Práca ako kľúčový faktor k inklúzii - Aktuálne · Práca ako kľúčový faktor k inklúzii...

Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v SRŠvabinského 7, 851 01 Bratislava, tel./fax: 02/63 81 49 87, –68 [email protected], www.zpmpvsr.sk

Práca ako kľúčový faktork inklúzii

Zborník z celoslovenskej konferencie s medzinárodnou účasťouBratislava, 28. – 29. novembra 2006

Kolektív autorov:

Iveta Mišová, Jana Brnová, Mária Fečíková, Marián Horanič, Dušan Kulich,Milan Schavel, Michal Oláh, Lea Uhrínová, Terézia Semaňáková,

Jozef Pauk, Miroslav Chudý

praca_brozurka zpmp 2/2/07 11:51 AM Stránka 1

Konferencia „Práca ako kľúčový faktor k inklúzii“ pod záštitou paniministerky práce, sociálnych vecí a rodiny Viery Tomanovej sa konala akosúčasť projektu č. 97/04-I/33-2.1 „Niekoľko inovatívnych nástrojov napodporu zamestnanosti občanov s mentálnym postihnutím“, podporenéhoESF IS EQUAL a s finančnou podporou Ministerstva práce, sociálnych vecía rodiny Slovenskej republiky.Hlavným cieľom konferencie bolo otvoriť diskusiu o dôležitosti všetkýchpodporných nástrojov, ktoré uľahčujú začlenenie a dávajú príležitosť nasebarealizáciu a plnohodnotný život občanov s mentálnym postihnutíma zároveň hľadanie inovatívnych ciest a možností na implementovaniepríkladov dobrej praxe zo Slovenska i zo zahraničia.

Zborník je financovaný ESF IS EQUAL

Európska únia prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu pomáha roz-víjať zamestnanosť podporovaním zamestnateľnosti, obchodného ducha,rovnakých príležitostí a investovaním do ľudských zdrojov.

Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v SRŠvabinského 7, 851 01 Bratislava, tel./fax: 02/63 81 49 87, –68

[email protected], www.zpmpvsr.sk

Iniciatíva Spoločenstva

Ministerstvo práce,

sociálnych vecí a rodiny SR


OBSAH

Práca ako kľúčový faktor k inklúzii . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .5

Závery z workshopovSociálne poradenstvo – nástroj na zlepšenie kvality života . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 5Celoživotné vzdelávanie pre ľudí s mentálnym postihnutím . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .7Sociálne podniky – alternatíva v zamestnávaní znevýhodnených skupín na trhu práce . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .8

Celoslovenská konferencia ZPMP – Práca ako kľúčový faktor k inklúziiPaedDr. Miroslav Chudý, MŠ SR . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .10

Niektoré aspekty sociálneho poradenstva pre občanov s ťažkým zdravotným postihnutímdoc. PaedDr. Milan Schavel, PhD. – PhDr. Michal Oláh, PhD. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12

Niekoľko inovatívnych nástrojov na podporu zamestnanosti občanovs mentálnym postihnutímMgr. Iveta Mišová, Mgr. Marián Horanič, ZPMP v SR . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .21

Rozvoj centier komplexných služieb komunitného charakteru zamera-ných na poskytovanie informačnej, poradenskej a vzdelávacej činnostiMgr. Iveta Mišová, ZPMP v SR . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .27

Možnosť zlepšenia prístupu k informáciám prostredníctvomInternetovej poradne a informačných databázMgr. Jana Brnová, ZPMP v SR . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .32

Trendy vzdelávania ľudí s mentálnym postihnutím v Európskej úniiMgr. Jana Brnová, ZPMP v SR . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .34

Príprava a realizácia vzdelávacích kurzovMgr. Mária Fečíková, ZPMP v SR . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .40

Stratégia celoživotného vzdelávaniaPhDr. Dušan Kulich, MŠ SR . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .43

Výsledky analýzy vzdelávania občanov so zdravotným postihnutím vo vzťahu k ich uplatneniu na trhu prácePhDr. Jozef Pauk, OZ Stimulus . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .45Sociálne podnikanieLea Uhrinová, VERNUS družstvo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .51

Pomoc v živote – sociálne poradenstvoPhDr. Terézia Semaňáková . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .53

Adresár účastníkov konferencie Práca ako kľúčový faktor k inklúzii,Bratislava, 28. – 29. 11. 2006 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .65


Práca ako kľúčový faktor k inklúzi i

Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v SR s partnermi zor-ganizovalo v dňoch 28. – 29. 11. 2006 v Bratislave konferenciu „Práca akokľúčový faktor k inklúzii“ pod záštitou pani ministerky práce, sociálnych vecía rodiny Viery Tomanovej.Hlavným cieľom konferencie bolo otvoriť diskusiu o dôležitosti všetkýchpodporných nástrojov, ktoré uľahčujú začlenenie a dávajú príležitosť na se-barealizáciu a plnohodnotný život občanov s mentálnym postihnutím a zá-roveň hľadanie inovatívnych ciest a možností na implementovanie príkla-dov dobrej praxe zo Slovenska i zo zahraničia. Na konferencii sa zúčastniloviac ako 100 účastníkov z občianskych združení, neziskových organizáciíposkytujúcich všeobecne prospešné služby, domovov sociálnych služieb,chránených dielní, zástupcovia zo samosprávnych krajov, z MŠ SR, MassimoDe Benedictis, Aladino Viaggi – hosť z Talianska.Konferencia je súčasťou projektu „Niekoľko inovatívnych nástrojov na pod-poru zamestnanosti občanov s mentálnym postihnutím“, podporeného ESFIS EQUAL.Realizátori projektu si stanovili niekoľko cieľov, ktoré na jednej strane pri-spejú k znižovaniu nerovností na trhu práce a k podpore občanov s mentál-nym postihnutím v oblasti zamestnanosti a na druhej strane posilnia vplyvregionálnych mimovládnych organizácií v oblasti napĺňania rovnakého prí-stupu pre všetkých v rôznych oblastiach života a v oblasti boja proti diskri-minácii.Napĺňanie cieľov sa deje prostredníctvom rôznych nástrojov, ako sú naprí-klad poradenstvo, vzdelávanie, zvyšovanie informovanosti.

Záver y z workshopov

1.Sociálne poradenstvo – nástroj na zlepšenie kvality života

Poskytovanie sociálneho poradenstva umožňuje riešiť sociálne problémyľudí s mentálnym postihnutím a ich rodín. Je významným nástrojom na pod-poru nezávislejšieho života, na zlepšenie kvality života, na podporu zacho-vania a stabilizácie prirodzeného rodinného prostredia. Poradenstvo napo-máha rozvíjať potenciál a osobnosť ľudí s mentálnym postihnutím, partici-povať na živote rodiny, sociálneho okolia a živote spoločnosti. Pomáha priodstraňovaní sociálnych bariér.

5 Práca ako kľúčový faktor k inklúzii


Mapovanie a analýza potrieb ľudí s mentálnym postihnutím a ich rodín jed-noznačne ukázali akútnu potrebu informovanosti občanov v rôznych oblas-tiach života a potrebu poradenských služieb. Sociálne poradenstvo napomáha pri integrácii a začlenení (inklúzii) ľudís mentálnym postihnutím do spoločnosti.

Sociálne poradenstvo poskytujú ÚPSVaR, verejní poskytovatelia (zariadeniasociálnych služieb) a súkromní poskytovatelia sociálnej pomoci (občianskezdruženia, neziskové organizácie a iné) na základe povolenia MPSVaR SR.

Definícia sociálneho poradenstva „Sociálne poradenstvo je odborná čin-nosť zameraná na zistenie rozsahu a charakteru sociálnej núdze, na ziste-nie príčin jej vzniku, na poskytnutie informácií o možnostiach riešenia so-ciálnej núdze a na usmernenie občana pri voľbe a uplatňovaní foriem so-ciálnej pomoci; sociálne poradenstvo sa poskytuje najmä rodinám. V rámcisociálneho poradenstva možno občanovi odporučiť poskytnutie odbornýchporadenských služieb špecializovanými inštitúciami. (Zákon o sociálnej po-moci č. 195/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov).“ je v dnešnej dobe ne-postačujúca.

Návrhy r iešení :1. V rámci všeobecne záväzných nariadení (VZN) jednotlivých samospráv-nych krajov v SR je potrebné v spolupráci so subjektmi poskytujúcimi so-ciálne poradenstvo zadefinovať:■ základné sociálne poradenstvo,■ špecifické sociálne poradenstvo,■ štandardy kvality sociálneho poradenstva,■ obsah činnosti sociálneho poradenstva,■ povinnosť subjektov (verejných aj súkromných) pracovať pod supervíziou.

2. Vypracovať profil sociálneho poradcu a v ňom zadefinovať najmä:■ bakalárske vzdelanie v sociálnej práci pre poskytovanie základného po-radenstva,■ magisterské vzdelanie v sociálnej práci (sociálnej pedagogike a prí-buzných odborov + sociálno-psycholgický výcvik) pre poskytovanie špecific-kého poradenstva,■ prax minimálne 3 roky.3. Je potrebné finančne podporovať subjekty, ktoré v súčasnej dobe posky-tujú sociálne poradenstvo pre občanov s mentálnym postihnutím a ich rodi-ny a zároveň spĺňajú zadefinované VZN jednotlivých samosprávnych krajov.4. Vyššie uvedené závery je potrebné zapracovať do nového pripravovanéhoZákona o sociálnych službách.

6Práca ako kľúčový faktor k inklúzii


2.Celoživotné vzdelávanie pre ľudí s mentálnym postihnutím

Celoživotné vzdelávanie umožňuje človeku s postihnutím stať sa autonómnym,je dôležité z hľadiska inklúzie, osobných ambícií, z ekonomického hľadiska.Nikdy nie je neskoro začať sa vzdelávať. Vzdelávanie dospelých je príležitosťpre väčšiu nezávislosť, emancipáciu, sebaurčenie, sebaprezentáciu.

Súčasný stav■ Chýba systém vzdelávania dospelých ľudí s mentálnym postihnutím.■ Celoživotné vzdelávanie ľudí s mentálnym postihnutím má podobu časovoobmedzených projektových aktivít. Chýba komplexné a dlhodobé riešenieotázky nadstavbového vzdelávania dospelých ľudí s mentálnym postihnutím.■ Odhliadnuc od obyvateľov Bratislavy, ľudia s mentálnym postihnutím žijúciv domácom prostredí nemajú skoro žiadnu príležitosť ďalšieho vzdelávania.■ Odborné vzdelávanie ľudí s mentálnym postihnutím nerešpektuje ich po-treby a tiež ponuku trhu. Mladí ľudia sa nevedia zamestnať, potrebujú re-kvalifikáciu či doplnenie vzdelania v oblasti sociálnych zručností.

Príč iny■ Nedostatok financií na podporu celoživotného vzdelávania.■ Nedostatok kvalifikovaných odborníkov schopných vytvoriť vzdelávacieprogramy pre dospelých ľudí s mentálnym postihnutím. Vzdelávacie odboryvysokých škôl nepripravujú uspokojujúco a dostatočne svojich absolventovpre prácu s dospelými ľuďmi s mentálnym postihnutím. ■ Chýba legislatívny rámec na celoživotné vzdelávanie ľudí s mentálnym po-stihnutím. ■ Neznalosť vzdelávacích potrieb ľudí s mentálnym postihnutím.■ Nízka úroveň povedomia o vzdelávacom potenciály a o záujme ľudí s men-tálnym postihnutím vzdelávať sa.■ Neexistencia tzv. terciárneho vzdelávania dospelých s mentálnym postihnutím.

Návrhy r iešení■ Zastrešiť vzdelávanie dospelých ľudí s mentálnym postihnutím jednotnouorganizačnou jednotkou, ktorá by vznikla v ktorejkoľvek časti SR.■ Vytvoriť sieť týchto vzdelávacích jednotiek.■ Vytvoriť vzdelávacie programy pre ľudí s mentálnym postihnutím. Z tohtobodu vyplývaa) mapovanie vzdelávacích potrieb v regióne,b) vytváranie takých vzdelávacích programov, ktoré budú tieto potreby rešpektovať,c) šírenie dobrej praxe už existujúcich vzdelávacích programov.



■ Určiť konkrétne kompetencie a zodpovednosť za vzdelávanie ľudí s men-tálnym postihnutím.

Zodpovednosť MŠ SR, ktoré by malo legislatívne vyriešiť otázku celoživot-ného vzdelávania ľudí s mentálnym postihnutím a to úpravou legislatívy,distribúciou kompetencií a vytvorením organizačnej jednotky zastrešujúcejakékoľvek vzdelávacie aktivity pre ľudí so zdravotným postihnutím. Je po-trebné určiť personálne, technické, materiálne zabezpečenie týchto jedno-tiek (vzdelávacích centier), zdroje financovania a právnu subjektivitu.Účastníci konferencie preferujú vytvorenie vzdelávacích centier ako ďalšístupeň nadväzujúci na primárny a sekundárny školský systém. Ich poslanímby malo byť vytváranie vzdelávacích kurzov, či aktivít pre ľudí so všetkýmistupňami mentálneho postihnutia. Nemali by byť alternatívou k domovomsociálnych služieb, stacionárom, či k iným zariadeniam s denným pobytom.Ich poslaním by malo byť vytvárať také vzdelávacie programy, ktoré by pod-porili človeka s mentálnym postihnutím v jeho snahe získať nové vedomos-ti, zručnosti a návyky, aby sa v rámci vlastných možností a kapacít vedeluplatniť v spoločnosti. Vzdelávacie stratégie týchto centier budú mať rozho-dujúci význam pre podporu zamestnateľnosti, aktívneho občianstva, sociál-neho začlenenia a osobného rozvoja ľudí s mentálnym postihnutím.

3.Sociálne podniky – alternatíva v zamestnávaní

znevýhodnených skupín na trhu práce

Sociálne podnikanie a podniky umožňujú znevýhodneným ľuďom (pre-dovšetkým ľuďom so zdravotným postihnutím) uplatniť sa na trhu práce.Umožňujú im pracovať v podpornom a integračnom prostredí a výrazne na-pomáhajú i spoločenskej integrácii ľudí s postihnutím. Sociálne podniky by mali byť sebestačné a ekonomicky udržateľné firmy,ktoré v sebe okrem snahy uspieť na bežnom trhu obsahujú i výrazný sociál-ny rozmer. Existuje viacero modelov sociálneho podnikania, rôzne definícietoho, čo sociálne podnikanie je i viacero oblastí, kde sa sociálne podnika-nie môže uplatniť.

Ak považujeme prácu, zamestnanie za jeden z kľúčových faktorov vplývajú-cich na integráciu ľudí s postihnutím, musíme hľadať a využívať všetky exis-tujúce a fungujúce alternatívy umožňujúce ľudí s postihnutím zamestnať.Ako udržateľný a úspešný spôsob zamestnávania ľudí s postihnutím sa javípráve sociálne podnikanie.



Obsahom workshopu bol i t r i nosné témy:

■ Skúsenosti z talianskeho modelu sociálneho podnikania.■ Skúsenosti a výstupy z projektu EQUAL realizovanom Agentúrou na pod-poru regionálneho rozvoja BBSK, n.o., Centrum služieb zamestnanosti Ban-ská Bystrica.■ Niekoľko praktických slovenských skúseností.

Návrhy r iešení :1. ZPMP v SR deleguje svojho člena do pripravovanej skupiny, v ktorej sabudú tvoriť návrhy legislatívnych zmien v súvislosti so zamestnávanímobčanov so zdravotným postihnutím. Skupinu iniciuje Agentúra na podporuregionálneho rozvoja BBSK, n.o., Centrum služieb zamestnanosti BanskáBystrica. Výstupy skupiny budú predložené NROZP v SR, ktorá je partneromna posúvanie legislatívnych návrhov do legislatívneho procesu parlamentu.2. Členovia pracovnej skupiny žiadajú organizátora konferencie o zostave-nie e-mailových adries účastníkov skupiny, aby sa mohli zosieťovať a vy-mieňať si materiály.3. Odporučenie, aby Agentúra na podporu regionálneho rozvoja BBSK, n.o.,Centrum služieb zamestnanosti Banská Bystrica distribuovala katalóg chrá-nených dielní a chránených pracovísk na ďalšie miesta, kde bude osožnýa potrebný.



Celoslovenská konferencia ZPMP – Práca ako kľúčový faktor k inklúzi i 28/11/2006

PaedDr. Miroslav Chudý, Ministerstvo školsktva SR

VáÏené dámy, váÏení páni!

Na úvod mi dovoľte, aby som Vás pozdravil v mene ministerstva školstva SRi v mene svojom. Je pre mňa cťou zúčastniť sa tejto konferencie s ústrednoutémou Práca ako kľúčový faktor k inklúzii. Ako špeciálny pedagóg a zamest-nanec Ministerstva školstva SR viem, že vzdelávanie je jedným z rozhodu-júcich faktorov, ktorý ovplyvňuje uplatnenie sa ľudí s posihnutím na trhupráce a preto považujem za prirodzené, že tejto oblasti sa venuje zvýšenápozornosť. Z hľadiska pôsobnosti rezortu školstva sa v uplynulom období vykonali nie-ktoré zmeny v školskom zákone a vykonávacích predpisoch k tomuto záko-nu. Tieto zmeny vyplynuli z viacročných diskusií pedagógov i širšej verej-nosti a smerovali k legislatívnemu ustanoveniu školskej integrácie žiakovso špeciálnymi výchovno – vzdelávacími potrebami. Prax ukázala, že vzde-lávanie v špeciálnych triedach bežných škôl alebo vzdelávanie formou indi-viduálnej integrácie v týchto školách má svoje opodstatnenie. Takéto formyvzdelávania žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebamirozširujú doposiaľ využívanú formu vzdelávania v špeciálnych školácha umožňujú výber formy vzdelávania z viacerých možností. V neposlednomrade prispievajú aj k začleneniu sa žiakov so špeciálnymi výchovno – vzde-lávacími potrebami do kolektívov svojich rovesníkov a do všedného života.Na základe podnetov z praxe vznikla potreba uskutočniť aj také úpravy le-gislatívnych noriem, ktoré umožňujú primerané vzdelávanie detí s ťažkýmmentálnym a viacnásobným postihnutím. Vyhláška o špeciálnych školáchpri vzdelávaní detí s ťažkým a viacnásobným postihnutím umožňujevyužívanie individuálnych vzdelávacích programov a školský zákon ne-umožňuje oslobodenie od povinnej školskej dochádzky z dôvodu vysokéhostupňa postihnutia dieťaťa.Uplatnenie individuálneho vzdelávacieho programu má niekoľko predností.Dieťaťu dáva príležitosť postupovať podľa vlastných schopností, individuál-nym tempom, bez toho, aby bolo stresované neprimeranými požiadavkami.Vychádza zo súčasného stavu dieťaťa, nekladie nesplniteľné požiadavky.Nie je nemennou formou, ak sa ukáže príliš ľahký, alebo náročný, je jedno-



duché ho upraviť. Učiteľovi umožňuje vytvoriť si lepší obraz o silnýcha slabých stránkach dieťaťa a zvýšiť primeranosť vlastných pedagogickýchrozhodnutí. Dôležitým predpokladom úspešnosti je ochota učiteľa pokladaťprogram za pomocníka pri vlastnej práci, ale aj prostriedok na posúdenievlastnej práce a pokroku dieťaťa. Nemalú úlohu zohráva aj zapojenie ro-dičov a ostatných zamestnancov školy pri tvorbe programu. Ak rodičia budús programom súhlasiť, prípadne sa aj na jeho tvorbe podieľať, je predpo-klad, že budú so školou aktívne spolupracovať.Pre úspešné vzdelávanie žiakov s ťažkým mentálnym postihnutím jedôležité stanovenie správnej a presnej špeciálno-pedagogickej diagnózy.Z tohto dôvodu, paralelne so zriaďovaním tried s individuálnym vzdeláva-cím programom, sa vytvára aj sieť špeciálno-pedagogických poradní tak,aby boli dostupné pre všetky deti s postihnutím na území celého Slovenska.Aké sú perspektívy vzdelávania detí s postihnutím? V súčasnom období pre-bieha diskusia o tom, čo by mal obsahovať pripravovaný zákon o výchovea vzdelávaní v základných a stredných školách. Ako bude v budúcnosti vy-zerať legislatíva dotýkajúca sa výchovy a vzdelávania žiakov s postihnutím,je otázka otvorená. Dá sa predpokladať, že v budúcnosti bude prevládať počet detí s ľahkýmstupňom postihnutia vzdelávaných v štandardných školách, buď v špeciál-nych triedach alebo integrovanou formou v bežných triedach týchto škôl.V oblasti vzdelávania detí s ťažkým alebo viacnásobným postihnutím jepravdepodobné, že ich efektívne vzdelávanie v budúcnosti budú schopnézabezpečovať takmer výlučne len školy špecializované na vzdelávanie detís postihnutím, teda špeciálne školy.Záverom mi vážení priatelia dovoľte zaželať vám veľa zdravia, tvorivých síla každodenného pracovného elánu. Taktiež vám prajem úspešný priebehkonferencie a príjemné rokovanie.



Niektoré aspekty sociálneho poradenstva pre občanov s ťažkým zdravotným post ihnutím

doc. PaedDr. Milan Schavel, PhD., PhDr. Michal Oláh, PhD.

Kľúčové slovásociálne poradenstvo, sociálny poradca, sociálny klient, ťažké zdravotnépostihnutie, inštitúcie sociálneho poradenstva, stupne sociálneho pora-denstva.

AbstraktSociálne poradenstvo sa stáva prirodzeným nástrojom sociálnej pomoci.Skúsenosti z praxe poukazujú na potrebu hľadania nových metód a prístu-pov v sociálnom poradenstve z hľadiska jednotlivých cieľových skupín so-ciálnych klientov. Príspevok ponúka určitý námet na precíznejšie definova-nie sociálneho poradenstva pre konkrétnu skupinu klientov, občanovs ťažkým zdravotným postihnutím.

Some aspects of social consultancy for d isabled persons

Key words:social consultancy, social consultant (social advisor), social client, disabili-ty, institutions of social consultancy, grade of social consultancy.

Abstract ion:Social consultancy is going to become an inherent instrument of social help.Practical experiences refer to the necessity of the quest of new methodesand access in social consultancy according to concrete social clients gro-ups. The article suggests certain ideas of more precise definition of socialconsultancy for concrete clients group, for disabled persons.

Napriek tomu, že sociálne poradenstvo bolo prirodzenou súčasťou inter-vencie sociálneho pracovníka, konkrétna definícia sa objavuje medzi od-bornou verejnosťou až v Zákone o sociálnej pomoci č. 195/1998 Z. z. v z. n.p. kde je charakterizované ako „odborná činnosť zameraná na zistenie roz-sahu a charakteru sociálnej núdze, na zistenie príčin jej vzniku, na poskyt-nutie informácií o možnostiach riešenia sociálnej núdze a na usmernenieobčana pri voľbe alebo uplatňovaní foriem sociálnej pomoci...“ Uvedenádefinícia charakterizuje sociálne poradenstvo v súvislosti s poskytovaním



sociálnej pomoci, špecificky nerozlišuje úrovne sociálneho poradenstva,nevymedzuje jeho centrálne postavenie v systéme sociálnej pomoci a už vô-bec nepostačuje pre pomoc ľuďom so zdravotným postihnutím. Táto definí-cia je veľmi všeobecná a vágna, prijateľná len pre vymedzenie základného(bazálneho) sociálneho poradenstva.Prijateľnejšia pre sociálnu prácu je potom definícia podľa Strieženca (1999),ktorý chápe sociálne poradenstvo ako profesionálnu odbornú činnosť, vy-konávanú odborníkom a založenú na vzťahu, podpore, pomoci, rozvoji, op-timálnom uplatnení klienta a jeho reálnej orientácii v živote. Sociálnym po-radenstvom a definovaním cieľovej skupiny klientov sa zaoberal aj Gabura,ktorý v svojej štúdii: „Poradenstvo v sociálnej práci“ v roku 1999 apelovalna potrebu nevyhnutnej zmeny v prístupe k sociálnemu klientovi a potrebuďalšieho vzdelávania sociálnych pracovníkov pre kvalifikovanú prácus klientom. Niektoré základné charakteristiky sociálneho poradenstva bolispracované v publikácii Mydlíková, E., Gabura, J., Schavel, M.: „Sociálne po-radenstvo“ (2002) ktorá sa zaoberá najmä genézou sociálneho poraden-stva, poradenským procesom, definovaním sociálneho klienta a sociálnehopracovníka – poradcu.

Charakter ist ika sociálneho poradenstvaVyššie spomínané štúdie a odborné práce prispeli k definovaniu základ-ného cieľa sociálno – poradenskej intervencie, ktorou je konkrétna pomocpri riešení obtiažnej sociálnej situácie klienta, a to buď priamo činnosťami,ktoré vedú k zmierneniu dôsledkov sociálnej situácie klienta alebo aktivita-mi, vedúcimi k odstráneniu príčin a dôsledkov. Okrajovým cieľom je aj po-skytovanie základných informácií, ktoré napomáhajú orientácii v možnos-tiach, ktoré sa jedincovi v nepriaznivej sociálnej situácii naskytnú. V súčasnosti, keď už prebehlo obdobie definovania sociálneho poradenstvaa jeho teoretického vymedzenia, je potrebné zamerať sa identifikovaniecieľových skupín klientov, charakteristiku obsahu sociálneho poradenstva,jednotlivých metód a foriem, ktoré môže sociálny poradca v svojej prácis konkrétnou skupinou klientov využívať. Pilotným pokusom v slovenskýchpodmienkach je publikácia „Sociálne poradenstvo a komunikácia“ (2006),od autorov Michal Oláh a Milan Schavel, ktorá sa okrem iného zaoberái cieľovými skupinami a metódami sociálneho poradenstva. V sociálnej praxi by sme mohli z hľadiska cieľových skupín sociálnych kli-entov rozlišovať sociálne poradenstvo zamerané na:■ klientov u ktorých sa prezentovali sociálno-patologické javy,■ klientov z dôvodu veku (deti, mládež, osoby vyššieho veku),■ klientov ako členov špecifických sociálnych skupín (skíni, členovia nábo-ženských siekt),



■ klientov dlhodobo chorých, trpiacich nevyliečiteľným ochorením,■ klientov s vážnymi ekonomickými problémami (chudobní, nezamestnaní,bezdomovci),■ klientov s ťažkým zdravotným postihnutím.Úroveň poradenskej práce s jednotlivými skupinami klientov je závislá odniekoľkých faktorov. Môže to byť napríklad kompetentnosť sociálneho po-radcu (vedomosti, zručnosti, osobnostné predpoklady), samotný sociálnyklient, vonkajšie podmienky pre poskytovanie sociálneho poradenstvaa v neposlednom rade aj charakter sociálneho problému. Pre zmysluplnéa efektívne využitie sociálneho poradenstva vytvára predpoklady najmä ka-tegória klientov s ťažkým zdravotným postihnutím. Sme toho názoru, že prá-ve táto skupina klientov sa najviac angažuje v prospech pozitívnej zmenysvojho nepriaznivého stavu a v prospech svojho optimálneho začlenenia dospoločnosti. Opodstatnenosť sociálneho poradenstva pre túto kategóriu kli-entov potvrdzuje aj samotný cieľ a jeho zameranie, ktoré môže byť spro-stredkované od základných informácií, rád a usmernení až po systematickúporadenskú intervenciu v zmysle integrácie, vyrovnávania sa s reálnou sku-točnosťou ťažkého zdravotného postihnutia, možnosti podpory a zvládanianiektorých záťažových situácií v prostredí rodiny alebo v partnerskýchvzťahoch.

Sociálne poradenstvo pre občanov s ťažkým zdravotnýmpostihnutímSvetová zdravotnícka organizácia charakterizovala v roku 1947 zdravie akotelesné, duševné a sociálne blaho, ako jednotu alebo harmóniu telesného,duševného a sociálneho v človeku. Práve prvok sociálnej dimenzie z hľadis-ka charakteristiky zdravia vniesol do tejto definície niekoľko polemík. Tentopohľad je mimoriadne významný najmä pre potreby sociálnej práce a aktivítsociálneho pracovníka je tento prvok mimoriadne významný, podnecujevzájomnú spoluprácu a kooperáciu lekárov a sociálnych pracovníkov. O vzá-jomnom previazaní choroby a sociálnych problémov niet pochýb, ako prí-klady môžeme uviesť: depresie – nezamestnanosť, drogová závislosť – so-ciálno – patologické javy, poruchy výživy a množstvo ďalších ochorení –chudoba, ťažké zdravotné postihnutie – izolácia a pod. Sociálny fenoménzdravotného postihnutia charakterizujú aj niektorí ďalší autori ako napr.Crips (In.: Repková 2003), ktorý vníma zdravotné postihnutie ako komplexsociálne konštruovaných významov, ktoré obsahujú percepciu reality životaindivíduí s funkčnými poruchami, percepciu poradcov, ktorých hodnotymôžu tvarovať podobu poradenského procesu a ostatných ľudí, ktorí sús klientmi s funkčnými poruchami vo významných vzťahoch. Sociálny kon-text zdravotného postihnutia ešte výstižnejšie popisuje Požár (1997), ktorý



hovorí, že jedinci so zdravotným postihnutím nevnímajú svoje postihnutiebezprostredne, ale vnímajú komplikácie, ktoré z ich postihnutia vyplývajú,ich postihnutie sa realizuje ako sociálna odchýlka. Podobne ajPrevendárová (1998) potvrdzuje, že zdravotné postihnutie môže mať aj po-dobu spoločenskej izolácie a problémov s nevhodnými reakciami okolia napostihnutého jedinca. Repková (2003) vníma zdravotné postihnutie ako tr-valú poruchu telesného alebo duševného zdravia v interakcii so sociálnymprostredím s predpokladom minimalizácie jeho znevýhodnenia prostred-níctvom intervencie v rámci sociálnej politiky a sociálnej práce. Práve kategória ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím je často odkázaná napomoc štátu a poskytovanie sociálneho poradenstva. Pre zabezpečenie ichexistencie je veľmi významné poradenstvo, ktoré je zamerané z hľadiskasvojho obsahu najmä na riešenie týchto problémov: ■ poskytnutie a prehodnotenie dávky pomoci v hmotnej núdzi,■ posúdenie opodstatnenosti peňažného príspevku na kompenzáciu prijeho zavedení, určení a uvoľnení osobitného príjemcu peňažného príspevkuna kompenzáciu,■ zníženie alebo odňatie účelovej peňažnej dávky sociálnej starostlivostiťažko zdravotne postihnutých občanov,■ poskytovanie opatrovateľskej služby, prepravnej služby,■ poskytovanie starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb,■ odňatie sociálnej služby, zastavenie poskytovania sociálnej služby,zníženie alebo zvýšenie úhrady za poskytovanie sociálnej služby, prípadneneplatenie sociálnej služby.Tieto základné poradenské aktivity vymedzuje zákon NR SR o sociálnej po-moci č. 195/1998 Z.z., pričom je potrebné si uvedomiť, že ďalšie poraden-ské aktivity sa uplatňujú pri samotnej interakcii s klientom a v rešpektovanísamotného postihu, osobnostných vlastností a intelektovej úrovne klienta.

Inšt i tucionálne zabezpečenie sociálneho poradenstvapre občanov s ťažkým zdravotným post ihnutímSociálne poradenstvo pre ťažko zdravotne postihnutých klientov sa vykoná-va spravidla v rámci:■ štátnej správy,■ samosprávy,■ neštátnych subjektov – občianske združenia.Štátna správa má v súvislosti s poskytovaním sociálneho poradenstva do-minantné postavenie. Štát garantuje v zmysle zákona o sociálnej pomociťažko zdravotne postihnutým občanom poskytnutie príspevkov na kompen-záciu prostredníctvom finančných dávok alebo prostredníctvom zdravotnejpomôcky. Uvedené sa koná v súlade s cieľom zabezpečiť integráciu občana



s ťažkým zdravotným postihnutím. Posudzovanie klientov zabezpečujú od-delenia posudkových činností príslušných úradov práce, sociálnych vecía rodiny, v ktorých pracujú sociálni pracovníci a lekár. V praxi sa často stre-távame s problémom, že štát nie je schopný zabezpečiť základné – rámco-vé podmienky (materiálno – technické, personálne, priestorové, organizač-né) pre prácu oddelení posudkových činností, čo ovplyvňuje aj predlžovaniečakacej doby vybavenia žiadosti klienta. Klienti prichádzajú na oddelenieposudkových činností najmä:■ spontánne (informácie od známych, príbuzných, z médií, ...),■ z podnetu inštitúcie (zväzy, asociácie, občianske združenia, ...),■ z podnetu ošetrujúceho lekára,■ z podnetu odborného lekára,■ na základe distribúcie kolegu – sociálneho pracovníka z iného oddeleniaodboru sociálnych vecí,■ na základe informácie získanej u kompetentného zamestnanca samo-správy.Početnosť a prvotnú návštevu klientov podnecujú aj samotní sociálni pra-covníci, zamestnanci oddelenia posudkových činností, ktorí v rámci svojichaktivít v teréne upozorňujú potencionálnych klientov na možnosti kompen-zácie ich ťažkého zdravotného postihnutia. Uvedený fakt je pozitívnym prv-kom v práci sociálneho pracovníka, poukazuje na obrat z chápania sociál-nej práce ako sumáru administratívnych úkonov na prvky terénnej sociálnejpráce, ktorá práve v činnostiach sociálneho pracovníka, zamestnanca štát-nej správy absentuje.Samospráva preberá postupne dôležitú funkciu v zabezpečovaní sociál-nych potrieb obyvateľstva. V poslednom období sa vplyvom prijatia zákonaNR SR č. 416/2001 o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnejsprávy na obce a na vyššie územné celky presúvajú kompetencie štátu nasamosprávu aj v sociálnej oblasti.Samospráva prebrala okrem iného aj kompetencie pri zriaďovaní zariadenísociálnych služieb, starostlivosti o seniorov, v opatrovateľských a ošetrova-teľských činnostiach. Tento proces je úplne prirodzený, jeho význam je naj-mä v priblížení sa svojmu občanovi, v mapovaní konkrétnych problémov,v zapájaní občanov do riešenia sociálnych problémov obyvateľov z ich bez-prostredného okolia a pod. Mesto alebo obec si postupne aj v sociálnej ob-lasti vytvára svoje priority, nesmie byť ľahostajné k svojej komunálnej so-ciálnej politike a sociálnej práci. Sociálni pracovníci nie sú v anonymite,v centre pozornosti sú primátor alebo starosta, ale aj členovia zastupiteľ-ského zboru – poslanci. Kompetentný zamestnanec alebo skupina zamest-nancov – sociálnych pracovníkov je v bezprostrednom kontakte s občanom,ktorému pomáha pri riešení jeho sociálnych problémov, občana distribuuje



na príslušné inštitúcie, pomáha mu administratívne zvládnuť niektoré úko-ny, ktoré si klient nieje schopný zabezpečiť vlastnými silami (vykonáva zá-kladné – distribučné poradenstvo). Sociálny pracovník na samospráve tak-tiež komunikuje s príslušnými inštitúciami a subjektami v meste, ktoré za-bezpečujú vybrané sociálne činnosti a podieľajú sa na riešení niektorýchsociálnych problémov prostredníctvom poskytovania:■ opatrovateľskej služby,■ ošetrovateľskej služby,■ prepravnej služby,■ stravovania pre dôchodcov,■ prevádzkovania zariadení sociálnych služieb,■ jednorázovej dávky občanom v núdzi,■ sociálnej pôžičky a pod.Do riešenia sociálnych problémov sa zapájajú aj neštátne subjekty, najmäobčianske združenia, ktoré môžu veľmi prospešne dopĺňať niektoré absen-tujúce aktivity a zároveň poskytovať poradenstvo na základnej úrovni. Sú tonajmä Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím prostredníc-tvom svojich Krajských poradenských centier, Zväz invalidov, Únia nevidia-cich a slabozrakých Slovenska a pod. Skvalitnenie sociálnej pomoci obyva-teľom s ťažkým zdravotným postihnutím je aj v podpore a kooperácii medzisamosprávou a neštátnymi subjektami na území konkrétnej obce či mesta.Najmä občianske združenia poskytujú sociálne poradenstvo, ktoré je veľmiintenzívne zamerané na integráciu občanov so zdravotným postihnutím, ichposilnenie v samotnej schopnosti človeka prirodzene sa orientovať v osob-nom a spoločenskom živote. Špecifiká poradenského typu ako napr. vyrov-návanie sa s postihnutím, udržanie a nadviazanie partnerských vzťahov,ako aj spolužitie s postihnutým jedincom pomáhajú riešiť aj odborníci pro-stredníctvom psychologickej starostlivosti. Prirodzenou súčasťou aktivítneštátnych subjektov je podpora dobrovoľníckej činnosti, vytváranie a pod-pora svojpomocných skupín.

Stupne sociálneho poradenstva pre občanov s ťažkýmzdravotným post ihnutímSociálne poradenstvo je možné vykonávať na rôznych stupňoch. Ich identi-fikovanie je predovšetkým v závislosti od intenzity a situačnej podmiene-nosti poskytovaného sociálneho poradenstva. V sociálnom poradenstve preobčanov s ťažkým zdravotným postihnutím je možné rozlišovať tri základnéstupne:■ Intermitentné – nárazové sociálne poradenstvo. Tento stupeň sociálnehoporadenstva je možné považovať za poradenstvo, ktoré je poskytované lenv čase aktuálnej potreby, môže ísť o krátkodobú podporu, usmernenie, zo-



rientovanie sa v probléme v prípade vzniku zdravotného problému, ochore-nia, straty práce a pod. Tento stupeň sociálneho poradenstva môže mať rôz-nu úroveň intenzity, ktorú ovplyvňuje aj hĺbka a zložitosť problému.■ Limitované sociálne poradenstvo je orientované na určitý časový úsek,poradenstvo môže byť viazané na konkrétnu situáciu, ako napríklad prípra-va na integrovanie dieťaťa alebo dospelého s ťažkým zdravotným postihnu-tím do školy alebo do pracovného procesu. Limitované sociálne poraden-stvo má vymedzené časové obdobie, dosiahnutím pozitívnej zmeny alebonápravy zanikne potreba venovať sa danému problému.■ Extenzívne sociálne poradenstvo pokrýva podporu pri riešení celej šírkysociálnych problémov občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Tento stu-peň sociálneho poradenstva je orientovaný na poradenstvo zamerané k ro-dinným príslušníkom a najbližším osobám, zamestnávateľom alebo vzdelá-vateľom, ktorí spolupracujú pri integrácii ľudí s ťažkým zdravotným postih-nutím. Sociálne poradenstvo v svojom obsahu zahŕňa nielen možnostikompenzácií ťažkého zdravotného postihnutia, ale aj poradenstvo pri ko-munikácii s okolitým svetom tak, aby bolo zabezpečené optimálne fungo-vanie občana s ťažkým zdravotným postihnutím. (Oláh, Schavel, 2006)

Obsah sociálneho poradenstva pre občanov s ťažkýmzdravotným post ihnutímFormulovanie obsahu sociálneho poradenstva veľmi úzko súvisí s kvalitouživota. Z tohto dôvodu je aj obsah sociálneho poradenstva pre uvedenúcieľovú skupinu orientovaný do nasledovných sociálno – poradenskýchokruhov:



■ Zdravotné problémy ako primárny fakt ovplyvňujúci zložité fungovanie jed-notlivca v spoločnosti. Sociálne poradenstvo je orientované na zvládanie zdra-votných problémov a ich dôsledkov, poskytuje možnosť podpory často pro-stredníctvom aktivít svojpomocných skupín alebo konkrétnych občianskychzdružení. Obsahom sociálneho poradenstva je často usmernenie, naznačeniepostupu, orientácia v legislatívnych normách, ktoré sa viažu na riešenie da-ného problému, distribúcia do konkrétnej inštitúcie alebo subjektu.■ Základné životné podmienky. Sociálne poradenstvo v tejto oblasti jeorientované predovšetkým na pomoc v oblasti bývania, zariadenia bytu, re-konštrukcii domácnosti v súlade s predstavami ťažko zdravotne postihnu-tého občana. Tieto podmienky sa doposiaľ podceňovali, v minulosti pretr-vávala snaha umiestňovať občanov s ťažkým zdravotným postihnutímvýhradne do zariadení sociálnych služieb. Sociálne poradenstvo je posky-tované v intenciách humanizácie základných životných podmienok s cieľomovplyvňovať primeraný sociálny a emocionálny vývin klienta.■ Rodina, dáva základné predpoklady pre osobnostný a emocionálny vývindieťaťa, v období dospelosti práve rodina môže významnou mierou prispieťk priaznivej možnosti integrovať jedinca s ťažkým zdravotným postihnutímdo spoločnosti. Sociálne poradenstvo zamerané na vytváranie primeranýchrodinných väzieb ovplyvňuje formulovanie krátkodobých, ale aj dlhodobýchcieľov klienta v procese integrácie.■ Sociálne poradenstvo má svoje opodstatnenie aj v rámci sociálnycha emocionálnych vzťahov, ktoré si vytvára klient s ostatnými ľuďmi, s ktorýmisa stretáva vo svojom živote. Kvalita vzťahov zohráva dôležitú úlohu pri mo-tivácii klienta mobilizovať svoje sily a vlastné schopnosti pri vyrovnávaní sas postihnutím a snahe konštruovať svoj život (t.j. rodina, vzdelanie, práca,voľný čas) podobne ako majoritná skupina obyvateľstva.■ Oblasť vzdelávania a práce je dôležitou súčasťou sociálneho poraden-stva. Vzdelanie, motivácia preň a snaha získať adekvátne možnosti praco-vať sú často v závislosti od poradenských vplyvov a smerovania zaintereso-vaného odborníka. Zabezpečiť občanom s ťažkým zdravotným postihnutímadekvátne vzdelanie a prácu si vyžaduje vysokú mieru kooperácie s ďalšímiodborníkmi, rodinou a potencionálnym vzdelávateľom alebo zamestnáva-teľom.■ Mieru celkovej spokojnosti a harmónie osobnosti ovplyvňuje aj predpo-klad uspokojovania sekundárnych potrieb klienta, kam patrí rozvíjanie záuj-mov a trávenie voľného času. Tieto aktivity umožňujú klientovi lepšie sa vy-rovnávať so skutočnosťou ťažkého zdravotného postihnutia, pomáhajúzvládať stresové situácie, zabraňujú izolácii a samote, prispievajú k sebe-stačnosti a pocitu uvedomovania si svojich možností optimálne fungovaťv danej spoločnosti.



ZáverSociálne poradenstvo zamerané na klienta s ťažkým zdravotným postihnu-tím má svoje špecifiká. V záujme zvyšovania kvality poradenských služieba v záujme zabezpečenia integrácie občana s ťažkým zdravotným postihnu-tím ako aj zabezpečenia jeho optimálneho fungovania je potrebné aj tentotyp sociálneho poradenstva bližšie rozpracovať. Príspevok je len pokusomnaznačiť približnú štruktúru takto zameraného sociálneho poradenstva.Je samozrejmé, že táto problematika si vyžaduje zainteresovanosť ďalšíchodborníkov z radov pomáhajúcich profesií, ale aj ľudí z praxe a ľudís vlastnými životnými skúsenosťami.

LiteratúraGabura, J. a kol.: Poradenstvo v sociálnej práci. Projekt profesnej prípravy sociálnych

pracovníkov. Bratislava – Prievidza, 1999.Mydlíková, E., Gabura, J., Schavel, M.: Sociálne poradenstvo. Bratislava, ASSP 2002.Oláh, M., Schavel, M.: Sociálne poradenstvo a komunikácia. Prešov, PBF 2006.Požár, L.: Psychológia osobnosti postihnutých. Bratislava, Univerzita Komenského 1997.Prevendárová, J.: Rodina s postihnutým dieťaťom. Nové Zámky, Psychoprof 1998.Repková, K., Požár. L, Šoltés, L.: Zdravotné postihnutie v kontexte novodobej sociálnej

politiky. Bratislava, Informačná kancelária Rady Európy 2003.Strieženec, Š.: Úvod do sociálnej práce. Trnava, AD 1999.

Kontakt:doc. PaedDr. Milan Schavel, PhD. ([email protected])Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce TU TrnavaKatedra aplikovanej sociálnej práceUniverzitné nám. 1917 00 Trnava

PhDr. Michal Oláh, PhD. ([email protected])Prešovská univerzita v Prešove, PBFKatedra kresťanskej antropológie a sociálnej práceMasarykova 15080 01 Prešov



Niekoľko inovat ívnych nástrojov na podporu zamestnanosti občanov s mentálnym postihnutím

Mgr. Iveta Mišová, Mgr. Marián Horanič, ZPMP v SR

Inic iat íva Spoločenstva EQUALNázov priority: Posilňovanie sociálnej ekonomiky (Tretieho sektora) najmäverejnoprospešných služieb so zameraním na zvyšovanie kvalitypracovných miest.

Názov opatrenia: Posilňovanie kapacity mimovládnych organizácií sociál-nej ekonomiky ako aktéra zmierňovania nerovností na trhu práce.

Hlavný c ieľ projektuPodpora zamestnanosti občanov s mentálnym postihnutím prostredníc-tvom vzdelávacej, poradenskej a informačnej činnosti zacielenej naznižovanie nerovností na trhu práce a na posilnenie vplyvu regionálnychmimovládnych organizácií, na redukciu diskriminácie v oblasti vzdelávania,zamestnávania, rovný prístup k informáciám a k vyrovnávaniu diskrimináciena základe rozdielu pohlaví.

Čiastkové c iele projektu■ Zriadenia a rozvoj centier komplexných služieb komunitného charakteruzameraných na poskytovanie informačnej, poradenskej a vzdelávacej čin-nosti v Prešovskom a Košickom kraji.■ Príprava a realizácia vzdelávacích aktivít pre dospelých občanov s men-tálnym postihnutím.■ Príprava a realizácia vzdelávacích aktivít pre zamestnancov domovov so-ciálnych služieb.■ Vytvorenie Internetovej poradne, vybudovanie Informačných databáz a ichpriebežná aktualizácia.■ Budovanie a rozvoj národných a nadnárodných partnerstiev.

Cieľová skupina ■ občania s mentálnym postihnutím v aktívnom veku,■ rodičia detí s mentálnym postihnutím,■ neštátne neziskové organizácie,■ domovy sociálnych služieb a pracovníci týchto zariadení.



Akcie projektu

Akcia 1: Rozvoj partnerstva■ Dohoda o rozvojovom partnerstve medzi partnermi:■ ZPMP v SR, ZPMP Prešov, ZPMP Košice, ZPMP v Petržalke a DSS HestiaPezinok.■ Dohoda o nadnárodnej spolupráci TCA medzi partnermi:ZPMP v SR, ILSIB Španielsko, Ri.So.R.S.A. Taliansko.Nadnárodné partnerstvo L.A.S.I.D. názov z anglického Labour and SocialInsertion of the Persons with Disability v slovenčine: Práca a sociálne začle-nenie osôb s postihnutím.

Akcia 2: Realizácia aktivít projektu■ Manažment a monitorovanie projektu.■ Rozvoj centier komplexných služieb komunitného charakteru zameranýchna poskytovanie informačnej, poradenskej a vzdelávacej činnosti.■ Príprava a realizácia vzdelávacích kurzov a súvisiacich aktivít pre občanovs mentálnym postihnutím a pre zamestnancov domovov sociálnych služieb.■ Vybudovanie informačných databáz a ich priebežná aktualizácia a vytvo-renie Internetovej poradne.■ Nadnárodná spolupráca.

Akcia 3: Diseminácia, šírenie dobrej praxe, publicita■ Šírenie výsledkov projektu na verejnosti prostredníctvom medializáciev časopise Informácie a iných médiách■ Zorganizovanie celoslovenskej konferencie so zahraničnou účasťou v roku2007.■ Prednášky na diseminačných seminároch a podujatiach iných organizácií.



Aktiv i ta č . 1 : Manažment projektu

Cieľ aktivityZabezpečenie realizácie naplánovaných aktivít, aby boli dosiahnuté stanove-né ciele projektu, aby účastníci projektu sledovali ciele a robili veci správne.Monitoring, hodnotenie, zabezpečenie publicity.Rozvoj partnerskej spolupráce na národnej i nadnárodnej úrovni.

Aktiv i ta č .2: Rozvoj cent ier komplexných služiebkomunitného charakteru zameraných na poskytovanieinformačnej , poradenskej a vzdelávacej č innosti .

Cieľ aktivity■ Vybudovanie a rozvoj krajských poradenských centier v Prešovskoma Košickom kraji.■ Poskytovanie komplexného poradenského servisu občanom s mentálnympostihnutím, ich rodinám a odborníkom.■ Poskytovanie pomoci pri riešení pracovnej a sociálnej integrácie občanovs mentálnym postihnutím.■ Obhajovanie práv a záujmov.■ Rozvoj regionálnej spolupráce.

Popis východiskovej situácieNeexistencia primeraného poradenského a vzdelávacieho systému pre ob-čanov s mentálnym postihnutím, rešpektujúceho ich individuálne potreby.Provizórne a ojedinelé modely poskytovania poradenstva a vzdelávania preobčanov s mentálnym postihnutím a pre rodičov.Absencia vzdelávacích a prípravných centier pre občanov s mentálnym po-stihnutím.Existencia mnohých bariér pri hľadaní práce a pri riešení vlastnej životnej si-tuácie.Komunikačné bariéry, ktoré bránia jedincovi s mentálnym postihnutím pri-merane pochopiť zložito podané informácie.Nedostatok spolupráce a koordinácie medzi VÚC, miestnymi združeniamina pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím, inými MVO, úradmi práce, so-ciálnych vecí a rodiny, agentúrami podporovaného zamestnávania ...Potreba obhajovať práva a záujmy občanov s mentálnym postihnutím a ichrodín.

Očakávané výsledkyZriadené Krajské poradenské centrum ZPMP v Prešove a v Košiciach.



Priebežné poskytovanie informácií a poradenských služieb komplexne najednom mieste.Partnerská spolupráca medzi ZPMP a VÚC.Koordinácia činností medzi miestnymi ZPMP v regióne.Zmiernenie nedostatkov v poskytovaných službách na poli poradenstvai vzdelávania orientovaného na podporu zamestnávania.Manuál, ako zriadiť RVIPC (pre šírenie dobrej praxe).Zvýšenie spokojnosti klientov s poskytovanými službami.

Aktiv i ta č . 3: Pr íprava a real izácia vzdelávacích akt iv í tpre dospelých občanov s mentálnym post ihnutíma pre zamestnancov domovov sociálnych služieb

Cieľ aktivity■ Vytvorenie a akreditácia vzdelávacieho programu pre ľudí s mentálnympostihnutím zacieleného na systematické budovanie sociálnych a profe-sijných zručností ľudí s mentálnym postihnutím.■ Realizácia vzdelávacích kurzov pre ľudí s mentálnym postihnutím.■ Vytvorenie a akreditácia vzdelávacieho programu pre zamestnancov DSSrešpektujúceho súčasné trendy prístupu k ľuďom s mentálnym postihnutím.■ Realizácia vzdelávacieho programu v DSS Hestia Pezinok.■ Diseminácia vzdelávacích programov do novovzniknutých KPC ZPMP.

Popis východiskovej situácieNedostatok príležitostí pre vzdelávanie dospelých občanov s mentálnympostihnutím.Príprava pre vstup do pracovného prostredia sa orientuje predovšetkým nanácvik pracovných zručností a návykov. Chýba výcvik v oblasti sociálnych,profesijných zručností.Nepostačujúca úroveň schopností občanov s mentálnym postihnutím preuplatnenie sa v pracovnom prostredí (v chránenej dielni, chránenom praco-visku, na bežnom pracovnom mieste).Pretrvávanie postojov zamestnancov DSS, ktoré vedú ľudí k ochranárskemuspôsobu života, nie k osamostatňovaniu a integrácii.Nedostatok informácií a skúseností zamestnancov DSS prináša so sebouporušovanie niekedy i základných ľudských práv obyvateľov DSS.Transformácia zariadení sociálnych služieb prebieha v podobe skvalitňova-nia prostredia, hygieny a úrovne obslužných služieb. Nenastala však trans-formácia v myslení, ktorá by sa mala prezentovať rešpektovaním klientaDSS ako rovnocennej ľudskej bytosti so všetkými jeho ľudskými právami.



Očakávané výsledkyZlepšenie vybraných profesijných zručností vybranej skupiny občanovs mentálnym postihnutím.Rozšírenie vytvorených vzdelávacích programov do jednotlivých regiónova následná realizácia obdobných kurzov v ďalších regiónoch.Postupná zmena v myslení a v postojoch zamestnancov DSS vočiužívateľom ich služieb, čo sa premietne i vo zvýšení kvality priamej práce.Rešpektovanie ľudských práv občanov s mentálnym postihnitím žijúcichv zariadeniach DSS.

Aktiv i ta č . 4: Vybudovanie informačných databáz a ichpriebežná aktual izácia a vytvorenie Internetovej poradne.

Cieľ aktivity■ Vytvorenie databázového systému na základe špecifických potrieb regiónu.■ Sprístupnenie a poskytovanie nových informácií.■ Poskytovanie poradenstva prostredníctvom Internetovej poradne.■ Zabezpečenie bezbariérovosti poradenských služieb.■ Popis východiskovej situácie.■ Nízka dostupnosť poskytovania informačných a poradenských služieb.■ Časovo a finančne náročné vyhľadávanie informácií.■ Roztrieštenosť informácií na mnohých miestach, absencia komplexnýchdatabáz.

Očakávané výsledkyPrepojenosť a komplexnosť informácií. Poskytnutie prehľadných a jedno-značných informácií.Poskytovanie informácií a poradenských služieb komplexne na jednommieste.Sprístupnenie informácií podľa regiónov.Zvýšenie dostupnosti informovanosti a zníženie nedostatkov v poskyto-vaných poradenských službách prostredníctvom internetu.Zvýšenie spokojnosti klientov s poskytovanými službami.Využívanie databáz širokým spektrom užívateľov.

Aktiv i ta č . 5 : Nadnárodná spolupráca

Cieľ aktivity■ Rozvoj spoločných pracovných skúseností.■ Vytvorenie profilu špecifického odborného pracovníka – sprostredkova-teľa v procesoch sociálnej a pracovnej integrácie.



■ Vytvorenie prenosného modelu „sociálnej farmy“ za využitia skúsenostíz iných krajín.■ Zdieľanie dobrej praxe ohľadom metodiky použitej pri budovaní centierintegrovaných služieb v jednotlivých projektoch.■ Vytvorenie nástrojov a metodológii na boj proti predsudkom a diskrimi-nácii.

Popis východiskovej situácie■ Ciele nadnárodnej spolupráce boli definované tak, aby využili skúsenostijednotlivých národných partnerstiev. Zodpovednosť za realizáciu jednot-livých úloh je na konkrétnych partneroch.■ Slovenské rozvojové partnerstvo nesie zodpovednosť za realizáciu cieľač. 5: vytvorenie nástrojov a metodológii na boj proti predsudkom a diskri-minácii.

Záverom – realizácia projektu:■ Prispeje k informatizácii spoločnosti. ■ Posilní kapacity miestnych združení na pomoc ľuďom s mentálnym po-stihnutím. ■ Prispeje k šíreniu pozitívnych názorov na ľudí s mentálnym postihnutímv spoločnosti. ■ Prispeje k zmene postojov zamestnancov DSS.■ Prispeje k zmierneniu nedostatkov v poskytovaných službách.■ Prispeje k podpore schopností občana s mentálnym postihnutím hľadaťriešenia svojej situácie a spoločenského i pracovného uplatnenia. ■ Prispeje k vytvoreniu systému ďalšieho vzdelávania pre občanov s men-tálnym postihnutím.



Rozvoj cent ier komplexných služieb komunitného charakteru zameraných na poskytovanie

informačnej, poradenskej a vzdelávacej činnosti

Mgr. Iveta Mišová, ZPMP v SR

Partneri v aktivite č. 2: ZPMP v SR, ZPMP Nádej v Košiciach, ZPMP v Prešove

Cieľ aktivity■ Vybudovanie a rozvoj krajských poradenských centier v Prešovskoma Košickom kraji.■ Poskytovanie komplexného poradenského servisu občanom s mentálnympostihnutím, ich rodinám a odborníkom.■ Poskytovanie pomoci pri riešení pracovnej a sociálnej integrácie občanovs mentálnym postihnutím.■ Obhajovanie práv a záujmov.■ Rozvoj regionálnej spolupráce.

Popis východiskovej situácieNeexistencia primeraného poradenského a vzdelávacieho systému pre ob-čanov s mentálnym postihnutím, rešpektujúceho ich individuálne potreby. Provizórne a ojedinelé modely poskytovania poradenstva a vzdelávania preobčanov s mentálnym postihnutím.Absencia vzdelávacích a prípravných centier a centier vyššieho vzdelávaniapre osoby s mentálnym postihnutím.Existencia mnohých bariér pri hľadaní práce a pri riešení vlastnej životnej si-tuácie.Komunikačné bariéry, ktoré bránia jedincovi s mentálnym postihnutím pri-merane pochopiť zložito podané informácie.Neschopnosť nájsť si, či trvalejšie udržať primeranú platenú prácu.Nedostatok spolupráce a koordinácie medzi VÚC, miestnymi združeniamina pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím, inými MVO, úradmi práce, so-ciálnych vecí a rodiny, agentúrami podporovaného zamestnávania, ...Potreba obhajovať práva a záujmy občanov s mentálnym postihnutím a ichrodín.

Popis akt iv i ty: Etapa č . 1 Júl 2005 – Jún 2006

1. Vytvorenie pracovnej skupiny pre vybudovanie regionálnych centier.



2. Mapovanie potrieb občanov s mentálnym postihnutím a ich rodín v Košic-kom a Prešovskom kraji:Zrealizovali sme 12 pracovných seminárov, na ktorých sa zúčastnilo 225občanov s mentálnym postihnutím, rodičov a odborníkov.Získali sme pozitívnu spätnú väzbu (očakávania).3. Vytvorenie analýzy potrieb:Vydali sme dve odborné brožúry v náklade 500 ks pod názvami „Niekoľkoinovatívnych nástrojov na podporu zamestnanosti občanov s mentálnympostihnutím – Potreby občanov s mentálnym postihnutím a ich rodínv Prešovskom samosprávnom kraji a v Košickom samosprávnom kraji.“,v ktorých boli zhrnuté výsledky prieskumov a analýzy potrieb. 4. Vytvorenie písomného dokumentu Špecifikácia činností Krajského pora-denského centra.Na základe analýz boli vyšpecifikované činnosti, ktoré budú zabezpečovaťregionálne centrá.

Činnosti centra:1. Poskytovanie sociálnej pomoci, najmä vykonávanie prevencie a poskyto-vanie sociálneho poradenstva, 2. Výchova a vzdelávanie, najmä organizovanie vzdelávacích kurzov, 3. Obhajoba ľudských práv s dôrazom na obhajobu práv a záujmov občanovs mentálnym postihnutím, iniciovanie legislatívnych zmien,4. Služby na podporu regionálneho rozvoja, poskytovanie informácií, pre-pojenie informovanosti medzi miestnymi ZPMP v samosprávnom kraji,občanmi a Úradom Prešovského a Košického samosprávneho kraja, koordi-nácia činností ZPMP v kraji.

Ciele poskytovania sociálnej pomoci prostredníctvom vykonávania pre-vencie a poskytovaním sociálneho poradenstva: Pomôcť pri integrácii a inklúzii (začlenení) do spoločnosti,podporiť nezávislejší život a samostatnú sociálnu existenciu, podporiť zachovanie a stabilizáciu prirodzeného rodinného prostredia,rozvíjať potenciál a osobnosť občanov s mentálnym postihnutím s cieľompozitívnej integrácie a participácie na živote rodiny i sociálneho prostrediaa spoločnosti,zlepšiť kvalitu života,pomôcť pri odstraňovaní sociálnych bariér.

Poskytovanie sociálneho poradenstva (individuálneho a skupinového): Zisťovanie rozsahu a charakteru sociálnej núdze občanov s mentálnyma kombinovaným postihnutím a ich rodín (klientov).



Poskytovanie všeobecného poradenstva: poskytovanie základnej úrovneporadenstva, potrebného na orientáciu klientov vo svojej sociálnej a hmot-nej situácii a vo svojich sociálnych právach a povinnostiach.Poskytovanie kontaktu na inštitúcie, ktoré participujú na riešení problémovobčanov s mentálnym postihnutím.Pomoc pri riešení sociálnych problémov a mobilizácia ich možností a schop-ností tieto problémy riešiť, prípadne im predchádzať, práca s rodinou.Usmerňovanie klientov s mentálnym postihnutím pri voľbe a uplatňovaní fo-riem sociálnej pomoci.Vzhľadom k špecifickosti mentálneho postihnutia na základe znalosti kom-plexnej problematiky centrá budú:Poskytovať špecifické poradenstvo súvisiace s problematikou mentálnehopostihnutia (minimalizácia sociálnych stigiem týkajúcich sa postihnutia,pomoc zvládať neprimerané reakcie okolia, príprava klienta na predsudky,s ktorými sa môže stretnúť, ...).Rozvíjať sociálne schopnosti a zručnosti, hodnoty, postoje a osobné kvalityklientov, t.j. zvyšovať kvalitu života občanov s mentálnym postihnutím (tré-ning komunikačných a asertívnych zručností, budovanie adekvátneho se-bavedomia, ...).Poskytovať informácie prostredníctvom informačných databáz vzhľadom naregionálne potreby PSK a KSK.

Vykonávanie sociálnej prevencieZákladným cieľom je predchádzanie a zabraňovanie vzniku, prehlbovaniualebo opakovaniu porúch psychického vývinu, fyzického vývinu alebo so-ciálneho vývinu občanov s mentálnym postihnutím.Formy:Vyhľadávacia činnosť – nadväzovanie kontaktov s ďalšími občanmiz cieľovej skupiny, zapájanie do aktivít z cieľom eliminácie problémov v so-ciálnej oblasti.Mainstreaming – zapojenie problematiky občanov s mentálnym postihnu-tím do plánovania politík na rôznych úrovniach (obec, región, štát).Zapojenie sa do kampaní, napr. Deň krivých zrkadiel – ovplyvňovanie nega-tívnych postojov verejnosti smerom k pozitívnemu obrazu o občanochs mentálnym postihnutím.

Výchova a vzdelávanieVzdelávanie občanov s mentálnym postihnutím komunikačným zručnostiam(tréningy sebaprezentácie a asertivity, manažovania vlastného života, seba-obhajovania, budovanie sebavedomia, sebaúcty a identity, prípravu na sa-mostatný život v zariadeniach chráneného a podporovaného bývania a iné).



Vzdelávanie zamestnancov Domovov sociálnych služieb (DSS) a odborníkovpracujúcich s občanmi s mentálnym postihnutím (oblasť práva, komunikač-né a sociálne zručnosti pre prácu s ľuďmi s mentálnym postihnutím).Vzdelávanie aktivistov ZPMP, rodičov a opatrovníkov (oblasť sociálnej poli-tiky, ľudských práv, spôsobilosť na právne úkony, sebaobhajovanie, sociál-no-právna ochrana, manažmenty a marketing neziskových organizácií, ko-munitné plánovanie, politický lobing).

Obhajoba ľudských právPrekážky uplatňovania ľudských a občianskych práv sú: stigmatizácia a zra-ňovanie zo strany spoločnosti, diskriminácia – dlhodobo historicky tolero-vaná spoločnosťou aj právom, postoje formované zdôrazňovaním menej-cennosti, nižšieho pracovného statusu, vzhľadom k nedostatočným funkč-ným schopnostiam, limitované kapacity, nedostatočná podpora sociálnehookolia.

Mapovanie problémov z oblasti sociálnoprávnej ochrany:– upozorňovanie kompetentných orgánov a organizácií na zistené problémy

a nedostatky,– upozorňovanie kompetentných orgánov a organizácií na potrebu legisla-

tívnych zmien existujúcich zákonov a potrebu nových právnych noriem,– presadzovanie práv a záujmov občanov s mentálnym postihnutím na

úrovni Prešovského a Košického samosprávneho kraja, pripomienkovanietvorby všeobecne záväzných predpisov,

– zvyšovanie spoločenského uvedomenia o občanoch s mentálnym postih-nutím u odbornej i laickej verejnosti v samosprávnych krajoch, politickýlobing.

Služby na podporu regionálneho rozvoja Prepojenie informovanostiVytváranie podmienok a zabezpečovanie vzájomného dialógu a zapojenievšetkých, ktorých sa daná oblasť týka. Organizovanie pravidelných pracovných stretnutí predsedov – lídrov miest-nych ZPMP.Poskytovanie informácií o zistených potrebách a problémoch zástupcom sa-mosprávnych krajov, ktorí sú nositeľmi kompetencií a zodpovednosti. Zabezpečovanie výmeny informácií medzi:miestnymi ZPMP a ZPMP v SR miestnymi ZPMP a samosprávnymi krajmi.



Etapa č . 2 Január 2006 – November 2006

1. Vyhľadanie vhodných priestorov a uzavretie nájomnej zmluvy v Prešovea Košiciach2. Výber a nákup zariadenia, vybavenie KPC3. Registrácia KPC ako n. o. (zakladateľská zmluva, štatút)4. Vytvorenie pracovného miesta5. Povolenie MPSVR SR6. Monitoring7. Vypracovanie profilu regionálneho poradcu – základné predpoklady,ďalšie vedomosti, súvisiace schopnosti, tzv. „prierezové schopnosti“.8. Vytvorenie modelu spolupráce medzi VÚC a ZPMP.

Problémy, s ktorými sme sa doteraz stretli:Financovanie projektuDefinícia sociálneho poradenstva v zákone o sociálnej pomoci je zúžená nasituácie hmotnej a sociálnej núdze s preferovaním diagnostickej, informač-nej a distribučnej funkcie.Neexistujú štandardy sociálneho poradenstva na ochranu klienta, poradcua organizácie poskytujúcej poradenstvo.Každý samosprávny kraj má svoje VZN, na základe ktorých sa odvíja aj po-skytovanie sociálnej pomoci a jej financovanie.

Čo sme už dosiahli?Založili sme 2 neziskové organizácie.Vyšpecifikovali sme činnosť KPC.Vypracovali sme profil poradcu.Poskytujeme služby občanom v Prešovskom regióne.Začali sme spoluprácu s VÚC.

Čo nás ešte čaká?Rozbehnúť činnosť KPC v Košiciach.Rozbehnúť „Public relations“.Naplniť cieľ projektu v zmysle naplánovanýchaktivít v prospech občanov s mentálnym po-stihnutím a ich rodín.



Možnosť z lepšenia pr ístupu k informáciám prostredníctvom Internetovej poradne

a informačných databáz

Mgr. Jana Brnová, ZPMP v SR

Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v SR v rámci projektuNiekoľko inovatívnych nástrojov na podporu zamestnanosti občanovs mentálnym postihnutím vytvorilo okrem iného Internetovú poradňu a in-formačné databázy.Cieľ internetovej poradne a informačných databáz:■ Internetová poradňa spolu s informačnými databázami dopĺňajú kom-plexnosť poskytovaných poradenských služieb pre občanov s mentálnympostihnutím a ich rodiny.■ Cieľom Internetovej poradne je poskytovať poradenstvo a aktuálne infor-mácie na základe špecifických potrieb jednotlivých klientov s mentálnympostihnutím. Odborníci (špeciálny pedagóg, sociálny pracovník, právnik)pravidelne odpovedajú na otázky predovšetkým rodičov, zákonných zástup-cov, odborníkov a aktivistov miestnych združení. ■ Cieľom databázy je poskytovať neustále nové informácie. Prostredníctvomdatabázového systému poskytujeme poradenstvo na základe špecifickýchpotrieb regiónov a rodín s občanom s mentálnym postihnutím, ktorí v da-nom regióne žijú.■ Informačné databázy sú vytvorené pre Košický, Prešovský a Bratislavskýsamosprávny kraj. Našim cieľom je postupne vytvoriť informačné databázyaj pre ostatné samosprávne kraje

Na stránke www.zpmpvsr.sk v rubrike Internetová poradňa nájdete:Sociálne poradenstvo■ Sociálna pomoc a podpora ■ Kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia■ Osobná asistencia ■ Sociálne služby■ Invalidné dôchodky ■ Služby zamestnávania ■ Iné

Právne poradenstvo■ Ľudské práva ľudí s mentálnym postihnutím



■ Ochrana práv ľudí s mentálnym postihnutím ■ Človek s mentálnym postihnutím ako účastník právneho vzťahu ■ Občianske právo – spôsobilosť na právne úkony, náhrada škody, ak vznik-la občanovi s mentálnym postihnutím alebo ak bola spôsobená občanoms mentálnym postihnutím ■ Záväzkové právo – rôzne druhy zmlúv, ktorých účastníkom môže byťobčan s mentálnym postihnutím, dedičské právo ■ Rodinné právo – napr. vyživovacia povinnosť, vzťahy medzi rodičmia deťmi ■ Pracovné právo – právne vzťahy vyplývajúce z pracovného pomeru ■ Zákon o rovnakom zaobchádzaní

Špeciálno-pedagogické poradenstvo■ Včasná diagnostika a starostlivosť, stimulácia dieťaťa s ľahkým, stredneťažkým, ťažkým a hlbokým mentálnym postihnutím ■ Výchova a vzdelávanie detí s mentálnym postihnutím v predškolských za-riadeniach ■ Výchova a vzdelávanie detí s mentálnym postihnutím v školských zaria-deniach ■ Profesijná príprava mládeže s mentálnym postihnutím ■ Sebaobhajovanie ľudí s mentálnym postihnutím ■ Príprava pre dospelosť, výchova k dospelosti ■ Rozvíjanie samostatnosti primerane k druhu a stupňu postihnutia ■ Integrácia detí s mentálnym postihnutím do škôl

Na stránke www.zpmpvsr.sk v rubrike Informačné databázy nájdete:■ Zoznam DSS■ Zoznam poradní■ Zoznam špeciálnych materských, základných škôl■ Zoznam miestnych združení ZPMP■ Zoznam rekreačných zariadení a kúpeľných zariadení■ Zoznam zariadení poskytujúcich prepravné služby■ Iné



Trendy vzdelávania ľudí s mentálnym post ihnutím v Európskej úni i .

Mgr. Jana Brnová, ZPMP v SR

„Každý človek je schopný učiť sa v akomkoľvek veku”.

Ľudské práva platia pre všetkých ľudí. Jednako však v mnohých krajinách sapráva ľudí so zdravotným postihnutím často neuznávajú alebo ignorujú.Podľa UNESCO:■ 140 miliónov ľudí na svete sa nevzdeláva,■ 30-40 miliónov ľudí sú ľudia s postihnutím,■ 771 miliónov ľudí nevie čítať a písať.

Medzi základné ľudské práva patrí právo na vzdelávanie. Vzdelávanie ne-znamená len chodiť do školy. Znamená tiež odborný tréning a celoživotnévzdelávanie.Právo na vzdelanie je tiež zahrnuté v mnohých zákonoch o ľudských prá-vach.

Napríklad:■ Európska charta základných práv hovorí, že každý má právo– na vzdelanie,– na prístup k odbornému tréningu.■ Štandardné pravidlá OSN na vytváranie rovnakých príležitostí pre osobyso zdravotným postihnutím – pravidlo 6 hovorí o tom, že osoby s postihnu-tím by mali mať rovnaké príležitosti vzdelávať sa. Neplatí to len pre deti s po-stihnutím, ale aj pre mládež a dospelých. Hovorí tiež o tom, že vzdelávanieosôb s postihnutím by malo byť súčasťou všeobecného vzdelávacieho sys-tému.To sa nazýva inkluzívne vzdelávanie.Inklúzia vo vzdelávaní nie sú len dve slová. Je to oveľa viac. Inklúzia vo vzde-lávaní znamená ľudské práva a sociálne začlenenie.

Vzdelávanie a Európska úniaEurópska Únia má 3 ciele zamerané na vzdelávanie:– zlepšovať kvalitu a efektívnosť systémov vzdelávania a odborného trénin-gu v EU;



– sprístupniť celoživotné vzdelávanie všetkým občanom;– orientovať naše systémy vzdelávania a odborného tréningu viac smeromvon do sveta.

Členské štáty sú sami zodpovedné za obsah svojich vzdelávacích kurzovako aj za organizáciu vzdelávacích systémov. Európska únia sa však potre-buje uistiť, či je vzdelávanie dobrej kvality. Preto EÚ posilňuje spoluprácumedzi členskými štátmi v otázkach týkajúcich sa vzdelávania.

30. novembra 2002 ministri 31 európskych krajín (členských štátov, kandi-dátskych krajín a krajín EEA) prijali „Kodaňskú deklaráciu“ („CopenhagenDeclaration“) o zvyšovaní európskej spolupráce v odbornom vzdelávanía výcviku. Táto deklarácia konštatuje:„Spolupráca v oblasti vzdelávania a odborného výcviku na úrovni Európskejúnie dnes hrá rozhodujúcu úlohu pri vytváraní budúcej európskej spoloč-nosti ... Stratégie pre celoživotné vzdelávanie a mobilitu majú podstatnývýznam pre podporu zamestnateľnosti, aktívneho občianstva, sociálneho za-členenia a osobného rozvoja. Rozvoj znalostnej Európy a zabezpečenie otvo-renosti európskeho trhu pre všetkých, to je veľká výzva pre systémy odbor-ného vzdelávania a výcviku v Európe a pre všetkých zúčastnených aktérov.To isté platí pre potrebu neustále prispôsobovať tieto systémy novémuvývoju a meniacim sa podmienkam spoločnosti. Vyššia spolupráca v odbor-nom vzdelávaní a výcviku bude významným príspevkom k zabezpečeniuúspešného rozširovania Európskej únie a plnenia cieľov, ktoré určila Európ-ska rada v Lisabone“.Rada Európy vydala Rezolúciu o celoživotnom vzdelávaní:http://europa.eu.int/eur-lex/pri/en/oj/dat/2002/c_163/c_16320020709en00010003.pdf

Trendy vzdelávania v EÚ

Vzdelávanie patrí medzi základné ľudské práva. Celoživotné vzdelávanie jeveľmi dôležité, pretože je kľúčom k inklúzii a socializácii. Dáva príležitosťkaždému byť človekom, dáva príležitosť meniť svet.

Vzdelávanie sa nekončí skončením školy, vzdelávame sa celý život.

Prečo je celoživotné vzdelávanie dôležité?■ Ľudia získavajú nové zručnosti, schopnosti.■ Rozvíjajú sa vo všetkých oblastiach.



■ Trénujú sa, získavajú kvalifikáciu.■ Zvyšuje sa ich sebavedomie.■ Je príležitosťou byť sociálne, ekonomicky a kultúrne nezávislý.

Pre dospelých ľudí s mentálnym postihnutím celoživotné vzdelávanie nie jelen nájsť si prácu, získať viac vedomostí a poznatkov. Ale celoživotné vzde-lávanie znamená aj■ Byť začlenený do spoločnosti.■ Byť samostatný a nezávislý.■ Byť schopný prezentovať seba a byť schopný mať kontrolu nad každýmdňom, nad svojou budúcnosťou.■ Jedným slovom byť schopný, oprávnený.

Domnievame sa, že celoživotné vzdelávanie je:■ proces smerom k občanovi,■ proces smerom k rovnosti,■ proces k rozvíjaniu seba samého.

Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v SR je členom me-dzinárodnej organizácie Inclusion Europe. Táto organizácia usporadúvakaždý rok konferenciu Európa v akcii, ktorej sme sa i tento rok zúčastnili.Tento rok sa konferencia niesla v duchu celoživotného vzdelávania pre ľudís mentálnym postihnutím. Bolo tu prijatých niekoľko významných záverova vyhlásení.

Vyhlásenie č . 1 . Celoživotné vzdelávanie je pre každého„Chceme sa učiť a skutočne to tak chceme robiť .“Ľudia s postihnutím potrebujú vzdelávacie programy a služby. Mali by byťv ľahko čitateľnom štýle. Status môže zabezpečiť aj neverbálna komuniká-cia, nielen písané slová. Aj malé veci musia byť vyučované ako veľké a každýmalý úspech musí byť uznávaný.V spoločnosti by nemalo ísť o to, že budeme pripravovať iné ponuky pre ľudís mentálnym postihnutím, ale mali by sme pripraviť ponuky ako preostatných ľudí. Rozdiel by mal byť v tom, že budú realizované vo forme, kto-rej budú ľudia s mentálnym postihnutím rozumieť. Dôležité je rúcať bariéry,ktoré sa týkajú vzdelávania ľudí s mentálnym postihnutím. Ak chceme rúcaťtieto bariéry, začnime od seba.

Vyhlásenie č . 2. Celoživotné vzdelávanie je o učení sanovým veciam každý deň nášho ž ivota.„Chcem byť vzdelaný, vzdelávam sa prevažne vonku (v iných školách).



Celoživotné vzdelávanie nám dáva príležitosť učiť sa myslieť si, že sme tro-chu lepší ako si v skutočnosti myslíme, že sme.“Podľa UNESCO celoživotné vzdelávanie znamená:■ učiť sa vedieť,■ učiť sa robiť,■ učiť sa byť,■ učiť sa žiť spolu.

Dôležité je robiť lobbing, podporovať skupiny sebaobhajcov, robiť celoživot-né vzdelávanie, vzdelávať ľudí, ktorí žijú v inštitúciách, snažiť sa, aby títoľudia žili v komunitách.

Vyhlásenie č . 3 . Celoživotné vzdelávanie môže skutočnespraviť ž ivot ľudí s post ihnutím lepším.„Je neuveriteľné, ako sa môj život zmenil za posledných 10 rokov. Somšťastný, že som našiel správnych ľudí a dobrú podporu. Žiť nezávislý životmi dovoľuje robiť rozhodnutia za môj vlastný život, ale najskôr som sa mu-sel naučiť žiť nezávisle.“

Vyhlásenie č . 4 . Každý môže mať úžitok z celoživotnéhovzdelávania. Celoživotné vzdelávanie dodáva sociálnykapitál .Prinesením väčšej nezávislosti osobám s postihnutím, celoživotné vzdelá-vanie prinesie viac nezávislosti rodinám a členom rodiny. Ľudia s postihnutím a ich rodiny by mali pripravovať plány na vzdelávanie.Vzdelávať by sa nemali len odborníci. Vzdelávať by sa mali asistenti, priate-lia, rodiny, kolegovia, všetci, ktorí participujú na celoživotnom vzdelávaní.

Vyhlásenie č . 5 . Mať prácu pre č loveka s mentálnympostihnutím je veľmi dôležité .„Môj syn chcel byť ako jeho otec. Chcel mať prácu a chcel aj míňať peniaze.Keď ste trénovaný na prácu, tak ste vlastne trénovaný na celý život.Mať prácu znamená dostávať aj plat. Bez platu nemôžeme robiť nič.“Vzdelávanie by malo byť dostupné pre ľudí s postihnutím. Odborné trénin-gy, ktoré sú zamerané na získavanie pracovných zručností sú postavené naindividuálnom programe. To, že sa môžeme vzdelávať nás nepripravuje lenna prácu, ale dáva nám status. Vzdelávanie znamená mať skutočnú prácuza skutočné peniaze.



Vyhlásenie č . 6. Celoživotné vzdelávanie by malo byťkval i tné.„Len robiť vzdelávanie mi nepomáha. Potrebujem kvalitné vzdelávanie. Na kurzoch nechcem čítať detské knihy.“

Dá sa to cez:■ informácie a poradenstvo■ analýzy■ financovanie a podporu■ flexibilné učenie a metodológie■ spätnú väzbu a evaluáciu■ podporu v legislatíve■ celoživotné vzdelávanie je zamerané na učiteľa a participanta■ celoživotné vzdelávanie je kontinuálny proces

Vyhlásenie č . 7. Celoživotné vzdelávanie potrebujepodporu v legislat íve.„Naša krajina ratifikovala dohody, ktoré hovoria o vzdelávaní, ale praktickyje to inak.“■ Členovia Inclusion Europe musia vytvárať mechanizmy pre kontinuálneceloživotné vzdelávanie. ■ Skupiny rodičov a sebaobhajcov musia robiť lobby u vlády pre reálnu im-plementáciu existujúcich zákonov na národnej a regionálnej úrovni.■ Musia byť ujasnené vzťahy medzi účastníkmi vzdelávania: na jednej stra-ne stojí štát, ktorý je zodpovedný za služby, a na druhej strane účasť užíva-teľov.■ Legislatíva má povinnosť obhajovať potencionálnych pracovníkov.

Medzi ďalšie trendy patrí:

■ Easy-to-read (ľahko čitateľné texty) ako nástroj celoživotnéhovzdelávania

Ľahko čitateľné texty sú veľmi dôležité v živote človeka s mentálnym po-stihnutím. Často sa stáva, že ľudia s mentálnym postihnutím knihám, tex-tom, novinám, návodom na použitie rôznych spotrebičov nerozumejú, vďa-ka čomu, strácajú záujem o informácie. Vo Švédsku je organizácia, ktorá savenuje písaniu týchto textov. Vydali niekoľko kníh, rôzne knihy z beletriea klasiky, vydávajú kuchárske knihy.



Viac informácii nájdete na stránke:www.easy-to-read-network.orgwww.zpmpvsr.sk

■ Sebaobhajovanie ako nástroj celoživotného vzdelávaniaSebaobhajci na celom svete majú rovnaký cieľ. Chcú zmeniť svoje životy,snažia sa prevziať kontrolu nad vlastnými životmi, snažia sa rozhodovaťsami za seba. Veria, že aj oni majú rovnakú ľudskú hodnotu ako ostatníľudia. Snažia sa žiť normálny život, chcú zarábať peniaze, chcú mať svojuprácu, snažia sa o to, aby sme ich počúvali, rešpektovali, aby boli rešpek-tované ich práva a ich predstavy o vlastnom živote, snažia sa stať sasúčasťou spoločnosti. Sebaobhajci sa snažia mať rovnaké práva ako majúvšetci ostatní ľudia.

■ Príklady dobrej praxeAnne a Jean navštevujú skupinu sebaobhajcov v Bruseli. Vďaka týmto stret-nutiam sa stali nezávislejšími v každodennom živote. Majú svoju prácu.Nebolo to ale ľahké. Stretávajú sa s problémami. Napríklad mali probléms cestovaním do práce alebo domov. Vďaka týmto stretnutiam získali aj inýpohľad na vec. Mali svojho asistenta, ktorý chodil s nimi, kým sa to ne-naučili. Tieto stretnutia sú veľmi dôležité, lebo im dávajú príležitosť naučiťsa veľa nových vecí.Janneke z Nórska mala problémy s hospodárením s peniazmi. Začala praco-vať. Teraz má peniaze sama pre seba. Učila sa ako šetriť, ako hospodáriťs peniazmi, ako nakupovať, ako si peniaze rozložiť. Mať vlastné peniaze jejdáva príležitosť na samostatnosť.Jozef z Nemecka bol ešte pred 10 rokmi celkom nesamostatný. Veľmi sa zme-nil. A to vďaka sebaobhajovaniu. Bol šťastný, pretože si našiel dobrú skupi-nu ľudí, ktorá ho podporuje. Keď bol dieťa, nechodil do školy, lebo bolschopný sa len veľmi málo naučiť. Teraz má prácu, býva samostatne. Malveľký problém, lebo jeho práca je ďaleko a musí každý deň cestovať. Muselsa to naučiť.

Na Slovensku máme tiež niekoľkoročné skúsenosti s realizovaním rôznychvzdelávacích aktivít a kurzov, ktoré smerujú k rozvoju osobnosti ľudí s men-tálnym postihnutím. Tieto vzdelávacie kurzy smerujú i k napĺňaniu plno-hodnotného života, na ktorý má každý človek právo.

Použitá literatúra:■ Learning all our Lives – Europa in Action 2006, Inclusion Europe ■ Mainstreaming Mental Disability Policy, Inclusion Europe



Príprava a real izácia vzdelávacích kurzov a súvisiacich aktivít pre ľudí s mentálnym postihnutím

a pre zamestnancov domovov sociálnych služieb pre občanov s mentálnym postihnutím

Mgr. Mária Fečíková, ZPMP v SR

Zamestnanie otvára cestu k nezávislosti a je dôležité pre každého človekaa teda aj pre občana so zdravotným postihnutím. Nadobúdanie potrebnýchprofesijných zručností je charakteristickým sprievodným javom u každého,kto chce pracovať.Dnešná situácia reflektuje nedostatok príležitostí ďalšieho vzdelávania preobčanov s mentálnym postihnutím. Existujúce rekvalifikačné kurzy a roz-manité podporné psycho -sociálne výcviky sú len veľmi ťažko dostupnénižším intelektovým schopnostiam týchto občanov. Neexistuje dostatokvzdelávacích kurzov a podporných aktivít, ktoré by podporili človeka s men-tálnym postihnutím v jeho pracovnej integrácii. Väčšina týchto jedincov prenedostatok sociálnych zručností nemá príležitosť zamestnať sa. Vzdelávacíkurz, ktorý bol vytvorený sa prispôsobuje ich vzdelávacím potrebám,rešpektuje psychické a intelektuálne požiadavky a venuje sa predovšetkýmtréningu sociálnych a profesijných zručností, ktoré sú spolu s pracovnýmizručnosťami nevyhnutným predpokladom aktívneho a úspešného pracov-ného začlenenia.

■ Skúsenosti zo Slovenska:V rokoch 2005 – 2006 sme v rámci projektu EQUAL vytvorili a následne i zrea-lizovali vzdelávacie kurzy pre občanov s mentálnym postihnutím, a pre za-mestnancov domovov sociálnych služieb. Ide teda o dva typy kurzov, ktorévšak spolu úzko súvisia, pretože v konečnom dôsledku je cieľovou skupinoutá istá kategória osôb a to občania s mentálnym postihnutím.Kurzy pre občanov s mentálnym postihnutím – ich cieľom je pripraviť člo-veka s mentálnym postihnutím na trh práce. Teda pomôcť mu nadobudnúťtaké zručnosti, ktoré by mu pomohli nájsť si prácu a následne i úspešne ab-solvovať prijímací pohovor a úspešne sa zamestnať.

Vzdelávací kurz pre ľudí s mentálnym postihnutím – počet zúčastnených:

Bratislava: 10 (7 mužov, 3 ženy)Niektorí z účastníkov už majú skúsenosti zo zamestnaním, no ich cieľom



je nadobudnúť viac praktických vedomostí, ktoré by im pri zamestnávaní sapomohli.Petržalka: 10 (4 muži, 6 žien)Dvaja z účastníkov pracujú v chránenej dielni, ostatní sú nezamestnaní.Prešov: 10 (6 mužov, 4 ženy)Všetci účastníci sú nezamestnaní a doteraz ešte nepracovali.

Kurz pre zamestnancov domovov sociálnych služieb – cieľom tohto kurzuje snaha ponúknuť všetkým zamestnancom také vedomosti a inovatívnemetódy prístupu, aby mohli občanom s mentálnym postihnutím, ktorínavštevujú alebo sú dlhodobo umiestnení v ich zariadeniach, službu či po-znatky, ktoré by lepšie pomohli týmto občanom zapojiť sa do bežného živo-ta a integrovať sa do spoločnosti.

Počet zúčastnených – 16 (všetky ženy)

Zaujímavosťou je, že na tomto vzdelávacom programe sa zúčastnili všetcizamestnanci DSS, čo bolo pre nás výzvou zostaviť vzdelávací program tak,aby obsahoval nielen inovatívne metódy prístupu k ľuďom s mentálnym po-stihnutím, ale aj základné informácie o danej problematike a terminológiu,ktorá by umožnila zosúladiť komunikáciu medzi zamestnancami.

■ Aké boli naše očakávania:• Zlepšenie vybraných profesijných zručností u občanov s mentálnym po-stihnutím.• Rozšírenie vytvorených vzdelávacích kurzov do jednotlivých regiónov a ná-sledná realizácia odborných kurzov v ďalších regiónoch.• Postupná zmena v myslení a v postojoch zamestnancov DSS voči užíva-teľom ich služieb.• Rešpektovanie ľudských práv občanov s MP žijúcich v zariadeniach DSS,teda aj ich práva na prácu.

Obsah vzdelávania pre občanov s mentálnym postihnutím:Pre splnenie stanovených cieľov sme vytvorili program vzdelávania, ktorýv sebe zahŕňa rôzne informácie a nácvik zručností potrebných nielen pri za-mestnávaní sa, ale aj pri každodennom fungovaní na pracovisku.

Vzdelávací kurz je rozdelený na tr i oblast i :1. Sebapoznanie a nácvik komunikačných zručností – spoznávanie seba,svojich schopností a vlastností, túžob a plánov. Táto časť je tiež zameranána budovanie sebavedomia a sebadôvery, pozitívneho myslenia.



2. Zamestnanie – obsahuje témy ako práca, profesia, prijímací pohovor,jeho formálna a obsahová časť. Účastníci kurzu si majú možnosť praktickyvyskúšať ako prijímací pohovor prebieha, ako je potrebné sa naň pripraviť,a ktoré tlačivá sú potrebné pre zamestnávateľa, kde si ich môže zaobstaraťa ako ich treba vypĺňať.3. Riešenie konfliktov a reálnych situácií na pracovisku – v tejto časti jepozornosť upriamená na budovanie vzťahov na pracovisku, medzi zamest-nancom a zamestnávateľom, zamestnancami navzájom, osvojovanie si zá-kladných pracovných návykov, riešenie konfliktov. Zisťovanie, aké má za-mestnanec práva, ale aj aké má povinnosti. Účastníkom kurzu je umožnenánávšteva Úradu práce a oboznámenie sa s tým, ako a kde je možné hľadaťsi prácu.

Obsah vzdelávania pre zamestnancov DSS

Kurz sa delí na dve základné oblasti:

1. Právo – Táto časť v sebe zahŕňa témy týkajúce sa práv ľudí s mentálnympostihnutím, ich spôsobilosti na právne úkony, ale aj sebaobhajovaniu,tvorbe ľahko čitateľných textov, podporovanému zamestnávaniu, chránené-mu bývaniu, budovaniu sebaúcty a identity ľudí s mentálnym postihnutím

2. Komunikačné zručnosti potrebné pre prácu s ľuďmi s mentálnym po-stihnutím – Táto časť sa v prvom rade zaoberá najnovšou terminológioua klasifikáciou mentálneho postihnutia, tiež etikou pri práci s ľuďmi s men-tálnym postihnitím. Dôležitou časťou sú témy ako sebapoznávaním k po-znaniu ľudí s mentálnym postihnitím, verbálna a neverbálna komunikácia,agresivita a jej zvládnutie.

Vzdelávanie určené pre ľudí s mentálnym postihnutím je ukončené závere-čnými skúškami a odovzdaním certifikátu o absolvovaní daného vzdeláva-nia. Vzdelávací program pre zamestnancov DSS sa končí záverečnými testa-mi a taktiež odovzdaním certifikátu.



Stratégia celoživotného vzdelávania

PhDr. Dušan Kulich, Ministerstvo školstva SR,Odbor ďalšieho vzdelávania

Východiská• Lisabonská stratégia • Koncepcia celoživotného vzdelávania v SR• Vzdelávanie a odborná príprava 2010• Stratégia konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 (Národná lisa-bonská stratégia)• MINERVA – rozvoj znalostnej ekonomiky• Akčný plán Vzdelávanie a zamestnanosť• EK: do roku 2006 prijať národné stratégie

Strategické c ielerozvoja CŽV v SR ako vyplývajú z uvedených východísk a zo záväzkov SR akočlenskej krajiny EÚ

1. Moderná vzdelávacia politika• Vzdelávanie pre trh práce a rozvoj osobnosti (cielený obsah, široká ponukavzdelávania)• Orientácia na učiaceho sa, jeho aktivitu• Nové postavenie učiteľa, lektora – nevyhnutné zmeny• Využívanie možností IKT – študenti, učitelia

2. Otvorený systém CŽV• Priestupnosť medzi formálnym a neformálnym vzdelávaním• Hodnotenie/oceňovanie výsledkov neformálneho vzdelávania (nevyhnut-nosť)• Modulová štruktúra obsahu (predpoklad)• Kreditové hodnotenie (spôsob)

3. Zabezpečenie kvality CŽV• Vypracovanie systému hodnotenia kvality vzdelávania vo formálnom vzde-lávaní (základné, stredoškolské, vysokoškolské vzdelávanie) i v neformál-nom vzdelávaní (ďalšie vzdelávanie: certifikácia inštitúcií a lektorov, akre-ditácia vzdelávacích projektov/programov)• Sebahodnotenie v inštitúciách, ktoré uskutočňujú vzdelávanie



4. Zvyšovanie investícií do CŽV• Zvyšovanie podielu HDP na vzdelávanie• Diverzifikácia zdrojov financovania (štát, študujúci, zamestnávatelia a i.)• Vytváranie motivačných podmienok pre zamestnávateľov (daňové mecha-nizmy, iné)

5. Informačné a poradenské služby• Dostupný systém informácií o ponuke vzdelávania pre výkon konkrétnychprofesií (vzdelanie pre zamestnanecké pozície)• Systém celoživotného kariérového (profesiového) poradenstva

6. Rovnaký a stály prístup k CŽV• Vzdelávacie (poradenské) inštitúcie čo najbližšie k bydlisku každéhoobčana• Využitie existujúcich inštitúcií – rozšírenie ich pôsobnosti (školy a školskézariadenia)• Zvýšená podpora a využitie inštitúcií ďalšieho vzdelávania

7. Podpora princípu učiacich sa regiónov• Špecifické potreby regiónov a ich rozvoj• Vytváranie regionálnych štruktúr pre CŽVaP (koordinačné orgány, sietevzdelávacích a poradenských inštitúcií, inštitúcie pre hodnotenie kvalityCŽV atď.)

Štyri h lavné pi l iere vzdelávania• základné (základy vzdelanosti)• stredoškolské (všeobecný rozvoj, odborná príprava)• vysokoškolské (vysoká úroveň odborného vzdelania)• ďalšie vzdelávanie (rozširovanie odbornosti, špecializácia, trvalý rozvojosobnosti, záujmy, aktívne občianstvo)



Realizácia cieľov• Orgány štátnej správy (zodpovednosť)• Samospráva (podieľanie sa na výkone)• Zamestnávatelia (podpora účasti a oceňovanie výsledkov vzdelávania)• Profesiové združenia (sledovanie kvality)• Účastníci vzdelávania (zamestnanci, občania aktívny prístup, cieľavedo-mosť)• Mimovládne organizácie

Perspektívy 2007 -2010• Národný projekt Academia Istropolitana (apríl 2007) výsledky pre MŠ SR,koncepčné návrhy zmien a legislatívy• Návrh zákona o celoživotnom vzdelávaní (MŠ SR september 2007)• Stratégia celoživotného vzdelávania a celoživ. poradenstva (MŠ december2006)

Kontakt: [email protected]

Výsledky analýzy vzdelávania občanov so zdravotným post ihnutím vo vzťahu

k ich uplatneniu na trhu práce

PhDr. Jozef Pauk, Občianske združenie Stimulus

Prezentácia sa týka jednej vybranej časti výstupov z nasledovného projektu:

Číslo projektu: 60/04 – I/33Názov projektu: Keď chcieť znamená môcťVedúci partner: OZ Magna Mater, ŠuranyPartneri: ÚPSVaR Komárno, ÚPSVaR Nové Mesto n. V.

Popis projektu:Návrh na vytvorenie centra pre občanov so zdravotným obmedzením (ZP)v nitrianskom a trenčianskom regióne prostredníctvom profesne oriento-vaných pracovísk, ktoré budú poskytovať komplexné služby proaktívnehohľadania pracovného uplatnenia a ich umiestnenia na trh práce, využívajúc



identifikáciu potenciálu možných pracovných príležitostí lokálnych zamest-návateľov v regióne a odporúčaných inovatívnych foriem cielených vzdelá-vacích programov adaptovaných na konkrétne potreby zamestnávateľa.Cieľom je eliminácia bariér brániacich integrácii a reintegrácii ZP občanov.

Ciele projektu:

1. Zhodnotenie fungovania súčasnej legislatívy, vzdelávania a porovnanies praxou EÚ. Inovatívnym prístupom k aplikácii zákona o zamestnanosti, navybranej cieľovej skupine zdravotne postihnutých občanov prispieť k overe-niu jeho praktickej implementácie, výstupom ktorého bude návrh inovatív-nych riešení a systémových zmien, ktoré výraznejším spôsobom prispejúk integrácii osôb so ZP na trh práce.

2. Posúdenie efektívnosti informačných systémov a významu informačnýcha komunikačných technológii (IKT) pre občanov so ZP.

3. Posúdenie vedomostnej, zručnostnej, jazykovej a informačnej kapacityUoZ so ZP motivačnými a poradenskými aktivitami. Na základe testovaniapracovnej kapacity a diagnostiky občanov so ZP podľa aktuálnych potriebzamestnávateľov na regionálnom trhu práce odporúčania k ďalším postu-pom.

4. Návrh na zriadenie „Centra tvorivosti zamestnávania občanov so ZP“a pracovísk. (služby Centra pre občanov so ZP).

5. Návrhy inovatívnych riešení pre vytváranie podmienok pri tvorbe pra-covných príležitostí zdravotne postihnutým občanom, pri zriaďovaní a pre-vádzkovaní CHD a CHP. Formovanie postojov zamestnávateľov voči UoZ soZP a posilnenie odbornej kapacity zamestnávateľov so súkromného a ne-ziskového sektora k odstráneniu bariér voči zamestnávaniu osôb so zdra-votným postihnutím.

V rámci realizácie cieľa 1 vyššie uvedeného projektu Občianske združenieStimulus, Kysucké Nové Mesto ako subkontraktor – externý dodávateľ spra-covalo dva materiály:

1. Analýza súčasného systému vzdelávania zdravotne postihnutých obča-nov v SR.

2. Štúdia Status quo vzdelávania (zameraný na situáciu vo vybraných regió-noch Komárno a Nové Mesto nad Váhom).

Nasledujúce formulácie sa viažu na dokument Analýza súčasného systé-mu vzdelávania zdravotne postihnutých v SR



Cieľ „Analýzy“Predmetná analýza má za cieľ zhromaždiť a následne popísať a interpreto-vať materiály, informácie, výpovede expertov v oblasti systému vzdelávaniana Slovensku s osobitným dôrazom na vzdelávanie občanov so zdravotnýmpostihnutím.

Kľúčové otázky, ktoré „Analýza“ pokr ýva1. Kto sú občania so zdravotným postihnutím (charakteristika).2. Aká je situácia občanov so zdravotným postihnutím na trhu práce.3. Aké sú vzdelávacie potreby cieľovej skupiny (ZP) a ako na ne reaguje spo-ločnosť a príslušné inštitúcie.4. Aký majú občania so zdravotným postihnutím prístup k vzdelávaniu a tonajmä k takému, ktoré podporuje ich uplatnenie sa na trhu práce.5. Ako jednotlivé stupne a druhy systému vzdelávania v SR vytvárajú pod-mienky pre prístup občanov so ZP k vzdelávaniu.6. Aké je legislatívne a iné normotvorné prostredie týkajúce sa predmetuanalýzy – prístupu zdravotne postihnutých k vzdelávaniu a umiestneniu natrhu práce.7. Ako sa v prípade občanov so zdravotne postihnutím implementujú me-dzinárodné štandardy (najmä EÚ) a využívajú príklady dobrej praxe.8. Ktorí sú kľúčoví hráči a ich podiel na riešení problematiky zdravotne po-stihnutých, najmä v kontexte ich prístupu ku vzdelaniu a k uplatneniu natrhu práce.9. Ako je myšlienka rovnosti príležitostí (najmä vo vzťahu k vzdelávaniuobčanov so ZP) ovplyvňovaná programami spolufinacovanými z prostried-kov EÚ.10. Aké globálne aj národné výzvy stoja pred nami v blízkej budúcnosti po-kiaľ ide o vzdelávanie a aký to má dopad na situáciu občanov so ZP a ichvzdelávanie.11. Aké opatrenia môžu prispieť k lepšiemu prístupu občanov so ZP k vzde-lávaniu a najmä jeho prostredníctvom k umiestneniu na trhu práce

Predbežné výstupyCelý projekt je ešte v štádiu realizácie, preto aj súčasnú podobu analýzymožno chápať ako pracovnú.Výstupom je hlavne súbor informácií a ich analýza z oblasti problematikyobčanov so ZP.V tomto kontexte je analýza zameraná najmä na informácie týkajúce sa prí-stupu občanov so ZP k vzdelávaniu a identifikácií problémov a príležitostív tejto oblasti.Výstupom je rovnako aj súbor odporúčaní, ktoré môžu prispieť k zlepšeniu



prístupu občanov so ZP ku vzdelávaniu a predovšetkým k uplatneniu na trhupráce.Odporúčania smerujú k motivácii a stimulácii samotných občanov so ZPa zamestnávateľských subjektov. Materiál obsahuje tiež odporúčania prevzdelávacie inštitúcie ako aj inštitúcie, ktoré majú možnosť meniť pravidlápre prácu s občanmi so ZP (štátne inštitúcie).

Zhrnutie a zovšeobecnenie kľúčových záverov:

1. Základnými výzvami v oblasti vzdelávania zdravotne postihnutých v rám-ci SR sú:a) zosúladenie slovenských reálií s ideami, pravidlami a odporúčaniami eu-rópskych inštitúcií (najmä rovnosť príležitostí, integrácia a prístup k vzdelá-vaniu), intenzívnejšie aplikovanie dobrých skúseností (best practice)b) reflektovanie oprávnených nárokov a potrieb občanov so zdravotným po-stihnutím, resp. názorov ich združení a organizácií v príprave vzdelávacíchprogramov ich zaangažovanie na tvorbe metodík a osnovc) zosúladenie meniacich sa nárokov trhu práce a celoživotného rozvoja za-mestnateľnosti občanov so zdravotným postihnutím, zosúladenie potriebkonkrétnych zamestnávateľov a vzdelávacích potrieb konkrétnych ľudíd) vytváranie komplexných materiálno technických podmienok a zabez-pečenie primeraných finančných prostriedkov pre vzdelávanie zdravotnepostihnutýche) odklon od deklarácií a tvorby málo efektívnych dokumentov k reálnyma realizovateľným programom, projektom a opatreniamf) výraznejšie zapájanie neziskových a mimovládnych organizácií do vzdelá-vania zdravotne postihnutých pri zachovaní minimálnych metodických a di-daktických štandardov

2. Relatívne pozitívne možno hodnotiť prístupy školského systému na úrov-ni materských škôl, základných škôl a stredných škôl, kde podsystém špe-ciálneho školstva má svoju históriu, je funkčný, napriek tomu aj tu možnoidentifikovať rezervy, najmä:a) v rozsahu a tempe realizácie opatrení na podporu integrácie ZP v sietištandardných škôlb) v dostupnosti (bariéra vzdialenosti) špeciálneho školstva, resp. integro-vaných tried pre žiakov so ZPc) v kvalifikačnej príprave učiteľov pre zvládnutie individuálnej integráciežiakov



3. Pokiaľ ide o školský systém málo dôkazov pre odstraňovanie bariér v prí-stupe k vzdelávaniu zdravotne postihnutých sme našli na úrovni vysokéhoškolstva. Rezervy je možné formulovať jednak v metodickom prístupeMinisterstva školstva SR, ale hlavne v postojoch, stratégiách aj konkrétnychrealizačných krokoch jednotlivých vysokých škôl v SR. Bariéry pretrvávajúv samotnom vzdelávaní a tiež v nevyhnutnom sprievodnom servise (vhodnéučebné materiály a pomôcky, bezbariérovosť budov škôl a internátov, do-pravných prostriedkov).

4. Z pohľadu uplatnenia na trhu práce osobitné postavenie má vzdelávaniea príprava pre trh práce ako súčasť celoživotného a ďalšieho vzdelávania.V tomto smere je možné konštatovať rezervy:a) systém jestvujúcich nástrojov na podporu zamestnávania zdravotne po-stihnutých je skôr orientovaný na stimuláciu záujmu na strane dopytu (za-mestnávateľov) – podpora vzniku chránených pracovísk a ich prevádzky,alebo na podporu cestou poradenstva a sprostredkovania zamestnaniab) podpora vzdelávania zdravotne postihnutých ako forma pozitívnej diskri-minácie nefiguruje medzi špecifickými nástrojmic) vzdelávanie a príprava pre trh práce vo všeobecnosti nie je chápané akostrategický nástroj rozvoja ľudských zdrojov, samotné pravidlá obmedzujúprístup aj zdravých uchádzačov o zamestnanie k tomuto typu vzdelávania

5. Evidentne pozitívny vklad do riešenia problematiky postavenia znevýhod-nených skupín a v ich rámci aj zdravotne postihnutých občanov majú prog-ramy a projekty financované z prostriedkov EÚ (Iniciatíva spoločenstvaEqual, Sektorový operačný plán Ľudské zdroje, Národné projekty financova-né z prostriedkov ESF ...). Táto oblasť vytvára slušné perspektívy aj pre blíz-ku budúcnosť. Zároveň tu ale vyvstáva množstvo otázok, napríklad:a) ako dokážeme zhodnotiť doterajšie skúsenosti v záujme zvýšenia hospo-dárnosti, efektívnosti a účinnosti jednotlivých programov a projektov, špe-cificky v prospech skupiny zdravotne postihnutých v nasledujúcom pláno-vacom období?



b) ako dokážeme prepojiť programové dokumenty na reálny spoločenskýa ekonomický vývoj v regiónoch a zároveň pokrývať konkrétne individuálnevzdelávacie potreby občanov so zdravotným postihnutím?c) máme dostatok kvalifikovaných subjektov spôsobilých navrhovať a reali-zovať relevantné projekty pre zdravotne postihnutých?d) máme štandardné hodnotiace a monitorovacie štruktúry?

Stručný dodatok k problematike vzdelávania ľudí s mentálnym postihnutím.

V rámci spracovávanej analýzy je možné konštatovať, že vzdelávanie žiakovs mentálnym postihnutím je súčasťou špeciálneho školstva na úrovni zá-kladných aj vybraných stredných škôl. Zo štatistických údajov je možnékonštatovať, že žiaci s mentálnym postihnutím tvoria najvýznamnejšiu sku-pinu žiakov špeciálnych škôl (cca 80 % žiakov špeciálnych základných škôl,OU a praktických škôl v rámci SR). Zaradenie na úrovni stredných škôl s ma-turitou, prípadne SOU je prakticky nulové.

Údaje o zaradení ľudí s mentálnym postihnutím do systému vzdelávaniaa prípravy pre trh práce nie sú k dispozícii. Informačný systém sleduje sku-pinu zdravotne postihnutých uchádzačov o zamestnanie ako celok. Údajeo druhu zdravotného postihnutia sa nesledujú. Napriek tomu však je možnékonštatovať, že medzi evidovaných uchádzačov o zamestnanie sa ľudias mentálnym postihnutím dostávajú iba zriedkavo.

Vzdelávanie ľudí s mentálnym postihnutím mimo školský systém organizu-je napríklad Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím formouprojektu financovaného z prostriedkov ESF.



Sociálne podnikanie

Lea Uhrinová, VERNUS družstvo

Všeobecný náhľad

Charakter ist iky:

■ Vytváranie zisku – dlhodobá udržateľnosť

■ Prínos pre komunitu, verejnosť

– tvorba pracovných miest

– zamestnávanie znevýhodnených skupín

■ Viac ako sociálne služby

■ Viac ako spoločenská zodpovednosť podnikov (CSR)

Definíc ia:„Sociálne podnikanie je činnosť s primárne sociálnymi cieľmi, kde hospo-dárske prebytky sú prednostne znovu investované do podnikania za rov-nakým účelom alebo do rozvoja miestnej komunity, na rozdiel od potrebymaximalizovať zisk pre zainteresované skupiny či vlastníkov.“

Jacques Defourny

Porovnanie pr ístupov

USA■ „Social enterprise“■ NGO so ziskovými aktivitami

– Čajovne– Vzdelávacie programy– Výroba tričiek...


Európa■ „Social economy“■ Družstvá apod.■ Dôraz na právnu formu■ Solidarita


Podpora miestnej samosprávy, lokálnej komunity,partnerstvá

Sociálne podnikanie na Slovensku

Príklady■ Chránené dielne■ Spravodlivý obchod (fair trade)■ Investičný fond na podporu nových podnikov■ Mikrofinančné schémy pre znevýhodnené skupiny■ Biofarmy

Kontakt: [email protected]



Pomoc v živote – sociálne poradenstvo

PhDr. Terézia Semaňáková, ZPMP Kežmarok

Cieľová skupina: rodič ia a rodiny det í so zdravotnýmpostihnutím

sociálna pomoc – sociálna prevencia a sociálne poradenstvo■ ohrozenie vývoja dieťaťa na základe zdravotného postihnutia, deficitu

zdravia (biopsycho-sociálnej rovnováhy)■ naliehavá kríza v osobnom živote matky■ znížená schopnosť, alebo neschopnosť uplatniť vlastné práva a práva

dieťaťa na dávky (obligatorné, fakultatívne v zmysle platných legislatív-nych noriem)

■ podpora pre zvýšenie orientácie vlastných práv, ale aj povinnosti v danejsituácii

Metódy:1. Klasický medicínsky orientovaná sociálna práca:■ rehabilitácia (fyzioterapia, vodoliečba, LTV, a iné)■ výchova k zdraviu a zdravému štýlu na aktivitách, ktoré vedú k ich posto-

ju k dieťaťu, sebe a celej rodiny■ sociálna rehabilitácia (von z ulity – záujmové krúžky, rekreačné pobyty,

integrácia a inklúzia)■ sociálna terapia

Hurrelmmann – primárna, sekundárna a terciálna prevencia, využívame ako:■ preventívnu intervenciu■ korektívnu (supratívnu podpornú), kuratívnu – liečebnú intervenciu■ kompenzačnú rehabilitačnú intervenciu.

Filozovia znesiteľného života – rovnosť príležitostí

2. Psychologický model sociálnej práce ako metóda:■ využiť schopnosť dieťaťa v útlom veku na sociálnu rehabilitáciu (tanec,

dramatizácia, spev)Na základe poznania dieťaťa, poznania problému zahrnúť vyvážený prístupk dieťaťu.



3. Pedagogický model sociálnej práce ako metóda:■ na základe DEKLARÁCIE PRÁV dieťaťa r. 1959 – právo na vzdelanie■ poradenstvo v integrovanej skupine vzdelávania v preškolskom veku

a adekvátne zaraďovanie do ZŠ a ŠZŠ■ Montessori pedagogika■ klasické prístupy■ stimulácia■ špeciálna predagogická podpora LEGO-DAKTA a iné

4. Pomoc k svojpomoci (rodičia)

5. Komunitná sociálna práca a plánovanie – spoločenská interakcia rodičov

Pravidlá poskytovania sociálnej pomoci , sociálnejprevencie a poradenstva

1. Cieľ2. Spôsob poskytovania sociálnych služieb – sociálna prevencia, sociálneporadenstvo (inštitúcia, klubová činnosť)3. Poslanie – návrat do normálneho spôsobu života4. Metódy, metodiky5. Miesto a čas6. Pravidlá, dohoda o poskytovaní sociálnych služieb7. Dokumentácia8. Informácia9. Jednanie: – príprava

– otvorenie– vyjasňovanie– ukončenie– reflexia

10. Zdroje a plánovanie11. Stratégia a vízia12. Ekonomika – (financovanie poskytovania sociálnej služby)

– analýza– finančný plán – verejné zdroje– komunikácia– organizácia (aktivity, fundraising)

13. Spätná väzba a kontrola14, Kvalita sociálnych služieb



Poznámka:Ani kvalitná dokumentácia nemusí zabezpečovať kvalitnú sociálnu službu,ale aj tak musíme definovať postupy a procesy ako naplniť kvalitu životadieťaťa s postihnutím

Špecial izované sociálne poradenstvoŠpecializované sociálne poradenstvo sa zaoberá takými problémami klien-tov, ktorých riešenie vyžaduje špeciálne vedomosti, zručnosti a poradensképostupy. Významnou súčasťou práce s klientom na tejto úrovni je sociálnaterapia, rodinná terapia a skupinová terapia.Špecializované sociálne poradenstvo prezentuje najvyššiu úroveň poskyto-vaného sociálneho poradenstva.

Obsah sociálneho poradenstvaFormulovanie obsahu sociálneho poradenstva pre ťažko zdravotne postih-nutých veľmi úzko súvisí s kvalitou ich života. Z toho dôvodu je aj obsah so-ciálneho poradenstva pre uvedenú sociálnu skupinu orientovaný do nasle-dovných sociálne – poradenských okruhov:Zdravotné problémy ako primárny fakt ovplyvňujúci zložité fungovanie jed-notlivca v spoločnosti. Sociálne poradenstvo je orientované na zvládaniezdravotných problémov. Klientmi sociálnej práce sú ľudia, ktorí sú mentál-ne, zmyslovo alebo telesne postihnutí jedinci.

Príklad hodnotenia dieťaťa sociálnym pracovníkom

xxxxDopor.: Cvičenia refl. cvičenia podľa Dr. Vojtu.RA: Dieťa vyrastá v rodine s ďalšími štyrmi súrodencami. Obaja rodičia súvysokoškolsky vzdelaní. Starostlivosť v rodine je príkladná.Dieťa je 30 – mesačné s výrazným psychomotorickým oneskorením.Svalová hypotónia: sedí pevne, vertikalizácia viazne, dieťa stojí s oporou,s výraznou retardáciou vzpriamovania, plazí sa.Jemná motorika zaostáva v rámci celkového zaostávania dieťaťa.Na základe odporúčania dieťa zaradené na rehabilitačnú starostlivosť v na-šom zariadení. T.č. je prijaté do špeciálnej Materskej školy pri Dennom det-skom sanatóriu v Kežmarku na dopoludňajší pobyt v rámci ktorého sa vyko-náva denná rehabilitácia a prispôsobovanie sa na ďalší pobyt v materskejškole.



Emocionalita:Pred cvičením, pri a po cvičení dieťa je v opozícii, je agresívne. Plač využívaako prostriedok, ako sa vyhnúť cvičeniu. Pri uspokojení biologických potriebs oboma rodičmi je spokojné bez výrazu náladovosti, spolupracuje.

Sociálny vývin:Sociálna adaptácia je ťažšia.

Návyky:Dieťa nie je samostatné, všetko vykonáva s dopomocou dospelého. Jekŕmené, nepije samostatne.

Motorika:Motoricky neobratné, stoj iba pri opornom bode. Samostatne sedí, plazí sa,ale nelezie. V jemnej motorike zaostáva.

Pobyt v MŠ pri DDS:Reflexné cvičenie podľa Dr. Vojtu, klasické masáže, perličkový kúpeľ, zara-dené do stimulačných programov, ktoré sú zamerané na rozvoj celej osob-nosti, na rozvoj reči využíva sa orofaciálne cvičenie.

Záver:V centre pozornosti rozvoj a formovanie celej osobnosti dieťaťa, ktoré budúorientované na zvládnutie sebaobsluhy, na zvládnutie koncentrácie pozor-nosti, sústredenia, na zvládnutie rozvoja hrubej a jemnej motoriky.

Odporúčanie:Rodina sa vzorne stará o dieťa. Pozornosť sústreďuje hlavne na zdravotný stav.Odporúčanie sociálneho pracovníka – sprevádzanie rodiny, rôzne pohybovéintervencie, sústavná spolupráca rodiny s odborníkmi v DDS a MŠ, neustálehľadanie ďalších foriem, ktoré budú viesť k zlepšeniu zdravotného stavu.Ako najvážnejší problém je riešenie mobility, t.j. zabezpečenie motoro-vého vozidla – denná doprava do Materskej školy pri DDS v Kežmarku.

PhDr. Terézia Semaňáková



Reflexné cvičenie podľa Dr. Vojtu

Združenie na pomoc mentálne a telesne postihnutým „Pomoc v živote“pri Dennom detskom sanatóriu, Záhradná č. 2, 060 01 Kežmarok

X.X., xxx, 060 01 Kežmarok

Kežmarok: xx. xx. xxxx

Titl.Krajský úrad Odbor sociálnych vecíPrešov

VECOdvolanie prot i rozhodnutiu č . xxxxx/xxxx

Podpísaná X.X., bytom v Kežmarku, ako zákonný zástupca maloletého X.X.r.č. xxxxxx/xxxx, podávam v zmysle § 92 a, odsek 2 Zákona o sociálnej po-moci č. 195/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov v zákonnej lehote protirozhodnutiu Okresného úradu v Kežmarku č. xxxxx/xxxx zo dňa xx. xx. xxxx

odvolanie

proti rozhodnutiu, ktoré zamieta kompenzáciu ťažkého zdravotného postih-nutia môjho dieťaťa formou kúpy osobného motorového vozidla v zmysle§ 61 cit. zákona.



DôvodyPosudkový útvar odboru sociálnych vecí Okresného úradu v Kežmarkusprávne posúdil mieru funkčnej poruchy môjho dieťaťa vo výške 80% podľaprílohy č. IV/IV – 1 d/ citovaného zákona a z nej vyplývajúce sociálne dô-sledky v oblastiach mobility, komunikácie, nevyhnutných životných úkonova prác v domácnosti a z nich vyplývajúce zvýšenie výdavkov.Posudkový útvar zamietol moju žiadosť o kúpu motorového vozidla pre synaa v posudku miery funkčnej poruchy č. xxxxx/xx/xxx zo dňa xx. xx. xxxx uznalpotrebu zabezpečiť individuálnu formu prepravy osobným motorovým vo-zidlom, ale odporúčal využiť na to motorové vozidlo rodinných príslušníkov,alebo známych. Konštatoval, že vlastním vodičský preukaz bez osobnéhoautomobilu a patričnej praxe /ktorú som samozrejme nemohla získať, keďsom nemohla používať motorové vozidlo/. Nedostatok vodičskej praxev žiadnom prípade nemôže byť dôvodom pre závery súvisiace s ochranouzdravia a bezpečnosti cestnej premávky, pre ktoré by som auto nemohlaužívať, pretože každý vodič získava prax používaním vozidla. Som rozvede-ná, žijem sama s deťmi v dvojizbovom byte a musím sa spoliehať sama naseba.Nemám v rodine osoby, ktoré vlastnia motorové vozidlo, ani by som nema-la odvahu obťažovať známych za tým účelom, aby „v prípade potrebya podľa možností“ vozili moje ťažko postihnuté dieťa, pretože by mi to bolotrápne.Posudkový útvar ma odkazuje na sporadickú láskavosť cudzích ľudí, s kto-rou by som nemohla počítať ani vtedy, keby vozidlo mali, práve vtedy, keďpotrebujem jeho použitie ja, pretože každý vlastník ho má na svoje potreby. Nevyhnutnosť individuálnej osobnej dopravy vyplýva najmä z toho, že mojedieťa bolo posúdené posudkovým útvarom Okresného úradu v Kežmarkumierou funkčnej poruchy vo výške 80% a má:A) diagnózu Cornelia de Lange (výraz tváre zodpovedajúci fenotypu uvede-

nej Dg.)B) sprievodný znak diagnózy je trvalo nízky vzrast – výška v 11 rokoch

119 cmC) mentálnu retardáciu – šaškovanie, pľuvanie až agresivitu, čo vzbudzuje

zvedavé pohľady okoloidúcich.

Dieťa má zatiaľ umožnený „skôr núdzový“ pobyt v Dennom detskom sana-tóriu v Kežmarku, ktoré navštevuje každý deň už niekoľko rokov. V naj-bližšom období je odporúčané navštevovanie zariadenia – Pomocnej triedyŠpeciálnej školy v Poprade /v Kežmarku uvedené zariadenie chýba/, kde prizaradení do kolektívu sa predpokladá „podpora aspoň mierneho sociálne-ho rozvoja narušenej osobnosti“, ako sa konštatuje v posudku.



Práve preto mám záujem voziť svoje dieťa denne, aby som mu umožnilanavštevovať Špeciálnu školu v Poprade, ktorá mu bude prospievať, a týmrozvíjať jeho schopnosti. Budem tým meniť a zvyšovať kvalitu jeho života,čím mu zabezpečím šťastné detstvo a kvalitný život, napriek trpkému osu-du. Nevyhnutne potrebujem vlastné motorové vozidlo, lebo viem, že pre-pravovať sa denne z Kežmarku do Popradu nie je mysliteľné autobusovoudopravou a som presvedčená, že práve v mojom prípade ide o naplnenie fi-lozofie využívania a vlastnenia motorového vozidla.Prosím, aby moje odvolanie bolo postúpené Krajskému úradu, ktorý v zmys-le § 67 cit. zákona pri rozhodovaní v druhom stupni navrhuje formu kom-penzácie, aby vyhovel môjmu odvolaniu a na základe § 92 a odsek 3 vydalnový posudok, v ktorom navrhne synovi kompenzáciu formou príspevku nakúpu osobného motorového vozidla podľa § 61 cit. zákona.Prílohy tvoria materiály o synovej diagnóze + posudok Okresného úraduv Kežmarku

S úctou a pozdravom

Konštruktívne hry – stavebnica LEGO-DACTA■ rozvoj jemnej motoriky■ rozvoj rozumových schopností,myslenia, vnímania a tvorivostiSkupinový terapia – spoločná stavba

„Dúfam, že sa mi to podarí spojiť.Vlak pôjde okolo celého mesta“.



■ systematické postupovanies rešpektovaním zdravotného stavudieťaťa■ pôsobenie na zmysly dieťaťa■ rozvíjanie a usmerňovanie pozornosti

a vnímania hudby ako estetickejstránky pôsobenia na duševný rastdieťaťa, vychádzajúc z jeho možnostía schopnosti

Dieťa rozlišuje farby zrakom, (pohľad na konkrétnu farbu),snaha o úchop

Meno dieťaťa: XXXVek: XXXMentálna úroveň dieťaťa 4–6 mesiacovDg: Glutárová acidúria, Typ I.Kongenitálna luxácia koxy vpravoKongenitálny laryngeálny stridorVýrazná retardáciaExtrapyramidová syptomatológia

KONTAKT:PhDr. Terézia Semaňáková, tel.: 052/452 3443, fax: 052/452 3443e-mail: [email protected], IČO: 3194 8529, DIČ: 2020709966VÚB Banka: 32030-562/0200



Adresár účastníkov konferencie Práca ako kľúčový faktor k inklúzii,Bratislava, 28.-29.11.2006

priezvisko a meno organizácia kontakt

1 Áčová Beáta, Mgr. Ú-NSK, odbor soc. vecí a zdrav., Nitra 037/6922953,[email protected]

2 Bábek Juraj FSR, Bratislava 02/59752616, [email protected]

3 Badida Gabriel, Ing. DSS Rakovec nad Ondavou 056/6884841, [email protected]

4 Barlíková Ľudmila ZPMP Nová Ľubovňa 052/4321811, [email protected]

5 Barlíková Ľudmila ml. ZPMP Nová Ľubovňa 052/4321811, [email protected]

6 Bartošová Beáta ZPMP Korytnačka 052/4523630, [email protected]

7 Bartošová Mária ZPMP Spišská Nová ves [email protected]

8 Bednár Kamil IMPULZ Bratislava 02/63815080

9 Belasová Beata DSS prof. K.Matulaya, Ba [email protected]

10 Bozogáňová Danka, Ing. ZPMP Košice [email protected]

11 Brnová Jana, Mgr. ZPMP v SR 0903850052,02/63814987, [email protected]

12 Bugrová Miriam VÚC Žilina 041/5032110

13 Burešová Eva ZPMP Skalica 0904017780, 0908792975

14 Buzgová Anna, Mgr. VÚC Prešov [email protected]

15 Cehlárová Ľubica ZPMP v Spišskej Novej Vsi 053/4413408, 0903891777, [email protected]

16 Cigáňová Eva DSS pre deti a dospelých, Maňa 035/6595201, [email protected]

17 Čajágiová Jana DSS prof. K.Matulaya, Ba [email protected]

18 Černáková Ivana DSS pre deti a dospelých, Maňa 035/6595201, [email protected]

19 Čurillová Anna ZPMP Stropkov [email protected]

20 Dutková Zuzana, Mgr. APRR BBSK, Banská Bystrica 048/4154984, 0908829036

21 Dvorská Lýdia DSS pre deti a dospelých, Maňa 035/6595201, [email protected]

22 Fabianová Adriana ZPMP Trenčín 0903058697, [email protected]

23 Fečíková Mária IMPULZ Bratislava 02/63815080

24 Flimelová FPPS Prievidza [email protected]

25 Gálisová Ľubica FPPS Prievidza [email protected]

26 Gavroň Maroš ZPMP Prešov [email protected]

27 Gavroňová Alena ZPMP Prešov 0903/880923, [email protected]

28 Grúň Martin IMPULZ Bratislava 02/63815080

29 Hagyáriová Marianna, Ing. APRP BBSK, n.o. 048/4154984, [email protected]

30 Hajduchová Soňa, BC. DSS Dolný Lieskov 042/4353273, [email protected]

31 Hlavenka Karol, Ing. SVITANIE - ZPMP Malacky 0918643208, [email protected]

32 Hlavenková Iveta, Ing. SVITANIE - ZPMP Malacky 0918643208, [email protected]

33 Horanič Marián ZPMP v SR 0903/244553



34 Chudý Miroslav MŠ SR, Bratislava [email protected]

35 Izraelová Jana ZPMP Zvolen + DSS Symbia 045/5401105,0903811953, [email protected]

36 Janičík Vladimír DSS Dolný Lieskov [email protected]

37 Janovičová Marcela Dom Svitania, Jakubov [email protected]

38 Jantošová Helena Stacionár NÁŠ DOM, n.o.,Trnava 033/5353947-8, [email protected]

39 Juranová Andrea DSS pre deti HESTIA, Pezinok 033/6412070, [email protected]

40 Jurkovičová Tatiana ECHO ZPMP Bratislava 02/44251186

41 Kačaliaková Lenka ZPMP v SR 02/63814968, [email protected]

42 Kelemenová Alena, Mgr. DSS Slatinka 047/4331681, [email protected]

43 Kernaševičová Ivica IMPULZ Bratislava 02/63815080

44 Kočišová Daniela, Ing. ZPMP Komárno 035/7702594, [email protected]

45 Kočišová Miroslava ZPMP Komárno 035/7702594

46 Koprdová Helena ZPMP Ba IV 02/64362581

47 Koprdová Lenka ZPMP Ba IV 02/64362580

48 Kozelová Alica, Mgr. DSS Rakovec nad Ondavou 056/6884841, [email protected]

49 Krajčovič Ladislav, Ing. IMPULZ Bratislava 02/63815080

50 Krompaščíková Jana ZPMP "Pomoc v živote" Kežmarok 052/4523443, [email protected]

51 Kulich Dušan, PhDr. MŠ SR, Bratislava [email protected]

52 Lončeková Kristína SVITANIE - ZPMP Malacky 034/7725468

53 Ľos Marek ZPMP Stropkov [email protected]

54 Machová Lenka, Mgr. DSS pre deti HESTIA, Pezinok 033/6412070, [email protected]

55 Martaus František, Ing. DSS Dolný Lieskov 042/4353273, [email protected]

56 Medvedz Juraj ZPMP Stropkov [email protected]

57 Miklášová Mária DSS pre deti HESTIA, Pezinok 033/6412070, [email protected]

58 Mišo Martin IMPULZ Bratislava 02/63815080

59 Mišová Iveta, Mgr. ZPMP v SR 02/63814987, [email protected]

60 Mišová Zuzana, Mgr. ZPMP v SR 0911011983, [email protected]

61 Molnárová Zuzana ZPMP Zvolen 0905/883138

62 Nagyová Anita, Mgr. ZPMP Nové Zámky 0905827377, [email protected]

63 Nincová Denisa DSS Slatinka 047/4331681, [email protected]

64 Novák Dušan Dom Svitania, Jakubov 02/65935307

65 Nováková Stefi, Mgr. Dom Svitania, Jakubov 034/7733292, 0905810749, [email protected]

66 Olah Michal, PhDr., PhD. KSP VŠZaSP sv. Alžbety, Prešov 0903/247358

67 Oravcová Ľuba AZOZP v SR 0905 853 276

68 Pauk Jozef, PhDr. OZ Stimulus, Kysucké Nové Mesto [email protected]



69 Pelech František DSS Rakovec nad Ondavou 056/6884841, [email protected]

70 Pohančeníková Žilinský samosprávny kraj 041/5032110, 041/5032140, Gabriela, Mgr.

71 Pokorný Silvester IMPULZ Bratislava 02/63815080

72 Poláková Mária IMPULZ Bratislava 02/63815080

73 Prekopová Zuzana OZ MAGNA MATER [email protected]

74 Repiščáková Alena, PhDr. ZPMP v SR 0903/159018

75 Richmanová Jana, Ing. VÚC Prešov [email protected]

76 Roháčková Júlia, RNDr. ZPMP v SR 02/63814968, [email protected]

77 Ryšánková Gabriela ZPMP v SR 02/63814987, [email protected]

78 Sádovský Jozef, Ing. DSS pre deti a dospelých, Maňa 035/6595201, [email protected]

79 Selecká Zuzana IMPULZ Bratislava 02/63815080

80 Semaňáková Terézia, PhDr. ZPMP "Pomoc v živote" Kežmarok 052/4523443, [email protected]

81 Schavel Milan, Doc., PhDr., PhD. • FZSP TU, Trnava [email protected]

82 Skladanová Terézia ZPMP Štúrovo 036/7524536

83 Spišiaková Zuzana, Mgr. ZPMP Košice 0904/357162

84 Srnánek Peter ECHO ZPMP, Bratislava 02/54431186

85 Srnánková Elena ECHO ZPMP, Bratislava 0903/031393, [email protected]

86 Stavrovská Zuzana, JUDr. ZPMP v SR, Bratislava 0907/316532, [email protected]

87 Szűcsová Terézia ZPMP Štúrovo 036/7512255, [email protected]

88 Škott Ján DSS Javorinská, Bratislava 02/62802052, [email protected]

89 Šofránková Anna, Mgr. KPC ZPMP v Prešove 051/7732568, 0902/083581, [email protected]

90 Štubňa Ivan, JUDr. SPOSA, Ba 905823052, [email protected]

91 Štubňová Mária, Ing. SPOSA, Ba 0915703709, [email protected]

92 Triznová Alžbeta DSS KAMPINO Bratislava 02/62410559

93 Tureničová Mirjana, Ing. PRIMA, n.o. Ba 02/43411813, [email protected]

94 Uhrinová Lea VERNUS družstvo [email protected]

95 Vladár Robert ECHO ZPMP, Bratislava 0903/356098

96 Vyberalová Ľubica, Mgr. DSS pre deti HESTIA, Pezinok 033/6412070, [email protected]

97 Weberová Zdenka Dom Svitania, Jakubov 034/7733292

98 Zdešková Mária ZPMP Skalica 0904017780, 0908792974

99 Zelená Agnesa, Mgr. ZPMP-Nádej, Poprad 052/7741192,0904508155, [email protected]

100 Zelmanová Lýdia, PhDr. Agentúra Agaut, n.o., Bratislava [email protected]

101 Žilková Andrea Mgr. ZPMP v SR, Bratislava 0904/804846



Vydalo:

Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím, Švabinského 7, 851 01 Bratislava

tel./fax: 02/63 81 49 87, –68

www.zpmpvsr.sk, e-mail: [email protected]

Grafický dizajn: Zuzana Chmelová

DTP: Typocon, s.r.o

Tlač: Media Group, s.r.o.

ISBN: 978 – 80 – 969077 – 5 – 5

EAN: 9788096907755

Zborník neprešiel jazykovou úpravou. Za obsah príspevkov zodpovedajú autori.


Práca ako kľúčový faktor k inklúzii - Aktuálne · Práca ako kľúčový faktor k inklúzii...

Documents

Transcript of Práca ako kľúčový faktor k inklúzii - Aktuálne · Práca ako kľúčový faktor k inklúzii...