Ročník III. Ružomberok, 31. marca 1914. Číslo 3.

Vychodia raz za mesiac. Predplatné do Ra'túsko-Uhorska 3 koruny, do zahraničia 5 korun Jednotlivé íísla 20 halierov. Predplatky pre Ameriku prijíma : Gustáv Pekara, knihkupec, New-York, 103. St. Mark's Place (8 th Street)

Str. 2. VESELÉ NOVINY Čís. 3.

ZA MUDROŇOM.

Na domovinu smútok ľahol čierny, nad hrobom vodcu národ hlavu sklonil,.. a vtedy jeho dvorný blázon verný v kút stiahol sa a horké slzy ronil.

Smiech zmeravel mu v trpkej vo grimase a múku s tváre omyly sĺz prúdy, zvuk zvončekov zamíkol v zvonov hlase a veselosť zaľahly hrobné hrudy.

Smej sa peňáco,... bárs máš srdce v krvi, bárs bolesť dušu ťažkým žiaľom sviera, tvoj smiech nech nepriateľov rodu drví, tvoj smiech nech verným slzu s oka stiera.

Zvončekmi vyzvoň zradcov čierne plány, na závratníkov vypusť vtipov roje, chrámovým kupcom bičom ukáž brány: to úkol tvoj, to poslanie je tvoje.

Mŕtvy je vodca... niet dobrého gazdu... práce sa chytiť každému dnes treba; aj biedny harlekýn môž' vyryť brázdu, pre ktorú Mudroň požehná mu s neba.

Správa istej banky poverila maliara, aby vymaľoval poradnú sieň. Na stenách bolo dľa starých obyčají vymaľované niekoľko hláv vynikajúcich správcov.

— A čo sa má stať s týmito hlavami? — spýtal sa maliar.

— Len ich zamaľujte — nariadil správca — my tu nepotrebujeme žiadne hlavy!

Jeden hluchý pianista hral stále jeden a ten istý kus.

— Prosím vás, nože už povedzte tomu človekovi, že je už hotový, lebo nás utrápi! — prosil jeden z obecenstva.

£

Cis. 3. VESELÉ NOVINY Str. 3. I ho. Nuž, že vraj istotne nevie, ukázali mu vraj len akúsi tabulku, kde stálo napísané: pinztari orak 9—12. Že vraj podľa toho rátajú.

S týmto vás pozdravujem a vinšujem stáleho zdravia a zostávam

s náležitou úctou

Krišpín Kefáč, v. r. čižmársky majster a dopisovateľ.

KUPLETY ĎURA HRTANA,

na harfe sprevádza ho MATEJ ŠPARGĽA.

Dnes chytíme nové téma a spievať Vám -budeme o bankách i peňažníctve a čo s tým je spletené : správa, výbor, úradníci, dlžník, úrok, veriteľ, potom mastná dividenda a účastín majiteľ.

Naše banky, to je sila, ktorá drží v hrsti groš. Kto si v núdzi, požičaj si, kto máš nazbyt, ta si vlož. Ale pozor na úroky, bo bankárske heslo je: »Vezmi hodne a daj málo, spasí ťa len to dvoje.«

Direktor je človek taký, ktorý ústav spravuje. Zásluhy, keď obchod ide, pre seba si skasuje. Však keď v banke praští čosi, každý nech mu uverí, že príčinou toho sú len — nepriaznivé pomery.

Úradník je »rukou« banky, na čistý zisk robí on. Daktorý je svižký, čulý, druhý zase ako — slon. Tak, či onak, milý brachu, neminie ťa pochvala, keď dáš pozor, by tá »ruka« dlhé prsty nemala.

Účastinár, to je človek nenasytný ako mrož. Tento hlce malé ryby, účastinár zase groš Hlavná vec mu dividenda, to druhé nech spapá jež: rezervný fond, penzijný fond a kultúrne ciele tiež.

=*£

BLÁZNIVÁ HUBA.

Pozwanie na ribac fwécyérók kt orisabude widrsjawa wdeh 21 t m 1914 naktqriwasuct. ywepqwolaw

Jan. Botyánszky, hostinskí.

— Suseda drahá, ste vy počuli v noci mravčať tie mačky na druhom poschodí?

— Ale veď to neboly mačky! Tam býva ten pisár Hladovec, a keď je také vysoké dátum ako dnes, to mu vždy tak škrečí — žalúdok!

DVAJA.

K milosťpanej, ktorá je na návšteve u P. príde slúžka a povie: »lVIilosťpani, nech sa páči domov 1«

— A čože je doma ? — Prišiel pán doktor Kasičky! — A prišiel sám ? — Nie, prosím, prišiel i s parazólom!

VESELE NOVINY

M u U Z psychologie Při návrhu správy na

108/0 na rezervnú základinu. 3% n a penzijnú základinu.

ZO SLOVENSKEJ ŽURNALISTIKY.

Duch svatý zaváňa. Košela bola náležité zpotená. Konalo sa valné shromaždenie. Večer zábava veselo pokračovala. Aspoň len tak na špicu. Čili — slovenský soplačkou krstená. Ani agnúšfok z Vyšňového. Lebo bez rukavičkových handkusní pan

ského móresu milujú lud. Machabejský čardáš a hebronská mazúrka. Mladoluterán mal pred sebou vždy slameníka. Pre krádež kurat. Kazimír Konšel — bubeník, ktorý kazí mier,

— a nový klubánsky velikán. Rovníkom menujeme východno-západným

smerom bežiaci najväčší kruh zeme. Mi napádajú do mysli naše deti. Ale málo máme už v cirkvi ľudí, hotových

obetovať i len niekoľko okamihov odpočinku — tým menej existenciu.

Nebúchajú kyjom, lež púšfajú smrad, jak tchor potisku. — (Múdrosť generála.)

Rožky neotŕča, kopytá si bedlivo skrýva, aby len jedno docielil: zakosídliť katolíkov a žiť z nich, a podkopávať cirkev našu v sná-šanlivosti, vo svornosti hada s omotanou ovečkou, pijavice s telom. (Z tej istej knihy múdrosti).

Má vraj oko na každom ich kroku.

KEBY!

Koňský kupec chválil na trhu svojho sivka až hrúza.

— No, akože sa vám páči ? — spýtal sa kupujúceho.

— Nuž, viete, keby mal zadné nohy také zdravé, aké by mal mať predné, bol by dobrý a pekný, — odpovedal gazda.

NA MENE NEZALEŽÍ.

— Je to pravda, že pri meraní poľa užívajú Hektorov?

— Ja myslím, že na mene nezáleží, len keď je to pesl

Cis. 3. VESELE NOVINY Str 5.

účastinárov. rozdelenie čistého zisku:

1% na dobročinné ciele. 14°/o na dividendu.

VZORNÉ MANŽELSTVO. Ona (čita román, roztúženo): Ach, videí

Neapol a potom umref. On (rozmrzele): No, — kto fa drží? Choď!

— Tedy ty ideš na maškarný bál! A čo tam budeš predstavovať?

— Redaktora Ludových Novin ! . — ? ? ?

— Nuž pôjdem ta, naderiem sa, budem podpichovať a znepriatelím celii spoločnosť!

OZNAM. V jednom časopise bolo nasledovné ozná

menie: — Včera spadol s väze môj muž a zabil

sa. Kto pozná ohromnú výšku tej väze, ten vie posúdiť hĺbku môjho žiaľu!

a* — Na môj dušu, — povedal Ferko Poslanec,

keď sa poďakoval z mandátu, — tak sa dnes sprosté cítim l

— Verím ti, — odpovedal mu priatel, — veď aj podľa toho vyzeráš!

JEDINÁ POMOC.

V jednom meste hrali »Hamleta.« Herec, ktorý sa úlohu nikdy nenaučil, hral Odenholma a nevedel zase ani slova. To dopálilo herca, predstavujúceho Hamleta, natoľko, že skríkol: »Ja vás musím hneď v prvom dejstve preklať, lebo ináč mi zkazíte celý kus!«

$& PRI KASE.

Cestovateľ (ku kasírovi, ktorý dlho neotváral kasu): Prosím vás, čo je to za poriadok, už stojím pred kasou štvrť hodiny!

Kasír (pokojne): Prosím, a ja sedím v kase už 24 roky a vôbec sa nerozčulujem!

POHNUL ROZUMOM. — Čítal som v Denníku, že si ztratil vlne

nú šatku ? — Áno, ale bola to vlastne hodvábna šatka,

lenže som nemohol dať do novín, že som ztratil hodvábnu šatku, lebo by mi ju nálezca nevrátil!

Str. 6. VESELÉ NOVINY Čís. 3,

OBEŤ.

— Toto je najlepšie, — povedala Trlíčka a vytiahla jedno žlté kurča z koša. Je mladé a mäso má veľmi jemné.

— Trochu chudé, — protirečila pani Bežia-kova.

— Nehovorte, milosfpani. Veďho len opáčte... Bežiakova sa síce nerozumela do kurčiat,

ale zo zásady hanila všetko, čo kupovala. Avšak tento raz nemohla inšie vybraf. Čakali Jankovcov na druhý deň na obed a v tomto skrytom malom morskom kúpeli, pozostávajúcom všetko spolu z piatich domčekov už i poštovú budovu zarátajúc, okrem Trlíčky len mäsiar a pekár zásobovali domácnosť potravinami. Museli to kúpiť, čo títo doniesli.

Bežiakova, jej muž, dvoje detí a stará Bežiakova, bývali vo ville »Holubienec« zvanej. V »Slnečnici« bývali Jankovci. Obyvatelia susednej vily boli nemožní ľudia a Bežiakova, ktorej muž bol šéfom ministerskej kancelárie, a tak právom oni zastupovali aristokraciu v tomto malom kúte. Len penzionovaného kapitána Jankova a jeho ženu považovala za hodných, aby sa s nimi spriatelila.

— Kam dáme kurča? — spýtala sa stará mama, ktorá bola zo všetkých strán taká tučná, že človek nikdy nevedel, na ktorú stranu si vlastne sadne, — nemáme klietky.

— Sviažte jej nohy, — odporúčal dlhý, suchý Bežiak.

— To je zbytočné, — zastarala sa slúžka Uršuľa svojou odbornou mienkou, — kurčatá nikdy neutečú, — a hodila kurčaťu do vody zamočené kúsky chleba.

— Veď ho dnes večer i tak zarežeš, — povedala Bežiakova

— Ja, milosťpani? — desila sa Uršuľa, ktorá len včera vstúpila do služby. — Pán Boh zachovaj! Ešte som nikdy nerezala zvieratá a ani by som to nikdy neurobila! Veď by mi oči vyďubalo!

— Hlupaňa! Kurča ani muche neublíži! Dnes večer ho zarežeš a ošklbeš! Veď ty, dievča z dediny, sa len rozumieš do rezania kurčiat!

— Nemôžem krv videť, prosím. Už pri myšlienke ma mráz přechodí!

— Ó, zvykneš si na to, duša moja, — odpovedala jej veliteľka a odišla, aby si, ako

obyčajne, pospala popoludní a Bežiak s panamou na hlave, bosé nohy obuté do sandálov, víťazne vyšiel na obvyklú dvojhodinovú prechádzku na pusté, horúce pobrežie. Aj stará mama si ľahla a deti, ačpráve to malý prísne zakázané, sa váľaly s dedinskými detvákmi na trávniku.

O šiestej hodine sa sišla celá rodina ku poprave. Keď Uršuľa rozhodne nechcela prerezať krk kurčaťu, vyhlásila Bežiačka:

— No dobre, zarežem ho ja! Ale nevedela, ako sa má pustiť do toho

a aj prirodzený odpor ju zdržiaval. Či mu má do krku seknúť, alebo zobák rozpárať? Uršuľa navrhla, aby poprosili o pomoc súsedovie slúžku, ale túto radu jej velitelka pyšne odmrštila. Všetci si klukli a mädovým hlasom začali vábiť kurča:

— Pi, Pi, Pi, p i . -— Kot, kot, kot, k o t . . . — Kukurikú .. Ale kurča zmizlo bez stopy. Snáď tušilo

nebezpečie a našlo si lepšiu vlasť. — Len pred chvíľou som ho videla, — pove

dala Uršuľa — tam na milosťpánovom foteli sedelo. Aj ho zanečistilo . . .

Jediný fotel v celej vile, do ktorého posadili pána farára, keď ich navštívil z dediny!! Usporiadali raziu na kurča, až ho konečne stará mama vytiahla z truhlice, v ktorej držia-vali uhlie.

— Milosťpani, prosím. Dajte pozor na oči! — pišťala Uršuľa.

— Zavrite cestu! —kr iča la Bežiakova bojovne. Ale kurča prebehlo popod nohy Luline.

Začali ho naháňať Deti divo vrešťaly a tento válečný krik privábil i susedov. Uršuľa ustavične jačala:

— Milosťpani, prosím, dajte si pozor na oči! Aj jednomu žandárovi v dedine vyďublo kurča o k o . . . spadol s k o ň a . . . a meč sa mu zabodnul do srdca. . .

— Meč! — vykríkla Bežiakova. Čo, keby sme si vypožičali meč od kapitána Jankova?

— To už radšej pušku od financa! — posmieval sa Bežiak.

Konečne pritisla stará mama celou ťarchou svojej tučnoty utekajúce kurča a víťazoslávne skríkla:

Čís. 3. VESELÉ NOVINY Str. 7

— Tu je .. . držfm ho ! — Zarež ho chytro, — povedal Bežiak svojej

žene, — a netráp ho už. . . — Nie, nie... — ale všetka srdnatosf už

opustila Bežiakovu a bolo videf na nej, že by moc dala za to, keby Uršuľa prevzala úlohu kata.

— Keby si ho snáď ty zarezal ? — oprobovala bojazlivým hlasom, obrátiac sa k mužovi.

— Ja?!? — šéf ministerskej kancelárie vstal pohoršený; on, mysliaci, intelektuálny človek by mal vykonať takýto unižujúci skutok.. . — nikdy!

— Chceš, aby som ja oprobovala? — na-rádzala stará mama slabým hlasom.

Bežiakova robila, akoby nepočula a skríkla: — Uršuľa, chyťte mu nohy! — Nie, milostpaní, nevládzem... ani o-

šklbať by som ho, chúďa, nemohla... Milá Uršuľa si zapchala uši, aby nepočula

piskot kurčaťa a utiekla do drevárne. Ešte aj dvere zamkla za sebou.

A Bežiakova kolenami hrdinsky pritisla trepotajúce krídla kurčaťa a nožom mu prudko sekla do hrdla... Trochu chrčania ... málo krvi vyšlo a hlava kurčaťa bezvládne ovisla... Stalo sa. Bežiakova bola bladá a deti bojazlivé, blýskajúcim zrakom a akoby bez duše sledovaly vraždu.

Potom si Bežiakova sadla a začala kurča šklbať. V hustých chlpáčoch trhala perie, keď hľa, o pár minút kurča sa vzbudilo zo svojej letargie, ktorú považovali za smrť, s veľkým vreskom sa vytrhlo z rúk a neberúc do ohľadu, že mu iba pár brkov peria trčí z tela, vyletelo na dvor a odtiaľ, hybaj! do piesku na brehu. Rozbehli sa za ním, súsedovie pes bol bystrejší, pár skokmi ho dohonil a nielen, že ho roztrhal, ale v pár okamihoch ho i sožral.

Ešte po rokoch si zachovali pamiatku tejto rodinnej drámy, so susedmi si nadávali, ako opití kočišia a pobili sa s nimi, len finančnému dozorcovi sa horko-ťažko podarilo ich rozdvojit. Stará mama dostala od rozčúlenia obličkové kŕče, Jankovcom museli odriecť obed, čím si ich značne odcudzili. Bežiačka si netrúfala ísť na prechádzku, lebo sa bála posmechu, Uršuli vypovedali a deti vybili. A súsedovie pes,

ktorý vo svojej pažravosti shltol celé kurča, surové, s perím i kožkou: zdochnul. Životom zaplatil za svoju maškrtnosť!

Napísal Paul Marquerite Prel Oliv

NAJNOVŠIE ZPRÁVY.

Dráč, 11. marca. Wilhelm 1. trpí na influ-enzu, ktorú si tak dohonil, že rozohriateho od vrelého privítania veľmi schladil pohľad na panovnícku rezidenciu. Sťle ho vraj mrazí, najmä keď sa podíva von oblokom na svojich verných poddaných.

Debrecín, 22. marca. Novonastúpený gr. kat. biskup dal zariadiť vo svojej úradovni chemické laboratórium na preskúmanie poštových zásielok.

Dráč, 27. marca. Očakáva sa kríza v ministerstve. Povráva sa o akejsi paname, ktorá má súviseť s projektovanou filiálkou viedenskej zacherlínovej továrne.

NAJNOVŠIA KLIATBA.

Bohdaj by si bol panovníkom v Albánii!

?*£

Vyzvanie albánskej vlády k obyvateľstvu Dráče z príleži

tosti uvítania panovníka. 1. Všetky kozy a neumyté deti nech sú

cez celý čas slávnosti dobre pozatvárané. 2. Predstavestvo mesta a ostatní hodnostári

nech nezabudnú strčiť za opasok šnuptichle a za ucho švíbalky na znak civilizovanosti Albánie.

3. Z tej istej príčiny nech si vypchajú krpce novinovým papierom miesto slamy.

4 Deti sa smú ukázať na ulici len so šticou atramentom pofrkanou, aby to vyzeralo, že chodia do školy.

5. Pri vítaní panovníka členom deputácií pod prísnou pokutou je zakázané škrabať sa kdekoľvek. Kto je slabšej nátury, nech sa hlási na mestskom dome o hmyzový prášok.

Dano v Dráči, 6. marca 1914. Z poverenia vlády

Turgan paša v. r.

WBBUĚĚBĚSIIM

Str. 8 VESELE NOVINY Cis. 3.

MAJETOK

Ročná zpráva Našej Banky v R o z d r g a n e j Lhote .

Účet súvahy. ŤARCHA

ZTRÁTA

Hotovosf Zmenky Nemovitosti: nemáme. Náradie Dlžníci Zaostalé úroky . . . Záprah . . . . . . . Protestné trovy . . . Účastinárov . . . . Banka založená v roku

K

2.100 2.421

109 15.893 6.322 2.100

842 209

1914

31.902

09 19

77 13 45 38

01

Účastinná istina Základina riadna Vklady . Reeskont Veritelia Daň . . Prechodné položky Čistý zisk z r. 1913

Účet ztráty a zisku.

K

20.735 49

324 114

7.931 215 131

1.400

31.902

17 06 39 05 84 58 92

01

ZISK

Platy Úroky Bitné Odpisy Pofah Dobročinné ciele Čistý zisk z r. 1913

6.419 2.100

107 1.131

240 1

1.400

11.400

82 93 02 15

08

Úroky rôzne . . . Zisk pri cennostiach Provízia . . . . Na zaokrúhlenie čísla

V ROZDRGANEJ LHOTE, dňa 30 februára 1914.

SPRÁVA:

K

10.103 498 321 476

11.400

Csucsorietka Ištván, generál-direktor.

Bruno Doštípal, Teofil Ohryzok, člen správy. člen správy.

Celestín Mastný, hl. účtovník.

28 35 41 96

Qervas ius Brnk, hl. pokladník.

Dávid Finkenstein, Gusto Drapsl iak, člen správy. expeditor.

Tento účet sme preskúmali a asi v poriadku našli.

DOZORNÝ VÝBOR: Sylvester Figurka,

predseda. Krišpín Docengal ,

člen. Fridolín Kordula,

člen.

Zodpovedný redaktor: Valér Kubány. — Tlačí Ján Párička v Ružomberku.