KRÁSY GEMERA

Vladimíra Čipková

Aplikovaná etika

2 Aeb1

KRÁSY GEMERAKRÁSY GEMERA

Vladimíra ČipkováAplikovaná etika2Aeb1

Kaštieľ v Betliari

Sedem kilometrov od baníckeho mestečka Rožňava sa nachádza malebná dedina, ktorá sa môže pýšiť honosným kaštieľom s pôvodným zariadením a zbierkami.

Betliar, ako súčasť rozsiahleho brzotínskeho panstva v stredoveku vlastnili Bebekovci, a pravdepodobne oni si na mieste dnešného kaštieľa dali postaviť malý vodný hrádok.

Počiatočné fázy stavebných dejín kaštieľa sú nejasné a preto dostávajú priestor skôr dohady. Klenby s lunetami, ktoré sa zachovali v takmer celom prízemí, pochádzajú zo 17. storočia.

Prestavba v 80-tych rokoch 19. storočia sa podpísala aj na interiéroch sídla, ktorého funkcia sa v druhej polovici storočia zmenila na výlučne poľovnícko-reprezentačnú.

Na prvom poschodí bola vytvorená galéria predkov, do ktorej sa návštevník dostane cez honosné dubové schodisko s vitrážovými oknami.

Na druhom poschodí vznikla obrazáreň so stropným osvetlením, ktorá bola na začiatku 20. storočia adaptovaná na knižnicu, je v nej viac než 15000 zväzkov.

Pohodlie rodiny i hostí zabezpečovali salóny, pracovne, herňa i apartmány s kúpeľňami.

Dobšinská ľadová jaskyňa

Nachádza sa na juhozápadnom okraji Národného parku Slovenský raj v Spišsko-gemerskom krase. Vchod do jaskyne je na severnom svahu vrchu Duča v nadmorskej výške 969 m, 130 m nad dnom doliny Hnilca.

K jaskyni je prístup z osady Dobšinská ľadová jaskyňa v Slovenskom raji medzi Popradom a Rožňavou. Na výstupovej trase, ktorej dĺžka je asi 1 km, sú umiestnené tabule náučného chodníka.

Medzi parkoviskom v osade a vchodom do jaskyne je potrebné prekonať výškový rozdiel 130 m. Výstup k jaskyni trvá asi 25 min.

Otvor do jaskyne pod názvom „ľadová diera“ bol známy oddávna.

Pokusy s jej elektrickým osvetlením sa začali v roku 1881. Riadne elektrické osvetlenie zaviedli v roku 1887. Dobšinská ľadová jaskyňa patrí medzi prvé elektricky osvetlené jaskyne na svete.

Hneď od objavenia pútala veľkú pozornosť odbornej i širokej verejnosti a navštívili ju mnohé vtedajšie významné osobnosti – P. O. Hviezdoslav, S. H. Vajanský a ďalší. Známa bola aj letným korčuľovaním, ktoré sa prvýkrát uskutočnilo v roku 1893.

V rokoch 1953 – 1954 bola vykonaná generálna oprava prehliadkovej trasy, elektrického osvetlenia a ochranárske opatrenia po objavení nezaľadnených častí. V súčasnosti je sprístupnených 475 m.

Gombasecká jaskyňa

Poloha jaskyneNachádza sa na západnom úpätí Silickej planiny v

Národnom parku Slovenský kras. Vchod do jaskyne leží 11 m nad Čiernou vyvieračkou v nadmorskej výške 250 m.

Prístup k jaskyniJaskyňa sa nachádza asi 10 km južne od Rožňavy, na

ľavej strane kaňonu Slanej medzi Rožňavou a Plešivcom. Parkovisko sa nachádza v bezprostrednej blízkosti jaskyne.

Jaskyňu objavili v roku 1951 dobrovoľní jaskyniari z Rožňavy združení v Slovenskej speleologickej spoločnosti.

Do podzemných priestorov prenikli cez Čiernu vyvieračku za pomoci výkopových prác.

Zásluhou L. Herényiho a jeho spolupracovníkov je jaskyňa sprístupnená od roku 1955.

Od roku 1968 sa ako prvá jaskyňa na Slovensku využívala 10 rokov na speleoterapiu.

Dĺžka sprístupnenej časti jaskyne je 285 m.

Hrad Krásna Hôrka

Malebná gemerská krajina v srdci Slovenska bola oddávna považovaná za malú Európu, či za uhorské kráľovstvo v malom.

Jej vrchy, doliny a mestečká stali sa dejiskom našich - európskych dejín.

Počas druhej svetovej vojny, no predovšetkým po nej siahla na naše slovenské kultúrno-historické dedičstvo ťažká ruka osudu i nastávajúcej doby.

Ani „večné“ základy socialistického režimu budované už na existujúcich múroch bohatej kultúry nepohltili a nezničili všetko čo nám zanechali naši predkovia.

No predsa sa dnes môžeme tešiť len z niekoľkých takmer úplne zachovalých hradov, jedným z nich je Krásna Hôrka.

V 70 tych rokoch 18. storočia prebehla na hrade posledná prestavba, ktorú možno označiť za historickú. Mohutná juhovýchodná bašta zvaná Dobogó bola prebudovaná na kaplnku.

Prestavbu nariadil Štefan III., ktorý bol v roku 1766 povýšený do grófskeho stavu. Zásluhu na jeho rozhodnutí mal pravdepodobne jeho brat Anton, ktorý bol v roku 1780 vysvätený za rožňavského biskupa. Krásna kaplnka stojí na rozhraní baroka a klasicizmu. Ide o jednoloďový priestor, ktorý plynulo prechádza do svätyne s polkruhovým uzáverom. Oltárny stôl umiestnený na troch schodiskových stupňoch je zdobený erbom Andrássyovcov a klasicistickými festónmi. Samotné retabulum je tvorené symetrickou architektonickou kompozíciou kanelovaných stĺpov s iónskymi hlavicami a dvoma individuálnymi sochami adorujúcich anjelov na podstavcoch.

Ochtinská Aragonitová jaskyňa

Poloha jaskyneNachádza sa v Ochtinskom kryptokrase na

severozápadnom svahu Hrádku v Revúckej vrchovine medzi Jelšavou a Štítnikom. Prístupová štôlňa ústi do jaskyne v nadmorskej výške 642 m.

Prístup k jaskyniJaskyňa leží v Slovenskom Rudohorí západne od

Rožňavy. K jaskyni sa dostanete odbočkou zo štátnej cesty medzi obcou Štítnik a mestom Jelšava na vrchu Hrádok (2 km). Parkovisko pre vozidlá je 300 m od jaskyne. Odtiaľ sa návštevníci dostanú peši po ceste s malým prevýšením do vstupného areálu jaskyne.

Jaskyňu náhodne objavili v roku 1954 pri razení geologickej prieskumnej štôlne Kapusta pracovníci

Východoslovenského rudného prieskumu v Jelšave M. Cangár a J. Prošek.

V roku 1955 si ju prezreli pracovníci Turistu, n.p. a v roku 1956 sa uskutočnili prieskumné sondovacie práce.

Sprístupňovacie práce sa začali v roku 1966 razením prístupovej štôlne dlhej 145 m, ktorá umožnila jaskyňu otvoriť pre verejnosť v roku 1972.

Dĺžka jej sprístupnenej časti je 230 m.

Ďakujem za pozornosť!