.1 Buriny v hustosiatych obilninách .......................................................... 25
2.4.1.1 Buriny v oziminách .................................................................... 27
2.4.1.2 Buriny v jarinách ....................................................................... 28
2.4.2 Kapusta repková pravá a buriny ............................................................ 29
2.4.3 Slnečnica ročná a buriny ........................................................................ 31
2.4.4 Kukurica siata a buriny .......................................................................... 32
2.4.5 Repa cukrová a buriny ........................................................................... 33
2.5 Regulácia zaburinenosti .................................................................................. 35
2.5.1 Diagnóza zaburinenosti .......................................................................... 35
2.5.2 Prognóza zaburinenosti .......................................................................... 36
2.5.3 Sústava opatrení na reguláciu zaburinenosti .......................................... 36
2.5.3.1 Preventívne opatrenia ................................................................ 37
2.5.3.2 Nepriame opatrenia ................................................................... 37
2.5.3.3 Priame opatrenia ....................................................................... 38
3 Cieľ práce ................................................................................................................ 44
4 Materiál a metódy ................................................................................................... 45
4.1 Charakteristika prírodných podmienok poľnohospodárskeho podniku ............ 45
4.1.1 Klimatické pomery .................................................................................. 47
4.1.2 Reliéf územia ........................................................................................... 48
4.1.3 Geologické a pedologické pomery .......................................................... 48
4.1.4 Hydrologické pomery .............................................................................. 49
4.2 Metodický postup stanovenia zaburinenosti ..................................................... 50
4.2.1 Pracovný postup ....................................................................................... 50
4.2.2 Hodnotenie stavu porastu ......................................................................... 51
5 Výsledky a ich hodnotenie ...................................................................................... 55
6 Diskusia ................................................................................................................. 61
7 Návrh na využitie výsledkov .................................................................................. 65
8 Závery ................................................................................................................. 68
Použité zdroje ............................................................................................................ 69
Prílohy ................................................................................................................. 75
8
Zoznam skratiek a značiek
CO2 - oxid uhličitý
EWRS - Európska spoločnosť pre výskum burín
HSO - Hustosiate obilniny
HV - Hospodárska významnosť
JJ - Jačmeň siaty jarný
JO - Jačmeň siaty ozimný
K/Z - Kukurica siata na zrno
KRP - Kapusta repková pravá
p.p. - poľnohospodárska pôda
PO - Pšenica letná forma ozimná
RC - Repa cukrová
RO - Raž siata ozimná
9
1 ÚVOD
Poľnohospodárstvo je dôležitým producentom potravín a surovín pre zabezpečenie
existencie života ľudí. Hlavným výrobným faktorom poľnohospodárstva je pôda,
o ktorú má človek povinnosť sa starať, aby sa zachovala aj pre nasledujúce generácie.
Pri zakladaní porastov kultúrnych rastlín sa človek stretáva s výskytom nežiaducich
rastlín – burín, ktoré pri vysokom stupni zaburinenia negatívne ovplyvňujú kvantitu
a kvalitu hospodárskej úrody. Niektoré buriny môžu mať aj užitočné vlastnosti, napr.
poznáme medonosné a liečivé druhy burín. Buriny taktiež chránia pôdu pred eróziou,
znižujú prašnosť a vyparovanie vody z pôdy, po zaoraní sú zdrojom humusu a pod.
Napriek tomu u burín prevyšuje ich škodlivý účinok. Na Slovensku sa rozsah škôd
spôsobený burinami pohybuje v rozmedzí 12 – 18 %.
V súčasnosti je rastlinná produkcia zameraná na pestovanie trhových komodít,
v dôsledku čoho dochádza často k monokultúrnemu pestovaniu plodín. Premnožujú
sa druhy burín prispôsobiteľné dlhodobo používaným rovnakým agrotechnickým
zásahom a herbicídom. Čoraz viac sa rozširujú buriny náročné na úrodnosť pôdy, ako
napr. hviezdica prostredná, parumanček nevoňavý a i., alebo buriny, ktoré si vytvorili
rezistentné typy voči používaným herbicídnym prípravkom, napr. láskavec ohnutý,
metlička obyčajná a i.
Na reguláciu zaburinenosti sa v celosvetovom meradle vynakladajú značné
materiálové a finančné prostriedky. Na Slovensku sa v roku 2009 spotrebovalo 2 346,8 t
prípravkov na ochranu rastlín. Aby bola regulácia úspešná, je dôležité spraviť dôkladnú
diagnózu zaburinenosti. Z diagnózy vychádzame pri stanovení prognózy zaburinenosti
a na základe prognózy je potrebné zvoliť optimálne regulačné zásahy s ohľadom na
kultúrne plodiny a životné prostredie.
Najdôležitejšie je podporovať konkurencieschopnosť kultúrnych plodín, napr.
dostatočným hnojením priemyselnými a hospodárskymi hnojivami (vyživované porasty
lepšie potláčajú buriny), šľachtením nových odrôd, striedanie plodín, obrábanie pôdy
a v neposlednom rade používanie herbicídov. Absencia mechanickej ochrany – t. j.
základného a predsejbového obrábania pôdy a kultivačných zásahov počas vegetácie
v pestovaných porastoch, zvyšuje výskyt burín na poliach.
10
Cieľom pestovateľa by malo byť zabezpečenie čo najlepších podmienok pre rast
a zdravotný stav kultúrnej plodiny, aby bola schopná potlačiť nežiaduci výskyt burín.
11
2 PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ
PROBLEMATIKY
2.1 Charakteristika burín
Buriny sú hospodársky najvýznamnejšími organizmami v agroekosystémoch. Svojou
prítomnosťou pôsobia konkurenčne voči kultúrnym rastlinám (svetlo, živiny, voda),
môžu komplikovať ich pestovanie a zber, zhoršovať kvalitu produkcie, sú zdrojom
alergénov, pôsobia esteticky rušivo v poraste (SASA, 2009).
V priebehu vývoja náuky o burinách (herbológia) až po súčasnosť sa možno stretnúť
s odlišnými definíciami pojmu „buriny“. Najstaršia definícia burín znie nasledovne:
„Slovom burina rozumie hospodár tie rastliny, ktoré na ujmu ním úmyselne
pestovaným, užitočným, „skroteným“ rastlinám proti jeho vôli a bez jeho námahy na
poliach divoko rastú, bujnejú a do polí sa šíria a dobrým rastlinám potravu odnímajú,
a ktorých vyhubenie mu spôsobuje mnohé ťažké práce a výdavky“ (MEHLER, 1795;
in LÍŠKA et al., 2002).
KLE ČKA (1929; in LÍŠKA et al., 2002) uvádza, že: „Každá vyššia rastlina, ktorá
sa vyskytuje na poli vedľa určitej plodiny, ktorá sa tu pestuje, je burina.“
Pre podmienky nášho poľnohospodárstva sa vžilo nasledovné definovanie pojmu
buriny: „V bežnej poľnohospodárskej praxi sa považujú za poľné buriny všetky druhy
rastlín, ktoré rastú na poli medzi kultúrnymi rastlinami proti vôli pestovateľa a znižujú
množstvo a kvalitu zberaných produktov“ (HRON, 1964; in LÍŠKA et al., 2002).
Z ekologického hľadiska sú buriny divo rastúce rastliny, ktoré sa vyskytujú
v spoločenstve s úžitkovými rastlinami, ktorých pestovanie vytvára pre buriny
znesiteľné, podporujúce alebo pre ich život potrebné stanovište (ČERNUŠKO, 1991;
LÍŠKA et al., 1995).
Podľa stanov Európskej spoločnosti pre výskum burín (European Weed Research
Society – EWRS) „Sa považuje za burinu každá rastlina, alebo vegetácia (s výnimkou
húb), ktorá prekáža cieľom a požiadavkám človeka“ (LÍŠKA et al., 1996).
12
2.1.1 Klasifikácia burín
Klasifikácia burín podľa systému Hron, Vodák (1959):
Podľa spôsobu rozmnožovania:
A. Rozmnožujúce sa generatívne – patria sem všetky kvitnúce buriny, rozmnožujúce
sa predovšetkým semenami. Vzhľadom na ich rozdielnu vegetačnú dobu a trvácnosť
sa tieto buriny delia podľa trvácnosti na:
1. Jednoročné - Efemérne,
- Jarné – skoré,
- Jarné – neskoré,
- Ozimné.
2. Dvojročné a trváce rozmnožujúce sa iba generatívne.
B. Rozmnožujúce sa generatívne aj vegetatívne – možno ich rozdeliť podľa hĺbky
zakoreňovania:
- Trváce plytšie zakoreňujúce,
- Trváce hlbšie zakoreňujúce.
Významné druhy burín zaradené do systému Hron, Vodák (1959) a zoznam
karanténnych burín viď príloha č. 2.
2.1.2 Buriny a ich škodlivosť
Buriny sú z poľnohospodárskeho hľadiska chápané ako nežiadúca vegetácia
spôsobujúca na pestovaných kultúrnych rastlinách rôzne škody, ktoré vznikajú až vtedy,
keď sa buriny premnožia a prevládajú nad pestovanými plodinami, alebo kultúrami
(ČERNUŠKO et al., 1997).
Podľa ŽÁKA, BABULICOVEJ a LEHOCKEJ (2005) má mnohostranná
škodlivosť burín celosvetový charakter a vážne ohrozuje stabilitu výroby
poľnohospodárskych plodín. Z celosvetového hľadiska sa odhadujú straty na produkcii
v dôsledku škodlivých činiteľov (buriny, choroby, škodcovia) takmer na 30 %, z toho
podiel burín je takmer 10 % (HUNKOVÁ, 2006).
13
V podmienkach Slovenska sa tento odhad pohybuje v rozsahu 12 – 18 %, čo
každoročne predstavuje straty na úrodách a ich kvalite okolo 40 – 70 miliónov EUR
(JAKUBEC et al., 2011).
Na vyjadrenie škodlivého vplyvu burín sa používa pojem zaburinenosť a hranica
prekročenia jej hospodárskej významnosti sa nazýva prah škodlivosti (ČERNUŠKO
et al., 1997).
LÍŠKA et al. (2003) rozlišujú dva druhy prahov škodlivosti:
� biologický prah škodlivosti – je definovaný počtom a vývinovým stupňom burín,
po prekročení ktorého sa významne znižuje úroda pestovaných plodín,
� ekonomický prah škodlivosti - je taká hustota porastu spoločenstva burín, po
prekročení ktorej vzniká väčšia škoda ako sú náklady na jej odstránenie.
Škodlivý vplyv jednotlivých burín je rozdielny, a preto sú jednotlivé buriny aj
hodnotené a triedené. Hospodársky význam – škodlivosť burín sa stanovuje podľa
konkurenčného vzťahu medzi burinami a pestovanou plodinou – prahom škodlivosti,
t. j. aký počet burín na m2, resp. aká pokryvnosť burín preukazne znižuje úrody
pestovanej plodiny. Rozpoznávame 3 skupiny burín z hľadiska hospodárskeho
významu:
- veľmi nebezpečné buriny (+++) – patria sem obvykle vzrastlé druhy burín,
s mohutnejšou koreňovou sústavou, rastliny s rýchlym vývinom a pre pestovanú
plodinu znamenajú silnú konkurenciu už pri malom počte na jednotke plochy. Patria
sem napr. všetky karanténne buriny, metlička obyčajná (Apera spica-venti), ovos hluchý
(Avena fatua), ježatka kuria (Echinochloa crus-galli), pupenec roľný (Convolvulus
arvensis), pýr plazivý (Elytrigia repens), pichliač roľný (Cirsium arvense) a i.
- menej nebezpečné (príležitostné) buriny (++) – patria sem buriny menšieho vzrastu
a pri normálnej zaburinenosti, v dobre zapojenom poraste neznamenajú pre pestovanú
plodinu vážne nebezpečenstvo. Patria sem: hviezdica prostredná (Stellaria media),
stavikrv vtáčí (Polygonum aviculare), bažanka ročná (Mercurialis annua), kapsička
pastierska (Capsella bursa pastoris) a iné.
- málo významné (zanedbateľné) buriny (+) – do tejto skupiny patria buriny útleho
vzrastu, spravidla sú v prízemnej vrstve porastu a málo sa premnožujú. Patria sem tieto
druhy burín: jarmilka jarná (Erophila verna), veronika poľná (Veronica agrestis), čistec
14
ročný (Stachys annua), pakost holubí (Geranium columbium), stoklas obilný (Bromus
secalinus) a iné (ČERNUŠKO et al., 1997; ČERNUŠKO, 2007).
Nepriaznivý vplyv burín, ako nebezpečných biotických škodlivých činiteľov
v porastoch kultúrnych rastlín sa prejavuje priamym a nepriamym škodlivým pôsobením
(LÍŠKA et al., 2003).
2.1.2.1 Priama škodlivosť burín
Priamu škodlivosť môžeme z hľadiska prehľadnosti rozdeliť na:
* škodlivosť burín vo vzťahu k pôdnemu prostrediu,
* škodlivosť burín vo vzťahu k pestovaným kultúrnym rastlinám (LÍŠKA et al., 2003).
Priama škodlivosť burín pôsobí bezprostredne na vývin kultúrnych rastlín
znižovaním úrodnosti pôdy, zatieňovaním rastlín (napr. pichliačom zaburinené porasty
obilnín vytvárajú slabšie steblá, čo má za následok sklon k poliehaniu, komplikácie pri
zbere, zníženie kvantity a kvality úrody), znižovaním teploty pôdy (obmedzená
mikrobiálna činnosť pôdy), vylučovaním toxických látok - fytoncídov, ale aj
mechanickým potláčaním kultúrnych rastlín (deformácie nadzemných i podzemných
orgánov). Znižovanie úrodnosti pôdy vplyvom silnej zaburinenosti je spôsobená najmä
nadmerným odčerpávaním vlahy a živín z pôdy (ČERNUŠKO et al., 1997).
Napríklad ovos siaty príjme za 3 dni na každý vytvorený gram nadzemnej hmoty asi
5,85 g vody. V porovnaní s ním parumanček nevoňavý (Tripleurospermum inodorum)
8,33 g (142,4 %), stavikrv vtáčí (Polygonum aviculare) 7,14 g (122,0 %) (KORSMO,
1986; in LÍŠKA et al., 2002).
Buriny predstavujú veľkú konkurenciu pre kultúrne rastliny aj v prijímaní väčšieho
množstva O2 z pôdy, nakoľko buriny majú väčšiu dýchaciu kapacitu koreňového
systému. Vďaka dobre vyvinutému koreňovému systému môžu prijímať i menej
prístupné formy vody v pôde, čoho dôsledkom je aj lepšia sorpcia živín (LÍŠKA et al.,
2003).
15
Tabuľka č. 1: Odber živín [kg.ha-1] niektorými druhmi burín ( ČERNUŠKO et al.,
1997)
Druh Časť rastliny Sušina [t/ha] N P K
Pýr plazivý (Elytrigia repens)
nadzemná 1,24 48,58 13,80 56,87
podzemná 4,78
Podbeľ liečivý (Tussilago farfara)
nadzemná 1,53 74,01 12,00 194,80
podzemná 4,57
Pichliač roľný (Cirsium arvense)
nadzemná 3,60 138,16 13,65 97,10
podzemná 2,12
Mlieč roľný (Sonchus arvensis)
nadzemná 1,00 67,00 12,65 132,61
podzemná 3,29
2.1.2.2 Nepriama škodlivosť burín
Nepriama škodlivosť burín sa prejavuje najmä tým, že určité druhy burín sú
hostiteľmi choroboplodných zárodkov, škodcov kultúrnych rastlín, sťažujú obrábanie
pôdy, ošetrovanie a zber kultúrnych rastlín, znehodnocujú rastlinné produkty
(ČERNUŠKO et al., 1997).
Na silnejšie zaburinených pozemkoch sa jednotlivé operácie vykonávajú pracnejšie,
mnohé z nich je treba opakovať, resp. kombinovať, napr. na pozemkoch zaburinených
pýrom plazivým (Elytrigia repens) sú potrebné špeciálne agrotechnické operácie: hlbšia
podmietka, kultivátorovanie, opakované bránenie a pod., všetky tieto operácie zvyšujú
ekonomické náklady podniku a tým aj cenu finálneho produktu. Buriny s ovíjavými
alebo popínavými stonkami spôsobujú poliehanie, čím sa komplikuje zber a znižuje
úroda (LÍŠKA et al., 2003).
Okrem spomínaných mechanických problémov sú buriny aj hostiteľmi a prenášačmi
rôznych chorôb a škodcov. Nádorovka kapustová napáda buriny z čeľade kapustovité
(reďkev ohnicovú, horčicu) a môže na nich zotrvať, aj keď sa na pozemku nepestuje
žiadna kapustovitá plodina. Dvojdomé hrdze majú často medzihostiteľa na burinových
rastlinách. Mnoho hubových, baktériových a vírusových chorôb žije na burinách
a udržuje sa na nich pokiaľ nie sú citlivé plodiny pestované na poliach. Napr. Stolbur
zemiaka spôsobujú mykoplazmatické organizmy, ktorým hostiteľskou rastlinou je
pupenec roľný (Convolvulus arvensis) (LÍŠKA et al., 2003).
16
V posledných rokoch sa čoraz častejšie hovorí aj o alergiách. Peľové alergie
spôsobujú lúčne trávy a obilniny, ktorým sme vystavený od obdobia marec – október.
Niektoré buriny môžu spôsobiť kožné problémy, najmä buriny z čeľade mrkvovitých,
môžu spôsobiť už pri dotyku s pokožkou a následnom vystavení pokožky slnečnému
svetlu prudkú fotodermatózu (príznaky sú podobné ako pri popáleninách II. stupňa) –
ide najmä o boľševníky (Heracleum spp.) a bolehlav škvrnitý (Conium maculatum)
(ALTMANN, 1998 ).
Niektoré druhy burín môžu byť dokonca pre človeka aj jedovaté. Jedovaté sú
predovšetkým čerstvé rastliny, po varení alebo sušení sa ich škodlivosť často stráca
(JURKO, 1990). Medzi jedovaté druhy burín patria: blen čierny (Hyoscyamus niger),
bolehlav škvrnitý (Conium maculatum), drchnička roľná (Anagallis arvensis), durman
obyčajný (Datura stramonium), maky (Papaver spp.), pupenec roľný (Convolvulus
arvensis), zemedym lekársky (Fumaria officinalis), ľuľok čierny (Solanum nigrum) a i.
Pri pobyte hospodárskych zvierat na pastvinách si musíme dávať pozor na výskyt
niektorých druhov burín, ktoré môžu spôsobiť otravy u zvierat. K takýmto burinám patrí
napr. barborka obyčajná (Barbarea vulgaris), bažanka ročná (Mercurialis annua), blen
čierny (Hyoscyamus niger), hluchavka objímavá (Lamium amplexicaule), kapsička
pastierska (Capsella bursa pastoris), konopnica napuchnutá (Galeopsis tetrahit), kúkoľ
poľný (Agrostemma githago), nátržník husí (Potentilla anserina), pyštek obyčajný
(Linaria vulgaris) a i. (LÍŠKA et al., 2003).
2.1.3 Užitočnosť burín
Veľmi nebezpečné druhy burín, spôsobujúce významné hospodárske škody, môžu
byť v iných podmienkach neškodné, resp. užitočné (ČERNUŠKO et al., 1997).
Buriny zohrávajú špecifickú úlohu v udržiavaní úrodnosti pôdy, regulácii škodcov
a poskytovaní potravy pre zvieratá (LACKO-BARTOŠOVÁ et al., 2005).
KOHOUT et al. (1996) poukazujú na to, že je dôležitý aj ekologický význam burín.
Významne sa podieľajú na vodohospodárskej, pôdoochrannej a rekultivačnej funkcii
v krajine. Podieľajú sa na vytváraní ekologickej rovnováhy celého prírodného
ekosystému, ozdravujú ovzdušie, znižujú prašnosť, hlučnosť a zachytávajú vlahu.
17
Dopĺňajú druhové zloženie agroekosystémov a tým zvyšujú biodiverzitu
poľnohospodárskej krajiny.
Viaceré buriny poskytujú pastvu pre včely. Medzi medonosné (nektárodajné a
peľodajné rastliny) patria tieto buriny: barborka obyčajná (Barbarea vulgaris), blen
čierny (Hyoscyamus niger), bocianik rozpukovitý (Erodium cicutarium), bodliak tŕnitý
(Carduus acanthoides), boľševník borščový (Heracleum sphondylium), čermeľ roľný
(Melampyrum arvense), černuška roľná (Nigella arvensis), čistec ročný (Stachys annua)
a i. (JURÍK, 1979).
Niektoré druhy burín sú významné pre svoje liečivé účinky, napr. balota čierna
(Ballota nigra) – slúži ako nervínum proti hystérii, pri stresoch; zvonka na obklady
proti reume a ischiasu. Fialka trojfarebná (Viola tricolor) a fialka roľná (Viola arvensis)
– vyrábajú sa z nich expektoračné sakretolytiká na uľahčovanie odkašlávania, pri
čiernom kašli a pod. (JURKO, 1990).
DEMO a BIELEK (2000) uvádzajú, že niektoré mladé buriny poskytujú dobrý
zelený krm – ježatka kuria (Echinochloa crus-galli), pichliač roľný (Cirsium arvense),
púpava lekárska (Taraxacum officinale), mlieč roľný (Sonchus arvensis) a i. Zo semien
niektorých burín sa môže získať olej – horčica roľná (Sinapis arvensis), čistec ročný
(Stachys annua). Buriny ponechané na strnisku môžu slúžiť ako lákadlo pre škodcov.
Ich vajíčka a larvy sa vo vhodnom čase môžu zničiť spolu s burinami.
Pri rekultivácii pôd pôsobia buriny významne ako tzv. „pionierske rastliny“, ktoré sa
uchytia na rekultivovaných pôdach a postupne ich zúrodňujú (biologická rekultivácia).
Druhy burín z čeľade lipnicovité (Poaceae) je možné využiť na upevňovanie brehov
hrádzí a vodných kanálov, na ochranu pôd pred eróziou – najmä nesúdržných
piesočnatých pôd (hlavne viacročné druhy s bohatým koreňovým systémom, napr.
medúnok mäkký (Holcus mollis), kostravy a i.) (LÍŠKA et al., 2002).
Z uvedených dôvodov je zrejmé, že ničenie burín na poľnohospodárskej a najmä
nepoľnohospodárskej pôde musí byť robené uvážlivo a mali by sa pritom plne
rešpektovať už spomenuté hospodárske a ekologické hľadiská (LÍŠKA et al., 2002).
2.1.4 Vzťahy burín a kultúrnych rastlín
Výskyt jednotlivých burinových druhov v agrofytocenózach je veľmi výrazne
ovplyvnený biologickými vlastnosťami obidvoch zložiek, t. j. kultúrnych rastlín a burín
18
ako aj úrovňou a kultúrou hospodárenia na pôde. Medzidruhové vzťahy burín
a kultúrnych rastlín v agrofytocenózach sa prejavujú buď:
- pozitívne (stimulačne), alebo
- negatívne (konkurenčne, inhibične).
Pozitívne vzťahy sú známe, avšak veľmi zložité, menej preskúmané a problematicky
využiteľné v prevádzkových podmienkach praxe. Je preukázaný pozitívny vplyv
nižšieho stupňa zaburinenosti reďkvou ohnicovou (Raphanus raphanistrum) na ovos
siaty, kúkoľa poľného (Agrostemma githago) na raž ozimnú. Podobne raž ozimná
a tritikale v dobre zapojených porastoch dokážu regulovať výskyt ovsa hluchého (Avena
fatua), lipkavca obyčajného (Galium aparine) a iných druhov, najmä s nižším vzrastom
– hviezdicu prostrednú (Stellaria media), veroniky (Veronica spp.), a iné (LÍŠKA et al.,
1996).
Konkurenčné vzťahy sa v agrofytocenózach prejavujú tzv. medzidruhovým bojom
o podzemný i nadzemný životný priestor. Kultúrne rastliny majú menšiu vitalitu ako
buriny, ktoré sú následne schopné získať z podmienok prostredia viac ako kultúrne
rastliny. Čo skôr ovládne stanovište, skôr sa dostáva k dôležitým zdrojom energie
(voda, teplota, svetlo, ...) a získava tým prevahu nad konkurenciou (ČERNUŠKO et
al., 2000).
RÁCZ (1959) zadeľuje vzťahy burín a kultúrnych rastlín do štyroch možných
alternatív:
� dvojstranne antagonistické vzťahy – t. j. ak extrakty burín inhibujú klíčenie
kultúrnych rastlín a buriny potláčajú kultúrne rastliny, napr. horčica roľná
(Sinapis arvensis) – jačmeň jarný (Hordeum vulgare),
� vzájomne kladné vzťahy – napr. horčica roľná (Sinapis arvensis) – ovos siaty
(Avena sativa),
� jednostranne antagonistické vzťahy – t. j. ak kultúrna rastlina potláča buriny,
pričom buriny neovplyvňujú klíčenie a ďalší rast kultúrnej rastliny, napr. hrach
siaty (Pisum sativum) - horčica roľná (Sinapis arvensis),
� vzájomne indiferentné vzťahy – napr. rastliny ozimnej pšenice (Triticum
aestivum) a viky huňatej (Vicia villosa) sa vzájomne neovplyvňujú.
19
2.2 Biologické vlastnosti burín
Škodlivosť burín závisí do určitej miery od ich biologických vlastností, ako aj od ich
vzťahu k pestovanej plodine. Z hľadiska pôsobenia burín v poraste sú dôležité tie
vlastnosti, ktoré zvýhodňujú burinu oproti pestovaným plodinám. Je to najmä
prispôsobivosť burín k zhoršeným stanovištným podmienkam a z nej vyplývajúca veľká
konkurencieschopnosť. Je to tiež spôsob rozmnožovania (generatívne i vegetatívne),
uchovanie si dlhej životaschopnosti rozmnožovacích orgánov v pôde, etapovité
vzchádzanie burín a pod. (TÝR, 2011).
Z hľadiska poznania burín a regulácie zaburinenosti sú dôležité najmä tieto
biologické vlastnosti burín:
- životaschopnosť semien burín,
- dormancia semien a plodov burín,
- vonkajšie podmienky klíčenia burín,
- etapovité klíčenie semien burín,
- hĺbka vzchádzania burín,
- spôsoby rozširovania burín (LÍŠKA et al., 1996).
2.2.1 Životaschopnosť semien burín
HEYDECKER (1969; in LÍŠKA et al., 2002) určuje životaschopnosť ako široký
pojem, zahŕňajúci vo všeobecnosti schopnosť semien dávať dobré a výkonné
potomstvo. Vlhkosť, teplota, výmena plynov, charakter osemenia a oplodia, stupeň
zrelosti, zloženie mikroflóry a iné faktory ovplyvňujú životnosť semien burín.
Podľa ČVANČARA (1962) má životnosť semien v závislosti od druhu rastlín
rozdielnu dobu trvania. Niektoré druhy majú semená životné iba niekoľko týždňov, iné
môžu mať životnosť semien aj viac ako 100 rokov.
Semená burín v pôde považujeme za živé iba dovtedy, pokiaľ sú schopné za
priaznivých podmienok vyklíčiť (DEMO, 1994).
Dlhodobá životaschopnosť generatívnych orgánov rozmnožovania burín v pôde a ich
etapovité vzchádzanie je ovplyvnené dormanciou (obdobie pokoja po dozretí) (TÝR,
2011).
20
2.2.2 Dormancia semien a plodov burín
Z pohľadu prežitia druhu je dôležité, aby po dozretí nevyklíčili všetky semená burín
naraz, ale aby tieto semená klíčili etapovite počas roka resp. i v horizonte viacerých
rokov. Tento fenomén umožňuje rastline prežiť podmienky nepriaznivé pre
reprodukciu. Táto vlastnosť sa nazýva dormancia. Jedná sa o fyziologicky podmienené
obdobie kľudu, kedy semená zostávajú neklíčivé. Dormancia je vlastnosť typická pre
buriny, kultúrne rastliny ju v priebehu domestikácie stratili (LEHOCKÁ,
KLIMEKOVÁ, 2010 ).
Dormantné semená sú živé, ale nie sú aktívne, aby boli schopné vyklíčiť, je
potrebné, aby boli na určitý čas vystavené podmienkach, ktoré vyvolávajú ukončenie
dormancie (sú to najmä teplotné a vlhkostné podmienky) (LÍŠKA et al., 2002).
HARPER (1977; in LÍŠKA et al., 2002) rozlišuje tieto základné typy dormancie:
primárnu a sekundárnu.
Primárna dormancia je súčasťou dozrievania niektorých druhov prevažne takých,
ktoré nie sú schopné prezimovania. Po dozretí sú niekoľko týždňov v období pokoja,
takže rastlina neklíči a jej vzídenie je posunuté až na jarné obdobie (LEHOCKÁ,
KLIMEKOVÁ, 2010 ).
Sekundárna (vyvolaná) dormancia vzniká pri klíčivých semenách, t. j. takých, ktoré
ukončili primárnu dormanciu, alebo ju nikdy nemali a ležia uložené v pôde. Tým
reagujú na určité zväčša nepriaznivé podmienky prostredia, v ktorom sa nachádzajú,
napr. vodný stres, posun do hlbších vrstiev pôdy a pod. (LÍŠKA et al., 2002).
2.2.3 Vonkajšie podmienky klíčenia burín
Klíčenie je obnovenie metabolickej aktivity semien, ktoré vedie k predlžovaniu
buniek radikuly a hypokotylu zárodku (embryo) (LÍŠKA et al., 2002).
Semená väčšiny druhov burín majú po dozretí klíčivosť nepravidelnú a nízku.
Klíčivosť týchto semien sa výrazne zvyšuje po prezimovaní, stratifikáciou. Poznatky
o priebehu klíčenia a dormancii sú dôležité pre prognózu zaburinenosti a racionálny
zásah proti burinám. Pre posúdenie vzchádzania a vývinu burín v jednotlivých ročných
obdobiach a ich zotrvania na stanovišti sú dôležité ich požiadavky na klíčenie (TÝR,
2011).
21
K vonkajším podmienkam klíčenia semien burín patrí prítomnosť vody, ktorá je
nevyhnutná na napučiavanie semien burín. Ak v embryu stúpne obsah vody na 60%
začnú sa v semenách aktivizovať metabolické systémy. Potrebné množstvo vody závisí
od druhy buriny a od individuálnych vlastností semien (LÍŠKA et al., 1996; LÍŠKA et
al., 2002).
Z ďalších podmienok je dôležitý vzduch. Pri klíčení semená burín intenzívne
dýchajú, to znamená, že potrebujú primeranú výmenu vzduchu (výmena CO2 za
vzdušný kyslík). Semená uložené v povrchovej vrstve pôdy nachádzajú optimálne
podmienky z hľadiska obsahu kyslíka.
Teplota sa uplatňuje pri klíčení semien podobne ako pri raste. Rozlišujeme
kardinálne teplotné body (minimum, optimum, maximum).
Minimálne teploty potrebné pre klíčenie, sú dôležité pre reálny predpoklad
možného nástupu burín toho istého druhu a pohybujú sa v nasledujúcich hodnotách
pre niektoré druhy burín:
- teplota +1°C - je vhodná pre klíčenie burín: ovos hluchý (Avena fatua), stavikrv
vtáčí (Polygonum aviculare), kapsička pastierska (Capsella bursa
pastoris), lipkavec obyčajný (Galium aparine), mak vlčí (Papaver
rhoeas) a iné.
- teplota +3°C - je minimálnou teplotou pre klíčenie burín : horčica roľná (Sinapis
arvensis), pohánkovec ovíjavý (Fallopia convolvulus),
podslnečník Theofrastov (Abutilon theophrasti), reďkev
ohnicová (Raphanus raphanistrum) a iné.
- teplota +5°C - je minimálna pre klíčenie semien burín: blen čierny (Hyoscyamus
niger), hluchavka objímavá (Lamium amplexicaule), kúkoľ
poľný (Agrostemma githago), lipnica ročná (Poa annua) a iné.
- teplota +7°C - je minimálnou teplotou pre klíčenie: ambrózia palinolistá
(Ambrosia artemisifolia), mohár zelený (Setaria viridis), turanec
kanadský (Conyza canadensis) a iných druhov burín.
Dôležitú úlohu pri klíčení zohráva taktiež aj svetlo. Citlivosť voči pôsobeniu svetla
(kladná, alebo záporná), je druhovou vlastnosťou. Podľa citlivosti na pôsobenie svetla
pri klíčení buriny rozdeľujeme do týchto skupín: neutrálne, klíčiace lepšie v tme,
klíčiace lepšie na svetle (LÍŠKA et al., 1996).
22
2.2.4 Etapovité klíčenie semien burín
Napr. ovos hluchý vzchádza etapovite, preto sa jednorázovým ošetrením
nezlikviduje celá potenciálna zaburinenosť. Podobne aj viaceré druhy neskorých
jarných burín (mrlíky, láskavec) zaburiňujú v lete okopaniny i napriek tomu, že niektoré
jedince povzchádzané na jar boli zlikvidované (TÝR, 2011).
2.2.5 Hĺbka vzchádzania burín
Tabuľka č.2: Hĺbka vzchádzania niektorých druhov burín (LÍŠKA et al., 1996)
Názov buriny Biologická Optimálna hĺbka
slovenský vedecký skupina vzchádzania (mm)
Horčica roľná
Kolenec roľný
Ovos hluchý
Sinapis arvensis
Spergula arvensis
Avena fatua
SJ
SJ
SJ
do 20
5-30
až 200
Ľuľok čierny
Mrlík biely
Solanum nigrum
Chenopodium album
NJ
NJ
5-10
20
Kapsička pastierska
Peniažtek roľný
Vika štvorsemenná
Lipkavec obyčajný
C. bursa pastoris
Thlaspi arvense
Vicia tetrasperma
Galium aparine
OZ
OZ
OZ
OZ
z povrchu pôd
0,5-10
10-20
aj zo 100
Mrkva obyčajná
Knôtovka biela
Daucus carota
Melandrium album
DV
DV
10-20
do 40
Mäta roľná
Pýr plazivý
Mentha arvensis
Elytrigia repens
PZ
PZ
0-10
až 50
Vesnovka obyčajná
Mlieč roľný
Cardaria draba
Sonchus arvense
HZ
HZ
10-30
do 30
Poznámka: SJ - skoré jarné buriny, NJ - neskoré jarné, OZ - ozimné, DV - dvoj a viacročné,
PZ - plytšie zakoreňujúce, HZ - hlbšie zakoreňujúce buriny
23
2.2.6 Spôsoby rozširovania semien burín
Dôležitou vlastnosťou je tiež spôsob rozširovania rozmnožovacích orgánov (diaspór)
ako z priestorového tak aj z časového hľadiska.
K priestorovému šíreniu zaraďujeme:
- barochoriu – semená vplyvom gravitácie vypadávajú priamo pod materskú rastlinu
a odtiaľ sú ďalej šírené,
- anemochóriu – rozširovanie vetrom,
- hydrochóriu – rozširovanie vodou,
- zoochóriu – rozširovanie živočíchmi.
V poslednej dobe je významným rozširovateľom diaspór človek, ktorý ich môže
prenášať na veľmi veľké vzdialenosti napr. letecky prostredníctvom osiva
(LEHOCKÁ, KLIMEKOVÁ, 2010 ).
Šírenie z časového hľadiska je úzko prepojené s vlastnosťou dormancie semien
(SASA, 2009).
2.3 Zmeny v druhovom zastúpení burín
Burinné spoločenstvá vždy citlivo reagovali na činnosť človeka a okrem vplyvov
pôdnych a klimatických sa utvárali aj vplyvom jeho činnosti. K výrazným zmenám
v spoločenstve burín došlo počas 20. storočia vplyvom používania herbicídov,
priemyselných hnojív, výkonných odrôd a najmä zmenou technológií pestovania
(SASA, 2009).
Zmeny v druhovom zastúpení burín sa prejavili najmä v týchto aspektoch:
• znížil sa počet druhov na obrábaných pôdach,
• ustúpili druhy, menej náročné na úrodnosť pôdy (zásoba živín),
• znížili sa počty druhov burín, ktoré sa rozširovali prevažne osivom a mali krátku
dobu životaschopnosti rozmnožovacích orgánov v pôde – nevädza poľná
(Cyanus segetum), hlaváčik letný (Adonis aestivalis),
• ustúpili druhy citlivé na viaceré účinné herbicídne látky, napr. horčica roľná
(Sinapis arvensis), reďkev ohnicová (Raphanus raphanistrum),
24
• rozšírili sa druhy náročné na úrodnosť pôdy (obsah živín v pôde, osobitne
dusíka) napr. hviezdica prostredná (Stellaria media), parumanček nevoňavý
(Tripleurospermum inodorum), durman obyčajný (Datura stramonium), ľuľok
čierny (Solanum nigrum), láskavec ohnutý (Amaranthus retroflexus) a pod.,
• zostali druhy, ktoré sú prispôsobené zmeneným stanovištným podmienkam
a majú veľkú konkurenčnú schopnosť – pichliač roľný (Cirsium arvense), pýr
plazivý (Elytrigia repens), pupenec roľný (Convolvulus arvensis),
• rozšírili sa druhy z časti odolné proti používaným herbicídom, alebo vytvorili
rezistentné typy, napr. láskavec ohnutý (Amaranthus retroflexus), lipkavec
obyčajný (Galium aparine), metlička obyčajná (Apera spica-venti) a i.,
• lepšie sa uplatňujú druhy, ktoré znášajú viac uľahnutú pôdu, napr. stavikrv vtáčí
(Polygonum aviculare), jačmeň myší (Hordeum murinum), skorocel prostredný
(Plantago media) a i.,
• rozširujú sa nové, zavlečené buriny ako iva voškovníkovitá (Iva xanthiifolia),
proso rozpadavé (Panicum milleaceum), cirok alepský (Sorghum halepense),
ambrózia palinolistá (Ambrosia artemisifolia) a i. (TÝR, 2011).
Príčiny zmien v spoločenstvách burín možno zdôvodniť týmito faktormi:
• zvýšený podiel pestovania hustosiatych obilnín, kukurice v štruktúre osevu
a nedodržiavanie zásad striedania plodín,
• zníženie podielu pestovania viacročných krmovín,
• zjednodušená a skrátená príprava pôdy (najmä na jar) a menší rozsah
mechanického ošetrovania porastov,
• širšie využívanie osív z odlišných stanovíšť (dovoz zo zahraničia), ktorými sa
rozširujú druhy burín nevyskytujúce sa v nových podmienkach,
• zvýšené dávky dusíkatých hnojív,
• aplikácia herbicídov s rozdielnym účinkom na jednotlivé druhy burín,
• nedostatočná starostlivosť o hospodárske hnojivá (maštaľný hnoj, komposty),
používanie tekutých hospodárskych hnojív dostatočne nevyzretých,
• väčšia zaburinenosť neobrábaných (i obrábaných) pozemkov, odkiaľ sa šíria
rozmnožovacie orgány burín,
25
• závlahy, ktoré rozdielne ovplyvňujú vývin jednotlivých druhov rastlín
a závlahová voda môže byť zdrojom rozmnožovacích orgánov burín,
• nedostatočne vyčistené stroje a náradie (najmä zberové) a presúvanie z iných
regiónov a zo zahraničia,
• poznaním vzťahov burín k stanovištiam možno presnejšie predvídať výskyt
a vývin burín a riadiť včas regulačné opatrenia na zníženie ich škodlivosti
(TÝR, 2011).
2.4 Výskyt burín v kultúrnych plodinách
2.4.1 Buriny v hustosiatych obilninách
Obilniny patria k základným a najdôležitejším potravinám ľudí, nakoľko z nich
získavame výrobky akú sú: chlieb, pečivo, cestoviny, cereálne výrobky, ovsené vločky,
ale taktiež slúžia ako krmivá pre hospodárske zvieratá, resp. ich pozberové zvyšky
obohacujú pôdu o organickú hmotu alebo môžu slúžiť ako zdroj biomasy.
Hustosiate obilniny sa na Slovensku v roku 2009 pestovali na výmere 625 692,61 ha
p. p. (ŠÚSR, 2009).
V obilninách považujeme za najškodlivejšie buriny pichliač roľný (Cirsium arvense),
lipkavec obyčajný (Galium aparine), metlička obyčajná (Apera spica-venti), ovos
hluchý (Avena fatua), pýr plazivý (Elytrigia repens), parumanček nevoňavý
(Tripleurospermum inodorum) a v ostatnom období aj mak vlčí (Papaver rhoeas)
a výdrv repky ozimnej
(http://www.agris.cz/etc/textprint.php?iTextId=142691&iSub=518&iCurrSection=&sFi
le=/vyhledavac/detail.php).
Pri zvýšenom podiele obilnín v osevných postupoch sa v nich zvyšuje výskyt
lipnicovitých burín – je to najmä ovos hluchý (Avena fatua), metlička obyčajná (Apera
spica-venti), psiarka roľná (Alopecurus myosuroides), pýr plazivý (Elytrigia repens).
Z dvojklíčnolistových burín sa značne rozšírili hviezdica prostredná (Stellaria media),
lipkavec obyčajný (Galium aparine), rumany (Anthemis spp.) a rumančeky
(Chamomilla spp.), stavikrvy (Polygonum spp.), pupenec roľný (Convolvulus arvensis),
fialka roľná (Viola arvensis) a iné (POSPÍŠIL, LÍŠKA, KOVÁ Č, 1999).
26
Poradie hustosiatych obilnín s dobrou konkurenčnou schopnosťou voči
burinám (TÓTH, 2004):
- Raž ozimná 20 186,10 ha
- Triticale 11 325,43 ha
- Ovos siaty 17 040,27 ha
- Pšenica ozimná 380 317,22 ha
- Jačmeň jarný 196 823,59 ha
Zdroj: ŠÚSR, 2009 (výmera pestovania HSO na ornej pôde v roku 2009)
V obilninách sa vyskytujú predovšetkým buriny, ktoré majú rovnaký biologický
cyklus, ako obilniny, t. j. vyskytujú sa ozimné, jarné i viacročné buriny. Sú to buriny
rozmnožujúce sa prevažne semenami – generatívne, no sú druhy, ktoré sa môžu
rozmnožovať taktiež aj vegetatívne – koreňovými výhonkami, podzemkami a pod.
Burinové spoločenstvá v obilninách majú možnosť dlhodobého rozvoja, od skorej jari
(prípadne už od jesene) do zberu obilnín. V tomto cykle sú najvýraznejšie tri aspekty:
- jarný aspekt – je typický výskytom efemérnych a skorých jarných burín, ktoré
využívajú dostatok svetla a zásob zimnej vlahy, rýchlo zakvitnú a vysemenia.
- letný aspekt – je ovplyvnený vhodnými podmienkami, najmä vyššími teplotami,
postupne klesajúcou vlhkosťou pôdy a mierne sa zvyšujúcimi hodnotami utlačenia pôdy
v závere vegetácie. V tomto aspekte možno pozorovať približne tri vrstvy burín.
* prvá vrstva – je najvyššia a má normálne svetelné podmienky nad porastom, patria
sem buriny vysoké a náročné na svetlo ako napr. ovos hluchý (Avena fatua), metlička
obyčajná (Apera spica-venti), pichliač roľný (Cirsium arvense).
* druhá vrstva – zaberá dolné dve tretiny výšky porastu. Patria sem frekventované
poľné buriny, ako reďkev ohnicová (Raphanus raphanistrum), horčica roľná (Sinapis
arvensis), maky (Papaver spp.) a pod.
* tretia vrstva – je najnižšia, kde prevládajú druhy s menšími nárokmi na svetlo, ako
napr. hviezdica prostredná (Stellaria media), drchnička roľná (Anagallis arvensis) a iné.
- strniskový aspekt – včasnou a ošetrenou podmietkou môžeme potlačiť tento tretí
aspekt. Prevládajú v ňom buriny z tretej vrstvy, prípadne buriny dvoj a viacročné, napr.
čistec ročný (Stachys annua), turanec kanadský (Conyza canadensis) a i. (LÍŠKA et al.,
1996; in TÝR, 2011).
27
2.4.1.1 Buriny v oziminách
Ozimné obilniny sú všeobecne považované za plodiny s dobrou konkurenčnou
schopnosťou. Aby tomu skutočne tak bolo, prvým významným krokom je kvalitné
založenie porastu, kde jedným z rozhodujúcich činiteľov je dosiahnutie optimálneho
počtu rastlín na jednotku plochy (SUROVČÍK, 2004).
Druhová skladba burín v hustosiatych ozimných obilninách pozostáva
z prezimujúcich a na jar vzchádzajúcich druhov ako hlaváčik letný (Adonis aestivalis),
bocianik rozpukovitý (Erodium cicutarium), nezábudka roľná (Myosotis arvensis),
veroniky (Veronica spp.), hluchavky (Lamium spp.), hviezdica prostredná (Stellaria
media), fialky (Viola spp.), nevädza poľná (Cyanus segetum), maky (Papaver spp.),
metlička obyčajná (Apera spica-venti), ostrôžka poľná (Consolida regalis), úhorník
liečivý (Descurainia sophia), viky (Vicia spp.), psiarka roľná (Alopecurus
myosuroides), lipkavec obyčajný (Galium aparine), rumančeky (Chamomilla spp.),
rumany (Anthemis spp.), parumanček nevoňavý (Tripleurospermum inodorum), kolenec
roľný (Spergula arvensis), horčiaky (Persicaria spp.), ovos hluchý (Avena fatua),
pichliač roľný (Cirsium arvense), pupenec roľný (Convolvulus arvensis), pýr plazivý
(Elytrigia repens), konopnica napuchnutá (Galeopsis tetrahit), výdrv slnečnice,
bolehlav škvrnitý (Conium maculatum), durman obyčajný (Datura stramonium),
pohánkovec ovíjavý (Fallopia convolvulus), mlieč roľný (Sonchus arvensis), povoja
plotná (Calystegia sepium), kozonoha hostcová (Aegopodium podagraria Variegatum)
(KOHAUT, 2010, b).
Našou najvýznamnejšou pestovanou hustosiatou ozimnou obilninou je aj naďalej
pšenica letná forma ozimná. U pšenici letnej f. ozimnej je zaburinenosť bohatá na rôzne
druhy burín, ktorých výskyt a škodlivosť je podmienená poveternostnými
podmienkami, druhom pôdy a ďalšími faktormi. Medzi dominantné buriny zaraďujeme:
lipkavec obyčajný (Galium aparine), parumanček nevoňavý (Tripleurospermum
inodorum), rumančeky (Chamomilla spp.), pichliač roľný (Cirsium arvense), pýr
plazivý (Elytrigia repens), metlička obyčajná (Apera spica-venti), pohánkovec ovíjavý
(Fallopia convolvulus) a iné (LÍŠKA et al., 1996).
Druhou významnou obilninou je raž ozimná. Raž ozimná má vďaka svojim
agrobiologickým vlastnostiam vysokú konkurenčnú schopnosť voči burinám.
V poslednom období sa zaznamenala stúpajúca úroveň zaburinenosti metličkou
obyčajnou (Apera spica-venti) a následne výrazný pokles burín ako sú mak vlčí
28
(Papaver rhoeas) a nevädza poľná (Cyanus segetum). Zber raže ozimnej môže výrazne
sťažiť neustále sa šíriaci lipkavec obyčajný (Galium aparine), ktorý je silnou
konkurenčnou burinou (LÍŠKA et al., 1996).
Na dosiahnutie najvyšších úrod ozimných obilnín je potrebné vykonať skoré
postemergentné ošetrenie herbicídmi, ktoré sa realizuje od začiatku vzchádzania burín
do ich rastovej fázy dvoch pravých listov. Týmto herbicídnym zásahom je potrebné
zabezpečiť dostatočnú pôdnu reziduálnu účinnosť proti následne vzchádzajúcim
burinám na jeseň, počas miernej zimy a na jar. Pri aplikácii v skorom jarnom termíne je
dôležité aplikovať prípravky s krátkou reziduálnou pôdnou účinnosťou.
Najspoľahlivejšiu účinnosť herbicídov proti pichliaču roľnému (Cirsium arvense)
dosiahneme vtedy, keď je čo najviac jedincov pichliača roľného (Cirsium arvense)
vysokých 0,20 – 0,30 m a proti pýru plazivému (Elytrigia repens) v rastovej fáze
4 -5 listov (SERDAHELY, 2009).
Herbicídna ochrana u raže sa vykonáva najmä proti trávovitým burinám a je
vhodnejšie ju vykonávať na jeseň, 2 - 3 týždne po sejbe. Na jar je citlivejšia na ošetrenie
graminicídmi (RÜCKSCHLOSS, 2009).
2.4.1.2 Buriny v jarinách
Jarné obilniny sú menej odolné voči burinám, po neskorej sejbe, nekompletnom
povzchádzaní, pomalšom vývine a keď sú poškodené biotickými, resp. abiotickými
faktormi (LÍŠKA et al., 2003).
Prevažnú časť jarných obilnín pestovaných na Slovensku reprezentuje jačmeň jarný,
menej ovos siaty a pšenica jarná. V ostatných rokoch významnejšie stúpol podiel prosa
siateho (KOHAUT, 2010, a).
V jarných obilninách sú najvýznamnejšie buriny zo skupiny jarné skoré: ovos hluchý
(Avena fatua), horčica roľná (Sinapis arvensis), pohánkovec ovíjavý (Fallopia
convolvulus), v špecifických podmienkach iva voškovníkovitá (Iva xanthiifolia),
konopnica napuchnutá (Galeopsis tetrahit). Z ostatných biologických skupín môžu byť
významné: pichliač roľný (Cirsium arvense), pýr plazivý (Elytrigia repens). V kondične
slabých porastoch aj mrlíky (Chenopodium spp.), horčiaky (Persicaria spp.) a i.
Z kultúrnych rastlín, ako výdrv, sa môže vyskytovať: repka olejná, slnečnica i repa
(LÍŠKA et al., 2003).
29
V ostatných rokoch dochádza k zvýšenému výskytu teplomilných a trvácich druhov
burín ako durman obyčajný (Datura stramonium), podslnečník Theofrastov (Abutilon
theophrasti), praslička roľná (Equisetum arvense), púpava lekárska (Taraxacum
officinale), mlieč roľný (Sonchus arvensis), stavikrv vtáčí (Polygonum aviculare).
Veľmi nebezpečnou burinou je však cirok alepský (Sorghum halepense), ktorý sa veľmi
intenzívne rozmnožuje podzemnými oddenkami (KOHAUT, 2010, a).
Jarný jačmeň, ktorý sa u nás z hustosiatych jarných obilnín pestuje v prevažnej
miere, ohrozujú buriny ako horčica roľná (Sinapis arvensis), pohánkovec ovíjavý
(Fallopia convolvulus), konopnica napuchnutá (Galeopsis tetrahit). Z ostatných skupín
sa môžu vyskytovať horčiak broskyňolistý (Persicaria maculata) a mrlík biely
(Chenopodium album) (TÝR, POSPÍŠIL, 1999).
Herbicídnu ochranu hustosiatych jarných obilnín môžeme rozdeliť na jarnú skorú
postemergentnú aplikáciu (EPOST) a jarnú postemergentnú aplikáciu (POST). Skorá
postemergentná aplikácia je vhodná najmä na pozemkoch so silným tlakom burín
s rýchlym vývojom, vzchádzajúcich skoro na jar, čím priestorovo silne konkurujú
obilnine. Aplikácia je náročná na dobrú znalosť burinového spektra jednotlivých parciel
ako i dokonalé predsejbové spracovanie pôdy, t. j. povrch bez hrúd (KOHAUT, 2010,
a).
Postemergentná aplikácia je najpoužívanejší spôsob herbicídnej ochrany jarných
obilnín. Táto aplikácia je cielená a jej účelom je čo najskôr obmedziť konkurenčnú
schopnosť burín (KOHAUT, 2010, a).
Predzberová aplikácia predstavuje ošetrenie porastov jarín predovšetkým proti
trvácim burinám ako pýr plazivý (Elytrigia repens), pichliač roľný (Cirsium arvense),
mlieč roľný (Sonchus arvensis), pupenec roľný (Convolvulus arvensis), povoja plotná
(Calystegia sepium), šalát kompasový (Lactuca serriola), ktoré mimoriadne sťažujú
zber. Ošetrovať sa odporúča v dobe voskovej zrelosti obilniny, t. j. 10 – 14 dní pred
zberom (KOHAUT, 2010, a).
2.4.2 Kapusta repková pravá a buriny
Kapusta repková pravá sa vyznačuje dobrou konkurenčnou schopnosťou voči
burinám (ČERNUŠKO et al., 1997). Spektrum burín v repke ozimnej sa podobá na
30
zaburinenosť ozimných obilnín. Druhové spektrum burín je najbohatšie v južných a tiež
v severných regiónoch. Celková zaburinenosť porastov repky ozimnej sa znižuje
napriek nárastu jej pestovateľských plôch.
V osevnom postupe repka predstavuje významný prerušovač obilninových sledov
a ako predplodina zanecháva pôdu vo veľmi dobrom stave. Pri vysokom podiele obilnín
v osevnom postupe je pre repku nebezpečný výdrv z obilnín, pričom výdrv pšenice
letnej f. ozimnej je odolnejší ako výdrv jačmeňa siateho jarného, ktorý je
konkurencieschopnejší (SMATANA, TÝR, 2008).
Hospodársky najvýznamnejšie sú skupiny rumanov (Anthemis spp.) a z hľadiska
druhu je hospodársky najvýznamnejšou burinou lipkavec obyčajný (Galium aparine)
(TÓTH, ŠROJTOVÁ, 2009).
Lipkavec obyčajný (Galium aparine) sa vyskytuje približne na 70 % ornej pôdy.
Jeho rozvetvená byľ aj postranné konáre môžu dorastať aj na dĺžku 1,50 m a výškovo
vo veľa prípadoch repku prevyšujú. V priebehu vegetácie nám prináša problémy tiež
v období zberu, pretože zaburinený porast môže poľahnúť, čo zhoršuje priebeh a kvalitu
zberu (SIKORA, 2011).
Lipkavec (Galium aparine) je nasledovaný trvácimi burinami, pichliačom roľným
(Cirsium arvense) a pýrom plazivým (Elytrigia repens). K hospodársky
najvýznamnejším burinám patrí tiež parumanček nevoňavý (Tripleurospermum
inodorum), kapsička pastierska (Capsella bursa pastoris), peniažtek roľný (Thlaspi
arvense), úhorník liečivý (Descurainia sophia) a horčica roľná (Sinapis arvensis)
(TÓTH, ŠROJTOVÁ, 2009).
Pre pestovateľa je dôležité mať stále na pamäti, že repka je plodina náročná na
vstupy a ich presné načasovanie. Založenie porastu v auguste a ochrana proti burinám
v tomto období patrí ku kľúčovým bodom pestovateľskej technológie. Základným
ošetrením proti burinám naďalej ostáva aplikácia herbicídov na jeseň. Jarné aplikácie
herbicídov sú skôr doplnkové (SPITZER, 2010).
Vzchádzajúca repka je na preemergentné herbicídy citlivá, preto sa ich aplikácia
posúva smerom tesne po sejbe, prípadne pri niektorých prípravkoch je možná
i postemergentná aplikácia. Avšak napriek dostupným kombináciám účinných látok
platí, že univerzálny prípravok na likvidáciu celého spektra burín v repke neexistuje.
Výber herbicídu je cielený a závisí od konkrétneho spektra burín daného pozemku
(TÓTH, ŠROJTOVÁ, 2009).
31
2.4.3 Slnečnica ročná a buriny
Slnečnica patrí k plodinám so strednou až nižšou konkurenčnou schopnosťou.
Kritické obdobie z hľadiska konkurencie burín je podľa rôznych autorov medzi
20-50-tym dňom po sejbe. Konkurenčné pôsobenie burín sa môže prejaviť znížením
úrod, ktoré môže dosiahnuť až 80 %. Popri zníženej úrode však zaburinenie môže
pôsobiť aj na kvalitu nažiek, vytvára problémy pri zbere a zvyšuje zberové straty
(JURSÍK, SOUKUP, 2009).
Medzi najviac vyskytujúce sa buriny v porastoch slnečnice patria hluchavky
(Lamium spp.), horčica roľná (Sinapis arvensis), lipkavec obyčajný (Galium aparine),
mrlík biely (Chenopodium album), láskavec ohnutý (Amaranthus retroflexus), pýr
plazivý (Elytrigia repens) (MOLNÁROVÁet al., 2007).
Medzi hospodársky významné buriny patria najmä: pichliač roľný (Cirsium
arvense), mrlík hybridný (Chenopodium hybridum), durman obyčajný (Datura
stramonium), ježatka kuria (Echinochloa crus-galli), horčiak štiavolistý (Persicaria
lapathifolia), horčiak broskyňolistý (Persicaria maculata), pohánkovec ovíjavý
(Fallopia convolvulus), ovos hluchý (Avena fatua), pupenec roľný (Convolvulus
arvensis), ruman roľný (Anthemis arvensis), parumanček nevoňavý (Tripleurospermum
inodorum), iva voškovíkovitá (Iva xanthiifolia), žltnica maloúborová (Galinsoga
parviflora), a i. (SMATANA et al., 2008).
Vzhľadom k všeobecne vysokej citlivosti slnečnice k herbicídom je potrebné pri
výbere herbicídneho prípravku a pri stanovení jeho dávky dôsledne zohľadniť pôdne
vlastnosti pozemku (predovšetkým zrnitostné zloženie pôdy, obsah humusu a pH pôdy).
Tieto vlastnosti môžu byť v kombinácii s vysokými zrážkami po aplikácii faktorom,
ktorý zvyšuje toxicitu herbicídu a tým poškodzuje slnečnicu pri vzchádzaní
a v počiatočných fázach rastu. Nemenej dôležité je správne načasovanie aplikácie
(JURSÍK, SOUKUP, 2009).
Väčšina používaných herbicídov je aplikovaná preemergentne, čo kladie nároky na
spracovanie pôdy. Postemergentné ošetrenie je vo všeobecnosti potrebné urobiť v štádiu
2 – 4 pravých listoch slnečnice a pri klíčnych až 4 pravých listoch dvojklíčnolistových
burín (KOHAUT, 2010, e).
32
2.4.4 Kukurica siata a buriny
V porovnaní s inými plodinami je pri kukurici siatej škodlivosť spôsobená burinami
pomerne vysoká. Zapríčiňuje to o. i. aj relatívne nízka konkurenčná schopnosť kukurice
v počiatočnom období rastu. Výskyt burín je v porastoch kukurice do značnej miery
ovplyvnený poveternostnými podmienkami (LÍŠKA et al., 1996).
Zastúpenie burín v kukurici je nasledovné: z jednoročných ozimných je to
parumanček nevoňavý (Tripleurospermum inodorum), rumany (Anthemis spp.) a fialky
(Viola spp.). Pomerne silný výskyt druhov je zo skupiny jarných skorých ako
pohánkovec ovíjavý (Fallopia convolvulus), konopnica napuchnutá (Galeopsis
tetrahit ) – v porastoch kukurice pôsobia nepriaznivo a znižujú kŕmnu hodnotu
produktu, ďalej sú to: ovos hluchý (Avena fatua), horčica roľná (Sinapis arvensis), iva
voškovníkovitá (Iva xanthiifolia) a podslnečník Theofrastov (Abutilon theophrasti).
Najvýznamnejšou skupinou burín sú jarné neskoré, ktoré sú nebezpečné najmä tým,
že vzchádzajú v období nižšej konkurenčnej schopnosti kukurice. Patrí sem láskavec
ohnutý (Amaranthus retroflexus) a mrlík biely (Chenopodium album) (TÝR, 2004).
Ďalšie hospodársky významné buriny sú: mrlík hybridný (Chenopodium hybridum),
láskavec zelenoklasý (Amaranthus powellii), loboda konáristá (Atriplex patula), ježatka
kuria (Echinochloa crus-galli), proso siate roľné (Panicum miliaceum), mohár sivý
(Setaria pumila), mohár zelený (Setaria viridis), bažanka ročná (Mercurialis annua),
durman obyčajný (Datura stramonium), bolehlav škvrnitý (Conium maculatum).
Ostatné významné buriny sú horčiak obyčajný (Persicaria maculosa), horčiak
štiavolistý (Persicaria lapathifolia), ľuľok čierny (Solanum nigrum), ambrózia
palinolistá (Ambrosia artemisifolia), voškovník obyčajný (Xanthium strumarium), čistec
bahenný (Stachys palustris), mäta roľná (Metha arvensis), lipkavec obyčajný (Galium
aparine), pupenec roľný (Convolvulus arvensis), povoja plotná (Calystegia sepium)
(KOHAUT, 2010, d).
Silnejšie zaburinenie môže negatívne ovplyvniť výšku úrody už v skorých rastových
fázach, preto je dôležité, aby bol porast kukurice bez burín, najmä v prvých 40-tich
dňoch po vzídení. To je aj jeden z dôvodov, prečo v našich podmienkach pri ochrane
kukurice proti burinám, prevládajú preemergentné aplikácie herbicídov. Pre dosiahnutie
vysokej úrody je nevyhnutné zamedziť konkurencii burín hneď po sejbe kukurice
(AGROVITA, 2008).
33
Preemergentný spôsob ochrany je pomerne náročný na dokonalé spracovanie pôdy
(povrch pôdy musí byť rovný bez väčších hrúd), dokonalú znalosť burinového spektra
na jednotlivých parcelách tak, aby bol vybraný správny herbicídny prípravok. Používajú
sa tzv. pôdne herbicídy, t. j. prípravky ničiace vzchádzajúce buriny a majúce dlhší
reziduálny účinok (4 -8 týždňov). Nevýhodou týchto prípravkov je ich silná závislosť
na pôdnej vlhkosti (KOHAUT, 2010, d).
2.4.5 Repa cukrová a buriny
Repa je rastlina menšieho vzrastu, pomalého počiatočného rastu, vysievaná do
širokých medziriadkov a často na väčšiu vzdialenosť aj v riadku. Táto charakteristika
spolu s citlivosťou repy na poškodenie rastlín škodcami, či pôdnym prísuškom v období
vzchádzania, zaraďuje repu medzi rastliny najcitlivejšie a najmenej konkurencieschopné
voči burinám.
Vzhľadom na to, že repa vzchádza neskoro na jar a má slabšiu pokryvnosť ešte aj na
začiatku leta – typické a najvýznamnejšie sú druhy burín zo skupiny jarné neskoré:
mrlíky (Chenopodium spp.), láskavce (Amaranthus spp.), lobody (Atriplex spp.),
horčiaky (Persicaria spp.), ježatka kuria (Echinochloa crus-galli), moháre (Setaria
spp.), proso rozpadavé (Panicum milleaceum), durman obyčajný (Datura stramonium),
ľuľok čierny (Solanum nigrum), bažanka ročná (Mercurialis annua) a i. (LÍŠKA et al.,
2003).
Za ťažko ničiteľné buriny môžeme označiť také, ktoré sťažujú nielen medziriadkovú
kultiváciu, ale aj rast cukrovej a kŕmnej repy, alebo druhy burín, ktoré i napriek
aplikovaným herbicídom spôsobujú neskorú zaburinenosť cukrovej a kŕmnej repy
a komplikujú zber. Do tejto skupiny burín patria pýr plazivý (Elytrigia repens), lipkavec
obyčajný (Galium aparine), a najmä pichliač roľný (Cirsium arvense). Problémy
vznikajú s výskytom lipkavca obyčajného (Galium aparine), najmä
ak je cukrová, alebo kŕmna repa zaradená po obilninách (LÍŠKA et al., 1996).
V ostatných rokoch sa objavujú nové invázne druhy, ako ambrózia palinolistá
(Ambrosia artemisifolia), blen čierny (Hyoscyamus niger), cirok alepský (Sorghum
halepense), bolehlav škvrnitý (Conium maculatum), ľuľok čierny (Solanum nigrum),
láskavec biely (Amaranthus albus), mrlík tuhý (Chenopodium strictum), oštepovka
obyčajná (Kickxia elatine) a viacero druhov jednoročných tráv, ako je proso siate roľné
34
(Panicum miliaceum), mohár sivý (Setaria pumila), mohár zelený (Setaria viridis),
stoklas jalový (Bromus sterilis), stoklas strechový (Bromus tectorum) (KOHAUT,
2010, c).
Pri pestovaní repy sa vo väčšom rozsahu využívajú na reguláciu zaburinenosti
mechanické operácie. Medziriadková kultivácia i okopávka v riadkoch sa využíva aj pri
širokom používaní herbicídov, najmä na prekyprenie pôdy a dojednocovanie repy
(ČERNUŠKO et al., 1997).
Posledné desaťročia zmenili pohľad na herbicídnu ochranu repy cukrovej
a základným ošetrením sa stal tzv. „Betanal systém“, t. j. POST ošetrenie v delenej
aplikácii prípravkov a to v min. v troch termínoch bez ohľadu na rastové fázy repy.
Ťažiskovým faktorom sú rastové fázy burín – klíčne listy až základ 1. páru pravých
listov. Ďalšie termíny pre ošetrenie sa pohybujú v rozpätí 7 - 14 dní (podľa teploty
a zrážok). Aby sme sa vyhli tzv. letnému zaburineniu repy cukrovej, je vhodné pridať
pôdne herbicídy, najneskorší termín ošetrenia je do začiatku zapájania riadkov
(KOHAUT, 2010, c).
35
2.5 Regulácia zaburinenosti
Úspešné pestovanie poľných plodín do značnej miery negatívne ovplyvňuje výskyt
burín v porastoch, ktoré spôsobujú straty aj po odburiňovacích zákrokoch (TÓTH,
2004).
V rozsahu činnosti ochrany rastlín je starostlivosť o dobrý zdravotný stav
pestovaných plodín, začínajúc od osiva, sadiva až po ich zber. Za najkritickejšiu fázu
rastu z hľadiska ochrany rastlín treba považovať obdobie od klíčenia do vytvorenia
štyroch listov. V tomto období sú rastliny voči chorobám, škodcom a burinám
najcitlivejšie (PRASLIČKA, 1999).
KARABÍNOVÁ et al. (1999) tvrdia, že pri regulácii je potrebný integrovaný
systémový prístup, chápaný ako komplex agrotechnických, biologických a chemických
opatrení. Základným predpokladom integrovanej regulácie je vytváranie vhodných
podmienok pre dobrý rast a vývoj, a tým zlepšiť konkurenčnú schopnosť na úkor burín,
dodržiavanie zásad striedania plodín, v likvidácii ohnísk zaburinenia, v dodržiavaní
zásad agrotechniky i v čistote osiva.
Podľa MIKULKU a CHODOVEJ (2002) rezistencia burín a ich šírenie patrí medzi
závažné problémy, významne komplikujúce systém ich regulácie v celom rade
vyspelých krajín na svete. V súčasnosti platí názor, že ide o spontánnu mutáciu, ktorej
vznik však nemusí byť vyvolaný bezprostredne vplyvom používania herbicídov.
Účinnosť sústavy regulácie zaburinenosti závisí od dôslednosti uskutočňovania
najmä týchto podsústav (LÍŠKA, ČERNUŠKO, TÝR, 1996):
- diagnózy zaburinenosti pozemkov a porastov
- prognózy zaburinenosti následnej plodiny
- určenie metód a nakoniec vykonávanie opatrení potrebných pre zamedzenie
škodlivosti vrátane ich ničenia.
2.5.1 Diagnóza zaburinenosti
Podľa LÍŠKU et al. (2002) diagnóza zaburinenosti predstavuje poznanie burín
a obsahuje tieto činnosti:
36
1. Identifikácia druhov burín vo forme rozmnožovacích orgánov (potenciálna
zaburinenosť) a povzchádzaných burín (aktuálna zaburinenosť) v rozličných
fázach rastu.
2. Poznanie biologických vlastností druhov burín, teploty pre klíčenie, spôsob
rozmnožovania, prezimovania a pod.
3. Poznanie morfologických znakov druhov burín (výška rastlín, olistenie, odnože,
charakter stonky a pod.)
4. Zadelenie druhov burín do systému burín.
5. Vzťah burín k stanovištiam, porastu pestovaných plodín, pôdnych podmienkam
a pod.
6. Vplyv regulačných opatrení na rozvoj burín.
7. Poznanie zdrojov zaburinenosti.
8. Evidencia zaburinenosti (potenciálnej, aktuálnej).
2.5.2 Prognóza zaburinenosti
Prognóza zaburinenosti má za úlohu čo najpresnejšie a spoľahlivo určiť
predpokladaný výskyt druhov burín v následnej plodine. V prevádzkových
podmienkach sa treba zamerať najmä na predpoveď výskytu druhov nebezpečných pre
následnú plodinu, ktoré môžu ohroziť množstvo a kvalitu jej úrody (LÍŠKA et al.,
1996).
Prognóza zaburinenosti vychádza z diagnózy zaburinenosti, pričom sa odhadne
vzťah medzi pestovanou plodinou a predpokladanou, alebo skutočnou zaburinenosťou.
Posúdi sa, či pestovaná plodina konkurenčne potlačí buriny, alebo je potrebné urobiť
regulačný zásah (ČERNUŠKO et al., 2000).
2.5.3 Sústava opatrení na reguláciu zaburinenosti
Na základe prognózy zaburinenosti možno organizovať ochranu pestovaných rastlín
proti burinám ako úplne (totálne) odstránenie burín a ich rozmnožovacích orgánov
alebo postupné znižovanie výskytu burín (ČERNUŠKO et al., 2000).
Sústava opatrení na reguláciu zaburinenosti obsahuje činnosti:
� preventívne opatrenia,
� nepriame opatrenia,
37
� priame opatrenia.
2.5.3.1 Preventívne opatrenia
V rámci preventívnych opatrení je dôležité zabrániť alebo redukovať prísun
rozmnožovacích orgánov burín na poľnohospodársky obhospodarované pozemky
z rozličných zdrojov a znižovať množstvo životaschopných rozmnožovacích orgánov
burín v pôde (LÍŠKA et al., 1996). Patria sem opatrenia:
� čistenie osív a sadív,
� vhodne zvolený termín a spôsob zberu kultúrnych plodín,
� ošetrenie hospodárskych hnojív – v maštaľnom hnoji, hnojovici i v kompostoch
sa vyskytuje množstvo semien burín, ktoré pochádzajú zo zažívacieho traktu
zvierat, prípadne z rastlinných zvyškov. Pre maximálnu možnú redukciu výskytu
semien burín by mali byť všetky hnojivá dlhodobo skladované a mali by prejsť
procesom fermentácie, kedy väčšina semien stratí klíčivosť v dôsledku zvýšenej
teploty a mikrobiologických pochodov (SASA, 2009).
� ničenie burín na rozličných stanovištiach mimo ornej pôdy,
� starostlivosť o pernatú zver,
� znižovanie potenciálnej zaburinenosti obrábaných pozemkov rozličnými
zásahmi - väčšina semien burín vzchádza z hĺbky do 0,03 m, ak semená burín
zapravíme hlbšie nevzídu a môžu byť samočistiacou schopnosťou pôdy
znehodnotené alebo vyklíčia neproduktívne, nedosiahnu povrch pôdy a teda nie
sú schopné života (SASA, 2009).
2.5.3.2 Nepriame opatrenia
Prostredníctvom týchto opatrení sa majú pripraviť a zabezpečiť čo najpriaznivejšie
podmienky pre dobrý rast a vývoj pestovaných kultúrnych rastlín a porastov, a tak
podporiť ich konkurenčnú alebo potláčaciu schopnosť voči burinám (LÍŠKA et al.,
1996).
Patria sem nasledovné opatrenia:
1. striedanie plodín a osevné postupy - správne zostavený osevný postup by mal
prispievať k prirodzenému samočisteniu pôdy, k znižovaniu množstva semien
v pôde. Pravidelným striedaním plodín s rôznym charakterom (oziminy, jariny),
38
zabránime jednostrannému zaburineniu. Veľmi významné je zaraďovanie
letných (výrazne regulujú pýr plazivý) i ozimných medziplodín (SASA, 2009).
Podľa KOVÁ ČA et al. (2003) striedanie jednoklíčnolistových
a dvojklíčnolistových rastlín a striedanie plodín, ktoré sa pestujú pre úrodu
koreňa s plodinami, ktoré zanechávajú strnisko, spolu s maximálnou diverzitou
plodín účinne potláča buriny.
V poľných pokusoch založených v Borovciach pri Piešťanoch sa zistilo, že s
narastajúcou koncentráciou obilnín pri ozimnej pšenici sa zvýšila aktuálna
zaburinenosti, pri 80% koncentrácii 74,0 ks.m-2 (po hrachu siatom)
a 76,0 ks.m-2 (po ozimnom jačmeni). Pri opakovanom pestovaní pšenice
a jačmeňa sa ako vhodné ukazuje prerušiť takéto pestovanie kukuricou na siláž
pri pšenici a kukuricou na zrno pri jačmeni (BABULICOVÁ, 2009 ).
2. vhodná výživa a hnojenie rastlín - pri hnojení dusíkom klesá zaburinenosť
plodín v porovnaní s nehnojenými. Keď je porast riedky, zvýšené hnojenie
dusíkom posilňuje konkurenčnú schopnosť burín. Napr. láskavec ohnutý
(Amaranthus retroflexus) je schopný akumulovať až 44% z aplikovanej dávky
v závislosti od populačnej dávky hustoty pestovanej plodiny (TÓTH, 2004).
3. výber a pestovanie vhodných (výkonných) odrôd,
4. založenie výkonného porastu (používaním akostného osiva, vhodný výsevok,
včasná sejba a spôsob sejby). (LÍŠKA et al., 1996).
2.5.3.3 Priame opatrenia
Sú založené na cielených zásahoch proti existujúcemu alebo očakávanému
zaburineniu s cieľom nežiaducu vegetáciu odstrániť alebo obmedziť jej škodlivosť na
prijateľnú úroveň. Z hľadiska pestovateľa patrí medzi najdôležitejšie kritériá výberu
spôsobu ochrany účinnosť, časová a ekonomická efektívnosť zásahu (SASA, 2009).
Podľa LÍŠKU et al. (1996) sa jedná o nasledujúce základné súbory opatrení:
1. Mechanické obrábanie pôdy
a, Základné obrábanie pôdy
b, Predsejbové obrábanie pôdy
c, Kultivačné zásahy počas vegetácie v pestovaných porastoch
2. Chemické
39
3. Biologické
4. Fyzikálne metódy
1. Mechanické metódy
Mechanické odburiňovacie zásahy vykonávané počas vegetácie (okopávanie,
plečkovanie, bránenie) sú náročné na ľudskú prácu. Efektívnosť zásahu je silne
obmedzovaná počasím, ktoré je pred zásahom (vlhkostný stav pôdy) a po ošetrení
(možnosť regenerácie burín). Mechanické metódy ochrany používané u nás v súčasnosti
majú pomerne nízku účinnosť (50 – 60 %). Napr. v Holandsku sa účinnosť moderných
strojov na ničenie burín približuje hranici 100 % (SASA, 2009).
Jednotlivé skupiny kultúrnych plodín vyžadujú rôznu hĺbku a spôsob obrábania
pôdy. Každé burinné spoločenstvo má od vyklíčenia do zrenia svoj špecifický „životný
rytmus“, ktorý môže byť obrábaním pôdy narušený, a potom môže dôjsť k jeho ústupu.
Ale aj nevhodné obrábanie pôdy môže rozvoj burinných spoločenstiev podporiť
(LEHOCKÁ, KLIMEKOVÁ, 2010 ).
K základnému spracovaniu pôdy zaraďujeme podmietku, všetky druhy orieb,
podrývanie, hĺbkové kyprenie (MIKLOVI Č, 2003). Najdôležitejšou operáciou
základnej prípravy pôdy po predplodinách zanechávajúcich strnisko je podmietka.
Podmietkou sa priamo ničia jednoročné a dvojročné buriny, ktoré rástli v plodine pri jej
zbere alebo vzišli od zberu po podmietku. Do značnej miery sa oslabujú, resp. likvidujú
aj trváce buriny (FÁBRI, BRUNCLÍK, 2000 ).
Pri podmietke sa pôda plytko spracuje, pričom sa vytvárajú priaznivé podmienky pre
klíčenie semien burín a zvyškov semien zberaných plodín, ktoré sa nasledujúcou
operáciou najčastejšie orbou zapravia do pôdy a zničia (FINDURA, 2011).
Na pozemkoch pravidelne podmietaných býva spravidla menej burín ako na
nepodmietaných (SMATANA, 2001).
Pri vyššom zaburinení pozemku sa odporúča použiť dva pracovné zásahy. Prvý
zásah vykonať hneď po zbere predplodiny, môžeme použiť prútové brány, a druhý
zásah vykonať po 2 -3 týždňoch v požadovanej hĺbke, pričom sa najčastejšie používa
radličkový podmietací kyprič. Voľba hĺbky podmietky závisí od pôdnych podmienok.
Na ľahších pôdach a za vlhkých, chladných podmienok volíme plytšie obrábanie pôdy
40
(0,06 – 0,12 m). Hlbšie obrábanie pôdy podmietkou si vyžadujú pôdy ťažšie, prípadne
teplejšie a suchšie (0,12 – 0,15 m) (FINDURA, 2011).
Predsejbovou prípravou pôdy sa značne potláčajú nielen neskoré jarné a ozimné
buriny, ale zasiahnuté sú i niektoré trváce druhy burín (FÁBRI, BRUNCLÍK, 2000 ).
Veľmi rozšíreným náradím na reguláciu zaburinenosti v zídených porastoch
kultúrnych rastlín sú najmä prútové brány. Najčastejšie termíny bránenia sú nasledovné:
• obilniny – od 2 pravých listov,
• kukurica – od 3 pravých listov,
• cukrová repa – od 4 pravých listov,
• repka – od 6 pravých listov,
• bôb, hrach – od 2 pravých listov,
• sója, slnečnica – od 4 pravých listov,
• pohánka – od 4 pravých listov (LACKO-BARTOŠOVÁ et al., 2005)
Pri ojedinelom výskyte expanzívnych druhov burín je účelné malé počty jedincov na
záujmovom území ručne vytrhať, skôr než vytvoria rozmnožovacie orgány, aby sa
predišlo ich rozmnoženiu – expanzii na novom stanovišti (ČERNUŠKO et al., 1994).
2. Chemické metódy
Herbicídna ochrana je neoddeliteľnou súčasťou pestovateľských technológií plodín
už niekoľko desiatok rokov. Aj keď sú na ochranu proti burinám vynakladané
každoročne veľké prostriedky (celosvetovo okolo 50 % nákladov na ochranu rastlín),
a napriek tomu, že vývoj herbicídov dosiahol významného pokroku z pohľadu spektra
účinnosti, selektivity k plodine, toxikologických parametrov a pod., stále nemôžeme byť
so stavom regulácie burinových spoločenstiev spokojní (KLEM, 2009).
Na Slovensku sa v roku 2009 spotrebovalo 2 346,8 t prípravkov na ochranu rastlín
(ŠÚSR, 2009).
Rozdelenie herbicídov:
1. Z praktického hľadiska – Selektívne
Neselektívne (totálne)
41
2. Podľa prevažujúceho spôsobu účinku – Kontaktné (dotykové)
Systematické (translokačné)
3. Podľa toho, na ktoré orgány sa aplikujú – Listové
Koreňové
4. Podľa doby aplikácie – Predsejbová
Preemergentná
Postemergentná (DVOŘÁK, 2003)
Samotná ochrana proti burinám, ale aj ostatným škodlivým činiteľom, musí
nadväzovať v prvom rade na termín sejby. Od neho sa potom odvíja termín aplikácie
herbicídu, pričom do úvahy pripadajú najmä tieto možnosti:
� Preemergentná aplikácia (po zasiatí pred vzídením) – používa sa najmä pri
skoro siatych oziminách, predovšetkým na pozemkoch, kde predpokladáme výskyt
ozimných a prezimujúcich burín, ktorých likvidácia na jar môže byť problematická
(metlička obyčajná, hviezdica prostredná). Herbicídy používané týmto spôsobom
nepôsobia na trváce druhy burín. Dôležitou podmienkou dobrej účinnosti je dostatočná
vlhkosť pôdy. Jedná sa o finančne náročnejšie ošetrenie, ako napríklad pri cielenej
aplikácii (SUROVČÍK, 2004).
� Postemergentná aplikácia (po vzídení) – v súčasnosti tento termín aplikácie
odporúča väčšina odborníkov a aj poľnohospodárska prax ho viac využíva. V prevažnej
miere najmä na jar. Z ekonomického, ale aj praktického hľadiska sa neodporúča
postemergentne na jeseň ošetrovať porasty ozimín proti lipkavcu obyčajnému (Galium
aparine), pichliaču roľnému (Cirsium arvense), rumančekovitým burinám (Chamomilla
spp.), ale aj iných, ktoré klíčia a vzchádzajú počas celej zimy a ktoré nie sú regulované
prípravkami používanými proti metličke obyčajnej (Apera spica-venti). Postemergentná
jesenná aplikácia sa obvykle robí pri skoršie siatych porastoch, pri hrozbe prerastania
burín na jeseň (SUROVČÍK, 2004).
Prípravky používané proti burinám je potrebné striedať, aby nedochádzalo
k vyselektovaniu niektorých druhov burín alebo ku kumulácii rezíduí v pôde
(VÁŇOVÁ, 2001).
42
Podľa LÍŠKU et al. (1996) má používanie herbicídov výhody aj nevýhody. Medzi
výhody zaraďujeme zjednodušenie pestovateľských technológií, obmedzenie
mechanických zásahov, zamedzenie strát na úrodách a kvalite rastlinných produktov,
ako aj uľahčenie ich zberu, zvýšenie produktivity práce a zníženie výrobných nákladov.
Nevýhodou používania herbicídov je, že negatívne pôsobia na jednotlivé zložky
životného prostredia, obsahujú škodlivé látky, ktoré sú jedmi pre živočíchov. Pri
nesprávnej aplikácii môžu poškodiť porast pestovanej plodiny a znížiť jej úrody, kvalitu
produktov. Pri ich aplikácii môže dôjsť k znečisteniu povrchových a podzemných vôd.
3. Biologické metódy
Biologická regulácia je definovaná ako vypúšťanie prirodzených nepriateľov (najmä
článkonožcov a patogénov) na redukciu populačnej hustoty cieľových druhov pod
ekonomickú hladinu ich škodlivosti. To znamená nižšiu, ako by bola normálne. Cieľom
takejto regulácie nie je úplná likvidácia buriny, ale jej dlhodobá stabilizácia pod
subekonomickú hladinu (SCHROEDER, 1983; In CAGÁŇ, 2001).
Výhodou je dlhodobá regulácia cieľovej rastliny, minimálne vedľajšie účinky,
napádanie iba jednej alebo niekoľkých príbuzných rastlín, nezvyšovanie nákladov
a známe hladiny rizika.
Nevýhodou je dlhé obdobie, kým sa populácia introdukovaného užitočného
organizmu zvýši na takú hladinu, pri ktorej trvalo potláča populáciu škodlivej rastliny.
Ďalšou nevýhodou môžu byť nepriaznivé podmienky prostredia, alebo veľký vplyv
predátorov (CAGÁŇ, 2001).
Príkladom takejto metódy môže byť využitie pr. mykoherbicíd Collego, ktorého
súčasťou je huba Colletotrichum gloesporioides f. sp. aoschynomene a herbicíd Devine
na báze huby Phytophtora palmivora (LÍŠKA et al., 2002).
Zo skupiny hubovitých patogénov je u nás významnejšia hrdza vonná (Puccinia
suaveolens), ktorá parazituje na druhu pichliač roľný (Cirsium arvense).
Zo živočíšnych škodcov je v našich podmienkach bežným prejavom požer liskavky
reďkovkovej (Gastroidea viridula) na listoch druhu štiavec tupolistý (Rumex
obtusifolius) a nosánika bodliakového (Apion miniatum) na koreňoch toho istého druhu
(LÍŠKA et al., 2002).
43
4. Fyzikálne metódy
V širšom slova zmysle sa fyzikálne metódy definujú ako spôsob regulácie
zaburinenosti pri využívaní účinkov fyzikálnych činiteľov (teploty; vlhkosti; infra
lúčov, ultrazvuku; silových polí – gravitačné, elektrické, magnetické;
elektromagnetického žiarenia; laser a i.).
V niektorých prípadoch dochádza ku vzájomnému prelínaniu rôznych foriem
fyzikálnych metód (FÁBRI, BRUNCLÍK, 2000 ).
Charakteristika a mechanizmus pôsobenia určitých fyzikálnych metód:
Gama žiarenie – je ionizujúce elektromagnetické žiarenie, ktoré v určitom stupni
preniká živými pletivami a spôsobuje v nich zmeny, ktoré prebiehajú na úrovni
disociácie. V bežnej praxi tento spôsob regulácie nie je príliš perspektívny, najmä
vzhľadom k technickým, bezpečnostným a ekonomickým aspektom tejto metódy.
Solarizácia – využíva sa najmä v oblastiach so silnou intenzitou viditeľného
slnečného žiarenia. Jedná sa o zakrytie pôdy priehľadnou, resp. čiernou (zelenou)
fóliou, ktorá funguje na princípe svetelnej bariéry. V dôsledku čoho dochádza
k prerušeniu fotochemickej fázy fotosyntézy a neskôr k úplnému odumeraniu zelených
rastlín pod fóliou (LÍŠKA et al., 2002).
Zatieňovanie, clonenie, nastielanie (mulčovanie) – takýmto spôsobom nezabraňu-
jeme iba rastu buniek, ale aj pôdnej erózii, uchováva sa vlhkosť pôdy a v chladnejších
podmienkach sa čiastočne zvyšuje teplota pôdy. Jednoročné i trváce druhy burín môžu
byť týmto spôsobom regulované so 100%-nou účinnosťou (LÍŠKA et al., 2002).
Termické metódy využívajú efekt prehriatia, kedy dochádza k nevratným zmenám až
k úhynu rastlín. Optimálny účinok náradia závisí na množstve a spôsobe prenosu
energie, ktorá spôsobuje zvýšenie teploty. K poškodeniu pletív postačuje krátkodobé
pôsobenie teploty na cca 45°C (LÍŠKA et al., 2002; In SASA, 2009).
44
3 CIEĽ PRÁCE
Cieľom predkladanej diplomovej práce je pozorovanie výskytu burín, ich početnosti
a regulácie burín v pestovaných plodinách na pozemkoch poľnohospodárskeho podniku
AGRANIA, s. r. .o, Mojmírovce – prevádzka Močenok.
V pestovateľskom období 2008/2009 a 2009/2010 sa na pozorovaných pozemkoch
pestovali nasledujúce plodiny: jačmeň siaty jarný, pšenica letná forma ozimná, repa
cukrová, kapusta repková pravá forma ozimná, kukurica siata na zrno, raž siata,
peluška, vika siata a jačmeň siaty ozimný.
Získané poznatky môžu slúžiť na navrhnutie efektívnejšieho systému odburiňovania
na pozemkoch spoločnosti AGRANIA, s. r. o.
45
4 MATERIÁL A METÓDY
4.1 Charakteristika prírodných podmienok poľnohospodárskeho
podniku
Spoločnosť AGRANIA, s. r. o., Mojmírovce – prevádzka Močenok, bola založená
dňa 31.01.2008 v súlade s ust. Obchodného zákonníka č.513/1991 Zb. v znení
neskorších zmien a doplnkov. Poľnohospodársky podnik AGRANIA, s. r. o má výmeru
570,82 ha poľnohospodárskej pôdy, z toho:
- orná pôda 530,38 ha
- lúky 5,27 ha
- pasienky 34,49 ha
- nepoľnohospodárska pôda 0,68 ha
Diagram č.1: Rozdelenie pôdneho fondu
Zdroj: AGRANIA, s. r. o. Mojmírovce – prevádzka Močenok
46
Je zaradené do kukuričného výrobného typu.
Podniková činnosť je zameraná v rastlinnej výrobe na produkciu obilnín (jačmeň
sladovnícky a kŕmny, pšenica potravinárska a kŕmna, kukurica), olejnín (slnečnica,
kapusta repková pravá), okopanín (repa cukrová) a krmovín (lúčne seno). Časť
produkcie krmovín a časť dopestovaných obilnín tvorí krmovinovú základňu pre vlastnú
živočíšnu výrobu, kde sa špecializujú na chov oviec a veľkonočných jahniat.
Zo živočíšnej výroby realizujú tržby predovšetkým za predaj veľkonočných jahniat,
ktoré expedujú do Talianska.
Tabuľka č. 3: Štruktúra osevu v roku 2009 a 2010
Plodina 2008/2009
[ha]
2009/2010
[ha]
Pšenica letná f. ozimná 156,77 146,03
Jačmeň jarný 71,27 28,20
Kapusta repková pravá 98,17 74,87
Repa cukrová 59,27 0
Kukurica siata 0 92,56
Raž ozimná 0 31,12
Jačmeň ozimný 0 2,40
Peluška 0 10,00
Vika siata 0 9,20
Zdroj: AGRANIA, s. r. o. Mojmírovce – prevádzka Močenok
47
Diagram č.2: Štruktúra osevu v roku 2009 a 2010
Zdroj: AGRANIA, s. r. o. Mojmírovce – prevádzka Močenok
4.1.1 Klimatické pomery
Sledovaná oblasť patrí do najteplejšej a najsuchšej oblasti SR, s priemernou ročnou
teplotou 10 ºC a ročným úhrnom zrážok 550 mm (COPLÁK, 2006).
Jarné počasie je veľmi zmiešané s búrkami a horúčavami ako v lete, pričom sa
teploty pohybujú okolo 10 až 20 ºC v priemere.
V lete je veľmi teplo a dochádza k častým návaľovým dažďom z búrok, teploty
v tomto období sa pohybujú okolo 20 až 30 ºC v priemere.
V chladnejších mesiacoch sú zrážky častejšie, snehové až koncom jesene, pričom sa
teploty pohybujú okolo 5 až 15 ºC v priemere.
Zimné podnebie je veľmi chladné a sprevádzané snehovými zrážkami, teploty sa
pohybujú okolo 0 ºC (OBEC, 2003).
Zrážky sú počas celého roka nerovnomerne rozložené, čo má negatívny vplyv na
vývoj vegetácie.
48
4.1.2 Reliéf územia
Poľnohospodársky podnik sa nachádza v obci Močenok, ktorá sa nachádza
v Podunajskej nížine, na juhozápadnom okraji Nitrianskej pahorkatiny. Reliéf územia je
v južnej časti katastra rovinatý, vo zvyšnej časti je mierne zvlnený s výškovým rozpätím
od 117 m n. m. do 183 m n. m. Väčšina územia je odlesnená a intenzívne
poľnohospodársky využívaná, porast dubového lesa sa nachádza len na úbočí vo
východnej časti katastra (COPLÁK, 2006).
4.1.3 Geologické a pedologické pomery
Podložie panvy tvoria mezozoické a predmezozoické útvary. Výplň panvy tvoria
sedimenty neogénu pozostávajúce z ílov, menej štrkov, pieskov, slieňov a polohami
lignitu.
Kvartér je v sledovanom území zastúpený prevažne eolickými sedimentami –
sprašou, ktorá tvorí aj niekoľko metrov mocný súvislý pokryv neogénu v pahorkatinnej
časti územia. V južnej časti je tento pokryv prerušený. Spraše sú odplavené a na
neogéne ležia fluviálne piesčité štrky a piesky, prevažne zakryté vrstvou hlín (BÍM
et al., 1978).
Najrozšírenejším pôdnym typom v území sú rôzne subtypy černozemí, ďalej sa tu
nachádzajú čiernice, fluvizeme a slance.
Produkčný potenciál pôd v sledovanej oblasti sa pohybuje v Indexe produktivity od
86 do 93, čo je kategória pôd 1 a 2. Typologicko-produkčné kategórie poľnohospodár-
skych pôd v spomínanej oblasti sú:
O1 – najproduktívnejšia orná pôda
O2 – vysoko produkčná orná pôda
O4 – produkčná orná pôda
(www.podnemapy.sk)
49
4.1.4 Hydrologické pomery
Katastrálnym územím pretekajú iba malé potoky, ktoré sa nevyužívajú na
hospodárske účely. Najväčší tok, ktorý preteká obcou je Dlhý Kanál, do neho sa
vlievajú všetky iné potoky. Tento kanál do obce tečie z Hornej Kráľovej. V Močenku sa
vlievajú do Dlhého Kanálu potoky: Farský potok a Vinohradský potok. Vodstvo
v danom území je nevystačujúce, a preto sa poľnohospodárske plodiny musia
zavlažovať (OBEC, 2003).
50
4.2 Metodický postup stanovenia zaburinenosti
V diplomovej práci sme sa zamerali na hodnotenie aktuálnej zaburinenosti a na
zhodnotenie účinku použitých herbicídov na buriny v jednotlivých kultúrnych
plodinách.
Sledovali sme jednotlivé hony, na ktorých sme posudzovali výskyt burín podľa ich
počtu a pokryvnosti. O konkrétnom hone (pozemku) sme viedli údaje ako sú:
- označenie honu, predplodina, plodina, výmera, druhy burín, počet burín na m2,
kondícia porastu, zdravotný stav porastu, stupeň výskytu burín, použitý herbicíd
a jeho dávku, dátum aplikácie a celkový účinok herbicídov.
Pri klasifikácii burín sa prihliadalo na ich základné biologické vlastnosti,
hospodársky význam a celkovú škodlivosť.
V kultúrnych porastoch sme posudzovali výskyt burín dva krát za vegetačné obdobie
– pred a po aplikácii herbicídov. Každý pozemok sme posudzovali ako celok, pričom
sme zohľadňovali okraje pozemku. Na kontrolnej ploche 1 x 1m vo vzdialenosti
najmenej 20m od kraja pozemku minimálne v 4 opakovaniach sme zhodnotili
zaburinenie a vyjadrili stupeň zaburinenosti kultúrnej plodiny podľa tabuľky č. 4.
Aktuálnu zaburinenosť, pokryvnosť a početnosť burín sme stanovili spočítaním
jednotlivých druhov burín a odhadom pokryvnosti podľa stupnice EWRS (Európska
spoločnosť pre výskum burín). Za prevládajúce druhy burín boli označené tie, ktoré
mali najväčšiu početnosť a boli pre danú plodinu hospodársky významnejšie.
4.2.1 Pracovný postup
V poľnohospodárskom podniku AGRÁNIA, s. r. o., Mojmírovce – prevádzka
Močenok sme sledovali výskyt burín v jednotlivých pestovaných plodinách na
jednotlivých pozemkoch. Pracovnou náplňou bolo aj sledovanie účinnosti použitých
herbicídov podľa stupnice EWRS. Viď tabuľky č. 5 a 6.
51
4.2.2 Hodnotenie stavu porastu
V pestovateľských rokoch 2008/2009 a 2009/2010 sme na jednotlivých pozemkoch
sledovali aj stav pestovanej plodiny – hodnotila sa komplexnosť porastu, pokryvnosť
v percentách, rastová fáza, kondícia, zdravotný stav a poškodenie. Údaje sa zapísali do
tabuliek, viď. príloha č. 4.
Kondícia porastu vyjadruje jeho vývin vo vzťahu k termínu hodnotenia a stanovišťu,
mohutnosť rastlín, olistenie, farba, poškodenie (mrazom, suchom, herbicídmi, škodcami
a i.).
Vyjadruje sa stupňami:
1) výborný – porast silne vyvinutý, bohato olistený s intenzívnou zdravou farbou,
kompletný, vyrovnaný, nepoškodený.
2) dobrý – porast stredne vyvinutý, priemerne olistený, zdravej farby, menej
kompletný, menej vyrovnaný, slabo poškodený.
3) slabý – porast slabo vyvinutý, zakrpatené listy netypickej farby – nažltnutý,
nekompletný, nevyrovnaný, zjavne poškodený.
Pre podrobnejšie hodnotenie účinku herbicídov na buriny a poškodenie kultúrnych
rastlín sme využili bonitačnú stupnicu EWRS – tabuľky č. 5 a 6.
Účinok herbicídov na buriny sa stanovuje ABOTOVÝM vzorcom
UC T
C(%) =
−⋅100
Legenda: U - účinok herbicídov v %
C - počet živých burín v neošetrenom poraste (kontrola)
T - počet živých burín po regulácii zaburinenosti (LÍŠKA et al., 1996)
52
Tabuľka č. 4: Hodnotenie zaburinenosti podľa stupnice EWRS
Skupiny
burín
Zaburinenosť
žiadna ojedinelá slabá stredná silná
Stupeň výskytu
0 1 2 3 4
Veľmi
nebezpečné
+++
Počet burín na 1m²
___ menej ako 2 3 - 5 6 - 15 16 a viac
Menej
nebezpečné
++
___ 4 a menej 5 - 8 9 -20 21 a viac
Málo
významné
+
___ 8 a menej 9 - 15 16 - 30 31 a viac
Buriny Pokryvnosť burín v %
___ do 1 2 -5 6 - 25 25 a viac
53
Tabuľka č. 5: Bonitačná stupnica EWRS na posúdenie účinku herbicídov
na buriny (časť 1)
Stupeň
pokryvnosti
burín
Účinok prípravku na buriny
% Hodnota Príznaky na rastlinách % Hodnota Slovami
0 1 porast bez živých burín 100 1 výborný
2,5 2 ojedinele ešte živé buriny 97,5 2 veľmi dobrý
5,0 3 malé množstvo ešte živých burín,
silné poškodenie burín 95,0 3 dobrý
10,0 4 časť burín ešte živých, zreteľné
poškodenie burín 90,0 4 uspokojivý
15,0 5 ešte zreteľné poškodenie burín 85,0 5 dostatočný
25,0 6 poškodenie burín nedostatočné 75,5 6 nedostatočný
35,0 7 nepatrné poškodenie burín, z veľkej
časti ešte rastú 65,0 7 slabý
67,5 8 nevýznamné poškodenie, buriny sa
vyvíjajú takmer normálne 32,5 8 veľmi slabý
100,0 9 žiadne poškodenie, buriny rastú ako
na neošetrenej parcele 0 9 žiadny
54
Tabuľka č. 6: Bonitačná skupina EWRS pre posúdenie účinku herbicídov
na kultúrne rastliny (časť 2)
Účinok prípravku na kultúrne rastliny ( fytotoxi cita )
Príznaky na rastlinách % Hodnota
Bez akéhokoľvek poškodenia 0 1
Jednotlivé listy nepatrne poškodené 2,5 2
Ojedinele poškodené listy i nepatrné zabrzdenie rastu 5,0 3
Väčšina listov poškodená, zreteľné zabrzdenie rastu 10,0 4
Silné poškodenie listov, ktoré ešte neodumierajú avšak
badať zabrzdenie 15,0 5
Celá rastlina poškodená 25,0 6
Čiastočne odumretie listov 35,0 7
Listy odumreli, čiastočne odumierajú celé rastliny 67,5 8
Rastliny odumreté 100,0 9
55
5 VÝSLEDKY A ICH HODNOTENIE
Jačmeň siaty jarný
Zaburinenie v jačmeni siatom jarnom sme pozorovali v pestovateľskom roku
2008/2009 na pozemku č.1, kde sa pestoval na výmere 71,27 ha. V poraste sme
zaznamenali výskyt burín: mrlík biely, peniažtek roľný, pichliač roľný, mak vlčí,
láskavec ohnutý, ježatka kuria, stavikrv vtáči, rumančeky a veroniky spp. Porast bol
hodnotený stredným stupňom zaburinenia (3).
Herbicíd bol použitý v prvej dekáde mája. Aplikovaným herbicídom bol Dicopur M
750, pôsobiaci na dvojklíčnolistové buriny, v dávke 1 l.ha-1. Celkový účinok prípravku
sme hodnotili stupňom 2. Kondícia porastu bola ohodnotená stupňom 2 a zdravotný
stav stupňom 2.
V roku 2009/2010 bol jačmeň siaty jarný pestovaný na pozemkoch 2/II a 7/II, na
pozemku 2/II bola predplodinou repa cukrová a 7/II lucerna siata, vysiata plocha
jačmeňa predstavovala 28,2 ha. Na pozemkoch sa vyskytovali buriny: mlieč roľný,
konopnica napuchnutá, zemedym lekársky, hluchavky spp., praslička roľná, metlička
obyčajná a i.
Porast bol slabo (2) až stredne (3) zaburinený.
V prvej dekáde mája sa aplikoval herbicíd Dicopur M 750 v dávke 1,0 l.ha-1.
Celkový účinok prípravku sme hodnotili stupňom 3 na oboch pozemkoch. Kondícia
porastu bola ohodnotená stupňom 1 – 2 a zdravotný stav stupňom 1 – 2.
Repa cukrová
V pestovateľskom roku 2008/2009 sme hodnotili zaburinenie repy cukrovej
na pozemku č. 2, vysiata na ploche 59,27 ha. Kondícia porastu repy cukrovej bola
ohodnotená stupňom 1, zdravotný stav stupňom 2, stupeň zaburinenia 3. Zaznamenali
sme výskyt nasledujúcich burín: bažanka ročná, konopnica napuchnutá, zemedym
lekársky, hluchavky spp., hviezdica prostredná, pohánkovec ovíjavý, ježatka kuria,
veroniky spp., fialka roľná, lipkavec obyčajný.
Na ich reguláciu boli použité koncom apríla herbicídy Safari 50 WG
v dávke 20 g.ha-1 a Kompakt Stefes FL v dávke 1,5 l.ha-1. Účinok herbicídov bol
56
hodnotený stupňom 3. V prvej dekáde mája boli aplikované prípravky Mix Double FL
v dávke 0,9 l.ha-1, Stemat Super v dávke 0,2 l.ha-1 a Safari 50 WG v dávke 30 g.ha-1.
Účinok herbicídov bol hodnotený stupňom 2.
Koncom mája boli použité prípravky Mix Double FL v dávke 1,3 l.ha-1, Safari 50
WG v dávke 30 g.ha-1 a Ethosat 500 SC v dávke 0, 33 l.ha-1. Účinnosť týchto herbicídov
bola hodnotená stupňom 2. Začiatkom júna sa aplikovali herbicídy Goltix TOP v dávke
1,5 l.ha-1 a Mix Double FL v dávke 0,5 l.ha-1. Ich účinnosť sme ohodnotili stupňom 2.
Safari 50 WG ako širokospektrálny systémový herbicíd sa použil na ničenie
dvojklíčnolistových burín, ktorý okrem iného významne potláča ježatku a jeho ďalšou
výhodou je aplikácia v akejkoľvek rastovej fáze repy cukrovej.
Mix Double FL má široké spektrum účinku na buriny, najmä na bažanku ročnú,
lipkavec obyčajný, láskavec ohnutý, pupenec roľný a pod. Musí sa aplikovať až
na vzídené buriny.
V celkovej účinnosti herbicídov prevládal stupeň 2.
Pšenica letná forma ozimná
Hodnotenie zaburinenosti v pšenici letnej forme ozimnej, sme v roku 2008/2009
vykonávali na pozemkoch č. 3, 4, 5, 6 a 8. V tomto pestovateľskom roku sa pestovala na
celkovej výmere 156,77 ha. V porastoch sa vyskytovali nasledovné druhy burín: palina
obyčajná, pichliač roľný, pohánkovec ovíjavý, lipkavec obyčajný, mrlík biely, hviezdica
prostredná, fialka roľná, parumanček nevoňavý, veroniky spp., pupenec roľný,
kapsička pastiersky, hluchavky spp., loboda konáristá a horčica roľná. Porasty boli
slabo až stredne zaburinené (2 - 3), ale prevažne išlo o strednú zaburinenosť porastu (3).
Herbicídy boli použité v prvej polovici apríla v roku 2009, a to tieto: Granstar 75
WG v dávke 25 g.ha-1 a Dicopur M 750 v dávke 0,9 l.ha-1.
Granstar 75 WG má vynikajúcu účinnosť na veľmi široké spektrum
dvojklíčnolistových burín a pichliač roľný. Je vysoko šetrný k obilnine.
Celkový účinok herbicídov bol hodnotený stupňom 2 na pozemkoch č. 3, 5, 6 a 8
stupňom 3 sme ohodnotili pozemok č.4. Kondícia porastov pšenice bola ohodnotená
stupňom 1 – 2 a zdravotný stav stupňom 1 – 2.
57
V pestovateľskom roku 2009/2010 sa porast pšenice letnej formy ozimnej pestoval
na pozemku č. 3, 7/I, 9/ I - III, na výmere 146,03 ha. Na pozemku č. 3 bola
predplodinou pšenica letná f. ozimná, na pozemkoch 7/I a 9/I – III to bola kapusta
repková pravá f. ozimná. Vyskytovali sa tu nasledovné buriny: pichliač roľný, mak vlčí,
láskavec ohnutý, parumanček nevoňavý, mrlík biely, veroniky spp., peniažtek roľný,
horčica roľná, fialka roľná, reďkev ohnicová, hluchavky spp., lipkavec obyčajný,
kapsička pastierska. Porasty boli slabo až stredne zaburinené (2 - 3).
Herbicídy boli použité v roku 2010, aplikovali sa nasledovné prípravky: Granstar 75
WG v dávke 20 g.ha-1 a Dicopur M 750 a 0,7 l.ha-1. Celkový účinok herbicídov bol
hodnotený stupňom 1 na pozemku č. 9/III, stupňom 2 na pozemkoch č. 3, 7/I a 9/I
a stupňom 3 na pozemku č. 9/II. Kondícia porastov pšenice bola ohodnotená stupňom
1 – 3 a zdravotný stav stupňom 2.
Kapusta repková pravá forma ozimná
V pestovateľskom roku 2008/2009 bola kapusta repková pravá f. ozimná pestovaná
na pozemkoch č. 7/I. a 9, vysiata plocha predstavovala spolu 98,17 ha. V poraste sa
vyskytovali nasledovné buriny: metlička obyčajná, kapsička pastierska, lipkavec
obyčajný, bažanka ročná, peniažtek roľný, veroniky spp., hluchavky spp., láskavec
ohnutý, mrlík biely, hviezdica prostredná. Porast bol stredne (3) až silno zaburinený (4).
V roku 2008 boli použité herbicídy Butisan Star v dávke 1,5 l.ha-1 a Command 36
CS v dávke 0,2 l.ha-1. Butisan Star sa použil na ničenie jedno- a dvojklíčnolistových
burín v porastoch repky ozimnej. Obzvlášť citlivé na tento herbicíd sú buriny ako
metlička obyčajná, veroniky spp., kapsička pastierska, psiarka roľná, hluchavky spp.,
štiavy, hviezdica prostredná a i.
Command 36 CS je herbicíd, ktorý podstatne lepšie vyhovuje súčasným
požiadavkám kladeným na prípravky na ochranu rastlín, t.j. najmä obmedzenia vplyvu
na životné prostredie. Command 36 CS je preemergentný pôdny systemicky pôsobiaci
herbicíd proti dvojklíčnolistovým burinám v repke.
Celkový účinok herbicídov podľa stupnice EWRS bol klasifikovaný stupňom 2 na
pozemku č. 9 a stupňom 3 na pozemku 7/I. Kondícia bola ohodnotená stupňom 1 – 2
a zdravotný stav kapusty repkovej pravej stupňom 2.
58
V roku 2009/2010 sa kapusta repková pravá pestovala na pozemkoch č. 5 a 8,
vysiata plocha 74,87 ha. Na oboch pozemkoch bola predplodinou pšenica letná forma
ozimná. Zaznamenali sme výskyt nasledovných burín: pýr plazivý, pupenec roľný,
reďkev ohnicová, hviezdica prostredná, metlička obyčajná, mrlík biely, veroniky spp.,
hluchavky spp., kapsička pastierska. Ďalej sa v poraste vyskytoval výdrv pšenice l.f.
ozimnej.
Porast bol stredne (3) až silno (4) zaburinený. V septembri 2009 boli aplikované
herbicídy Butisan Star v dávke 1,5 l.ha-1 a Command 36 CS v dávke 0,2 l.ha-1. Ich
účinnosť sme na pozemku č. 5 ohodnotili stupňom 2, na pozemku č. 8 stupňom 3.
V októbri 2009 bol aplikovaný herbicíd Leopard 5 EC v dávke 1,0 l.ha-1 a jeho
účinok sme na oboch pozemkoch ohodnotili stupňom 2.
Leopard 5EC je listový herbicíd, ktorý selektívne ničí trávové buriny. Jeho spektrum
účinnosti je nasledovný: pýr plazivý, metlička obyčajná, moháre, výdrv obilnín, proso
a i.
Kondícia porastu bola ohodnotená stupňom 1 – 2 a zdravotný stav stupňom 2.
Kukurica siata na zrno
Hodnotenie zaburinenosti v kukurici siatej na zrno sme vykonávali na pozemkoch
1/I a 2/I v pestovateľskom roku 2009/2010, s výmerou spolu 92,56 ha. Na pozemku
č. 1/I mala kukurica predplodinu jačmeň siaty jarný a na pozemku č. 2/I bola
predplodinou repa cukrová. V sledovanom poraste sme zaznamenali nasledovné buriny:
láskavec ohnutý, mrlík biely, ježatka kuria, veroniky spp., stavikrv vtáčí, pichliač roľný,
pupenec roľný, pýr plazivý, mohár zelený, láskavec ohnutý, kapsička pastierska a i.
Porast bol slabo (2) až stredne (3) zaburinený.
V prvej dekáde júna 2010 bol aplikovaný herbicíd Laudis OD v dávke 2,2 l.ha-1.
Pri postemergentnej aplikácii dosahuje Laudis OD veľmi rýchlu účinnosť proti
jednoročným jednoklíčnolistovým burinám a širokému spektru dvojklíčnolistových
burín vrátane pichliača roľného. Moderná OD formulácia zvyšuje účinnosť a zrýchľuje
odolnosť proti zmytiu dažďom.
Celkový účinok herbicídov bol hodnotený stupňom 2 na oboch pozemkoch.
Kondícia porastu kukurice bola ohodnotená stupňom 2 a zdravotný stav stupňom 1 - 2.
59
Raž ozimná
V pestovateľskom roku 2009/2010 sa pozorovanie zaburinenosti porastu raže siatej
vykonávalo na pozemkoch č.4 a 6, s celkovou vysiatou plochou 31,12 ha. Predplodinou
na oboch pozemkoch bola pšenica letná forma ozimná. Zaznamenali sme výskyt
nasledovných burín: pichliač roľný, lipkavec obyčajný, parumanček nevoňavý, mrlík
biely, láskavec ohnutý, fialka roľná, pupenec roľný, hviezdica prostredná, podslnečník
Theofrastov, mak vlčí a i. Porast bol stredne zaburinený (3).
V prvej dekáde apríla 2010 bol aplikovaný herbicíd Hurricane SC v dávke
190 g.ha-1. Celkový účinok herbicídov bol hodnotený stupňom 2 na pozemku č.6
a stupňom 3 na pozemku č.4. Kondícia porastu raže bola ohodnotená stupňom 2
a zdravotný stav stupňom 1 - 2.
Peluška
V roku 2009/2010 sa peluška pestovala po predplodine jačmeň siaty jarný na
pozemku č. 1/II s výmerou 10 ha. Na pozemku sa vyskytovali tieto buriny: mak vlčí,
bažanka ročná, ježatka kuria, pichliač roľný, veroniky spp., pohánkovec ovíjavý a i.
Porast bol stredne zaburinený (3).
V roku 2010 bol aplikovaný herbicíd Stomp 330 EC v dávke 4,0 l.ha-1. Celkový
účinok herbicídu bol hodnotený stupňom 2. Kondícia pelušky bola ohodnotená stupňom
1 a zdravotný stav stupňom 2.
Stomp 330 EC je preemergentný herbicíd pôsobiaci na široké spektrum
jednoročných burín avšak nepôsobí na trváce buriny. Inhibuje počiatočný rast a vývoj
klíčiacich citlivých druhov rastlín.
Vika siata
V pestovateľskom roku 2009/2010 sa vika siata pestovala na pozemku c. 1/III po
predplodine jačmeň siaty jarný o výmere 9,2 ha. Zaznamenali sme výskyt burín:
hluchavky spp., mak vlčí, láskavec ohnutý, pohánkovec ovíjavý, rumančeky a i. Porast
bol slabo zaburinený (2).
60
V roku 2010 bol aplikovaný herbicíd Afalon 45 SC v dávke 1,0 l.ha-1. Celkový účinok
herbicídu bol hodnotený stupňom 2. Kondícia pelušky bola ohodnotená stupňom 1
a zdravotný stav stupňom 2.
Afalon 45 SC je postrekový herbicíd určený na ničenie dvojklíčnolistových burín
v širokom spektre plodín.
Jačmeň ozimný
V pestovateľskom roku 2009/2010 bol jačmeň ozimný pestovaný na pozemku
č. 7/III, po predplodine cirok, vysiaty na ploche 2,4 ha. Na pozemku sa vyskytovali
nasledovné buriny: pohánkovec ovíjavý, parumanček nevoňavý, bažanka ročná,
konopnica napuchnutá, peniažtek roľný. Porast bol slabo zaburinený (2).
V prvej dekáde mája 2010 sa aplikoval herbicíd Dicopur M 750 v dávke 1,0 l.ha-1.
Celkový účinok herbicídu bol hodnotený stupňom 3. Kondícia porastu bola
ohodnotená stupňom 2 a zdravotný stav stupňom 2.
61
6 DISKUSIA
V Diplomovej práci sme hodnotili zaburinenosť vybraných pozemkov
v poľnohospodárskom podniku AGRANIA, s. r. o. Mojmírovce – prevádzka Močenok,
v priebehu pestovateľských rokov 2008/2009 a 2009/2010, počas ktorých sa pestovali
tieto kultúrne plodiny: jačmeň siaty jarný, pšenica letná forma ozimná, repa cukrová,
kapusta repková pravá forma ozimná, kukurica siata na zrno, raž siata ozimná, peluška,
vika siata a jačmeň siaty ozimný.
Súhlasíme s tvrdením MIKULKU, KNEIFELOVEJ et al. (2005), že pri
nedodržaní správneho osevného postupu dochádza k premnoženiu niektorých druhov
burín. Akýkoľvek postup v štruktúre osevného sledu v prospech obilnín, alebo
v prospech ozimín, má za následok rýchlu reakciu burinných spoločenstiev.
V štruktúre osevu v sledovanom podniku prevládali hustosiate obilniny, pričom
najväčšiu osiatu plochu zaberala pšenica letná forma ozimná, preto súhlasíme
s tvrdením KOHOUTA et al. (1997), že obilniny sú najrozšírenejšími plodinami
mierneho pásma, a preto významne ovplyvňujú zastúpenie druhov burín a ich šírenie na
ornej pôde. Taktiež súhlasíme s tvrdením POSPÍŠILA, LÍŠKU, KOVÁ ČA (1999), že
pri zvýšenom podiele obilnín v osevnom postupe sa v nich zvyšuje výskyt lipnicovitých
burín – pýr plazivý, psiarka roľná, metlička obyčajná a z dvojklíčnolistových burín sa
rozširujú hviezdica prostredná, lipkavec obyčajný, pupenec roľný, rumančeky a iné.
Nami sledovaná zaburinenosť v podniku AGRANIA, s. r. o. Mojmírovce, prevádzka
Močenok, bola slabá až silná s prevahou strednej zaburinenosti. Z veľmi nebezpečných
burín mali zastúpenie: mrlík biely, ježatka kuria, pýr plazivý, reďkev ohnicová,
pohánkovec ovíjavý, pichliač roľný, mak vlčí, metlička obyčajná a podslnečník
Theofrastov. Zo skupiny menej nebezpečných burín prevládali bažanka ročná,
hluchavky spp., fialka roľná, hviezdica prostredná a kapsička pastierska. Z málo
významných burín sa najčastejšie vyskytovali veroniky spp.
Súhlasíme s tvrdením TÝRA, OTEPKU a KROŠLÁKA (2001), aby sa v porastoch
ozimných obilnín herbicídna ochrana proti metličke obyčajnej začala už na jeseň.
Vychádzame z faktu, že metlička obyčajná nie je na jar regulovaná prípravkami
používanými proti týmto burinám: lipkavec obyčajný, pichliač roľný a rumančekovité
buriny.
62
V porastoch pšenice letnej formy ozimnej sme zaznamenali výskyt burín:
parumanček nevoňavý, mak vlčí, podslnečník Theofrastov, mrlík biely, pichliač roľný,
konopnica napuchnutá, hviezdica prostredná, fialka roľná, láskavec ohnutý
a pohánkovec ovíjavý. Tieto naše zistenia potvrdili tvrdenia LÍŠKU et al. (1996), ktorí
uvádzajú nasledovné dominantné buriny vyskytujúce sa v pšenici letnej f. ozimnej:
lipkavec obyčajný, parumanček nevoňavý, rumančeky, pichliač roľný, pýr plazivý,
metlička obyčajná a pohánkovec ovíjavý.
Počas sledovaného obdobia sa v poraste jačmeňa siateho jarného vyskytovali buriny:
mlieč roľný, metlička obyčajná, ježatka kuria, rumančeky spp., veroniky spp., mrlík
biely, peniažtek roľný, pichliač roľný, mak vlčí, láskavec ohnutý a stavikrv vtáčí. Naše
zistenia čiastočne potvrdili názor KOHAUTA (2010, a), ktorý tvrdí, že postupne
dochádza k zvýšenému výskytu teplomilných trvácich druhov burín v jarných
obilninách.
V poraste repy cukrovej mali najväčšie zastúpenie nasledovné druhy burín: bažanka
ročná, hluchavky spp., konopnica napuchnutá, hviezdica prostredná, zemedym lekársky,
ježatka kuria, pohánkovec ovíjavý, veroniky spp., lipkavec obyčajný, fialka roľná.
Prijímame názor SMATANU a TÝRA (2011), že zaburinenosť cukrovej repy závisí od
jej zaradenia v osevných postupoch. Taktiež súhlasíme s názorom ŠIMURKOVEJ
(2003), že veľmi účinným zásahom v potláčaní burín v repe cukrovej je plytká
predsejbová príprava pôdy.
Na pozemkoch s kapustou repkovou pravou sme zaznamenali výskyt burín: metlička
obyčajná, nezábudka roľná, kapsička pastierska, bažanka ročná, lipkavec obyčajný,
peniažtek roľný, rumančeky spp., hluchavky spp., hviezdica prostredná, mrlík biely,
láskavec ohnutý, pýr plazivý, výdrv pšenice, reďkev ohnicová. Prijímame názor
SMATANU a TÝRA (2008), že kapusta repková práva je významným prerušovačom
obilninových sledov, a že pre repku je veľmi nebezpečný výdrv z obilnín.
V porastoch kukurice siatej na zrno uvádzame výskyt nasledujúcich druhov burín:
láskavec ohnutý, horčiak obyčajný, mrlík biely, durman obyčajný, ježatka kuria, mohár
zelený, pýr plazivý, pupenec roľný, pichliač roľný, stavikrv vtáčí, veroniky spp.,
lipkavec obyčajný. FUKSA, HAKL a VESELÁ (2003) konštatujú, že o burinovom
spektre kukurice rozhoduje jej zaradenie v osevnom postupe. Uvádzajú, že po
viacročných krmovinách alebo ozimných predplodinách sa na pozemkoch vyskytujú
najmä pýr plazivý, pichliač roľný a mlieč roľný. Po okopaninách možno predpokladať
63
výskyt burín napr. mrlík biely, láskavec ohnutý, ježatka kuria, hluchavka purpurová.
Tieto tvrdenia sme si overili pri našom sledovaní. Súhlasíme s tvrdením TÝRA (2004),
že pre kukuricu sú nebezpečné buriny najmä jarné neskoré, ktoré vzchádzajú v období
nižšej konkurenčnej schopnosti kukurice – napr. sem patrí mrlík biely a láskavec
ohnutý.
V porastoch raži ozimnej sme zaznamenali výskyt nasledujúcich burín: pichliač
roľný, parumanček nevoňavý, mrlík biely, hviezdica prostredná, pupenec roľný,
láskavec ohnutý, podslnečník Theofrastov. Potvrdilo sa tvrdenie RÜCKSCHLOSSA
(2009), že pre raž ozimnú je najmenej vhodná predplodina obilnina, v našom prípade to
bola pšenica letná f. ozimná.
Podľa našich pozorovaní sa v poraste ozimného jačmeňa vyskytovali buriny:
pohánkovec ovíjavý, parumanček nevoňavý, bažanka ročná, konopnica napuchnutá,
peniažtek roľný.
V poraste viky siatej sa vyskytovali buriny: hluchavky spp., mak vlčí, ježatka kuria,
pichliač roľný, láskavec ohnutý, rumančeky spp., pohánkovec ovíjavý.
V poraste pelušky sme zaznamenali výskyt burín: bažanka ročná, pichliač roľný,
pohánkovec ovíjavý, mak vlčí, ježatka kuria, veroniky spp.
Potvrdil sa názor KOHOUTA a ŠKODU (1993), ktorí uvádzajú, že pichliač roľný
dominuje a škodí vo väčšine poľnohospodárskych plodín. Jeho šírenie podporuje najmä
plytké spracovanie pôdy, neskorý zásah herbicídmi a jeho rýchly reprodukčný cyklus.
Súhlasíme s tvrdením TÓTHA (2004), že úspešné pestovanie kultúrnych plodín do
značnej miery negatívne ovplyvňuje výskyt burín v porastoch.
Tiež súhlasíme s názorom CIGĽARA et al. (2000), že je dôležité buriny ako
škodlivé činitele poznať v rozličných formách ich prejavu, poznať ich biologické
vlastnosti a zhodnotiť, ktorý regulačný zásah bude v daných podmienkach najvhodnejší.
Prijímame názor VÁŇOVEJ (2001), že je veľmi dôležité striedať používané
prípravky proti burinám, aby nedochádzalo k vyselektovaniu niektorých druhov burín
alebo ku kumulácii rezíduí v pôde.
Podľa ZAJÍCA et al. (1995) je potrebné okrem priamych metód v boji s burinami
využívať viac aj metódy nepriameho a preventívneho boja. Okrem odburiňovania polí,
treba odburiňovať aj okraje poľných ciest a eliminovať tento významný zdroj
zaburinenosti.
64
Súhlasíme s tvrdením HRAŠKA et al., (1993), že nie je potrebné v každom prípade
siahať hneď po herbicídoch. Z mechanických opatrení pri regulácii zaburinenosti možno
účinne využiť podmietku po predplodine a následne kultivačné zásahy pred sejbou.
Bránenie porastov urobené včas a kvalitne môže nahradiť jednu aplikáciu herbicídov.
65
7 NÁVRH NA VYUŽITIE VÝSLEDKOV
Jačmeň siaty jarný
V prípade výskytu horčice roľnej, lipkavca obyčajného a pichliača roľného
odporúčame použiť Sekator OD v dávke 100 g.ha-1. Proti odolným dvojklíčnolistovým
burinám s účinnosťou aj na pichliač roľný odporúčame poučiť kombináciu Lontrel 300
v dávke 0,3 l.ha-1 + Optica v dávke 1 l.ha-1.
Pri výskyte rumanov a rumančekov odporúčame použiť Basagran 600 v dávke 1,6 l.ha-1
v kombinácii s Dicopur M 750 v dávke 0,7 l.ha-1.
Repa cukrová
Pri repe cukrovej odporúčame využiť tzv. „Betanal systém“ – t. j. postemergentné
ošetrenie v delenej aplikácii. Prípravok Betanal Expert aplikovať v termínoch T1
v dávke 1 l.ha-1, v termíne T2 v dávke 1,25 l.ha-1 a v termíne T3 v dávke 1,5 l.ha-1
v kombinácii s prípravkom Fusilade Forte v dávke 1,2 l.ha-1, ktoré sú účinné proti
dvojklíčnolistovým burinám a jednoročným trávam.
Prípadný výskyt láskavcov a horčiakov odporúčame regulovať prípravkami Stemat
Super v dávke 0,4 l.ha-1 + Lontrel 300 v dávke 0,2 l.ha-1.
Mix Double FL v dávke 3 l.ha-1 a Stemat Super v dávke 2 l.ha-1 odporúčame použiť
proti dvojklíčnolistovým burinám, jednoročným trávam a láskavcom.
Pšenica letná forma ozimná
Na odolné dvojklíčnolistové buriny, lipkavec obyčajný a pichliač roľný odporúčame
aplikovať prípravky Esteron v dávke 0,5 l.ha-1 a Starane Super v dávke 1,5 l.ha-1. Pri
výskyte metličky obyčajnej odporúčame použiť prípravok Factor v dávke 1,5 l.ha-1.
Prípravok Huricane v dávke 0,2 kg.ha-1 odporúčame v prípade výskytu rumančekov,
psiarky roľnej a ďalších dvojklíčnolistových burín s účinnosťou aj na metličku
obyčajnú.
66
Kapusta repková pravá
V repke odporúčame použiť prípravok Galera v dávke 0,3 l.ha-1, ktorý sa aplikuje na
jeseň a jar 1x za 3 roky. Tento prípravok má účinok na rumančekovité buriny, lipkavec
obyčajný, pichliač roľný a dvojklíčnolistové buriny.
Na prípadný výdrv obilnín odporúčame kombináciu prípravkov Cirrus CS v dávke
0,25 l.ha-1 + Terridox 500 EC v dávke 2 l.ha-1.
Kukurica siata na zrno
V porastoch kukurice siatej pri výskyte dvojklíčnolistových a trvácich burín
odporúčame použiť prípravok Esteron v dávke 1 l.ha-1 a Lontrel 300 v dávke 0,3 l.ha-1.
Prípravok Basagran Super v dávke 2 l.ha-1 odporúčame použiť pri výskyte láskavcov
a rumančekov.
Raž ozimná
Pri výskyte lipkavca obyčajného a pichliača roľného odporúčame použiť prípravok
Mustang v dávke 0,6 l.ha-1 v kombinácii s prípravkom Lontrel 300 v dávke 0,3 l.ha-1,
oba prípravky sú účinné aj na odolné dvojklíčnolistové buriny.
Prípravok Kantor Plus v dávke 33 g.ha-1 je vhodné použiť pri výskyte fialky roľnej
a mrlíka bieleho.
Peluška
V poraste pelušky odporúčame aplikovať prípravok Stomp 330 EC v dávke
5 l.ha-1, neskôr pri výskyte dvojklíčnolistových burín, jednoročných tráv, rumančekov
a rumanov odporúčame aplikovať prípravok Basagran 600 v dávke 2,2 l.ha-1.
Pri výskyte lipkavca obyčajného odporúčame použiť prípravok Cirrus CS 0,25 l.ha-1.
67
Vika siata
V poraste viky siatej odporúčame aplikovať prípravok Stomp 330 EC v dávke
5 l.ha-1, neskôr pri výskyte dvojklíčnolistových burín, jednoročných tráv, rumančekov
a rumanov odporúčame aplikovať prípravok Basagran 600 v dávke 2,2 l.ha-1.
Jačmeň ozimný
V poraste jačmeňa ozimného proti dvojklíčnolistovým jednoročným a trvácim
burinám odporúčame použiť prípravok Kantor Plus v dávke 33 g.ha-1.
68
8 ZÁVERY
Na základe dosiahnutých výsledkov v poľnohospodárskom podniku AGRANIA,
s. r. o. Mojmírovce - prevádzka Močenok, v pestovateľských rokoch 2008/2009 -
2009/2010 a preštudovanej literatúry, možno urobiť nasledovné závery.
Z veľmi nebezpečných burín sa na pozemkoch poľnohospodárskeho podniku
vyskytovali buriny mrlík biely (Chenopodium album), mak vlčí (Papaver rhoeas),
ježatka kuria (Echinochloa crus-galli), pichliač roľný (Cirsium arvense), lipkavec
obyčajný (Galium aparine), parumanček nevoňavý (Tripleurospermum inodorum),
pohánkovec ovíjavý (Fallopia convolvulus), metlička obyčajná (Apera spica-venti), pýr
plazivý (Elytrigia repens), podslnečník Theofrastov (Abutilon theophrasti) a reďkev
ohnicová (Raphanus raphanistrum).
Zo skupiny menej nebezpečných burín prevládali bažanka ročná (Mercurialis
annua), hluchavky spp. (Lamium spp.), fialka roľná (Viola arvensis), hviezdica
prostredná (Stellaria media) a kapsička pastierska (Capsella bursa pastoris).
Z málo významných burín sa najčastejšie vyskytovali veroniky spp. (Veronica spp.).
Na záver je dôležité zdôrazniť, že všetky látky určené na ochranu rastlín, či sú to
herbicídy alebo iné pesticídy, sú chemického pôvodu a pre prírodu škodlivé. Aby sme
zamedzili stratám na úrode je ich používanie v dnešnej dobe potrebné, ale musíme
zohľadniť ich potrebu a dávku použitia.
V boji s burinami je dôležité využiť celý komplex opatrení na reguláciu
zaburinenosti, t.j. preventívne a nepriame opatrenia a v neposlednom rade priame
operácie. Musíme eliminovať zdroje zaburinenosti – kosiť okraje poľných ciest,
zabezpečiť starostlivosť o poľné hnojiská a pod.
69
POUŽITÉ ZDROJE
1. AGRIS, Agrární www portál. 2005. Zásady herbicídnej ochrany ozimných plodín
[online]. Použité [16.02.2011 o 12:45hod]. Dostupné na internete:
<http://www.agris.cz/etc/textprint.php?iTextId=142691&iSub=518&iCurrSection=
&sFile=/vyhledavac/detail.php >. © Copyright AGRIS 2003
2. AGROVITA, Informačný servis. 2008. Herbicídna ochrana kukurice siatej. 2008.
[online]. Použité [21.02.2011 o 16:44hod]. Dostupné na internete:
<http://www.agroporadenstvo.sk/ochrana/agrovita/2008/is_kukurica_0208>.
3. ALTMANN, H. 1998. Jedovaté rastliny a živočíchy okolo nás. Ivanka pri Dunaji :
Slovo, 1998. 144 s. ISBN 80-85711-34-6.
4. BABULICOVÁ, M. VÚRV Piešťany. 2009. Vplyv koncentrácie obilnín na úrodu
zrna pšenice ozimnej a jačmeňa jarného. In Naše pole, ročník 13, 2009,
číslo 9, s. 26-27. ISSN 1335-2466.
5. BÍM, M. et al., 1978. Hájske – hydrogeologický prieskum. Geofond, Bratislava.
6. CAGÁŇ, Ľ. 2001. Biological Control of Invasive Plants - Possibilities and
Perspectives. In Život. Prostr., 2001. Vol. 35, No. 2, s. 87-89. ISSN 0044-4863.
7. CIGĽAR, J. – MACÁK, M. – MAJERNÍK, F. – POSPÍŠIL, R. – SMATANA, J. –
TÝR, Š. 2000. Všeobecná rastlinná výroba. Nitra : SPU – VŠP, 2000. 160 s.
ISBN 80-7137-695-7.
8. COPLÁK, J. 2006. PHSR obce Močenok [online]. 2006. Použité [6.9.2010
o 11:00hod].
Dostupné na internete: <http://www.mocenok.sk/cms/f_clanok_xfile/l138.pdf>.
9. ČERNUŠKO, K. 1991. Usmerňujeme zásahy proti burinám. In Úroda, ročník 39,
1991, č. 2, s. 58 – 87. ISSN 0139-6013.
10. ČERNUŠKO, K. - LÍŠKA, E. – BORECKÝ, V. 1994. Buriny a ochrana proti nim.
Nitra : ÚVTIP, 1994. 102 s. ISBN 80-85330-17-2.
11. ČERNUŠKO, K. – LÍŠKA, E. – TÝR, Š. 1997. Buriny a čo s nimi. Nitra : NOI,
1997. s. 108. ISBN 80-85330-39-3.
12. ČERNUŠKO, K. - LÍŠKA, E. – TÝR, Š. – MACÁK, M. 2000. Buriny
v semenárskej praxi. Nitra : SPU, 2000. 92 s. ISBN 80-7137-778-3.
70
13. ČERNUŠKO, K. 2007. Expanzia hospodársky významných burín a ich eliminácia
[online]. Použité [11.03.2011 o 15:20hod]. Dostupné na internete:
< http://www.agroporadenstvo.sk/ochrana/expanzia.htm>.
14. ČVANČARA, F. 1962. Zemědělská výroba v číslech. Praha : SZN, 1962.
1172 s.
15. DEMO, M. 1994. Biologické aspekty regulácie zaburinenosti polí obrábaním pôdy.
1. vyd. Nitra : VŠP, 1994. 110 s. ISBN 80-7137-152-1.
16. DEMO, M. – BIELEK, P. 2000. Regulačné technológie v produkčnom procese
poľnohospodárskych plodín. Nitra : SPU, 2000. 648 s. ISBN 80-7137-732-5.
17. DVOŘÁK, J. – SMUTNÝ, V. 2003. Herbologie – Integrovaná ochrana proti
polním plevelům. Mendel. zem. a les. univ. v Brně, 2003, 186 s.
ISBN 80-7157-732-4.
18. FÁBRI, A. – BRUNCLÍK, P. 2000. Komplex činností na poznanie burín
a reguláciu zaburinenosti. In Naše Pole, ročník 4, 2000, č. 2, s. 34 - 35.
ISSN 1335-2466.
19. FINDURA, P. 2011. Čo umožňuje súčasná technika z hľadiska kvality podmietky
[online]. Použité [20.02.2011 o 14:15hod]. Dostupné na internete:
<http://www.agroporadenstvo.sk/stroje/clanky/podmietka.htm>.
20. FUKSA, P. – HAKL, J. – VESELÁ, M. 2003. K hubení plevelů v kukuřici. In
Úroda, č. 5, s. 28 – 29. ISSN 0139-6013.
21. HRAŠKO, J. – LÍŠKA, E. – CIGĽAR, J. – PILÁT, A. 1993. Sústava hospodárenia
na pôde. 1. vyd. Nitra : VES VŠP, 1993, 183 s.
ISBN 80-7137-093-2.
22. HRON, F. - VODÁK, A. 1959. Polní plevele a jejich hubení. Praha : SZN,
1959. 380 s.
23. HUNKOVÁ, E. 2006. Výskum zaburinenosti pestovaných plodín vo
vzťahu k špecifickému stanovišťu. Autoreferát dizertačnej práce. Nitra : SPU, s. 25.
24. JAKUBEC, B. – KOČÍK, K. – CHOVANOVÁ, J. 2011. Vplyv
obhospodarovania agroekosystémov na potenciálnu zaburinenosť v agrofyto-
cenózach okolia obce Očová [online]. Použité [12.03.2011 o 10:40hod].
s. 19 – 30.Dostupné na internete:
71
< http://www.tuzvo.sk/files/FEE/katedry_fee/kptk/03jakubec_koc_chov.pdf >.
25. JURÍK, A. 1979. Medonosné rastliny. Bratislava : Príroda, 1979.
267 s. ISBN 64-045-79
26. JURKO, A. 1990. Ekologické a socioekonomické hodnotenie vegetácie.
Bratislava : Príroda, 1990. 200 s. ISBN 80-07-00391-6.
27. JURSÍK, M. - SOUKUP, J. 2009. Regulácia burín v slnečnici. In Naše pole, ročník
13, 2009, č. 3, s. 47 – 50. ISSN 1335 – 2466.
28. KARABÍNOVÁ, M. – KULÍK, D. – PROCHÁDZKOVÁ, M. 1999. Obilniny I.
Pestovanie ozimných obilnín. Nitra : ÚVTIP, 1999. 110 s. ISBN 80-85330-63-6.
29. KLEM, K. 2009. Komplexné možnosti ochrany proti burinám v ozimných
obilninách s novým herbicídom Huricane v podmienkach zmien v štruktúre
burinných spoločenstiev, 2009. Dostupné na internete:
<http://www.agroporadenstvo.sk/rv/ochrana/huricane1.htm>.
30. KOHAUT, P. 2010 (a). Buriny v hustosiatych jarných obilninách. In Naše pole,
ročník 14, 2010, č. 1, s. 16 – 18. ISSN 1335 – 2466.
31. KOHAUT, P. 2010 (b). Buriny v hustosiatych ozimných obilninách. In Naše pole,
ročník 14, 2010, č. 2, s. 41 – 44. ISSN 1335 – 2466.
32. KOHAUT, P. 2010 (c). Buriny v repe cukrovej. In Naše pole, ročník 14, 2010,
č. 3, s. 41 – 43. ISSN 1335 – 2466.
33. KOHAUT, P. 2010 (d). Buriny v kukurici. In Naše pole, ročník 14, 2010, č. 4,
s. 16 – 18. ISSN 1335 – 2466.
34. KOHOUT, V. – ŠKODA, V. 1993. Regulace rozšíření polních plevelů
nechemickými spůsoby. Praha : ÚVZPI, 1993. s. 14- 27.
35. KOHOUT, V. – VÁŇOVÁ, M. – MIKULKA, J. 1997. Regulace plevelů
v obilninách. b. m. 1997. 28s
36. KOHOUT, V. et al. 1996. Herbologie : Plevele a jejich regulace.
Praha : Agronomická fakulta ČZU v Praze, 1996. 116 s. ISBN 80-213-0308-5.
37. KOVÁČ, K. - ČERNUŠKO, K. – LÍŠKA, E. – POSPÍŠIL, R. – MACÁK, M. –
SMATANA, J. – TÝR, Š 2003. Všeobecná rastlinná výroba. Nitra : SPU, 2003.
335 s. ISBN 80-8069-136-3.
72
38. LACKO-BARTOŠOVÁ, M. – CAGÁŇ, Ľ. – ČUBOŇ, J. – KOVÁČ, K. –
KOVÁČIK, P. – MACÁK, M. – MOUDRÝ, J. – SABO, P. 2005. Udržateľné
a ekologické poľnohospodárstvo. Nitra : SPU, 2005. 575s. ISBN 80-8069-556-3.
39. LEHOCKÁ, Z. – KLIMEKOVÁ, M. 2010. Progresívne metódy regulácie
burinných spoločenstiev. Piešťany : CVRV, 2010, 12s. EkoSpravodaj, č. 2/2010
40. LÍŠKA et al. 1995. Atlas burín. Nitra : VŠP, 1995. 275 s. ISBN 80-7137-139-9.
41. LÍŠKA, E. – ČERNUŠKO, K. – TÝR, Š. 1996. Náuka o burinách. Nitra : VES
VŠP, 1996. 130 s. ISBN 80-7137-346-8.
42. LÍŠKA, E. et al. 2002. Biológia burín. Nitra : SPU, 2002. 221 s.
ISBN 80-8069-001-4.
43. LÍŠKA, E. – HUNKOVÁ, E. – OTEPKA, P. – ŽEMBERY, J. 2003. Buriny
(Biológia burín a ich regulácia). Nitra : ÚVTIP, 2003. 112 s.
ISBN 80-89088-24-4.
44. MIKLOVI Č, D. 2003. Vplyv obrábania pôdy na rozloženie obsahu živín v ornici.
Bratislava: Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy, 2003. Dostupné na
internete:
<http://www.agroporadenstvo.sk/rv/poda/obrabanie.htm?start>.
45. MIKULKA, J. – CHODOVÁ, D. 2002. Rezistencia burín voči herbicídom –
súčasný stav a perspektívy. In Naše pole, ročník 6, 2002, č. 5, s. 28 -29.
ISSN 1335 – 2466.
46. MIKULKA, J. – KNEIFELOVÁ, M. – MARTINKOVÁ, Z. – SOUKUP, J. –
UHLÍK, J. 2005. Plevelné rostliny. Praha, 2005. 148 s. ISBN 80-86726-02-9.
47. MOLNÁROVÁ, J. – ILLÉŠ, L. – ŽEMBERY, J. 2007. Rastlinná výroba I.
Nitra : SPU v Nitre, 2007. 184 s. ISBN 978-80-8069-896-6.
48. OBEC [online]. 2003. Použité [6.9.2010 o 11:50hod]. Dostupné na internete:
<http://www.matthew.czweb.org/obec.htm>
49. POSPÍŠIL, R. – LÍŠKA, E. – KOVÁČ, K. 1999. Osevné postupy.
Nitra : ÚVTIP – NOI, 1999. 79 s. ISBN 80-85330-61-X.
50. PRASLIČKA, J. 1999. Súčasný stav a perspektívy ochrany rastlín v SR.
In Agrochémia, roč. 3, 1999, č. 1, s. 18 -19. ISSN 1335-2415
51. RÁCZ, J. 1959. K otázke vzájomných vzťahov medzi kultúrnymi rastlinami
a burinami. Bratislava : SAV, 1959. 211 s.
73
52. RÜCKSCHLOSS, Ľ. 2009. Pestovanie ozimnej raže na Slovensku. In Naše pole,
ročník 13, 2009, číslo 9, s. 24, ISSN 1335 – 2466.
53. SASA – SLOVENSKÉ ZDRUŽENIE PRE TRVALO UDRŽATEĽNÉ
POĽNOHOSPODÁRSTVO. 2009. Buriny [online]. Použité [13.02.2011
o 16:20hod].
Dostupné na internete: < http://www.sasaslovakia.sk/rebus/buriny/iii-metody-
regulacie-zaburinenia/ > Copyright © 2009 SASA
54. SCHROEDER, D. 1983. Biological Control of Weeds. In: Fletcher, W. W. (ed.):
Recent Advances in Weed Research. Comonwealth Agricultural Burerau, Slough,
England, 1983, 266 s.
55. SERDAHELY, P. 2009. Termín jarného herbicídneho ošetrenia ozimných obilnín.
In Naše pole, ročník 13, 2009, číslo 2, s. 55. ISSN 1335 – 2466.
56. SIKORA, K. 2011. Ničenie najškodlivejších burín v repke ozimnej v jarnom
období. In Naše pole, ročník 15, 2011, číslo 3, s. 21. ISSN 1355 – 2466.
57. SMATANA, J. 2001. Význam podmietky pri regulácii burín. In Naše pole, ročník
5, 2001, č. 7, s. 17. ISSN 1355 – 2466.
58. SMATANA, J. – MACÁK, M. – VEREŠ, T. 2008. Effect of forecrop on weed
infestation of Heliantus annus in the Slovak republic. In Lucrari scintifice.
Timisoara : Agroprint, 2008. Vol. 40, no. 1, s. 489 – 492. ISSN 1221-5279.
59. SMATANA, J. – TÝR, Š. 2008. Pre a postemergentná ochrana porastov repky
ozimnej proti burinám na jeseň. In Naše pole, ročník 12, 2008, č. 9, s. 16 – 17.
ISSN 1335-2466.
60. SMATANA, J. – TÝR, Š. 2011. Základy herbológie. SPU : Nitra. V tlači.
61. SPITZER, T. 2010. Ochrana repky ozimnej proti burinám v jarnom období. In
Naše pole, ročník 14, 2010, číslo 3, s. 19. ISSN 1335 – 2466.
62. SUROVČÍK, J. 2004. Ochrana porastov ozimných obilnín na jeseň. 2004. [online].
Použité [19.02.2011 o 15:10hod]. Dostupné na internete:
<http://www.agroporadenstvo.sk/ochrana/ozim_ob.htm>
63. ŠIMURKOVÁ, J. 2003. Regulácia zaburinenosti repy cukrovej kultúrnymi
rastlinami – 1. časť [online]. Použité [31.03.2011 o 12:15hod].
Dostupné na internete:
< http://www.agroporadenstvo.sk/ochrana/crburina.htm >.
74
64. ŠTATISTICKÝ ÚRAD SLOVENSKEJ REPUBLIKY, 2009. Odhady úrod
poľnohospodárskych plodín k 20.06.2009 v SR podľa krajov [online]. Použité dňa
[16.03.2010 o 20:05hod]. Dostupné na internete:
< http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=18342 >
65. TÓTH, Š. 2004. Buriny v porastoch pšenice ozimnej. In Naše pole, ročník 8, 2004,
číslo 7, s. 14 - 15. ISSN 1335-2466
66. TÓTH, Š. – ŠROJTOVÁ, G. 2009. Faktory ovplyvňujúce zaburinenosť ozimnej
repky olejky a možná ochrana. In Naše Pole, ročník 13, 2009, číslo 7, s. 46 – 49.
ISSN 1335 – 2466.
67. TÝR, Š. – POSPÍŠIL, R. 1999. Pestovanie hustosiatych obilnín bez použitia
herbicídov. In Poľnohospodárstvo, roč. 45, 1999, č. 2, s. 109. ISSN 0551-3677.
68. TÝR, Š. – OTEPKA, P. – KROŠLÁK, I. 2001. Ochrana pšenice proti burinám. In
Naše pole, roč. 5, 2001, č. 5, s. 24 – 25.
69. TÝR, Š. – KARKULIN, D. 2004. Zaburinenosť v kukurici siatej. In AGRO 5, 2004.
S. 12 – 15. ISSN 1211 – 4364.
70. TÝR, Š. 2011. Buriny v obilninách na Slovensku. In Ako udržať ziskovosť
pestovania obilnín? Praha : DAS, 2011, s. 13 – 19. ISBN 978-80-7427-047-5.
71. ÚKSUP - Bratislava. 2011. Zoznam registrovaných prípravkov na ochranu rastlín
a iných prípravkov [online]. Použité dňa [28.03.2011 o 14:10hod]. Dostupné na
internete:
< http://www.floraservis.sk/dokumenty/zoznam_pripravkov_2011.pdf >.
72. VÁŇOVÁ, M. 2001. Význam ochrany proti burinám v systéme intenzívneho
pestovania obilnín. In Naše pole, ročník 5, 2001, č. 9, s. 24 – 25.
ISSN 1335 – 2466.
73. ZAJÍC, K. – DEMO, M. – HANÁČKOVÁ, E a i. 1995. Projekt kultivácie pôdy,
výživy, hnojenia a ochrany rastlín na výrobnom území ŠPP VŠP – závod 02
Kolíňany. Nitra : VŠP, 1995. 80 s.
74. ŽÁK, Š. – BABULICOVÁ, M. – LEHOCKÁ, Z. 2005. Zaburinenosť a druhová
biodiverzita burín v integrovanom systéme hospodárenia [online].
VÚRV : Piešťany. Použité [12.03.2011 o 10:52hod]. Dostupné na internete:
< http://www.agroporadenstvo.sk/ochrana/buriny.pdf >
75. www.podnemapy.sk 13:35hod 6.9.2010
75
PRÍLOHY
1. CD médium – diplomová práca v elektronickej podobe, prílohy
v elektronickej podobe.
2. Systém burín.
3. Buriny vyskytujúce sa na ornej pôde v poľnohospodárskom podniku
AGRANIA, s. r. o. Mojmírovce – prevádzka Močenok.
4. Hodnotenie zaburinenosti, kondície a zdravotného stavu, použité herbicídy
a ich účinnosť v plodinách pestovaných v roku 2008/2009 a 2009/2010
v poľnohospodárskom podniku AGRANIA, s. r. o. Mojmírovce –
prevádzka Močenok.
76
Príloha č.2: Systém burín
V nasledujúcej časti je uvedený systém burín podľa HRONA-VODÁKA (1959)
s označením hospodárskej významnosti, vedeckých názvov a zaradením do čeľadí, ktorých
skratky sú vysvetlené v závere systému.
Najvýznamnejšie poľné buriny zadelené do systému podľa
HRON - VODÁK (1959)
Systémová jednotka, slovenský (starý) názov
Hospod význam.
Vedecký názov Skratka čeľaďe
I. ZELENÉ AUTOTROFNÉ A. ROZMNOŽUJÚCE SA GENERATÍVNE 1. Jednoročné a/ efemérne 1. Burinka (plevel) okolikatá + Holosteum umbellatum Hv 2. Jarmilka (jarmila) jarná + Erophila verna Ka 3. Peniažtek prerastenolistý + Thlaspi perfoliatum Ka 4. Veronika brečtanolistá + Veronica hederifolia Kr 5. Veronika poľná + Veronica agrestis Kr 6. Veronika perzská + Veronica persica Kr b/ jarné - skoré 1. Čistec ročný + Stachys annua Hl 2. Drchnička roľná ++ Anagallis arvensis Pr 3. Horčica roľná +++ Sinapis arvensis Ka 4. Iva voškovnikovitá +++ Iva xanthiifolia As 5. Kolenec roľný ++ Spergula arvensis St 6. Konopnica napuchnutá +++ Galeopsis tetrahit Hl 7. Mätonoh mámivý + Lolium temulentum Li 8. Ovos hluchý (ovsiha) +++ Avena fatua Li 9. Podslnečník Theofrastov +++ Abutilon theophrasti Sl 10. Pohánkovec(pohanka) ovíjavý +++ Fallopia convolvulus Sv 11. Reďkev ohnicová(ohnica) +++ Raphanus raphanistrum Ks 12. Stavikrv vtáčí ++ Polygonum aviculare Sv jarné - neskoré 1. Ambrózia palinolistá +++ Ambrosia artemisifolia As 2. Bažanka ročná ++ Mercurialis annua Pš 3. Durman obyčajný +++ Datura stramonium Lu 4. Horčiak (stavikrv) broskyňolistý +++ Persicaria maculata Sv 5. Horčiak (stavikrv) štiavolistý ++ Persicaria lapathifolia Sv 6. Ježatka kuria (noha) +++ Echinochloa crus-galli Li
77
7. Láskavec ohnutý +++ Amaranthus retroflexus La 8. Loboda konáristá +++ Atriplex patula Mr 9. Loboda lesklá ++ Atriplex acuminata Mr 10. Ľuľok čierny +++ Solanum nigrum Lu 11. Mohár (bar) praslenatý ++ Setaria verticillata Li 12. Mohár (bar) sivý ++ Setaria pumila Li 13. Mohár (bar) zelený ++ Setaria viridis Li 14. Mlieč zelinný ++ Sonchus oleraceus Ča 15. Mliečnik kolovratcový ++ Tithymalus helioscopia Pš 16. Mrlík biely +++ Chenopodium album Mr 17. Mrlík mnohosemenný +++ Chenopodium polyspermum Mr 18. Portulaka zeleninová ++ Portulaca oleracea Po 19. Prstovka krvavá ++ Digitaria sanguinalis Li 20. Žltnica (galinsoga) maloúborová +++ Galinsoga parviflora As c/ ozimné 1. Blen čierny +++ Hyoscyamus niger Lu 2. Bocianik rozpukovitý ++ Erodium cicutarium Pa 3. Fialka roľná ++ Viola arvensis Fi 4. Hlaváčik letný ++ Adonis aestivalis Is 5. Hluchavka objímavá ++ Lamium amplexicaule Hl 6. Hluchavka purpurová ++ Lamium purpureum Hl 7. Huľavníkovec lekársky ++ Chamaeplium officinale Ka 8. Hviezdica prostredná ++ Stellaria media Hv 9. Iskerník roľný ++ Ranunculus arvensis Is 10. Jačmeň myší ++ Hordeum murinum Li 11. Kamienkovec (kamienka) roľný ++ Buglossoides arvensis Bo 12. Kapsička pastierska ++ Capsella bursa pastoris Ka 13. Kapusta poľná ++ Brassica rapa Ka 14. Kúkoľ poľný +++ Agrostemma githago Si 15. Lipkavec obyčajný +++ Galium aparine Ma 16. Lipnica ročná ++ Poa annua Li 17. Mak pochybný +++ Papaver dubium Mk 18. Mak vlčí +++ Papaver rhoeas Mk 19. Metlička obyčajná +++ Apera spica-venti Li 20. Nevädza poľná +++ Cyanus segetum As 21. Nezábudka roľná +++ Myosotis arvensis Bo 22. Ostrôžka poľná ++ Consolida regalis Is 23. Pakost holubí + Geranium columbium Pa 24. Pakost nízky + Geranium pusillum Pa 25. Parumanček nevoňavý +++ Tripleurospermum inodorum As 26. Peniažtek roľný ++ Thlaspi arvense Ka 27. Piesočnica dúškolistá + Arenaria serpyllifolia Hv 28. Psiarka roľná +++ Alopecurus myosuroides Li 29. Ruman rakúsky ++ Anthemis austriaca As 30. Ruman roľný ++ Anthemis arvensis As 31. Rumanček diskovitý ++ Chamomilla suaveolens As 32. Sklerant ročný ++ Scleranthus annua Hv
78
33. Starček jarný ++ Senecio vernalis As 34. Starček obyčajný ++ Senecio vulgaris As 35. Stoklas roľný + Bromus arvenis Li 36. Stoklas obilný + Bromus secalinus Li 37. Turanec (turica) kanadský +++ Conyza canadensis As 38. Úhorník liečivý ++ Descurainia sophia Ka 39. Vika chlpatá + Vicia hirsuta Bb 40. Vika štvorsemenná + Vicia tetrasperma Bb 41. Zemedym lekársky ++ Fumaria officinalis Ze 2. Dvojročné a trváce 1. Barborka obyčajná ++ Barbarea vulgaris Ka 2. Bodliak ovisnutý ++ Carduus nutans As 3. Čakanka obyčajná ++ Cichorium intybus Ča 4. Knôtovka biela +++ Melandrium album Si 5. Komonica lekárska ++ Melilotus officinalis Bb 6. Lucerna ďatelinová + Medicago lupulina Bb 7. Mrkva obyčajná ++ Daucus carota Mv 8. Púpava lekárska +++ Taraxacum officinale Ča 9. Rebríček (myší chvost) obyčajný ++ Achillea millefolium As 10. Skorocel kopijovitý ++ Plantago lanceolata Sk 11. Skorocel prostredný ++ Plantago media Sk 12. Skorocel väčší ++ Plantago major Sk 13. Slez nebadaný ++ Malva neglecta Sl 14. Štiav lúčny(kyslý) +++ Acetosa pratensis Sv 15. Štiavec (štiav) kučeravý +++ Rumex crispus Sv 16. Štiavec (štiav) tupolistý +++ Rumex obtusifolius Sv 17. Štiavička (štiav menší) obyčajná +++ Acetosella vulgaris Sv B. BURINY ROZMNOŽUJÚCE SA GENERATÍVNE A VEGETATÍVNE 1. Trváce plytšie zakoreňujúce 1. Cesnak poľný ++ Allium vineale Il 2. Čistec močiarny ++ Stachys palustris Hl 3. Hrachor hľuznatý ++ Lathyrus tuberosus Bb 4. Iskerník plazivý ++ Ranunculus repens Is 5. Mäta roľná ++ Metha arvensis Hl 6. Medúnok mäkký +++ Holcus mollis Li 7. Nátržník husí ++ Potentilla anserina Nu 8. Pýr plazivý +++ Elytrigia repens Li 2. Trváce hlbšie zakoreňujúce 1. Cirok alepský +++ Sorghum halepense Li 2. Panevädzník plazivý +++ Acroptilon repens As 3. Mlieč roľný +++ Sonchus arvensis Ča 4. Mliečník chvojkový ++ Tithymalus cyparissias Pš 5. Ostružina ožinová ++ Rubus caesius Ru 6. Huľavník povolžský +++ Sisymbrium wolgense Ka 7. Pichliač roľný +++ Cirsium arvense As 8. Podbeľ liečivý +++ Tussilago farfara As 9. Praslička roľná +++ Equisetum arvense Pr
79
10. Pupenec roľný +++ Convolvulus arvensis Pu 11. Pyštek obyčajný ++ Linaria vulgaris Kr 12. Šalát tatársky ++ Lactuca tatarica As 13. Trsť obyčajná +++ Phragmites australis Li 14. Vesnovka obyčajná ++ Cardaria draba Ka II. ZELENÉ - HEMIPARAZITY 1. Čermeľ roľný ++ Melampyrum arvense Kr 2. Štrkáč kohútikový ++ Rhinanthus alectorolophus Kr III. NEZELENÉ - PARAZITY 1. Kukučina ľanová +++ Cuscuta epilinum Ku 2. Kukučina dúšková ďatelinová +++ Cuscuta epithymum subsp.
trifolii Ku
3. Záraza menšia +++ Orobanche minor Za 4. Záraza krivokvetá kumánska +++ Orobanche cernua subsp.
cumana Za
5. Zárazovec konáristý +++ Phelipanche ramosa Za
Čeľade: As - astrovité Bo - borákovité Bb - bôbovité Ča - čakankovité Fi - fialkovité Hl - hluchavkovité Hv - hviezdicovité Is - iskerníkovité Ka - kapustovité Kr - krtičníkovité Ku - kukučinovité La - láskavcovité Li - lipnicovité Ll - ľaliovité Ľu - ľuľkovité Ma - marenovité Mk - makovité Ml - mliečnikovité Mr - mrlíkovité Mv - mrkvovité Pa - pakostovité Po - portulakovité Pr - prasličkovité Pš - prýštecovité Pu - pupencovité Ru - ružovité Si - silenkovité Sk - skorocelovité Sl - slezovité St - striebrenkovité Sv - stavikrvovité Za - zárazovité Ze - zemedymovité - - - Hospodárska významnosť: +++ - veľmi nebezpečné buriny ++ - menej nebezpečné + - málo významné
80
Karanténne buriny
Podľa vyhlášky č. 51/1977 Zb. - patria do vonkajšej karantény v osivách ako
neprípustné semená týchto druhov:
Slovenský názov Vedecký názov
Ambrózia palinolistá Ambrosia artemisiifolia L.
Ambrózia trojzárezová Ambrosia trifida L.
Ostrokvet málokvetý Cenchrus incertus L.
Huľavník povolžský Sisymbrium volgense MARSCH.
Panevädzník plazivý Acroptilon repens (L.) DC
Láskavce Amaranthus ssp.
(okrem l.ohnutého) (okrem A. retroflexus)
Šalát tatársky Lactuca tatarica (L.) S.A.MEY
Podslnečník Theofrastov Abutilon theophrasti MED.
Iva axilaris Iva axilaris
Iva voškovníkovitá Iva xanthiifolia NUTT.
Mohár Faberov Setaria faberi HERRM.
Cirok alepský Sorghum halepense (L.) Pres.
Psiarka roľná Alopecurus myosuroides HUDS.
Kukučiny Cuscuta ssp.
Zárazy Orobanche L.
Zárazovce Phelipanche ramosa L. POMEL.
81
Príloha č.3: Buriny vyskytujúce sa na ornej pôde v poľnohospodárskom podniku
AGRANIA, s. r. o. Mojmírovce – prevádzka Močenok.
I. Zelené autotrofné buriny
A. Rozmnožujúce sa generatívne
Mrlík biely - Chenopodium album, jednoročná burina, jarná – neskorá, HV + + +
Zdroj: http://botany.cz/foto/chenopodalbherb1.jpg
Mak vlčí - Papaver rhoeas, jednoročná burina, ozimná, HV + + +
Zdroj: http://www.missouriplants.com/Redalt/Papaver_rhoeas_plant.jpg
Ježatka kuria - Echinochloa crus-galli, jednoročná buriny, jarná – neskorá, HV + + +
82
Zdroj: http://www.nahuby.sk/images/fotosutaz/2010/08/17/Echinochloa-crus-
galli/pavol_keselak_222159.jpg
Lipkavec obyčajný - Galium aparine, jednoročná burina, ozimná, HV + + +
Zdroj: http://www.skudci.com/files/svizel-pritula-2.jpg
83
Parumanček nevoňavý - Tripleurospermum inodorum, jednoročná burina, ozimná,
HV + + +
Zdroj: http://www.nahuby.sk/images/fotosutaz/2008/07/07/Tripleurospermum-
perforatum/valentin_harcarik_115676.jpg
Bažanka ročná - Mercurialis annua, jednoročná burina, jarná – neskorá, HV + +
Zdroj: http://botany.cz/foto/mercuanherb1.jpg
Hviezdica prostredná - Stellaria media, jednoročná burina, ozimná, HV + +
Zdroj: http://zahradkar.pluska.sk/images/gallery/zahradkar/casopis/rastlinny-lekar/kuracka.jpg
84
Hluchavky spp. – Lamium spp., jednoročné buriny, ozimné, HV + +
Zdroj: http://botanika.borec.cz/hluchavka_skvrnita.php
Fialka roľná - Viola arvensis, jednoročná burina, ozimná, HV + +
Zdroj: http://blog.sme.sk/blog/204/13509/fialka%20rol.jpg
Kapsička pastierska - Capsella bursa pastoris, jednoročná burina, ozimná, HV + +
Zdroj: http://botany.cz/foto/capsellaherb2.jpg
85
Veroniky spp. – Veronica spp., jednoročné buriny, efemérne, HV +
Zdroj: http://botany.cz/foto/veronicahedherb2.jpg
I. Zelené autotrofné buriny
B. Buriny rozmnožujúce sa generatívne a vegetatívne
Pichliač roľný - Cirsium arvense, trváca hlbšie zakoreňujúca burina, HV + + +
Zdroj: http://www.plantprotection.hu/modulok/szlovak/apple/apple_images/creeping01.jpg
86
Príloha č.4: HODNOTENIE ZABURINENOSTI, KONDÍCIE A ZDRAVOTNÉH O STAVU, POUŽITÉ HERBICÍDY A ICH Ú ČINNOSŤ
V PLODINÁCH PESTOVANÝCH V HOSPOD.ROKOV 2008/2009 a 2009/2010
Pozemok č.1
Pestov. rok
Plodina (výmera ha-1)
Druhy burín Počet
burín na m²
Kondícia porastu
Zdrav. stav
porastu
Stupeň výskytu burín
Použitý herbicíd Dávka (ha-1)
Dátum aplikácie
Celkový účinok herbic.
2008/2009
mrlík biely 11
peniažtek roľný 5
pichliač roľný 3
mak vlčí 7
JJ veroniky spp. 10 2 2 3 Dicopur M 750 1 l 04.05.09 2
71,27 láskavec ohnutý 4
rumančeky spp. 3
ježatka kuria 2
stavikrv vtáčí 1 JJ - Jačmeň siaty jarný
87
Pozemok č.2
Pestov. rok
Plodina (výmera ha-1)
Druhy burín Počet
burín na m²
Kondícia porastu
Zdrav. stav
porastu
Stupeň výskytu burín
Použitý herbicíd Dávka (ha-1)
Dátum aplikácie
Celkový účinok herbic.
bažanka ročná 13 Safari 50 WG 20 g 21.04.09
hluchavky spp. 2 Kompakt Stefes FL 1,5 l 21.04.09 3
konopnica napuchnutá 5 Mix Double FL 0,9 l 04.05.09
hviezdica prostredná 3 Stemat Super 0,2 l 04.05.09 2
2008/2009 RC zemedym lekársky 1 1 2 3 Safari 50 WG 30 g 04.05.09
59,27 ježatka kuria 10 Mix Double FL 1,3 l 24.05.09
pohánkovec ovíjavý 3 Safari 50 WG 30 g 24.05.09 2
veroniky spp. 4 Ethosat 500 SC 0, 33 l 24.05.09
lipkavec obyčajný 1 Goltix TOP 1,5 l 02.06.09
fialka roľná 2 Mix Double FL 0,5 l 02.06.09 2
RC - Repa cukrová
88
Pozemok č.3
Pestov. rok
Plodina (výmera ha-1)
Druhy burín Počet
burín na m²
Kondícia porastu
Zdrav. stav
porastu
Stupeň výskytu burín
Použitý herbicíd Dávka (ha-1)
Dátum aplikácie
Celkový účinok herbic.
parumanček nevoňavý 4
mrlík biely 4
pichliač roľný 5
konopnica napuchnutá 2 2008/2009 PO hviezdica prostredná 3 2 1 2 Granstar 75 WG 25 g 16.04.09 2
47,86 veroniky spp. 1 Dicopur M 750 0,9 l 16.04.09
fialka roľná 5
palina obyčajná 4
lipkavec obyčajný 5
PO - Pšenica letná forma ozimná odroda KARPATIA
89
Pozemok č.4
Pestov. rok
Plodina (výmera ha-1)
Druhy burín Počet
burín na m²
Kondícia porastu
Zdrav. stav
porastu
Stupeň výskytu burín
Použitý herbicíd Dávka (ha-1)
Dátum aplikácie
Celkový účinok herbic.
mak vlčí 7
láskavec ohnutý 5
peniažtek roľný 1
podslnečník Theofrastov 2 2008/2009 PO parumanček nevoňavý 4 2 2 3 Granstar 75 WG 25 g 16.04.09 3
16,44 hluchavky spp. 5
Dicopur M 750 0,9 l 16.04.09
lipkavec obyčajný 6
pichliač roľný 5
pohánkovec ovíjavý 3
fialka roľná 4 PO - Pšenica letná forma ozimná odroda BALADA
90
Pozemok č.5
Pestov. rok
Plodina (výmera ha-1)
Druhy burín Počet
burín na m²
Kondícia porastu
Zdrav. stav
porastu
Stupeň výskytu burín
Použitý herbicíd Dávka (ha-1)
Dátum aplikácie
Celkový účinok herbic.
lipkavec obyčajný 2
hviezdica prostredná 4
mrlík biely 9
parumanček nevoňavý 5 2008/2009 PO mak vlčí 1 1 2 3 Granstar 75 WG 25 g 16.04.09 2
17,18 veroniky spp. 6
Dicopur M 750 0,9 l 16.04.09
horčica roľná 3
reďkev ohnicová 4
pupenec roľný 2 PO - Pšenica letná forma ozimná odroda BALADA
91
Pozemok č.6
Pestov. rok
Plodina (výmera ha-1)
Druhy burín Počet
burín na m²
Kondícia porastu
Zdrav. stav
porastu
Stupeň výskytu burín
Použitý herbicíd Dávka (ha-1)
Dátum aplikácie
Celkový účinok herbic.
kapsička pastierska 1
lipkavec obyčajný 2
hluchavky spp. 8
fialka roľná 2 2008/2009 PO veroniky spp. 7 2 1 3 Granstar 75 WG 25 g 16.04.09 2
14,4 pupenec roľný 4
Dicopur M 750 0,9 l 16.04.09
ovos hluchý 1
láskavec ohnutý 9
palina obyčajná 5
mak vlčí 3
PO - Pšenica letná forma ozimná odroda BALADA
92
Pozemok č.7
Pestov. rok
Plodina (výmera ha¯ ¹)
Druhy burín Počet
burín na m²
Kondícia porastu
Zdrav. stav
porastu
Stupeň výskytu burín
Použitý herbicíd Dávka (ha¯ ¹)
Dátum aplikácie
Celkový účinok herbic.
metlička obyčajná 20
nezábudka roľná 3
kapsička pastierska 13 2008/2009 KRP bažanka ročná 5 2 2 4 Butisan Star 1,5 l 24.08.08 3
I. 44,83 lipkavec obyčajný 10
Command 36 CS 0,2 l 24.08.08
peniažtek roľný 12
rumančeky 6
hluchavky spp. 6
skorocel kopijovitý 7
púpava lekárska 2
2008/2009 Lucerna siata hviezdica prostredná 5 1 2 2 bez ošetrenia II. 9,33 praslička roľná 4
veroniky spp. 8
horčiak štiavolistý 3
2008/2009 Cirok konopnica napuchnutá 5
III. 1,38 pohánkovec ovíjavý 2 2 2 2 bez ošetrenia
ježatka kuria 1
mohár zelený 7 KRP - Kapusta repková pravá odroda LABRADOR
93
Pozemok č.8
Pestov. rok
Plodina (výmera ha-1)
Druhy burín Počet
burín na m²
Kondícia porastu
Zdrav. stav
porastu
Stupeň výskytu burín
Použitý herbicíd Dávka (ha-1)
Dátum aplikácie
Celkový účinok herbic.
loboda konáristá 6
parumanček nevoňavý 4
pichliač roľný 5
2008/2009 PO mak vlčí 1 2 2 3 Granstar 75 WG 25 g 16.04.09 2
60,89 fialka roľná 10
Dicopur M 750 0,9 l 16.04.09
veroniky spp. 2
horčica roľná 3
peniažtek roľný 4
PO - Pšenica letná forma ozimná odroda BARDOTKA
94
Pozemok č.9
Pestov. rok
Plodina (výmera ha-1)
Druhy burín Počet
burín na m²
Kondícia porastu
Zdrav. stav
porastu
Stupeň výskytu burín
Použitý herbicíd Dávka (ha-1)
Dátum aplikácie
Celkový účinok herbic.
lipkavec obyčajný 11
hluchavky spp. 6
metlička obyčajná 14
hviezdica prostredná 4 2008/2009 KRP mrlík biely 3 1 2 3 Butisan Star 1,5 l 24.08.08 2
53,34 veroniky spp. 2
Command 36 CS 0,2 l 24.08.08
kapsička pastierska 10
stavikrv vtáči 5
láskavec ohnutý 3
bažanka ročná 4
KRP - Kapusta repková pravá odroda LABRADOR
95
Pozemok č. 1 sa rozdelil na 3 parcely
Pestov. rok Predplodina Plodina (výmera
ha¯ ¹) Druhy burín
Počet burín na
m²
Kondícia porastu
Zdrav. stav
porastu
Stupeň výskytu burín
Použitý herbicíd
Dávka (ha¯ ¹)
Dátum aplikácie
Celkový účinok herbic.
láskavec ohnutý 3 horčiak obyčajný 2
mrlík biely 5
durman obyčajný 1 2009/2010 JJ K/Z ježatka kuria 4 2 2 2 Laudis OD 2,2 l 09.06.010 2
I. 52,07 mohár zelený 2
pýr plazivý 1
pupenec roľný 1
pichliač roľný 4 stavikrv vtáči 8 veroniky spp. 10
mak vlčí 3 bažanka ročná 6
ježatka kuria 5 2009/2010 JJ Peluška pohánkovec ovíjavý 8 1 2 3 Stomp 330 EC 4,0 l 27.03.010 2
II. 10 lipkavec obyčajný 1
pichliač roľný 4 veroniky spp. 10
hluchavky spp. 4 mak vlčí 2 ježatka kuria 5
2009/2010 JJ Vika pichliač roľný 3 1 2 2 Afalon 45 SC 1,0 l 27.03.010 2 III. 9,2 láskavec ohnutý 4
rumančeky 7
pohánkovec ovíjavý 3
K/Z - Kukurica siata na zrno, JJ - Jačmeň siaty jarný
96
Pozemok č.2
Pestov. rok
Predplodina Plodina (výmera
ha¯ ¹) Druhy burín
Počet burín na
m²
Kondícia porastu
Zdrav. stav
porastu
Stupeň výskytu burín
Použitý herbicíd
Dávka (ha¯ ¹)
Dátum aplikácie
Celkový účinok herbic.
pýr plazivý 5
mrlík biely 8
ježatka kuria 7 2009/2010 RC K/Z láskavec ohnutý 4 2 1 3 Laudis OD 2,2 l 09.06.010 2
I. 40,49 pichliač roľný 12
kapsička pastierska 3
lipkavec obyčajný 13
mlieč roľný 1
konopnica napuchnutá 3 2009/2010 RC JJ horčica roľná 4 1 2 2 Dicopur M 750 1,0 l 03.05.010 3
II. 18,1 pichliač roľný 2
zemedym lekársky 6
hluchavky spp. 5
K/Z - Kukurica siata na zrno, JJ - Jarný jačmeň, RC - Repa cukrová
97
Pozemok č.3
Pestov. rok
Predplodina Plodina (výmera
ha¯ ¹) Druhy burín
Počet burín na
m²
Kondícia porastu
Zdrav. stav
porastu
Stupeň výskytu burín
Použitý herbicíd
Dávka (ha¯ ¹)
Dátum aplikácie
Celkový účinok herbic.
pichliač roľný 7
mrlík biely 15
mak vlčí 2
láskavec ohnutý 3
2009/2010 PO PO konopnica napuchnutá 2 2 2 3 Granstar 75
WG 20 g 30.04.010 2
47,86 pohánkovec ovíjavý 4
Dicopur M 750 0,7 l 30.04.010
parumanček nevoňavý 6
fialka roľná 5
veroniky spp. 8
PO - Pšenica letná forma ozimná odroda KARPATIA
98
Pozemok č.4
Pestov. rok
Predplodina Plodina (výmera
ha¯ ¹) Druhy burín
Počet burín na
m²
Kondícia porastu
Zdrav. stav
porastu
Stupeň výskytu burín
Použitý herbicíd
Dávka (ha¯ ¹)
Dátum aplikácie
Celkový účinok herbic.
pichliač roľný 8
lipkavec obyčajný 9
podslnečník Theofrastov
4
parumanček nevoňavý 6
2009/2010 PO RO mrlík biely 3 2 1 3 Hurricane SC 190 g 09.04.010 3
16,72 hviezdica prostredná 7
láskavec ohnutý 6
fialka roľná 5
pupenec roľný 2
RO - Raž ozimná, PO - Pšenica letná forma ozimná
99
Pozemok č.5
Pestov. rok
Predplodina Plodina (výmera
ha¯ ¹) Druhy burín
Počet burín na
m²
Kondícia porastu
Zdrav. stav
porastu
Stupeň výskytu burín
Použitý herbicíd
Dávka (ha¯ ¹)
Dátum aplikácie
Celkový účinok herbic.
pýr plazivý 12
výdrv pšenice 10
hviezdica prostredná 3
parumanček nevoňavý 4
Butisan Star 1,5 l 03.09.09
2009/2010 PO KRP metlička obyčajná 20 2 2 4 Command 36
CS 0,2 l 03.09.09 2
17,18 hluchavky spp. 2
pupenec roľný 9
mrlík biely 5
Leopard 5 EC 1,0 l 08.10.09 2
reďkev ohnicová 6 veroniky spp. 2
KRP - Kapusta repková pravá odroda LABRADOR, PO - Pšenica letná forma ozimná
100
Pozemok č.6
Pestov. rok
Predplodina Plodina (výmera
ha¯ ¹) Druhy burín
Počet burín na
m²
Kondícia porastu
Zdrav. stav
porastu
Stupeň výskytu burín
Použitý herbicíd
Dávka (ha¯ ¹)
Dátum aplikácie
Celkový účinok herbic.
pupenec roľný 8
kapsička pastierska 4
fialka roľná 5
2009/2010 PO RO reďkev ohnicová 3 2 2 3 Hurricane SC 190 g 09.04.010 2
14,4 lipkavec obyčajný 7
mak vlčí 2
hviezdica prostredná 6
RO - Raž ozimná, PO - Pšenica letná forma ozimná
101
Pozemok č.7
Pestov. rok
Predplodina Plodina (výmera
ha¯ ¹) Druhy burín
Počet burín na
m²
Kondícia porastu
Zdrav. stav
porastu
Stupeň výskytu burín
Použitý herbicíd
Dávka (ha¯ ¹)
Dátum aplikácie
Celkový účinok herbic.
mak vlčí 1
parumanček nevoňavý 5
2009/2010 KRP PO peniažtek roľný 4 1 2 2 Granstar 75
WG 20 g 30.04.010 2
I. 44,83 nezábudka roľná 2
Dicopur M 750 0,7 l 30.04.010
horčica roľná 3
praslička roľná 2
2009/2010 Lucerna JJ veroniky spp. 1 2 1 3 Dicopur M 750 1,0 l 03.05.010 3
II. siata 10,1 mlieč roľný 4
metlička obyčajná 7
pohánkovec ovíjavý 3
parumanček nevoňavý 5
2009/2010 Cirok JO bažanka ročná 4 2 2 2 Dicopur M 750 1,0 l 03.05.010 3
III. 2,4 konopnica napuchnutá 1
peniažtek roľný 2
PO - Pšenica letná forma ozimná odroda KARPATIA, JJ - Jarný jačmeň, JO - Jačmeň ozimný, KRP - Kapusta repková pravá
102
Pozemok č.8
Pestov. rok
Predplodina Plodina (výmera
ha¯ ¹) Druhy burín
Počet burín na
m²
Kondícia porastu
Zdrav. stav
porastu
Stupeň výskytu burín
Použitý herbicíd
Dávka (ha¯ ¹)
Dátum aplikácie
Celkový účinok herbic.
loboda konáristá 2
výdrv pšenice 5
kapsička pastierska 13
pichliač roľný 3 Butisan Star 1,5 l 03.09.09 3
2009/2010 PO KRP bažanka ročná 4 1 2 3 Command 36
CS 0,2 l 03.09.09
57,69 pýr plazivý 8
lipkavec obyčajný 6 Leopard 5 EC 1,0 l 08.10.09 2
metlička obyčajná 1
veroniky spp. 5
mak vlčí 4
KRP - Kapusta repková pravá odroda LABRADOR, PO - Pšenica letná forma ozimná
103
Pozemok č.9
Pestov. rok
Predplodina Plodina (výmera
ha¯ ¹) Druhy burín
Počet burín na
m²
Kondícia porastu
Zdrav. stav
porastu
Stupeň výskytu burín
Použitý herbicíd
Dávka (ha¯ ¹)
Dátum aplikácie
Celkový účinok herbic.
peniažtek roľný 12 mak vlčí 1 parumanček nevoňavý 6
2009/2010 KRP PO fialka roľná 10 2 2 3
2 I. 18,42 hluchavky spp. 4
kapsička pastierska 5 pichliač roľný 8 horčica roľná 3
hviezdica prostredná 7
lipkavec obyčajný 2
peniažtek roľný 6
2009/2010 KRP PO veroniky spp. 1 1 2 2 Granstar 75
WG 20 g 30.04.010 3
II. 8,36 konopnica napuchnutá 4
Dicopur M 750 0,7 l 30.04.010
podslnečník heofrastov 5
palina obyčajná 3
pichliač roľný 8
ježatka kuria 3
pohánkovec ovíjavý 4
láskavec ohnutý 3
2009/2010 KRP PO pichliač roľný 5 1 2 2
1
III. 26,56 hluchavky spp. 4
mlieč roľný 2
reďkev ohnicová 6
fialka roľná 4
PO - Pšenica letná forma ozimná odroda SKAGEN (I.), AURADUR (II.), ALACRIS (III.), KRP - Kapusta repková pravá
