F I LOZOF IA R o č . 5 6 , 2 0 0 1 , č . 6
O PODSTATE ĽUDSKÝCH PRAV
DAN I E L ŠM I HU LA , P r á v n i c k á f a k u l t a UK , B r a t i s l a v a
K e ď z a č í n ame d i skus iu o ľudských p r ávach , v ž d y j e v h o d n é z a č a ť t ým , k om u s ú p r i sudzované . Dn e s s a j e d n o z n a č n e u r ču j e , ž e t ým to nos i t e ľom ľudských p r á v a zák l adných s l obôd v mo d e r n om chápan í j e k a ž d ý č l ovek pr í s lušn ík d ruhu H om o s a p iens : "... o dvo l áv a j ú c s a n a m o c p r i r odzeného p r áva , ľudská by to s ť m á p r á v o b y ť r e špek tovaná , j e s u b j e k t om p ráv , v las tn í p ráva . T i e t o v las tnost i pa t r i a č l oveku v ď a k a skutočnos t i , ž e j e č l ovek . " ( [1 ] , 6 5 ) Myš l i enka o v šeobecnos t i ľudských p r á v " . . . zodpovedá z á p adn e j p r eds t ave o un ive rzá lne j sp ravod l ivos t i a m i e r o vom spo lunaž ívan í , v k t o r om v o vec i p r á vne j o ch r any a p r á v n eho pos t aven i a n em á b y ť ž i a dny rozd ie l med z i ľuďmi b e z oh ľ adu n a to , či sú občan i a , cudz inc i (ba rbar i ) , a l e bo poddan í (o t roc i ) . " ( [2 ] , 3 5 0 ) T á t o un ive rzá lnosť ľudských p r áv n i e j e s amoz r e jmos ť , j e t o ten n a j v äč š í v ý doby tok, k to rý mod e r n á koncepc i a ľudských p ráv , k to rá vzn ik la v r ámc i z ápadne j , e u r o ame r icke j , k r e sťansko osv i e t enske j c iv i l izác ie ( to sú r ô zn e n á zvy p r e t o isté, dop ln i ť ich mo ž n o i o t e rmín e u r óp ska c iv i l izác ia z á p a dn é ho kresťans tva) , v s e b e ob s ahu j e .
A j v minu los t i ex is toval i p r eds t avy o istých p r ávach pa t r iac ich j e d i n cov i a morá lnych p r inc ípoch , k to rými s a v o vzťahu k d r u hým t reba r iadiť . Av š ak t i e to p r inc ípy sa ap l ikova l i o bmed z e n e , z vy č a j n e len n a p r í s lušn íkov vyšš ích t r ied a l e bo is te j men š e j (napr . n ábož en sk e j ) komuni ty . T á t o n e r ovno s ť býva l a d o kon c a o b h a j o v a n á p r e svedčen ím , ž e č l enov ia n ižš ích t r ied a l ebo d ivok í ba rba r i sú t ak pr imi t ívni a h rub í , ž e ani n edokážu v do s t a t očne j m i e r e t rp ieť , a p r e t o im m o ž n o up r i e ť t aké dô s t o j n é z aobchádzan i e , a k é j e s amoz r e jmé v p r í p ade z j emne lých a r i s tokra tov . P r v é d o kumen t y p r i znáva júce isté p r áva a imuni ty j e d i n c ov voč i š t á tne j moc i , k to ré u ž č i a s točne z o d poveda j ú n á šmu chápan i u ľudských p r áv r ô zne p anovn í cke vý sady a cha r ty a k o M a g n a Cha r t a v Ang l i cku a l e bo Z l a t á bu l a Ond r e j a II. v Uho r sku sku točne spoč i a tku pr iznával i t i e to p r áva len o bmed z e n e j s kup ine šľach ty . A ž v p r i ebehu s to roč í s a ok ruh o sôb , k to ré z n ich moh l i č e rpať , a s poň v Ang l i cku , rozš i rova l . N a kon t inen te n a rozd ie l od Ang l i cka mod e r n é koncepc i e p ráv a s l obôd zvíťazi l i t a kpoved i a c r evo l učnou ce s t ou a í e bo p ro s t r edn í c tvom osvieteneckých a l iberá lnych r e f o r i em a ich spä to s ť s o s t r edo vekými pr iv i lég iami j e iba nep r i ama . A k s a v n a s l e du j ú com tex te b u d e hovo r i ť o š tá te a o vzťahu med z i š t á t om a ľudskými p r ávami , j e d n o z n a č n e t o t r e b a c h á p a ť t ak . ž e vše tky úvahy s a p o h y b u j ú v e u r o ame r i ckom c iv i l i začnom ok ruhu a sú p l a t né p r e iné k r a j i ny len po t i aľ , p ok i a ľ p r ebe r a j ú mode l o rgan izác i e spo ločnos t i , š tá tu a e konom iky , k to rý vzn iko l p o p rvýk rá t v r ámc i eu ro amer i cke j c ivi l izácie , a n a dv ä zu j ú n a j e h o z d r o j e š tá to tvorných t radíc i í a t eo r e t i ckého uvažovan i a .
P r e dpok l a dom uznan i a ľudských p ráv , a n akon i ec d n e s a j u rč i tých p r á v zv iera t , j e p r ipus ten ie t oho , ž e k a ž d á ľudská ( a iná) by tosť j e s c hopná p r e ž í v a ť u t rpen ie . T o a k o prví uzna l i k r e sťansk í učenc i , n o de f in i t ívne sa to to p r e svedčen i e p r e s ad i l o a ž v o b d o b í osv ie tens tva a r oman t i zmu t e d a a s poň medz i vzde l ancami a human i s t ami . Z á r o v eň j e mode r n á koncepc i a ľudských p r áv nemys l i t e ľná b e z t oho , a b y k a ž d ý j e d i n e c bo l
F i l o zo f i a 5 6 , 6 431
vn ímaný a k o ind iv iduá lna n eopakova t e ľná by to s ť s o s l obodou konan i a a u r čovan i a si v las tného o sudu . J e p r e j a v om re špek tovan i a ind iv idua l izmu, akcep t ác i e f ak tu , ž e č l ovek j e p r edovše t kým s ám s ebou , a n i e Členom ne j akých uzav re tých komun í t ( r od inné , p r o fesné , t r iedne) , k t o r é h o z a s t upu j ú navonok .
P o j em ľudské práva v súčasnos t i o z n a č u j e r ô z n e p r áva a s l obody j e dno t l i v c a ( p r ávo n a ž ivo t a o s o b nú s l obodu , s l obodu vyznan ia , v š e ob e cn é ob č i a n sk e a po l i t i cké p ráva , ku l tú rne a soc i á lne p ráva ) , k t o r é s a p o v a ž u j ú v súčasnos t i z a " . . . neodňa teľné , nezcudz i t eľné , n ep r emlča t e ľné a nez ruš i t eľné . P r iná lež ia k a ž d ému č l oveku b e z o h ľ a du na j e h o š tá tnu p r í s lušnosť a s ta tus ." ( [3] , 172) Vy j a d r u j ú , ž e č l ovek j e by t o s ť au t onómna , n a u rč i tú č a s ť j e h o b io log i cke j a d u c hovn e j pods t a ty n em á štát a ani s p o ločnosť ná rok . A l e b o inak: "Ka ž dý č l ovek m á n á r ok n a istý o b j em hodnô t (ma te r i á lnych a j duchovných ) , n a posky tnu t í k to rých mu s í s po l up r a covať s po l o čno s ť i š tá t . T i e t o h od no ty m o ž n o n a z v a ť ľudskými p r ávami . " ( [4 ] , 2 ) A k o u ž b o l o uvedené , v súčasnos t i r ov no c enným nos i t e ľom ľudských p r áv m ô ž e a mu s í by ť k a ždý č lovek . T o u ž n i e j e iba t eore t i cká koncepc i a , a l e j e t o j e d n o z n a č n e z ako t v ené v o vše tkých medz i n á r odných dokumen toch . P o d r u h e j s ve tove j v o j n e to t iž o ch r ana ľudských p r á v p reš la z ú r ovne ná rodne j , vnú t roš t á tne j n a ú roveň medz i n á r odnú .
P r e ambu l a Charty OSN ( 1 9 45 ) hovor í , ž e ľud Spo j e ný ch N á r o d o v j e o dhod l aný " . . .vyhlásiť z n o v a s vo j u vieru. . . v r o vn ak é p r áva mu ž o v a ž ien i n á r odov ve ľkých a malých. . . " , a v č l ánku 3 si k l ad ie z a c i e ľ " . . . u sku točňovať medz i n á r odnú spo luprácu . . . p odpo rovan ím a po s i l ňovan ím úc ty k ľud ským p r á v am a z ák l adným s l o bod ám p re vše tkých bez rozdielu r asy , poh lav ia , j a z y k a a l e bo nábožens tva . "
V článku 2 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach sa "každý štát. . . z a v ä zu j e r e špek t ovať p r áva uzav re t é v pak te a za is t iť t i e to p r áva všetkým jedinc om na s v o j om ú z em í a pod l i eha júc im j e h o ju r i sd ikc i i . . . " Ana l og i cké u s t anoven i e sa nachádza a j tzv. Európskej charte ľudských práv z roku 1950 regionálnej eu rópske j d ohod e o o ch r ane ľudských p r áv .
Spo rným zos t áva iba to . o d k t o r ého momen t u b io log i cke j ex i s t enc ie m o ž n o pr ís lušníka d r uhu H om o sap iens p ov a žov a ť z a č l oveka by to s ť s c hopnú m a ť p r áva M o men t na roden i a j e p revza tý z k las ických p r ávnych p reds táv . O ch r a n a p r á \ p o č a t é ho a e š te n ena r odeného d i eťaťa p r edovše t kým j e h o p r áva n a ž ivot s tá le zos t ava p r e dme t om kont raverz i í . (Ob č a s s a vy sky tu júca o t á zka O d k t o r ého momen t u j e emb r y o "ž ivé" ' 1
j e absu rdná . Ž i v é sú s amoz r e jme u ž i s p e rm i e a va j í čka . ) Un ive r zá lnosť ľ u d s k \ c h p r a \ z á roveň an i n epo sky t u j e j e d n o z n a č n é a p rak t i cké r i ešen ie v o t ázke , a k o t o b u d e s ľudskými p r áv am i tých , k tor í s ami po ru šu j ú ľudské p r á v a iných z i deo log ických d ô vodov a l e bo p r e s vo j u nás i ln ícku a k r iminá lnu povahu ; a l e bo v p r í p ade t akých j e d i n cov , s k t o rými s a p o d o b r om nedá , a l ebo k tor í p r e s vo j e sk lony pr í l i š n a rú š a j ú f u nk čno s ť a stabil i tu spo ločnos t i . V e ď d i sk r iminác ia a ne to le ranc ia sú p o d ľ a F;. A . H a y e k a n evy hnu tným z á k l a dom civi l izácie : "Pochybu j i , z d a mů ž e být j a k éko l i morá ln í p r av i d l o z a c hováno b e z t oho , ž e s e z e s lušné spo lečnos t i vy luču j í ti, k te ř í h o p r av ide lné po r u šu j í . " ( [ 5 ] , 143)
Dok t r ína ľudských p r áv t e d a o b s a hu j e t ézy o v rodenos t i a neodňa t e ľnos t i is tých práv , k to ré d aný j e d i n e c m á len pre to , ž e t u j e . Sú č loveku vlas tné . S amoz r e jme , j e t o istá p r ávna f ikc ia , n ie t ž i adneho t e l e sného o rgánu , v k t o rom by s a p r áva "nachádza l i " .
432
Ide o pok r a čovan i e a rozš í r en ie koncepc i e p r i rodzených p r áv , k t o r é m ô ž em e z d ô v o d ň o vať a k o nábožensky , t ak a j r ac ioná lnoosv ie t ensky či morá lne .
"Svým vzn i kem , obsahem. . . r ig idnos t í m a j í k s ob ě p ř i r ozenop rávn í a l i d skop rávn í poh l ed bl ízko. . . P ř i rozená p r á v a to t i ž býva j í o d o bdob í o sv í c eneckého r a c i ona l i zmu čas to c h á p án a p r ávě j a k o s o ubo r zák ladn ích p ráv a s l obod č lověka . An t i c k é c h ápan í naopak zdů r a zňova l o exis tenci p ř i r ozeného p r áva j a k o ideá ln ího p r á vn í ho ř á du nezáv i s l ého n a z ákonodá r c i a pod t r háva lo v e vz tahu p ř i r ozeného p r á v a p ř í s t up dua l i s t ický. Mode r n í poh ledy . . . p ak n av í c s po j u j í p ř i r ozené p r á vo j e d n a k s p r i nc ípy s p r aved l nosti . . . n e b o m r avn í ho ř ádu . " ( [6] , 7 0 )
Koncepc i a ľudských p r á v j e s vo j ím s p ô s obom ideo lóg iou a a k o t a ká j e v n iek torých m imoeu róp skych kul túrnych ok ruhoch vn ímaná a prot i n e j s a s t ava j ú v las tné ideo log ické koncepc i e . V na š e j spo ločnos t i n emo ž n o ve r e j ne s p o c hybňov a ť ľudské p ráva . Kr i t ik koncepc i e ľudských p r á v by sa veľmi r ých lo dos ta l d o soc i á lne j a med i á l ne j izolácie . Dok t r ína ľudských p r áv s a s ta la s vo j r á znym "a te i s t i ckým nábožens tvom" . Pr ih lásen ie s a k n e j j e v las tne iden t i f ikačným z n a k om pr ís lušnos t i ( a spoň f o rmá l n e j a l e b o p r og r amove j ) k eu ro amer i cke j c ivi l izáci i , k to rá s a s ta la c iv i l izáciou ce lo sve tovou .
T a k á t o fe t i š izác ia v š ak bráni d iskusi i o s ku t očnom vý zn ame a úče l e ľudských p r á v a z á roveň s a v dô s l edku pr í l i šne j koncen t r ác i e n a o t ázky ľudských p r á v z a b úd a n a o b medz eno s ť možnos t í , n a to , ž e "... n eposky tu jú j e d n o z n a č n é kr i té r ium p r e s po l o č en ské uspor i adan ie a konan ie . Skô r o b s ahu j ú množ s t vo konf l i k tov a ich up l a tňovan i e v ed i e k s t retu hodnô t . J e t o p re to , ž e n e j d e len o za i s ťovan ie p r á v indiv ídua , a l e p r áv vše tkých ľudí v r o zpo rne j in terakci i ." ( [7] , 125)
J e t o tak p re to , ž e up la tňovan ie ľudských p r á v eš te s tále nes tač í na z abe zpeč en i e f ungovan i a t ake j spo ločnos t i , k to rá m á ga r an tovať p r imeranú kval i tu ž ivo ta , b e zp e čno s ť a budúc i r o zvo j . Hoc i na d r uhe j s t rane , a spoň v eu ro amer i cke j c ivi l izáci i , t o b e z n ich ne jde . P r áva a pov innos t i n emôžu byť m im o ľudske j spo ločnos t i sú t o j e d n o z n a č n e p rvky , k to ré sa m ô ž u rea l i zovať len v spo ločnos t i ľudí . P r á v a a pov innos t i sú len voč i n i ekomu . Rob in son n a opu s t e nom os t rove n emá ž i adne p r áva a le z a t o m á ab so lú tnu s l obodu , ak n eb e r i eme d o ú v ahy p r í r odné obmedzen i a . N o č l ovek j e by to s ť j e d n o z n a č n e spo ločenská . Z d á sa , ž e len v r ámc i spo ločens tva j e d i n c ov r o vn ak ého d r uhu m ô ž e p l n e
v
rea l i zovať t ie v las tnost i , k t o r é z n e h o rob ia špec i f i cký d ruh . Č l ovečen s t vo j e ka t egó r i a sociálna. Osamotený človek je len nadpriemerne in te l igentná op i c a n ič viac . A k o d ok a z u j ú z r i edkavé p r í p ady de t í vychovaných ľ udoopmi a inými zv ie ra t ami p r e j a vy ku l tú ry a k o reč , abs t r ak tné mys len ie , ku l tú ra a vysoký intelekt n i e s ú č l oveku d a n é gene t i cky . O s v o j u j e si ich v kon t ak t e s d ruhými ľ uďm i a t ak to s a p r e n á š a j ú z g ene r á c i e n a g e nerác iu . Av š ak hoc i "... n a j e d n e j s t r ane j e ž ivo t v spo ločnos t i p r i r odzený p r e ľ ud ského j e d i n c a , na d r u h e j s t rane , p r e t ože č l ovek j e nezáv is lá individual i ta , b u d e v ž d y ex i s t ovať napä t i e medz i j e d i n c om a spo ločnosťou . " ([1] , 18) N a r iešenie z ák l a dného r o zpo ru medz i n á rokmi j e d i n c a a spo ločnos t i i n a t lmen ie kon f l i k tov medz i j e d i n c am i n a v z á j om bo lo po t r ebné s t anov iť isté p rav id lá . T i e pr inc ip iá lne prav id lá , k t o r é d á v a j ú k a ž d ému j e d incovi istý s ta tus , po sky tu j ú m u na j e l emen tá rne j š i u o ch r anu ž ivo ta , s l obody a ma j e t k u a pozdv i hu j ú h o n ad "hovo r i acu vec" , u ž mu s íme pov a žov a ť z a ľudské p r áva v p r vo t n e j podobe .
F i l ozo f i a 56 . 6 i
Z a p r i rodzenými či ľ ud skými p r áv am i m ô ž em e v id i eť božskú autoritu. U ž t ra d i čné g r é cke t r agéd ie (napr . S o f ok l ov a Antigonci) s a č a s t o z a o b e r a j ú p r á v e t ým , a k o sve tsk í v l ádcov ia v o s v o j e j p ý c h e chcú po ruš i ť z á kony spo ločnos t i u r č ené b o hm i . Kresťans tvo a č i a s točne i j u d a i zmu s pr ispel i ku koncepc i i ľudských p r á v s v o j ím h uma n i zmom a n a dn á r o dným un ive r z a l i zmom, or ien tác iou n a j e d i n c a , vyzdv ihnu t ím a j tých na jb i edne j š í ch a manu á l n e p r a cu j ú c i ch n a ú roveň ob r a zu b o ž i e ho a a j t ým , ž e a s p o ň v duchovne j r ov ine ". . . d á v a d o p op r e d i a ideu rovnos t i v še tkých ľud í p r e d B o h om , r ov nosť vše tkých a k o h r i e šn ikov" ( [4 ] , 64 ) . Z hľad i ska v ývo j a k onc epc i e ľudských p r á v a s lobôd v k re sťans tve j e v ý z n amná p a s á ž z Evan j e l i a sv . Ma tú ša , k d e s p o r o p l a t en í d a n e r ímskemu c i sá rov i Kr i s tu s r ieši z n ámou o d pov eďou : "Dáv a j t e t eda , č o j e c i s á rovo , c isárovi , a č o j e Bož i e , Bohu . " [8 ] Ideou rozde len ia moc i sve t ske j a d u c h o vn e j s a s t av ia j e d no zn a č n e p ro t i ž i d ov s k ému sk lonu k teokrac i i a n a d r u h e j s t r ane i p ro t i a b so l ú t n e j pos lušnos t i impe r i á lnemu mo l o chu a si tuáci i v an t i ckých š tá toch a me s t á ch , k d e nábožens t vo s a z r e dukova l o n a s ú č a s ť š tá tnych ob r adov . C í t ime tu p r e dob r a z konc epc i e s l obody s v edom i a a v i e rovyznan i a j e d n o d u c h o p re svedčen ie , ž e s í c e č l ovek m ô ž e b y ť pod r i adený štátu či ine j moc i , a v š a k s ú s fé ry , na k to r é t á to m o c j e d n o d u c h o n em á ná rok .
Stredovek a j e h o v pods t a t e korporatívny sys tém pr i spe l k r o zvo j u t eó r i e ľudských p r áv n a j m ä p r ed s t avou o zm l u v nom vzťahu medz i š t á tom a j e d i n c om vy j ad r e n om v o v z ť ahu medz i l énnym p á n om a j e h o vaza l om , v k t o r om ma l a k a ždá s t r ana isté p r áva a pov innos t i ( s r ô z n ym o b s a h om ) napr i ek t omu , ž e v ô b e c nebo l i r ovnocenn í v a rovnoprávn i . Ďa l e j v s t r edoveku štát či p anovn ík p rvýkrá t j e d n o z n a č n e ga ran tova l s vo j i m p o dd a ným urč i t é pr iv i lég iá a s l obody . Urči l im istý p r ávny s ta tus , k to rý a j s ám dodrž iava l ( hoc i spoč i a t ku išlo len o pr iv i légiá d a n é v t eda j š ím ko rpo r á c i ám r á d om , s t avom, mes t ám , c e c h om a j e d i n e c ma l o ch r anu len a k o ich č len) .
Ďalš ia , prirodzenoprávna dok t r ína vychádza z t oho , ž e p r áva j e d i n c a sú o d v o d en é z p r í rody , r o zumu , ľud ske j dôs to jnos t i a human i ty . Z a t o s a k ládo l impera t ív , ž e
v
s po ločnosť t ie to p r áva mus í r e špek tovať . Stát ich n epo sky t u j e max imá l n e ich m ô ž e g a ran tovať .
P r i rodzené p r á vo a s n ím s po j e n é ľudské p r áva by sm e mal i p ô v o d n e v id i eť a k o p r áva nep í sané . Sú tu v i a c mene j tak, a k o sú d a n é p r í r odné z ákony . A k o uvádza J a cque s Mar i ta in : "P r i r odzené p r á vo n i e j e p í sané p r ávo . Ľud i a h o s po znáva j ú s väčSimi a l e b o menš ími ťažkosťami , r i s ku júc omyl tak a k o pri k a ž d e j č innos t i Jed iný prakt icky po zn a tok, k to rá majú spoločný všetci ľud ia o d p r í r ody a n eomy lne , j c to, 2c mu s íme kona t d o b r o a n ekona ť z lo . T o j e p r e ambu l a a p r inc íp p r i r odz eného p ráva , a l e t o s amo t n é p r á vom n i e j e . P r i r odzené p r á vo j e c e l ok vec í , k to ré t r eba č in iť a k to r é s a n e smú r ob i ť a k to ré vyp lýva j ú č i s to z f ak tu , ž e č l ovek j e č l o v ekom b e z t oho , a by s a č o ko ľ v e k iné b ra lo d o úvahy . T o , ž e k a ždý omy l a odchý l ka sú v u r čovan í t ých to konan í mo ž n é , iba po tv rdzu j e , ž e n á š p oh ľ a d n a vec i j e neis tý a ž e n á š ú sudok m ô ž e na ruš i ť n e spoče t n é množ s t vo náhod i los t í . " ( [1] , 6 2 6 3 )
P r i r odzeno p r ávne j dok t r íne "oponova l pozitivistický prístup k pods t a t e ľudských p r á v a v z á j omným v z ť a h om medz i š t á tom a j ed incom. Podľa t oh to p r í s tupu ľ ud ské p ráva , ich o b j em a ob s ah sú u r čované š t á tom, k to rý ich č l oveku "da ru j e " , v ykonáv a j ú c voč i n emu pa te rna l i s t i cké f unkc i e " ( [4] , 1 1).
434
Z d á sa , ž e v še tky ú v ahy o " n ep í s anom" cha rak t e r e ľudských p r á v s ú len p o k u s om d a ť im n e j aký b o ž s ký a l e bo p r í r odný cha rak t e r v s n ahe dokáz a ť , ž e č l ovek ich p o z n á a p r i j íma akos i " in tu i t ívne" , au toma t i cky a n e b o d a j z j a v en ím . N o nech d á v ame ľudským p r ávam akýko ľv ek cha rak te r , v ž d y t u mus í b y ť p r í t omné isté v ymedz en i e ich p o z i t í vno p rávneho cha rak t e ru a z o z n am tých to p r á v v e ď a k o b y inak ľud i a vede l i , k t o r é t o s ú ? N emu s í b y ť p r í t omné v o f o rmá lnych p r ávnych p r ameňoch , a l e urč i te v n e j a k om inom no rma t í vnom súbo r e v n ábožen ských t ex toch (nap r . z n ám e Desatoro prikázaní), kódexoch e t ikety , f i l ozo f i ckých d ie l ach a p o d . V e ď a j k e ď a k c e p t u j eme t ézu , ž e ľudské p r áva n ie sú ž i a dny d a r š t á tne j moc i občanov i či p o d d a n ému , k to rý b y t eo re t i cky moho l b y ť odňa tý , a l e pa t r i a j e d i n cov i b e z oh ľ adu n a š tát a sú súča sťou urč i te j z ák l adne j l oc kovske j a l e bo r ou s s e auovske j s po ločen ske j zm luvy , z č i s to p rak t i ckých d ô v o d o v s a ľudia mus i a d o h o d n ú ť n a ich z o z n ame a z abezpeč i ť moc en ský me ch an i zmu s n a ich vynucovan ie . Dn e s p r e t o m ô ž em e s k ô r v id ieť t endenc iu "... k e konve rgenc i p ř i r o z eného p r áva a p r áva poz i t ivn ího . . . " ( [ 6 j , 7 1 )
P o d r uhe j s v e t ove j v o j n e s a j e d n o z n a č n e uzna l a t á to n evyhnu t no s ť poz i t í vneho vy medzen i a ľudských p r á v a z ák l adných s lobôd , a t o n i e iba v o vnú t roš tá tnych p r edp i soch , a l e a j v medz i n á r odnom p ráve . N a v y š e š tá ty n a s eba prevza l i medz i n á r odnop r ávny z áväzok ich a j p r oce sne zais t iť : "Ka ždý štát. . . s a zaväzu je . . . , ž e p odn i kn e nu t né kroky. . . , a b y schvál i l ... z á k onn é a iné opa t ren ie , nu tné k t omu , a by boli up l a t nené p r áva u zn an é v pak te . K a ž dý štát s a z a v ä zu j e zaist iť. . . , a b y sa k a ž d e j o sobe , k to re j p r áva a s lobody . . . boli po ru šené , do s t a l o úč inne j š e j n áp r avy po rušen i a p r áv a s lobôd b e z oh ľ adu n a to , či sa po rušen ia j e j p r á v a s l obôd dopus t i l i o s oby j e d n a j ú c e v ú r adne j funkc i i . " ( [9] , čl. 2 )
Rovnako i Všeobecná deklarácia ľudských práv pr iamo v Preambule vyzýva na z ákonnú och r anu ľudských p ráv , "... p r e t ože j e nutné , a b y ľudské p r áva boli c h r án ené z ákonmi , a k n em á b y ť č l ovek donú t ený u chy ľovať sa , k e ď v še t ko os t a tné z lyha lo , k o d b o j u prot i tyrani i a ú t l aku . "
O sob i t ným s p ô s o b om vys tupova l a prot i p r i r odzeno p r ávne j ško le , u r č u j ú c e j z o znam nemenných , v ždy a v š ade p la tných prav id ie l . "... h i s t o r i c k o p r á v n a dok t r ína (Sav igny , Búrke ) , z a l o žená na r e špek tovan í inštitúcií , k t o r é vznikl i e vo l u čným v ý v o j om pred (osv i e í encami či revolucionármi ustanovenými D. S.) nemennými p rávami . Va ro van ie p r ed unáh l enou kod i f i kác iou Sav igny odôvodňova l p r ík ladmi z his tór ie . P r e s adzo val po t rebu zo sú l ad i ť ob sah p r áva s d u c h om ľudu, p r e tože " p r ávo sa vyv í j a n a z ák l a d e zvyklosti a d ô v e r y ľ u du " ( [10J , 10). O h i s to r i ckoprávnu a rgumen tác iu s a v k o n e č n om dôs l edku op i e r a j ú a j tí o dpo r cov i a univerzá lnos t i ľudských p ráv , d e f i novaných m e dz iná rodnop r ávnymi d okumen tm i p r i j a tými n a p ô d e O SN , k tor í ich p o v a ž u j ú č i s to z a zá lež i tosť e u r óp s k eho ku l tú rneho ok ruhu a p r e s adzu j ú v las tné ( i s l amské , a f r i cké , v ý c h o doáz i j ské ) poňa t i e . V m n o h om m a j ú p r avdu , p r e tože eu róp sko ame r i cká konc ep c i a ľudských p r áv j e vý s l e dkom d l hého spo ločen ského vývo j a a a by j u n i ek to rá k r a j i n a moh l a zav i e s ť a ú č i nne p r e s adzovať , muse l a p r ed tým p r evz i a ť ce lú p y r am ídu p r i n c í pov f ungovan i a spo ločnos t i a š tá tu z eu ro ame r i ckého mode lu .
S o c i opo l i t i c k á koncepc i a ľudských p r áv zdô r azňova l a po t r ebu spo ločen ske j s p r a vodl ivos t i a i s tého u spo r i adan i a spo ločnos t i po t r ebného n a s ku točné z ab e zp e č en i e ľudských p ráv . K e ď t o zh rn i eme , pý t a j ú c sa , p r e č o p o t r e bu j eme ľudské p r á v a a mo r á l n e p rav id lá n a z aobchádz an i e s d r uhými a k d e h ľ ada ť z d r o j ich p la tnos t i , n á j d em e d v e
F i l o zo f i a 56 , 6 435
zák l adné línie. P r v á ich o d v o d z u j e o d ake j s i vy š še j s i ly, p r í rody , č i s t ého r o z umu , B o h a (p r i r odzenop rávne a l e b o n á bo ž en s k é koncepc i e ) . D r uh á h ľ ad á ich p ô v o d v n e j a k e j z ák l adne j d o h o d e med z i ľ uďm i č l enmi i s tého spo ločens tva , k tor í si n a v z á j om g a r a n tu jú isté s l u šné z aobchádzan i e , a l e b o v n ep í s ane j i p í s ane j zm l u v e medz i š t á t om a o b č a nom (soc io log ickopoz i t iv i s t i cký pr í s tup) .
A k s a v š ak p o z r i eme n a h i s to r ický vývo j , j a v í s a a k o p r avdepodobne j š i e , ž e ľ ud ské p ráva a n a j m ä ich un ive rzá lnosť n i e j e n i e čo " zho r a d an é " , č o s a mu s í n evyhnu t n e o b j a v i ť a l ebo č o j e č l oveku o d p r í r ody v las tné . Exis tova l i r íše , k t o r é z aobchádza l i s nesč í se lnými ma s am i ľudských bytos t í a k o s v e cou , a a j v p ome r n e n e d á vn e j minu los t i s a f yz i cky l ikvidoval i c e l é n á r ody a soc i á lne t r iedy. T i e t o c iv i l izác ie , " k a i nov ské p ô vo d om , cha r ak t e rom a o s u d om " ( [11 ] , 9 ) , d o k o n c a moh l i tvrd iť , ž e o h ľ a d om n a n e j a k é p r áva j e d i n c a b y s a o s l abova l i a necha l i rozvrá t i ť svo j im i nep r i a t e ľmi . Me c h a n i zmu s u rču júc i , p r e č o uspe l i spo ločnos t i , k t o r é s a r iadi l i m r a v n ým po r i a dkom , mo r á l nym i p r a v id lami r e špek tu júc im i j e d i n c a , a p r e č o m ám e t aké p r e svedčen i e o d o b r e a z l e , a k o m ám e dnes , b o l z r e jm e t v r d ým me ch a n i zmom evo l u čne j se l ekc ie . "Vsku tku . . . u rč i tý s oubo r p rav ide l s e vyv í j e l p ro to , ž e skup iny , k te ré p od l e n ich po s t upova ly , by ly úspešne j š í a dos t áva ly s a n a m í s t o j i n ý c h . By la t o p rav id l a , k t e rá z a j i š ťova l a , ž e z e sku p in n e bo j e d i n c ů , k t e ř í s e j i m i řídil i , j i c h p řež i lo v íc . " ([ 12 ], 4 3 ) N á š mo r á l ny k ód ex bo l z r e jme v v is tých o bdob i a c h taký , ž e komun i ty , k t o r é h o ap l ikova l i , bol i j e d n o d u c h o e fek t ívne j š i e a k o os ta tné . N a o z a j j e p r avda , ž e k a ždý j e d i n e c cíti väčš iu o cho t u s a o be tovať a väčš iu spo j i t o sť s o skup inou , k d e p a n u j e istá so l idar i ta , r e špek t voč i j e h o o sobe , a j k e ď j e n a s podných p r i ečkach s po l o č en ského rebr íčka , k d e ex i s t u j e o c h r a n a vlas tn íc tva a k d e s a d o d r ž u j ú d ohodnu t é p rav id lá . T e n t o mech an i zmu s p r i r od z eného výbe ru p o d ľ a e fek t iv i ty u spo r i adan i a spo ločnos t i s a ne týka len mo r á l ky a ľudských prav Mo ž n o h o up la tn i ť na vše tky a spek t ) soc i á lneho , po l i t i ckého a e k o n om i c k é h o ž ivo ta P rob l ém na s tupu j e , a k o s m e u ž spomenu l i , v tedy , k e ď ideo lóg ia ľudských práv j e d n é h o spo ločens tva g a r an t u j e komp l e t nú s adu ľudských p r áv a z ák l adných s l obôd a j p r e č l e n o v iného spo ločens tva h l avne t akého , k to ré ten istý š t andard n ega r an t u j e spä tne , a l ebo ľudské p r á v a z ab r aňu j ú úč i nne z a s i ahnuť pro t i j e dno t l i v com , ktor í s ami ne r e špek t u j ú p r áva a s l obody svo j i ch s po l uobčanov Z č i s to p r ak t i ckého d ô v o d u p r e t o t o t o p r v é "s lušné" spo ločens tvo , ak c h c e vôbe c v konkurenc i i ob s t á ť a n eposky tnúť d r u h e j k omu ni te n eop r ávnené výhody , mu s í n akon i ec p r i j a ť o bmedz en i a ľudskveh prav v o v / ť a h u k " d a r ebáckym" n ekoope r u j ú c im j e d i n c om , komun i t ám , n á r o dom či š t á tom ľ o len podč i a r ku j e nu t no s ť g l obá l n eho r iešenia o t á zky ľudských p ráv , n a jm ä a k s a týka k on cepc i e n á r oku j ú c e j si un ive rzá lnosť a b e rúce j p od och r anu sku točne vše tkých . B u ď b u d ú m a ť n a o z a j vše tc i r o vn ak é ľudské p r áva a z t o h o vyp l ýva j ú c e pov innos t i v o v z ť ahu k spo ločnos t i a i ným ľ uďom , a l ebo m ô ž em e sp rav iť ú s tupky istým "ku l t ú rnym Špecif i k ám" a p o t om un ive rzá lnosť , napr . e u róp ske j koncepc i e ľudských p ráv , strat í zmyse l . "S lušná" komun i t a n e sm i e dop l á c a ť n a s vo j e j e dno s t r a nné ú s tupky " d a r eb á cke j " k omu nite . U ž len p r e t o n ie , ž e a k o k a ždá ideo lóg ia i k oncepc i a ľudských p r áv j e s p o j e n á s is tými c iv i l i začnými v zo rm i a moc en ským i š t ruk tú rami . A k t ie p od ľ a hnú v h i s to r i cke j súťaž i s inými komun i t am i , z an ikne a j s amo t n á koncepc i a ľudských p ráv . B o l o by nepr i j a teľné , a b y nap r . e u róp ske k r a j i ny povoľova l i v r ámc i n ábož en sk e j s l o body p r e s tup n a is lam a z á r oveň by i s l amské k r a j i ny p o d t ým rozume l i len p r e chod z h o c i j a k ého
436
iného ne i s l amského nábožen s t va n a n e j a k é iné a l e bo i s lam, a l e od s t úpen i e o d i s l amu b y trestal i sm r ťou , a k o s a t o d n e s d e j e v Afgan i s t ane . . .
L I TERATURA
11 j MAR ITA IN , J. : The Rights of Man and The Natural Law. N e w York , Cha r l e s Scr ibner ' s S on s 1951.
[2] P ERNTHALER , P.: Allgemeine Staatslehre unci Verfassungslehre. Wien , Spr inger Ve r l ag 1986.
[3] PRUSÁK , J.: Teória práva. Brat is lava, Vydava teľské odde len ie P F UK 1995. [4] LUKAŠEVA , J . L,.: Obščaja teorija prav čeloveka. Moskva , Izdateľs tvo N o rm a 1996. [5] HAYEK , F. A. : Právo, zákonodárství a svoboda. Diel 1. Praha , Academia 1991. 161 VEČEŘA , M. : "L idská p ráva j ako př i rozenoprávní koncept" . In: Ľudské práva a právny
status na prelome tisícročí. Brat is lava, V e d a 1999. v v
[7] DUR IAC , M . : "F i lozof ickoprávny rozmer ľudských práv kon tex te g lobá lnych zmien" . In: Ľudské práva a právny status na prelome tisícročí. Bratislava, V e d a 1999.
181 Sväté Písmo, Nový zákon. T rnava , Spo lok sv. Vo j t e cha 1986. [9] Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, 1966. [ 10] STRÁŽN ICKÁ , V . Š EBESTA , S.: Človek a jeho práva. Brat is lava, Juga 1994. 1111 Holy Bible. T h e N e w Scof ie ld Re fe r ence Bible . Ed . : C . I. Scof ie ld , D. D., Ox fo r d , Ox fo rd
Univers i ty P ress 1967, komen tá r n a s. 9 . [ 12J JEŽEK , T . : "Global izace n e bo konvergen tn í evo luce?" In: 0 5 2 /2000 , Brat is lava. 1131 "Char ta O SN " (1945) . In: Medzinárodné otázky 2 3 / Brat is lava, 1997, s. 81 . 1141 l seobecná deklarácia ľudských práv (1948) . | 1 5 ] Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (1966) . [16] Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (1966) .
Daniel Smilni la Právnická fakul ta UK v
Šafá r ikovo n ám . 6 8 1 6 0 6 Brat is lava SK
F i l o zo f i a 5 6 . 6 437
Top Related