Molčan Tomáš - Stereotypization And Stigma Towards Professional Poker Players (SK)
-
Upload
allison-fuentes -
Category
Documents
-
view
16 -
download
1
description
Transcript of Molčan Tomáš - Stereotypization And Stigma Towards Professional Poker Players (SK)
-
UNIVERZITA KOMENSKHO V BRATISLAVE
FILOZOFICK FAKULTA
STEREOTYPIZCIA A STIGMA VOI PROFESIONLNYM
HROM POKRU Z POHADU HROV
Bakalrska prca
2015 Tom Molan
-
UNIVERZITA KOMENSKHO V BRATISLAVE
FILOZOFICK FAKULTA
STEREOTYPIZCIA A STIGMA VOI PROFESIONLNYM
HROM POKRU Z POHADU HROV
Bakalrska prca
tudijn program: Psycholgia (boPS)
tudijn odbor: 3.1.9 Psycholgia
koliace pracovisko: Katedra psycholgie
kolite: Mgr. Radoslav Blaho
Bratislava, 2015 Tom Molan
-
81682149
Univerzita Komenskho v Bratislave Filozofick fakulta
ZADANIE ZVERENEJ PRCE
Meno a priezvisko tudenta: Tom Molan
tudijn program: psycholgia (Jednoodborov tdium, bakalrsky I. st.,
tudijn odbor:
denn forma)
3.1.9. psycholgia
Typ zverenej prce: bakalrska
Jazyk zverenej prce: slovensk
Sekundrny jazyk: anglick
Nzov: Stereotypizcia a stigma voi profesionlnym hrom pokru z perspektvy
hrov Stereotypization and stigma towards professional poker players from the
players' perspective
kolite: Mgr. Radoslav Blaho
Katedra: FiF.KPs - Katedra psycholgie
Vedci katedry: doc. PhDr. Igor Brezina, CSc.
Dtum zadania: 30.10.2014
Dtum schvlenia: 05.11.2014 doc. PhDr. Igor Brezina, CSc.
vedci katedry
tudent
-
estn vyhlsenie
estne vyhlasujem, e bakalrsku prcu som vypracoval samostatne na zklade
konzultci a s pouitm uvedench zdrojov.
V Bratislave da 3. jla 2015. ______________________
Tom Molan
-
Poakovanie
Tmto vyjadrujem svoje poakovanie svojmu koliteovi, Mgr. Radoslavovi Blahovi, za
cenn rady, usmerovanie. pripomienky a dveru, ktor mi v rmci bakalrskej prce
venoval. Vaka patr taktie astnkom nho vskumu za ich neoceniten participciu
na tejto prci. V neposlednom rade sa chcem poakova vetkm, ktor ma v psan tejto
prce podporovali a podieali sa tak na jej vzniku, a to najm mojim rodiom, priateom,
spoluiakom a znmym z radu hrov pokru.
-
Abstrakt
MOLAN, Tom: Stereotypizcia a stigma voi profesionlnym hrom pokru
z pohadu hrov. [Bakalrska prca]. Univerzita Komenskho v Bratislave. Filozofick
fakulta; Katedra psycholgie. kolite: Mgr. Radoslav Blaho. Stupe odbornej
kvalifikcie: bakalr. Bratislava: FiF UK, 2015. 48 s.
Naa prca sa zaober problematikou kartovej hry poker ako hlavnej zrobkovej, innosti.
Cieom prce je analza pozcie pokru v rmci hazardnch hier, predstavenie
profesionlneho hra pokru a jeho osobnosti a skmanie monej existencie stereotypov a
stigmatizcie voi profesionlnych hrom pokru. V prvej zo tyroch ast prce
predstavujeme hru poker, jej zkonitosti a psychologick aspekty. V druhej asti prce
podrobujeme zaradenie pokru medzi hazardn hry kritickej analze a s odovlanm sa na
relevantn literatru ponkame najsasnejie pohady odbornkov na tto tmu. lohou
tretej asti naej prce je predostrie zkladn charakteristiku profesionlneho hra pokru
a jeho osobnosti. tvrt, empirick as obsahuje kvalitatvny vskum, v ktorom
prostrednctvom analzy rozhovorov s profesionlnymi hrmi pokru preukazujeme
existujce stereotypy a stigmu voi tejto asti obyvatestva, ako aj negatvne dopady na ich
osobnos a psychiku, s konkrtnymi dsledkami v ich sprvan.
Kov slov: Poker, Profesionlny hr pokru, Stereotypizcia, Stigma.
-
Abstract
MOLAN, Tom: Stereotypization and stigma towards professional poker players
from the players' perspective. [Bachelor's thesis]. Comenius University in Bratislava.
Faculty of Philosophy. Department of Psychology. Tutor: Mgr. Radoslav Blaho.
Qualification Degree: Bachelor. Bratislava: FiF UK, 2015. 48 s.
Our thesis deals with the issue of a family of card games known as poker being played as
an occupation. The goal of the thesis is to analyse poker's position among gambling, to
introduce a professional poker player and his personality and to examine potentially
existing stereotypes and stigma against professional poker players. The first of four
chapters of this thesis introduces poker as a card game and explains its principles and
psychological aspects. In the second part of the thesis we critically examine the
classification of poker as a gambling activity and referencing to relevant sources, we offer
experts' current views on the issue. The objective of the third part of our thesis is to present
the basic characterization of a professional poker player and his personality. The fourth,
empirical part of our thesis contains a qualitative study, in which we, based on interviews
with professional poker players, demonstrate the existing stereotypes and stigma against
players with negative impacts on their personality and psychic that manifest in their
behavior.
Key words: Poker, Professional poker player, Stereotypization, Stigma.
-
Predhovor
Naa prca sa venuje doposia mlo prebdanej problematike kartovej hry poker,
fenomnu jeho profesionlneho hrania a socilnym aspektom tejto netradinej voby
zamestnania.
Cieom prce je najskr strune oboznmi jej, itateov s hrou poker, ozrejmi
zkonitosti, ktormi sa hra riadi a analyzova pozciu pokru v rmci hazardnch hier,
s prihliadnutm na sasn poznatky v tejto problematike. alej si v prci dvame za cie
zoznmi, itatea s profesionlnym hrom pokru a jeho osobnosou, charakterizova
tento pojem a prostrednctvom kvalitatvneho vskumu formou rozhovoru poukza na
existujce stereotypy a stigmu, ktor tto hri vnmaj a ktor negatvne ovplyvuje ich
ivot.
Motivciou k napsaniu prve takejto prce je skutonos, e sami patrme medzi
profesionlnych hrov pokru a vnmame, e tento problm vo vej, i menej miere
zasahuje hrov naprie celou pokrovou komunitou. Sme presveden, e akutlna situcia
je spsoben predovetkm neinformovanosou resp. zlou informovanosou ud ohadom
pokru, a to z dvodu nedostatku adekvtnych zdrojov. Vskum v tejto oblasti a vznik
odbornch publikci zaoberajcich sa touto tmou je predmetom predovetkm ostatnch
rokov a prebieha takmer vlune v zahrani.
Touto prcou sme sa rozhodli poksi prispie k osvete a zlepeniu situcie, poskytujc
odborn zdroj spene obhajujci poker voi snahe oznai ho za hazard a poukazujci na
skutonos, e profesionlni hri pokru s skrz skreslen mienku spolonosti o pokri ako
hazardnej hry astokrt neprvom stavan do problematickch socilnych situci.
-
Obsah
vod ....................................................................................................................................... 8
1 Poker ................................................................................................................................... 9
1.1 Histria pokru............................................................................................................... 9
1.2 Pravidl pokru ............................................................................................................ 10
1.3 Mechanizmy pokru ..................................................................................................... 11
1.4 Psycholgia pokru ...................................................................................................... 12
1.4.1 Kategorizcia ........................................................................................................ 12
1.4.2 Vplyv nhody ako rozhodujci psychologick prvok ......................................... 12
1.4.3 Porovnanie ivej a internetovej hry z hadiska psycholgie ................................ 14
2 Poker v kontexte hazardnch hier ..................................................................................... 16
2.1 Defincia hazardu ....................................................................................................... 16
2.2 Poker ako hra zaloen na schopnostiach (game of skill) .......................................... 18
2.2.1 Vskumn zistenia ............................................................................................... 19
2.2.2 Legislatva ............................................................................................................ 21
2.3 Poker v porovnan s hazardnmi hrami ..................................................................... 22
3 Profesionlny hr pokru .................................................................................................. 24
3.1 Charakteristika profesionleho hra pokru ............................................................... 24
4 Vskum stereotypizcie a stigmy voi profesionlnym hrom pokru ............................ 28
4.1 Cie vskumu ............................................................................................................. 28
4.2 Vskumn sbor ........................................................................................................ 29
4.2.1 Charakteristika vskumnej vzorky ...................................................................... 29
4.3 Metda zberu dt ........................................................................................................ 30
4.4 Priebeh rozhovorov .................................................................................................... 30
4.5 Metda analzy dt .................................................................................................... 31
4.6 Etick aspekt .............................................................................................................. 31
4.7 Analza dt ................................................................................................................. 32
4.8 Diskusia ...................................................................................................................... 42
Zver .................................................................................................................................... 43
Literatra .............................................................................................................................. 45
-
8
vod
Hranie pokru je celospoloenk fenomn, ktor sa v poslednch desaroiach stal
populrnou aktivitou pre stle narastajce mnostvo hrov, z ktorch as sa tejto,
innosti venuje profesionlne. Z odbornho hadiska je vak tto tma stle vrazne
nepreskman. Rozhodli sme sa jej preto venova v tejto prci, a to s drazom prve na
skupinu hrov, pre ktorch je poker primrnou zrobkovou, innosou.
V rmci naej prce sme si dali za cie spochybni oprvnenos klasifikcie pokru ako
hazardnej hry, predstavi profesionlneho hra pokru a jeho osobnos a empiricky
poukza na skutonos, e mnostvo profesionlov sa v sasnej spolonosti cti by
terom stereotypov a stigmy zo strany verejnosti, s negatvnym dopadom na ich psychiku.
V prvej kapitole najskr, itatea strune oboznamujeme s hrou poker, jej histriou,
pravidlami a kuovmi princpmi, na ktorch je mechanizmus celej hry postaven.
Samostatn as tejto kapitoly je taktie venovan opsaniu a vysvetleniu hlavnch
psychologickch aspektov pokru a poukazuje na niektor rozdiely medzi jeho
profesionlnymi a rekreanmi hrmi.
Predmetom druhej kapitoly posdenie oprvnenosti zaradenia pokru medzi hazardn hry.
Analyzujeme v nej definciu hazardu, s odvolanm sa na viacerch autorov spochybujeme
jej sprvnos a porovnvame poker s najpopulrnejimi formami hazardnch hier vo svete,
poukazujc na poda ns diametrlne rozdiely medzi nimi a pokrom.
Tretia as prce sa sna definova profesionlneho hra pokru a charakterizova ho z
hadiska rozhodovania, pecifk jeho osobnosti a z psychologickho hadiska veobecne.
Zveren, tvrt as prce patr empirickmu pozorovaniu tejto problematiky.
Prostrednctvom neho sme formou polotrukturovanho rozhovoru zskavali cenn
informcie a subjektvne sksenosti priamo od profesionlnych hrov pokru na tmu
vnmanej stereotypizcie a stigmy voi nim zo strany verejnosti a vplyvu tohto fenomnu
na ich ivot.
-
9
1 Poker
Poker je vetva kartovch hier hran s tzv. olkovmi kartami, v ktorej je hlavnm
cieom kadej partie zskanie stvkami hrov nahromadenho banku nazvanho pot.
Tento cie je dosiahnut vytvorenm najsilnejej kombincie kariet (hand) spomedzi
zastnench hrov (Harroch, Krieger, 2000). V nasledujcich riadkoch strune
zosumarizujeme histriu tejto hry, bliie vysvetlme zkladn pravidl spolon pre
vetky varianty pokru a predostrieme zkladn charakteristiky pokru a mechanizmy, na
ktorch poker stoj.
Predtm vak povaujeme za dleit zdrazni, e pokm existuj formy pokru, ktor
s hran proti kasnu, i u vo forme automatu alebo ivej hry, tieto sa zvykn oznaova
ako video poker resp. casino poker a nie s predmetom naej prce. Pod pojmom
poker sa bez bliej pecifikcie zvykn oznaova tie formy hry, v ktorch hraj hri (2
10 v rmci jednej partie) proti sebe a kasno resp. online hera sli len ako
prevdzkovate hry, bez akhokovek zastovania sa na nej.
1.1 Histria pokru
Vznik pokru sa datuje do prvej polovice dvadsiateho storoia. Dostupn zdroje
(Harrington, Robertie, 2004; Harroch, Krieger, 2000) odkazuj na mesto New Orleans v
americkom tte Louisiana ako miesto, kde m tto hra svoje poiatky. Hra sa skrz svoju
vysok hratenos a ahko uchopiten pravidl oskoro rozrila po celej krajine,
dvajc vznik vekmu mnostvu jej variantov a postupnmi zmenami sa vyvinula do jej
sasnej podoby (Harrington, Robertie, 2004).
Najpopulrnejou a najhrvanejou formou pokru poslednch desaro sa stal Texas
Hold'em, ktor sa koncom esdesiatych rokov minulho storoia zaal hrva aj v Las
Vegas. Toto mesto od roku 1970 kadorone host dodnes najviu sriu pokrovch
turnajov na svete znmu ako World Series Of Poker (WSOP), priom vina turnajov v
rmci tohto podujatia sa kon prve v hre Texas Hold'em, vrtane neoficilnych
majstrovstiev sveta v pokri (Harrington, Robertie, 2004).
Determinujce pre rozvoj pokru a jeho dnen popularitu s oznaovan predovetkm
roky 1998 - 2003. Tento nrast popularity je spojen najm s poiatkom roziahlejieho
pokrytia pokrovch podujat mdiami vrtane hlavnho turnaja WSOP v roku 2003.
Vazom tohto turnaja sa stal 27-ron rekrean hr (povolanm tovnk) Chris
Moneymaker. Ten za svoju vhru ziskasoval $2,500,000, m odtartoval tzv.
-
10
"Moneymaker effect" - celosvetov fenomn, kedy vek mnostvo ud podahlo
mylienke, e poker predstavuje jednoduch nstroj rchleho zrobku (Swains, 2006).
Tieto roky s taktie spojen so vznikom a rozmachom internetovho pokru, ktor
uom motivovanm vyska poker ponkol monos uini tak bez nutnosti vyhada
kasno.
Prve internetov poker je v sasnosti najpopulrnejm spsobom hrania, kede
vysok dostupnos hier, s ou spojen hrska zklada a taktie optimalizcia
pokrovho softvru na mobiln telefny a tablety umouje kadmu zujemcovi
kedykovek vstpi do hry.
1.2 Pravidl pokru
Ako sme uvdzame v vode kapitoly, hlavnm cieom hry je zskanie stvkami hrov
nahromadenho banku nazvanho pot, priom o vazovi banku rozhoduje sila
kartovch kombinci, ktor zastnen hri poas partie vytvorili.
Tento cie je spolon pre vetky varianty pokru a napriek rzorodosti a vekmu
mnostvu rozlinch variantov pokru existuje okrem totonho ciea niekoko alch
zkladnch kovych znakov spolonch pre vetky z nich.
Kad partia pokru je zahjen vloenm tzv. povinnch stvok predom urenmi
hrmi, m je zaisten vytvorenie aspo minimlneho potu, o ktor sa bude v danej parti
hra. Vber hrov s povinnosou uskutonenia tchto stvok sa kad partiu men poda
pravidiel hranho variantu pokru tak, aby bola dosiahnut frovos a kad hr bol
nten vloi dan povinn stvku s rovnakou pravidenosou (Harrington, Robertie,
2004).
Po vloen povinnch stvok s hrom rozdan ich karty. Nasleduje kolo stvok, kedy
m vo vopred urenom porad kad hr monos vsadi (bet), dorovna existujcu
stvku (call), navi existujcu stvku (raise) alebo vzda sa svojich kariet a tm
odstpi z partie (fold). Partia me pokraova rozdanm alch kariet resp. postpenm
do alej fzy hry vdy iba vtedy, pokia vetci ostvajci participanti partie dorovnali
najvyiu existujcu stvku (alebo odstpili z partie zahodenm svojich kariet).
Po rozdan pravidlami danej varianty urenho potu kariet hrom djde k poslednmu
kolu stvok. Pokia v tomto momente ostvaj v parti aspo dvaja hri, dochdza k tzv.
showdownu, kedy hri otoia a uku ostatnm svoje karty. Ako u bol uveden, ten
hr, ktor uke v showdowne najsilnejiu komninciu kariet vyhrva pot a hra
pokrauje novou partiou (Harroch, Krieger, 2000).
-
11
1.3 Mechanizmy pokru
Charakteristick pre poker je predovetkm pecifick miera vplyvu hra na vsledok
partie, pretoe sa jedn o hru s tzv. neplnou informciou (Schmidt, 2009). Z uvedench
pravidiel je mon extrahova dva zkladn a de facto jedin mechanizmy, skrz ktor
priebeh pokrovej partie a teda celej hry prebieha - rozdvanie kariet a vsdzanie.
Rozdanie kariet je vo frovej hre plne nhodn bez monosti akhokovek zsahu hra
a teda ani konen silu svojej kartovej kombincie (ktor rozhoduje o vazovi partie) nie
je v princpe iaden z hrov schopn ovplyvni. Kovou sasou hrania pokru je
predovetkm posudzovanie a uskutoovanie stvok. Karty s toti v regulovanch hrch
rozdvan bu krupirom alebo v prpade internetovho pokru softvrom na to urenm, z
oho vyplva, e cel angaovanos hra v parti spova vlune vo vsdzan
(Harrington, Robertie, 2004).
V rmci vysvetlenia spsobu urovania vaza partie je dleit zdrazni ist
skutonos, ktor z predolho vkladu pravidiel na prv pohad nemus by zrejm.
Pokia niektor z hrov svojou stvkou v nejakom bode partie donti vetkch jej
ostatnch astnkov zahodi svoje karty, ako jedin hr ostvajci v parti sa logicky
stva driteom najsilnejej kartovej kombincie a teda vyhrva pot. Inmi slovami, partiu
me vyhra aj hr, ktor nem najsilnejiu kartov kombinciu, ak sa mu podar
eliminova ostatnch hrov z hry. A pretoe uskutoovanie stvok, ktorch elom je
vyradenie ostatnch hrov z hry (tento aspekt hry je veobecne znmy ako blafovanie),
ako aj rozhodnutie ostatnch hrov dorovna, i nedorovna dan stvku je plne na
uven jednotlivch astnkov, vetci hri maj monos priamo ovplyvova vsledok
partie (Schmidt, 2009).
alou skutonosou, ktor je potrebn ohadom vsdzania v pokri zdrazni, je
monos hrov vsdza rozline vek stvky. Ziskovos hrov nie je determinovan len
tm, koko parti dan hr vyhr, ale taktie, ak bola konen vka kadho potu, o je
al faktor plne ovplyvniten hrmi. Je plne na uven hra, koko do kadej partie
investuje alebo "donti" investova (alebo v prpadu blafu neinvestova) hrov, ktor
maj zujem o pokraovanie v parti a zskanie potu (Sklansky, 2004).
Vzhadom na zameranie prce nepjdeme v rmci tejto tmy viac do hbky, ale pre
plnos dodme, e tieto skutonosti robia z pokru hru zaloen predovetkm na
matematike, pravdepodobnostiach a teri hier (Dittmar, 2008).
V pokri sa tak kombinuje element nhody s prvkom, ktor umouje hrom zasahova
do priebehu partie, interferova a podnika vedom kroky na zvenie pravdepodobnosti
-
12
na vhru resp. zisk. Tto kombincia stavia poker do pecifickej pozcie v rmci
hazardnch hier, o ktorej budeme bliie pojednva v druhej kapitole.
1.4 Psycholgia pokru
Napriek predolmu tvrdeniu opisujcemu poker ako hru zaloen predovetkm na
matematike s princpy psycholgie jeho vznamou sasou (Taylor a Hilger, 2007).
Medzi viacermi profesionlmi i odbornkmi v sasnosti prevlda nzor, poda ktorho
s aktulne najlep hri pokru z hadiska poznania stratgie a terie samotnej hry na
takmer totonej rovni. Poda nich s to prve psychologick aspekty, ktor rozhoduj o
tom, ktor z hrov maj nad svojimi protivnkmi prevahu, resp. v konenom dsledku
bud v hre ziskovej, ne ich konkurenti (Tendler a Carter, 2011).
Z hadiska psycholgie existuj taktie vrazn rozdiely medzi umi, ktor sa pokru
venuj profesionlne a rekreanmi hrmi, na ktor prostrednctvom tejto podkapitoly
preukeme (Schmidt, 2009).
Pretoe psycholgia sa v pokri prejavuje v mnohch ohadoch, prakticky
neobsiahnutench v tejto prci, v tejto kapitole priblime len tie najvznamnejie a poda
ns najzaujmavejie.
1.4.1 Kategorizcia
Aj ke je pravdou, e oficilna klasifikcia psychologickch aspektov pokru v
sastnosti neexistuje, na prkladoch obsiahnutch v najblich riadkoch si je mm
vimn aksi dve formujce sa kategrie, do ktorch meme pre viu prehadnos a
pochopenie psychologick aspekty pokru zaleni.
Prv kategria sa tka rozhodovania sa v priebehu samotnch pokrovch parti a
psychologickch prvkov, ktor do rozhodovania hra o jeho alom ahu vstupuj.
Druh kategria je o psychologickch pecifikch hrania pokru vo veobecnosti, ako
naprklad motivcie hra, schopnosti hra sstredi sa, zotrva v hre a o celkovom
prstupe hra k hre ako takej.
Obe kategrie s pre spenos hra kritick a zdieaj dleit spolon znak - za
determinujci faktor psychologickch aspektov oboch kategri je v prvom rade
povaovan dopad v pokri existujceho elementu nhody na psychiku hra.
1.4.2 Vplyv nhody ako rozhodujci psychologick prvok
Jednou z hlavnch charakteristk hier zaloench na matematike je existencia
objektvnych rieen resp.sprvnych rozhodnut pre kad situciu, ku ktorm je mon
-
13
djs racionlnym sudkom (Dittmar, 2008). Rozhodovanie hrov je vak z udskej
ntury asto pozorovatene iracionlne, predovetkm kvli vstupu emci do nho
rozhodovacieho procesu (De Martino et al, 2006). Tto skutonos je sn
najpozorovatenejm psychologickm aspektom pokru.
Miera nhody existujca v pokri m za nsledok ast vskyt situci, kedy aj hr, ktor
vykonal objektvne ziskov rozhodnutie partiu prehr. Pokia sa takto situcia opakuje
viackrt, mnoh hri sa stvaj rozruenmi a nchylnejmi uskutoova rozhodnutia,
ktor s v rozpore s ich racionlnym sudkom (Taylor a Hilger, 2007).
Tento stav sa v pokri oznauje vrazom "tilt," ktor je mon preloi ako "vykoajenie"
alebo vyvedenie z normlneho stavu. Hri nachdzajci sa v tomto stave maj zven
tendenciu riskova, astejie sa zapaj do hry, neuvene zvyova svoje stvky, robi
kritick chyby a vo veobecnosti sa vystavova z rznych ohadov vrazne nevhodnm
situcim (Tendler a Carter, 2011).
Tilt me ma pre hra potencilne katastroflne dsledky. V pokrovej komunite je
dverne znme mnostvo prpadov, kedy hri prve z dvodu nezvldnutia tiltu dokzali
v priebehu hodn prs o zisk nahromaden za niekoko dn, i tdov hrania, resp. prs o
podsatne v obnos peaz, ne mali pvodne v plne do hry investova. Z tchto
dvodov je tilt azda najrozrejenm a najvnejm psychologickm problmom
predovetkm zanajcich, slabch a patologickch hrov, pretoe najm tto vykazuj
najniiu mieru schopnosti vyrovna sa s dlhodobejmi sriami smolnch prehier. (Taylor
a Hilger, 2007)
Kvli existujcemu prvku nhody je taktie asto nron posdi, i bola hrova vhra
alebo prehra danej partie vsledkom prve nhody, alebo korektnho, resp. nekorektnho
rozhodnutia tohto hra. Pokm tilt je "domnou" hlavne slabch hrov, mnoh
profesionlni sa zhoduj, e prve tto skutonos a jej dsledky predstavuj najnronej
psychologick prvok celej hry (Tendler a Carter, 2011).
Profesionli sa nauili akceptova, e nhoda je neoddelitenou sasou pokru a aj v
obdobiach v dsledku nhody pretrvvajcich prehier doku potla svoju emotivitu
(resp. sa u nich u takmer iadna emotivita neobjavuje) a sstredi sa na racionlne
zhodnocovanie situci, ktorm s vystavovan (McCormack a Griffiths, 2011). Takto
opakovan prehry sa vak v mnohch prpadoch pretavuj do pochybnosti, kedy si dan
hr prestva by ist sprvnosou svojho sudku. Niekedy sa hr na zklade oraz
intenzvnejieho podozrenia, e v skutonosti uskutouje stratov stvky rozhodne
zmeni svoj spsob hry a paradoxne stratov rozhodnutia robi zane (Tendler a Carter,
-
14
2011). Tie maj vinou za nsledok alie prehry (a teda finann straty) a hr sa tak
ocit v akomsi "zaarovanom kruhu," kedy naalej prehrva a oraz viac spochyuje aj
svoje najelementrnejie znalosti o stratgii a terii hry.
Strata sebavedomia vo svoje vlastn schopnosti me vies aj k vraznej demotivci,
kedy hr zni mnostvo hodn strvench hranm pokru alebo prestane hra plne, m
prichdza o potencilny zisk. Rovnako me tento stav vies k zkostiam, i inm
psychickm problmom a v konenom dsledku vo vej, i menej miere ohrozi kariru
hra (Tendler a Carter, 2011).
Opan efekt je vak poda Jareda Tendlera (2011) u hrov pokru taktie nezriedka
pozorovan. Opakovan vhra spsoben astnou sriou me vies k presvedeniu
danho hra, e je to jeho vysok kvalita hry, ktor je nosnou prinou jeho vhier. Takto
hri vykazuj viu nchylnos zapja sa do hier s vymi povinnmi stvkami a
nronejou konkurenciu veriac, e aj v takchto podmienkach s vyhrvajci hri, aj
ke tomu tak nie je. Sprvanie tohto charakteru je v pokrovom argne znme ako tzv.
pozitvny tilt (Tendler a Carter, 2011) a taktie me ma kritick dopady na dlhodob
vsledky hra. Hr sa v domnen svojich vysokch kvalt me okrem inho snai o
vyhranie partie obohranm svojich sperov aj v situcich, kedy je zotrvanie v partii pre
hra vysoko stratovou propozciou.
Nadhodnocovanie svojich vlastnch schopnost je u hrov pokru vo veobecnsoti
znane frekventovanm psychologickm fenomnom. Predovetkm slab hri svoje
vhry skoro vdy zdvoduj sprvnym zahratm parti, kdeto za prehru len sporadicky
prijmaj zodpovednos a za jej primrnu prinu povauj nhodu resp. smolu (Taylor a
Hilger, 2007). Aj na zklade tchto uvedench prkladov usudzujeme, e existencia
nhody v pokri je vznamn, ak nie najvznamnej psychologick prvok, ktorho
zvldnutie resp. nezvldnutie me ma alekosiahle nsledky na hrovu spenos.
1.4.3 Porovnanie ivej a internetovej hry z hadiska psycholgie
Pokia fenomny psycholgie pokru, ktorm sme sa v tejto kapitole venovali doteraz s
v princpe spolon pre hru naivo aj internetov poker, obe formy hrania pokru maj
svoje pecifk. Poker naivo je charakteristick predovetkm priamym kontaktom
zastnench hrov a monosou ich vzjomnej interakcie a prve tento aspekt hri
preferujci iv hru vyzdvihuj ako rozhodujci. Vek mnostvo rekreanch hrov
poker z podstatnej asti vyhadva ako spsob zbavy v spolonosti, i jednu z monost
spoznania novch ud (Schmidt, 2006).
-
15
Okrem socilneho hadiska vak priama interakcia so spermi sli ako vznamn
psychologick prvok. V pokrovom argne je dverne znmy termn "tell", ktor oznauje
zmenu v sprvan, i vystupovan hra poodhaujcu silu jeho kartovej kombincie.
Sprvne identifikovanie a interpretcia tells tak me poskytn hrovi signifikatn
vhodu voi sperom (Harrington, 2004). Viacer hri sa vak taktie astokrt snaia o
tzv. falon tells, aby zmiatli svojich sperov. Oboje pritom maj ako svoju verblnu, tak
aj neverblnu strnku. Mnoh hri sa rozhovormi so svojimi protihrmi poas parti
nezriedka snaia zska informcie o tle hry, i kartch svojich sperov, prpadne ich
vyprovokova k uineniu iadanho rozhodnutia.
Za sn ete dleitejie vak Harrington (2004) povauje neverblne prejavy
astnkov hry. Vek mnostvo hrov m tendeciu, i u vedome alebo nevedome
sprevdza niektor svoje rozhodnutia uritmi konkrtnymi fyzickmi prejavmi. Medzi
nevedom patria naprklad prejavy nervozity, ktor hr nie je schopn kontrolova alebo
spsob, akm hr vsdza etny do potu. Typickm prkladom tellu je tendencia hra
vhadzova pred seba etny sebavedomo, s vm nprahom a do vej vzdialenosti, aby
vytvoril ilziu, e dr siln kombninciu, aj ke v skutonosti blafuje (a naopak).
Rozsiahlos problematiky tells v ivej hre viedla dokonca ku vzniku niekokch
publikci venovanch prve tejto tme ako Mike Caro's Book of Tells, i Read 'Em and
Reap, ktorej autorom je Joe Navarro (2006).
Hra po internete je o tieto psychologick prvky podstatne ochudobnen, kede kontakt
medzi hrmi je umonen iba sktz chat. Tells sa v online pokri prejavuj najm v dvoch
aspektoch. Tm prvm je naasovanie akcie. Prkladom me by schvlne vykvanie
hra pred vykonanm rozhodnutia navi stvku s najsilnejou kombinciou v hre. Jeho
snahou je v takomto prpade vytvorenie klamlivej predstavy, e jeho rozhodnutie navi
nebolo jednoznan a teda dr slabiu kombinciu, ne v skutonosti (Harrington, 2004).
Druh psychologick prvok me by poda Harringtona (2004) implementovan do
vky stvky. Vka stvky v danej situci nemus by vsledkom matematickho
vpotu hra, ale presvedenia, e prve takto vka stvky docieli u spera poadovan
efekt. Blafujci hr me naprklad zmerne vsadi meniu sumu, aby u spera vytvoril
dojem, e chce, aby tto stvka bola dorovnan (a teda dr relatvne siln kombinciu).
Za vsledok vyplvajci z tejto kapitoly povaujeme zver, e poker je komplexnou hrou
kombinujcou elementy matematiky, hernej terie a psycholgie, na zklade oho sa me
zda, e je niem viac, ne klasickou hazardnou hrou.
-
16
2 Poker v kontexte hazardnch hier
Poker bol poas svojej histrie medzi hazardn hry tradine zaraovan a legislatva
takmer vetkch krajn sveta ho do tejto sfry rad dodnes. V poslednch rokoch vak
prebieha intenzvna debata medzi odbornkmi a profesionlnymi hrmi na tto tmu a aj
vsledky viacerch sdnych sporov (Amsel, 2014; Humphrey, 2010; Rodriguez, 2010)
spochybuj sprvnos klasifikcie pokru medzi hazardn hry. Prslunos pokru
k hazardnm hrm je predovetkm zvisl od konkrtnej defincie hazardu, ktor vak v
sasnosti nie je jednotn, prpadne jej vklad nie je plne zrejm, ako preukeme
v nasledujcich riadkoch.
2.1 Defincia hazardu
Takmer kad defincia hazardu, s ktorou sme sa pri analze zdrojov k tejto prci stretli,
obsahuje tri zkladn a kov kritria, ktor musia by splnen, aby bola dan aktivita
povaovan za hazardn (Rickwood et al, 2010). Tmito kritriami s: investcia nieoho
hodnotnho, prvok nhody a mon vhra v hazarde musia ma vetky zastnen strany
monos nieo vyhra za cenu podstpenia rizika straty svojej investcie (Rose, Owens,
2005). Typickmi prkladmi hazardnch aktivt sa tak stvaj naprklad stvkovanie alebo
hranie rulety, i vhernch automatov, ktor v sasnosti patria medzi najznmejie a
najpopulrnejie formy hazardu (Holtgraves, 2009).
Pokm na prv pohad je aj z uvedench prkladov vymedzenie hazardu takouto
definciou zdanlivo jednoznan, pri bliom skman vychdza na povrch, e defincie
hazardu zaloen na tchto troch pilieroch dvaj priestor pre zaradenie irokej kly
bench aktivt pod hazard. Vyvodenm logickho zveru sa hazardom toti stva
v princpe kad aktivita zahrujca poiaton vstupn vklad a neistotu jeho nvratu, ako
je napr. investovanie, obchodovanie, akkovek forma podnikania, i dokonca poistenie.
Niektor autori (Rickwood et al, 2010; Wildman, 1997) vo svojich zkladch
charakteristikch hazardu sami pripaj, e takto, innosti (konkrtne s uvdzan
obchodovanie na burze s cennmi papiermi a investovanie do nehnutenost) pri poui
tejto veobecne akcpetovanej defincie musia by medzi hazard zaraden. Wildman (1997)
vak oproti vyie uvedenm typickm predstaviteom hazardu vid v tchto aktivitch
urit rozdiel a oznauje ich ako kvzi-hazardn aktivity (quasi-gambling activities).
Dvodom pre vytvorenie tejto pecilnej kategrie je poda Wildmana skutonos, e
narozdiel od uvedench prkladov hazardnch hier, tieto, innosti sce mu by vyuvan
-
17
ako spsob pre hazardovanie, ale toto nie je ich primrny el a dvod ich existencie resp.
vzniku.
Rickwood a kol. (2010) preto zdrazuj, e pri takchto, innostiach je kovm
kritriom pre zaradenie danej, innosti medzi hazardn predovetkm to, akm spsobom
k jej vykonvaniu dan lovek pristupuje: Pokm obchodovanie na burze s cennmi
papiermi me by hazardom v zvislosti od toho, ako sa udia pri obchodovan
rozhoduj, burza ako tak nebola vytvoren za elom generovania nhodnch alebo
nhodou determinovanch vsledkov. Tvrdenia tchto autorov je mon inmi slovami
charakterizova aj nasledovne: pokia k obchodovaniu na burze je mon pristupova
podobne ako ku klasickm hazardnm hrm, teda bez uvenia, spoliehanm sa na nhodu,
i astie a podstupovanm vekho rizika (m sa takto aktivita z defincie stva
hazardnou), obchodovanie na burze ako tak nemono povaova za hazard, pretoe
nebolo vytvoren za tmto elom a takto sprvanie nie je podstatou obchodovania.
Rickwood a kol.. (2010) vak nepriamo poukazuj aj na alie rozdiely medzi
hazardnmi hrami a, innosami typu investovanie a obchodovanie. V rmci kategorizcie
rozdelili hazard do troch zkladnych foriem: (1) vsdzanie na vsledok udalosti ako je
napr. portov zpas, i pretek, (2) hranie hier, ktor maj predom uren matematick
pravidl pravdepodobnost moznch vsledkov a vyplcania vhier (ako napr. ruleta, i
kocky) a (3) lotrie a sae, i hry loterijnho typu.
Autori si vimli, e takmer vetky formy hazardu nezvisle od kategrie, do ktorej
spadaj, maj al, doposia neuveden spolon znak. Tmto znakom je vopred uren
a vo viacerch formch vedome implementovan negatvna nvratnos investci astnka
alebo astnky. Ako prklad prednastavnej negatvnej nvratnosti Rickwood a kol.
(2010) uvdzaj austrlske vhern automaty, ktor boli navrhnut tak, aby v priemere
vyplcali 85% hrmi investovanch peaz, vytvrajc zisk vo vke 15% pre
prevdzkovatea takhoto automatu.
Spomnan miera nhody, i astia je alm samostatnm kritriom, ktor si zasli
pozornos. Rose (2005) zdrazuje, e v princpe je nemon eliminova nhodu
z akejkovek udskej, innosti. Tto skutonos je jednm z hlavnch zdrojov sporov
ohadom toho, ktor aktivity by mali alebo nemali by definovan ako hazard.
Urujcim faktorom je, ak vek miera nhody je v danej, innosti prtomn a, i tto
miera nhody prevauje nad schopnosou jednotlivca ovplyvova vsledky v rmci jej
vykonvania. Je nhoda s danou aktivitou spojen do takej miery, e meme poveda, e
to bola prve nhoda, ktor rozhodla o vazovi prpadne o tom, koko dotyn astnk
-
18
alebo astnka vyhral/a? (Rose, 2005, s. 22). Rose (2005) kapitolu zakonuje
vysvetlenm, e pokm hry s prevaujcou mierou schopnosti astnka/astnky
ovplyvova ich vsledok s oraz viac ttmi a ich zkonmi regulovan, tieto s
oznaovan ako "games of skill" a nie s povaovan za hry hazardn.
2.2 Poker ako hra zaloen na schopnostiach (game of skill)
Pretoe priebeh kadej partie spova iba v niekokch opakujcich sa krokoch, naui
sa hra poker je mon v priebehu mint a hra na prv pohad vyzer nenrone. Je to
prve tto zdanliv jednoduchos, ktor je povaovan za jeden z hlavnch dvodov
popularity tejto hry a jej sasnho statusu celospoloenskho fenomnu - na jednej strane
motivuje zaiatonkov k hre a zotrvvaniu v nej, pokm na strane druhej pretrvvajca
prtomnos mnostva novikov a veobecne slabch hrov v hre umouje sksenejm
hrom dlhodobo ou zarba (Harroch, Krieger, 2000).
Kee rozdvanie kariet prebieha nhodne, sila kombincie kadho hra nie je
ovplyvniten, o zrove znamen, e z dlhodobho hadiska je proporcia silnch a
slabch kombiinci kariet u kadho hra rovnak.
Harrington (2004) vysvetuje rozdiely medzi zlmi a dobrmi hrmi nasledovne:
pokm zl sa spoliehaj na astie v astom vytvran silnch kartovch kombinci, dobr
hri a profesionli vyuvaj svoje zrunosti a sksenosti tak, aby optimlnymi vkami a
frekvenciami stvok minimalizovali straty, ke maj slab kombinciu a maximalizovali
zisky, ke maj siln kombinciu.
Na zklade sprvania sa sperov a tendenc v ich stvkach doku posdi, kedy ich aj
relatvne siln kombincia nie je akutlne najsilnejou v hre a svoje karty zahodi v
situci, v ktorej by hor hr stvku dorovnal, prehral pot a tm o u priiel. V opanej
situci vedia lep hri s vou spenosou identifikova sperovu stvku ako blaf a
vyhra pot dorovnanm tejto stvky aj s relatvne slabou kombinciou, ktor by vina
zlch hrov zahodila a op tak prehrala pot. V neposlednom rade s dobr hri
spenej v samotnom blafovan a astejie ne zl hri vyhrvaj pot v situcich, kedy
nedria momentlne najsilnejiu kartov komninciu (Harrington, 2004).
V hrch ako je naprklad golf, ach, i biliard je rozdiel v kvalite hrov pozorovaten
u v vodnej fze hry a slabch hrov odrdza od hrania s diametrlne lepmi hrmi
nzka pravdepodobnos ich vazstva (Sklansky, 2004). V pokri skrz pecifik jeho
pravidiel a priebehu hry nie je tento rozdiel zrejm, pretoe miera nhody existujca v
pokri je dostatone vysok na to, aby aj hri kontantne, iniaci stratov rozhodnutia po
-
19
ist dobu vaka variancii vyhrvali (Schmidt, 2009). Predpokladme, e tto skutonos
me by jednm z hlavnch dvodov, preo iria verejnos, ale aj mnoh rekrean hri
a fanikovia pokru vnmaj poda naich sksenost tto hru ako vo vinovej miere
determinovan nhodou, i astm.
2.2.1 Vskumn zistenia
"astie (nhoda) zastiera fakt, e poker je game of skill. Nae zistenia vak preukazuj,
e schopnosti hrov s rozhodujcim faktorom z hadiska dlhodobch vsledkov," pu
DeDonno a Detterman (2008) v zvere ich tdi, venujcich sa prve tejto problematike.
V nich autori porovnvali dve skupiny hrov so iadnymi, i minimlnymi sksenosami
s hranm pokru v hre proti zjednoduenmu pokrovmu softvru.
V prvej tdi bola experimentlna skupina pred hrou pozostvajcou z celkovo 720
parti oboznmen so zkladnmi strategickmi konceptami, pokm kontroln skupina
zskavala poznatky iba o histri pokru.
tdia slo dva bola zahjen vysvetlenm pravidiel pokru obom skupinm pred prvm
kolom hrania. Pred almi nasledujcimi kolami vak experimentlna skupina obdrala
materily vysvetujce stratgiu hry, pokia kontroln skupina bola op vzdelvan len z
hadiska histrie hry.
V oboch tdich si vsledkovo signifikantne lepie viedla experimentlna skupina.
"Nespochybnitenm nlezom je. e poker je game of skill," komentuj svoje zistenia
DeDonno a Detterman (2008).
Pretrvvajca diskusia o tom, ktor z faktorov prevauje v pokri sa najm v uplynulch
rokoch pretavila do vzniku mnostva tdi snaiacich sa ponknu relevantn dta v tejto
oblasti, z ktorch vak nie vetky dospeli k zveru totonmu s kontatovaniami DeDonna
Dettermana. Tm vskumnkov veden Gerdhardom Meyerom tvrd, e "zistenia z
dostupnch zdrojov indikuj vznamn rolu schopnost hra na vsledok hry" (Meyer et
al, 2012). Poda autorov ale podstatn as tchto tdi vykazuje vrazn nedostatky v
metodolgi a dveryhodnosti zskanch poznatkov, m je validita tchto vskumov
vrazne limitovan. Autori vykonali vlastn experiment porovnvajci 150 sksench a
150 nesksench hrov pokru v ich vkone. Poda ANOVA vsledkov sksen hri
neboli signifikantne ziskovej, ne nesksen hri a o vsledkoch z vznamnejej asti
rozhodla distribcia kariet, teda nhoda.
Meyer et al (2012) povauj vsledky viny ostatnch tdi na tto tmu za
spochybniten, i nedveryhodn skrz ich limity v metodolgi, avak tdia tchto
-
20
autorov je sama znane limitovan, predovetkm mnostvom parti, na ktorch bol vkon
astnkov testovan - obe skupiny participantov toti odohrali iba 60 pokrovch parti.
Meyer et al (2012) adekvtne nezdvouj vber prve takhoto mnostva, ktor sa poda
najnovch zisten ukazuje ako vrazne nedostaton.
Autori holandskej tdie analyzujcej 456 000 000 pokrovch parti z internetovch hier
za ostatn rok toti skontatovali, e schopnosti hrov vskutku prevauj nad mierou
nhody, priom prostrednctvom rozsiahlej tatistickej analzy dt dospeli k zveru, e sa
tak v priemere deje a po 1,471 odohratnch partich (Potter van Loon et al, 2015).
Pre ilustrciu, poda autorov tdie vina online hrov odohr takto mnostvo parti
po pribline 19 - 25 hodinch hracieho asu a pri ivej hre ide z naich osobnch
sksenost o pribline 35 - 50 hodn hrania.
tdia porovnvajca spenos sksench a nesksench hrov bola vykonan aj v
terne, ke Levitt a Miles (2011) analyzovali vsledky hrov a priori oznaench ako
vbornch pokrovch hrov v porovnan so zvykom hrskeho poa na World Series of
Poker v Las Vegas. Dan skupina hrov na konci turnajovej srie vykazovala nvratnos
svojich investci vo vke 30% (v priemere na kadch $100 vloench do hry zskali
nasp $130) a okrem profitu dosiahla signifikantne vyie vsledky, ne priemern
astnk WSOP, ktorho rentabilita, inila -15% a teda vykazoval stratu pns dolrov
na kadch sto investovanch.
Nie s to vak len empirick dta, ktor hovoria v prospech tvrdenia, e poker je game of
skill. Matematick analza a analza pokru z hadiska terie hier vedie k obdobnmu
zveru. V prci "Poker, Chance and Skill" vznamn izraelsk matematik Noga Alon
(2007) v zjednoduenom modeli pokru poukazuje na existenciu objektvne optimlnch
monost, ktor m hr monos rozpozna a vykona tak objektvne ziskov
rozhodnutie. Zverom tdie poda autora je, e pre hra pokru je mon naui sa a
osvoji si nstroje potrebn pre rozpoznanie tchto objektvne ziskovch rozhodnut, a teda
svojimi schopnosami rozhodova o svojej ziskovosti.
Tejto problematike bola s rovnakm zverom venovan pozornos aj na Fakulte
matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenskho v Bratislave. Tatara (2013)
podobne ako Alon vo svojej diplomovej prci "Modelovanie stratgi hra pokru" dokzal
njs objektvne optimlne rieenia pre situcie v zjednoduench modeloch pokru. Na
zklade nich navrhol nstroj pre ich efektvnejie vyhadvanie a modelovanie a skmanie
stratgi v pokri.
-
21
2.2.2 Legislatva
Otzka, i je dominantnm prvkom v pokri nhoda alebo sa jedn o hru riaden
rozhodnutm hrov sa v poslednch desiatich rokoch opakovane objavila aj v sdnych
sieach. Z legislatvneho hadiska odpove na tto otzku zohrva dleit lohu vo
viacerch krajinch z predovetkm dvoch dvodov.
Jednak sa jedn o hadisko finann, pretoe v mnohch sa uplatuj rozlin pravidl
pre hazardn hry a pre games of skill, o sa tka odvdzania dan. Ako prklad je mon
uvies Nemecko, v ktorom vhry z hazardnch hier nepodliehaj zdaneniu. Predmetom
zdanenia je vak zisk z akejkovek aktivity zaloenej na schopnostiach dotynej osoby
tento zisk dosiahn. Pre profesionlneho hra pokru a v princpe kadho, kto z pokru
generuje akkovek zisk teda odpove na tto otzku rozhoduje o jeho povinnosti
odvdza, i neodvdza ttu zo svojich vhier da (Spapens et al, 2008).
Druhm vznamnm dvodom je skutonos, e v niektorch krajinch je
prevdzkovanie hazardnch hier bez platnej licencie ileglne. V prpade zaradenia pokru
medzi hazardn hry je tak akkovek ttom neregulovan pokrov hra o peniaze v rozpore
so zkonom, a to bezohadu na vku stvok, i mnostvo peaz, o ktor sa hr. Na
zklade tejto skutonosti v novembri 2005 urobila baltimorsk polcia raziu v jednom zo
ttom neregulovanch loklnych pokrovch klubov, v ktorch zabavila peniaze a etny v
celkovej hodnote $41,000 a osemdesiat zastnench hrov obvinila z organizovania a
participcie na neleglnych hazardnch hrch.V princpe sa vzhadom na stav uvedenej
legislatvy toton scenr me odohra aj pri domcej hre s vkladom niekokch eur
(Kelly, Dhar, Verbiest, 2007).
Aj na zklade takchto udalost museli sdy vo viacerch krajinch v poslednch rokoch
viackrt posdi, i je poker game of skill. V roku 2009 sd v americkom tte
Pennsylvania prve v prpade dvoch hrov, ktor organizovali loklne hry pre svojich
znmych vo svojej gari rozhodol v prospech tohto tvrdenia, no vy sd o rok na to
tohto rozhodnutie zvrtil (Murphy, 2010).
Odvtedy sdy v prospech tvrdenia, e poker je hra s predominantnm vplyvom hra na
vsledok partie, rozhodli naprklad v Nemecku, Holandsku (Amsel, 2014), Franczsku
(Rodriguez, 2011), i americkch ttoch Colorado, Jun Karolna (Humphrey, 2010)
alebo New York (Kredell, 2012). Aj z hadiska legislatvy tak poker napriek svojmu
historickmu zaradeniu medzi hazardn hry zana by vo viacerch krajinch vnman
ako game of skill.
-
22
2.3 Poker v porovnan s hazardnmi hrami
Napriek faktu, e autori, ako naprkald Rose (2005), s presveden, e games of skill z
princpu nie s hazardnmi hrami, radiklnej proponenti pokru ako hazardnej hry
nemusia tento argument akceptova, prpadne mu neshlasi s tvrdenm, e poker hrou
zaloenou na schopnostiach v skutonosti je. Poker vak oplva viacermi diametrlnymi
odlinosami v porovnan s najpopulrnejmi hazardnmi hrami, ne len doposia
prezentovanm argumentom, e v pokri o ziskovosti hra rozhoduje v prvom rade hr.
Aj pokia by sme preukzali, e je to v konenom dsledku nhoda, i astie, ktor
predstavuj kov element v pokri, je nespochybiten, e hr m monos zasahova
do hry aspo do istej miery. Tto monos nie je v drvivej vine populrnych
hazardnch hier dostupn. V rulete, kockch, stvkovan, i pri hran hracch automatov,
hr uin svoju stvku sce v princpe podobnm spsobom, ako v pokri, no tto stvka
nem akkovek vplyv na konen vsledok. Hr priebeh danej hry u iba sleduje a
korigovanie pravdepodobnosti monej vhry nie je v jeho moci. Schmidt (2006, s. 22)
povauje tento rozdiel za jednoznan a demontruje ho na nasledovnom prklade: "Pri
posudozvan tejto otzky sta zabudn na vyhrvanie a zamyslie sa na moment nad
prehrvanm. Je mon zmerne prehra partiu pokru? Samozrejme - zahodenm kariet. Je
vak mon zmerne prehra stvku v rulete alebo kockch? Nie, nie je. V tchto
situcich nemte nad hrou kontrolu."
trukturovanie hry spsobom, kedy je mon dosiahnu ukonenie partie pred
showdownom, teda ukzanm a porovnvanm kariet, je rovnako jedinenou odlinosou
pokru v konfrontci s hazardnmi hrami. Ruleta, kocky, i hracie automaty vyhodnocuj
stvky vdy vlune na zklade vsledku danho "ahu." V pokri dochdza k tomuto
vyhodnocovaniu aj bez toho, aby boli znme karty ktorhokovek hra a v rozsiahlej
tdi analyzujcej 103 milinov online parti dokonca a 75,7% vetkch parti bolo
ukonench pred showdownom, vhrou hra, ktor dokzal presvedi svojich sperov,
aby sa vzdali asti na partii (Harris, 2009).
alie zsadn rozdiely medzi pokrom a hazardnmi hrami vyplvaj zo spsobu ich
prevdzkovania. Ruleta, i kocky s kasnov hry, v ktorch proti sebe stoja dve strany
snaiace sa o zisk - kasno (prevdzkovate) a hr, ktor hr voi kasnu. Na to, aby jedna
strana bola ziskov, mus druh strana o financie prichdza a prehra hra je teda v
zujme prevdzkovatea.
Z tohto dvodu s kasnov hry predom nastaven tak, aby hr nemal monos
uskutoni objektvne ziskov stvku a akkovek vhra hra bola vsledkom jeho
-
23
astia. Tto skutonos ale pre poker neplat. Je pravdou, e poker sa taktie hrva v
kasnach alebo pokrovch kluboch pripomnajcich kasna, avak v pokri ako jedinej z hier
dostupnej v kasne zpasia hri o zisk vlune medzi sebou.
Kasno v pokri vskutku figuruje iba ako prevdzovate nijak nezasahujci do hry a za
sprostredkovanie hry od hrov vyber paulny poplatok. Tento poplatok nie je nijak
zvisl od vsledkov jednotlivch hrov a teda nie je v zujme kasna vytvori tak
podmienky pre hru, v ktorom by hr nemohol uskutoova objektvne ziskov stvky.
Hr pokru tak m monos vykazova z hry relatvne stabiln prjem, ktor v prpade
dostatone vysokch stvok me tvori jeho primrny zdroj financi. Takhoto hra
nazvame profesionlnym hrom pokru a ich poet vo svete rapdne stpa (Brunson,
2003).
-
24
3 Profesionlny hr pokru
V predchdzajcich kapitolch sme u opakovane opsali viacero charakteristk, ktor
odliuj profesionlneho hra pokru od hrov stratovch, i rekreanch a v tejto
kapitole rozoberieme tto problematiku bliie. Z defincie slova profesionl vak plat, e
nezvisle od prstupu a vzahu k hre, i konkrtnej vke vhier je profesionlnym hrom
pokru ktokovek, pre koho hranie pokru predstavuje hlavn zdroj prjmu. ud spadajcich
do kategrie "profesionlni hri pokru" tak v princpe spja iba jeden spolon znak a
jednotliv hri sa od seba astokrt v mnohom odliuj. Napriek tomu sa v nasledujcich
riadkoch z odvolanm na niekokch autorov poksime ponknu zoveobecnen
charakteristiku profesionlneho hra pokru a jeho osobnosti. Zdraznme aj niekoko
alch podstatnch vlastnost, ktormi sa profesionli odliuj od rekreanch hrov.
3.1 Charakteristika profesionleho hra pokru
"Neme jej predsa poveda, e sa iv hranm pokru." Tak bolo vysvetlenie, ktorho
sa profesionlny hr pokru Dusty Schmidt (2009) dokal, ke nerozumel, preo sa ho
jeden z jeho znmych pta, o odpovie svojej dcre, ke bude dostatone vek na to, aby
si sa ho sptala, m sa iv.
Schmidt (2009) spomna na zaiatky svojej profesionlnej pokrovej kariry ako na
obdobie, kedy nerd o svojom ivobyt rozprval, pretoe sa astokrt stretval s
nepochopenm, i negatvnymi reakciami okolia.
Pre profesionla je vak hranie pokru legitmnym a plnohodnotnm zamestnanm a
vina hrov k nemu tak aj pristupuje. I ke poker poskytuje hrom znan mieru
slobody z hadiska asu strvenho hranm, viacero profesionlnov sa sna o zskanie a
udranie pravidelnho pracovnho reimu za elom optimalizcie asu strvenho hranm
a venovaniu sa ostatnm aktivitam (Freiwald, 2012). Internetov poker poskytuje hrom
monos participova na viacerch hrch simultnne a profesionli tto monosz dvodu
maximalizcie hodinovej mzdy vyuvaj, odohrvajc a 1,200 parti za hodinu, i
dokonca viac (Schmidt, 2009).
as strven hranm je tak vdy jasne oddelen od ostatnch aktivt v snahe dosiahn
o najvyiu mieru sstredenia na mnostvo prebiehajcich rozhodnut a eliminciu
monch distrakci. Kvant rapdnych rohodnut, ktor hr poas hry vykonva, robia z
profesionlneho hrania pokru vysoko stresujcu zleitos, spojen s preukzanmi
-
25
fyziologickmi prejavmi, predovetkm so zvenou elektrodermlnou aktivitou
(Palomki et al, 2013).
Rozhodovanie, ako sme u bliie rozoberali v podkapitole "Psycholgia pokru"
prebieha u profesionlnych hrov pokru racionlnym vyhodnocovanm situci, ktorm
elia. Pokm rekrean hri konaj zva intuitvne, emotvne a podliehaj mnohm
hrskym klamom, sksen hri vyuvaj svoje poznatky zo tdia matematickch
aspektov hry a hernej terie na rozpoznanie objektvnej ziskovosti dostupnch monost.
Profesionli sa v rmci dosiahovania tohto ciea snaia o o najvie potlaenie
akchkovek emci, ktor by mohli akmkovek spsobom zasahova do rozhodovania o
nasledujich krokoch v pokrovch partich (Schmidt, 2009).
Zaujmavosou je, e tento prstup sa u mnohch profesionlnych hrov pokru vemi
asto pretavuje aj do inch oblast, ktorm sa venuj a do ich kaodennho ivota.
Profesionlny hr pokru je tak vo veobecnosti vysoko racionlny jedinec, ktor sa sna
o eliminovanie emotivity zo svojho rozhodovacieho procesu (Tendler a Carter, 2011).
Rozhodovanie hra prebieha aj mimo pokrovho stola posudzovanm objektvnej
hodnoty kadho dostupnho rozhodnutia a pravdepodobnosti dosiahnutia danho
vsledku, i vyskytnutia sa uritho javu. Tento koncept je ako v pokri, tak aj v kognitvnej
psycholgi dverne znmy ako "expected value" (priemern hodnota danej situcie sa
rovn stu pravdepodnost nastania danch vsledkov vynsoben ich hodnotou).
Uchopenie tohto konceptu m rozsiahle praktick vyuitie v kadodennom ivote,
poskytujc efektvny nstroj pre situcie, v ktorch udia astokrt nesprvne aplikuj
viacer heuristiky, ignorujc prve logiku, pravdepodobnosti a racionlne posdenie
propozcie. udia neschopn takhoto uvaovania vemi asto podliehaj neopodstatnenej
averzii voi riziku a voi stratm, m sa opakovane pripravuj o potencilne zisky
(Kahneman a Tversky, 1984).
Profesionlny hr pokru doke pouitm poznatkov zskanch tdiom pokru a vrazne
racionlnym prstupom identifikova, i je pre neho dan propozcia ziskov alebo nie a
taktie doke lepie odhadova pravdepodobnosti uritch vsledkov (Schmidt, 2009).
Parke, Griffith a Parke (2005) opisuj viacero alch charakteristk profesionlneho
hra pokru, ktor s aplikovaten aj v inch oblastiach. Autori uvdzaj, e profesionli
s vo veobecnosti schopnej kritickho pohadu, s disciplinovanej, pragmatickej,
spenej v rieeni problmov, maj vrazne rozvinut pragmatick myslenie, i zmysel
pre stratgiu. Medzi alie rysy pokrovho profesionla patria aj flexibitila a lepia
prispsobivos novm podmienkam, vrazne vysok schopnos sebaovldania sa a
-
26
rieenia vyptch situci s "chladnou hlavou" a sebauvedomovanie si svojich pozitv a
nedostatkov. Profesionlni hri pokru navye narozdiel od mnohch rekreanch hrov
nemvaj tendencie preceova svoje schopnosti, vaka omu sa zriedkavejie zapjaj do
parti a hier, ktor pre nich predstavuj stratov prostredie.
V alej tdi (McCormac a Griffith, 2011) autori skrz kvalitatvne rozhovory s
profesionlnymi hrmi dospeli k zveru, e profesionli ber svoj spsob zrobku s
vekou mierou disciplny. Snaia sa o pravidelnos v hran neovplyvnen ich vsledkami.
Mnoh rekrean hri asto ukonuj hru, ke s ziskov, aby si "ochrnili svoj profit" a
zotrvvaj v hre v prpade, e prehrvaj s cieom dohna nahromaden straty.
Profesionlni hri pokru zotrvvaj v hre nezvisle na ich akutlnom zisku, i strate a
hru opaj a vo vopred stanovenom ase alebo vtedy, ke nadobudn presvedenie, e
ich sstredenos, i kvalita hry nie je na poadovanej rovni. Profesionli s vo
veobecnosti trpezliv a nenechvaj sa vyvies z miery krtkodobmi nespechmi. Tieto
zistenia mu by vysvetlen svedectvami viacerch hrov, poda ktorch profesionlni
hri pokri pristupuj k hre s uritm predom premyslenm hernm plnom a dlhodobmi
ciemi, ktor sa snaia dosiahn, narozdiel od vidiny rchleho zisku, ktor je
charakteristick pre rekreanch, i patologickch hrov (McCormack a Griffith, 2011).
Z hadiska motivcie vedie hrov pokru k profesionlnemu hraniu predovetkm jeho
lukratvnos, no za rovnako zaujmav je okrem finannej nezvislosti povaovan aj
nezvislos osobn, kede profesionlny hr pokru nem zamestnvatea a zodpoved
sm za seba. V nesposledom rade je motivciou v prpade internetovho pokru aj monos
hra z domova, resp. z akhokoek miesta so stabilnm internetovm pripojenm.
Vek mnostvo rozhodnut v krtkom ase, racionlne a analytick zvaovanie situci a
hranie skrz pota lka k pokru v poslednch rokoch najm mladch ud z radov
tudentov strednch a vysokch kl. Znan as profesionlov pokru tvoria aktvni hri
potaovych hier, inch kartovch hier ako naprklad Magic: The Gathering i
Hearthstone, achisti, i udia zaujmajci sa o aktivity ako je naprklad obchodovanie na
burze.
Prve k obchodovaniu na burze je profesionlne hranie pokru vemi asto prirovnvan
ako zamestnanie najviac sa podobajce tejto forme zrobku (Freiwald, 2012; McCormack
a Griffith, 2011; Schmidt, 2009; Ward, 2011). "Investori investuj peniaze na zklade ich
predikci a aj ke riskuj, e akcie do ktorch investuj v dan de neakane klesn, z
dlhodobho hadiska s ich investcie vnosn a je to schopnos investorov tieto predikcie
vykonva, ktor im prina zisk (McCormack a Griffith, 2011, s. 248)."
-
27
Nae zskan poznatky obsiahnut v tchto troch kapitolch ns ved k nasledovnmu
zveru. Poker ako hra zaloen na matematike, hernej teri a psycholgi, s rozhodujcim
vplyvom hra na jeho vsledky, s vraznmi odlinosami oproti kasnovm hrm, s
monosou uskutoovania objektvne ziskovch rozhodnut a teda monosou
profesionlneho hrania a s viacermi paralelami s investovanm, i obchodovanm na burze
nie je hrou hazardnou.
Napriek tmto zisteniam sa profesionlni hri pokru pri priznan svojho povolania
astokrt stretvaj s negatvnymi reakciami zo strany spolonosti a s nezriedka
oznaovan za gamblerov, i zvislch alebo ud, ktorch zisk je namiesto tvrdej prce
redukovan na vsledok astnej ruky nhody (Freiwald, 2012; Schmidt, 2006).
Prve na zklade tchto skutonost, ktor s v rozpore s nami prezentovanmi
zisteniami ns doviedli k vskumnej asti na tto tmu.
-
28
4 Vskum stereotypizcie a stigmy voi profesionlnym hrom pokru
4.1 Cie vskumu
V teoretickej asti tejto prce bolo strednou tmou prepjajcou vetky jej doterajie
kapitoly prezentovanie kartovej hry poker ako legtmnej aktivity, ktor me, ale nemus
by vykonvan ako hazardn. Pre profesionlnych hrov je z doterajch zisten poker
plnohodnotmm a legitmnym spsobom zrobku, bez negatvnych aspektov spojench s
hazardom.
Napriek mnohm v predchdzajcej kapitole prezentovanm zisteniam podporujcim
tto mylienku sa vak zd, e takto percepcia pokru nekoreponduje s nzorom
minimlne istej asti spolonosti.
V zvere teoretickej asti sme s odkazom na relevantn literatru naznaili, e mnostvo
profesionlnych hrov pokru sa pri rozhovoroch o svojej profesii s umi nehrajcimi
poker astokrt stretva s nepochopenm, prpadne negatvnymi reakciami.
Podozrenie na skreslen vnmanie pokru irou nehrajcou verejnosou, ako aj nae
osobn sksenosti s tmto fenomnom ns inpirovali k tomu poduja sa preskma tto
problematiku bliie a ponknu skrz n vskum pohad tch, ktorch sa tto tma tka
najviac - profesionlnych hrov pokru.
V naom vskume sme sa preto rozhodli a za prvotn cie si stanovili zisti, ak s
sksenosti profesionlnych hrov pokru v komunikcii so irm okolm na tmu ich
profesie. Za hlavn cie prce povaujeme preskmanie dopadov tchto sksenost na
hrov z psychologickho hadiska a na sprvanie sa a socilnu strnku ivota pokrovho
profesionlna. Pri skman tchto otzok vychdzame z vskumnho predpokladu, e
monos profesionlne sa ivi pokrom je vo veobecnoti spolonosou vnman
negatvne, prpadne, e podstatn as society si existencie takejto monosti nie je vbec
vedom.
alm predpokladom je, e tento nepriazniv postoj spolonosti k profesionlnemu
hraniu pokru je spsoben prve najm jej znanou neznalosou tejto problematiky a
rozhovory s hrmi uskutonen v tomto vskume pouku na viacero miskoncepci
verejnosti ohadom pokru.
Tretm a poslednm predpokladom nho vskumu je oakvanie, e viacer profesionli
bud viacer nzory na ich profesiu, s ktormi sa vo svojom okol stretli, vnma ako
negatvne dopadajce na ich psychiku a to s konkrtnymi dsledkami v ich sprvan.
-
29
4.2 Vskumn sbor
Vskumn vzorku v naej prci tvorili tyri osoby, ktor sami seba identifikuj ako
profesionlni hri pokru. Vzorka je zloen z troch muov a jednej eny, a to vo veku od
22 do 26 rokov. Aj vzhadom na to, e sa jedn o kvalitativn vskum sme sa pri vbere
vskumnej vzorky rozhodli pre nepravdepodobnostn metdu samovberom, ktor "je
zaloen na dobrovonosti, respektve na aktvnom prejaven zujmu zapojenia sa do
vskumnej tdie (Miovsk, 2006)." Miovsk (2006) alej zdrazuje, e v tejto vobe je
monos participova na vskume ponknut viacerm potencilnym astnkom, priom
tto si sami vyberaj, i sa do vskumu zapoja alebo nie. Tento spsob vberu vskumnej
vzorky sme zvolili za elom nadobudnutia istoty, e participanti maj o vskum zujem a
bud ochotn rozprva o svojich osobnch ivotnch sksenostiach.
Vetkych astnkov sme u vopred poznali osobne, spoznvajc sa prve skrz poker.
Vina komunikcie so zastnenmi vak prebehia zva prostrednctvom internetu a
vzahy medzi nami nememe povaova za dvern.
4.2.1 Charakteristika vskumnej vzorky
Dag m 25 rokov, momentlne ije s priatekou a synom v Luenci a u es rokov je
profesionlnym hrom pokru. Vo formte, ktormu sa primrne venuje, patr medzi
najspenejch slovenskch hrov. Taktie je zakladateom socilnej siete pre hrov
pokru.
Dag u od zaiatku prejavoval vek zujem o as na vskume. V rozhovore
trvajcom 42 mint vemi ochotne odpovedal na vetky otzky a ponkol svoj pohad na
mnostvo osobnch zitkov aj z prostredia svojej vlastnej rodiny a najbliieho okolia.
Samuel m 26 rokov, je erstvm absolventom vysokej koly a momentlne ije v
Bratislave. Pokru sa venuje u niekoko rokov, z toho dva profesionlne.
Rozhovor s nm trval 54 mint, v ktorom napriek svojej ochote zastni sa viackrt
vyjadril svoje obavy, e nebude schopn ponknu dostaton mnostvo sksenost s
interakciami s nehrajcou verejnosou. Tieto skutonosti poda jeho vlastnch slov
vyplvali predovetkm z jeho introvertnej a nekonfliktnej povahy.
Tibor m 23 rokov a je tudentom vysokej koly ijcim taktie v Bratislave.
Profesionlnemu hraniu pokru sa venuje vye p rokov. Tibor sa problematike percepcie
pokru irou verejnosou aktvne venuje na diskusnch frach a o as na vskume
prejavil mimoriadny zujem.
-
30
Rozhovor s Tiborom prebiehal 65 mint, poas ktorch sa jeho zujem o tto
problematiku opakovane prejavoval a o svojich sksenostiach rozprval obrne a s
vou.
anet m 22 rokov. Je pvodom s Prievidze, no momentlne tuduje v Bratislave, kde
ije so svojim priateom, ktor je taktie profesionlnym hrom pokru. K hre ju priviedol
prve on. anet je aktvna na socilnej sieti pre hrov pokru, kde s ostatnmi hrmi
zdiea svoje sksenosti.
Rozhovor mal trvanie 54 mint a anet u od jeho zaiatku ochotne a obsiahlo
odpovedala na poloen otzky.
4.3 Metda zberu dt
Ako je u z predchzajcej podkapitoly zrejm, zber dt prebiehal kvalitatvne, metdou
moderovanho rozhovoru, postavenho a uskutoovanho s myslom a cieami
vskumnej tdie. Rozhovor tvorili otvoren otzky, dvajc astnkom vskumu vek
priestor na vyjadrenie sa k danej problematike. Ilo o tzv. polotrukturovan rozhovor,
ktor obsahuje zkladn, predom pripraven otzky, no zrove nm prostrednctvom
monosti kls doplujce otzky umonil zska detailnejie informcie o niektorch
konkrtnych tmach, postojoch a sksenostiach zastnench.
Potencilnou nevhodou polotrukturovanho rozhovoru je riziko prlinho odboenia
od hlavnej tmy, i poloenia neprimeranej otzky. Rozhovor bol roben s vedomm
tchto monch rizk a aktvne sme sa im snaili vyhn.
Predpripraven otzky boli zostaven v zujme vskumu tak, aby odpovede na ne
obsahovali informcie a dta, ktor nm umouj zodpoveda vskumn otzky a splni
ciele nho vskumu.
4.4 Priebeh rozhovorov
Participantov vskumu sme oslovili online, prostrednctvom socilnych siet. Strune
sme ich oboznmili najskr s obsahom a predmetom naej bakalrskej prce. V alom
kroku sme astnkov oboznmili s naim zujmom a plnom uskutoni v slade s naou
bakalrskou prcou vskum a predostretli sme im jeho detaily a ciele.
V prpade zujmu sme participantom navrhli mon as na vskume a po odshlasen
sme dohodli bliie podrobnosti a podmienky jeho uskutonenia.
Samotn rozhovory boli uskutoovan osobne, v tichom a kudnom prostred bez
spomenutiahodnch ruivch elementov. Rozhovory zaali neformlne v zujme
navodenia prjemnej a uvonenej atmosfry. Nsledne sme so shlasom zastnench
-
31
tmto zopakovali podrobnosti a ciele nho vskumu. Na pokyn zastnench sme
nsledne vskumn as rozhovoru zahjili poloenm prvej predpripravenej otzky.
Vetky otzky a odpovede participantov sme priamo poas rozhovorov, ktor trvali od 42
do 65 mint, psomne zaznamenvali do notebooku, aby boli nsledne okamite pripraven
na alie spracovanie a analzu.
Po ukonen vskumnej asti sme poakovali participantom za as a zva alej
pokraovali v neformlnom rozhovore na zvolen tmy.
4.5 Metda analzy dt
Zskan dta sme sa z dostupnch monost rozhodli analyzova metdou vyhadvania
a vyznaovania vzahov. Metda je zaloen v prvom rade na "vyhadvan, identifikcii
a popsaniu vzahov, na ktor ns explicitne upozorn astnk vskumu (Miovsk, 2006)."
Druhm kovm princpom metdy vyhadvania a vyznaovania vzahov je
vyhadvanie vzahov medzi premennmi na zklade vntornch alebo vonkajch
svislost.
V zskanch dtach analyzujeme naprklad vzah medzi informovanosou loveka v
oblasti pokru a jeho nzoru na monos jeho profesionlneho hrania alebo vzah medzi
sksenosami astnkov s rozhovormi na tto tmu s nehrmi a ich tendenciou takto
rozhovory podstupova. Vznamnm predmetom nho zujmu bol aj vzah medzi
nzormi spolonosou na poker a sprvanm sa pokrovch profesionlov v nepokrovom
prostred.
Dta, ktor sme prostrednctvom rozhovorov s astnkmi vskumu nadobudli sme tak
rozdelili do troch hlavnch sborov s prihliadnutm na ktor bude analza zskanch dt
uskutoen.
4.6 Etick aspekt
Metdu samovberu sme pre ely nho vskumu pouili aj s prihliadnutm na etick
strnku celej veci. Vskum sa zameriava na subjektvne sksenosti a zitky astnkov, a
to s predpokladom, e viacero z tchto sksenost hrov bud negatvne a nepriaznivo
vplvajce na ich psychiku. Tieto sksenosti mu by taktie potencilne pochdzajce z
ich rodinnho prostredia, i vemi blzkeho okolia.
Z tchto dvodov sme dbali na to, aby sa vskumu zastnili hri, ktor s o tchto
sksenostiach ochotn dobrovone rozprva a ponknu nm nhad do svojho osobnho
ivota. Pred akceptovanm hra do vskumnej vzorky sme sa uistili, e hr rozumie
nmu zmeru poodhali prve tto strnku jeho profesionlnej kariry.
-
32
V prpade akchkovek pochybnost mali astnci vskumu monos kedykovek kls
otzky, i prerui alebo plne ukoni rozhovor. Monos vystpi z vskumu bola jeho
astnkom taktie kedykovek dostupn.
Napriek faktu, e niektor participanti vskumu nepovaovali anonymizciu za potrebn,
v rmci dodrania etiky vskumu sme podnikli viacer kroky na dosiahnutie ich
anonymity.
Konkrtne sa jednalo o zmenu mena, neuvdzane konkrtnych adries a neuvdzanie
akkovek informci s vnimkou zkladnej charakteristiky participanta a informci
svisiacimi s ich profesionlnou karirou a s predmetom vskumu.
Pretoe v rozhovoroch sa objavili viacer bliie informcie o hroch, ktor by mohli
vies k ich identifikci, tieto asti rozhovorov sa v prci nevyskytuj a cel transkripcia
rozhovorov nebola zaraden medzi prlohy.
4.7 Analza dt
Predmetom prvho okruhu v rmci analzy zskanch dt je percpecia pokru ako
zrobkovej, innosti spolonosou z pohadu hrov. Zaujma ns, ako poda sksenost
participantov vskumu spolonos vnma fakt, e sa ivia prve tmto spsobom.
V druhom okruhu analyzujeme, ako tieto existujce nzory spolonosti na profesionlne
hranie pokru na hrov vplvaj, predovetkm z psychologickho hadiska. V rmci
tretej a zrove poslednej kategrie analyzujeme, ako sa sksenosti hrov s touto tmou
prejavuj v ich sprvan a ako ovplyvuj ich socilny a spoloensk ivot.
1. Percepcia pokru ako primrnej zrobkovej, innosti
spolonosou (z pohadu hrov)
2. Vplyv nzorov spolonosti na profesionlne hranie pokru na
hrov z psychologickho hadiska
3. Dopady nzorov spolonosti na profesionlne hranie pokru na
sprvanie a socilny ivot hrov
V vode rozhovoru ns najskr zaujmali primrne dvody a motivcie astnkov sta sa
profesionlnym hrom pokru. Viac-menej vetci participanti sa zhodli, e primrnymi
motivciami boli najm lukratvnos tejto voby a urit sloboda, ktor je s
profesionlnym hranm pokru spojen. U Samuela prevaoval najm prv uveden dvod:
-
33
"Tak v prvom rade sa treba niem ivi, take ak to aj nerobm pre peniaze, tak minimlne
za peniaze. Pri napredovan je vidina lepch zrobkov, ako v prpade benho
zamestnania, aj preto robm poker full-time. Nemusel som sa ui ni nov, "iba" sa
zlepova v tom, o som u vedel. A inak to vyplynulo tak priebene zo situcie... zaalo sa
dari, tak tomu bolo treba s naproti."
Aj u Tibora a anet mmeme poveda, e ich profesia "vyplynula priebene zo
situcie." anet na svoje profesionlne zaiatky spomna takto: "Zo zaiatku to bola pre
ma forma privyrobenia popri vysokej kole. Neskr, ke som musela z osobnch dvodov
prerui tdium a pokrom som si u vtedy vedela celkom slune privyrobi, som sa
rozhodla venova sa mu naplno."
Tiborove sksenosti s podobn: "Ja vlastne ani neviem, i som sa pre tto kariru
rozhodol, ono sa to tak nejak... stalo. Ke som zanal, nemal som skoro iadne vdaje,
take som si ani nikdy nehadal prcu. A ke sa neskr nejak vie vdaje objavili, tak
u som ich bol bez problmov schopn pokry svojimi prjmami z pokru. Vtedy som si
uvedomil, e prcu ani nepotrebujem a vlastne sa pokrom uivm."
Aj ke Dag povauje finann strnku veci za obdobne dleit, z jeho odpovede je cti
predovetkm tba po slobode a nezvislosti, ktor si od drhy profesionlneho hra
pokru suboval najviac: "K pokru ma viedla hlavne vidina slobody a samozrejme monos
zarobi si podstatne viac peaz ako v benom zamestnan. Celkovo predstava by si sm
sebe pnom, nepracova od nevidm do nevidm a ma dostaton objem peaz je asi
snom viny ud a ja som nebol vnimkou."
anet s touto mylienkou shlas a pridva, e pre u to bola aj otzka saivosti:
"Viedlo ma k tomu hlavne to, e mem pracova kedykovek a sama viem ovplyvni, koko
zarobm. Ja som vemi saiv typ a klasick prca mi prde... trochu nudn a na to, aby
som si vedela slune zarobi musm pracova vinou niekoko rokov. V pokri sa d
budova karira ovea rchlejie, tak ma oslovovalo ovea viac".
Samuel dodva: "Tie sa mi pi t vonos. Nemusm kad rno vstva, beriem si
vono poda potreby a podobne. Oddem na tde do zahraniia a nemusm ni riei a
ni potom dobieha."
Obzvl pre mladch ud je vak voba kariry kov prakticky pre cel ich budci
ivot a tto otzku povauj aj rodiia za jednu z najdleitejch v ivote ich dieaa. Sta
sa profesionlnym hrom pokru tak bolo rozhodnutie, ktor vetci tyria v istom bode so
svojimi rodimi konftrontovali. Postoje rodiov, ako aj samotnch participantov v tejto
otzke boli rznorod.
-
34
Dag mal v tejto veci od zaiatku jasno: "To, o povedia rodiia ma tak nejak zaujmalo,
ale nie zase moc. Urite by som kvli niekomu inmu nezmenil mj nzor, e by som sa
nepustil do uskutonenia svojho sna len preto, e si o tom niekto in mysl nieo in ako ja.
Aj ke by ten niekto mali by moji rodiia." Pre Daga bolo teda profesionlne hranie pokru
snom, ktor si chcel splni nezvisle od mienky ostatnch.
"Nad tm, ako bud reagoa rodiia som prli nerozmal," hovor Samuel. "o
povedia rodiia som vedel, no nakoniec s tm nemali problm v zmysle, e ak sa uivm,
tak je to moja vec. Aj ke otcovi sa to nikdy vemi nepilo. Nakoniec sme sa dohodli, e
ak spravm kolu, tak si mem robi, o chcem. So svojimi spechmi som sa s rodimi
podelil a ke som od nich potreboval pomoc s vberom auta pred kpou. Dovtedy som v
pohode pokrval ben vdavky na ivobytie, no odkedy prilo auto, pochopili, e na tom
asi nieo bude."
V rodine anet sa v minulosti vyskytli problmy svisiace s hazardnmi hrami, take
poda vlastnch slov nad tm, ako jej zrobkov, innos bud bra jej najbli nezriedka
premala. "Rodiia o tom vedeli takmer od zaiatku, samozrejme sa ptali vea otzok, v
rodine sme mali negatvnu sksenos s gamblingom, ie prv reakcie neboli vemi
pozitvne. Otzky typu, i mem prehra viac ako do toho vlom a podobne boli dlho
rutinou." Z jej pohadu vak nakoniec cel zleitos vnma pozitvne. "Po tom, ako som
im vetko vysvetlila a neprehrvala som, tak to plne pochopili a mm od nich pln
podporu. asom zaal poker hra aj brat, neskr mamina, ktor hr poker kad de a
vemi ju to bav!"
Tibor musel svoju situciu s rodimi vraznejie konfrontova, a ke chcel kvli pokru
nepokraova v tdiu: "Z nejakho dvodu mm v ivej pamti spomienku, ako rodiom
hovorm, e som prve v jednom turnaji na internete vyhral svoje prv tri dolre.
Samozrejme, e to nebrali vne. Ani ja som vtedy netuil, do oho to vysii, no
kadopdne si u od zaiatku boli vedom toho, e hrvam poker. Prv naozaj vnu
debatu o pokri som mal s rodimi... po skonen gymnzia. Nemal som vtedy chu tudova
alej a chcel som vyska venova sa pokru naplno. Hovoril som im, e ve vak ak to
nepjde poda predstv alebo sa nieo zmen, prihlku na vysok kolu si mem da aj o
rok. Otec aj mama to akceptovali, ale neboli z toho naden... chceli, aby som na vku
iel. Myslm si ale, e na mojom rozhodnut im vadilo hlavne to, e nepokraujem v tdiu,
ne to, e by to bolo prve kvli pokru."
Dag mal s rodimi takmer toton sksenos, prve v svislosti so tdiom na vysokej
kole. "Rodiia a aj rodina mali sce menie obavy a boli troku sklaman, e som sa pustil
-
35
do pokru, lebo som na kole mal skoro vdy sam jednotky a videli ma na vke a nsledne
asi v nejakom normlnom zamestnan. Ke ale videli, e sa mi dar a e sa nemm zle ani
po dlhej dobe, schvaovali mi to."
Tibor taktie naiel u rodiov predovetkm podporu a cel zleitos dopadla poda jeho
slov dobre. "Nespomnam si, e by sa rodiia o hran pokru niekedy vyjadrili vyslovene
nejako negatvne. Napriek tomu, e som na kolu nakoniec naozej neiel ma v mojej
karire podporovali a priebene sa zaujmali o to, ako sa mi dar."
Z naich zisten teda kontantujeme, e v prpade najbliej rodiny nai participanti
sprvoti sce elili uritm obavm, pochybnostiam, i miernemu sklamaniu, ale v
konenom dsledku sa zo strany svojich rodiov povine dokali akceptcie a podpory a
nzory najbliej rodiny na profesionlne hranie pokru vnmaj ako pozitvne. Tibor vak
poukazuje na skutonos, e v nie vetkch prpadoch je scenr prve takto. "To, e ma
rodiia v mojej karire podporuj vlastne plat dodnes a som im za ich prstup van.
Uvedomujem si hlavne to, e viacer hri, ktorch poznm, to maj u rodiov v tejto veci
cel zle. Jeden mj dobr kamart mi asto rozprva prhody, ako sa ho mma stle pta,
kedy si konene njde prcu a podobne. Ke jej povie, e prcu m, tak ona na to, e to
nie je prca. e vraj to, o zarob v pokri nie s skuton peniaze. Hlavne, e u si
niekoko rokov sm plat vdaje, chodieva za vlastn na dovolenky a podobne. Ke sme
raz spolu ili na jeden turnaj do zahraniia, tak im bol viac-menej nten klama, e ide na
vlet, pretoe sa bl, e keby im povedal pravdu, tak ho sn ani nepustia.
Alebo al mj znmy, ke sa jeho mama dozvedela, e je v meste na turnaji, tak po
neho osobne prila a normlne si ho odviedla domov. Akoe... na jednu stranu mi to prde
strane smiene, ale zrove... je to hrozn. Neviem si predstavi, e by som mal ja ma
takch rodiov, e by som musel taji, e hrm. Aj preto som tm mojim vemi van.
Myslm, e som v tomto ohade vcelku vyhral lotriu."
Dag spomna, e pokia rodiia jeho rozhodnutie asom akceptovali a nakoneic u nich
naiel podporu, nie vetci lenovia rodiny boli s jeho rozhodnutm stotonen: "Ke tak
ete premam, tak aj v rodine boli nejak negatvne ohlasy. Viem, e naprklad moja teta
rozprvala ostatnm, e som gambler a... cel dni len sedm za potaom, e mi z toho u
aj zaibva a takto veci. Samozrejme to nepovedala mne osobne. Mlokto ti asi nieo
takto povie priamo do o. Nikdy som vak nepochyboval, e som sa rozhodol sprvne.
Videl som podobnch mladch ud, ktor sa vydali na cestu online pokru a dlhodobo si
vedeli zarba vrazne vyie sumy ako by vedeli zarobi v akomkovek zamestnan. Proste
som si povedal, e ke to doku oni, preo nie ja."
-
36
Participanti sa stretvali s viacermi neprjemnmi reakciami na tmu ich zrobkovej,
innosti a to najm mimo najbliej rodiny. V okruhu kamartov, znmych, i irieho
okolia sa asto stretvali s nepochopenm. anet hovor, e s akceptciou jej profesie to v
tchto sfrach "ilo postupne, vemi dlho to vedeli len blzki kamarti. udia mali
predsudky, e udia o hraj poker s gambleri a asi aj preto je poker stle v ttoch
uznvan ako hazard. Zo zaiatku mi to vbec nebolo prjemn, kee udia akoby hadali
dvody a spsoby ako by dokzali, e sa to, o robm, ned aj napriek tomu, e sa to d
podloi a e vsledky mm pozitvne. Teraz poviem, e u mm odohratch cez 50 tisc
turnajov a vyhrvam. Tam sa u d dokza, e to nie je len o ast "
Dag si vimol rozdiely najm v tom, ako k tejto tme pristupuj star udia v porovnan s
rovesnkmi: "U kamartov to bolo skr v tej rovine, e ich to zaujmalo a nejako sa o tom
chceli dozvedie viac. Problm bol skr so starou generciou, ie nejak susedia, znmi
mojej rodiny, rodiia mojich kamartov a tak alej. Od nich som vinou poul skr
negatvne veci a mal som z nich skr pocit, e v hlave im beh skr nieo ako 'jasn, urite
si mal trochu astia, ale za chvu prehr vetko, dostane sa do dlhov a zni si ivot
ako udia na automatoch'. Dokonca mojej priateke jej znmi rozprvali, i sa neboj, e
nm niekedy prehrm aj dom a podobne."
Pokm Tibor sksenosti so starou generciou poda vlastnch slov vemi nem, s
rovesnkmi s jeho zitky podobn Dagovim: "Vina kamartov alebo ud v mojom
veku to zobrala dos dobre, a som bol sm prekvapen. Vemi asto sa o to zaujmali a
chceli o tom vedie viac." Jednm dychom vak dodva, e existuj aj vnimky:
"Napadaj ma hlavne dve moje dobr kamoky, ktor... to nevnmaj pozitvne a u oboch
sa to vlastne prejavuje dos odline. S jednou to mme tak, e aj ke je n vzah vcelku
dvern a rozprvame sa o vea osobnch veciach, poker so mnou nikdy nerozober. Ke
sa po dlhej dobe konene stretneme, rieime plne vetko, ale to ako sa mi dar v pokri sa
ma nikdy nespta. Ke to medzi reou spomeniem ja, tak povie nieo ako, e to je fajn a
zva zmen tmu. Pamtm si aj, e sa jej tie nepilo moje rozhodnutie nes na vku.
Ona to brala, ako e je to zl rozhodnutie, e robm proste chybu. Pritom prve na zklade
toho, e sme sa o pokri nikdy nebavili vbec nemala ako posdi, i to je rozumn npad
alebo nie. Jej nzor vyplval z presvedenia, e tdium je proste jedin sprvna voba."
Samuel tvrd, e o svojej prci a spechoch svojim znmym vinou nehovoril: "Hlavne
som sa tm nepotreboval moc chvli. To ale skr z dvodu, e to nepovaujem za sas
svojej osobnosti do takej miery, aby som o tom vade rozprval. Podelil som sa s pr
kamartmi... urite to vnmali ako keby som vyhral v lotrii, o ale vlastne nie je tak plne
-
37
mimo, kee vie vhry prichdzaj nrazovo. Priali mi to, ale ete stle vbec nevedia,
o om to vlastne je. Ale to je v poriadku, nebudem ich do toho zaahova."
Svoje sksenosti teda zhruje nasledovne: "V najbliom okol to bolo v poriadku, vedel
som to obhji. V irom okol som sa o tom nerozprval, tam by asi boli reakcie horie.
Nebudem ud zbytone zaaova tm, aby utovali mojich rodiov, e ich diea 'niekde
sype peniaze do rulety.'" Na otzku preo by poda neho boli v irom okoli reakcie horie
a ak reakcie m konkrtne na mysli odpoved Samuel takto: "Oakval som reakcie typu
'oe? To vne? Si sa zblznil?' pretoe povedomie je minimlne a sn cel
mimopokrov verejnos netu, v om spova hra a ak je podiel matematickho
rozmania na spenosti hrov. e to nie je pre kadho stratov ako kasnov hry."
Samuel tak svojim znmym o pokri vinou nehovoril v snahe vyhn sa frustrujcim,
i neprjemnm rozhovorom na tto tmu.
anet sa pridva. Hovor: "Ke sa ma ptal niekto o robm, vinou som to
nerozoberala, pretoe asto nasleduje vea otzok a dlh diskusia, ktor asto nikam
nevedie." Ako prklad uvdza, e "prv otzka, o sa vaina ud opta je koko mi poker
vyna mesane. Vinou na to odpoviem len, e je to nadpriemerne ne ako keby som v
normlnej prci, pretoe asto je to myslen ako provokcia. Teda aspo ja mm z toho
tak pocit. Ak to niekto berie ako hazard, tak sa tm chce poda ma presvedi, e naozaj
tm zarbam a asto mm pocit akoby akali nejak odpove, ktor ich utvrd v tom, e
maj pravdu."
Aj Dag sa stretval s reakciami, ktor boli poda neho scestn a ktor ho pravidelne
dostvali do zkych: "Nikto to nechpal, e je nieo tak mon a nasledoval koloto fakt
divnch otzok, ktor som nechcel vdy absolvova. udia sa ma ptali veci typu 'To hr
akoe na automatoch? D sa tam fakt vyhrva? To mus ma ale vek astie, e?' alebo
Neboj sa, e sa ti raz karta obrti? Koko tak vyhr za jeden de? Koko si najviac
vyhral?' a podobne. Na takto rei som nikdy nemal chu a niekedy ma fakt vytali.'
Tibor nevnmal otzky smerujce na jeho zrobky vyslovene negatvne, ale tie priznva,
e mu astokrt neboli prjemn. "Ako ja na jednu stranu chpem, e ke sa lovek
dopouje, e sa ivm pokrom, tak ho to strane zaujme a pretoe o tom skoro ni nevie, tak
ho zaujma hlavne to, koko sa tm d zarobi. A ja som rd, ke sa niekto zaujma o to, o
robm. Ale pre vea ud je toto vemi citliv tma a aj ke ani neviem tak celkom vysvetli
e preo, tak som jednm z nich. Obas je pre ma vcelku skujce odpoveda na takto
veci."
-
38
Poda Daga s otzky ohadom prjmu najhorie, pretoe v prpade primnej odpovede
astokrt ved k pre neho vemi neprjemnm, a absurdnm situcim. "Ke poviete
koko ste najviac vyhrali naprklad za de, kad si proste hod do kalkulaky 'krt 30' a
mysl si, e toko zarbate mesane. Nevid ale, e dos dn mte aj mnusovch. Veobecne
ale nie je moc dobr, ke udia vedia, e zarbate nad pomery. Potom sa na vs prosby o
piky a pomoc len tak syp."
anet si reakcie a otzky tohto typu vysvetuje tm, e viacer rekrean hri s v pokri
nespen a preto nadobdaj pocit, e by v nich spen ani v princpe nie je mon. "S
dva typy ud. T, o nemaj s pokrom sksenos vbec a t, ktor si obas zahraj poker v
kasne alebo online. Vinou t, o s pokrom nemaj vbec sksenos to pochopia ovea
rchlejie. Ale pokia niekto hr rekreane poker, asto m s pokrom negatvnu sksenos.
Poker je ako maratn a ke si niekto zahr obas poker, netuduje ho a nikam sa
neposva, samozrejme nem vsledky, tak si mysl, e aj tak je to vetko len o ast.
Naposledy som sa stretla s reakciami od kamartov, e hera je nastaven aby prehrvali
a podobne, ke sa im nepodarilo prkrt vyhra. Poker je hra o matematike,
pravdepodobnosti a psycholgii, o nekonenom tudovan. Kad si mysl, e ho vie hra a
to my vyuvame."
Samuel sa taktie obas sna uom o najjednoduchie vysvetovi, zkladn princpy
pokru, no nestretva sa poda jeho nzoru s spechom. "Vysvetujem, e v hre hraj proti
sebe iba hri a t lep zarbaj, t, ktor sa nechc zlepova, alebo hraj preto, lebo ich
to bav, prehrvaj. Hr mus rozma a m lep hr, tm via anca, e vyhr, ie
nie je to 'len o tom, ak karty komu prdu'. udia na to prikvnu, ale aj tak si o tom myslia
svoje, pretoe aj na automatoch u niekto raz vyhral a myslel si, e na tom bude zarba do
konca ivota."
Tibora na zklade jeho slov prve takto tvrdenia doku najviac vyvies z miery a ako
ich zna. "Lebo oni ke hovoria, e poker je to ist o automat alebo ruleta a e je to cel
len o ast, tak tm vlastne plne znevauj vetk moju prcu. To ma vie nava. Proste
cel mj spech je poda nich vsledkom toho, e som proste astkr. Vetok as, ktor
venujem hre, ktor venujem tdiu, rozoberaniu parti, e to nie je ni. e som vlastne ten
ist lovek, ako nejak Joo z Vrbovho, o kad mesiac prehrva vplatu na automatoch,
iba mm viac astia.
Je to vlastne ako keby som tebe povedal, e tvoju bakalrku vlastne napsal niekto in. e
to nebola tvoja prca, e to nebol vsledok tvojej snahy. No netvalo by a to? Toto ma na
tom... ni najviac."
-
39
Vetci participanti tak svojimi slovami potvrdili viacero sksenost v styku so svojim
okolm na tmu poker, ktor boli sprevdzan negatvnymi pocitmi a s vnimkou anet aj
frustrciou, zkosou, i hnevom.
Na otzku, ako ona sama vnma dopady verejnej mienky na prfesionlne hranie pokru na
jej psychiku odpovedala anet takto: "Osobne mi a tak nevad, e si to udia myslia,
pretoe to asto zvykn pochopi, len tie prv reakcie s tak nedveriv voi pokru.
Samozrejme radej by som bola, keby to udia vnmali ako port alebo ako vhodu, e
nemusm sedie pravidelne v robote za nejak fixn mzdu. Ale teraz to u beriem skr tak,
e vaina rozumnch ud si to nech vysvetli a ke nie, tak to viac proste nerozoberm."
Samuel m podobn nzor. "Na ma to moc nevplva, si myslm. Bu nieo vysvetlm,
alebo sa len usmejem a myslm si svoje... ke sa rozdeme, oni na to zabudn, a ja tie.
Ke je niekto vyslovene presveden o svojej pravde, e hdem peniaze do rulety, tak
nemm potrebu mu to vysvetova." Zrove vak pripa, e je to predovetkm jeho
osobnos a povaha, vaka ktorm poda neho nemaj nzory inch vznamn negatvny
dopad na jeho ivot. "Preo nemm potrebu to vysvetova? U som si za ten as asi
zvykol, ak je postoj mimopokrovch ud... alebo to bude tm, e ma postoj ostatnch a
tak moc nerozhod. Ja som voi ich nzoru dos flegmatick, pretoe si myslm, e to je
jedin cesta ako neskoi z mosta.
Myslm to tak, e keby som si bral prli k srdcu to, o si nesksen lovek mysl, bol by
som z toho psychicky frustrovan. Ako ke niekto povie, e je v Bratislave taxikrom a laik
si povie, e dotyn automaticky jazd jednu cestu za 20 eur a ije si nad pomery... S aj
tak taxikri. No prve s aj tak hri pokru, o do toho len syp peniaze a nebud na tom
zarba, pretoe sa nechc zlepi. Bu si myslia, e s najlep na svete alebo na to
nemaj kapacitu."
Dag negatvne dopady sm vnma, a to najm v kontexte prostredia, v ktorom ije. "Je mi
hlavne to, e sa o tom nemem s vinou znmych porozprva. Bvam v meste, kde
nepoznm jedinho loveka, ktor by nejako pravidelne hrval poker. Preto ke sa s
niekm stretnem, neviem sa moc dosta do debaty, pretoe okovek im o mojej prci
poviem, tak nebud rozumie. Jedin omu by rozumeli je, keby som rozprval o peniazoch
a o tom koko som vyhral alebo prehral a to zase nechcem."
Tibor sa priznva, e pokm vina jeho rovesnkov berie jeho prcu ako nieo
zaujmav, niektor negatvne sksenost svisiace s rozhovormi o pokri bral vemi ako
a rezonuj v om dodnes. "Druh kamartka, ktor som spomna je presveden, e som
na pokri zvisl a niekedy to dva do plne absurdnch rovn. Minule sme sa bavili o
-
40
dovolenke a ja som jej povedal, e ja by som na tak t klasick prmorsk asi neiel, e
ma nebav len tak sa vyvaova niekde na pli. Ona vak bol presveden, e by som
neiel, pretoe by som nedokzal vydra bez pokru. A takto rei m vdy a je jedno o jej
poviem a ako sa jej to cel snam vysvetli, proste ona na tom trv.
Alebo raz na gympli v triede dajne kolovala informcia, e som sa nechal u doktorky
vypsa, aby som mohol doma hra poker. Tie, ako keby som bol zvisl alebo nieo.
Nebola to pravda, ale aj keby bola, tak tam je podstata v tom, e by to nebolo kvli tomu,
e som zvis, ale kvli tomu, e niekde na nejakej herni be lukratvna akcia a z monost
chodi do koly alebo osta tde doma a snai sa vyai z nej o najviac je tto druh
jednoznane ziskovejia. To by som ale tm uom nevysvetlil, nech by som robil okovek.
Proste, niekedy je to stran pocit bezmocnosti a frustrcie a tieto sa objavuj vdy,