Rómske listy 5/2014

Lačhe amaLa,

e redakcija Le romane medijaLne centroske (mecem) mangeL savore manušenge so

amen genen, dikhen, the šunen, kaj šukares te predživen e karačoňa. andro nevo

berš 2015 tumenge mangas, kaj Les te predživen andre bacht, the andro Lačhipen.

mangas tumenge, hoj andre peste te arakhen but zor pro mariben Le naLačhe

dživipnaha, but zor hoj te roden feder dživipen prekaL peste the peskere fameľiji,

the kaj te arakhen oda Lačho drom ko feder dživipen. paľikeras tumenge vaš oda,

hoj amen rado dikhen, the paťas, kaj oda eLa avke the andro berš 2015.

Rómske LisTY52014

Rómske listy 5 / 20142

želám všetkým rómom na slovensku dôstojné prežívanie každodenného živo-ta, sebaúctu a viac vzdelania, aby sa mohli vymaniť z dehonestujúcej biedy široké vrs-tvy rómov na slovensku. veľmi by som si želala, aby niektoré skupiny rómov nemuseli žiť v neprijateľných životných podmienkach, takých hanlivých pre slo-vensko 21. storočia. želám vám všetkým veľa zdravia a životného šťastia. Ľuba Kráľová, Prešov, OZ Kolysočka

tisztelt magyarul beszélő romák! kellemes karácsonyi ünnepeket és bol-dog újévet kívánok Önöknek és kedves családjuknak. csak remélni tudom, hogy a 2015-ös év sokkal sikeresebb lesz mint az előző évek. ehhez kívánok sok-sok re-ményt, egészséget, örömöt és szeretetet.

Jozef Ravasz, Dunajská Streda, spisovateľ

o del amen diňa oda nekkhbareder diňipen – daros diňa amenge peskere čhaves, so avľa ke amende sar cikno čha-voro. na avľa sar thagaris abo cisaris abo barvalo manuš, aľe avľa sar cikno čhavoro. sar nekhcikneder. na bisteren pre amaro del, so del amen nekhbuteder. džan pal leskero čhavoro ježiš. del leske peskero žužo jilo u mangen les, bo jov del o del. mangav tumenge le cikne ježišostar bach-tale karačoňa u bachtalo nevo berš 2015! o del tumen te bachtavel.

Peter Gaži, rašaj, Lomnička

milé deti, želám vám krásne vianoce. najskôr vám želám, nech si nájdete hoj-nosť toho, po čom túžite. a samozrejmos-ťou je pocit bezpečia v zdraví a blízkosti rodiny. keďže je dobrým zvykom na vinše vianočné nadväzovať aj tie novoročné, že-lám vám v roku 2015 okrem zdravia, šťas-tia, lásky a úspechov (veľkého množstva úspechov!), aby ste mali vôkol seba veľa dobrých ľudí. poslednou časťou vinšu ( to už tak tradične) – učiteľom dobrých žiakov a žiakom dobrých učiteľov želám, nech sa nám spoločne darí.

Lucia Porubčanská, Liptovský Hrádok, učiteľka

milí rómski priatelia, dovoľujem sa vám v tomto milom predvianočnom čase pri-hovoriť prostredníctvom vášho rómske-ho mediálneho centra, v ktorom mám priateľov, ktorých prácu v prospech vás si skutočne vážim a do nemalej miery ju aj obdivujem. je skvelé poznať ľudí, ktorí sa starajú o to, aby ste boli ako komunita informovaní o vašom postavení, o dianí, ktoré sa vás týka, ale aj aby ste vedeli, že nie ste iní a že máte rovnaké práva a po-vinnosti ako ktokoľvek iný v tejto krajine a vonkoncom sa za to nemusíte hanbiť.

máte za sebou rovnako ako my všetci aktívny rok počas ktorého ste neraz roz-hodovali o tom, ako budete v našej kra-jine žiť a ako sa postavíte k projektom či výzvam, ktoré vás s otvorenou náručou očakávajú. Áno. skutočne v tom vidím kus šťastia, lebo každý rok, mesiac či deň máte možnosť dokázať nielen sebe samým, že rozumiete nielen svojej histórii, ale aj

posolstvám z nej, ktoré vás budú, dúfam, že v tom pozitívnom slova zmysle, repre-zentovať aj v budúcnosti.

pochádzam z košického starého mesta. z mestskej časti, ktorá bola v časoch môj-ho detstva, ale aj dospievania, pretkaná mnohými priateľstvami rómov a neró-mov bývajúcich spolu v jednom dvore, bytovke či v blízkosti školského dvora a aj to je jeden z dôvodov, prečo vás vnímam ako prirodzenú súčasť slovenského pros-tredia. prostredia, ktoré je a musí byť pre vás nielen inšpiratívne ale aj zaväzujúce.

keďže idú vianoce a nový rok, oddých-nite si, popremýšľajte a začnite budovať lepší svet pre rómov aj gadžov odznova. v každom dome, v každej rodine, v kaž-dom dni. veľa radosti do každého domu, lásky a božieho požehnania (nielen) pre každú rómsku rodinu počas vianoc aj no-vého roku 2015.

Otto Brixi, poslanec NR SR

V i a no č n é a noVoro č n é ž e l a n i a pr i at e ľ oV

Porozumieť posolstvám histórie

vánoce jsou prekrásným zvykem. dnes snad už ani nejde jen o křesťanský etos biblických příběhu, ale o odkaz na správné hodnoty, za nimiž by každý z nás měl stát, a to nejen o vánocích. pomoci druhým, pochopit, že ti, co se maji dobře, muse-ji pomáhat těm, co neměli takové štěstí. nacházet uvnitř maličké dušičky pocho-pení a soucit s dalšimi lidmi. mít radost ze společného života, kde jeden je pro druhe-ho důležitý pouze tím, že existuje. těšit se z okamžiku pospolitosti, protože záře lampiček na vánočním stromečku zanechá uvnitř každého z nás vzpomínku na vlastní dětství, kdy jsme nemohli nedočkavostí pomalu ani dospat.

vánoce jsou okamžikem lásky, něhy, pochopení, pohlazeni, ale i odpuštění, kdy se štedrovečerní večeře mění v sešlost ro-diny, kde zášť a všechny spory mizí. miluji ten okamžik a jsem pokaždé rád, že spolu

ve zdravi opět po roce můžeme zavzpomí-nat i na blízke, se kterými nemužeme být, protože osud je odvlal na misto, kam živí nemohou. jak by bylo nádherné, kdyby-chom okamžik jednoho dne provoněného purpurou za oknem dokázali přenést na všechny ostatní dny v roce. Lide by na sebe byli hodní a obdobi hádek by bylo jednou provždy minulostí.

proto pěkne prosím, nezapomínejte na smysl vánoc, jejich odkaz, protože přesně takový bychom měli být. přeji vám všem nádherné vánoční svátky plné pohody, klidu, štěstí a lásky. vinšinav tumenge, vinšinav, bachtali karačoňa. aven saste sar mache andro paňori, bachtale sar odi amari kaľi phuvori. but džene mule, amen dživas u le devleske vaše paľikeras. achen saste the bachtale. bachtali karačoňa. Róbert Daňo, český Róm žijúci v Anglicku

Buďme láskaví k sebe

Rómske LisTY • Adresa redakcie: Rómske mediálne centrum, P. O. BOX F-8, 040 01 Košice • e-mail: [email protected] • telefón: 0905975585 • web: www.mecem.sk • Redakcia: phdr. kristína magdolenová (vedúca vydania), mgr. jarmila vaňová, monika Sinuová, Mgr. Klaudia Oláhová • Redakčná rada: Ladislav Richter (predseda), Jozef Ravasz, Stella Hanzelová, Jolana Saltiel • Grafika: Anna Martiňuková, Oliver Šimčík • sadzba: Pro libris • Tlač: Beki Design • Registrácia: Ministerstvo kultúry SR pod číslom EV 5035/14 • issN: 1339-7702 • Realizované s finančnou podporou Úradu vlády Slovenskej republiky – program Kultúra národnostných menšín 2014 • Dátum vydania: 15. 12. 2014 • NEPREDAJNÉ.

Rómske listy 5 / 2014 3

e karačoňa hin vrama, kana pes zdžan o fameľiji, doaven khere o manuša khatar e luma, kaj pes te zdžan. hin mangavno te el olenca, saven rado dikhas, the save rado dikhen amen. ke karačoňa džal the o bar-valo skamind, no džal oda avri olestar, so kas hin. buter džal pal o baravľipen andro jilo.

pal o chabena pro skamind bajinen o džuvľa. on cinkeren, garuven o love, kaj te el so te thovel pre oda skamind, the pal o čačipen the davkeren. sar phenen

the amare buter džuvľa, e karačoňa an-dro komuniti hin andre dojekh regijonos aver. varekaj o goja hin lengero chaben, avrether oda nachan bije bibacht. the bijo da šaj akana dikhas, sar oda jak hin le tra-dicijenca pre karačoňa.

preko chulaňa, save kamen te thovel pro skamind vareso aver, vaj kamen te probaľinel neve chabena doanas vajkeci neve tavibena. buter oda ela pal o bokeľa, pres ave nakampel but love the but vrama, jak len te probaľinen buter fameľiji.

kana pes phenel e džuvľi, oda hin šukariben the terňipen. o romane džu-vľa hine šukar, no pro misski buter lendar naphiren. jekh ajsi so pes olestar nadara-las sas e erika kováčová. pal oda sar oda has, laha diňa duma e monika sinuová. na dojekha fameľija ela barvaľi karačoňa. hin the ajse, so sako ďives phares predži-ven. pal oda tumenge anas vakeriben la manušňaha khatar o taboris mašličkovo kašate.

E redakcija

O BARvAľiPeN PRO skAmiND, meNk NANe The O BARvAľiPeN ANDRO jiLO

Ilustračná fotografia: kristína magdolenová

A M A R E D Ž U V Ľ A

naše ženY


Vianoce sú pre každého človeka výnimočným sviatkom a každá rodina, komunita a národ má svoje zvyky a tradície. Nie je to inak ani u Rómov. Čo lokalita, to iná tradícia. Niekde prebrali zvyky od Nerómov, ale sú lokality, kde si svoje rómstvo držia.

mY ešTe vešiAme PeNiAze NA sTROmček

Erika Godlová, prekladateľka, tlmoč-níčka a kultúrna pracovníčka (Prešov)

Rómske rodiny v Prešove a v blízkom okolí varia na Vianoce plnenú kapustu z mäso-vými guľkami a k tomu robia knedle. Je to typické rómske jedlo. U nás sa na Štedrý večer varí juška, kapustnica. Bobaľky mu-seli byť stále. No a v osemdesiatych rokoch Rómovia začali robiť ryby a zemiakový šalát ako Nerómovia. Naučili sa to tak, že chodili s nimi do práce a odkukali to od nich. Mojou najobľúbenejšou témou v robote je, čo som varila alebo čo budem variť.

Aké vianočné zvyky ste si zobrali ako rodinnú tradíciu?

neviem či okolo prešova, ale u nás v ro-dine nám mama vodou, v ktorej sa varili opekance, potierala tvár aj oči a to preto, aby sme boli zdraví a mali dobrý zrak. ro-bila to stále na štedrý deň deťom a otec pred tým stále utekal. ja to síce nerobím, ale robí to vždy moja mamka, lebo každé vianoce sme spolu. a u nás je ešte zvyk, že sa vešajú peniaze na stromček.

spomínajú vaši rodičia na vianoce z ich detského obdobia?

môj otec nám často rozprával o via-nočných sviatkoch v minulosti. vyrastal na dedine, kde boli jediná rómska rodina a bolo ich veľmi veľa. boli desiati súrodenci a z toho siedmi bratia, všetko hudobníci. štedrý večer bol taký, že chodili hrať po gádžovských rodinách a oni im za to dali jedlo alebo im zaplatili. keď prišli domov neskoro v noci, tak tú štedrú večeru ani nemali a jedli až na druhý deň na božie narodenie. a štedrú večeru urobili z toho, čo im dali. napríklad jedli klobásky zape-čené v rúre a k tomu prázdny koláč, niečo ako vianočka. bolo to akoby kočovnícke jedlo.

Bolo u vás zvykom, že hlava rodiny predniesla príhovor alebo modlitbu?

Áno, modlíme sa z modlitebnej knižky a modlitbu prečíta vždy najmladší člen rodiny.

DARčekY sme si NeDávALiGerhard Hadi, rozhlasový redaktor

(pochádza z Košíc)

Hoci v našej rodine nebolo mnoho peňazí, mali sme vždy to, čomu sa hovorí „normál-ne Vianoce“. Otec bol muzikant, bol často na cestách, mama robila upratovačku. Boli sme chudobní. Ale ako rodina sme držali vždy spolu a počas vianočných sviatkov to nebolo inak. Babka pre nás robievala brav-čové rezne, kapustnicu, zemiakový šalát, cviklu a aj bobaľky. Tie museli byť s makom a mliekom.

jedávali ste na sviatky aj gója?viem isto, že na vianočnom stole gója

neboli. nerobili sme ani kuracie mäso, pretože mamka hovorila, že sa to nerobí, aby nám šťastie neodletelo, a nesmeli sme ani nadávať. a samozrejme sme aj dodržia-vali pôst, ale musím sa priznať, že ja som to vždy porušil preto, že som bol hladný a vždy som si niečo vzal.

Ako vyzeral taký rituál pri stole?prv, než sme sa pustili do jedla, mamka

nás prežehnala a dala každému bobaľky z jednej lyžičky. robila to preto, aby sme boli všetci zdraví a to je naša rodinná tra-dícia. platilo, že keď sme jedli od stola sa nesmel nikto postaviť. odísť sme mohli, až keď sa hlava rodiny, čiže otec, postavil od stola.

Chodili ste na sviatky do kostola?do kostola na polnočnú omšu sme

nechodili, pretože môj otec to nemal rád. u košických rómov platilo, že sa necho-dilo na štedrý deň na návštevy, obzvlášť ženy nesmeli, pretože to prinášalo smolu. ale na druhý deň sme mohli ísť k babičke. prvý sviatok vianočný, sme začínali tým, že sme raňajkovali vianočku s maslom. po raňajkách pre nás prišiel dedko a chodili sme po rodinách, známych vinšovať.

mávali ste stromček?vždy. stromček musel byť živý. pamä-

tám si, že keď sa ozdoboval stromček, tak

to ostalo vždy na mne, lebo som bol naj-mladší. boli sme chudobní, tak sme nema-li na salónky, ale robili sme to tak, že sme si obaľovali venčeky do farebného alobalu, vešali na stromček a nám sa to veľmi pá-čilo. bývali sme v byte na hlavnej ulici, kde boli vysoké stropy a podľa babičky sa špička stromčeka musela vždy dotýkať stropu a musel byť pekne vyzdobený. aj keď neboli peniaze.

A čo ryby? Na hlavnej sa dali kúpiť…živú rybu sme nikdy nemali, lebo moja

mama to nemala rada. zabíjanie na viano-ce nepovažovala za šťastné, nahradila to rybacím filé. a aj ja tento zvyk dodržiavam dodnes, keďže bývam sám v prahe a ne-chodím tak často domov.

čo bolo pre vás najkrajšie na viano-ciach, na čo si najradšej spomínate?

najkrajšie bolo, keď sa zišla celá rodi-na. vytiahol sa cimbal, gitara a klavír a tak sme začali hrať a mulatovať. u nás sa nik-dy televízor nepozeral, lebo my sme mali svoju zábavu. keď sme šli k našej druhej babičke z mamkinej strany, ktorá bola uči-teľkou na konzervatóriu, hrala koledy na klavíri. darčeky sme si nedávali, lebo sme na to nemali a ani dodnes si nedávame.

GójA PRiPRAvujeme Aj NA viANOCe

Irma Gunárová, manželka vajdu (Krásnohorské Podhradie)

Na Vianoce sa pripravujeme, tak ako každý iný človek. Aspoň si to myslím, ale u nás je zvykom, že zachovávame rómsku tradíciu, ktorá sa týka prípravy gója.

čo sa robilo počas vianočných sviat-kov vo vašej rodine?

naša rodina bola vždy taká hŕŕŕ do roboty a pamätám sa aj na to, že sa veľa varilo aj pieklo a mama robievala bobáľky a zemiakové koláče.

Dostávali ste ako deti aj darčeky?keď som bola dieťa, tak si pamätám,

že som dostala ako darček jedno jablko.čo ste zvykli robiť pred samotnou

štedrou večerou?celá rodina sa posadila a keď sme už za

stolom sedeli všetci, vtedy sa otec postavil a mal príhovor v rómčine. až potom, čo

o b r á z k y z o z á k u l i s i a r ó m s k yc h V i a n o c

tradície rómskych vianoc sú v každom regióne iné

amare džuvľa


otec dohovoril, sme začali jesť. ako prvé jedlo boli bobáľky a neskôr kapustnica, nasledovali rezne a zemiakový šalát.

A gója nasledovali kedy?gója jedli tí, čo nemali radi vyprážané

rezne. gója boli plnené zemiakmi.Dodržiavali ste aj celodenný pôst?u nás sa pôst dodržiaval.Aké sú vianoce v rodine Gunárovcov?máme 3 deti, 6 vnučiek a 1 vnuka, tak

nakupujem darčeky už 3 týždne dopre-du, lebo potom by som nestíhala. ale ja už pripravujem vianoce inak ako to bolo predtým u nás doma. dnes je už úplne iná doba. v mojej rodine je tradíciou, že goja a aj ostatné, čo patrí k štedrovečernému stolu, nesmie chýbať.

zídu sa pri stole všetky vaše deti a aj vnúčatka?

v tento deň výnimočný deň nesmie nik chýbať. až keď si ku stolu prisadne moje posledné dieťa, vtedy sa začína štedrá ve-čera. ja a môj manžel sa pomodlíme, ale moje deti už nie veľmi.

A čo pre vás znamenajú vianoce?vianoce pre mňa znamenajú sviatky

pokoja, ale aj spomínanie na tých, ktorí už nie sú medzi nami, lebo nám pri stole veľmi chýbajú.

A sedíte dlho pri stole?po večeri vyložím ešte to, čo mám nape-

čené a dáme si po poháriku tuhého. keď je vonku krásne, tak potom ideme von medzi ostatných rómov a zabávame sa. spieva-me a tancujeme. a tak to je aj na nový rok.

Platí aj u vás, že na Prvý sviatok via-nočný nesmie žena, keď ide na návštevu, vstúpiť do domu ako prvá?

Áno, platí, tak ma to naučila svokra. prvý musí vojsť muž, aby priniesol do domu šťastie.

ChuDOBA sA vRáTiLA meDzi RómOv

Justína Veselá, matka Ivana Veselého (Smižany)

V niektorých regiónoch robia Rómovia na Vianoce gója. Na Spiši to neplatí. Na Via-noce určite nie. Goja sa na Spiši na sviatky u Rómov nikdy nerobili.

Ako u vás prebiehajú vianoce?už 3 týždne pred vianocami si chystám

orechy, mak a všetko, čo potrebujem, aby som sa nemusela posledné dni naháňať. týždeň pred vianocami už pečiem, za-

čínam suchými koláčikmi. plnené koláče pečiem 3 dni pred sviatkami. pripravím si tiež všetko na obložené misy a chlebíčky a už posledný deň nejdem nikde, sedím doma. na stôl patrí ryba, šalát a kapust-nica. večeriame o šiestej večer, pozháňam všetky moje deti, zasadneme si za stôl – celá rodina. zasadneme, vypijeme, zjeme a neskôr ideme k staršiemu synovi. pose-díme hodinku – dve, a tak postupne prej-deme všetky moje deti, ktoré už majú svoje rodiny. vraciame sa domov až nad ránom. a na druhý deň vianočný sme všetci v po-steli, lebo doháňame spánok.

kedy si rozdávate darčeky?u nás si darčeky dávame už poobe-

de. roznášame ich a na každom balíčku je meno. každému z detí dávame spolu s mužom ešte pred sviatkami na prilep-šenie 50 eur, aby si mohli kúpiť to, čo im chýba na stole.

A koľko máte vnukov?mám sedem vnúčat od 5-tich detí.v smižanoch ste sa narodili, ale aj

vyrastali. Ako tu ľudia slávili vianoce predtým?

ako dieťa sa pamätám na to, že sa ro-dičia museli veľmi snažiť, aby sme mohli osláviť sviatky. neboli to vianoce o dar-čekoch, ale o tom, čo sa zoženie na stôl. pamätám sa, že mama slúžila u gazdov a tí nám vždy dačo dali. týždeň pred sviatka-mi sa išlo s múkou k pekárovi a ten nám napiekol chleba a koláče. ak ste nemali pe-niaze, nechal si časť z múky. rómovia na štedrý večer hrávali po dedinách a z toho, čo doniesli domov, si robili štedrú veče-ru. keď nastal socializmus, každý sa mal vynikajúco. bolo dostatok oblečenia pre deti, dostatok jedla, lebo každý rodič mal prácu a aj svoju výplatu. detičky sa veľmi tešili, keď počuli, že je deň výplaty. tešili sa na sladkosti, ktoré im rodičia kúpili. a čo chceli, tak mali. a teraz nemajú nič. keď- že nemajú prácu, tak si nemôžu dovoliť kúpiť deťom topánky ani poriadne oble-čenie a ani hygienické prostriedky. hlad je tu veľký, preto sa púšťajú do krádeží, napádajú ľudí. ale aj to chápem. robia to kvôli deťom a nie pre potešenie.

A ako trávia vianoce ľudia tu v smiža-noch teraz?

každý si pomáha navzájom ako môže, lebo potom by to tí chudobnejší nezvládli. žijú z príjmu 61 eur a to je žalostne málo. keď som vyrastala, tak chudoba ľudí spá-jala, ľudia si navzájom pomáhali. myslím

si, že sa tá doba vrátila! ľudia sú nútení si navzájom pomáhať.

NA sTOLe BOLO TO, čO sme si vYviNšOvALi

Helena Gažiová, obyčajná, 69-ročná žena z osady (Košice-okolie)

V obciach okolo Košíc sú tradície v rodinách odlišné. Hlavne pokiaľ ide o gója. Zatiaľ čo v niektorých rodinách je to tradícia, inde to vnímajú presne naopak.

Robievate na vianoce gója?na vianoce sa gója nesmú robiť. bol by

to hriech. neviem o tom, že by niekto z na-šich rómov robieval gója na vianoce. aj tá najchudobnejšia rómska rodina sa snažila, aby na vianoce mali na stole kapustnicu, bobaľky a klobásky. ak by dali na stôl gója alebo fazuľu, bol by to hriech a toho sa naši rómovia báli. zapríčinili by si tým hlad po celý rok. aj teraz sa naši rómovia toto snažia dodržiavať. avšak mnohí dávajú na štedrovečerný stôl kuracinu, čo sa nemá robiť. mám však pocit, že vianoce sú pre súčasných mladých iba o jedení a pití. v každom dome sa po štedrej večeri pije do rána a do kostola nejdú. jeden druhého navštevujú a hodujú.

vy chodíte do kostola?ja áno, ale moje deti už nie. nechcú, ale

ja sa pomodlím aj za nich. moji rodičia tiež nechodili do kostola a ani neviem prečo. ja som začala chodiť až v neskorom veku, keď mi zomrel manžel.

Pamätáte si z detstva vianoce?na vianoce sme sa my deti tešili, lebo

to znamenalo, že sme mohli ísť vinšova-ním popod okná gazdom, vyslúžiť si kolá-če, klobásky a jabĺčka. chodili sme v sku-pinkách a každý mal svoj rajón. ráno na štedrý deň sme sa dohadovali kto s kým pôjde. pripravovali sme si torby na večer.

Ako vás vítali gazdovia?vedeli sme už ku komu ísť, kto je štedrý,

ale gádžovia nás vtedy neodohnali spod okien a dverí. vždy nám niečo dali. ale našli sa aj takí, ktorí nevyšli a nedali nám nič. všetko, čo sme zarobili, sme doniesli domov a mama z toho pripravila večeru pre všetkých. časť jedla odložila na ďal-šie dni. priniesli sme toho dosť, veď nás z domu išlo aj 5 až 6 detí. najlepší bol však nový rok, vtedy sme chodili vinšovať od skorého rána a vydržali sme až do obeda. Monika Sinuová

naše ženY


Vianoce sú obdobím, keď každá kuchárka má odložené recepty na vlastné špeciality. Mnohé špeciality sa viažu aj na regióny či na kultúry. Každý má svoje vlastné zvyky a tradície, ktoré dodržiava. My sme pre vás pripravili výber rôznych receptov, ktorými si môžete obohatiť svoj sviatočný stôl. Vyberali sme recepty rýchle, ktoré si môžete bez väčších problémov vyskúšať.

K yš eň á K

Na prípravu potrebujete:

1 kg polohrubej múkyštipka soli150 ml oleja alebo masti2 kocky droždia3 lyžice cukru750 ml mlieka

M a r l en KoV é g u ľ K y


1 balíček medových plátov1 polievková lyžica medu½ plechovky salka100 gramov masla3 hrste mletých orechova trošku posekaných orechov na obaľovanie

l a s Kon K y


3 bielka21 dkg práškového cukru1 vanilkový cukor6 dkg mletých orechov1 salko1 maslo

sl a n é c hru M K y


450 gramov polohrubej múky250 gramov hery350 gramov strúhaného eidamu250 ml pochúťkovej smotany1 lyžička solivajíčko na potretiea podľa počtu chrumiek oriešky na ozdobu (mandle, orechy ap.)

pe č ie Me n a V i a no c e

Vianočná kuchárka

sypké suroviny zmiešame v miske, pridáme olej a mlieko. vypracujeme cesto a necháme vykysnúť. z cesta urobíme placky, ktoré naplníme plnkou a pečieme pri 200 °c asi hodi-nu. plnku robíme podľa vlastných možností – od krupice cez kyslú kapustu a podobne.

medové pláty najemno rozsekáme, alebo postrúhame. pridáme mleté orechy, med, maslo vymiešané s uvareným salkom. vypracujeme hmotu a odložíme do chladničky na tak dlho, aby sa guľky dali dobre tvarovať. napokon zo zmesy vytvarujeme guličky a obalíme v posekaných orieškoch. najlepšie je urobiť naraz dvojitú dávku, aby sa ne-minuli skôr, ako ich poukladáte na stôl.

z bielkov vyšľaháme tuhý sneh, pridáme práškový cukor a vanilku, vyšľaháme nad parou. nakoniec vmiešame orechy. plech pomastíme a posypeme múkou, naznačíme si oválky a striekame laskonky. sušíme pri teplote cca 80 °c. upečené necháme vychladnúť.plnka: vyšľaháme maslo, pridáme salko a dobre prešľaháme. potom už len laskonky naplníme.

múku, polomäkkú heru, strúhaný syr, smotanu a soľ spracujeme v hladkú nelepivú masu. odložíme do chladničky na 1 hodinku odpočinúť. potom masu rozvaľkáme na asi 1 cm hrúbku a povykrajujeme srdiečka alebo iné tvary. ukladáme na plech vyložený papierom na pečenie. potrieme rozšľahaným vajíčkom a na každé srdiečko do stredu dáme jeden lieskový oriešok alebo mandľu.pečieme v dobre vyhriatej rúre (asi na 150 °c) okolo pol hodinu.

amare džuvľa


o romane ľila, save chuden andro vasta, hine kerde ke karačoňa, the nevo berš. sar phenel e helena Lalíková, šaj el kaj e karačoňa ča preiľam le gadžendar, no hine mangavne the preko roma.

oda sar predživas e karačoňa hin an-dre dojekh regijonos aver ko roma. kana peske o manuša achaľon, akor hin avka, kaj pes musaj the te prindžarel, peskere tradiciji, the avke paľis džanen the peha te vakerel.

sam andre vrama, kana peske dojekh manuš leperel hoj uľiľa o ježiš kristus. pal oda hin the e sera andro romane ľila, savi prindžaren sar amen o roma. šaj odoj genena o vakeriben le igor Láslofi, savo ľidželas e grupa, savi efta berš kerelas pre oda, kaj pes ko roma te dochudel o nevo hakaj andre lengeri dajakeri čhib.

phenel pes o del hind ade, the ov ka-mel te vakerel peskere čhavenca andre lengeri čhib. arakhena kadet he duj pov-

jedkipal o tradiciji pre karčoňa ko fameľiji so irinďa e helena Lalíková, vaj e erika godlová, the e povjedka so irinďa e erika hornáková.

odphenel oda, pre oda, so kamen o roma: dojekhe manušeske kampel le ježiš. oda hin ajso so kamen savore ma- nuša pre luma. kaj kade jekhetanes te džanas te dživel. bot e dživel jekhetanes mušinas.

E redkacija

mušiNAs jekheTANes Te DživeL NA čA PReke kARAčOňA

madona zo 14. storočia, autor neznÁmY, nachÁdza sa v kostoLe v Lomničke

A M E N O R O M A

sme rÓmovia


Igor Láslofi pôsobí v apoštolskej cirkvi ako kazateľ. Od roku 1998 sa aktívne podieľa na procese evanjelizácie rómskej komunity. Bol jedným z vedúcich osobností, ktoré sa podieľali na preklade Nového zákona do rómskeho jazyka. Ten bol slávnostne uvedený do života v uplynulých dňoch v Sabinove.

Ako ste sa dostali k evanjelizácii Ró-mov?

v roku 1998 som bol ako radový člen apoštolskej cirkvi a takisto ako jeden zo starších oslovený vedúcim tímov nášho zboru. vnímali ma tak, že ja som ten, ktorý by mal začať nejakú systematickú prácu s rómami, ktorí uverili cez stanové misie a cez službu, ktorá sa v komunitách robila pre deti v starom meste v košiciach. tak som po mesačnom zvažovaní v mod-litbách aj s manželkou a bratmi z vedenia zboru nakoniec porozumel, že pán ma volá do tejto služby a tak som do nej vstúpil.

Takže ste nepôsobili hneď na Luníku iX?

začali sme sa stretávať s prvou skupin-kou na alžbetinej v jazykovej škole. ne-skôr mnohí z týchto ľudí dostali sociálne byty na Luníku iX, a tak sme tam preniesli celú službu. v roku 2004 bol na Luníku iX založený zbor apoštolskej cirkvi.

Takže to je 10 rokov, čo vznikol zbor Apoštolskej cirkvi na Luníku iX. Aký bol Luník Xi vtedy a aký je dnes? kam sa to všetko posunulo za tých 10 rokov?

veriaci boli v začiatkoch, lebo vtedy sa to v podstate rozbiehalo. skupinka zo sta-rého mesta, ktorí dostali byty na Luníku iX, pôsobila veľmi misijne v tomto priesto-re. vydávali svedectvo, čo pán boh uro-bil v ich životoch, ako ich zmenil. mnohí z tých ľudí na Luníku iX ich poznali akí boli predtým, a toto malo veľkú výpoved-nú hodnotu, pretože videli ako sa zmenili a pribúdalo ľudí. začali sme sa stretávať v pivničných priestoroch na hrebendovej ulici, potom aj v kultúrnom dome a nako-niec sme si prenajali školnícky byt na zák-ladnej škole a tam sme sa stretávali až kým sa zbor presunul na vidiek. ak bola otázka, akí boli na začiatku a akí sú teraz, tak treba povedať, že drvivá väčšina našich veriacich z tohto obdobia sú už v zahraničí.

Takže ta prvá skupinka veriacich sa ľudsky niekde posunula… Pomohla im viera v tom, že sa naučili fungovať v spo-ločnosti, prijali nejaké hodnoty, ktoré im umožnili sa presadiť, byť úspešní?

určite, tým, že sa zmenil ich hodnotový rebríček, videli, že ich životné podmien-ky sú stále horšie a horšie, lebo za tých 10 rokov Luník iX degradoval minimálne o dve triedy… keď som prišiel na Luník iX niekedy v roku 2000, kedy dunovci dostali byt na krčméryho, vchod sa zamykal, vý-ťah fungoval, svetlá boli na chodbách… behom piatich rokov už toto všetko nefun-govalo. v tých zlých životných podmien-kach sa nevedeli dobre postarať o rodiny, ako veriaci ľudia museli stále strážiť svoje deti, dávať pozor, kde sú, s kým sú… nech-celi sa dostávať do konfliktov, báli sa o svo-je deti, tak to riešili tým, že vycestovali.

vy ste sa v podstate asi od samého začiatku, ako ste začali pracovať v ko-munite, stretávali s požiadavkami kázní a šírenia evanjelia v rómskom jazyku…

ja, ako človek, ktorý im slúžil, som mal pocit istej nedostatočnosti, pretože som sa im stále prihováral v slovenčine, teda v mojom materinskom jazyku. a oni keď sa modlievali, tak sa modlili v rómčine. videl som, že toto je taký určitý môj hendikep, alebo teda hendikep ľudí, ktorí im nejakým spôsobom slúžime.

Takže kedy vznikla myšlienka prelo-žiť Nový zákon do rómčiny?

prvou lastovičkou bol v roku 2001 pre-klad filmu ježiš do rómčiny, ktorý bol na-točený podľa Lukášovho evanjelia. to bol v podstate začiatok celej tej prekladateľ-skej práce. neskôr ho herci romathanu nadabovali. s filmom sme prešli viac ako 20 osád po východnom slovensku, kde sme ho premietali, slúžili sme ľudom, spievali sa rómske chválospevy, počúvali kázne, prijímali výzvy na prijatie pána je-žiša krista. videli sme ľudí hlboko dotknu-tých vo svojom vnútri, keď počuli hercov hovoriť vo svojom materinskom jazyku. to bol ten impulz, výzva preložiť božie slovo do rómčiny. pretože si myslím, že každý národ má právo, aby k nemu boh hovoril v jeho rodnom jazyku.

je možné povedať, že efektívnosť mi-sijnej práce v rómskej komunite je závis-

lá od toho, nakoľko sa používa rómsky jazyk?

netvrdil by som, že je to závislé, to je asi silné slovo, pretože v počiatkoch vlastne všetci rómovia reagovali na božie slo-vo, ktoré počuli hoci v slovenčine. tým, že dobre rozumejú, učia sa po slovensky, nemali s tým problém. ale dnes je situá-cia už iná. máme rómske zbory so svojimi pastormi, staršími, so štruktúrami, a oni sami, pretože sú rómovia, majú potrebu k vlastnému duchovnému rastu slúžiť už v rómskom jazyku. takže v tomto zmysle to bude určite progres, ktorý prinesie svoje ovocie.

myšlienka preložiť Nový zákon do rómčiny nie je nová, ale určite to nebola ľahká cesta…

no, nebola to ľahká cesta. začali sme to robiť takpovediac na kolene. stretávali sme sa ľudia z dvoch lokalít – zo sabinova a košíc. keď sme začali pracovať na pre-klade, bolo to také amatérske. vždy sme sa stretli, prešli sme si preložené texty a nejakým spôsobom ich odsúhlasili. ale chýbalo nám stále nejaké odborné zastre-šenie, týkajúce sa originálu, pretože sme robili preklad zo slovenčiny do rómčiny, ale originálnym jazykom je gréčtina. po istom čase sme sa spojili s organizáciou slovo pre svet, ktorej misionár pôsobí na slovensku, a on nám cez svoju organizáciu zabezpečoval odbornú stránku prekladu, čiže náš preklad sa kontroloval aj podľa pôvodiny.

kto všetko sa podieľal na preklade a s akými problémami ste sa stretávali?

keď sme už na preklade začali pracovať vážne, systematicky a s využitím prekla-dateľského programu, ktorý bol špeciálne vyvinutý na preklad biblie, mali sme jed-ného prekladateľa na plný úväzok, ktorý musel každý deň preložiť 20 veršov. za týždeň to bolo 100 veršov. každý piatok sa stretávala akási revízna skupina, kde sme boli štyria či piati z troch lokalít, a pre-ložené texty prechádzala. vyjadrovali sme sa k nim, dávali sme to do prijateľnej for-my, pretože košická rómčina je iná ako je rómčina v sabinove či vranove. keď sme narazili na teologické miesta, s ktorými sme mali problém, kde sme cítili, že sa nejako míňajú významu, museli sme ich

s k a z at e ľom a p o š t olske j c i r k v i o e v anje l i z ác i i rómov i o pr vom pr ek lade nového z á kona do r óm ske ho ja z y k a

Láslofi: pán boh nie je automat

amen o roma


opraviť. keď bol text odsúhlasený, robil sa spätný preklad, čiže z rómčiny naspäť do slovenčiny a tento spätný preklad potom kontrolovala gréčtinárka z teologického seminára a porovnávala ho s gréčtinou. s ňou sme sa stretávali raz za dva mesiace a ona, ak našla niečo, čo jej bolo nejasné, opravili sme to. toto bol náš systém, takto sme to robili.

Ako dlho trval celý ten proces?samotný preklad nového zákona trval

5 rokov. potom ďalšie dva roky príprava na vydanie.

sizyfovská robota…Áno, bolo to náročné, lebo mnohé bib-

lické výrazy sú špecifické aj v slovenčine, nie je to bežná hovorová reč. mnohé slová sme si preto museli požičať zo slovenči-ny, lebo nie sú v rómčine. napríklad také slová ako pokánie, milosť, proste veľakrát to bolo zložité. pomohlo nám napríklad aj to, že ja hovorím plynulo po maďarsky a v rómčine je veľa maďarských slov, ktoré sme mohli takto eliminovať. veľakrát som bol akýmsi rozhodcom medzi nimi.

za tých 7 rokov predpokladám, že ste sa naučili po rómsky…

to už som sa len zdokonalil.Takže robíte aj vy osobne kázne

v rómčine?nie. pokiaľ sa rómovia nevadia, tak im

rozumiem, ale keď reč naberá na intenzite, tak sa strácam… s hovorením je to trošku

ťažšie, ale keď je treba, tak sa dohovorím.Nový zákon je na svete, bol pokrste-

ný. čo očakávate, že prinesie v zmysle evanjelizácie komunity a zlepšenia spo-lunažívania Rómov a Nerómov?

tým, že je nový zákon na svete, ľudia ho môžu čítať. tomu, kto k nemu bude pristupovať s úctou a bázňou, s vedomím, že boh bude cez neho hovoriť, tomu bude prinášať veľký duchovný úžitok. ľudia budú určite napredovať. už dnes máme svedectvá ľudí, ktorí prišli a vyznávali, že si nikdy nemysleli, že boh môže tak silno prehovoriť do ich života. napríklad prišla jedna pani a žiadala nás, aby sme ju poma-zali olejom, lebo sa dočítala, že to máme robiť… nikdy si to doteraz neuvedomila. činila pokánie, vyznávala hriechy a chce-la, aby sa za ňu modlili…

iní ľudia vyznávali, že zrazu porozume-li, ako to vlastne je. Lebo predsa len slo-venčina je pre nich cudzí jazyk. ale určite sa nájdu aj ľudia, ktorí sa budú usmievať, možno sa aj urazia… to ja neviem. ale viem, že všade tam, kde sa božie slovo preložilo do zrozumiteľného jazyka, pri-nieslo to národu veľké prebudenie. verím, že aj rómsky národ toto prebudenie zažije.

Takže je dôležité, aby cez jazyk prišlo to správne pochopenie viery? Ako teda vnímať Boha?

boh je veľmi osobný a v tom momen-te, keď ho prijímame za svojho spasiteľa,

sa boh otec stáva aj našim otcom. a naši pozemskí otcovia sú rôzne verzie toho ot-covstva – lepší aj horší, ale boh otec je dokonalý. on sa nedá zmanipulovať, ne-vieme ho dojať, ani prekvapiť, ani oklamať. on najlepšie vie, čo potrebujeme.

častokrát si ho mýlime s automatom, do ktorého vhodíme modlitbu a z ktoré-ho vypadne to, čo chceme. verím, že pre-klad nového zákona do rómčiny prispeje k tomu, aby ľudia pochopili, že boh nás volá do vzťahu. že nás chce vychovávať vo svojej rodine, podľa svojich štandardov. a výchova je mnohokrát aj nepríjemná, je aj o nepopulárnych veciach – treba počú-vať, poslúchať, a to nám nie je prirodzené. ale boh nás volá do vzťahu a keď prijmeme to, že on je náš otec, vieme ísť životom a sme spokojní.

Aké posolstvo by ste v tomto vianoč-nom čase adresovali rómskej komunite?

to, čo je v mojom srdci, je úplne rov-naké pre rómov aj pre nerómov. všetci zúfalo potrebujeme pána ježiša. všetci. aj rómovia, aj nerómovia. narodenie pána ježiša je božie posolstvo ľuďom na tom-to svete, že on posiela svojho syna, aby bol obetovaný a ukrižovaný za nás. to je niečo, čo platí pre ľudí bez rozdielu farby, národností – každý človek potrebuje pána ježiša, aby sme vedeli spolu žiť. Lebo sme odsúdení žiť spolu.

Kristína Magdolenová

Ilustračná fotografia: michael robinson chávez

sme rÓmovia


Vianočné sviatky sa líšia kraj od kraja a majú svoje špecifiká aj v rámci jednotlivých kultúr. Iné nie sú ani rómske Vianoce. V nasledujúcom rozprávaní Heleny Lalíkovej si pripomenieme, ako sa kedysi slávili Vianoce na Gemeri.

od nepamäti sa vianočné sviatky slávia aj u rómov. neviem, či sme ich len prevzali, ale s určitosťou viem povedať, že sú pre nás rovnako dôležité ako aj pre nerómske rodiny. o týchto sviatkoch vám poroz-právam všetko, čo si pamätám z detstva. a tiež spomeniem zvyklosti, ktoré ešte stále udržiavame.

skoro v každej rómskej rodine majú na stene zavesené sväté obrázky. väčšinou je to panna mária. dozvedela som sa, že rómovia majú aj svoju patrónku – čiernu sáru, ktorú uctievajú a prosia o vyslyšanie svojich modlitieb. možno je panna mária len náhradou tohto symbolu, ktorý má základ v našej pravlasti. ja, ako rómka, symbol panny márie chápem predovšet-kým ako symbol matky, symbol rodiny, je to obetavá láska k deťom, je to láska k ľu-ďom a neskonale veľká vernosť mužovi.

panna mária je matkou nás všetkých. veríme jej, tak ako deti veria rodičom. boh u nás vzbudzuje veľký rešpekt, sídli v kaž-dej rómskej duši aj keď nechodíme do kos-tola. božím chrámom je vnútro každého z nás. každoročná oslava narodenia ježiša je oslavou aj nás všetkých.

na vianočné sviatky sa každý teší na darčeky, stoly plné jedla a sladkostí. celý týždeň sa upratuje. mama vymieňa záclo-ny, povykladá vianočné výšivky a z každej ozdoby je cítiť čistotu a atmosféru blížia-ceho sa sviatku.

viem, že v chudobných rómskych ro-dinách to tak nie je, ale aj oni sa snažia zviditeľniť aspoň nejakými maličkosťami, na ktoré majú. to je ich oslava sviatkov.

keď som bola malá, naše sviatky boli iné aj preto, že sme bývali v osade a boli sme rovnako chudobní ako všetci ostatní. ale boli to vianoce pre mňa oveľa krajšie ako tie, ktoré prežívame teraz. naše stoly sa dnes prehýbajú hojnosťou, ale v našich domoch chýba tá dávna úprimnosť chu-dobných vianoc.

vtedy sme bývali v jednej izbe, do kto-

rej sme ledva vtesnali vianočný stromček. ale nebolo nám tesno. ozdobovali sme ho papierikmi, jabĺčkami a orechami, ktoré nám mama zaobstarala v dedine od neró-mov. tešili sme sa, keď sme zo surových zemiakov vykrajovali rôzne ozdoby a far-bili ich vodovými farbami, vystrihovali sme pásiky z papierikov, ktoré sme lepili cestom z múky do tvaru kruhu a tie sme spájali do reťazcov. tie sme potom vešali na stromček.

stromček bol nádherný a to predovšet-kým preto, lebo to boli naše výtvory. jedlo bolo veľmi skromné, vážili sme si každé sú-sto, ktoré naša mama horko-ťažko zohna-la. nezvykla byť kapustnica ani kapor. va-rili sa halušky s kapustou, pre deti sladké halušky s kakaom, žužáky – tvrdé pečivo s makom a poliate troškou vody. tešila som sa na kukuricu, ktorú mama vždy odložila na zimu. sušenú sme ošúpali a s cukrom dali variť. krásne napučala a rozvoniavala v našich hrnčekoch. nechýbali ani domáce cukríky z páleného cukru posypané cesna-kom alebo makom.

keď rodičia išli pomôcť gazdom v dedi-ne, mali sme na stole aj kvaky – orechový a makový závin. z ďalších špecialít to boli slanina a mäso a vnútornosti – slezina, ľad-vinky a srdce. mávali sme aj gója a na tie sme sa tešili najviac.

nehovorím, že sú to zlé jedlá, ale vtedy to bolo výlučne jedlo chudobných. niekedy otec doniesol aj držky, lebo gazdiné v dedi-ne sa s nimi nechceli babrať. vždy to bolo to, čo bolo pri zabíjačke najviac zašpinené a preto to odhadzovali.

vyrástli sme na chlebíku opečenom na peci, posúchu, každodenných struko-vinách, na haluškách poliatych len opra-ženou cibuľou a masťou, na cestovinách s paradajkovým pretlakom. tieto jedlá akoby nekazili morálku duše. boli sme veľmi citliví jeden k druhému.

keď sme nemali drevo, tak sme ho nie-kde nakradli. praskalo, akoby bolo naše. posadali sme si na zem a počúvali roz-právky, príbehy zo života rómov. veselé aj smutné, z ktorých vždy plynulo nejaké ponaučenie.

na Luciu, to je deň stríg, nám mama vždy cesnakom potrela prsia, aby sme ich ráno nemali vycucané, nad dverami

vždy visel zväzok cesnaku, ale najväčším bezpečím pre nás bolo to, že sme vedeli o mame, ktorá vedľa nespí, ale bdie nad našimi životmi. ona bola pre nás tou naj-väčšou zárukou.

a potom nastali vianoce. deň, keď kaž-dý musí byť doma s tými, ktorých miluje. aj keby bol na opačnom konci zemegule, snaží sa vrátiť, pretože vie, že na spoloč-nom stole je aj jeho tanier. a tanier tých, ktorí už zomreli. jeho miesto nemôže byť prázdne, lebo to je najväčší žiaľ pre jeho blízkych, ktorí ho čakajú, myslia na neho. a pre rodinu treba spraviť len tak málo – stačí prísť a tešiť sa spolu s nimi.

pri sviatočnom stole sedia všetci spo-lu. za spoločným stolom sa tak ocitnú všetky generácie – starí rodičia, rodičia, deti a sú s nimi aj duše mŕtvych, ktorým najprv vzdajú hold. pod stôl sa pre nich hádže jedlo, vyleje sa prvý pohárik pálenky a popraje sa im ľahká zem a ničim neruše-né spočinutie. potom vstane otec od stola, poďakuje sa bohu za zdravie všetkých aj za dary na stole. vždy zhodnotí predchá-dzajúci rok každého z členov rodiny, vy-tkne chyby, dožaduje sa nápravy. my svoje chyby priznávame a aj keď nesľubujeme nápravu, každý z nás cíti len jedno: nes-mierne veľkú túžbu prežiť budúce vianoce bez výčitiek.

darčeky, ktoré sa rozdávajú, sú skrom-né, ale z lásky. ten, kto bol zlý, dostane veľ-kú krabicu. rozbaľuje si ju a vie, že je v nej uhlie alebo zemiakové šupky. vie, prečo ju dostal, ale aby vedel, že má šancu svo-je chyby napraviť, vždy je na dne krabice ukrytý aj malý darček.

aj mne sa stalo, že som takú krabicu dostala. boli v nej zemiakové šupky a na dne aj spony do vlasov. veľmi som sa hanbila. vedela som, že som sa neslušne správala ku starej mame, odvrávala som jej a táto krabica je za to. Ledva som čaka-la, kedy sa jej budem môcť ospravedlniť.

ráno platilo pravidlo, že žiadna žena nesmela s prázdnym vedrom po vodu, lebo kto by ju zavčasu stretol, stalo by sa mu nešťastie. rómovia aj deti chodili vinšovať. boli to časy, kedy by sa bol každý gazda nahneval, ak by mu nezavinšovali koledu. každý totiž veril, že sa prianie od rómov splní. Pokračovanie str. 19

K a r áč oň a – a Ko s i ic h pa M ätá Me z ge Me r a

každý má túžbu prežiť vianoce bez výčitiek

amen o roma


určite sa aj vY, tak ako všetkY deti, tešíte na vianoce. preto aj tÁto

príLoha rÓmskYch Listov kirmoro je ceLÁ venovanÁ tomuto krÁsnemu

sviatku a prinÁša vÁm na svojich stranÁch: bÁsničkY, rozprÁvkY a…

VEľKÚ VyStRiHOVAčKu ViANOčNÉHO BEtLEHEMu. NáVOD NA JEHO zOStAVENiE JE

jednoduchý: obrÁzkY vYfarbite pasteLkami, vYstrihnite a naLepte LepidLom

na veľký výkres aLebo na kus kartÓnu. vÁš betLehem môže vYzerať ako ten

nÁš na obrÁzku, aLebo si ho zostavte podľa svojich predstÁv. ak vÁm na ňom

niekto aLebo niečo chýba – dokresLite si to!

PRAJEME VáM KRáSNE A ŠtEDRÉ ViANOčNÉ SViAtKy!

MiLÉ DEti,

autorkou teXtov k príLohe kirmoro je kristína magdoLenovÁ.autorkou iLustrÁcií k príLohe kirmoro je anna martiňukovÁ.

chrobÁčik

K I R M O R O

Rómske listy 5 / 201412 kirmoro


máme doma stromček malý,hviezdičky sme naňho dali.teraz sa nám ligoce,pretože sú vianoce!

zima prišla ku nám zas,a so zimou ujo mráz.jedlička nám v izbe svieti,vianoce sú, milé deti!

v jasličkách sa narodilmalý, krehký boží syn.ideme ho kolísať,aby mohol dobre spať.

vianoce, vianoce, vonku zúri mráz,vianoce, vianoce, tešíme sa zas.vianoce, vianoce, anjel prišiel k nám,vianoce, vianoce, nech nikto nie je sám!

raťori sentnoriso sovel lošanel,paše leste duj džene bešen,le sentne čhavore ikeren,o gulo ježiško sovel,nebiko čhavo sovel.

raťori sentnori,ma našťom korkori,maľarenge dine nevipen,so pe luma nipi vakeren,o kristus adaj hi ma,lošanel sa e luma.

raťori sentnori!šukar muj, sentno muj,ma oj lačhipen čhitkerel,o jilo pe luma davkerel,devliko čhavo adaj,kamipen anda adaj.

preložil: Emil Cina

Lačhi raťi,sentňi raťi

chrobÁčik

Rómske listy 5 / 201414 kirmoro

Rómske listy 5 / 2014 15chrobÁčik


ráno sa šaňko zobudil na to, že mu je teplo. „fíha, čo sa to deje v našom mrave-nisku,“ pýtal sa sám seba. ale keď otvo-ril očko, strhol sa. spomenul si, že nie je doma v mravenisku, ale v laboratóriu. teda konkrétne vo fľaši od marmelády. tam ho včera predsa zavreli tí dvaja chu-ligáni maťko a paťko! zrazu bol skutočne prebudený. vyskočil a chcel sa vyškriabať po stene fľaše, ale jeho nožičky sa šmýkali a šaňko padal a padal stále na chrbát až ho bolelo celé mravčie telíčko.

vtedy šaňko pochopil, že je naozaj zle.

slniečko opieralo svoje lúče o sklenenú fľa-šu a tá sa pomaly premieňala na skleník. „jaj, ja úbohý mravček… ešte som nič ve-selé neprežil… jaj, prečo som len bol taký lenivý. mohol som vidieť lúku, mať veľa kamarátov, možno by ma boli oslobodi-li…,“ nariekal, ale už na tom nič nemohol zmeniť.

zrazu sa zatmelo, zem sa zatrias-la a bác! šaňko vyletel ako parašutista, spravil piruetu vo vzduchu a roztiahol sa ako žaba na chodníku. teda, šaňko ešte nevedel, že to bolo ako žaba, ale hrozne to

mravček šaňko a mYška amÁLkabolelo. bál sa otvoriť oči, lebo si myslel, že to bol koniec sveta. ale nebol. to boli len maťko a paťko, ktorí sa prihnali na dvor ako o život a sácali sa o to, kto z nich otvorí fľašku, v ktorej sa lúčil so životom mravec šaňko. a ako sa tak sácali, fľaša lietala zo strany na stranu, uvolnilo sa viečko na nej a šaňko vypadol na chodník.

kým sa chlapci naťahovali, šaňko po-zbieral posledné sily a rýchlo sa schoval v tráve.

keď chlapci zistili, že je fľaša prázdna, rozbehli sa po okolí a hľadali šaňka. ale nenašli ho. Len čo ich to prestalo baviť, šaňko pomaly začal cúvať smerom ku kôl-ni, kde predsa len bolo viacej príležitostí sa schovať. a za kôlničkou už bolo mrave-nisko. to bola cesta domov!

trvalo mu viac ako hodinu, kým tam dorazil. celý dolámaný sa schúlil v kútiku za dedkovým náradím. tam sa cítil bez-pečne. ale len na chvíľku. Len čo zatvoril oči, cítil, ako na neho začal niekto prudko dýchať. šaňko sa zrazu opäť začal vznášať akoby vo vetre. čo to je? čo to je? Lietalo mu hlavou. otvoril oči a bác! to bol deň! priamo nad ním stálo zviera, velikánske, strašné, na prvý pohľad zúrivé. bolo to desivé: len čo ušiel spod lopaty jednej zu-batej, už tu bolo ďalšie nebezpečenstvo. toto je teda deň! mne sa asi sníva, v duchu kričal šaňko. ale nesnívalo sa mu to.

to obrovské zviera nad ním bola myš-ka. aj ona sa schovávala pred maťkom a paťkom. „kto si? dobré s nami a zlé preč,“ vyhŕklo z neho. „čo sa plašíš?“ ozvalo sa zhora. „ja som len myška, ktorá sa schováva pred tými loptošmi na dvo-re…“ šaňko vedel, koho myslí. tí loptoši boli maťko a paťko, ktorí sa radi hrali na vedcov. „chytili ma včera v kôlni a urobili si zo mňa laboratórnu myš. teda chceli ma skúmať, ale ja nie som laboratórna myš. ja som myška záhradná a nemôžem žiť v akváriu,“ hundrala myška. a dodala: „prepáč, predstavím sa: volám sa amál-ka,“ začervenala sa.

a tak sa šaňko a amálka skamarátili. ušli mladým vedcom na poslednú chvíľu a teraz sa museli rýchlo skryť, pretože už počuli ako maťko a paťko prichádzajú do kôlne a hľadajú zvieratká, ktoré by mohli skúmať. utekaj, kto vládzeš, kričali obaja. ale len v duchu, aby sa neprezradili.

kirmoro

Rómske listy 5 / 2014 17chrobÁčik


ako sa tak mravček šaňko a myška amál-ka rozprávali, zrazu s rozleteli dvere a do kôlne vleteli Maťko a Paťko. Úpenlivo hľa-dali svoje pokusné zvieratká, ktoré im ušli. mysleli tým šaňka a amálku. tí sa v kúte, schovaní za dedkovým náradím k sebe pri-túlili a ani nedýchali.

našťastie sa ozval dedkov hlas: „chlap-ci, ide sa jesť!“

„tak, musíme sa ísť najesť,“ zahlásil maťko. maťko bol dobrý jedák a nenechal si újsť príležitosť zahrýznuť sa do chrum-kavého chlebíka s marmeládou z dedkovej kuchyne.

„ale najprv nájdime naše pokusné zvieratká,“ oponoval paťko. paťko nerád jedával, radšej hútal a hútal a hútal…

nakoniec sa dohodli, že si dajú pre-stávku.

zobrali do rúk krajce chleba a sadli si do dedkovej hojdačky na dvore.

„neviem, či je to dobré, že chytáme zvieratká a skúmame ich. musí ich to bolieť,“ začal premýšľať maťko, sediac na hojdačke.

paťko sa na neho prekvapene pozrel. „ako to? veď chceme byť vedci, či nie?“ vyhŕkol.

obaja chlapci mali po päť rokov, ale už vedeli čítať aj písať. v televízii videli film o vedcoch, ktorí pracovali v laboratóriu. to vám bola paráda! bolo tam veľa trubičiek, všelijakých sklenených pohárikov a všetci chodili v bielych čiapkach a mali biele ru-kavice a bolo tam množstvo všelijakých myší v klietkach… to bolo niečo! vtedy sa rozhodli, že z nich budú vedci. vlastne prírodovedci a preto teraz celé prázdni-ny skúmajú na záhrade. za domom majú všelijaké poháriky a klietky, kde schová-vajú svoje pokusné zvieratká. už skúmali jašteričku, chytali motýle, boli s dedkom na rybách, chytili myšku aj mravca… ale všetky zvieratká im ušli a oni sú teraz smutní. no, môžu byť vedcami, keď ne-majú čo skúmať?

ale chalani sa nevzdávali. „chytíme si nové zvieratká,“ zahlásil paťko.

„ja len premýšľam,“ pokračoval ďalej maťko, „či to tie zvieratká nebolí, keď ich

AKO MAťKO A PAťKO zMÚDRELiskúmame. vieš, keď ich dáme do pohára a oni sú tam samé… musí im byť smut-no…“ uvažoval.

„ale na vedecké účely je to dovolené,“ rázne vyhlásil paťko.

„mali by sme to robiť inak,“ dumal maťko. „nemali by sme ich chytať do po-hárov, ale pozorovať v prírode…, aby sme im neubližovali, lebo nie je dobré ubližovať ani ľuďom ani zvieratkám…“ neprestával nahlas premýšľať.

„čo sa s tebou deje?“ obrátil sa k nemu paťko, „ty už nechceš byť vedec?“

„chcem, ale ja to chcem inak…“ pokra-čoval maťko.

dedko, ktorý chodil po dvore, ich po-čúval a potmehúdsky sa usmieval.

„chlapci, hojdačka, v ktorej sedíte, je vlastne hojdačka múdrosti,“ prehovoril.

„hojdačka múdrosti?“ zhíkli chalani.„hojdačka múdrosti. keď si do nej

sadneš, tak zrazu vidíš svet a veci tak, ako majú byť. tak si musíš aj ty paťko sadnúť pekne vedľa maťka, lebo sedíš len tak le-dabolo a nefunguje to na teba…“ dodal dedko.

chlapci sa na seba užasnuto pozreli. teda! toto veru nevedeli. maťko sa rýchlo pomkol a urobil miesto pre paťka.

teraz keď sedeli vedľa seba, zavreli oči.„funguje to?“ spýtal sa paťko, „už si

múdrejší?“„mne sa zdá, že áno,“ povedal maťko.„a ty si myslíš, že by sme s mohli stať

vedcami len tak, žeby sme sedeli tu v tejto hojdačke celý deň?“ dumal paťko.

„to asi nie,“ zahlásil maťko. „vedci sa musia veľa učiť…“

„no vidíš, zasmial sa dedko, na maťka to už funguje. už, už múdrie…“

chlapci otvorili oči. „a čo je najdôleži-tejšie, čo ste sa dnes naučili, je to,“ dodal dedko, „že zvieratká na záhrade nesmiete trápiť.“

„ani mravce?“ vyhŕkol paťko.„ani mravce,“ zopakoval dedko.mravček šaňko a myška amálka celý

tento rozhovor počuli a veľmi sa tešili, že dedko má na záhrade takú hojdačku múd-rosti.

a čo vy deti. aj vy máte doma hojdačku či stoličku múdrosti? vyskúšajte!

kirmoro


Pokračovanie zo str. 10dostávali za to bohaté výslužky aj drobný peniaz. deti chodili spievať. tam, kde mal i dcéru na vydaj, spievali:

Na vašom stolečervená ruža,vašej dcéruškepekného muža.

Keď nie peknéhoaspoň dobrého,to vám vinšujemzo srdca mého.

keď sa vchádzalo do rómskych obydlí, každý pekne zavinšoval. nikdy nesmela vojsť prvá žena, lebo by priniesla zvadu. vinšovali sme rovnako:

Lachi tumari karačoňa,na aši sar amari,

keci jiv pre tumaro dachote pre tumaro kišebo,

aci bacht, saščipen tumengekivajinaš le gule Deleštar.

Dobré sú vaše Vianoce,nie také ako naše,

koľko snehu napadlo na vašu strechuaj na vaše priedomie,

toľko šťastia a zdravia vámvyprosujeme u pána Boha.

v prvé dni vianočných sviatkov sa nesmie prať, privoláva sa tým choroba. nesmie sa ani šiť. do troch kráľov sa ne-smú variť strukoviny ani bóky – gemerské guľky, pretože sa tým privoláva nešťastie, choroba, rôzne infekčné vyrážky či vredy.

na vianočnom stole nesmela byť hydi-na, pretože by odhrabala šťastie z príbytku domácich. nezabúdame ani na našich dra-hých zosnulých. na cintorín im prinesie-me kúsky z našich dobrôt a alkohol. mŕt-vym deťom zas malý vyzdobený vianočný stromček.

nový rok očakávame nie s menšou radosťou. plné stoly hojnosti, sviatočne poobliekaní čakáme na posledné minúty, ktoré hodiny odbijú starému roku. všetci si podávame ruky, objímame sa a želáme si veľa úspechov do nového roka. vyslovu-jeme želania a predovšetkým predsavza-tia, ktoré chceme naplniť, a prosíme pána boha, aby nám ich pomohol splniť.

krátko po dvanástej sa všetci, ktorí sa máme radi, navzájom navštevujeme, po-dávame si ruky, bozkom spečatíme naše ďalšie spokojné spolunažívanie, prejavíme jeden druhému úctu. je to aj príležitosť pre pohnevaných, aby sa navzájom pomerili.

koncoročné sviatky sú predovšetkým sviatkami lásky, pokoja a mieru, súdržnos-ti a spolupatričnosti rodiny, prejavu ľud-skosti a súcitu. tieto pocity by nás nemali sprevádzať len počas týchto dní, ale mali by sme sa nimi riadiť počas celého života – konať dobro a predovšetkým pomáhať všetkým, ktorí to potrebujú. Helena Lalíková

sme rÓmovia


Viackrát som sa stretla s otázkou, aké sú rómske vianočné tradície. Nuž, všeobecne platnú odpoveď vám, milí priatelia, ne-poskytnem. Čo však môžem, je podeliť sa s vami o spomienky na množstvo Vianoc v našej rodine.

Obaja moji rodičia sú Rómovia, obaja pochádzajú z hudobníckych rodín, ibaže od-lišného typu. Kým mama je mestská Róm-ka a jedináčik, otec je z vidieka, najmladší z desiatich detí.

Mama považuje za štandardné absolvo-vať predvianočnú drinu, extenzívne nákupy, varenie, pečenie, výzdobu obydlia, bohatú štedrú večeru.

Otec na Štedrý večer chodieval spolu s bratmi hrávať do rodín bohatších gazdov v dedine. K nim Vianoce prichádzali až ráno, na Božie narodenie.

U prešov-ských sa tradične varila plnená kyslá kapusta, juška bez mr-veničky a piekla sa skvelá, sladká, voňavávianočka.

U vidieckych sa na prvý sviatok ráno upieklo všetko, čo sa donieslo z výslužky, riad-ne okorenené a omastené vo veľkom pekáči. A babka pripravila tzv. prázdny koláč.

Pamätám si dosť veľa Vianoc, keď sa ten-to „rozpor tradícií“ u nás doma riešil. Na-hlas. Mama so svojím prístupom celé roky vyhrávala. Až raz sa otec nedal a vianočné ráno využil na prípravu pečeného všetkého. Môj brat a ja sme to privítali s nadšením, ktoré rástlo s každým zjedeným sústom. Otec to nazval kočovníckym jedlom a mini-málne dvadsať rokov je už u nás súčasťou Vianoc. Niekoľko ďalších rokov trvalo, kým sa mama podvolila a upiekla aj „prázdny

koláč“, čo je vlastne vianočka, ibaže plochá, nepletená.

Zemiakový šalát. Ten sme spoznali až okolo polovice osemdesiatych rokov. Mama prišla z práce s receptom od kolegýň a vedo-má si modernej doby a nášho miesta v nej, pripravila ho na Vianoce. Babka nespokoj-ne krútila hlavou nad tou novotou, niečo zahundrala o strate rómstva a potom ho zjedla. Tak sme na Vianoce integrovali aj zemiakový šalát.

Niekedy v druhej polovici osemdesiatych rokov sme s bratom v našej rómskej rodine začali silne presadzovať požiadavku na živé-ho vianočného kapra vo vani. Pochytili sme to od spolužiakov, a aj v telke to jednostaj ho-vorili. Otec podľahol. Prišiel z práce s tým, že budeme moderní a kamarát mu donesie živého kapra. Na druhý deň už aj plával

vo vani. Brat a ja sme sa tešili.Nikto však nepočítal s tým, že toho tvora

bude treba naozaj zabiť.Otec je pacifista a humanista, v živote

skántril maximálne zopár pavúkov. Môj dospievajúci brat bol vtedy síce metalista, no jeho umelecká duša pri predstave zmár-nenia kapríka trpela. Keď bolo treba čin, otec sa pobral rýchlo do obchodu, kúpiť mi-nerálku a brat sa zavrel v izbe.

Ostalo to na nás, na ženách. Kapra som

chytila. Mama ho držala na doske v kuchy-ni. Ja som ho ovalila kladivom-kaprobijcom a bolo.

Na večeru sme mali čerstvého, chrumka-vého kapra. Jedli sme ho mama a ja. Otec sa na nás celý ten čas díval vážnym pohľadom. Brat odvtedy kapra nejedáva vôbec.

Najnovšou tradíciou, ktorá k nám do rodiny pribudla pred trinástimi rokmi, je adventný veniec. Mama každú adventnú nedeľu starostlivo zapaľovala sviečky. Až prišla posledná adventná nedeľa. Brat vtedy spával v obývačke. Mama ráno vstala a poti-chu, aby spáča nezobudila, zapálila všetky sviece na venci položenom na stolíku vedľa bratovho lôžka. Asi o hodinu na to som už mame pomáhala v kuchyni, keď môj otec zazrel cez sklenú výplň dverí do obývačky svetelné záblesky. „Miesto pomoci si tvoj brat pokojne pustil nejaký akčný film v te-levízii a vylihuje,“ povedal.

Spozornela som. Svetlo televízie je pred-sa modré. Ale to, čo prebleskovalo spoza

dverí, svietilo na červeno! Okamžite som vbehla do obývačky. Adventný veniec aj s dreveným stolíkom boli v pla-meňoch, ktoré siahali až ku stropu.

A môj brat veselo spal.Zachránila som brata, uhasila oheň, vyhodila obhorené zvyšky a upoko-

jila mamu, že sa nedopustila

neúmyselného zabitia, no veľa nechýbalo.Odvtedy si na adventné vence dávame

pozor, lebo každý rok kupovať nové stolíky a maľovať je dosť drahé. A navyše, ušetre-ný čas a peniaze vieme využiť aj inak. Na-príklad na nákup darčekov, ktoré by nás, všeobecne povedané, mali potešiť.

Ešteže sú Vianoce každý rok a dávajú nám tak šancu zlepšovať sa v dodržiavaní tradícií. Erika Godlová

p oV ie d K a

Ako sme na Vianoce integrovali šalát

amen o roma


ráno som zašla do potravín, ktoré som mala hneď oproti a kúpila som čerstvé pe-čivo na raňajky. spravila som kávu, natrela som rožky maslom, obložila šunkou a šla s raňajkami za ním do postele. prvé spo-ločné a najkrajšie raňajky v posteli.

„prídem pre teba okolo tretej dobre? buď pripravená.“ s týmto sme sa potom rozlúčili a pobozkal ma na ústa. urobila som poriadok a šla som k rodičom. ne-mohla som sa dočkať, keď oznámim doma rodičom, že som pozvaná na návštevu k jeho rodičom.

„predstavte si, čo je nové?“ začala som, keď sme sedeli pri káve.

„no… počúvame.“„dnes idem na návštevu. a hádajte

kam?“„netušíme, kam? hovor teda,“ nemohli

sa dočkať mojej odpovede.„dnes ma jano ide predstaviť svojim

rodičom,“ povedala som a čakala, ako za-reagujú.

„už bolo načase. ale jedno si uvedom. si cigánka. na toto nikdy nezabúdaj, mož-no ťa neprijmú medzi seba, preto nemaj z toho veľké oči,“ ozvala sa mama.

„mám snáď lepru? čo si tým chcela vlastne povedať?“ cítila som nepokoj z jej strany a vedela som, že to pramení práve z tých predsudkov.

„no nič som tým nechcela povedať, len toľko, že gádžovia nikdy nebudú v rodine rešpektovať cigánku, zapamätaj si to.“

„mama… dobre vieš, že rasizmus fun-guje všade, ale nie je čudné, ak ty, ako cigánka, takto hovoríš? znie to, ako ra-sizmus voči bielym.“

„nevrav hlúposti. chcela som tým po-vedať, že máloktorý biely začlení cigána do svojej rodiny bez problémov. ja vždy

pr e d s taV uj e Me s pis oVat e ľ K u e r iK u hor n á KoV ú

ako čokoLÁda…Volám sa Erika Hornáková a som Rómka. Narodila som sa na Myjave, mám 37 rokov a vyrastala som s dvoma súrodencami. Neskôr som sa odsťahovala k môjmu budúcemu manželovi do Kopaníc. Bývam v lone nádhernej prírody. Mojou prácou je chov, mám malú farmu a napriek tomu, že som vyskúšala rôzne práce a niekedy naozaj atraktívne, uvedomila som si, že mojim poslaním sú zvieratká a príroda. A tak som si založila živnosť a rozhodla som sa, že budem pracovať už len sama na seba. Popri chove zvierat píšem po večeroch romány. Vlastne – písanie ma bavilo už od detstva, milovala som slohy a knihy. Minulý rok som napísala svoj prvý román s názvom „Ako čokoláda…“, ktorý je o mojom živote. O tom, aké je to byť Rómka, o predsudkoch, ale i o tom, že i medzi bielymi sa nájdu ľudia, ktorí vás neposudzujú podľa pôvodu či farby pleti. Medzitým som vydala ďalšie dva romány.

vravím, že cigán si má zobrať len cigánku.“„vidíš a toto je problém, ak tomuto bu-

deme veriť i my, tak potom i bieli. práve naopak! pozri sa v zahraničí. tam je úplne bežné ak si černoch zoberie bielu a nikto to nerieši. svet nie je len čierny a biely, ale fa-rebný.“ bola som trocha na mamu nahne-vaná. čakala som, že ma podrží a prišla úplne iná reakcia, akoby som očakávala.

„ale prestaň s tým. jano je dobrý gádžo a neverím, že jeho rodičia sú iní.“ otec sa ma vždy zastal, možno preto, že mal je-dinú dcéru. mama sa skôr obávala, aby stretnutie s jeho rodičmi neprinieslo nie-čo zlé, čo by sa pokazilo v našom vzťahu. vždy bola opatrná.

❉ ❉ ❉

okolo druhej som od nich odchádzala so zmiešanými pocitmi.

blížila sa pätnásta hodina. sedela som

v kresle s rukami preloženými v lone. ob-liekla som si čiernu sukňu a bielu blúzku. nechodil a od nervozity som si zapáli-la ďalšiu cigaretu. napokon som začula klopanie na dvere a konečne prišiel jano po mňa.

„tak? ideme?“ prezrel si ma a zasmial sa.

„čo? mám sa ísť prezliecť?“ nechápavo som sa spýtala.

„si sa vymódila, nie, nech ti ani nena-padne. vyzeráš dobre. ja som sa len zas-mial, lebo si sa musela chystať aj hodinu, ako ťa poznám.“

„mýliš sa, chystala som sa asi pol hodi-ny a nezdržuj, ideme.“ rukou som mu ťap-la po zadku a zobrala som kabelku. o pár minút sme sedeli v aute a čím sme sa viac blížili k ich domu, tým som mala studenšie ruky. potila som sa a bola som nervózna.

tak toto asi neprežijem… pomyslela som si. cestou sa ma jano čosi spýtal, ale

erika hornÁkovÁ Fotografia: archív autorky

sme rÓmovia


bola som duchom úplne inde. predstavo-vala som si všetky možné verzie stretnutia s jeho rodičmi.

❉ ❉ ❉

zastavili sme pred domom a vystúpili z auta. v krku som mala takú hrču, že som nemohla riadne prehĺtať. prešli sme naj-prv okolo domu juraja a cez dvor k domu jeho rodičov. vonku sa pásli husi a sliepky spokojne zobali zrno. započula som kra-vu, ako zabúkala, vlastne som ju najprv ucítila. ten pach sa niesol z maštale ce-lým dvorom. zbadali nás a vyšli z verandy. najradšej by som sa v tej chvíli schovala celá za neho, ako zahanbené malé dieťa za rodičom.

jeho mama mala na sebe kopaničiarsky kroj a na hlave úhľadne uviazaný čepiec. bola to žena strednej postavy a veľmi ohybná. jeho otec chodil už pomalšie. mal na sebe tmavé nohavice a károvanú košeľu. na hlave čapicu spoza ktorej mu vytŕčali biele vlasy.

v prvom momente sa mi podobal na slovenského herca machatu vo filme čer-vené víno. až na to, že ja som nebola kris-tína. celú situáciu by som prirovnala skôr k filmu bičianka z doliny. privítali nás, podali sme si ruku, ja som sa predstavila a pozvali nás dnu.

všimla som si, ako si ma jeho matka premeriava snáď od topánok, po posledný vlas na hlave. jeho otec nás usadil a vy-tiahol fľašu myjavskej dvadsaťročnej sli-vovice.

„tak… konečne ťa spoznávame. čo nové v meste?“ bolo to vtipné, lebo neza-čal tak ako som si myslela. vravela som si, že ma isto budú spovedať hneď, ako vstú-pim do ich domu. jeho matka neustále chodila do verandy a znášala na stôl ko-láče, malinovku a spýtala sa, čo budeme piť. požiadala som o malinovku, ale jeho otec pohotovo zareagoval.

„no čo sa pýtaš? dáme si štamprlík, snáď nebudeme piť malinovku. a dáš si aj ty… ako sa to voláš? monika?“ nemohol si zmyslieť na moje meno.

„erika,“ odvetila som s úsmevom.sedela som pri jurajovi a bolo na ňom

vidieť, že je spokojný. pohľadom som prešla po kuchyni. všetko bolo jednodu-ché a pre mňa priam historické, ale útul- ne a čisté. stôl, kanapa, pec, starý šijací stroj, kredenc a na zemi linoleum. vyšíva-

ný obrus a na okne rozkvitnuté muškáty.„no daj si, okoštuj, aké koláče pečie

babka,“ ponúkol ma jeho otec. vyzerali naozaj dobre. aj tak chutili. jeho matka si konečne prisadla ku stolu.

„tak sme sa konečne stretli, už sme povedali jankovi, aby ťa k nám doviedol, lebo stále o tebe počujeme od cudzích ľudí,“ začal otec.

v hlave mi prebehlo, že jano mi nikdy nepovedal, že by si ma želali vidieť skôr.

nasledujúce minúty sa začali vypytovať všetko o mojej rodine a skončili sme u mo-jej babky, ktorú, ako sme zistili poznali z trhu, keď chodili predávať vždy v stredu syr a vajcia. cítila som sa uvoľnene a mne z toho stretnutia konečne odľahlo. všimla som si, že im vyká. ako mi napokon vy-svetlil, kedysi to bolo bežné, že deti rodi-čom vykali. deti tým dávali akúsi úctu voči rodičom. ja som rodičom nikdy nevykala a ani mojim starým rodičom.

ubehli dve hodiny a rozlúčili sme sa. odprevadili nás von a zdôraznili, aby som prišla častejšie. Ďalší deň, o ktorom som si povedala, že bol šťastný. cesta k nášmu spoločnému životu sa rozširovala viac…

❉ ❉ ❉

vzťah s janom postúpil v tom, že som čoraz viac chodila k nemu domov a stretá-vala som sa s jeho deťmi pravidelne každý víkend. konečne som sa spoznala i s beá- tou, jeho najstaršou dcérou. pôsobila na mňa úplne inak, ako natália, ktorá bola vždy viac divoká. ale rozumela som si dobre s oboma. s romanom som trávila spolu s janom najviac času. občas sme si šli niekam sadnúť a uťahoval si zo mňa, keď mi vravel, že som jeho maminka.

všetko bolo v poriadku, až na niektoré momenty, ktoré mi dala pocítiť janova bý-valá manželka. nebolo žiadne tajomstvo, že ma ohovárala medzi ľuďmi i keď mala svoj život aj nového priateľa. nechápala som preto jej reakcie. možno sa nemohla zmieriť s tým, že si našiel mladšiu a ešte k tomu aj rómku. ale nemala som mať prečo výčitky a ani som ich nemala. ne-ukradla som jej manžela, deťom otca a ani som nič od neho nežiadala. nik mi nedal v živote nič zadarmo.

snažila som sa ignorovať všetky kle-bety a brala som to tak, že niektorí ľudia potrebujú k svojmu životu škandály, oho-váranie a pitvanie iných životov…

s janom sme po roku prebrali situáciu ohľadne bývania a zhodli sme sa, že bude najlepšie, ak svoj byt prenajmem. zdalo sa nám rozumné spoločne žiť a prispievať do jednej domácnosti. uvedomila som si, že on nikdy neodíde z domu, kde vyrastal celý život, pretože človek ako on je s prírodou doslova spätý.

a tak som sa odsťahovala k nemu. spo-ločné prebúdzanie a usínanie v náručí, boli najkrajšie chvíle pre oboch. svoj byt som časom predala a peniaze sme odložili do budúcnosti.

❉ ❉ ❉

práce okolo domu bolo neúrekom a stá-le bolo čo robiť. v lete kosiť, sušiť seno, sa-diť, okopávať, robiť poriadok okolo domu, variť, prať a starať sa o domácnosť, to bola práca na ktorú som si rýchlo zvykla. na jeseň to začalo s drevom, bolo treba na-robiť toľko, aby nám to vydržalo na celú zimu. čudovala som sa, kedy to stíhal, keď si našiel čas aj pre mňa.

doma s nami býval roman a svojmu otcovi pomáhal takmer vo všetkých prá-cach. myslím, že svojho otca priam zbož-ňoval.

keď mal však nejaké problémy s diev-čatami, tak sa mi so všetkým zdôveroval. fungovali sme ako ktorákoľvek iná rodina. každý víkend prišli jeho dcéry s manželmi. a ja som sa vyžívala v tom, keď som moh-la variť vo veľkom, tak ako sa vždy u nás doma varievalo.

svokrovci naďalej chovali kravu, sliep-ky, zajacov, husi, kurčatá a dve prasiatka. do tohto miesta som sa jednoducho zami-lovala. mala som pocit, že na tomto chcem žiť už naveky. každé ráno ma prebúdzali zvieratá. raz som chcela na vlastné oči vi-dieť, ako svokra robí maslo, syr, smotanu a všetko okolo toho.

„no poď teda ukážem ti,“ povedala svokra a cítila som, že je poctená mojim záujmom. ale z toho mútenia masla ma boleli ruky tak, že som ich ledva vystre-la. ale čo ma najviac bavilo, boli zviera-tá. s obľubou som sledovala prasiatka a škrabkala ich za uškami, prihovárala sa im. to sa im náramne páčilo. ošípané sú naozaj inteligentné tvory, aj keď ich veľa ľudí pokladá za hlúpe a myslí si, že je to „len prasa“ a nie kôň či pes.

Erika Hornáková

amen o roma


ja bl KoV ý z á z r a K


6 vajíčok350 gramov kryštálového cukru6 lyžíc horúcej vody350 gramov polohrubej múky¾ balíček prášku do pečiva1 balíček vanilkového cukrujabĺčka100 gramov posekaných orechov10 dkg hrozienok12 dkg masla25 dkg práškového cukru5 dkg kakaa1,5 dl mlieka

Ď u Mbie r n i K y


½ kg polohrubej múky½ kg práškového cukru4 vajíčka5 gramov salajka (amónium)20 gramov postrúhaného zázvoru (ďumbier)

M a KoVo - or e c hoV é ro ž K y


250 gramov hladkej múky75 gramov mletých mandlí75 gramov mletého maku250 gramov masla2 balíčky vanilkového cukru100 gramov kryštálového cukru

a na zÁver prinÁšame jeden starý, už takmer zabudnutý rÓmskY recept

pe K e -ta de


½ kg hrubej múkyštipka solivoda podľa potrebyjedno vajcekyslá kapustabravčové oškvarkybravčová masť

vajcia, cukor a vodu spolu vyšľaháme. do vyšľahanej hmoty pri-miešame múku, prášok do pečiva a vanilkový cukor. cesto dáme na vymastený plech, posypeme postrúhanými jablkami, orechmi a hrozienkami a dáme piecť. ešte na horúci koláč lyžicou nalievame pripravenú zmes: maslo, práškový cukru, kakao a mlieko. všetko dáme zohriať skoro na bod varu (ale nesmie sa variť) a horúcou zmesou polievame koláč.

z preosiatej múky, práškového cukru, ďumbieru, vajec a salajky vypracujeme cesto. rozvaľkáme na hrúbku 0,5 cm. vykrajujeme rôzne tvary, ktoré poukladáme na dosku a necháme oddýchnuť najmenej 1 deň. potom poukladáme na papier, ale tak aby to čo bolo hore na doske, bolo na papieri dole, čiže horeznak. upečieme, necháme vychladnúť a uložíme do dózy. hotové ďumbierniky sú tvrdé, zmäknú za pár dní. ak ich chceme mäkké skôr, do dózy pridáme jabĺčkové štvrťky.

zo surovín vytvarujeme valčeky, ktoré necháme odležať. potom narežeme, vytvarujeme rožteky a pečieme pri teplote asi 180 °c 10 minút. ešte teplé ich obalíme vo vanilkovom cukre. chuťovo sú mňam.

urobíme si cesto ako na cestoviny, rozvaľkáme na podlhovasté placky, pokrájame na väčšie kusy a pečieme ako marikľe na horú-cej platni. po upečení placky potrháme na malé kúsky a zalejeme vriacou vodou, necháme prikryté, aby zmäkli. medzitým si podusí-me kapustu s oškvarkami. skontrolujeme, či peke-tade zmäkli, precedíme ich a pridáme kapustu. vymiešame a ochutíme soľou a korením. oškvarky môžeme nahradiť aj bôčikom.

naše ženY


Erika Kováčová (23) pochádza z Veľkého Krtíša. Otec ju volal modelka a aj ľudia, ktorí ju stretávali, jej vždy vraveli, aby sa stala modelkou. Keď mala 15 rokov, volala jej krstná mama, že na druhý deň je kasting Elite Model Look v Banskej Bystrici, a že by to mala skúsiť. Tak šla. Zobrala si jednoduché vysoké topánky, plavky. Boli tam krásne dievčatá. Mala vtedy krátke vlasy a bola utiahnutá. Myslela si, že čo tam chce, že určite neprejde. Stal sa opak. Nakoniec sa dostala pred komisiu. V porote bol Saša Jány, riaditeľ česko-slovenskej agentury Elite model. Urobili s ňou rozhovor. A nakoniec ju vybrali. Odvtedy nazbierala rôzne skúsenosti. Vyskúšala si súťaže krásy vrátane Miss Slovensko, zažila dobré, ale i zlé veci. Ale ako sama hovorí, tieto skúsenosti neľutuje. Napriek všetkému je to krásne, milé, úprimné a jednoduché dievča.

Aký ste mali pocit, keď vám oznámili, že ste prijatá do súťaže miss slovensko?

v tom momente som bola šťastná, nad-šená, prekvapená, lebo som si neverila.

Absolvovali ste pred súťažou nejakú prípravu alebo ste už mali skúsenosti s modelingom?

pred touto súťažou som mala prvú skú-senosť v 13-tich rokoch ešte na základnej škole. prišla k nám jedna pani do triedy. obzrela si nás a ukázala na mňa prstom. navrhla mi, aby som začala chodiť na stretnutia, kde nás oboznamovala s mode-lingom. po troch mesiacoch som to vzdala, lebo mi to nič nedávalo. a potom prišla súťaž supermodelka televízii joj. bolo nás 14 dievčat. skončila som ako štvrtá. bola som jedinou rómkou v histórii slovenska ako modelka. ľudia ma zbožňovali a držali mi palce, chceli, aby som to vyhrala. a na-koniec som vo finále skončila ako štvrtá. všetci boli z toho nešťastní. do dnešného dňa si neviem vysvetliť, prečo sa to tak sta-lo. bola som z toho smutná, plakala som, ale povedala som si, že týmto pre mňa nič nekončí, ale práve začína!

A…mala som na mysli miss slovensko. po

dovŕšení 18-ky som sa prihlásila na kas-ting a verila som si, lebo som bola staršia,

skúsenejšia. uspela som. skončila som ako štvrtá. získala som ďalšie skúsenosti. bola som na kanárskych ostrovoch, fotili sme sa tam a robili sa rôzne spoty.

Bola to vaša prvá cesta do zahrančia?nie, v supermodelke som absolvovala

cestu do paríža. kanárske ostrovy bola moja druhá cesta.

spomenuli ste, že ste bola prvé róm-ske dievča v takýchto súťažiach, ktoré zaujalo. Ako to vnímali nerómske súťa-žiace, ako sa pozerali na vás a ako sa ku vám správali?

niektoré dievčatá ma ešte poznali zo supermodelky. necítila som, že by boli proti mne, práve naopak – obdivovali ma. a všade sa písalo, že prvé rómske dievča je na miss slovensko. a až po tejto informácii v médiách som začínala pociťovať určitý odstup niektorých ľudí. cítila som to už na výbere kostýmov na premiéru. nemala som pocit, že by ma chceli nejako vydvih-núť, pomôcť mi.

Bola to odvaha ísť tam, skúsiť to a za-žiť to. Nemohli ste sa brániť voči tomu ako vás obliekali a stajlovali?

nie, lebo každá miska mala svojho módneho návrhára, ktorý mal vopred vy-bratý styling. nemohli vôbec namietať.

čo vám to dalo?dalo mi to skúsenosti, zážitky, ktoré by

som si v bežnom živote nemohla dovoliť.skôr ako ste sa rozhodli pre mode-

ling, museli ste mať nejaké základy. Ako to bolo v rodine? mali ste aj podporu zo strany rodičov?

ja mám iba otca a brata. brat erik je vlastne moje dvojča. otec je muzikant, pracuje na konzervatóriu. môj otec nás vy-choval sám, lebo naša mama sa nás vzdala. ale môj otec sa nevzdal a chcel jej dokázať, že sa vie o nás postarať. emigrovali sme do švédska. po dvoch rokoch sme sa vrá-tili bývať k babke na slovensko. zrejme sa vrátil kvôli nám. prihlásil nás na strednú umeleckú školu. ja som chodila 3 roky na klavír, tanečnú a brat študoval gitaru. otec jednoducho chcel mame dokázať, že aj bez nej sa vie o nás postarať.

A ako ste vnímali, že vás mama opus-tila? vedeli ste dôvod? Chýbala vám?

určite áno, hlavne v čase puberty, keď prišli prvé lásky a ja som sa hanbila o tom

rozprávať s otcom. neskôr som pochopila, že mám iba jeho. nevedela by som si pred-staviť život bez svojho otca. vďaka nemu mám vzdelanie, spoznala som nové veci a poznám mnohych ľudí zo šovbiznisu.

mama sa niekedy ozvala?ozvala sa a povedala, že sa k nám už

nevráti. občas nám poslala darčeky, ale nezískala si ma. pre mňa to neznamená nič. ja mám iné hodnoty.

stretli ste sa niekedy neskôr s ma-mou? zaregistrovala, že jej dcéra vy-rástla na krásnu ženu?

počas súťaže televízia na mňa pripra-vila podraz. volal mi režisér, že musím okamžite prísť, pretože mám súrne natá-čanie. pri mojom príchode zapli kamery, prišiel moderátor mišo hudák a pozeral sa na mňa. neviem, ale ja som tušila, čo prí-de. povedala som, ak ste sem zavolali moju mamu, tak sa môže rovno vrátiť naspäť, odkiaľ prišla, pretože ja ju nechcem vidieť.

Aký je váš súčastný život, čomu sa venujete?

som šťastná, pretože mám priateľa. bý-vame spolu už 3 roky a zvykla som si už na takýto život. stále som v prostredí hudby, lebo jeho rodičia sú hudobníci a som rada, že je to takto. mám ich rada, hlavne mamu môjho priateľa, tá ma posúva vpred. mo-mentálne pracujem ako asistentka učiteľa na základnej škole.

sú to rómske deti?Áno, ale snažím sa ich spájať aj s neróm-

skymi, aby nemali v živote predsudky, že sú diskriminovaní, že sú menejcenní. spá-jam ich formou tanečného krúžku.

Ako vnímajú deti, že ich učí modelka, ktorá bola v televízii?

musím povedať, že ma majú veľmi radi. dievčatka vidia vo mne vzor.

je pre rómske deti dobré aby mali viac takýchto vzorov?

podľa mňa určite áno. pretože v mno-hých rodinách nemajú žiadnu motiváciu a rodičia im nevedia ukázať správnu cestu.

Rómske ženy sú krásne. čo si myslíte o tom, že sa tak málo rómskych dievčat hlási na takéto súťaže krásy?

možno majú strach, nemajú motiváciu. môže byť veľa dôvodov, prečo tak neuro-bia.

Monika Sinuová

pr e d s taV uj e Me e r iK u KoVáč oV ú, prV ú róM K u n a Mis s sl oV ens Ko

kováčová: nič neľutujem

amare džuvľa


Neďaleko, pre niekoho známeho pre iných neznámeho, košického sídliska Luník IX, vznikla asi pred 6 rokmi nelegálna osada zvaná Mašličkovo s chatrčami situovanými v blízkosti Myslavského potoka. Obyvateľmi osady sú ľudia, ktorí prišli o svoje byty na Luník IX kvôli neplatičstvu. Sú chudobní, na čistote svojho okolia si však dávajú záležať. O tom, ako žijú, prináša svedectvo nasledujúci rozhovor. Meno respondentky na jej žiadosť neuvedieme. Má 33 rokov, je to malá a útla žena. Má druha a 5 detí, s ktorými obýva chatrč z dosák o rozmeroch približne 8 x 5 metrov. Provizórne obydlie sa nachádza v susedstve ďalších 25 podobných chatrčí, v ktorých žije okolo 200 ľudí. Viac ako polovicu obyvateľov tvoria deti.

Odkedy tu bývate a ako ste sa sem dostali?

prišli sme sem v septembri minulého roka. vlastne, už to bol rok, čo tu býva-me. moja mama mala dlhy na nájomnom, tak nás vyhodili. v čase, kedy sme museli opustiť byt, som bývala u nej.

kde ste bývali predtým?inde, ale nepoviem, kde, dobre? teraz

to už nemá význam.kto vás vyhodil?bytový podnik mesta košice.To znamená, že niekto prišiel a pove-

dal vám, že musíte opustiť byt?Áno.vedeli ste však, že byt budete musieť

opustiť?vedeli, ale predsa sme len dúfali, že sa

to nestane.Aké to bolo? zbalili ste veci a odišli

ste zo dňa na deň?veru, mali sme deň na to, aby sme

opustili byt, museli sme sa vysťahovať. prišli sme sem na kraj lesa, lebo sme ve-deli, že tu už nejakí ľudia bývajú. inú šancu sme nemali, nakoľko sa blížila zima…

Obrátili ste sa na niekoho s prosbou o pomoc?

podali sme si žiadosť o byt alebo o miesto v azylovom dome, no mesto nám ju zamietlo. oni sa s nami proste nebavi-li, ani nebavia. nechcú o nás vedieť. a nič s tým nenarobíme.

máte 5 detí, koľko majú rokov?najstaršia dcéra bude mať v januári

15 rokov, druhá dcéra bude mať na via-noce 14 rokov, chlapec má 11, ďalší má 7 rokov a posledný 5 rokov.

Pamätáte sa na deň, keď ste opustili byt a na to, čo ste robili?

bolo nám do plaču, že kam aj s deťmi pôjdeme, keď nám nechcú pomôcť a ani náhradný byt nám nechcú dať.

kde ste spali prvú noc po vysťahova-ní?

vzali sme si dvere a rôzny materiál, kto-rý sme našli a postavili narýchlo prístrešie, aby deti mohli spať, lebo ráno museli ísť do školy.

To znamená, že ste museli narýchlo postaviť búdu z dosiek?

to bolo v septembri, keď nás vysťaho-vali, a v tom čase deti mali ísť do školy, ale poniektoré nešli a mali veľa vymeškaných hodín. teraz máme problémy.

Ako reagovala škola? Ozval sa vám niekto zo školy, aby ste deti posielali na vyučovanie?

Áno, prišli za nami a videli, že si sta-viame chatrče a v akej sme situácií. nie-ktoré vymeškané hodiny im ospravedlnili a niektoré nie. niektoré učiteľky to nech-celi pochopiť. iné chápali. deti nemali šatstvo, lebo sme si museli narýchlo vziať jednu tašku oblečenia a doklady, všetko inak ostalo v byte. nemali sme ani náby-tok. terénne pracovníčky sa o nás vôbec nezaujímali.

A boli ste osobne za nimi?Áno boli sme, ale vôbec nám nepo-

mohli.čo ste od nich žiadali?žiadali sme ich o šatstvo a nejakú fi-

nančnú výpomoc. proste sa na nás vy-kašľali.

Chodia tu za vami novinári alebo or-ganizácie?

nie, nechodia. okrem vás tu neboli žiadni slovenskí novinári. ale zo zahra-ničia tu bola jedna žena, ktorá nás fotila, ale nerozumeli sme jej, lebo nerozprávala našou rečou.

Prečo vás fotila?tak, to sami nevieme, lebo sme jej ne-

rozumeli. akurát jedno dievča trocha ro-zumelo, lebo sa učí po anglicky.

spomínate si ešte na prvé noci strá-vené v chatrči?

v septembri bolo ešte teplo, ale noci už boli chladné. poplakali sme si aj s deťmi, ale povedali sme si, že to nezmeníme. bála som sa iba o deti, aby neochoreli. Ďakuje-me bohu, že minuloročná zima nebola až taká tuhá, takže sa to dalo zvládnuť.

Bojíte sa prichádzajúcej zimy?hm, veruže sa bojíme. avšak pripravu-

jeme sa na ňu.Ako?tak, že sme spevnili domček z tvrd-

šieho materiálu a nosíme si dosky, starý nábytok, ktorý vyhadzujú ľudia v meste. ním si kúrime. je to však náročné vláčiť všetko až sem do mašličkova.

snažili ste sa nejako z tejto situácie dostať? Neuvažovali ste o tom, že odí-dete odtiaľto niekam preč?

plánujem, že na budúci rok odcestujem za sestrou do anglicka.

A čo vám bránilo odísť za sestrou hneď vtedy, keď vás vysťahovali?

neboli na to financie. teraz sa snažím usporiť nejaké peniažky…

z čoho žijete? Aký máte príjem? Dá sa zo sociálnej dávky niečo nasporiť?

nedá sa, nakoľko deti chodia do školy a treba im kupovať šatstvo, starať sa o hy-gienu, aby mali na celý mesiac jedlo. ide zima, treba nám kúpiť pec a dokopy do-stávam 330 eur a je nás spolu 7. ale malú čiastku si odkladám.

Bývali ste s mamkou. čo sa stalo s ňou?

je tu. kde by bola. aj moja mamka je tu. je však veľmi chorá lebo dostala mozgovú porážku.

Povedali ste, že mamka dlhovala na nájomnom 800 eur. v médiách sa však hovorilo o oveľa väčších sumách.

neviem. moja mama mala len tých 800 eur. iní ma nezaujímali…

Ako vnímate to, že bývate takto v lese bez vody, elektriny?

je mi tak ťažko na srdci, keď vidím, ako žijeme. na druhej strane je tu lepšie ako na Luníku, lebo deti sa tu majú kde hrať. nikto im tu neublíži.

To znamená, že je to tu pre deti bez-pečnejšie?

Áno. je.

r o z h o vo r s o b y v a t e ľ ko u n e l e g á l n e j o s a d y Ma š l i č ko vo

mašličkovo je bezpečnejšie

naše ženY


Na Luníku iX sa plánuje výstavba bytov. Počuli ste o tom? Ostali by ste tu bývať, ak by vám ponúkli takéto bý-vanie?

sama neviem, lebo tu sa cítim lepšie ako tam.

koľko chatrčí presne je tu?okolo 20 alebo 25. neviem presne.To znamená, že ste tu taká mala ko-

munita. viete koľko vás tu je dokopy?neviem vám povedať presný údaj.

je vás tu viac ako 100?asi áno alebo aj viac ak spočítame aj

deti.vychádzate spolu a pomáhate si na-

vzájom?Áno a jeden druhého podporujeme.čo si myslíte o tom, že ste skončili tu

v lese?ja neviem.Bolo by to iné, keby ste vy a váš druh

mali prácu?určite áno. asi by sme tu neboli a mali

by sme viac možností. našli by sme si pod-nájom.

Aké máte vzdelanie?som vyučená záhradníčka.Pracovali ste niekedy v tejto profesii?nie, lebo rómov nikde nezamestnajú,

skúšala som, nepodarilo sa mi to.vedie sem iba poľná cesta. my sme po

nej šli a je plná blata. Len s ťažkosťami sme ju zvládli. Deti ju musia chodiť touto cestou do školy každý deň…

keď je pekné počasie, tak sa dá prejsť bez problémov, ale keď prší, tak je to už ťažšie. deti sú potom zablatené a do školy idú špinavé.

Nemáte vodu, elektrinu. Ako riešite pranie bielizne, ktorej je pri 5 deťoch asi dosť.

máme tri studničky a je tu aj potok.Periete v potoku alebo si nosíte vodu

domov a zohrievate?Áno, nosíme si ju domov a zohrievame

ju. perieme ručne.Navštevujú mašličkovo aj ľudia

z Luníka iX?Áno a ešte hovoria, že sa tu máme lep-

šie ako oni. chodí tu často aj polícia.Aké je správanie policajtov?prídu, pozrú, či tu nie je neporiadok,

alebo či sa tu niečo nedeje. ak nie tak, nám dajú pokoj.

čo si myslíte o tom všetkom? Ako to dopadne podľa vás?

ja neviem, podľa mňa nijako. všetci na nás kašlú. nikoho nezaujímame.

máte pocit beznádeje?občas áno, ale dúfam, že sa dokážem

odtiaľto dostať. už len kvôli deťom to musí vyjsť!

ste matkou 5 detí, čo čakáte od bu-dúcnosti?

chcem len, aby deti skončili školu a mohli si nájsť prácu. a aby mohli žiť lepšie.

Monika Sinuová

amare džuvľa


1sar uľiľa o ježiš kristus

18 o ježiš kristus uľiľa (*pes na-rodzinďa) kavke: akor sar sas leske-ri daj e maria mangaďi le jozefoha, mek angle oda sar pes zgele, sikaďa pes, hoj hiňi khabňi andral o sentno duchos.

19 ale o jozef, lakero rom, sas čačipnaskero manuš a vaš oda, hoj lake na kamňa te kerel ladž, kamňa la počoral te premukel.

20 sar pal oda gondoľinelas, sikaďa pes leske o aňjelos le rajeskero andro suno a phenďa: „jozef, čhavo le davi-doskero, ma dara tut te prilel la ma-ria romňake, bo oda čhavoro saves oj užarel, hin le sentne duchostar.

21 uľola lake čhavo a deha les nav ježiš, bo ov zachraňinela peskere nipen lengere binendar.“

22 kada savoro pes ačhiľa vaš oda, hoj pes te ačhel oda so phenďa o raj prekal o prorokos:

23 „Dikh, e pačivaľi džuvľi khabňola, uľola lake čhavo a dena les nav Immanuel,“

so hin prethodo:„O Del amenca.“24 o jozef uščiľa andral o soviben

a kerďa avke, sar leske oda phenďa o aň-jelos le devleskero a iľa la maria romňake.

25 ale le jozef na sas la mariaha ňič, dži akor, medik lake na uľiľa (*pes naro-dzinďa) čhavo a ov leske diňa nav ježiš.

2O goďaver murša avente banďol anglo ježiš

1 akor sar o ježiš uľiľa (*pes naro-dzinďa) andre judsko betlehem, sas o herodes kraľis a andro jeruzalem avle o goďaver murša pal o vichod.

2 a phučenas: „kaj hin oda židoviko kraľis, so uľiľa? bo dikhľam leskeri čer-cheň, sar avel avri pro vichod a avľam an-glal leste te banďol.“

3 no sar oda šunďa o kraľis herodes, predaranďiľa a the calo jeruzalem leha.

4 a zvičhinďa savore nekbaredere raša-jen the le zakoňiken a phučelas lendar, kaj majinel te uľol o kristus.

5 on leske phende: „andre judsko bet-

lehem, bo avke hin pisimen prekal o pro-roka:

6 ,Tu Betlehem, phuv andre Judsko, ňi-soha na sal nekcikneder andral o anglune fori andre Judsko, bo tutar mange avela o vodcas, savo ľidžala mire manušen – le Izrael – sar bakroren.‘ “

7 akor o herodes vičhinďa počoral le goďavere muršen a mište pes lendar do-phučľa, kana pes lenge sikaďa e čercheň.

8 avke len bičhaďa andro betlehem a phenďa: „džan a mište tumen dophučen pal oda čhavoro a sar les arakhena, aven mange te phenel, hoj the me te džav a te banďuvav anglal leste.“

9 on šunde avri le kraľis a gele het. a e čercheň savi dikhle pro vichod džalas anglal lende, medik na zaačhiľa upral oda than, kaj sas o čhavoro.

10 sar dikhle e čercheň, igen radisaľile.11 a sar gele andro kher, arakhle le čha-

vores la mariaha, leskera daha. pele pro khoča a banďonas anglal leste. phundra-de peskere barvaľipena a dine les darunki: somnakaj, kaďidlos the mirra.

12 ale andro suno lenge o del phenďa, hoj te na džan pale ko herodes. vaš oda gele avre dromeha pale andre peskeri phuv.

Denašen andro egipt13 sar on odgele, sikaďa pes o aňje-

los le rajeskero le jozefoske andro suno a phenďa: „ušči a le tuha le čhavores the

leskera da a denaš andro egipt! ačh ode dži akor, medik tuke na phenava! bo o herodes rodela le čhavores, hoj les te murdarel.“

14 ov uščiľa a iľa peha rači le čha-vores the leskera da a denašľa andro egipt.

15 sas ode dži akor, medik na muľa o herodes, hoj pes te ačhel oda, so phenďa o raj prekal o prorokos: „an-dral o egipt vičhinďom mire čhas.“

O herodes murdarel avri le čhavoren

16 sar dikhľa o herodes, hoj o go-ďaver murša leha thode avri, igen pes choľarďa. diňa te murdarel savore muršoren dži duj berš – pal oda časos (*ideos), pre savo pes mište dophučľa

le goďavere muršendar – savoren, so sas andro betlehem the pašal caľi odi phuv.

17 akor pes ačhiľa oda, so sas phendo prekal o prorokos jeremiaš:

18 „O hangos šunďiľa andro foros Rama, baro roviben the o hikišagos. Oda e Rachel rovel upral peskere čhave a na del pes te pre-vakerel, bo imar nane.“

Aven pale andral o egipt19 sar muľa o herodes, sikaďa pes o aň-

jelos le rajeskero andro egipt le jozefoske andro suno

20 a phenďa leske: „ušči, le tuha le čha-vores the leskera da a dža andre izraelsko phuv, bo mule avri ola, so kamenas te mur-darel le čhavores.“

21 ov uščiľa, iľa peha le čhavores the leskera da a avľa andre izraelsko phuv.

22 ale sar šunďa, hoj imar o archelaus kraľinel andre judsko phuv vaš o herodes peskero dad, daralas pes ode te džal. vaš oda leske o aňjelos le rajeskero andro suno phenďa, hoj feder ela te džala andre galileja.

23 avľa ode a bešelas andro foros, so pes vičhinel nazaret. hoj pes te ačhel oda, so sas phendo prekal o proroka, hoj ov pes vičhinela nazaretsko.

u k á ž k a z r ó m s ke h o p r e k l a d u no vé h o z á ko n a

o evaňjeLium paL o matuš


but manuša peske gondoľinen, hoj e ka-račoňa oda hin o jezulankos pre karačoňa (stromčekos), abo hoj oda hin pal o darunki so pes das, vaj pal o šukar rozpravki so džal pro televizoris. a hin the aver manuša, so peske gondoľinen, hoj e karačoňa oda hin o but chaben the pijiben. me na phenav, hoj oda hin vareso rosno.

no e karačoňa hin vareso aver, oda hin pal oda mekbareder daros, savo o del diňa le manušen, pal o ježiš kristus, le devles-kero čhavo, amaro spasiťeľis the raj.

hin pisimen: jan 3,16 – „bo o del avke kamelas o svetos, hoj peskere jekhore čhas diňa, hoj sako, ko pačal andre leste, te na merel, ale te avel les o večno dživipen.“

kada hin oda mekbareder daros, savo kana, ko, šaj diňa. o čhavo le devleskero uľiľa pre svetos a anďa amenge e zachrana the e nadej pro večno dživipen.

ale kamav, hoj oleske feder te achaľon a vaš oda džava sikra palal a chudava ada te vake-rel anglunestar sar oda sas.

o del stvorinďa le manušes pre pes-kero obrazis, pre pes-keri podoba a le devleskeri voľa sas, hoj le manušes te avel le devleha jekhetaňiben (spoločen-stvo). a ešebnovarestar oda avke the savoro sas. o manuš dživelas andro rajos le devleha jekhetane andro kamiben the šukariben. no sas vareko, kaske oda na sas pre dzeka, o beng, savo avľa a čhorďa oda le manušestar, avke hoj les klaminďa le bi-noha a paľis the murdarďa. prečhinďa oda šukariben the kamiben, so sas le manušes le devleha, avke, hoj cirdňa le manušes te kerel o binos a o binos našči obačhel ode kaj hin o del, bo o del hino sentno. oda nane ňič nevo so o beng kerďa, hoj kla-minďa, čhorďa a murdarďa, bo ov oda furt kerelas a kerel.

jan 10,10a „o živaňis (o beng) avel ča vaš oda, hoj te čhorel, te murdarel a te me-rarel.“

avke dikhas, hoj o beng čhorďa na ča le adamoske the la evake o dživipen, ale the savore manušenge. soske? bo o binos furt barolas a zoraľos a phandelas andre le manušen a kerelas amendar otroken, hoj te

na keras o lačho so kamas, ale oda nalačho so na kamas. e biblia phenel andro rim. 3,22b – 23 „bo nane ňisavo rozďjelis maš-kar o manuša, bo savore kerde bini a nane len le devleskeri slava. kade dikhas, hoj savore sam binošna a nane ňiko lačho. so te kerel? sar pes andral kada binos te dochu-del avri? sar mange šaj avel odmukle mire bini? rim. 6,23 „te o počiňiben vaš o binos hin o meriben.“ me na kamav te merel! sar man šaj pale dochudav kijo del? sar pal mande šaj čhivav tele e mel le binoskeri?

rim. 7,25 „paľikerav le devleske, hoj ke-rel oda prekal o ježiš kristus, amaro raj.“

jan 1,1 „ešebnovarestar sas o Lav a oda Lav sas ko del

a oda lav sas o del.“ o ježiš kristus hin oda Lav so sas eš-ebnovarestar ko del a avľa pre kadi phuv a ačhiľa ma-nuš. jan 1,14 „ov, oda Lav ačhiľa manuš a dživelas maškar amende. dikhahas pre les-keri slava avke, sar pre slava so sas ča le jekhe čhas, so uľiľa le

dadestar.“pre karačoňa peske leperas oda,

hoj o čhavo le devleskero uľiľa pre phuv sar manuš a kerďa oda, so ňiko aver našči kerďa, ňerinďa upral o binos, upral o beng the upral o meriben, akor, sar pro kerestos muľa a pro trito džives uščiľa andral o me-riben.

fil. 2,5 – 11 „mi el andre tumende ajso gondoľišagos, sar sas the andro ježiš kris-tus. ov, so sas ipen ajso sar o del, peske na gondoľinelas, hoj mušinel te ačhel andre le devleskeri podoba, ale korkoro savo-ro omukľa a priiľa e podoba le sluhaskeri a ačhiľa ajso sar o manuš a sikaďa pes sar manuš. poňižinďa pes a sas poslušno dži o meriben – dži o meriben pro kerestos. vaš oda les o del hazdňa upral savoreste a diňa les nav, so hin upral dojekh nav, hoj andro nav ježiš te banďol dojekh khoč andro ňe-bos, the pre phuv, the tel e phuv, hoj dojekh čhib te viznavinel hoj o ježiš kristus hino raj, pre slava le devleskeri le dadeskeri.“

o ježiš kristus uľiľa sar cikno čhavoro, ale imar nane buter cikno čhavoro andre koliskica!

akana hino andro ňebos a bešel pal e čači sera le devleske a leske hin diňi savori zor pre phuv the pro ňebos. ov hino zoralo te zachraňinel tut a te odmukel tuke savore tire bini, bo ov korkoro vaše počinďa pro kerestos, akor sar ode muľa vaš o bini le ma-nušengere the te les na sas ňisavo binos, bo ov šoha ňisavo binos na kerďa. pro kerestos muľa vaš oda, hoj sakones, ko andre leste pačala a prilela les andre peskero dživipen te avel pale oda šukar jekhetaňiben (spolo-čenstvo) le devleha, savo pes paš o adam našaďa. oda so o adam našaďa o ježiš anďa pale. ov igen kamel, hoj te dživas sakodži-ves leha andre savoreste, so keras. av pale kijo del a domuk leske, hoj tut prekal o je-žiš kristus te zachraňinel.

kada hin e voľa le devleskeri: 1. tim. 2,3 – 4 „bo kada hin lačho the šukar anglo del amaro spasiťeľis, savo kamel, hoj savo-re manuša te aven zachraňimen a te prinďa-ren o čačipen.

o ježiš kristus avela pale a lela peske peskere manušen ode, kaj ov hino. imar na avela sar cikno čhavoro, ale sar raj upral savore raja peskere sentne aňjelenca andre savori zor. sar mek sas pre phuv, phenďa peskere učeňikenge kala lava: jan 14,3 „sar oddžava a pripravinava tumenge o than, avava pale a lava mange tumen ke mande, hoj the tumen te aven ode, kaj som me.“

paľikerav le devleske, hoj amen avke ka-mel a peskero kamiben amenge presikaďa pre golgota, sar muľa anglo duj ezera berš pro kerestos, peskere meribnaha amenge anďa o dživipen.

me tumenge vinčinav pre karačoňa, hoj te dživen andro kamiben le devleskero a te genen le devleskero Lav a prekal o Lav te prinďaren o čačipen, le ježiš kristus a avke te aven spasimen. kala verši, so akana le-peravas, hin savore andral e romaňi bib-lia (nevo zakonos romanes). o del hino amaro dad a vaš oda vakerel the amara ro-maňa čhibaha, hoj sako te achaľol a te pačal andre Leste. o del kija tu vakerel andre tiri romaňi čhib, bo tu šaj achaľos but čhiba, ale ča jekh čhib hin čhib tire jileskeri.

o del tumen mi požehňinel. Marek Olah,

Apoštolská cirkev, Sabinov

Le devleskero Lav pre karačoňa

Rómske listy 5/2014

Documents

Transcript of Rómske listy 5/2014