Pravidelné hodnotenie Operačného Programu Bratislavský kraj 1 Pravidelné hodnotenie...

1

Pravidelné hodnotenie Operačného Programu

Bratislavský kraj

jún 2010

ALPEX export-import spol. s r.o.

2

Obsah 1 Úvod ................................................................................................................................................. 4

2 Metodický rámec spracovania hodnotenia ............................................................................................. 6

2.1 Metodika spracovania pravidelného hodnotenia OPBK v roku 2010 ................................................ 7

3 Socioekonomická analýza Bratislavského kraja, ako východisko pre definovanie stratégie OPBK na roky

2007-2013 ................................................................................................................................................. 9

4 Vyhodnotenie doterajšej implementácie opatrenia 1.1- Regenerácia sídiel ............................................. 11

4.1 Vyhodnotenie vhodnosti, opodstatnenosti a účinnosti pomoci opatrenia 1.1 vo vzťahu k zmenám v

sociálnom a ekonomickom prostredí ....................................................................................................... 12

4.1.1 Skupina aktivít 1.1.1.............................................................................................................. 12

4.1.2 Skupina aktivít 1.1.2.............................................................................................................. 16

4.1.3 Skupina aktivít 1.1.3.............................................................................................................. 16

4.2 Hodnotenie realizovaných opatrení Opatrenia 1.1 ........................................................................ 17

4.3 Vyhodnotenie plnenia stanovených ukazovateľov opatrenia 1.1 .................................................... 24

4.4 Zistenia a odporúčania hodnotenia implementácie opatrenia 1.1 ................................................... 26

5 Vyhodnotenie doterajšej implementácie opatrenia 1.2- Regionálna a mestská hromadná doprava ........... 29

5.1 Vyhodnotenie vhodnosti, opodstatnenosti a účinnosti pomoci opatrenia 1.2 vo vzťahu k zmenám v

sociálnom a ekonomickom prostredí ....................................................................................................... 29

5.1.1 Skupina aktivít 1.2.1.............................................................................................................. 29

5.1.2 Skupina aktivít 1.2.2.............................................................................................................. 30

5.1.3 Skupina aktivít 1.2.3.............................................................................................................. 31

5.1.4 Skupina aktivít 1.2.4.............................................................................................................. 31


5.3 Hodnotenie merateľných ukazovateľov na úrovni opatrenia 1.2. .................................................... 36

5.4 Zistenia a odporúčania implementácie opatrenia 1.2 .................................................................... 37

6 Vyhodnotenie doterajšej implementácie opatrenia 2.1- Inovácie a technologické transfery ...................... 39

6.1 Hodnotenie externých vplyvov na implementáciu opatrenia .......................................................... 40

6.1.1 Skupiny aktivít 2.1.1, 2.1.2, 2.1.3, 2.1.4 .................................................................................. 42

3


6.1 Hodnotenie merateľných ukazovateľov na úrovni opatrenia 2.1. .................................................... 54

6.1 Zistenia a odporúčania implementácie opatrenia 2.1 ........................................................... 56

7 Vyhodnotenie doterajšej implementácie opatrenia 2.2- Informatizácia spoločnosti .................................. 58

7.1 Hodnotenie externých vplyvov na implementáciu opatrenia 2.2 ..................................................... 59

7.1.1 Skupina aktivít 2.2.1.............................................................................................................. 59

7.1.2 Skupina aktivít 2.2.2.............................................................................................................. 62

7.1.3 Skupina aktivít 2.2.3.............................................................................................................. 63


7.3 Hodnotenie merateľných ukazovateľov na úrovni opatrenia 2.2 ......................................... 72

7.4 Zistenia a odporúčania implementácie opatrenia 2.2 .................................................................... 75

8 Vyhodnotenie doterajšej implementácie Prioritnej osi 3 Technická asistencia ......................................... 77

9 Hodnotenie implementačného systému .............................................................................................. 79

9.1 Popis implementačného systému ............................................................................................... 79

9.2 Posúdenie fungovania implementačného systému na základe realizovaných auditov ...................... 79

10 Finančný plán ................................................................................................................................... 81

11 Záver ............................................................................................................................................... 85

4

1 Úvod

Pravidelné hodnotenie Operačného programu Bratislavský (ďalej len „OPBK“) kraj 2010 je vypracované na

základe Plánu hodnotení OPBK schváleného Monitorovacím výborom pre OPBK a Plánu hodnotení OPBK na rok

2010. Na základe Nariadenia Rady (ES) 1083/2006 čl. 48 bod 3 členské štáty vykonávajú hodnotenia spojené s

monitorovaním operačných programov. Cieľom tohto hodnotenia je zlepšiť kvalitu, účinnosť a efektívnosť

riadenia, finančného riadenia OPBK jeho implementačných procesov a zároveň zabezpečiť dosiahnutie jeho

cieľov, t.j. globálneho cieľa a špecifických cieľov, prípadne poukázať na potrebu ich aktualizácie/úpravy/zmeny.

Pri hodnotení sa analyzujú realizačné procesy, posudzuje sa vhodnosť nastavenia systému riadenia a pod.

Predmetom Pravidelného hodnotenia OPBK za obdobie implementácie OPBK od 1.1.2007 do 31.3.2010, sú

najmä tieto otázky:

- Je implementačný systém OPBK vhodne nastavený? Aké sú nedostatky a riziká spojené s implementačným

systémom OPBK? Dokáţe systém dostatočne rýchlo reagovať na meniace sa potreby?

- Sú podporované aktivity ekonomicky efektívne? Sú prostriedky ES a verejné zdroje SR vynakladané

efektívne?

- Aký je záujem o predkladanie ţiadostí o NFP v rámci skupín oprávnených aktivít pre jednotlivé opatrenia

OPBK? Aké sú hlavné prekáţky pri zabezpečení dostatočnej absorpčnej kapacity (hodnotenie absorpčnej

kapacity?

- Sú prostriedky vo všetkých opatreniach OPBK dostatočne čerpané? Je potrebné vykonať realokáciu

finančných prostriedkov v rámci OPBK? Sú prostriedky vo všetkých oblastiach podpory dostatočne čerpané? Ak

nie, aké sú hlavné prekáţky pri zabezpečení dostatočnej absorpčnej kapacity v problémových oblastiach

podpory? Aký je pokrok vo finančnej realizácii OPBK a ich prioritných osí? Existuje reálne riziko straty finančných

prostriedkov vyplývajúce z neplnenia pravidla n+3, resp. n+2? Aké opatrenia je nutné prijať, aby nedošlo k strate

finančných prostriedkov?

- Ak sa vyskytol odklon od stanovených cieľov/cieľových hodnôt, aké sú príčiny? Aké opatrenia je

potrebné prijať na zlepšenie situácie?

- Ako sa prejavili zmeny v externom prostredí na výkonnosti ROP? Aké sú dopady zmien na cieľové

skupiny?

- Sú merateľné ukazovatele na úrovni OP aktuálne a relevantné z hľadiska vypovedacej schopnosti vo

vzťahu k cieľom OPBK, prioritných osí a opatrení OPBK, z hľadiska potrieb RO pre OPBK a CKO (úroveň

NSRR), ako aj z hľadiska ich rozsahu, definícií a cieľových hodnôt?

5

- Došlo k výrazným zmenám v sociálno-ekonomickom prostredí, v oblasti občianskej infraštruktúry a

prvkov vybavenosti územia v regiónoch na území cieľa Konkurencia a hospodársky rast (BSK) ktoré by

vyţadovali zmenu ukazovateľov OPBK?

Operačný program Bratislavský kraj ako jeden z nástrojov Národného strategického referenčného rámca

Slovenskej republiky na roky 2007-2013, bol vypracovaný v priebehu mesiacov november 2005 aţ november

2007. Do procesu prípravy, v rámci princípu partnerstva, vstupovalo široké spektrum sociálno-ekonomických

partnerov. V priebehu prípravného procesu boli MVRR SR iniciované viaceré bilaterálne a multilaterálne

stretnutia s príslušnými ministerstvami (dopravy, pôšt a telekomunikácií, hospodárstva a pod.), vyšším územným

celkom, Zdruţením miest a obcí Slovenska, mimovládnymi organizáciami a ďalšími relevantnými subjektmi.

Účelom uvedených stretnutí bolo obsahové vymedzenie jednotlivých východísk OPBK z hľadiska sektorových

oblastí podpory a z hľadiska súladu OPBK so stratégiami na národnej, regionálnej a miestnej úrovni. Predmetom

stretnutí bolo aj definovanie oprávnených prijímateľov v súlade s národnou legislatívou. Počas prípravy OPBK

pripomienky partnerov boli v najväčšej moţnej miere zapracované do znenia OPBK. Dokument OPBK

spracovaný na princípe partnerstva bol Európskej komisii predkladaný ako výsledok dohody zúčastnených

sociálno-ekonomických subjektov. Operačný program bol schválený uznesením vlády SR č. 832 zo dňa 8.októbra

2006.. OPBK schválila EK dňa 3.12.2007 rozhodnutím K(2007)6125. Vzhľadom k tomu, ţe proces prípravy

OPBK bol zahájený v roku 2005, všetky analýzy a ďalšie podporné dáta vyuţívané pri hodnotení situácie

zohľadňovali, rovnako ako v prípade NSRR stav k 31.12.2004. Na základe vyhodnotenia týchto údajov sú v

programe definované podporované aktivity ako aj ich merateľné ukazovatele s cieľovými hodnotami. Je potrebné

upozorniť na skutočnosť, ţe program sa pripravoval v období rastu slovenskej ekonomiky a rast bol očakávaný aj

v rokoch 2007-2013. Avšak uţ v roku 2008 v dôsledku vypuknutia finančnej krízy sa začali prejavovať negatívne

zmeny v hospodárstve. Podľa odhadov odborníkov sa tieto negatívne dopady budú prehlbovať a rok 2009 bude

rokom s najniţším tempom rastu HDP. Úlohou Pravidelného hodnotenia OPBK v roku 2010 je aj zhodnotiť zmeny

stavu východiskovej situácie so súčasnými podmienkami v ktorých sa OPBK implementuje. V čase vypracovania

Pravidelného hodnotenia OPBK za rok 2010 disponujeme údajmi za roky 2007, 2008 a 2009. Toto obdobie so

sebou prinieslo mnoţstvo nepredvídateľných okolností, ktoré radikálne zmenili sociálno-ekonomické prostredie.

Taktieţ treba vziať do úvahy zmenu legislatívy na úrovni EÚ, ktorá sa bezprostredne dotýka implementácie

OPBK.

6

2 Metodický rámec spracovania hodnotenia

Pravidelné hodnotenie v roku 2010 je súčasťou sérii hodnotení realizovaných počas implementácie OPBK s

cieľom kontinuálne sledovať implementáciu OPBK z pohľadu dosahovaných výstupov, výsledkov a dopadov a

súvisiacich externých podmienok vzhľadom na stanovené dlhodobé ciele. Pravidelným hodnotením budú

získavané informácie o dosiahnutých výstupoch a čerpaní finančných prostriedkov a o odchýlkach dosiahnutých

hodnôt merateľných ukazovateľov voči očakávaným cieľovým hodnotám. Hodnotenie teda zahŕňa skúmanie a

interpretáciu informácií získaných z monitorovania a iných zdrojov s cieľom zistiť príčiny odchýlok medzi

dosiahnutými výstupmi a výsledkami a stanovenými cieľmi a s cieľom vysvetliť účinky intervencií.

V súlade s čl. 48 ods. 3 všeobecného nariadenia „počas programového obdobia členské štáty vykonajú

hodnotenia spojené s monitorovaním operačných programov, najmä ak uvedené hodnotenie odhalí výrazný

odklon od počiatočne stanovených cieľov alebo ak sa navrhne revízia operačných programov podľa článku 33.“

V Rámcovej príručke pre metódy hodnotenia: Hodnotenie počas programového obdobia (Indicative guideline on

evaluation methods: evaluation during the programming period WD No. 5), ktorý je metodickým usmernením EK

pre oblasť hodnotenia v programovom období 2007-2013 (kap. 4.1 Zameranie priebeţného hodnotenia) sú

uvedené nasledujúce kľúčové oblasti, na ktoré môţe byť hodnotenie zamerané:

- Vhodnosť a opodstatnenosť pomoci zo štrukturálnych fondov – hodnotenie zahŕňa analýzu cieľov OP a

posúdenie ich adekvátnosti vo vzťahu k zmenám v sociálnom, ekonomickom a environmentálnom kontexte v

priebehu programového obdobia,

- Konzistencia pomoci – hodnotenie sa zameriava na analýzu vzťahov a doplnkovosti medzi rôznymi

prioritnými osami a ich príspevku k dosiahnutiu cieľov OP, ako aj na synergiu OP navzájom, ako aj s regionálnymi

dokumentmi,

- Účinnosť (efektívnosť) pomoci – zahŕňa porovnanie dosiahnutých výstupov, výsledkov a dopadov so

stanovenými cieľmi vrátane objasnenia príčin (ne)úspechov pri dosahovaní cieľov programu, ako aj odchýlok od

počiatočne stanovených cieľov,

- Produktivita pomoci (výkonnosť) – hodnotenie sa zameriava na pomer medzi dosiahnutými výstupmi,

výsledkami, prípadne dopadmi a prostriedkami vynaloţenými na ich dosiahnutie.

7

Východisko pre hodnotenie predstavujú výstupy monitorovania na úrovni opatrenia, prioritnej osi a operačného

programu, zostavené na základe údajov z monitorovacích správ realizovaných projektov. Doterajší pokrok v

napĺňaní merateľných ukazovateľov môţeme čiastočne posúdiť na základe hodnôt stanovených prijímateľmi i

ţiadateľmi v zmluvách o poskytnutí NFP (nenávratný finančný príspevok).

2.1 Metodika spracovania pravidelného hodnotenia OPBK v roku 2010

Hodnotenie je zamerané na posúdenie vhodnosti a opodstatnenosti pomoci, hodnotenie účinnosti pomoci a

čiastočne aj hodnotenie produktivity pomoci prostredníctvom OPBK. Sledované obdobie je v rozsahu doterajšej

implementácie OPBK k 31.3.2010 a socio-ekonomické prostredie je sledované k 30.6.2010. Všetky

posudzované údaje sa týkajú výhradne ERDF a sú v €. Posudzované finančné alokácie na skupiny aktivít sú

indikatívne.

Hodnotiace okruhy:

1. Vyhodnotenie vhodnosti a opodstatnenosti pomoci prostredníctvom OPBK vo vzťahu k zmenám v

sociálnom a ekonomickom prostredí. Sledované sú najmä nasledovné okruhy:

Vyhodnotenie zmien v sociálnom a ekonomickom prostredí a z nich vyplývajúce potreby podpory rozvoja

územia.

Vyhodnotenie zmien v sociálnom a ekonomickom prostredí a ich vplyv na cieľové skupiny identifikované

v OPBK.

Vyhodnotenie vhodnosti nastavenia systému indikátorov v rámci OPBK.

Došlo k výrazným zmenám v sociálno-ekonomickom prostredí, na území cieľa Regionálna

konkurencieschopnosť a zamestnanosť , ktoré by vyţadovali zmenu ukazovateľov OPBK?

Vyhodnotenie absorpčnej kapacity pre jednotlivé opatrenia OPBK.

2. Vyhodnotenie účinnosti pomoci prostredníctvom OPBK vo vzťahu k plneniu stanovených indikátorov.

Sledované sú najmä nasledujúce okruhy:

Sú prostriedky vo všetkých opatreniach OPBK dostatočne čerpané?

8

Aký je pokrok vo finančnej realizácii OPBK a v rámci prioritných osí?

Existuje reálne riziko straty finančných prostriedkov vyplývajúce z neplnenia pravidla n+3, resp. n+2?

Je potrebné vykonať realokáciu finančných prostriedkov v rámci OPBK?

3. Vyhodnotenie produktivity pomoci prostredníctvom OPBK vo vzťahu schválených projektov,

dosiahnutých hodnôt ukazovateľov a prostriedkami na ich dosiahnutie. Sledované sú najmä nasledujúce okruhy:

Sú podporované aktivity ekonomicky efektívne?

Sú prostriedky ES a verejné zdroje SR vynakladané efektívne?

9

3 Socioekonomická analýza Bratislavského kraja, ako východisko pre definovanie stratégie OPBK na roky 2007-2013

Socioekonomická analýza Bratislavského kraja, ako východisko pre tvorbu stratégie, OPBK bola vypracovaná

v rokoch 2005 a 2006. Údaje, z ktorých vychádza socioekonomická analýza boli k 31.12.2004, v niektorých

prípadoch dokonca z roku 2001 (SODB, 2001).Na základe výstupov analýzy boli následne formulované ciele

programu, obsah prioritných osí a opatrení a definované podporované skupiny aktivít.

OPBK bol pripravovaný v období mimoriadneho rastu slovenskej ekonomiky, pričom rast bol očakávaný aj

v nadchádzajúcom programovom období. Uţ v roku 2008 sa však v dôsledku globálnej hospodárskej krízy začali

prejavovať negatívne zmeny vo svetovom hospodárstve a aj v SR.

Slovensko je malá krajina s otvorenou ekonomikou kde objem exportu dosahuje aţ 87% HDP. Kríza sa na

Slovensku prejavila aţ v druhej vlne pri výraznom poklese ekonomickej aktivity v krajinách našich

najvýznamnejších obchodných partnerov. Negatívne tendencie vo vonkajšom prostredí sa na ekonomike

Slovenska odzrkadlili znásobene, nakoľko majoritné zastúpenie exportu majú automobilový a elektrotechnický

priemysel, ktoré výrazne podliehajú cyklickým vývojom ekonomiky.

O dôsledkoch ekonomickej krízy na slovenskú ekonomiku vypovedajú výrazné negatívne zmeny základných

makroekonomických ukazovateľov. V rokoch 2006 a 2007 zaznamenala slovenská ekonomika nebývalý

hospodársky rast, keď medziročný hospodársky rast dosiahol 8,5% (2006) a 10,6% (2007). Uţ v roku 2008 je

moţné badať začiatok prejavu hospodárskej krízy keď sa rast zníţil o viac ako 4% a dosiahol (ešte stále veľmi

dobrú) hodnotu 6,2%. Dôsledky svetovej hospodárskej krízy sa v slovenskej ekonomike naplno prejavili v roku

2009 kedy bolo zaznamenaná medziročná zmena HDP – 4,7%. Výkonnosť ekonomiky po medziročnom poklese

v roku 2009 začala znova rásť. V 1. štvrťroku 2010 sa vytvoril hrubý domáci produkt (HDP) v objeme 15 072,4

mil. Eur. V porovnaní s 1. štvrťrokom 2009 reálne vzrástol o 4,8 % (v beţných cenách bol vyšší o 2,8 %).

Štruktúra ekonomického rastu bola na strane pouţitia ovplyvnená najmä rastom zahraničného dopytu (o 16,8 %).

Miernejším tempom rástol aj domáci dopyt (o 0,9 %). V rámci konečnej spotreby zaznamenali zvýšenie všetky jej

tri sektory. Konečná spotreba verejnej správy vzrástla o 6,2 %, konečná spotreba domácností o 0,4 % a konečná

spotreba neziskových inštitúcií slúţiacich domácnostiam o 3,4 %. Pokračoval pokles investičného dopytu. Tvorba

hrubého kapitálu sa zníţila o 2,2 %, z toho tvorba hrubého fixného kapitálu o 0,4%.

Negatívny vývoj HDP sa následne prejavil aj v zvýšení nezamestnanosti. V rokoch 2006 aţ 2008 s rastom

ekonomiky postupne nezamestnanosť klesala z 13,3% (2006), 11% (2007) na 9,6% (2008). V roku 2009

nezamestnanosť vzrástla na 12,1%. Predpokladané hodnoty nezamestnanosti sú podľa odhadov štúdie Vplyv

10

globálnej ekonomickej krízy na vývoj hospodárstva Slovenska so zreteľom na trh práce1, v rokoch 2010 a 2011

sú 12,4% a 12,1%.

Z uvedených štatistických údajov je zrejmá výrazná negatívna zmena vo výkonnosti hospodárstva SR pričom ani

odhady na roky 2010 a 2011 nepredpokladajú výraznejšie oţivenie.

Aktuálne informácie o evidovanej miere nezamestnanosti za kraje sú dostupné z údajov ÚPSVAR. Miera

evidovanej nezamestnanosti v januári roku 2009 vzrástla oproti roku 2008 len minimálne: z 2,05% na 2,49%.

Výraznejšie sa nárast nezamestnanosti prejavil aţ v roku 2010, kedy miera evidovanej nezamestnanosti

v mesiaci január dosiahla úroveň 4,4%. Bratislavský kraj vykazuje v rámci SR dlhodobo najniţšiu mieru

nezamestnanosti a hodnota 4,4% v porovnaní s mierou za SR (12,89%) vyznieva veľmi priaznivo. Napriek tomu

nárast o takmer 2% (medziročný nárast za celú SR bol 3,2%) v priebehu roka poukazuje na prejavy krízy aj

v Bratislavskom kraji – dlhodobo ekonomicky najvýkonnejšom regióne SR.

Aj napriek uvedenej nepriaznivej situácii je Bratislavský kraj aj naďalej najsilnejším regiónom SR v úrovni

produktivity práce. Objem trţieb z priemyselnej výroby v Bratislavskom kraji za rok 2009 vzrástol oproti roku 2004

o 780%. Objem stavebnej produkcie za rok 2009 v porovnaní s rokom 2004 vzrástol 225%. V ostatných

odvetviach (stavebníctvo, veľkoobchod, maloobchod, predaj a údrţba motorových vozidiel) zaznamenali trţby

nárast, ktorý bol v prípadoch predaja a údrţby motorových vozidiel a maloobchodu niţší ako v predchádzajúcom

medziročnom období. Pokles výkonnosti podnikov v Bratislavskom kraji bol zaznamenaný na základe

medziročnej zmeny vo výške trţieb. Medzi rokmi 2007 a 2008 keď poklesli trţby v priemysle o 9,1%

a v poľnohospodárstve o 2,6%.

Kaţdoročne rastie počet podnikov so sídlom v Bratislavskom kraji. V roku 2009 malo na území Bratislavského

kraja sídlo 33,8 % (43 043) podnikov SR z toho 42 853 MSP.

1 Pavol Kárasz, Friedrich Ebert Stiftung Slovensko, Vplyv globálnej ekonomickej krízy na vývoj hospodárstva Slovenska so zreteľom na trh práce, 2009.

http://www.fes.sk/

11

4 Vyhodnotenie doterajšej implementácie opatrenia 1.1- Regenerácia sídiel

Cieľom opatrenia je zvýšiť kvalitu ţivota v sídlach Bratislavského kraja.

Opatrenie je v súlade so strategickou prioritou NSRR č. 1 „Infraštruktúra a regionálna dostupnosť“ a s ňou

súvisiacou špecifickou prioritou 1.1 Regionálna infraštruktúra a 1.2 Environmentálna infraštruktúra a ochrana

ţivotného prostredia. Opatrenie sa prostredníctvom integrovaných stratégií rozvoja mestských oblastí hlavného

mesta Bratislava zameriava na zvýšenie kvality ţivota predovšetkým v mestských oblastiach ohrozených alebo

postihnutých fyzickým zničením a sociálnym vylúčením, formou samostatne dopytovo orientovaných projektov

regenerácie sídiel zameraných na obnovu a rozvoj fyzického ţivotného prostredia sa zameriava na dosiahnutie

vyššej kvality ţivota v sídlach Bratislavského kraja a prostredníctvom cielenej podpory zachovať a obnoviť

prírodné dedičstvo, budovaním cyklistických trás podporiť cestovný ruch ako aj zlepšiť environmentálnu hodnotu

územia Bratislavského kraja. V rámci opatrenia sú implementované tri skupiny aktivít:

skupina aktivít 1.1.1 - príprava a realizácia integrovaných stratégií rozvoja mestských oblastí vo vybraných

oblastiach mesta Bratislava v zmysle článku 8 Nariadenia o ERDF (prioritná téma 24,56,61,78)

skupina aktivít 1.1.2 - samostatné dopytovo orientované projekty regenerácie sídiel (prioritná téma 61)

skupina aktivít 1.1.3 - zachovanie a obnova prírodného dedičstva a podpora cyklistických trás s cieľom rozvoja

cestovného ruchu (prioritná téma 24, 56)

12

4.1 Vyhodnotenie vhodnosti, opodstatnenosti a účinnosti pomoci opatrenia 1.1 vo vzťahu k zmenám v sociálnom a ekonomickom prostredí

4.1.1 Skupina aktivít 1.1.1

Ako uţ bolo uvedené v kapitole 2 aj odvetvie stavebníctva zaznamenalo nárast v porovnaní rokov 2004/2009.

Útlm rastu moţno pozorovať v medziročnom porovnaní rokov 2008 a 2009. Odvetvie stavebníctva zaznamenalo

najväčší rozmach v roku 2008, kedy sa predajné ceny nehnuteľností vyšplhali na maximum. Globálna kríza sa

prejavila v odvetví stavebníctva SR, ktoré bolo priamo zasiahnuté hypotekárnou krízou v USA. Bankový sektor

dočasne neuvoľnil finančné prostriedky na výstavbu. Táto situácia spôsobila zniţovanie cien nehnuteľností

v Bratislavskom kraji a tým opäť naštartovala utlmený trh z nehnuteľnosťami. Rozsiahla ponuka nehnuteľností

v Bratislavskom kraji núti vlastníkov zvyšovať ich hodnotu, prostredníctvom obnovy bytových domov, zateplenia

budov, zniţovania energetickej náročnosti a ďalšími opatreniami. V súčasnosti sú na bankovom trhu rôzne formy

úverov, ktoré výraznou mierou prispievajú k obnove bytových domov v Bratislavskom kraji. Ďalšími nástrojmi sú

Štátny fond rozvoja bývania, Vládny program zatepľovania, ktoré poskytujú zvýhodnené úvery (návratné pôţičky)

s nulovou, alebo minimálnou úrokovou sadzbou.

Investície do oblasti bývania je moţné realizovať aj z OPBK cez ERDF a to za podmienok daných článkom 7

nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 z 5. júla 2006 o Európskom fonde regionálneho

rozvoja a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1783/1999 (ďalej len „nariadenie o ERDF“). Dokument OPBK

uvádza zameranie a podmienky poskytovania podpory. Integrované stratégie rozvoja mestských oblastí sú

zamerané na zabezpečenie trvalo udrţateľného mestského rozvoja prostredníctvom podpory obnovy fyzického

ţivotného prostredia, zachovania a obnovy prírodného dedičstva a podpory cyklistických trás v sídlach, obnovy

škôl a školských zariadení, ihrísk, obnovy sociálnych a komunitných zariadení s prihliadnutím na zmeny

demografickej štruktúry. V rámci uvedených typov projektov je moţné ako jednu z operácií realizovať investície

do bývania v budovách, ktoré vlastnia orgány verejnej správy alebo neziskoví prevádzkovatelia a pouţívajú ich

na bývanie určené pre domácnosti s nízkym príjmom alebo ľudí s osobitnými potrebami. Oprávnenými mestskými

oblasťami sú mestské časti s počtom obyvateľov nad 5000. Na základe tohto kritéria pripadá do úvahy podpora

11 mestských častí hlavného mesta Bratislava. Kritériá na výber oprávnených mestských oblastí pre realizáciu

integrovaných stratégií rozvoja mestských oblastí, a tým aj na realizáciu investícií do bývania sú dané

vykonávacím nariadením. Oprávnená mestská oblasť musí vyhovovať aspoň trom z uvedených kritérií, pričom

dve z nich musia spadať pod kritériá uvedené v písmenách a) aţ h).

Nariadenie Komisie (ES) č. 846/2009 z 1. septembra 2009,ktorým sa mení a dopĺňa nariadenia Rady (ES) č.

1083/2006, ktorým sa stanovujú vykonávacie pravidlá nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006, ktorým sa ustanovujú

všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom

fonde a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja

13

upravuje podmienky oprávnených mestských oblastí definovaných vo Všeobecnom nariadení (ES) č. 1080/2006

nasledovne: Oprávnená mestská oblasť musí vyhovovať aspoň jednému z uvedených kritérií, a) aţ j).

Zjednodušenie systému je jedným z opatrení Európskej únie ako zníţiť účinnosť negatívnych dopadov globálnej

hospodárskej krízy.

Skupina aktivít 1.1.1 OPBK zameraná na integrované stratégie rozvoja mestských oblastí nebola k 31.3.2010

implementovaná z viacerých dôvodov:

Kritériá a) aţ j) uvedené vo vykonávacom nariadení sú pre účely OPBK aplikované prostredníctvom súboru

ukazovateľov, ktorý ich transformuje na legislatívne podmienky SR a existujúce dostupné štatistické ukazovatele,

pričom sa nestráca ich obsahový význam. RO OPBK tieto kritéria vypracoval a 28.5.2009 boli schválené

Monitorovacím výborom OPBK.

Inovatívny finančný nástroj JESSICA (Joint European Support for Sustainable Investment in City Areas), ktorý je

iniciatívou EK, EIB a Rozvojovej banky Rady, má cieľ presadzovať trvalo udrţateľné investovanie, rast a

pracovné miesta v európskych mestských oblastiach. JESSICA poskytne riadiacim orgánom operačných

programov moţnosť vyuţiť výhody vonkajšej expertízy a lepšieho prístupu k úverom s cieľom presadzovania

mestského rozvoja vrátane úverov pre sociálne bývanie, ak to bude vhodné. Fungovať by mala prostredníctvom

identifikácie špecializovaných mestských rozvojových fondov alebo holdingových fondov, ktoré budú investovať

do viac ako jedného mestského rozvojového fondu poskytujúc im kapitál, úvery a záruky. Mestské rozvojové

fondy sú fondy, ktoré budú investovať priamo do projektov verejno-súkromného partnerstva a ostatných projektov

v urbanizačnom kontexte. Projekty schválené pre podporu z fondov budú financované iba poskytnutím kapitálu

alebo úverov, a nie grantmi. Mestské rozvojové fondy budú spolumanaţované profesionálmi z bankového

a súkromného sektora, ktoré by mali prispievať finančne, technicky, manaţérskymi expertízami a flexibilitou

manaţmentu projektov spolufinancovaných z ERDF. Implementácia jednotlivých schém bude ďalej závisieť od

miery ich vyuţívania v podmienkach Slovenskej republiky a zloţitosti a počtu tretích subjektov, ktoré sa budú na

ich implementácii podieľať. Relatívne najjednoduchšími sú schémy, ktoré v určitej podobe existovali aj doposiaľ.

V tejto súvislosti sa javí vhodné vyuţitie uţ existujúceho fondu „Štátny fond rozvoja bývania“, ktorý by mohol

plynulo prejsť na hospodárenie s prostriedkami s IFN JESSICA. K 31.3.2010 však nebolo zo strany vlády SR,

resp. MF SR vydané rozhodnutie o spôsoboch a mechanizmoch uplatnenia IFN JESSICA v podmienkach SR.

Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB) je jedným z dôleţitých pilierov štátnej bytovej politiky SR. Vznikol ako nástroj

na podporu bytovej politiky štátu pred 13 rokmi zákonom č. 607/2003 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania.

Okrem ŠFRB je podpora v oblasti bytovej výstavby pokrytá stavebným sporením a hypotekárnym financovaním.

Opodstatnenosť existencie ŠFRB potvrdzuje aj zvýšenie počtu dokončených bytov zo 6 157 v roku 1995 na

14 863 v roku 2005.

V koncepcii “Štátnej bytovej politiky do roku 2010” schválenej Uznesením vlády SR č. 636 zo dňa 24.8.2005 sa

konštatuje, ţe v rámci ŠFRB je potrebné naďalej vytvárať výhodnejšie podmienky pre úvery poskytované na

14

výstavbu nájomných bytov a na obnovu bytového fondu. V roku 2009 sa činnosť ŠFRB riadila nasledovnými

legislatívnymi normami:

zákon č. 607/2003 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania, v znení zákona č. 523/2004 Z.z.,

zákona č. 536/2004 Z.z. a zákona č. 349/2007 Z.z., zákona č. 518/2008 Z.z. a zákona č.

265/2009 Z.z.

Nariadenie vlády SR č. 547/2008 Z.z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o druhoch a

výškach poskytovaných podpôr na jednotlivé účely z prostriedkov Štátneho fondu

rozvoja bývania, ktoré je účinné od 1.10.2007

vyhláška Ministerstva výstavba a regionálneho rozvoja č. 582/2007 Z.z. o podrobnostiach

obsahu ţiadosti o technických podmienkach a o dĺţke času uskutočnenia stavby, ktorá je

účinná od 1.1.2008.

V súlade s platnými legislatívnymi predpismi môţe Štátny fond rozvoja bývania poskytnúť podporu z prostriedkov

ŠFRB na nasledovné účely:

a) obstaranie bytu výstavbou, nadstavbou, vstavbou, prístavbou, prípadne prestavbou

nebytového priestoru v bytovom dome, v rodinnom dome alebo v polyfunkčnom dome,

b) výstavba alebo dostavba zariadenia sociálnych sluţieb, ktoré poskytuje starostlivosť celoročne

(ďalej len “zariadenie sociálnych sluţieb”) alebo prestavba nebytového priestoru,

c) kúpa bytu,

d) obnova bytovej budovy,

e) výstavba nájomného bytu vrátane bytu, ktorý sa získa nadstavbou, vstavbou, prístavbou,

prípadne prestavbou nebytového priestoru,

f) obnova zariadenia sociálnych sluţieb,

g) zatepľovanie bytovej budovy.

Žiadateľom o podporu môže byť fyzická osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky a má na území

Slovenskej republiky trvalý pobyt a právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky. Z ŠFRB sú

poskytované podpory formou úveru, alebo nenávratného príspevku. Z územného hľadiska ŠFRB svojimi

aktivitami pokrýva celé územie SR s rovnakou intenzitou pomoci. Na rozsah podpory v Bratislavskom kraji

poukazuje nasledujúca tabuľka.

15

Tab. č.1: Podpora zo ŠFRB v rámci Bratislavského kraja za roky 2007-2009

rok počet

prijatých ţiadostí

ks

kladne posúdené ţiadosti

ks


€

vrátené ţiadosti

pre nedostat

ky ks

vrátené ţiadosti pre nedostatky

€

storno ţiadosti

ks storno ţiadosti

€

ţiadosti vrátené pre nedostatok

financií ks


financií €

2007 35 23 3 752 134,38 0 0,00 0 0,00 12 2 590 221,07

2008 34 10 2 330 345,87 2 1 370 079,00 0 0,00 22 6 430 491,96

2009 97 36 8 356 295,33 6 1 716 928,11 19 5 565 689,05 36 9 076 831,49

spolu: 166 69 14 438 775,58 8 3 087 007,11 19 5 565 689,05 70 18 097 544,52

Zdroj: ŠFRB

Ďalším nástrojom štátnej bytovej politiky je „Vládny program zatepľovania“ (ďalej len „program“) určený na

zlepšenie energetickej hospodárnosti budov bývania. Poskytovateľom podpory podľa tohto programu je

Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR, ktoré v súlade s § 10 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii

činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy je ústredným orgánom pre tvorbu a uskutočňovanie bytovej

politiky a jeho vykonávateľom je Štátny fond rozvoja bývania. Predmetom podpory sú budovy na bývanie (rodinné

domy a bytové domy). Ţiadateľom môţe byť fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt,

dovŕšila vek 18 rokov a má vlastný príjem, alebo právnická osoba, so sídlom na území Slovenskej republiky.

Oprávnenými projektmi sú projekty pre stavby, ktoré zabezpečujú zlepšenie tepelno-technických vlastností

budovy na bývanie a

a) preukazujú dosiahnutie zníţenia potreby tepla na vykurovanie minimálne 20 % oproti výpočtovo určenej

potrebe tepla na vykurovanie za podmienky, ţe uskutočnením tohto účelu sa splní hygienické kritérium,

kritérium výmeny vzduchu a energetické kritérium určené osobitným predpisom,

b) spĺňajú kritériá minimálnych tepelnoizolačných vlastností stavebných konštrukcií preukázaním hodnoty

súčiniteľa prechodu tepla stavebných konštrukcií niţšej, ako je poţiadavka osobitného predpisu, pričom

stavebnými konštrukciami sú obvodový plášť, strešný plášť, otvorové konštrukcie a vnútorné deliace

konštrukcie medzi vykurovaným a nevykurovaným priestorom a

c) právoplatné kolaudačné rozhodnutie na budovu na bývanie bolo vydané pred rokom 1989.

Tab. č. 2: Podpora z Vládneho programu zatepľovanie za rok 2009 na území Bratislavského kraja

rok počet

prijatých ţiadostí

ks


ks


€


ks


€

storno ţiadosti

ks

storno ţiadosti

€


financií ks


financií €

2009 111 58 32 769 346,74 14 0,00 0 0,00 39 0,00

spolu: 111 58 32 769 346,74 14 0,00 0 0,00 39 0,00

Zdroj: ŠFRB

16

Na základe uvedených faktov moţno konštatovať, ţe na území Bratislavského kraja je vytvorený program

poskytujúci zvýhodnené úvery na bývanie. Dostupnosť a podmienky poskytnutia zvýhodnených úverov

v súčasnosti realizovaných programoch sú totoţné ako sa predpokladá uplatniť pri Inovačnom finančnom nástroji

JESSICA. Ako vidieť z tabuliek dopyt po zvýhodnených úveroch je väčší ako moţnosti ŠFRB. Uvedené tabuľky

však nezohľadňujú ďalšie komerčné finančné produkty na trhu. Z týchto zistení vyplýva, ţe intervencie z OPBK

do bývania sú duplicitné. Indikatívna finančná alokácia určená na oblasť bývania z OPBK je 6 000 000 € z ERDF.

Pri priemernej výške jednej podporenej ţiadosti z VPZ, bude dosiahnutý efekt pre OPBK pomerne nízky.

V prípade vyuţitia časti finančnej alokácie určenej na bývanie na Integrované projekty na obnovu miest a vidieka

s nepovinnou aktivitou bývanie budú dosiahnuté efekty pre program OPBK vyššie. Takýmto spôsobom bude

moţné podporiť viac ţiadostí. Pre oblasť bývania by bolo vhodné vyuţiť existujúce mechanizmy ŠFRB (Vládny

program zatepľovania) a prepojiť ich s finančným nástrojom JESSICA.

Nevyuţité prostriedky určené na bývanie bude moţné pouţiť predovšetkým na obnovu škôl a školských

zariadení, školských ihrísk, zariadení sociálnych sluţieb a komunitných centier. Podpora uvedených oblastí je v

Bratislavskom kraji dlhodobo podhodnotená.


V rámci oprávnených aktivít v skupine aktivít 1.1.2 nedošlo k zmenám v externom prostredí, ktoré by mali vplyv

na implementáciu opatrenia 1.1.


V rámci oprávnených aktivít v skupine aktivít 1.1.3 nedošlo k významným zmenám v externom prostredí. Aktivity

podporované prostredníctvom skupiny aktivít 1.1.3 si vyţadujú uţšiu spoluprácu aktérov regionálneho rozvoja

na regionálnej úrovni. Základom implementácie skupiny aktivít 1.1.3 je vyšší spoločný záujem nad lokálnymi

záujmami. K 31.3.2010 neboli na území BSK zaznamenané aktivity smerujúce k jednotnej stratégii s cieľom

zásadného riešenia pre zachovanie a obnovu prírodného dedičstva regiónu vrátane území NATURA 2000 a

budovania cyklistických trás v regióne. K 30.6.2010 bol zaznamenaný pokrok v spolupráci lokálnych aktérov

regionálneho rozvoja. Bola uzavretá dohoda o spolupráci pri budovaní spoločných cyklistických trasách na území

Bratislavského kraja s cieľom napojenia väčšej časti územia Bratislavského kraja na medzinárodné cyklistické

trasy.

17

4.2 Hodnotenie realizovaných opatrení Opatrenia 1.1

V rámci opatrenia 1.1 boli k 31.3.2010 vyhlásené dve výzvy. Obe výzvy boli určené pre skupiny aktivít 1.1.2

a 1.1.3. Pre skupinu aktivít 1.1.1 nebola k 31.3.2010 z vyššie uvedených dôvodov vyhlásená ţiadna výzva.

Oprávnenými prijímateľmi pre skupiny aktivít 1.1.2 a 1.1.3 sú: obce a mestá Bratislavského kraja, Hlavné mesto

SR Bratislava a jeho mestské časti, zdruţenia miest a obcí (oprávnené len v skupine aktivít 1.1.3).

Výzva OPBK/2008/1.1/01 (31.3.2008 – 29.10.2008)

Výzva bola vyhlásená ako pilotná pre skupiny aktivít 1.1.2 a 1.1.3. Ţiadosti o NFP v zmysle výzvy boli prijímané

na RO OPBK, kde bola zabezpečená registrácia do ITMS a bola vykonaná aj formálna kontrola. Prijímanie

ţiadostí o NFP bolo realizované prostredníctvom rezervačného systému. Na výzvu bolo zverejnených 285

rezervačných termínov. Vyhláseniu výzvy predchádzala konferencia o moţnostiach čerpania prostriedkov

z OPBK. Počas trvania výzvy bolo zabezpečené poskytovanie informácii v súlade s Nariadeniami EK a právnymi

normami SR.

Alokovaná suma na pilotnú výzvu Opatrenia 1.1 z ERDF (16 907 740,00 €) predstavovala 62,08 % z alokácie na

opatrenie. V rámci prvej výzvy bolo prijatých 36 ŢoNFP, z toho 32 v skupine aktivít 1.1.2 a 4 v skupine aktivít

1.1.3. Počas trvania výzvy sa uskutočnilo 5 hodnotiacich kôl, ktoré boli limitované maximálnym počtom ŢoNFP

stanoveným pre jedno hodnotiace kolo. V prvom hodnotiacom kole neboli predloţené ţiadne ŢoNFP, v druhom

hodnotiacom kole 5 ŢoNFP, v treťom 8 ŢoNFP, v štvrtom 2 ŢoNFP a v piatom hodnotiacom kole bolo prijatých 21

ŢoNFP. V rámci 285 vypísaných termínov bolo prijatých 36 ŢoNFP. V rámci pilotnej výzvy bol preto pomer

rezervačných termínov na jednu ţiadosť takmer 8:1.

Na základe odporučenia výberovej komisie RO OPBK do 31.12.2008 zasielal ţiadateľom Oznámenie

o schválení, resp. o neschválení ŢoNFP. Po 1.1.2009 RO OPBK postupoval v zmysle zákona 528/2008 Z. z.

o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, tzn. v prípade ŢoNFP odporučených

výberovou komisiou na schválenie RO OPBK zasielal ţiadateľom Výzvu na preukázanie splnenia podmienok

poskytnutia pomoci a po ich preukázaní bolo zasielané ţiadateľom o NFP Rozhodnutie o schválení ţiadosti

o NFP. V prípade ŢoNFP odporučených výberovou komisiou na neschválenie RO OPBK zasielal ţiadateľom

Rozhodnutie o neschválení ţiadosti o NFP.

Z celkových 36 predloţených ţiadostí o NFP bolo odporučených nevybrať 21 z toho 19 z dôvodu nezískania

minimálneho počtu bodov a 2 z dôvodu stiahnutia ţiadosti o NFP ţiadateľom. 13 ŢoNFP odporučených

výberovou komisiou na schválenie predstavuje z finančného hľadiska 33,84% finančného objemu prijatých

ŢoNFP. Z celkovej finančnej alokácie na opatrenie finančný objem ţiadostí o NFP odporučených na schválenie

predstavuje 19,46%.

18

Výzva OPBK/2009/1.1/03 ( 31.3.2008 – 29.10.2008)

Ţiadosti o NFP v zmysle výzvy boli na základe Splnomocnenia o delegovaní právomocí prijímané na

Sprostredkovateľskom orgáne pod Riadiacim orgánom pre Operačný program Bratislavský kraj (ďalej aj

„SORO“), okrem ţiadostí o NFP, ktorých ţiadateľom bol Bratislavský samosprávny kraj, ktoré sa predkladali na

RO OPBK. Prijímanie ţiadostí o NFP bolo realizované prostredníctvom rezervačného systému. Pri predkladaní

ŢoNFP bola zabezpečená registrácia do ITMS a bola vykonaná aj formálna kontrola správnosti za prítomnosti

ţiadateľa. Celkovo na výzvu bolo zverejnených 186 termínov. Rezervačný formulár bol spoločný aj pre výzvu č.

OPBK/2010/1.2/03.

Oproti prvej výzve sa počet ţiadostí a ich finančný objem pribliţne strojnásobil. Podiel finančného objemu

prijatých ţiadostí predstavuje takmer 300 % z alokácie na výzvu. Tieto údaje poukazujú na veľmi veľký dopyt

ţiadateľov. V rámci výzvy bolo prijatých 68 ţiadostí, z toho 64 ţiadostí v rámci skupiny aktivít 1.1.2 a 4 ţiadosti

v skupine aktivít 1.1.3. Finančný objem ţiadostí podľa skupín aktivít bol nasledovný: 1.1.2 – 29 911 255,82€

a 1.1.3 – 1 430 210,19€ .

Prijímania a hodnotenie ţiadostí o NFP prebehlo v dvoch hodnotiacich kolách. V prvom hodnotiacom kole bolo

predloţených 25 ţiadostí o NFP a v druhom hodnotiacom kole 43 ţiadosti o NFP. Z celkového počtu

predloţených ţiadosti o NFP nesplnilo kritéria kontroly formálnej správnosti 5 ţiadosti o NFP. 18 ţiadosti o NFP

nedosiahlo minimálny počet bodov v rámci odborného hodnotenia, 7 ţiadosti o NFP odporučila výberová komisia

neschváliť z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov a 2 ţiadosti o NFP z dôvodu podmienky uvedenej

v Spoločnom odbornom hodnotiacom posudku a nedostatku finančných prostriedkov.

Počet schválených ţiadostí o NFP bol 36 čo predstavuje 52,94 % z celkového počtu prijatých ţiadostí o NFP.

Dopyt ţiadateľov (vyjadrený podielom schválených finančných prostriedkov k ţiadaným) bol uspokojený na

51,71 %. Finančný objem ŢoNFP odporučených na schválenie predstavuje 59,50% finančnej alokácie na

opatrenie 1.1.

19

Tab. č.3: Sumárne hodnotenie opatrenia 1.1.

Kód výzvy Trvanie Finančná alokácia podľa finančného plánu v €

Skupina aktivít

Počet predloţených ŢoNFP

Počet schválených ŢoNFP

Podiel schválené/ ţiadané v %

Finančný objem prijatých ŢoNFP v €

Finančný objem schválených ŢoNFP v €

Finančný objem zazmluvnených ŢoNFP v €

Podiel schválené/alokované v %


Podiel zazmluvnené/ schválené v %

Čerpané prostriedky v €

Podiel čerpané/ zazmluvnené v %

OPBK/2008/1.1/01 31

.3.2

008

–

29.1

0.20

08

16 907 740,00

1.1.2 32 12 37,50 14 765 534,71 5 301 984,27 4 341 101,51 31,36 35,91 81,88 1 424 366,27 32,81

1.1.3 4 1 25,00 2 087 434,99 400 968,75 397 514,54 2,37 19,21 99,14 34 074,94 8,57

OPBK/2009/1.1/03 3.

4.20

09

–

2.10

.200

9

10 521 408,00

1.1.2 64 36 56,25 29 911 255,82 16 205 770,85 276 953,65 154,03 54,18 1,71 0,00 0,00

1.1.3 4 0 0,00 1 430 210,19 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00

Spolu výzva OPBK/2008/1.1/01

16 907 740,00 36 13 36,11 16 852 969,70 5 702 953,02 4 738 616,05 33,73 33,84 83,09 1 458 441,21 30,78


10 521 408,00 68 36 52,94 31 341 466,01 16 205 770,85 276 953,65 154,03 51,71 1,71 0,00 0,00

Skupina aktivít 1.1.1

K 3

1.3.

2010

10 324 800,00 1.1.1 0 0 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00

Skupina aktivít 1.1.2.

13 700 000,00 1.1.2 96 48 50,00 44 676 790,53 21 507 755,12 4 618 055,16 156,99 48,14 21,47 1 424 366,27 30,84

Skupina aktivít 1.1.3.

3 207 740,00 1.1.3 8 1 12,50 3 517 645,18 400 968,75 397 514,54 12,50 11,40 99,14 34 074,94 8,57

Spolu opatrenie 1.1

K 31.3. 2010

27 232 540,00 všetky 104 49 47,12 48 194 435,71 21 908 723,87 5 015 569,70 80,45 45,46 22,89 1 458 441,21 29,08

Zdroj: Vlastné zdroje

20

Na základe vyhodnotenia dvoch ukončených výziev k 31.3.2010 je moţné vidieť, ţe o finančnú pomoc v rámci

Opatrenia 1.1 je veľký záujem zo strany ţiadateľov. V rámci oboch výziev bolo prijatých 104 ŢoNFP, ktoré

prevyšujú finančné moţnosti programu o viac ako 100%. Štruktúru prijatých ŢoNFP vidieť v nasledujúcom grafe.

Graf č. 1 : Štruktúra prijatých ŢoNFP za vyhlásené výzvy opatrenia 1.1. k 31.3.2010


Finančný objem ŢoNFP odporučených na schválenie po dvoch výzvach je 80,45% finančnej alokácie na

opatrenie 1.1. Štruktúru ŢoNFP odporučených na schválenie ukazuje graf č. 2.

21

Graf č. 2 : Štruktúra ŢoNFP odporučených na schválenie podľa skupín aktivít k 31.3.20010


Finančný objem ŢoNFP odporučených na schválenie VK v rámci skupiny aktivít 1.1.2 predstavuje aţ 154 %

z indikatívnej alokácie určenej finančným plánom. Napriek tomu bol finančný objem prijatých ţiadostí o NFP viac

ako trojnásobný voči alokácii určenej na túto skupinu aktivít čo môţeme nazvať ako vysokú absorpčnú schopnosť

a pomerne značný neuspokojený dopyt zo strany ţiadateľov. O neuspokojenom dopyte vypovedá aj skutočnosť,

ţe 9 ţiadostí o NFP v druhej výzve bolo odporučených na neschválenie v dôsledku nedostatku finančných

prostriedkov. Môţeme preto konštatovať, ţe na oprávnenom území je dobrá absorpčná kapacita pre aktivity

v rámci skupiny aktivít 1.1.2 kde nehrozí nečerpanie finančných prostriedkov z dôvodu malého záujmu o

intervencie. V rámci skupiny aktivít 1.1.3 bol zaznamenaný dostatočný dopyt po intervenciách (viac ako 100%

plánovanej finančnej alokácie), avšak kvalita prijatých ŢoNFP nedosahovala potrebnú úroveň a preto finančná

hodnota ŢoNFP odporučených výberovou komisiou na schválenie dosiahla len 12,50 % z plánovanej finančnej

alokácie. Pre skupinu aktivít 1.1.1 zatiaľ nebola vyhlásená výzva.

Napriek tomu, ţe pre skupinu aktivít 1.1.1 nebola doteraz vyhlásená výzva, uţ na základe hodnotenia výziev pre

skupiny aktivít 1.1.2 a 1.1.3 môţeme konštatovať vysoký dopyt v rámci opatrenia 1.1. Finančný objem ţiadostí

odporučených na schválenie predstavoval 80,45 % z celkovej alokácie na opatrenie 1.1 (vrátane finančnej

22

alokácie na skupinu aktivít 1.1.1). Podľa hodnotení výziev prevýšil finančný objem schválených ţiadostí pri

skupinách aktivít 1.1.2 a 1.1.3 alokáciu na tieto aktivity (podľa Finančného plánu OPBK) celkovo o 5 000 983,87

€.

Graf č. 3: Úroveň finančných objemov ŢoNFP odporučených na schválenie v sledovanom období k 31.3.2010


Pre lepšie znázornenie sme pouţili skladaný graf, ktorý znázorňuje úroveň finančných objemov schválených

ŢoNFP v jednotlivých obdobiach. Z uvedeného grafu vidieť vzájomnú súvislosť vývoja krivky finančného objemu

schválených ŢoNFP za celé opatrenie 1.1 a krivky finančného objemu schválených ŢoNFP za skupinu aktivít

1.1.2. Obe krivky majú rastúcu tendenciu s výrazným nárastom. Krivka finančného objemu schválených ŢoNFP

skupiny aktivít 1.1.3 má po nízkom náraste stagnujúci charakter. Nakoľko ešte nebola výzva na skupinu aktivít

1.1.1 krivka finančného objemu schválených ŢoNFP skupiny aktivít 1.1.1 je nulová. Z grafu ďalej vidieť úroveň

finančných objemov schválených ŢoNFP a vývoja finančných alokácii skupín aktivít ako aj opatrenia 1.1. Z grafu

23

je zjavné, ţe ďalšie pokračovanie v implementácii opatrenia bez zmien nie je vhodné, nakoľko krivka finančného

objemu schválených ŢoNFP za celé opatrenie 1.1 má rastúcu tendenciu len vďaka schváleným ŢoNFP zo

skupiny aktivít 1.1.2, čím však súčasne rastie podiel prečerpania finančnej alokácie na skupinu aktivít 1.1.2.

Negatívnym javom, ktorý vidieť z grafu je priebeh krivky skupiny aktivít 1.1.3. Uţ pri druhej výzve došlo k poklesu

úspešnosti ŢoNFP na nulu, čo upozorňuje na váţne ohrozenie čerpania finančnej alokácie skupiny aktivít 1.1.3.

Ďalšie riziká ohrozujúce implementáciu sú spojené s uzavretím zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného

príspevku. Doterajšia analýza operovala s údajmi za ŢoNFP odporúčanými na schválenie výberovou komisiou.

V ďalšom procese RO OPBK zasiela ţiadateľom ŢoNFP odporučených výberovou komisiou na schválenie Výzvu

na preukázanie splnenia podmienok poskytnutia pomoci a po ich preukázaní je zasielané ţiadateľom o NFP

Rozhodnutie o schválení ţiadosti o NFP. Nasleduje príprava a uzavretie zmluvy o poskytnutí NFP. Z celkového

počtu ŢoNFP odporučených výberovou komisiou má uzavretú zmluvu, len cca 23%. Pomer zazmluvnených

prostriedkov k finančnej alokácii opatrenia 1.1. je hodnota na úrovni 18,4%. Čerpané prostriedky k 31.3.2010

dosiahli úroveň 5,3% z finančnej alokácie opatrenia 1.1. Nasledujúci graf poukazuje na stav finančných

prostriedkov ŢoNFP odporučených na schválenie.

Graf č.4: Pokrok v implementácii ŢoNFP odporučených na schválenie z pohľadu statusu finančných prostriedkov


24

4.3 Vyhodnotenie plnenia stanovených ukazovateľov opatrenia 1.1

Doterajší pokrok v napĺňaní merateľných ukazovateľov môţeme posúdiť na základe hodnôt stanovených

v zmluvách o poskytnutí NFP (nenávratný finančný príspevok) a v predloţených monitorovacích správach

a dosiahnutými hodnotami MU k 31.3.2010. V rámci hodnotenia budeme vychádzať z poslednej verzie

dokumentov OPBK a Programového manuálu pre OPBK verzia č. 7. zo dňa 24.03.2010.

Keďţe pre skupinu aktivít 1.1.1 zatiaľ nebola vyhlásená výzva, posudzovať je moţné len ukazovatele pri

skupinách aktivít 1.1.2 a 1.1.3. K 31.3.2010 bolo podpísaných 14 zmlúv o poskytnutí NFP, z toho 13 v skupine

aktivít 1.1.2 a 1 v skupine aktivít 1.1.3.

Tab. č. 4: Ukazovatele výsledku opatrenia 1.1.

Názov ukazovateľa

výsledku

Skupina aktivít

Merná jednotka

Východisková hodnota (2006)

Cieľová hodnota (2015)

Plánovaná hodnota

Dosiahnutá hodnota

Pomer plánovaná/cieľová v %

Pomer dosiahnutá/plánovaná v %

Počet projektov zabezpečujúcich trvalú udrţateľnosť miest

1.1.1 počet 0 3 0 0 0

0

Počet regenerovaných sídiel 1.1.2 počet 0 50 9 4 18 44,44

Počet projektov, ktoré prispeli k podpore cestovného ruchu2

1.1.3 počet 0 6 1 1 16,66

100

Počet podporených projektov v chránených oblastiach vrátane oblastí NATURA 20003

1.1.3 počet 0 N/A 0 0 N/A

0

Počet technicky zhodnotených objektov

1.1.1 1.1.2 1.1.3

počet 0 65 9 6 13,84

66,66

Zníţenie energetickej náročnosti budov

1.1.1 kWh/m2 0 N/A 0 0 N/A 0

Zvýšený inštalovaný výkon zariadenia zodpovedajúci obnoviteľným zdrojom energie

1.1.1 MW 0 N/A 0 0 N/A

0

Počet vymenených svietidiel 1.1.2 počet 0 N/A 181 82 N/A 45,10

Počet bezbariérových prístupov a opatrení na uľahčenie orientácie

1.1.1 1.1.2 1.1.3

počet 0 30 22 3 73,33

13,64

Zateplená plocha 1.1.1 m2 0 N/A 0 0 N/A 0

Celková plocha technicky zhodnotených objektov

1.1.1 1.1.2

m2 0 N/A 165 706,4 46 929 N/A 28 32

Dĺţka novej, alebo technicky zhodnotenej infraštruktúry

1.1.2 1.1.3

km 0 N/A 6,279 1,753 N/A 27,92

Zdroj: RO OPBK

Pokrok v napĺňaní merateľných ukazovateľov výsledku sledujeme cez dosiahnutú hodnotu podielu cieľovej

hodnoty ukazovateľa a plánovanej hodnoty ukazovateľa a podielu plánovanej hodnoty ukazovateľa a dosiahnutej

hodnoty ukazovateľa.

2 Údaj o dosiahnutej a plánovanej hodnote je na základe počtu podpísaných zmlúv o poskytnutí NFP 3 Údaj o dosiahnutej a plánovanej hodnote je na základe počtu podpísaných zmlúv o poskytnutí NFP

25

Vstupnú databázu tvoria plánované hodnoty merateľných ukazovateľov z podpísaných zmlúv o poskytnutí NFP

a dosiahnuté hodnoty merateľných ukazovateľov z predloţených monitorovacích správ projektov. Pre skupinu

aktivít 1.1.1 nebola k 31.3.2010 vyhlásená výzva. Plánované a dosiahnuté hodnoty merateľných ukazovateľov sa

teda týkajú výlučne skupín aktivít 1.1.2 a 1.1.3.

K 31.3.2010 boli cieľové hodnoty merateľných ukazovateľov naplnené nasledovne: Počet regenerovaných sídiel

na 18%, Počet projektov, ktoré prispeli k podpore cestovného ruchu na 16,66%, Počet technicky zhodnotených

objektov na 13,84%, Počet bezbariérových prístupov a opatrení na uľahčenie orientácie na 73,3%.

Pozitívnym ukazovateľom je pomer dosiahnutých hodnôt k plánovaným hodnotám, ktorý hovorí o realizácii

projektov a ich vplyv na dosahovanie cieľov programu. Napríklad hodnota ukazovateľa Počet projektov, ktoré

prispeli k podpore cestovného ruchu dosiahla v sledovanom pomere 100%, čo znamená, ţe sa projekt realizoval

podľa stanoveného plánu.

Nakoľko len 23% z celkového počtu ŢoNFP odporučených výberovou komisiou na schválenie má uzavretú

zmluvu (plánované hodnoty merateľných ukazovateľov vychádzajú zo zmlúv), uvedené napĺňanie merateľných

ukazovateľov je na primeranej úrovni. Uţ na konci roku 2010 moţno očakávať výraznejší pokrok v napĺňaní

ukazovateľov, nakoľko by malo byť uzavreté väčšie mnoţstvo zmlúv o NFP, tých ŢoNFP, ktoré sú k 31.3.2010

odporučené výberovou komisiou na schválenie a ţiadateľom bola zaslaná Výzva na preukázanie splnenia

podmienok poskytnutia pomoci a po ich preukázaní bolo zasielané ţiadateľom o NFP Rozhodnutie o schválení

ţiadosti o NFP.

Tab. č. 5: Ukazovatele dopadu opatrenia 1.1.

Názov ukazovateľa

Dopadu

Skupina aktivít

Merná jednotka



Plánovaná hodnota

Dosiahnutá hodnota

Pomer plánovaná/cieľová v %

Pomer dosiahnutá/plánovaná v %

Počet novovytvorených pracovných miest obsadených muţmi

1.1.1 1.1.2 1.1.3

počet 0 N/A 3 0 N/A 0

Počet novovytvorených pracovných miest obsadených ţenami

1.1.1 1.1.2 1.1.3


Počet novovytvorených pracovných miest

1.1.1 1.1.2 1.1.3


Počet obyvateľov ţijúcich v komplexne obnovených zónach

1.1.1 počet 0 103 365 0 0 0 0

Počet obyvateľov, ktorí ţijú v konkurencieschopnejšom prostredí prostredníctvom intervencií regenerácie

1.1.2 1.1.3

počet 0 339 781 170315 83662 50,12

49,12

Zníţenie prevádzkových nákladov

1.1.1 1.1.2

Eur 0 N/A 0 0 N/A 0

Priemerné zníţenie energetickej náročnosti

1.1.1 % 0 15 0 0 0 0

26

budov podporených v rámci integrovaných stratégií rozvoja mestských oblastí

Zdroj: RO OPBK

Pokrok v napĺňaní merateľných ukazovateľov dopadu sledujeme cez dosiahnutú hodnotu podielu cieľovej


hodnoty ukazovateľa. Vstupnú databázu tvoria plánované hodnoty merateľných ukazovateľov z podpísaných

zmlúv o poskytnutí NFP a dosiahnuté hodnoty merateľných ukazovateľov z predloţených monitorovacích správ

projektov. Vzhľadom na krátky časový interval implementácie programu, je k 31.3.2010 pokrok v napĺňaní

ukazovateľov dopadu nízky. Zo všetkých ukazovateľov je pokrok v napĺňaní ukazovateľov zaznamenaný len

u ukazovateľa Počet obyvateľov, ktorí ţijú v konkurencieschopnejšom prostredí prostredníctvom intervencií

regenerácie. Na základe podpísaných zmlúv je cieľová hodnota ukazovateľa dosiahnutá na úrovni 50%. Pokrok

v plnení je sledovaný prostredníctvom pomeru plánovaných hodnôt a dosiahnutých. Pri uvedenom ukazovateli je

pokrok plnenia na úrovni 49,12% čo je vzhľadom ku krátkemu časovému intervalu implementácie OPBK vysoká

hodnota.

Hodnoty ukazovateľov dopadu budú napĺňané po ukončení projektu v horizonte rokov, čo znamená, ţe ak by aj

bol k 31.3.2010 ukončený projekt, hodnota ukazovateľov dopadu pre tento projekt bude konečná aţ v roku 2015.

Z tohto hľadiska hodnotenie napĺňania pokroku ukazovateľov dopadu nemá vypovedaciu hodnotu a neovplyvňuje

hodnotenie doterajšej implementácie OPBK.

4.4 Zistenia a odporúčania hodnotenia implementácie opatrenia 1.1

V rámci analýzy vplyvu externých faktorov na implementáciu a analýzy realizovaných opatrení hodnotiteľ

identifikoval nasledovné riziká spojené s implementáciou opatrenia 1.1.:

Skupinu aktivít 1.1.1 nie je moţné implementovať v pôvodnom znení OPBK a ani v pôvodnom rozsahu. Je

potrebné pristúpiť k navrhovaným zmenám vyplývajúcich s Vykonávacieho nariadenia Rady (ES) č. 846/2009.

Hodnotiteľ navrhuje prioritne sa sústrediť na aktivity podporované prostredníctvom ERDF, ktoré sú z časového

a vecného hľadiska pripravené na implementáciu. Aktivity podporované prostredníctvom inovačného finančného

nástroja JESSICA hodnotiteľ navrhuje implementovať v neskoršom období, kedy budú na národnej úrovni

definované implementačné mechanizmy. Súčasne však hodnotiteľ navrhuje, tieto aktivity implementovať

najneskôr do 1.1.2012, aby bola zabezpečená kontinuita procesu implementácie programu. V prípade, ţe

k uvedenému dátumu nebudú nastavené implementačné mechanizmy na národnej úrovni, navrhuje hodnotiteľ

finančný objem alokovaný na JESSICA implementovať v rámci integrovaných mestských stratégii.

27

Úpravou nariadenia Komisie (ES) č. 846/2009 z 1. septembra 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenia Rady

(ES) č. 1083/2006, ktorým sa stanovujú vykonávacie pravidlá nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006, ktorým sa

ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde

a Kohéznom fonde a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 o Európskom fonde

regionálneho rozvoja sa zjednodušili podmienky poskytnutia podpory v oblasti integrovaných stratégii a bývania.

Na základe tejto zmeny a zmeny sociálneho prostredia hodnotiteľ navrhuje vykonať zmeny v stratégii OPBK

nasledovne:

Oprávnenosť:

a) oprávnenými mestskými oblasťami sú oblasti v mestských častiach s počtom obyvateľov nad 5 000. Na

základe tohto kritéria pripadá do úvahy podpora mestských oblastí v 11 mestských častiach Hlavného

mesta SR Bratislavy,

b) projekty integrovaných stratégií rozvoja mestských oblastí budú zamerané na nasledovné tematické

oblasti, pričom musia obsahovať kaţdú z týchto oblastí v uvedenom minimálnom rozsahu:

regenerácia sídiel – realizácia minimálne jedného projektu oprávneného podľa skupiny aktivít

1.1.2 a 1.1.34, podporené budú operácie zamerané na obnovu a rozvoj fyzického ţivotného

prostredia a na zachovanie a obnovu prírodného dedičstva a podporu cyklistických trás v sídlach.

obnova škôl a školských zariadení, školských ihrísk, zariadení sociálnych služieb a

komunitných centier – realizácia minimálne jedného projektu, v rámci týchto oblasti budú

podporené nasledujúce operácie:

- oprava hlavných stavebných častí budovy – strecha, fasáda, okná a dvere na fasáde

- opatrenia na zlepšenie energetickej účinnosti budov

- budovanie a rekonštrukcia ihrísk, ktoré sú súčasťou týchto zariadení.

Nepovinná aktivita - obnova bývania – obnova aspoň jedného bytového domu vo verejnom

vlastníctve, resp. renovácia a zmena vyuţívania existujúcich budov vo vlastníctve verejných

orgánov na vyuţívanie domácnosťami s nízkym príjmom alebo osobami s osobitnými potrebami na

účely bývania; podporené budú operácie v zmysle čl. 47 ods. 2 vykonávacieho nariadenia

zohladňujúce zmenu uvedeného článku podľa Nariadenia Komisie (ES) č. 846/2009 z 1.septembra

2009 a operácie v zmysle čl. 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 z 5.

júla 2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES)

č.1783/1999 v znení neskorších zmien a doplnení. Aktivita je navrhnutá ako nepovinná aktivita

z dôvodu duplicity s národnými rozvojovými programami v oblasti bývania.

4 V zmysle Programového manuálu pre OPBK minimálny rozsah operácií v rámci jedeného projektu podľa skupiny aktivít 1.1.2 zahŕňa aspoň tri hlavné aktivity oprávnené pre skupinu aktivít 1.1.2.

28

Oprávnená mestská oblasť musí vyhovovať aspoň jednému z kritérií uvedených v Nariadení Komisie (ES) č.

846/2009 z 1. septembra 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie čl. 47 nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006,

ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom

fonde a Kohéznom fonde a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 o Európskom fonde

regionálneho rozvoja, pričom dve z nich musia spadať pod kritériá uvedené v písmenách a) aţ h). RO OPBK je

technicky pripravený vyhlásiť Oznam o moţnosti predkladať projektové návrhy v horizonte 3 mesiacov (cca

november 2010) v súlade s pravidlami uvedenými v Programovom manuály OPBK verzia 7 z 24.3.2010.

Keďţe hodnotiteľ identifikoval riziká spojené s implementáciou niektorých skupín aktivít odporúča posilniť skupinu

aktivít 1.1.2 Navrhnuté úpravy finančného plánu sú bliţšie rozpísané v kapitole č. 10- Finančný plán.

Skupina aktivít 1.1.2 je najţiadanejšou podporovanou oblasťou programu. K 31.3.2012 bol na skupinu aktivít

1.1.2 prekročený indikatívny finančný rámec o 54%. Vzhľadom na výsledky hodnotenia doterajšieho pokroku

implementácie moţno povedať, ţe projekty realizované v rámci skupiny aktivít 1.1.2 majú významný prínos pri

napĺňaní hodnôt ukazovateľov výsledku a dopadu. Vzhľadom k tomu, hodnotiteľ odporúča podporiť všetky

ŢoNFP, ktoré preukáţu splnenie podmienok prijatia podpory zo štrukturálnych fondov prostredníctvom

prostriedkov ERDF. K tomuto kroku hodnotiteľ pristúpil po zváţení rizík implementácie všetkých opatrení OPBK.

Hodnotiteľ navrhuje navýšiť indikatívnu finančnú alokáciu na opatrenie 1.1.2 o minimálne v súčasnosti

prekročenú hodnotu 5 000 983,87 € z ERDF. Návrh nového finančného plánu je popísaný v kapitole č. 10-

Finančný plán

Skupina aktivít 1.1.3 pokrýva aktivity v oblasti podpory obnovy prírodného dedičstva a podpory cyklistických trás

s cieľom rozvoja cestovného ruchu. Aj napriek tomu, ţe sa jedná o atraktívnu oblasť podpory hodnotiteľ navrhuje

realokáciu finančných prostriedkov v prospech skupiny aktivít 1.1.1 z nasledovných dôvodov. V doterajšej

implementácii opatrenia nedošlo k očakávanému pokroku so strany aktérov regionálneho rozvoja, ktorí by

vytvárali podmienky pre implementáciu takýchto typov aktivít, čím sa eliminuje počet potenciálnych ţiadateľov,

resp. ţiadateľov, pre ktorých je podpora určená. Aj napriek tomu, ţe dopyt t.z. finančný objem prijatých ŢoNFP

bol viac ako 100% finančnej alokácie na skupinu aktivít 1.1.3, neboli tieto ţiadosti v súlade so stratégiou

programu. Úroveň odporučených ŢoNFP na schválenie výberovou komisiou 12,5% finančnej alokácie skupiny

aktivít 1.1.3 je po dvoch výzvach veľmi nízka. Ďalším dôvodom je, ţe v rámci skupiny aktivít 1.1.1 – Integrované

stratégie mestských oblastí si ţiadatelia môţu v rámci aktivít úpravy verejných priestranstiev do projektu zahrnúť

aj oblasti s cieľom obnovy, alebo výstavby miestnej cyklistickej trasy.

29

5 Vyhodnotenie doterajšej implementácie opatrenia 1.2- Regionálna a mestská hromadná doprava

Cieľom opatrenia je zvýšenie počtu prepravených osôb prostredníctvom vylepšenej hromadnej dopravy.

Opatrenie je v súlade so strategickou prioritou NSRR č. 1 „Infraštruktúra a regionálna dostupnosť“ a s ňou

súvisiacou špecifickou prioritou 1.3 Dopravná infraštruktúra a verejná osobná doprava. V rámci opatrenia sú

implementované štyri skupiny aktivít:

skupina aktivít 1.2.1 - zriadenie jednotného tarifného systému (prioritná téma 28)

skupina aktivít 1.2.2 - vybudovanie prestupných terminálov (prioritná téma 28)

skupina aktivít 1.2.3 - podpora mestskej hromadnej dopravy (prioritná téma 52, prispieva k uskutočňovaniu

lisabonských cieľov)

skupina aktivít 1.2.4- informačné zabezpečenie systému (prioritná téma 28)

5.1 Vyhodnotenie vhodnosti, opodstatnenosti a účinnosti pomoci opatrenia 1.2 vo vzťahu k zmenám v sociálnom a ekonomickom prostredí


30

Bratislavská integrovaná doprava a.s. zastrešuje dopravné sluţby v bratislavskom regióne. S týmto zámerom ju v

roku 2005 zaloţili Bratislavský samosprávny kraj a Hlavné mesto SR Bratislava, ako spoločnosť s r.o. Právnu

subjektivitu zmenila v roku 2009. Podľa spoločenskej zmluvy je 65-percentným vlastníkom Bratislavský

samosprávny kraj a 35-percentným Hlavné mesto SR Bratislava. Na základe dohôd s Dopravným podnikom

Bratislava, spoločnosťou Slovak Lines, Ţelezničnou spoločnosťou Slovensko a Ţeleznicami Slovenskej republiky

realizuje projekt integrovanej dopravy. Bratislavská integrovaná doprava a.s. však v rámci skupín aktivít 1.2.2 nie

je oprávneným ţiadateľom.

V rámci skupiny aktivít 1.2.1 nedošlo k legislatívnym a ani iným zmenám v externom prostredí, ktoré by mali

negatívny vplyv na implementáciu intervencií skupiny aktivít 1.2.1. Intervencie zo skupiny aktivít 1.2.1 si vyţadujú

úzku spoluprácu medzi VÚC Bratislavský kraj a Magistrátom hlavného mesta Bratislavy, ktorí majú vo svojej

kompetencii hromadnú dopravu a sú nositeľmi projektu BID. K 30.6.2010 neboli dohodnuté nosné prvky BID, ako

napr. výška jednotnej tarify, finančné hospodárenie atď. Dohoda o výške jednotnej tarify medzi dopravcami je

jednou z podmienok na získanie NFP. Uţ v roku 2008 bola zavedená prvá prímestská linka s prvkami BID

(Bratislavská integrovaná doprava). Podľa konceptu BID, má linka intervalový cestovný poriadok, je ukončená na

kraji mesta kde je prestup na linky MHD, táto linka však nemá jednotnú tarifu, preto o nej nemoţno hovoriť ako o

BID. Oprávnené aktivity v rámci skupiny aktivít 1.2.1 úzko súvisia so zavedením jednotnej tarify, preto dohoda

o zavedení jednotnej tarify medzi dopravcami je kľúčová z hľadiska implementácie skupiny aktivít 1.2.1 a bez nej

nebude moţné vyuţívať finančné prostriedky z OPBK určené na podporu zariadenia jednotného tarifného

systému.


Na tvorbe OPBK participovali aj socio-ekonomickí partneri z oprávneného územia, medzi ktorých patria aj BSK

a Magistrát hlavného mesta Bratislavy. V období tvorby OPBK boli na úrovni kraja vypracované nasledovné

strategické dokumenty: Koncepcia Bratislavskej integrovanej dopravy, schválenej uznesením zastupiteľstva

Bratislavského samosprávneho kraja č. 24/2007 zo dňa 25. apríla 2007 a uznesením Mestského zastupiteľstva

hlavného mesta SR Bratislavy č. 87/2007 zo dňa 26. apríla 2007. Ďalším významným dokumentom je Plánu

dopravnej obsluhy BSK, ktorý vychádza z Koncepcie Bratislavskej integrovanej dopravy a bol zobratý na

vedomie zastupiteľstvom hlavného mesta SR Bratislavy dňa 22. novembra 2007 a zastupiteľstvom

Bratislavského samosprávneho kraja dňa 12. decembra 2007). Súčasťou dokumentu sú aj vyšpecifikované

hlavné prestupové uzly na území BSK. V dokumente chýba záväzná časť, resp. stratégia, ktorá by naznačovala

smerovanie vývoja dopravnej obsluhy v BSK. Nakoľko sa prostredníctvom skupiny aktivít 1.2.2. podporujú

projekty väčšieho rozsahu je potrebná aj podpora v lokálnych, alebo regionálnych rozvojových stratégiách.

Hodnotiteľ odporúča vypracovať akčný plán dopravnej obsluhy BSK, ktorý by zohľadňoval časové, finančné

31

a majetkové predpoklady plnenia Plánu dopravnej obsluhy BSK. Na základe takto pripravenej dokumentácie

bude moţné efektívne čerpať finančné prostriedky zo skupiny aktivít 1.2.2.


Pre skupinu aktivít sa viaţu tie isté dokumenty na lokálnej úrovni ako v skupine aktivít 1.2.2. K 30.6.2010 boli

k Plánu dopravnej obsluhy BSK vypracované dva dodatky, vţdy so zameraním sa na jeden konkrétny projekt,

ktorý bol následne predloţený ako ŢoNFP v rámci vyhlásenej výzvy. Hodnotiteľ upozorňuje na to, ţe takýto

spôsob plánovania je veľmi zdĺhavý a ohrozuje implementáciu opatrenia 1.2.


Pre skupinu aktivít sa viaţu tie isté dokumenty ako pre skupinu aktivít 1.2.1. K 30.6.2010 nebola medzi nositeľmi

projektu a dopravcami dohoda o výške jednotnej tarify medzi dopravcami, ktorá je jednou z podmienok na

získanie NFP.


V rámci opatrenia 1.2 boli k 31.3.2010 vyhlásené tri výzvy. Pri všetkých troch výzvach bola podpora zameraná na

všetky štyri skupiny aktivít. Alokácia na opatrenie 1.2 je podľa Finančného plánu z ERDF 18 700 000 €.

Oprávnenými prijímateľmi sú: Obce a mestá Bratislavského kraja, Hlavné mesto SR Bratislava a jeho mestské

časti, Bratislavský samosprávny kraj.

Výzva OPBK/2008/1.2/01 (31.3.2008 – 31.10.2008)

V rámci pilotnej výzvy pre opatrenie 1.2 bolo zverejnených 168 rezervačných termínov na predkladanie projektov.

V priebehu výzvy však neboli prijaté ţiadne ţiadosti o NFP. Príčinou bola skutočnosť, ţe v čase trvania výzvy

neboli zo strany VUC BSK a mesta Bratislavy vypracované strategické dokumenty (napr. Plán dopravnej

obsluţnosti BSK) v oblasti rozvoja verejnej dopravy na dostatočnej kvalitatívnej úrovni(chýba akčný plán

s konkrétnymi projektmi). Keďţe podmienkou na schválenie ţiadostí o NFP je súlad so strategickými

dokumentmi, nebolo v danom termíne moţné v rámci opatrenia 1.2 predkladať ţiadosti na poţadovanej

kvalitatívnej úrovni.

Výzva OPBK/2009/1.2/03 (3.4.2009 – 2.10.2009)

32

Ţiadosti boli prijímané na Sprostredkovateľskom orgáne OPBK a ţiadosti o NFP, ktorých ţiadateľom bol

Bratislavský samosprávny kraj sa predkladali na RO OPBK. Ţiadosti sa prijímali priebeţne počas trvania výzvy

prostredníctvom elektronického rezervačného systému, kde bolo na výzvu spolu s výzvou Výzva

OPBK/2009/1.1/03 zverejnených 186 rezervačných termínov.

Celkovo bolo v rámci výzvy prijatých 5 ţiadostí o NFP vo finančnom objeme 10 535 444,21 €, ktorý predstavoval

56,33 % z finančnej alokácie na výzvu. Podľa skupín aktivít bol pomer nasledovný: 3 ţiadosti sa vzťahujú ku

skupine aktivít 1.2.1, 1 ţiadosť k skupine aktivít 1.2.3 a 1 ţiadosť ku skupine aktivít 1.2.4. Pre skupinu aktivít

1.2.2 nebola prijatá ţiadna ţiadosť.

Počas trvania výzvy sa uskutočnili 2 hodnotiace kolá. V prvom hodnotiacom kole neboli prijaté ţiadne ţiadosti o

NFP. Všetkých 5 ţiadostí bolo prijatých do v rámci druhého hodnotiaceho kola. 1 ţiadosť nesplnila kritéria

formálnej kontroly ani po vyzvaní na doplnenie, preto nebola zaradená do ďalšieho kola hodnotenia – odborné

hodnotenie. V rámci odborného hodnotenia 1 ţiadosť o NFP nesplnila podmienky poskytnutia pomoci na základe

predloţenej dokumentácie. Počet schválených ţiadostí bol 3 čo predstavuje 60 % z celkového počtu prijatých

ţiadostí. Predkladateľmi ţiadostí boli BSK, ktorý predloţil 2 ţiadosti s úspešnosťou 100% (obe schválené) a

Hlavné mesto SR Bratislava predloţilo 3 ţiadosti, z toho 1 bola schválená.

Z 3 schválených ţiadostí sa 2 týkali skupiny aktivít 1.2.1 (Zriadenie jednotného tarifného systému) a 1 skupiny

aktivít 1.2.4 (Informačné zabezpečenie systému).

33

Tab. č.6: Sumárne hodnotenie opatrenia 1.2Kód výzvy

Trvanie

Finančná alokácia podľa finančného plánu v €

Skupina aktivít







Podiel schválené/ alokované v %




Podiel čerpané/ zazmluvnené v %

OPBK/2008/1.2/01

31.3. 2008 – 31.10. 2008

18 700 000,00 všetky 0 0 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00

OPBK/2009/1.2/03

3.4. 2009 – 2.10. 2009

18 700 000,00

1.2.1 2 2 100,00 5 580 676,29 5580676,29 0,00 29,84 100,00 0,00 0,00 0,00

1.2.2 0 0 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00

1.2.3 2 0 0,00 3 609 472,92 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00

1.2.4 1 1 100,00 1 345 295,00 1 345 295,00 0,00 7,19 100,00 0,00 0,00 0,00


18 700 000,00 0 0 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00


18 700 000,00 5 3 60,00 10 535 444,21 6 925 971,29 0,00 37,04 65,74 0,00 0,00 0,00


K 31.3. 2010

3 000 000,00 1.2.1 2 2 100,00 5 580 676,29 5 580 676,29 0,00 186,02 100,00 0,00 0,00 0,00


K 31.3. 2010

5 212 000,00 1.2.2 0 0 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00


K 31.3. 2010

9 200 000,00 1.2.3 2 0 0,00 3 609 472,92 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00


K 31.3. 2010

1 288 000,00 1.2.4 1 1 100,00 1 345 295,00 1 345 295,00 0,00 104,45 100,00 0,00 0,00 0,00

Spolu opatrenie 1.2

K 31.3. 2010

18 700 000,00 všetky 5 3 60,00 10 535 444,21 6 925 971,29 0,00 37,04 65,74 0,00 0,00 0,00


34

Na základe vyhodnotenia dvoch ukončených výziev k 31.3.2010 je moţné vidieť, ţe o finančnú pomoc v rámci

Opatrenia 1.2 je priemerný záujem zo strany ţiadateľov. V rámci oboch výziev bolo prijatých 5 ŢoNFP, ktoré

predstavujú 56% z finančnej alokácie opatrenia. Štruktúru prijatých ŢoNFP vidieť v nasledujúcom grafe.

Graf č. 5: Štruktúra prijatých ŢoNFP podľa skupín aktivít


Finančný objem ŢoNFP odporučených na schválenie po 2 výzvach je 37,04% finančnej alokácie na opatrenie

1.2. Štruktúru ŢoNFP odporučených na schválenie ukazuje graf č 6.

Graf č. 6: Štruktúra ŢoNFP odporučených na schválenie VK podľa skupín aktivít


35

Finančný objem odporučených ŢoNFP na schválenie výberovou komisiou predstavuje 37% z finančnej alokácie

na opatrenie 1.2. Navyše tento podiel pokrývajú len 3 ŢoNFP. V prípade neúspešnej realizácie aj jedného

projektu bude veľmi podstatne ovplyvnené čerpanie prostriedkov ERDF. RO OPBK zaslal úspešným ţiadateľom

o NFP Výzvy na preukázanie splnenia podmienok poskytnutia pomoci. Lehota na splnenie podmienok

poskytnutia pomoci je 5 mesiacov od doručenia výzvy. V rámci tejto lehoty nebolo preukázané splnenie

podmienok poskytnutia pomoci a ţiadatelia o NFP poţiadali o predĺţenie termínu o ďalších 5 mesiacov

z dôvodov nesplnenia podmienok poskytnutia pomoci, ktorými sú neukončený proces VO a nechválená jednotná

tarifa cestovného lístku. V prípade nesplnenia podmienok v predĺţenej lehote bude absorpčná kapacita 0, čo

môţe váţne ohroziť čerpanie prostriedkov. Ako uţ bolo uvedené vyššie, ďalšie riziko čerpania prostriedkov je

spojené s absenciou dohody o výške jednotnej tarify pre Bratislavskú integrovanú dopravu. RO OPBK viac krát

vyzýval BSK a Magistrát hlavného mesta Bratislavy ku konaniu v tejto veci, nakoľko dohoda je kľúčovým

dokumentom pre uzavretie zmlúv o NFP v rámci aktivít opatrenia 1.2.

Graf č. 7: Úroveň finančných objemov ŢoNFP odporučených na schválenie v sledovanom období k 31.3.2010


36

Zo skladaného grafu moţno vidieť, ţe krivky skupín aktivít 1.2.2 a 1.2.3 sú totoţné s osou x, čo znamená, ţe

finančné alokácie určené pre tieto skupiny aktivít sú zatiaľ nepokryté ţiadosťami. Naopak pri skupine aktivít 1.2.1

a 1.2.4 došlo v rámci výzvy OPBK/2008/1.2/03 k prečerpaniu indikatívnych finančných alokácií. Skupina aktivít

1.2.1 prekročila finančnú alokáciu o 2 80 676,29 € a skupina aktivít 1.2.4 o 57 295 €. Celkovo však finančná

hodnota ŢoNFP odporučených na schválenie za celé opatrenie 1.2 nedosiahla ani polovicu finančnej alokácie.

5.3 Hodnotenie merateľných ukazovateľov na úrovni opatrenia 1.2.



s dosiahnutými hodnotami MU k 31.3.2010. V rámci hodnotenia budeme vychádzať z poslednej verzie

dokumentov OPBK a Programového manuálu pre OPBK verzia č. 7. zo dňa 24.03.2010. Nakoľko k 31.3.2010

nebola podpísaná ţiadna zmluva o NFP nie je moţné posúdiť plánované alebo dosiahnuté hodnoty merateľných

ukazovateľov.

Tab. č. 7: Ukazovatele výsledku opatrenia 1.2

Názov ukazovateľa

Výsledku

Skupina aktivít

Merná jednotka



Plánovaná hodnota

Dosiahnutá hodnota

Počet projektov zameraných na čistú mestskú dopravu v oblastiach vyţadujúcich osobitnú ochranu ovzdušia

1.2.3 počet 0 3 0 0

Počet podporených projektov BID 1.2.1 1.2.2 1.2.4

počet 0 5 0 0

Počet nových, alebo technicky zhodnotených zariadení

1.2.1 1.2.3 1.2.4

počet 0 530 0 0

Počet technicky zhodnotených objektov

1.2.1 1.2.2 1.2.3 1.2.4

počet 0 503 0 0

Celková plocha technicky zhodnotených objektov

1.2.2 m2 0 N/A 0 0

Dĺţka novej, alebo technicky zhodnotenej infraštruktúry

1.2.3 km 0 1 0 0

Počet zavedených elektronických sluţieb

1.2.4 počet 0 3 0 0

Počet bezbariérových prístupov a opatrení na uľahčenie orientácie

1.2.3. počet 0 30 0 0

Zdroj: Programový manuál OPBK, verzia 7 z 24.3.2010

37

Tab. č. 8: Ukazovatele dopadu opatrenia 1.2

Názov ukazovateľa

Dopadu

Skupina aktivít

Merná jednotka



Plánovaná hodnota

Dosiahnutá hodnota

Počet pouţívateľov nových, alebo inovovaných sluţieb

1.2.1 1.2.2 1.2.3 1.2.4

počet/rok 65 458 210 66 767 374 0 0


1.2.1 1.2.2 1.2.3 1.2.4

počet 0 N/A 0 0


1.2.1 1.2.2 1.2.3 1.2.4

počet 0 N/A 0 0


1.2.1 1.2.2 1.2.3 1.2.4

počet 0 N/A 0 0

Zdroj: Programový manuál OPBK, verzia 7 z 24.3.2010

5.4 Zistenia a odporúčania implementácie opatrenia 1.2



Realizácia všetkých podporovaných aktivít v rámci opatrenia 1.2 nadväzuje na strategické dokumenty aktérov

regionálneho rozvoja na území Bratislavského kraja týkajúce sa dopravnej obsluţnosti regiónu. Kľúčovým

dokumentom pre podporu Bratislavskej integrovanej dopravy je Dohoda o jednotnej tarife nositeľov BID a

rozhodujúcich dopravcov zapojených do Bratislavskej integrovanej dopravy. Nakoľko k 30.6.2010 (polovica

programovacieho obdobia) nie je takáto dohoda, nie je splnená základná podmienka pre poskytnutie podpory

z OPBK. Hrozí preto veľké riziko nevyčerpania prostriedkov alokovaných v opatrení 1.2.

V prípade splnenia podmienok poskytnutia pomoci v stanovenej lehote, ktorú RO OPBK predĺţil o ďalších 5

mesiacov, t.j. cca november 2010, bude zazmluvnenie prostriedkov ERDF vo výške cca 37% (ŢoNFP

odporučené na schválenie výberovou komisiou k 31.3.2010) z alokovaných prostriedkov na celé opatrenie 1.2.,

takţe sa dá očakávať ţe do roku 2015 bude čerpanie finančných prostriedkov z opatrenia 1.2 na úrovni 80%

z alokovanej sumy. Ak však nebude preukázané splnenie podmienky na poskytnutie pomoci v stanovenej lehote

cca november 2010 bude zazmluvnenie prostriedkov 0% a ŢoNFP odporučené na schválenie VK k 31.3.2010

budú ďalej posudzované ako ŢoNFP, ktoré nesplnili podmienky, t.z. budú zamietnuté. Ak by došlo k takémuto

scenáru, bude nevyhnutné pristúpiť k realokácii prostriedkov alokovaných na opatrenie 1.2. Bez uţ vyššie

uvedenej dohody nebude moţné implementovať skupiny aktivít 1.2.1, 1.2.2 a 1.2.4, ktoré priamo podporujú

zavedenie BID. Finančná alokácia vo výške 9 500 000€ z ERDF (10,9% z alokácie OPBK) by bolo nevyčerpaná.

Návrh upraveného finančného rámca je podrobnejšie popísaný v kapitole 10 – Finančný plán.

38

Skupina aktivít 1.2.3 sa zameriava aj na aktivity nie priamo súvisiace s koncepciou BID, preto je pravdepodobné,

ţe by sa v budúcich rokoch mohli čerpať prostriedky z tejto skupiny aktivít. Aj napriek tomu, ţe k 31.3.2010 boli

v rámci skupiny aktivít prijaté 2 ŢoNFP a ani jedna nebola odporučená na schválenie, nakoľko 1 ŢoNFP neprešla

formálnou kontrolou a druhá nedosiahla minimálny stanovený počet bodov v odbornom hodnotení, môţeme

konštatovať, ţe dopyt po intervenciách v rámci skupiny aktivít 1.2.3 na území Bratislavského kraja je. Hodnotiteľ

odporúča zníţiť pôvodnú finančnú alokáciu na skupinu aktivít 1.2.3 a rozšíriť oprávnenosť výdavkov o aktivity

podporujúce zníţenie negatívnych vplyvov koľajovej dopravy na ţivotné prostredie a obyvateľov. Konkrétne

o aktivity podporujúce čistú mestskú dopravu, ako sú zelené pásy popri koľajach, protihlukové bariéry v obytných

zónach a budovanie prístreškov na zastávkach.

39

6 Vyhodnotenie doterajšej implementácie opatrenia 2.1- Inovácie a technologické transfery

Cieľom opatrenia je výrazne zvýšiť všetky typy inovácií v podnikateľskej sfére, podporiť zavádzanie

progresívnych technológií, a tým zabezpečiť dlhodobú konkurencieschopnosť MSP a vysoký rast ich produktivity.

Cieľ opatrenia je v súlade so strategickou prioritou č. 2 „Vedomostná ekonomika“ Národného strategického

referenčného rámca, konkrétne so špecifickou prioritou č. 2.4 „Podpora konkurencieschopnosti podnikov a

sluţieb najmä prostredníctvom inovácií“.

Intervencie sú zamerané na budovanie materiálnej infraštruktúry pre inovatívne podnikateľské aktivity a činnosti

zamerané na podporu výskumu a vývoja v MSP tak, aby sa zvýšila ich inovačná aktivita. Inovácie v podnikoch

predstavujú inovácie do projektov transferu nových technológií, do inovácii procesov a produktov v podnikoch.

Podpora MSP je smerovaná hlavne do firiem zaloţených na nových technológiách, alebo na produktov a

sluţbách, ktoré sú výsledkom vlastného výskumu a vývoja alebo iných výskumno-vývojových inštitúcií. Podpora

je zameraná aj na aktivity spojené s ochranou duševného vlastníctva, normalizácie, akreditácie, ale i do kvality.

V rámci opatrenia sú realizované štyri skupiny aktivít:

skupina aktivít 2.1.1- podpora tvorby a zavádzania inovácií a technologických transferov v MSP (prioritná téma

03, 06, 07 – všetky prispievajú k naplneniu lisabonských cieľov)

skupina aktivít 2.1.2 -podpora zavádzania a vyuţívania progresívnych technológií v MSP ( prioritná téma 03, 06 -

všetky prispievajú k naplneniu lisabonských cieľov)

skupina aktivít 2.1.3 - podpora projektov zavádzania inovatívnych technológií v MSP (prioritná téma 06 –

príspevok k napĺňaniu lisabonských cieľov)

40

skupina aktivít 2.1.4 - získavanie a ochrana duševného vlastníctva, zavádzanie systémov riadenia kvality

(prioritná téma 09 - príspevok k napĺňaniu lisabonských cieľov)

6.1 Hodnotenie externých vplyvov na implementáciu opatrenia

Za účelom podpory MSP bola dňa 17.6.2008 prijatá Schéma podpory mikro, malých a stredných podnikateľov

Operačného programu Bratislavský kraj (schéma podpory de minimis) evidovaná na Ministerstve financií SR pod

číslom DM-13/2008. Dňa 1. júla 2008 bola schéma zverejnená v Obchodnom vestníku SR, čím nadobudla

platnosť a účinnosť. Platnosť schémy je do 31.12.2013. Počas implementácie OPBK schéma podpory de minimis

prešla viacerými zmenami, ktoré sú uvedené v jej dodatkoch č. 1, 2 a 3. Všetky zmeny schémy v znení

jednotlivých dodatkov boli uverejnené v Obchodnom vestníku SR. Dňa 10. marca 2010 nadobudla platnosť a

účinnosť Schéma podpory mikro, malých a stredných podnikateľov Operačného programu Bratislavský kraj

(schéma pomoci de minimis) v znení Dodatkov č. 1, 2 a 3, číslo DM - 13/2008.

V rámci článku F. schémy podpory de minimis DM-13/2008 sú podporované nasledovné typy projektov:

F1 – pomoc na podporu zavádzania progresívnych a inovatívnych technológií v oblasti ochrany ţivotného

prostredia (Investičné projekty zamerané na úspory energie, Investičné projekty zamerané na vyuţívanie

obnoviteľných energetických zdrojov, zahŕňajúcich výstavbu, inštaláciu, obnovu a rekonštrukciu, Investičné

projekty zamerané na zavádzanie technológií s cieľom zniţovania emisií základných a ostatných znečisťujúcich

látok v ovzduší, najmä tuhých znečisťujúcich látok (PM10, PM2,5), SO2, NOX, benzénu, VOC, NH3 a ťaţkých

kovov).

F2 – pomoc na pomoc zavádzania systémov riadenia kvality

F3 – pomoc na podporu získania a ochrany priemyselných práv

F4 – pomoc na podporu certifikácie a akreditácie

Tab. č. 9: Finančné limity schémy pomoci de minimis DM-13/2008

Skupina aktivít Oprávnené projekty podľa článku schémy pomoci de minimis

Maximálna intenzita pomoci (v %)

Minimálny podiel prijímateľa pomoci (v %)

Maximálna výška COV (v €)

2.1.2 F1 95 5 200 000

2.1.3 F1 95 5 200 000

2.1.4 F2 F3

95 5 100 000

41

F4

Zdroj: Schéma pomoci de minimis DM -13/2008

Ďalšou formou podpory prijatej za účelom podpory MSP je Schéma podpory inovácií prostredníctvom

priemyselného výskumu, experimentálneho vývoja a transferu technológií pre mikro, malé a stredné podniky

(schéma štátnej pomoci) evidovanej na MF SR pod číslom Schéma ŠP-01/2009. Dňa 20. januára 2009 bola

schéma zverejnená v Obchodnom vestníku SR, čím nadobudla platnosť a účinnosť. Platnosť schémy je do

31.12.2013. Rovnako ako schéma pomoci de minimis aj schéma štátnej pomoci prešla počas implementácie

OPBK viacerými zmenami, ktoré sú uvedené v jej dodatkoch č. 1 a 2. Všetky zmeny schémy v znení jednotlivých

dodatkov boli uverejnené v Obchodnom vestníku SR. Dňa 10. marca 2010 nadobudla platnosť a účinnosť

Schéma podpory inovácií prostredníctvom priemyselného výskumu, experimentálneho vývoja a transferu

technológií pre mikro, malé a stredné podniky (schéma štátnej pomoci) v znení Dodatkov č. 1 a 2, číslo ŠP-

01/2009.

V rámci schémy štátnej pomoci Schémy ŠP-01/2009 sú podporované nasledovné typy projektov:

F1 - Priemyselný výskum – je plánovaný výskum alebo kritický prieskum zameraný na získanie nových poznatkov

a zručností pre vývoj nových výrobkov, postupov alebo na dosiahnutie významného zlepšenia existujúcich

výrobkov alebo postupov. Zahŕňa vytvorenie súčastí zloţitých systémov, ktoré sú potrebné na priemyselný

výskum, najmä na overenie základov technológie, s výnimkou prototypov.

F2 - Experimentálny vývoj - znamená získavanie, kombinovanie, formovanie a pouţívanie existujúcich

vedeckých, technologických, obchodných a iných relevantných poznatkov a zručností na účely výrobných plánov

a zostáv alebo návrhov nových, zmenených alebo zlepšených výrobkov alebo postupov. To môţe zahŕňať napr.

aj ostatné činnosti zamerané na koncepciu, plánovanie a dokumentáciu nových výrobkov a postupov. Činnosti

môţu zahŕňať vypracovanie návrhov, nákresov, plánov a ostatnej dokumentácie za predpokladu, ţe nie sú

určené na komerčné pouţitie.

F3 - Transfer technológií v oblasti ochrany ţivotného prostredia, t.j. investičné projekty zamerané na vyuţívanie

obnoviteľných zdrojov energie, zahŕňajúcich výstavbu a inštaláciu:

a) vodných elektrární s výkonom od 5 do 10 MW,

b) zariadení na energetické vyuţitie biomasy a bioplynu s inštalovaným výkonom od 5 do 10 MWt a od 5 do 10

MWe,

c) zariadení na vyuţitie veternej energie.

42

Tab. č. 10: Finančné limity schémy štátnej pomoci Schémy ŠP-01/2009

Skupina aktivít Oprávnené projekty podľa článku schémy štátnej pomoci


Minimálny podiel prijímateľa pomoci (v %)

Maximálna výška COV (v €)

2.1.1 F1

F2

45

35

55

65 360 000

2.1.2 F3 45 55 660 000

Zdroj: Schéma ŠP-01/20009

6.1.1 Skupiny aktivít 2.1.1, 2.1.2, 2.1.3, 2.1.4

Pre skupiny aktivít Opatrenia 2.1 sú východiská rovnaké, preto nebude posudzovaný vplyv externého prostredia

na kaţdú skupinu aktivít samostatne, ale bude posudzovaný vplyv zmien externého prostredia na implementáciu

celého opatrenia.

V rámci prípravy OPBK bola analyzovaná oblasť výskum, vývoj a inovačný rozvoj, kde boli východiskové dáta

z roku 2006. K roku 2009 nedošlo na území Bratislavského kraja k zásadným zmenám výskumno-materiálovej

základne. Aj naďalej zostáva Bratislavský región najvyspelejší a najlepšie vybavený región spomedzi regiónov

SR. V porovnaní v EÚ je však aj naďalej objem výdavkov na vedu a výskum súkromného sektora značne nízky.

V podnikoch sa uprednostňujú riešenia zo zameraním na rýchlu návratnosť investície. Pre mikro, malé a stredné

podniky je efektívnejšie orientovať sa na aplikovaný výskum pred základným. Ďalším prvkom vplývajúcim na

kvalitu a kvantitu vyuţívania výstupov výskumu je prepojenie medzi výskumnými inštitúciami a podnikateľskou

sférou.

V stratégii OPBK sa predpokladalo vybudovanie Regionálneho výskumného a inovačného centra v Bratislavskom

kraji v rámci integrovaného projektu na budovanie 8 RVIC na celok území v rámci podpory z OP VaV. Centrá

majú podporiť v regiónoch inovácie, majú k nim uľahčovať prístup pre malé a stredné podniky a zároveň prepojiť

akademický sektor s podnikateľským.

K 31.3.2010 ešte nebol takýto projekt realizovaný. Ak sa bude realizovať v programovacom období 2007-2013

jeho výsledky budú aplikovateľné pre iné operačné programy aţ v ďalšom programovacom období. Na území

stále pôsobí len malé mnoţstvo sprostredkovateľských organizácií (inovačné centrá, inkubátory). Iniciatívy

o ktorých sa hovorilo v roku 2006 zatiaľ neboli realizované. Naďalej platí, ţe počet a kvalita inkubačných centier,

poradenských centier, firiem s rizikovým kapitálom, technologických centier a parkov je nedostatočná.

Vzhľadom k týmto faktorom moţno skonštatovať, ţe východisková situácia sa za uplynulé 3 roky nezmenila

k lepšiemu, skôr naopak pod vplyvom globálnej hospodárskej krízy, kedy došlo k oslabeniu obchodu a k neistote

na trhoch. Čiastočne oslabené sú aj investície do výskumnej, inovačnej a investičnej činnosti. MSP minimalizujú

43

náklady a maximalizujú výrobu, čo znamená, ţe MSP preferujú investície s krátkodobou návratnosťou

v horizonte do 5 rokov. K takýmto druhom investícii patrí zavádzanie progresívnych technológií do výroby, ktoré

buď zvyšujú výrobu, alebo zniţujú náklady (napr. vyuţívanie energie z obnoviteľných zdrojov).


V rámci opatrenia 2.1 boli do 31.3.2010 vyhlásené tri výzvy, z ktorých boli dve k 31.3.2010 ukončené. Prvá výzva

bola zameraná na skupiny aktivít 2.1.2 – 2.1.4. Ďalšie dve výzvy sa zameriavajú aj na skupinu aktivít 2.1.1 a

pokrývajú teda všetky štyri skupiny aktivít opatrenia.

Výzva OPBK/2008/2.1/02 (4.8.2008 – 29.10.2008)

Oprávnenými ţiadateľmi sú malí a strední podnikatelia (MSP) - fyzické alebo právnické osoby oprávnené na

podnikanie v zmysle § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka, registrované na území SR, ktoré plánujú realizovať

jednotlivé druhy oprávnených projektov.

Na výzvu sa vzťahuje schéma pomoci de minimis DM-13/2008. V rámci schémy pomoci de minimis došlo počas

výzvy k zmene podmienok. V čase vyhlásenia výzvy bol podiel príjemcu pomoci na celkových oprávnených

výdavkoch projektu (COV) 0%. V súvislosti so zmenou pravidiel poskytovania pomoci de minimis bola schéma de

minimis DM-13/2008 upravená dodatkom č. 3, ktorým bol minimálny podiel poberateľa podpory stanovený na

úroveň 5% z celkových oprávnených výdavkov projektu. S úspešnými ţiadateľmi, ktorí mali v čase zmeny

podielu spolufinancovania poberateľa podpory podpísanú zmluvu o NFP s podielom príjemcu pomoci 0% z COV,

podiel ŠR 15% a ERDF 85% tento pomer zostal, celkovo sa tak udialo pri 2 projektoch.

Ţiadosti o NFP boli prijímané prostredníctvom elektronického rezervačného systému, kde bolo na výzvu

OPBK/2008/2.1/02 zverejnených 72 rezervačných termínov. Fyzické prijímanie ţiadosti o NFP prebiehalo na RO

OPBK, kde bola vykonaná kontrola formálnej správnosti a ţiadosť bola zaevidované do ITMS.

V rámci výzvy bolo prijatých 18 ţiadostí o NFP, ktorých finančný objem tvoril 16,06 % z prostriedkov alokovaných

na výzvu. V prvej výzve bol dopyt ţiadateľov pomerne nízky. Malý počet predloţených ŢoNFP je moţné pripísať

krátkemu časovému úseku medzi schválením schémy pomoci de minimis (1.7.2008 – 4.8.2008) a vyhlásením

výzvy ako aj krátkemu času trvania výzvy (4.8.2010 – 29.10.2010). Zo všetkých prijatých ţiadostí o NFP 2

nevyhoveli hodnotiacim kritériám, 1 ţiadosť o NFP nebola odporúčaná na schválenie výberovou komisiou z

dôvodu nesúladu s podmienkami schémy de minimis. 2 ţiadosti o NFP boli následne stiahnuté ţiadateľom o

NFP. Podiel finančného objemu prijatých ţiadostí o NFP na alokáciách na jednotlivé skupiny aktivít dokazuje

nízky dopyt (v priemere 8,67%) zo strany ţiadateľov v rámci výzvy. Najniţší dopyt bol zaznamenaný pri skupine

44

aktivít 2.1.3, kde bola prijatá len jedna ţiadosť o NFP. Celkovo bolo v rámci výzvy odporučených na schválenie

výberovou komisiou 15 ţiadostí o NFP. Neskôr však 2 ţiadatelia svoje ţiadosti o NFP stiahli.

Výzva OPBK/2009/2.1/03 (3.4.2009 – 1.10.2009)

Oprávnení ţiadatelia sú mikro, malí a strední podnikatelia (MSP) - fyzické alebo právnické osoby oprávnené na


jednotlivé druhy oprávnených projektov.

Pomoc pre MSP je realizovaná na základe schémy de minimis DM-13/2008 a Schémy štátnej pomoci ŠP-

01/2009. Na základe tabuľky č. 10 je zrejmá rozdielna intenzita podpory medzi aktivitami podporovanými cez

schémy pomoci de minimis a aktivitami v rámci schémy štátnej pomoci. Rozdielna intenzita pomoci pri rôznych

typoch projektov môţe byť jedným z determinantov dopytu ţiadateľov. Podmienkami schémy štátnej pomoci sa

riadia všetky projekty v skupine aktivít 2.1.1 a časť projektov v skupine aktivít 2.1.2. Projekty vo zvyšných

skupinách aktivít sa riadia podmienkami jednotlivých článkov schémy pomoci de minimis.

Na základe identifikovaných problémov pri výške spolufinancovania celkových oprávnených výdavkov zo strany

príjemcu pomoci bola táto výška upravená na minimálne 5 %.

Ţiadosti o NFP boli prijímané prostredníctvom elektronického rezervačného systému, kde bolo na výzvy

OPBK/2009/2.1/03 a OPBK/2009/2.2/03 zverejnených 216 rezervačných termínov. Fyzické prijímanie ţiadosti o

NFP prebiehalo na RO OPBK., kde bola vykonaná kontrola formálnej správnosti a ţiadosť bola zaevidované do

ITMS.

Celkovo moţno konštatovať, ţe záujem o podporu vyjadrený objemom ţiadaných finančných prostriedkov

nedosiahol ani polovicu finančnej alokácie na výzvu. Nakoľko sa však jedná o ţiadosti o NFP s niţšou hodnotu,

dosiahnutý finančný objem prijatých ţiadostí pokrýval väčšie mnoţstvo ţiadateľov o NFP. Pre dôkladnejšiu

analýzu je potrebné posúdiť dopyt podľa jednotlivých skupín aktivít. Evidentný je nulový dopyt po projektoch v

skupine aktivít 2.1.1, ktorá sa riadi schémou štátnej pomoci. Nulový dopyt bol zaznamenaný taktieţ pri projektoch

podľa schémy štátnej pomoci v rámci skupiny aktivít 2.1.2. Nulový záujem ţiadateľov je moţné čiastočne pripísať

vysokej spoluúčasti (55 % / 65 %) pri projektoch podľa Schémy štátnej pomoci ale predovšetkým oslabením

záujmu MSP o investície do výskumnej, inovačnej a investičnej činnosti. Ako je uvedené v kapitole 6.1.1 MSP

minimalizujú náklady, maximalizujú výrobu a záujem o investície do výskumu a vývoja je vzhľadom na ich

súčasné postavenie nulový. Najvyšší dopyt zaznamenala skupina aktivít 2.1.2. Celkovo bolo prijatých 49 ţiadostí

ktorých finančný objem dosiahol 8 276 212,32 € čo predstavuje 37.73% z alokácie na opatrenie 2.1. Pri

skupinách aktivít 2.1.3 a 2.1.4 bol zaznamenaný nízky dopyt (3 resp. 10 ţiadostí) a ich finančný objem tvoril len

pribliţne 4% z alokácie na výzvu.

45

Počas trvania výzvy sa uskutočnili dve hodnotiace kolá v ktorých bolo celkovo odporučených na schválenie VK

40 ţiadostí o NFP. V rámci prvého hodnotiaceho kola bolo predloţených 24 ţiadostí o NFP z ktorých 23 bolo

ďalej vyhodnotených v odbornom hodnotení. Minimálny stanovený počet bodov v rámci prvého hodnotiaceho

kola nedosiahla jedna ţiadosť o NFP. V rámci druhého kola bolo preloţených 39 ţiadosti o NFP, z toho 4

nesplnili podmienky kontroly formálnej správnosti a v rámci odborného hodnotenia jedna ţiadosť nedosiahla

minimálny stanovený počet bodov.

Podiel finančného objemu ţiadostí o NFP odporučených VK na schválenie k alokácii na výzvu (za celé opatrenie)

dosiahol úroveň 25% čo moţno hodnotiť ako nízku hodnotu. Úspešnosť ţiadostí vyjadrená pomerom finančného

objemu (COV) schválených ţiadostí a celkového finančného objemu prijatých ţiadostí je uspokojivá – 62 %.

Výzva OPBK/2010/2.1/05 (25.3.2010 – 24.6.2010)

Výzva je zameraná na všetky skupiny aktivít opatrenia a (s ohľadom na priradenie schém pomoci a ich článkov

definujúcich projekty) vzťahujú sa na ňu Schéma štátnej pomoci ŠP-01/2009 a Schéma pomoci de minimis DM-

13/2008.

Rozdielna je oproti predchádzajúcej výzve maximálna výška COV, ktorá bola zvýšené na maximálnu prípustnú

hodnotu stanovenú schémou štátnej pomoci a taktieţ minimálnou výškou spolufinancovania projektu zo strany

príjemcu pomoci v rámci schémy pomoci de minimis. Priradenie skupín aktivít k schémam pomoci spolu

maximálnou intenzitou pomoci a maximálnou výškou oprávnených výdavkov udáva nasledujúca tabuľka.

Tab. č. 11 Finančné limity pri skupinách aktivít opatrenia 2.1

Skupina aktivít Schéma pomoci Oprávnené projekty podľa článku schémy


Maximálna výška oprávnených výdavkov (v €)

2.1.1 Schéma štátna pomoci ŠP-01/2009

F1 (ŠP) 60 720 000

F2 (ŠP) 35 420 000

2.1.2

Schéma štátna pomoci ŠP-01/2009

F3 (ŠP) 55 660 000

Schéma pomoci De minimis DM-13/2008 F1 (DM) 95 200 000

2.1.3 Schéma pomoci De minimis DM-13/2008 F1 (DM) 95 200 000

2.1.4 Schéma pomoci De minimis DM-13/2008 F2 (DM) F3 (DM) F4 (DM)

95 100 000

Zdroj: Schéma ŠP-01/2009, schéma pomoci de minimis DM-13/2008

46

Ţiadosti o NFP boli prijímané prostredníctvom elektronického rezervačného systému, kde bolo na výzvy

OPBK/2009/2.1/05 zverejnených 156 rezervačných termínov. Fyzické prijímanie ţiadosti o NFP prebiehalo na

RO OPBK., kde bola vykonaná kontrola formálnej správnosti a ţiadosť bola zaevidované do ITMS.

K 30.6.2010 bola vykonaná formálna kontrola prijatých ŢoNFP. Celkovo bolo prijatých 68 ŢoNFP vo výške COV

11.760.833,12 €. Z toho počtu nesplnilo kritéria formálnej kontroly 15 ŢoNFP .

.

47

Tab. č. 12: Sumárne hodnotenie Opatrenia 2.1

Kód výzvy Trvanie

Finančná alokácia podľa finančného plánu v €

Skupina aktivít




Finančný (COV) objem prijatých ŢoNFP v € *



Podiel schválené/ alokované v %




Podiel čerpané/zazmluvnené v %

OPBK/2008/2.1/02

4.8.

2008

– 2

9.10

.200

8

10 850 877,00

2.1.1 0 0 0.00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00

2.1.2 7 5 71,43 1 337 267,21 773 484,69 612 536,58 7,13 57,84 79,19 275 846,19 45,03

2.1.3 1 0 0,00 198 499,63 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00

2.1.4 10 8 80,00 514 735,61 321 980,70 311 771,72 2,97 62,55 96,83 83 560,10 26,80

OPBK/2009/2.1/03

3.4.

2009

– 1

.10.

2009

18 642 750,00

2.1.1 0 0 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00

2.1.2 49 32 65,31 8 276 212,32 4 365 826,06 1 675 541,73 23,42 52,75 38,38 0,00 0,00

2.1.3 3 1 33,33 456 622,00 79 668,77 79 660,68 0,43 17,45 99,99 0,00 0,00

2.1.4 11 7 63,64 439 166,34 227 143,82 73 146,59 1,22 51,72 32,20 0,00 0,00


10 850 877,00 18 13 72,22 2 050 502,45 1 095 465,39 924 308,30 10,10 53,42 84,38 0,00 0,00


18 642 750,00 63 40 63,49 9 172 000,66 4 672 638,65 1 439 230,89 25,06 50,94 30,80 0,00 0,00

Oznámenie č.2/2009 JEREMIE

3 000 000,00 2.1.2 1 1 100,00 3 529 412,00 3 000 000,20 3 000 000,20 100,00 85,00 100,00 3 000 000,20 100,00


K 31.3.2010

7 062 183,00 2.1.1 0 0 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00

48


K 31.3.2010

7 000 000,00 2.1.2 57 38 66,67 13 142 891,53 8 139 310,75 0,00 116,28 61,93 0,00 0,00 0,00


K 31.3.2010

3 033 918,00 2.1.3 4 1 25,00 655 121,63 79 668,77 0,00 2,63 12,16 0,00 0,00 0,00


K 31.3.2010

3 016 959,00 2.1.4 21 15 71,43 953 901,95 549 124,52 384 918,31 18,20 57,57 70,10 83560,10 0,00

Spolu opatrenie 2.1

K 31.3.2010

20 113 060,00 všetky 82 54 65,85 14 751 915,11 8 768 104,04 5 015 569,70 43,59 59,44 57,20 1 458 441,21 29,08


* finančná hodnota prijatých ŢoNFP je vykazovaná v COV z dôvodu rôznej výšky spoluúčasti ţiadateľa o NFP

49

Na základe súhrnných údajov za obe ukončené výzvy môţeme konštatovať, ţe celkový dopyt po intervenciách

bol takmer 50%.

Graf č. 8: Vývoj dopytu po intervenciách v rámci vyhlásených výziev opatrenia 2.1

0

100

200

300

400

500

0 výzva

OPBK/2009/2.1/02

výzva

OPBK/2009/2.1/03

výzva

OPBK/2009/2.1/05

počet zverejnených

termínov

počet predloţených

ŢoNFP

počet ŢoNFP

odporučných na

schválenie


Z grafu moţno sledovať rastúcu tendenciu dopytu ţiadateľov o predkladanie ŢoNFP v rámci opatrenia 2.1.

Krivka počtu zverejnených termínov na predkladanie ŢoNFP má rastúci tvar. Výrazný nárast pri výzve

OPBK/2009/2.1/03 bol spôsobený zverejnením spoločných rezervačných termínov s výzvou OPBK/2009/2.2/03.

Z grafu moţno konštatovať, ţe s kaţdou vyhlásenou výzvou má krivka dopytu (predloţených ŢoNFP) rastúcu

tendenciu. Taktieţ počet ŢoNFP odporučených na schválenie má rastúcu tendenciu.

Graf č. 9 poukazuje na rastúci objem finančných prostriedkov prijatých ŢoNFP v priebehu doterajšej

implementácie. Na základe týchto hodnôt môţeme hovoriť o rastúcej tendencii dopytu ţiadateľov o intervencie

v rámci opatrenia 2.1. Nakoľko má opatrenie v rámci skupín aktivít značne rozdielne finančné podmienky je

potrebné sledovať vývoj aj na úrovni skupín aktivít.

Graf č. 9: Vývoj finančného objemu prijatých ŢoNFP

50

0,00

2 000 000,00

4 000 000,00

6 000 000,00

8 000 000,00

10 000 000,00

12 000 000,00

14 000 000,00

OPBK/200

8/2.

1/02

OPBK/200

9/2.

1/03

OPBK/200

9/2.

1/05

finančná hodnota

(COV) prijatých

ŢoNFP


Pokiaľ hodnotíme úroveň implementácie je potrebné do finančného objemu schválených ţiadostí o NFP

započítať aj finančný objem určený pre EIF, JEREMIE 3 000 000 € z ERDF. Takto vypočítaná úroveň dosahuje

hodnotu 43,59%. Váţny problém môţe nastať v prípade 2.1.1, kde bol doposiaľ nulový dopyt. Skupina aktivít

prispieva k napĺňaniu lisabonských cieľov.

Najvyššiu hodnotu finančného objemu ŢoNFP odporučených na schválenie VK vykazuje skupina aktivít 2.1.2, čo

bolo dosiahnuté napriek tomu, ţe na projekty v rámci tejto skupiny aktivít definované schémou štátnej pomoci bol

dopyt nulový. Pri ďalších skupinách aktivít je hodnota finančného objemu ŢoNFP odporučených na schválenie VK

veľmi nízka. Týka sa to najmä skupín aktivít 2.1.3 a 2.1.1 kde nebola prijatá ani jedna ţiadosť.

Graf č. 10: Štruktúra prijatých ŢoNFP za vyhlásené výzvy opatrenia 2.1. k 31.3.2010 vyjadrené finančnými

objemami v %

51


Finančný objem ŢoNFP odporučených na schválenie po dvoch výzvach je 43,59% finančnej alokácie na

opatrenie 2.1. Štruktúru ŢoNFP odporučených na schválenie ukazuje graf č.11

Graf č. 11: Štruktúra ŢoNFP odporučených na schválenie VK z pohľadu finančných alokácii skupín aktivít


52

Ako vidieť z tabuliek a grafov, najväčší záujem o podporu je cez skupinu aktivít 2.1.2., keď po tretej výzve

finančná hodnota prijatých ŢoNFP presiahla indikatívnu finančnú alokáciu o 16,28% čo vo finančnom vyjadrení

predstavuje 1 139 310,75 €. Ostatné skupiny aktivít dosiahli buď nulovú hodnotu, alebo veľmi nízku hodnotu.

V rámci 5. výzvy, ktorá ešte nie je vyhodnotená, bolo predloţených najviac ŢoNFP v najväčšom finančnom

objeme za všetky doteraz hodnotené výzvy. Výsledky hodnotenia uţ nebudú predmetom tohto hodnotenia, preto

hodnotiteľ odporúča výsledky doplniť po ich zverejnení. Podľa doterajšieho trendu, však nepredpokladáme

výrazný rozdiel v ţiadaných intervenciách a preto moţno konštatovať, ţe situácia v implementácii opatrenia 2.1

sa nevyvíja priaznivo s ohľadom na rovnomerné čerpanie finančných alokácii určených na skupiny aktivít. Moţno

teda očakávať, ţe prekročenie finančnej alokácie na skupinu aktivít 2.1.2 bude ešte výraznejšie.

Graf č. 12: Úroveň finančných objemov schválených ŢoNFP v sledovanom období k 31.3.2010

53

Finančné alokácie sú Zdroj: Vlastné zdroje

Ako vidieť z grafu krivka finančného objemu ŢoNFP odporučených na schválenie opatrenia 2.1 má rastúci

charakter . Rastúci charakter má ďalej krivka finančného objemu ŢoNFP odporučených na schválenie skupiny

aktivít 2.1.2 a skupiny aktivít 2.1.4. Krivka pre skupinu aktivít 2.1.3 je takmer rovnobeţná s osou x. Os x kopíruje

krivka finančného objemu ŢoNFP odporučených na schválenie skupiny aktivít 2.1.1. Krivka finančného objemu

ŢoNFP odporučených na schválenie opatrenia 2.1 kopíruje krivku skupiny aktivít 2.1.2, Ako moţno pozorovať

z grafu, krivka skupiny aktivít 2.1.2 sa nachádza nad úrovňou indikatívnej finančnej alokácie na skupinu aktivít

2.1.2, čo poukazuje na rozsah prečerpania. Taktieţ sú v grafe naznačené oblasti podpory, o ktoré nebol záujem

zo strany ţiadateľov a preto u nich existuje značná finančná rezerva.

Ďalšie riziká ohrozujúce implementáciu sú spojené s uzavretím zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného

príspevku. Doterajšia analýza operovala s údajmi za ŢoNFP odporúčanými na schválenie výberovou komisiou.

V ďalšom procese RO OPBK zasiela ţiadateľom ŢoNFP odporučených výberovou komisiou na schválenie Výzvu

na preukázanie splnenia podmienok poskytnutia pomoci a po ich preukázaní je zasielané ţiadateľom o NFP

Rozhodnutie o schválení ţiadosti o NFP. Nasleduje príprava a uzavretie zmluvy o poskytnutí NFP. Z pohľadu

čerpania prostriedkov z ERDF v rámci opatrenia 2.1. je situácia nasledovná:

Graf č. 13: Pokrok v implementácii opatrenia z pohľadu statusu finančných prostriedkov ŢoNFP odporučených na

schválenie


Z finančnej hodnoty ŢoNFP odporučených výberovou komisiou na schválenie sú zazmluvnené prostriedky vo

výške cca 61,17%. Pomer zazmluvnených prostriedkov k finančnej alokácii opatrenia 2.1. je hodnota na úrovni

26,66 %. Čerpané prostriedky k 31.3.2010 dosiahli úroveň 29,08% z finančnej alokácie opatrenia 2.1.

54

6.1 Hodnotenie merateľných ukazovateľov na úrovni opatrenia 2.1.



s dosiahnutými hodnotami MU k 31.3.2010. V rámci hodnotenia budeme vychádzať z poslednej verzie

dokumentov OPBK a Programového manuálu pre OPBK verzia č. 7. zo dňa 24.03.2010.

K 31.3.2010 bolo podpísaných 26 zmlúv o poskytnutí NFP, z toho 14 v skupine aktivít 2.1.2, 1 v skupine aktivít

2.1.3 a 10 v skupine aktivít 2.1.4 a 1 v skupine aktivít 2.1.2 aj 2.1.3.

Tab. č. 13: Zobrazenie dosiahnutého pokroku ukazovateľov výsledku opatrenia 2.1

Názov ukazovateľa

(Ukazovatele výsledku)

Skupina aktivít

Merná jednotka



Plánovaná hodnota

Dosiahnutá hodnota

Pomer

plánovaná/

cieľová

hodnota v %

Pomer

dosiahnutá/

plánovaná

hodnota v

%

Počet podporených začínajúcich MSP – “start-ups”

2.1.1 2.1.2 2.1.3 2.1.4

počet 0 10 0 0 0 0

Počet projektov spolupráce výskumno-vývojových inštitúcií so spoločenskou a hospodárskou praxou

2.1.1 počet 0 20 0 0 0 0

Počet nových a kvalitnejších (inovovaných) výrobkov zavedených na trh

2.1.1 počet 0 N/A 0 0 0 0

Počet inovovaných výrobných postupov

2.1.1 2.1.2 2.1.3

počet 0 N/A 1 1 N/A 100

Počet nových a/alebo technicky zhodnotených zariadení

2.1.1 2.1.2 2.1.3

počet 0 N/A 91 26 N/A 28,57

Počet patentových prihlášok na EPO

2.1.4 počet 0 22 0 0 0 0

Počet patentových prihlášok iných ako na EPO

2.1.4 počet 0 22 0 0 0 0

Počet iných foriem ochrany duševného vlastníctva ako patent

2.1.4 počet 0 N/A 18 0 N/A 0

Počet vypracovaných štúdií, analýz, strategických dokumentov, ...

2.1.1 počet 0 N/A 0 0 0 0

Zvýšený inštalovaný výkon zariadenia zodpovedajúci obnoviteľným zdrojom energie

2.1.2 MW 0 N/A 0 0 0 0

Zdroj: RO OPBK

55



hodnoty ukazovateľa. Vstupnú databázu tvoria hodnoty len za podpísané zmluvy o poskytnutí NFP plánované (a

dosiahnuté) hodnoty ukazovateľov len za podpísané zmluvy o poskytnutí NFP (a predloţené monitorovacie

správy projektov). Z celkového počtu ukazovateľov výsledku je 6 bez definovanej cieľovej hodnoty. Úroveň

pokroku pri týchto ukazovateľoch preto nemôţeme posúdiť % podielom. Celkovo bol zaznamenaný pokrok v 3

ukazovateľoch bez stanovenej cieľovej hodnoty. Pri ukazovateľoch, kde nebola stanovená výška cieľovej hodnoty

budeme posudzovať len úroveň dosiahnutých hodnôt k plánovaným hodnotám, čo nám podáva obraz o plnení

zmlúv o NFP.

K 31.3.2010 boli dosiahnuté hodnoty pomeru dosiahnutá/plánovaná hodnota merateľných ukazovateľov naplnené

nasledovne: Počet inovovaných výrobných postupov 100%, počet nových a/alebo technicky zhodnotených

zariadení 28,57% %.

Nakoľko 61,1% z celkového finančného objemu ŢoNFP odporučených výberovou komisiou má uzavretú zmluvu,

a plánované hodnoty merateľných ukazovateľov vychádzajú zo zmlúv je uvedené napĺňanie merateľných

ukazovateľov na primeranej úrovni. Vzhľadom k ukončeniu 5 výzvy v priebehu hodnotenia, budú hodnoty

dosiahnutého pokroku ešte vyššie.

Tab. č. 14: Zobrazenie dosiahnutého pokroku ukazovateľov dopadu opatrenia 2.1

Názov ukazovateľa

(Ukazovatele dopadu)

Skupina aktivít

Merná jednotka



Plánovaná hodnota

Dosiahnutá hodnota

Pomer

plánovaná/

cieľová

hodnota v %

Pomer

dosiahnutá/

plánovaná

hodnota v

%


2.1.1 2.1.2 2.1.3 2.1.4

počet 0 100 25 0 25 0


2.1.1 2.1.2 2.1.3 2.1.4

počet 0 100 12 0 12 0


2.1.1 2.1.2 2.1.3 2.1.4

počet 0 200 37 0 15,5 0

Zníţenie prevádzkových nákladov

2.1.2 2.1.3 2.1.4

EUR 0 N/A 154369 0 N/A 0

Počet projektov spolupráce výskumno-vývojových inštitúcií so spoločenskou a hospodárskou praxou

2.1.1 počet 0 N/A 0 0 0 0

Počet patentov udelených 2.1.4 počet 0 N/A 0 0 0 0

56

EPO

Počet patentov udelených inými organizáciami ako EPO

2.1.4 počet 0 N/A 0 0 0 0

Počet iných foriem ochrany duševného vlastníctva ako patent

2.1.4 počet 0 N/A 7 0 N/A 0

Zníţenie emisií v t/rok 2.1.3 t/rok 0 N/A 462,076 0 N/A 0

Ročné úspory energie realizovaním projektu

2.1.2 2.1.3

GJ/rok 0 N/A 7879,076 0 N/A 0

Zmena trţieb

2.1.1 2.1.2 2.1.3 2.1.4

EUR 0 N/A 3 853 835,02

0 N/A 0

ZDROJ: RO OPBK



hodnoty ukazovateľa. Vstupnú databázu plánovaných hodnôt tvoria hodnoty len za podpísané zmluvy

o poskytnutí NFP a dosiahnuté hodnoty ukazovateľov sú na základe predloţených monitorovacích správ

projektov. Cieľové hodnoty sú k 31.3.2010 napĺňané pri 3 ukazovateľoch a to na úrovni: Počet novovytvorených

pracovných miest obsadených muţmi na 25%, Počet novovytvorených pracovných miest obsadených ţenami na

12% a Počet novovytvorených pracovných miest 15,5%. Pokrok v napĺňaní plánovanej hodnoty vzhľadom ku

krátkemu časovému intervalu nemoţno sledovať pri ţiadnom ukazovateli. Hodnoty ukazovateľov dopadu budú

napĺňané po ukončení projektu v horizonte rokov, čo znamená, ţe ak by aj bol k 31.3.2010 ukončený projekt,

hodnota ukazovateľov dopadu pre tento projekt bude konečná aţ v roku 2015. Z tohto hľadiska hodnotenie

napĺňania pokroku ukazovateľov dopadu nemá vypovedaciu hodnotu a neovplyvňuje hodnotenie doterajšej

implementácie OPBK.




Hodnotiteľ identifikoval intervencie v rámci skupiny aktivít 2.1.1, ako problematické z hľadiska implementácie,

nakoľko k 31.3.2010 nebol zaznamenaný ţiaden záujem o intervencie zo strany potenciálnych ţiadateľov.

Druhým faktorom negatívne vplývajúcim na implementáciu je absencia sprostredkovateľskej organizácie medzi

podnikateľskou a akademickou sférou, ktorá by napomohla transferu výstupov experimentálneho vývoja do

praxe. Tretím negatívnym faktorom je skutočnosť, ţe mikro, malé a stredné podniky nedisponujú dostatočnou

materiálovou základňou na realizáciu vlastného výskumu. Štvrtým negatívnym faktorom je výška príspevku

57

príjemcu, ktorá sa pohybuj na úrovni 55% z COV projektu. Z pohľadu hodnotiteľa je s implementáciou skupiny

aktivít 2.1.1 spojené veľké riziko a reálne hrozí nevyčerpanie indikatívnej finančnej alokácie. Hodnotiteľ odporúča

realokáciu finančných prostriedkov. V súčasnosti prebieha hodnotenie piatej výzvy, ktorej súčasťou boli aj aktivity

skupiny aktivít 2.1.1. Hodnotiteľ odporúča zohľadniť výsledky piatej výzvy a na základe nich rozhodnúť o výške

realokovaných prostriedkov. V prípade nulového záujmu odporúča hodnotiteľ 100% realokáciu v prospech iných

skupín aktivít, ktoré prispievajú k plneniu lisabonských cieľov.

Skupina aktivít 2.1.2. V rámci skupiny aktivít bola prečerpaná indikatívna finančná alokácia. Výrazný podiel na

prečerpaní má finančná alokácia určená pre inovatívny finančný nástroj JEREMIE. Na skupinu aktivít sa vzťahuje

schéma štátnej pomoci ŠP-01/2009 a schéma pomoci de minimis DM-13/2008, v rámci ktorých sú rozdielne

podiely príspevkov prijímateľa na rovnaké, alebo podobné aktivity. Rozdiel je okrem výšky nenávratného

finančného príspevku aj v maximálnej výške projektu. Hodnotiteľ povaţuje skupinu aktivít 2.1.2 za atraktívnu

z pohľadu MSP, nakoľko intervenciami priamo zniţujú výrobné náklady, čím sa výrobky stávajú

konkurencieschopnejším. Hodnotiteľ odporúča naďalej podporovať MSP prostredníctvom skupiny aktivít 2.1.2.

Navrhujeme vykonať realokáciu prostriedkov určených na schému štátnej pomoci pre takéto typy projektov

v prospech schémy pomoci de minimis DM-13/2008, čím bude podporených viac MSP v niţšom finančnom

rozsahu. Taktieţ budú aj naďalej podporované Lisabonské ciele.

Skupina aktivít 2.1.3 sa zameriava na intervencie v oblasti zavádzania inovatívnych technológii s cieľom

zniţovania emisií základných a ostatných znečisťujúcich látok v ovzduší, najmä tuhých znečisťujúcich látok

(PM10, PM2,5), SO2, NOX, benzénu, VOC, NH3 a ťaţkých kovov. Na skupinu aktivít sa vzťahuje schéma

pomoci de minimis DM-13/2008, čo znamená minimálne 5% spoluúčasť prijímateľa pomoci. Aj napriek nízkej

miere spolufinancovania nebol zaznamenaný výrazný dopyt po intervenciách skupiny aktivít 2.1.3. V rámci

hodnotenia externých vplyvov hodnotiteľ nezistil nijaké zmeny voči prostrediu, ktoré bolo v čase definovania

stratégie. Pravdepodobne nie je na území Bratislavského samosprávneho kraja dostatok MSP produkujúcich

negatívne externality z výroby ako sú znečistenie ovzdušia, vôd, pôd atď. Hodnotiteľ odporúča zohľadniť

výsledky piatej výzvy a na ich základe a základe tohto hodnotenia rozhodnúť o moţnosti realokovať finančné

prostriedky alokované na skupinu aktivít 2.1.3. Návrh hodnotiteľa o výške realokácie je súčasťou tejto hodnotiacej

správy v časti Zhodnotenie a návrh úpravy finančného plánu.

Hodnotenie doterajšej implementácie poukazuje na to, ţe po intervenciách zo skupiny aktivít 2.1.4 je záujem zo

strany ţiadateľov. Avšak ide o projekty niţšieho finančného rozsahu, čo znamená, ţe na vyčerpanie indikatívnej

finančnej alokácie skupiny aktivít 2.1.4 by pri súčasnej priemernej hodnote jedného projektu (25 600 €) bolo

potrebných realizovať cca 115 projektov. Pokiaľ zohľadníme fakt, ţe k polovici programového obdobia bolo

výberovou komisiou odporučených na schválenie 15 ŢoNFP, tak hodnota 115 realizovaných projektov je

v ostávajúcom časovom horizonte nereálna. Hodnotiteľ odporúča zohľadniť výsledky piatej výzvy a doplniť ich

k výsledkom z tohto hodnotenia. Na základe výsledkov 3 výziev je uţ moţné definovať vývojové trendy.

58

Nepredpokladáme, ţe by na základe výsledkov piatej výzvy došlo k zásadnej zmene orientácie ţiadateľov a preto

moţno povedať, ţe finančný objem skupiny aktivít 2.1.4 nebude počas programovacieho obdobia 2007-2013

vyčerpaný. Odporúčame vykonať čiastočnú realokáciu prostriedkov na skupinu aktivít 2.1.2.

7 Vyhodnotenie doterajšej implementácie opatrenia 2.2- Informatizácia spoločnosti

Cieľom opatrenia je podporiť rozvoj vedomostnej ekonomiky intervenciami do projektov v oblasti informačno-

komunikačných technológií. Cieľ opatrenia 2.2 je zároveň aj v súlade so strategickou prioritou č. 2 „Vedomostná

ekonomika“ Národného strategického referenčného rámca, konkrétne so špecifickou prioritou č. 2.1

„Informatizácia spoločnosti“, ako aj s jej cieľom zameraným na vytvorenie inkluzívnej informačnej spoločnosti ako

prostriedku pre rozvoj vysoko výkonnej vedomostnej ekonomiky. Opatrenie sa zameriava na podporu

informatizácie verejnej správy, ktorá vedie k vytváraniu podmienok pre rozvoj MSP a k zvyšovaniu ich

konkurencieschopnosti. V rámci OPBK by mali byť podporené e-sluţby miestnej a regionálnej samosprávy pre

občanov a pre podnikateľov. Ďalšou podporovanou oblasťou je podpora dostupnosti širokopásmového internetu

orientovaná na rozvoj regionálnych a lokálnych širokopásmových sietí v oblastiach nedostatočne pokrytých

prenosovou kapacitou a zároveň neatraktívnych pre komerčných prevádzkovateľov. Podpora MSP by mala byť

zameraná na tvorbu a zlepšovanie dostupnosti k IKT, zlepšovanie sluţieb a aplikácií (elektronický obchod,

vytváranie sietí, atď.) a ich účinné vyuţívanie. Osobitná pozornosť by mala byť zameraná na kombináciu podpory

MSP k prístupu k širokopásmovému internetu s podporou aktivít zameraných na tvorbu digitálneho obsahu.

Podpora bude poskytovaná prostredníctvom schémy pomoci de minimis DM-13/2008. Oprávnenými projektmi

sú:

a) budovanie lokálnych (vnútropodnikových) sietí v rámci MSP,

b) vytváranie a udrţiavanie elektronických sluţieb a aplikácií,

c) obstaranie nevyhnutných zariadení hardvéru a softvéru pre vybudovanie lokálnych sietí a vytváranie a

udrţiavanie elektronických sluţieb a aplikácií,

d) tvorba a udrţiavanie webových stránok,

e) budovanie elektronických informačných a rezervačných systémov

Maximálna výška pomoci na jeden projekt je schémou pomoci de minimis DM-13/2008 limitovaná na 75 000 €.

V rámci opatrenia sú implementované tri skupiny aktivít:

59

skupina aktivít 2.2.1 - elektronizácia samosprávy a rozvoj elektronických sluţieb na miestnej a regionálnej úrovni

(prioritná téma 11,14 – prispievajú k plneniu lisabonských cieľov)

skupina aktivít 2.2.2 - podpora dostupnosti širokopásmového internetu (prioritná téma 10)

skupina aktivít 2.2.3 - zavádzanie a účinné vyuţívanie prístupu k IKT v MSP (prioritné témy 10 a 11,14 –

prispievajú k plneniu lisabonských cieľom)

7.1 Hodnotenie externých vplyvov na implementáciu opatrenia 2.2


Elektronizácia samosprávy a rozvoj elektronických sluţieb na miestnej a regionálnej úrovni je aktivita, ktorá je

z hľadiska občanov potrebným atribútom zvýšenia kvality ţivota. Definovaniu stratégie OPBK predchádzala

analýza prostredia, pričom bolo zistené, ţe úroveň poskytovaných elektronických sluţieb v plnej digitalizácii je

veľmi nízka. Najčastejšie ponúkajú samosprávy sluţby informačného charakteru. Pri vybavovaní náleţitostí je

potrebné navštíviť úrad, alebo komunikovať prostredníctvom papierovej korešpondencie. Taktieţ nie je ničím

neobvyklým, ţe architektúra poskytovaných informácii je na kaţdej samospráve odlišná, čo môţu občania

vnímať veľmi zle. Koncept efektívnej elektronickej verejnej správy predpokladá, ţe informačné a organizačné

systémy verejnej správy budú štandardizované a vzájomne prepojené. To znamená, ţe verejná správa bude

poţadovať pri vybavení agendy od občana, alebo podnikateľa vyplnenie a odoslanie jediného elektronického

formulára z integrovaného obsluţného miesta, cez svoj počítač, mobil, kiosk alebo TV.

Oproti roku 2006 sa situácia v oblasti elektronizácie samosprávy Bratislavského kraja výrazne nezlepšila. Veľkým

prínosom je spustenie projektu Geoportál BSK. Všeobecne sú Geoportály v súčasnej dobe silným nástrojom na

60

poskytovanie informácií širokej verejnosti, nakoľko umoţňujú publikovanie priestorových dát, ako sú interaktívne

mapy, grafy, tabuľky, dokumenty, obrázky o území, ktoré umoţnia vytváranie rôznych analytických a tematických

informácií v priestorovom rozsahu. Tento systém pre svoju ľahkú modifikovateľnosť predstavuje obrovský prínos

pre poskytovanie informácií širokej verejnosti, pretoţe kaţdý jednotlivec si môţe sám určiť kritériá (vlastnosti

hľadaných javov a prvkov), podľa ktorých si môţe určitú informáciu vyhľadať. Geoportál BSK bol vytvorený v roku

2009 v súlade so štandardami, ktoré predstavujú súbor pravidiel spojených s vytváraním, rozvojom a vyuţívaním

informačných systémov verejnej správy a ktoré obsahujú charakteristiky, metódy, postupy a podmienky najmä

pokiaľ ide o bezpečnosť a integrovateľnosť s inými informačnými systémami. Tieto štandardy sa vzťahujú najmä

na technické prostriedky a sieťovú štruktúru, programové prostriedky (operačné prostredie, databázové

prostredie, kancelárske programy, aplikačné programové vybavenie), údaje, registre, číselníky, formáty výmeny

údajov. Nositeľom projektu je Úrad BSK.

Informatizácia spoločnosti je dynamicky napredujúci proces prispievajúci k rozvoju hospodárstva v BSK.

Dokazuje to nielen dramatický nárast penetrácie internetu, digitalizácie a rozšírenie telekomunikačných a

multimediálnych sluţieb, ale aj významný nárast koncentrácie IKT spoločností celosvetového a národného

významu v BSK. OPBK v oblasti Informatizácie nadväzuje na aktivity Operačného programu Informatizácia

spoločnosti, ktorý sa zameriava na podporu cieľa Konvergencia. Vzájomný vzťah medzi týmito OP je

komplementárny. Vzhľadom k nedostatočnej podrobnosti analytickým výstupom stratégie OPBK, zabezpečil RO

OPBK vypracovanie 3 štúdií uskutočniteľnosti so zameraním sa na elektronizáciu samosprávy Bratislavského

kraja, ktorých záverečné výstupy sú k dispozícii od februára 2010.

1. Štúdia uskutočniteľnosti projektov prioritnej osi 2 Vedomostná ekonomika, opatrenie 2.2 Informatizácia

spoločnosti Operačného programu Bratislavský kraj Elektronizácia samosprávy na miestnej a

regionálnej úrovni, Elektronizácia sluţieb hlavného mesta SR Bratislavy a jeho mestských častí.


spoločnosti Operačného programu Bratislavský kraj, Elektronizácia samosprávy na miestnej a

regionálnej úrovni, Elektronizácia sluţieb VÚC


spoločnosti Operačného programu Bratislavský kraj, Elektronizácia samosprávy na miestnej a

regionálnej úrovni, Elektronizácia sluţieb miest

Všetky tri štúdie uskutočniteľnosti obsahujú dôkladnú analýzu súčasného stavu na jednotlivých úrovniach

samosprávy, vyhodnotenie analýzy, návrhy na zmeny, návrh cieľového stavu, finančnú analýzu potrieb na

elektronizáciu samosprávy, návrh riadenia projektov, vyhodnotenie rizík spojených s realizáciou projektov

elektronizácie verejnej správy.

61

Návrh riadenia projektov na úrovni Operačného programu: Stratégia informatizácie VS, MFSR, Metodiku pre

riadenie IT projektov vo verejnej správe vydalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky (Metodický pokyn MF

SR č. MF/28999/2009-132 pre riadenie IT projektov vo verejne správe), ako ústredný orgán pre informatizáciu

spoločnosti na základe svojej pôsobnosti vyplývajúcej zo zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch

verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Metodika má ambíciu

zabezpečiť jednotný postup pri riadení projektov, ktoré súvisia s informačno-komunikačnými technológiami a

týkajú sa najmä tvorby a úpravy informačných systémov verejnej správy. Určená je všetkým povinným osobám

podľa zákona č. 275/2006 Z. z., zatiaľ je záväzná len v rámci rezortu Ministerstva financií a projektov, ktoré budú

realizované v rámci OPIS. V rámci Stratégie informatizácie verejnej správy MF SR sa odporúča aby všetky

projekty elektronizácie vo verejnej správe postupovali jednotnou metodikou a realizačnými postupmi. Uvedená

Metodika poslúţi ako základ pre riadenie implementácie projektov aj v rámci OPBK. Metodický pokyn MF SR č.

MF/28999/2009-132 pre riadenie IT projektov vo verejne správe, definuje nasledovnú úroveň programového

riadenia5: Vrcholový manaţment, ak sa projekt realizuje v rámci programu, nahrádza pojmom programový

manaţment, programom je skupina projektov, riadených koordinovaným spôsobom na účel dosiahnutia prínosov

a kontroly, ktorá nie je dostupná v prípade ich individuálneho riadenia.

Programové riadenie 6:

Pre dosiahnutie vízie stanovenej v rámci OPBK a súladu s výstupmi projektov v rámci OPIS, jednotlivé projekty v

bratislavskom regióne nebude moţné riadiť individuálne, ale je potrebné zvoliť spoločnú stratégiu a postup.

Cieľom programu je poskytnúť predovšetkým víziu pre projekty, ktoré budú pod programom realizované.

Programové riadenie zabezpečuje koordináciu a integráciu projektov a v neposlednom rade tieţ sledovanie

dosahovania očakávaných prínosov.

Pri rozsiahlych a kritických transformačných projektoch v oblasti IT je nutné ich napredovanie dôkladne a

sústavne sledovať a riadiť. Súčasťou tohto procesu je detailné riadenie projektových míľnikov a výstupov,

finančný manaţment, riadenie rizík, monitoring a komunikácia dosiahnutých výsledkov, riadenie zmien a nových

poţiadaviek. Popri tom treba podporovať jednotlivé projekty napr. v oblastiach ako je správa dokumentácie,

konfiguračný manaţment alebo tieţ manaţment znalostí. Riadenie projektu z hľadiska vyššie uvedených oblastí

vyţaduje zriadenie programového riadenia a zapojenie kapacít, ktoré sú pre podporu programového/

projektového manaţmentu sústredené v tzv. projektovej kancelárii.

5 Metodický pokyn MF SR č. MF/28999/2009-132 pre riadenie IT projektov vo verejnej správe; Finančný spravodajca 13/2009; str. 498; odsek 2.2 6 Štúdia uskutočniteľnosti projektov prioritnej osi 2 Vedomostná ekonomika, opatrenie 2.2 Informatizácia spoločnosti Operačného programu Bratislavská kraj, Elektronizácia samosprávy na miestnej a regionálnej úrovni, Capgemini Slovensko, s.r.o., Február 2010.

62

Navrhovaná Projektová/ programová kancelária podľa Štúdie uskutočniteľnosti projektov prioritnej osi 2

Vedomostná ekonomika6:

Keďţe elektronizácia sluţieb v rámci projektov vyplývajúcich z tejto štúdie uskutočniteľnosti projektov prioritnej

osi 2 Vedomostná ekonomika a zabezpečenie nadväznosti a koordinácie s ostatnými, súvisiacimi projektmi

informatizácie spoločnosti a budovania eGovernmentu je zloţitým a rozsiahlym procesom, bude si vyţadovať

kvalitné odborné a personálne zabezpečenie, ktoré musí efektívne delegovať a koordinovať úlohy a realizovať

zásadné rozhodnutia. Jedno z najväčších rizík pre naštartovanie a realizovanie týchto projektov spočíva v ich

efektívnom manaţmente, ich sústavnom monitoringu a vyhodnocovaní dosahovania cieľov. Táto úloha je

náročná z hľadiska časového, kapacitného zabezpečenia a najmä z hľadiska vzájomnej koordinácie jednotlivých

riadiacich zloţiek projektov. Okrem nevyhnutného metodického zabezpečenia pre riadenie projektov, vzniká

potreba vytvorenia projektovej kancelárie, definovanie ich úloh a zodpovedností.

Cieľom zriadenia projektovej kancelárie je vytvoriť predpoklady pre úspešné realizovanie IT projektov v kvalite,

cene a rozsahu podľa špecifikácie projektu.

Na základe uvedených štúdií realizovateľnosti je predpoklad realizácie intervencií skupiny aktivít 2.2.1 v relatívne

krátkom časovom horizonte.


V rámci skupiny aktivít 2.2.2 bola za obdobie doterajšej implementácie k 31.3.2010 v rámci OPIS vypracovaná

štúdia uskutočniteľnosti Zvýšenie prístupnosti k širokopásmovému internetu OPIS. Analýzy boli vykonané na

úrovni celej SR. Výsledky dostupnosti širokopásmového internetu sú znázornené na nasledujúcej mape. Ako

moţno vidieť 10 obcí na území BSK zostáva nepokrytými širokopásmovým internetom. Jedná sa o nasledujúce

obce: Gajary, Jablonové, Jakubov, Láb, Plavecké Podhradie, Rohoţník, Studienka, Suchohrad, Vysoká pri

Morave a Záhorská Ves.

Mapa č. 1: Mapa pokrytia širokopásmového prístupu k internetu v SR

63

Zdroj: OPIS

Z uvedených lokalít bez dostupnosti širokopásmového internetu je v dosahu wifi, alebo mobilných operátorov 9

lokalít. Na území BSK sa nachádza uţ iba jedno miesto (biele miesto) bez prístupu ku širokopásmovému

internetu, obec Plavecké Podhradie s počtom obyvateľov 737. Na základe výsledkov zisťovacieho konania

hodnotiteľa v uvedenej lokalite doteraz nebol záujem o širokopásmový internet. Súkromný poskytovatelia

internetu cez wifi, alebo mobilných sietí tieţ nezaregistrovali záujem na riešenom území o pripojenie na internet.

V prípade záujmu nie je problém umiestniť vysielač, tak aby bolo signálom pokryté aj územie Plaveckého

Podhradia. Vzhľadom k týmto skutočnostiam moţno skonštatovať, ţe územie BSK je dostatočne pokryté

internetom.


Skupina aktivít je zameraná na tvorbu a zlepšovanie dostupnosti MSP k informačno-komunikačným

technológiám, zlepšovanie sluţieb a aplikácií (elektronický obchod, vytváranie sietí, ...) a ich vyuţívanie.

Ide o podporu projektov zameraných na budovanie lokálnych vnútropodnikových sietí (LAN) v rámci MSP,

obstaranie nevyhnutných zariadení HW a SW pre vybudovanie lokálnych sietí a vytváranie a udrţiavanie

elektronických sluţieb a aplikácií, vytváranie a udrţiavanie elektronických sluţieb a aplikácií, tvorbu a udrţiavanie

64

webových stránok, budovanie elektronických informačných a rezervačných systémov (napr. elektronický obchod)

a pod. V rámci MSP nedošlo k výraznej zmene sociálneho prostredia, ktorá by mala zásadný vplyv na

implementáciu navrhovanej stratégie OPBK. Zmenou ekonomických podmienok mohlo dôjsť k utlmeniu

investičnej činnosti, napr. nákup HW a SW.

Za účelom podpory MSP bola dňa 17.6.2008 prijatá Schéma podpory mikro, malých a stredných podnikateľov

Operačného programu Bratislavský kraj (schéma podpory de minimis) evidovaná na Ministerstve financií SR pod

číslom DM-13/2008. Informácie o uvedenej schéme sú uvedené v kapitole 6.1.

V rámci článku F. schémy podpory de minimis DM-13/2008 sú podporované nasledovné typy projektov:

F5. ZAVÁDZANIE A ÚČINNÉ VYUŢÍVANIE PRÍSTUPU K IKT

a) podpora prístupu k širokopásmovému internetu (skupina aktivít 2.2.2),

b) budovanie lokálnych (vnútropodnikových) sietí v rámci MSP (skupina aktivít 2.2.3),

c) vytváranie a udrţiavanie elektronických sluţieb a aplikácií (skupina aktivít 2.2.3),

d) obstaranie nevyhnutných zariadení hardvéru a softvéru pre vybudovanie lokálnych sietí a vytváranie

a udrţiavanie elektronických sluţieb a aplikácií (skupina aktivít 2.2.3),

e) tvorba a udrţiavanie webových stránok (skupina aktivít 2.2.3),

f) budovanie elektronických informačných a rezervačných systémov (skupina aktivít 2.2.3).


K 31.3.2010 boli vyhlásené tri výzvy, z ktorých boli dve ukončené. Všetky tri výzvy boli určené pre skupinu aktivít

2.2.3. Pre skupiny aktivít 2.2.1 a 2.2.2 zatiaľ neboli vyhlásené výzvy.

Výzva OPBK/2008/2.2/02 (4.8:2008 – 31.10.2008)

Výzva bola vyhlásená pre skupinu aktivít 2.2.3 Zavádzanie a účinné vyuţívanie prístupu k IKT v MSP.

Oprávnenými ţiadateľmi sú malí a strední podnikatelia (MSP) - fyzické alebo právnické osoby oprávnené na


jednotlivé druhy oprávnených projektov. Výzva sa riadi podmienkami stanoveným schémou pomoci de minimis.

Maximálna výška pomoci na jeden projekt je schémou pomoci de minimis limitovaná na 75 000 €.

Na výzvu sa vzťahuje schéma pomoci de minimis DM-13/2008. V rámci schémy pomoci de minimis došlo počas

výzvy k zmene podmienok. V čase vyhlásenia výzvy bol podiel príjemcu pomoci na celkových oprávnených

65

výdavkoch projektu (COV) 0%. V súvislosti so zmenou pravidiel poskytovania pomoci de minimis bola schéma de

minimis DM-13/2008 upravená dodatkom č. 3, ktorým bol minimálny podiel poberateľa podpory stanovený na

úroveň 5% z celkových oprávnených výdavkov projektu. S úspešnými ţiadateľmi, ktorí mali v čase zmeny

podielu spolufinancovania poberateľa podpory podpísanú zmluvu o NFP s podielom príjemcu pomoci 0% z COV,

podiel ŠR 15% a ERDF 85% tento pomer zostal, celkovo sa tak udialo pri 2 projektoch.

Prijímanie ţiadosti o NFP bolo realizované prostredníctvom elektronického rezervačného systému. Na výzvu bolo

zverejnených 72 rezervačných termínov. Ţiadatelia si rezervovali termín na predloţenie fyzickej ţiadosti o NFP,

ktoré sa konalo na RO OPBK s cieľom vykonania kontroly formálnej správnosti a zaradenie ţiadosti o NFP do

ITMS. V prvej výzve bol celkový dopyt zo strany ţiadateľov nízky, keď bolo podaných iba 7 ţiadostí o NFP v

celkovom finančnom objem (ERDF) 378 424,90 €, ktorý tvoril len 5,84 % z alokácie na výzvu. Finančná alokácia

z ERDF na výzvu 6 486 360 € zároveň predstavuje celkovú alokáciu na skupinu aktivít 2.2.3 podľa Finančného

plánu OPBK.

Príčinou nízkeho počtu prijatých ţiadostí je pomerne krátke časové obdobie trvania výzvy, kedy bolo realizované

len jedno hodnotiace kolo. Všetkých 7 predloţených ţiadostí o NFP splnilo kritéria formálnej správnosti a boli

zaradené do ďalšieho, odborného hodnotenia. V rámci odborného hodnotenia 2 ţiadosti o NFP nevyhoveli

hodnotiacim kritériám a jedna ţiadosť o NFP nebola odporúčaná na schválenie z dôvodu nesúladu s

podmienkami schémy de minimis. Výberová komisia odporučila na schválenie v rámci prvého (jediného pre túto

výzvu) hodnotiaceho kola na schválenie celkovo 4 ŢoNFP. Podiel finančného objemu ţiadostí o NFP

odporučených na schválenie v prvej výzve dosiahol len necelé 3 % z alokácie na výzvu (skupinu aktivít).

Výzva OPBK/2009/2.2/03 (3.4.2009 – 1.10.2009)

Výzva je zameraná len na skupinu aktivít 2.2.3. Podmienky týkajúca sa oprávnených ţiadateľov, výšky pomoci

a oprávnených projektov sú rovnaké ako pri výzve OPBK/2008/2.2/02. Výzva sa riadi podmienkami stanoveným

schémou pomoci de minimis. Maximálna výška pomoci na jeden projekt je schémou pomoci de minimis

limitovaná na 75 000 €. Na základe identifikovaných problémov pri výške spolufinancovania celkových

oprávnených výdavkov zo strany príjemcu pomoci bola táto výška upravená na minimálne 5 %.

Prijímanie ţiadosti o NFP bolo realizované prostredníctvom elektronického rezervačného systému. Na výzvu

spolu s výzvou OPBK/2009/2.1/03. bolo zverejnených 216 rezervačných termínov. Ţiadatelia si rezervovali termín

na predloţenie fyzickej ţiadosti o NFP, ktoré sa konalo na RO OPBK s cieľom vykonania kontroly formálnej

správnosti a zaradenie ţiadosti o NFP do ITMS. Oproti predchádzajúcej výzve dopyt ţiadateľov výrazne vzrástol,

keď bolo prijatých 47 ţiadostí vo finančnom objeme, ktorý tvoril 45, 57 % z alokácie na výzvu.

66

V dôsledku nárastu počtu prijatých ţiadostí výrazne vzrástol aj finančných objem schválených ţiadostí na úroveň

takmer 28% z alokovaných na výzvu. Celkovo bolo odporučených na schválenie výberovou komisiou 31 ŢoNFP

čo predstavuje takmer 6% úspešnosť.

Výzva OPBK/2010/2.2/0.5 (25. 3. 2010 - 24. 6. 2010)

Výzva je vyhlásená pre skupinu aktivít 2.2.3 a podmienkami sa nelíši od dvoch predchádzajúcich výziev okrem

minimálnej 5 % výšky spolufinancovania projektu zo strany príjemcu pomoci. Výzva sa riadi podmienkami

stanoveným schémou pomoci de minimis. Maximálna výška pomoci na jeden projekt je schémou pomoci de

minimis limitovaná na 75 000 €.

Na výzvu spolu s výzvou OPBK/2010/2.1/05 bolo zverejnených 156 rezervačných termínov. Výzva bola

ukončená 24.6.2010, avšak ešte nie sú známe výstupy z hodnotiacich kôl. V rámci výzvy bolo prijatých 27

ŢoNFP v celkove hodnote COV 1 934 564,40 €, z toho 7 ŢoNFP neprešlo formálnou kontrolou. e v súčasnosti

otvorená.

68

Tab. č. 15 : Sumárne vyhodnotenie opatrenia 2.2

Kód výzvy

Trvanie Finančná alokácia podľa finančného plánu v €

Sku

pina

akt

ivít Počet

predloţených ŢoNFP





Finančný objem zamluvnených ŢoNFP v €

Podiel schválené/alokované v %




Podiel čerpané/zazmluvnené v %

OPBK/2008/2.2/02

4.8.2008 - 31.10.2008

6 483 360,55 2.2.1 0 0 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00

2.2.2 0 0 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00

2.2.3 7 4 57,14 378 424,90 192 592,12 191 181,00 2,97 50,89 99,27 190 593,58 99,69

OPBK/2009/2.2/03

3.4.2009 - 1.10.2009

6 290 769,25 2.2.1 0 0 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00

2.2.2 0 0 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00

2.2.3 47 31 65,96 2 866 653,55 1 728 594,55 416 707,66 27,48 60,30 24,11 0,00 0,00


6 486 360,00 2.2.3 7 4 57,14 378 424,90 192 592,12 191 181,00 2,97 50,89 99,27 190 593,58 99,69


6 290 769,00 2.2.3 47 31 65,96 2 866 653,55 1 728 594,55 416 707,66 27,48 60,30 24,11 0,00 0,00


K 31.3.2010

7 446 240,00 2.2.1 0 0 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00


K 31.3.2010

3 544 800,00 2.2.2 0 0 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00


K 31.3.2010

6 483 360,00 2.2.3 54 35 64,81 3 245 078,45 1 921 186,67 607 888,66 29,63 59,20 31,64 190 593,58 31,35

Spolu opatrenie 2.2

K 31.3.2010

17 474 400,00 všetky 54 35 64,81 3 245 078,45 1 921 186,67 607 888,66 10,99 59,20 31,64 190 593,58 31,35


69

Graf č. 14: Priebeh vyhlásenia výziev a dopyt ţiadateľov


Graf poukazuje na vzájomnú súvislosť medzi mnoţstvom zverejnených rezervačných termínov a počtom prijatých

ŢoNFP. Taktieţ je vidieť, ţe s väčším mnoţstvom predloţených ŢoNFP rastie aj počet ŢoNFP odporučených na

schválenie. Krivka počtu zverejnených rezervačných termínov má dramatickejší priebeh, nakoľko zverejnené

rezervačné termíny sú spoločné pre výzvu OPBK/2009/1.2/03 a OPBK/2009/1.2/05.

Graf č. 15: Štruktúra ŢoNFP odporučených na schválenie podľa skupín aktivít vyjadrená finančnými objemami


70

Graf poukazuje na skutočnosť, ţe finančné prostriedky opatrenia 2.2. sú pokryté ŢoNFP odporučenými na

schválenie vo výške len 10% z celkovej finančnej alokácie ERDF. Dosiahnutá nízka úroveň je spôsobená

implementovaním len jednej skupiny aktivít v rámci opatrenia, a to skupiny, ktorá sa riadi schémou pomoci de

minimis, v ktorej je obmedzená výška pomoci na max. 75 000 EUR. Finančný objem ŢoNFP odporučených na

schválenie VK v rámci skupiny aktivít 2.2.3 predstavuje cca 30% z indikatívnej alokácie určenej finančným

plánom na skupinu aktivít 2.2.3 po dvoch výzvach. Pri hodnotení musíme vziať do úvahy uvedenú maximálnu

výšku pomoci, čo znamená, ţe v rámci indikatívnej alokácie na skupinu aktivít 2.2.3 by malo byť podporených

pribliţne 100 projektov. Priemerná úroveň prijatých ŢoNFP za výzvu je 27 prijatých ŢoNFP. Za predpokladu

100% úspešnosti predloţených ŢoNFP by pri uvedenom trende bolo potrebné vyhlásenie ďalších 3 výziev, okrem

výziev spomenutých v tomto hodnotení. Vzhľadom na časový interval v ktorom sa momentálne implementácia

nachádza je dostatok času na vyhlásenie týchto výziev a tým by malo byť zabezpečené čerpanie finančných

prostriedkov alokovaných na skupinu aktivít 2.2.3.

Graf č. 16: Grafické znázornenie priebehu doterajšej implementácie opatrenia 2.2

71


Graf č. 17: Pokrok v implementácii opatrenia z pohľadu statusu čerpania finančných prostriedkov ŢoNFP

odporučených na schválenie

72


Z grafu vidieť, ţe úroveň čerpania finančných prostriedkov je na úrovni 10% z celkového finančného objemu

ŢoNFP odporučených na schválenie. V rámci alokácie na opatrenie 2.2 je čerpanie na úrovni 1%. Tento výsledok

je na veľmi nízkej úrovni. Výsledok vychádza z toho, ţe len 10% z finančného objemu ŢoNFP odporučených na

schválenie je reálne čerpaných. Tento stav sa však kaţdým dňom mení. Celkovo tento nepriaznivý stav

ovplyvňuje aj skutočnosť ţe všetky vyhlásené výzvy boli zamerané len na skupinu aktivít 2.2.3, kde je výška

projektov malá.

7.3 Hodnotenie merateľných ukazovateľov na úrovni opatrenia 2.2



k 31.3.2010. V rámci hodnotenia budeme vychádzať z poslednej verzie dokumentov OPBK a Programového

manuálu pre OPBK verzia č. 7. zo dňa 24.03.2010.

Keďţe pre skupiny aktivít 2.2.1 a 2.2.2 zatiaľ nebola vyhlásená výzva, posudzovať je moţné len ukazovatele pri

skupine aktivít 2.2.3. K 31.3.2010 bolo podpísaných 11 zmlúv o poskytnutí NFP.

Tab. č. 16: Ukazovatele výsledku opatrenia 2.2

Názov ukazovateľa

Skupina aktivít

Merná jednotka



Plánovaná hodnota

Dosiahnutá hodnota

Plánovaná/cieľová hodnota v %

Dosiahnutá/plánovaná hodnota v %

Úspora času 2.2.1 hodina 0 10 0 0 0 0

73

Počet zavedených elektronických sluţieb dostupných on-line

2.2.1 počet 0 24 0 0 0 0

Počet novopripojených MSP na širokopásmový internet

2.2.2 počet 0 50 0 0 0 0

Počet obyvateľov s novovybudovaným prístupom k širokopásmovému internetu

2.2.2 počet 0 N/A 0 0 N/A 0

Počet domácností s vybudovaným pripojením na internet

2.2.2 počet 0 N/A 0 0 N/A 0

Počet nových a/alebo technicky zhodnotených zariadení

2.2.1 2.2.2 2.2.3

počet 0 N/A 153 20 35

N/A 13,07 22,88

Počet nových a/alebo technicky zhodnotených objektov

2.2.1 počet 0 N/A 0 0 N/A 0

Počet zriadených prípojok do WAN (internet)

2.2.1 2.2.2 2.2.3


Počet zavedených elektronických sluţieb

2.2.3 počet 0 N/A 27 .4. 7

N/A 14,81 25,93

Počet zriadených prípojok do LAN (intranet)

2.2.1 2.2.2 2.2.3

počet 0 N/A 236 146 196

N/A 61,86 83,05

Zdroj: RO OPBK



hodnoty ukazovateľa. Vstupnú databázu tvoria hodnoty len za podpísané zmluvy o poskytnutí NFP plánované (a

dosiahnuté) hodnoty ukazovateľov len za podpísané zmluvy o poskytnutí NFP (a predloţené monitorovacie

správy projektov). Pre skupinu aktivít 2.2.1 a 2.2.2 nebola k 31.3.2010 vyhlásená výzva. Plánované a dosiahnuté

hodnoty merateľných ukazovateľov sa teda týkajú výlučne skupiny aktivít 2.2.3.

K 31.3.2010 boli cieľové hodnoty merateľných ukazovateľov naplnené nasledovne: Počet nových, alebo

technicky zhodnotených zariadení 153, Počet zavedených elektronických sluţieb 27, Počet zriadených prípojok

do LAN 236. Uvedené ukazovatele nemali stanovenú cieľovú hodnotu, preto pri nich nemôţeme posúdiť intenzitu

pokroku.

Môţeme však hodnotiť pomer dosiahnutých hodnôt k plánovaným hodnotám, ktorý hovorí o realizácii projektov

a ich vplyv na dosahovanie cieľov programu. Ukazovateľ „Počet nových, alebo technicky zhodnotených

zariadení“ dosiahol úroveň 22,88%, ukazovateľ „Počet zavedených elektronických sluţieb“ dosiahol úroveň 25,93

% a ukazovateľ „Počet zriadených prípojok do LAN“ dosiahol úroveň 61,86%.

Nakoľko len 32% z celkového počtu ŢoNFP odporučených výberovou komisiou má uzavretú zmluvu, a

plánované hodnoty merateľných ukazovateľov vychádzajú zo zmlúv je uvedené napĺňanie merateľných

ukazovateľov na primeranej úrovni. Uţ na konci roku 2010 moţno očakávať výraznejší pokrok v napĺňaní

74

ukazovateľov, nakoľko by malo byť uzavreté väčšie mnoţstvo zmlúv o NFP, tých ŢoNFP, ktoré sú k 31.3.2010

odporučené výberovou komisiou na schválenie a ţiadateľom bola zaslaná Výzva na preukázanie splnenia

podmienok poskytnutia pomoci a po ich preukázaní bolo zasielané ţiadateľom o NFP Rozhodnutie o schválení

ţiadosti o NFP.

Tab. č. 17: Ukazovatele dopadu opatrenia 2.2

Názov ukazovateľa

Skupina aktivít

Merná jednotka



Plánovaná hodnota

Dosiahnutá hodnota

Plánovaná/cieľová hodnota v %

Dosiahnutá/plánovaná hodnota v %

Úspora času v peňaţnom vyjadrení

2.2.1 EUR 0 N/A 0 0 0 0


2.2.1 2.2.2 2.2.3

počet 0 100 3 0 3 0


2.2.1 2.2.2 2.2.3

počet 0 100 7 0 7 0


2.2.1 2.2.2 2.2.3

počet 0 200 6 0 3 0

Počet zamestnancov MSP vyuţívajúcich IKT

2.2.2 2.2.3

počet 0 N/A 129 0 N/A 0

Zmena trţieb 2.2.2 2.2.3

EUR 0 N/A 1689780 0 N/A 0

Počet obyvateľov s prístupom k IOM***

2.2.1 počet 0 200 000 0 0 0 0

Zdroj: RO OPBK



hodnoty ukazovateľa. Vstupnú databázu plánovaných hodnôt tvoria hodnoty len za podpísané zmluvy

o poskytnutí NFP a dosiahnuté hodnoty ukazovateľov sú na základe predloţených monitorovacích správ

projektov. Vzhľadom na krátky časový interval implementácie programu, je k 31.3.2010 pokrok v napĺňaní

ukazovateľov dopadu nízky. Zo všetkých ukazovateľov je pokrok zaznamenaný u ukazovateľa„Počet

novovytvorených pracovných miest obsadenými muţmi“ na úrovni 3%, ukazovateľ „Počet novovytvorených

pracovných miest obsadenými ţenami“ na úrovni 7% a ukazovateľ „Počet novovytvorených pracovných miest“ na

úrovni 3%. Všetky dosiahnuté hodnoty sú zatiaľ nízke, čo má súvis s nízkym počtom implementovaných projektov

k 31.3.2010.

Hodnoty ukazovateľov dopadu budú napĺňané po ukončení projektu v horizonte 5 rokov, čo znamená, ţe ak by aj

bol k 31.3.2010 ukončený projekt, hodnota ukazovateľov dopadu pre tento projekt bude známa aţ v roku 2015.

Z tohto hľadiska hodnotenie napĺňania pokroku ukazovateľov dopadu nemá vypovedaciu hodnotu a neovplyvňuje

hodnotenie doterajšej implementácie OPBK.

75



identifikoval nasledovné riziká spojené s implementáciou opatrenia 2.2:

Riziká spojené s implementáciou skupiny aktivít 2.2.1 posudzujeme len na základe analýzy externého prostredia

nakoľko k 31.3.2010 nebola vyhlásená ţiadna výzva pre skupinu aktivít 2.2.1. Ako uţ bolo uvedené v kapitole

5.1.1 pre oblasť elektronizácie verejnej správy bolo vypracovaných niekoľko štúdii uskutočniteľnosti z ktorých

spoločným záverom je, ţe na území BSK je dostatočná absorpčná kapacita pre realizáciu projektov

elektronizácie verejnej správy. V jednotlivých štúdiách uskutočniteľnosti sú charakterizované postupy spojené

s implementáciou projektov. Pri jednotlivých projektoch zameraných na elektronizáciu verejnej správy na celom

území SR (BSK nevynímajúc) sa odporúča vychádzať so spoločných metodických usmernení, ktoré sú v štádiu

rozpracovania a sú v kompetencii MF SR. Definíciu z Metodického pokynu MF SR č. MF/28999/2009-132 pre

riadenie IT projektov vo verejne správe: „Vrcholový manaţment, ak sa projekt realizuje v rámci programu, sa

nahrádza pojmom programový manaţment, pričom programom je skupina projektov, riadených koordinovaným

spôsobom na účel dosiahnutia prínosov a kontroly, ktorá nie je dostupná v prípade ich individuálneho riadenia“

moţno chápať tak, ţe k dosiahnutiu prínosov a stanovených cieľov je nevyhnutné koordinovať jednotlivé projekty.

V rámci štúdie uskutočniteľnosti so zameraním sa na elektronizáciu samosprávy Bratislavského kraja, ktoré si

dalo vypracovať MVRR SR z TA (bliţšie kap. 5.1.1.), vyplýva, ţe takýmto koordinátorom by mala byť Programová

kancelária vytvorená za účelom sledovania projektov, monitoringu a vyhodnocovania dosahovania cieľov a najmä

vzájomnej koordinácie jednotlivých riadiacich zloţiek projektov. Štúdia poukazuje na vhodnosť spolupráce

navrhovanej Programovej kancelárie s Programovou kanceláriou OPIS. K 30.6.2010 Programová kancelária

OPIS vytvorená nebola a podľa prieskumu hodnotiteľa sa s ňou neuvaţuje, nakoľko spracovanie stratégií a

vypracovanie štandardov informatizácie verejnej správy, prevádzkovanie a správa Ústredného portálu verejnej

správy a správa, prevádzkovanie a rozvoj vládnej dátovej siete GOVNET je v kompetencii Národnej agentúry pre

sieťové a elektronické sluţby. Agentúra je súčasne nositeľom národného projektu OPIS Elektronické sluţby

spoločných modulov ÚPVS a prípojných komponentov. Štandardy, ako súbor pravidiel obsahujúcich

charakteristiky, metódy, postupy a podmienky, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť a integrovateľnosť s inými

informačnými systémami, musia byť podľa zákona o ISVS otvorené a technologicky neutrálne. Podrobnosti o

nich, resp. samotné štandardy ustanovuje výnos Ministerstva financií Slovenskej republiky z 8. septembra 2008

č. MF/013261/2008–132 o štandardoch pre informačné systémy verejnej správ. Tento výnos definuje štandardy

pre Prístupový modul ÚPVS najmä § 14 aţ 16 a v prílohe č. 1. Hodnotiteľ odporúča aby boli uvedené štandardy

zakomponované do hodnotiacich a výberových kritérií pri projektoch skupiny aktivít 2.2.1. Uvedeným postupom

sa zabezpečí synergia medzi projektmi elektronizácie verejnej správy financovanými cez OPBK a OPIS.

Hodnotiteľ neodporúča zakladať Programovú kanceláriu uvedenú v štúdii uskutočniteľnosti pre projekty OPBK

76

opatrenia 2.2 Vedomostná ekonomika. Hodnotiteľ odporúča vytvorenie Riadiaceho výboru projektu v rámci

jednotlivých projektov s cieľom koordinácie aktivít a metodických postupov.

V rámci hodnotenia neboli identifikované prekáţky, ktoré by ohrozili implementáciu skupiny aktivít 2.2.1, okrem

časového hľadiska. Hodnotiteľ odporúča vyhlásiť výzvu na skupinu aktivít 2.2.1 najneskôr do 31.12.2010. Riziko

spojené s ohrozením implementácie sú nízke.

Skupina aktivít 2.2.2 je posudzovaná tieţ len na základe zmien v externom prostredí, nakoľko k 31.3.2010 nebola

pre skupinu aktivít vyhlásená ţiadna výzva. Aktivity podporované v rámci skupiny aktivít 2.2.2 sú vzhľadom

k zmeneným externým podmienkam identifikovaným v kapitole 5.1.2 neúčinné, nakoľko na území BSK bolo

identifikované len jedno miesto bez pokrytia internetom. Na danom území nebol identifikovaný záujem zo strany

obyvateľov. Obecný úrad disponuje pokrytím internetom a aj webovou stránkou. Vzhľadom na mnoţstvo

súkromných poskytovateľov pokrytia nie je moţné jednoznačne určiť počet obyvateľov bez dostupného internetu.

Vychádzajúc z toho, ţe nie je reálna potreba u obyvateľov obce a samosprávy tento stav meniť, nemajú

intervencie skupiny aktivít 2.2.2 opodstatnenie a hrozí, ţe finančné prostriedky nebudú čerpané. Odporúčame

celú finančnú alokáciu realokovať. Podrobnejší návrh finančnej alokácie je v kapitole 10.

Intervencie v rámci skupiny aktivít 2.2.3 sú vhodne nastavené, ale podľa výsledkov realizovaných opatrení je

indikatívny finančný rámec ťaţko vyčerpateľný. Ako bolo uvedené v kapitole 5.2 záujem o podporu MSP je na

priemernej úrovni (27 ŢoNFP na 1 výzvy). Pri danej frekvencii by bolo nutné vyhlásiť ešte minimálne 3 výzvy na

predkladanie projektov v rámci skupiny aktivít 2.2.3. Ak by sa však nedosiahla ani priemerná úroveň predkladania

ŢoNFP, znamenalo by to klesajúci záujem zo strany ţiadateľov a mohlo by byť ohrozené čerpanie finančných

prostriedkov alokovaných na skupinu aktivít 2.2.3. Odporúčame do hodnotenia doplniť údaje o úspešnosti 5.

výzvy a na jej základe odporúčame nasledovné scenáre: 1. V prípade zaznamenaného klesajúceho záujmu

a úspešnosti ţiadateľov realokovať časť finančných prostriedkov vo výške pribliţne 1 500 000 €.

2. V prípade rastúcej úspešnosti ţiadateľov a rastúceho mnoţstva ŢoNFP odporučených na schválenie

odporúčame finančnú alokáciu ponechať a vyhlásiť ďalšiu výzvu na predkladanie projektov.

77

8 Vyhodnotenie doterajšej implementácie Prioritnej osi 3 Technická asistencia

RO OPBK a SO/RO pre OPBK môţu vyuţívať prostriedky technickej pomoci OPBK na spolufinancovanie aktivít

podporujúcich efektívnu realizáciu OPBK v zmysle stanovených oblastí aktivít (činností a funkcií týkajúcich sa

príprav, riadenia, monitorovania, hodnotenia, informovania a kontroly a auditu spolu s činnosťami na posilnenie

administratívnych kapacít) najmä na podporu aktivít v personálnej oblasti, v oblasti technického vybavenia, v

oblasti reţijných výdavkov, v oblasti prípravy a implementácie, v oblasti kontroly a auditu, v oblasti monitorovania,

v oblasti informovania a publicity a v oblasti hodnotenia a štúdií. V rámci kaţdého OP je vyčlenená finančná

alokácia na technickú pomoc vzťahujúca sa na špecifické aktivity príslušného operačného programu. Na prioritnú

os Technická pomoc boli schválené 4 % zo sumy alokovanej na OPBK z ERDF(3 480 000 €). Príprava OPBK v

priebehu roku 2007 bola zabezpečená prostredníctvom Technickej pomoci z Jednotného programového

dokumentu NUTS II región Bratislava cieľ 2.

Cieľom prioritnej osi č. 3 Technická pomoc je zabezpečenie implementácie OPBK v súlade s nárokmi kladenými

na riadenie, implementáciu, kontrolu, monitorovanie, hodnotenie operačného programu a na administratívne

štruktúry zodpovedné za realizáciu operačného programu prostredníctvom dvoch oprávnených skupín aktivít:

3.1 Príprava a vykonávanie. Monitorovanie, kontrola a audit

3.2 Hodnotenie a štúdie, informovanie a publicita

Oprávnenými prijímateľmi v rámci Prioritnej osi Technická pomoc sú: Ministerstvo Výstavby a regionálneho

rozvoja SR a Bratislavský samosprávny kraj zaloţený v zmysle zákona č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších

územných celkov.

K 31.3.2010 bolo v rámci Prioritnej osi 3 Technická pomoc prijatých celkovo 15 ŢoNFP v celkovom objeme 2 588

558,44 €. Z prostriedkov ERDF bolo odporučených na schválenie 2 151 154,62 € čo predstavuje 59,47 % z

celkovej alokácie na Prioritnú os Technická pomoc (TP). Z celkových prostriedkov alokovaných pre MVRR bolo

odporučených na schválenie 64,69%. BSK vykazuje niţšiu schopnosť čerpania prostriedkov TP, keď podiel

prostriedkov odporučených na schválenie na celkovej alokácii určenej pre BSK bol 29,06 %.

Tab. č. 18 : Sumárne hodnotenie prioritnej osi 3

78

Počet prijatých ţiadostí o NFP

Finančný objem prijatých ţiadostí o NFP z ERDF

Počet schválených ţiadostí

Finančný objem schválených ţiadostí (COV)

Finančný objem schválených ţiadostí z ERDF

Podiel schválených fin. prostr. na alokácii na prioritnú os ERDF

Zazmluvnené prostriedky ERDF

Čerpané prostriedky ERDF

Podiel zazmluvnených prostriedkov na celkovej alokácii

Podiel čerpaných prostriedkov na celkovej alokácii

15 2 200 274,674 14 2 530 770,15 2 151 154,62 59,47 1 415 789,87 259 962,09 40,68 % 7,47 %


Celkovo je moţné na základe vyššie uvedených údajov povaţovať absorpčnú kapacitu v rámci Prioritnej osi

Technická pomoc za dobrú.

Rozdielna je však úroveň absorpčnej schopnosti medzi MVRR a BSK ako oprávnenými prijímateľmi, kde BSK

vykazuje výrazne niţšie percentá prostriedkov odporučených na schválenie a zazmluvnených prostriedkov na

alokácii pre BSK (29,06 %, 17,47 %). BSK vyčerpalo 31.3.2010 10,3 % zo svojej alokácie a MVRR 7,22 %.

79

9 Hodnotenie implementačného systému

9.1 Popis implementačného systému

Základnými prvkami implementačného systému OPBK sú v zmysle príslušných článkov všeobecného nariadenia

(Nariadenie Rady (ES) 1083/2006) Riadiaci orgán (RO) a Sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom.

Pri riadení operačného programu postupuje RO v súlade s metodickými pokynmi CKO a metodickými pokynmi

certifikačného orgánu a orgánu auditu v príslušných oblastiach. Na základe uznesenia vlády SR č. 832 z 8.

októbra 2006 riadiacim orgánom OPBK je MVRR SR.

V zmysle čl. 59, odsek 2 všeobecného nariadenia môţe členský štát na plnenie niektorých alebo všetkých úloh

RO určiť jeden alebo viac SO/RO. V súlade s čl. 12 implementačného nariadenia Komisie (Nariadenie Komisie

(ES) 1828/2006) a so Systémom riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu sú podrobnosti presne

stanovené v delegovaní právomocí uzatvorenom medzi RO a SO/RO. Konečná zodpovednosť za výkon a

realizáciu programu ostáva na RO, a to aj v prípade delegovania úloh na SO/RO.

Úlohu SO/RO pre OPBK vykonáva Bratislavský samosprávny kraj ako samosprávny orgán na úrovni regiónu

NUTS 3. Tematické oblasti podpory, ktoré sú implementované decentralizovaným spôsobom na SO/RO sú

zamerané na podporu opatrení prioritnej osi 1.

9.2 Posúdenie fungovania implementačného systému na základe realizovaných auditov

V priebehu programového obdobia boli k 31.3. 2010 Orgánom auditu vykonané tri audity s cieľom získania

uistenia o súlade riadiacich a kontrolných systémov OPBK s poţiadavkami článkov 58 aţ 60 nariadenia Rady

(ES) č. 1083/2006 a oddielu 3 nariadenia Komisie (ES) č. 1828/2006 a nariadenia Európskeho parlamentu a

Rady (ES) č. 1080/2006.

Pre potreby realizácie pravidelného hodnotenia bude fungovanie implementačného systému OPBK hodnotené

v nasledujúcom texte na základe analýzy výsledkov auditov a následných akcií zameraných na zabezpečenie

náprav zistených nedostatkov v rámci RO a SO/RO.

Na základe výsledkov realizovaných auditov je moţné konštatovať, ţe implementačný systém OPBK

v súčasnosti funguje na dostatočnej úrovni a neboli identifikované váţnejšie riziká spojené s vykonávaním OPBK.

Váţnejšie nedostatky zistené auditmi AA037 a A196 boli postupne v priebehu rokov 2008 a 2009 naprávané na

základe opatrení prijatých RO. V júni 2009 Orgán auditu na základe výsledkov Následného dokumentárneho

overenia konštatoval, ţe všetky identifikované nedostatky vo fungovaní RO a SO/RO OPBK boli odstránené.

80

Počas doterajšieho programového obdobia sa závaţnejšie problémy fungovania implementačného systému týkali

najmä SO/RO, respektíve vzájomnej koordinácie procesov medzi RO a SO/RO. Tieto nedostatky vyplývali

z absencie schváleného IM SO/RO, nedostatočného definovania kompetencií a úloh SO/RO, nedostatočného

personálneho zabezpečenia SO/RO a nesúladu IM SO/RO s Opisom riadiacich a kontrolných funkcií a IM RO.

Dôleţitým aspektom implementácie programu je administratívna kapacita a personálne zabezpečenie RO

a SORO. Na základe uskutočnených auditov boli v tomto smere zistené určité nedostatky. Konkrétne sa jednalo

o nezabezpečenie plánovaného počtu zamestnancov SORO pre výkon delegovaných úloh a z toho vyplývajúce

riziko nepripravenosti SORO na plnenie delegovaných úloh a riziko pri implementácií Prioritnej osi 1. Skutočný

stav zamestnancov SORO bol 7, oproti plánovanému počtu 12.

RO OPBK stanovil 8 zamestnancov SORO za dostatočný počet na zabezpečenie delegovaných úloh. V

súčasnom krízovom období nebolo pre Úrad BSK výhodné prijať všetkých zamestnancov naraz a navyše, odbor

SORO plnil len časť delegovaných právomoci, ktoré mu vyplývajú zo Splnomocnenia RO na SORO. K

01.05.2009 bol počet zamestnancov SORO 10, čím bola splnená poţiadavka RO na administratívne kapacity

SORO.

Významným nástrojom na prekonanie nedostatkov bol Akčný plán Riadiaceho orgánu pre OPBK prijatý za

účelom odstránenia nedostatkov zistených v rámci vládneho auditu č. A 196. Na základe realizácie opatrení

definovaných akčným plánom sa postupne podarilo odstrániť váţnejšie nedostatky implementačného systému.

Napravenie všetkých nedostatkov si vyţiadalo dlhšie časové obdobie, čo bolo spôsobené pomerne vysokým

počtom identifikovaných nedostatkov. Vypracovaním a realizáciou akčného plánu preukázal RO schopnosť

eliminovať nedostatky vo fungovaní implementačného systému, prostredníctvom uskutočnenia potrebných

opatrení.

Výsledky posledného realizovaného auditu A284 (v termíne od 21.8.2009 do 23.11.2009) nepreukázali ţiadne

výrazné ohrozenia funkčnosti implementačného systému.

81

10 Finančný plán

Z analýzy vyšli viaceré zistenia, ktoré vedú k nutnosti realokácie finančných prostriedkov v rámci prioritných osí.

Navrhovaný finančný plán zohľadňuje doterajší priebeh implementácie ako aj socio-ekonomické prostredie BSK.

Realokácia sa uskutočňuje medzi skupinami aktivít v rámci opatrení a medzi opatreniami. Alokácie určené

v OPBK na prioritné osi nie sú dotknuté. Realokované sú aj finančné sumu medzi prioritnými témami, nakoľko

v analýze boli identifikované riziká, ktoré ohrozujú implementáciu OPBK.

Návrh nového finančného plánu je zobrazený v nasledujúcich tabuľkách:

Tab. č. 19: Nový finančný plán OPBK

Opatrenie/skupina aktivít

Prioritná téma Pôvodná suma ERDF v € Nová suma ERDF v €

opatrenie 1.1 Prior. Téma 27 232 540,00 33 232 540,00

skupina aktivít 1.1.1 61 3 424 800,00 6 424 800,00

skupina aktivít 1.1.1 78 6 000 000,00 2 000 000,00

skupina aktivít 1.1.1 56 400 000,00 400 000,00

skupina aktivít 1.1.1 24 500 000,00 1 000 000,00

skupina aktivít 1.1.2 61 13 700 000,00 20 700 000,00

skupina aktivít 1.1.3 24 1 500 000,00 2 000 000,00

skupina aktivít 1.1.3 56 1 707 740,00 707 740,00

opatrenie 1.2 18 700 000,00 12 700 000,00

skupina aktivít 1.2.1 28 3 000 000,00 6 000 000,00

skupina aktivít 1.2.2 28 5 212 000,00 1 212 000,00

skupina aktivít 1.2.3 52 9 200 000,00 4 200 000,00

skupina aktivít 1.2.4 28 1 288 000,00 1 288 000,00

opatrenie 2.1 20 113 060,00 23 151 460,00

skupina aktivít 2.1.1 3 3 045 224,00 795 224,00

skupina aktivít 2.1.1 6 1 000 000,00 250 000,00

skupina aktivít 2.1.1 7 3 016 959,00 3 016 959,00

skupina aktivít 2.1.2 3 5 000 000,00 9 450 000,00

skupina aktivít 2.1.2 6 2 000 000,00 3 588 400,00

skupina aktivít 2.1.3 6 3 033 918,00 3 033 918,00

skupina aktivít 2.1.4 9 3 016 959,00 3 016 959,00

opatrenie 2.2 17 474 400,00 14 436 000,00

skupina aktivít 2.2.1 (verejný sektor)

11 4 104 000,00 6 129 600,00

82


14 3 342 240,00 3 342 240,00


10 2 025 600,00 0,00

skupina aktivít 2.2.2 (súkromný sektor)

10 1 519 200,00 0,00


10 1 519 200,00 0,00


11 2 736 000,00 2 736 000,00


14 2 228 160,00 2 228 160,00

Prioritná os 3 3 480 000,00 3 480 000,00

z toho 85 2 130 000,00 2 130 000,00

z toho 86 1 350 000,00 1 350 000,00

spolu 87 000 000,00 87 000 000,00


83

Tab. č. 20: Indikatívne rozdelenie ERDF do kategórii „Prioritná téma“

číslo prioritnej témy

Názov prioritnej témy Pôvodná suma v € Nová suma v €

03 Transfer technológií a zlepšovanie sietí spolupráce medzi malými podnikmi, medzi malými podnikmi a inými podnikmi a univerzitami, zariadeniami vyššieho vzdelávania kaţdého druhu, regionálnymi orgánmi, výskumnými strediskami a vedeckými a technickými strediskami

8 045 224,00 10 245 224,00

06 Pomoc pre MSP na podporu ekologických výrobkov a výrobných postupov

6 033 918,00 6 872 318,00

07 Investície do firiem priamo spätých s výskumom a inováciou

3 016 959,00 3 016 959,00

09 Iné opatrenia na podporu výskumu, inovácie a podnikania v MSP

3 016 959,00 3 016 959,00

10 Telefónne infraštruktúry

5 064 000,00 0,00

11 Informačné a komunikačné technológie

6 840 000,00 8 865 600,00

14 Sluţby a aplikácie pre MSP

5 570 400,00 5 570 400,00

24 Cyklistické dráhy

2 000 000,00 3 000 000,00

52 Podpora čistej mestskej dopravy

9 200 000,00 4 200 000,00

28 Inteligentné dopravné systémy

9 500 000,00 8 500 000,00

56 Zachovanie a obnova prírodného dedičstva (vrátane území NATURA 2000)

2 107 740,00 1 107 740,00

61 Integrované projekty na obnovu miest a vidieka

17 124 800,00 27 124 800,00

78 Infraštruktúra bývania 6 000 000,00 2 000 000,00

84

85 Príprava, vykonávanie, monitoring a kontrola (TA)

2 130 000,00 2 130 000,00

86 Hodnotenie a štúdie; informácie a komunikácia (TA)

1 350 000,00 1 350 000,00

Spolu 87 000 000,00 87 000 000,00

Spolu kategórie prispievajúce k uskutočňovaniu lisabonských cieľov v rámci cieľa RKZ

41 723 460,00 41 787 460,00


85

11 Záver Hodnotenie sa zameralo na hodnotenie nastaveného implementačného systému v súvislosti s vyhlasovaním

výziev a prijímaním ţiadostí o NFP. Bolo vykonané hodnotenie socio-ekonomického a legislatívneho prostredia a

jeho zmeny a ich vplyv na implementáciu OPBK. Hodnotenie sa podrobne zaoberalo jednotlivými vyhlásenými

výzvami a ich vplyv na pokrok v implementácii OPBK. V dokumente sú konkrétne návrhy riešení identifikovaných

zistení, ktoré by mohli ohroziť čerpanie finančných prostriedkov z ERDF. Hodnotenie bolo vykonané v súlade so

stanovenou metodikou s cieľom odpovedať na nasledujúce otázky:

Tab. č. 21:Kontrolný zoznam hodnotenia

Hodnotené v rámci Pravidelného hodnotenia

OPBK v roku 2010

Hodnotiace okruhy (otázky) ANO NIE CIASTOČNE

Vyhodnotenie zmien v sociálnom a ekonomickom prostredí a z nich

vyplývajúce potreby podpory rozvoja územia.

Vyhodnotenie zmien v sociálnom a ekonomickom prostredí a ich vplyv

na cieľové skupiny identifikované v OPBK.

Vyhodnotenie vhodnosti nastavenia systému indikátorov v rámci OPBK

Došlo k výrazným zmenám v sociálno-ekonomickom prostredí, na území

cieľa Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť , ktoré by

vyţadovali zmenu ukazovateľov OPBK

Vyhodnotenie absorpčnej kapacity pre jednotlivé opatrenia OPBK

Sú prostriedky vo všetkých opatreniach OPBK dostatočne čerpané

Aký je pokrok vo finančnej realizácii OPBK a v rámci prioritných osí

Existuje reálne riziko straty finančných prostriedkov vyplývajúce z

neplnenia pravidla n+3, resp. n+2

Je potrebné vykonať realokáciu finančných prostriedkov v rámci OPBK

Sú podporované aktivity ekonomicky efektívne

Sú prostriedky ES a verejné zdroje SR vynakladané efektívne

86

Efektivita vynakladaných prostriedkov ES a verejné zdroje SR neboli posudzované, nakoľko nie sú dostupné

vstupné údaje vykazované v monitorovacích správach po ukončení projektu v horizonte 5 rokov. Efektivitu

vynakladaných prostriedkov bude moţné posúdiť aţ v neskoršom období.

Pravidelné hodnotenie Operačného Programu Bratislavský kraj 1 Pravidelné hodnotenie...

Documents

Transcript of Pravidelné hodnotenie Operačného Programu Bratislavský kraj 1 Pravidelné hodnotenie...