DIPLOMOVÁ PRÁCA - szm.commilanmacek.szm.com/diplomovka.pdf · Abstrakt Možnosti likvidácie...
Transcript of DIPLOMOVÁ PRÁCA - szm.commilanmacek.szm.com/diplomovka.pdf · Abstrakt Možnosti likvidácie...
-
EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE
Národohospodárska fakulta
DIPLOMOVÁ PRÁCA
2004 Milan MACEK
Document converted by PDFMoto freeware version
-
EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE
Národohospodárska fakulta Katedra hospodárskej politiky
Diplomová práca
MO័NOSTI LIKVIDÁCIE EKONOMICKEJ KRIMINALITY
Diplomant: Milan Macek Vedúci diplomovej práce: Prof. Ing. Viera Bacová, CSc.
Document converted by PDFMoto freeware version
-
Abstrakt
Mo០nosti likvidácie ekonomickej kriminality
Diplomová práca
Ekonomická univerzita v Bratislave
Národospodárska fakulta
Katedra hospodárskej politiky
Vedúci diplomovej práce: Prof. Ing. Viera Bacová, CSc.
80 strán
Diplomová práca sa zaoberá otázkami rastúcej kriminality v Slovenskej republike,
a to najmä ekonomickej a na formy jej páchania. Tieto v súაasnosti nadobúdajú vyᘐᘐie
stupne organizovanosti, sofistikácie a internacionalizácie. V práci sa hᏠadajú
a naაrtávajú mo០nosti zní០enia tejto kriminálnej აinnosti, hlavne v previazanosti: zákon
– kontrola – postih.
Document converted by PDFMoto freeware version
-
Abstract
Possibilities of economic kriminality liquidation
Graduation theses
University of Economics in Bratislava
Faculty of National Economics
Department of National Policy
Leading of graduation theses: Prof. Ing. Viera Bacová, CSc.
80 pages
The graduation theses goes into the questions of criminality rising in Slovak
republic, especially economic one and its forms. Nowadays, these have ability to
upgrade in organization, sofistication and internationalization. I was seeking the
possibilities of restriction of this criminal activity, especially in cohesion: law –
inspection – sanction.
Document converted by PDFMoto freeware version
-
Ⴠestné prehlásenie
Ⴠestne prehlasujem, ០e som diplomovú prácu vypracoval samostatne, a ០e
som uviedol vᘐetku pou០itú literatúru.
Bratislava, 30. apríl 2004
.............................................................
Document converted by PDFMoto freeware version
-
Poჰakovanie
Touto cestou chcem poჰakovaᙐ svojej diplomovej vedúcej Prof. Ing. Viere Bacovej,
CSc. za vᘐestrannú odbornú pomoc, cenné rady a pripomienky pri vypracúvaní mojej
diplomovej práce.
Document converted by PDFMoto freeware version
-
Obsah
Úvod.............................................................................................................1
I. Ekonomická kriminalita v trhovej ekonomike....................................3 1. Transformácia slovenskej ekonomiky........................……………………………3
2. Východiskový stav.................................................................................................6
3. Trhová ekonomika a ekonomická kriminalita...………………………………….9
4. Podstata ekonomickej kriminality...........................…………………………….11
II. Formy ekonomickej kriminality........................................................14
1. Stav ekonomickej kriminality na Slovensku..................………………………..14
2. Formy ekonomickej kriminality....................…………………...………………16
A/ Korupcia..............................................…………………………………...17
B/ Daᒀová oblasᙐ............................………………………………...………..22
C/ Proces privatizácie...................................................……….……………..28
D/ Bankový sektor................................................................…………….…..34
E/ Likvidácia a konkurz firiem................................…………………...…….39
F/ Falᘐovanie platidiel, cenných papierov a verejných listín..................…….39
G/ Devízové hospodárstvo a paᘐovanie...................................………………40
H/ Poruᘐovanie autorských práv...............................…………….…………..41
I/ Poაítaაová kriminalita...............................................................…………...42
J/ Kráde០, sprenevera, podvod...................................................................…..45
K/ Environmentálna oblasᙐ……........………………………………………..46
3. Faktory ekonomickej kriminality.........................................................................47
III. Mo០nosti potláაania ekonomickej kriminality................................48 1. Právna ochrana slovenskej ekonomiky................................…………….……....48
2. OdhaᏠovanie a dokumentovanie ekonomickej kriminality..................................49
3. Prostriedky potláაania ekonomickej kriminality...........………………………...51
Záver...........................................................................................................60
Pou០itá literatúra.......................................................................................63
Document converted by PDFMoto freeware version
-
1
ÚVOD
Naᘐa spoloაnosᙐ v súაasnom období prechádza veᏠmi zlo០itou cestou svojho
sociálno-ekonomického rozvoja v súvislosti so zmenou celej ekonomiky, teda jej
prechodom z plánovaného hospodárstva na trhovú ekonomiku.
Transformácia ekonomiky, ktorá zaაala po roku 1989, priniesla veᏠké majetkové
transfery, ktoré sa diali v súvislosti s reᘐtitúciami a privatizáciou majetku, ktorý bol do
tej doby vo vlastníctve ᘐtátu a tento z აasti prechádzal do súkromných rúk. Tieto zmeny
si vynútili v relatívne krátkom აase vytvoriᙐ ᘐtandardné trhové prostredie, kde funguje
trhový mechanizmus na základe ponuky a dopytu, აo bola obrovská zmena v myslení
nielen obyvateᏠov, ale aj ᘐtátneho aparátu, v súvislosti s vydávaním nových zákonov,
v oblasti daní, sociálnych reforiem, podnikania, zmeny vo fungovaní podnikov
v súkromnom vlastníctve k ich organizácii. Situácia si vy០adovala vytvorenie zdravého
konkurenაného prostredia, vybudovanie pracovného trhu a veᏠmi dôle០itým sa stáva aj
trh kapitálu.
Tieto skutoაnosti ako aj otvorenie hraníc, liberalizácia obchodu, zmena
vlastníckych vzᙐahov, nová daᒀová sústava a vznik súkromných spoloაností, ako
základné sprievodné znaky a prvky transformácie, vytvorili ᘐiroké podmienky pre
pôsobnosᙐ a nárast rôznych foriem kriminality ekonomického charakteru.
Procesom privatizácie národného majetku a vznikom súkromného sektora sa
umo០nilo nielen o០ivenie hospodárskeho ០ivota, ale podnietil sa i výskyt ne០iadúcich
spoloაenských javov.
Nevyhnutným predpokladom o០ivenia naᘐej ekonomiky, predtým fungujúcej na
princípoch plánovaného a direktívneho administratívneho riadenia, bola radikálna
rekonᘐtrukcia právneho systému, avᘐak niektoré legislatívne zmeny neboli dostatoაne
úplné a úაinné, აo umo០nilo urაitým jednotlivcom v právnej úprave nájsᙐ „medzery“ na
páchanie trestnej აinnosti, ktorá je spoloაensky ᘐkodlivá a slú០i výluაne
k individuálnemu prospechu týchto osôb.
Document converted by PDFMoto freeware version
-
2
Trestná აinnosᙐ páchaná v ekonomike nie je homogénnou skupinou nezákonných
konaní. Mô០e naruᘐiᙐ chod verejných inᘐtitúcií, vyvolaᙐ infláciu, nezamestnanosᙐ, straty
v poisᙐovníctve, bankovníctve a verejných fondoch. Jej spôsoby páchania sú variabilné,
páchatelia ich sústavne menia, prispôsobujú ich novým podmienkam, priაom vyu០ívajú
existujúce nedostatky legislatívy, kontroly, distribúcie a pohybu hodnôt medzi
ekonomickými subjektami.
V súაasnosti dochádza nielen k zmene foriem, ale i poაtu a rozsahu trestnej
აinnosti. ᘀtruktúra a najmä dynamika vývoja ekonomickej kriminality je
charakterizovaná obrovským nárastom poაtu zistených a zdokumentovaných prípadov
záva០nej trestnej აinnosti ako i výᘐkou ᘐkôd. Ⴠeliᙐ tomuto problému vy០aduje pristúpiᙐ
k novým ofenzívnejᘐím metódam odhaᏠovania danej kriminality, predovᘐetkým
prísluᘐníkmi kriminálnej a finanაnej polície v spolupráci s orgánmi justície a skvalitniᙐ
spoluprácu pri vyhᏠadávaní dôkazov.
CieᏠom diplomovej práce je prispieᙐ k teoretickému objasneniu vzniku a foriem
ekonomickej kriminality, jej analýza v rámci Slovenskej republiky a najmä skúmanie
mo០ností jej postupného zni០ovania.
Prvá kapitola je zameraná na proces transformácie slovenskej ekonomiky na
ekonomiku trhovú, jej hlavné smery a dôsledky. Vymedzuje pojem ekonomickej
kriminality a dôvody prudkého rastu v tomto období a dotýka sa aj sociálnych
dôsledkov kriminality.
Druhá kapitola analyzuje súაasný stav ekonomickej kriminality na Slovensku,
popisuje jej jednotlivé formy s dôrazom na najvypuklejᘐie problémy v týchto oblastiach.
Tretia kapitola objasᒀuje systém právnej ochrany ekonomiky v Slovenskej
republike, zaoberá sa odhaᏠovaním a dokumentovaním ekonomickej kriminality. Sú
v nej navrhované niektoré rieᘐenia vedúce k efektívnemu boju proti tomuto fenoménu..
Táto აasᙐ práce naznaაuje nutnosᙐ ᘐirᘐieho skúmania problémov v oblasti
ekonomickej kriminality, ako aj nutnosᙐ lepᘐieho vyu០ívania existujúcich nástrojov.
Document converted by PDFMoto freeware version
-
3
I. KAPITOLA
EKONOMICKÁ KRIMINALITA V TRHOVEJ
EKONOMIKE
Po spoloაenských a politických zmenách koncom roka 1989 nastúpila slovenská
spoloაnosᙐ razantne na cestu transformácie na modernú európsku spoloაnosᙐ
západného typu. KᏠúაovú úlohu v tomto procese transformácie zohráva prechod
slovenského hospodárstva na fungujúcu trhovú ekonomiku schopnú úspeᘐne
súᙐa០iᙐ s rastúcou európskou a globálnou konkurenciou.
1. Transformácia slovenskej ekonomiky
Koniec osemdesiatych rokov 20. storoაia bol poznamenaný prevratnými zmenami,
keჰ sa dovtedy obávaný komunistický systém zrútil a na jeho troskách zaაali pomaly
klíაiᙐ zárodky demokratických ᘐtátov. Toto obdobie bolo poznamenané veᏠkou dávkou
verejného nadᘐenia a optimizmu v oაakávaní rýchleho nástupu prosperity príznaაnej pre
kapitalistické ᘐtáty. Ostalo u០ len prekonaᙐ transformaაné obdobie prechodu od jedného
spoloაensko−ekonomického systému k druhému, úplne opaაnému. Novovytvorené
vlády jednotlivých ᘐtátov zaაali preto spúᘐᙐaᙐ svoje ekonomické reformy.
VeᏠmi rýchlo sa vᘐak ukázalo, ០e postkomunistická transformácia je oveᏠa
nároაnejᘐia, ako si aj tí najpesimistickejᘐí ᘐtátnici a intelektuáli dokázali predstaviᙐ. Aj
keჰ komunistický hierarchický systém padol zo dᒀa na deᒀ, na dôsledné prebudovanie
právneho, ekonomického, psychologického a morálneho systému v danom spoloაenstve
je potrebný dlhý აas. Prechodné obdobie poloanarchie umo០nilo nielen neracionálne
správanie, ale aj masové rozkrádanie a nekontrolovateᏠné zadl០ovanie ᘐtátnych აi novo
sprivatizovaných podnikov. Pre toto obdobie bol charakteristický nepredvídaný
Document converted by PDFMoto freeware version
-
4
hospodársky pokles, navyᘐe umocnený úspornou menovou politikou zameranou na
zmiernenie inflácie, ktorá bola po nastolení makroekonomickej rovnováhy nevyhnutná
– ako výsledok nahromadených vynútených úspor obyvateᏠstva z predchádzajúceho
re០imu.
Rýchly nástup frustrácie u väაᘐiny jednoduchého obyvateᏠstva, ktoré oაakáva
rýchlu a hlavne bez námahy dosiahnuteᏠnú prosperitu, je teda pochopiteᏠný. Takéto
obyvateᏠstvo Ꮰahko podlieha manipulácii a demagógii, ktoré ᘐikovne vyu០ívajú najmä tí
jednotlivci, ktorým na budúcej prosperite krajiny zále០í najmenej. Dochádza k odklonu
od pôvodne zamýᘐᏠaných radikálnych transformaაných koncepcií a k ich brzdeniu, k
odkladaniu bolestivých, ale nevyhnutných opatrení, k opätovnému zadl០ovaniu sa na
úkor budúcnosti, alebo k zneu០ívaniu najcitlivejᘐieho a najkontroverznejᘐieho
transformaაného piliera – privatizácie a vytvára vhodné prostredie pre kriminalitu,
hlavne jej ekonomickú oblasᙐ.
Hlavné smery ekonomickej transformácie
V období pred rokom 1989, t.j. poაas centrálne plánovaného hospodárstva,
vᘐetky dôle០ité súაasti ekonomického a sociálneho ០ivota boli riadené ᘐtátom, აo
v tomto období znamenalo Komunistickou stranou. V ekonomike to znamenalo ᘐtátne
kolektívne vlastníctvo, ᘐtátom urაované ceny, centrálne riadenie zahraniაného
obchodu (monopol zahraniაného obchodu a devízový monopol) a iné deᘐtrukcie
ekonomického systému. Charakteristické აrty centrálneho plánovaného hospodárstva
bolo plytvanie zdrojmi a skreslené ᘐtatistické údaje. V súაasnosti sa prejavuje eᘐte stále
správanie a chyby z obdobia centrálne plánovaného hospodárstva. Prekonávaᙐ túto
záᙐa០ nie je mo០né rýchlo a bez cieᏠavedomej politiky ᘐtátu. Absencia práve takejto
politiky ᘐtátu je príაinou transformaაnej recesie pretrvávajúcej na Slovensku u០ po
niekoᏠko rokov.
VoᏠba programu transformácie
Existujú dva varianty takého programu, a to ᘐoková terapia a grandvalistická
metóda (napr. Maჰarská republika) postupnej transformácie. Slovensko sa dalo na
Document converted by PDFMoto freeware version
-
5
cestu ᘐokovej terapie, აo znamená, ០e prechod na trhovú ekonomiku bol nárazový a
sprevádzali ho tieto ekonomické kroky:
● Zmena vlastníckych práv
Znamenala prechod od kolektívneho k súkromnému vlastníctvu, a to
nasledovnými formami:
a/ m a l á p r i v a t i z á c i a - malé a stredné podniky. Akcie na malých
prevádzkach, hlavne v oblasti slu០ieb (do 25 zamestnancov - malé podniky, do 500
zamestnancov - stredné podniky), preᘐli do súkromných rúk predovᘐetkým
prostredníctvom dra០by.
b/ r e ᘐ t i t ú c i a - návrat majetku jeho pôvodným vlastníkom.
c / v e Ꮰ k á p r i v a t i z á c i a - prebehla najprv formou kupónovej privatizácie. Bola
to neᘐtandartná metóda. ᘀtát vybral, ktoré podniky sa budú privatizovaᙐ - záujemcovia
museli spracovaᙐ privatizaაné projekty a podniky sa následne menili na akciové
spoloაnosti - iᘐlo o veᏠké podniky. Obაania vo veku min. 18 rokov si odkúpili
kupónové kni០ky v hodnote 1000,- Sk a získali za ne akcie, ktoré vlo០ili do podnikov
Vzápätí vznikli investiაné fondy a investiაné spoloაnosti, sprostredkovatelia kúpy a
predaja akcii. Tento proces vᘐak nebol dostatoაne legislatívne oᘐetrený. Neskôr sa
od tejto metódy upustilo a nahradila ju privatizácia formou verejnej súᙐa០e alebo
priamym predajom.
● Liberalizácia cien
Tento krok znamená oproti minulému systému zmenu v tom, ០e ᘐtát u០
neurაuje ceny tovarov a slu០ieb, ale ceny sa tvoria na trhu prostredníctvom dopytu a
ponuky, aj keჰ urაitá regulácia tu je, ale iba v nevyhnutných prípadoch.
● Daᒀová reforma
Prechod od priamych daní k nepriamym a odstránenie diskriminácie
súkromného sektora. Ako novinka bola zavedená dᒀa z pridanej hodnoty (DPH).
Document converted by PDFMoto freeware version
-
6
● Sociálna reforma
Návrat k princípom sociálneho poistenia. Povinnosᙐ platiᙐ si poistenie
prechádza zo ᘐtátu na obაana. Novinkou je aj to, ០e nezamestnaný obაan u០ nie je
trestne stíhaný, ba dokonca má nárok na podporu v nezamestnanosti poskytnutú
ᘐtátom.
● Liberalizácia zahraniაného obchodu.
Zruᘐil sa monopol zahraniაného obchodu a devízový monopol. Dôsledkom
bola zmena ᘐtruktúry vývozu a dovozu.
2. Východiskový stav
Týmito spoloაenskými a politickými zmenami nastúpila slovenská spoloაnosᙐ
razantne na cestu transformácie na modernú európsku spoloაnosᙐ západného
typu. Jedným z kᏠúაových problémov v tomto procese sa stala neustále rastúca
kriminalita a jej spoloაensko-sociálne dôsledky.
Kriminalita sa v posledných rokoch premenila na kvalitatívne nový fenomén,
ktorý svojím rozsahom a stupᒀom nebezpeაenstva ჰaleko prekroაil hranicu mo០ností
jeho rieᘐenia niekdajᘐími (aj keჰ priebe០ne inovovanými) nástrojmi a postupmi. K
charakteristickým znakom súაasnej kriminality (najmä k jej organizovanosti,
intelektualizácii 1 a sofistikácii 2 ) pribudol ჰalᘐí znak, a síce jej internacionalizácia
s tendenciou ku globalizácii. Kriminalita v masovom meradle preniká cez ᘐtátne hranice
1 Intelektualizáciou kriminality rozumieme proces, ktorý charakterizuje nárast páchateᏠov s vysoko
nadpriemernými intelektuálnymi schopnosᙐami, vysoko kvalifikovanými v odborne nároაných oblastiach, vybavených vysokoᘐkolským vzdelaním, znalosᙐou svetových jazykov atჰ.
2 Sofistikáciou kriminality rozumieme proces prenikania vedeckých teórií, vedeckých postupov a ᘐpiაkových technológií do páchania trestnej აinnosti, utajovania jej páchania, zvyᘐovania bezpeაnosti páchateᏠov atჰ. Dochádza tak k výraznému zni០ovaniu zrozumiteᏠnosti sofistikovaných aktivít páchateᏠov, აo síce zvyᘐuje nároky na ich kvalifikáciu a ᘐpecializáciu, ale sᙐa០uje ich odhalenie menej kvalifikovanými policajnými zbormi. Sofistikácia a intelektualizácia zloაinu sú veᏠmi tesne prepojené.
Document converted by PDFMoto freeware version
-
7
a zloაinecké zoskupenia operujú na rozsiahlych teritóriách bez ohᏠadu na ich
administratívne აlenenie.
V súაasnosti absentujú vierohodné poznatky, ktoré by spochybᒀovali, აi dokonca
vyvracali údaje o vývoji kriminality udávané expertmi OSN, vypovedajúce o
pribli០ovaní indexu celkovej kriminality k hodnote okolo 10 000 trestných აinov na
100 000 obyvateᏠov. Rýchlejᘐie sa k tejto demarkaაnej აiare, za ktorou sa kontrola
kriminality tradiაnými prostriedkami stáva problematickou, pritom blí០ia vyspelé
krajiny, krajiny s rozvinutou, tzv. západnou demokraciou a s vyspelou, výkonnou
ekonomikou. Nápadne ni០ᘐí stav a ni០ᘐia dynamika charakterizuje rozvíjajúce sa
krajiny.
Táto hrozivá ᘐtatistika, ktorá v sebe skrýva utrpenie, strádanie a iné ujmy
nesmierne veᏠkého poაtu Ꮰudí je varujúca. Ak rátame s pribli០ne 6 miliardami
obyvateᏠstva celého sveta k roku 2000, potom pri súაasnom indexe 6 000 – 8 000
registrovaných (!) trestných აinov na 100 000 obyvateᏠov mo០no ka០doroაne oაakávaᙐ
prinajmenᘐom 360 – 480 miliónov registrovaných trestných აinov. Pri zohᏠadnení
kriminality latentnej by toto hrozivé აíslo mohlo byᙐ aj dva a០ trikrát väაᘐie, teda mohlo
by prevyᘐovaᙐ aj jednu miliardu. Táto úvaha nechce byᙐ hrozbou, ale varovaním pred
prípadnou ᏠahkomyseᏠnosᙐou. Pre Slovenskú republiku je skôr výzvou na prijatie
optimálnej stratégie kontroly kriminality, zalo០enej na dôsledne vedeckom, realistickom
a najmä vაasnom vyu០ití vᘐetkých Ꮰudských a materiálnych antikriminálnych
potenciálov.
Porovnanie kriminálnej scény SR aj s bezprostredne susediacimi krajinami je stále
viac ne០ priaznivé a povzbudivé. V súაasnosti má Slovenská republika z krajín
stredoeurópskeho regiónu azda najväაᘐie ᘐance udr០aᙐ si pomerne nízky index
trestnosti 3 , prirodzene, ak nebudú v najbli០ᘐej budúcnosti znehodnotené dobré
východiskové predpoklady.
3 Indexy kriminality (poაet registrovaných trestných აinov na 100 tisíc obyvateᏠov): Slovensko 1 750,
Ⴠesko 4 150, PoᏠsko 2 950, Rakúsko 6 100, Ukrajina 1 250.
Document converted by PDFMoto freeware version
-
8
Kriminálna scéna Slovenskej republiky teda nemusí nasledovaᙐ nepriaznivú
kriminálnu ᘐtatistiku sveta, ak sa zaაne vაas s efektívnou kontrolou kriminality. Stav a
dynamika kriminality vo svete, najmä vᘐak v susediacich krajinách, pôsobí na naᘐu
kriminálnu scénu negatívne. Trvalo konvergujú tendencie a tempá vývoja kriminality
krajín so spoloაnými ᘐtátnymi hranicami, აím sa Slovenská republika permanentne
nachádza pod აoraz viac silnejúcim tlakom, ktorému აoraz ᙐa០ᘐie odoláva. Udr០aᙐ
súაasný index kriminality, (ktorý je v porovnaní s naᘐimi susedmi a០ príliᘐ nízky) je
a bude neobyაajne nároაné. ZanedbateᏠný vᘐak nie je ani vplyv vysokých indexov
kriminality vzdialenejᘐích krajín sveta.
Druhy a formy kriminality sú zastúpené na celkovej kriminalite nerovnomerne.
Najpoაetnejᘐími (2/3 a០ 3/4 zo vᘐetkých) sú trestné აiny majetkové4, ktoré dospelá აasᙐ
obyvateᏠstva vníma krajne negatívne a voაi jej páchateᏠom má veᏠmi nízku toleranciu.
(Je paradoxná vysoká tolerancia väაᘐiny obაanov voაi páchateᏠom hospodárskej
kriminality, napriek tomu, ០e jej dôsledky sú spoloაensky neporovnateᏠne záva០nejᘐie
ne០ dôsledky majetkovej kriminality). Druhou najpoაetnejᘐou a súაasne spoloაensky
najzáva០nejᘐou kategóriou kriminality je násilná kriminalita. Dlhodobo (posledných päᙐ
rokov) jej podiel na celkovej kriminalite osciluje okolo 13 % (± 2 %), má neklesajúcu
tendenciu a zhorᘐujúcu sa ᘐtruktúru (zväაᘐovanie podielu najnebezpeაnejᘐích trestných
აinov, najmä úmyselných ublí០ení na zdraví, lúpe០ných prepadnutí a vrá០d, osobitne
vrá០d „na objednávku“). Málo poაetná (6 a០ 8 % z celkovej kriminality) je hospodárska
kriminalita, ktorej vývoj je nápadne nerovnomerný a ktorá spôsobuje najvyᘐᘐie finanაné
ᘐkody (v priemere za posledných päᙐ rokov takmer 70 % celkových ᘐkôd). Neúplná,
nepresná a málo spoᏠahlivá je ᘐtatistika drogovej kriminality, ktorá má podᏠa
sprostredkovaných ukazovateᏠov (napríklad podᏠa nárastu drogovo závislých obაanov)
neklesajúcu (skôr ale vzostupnú) tendenciu. ᘀtatisticky (nie vᘐak z hᏠadiska faktických
dôsledkov) nevýznamná je kriminalita mravnostná, zastúpená v celkovej kriminalite len
0,7 a០ 0,8 %. Ostávajúca kriminalita (kriminalita v doprave, vojenské trestné აiny,
trestné აiny proti republike atჰ.) neprevyᘐuje 14 a០ 15 % celkovej kriminality. Vᘐetky
kategórie kriminality a väაᘐina druhov trestných აinov sú páchané vo väაᘐej alebo 4 www.minv.sk, Správa o bezpeაnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 2003
Document converted by PDFMoto freeware version
-
9
menᘐej miere organizovanou formou. Organizovaná forma kriminality je typická pre
drogovú kriminalitu, pre ilegálnu migráciu („prevádzaაstvo“) a vo veᏠkej miere aj pre
hospodársku trestnú აinnosᙐ. ZanedbateᏠná vᘐak nie je ani pri páchaní majetkovej
kriminality a აoraz viac pri páchaní násilnej kriminality.
3. Trhová ekonomika a ekonomická kriminalita
Jednou z najzáva០nejᘐích foriem kriminality je ekonomická kriminalita, ktorá je
v policajnej ᘐtatistike nazývaná aj kriminalitou „hospodárskou", zahᕐᒀa rôznu
trestnú აinnosᙐ, kde ide najmä o neoprávnené podnikanie, skrátenie dane,
korupciu, falᘐovanie a pozmeᒀovanie verejnej listiny, sprenevery a podvody. VeᏠký
vplyv na jej vývoj a rozvoj má zaostávanie prísluᘐnej legislatívy za dynamickejᘐie sa
rozvíjajúcou ekonomickou realitou.
Keჰ០e v slovenskej ekonomike je snaha o vyspelú ekonomiku, ktorá sa neustále
vyvíja a teda sú neustále legislatívne medzery, აo umo០ᒀuje aj rozvoj ekonomickej
kriminalite. Ekonomická kriminalita bude aj naჰalej spôsobovaᙐ znaაné materiálne
ᘐkody. Vývoj a ᘐtruktúra tejto trestnej აinnosti, jej stav a dynamika, bude
ovplyvᒀovaᙐ najmä politické, ekonomické a legislatívne okolie, priაom ich vplyv na
túto trestnú აinnosᙐ je a bude rôzny.
Ako ᘐtartovacie faktory budú pôsobiᙐ na ekonomickú kriminalitu predovᘐetkým
legislatívne medzery v dynamickom ekonomickom rozvoji spoloაnosti,
profesionalizácia páchateᏠov, preberanie nových foriem ekonomickej trestnej აinnosti
zo zahraniაia, slabá inᘐtitucionálna kontrola rozvíjajúceho sa podnikania, deformovaná
podnikateᏠská morálka, zadᎠ០enosᙐ podnikov a hrozba krachu, pomerne Ꮰahký vstup
kriminogénnych skupín do podnikovej sféry, nízka alebo chýbajúca znalosᙐ
legislatívnych noriem, korupcia a machinácie pri vstupe cudzieho kapitálu na územie
Slovenska.
Samotné zmeny ᘐtruktúry ekonomickej kriminality, tieto budú koreᘐpondovaᙐ so
zmenami celospoloაenskej ᘐtruktúry, najmä v utváraní trhového hospodárstva, zmeny
Document converted by PDFMoto freeware version
-
10
pomeru ᘐtátneho a súkromného majetku, vstup cudzieho kapitálu, nezamestnanosᙐ a
podobne.
Rozvoj demokracie znamenal aj ០ivnú pôdu pre rôzne nelegálne ekonomické
aktivity a z tohto vyplývajúce podmienky pre rozvoj rôznych foriem ekonomickej
kriminality.
Trestná აinnosᙐ páchaná v ekonomike je nehomogénnou skupinou nezákonných
konaní. Mô០e naruᘐiᙐ chod verejných inᘐtitúcií, vyvolaᙐ infláciu, nezamestnanosᙐ straty
v poisᙐovníctve, bankovníctve a verejných fondoch. Jej spôsoby páchania sú variabilné
páchatelia ich nedostatky menia, prispôsobujú ich novým podmienkam, priაom
vyu០ívajú existujúce nedostatky legislatívy, kontroly, distribúcie a pohyb hodnôt
medzi ekonomickými subjektami. Zmenou spoloაenských pomerov sa zmenili aj
formy ekonomickej trestnej აinnosti. Kým do roku 1989 bola trestná აinnosᙐ v rámci
dodávateᏠsko-odberateᏠských vzᙐahov atჰ., v súაasnosti sa zmenili nielen formy
trestnej აinnosti ale i poაet trestných აinov. ᘀtruktúra a najmä dynamika vývoja
ekonomickej kriminality je charakterizovaná obrovským nárastom poაtu zistených a
zdokumentovaných prípadov záva០nej, skrytej hospodárskej trestnej აinnosti
a výᘐkou ᘐkôd.
V ᘐtruktúre ekonomickej kriminality v súაasnosti dominujú podvody v
obchodno-podnikateᏠských vzᙐahoch, sprenevery, skrátenia daní, falᘐovanie a
pozmeᒀovanie peᒀazí a ich uvádzanie do obehu, daᒀové machinácie, podvodné
konania v oblasti privatizácie bánk a ostatných peᒀa០ných ústavoch, atჰ. Zápas s
kriminalitou sa dostáva na popredné miesto აinnosti ᘐtátu, jeho jednotlivých
orgánov a inᘐtitúcií. O otázky kriminality sa stále viac zaujímajú politické strany a
obაianske zdru០enia, ktoré od pomerne optimistického variantu a០ po pesimistický
prístup komentujú túto problematiku. Otázky kriminality sú aj v centre pozornosti
radových obაanov, ktorých sa tento negatívny jav bezprostredne dotýka. V tejto
súvislosti vzniká rad otázok, z ktorých najdôle០itejᘐia je, ako v boji s kriminalitou
postupovaᙐ, ako obmedzovaᙐ mo០nosti jej prejavu a tým vytváraᙐ zdravᘐie
spoloაenské ovzduᘐie, presadzovaᙐ zdravé morálne vzᙐahy medzi Ꮰuჰmi.
Document converted by PDFMoto freeware version
-
11
Záva០nosᙐ a nebezpeაnosᙐ ekonomickej kriminality sa prejavuje v
bezprostrednom ohrození hospodárskeho ០ivota a prosperity spoloაnosti. Aktuálnosᙐ
tejto problematiky je tým záva០nejᘐia, ០e v poslednom období dochádza k nárastu a
vzniku nových a nebezpeაnejᘐích foriem tejto trestnej აinnosti. რalᘐím
charakteristickým rysom spôsobu páchania ekonomickej kriminality je skutoაnosᙐ, ០e
páchatelia spravidla nezanechávajú pri páchaní trestnej აinnosti viditeᏠné stopy, a nie
sú tak spôsobované zjavné a viditeᏠné poruchové následky. Z uvedeného dôvodu sa
páchateᏠom darí dlhú dobu páchaᙐ hospodársku trestnú აinnosᙐ a ich odhalenie pre
latentný charakter býva აasto znaაne komplikované. Kriminalita svojimi prejavmi
zasiahla celý ០ivot spoloაnosti, prenikla do vᘐetkých oblasti spoloაenského ០ivota
ako aj do ០ivota radových obაanov Slovenskej republiky.
4. Podstata ekonomickej kriminality
Ekonomická kriminalita predstavuje osobitný a pritom veᏠmi nebezpeაný druh
kriminality. Pri jej definovaní sa v literatúre uvádzajú obligatórne znaky, ktoré sú
evidentné v základnej charakteristike jednotlivých trestných აinov zaაlenených do tejto
skupiny. Vᘐeobecne ide o tieto znaky:
• poᘐkodenie alebo ohrozenie individuálnych záujmov,
• naruᘐenie dôvery v súvislosti s pozíciou páchateᏠa alebo nejakej inᘐtitúcie
v hospodárskom systéme, ktorá je potrebná pre riadny chod ekonomiky
Tzv. ekonomické trestné აiny, i keჰ sa dotýkajú individuálnych práv, sú
motivované ziskom preva០ne latentnými útokmi proti kolektívnym právam, proti
hospodárskemu systému ako celku, alebo proti jeho inᘐtitútom, ako napr. organizácii
trhu, regulácii zahraniაného obchodu a pod.
Uvedené kritéria v აiastoაne modifikovanej forme vyu០il pri charakteristike
pojmu ekonomická kriminalita i významný აeský teoretik J. Musil, ktorý uvedenú
nehomogénnu skupinu trestných აinov oznaაil ako ekonomickú kriminalitu, ktorú
Document converted by PDFMoto freeware version
-
12
definuje ako: Súbor deliktov, u ktorých je spoloაné to, ០e zneu០itím dôvery
potrebnej pre fungovanie hospodárskeho ០ivota, poᘐkodzuje alebo ohrozuje
hospodársky poriadok a spôsobuje znaაné ᘐkody5.
V súაasnosti sa v teórii a praxi reᘐpektuje definovanie ekonomickej kriminality
uvádzaný v uაebnom texte „Ekonomická kriminalita", kde sa v tejto súvislosti uvádza:
„Ekonomická kriminalita prestavuje súhrn trestnej აinnosti páchanej v
zmysle ustanovení Trestného zákona, pri ktorej páchateᏠ a poᘐkodený sú v
právnom vzᙐahu, zalo០enom na obchodnom, obაianskom, pracovnom a inom
práve, záväznými právnymi predpismi a k zabezpeაeniu prospechu pre
páchateᏠa alebo iný subjekt. Pozostáva najmä z trestných აinov proti
hospodárskej sústave, hospodárskej disciplíne, mene, predpisom o
hospodárskej súᙐa០i, ochranným známkam, chráneným vzorom a vynálezom,
autorským právam, úplatkárstvu, majetku z trestných აinov daᒀových a
vᘐeobecne nebezpeაných6.“
Odborníci z teórie a praxe sa zhodujú v tom, ០e ekonomická kriminalita
predstavuje súhrn trestnej აinnosti, spáchanej v zmysle ustanovení Trestného zákona,
pri ktorej páchateᏠ a poᘐkodený sú v právnom vzᙐahu zalo០enom na obchodnom,
obაianskom, správnom a inom práve, priაom zneu០ívanie dôvery, ktorá je potrebná pre
fungovanie riadneho chodu ekonomiky, dochádza k poruᘐovaniu ekonomických
vzᙐahov upravených vᘐeobecne záväznými právnymi predpismi a k zabezpeაeniu
prospechu pre páchateᏠa alebo iný subjekt.
Uvedená definícia v modifikovanej podobe zahrᒀuje základné znaky
ekonomickej kriminality. Autori uvedenej definície vychádzajú z toho, ០e základným
predpokladom odhaᏠovanie ekonomickej kriminality je poznanie urაitého konania
konkrétneho subjektu, ktoré mô០e tvoriᙐ kriminalistický obsah spôsobu páchania
trestnej აinnosti v presne definovanom prostredí. Charakter samotného spôsobu
páchania ekonomickej trestnej აinnosti je daný poruᘐením pre mo០nú aktivitu,
respektíve pasivitu v danej hospodárskej აinnosti. 5 Musil, J.: Metodika vyᘐetrovania vybraných druhov trestných აinov, APZ ჀR Praha 1993, str. 159 6 Balá០, P. - Krupa, S. a kol.: Ekonomická kriminalita. APZ Bratislava 1995, str. 5
Document converted by PDFMoto freeware version
-
13
Vo vᘐetkých krajinách mo០no pozorovaᙐ neistotu pri snahách aspoᒀ pribli០ne
urაiᙐ materiálny rozsah hospodárskej kriminality. Bolo by ideálne, keby na pojem
hospodárskej kriminality mal rovnaký názor zákonodarca, kriminológia aj
kriminalistika. Významnú úlohu by v tomto smere mala maᙐ legislatíva tým, ០e
postihne objektívne realitu, respektíve hlavné tendencie vývoja. Druhá hlava osobitnej
აasti náᘐho Trestného zákona „Trestné აiny hospodárske" bola formulovaná pre ochranu
centrálne plánovaného a riadeného hospodárstva a aj napriek viacerým novelám, stále
nezodpovedá súაasným potrebám rozvíjajúceho sa trhového hospodárstva. Bolo by
preto vhodné zásadne prepracovaᙐ túto აasᙐ Trestného zákona v duchu trhového
hospodárstva, voᏠnej súᙐa០e, nových ekonomických vzᙐahov a ekologických potrieb.
V ka០dom prípade to znamená nanovo definovaᙐ objekt hospodárskych trestných
აinov a ich jednotlivých skupín. Pri tvorbe novej koncepcie hospodárskych deliktov
mo០no vychádzaᙐ z dokumentov OSN a Rady Európy o opodstatnenosti intervencie
ᘐtátu do ekonomiky tam, kde nefunguje jej autoregulácia.
Document converted by PDFMoto freeware version
-
14
II. KAPITOLA
FORMY EKONOMICKEJ KRIMINALITY
V období pádu totalitných re០imov v krajinách strednej Európy mnoho
odborníkov verilo, ០e namiesto násilia a hospodárskej kriminality rozᘐírenej v
rozpadávajúcich sa socialistických ekonomikách nastúpi vzájomná výmena, typická
pre trhové ekonomiky. Pätnásᙐ rokov po radikálnej zmene vᘐak ekonomická
kriminalita dosahuje obrovské rozmery, tak០e sa stáva jedným z najneúspeᘐnejᘐích
odvetví prechodného obdobia. Liberalizácia politického ០ivota, slobody rozhodovania
v trhovom hospodárstve, otvorenie hraníc a zmeny právneho systému umo០ᒀujú
slobodu Ꮰudí, pohyb tovaru a kapitálu. Vytvorila sa nová politická a hospodárska
realita, ktorú vyu០ívajú kriminálne ០ivly. Mnohé z nich majú kontakty s cudzinou, kde
sa zdokonaᏠujú. Táto kriminalita vykazuje typické znaky organizovanej kriminality.
1. Stav ekonomickej kriminality na Slovensku
Vývoj kriminality v Slovenskej republike v roku 2003 nepochybne ovplyvᒀovali
predovᘐetkým vnútorné faktory, avᘐak na intenzitu a dᎠ០ku ich pôsobenia významne
vplývali aj faktory vonkajᘐie. Kriminalita sa v ostatných rokoch transformovala na
kvalitatívne nový fenomén, ktorý svojím rozsahom a stupᒀom
nebezpeაenstva prekroაil hranicu mo០ností jeho rieᘐenia priebe០ne inovovanými
nástrojmi a postupmi. Kriminalita v masovom meradle preniká cez ᘐtátne hranice a
zloაinecké zoskupenia operujú na rozsiahlych teritóriách bez ohᏠadu na ich
administratívne აlenenie. V rámci hodnotenia trestnej აinnosti v Slovenskej republike
z hᏠadiska celkovej kriminality je mo០né konᘐtatovaᙐ, ០e táto od roku 1999 mala
tendenciu zvýᘐeného rastu. Pokraაujúci nárast celkovej kriminality vᘐak nevznikol len
vývojom bezpeაnostnej situácie, ale aj odstránením podmienok (novely Trestného
zákona a Trestného poriadku) umo០ᒀujúcich nevykazovanie tzv. „podozrení z trestného
Document converted by PDFMoto freeware version
-
15
აinu“ v ᘐtatistickej evidencii, priაom mo០no konᘐtatovaᙐ, ០e doᘐlo k objektivizácii
skutoაného poაtu spáchaných trestných აinov.
V roku 2003 bolo na Slovensku celkovo zistených 111 893 trestných აinov
z toho objasnených 55 212, აo predstavuje menej ako päᙐdesiat percent. Z toho
ekonomická kriminalita sa podieᏠala 14 863 trestnými აinmi, ako ukazuje nasledujúca
tabuᏠka:
Stav kriminality na Slovensku TabuᏠka ა. 1
Druh trestnej აinnosti
Celkový poაet zistených
trestných აinov v SR v
roku 2003
Z toho poაet
objasnených
trestných აinov Celková kriminalita 111 893 55 212
Násilná kriminalita 13 724 6055
Mravnostná kriminalita 835 653
Majetková kriminalita 60 981 27 287
Ekonomická kriminalita 14 863 7134
Ostatná kriminalita 21 490 14 083
Zdroj: Ministerstvo vnútra SR
Zo zistených trestných აinov ekonomickej kriminality bolo objasnených iba
7134, აo predstavuje 48% - nú objasnenosᙐ.
Oproti predchádzajúcemu roku naჰalej pokraაoval mierny nárast ekonomickej
trestnej აinnosti. Z objasnených trestných აinov bolo ukonაených návrhom na podanie
ob០aloby 4 304 (nárast o 493), návrhom na podmieneაné zastavenie trestného stíhania
286 (nárast o 195) a návrhom na zmier 102 (nárast o 69) trestných აinov. Takmer
polovicu ekonomickej kriminality, napriek miernemu poklesu, tvorili trestné აiny
Document converted by PDFMoto freeware version
-
16
podvodu. Mierny pokles bol zaznamenaný aj pri skrátení dane (o 100). Nárast bol
zaznamenaný u trestných აinov sprenevery (o 468), proti mene (o 137) a korupcie (o 8).
Spôsobená ᘐkoda sa oproti roku 2002 viac ne០ zdvojnásobila a dosiahla výᘐku
57,118 mld. Sk7 (nárast o 32, 493 mld. Sk, აo je 98,6% nárastu ᘐkody spôsobenej
celkovou kriminalitou).
Teritoriálne rozlo០enie
Vyᘐᘐia koncentrácia ekonomickej kriminality bola zaznamenaná vo väაᘐích
mestách. ᘀpecifické postavenie má aj naჰalej Bratislava. Prítomnosᙐ centrálnych
orgánov ᘐtátnej správy umo០ᒀuje páchateᏠom prístup k informáciám, ktoré sú აasto
zneu០ívané k zakrytiu ich protiprávnej აinnosti, resp. na modifikovanie foriem trestnej
აinnosti s cieᏠom vyhnúᙐ sa postihu. Skúsenosti z dokumentovania záva០nej trestnej
აinnosti ekonomického charakteru v hodnotenom období poukazujú na umocᒀovanie
medzinárodného prvku a korupcie v tejto trestnej აinnosti.
Podrobnejᘐia charakteristika ekonomickej kriminality je rozobraná v ჰalᘐej აasti
mojej práce.
2. Formy ekonomickej kriminality
História kriminality na základe skúmania a zovᘐeobecnenia historického
materiálu z rôznych oblastí hodnotí a vysvetᏠuje proces vzniku, zmien a zákonitosti
vývoja kriminality, jej jednotlivých foriem a druhov. Základným metodologickým
postupom musí byᙐ poznanie kriminality v jej zlo០itej vzájomnej spojitosti s danou
spoloაenskou základᒀou s prihliadnutím na spoloაenské a iné podmienky.
Ekonomická kriminalita zahrᒀuje rôzne trestné აiny. ktoré sa vyznaაujú znaაnou
rozmanitosᙐou. Z hᏠadiska opatrení smerujúcich k eliminovaniu ekonomickej
7 www.minv.sk, Správa o bezpeაnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 2003
Document converted by PDFMoto freeware version
-
17
kriminality je vhodné danú heterogénnu skupinu trestných აinov აiastoაne rozაleniᙐ do
urაitej presne definovanej ᘐtruktúry.
Ekonomická kriminalita sa prejavuje v nasledovných oblastiach:
- korupcia
- daᒀová oblasᙐ
- proces privatizácie
- bankový sektor
- likvidácia a konkurz firiem
- falᘐovanie platidiel, cenných papierov a verejných listín
- devízové hospodárstvo a paᘐovanie
- autorské práva
- poაítaაová kriminalita
- kráde០, sprenevera a podvod
- environmentálna oblasᙐ.
A/ KORUPCIA
Slovo korupcia je latinského pôvodu, odvodené od slova rumpere, a znamená:
zlomiᙐ, rozlomiᙐ, pretrhnúᙐ. Latinský výraz corruptus vyjadruje následok zlomu – ten,
kto podstúpil zlom je skazený, zvrhlý alebo zvrátený. Pre väაᘐinu Ꮰudí sa toti០ pojem
korupcia spája so zlomom vo vieru v ideály a mravné princípy, predstavuje zradu cnosti
a záväzkov voაi celku.
Korupcia je celosvetový fenomén, ktorý deformuje samotnú spoloაnosᙐ..
Obzvláᘐᙐ záva០ným problémom sa stáva v postsocialistických krajinách. Na Slovensku
dosiahla také rozmery, ០e je mo០né ju pova០ovaᙐ za systémovú poruchu, ktorá zasahuje
vᘐetky sféry fungovania spoloაnosti. PodᏠa názoru verejnosti morálka, korupcia,
klientelizmus sú ᘐtvrtým najzáva០nejᘐím spoloაenským problémom, podᏠa odborníkov
dokonca druhým najzáva០nejᘐím spoloაenským problémom. 8 Korupcia sa stala aj
8 Sme, 9. 8. 2002, Korupcia na Slovensku prekvitá
Document converted by PDFMoto freeware version
-
18
integraაným problémom, je spomínaná ako problém náᘐho zaაleᒀovania do Európskej
únie a do NATO.
Aj v medzinárodných porovnaniach je Slovensko pova០ované za krajinu
s vysokou mierou rozᘐírenia korupcie. Na získanie jasnejᘐieho obrazu o tejto
problematika nám slú០i Index vnímania korupcie (CPI), ktorý pravidelne pripravuje
Transparency International Slovensko.9 Hodnota CPI sa pohybuje od 0 po 10. Ⴠím je
hodnota CPI ni០ᘐia, tým je v prísluᘐnej krajine vnímaná vyᘐᘐia miera korupcie. V roku
2003 bolo Slovensko zaradené do tohto prieskumu u០ po ᘐiesty krát, tentoraz s hodnotou
3,7. TabuᏠka sumarizuje vývoj CPI za obdobie rokov 1998 – 2003 v krajinách
Viᘐegrádskej ᘐtvorky (V4).
TabuᏠka ა. 2
Porovnanie vývoja CPI Slovenskej republiky a ostatných krajín V4
Krajina CPI 1998 CPI 1999 CPI 2000 CPI 2001 CPI 2002 CPI 2003
Slovensko 3,9 3,7 3,5 3,7 3,7 3,7
Ⴠesko 4.8 4,6 4,3 3,9 3,7 3,9
PoᏠsko 4,6 4,2 4,1 4,1 4,0 3,6
Maჰarsko 5,0 5,2 5,2 5,3 4,9 4,8
Zdroj: Transparency International Slovensko
Slovensko sa umiestnilo zo 133 hodnotených krajín a០ na 59. mieste, spolu
s krajinami ako Kolumbia, Chorvátsko, Salvador a Peru. Spomedzi krajín V4 bolo
najúspeᘐnejᘐie Maჰarsko. Krajiny so skóre vyᘐᘐím ako 9, teda s veᏠmi nízkym stupᒀom
vnímanej korupcie, sú bohaté krajiny, a to Fínsko, Island, Dánsko, Nový Zéland,
Singapur a ᘀvédsko.
9 Transparency International (TI) je medzinárodná, mimovládna nezisková organizácia zameraná na problémy transparentnosti, korupcie a úplatkárstva na medzinárodnej a národnej úrovni. Bola zalo០ená v roku 1993 v Berlíne, kde v súაasnosti sídli ústredný sekretariát TI. Na medzinárodnej úrovni TI spolupracuje s mnohými významnými inᘐtitúciami, napríklad so Svetovou bankou a OECD. V súაasnosti pôsobí viac ako 80 národných poboაiek po celom svete. Na Slovensku od septembra 1998 pôsobí Transparency International Slovensko.
Document converted by PDFMoto freeware version
-
19
Prístupy ku korupcii
Korupcia má viacero podôb a súvislostí, preto definovanie tohto pojmu nie je
jednoduché a jednoznaაné. Bolo niekoᏠko rôznych pokusov definovaᙐ korupciu, mo០no
povedaᙐ, ០e sa ustálili dva prístupy:
- normatívny, v ktorom je korupcia chápaná ako odchýlka od etických noriem,
resp. ako აinnosᙐ poᘐkodzujúca verejný záujem
- pozitívny, vychádzajúci z toho, ០e korupcia je odchýlka od právnych noriem.
Jednou z mo០ných definícií korupcie vo verejnom sektore je tá, ktorú navrhol
Bardhan10: „Korupcia ako vyu០itie verejného úradu na súkromný prospech.“ (Bardhan,
1996) Definícia v sebe obsahuje problém záujmov, protireაení medzi verejným
a súkromným záujmom, აo predstavuje jednu z kᏠúაových oblastí, na ktorú je potrebné
zameraᙐ pozornosᙐ pri snahe zní០iᙐ korupciu.
Podobné dôsledky ako korupcia má aj tzv. nepotizmus a klientelizmus.
Nepotizmus je ᘐpecifickým typom konfliktu záujmu. Hoci sa tento pojem აasto pou០íva
v oveᏠa ᘐirᘐom zmysle, striktne sa týka situácie, v ktorej osoba vyu០íva zverenú verejnú
moc na získanie výhody pre აlena svojej rodiny.
Klientelizmus je ᘐirᘐí pojem ako nepotizmus. Je to výraz pre konflikt záujmov,
ktorý vzniká uprednostᒀovaním priateᏠov a kolegov. Vo VeᏠkej Británii, sú pre
klientelizmus zau០ívané aj výrazy ako „old school tie“, „old boys club“, „old boys
network“.11 Niekedy je problematické rozlíᘐenie medzi korupciou a klientelizmom.
Zdroje korupcie
Negatívne dôsledky netransparentnosti verejného sektora a korupcie súvisia s tým,
០e:
Ak sa rozhoduje o verejných prostriedkoch na základe súkromných motívov,
potom sa zdroje nealokujú optimálne, deformuje sa hospodárska súᙐa០.12
10 Pranab Bardhan je profesor ekonómie na Californskej univerzite v Barkeley, spolupredseda nadácie MacArthur Foundation, zaoberá sa problémami korupcie a ekonomického rastu. 11 Mo០no prelo០iᙐ ako „klub starých spolu០iakov“. 12 Siაáková-Beblavá, E., Zemanoviაová, D.: Protikorupაné nástroje, TIS 2003, s. 27
Document converted by PDFMoto freeware version
-
20
Práve pre uvedené skutoაnosti je potrebné maᙐ pravidlá, ktoré by obmedzovali
mo០nosᙐ rozhodovania na základe internalít 13 . Riziko znázorᒀujú nasledujúce
rozhodovacie schémy14:
Schéma 1: Súkromný sektor
Subjekt A Subjekt B
Pri vzᙐahoch v súkromnej sfére si subjekty A a B navzájom strá០ia svoj záujem
a zároveᒀ znáᘐajú dôsledky svojich rozhodnutí. Rozhoduje sa o „vlastných peniazoch“.
Schéma 2: Verejný sektor
Vlastník (ᘐtát, obec)
PodnikateᏠ Decízor (úradník, poslanec)
Pri rozhodnutiach vo verejnom sektore sa dostávame do trojuholníkovej schémy,
kde je mo០né prijaᙐ rozhodnutie výhodné pre dva subjekty (decízor, podnikateᏠ), ale
nevýhodné pre tretí subjekt (ᘐtát). To systémovo vytvára priestor pre subjektívne
rozhodovanie a potenciálny konflikt záujmov. Preferovanie individuálneho záujmu nad
záujmom verejným je silne ovplyvnené mierou voᏠnosti v rozhodovaní. Vo verejnom
sektore sa toti០ rozhoduje o „cudzích peniazoch“.
13 Internality sú súkromné motívy Ꮰudí, ktorí prijímajú rozhodnutia vo verejnom záujme 14 Siაáková-Beblavá, E., Zemanoviაová, D.: Protikorupაné nástroje, TIS 2003
Document converted by PDFMoto freeware version
-
21
Stav korupcie na Slovensku
O oficiálnom rozsahu korupcie na Slovensku vypovedajú údaje o poაte osôb, ktoré
boli za jednotlivé skutkové podstaty trestných აinov korupcie v danom období stíhané,
ob០alované a odsúdené. Trestné აiny vo veci korupcie upravuje Trestný zákon ა.
140/1961 Zb. viackrát novelizovaný, naposledy Zákonom ა. 171/2003 Z. z.
s úაinnosᙐou od 1. septembra 2003, v treᙐom oddieli tretej hlavy. TabuᏠka 2 sumarizuje
vývoj postihovania jednotlivých trestných აinov korupcie od roku 2000 do prvého
polroka 2003.
Kriminalita vo veciach korupcie TabuᏠka ა. 3
2000 2001 2002 2003
stíh
aní
ob០a
lova
ní
odsú
dení
stíh
aní
ob០a
lova
ní
odsú
dení
stíh
aní
ob០a
lova
ní
odsú
dení
stíh
aní
ob០a
lova
ní
odsú
dení
§160a,b,c 42 39 24 42 40 21 37 32 18 86 40 14
§161a,b,c 62 52 43 56 41 30 78 56 37 80 53 33
§162 2 1 0 5 3 0 5 4 2 6 4 2
Spolu 106 92 67 103 84 51 120 92 57 172 97 49
Zdroj: Generálna prokuratúra SR Poznámka: §160, §160a, §160b, §160c – prijímanie úplatku a inej nenále០itej výhody §161, §161a, §161b, §161c – podplácanie §162 – nepriama korupcia
Najvyᘐᘐí nárast badaᙐ v oblasti stíhania osôb za trestný აin prijímania úplatku
a inej nenále០itej výhody podᏠa paragrafu 160. Kým v roku 2002 bolo stíhaných 37
osôb, v minulom roku to bolo u០ 86. Odliᘐnú ᘐtatistiku vykazuje poაet ob០alovaných
a odsúdených, ktorý sa zvýᘐil iba nepatrne, resp. v prípade odsúdených dokonca
poklesol. Poაet trestných აinov podᏠa paragrafu 161 – podplácanie a 162 – nepriama
korupcia sa výraznejᘐie nezmenil. Aj kvôli tomu v celkovom hodnotení vzrástol výrazne
Document converted by PDFMoto freeware version
-
22
iba poაet stíhaných osôb na 172, poაet ob០alovaných sa zvýᘐil na 97 (nárast o päᙐ osôb)
a poაet odsúdených poklesol z 51 na 49.
Ako u០ bolo spomínané korupcia sa vyskytuje vo vᘐetkých sférach fungovania
spoloაnosti. Je spájaná najmä s privatizáciou, verejným obstarávaním, rozhodovaním
súdov, získavaním oprávnení, povolení, rozhodovaní o ᘐtátnych zárukách, úkonoch na
katastri nehnuteᏠností, prideᏠovaní licencií, dotácií a ᘐtátnej pomoci. 15 Takto vidí
korupciu hlavne podnikateᏠská sféra.
Z pohᏠadu obაana existuje korupcia hlavne v oblastiach ako zdravotníctvo, súdy
a prokuratúra, polícia, ministerstvá, colné úrady, ᘐkolstvo, okresné a krajské úrady
a daᒀové úrady.
Osobitné postavenie má korupაné správanie ústavných აiniteᏠov. Doteraz
mediálne najznámejᘐím zdokumentovaným prípadom, pri ktorom bola vznesená
ob០aloba, sa stal prípad poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Gabriela Karlina,
ktorý bol obvinený z trestného აinu prijímania úplatku vo výᘐke 500 tisíc korún od
konateᏠa firmy Technotrade. Celý úplatok mal byᙐ vo výᘐke 5-percentnej provízie zo
17-miliónovej zákazky, ktorú dostala táto firma od samosprávneho kraja na stavbu
telocviაne v ័iari nad Hronom.
B/ DAᑰOVÁ OBLASᙀ
Dane a daᒀové úniky ako také existujú u០ niekoᏠko storoაí. Aj keჰ v spoloაnosti
pretrváva odpor a odsudzovanie daᒀových únikov, stále existujú a pretrvávajú, vo
vᘐetkých krajinách a vo vᘐetkých dobách. Po pätnástich rokoch ekonomickej
transformácie na Slovensku zaაínajú podnikatelia, ale aj nepodnikajúce daᒀové subjekty
lepᘐie vnímaᙐ svetlé aj tienisté stránky tohto systému v krajine.
15 Prieskum agentúry FOCUS pre Trasparency International, marec 2003
Document converted by PDFMoto freeware version
-
23
Dvojaké daᒀové úniky
Efektívnosᙐ daᒀovej sústavy a úაinnosᙐ daᒀovej legislatívy ᘐtátu závisí preva០ne
od toho, ako sa spoloაnosᙐ (ᘐtát) pozerá na daᒀovú disciplínu. Zrkadlovým obrazom
tejto disciplíny je rozsah daᒀových únikov a schopnosᙐ spoloაnosti ich eliminovaᙐ na
ekonomicky i sociálne prijateᏠnú úroveᒀ. Rozpor medzi záujmom ᘐtátu zabezpeაiᙐ si
príjmy inkasom daní a medzi prirodzeným odporom daᒀových subjektov, ktoré sa
sna០ia o minimalizáciu vlastného daᒀového bremena, je základným motívom vzniku
daᒀových únikov.
Z viacerých definícií sa javí najvýsti០nejᘐia tá, ktorá oznaაuje daᒀový únik ako
výsledok celkového ekonomického správania sa daᒀových subjektov orientovaného na
zní០enie daᒀovej povinnosti daᒀového subjektu (obაana, ០ivnostníka, podniku, firmy) k
ᘐtátu na legálnom alebo nelegálnom princípe16.
Legálny daᒀový únik (tax avoidance) predstavuje daᒀový únik v línii platnej
legislatívy a charakteristický je vyhýbaním sa daᒀovej povinnosti ᘐikovným vyu០itím
mo០ností, ktoré ponúka zákon. Napríklad spotrebiteᏠ mô០e zmeniᙐ svoje správanie
(ᘐtruktúru spotreby), aby platil menᘐie dane.
Nelegálny daᒀový únik (tax evasion) znamená poruᘐenie zákona, lebo je vykonaný
nad rámec platnej legislatívy. Mechanizmus nelegálneho daᒀového úniku je dvojaký –
daᒀový únik vzniká na báze nadhodnotenia daᒀových výdavkov (nákladov) daᒀového
úაtovníctva alebo na báze úplného zatajenia აi აiastoაného priznania príjmov k
zdaneniu.
Nelegálny daᒀový únik na základe zatajenia urაitých skutoაností potrebných na
objektívne a správne urაenie dane mô០e maᙐ podobu tzv. daᒀovej defraudácie (pri
zatajení urაitej აasti majetku daᒀového subjektu) alebo podobu tzv. daᒀovej
malverizácie (pri zatajení príjmov, napríklad nepriznaním აasti tr០ieb).
16 www.akont.sk, K daᒀovým únikom dochádza hlavne v neᘐtandardných ekonomikách.
Document converted by PDFMoto freeware version
-
24
Legálne a nelegálne daᒀové úniky nasvedაujú, ០e slovenský daᒀový systém má
znaაné rezervy. Zistené daᒀové a colné nedoplatky v roku 2003 dosiahli sumu 87,6
miliardy korún,17 priაom daᒀové nedoplatky tvorí 81,3 mld. Sk a colné 6,3 mld. Sk.
Z celkovej sumy je a០ 49,6 mld Sk nevymo០iteᏠných a hrozivý objem tieᒀovej
ekonomiky podᏠa niektorých odhadov indikuje, ០e nezistené daᒀové úniky sa roაne
pohybujú naჰalej na úrovni minimálne 20 mld. Sk (údaj nie je exaktný, ide len o
kvalifikovaný odhad).
Samotná trestná აinnosᙐ sa v daᒀovej sústave prejavuje skrátením, neodvedením a
nezaplatením dane a poistného. Teda daᒀovník skráti, neodvedie alebo skráti daᒀ, აi
poistné a tieto finanაné prostriedky pou០ije pre seba, prípadne na rozvoj podnikania.
Táto trestná აinnosᙐ zaznamenáva prudký rozmach, priაom mnohé prípady ostávajú v
latencii. Ide o აinnosᙐ, ktorá je znaაne nehomogénnou skupinou nezákonných
აinností. Túto აinnosᙐ mo០no charakterizovaᙐ ako útok páchateᏠa smerom k
poᘐkodeným.
Dane sa delia na základe zákona ა. 212/92 Z. z. o sústave daní v znení
neskorᘐích noviel na dane priame a nepriame. Priame dane predstavujú dane, ktorých
bremeno znáᘐa priamo daᒀovník, bez legálnej mo០nosti ich presunu na iný subjekt.
Sústavu priamych daní tvoria: daᒀ z príjmu právnických osôb a daᒀ z príjmu
fyzických osôb, ჰalej sem patria majetkové dane ako:
● cestná daᒀ
● daᒀ z nehnuteᏠností: - daᒀ z pozemkov
- daᒀ zo stavieb
● daᒀ z dediაstva, darovania, z prevodu a prechodu nehnuteᏠností.
V tejto oblasti dochádza k trestnej აinnosti najmä tak, ០e daᒀovník zatají príjmy
alebo tieto vykazuje v nesprávnej výᘐke. Daᒀovníci pri objasᒀovaní krátenia dane v
tejto oblasti veᏠmi აasto uvádzajú, ០e stratili doklady, alebo ០e sa iným spôsobom
znehodnotili (napr. uvádzajú, ០e im boli odcudzené, dieᙐa sa hralo s poაítaაom a vᘐetky
17 Národná obroda, 15. 4. 2004, Daᒀové a colné nedoplatky stále rastú, ale úspeᘐnosᙐ ich výberu je lepᘐia.
Document converted by PDFMoto freeware version
-
25
záznamy vymazalo, kuriozitou potvrdenou z vlastnej praxe je vysvetlenie podozrivého,
ktorý uviedol, ០e tieto doklady neustále vozí so sebou a pri autonehode sa mu na ne
vyliala minerálna voda, a preto boli znehodnotené, preto ich vyhodil a pod).
რalᘐou oblasᙐou krátenia dane je snaha získaᙐ daᒀové úᏠavy, a to fiktívnym
zamestnávaním invalidných pracovníkov, pri snahe vyhnúᙐ sa zálohovým platbám si
obstarávajú fingované doklady, ktorými preukazujú preká០ky v podnikaní, najmä to, ០e
sú nesolventní. რalej je to vykazovanie nepravdivých výdavkov vynalo០ených na
dosiahnutie, udr០anie a zabezpeაenie príjmov. Ide predovᘐetkým o fakturáciu prác a
slu០ieb, ktoré vᘐak neboli nikdy vykonané. რalᘐími polo០kami krátenia dane je
neoprávnené vykazovanie fiktívnych pracovných ciest, neoprávnené uplatᒀovanie
odkladu platenia dane, neoprávnené uplatᒀovanie odpoაítateᏠných polo០iek a pod.
Ⴠo sa týka krátenia daní z príjmu právnických osôb, tu najაastejᘐie dochádza k
cenovým presunom, teda daᒀ sa rozlo០í medzi viac daᒀovníkov prostredníctvom
nákupu alebo predaja za zámerne dohodnuté podhodnotené ceny. Takto sa daᒀovník
vyhne zdaneniu vo vyᘐᘐom daᒀovom pásme. Taktie០ sna០ia sa vyhnúᙐ zdaneniu tým, ០e
presúvajú zisk zo ziskových spoloაností do spoloაností stratových. Ⴠastým javom je
vystavovanie fiktívnych výdavkových dokladov, faktúr, zmlúv a iných potrebných listín
k zúაtovaniu výdavkov, prelievanie kapitálu do rôznych dcérskych spoloაností. V tejto
oblasti dochádza k najväაᘐím ᘐkodám pre spoloაnosᙐ, teda ᘐtátu.
PokiaᏠ ide o ჰalᘐie priame dane, v tejto oblasti dochádza k trestnej აinnosti
pomerne zriedka a ᘐkody nie sú vysoké.
Druhú აasᙐ daᒀovej sústavy tvoria dane nepriame, ktoré sú najაastejᘐie premetom
krátenia, nezaplatenia a neodvedenia.
Nepriame dane sú dane, ktorých bremeno mô០e daᒀovník legálne preniesᙐ na inú
osobu, pokiaᏠ táto presun umo០ní.
Sústavu nepriamych daní tvorí:
● daᒀ z pridanej hodnoty
● spotrebné dane, medzi ktoré patria:
- spotrebná daᒀ z liehu
- spotrebná daᒀ z vína
- spotrebná daᒀ z piva
Document converted by PDFMoto freeware version
-
26
- spotrebná daᒀ z tabaku a tabakových výrobkov
- spotrebná daᒀ z uhlíkových palív a mazív
Najmä daᒀ z pridanej hodnoty, keჰ si páchateᏠ uplatní po dohode so silným
subjektom na základe fiktívneho obchodu s tovarom nárok na nadmerný odpoაet u
prísluᘐného Daᒀového úradu je najაastejᘐou trestnou აinnosti v tejto oblasti. რalej sú to
spotrebné dane v súvislosti s dovozom, vývozom alebo tranzitom niektorých druhov
tovaru najmä alkoholu a cigariet. Najაastejᘐou formou trestnej აinnosti, v oblasti
spotrebných daní je fingovaný dovoz alebo vývoz liehu. Najväაᘐou spoloაenskou
nebezpeაnosᙐou je vᘐak nelegálna výroba liehu a jeho nelegálny dovoz zo zahraniაia.
Tu je toti០to nebezpeაie, ០e je zdravotne závadný. Charakteristickou აrtou je nízka cena
za takto vyrobený alkohol. Na აiernom trhu má najvyᘐᘐiu hodnotou lieh z Belgicka,
Holandska a Ukrajiny.
Jeden z najväაᘐích daᒀových podvodov, vtedy eᘐte na dani z obratu, sa udial
v roku l99218. Na Slovensku sa ho dopustil 3O-roაný cudzí ᘐtátny prísluᘐník, ktorý v
roku l992 objednal z Macedónska a Bulharska bez súhlasu spoloაníაky pova០sko-
bystrickej firmy a v jej mene rôzne tabakové výrobky, ktoré rozpredal odberateᏠom na
území bývalej ჀSFR. Neodvedením dane z obratu spôsobil spoloაníაke ako subjektu
dane z obratu ᘐkodu vo výᘐke 284,6 mil. Sk.
Mnohé obrovské daᒀové podvody v SR neboli zistené. Len vo VS័ Koᘐice
daᒀová kontrola deklarovala niekoᏠko daᒀové nedoplatky za roky 1996 a០ 1999 vo
výᘐke 3,74 mld. Sk19. ័eleziarne vᘐak ᘐtátu zaplatia „len“ 1,4 mld. Sk. Výᘐka týchto
nedoplatkov toti០ zahᕐᒀa nielen samotné nedoplatky, ale aj penále a ich zvýᘐenie. Je to
vᘐak iba zrnko v mori – v porovnaní s tým, ០e podᏠa niektorých topmana០érov z
podniku „odiᘐlo“ cez 11 miliárd Sk, ale doteraz nevedia kam
18 www.akont.sk, História daᒀových únikov 19 www.cphr.sk, VS័ dlhujú ᘐtátu miliardy na daniach
Document converted by PDFMoto freeware version
-
27
Najziskovejᘐie daᒀové podvody
Medzi najviac profitujúce daᒀové podvody, machinácie a daᒀové hity z rastu
nelegálnych daᒀových úspor patria najmä aktivity spojené s predajom drog,
prostitúciou, vydieraním (racketing), terorizmom, únosmi, ilegálnym
prisᙐahovalectvom, obchodovaním so zbraᒀami, s kontrabandom, ú០erníctvom,
ekoobchodom, hazardnými hrami, paᘐovaním cigariet, obchodovaním s alkoholom, s
falᘐovaním a praním ᘐpinavých peᒀazí, kráde០ami áut, s komunálnymi podvodmi,
výnosmi z korupcie, s podvodmi s cennými papiermi, ilegálnou redistribúciou
videosnímok a audiokaziet (tzv. pirátske kópie), s poisᙐovacími podvodmi,
privatizaაnými podvodmi, s príjmom z automatov, herní a kasín.
Osobitnú dôle០itosᙐ najmä z hᏠadiska obrovských objemových obchodov majú aj
ᘐpeciálne internacionálne úniky daní. ᘀpeciálne medzinárodné daᒀové úniky sú najmä
tie, kde sa ᘐpekulácie smerujúce k daᒀovým machináciám najviac koncentrujú najmä
na:
● pou០ívanie tzv. transferových cien – medzi vzájomne závislými subjektmi,
ktorých cieᏠom je umelo ovplyvniᙐ tvorbu zisku v teritóriách s ni០ᘐím zdanením na úkor
teritórií s vyᘐᘐím zdanením
● manipuláciu so sídlom spoloაnosti a s dvojitou daᒀovou registráciou. Princíp
spoაíva v zneu០ívaní rozdielnych národných predpisov. Niektoré krajiny pova០ujú za
sídlo miesto registrácie, iné naopak miesto, odkiaᏠ je spoloაnosᙐ riadená a kontrolovaná
● kapitalizáciu filiálky na základe dlhu, აím sa má obísᙐ zdanenie úrokov, ktoré
inkasuje materská spoloაnosᙐ.
Predmetom neutíchajúcich polemík a odborných sporov je nejasná hranica medzi
legitimitou podnikania, ale najmä medzi tým, აi ide o legálny alebo nelegálny daᒀový
únik v prípade transferov i alokácie kapitálu v tzv. offshore teritóriách, nazývaných aj
Document converted by PDFMoto freeware version
-
28
daᒀové raje, daᒀové oázy alebo daᒀové útoაiᘐtia.20 V princípe platí, ០e daᒀovým rajom
rozumieme krajinu (územie) so zvýhodneným colným, respektíve daᒀovým re០imom,
ktorý dovoᏠuje daᒀovému subjektu, aby umiestnením svojho kapitálu v tomto teritóriu
získal nemalú finanაnú úsporu na báze daᒀovej alebo colnej úᏠavy.
Najväაᘐí daᒀový raj sa nachádza údajne v Karibiku a jeho názov je Kajmanské
ostrovy. Je to potápaაský raj, kde ០ije cca 3O tisíc obyvateᏠov. Z tohto daᒀového /აi
bezdaᒀového/ raja operuje vyᘐe 55O bánk reprezentujúcich viac ako 6O krajín sveta.
Jedna banka na Kajmanských ostrovoch pripadá zhruba na 5O Ꮰudí. Zaregistrovaných je
tam takmer 3O-tisíc firiem. Táto jurisdikcia dáva vyᘐe 35O poisᙐovacím spoloაnostiam
najvyᘐᘐie výhody pri poskytovaní slu០ieb. Pre ilustráciu je vhodné podაiarknuᙐ,០e na
zemeguli sa nachádza celkom 22O teritórií charakteru daᒀového raja /tzv. off-shore/.
Príაiny daᒀových podvodov
Príაiny daᒀových podvodov treba hᏠadaᙐ najmä v sociálnom a ekonomickom
prostredí, v ktorom platitelia daní vykonávajú svoju აinnosᙐ. Vznik daᒀových únikov
výraznou formou ovplyvᒀuje aj stav právneho systému prísluᘐnej spoloაnosti. Na tento
faktor vzniku daᒀových únikov má vplyv aj stav morálky a kultúry spoloაnosti, v rámci
ktorej úniky vznikajú. Najpoაetnejᘐie výhrady zo strán podnikateᏠov ohᏠadne systému
finanაného zaᙐa០enia sa týkajú hlavne odvodov do poistných fondov. Najაastejᘐie sa
spomínajú neprimerane veᏠké odvody za zamestnancov. Ak sú odvody a sadzby dane
neúmerne vysoké, väაᘐina podnikov si nájde spôsob ako sa vyhnúᙐ ich plneniu
აiastoაne alebo v plnej výᘐke.
C/ PROCES PRIVATIZÁCIE
Jedným z nástrojov budovania trhu a vytvárania súkromného sektora v ekonomike
sa stala privatizácia. Privatizácia v slovenskej ekonomike vᘐak nezasahovala a
nezasahuje len oblasᙐ hospodárstva, jej priebeh má vplyv na celú spoloაnosᙐ. Zásadným
20 Trend, ა. 9/2002, ა. 14/2002
Document converted by PDFMoto freeware version
-
29
a minimálne trojakým spôsobom ovplyvᒀuje to, aký typ inᘐtitucionálneho rámca v
ekonomike a spoloაnosti vzniká, hlavne tým, ០e:
● vlastnícke práva tvoria podstatnú აasᙐ inᘐtitucionálnej architektúry
ekonomického systému a privatizácia podstatnú აasᙐ inᘐtitucionálnej transformácie,
● existuje silný vplyv spôsobu privatizácie na formovanie podnikateᏠskej a
exekutívnej kultúry a etiky,
● existuje silný vplyv spôsobu privatizácie na celkovú spoloაenskú klímu,
formovanie neformálnych pravidiel v spoloაnosti a následne na vytvorenie podmienok
pre dlhodobý udr០ateᏠný rast na Slovensku.
Zjednoduᘐený vzᙐah medzi formálnymi a neformálnymi inᘐtitúciami a ich vplyv
na hospodársky rast vyjadrujú nasledujúce schémy:
Schéma 3: Formálne a neformálne pravidlá
Neformálne pravidlá sa týkajú hlavne konvencií a osobných ᘐtandardov
აestnosti. Dôle០itosᙐ neformálnych pravidiel je priamo úmerná nákladnosti prijímania
Document converted by PDFMoto freeware version
-
30
formálnych opatrení a ich implementácie. Ⴠím ᙐa០ᘐie sa uplatᒀuje napríklad zákon o
konflikte záujmov, tým dôle០itejᘐí je spôsob myslenia Ꮰudí. Keby sa prijatie daného
opatrenia a jeho efektívna implementácia dala uskutoაniᙐ pri nízkych nákladoch,
znamenalo by to, ០e ideológia v danej spoloაnosti bola v zhode s implementovaným
zákonom. V opaაnom prípade je potrebné ovplyvᒀovaᙐ aj ideológiu, აo zvyᘐuje celkové
náklady spojené s implementáciou daného zákona აi mechanizmu. Dôvera, morálka,
dodr០iavanie etických hodnôt sú preto významnými ekonomickými kategóriami.
ZatiaᏠ აo formálne pravidlá mo០no zmeniᙐ aj „za jednu noc“, zmena
neformálnych pravidiel je oveᏠa nároაnejᘐia. Neformálne pravidlá toti០ pôsobia
postupne a აasto podvedome na základe toho, ០e jednotlivci si vytvárajú alternatívne
vzory správania v zhode s novým ohodnotením nákladov a ú០itku.
Z vyᘐᘐie uvedeného mo០no indikovaᙐ, ០e neformálne pravidlá nebránili rastu
korupcie v jednotlivých fázach procesu privatizácie. Podrobnejᘐie sú podoby korupcie v
jednotlivých აastiach privatizaაného procesu uvedené v nasledujúcom texte. Pre
zdôraznenie odliᘐných podôb korupcie v jednotlivých fázach privatizaაného procesu
sme zvolili nasledovné აlenenie21:
• korupcia pred predajom majetku, tzv. predprivatizaაná korupcia,
• korupcia v procese rozhodovania o pridelení majetku – t. j. poაas samotného
procesu privatizácie, predaja majetku,
• korupcia po predaji majetku, tzv. poprivatizaაná korupcia.
Predprivatizaაná korupcia
Tento druh korupcie spojený s transformáciou hospodárstva a privatizáciou sa
zvykne nazývaᙐ aj spontánna privatizácia. Oznaაuje sa tak proces rozkrádania majetku
poაas obdobia od spustenia ekonomickej transformácie alebo od obdobia ekonomickej
liberalizácie po zavᕐᘐenie privatizácie konkrétneho podniku. Ide predovᘐetkým o
spontánnu privatizáciu zo strany mana០mentov ᘐtátnych podnikov a im blízkych Ꮰudí.
Rozsah spontánnej privatizácie závisí od rýchlosti privatizácie, je priamo úmerný dᎠ០ke
obdobia od spustenia ekonomickej transformácie po ukonაenie privatizácie konkrétneho
podniku. Spontánna privatizácia je teda tým väაᘐia, აím pomalᘐí je priebeh privatizácie. 21 Siაáková, E.: Netransparentnosᙐ a korupcia v privatizaაnom procese, MESA 10, 2002
Document converted by PDFMoto freeware version
-
31
K აasto pou០ívaným formám spontánnej privatizácie patrí zámerné zhorᘐenie
ekonomickej situácie podniku, zní០enie jeho hodnoty a následné odkúpenie podniku za
nízku cenu. Pri spontánnej privatizácii tak dochádzalo napríklad k uzatváraniu
kontraktov o nájme nebytových priestorov, o zahraniაnoobchodnej აinnosti, o reklame a
propagácii, o zásobovaní a distribúcii, o servise, o dopravných slu០bách a pod.
Dôle០itým faktorom, ktorý napomohol rastu spontánnej privatizácie, bola absencia
súᙐa០ivých foriem v procese obstarávania na princípe súᙐa០e, keჰ០e zákon ა. 263/1993
Z. z. o verejnom obstarávaní bol prijatý a០ s úაinnosᙐou od 1. januára 1994.
Korupcia v procese rozhodovania o pridelení majetku
ᘀtandardnými metódami privatizácie sú:
• verejná dra០ba
• verejná súᙐa០
• priame predaje
Verejná dra០ba
Tzv. malá privatizácia bola organizovaná prostredníctvom okresných
privatizaაných komisií s regionálnou okresnou pôsobnosᙐou, ktoré boli podriadené
ministerstvu privatizácie. Jediným kritériom bola výᘐka ponúknutej ceny, priაom
uskutoაnenie výberu kupujúceho bolo realizované verejnou dra០bou, აím sa vytvoril
priestor pre transparentný spôsob jej realizácie. Napriek tomu sa aj pri tomto spôsobe
privatizácie vyskytovali javy svedაiace o prítomnosti korupcie. Tá vᘐak mala priamy
kriminálny, protizákonný charakter a bola (mala byᙐ) postihovaná bezpeაnostnými
orgánmi a orgánmi აinnými v trestnom konaní. Iᘐlo napr. o skryté alebo otvorené
vydieranie dra០iteᏠov alebo potenciálnych dra០iteᏠov s úmyslom odradiᙐ ich od úაasti
na dra០be, alebo od úmyslu zvyᘐovaᙐ cenu, o vymáhanie odplaty za ochotu nevstupovaᙐ
do dra០by a nezvyᘐovaᙐ cenu zo strany ᘐpekulantov vo vzᙐahu k vá០nym záujemcom o
prevádzkovú jednotku, o organizovanie tzv. holandských dra០ieb so zabránením úაasti v
dra០be vá០nym záujemcom vyhrá០kami, o vydra០enie prevádzkovej jednotky s
úmyslom nesplatiᙐ ju do stanoveného termínu a vyu០ívaᙐ ju do doby zruᘐenia výsledku
dra០by, o falᘐovanie dokumentov o predchádzajúcom prenájme dra០enej prevádzkovej
jednotky so zámerom prednostného odkúpenia. Zo strany vlády, parlamentu a
Document converted by PDFMoto freeware version
-
32
ministerstva privatizácie boli prijímané viaceré opatrenia, ktoré mali minimalizovaᙐ
rozsah týchto negatívnych javov.
Verejná súᙐa០
Aj v procese verejnej súᙐa០e existujú riziká korupcie. Mô០u vᘐak byᙐ eliminované
– ak sa dodr០iavajú vᘐetky ᘐtandardné nále០itosti verejných súᙐa០í, ako je zverejnenie
ponuky na odpredaj, jasné stanovenie kritérií výberu, zapeაatené ponuky bez rizika
úniku informácií o konkurenაných ponukách, nezávislá a nezainteresovaná výberová
komisia. Skúsenosti s verejnými súᙐa០ami ukazujú, ០e nie v០dy sú tieto podmienky
dodr០iavané, აo vedie nielen k mo០nosti korupcie a ovplyvᒀovania týchto procesov, ale
aj k spochybᒀovaniu výsledkov takýchto výberových konaní a k ich prehodnocovaniu
a០ ruᘐeniu.
Priame predaje
V procese veᏠkej privatizácie sa podstatná აasᙐ majetku odpredala formou
priamych predajov. Priamy predaj je taká forma predaja majetku alebo obchodných
podielov bývalého ᘐtátneho podniku, keჰ k predaju dochádza na základe schválenia tzv.
privatizaაného projektu na priamy predaj vopred urაenému záujemcovi. Aj v prípade
realizácie privatizácie formou priamych predajov mo០no zaviesᙐ transparentný,
súᙐa០ivý a kontrolovateᏠný priebeh. Stane sa tak vtedy, ak sú stanovené pravidlá hry a
kritériá, na základe ktorých sa medzi rôznymi záujemcami rozhoduje, a ak je mo០né
dodr០iavanie týchto pravidiel a kritérií poაas privatizácie aj spätne kontrolovaᙐ. Tento
spôsob privatizácie mo០no teda uskutoაᒀovaᙐ viacerými spôsobmi, pri ktorých sa mení
spôsob rozhodovania, stupeᒀ transparentnosti, kontroly, a teda aj priestoru pre korupciu.
Vo väzbe na proces privatizácie a mo០nú korupciu treba spomenúᙐ aj fenomén
tzv. divokej privatizácie. Takéto pomenovanie dostala privatizácia v období rokov
1994 a០ 1998. Na základe deklarovaného cieᏠa „vytváraᙐ domácu podnikateᏠskú
vrstvu“ sa majetok prideᏠoval na základe podnikateᏠského zámeru. PodnikateᏠský
zámer, ktorý sa tak stal hlavným kritériom výberu, vᘐak vytváral priestor pre rozsiahly
subjektivizmus, keჰ០e ide o nemerateᏠné kritérium.
Navyᘐe, väაᘐina proklamovaných zámerov v podnikateᏠskom zámere nie je ani
právne odchytiteᏠná a vymáhateᏠná. Keჰ០e domáci záujemcovia o privatizáciu majú
Document converted by PDFMoto freeware version
-
33
obmedzené investiაné mo០nosti, vláda zamýᘐᏠala „v záujme podpory rozvoja domácej
podnikateᏠskej vrstvy (...) umo០ᒀovaᙐ splátkové formy predaja so zapoაítavaním
investícií do kúpnej ceny“. Privatizácia podᏠa takto stanovených kritérií umo០ᒀuje
subjektivizmus a uprednostᒀovanie mana០mentov ᘐtátnych podnikov, prípadne iných
dopredu vytypovaných záujemcov.
Jedným z najznámejᘐích príkladov takejto privatizácie, bol predaj akciovej
spoloაnosti Nafta Gbely. Tento podnik bol jedným z najprosperujúcejᘐích podnikov na
Slovensku. Zisk pred zdanením v roku 1995 dosiahol 1,075 mld. korún a cena jednej
akcie sa pohybovala od 2230 do 2360 korún. V auguste 1996 vᘐak Fond národného
majetku Slovenskej republiky rozhodol o priamom predaji celého neprivatizovaného
balíka akcií Nafta Gbely (45,9 %) v priamom predaji neznámej spoloაnosti Druhá
obchodná, a. s., za cenu 500 mil. Sk, priაom prvá splátka je 150 mil. Sk do 30 dní
a zvyᘐok podᏠa splátkového kalendára do desaᙐ rokov22. Ⴠasᙐ týchto splátok pritom
mo០no investovaᙐ do podniku, a v tom prípade sa o tieto investície zni០ujú splátky.
Nafta Gbely pritom dosahuje roაný zisk vyᘐe 1 mld. Sk, preto je jasné, ០e nový
nadobúdateᏠ pohodlne splatí svoje záväzky z dividend, ktoré dostane ako nový majiteᏠ.
O privatizáciu akcií Nafta Gbely sa uchádzali mnohí domáci aj zahraniაní
investori, medzi nimi napríklad Ruhrgas, ÖMV, Gas de France.
Predajná cena bola 500 mil. Sk, pritom pri aktuálnej cene na kapitálovom trhu
2300 Sk za akciu by cena 45,9 % balíka bola 3,2 mld. Sk. Skutoაná trhová cena by
pritom bola eᘐte vyᘐᘐia, preto០e ide o kontrolný balík lukratívnej akciovej spoloაnosti
(zvyᘐných 54,1 % akcií predaných v kupónovej privatizácii je relatívne rozptýlených).
Takmer vᘐetci domáci aj zahraniაní záujemcovia ponúkali oveᏠa vyᘐᘐiu cenu ako víᙐaz.
Mo០no konᘐtatovaᙐ, ០e priama strata vyplývajúca z tohto predaja dosiahla sumu okolo 3
mld. Sk.
Poprivatizaაná korupcia
V súvislosti s plnením podmienok zmluvy uzavretej medzi kupujúcim a FNM SR
mô០e takisto dochádzaᙐ ku korupcii. Deje sa tak napríklad pri splácaní kúpnej ceny 22 MESA 10, Od spoloაného k súkromnému – 10 rokov privatizácie na Slovensku, Bratislava 1999
Document converted by PDFMoto freeware version
-
34
privatizovaného majetku, najmä ak sa predaj uskutoაnil splátkovým spôsobom. Ide o
situácie, keჰ sú nadobúdatelia schopní splácaᙐ majetok, ale nerobia tak a spoliehajú sa
na nedokonalosᙐ kúpno−predajných zmlúv, vyᙐa០enosᙐ obchodných súdov, prípadne na
politické lobovanie v prospech nepostihnutia nedodr០iavania kúpno−predajných zmlúv,
აi dokonca v prospech ich zmeny v zmysle krátenia kúpnej ceny alebo odpustenia
splátok atჰ.
Je vᘐak potrebné zdôrazniᙐ, ០e k nezaplateniu kúpnej ceny mô០e dochádzaᙐ nielen
zo ᘐpekulatívnych dôvodov, ale aj z objektívnych príაin, napríklad ak sa zhorᘐia trhové
podmienky v porovnaní so stavom, aký predpokladal kupujúci. Následne tak mô០e
vzniknúᙐ neschopnosᙐ dodr០iavaᙐ splátkový re០im dohodnutý pri podpise
kúpno−predajnej zmluvy.
D/ BANKOVÝ SEKTOR
Bankový sektor je neodmysliteᏠný od trhovej ekonomiky, dochádza tu k
podvodom, keჰ páchateᏠ, ០iaᏠ aj niekedy za úაasti pracovníkov bánk, faloᘐným
prevodným príkazom pouká០e urაitú sumu na svoj vlastný úაet, ktorý je zalo០ený na
fiktívne meno, resp. na odcudzené doklady. V oblasti bankového sektoru, dochádza k
záva០nej trestnej აinnosti, ktorá do znaაnej miery poᘐkodzuje ᘐtát.
Samotná banková sústava je tvorená v០dy dvojstupᒀovo. Prvý stupeᒀ tvorí
emisná banka, ktorá sa nazýva aj centrálnou. V prípade Slovenskej republiky je to
Národná banka Slovenska, ktorej hlavnou úlohou je zabezpeაovanie stability meny.
Za týmto úაelom urაuje menovú politiku ᘐtátu, vydáva bankovky a mince do predaja
ᘐtátne dlhopisy, koordinuje platobný styk a zúაtovanie bánk, riadi peᒀa០ný obeh.
PovoᏠuje აinnosᙐ bánk a vykonáva nad nimi dohᏠad v stanovenom rozsahu, vyhlasuje
kurz slovenskej meny k iným menám a pod.
Druhý stupeᒀ tvoria vᘐetky ostatné banky, ktoré sa აlenia na univerzálne a
ᘐpeciálne. Ich hlavnou úlohou je dosahovanie zisku sprostredkovaním pohybu
doაasne uvoᏠneného kapitálu. Z hᏠadiska mô០u vystupovaᙐ v troch formách: ᘐtátne
banky, dru០stevné banky a súkromné banky.
Document converted by PDFMoto freeware version
-
35
Nedostatok zdrojov spojených so zadᎠ០enosᙐou a platobnou neschopnosᙐou
podnikov patria medzi hlavné problémy bánk na Slovensku. Otvorenie sa
medzinárodnej konkurencii, liberalizácia cien, vnútorná konvertibilná meny a rad
ჰalᘐích opatrení vytvorilo niektorým jednotlivcom a skupinám podmienky pre ᘐiroké
pole podvodov v tejto oblasti. Ide najmä o trestnú აinnosᙐ páchanú v súvislosti s
poskytovaním úverov, otváraním akreditívov, výbermi finanაných prostriedkov
formou prevodných príkazov, pri platení ᘐekmi a platobnými kartami.
Voblasti úverov ide najmä o podvodnú აinnosᙐ, keჰ páchateᏠ v აase
vybavovania úveru má v úmysle peniaze nevrátiᙐ privádza tak banku do omylu,
priაom sa na úkor tejto banky obohatí, teda úmyselne poruᘐí ustanovenia úverovej
zmluvy. Takéto úvery sa menia na klasifikované. Objem klasifikovaných úverov
slovenských komerაných bánk predstavoval eᘐte v roku 2000 pribli០ne 12 % objemu
vytvoreného hrubého domáceho produktu SR23. S týmto alarmujúcim stavom sa ostatné
krajiny V4 sna០ili vyrovnaᙐ u០ pred ᘐiestimi rokmi. Za jeho hlavný dôvod oznaაila
insolventnosᙐ slovenskej podnikateᏠskej sféry, ktorá spôsobuje neschopnosᙐ podnikov
uhrádzaᙐ svoje splatné záväzky.
რalᘐou trestnou აinnosᙐou v tejto oblasti je poᘐkodzovanie veriteᏠa tak, ០e
páchateᏠ zmenᘐí svoj majetok zniაením, zatajením, poᘐkodením, odstránením alebo
scudzením, alebo uzná neexistujúce právo აi záväzok. Jedným z neduhov v tejto
oblasti je aj úplatkárstvo. Banka poskytne úver podnikateᏠovi z horᘐou bonitou,
priაom pracovník banky za „vybavenie" úveru inkasuje urაitú აiastku od podnikateᏠa.
Voblasti prevodov finanაných prostriedkov formou prevodných príkazov
ide o trestnú აinnosᙐ, kde páchateᏠ sfalᘐuje prevodný príkaz a podpis a peniaze
fyzickej alebo právnickej osoby prevedie na svoj úაet. რalᘐou, avᘐak nároაnejᘐou
formou trestnej აinnosti v oblasti prevodov finanაných prostriedkov, je prevod
financií pomocou zásahu do poაítaაovej databázy banky, teda dochádza tu
k zneu០itiu poაítaაovej techniky.
Voblasti otvárania akreditívu dochádza k trestnej აinnosti najmä tak, ០e
páchateᏠ s faloᘐnými osobnými a podnikateᏠskými dokladmi po០iada banku
o otvorenie akreditívu k predplateniu tovaru v zahraniაí a to aj napriek tomu, ០e 23 www.profini.sk, Klasifikované úvery bánk predstavujú zhruba 12 % HDP, 20. 3. 2000
Document converted by PDFMoto freeware version
-
36
nemá nijaké korunové alebo valutové krytie. Za týmto úაelom banke predlo០í
nepravdivé doklady a podklady v úmysle zakryᙐ svoju platobnú neschopnosᙐ. Po
uskutoაnení finanაnej transakcie a úhrade tovaru bankou príkazcu v zahraniაní,
páchateᏠ obchodný tovar predá, úhradu na úაet banky nevykoná.
Voblasti platby ᘐekmi a platobnými kartami spoაíva trestná აinnosᙐ v tom,
០e páchateᏠ vykonaná bezhotovostný platobný styk s odcudzenou platobnou kartou
alebo odcudzeným ᘐekom. Taktie០ trestná აinnosᙐ spoაíva vtom, ០e páchateᏠ pou០ije
platobnú kartu, ktorá nie je krytá alebo bola zastavená jej platnosᙐ. Obdobne je to pri
platbách so ᘐekmi.
რalᘐou formou trestnej აinnosti, ktorá bola vo vzᙐahu najmä ku komerაným
bankám rozpracovaná a vo viacerých prípadoch úspeᘐne zdokumentovaná je oblasᙐ
poᘐkodzovania veriteᏠa. Drvivá väაᘐina prípadov sa týkala situácie kedy bola v pozícii
veriteᏠa komerაná banka. Základná skutková podstata tohto trestného აinu alternatívne
predpokladá základné formy konania – zniაenie, poᘐkodenie, zatajenie, odcudzenie
alebo iné odstránenie აasti majetku, zaᙐa០enie veci, jej prenájom, predstieranie alebo
uznanie neexistujúceho práva alebo záväzku, postúpenie pohᏠadávky alebo prevzatie
dlhu iného alebo predstieranie zmenᘐenia svojho majetku, resp. jeho zánik. Z uvedeného
vidieᙐ, ០e ide o ᘐiroko koncipovanú skutkovú podstatu, ktorej zdokumentovanie kladie
vysoké nároky na odbornú zdatnosᙐ pracovníkov ᘐpecializovaného úradu..
Ⴠastokrát dochádza k praniu ᘐpinavých peᒀazí prostredníctvom bankových
operácií. Pre tieto úაely vymedzuje legislatíva pojem podozrivá banková operácia24.
Jeho zadefinovanie nie je jednoduché, a to z dôvodu, ០e v zákone ა. 21/1992 Zb.
o bankách v znení neskorᘐích predpisov sa takýto pojem nikd