SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU

Analýza zahraničného agropotravinárskeho trhu SR a EÚ

Nitra 2008 Ľubomír Oslovič

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

Rektor: Prof. Ing. Mikuláš LÁTEČKA, PhD.

FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU

Dekan: Dr. h. c. Prof. Ing. Peter Bielik, PhD.

Analýza zahraničného agropotravinárskeho trhu SR a EÚ Diplomová práca

Katedra marketingu Vedúci katedry: prof. Ing. Ľudmila Nagyová, PhD. Vedúci práce: doc. Ing. Anton Kretter, PhD. Ľubomír Oslovič

Nitra 2008

Summary

Slovak Republic has been developed significantly over the period of last ten years.

The positive changes are obvious within the basic indicators, e.g. GDP. That one has almost

doubled from 2002 to 2007 and it rose up to the double-digit numbers in four of seven years

during the period under consideration. The highest economic growth was reached in the year

2007, when it was 11.6% in comparison with the previous year.

Analyzing the share of individual economic activities on the creation of the GDP was

found out that the most important part belongs to the industry, trade and finance. Agriculture

is placed at the end with the share of almost 5% in 2000-2003. Moreover, since 2004 its share

has been diminishing constantly to the value of 2.6% in 2007. The salaries represent another

factor that makes differences between the economic sectors. The average salaries in

agriculture were incomparable low in contrast to the salaries in other sectors in the period of

consideration and the difference became even more significant. In 2007 this difference

represented 5105 SKK detrimental to the agriculture. Therefore the number of people

employed in the agriculture is decreasing (from 139,000 in 2000 to 99,000 in 2007).

In the recent years, automotive concerns were the most important part of Slovak

economy. They exported and imported the most and as their exported products with higher

added value, the imported spare parts influenced the balance of the Slovak foreign trade

positively. However, it is still in red numbers. In 2007 Slovakia reached good results within

the foreign trade. The balance of foreign trade represented 21.4 bil. SKK at the end of the year

so, that was a significant improvement in the comparison to the previous three years. Import,

export and so turnover of the Slovak foreign trade rose up by every year. The most significant

increase was registered in 2006 when the import and export rose up by 20% compared to the

previous year. Deficit of the foreign trade has remained under the level of 5% from 2003 and

in the 2007 it was only 1.15%. Positive results from foreign policy were reached in spite of

the appreciation of the SKK to the USD what made our products more expensive abroad.

European Union rose up too in general. GDP reached 11,621 bil. EUR in 2006, i.e. it

was 597 bil. EUR more than in the previous year. In 2006 the deficit of EU foreign trade

increased significantly when it reached 1.7% - the worst result in the period of consideration.

Slovak foreign agricultural trade finished every year with the negative balance. The

biggest gap between export and import was measured in 2007 when the balance was -24.6 bil.

SKK. The biggest share belonged to the commodities from the following sections of the

Custom Tariff – 24th Tobacco and the products of tobacco, 8th Peanuts, fruits…, 22nd

Beverages, alcohol liquids and vinegar, 2nd Meat. In these sections the import much more

exceeded the export. On the other hand, the best results were reached in the sections – 17, 11,

4 and 10.

EU is the most important partner of Slovak Republic in the terms of its territorial

structure of the foreign trade, total as well as agricultural. EU comprised 78.82% of the

Slovak imports and 91.56% of exports in 2007. Neighbors are the most important partners

within the EU – Czech Republic, Poland, Hungary and Austria. Germany, Italy, Netherlands

plays a significant role next to them. Russia, USA, China, represent the non-members of EU.

We are net importer with the economic group MERCOSUR.

The EU foreign agricultural trade reaches negative balance every year, too. It is due to

the imports from Africa, Caribbean, and Pacific (ACP) where imports exceed exports by 5 bil.

EUR in 2006.

Calculating the competitiveness of Slovak agricultural products, only 7 sections of the

Custom Tariff are competitive according to the indicator RCA. Calculating the RCA II, it is

only 6 sections. In both cases 11 Flour-milling products… and 01 Live animals reached the

highest competitiveness.

In 2007 we noticed steep price growth of the cereals (and other food) what cause

demonstrations in some countries. The prices of cereals rose up by 70% because of weak

world-wide crop year, higher consumption in China where the inhabitants with rising standard

of life changed their eating habits, and because of bio-fuels. The last ones encouraged the

demand for cereals because the main ingredient of the bio-fuels is bio-ethanol made of

cereals.

Slovak exporters should focus on searching for new business possibilities as well as

keeping the existing good business relations. One of the new possibilities is the countries

exporting oil (Saudi Arabia, Kuwait, and so one) which do not have opportunities to intensive

agricultural and industrial production. They could be buyers of the products with higher added

value and those which are more expensive (bio-food).

EU and USA should help solving the crisis with the food prices. They could do so by

decreasing or canceling the focus on bio-fuels which cause the raise in the food prices. They

pollute the environment almost in the same way like gas or petrol. Developed countries

should try to invite new technologies able to replace the leading position of the fossil fuels

(mostly in the transport).

Next possibility represents limitation or cancellation of the support of their own

farmers and cancellation of the protection of the domestic agricultural market in the form of

levies. Using the import levies and export subsidies, the farmers from developing countries

are discriminated and they could be eliminated. It would cause the drop in supply

(production), so the continuously rising demand (consumption) would increase the food prices

a lot.

Kľúčové slová: zahraničný obchod, import, export, konkurencieschopnosť, Európska únia

Key words: foreign trade, import, export, competitiveness, European Union

ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Čestne vyhlasujem, že som diplomovú prácu vypracoval samostatne, a že som uviedol všetku použitú literatúru súvisiacu so zameraním diplomovej práce. Nitra 16. apríla 2008 ................................................. podpis autora DP

Touto cestou vyslovujem poďakovanie pani/pánovi Doc. Ing. Antonovi Kretterovi, PhD. za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej diplomovej práce. Nitra 16. apríla 2008 .................................................. podpis autora DP

Použité označenie

ACP African, Caribean and Pacific Group of States - skupina afrických, karibských

a tichomorských krajín

ASEAN The Association of Southeast Asian Nations - Asociácia juhovýchodných

ázijských národov

b.c. bežné ceny

CNDPs Doplnkové národné priame platby v EÚ

ES Európske spoločenstvo

EÚ Európska únia

EUR Euro (mena)

GCC Gulf Cooperation Council

HDP Hrubý domáci produkt

HPP Hrubý poľnohospodársky produkt

mil. milión

mld. miliarda

MMF Medzinárodný menový fond

MPSR Ministerstvo pôdohospodárstva Slovesnkej republiky

NAFTA North Amecican Free Trade Agreement

OPEC Organization of the Petroleum Exporting Countries

POP Plodiny na ornej pôde

SAPS Platba v EÚ na hektár poľnohospodárskej pôdy

SKK Slovenská koruna

SPP Spoločná poľnohospodárska politika

SR Slovenská republika

USA Spojené Štáty Americké

USD Americký dolár (mena)

V4 Vyšehradská skupina (štvorka): Česká republika, Poľsko, Slovensko,

Maďarsko

VÚEPP Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva

WTO World Trade Organisation - Svetová obchodná organizácia

ZAO Zahraničný agrárny obchod

ZO Zahraničný obchod

Obsah

Úvod ................................................................................................................................... 9

1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky ..................................................... 10

1.1 Zahraničný obchod ........................................................................................... 10

1.1.1 Teórie medzinárodného obchodu ...................................................... 13

1.1.1.1 Merkantilistická teória ........................................................ 13

1.1.1.2 Klasické teórie medzinárodného obchodu .......................... 14

1.1.1.3 Neoklasické teórie medzinárodného obchodu .................... 15

1.1.1.4. Súčasné teórie medzinárodného obchodu .......................... 15

1.1.2 Platobná a obchodná bilancia .............................................................16

1.2 Zahranično-obchodná politika .......................................................................... 17

1.2.1 Liberalizmus ...................................................................................... 18

1.2.2 Protekcionizmus ................................................................................. 19

1.2.2.1 Protekcionizmus a jeho budúcnosť ..................................... 19

1.2.3 Nástroje obchodnej politiky ............................................................... 20

1.2.3.1 Zmluvné nástroje obchodnej politiky ................................. 21

1.2.3.2 Autonómne nástroje obchodnej politiky ............................. 21

1.2.3.2.1 Tarifné nástroje obchodnej politiky ..................... 21

1.2.3.2.2 Netarifné nástroje obchodnej politiky .................. 22

1.2.4 Podpora exportu v SR ........................................................................ 24

1.2.4.1 Eximbanka .......................................................................... 24

1.3 Obchodné podmienky v zahraničnom obchode ............................................... 25

1.3.1 INCOTERMS 2000 ........................................................................... 26

1.4 Konkurencieschopnosť ..................................................................................... 29

1.5 Jednotný trh EÚ ................................................................................................ 31

1.6 Spoločná poľnohospodárska politika EÚ ......................................................... 32

1.6.1 I. pilier SPP EÚ ................................................................................. 33

1.6.2 II. pilier SPP EÚ ............................................................................... 35

2 Cieľ práce ....................................................................................................................... 36

3 Metodika práce .............................................................................................................. 37

4 Výsledky práce ............................................................................................................... 40

4.1 Základné makroekonomické údaje o SR .......................................................... 40

4.2 Zahraničný obchod ........................................................................................... 43

4.2.1 Zahraničný obchod SR ...................................................................... 43

4.2.2 Zahraničný obchod EÚ 27 ................................................................. 45

4.3 Zahraničný agropotravinársky obchod ............................................................. 46

4.3.1 Zahraničný agropotravinársky obchod SR .........................................46

4.3.1.1 Komoditná štruktúra zahraničného agropotravinárskeho

obchodu SR ........................................................................ 47

4.3.1.2 Teritoriálna štruktúra zahraničného agropotravinárskeho

obchodu SR ........................................................................ 55

4.3.2 Zahraničný agropotravinársky obchod EÚ ........................................ 59

4.4 Konkurencieschopnosť slovenských agropotravinárskych výrobkov .............. 60

4.5 Vývoj na trhu obilnín ........................................................................................ 61

5 Záver ............................................................................................................................... 65

6 Použitá literatúra ........................................................................................................... 68

7 Prílohy ............................................................................................................................ 70

9

Úvod

Vstupom Slovenska do Európskej únie sa udiali výrazné zmeny v agropotravinárskom

obchode SR. Za významnú zmenu sa považuje nielen pristúpenie k Spoločnej

poľnohospodárskej politike (SPP), ktorá si vyžiadala prehodnotenie všetkých doterajších

zmlúv s krajinami mimo Európskej únie. SPP má za cieľ zvyšovať produktivitu

poľnohospodárstva, zabezpečiť pre občanov EÚ zdravé potravina za primeranú cenu,

zabezpečiť dobrú životnú úroveň pre poľnohospodárov a i. Vstupom do EÚ došlo aj

k zmenám v zahraničnom obchode v teoretickej rovine. Ako zahraničný obchod je tu vnímaný

už len obchod s nečlenskými krajinami EÚ.

Pre potreby tejto diplomovej práce bol počítaný k zahraničnému obchodu Slovenska aj

obchod s členskými krajinami EÚ a pri analýze teritoriálnej štruktúry zahraničného obchodu

bol na ne kladený obzvlášť dôraz. Nemenšia pozornosť je venovaná mimo-EU krajinám

a ekonomickým zoskupeniam, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu najmä pri dovoze

nezastupiteľných plodín. Pri hodnotení zahraničného obchodu Európskej Únie už bolo

postupované štandardne a obchod medzi členskými štátmi nebol braný do úvahy. Pozornosť

sa tu upriamuje najmä na USA, ktoré sú aj v oblasti agropotravinárskeho obchodu

strategickým partnerom EÚ. Tento fakt je o to zaujímavejší, že aj USA podporuje

poľnohospodárov podobne ako EÚ.

Slovenský štatistický úrad detailne sleduje obchod Slovenska s inými krajinami, čím

je možné rozdeliť agropotravinársky obchod SR na jednotlivé tovarové kapitoly colného

sadzobníka. Takýto detailný pohľad umožňuje analyzovať importy, exporty a ich vývoj

naprieč sledovaným obdobím. Takého rozdelenie taktiež pomáha pri analyzovaní

konkurencieschopnosti pomocou ukazovateľov komparatívnych výhod.

V uplynulom roku 2007 sa udiali na svetových trhoch významné zmeny, najmä čo sa

cien poľnohospodárskych komodít týka. Boli a stále sme svedkami prudkého zvyšovania cien

pšenice, kukurice a i., ktoré viedli v niektorých štátoch až k nepokojom. Táto práca sa pokúša

aspoň čiastočne objasniť rast cien uvedených komodít.

Na pochopenie významu či už zahraničného obchodu, konkurencieschopnosti,

nástrojov obchodných politík alebo spoločnej poľnohospodárskej politiky EU bola využívaná

pokiaľ možno najaktuálnejšia literatúra zaoberajúca sa touto problematikou. Neoceniteľnú

úlohu v hľadaní aktuálnych údajov, najmä čo sa Európskej únie týka, zohráva internet. Jeho

pomoc je neoceniteľná aj pri zisťovaní štatistických údajov.

10

1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky

1.1 Zahraničný obchod

David Ricardo bol prvým ekonómom, ktorý poskytol kompaktnú teóriu vysvetľujúcu,

prečo krajiny navzájom obchodujú, príčiny medzinárodnej deľby práce a dopady

medzinárodného obchodu. Jeho teória je postavená na technologickom základe, t.j. rozdielna

technológia je príčinou medzinárodného obchodu. Ricardo publikoval svoju teóriu

komparatívnych výhod v roku 1817 v knihe The Principles of Political Economy and

Taxation

Ricardov model komparatívnych výhod je najstarším a jedným z najjednoduchších

vysvetlení príčin a následkov medzinárodného obchodu. Jednoduchosť Ricardovho modelu

nie je nevyhnutne nevýhodou. Umožňuje nám lepšie sa sústrediť na jeden z faktorov

vplývajúcich na medzinárodný obchod: rozdiel v technológiach.

Ricardov model komparatívnych výhod tvrdí, že:

• Rozdiely v technológií sú hnacím motorom medzinárodného obchodu.

• Medzinárodný obchod je prospešný pre všetky krajiny sveta.

• Aj technologicky zaostalejšie krajiny získavajú z medzinárodného obchodu,

lebo technologické zaostávanie je kompenzované nižšími nákladmi na prácu.

• Rozvinuté krajiny taktiež dokážu získavať z medzinárodného obchodu, lebo

vysokou produktivitou viac než kompenzujú vysoké mzdy.1

Podľa Samuelsona a Nordhausa zahŕňa medzinárodný obchod zahraničný obchod

niekoľkých krajín (napr. v rámci zoskupení) pričom svetový obchod je súhrnom zahraničného

obchodu všetkých krajín zapojených do svetovej deľby práce.2

Horská vo svojej knihe Medzinárodný Marketing uvádza, že pod pojmom

medzinárodný obchod chápeme všetky obchodné transakcie organizované podnikateľským

subjektom alebo vládou, ktoré zahŕňajú dve alebo viac krajín. Podnikateľské subjekty

uskutočňujú tieto transakcie s cieľom zisku. Transkakcie organizované vládou môžu mať

rôzny charakter a účel (napr. medzinárodný obchod realizovaný štátnymi inštitúciami v rámci

zahraničnej pomoci, štátne nákupy a pod.). Na uskutočňovanie medzinárodných obchodných

1 Pokrivčák, J.: Medzinárodná Ekonomika, 2005 2 Samuelson, P., A., - Nordhaus, W., D.: Ekonómia, 2000

11

transakcií majú vplyc aj zákazníci a finančné inštitúcie. Zákazníci vytvárajú dopyt a finančné

inštitúcie zabezpečujú financovanie investičných projektov a transfer peňazí.3

Stupeň zapojenia krajiny do medzinárodného obchodu a deľby práce sa obvykle

nazýva otvorenosťou krajiny, opakom je uzatvorenosť (autarkia). Otvorenosť krajiny sa meria

podielom exportu a importu na hrubom domácom produkte krajiny. Malé ekonomiky sú

spravidla veľmi otvorené, a preto ich výkon a rast je silno ovplyvňovaný medzinárodným

obchodom a finančnými (kapitálovými) tokmi vo svetovej ekonomike. Vzájomná závislosť

ekonomík jednotlivých krajín sa vo svetovej ekonomike stále viac zosilňuje.4

Za významný fenomén ekonomického rastu považuje medzinárodný obchod aj

Melíšek. Podľa neho môže zahraničný obchod podstatne ovplyvniť fungovanie a efektívnosť

celej ekonomiky, preto mu jednotlivé krajiny venujú principiálnu pozornosť. V ekonomike

SR má zahraničný obchod nezastupiteľné miesto, pretože sa výrazne podieľa na

ekonomickom raste krajiny, tvorbe hrubého domáceho produktu a tvorbe devízových príjmov

štátu.5

Zahraničný obchod patrí v poslednej dobe k k dominujúcim faktorom ovplyvňujúcim

celkový ekonomický rast. Podľa Baláža sú všeobecne platné funkcie zahraničného obchodu

nasledovné:

• transformačná funkcia – prírodné, geografické a historické podmienky

spôsobujú, že niektoré tovary, ktoré sa v danej krajine spotrebúvajú, nemožno

v danom období alebo v potrebnom množstve v krajine vyrobiť. Na druhej

strane sa export stáva dôležitým predpokladom pre vecné naplnenie ambícií

domácich producentov, alebo preklenutie obdobia poklesu vnútornej spotreby

• zahraničná obchod ako faktor ekonomického rastu – transformovaním

vecnej štruktúry vyrobenej produkcie v danej krajine na štruktúru skutočne

použiteľnú a žiadanú, a to z hľadiska jej sortimentnej i kvalitatívnej skladby,

podporuje zahraničný obchod aj efektívnejšiu axploatáciu disponibilných

zdrojov, a teda pozitívne premieta svoje pôsobenie do úspory vynaloženej

práce.

• parametricá funkcia – s prehlbujúcou sa úrovňou medzinárodnej ďeľby práce

vzrastá úloha medzinárodného obchodu ako nástroja konfrontácie na svetovom

trhu.

3 Horská, E.: Medzinárodný marketing, 2007 4 Árendáš, M.: Makroekonómia I, 2007, s. 221 5 Melišek, , I.: Vývoj a zmeny štruktúry zahraničného obchodu Slovenskej Republiky, 2005

12

• proporcionálna funkcia – zahrňuje v sebe z nárohohospodárskeho hľadiska

dva prístupy k zahraničnému obchodu.

o Pasívny – kladie dôraz na hľadisko proporcionality ekonomiky. Ktoré

má zaistiť zahraničný obchod, s cieľom dosiahnuť plynulý reprodukčný

proces. Úlohou zahraničného obchodu je zaistiť suroviny, potraviny

a stroje, ktoré v krajine chýbajú. Vývoz charakterizujú ako určité zlo,

ktoré je nevyhnutné podstúpiť, aby štát získal devízové prostriedky pre

svoje dovozné aktivity.

o Aktívny – kladie dôraz na hľadisko efektívnosti. Snaha vlády je

orientovať ekonomiku na vývozuschopný program výroby tovarov

a poskytovania služieb. Aktívne pojatie úlohy zahraničného obchodu

znamená predovšetkým sústredenie úsilia štátu o čo najľahší prístup na

trhy kednotlivých krajín.6

Odlišné členenie funkcií medzinárodného obchodu nám ponúka Árendáš:

• transformačná funkcia zahraničného obchodu, ktoré prispôsobuje štruktúru

vyrobenej produkcie, štruktúre, ktorú požaduje vnútorný trh,

• dynamizačná funkcia, ktorá umožňuje úspory práce a ostatných prírodných

a výrobných zdrojov, ktoré nemá ekonomika v dostatočnom množstve,

• vonkajšie ekonomické vzťahy, ktoré rozšitujú hranice produktivity práce

a posúvajú hranice ekonomického rastu,

• informačná funkcia, ktorá je nenahraditeľným zdrojom poznatkov

o výrobných a spotrebiteľských zvyklostiach spotrebiteľov. Výmenou národnej

produkcie so zahraničnými výrobcami sa transformuje vecná štruktúra

vyrobeného domáceho produktu podľa potrieb zabezpečenia proporcionality

vo výrobnej i osobnej spotrebe,

• rastová funkcia vyjadruje vplyv zahraničného obchodu na efektívne

využívanie domácich ekonomických zdrojov.7

Zahraničný obchod taktiež podporuje rast produktivity práce, čím umožňuje rozšítiť

hranice celkového ekonomického rastu na základe toho, že je:

6 Baláž, P. a kol.: Medzinárodné podnikanie, 2001 7 Árendáš, M.: Makroekonómia, 1997

13

• nenahraditeľným zdrojom informácií tak o výrobe, ako aj o spotrebe

a spotrebných zvyklostiach. Tieto informácie podporujú vznik invencií

a rozširujú priestor na ich uplatnenie,

• najobjektívnejším kritériom pre overenie užitočnosti produkcie v rámci

svetového trhu. Sústavnou konfrontáciou s náročnými podmienkami svetového

trhu môže ekonomika kontrolovať svoju úroveň, a tým sa svetový trh stáva

ekonomickou silou, podľa ktorej možno hodnotiť úspešnosť vývoja

ekonomiky,

• pružný, čo je jedna z najnáročnejších požiadaviek svetového trhu. Väčšina

národných ekonomík má obmedzené vlastné prírodné zdroje. na druhej strane

aplikácia poznatkov vedy a technického pokroku si vynucujú neustále zmeny

v ekonomike. Tejto požiadavke možno vyhovieť len intenzívnym zapojením

ekonomiky do svetového trhu a takto prijímať aj poznatky, ktoré on

sprostredkuje.8

1.1.1 Teórie medzinárodného obchodu

Medzinárodná deľba práce a všetky jej konkrétne prejavy sú predmetom skúmania

ekonomickej teórie. Ekonomická teória vždy odráža realitu obdobia, v ktorom vzniká a rieši

problémy, ktoré sa v danom období v hospodárskom živote vyskytnú. Rovnako ako teoretické

bázy ostatných vedných disiplín, aj teória medzinárodného obchodu bola silne závislá od

úrovne ľudského poznania.9

1.1.1.1 Merkantilistická teória

Merkantilizmus bol prvou súhrnnou teoretickou koncepciou zahraničného obchodu.

Merkantilistická koncepcia sa objavila v ekonomickej teórii začiatkom 16. storočia a ovládala

ju až do polovice 18. storočia. Pôvod názvu merkantilizmus pochádza z latinského slova

„mercari“, čo znamená v preklade „obchodovať“.Merkantilizmus hlásal tézu, že zdrojom

bohatstva je sféra obehu, t.j. že hodnoty sa tvoria vo sfére obehu. Stotožňoval bohatstvo

s peniazmi. Bohatstvo krajiny je podľa názoru merkantilistov priamo úmerné množstvu

nahromadených drahých kovov. Medzi najvýznamnejších predstaviteľov patrili Thomas Mun,

Jean Bapiste Colbert, Joachim Becher, atď.

8 Árendáš, A., 2007, s. 221-222 9 Šupín, M.: Medzinárodný marketing a obchod, 2006, s. 55

14

Merkantilizmus vznikol v období, keď sa medzinárodný obchod vykonával formou

monopolu na základe vládnych povolení. Išlo najmä o obchod s kolóniami a metropolami.

Zahraničný obchod sa považoval za prínos len vtedy, keď priniesol so krajiny zlato, ktoré

bolo mierou bohatstva krajiny. Z toho vyplynula požiadavka aktívnej obchodnej bilancie

a takej medzinárodnej obchodnej politiky, ktorá zabezpečí aktívnu obchodnú bilanciu

(prebytok vývozu nad dovozom). S tým v praxi súvisia rôzne opatrenia, ako sú zákazy dovozu

cudzieho tovaru, subvencie vývozov, zákaz vývozu drahých kovov, cieľavedomé vytváranie

monopolných spoločností a pod.10

1.1.1.2 Klasické teórie medzinárodného obchodu

Medzi najdôležitejších predstaviteľov tejto teórie patrili: Adam Smith, David Ricardo,

J. St. Mill. Prístup klasických teórií k problematike medzinárodného obchodu je

charakteristický z hľadiska ponuky. Dôležitú úlohu tu hrajú náklady ponuky, teda výrobné

náklady, či už ide o Smithove absolútne výhody alebo Ricardove komparatívne výhody.

• Absolútne výhody – Adam Smith považoval za základ medzinárodnej deľby

práce prirodzené výhody, ktoré spôsobujú, že jedna krajina vyrába určitý tovar

lacnejšie, teda s nižšími absolútnymi nákladmi, ako krajiny ostatné. Krajina,

ktorá má takúto výhodu, by sa mala špecializovať na daný tovar a výrobky, pri

ktorých absolútnu výhodu nemá, by mala dovážať. Táto teória predpokladá, že

sa na výrobu tovarov vynakladá iba práca. Smith kritizoval úsilie krajín

o sebestačnosť, pretože sa tým zmenšujú ekonomické výhody medzinárodnej

špecializácie a dochádza k značným ekonomickým stratám.11

• Komparatívne výhody – David Ricardo sa snažil vysvetliť zvláštnosti

svetového trhu s obmedzenou pohyblivosťou výrobných činiteľov

medzinárodnom merítku. Táto teória medzinárodného obchodu považovala za

základ tzv. komparatívne výhody. Podľa tejto teórie sa môže medzinárodnej

výmeny zúčastniť aj tá krajina, ktorá nemá absolútnu, ale len relatívnu výhodu

pri výrobe určitého výrobku a ktorej absolútne náklady sú pri všetkých

výrobkoch vyššie ako v iných krajinách. Na základe komparatívnych

nákladov (výhod) je možná špecializácia deľby práce. Tá umožňuje vyrobyť

za rovnakých nákladov viac výrobkov a vzájomnou výmenou ich aj

10 Šupín, M., 2006, s. 55, 62 11 Árendáš, M., 2007, s. 222 - 223

15

spotrebovať. Táto teória je teoretickým východiskom ďalších liberálnych

teórií medzinárodného obchodu.12

1.1.1.3 Neoklasické (neoliberalistické) teórie medzinárodného obchodu

Neoklasické teórie skúmali problematiku nielen z pohľadu ponuky, ale aj z hľadiska

dopytu. Predstavitelia týchto teórií rozšírili analýzu zo skúmania výroby za konštantných

nákladov na skúmanie rastúcich či klesajúcich nákladov. Aplikovali na oblasť

medzinárodného obchodu dôležité neoklasické princípy: hraničnej užitočnosti (A. Marshall),

substitučných nákladov (G. Haberler) a indiferenčnú krivku (F. Y. Edge-Worth).13

1.1.1.4. Súčasné teórie medzinárodného obchodu

Nový prístup sa prejavil napr. v skúmaní mobility výrobných faktorov medzi

krajinami, testovaní teórií medzinárodného obchodu a v skúmaní problematiky

medzinárodného obchodu z hľadiska teórie blahobytu (Samuelsonova analýza zisku

z medzinárodného obchodu).14

Heckscherova-Ohlinova teória je v súčasnosti hlavným pilierom teórií

medzinárodného obchodu. Táto teória zdôrazňuje rozdiely medzi krajinami v dostupných

množstvách výrobných faktorov. Aj úplne rovnaké krajiny, čo sa týka všeobecnej

technologickej vyspelosti a dopytu obyvateľov po statkoch, môžu navzájom výhodne

obchodovať, ak sa rôznia v ponuke výrobných faktorov ako je pôda, práca a kapitál.

Heckscherova-Ohlinova teória sa ďalej rozvíjala. K najznámejším dodatkom patrí tzv.

Stolperova-Samuelsonova veta, ktorá hovorí, že zásah do medzinárodného obchodu, ktorý

zníži dovoz určitého tovaru bude mať aj pozitívne dopady na príjmy vlastníkov výrobných

faktorov, ktoré sa intenzívne používajú v domácej krajine na výrobu daného tovaru alebo jeho

blízkeho substitútu.

Rovnako významným rozšírením pôvodnej teórie je aj veta o vyrovnávaní cien

výrobných faktorov v dôsledku medzinárodného obchodu. Podľa nej totiž medzinárodná

výmena tovarov spôsobuje znižovanie mzdových rozdielov medzi krajinami. Medzinárodný

obchod vedie teda k podobným ekonomickým dopadom ako medzinárodná migrácia práce.15

12 Šupín, M., 2006, s. 62 13 Árendáš, M., 2007, s. 222 14 Árendáš, M., 2007, s. 222 15 Pokrivčák, J., 2005

16

1.1.2 Platobná a obchodná bilancia

Každá krajina musí pri svojom obchodovaní so svetom hodnotiť svoje obchodné

a devízové postavenie vo vzťahu k zahraničiu.

• Platobná bilancia je prehľad devízových príjmov a devízových výdajov

krajiny za určité časové obdobie, spravidla za jeden rok. Je to v podstate

systematický záznam všetkých ekonomických transakcií uskutočnených

hospodárskymi subjektami danej krajiny so subjektami iných krajín. Tieto

informácie sú podkladom pre jednotlivé vlády pri rozhodovaní o monetárnej

a fiškálnej politike. Platobná bilancia na bežný účet je finančným

odzrkadlením obchodnej bilancie.

• Obchodná bilancia je prehľad vývozu a dovozu tovarov danej krajiny za

určité obdobie, obyčajne za jeden rok. Je to vlastne bilancia exportu a importu,

pričom rozdiel týchto ukazovateľov tvorí saldo obchodnej bilancie, t.j. čistý

export.16

Podľa Podoláka je platobná bilancia v podstate štatistická evidencia finančných

transakcií medzi tzv. rezidentmi a nerezidentmi, zostavovaná za určité obdobie, ktorým je

kalendárny rok. Ako pri každej makroekonomickej štatistike, aj pri platobnej bilancii sa

naráža na časté problémy. Čo sa niekedy do štatistík dostáva, je inde a inokedy nenahlásené.

Ak bude v zahraničí kúpený akýkoľvek statok za 1000 jednotiek tamojšej meny, získanej tak,

že operácia nebola zachytená ako kredit (napr. vývoz služieb, dar alebo pôžička) a oznámim

dovoz tohto statku do SR, vykáže táto štatistika nerovnováhu.17

Ak odpočítame od hodnoty importov hodnotu exportov a vydelíme danú hodnotu

počtom obyvateľstva, získame peňažnú čiastku, ktorú každý občan SR v dôsledku vonkajšej

nerovnováhy dlhuje zahraničným subjektom. Termínom vonkajšia rovnováha býva

v literatúre označovaná vyrovnanosť platobnej bilancie, teda vyrovnanosť toku peňazí

smerujúceho zo sveta do určitej krajiny a peňažného toku smerujúceho z tejto krajiny do

okolitého sveta. 18

Poňatie štruktúry platobnej bilancie v rôznych krajinách nie je jednotné.

Najpoužívanejší prístup je podľa Medzinárodného menového fondu (MMF), v ktorom je

platobná bilancia rozdelená do týchto častí a položiek:

16 Árendáš, M., 1997 17 Podolák, A., a kol.: Medzinárodný obchod a formovanie agroobchodnej politiky, 2007 18 Podolák, A., a kol., 2007

17

1. Bežný účet, ktorý zachytáva:

• pohyb tovarov – označovaný aj ako bilancia tovarov alebo obchodná bilancia,

• pohyb služieb – zahrňujúci dopravu, tranzitné poplatky, príjmy z turistického ruchu,

stavebné a montážne práce, platby za licencie, patenty, atď.

• dôchodky z výrobných faktorov – napr. pracovné dôchodky zahraničných

sezónnych pracovníkov, zisky, dividendy, úroky atď.

• pohyb bežných transferových platieb – sociálny transfery, prevody pracovných

príjmov cudzincov, príspevky medzinárodným organizáciám.

2. Kapitálový účet – zahrňujúci kapitálové transfery (pohľadávky, prevody akcií a pod.)

v štátnej a súkromnej forme.

3. Finančný účet – zachytáva vývoj pohľadávok a záväzkov rezidentov voči zahraničiu,

členený na:

• priame zahraničné investície, t.j. podiel na základnom kapitále podniku

• portfóliové investície, zahrňujúce obligácie a nízke kapitálové účasti

• osobitné investície – pohyb pohľadávok a záväzkov (napr. platby za tovary a služby

výrobných faktorov, poskytovanie a splnenie úverov, a.i.)

4. Zmeny devízových rezerv – zahrňujúce vývoj aktív centrálnou bankou, napr. zahraničné

národné meny, zlato, EURO a iné.

5. Štatistické nepresnosti 19

1.2 Zahranično-obchodná politika

Zahranično-obchodná politika ako činnosť spojená s dopadom zahraničného obchodu

na ekonomiku je základom pri smerovaní do budúcich období. Zahranično-obchodná politika

predstavuje súhrn zásad, nástrojov a opatrení, pomocou ktorých štát vedome stimuluje prijaté

vývojové tendencie zahraničného obchodu v prospech vlastnej ekonomiky. Usmerňuje

teritoriálnu i komoditnú štruktúru vlastných zahranično-obchodných vzťahov vývozu

a dovozu. 20

Podľa podrobnejšej analýzy je štát pri tvorbe svojej obchodnej politiky ovplyvňovaný

nasledujúcimi faktormi:

• teritoriálne postavenie štátu – obchodná politika má vždy liberálnejší charakter

vo vzťahu ku krajinám geograficky blízkym,

19 Árendáš, 2007, s. 237 20 Šupín, M., 2006, s. 67

18

• hospodárske a politické väzby štátu – obchodná politika má liberálnejší

charakter vo vzťahu ku krajinám, s ktorými už má určité hospodárske

a politické väzby alebo s ktorými ich v budúcnosti hodlá rozvinúť,

• ekonomická úroveň štátu – obchodná politika menej rozvinutých krajín máva

obvykle menej protekcionistický charakter než je tomu vo vyspelých krajinách,

• ekonomický rozmer štátu – krajiny s malým ekonomickým rozmerom (veľkosť

HDP) majú, vzhľadom k veľkosti svojho vnútorného trhu, väčší záujem na

voľnom obchode, t.j. liberálnejšia obchodné politika, ako krajiny s veľkým

ekonomickým rozmerom,

• hospodárska politika vlády – tvar hospodárskej politiky vlády predurčuje

i podobu obchodnej politiky štátu,

• zmluvné nástroje obchodnej politiky – opierajú svoj základ o medzinárodné

zmluvy

• autonómne nástroje obchodnej politiky – sú plne v kompetencii jednotlivých

krajín21

Zahranično-obchodná politika štátu rozlišuje dva princípy:

• liberalizmus

• protekcionizmus

1.2.1 Liberalizmus

Liberálna zahranično-obchodná politika je charakteristická tým, že ekonomické

subjekty môžu priamo vstupovať do zahranično-obchodných vzťahov. Do realizácie svojich

zámerov nemusia vstupovať so zahraničnými partnermi prostredníctvom výsadných

spoločností zahraničného obchodu, ktoré sú nástrojom realizácie monopolu štátu

v zahraničnom obchode.

Za najvýznamnejšie výhody liberálnej politiky možno považovať:

• zvýšenie konkurencie na domácom trhu,

• postupné obmedzovanie monopolných zvyklostí domácich výrobcov,

• rozšírenie sortimentu pri uspokojovaní potrieb,

• zvyšovanie efektívnosti využívania komparatívnych výhod v technike, výrobe,

prírodných zdrojoch, kvalite pracovných síl a obchode,

21 Machková , H. a kol.: Medzinárodní obchod a marketing. 2002

19

• širšie uplatnenie ekonomiky na svetovom trhu,

• zrýchlenie ekonomického rastu, tým aj zvýšenie zamestnanosti, cenovú

stabilitu a zvýšenie životného štandardu.22

1.2.2 Protekcionizmus

Protekcionizmus (ochranárstvo) bol určitou reakciou na klasickú teóriu

medzinárodného obchodu, ktorej hlavným predstaviteľom bol Friedrich List. Skúmaním

hospodárskych pomerov dospel k záveru, že klasická teória medzinárodného obchodu

vyhovuje vyspelým krajinám, nie je však vhodná pre krajiny s nízkou hospodárskou

úrovňou.23

Podľa Šupína môžeme protekcionizmus rozdeliť na:

• progresívny protekcionizmus – predstavuje súbor opatrení na ochranu

vnútorného trhu, alebo domácej ekonomiky pred silnejšou zahraničnou

konkurenciou. Na takúto ochranu slúžia vysoké dovozné clá, reštrikcie alebo

zákaz dovozu určitého druhu tovaru

• agresívny protekcionizmus – štát okrem ochrany trhu súčasne podporuje rozvoj

určitých odvetví a ich presadzovanie na zahraničných trhoch. Na zvýhodnenie

exportu a posilnenie konkurenčnej schopnosti domácej produkcie na

zahraničných trhoch sa používajú štátne podpory – vývozné subvencie

a prémie, štátne úvery na vývoz, štátne záruky na úver a pod.

Ochranárske metódy v zahraničnom obchode využívajú spravidla hospodársky slabšie

krajiny. Dočasne môžu protekcionistické opatrenia zohrávať pozitívnu úlohu pri vývoji

ekonomiky. Dlhodobé protekcionistické praktiky majú ale negatívne účinky na domácu

ekonomiku.24

1.2.2.1 Protekcionizmus a jeho budúcnosť

V priebehu 20. storočia dochádza na svete k masívnemu procesu liberalizácie

medzinárodného obchodu. Vďaka aktivitám GATT (neskôr WTO) dochádza k podstatnej

redukcii používania ciel, ktoré sa na začiatku nahrádzali kvótami (kvantitatívne obmedzenie).

Namiesto ciel, ktoré dovážané produkty predražovali, dnes musia dovozy spĺňať všeobecné

podmienky, dôsledkom ktorých môže byť dovoz úplne znemožnený. Hovoríme o rôznych

22 Árendáš, M., 2007, s. 234 23 Podolák, A., 2007, s. 54 24 Šupín, M., 2006, s. 67

20

administratívno - technických prekážkach (technické parametre, ekologické normy, pôvod

statkov, atď.), ktoré sú prezentované ako ochrana spotrebiteľov, životného prostredia, atď.

Táto nová forma protekcionizmu v sebe skrýva veľké nebezpečenstvo a rôzne

záujmové skupiny ju môže zneužiť na zbavenie sa zahraničnej (napr. neštandardnou colnou

procedúrou) ale aj domácej konkurencie.25

Uvedené obmedzujúce opatrenia sa na medzinárodnej úrovni ťažko dokazujú

a všeobecne komplikujú medzinárodný tok tovarov a služieb.

Okrem vyššie uvedených prekážok medzi úmyselné opatrenia administratívneho

charakteru patria aj:

• proces získavania licencií,

• rôzne predpisy, týkajúce sa veľkosti kontajnerov, typov vagónov a iných

prepravných zariadení,

• požiadavky na označenie a zatriedenie tovarov podľa domácich noriem,

• časté zmeny v ohodnocovaní tovaru pre colné účely,

• diskriminácia importu prostredníctvom orgánov štátnej správy26

1.2.3 Nástroje obchodnej politiky

Vláda disponuje celým radom nástrojov, ktorými môže ovplyvňovať medzinárodný

obchod. K nim patria clá, kvóty, exportné dotácie a.i. Jednotlivé nástroje majú rôzny dopad na

účastníkov trhu. Clo napríklad zvyšuje cenu importovaného tovaru, čím sa zahraničné

výrobky stanú menej konkurencieschopné. Nižšia konkurencia zo zahraničia umožní

domácim výrobcom zvýšiť produkciu, ale aj ceny. Domácim výrobcom teda clo prospieva,

lebo rast výroby a vyššie ceny sa prejavia vo zvýšenom zisku. Zdá sa, že clo je výhodné aj pre

štátny rozpočet. Za každý dovážaný výrobok sa odvádza určitá suma peňazí do štátnej

pokladne. Vyššie rozpočtové tržby sa samozrejme považujú za pozitívum. Bohužiaľ existuje

aj záujmová skupina, ktorá je zavedením cla poškodená. Sú to spotrebitelia. Keďže clo

zvyšuje ceny tovarov, spotrebitelia si môžu dovoliť za svoj príjem kúpiť menej ako

predtým.27

25 Podolák, A., 2007, s. 76 26 Árendáš, M., 2007, s. 236 27 Pokrivčák, J., 2005

21

1.2.3.1 Zmluvné nástroje obchodej politiky

Sú uplatňované v dvojstranných a mnohostranných ekonomických vzťahoch. Medzi

klasické zmluvné opatrenia obchodnej politiky patria: obchodné zmluvy, obchodné dohody,

platobné dohody, úverové dohody. K súčasným opatreniam zahranično-obchodnej politiky

radíme aj dohody o vedeckotechnickej spolupráci, o poskytovaní technickej pomoci,

zamedzení dvojitého zdanenia, ochrane zahraničných investícií atď.28

V Európskej únii sa uplatňuje spoločná obchodná politika. Rada EÚ rozhoduje o tom,

s ktorými krajinami a medzinárodnými organizáciami je potrebné uzatvoriť zmluvy, resp.

dohody. Orgány EÚ vydávajú na zabezpečenie realizácie týchto dohôd rozhodnutia

a nariadenia, ktoré sú záväzné pre všetky členské krajiny.29

1.2.3.2 Autonómne nástroje obchodnej politiky

Autonómne opatrenia zahranično-obchodnej politiky vychádzajú predovšetkým zo

záujmov vlastnej ekonomiky pri rešpektovaní uzatvorených zmlúv a dohôd s inými štátmi.

Môžu pôsobiť pasívne (tarifné nástroje), ak ich hlavným cieľom je ochrana vnútorného trhu

a vnútornej ekonomiky pred zahraničnou konkurenciou, alebo vyrovnaná platobná bilancia.

Aktívne opatrenia (netarifné nástroje) zahranično-obchodnej politiky umožňujú alebo

uľahčujú vývoz.30

1.2.3.2.1 Tarifné nástroje obchodnej politiky

Clo, ktoré je tarifným opatrením, je formou dane, ktorá je zdrojom príjmu do štátneho

rozpočtu a je vyberané pri dovoze alebo vývoze tovaru. Využitím cla možno výrazne

ovplyvniť výrobu a spotrebu príslušného tovaru. Clo zvyšuje cenu, a tým aj náklady na dovoz

pre domácich výrobcov. Zvýšením ceny dovážaného tovaru sa presúva časť domáceho dopytu

z dovážaného tovaru na tovar vyrábaný domácimi výrobcami. To umožňuje zvýšiť objem

výroby, a tým aj zamestnanosť a lepšie využitie výrobných kapacít. Vyššie dovozné clo môže

teoreticky prispieť k zlepšeniu obchodnej a platobnej bilancie a k zvýšeniu výroby. Clo

vymeriavajú, vyberajú a evidujú colné úrady.31

Clá sú klasifikované nasledovne:

• podľa smeru dopravy: vývozné clá, dovozné clá, tranzitné clá,

28 Śupín, M., 2006, s. 69 29 Smreková, M.: Technika zahraničného obchodu, 2007, s. 45 30 Šupín, M., 2006, s. 69 31 Árendáš, M., 2007, s. 235

22

• podľa spôsobu výpočtu: valorické clá, špecifikované clá, kombinované clá,

kĺzavé clá, diferenčné clá,

• podľa účelu: fiškálne clo, ochranné clá, prohibitívne clá, negociačné clá,

vyrovnávacie clá, antidunpingové clo,

• podľa rozsahu platnosti: autonómne clá, zmluvné clá.32

Clo je taktiež základným nástrojom tarifnej ochrany v EÚ. Vybrané clo sa v plnej

hodnote (100%) odvádza do spoločného rozpočtu EÚ. Z vybraných ciel sa potom 25% vráti

členskému štátu, ktorý ich vyrubil.

V EÚ sa uplatňujú clá:

• valorické (vypočíta sa ako percentuálny podiel z colnej hodnoty tovaru); napr.:

colná hodnota tovaru = 200 EUR, 10% colná sadzba = 20 EUR,

• špecifické (vyjadruje sa hodnotou na množstvo tovaru); napr.: 50 EUR na 1

tonu tovaru,

• kombinované (vzniká kombináciou valorického a špecifického cla); napr.:

10% z colnej hodnoty = 20 EUR + 50 EUR na 1 tonu.

Clu podlieha všetok dovážaný tovar do EÚ, okrem tovaru, ktorý je podľa

medzinárodných zmlúv oslobodený od cla alebo je v Spoločnom colnom sadzobníku uvedený

ako tovar bez cla.33

1.2.3.2.2 Netarifné nástroje obchodnej politiky

Medzi netarifné obchodno-politické opatrenia, ktorých spoločnou črtou je priame

pôsobenie na obchod, patrí:

• vydávanie licencií na dovoz a vývoz,

• uplatňovanie množstevných opatrení – kvót,

• povinné certifikácie tovarov,

• dovozná prirážka,

• administratívno technické opatrenia a pod.34

V podmienkach EÚ sa taktiež využívajú na ochranu svojho vnútorného trhu –

výrobcov i spotrebiteľov – nasledovné netarifné autonómne nástroje obchodnej politiky:

32 Šupín, M., 2006, s. 71 33 Smreková, M., 2007, s 46 34 Árendáš, M., 2007, s. 236

23

1. množstevné obmedzenia (kvóty)

2. dovozné a vývozné licencie – vzťahujú sa na výrobky, na ktoré sú stanovené

množstevné obmedzenia

• dovozné licencie – vyžadujú sa pri dovoze textilných a odevných výrobkov,

určitých oceliarskych výrobkov, vybraných hutníckych výrobkov, obuvi

a poľnohospodárskych výrobkov,

• vývozné licencie – týkajú sa vývozu textilných a odevných výrobkov do USA

a Kanady a vývozu poľnohospodárskych produktov, pri ktorých sa žiada

o vývoznú náhradu. Okrem toho sú vývozné licencie potrebné aj na zbrane,

látky poškodzujúce ozónovú vrstvu zeme, psychotrópne látky, kultúrne

pamiatky a iné,

3. ochranné opatrenia podľa pravidiel WTO – základné nástroje ochrany tvoria:

• antidumpingové opatrenia,

• anti-subvenčné opatrenia,

• ochranné opatrenia pred nadmerným dovozom,

4. ochranné opatrenia voči nečlenským štátom WTO – ochranné opatrenia proti

nadmernému dovozu. Ide o zvláštne pravidlá vzťahujúce sa na dovozy z niektorých

krajín s netrhovou ekonomikou (so štátnym monopolom zahraničného obchodu),

5. zvláštny systém prijímania ochranných opatrení voči Číne – Čína pri vstupe do

WTO súhlasila, že v prípade neúmerne zvýšených dovozov určitých čínskych

výrobkov, môže EÚ chrániť svoj trh zavedením množstevných obmedzení (musia

tomu predchádzať konzultácie a súhlas oboch strán),

6. množstevné obmedzenia a kontrola dovozu oceliarskych výrobkov z niektorých

krajín – systém kontroly zvlášť citlivých výrobkov sa uplatňuje napr. s Ruskou

federáciou a Macedónskom. Dovoz sa uskutočňuje v rámci stanovených kvót na

základe dovoznej licencie,

7. spoločná poľnohospodárska politika a vývozné náhrady – táto politika má za cieľ

zabezpečiť rozumné ceny pre poľnohospodárskych produktov pre spotrebiteľov, ale aj

primerané príjmy pre ich výrobcov. Úlohou poľnohospodárov je vyrábať bezpečné

a kvalitné potraviny, dobre sa starať o chované zvieratá a životné prostredie.

• priame platby – opatrenie EÚ, umožňujúce výrobcom v únii reagovať na

signály trhu, zlepšiť konkurencieschopnosť a chrániť výrobcov pred

extrémnymi výkyvmi cien,

24

• vývozné náhrady – sú udeľované na vybrané poľnohospodárske

a potravinárske produkty vyvážané do tretích krajín. Vyrovnávajú sa nimi

rozdiely medzi vyššími vnútornými cenami v EÚ a cenami týchto produktov

na svetovom trhu. Zabezpečuje sa tak konkurencieschopnosť vyvážaných

produktov.35

1.2.4 Podpora exportu v SR

Zásahy vlád do obchodu sú všadeprítomné a sféra exportu tovarov a služieb nie je

výnimkou. Priam naopak, v mnohých krajinách je to skôr pravidlo. Na Slovensku napríklad

existuje EXIMBANKA, ktorá vznikla za účelom podpory vývozu slovenského tovaru

a v rámci EÚ existujú exportné dotácie na vývoz poľnohospodárskych prebytkov. Japonsko je

notoricky známe svojou industriálnou politikou, ktorá vraj prispela k exportnému boomu a

USA uplatňujú antidumpingový program zameraný proti dotovanému dovozu.36

1.2.4.1 Eximbanka

Exportno - importná banka Slovenskej republiky je právnická osoba zapísaná do

Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, so sídlom v Bratislave a používa skrátený

názov obchodného mena EXIMBANKA SR.

Poslaním EXIMBANKY SR je podpora slovenského exportu prostredníctvom

bankových a poisťovacích aktivít. Jej úlohou je zlepšiť hospodársku výmenu Slovenskej

republiky so zahraničím a zvýšiť konkurencieschopnosť slovenských výrobcov na

zahraničných trhoch.

Internetová stránka banky taktiež uvádza, že jej úlohou je i podpora vývozu čo

najväčšieho objemu výrobkov s vysokou mierou pridanej hodnoty. Táto úloha je zdôraznená

aj tým, že v súčasnosti sa zo Slovenskej republiky vyváža relatívne nízky podiel výrobkov

kategórie High -Tech, a to i pri porovnaní napríklad s Českou republikou a Maďarskom.

Ponúkané produkty sú určené malým, stredným aj veľkým podnikateľským subjektom a

výrazne uľahčujú uplatnenie na zahraničných trhoch. Kritériom začlenenia do segmentu

malých a stredných podnikov je ročný obrat v objeme do 600 mil. Sk.37

35 Smreková, M., 2007, s 52-60 36 Pokrivčák, J., 2005 37 www.eximbanka.sk, 2007

25

1.3 Obchodné podmienky v zahraničnom obchode

Medzinárodný obchod s hmotným tovarom a so službami je dôležitou súčasťou

svetového hospodárstva. Jeho úloha i postavenie sú priamo závislé od vývoja medzinárodnej

obchodnej politiky a od konkurencieschopnosti priestorovo, politicky a ekonomicky rôzne

špecifikovaných trhov. Medzinárodné trhy a centrá svetového obchodu fungujú na základe

vzájomne realizovaných tovarových, finančných a informačných tokov.38

Významnou súčasťou uzatváraných zmlúv sú dodacie doložky. Sú kľúčovým prvkom

medzinárodných kúpnych zmlúv, pretože určujú zmluvným stranám, ako postupovať vo

veciach:

• Prepravy tovaru od predávajúceho ku kupujúcemu

• Odbavovania tovare pre vývoz a dovoz

Okrem toho dodacie doložky stanovujú rozloženie nákladov a zodpovednosti za

možné nebezpečenstvá medzi zmluvnými stranami. V záujme zjednotenia zmlúv a v záujme

predchádzania prípadným problémom a nedostatkom v medzinárodnom obchode vydáva

„Medzinárodná obchodná komora“ so sídlom v Paríži dodacie doložky pod označením

„INCOTERMS“. Znalosť jednotlivých doložiek je podmienkou úspechu obchodníka pri

uzatváraní obchodných dohôd.39

Medzinárodná obchodná komora uverejnila prvú verziu obchodných doložiek

INCOTERMS v roku 1936. Odvtedy boli zmenené celkom 6 krát, aby držali krok s vývojom

v medzinárodnom obchode. Väčšina kontraktov uzavretých po 1.1.2000 odkazuje na

najnovšie vydanie obchodných doložiek (INCOTERMS 2000), ktoré vstúpili do platnosti

v tento dátum. Pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak, zmluvy podpísané pred 1.1.2000

podliehajú skorším verziám obchodných doložiek (napr. INCOTERMS 1990).40

Incoterms (pôvodne z angl. International Commercial Terms - medzinárodné

obchodné podmienky) je súbor medzinárodných pravidiel na výklad najčastejšie používaných

obchodných podmienok (dodacie doložky) v zahraničnom obchode. Ojedinele sa používajú aj

pri vnútroštátnych obchodných transakciách.

Dodacie podmienky, ktorých je celkovo 13, sú rozdelené do štyroch skupín:

E - vyzdvihnutie tovaru zo závodu.

38 Hansenová, H.: Prepravné služby v podmienkach medzinárodného obchodu, 2007, s. 5 39 Horská, E., 2007 40 www.iccwbo.org (Medzinárodná obchodná komora), 2007

26

F - predávajúci je povinný dodať tovar prvému dopravcovi, odvtedy všetky náklady a riziká

nesie kupujúci.

C - predávajúci je povinný uhradiť prepravné až na miesto určenia. Riziko za tovar nesie

kupujúci od okamihu odovzdania tovaru na dohodnutom mieste.

D - predávajúci je povinný dodať tovar na miesto určenia a berie všetky riziká a náklady až do

príchodu tovaru na toto miesto.

1.3.1 INCOTERMS 2000

• E export

EXW - Zo Závodu (...dohodnuté miesto)

Predávajúci splní svoju povinnosť dodania, keď dá tovar k dispozícii kupujúcemu vo svojej

prevádzkárni alebo na inom dohodnutom mieste (napr. v závode, v podniku, továrni, skladišti,

atd.) obzvlášť nie je zodpovedný za naloženie tovaru na dopravný prostriedok obstaraný

kupujúcim, ani za preclenie tovaru pri vývoze.

• F transport

FCA - Vyplatené dopravcovi (...dohodnuté miesto)

Predávajúci splní svoju povinnosť dodania, keď dá tovar colne prerokovaný na vývoz k

dispozícii dopravcovi menovanému kupujúcim na dohodnutom mieste. Zvolené miesto

dodania je rozhodujúce pre určenie zodpovednosti za naloženie a vyloženie tovaru na

dohodnutom mieste. Pokiaľ dochádza k dodávke v objekte predávajúceho, predávajúci je

zodpovedný za naloženie, pokiaľ k dodávke dochádza na akomkoľvek inom mieste,

predávajúci nie je zodpovedný za vyloženie tovaru.

FAS - Vyplatené k boku lode (...dohodnutý prístav nalodenia)

Predávajúci splní svoju povinnosť dodania, keď dodá tovar k boku lode v dohodnutom

prístave nalodenia. Kupujúci znáša všetky náklady a nebezpečenstvá straty alebo poškodenia

tovaru od tohto momentu. Doložka FAS vyžaduje, aby predávajúci zabezpečil colné

prerokovanie tovaru na vývoz.

FOB - Vyplatené na loď (...dohodnutý prístav nalodenia)

Predávajúci splní svoju povinnosť dodania, keď tovar prešiel cez zábradlie lode v

dohodnutom prístave nalodenia. Kupujúci znáša všetky náklady a nebezpečenstvá straty alebo

27

poškodenia tovaru od tohto momentu. Doložka FOB vyžaduje, aby predávajúci colne

prerokoval tovar na vývoz.

• C transport

CFR - Náklady a prepravné (...dohodnutý prístav určenia)

Predávajúci splní svoju povinnosť dodaním tovaru cez zábradlie lode v prístave nalodenia.

Predávajúci musí zaplatiť náklady a prepravné potrebné na prepravu tovaru do dohodnutého

prístavu určenia, ale riziko straty a poškodenia tovaru, ako aj všetky dodatočné náklady

vzniknuté po dodaní tovaru prechádzajú z predávajúceho na kupujúceho.

CIF - Náklady, poistenie a prepravné (...dohodnutý prístav určenia)

Predávajúci splní svoju povinnosť dodaním tovaru cez zábradlie lode v prístave nalodenia.

Predávajúci musí zaplatiť náklady a prepravné potrebné na prepravu tovaru do dohodnutého

prístavu určenia, ale riziko straty a poškodenia tovaru, ako aj všetky dodatočné náklady

vzniknuté po dodaní tovaru prechádzajú z predávajúceho na kupujúceho. Predávajúci je ďalej

povinný obstarať námorné poistenie kryjúce kupujúceho pred nebezpečenstvom straty a

poškodenia tovaru počas prepravy, uzatvoriť poistnú zmluvu a zaplatiť poistné.

CPT - Preprava platená do (...dohodnuté miesto určenia)

Predávajúci splní svoju povinnosť dodaním tovaru dopravcovi ním menovanému. Predávajúci

musí zaplatiť náklady a prepravné potrebné na prepravu tovaru do dohodnutého miesta

určenia, ale nebezpečenstva straty a poškodenia tovaru, ako aj všetky dodatočné náklady

vzniknuté po odovzdaní tovaru do starostlivosti dopravcu prechádzajú z predávajúceho na

kupujúceho.

CIP - Preprava a poistenie platené do (...dohodnuté miesto určenia)

Predávajúci splní svoju povinnosť dodaním tovaru dopravcovi ním menovanému. Predávajúci

musí zaplatiť náklady a prepravné potrebné na prepravu tovaru do dohodnutého miesta

určenia, ale nebezpečenstvá straty a poškodenia tovaru, ako aj všetky dodatočné náklady

vzniknuté po odovzdaní tovaru do starostlivosti dopravcu prechádzajú z predávajúceho na

kupujúceho. Predávajúci je ďalej povinný obstarať poistenie kryjúce kupujúceho pred

nebezpečenstvom straty a poškodenia tovaru počas prepravy, uzatvoriť poistnú zmluvu a

zaplatiť poistné.

28

• D import

DAF - S dodaním na hranicu (...dohodnuté miesto)

Predávajúci splní svoju povinnosť dodania, keď dá tovar k dispozícii kupujúcemu na

pristavenom dopravnom prostriedku nevyložený, colne prerokovaný na vývoz, ale nie na

dovoz v dohodnutom bode a mieste na hranici, ale pred colnou hranicou susednej krajiny.

DES - S dodaním z lode (...dohodnutý prístav určenia)

Predávajúci splní svoju povinnosť dodania, keď dá tovar colne neprerokovaný na dovoz k

dispozícii kupujúcemu na palube lode v dohodnutom prístave určenia. Predávajúci znáša

všetky náklady a nebezpečenstvá spojené s dodaním tovaru do prístavu určenia pred jeho

vyložením.

DEQ - S dodaním z nábrežia (...dohodnutý prístav určenia)

Predávajúci splní svoju povinnosť dodania, keď dá tovar colne neprerokovaný na dovoz k

dispozícii kupujúcemu na nábreží v dohodnutom prístave určenia. Predávajúci znáša všetky

náklady a nebezpečenstva spojené s dodaním tovaru do dohodnutého prístavu určenia a s

vyložením tovaru na nábrežie. Doložka DEQ vyžaduje, aby kupujúci colne prerokoval tovar

na dovoz a zaplatil všetky formality, clo, dane a iné poplatky účtované v dovoze.

DDU - S dodaním clo neplatené (...dohodnuté miesto určenia)

Predávajúci splní svoju povinnosť dodaním tovaru kupujúcemu, colne neprerokovaného na

dovoz a nevyloženého z pristaveného dopravného prostriedku v dohodnutom mieste určenia.

Predávajúci je povinný znášať náklady a nebezpečenstvá spojené s takto dodaným tovarom

okrem "povinností" spojených s dovozom tovaru do krajiny určenia. Tieto "povinnosti" musí

znášať kupujúci, ako aj všetky náklady a nebezpečenstvá spôsobené jeho opomenutím včas

colne prerokovať tovar na dovoz.

DDP - S dodaním clo platené (...dohodnuté miesto určenia)

Predávajúci splní svoju povinnosť dodaním tovaru kupujúcemu, colne prerokovaného na

dovoz a nevyloženého z pristaveného dopravného prostriedku v dohodnutom mieste určenia.

29

Predávajúci je povinný znášať náklady a nebezpečenstva do dodania na toto miesto vrátane

"povinností" súvisiacich s dovozom tovaru do krajiny určenia.41

1.4 Konkurencieschopnosť

Konkurencieschopnosť v obchodovaní všeobecne chápeme ako tendenciu zúčastňovať

sa výmeny produktov a služieb.

Medzinárodná konkurencieschopnosť krajiny je definovaná ako schopnosť štátu

zúčastniť sa v súťaži produkovaním a výmenou produktov a služieb, a tým zvyšovať životnú

úroveň krajiny.42

Komparatívnu výhodnosť vysvetľujú už v roku 1953 Samuelson a Nordhaus tým, že

každá krajina sa bude špecializovať na výrobu a vývoz takých produktov, ktoré môže vyrábať

pri relatívne nízkych nákladoch a dovážať produkty s relatívne vysokými nákladmi.43

Poznatky o konkurencieschopnosti môžeme premietnuť aj na jednotlivé podniky, kde

kľúčom k úspechu v 21. storočí je hľadanie a vytváranie konkurenčných výhod, čoho

predpokladom je pochopenie budúcnosti a rýchla reakcia na zmeny, ktoré prináša.

Konkurenčná schopnosť nerozlišuje podniky na malé a veľké, ale na rýchle a pomalé.

Konkurenčné výhody podniku je potrebné budovať predovšetkým na stratégii riadenia zmien.

Zmena je určujúcim činiteľom uspokojovania potrieb zákazníkov.44

Podolák definuje konkurencieschopnosť ako:

• Schopnosť ekonomiky dostatočne vyvážať tovary a služby s cieľom

zabezpečiť vonkajšiu ekonomickú vyváženosť, ale súčasne zabezpečovať

kontinuálny rast dôchodku na obyvateľa pri dostatočnej úrovni využívania

národných faktorov a ďalších sociálnych a environmentálnych cieľov. Je to

teda schopnosť krajiny (alebo firmy) vytvárať relatívne viac bohatstva, ako

konkurenti na svetových trhoch,

• schopnosť krajiny udržiavať istú úroveň produkcie a predaja výrobkov na

svetovom trhu a súčasne tak dosahovať návratnosť výrobných faktorov. ktoré

sa porovnávajú s možnými prínosmi dosiahnuteľnými pri využívaní výrobných

faktorov na alternatívne činnosti,

41 Gefco Slovakia, 2008 42 Gálik, J., Matošková, D.: Analýza zahraničného obchodu s poľnohosp. a potrav. výrobkami 2007 s. 8 43 Podolák, A., a kol., 2007 44 Horská, E., 2007

30

• flexibilitu krajiny adaptovať sa na štrukturálne zmeny, schopnosť pohotovo

reagovať na požiadavky svetového trhu a spotrebiteľov, pričom občania danej

ekonomiky získavajú dlhodobo rastúci životný štandard,

• schopnosť krajiny kombinovať komparatívne výhody s existujúcimi trhovými

bariérami a nedokonalosťami.45

Pri poľnohospodárstve, s jeho špecifickými vlastnosťami, možno zvýšiť

konkurencieschopnosť tiež len za predpokladu uplatnenia konkurenčných výhod. Takýmito

výhodami sa javia koncentrácia pôdy a ostatných významných faktorov, uplatňovanie

veľkovýrobných foriem organizácie práce a moderného podnikového manažmentu. Ukazuje

sa totiž, že kombinácie uvedených intenzifikačných faktorov s podporným systémom EU

a vyššími cenami, sú pre poľnohospodárske podniky rentabilné.

Ekonomické výsledky poľnohospodárskej výroby, konkurencieschopnosť producentov

na domácom ale aj zahraničnom trhu ovplyvňujú tieto faktory:

• prírodné a klimatické podmienky,

• výrobné východiská (zberové plochy, stav hospodárskych zvierat),

• výrobná výkonnosť (hektárové úrody, úžitkovosť hospodárskych zvierat),

• jednotkové ceny poľnohospodárskej produkcie,

• spotrebná náročnosť poľnohospodárskej výroby,

• intenzita a produktivita poľnohospodárstva,

• štruktúra a výška finančných podpôr pre poľnohospodárov.46

Obdobné možnosti na porovnanie konkurencieschopnosti poľnohospodárstva

jednotlivých krajín nám ponúka aj Hudák. Porovnávajú sa nasledujúce ukazovatele účinnosti

hospodárenia na pôde:

• Efektívnosť vynaložených vstupov do výroby (podiel hrubej pridanej hodnoty

a výrobnej spotreby).

• Spotrebná náročnosť poľnohospodárskej produkcie (podiel výrobnej spotreby

a celkovej poľnohospodárskej produkcie).

• Intenzita poľnohospodárskej produkcie (čistá pridaná hodnota prepočítaná na

1ha poľnohospodárskej pôdy).

45 Podolák, A., a kol., 2007 46 Gozora, V.: Prispôsobovanie agrárneho sektoru meniacim sa ekonomickým podmienkam, 2005

31

• Produktivita poľnohospodárstva (podiel hrubej pridanej hodnoty na ročnú

pracovnú jednotku v poľnohospodárstve).47

1.5 Jednotný trh EÚ

Slovensko, ktoré v roku 2004 vstúpilo do EÚ, sa stalo súčasťou jednotného trhu EÚ,

ktorého výhody môže využívať. Na druhej strane, musí rešpektovať nariadenia a regulácie EÚ.

Keďže členské krajiny patria medzi najväčších obchodných partnerov SR, odstránenie

colných prekážok v rámci EÚ výrazne pomohlo napredovaniu SR.

Jednotný trh vyhlásili za otvorený 1. januára 1993. Funguje na princípe, že osoby,

služby, tovar a peniaze sa môžu v rámci jednotného trhu voľne pohybovať, ale musia

existovať pravidlá pre spravodlivú súťaž. Stanovuje ich Zmluva o založení Európskeho

spoločenstva. Zmluva napríklad zakazuje akékoľvek obchodné dohody, „ktoré majú za cieľ

alebo účinok zabrániť, obmedziť alebo narušiť súťaž v rámci spoločného trhu“ (Článok 81).

Zmluva tiež zakazuje, „aby jeden alebo viaceré podniky zneužívali dominantné postavenie na

spoločnom trhu“ (Článok 82).

Jednotný trh priniesol nasledujúce výsledky:

• Rozdiely medzi národnými daňovými systémami sa urovnali niektorými

spoločnými pravidlami o nepriamom zdaňovaní, dani z pridanej hodnoty

(DPH) a spotrebných daniach;

• Došlo k liberalizácii peňažných trhov a služieb;

• Boli prijaté kroky k zosúladeniu národných zákonov s nariadeniami EU.

Taktiež sú vzájomne uznávané zákony jednotlivých štátov a certifikácie;

• Zrušenie pasových kontrol a uznávanie kvalifikácie v jednotlivých členských

štátoch;

• Vytvorilo sa priaznivé prostredie pre priemyselnú spoluprácu vďaka

zosúladeniu práva EÚ o obchodných spoločnostiach a zblíženiu národných

legislatív v oblasti duševného a priemyselného vlastníctva (obchodné známky

a patenty).48

47 Hudák, J., Naščáková, J.: Zhodnotenie účinnosti podnikania na pôde v tendenciách integrácie Slovenskej Republiky do Európskej únie, 2004 48 Fontaine, P.: 12 lekcií o Európe, 2004, s. 30-32

32

1.6 Spoločná poľnohospodárska politika EU

SPP existuje už viac ako 40 rokov ako jedna z najdôležitejších celoeurópskych politík.

Nie je prekvapujúce, že rozpočet SPP predstavuje veľký podiel celkového rozpočtu a

výdavkov EÚ, pretože nahrádza vnútroštátnu politiku a výdavky na poľnohospodárstvo. Táto

situácia sa teraz zmenila, pretože výdavky na SPP sa obmedzili a boli vypracované ďalšie

politiky na úrovni EÚ. V prvých rokoch existencie EÚ predstavovala SPP významný podiel

rozpočtových výdavkov, príležitostne aj viac ako dve tretiny. SPP stojí približne 55 miliárd

EUR ročne. Predstavuje to 40 % celkového rozpočtu EÚ, menej ako 0,5% HDP v EÚ.

Nielenže sa znižuje podiel SPP na HDP EÚ, ale tento podiel klesá oveľa rýchlejšie ako

verejné výdavky EÚ.49

Rímska zmluva (zmluva o ES) zakotvuje v článku č.39 druhej hlavy nasledujúce ciele

SPP:

• zvýšiť produktivitu poľnohospodárstva podporou technického pokroku a

zabezpečovaním racionálneho rozvoja poľnohospodárskej výroby a

optimálneho využívania výrobných faktorov, najmä pracovnej sily,

• zabezpečiť týmto spôsobom primeranú životnú úroveň poľnohospodárov,

najmä zvýšením individuálnych príjmov jednotlivcov pracujúcich v

poľnohospodárstve,

• stabilizovať trhy,

• zabezpečiť riadne zásobovanie,

• zabezpečiť dodávky spotrebiteľom za primerané ceny.50

Na organizáciu poľnohospodárskych trhov sú k dispozícii rôzne nástroje. Tie sú

zaradené do dvoch pilierov.

Na základe reformy SPP sa od roku 2007 realizuje financovanie SPP v novom

právnom rámci podľa Nariadenia Rady (EC) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní SPP.

Pretvorenie rámca financovania bolo potrebné, pretože koncept financovania sa po mnohých

reformách tykajúcich sa úloh, nástrojov a cieľov, stal netransparentný. Pre nový finančný

koncept sa zariadili dva fondy:

• Európsky záručný fond pre poľnohospodárstvo - European Agricultural

Guarantee Fund (EAGF)

o priame platby a organizácia spoločných trhov (CMO). 49 Európska komisia: Vysvetlenie spoločnej poľnohospodárskej politiky, 2007 50 www.europskaunia.sk

33

• Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka - European Agricultural

Fund for Rural Development (EAFRD)

o podporuje programy na rozvoj vidieka.51

1.6.1 I. pilier SPP EÚ

Pozostáva z trhových mechanizmov, ktoré sú využívané od vzniku SPP.

1. Priame platby - majú charakter bežného transferu poľnohospodárom. Z hľadiska

časového obdobia ich vyplácania zasahujú do 2 rozpočtových rokov, vzhľadom k tomu, že

sa vyplácajú od 1.XII. bežného roku do 30.VI. roka nasledujúceho..

Priame platby tvoria:

• prostriedky EÚ - sú z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu. Slovensku a

vo väčšine nových členských štátoch EÚ sa uplatňuje formou jednotnej platby na

plochu – SAPS. Platba sa vydáva na hektár poľnohospodárskej pôdy, na ktorej sa

dodržiavajú dobré poľnohospodárske a environmentálne podmienky. V nových

členských krajinách nahradila všetky ostatné priame platby,

• doplnkové národné priame platby CNDPs - spolufinancovanie zo ŠR (výška je

stanovená zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok.

Do roku 2006 sa uplatňovali priame platby na plodiny na ornej pôde, tabak, chmeľ,

dojčiace kravy, ovce a kozy. Absolútne najviac prostriedkov až cca 90% smerovalo do platby

na plodiny na ornej pôde ( POP).

Od roku 2007 sa systém priamych platieb prehodnotí, v rastlinnej výrobe sa zachová

platba POP na chmeľ a zároveň sa výrazne zvýši podpora na živočíšnu výrobu.

2. Osobitná platba na cukor – je novým podporným nástrojom, ktorý bol zavedený v roku

2006. Táto platba je výsledkom reformy v sektore cukru, v dôsledku ktorej sa znížili ceny

tejto komodity. Je to kompenzačná platba, nie je viazaná na produkciu (v SR sa platba

viaže na výmeru cukrovej repy z roku 2005) a mala by pomôcť farmárom preorientovať sa

na iné sektory.

3. Trhovo orientované výdavky - sú výdavky na trhové opatrenia, ktoré sa realizujú na

základe záväzných nariadení, ktorými sa uskutočňuje Spoločná organizácia trhu v EÚ.

Majú, rovnako ako priame platby, charakter bežných transferov (s výnimkou

intervenčných opatrení) a sú refundované Európskou komisiou. Tieto možno vo

všeobecnosti rozdeliť na: 51 Nariadenie Rady (EC) č. 1290/2005.

34

• intervencie určené na reguláciu poľnohospodárskych trhov;

•••• náhrady stanovené za vývoz poľnohospodárskych výrobkov do tretích krajín,

•••• iné podporné opatrenia v zmysle spoločnej organizácii trhu v rámci EÚ:

výrobné náhrady, podpory v sektore ovocia a zeleniny; špecifické opatrenia vo

vinohradníckom sektore (napr. reštrukturalizácia a konverzia vinohradov a

ďalšie opatrenia), podpora spotreby školského mlieka a mliečnych výrobkov a

ďalšie opatrenia.52

Na Slovensku boli v rokoch 2004 – 2006 uplatňované najmä nasledovné nástroje

regulácie trhu:

• vývozné náhrady – uhrádzajú výrobcom stratu z predaja v zahraničí za nižšie

ceny

• výrobné podpory a výrobné náhrady – slúžia na podporu spracovania

poľnohospodárskych výrobkov

• intervenčný nákup; intervenčné skladovanie

• školské mlieko (dotácie mliekárňam, ktoré dodali mlieko za nižšiu cenu pre

školské jedálne)

• podpora predaja poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov (účasť na

výstavách)

Obrázok č. 1.: Exportné náhrady a dovozné clo

Zdroj: Ďedek, 0., Spoločná zemĕdelská politika, s.6

52 Ministerstvo pôdohospodárstva SR: Koncepcia rozvoja pôdohospodárstva na roky 2007-2013, 2006, s. 3-4

35

1.6.1 II. pilier SPP EÚ

V tomto pilieri sú zhromaždené nástroje na rozvoj vidieka a sú prezentované

„Národným strategickým plánom rozvoja vidieka pre obdobie 2007 - 2013“. Tento program

rozvoja pozostáva zo štyroch nosných bodov:

• Zvyšovanie konkurencieschopnosti poľnohospodárstva a lesného hospodárstva.

• Zlepšenie životného prostredia a krajiny.

• Zlepšenie kvality života vo vidieckych oblastiach a diverzifikácia vidieckeho

hospodárstva.

• Leader – program miestneho rozvoja a spolupráce.53

53 Ministerstvo pôdohospodárstva SR, 2006, s. 4

36

2 Cieľ práce

Hlavným cieľom diplomovej práce je analýza zahraničného agropotravinárskeho trhu

Slovenskej republiky a Európskej únie. Táto analýza pozostáva z čiastkových analýz

zahraničného agrárneho obchodu SR, jeho teritoriálnu, a aj komoditnú štruktúru. Podobne sa

analyzuje aj EÚ ako celok.

Čiastkovým cieľom je aj analýza konkurencieschopnosti slovenských

poľnohospodárskych a potravinárskych produktov.

Vzhľadom na rapídny nárast cien niektorých poľnohospodárskych komodít (pšenica,

kukurica, jačmeň,..) je ďalším cieľom diplomovej práce analyzovať, ktoré faktory mali na

tento nárast najväčší vplyv.

37

3 Metodika práce

Metodický postup práce bol vypracovaný s ohľadom na cieľ práce – analýzu

zahraničného agropotravinárskeho trhu SR a EÚ, zahraničný obchod SR s jednotlivými

členskými krajinami EÚ, ako aj s tretími krajinami. Mimo iného bola v práci charakterizovaná

konkurencieschopnosť jednotlivých tovarových kapitol colného sadzobníka , komoditná

a teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu SR.

Prehľad o súčasnom stave riešenia problematiky sa orientuje najmä na všeobecnú

charakteristiku zahraničného obchodu, na základné teórie zahraničného obchodu a na

zahranično-obchodnú politiku, ktorá priamo ovplyvňuje proces medzinárodnej výmeny.

Nemenej dôležitou časťou teoretického prehľadu riešenej problematiky sú obchodné

podmienky v zahraničnom obchode a konkurencieschopnosť.

Vo vlastnej práci boli sledované roky 2000 – 2007, kde som obdobie siedmych rokov

považoval za dostatočne dlhý časový úsek, vhodný na znázornenie vývojového trendu

v sledovaných kategóriách. Z dôvodu veľkosti výsledných tabuliek a grafov boli v niektorých

prípadoch uvádzané len roky 2003 – 2007.

Ako podklady pre vlastnú prácu sú využívané verejne prístupné údaje z databáz

a internetových stránok Slovenského štatistického úradu (SLOVSTAT), Európskeho

štatistického úradu (EUROSTAT), Ministerstva hospodárstva SR a Výskumného ústavu

ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva (VÚEPP)

Získane údaje boli vyhodnotené pomocou grafov a samostatných výpočtov. Pri

samostatných výpočtoch boli využívané nasledujúce ukazovatele a postupy:

• % zmena oproti predchádzajúcemu roku,

% zmena = ((bázický rok-predchádzajúci rok)-1)*100

Uvedeným výpočtom sme získali percentuálnu zmenu (napr. vývozu) v sledovanom

roku oproti roku predchádzajúcemu.

• % podiel z celku,

% podiel = (čiastková hodnota/celková hodnota)*100

Týmto výpočtom získame napr. % podiel agroexportu na celkovom exporte krajiny.

• saldo zahraničného obchodu,

saldo = Export - Import

38

ak Export > Import, hovoríme o aktívnom salde zahraničného obchodu

ak Export < Import, hovoríme o pasívnom salde zahraničného obchodu

• obrat zahraničného obchodu,

Obrat ZO = Export + Import

• exportná výkonnosť,

Exportná výkonnosť = (Export/HDP)*100

Takýmto spôsobom získame percentuálny podiel exportu na HDP krajiny. Je nutné

porovnávať rovnaké časové obdobia (napr. export a HDP Slovenska za rok 2000).

• dovozná náročnosť,

Dovozná náročnosť = (Import/HDP)*100

Pri výpočte dovoznej náročnosti je potrebné, rovnako ako v predošlom prípade,

porovnávať rovnaké časové obdobia.

• funkčná otvorenosť,

Funkčná otvorenosť = (Obrat ZO/HDP)*100

• deficitnosť ZO,

Deficitnosť ZO = (Saldo ZO/HDP)*100

• Ukazovateľ komparatívnych výhod RCA:

Využíva sa na kvantifikovanie konkurencieschopnosti hlavne komoditného obchodu,

prípadne tovarovej skupiny alebo obchodného odboru.

RCA = ln[(x:m)/(X:M)]

kde: x – export komodity

m - import komodity

X – celkový agroexport krajiny

M – celkový agroimport krajiny

Výsledok kvantifikácie:

RCA > 0 - komparatívna výhoda

39

RCA < 0 - komparatívna nevýhoda

• Index čistej obchodnej výkonnosti RCA II

(Xij - Mij)(Xij + Mij)

RCAII =

kde:

Xij – export krajiny „i“ v komoditnej skupine „j“

Mij – import krajiny „i“ v komoditnej skupine „j“

Kvantifikácia výsledku:

od -1 - komparatívna nevýhoda (znížený export)

do +1 - komparatívna výhoda (znížený import)

Výsledky sú interpretované prostredníctvom grafov, tabuliek, resp. oboma spôsobmi

súčasne. Následne sú zistené fakty zhrnuté v texte. Pre lepšiu interpretáciu a znázornenie

problému sa v prílohe nachádzajú doplňujúce tabuľky, príklady a grafický materiál, ktorý pre

svoju veľkosť nemohol byť z technických a estetických príčin použitý vo vlastnej práci.

40

4 Výsledky práce

4.1 Základné makroekonomické údaje o SR

Ukazovateľ HDP patrí k najzákladnejším ukazovateľom výkonnosti ekonomiky.

Slovensko bolo v roku 2008 preradené z kategórie rozvojových štátov medzi rozvinuté štáty,

práve kvôli výške HDP (prepočítanej n 1 obyvateľa). V tabuľke nižšie je vidieť, ako k tomu

Slovensko postupne smerovalo. HDP počas sledovaného obdobia nepretržite rástol o 8,6 –

11,7% ročne. Najvyšší rast bol dosiahnutý v roku 2006, kedy hrubý domáci produkt vzrástol

oproti minulému roku o 11,7%. V roku 2007 zaznamenal hrubý domáci produkt medziročné

zvýšenie o 11,6%, čím si udržal vysoké tempo rastu. SR vstúpila do EÚ v máji 2004, ale

výraznejšie výkyvy v raste HDP sa neudiali.

Tabuľka č. 1.: Vývoj HDP Slovenska v bežných cenách

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007HDP v b.c. (mil. Sk) 937 964 1 018 430 1 108 117 1 222 483 1 361 683 1 485 301 1 659 573 1 851 787HDP na obyvate ľa v b.c. (tis. Sk) 173,7 189,3 206 227,3 253 275,7 307,8 343,1zmena HDP v % 8,6% 8,8% 10,3% 11,4% 9,1% 11,7% 11,6%

Zdroj: Štatistický úrad SR

Pri snahe analyzovať rast HDP, je nutné určiť pôvodcov rastu. Tradične sú nimi

priemysel a obchod. Od roku 2002 sa na tretie miesto dostáva finančná činnosť, ktorá

predbieha aj verejnú správu. Poľnohospodárstvo, ako jediné z odvetví, nesprevádza počas

sledovaného obdobia výraznejší rast. Naopak, v roku 2007 môžeme sledovať mierny pokles

hrubého domáceho produktu, vytvoreného v poľnohospodárstve.

Medzi najväčších ťahúňov ekonomiky patria najmä automobilky. Silné postavenie

medzi nimi má Volkswagen Slovakia, ktorý na Slovensku funguje už od roku 2001. V roku

2006 boli spustené ďalšie dva automobilové závody: PSA Peugeot Citroen Slovakia v Trnave

a Kia Motors v Tepličke nad Váhom. Oba nové závody začali výrobu v druhej polovici doku

2006 a postupne zvyšovali objem svojej výroby. To sa prejavilo najmä v roku 2007, kedy bol

zaznamenaný až takmer 12%-ný rast HDP oproti minulému roku.

41

Graf č.1.: Podiely ekonomických činností na tvorbe HDP (percentuálne vyjadrenie)

Podiely ekonomicých činností na tvorbe HDP

0,00%

5,00%

10,00%

15,00%

20,00%

25,00%

30,00%

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

A,B Pôdohosp., rybolov, chovrýb spolu

C,D,E Priemysel spolu

F Stavebníctvo

G,H,IObchod,hotely,reštaur.,doprava,skladov.,pošty,telekom.

J,K Finančnésprostred.nehnut.,prenájom,obchodné činn.

L,M,N,O,P Verej.správa,obrana,škol.,zdravot.,soc.pomoc,.spol.služby,činn.domác.

Ostatné

Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné výpočty

Pre lepšie znázornenie nám graf č. 3 zobrazuje percentuálny podiel jednotlivých

činností v tom ktorom roku na tvorbe hrubého domáceho produktu SR. Priemysel sa

v poslednom sledovanom roku podieľal na tvorbe HDP viac ako 27%-ami, tesne nasledovaný

obchodom (23,9%). Z grafu možno taktiež určiť, že poľnohospodárstvo, ktoré má najnižší

podiel na HDP, od roku 2002 permanentne stráca na dôležitosti pri vytváraní hrubého

domáceho produktu. Zvyšné ekonomické činnosti si v priemere udržujú svoje pozície počas

všetkých sledovaných rokov. V rokoch 2000 až 2003 sa pohyboval podiel poľnohospodárstva

na HDP SR na stabilnej úrovni 4,0% – 4,6%. Od roku 2004 nastupuje trend rastu ostatných

odvetví hospodárstva, kde poľnohospodárstvo nestíha a stráca svoj podiel na HDP Slovenska.

Prvú výraznejšiu stratu zaznamenal rezort poľnohospodárstva v roku 2005, kde jeho podiel na

HDP klesol o 0,5 p.b. Od tohto roku sa podiel poľnohospodárstva kontinuálne znižoval až na

2,6% v roku 2007.

Z rozdielov vo výkonnosti jednotlivých odvetví hospodárstva vyplývajú aj rozdiely

v mzdách zamestnancov, ktorí v týchto odvetviach pracujú. V poslednom štvrťroku 2007 boli

v priemere najlepšie zarábajúcou skupinou zamestnanci vo finančníctve a finančnom

sprostredkovaní, kde priemerná mzda presiahla 38 tisíc korún (presne 38 632 Sk).

Poľnohospodárstvo sa tu umiestnilo s priemernou nominálnou mzdou 17 820 Sk na

posledných priečkach spolu so stavebníctvom a školstvom.

42

Graf č.2.: Priemerná nominálna mesačná mzda

Priemerná nominálna mesa čná mzda

22 925 Sk21 131 Sk19 466 Sk

17 955 Sk

17 820 Sk16 110 Sk

14 764 Sk13 813 Sk

0

5 000

10 000

15 000

20 000

25 000

2004Q4 2005Q4 2006Q4 2007Q4

Hospodárstvo SR úhrnom A,B Pôdohosp., rybolov, chov rýb spolu

Zdroj: Štatistický úrad SR

Z grafu už napohľad vyplýva, že priemerné mzdy v poľnohospodárstve sú dlhodobo

pod úrovňou priemerných miezd v slovenskom hospodárstve. A aj keď rástli posledné dva

roky o približne percento rýchlejšie ako mzdy v hospodárstve, rozdiel medzi nimi sa stále

zväčšuje. Pre ukážku, kým v roku 2004 bol rozdiel 4 142 Sk v prospech miezd

v hospodárstve, v roku 2007 tento rozdiel narástol už na 5 105 Sk.

v tis. osôb 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007

A,B Pôdohosp., rybolov, chov rýb spolu 139,8 130,6 131,4 125,3 109,8 105,1 100,8 99,3

Zdroj: Štatistický úrad SR

Nízka úroveň miezd a orientácia na priemyselnú výrobu a služby boli (a stále sú)

hlavnými príčinami klesajúceho záujmu o prácu v poľnohospodárstve. Kým v roku 1994 tu

bolo činných viac ako 214 tisíc osôb, v roku 2000 sa toto číslo znížilo na približne 140 tisíc.

Klesajúci trend prevláda až do dnes, kedy počet pracujúcich v poľnohospodárstve predstavuje

99,3 tisíc osôb.

43

Graf č.3.: HPP SR v rokoch 2000 - 2007

A,B Pôdohosp., rybolov, chov rýb spolu

37,543,2

50,7 49,5 49,5 52,558,6

47,7

0

10

20

30

40

50

60

70

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007

Mili

ardy

A,B Pôdohosp.,rybolov, chovrýb spolu

Zdroj: Štatistický úrad SR

Graf č. 4 nám poskytuje pohľad na vývoj poľnohospodárstva v absolútnych číslach.

Od roku 2000 do roku 2002 pozorujeme vo vývoji HPP veľmi pozitívny trend, kedy nárast

HPP predstavoval 15,3% v roku 2001, resp. 17,3% v roku nasledujúcom. V roku 2003 sa

tento priaznivý rast zastavil a dokonca došlo k poklesu oproti roku minulému (o 0,5%). Po

roku 2004 poľnohospodárstvo každým rokom zlepšovalo svoje štatistiky. Výrazný prepad

nastal v roku 2007, kedy sa hodnota HPP znížila oproti minulému roku až o 18,6%.

4.2 Zahraničný obchod

4.2.1 Zahraničný obchod SR

Slovenská Republika je čo do počtu obyvateľov a aj rozlohou malá krajina. Malý trh

a nedostatok surovín sú predpokladom pre zahraničnú výmenu. Tá je veľmi dôležitá aj pre

Slovensko, čo je jasne vidieť z údajov o výsledkoch zahraničného obchodu za jednotlivé roky.

Obrat zahraničného obchodu prevyšuje HDP krajiny (v roku 2007 dosahuje obrat ZO viac ako

157% HDP) a Slovensko sa môže zaradiť medzi otvorené ekonomiky.

V roku 2006 boli najväčšími dovozcami a vývozcami nižšie uvedené firmy:

1. Volkswagen Slovakia, a.s. 1. Volkswagen Slovakia, a.s.2. Slovnaft, a.s. 2. U.S. Steel Košice, s.r.o.3. Samsung Electronics Slovakia, a.s. 3. Slovnaft, a.s.4. Slovenský Plynárenský Priemysel , a.s. 4. Samsung Electronics Slovakia, a.s.5. U.S. Steel Košice, s.r.o. 5. Samsung Electronics Europe Logistics B.V.6. Sony Slovakia, s.r.o. 6. Sony Slovakia, s.r.o.7. SAS Automotive, s.r.o. 7. PCA Slovakia, s.r.o.8. ŠKODA Auto Slovensko, s.r.o. 8. Mondi Business Paper SCP, a.s.9. PCA Slovakia, s.r.o. 9. HYDRO Aluminium, a.s.10. Continental Matador, s.r.o. 10. Whirpool Slovakia, s.r.o

dovoz vývoz

Zdroj: Smreková, M., 2007

44

Graf. č. 4.: Dovoz, vývoz a saldo zahraničného obchodu SR

Dovoz - Vývoz - Saldo - zahrani čného obchodu SR

-41,7 mld

-102,75 mld -95,9 mld -23,4 mld

-50, 4 mld-73,9 mld

-75,3 mld-21,4 mld

-300

200

700

1 200

1 700

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007

Mili

ardy

Dovoz

Vývoz

Saldo

Zdroj: Štatistický úrad SR, Ministerstvo hospodárstva SR, vlastné výpočty

Rok 2000 možno považovať oproti rokom predošlým za rok prelomový. Došlo

k výraznému zvýšeniu obratu ZO a zníženiu deficitu zahraničného obchodu na necelých 42

mld. Sk. K najvýznamnejším vývozným artiklom sa radia osobné automobily, minerálne oleje

a príslušenstvo k osobným automobilom. Naopak, najviac sa dovážali minerálne oleje, zemný

plyn, ropa a opäť zohrali veľké úlohu automobily a ich príslušenstvo. Nasledujúce roky sa

prejavujú stálym nárastom ako exportu, tak aj importu. V rokoch 2001 a 2002 pozorujeme

rapídne zvýšenie záporného salda zahraničného obchodu až na úrovne -102 až -96 mld. Sk.

Hlavnými príčinami bola stagnácia vývozu v automobilovom priemysle a oceliarstve.

Príčinou bola najmä vysoká dovozná náročnosť priemyselnej výroby a slabá

konkurencieschopnosť domácich výrobcov, čo podnecovalo k zvyšovaniu dovozu

(Teritoriálna štruktúra ZO SR v krajinami EU– viď. Príloha č.1).

Tabuľka č. 2.: Ukazovatele zahraničného obchodu SR v tis. SK b.c. 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007

HDP 937 964 000 1 018 430 000 1 108 117 000 1 222 483 000 1 361 683 000 1 485 301 000 1 659 573 000 1 851 787 000Dovoz 590 274 611 714 070 595 747 975 470 826 672 815 948 513 254 1 064 051 682 1 308 142 751 1 442 122 618Vývoz 548 527 202 611 324 829 652 017 848 803 238 175 898 095 608 990 060 221 1 232 886 570 1 420 738 109Saldo -41 747 409 -102 745 766 -95 957 622 -23 434 640 -50 417 646 -73 991 461 -75 256 182 -21 384 509 Obrat ZO 1 138 801 813 1 325 395 424 1 399 993 318 1 629 910 990 1 846 608 862 2 054 111 903 2 541 029 321 2 862 860 727Zmena dovozu v % 21,0% 4,7% 10,5% 14,7% 12,2% 22,9% 10,2%Zmena vývozu v % 11,4% 6,7% 23,2% 11,8% 10,2% 24,5% 15,2%Exportna vykonnost 58,5% 60,0% 58,8% 65,7% 66,0% 66,7% 74,3% 76,7%Dovozna narocnost 62,9% 70,1% 67,5% 67,6% 69,7% 71,6% 78,8% 77,9%Funkcna otvor. ek. 121,41% 130,14% 126,34% 133,33% 135,61% 138,30% 153,11% 154,60%Deficitnos ť obchodu -4,45% -10,09% -8,66% -1,92% -3,70% -4,98% -4,53% -1,15%

Zdroj: Štatistický úrad SR, Ministerstvo hospodárstva SR, vlastné výpočty

Zahraničný obchod značne ovplyvňuje aj kurz slovenskej koruny voči menám našich

obchodných partnerov. Medzi najvýznamnejšie meny v zahraničnom obchode možno

45

považovať euro (EUR) a americký dolár (USD). Pri pohľade na graf 5 a 6 môžeme vidieť

trend vývoja menového kurzu slovenskej koruny voči vyššie spomenutým menám. Slovenská

koruna z roka na rok posilňuje a najvýraznejšie rozdiely možno pozorovať vo vývoji kurzu

voči americkému doláru. Ten od roku 2007 výrazne oslabuje voči všetkým menám a tento

stav trvá až dodnes.

Graf č. 5, 6.: Vývoj menového kurzu SKK/ USD a SKK/EUR

Výv oj menov ého kurzu SKK v s. USD

45,33548,34746,2

36,77332,255 31,022 29,724

24,713

20,74810 Sk

20 Sk

30 Sk

40 Sk

50 Sk

60 Sk

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008

Výv oj menov ého kurzu SKK v s. EUR

42,589 43,309 42,699 41,49140,045 38,593

37,248

33,781

32,307

25 Sk

30 Sk

35 Sk

40 Sk

45 Sk

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008

Zdroj: Národná Banka Slovenska

Silná koruna je nevýhodná najmä pre exportérov, ktorí svoje výrobky predávajú

v EUR a následne za ne získavajú menej SKK. Typickým prípadom sú automobilky ako napr.

Volkswagen Slovakia a.s. Táto spoločnosť predáva svoje výrobky v EUR ale z veľkej časti za

EUR aj nakupuje materiál. Menový kurz sa tak odrazí najmä pri mzdách zamestnancov, ktorí

sú vyplácaní v SKK. Tým sa pracovná sila predražuje. Výrobky predávané za EUR sa taktiež

predražujú na americkom trhu, kde je na ich zakúpenie potrebných stále viac USD.

Túto teóriu potvrdzuje aj tlačové vyhlásenie vedenia VW Slovakia, v ktorom bolo

uvedené, že silná koruna mala nepriaznivý vplyv na hospodársky výsledok spoločnosti, aj

keď v EUR boli dosiahnuté rekordné hodnoty.54

Podobná logika sa dá využiť aj pri slovenských poľnohospodároch, ktorí za realizáciu

svojich produktov v zahraničí získavajú stále menej SKK.

Naopak, posilňovaniu koruny sa tešia najmä importéri, ktorí na nákup tovarov

a služieb v zahraničí potrebujú stále menej SKK. To zvyšuje ich vlastnú maržu pri následnom

predaji tovarov (služieb) na slovenskom trhu.

4.2.2 Zahraničný obchod EÚ 27

Ako zahraničný obchod je tu vnímaná len zahraničná výmena s tretími krajinami

(krajiny, ktoré nie sú členmi EÚ). A keďže podstatná časť obchodu prebieha práve medzi

54 http://www.volkswagen.sk/sk/tlacove-centrum

46

krajinami EÚ, ukazovatele ako exportná výkonnosť, importná náročnosť alebo funkčná

otvorenosť vychádzajú rádovo o desiatky % nižšie, ako je tomu v štatistikách o Slovensku.

Tabuľka č. 3.: Ukazovatele zahraničného obchodu EÚ 27

2000 2001 2002 2003 2004 2005 20069 175,44 9 552,88 9 912,88 10 079,55 10 580,83 11 024,38 11 621,71

992,7 979,14 936,97 935,25 1027,54 1179,85 1350,2849,74 884,71 891,9 869,24 952,93 1053,2 1157,2

-142,96 -94,43 -45,07 -66,01 -74,61 -126,65 -193,0010,82% 10,25% 9,45% 9,28% 9,71% 10,70% 11,62%9,26% 9,26% 9,00% 8,62% 9,01% 9,55% 9,96%-1,6% -1,0% -0,5% -0,7% -0,7% -1,1% -1,7%20,1% 19,5% 18,4% 17,9% 18,7% 20,3% 21,6%

Dovozná náročnosť

HDP EU27

Exportná výkonnosťDeficitnosť ZOFunkčná otvorenosť

EU 27 importEU 27 exportEU 27 saldo

v mld. EUR b.c.

Zdroj: Eurostat, vlastné výpočty

Saldo zahraničného obchodu EÚ sa pohybuje dlhodobo pohybuje v záporných

hodnotách a v roku 2006 dosiahlo rekordnú úroveň -193 mld. EUR. Pri pohľade na

deficitnosť je ale vidieť, že tá sa pohybuje na relatívne nízkej úrovni -1,7%. Od roku 2002

môžeme zaznamenať trend zvyšovania deficitnosti ZO, keď sa zvýšila z -0,5 na už

spomínaných -1,7%.

4.3 Zahraničný agropotravinársky obchod

4.3.1 Zahraničný agropotravinársky obchod SR

Aj keď agropotravinársky zahraničný obchod predstavuje len malé percento

z celkového zahraničného obchodu Slovenska, jedná sa o jednu z najdôležitejších oblastí

vôbec. Dostatok kvalitných potravín je základ pre fungovanie každej spoločnosti. Pokiaľ

považujeme rok 2000 za bázický, tak sa do roku 2007 navýšil agropotravinársky dovoz z 35

mld. Sk na 80,3 mld. Sk, čo predstavuje nárast o 129%. Export rástol ešte rýchlejšie, keď je v

roku 2007 vyšší o viac ako 205%.

Graf č.8.: Zahraničný agropotravinársky obchod SR

Dovoz - Vývoz - Saldo - zahrani čného agropotr. obchodu SR

-24,6 mld-16,9 mld

-20,1 mld

-15,7 mld-14,9 mld-18,5 mld-20,2 mld

-16,8 mld

-50

-30

-10

10

30

50

70

90

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007

Mili

ardy

Dovoz

Vývoz

Saldo

47

Zdroj: Ministerstvo hospodárstva SR, vlastné výpočty

Keďže dovoz od začiatku sledovaného obdobia vysoko prevyšoval vývoz, ani vysoké

tempo rastu vývozu nedokázalo zabezpečiť kladné saldo obchodnej bilancie. Možeme tu ale

pozorovať pozitívny vývoj, lebo kým v roku 2000 kryl vývoz len 52% dovozu, dnes je to už

69,3%.

Tabuľka č. 3.: Ukazovatele zahraničného agropotravinárskeho obchodu SR v tis. SKK 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007

dovoz 35 069 151 42 756 740 42 643 925 40 416 681 50 187 985 66 939 679 69 162 363 80 350 216vývoz 18 241 157 22 510 158 24 161 944 25 423 507 34 491 823 46 884 462 52 267 338 55 714 433saldo -16 827 994 -20 246 582 -18 481 981 -14 993 174 -15 696 162 -20 055 217 -16 895 025 -24 635 783podiel na celkovom dovoze 5,94% 5,99% 5,70% 4,89% 5,29% 6,29% 5,29% 5,57%podiel na celkovom vývoze 3,33% 3,68% 3,71% 3,17% 3,84% 4,74% 4,24% 3,92%

Zdroj: Ministerstvo hospodárstva SR, vlastné výpočty

4.3.1.1 Komoditná štruktúra zahraničného agropotravinárskeho obchodu SR

Komoditná štruktúra zahraničného obchodu pomáha zistiť, akým spôsobom sa

podieľajú jednotlivé komodity na celkovom zahraničnom obchode. V tomto konkrétnom

prípade uvádzame prvých 24 tovarových kapitol colného sadzobníka, ktoré zahrňujú

agropotravinársky sektor. Menovite:

01 Živé zvieratá 13 Šelak, gumy, živice, iné šťavy a výťažky 02 Mäso a požívateľné droby 14 Rastl. pletacie materiály a iné výrobky rast. pôvodu 03 Ryby, kôrovce,mäkkýše a ost. vodné bezstavovce 15 Živoč.a rastl.tuky a oleje, upravené jedlé tuky; vosky 04 Mlieko, vajcia, med, jedlé výrobky živoč. pôvodu 16 Prípravky z mäsa rýb, kôrovcov a vod.bezstavovce 05 Výrobky živoč. pôvodu inde neuvedené 17 Cukor a cukrovinky 06 Živé rastliny a kvetinárske výrobky 18 Kakao a kakaové výrobky 07 Zelenina, jedlé mlynárske rastliny, korene a hľuzy 19 Prípravky z obilia, múky, mlieka, jemné pečivo 08 Ovocie, orechy, šupy citrus. plodov a melónov 20 Prípravky zo zeleniny, ovocia, orechov 09 Káva, čaj, maté a korenie 21 Rôzne potravinové prípravky 10 Obilie 22 Nápoje, liehové tekutiny, ocot 11 Mlynské výrobky, slad, škroby, inulín, pšen.lepok 23 Zbytky a odpad v potrav. priemysle, priprav. krmivo 12 Semená, plody, priem. a liečivé rastliny, slama 24 Tabak a vyrobené tabakové náhradky

Z hľadiska obratu zahraničného obchodu sú v poslednom sledovanom roku

najvýznamnejšími tovarovými skupinami: 04 Mlieko, vajcia, med, jedlé výrobky živoč.

pôvodu; 22 Nápoje, liehové tekutiny, ocot; 02 Mäso a požívateľné droby; 08 Ovocie, orechy,

šupy citrus. plodov a melónov; 10 Obilie; 17 Cukor a cukrovinky; 18 Kakao a kakaové

výrobky; 24 Tabak a vyrobené tabakové náhradky.

Ak budene za hlavné kritérium považovať saldo zahraničného obchodu, tak sú

najúspešnejšími tovarovými skupinami: 17 Cukor a cukrovinky; 11 Mlynské výrobky, slad,

škroby, inulín, pšen. lepok; 04 Mlieko, vajcia, med, jedlé výrobky živoč. pôvodu; 10 Obilie;

12 Semená, plody..; 01 Živé zvieratá.

48

Tabuľka č. 4: Import, Export, Saldo ZO SR podľa tovarových kapitol 01 - 24

v mil. SK Imp Exp Saldo Imp Exp Saldo Imp Exp Saldo 01 Živé zvieratá 1 377 2 614 1 237 1 375 2 772 1 397 1 108 2 518 1 410 02 Mäso a požívateľné droby 6 704 3 191 -3 513 6 157 2 588 -3 569 6 392 2 521 -3 870 03 Ryby, kôrovce,mäkkýše a ost. vodné bezstavovce 941 172 -769 1 049 228 -820 884 149 -735 04 Mlieko, vajcia, med, jedlé výrobky živoč. pôvodu 4 965 7 352 2 387 5 357 7 516 2 159 6 225 8 652 2 427 05 Výrobky živoč. pôvodu inde neuvedené 555 366 -189 452 307 -146 537 290 -247 06 Živé rastliny a kvetinárske výrobky 859 145 -714 970 143 -827 1 023 107 -915 07 Zelenina, jedlé mlynárske rastliny, korene a hľuzy 2 666 1 227 -1 439 3 895 1 279 -2 616 4 507 1 435 -3 072 08 Ovocie, orechy, šupy citrus. plodov a melónov 5 869 2 716 -3 153 6 290 2 927 -3 363 6 860 2 156 -4 704 09 Káva, čaj, maté a korenie 1 056 235 -821 1 563 582 -981 2 430 1 082 -1 348 10 Obilie 1 243 3 226 1 983 1 991 6 167 4 176 3 821 5 548 1 727 11 Mlynské výrobky, slad, škroby, inulín, pšen.lepok 283 2 641 2 358 384 2 674 2 290 573 3 394 2 821 12 Semená, plody, priem. a liečivé rastliny, slama 1 417 2 118 701 1 314 1 967 653 1 239 2 864 1 626 13 Šelak, gumy, živice, iné šťavy a výťažky 150 12 -138 170 10 -161 192 16 -175 14 Rastl. pletacie materiály a iné výrobky rast. pôvodu 38 5 -33 32 6 -26 21 10 -11 15 Živoč.a rastl.tuky a oleje, upravené jedlé tuky; vosky 2 495 1 777 -718 3 307 1 695 -1 612 2 587 1 318 -1 268 16 Prípravky z mäsa rýb, kôrovcov a vod.bezstavovce 2 680 965 -1 716 2 843 1 081 -1 762 3 204 1 291 -1 913 17 Cukor a cukrovinky 2 798 4 907 2 109 2 657 6 118 3 461 2 993 6 320 3 326 18 Kakao a kakaové výrobky 4 598 3 978 -620 4 057 4 198 141 4 575 4 531 -44 19 Prípravky z obilia, múky, mlieka, jemné pečivo 3 895 2 105 -1 791 4 442 2 502 -1 940 4 840 2 353 -2 487 20 Prípravky zo zeleniny, ovocia, orechov 3 089 812 -2 277 3 523 1 040 -2 483 3 849 1 378 -2 471 21 Rôzne potravinové prípravky 4 827 2 848 -1 979 5 416 2 913 -2 504 5 820 2 951 -2 869 22 Nápoje, liehové tekutiny, ocot 5 226 2 352 -2 875 5 897 2 327 -3 570 7 531 3 351 -4 181 23 Zbytky a odpad v potrav. priemysle, priprav. krmivo 3 737 860 -2 877 3 972 1 010 -2 962 3 745 1 196 -2 549 24 Tabak a vyrobené tabakové náhradky 5 469 259 -5 210 2 047 217 -1 830 5 394 281 -5 113

20072005 2006

Zdroj: Ministerstvo hospodárstva SR

Čo do veľkosti obratu zahraničného obchodu, medzi menej významné tovarové

kapitoly patria 03 Ryby, kôrovce, mäkkýše.., u ktorej počas všetkých sledovaných rokov

presahuje import nad exportom. Obchodovanie v rámci tejto kapitoly má klesajúcu charakter

a v roku 2007 sa export znížil oproti roku 2006 o 34,8%. Pokles zaznamenal aj import (o

15,7%). Naopak, značný nárast zaznamenáva trieda 09 káva, čaj, maté a korenie, kde pol

v roku 2007 zaznamenaný nárast exportu (o 86,1%) a aj importu (o 55,5%). Negatívne sa

vyvíjalo pasívne saldo obchodnej bilancie, keď sa v posledných dvoch sledovaných rokoch

znížilo z -981 mil. SK na -1,3 mld. Sk.

Triedy 13 a 14 patria vzhľadom na obrat ZO k najmenším triedam s pasívnou

obchodnou bilanciou. V triede 13 šelak, gumy, živice sa radíme k takmer 100% importérom,

čo sa prejavilo nepriaznivými hodnotami aj pri meraní konkurencieschopnosti

prostredníctvom ukazovateľov konkurencieschopnosti RCA.

Podrobný prehľad vývoja najvýznamnejších tovarových kapitol za roky 2003 – 2007

Za najvýznamnejšie tovarové kapitoly sú v tomto konkrétnom prípade považované tie,

ktoré sa významnou mierou podieľajú na zahraničnom agrárnom obchode SR, či už svojim

vysokým percentuálnym podielom alebo výrazne ovplyvňujú saldo ZAO (smerom k aktívnej

alebo pasívnej obchodnej bilancii).

49

Graf č.9.: 01 Živé zvieratá

01 Živé zvieratá

0,000,501,001,502,002,503,00

2003 2004 2005 2006 2007

Milia

rdy

0,0%1,0%2,0%3,0%4,0%5,0%6,0%

Dovoz vývoz saldo podiel na celkovom dovozepodiel na celkovom vývoze

Zdroj: Ministerstvo hospodárstva SR, vlastné výpočty

Tovarová kapitola 01 Živé zvieratá patrí vzhľadom na saldo zahraničného obchodu

k najúspešnejším. Do roku 2005 zaznamenávala každoročne vysoký rast vývozu. Ten sa

v uvedenom roku podieľal viac ako 5 percentami na celkovom zahraničnom

agropotravinárskom obchode Slovenska. V roku 2007 bol zaznamenaný len mierky pokles

v hodnote približne 200 mil. SK pri dovozoch a aj vývozoch.

Graf č.10.: 02 Mäso a poživateľné droby

02 Mäso a požívate ľné droby

-6,00

-4,00

-2,00

0,00

2,00

4,00

6,00

8,00

2003 2004 2005 2006 2007

Mili

ardy

0,0%

2,0%

4,0%

6,0%

8,0%

10,0%

12,0%

Dovoz vývoz saldo podiel na celkovom dovozepodiel na celkovom vývoze

Zdroj: Ministerstvo hospodárstva SR, vlastné výpočty

V kontraste k predošlej tovarovej kapitole vystupuje kapitola 02 Mäso a požívateľné

droby. Tu dlhodobo prevláda dovoz nad vývozom, čo sa prejavilo najmä v rokoch 2005 –

50

2007, keď saldo zahraničného obchodu dosiahlo záporné hodnoty -3,5 až -3,8 mld. Sk. Táto

tovarová kapitol sa podieľa na celkovom agropotravinárskom importe 8 percentami.

Graf č.11.: 04 Mlieko, vajcia, med, jedlé výrobky živoč. pôvodu

04 Mlieko, vajcia, med, jedlé výrobky živo č. pôvodu

0,00

2,00

4,00

6,00

8,00

10,00

2003 2004 2005 2006 2007

Mili

ardy

0,0%

5,0%

10,0%

15,0%

20,0%

Dovoz vývoz saldo podiel na celkovom dovozepodiel na celkovom vývoze

Zdroj: Ministerstvo hospodárstva SR, vlastné výpočty

Táto tovarová kapitola je z hľadiska obratu zahraničného obchodu najväčšou zo

všetkých. V toku 2007 dosiahol jej obrat zahraničného obchodu hodnotu 14,9 mld. Sk.

Hodnoty exportu aj importu každoročne rastú vo vzájomnom súlade a saldo zahraničného

obchodu sa vo všetkých sledovaných rokoch pohybuje na úrovni + 5mld. Sk

Graf č.12.: 08 Ovocie, orechy, šupy citrus. plodov a melónov

08 Ovocie, orechy, šupy citrus. plodov a melónov

-8,00 -6,00 -4,00 -2,00 0,002,004,006,008,00

2003 2004 2005 2006 2007

Milia

rdy

0,0%

2,0%

4,0%

6,0%

8,0%

10,0%

12,0%

Dovoz vývoz saldo podiel na celkovom dovozepodiel na celkovom vývoze

Zdroj: Ministerstvo hospodárstva SR, vlastné výpočty

51

Tovarová kapitola 08 Ovocie, orechy, šupy citrus. plodov a melónov sa v roku 2007

stala hneď po tabaku kapitolou s najvyšším záporným saldom zahraničného obchodu. Tvorí

významnú časť agropotravinárskeho dovozu. Vrcholný podiel na agropotr. dovoze dosiahla

v roku 2004 (9,9 %). Absolútne hodnoty dovozov stúpajú, ale percentuálny podiel pozvoľna

klesá. V roku 2007 dosiahol „len“ 8,54 %.

Graf č.13.: 10 Obilie

10 Obilie

0,00

2,00

4,00

6,00

8,00

2003 2004 2005 2006 2007

Mili

ardy

0,0%

5,0%

10,0%

15,0%

Dovoz vývoz saldo podiel na celkovom dovozepodiel na celkovom vývoze

Zdroj: Ministerstvo hospodárstva SR, vlastné výpočty

10 obilie dosahuje vo všetkých sledovaných rokoch pozitívne výsledky v bilancii

zahraničného obchodu. Výrazný nárast exportu nastal v roku 2005 a rekordny rast nasledoval

aj v roku 2006, keď dosiahol hodnotu 6,1 mld. SKK a podiel na agropotr. vývoze takmer

12%. V roku 2007 export mierne klesol, ale vzhľadom na vysoké svetové ceny obilnín by

mali byť príjmy poľnohospodárov vyššie ako v roku predošlom. V poslednom sledovanom

roku dochádza aj k významnému rastu importov, kedy ich celková hodnota dosiahla 3,8 mld.

SKK.

52

Graf č.14.: 11 Mlynské výrobky, slad, škroby, inulín, pšen. lepok

11 Mlynské výrobky, slad, škroby, inulín, pšen.le pok

0,00

1,00

2,00

3,00

4,00

2003 2004 2005 2006 2007

Mili

ardy

0,0%

2,0%

4,0%6,0%

8,0%

10,0%

12,0%

Dovoz vývoz saldo podiel na celkovom dovozepodiel na celkovom vývoze

Zdroj: Ministerstvo hospodárstva SR, vlastné výpočty

V tovarovej kapitole 11 vysoko prevyšuje vývoz nad dovozom. Počas sledovaných

rokov nedošlo k žiadnemu výraznému výkyvu ani pri importoch ani pri exportoch. Stabilnú

úroveň si udržiavajú aj podiely na importe (0,4% - 0,7%). K výraznejšej zmene podielu na

agropotr. importe došlo len v roku 2004, kedy sa znížil oproti minulému doku o 3,8 p.b. Od

roku 2004 sa tento podiel výraznejšie nezmenil.

Graf č.15.: 12 Semená, plody, priem. a liečivé rastliny, slama

12 Semená, plody, priem. a lie čivé rastliny, slama

-0,50 0,000,501,001,502,002,503,003,50

2003 2004 2005 2006 2007

Mili

ardy

0,0%

2,0%

4,0%

6,0%

8,0%

Dovoz vývoz saldo podiel na celkovom dovozepodiel na celkovom vývoze

Zdroj: Ministerstvo hospodárstva SR, vlastné výpočty

Import v 12 kapitole colného sadzobníka sa počas sledovaného obdobia výraznejšie

nemenil a pohyboval sa v rozmedzí 1,1 – 1,4 mld. SKK. Najvyššia hodnota importu bola

zaznamenaná v roku 2005. Podiel tejto kapitoly na celkovom agropotravinárskom importe ale

klesá a znížil sa z 2,9% v roku 2003 na 1,4% v roku 2007. Export v roku 2004 presiahol

53

hodnotu importu a naštartoval tak trend kladnej obchodnej bilancie až do roku 2007. V roku

2004 taktiež dosiahol najväčší podiel na celkovom agropotravinárskom exporte: 7,27%.

Graf č.16.: 17 Cukor a cukrovinky

17 Cukor a cukrovinky

-2,00

0,00

2,00

4,00

6,00

8,00

2003 2004 2005 2006 2007

Mili

ardy

0,0%

2,0%

4,0%

6,0%

8,0%

10,0%

12,0%

14,0%

Dovoz vývoz saldo podiel na celkovom dovozepodiel na celkovom vývoze

Zdroj: Ministerstvo hospodárstva SR, vlastné výpočty

Význam triedy 17 Cukor a cukrovinky v posledných rokoch narástol. V roku 2004 sa

udiala výrazná zmena, keď hodnota exportu prekonala hodnotu importu a saldo obchodnej

bilancie dosiahlo kladné hodnoty. Pri pohľade na graf je vidieť neustály rast podielu tejto

kapitoly na celkovom agropotravinárskom exporte. Výnimkou je rok 2007, keď tento podiel

z 11,7% na 11,34%.

Graf č.17.: 18 Kakao a kakaové výrobky

18 Kakao a kakaové výrobky

-1,00 0,00

1,002,003,00

4,005,00

2003 2004 2005 2006 2007

Milia

rdy

0,0%2,0%

4,0%6,0%8,0%

10,0%12,0%

Dovoz vývoz saldo podiel na celkovom dovozepodiel na celkovom vývoze

Zdroj: Ministerstvo hospodárstva SR, vlastné výpočty

54

V kapitole 18 Kakao a kakaové výrobky je počas sledovaného obdobia vzácne

vyrovnaný pomer medzi importom a exportom. Záporné saldo bolo zaznamenané v rokoch

2003 a 2005. Vysoký podiel importu je daný samotným kakaom, ktoré v našich klimatických

podmienkach nie je možné dopestovať. Na export naopak pozitívne vplývajú výrobky

z kakaa. Táto trieda je, čo sa obratu zahraničného obchodu týka, jednou z najvýznamnejších.

Hodnota obratu ZO tu dosiahla v roku 2007 hodnotu 9,106 mld. SKK.

Graf č.18.: 22 Nápoje, liehové tekutiny, ocot

22 Nápoje, liehové tekutiny, ocot

-5,00

0,00

5,00

10,00

2003 2004 2005 2006 2007

Mili

ardy

0,0%

2,0%

4,0%

6,0%

8,0%

10,0%

Dovoz vývoz saldo podiel na celkovom dovozepodiel na celkovom vývoze

Zdroj: Ministerstvo hospodárstva SR, vlastné výpočty

Dovoz nápojov, liehových tekutín a octu od roku 2003 kontinuálne narastá. Tento

nárast sa prejavil aj na podiele na celkovom agropotravinárskom importe, keď sa od roku

2003 do roku 2007 zvýšil z 7,47% na 9,37%. Vývoz ostáva počas sledovaného obdobia na

približne rovnakej úrovni (2 – 2,3 mld. SKK), čo spôsobuje prehlbovanie deficitu

zahraničného obchodu. V roku 2007 dokázal export narásť oproti predchádzajúcemu roku

o 27,7 %, ale import rástol ešte rýchlejšie (o 44 %).

55

Graf č.19.: 24 Tabak a vyrobené tabakové háhradky

24 Tabak a vyrobené tabakové náhradky

-8,00

-3,00

2,00

7,00

2003 2004 2005 2006 2007

Mili

ardy

0,0%

2,0%

4,0%

6,0%

8,0%

10,0%

Dovoz vývoz saldo podiel na celkovom dovozepodiel na celkovom vývoze

Zdroj: Ministerstvo hospodárstva SR, vlastné výpočty

V triede 24 tabak a vyrobené tabakové náhradky patrí Slovensko od roku 2005

k takmer úplne závislým na importe, keď sa hodnoty vyvážaného tovaru pohybujú na úrovni

približne 200 mil. SK ročne. Importy naopak v rokoch 2005 a 2007 dosiahli hodnotu viac ako

5 mld. Sk. Do štatistík o zahraničnom obchode sa samozrejme nepočíta nelegálny dovoz

najmä z Ukrajiny.

4.3.1.2 Teritoriálna štruktúra zahraničného agropotravinárskeho obchodu SR

Na základe teritoriálnej štruktúry zahraničného obchodu je možné presne určiť,

s akými krajinami Slovensko obchoduje, akú má s tou ktorou krajinou obchodnú bilanciu,

prípadne môže pomôcť odhaliť potenciál intenzívnejšiu zahraničnoobchodnú výmenu.

Už vzhľadom na historický a geografický kontext, je pravdepodobné, že pre

Slovensko budú najvýznamnejší obchodní partneri pochádzať z EÚ. Okrem tradičných

obchodných partnerov, ktorými sú krajiny z bývalej V4 (Česká Republika, Maďarsko,

Poľsko), patrí k najvýznamnejším partnerom Nemecko. Nemecko, ako najväčšia ekonomika

EÚ, patrí k strategickým obchodným partnerom z hľadiska tak agropotravinárskeho, ako aj

celkového zahraničného obchodu.

56

Tabuľka č. 5.: Zahraničný agropotravinársky obchod SR s krajinami EÚ 27

mil.sk Dovoz Vývoz Saldo Dovoz Vývoz Saldo Dovoz Vývoz SaldoČesko 19 757,0 13 832,1 -5 924,9 20 036,8 16 942,6 -3 094 9 767,6 7 714,3 -2 053 Maďarsko 3 175,3 7 489,8 4 314,5 4 202,6 8 478,6 4 276 2 991,1 4 567,3 1 576Poľsko 6 138,7 3 730,9 -2 407,8 8 645,9 5 840,6 -2 805 4 325,0 2 945,3 -1 380 Rakúsko 2 299,6 3 273,8 974,2 2 454,3 3 713,2 1 259 1 161,8 1 722,3 560Nemecko 6 537,6 3 677,0 -2 860,6 6 129,5 3 122,1 -3 007 3 350,8 1 650,5 -1 700 Taliansko 2 169,0 2 485,2 316,1 2 749,6 2 851,2 102 1 375,7 1 098,7 -277 Holandsko 2 886,7 1 425,8 -1 460,9 3 366,7 1 109,0 -2 258 1 412,7 912,1 -501 Rumunsko 100,4 768,7 668,3 182,2 1 107,7 925 67,4 739,2 672Británia 343,6 670,1 326,5 406,6 761,3 355 259,2 467,6 208Francúzsko 1 462,4 422,5 -1 039,9 1 507,0 760,6 -746 816,7 450,3 -366 Španielsko 1 655,6 286,9 -1 368,7 2 030,5 837,2 -1 193 1 123,6 392,9 -731 Belgicko 658,7 549,2 -109,5 669,2 658,6 -11 360,1 329,6 -31 Bulharsko 246,5 180,3 -66,3 232,7 310,8 78 74,7 158,9 84Litva 12,2 196,9 184,7 39,9 243,5 204 11,9 131,0 119Slovinsko 16,4 295,6 279,3 51,3 324,2 273 28,2 108,2 80Švédsko 192,3 381,2 188,9 227,6 118,9 -109 107,9 57,5 -50 Grécko 766,8 219,6 -547,2 624,3 292,1 -332 205,7 52,1 -154 Fínsko 60,5 4,2 -56,3 67,8 34,6 -33 35,1 43,4 8Dánsko 676,9 152,7 -524,3 599,7 174,3 -425 283,4 41,9 -241 Portugalsko 18,3 34,1 15,8 24,1 60,0 36 5,8 29,4 24Cyprus 54,7 59,3 4,6 47,7 72,5 25 20,2 21,2 1Lotyšsko 53,2 24,6 -28,6 42,3 17,8 -25 40,8 15,6 -25 Estónsko 27,9 17,3 -10,6 22,3 18,7 -4 13,5 12,3 -1 Írsko 128,1 9,3 -118,8 139,9 4,0 -136 35,8 9,1 -27 Luxembursko 15,6 0,5 -15,1 12,2 1,9 -10 7,9 0,0 -8 Malta 0,5 1,2 0,7 0,0 0,3 0 1,0 0,0 -1 EU 27 49 455 40 189 -9 266 54 513 47 856 -6 657 27 884 23 671 -4 213

2005 2006 1-6 2007

Zdroj: MPSR, vlastné výpočty

Európska Únia je aj podľa štatistických zistení najvýznamnejším obchodným

partnerom SR. Jej dôležitosť sa počas sledovaných rokov neustále zvyšovala. Napríklad jej

podiel na agropotravinárskom importe SR predstavoval v roku 2005 takmer 74% a v roku

2006 sa zvýšil až na 78,82%. Pri exporte EÚ vedie ešte výraznejšie. V roku 2005 až 85,7%

agropotravinárskych exportov smerovalo do EÚ sa v roku 2006 tento podiel predstavoval už

91,56%. Taktiež sa z roka na rok zvyšuje obrat ZAO.

V tabuľke č.5 sú krajiny zoradené podľa výšky exportu v poslednom sledovanom

roku. Popredné miesta zastávajú okolité susedné krajiny a prvé miesto patrí už tradične

Českej Republike. Geografická, historická ale aj kultúrna blízkosť sa pozitívne odrazili na

obchodných vzťahoch a obrat zahraničného obchodu medzi našimi dvoma krajinami neustále

rastie. Ďalšími významnými krajinami z hľadiska zahraničného agropotravinárskeho obchodu

sú Nemecko, Taliansko a Holandsko. Najvýznamnejšími obchodnými artiklami sú tu cukor

a cukrovinky; živé zvieratá; mlieko, vajcia, med; jedlé ovocie a orechy atď.

57

V prípade našich najvýznamnejších obchodných partnerov si dlhodobo udržiavame

pozitívnu obchodnú bilanciu len s Maďarskom a Rakúskom. S EÚ ako celkom má Slovensko

dlhodobo záporné saldo obchodnej bilancie. Kladné saldo zahraničného agropotravinárskeho

obchodu si SR udržiava okrem iných s Rumunskom, Veľkou Britániou, Bulharskom, Litvou,

Slovinskom, Fínskom, Cyprom a Portugalskom.

1.5.2004, keď SR vstúpila do Európskej Únie, zosúladila svoje zmluvné vzťahy

s nečlenskými krajinami EÚ. V plnom rozsahu prebrala všetky obchodné zmluvy a dohody,

ktoré EÚ uzatvorila s tretími krajinami. Členské krajiny uplatňujú v oblasti zahranično-

ekonomických vzťahov spoločnú obchodnú politiku. S vyspelými mimoeurópskymi

krajinami, ako napr. USA, Kanada, Japonsko, Austrália a Nový Zéland sa realizujú obchodné

kontakty na základe doložky najvyšších výhod.55

Tabuľka č. 6.: Zahraničný agropotravinársky obchod SR s „vybranými“ tretími

krajinami.

mil.sk Dovoz Vývoz Saldo Dovoz Vývoz Saldo Dovoz Vývoz SaldoRusko 45,7 490,9 445,1 57,4 461,7 404,3 17,2 213,3 196,2Kanada 116,2 24,1 -92,1 123,2 28,7 -94,5 66,0 10,0 -56,0 Spojené štáty 665,1 42,1 -623,0 905,6 33,9 -871,7 237,5 8,7 -228,8 Kórejská rep. 5,4 1,2 -4,2 6,5 9,3 2,8 0,8 6,1 5,2Japonsko 6,4 3,1 -3,3 0,3 3,7 3,4 1,2 1,5 0,3Čína 768,2 0,0 -768,2 943,9 0,3 -943,5 382,4 0,1 -382,3 India 141,9 0,0 -141,9 121,6 0,8 -121 66,3 0,0 -66 Taiwan 6,0 0,1 -5,8 4,4 0,0 -4,4 2,5 0,0 -2,5

2005 2006 1-6 2007

Zdroj: MPSR, vlastné výpočty

V prípade Ruska je zahraničný agropotravinársky obchod v silnom kontraste

s celkovým zahraničným obchodom. V prvom spomenutom dosahuje saldo kladné hodnoty,

pričom ale celkový objem obchodu klesá. Pri sledovaní zahraničného obchodu ako celku, má

Slovensko s Ruskou Federáciou trvalo nepriaznivú obchodnú bilanciu, keďže je to náš jediný

dodávateľ ropy, zemného plynu a dôležitý dodávateľ iných nerastných surovín.

Z ďalších uvedených krajín stojí za zmienenie USA a Čína, kde Slovensko vystupuje

takmer výlučne ako importér. Počas sledovaných rokov dochádzalo k zvyšovaniu importov

a v roku 2008 možno z dôvodu prudko klesajúceho dolára očakávať ich ďalšie navýšenie.

Na Slovensko sa z tretích krajín dovážajú najmä plodiny, ktoré v našich podmienkach

nie je možné produkovať: jedlé ovocie a orechy, kakaové prípravky, ryby a kôrovce,

55 Smreková, M., 2007

58

prípravky zo zeleniny a ovocia, rôzne potravinové prípravky a zelenina. Náš vývoz do tretích

krajín sa orientuje na spracované potravinárske výrobky: obilie, cukor a cukrovinky,

mlynárske výrobky, rôzne potravinové prípravky, kakaové prípravky, mlieko a mliečne

výrobky, živé zvieratá a alkoholické a nealkoholické nápoje.

Tabuľka č. 7.: Zahraničný agropotravinársky obchod SR s „vybranými“ ekonomickými

zoskupeniami

mil.sk Dovoz Vývoz Saldo Dovoz Vývoz Saldo Dovoz Vývoz SaldoNAFTA 837,5 66,1 -771,4 1078,8 62,6 -1 016 336,6 18,7 -317,9 EFTA 243,0 155,0 -88,0 283,8 130,4 -153 158,5 181,0 22,5MERCOSUR 1005,0 0,0 -1 005,0 1093,6 0,0 -1 094 639,7 0,0 -639,7 GCC 3,0 127,0 124,0 1,9 24,2 22 0,9 74,6 73,7

2005 2006 1-6 2007

Zdroj: MPSR, vlastné výpočty

Slovensko má v väčšinou významných zoskupení negatívnu bilanciu. Jedná sa najmä

o ekonomické zoskupenia ako MERCOSUR a AESAN, z ktorých dovážame najmä

nezastupiteľné komodity, ktoré nedokážeme nijako vypestovať na Slovensku.

Medzi ďalšie významné ekonomické zoskupenia, s ktorými Slovensko obchoduje patri

NAFTA (North Amecican Free Trade Agreement). Toto zoskupenie pozostáva z USA,

Kanady a Mexika. Význam tohto zoskupenia v roku 2006 vzrástol, keď sa import zvýšil

z pôvodných 837,5 mld. v roku 2005 na 1078,8 mld., čo predstavuje nárast o takmer 29%,

pričom export ostal nezmenený, resp. mierne klesol.

Vhodnou exportnou destináciou by mohol byť pre Slovensko GCC (Gulf Cooperation

Council), ktorý združuje krajiny Perzského zálivu – Bahrain, Kuwait, Oman, Qatar, Saudska

Arábia, Spojené Arabské Emiráty. Tieto štáty, bohaté na ropu, majú nepriaznivé podmienky

na pestovanie poľnohospodárskych plodín, a preto sa javia ako vhodné odbytové miesto pre

poľnohospodársku produkciu. V roku 2006 zaznamenal export do uvedených krajín prudký

prepad, ale rok 2007 sa už opäť vyvíja priaznivo, keď export len za prvý polrok 2007

presiahol celkový export z roku 2006 viac ako 3-násobne.

59

4.3.2 Zahraničný agropotravinársky obchod EÚ

Európsky štatistický úrad ho sleduje z hľadiska nomenklatúry SITC, ktorá sa delí na

10 tried:

SITC 0 Potraviny SITC 5 Chemikálie SITC 1 Nápoje a tabak SITC 6 Trhové výrobky SITC 2 Surové materiály SITC 7 Stroje a zariadenia SITC 3 Nerastné palivá SITC 8 Priemyselné výrobky SITC 4 Oleje a tuky SITC 9 Ostatné

Triedy SITC

Agropotravinárskemu obchodu zodpovedajú prvé 2 triedy: SITC 0 Potraviny a SITC 1

Nápoje a tabak.

Tabuľka č.8.: Zahraničný agropotravinársky obchod EÚ

2000 2001 2002 2003 2004 2005 200654,82 58,1 58,12 57,28 58,85 62,99 67,7947,72 49,3 50,08 48,53 48,53 51,95 57,91

-7,1 -8,8 -8,0 -8,8 -10,3 -11,0 -9,95,52% 5,93% 6,20% 6,12% 5,73% 5,34% 5,02%5,62% 5,57% 5,61% 5,58% 5,09% 4,93% 5,00%

Podiel na celkovom dovozePodiel na celkovom vývoze

EU 27 importv mld. EUR

EU 27 exportEU 27 saldo

Zdroj: Eurostat, vlastné výpočty

Zahraničný agropotravinársky obchod EÚ sa v značnej miere podobá na ten

slovenský. Charakteristickou črtou je, že dlhodobo dosahuje záporné saldo zahraničného

obchodu. Podiel na celkovom dovoze predstavuje, podobne ako v prípade Slovenskej

republiky, 5 až 6 %. Malý rozdiel je vo vývoze, kde je podiel o približne 1 % väčší, ako

v prípade Slovenskej republiky.

Tabuľka č.9.: Zahraničný agropotravinársky obchod EÚ s vybranými obchodnými

partnermi.

v mld EUR Import Export Saldo Import Export Saldo Import Ex port SaldoUSA 5,44 9,89 4,45 5,44 10,15 4,71 5,47 11,33 5,86EFTA 4,91 5,37 0,46 5,44 5,64 0,20 6,36 6,28 -0,08 OPEC 1,82 5,23 3,41 1,96 5,72 3,76 1,85 5,99 4,14Kanada 1,32 1,52 0,20 1,23 1,62 0,39 1,33 1,84 0,51Čína 1,86 1,29 -0,57 2,33 1,47 -0,86 2,84 1,61 -1,23 Austrália 1,37 0,9 -0,47 1,33 0,98 -0,35 1,36 1,12 -0,24

2004 2005 2006

Zdroj: Eurostat, vlastné výpočty

Najlepšie výsledky zahraničného agropotravinárskeho obchodu dosahuje EÚ s USA

a krajinami OPEC. Dochádza ku každoročnému nárastu obratu zahraničného obchodu

a pozitívne sa vyvíja aj saldo obchodnej bilancie. V roku 2006 dosiahli agropotravinárske

exporty do USA rekordných 11,33 mld. EUR, čo predstavovalo proti minulému roku nárast

60

o 11,6%. Obrat zahraničného obchodu s USA narástol z pôvodných 15,33 mld. EUR. v roku

2004 na 16,8 mld. v roku 2006. Podiel tohto obratu na celkovom obraze ZAO EÚ ale mierne

klesá (zo 14,28% v roku 2004 na 13,37 % v roku 2006). Naopak, najzápornejšie saldo

obchodnej bilancie dosahuje EÚ so 77 krajinami Afriky, Karibiku a Tichomoria - ACP- (s EÚ

majú podpísanú dohodu o partnerstve). To v roku 2006 dosiahlo hodnotu -4,7 mld. EUR.

4.4 Konkurencieschopnosť slovenských agropotravinárskych výrobkov

Na základe ukazovateľa komparatívnych výhod RCA dosiahli počas sledovaného

obdobia najvyššiu komparatívnu výhodnosť mlynské výrobky, ktoré aj keď zaznamenávajú

od roku 2003 neustály pokles, sú najúspešnejšou triedou v colnom sadzobníku a vysoko

prevyšujú hodnotu „nula“. Tá je považovaná pri ukazovateli RCA za hranicu komparatívnej

výhody, resp. nevýhody.

Ďalšími komparatívne výhodnými triedami sú živé zvieratá; semená, plody priem.

a liečivé rastliny, slama; cukor a cukrovinky, u ktorých pozorujeme zvyšujúce sa hodnoty

RCA. Kakao a kakaové výrobky; obilie; mlieko, vajcia, med, jedlé výrobky živ. pôvodu sa

viac menej stabilne pohybujú nad hranicou komparatívnej výhodnosti.

Tabuľka č. 10.: Ukazovateľ komparatívnych výhod RCA tovarových kapitol (1-24)

colného sadzobníka SR v rokoch 2000 – 2007

RCA 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 01 Živé zvieratá 1,11 0,74 0,87 1,04 0,95 1,00 0,98 1,19 02 Mäso a požívateľné droby -1,42 -0,64 -0,95 -0,84 -0,33 -0,39 -0,59 -0,56 03 Ryby, kôrovce,mäkkýše a ost. vodné bezstavovce -1,69 -1,84 -1,84 -1,60 -1,23 -1,34 -1,24 -1,41 04 Mlieko, vajcia, med, jedlé výrobky živoč. pôvodu 1,16 1,32 1,21 1,30 1,02 0,75 0,62 0,70 05 Výrobky živoč. pôvodu inde neuvedené -0,43 -0,19 -0,35 -0,24 -0,29 -0,06 -0,11 -0,25 06 Živé rastliny a kvetinárske výrobky -1,03 -1,33 -1,43 -1,21 -1,03 -1,42 -1,63 -1,89 07 Zelenina, jedlé mlynárske rastliny, korene a hľuzy 0,21 0,36 0,05 -0,12 -0,74 -0,42 -0,83 -0,78 08 Ovocie, orechy, šupy citrus. plodov a melónov -1,52 -1,19 -1,28 -1,04 -0,80 -0,41 -0,48 -0,79 09 Káva, čaj, maté a korenie -0,84 -0,70 -0,58 -1,11 -1,48 -1,15 -0,71 -0,44 10 Obilie 0,06 -1,55 0,72 0,80 0,81 1,31 1,41 0,74 11 Mlynské výrobky, slad, škroby, inulín, pšen.lepok 2,33 2,10 2,43 2,66 2,56 2,59 2,22 2,14 12 Semená, plody, priem. a liečivé rastliny, slama 0,72 1,22 0,97 0,35 1,05 0,76 0,68 1,20 13 Šelak, gumy, živice, iné šťavy a výťažky -2,89 -2,20 -1,80 -2,07 -2,57 -2,18 -2,60 -2,10 14 Rastl. pletacie materiály a iné výrobky rast. pôvodu -0,09 -0,19 -1,05 -1,11 -2,04 -1,69 -1,35 -0,35 15 Živoč.a rastl.tuky a oleje, upravené jedlé tuky; vosky 0,30 -0,01 0,19 0,12 0,14 0,02 -0,39 -0,31 16 Prípravky z mäsa rýb, kôrovcov a vod.bezstavovce -2,50 -2,67 -2,39 -2,14 -1,82 -0,67 -0,69 -0,54 17 Cukor a cukrovinky 0,31 0,36 0,68 0,21 0,92 0,92 1,11 1,11 18 Kakao a kakaové výrobky 0,22 0,38 0,32 0,25 0,44 0,21 0,31 0,36 19 Prípravky z obilia, múky, mlieka, jemné pečivo -0,26 -0,13 -0,07 -0,14 -0,18 -0,26 -0,29 -0,36 20 Prípravky zo zeleniny, ovocia, orechov -1,08 -0,60 -0,83 -0,90 -1,14 -0,98 -0,94 -0,66 21 Rôzne potravinové prípravky 0,14 0,13 -0,31 -0,23 -0,55 -0,17 -0,34 -0,31 22 Nápoje, liehové tekutiny, ocot 0,00 0,20 0,05 -0,04 -0,23 -0,44 -0,65 -0,44 23 Zbytky a odpad v potrav. priemysle, priprav. krmivo -0,32 -0,69 -1,07 -0,85 -1,19 -1,11 -1,09 -0,78 24 Tabak a vyrobené tabakové náhradky -0,19 -0,58 -0,72 -0,51 -0,99 -2,69 -1,96 -2,59

Zdroj: Ministerstvo hospodárstva SR, vlastné výpočty

61

Ostatné sledované triedy sa pohybujú v záporných hodnotách, čo značí komparatívnu

nevýhodnosť. Najhoršie výsledky podľa ukazovateľa RCA dosahuje tabak a vyrobené tabak.

náhradky a trieda šeľak, gumy, živice, iné šťavy a výťažky.

Podobné výsledky zaznamenali jednotlivé triedy colného sadzobníka aj podľa indexu

čistej obchodnej výkonnosti RCA II. Pri uvedenom indexe môžeme považovať za

komparatívne výhodnú takú kapitolu colného sadzobníka Výraznejší rozdiel môžeme

pozorovať len pri triede kakao a kakaové výrobky, ktorá sa podľa indexu RCA II pohybuje

tesne na hranici medzi komparatívnou výhodnosťou a nevýhodnosťou.

Tabuľka č. 11.: Index čistej obchodnej výkonnosti RCA II tovarových kapitol (1-24)

colného sadzobníka SR v rokoch 2000 – 2007

RCA 2 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 01 Živé zvieratá 0,23 0,05 0,15 0,28 0,28 0,31 0,34 0,39 02 Mäso a požívateľné droby -0,78 -0,57 -0,64 -0,57 -0,34 -0,35 -0,41 -0,43 03 Ryby, kôrovce,mäkkýše a ost. vodné bezstavovce -0,83 -0,85 -0,84 -0,77 -0,67 -0,69 -0,64 -0,71 04 Mlieko, vajcia, med, jedlé výrobky živoč. pôvodu 0,25 0,33 0,31 0,40 0,31 0,19 0,17 0,16 05 Výrobky živoč. pôvodu inde neuvedené -0,49 -0,39 -0,43 -0,34 -0,32 -0,20 -0,19 -0,30 06 Živé rastliny a kvetinárske výrobky -0,69 -0,76 -0,76 -0,68 -0,61 -0,71 -0,74 -0,81 07 Zelenina, jedlé mlynárske rastliny, korene a hľuzy -0,22 -0,14 -0,25 -0,29 -0,51 -0,37 -0,51 -0,52 08 Ovocie, orechy, šupy citrus. plodov a melónov -0,80 -0,72 -0,73 -0,64 -0,53 -0,37 -0,36 -0,52 09 Káva, čaj, maté a korenie -0,63 -0,59 -0,52 -0,66 -0,73 -0,64 -0,46 -0,38 10 Obilie -0,29 -0,80 0,08 0,17 0,21 0,44 0,51 0,18 11 Mlynské výrobky, slad, škroby, inulín, pšen.lepok 0,69 0,62 0,73 0,80 0,80 0,81 0,75 0,71 12 Semená, plody, priem. a liečivé rastliny, slama 0,03 0,28 0,20 -0,06 0,33 0,20 0,20 0,40 13 Šelak, gumy, živice, iné šťavy a výťažky -0,94 -0,89 -0,83 -0,85 -0,90 -0,85 -0,89 -0,84 14 Rastl. pletacie materiály a iné výrobky rast. pôvodu -0,36 -0,39 -0,67 -0,66 -0,84 -0,77 -0,67 -0,34 15 Živoč.a rastl.tuky a oleje, upravené jedlé tuky; vosky -0,18 -0,31 -0,19 -0,17 -0,11 -0,17 -0,32 -0,32 16 Prípravky z mäsa rýb, kôrovcov a vod.bezstavovce -0,92 -0,93 -0,90 -0,86 -0,80 -0,47 -0,45 -0,43 17 Cukor a cukrovinky -0,17 -0,14 0,06 -0,13 0,27 0,27 0,39 0,36 18 Kakao a kakaové výrobky -0,21 -0,13 -0,12 -0,11 0,03 -0,07 0,02 -0,00 19 Prípravky z obilia, múky, mlieka, jemné pečivo -0,43 -0,37 -0,31 -0,29 -0,27 -0,30 -0,28 -0,35 20 Prípravky zo zeleniny, ovocia, orechov -0,70 -0,55 -0,60 -0,59 -0,64 -0,58 -0,54 -0,47 21 Rôzne potravinové prípravky -0,25 -0,25 -0,41 -0,33 -0,43 -0,26 -0,30 -0,33 22 Nápoje, liehové tekutiny, ocot -0,31 -0,22 -0,26 -0,25 -0,30 -0,38 -0,43 -0,38 23 Zbytky a odpad v potrav. priemysle, priprav. krmivo -0,45 -0,58 -0,67 -0,58 -0,66 -0,63 -0,59 -0,52 24 Tabak a vyrobené tabakové náhradky -0,40 -0,54 -0,57 -0,45 -0,59 -0,91 -0,81 -0,90

Zdroj: Ministerstvo hospodárstva SR, vlastné výpočty

4.5 Vývoj na trhu obilnín

V roku 2007 zaznamenali ceny obilnín vo svete prudký nárast. Tento nárast cien

postihol aj EÚ a Slovenskú Republiku. Podľa viacerých zdrojov (Hospodárske noviny,

Agromagazín, Svetová banka) má prudké zdraženie obilnín 3 hlavné príčiny:

• slabá úroda v roku 2007 a očakávania slabej úrody aj v úvode roku roku 2008

(Austrália očakávala až o 40% nižšie úrody pšenice),

62

• zvýšené produkcia biopalív, ktorá má za následok prevažovanie dopytu po

obilninách (pšenica, kukurica, sója, a.i.) nad ponukou,

• zvyšovanie životnej úrovne v Číne, čo vedie k zmenám v stravovacích návykoch

obyvateľstva. Stále viac sa konzumuje mäso, mliečne výrobky, vajcia.., čo

vyvoláva tlak na ceny.

Istý podiel na tomto stave by mohli mať aj podpory vlastných poľnohospodárov

a ochrany vlastného trhu zo strany EÚ a USA. Takéto zásahy dlhší čas deformovali svetový

trh s potravinami a poľnohospodári z rozvojových krajín nedokázali konkurovať

poľnohospodárom z EÚ a USA. To mohlo viesť k ich čiastočnej alebo úplnej likvidácii.

Teraz, pri spolupôsobení troch hore menovaných faktorov nestíha ponuka kryť dopyt, čo má

za následok prudký rast cien.

4.1 Pšenica

Ceny pšenice na Slovensku sa v posledných 10-tich rokoch pohybovali na relatívne

stabilnej úrovni a oscilovali okolo hodnoty 9 €.100kg-1 (bez DPH). V roku 2007 bol

zaznamenaný rapídny nárast cien, kedy sa 100kg pšenice predávalo za viac ako 16 €.

Rovnaká situácia nastala aj v ostatných krajinách EÚ (a aj v ostatných krajinách sveta).

Graf č.20.: Slovensko: Predajná cena pšenice €.100 kg-1 (bez DPH)

Slovensko: Predajná cena pšenice €.100kg-1 (bez DPH )

9,6611,1210,42

8,91 8,76 9,24 9,06 9,74 9,578,32

9,94

16,34

0 €2 €4 €6 €8 €

10 €12 €14 €16 €18 €

1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007

Zdroj: Eurostat

Pri porovnaní úrod pšenice s rokom 2006 ale došlo na Slovensku k miernemu

zvýšeniu úrody pšenice. Hektárová úroda sa síce nepatrne znížila z 3,85 na 3,82 t/ha, ale

väčšia zberová plocha pšenice zabezpečila nárast produkcie o takmer 3%.

63

Graf č.20.: Slovensko: Úroda poľnohospodárskych plodín: Pšenica

SR - Úroda po ľnohospodárskych plodín: Pšenica

0

500 000

1 000 000

1 500 000

2 000 000

1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007

00,511,522,533,544,555,5

Zberová plocha (ha) Úroda (t) Hektárová úroda (t)

Zdroj: Eurostat, vlastné výpočty

Slovensko tak dosiahlo jeden z najlepších výsledkov v EÚ. Z grafu č. 21 vyplýva, že

produkcia pšenice v krajinách EU konštantne klesá už od roku 2004 a to najmä vplyvom

klesajúcich hektárových úrod. Naopak, zvýšené zameranie na biopalivá dvíha spotrebu EÚ,

čím je odkázaná na import.

Graf č.21.: EÚ27: Úroda poľnohospodárskych plodín: Pšenica

EU 27 - Úroda po ľnohospodárskych plodín: Pšenica

0

2040

60

80

100120

140

160

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007

Mili

ony

3

3,5

4

4,5

5

5,5

6

Zberová plocha (ha) Úroda (t) Hektárová úroda (t)

Zdroj: Eurostat, vlastné výpočty

Podobná situácia je na trhu aj u iných obilnín. Napr. U jačmeňa bol zaznamenaný

v roku 2007 nárast ceny o 64% oproti roku predošlému a u kukurice tento nárast predstavoval

až takmer 70%

64

Graf č.22, 23.: Slovensko: Predajná cena jačmeňa, kukurice €.100 kg-1 (bez DPH)

Slov ensko: Predaj ná cena j a čmeňa € .100kg-1 (bez DPH)

10,21 11,1 10,399,07 9,06

10,3510,61 10,2 10,199,09

10,39

17,02

0 €

5 €

10 €

15 €

20 €

1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007

Slov ensko: Predaj ná cena kukurice €.100kg-1 (bez DP H)

11,3 10,298,27 7,34 8,47 9,12 8,69 9,28 9,07 8,29

10,1

17,14

0 €

5 €

10 €

15 €

20 €

1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007

Zdroj: Eurostat

Takýto masívny nárast cien prebehol na celom svete a v niektorých krajinách vyvolal

dokonca vlnu protestov. Tá bola najsilnejšia v Mexiku, kde sa protestovalo proti prudkému

nárastu cien tortilly (placka, ktorá je vyrobené z kukurice). Jednodňový protest proti

zvyšovaniu cien potravín prebehol aj v Taliansku.

Nárast cien má tragické dopady najmä na chudobné krajiny (Afrika, J. Amerika)

a a ich ďalší rast by tam mohol byť sprevádzaný násilnosťami alebo vyústiť do ozbrojeného

konfliktu (resp. občianskej vojny).

Graf č.24, 25.: Slovensko: Úroda poľnohospodárskych plodín: Jačmeň, kukurica

SR - Úroda po ľnohospodárskych plodín: Ja čmeň

0

200 000

400 000

600 000

800 000

1 000 000

19961997 19981999 20002001 20022003 20042005 200620070

1

2

3

4

5

Zberová plocha (ha) Úroda (t) Hektárová úroda (t)

SR - Úroda po ľnohospodárskych plodín - Kukurica na zrno

0

200 000

400 000

600 000

800 000

1 000 000

1 200 000

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

22,533,544,555,566,577,5

Zberová plocha (ha) Úroda (t) Hektárová úroda (t)

Zdroj: Eurostat, vlastné výpočty

Pri produkcii jačmeňa vidíme paralelu s pšenicou. Na Slovensku došlo k malému

zvýšeniu celkovej produkcie, ale len vďaka väčšej zberovej ploche. Hektárová úroda

nepretržite klesá už od roku 2004. Zhoršenú situáciu ale vidíme pri produkcii kukurice, ktorá

klesá rýchlym tempom. Vrchol produkcie bol dosiahnutý v roku 2005, kedy sa vypestovalo

viac ako milión ton pšenice. Nasledujúce roky dochádza k prepadu o 22% a následne o 26%.

65

5 Záver

Slovenská republika v poslednom desaťroční prešla úspešným vývojom. Pozitívne

zmeny vidíme už pri základných ukazovateľoch, akými je napr. HDP. Ten sa od roku 2000 do

roku 2007 takmer zdvojnásobil. V tejto perióde nebol ničím výnimočným dvojciferný rast

HDP, ktorý sa podaril až v štyroch zo siedmych sledovaných rokov. Najvyšší rast bol

dosiahnutý v roku 2007, kedy HDP vzrástol oproti predošlému roku až o 11,6 %.

Pri analýze podielu jednotlivých ekonomických činností na tvorbe HDP bolo podľa

očakávaní zistené, že najväčší podiel predstavuje priemysel, obchod a finančníctvo.

Poľnohospodárstvo sa umiestnilo na poslednom mieste, keď jeho podiel predstavoval

v rokoch 2000 – 2003 necelých 5%. Od roku 2004 sa jeho podiel neustále znižoval až

dosiahol 2,6% v roku 2007. Rozdiely medzi jednotlivými odvetviami ekonomiky sú aj

v mzdách zamestnancov. Priemerné mzdy v poľnohospodárstve sa v sledovanom období ani

nepriblížili priemerným mzdám v hospodárstve. Rozdiel sa naopak mierne zvýšil. V roku

2007 tento rozdiel predstavoval až 5105 SKK v neprospech poľnohospodárstva. Takýto stav

je jednou z príčin, prečo klesá počet zamestnaných v poľnohospodárstve (zo 139 tis. v roku

2000 na 99 tis. v roku 2007).

Najväčším ťahúňom ekonomiky Slovenskej republiky sú v posledných rokoch

automobilové závody. Tie patria vzhľadom na povahu ich výroby k najväčším exportérom

a zároveň aj importérom zároveň. Tým, že vyvážajú výrobky s vyššou pridanou hodnotou ako

súčiastky, ktoré priviezli, pozitívne vplývajú aj na saldo zahraničného obchodu SR. To sa

napriek tomu neustále pohybuje v „červených číslach“. V roku 2007 ale dosiahol zahraničný

obchod SR dobrý výsledok. Saldo zahraničného obchodu predstavovalo na konci roku

zápornú hodnotu 21,4 mld. SKK, čo bolo výrazné zlepšenie oproti predchádzajúcim trom

rokom. Import, export a tým aj celkový obrat zahraničného obchodu SR každým rokom

rástol. Najvýraznejší rast bol zaznamenaný v roku 2006, kedy import aj export rástli oproti

minulému roku viac ako o 20% . Deficitnosť zahraničného obchodu sa od roku 2003

pohybuje pod úrovňou 5% a v toku 2007 dosiahol tento ukazovateľ hodnotu len 1,15%. Dobré

výsledky zahraničného obchodu boli dosiahnuté napriek tomu, že slovenská koruna

posilňovala voči americkému doláru a aj euru, čo zdražovalo v zahraničí naše výrobky.

Európska únia ako celok taktiež rástla. V roku 2006 dosiahol HDP 11 621 mld. EUR,

čo je o 597 mld. EUR lepší výsledok ako v roku predošlom. V roku 2006 sa ale výrazne

zvýšila deficitnosť zahraničného obchodu EÚ, keď hodnota tohto ukazovateľa dosiahla až

1,7%, čo je najhorší výsledok za celé sledované obdobie.

66

Zahraničný agropotravinársky obchod SR skončil na konci každého sledovaného roku

so záporným saldom. Najviac prevažoval import nad exportom v roku 2007, kedy saldo

predstavovalo hodnotu -24,6 mld. SKK. Najväčší podiel na tomto výsledku mali tovarové

kapitoly colného sadzobníka č. 24 Tabak a tabakové náhradky; 08 Orechy, ovocie, šupy

citrusových plodov a melónov; 22 Nápoje, liehové tekutiny a ocot; 02 Mäso a požívateľné

droby. U vymenovaných kapitol import výrazne prevyšoval export. Naopak, výborné

výsledky dosiahli tovarové kapitoly: 17 Cukor a cukrovinky; 11 Mlynské výrobky, slad,

škroby, inulín, pšeničný lepok; 04 Mlieko, vajcia, med jedlá výrobky živoč. pôvodu a 10

obilie.

Z pohľadu teritoriálnej štruktúry je pre Slovensko najvýznamnejším partnerom EÚ. To

platí pre agropotravinársky aj celkový ZO. V roku 2007 sa podieľala EU na

agropotravinárskom importe Slovenska 78,82%-ami a na exporte dokonca až 91,56%-ami.

Najvýznamnejšími partnermi v rámci EÚ sú samozrejme susedné štáty: Česká republika,

Poľsko, Maďarsko a Rakúsko. Popri nich zohrávajú významnú úlohu aj krajiny ako Nemecko,

Taliansko a Holandsko. Z nečlenských štátov sú to najmä Rusko, USA a Čína.

Z ekonomických zoskupení popredné miesto zastáva MERCOSUR, vo vzťahu ku ktorému

vystupujeme ako čistý importér.

Aj zahraničný agropotravinársky obchod EÚ dosahuje každoročne záporné saldo.

Veľký podiel majú na tom importy z krajín Afriky, Karibiku a Tichomoria (ACP), kde v roku

2006 importy prevyšujú exporty až o 5 mld. EUR.

Pri výpočte konkurencieschopnosti slovenských agropotravinárskych produktov sa

zistilo, že len 7 kapitol colného sadzobníka z celkového počtu je podľa ukazovateľa RCA

konkurencieschopných. Pri analýze pomocou ukazovateľa RCA II je to ešte o jednu kapitolu

menej. Najvyššiu konkurencieschopnosť dosiahli v oboch prípadoch 11 Mlynské výrobky,

slad, škroby, inulín, pšeničný lepok; a 01 Živé zvieratá.

V roku 2007 sme zaznamenali prudký rast cien obilnín (a aj iných potravín), ktorý

v niektorých krajinách zapríčinil dokonca demonštrácie a protesty. Ceny obilnín stúpli až

o takmer 70% z dôvodov nízkej celosvetovej úrody, zvýšenej spotrebe Číny, kde obyvatelia

s rastúcim životným štandardom menia svoje stravovanie návyky, a kvôli biopalivám. Tie

taktiež v značnej miere zvýšili dopyt po obilninách, pretože práve ich spracovaním vzniká

bioetanol, hlavná zložka biopalív.

Slovenskí exportéri by sa mali sústrediť okrem udržiavania dobrých obchodných

vzťahov s terajšími obchodnými partnermi na vyhľadávanie nových možností obchodu.

67

Jednou z možností sú krajiny vyvážajúce ropu (napr. Saudská Arábia, Kuvajt, a.i.), ktoré

nemajú priaznivé podmienky na intenzívnu poľnohospodársku a priemyselnú výrobu.

Finančné možnosti z nich robia potencionálnych kupcov aj na produkciu s vyššou pridanou

hodnotou (napr. biopotraviny).

Do riešenia krízy s cenami potravín by mali zasiahnuť aj EÚ a USA. Jednou z dvoch

možností je zníženie alebo úplne zrušenie záujmu o biopalivá, ktoré majú za následok rast

cien potravín. Taktiež nie je jednoznačný ani ich pozitívny vplyv na ovzdušie, lebo pri ich

spaľovaní vzniká porovnateľné množstvo skleníkových plynov ako pri spaľovaní benzínu

alebo nafty. Vyspelé štáty by sa mali naopak snažiť vytvárať nové technológie, ktoré vy

dokázali nahradiť fosílne palivá (najmä v doprave).

Druhou možnosťou je obmedzenie, resp. zrušenie, dotácií pre vlastných

poľnohospodárov na jednej strane a zrušenie ochrany domáceho agropotravinárskeho trhu

v podobe ciel na strane druhej. Využívaním ciel a exportných dotácií sú znevýhodňovaní

poľnohospodári z rozvojových krajín a môže dôjsť k ich likvidácii. Došlo by tak k poklesu

ponuky (produkcie) a pri neustále sa zvyšujúcom dopyte (spotrebe) by tak bola otvorená

cesta pre ďalšie zvyšovanie cien potravín.

68

6 Použitá literatúra

1. ÁRENDÁŠ, M.: Makroekonómia, Nitra: Universum, 1997, 393 s. ISBN 80-967842-7-7

2. ÁRENDÁŠ, M.: Makroekonómia I., 1.vyd. Nitra: SPU, 2007, 273 s. ISBN 978-80-8069-

914-7

3. BALÁŽ, P., a kol.: Medzinárodné podnikanie, Bratislava: Jamex, 2001, 591 s. ISBN 80-

88848-68-7

4. Európska komisia: Vysvetlenie spoločnej poľnohospodárskej politiky; Brusel: Európska

komisia, 2007, 18 s. KF-77-07-075-SK-D

5. FONTAINE, P..: 12 lekcií o Európe; Brusel: Európska komisia, 2004. 62 s. ISBN 92-894-

6797-5

6. GÁLIK, J., MATOŠKOVÁ, D., Analýza zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi

a potravinárskymi výrobkami; Bratislava: VUEPP, 2007, 63 s. ISBN 978-80-8058-449-8

7. GOZORA, V.: Prispôsobovanie agrárneho sektoru meniacim sa ekonomickým

podmienkam. In: Zborník vedeckých prác z medzinárodnej vedeckej konferencie:

Štrukturálne zmeny v poľnohospodárstve EÚ, Nitra: SPU, 2005, s. 1-11, ISBN 80-8069-

514-8

8. HANSEOVÁ, H.: Prepravné služby v podmienkach medzinárodného obchodu, 2.

vydanie, Bratislava: Ekonóm, 2007, 130 s. ISBN 80-225-2323-3

9. HORSKÁ, E.: Medzinárodný marketing; 1.vyd. Nitra: SPU, 2007, 223 s. ISBN 978-80-

8069-938-3

10. HUDÁK, J., NAŠČÁKOVÁ, J.: Zhodnotenie účinnosti podnikania na pôde v tendenciách

integrácie Slovenskej Republiky do Európskej únie. In: Zborník vedeckých príspevkov

z medzinárodnej vedeckej konferencie: K aktuálnym problémom PpoK po vstupe SR do

EÚ, Nitra: SPU, 2004, s. 111-116, ISBN 80-8069-367-6

11. MACHOVÁ, H., a kol.: Medzinárodní obchod a marketing, Praha: Garda Publishing,

2002, 268 s. ISBN 80-247-0364-5

12. MELIŠEK, I.: Vývoj a zmeny štruktúry zahraničného obchodu Slovenskej Republiky, In:

Ekonomické rozhľady, roč. XXXIV, 2005, č. 3, s. 295-314, ISSN O23-262X

13. PODOLÁK, A.: Medzinárodný obchod a formovanie agroobchodnej politiky; 1. vyd.

Nitra: SPU, 2007, 215 s. ISBN 978-80-8069-863-8

14. POKRIVČÁK, J.: Medzinárodná Ekonomika, 2005, 139 s., dostupné na:

http://www.fem.uniag.sk/Jan.Pokrivcak/

69

15. Samuelson, P., A., - Nordhaus, W., D.: Ekonómia, Bratislava: ELITA, 2000, 844 s. ISBN

80-8044-059-X

16. SMREKOVÁ, M.: Technika zahraničného obchodu; 1. vyd. Bratislava: SOPK, 2007, 112

s. ISBN 978-80-89105-31-1

17. ŠUPÍN, M.: Medzinárodný marketing a obchod, Zvolen: TU, 2007, 214 s. ISSBN 80-228-

1622-1

18. Nariadenie Rady (EC) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní SPP účinné od 1.

januára 2007.

Internetove zdroje:

1. http://www.europskaunia.sk/spolocna_polnohospodarska – ABC o Európskej Únii

2. http://archiv.mpsr.sk/slovak/dok/krp_07-13_suhrn.pdf – Ministerstvo pôdohospodárstva

SR: Koncepcia rozvoja pôdohospodárstva na roky 2007-2013; 2006

3. http://www.economy.gov.sk/index/go.php?id=294 - Ministerstvo hospodárstva

Slovenskej Republiky; Výsledky zahraničného obchodu

4. DĚDEK, O. 2006. Společná zemědelská politika. Praha: Institut ekonomických studií

FSV UK http://samba.fsv.cuni.cz/~dedek/European%20Economic%20Integration/

5. www.eximbanka.sk – Exportno–importná banka Slovenskej Republiky

6. www.iccwbo.org – Medzinárodná obchodná komora

7. www.gefcoslovakia.sk – Gefco Slovakia – operátor dopravy a logistiky

8. www.statistics.sk – Slovenský štatistický úrad

9. http://epp.eurostat.ec.europa.eu – Európsky štatistický úrad

10. www.radela.sk – Rezortná štatistika poľnohospodárstva

11. www.vuepp.sk – Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva

70

7 Prílohy

Príloha č. 1.: Bilancia zahraničného obchodu SR s krajinami EÚ

Imp podiel Exp podiel Saldo Imp podiel Exp podiel 01 Živé zvieratá 593311000 1,47% 1056260000 4,15% 462949000 1,079E+09 2,15% 1916044000 5,56% 02 Mäso a požívateľné droby 2151084000 5,32% 584368000 2,30% -1566716000 3,524E+09 7,02% 1737987000 5,04% 03 Ryby, kôrovce,mäkkýše a ost. vodné bezstavovce781594000 1,93% 99268000 0,39% -682326000 770583000 1,54% 154320000 0,45% 04 Mlieko, vajcia, med, jedlé výrobky živo1609904000 3,98% 3727407000 14,66% 2117503000 2,508E+09 5,00% 4785271000 13,87% 05 Výrobky živoč. pôvodu inde neuvedené224590000 0,56% 111490000 0,44% -113100000 359264000 0,72% 184870000 0,54% 06 Živé rastliny a kvetinárske výrobky938210000 2,32% 175635000 0,69% -762575000 930007000 1,85% 228663000 0,66% 07 Zelenina, jedlé mlynárske rastliny, korene a h1648429000 4,08% 916774000 3,61% -731655000 2,22E+09 4,42% 727709000 2,11% 08 Ovocie, orechy, šupy citrus. plodov a melónov3605936000 8,92% 801029000 3,15% -2804907000 4,972E+09 9,91% 1531366000 4,44% 09 Káva, čaj, maté a korenie 1003623000 2,48% 207075000 0,81% -796548000 1,026E+09 2,04% 161173000 0,47% 10 Obilie 1033509000 2,56% 1444427000 5,68% 410918000 1,078E+09 2,15% 1666727000 4,83% 11 Mlynské výrobky, slad, škroby, inulín, pšen.lepok289284000 0,72% 2603951000 10,24% 2314667000 251335000 0,50% 2232766000 6,47% 12 Semená, plody, priem. a lieč1176960000 2,91% 1053597000 4,14% -123363000 1,277E+09 2,54% 2507420000 7,27% 13 Šelak, gumy, živice, iné šťavy a vý182885000 0,45% 14465000 0,06% -168420000 193468000 0,39% 10169000 0,03% 14 Rastl. pletacie materiály a iné výrobky rast. pôvodu14314000 0,04% 2957000 0,01% -11357000 28170000 0,06% 2525000 0,01% 15 Živoč.a rastl.tuky a oleje, upravené jedlé tuky; vosky1856900000 4,59% 1321727000 5,20% -535173000 2,458E+09 4,90% 1951259000 5,66% 16 Prípravky z mäsa rýb, kôrovcov a vod.bezstavovce1015931000 2,51% 75016000 0,30% -940915000 1,447E+09 2,88% 161287000 0,47% 17 Cukor a cukrovinky 1472492000 3,64% 1138632000 4,48% -333860000 1,888E+09 3,76% 3260728000 9,45% 18 Kakao a kakaové výrobky 2834736000 7,01% 2280535000 8,97% -554201000 3,278E+09 6,53% 3506429000 10,17% 19 Prípravky z obilia, múky, mlieka, jemné pe3007287000 7,44% 1639233000 6,45% -1368054000 3,36E+09 6,69% 1929992000 5,60% 20 Prípravky zo zeleniny, ovocia, orechov2068932000 5,12% 531182000 2,09% -1537750000 2,486E+09 4,95% 545506000 1,58% 21 Rôzne potravinové prípravky3568994000 8,83% 1781180000 7,01% -1787814000 4,109E+09 8,19% 1622715000 4,70% 22 Nápoje, liehové tekutiny, ocot3020901000 7,47% 1820877000 7,16% -1200024000 3,695E+09 7,36% 2008478000 5,82% 23 Zbytky a odpad v potrav. priemysle, priprav. krmivo3247141000 8,03% 871826000 3,43% -2375315000 4,121E+09 8,21% 857745000 2,49% 24 Tabak a vyrobené tabakové náhradky3069734000 7,60% 1164596000 4,58% -1905138000 3,129E+09 6,23% 800674000 2,32%Spolu 4,0417E+10 100,00% 25423507000 100,00% -14993174000 5,019E+10 100,00% 34491823000 100,00%

01 Živé zvieratá 02 Mäso a požívate ľné droby2003 2004 2005 2006 2007 2003 2004

Dovoz 593311000 1079349000 1377074000 1374574972 1107761403 Dovoz 2151084000 3523914000 Zdroj: Ministerstvo hospodárstva SR

71

Príloha č. 2.: 50 najväčších exportérov SR v roku 2006

2006 Vývoz Por. Názov

% celk. vývozu (mil. Sk)

Vývoz SR celkom 100,0 1 239 359 1 VOLKSWAGEN SLOVAKIA a.s.

2 U. S. Steel Košice, s.r.o.

3 SLOVNAFT, a.s.

4 SAMSUNG Electronics Slovakia, s.r.o.

5 Samsung Electronics Europe Logistics B.V. s.r.o.

6 SONY SLOVAKIA, spol. s r.o.

7 PCA Slovakia, s.r.o.

8 Mondi Business Paper SCP, a.s.

9 HYDRO ALUMINIUM AS

10 WHIRLPOOL SLOVAKIA spol. s r.o.

40,9 507 270

11 Continental Matador s.r.o.

12 MATADOR, a.s.

13 INA SKALICA, spol. s r.o.

14 INA Kysuce, a.s.

15 Železiarne Podbrezová, a.s.

16 Embraco Slovakia s.r.o.

17 Slovnaft Petrochemicals, s.r.o.

18 Panasonic AVC Networks Slovakia s.r.o.

19 Swedwood Slovakia, s.r.o.

20 BSH Drives and Pumps s.r.o.

6,0 73 866

21 Duslo, a.s.

22 Zentiva International a.s.

23 Duslo, a.s.

24 Yazaki Wiring Technologies Slovakia s.r.o.

25 Novácke chemické závody, a.s.

26 SCA Hygiene Products Slovakia, s.r.o.

27 KOVOHUTY, a.s.

28 Bekaert Hlohovec, a.s.

29 Johns Manville Slovakia,a.s.

30 Panasonic Eastern Europe Handelsgesellschaft

3,8 46 600

31 Vaillant Industrial Slovakia s.r.o.

32 ZF SACHS Slovakia, a.s.

33 SE Bordnetze - Slovakia s.r.o.

34 Kraft Foods Slovakia, a.s.

35 Nexis Fibers a.s.

36 Sauer - Danfoss a.s.

37 EMERSON ELECTRIC SLOVAKIA spol. s r.o.

38 OFZ, a.s.

39 Leoni Autokabel Slowakia, spol. s r.o.

40 TATRAVAGÓNKA a.s.

2,8 34 206

41 KROMBERG & Schubert s.r.o.

42 Power - One Production AG

43 Nylstar Slovakia, a.s.

44 Tento, a.s.

45 TELEFLEX Automotive SLOVAKIA, s.r.o.

46 PSL, a.s.

47 Dana Emerson Actuator Systems s.r.o.

48 RIEKER OBUV s.r.o.

49 Smurfit Kappa Štúrovo, a.s.

50 TRIM LEADER, a.s.

2,2 27 514

Zdroj: Ministerstvo hospodárstva SR