Friedrich Nietzschepredstavite voluntaristickej antropologickej filozofie(voluntarizmus - idealistickfilozoficksmerpokladajci zazkladvetkho vu a popierajceobjektvnezkony v prrode a vspolonosti, Antropologick filozofia- skma loveka ako celok a usiluje sa odhali, m je lovek vo svojom vntri, podstate) Friedrich Nietzsche je najvznamnejm filozofom 19. storoia vNemecku avEurpe. Narodil sa 15. oktbra 1844 vRckene vrodine evanjelickho farra, ktor zomrel, ke bol Nietzsche ete mal chlapec. Vychovvala ho mama. Cel ivot a do dospelosti prichdzal do styku len zo enami, o na jeho povahe zanechalo ist nsledky. Bol vemi ikovn asnail sa aj sm vzdelva. U vdvadsiatichtyroch rokoch bol profesorom na univerzite vBazileji. Nietzsche miloval hudbu, oktorej hovoril, e je pre neho cestou ivota. Bez hudby by bol vraj jeho ivot omylom. VBazileji sa neskr spoznal so skladateom Richardom Wagnerom. Posledn roky pred smrou sa Nietzschemu vemi zhoril zdravotn stav. Krtko pred smrou takmer oslepol abol odkzan na pomoc druhch. Opatrovala ho sestraDiela:- Tak vravel Zarathustra - vylil tu tri vvinov obdobia loveka: zvislos na autoritch - vyslobodenie sa od nich - obrat k vlastnm hodnotm a cieom- Mimo dobra a zla- Genealgia morlky- udsk prli udsk - venovan Voltairovi- Va k moci - sbor fragmentov vydanch posmrtne- Smrak idolov a Antikrist - obidve knihy s tokom na kresanstvo

V jeho tvorbe meme vyleni 3 zkladn tmy problmov: 1. chpanie morlky (kritika kresanskej morlky) 2. chpanie loveka (uenie o nadloveku)3. chpanie dejn (idea venho nvratu)

1. Nietzsche vychdzal z presvedenia, e to, o sa v jeho dobe vydva za morlne je v skutonosti nemorlne. Prinou vetkho zla na svete je poda neho tradin kresansk morlka. Je to morlka slabch ud, lebo poda neho zo slabosti rob cnos, nemoralizuje v loveku jeho ivotn energiu, nepodporuje vu k moci, ale naopak udruje loveka v pokore a ponenosti. Nietzsche odmietal kresansk morlku zaloen na scite a lske k blnemu. Tvrdil, e je to ,,morlka otrokov, morlka slabch ud, ktor nemotivuje loveka k nadobdaniu moci a k uskutoovaniu vych cieov. Nietzsche bol tie kritikom morlnej dvojtvrnosti, morlnej pretvrky a morlneho formalizmu. Nietzsche povaoval morlku otrokov za nevhodn, a preto by mala by nahraden novou morlkou t.j. ,,morlkou pnov. Morlka novho typu loveka sa vyznauje intenzvnou vou k ivotu a k moci. 2. Nadlovek je shrn vetkho, o me obsahova a poskytova ivot a vrchol ivotnej sily. Je vzorom samovldy, disponujci bezohadne vykonvanou mocou, inne potlajci vetko, o loveka pozbavuje nadloveenstva . Nadlovek je idelom silnho, ktor m vetko v sebe, vo vlastnom organizme, nepozn nijak hranice a nepotrebuje nijak in idely. Nadlovekom sa vak neme sta kad. Aby sa nm lovek mohol sta mus poprie existenciu Boha, existenciu nieoho, o je viac ako on.3. Poda Nietzscheho je lohou filozofie vytvra mty a prve jednm z tchto mtov je ven nvrat rovnakho. Nietzsche tvrd, e nezmyseln chaos vznikania vytvra vek, ale konen poet kombincii, ktor sa opakuj v obrovskch asovch intervaloch. Vetko, o sa deje teraz, sa u dialo mnohokrt a bude sa alej opakova. D sa poveda, e tto idea sa stva pre Nietzscheho jedinm stabilnm momentom v upadajcom svete. Niem, o nahrad prozretenos, ktor odvrhol, no bez ktorej sa nemohol zaobs. Cezhudbumaj vne rozko zo seba samch.Ak nechcelovekpatri kdavu, sta, aby prestal by voi sebe pohodln.

isumije ak preto, lebo je vemi akmla.