Platn (*428 pred Kr./427 pred Kr. 347 pred Kr.) bol pohansk grcky filozof. Narodil sa v Atnach v aristokratickej rodine a dostal vzdelanie, ktor zvyajne dostvali deti zmonch Grkov. Vek vplyv naho mal slvny filozof Sokrates a stpenci filozofa a matematika Pytagora. *Ke sa Platn vrtil z ciest po Stredomor a prestal sa angaova v politike v Syrakzach, grckom meste na Siclii, zaloil v Atnach kolu, ktor nazval Akadmia. Tto kola sa asto oznauje za prv eurpsku univerzitu. Sstredil sa v nej vskum v oblasti matematiky a filozofie. *Platnove nzory zsadne ovplyvnili nboensk presvedenie milinov ud vrtane tch, ktor sa oznauj za kresanov, priom mnoh z nich sa mylne domnievaj, e ich presvedenie sa zaklad na Biblii. Najznmej z Platnovch nzorov je ten, e udia maj nesmrten duu, ktor preva smr tela. *Platn bol dualista, lebo priznval existenciu dvoch svetov:

Svet zmyslovo vnmaten je to svet, ktor vnmame pomocou naich zmyslov. V tomto svete ijeme. Je to svet, v ktorom sa nachdza len neprav a nedokonal bytie. Je to svet, ktor je len obyajnou kpiou a napodobeninou sveta ide.

Svet ide je svetom, pravho a dokonalho bytia. Tento svet tvoria ven, nemenn a hierarchicky usporiadan idei, ktor s prazkladmi vetkch vec. Najvyou ideou je pritom idea dobra, ktor je aj konenm cieom a zmyslom bytia.

*Svet ide je poda Platna spoznaten len cez ist myslenie. Idey ako tak, s akoby veobecnm, venm a nemennm pravzorom, ktor v zmyslovo poznatenom svete, cez poznanie uruje ist sprvanie sa. (Napr. idea krsy je len jedna. Ale vo svete zmyslovo vnmatenom me by krsna ena, auto, kvet, lovek, at.) Tmito tvrdeniami sa Platn zaradil medzi racionalistov. V jeho filozofii je viditen aj dialektika - prechdza cez zmyslov poznanie a k istmu mysleniu.

Platn dokonca tvrdil, e aj dua loveka predtm, ako sa spojila s nesmrtenm telom prebvala vo svete ide. Potom, ako sa spojila s nesmrtenm telom, vak vetko zabudla. Preto Platn telo loveka nazva rakvou due. Cez poznvanie loveka, sa dua rozpamtva na to o videla vo svete ide. Rozpamtvanie sa svis aj so silou Eros. Eros je sila tiaca po idech (krsy, dobra spravodlivosti). Eros pomha rozumu cez myslenie djs k pravmu poznaniu. Platn pritom rozliuje 3 stupne Erosa:

spoznanie tela a jeho krsy

prechod od spoznania krsy tela k poznaniu krsy due

objavenie krsy v samotnom spoznvan (vznik radosti zo spoznvania = vyia forma iadostivosti)

*Na lepie pochopenie svojho uenia Platn utvoril podobenstvo (prbeh) o jaskyni: V jaskyni s udia od zaiatku priptan tak, e sa svojim zrakom pozeraj na zadn stenu jaskyne a nedoku sa pozrie na protichodn stranu, kde sti otvor do sveta ide. Vidia len ist tiene, ktor sa pohybuj na zadnej strane jaskyne. Tieto tiene vznikaj od vec pohybujcich sa pred otvorom do sveta ide. Jednmu vzovi sa vak podar oslobodi a vychdza z jaskyne von do sveta ide. Kee ije cel ivot v jaskyni, je pre neho svetlo tohto pre neho novho sveta oslepujce, ale postupne si privyk. Nedoke sa vynadva na t krsu a ndheru okolo seba. Napokon sa rozhoduje, i sa vrti sp do jaskyne, kde vetko vyrozprva ostatnm, no rozhodne sa osta, lebo by mu ostatn aj tak neverili.

*Platn sa venoval aj politike a vytvoril svoj model idelneho ttu. Platn ho prezentuje nasledovne: tt by mal fungova tak, ako funguje organizmus loveka. Mal by vak predovetkm tvori celok. Tak ako telo loveka sa sklad z hlavy, hrude a brucha, sa sklad tt z vldcu, strcov a vrobcov. Hlava loveka zna rozum teda sa sna o cnos mdros. Rovnako aj vldca by mal ma cnos mdrosti. Hru loveka svis s vou a sna sa o cnos statonos. Aj strcovia by mali by staton. Brucho loveka spja s chuou, iadostivosou a sna sa o umiernenos. Rovnako aj vrobcovia by mali ma cnos umiernenosti. Nad vetkmi tmito asami ttu mus st zkon. Tento zkon vak mus by nadosobn.*Platn vo svojich dielach prestavil svoju vziu idelneho ttu, v ktorom by nebolo skromn vlastnctvo, vetko by patrilo vetkm. Kee kldol draz na zdrav a sprvne vychovan potomstvo, mal by prve tt urova vhodnch partnerov pre vchovu. Potomstvo m toti zaruova fungovanie ttu aj do budcnosti a z tohto dvodu je vemi dleit.*Na rozdiel od Sokrata sa po Platnovi zachovalo vea diel. Dokopy napsal a 35 diel, ktor boli psan formou dialgov. Hlavnou postavou bol predovetkm Sokrates a potom jeho spolubesednci. Boli to diela: Timaios, tt, Faidros, Faidon, Obrana Sokratova, Zkony.*Platnove vroky:Ak nebude mnoho oakva, bud sa ti zda aj mal veci vekmi.Ani poznanie vetkho neprina astie, pretoe na to sta vedie iba rozozna dobro od zla.Polovica toho, o zjeme, udruje naive ns, druh polovica udruje naive lekrov.Kedysi pradvno sme boli jedno. A t muiv tba vrti sa k jednote, to je lska.
Zaiatok je najdleitejia as kadej prce. Ten, kto vetko, o vedie k astiu, podriadil zvislosti od seba samho, a nie od inch, vynaiel najlep pln pre astn ivot. Hudba a rytmus nachdzaj cestu k najskrytejm miestam due.
Starajc sa o astie inch, nachdzame astie vlastn.Chlapec sa stva muom, ke obde mlku miesto toho, aby do nej stupil.Prstup k moci by mal by zakzan tm, ktor ju miluj.Vekou chybou lekrov je, e se snaia liei telo, aby lieili duu. Pritom telo a dua s jedno a nememe ich liei oddelene.Vazstvo nad sebou samm je najvie vazstvo.