VÝSKUMNÝ ÚSTAV VODNÉHO HOSPODÁRSTVA Nábr ... - vuvh.sk · - 4 - Vzťah, resp. rozdiel medzi...

VÝSKUMNÝ ÚSTAV VODNÉHO HOSPODÁRSTVA

Nábr. arm. gen. L. Svobodu 5, 812 49 Bratislava

Riešitelia: Mgr. Oliver HORVÁT, PhD.

RNDr. Anna PATSCHOVÁ, PhD.

Názov a číslo:

ANALÝZA ROZDIELOV MEDZI SÚČASNÝM STAVOM ÚTVAROV PODZEMNÝCH VÔD A STANOVENÝMI ENVIRONMENTÁLNYMI CIEĽMI DO ROKU 2021

Časť: Riziková analýza nedosiahnutia dobrého chemického stavu do roku 2021 v útvaroch podzemných vôd

Interné číslo úlohy:

Bratislava, október 2014

- 2 -

OBSAH

ÚVOD......................................................................................................................... 3

1. ZÁKLADNÉ VÝCHODISKÁ PRE HODNOTENIE RIZIKA...................................................... 4

1.1 Legislatívne požiadavky a usmernenia ................................................................. 4

1.2 Koncepčný model ............................................................................................. 12

1.3 Aktualizácia zdrojov znečistenia ......................................................................... 15

1.3.1 Bodové zdroje znečistenia ........................................................................ 16

1.3.2 Líniové zdroje znečistenia ......................................................................... 17

1.3.3 Plošné zdroje znečistenia

.......................................................................... 18

2. METODIKA NA HODNOTENIE RIZIKA NEDOSIAHNUTIA DOBRÉHO CHEMICKÉHO STAVU

................................................................................................................................ 17

2.1 Predchádzajúce hodnotenia rizika a chemického stavu ........................................ 18

2.2 Trend znečisťujúcich látok v monitorovacích objektoch ....................................... 19

2.3 Zraniteľnosť podzemných vôd ........................................................................... 19

2.4 Vplyv významných bodových zdrojov znečistenia ................................................ 22

2.5 Vplyv používania prípravkov na ochranu rastlín na poľnohospodárskej pôde ......... 24

2.6 Vplyv používania hnojív na poľnohospodárskej pôde ........................................... 25

2.7 Odkanalizovanie sídiel ...................................................................................... 25

2.8 Ochranné pásma vodných zdrojov a chránené územia ........................................ 26

2.9 Zmeny klímy, počtu obyvateľov a využívania krajiny ........................................... 29

2.10 Interakcia podzemných vôd so súvisiacimi vodnými ekosystémami ...................... 31

3. HODNOTENIE RIZIKA NEDOSIAHNUTIA DOBRÉHO CHEMICKÉHO STAVU DO ROKU 2021

V ÚTVAROCH PODZEMNÝCH VÔD SR

....................................................................... 32

3.1 Riziková analýza predchádzajúceho hodnotenia rizika a chemického stavu ........... 35

3.2 Riziková analýza trendu znečisťujúcich látok v monitorovacích objektoch ............. 38

3.3 Riziková analýza z hľadiska zraniteľnosti podzemných vôd .................................. 39

3.4 Riziková analýza vyplyvu bodových zdrojov znečistenia ....................................... 41

3.5 Riziková analýza používania prípravkov na ochranu rastlín na poľnohospodárskej

pôde ............................................................................................................. 48

3.6 Riziková analýza používania hnojív na poľnohospodárskej pôde ........................... 49

3.7 Riziková analýza odkanalizovania sídiel .............................................................. 51

3.8 Riziková analýza ochranných pásiem vodných zdrojov a chránených území

........... 53

3.9 Riziková analýza zmeny klímy, demografického vývoja a využívania územia

.......... 56

3.10 Riziková analýza z hľadiska interakcie podzemných vôd so súvisiacimi vodnými

ekosystémami

................................................................................................ 60

4. VÝSLEDKY RIZIKOVEJ ANALÝZY NEDOSIAHNUTIA DOBRÉHO CHEMICKÉHO STAVU VÔD

DO ROKU 2021 ...................................................................................................... 62

Použitá literatúra

........................................................................................................... 67

- 3 -

ÚVOD

Smernica Európskeho parlamentu a rady 2000/60/ES (RSV) predstavuje kľúčový dokument zjednocujúci platnú legislatívu vo vodnom hospodárstve v členských štátoch EÚ. RSV definuje v článku 4 „environmentálne ciele“ pre povrchové a podzemné vody a pre chránené územia. Na dosiahnutie „environmentálnych cieľov“ pre podzemné vody (ďalej len PzV) (článok 4.1b) RSV vyžaduje prijatie konkrétnych opatrení na zabránenie a obmedzenie znečisťovania PzV. Cieľom takýchto opatrení by malo byť dosiahnutie dobrého chemického stavu PzV. V zmysle požiadaviek RSV (čl. 17.2a) majú byť stanovené kritériá pre hodnotenie dobrého chemického stavu PzV v súlade s Prílohou II.2.2 a Prílohou V 2.3.2 a 2.4.5, ktoré majú slúžiť zároveň na určenie začiatočných bodov zvrátenia trendov (Článok 17.2b) použitými v súlade s Prílohou V 2.4.4.

V rámci I. cyklu SR (ako členský štát EÚ) v roku 2005 podľa Článku 5 Rámcovej smernice o vode (RSV) vypracovala a podala EK správu, v ktorej prvýkrát poskytla výsledky hodnotenia rizika v útvaroch podzemných vôd (ďalej len ÚPzV), pravdepodobnosť splnenia alebo nedodržania environmentálnych cieľov RSV, vrátane nedosiahnutia dobrého stavu (viď Čl. 4b RSV) do roku 2015 [Lit. 1]. V súlade s RSV boli decembri 2009 vypracované programy monitoringu a stanovené prahové hodnoty ako východisko pre hodnotenie chemického stavu v ÚPzV. Záverečným krokom bolo vypracovanie Vodného plánu SR a PMP vrátane programov opatrení a ich publikovanie po konzultáciách s odbornou verejnosťou a verejnom pripomienkovaní.

Harmonogram II. plánovacieho cyklu vyžaduje v období: 2010 – 2015 prípravu, prehodnotenie, aktualizáciu a schválenie PMP, 2016 – 2018 realizáciu programov opatrení, 2021 revíziu splnenia cieľov. Ako súčasť II. cyklu Plánov manažmentu povodia (PMP), ktoré majú byť zverejnené

v decembri 2015, je potrebné spracovať revíziu hodnotenia rizík do decembra 2013. Chronológia hodnotenia rizika vo vzťahu k charakterizácii útvarov a hodnotenia stavu

a revíziu splnenia cieľov v I. a II. cykle PMP je názorne dokumentovaná na Obr. 1.1.

Obrázok 1.1: Implementácia RSV – časový rozvrh I. a II. cyklu (výrazy použité v obrázku:

2005 – prvá charakterizácia, rizikové ÚPzV 2015; 2009 – hodnotenie stavu 2008, zoznam výnimiek 2015; 2014 – druhá charakterizácia, rizikové ÚPzV 2021; 2015 – hodnotenie stavu 2014, zoznam výnimiek 2021)

- 4 -

Vzťah, resp. rozdiel medzi hodnotením rizika podľa Článku 5 RSV a hodnotením stavu, je uvedený na Obr. 1.2.

Obrázok 1.3: Hodnotenie rizika s ohľadom na dodržanie cieľov je zamerané na budúcnosť, kým hodnotenie stavu spätne pozerá na „prevedenie“ (podľa Usmernenia CIS č. 18)

Hodnotenie stavu (klasifikácia vodných útvarov) sa formálne vykonáva a reportuje raz

za 6 rokov a je založené na údajoch z monitoringu, zozbieraných počas minulého plánovacieho cyklu manažmentu povodí. Aktuálny stav vodného útvaru odráža akékoľvek dôsledky vyplývajúce z opatrení, ktoré boli vykonané v období predošlého plánu. Naopak, hodnotenie rizika pre všetky ciele Článku 4 (zahŕňajúce chemický aj kvantitatívny stav) tak, ako boli opísané v Článku 5 RSV (povinnosť predložiť správu podľa Článku 15 RSV) a uvedené na Obr. 1.3, uvažuje niekoľko rokov dopredu a snaží sa predvídať, aký bude stav ÚPzV na konci ďalšieho obdobia plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia.

1. ZÁKLADNÉ VÝCHODISKÁ PRE HODNOTENIE RIZIKA

Oproti I. cyklu hodnotenia rizika, spracované hodnotenie rizika v ÚPzV v II. plánovacom cykle je oveľa širšie, nakoľko musí zahŕňať predošlé hodnotenie rizika a stavu, berie do úvahy aj údaje z monitoringu a postupy hodnotenia stavu.

Usmernenie č. 26 CIS pre RSV „Hodnotenie rizika a použitie koncepčných modelov pre podzemnú vodu“ opisuje všeobecné prvky hodnotenia rizika, použitie koncepčných modelov a ich špecifickú implementáciu pre PzV v súlade s RSV. Dôraz je kladený na širšiu zmienku o tom, že charakterizácia a hodnotenie rizika sa týkajú 5 cieľov definovaných v Článku 4 RSV.

1.1 Legislatívne požiadavky a usmernenia

Základom mnohých odkazov na riziko v RSV (viď Príloha 1) je koncepcia, podľa ktorej základom je zhodnotenie vplyvu ľudských aktivít na životné prostredie, a to predovšetkým tých vplyvov, ktoré ohrozujú našu schopnosť splniť ciele RSV. Pričom článok 4 RSV obsahuje 5 nosných cieľov pre PzV:

1. Zabrániť alebo obmedziť vstup znečisťujúcich látok;

2. Zabrániť zhoršovaniu stavu ÚPzV;

- 5 -

3. Dosiahnuť dobrý stav PzV (chemický aj kvantitatívny);

4. Uskutočniť opatrenia na zvrátenie akéhokoľvek významného a trvalo vzostupného trendu;

5. Splniť požiadavky pre chránené oblasti.

Usmernenie poskytuje holistický pohľad na hodnotenie rizika a použitie konceptuálneho modelovania, neopisuje však konkrétny postup ani podrobný návod. Hodnotenie rizika sa snaží vykresliť reťazec, prepájajúci pôvod rizika alebo vplyvu (napr. identifikované alebo odhadované zaťaženie znečisťujúcou látkou) cez environmentálne cesty až po dopady na ľudské zdravie alebo životné prostredie. Preto je potrebné v zmysle tohto dokumentu detailnejšie špecifikovať a opísať koherentný postup pri hodnotení rizík vyvolaných rozličnými vplyvmi (difúzne alebo bodové zdroje znečistenia s ohľadom na kvalitu PzV a odber s ohľadom na ich kvantitu) na úrovni ÚPzV. Súčasťou hodnotenia je aj stanovenie pravdepodobnosti a spoľahlivosti predpovedí.

Usmernenie č. 26 CIS pre RSV pre hodnotenia rizika je tesne prepojené k ďalším usmerneniam č. 15 (Monitoring), č. 16 (PzV v chránených oblastiach s pitnou vodou), č. 17 (Priame a nepriame vstupy) a č. 18 (Stav PzV a hodnotenie trendov).

V kontexte usmernenia č. 26 CIS pre RSV je riziko chápané špecificky ako riziko nedosiahnutia environmentálnych cieľov RSV v ÚPzV, a nie v jeho tradičnom ponímaní ako možné riziko pre ľudské zdravie a životné prostredie.

Obrázok 1.3: Základný model zvládania rizika (IRGC 2007a) Vysvetlivky k anglickým výrazom použitým v obrázku: vľavo hore: deciding = rozhodovanie; vpravo hore: understanding = pochopenie; hore: pre-asesment =predbežné hodnotenie; vpravo: appraisal = posúdenie; dole: charakterization and evaluation = charakterizácia a vyhodnotenie; vľavo: manažment = manažment ; v strede: communication = komunikácia; vpravo dole: categorization the knowledge about the risk = kategorizácia poznatkov o riziku

- 6 -

Na základe analýzy zavedených postupov manažmentu rizík, Medzinárodný výbor pre

riadenie rizík (International Risk Governance Council - IRGC) vypracoval Rámec pre riadenie rizík (Risk Governance Framework), ktorého cieľom je pomôcť tvorcom koncepcií, regulačným orgánom a manažérom rizík pochopiť koncepciu riadenia rizík a aplikovať ju do ich metód riadenia rizík. Podrobný opis tohto rámca bol v roku 2005 zverejnený v oficiálnej správe IRGC “Riadenie rizík – smerom k integračnému rámcu”. Tento rámec je popísaný na webovej stránke IRGC. IRGC v oficiálnej správe o riadení rizík z roku 2005 predložil model riadenia rizík (Obr. 1.3), ktorý ponúka štruktúru pre integračný proces týkajúci sa hodnotenia a riadenia rizík. Rámec pozostáva zo 4 fáz: predbežné hodnotenie, posúdenie, charakterizácia a vyhodnotenie a nakoniec manažment rizík (rozhodnutia a implementácia). Piata fáza - komunikácia týkajúca sa rizika, prebieha paralelne s týmito etapami.

Existuje priamy vzťah medzi analýzou rizika a potrebou implementovať dodatočné opatrenia v rámci plánov manažmentu povodí.

V zmysle rámca IRGC môže byť hodnotenie rizika PzV v rámci implementácie RSV chápané ako fáza - predbežné hodnotenie, ktorá je nevyhnutnou podmienkou na stanovenie integrovaného a koherentného procesu pre zber informácií a údajov, čo povedie k správnemu porozumeniu vo fáze charakterizácie a vyhodnotenia (fáza 3). Táto fáza môže byť chápaná tak, že sa zhoduje s hodnotením stavu. Dôležité je postrehnúť, že vyhodnotenie v súlade s rámcom IRGC kladie dôraz na posudzovanie prijateľnosti a prípustnosti.

Čo sa týka rizika z hľadiska kvantity PzV, hodnotenie rizika je zamerané na ciele 2, 3 a 5 a predovšetkým na kvantitatívny stav definovaný v Prílohe V, 2.1.2 RSV. Pri vzatí do úvahy všetkých prvkov tejto definície vyžaduje hodnotenie rizík na rôznych úrovniach, od lokálnej (vplyvy na jednotlivé závislé povrchové vody a suchozemské ekosystémy) až po úroveň ÚPzV (dostupný zdroj v rovnováhe s dopĺňaním a odberom).

Analýza pravdepodobnosti a spoľahlivosti predpovedí rizika vychádza zo stupňa neistoty ovplyvňujúceho všetky štádiá hodnotenia rizika a postupy manažmentu. V porovnaní s väčšinou environmentálnych médií je prostredie PzV pomerne neprístupné, značne heterogénne a náročné na pozorovanie a poznanie. Pohyb znečisťujúcich látok v trojrozmernom prostredí v čase, počas dlhej doby, často nekontinuálny a s vysokou premenlivosťou - čo je typické pre mnoho prostredí s podzemnými vodami, sťažuje vytváranie predpovedí. Dôsledkom toho je veľká miera neistoty prítomná v mnohých hydrogeologických hodnoteniach, predovšetkým čo sa týka „ciest“. Napríklad pohyb a utlmenie v nesaturovanej zóne je kľúčovým faktorom v stanovení rizika v kvalite PzV majúcej pôvod v činnosti na zemskom povrchu. Táto „cesta“ je kvôli svojej povahe jednou z najťažšie sledovateľných.

Hodnotenie rizika a analýza neistoty majú v ochrane PzV široké uplatnenie. Môžu pôsobiť ako protiváha k nákladom a praktickým ťažkostiam pri priamom pozorovaní koncentrácie znečisťujúcich látok. Pre mnohé podpovrchové procesy nemusí byť štatistický alebo deterministický prístup k hodnoteniu rizika nevyhnutný a prístup „váhy dôkazu“5 môže byť dostatočný alebo môže byť tým najlepším, čo môžeme dosiahnuť.

V hodnoteniach PzV máme zriedka dostatočné údaje na to, aby sme mohli vo výsledkoch robiť spoľahlivé predpovede. Aspoň minimálna úroveň hodnotenia rizika je vždy potrebná, keďže RSV vyžaduje progresívne predpovede komplexných environmentálnych podmienok a procesov.

Spoľahlivejšie hodnotenie predstavuje stupňovité hodnotenie rizika spojené s jednoduchým hodnotením spoľahlivosti môže napomáhať v zameraní sa na zdroje v oblastiach s najvyššou neistotou a s najkrajnejšou relevantnosťou k rozhodnutiam o manažmente rizika. Typický príklad stupňovitého hodnotenia je uvedený na Obr. 1.4. Hodnotenie rizika tu má za cieľ rozdeliť skupinu ÚPzV na tie, ktoré sú „v riziku“ alebo „bez rizika“ pri dosahovaní dobrého

- 7 -

stavu. Skríning rizika sa využíva na pragmatické rozdelenie ÚPzV efektívnym spôsobom na tie, u ktorých je značný predpoklad, že „nie sú rizikové“ alebo „sú rizikové“ pri dosahovaní stanovených cieľov (založené na údajoch monitoringu a hodnotenia rizika a jasných environmentálnych štandardoch). V strede obrázku zostáva skupina útvarov, u ktorých je pomerne nízka spoľahlivosť (značná neistota) v hodnotení. Kvalitatívne hodnotenia, rovnako ako hodnotenia na ďalšej úrovni (tzv. semikvantitatívne), sú vplyvovo a parametrovo špecifické (napr. dôkaz parametra A, neistota a ďalšie potrebné skúmanie parametra B) a upravujú záverečnú klasifikáciu. Doplňujúci prieskum a monitoring by mali byť zamerané na tie oblasti, v ktorých je najväčšia miera neistoty, radšej ako na tie, u ktorých je istota, že PzV sú v dobrom alebo zlom stave vo vzťahu k hodnoteniu rizika. Ak významné neistoty v údajoch zotrvajú, charakterizácia a vyhodnotenie musia nasledovať po transparentnom prístupe „váhy dôkazov“, aby stanovili, či je ÚPzV „v riziku“ alebo nie. Stupňovité hodnotenie je zahrnuté v celom plánovacom procese povodí.

Obrázok 1.4: Stupňovitý prístup hodnotenia rizika prevzaté z Technickej správy o hodnotení rizík PzV (výrazy použité v obrázku: predbežné hodnotenie (kvalitatívny skríning rizika pre ÚPzV: „bez rizika“, neisté informácie (nízka miera spoľahlivosti), „v riziku“; skúmanie a zber údajov; posudzovanie (semikvantitatívne hodnotenie): „bez rizika“, neisté údaje, „v riziku“; skúmanie a zber údajov; charakterizácia a vyhodnotenie (hodnotenie rizika): „ÚPzV bez rizika“, „ÚPzV v riziku“)

Úvodná charakterizácia je často založená na základných údajoch a je konzervatívna.

Tam, kde sa identifikuje riziko, je potrebná ďalšia charakterizácia na identifikáciu pravdepodobných vplyvov a dopadov a oblastí neistoty.

Pre plánovací cyklus n+1 by teda mali byť poznatky získané počas predošlého plánovacieho cyklu n využité na prehodnotenie stratégie monitoringu, opatrení a prahových hodnôt. V rámci II. cyklu sa neistota hodnotení zníži, nakoľko vychádza z podrobnejších informácii a k dispozícii sú aj údaje z monitoringu (program monitoringu RSV, ktorého výsledky sú využité pri hodnotení stavu). Tieto údaje sú použité na spoľahlivejšie hodnotenie rizika.

Prvá správa SR (v súlade s Článkom 15) sa opierala o vtedy dostupné údaje a aj všeobecné znalosti v zmysle požiadaviek pre ciele uvedené v Článku 4 RSV. V čase, keď bola táto správa pripravovaná , detailné požiadavky pre hodnotenie kvality PzV (predovšetkým pre

- 8 -

chemický stav PzV) ešte neboli známe, nakoľko boli predmetom pripravovanej Smernice o ochrane podzemných vôd pred znečistením 2006/118/EC (2006) a neskoršieho usmernenia CIS [2]. Preto toto prvé hodnotenie rizika je spojené s viacerými závažnými neistotami. V súčasnosti sa môžeme oprieť o novšie poznatky a vychádzať z požiadaviek usmernení a využiť aj nové údaje z monitoringu a výsledku prvého hodnotenia (klasifikácie) stavu. Naviac môžeme stavať skúsenostiach a poznatkoch z predchádzajúceho plánovacieho cyklu PMP a zdokonaliť prognózu rizika zahrnutím nových faktorov do rizikovej analýzy. Okrem toho súčasťou hodnotenia je aj využitie koncepčných modelov, ktoré môžu byť teraz použité na prispôsobenie a spresnenie nového hodnotenia rizika v oblastiach s najväčšou neistotou.

Hodnotenie rizík pre vstup nebezpečných látok (ktoré musíme zamedziť) a látok, ktoré nie sú nebezpečné (ktoré musíme obmedziť, aby sme sa vyhli znečisteniu), je rôzne. Pre nebezpečné látky sa hodnotenie rizika redukuje v tom zmysle, že už v minulosti bolo ustanovené (RSV a Smernicou o ochrane PzV) nasledovné: podľa výnimiek Článku 6 Smernice o podzemných vodách je akýkoľvek vstup látok do PzV neželaný a malo by sa mu zabrániť. V podstate všetky zdroje (nebezpečné látky) majú podobnú charakteristiku a cieľom alebo receptorom vo všetkých prípadoch je vodná hladina. Charakterizácia zdroj-cesta-receptor (ZCR) sa preto obmedzuje na zdroj (objem a fyzikálno-chemické vlastnosti) a prepojenie ciest, obzvlášť na schopnosť nenasýtenej zóny (pokiaľ je prítomná) utlmiť vstupy.

Kvôli veľmi širokému rozsahu potenciálnych rizík je ťažké zmapovať podrobne všetky riziká vo vzťahu k cieľu zamedziť/obmedziť vstup znečisťujúcich látok pre účely Článku 5 RSV. Mapy potenciálnych zdrojov kontaminácie môžu poskytnúť iba počiatočné hodnotenie rizika v širokej mierke. Efektívne systémy podmienok povolení alebo rôznych kontrol môžu eliminovať riziko v rôznej miere. V tomto smere bez podrobnej analýzy je nemožná kvantifikácia rizika vo vzťahu k splneniu cieľa zamedziť/obmedziť, pričom by bolo zavádzajúce tvrdiť, že existuje riziko pre každý potenciálny zdroj prispieva k nesplneniu tohto cieľa. Preto sme sa sústredili najmä na významné zdroje znečistenia, pre ktoré sú k dispozícii podrobnejšie údaje pre hodnotenie. V rámci analýzy rizika pri plnení RSV cieľov sme sa primárne zamerali na bodové zdroje – environmentálne záťaže a difúzne zdroje znečistenia reprezentované poľnohospodárskou činnosťou, doplnených znečistením z vypúšťania odpadových vôd, ktoré nie sú pod dostatočnou kontrolou (neodkanalizované sídla).

Riziká nesplnenia zamedzenia zhoršenia chemického stavu ÚPzV môžeme rozdeliť na:

o Riziká, ktoré sú spojené so zlyhaním podmienky mať primerané opatrenia na „zamedzenie/obmedzenie“ pre difúzne a bodové zdroje (priame znečistenie – napr. vypúšťanie) – inými slovami, sú všetky existujúce aktivity (potenciálne riziká) pod kontrolou?

o Riziká vyplývajúce zo zdrojov kontaminácie v pôde, kde pôvodná aktivita zanikla alebo je teraz pod kontrolou, ale nachádza sa tam zvyšková kontaminácia, ktorá by časom mohla mať vplyv na stav vodných útvarov (sekundárne nepriame znečistenie – napr. hnojenie, používanie prípravkov na ochranu rastlín, environmentálne záťaže).

Druhé riziko je obzvlášť bežné v hydrogeologických situáciách, kde sa uplatňuje priesak v nenasýtenej zóne alebo v prípade nízkej priepustnosti zvodneného prostredia v ÚPzV s pomalým prúdením, alebo v prípade hlbokých zvodnených vrstiev so slabým dopĺňaním. Je preto obzvlášť dôležité v takýchto prípadoch KM zohľadňoval nielen súčasné aktivity ale aj minulé aktivity a skúmal aj rôzne časové línie (trendy). Kvôli časovému odstupu medzi vstupom na zemský povrch a dopadom na prostredie vodného útvaru je možné, že chemický stav niektorých ÚPzV sa môže zhoršiť z dobrého na zlý, dokonca aj keď sa prijali všetky potrebné a náležité opatrenia na zamedzenie alebo obmedzenie ďalších vstupov. V takých prípadoch je potrebné bude podporiť všeobecný koncepčný model na posúdenie rizika doplnením podrobnejším geochemickým modelom zahŕňajúcim aj časový faktor.

- 9 -

Súčasťou hodnotenia rizík bolo zváženie nielen dôsledkov minulého a súčasného využívania pôdy, ale aj toho, aké bude pravdepodobné využívanie pôdy v budúcnosti, ktoré môže mať dopad na predpokladaný trend vývoja znečistenia PzV.

Aj prognóza klimatických zmien môže byť významným faktorom v budúcnosti, ktorý môže ovplyvniť najmä dlhodobé trendy znečistenia PzV. V rámci hodnotenia však obdobie do roku 2021 predstavuje z hľadiska časovej dĺžky veľmi krátke obdobie na významnejší prejav klimatickej zmeny na území SR. Zmeny teploty, zrážok a výparu v tomto krátkom období sú nepatrné, a preto považujeme ich vplyv na chemický stav za nepodstatný, resp. len veľmi mierny a skôr zlepšujúci chemický stav v ÚPzV.

Obrázok 1.5: Kľúčové prvky na posúdenie počas II. cyklu plánovania

Kľúčovými prvkami II. cyklu hodnotenia rizík sú (Obr. 1.5):

o spresnenie vymedzenia (ak je potrebné) a charakterizácie ÚPzV,

o revízia vplyvov a rizík – t. j. identifikovanie zmien a nových vplyvov,

o zahrnutie klimatických zmien,

o vylepšenie procesu charakterizácie na zabezpečenie zhody postupu s klasifikáciou - hodnotenie stavu.

Naše hodnotenie rizika vychádza aj z prác vykonaných v rámci I. cyklu PMP. V rámci tejto aktualizácie je potrebné pre ÚPzV, ktoré boli hodnotené ako "nerizikové", urobiť kontrolu, či existujú alebo sú plánované zmeny vo využívaní pôdy, vôd alebo iné faktory, ktoré sú rizikové pre samotné ÚPzV, alebo riziká pre priamo závislé ekosystémy povrchových vôd alebo suchozemské ekosystémy alebo riziká narušenia ľudských ako aj iných legitímnych spôsobov využitia, ktoré by mohli brániť dosiahnutiu cieľov RSV. Ďalšiu charakterizáciu je nutné urobiť pre všetky „rizikové“ ÚPzV.

- 10 -

V rámci II. cyklu pri hodnotení rizika vychádzame z aktualizovanej charakterizácie ÚPzV, na základe ktorej je možné hodnotiť merané a predpovedané budúce vplyvy vývoja na kvalitu a kvantitu PzV. Ťažiskom sú zmeny v poľnohospodárstve, populácii a vo využití pôdy (napr. nárast veľkých sídel –napr. rastúce satelitné mestečká v okolo Bratislavy, klesajúca populácia na vidieku, najmä vo východnej časti SR, záber poľnohospodárskej pôdy – budovanie priemyselných parkov, bytovej zástavby, zmeny v dopravnej infraštruktúre, priemyselnej činnosti, vodohospodárske stavby). Okrem toho môže dôjsť k zvýšeniu alebo zníženiu odberov vody v blízkosti sídiel v dôsledku zvýšenej potreby pitnej vody pre obyvateľstvo a priemysel. Zmeny v poľnohospodárstve môžu spôsobiť vyšší, resp. nižší odber PzV vzhľadom k zvýšenej potrebe zavlažovania, resp. k postupnému zanikaniu poľnohospodárskej výroby v SR. Zmeny vo využívaní pôdy taktiež ovplyvňujú kvalitu PzV: rozoranie lúk a trávnatých porastov mobilizuje zásoby dusíka. Zvýšená potreba zavlažovania by mohla spôsobiť zvýšené vyplavovanie nutrientov z pôdy. Pestovanie nových druhov plodín môže viesť k zmene používania hnojív a pesticídov.

Klimatické zmeny môžu mať rozdielne dopady na kvalitu PzV, prevažne sa predpokladajú skôr pozitívne dopady. Väčšia variabilita zrážok môže znížiť dopĺňanie PzV vo vlhkých oblastiach, pretože častejšie silné dažde budú mať za následok prekročenie infiltračnej kapacity pôdy, čím sa zvýši povrchový odtok. Nižšie dopĺňanie sa prejaví poklesom hladiny podzemnej vody, čo ovplyvní zníženie prieniku znečistenia do podzemných vôd v dôsledku nárastu sorpcie v dôsledku nárastu hrúbky nesaturovanej zóny. V polosuchých a suchých oblastiach (nížinné oblasti) však môže vyššia kolísavosť zrážok taktiež zvýšiť dopĺňanie zásob PzV, pretože len intenzívne zrážky sú schopné sa infiltrovať dostatočne rýchlo pred vyparením, ale najvýznamnejšie sa doplňovanie prejaví v dolných tokoch, kde sú aluviálne náplavy doplňované v dôsledku interakcie povrchových vôd a predovšetkým inundáciou pri povodniach.

Dobrý chemický stav ÚPzV je definovaný v Tab. 2.3.2 Prílohy V RSV, podľa tejto definície je stav ÚPzV dobrý, ak:

o neexistuje žiadny prienik solí a iných látok,

o nie sú prekročené normy kvality (normy pre dusičnany a pesticídy určené podľa Smernice o podzemnej vode),

o kvalita PzV nevedie k zlyhaniu pri dosahovaní environmentálnych cieľov pre súvisiace povrchové vody a ani k zhoršeniu ekologickej alebo chemickej kvality týchto útvarov,

o kvalita PzV nevedie k významným škodám na suchozemskom ekosystéme, ktorý priamo závisí od ÚPzV,

o zmeny vodivosti nepoukazujú na prieniky látok. Článok 4.2 v Smernici o podzemných vodách tiež špecifikuje, ako by sa mali využiť

prahové hodnoty pri určovaní chemického stavu PzV. V podstate, ak nie sú na základe meraní prekročené normy kvality PzV alebo prahové hodnoty kdekoľvek v ÚPzV (spriemerované v čase v každom mieste odberu), potom je útvar v dobrom stave. Vo všetkých ostatných prípadoch, nie sú PzV okamžite označené ako útvary v "zlom stave", avšak členské štáty vykonajú "náležitý prieskum" daného stavu. Pri tomto prieskume sa určuje, či:

o prekročenie predstavuje významné environmentálne riziko,

o sú splnené podmienky dobrého chemického stavu podľa Tab. 2.3.2 Prílohy V RSV,

o pre ÚPzV, z ktorých sa odoberá voda na ľudskú spotrebu, sú splnené požiadavky článku 7.3 RSV (zabránenie zhoršeniu tak, aby sa znížil požadovaný stupeň úpravy),

o sa vplyvom znečistenia nezhoršila schopnosť ÚPzV jeho využívania pre pitné účely.

- 11 -

S odvolaním sa na smernicu o podzemnej vode, Usmernenie CIS č. 18 (Stav PzV a trendy hodnotenia) ďalej rozpracováva hodnotenie stavu, vrátane "náležitého prieskumu". Usmernenie sa tiež zameriava na dôveryhodnosť hodnotenia stavu a navrhuje zavedenie „kritéria 20% plochy útvaru“ na kvantifikáciu "významnosti environmentálneho rizika". To by za predpokladu splnenia ostatných skúšok znamenalo, že prekročenie hodnôt v menej ako 20% plochy nevedie k zlému stavu PzV. Treba však pripustiť, že okrem tohto všeobecného odporúčania je na konkrétnejšie odvodenie daného kritéria potrebné vziať do úvahy špecifické zváženie vplyvov (napr. využívanie pôdy), charakteristiku ÚPzV a možných receptorov (napr. povrchová voda).

Obrázok 1.6: Vzťah medzi hodnotením rizika, výnimkami a programami opatrení

Je dôležité zdôrazniť, že pre účel hodnotenia rizík a prípadné súvisiace stanovenie

výnimky pre obdobie do roku 2021, sú využité výsledky hodnotenia stavu (2008) a prvé hodnotenie rizika (2004). Predošlé hodnotenie rizika bolo spracované výlučne na základe analýzy vplyvov a dopadov s obmedzenou znalosťou metód a usmernení pre klasifikáciu rizika ÚPzV, a nemohlo využiť prínosy z hodnotenia stavu, keďže toto bolo vykonané neskôr v 2. polovici roka 2008 , ani chýbajúce hodnotenie trendov v I. cykle, či prognózu výnimiek nedosiahnutie environmentálnych cieľov pre ÚPzV do roku 2015 napriek plánovaným opatreniam. Obr. 1.6 znázorňuje časový harmonogram a následnosť vzťahov medzi hodnotením rizík, výnimkami a programami opatrení. Každá časť cyklu ovplyvňuje ostatné časti.

- 12 -

Programy opatrení by mali vychádzať z výsledkov hodnotenia rizík, pričom použitie koncepčných modelov a iných náležitých nástrojov zvyšuje spoľahlivosť predpokladaných výsledkov.

Posúdenie rizík v rámci II. plánu manažmentu povodí nie je rovnaké v porovnaní s I. plánom manažmentu povodia (2009). Máme lepšie vedomosti, nové metódy a viac údajov. Ďalším hlavným rozdielom medzi začiatočným posúdením rizík a zoznamom výnimiek v budúcom plánovacom cykle je pravdepodobne neistota výsledkov hodnotenia stavu a plánovaných opatrení. Nízka úroveň spoľahlivosti a vysoký stupeň neistoty pre dopad plánovaných opatrení v prvom plánovacom cykle sú najdôležitejšími nedostatkami. Údaje monitoringu, pomocou nových prístupov a metodiky použitých od začiatku II. cyklu plánovania môžu zredukovať tieto nedostatky. Hodnotenie rizík v II. cykle plánovania zahŕňa aj výsledky hodnotenia rizika a stavu (do roku 2015) z obdobia 2008 - 2009, ale nemôže použiť výsledky z II. hodnotenia stavu. Na druhej strane, ÚPzV identifikované ako rizikové v II. cykle sú všetky útvary, v ktorých nebudú dosiahnuté environmentálne ciele v roku 2021 bez opatrení.

Posudzovanie výnimiek bude zamerané na ÚPzV v zlom stave (alebo s významným vzostupným trendom, a pod.), kde musíme vyhodnotiť, či budú alebo nebudú plánované opatrenia účinné. Pre tento účel budú k dispozícii informácie o hodnotení stavu alebo o iných environmentálnych cieľoch pre obdobie 2014-2015 spolu so zoznamom plánovaných opatrení. To znamená, že pre hodnotenie rizík sme využili rovnaký nástroj (alebo prístup) ako pre posudzovanie výnimiek.

Využitím komplexu faktorov ovplyvňujúcich dosiahnutie dobrého chemického stavu a postupov v súlade s usmerneniami CIS bola dosiahnutá vyššia úroveň v hodnotení rizika. Neistoty spojené s rizikom by sa mali zmenšovať, odrážajúc tak spoľahlivosť údajov a vplyv opatrení. Platnosť hodnotenia rizika závisí na prípadnej ďalšej aktualizácii niektorého z faktorov rizikovej analýzy alebo identifikácii nového faktora ovplyvňujúceho dosiahnutie dobrého stavu v ÚPzV, ktorý v hodnotení nebol zahrnutý.

1.2 Koncepčný model

Koncepčný model (ďalej len KM) je základom pre spoľahlivé rozhodnutie pri hodnotení rizík a pre manažment PzV v povodí. V Usmernení o monitoringu je KM definovaný ako zjednodušené zobrazenie alebo pracovný popis toho, ako sa skutočné hydrogeologické systémy správajú. Podľa Usmernení o zamedzení alebo obmedzení priamych alebo nepriamych vstupov sa o KM hovorí, ako o schematizácii kľúčových hydraulických, hydrochemických a biologických procesov v ÚPzV, vrátane opisu ciest vstupov znečistenia. KM je základný nástroj nielen pre hodnotenie rizika pre ÚPzV, ale slúži aj na:

o prehodnotenie, vývoj a doplnenie poznatkov expertov o systéme PzV,

o komunikáciu s verejnosťou a rozhodujúcimi orgánmi: objasniť laikom, ako funguje systém zvodnených vrstiev,

o pochopenie a vizualizáciu jednoduchých aj zložitých ÚPzV v závislosti od účelu,

o vizualizáciu toho ako, kde a kedy môže mať riziko dopad na PzV,

o plánovanie monitorovacích systémov a opatrení na ochranu alebo obnovu PzV,

o predpovedanie vplyvu opatrení,

o poskytnutie spoľahlivého základu pre simulácie a predpovede procesov v PzV pomocou matematických a numerických (počítačových) modelov,

o pomoc hodnotiacemu identifikovať, či ÚPzV dosiahne ciele podľa článku 4,

- 13 -

o učenie dôvodov, prečo ÚPzV zlyhá pri dosahovaní cieľov (dobrý stav),

o umožnenie užšieho výberu potenciálnych opatrení, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou budú viesť k náprave situácie efektívnym a udržateľným spôsobom,

o odôvodnenie výnimiek/alternatívnych cieľov tam, kde existuje riziko zlyhania pri dosahovaní dobrého stavu PzV.

V Smernici o ochrane podzemných vôd pred znečistením, ako aj v niektorých

usmerneniach CIS, je použitie KM povinné alebo odporúčané. Termín „koncepčný model“ nie je definovaný v tejto smernici a neexistuje ani spoločná definícia na základe usmernení, ktoré odporúčajú jeho použitie. Okolnosti, kedy je možné použiť KM, sú rôzne, od podrobného hodnotenia hydrogeológmi až po zjednodušený obraz interakčných procesov pre komunikačné účely so zainteresovanými stranami. Skutočnosť, že použitie KM je odporúčané vo viacerých usmerneniach, zdôrazňuje dôležitosť tohto nástroja pri hodnotení rizika a manažmente PzV.

Obrázok 1.7: Vizualizácia koncepčného modelu pre nadložné kvartérne ÚPzV a podložné predkvartérne ÚPzV (reprodukované so súhlasom z www.wfdvisual.com)

Sídlo

http://www.wfdvisual.com/

- 14 -

Obrázok 1.8: Vizualizácia koncepčného modelu pre predkvartérne ÚPzV bez nadložnej kvartérnej vrstvy (reprodukované so súhlasom z www.wfdvisual.com)

Ani RSV neobsahuje termín „koncepčný model“, ale implicitne požaduje zostavenie KM

tým, že požaduje od členských štátov charakterizáciu všetkých vodných útvarov. Pre každý vodný útvar je nutné určiť, či existuje riziko nedosiahnutia cieľov na konci plánovacieho obdobia. KM je pre tento účel nenahraditeľný. Jedným z cieľov používania KM je zrozumiteľným spôsobom popísať vzťah medzi kvalitou/zdrojom PzV, miestnymi (geogénnymi) podmienkami a antropogénnymi vstupmi/dopadmi.

Prvé skúsenosti s hodnotením rizika (v rámci reportingu I. cyklu) a reportovaním charakterizácie a hodnotením stavu naznačujú, že členské štáty využívajú veľmi odlišné spôsoby. Pracovná skupina Groundwater preto iniciovala Usmernenie č. 26 s cieľom vytvoriť spoločné chápanie koncepčných modelov a hodnotenia rizík, ako aj použitia KM v rámci manažmentu PzV. Termín koncepčný model bol predtým uvedený pre rôzne účely v niekoľkých usmerneniach. Filozofiou RSV je začať ponímať manažment (podzemných) vôd spolu so všetkými dostupnými poznatkami (nezáleží, v akom sú rozsahu), potom sa sústrediť na to, čo sú environmentálne riziká alebo riziká pre človeka a ďalej zbierať informácie tam, kde je potrebné zlepšiť pochopenie danej problematiky. KM začína so schematickým opisom, neskôr poukazuje na možné riziká, začína monitorovaním a využívaním výsledkov monitoringu za účelom lepšie pochopiť systém a účinnosť opatrení. Takýto začiatočný schematický model je nazývaný KM. Oproti tomu zložitý numerický model nie je s určitosťou KM. Pre účel manažmentu PzV naozaj nezáleží, do akej mieri sa modely ešte nazývajú koncepčnými. Dobré je, že jednoduché modely sú dostatočné pre hodnotenie rizík a pre začiatočnú fázu manažmentu PzV a zložité modely je potrebné použiť len, ak je to potrebné v rámci procesu manažmentu.


- 15 -

KM je možné vypracovať v rôznych úrovniach zložitosti, od jednoduchých kvalitatívnych charakteristík geológie až po zložité kombinácie kvalitatívnych a kvantitatívnych opisov hydrogeologických procesov a dopadov. Na pokrytie rôznych potrieb manažmentu PzV sú mierky priestorového výskumu v rozmedzí od malých (10 – 100 m2) až po veľké (km2) a časovom rozmedzí od hodín/dní po mesiace/roky. To závisí od špecifických úloh a problémov (napr. kvantita PzV, chemické zloženie, bodové zdroje a difúzne zdroje znečistenia, interakcia s povrchovými vodami, využívanie pôdy). Pre cezhraničné ÚPzV sa výslovne odporúča vytvoriť spoločne odsúhlasené KM.

Vizualizácia nášho KM, ktorý sme využili pri hodnotení rizika pre každý ÚPzV, vychádza z vizualizácie na webovej stránke www.wfdvisual.com, ktorá je doplnená náčrtom zmien klímy a využívania krajiny s výraznejším ohraničením ochranného pásma zdroja PzV. V kontexte s týmto usmernením je KM prostriedkom na opísanie a kvantifikovanie systémov, procesov a ich interakcií. Obr. 1.7 až 1.8 definujú základný opis podmienok a procesov KM využitých pri hodnotení rizika pre kvartérne a predkvartérne ÚPzV v SR. Hydrogeologický KM opisuje a kvantifikuje základné priestorové geologické, pôdne a geomorfologické rozloženie zvodnenej vrstvy a nadložnej nenasýtenej zóny, hydrogeologické a hydrologické faktory ( prúdenie a smer podzemných a povrchových vôd), hydrogeologické charakteristiky zvodnenej vrstvy (typ zvodnenej vrstvy, litológia, priepustnosť), klimatické prvky (zrážky, evapotranspirácia) a antropogénne vplyvy s ich vzájomnými interakciami. Uvažuje sa aj so vzájomnou interakciou procesov uskutočňovaných medzi jednotlivými hydrogeologickými a hydrologických prvkami – doplňovanie zo zrážok, dopĺňanie na hranici útvarov, interakcia povrchových a podzemných vôd. Prírodné faktory a vzťahy sú prepojené s identifikovanými jednotlivými antropogénnymi vplyvmi ovplyvňujúcimi chemický aj kvantitatívny stav, ako aj príslušné možné receptory.

Validácia KM je založená na dostatočných údajoch monitoringu. Kde to nie je možné, je vhodnou overovacou metódou analýza charakteristík vplyvov a receptorov v kombinácii s údajmi monitoringu. Na základe prístupu použitého pre výber relevantných látok (Usmernenie č. 3) možno analyzovať vplyvy na ÚPzV (metóda zhora nadol), analyzovať pozorované účinky na receptory (metóda zdola nahor) a porovnať ich s prihliadnutím na postupové doby / rýchlosti v prostredí. Toto porovnanie ponúka náhľad na platnosť KM.

1.3 Aktualizácie zdrojov znečistenia

Každý identifikovaný zdroj znečistenia (t. j. miesto, kde sa nakladá so znečisťujúcou látkou) predstavuje potenciálne riziko kontaminácie PzV. Z hľadiska rozsahu pôsobenia znečistenia sú zdroje znečistenia rozdeľované na bodové, líniové a difúzne (plošné) zdroje znečistenia. Medzi najvýznamnejšie bodové zdroje znečistenia patria environmentálne záťaže, líniové zdroje s najväčšou mierou znečistenia sú dopravné komunikácie a najväčšie plošné zdroje znečistenia v SR tvorí poľnohospodárska rastlinná výroba. Ide o znečistenie poľnohospodárskej pôdy ako dôsledok nadmerného užívania prípravkov na ochranu rastlín a hnojenia.

V zmysle požiadaviek RSV (čl. 17.2a) majú byť stanovené kritériá pre hodnotenie dobrého chemického stavu PzV, ktoré majú slúžiť zároveň na určenie začiatočných bodov zvrátenia trendov (Článok 17.2b), ktoré sa použijú v súlade s Prílohou V 2.4.4. Podrobnejšie o uvedených kritériách hovorí Smernica Európskeho parlamentu a rady 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o ochrane PzV pred znečistením a zhoršením kvality v Článku 5 a Prílohe IV. „Identifikácia a zvrat významných a trvalo vzostupných trendov“. Pre prípravu II. cyklu plánov manažmentu povodí je splnenie požiadaviek vyplývajúcich z čl. 5 RSV a Smernice o ochrane PzV nevyhnutné. Vytvára reálne predpoklady pre identifikáciu problémov v chemickom stave podzemných vôd a predpoklady pre návrh opatrení na zlepšenie zlého chemického stavu.


- 16 -

V Slovenskej republike v rámci implementácie RSV a Smernice 2006/118/ES, ako preberaných právne záväzných aktov Európskej únie, je to Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR zo 4. marca 2011 č. 73/2011, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o stanovení významných a trvalo vzostupných trendov koncentrácií znečisťujúcich látok v PzV a o postupoch na ich zvrátenie. Ďalšími súvisiacimi legislatívnymi normatívmi sú Zákon č. 364/2004 Z. z., Zákon č. 384/2009 Z. z. a Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 282/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú prahové hodnoty a zoznam ÚPzV.

Bodiš a kol. v roku 2013 riešili hodnotenie trendov obsahu znečisťujúcich látok v ÚPzV samostatne pre jednotlivé monitorovacie objekty základnej a prevádzkovej monitorovacej siete. Zaoberali sa zostavením metodického postupu na vyhodnotenie trendov sledovaných ukazovateľov kvality PzV a ich možného zvrátenia samostatne pre každý objekt. Jej výsledky sú použité pri hodnotení rizika v tejto štúdii [2].

1.3.1 Bodové zdroje znečistenia Hlavné bodové zdroje znečistenia sú nazývané aj environmentálne záťaže (ďalej len

EZ). Patria sem najmä veľké priemyselné podniky (chemické, drevárske výrobne, ťažba uhlia a rúd, konečná úprava kovov, spracovanie papiera, výroba železa a ocele, ...), rôznorodé prevádzky (benzínové pumpy, autobusové stanice, železničné depá, nemocnice, ČOV, teplárne, poľnohospodárske družstvá, rekreačné zariadenia, ...) skládky, mestské vodárne a kanalizácie, banské diela, ...

EZ je v zmysle geologického zákona zadefinovaná ako znečistenie územia spôsobené činnosťou človeka, ktoré predstavuje závažné riziko pre ľudské zdravie alebo horninové prostredie, podzemnú vodu a pôdu s výnimkou environmentálnej škody. Ide o široké spektrum území kontaminovaných priemyselnou, vojenskou, banskou, dopravnou a poľnohospodárskou činnosťou, ale aj nesprávnym nakladaním s odpadom.

Riešenie problematiky EZ sa dostalo do pozornosti najmä začiatkom 90-tych rokov v súvislosti s ich odstraňovaním na územiach s pobytom vojsk bývalej sovietskej armády. Problematika starých EZ bola aj predmetom procesu veľkej privatizácie, kedy bola zakotvená povinnosť vyhodnocovať záväzky podniku z hľadiska životného prostredia a v prípade zisteného znečisťovania vyčíslovať škody na životnom prostredí. Uplatňovanie tejto povinnosti v zmysle vtedajšieho Zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby však nebolo vyhovujúco riešené a nevytvorilo predpoklad zistenia spoľahlivých údajov o stave životného prostredia v období zmeny vlastníckych vzťahov zo štátu na vlastníctvo iných osôb. Zároveň nebol zohľadnený environmentálny dlh pri uzatváraní zmlúv [29].

V roku 2003 pristúpilo MŽP SR k tvorbe návrhu zákona o EZ, súvisiacich vykonávacích predpisov a metodických postupov. Zákon však nebol prijatý a čiastočne ho nahradila novela geologického zákona 569/2007 Z. z.. V priebehu rokov 2006 - 2008 bola Slovenskou agentúrou životného prostredia z poverenia MŽP SR vykonaná systematická identifikácia EZ na Slovensku a v roku 2010 uznesením vlády prijatý Štátny program sanácie EZ na roky 2010 - 2015. Obe aktivity predstavujú dobrý základ pre nabehnutý proces riešenia EZ a odstraňovania kontaminácie na Slovensku. Od roku 2011 platí Zákon č. 409/2011 o niektorých opatreniach na úseku EZ. V súčasnosti sú EZ a informácie o ich umiestnení a prípadnej rizikovosti evidované v rámci informačného systému EZ, ktorý je pravidelne aktualizovaný SAŽP. Ďalšie významné kroky v procese riešenia EZ sú čiastočne realizované a najmä pripravované cez Operačný program Životné prostredie, Prioritná os 4 Odpadové hospodárstvo, 4.4. Riešenie problematiky EZ vrátane ich odstraňovania [29]. Tieto informácie boli využité pri hodnotení.

Osobitnú skupinu bodových zdrojov znečistenia vstupujúcich do hodnotenia predstavuje vypúšťanie.

- 17 -

Bodové zdroje znečistenia, rovnako ako trendy obsahu znečisťujúcich látok v monitorovacích objektoch, boli premietnuté so zahrnutím ich vplyvu na celkovú plochu ÚPzV.

1.3.2 Líniové zdroje znečistenia

Líniové zdroje znečistenia (dopravné komunikácie) v súčasnosti do hodnotenia nie sú

zahrnuté, nakoľko doteraz nebola spracovaná metodika pre ich hodnotenie. Tieto zdroje v súčasnosti nepovažujeme za významné riziko – nakoľko vo vzťahu k ich charakteru líniových zdrojov v útvare predstavujú z dlhodobého hľadiska nízke potenciálne riziko. Zvýšené riziko predpokladáme len ako nepredvídateľný výskyt havárii – mimoriadne zhoršenie kvality vôd, ktorá sa v súlade s platnou legislatívou rieši okamžite na danom mieste tak, aby nedošlo k ohrozeniu kvality vôd v širšom ÚPzV.

Hodnotenie vplyvu znečistenia povrchových vôd na kvalitu podzemných vôd v dôsledku hydraulickej súvislosti je riešené samostatne v rámci parametra interakcia PzV a povrchových vôd, t. j. s riečnou sieťou, ktorá je vyhodnocovaná líniovo. V závislosti od smeru prúdenia a priemerného sklonu v ÚPzV je zohľadňovaný vplyv kvality povrchových vôd na kvalitu PzV. Pri všeobecnom hodnotení platí, že čím je väčší sklon, tým je vplyv povrchových vôd nižší, t. j. doplňovanie podzemných vôd povrchovými vodami rôznej kvality je v horských oblastiach nízke.

1.3.3 Plošné zdroje znečistenia

Plošné zdroje znečistenia boli vyhodnotené na základe existujúcich údajov o spotrebe

prípravkov na ochranu rastlín, obsahujúcich aktívnu zložku – pesticíd a o spotrebe organických a anorganických hnojív (NKP). Pri hodnotení sme vychádzali z údajov do roku 2012 na úrovni okresov. Podrobnejšie sú údaje spracované v samostatnej záverečnej správe [30].

2. METODIKA NA HODNOTENIE RIZIKA NEDOSIAHNUTIA DOBRÉHO CHEMICKÉHO STAVU

Snahou bolo zvážiť všetky podstatné vplyvy a informácie o možnom riziku znečistenia PzV v roku 2021 (hodnotenia, predpovede, vlastnosti hydrogeologického prostredia a možné zdroje znečistenia) v zmysle Usmernenia CIS č. 26 pre RSV.

Riziková analýza zahŕňa preto nasledovné faktory:

predchádzajúce hodnotenie rizika a chemického stavu v I. cykle, trendy koncentrácie znečisťujúcich látok v monitorovacích objektoch, zraniteľnosť PzV, významné bodové zdroje znečistenia (environmentálne záťaže), používanie prípravkov na ochranu rastlín na poľnohospodárskej pôde (účinných

látok v pesticídoch), používanie umelých hnojív na poľnohospodárskej pôde, odkanalizovanie sídiel, rozsah a stupeň ochrany v ochranných pásmach vodných zdrojov a chránených

území, vrátane chránených suchozemských ekosystémov, predpovedané zmeny klímy, počtu obyvateľov a využívania územia, interakciu PzV s povrchovými vodami (vodné ekosystémy).

- 18 -

Každá z týchto relevantných kategórií bola hodnotená bodmi s hodnotou od 0 (žiadne riziko) do 10 (najvyššie riziko) s presnosťou na 1 desatinné číslo. Takto vznikla veľmi podrobná 101-bodová stupnica (0,0; 0,1; ..., 10,0). Jednotlivé faktory majú rôznu dôležitosť, tá bola zohľadnená váženými faktormi (Tab. 2.1).

Tabuľka 2.1 Vážené faktory jednotlivých kategórií hodnotenia rizika

Fa

kto

ry

ho

dn

ote

nia

riz

ika

Pre

do

šlé

ho

dn

ote

nie

riz

ika

a s

tavu

T

ren

dy

ob

sa

hu

zn

ečis

ťu

júcic

h

láto

k

Zra

nit

eľn

osť

En

vir

on

me

ntá

lne

zá

ťa

že

Účin

né

lá

tky

v

pe

sti

cíd

och

Hn

oji

vá

Ka

na

lizá

cia

Och

ran

né

pá

sm

a

Zm

en

y k

lím

y,

vyu

žív

an

ia

úze

mia

, p

op

ulá

cie

Inte

rak

cia

s p

ov

rch

ovo

u

vo

do

u

Vážený faktor 2 3 3 1,5 2 2 2 0,5 0,25 0,25

2.1 Predchádzajúce hodnotenia rizika a chemického stavu

Usmernenie CIS č. 26 pre RSV odporúča zahrnúť do hodnotenia rizika ohrozenia PzV predchádzajúce hodnotenie rizika a chemického stavu PzV.

ÚPzV s rizikom dosiahnutia zlého stavu v predchádzajúcom hodnotení boli hodnotené 2 bodmi, ÚPzV v možnom riziku s 1 bodom a ÚPzV bez rizika 0 bodmi. Ďalšie hodnotenie bolo založené na analýze počtu prekročených ukazovateľov chemického stavu ÚPzV. Za každý prekročený ukazovateľ boli udelené 2 body, maximálne 8 (Tab. 2.11). Výsledná hodnota bodov bola potom premietnutá do škály od 0 do 10 (Tab. 2.12).

Tabuľka 2.11 Klasifikácia rizika podľa predchádzajúceho hodnotenia rizika a chemického

stavu

Predchádzajúce hodnotenie rizika (max. 2) Predchádzajúce hodnotenie stavu (max. 8) V riziku 2 Za každý prekročený ukazovateľ 2 body V možnom riziku 1 Bez rizika 0

Tabuľka 2.12 Klasifikácia rizika podľa predchádzajúceho hodnotenia rizika a chemického

stavu

Predošlé hodnotenie 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 ≥10

Kvantifikácia rizika 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

2.2 Trend znečisťujúcich látok v monitorovacích objektoch

Trendy znečisťujúcich látok v monitorovacích objektoch sú zahrnuté do hodnotenia

rizika ohrozenia PzV podľa percentuálneho podielu objektov so zisteným významným vzostupným trendom jedného alebo viacerých prvkov (Tab. 2.21).

- 19 -

Celkový počet objektov je vyjadrený ako priemer z jednotlivých hodnotiacich rokov 2000 – 2011. Prehľad prvkov so zisteným významným vzostupným trendom v jednotlivých ÚPzV je uvedený v Tab. 3.21.

Tabuľka 2.21 Klasifikácia rizika z hľadiska trendov koncentrácie znečisťujúcich látok

v monitorovacích objektoch

Počet objektov [%] 0,0 2,5 5,0 7,5 8,3 10,0 12,5 15,0 16,8 17,5 20,0 22,5 ≥25,0

Kvantifikácia rizika 0 1 2 3 3,3 4 5 6 6,7 7 8 9 10

2.3 Zraniteľnosť podzemných vôd

Teoretické princípy zostavovania máp zraniteľnosti, definície zraniteľnosti,

environmentálneho rizika s prihliadnutím na medzinárodne zaužívané významy týchto pojmov a vypracovávanie metodík zostavovania máp zraniteľnosti PzV sú predmetom intenzívnej a širokospektrálnej diskusie nielen v zahraničí, ale aj na našom území. Koncept zraniteľnosti PzV kontamináciou má rozdielny význam pre rôznych ľudí. Podľa niektorých názorov je vnútornou charakteristikou pôdy a ďalších častí prírodného prostredia. Ďalšie názory hovoria, že závisí od vlastností jednotlivých kontaminantov alebo skupín kontaminantov, ale je nezávislá na antropogénnych aktivitách a využití krajiny. Mnoho odborníkov doteraz asociuje zraniteľnosť s určitými spôsobmi ľudskej aktivity v prírodnom prostredí. Niektorí autori sa preto pokúsili vyhnúť sa termínu „zraniteľnosť“ ako takému a pokúsili sa opísať jeho obsah pojmom „citlivosť“. Približne od konca 60-tych rokov 20. storočia však začali hydrogeológovia používať termín „zraniteľnosť PzV“. Tento termín postupne nadobúdal na význame, ale postupne sa jeho ponímania začali rôzniť. Mapy zraniteľnosti PzV začali nadobúdať významnú úlohu pri definovaní a identifikácii potenciálne znečisťujúcich aktivít, ako aj pri upozorňovaní na význam PzV pri významných investičných zámeroch a plánovaní využitia krajiny. Mapy zraniteľnosti PzV sa stali prostriedkom prezentácie rozličných, niekedy komplexných hydrogeologických parametrov vo forme ľahko pochopiteľných a intuitívne čitateľných plôch vyjadrujúcich pojem „zraniteľnosť“. Hoci termíny „zraniteľnosť” a „mapy zraniteľnosti” sa v súčasnosti stávajú základnou súčasťou metód ochrany PzV a cenným nástrojom pri environmentálnom manažmente, pri sumarizácii jestvujúcich máp zraniteľnosti a definícií zraniteľnosti v celosvetovom kontexte sme však konfrontovaní so značnou rôznorodosťou prístupov ku konceptu zraniteľnosti [20]. Až doposiaľ nebola všeobecne akceptovaná viac či menej jednotná definícia metodiky zostavovania máp zraniteľnosti PzV. Názorové rozdiely sú významné najmä v nasledovných bodoch: o Základná definícia zraniteľnosti PzV môže byť limitovaná geologickými a

hydrogeologickými vlastnosťami hodnotenej oblasti (v Európe) alebo môže obsahovať aj antropogénny zásah do krajiny (v USA).

o Nie je jednotný názor na aspekt PzV, ktorý je zraniteľný. Môže to byť „podzemná voda” – „zvodeň” sama o sebe, „hydrogeologická štruktúra”, „zdroj PzV” (studňa, vrt, prameň), alebo „zdroje / zásoby PzV”.

o PzV sa môže považovať za zraniteľnú voči rôznorodým pôsobeniam - sú to napr. prirodzené vplyvy, ľudská činnosť vrátane využívania PzV, kontaminácia spôsobená ľudskou činnosťou, konzervatívne znečisťujúce látky, špecifické znečisťujúce látky, bodové a plošné zdroje znečistenia.

o Cieľom mapy zraniteľnosti PzV môže byť pomoc pri: - prevencii znečistenia PzV vo všeobecnosti, - ochrane zdrojov PzV, - návrhoch monitorovacej siete,

- 20 -

- opatreniach pri ekologických haváriách, - vytváraní verejnej mienky a verejného povedomia o dôležitosti a význame PzV.

o Mnoho máp zraniteľnosti PzV by mohlo (vzhľadom na ich obsah a cieľ) niesť oveľa priliehavejší názov „mapy citlivosti PzV” alebo „mapy účinku znečistenia na PzV (hydrogeologickú štruktúru, zvodeň)” alebo „mapy účinku znečistenia na zdroje PzV (studne, pramene)” alebo „mapy schopnosti hydrogeologickej štruktúry odolávať znečisteniu“.

Tieto rozdiely sa týkajú jednak mierky máp zraniteľnosti PzV, ktoré sa môžu rôzniť v intervaloch od 1:10 000 po 1:500 000, a jednak dát požadovaných pre kompiláciu týchto máp. Napríklad dáta požadované pre mapu zraniteľnosti PzV (malej - generálnej mierky), ktorá by mala slúžiť ako súčasť regionálnych ochranných opatrení navrhovaných ako prevencia pred prípadným znečistením, môžu pozostávať iba z informácií o horninovom prostredí, vyskytujúcim sa medzi povrchom terénu a hladinou PzV a z informácií o type infiltrácie, s detailnou lokalizáciou prvkov bodovej infiltrácie. Ak je ale mapa zraniteľnosti PzV určená na ochranu individuálneho zdroja PzV, alebo je zostavovaná s úmyslom aplikácie pri fáze rozhodovania (havarijné plány) v prípade výskytu ekologickej havárie, potom musí okrem vyššie uvedených dátových súborov uvažovať aj s časom zdržania sa PzV a kontaminantu v kolektore a zóne aerácie, s transportnými charakteristikami, zrieďovaním, samočistiacou schopnosťou kolektorov, prípadne s charakteristikami potenciálnych znečisťujúcich látok (polčas rozpadu, odbúrateľnosť v subakvatickom horninovom prostredí a v zóne aerácie).

V rámci kontextu európskej hydrogeológie je čoraz viac badateľnejší trend kvantifikovania parametrov. Zraniteľnosť by sa mala hodnotiť nie na základe počítania vplyvu rôznych faktorov pomocou bodových hodnotení, ale priamo overovaním ich reálnej fyzikálnej funkcie (disperzia, zrieďovanie, adsorpcia a pod. [3]. Pritom základné matematicky vyjadriteľné faktory zraniteľnosti sú definované ako:

o čas príchodu znečistenia, o maximálna koncentrácia znečistenia, resp. pomer maximálnej a limitnej koncentrácie, o dĺžka pretrvávania nadlimitnej koncentrácie znečistenia.

Tento koncept zraniteľnosti má svoju oporu v matematickom modelovaní transportných procesov kontaminantov v horninovom prostredí. Pre všeobecné (intrinsic) mapy zraniteľnosti sú potom aplikované vlastnosti konzervatívnych znečisťujúcich látok bez schopnosti sorpcie na pôdu a horninové prostredie a bez samovoľného rozpadu. Modelovanie prechodových kriviek konzervatívnych znečisťujúcich látok [10] ukázalo významný účinok hrúbky nenasýtenej zóny a viac-menej zanedbateľný vplyv pôdneho krytu na tie parametre prechodovej krivky, ktoré zodpovedajú vyššie uvedeným faktorom zraniteľnosti.

RSV považuje PzV za znečistené už od momentu, kedy 1. molekula znečisťujúcich látok dosiahne úroveň hladiny PzV. Z tohto dôvodu je potom potrebné dôsledne rozlišovať zraniteľnosť jednotlivých zdrojov PzV, akými sú napr. studne alebo pramene (source vulnerability v ang.), kde môžeme rátať s procesmi prirodzeného odbúravania znečistenia počas prúdenia PzV v horninovom prostredí, a zraniteľnosť zvodne – telesa PzV (groundwater body / resource vulnerability v ang.). Takto zostavované mapy nazývame mapami zraniteľnosti zdrojov PzV. Pri hodnotení zraniteľnosti zvodne je hodnotená iba dráha znečisťujúcich látok od zemského povrchu po dosiahnutie hladiny PzV. Takto zostavované mapy nazývame mapami zraniteľnosti PzV. Z toho následne vyplýva, že pri zostavovaní máp zraniteľnosti PzV sa môžeme zaoberať iba procesmi odohrávajúcimi sa medzi povrchom terénu a 1. zvodnenca pod terénom. Takto bola definovaná zraniteľnosť PzV v rámci projektu COST 620 „Vulnerability and risk mapping for the protection of carbonate (karst) aquifers“ („Mapy zraniteľnosti a ohrozenia pre ochranu karbonátových (krasových) kolektorov“), koordinovaného Európskou komisiou v rokoch 1997 – 2003. Projektu sa zúčastnili špecialisti zo 16 európskych krajín vrátane Slovenska. V rámci tohto projektu vypracovaná metodika hodnotenia zraniteľnosti PzV („European approach“), pomocou ktorej je možné hodnotiť zraniteľnosť PzV v ľubovoľnom

- 21 -

type zvodnenca, pričom je možné zahrnúť špecifiká ľubovoľných typov priepustnosti horninového prostredia. Ďalším prínosom riešenia projektu COST 620 je zohľadňovanie reálnych fyzikálnych vlastností horninového prostredia a transportu znečisťujúcich látok cez rôzne horniny vyjadreného prechodovou krivkou. Na základe prác [3 a 10] sa za najdôležitejšie kritérium, overené matematickým modelovaním šírenia sa konzervatívneho kontaminantu v horninovom prostredí, považuje celková hrúbka a priepustnosť nenasýtenej zóny.

Pri zostavovaní máp zraniteľnosti zvodní v mierke 1:200 000 môžeme brať do úvahy takú úroveň procesov, ktorá odpovedá mierke zostavovanej mapy. V tomto prípade je to hrúbka nenasýtenej zóny a priepustnosť horninového prostredia. V detailnejších štúdiách a mapách väčších mierok je potom potrebné zohľadňovať vplyv pôdneho pokryvu, jeho textúru, hrúbku, zmeny hrúbky nenasýtenej zóny, možnosť existencie preferenčných ciest v pôdach (makropóry), vplyv využívania krajiny na infiltračné schopnosti terénu a mnoho ďalších relevantných faktorov v závislosti od mierky riešeného problému.

Zraniteľnosť PzV predstavuje schopnosť prírodného prostredia odolávať potenciálnemu znečisteniu (prirodzená imunita). Hodnotenie a kartografické vyjadrenie zraniteľnosti PzV vyplýva z reálnych fyzikálnych vlastností horninového prostredia. Pri zostavovaní máp zraniteľnosti PzV v mierke 1 : 200 000 boli aplikované faktory relevantné mierke mapy a úrovni hodnotených procesov: o priepustnosť horninového prostredia daná jeho koeficientom filtrácie, o hrúbka nenasýtenej zóny daná rozdielom povrchu terénu a úrovňou najvyššej časti 1.

zvodnenca pod terénom.

Podľa koeficienta zraniteľnosti Z bolo vypracované hodnotenie zraniteľnosti PzV:

1

150 logZ k h , kde [2.1]

Z – koeficient zraniteľnosti [s.m-2], k – stredná hodnota koeficienta filtrácie horninového celku [m.s-1],

h – stredná hodnota úrovne hladiny PzV pod terénom [m].

Pre stanovenie stredných hodnôt hrúbky nenasýtenej zóny bola spracovaná GIS databáza hydrogeologických vrtov, nachádzajúca sa v archíve odboru informatiky ŠGÚDŠ. Celkove bolo hodnotených viac ako 22000 hydrogeologických vrtov. Spomedzi tohto súboru bolo vylúčených cca 2500 vrtov bez záznamu lokalizácie, následne 2400 hydrogeologických vrtov bez záznamu hĺbky a 800 hydrogeologických vrtov s dosiahnutou hĺbkou väčšou ako 200 m, nakoľko tieto vrty zvyčajne zachytávajú kolektory v hlbších horizontoch a nereprezentujú parametre 1. zvodneného kolektora. Koeficienty filtrácie pre jednotlivé horninové celky boli odvodené podľa podkladov hydrogeologických máp 1 : 200 000, vydaných ŠGÚDŠ [4, 5, 6, 11, 12, 13, 18, 19, 21-24]. Predmetná mapa zraniteľnosti PzV bola zostavená v generalizovanej mierke pre účely regionálnych hodnotení environmentálnych rizík. Mapa nezobrazuje rozsah znečistených oblastí ani oblasti, ktoré by nemohli byť znečistené. Pri zostavovaní tejto mapy neboli hodnotené špecifické individuálne vlastnosti rozličných kontaminujúcich látok (napr. sorpcia, alebo prirodzená degradácia). Potenciálne znečistenie je reprezentované nešpecifikovanou konzervatívnou znečisťujúcou látkou. Hodnotenia lokálnych problémov ochrany PzV si vyžadujú detailné štúdie a nemôžu byť odvodzované z tejto mapy [14].

Celkové skóre zraniteľnosti PzV sa pohybovalo v intervale 2 – 213 s.m-2. Horninové celky s hodnotou Z > 11 s.m-2 sme považovali za regióny vysokou zraniteľnosťou, so žiadnou alebo len veľmi slabou prirodzenou ochranou PzV. Priemerná prirodzená ochrana PzV, resp. mierna zraniteľnosť bola pripísaná horninovému prostrediu s výsledným skóre koeficientu zraniteľnosti Z od 7 do 11 s.m-2. Regióny, pre ktoré bola konštatovaná dobrá prirodzená ochranná funkcia nenasýtenej zóny, a teda nízka zraniteľnosť PzV, mali výsledné hodnoty Z < 7 s.m-2. Z celkovej plochy SR je 56,9% v triede s dobrou prirodzenou ochranou PzV (nízka

- 22 -

zraniteľnosť), 21,1% v triede s priemernou prirodzenou ochranou PzV (mierna zraniteľnosť) a 22,0% v triede so žiadnou alebo veľmi slabou prirodzenou ochranou PzV (vysoká zraniteľnosť). V Tab. 3.42 je uvedená priemerná hodnota Z podľa tejto klasifikácie a naše bodovanie zraniteľnosti PzV v jednotlivých ÚPzV, ktoré je vytvorené lineárnou distribúciou limitných hodnôt Z (Z = 7 pri 10 / 3 bodu a Z = 11 pri 20 / 3 bodu) (Tab. 2.31).

Tabuľka 2.31 Klasifikácia rizika z hľadiska zraniteľnosti PzV

Zraniteľnosť [s.m-2] ≤3,0 4,2 5,4 6,6 7,0 7,8 9,0 10,2 11,0 11,4 12,6 13,8 >15


2.4 Vplyv významných bodových zdrojov znečistenia

Hodnotenie znečistenia PzV vplyvom bodových zdrojov znečistenia vychádzalo

z najdôležitejších databáz bodových zdrojov znečistenia: - informačného systému EZ - ISEZ (SAŽP, enviroportal.sk), - integrovaného monitoringu zdrojov znečistenia - IMZZ (VÚVH, enviroportal.sk), - databázy KV-ENVIRO (VÚVH).

Databázy sú vymenované podľa ich dôležitosti. V prípade EZ, ktorá bola zahrnutá vo viacerých databázach, EZ bola ponechaná len v tej dôležitejšej. Preto sa každá EZ vyskytuje vo všetkých databázach len raz, výsledné súčty údajov z databáz KV-ENVIRO a IMZZ sú preto nižšie ako môžu byť citované v iných prácach. V predkvartérnych ÚPzV bolo zohľadnené, či sa daná EZ nachádza na jeho povrchu. Ak sa nenachádza EZ na povrchu, jej vplyv na daný útvar bol posúdený s ohľadom na priemernú hrúbku nadložného kvartérneho ÚPzV, ktoré sú rozdelené v intervaloch <10 m, 10 – 30 m, 30 - 100 m a >100 m.

Register ISEZ je rozdelený na (enviroportal.sk): - časť A obsahujúcu evidenciu pravdepodobných EZ, - časť B obsahujúcu evidenciu aktuálnych EZ, - časť C obsahujúcu evidenciu sanovaných a rekultivovaných lokalít.

Aktuálny register bol vyžiadaný od SAŽP prostredníctvom MŽP SR, Sekcie geológie a prírodných zdrojov. V tejto databáze sú EZ hodnotené pomocou 3 koeficientov: K1, K2 a K3. Pre potreby hodnotenia vplyvov a dopadov EZ na kvalitu PzV a chemický stav ÚPzV sa použila len hodnota K1, zahŕňajúca klasifikáciu rizika šírenia sa kontaminácie do PzV a podzemnými vodami. 752 EZ z časti C nebolo hodnotených. V častiach A a B je spolu 1178 registrovaných EZ, z toho 893 pravdepodobných EZ kategórie A (387 v kvartéri), pričom 13 ich bolo vylúčených z hodnotenia, keďže K1 je rovné 0 a 272 EZ kategórie B (141 v kvartéri). Hodnota K1 bola určená podľa Zákona č. 409/2011 Z. z. Zahŕňa vodohospodársky význam územia (0 - 12 bodov), prirodzenú ochranu územia podľa máp vhodnosti pre skládky odpadov (0 - 6 bodov), vlastnosti najviac znečisťujúcej látky podľa klasifikácie vyskytujúcej sa v EZ (2 - 22 bodov), klasifikácie kombinácií násobku prekročenia kritérií znečistenia a plošného rozsahu znečistenia v zónach prevzdušnenia a nasýtenia (Tab. 2.41). V prípade nejestvovania danej najviac znečisťujúcej látky v databáze sa vybrala iná, podľa možnosti čo najpodobnejšia svojimi vlastnosťami, resp. univerzálna zástupná znečisťujúca látka, ktorá má zadefinované všetky hodnoty klasifikácie ako najmenej priaznivé.

Tabuľka 2.41 Určenie hodnoty K1 podľa Zákona č. 409/2011 Z. z.

Vplyv Body Opis

- 23 -

Vodohospodársky význam

hodnoteného územia

12 územia so špeciálnymi vodohospodárskymi záujmami

(chránené vodohospodárske oblasti – podľa § 31 zákona č. 364/2004 Z. z., ochranné pásma

vodárenských zdrojov – podľa § 32 zákona č. 364/2004 Z. z.)

6 územia s vodohospodárskymi záujmami (citlivé oblasti

– podľa § 33 zákona č. 364/2004 Z. z., ochranné pásma vodárenských zdrojov – podľa § 32 zákona č.

364/2004 Z. z., územia nad oblasťami s využívaním PzV, územia s významnými zásobami PzV – možnosť

využívania > 20 l.s-1)

0 územia bez vodohospodárskych záujmov (územia bez využitia a bez možnosti významného využívania PzV

Prirodzená ochrana územia podľa

máp vhodnosti pre skládky odpadov

6 žiadna

3 priemerná

0 dobrá

Vla

stnost

i zn

eči

sťujú

cej lá

tky

Mobilita (log Kow alebo Kd) 6 vysoká (< 3)

3 stredná (3 - 4)

0 nízka (> 4)

Toxicita [ug.l-1] (ako prípustná koncentrácia v

pitnej vode)

4 vysoká (> 10)

2 stredná (1 - 10)

0 nízka (< 1)

Rýchlosť rozkladu (degradačná konštanta v

anaeróbnych

podmienkach)

4 nízka (< 0,002 za deň)

2 stredná (0,01 – 0,002 za deň)

1 vysoká (> 0,01 za deň)

Rozpustnosť [mg.l-1] 2 vysoká (> 30)

1 stredná (1 - 30)

0 nízka (< 1)

Množstvo znečisťujúcej látky v zóne prevzdušnenia

a zóne nasýtenia

6 veľké (> 10 t)

3 stredná (1 – 10 t)

1 nízka (< 1 t)

Kombinácia násobku prekročenia

kritérií znečistenia (KZ) a plošného rozsahu znečistenia v zóne

prevzdušnenia (pôde, horninovom prostredí)

6 5x KZ a >50 m2; 2 – 5x KZ a >500 m2; < 2x KZ a

>5000 m2

3 5x KZ a <50 m2; 2 – 5x KZ a <500 m2; < 2x KZ a

<5000 m2

1 2 – 5x KZ a <50 m2; <2x KZ a <500 m2

Kombinácia násobku prekročenia

kritérií znečistenia a plošného

rozsahu znečistenia v zóne nasýtenia (PzV)

6 5x KZ a >10 m2; 2 – 5x KZ a >50 m2; < 2x KZ a >500

m2

3 5x KZ a <10 m2; 2 – 5x KZ a <50 m2; < 2x KZ a <500 m2

1 2 – 5x KZ a <10 m2; < 2x KZ a <50 m2

Pre každý útvar bola sčítaná suma hodnôt K1 v časti A aj B, čím je počet EZ vlastne vážený hodnotou K1. Ďalej je táto hodnota násobená váženým faktorom dôležitosti EZ (Tab. 2.32). Z toho vyplýva, že aktuálne EZ sú 2x dôležitejšie ako pravdepodobné a 20x ako potenciálne zdroje znečistenia. V predkvartérnych ÚPzV sú EZ na povrchu 2x dôležitejšie ako tie pod kvartérom hĺbky do 10 m, 5x ako tie pod kvartérom hĺbky 10 – 30 m, 10x ako tie pod kvartérom hĺbky 30 – 100 m a 100x ako tie pod kvartérom hĺbky viac ako 100 m (Tab. 3.41 - 3.42). Bodovanie spočíva v premene jednotky váženej sumy K1 / km2 všetkých EZ v ÚPzV na bodovací systém od 0 do 10 bodov (Tab. 2.43).

Databáza IMZZ obsahuje údaje nahlasované z monitorovania znečistenia na zdrojoch znečistenia, ktoré majú nariadený prevádzkový monitoring alebo overené zistením v rámci kontrol inšpekcie ŽP. Vytvorená bola v roku 2007 a v súčasnosti obsahuje viac ako 310 zdrojov

- 24 -

znečistenia, prevažne skládok. Takmer všetky zdroje znečistenia sú už evidované v ostatných 2 použitých databázach, preto kvôli zdvojeniu údajov neboli použité v hodnotení rizika ohrozenia kvality PzV.

Databáza KV-ENVIRO v súčasnosti obsahuje 12829 potenciálnych zdrojov znečistenia, z nich je 11126 potenciálnych zdrojov znečistenia, ostatné sú evidované ako EZ aj v databáze ISEZ. 8219 potenciálnych zdrojov znečistenia sa nachádza v predkvartérnych ÚPzV, 2907 ich je pod kvartérnym ÚPzV, tie sú teda započítané 2x, ale s rôznym vplyvom podľa hrúbky kvartérneho ÚPzV.

Tabuľka 2.42 Vážené faktory environmentálnych záťaží

Typ EZ Databáza Na povrchu

Pod kvartérom [m]

<10 10-30 30-100 >100

Aktuálne EZ ISEZ, časť B 1,00 0,500 0,20 0,100 0,0100

Pravdepodobné EZ ISEZ, časť A 0,50 0,250 0,10 0,050 0,0050

Potenciálne zdroje KV-Enviro 0,05 0,025 0,01 0,005 0,0005 Tabuľka 2.43 Klasifikácia rizika z hľadiska bodových významných zdrojov znečistenia

(environmentálnych záťaží)

Environmentálne záťaže [vážená suma K1 / km2]

0,0 0,2 0,4 0,6 0,8 1,0 1,2 1,4 1,6 1,8 2,0


2.5 Vplyv používania prípravkov na ochranu rastlín na poľnohospodárskej pôde

Používanie prípravkov na ochranu rastlín bolo vyhodnotené prostredníctvom účinných

látok obsiahnutých v pesticídoch v jednotlivých okresoch SR, s využitím dlhodobej priemernej hodnoty spotreby za obdobie 2005 – 2012 prepočítanej na 1 ha poľnohospodárskej pôdy, ktorá reprezentuje dlhodobú mieru potenciálneho vplyvu rizika prieniku do podzemných vôd s dopadom na kvalitu podzemných vôd v SR.

Trend používania účinných látok bol zostavený pre rok 2021 z hodnôt v kg.ha-1 poľnohospodárskej pôdy z rokov 2005 – 2012 lineárnou metódou, pričom minimálna hodnota nemohla vyjsť nižšie ako polovica najnižšej hodnoty počas hodnoteného obdobia a maximálna hodnota 2x vyššie ako najvyššia hodnota počas hodnoteného obdobia. Predpokladaná hodnota v okrese v roku 2021 bola vybraná ako vyššia hodnota. Takto stanovená hodnota bola porovnaná s najvyššou hodnotou počas hodnoteného obdobia a pre rok 2021 bola stanovená vyššia z nich, čiže tá nepriaznivejšia.

Vypočítanej hodnote je priradená 1 z 3 kategórii hodnotenia rizika: nízke, stredné a vysoké. Limitná hodnota vysokého rizika rovná 1,1 kg.ha-1 bola expertne odhadnutá. Bodovanie je vytvorené lineárnou distribúciou začiatočnej (0 bodov za 0,0 kg.ha-1) a limitnej hodnoty medzi stredným a vysokým rizikom (20/3 bodu za 1,1 kg.ha-1) (Tab. 2.51). Riziko ohrozenia kvality PzV predpokladaným používaním účinných látok v roku 2021 v jednotlivých ÚPzV je vyhodnotené v Tab. 3.51.

Tabuľka 2.51 Klasifikácia rizika z hľadiska plošného znečistenia pesticídmi

Účinné látky [kg.ha-1] <0 0,17 0,33 0,50 0,54 0,66 0,83 0,99 1,11 1,16 1,32 1,49 ≥1,65

- 25 -


2.6 Vplyv používania hnojív na poľnohospodárskej pôde

Používanie dusíkatých (N), fosforečnatých (P) a draselných (K) hnojív bolo rovnako ako

v prípade plošného znečistenia pesticídmi vyhodnotené v okresoch SR, s využitím dlhodobej priemernej hodnoty spotreby za obdobie 2005 – 2012 prepočítanej na 1 ha poľnohospodárskej pôdy, ktorá reprezentuje dlhodobú mieru potenciálneho vplyvu rizika prieniku do podzemných vôd s dopadom na kvalitu podzemných vôd v SR.

Trend spotreby hnojív bol určený pre rok 2021 z nahlásených hodnôt spotreby v kg.ha-

1 poľnohospodárskej pôdy z rokov 2003 – 2012 lineárnou metódou, pričom minimálna hodnota nemohla vyjsť nižšie ako polovica najnižšej hodnoty počas hodnoteného obdobia a maximálna hodnota 2x vyššie ako najvyššia hodnota počas hodnoteného obdobia. Predpokladaná hodnota v okrese v roku 2021 bola vybraná ako vyššia hodnota. Takto stanovená hodnota bola porovnaná s najvyššou hodnotou počas hodnoteného obdobia a pre rok 2021 bola stanovená vyššia z nich, čiže tá nepriaznivejšia. Tejto hodnote je priradená 1 z 3 kategórii hodnotenia rizika: nízke, stredné a vysoké. Limitná hodnota vysokého rizika rovná 170 kg.ha-1 je odporúčaná EK.

Analýza rizika je založená na kvantifikácii vytvorenej lineárnou distribúciou začiatočnej (0 bodov za 0 kg.ha-1) a limitnej hodnoty medzi stredným a vysokým rizikom (20/3 bodu za 170 kg.ha-1) (Tab. 2.61). Riziko ohrozenia kvality PzV predpokladanou spotrebou hnojív v roku 2021 v jednotlivých ÚPzV je vyhodnotené v Tab. 3.61.

Tabuľka 2.61 Klasifikácia rizika z hľadiska spotreby hnojív

Spotreba hnojív [kg.ha-1] 0 26 51 77 84 102 128 153 171 179 204 230 >255


2.7 Odkanalizovanie sídiel

Aktuálna databáza VÚVH o odkanalizovaných sídlach SR s presnosťou na katastre a

GIS mapa intravilánu SR boli použité pre odhad rizika ohrozenia kvality PzV dôsledkom chýbajúcej kanalizácie. V prípadoch, keď útvar prechádzal len časťou intravilánu (napr. 50%), bol použitý daný pomer územia k obyvateľom (50% z celkového počtu obyvateľov). Hoci bola k dispozícii i databáza projektov na dobudovanie kanalizačnej siete a ČOV do roku 2020, chýbali v nej informácie o počtoch ekvivalentných obyvateľov, preto nebola využitá. 4042 obyvateľov na km2 je hustota obyvateľov SR v intraviláne. Už približne polovica tejto hodnoty bola považovaná za vysoké riziko. Analýza rizika je založená na kvantifikácii vytvorenej lineárnou distribúciou minimálnej (0 bodov za 0 obyvateľov.km-2 intravilánu) a limitnej hodnoty medzi stredným a vysokým rizikom (20/3 bodu za 2000 obyvateľov.km-2 intravilánu) (Tab. 2.71). Riziko ohrozenia kvality PzV chýbajúcou kanalizáciou sídiel v roku 2021 v jednotlivých ÚPzV je vyhodnotené v Tab. 3.71.

Tabuľka 2.71 Klasifikácia rizika z hľadiska odkanalizovania sídiel

Odkanalizovanie sídiel [obyv.km-2

intravilánu] 0 300 600 900 1000 1200 1500 1800 2000 2100 2400 2700 3000

- 26 -

Kvantifikácia rizika

0 1 2 3 3,3 4 5 6 6,7 7 8 9 10

2.8 Ochranné pásma vodných zdrojov a chránené územia

Pod pojmom faktora ochranné pásma boli zahrnuté: mapa tried PzV z roku 2001 [9]

použitá v I. pláne manažmentu povodí, ochranné pásma zdrojov PzV, chránené územia podľa stupňa ochrany, územia európskeho významu a ramsarské lokality – t. j. chránené suchozemské ekosystémy. Vážený faktor využitých kategórií uvádza Tab. 2.81.

Tabuľka 2.81 Vážené faktory jednotlivých typov chránených území

Fakto

ry h

odtn

oenia

rizi

ka c

hrá

nených

úze

mí

Mapa t

ried P

zV

Och

ranné p

ásm

a

zdro

jov P

zV

Chrá

nené ú

zem

ia

II. st

upňa

Chrá

nené ú

zem

ia

III.

stu

pňa

Chrá

nené ú

zem

ia

IV. st

upňa

Chrá

nené ú

zem

ia V

.

stupňa

Úze

mia

euró

psk

eho

význ

am

u

Ram

sars

ké lokalit

y

Vážený faktor 10 50 2 3 4 5 5 10

V rámci analýzy rizika sme využili spracovanú mapu tried (výsledok projektu Sanácia

znečistených pôd a PzV vypracovanej v spolupráci s Dánskou agentúrou životného prostredia v roku 2001, v rámci ktorého bola spracovaná aj čiastková úloha 1.2 Vytvorenie jednej okresnej databázy vrátane všetkých údajov a máp) ako 1 z parametrov hodnotenia rizika (Tab. 2.82).

Vstupné informácie pre vyhodnotenie vodohospodárskej významnosti hydrogeologických rajónov reprezentujú nasledovné parametre:

o kvantita PzV – špecifické využiteľné množstvá PzV vyjadrené v l.s-1.km-2;

o kvalita PzV – limitné koncentrácie definované normou STN 75 7111 “pitná voda“ a náročnosť úpravy danej PzV pre pitné účely;

o miera využívania HG rajónu – bilančný stav definovaný ako pomer využiteľných zásob a odoberaných množstiev PzV.

Tabuľka 2.82 Zostavenie mapy tried PzV

Kategória Body Opis

Vodohospodársky význam

hodnoteného územia

12 územia so špeciálnymi vodohospodárskymi záujmami

(chránené vodohospodárske oblasti – podľa § 31 zákona č. 364/2004 Z. z., ochranné pásma

vodárenských zdrojov – podľa § 32 zákona č. 364/2004 Z. z.)

- 27 -

6 územia s vodohospodárskymi záujmami (citlivé oblasti

– podľa § 33 zákona č. 364/2004 Z. z., ochranné pásma vodárenských zdrojov – podľa § 32 zákona č.

364/2004 Z. z., územia nad oblasťami s využívaním PzV, územia s významnými zásobami PzV – možnosť

využívania > 20 l.s-1)

0 územia s obmedzenými vodohospodárskymi záujmami

(územia bez využitia a bez možnosti významného využívania PzV

Kvalita PzV 7 I. trieda: Vyhovuje STN 75 7111, alebo na úpravu vody pre pitné účely je potrebné 1-stupňové čistenie

5 II. trieda: Na úpravu vody pre pitné účely je potrebné 2-stupňové čistenie

3 III. trieda: Na úpravu vody pre pitné účely je

potrebné 3-stupňové čistenie

Špecifické využiteľné množstvo 9 >2 l.s-1.km-2

6 1 – 2 l.s-1.km-2

3 <1 l.s-1.km-2

Bilančný stav vyjadrený ako pomer využiteľných množstiev

a odberov PzV

3 <1,43

1 ≥1,43

Celkové vyhodnotenie >14 Územie so špeciálnymi vodohospodárskymi záujmami

+ PHO 1. a 2. stupňa a OP I. stupňa

12 - 14 Územie s vodohospodárskymi záujmami + PHO 3.

stupňa a OP II. a III. stupňa

<12 Územie s obmedzenými vodohospodárskymi záujmami

Ohraničenie ochranných pásiem a základných územných jednotiek (ZÚJ), v tom čase hydrogeologických rajónov alebo subrajónov, bolo vykresľované na základe mapy ochrany vôd Slovenska 1:50 000 a vodohospodárskej mapy 1:50 000 (VÚVH). Vstupné parametre, týkajúce sa kvantity PzV a využívania ZÚJ na základe bilančného stavu, boli prevzaté z databázy SHMÚ o špecifických využiteľných množstvách a bilančnom stave vyjadrenom ako pomer využiteľných množstiev a odberov PzV. Údaje, týkajúce sa kvality PzV, boli získané vďaka Národnému monitoringu kvality PzV riadeného SHMÚ, z Geochemického atlasu SR – časť PzV (ŠGÚDŠ) a mapy kvality vôd – technologické aspekty využitia (VÚVH).

Napokon bola vytvorená GIS vrstva s 3 druhmi vodohospodárskych záujmov z jednotlivých kategórií v Tab. 2.82 podľa skóre a výskytom pásiem hygienickej ochrany a ochranných pásiem. V jednotlivých ÚPzV sa sčítali čiastkové plochy so špeciálnymi vodohospodárskymi záujmami násobené 1 a čiastkové plochy s vodohospodárskymi záujmami násobené 0,5. Táto hodnota delená celkovou plochou ÚPzV udáva približným spôsobom významnosť vodohospodárskych záujmov v %. Jej premena na bodovanie rizika ohrozenia kvality PzV je uvedená v Tab. 2.83.

Ohraničenie základných územných jednotiek (ZÚJ), v tom čase hydrogeologických rajónov alebo subrajónov, a ochranných pásiem bolo vykresľované na základe mapy ochrany vôd Slovenska 1:50 000 a vodohospodárskej mapy 1:50 000 (VÚVH). Vstupné parametre, týkajúce sa kvantity PzV a využívania ZÚJ na základe bilančného stavu, boli prevzaté z databázy SHMÚ o špecifických využiteľných množstvách a bilančnom stave vyjadrenom ako pomer využiteľných množstiev a odberov PzV. Údaje, týkajúce sa kvality PzV, boli získané vďaka Národnému monitoringu kvality PzV riadeného SHMÚ, z Geochemického atlasu SR – časť PzV (ŠGÚDŠ) a mapy kvality vôd – technologické aspekty využitia (VÚVH).

- 28 -

Napokon bola vytvorená GIS vrstva s 3 druhmi vodohospodárskych záujmov z jednotlivých kategórií v Tab. 2.82 podľa skóre a výskytom pásiem hygienickej ochrany a ochranných pásiem. V jednotlivých ÚPzV sa sčítali čiastkové plochy so špeciálnymi vodohospodárskymi záujmami násobené 1 a čiastkové plochy s vodohospodárskymi záujmami násobené 0,5. Táto hodnota delená celkovou plochou ÚPzV udáva približným spôsobom významnosť vodohospodárskych záujmov v %. Jej premena na bodovanie rizika ohrozenia kvality PzV je uvedená v Tab. 2.83.

Na Slovensku v súčasnosti nemáme dostatočne presnú aktuálnu GIS vrstvu ochranných pásiem zdrojov PzV. V hodnotení bola použitá najnovšia verzia z databázy VÚVH, ktorá je k dispozícii. Vo vrstve nie je členenie na jednotlivé stupne ochrany, ochranné pásma sa medzi sebou prekrývajú, takže na 1 území sa môžu súčasne vyskytovať napr. aj 3 ochranné pásma, preto bolo nutné pre naše účely vrstvu upraviť. Vzhľadom k uvedenému bola vypracovaná jednoduchá mapa typu Boolean (iba 2 možné hodnoty: pravda alebo nepravda), kde hodnota pravda znamenala, že sa na danom území nachádza ochranné pásmo, nepravda znamenala, že sa na danom území ochranné pásmo nenachádza. Následne boli vyčíslené percentuálne pokrytia plochy pre jednotlivé ÚPzV (Tab. 2.84).

Chránené územie je geograficky definované územie, ktoré je určené alebo regulované a spravované so zámerom dosiahnuť špecifické ciele ochrany (Čl. 2 Dohovoru o biologickej diverzite; Oznámenie MZV SR č. 34/1996 Z. z.). Ochrana prírody a vznik podmienok na právnu existenciu chránených území sa viažu na obdobie feudálneho vlastníctva pôdy (13. - 18. stor.). Prvým chráneným územím u nás bola Kvetnica v NPR Velická dolina (TANAP) z roku 1876, najstaršou rezerváciou je NPR Ponická dúbrava a NPR Príboj z roku 1895. Prvým národným parkom je Tatranský národný park, vyhlásený SNR 18. decembra 1948 a prvou chránenou krajinnou oblasťou bol Slovenský raj, vyhlásený 21. augusta 1964 (od roku 1988 NP). Zákonom NR SR č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a následnými predpismi boli zrušené ochranné pásma ChKO, zaviedli sa nové kategórie chránených území a bola vykonaná nová kategorizácia chránených území podľa nového systému (http://www.sazp.sk/slovak/periodika/sprava/psrsk/biodiv/odozva/uzem_ ochrana/ chranene_uzemia_SR/11_1.html):

I. stupeň ochrany - územie SR nezaradené do vyššieho stupňa ochrany, II. stupeň ochrany - chránená krajinná oblasť (ChKO), III. stupeň ochrany - národný park (NP), IV. stupeň ochrany - chránený areál (ChA), V. stupeň ochrany - prírodná rezervácia (PR), - prírodná pamiatka (PP), - národná prírodná rezervácia (NPR), - národná prírodná pamiatka (NPP).

Od 1. januára 2003 bol v účinnosti nový zákon o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z. z., v súčasnosti platí zákon 506/2013 Z. z. z 29. novembra 2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Vstupné mapy chránených území s atribútom stupňa ochrany, územia európskeho významu a Ramsarské lokality boli získané z databázy GIS vrstiev VÚVH.

Plochy chránených území boli sčítané podľa jednotlivých stupňov ochrany v každom ÚPzV. Percentuálny podiel II. až V. stupňa ochrany bol bodovaný podľa Tab. 2.83, vážené faktory jednotlivých stupňov ochrany sú uvedené v Tab. 2.81. Územia európskeho významu a Ramsarské lokality boli zahrnuté do bodovania rovnakým spôsobom. Riziko ohrozenia kvality PzV vzhľadom k vymedzeným ochranným pásmam a chráneným územiam je vyhodnotené v Tab. 3.81.

http://www.sazp.sk/slovak/periodika/sprava/psrsk/biodiv/odozva/

- 29 -

Tabuľka 2.83 Klasifikácia rizika z hľadiska vodohospodárskeho významu, ochranných pásiem a chránených území

Mapa tried PzV [%] 0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 100

Ostatné - percento z plochy [%] 0,0 2,5 5,0 7,5 10,0 12,5 15,0 17,5 20,0 22,5 ≥25


2.9 Zmeny klímy, počtu obyvateľov a využívania krajiny

V II. cykle charakterizácie je potrebné budovať základňu, podľa ktorej je možné

hodnotiť merané a predpovedané budúce vplyvy vývoja na kvalitu a kvantitu PzV. Ťažiskom sú zmeny v poľnohospodárstve, populácii a vo využití pôdy (napr. rastúce satelitné mestečká v okolí Bratislavy, klesajúca populácia na vidieku, najmä vo východnej časti SR, zmeny v dopravnej infraštruktúre, priemyselnej činnosti, vzájomné prepojenie s povrchovými vodami). Tieto prvotné zmeny majú sekundárny vplyv na ÚPzV. Môže dôjsť k zvýšeniu alebo zníženiu odberov vody v blízkosti sídiel v dôsledku zvýšenej potreby pitnej vody pre obyvateľstvo a priemysel. Zmeny v poľnohospodárstve môžu spôsobiť vyšší, resp. nižší odber PzV vzhľadom k zvýšenej potrebe zavlažovania, resp. k postupnému zanikaniu poľnohospodárskej výroby v SR. Zmeny využívania množstva PzV môžu mať dopad na zdroje a zásoby PzV, čo sa prejaví zmenami hĺbky hladiny PzV, čo následne ovplyvní zraniteľnosť a mieru rizika pri prieniku znečistenia cez pôdny profil. Z kvantitatívneho hľadiska negatívny pokles hladín PzV má vo vzťahu k ohrozeniu znečistenia pozitívny vplyv, nakoľko sa zväčšuje hrúbka nenasýtenej zóny, v ktorej sa uplatňujú sorpčné procesy, čo má za následok nižšiu mieru znečistenia PzV.

Zmeny vo využívaní pôdy taktiež ovplyvňujú kvalitu PzV: rozoranie lúk a trávnatých porastov mobilizuje zásoby dusíka. Zvýšená potreba zavlažovania by mohla spôsobiť zvýšené vyplavovanie nutrientov z pôdy. Pestovanie nových druhov plodín môže viesť k zmene používania hnojív a pesticídov. Klimatické zmeny môžu mať rozdielne dopady na kvalitu PzV, prevažne sa predpokladajú skôr pozitívne dopady. Väčšia variabilita zrážok môže znížiť dopĺňanie PzV vo vlhkých oblastiach, pretože častejšie silné dažde budú mať za následok prekročenie infiltračnej kapacity pôdy, čím sa zvýši povrchový odtok. V polosuchých a suchých oblastiach však môže vyššia kolísavosť zrážok taktiež zvýšiť dopĺňanie zásob PzV, pretože len intenzívne zrážky sú schopné sa infiltrovať dostatočne rýchlo pred vyparením, pričom aluviálne zvodnené vrstvy sa dopĺňajú predovšetkým inundáciou pri povodniach.

Tiež zaberanie poľnohospodárskej pôdy na výstavbu priemyselných parkov a sídiel má dopad na kvalitu PzV z hľadiska zvýšenia potenciálneho rizika bodového znečistenia.

Pre rok 2021 sme vytvorili 3 kategórie možných zmien: zmeny klímy, počtu obyvateľstva a využívania územia. Vážené faktory týchto vplyvov sú uvedené v Tab. 2.91. Keďže sa nepredpokladajú významné zmeny kvality PzV vplyvom týchto zmien, táto kategória hodnotenia rizika ohrozenia kvality PzV má nízky vážený faktor (Tab. 2.1).

Tabuľka 2.91 Vážené faktory zahrnutých možných zmien

Faktory hodnotenia rizika možných zmien

Klím

a

Poče

t

obyvate

ľov

Využí

vanie

úze

mia

Vážený faktor 3 1 1

- 30 -

Zmeny klímy boli hodnotené podľa správy Hodnotenie možného dopadu klimatických zmien na PzV Slovenska do roku 2010 a ich predpokladaný vplyv na kvantitatívny stav ÚPZV (SAH, 2011), kde sú riešené významnosť zmeny objemu PzV a prognóza maximálnych odberov. Autori hodnotili predpokladané zmeny PzV v ÚPzV ako dôsledok možného vplyvu klimatických zmien po roku 1980, vyčíslených transformáciou bodových výsledkov hodnotenia prameňov na plochu ako celku [%] a v kvartérnych ÚPzV aj z výsledkov hodnotenia sond [1000 m3.km-2]. Významnosť zmeny objemu PzV bola vyčíslená v % za 30 rokov, v kvartérnych ÚPzV aj slovným hodnotením v škále od veľmi významného poklesu, významného poklesu, mierneho poklesu, bez zmeny až po mierny nárast, významný nárast a veľmi významný nárast. Nárast bol však zaznamenaný iba v 1 ÚPzV, SK1000200P, aj to iba mierny. Hodnoty boli pre naše hodnotenie premenené na jednotku % ročne (Tab. 3.91). Do bodovania tieto hodnoty vstupovali vynásobené 10 iba v prípade ich kladných hodnôt, čiže nárastu objemu PzV (Tab. 2.92).

Prognóza maximálnych odberov bola spracovaná graficky, pričom boli zadané 3 limity, pričom prekročenie každého limitu zvýšilo v bodovaní výslednú hodnotu zmeny klímy o 1 bod:

o uplatnenie opatrení na zvrátenie trendu (cca >66,7%),

o medzná hodnota pre zlý kvantitatívny stav (80%),

o plné využitie zdrojov PzV (100%).

Zmena počtu obyvateľov bola hodnotená zo štatistických údajov zo sčítania obyvateľstva SR v rokoch 2009 – 2012 v súčasných okresoch SR s prihliadnutím na sčítania v krajoch v rokoch 1970, 1980, 1991, 2001 a 2011 [8]. Pomocou lineárneho trendu bol zostavený predpoklad počtu obyvateľov a ich zmien v jednotlivých okresoch. Z okresov sa údaje preniesli do ÚPzV, predpokladala sa rovnaká hustota obyvateľstva v okresoch. Jednotka zmeny počtu obyvateľov [obyv.rok-1] bola transformovaná na jednotku [obyv.rok-1.km-2] delením plochou ÚpZV. Takto upravené hodnoty vstupovali do bodovania delené 10 iba v prípade ich kladných hodnôt (Tab. 2.92). Hodnotenie rizika ohrozenia kvality PzV v ÚPzV vplyvom zmeny počtu obyvateľov je sumarizované v Tab. 3.92.

Pod pojmom zmena využívania územia sa myslí zmena využívania pôd a zmena urbanizovaných plôch. Porovnávali sa mapy využitia krajiny podľa klasifikácie CORINE z rokov 1990 a 2006. Ako pôda boli chápané nasledovné triedy využitia krajiny: orná pôda, mix polí, lúk a trvalých kultúr, vinohrady a ovocné sady. Medzi urbanizované plochy patriili urbanizovaná zástavba, priemysel, ťažba nerastných surovín a skládky. Rozdiely v plochách vyjadrené v ha.rok-1 boli zmenené na body pri využívaní pôd delením 100 a pri urbanizovaných plochách delením 20 (Tab. 2.92). Hodnotenie rizika ohrozenia kvality PzV v ÚPzV vplyvom zmeny využívania územia je sumarizované v Tab. 3.92. Výsledné bodovanie možných zmien je uvedené v Tab. 3.93.

Tabuľka 2.92 Klasifikácia rizika z hľadiska zmeny klímy, počtu obyvateľov a využívania územia

Zmena množstva PzV [%.rok-1] ≤0 0,1 0,33 0,67 1

Zmena počtu obyvateľov [obyv.km-2.rok-1] ≤0 10 33 67 100

Zmena využívania pôd [ha.rok-1] ≤0 100 333 667 1000

Zmena urbanizovaných plôch [ha.rok-1] ≤0 20 66 133 200

Kvantifikácia rizika 0 1 3,3 6,7 10

2.10 Interakcia podzemných vôd so súvisiacimi vodnými ekosystémami

- 31 -

Na rozlíšenie dotácie podzemných vôd povrchovými vodami a naopak bola využitá mapa povrchu terénu s údajmi o sklonoch terénu (databáza VÚVH). V SR sa uplatňuje zrážkovo-odtokový režim. V horských oblastiach sa uplatňuje v prevažnej časti roka najmä dotácia do povrchového toku z podzemných vôd, len v prípadoch maximálnych stavov sa môže ojedinele prejaviť aj opačná dotácia, ktorá je však vzhľadom na sklonové pomery veľmi obmedzená. Pri vysokých vodných stavoch však dochádza ku zriedeniu znečistenia v toku, t. j. zlepšenie kvality povrchovej vody z hľadiska znečisťujúcich parametrov. Okrem toho sa pri infiltrácii uplatňujú aj samočistiace procesy, a preto riziko znečistenia z povrchových tokov je obmedzené. Z toho hľadiska maximálne riziko predstavujú územia bez sklonu (0o).

K dotácii podzemných vôd povrchovými vodami dochádza najmä v údoliach riek, kotlinách a hlavne nížinných oblastiach pri nižších sklonoch, kde sa môže dlhodobejšie uplatňovať dotácia povrchovej vody do PzV. V miestach s vysokou priepustnosťou (aluviálne náplavy, krasové oblasti, miesta tektonického porušenia) sa prejavuje významná interakcia PzV a povrchovej vody, ktorej dôsledkom môže byť aj ovplyvnenie chemického zloženia z hľadiska stupňa znečistenia povrchových vôd – t. j. dokumentovaného stavu ÚPzV, ktoré prechádzajú ÚPzV. Tieto oblasti dotácie povrchových vôd neboli podrobnejšie definované, do úvahy boli vzaté len existujúce výsledky prieskumov.

Hodnotenie rizika možného znečistenia PzV povrchovými vodami je založené na hrúbke kvartéru, sklonu územia a výsledkov hodnotenia rizika nedosiahnutia dobrého stavu povrchových vôd. Každej časti ÚPzV bola vypočítaná účinnosť možného znečistenia na základe hrúbky kvartéru. Čím hrubší kvartérny útvar, tým je menší vplyv znečistenia v povrchovej vode (Tab. 2.101). Napr. účinnosť časti predkvartérneho útvaru, nad ktorým sa nachádza časť kvartérneho útvaru s hrúbkou 10 – 30 m, je 0,1, daný kvartérny útvar má potom účinnosť 1 – 0,1 = 0,9.

Tabuľka 2.101 Účinnosť znečistenia z povrchovej vody do ÚPzV

Hrúbka [m] Útvary podzemných vôd Účinnosť

< 10 SK1000500P, SK1000600P, SK1000700P, SK1000800P, SK1000900P, SK1001000P, SK1001100P, SK1001300P, SK1001400P, SK1001600P

0,25

10 - 30 SK1000400P, SK1001200P, SK1001500P 0,10 30 - 100 SK1000100P 0,01

> 100 SK1000200P, SK1000300P 0,00

Hodnota účinnosti je potom nepriamoúmerne znížená vzhľadom k výške sklonu. 100%-ná účinnosť ostáva pri sklone 0°, 0%-ná účinnosť pri sklone 45°. Vynásobením s dĺžkou úseku toku v danom ÚPzV sa získa účinná dĺžka úseku toku. Všetky účinné dĺžky úsekov tokov v danom ÚPzV sú spočítané a vydelené plochou útvaru. Jednotka porovnateľnosti ÚPzV je v tomto prípade účinný km.km-2. Limitné hodnoty medzi jednotlivými rizikami sú stanovené z predpokladu, že už 20% účinných km tokov predstavuje hranicu medzi stredným a vysokým rizikom. Priemerná hodnota dĺžky úsekov tokov na plochu v SR je 0,382 km.km-2. 20% z tejto hodnoty je 0,076 km.km-2. Analýza rizika je založená na kvantifikácii vytvorenej lineárnou distribúciou začiatočnej (0 bodov za 0 účinných km.km-2) a limitnej hodnoty medzi stredným a vysokým rizikom (20/3 bodu za 0,076 účinných km.km-2) (Tab. 2.102).

Tabuľka 2.102 Klasifikácia rizika z hľadiska interakcie PzV s povrchovými vodami

- 32 -

Podiel znečistených úsekov z celkovej dĺžky tokov [%]

0 3 6 9 10 12 15 18 20 21 24 27 ≥30

Účinná dĺžka povrchových tokov so zlým stavom [účinných 10-2 km.km-2]

0,0 1,1 2,3 3,4 3,8 4,6 5,7 6,9 7,6 8,0 9,2 10,3 11,5


V tomto prípade sú dosadzované aktuálne hodnoty s odhadom ich nemennosti v roku 2021. Adekvátne odhadnúť hodnoty pre rok 2021 je v tomto prípade nemožné z daných dostupných údajov. Riziko ohrozenia kvality PzV predpokladaným znečistením infiltrovaným z povrchovej vody v jednotlivých ÚPzV je vyhodnotené v Tab. 3.101.

3. HODNOTENIE RIZIKA NEDOSIAHNUTIA DOBRÉHO CHEMICKÉHO STAVU DO ROKU 2021 V ÚTVAROCH PODZEMNÝCH VÔD SR

Do hodnotenia rizika nedosiahnutia dobrého chemického stavu v ÚPzV v roku 2021 boli v súlade s navrhnutou metodikou zahrnuté boli nasledovné faktory:

predchádzajúce hodnotenie rizika a chemického stavu v I. cykle, trendy koncentrácie znečisťujúcich látok v monitorovacích objektoch, zraniteľnosť PzV, významné bodové zdroje znečistenia - environmentálne záťaže, difúzne zdroje znečistenia – aplikácia pesticídov a hnojív na poľnohospodárskej pôde, odkanalizovanie sídiel, výskyt ochranných pásiem VZ a chránených území, zmeny klímy, počtu obyvateľov a využívania územia, a interakcia PzV s povrchovými vodami.

Každý z týchto faktorov bol v rámci analýzy rizika zhodnotený a klasifikovaný na základe pridelenia scóre miery rizika - s hodnotou od 0 (žiadne riziko) do 10 (najvyššie riziko) s presnosťou na 1 desatinné číslo. Vo všeobecnosti sme použili nasledovnú klasifikáciu rizika pre jednotlivé faktory:

nízke riziko v intervale 0 – 3,3

stredné riziko v intervale 3,4 – 6,6

a vysoké riziko v intervale 6,7 – 10

Prepojením výsledkov hodnotenia všetkých faktorov vznikla veľmi podrobná 101-bodová stupnica (0,0; 0,1; ..., 10,0). Jednotlivé faktory majú rôznu dôležitosť, tá bola zohľadnená váženými faktormi (Tab. 3.1).

Tabuľka 3.1 Klasifikácia faktorov hodnotenia rizika

Faktory rizika ohrozenia kvality PzV Vážený faktor

Nízke riziko

Stredné riziko

Vysoké riziko

Predchádzajúce hodnotenia rizika a chemického stavu 2

0,0

–

3,3

3,4

–

6,6

6,7

–

10,

0 Trend znečisťujúcich látok v monitorovacích objektoch 3

Významné bodové zdroje znečistenia 1,5

- 33 -

Zraniteľnosť podzemných vôd 3

Používanie prípravkov na ochranu rastlín na poľnohosp. pôde 2

Používanie hnojív na poľnohospodárskej pôde 2

Odkanalizovanie sídiel 2

Ochranné pásma vodných zdrojov a chránené územia 0,5

Zmeny klímy, počtu obyvateľov a využívania krajiny 0,25

Interakcia podzemných vôd so súvisiacimi vodnými ekosystémami 0,25

Uvedeným postupom bola spracovaná riziková analýza pre všetky kvartérne a predkvartérne ÚPzV (Prehľad ÚPzV je uvedený v Tab. 3.2), s výnimkou geotermálnych ÚPzV.

Tabuľka 3.2 Útvary podzemných vôd SR

Kód útvaru podzemných

vôd Typ Povodie Oblasť

Plocha [km2]

KVARTÉRNE ÚTVARY

SK1000100P KZ Dunaj Viedenská panva 830

SK1000200P KZ Dunaj Západná časť Podunajskej panvy 519

SK1000300P KZ Váh Podunajská panva 1668

SK1000400P KZ Váh Váh, Nitra a ich prítoky južnej časti 1943

SK1000500P KZ Váh Váh a jeho prítoky severnej časti 1069

SK1000600P KZ Dunaj Východná časť Podunajskej panvy 515

SK1000700P KZ Hron Hron 724

SK1000800P KZ Hron Ipeľ 198

SK1000900P KZ Hron Rimava a jej prítoky 111

SK1001000P KZ Dunajec a Poprad Dunajec a Poprad 421

SK1001100P KZ Hron Slaná a jej prítoky 140

SK1001200P KZ Hornád Hornád 934

SK1001300P KZ Bodrog Topľa 36

SK1001400P KZ Bodrog Ondava 34

SK1001500P KZ Bodrog Bodrog 1471

SK1001600P KZ Bodrog Laborec 33

PREDKVARTÉRNE ÚTVARY

SK200010FK PKP Dunaj Pezinské Karpaty 179

SK2000200P PZ Dunaj Západná časť Viedenskej panvy 1485

SK200030FK PKP Váh Pezinské Karpaty 222

SK2000400P PZ Dunaj Východná časť Viedenskej panvy 261

SK2000500P PZ Dunaj Podunajská panva 1043

SK200060KF PDK Dunaj Pezinské Karpaty 139

SK2000700F PP Dunaj Západná časť flyšového pásma 254

SK200080KF PDK Váh Pezinské, Brezovské a Čachtické Karpaty 312

SK200090FK PP Váh Myjavská pahorkatina 127

SK2001000P PZ Váh Podunajská panva a jej výbežky 6248

SK200110KF PDK Váh Južná časť Považského Inovca 194

SK200120FK PKP Váh Severná časť Považského Inovca 402

SK2001300P PZ Váh Bánovská kotlina 548

SK200140KF PDK Váh Strážovské vrchy a Lúčanská Malá Fatra 1126

SK200150FP PKP Váh Tribeč 579

SK200160FK PKP Váh Strážovské vrchy 279

SK200170FP PN Váh Hornonitrianska kotlina 336

SK2001800F PP Váh Západná časť flyšového pásma a Podtatranskej skupiny 4452

SK200190FK PKP Váh Žiar 78

SK200200FP PPZ Váh Vtáčnik a Kremnické vrchy 179

SK2002100P PZ Váh Turčianska kotlina 439

SK200220FP PPZ Hron Severná časť stredoslovenských neovulkanitov 2677

SK2002300P PZ Hron Podunajská panva a Ipeľská kotlina 2000

SK200240FK PKP Váh Malá Fatra 407

SK200250KF PDK Hron Veľká Fatra 168

SK200260FP PPZ Hron Južná časť stredoslovenských neovulkanitov 1440

SK200270KF PDK Váh Veľká Fatra, Chočské vrchy a Západné Tatry 1007

SK200280FK PKP Hron Nízke Tatry a Slovenské rudohorie 3509

- 34 -

SK200290FK PKP Hron Južné svahy Nízkych Tatier 171

SK200300FK PKP Váh Severozápadná časť Nízkych Tatier 295

SK2003100P PZ Hron Lučenecká kotlina a západná časť Cerovej vrchoviny 565

SK2003200P PZ Váh Oravská kotlina 119

SK2003300F PP Váh Podtatranská skupina Liptovskej kotliny 587

SK200340KF PDK Váh Severovýchodná časť Nízkych Tatier 229

SK200350FK PKP Váh Tatry 217

SK200360FK PKP Váh Severovýchodná časť Nízkych Tatier 278

SK2003700P PZ Hron Rimavská kotlina, Oždianska pahorkatina a východná časť Cerovej vrchoviny 811

SK200380FP PPZ Hron Pokoradzská tabuľa 61

SK200390KF PDK Hron Muránska planina 331

SK2004000P PZ Hron Valická pahorkatina 164

SK200410KF PDK Váh Východná časť Nízkych Tatier 80

SK200420FK PKP Dunajec a Poprad Kozie chrbty 72

SK200430FK PP Hornád Nízke Tatry a Kozie chrbty 110

SK200440KF PDK Dunajec a Poprad Tatry 191

SK2004500P PZ Hron Gemerská pahorkatina 126

SK200460KF PDK Hornád Slovenský raj a Galmus 390

SK2004700F PP Dunajec a Poprad Flyšové pásmo a Podtatranská skupina 1707

SK200480KF PDK Hron a Hornád Slovenský kras 598

SK2004900F PP Hornád Podtatranská skupina a flyšové pásmo 1648

SK200500FK PKP Hornád Slovenské Rudohorie 1041

SK200510KF PDK Hornád Branisko a Čierna hora 384

SK2005200P PZ Hornád Abovská pahorkatina 74

SK2005300P PZ Hornád Košická kotlina 1124

SK200540FP PPZ Hornád Slanské vrchy 311

SK200550FP PPZ Bodrog Slanské vrchy 344

SK200560FK PKP Bodrog Zemplínsky ostrov 99

SK2005700F PP Bodrog Flyšové pásmo a Podtatranská skupina 4107

SK2005800P PZ Bodrog Východoslovenská panva 2299

SK200590FP PPZ Bodrog Vihorlat 456

GEOTERMÁLNE ÚTVARY

SK300010FK G Dunaj Komárňanská vysoká kryha 249

SK300020FK G Dunaj Komárňanská okrajová kryha 313

SK300030FK G Dunaj

Šaštínska, Lakšárska, Lábsko-Malacká elevácia s priľahlým JZ a SV poklesnutým pásmom a Závodsko-Studienske poklesnuté pásmo 736

SK300040FK G Váh Trnavský záliv 619

SK300050FK G Váh Piešťanský záliv 235

SK300060FK G Váh Trenčianska kotlina 81

SK300070FK G Váh Ilavská kotlina 44

SK300080FK G Váh Žilinská kotlina 406

SK300090FK G Váh Bánovská kotlina 616

SK300100FK G Váh Hornonitrianska kotlina 312

SK300110FK G Váh Turčianska kotlina 412

SK300120FK G Váh Skorušinská panva 434

SK300130FK G Váh Liptovská kotlina 604

SK300140FK G Dunajec a Poprad +Hornád Levočská panva (Z a J časť) 1809

SK300150FK G Dunajec a Poprad +Hornád Levočská panva (SV časť) 982

SK300160FK G Bodrog Humenský chrbát 989

SK300170FK G Hornád Košická kotlina 878

SK300180FK G Váh Komjatická depresia 857

SK300190FK G Hron Stredoslovenské neovulkanity (SZ časť) 1507

SK300200FK G Hron Stredoslovenské neovulkanity (JV časť) 721

SK300210FK G Hron Levická kryha 191

SK300220FK G Hron Rimavská kotlina S a J časť 550

SK3002300F G Bodrog Beša - Čičarovce 142

SK300240PF G Váh+Dunaj Centrálna depresia podunajskej panvy 3436

SK300250PF G Hron Dubnická depresia 324

SK300260FK G Hron Hornostrhársko-Trenčská prepadlina 157

Vysvetlivky k atribútu Typ:

KZ Medzizrnové podzemné vody kvartérnych náplavov

PZ Medzizrnové podzemné vody predkvartéru

- 35 -

PKP Puklinové a krasovo-puklinové podzemné vody predkvartéru

PDK Dominantné krasovo-puklinové podzemné vody predkvartéru

PP Puklinové podzemné vody predkvartéru

PN Neovulkanity a terciérne sedimenty (predkvartér)

PPZ Puklinové a medzizrnové podzemné vody neovulkanitov (predkvartér)

G Geotermálne vody

Súhrn analýzy rizika pre jednotlivé faktory je spracovaný v nasledovných kapitolách. Podrobnejšie je hodnotenie rizika nedosiahnutia cieľov – nedosiahnutia dobrého chemického stavu v ÚPzV do roku 2021 dokumentované pre útvary, ktoré boli identifikované v riziku v Prílohe 1.

3.1 Riziková analýza predchádzajúceho hodnotenia rizika a chemického stavu

Analýza predchádzajúceho hodnotenia rizika ohrozenia kvality PzV a chemického stavu PzV v jednotlivých ÚPzV s uvedenými prekročenými ukazovateľmi chemického stavu je zosumarizovaná v Tab. 3.11.

Hodnotenie rizika je okrem klasifikácie rizika a chemického stavu, najviac doplnené aj analýzou počtu prekročených ukazovateľov vo vzťahu k stanoveným prahovým hodnotám a normám kvality. Z hľadiska počtu prekročených ukazovateľov najvyšší počet 10 bodov dosiahli útvary: SK1000400P a SK1001200P (6 ukazovateľov), SK1000700P (5), SK1000900P a SK1001100P (4). 3 prekročené ukazovatele boli zaznamenané v útvaroch SK1000600P, SK1000800P a SK2000100P (8 b).

Kvantifikácie vplyvu predošlého hodnotenia rizika a chemického stavu v jednotlivých ÚPzV na riziko nedosiahnutia cieľov v roku 2021 sú zobrazené na Obr. 3.11 pre kvartérne ÚPzV a na Obr. 3.12 pre predkvartérne ÚPzV.

Tabuľka 3.11 Kvantifikácia rizika nedosiahnutia dobrého chemického stavu do roku 2021 z hľadiska faktora predchádzajúceho hodnotenia rizika v jednotlivých ÚPzV

Útvar podzemných

vôd

Riz

iko

Predošlé dôvody rizika

Prekročené ukazovatele chemického stavu

Poče

t

Bodovanie

Útvar podzemných

vôd

Riz

iko

Predošlé dôvody rizika

Prekročené ukazovatele chemického

stavu

Poče

t

Bodovanie

SK1000100P 2 D 0 2,0 SK2002300P 2 D 0 2,0

SK1000200P 1 0 1,0 SK200240FK 1 0 1,0

SK1000300P 2 BD 0 2,0 SK200250KF 2 O 0 2,0

SK1000400P 2 BD As, AT, Cl, NH4, SIM, SO4 6 10,0 SK200260FP 1 0 1,0

SK1000500P 2 BDO 0 2,0 SK200270KF 2 O 0 2,0

SK1000600P 2 D Cl, NH4, SO4 3 8,0 SK200280FK 0 0 0,0

SK1000700P 2 D As, Cl, NH4, NO3, SO4 5 10,0 SK200290FK 1 0 1,0

SK1000800P 1 NH4, NO3, SO4 3 7,0 SK200300FK 0 0 0,0

SK1000900P 1 AT, Cl, NH4, SO4 4 9,0 SK2003100P 1 SO4 1 3,0

SK1001000P 2 D 0 2,0 SK2003200P 2 HP 0 2,0

SK1001100P 2 BD AT, Cl, NO3, SO4 4 10,0 SK2003300F 1 0 1,0

- 36 -

SK1001200P 1 AT, Cd, NH4, SIM, TCE, TE 6 10,0 SK200340KF 1 0 1,0

SK1001300P 0 0 0,0 SK200350FK 0 0 0,0

SK1001400P 2 D 0 2,0 SK200360FK 0 0 0,0

SK1001500P 1 0 1,0 SK2003700P 2 D As, NH4 2 6,0

SK1001600P 1 0 1,0 SK200380FP 2 O 0 2,0

SK200010FK 0 0 0,0 SK200390KF 0 0 0,0

SK2000200P 2 D 0 2,0 SK2004000P 1 0 1,0

SK200030FK 0 0 0,0 SK200410KF 2 O 0 2,0

SK2000400P 0 0 0,0 SK200420FK 1 0 1,0

SK2000500P 2 BD NO3 1 4,0 SK200430FK 0 0 0,0

SK200060KF 0 0 0,0 SK200440KF 0 0 0,0

SK2000700F 0 0 0,0 SK2004500P 1 0 1,0

SK200080KF 2 O 0 2,0 SK200460KF 2 O 0 2,0

SK200090FK 0 0 0,0 SK2004700F 1 0 1,0

SK2001000P 2 BD Cl, NO3, SO4 3 8,0 SK200480KF 2 BD 0 2,0

SK200110KF 0 0 0,0 SK2004900F 1 0 1,0

SK200120FK 1 0 1,0 SK200500FK 0 0 0,0

SK2001300P 1 NO3 1 3,0 SK200510KF 0 0 0,0

SK200140KF 2 O 0 2,0 SK2005200P 1 0 1,0

SK200150FP 1 0 1,0 SK2005300P 1 0 1,0

SK200160FK 1 0 1,0 SK200540FP 0 0 0,0

SK200170FP 1 Cl, NO3 2 5,0 SK200550FP 0 0 0,0

SK2001800F 0 0 0,0 SK200560FK 0 0 0,0

SK200190FK 0 0 0,0 SK2005700F 1 0 1,0

SK200200FP 0 0 0,0 SK2005800P 2 D 0 2,0

SK2002100P 1 0 1,0 SK200590FP 1 0 1,0

SK200220FP 0 0 0,0

Vysvetlivky: B - bodové zdroje, D - difúzne zdroje, HP - horninové prostredie, O - odber

Obrázok 3.11 Kvantifikácia rizika nedosiahnutia environmentálnych cieľov v roku 2021 v kvartérnych ÚPzV z hľadiska vplyvu predošlého hodnotenia rizika a chemického stavu

- 37 -

Obrázok 3.12 Kvantifikácia rizika nedosiahnutia environmentálnych cieľov v roku 2021 v predkvartérnych ÚPzV z hľadiska vplyvu predošlého hodnotenia rizika a chemického stavu

3.2 Riziková analýza trendov znečisťujúcich látok v monitorovacích objektoch

Riziková analýza sa opiera o výsledky hodnotenia trendov spracováné v roku 2013 [2]. Prehľad prvkov so zisteným významným vzostupným trendom v jednotlivých ÚPzV je uvedený v Tab. 3.21. Útvary boli klasifikované na základe hodnotenia podielu počtu objektov s významným vzostpuným trendom a celkového počtu objektov v ÚPzV. Kvantifikácie vplyvu významných vzostupných trendov obsahu znečisťujúcich látok na kvalitu PzV v ÚPzV v roku 2021 sú zobrazené na Obr. 3.21 pre kvartérne a Obr. 3.22 pre predkvartérne ÚPzV.

Najvyšší podiel, viac ako 20% (1 / 4,5), bol zaznamenaný v malom útvare SK2004700F (8,8 b). Stredné riziko s počtom bodov vyšším ako 5 vyšlo v útvaroch SK1000700P (5,6 b), SK2000100P (5,6 b) a SK1000100P (5,4 b).

Tabuľka 3.21 Kvantifikácia rizika nedosiahnutia dobrého chemického stavu do roku 2021

z hľadiska trendov koncentrácie znečisťujúcich látok v jednotlivých ÚPzV

Útvar podzemných

vôd Poče

t

obje

kto

v Významný vzostupný trend

Bodovanie

Útvar podzemných

vôd Poče

t

obje

kto

v

Významný vzostupný trend

Bodovanie

Obje

kty

Prv

ky

As

Cl

NH

4

NO

3

SO

4

TO

C

TTE

Obje

kty

Prv

ky

As

Cl

SK1000100P 15 2 2 1 1 5,4 SK2002300P 2 0 0 0,0

SK1000200P 60 7 10 2 2 5 1 4,7 SK200240FK 2 0 0 0,0

SK1000300P 89 3 3 1 2 1,3 SK200250KF 4 0 0 0,0

SK1000400P 51 1 1 1 0,8 SK200260FP 5 0 0 0,0

- 38 -

SK1000500P 51 1 1 1 0,8 SK200270KF 5 0 0 0,0

SK1000600P 8 1 3 1 1 1 5,0 SK200280FK 13 1 1 1 3,1

SK1000700P 26 4 5 1 1 3 6,1 SK200290FK 5 0 0 0,0

SK1000800P 12 1 1 1 3,4 SK200300FK 3 0 0 0,0

SK1000900P 4 0 0 0,0 SK2003100P 1 0 0 0,0

SK1001000P 10 0 0 0,0 SK2003200P 1 0 0 0,0

SK1001100P 14 0 0 0,0 SK2003300F 2 0 0 0,0

SK1001200P 25 2 3 1 2 3,2 SK200340KF 1 0 0 0,0

SK1001300P 1 0 0 0,0 SK200350FK 1 0 0 0,0

SK1001400P 6 0 0 0,0 SK200360FK 1 0 0 0,0

SK1001500P 30 1 1 1 1,3 SK2003700P 1 0 0 0,0

SK1001600P 2 0 0 0,0 SK200380FP 0 0 0 0,0

SK200010FK 5 0 0 0,0 SK200390KF 3 0 0 0,0

SK2000200P 3 0 0 0,0 SK2004000P 0 0 0 0,0

SK200030FK 2 0 0 0,0 SK200410KF 0 0 0 0,0

SK2000400P 1 0 0 0,0 SK200420FK 0 0 0 0,0

SK2000500P 1 0 0 0,0 SK200430FK 0 0 0 0,0

SK200060KF 2 0 0 0,0 SK200440KF 2 0 0 0,0

SK2000700F 1 0 0 0,0 SK2004500P 0 0 0 0,0

SK200080KF 2 0 0 0,0 SK200460KF 2 0 0 0,0

SK200090FK 1 0 0 0,0 SK2004700F 5 1 1 1 8,8

SK2001000P 7 1 2 1 1 5,6 SK200480KF 5 0 0 0,0

SK200110KF 1 0 0 0,0 SK2004900F 4 0 0 0,0

SK200120FK 0 0 0 0,0 SK200500FK 3 0 0 0,0

SK2001300P 0 0 0 0,0 SK200510KF 2 0 0 0,0

SK200140KF 13 0 0 0,0 SK2005200P 0 0 0 0,0

SK200150FP 4 0 0 0,0 SK2005300P 1 0 0 0,0

SK200160FK 0 0 0 0,0 SK200540FP 2 0 0 0,0

SK200170FP 1 0 0 0,0 SK200550FP 2 0 0 0,0

SK2001800F 5 0 0 0,0 SK200560FK 0 0 0 0,0

SK200190FK 0 0 0 0,0 SK2005700F 3 0 0 0,0

SK200200FP 1 0 0 0,0 SK2005800P 3 0 0 0,0

SK2002100P 0 0 0 0,0 SK200590FP 0 0 0 0,0

SK200220FP 7 0 0 0,0

Obrázok 3.21 Kvantifikácia rizika nedosiahnutia environmentálnych cieľov v roku 2021 v kvartérnych ÚPzV z hľadiska vplyvu významných vzostupných trendov koncentrácie znečisťujúcich látok v PzV

- 39 -

Obrázok 3.22 Kvantifikácia rizika nedosiahnutia environmentálnych cieľov v roku 2021 v predkvartérnych ÚPzV z hľadiska vplyvu významných vzostupných trendov koncentrácie znečisťujúcich látok v PzV

3.3 Riziková analýza z hľadiska zraniteľnosti podzemných vôd

Pri hodnotení rizika zraniteľnosti podzemných vôd sme vychádzali z mapy zraniteľnosti PzV spracovanej ŠGÚDŠ. V Tab. 3.31 je uvedená klasifikácia rizika na základe priemernej hodnoty koeficienta zraniteľnosti Z podľa klasifikácie ŠGÚDŠ v jednotlivých ÚPzV, ktoré je vytvorené lineárnou distribúciou limitných hodnôt Z (Z = 7 pri 10/3 bodu a Z = 11 pri 20/3 bodu). Kvantifikácie vplyvu zraniteľnosti PzV v ÚPzV v roku 2021 sú zobrazené na Obr. 3.31 pre kvartérne ÚPzV a na Obr. 3.32 pre predkvartérne ÚPzV.

Najviac zraniteľné ÚPzV sú: SK1001000P, SK1001200P, SK1001300P, SK1001400P, SK200110KF, SK200140KF, SK200300FK, SK200340FK, SK200390KF, SK200460KF, SK200480KF, SK2005200P a SK2005300P (10 b).


z hľadiska zraniteľnosti PzV v jednotlivých ÚPzV

Útvar podzemných

vôd Koef. Z

Bodovanie

Útvar podzemných

vôd Koef. Z

Bodovanie

Útvar podzemných

vôd Koef. Z

Bodovanie

Útvar podzemných

vôd Koef. Z

Bodovanie

SK1000100P 9,3 5,3 SK200030FK 5,6 2,1 SK200220FP 3,9 0,8 SK200410KF 13,0 8,3

SK1000200P 14,4 9,5 SK2000400P 8,1 4,2 SK2002300P 5,3 1,9 SK200420FK 14,6 9,7

SK1000300P 14,1 9,3 SK2000500P 12,4 7,8 SK200240FK 12,1 7,6 SK200430FK 6,4 2,8

SK1000400P 11,1 6,7 SK200060KF 11,1 6,8 SK200250KF 14,4 9,5 SK200440KF 10,9 6,6

SK1000500P 10,4 6,2 SK2000700F 6,9 3,2 SK200260FP 3,1 0,0 SK2004500P 10,5 6,2


SK1000700P 6,7 3,1 SK200090FK 8,8 4,8 SK200280FK 10,1 6,0 SK2004700F 10,5 6,3

SK1000800P 9,1 5,0 SK2001000P 8,4 4,5 SK200290FK 9,7 5,6 SK200480KF 23,3 10,0

SK1000900P 14,4 9,5 SK200110KF 16,3 10,0 SK200300FK 15,4 10,0 SK2004900F 11,0 6,6

SK1001000P 18,0 10,0 SK200120FK 9,4 5,3 SK2003100P 5,9 2,4 SK200500FK 10,9 6,6

- 40 -

SK1001100P 14,6 9,7 SK2001300P 3,4 0,4 SK2003200P 2,6 0,0 SK200510KF 14,3 9,4

SK1001200P 27,0 10,0 SK200140KF 16,7 10,0 SK2003300F 9,3 5,3 SK2005200P 133,5 10,0

SK1001300P 15,2 10,0 SK200150FP 7,9 4,1 SK200340KF 17,3 10,0 SK2005300P 53,7 10,0

SK1001400P 17,7 10,0 SK200160FK 8,5 4,6 SK200350FK 6,7 3,1 SK200540FP 12,2 7,7

SK1001500P 8,7 4,8 SK200170FP 4,7 1,4 SK200360FK 10,5 6,2 SK200550FP 13,9 9,1

SK1001600P 10,7 6,4 SK2001800F 7,7 3,9 SK2003700P 8,6 4,7 SK200560FK 6,8 3,1

SK200010FK 7,6 3,8 SK200190FK 7,9 4,1 SK200380FP 3,8 0,6 SK2005700F 8,2 4,4

SK2000200P 7,0 3,3 SK200200FP 2,7 0,0 SK200390KF 17,4 10,0 SK2005800P 8,0 4,2

SK2002100P 9,5 5,4 SK2004000P 9,3 5,2 SK200590FP 4,7 1,4

Obrázok 3.31 Kvantifikácia rizika nedosiahnutia environmentálnych cieľov v roku 2021 v kvartérnych ÚPzV z hľadiska zraniteľnosti PzV

- 41 -

Obrázok 3.32 Kvantifikácia rizika nedosiahnutia environmentálnych cieľov v roku 2021 v predkvartérnych ÚPzV z hľadiska zraniteľnosti PzV

3.4 Riziková analýza vplyvu bodových zdrojov znečistenia

Pri hodnotení rizika vplyvu bodových zdrojov znečistenia na nedosiahnutie

environmentálneho cieľa v roku 2021 sme vychádzali z aktualizácie významných bodových zdrojov znečistenia reprezentovaných environmentálnymi záťažami (zdroj ISEZ SAŽP) a významnými potenciálnymi zdrojmi znečistenia (databáza VÚVH KV ENVIRO, ktorej aktualizácia však bola realizovaná len v minimálnej miere).

Tab. 3.41 uvádza výslednú klasifikáciu aktualizovaného zoznamu EZ v jednotlivých ÚPzV a Tab. 3.42 klasifikáciu pravdepodobných EZ. V Tab. 3.43 je spracovaná klasifikácia potenciálnych zdrojov znečistenia z databázy KV-ENVIRO. Výsledné hodnotenie je zhrnuté v Tab. 3.44. Kvantifikácie vplyvu EZ na chemický stav v ÚPzV v roku 2021 sú zobrazené na Obr. 3.41 pre kvartérne ÚPzV a na Obr. 3.42 pre predkvartérne ÚPzV.

Najväčšie riziko z hľadiska vplyvu bodových zdrojov znečistenia bolo dokumentované v ÚPzV: SK1000500P, SK1001300P, SK1001400P, SK1001600P, SK200500FK (10 b). Vo vysokom riziku sú aj ÚPzV: SK1001000P (8,7 b), SK1000900P (8,6), SK1000400P (8,2), SK1001100P (8,1), SK200290FK (7,3) a SK1000200P (7,0).

Tabuľka 3.41 Hodnotenie vplyvu bodových zdrojov znečistenia – EZ v jednotlivých ÚPzV

Útvar podzemných

vôd

Hrúbka [m]

Aktuálne EZ (časť B v ISEZ)

B na povrchu B pod kvartérom

Počet K1 Body

<10 10-30 30-100 >100 Počet Body

Vážený faktor → 1 0,5 0,2 0,1 0,01

SK1000100P 30 - 100 6 211 211

SK1000200P > 100 8 303 303

SK1000300P > 100 13 458 458

SK1000400P 10 - 30 36 1263 1263

SK1000500P < 10 23 844 844

SK1000600P < 10 4 140 140

SK1000700P < 10 5 193 193

SK1000800P < 10 2 55 55

SK1000900P < 10 4 142 142

SK1001000P < 10 5 162 162

SK1001100P < 10 3 97 97

SK1001200P 10 - 30 10 337 337

SK1001300P < 10 4 178 178

SK1001400P < 10 2 63 63

SK1001500P 10 - 30 15 493 493

SK1001600P < 10 1 33 33

SK200010FK 30 - 100 2 67 67 0 0 0 0 0 0

SK2000200P 30 - 100 7 173 173 0 0 177 0 5 18

SK200030FK 30 - 100 2 85 85 0 0 0 0 0 0

SK2000400P 10 - 30 0 0 0 0 0 34 0 1 3

SK2000500P 30 - 100 0 0 0 140 0 0 303 12 73

SK200060KF > 100 0 0 0 0 0 0 0 0 0

SK2000700F 10 - 30 3 93 93 0 0 0 0 0 0

SK200080KF > 100 1 38 38 0 0 0 0 0 0

SK200090FK 10 - 30 2 52 52 0 0 0 0 0 0

SK2001000P 30 - 100 26 791 791 0 877 0 458 39 180

SK200110KF > 100 0 0 0 0 0 0 0 0 0

SK200120FK 30 - 100 1 20 20 73 0 0 0 2 37

SK2001300P 10 - 30 1 28 28 0 0 0 0 0 0

SK200140KF > 100 1 39 39 0 0 0 0 0 0

SK200150FP 30 - 100 1 28 28 0 0 0 0 0 0

SK200160FK 30 - 100 0 0 0 0 0 0 0 0 0

- 42 -

SK200170FP 30 - 100 1 28 28 0 386 0 0 10 77

SK2001800F 10 - 30 5 159 159 618 0 0 0 16 309

SK200190FK 30 - 100 0 0 0 0 0 0 0 0 0

SK200200FP 10 - 30 1 26 26 0 0 0 0 0 0

SK2002100P 30 - 100 0 0 0 38 0 0 0 1 19

SK200220FP 10 - 30 14 484 484 127 0 0 0 3 64

SK2002300P 10 - 30 4 117 117 94 0 0 0 3 47

SK200240FK 30 - 100 1 34 34 0 0 0 0 0 0

SK200250KF > 100 0 0 0 0 0 0 0 0 0

SK200260FP 30 - 100 3 84 84 0 0 0 0 0 0

SK200270KF > 100 0 0 0 0 0 0 0 0 0

SK200280FK 30 - 100 14 453 453 21 0 0 0 1 11

SK200290FK 30 - 100 3 103 103 0 0 0 0 0 0

SK200300FK 30 - 100 4 172 172 0 0 0 0 0 0

SK2003100P 10 - 30 3 87 87 27 0 0 0 1 14

SK2003200P 10 - 30 1 28 28 0 0 0 0 0 0

SK2003300F 10 - 30 1 26 26 115 0 0 0 4 58

SK200340KF > 100 1 32 32 0 0 0 0 0 0

SK200350FK 30 - 100 0 0 0 0 0 0 0 0 0

SK200360FK 30 - 100 0 0 0 0 0 0 0 0 0

SK2003700P 10 - 30 0 0 0 142 0 0 0 4 71

SK200380FP 10 - 30 0 0 0 0 0 0 0 0 0

SK200390KF > 100 0 0 0 0 0 0 0 0 0

SK2004000P 10 - 30 1 24 24 0 0 0 0 0 0

SK200410KF > 100 0 0 0 0 0 0 0 0 0

SK200420FK 30 - 100 0 0 0 0 0 0 0 0 0

SK200430FK 30 - 100 0 0 0 0 0 0 0 0 0

SK200440KF > 100 0 0 0 0 0 0 0 0 0

SK2004500P 10 - 30 0 0 0 0 0 0 0 0 0

SK200460KF 30 - 100 0 0 0 0 0 0 0 0 0

SK2004700F 10 - 30 2 52 52 162 0 0 0 5 81

SK200480KF > 100 0 0 0 76 0 0 0 2 38

SK2004900F 10 - 30 2 64 64 0 41 0 0 1 8

SK200500FK 30 - 100 4 141 141 0 0 0 0 0 0

SK200510KF 30 - 100 0 0 0 0 0 0 0 0 0

SK2005200P 10 - 30 0 0 0 0 0 0 0 0 0

SK2005300P 10 - 30 0 0 0 0 296 0 0 9 59

SK200540FP 30 - 100 0 0 0 0 0 0 0 0 0

SK200550FP 30 - 100 0 0 0 0 0 0 0 0 0

SK200560FK 30 - 100 0 0 0 0 0 0 0 0 0

SK2005700F 10 - 30 14 400 400 274 27 0 0 8 142

SK2005800P 10 - 30 4 124 124 0 466 0 0 14 93

SK200590FP 30 - 100 1 30 30 0 0 0 0 0 0

Tabuľka 3.42 Hodnotenie vplyvu bodových zdrojov znečistenia – pravdepodobných EZ v jednotlivých ÚPzV

Útvar podzemných

vôd

Hrúbka [m]

Pravdepodobné EZ (časť A v ISEZ)

A na povrchu A pod kvartérom

Počet ∑ K1 Body

<10 10-30 30-100 >100 Počet Body

Vážený faktor → 0,5 0,25 0,1 0,05 0,005

SK1000100P 30 - 100 21 617 309

SK1000200P > 100 18 602 301

SK1000300P > 100 53 1831 916

SK1000400P 10 - 30 68 2043 1022

SK1000500P < 10 87 2699 1350

SK1000600P < 10 11 288 144

SK1000700P < 10 19 549 275

SK1000800P < 10 4 96 48

SK1000900P < 10 3 71 36

SK1001000P < 10 23 715 358

SK1001100P < 10 6 145 73

SK1001200P 10 - 30 22 587 294

SK1001300P < 10 1 33 17

SK1001400P < 10 5 143 72

SK1001500P 10 - 30 33 887 444

- 43 -

SK1001600P < 10 13 378 189

SK200010FK 30 - 100 4 93 47 0 0 0 0 0 0

SK2000200P 30 - 100 32 864 432 0 0 527 0 18 26

SK200030FK 30 - 100 3 115 58 0 0 0 0 0 0

SK2000400P 10 - 30 2 37 19 0 0 90 0 3 5

SK2000500P 30 - 100 0 0 0 288 0 0 602 29 75

SK200060KF > 100 3 83 42 0 0 0 0 0 0

SK2000700F 10 - 30 5 115 58 0 0 0 0 0 0

SK200080KF > 100 5 169 85 0 0 0 0 0 0

SK200090FK 10 - 30 1 19 10 0 0 0 0 0 0

SK2001000P 30 - 100 54 1461 731 0 1873 0 1831 115 196

SK200110KF > 100 2 60 30 0 0 0 0 0 0

SK200120FK 30 - 100 3 97 49 282 0 0 0 9 71

SK2001300P 10 - 30 6 154 77 0 138 0 0 5 14

SK200140KF > 100 9 326 163 0 0 0 0 0 0

SK200150FP 30 - 100 10 276 138 0 0 0 0 0 0

SK200160FK 30 - 100 1 30 15 0 0 0 0 0 0

SK200170FP 30 - 100 4 113 57 0 32 0 0 1 3

SK2001800F 10 - 30 46 1300 650 1644 0 0 0 50 411

SK200190FK 30 - 100 0 0 0 0 0 0 0 0 0

SK200200FP 10 - 30 1 30 15 0 0 0 0 0 0

SK2002100P 30 - 100 0 0 0 145 0 0 0 5 36

SK200220FP 10 - 30 40 986 493 252 0 0 0 8 63

SK2002300P 10 - 30 12 302 151 366 0 0 0 14 92

SK200240FK 30 - 100 0 0 0 0 0 0 0 0 0

SK200250KF > 100 3 98 49 0 0 0 0 0 0

SK200260FP 30 - 100 7 179 90 0 0 0 0 0 0

SK200270KF > 100 4 101 51 80 0 0 0 3 20

SK200280FK 30 - 100 37 1008 504 67 0 0 0 3 17

SK200290FK 30 - 100 2 66 33 0 0 0 0 0 0

SK200300FK 30 - 100 4 85 43 0 0 0 0 0 0

SK2003100P 10 - 30 5 139 70 27 0 0 0 1 7

SK2003200P 10 - 30 0 0 0 0 0 0 0 0 0

SK2003300F 10 - 30 9 248 124 548 0 0 0 20 137

SK200340KF > 100 11 393 197 0 0 0 0 0 0

SK200350FK 30 - 100 0 0 0 0 0 0 0 0 0

SK200360FK 30 - 100 0 0 0 0 0 0 0 0 0

SK2003700P 10 - 30 3 74 37 105 0 0 0 4 26

SK200380FP 10 - 30 0 0 0 0 0 0 0 0 0

SK200390KF > 100 2 39 20 0 0 0 0 0 0

SK2004000P 10 - 30 0 0 0 0 0 0 0 0 0

SK200410KF > 100 0 0 0 0 0 0 0 0 0

SK200420FK 30 - 100 4 113 57 0 0 0 0 0 0

SK200430FK 30 - 100 1 30 15 0 0 0 0 0 0

SK200440KF > 100 0 0 0 0 0 0 0 0 0

SK2004500P 10 - 30 0 0 0 0 0 0 0 0 0

SK200460KF 30 - 100 4 125 63 0 0 0 0 0 0

SK2004700F 10 - 30 15 398 199 715 0 0 0 23 179

SK200480KF > 100 2 61 31 44 0 0 0 2 11

SK2004900F 10 - 30 26 638 319 0 49 0 0 2 5

SK200500FK 30 - 100 9 250 125 0 0 0 0 0 0

SK200510KF 30 - 100 5 162 81 0 0 0 0 0 0

SK2005200P 10 - 30 1 28 14 0 0 0 0 0 0

SK2005300P 10 - 30 2 60 30 0 538 0 0 20 54

SK200540FP 30 - 100 1 22 11 0 0 0 0 0 0

SK200550FP 30 - 100 2 44 22 0 0 0 0 0 0

SK200560FK 30 - 100 1 23 12 0 0 0 0 0 0

SK2005700F 10 - 30 82 2160 1080 554 125 0 0 24 151

SK2005800P 10 - 30 17 420 210 0 762 0 0 28 76

SK200590FP 30 - 100 4 104 52 0 0 0 0 0 0

Tabuľka 3.43 Hodnotenie vplyvu bodových zdrojov znečistenia – potenciálnych bodových zdrojov znečistenia v jednotlivých ÚPzV

- 44 -

Útvar podzemných

vôd

Hrúbka [m]

Potenciálne EZ (KV-Enviro)

na povrchu pod kvartérom

Počet ∑ K1 Body

<10 10-30 30-100 >100 Počet Body

Vážený faktor → 0,05 0,025 0,01 0,005 0,0005

SK1000100P 30 - 100 70 1486 74

SK1000200P > 100 81 2400 120

SK1000300P > 100 303 8511 426

SK1000400P 10 - 30 670 17670 884

SK1000500P < 10 483 13475 674

SK1000600P < 10 230 5546 277

SK1000700P < 10 117 2995 150

SK1000800P < 10 74 1696 85

SK1000900P < 10 13 262 13

SK1001000P < 10 177 4319 216

SK1001100P < 10 43 1151 58

SK1001200P 10 - 30 235 5829 291

SK1001300P < 10 11 292 15

SK1001400P < 10 20 556 28

SK1001500P 10 - 30 335 9004 450

SK1001600P < 10 45 1368 68

SK200010FK 30 - 100 52 773 39 0 0 0 0 0 0

SK2000200P 30 - 100 143 2432 122 0 0 1309 0 62 7

SK200030FK 30 - 100 52 848 42 0 0 0 0 0 0

SK2000400P 10 - 30 21 464 23 0 0 177 0 8 1

SK2000500P 30 - 100 1 14 1 0 0 0 0 311 0

SK200060KF > 100 16 352 18 0 0 0 0 0 0

SK2000700F 10 - 30 30 480 24 0 0 0 0 0 0

SK200080KF > 100 29 658 33 0 0 0 0 0 0

SK200090FK 10 - 30 17 338 17 0 0 0 0 0 0

SK2001000P 30 - 100 606 10166 508 0 16080 0 8511 905 165

SK200110KF > 100 11 252 13 0 0 0 0 0 0

SK200120FK 30 - 100 18 420 21 512 0 0 0 18 13

SK2001300P 10 - 30 57 878 44 0 128 0 0 5 1

SK200140KF > 100 138 3444 172 0 0 0 0 0 0

SK200150FP 30 - 100 125 2788 139 0 0 0 0 0 0

SK200160FK 30 - 100 46 1054 53 0 0 0 0 0 0

SK200170FP 30 - 100 39 736 37 0 1462 0 0 63 15

SK2001800F 10 - 30 595 13634 682 7958 0 0 0 282 199

SK200190FK 30 - 100 20 300 15 0 0 0 0 0 0

SK200200FP 10 - 30 21 404 20 0 0 0 0 0 0

SK2002100P 30 - 100 11 164 8 2874 0 0 0 106 72

SK200220FP 10 - 30 0 0 0 792 0 0 0 30 20

SK2002300P 10 - 30 0 0 0 3607 0 0 0 148 90

SK200240FK 30 - 100 7 169 8 80 0 0 0 3 2

SK200250KF > 100 12 276 14 0 0 0 0 0 0

SK200260FP 30 - 100 150 2320 116 72 0 0 0 3 2

SK200270KF > 100 27 692 35 544 0 0 0 19 14

SK200280FK 30 - 100 1210 22471 1124 400 0 0 0 16 10

SK200290FK 30 - 100 93 2240 112 0 0 0 0 0 0

SK200300FK 30 - 100 139 3400 170 0 0 0 0 0 0

SK2003100P 10 - 30 50 920 46 220 0 0 0 10 6

SK2003200P 10 - 30 8 122 6 0 0 0 0 0 0

SK2003300F 10 - 30 63 1354 68 1475 0 0 0 54 37

SK200340KF > 100 22 630 32 32 0 0 0 1 1

SK200350FK 30 - 100 0 0 0 0 0 0 0 0 0

SK200360FK 30 - 100 4 86 4 0 0 0 0 0 0

SK2003700P 10 - 30 37 688 34 430 0 0 0 20 11

SK200380FP 10 - 30 4 96 5 0 0 0 0 0 0

SK200390KF > 100 14 371 19 0 0 0 0 0 0

SK2004000P 10 - 30 5 110 6 0 0 0 0 0 0

SK200410KF > 100 2 64 3 0 0 0 0 0 0

SK200420FK 30 - 100 22 508 25 0 0 0 0 0 0

SK200430FK 30 - 100 16 304 15 0 0 0 0 0 0

SK200440KF > 100 2 38 2 0 0 0 0 0 0

SK2004500P 10 - 30 5 70 4 0 0 0 0 0 0

- 45 -

SK200460KF 30 - 100 262 5144 257 0 0 0 0 0 0

SK2004700F 10 - 30 209 3898 195 4319 0 0 0 177 108

SK200480KF > 100 92 2352 118 583 0 0 0 20 15

SK2004900F 10 - 30 352 7890 395 0 516 0 0 20 5

SK200500FK 30 - 100 2470 52102 2605 0 0 0 0 0 0

SK200510KF 30 - 100 93 2213 111 0 0 0 0 0 0

SK2005200P 10 - 30 10 220 11 0 0 0 0 0 0

SK2005300P 10 - 30 75 1704 85 0 5313 0 0 215 53

SK200540FP 30 - 100 42 836 42 0 0 0 0 0 0

SK200550FP 30 - 100 15 340 17 0 0 0 0 0 0

SK200560FK 30 - 100 25 546 27 0 0 0 0 0 0

SK2005700F 10 - 30 487 10154 508 2216 1269 0 0 120 68

SK2005800P 10 - 30 131 2443 122 0 7735 0 0 291 77

SK200590FP 30 - 100 16 374 19 0 0 0 0 0 0

Tabuľka 3.34 Kvantifikácia rizika nedosiahnutia dobrého chemického stavu do roku 2021 z hľadiska vplyvu významných bodových zdrojov znečistenia v jednotlivých ÚPzV

Útv

ar

podze

mných

vôd

∑ K1

Plo

cha [

km

2]

Celk

ovo (

Spolu

∑ K

1 /

km

2)

Bodovanie

EZ n

a p

ovrc

hu

EZ p

od k

vart

éro

m

Pra

vdepodobné E

Z

na p

ovrc

hu

Pra

vdepodobné E

Z

pod k

vart

éro

m

Pote

nci

áln

e E

Z n

a

povrc

hu

Pote

nci

áln

e E

Z p

od

kvart

éro

m

Spolu

∑ K

1

SK1000100P 211 309 74 594 830 0,72 3,6

SK1000200P 303 301 120 724 519 1,40 7,0

SK1000300P 458 916 426 1799 1668 1,08 5,4

SK1000400P 1263 1022 884 3168 1943 1,63 8,2

SK1000500P 844 1350 674 2867 1069 2,68 10,0

SK1000600P 140 144 277 561 515 1,09 5,5

SK1000700P 193 275 150 617 724 0,85 4,3

SK1000800P 55 48 85 188 198 0,95 4,7

SK1000900P 142 36 13 191 111 1,71 8,6

SK1001000P 162 358 216 735 421 1,75 8,7

SK1001100P 97 73 58 227 140 1,62 8,1

SK1001200P 337 294 291 922 934 0,99 4,9

SK1001300P 178 17 15 209 36 5,82 10,0

SK1001400P 63 72 28 162 34 4,71 10,0

SK1001500P 493 444 450 1387 1471 0,94 4,7

SK1001600P 33 189 68 290 33 8,76 10,0

SK200010FK 67 0 47 0 39 0 152 179 0,85 4,2

SK2000200P 173 18 432 26 122 7 777 1485 0,52 2,6

SK200030FK 85 0 58 0 42 0 185 222 0,83 4,2

SK2000400P 0 3 19 5 23 1 50 261 0,19 1,0

SK2000500P 0 73 0 75 1 0 149 1043 0,14 0,7

SK200060KF 0 0 42 0 18 0 59 139 0,42 2,1

SK2000700F 93 0 58 0 24 0 175 254 0,69 3,4

SK200080KF 38 0 85 0 33 0 155 312 0,50 2,5

SK200090FK 52 0 10 0 17 0 78 127 0,62 3,1

SK2001000P 791 180 731 196 508 165 2571 6248 0,41 2,1

SK200110KF 0 0 30 0 13 0 43 194 0,22 1,1

SK200120FK 20 37 49 71 21 13 209 402 0,52 2,6

SK2001300P 28 0 77 14 44 1 164 548 0,30 1,5

SK200140KF 39 0 163 0 172 0 374 1126 0,33 1,7

SK200150FP 28 0 138 0 139 0 305 579 0,53 2,6

SK200160FK 0 0 15 0 53 0 68 279 0,24 1,2

SK200170FP 28 77 57 3 37 15 216 336 0,64 3,2

SK2001800F 159 309 650 411 682 199 2410 4452 0,54 2,7

SK200190FK 0 0 0 0 15 0 15 78 0,19 1,0

SK200200FP 26 0 15 0 20 0 61 179 0,34 1,7

- 46 -

SK2002100P 0 19 0 36 8 72 135 439 0,31 1,5

SK200220FP 484 64 493 63 0 20 1123 2677 0,42 2,1

SK2002300P 117 47 151 92 0 90 497 2000 0,25 1,2

SK200240FK 34 0 0 0 8 2 44 407 0,11 0,5

SK200250KF 0 0 49 0 14 0 63 168 0,37 1,9

SK200260FP 84 0 90 0 116 2 291 1440 0,20 1,0

SK200270KF 0 0 51 20 35 14 119 1007 0,12 0,6

SK200280FK 453 11 504 17 1124 10 2118 3509 0,60 3,0

SK200290FK 103 0 33 0 112 0 248 171 1,45 7,3

SK200300FK 172 0 43 0 170 0 385 295 1,30 6,5

SK2003100P 87 14 70 7 46 6 228 565 0,40 2,0

SK2003200P 28 0 0 0 6 0 34 119 0,29 1,4

SK2003300F 26 58 124 137 68 37 449 587 0,77 3,8

SK200340KF 32 0 197 0 32 1 261 229 1,14 5,7

SK200350FK 0 0 0 0 0 0 0 217 0,00 0,0

SK200360FK 0 0 0 0 4 0 4 278 0,02 0,1

SK2003700P 0 71 37 26 34 11 179 811 0,22 1,1

SK200380FP 0 0 0 0 5 0 5 61 0,08 0,4

SK200390KF 0 0 20 0 19 0 38 331 0,12 0,6

SK2004000P 24 0 0 0 6 0 30 164 0,18 0,9

SK200410KF 0 0 0 0 3 0 3 80 0,04 0,2

SK200420FK 0 0 57 0 25 0 82 72 1,13 5,7

SK200430FK 0 0 15 0 15 0 30 110 0,28 1,4

SK200440KF 0 0 0 0 2 0 2 191 0,01 0,0

SK2004500P 0 0 0 0 4 0 4 126 0,03 0,1

SK200460KF 0 0 63 0 257 0 320 390 0,82 4,1

SK2004700F 52 81 199 179 195 108 814 1707 0,48 2,4

SK200480KF 0 38 31 11 118 15 212 598 0,35 1,8

SK2004900F 64 8 319 5 395 5 796 1648 0,48 2,4

SK200500FK 141 0 125 0 2605 0 2871 1041 2,76 10,0

SK200510KF 0 0 81 0 111 0 192 384 0,50 2,5

SK2005200P 0 0 14 0 11 0 25 74 0,34 1,7

SK2005300P 0 59 30 54 85 53 281 1124 0,25 1,3

SK200540FP 0 0 11 0 42 0 53 311 0,17 0,9

SK200550FP 0 0 22 0 17 0 39 344 0,11 0,6

SK200560FK 0 0 12 0 27 0 39 99 0,39 2,0

SK2005700F 400 142 1080 151 508 68 2349 4107 0,57 2,9

SK2005800P 124 93 210 76 122 77 703 2299 0,31 1,5

SK200590FP 30 0 52 0 19 0 101 456 0,22 1,1

- 47 -

Obrázok 3.41 Kvantifikácia rizika nedosiahnutia environmentálnych cieľov v roku 2021 v kvartérnych ÚPzV z hľadiska vplyvu významných bodových zdrojov znečistenia

Obrázok 3.42 Kvantifikácia rizika nedosiahnutia environmentálnych cieľov v roku 2021 v predkvartérnych ÚPzV z hľadiska vplyvu významných bodových zdrojov znečistenia

3.5 Riziková analýza používania prípravkov na ochranu rastlín na poľnohospodárskej pôde

Pri hodnotení rizika vplyvu plošných zdrojov znečistenia na nedosiahnutie environmentálneho cieľa v roku 2021 sme vychádzali z aktualizácie údajov o spotrebe prípravkov na ochranu rastlín (POR) obsahujúcich účinné látky – pesticídy. Analýza je založená na množstve aplikovaného množstva pesticídov na ha poľnohospodárskej a lesnej pôdy v období 2005-2012 (zdroj ÚKSÚP).

Klasifikácia rizika používania pesticídov je spracovaná na základe prognózy predpokladaného používania pesticídov v roku 2021 v jednotlivých ÚPzV a je vyhodnotená v Tab. 3.51. a zobrazená na Obr. 3.51 pre kvartérne ÚPzV a na Obr. 3.52 pre predkvartérne ÚPzV.

Vysoký vplyv na riziko nedosiahnutia environmentálneho cieľa v roku 2021 má používanie pesticídov najmä ÚPzV v Podunajskej panve: SK1000600P (8,9 b), SK2000500P (8,2 b), SK1000300P a SK2000100P (8,1 b), SK1000200P (7,5 b), SK1000400P (7,4 b).


z hľadiska vplyvu používania prípravkov na ochranu rastlín v jednotlivých ÚPzV

- 48 -

Útvar podzemných

vôd Odhad p

ouží

vania

úči

nných

láto

k v

roku 2

021 [

kg.h

a-1]

Bodovanie

Útvar podzemných

vôd Odhad p

ouží

vania

úči

nných

láto

k v

roku 2

021 [

kg.h

a-1]

Bodovanie

Útvar podzemných

vôd Odhad p

ouží

vania

úči

nných

láto

k v

roku 2

021 [

kg.h

a-1]

Bodovanie

Útvar podzemných

vôd Odhad p

ouží

vania

úči

nných

láto

k v

roku 2

021 [

kg.h

a-1]

Bodovanie

SK1000100P 0,6 3,6 SK200030FK 0,6 3,6 SK200220FP 0,3 2,1 SK200410KF 0,3 2,0

SK1000200P 1,2 7,5 SK2000400P 0,6 3,3 SK2002300P 0,9 5,7 SK200420FK 0,3 2,0

SK1000300P 1,3 8,1 SK2000500P 1,4 8,2 SK200240FK 0,4 2,2 SK200430FK 0,3 2,0


SK1000500P 0,5 3,0 SK2000700F 0,6 3,7 SK200260FP 0,5 2,8 SK2004500P 0,3 1,8


SK1000700P 1,0 5,8 SK200090FK 0,5 2,8 SK200280FK 0,2 1,4 SK2004700F 0,4 2,1

SK1000800P 0,7 4,4 SK2001000P 1,3 8,1 SK200290FK 0,2 1,3 SK200480KF 0,2 1,3

SK1000900P 0,5 2,9 SK200110KF 1,1 6,8 SK200300FK 0,3 2,1 SK2004900F 0,3 1,7

SK1001000P 0,4 2,5 SK200120FK 0,6 3,9 SK2003100P 0,4 2,3 SK200500FK 0,4 2,4

SK1001100P 0,3 1,6 SK2001300P 0,8 4,8 SK2003200P 0,2 1,4 SK200510KF 0,4 2,5

SK1001200P 0,4 2,7 SK200140KF 0,4 2,6 SK2003300F 0,4 2,4 SK2005200P 0,5 3,1

SK1001300P 0,2 1,3 SK200150FP 1,1 6,4 SK200340KF 0,4 2,6 SK2005300P 0,5 2,8

SK1001400P 0,1 0,5 SK200160FK 0,3 1,7 SK200350FK 0,4 2,4 SK200540FP 0,5 2,7

SK1001500P 0,8 5,0 SK200170FP 0,3 1,6 SK200360FK 0,4 2,5 SK200550FP 0,6 3,4

SK1001600P 0,1 0,8 SK2001800F 0,4 2,3 SK2003700P 0,4 2,7 SK200560FK 0,9 5,6

SK200010FK 0,6 3,3 SK200190FK 0,3 1,6 SK200380FP 0,5 2,9 SK2005700F 0,2 1,0

SK2000200P 0,7 4,2 SK200200FP 0,3 2,1 SK200390KF 0,3 1,8 SK2005800P 0,8 5,0

SK2002100P 0,6 3,8 SK2004000P 0,5 2,9 SK200590FP 0,6 3,5

Obrázok 3.51 Kvantifikácia rizika nedosiahnutia environmentálnych cieľov v roku 2021 v kvartérnych ÚPzV z hľadiska vplyvu používania pesticídov

- 49 -

Obrázok 3.52 Kvantifikácia rizika nedosiahnutia environmentálnych cieľov v roku 2021 v predkvartérnych ÚPzV z hľadiska vplyvu používania pesticídov

3.6 Riziková analýza používania hnojív na poľnohospodárskej pôde

Druhá časť hodnotenia rizika vplyvu plošných zdrojov znečistenia na nedosiahnutie

environmentálneho cieľa v roku 2021 vychádza z aktualizácie údajov o spotrebe hnojív (NKP), zastúpených najmä hnojivami s obsahom dusíka, ktoré sa vo významnej miere podieľajú na znečistení podzemnej vody dusičnanmi. Analýza je založená na množstve používaných hnojív na ha poľnohospodárskej pôdy v období 2005 - 2012 (zdroj ÚKSÚP).


z hľadiska vplyvu spotreby hnojív v jednotlivých ÚPzV

Útvar podzemných

vôd Odhad s

potr

eby

hnojív v

roku 2

021

[kg.h

a-1]

Bodovanie

Útvar podzemných

vôd Odhad s

potr

eby

hnojív v

roku 2

021

[kg.h

a-1]

Bodovanie

Útvar podzemných

vôd Odhad s

potr

eby

hnojív v

roku 2

021

[kg.h

a-1]

Bodovanie

Útvar podzemných

vôd Odhad s

potr

eby

hnojív v

roku 2

021

[kg.h

a-1]

Bodovanie

SK1000100P 89 3,5 SK200030FK 65 2,5 SK200220FP 50 2,0 SK200410KF 63 2,5

SK1000200P 100 3,9 SK2000400P 73 2,9 SK2002300P 104 4,1 SK200420FK 66 2,6

SK1000300P 103 4,0 SK2000500P 97 3,8 SK200240FK 45 1,8 SK200430FK 66 2,6

SK1000400P 105 4,1 SK200060KF 83 3,3 SK200250KF 37 1,4 SK200440KF 66 2,6

SK1000500P 59 2,3 SK2000700F 67 2,6 SK200260FP 65 2,6 SK2004500P 50 2,0

SK1000600P 94 3,7 SK200080KF 105 4,1 SK200270KF 62 2,4 SK200460KF 37 1,4

SK1000700P 108 4,2 SK200090FK 55 2,2 SK200280FK 38 1,5 SK2004700F 51 2,0

SK1000800P 89 3,5 SK2001000P 110 4,3 SK200290FK 27 1,1 SK200480KF 37 1,4

SK1000900P 71 2,8 SK200110KF 106 4,1 SK200300FK 66 2,6 SK2004900F 43 1,7

SK1001000P 59 2,3 SK200120FK 82 3,2 SK2003100P 71 2,8 SK200500FK 38 1,5

SK1001100P 45 1,8 SK2001300P 119 4,7 SK2003200P 44 1,7 SK200510KF 51 2,0

SK1001200P 61 2,4 SK200140KF 63 2,5 SK2003300F 67 2,6 SK2005200P 71 2,8

SK1001300P 53 2,1 SK200150FP 125 4,9 SK200340KF 68 2,7 SK2005300P 63 2,5

SK1001400P 27 1,1 SK200160FK 43 1,7 SK200350FK 67 2,6 SK200540FP 60 2,4

SK1001500P 94 3,7 SK200170FP 41 1,6 SK200360FK 68 2,7 SK200550FP 62 2,4

SK1001600P 23 0,9 SK2001800F 30 1,2 SK2003700P 67 2,6 SK200560FK 77 3,0

- 50 -

SK200010FK 83 3,2 SK200190FK 41 1,6 SK200380FP 71 2,8 SK2005700F 38 1,5

SK2000200P 91 3,6 SK200200FP 58 2,3 SK200390KF 41 1,6 SK2005800P 93 3,7

SK2002100P 70 2,7 SK2004000P 71 2,8 SK200590FP 73 2,8

Obrázok 3.61 Kvantifikácia rizika nedosiahnutia environmentálnych cieľov v roku 2021 v kvartérnych ÚPzV z hľadiska vplyvu používania hnojív

Obrázok 3.62 Kvantifikácia rizika nedosiahnutia environmentálnych cieľov v roku 2021 v predkvartérnych ÚPzV z hľadiska vplyvu používania hnojív

Klasifikácia rizika na základe prognózy používania hnojív v roku 2021 v jednotlivých ÚPzV je vyhodnotená v Tab. 3.61. V SR sa vzhľadom na doterajší vývoj v hnojení nepredpokladá významnejší nárast spotreby hnojív, čo sa odráža aj v pomerne nízkom riziku

- 51 -

vo vzťahu k tomuto hodnotenému faktoru. Priaznivý vývoj preukázali aj výsledky monitoringu koncentrácie dusičnanov v podzemných vodách SR. Kvantifikácie vplyvu spotreby hnojív na chemický stav v ÚPzV v roku 2021 sú zobrazené na Obr. 3.61 pre kvartérne ÚPzV a na Obr. 3.62 pre predkvartérne ÚPzV.

3.7 Riziková analýza odkanalizovania sídiel

Riziko ohrozenia kvality PzV vzhľadom k odkanalizovaniu sídiel je vyhodnotené v Tab. 3.71. Je to 1 z mála faktorov rizika, v ktorom sa prejavuje aj riziko pre predkvartérne ÚPzV vo väčšej miere. Kvantifikácie vplyvu rizika chýbajúcej kanalizácie a ČOV v sídlach na nedosiahnutie environmentálneho cieľa v roku 2021 sú zobrazené na Obr. 3.71 pre kvartérne ÚPzV a na Obr. 3.72 pre predkvartérne ÚPzV.

Najväčšie riziko je klasifikované v ÚPzV: SK1000800P, SK1001300P, SK2004500P (10 b), SK1001600P (9,7 b), SK200410KF a SK200540KF (9,5 b), SK1001100P (9,3 b), SK200290KF (9,2 b), SK200510KF (9,1 b).

Tabuľka 3.71 Kvantifikácia rizika nedosiahnutia dobrého chemického stavu do roku 2021 na

základe chýbajúcej kanalizácie a ČOV v sídlach v jednotlivých ÚPzV

Útv

ar

podze

mných

vôd

Celk

ová p

loch

a

Intr

avilá

n

Poče

t obyvate

ľov b

ez

ČO

V a

kanaliz

áci

e

Hust

ota

obyvate

ľov

bez

ČO

V a

kanaliz

áci

e

Hust

ota

obyvate

ľov v

intr

avilá

ne b

ez

ČO

V a

kanaliz

áci

e

Spolu

bodovanie

[ 0 -

10 ]

Útv

ar

podze

mných

vôd

Celk

ová p

loch

a

Intr

avilá

n

Poče

t obyvate

ľov b

ez

ČO

V a

kanaliz

áci

e

Hust

ota

obyvate

ľov

bez

ČO

V a

kanaliz

áci

e

Hust

ota

obyvate

ľov v

intr

avilá

ne b

ez

ČO

V a

kanaliz

áci

e

Spolu

bodovanie

[ 0 -

10 ]

km2 ks obyv.km-2 km2 ks obyv.km-2

SK1000100P 830 19 39376 47 2057 6.9 SK2002300P 2000 60 95845 48 1602 5.3

SK1000200P 519 29 16087 31 559 1.9 SK200240FK 407 1 2054 5 1462 4.9

SK1000300P 1668 99 122775 74 1243 4.1 SK200250KF 168 7 3573 21 529 1.8

SK1000400P 1943 110 216277 111 1962 6.5 SK200260FP 1440 19 33976 24 1796 6.0

SK1000500P 1069 83 163796 153 1975 6.6 SK200270KF 1007 8 11369 11 1421 4.7

SK1000600P 515 21 47162 92 2274 7.6 SK200280FK 3509 72 103571 30 1440 4.8

SK1000700P 724 27 66006 91 2412 8.0 SK200290FK 171 2 5019 29 2759 9.2

SK1000800P 198 8 23298 118 2995 10.0 SK200300FK 295 1 1739 6 1276 4.3

SK1000900P 111 6 13363 120 2357 7.9 SK2003100P 565 15 28104 50 1884 6.3

SK1001000P 421 18 35086 83 1943 6.5 SK2003200P 119 1 2351 20 1683 5.6

SK1001100P 140 10 27207 194 2777 9.3 SK2003300F 587 24 23814 41 981 3.3

SK1001200P 934 59 122533 131 2087 7.0 SK200340KF 229 3 1524 7 469 1.6

SK1001300P 36 3 9140 254 3524 10.0 SK200350FK 217 0 1 0 388 1.3

SK1001400P 34 3 6836 199 2214 7.4 SK200360FK 278 0 359 1 883 2.9

SK1001500P 1471 55 123400 84 2241 7.5 SK2003700P 811 17 42806 53 2538 8.5

SK1001600P 33 3 8334 251 2918 9.7 SK200380FP 61 1 554 9 1097 3.7

SK200010FK 179 15 2156 12 146 0.5 SK200390KF 331 3 4655 14 1604 5.3

SK2000200P 1485 46 56376 38 1214 4.0 SK2004000P 164 2 3438 21 1611 5.4

SK200030FK 222 4 3283 15 858 2.9 SK200410KF 80 0 1254 16 2856 9.5

SK2000400P 261 5 6306 24 1277 4.3 SK200420FK 72 2 1367 19 749 2.5

SK2000500P 1043 50 60202 58 1211 4.0 SK200430FK 110 0 709 6 1809 6.0

SK200060KF 139 2 4011 29 1651 5.5 SK200440KF 191 0 134 1 1284 4.3

- 52 -

SK2000700F 254 7 6885 27 954 3.2 SK2004500P 126 1 2116 17 3069 10.0

SK200080KF 312 6 10904 35 1920 6.4 SK200460KF 390 3 6410 16 2249 7.5

SK200090FK 127 5 6102 48 1255 4.2 SK2004700F 1707 40 65152 38 1636 5.5

SK2001000P 6248 293 406409 65 1385 4.6 SK200480KF 598 9 19940 33 2125 7.1

SK200110KF 194 3 6641 34 2166 7.2 SK2004900F 1648 47 101567 62 2163 7.2

SK200120FK 402 14 19290 48 1424 4.7 SK200500FK 1041 14 29347 28 2035 6.8

SK2001300P 548 26 45520 83 1779 5.9 SK200510KF 384 7 17905 47 2733 9.1

SK200140KF 1126 14 31741 28 2209 7.4 SK2005200P 74 2 3595 49 2053 6.8

SK200150FP 579 13 18728 32 1407 4.7 SK2005300P 1124 70 99338 88 1420 4.7

SK200160FK 279 5 10750 39 2204 7.3 SK200540FP 311 3 7857 25 2852 9.5

SK200170FP 336 18 29430 88 1610 5.4 SK200550FP 344 3 7670 22 2355 7.9

SK2001800F 4452 138 275727 62 1993 6.6 SK200560FK 99 2 3663 37 2130 7.1

SK200190FK 78 5 4608 59 998 3.3 SK2005700F 4107 72 123427 30 1717 5.7

SK200200FP 179 1 1780 10 1574 5.2 SK2005800P 2299 78 141100 61 1813 6.0

SK2002100P 439 24 19541 45 798 2.7 SK200590FP 456 4 3912 9 1102 3.7

SK200220FP 2677 51 81608 30 1607 5.4

Obrázok 3.71 Kvantifikácia rizika nedosiahnutia environmentálnych cieľov v roku 2021 v kvartérnych ÚPzV z hľadiska odkanalizovania sídiel

- 53 -

Obrázok 3.72 Kvantifikácia rizika nedosiahnutia environmentálnych cieľov v roku 2021 v predkvartérnych ÚPzV z hľadiska odkanalizovania sídiel

3.8 Riziková analýza ochranných pásiem vodných zdrojov a chránených území

Chránené územia majú za následok zníženie rizika, nakoľko sú v nich uplatňované sprísnené pravidlá a špeciálny režim vo vzťahu k zdrojom znečistenia. Na druhej strane sa práve v týchto územiach vyžaduje splnenie environmentálnych cieľov, keďže sú podmienkou bezproblémového využívania pre pitné účely.

Tabuľka 3.81 Kvantifikácia rizika nedosiahnutia dobrého chemického stavu do roku 2021 na

základe mapy tried PzV, ochranných pásiem a chránených území v jednotlivých ÚPzV

Útvar podzemných

vôd

% z celkovej plochy

Bodovanie

Útvar podzemných

vôd

% z celkovej plochy

Bodovanie

Mapa t

ried P

zV

Och

ranné p

ásm

a z

dro

jov P

zV

Chrá

nené ú

zem

ia I

I. s

tupňa

Chrá

nené ú

zem

ia I

II. st

upňa

Chrá

nené ú

zem

ia I

V. st

upňa

Chrá

nené ú

zem

ia V

. st

upňa

Úze

mia

euró

psk

eho v

ýzn

am

u

Ram

sars

ké lokalit

y

Mapa t

ried P

zV

Och

ranné p

ásm

a z

dro

jov P

zV

Chrá

nené ú

zem

ia I

I. s

tupňa

Chrá

nené ú

zem

ia I

II. st

upňa

Chrá

nené ú

zem

ia I

V. st

upňa

Chrá

nené ú

zem

ia V

. st

upňa

Úze

mia

euró

psk

eho v

ýzn

am

u

Ram

sars

ké lokalit

y

SK1000100P 53 7 22 2 0 0 13 8 3,0 SK2002300P 18 6 0 0 0 0 1 0 1,6

SK1000200P 97 4 20 0 1 1 18 28 4,0 SK200240FK 37 11 7 44 0 11 55 0 5,0

SK1000300P 83 1 0 0 1 1 1 1 1,2 SK200250KF 73 33 21 29 1 1 41 0 9,8

SK1000400P 72 5 0 0 0 0 1 0 2,0 SK200260FP 0 1 2 0 0 0 2 0 0,2

SK1000500P 59 10 18 3 1 2 6 1 3,4 SK200270KF 68 20 30 39 0 13 60 0 7,6

SK1000600P 32 4 0 0 0 0 4 0 1,3 SK200280FK 18 11 20 3 0 1 7 0 3,1

SK1000700P 51 12 0 0 0 0 0 0 3,4 SK200290FK 76 24 64 26 0 6 79 0 9,0

SK1000800P 26 1 0 0 1 1 3 2 0,7 SK200300FK 63 26 41 51 0 7 41 5 9,0

SK1000900P 19 0 0 0 0 0 0 0 0,2 SK2003100P 2 0 9 0 0 0 3 0 0,2

SK1001000P 64 10 27 22 1 15 27 0 4,5 SK2003200P 0 0 42 13 17 0 10 72 4,3

- 54 -

SK1001100P 28 6 2 0 0 0 0 0 1,6 SK2003300F 38 4 39 5 0 4 9 0 2,0

SK1001200P 42 3 2 0 0 0 2 0 1,2 SK200340KF 86 9 37 21 0 20 37 0 4,9

SK1001300P 73 82 0 0 0 0 0 0 10,0 SK200350FK 3 4 0 57 0 43 98 0 4,9

SK1001400P 82 19 0 0 0 0 0 0 5,1 SK200360FK 23 1 20 75 0 0 66 0 3,0

SK1001500P 57 2 15 0 0 0 6 4 1,6 SK2003700P 5 1 14 0 0 0 3 0 0,5

SK1001600P 87 1 0 0 0 0 0 0 1,3 SK200380FP 79 1 0 0 1 0 1 0 1,2

SK200010FK 28 15 75 0 1 2 28 0 5,0 SK200390KF 63 31 28 50 2 8 65 0 10,0

SK2000200P 41 4 20 1 1 0 7 4 1,9 SK2004000P 1 0 0 0 0 0 2 0 0,1

SK200030FK 15 7 78 0 0 1 30 0 3,1 SK200410KF 83 78 18 82 0 0 80 0 10,0

SK2000400P 36 1 6 3 0 0 10 3 1,1 SK200420FK 47 64 3 0 0 3 0 0 10,0

SK2000500P 64 4 10 0 1 1 12 14 2,7 SK200430FK 6 24 16 3 0 1 0 0 5,6

SK200060KF 83 36 73 0 0 6 38 0 10,0 SK200440KF 70 43 1 5 0 94 98 0 10,0

SK2000700F 1 0 31 0 0 0 1 0 0,4 SK2004500P 1 0 2 0 0 0 0 2 0,1

SK200080KF 62 50 75 0 1 2 20 0 10,0 SK200460KF 57 14 8 44 4 9 56 0 5,9

SK200090FK 1 10 4 0 0 0 0 0 2,3 SK2004700F 23 11 21 8 1 4 10 0 3,3

SK2001000P 49 4 0 0 0 0 1 0 1,5 SK200480KF 78 26 12 53 0 2 23 1 8,1

SK200110KF 55 6 0 0 0 1 13 0 2,4 SK2004900F 23 14 3 0 0 0 5 0 3,6

SK200120FK 39 11 0 0 0 0 1 0 2,9 SK200500FK 30 15 6 2 0 0 5 0 4,0

SK2001300P 12 1 1 0 0 0 0 0 0,5 SK200510KF 56 7 0 0 0 2 15 0 2,7

SK200140KF 71 18 12 0 0 2 27 0 5,7 SK2005200P 1 0 0 0 0 0 0 0 0,0

SK200150FP 31 15 50 0 0 0 5 0 4,2 SK2005300P 34 0 1 0 0 0 1 0 0,5

SK200160FK 37 4 21 0 0 0 23 0 2,1 SK200540FP 41 5 0 0 0 1 8 0 1,7

SK200170FP 32 11 24 0 0 1 21 0 3,5 SK200550FP 37 8 0 0 1 2 12 0 2,6

SK2001800F 25 14 37 3 1 1 6 0 3,9 SK200560FK 7 0 21 0 0 0 3 0 0,3

SK200190FK 14 0 0 0 0 0 0 0 0,2 SK2005700F 9 26 9 7 0 1 13 0 6,5

SK200200FP 38 1 0 0 0 0 0 0 0,7 SK2005800P 40 2 9 1 0 0 4 3 1,3

SK2002100P 28 1 10 1 1 0 1 2 0,8 SK200590FP 48 17 33 0 0 2 35 0 5,4

SK200220FP 25 8 34 0 0 1 17 0 2,7

Obrázok 3.81 Kvantifikácia rizika nedosiahnutia environmentálnych cieľov v roku 2021 v kvartérnych ÚPzV z hľadiska vplyvu vymedzených ochranných pásiem a chránených území

- 55 -

Obrázok 3.82 Kvantifikácia rizika nedosiahnutia environmentálnych cieľov v roku 2021 v predkvartérnych ÚPzV z hľadiska vplyvu vymedzených ochranných pásiem a chránených území

Riziko ohrozenia kvality PzV vzhľadom k vymedzeným ochranným pásmam a chráneným územiam je vyhodnotené v Tab. 3.81. Klasifikácia rizika je najviac podobná klasifikácii faktora zraniteľnosti. Je to ďalší z mála faktorov rizika, v ktorom sa prejavuje aj riziko pre predkvartérne ÚPzV vo väčšej miere. Kvantifikácie vplyvu rizika vo vymedzených ochranných pásmách a chránených územiach na nedosiahnutie environmentálneho cieľa v roku 2021 sú zobrazené na Obr. 3.81 pre kvartérne ÚPzV a na Obr. 3.82 pre predkvartérne ÚPzV.

Najväčšie riziko je klasifikované v ÚPzV: SK1001300P, SK200060KF, SK200080KF, SK200390KF, SK200410KF, SK200420FK a SK200440KF (10 b), SK200250KF (9,8 b), SK200290FK a SK200300FK (9,0 b), SK200480KF (8,1 b) a SK200270KF (7,6 b).

3.9 Riziková analýza zmien klímy, demografického vývoja a využívania územia

Riziková analýza z hľadiska prognózy vývoja musí odrážať aj ďalšie zmeny nepriamo vyplývajúce na nedosiahnutie environmentálneho cieľa, akými sú napr. zmeny klímy, zmeny v demografickom vývoji alebo zmeny vo využívaní krajiny.

Hodnotenie rizika pre ÚPzV ako dôsledok zmeny klímy vychádza z hodnotenia možného dopadu klimatických zmien na podzemné vody Slovenska do roku 2010 a ich predpokladaný vplyv na kvantitatívny stav ÚPzV (SAH, 2011). Výsledky klasifikácie rizika vo vzťahu k predpokladaným klimatickým zmenám sú sumarizované v Tab. 3.91.

Hodnotenie rizika pre ÚPzV ako dôsledok demografických zmien počtu obyvateľov a využívania územia sa opiera o údaje štatistického úradu a je sumarizované v Tab. 3.92.

Výsledná klasifikácia z hľadiska prognózy týchto zmien je uvedená v Tab. 3.93. Riziková analýza poukazuje na nevýznamnosť zmeny klímy, počtu obyvateľov a využívania územia do roku 2021, čo sa prejavilo aj vo výslednom hodnotení rizika pre tento faktor. Najvyššia hodnota

- 56 -

rizika dosahovala skóre len 2,9 bodov (t. j. spadá do kategórie nízke riziko) v útvare SK200030FK ako dôsledok negatívnej prognózy vývoja maximálnych odberov, kde bol prekročený limit plného využitia zdrojov PzV (limit 100%, v útvare 110%). Kvantifikácie rizika v roku 2021 z hľadiska zmien klímy, demografického vývoja a využívania krajiny sú zobrazené na Obr. 3.91 pre kvartérne ÚPzV a na Obr. 3.92 pre predkvartérne ÚPzV.

Tabuľka 3.91 Hodnotenie dôsledkov zmeny klímy v jednotlivých ÚPzV

Kvart

érn

y

útv

ar

podze

mných

vôd

Zmena množstva PzV

Pre

d-

kvart

érn

y

útv

ar

podze

mných

vôd

Zmena množstva PzV

Pra

mene

[%]

Sondy [

1000

m3.k

m-2]

Významnosť zmeny objemu podzemných vôd S

polu

[%

za

30 r

okov]

Spolu

[%.r

ok

-1]

Pro

gnóza

maxim

áln

yc

h o

dbero

v

Bodovanie

Pra

mene

[%]

Spolu

[%

za

30 r

okov]

Spolu

[%.r

ok

-1]

Pro

gnóza

maxim

áln

yc

h o

dbero

v

Bodovanie

SK1000100P -4 -70 významný pokles -10 -0,3 18 0 0,0 SK200010FK 3 3 0,1 17 0 0,9

SK1000200P -6 16 mierny nárast 0 0,0 21 0 0,0 SK2000200P -4 -4 -0,1 14 0 0,0

SK1000300P -2 3 bez zmeny 0 0,0 37 0 0,0 SK200030FK 5 5 0,2 110 3 4,8

SK1000400P -5 -14 mierny pokles -5 -0,2 17 0 0,0 SK2000400P 2 2 0,1 18 0 0,6

SK1000500P 0 -22 mierny pokles -5 -0,2 11 0 0,0 SK2000500P -16 -16 -0,5 68 1 1,0

SK1000600P -26 -98 významný pokles -20 -0,7 35 0 0,0 SK200060KF 1 1 0,0 55 0 0,3

SK1000700P -26 -150 veľmi významný pokles -25 -0,8 11 0 0,0 SK2000700F 9 9 0,3 22 0 3,2

SK1000800P -26 -61 významný pokles -20 -0,7 3 0 0,0 SK200080KF -2 -2 -0,1 68 1 1,0

SK1000900P -21 -64 významný pokles -20 -0,7 4 0 0,0 SK200090FK 1 1 0,0 40 0 0,4

SK1001000P -2 -23 mierny pokles -5 -0,2 18 0 0,0 SK2001000P -3 -3 -0,1 31 0 0,0

SK1001100P -17 -102 významný pokles -25 -0,8 44 0 0,0 SK200110KF -13 -13 -0,4 15 0 0,0

SK1001200P -1 5 bez zmeny 0 0,0 26 0 0,0 SK200120FK -4 -4 -0,1 36 0 0,0

SK1001300P -15 -12 mierny pokles -10 -0,3 63 0 0,0 SK2001300P -15 -15 -0,5 0 0 0,0

SK1001400P -17 -19 mierny pokles -15 -0,5 31 0 0,0 SK200140KF -7 -7 -0,2 57 0 0,0

SK1001500P -12 3 bez zmeny -5 -0,2 12 0 0,0 SK200150FP -16 -16 -0,5 21 0 0,0

SK1001600P -20 -55 významný pokles -15 -0,5 5 0 0,0 SK200160FK -13 -13 -0,4 66 0 0,0

SK200170FP -25 -25 -0,8 27 0 0,0

SK2001800F -7 -7 -0,2 31 0 0,0

SK200190FK -11 -11 -0,4 34 0 0,0

SK200200FP -14 -14 -0,5 28 0 0,0

SK2002100P 14 14 0,5 55 0 4,5

SK200220FP -15 -15 -0,5 30 0 0,0

SK2002300P -24 -24 -0,8 21 0 0,0

SK200240FK 4 4 0,1 37 0 1,5

SK200250KF -8 -8 -0,3 67 0 0,0

SK200260FP -18 -18 -0,6 41 0 0,0

- 57 -

SK200270KF 8 8 0,3 28 0 2,5

SK200280FK -15 -15 -0,5 26 0 0,0

SK200290FK 2 2 0,1 17 0 0,6

SK200300FK -3 -3 -0,1 36 0 0,0

SK2003100P -21 -21 -0,7 9 0 0,0

SK2003200P -16 -16 -0,5 3 0 0,0

SK2003300F -11 -11 -0,4 12 0 0,0

SK200340KF -16 -16 -0,5 10 0 0,0

SK200350FK -16 -16 -0,5 7 0 0,0

SK200360FK -12 -12 -0,4 1 0 0,0

SK2003700P -21 -21 -0,7 32 0 0,0

SK200380FP -22 -22 -0,7 120 3 3,0

SK200390KF -18 -18 -0,6 23 0 0,0

SK2004000P -22 -22 -0,7 41 0 0,0

SK200410KF -14 -14 -0,5 70 1 1,0

SK200420FK -10 -10 -0,3 38 0 0,0

SK200430FK -10 -10 -0,3 1 0 0,0

SK200440KF -5 -5 -0,2 7 0 0,0

SK2004500P -19 -19 -0,6 5 0 0,0

SK200460KF -11 -11 -0,4 16 0 0,0

SK2004700F -7 -7 -0,2 13 0 0,0

SK200480KF -15 -15 -0,5 36 0 0,0

SK2004900F -3 -3 -0,1 19 0 0,0

SK200500FK -7 -7 -0,2 53 0 0,0

SK200510KF 1 1 0,0 28 0 0,4

SK2005200P -9 -9 -0,3 59 0 0,0

SK2005300P -1 -1 0,0 8 0 0,0

SK200540FP 3 3 0,1 13 0 1,0

SK200550FP 1 1 0,0 15 0 0,2

SK200560FK -8 -8 -0,3 3 0 0,0

SK2005700F -17 -17 -0,6 16 0 0,0

SK2005800P -10 -10 -0,3 20 0 0,0

SK200590FP -20 -20 -0,7 57 0 0,0

Tabuľka 3.92 Hodnotenie dôsledkov zmeny počtu obyvateľov a využívania územia v jednotlivých ÚPzV

Útvar podzemných

vôd

Ľudia Využitie krajiny

Útvar podzemných

vôd

Ľudia Využitie krajiny

Zm

ena p

očt

u o

byvate

ľstv

a

[obyv.r

ok

-1]

Zm

ena p

očt

u o

byvate

ľstv

a

[obyv.k

m-2.r

ok

-1]

Bodovanie

Zm

ena v

yuží

vania

pôd [

ha.r

ok

-1]

Zm

ena u

rbaniz

ovaných

plô

ch

[ha.r

ok

-1]

Bodovanie

Zm

ena p

očt

u o

byvate

ľstv

a

[obyv.r

ok

-1]

Zm

ena p

očt

u o

byvate

ľstv

a

[obyv.k

m-2.r

ok

-1]

Bodovanie

Zm

ena v

yuží

vania

pôd [

ha.r

ok

-1]

Zm

ena u

rbaniz

ovaných

plô

ch

[ha.r

ok

-1]

Bodovanie

SK1000100P -662 -1 0,0 -66 9 0,4 SK2002300P -884 0 0,0 -175 28 1,4

SK1000200P -2008 -4 0,0 -31 5 0,2 SK200240FK -643 -2 0,0 -31 5 0,2

SK1000300P -533 0 0,0 55 30 2,0 SK200250KF 66 0 0,0 -66 -2 0,0

SK1000400P -742 0 0,0 -28 22 1,1 SK200260FP 17 0 0,0 -519 -27 0,0

SK1000500P -251 0 0,0 -255 108 5,4 SK200270KF -305 0 0,0 -203 -7 0,0

SK1000600P -997 -2 0,0 6 -5 0,1 SK200280FK 198 0 0,0 -1538 -15 0,0

SK1000700P -977 -1 0,0 -77 36 1,8 SK200290FK -19 0 0,0 -74 -5 0,0

SK1000800P -360 -2 0,0 1 2 0,1 SK200300FK -347 -1 0,0 -41 1 0,0

SK1000900P 862 8 0,8 2 -4 0,0 SK2003100P 665 1 0,1 -51 -14 0,0

SK1001000P 218 1 0,1 -66 -9 0,0 SK2003200P 57 0 0,0 -29 2 0,1

SK1001100P 523 4 0,4 -8 -5 0,0 SK2003300F -290 0 0,0 -182 9 0,4

SK1001200P 1862 2 0,2 -67 7 0,3 SK200340KF -257 -1 0,0 -39 -1 0,0

SK1001300P 215 6 0,6 -13 3 0,1 SK200350FK -259 -1 0,0 -1 0 0,0

SK1001400P 31 1 0,1 -6 -2 0,0 SK200360FK -259 -1 0,0 -62 0 0,0

SK1001500P 269 0 0,0 -112 -34 0,0 SK2003700P 745 1 0,1 -133 -22 0,0

- 58 -

SK1001600P 86 3 0,3 -9 -5 0,0 SK200380FP 862 14 1,4 -33 -2 0,0

SK200010FK -3234 -18 0,0 -8 7 0,4 SK200390KF 231 1 0,1 -70 0 0,0

SK2000200P -525 0 0,0 -113 28 1,4 SK2004000P 862 5 0,5 -7 -11 0,0

SK200030FK -818 -4 0,0 -6 0 0,0 SK200410KF -253 -3 0,0 -23 1 0,1

SK2000400P -293 -1 0,0 -24 -8 0,0 SK200420FK -266 -4 0,0 -33 2 0,1

SK2000500P -1498 -1 0,0 -25 -1 0,0 SK200430FK -262 -2 0,0 -8 0 0,0

SK200060KF -291 -2 0,0 -5 2 0,1 SK200440KF -252 -1 0,0 -1 0 0,0

SK2000700F -264 -1 0,0 -35 -9 0,0 SK2004500P 467 4 0,4 -14 -2 0,0

SK200080KF -72 0 0,0 0 -2 0,0 SK200460KF 190 0 0,0 -125 1 0,0

SK200090FK -155 -1 0,0 -5 -5 0,0 SK2004700F 525 0 0,0 -564 -25 0,0

SK2001000P -676 0 0,0 -7 72 3,6 SK200480KF 804 1 0,1 -244 -6 0,0

SK200110KF -285 -1 0,0 -25 -3 0,0 SK2004900F 477 0 0,0 -516 -9 0,0

SK200120FK -264 -1 0,0 -34 17 0,8 SK200500FK 845 1 0,1 -214 -8 0,0

SK2001300P -415 -1 0,0 -19 -10 0,0 SK200510KF 1320 3 0,3 -141 -10 0,0

SK200140KF -462 0 0,0 -290 -5 0,0 SK2005200P 2164 29 2,9 -17 0 0,0

SK200150FP -680 -1 0,0 -100 2 0,1 SK2005300P 1969 2 0,2 -100 4 0,2

SK200160FK -766 -3 0,0 -94 -1 0,0 SK200540FP 1793 6 0,6 -81 -6 0,0

SK200170FP -836 -2 0,0 -55 6 0,3 SK200550FP 849 2 0,2 -62 -4 0,0

SK2001800F -264 0 0,0 -1493 75 3,8 SK200560FK 346 3 0,3 7 -1 0,1

SK200190FK -845 -11 0,0 -1 1 0,1 SK2005700F 83 0 0,0 -1324 -5 0,0

SK200200FP -403 -2 0,0 -50 -1 0,0 SK2005800P 287 0 0,0 -128 -64 0,0

SK2002100P -143 0 0,0 -41 7 0,4 SK200590FP -4 0 0,0 -66 -9 0,0

SK200220FP 70 0 0,0 -870 8 0,4

Tabuľka 3.93 Kvantifikácia rizika nedosiahnutia dobrého chemického stavu do roku 2021 z hľadiska hodnotenia zmeny klímy, počtu obyvateľov a využívania územia v jednotlivých ÚPzV

Útv

ar

podze

mných

vôd

Zm

ena m

nožs

tva

podze

mných

vôd

Zm

ena p

očt

u

obyvate

ľov

Zm

ena v

yuží

vania

úze

mia

Spolu

bodovanie

[ 0 -

10 ]

Útv

ar

podze

mných

vôd

Zm

ena m

nožs

tva

podze

mných

vôd

Zm

ena p

očt

u

obyvate

ľov

Zm

ena v

yuží

vania

úze

mia

Spolu

bodovanie

[ 0 -

10 ]

Útv

ar

podze

mných

vôd

Zm

ena m

nožs

tva

podze

mných

vôd

Zm

ena p

očt

u

obyvate

ľov

Zm

ena v

yuží

vania

úze

mia

Spolu

bodovanie

[ 0 -

10 ]

SK1000100P 0,0 0,0 0,4 0,1 SK2001000P 0,0 0,0 3,6 0,7 SK200350FK 0,0 0,0 0,0 0,0

SK1000200P 0,0 0,0 0,2 0,0 SK200110KF 0,0 0,0 0,0 0,0 SK200360FK 0,0 0,0 0,0 0,0

SK1000300P 0,0 0,0 2,0 0,4 SK200120FK 0,0 0,0 0,8 0,2 SK2003700P 0,0 0,1 0,0 0,0

SK1000400P 0,0 0,0 1,1 0,2 SK2001300P 0,0 0,0 0,0 0,0 SK200380FP 3,0 1,4 0,0 2,1

SK1000500P 0,0 0,0 5,4 1,1 SK200140KF 0,0 0,0 0,0 0,0 SK200390KF 0,0 0,1 0,0 0,0

SK1000600P 0,0 0,0 0,1 0,0 SK200150FP 0,0 0,0 0,1 0,0 SK2004000P 0,0 0,5 0,0 0,1

SK1000700P 0,0 0,0 1,8 0,4 SK200160FK 0,0 0,0 0,0 0,0 SK200410KF 1,0 0,0 0,1 0,6

SK1000800P 0,0 0,0 0,1 0,0 SK200170FP 0,0 0,0 0,3 0,1 SK200420FK 0,0 0,0 0,1 0,0

SK1000900P 0,0 0,8 0,0 0,2 SK2001800F 0,0 0,0 3,8 0,8 SK200430FK 0,0 0,0 0,0 0,0

SK1001000P 0,0 0,1 0,0 0,0 SK200190FK 0,0 0,0 0,1 0,0 SK200440KF 0,0 0,0 0,0 0,0

SK1001100P 0,0 0,4 0,0 0,1 SK200200FP 0,0 0,0 0,0 0,0 SK2004500P 0,0 0,4 0,0 0,1

SK1001200P 0,0 0,2 0,3 0,1 SK2002100P 4,5 0,0 0,4 2,8 SK200460KF 0,0 0,0 0,0 0,0

SK1001300P 0,0 0,6 0,1 0,1 SK200220FP 0,0 0,0 0,4 0,1 SK2004700F 0,0 0,0 0,0 0,0

SK1001400P 0,0 0,1 0,0 0,0 SK2002300P 0,0 0,0 1,4 0,3 SK200480KF 0,0 0,1 0,0 0,0

SK1001500P 0,0 0,0 0,0 0,0 SK200240FK 1,5 0,0 0,2 0,9 SK2004900F 0,0 0,0 0,0 0,0

SK1001600P 0,0 0,3 0,0 0,1 SK200250KF 0,0 0,0 0,0 0,0 SK200500FK 0,0 0,1 0,0 0,0

SK200010FK 0,9 0,0 0,4 0,6 SK200260FP 0,0 0,0 0,0 0,0 SK200510KF 0,4 0,3 0,0 0,3

SK2000200P 0,0 0,0 1,4 0,3 SK200270KF 2,5 0,0 0,0 1,5 SK2005200P 0,0 2,9 0,0 0,6

SK200030FK 4,8 0,0 0,0 2,9 SK200280FK 0,0 0,0 0,0 0,0 SK2005300P 0,0 0,2 0,2 0,1

SK2000400P 0,6 0,0 0,0 0,4 SK200290FK 0,6 0,0 0,0 0,3 SK200540FP 1,0 0,6 0,0 0,7

SK2000500P 1,0 0,0 0,0 0,6 SK200300FK 0,0 0,0 0,0 0,0 SK200550FP 0,2 0,2 0,0 0,2

SK200060KF 0,3 0,0 0,1 0,2 SK2003100P 0,0 0,1 0,0 0,0 SK200560FK 0,0 0,3 0,1 0,1

- 59 -

SK2000700F 3,2 0,0 0,0 1,9 SK2003200P 0,0 0,0 0,1 0,0 SK2005700F 0,0 0,0 0,0 0,0

SK200080KF 1,0 0,0 0,0 0,6 SK2003300F 0,0 0,0 0,4 0,1 SK2005800P 0,0 0,0 0,0 0,0

SK200090FK 0,4 0,0 0,0 0,3 SK200340KF 0,0 0,0 0,0 0,0 SK200590FP 0,0 0,0 0,0 0,0

Obrázok 3.91 Kvantifikácia rizika nedosiahnutia environmentálnych cieľov v roku 2021 v kvartérnych ÚPzV z hľadiska vplyvov zmien klímy, počtu obyvateľov a využívania územia

Obrázok 3.92 Kvantifikácia rizika nedosiahnutia environmentálnych cieľov v roku 2021 v predkvartérnych ÚPzV z hľadiska vplyvov zmien klímy, počtu obyvateľov a využívania územia

3.10 Riziková analýza interakcie podzemných vôd so súvisiacimi vodnými ekosystémami

- 60 -

Výsledná klasifikácia z hľadiska interakcie PzV so súvisiacimi vodnými ekosystémami je uvedená v Tab. 3.101. Daný faktor ohrozenia kvality PzV nie je až tak významný v porovnaní s ostatnými, preto má nízky vážený faktor. Najvyššiu hodnotu rizika dosiahol útvar SK1001100P s hodnotou 8,8 b, v ktorom bolo až 17% úsekov tokov v zlom stave. Kvantifikácie rizika nedosiahnutia environmentálnych cieľov v roku 2021 z hľadiska možného znečistenia PzV z povrchových vôd sú zobrazené na Obr. 3.101 pre kvartérne ÚPzV a na Obr. 3.102 pre predkvartérne ÚPzV.

Tabuľka 3.101 Kvantifikácia rizika nedosiahnutia dobrého chemického stavu do roku 2021 z hľadiska hodnotenia interakcie PzV s povrchovou vodou v jednotlivých ÚPzV

Útv

ar

podze

mných

vôd

Dobrý

sta

v

[úči

nný k

m]

Zlý

sta

v

[úči

nný k

m]

Perc

ento

zlé

ho

stavu [

%]

Celk

ovo [

úči

nný

10

-2 k

m.k

m-2]

Spolu

bodovanie

[ 0 -

10 ]

Útv

ar

podze

mných

vôd

Dobrý

sta

v

[úči

nný k

m]

Zlý

sta

v

[úči

nný k

m]

Perc

ento

zlé

ho

stavu [

%]

Celk

ovo [

úči

nný

10

-2 k

m.k

m-2]

Spolu

bodovanie

[ 0 -

10 ]

SK1000100P 490 2 1 0,30 0,3 SK2002300P 428 21 5 1,06 0,9

SK1000200P 110 17 14 3,33 2,9 SK200240FK 132 0 0 0,00 0,0

SK1000300P 405 53 12 3,18 2,8 SK200250KF 44 0 0 0,00 0,0

SK1000400P 915 41 4 2,11 1,8 SK200260FP 594 28 5 1,95 1,7

SK1000500P 680 20 3 1,86 1,6 SK200270KF 290 0 0 0,00 0,0

SK1000600P 117 0 0 0,00 0,0 SK200280FK 1134 75 6 2,14 1,9

SK1000700P 310 11 3 1,47 1,3 SK200290FK 66 0 0 0,00 0,0

SK1000800P 130 0 0 0,00 0,0 SK200300FK 98 0 0 0,00 0,0

SK1000900P 76 0 0 0,00 0,0 SK2003100P 206 0 0 0,00 0,0

SK1001000P 246 0 0 0,01 0,0 SK2003200P 24 0 0 0,00 0,0

SK1001100P 69 14 17 10,08 8,8 SK2003300F 134 0 0 0,00 0,0

SK1001200P 413 47 10 5,04 4,4 SK200340KF 86 0 0 0,00 0,0

SK1001300P 46 0 0 0,00 0,0 SK200350FK 53 0 0 0,00 0,0

SK1001400P 51 0 0 0,00 0,0 SK200360FK 87 0 0 0,00 0,0

SK1001500P 640 16 2 1,08 0,9 SK2003700P 188 5 3 0,64 0,6

SK1001600P 46 0 0 0,00 0,0 SK200380FP 15 0 0 0,00 0,0

SK200010FK 59 0 0 0,00 0,0 SK200390KF 79 0 0 0,00 0,0

SK2000200P 226 9 4 0,61 0,5 SK2004000P 49 2 5 1,53 1,3

SK200030FK 59 0 0 0,00 0,0 SK200410KF 29 0 0 0,00 0,0

SK2000400P 50 0 0 0,00 0,0 SK200420FK 29 0 0 0,00 0,0

SK2000500P 39 0 0 0,00 0,0 SK200430FK 28 0 0 0,00 0,0

SK200060KF 37 0 0 0,00 0,0 SK200440KF 47 0 0 0,00 0,0

SK2000700F 83 0 0 0,00 0,0 SK2004500P 40 0 0 0,00 0,0

SK200080KF 88 5 5 1,54 1,3 SK200460KF 121 0 0 0,00 0,0

SK200090FK 57 0 0 0,00 0,0 SK2004700F 511 11 2 0,63 0,5

SK2001000P 901 11 1 0,18 0,2 SK200480KF 110 20 15 3,33 2,9

SK200110KF 29 0 0 0,00 0,0 SK2004900F 597 4 1 0,24 0,2

SK200120FK 140 0 0 0,00 0,0 SK200500FK 354 2 1 0,22 0,2

SK2001300P 216 1 0 0,14 0,1 SK200510KF 111 0 0 0,00 0,0

SK200140KF 325 1 0 0,11 0,1 SK2005200P 7 0 0 0,00 0,0

SK200150FP 163 1 1 0,25 0,2 SK2005300P 85 16 16 1,40 1,2

SK200160FK 72 19 21 6,85 6,0 SK200540FP 88 0 0 0,00 0,0

SK200170FP 74 16 18 4,90 4,3 SK200550FP 100 9 8 2,65 2,3

SK2001800F 1370 9 1 0,20 0,2 SK200560FK 6 0 0 0,00 0,0

SK200190FK 26 0 0 0,00 0,0 SK2005700F 1210 59 5 1,45 1,3

SK200200FP 43 0 0 0,02 0,0 SK2005800P 347 44 11 1,91 1,7

SK2002100P 77 0 0 0,00 0,0 SK200590FP 130 1 1 0,22 0,2

SK200220FP 876 22 2 0,82 0,7

- 61 -

Obrázok 3.101 Kvantifikácia rizika nedosiahnutia environmentálnych cieľov v roku 2021 v kvartérnych ÚPzV z hľadiska možného znečistenia PzV z povrchových vôd

Obrázok 3.102 Kvantifikácia rizika nedosiahnutia environmentálnych cieľov v roku 2021 v predkvartérnych ÚPzV z hľadiska možného znečistenia PzV z povrchových vôd

4. VYSLEDKY HODNOTENIA RIZIKA NEDOSIAHNUTIA DOBRÉHO CHEMICKÉHO STAVU VÔD V ROKU 2021 V ÚTVAROCH PODZEMNÝCH VÔD

- 62 -

V súlade s požiadavkami RSV, smernice o podzemnej vode a usmernení CIS sme pre účel II. cyklu hodnotenia rizika nedosiahnutia environmentálneho cieľa v roku 2021 spracovali metodiku analýzy rizík, ktorá zahŕňa nasledovné faktory:

predchádzajúce hodnotenie rizika a chemického stavu v I. cykle, trendy koncentrácie znečisťujúcich látok v monitorovacích objektoch, zraniteľnosť PzV, významné bodové zdroje znečistenia (environmentálne záťaže), používanie prípravkov na ochranu rastlín (účinných látok v pesticídoch) a

hnojív na poľnohospodárskej pôde, odkanalizovanie sídiel, rozsah a stupeň ochrany v ochranných pásmach vodných zdrojov a

chránených území, vrátane chránených suchozemských ekosystémov, predpovedané zmeny klímy, počtu obyvateľov a využívania územia, interakcia PzV s povrchovými vodami (vodnými ekosystémami).

Každá z týchto relevantných kategórií bola hodnotená bodmi s hodnotou od 0 (žiadne riziko) do 10 (najvyššie riziko) s presnosťou na 1 desatinné číslo. Takto vznikla veľmi podrobná 101-bodová stupnica (0,0; 0,1; ..., 10,0). Jednotlivé faktory majú rôznu dôležitosť, tá bola zohľadnená váženými faktormi (Tab. 2.1; Tab. 3.1). Významným rizikovým faktorom je zraniteľnosť PzV, čiže faktor málo meniaci sa v čase a málo ovplyvniteľný ľudskou činnosťou. Z hľadiska antropogénnych vplyvov sú významné najmä environmentálne záťaže a používanie pesticídov. Menej významné sú hnojenie a vypúšťanie. Najmenej rizikovým faktorom sú zmeny klímy, počtu obyvateľov a využívania územia, ktoré sa prejavia až po dlhšej dobe, preto sa výrazne nepodieľajú na zvýšení rizika nedosiahnutia dobrého chemického stavu do roku 2021. Hodnotenie trendov obsahu znečisťujúcich látok i napriek váhe faktora sa významnejšie neprejavil vo vzťahu ku klasifikácii rizika.

Riziková analýza vychádzala z koncepčných modelov. V zmysle navrhnutého metodického postupu bolo pre každý predkvartérny a kvartérny ÚPzV v SR hodnotené riziko nedosiahnutia dobrého chemického stavu do roku 2021.

V tejto etape nebolo riešené hodnotenie rizika geotermálnych ÚPzV vzhľadom na ich špecifickosť, ktorá vyžaduje odlišný prístup, pre nedostatočné poznatky a databázu údajov.

V rámci II. cyklu hodnotenia rizika nedosiahnutia dobrého chemického stavu do roku 2021 bolo klasifikovaných menej rizikových ÚPzV (8 ÚPzV) ako v predošlom prvom hodnotení rizika kvality PzV (17 ÚPzV). 68 ÚPzV bolo klasifikovaných bez rizika nedosiahnutia environmentálneho cieľa – dobrého chemického stavu. To môže poukazovať na efektívnosť doterajších realizovaných opatrení, ale aj na pomerne stabilný vývoj antropogénnych vplyvov a menej významný vplyv zmien klímy, demografického vývoja a využitia krajiny (z krátkodobého hľadiska).

Hodnotenie rizika sme spracovali v 2 krokoch. V prvom kroku sme spracovali základné hodnotenie rizika, ktoré identifikovalo 3 stupne rizika pre ÚPzV: riziko, možné riziko, bez rizika. Hodnoty rizika jednotlivých faktorov sú rozdelené do 3 kategórií na základe nasledovnej kvantifikácie: nízke riziko (0 – 3,3), stredné riziko (3,4 – 6,6) a vysoké riziko (6,7 – 10). Takéto predbežné hodnotenie rizika (s 3 kategóriami) považujeme za národnú klasifikáciu pre hodnotenie rizika a zohľadníme ju najmä pri návrhu opatrení na udržanie dobrého stavu v ÚPzV, ktoré boli identifikované ako potenciálne rizikové, za účelom zvýšenia spoľahlivosti a eliminácie neistôt celkového hodnotenia rizika.

V druhom kroku sme podrobnejšie hodnotili riziko v útvaroch, ktoré boli pri predbežnom hodnotení zaradené v možnom riziku na základe hodnotenia detailnejších informácii pre každý ÚPzV. Na základe tejto podrobnej rizikovej analýzy vo vzťahu k váhe faktorov a neistôt nedosiahnutia environmentálnych cieľov boli ÚPzV klasifikované v súlade s požiadavkami RSV na útvary bez rizika (0 – 5 bodov) a útvary v riziku (5,1 – 10 bodov). Výsledné hodnotenie

- 63 -

rizika nedosiahnutia environmentálnych cieľov v ÚPzV v roku 2021 uvádza Tab. 4.1, Obr. 4.1 pre kvartérne ÚPzV a Obr. 4.2 pre predkvartérne ÚPzV.

Tabuľka 4.1 Výsledné hodnotenie rizika nedosiahnutia dobrého chemického stavu v ÚPzV do roku 2021

Zdroje znečistenia ► K

om

bi

Bodové

Bodové

Plo

šné

Plo

šné

Plo

šné

Plo

šné

Plo

šné

Kom

bi

Lín

iové

Bodovanie

spolu

( 0

- 5

; 5,1

- 1

0 )

Hodnote

nie

riz

ika p

odľa

CIS

usm

ern

enia

č.

26

Pre

dch

ádza

júce

hodnote

nie

Vážený faktor ► 2 3 1,5 3 2 2 2 0,5 0,25 0,25

Kód ú

tvaru

Pre

došl

é h

odnote

nie

riz

ika a

stavu

Tre

ndy o

bsa

hu z

neči

sťujú

cich

láto

k

Environm

entá

lne z

áťa

že

Zra

niteľn

osť

Úči

nné látk

y v

pest

icíd

och

Hnojivá

Kanaliz

áci

a

Och

ranné p

ásm

a, ch

ránené

úze

mia

Zm

eny k

límy, počt

u o

byvate

ľov

a v

yuží

vania

úze

mia

Inte

rakci

a s

povrc

hovou v

odou

KVARTÉRNE ÚTVARY PODZEMNÝCH VÔD

SK1000100P 2,0 5,4 3,6 5,3 3,6 3,5 6,9 3,0 0,1 0,3 4,3 bez rizika v riziku

SK1000200P 1,0 4,7 7,0 9,5 7,5 3,9 1,9 4,0 0,0 2,9 5,1 v riziku možné riziko


SK1000400P 10,0 0,8 8,2 6,7 7,4 4,1 6,5 2,0 0,2 1,8 5,6 v riziku v riziku




SK1000800P 7,0 3,4 4,7 5,0 4,4 3,5 10,0 0,7 0,0 0,0 5,0 bez rizika možné riziko





SK1001300P 0,0 0,0 10,0 10,0 1,3 2,1 10,0 10,0 0,0 0,0 4,6 bez rizika bez rizika




PREDKVARTÉRNE ÚTVARY PODZEMNÝCH VÔD

SK200010FK 0,0 0,0 4,2 3,8 3,3 3,2 0,5 5,0 0,6 0,0 2,1 bez rizika bez rizika



SK2000400P 0,0 0,0 1,0 4,2 3,3 2,9 4,3 1,1 0,4 0,0 2,2 bez rizika bez rizika


SK200060KF 0,0 0,0 2,1 6,8 3,7 3,3 5,5 10,0 0,2 0,0 3,2 bez rizika bez rizika

SK2000700F 0,0 0,0 3,4 3,2 3,7 2,6 3,2 0,4 1,9 0,0 2,1 bez rizika bez rizika

SK200080KF 2,0 0,0 2,5 8,0 6,7 4,1 6,4 10,0 0,6 1,3 4,3 bez rizika v riziku




SK200120FK 1,0 0,0 2,6 5,3 3,9 3,2 4,7 2,9 0,2 0,0 2,9 bez rizika možné riziko



SK200150FP 1,0 0,0 2,6 4,1 6,4 4,9 4,7 4,2 0,0 0,2 3,2 bez rizika možné riziko



SK2001800F 0,0 0,0 2,7 3,9 2,3 1,2 6,6 3,9 0,8 0,2 2,3 bez rizika bez rizika


SK200200FP 0,0 0,0 1,7 0,0 2,1 2,3 5,2 0,7 0,0 0,0 1,3 bez rizika bez rizika






- 64 -








SK2003300F 1,0 0,0 3,8 5,3 2,4 2,6 3,3 2,0 0,1 0,0 2,5 bez rizika možné riziko

SK200340KF 1,0 0,0 5,7 10,0 2,6 2,7 1,6 4,9 0,0 0,0 3,4 bez rizika možné riziko




SK200380FP 2,0 0,0 0,4 0,6 2,9 2,8 3,7 1,2 1,8 0,0 1,6 bez rizika v riziku






















Obrázok 4.1 Riziko nedosiahnutia dobrého chemického stavu v kvartérnych ÚPzV v v roku 2021

- 65 -

Obrázok 4.2 Riziko nedosiahnutia dobrého chemického stavu v predkvartérnych ÚPzV v v roku 2021

Z hľadiska významu zraniteľnosti sa riziko nedosiahnutia dobrého chemického stavu do roku 2021 očakáva najmä v kvartérnych ÚPzV. Z kvartérnych ÚPzV bolo klasifikovaných v riziku 7 útvarov: SK1000600P (6,0 b), SK1000400P (5,6 b), SK1000700P (5,6 b), SK1001200P (5,6 b), SK1001100P (5,4 b), SK1000900P (5,2 b) a SK1000200P (5,1 b). Z predkvartérnych ÚPzV je v riziku iba 1: SK2000100P (5,1 bodov).

Útvar SK1000200P je veľmi ľahko zraniteľný (9,5 b), predpokladá sa naďalej aj časté používanie prípravkov na ochranu rastlín na poľnohospodárskej pôde (7,5 b) a vyskytuje sa v ňom veľa EZ (7,0 b). Naopak, zmeny klímy, počtu obyvateľov a využívania územia by ho nemali vôbec ohroziť (0,0 b). Výsledné skóre tohto ÚPzV je 5,1 b.

Útvar SK1000400P mal pri predošlom hodnotení chemického stavu prekročených až 6 ukazovateľov chemického stavu a rizika (10,0 b). Najmä veľký počet EZ (8,2 b), používanie prípravkov na ochranu rastlín na poľnohospodárskej pôde (7,4 b) a vyššia zraniteľnosť (6,7 b) spôsobujú, že tento útvar je v riziku (5,6 b).

Útvar SK1000600P je najrizikovejší (6,0 b) najmä kvôli všeobecne vysokému riziku väčšiny faktorov, z ktorých prevláda používanie prípravkov na ochranu rastlín na poľnohospodárskej pôde (8,9 b), predchádzajúce hodnotenie (8,0 b) a nedostatočné odkanalizovanie (7,6 b). Nízke hodnoty majú zmeny klímy, počtu obyvateľov a využívania územia (0,0 b) a ochranné pásma s chránenými územiami (1,3 b).

Riziko v útvare SK1000700P je spôsobené najmä kvôli predchádzajúcemu hodnoteniu chemického stavu a rizika (10,0 b), v ktorom bolo prekročených až 5 ukazovateľov chemického stavu, nedostatočnému odkanalizovaniu (8,0 b) a všeobecne vyššími hodnotami väčšiny faktorov, napriek nižšej zraniteľnosti (jediný kvartérny útvar v zraniteľnosti bez rizika = 3,1 b). Trendy obsahov znečisťujúcich látok dosahujú najvyššiu hodnotu spomedzi kvartérnych ÚPzV, keďže až v 4 objektoch z celkových 26 vykazuje 5 prvkov významný vzostupný trend (6,1 b). V tomto útvare dosahuje riziko 5,6 b.

V útvare SK1000900P prekročili limit 4 ukazovatele chemického stavu (10,0 b). Kombinácia vysokej zraniteľnosti (9,5 b) s vysokým počtom EZ (8,6 b) a nedostatočnému

- 66 -

odkanalizovaniu (7,9 b) spôsobuje možné riziko v tomto útvare (5,2 b). Ostatné faktory dosahujú nízke hodnoty.

V útvare SK1001100P spôsobujú riziko najmä predchádzajúce hodnotenie stavu a rizika (10,0 b), zraniteľnosť (9,7 b), nedostatočné odkanalizovanie (9,3 b), interakcia s povrchovou vodou (8,8 b) a EZ (8,1 b). Nulové hodnoty dosahujú zmeny klímy, počtu obyvateľov a využívania územia a trendy obsahu znečisťujúcich látok (0,0 b).

Až 6 ukazovateľov predchádzajúceho hodnotenia chemického stavu prekročilo limit v útvare SK1001200P (10,0 b). Dôvodom je najmä veľmi vysoká zraniteľnosť (10,0 b) a nedostatočné odkanalizovanie (7,0 b). Ostatné faktory nedosahujú vysoké hodnoty, útvar je však napriek tomu v riziku (5,6 b).

Útvar SK2000100P je v riziku najmä kvôli 3 prekročeným ukazovateľom chemického stavu (8,0 b) a používaniu prípravkov na ochranu rastlín na poľnohospodárskej pôde (8,1 b). V 1 objekte zo 7 existuje významný vzostupný trend (5,6 b). Útvar dosahuje celkovo 5,3 b.

Z ostatných ÚPzV sú najbližšie k hranici rizika >5,0 b útvary SK1000800P (5,0 b) a SK1000300P (4,7 b).

Na opačných póloch hodnotenia kvartérnych útvarov sú útvary SK1001600P (3,6 b) a SK1001500P (3,7 b). Predkvartérne ÚPzV sú omnoho menej rizikovejšie, najnižšie hodnoty dosahujú útvary SK200200FP (1,3 b) a SK200350FK (1,5 b).

POUŽITÁ LITERATÚRA

[1] Správa Slovenskej republiky o stave implementácie Rámcovej smernice o vode spracovaná pre Európsku komisiu v súlade s článkom 5, prílohy II a prílohy III a článkom 6, prílohy IV RSV, 2005. Ministerstvo životného prostredia SR, Výskumný ústav vodného hospodárstva, Slovenský hydrometeorologický ústav, Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., Bratislava.

[2] Bodiš, D. - Chriašteľ, R. - Kullman, E. - Ľuptáková, A. - Lehotová, D. - Kordík, J. - Slaninka, I., 2013: Kvantitatívne a kvalitatívne hodnotenie útvarov podzemnej vody, Časť II. Hodnotenie trendov obsahu znečisťujúcich látok v útvaroch podzemnej vody. Prípravná štúdia, Štátny geologický ústav Dionýza Štúra v spolupráci so Slovenským hydrometeorologickým ústavom.

[3] Brouyére, S. - Jeannin, P.-Y. - Dassargues, A. - Goldscheider, N. - Popescu, C. - Sauter, M. - Vadillo, I. - Zwahlen, F., 2001: Evaluation and validation of vulnerability concepts using a physically based approach. 7th Conference on Limestone Hydrology and Fissured Media, Besnacon 20-22 sep. 2001, Sci. Tech. Envir., Mém. H.S. n°13, s. 67 -72.

[4] Franko, O. 1976: Základná hydrogeologická mapa ČSSR 1:200 000, list 45 Nitra. Manuskript - Geofond, Geologická služba SR Bratislava, ev. č. 38764.

[5] Hanzel, V., 1974: Základná hydrogeologická mapa ČSSR 1:200 000, list 27 Poprad. Manuskript - Archív odboru informatiky Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra Bratislava, ev. č. 33729.

[6] Hanzel, V., a kol.,, 1996: Vysvetlivky k základnej hydrogeologickej mape ČSSR 1:200 000, list 27 Poprad. Vydavateľstvo Dionýza Štúra, Geologická služba SR, Bratislava, 165 s.

[7] http://www.sazp.sk/slovak/periodika/sprava/psrsk/biodiv/odozva/uzem_ochrana/ chranene_uzemia_SR/11_1.html

http://www.sazp.sk/slovak/periodika/sprava/psrsk/biodiv/odozva/uzem_ochrana/

- 67 -

[8] http://www.statistics.sk/

[9] Chriašteľ, R. - Rončák, P. - Kelemenová, R. - Kullman, E. - Vydarený, M. - Lánczos, T., 2001: Sanácia znečistených pôd a podzemných vôd, Slovenská republika, 2. fáza, Úloha 1.2. Vytvorenie jednej okresnej databázy vrátane všetkých údajov a máp, SHMÚ.

[10] Jeannin, P.-Y. - Cornaton, F. - Zwahlen, F. - Perrochet, P., 2001: VULK: a tool for intrinsic vulnerability assessment and validation. 7th Conference on Limestone Hydrology and Fissured Media, Besnacon 20-22 sep. 2001, Sci. Tech. Envir., Mém. H.S. n°13, s. 185 - 190.

[11] Jetel, J. 1990: Základní hydrogeologická mapa ČSSR 1:200 000, list 25 Zlín, ÚÚG Praha.

[12] Kullman, E. 1975: Základná hydrogeologická mapa ČSSR 1:200 000, list 35 Trnava. Manuskript - Geofond, Geologická služba SR Bratislava, ev. č. 36142.

[13] Kullman, E. 1978: Základná hydrogeologická mapa ČSSR 1:200 000, list 36 Banská Bystrica. Manuskript - Geofond, Geologická služba SR Bratislava, ev. č. 44163.

[14] Malík, P. – Švasta, J., 1998: Mapy zraniteľnosti podzemných vôd pre oblasti krasovo-puklinových a puklinových kolektorov. Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 94 s.

[15] Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 282/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú prahové hodnoty a zoznam útvarov podzemných vôd.

[16] Oznámenie MZV SR č. 34/1996 Z. z., Čl. 2 Dohovoru o biologickej diverzite.

[17] Slovenská asociácia hydrogeológov, 2011: Hodnotenie možného dopadu klimatických zmien na podzemné vody Slovenska do roku 2010 a ich predpokladaný vplyv na kvantitatívny stav útvarov podzemných vôd.

[18] Škvarka, L. 1975: Základná hydrogeologická mapa ČSSR 1:200 000, list 46 - 47 Lučenec, Rimavská Seč. Manuskript - Geofond, Geologická služba SR Bratislava, ev. č. 35857.

[19] Škvarka, L. a kol., 1989: Vysvetlivky k základnej hydrogeologickej mape ČSSR 1:200 000, list 46 a 47 Lučenec a Rimavská Seč. Geologický ústav Dionýza Štúra Bratislava, 117 s.

[20] Vrba, J. - Zaporozec, A. 1994: Guidebook on Mapping Groundwater Vulnerability. International Contributions to Hydrogeology, International Association of Hydrogeologists Revue, vol. 16, 1994, ISBN 3-922705-97-9, Verlag Heinz Heise GmbH et Co. KG P.O.B. 610407, D-30604 Hannover, 131 s.

[21] Zakovič, M. 1976: Základná hydrogeologická mapa ČSSR 1:200 000, list 26 Žilina. Manuskript - Geofond, Geologická služba SR Bratislava, ev. č. 38765, 43421.

[22] Zakovič, M. a kol.,, 1990: Vysvetlivky k základnej hydrogeologickej mape ČSSR 1:200 000, list 26 Žilina. Geologický ústav Dionýza Štúra Bratislava, 146 s.

[23] Zakovič, M., 1977: Základná hydrogeologická mapa ČSSR 1:200 000, list 28 Svidník. Manuskript - Archív odboru informatiky Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra, ev. č. 42102.

[24] Zakovič, M., 1988: Vysvetlivky k základnej hydrogeologickej mape ČSSR 1:200 000, list 28 Svidník. Geologický ústav Dionýza Štúra Bratislava, 79 s.

[25] Zákony o vodách č. 384/2009 Z. z a 364/2004 Z. z.

- 68 -

[26] Zákon o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže č. 409/2011 Z. z.

[27] Zákony o geologických prácach č. 311/2013 a 569/2007 Z. z.

[28] Zákony o ochrane krajiny a prírody č. 506/2013 a 543/2002 Z. z.

[29] http://www.enviroportal.sk

[30] VÚVH, 2013: Samostatná správa k pesticídom, spracoval Siska.

http://www.enviroportal.sk/

VÝSKUMNÝ ÚSTAV VODNÉHO HOSPODÁRSTVA Nábr ... - vuvh.sk · - 4 - Vzťah, resp. rozdiel medzi...

Documents

Transcript of VÝSKUMNÝ ÚSTAV VODNÉHO HOSPODÁRSTVA Nábr ... - vuvh.sk · - 4 - Vzťah, resp. rozdiel medzi...