Plošné zdroje znečistenia - vuvh.sk
Transcript of Plošné zdroje znečistenia - vuvh.sk
Výskumný ústav vodného hospodárstva Bratislava
www.vuvh.sk
Plošné zdroje znečistenia
Autori: RNDr. Anna Patschová, PhD., Ing. Vladimír Roško, Ing. Roman Cibulka
Výskumný ústav vodného hospodárstva Bratislava
www.vuvh.sk
Bodové zdroje znečistenia Najvyššia koncentrácia znečisťujúcich látok pri
zdroji.
Zníženie kontaminácie so zväčšujúcou sa vzdialenosťou od zdroja znečistenia.
Napríklad: vypúšťanie odpadovej vody.
Plošné zdroje znečistenia Rozšírenie znečisťujúcich látok do širokého
okolia.
Pokrývajúce veľkú plochu.
Ťažko určiteľný pôvod znečisťujúcich látok.
Poľnohospodárstvo – hnojivá a prípravky na ochranu rastlín (pesticídy).
Výskumný ústav vodného hospodárstva Bratislava
www.vuvh.sk
Toxické a perzistentné! (chlórované-aromáty)/(POPs).
Moderné pesticídy degradujú podstatne skôr (fosfor).
Ročne sa celosvetovo aplikuje 5 biliónov kg pesticídov!
Degradácia: Slnečná energia, vlhkosť, baktérie a čas.
Začiatok 80. rokov „pesticídy nepredstavujú žiadne riziko pre podzemné vody“.
Plošné zdroje znečistenia
Prípravky na ochranu rastlín
(pesticídy)
Dusíkaté minerálne
hnojivá
Až 99% dusíka je v pôde viazaného v organickej hmote. NO3
- NO2- NH4
+ prirodzene sa vyskytujúca forma dusíka v pôde.
NO3- NO2
- NH4+ veľmi mobilné a premenlivé.
Veľké množstvo dusíka = veľká úroda = veľké zisky
Dusičnan amónny
Chlordekon
Výskumný ústav vodného hospodárstva Bratislava
www.vuvh.sk
Martinik a Guadeloupe
Chlordecone – likvidácia škodlivého hmyzu „banana weevil“ (1972-1993).
Chlordecone – 1993 zákaz používania! Prvýkrát detegovaný v pitnej vode – 1999. Následne detekcia v pôde a celom
potravinovom reťazci na oboch ostrovoch. Ovocie, zelenina, mäso, vajcia, materské
mlieko – vysoké koncentrácie. Chlordecone perzistuje v pôde až 700
rokov! S každou ďalšou búrkou dochádza k
uvoľňovaniu chlordeconu do riek a tie ho vyplavia do oceánu.
Zákaz lovu rýb – 900 metrov od pobrežia.
Výskumný ústav vodného hospodárstva Bratislava
www.vuvh.sk
Spotreba pesticídov vo svete
Výskumný ústav vodného hospodárstva Bratislava
www.vuvh.sk
Kontrola a riadenie plošných zdrojov znečistenia na Slovensku
POĽNOHOSPODÁRSKE SUBJEKTY
• Povinné hlásenie spotreby hnojív resp. POR na obhospodarovanú plochu (legislatívna povinnosť).
ÚSTREDNÝ KONTROLNÝ A SKÚŠOBNÝ ÚSTAV
POĽNOHOSPODÁRSTVA
• Zber, úprava a kontrola údajov o spotrebe na sledovanú plochu od poľnohospodársky subjektov (evidencia údajov).
VÝSKUMNÝ ÚSTAV VODNÉHO
HOSPODÁRSTVA
• Štatistické spracovanie a tvorba plánu monitoringu. Trendová analýza údajov o spotrebe na celkovú plochu (evidencia údajov).
Výskumný ústav vodného hospodárstva Bratislava
www.vuvh.sk
Spotreby pesticídov (účinných látok v POR) v okresoch SR v kg/ha
Priemerná spotreba pesticídov v okresoch SR 2005 - 2015 Odberové miesta pre pesticídny odber
Pozitívne nálezy relevantných pesticídov pre PZV 2007 - 2015 Výsledky monitoringu relevantných pesticídov v PZV 2007(SHMÚ) 2009(VÚVH) - 2015
SHMÚ VÚVH
carbendazim áno nesledovaný < 0,2 6 (2015)
cyproconazole nie nesledovaný < 0,1 1 (2015) Rimavská Sobota
dicamba nie < LOQ (0,02) nesledovaný
dimethenamid – p áno < 0,03 < 0,2 1 (2011), 2 (2014), 1 (2015) Michalovce, Kežmarok, Zlaté Moravce, Prešov
Rimavská Sobota, Sobrance, Galanta, Bratislava
MCPA nie < LOQ (0,02) < LOQ (0,05)
propiconazole áno < LOQ (0,02) < 0,24 3 (2014), 2 (2015) Prešov, Rimavská Sobota
terbuthylazine áno < 2,87 < 4,8 9 (2007), 6 (2008), 5 (2009),
7 (2010), 7 (2011), 4 (2012),
8 (2013), 13 (2014),
4 (2015)
isoproturon áno < 0,07 < 0,21 (2009), 1 (2010), 2 (2013),
2 (2014), 1 (2015)
prochloraz áno < 0,05 < 11,00
1 (2010), 1 (2014), 5 (2015)
1 (2011), 6 (2014), 10 (2015)
Počet pozitívnych stanovení v roku
< 1,0< 0,96ánoclopyralid
DetekovanáÚčinná látkaNajvyššia stanovená
koncentrácia (µg/l)
Vranov nad Topľou, Nové Zámky, Rimavská Sobota,
Nové Zámky, Topoľčany, Kežmarok, Senica,
Turčianské Teplice, Brezno, Skalica, Spišská Nová Ves,
Poprad, Dolný Kubín, Martin, Senec, Bratislava,
Dunajská Streda, Galanta
Rimavská Sobota, Topolčany, Zlaté Moravce,
Nitra, Trnava
Levice, Michalovce, Zlaté Moravce, Nitra
Košice, Topoľčany, Prešov, Veľký Krťíš,
Komárno, Galanta,
Okres
1 2
433
Výskumný ústav vodného hospodárstva Bratislava
www.vuvh.sk
BIO pesticíd – Bacillus thuringiensis
V prírode bežná pôdna baktéria. Bio-pesticíd/dostupnosť od roku 1950. Obsahuje selektívne pôsobiaci toxický proteín proti húseniciam motýľov. Použitie vo forme postreku priamo na rastliny. Po konzumácií larvami resp. húsenicami motýľov sa dostane do ich
tráviaceho ústrojenstva. Toxický proteín = naruší zásaditú vrstvu žalúdka húsenice a tým sa začína
proces samootravy húsenice vlastným obsahom žalúdka spolu s baktériami. Toxický proteín sa rozpúšťa iba v zásaditom prostredí (pH > 9,5). Ryby, vtáky, cicavce majú pH < 7 = proteín sa nerozpúšťa. Úplne bezpečný pre ľudí a zvieratá.
Výskumný ústav vodného hospodárstva Bratislava
www.vuvh.sk
Spotreba dusíkatých hnojív vo svete
Výskumný ústav vodného hospodárstva Bratislava
www.vuvh.sk
Priemerná spotreba dusíkatých hnojív v okresoch SR 2003 - 2015 Priemerná bilancia dusíka v okresoch SR 2003 - 2015
Monitorovacia sieť SHMÚ pre (základný) odber dusíkatých látok Monitorovacia sieť VÚVH pre (účelový) odber dusíkatých látok
1
4
2
3
Odberové miesta s prekročenými normami kvality pre NO3-
Výskumný ústav vodného hospodárstva Bratislava
www.vuvh.sk
V konvenčnom poľnohospodárstve sa pôda pravidelne orie a ošetruje chemickými látkami, utužuje sa ťažkou mechanizáciou, nemôže dýchať a každým rokom je čo sa obsahu minerálov týka chudobnejšia a chudobnejšia.
Vyžaduje vysoké dávky hnojív a pesticídov. Je to sústavný boj proti prírode. Výsledkom je, že mnoho rastlín a živočíšnych druhov vymiera. Podzemná voda je otrávená. Chuť a nutričná hodnota plodín sa stráca.
Z dlhodobého hľadiska výživa ľudskej spoločnosti trpí. Intenzívne hospodárenie je neefektívne. Využíva viac energie a zdrojov, než produkuje. Vysoké náklady na výrobu, skladovanie, prepravu a marketing narastajú každým rokom. Vstup energie je oveľa vyšší ako kalorická hodnota úrody. Dnešné poľnohospodárstvo je stratové. Funguje len za podpory obrovských dotácií. Každý rok takmer 50% rozpočtu EÚ použije na udržanie neefektívneho moderného poľnohospodárstva.
Moderné poľnohospodárstvo
Príroda
Plošné zdroje znečistenia
Pesticídy a hnojivá
Celý život je postavený na jemnej rovnováhe ekologických systémov. Ak sa táto rovnováha naruší, naruší sa aj schopnosť prírody uspokojovať naše potreby.
Rastliny a hmyz prirodzene spolupracujú. Pozorovanie ich vzťahov učí farmárov, ako byť produktívnejší bez znehodnocovania pôdy.
Ak porozumiete tomuto procesu, pochopíte celú filozofiu permakultúry. Aplikáciou všetkých týchto znalostí farmár vytvára sebaudržateľné ekologické partnerstvá. Potrebuje všetkých partnerov – zvieratá i rastliny.
Rozmanitosť prináša odmeňujúcu úrodu, bez poškodzovania zdrojov pre budúce generácie.
V “rastlinné rodine” jedna rastlina podporuje potreby druhej – vlhkosť, dusík, živiny. Čo jedna rastlina vylúči, druhá prijme. To šetrí farmári veľa práce. Rastliny hnojí a poskytujú vlhkosť jedna druhej.
Permakultúra
Výskumný ústav vodného hospodárstva Bratislava
www.vuvh.sk
Ďakujem za pozornosť