ALKOHOLIZMUS A DROGOVÉ ZÁVISLOSTI (PROTIALKOHOLICKÝ OBZOR)

36,2001,3, s. 147 - 152

ZÁVISLOSTI A VRAŽDY. 1. ČASŤ

v . NovOTNÝ, A. HERETIK', J . FLEISCHER, A. RITOMSKÝ' , K. VAJDIČKOVÁ, L ŽUCHA

Psychiatrická klinika FN a LFUK, Bratislava, prednosta: doc. MUDr. V. Novotný, CSc . . Katedra psychológie FFUK, Bratislava, vedúci: doc. PhDr. I. Brezina, CSc.

Súhrn

V praCl sa podávajú údaje vo vzťahu k vraždám, prípadne násilnému konaniu, ktoré páchajú závislí od alkoholu. Pozornosť sa venuje výskytu vrážd u alkoholikov, prezentujú sa základné biologické a klinické údaje, ktoré sú relevantné pre danú tému.

K r ú č o v é s lov á: alkohol - násilné činy - vraždy - biologické a klinické faktory .

V. Novotný, A. Heretik, J . Fleischer, A. Ritomský, K. Vajdičková, L Žucha: DRUG DEPENDENCE AND HOMICIDES. 1"' PART

Summary

In paper are presented information in connection to viole nt or homicide crimes in alcoho­lics. The paper is concentrated on epidemiology of homicide in alcoholics, they are presented some bio logical and clinical informations relevant to the topic.

Key w o r ds: Alcohol - violent and homicide crimes - biological and clinical factors

147

V. NOVOTNÝ, A. HERETIK, J . FLEISCHER, A. RITOMSKÝ, K. V AJDIČKOV Á, I. ŽUCHA / ZÁVISLOSTI A VRAŽDY. 1. ČASŤ

Výskyt

Vo všeobecnosti sa tvrdí, že závislosti sa často viažu s násilnou kriminalitou a vraždami zvlášt. Je však rozdiel medzi jednotlivými látkami a vzťahom k vraž­dám. Podľa súboru 312 mladistvých páchateľov alkohol je zviazaný s violentnými činmi častejšie než heroín alebo marihuana (Dawkins, 1997). Podobný súvis sme po­zorovali aj v našom súbore 101 páchateľov trestných činov (Kolibáš, Novotný, 1995). VysvetIuje sa to okrem iného aj tým, že alkohol je dezinihibítor, droga je inhibítor aj v násilných trestných činoch (Valdez a spol., 1997). Laboratórny experiment ukázal, že agresivita stúpa po požití alkoholu rovnako u mužov ako aj žien pri hladine 0,8 promile (Dougherty a spol. , 1999)

Z USA je niekoľko údajov. 50 % vrážd v USA je v súvise s alkoholom (odhad amerického Národného inštitútu pre alkoholizmus a abúzu s alkoholu- NlAAA v ro­ku 1989, NlAAA, 1990). Údaje zo začiatku 90. rokov sú už presnejšie. Clayton a Webb (1991) prešli všetky policajné dokumenty o vraždách v štáte Omaha medzi rokmi 1975-1988 (n = 415). Zistili, že páchatelia vrážd v v 44,2 % boli pod vplyvom alkoholu . Vrahovia v Ohiu uvádzali sami, že až v 61,7 % v deň vraždy kon zumovali alkohol (Muscat a Huncharek , 1991). V dánskom súbore 251 vrahov sa zistilo , že 55 % z nich bolo v čase činu intoxikovaných (Gottlieb a Gabrielsen , 1992).

V metanalytickej štúdii , ktorá sa opiera o 15 originálnych štúdií z rokov 1951 až 1986 sa uvádza, že u páchateľov vrážd sa vyskytol kontakt s alkoholom od 7,2 % až do 85 % (Murdoch a spol., 1990). Podľa ďalšej práce, ktorá prehodnotila vyššie cito­vanú prácu a niektoré novšie , alkohol u páchateľov vrážd sa vyskytuje v priemere u 60 % (Collins a Meserschmidt, 1993).

Sú známe aj novšie štúdie. Jedno zo 6 manželstiev ročne v USA zažíva fyzický útok zo strany jedného z manželov, 50 % manželov-alkoholikov v roku pred liečbou

fyzicky vážne napadne manželského partnera - vrátane vraždy (O'Farrel a spol., 1999).

V troch veľkých aglomeráciách (štát Tenessee, Washington, Ohio) 388 páchateľov homicídií sa porovnávalo s 388 kontrolami s rovnakými demografickými parametra­mi. Zistilo sa, že:

1. Riziko homicídia u závislých je zvýšené. 2. Riziko zavraždenia u nepijanov bývajúcich s alkoholikom je vyššie 1,7 x. 3. Riziko zavraždenia u nedrogujúcich bývajúcich s drogovo závislým je vyššie

1l,3x. (Rivara et al. , 1997) V štúdii Scribnera a spol. (1999) sa skúmal vzťah medzi vraždami a predajom

(konzumom) a lkoholu v New Orleans. V meste je 1834 miest s predajom alkoholu, t .j . 1 pripadá na 250 obyvateľov. V New Orleans bolo v roku 1995 392 vrážd (2. miesto v USA), t.j . 0,87 vraždy na 1000 obyvateľov . Zistili, že je pozitívna geo­grafická korelácia medzi denzitou predajných miest a vraždami (p= 0,001 ).

Z prezentovaných epidemiologických zistení je jasná väzba medzi dostupnosťou alkoholu a vraždami, ako aj fakt, že je tesný vztah menzi konzumom alkoholu (prí­padne závislosťou ) a violentným správaním sa, vrátane vrážd .

Len tak marginálne je potrebné upozorniť, že k vysokému výskytu agresivity u alkoholikov, prípadne pri konzume alkoholu prispievajú aj rôzne sociálne faktory.

148

V. NOVOTNÝ, A. HERETIK, J. FLE IS CHER, A. RITOMSKÝ, K. VAJDIČKOV Á, I. ŽUCHA / ZÁVISLOSTI A VRAŽDY. 1. ČASŤ

Uvádza sa napríklad aj sociálne očakávanie, že konzument alkoholu/alkoholovo závislý sa bude správať agresívne. Toto očakávanie výrazne facilituje výskyt agresie (Salloum a spol., 2000).

Biologické poznámky

EEG

v štúdii (Finn a spol., 2000) sa u 17 alkoholikov s pozitívnou rodinnou ana­mnézou porovnal EEG záznam voči 17 alkoholikom s negatívnou rodinnou ana­mnézou. Zistila sa znížená alfa aktivita vo frontálnej oblasti, bez zmeny beta aktivi­ty. Nález koreloval s agresívnymi činmi.

Prefrontálny kortex

Hoaken a spol. (1998) urobili analýzu 42 prác. Akútna alkoholizácia narušuje funkciu prefrontálneho kortexu a tým aj tzv. výkonové kognitívne funkcie. Tento de­ficit prispieva k agresívnemu správaniu.

5-HT (sérotonín)

Testovala sa 5HT hypotéza spoločnej agregácie výskytu agresivity, impulzivity a alkoholizmu (Hallikainen et al., 1999). Existuje geneticky podmienený polymor­fizmus 5HT transportéra (alela S a L na 44. chromozóme). Autori porovnávali 3 sku­piny:

Nl = 114 alkoholici typu 1 (neskorý začiatok, neagresívni ) N2 = 51 alkoholici typu 2 (skorý začiatok, agresívni) N3 = 54 zdravé kontroly Výsledky boli zaujímavé. Frekvencia S alely bola 3,9x častejšia u alkoholikov ty­

pu 2 než u alkoholikov typu 1 (p = 0,011) a zdravých kontrol (p = 0,028). Zdá sa, že defektný transportér sérotonínu prispieva k agresivite, impulzivite a alkoholizmu.

Tento predpoklad narušenej sérotonínergickej transmisie podporujú výsledky aj inej práce. Diéta chudobná na tryptofan u skupiny s pozitívnou rodinnou ana­mnézou pre alkoholizmus spôsobovala nárast dezinhibície, impulzivity a agresivity. Tryptofan, ako je známe, je prekurzorom sérotonínu (Le Marquand et al., 1999).

DA(dopamín)

Distribúcia DA transportéru v st riate bola zvýšená u 21 páchateľov vraždy a ná­silných trestných činov v porovnaní s kontrolami. Agresivita je asociovaná aj so zvýšením koncentrácie DA (Kuikka a spol., 1998).

149

V. NOVOTNÝ, A. HERETIK, J . FLEISCHER, A. RITOMSKÝ, K. V AJDIČKOV Á, I. ŽUCHA / ZÁVISLOSTI A VRAŽDY. 1. ČASŤ

Možno teda zhrnúť, že agresivita alkoholikov je podmienená deficitom sérotoní­nu a zvýšením dopamínu, že má svoju centrálnu lokalizatórnu reprezentáciu a svoje neurofyziologické a biochemické parametre.

Iná psychopatológia

Welte, Wieczorek (1998) v Bufallo v štáte New York vyšetrili súbor 596 mladých páchateľov vo veku 16-19 rokov. Išlo o 2 vyšetrenia v rozmedzí 18 mesiacov. Zistili, že prevalencia násilného trestného činu rástla s mierou poklesu intelektu.

Raine a spol. (1999) v Kalifornii sledovali skupinu 134 kriminálnych mužov asi 15 rokov. Prvý raz boli vyšetrení vo veku 18-20 rokov, retest nasledoval vo veku 30-33 rokov. Zistili , že alkoholizmus sa častejšie vyskytol u schizotypálnej osobnosti . V tejto skupine sa diagnostikoval alkoholizmus u 54,8 %. Kým u kriminálnikov bez poruchy osobnosti sa diagnostikoval alkoholizmus len u 23,8 %. U alkoholikov sa konštatovali opakované násilné delikty.

Virkkunen aLinnoiia (1997) zdôrazňujú úlohu typu 1 alkoholizmu (je charakte­rizovaný včasným začiatkom alkoholizmu , antisociálnou osobnosťou, ktorá sa kom­binuje s výskytom agresivity). Charakteristická je opäť nízka centrálna aktivita 5-HT u typu alkoholizmu.

V našich podmienkach Kafka rozoznáva pri vraždách ako komplikujúce faktory - poruchy osobnosti - požitie alkoholu (drog) - zriedkavé psychotické poruchy - mentálnu retardáciu (Kafka, 2000 ).

Záver

Z prezentovaného materiálu je zrejmé, že vzťah medzi alkoholom, konzumom al­koholu, závislosťou od alkoholu a agresívnym správaním, prípadne vraždou nie je lienárny a jednoduchý, ale komplikovaný. Podľa Mossa a Tartera alkohol má pria­my farmakologický efekt na agresiu. Agresívne správanie sa stupňuje s dávkou al­koholu . Avšak do tohto lineárneho vzťahu zasahujú predisponujúce faktory biolo­gické (abnormality sérotonínovej a dopamínovej transmisie, ako aj možné poruchy prefrontálneho kortexu). Poruchy prefrontálneho kortexu môžu pre existovať, ale sú aj dôsledkom dlhodobého konzumu alkoholu , čo samo osebe prispieva ku kognitívne­mu deficitu, teda k nepriaznivému ohodnoteniu signálov, ktoré vysiela viktima, a ktoré spracúva neadekvátne páchateľ. Klinicky relevantné faktory (poruchy osob­nosti, intelektový deficit) predisponujú takisto k agresívnemu správaniu sa (Moss a Tarter, 1993).

Na mnohé otázky, ktoré vznikli pri kreovaní tohto prehľadu, sa bude snažiť dať analýza nášho súboru vrahov, ktorej časť už bola publikovaná (Heretik, 1999).

Práca vznikla v rámci grantu IGA MŠ SR Forenzne psychologická a psychiatrická analýza páchateľov homicídia, zodp. riešiteľ A. Heretik.

150

V. NOVOTNÝ, A. HERETIK, J. FLEISCHER, A. RITOMSKÝ, K. V AJDIČKOV Á, I. ŽUCHA / ZÁVISLOSTI A VRAŽDY. 1. ČASŤ

Čast prednesená na Konf~rencii SPS o agresivite v Pezinku, 14. jún 2001.

Literatúra

Collins, J. J . - Messerschmidt, P. M. : Epidemiology of alcohol-related violenee . Alcohol Health Res World, 17, 1993,2, s . 93 - 100

Dawkins, M. P.: Drug use and violent crime among adolescents . Adolescence, 32, 1997, 4, s . 395 - 407

Dougherty, D. M. - Bjork, J . M. - Bennet, R. H : The efTects of a cumulative alcohol dosing procedure on laboratory aggresion in women and men. J Stud Alcohol , 60, 1999, 3, s. 322 -329

Clayton, O. - Webb, V.: A longitudinallook at homicide in a Midwestern city. Social Pract, 2, 1991, l, s . 40 - 48

Finn, P. R. - Ramsey, S . E. - Earlewine M. : Frontal EEG response to threat, aggressive traits and a family history of alcoholism: a preliminary study. J Stud Alcohol, 61, 2000, l, s . 38 -545

Gottlieb, P., Gabrielsen G.: Alcohol.- intoxicated homicides in Copenhagen, 1959-1983. Int J Law Psychiatry, 15, 1992, l , s . 77 - 87

Hallikainen, T. - S aito T. - Lachman, H M. - Volavka, J . - Pohjalainen, T. - Ryynanen, O. P. - Kauhanen J . - Syvalahti, E. - Hietala, J. - Tiihonen, J.: Association between low ac­tivity serotonin transporter promoter genotype and early onset alcoholism with habitual impulsive violent behavior. Molecul Psychiat, 4, 1999, 4, s. 385 - 388

Heretik, A : Extrémna agresia I. Forenzná psychológia vraždy. Psychoprof, Nové Zámky, 1999, s. 280

Hoaken, P. N. - Gianicola P. R. - Pihl, R. O. : Executive cognitive functions as mediators of alcohol-related agression. Alcohol Alcoholism, 31, 1998, 1, s . 47 - 54

Kafka, J .: Násilie: otázka samovraždy a vraždy. Slov. lek., 10, 2000, 9-10, s . 340 - 344 Kolibáš E. - Novotný V.: Súčasná drogová scéna a forenzne psychiatrická prax. Alkohol Drog

Záv, 30, 1995, 1, s . 11 - 19 Kuikka, J . T. - Tiihonen, J . - Bergstrom, K. A - Karhu, J . - Rasanen, P. - Eronen, M.: Ab­

normal structure of human striatal dopamine re-uptake sites in habitually violent alcoho­lic ofTenders: a fractal analysis. Neuroscience Lett, 253, 1998, 3, s . 195 - 197s

LeMarquand, D. G. - Benkefalt, C. - Pihl, R. O. - Palmour, R. M. - Young, S . N. : Behavioral desinhibition induced by tryptophan depletion in nonalcoholic young men with multigene­rational family histories of paternal alcoholism. Am J Psychiatr , 156, 1999, ll, s. 1771 -1779

Moss, H B. , Tarter, R. E. : Substanee abuse, aggresion, and violenee. Am J Addict, 2, 1993, 2, s . 149 - 160

Murdoch, D. - Pihl, R. O. - Ross, D.: Alcohol and crimes ofviolence: Present issues. Int J Ad­dict, 25, 1990, 9, s . 1065 - 1081

Muscat, J . E. - Huncharek, M. S.: Firearms and adult, domestic homicides . The role of alco­hol. Am J Forensic Med Pathol, 12, 1991, 2, s. 105 - 110

National Institute of Alcohol Abuse and Alcoholism: Alcohol and health, 7th special report to the U.S. Congress. NlAAA, Rockville , 1990, s . 289

O'Farrel, T. J . - Van Hutton, V. - Murphy, C. M.: Domestic viole nee before and after alcoho­lism treatment : a two year longitudinal study. J Stud Alcohol, 60, 1999, 3, s . 317 - 321

Reine, A - Bihrle, S . - Venables, P. H. - Mednick, S. A - Pollock, V.: Skin- conduetanee orienting deficits and increased alcoholism in schizotypal criminals. JAbnorm Psychology, 108, 1999, 2, s . 299 - 306

151

V. NOVOTNÝ, A. HERETIK, J. FLEISCHER, A. RITOMSKÝ, K. VAJDIČKOVÁ, I. ŽUCHA I ZÁVISLOSTI A VRAŽDY. 1. ČASŤ

Rivara, F. P. - Mueller, B. A. - Somes, G. - Mendoza, C. T. - Rushforth, N. B. - Kellermann, A. L.: Alcohol and illicit drug abuse and the risk of viole nt death in the home. JAMA, 278, 1997, 7, s. 569 - 575

Salloum, 1. M., Daley, D. C., Thase, M. E. : Male depression, alcoholism and violenee. Martin Dunitz, London, 2000, s . 98

Scribner, R. , Cohen D., Kaplan S ., Allen S .: Alcohol availibility and homicide in New Orleans. J Stud Alcohol, 60, 1999, 3. s. 310 - 316

Valdez A. - Yin Z. - Kaplan C. D.: A comparison of alcohol, drugs, and aggressive crime arno ng Mexican- American, black, and white male arrestees in Texas . Am J Drug Ale Abu­se, 23, 1997, 2, s . 249 - 265

Welte, J . W. , Wieczorek, W. F.: Alcohol, intelligence and viole nt crime in young males. J Subst Abuse, 10, 1998, 3, s . 309 - 319

Do redakcie prišlo dňa : 20. 7. 2001 Adresa autora: doc. MUDr. V. Novotný, Vlčkova 29, 811 05 Bratislava

152