DIPLOMOVÁ PRÁCA · Abstrakt Možnosti likvidácie ekonomickej kriminality Diplomová práca...
Transcript of DIPLOMOVÁ PRÁCA · Abstrakt Možnosti likvidácie ekonomickej kriminality Diplomová práca...
EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE
Národohospodárska fakulta
DIPLOMOVÁ PRÁCA
2004 Milan MACEK
Document converted by PDFMoto freeware version
EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE
Národohospodárska fakulta Katedra hospodárskej politiky
Diplomová práca
MO័NOSTI LIKVIDÁCIE EKONOMICKEJ KRIMINALITY
Diplomant: Milan Macek Vedúci diplomovej práce: Prof. Ing. Viera Bacová, CSc.
Document converted by PDFMoto freeware version
Abstrakt
Mo០nosti likvidácie ekonomickej kriminality
Diplomová práca
Ekonomická univerzita v Bratislave
Národospodárska fakulta
Katedra hospodárskej politiky
Vedúci diplomovej práce: Prof. Ing. Viera Bacová, CSc.
80 strán
Diplomová práca sa zaoberá otázkami rastúcej kriminality v Slovenskej republike,
a to najmä ekonomickej a na formy jej páchania. Tieto v súაasnosti nadobúdajú vyᘐᘐie
stupne organizovanosti, sofistikácie a internacionalizácie. V práci sa hᏠadajú
a naაrtávajú mo០nosti zní០enia tejto kriminálnej აinnosti, hlavne v previazanosti: zákon
– kontrola – postih.
Document converted by PDFMoto freeware version
Abstract
Possibilities of economic kriminality liquidation
Graduation theses
University of Economics in Bratislava
Faculty of National Economics
Department of National Policy
Leading of graduation theses: Prof. Ing. Viera Bacová, CSc.
80 pages
The graduation theses goes into the questions of criminality rising in Slovak
republic, especially economic one and its forms. Nowadays, these have ability to
upgrade in organization, sofistication and internationalization. I was seeking the
possibilities of restriction of this criminal activity, especially in cohesion: law –
inspection – sanction.
Document converted by PDFMoto freeware version
Ⴠestné prehlásenie
Ⴠestne prehlasujem, ០e som diplomovú prácu vypracoval samostatne, a ០e
som uviedol vᘐetku pou០itú literatúru.
Bratislava, 30. apríl 2004
.............................................................
Document converted by PDFMoto freeware version
Poჰakovanie
Touto cestou chcem poჰakovaᙐ svojej diplomovej vedúcej Prof. Ing. Viere Bacovej,
CSc. za vᘐestrannú odbornú pomoc, cenné rady a pripomienky pri vypracúvaní mojej
diplomovej práce.
Document converted by PDFMoto freeware version
Obsah
Úvod.............................................................................................................1
I. Ekonomická kriminalita v trhovej ekonomike....................................3 1. Transformácia slovenskej ekonomiky........................……………………………3
2. Východiskový stav.................................................................................................6
3. Trhová ekonomika a ekonomická kriminalita...………………………………….9
4. Podstata ekonomickej kriminality...........................…………………………….11
II. Formy ekonomickej kriminality........................................................14
1. Stav ekonomickej kriminality na Slovensku..................………………………..14
2. Formy ekonomickej kriminality....................…………………...………………16
A/ Korupcia..............................................…………………………………...17
B/ Daᒀová oblasᙐ............................………………………………...………..22
C/ Proces privatizácie...................................................……….……………..28
D/ Bankový sektor................................................................…………….…..34
E/ Likvidácia a konkurz firiem................................…………………...…….39
F/ Falᘐovanie platidiel, cenných papierov a verejných listín..................…….39
G/ Devízové hospodárstvo a paᘐovanie...................................………………40
H/ Poruᘐovanie autorských práv...............................…………….…………..41
I/ Poაítaაová kriminalita...............................................................…………...42
J/ Kráde០, sprenevera, podvod...................................................................…..45
K/ Environmentálna oblasᙐ……........………………………………………..46
3. Faktory ekonomickej kriminality.........................................................................47
III. Mo០nosti potláაania ekonomickej kriminality................................48 1. Právna ochrana slovenskej ekonomiky................................…………….……....48
2. OdhaᏠovanie a dokumentovanie ekonomickej kriminality..................................49
3. Prostriedky potláაania ekonomickej kriminality...........………………………...51
Záver...........................................................................................................60
Pou០itá literatúra.......................................................................................63
Document converted by PDFMoto freeware version
1
ÚVOD
Naᘐa spoloაnosᙐ v súაasnom období prechádza veᏠmi zlo០itou cestou svojho
sociálno-ekonomického rozvoja v súvislosti so zmenou celej ekonomiky, teda jej
prechodom z plánovaného hospodárstva na trhovú ekonomiku.
Transformácia ekonomiky, ktorá zaაala po roku 1989, priniesla veᏠké majetkové
transfery, ktoré sa diali v súvislosti s reᘐtitúciami a privatizáciou majetku, ktorý bol do
tej doby vo vlastníctve ᘐtátu a tento z აasti prechádzal do súkromných rúk. Tieto zmeny
si vynútili v relatívne krátkom აase vytvoriᙐ ᘐtandardné trhové prostredie, kde funguje
trhový mechanizmus na základe ponuky a dopytu, აo bola obrovská zmena v myslení
nielen obyvateᏠov, ale aj ᘐtátneho aparátu, v súvislosti s vydávaním nových zákonov,
v oblasti daní, sociálnych reforiem, podnikania, zmeny vo fungovaní podnikov
v súkromnom vlastníctve k ich organizácii. Situácia si vy០adovala vytvorenie zdravého
konkurenაného prostredia, vybudovanie pracovného trhu a veᏠmi dôle០itým sa stáva aj
trh kapitálu.
Tieto skutoაnosti ako aj otvorenie hraníc, liberalizácia obchodu, zmena
vlastníckych vzᙐahov, nová daᒀová sústava a vznik súkromných spoloაností, ako
základné sprievodné znaky a prvky transformácie, vytvorili ᘐiroké podmienky pre
pôsobnosᙐ a nárast rôznych foriem kriminality ekonomického charakteru.
Procesom privatizácie národného majetku a vznikom súkromného sektora sa
umo០nilo nielen o០ivenie hospodárskeho ០ivota, ale podnietil sa i výskyt ne០iadúcich
spoloაenských javov.
Nevyhnutným predpokladom o០ivenia naᘐej ekonomiky, predtým fungujúcej na
princípoch plánovaného a direktívneho administratívneho riadenia, bola radikálna
rekonᘐtrukcia právneho systému, avᘐak niektoré legislatívne zmeny neboli dostatoაne
úplné a úაinné, აo umo០nilo urაitým jednotlivcom v právnej úprave nájsᙐ „medzery“ na
páchanie trestnej აinnosti, ktorá je spoloაensky ᘐkodlivá a slú០i výluაne
k individuálnemu prospechu týchto osôb.
Document converted by PDFMoto freeware version
2
Trestná აinnosᙐ páchaná v ekonomike nie je homogénnou skupinou nezákonných
konaní. Mô០e naruᘐiᙐ chod verejných inᘐtitúcií, vyvolaᙐ infláciu, nezamestnanosᙐ, straty
v poisᙐovníctve, bankovníctve a verejných fondoch. Jej spôsoby páchania sú variabilné,
páchatelia ich sústavne menia, prispôsobujú ich novým podmienkam, priაom vyu០ívajú
existujúce nedostatky legislatívy, kontroly, distribúcie a pohybu hodnôt medzi
ekonomickými subjektami.
V súაasnosti dochádza nielen k zmene foriem, ale i poაtu a rozsahu trestnej
აinnosti. ᘀtruktúra a najmä dynamika vývoja ekonomickej kriminality je
charakterizovaná obrovským nárastom poაtu zistených a zdokumentovaných prípadov
záva០nej trestnej აinnosti ako i výᘐkou ᘐkôd. Ⴠeliᙐ tomuto problému vy០aduje pristúpiᙐ
k novým ofenzívnejᘐím metódam odhaᏠovania danej kriminality, predovᘐetkým
prísluᘐníkmi kriminálnej a finanაnej polície v spolupráci s orgánmi justície a skvalitniᙐ
spoluprácu pri vyhᏠadávaní dôkazov.
CieᏠom diplomovej práce je prispieᙐ k teoretickému objasneniu vzniku a foriem
ekonomickej kriminality, jej analýza v rámci Slovenskej republiky a najmä skúmanie
mo០ností jej postupného zni០ovania.
Prvá kapitola je zameraná na proces transformácie slovenskej ekonomiky na
ekonomiku trhovú, jej hlavné smery a dôsledky. Vymedzuje pojem ekonomickej
kriminality a dôvody prudkého rastu v tomto období a dotýka sa aj sociálnych
dôsledkov kriminality.
Druhá kapitola analyzuje súაasný stav ekonomickej kriminality na Slovensku,
popisuje jej jednotlivé formy s dôrazom na najvypuklejᘐie problémy v týchto oblastiach.
Tretia kapitola objasᒀuje systém právnej ochrany ekonomiky v Slovenskej
republike, zaoberá sa odhaᏠovaním a dokumentovaním ekonomickej kriminality. Sú
v nej navrhované niektoré rieᘐenia vedúce k efektívnemu boju proti tomuto fenoménu..
Táto აasᙐ práce naznaაuje nutnosᙐ ᘐirᘐieho skúmania problémov v oblasti
ekonomickej kriminality, ako aj nutnosᙐ lepᘐieho vyu០ívania existujúcich nástrojov.
Document converted by PDFMoto freeware version
3
I. KAPITOLA
EKONOMICKÁ KRIMINALITA V TRHOVEJ
EKONOMIKE
Po spoloაenských a politických zmenách koncom roka 1989 nastúpila slovenská
spoloაnosᙐ razantne na cestu transformácie na modernú európsku spoloაnosᙐ
západného typu. KᏠúაovú úlohu v tomto procese transformácie zohráva prechod
slovenského hospodárstva na fungujúcu trhovú ekonomiku schopnú úspeᘐne
súᙐa០iᙐ s rastúcou európskou a globálnou konkurenciou.
1. Transformácia slovenskej ekonomiky
Koniec osemdesiatych rokov 20. storoაia bol poznamenaný prevratnými zmenami,
keჰ sa dovtedy obávaný komunistický systém zrútil a na jeho troskách zaაali pomaly
klíაiᙐ zárodky demokratických ᘐtátov. Toto obdobie bolo poznamenané veᏠkou dávkou
verejného nadᘐenia a optimizmu v oაakávaní rýchleho nástupu prosperity príznaაnej pre
kapitalistické ᘐtáty. Ostalo u០ len prekonaᙐ transformaაné obdobie prechodu od jedného
spoloაensko−ekonomického systému k druhému, úplne opaაnému. Novovytvorené
vlády jednotlivých ᘐtátov zaაali preto spúᘐᙐaᙐ svoje ekonomické reformy.
VeᏠmi rýchlo sa vᘐak ukázalo, ០e postkomunistická transformácia je oveᏠa
nároაnejᘐia, ako si aj tí najpesimistickejᘐí ᘐtátnici a intelektuáli dokázali predstaviᙐ. Aj
keჰ komunistický hierarchický systém padol zo dᒀa na deᒀ, na dôsledné prebudovanie
právneho, ekonomického, psychologického a morálneho systému v danom spoloაenstve
je potrebný dlhý აas. Prechodné obdobie poloanarchie umo០nilo nielen neracionálne
správanie, ale aj masové rozkrádanie a nekontrolovateᏠné zadl០ovanie ᘐtátnych აi novo
sprivatizovaných podnikov. Pre toto obdobie bol charakteristický nepredvídaný
Document converted by PDFMoto freeware version
4
hospodársky pokles, navyᘐe umocnený úspornou menovou politikou zameranou na
zmiernenie inflácie, ktorá bola po nastolení makroekonomickej rovnováhy nevyhnutná
– ako výsledok nahromadených vynútených úspor obyvateᏠstva z predchádzajúceho
re០imu.
Rýchly nástup frustrácie u väაᘐiny jednoduchého obyvateᏠstva, ktoré oაakáva
rýchlu a hlavne bez námahy dosiahnuteᏠnú prosperitu, je teda pochopiteᏠný. Takéto
obyvateᏠstvo Ꮰahko podlieha manipulácii a demagógii, ktoré ᘐikovne vyu០ívajú najmä tí
jednotlivci, ktorým na budúcej prosperite krajiny zále០í najmenej. Dochádza k odklonu
od pôvodne zamýᘐᏠaných radikálnych transformaაných koncepcií a k ich brzdeniu, k
odkladaniu bolestivých, ale nevyhnutných opatrení, k opätovnému zadl០ovaniu sa na
úkor budúcnosti, alebo k zneu០ívaniu najcitlivejᘐieho a najkontroverznejᘐieho
transformaაného piliera – privatizácie a vytvára vhodné prostredie pre kriminalitu,
hlavne jej ekonomickú oblasᙐ.
Hlavné smery ekonomickej transformácie
V období pred rokom 1989, t.j. poაas centrálne plánovaného hospodárstva,
vᘐetky dôle០ité súაasti ekonomického a sociálneho ០ivota boli riadené ᘐtátom, აo
v tomto období znamenalo Komunistickou stranou. V ekonomike to znamenalo ᘐtátne
kolektívne vlastníctvo, ᘐtátom urაované ceny, centrálne riadenie zahraniაného
obchodu (monopol zahraniაného obchodu a devízový monopol) a iné deᘐtrukcie
ekonomického systému. Charakteristické აrty centrálneho plánovaného hospodárstva
bolo plytvanie zdrojmi a skreslené ᘐtatistické údaje. V súაasnosti sa prejavuje eᘐte stále
správanie a chyby z obdobia centrálne plánovaného hospodárstva. Prekonávaᙐ túto
záᙐa០ nie je mo០né rýchlo a bez cieᏠavedomej politiky ᘐtátu. Absencia práve takejto
politiky ᘐtátu je príაinou transformaაnej recesie pretrvávajúcej na Slovensku u០ po
niekoᏠko rokov.
VoᏠba programu transformácie
Existujú dva varianty takého programu, a to ᘐoková terapia a grandvalistická
metóda (napr. Maჰarská republika) postupnej transformácie. Slovensko sa dalo na
Document converted by PDFMoto freeware version
5
cestu ᘐokovej terapie, აo znamená, ០e prechod na trhovú ekonomiku bol nárazový a
sprevádzali ho tieto ekonomické kroky:
● Zmena vlastníckych práv
Znamenala prechod od kolektívneho k súkromnému vlastníctvu, a to
nasledovnými formami:
a/ m a l á p r i v a t i z á c i a - malé a stredné podniky. Akcie na malých
prevádzkach, hlavne v oblasti slu០ieb (do 25 zamestnancov - malé podniky, do 500
zamestnancov - stredné podniky), preᘐli do súkromných rúk predovᘐetkým
prostredníctvom dra០by.
b/ r e ᘐ t i t ú c i a - návrat majetku jeho pôvodným vlastníkom.
c / v e Ꮰ k á p r i v a t i z á c i a - prebehla najprv formou kupónovej privatizácie. Bola
to neᘐtandartná metóda. ᘀtát vybral, ktoré podniky sa budú privatizovaᙐ - záujemcovia
museli spracovaᙐ privatizaაné projekty a podniky sa následne menili na akciové
spoloაnosti - iᘐlo o veᏠké podniky. Obაania vo veku min. 18 rokov si odkúpili
kupónové kni០ky v hodnote 1000,- Sk a získali za ne akcie, ktoré vlo០ili do podnikov
Vzápätí vznikli investiაné fondy a investiაné spoloაnosti, sprostredkovatelia kúpy a
predaja akcii. Tento proces vᘐak nebol dostatoაne legislatívne oᘐetrený. Neskôr sa
od tejto metódy upustilo a nahradila ju privatizácia formou verejnej súᙐa០e alebo
priamym predajom.
● Liberalizácia cien
Tento krok znamená oproti minulému systému zmenu v tom, ០e ᘐtát u០
neurაuje ceny tovarov a slu០ieb, ale ceny sa tvoria na trhu prostredníctvom dopytu a
ponuky, aj keჰ urაitá regulácia tu je, ale iba v nevyhnutných prípadoch.
● Daᒀová reforma
Prechod od priamych daní k nepriamym a odstránenie diskriminácie
súkromného sektora. Ako novinka bola zavedená dᒀa z pridanej hodnoty (DPH).
Document converted by PDFMoto freeware version
6
● Sociálna reforma
Návrat k princípom sociálneho poistenia. Povinnosᙐ platiᙐ si poistenie
prechádza zo ᘐtátu na obაana. Novinkou je aj to, ០e nezamestnaný obაan u០ nie je
trestne stíhaný, ba dokonca má nárok na podporu v nezamestnanosti poskytnutú
ᘐtátom.
● Liberalizácia zahraniაného obchodu.
Zruᘐil sa monopol zahraniაného obchodu a devízový monopol. Dôsledkom
bola zmena ᘐtruktúry vývozu a dovozu.
2. Východiskový stav
Týmito spoloაenskými a politickými zmenami nastúpila slovenská spoloაnosᙐ
razantne na cestu transformácie na modernú európsku spoloაnosᙐ západného
typu. Jedným z kᏠúაových problémov v tomto procese sa stala neustále rastúca
kriminalita a jej spoloაensko-sociálne dôsledky.
Kriminalita sa v posledných rokoch premenila na kvalitatívne nový fenomén,
ktorý svojím rozsahom a stupᒀom nebezpeაenstva ჰaleko prekroაil hranicu mo០ností
jeho rieᘐenia niekdajᘐími (aj keჰ priebe០ne inovovanými) nástrojmi a postupmi. K
charakteristickým znakom súაasnej kriminality (najmä k jej organizovanosti,
intelektualizácii 1 a sofistikácii 2 ) pribudol ჰalᘐí znak, a síce jej internacionalizácia
s tendenciou ku globalizácii. Kriminalita v masovom meradle preniká cez ᘐtátne hranice
1 Intelektualizáciou kriminality rozumieme proces, ktorý charakterizuje nárast páchateᏠov s vysoko
nadpriemernými intelektuálnymi schopnosᙐami, vysoko kvalifikovanými v odborne nároაných oblastiach, vybavených vysokoᘐkolským vzdelaním, znalosᙐou svetových jazykov atჰ.
2 Sofistikáciou kriminality rozumieme proces prenikania vedeckých teórií, vedeckých postupov a ᘐpiაkových technológií do páchania trestnej აinnosti, utajovania jej páchania, zvyᘐovania bezpeაnosti páchateᏠov atჰ. Dochádza tak k výraznému zni០ovaniu zrozumiteᏠnosti sofistikovaných aktivít páchateᏠov, აo síce zvyᘐuje nároky na ich kvalifikáciu a ᘐpecializáciu, ale sᙐa០uje ich odhalenie menej kvalifikovanými policajnými zbormi. Sofistikácia a intelektualizácia zloაinu sú veᏠmi tesne prepojené.
Document converted by PDFMoto freeware version
7
a zloაinecké zoskupenia operujú na rozsiahlych teritóriách bez ohᏠadu na ich
administratívne აlenenie.
V súაasnosti absentujú vierohodné poznatky, ktoré by spochybᒀovali, აi dokonca
vyvracali údaje o vývoji kriminality udávané expertmi OSN, vypovedajúce o
pribli០ovaní indexu celkovej kriminality k hodnote okolo 10 000 trestných აinov na
100 000 obyvateᏠov. Rýchlejᘐie sa k tejto demarkaაnej აiare, za ktorou sa kontrola
kriminality tradiაnými prostriedkami stáva problematickou, pritom blí០ia vyspelé
krajiny, krajiny s rozvinutou, tzv. západnou demokraciou a s vyspelou, výkonnou
ekonomikou. Nápadne ni០ᘐí stav a ni០ᘐia dynamika charakterizuje rozvíjajúce sa
krajiny.
Táto hrozivá ᘐtatistika, ktorá v sebe skrýva utrpenie, strádanie a iné ujmy
nesmierne veᏠkého poაtu Ꮰudí je varujúca. Ak rátame s pribli០ne 6 miliardami
obyvateᏠstva celého sveta k roku 2000, potom pri súაasnom indexe 6 000 – 8 000
registrovaných (!) trestných აinov na 100 000 obyvateᏠov mo០no ka០doroაne oაakávaᙐ
prinajmenᘐom 360 – 480 miliónov registrovaných trestných აinov. Pri zohᏠadnení
kriminality latentnej by toto hrozivé აíslo mohlo byᙐ aj dva a០ trikrát väაᘐie, teda mohlo
by prevyᘐovaᙐ aj jednu miliardu. Táto úvaha nechce byᙐ hrozbou, ale varovaním pred
prípadnou ᏠahkomyseᏠnosᙐou. Pre Slovenskú republiku je skôr výzvou na prijatie
optimálnej stratégie kontroly kriminality, zalo០enej na dôsledne vedeckom, realistickom
a najmä vაasnom vyu០ití vᘐetkých Ꮰudských a materiálnych antikriminálnych
potenciálov.
Porovnanie kriminálnej scény SR aj s bezprostredne susediacimi krajinami je stále
viac ne០ priaznivé a povzbudivé. V súაasnosti má Slovenská republika z krajín
stredoeurópskeho regiónu azda najväაᘐie ᘐance udr០aᙐ si pomerne nízky index
trestnosti 3 , prirodzene, ak nebudú v najbli០ᘐej budúcnosti znehodnotené dobré
východiskové predpoklady.
3 Indexy kriminality (poაet registrovaných trestných აinov na 100 tisíc obyvateᏠov): Slovensko 1 750,
Ⴠesko 4 150, PoᏠsko 2 950, Rakúsko 6 100, Ukrajina 1 250.
Document converted by PDFMoto freeware version
8
Kriminálna scéna Slovenskej republiky teda nemusí nasledovaᙐ nepriaznivú
kriminálnu ᘐtatistiku sveta, ak sa zaაne vაas s efektívnou kontrolou kriminality. Stav a
dynamika kriminality vo svete, najmä vᘐak v susediacich krajinách, pôsobí na naᘐu
kriminálnu scénu negatívne. Trvalo konvergujú tendencie a tempá vývoja kriminality
krajín so spoloაnými ᘐtátnymi hranicami, აím sa Slovenská republika permanentne
nachádza pod აoraz viac silnejúcim tlakom, ktorému აoraz ᙐa០ᘐie odoláva. Udr០aᙐ
súაasný index kriminality, (ktorý je v porovnaní s naᘐimi susedmi a០ príliᘐ nízky) je
a bude neobyაajne nároაné. ZanedbateᏠný vᘐak nie je ani vplyv vysokých indexov
kriminality vzdialenejᘐích krajín sveta.
Druhy a formy kriminality sú zastúpené na celkovej kriminalite nerovnomerne.
Najpoაetnejᘐími (2/3 a០ 3/4 zo vᘐetkých) sú trestné აiny majetkové4, ktoré dospelá აasᙐ
obyvateᏠstva vníma krajne negatívne a voაi jej páchateᏠom má veᏠmi nízku toleranciu.
(Je paradoxná vysoká tolerancia väაᘐiny obაanov voაi páchateᏠom hospodárskej
kriminality, napriek tomu, ០e jej dôsledky sú spoloაensky neporovnateᏠne záva០nejᘐie
ne០ dôsledky majetkovej kriminality). Druhou najpoაetnejᘐou a súაasne spoloაensky
najzáva០nejᘐou kategóriou kriminality je násilná kriminalita. Dlhodobo (posledných päᙐ
rokov) jej podiel na celkovej kriminalite osciluje okolo 13 % (± 2 %), má neklesajúcu
tendenciu a zhorᘐujúcu sa ᘐtruktúru (zväაᘐovanie podielu najnebezpeაnejᘐích trestných
აinov, najmä úmyselných ublí០ení na zdraví, lúpe០ných prepadnutí a vrá០d, osobitne
vrá០d „na objednávku“). Málo poაetná (6 a០ 8 % z celkovej kriminality) je hospodárska
kriminalita, ktorej vývoj je nápadne nerovnomerný a ktorá spôsobuje najvyᘐᘐie finanაné
ᘐkody (v priemere za posledných päᙐ rokov takmer 70 % celkových ᘐkôd). Neúplná,
nepresná a málo spoᏠahlivá je ᘐtatistika drogovej kriminality, ktorá má podᏠa
sprostredkovaných ukazovateᏠov (napríklad podᏠa nárastu drogovo závislých obაanov)
neklesajúcu (skôr ale vzostupnú) tendenciu. ᘀtatisticky (nie vᘐak z hᏠadiska faktických
dôsledkov) nevýznamná je kriminalita mravnostná, zastúpená v celkovej kriminalite len
0,7 a០ 0,8 %. Ostávajúca kriminalita (kriminalita v doprave, vojenské trestné აiny,
trestné აiny proti republike atჰ.) neprevyᘐuje 14 a០ 15 % celkovej kriminality. Vᘐetky
kategórie kriminality a väაᘐina druhov trestných აinov sú páchané vo väაᘐej alebo 4 www.minv.sk, Správa o bezpeაnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 2003
Document converted by PDFMoto freeware version
9
menᘐej miere organizovanou formou. Organizovaná forma kriminality je typická pre
drogovú kriminalitu, pre ilegálnu migráciu („prevádzaაstvo“) a vo veᏠkej miere aj pre
hospodársku trestnú აinnosᙐ. ZanedbateᏠná vᘐak nie je ani pri páchaní majetkovej
kriminality a აoraz viac pri páchaní násilnej kriminality.
3. Trhová ekonomika a ekonomická kriminalita
Jednou z najzáva០nejᘐích foriem kriminality je ekonomická kriminalita, ktorá je
v policajnej ᘐtatistike nazývaná aj kriminalitou „hospodárskou", zahᕐᒀa rôznu
trestnú აinnosᙐ, kde ide najmä o neoprávnené podnikanie, skrátenie dane,
korupciu, falᘐovanie a pozmeᒀovanie verejnej listiny, sprenevery a podvody. VeᏠký
vplyv na jej vývoj a rozvoj má zaostávanie prísluᘐnej legislatívy za dynamickejᘐie sa
rozvíjajúcou ekonomickou realitou.
Keჰ០e v slovenskej ekonomike je snaha o vyspelú ekonomiku, ktorá sa neustále
vyvíja a teda sú neustále legislatívne medzery, აo umo០ᒀuje aj rozvoj ekonomickej
kriminalite. Ekonomická kriminalita bude aj naჰalej spôsobovaᙐ znaაné materiálne
ᘐkody. Vývoj a ᘐtruktúra tejto trestnej აinnosti, jej stav a dynamika, bude
ovplyvᒀovaᙐ najmä politické, ekonomické a legislatívne okolie, priაom ich vplyv na
túto trestnú აinnosᙐ je a bude rôzny.
Ako ᘐtartovacie faktory budú pôsobiᙐ na ekonomickú kriminalitu predovᘐetkým
legislatívne medzery v dynamickom ekonomickom rozvoji spoloაnosti,
profesionalizácia páchateᏠov, preberanie nových foriem ekonomickej trestnej აinnosti
zo zahraniაia, slabá inᘐtitucionálna kontrola rozvíjajúceho sa podnikania, deformovaná
podnikateᏠská morálka, zadᎠ០enosᙐ podnikov a hrozba krachu, pomerne Ꮰahký vstup
kriminogénnych skupín do podnikovej sféry, nízka alebo chýbajúca znalosᙐ
legislatívnych noriem, korupcia a machinácie pri vstupe cudzieho kapitálu na územie
Slovenska.
Samotné zmeny ᘐtruktúry ekonomickej kriminality, tieto budú koreᘐpondovaᙐ so
zmenami celospoloაenskej ᘐtruktúry, najmä v utváraní trhového hospodárstva, zmeny
Document converted by PDFMoto freeware version
10
pomeru ᘐtátneho a súkromného majetku, vstup cudzieho kapitálu, nezamestnanosᙐ a
podobne.
Rozvoj demokracie znamenal aj ០ivnú pôdu pre rôzne nelegálne ekonomické
aktivity a z tohto vyplývajúce podmienky pre rozvoj rôznych foriem ekonomickej
kriminality.
Trestná აinnosᙐ páchaná v ekonomike je nehomogénnou skupinou nezákonných
konaní. Mô០e naruᘐiᙐ chod verejných inᘐtitúcií, vyvolaᙐ infláciu, nezamestnanosᙐ straty
v poisᙐovníctve, bankovníctve a verejných fondoch. Jej spôsoby páchania sú variabilné
páchatelia ich nedostatky menia, prispôsobujú ich novým podmienkam, priაom
vyu០ívajú existujúce nedostatky legislatívy, kontroly, distribúcie a pohyb hodnôt
medzi ekonomickými subjektami. Zmenou spoloაenských pomerov sa zmenili aj
formy ekonomickej trestnej აinnosti. Kým do roku 1989 bola trestná აinnosᙐ v rámci
dodávateᏠsko-odberateᏠských vzᙐahov atჰ., v súაasnosti sa zmenili nielen formy
trestnej აinnosti ale i poაet trestných აinov. ᘀtruktúra a najmä dynamika vývoja
ekonomickej kriminality je charakterizovaná obrovským nárastom poაtu zistených a
zdokumentovaných prípadov záva០nej, skrytej hospodárskej trestnej აinnosti
a výᘐkou ᘐkôd.
V ᘐtruktúre ekonomickej kriminality v súაasnosti dominujú podvody v
obchodno-podnikateᏠských vzᙐahoch, sprenevery, skrátenia daní, falᘐovanie a
pozmeᒀovanie peᒀazí a ich uvádzanie do obehu, daᒀové machinácie, podvodné
konania v oblasti privatizácie bánk a ostatných peᒀa០ných ústavoch, atჰ. Zápas s
kriminalitou sa dostáva na popredné miesto აinnosti ᘐtátu, jeho jednotlivých
orgánov a inᘐtitúcií. O otázky kriminality sa stále viac zaujímajú politické strany a
obაianske zdru០enia, ktoré od pomerne optimistického variantu a០ po pesimistický
prístup komentujú túto problematiku. Otázky kriminality sú aj v centre pozornosti
radových obაanov, ktorých sa tento negatívny jav bezprostredne dotýka. V tejto
súvislosti vzniká rad otázok, z ktorých najdôle០itejᘐia je, ako v boji s kriminalitou
postupovaᙐ, ako obmedzovaᙐ mo០nosti jej prejavu a tým vytváraᙐ zdravᘐie
spoloაenské ovzduᘐie, presadzovaᙐ zdravé morálne vzᙐahy medzi Ꮰuჰmi.
Document converted by PDFMoto freeware version
11
Záva០nosᙐ a nebezpeაnosᙐ ekonomickej kriminality sa prejavuje v
bezprostrednom ohrození hospodárskeho ០ivota a prosperity spoloაnosti. Aktuálnosᙐ
tejto problematiky je tým záva០nejᘐia, ០e v poslednom období dochádza k nárastu a
vzniku nových a nebezpeაnejᘐích foriem tejto trestnej აinnosti. რalᘐím
charakteristickým rysom spôsobu páchania ekonomickej kriminality je skutoაnosᙐ, ០e
páchatelia spravidla nezanechávajú pri páchaní trestnej აinnosti viditeᏠné stopy, a nie
sú tak spôsobované zjavné a viditeᏠné poruchové následky. Z uvedeného dôvodu sa
páchateᏠom darí dlhú dobu páchaᙐ hospodársku trestnú აinnosᙐ a ich odhalenie pre
latentný charakter býva აasto znaაne komplikované. Kriminalita svojimi prejavmi
zasiahla celý ០ivot spoloაnosti, prenikla do vᘐetkých oblasti spoloაenského ០ivota
ako aj do ០ivota radových obაanov Slovenskej republiky.
4. Podstata ekonomickej kriminality
Ekonomická kriminalita predstavuje osobitný a pritom veᏠmi nebezpeაný druh
kriminality. Pri jej definovaní sa v literatúre uvádzajú obligatórne znaky, ktoré sú
evidentné v základnej charakteristike jednotlivých trestných აinov zaაlenených do tejto
skupiny. Vᘐeobecne ide o tieto znaky:
• poᘐkodenie alebo ohrozenie individuálnych záujmov,
• naruᘐenie dôvery v súvislosti s pozíciou páchateᏠa alebo nejakej inᘐtitúcie
v hospodárskom systéme, ktorá je potrebná pre riadny chod ekonomiky
Tzv. ekonomické trestné აiny, i keჰ sa dotýkajú individuálnych práv, sú
motivované ziskom preva០ne latentnými útokmi proti kolektívnym právam, proti
hospodárskemu systému ako celku, alebo proti jeho inᘐtitútom, ako napr. organizácii
trhu, regulácii zahraniაného obchodu a pod.
Uvedené kritéria v აiastoაne modifikovanej forme vyu០il pri charakteristike
pojmu ekonomická kriminalita i významný აeský teoretik J. Musil, ktorý uvedenú
nehomogénnu skupinu trestných აinov oznaაil ako ekonomickú kriminalitu, ktorú
Document converted by PDFMoto freeware version
12
definuje ako: Súbor deliktov, u ktorých je spoloაné to, ០e zneu០itím dôvery
potrebnej pre fungovanie hospodárskeho ០ivota, poᘐkodzuje alebo ohrozuje
hospodársky poriadok a spôsobuje znaაné ᘐkody5.
V súაasnosti sa v teórii a praxi reᘐpektuje definovanie ekonomickej kriminality
uvádzaný v uაebnom texte „Ekonomická kriminalita", kde sa v tejto súvislosti uvádza:
„Ekonomická kriminalita prestavuje súhrn trestnej აinnosti páchanej v
zmysle ustanovení Trestného zákona, pri ktorej páchateᏠ a poᘐkodený sú v
právnom vzᙐahu, zalo០enom na obchodnom, obაianskom, pracovnom a inom
práve, záväznými právnymi predpismi a k zabezpeაeniu prospechu pre
páchateᏠa alebo iný subjekt. Pozostáva najmä z trestných აinov proti
hospodárskej sústave, hospodárskej disciplíne, mene, predpisom o
hospodárskej súᙐa០i, ochranným známkam, chráneným vzorom a vynálezom,
autorským právam, úplatkárstvu, majetku z trestných აinov daᒀových a
vᘐeobecne nebezpeაných6.“
Odborníci z teórie a praxe sa zhodujú v tom, ០e ekonomická kriminalita
predstavuje súhrn trestnej აinnosti, spáchanej v zmysle ustanovení Trestného zákona,
pri ktorej páchateᏠ a poᘐkodený sú v právnom vzᙐahu zalo០enom na obchodnom,
obაianskom, správnom a inom práve, priაom zneu០ívanie dôvery, ktorá je potrebná pre
fungovanie riadneho chodu ekonomiky, dochádza k poruᘐovaniu ekonomických
vzᙐahov upravených vᘐeobecne záväznými právnymi predpismi a k zabezpeაeniu
prospechu pre páchateᏠa alebo iný subjekt.
Uvedená definícia v modifikovanej podobe zahrᒀuje základné znaky
ekonomickej kriminality. Autori uvedenej definície vychádzajú z toho, ០e základným
predpokladom odhaᏠovanie ekonomickej kriminality je poznanie urაitého konania
konkrétneho subjektu, ktoré mô០e tvoriᙐ kriminalistický obsah spôsobu páchania
trestnej აinnosti v presne definovanom prostredí. Charakter samotného spôsobu
páchania ekonomickej trestnej აinnosti je daný poruᘐením pre mo០nú aktivitu,
respektíve pasivitu v danej hospodárskej აinnosti. 5 Musil, J.: Metodika vyᘐetrovania vybraných druhov trestných აinov, APZ ჀR Praha 1993, str. 159 6 Balá០, P. - Krupa, S. a kol.: Ekonomická kriminalita. APZ Bratislava 1995, str. 5
Document converted by PDFMoto freeware version
13
Vo vᘐetkých krajinách mo០no pozorovaᙐ neistotu pri snahách aspoᒀ pribli០ne
urაiᙐ materiálny rozsah hospodárskej kriminality. Bolo by ideálne, keby na pojem
hospodárskej kriminality mal rovnaký názor zákonodarca, kriminológia aj
kriminalistika. Významnú úlohu by v tomto smere mala maᙐ legislatíva tým, ០e
postihne objektívne realitu, respektíve hlavné tendencie vývoja. Druhá hlava osobitnej
აasti náᘐho Trestného zákona „Trestné აiny hospodárske" bola formulovaná pre ochranu
centrálne plánovaného a riadeného hospodárstva a aj napriek viacerým novelám, stále
nezodpovedá súაasným potrebám rozvíjajúceho sa trhového hospodárstva. Bolo by
preto vhodné zásadne prepracovaᙐ túto აasᙐ Trestného zákona v duchu trhového
hospodárstva, voᏠnej súᙐa០e, nových ekonomických vzᙐahov a ekologických potrieb.
V ka០dom prípade to znamená nanovo definovaᙐ objekt hospodárskych trestných
აinov a ich jednotlivých skupín. Pri tvorbe novej koncepcie hospodárskych deliktov
mo០no vychádzaᙐ z dokumentov OSN a Rady Európy o opodstatnenosti intervencie
ᘐtátu do ekonomiky tam, kde nefunguje jej autoregulácia.
Document converted by PDFMoto freeware version
14
II. KAPITOLA
FORMY EKONOMICKEJ KRIMINALITY
V období pádu totalitných re០imov v krajinách strednej Európy mnoho
odborníkov verilo, ០e namiesto násilia a hospodárskej kriminality rozᘐírenej v
rozpadávajúcich sa socialistických ekonomikách nastúpi vzájomná výmena, typická
pre trhové ekonomiky. Pätnásᙐ rokov po radikálnej zmene vᘐak ekonomická
kriminalita dosahuje obrovské rozmery, tak០e sa stáva jedným z najneúspeᘐnejᘐích
odvetví prechodného obdobia. Liberalizácia politického ០ivota, slobody rozhodovania
v trhovom hospodárstve, otvorenie hraníc a zmeny právneho systému umo០ᒀujú
slobodu Ꮰudí, pohyb tovaru a kapitálu. Vytvorila sa nová politická a hospodárska
realita, ktorú vyu០ívajú kriminálne ០ivly. Mnohé z nich majú kontakty s cudzinou, kde
sa zdokonaᏠujú. Táto kriminalita vykazuje typické znaky organizovanej kriminality.
1. Stav ekonomickej kriminality na Slovensku
Vývoj kriminality v Slovenskej republike v roku 2003 nepochybne ovplyvᒀovali
predovᘐetkým vnútorné faktory, avᘐak na intenzitu a dᎠ០ku ich pôsobenia významne
vplývali aj faktory vonkajᘐie. Kriminalita sa v ostatných rokoch transformovala na
kvalitatívne nový fenomén, ktorý svojím rozsahom a stupᒀom
nebezpeაenstva prekroაil hranicu mo០ností jeho rieᘐenia priebe០ne inovovanými
nástrojmi a postupmi. Kriminalita v masovom meradle preniká cez ᘐtátne hranice a
zloაinecké zoskupenia operujú na rozsiahlych teritóriách bez ohᏠadu na ich
administratívne აlenenie. V rámci hodnotenia trestnej აinnosti v Slovenskej republike
z hᏠadiska celkovej kriminality je mo០né konᘐtatovaᙐ, ០e táto od roku 1999 mala
tendenciu zvýᘐeného rastu. Pokraაujúci nárast celkovej kriminality vᘐak nevznikol len
vývojom bezpeაnostnej situácie, ale aj odstránením podmienok (novely Trestného
zákona a Trestného poriadku) umo០ᒀujúcich nevykazovanie tzv. „podozrení z trestného
Document converted by PDFMoto freeware version
15
აinu“ v ᘐtatistickej evidencii, priაom mo០no konᘐtatovaᙐ, ០e doᘐlo k objektivizácii
skutoაného poაtu spáchaných trestných აinov.
V roku 2003 bolo na Slovensku celkovo zistených 111 893 trestných აinov
z toho objasnených 55 212, აo predstavuje menej ako päᙐdesiat percent. Z toho
ekonomická kriminalita sa podieᏠala 14 863 trestnými აinmi, ako ukazuje nasledujúca
tabuᏠka:
Stav kriminality na Slovensku TabuᏠka ა. 1
Druh trestnej აinnosti
Celkový poაet zistených
trestných აinov v SR v
roku 2003
Z toho poაet
objasnených
trestných აinov Celková kriminalita 111 893 55 212
Násilná kriminalita 13 724 6055
Mravnostná kriminalita 835 653
Majetková kriminalita 60 981 27 287
Ekonomická kriminalita 14 863 7134
Ostatná kriminalita 21 490 14 083
Zdroj: Ministerstvo vnútra SR
Zo zistených trestných აinov ekonomickej kriminality bolo objasnených iba
7134, აo predstavuje 48% - nú objasnenosᙐ.
Oproti predchádzajúcemu roku naჰalej pokraაoval mierny nárast ekonomickej
trestnej აinnosti. Z objasnených trestných აinov bolo ukonაených návrhom na podanie
ob០aloby 4 304 (nárast o 493), návrhom na podmieneაné zastavenie trestného stíhania
286 (nárast o 195) a návrhom na zmier 102 (nárast o 69) trestných აinov. Takmer
polovicu ekonomickej kriminality, napriek miernemu poklesu, tvorili trestné აiny
Document converted by PDFMoto freeware version
16
podvodu. Mierny pokles bol zaznamenaný aj pri skrátení dane (o 100). Nárast bol
zaznamenaný u trestných აinov sprenevery (o 468), proti mene (o 137) a korupcie (o 8).
Spôsobená ᘐkoda sa oproti roku 2002 viac ne០ zdvojnásobila a dosiahla výᘐku
57,118 mld. Sk7 (nárast o 32, 493 mld. Sk, აo je 98,6% nárastu ᘐkody spôsobenej
celkovou kriminalitou).
Teritoriálne rozlo០enie
Vyᘐᘐia koncentrácia ekonomickej kriminality bola zaznamenaná vo väაᘐích
mestách. ᘀpecifické postavenie má aj naჰalej Bratislava. Prítomnosᙐ centrálnych
orgánov ᘐtátnej správy umo០ᒀuje páchateᏠom prístup k informáciám, ktoré sú აasto
zneu០ívané k zakrytiu ich protiprávnej აinnosti, resp. na modifikovanie foriem trestnej
აinnosti s cieᏠom vyhnúᙐ sa postihu. Skúsenosti z dokumentovania záva០nej trestnej
აinnosti ekonomického charakteru v hodnotenom období poukazujú na umocᒀovanie
medzinárodného prvku a korupcie v tejto trestnej აinnosti.
Podrobnejᘐia charakteristika ekonomickej kriminality je rozobraná v ჰalᘐej აasti
mojej práce.
2. Formy ekonomickej kriminality
História kriminality na základe skúmania a zovᘐeobecnenia historického
materiálu z rôznych oblastí hodnotí a vysvetᏠuje proces vzniku, zmien a zákonitosti
vývoja kriminality, jej jednotlivých foriem a druhov. Základným metodologickým
postupom musí byᙐ poznanie kriminality v jej zlo០itej vzájomnej spojitosti s danou
spoloაenskou základᒀou s prihliadnutím na spoloაenské a iné podmienky.
Ekonomická kriminalita zahrᒀuje rôzne trestné აiny. ktoré sa vyznaაujú znaაnou
rozmanitosᙐou. Z hᏠadiska opatrení smerujúcich k eliminovaniu ekonomickej
7 www.minv.sk, Správa o bezpeაnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 2003
Document converted by PDFMoto freeware version
17
kriminality je vhodné danú heterogénnu skupinu trestných აinov აiastoაne rozაleniᙐ do
urაitej presne definovanej ᘐtruktúry.
Ekonomická kriminalita sa prejavuje v nasledovných oblastiach:
- korupcia
- daᒀová oblasᙐ
- proces privatizácie
- bankový sektor
- likvidácia a konkurz firiem
- falᘐovanie platidiel, cenných papierov a verejných listín
- devízové hospodárstvo a paᘐovanie
- autorské práva
- poაítaაová kriminalita
- kráde០, sprenevera a podvod
- environmentálna oblasᙐ.
A/ KORUPCIA
Slovo korupcia je latinského pôvodu, odvodené od slova rumpere, a znamená:
zlomiᙐ, rozlomiᙐ, pretrhnúᙐ. Latinský výraz corruptus vyjadruje následok zlomu – ten,
kto podstúpil zlom je skazený, zvrhlý alebo zvrátený. Pre väაᘐinu Ꮰudí sa toti០ pojem
korupcia spája so zlomom vo vieru v ideály a mravné princípy, predstavuje zradu cnosti
a záväzkov voაi celku.
Korupcia je celosvetový fenomén, ktorý deformuje samotnú spoloაnosᙐ..
Obzvláᘐᙐ záva០ným problémom sa stáva v postsocialistických krajinách. Na Slovensku
dosiahla také rozmery, ០e je mo០né ju pova០ovaᙐ za systémovú poruchu, ktorá zasahuje
vᘐetky sféry fungovania spoloაnosti. PodᏠa názoru verejnosti morálka, korupcia,
klientelizmus sú ᘐtvrtým najzáva០nejᘐím spoloაenským problémom, podᏠa odborníkov
dokonca druhým najzáva០nejᘐím spoloაenským problémom. 8 Korupcia sa stala aj
8 Sme, 9. 8. 2002, Korupcia na Slovensku prekvitá
Document converted by PDFMoto freeware version
18
integraაným problémom, je spomínaná ako problém náᘐho zaაleᒀovania do Európskej
únie a do NATO.
Aj v medzinárodných porovnaniach je Slovensko pova០ované za krajinu
s vysokou mierou rozᘐírenia korupcie. Na získanie jasnejᘐieho obrazu o tejto
problematika nám slú០i Index vnímania korupcie (CPI), ktorý pravidelne pripravuje
Transparency International Slovensko.9 Hodnota CPI sa pohybuje od 0 po 10. Ⴠím je
hodnota CPI ni០ᘐia, tým je v prísluᘐnej krajine vnímaná vyᘐᘐia miera korupcie. V roku
2003 bolo Slovensko zaradené do tohto prieskumu u០ po ᘐiesty krát, tentoraz s hodnotou
3,7. TabuᏠka sumarizuje vývoj CPI za obdobie rokov 1998 – 2003 v krajinách
Viᘐegrádskej ᘐtvorky (V4).
TabuᏠka ა. 2
Porovnanie vývoja CPI Slovenskej republiky a ostatných krajín V4
Krajina CPI 1998 CPI 1999 CPI 2000 CPI 2001 CPI 2002 CPI 2003
Slovensko 3,9 3,7 3,5 3,7 3,7 3,7
Ⴠesko 4.8 4,6 4,3 3,9 3,7 3,9
PoᏠsko 4,6 4,2 4,1 4,1 4,0 3,6
Maჰarsko 5,0 5,2 5,2 5,3 4,9 4,8
Zdroj: Transparency International Slovensko
Slovensko sa umiestnilo zo 133 hodnotených krajín a០ na 59. mieste, spolu
s krajinami ako Kolumbia, Chorvátsko, Salvador a Peru. Spomedzi krajín V4 bolo
najúspeᘐnejᘐie Maჰarsko. Krajiny so skóre vyᘐᘐím ako 9, teda s veᏠmi nízkym stupᒀom
vnímanej korupcie, sú bohaté krajiny, a to Fínsko, Island, Dánsko, Nový Zéland,
Singapur a ᘀvédsko.
9 Transparency International (TI) je medzinárodná, mimovládna nezisková organizácia zameraná na problémy transparentnosti, korupcie a úplatkárstva na medzinárodnej a národnej úrovni. Bola zalo០ená v roku 1993 v Berlíne, kde v súაasnosti sídli ústredný sekretariát TI. Na medzinárodnej úrovni TI spolupracuje s mnohými významnými inᘐtitúciami, napríklad so Svetovou bankou a OECD. V súაasnosti pôsobí viac ako 80 národných poboაiek po celom svete. Na Slovensku od septembra 1998 pôsobí Transparency International Slovensko.
Document converted by PDFMoto freeware version
19
Prístupy ku korupcii
Korupcia má viacero podôb a súvislostí, preto definovanie tohto pojmu nie je
jednoduché a jednoznaაné. Bolo niekoᏠko rôznych pokusov definovaᙐ korupciu, mo០no
povedaᙐ, ០e sa ustálili dva prístupy:
- normatívny, v ktorom je korupcia chápaná ako odchýlka od etických noriem,
resp. ako აinnosᙐ poᘐkodzujúca verejný záujem
- pozitívny, vychádzajúci z toho, ០e korupcia je odchýlka od právnych noriem.
Jednou z mo០ných definícií korupcie vo verejnom sektore je tá, ktorú navrhol
Bardhan10: „Korupcia ako vyu០itie verejného úradu na súkromný prospech.“ (Bardhan,
1996) Definícia v sebe obsahuje problém záujmov, protireაení medzi verejným
a súkromným záujmom, აo predstavuje jednu z kᏠúაových oblastí, na ktorú je potrebné
zameraᙐ pozornosᙐ pri snahe zní០iᙐ korupciu.
Podobné dôsledky ako korupcia má aj tzv. nepotizmus a klientelizmus.
Nepotizmus je ᘐpecifickým typom konfliktu záujmu. Hoci sa tento pojem აasto pou០íva
v oveᏠa ᘐirᘐom zmysle, striktne sa týka situácie, v ktorej osoba vyu០íva zverenú verejnú
moc na získanie výhody pre აlena svojej rodiny.
Klientelizmus je ᘐirᘐí pojem ako nepotizmus. Je to výraz pre konflikt záujmov,
ktorý vzniká uprednostᒀovaním priateᏠov a kolegov. Vo VeᏠkej Británii, sú pre
klientelizmus zau០ívané aj výrazy ako „old school tie“, „old boys club“, „old boys
network“.11 Niekedy je problematické rozlíᘐenie medzi korupciou a klientelizmom.
Zdroje korupcie
Negatívne dôsledky netransparentnosti verejného sektora a korupcie súvisia s tým,
០e:
Ak sa rozhoduje o verejných prostriedkoch na základe súkromných motívov,
potom sa zdroje nealokujú optimálne, deformuje sa hospodárska súᙐa០.12
10 Pranab Bardhan je profesor ekonómie na Californskej univerzite v Barkeley, spolupredseda nadácie MacArthur Foundation, zaoberá sa problémami korupcie a ekonomického rastu. 11 Mo០no prelo០iᙐ ako „klub starých spolu០iakov“. 12 Siაáková-Beblavá, E., Zemanoviაová, D.: Protikorupაné nástroje, TIS 2003, s. 27
Document converted by PDFMoto freeware version
20
Práve pre uvedené skutoაnosti je potrebné maᙐ pravidlá, ktoré by obmedzovali
mo០nosᙐ rozhodovania na základe internalít 13 . Riziko znázorᒀujú nasledujúce
rozhodovacie schémy14:
Schéma 1: Súkromný sektor
Subjekt A Subjekt B
Pri vzᙐahoch v súkromnej sfére si subjekty A a B navzájom strá០ia svoj záujem
a zároveᒀ znáᘐajú dôsledky svojich rozhodnutí. Rozhoduje sa o „vlastných peniazoch“.
Schéma 2: Verejný sektor
Vlastník (ᘐtát, obec)
PodnikateᏠ Decízor (úradník, poslanec)
Pri rozhodnutiach vo verejnom sektore sa dostávame do trojuholníkovej schémy,
kde je mo០né prijaᙐ rozhodnutie výhodné pre dva subjekty (decízor, podnikateᏠ), ale
nevýhodné pre tretí subjekt (ᘐtát). To systémovo vytvára priestor pre subjektívne
rozhodovanie a potenciálny konflikt záujmov. Preferovanie individuálneho záujmu nad
záujmom verejným je silne ovplyvnené mierou voᏠnosti v rozhodovaní. Vo verejnom
sektore sa toti០ rozhoduje o „cudzích peniazoch“.
13 Internality sú súkromné motívy Ꮰudí, ktorí prijímajú rozhodnutia vo verejnom záujme 14 Siაáková-Beblavá, E., Zemanoviაová, D.: Protikorupაné nástroje, TIS 2003
Document converted by PDFMoto freeware version
21
Stav korupcie na Slovensku
O oficiálnom rozsahu korupcie na Slovensku vypovedajú údaje o poაte osôb, ktoré
boli za jednotlivé skutkové podstaty trestných აinov korupcie v danom období stíhané,
ob០alované a odsúdené. Trestné აiny vo veci korupcie upravuje Trestný zákon ა.
140/1961 Zb. viackrát novelizovaný, naposledy Zákonom ა. 171/2003 Z. z.
s úაinnosᙐou od 1. septembra 2003, v treᙐom oddieli tretej hlavy. TabuᏠka 2 sumarizuje
vývoj postihovania jednotlivých trestných აinov korupcie od roku 2000 do prvého
polroka 2003.
Kriminalita vo veciach korupcie TabuᏠka ა. 3
2000 2001 2002 2003
stíh
aní
ob០a
lova
ní
odsú
dení
stíh
aní
ob០a
lova
ní
odsú
dení
stíh
aní
ob០a
lova
ní
odsú
dení
stíh
aní
ob០a
lova
ní
odsú
dení
§160a,b,c 42 39 24 42 40 21 37 32 18 86 40 14
§161a,b,c 62 52 43 56 41 30 78 56 37 80 53 33
§162 2 1 0 5 3 0 5 4 2 6 4 2
Spolu 106 92 67 103 84 51 120 92 57 172 97 49
Zdroj: Generálna prokuratúra SR Poznámka: §160, §160a, §160b, §160c – prijímanie úplatku a inej nenále០itej výhody §161, §161a, §161b, §161c – podplácanie §162 – nepriama korupcia
Najvyᘐᘐí nárast badaᙐ v oblasti stíhania osôb za trestný აin prijímania úplatku
a inej nenále០itej výhody podᏠa paragrafu 160. Kým v roku 2002 bolo stíhaných 37
osôb, v minulom roku to bolo u០ 86. Odliᘐnú ᘐtatistiku vykazuje poაet ob០alovaných
a odsúdených, ktorý sa zvýᘐil iba nepatrne, resp. v prípade odsúdených dokonca
poklesol. Poაet trestných აinov podᏠa paragrafu 161 – podplácanie a 162 – nepriama
korupcia sa výraznejᘐie nezmenil. Aj kvôli tomu v celkovom hodnotení vzrástol výrazne
Document converted by PDFMoto freeware version
22
iba poაet stíhaných osôb na 172, poაet ob០alovaných sa zvýᘐil na 97 (nárast o päᙐ osôb)
a poაet odsúdených poklesol z 51 na 49.
Ako u០ bolo spomínané korupcia sa vyskytuje vo vᘐetkých sférach fungovania
spoloაnosti. Je spájaná najmä s privatizáciou, verejným obstarávaním, rozhodovaním
súdov, získavaním oprávnení, povolení, rozhodovaní o ᘐtátnych zárukách, úkonoch na
katastri nehnuteᏠností, prideᏠovaní licencií, dotácií a ᘐtátnej pomoci. 15 Takto vidí
korupciu hlavne podnikateᏠská sféra.
Z pohᏠadu obაana existuje korupcia hlavne v oblastiach ako zdravotníctvo, súdy
a prokuratúra, polícia, ministerstvá, colné úrady, ᘐkolstvo, okresné a krajské úrady
a daᒀové úrady.
Osobitné postavenie má korupაné správanie ústavných აiniteᏠov. Doteraz
mediálne najznámejᘐím zdokumentovaným prípadom, pri ktorom bola vznesená
ob០aloba, sa stal prípad poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Gabriela Karlina,
ktorý bol obvinený z trestného აinu prijímania úplatku vo výᘐke 500 tisíc korún od
konateᏠa firmy Technotrade. Celý úplatok mal byᙐ vo výᘐke 5-percentnej provízie zo
17-miliónovej zákazky, ktorú dostala táto firma od samosprávneho kraja na stavbu
telocviაne v ័iari nad Hronom.
B/ DAᑰOVÁ OBLASᙀ
Dane a daᒀové úniky ako také existujú u០ niekoᏠko storoაí. Aj keჰ v spoloაnosti
pretrváva odpor a odsudzovanie daᒀových únikov, stále existujú a pretrvávajú, vo
vᘐetkých krajinách a vo vᘐetkých dobách. Po pätnástich rokoch ekonomickej
transformácie na Slovensku zaაínajú podnikatelia, ale aj nepodnikajúce daᒀové subjekty
lepᘐie vnímaᙐ svetlé aj tienisté stránky tohto systému v krajine.
15 Prieskum agentúry FOCUS pre Trasparency International, marec 2003
Document converted by PDFMoto freeware version
23
Dvojaké daᒀové úniky
Efektívnosᙐ daᒀovej sústavy a úაinnosᙐ daᒀovej legislatívy ᘐtátu závisí preva០ne
od toho, ako sa spoloაnosᙐ (ᘐtát) pozerá na daᒀovú disciplínu. Zrkadlovým obrazom
tejto disciplíny je rozsah daᒀových únikov a schopnosᙐ spoloაnosti ich eliminovaᙐ na
ekonomicky i sociálne prijateᏠnú úroveᒀ. Rozpor medzi záujmom ᘐtátu zabezpeაiᙐ si
príjmy inkasom daní a medzi prirodzeným odporom daᒀových subjektov, ktoré sa
sna០ia o minimalizáciu vlastného daᒀového bremena, je základným motívom vzniku
daᒀových únikov.
Z viacerých definícií sa javí najvýsti០nejᘐia tá, ktorá oznaაuje daᒀový únik ako
výsledok celkového ekonomického správania sa daᒀových subjektov orientovaného na
zní០enie daᒀovej povinnosti daᒀového subjektu (obაana, ០ivnostníka, podniku, firmy) k
ᘐtátu na legálnom alebo nelegálnom princípe16.
Legálny daᒀový únik (tax avoidance) predstavuje daᒀový únik v línii platnej
legislatívy a charakteristický je vyhýbaním sa daᒀovej povinnosti ᘐikovným vyu០itím
mo០ností, ktoré ponúka zákon. Napríklad spotrebiteᏠ mô០e zmeniᙐ svoje správanie
(ᘐtruktúru spotreby), aby platil menᘐie dane.
Nelegálny daᒀový únik (tax evasion) znamená poruᘐenie zákona, lebo je vykonaný
nad rámec platnej legislatívy. Mechanizmus nelegálneho daᒀového úniku je dvojaký –
daᒀový únik vzniká na báze nadhodnotenia daᒀových výdavkov (nákladov) daᒀového
úაtovníctva alebo na báze úplného zatajenia აi აiastoაného priznania príjmov k
zdaneniu.
Nelegálny daᒀový únik na základe zatajenia urაitých skutoაností potrebných na
objektívne a správne urაenie dane mô០e maᙐ podobu tzv. daᒀovej defraudácie (pri
zatajení urაitej აasti majetku daᒀového subjektu) alebo podobu tzv. daᒀovej
malverizácie (pri zatajení príjmov, napríklad nepriznaním აasti tr០ieb).
16 www.akont.sk, K daᒀovým únikom dochádza hlavne v neᘐtandardných ekonomikách.
Document converted by PDFMoto freeware version
24
Legálne a nelegálne daᒀové úniky nasvedაujú, ០e slovenský daᒀový systém má
znaაné rezervy. Zistené daᒀové a colné nedoplatky v roku 2003 dosiahli sumu 87,6
miliardy korún,17 priაom daᒀové nedoplatky tvorí 81,3 mld. Sk a colné 6,3 mld. Sk.
Z celkovej sumy je a០ 49,6 mld Sk nevymo០iteᏠných a hrozivý objem tieᒀovej
ekonomiky podᏠa niektorých odhadov indikuje, ០e nezistené daᒀové úniky sa roაne
pohybujú naჰalej na úrovni minimálne 20 mld. Sk (údaj nie je exaktný, ide len o
kvalifikovaný odhad).
Samotná trestná აinnosᙐ sa v daᒀovej sústave prejavuje skrátením, neodvedením a
nezaplatením dane a poistného. Teda daᒀovník skráti, neodvedie alebo skráti daᒀ, აi
poistné a tieto finanაné prostriedky pou០ije pre seba, prípadne na rozvoj podnikania.
Táto trestná აinnosᙐ zaznamenáva prudký rozmach, priაom mnohé prípady ostávajú v
latencii. Ide o აinnosᙐ, ktorá je znaაne nehomogénnou skupinou nezákonných
აinností. Túto აinnosᙐ mo០no charakterizovaᙐ ako útok páchateᏠa smerom k
poᘐkodeným.
Dane sa delia na základe zákona ა. 212/92 Z. z. o sústave daní v znení
neskorᘐích noviel na dane priame a nepriame. Priame dane predstavujú dane, ktorých
bremeno znáᘐa priamo daᒀovník, bez legálnej mo០nosti ich presunu na iný subjekt.
Sústavu priamych daní tvoria: daᒀ z príjmu právnických osôb a daᒀ z príjmu
fyzických osôb, ჰalej sem patria majetkové dane ako:
● cestná daᒀ
● daᒀ z nehnuteᏠností: - daᒀ z pozemkov
- daᒀ zo stavieb
● daᒀ z dediაstva, darovania, z prevodu a prechodu nehnuteᏠností.
V tejto oblasti dochádza k trestnej აinnosti najmä tak, ០e daᒀovník zatají príjmy
alebo tieto vykazuje v nesprávnej výᘐke. Daᒀovníci pri objasᒀovaní krátenia dane v
tejto oblasti veᏠmi აasto uvádzajú, ០e stratili doklady, alebo ០e sa iným spôsobom
znehodnotili (napr. uvádzajú, ០e im boli odcudzené, dieᙐa sa hralo s poაítaაom a vᘐetky
17 Národná obroda, 15. 4. 2004, Daᒀové a colné nedoplatky stále rastú, ale úspeᘐnosᙐ ich výberu je lepᘐia.
Document converted by PDFMoto freeware version
25
záznamy vymazalo, kuriozitou potvrdenou z vlastnej praxe je vysvetlenie podozrivého,
ktorý uviedol, ០e tieto doklady neustále vozí so sebou a pri autonehode sa mu na ne
vyliala minerálna voda, a preto boli znehodnotené, preto ich vyhodil a pod).
რalᘐou oblasᙐou krátenia dane je snaha získaᙐ daᒀové úᏠavy, a to fiktívnym
zamestnávaním invalidných pracovníkov, pri snahe vyhnúᙐ sa zálohovým platbám si
obstarávajú fingované doklady, ktorými preukazujú preká០ky v podnikaní, najmä to, ០e
sú nesolventní. რalej je to vykazovanie nepravdivých výdavkov vynalo០ených na
dosiahnutie, udr០anie a zabezpeაenie príjmov. Ide predovᘐetkým o fakturáciu prác a
slu០ieb, ktoré vᘐak neboli nikdy vykonané. რalᘐími polo០kami krátenia dane je
neoprávnené vykazovanie fiktívnych pracovných ciest, neoprávnené uplatᒀovanie
odkladu platenia dane, neoprávnené uplatᒀovanie odpoაítateᏠných polo០iek a pod.
Ⴠo sa týka krátenia daní z príjmu právnických osôb, tu najაastejᘐie dochádza k
cenovým presunom, teda daᒀ sa rozlo០í medzi viac daᒀovníkov prostredníctvom
nákupu alebo predaja za zámerne dohodnuté podhodnotené ceny. Takto sa daᒀovník
vyhne zdaneniu vo vyᘐᘐom daᒀovom pásme. Taktie០ sna០ia sa vyhnúᙐ zdaneniu tým, ០e
presúvajú zisk zo ziskových spoloაností do spoloაností stratových. Ⴠastým javom je
vystavovanie fiktívnych výdavkových dokladov, faktúr, zmlúv a iných potrebných listín
k zúაtovaniu výdavkov, prelievanie kapitálu do rôznych dcérskych spoloაností. V tejto
oblasti dochádza k najväაᘐím ᘐkodám pre spoloაnosᙐ, teda ᘐtátu.
PokiaᏠ ide o ჰalᘐie priame dane, v tejto oblasti dochádza k trestnej აinnosti
pomerne zriedka a ᘐkody nie sú vysoké.
Druhú აasᙐ daᒀovej sústavy tvoria dane nepriame, ktoré sú najაastejᘐie premetom
krátenia, nezaplatenia a neodvedenia.
Nepriame dane sú dane, ktorých bremeno mô០e daᒀovník legálne preniesᙐ na inú
osobu, pokiaᏠ táto presun umo០ní.
Sústavu nepriamych daní tvorí:
● daᒀ z pridanej hodnoty
● spotrebné dane, medzi ktoré patria:
- spotrebná daᒀ z liehu
- spotrebná daᒀ z vína
- spotrebná daᒀ z piva
Document converted by PDFMoto freeware version
26
- spotrebná daᒀ z tabaku a tabakových výrobkov
- spotrebná daᒀ z uhlíkových palív a mazív
Najmä daᒀ z pridanej hodnoty, keჰ si páchateᏠ uplatní po dohode so silným
subjektom na základe fiktívneho obchodu s tovarom nárok na nadmerný odpoაet u
prísluᘐného Daᒀového úradu je najაastejᘐou trestnou აinnosti v tejto oblasti. რalej sú to
spotrebné dane v súvislosti s dovozom, vývozom alebo tranzitom niektorých druhov
tovaru najmä alkoholu a cigariet. Najაastejᘐou formou trestnej აinnosti, v oblasti
spotrebných daní je fingovaný dovoz alebo vývoz liehu. Najväაᘐou spoloაenskou
nebezpeაnosᙐou je vᘐak nelegálna výroba liehu a jeho nelegálny dovoz zo zahraniაia.
Tu je toti០to nebezpeაie, ០e je zdravotne závadný. Charakteristickou აrtou je nízka cena
za takto vyrobený alkohol. Na აiernom trhu má najvyᘐᘐiu hodnotou lieh z Belgicka,
Holandska a Ukrajiny.
Jeden z najväაᘐích daᒀových podvodov, vtedy eᘐte na dani z obratu, sa udial
v roku l99218. Na Slovensku sa ho dopustil 3O-roაný cudzí ᘐtátny prísluᘐník, ktorý v
roku l992 objednal z Macedónska a Bulharska bez súhlasu spoloაníაky pova០sko-
bystrickej firmy a v jej mene rôzne tabakové výrobky, ktoré rozpredal odberateᏠom na
území bývalej ჀSFR. Neodvedením dane z obratu spôsobil spoloაníაke ako subjektu
dane z obratu ᘐkodu vo výᘐke 284,6 mil. Sk.
Mnohé obrovské daᒀové podvody v SR neboli zistené. Len vo VS័ Koᘐice
daᒀová kontrola deklarovala niekoᏠko daᒀové nedoplatky za roky 1996 a០ 1999 vo
výᘐke 3,74 mld. Sk19. ័eleziarne vᘐak ᘐtátu zaplatia „len“ 1,4 mld. Sk. Výᘐka týchto
nedoplatkov toti០ zahᕐᒀa nielen samotné nedoplatky, ale aj penále a ich zvýᘐenie. Je to
vᘐak iba zrnko v mori – v porovnaní s tým, ០e podᏠa niektorých topmana០érov z
podniku „odiᘐlo“ cez 11 miliárd Sk, ale doteraz nevedia kam
18 www.akont.sk, História daᒀových únikov 19 www.cphr.sk, VS័ dlhujú ᘐtátu miliardy na daniach
Document converted by PDFMoto freeware version
27
Najziskovejᘐie daᒀové podvody
Medzi najviac profitujúce daᒀové podvody, machinácie a daᒀové hity z rastu
nelegálnych daᒀových úspor patria najmä aktivity spojené s predajom drog,
prostitúciou, vydieraním (racketing), terorizmom, únosmi, ilegálnym
prisᙐahovalectvom, obchodovaním so zbraᒀami, s kontrabandom, ú០erníctvom,
ekoobchodom, hazardnými hrami, paᘐovaním cigariet, obchodovaním s alkoholom, s
falᘐovaním a praním ᘐpinavých peᒀazí, kráde០ami áut, s komunálnymi podvodmi,
výnosmi z korupcie, s podvodmi s cennými papiermi, ilegálnou redistribúciou
videosnímok a audiokaziet (tzv. pirátske kópie), s poisᙐovacími podvodmi,
privatizaაnými podvodmi, s príjmom z automatov, herní a kasín.
Osobitnú dôle០itosᙐ najmä z hᏠadiska obrovských objemových obchodov majú aj
ᘐpeciálne internacionálne úniky daní. ᘀpeciálne medzinárodné daᒀové úniky sú najmä
tie, kde sa ᘐpekulácie smerujúce k daᒀovým machináciám najviac koncentrujú najmä
na:
● pou០ívanie tzv. transferových cien – medzi vzájomne závislými subjektmi,
ktorých cieᏠom je umelo ovplyvniᙐ tvorbu zisku v teritóriách s ni០ᘐím zdanením na úkor
teritórií s vyᘐᘐím zdanením
● manipuláciu so sídlom spoloაnosti a s dvojitou daᒀovou registráciou. Princíp
spoაíva v zneu០ívaní rozdielnych národných predpisov. Niektoré krajiny pova០ujú za
sídlo miesto registrácie, iné naopak miesto, odkiaᏠ je spoloაnosᙐ riadená a kontrolovaná
● kapitalizáciu filiálky na základe dlhu, აím sa má obísᙐ zdanenie úrokov, ktoré
inkasuje materská spoloაnosᙐ.
Predmetom neutíchajúcich polemík a odborných sporov je nejasná hranica medzi
legitimitou podnikania, ale najmä medzi tým, აi ide o legálny alebo nelegálny daᒀový
únik v prípade transferov i alokácie kapitálu v tzv. offshore teritóriách, nazývaných aj
Document converted by PDFMoto freeware version
28
daᒀové raje, daᒀové oázy alebo daᒀové útoაiᘐtia.20 V princípe platí, ០e daᒀovým rajom
rozumieme krajinu (územie) so zvýhodneným colným, respektíve daᒀovým re០imom,
ktorý dovoᏠuje daᒀovému subjektu, aby umiestnením svojho kapitálu v tomto teritóriu
získal nemalú finanაnú úsporu na báze daᒀovej alebo colnej úᏠavy.
Najväაᘐí daᒀový raj sa nachádza údajne v Karibiku a jeho názov je Kajmanské
ostrovy. Je to potápaაský raj, kde ០ije cca 3O tisíc obyvateᏠov. Z tohto daᒀového /აi
bezdaᒀového/ raja operuje vyᘐe 55O bánk reprezentujúcich viac ako 6O krajín sveta.
Jedna banka na Kajmanských ostrovoch pripadá zhruba na 5O Ꮰudí. Zaregistrovaných je
tam takmer 3O-tisíc firiem. Táto jurisdikcia dáva vyᘐe 35O poisᙐovacím spoloაnostiam
najvyᘐᘐie výhody pri poskytovaní slu០ieb. Pre ilustráciu je vhodné podაiarknuᙐ,០e na
zemeguli sa nachádza celkom 22O teritórií charakteru daᒀového raja /tzv. off-shore/.
Príაiny daᒀových podvodov
Príაiny daᒀových podvodov treba hᏠadaᙐ najmä v sociálnom a ekonomickom
prostredí, v ktorom platitelia daní vykonávajú svoju აinnosᙐ. Vznik daᒀových únikov
výraznou formou ovplyvᒀuje aj stav právneho systému prísluᘐnej spoloაnosti. Na tento
faktor vzniku daᒀových únikov má vplyv aj stav morálky a kultúry spoloაnosti, v rámci
ktorej úniky vznikajú. Najpoაetnejᘐie výhrady zo strán podnikateᏠov ohᏠadne systému
finanაného zaᙐa០enia sa týkajú hlavne odvodov do poistných fondov. Najაastejᘐie sa
spomínajú neprimerane veᏠké odvody za zamestnancov. Ak sú odvody a sadzby dane
neúmerne vysoké, väაᘐina podnikov si nájde spôsob ako sa vyhnúᙐ ich plneniu
აiastoაne alebo v plnej výᘐke.
C/ PROCES PRIVATIZÁCIE
Jedným z nástrojov budovania trhu a vytvárania súkromného sektora v ekonomike
sa stala privatizácia. Privatizácia v slovenskej ekonomike vᘐak nezasahovala a
nezasahuje len oblasᙐ hospodárstva, jej priebeh má vplyv na celú spoloაnosᙐ. Zásadným
20 Trend, ა. 9/2002, ა. 14/2002
Document converted by PDFMoto freeware version
29
a minimálne trojakým spôsobom ovplyvᒀuje to, aký typ inᘐtitucionálneho rámca v
ekonomike a spoloაnosti vzniká, hlavne tým, ០e:
● vlastnícke práva tvoria podstatnú აasᙐ inᘐtitucionálnej architektúry
ekonomického systému a privatizácia podstatnú აasᙐ inᘐtitucionálnej transformácie,
● existuje silný vplyv spôsobu privatizácie na formovanie podnikateᏠskej a
exekutívnej kultúry a etiky,
● existuje silný vplyv spôsobu privatizácie na celkovú spoloაenskú klímu,
formovanie neformálnych pravidiel v spoloაnosti a následne na vytvorenie podmienok
pre dlhodobý udr០ateᏠný rast na Slovensku.
Zjednoduᘐený vzᙐah medzi formálnymi a neformálnymi inᘐtitúciami a ich vplyv
na hospodársky rast vyjadrujú nasledujúce schémy:
Schéma 3: Formálne a neformálne pravidlá
Neformálne pravidlá sa týkajú hlavne konvencií a osobných ᘐtandardov
აestnosti. Dôle០itosᙐ neformálnych pravidiel je priamo úmerná nákladnosti prijímania
Document converted by PDFMoto freeware version
30
formálnych opatrení a ich implementácie. Ⴠím ᙐa០ᘐie sa uplatᒀuje napríklad zákon o
konflikte záujmov, tým dôle០itejᘐí je spôsob myslenia Ꮰudí. Keby sa prijatie daného
opatrenia a jeho efektívna implementácia dala uskutoაniᙐ pri nízkych nákladoch,
znamenalo by to, ០e ideológia v danej spoloაnosti bola v zhode s implementovaným
zákonom. V opaაnom prípade je potrebné ovplyvᒀovaᙐ aj ideológiu, აo zvyᘐuje celkové
náklady spojené s implementáciou daného zákona აi mechanizmu. Dôvera, morálka,
dodr០iavanie etických hodnôt sú preto významnými ekonomickými kategóriami.
ZatiaᏠ აo formálne pravidlá mo០no zmeniᙐ aj „za jednu noc“, zmena
neformálnych pravidiel je oveᏠa nároაnejᘐia. Neformálne pravidlá toti០ pôsobia
postupne a აasto podvedome na základe toho, ០e jednotlivci si vytvárajú alternatívne
vzory správania v zhode s novým ohodnotením nákladov a ú០itku.
Z vyᘐᘐie uvedeného mo០no indikovaᙐ, ០e neformálne pravidlá nebránili rastu
korupcie v jednotlivých fázach procesu privatizácie. Podrobnejᘐie sú podoby korupcie v
jednotlivých აastiach privatizaაného procesu uvedené v nasledujúcom texte. Pre
zdôraznenie odliᘐných podôb korupcie v jednotlivých fázach privatizaაného procesu
sme zvolili nasledovné აlenenie21:
• korupcia pred predajom majetku, tzv. predprivatizaაná korupcia,
• korupcia v procese rozhodovania o pridelení majetku – t. j. poაas samotného
procesu privatizácie, predaja majetku,
• korupcia po predaji majetku, tzv. poprivatizaაná korupcia.
Predprivatizaაná korupcia
Tento druh korupcie spojený s transformáciou hospodárstva a privatizáciou sa
zvykne nazývaᙐ aj spontánna privatizácia. Oznaაuje sa tak proces rozkrádania majetku
poაas obdobia od spustenia ekonomickej transformácie alebo od obdobia ekonomickej
liberalizácie po zavᕐᘐenie privatizácie konkrétneho podniku. Ide predovᘐetkým o
spontánnu privatizáciu zo strany mana០mentov ᘐtátnych podnikov a im blízkych Ꮰudí.
Rozsah spontánnej privatizácie závisí od rýchlosti privatizácie, je priamo úmerný dᎠ០ke
obdobia od spustenia ekonomickej transformácie po ukonაenie privatizácie konkrétneho
podniku. Spontánna privatizácia je teda tým väაᘐia, აím pomalᘐí je priebeh privatizácie. 21 Siაáková, E.: Netransparentnosᙐ a korupcia v privatizaაnom procese, MESA 10, 2002
Document converted by PDFMoto freeware version
31
K აasto pou០ívaným formám spontánnej privatizácie patrí zámerné zhorᘐenie
ekonomickej situácie podniku, zní០enie jeho hodnoty a následné odkúpenie podniku za
nízku cenu. Pri spontánnej privatizácii tak dochádzalo napríklad k uzatváraniu
kontraktov o nájme nebytových priestorov, o zahraniაnoobchodnej აinnosti, o reklame a
propagácii, o zásobovaní a distribúcii, o servise, o dopravných slu០bách a pod.
Dôle០itým faktorom, ktorý napomohol rastu spontánnej privatizácie, bola absencia
súᙐa០ivých foriem v procese obstarávania na princípe súᙐa០e, keჰ០e zákon ა. 263/1993
Z. z. o verejnom obstarávaní bol prijatý a០ s úაinnosᙐou od 1. januára 1994.
Korupcia v procese rozhodovania o pridelení majetku
ᘀtandardnými metódami privatizácie sú:
• verejná dra០ba
• verejná súᙐa០
• priame predaje
Verejná dra០ba
Tzv. malá privatizácia bola organizovaná prostredníctvom okresných
privatizaაných komisií s regionálnou okresnou pôsobnosᙐou, ktoré boli podriadené
ministerstvu privatizácie. Jediným kritériom bola výᘐka ponúknutej ceny, priაom
uskutoაnenie výberu kupujúceho bolo realizované verejnou dra០bou, აím sa vytvoril
priestor pre transparentný spôsob jej realizácie. Napriek tomu sa aj pri tomto spôsobe
privatizácie vyskytovali javy svedაiace o prítomnosti korupcie. Tá vᘐak mala priamy
kriminálny, protizákonný charakter a bola (mala byᙐ) postihovaná bezpeაnostnými
orgánmi a orgánmi აinnými v trestnom konaní. Iᘐlo napr. o skryté alebo otvorené
vydieranie dra០iteᏠov alebo potenciálnych dra០iteᏠov s úmyslom odradiᙐ ich od úაasti
na dra០be, alebo od úmyslu zvyᘐovaᙐ cenu, o vymáhanie odplaty za ochotu nevstupovaᙐ
do dra០by a nezvyᘐovaᙐ cenu zo strany ᘐpekulantov vo vzᙐahu k vá០nym záujemcom o
prevádzkovú jednotku, o organizovanie tzv. holandských dra០ieb so zabránením úაasti v
dra០be vá០nym záujemcom vyhrá០kami, o vydra០enie prevádzkovej jednotky s
úmyslom nesplatiᙐ ju do stanoveného termínu a vyu០ívaᙐ ju do doby zruᘐenia výsledku
dra០by, o falᘐovanie dokumentov o predchádzajúcom prenájme dra០enej prevádzkovej
jednotky so zámerom prednostného odkúpenia. Zo strany vlády, parlamentu a
Document converted by PDFMoto freeware version
32
ministerstva privatizácie boli prijímané viaceré opatrenia, ktoré mali minimalizovaᙐ
rozsah týchto negatívnych javov.
Verejná súᙐa០
Aj v procese verejnej súᙐa០e existujú riziká korupcie. Mô០u vᘐak byᙐ eliminované
– ak sa dodr០iavajú vᘐetky ᘐtandardné nále០itosti verejných súᙐa០í, ako je zverejnenie
ponuky na odpredaj, jasné stanovenie kritérií výberu, zapeაatené ponuky bez rizika
úniku informácií o konkurenაných ponukách, nezávislá a nezainteresovaná výberová
komisia. Skúsenosti s verejnými súᙐa០ami ukazujú, ០e nie v០dy sú tieto podmienky
dodr០iavané, აo vedie nielen k mo០nosti korupcie a ovplyvᒀovania týchto procesov, ale
aj k spochybᒀovaniu výsledkov takýchto výberových konaní a k ich prehodnocovaniu
a០ ruᘐeniu.
Priame predaje
V procese veᏠkej privatizácie sa podstatná აasᙐ majetku odpredala formou
priamych predajov. Priamy predaj je taká forma predaja majetku alebo obchodných
podielov bývalého ᘐtátneho podniku, keჰ k predaju dochádza na základe schválenia tzv.
privatizaაného projektu na priamy predaj vopred urაenému záujemcovi. Aj v prípade
realizácie privatizácie formou priamych predajov mo០no zaviesᙐ transparentný,
súᙐa០ivý a kontrolovateᏠný priebeh. Stane sa tak vtedy, ak sú stanovené pravidlá hry a
kritériá, na základe ktorých sa medzi rôznymi záujemcami rozhoduje, a ak je mo០né
dodr០iavanie týchto pravidiel a kritérií poაas privatizácie aj spätne kontrolovaᙐ. Tento
spôsob privatizácie mo០no teda uskutoაᒀovaᙐ viacerými spôsobmi, pri ktorých sa mení
spôsob rozhodovania, stupeᒀ transparentnosti, kontroly, a teda aj priestoru pre korupciu.
Vo väzbe na proces privatizácie a mo០nú korupciu treba spomenúᙐ aj fenomén
tzv. divokej privatizácie. Takéto pomenovanie dostala privatizácia v období rokov
1994 a០ 1998. Na základe deklarovaného cieᏠa „vytváraᙐ domácu podnikateᏠskú
vrstvu“ sa majetok prideᏠoval na základe podnikateᏠského zámeru. PodnikateᏠský
zámer, ktorý sa tak stal hlavným kritériom výberu, vᘐak vytváral priestor pre rozsiahly
subjektivizmus, keჰ០e ide o nemerateᏠné kritérium.
Navyᘐe, väაᘐina proklamovaných zámerov v podnikateᏠskom zámere nie je ani
právne odchytiteᏠná a vymáhateᏠná. Keჰ០e domáci záujemcovia o privatizáciu majú
Document converted by PDFMoto freeware version
33
obmedzené investiაné mo០nosti, vláda zamýᘐᏠala „v záujme podpory rozvoja domácej
podnikateᏠskej vrstvy (...) umo០ᒀovaᙐ splátkové formy predaja so zapoაítavaním
investícií do kúpnej ceny“. Privatizácia podᏠa takto stanovených kritérií umo០ᒀuje
subjektivizmus a uprednostᒀovanie mana០mentov ᘐtátnych podnikov, prípadne iných
dopredu vytypovaných záujemcov.
Jedným z najznámejᘐích príkladov takejto privatizácie, bol predaj akciovej
spoloაnosti Nafta Gbely. Tento podnik bol jedným z najprosperujúcejᘐích podnikov na
Slovensku. Zisk pred zdanením v roku 1995 dosiahol 1,075 mld. korún a cena jednej
akcie sa pohybovala od 2230 do 2360 korún. V auguste 1996 vᘐak Fond národného
majetku Slovenskej republiky rozhodol o priamom predaji celého neprivatizovaného
balíka akcií Nafta Gbely (45,9 %) v priamom predaji neznámej spoloაnosti Druhá
obchodná, a. s., za cenu 500 mil. Sk, priაom prvá splátka je 150 mil. Sk do 30 dní
a zvyᘐok podᏠa splátkového kalendára do desaᙐ rokov22. Ⴠasᙐ týchto splátok pritom
mo០no investovaᙐ do podniku, a v tom prípade sa o tieto investície zni០ujú splátky.
Nafta Gbely pritom dosahuje roაný zisk vyᘐe 1 mld. Sk, preto je jasné, ០e nový
nadobúdateᏠ pohodlne splatí svoje záväzky z dividend, ktoré dostane ako nový majiteᏠ.
O privatizáciu akcií Nafta Gbely sa uchádzali mnohí domáci aj zahraniაní
investori, medzi nimi napríklad Ruhrgas, ÖMV, Gas de France.
Predajná cena bola 500 mil. Sk, pritom pri aktuálnej cene na kapitálovom trhu
2300 Sk za akciu by cena 45,9 % balíka bola 3,2 mld. Sk. Skutoაná trhová cena by
pritom bola eᘐte vyᘐᘐia, preto០e ide o kontrolný balík lukratívnej akciovej spoloაnosti
(zvyᘐných 54,1 % akcií predaných v kupónovej privatizácii je relatívne rozptýlených).
Takmer vᘐetci domáci aj zahraniაní záujemcovia ponúkali oveᏠa vyᘐᘐiu cenu ako víᙐaz.
Mo០no konᘐtatovaᙐ, ០e priama strata vyplývajúca z tohto predaja dosiahla sumu okolo 3
mld. Sk.
Poprivatizaაná korupcia
V súvislosti s plnením podmienok zmluvy uzavretej medzi kupujúcim a FNM SR
mô០e takisto dochádzaᙐ ku korupcii. Deje sa tak napríklad pri splácaní kúpnej ceny 22 MESA 10, Od spoloაného k súkromnému – 10 rokov privatizácie na Slovensku, Bratislava 1999
Document converted by PDFMoto freeware version
34
privatizovaného majetku, najmä ak sa predaj uskutoაnil splátkovým spôsobom. Ide o
situácie, keჰ sú nadobúdatelia schopní splácaᙐ majetok, ale nerobia tak a spoliehajú sa
na nedokonalosᙐ kúpno−predajných zmlúv, vyᙐa០enosᙐ obchodných súdov, prípadne na
politické lobovanie v prospech nepostihnutia nedodr០iavania kúpno−predajných zmlúv,
აi dokonca v prospech ich zmeny v zmysle krátenia kúpnej ceny alebo odpustenia
splátok atჰ.
Je vᘐak potrebné zdôrazniᙐ, ០e k nezaplateniu kúpnej ceny mô០e dochádzaᙐ nielen
zo ᘐpekulatívnych dôvodov, ale aj z objektívnych príაin, napríklad ak sa zhorᘐia trhové
podmienky v porovnaní so stavom, aký predpokladal kupujúci. Následne tak mô០e
vzniknúᙐ neschopnosᙐ dodr០iavaᙐ splátkový re០im dohodnutý pri podpise
kúpno−predajnej zmluvy.
D/ BANKOVÝ SEKTOR
Bankový sektor je neodmysliteᏠný od trhovej ekonomiky, dochádza tu k
podvodom, keჰ páchateᏠ, ០iaᏠ aj niekedy za úაasti pracovníkov bánk, faloᘐným
prevodným príkazom pouká០e urაitú sumu na svoj vlastný úაet, ktorý je zalo០ený na
fiktívne meno, resp. na odcudzené doklady. V oblasti bankového sektoru, dochádza k
záva០nej trestnej აinnosti, ktorá do znaაnej miery poᘐkodzuje ᘐtát.
Samotná banková sústava je tvorená v០dy dvojstupᒀovo. Prvý stupeᒀ tvorí
emisná banka, ktorá sa nazýva aj centrálnou. V prípade Slovenskej republiky je to
Národná banka Slovenska, ktorej hlavnou úlohou je zabezpeაovanie stability meny.
Za týmto úაelom urაuje menovú politiku ᘐtátu, vydáva bankovky a mince do predaja
ᘐtátne dlhopisy, koordinuje platobný styk a zúაtovanie bánk, riadi peᒀa០ný obeh.
PovoᏠuje აinnosᙐ bánk a vykonáva nad nimi dohᏠad v stanovenom rozsahu, vyhlasuje
kurz slovenskej meny k iným menám a pod.
Druhý stupeᒀ tvoria vᘐetky ostatné banky, ktoré sa აlenia na univerzálne a
ᘐpeciálne. Ich hlavnou úlohou je dosahovanie zisku sprostredkovaním pohybu
doაasne uvoᏠneného kapitálu. Z hᏠadiska mô០u vystupovaᙐ v troch formách: ᘐtátne
banky, dru០stevné banky a súkromné banky.
Document converted by PDFMoto freeware version
35
Nedostatok zdrojov spojených so zadᎠ០enosᙐou a platobnou neschopnosᙐou
podnikov patria medzi hlavné problémy bánk na Slovensku. Otvorenie sa
medzinárodnej konkurencii, liberalizácia cien, vnútorná konvertibilná meny a rad
ჰalᘐích opatrení vytvorilo niektorým jednotlivcom a skupinám podmienky pre ᘐiroké
pole podvodov v tejto oblasti. Ide najmä o trestnú აinnosᙐ páchanú v súvislosti s
poskytovaním úverov, otváraním akreditívov, výbermi finanაných prostriedkov
formou prevodných príkazov, pri platení ᘐekmi a platobnými kartami.
Voblasti úverov ide najmä o podvodnú აinnosᙐ, keჰ páchateᏠ v აase
vybavovania úveru má v úmysle peniaze nevrátiᙐ privádza tak banku do omylu,
priაom sa na úkor tejto banky obohatí, teda úmyselne poruᘐí ustanovenia úverovej
zmluvy. Takéto úvery sa menia na klasifikované. Objem klasifikovaných úverov
slovenských komerაných bánk predstavoval eᘐte v roku 2000 pribli០ne 12 % objemu
vytvoreného hrubého domáceho produktu SR23. S týmto alarmujúcim stavom sa ostatné
krajiny V4 sna០ili vyrovnaᙐ u០ pred ᘐiestimi rokmi. Za jeho hlavný dôvod oznaაila
insolventnosᙐ slovenskej podnikateᏠskej sféry, ktorá spôsobuje neschopnosᙐ podnikov
uhrádzaᙐ svoje splatné záväzky.
რalᘐou trestnou აinnosᙐou v tejto oblasti je poᘐkodzovanie veriteᏠa tak, ០e
páchateᏠ zmenᘐí svoj majetok zniაením, zatajením, poᘐkodením, odstránením alebo
scudzením, alebo uzná neexistujúce právo აi záväzok. Jedným z neduhov v tejto
oblasti je aj úplatkárstvo. Banka poskytne úver podnikateᏠovi z horᘐou bonitou,
priაom pracovník banky za „vybavenie" úveru inkasuje urაitú აiastku od podnikateᏠa.
Voblasti prevodov finanაných prostriedkov formou prevodných príkazov
ide o trestnú აinnosᙐ, kde páchateᏠ sfalᘐuje prevodný príkaz a podpis a peniaze
fyzickej alebo právnickej osoby prevedie na svoj úაet. რalᘐou, avᘐak nároაnejᘐou
formou trestnej აinnosti v oblasti prevodov finanაných prostriedkov, je prevod
financií pomocou zásahu do poაítaაovej databázy banky, teda dochádza tu
k zneu០itiu poაítaაovej techniky.
Voblasti otvárania akreditívu dochádza k trestnej აinnosti najmä tak, ០e
páchateᏠ s faloᘐnými osobnými a podnikateᏠskými dokladmi po០iada banku
o otvorenie akreditívu k predplateniu tovaru v zahraniაí a to aj napriek tomu, ០e 23 www.profini.sk, Klasifikované úvery bánk predstavujú zhruba 12 % HDP, 20. 3. 2000
Document converted by PDFMoto freeware version
36
nemá nijaké korunové alebo valutové krytie. Za týmto úაelom banke predlo០í
nepravdivé doklady a podklady v úmysle zakryᙐ svoju platobnú neschopnosᙐ. Po
uskutoაnení finanაnej transakcie a úhrade tovaru bankou príkazcu v zahraniაní,
páchateᏠ obchodný tovar predá, úhradu na úაet banky nevykoná.
Voblasti platby ᘐekmi a platobnými kartami spoაíva trestná აinnosᙐ v tom,
០e páchateᏠ vykonaná bezhotovostný platobný styk s odcudzenou platobnou kartou
alebo odcudzeným ᘐekom. Taktie០ trestná აinnosᙐ spoაíva vtom, ០e páchateᏠ pou០ije
platobnú kartu, ktorá nie je krytá alebo bola zastavená jej platnosᙐ. Obdobne je to pri
platbách so ᘐekmi.
რalᘐou formou trestnej აinnosti, ktorá bola vo vzᙐahu najmä ku komerაným
bankám rozpracovaná a vo viacerých prípadoch úspeᘐne zdokumentovaná je oblasᙐ
poᘐkodzovania veriteᏠa. Drvivá väაᘐina prípadov sa týkala situácie kedy bola v pozícii
veriteᏠa komerაná banka. Základná skutková podstata tohto trestného აinu alternatívne
predpokladá základné formy konania – zniაenie, poᘐkodenie, zatajenie, odcudzenie
alebo iné odstránenie აasti majetku, zaᙐa០enie veci, jej prenájom, predstieranie alebo
uznanie neexistujúceho práva alebo záväzku, postúpenie pohᏠadávky alebo prevzatie
dlhu iného alebo predstieranie zmenᘐenia svojho majetku, resp. jeho zánik. Z uvedeného
vidieᙐ, ០e ide o ᘐiroko koncipovanú skutkovú podstatu, ktorej zdokumentovanie kladie
vysoké nároky na odbornú zdatnosᙐ pracovníkov ᘐpecializovaného úradu..
Ⴠastokrát dochádza k praniu ᘐpinavých peᒀazí prostredníctvom bankových
operácií. Pre tieto úაely vymedzuje legislatíva pojem podozrivá banková operácia24.
Jeho zadefinovanie nie je jednoduché, a to z dôvodu, ០e v zákone ა. 21/1992 Zb.
o bankách v znení neskorᘐích predpisov sa takýto pojem nikde neuvádza. V zákone sa
hovorí len o bankových obchodoch. Preto pri vymedzení pojmu podozrivá banková
operácia sa vychádza z dôvodovej správy zákona Národnej rady Slovenskej republiky
ა. 249/1994 Z. z. o boji proti legalizácii príjmov z najzáva០nejᘐích, najmä
organizovaných foriem trestnej აinnosti a o zmenách niektorých ჰalᘐích zákonov
a z odporuაenia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.
24 www.pp-holding.sk/fpp/fpp1997/operacie-kon
Document converted by PDFMoto freeware version
37
Pojem podozrivá banková operácia sa vymedzuje tak, aby zahrnul vᘐetky úkony
banky voაi klientovi a klienta voაi banke, ktoré mô០u byᙐ svojím charakterom
podozrivé. Pôjde o také bankové operácie, pri ktorých úkony alebo údaje o nich sú
podᏠa poznatkov banky podozrivé.. Teda banka na základe svojich skúseností a ჰalᘐích
skutoაností, ktoré sú jej známe, hlavne vo vzᙐahu ku svojmu klientovi, rozhodne, აi ide
o podozrivú bankovú operáciu. Bude vychádzaᙐ hlavne zo zásady "poznaj svojho
klienta".
Zahraniაní odborníci z oblasti boja proti praniu ᘐpinavých peᒀazí, naᘐi bankoví
experti ako i samotný spracovateᏠ vyhláᘐky zastávajú názor, ០e nie je mo០né
jednoznaაne vymedziᙐ vᘐetky podozrivé bankové operácie, nakoᏠko tieto sú
v neustálom dynamickom vývoji.
Podvodné konania boli smerované aj proti bankovým subjektom ponúkajúcim tzv.
debetný úაet (napr. v Prievidzi od augusta do septembra 2003, boli vykonávané
podvodné výbery finanაných hotovosti na kartu zo zalo០eného úაtu v poboაke banky
ჀSOB a.s. na fiktívnu osobu, აím vznikla ᘐkoda 701 117,- Sk). Druhá forma súvisí
s podlimitnými transakciami uskutoაᒀovanými v zahraniაí prostredníctvom
embosovanej platobnej karty. Transakcie boli uskutoაᒀované, aj keჰ na úაte u០ neboli
finanაné prostriedky, აím vznikal nepovolený debet (takéto platobné karty sú pre-
dávané na აiernom trhu za 40 000 a០ 50 000,- Sk). Prostredníctvom ჰalᘐích osôb boli
realizované nákupy pohonných hmôt, olejov, kariet do mobilných telefónov alebo iného
tovaru, ktorý sa predáva ჰalej (takýto prípad je dokumentovaný v okresoch ័iar nad
Hronom a Trenაín). V tomto roku boli zaznamenané aj prípady falᘐovania
a pozmeᒀovania cenných papierov. V bankách boli predlo០ené falzifikáty cestovných
ᘐekov (195 cestovných ᘐekov American Expres a 89 cestovných ᘐekov VISA). S týmto
súvisia aj prípady poᘐkodzovania meny falᘐovaním (647 bankoviek SKK, 192 bankoviek
USD a 85 bankoviek EURO), ktoré taktie០ zaznamenali nárast.
Na boj proti ekonomickej kriminalite v bankovom sektore bol zriadený Úrad
finanაnej polície (ჰalej len „ÚFP“) plní úlohy, ktoré mu vyplývajú zo zákona o
Document converted by PDFMoto freeware version
38
Policajnom zbore ა. 171/1993 Z.z., § 2 ods. 1, písm. b) a c). Operatívne odhaᏠuje a
rozpracúva trestnú აinnosᙐ aj v daᒀovej oblasti, oblasti finanაného trhu a v oblasti
nezákonných finanაných operácií, teda trestnú აinnosᙐ s vysokou spoloაenskou
nebezpeაnosᙐou, ktorá je v preva០nej miere páchaná organizovanou formou. Súაasne
ÚFP vykonáva preventívnu აinnosᙐ na predchádzanie trestnej აinnosti v uvedených
oblastiach vrátane ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej აinnosti.
V roku 2003 bola აinnosᙐ ÚFP naჰalej zameraná najmä na odhaᏠovanie,
objasᒀovanie a dokumentovanie trestnej აinnosti v oblasti daní a ciel, úverových a
zmenkových podvodov, poᘐkodzovania veriteᏠa, podvodov súvisiacich s konkurzom a
vyrovnaním, resp. exekuაným konaním a ostatných trestných აinov poᘐkodzujúcich
okrem iných aj záujmy ᘐtátu25. Jednou z hlavných úloh ÚFP bola oblasᙐ prijímania,
evidovania, analyzovania, vyhodnocovania a vyu០ívania informácií získaných
hláseniami o neobvyklých obchodných operáciách (zákon ა. 367/2000 Z.z. o ochrane
pred legalizáciou príjmov z trestnej აinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
E/ LIKVIDÁCIA A KONKURZ FIRIEM
Zrovnoprávnenie jednotlivých foriem vlastníctva po r. 1989 otvorilo mo០nosti
dispozície predmetom vlastníckeho práva, a to najmä v podobe podnikania ako
sústavnej აinnosti vykonávanej samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú
zodpovednosᙐ za úაelom dosiahnutia zisku. Podnikanie vᘐak znamená aj povinnosᙐ
niesᙐ riziko strát, ba dokonca aj riziko úpadku, a tým aj hrozbu ukonაenia podnikania.
Významnú úlohu pri vysporiadaní záväzkov neúspeᘐného podnikania plní právna
úprava konkurzu a vyrovnania. V tejto oblasti dochádza k podvodným úpadkom, teda
úmyselným tunelovaním podnikom a prelievaniu kapitálu, poᘐkodzovaniu veriteᏠa,
rnachináciám pri konkurze a vyrovnaní.
25 www.minv.sk/statistiky/ufp
Document converted by PDFMoto freeware version
39
ᘀpecializované pracovisko finanაnej polície Policajného zboru pripravilo analýzu
trestných აinov páchaných pri konkurzných konaniach (აinnosᙐ spoloაnosti Bankrot
s.r.o.) 26 Bol identifikovaný legislatívny nedostatok, ktorý umo០ᒀuje profitovaᙐ
sprostredkovateᏠom z predaja zadᎠ០ených podnikateᏠských subjektov na tzv. biele kone.
Táto აinnosᙐ poᘐkodzuje najmä ᘐtát, ktorý nevymo០iteᏠné pohᏠadávky preberá na svoje
plecia. Teda umo០ᒀuje veriteᏠom, aby si o tieto pohᏠadávky zni០ovali svoj daᒀový
základ a aj tým, ០e sám ᘐtát vystupuje ako veriteᏠ neodvedených daní zo strany firiem,
ktoré boli prevedené na „biele kone“. Na základe analýzy boli prijaté opatrenia na
rieᘐenie trestných აinov pri konkurzných konaniach.
F/ FALᘀOVANIE PLATIDIEL, CENNÝCH PAPIEROV
A VEREJNÝCH LISTÍN
Menou rozumieme sústavu peᒀazí, ktorú si ᘐtát ustanovuje právnymi normami.
Ka០dý ᘐtát spravidla právne upravuje menu, t.j. peᒀa០nú jednotku ᘐtátu, jej oznaაenie
a აlenenie. Menu mo០no preto charakterizovaᙐ ako národnú formu peᒀazí. Predmetom
právnej úpravy je pomer peᒀa០nej jednotky iných ᘐtátov, sústava platidiel a ich emisia
organizácia a pravidlá peᒀa០ného obehu, ako aj ochrana meny. Najაastejᘐie je vedený
útok na USD ak aj na naᘐu menu a menu აeskú. Táto trestná აinnosᙐ narastá sústavne od
roku 1990. V súაasnosti sú u០ známe útoky aj na Euro menu. VzhᏠadom k týmto
funkciám, je potrebné menu regulovaᙐ a ochraᒀovaᙐ.
Trestná აinnosᙐ spoაíva najmä vo falᘐovaní a pozmeᒀovaní peᒀazí a cenných
papierov keჰ páchateᏠ má v úmysle vydávaᙐ ich ako pravé alebo platné. Pozmeᒀovaní
spoაíva v tom, ០e páchateᏠ pou០ije prvú bankovku ni០ᘐej nominálnej hodnoty a uprav,
túto na hodnotu vyᘐᘐiu, prípadne vykoná zmenu platnej meny ᘐtátu na platnú menu
iného ᘐtátu. Takéto pozmenené აi faloᘐné bankovky, alebo cenné papiere potom uvedie
do obehu.
26 www.minv.sk, Správa o bezpeაnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 2003
Document converted by PDFMoto freeware version
40
V roku 2002 bol zaznamenaný výskyt falzifikátov v poაte 901 kusov27. Najviac
falᘐovanou menou bol v roku 2002 popri slovenskej korune v poაte 461 kusov,
americký dolár v poაte 324 kusov a vyskytli sa aj falzifikáty v poაte 49 kusov. Aj
napriek zániku platnosti niektorých národných mien, ktoré nahradilo euro sa eᘐte
vyskytovali falzifikáty pôvodných mien. Na území Slovenskej republiky bolo
zaznamenaných celkom 13 mien, ktorých falzifikáty sa dostali do obehu.
Najzáva០nejᘐím prípadom falᘐovania a pozmeᒀovania peᒀazí je prípad 100 kusov
faloᘐných 100,- dolárových bankoviek, tzv. superdolárov, ktoré v poboაke Tatrabanky,
a. s. Lúაenec ulo០il Roman V. Prípadom sa zaoberá vyᘐetrovateᏠ Okresného úradu
justiაnej polície PZ v Banskej Bystrici28.
G/ DEVÍZOVÉ HOSPODÁRSTVO A PAᘀOVANIE
Devízové predpisy v zásade upravujú nakladanie so zahraniაnými platidlami v
tuzemsku aj v zahraniაí, nakladanie s tuzemskou menou vo vzᙐahu k cudzine, ako aj
nakladanie s niektorými ჰalᘐími hodnotami, ktorým zákon pripisuje urაitý stupeᒀ
ochrany voაi ne០iadúcim vplyvom. Základnou právnou normou je devízový zákon ა.
202/1995 Z. z. v znení neskorᘐích predpisov. V tomto prípade pôjde najmä o
nedovolenú zmenárenskú აinnosᙐ, tzv. „veksláctvo". Samozrejme, ០e limitujúcim
prvkom je výᘐka ᘐkody a konkrétne poruᘐenie devízových predpisov. Základným
predpokladom pre úაinný boj s touto trestnou აinnosᙐou je dokonalá znalosᙐ
devízového zákona.
V podmienkach trhového hospodárstva a javov, ktoré tento typ ekonomiky
sprevádzajú, nemo០no pova០ovaᙐ za správne, aby sa trestnoprávna ochrana záujmov
ᘐtátu v devízovej oblasti podmieᒀovala takou neurაitou kategóriou ako je devízová
ᘐkoda, ktorá mala svoje opodstatnenie v modeli ekonomiky do roku 1989.
27 www.minv.sk, Správa o vyhodnotení úაinnosti prijatých opatrení a zvýᘐení kapacity a efektívnosti boja s ekonomickou kriminalitou a korupciou v rezorte Ministerstva vnútra 28 www.minv.sk, Guinessova kniha kriminality v SR v roku 2002
Document converted by PDFMoto freeware version
41
H/ PORUᘀOVANIE AUTORSKÝCH PRÁV
Dôle០itým predpokladom správnej funkcie trhového hospodárstva je aj
konkurenაný boj výrobcov a subjektov, ktoré poskytujú slu០by. K zabezpeაeniu
konkurencie schopnosti výrobku, resp. slu០by a tým aj k ochrane investícií
neodmysliteᏠne patrí ich ochrana pred zneu០itím, privlastnením, აi napodobením iným
podnikateᏠským subjektom, ktorý takýmto konaním parazituje na investíciách iných
a za vynalo០enia minimálnych nákladov dosahuje mnohonásobne vyᘐᘐie zisky. Takéto
parazitovanie je v rozpore s princípmi obchodu, ohrozuje oprávnené záujmy
podnikateᏠských subjektov a obაanov ᘐtátu.
Ochrana práv autorov je zabezpeაená prostredníctvom zlo០itého systému právnych
noriem, ktoré upravujú vznik, zmenu a zánik právnych vzᙐahov v súvislosti s
vytvorením diela a jeho realizáciou. Na Slovensku tieto práva chráni Autorský zákon
ა. 383/1997 Z. z. Autorský zákon a zákon, ktorým sa mení a dopᎠᒀa Colný zákon v
znení neskorᘐích predpisov, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom ა.
234/2000 Z. z.
PáchateᏠa tejto trestnej აinnosti, tzv. piráti, zameriavajú svoju pozornosᙐ do
oblasti filmového, hudobného a softwarového priemyslu. Základným faktorom,
ovplyvᒀujúcim túto orientáciu, je investovaný kapitál, ktorý prináᘐa obrovské zisky.
Táto lukratívnosᙐ obchodu s predmetmi duᘐevnej tvorivej აinnosti je lákavá pre
kriminálne prostredie.
Poruᘐovanie autorských práv v audiovizuálnej oblasti sa v podmienkach
Slovenskej republiky prejavuje najmä nelegálnym nakladaním s videonahrávkami
filmových diel. Ⴠinnosᙐ je orientovaná na nelegálne nakladanie s videonahrávkami,
s ich nelegálnych rozmno០ovaním a distribúciou.
Poruᘐovanie autorských práv v oblasti fonografického priemyslu - na
Slovensku sa vyskytujú najაastejᘐie faloᘐné nahrávky a napodobeniny, pirátske
nahrávky, pirátske nahrávky priamo z koncertov a napaᏠované CD - nosiაe.
Poაítaაové pirátstvo - ide o neoprávnené nakladanie s poაítaაovými
programami, dokumentáciou k nim, ako aj ჰalᘐími súაasᙐami právne chránených
Document converted by PDFMoto freeware version
42
softwarových produktov. V mnohých prípadoch ide o záva០né útoky na právom
chránené záujmy.
Plagiátstvo - predstavuje osobitnú formu softwarového pirátstva, pri ktorej
dochádza k prekopírovaniu a následnému upraveniu აastí programových produktov tak,
aby u០ívateᏠ nemohol na prvý pohᏠad rozoznaᙐ ich pôvod.
Poruᘐovanie priemyselných práv - táto trestná აinnosᙐ sa prejavuje preva០ne vo
forme uvádzania do obehu tovar neoprávnene oznaაený ochrannou známkou
zaregistrovanou iným subjektom. Predávaný tovar je potrebné rozdeliᙐ do dvoch
komoditných skupín - na odevné výrobky vrátane obuvi a ostatný spotrebný tovar.
Osobitnou oblasᙐou páchania uvedenej trestnej აinnosti je tie០ poruᘐovanie práv
ochrannej známky tabakových výrobkov a alkoholických nápojov. Odevné výrobky
pritom prestavujú najᘐirᘐiu formu plagiátov.
I/ POჀÍTAჀOVÁ KRIMINALITA
Poაítaაová kriminalita predstavuje nový typ kriminality, ktorý bol donedávna
políciou a bezpeაnostnými zlo០kami reflektovaný len veᏠmi okrajovo. Jej prudký rozvoj
súvisí predovᘐetkým so znaაným rozᘐírením informaაných technológií v oblasti
ekonomiky, rastom ich u០ívania v domácnostiach a rozᘐírením internetu. Existuje
niekoᏠko definícií kriminality v oblasti informaაných technológií, ktoré sú súაasᙐou
mnohých medzinárodných dokumentov. Európska komisia definoval v roku 2002
poაítaაové trestné აiny ako29:
● zloაiny poruᘐujúce súkromie – ilegálne zhroma០ჰovanie a ᘐírenie osobných
údajov
● zloაiny vzᙐahujúce sa na obsah poაítaაa – ᘐírenie detskej pornografie, rasizmus
a pod.
● ekonomické zloაiny súvisiace s poაítaაom – hackerstvo, ᘐírenie vírov,
poაítaაová ᘐpioná០ a pod.
29 Majchrák, J.: Slovensko 2003, Kriminalita, s. 713
Document converted by PDFMoto freeware version
43
● zloაiny vzᙐahujúce sa na duᘐevné vlastníctvo – softvérová kriminalita.
Práve softvérová kriminalita patrí k najაastejᘐiemu typu trestnej აinnosti spojenej
s informaაnými technológiami. K softvérovej kriminalite patrí predovᘐetkým tzv.
nadu០ívanie softvéru – to znamená, ០e jeden legálne získaný produkt je inᘐtalovaný
a pou០ívaný vo viacerých poაítaაoch v rozpore s licenაnými podmienkami. Softvér je
podᏠa slovenského právneho poriadku chránený autorským zákonom a softvérové
pirátstvo sa hodnotí ako poruᘐovanie autorských práv. Pri nelegálnom pou០ívaní softvéru
dochádza k daᒀovým únikom na dani z pridanej hodnoty aj na dani z príjmov. Zároveᒀ
vᘐak dochádza aj k ჰalᘐím ekonomickým stratám, keჰ០e softvérová kriminalita
zabraᒀuje rozᘐirovaniu softvérových firiem, a v koneაnom dôsledku aj vzniku nových
pracovných príle០itostí.
PodᏠa organizácie Business Software Aliance (BSA) predstavovala v roku 2002
miera softvérovej kriminality30 na Slovensku 45 %, to znamená, ០e takmer polovica
softvéru sa pou០íva nelegálne. Straty spôsobené softvérovou kriminalitou predstavovali
v roku 2002 podᏠa odhadov BSA 26,4 milióna USD.
Treba vᘐak konᘐtatovaᙐ, ០e za posledných päᙐ rokov poklesla miera softvérovej
kriminality na Slovensku pribli០ne o 21 %. Napriek tou sa zniekoᏠkonásobila ᘐkoda
spôsobená týmto typom trestnej აinnosti, აo pravdepodobne súvisí s prudkým rastom
poაtu u០ívateᏠov softvéru.
Nasledujúca tabuᏠka porovnáva Slovensko s niektorými európskymi krajinami ako
aj s krajinami s najväაᘐou mierou softvérovej kriminality.
30 Miera softvérovej kriminality je definovaná ako mno០stvo pirátského softvéru, pripadajúceho na celkovú bázu inᘐtalovaného softvéru v krajine.
Document converted by PDFMoto freeware version
44
TabuᏠka ა. 4
Miera softvérovej kriminality vo vybraných krajinách v roku 2002
Krajina Miera softvérovej
kriminality (v %)
ᘀkoda spôsobená softvérovu kriminalitou
(v mil. USD)
Francúzsko 43 663,5
Nemecko 23 934,4
Grécko 63 53,6
VeᏠká Británia 26 337,3
EÚ (celkovo) 35 3 191,3
Ⴠeská republika 40 49,9
Maჰarsko 45 41,6
PoᏠsko 54 137,2
Slovensko 45 26,4
Rusko 87 492,5
Ⴠína 92 2 407,7
Zdroj: www.bsa.cz, 2003
Miera softvérovej kriminality na Slovensku patrí k najni០ᘐím spomedzi krajín
východnej Európy a je porovnateᏠná s niektorými krajinami EÚ. Predpokladom
úspeᘐného boja proti kriminalite v oblasti informaაných technológií je existencia
ᘐpeciálnych tímov zaoberajúcich sa odhaᏠovaním tejto trestnej აinnosti, ktoré budú
zároveᒀ dobre technicky vybavené.
V spolupráci so spomínanou firmou Bussines Software Alliance
a prevádzkovateᏠmi serverov sa podarilo prispieᙐ k rieᘐeniu zaznamenaných foriem
ᘐírenia detskej pornografie a propagácie hnutí smerujúcich k poruᘐovaniu Ꮰudských práv
a slobôd (v preva០nej miere umiestᒀované na servery v Slovenskej republike zo
zahraniაia). Na ich rozpracovaní Policajný zbor úzko spolupracoval s partnerskými
útvarmi ᘐtátov Interpolu.
Document converted by PDFMoto freeware version
45
J/ KRÁDE័, SPRENEVERA A PODVOD
Podvody zostali dominantnou აasᙐou ekonomickej kriminality. Celkom ich bolo
evidovaných 6 553, z ktorých bolo objasnených 3 569 a 926 dodatoაne. Návrhom na
podanie ob០aloby bolo ukonაených 1 573 (pokles o 413), návrhom na podmieneაné
zastavenie trestného stíhania 68 (nárast o 48) a návrhom na zmier 35 trestných აinov
(nárast o 30). U ᘐpecifických foriem trestného აinu podvodu (úverový, subvenაný
a poisᙐovací podvod, neoprávnené obohatenie, podvodný a zavinený úpadok) bolo
evidovaných 469 trestných აinov (nárast o 153), z ktorých bolo 281 objasnených
(nárast o 96) a následne 108 ukonაených návrhom na podanie ob០aloby (nárast o 14),
priაom len u 8 trestných აinov bol predlo០ený návrh na podmieneაné zastavenie
trestného stíhania. K podvodným konaniam dochádzalo aj medzi obაanmi, najmä pri
predaji hnuteᏠného a nehnuteᏠného majetku a rôznych finanაných transakciách
(neoprávnené u០ívanie cudzieho motorového vozidla, neoprávnené zásahy do
u០ívacieho práva, prevádzkovanie nepoctivých hier a stávok). Na tomto úseku bolo
zaაatých 191 trestných stíhaní (nárast o 25), z ktorých bolo objasnených 118 (nárast o
1). Nárast poაtu bol zaznamenaný aj u trestných აinov ú០ery, z 55 trestných აinov (ná-
rast o 12) bolo objasnených 42 (nárast o 8). Tieto sa vyskytujú predovᘐetkým v skupine
sociálne slabých a odkázaných obაanov. V roku 2003 bolo ukonაené vyᘐetrovanie 5
prípadov nebankových subjektov návrhom na podanie ob០aloby prísluᘐnému pro-
kurátorovi na 12 páchateᏠov pre trestné აiny podvodu so ᘐkodou viac ako 300 mil. Sk.
Iᘐlo o prípady, v ktorých bolo zaაaté trestné stíhanie v predchádzajúcom období.
Podvody najაastejᘐie páchali prvopáchatelia.
Podvodné nákupy a sprenevery tvoria naჰalej významnú skupinu ekonomických
trestných აinov. Celkom bolo evidovaných 2 868 trestných აinov, z ktorých bolo
objasnených 2 221 a dodatoაne 365. Ukonაených návrhom na podanie ob០aloby bolo 1
325, návrhom na podmieneაné zastavenie trestného stíhania 128 a zmierom 31 trestných
აinov. Najzáva០nejᘐím prípadom bola sprenevera finanაných prostriedkov Fondu
národného majetku Slovenskej republiky v súbehu s poruᘐovaním záväzných pravidiel
hospodárskeho styku, kde vyᘐetrovateᏠ obvinil 9 osôb pre zatiaᏠ 13 ᘐpecifikovaných
Document converted by PDFMoto freeware version
46
აiastkových skutkov spolupáchateᏠstvom. Najაastejᘐou formou vᘐak boli odbery tovaru
prenajatého na leasingovú zmluvu, alebo zakúpeného na úver (napr. páchateᏠ poᘐkodil
leasingovú spoloაnosᙐ B.O.F. a.s. Koᘐice, tak ០e po uzavretí 4 leasingových zmlúv na
motorové vozidlá tieto odpredal tretím osobám, ᘐkoda 1,2 mil. Sk). რalᘐou formou boli
sprenevery a neoprávnené majetkové prospechy získané krátením daní a ciel, resp.
poᘐkodzovanie záujmov ᘐtátu. Celkom bolo evidovaných 1 264 trestných აinov,
z ktorých bolo objasnených 519 (napr. súkromný podnikateᏠ z Koᘐíc od roku 1998
nepodal daᒀové priznanie a skrátil daᒀ vo výᘐke 23 mil. Sk; skupina páchateᏠov
v Bratislave skrátila clo a dane veᏠkého rozsahu pri dovoze tabaku z Macedónskej
republiky tým, ០e dová០aný tabak zaradili do nesprávnej podpolo០ky kombinovanej
nomenklatúry s ni០ᘐou sadzbou cla, აím spôsobili ᘐkodu 11,2 mil. Sk).
K/ ENVIRONMENTÁLNA OBLASᙀ
V oblasti environmentálnej trestnej აinnosti je doposiaᏠ najviac prípadov
evidovaných na úseku lesného hospodárstva. Zhovievavosᙐ so spôsobenými
ekologickými ᘐkodami (v súvislosti s nelegálnym výrubom stromov) a nevyvodzovanie
trestného postihu, resp. jeho vyvodzovanie len na základe majetkovej ᘐkody je
neprijateᏠné. Takéto postoje správcov lesného fondu umo០ᒀujú nelegálne obchody
s drevnou hmotou vo veᏠkých rozmeroch, აo spôsobuje pokles stability lesných
ekosystémov. V súაasnosti preveruje ᘐpecializovaný tím ministra vnútra Slovenskej
republiky stav na úseku lesného hospodárstva. V roku 2003 bolo zistených 1 200
prípadov kráde០í drevnej hmoty (majetkového charakteru), z ktorých 789 bolo
objasnených. Celková majetková ᘐkoda bola vyაíslená na 18,7 mil. Sk. Nebola vᘐak
vyაíslená spoloაenská (environmentálna) ujma, ktorá je oveᏠa vyᘐᘐia. PodᏠa vyjadrenia
odborníkov sú nelegálnymi ᙐa០bami ohrozené celospoloაenské funkcie lesa. Samotná
nelegálna ᙐa០ba drevnej hmoty je nielen ovplyvᒀovaná egoistickým obohacovaním sa
páchateᏠov za úაelom zisku, ale aj sociálnoekonomickým postavením აasti obაanov,
ktorí sa stávajú páchateᏠmi z núdze vzhᏠadom na zdra០ovanie iných druhov palív.
Document converted by PDFMoto freeware version
47
Aj keჰ poაet trestných აinov obchodovania s chránenými druhmi rastlín
a ០ivoაíchov je malý, ich dopady sú ekonomicky nevyაísliteᏠné (sú spravidla
neobnoviteᏠné). V hodnotenom období bolo evidovaných 122 trestných აinov (nárast
o 80%), z ktorých 48 bolo objasnených, priაom podstatnejᘐia აasᙐ tejto trestnej აinnosti
zostáva naჰalej latentná. Uvedený nárast bol ovplyvnený sprísnením a zdokonalením
prísluᘐnej legislatívy, ale aj aktivitou mimovládnych organizácií pri strá០ení hniezd
dravcov.
3. Faktory ekonomickej kriminality
Vývoj kriminality v Slovenskej republike v roku 2003 nepochybne ovplyvᒀovali
predovᘐetkým vnútorné faktory, avᘐak na intenzitu a dᎠ០ku ich pôsobenia významne
vplývali aj faktory vonkajᘐie. Kriminalita sa v ostatných rokoch transformovala na
kvalitatívne nový fenomén, ktorý svojím rozsahom a stupᒀom
nebezpeაenstva prekroაil hranicu mo០ností jeho rieᘐenia priebe០ne inovovanými
nástrojmi a postupmi. Kriminalita v masovom meradle preniká cez ᘐtátne hranice a
zloაinecké zoskupenia operujú na rozsiahlych teritóriách bez ohᏠadu na ich
administratívne აlenenie. V rámci hodnotenia trestnej აinnosti v Slovenskej republike
z hᏠadiska celkovej kriminality je mo០né konᘐtatovaᙐ, ០e táto od roku 1999 mala
tendenciu zvýᘐeného rastu. Pokraაujúci nárast celkovej kriminality vᘐak nevznikol len
vývojom bezpeაnostnej situácie, ale aj odstránením podmienok (novely Trestného
zákona a Trestného poriadku) umo០ᒀujúcich nevykazovanie tzv. „podozrení z trestného
აinu“ v ᘐtatistickej evidencii, priაom mo០no konᘐtatovaᙐ, ០e doᘐlo k objektivizácií
skutoაného poაtu spáchaných trestných აinov.
Document converted by PDFMoto freeware version
48
III. KAPITOLA
MO័NOSTI POTLÁჀANIA EKONOMICKEJ
KRIMINALITY Jednou zo základných podmienok აinností Ꮰudí v spoloაnosti je nále០itá úprava
ich chovania, ktoré v sebe predovᘐetkým zahᕐᒀa stanovenie urაitých vzᙐahov vo
vᘐetkých oblastiach ich pôsobenia. Úlohou právneho poriadku v spoloაnosti je do istej
miery zaistenie urაitej stability spoloაenských vzᙐahov regulovaných právom, ako aj
vytváranie priestoru pre ich ჰalᘐí rozvoj. Právo teda zabezpeაuje ochranu
spoloაenských vzᙐahov pred ich poruᘐením respektíve ohrozením tým, ០e stanovuje
pravidlá správania sa.
1. Právna ochrana slovenskej ekonomiky Slovenský právny poriadok tvoria mnohé právne disciplíny, ktoré sa zaoberajú
tým-ktorým odvetvím práva. Právne predpisy, ktoré upravujú relatívne rovnorodú
skupinu spoloაenských vzᙐahov (vzᙐahy trestné, rodinné obაianske, hospodárske,
obchodné, finanაné) vytvárajú odvetvia práva.
Právny poriadok je jedným z mnohých prostriedkov, ktorým je mo០né bojovaᙐ
proti kriminalite, preto០e na základe dohôd je nástrojom proti Ꮰubovôli.
Právna úprava spoloაenských vzᙐahov je nutná spoloაenská realita. Právne
prostriedky plnia funkciu ustálených noriem chovania, ktoré urაujú აo je mo០né, აo je
dovolené a აo zakázané. Právne prostriedky sú veᏠmi dôle០ité a plnia významnú
ochrannú, regulatívnu úlohu pri prechádzaní kriminality, pri jej odhaᏠovaní,
dokumentovaní a stíhaní. Sú adresované obაanom, úradným osobám, ᘐtátnym orgánom,
ᘐtátnym, politickým a spoloაenským organizáciám.
Normy, ktoré upravujú rôzne stránky ochrany vzᙐahov v ekonomike sú obsiahnuté
v trestnom, hospodárskom a inom zákonodarstve, ktoré spolu vytvárajú systém,
Document converted by PDFMoto freeware version
49
v ktorom sú regulované. Z uvedeného vyplýva, ០e v právnom systéme jednotlivé právne
odvetvia regulujúce vzᙐahy v ekonomike, právnymi normami, vytvárajú homogénny
samostatný celok. VzhᏠadom k tomu, ០e sa ekonomické vzᙐahy dynamicky menia,
musia sa meniᙐ aj metódy a prostriedky jednotlivých právnych noriem, prostredníctvom
ktorých sú chránené – regulované (kontrolované).
Ochranu slovenskej ekonomiky poskytujú tieto právne odvetvia:
● Ústavné právo
● Trestné právo
● Finanაné právo
● Správne právo
● Obchodné právo
● Obაianske právo
● Pracovné právo
2. OdhaᏠovanie a dokumentovanie ekonomickej kriminality
Fungovanie ka០dého systému, dnes predovᘐetkým systému ekonomického,
kriminálna აinnosᙐ narúᘐa. V podstate ide o trestnú აinnosᙐ, páchanú v konkrétnej
oblasti, pri ktorej poᘐkodený a páchateᏠ sú v trestnom vzᙐahu. Obmedzovanie tejto
აinnosti na mo០né minimum patrí do náplne práce prísluᘐných ᘐtátnych orgánov a ako
také tvorí dôle០itú súაasᙐ makroekonomických rozhodovacích procesov.
OdhaᏠovanie a dokumentovanie ekonomickej trestnej აinnosti takmer v០dy súvisí
s úაtovníctvom31.
CieᏠ úაtovníctva je definovaný v zákone o úაtovníctve ako systém umo០ᒀujúci
poskytovaᙐ reálny pohᏠad na majetkovú situáciu prísluᘐného ekonomického subjektu,
tzv. prísluᘐnej úაtovnej jednotky. Zákon o úაtovníctve takisto urაuje, ktorý
31 Bacová, V., Maktoekonomické rozhodovacie procesy, Ekonóm Bratislava, 2000
Document converted by PDFMoto freeware version
50
podnikateᏠský subjekt je povinný úაtovaᙐ v sústave jednoduchého a ktorý v sústave
podvojného úაtovníctva.
Podnikatelia zapísaní v obchodnom registri úაtujú v sústave podvojného
úაtovníctva, ktoré potom odzrkadᏠuje stav a pohyb obchodného majetku a záväzkov,
აistého obchodného imania, o nákladoch, výnosoch a zisku alebo o strate. Úაtovným
obdobím je kalendárny rok. Iné აasové obdobie mô០e vyplynúᙐ napr. v prípade
likvidácie alebo delenia firmy. Vtedy sa tzv. úაtovná uzávierka vykoná ku dᒀu
likvidácie alebo delenia. Najdôle០itejᘐou záväznou zásadou úაtovníctva je dokladovosᙐ.
Ka០dý úაtovný prípad musí byᙐ zachytený na úაtovnom doklade a ka០dý úაtovný zápis
musí byᙐ dolo០ený úაtovným dokladom, ktorý tvoria originálne písomnosti
s predpísanými nále០itosᙐami. V prípade neúplnosti mô០u kontrolné orgány (finanაné
a daᒀové) ulo០iᙐ podnikateᏠom pokutu v zmysle zákona a០ do výᘐky 500 000,- Sk
a pokiaᏠ toto poruᘐenie povinnosti viedlo k nemo០nosti zistenia daᒀového základu, a០
do výᘐky 1 000 000,- Sk.
OdhaᏠovanie trestnej აinnosti sa uskutoაᒀuje spravidla krí០ovou kontrolou
úაtovných zápisov. Kontrola vᘐak musí byᙐ zodpovedná a vyაerpávajúca, spoაívajúca
na objektívnych pohᏠadoch.
Vysoký rozsah ekonomickej kriminality v podmienkach SR svedაí o tom, ០e to tak
nie je. Vyplýva to najmä z absencie tzv. trojjedinosti:
- zo vᘐeobecne úაinnej legislatívy (zákon musí platiᙐ rovnako pre
vᘐetkých)
- z následnej úაinnej, objektívnej a nepodkupnej kontroly a
- z dôsledného vyvodzovania trestnoprávnych postihov.
Súvisí tak nielen s deravou legislatívou, ale najmä s takmer nevymo០iteᏠnosᙐou
práva. V tejto oblasti treba vidieᙐ zodpovednosᙐ ᘐtátu a jeho orgánov, ale najmä veᏠký
dlh ᘐtátu voაi spoloაnosti, voაi obაanom. Treba si uvedomiᙐ, ០e ekonomika funguje, ak
v nej vᘐetko do seba zapadá აi harmonizuje.
Document converted by PDFMoto freeware version
51
3. Prostriedky potláაania ekonomickej kriminality
V boji proti ekonomickej kriminalite mô០eme vyu០iᙐ mnoho prostriedkov, ktoré
nám dáva i súაasná legislatíva. Ⴠasto sa vᘐak tieto mo០nosti dostatoაne nevyu០ívajú
Medzi také patria:
● agent provokatér
● infozákon – zákon o slobodnom prístupe k informáciám
● eliminácia daᒀových únikov
● novela zákona o ᘐtátnej slu០be
Agent provokatér
Pojmom agent sa oznaაujú jednak zamestnanci niektorých spravodajských slu០ieb
(napr. FBI) alebo ich externí spolupracovníci. V prípade externých spolupracovníkov
ide o osoby, ktoré na pokyn svojho riadiaceho dôstojníka plnia rôzne úlohy, od
získavania informácií a០ po sabotá០e. Agent provokatér je აlovek infiltrovaný do
organizácie alebo skupiny Ꮰudí, ktorého úlohou je prinútiᙐ აlena alebo celú skupinu k
nezákonným akciám. Agentov provokatérov vyu០ívali vo veᏠkom poაte tajné slu០by
komunistických ᘐtátov. Aj tajné slu០by demokratických ᘐtátov infiltrujú svojich agentov
do rôznych organizácií a skupín, ale ide predovᘐetkým o informátorov.
Inᘐtitút agenta provokatéra, ktorý slú០i najmä na odhaᏠovanie korupcie, je v polícii
zavedený od novembra 1999. Táto metóda sa v policajnej praxi osvedაila, hoci polícia
takýchto agentov doteraz príliᘐ nevyu០ívala.
V priebehu roka 2001 bol vyu០itý 5-krát, z toho 3-krát úspeᘐne. Minulý rok to
bolo 13-krát a 9-krát úspeᘐne. Do septembra tohto roku bol nasadený 13-krát, z toho 9-
krát úspeᘐne. Polícii agent poslú០il napríklad pri odhalení riaditeᏠa domova sociálnych
slu០ieb, ktorý ០iadal od obაana 200-tisícový úplatok za jeho prednostné umiestnenie do
Document converted by PDFMoto freeware version
52
domova. Pracovníci Odboru boja proti korupcii riaditeᏠa zadr០ali po prijímaní úplatku.32
V ჰalᘐom prípade obაan v mene obაianskeho zdru០enia prisᏠúbil predstaviteᏠom ᘐtátnej
správy úplatok 100-tisíc korún za odsúhlasenie odpredaja ᘐtátneho rekreaაného
zariadenia. Rovnako úspeᘐný bol agent provokatér aj v prípade, keჰ trestne stíhaný
opakovane ponúkal vyᘐetrovateᏠovi úplatok 50-tisíc korún ako zálohu za to, ០e
zabezpeაí, aby sa jeho prípad nedostal pred súd. Bezprostredne po odovzdaní peᒀazí ho
zadr០ali.33
S cieᏠom zvýᘐiᙐ úაinnosᙐ inᘐtitútu agenta provokatéra, pokiaᏠ ide o odhaᏠovanie
korupcie u verejných აiniteᏠov, upravila jeho postavenie posledná novela Trestného
poriadku, schválená na októbrovej schôdzi NR SR s úაinnosᙐou od 1. decembra 2003.
Oproti pôvodnej skutoაnosti je výrazným posunom rozᘐírenie právomocí agenta.
Poslanci, úradníci აi sudcovia mô០u oაakávaᙐ, ០e im budú neznáme osoby núkaᙐ
úplatky a navádzaᙐ ich na prijatie. Pôjde o policajných agentov provokatérov, ktorí
budú takto testovaᙐ ich korupაné sklony. Ak úplatok zoberú, bude im hroziᙐ trest
odᒀatia slobody minimálne na 3 roky. V minulosti agent nemohol konaᙐ iniciatívne a
navádzaᙐ obაana na trestnú აinnosᙐ korupcie. Túto mo០nosᙐ v súაasnosti poskytuje
práve novelizovaný Trestný poriadok. Navádzaᙐ na trestný აin spojený s korupciou vᘐak
agent provokatér mô០e len na základe dôvodného podozrenia, o ktorom mô០e
rozhodnúᙐ iba sudca.
Agentom provokatérom mô០e byᙐ
● policajt,
● iná osoba ustanovená ministerstvom vnútra,
● obაan, ktorý bol získaný alebo sa sám prihlásil na spoluprácu, je zaanga០ovaný
v konkrétnom prípade, alebo je z iných dôvodov ochotný spolupracovaᙐ pri
krátkodobom plnení úlohy agenta.
Ako sa bude nasadzovaᙐ agent provokatér:
● Polícia: má informácie o korupაnom správaní politika a obráti sa na prokurátora
● Prokurátor: dá ០iadosᙐ o súhlas na nasadenie agenta - provokatéra
32 www.mesto.sk/prispevky_velke/bratislavsky/ 33 Úplatok treba okam០ite nahlásiᙐ, Sme, 3. 11. 2003.
Document converted by PDFMoto freeware version
53
● Sudca: vydáva súhlas s nasadením
● Policajný agent: po súhlase agent mô០e konaᙐ
Policajní agenti mô០u pracovaᙐ aj na odhaᏠovaní korupcie v politických kruhoch.
Budú to maᙐ vᘐak ᙐa០ᘐie ako v iných oblastiach najmä preto, lebo ide o uzavretú
skupinu Ꮰudí. Politici sa toti០ navzájom poznajú, dôverujú si a k podobnému kontaktu
by nedochádzalo s neznámym აlovekom. Agent z radov samotných poslancov by vᘐak
mohol byᙐ úაinný. Faktom zatiaᏠ zostáva, ០e sa ០iadna korupაná kauza, v ktorej
figuroval politik, neskonაila jeho odsúdením.
Infozákon
Od roku 2001 sa stal úაinným zákon ა. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k
informáciám („Infozákon"). Prijatím tohto zákona získali obაania mo០nosᙐ prístupu k
takému ᘐirokému okruhu informácií o აinnosti orgánov verejnej správy, ktorý doposiaᏠ
nebol obvyklý. Prijatie zákona bolo reakciou na intenzívne volanie obაanov Slovenskej
republiky po väაᘐej otvorenosti a "priehᏠadnosti" აinnosti úradov a iných orgánov
verejnej správy.
Do prijatia zákona ა. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám
neexistovala zákonná úprava procesu poskytovania informácií, ktorá by jasne
stanovovala povinnosᙐ orgánov verejnej správy poskytovaᙐ v konkrétnych prípadoch
informácie. Z tohto dôvodu sa veᏠmi აasto stávalo, ០e úrady svojvoᏠne rozhodovali, აi
obაanovi informáciu týkajúcu sa აinnosti orgánu verejnej správy poskytnú, alebo nie.
Zákon ა. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ჰalej len
„infozákon") úაinný od 1. januára 2001 nejasnosti týkajúce sa poskytovania informácií
obაanom odstránil tým, ០e stanovil základný princíp práva na prístup k informáciám
"Ⴠo nie je tajné, je verejné.", inými slovami "Vᘐetky informácie, ktoré majú orgány
verejnej správy k dispozícii, musia byᙐ sprístupnené, okrem tých informácií, ktoré
zákon vyhlasuje za utajené.".
Document converted by PDFMoto freeware version
54
Vᘐetky informácie, ktoré sú utajované a nemô០u byᙐ na základe zákona o
slobodnom prístupe k informáciám sprístupnené, sú vymenované v § 8 a០ § 11 zákona o
slobodnom prístupe k informáciám (napr. utajované skutoაnosti, daᒀové a bankové
tajomstvo, osobné údaje, obchodné tajomstvo, informácie, ktorých sprístupnením
mo០no poruᘐiᙐ ochranu duᘐevného vlastníctva a pod.)
Okruh informácií, ktoré súაasné znenie zákona umo០ᒀuje sprístupniᙐ, vᘐak nie je
០iadnym ojedinelým extrémom alebo výstrelkom, ale je be០ným ᘐtandardom vo
vyspelých demokratických krajinách. Okruh informácií, ktoré sú verejné, vyplýva i z
judikatúry Európskeho súdu pre Ꮰudské práva a z odporúაaní Rady Európy, ktorej
აlenom je i Slovenská republika. Zákony s podobným obsahom prijalo veᏠa krajín
strednej a východnej Európy (Ⴠeská republika, Bulharsko, Rumunsko, Moldavsko,...) a
vo väაᘐine zostávajúcich krajín sa prijatie takéhoto zákona pripravuje
Novela zákona o ᘐtátnej slu០be
Na konci októbra 2003 bola z iniciatívy Ministerstva práce, sociálnych vecí a
rodiny SR prijatá v parlamente veᏠká novela zákona o ᘐtátnej slu០be34. S úაinnosᙐou od
1. januára 2004 priniesla mno០stvo zásadných zmien, z ktorých veᏠká აasᙐ má priamy
vzᙐah aj k odstraᒀovaniu korupcie. V novele doᘐlo napr. k sprísneniu a spresneniu
viacerých povinností ᘐtátneho zamestnanca a k obmedzeniu jeho mo០nosti podnikaᙐ, k
zavedeniu postzamestnaneckých reᘐtrikcií, k zruᘐeniu inᘐtitútu definitívy, ale aj k
výraznej zmene systému odmeᒀovania a k zavedeniu novej profesionálnej kategórie
ᘐtátnej slu០by, tzv. nominovanej ᘐtátnej slu០by. Pozrime sa teraz na tieto zmeny
podrobnejᘐie.35
34 Zákon ა. 551/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopᎠᒀa zákon ა. 312/2001 Z. z. o ᘐtátnej slu០be a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorᘐích predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 35 Piroᘐík, V.: Protikorupაné ustanovenia v novele o ᘐtátnej slu០be, Pod lupou 3/2004
Document converted by PDFMoto freeware version
55
Nové povinnosti ᘐtátneho zamestnanca
Novela zákona o ᘐtátnej slu០be (ZᘀS) v prvom rade rozᘐírila okruh povinností
ᘐtátneho zamestnanca (ᘀZ) o ჰalᘐie ᘐtyri, keჰ stanovila, ០e ᘀZ musí uplatᒀovaᙐ ústavu,
zákony, ale i etický kódex podᏠa svojho najlepᘐieho vedomia a svedomia, ჰalej ០e musí
reᘐpektovaᙐ a chrániᙐ Ꮰudskú dôstojnosᙐ a Ꮰudské práva, zabezpeაiᙐ úაelné a
hospodárne spravovanie a vyu០ívanie zverených finanაných zdrojov, zariadení a slu០ieb
a tie០, ០e musí oznámiᙐ predstavenému, prípadne orgánu აinnému v trestnom konaní
ka០dú stratu alebo poᘐkodenie majetku v správe slu០obného úradu.
Nové obmedzenia ᘐtátneho zamestnanca
Okrem ᘐtyroch nových povinností novela ZᘀS zaviedla pre ᘀZ aj osem úplne
nových obmedzení. Patrí medzi ne napr. zákaz vykonávaᙐ აinnosᙐ, ktorá je nedôstojná
funkcie ᘀZ, resp. ktorá ohrozuje jeho nestrannosᙐ, ჰalej zákaz sprostredkúvaᙐ pre seba,
resp. pre inú fyzickú alebo právnickú osobu obchodný styk so ᘐtátom, obcou, vyᘐᘐím
územným celkom (VÚC), ᘐtátnym podnikom, ᘐtátnym úაelovým fondom, Fondom
národného majetku SR (FNM) აi vybranými rozpoაtovými a príspevkovými
organizáciami. Dôle០itým vo vzᙐahu k odstraᒀovaniu korupcie je vᘐak aj zákaz
nadobúdaᙐ majetok od ᘐtátu, obce, VÚC alebo FNM a០ na malé výnimky inak ako vo
verejnej súᙐa០i, resp. verejnej dra០be, priაom takýto zákaz sa vzᙐahuje i na blízke osoby
ᘀZ, ale aj zákaz zneu០ívaᙐ ᘐtátnozamestnanecké výhody a pou០ívaᙐ symboly spojené s
výkonom ᘐtátnej slu០by na osobný prospech.
Obmedzenie podnikania a inej zárobkovej აinnosti
Novela ZᘀS stanovila pre ᘀZ zákaz podnikania alebo vykonávania inej zárobkovej
აinnosti, ale zároveᒀ aj obsiahly výpoაet აinností, na ktoré sa tento zákaz nevzᙐahuje
(poskytovanie zdravotnej starostlivosti, vedecká, pedagogická, lektorská,
prednáᘐateᏠská, prekladateᏠská, publicistická, literárna a umelecká აinnosᙐ, práca v
táboroch pre deti, anga០ovanie sa vo volebných a referendových komisiách,
vykonávanie აinnosti znalca a tlmoაníka pre ᘐtátne orgány a pod.). Okrem toho musí ᘀZ
aj oznámiᙐ zamestnávateᏠovi akýkoᏠvek paralelný príjem presahujúci v kalendárnom
roku 50 tisíc korún. ᘀZ nesmie byᙐ ani აlenom riadiacich, kontrolných alebo dozorných
Document converted by PDFMoto freeware version
56
orgánov podnikateᏠských subjektov. Toto síce neplatí, ak je do týchto orgánov vyslaný
vládou, resp. slu០obným úradom. Ani v takom prípade vᘐak nemô០e za აlenstvo v nich
poberaᙐ odmenu. AkékoᏠvek poruᘐenie uvedeného zákazu podnikania a inej zárobkovej
აinnosti je pritom záva០ným slu០obným previnením, a teda dôvodom na zní០enie
funkაného platu o 30 % a០ na tri mesiace, resp. dôvodom na prepustenie zo ᘐtátnej
slu០by.
Postzamestnanecké obmedzenia
PodᏠa novely sa ᘀZ nesmie poაas jedného roka od skonაenia vykonávania ᘐtátnej
slu០by zamestnaᙐ v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzᙐahu u osôb,
ktorým jeho rozhodnutím bola poskytnutá ᘐtátna pomoc, podpora, výhoda alebo
odpustenie povinností vyplývajúcich zo vᘐeobecne záväzných právnych predpisov.
Týmto teda doᘐlo prvýkrát v histórii k zavedeniu tzv. postzamestnaneckých obmedzení
do slovenskej ᘐtátnej slu០by.
Novela v reakcii na dovtedajᘐie aplikaაné problémy spresnila aj podmienky, za
ktorých si ᘀZ na ᘐtátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti musí viesᙐ
zoznam stretnutí (tzv. denníაky). Povinnosᙐ aktívne zverejᒀovaᙐ obsah denníაkov
re០imom zákona o slobode informácií prostredníctvom internetu აi inými formami síce
zostáva aj naჰalej zachovaná, podᏠa priebe០ného monitoringu je vᘐak táto povinnosᙐ zo
strany prísluᘐných osôb stále poruᘐovaná.
Úprava postavenia ᘐtátnych zamestnancov je veᏠmi potrebná. Takisto vᘐak treba
upraviᙐ aj postavenie ústavných აiniteᏠov prijatím, აo najtvrdᘐieho zákona
o preukazovaní pôvodu majetku, აomu sa vᘐak samotní poslanci úspeᘐne bránia.
Eliminácia daᒀových únikov
Zamedziᙐ daᒀovým únikom úplne nie je mo០né. Reálne je vᘐak úsilie o ich
minimalizáciu. Rôzne odborné pramene modernej ekonomickej teórie sa zhodujú v tom,
Document converted by PDFMoto freeware version
57
០e úspech minimalizácie daᒀových únikov sa bude odvíjaᙐ od plnenia nasledujúcich
predpokladov36:
● zrozumiteᏠnosti, jednoduchosti a funkაnosti správy daní (០iadna nadmerná
komplexnosᙐ daᒀovej administrácie), zabezpeაenia takej situácie, keჰ daᒀové subjekty
poznajú svoje povinnosti aj sankcie za ich prípadné neplnenie,
● relatívne nízkej progresivity zdanenia a únosného daᒀového zaᙐa០enia
(zásada nízkych daní podnecujúcich na prácu),
● transparentnosti alokácie výnosov z daᒀového hᏠadiska a racionálneho
prerozdeᏠovania výdavkov verejných financií (daᒀový subjekt by mal აo najpresnejᘐie
vedieᙐ, ako ᘐtát s jeho daᒀami hospodári a აi výnosy z nich sú vynakladané na efektívne
programy),
● aktuálnosti a objektívnosti daᒀovej kontroly s vylúაením subjektívnych
prvkov a automatizáciou merateᏠnosti parametrov správania daᒀových subjektov
(vylúაiᙐ mo០nosᙐ daᒀovej úᏠavy pre veᏠké firmy so silným politickým vplyvom oproti
drobným ០ivnostníkom),
● správania sa na báze ᘐetrenia verejnými výdavkami ᘐtátu na jednej strane a
na báze ekonomickej výhodnosti, აestného priznania a platenia daní u daᒀových
subjektov na druhej strane,
● mo០nosti daᒀového subjektu neodviesᙐ აasᙐ svojich daní ᘐtátu, ale o ich
investovaní do lokálneho verejného sektora (od roku 2002 je táto mo០nosᙐ koneაne aj
pri dani z príjmov na Slovensku), napríklad do rozvoja regiónu, v ktorom podniká a
vytvára daᒀový základ. V praxi ide teda o to, aby napríklad ០ivnostník mohol აasᙐ dane
z príjmu investovaᙐ vo svojom meste na podporu rozvoja ᘐkoly alebo nemocnice, ktorú
navᘐtevuje jeho dieᙐa,
36Trend, Emil Burák, 23. 5. 2002
Document converted by PDFMoto freeware version
58
● sankcií za neplatenie daní. Je potrebné postihovaᙐ najprísnejᘐími trestmi v
zmysle Trestného zákonníka a verejne pranierovaᙐ dl០níka (u០ niekoᏠko rokov to podᏠa
zákona ა. 511/1992 Zb. v znení neskorᘐích predpisov funguje u០ aj v SR), აo má veᏠký
psychologický význam.
Idea americkej „daᒀovej revolúcie“
V roku l996 znovu o០ivil kandidát na amerického prezidenta Robert Dole tzv. daᒀový
systém flat-tax, na Slovensku známy ako rovná daᒀ. Iᘐlo by o systém, ktorý u០ pred
viac ako l8 rokmi vymysleli na Stanford Univerzity v USA: Dovtedajᘐia progresívna
daᒀ z príjmov by bola zruᘐená. Flat-tax by mala iba jedinú sadzbu l9 %. Vᘐetky
výnimky, odpoაítateᏠné polo០ky a zvýhodnenia nebudú platiᙐ, okrem nezdaniteᏠného
minima, tak០e veᏠká skupina príjmovo slabᘐích by neplatila vôbec niა. Nový daᒀový
systém by tak bol údajne spravodlivejᘐí, efektívnejᘐí a jednoduchᘐí. Formulár daᒀového
priznania by bol o veᏠkosti pohᏠadnice, ktorý doká០e vyplniᙐ obაan sám bez pomoci
daᒀových poradcov. Predpokladala by sa tak výrazná redukcia poაtov daᒀových
poradcov, ako aj daᒀových úradníkov.
ᘀirᘐie návrhy tohto projektu zahᕐᒀajú aj tieto idey:
- Zruᘐenie dvojitého zdaᒀovania pri sporení. Keჰ obაan nespotrebuje svoj príjem, ale
ᘐetrí a umo០ᒀuje tak druhým investovaᙐ, zaაo je napokon potrestaný daᒀou z úrokov.
- Návrh zdaᒀovaᙐ iba spotrebu/napr. DPH, spotrebné dane/ - აo by investície a
zrýchlenie ekonomického rastu podporilo eᘐte viac.
- Mo០nosᙐ okam០itého plného odpisu investovanej აiastky, აím by boli kapitálové
investície fakticky nezdaᒀované.
Práve rovná daᒀ bola na Slovensku zavedená od roku 2004 a jej autori si od nej okrem
ekonomických dosahov sᏠubujú aj ni០ᘐiu mieru daᒀových únikov, vyplývajúcu
z prehᏠadnosti tohto systému.
Document converted by PDFMoto freeware version
59
Potreba inᘐtitucionálnych opatrení
Okrem týchto nástrojov na boj proti ekonomickej kriminalite sú potrebné aj
inᘐtitucionálne opatrenia ako napríklad:
● celospoloაenské opatrenia zamerané na systematické a cieᏠavedomé
paralyzovanie podmienok pre vznik a rozvoj kriminality páchanej v ekonomike:
- získanie úაinnej politickej podpory proti tomuto fenoménu
- posilnenie hodnôt morálky a právneho vedomia v spoloაnosti
- získanie verejnosti a obაana pre aktívnu spoluprácu a pod.
● zdokonaᏠovaᙐ legislatívu, daᒀové a finanაné pravidlá, kontrolu a uplatᒀovaᙐ
protikorupაné opatrenia
● uplatᒀovaᙐ ᘐpecifické prístupy vo vzᙐahu ku konkrétnym oblastiam ekonomiky.
Pre dosiahnutie po០adovaných cieᏠov je potrebné skúmaᙐ úაinnosᙐ a efektivitu
preventívnych opatrení, vykonávaním kontroly. Opatrenia, ktoré sú málo úაinné musia
byᙐ nahradené inými a analogicky tie, ktoré sú úაinné, musíme frekventovane vyu០ívaᙐ.
Document converted by PDFMoto freeware version
60
ZÁVER
Diplomová práca je zameraná na charakteristiku ekonomickej kriminality a jej
jednotlivých foriem. Pokúsil som sa o analýzu súაasnej situácie na Slovensku v tejto
oblasti a popis existujúcich i mo០ných spôsobov jej potláაania. Doᘐiel som pritom
k nasledovným záverom:
1. Ekonomická kriminalita je dlhodobo jedným z faktorov ovplyvᒀujúcich
bezpeაnostnú situáciu ka០dej krajiny, obzvláᘐᙐ Slovenska. Od zaაiatku transformácie jej
podiel na celkovej kriminalite neustále narastá a vo výᘐke spôsobených ᘐkôd dosahuje
a០ 70 %.
2. Ekonomická kriminalita zahrᒀuje rôzne trestné აiny. ktoré sa vyznaაujú
znaაnou rozmanitosᙐou. Prejavuje sa v nasledovných oblastiach: korupcia, daᒀová
oblasᙐ, proces privatizácie, bankový sektor, likvidácia a konkurz firiem, falᘐovanie
platidiel, cenných papierov a verejných listín, devízové hospodárstvo a paᘐovanie,
autorské práva, poაítaაová kriminalita, kráde០, sprenevera a podvod a tie០
environmentálna oblasᙐ.
3. Rieᘐenie zlo០itých prípadov si vy០aduje koordinovanú აinnosᙐ a spoluprácu
nielen vᘐetkých orgánov აinných v trestnom konaní, ale aj kontrolných, znaleckých
a ჰalᘐích orgánov. Skutoაnosᙐ, ០e spolupráca nie je v០dy na po០adovanej úrovni, má za
dôsledok nedorieᘐenie mnohých sledovaných privatizaაných, korupაných a iných
ekonomických káuz. VeᏠmi dôle០itou pri odhaᏠovaní ekonomickej trestnej აinnosti je
taktie០ práca s verejnosᙐou.
4. Pretrvávajúcim problémom a príაinou daného stavu je vysoká miera latentnosti
k týmto negatívnym javom a neochota verejnosti spolupracovaᙐ s políciou pri
odhaᏠovaní a preukazovaní ekonomickej kriminality. V súvislosti s integráciou do
Európskej únie by sa mala აinnosᙐ kriminálnej polície sústrediᙐ najmä na túto oblasᙐ.
5. Bezpeაnostná situácia je spájaná aj s vysokou mierou korupაného správania na
Slovensku. Praktická realizácia „Národného programu boja proti korupcii“ a rezortných
akაných plánov priniesla len აiastkové výsledky. V odhaᏠovaní trestných აinov
korupcie bol zaznamenaný pokles.
Document converted by PDFMoto freeware version
61
6. Jedným z najväაᘐích problémov zostáva myslenie Ꮰudí, ktoré sa nedá zmeniᙐ
zo dᒀa na deᒀ ០iadnym zákonom alebo nariadením. Táto zmena si vy០aduje dlhodobé
a systematické ovplyvᒀovanie správania sa Ꮰudí pozitívnym smerom.
7. Záva០ným faktorom v transformujúcich sa krajinách je vymo០iteᏠnosᙐ práva.
Hoci mo០no sledovaᙐ pozitívny vývoj v poslednom období, súაasný stav je stále veᏠmi
znepokojujúci. Veritelia აastokrát nemajú ០iadne páky voაi nedisciplinovaným
dl០níkom a ocitávajú sa v platobnej neschopnosti.
8. Za úაelom úspeᘐného zvládnutia úloh je potrebné vytváraᙐ podmienky, aby
vᘐetci úაastníci boja proti ekonomickej kriminalite boli skutoაnými ᘐpecialistami, aby
dokonale poznali formy páchania trestnej აinnosti a spôsoby jej odhaᏠovania
a dokumentovania, mali znalosᙐ o právnych normách upravujúcich აinnosᙐ
v predmetnej oblasti..
9. Úplné odstránenie ekonomickej kriminality je nereálne. Je potrebné sa
sústrediᙐ na jej postupné zni០ovanie analýzou príაin jej vzniku.
10. OdhaᏠovanie a dokumentovanie tejto formy trestnej აinnosti აasto súvisí
s úაtovníctvom. Jeho cieᏠom je poskytovaᙐ reálny pohᏠad na majetkovú situáciu
prísluᘐného ekonomického subjektu.
11. I súაasný právny systém nám vᘐak ponúka mnohé nástroje na potláაanie
kriminality v oblasti ekonomiky. Ide napríklad o inᘐtitút agenta provokatéra, ktorého
pôsobnosᙐ bola znaაne rozᘐírená, dôle០itú úlohu má zákon o slobodnom prístupe
k informáciám, აi legislatívne úpravy აinnosti ᘐtátnych zamestnancov. PrehᏠadnejᘐí
daᒀový systém, ktorý vznikol zavedením rovnej dane, by mal prispieᙐ k zni០ovaniu
daᒀových únikov.
12. Problémom týchto nástrojov vᘐak zostáva ich nedostatoაné vyu០itie
v praktickom ០ivote.
ᘀirᘐie analyzovaᙐ uvedenú problematiku je mo០né iba v kontexte s celkovým
rozborom spoloაenských vzᙐahov a konkrétne ekonomických. A práve v povahe týchto
vzᙐahov, ich najrozmanitejᘐej podobe, აasto znaაne deformovanej, treba hᏠadaᙐ príაiny
ekonomickej kriminality.
Document converted by PDFMoto freeware version
62
Je potrebné si uvedomiᙐ, ០e fungovanie spoloაnosti, ០ivotná úroveᒀ a sociálne
istoty obაanov sa odvíjajú od úrovne ekonomiky. Boj proti ekonomickej kriminality
mô០e byᙐ úspeᘐný iba vtedy, ak bude vedený proti jej príაinám a podmienkam. Z tohto
hᏠadiska treba oაakávaᙐ, ០e tento boj potrvá dlhᘐie obdobie, kým dôjde k úprave
a sformovaniu spoloაensky ០iadúcim vzᙐahom v ekonomickej a sociálnej oblasti.
Document converted by PDFMoto freeware version
63
Pou០itá literatúra
Knihy:
● BACOVÁ, V.: Maktoekonomické rozhodovacie procesy, Ekonóm Bratislava 2000
● BALÁ័, P. - KRUPA, S. a kol.: Ekonomická kriminalita, APZ Bratislava 1995
● MAJCHRÁK, J.: Slovensko 2003, Kriminalita, ᘀtatistický úrad SR 2004
● MUSIL, J.: Metodika vyᘐetrovania vybraných druhov trestných აinov, APZ ჀR Praha
1993
● SIჀÁKOVÁ-BEBLAVÁ, E.: Netransparentnosᙐ a korupcia v privatizaაnom procese,
MESA 10, TIS 2002
● SIჀÁKOVÁ-BEBLAVÁ, E., ZEMANOVIჀOVÁ, D.: Protikorupაné nástroje, TIS
2003
Internetové stránky:
● www.minv.sk
● www.transparency.sk
● www.akont.sk
● www.cphr.sk
● www.profini.sk
● www.pp-holding.sk/fpp/fpp1997/operacie-kon
● www.mesto.sk/prispevky_velke/bratislavsky/
● www.sme.sk
● www.trend.sk
Document converted by PDFMoto freeware version