O PODSTATE ĽUDSKÝCH PRAV

7
FILOZOFIA Roč. 56,2001, č. 6 O PODSTATE ĽUDSKÝCH PRAV DANIELŠMIHULA,Právnickáfakulta UK, Bratislava Keď začíname diskusiu o ľudských právach, vždy je vhodné začať tým, komu prisudzované. Dnes sa jednoznačne určuje, že týmto nositeľom ľudských práv a základných slobôd v modernom chápaní je každý človek - príslušník druhu Homo sa - piens: "... odvol ávajúc sanamoc prirodzeného práva, ľudská bytosť právo byť re- špektovaná, je subjektom práv, vlastní práva. Tieto vlastnosti patria človeku vďaka skutočnosti, žeje človek." ([1], 65) Myšlienka o všeobecnosti ľudských práv "...zodpo- vedá západnej predstave o univerzálnej spravodlivosti a mierovom spolunažívaní, v ktorom vo veci právnejochrany a právnehopostavenia nemá byť žiadnyrozdiel medzi ľuďmi bez ohľadu na to, či sú občania, cudzinci (barbari), alebo poddaní (otroci)." ([2], 350) Táto univerzálnosť ľudských právnieje samozrejmosť, jetoten najväčšívýdoby- tok, ktorý moderná koncepcia ľudských práv, ktorá vznikla v rámci západnej,euro-ame- rickej, kresťansko-osvietenskej civilizácie (to sú rôzne názvy pre to isté, doplniť ich možno io termín európska civilizáciazápadného kresťanstva), v sebeobsahuje. Aj v minulosti existovali predstavy o istých právach patriacich jedincovi a morálnych princípoch, ktorými sa vo vzťahu k druhým treba riadiť. Avšak tieto princípy sa aplikovali obmedzene, zvyčajne len na príslušníkov vyšších tried alebo istej menšej (napr. náboženskej) komunity. Táto nerovnosť bývala dokonca obhajovanápre- svedčením, že členovia nižších tried alebo divokí barbari sú tak primitívni a hrubí, že ani nedokážu v dostatočnej miere trpieť, a preto im možno uprieť také dôstojné zaobchádzanie, akéje samozrejmé v prípade zjemnelých aristokratov. Prvé dokumenty priznávajúce isté práva a imunity jedincov voči štátnej moci, ktoré čiastočne zod- povedajúnášmu chápaniu ľudských práv - rôzne panovnícke výsady a charty ako Magna Charta v Anglicku alebo Zlatá bula Ondreja II. v Uhorsku - skutočne spočiatku priznávali tieto práva len obmedzenej skupine šľachty. Až v priebehu storočí sa okruh osôb, ktoré z nich mohli čerpať, aspoň v Anglicku, rozširoval. Na kontinente na rozdiel od Anglicka moderné koncepcie práv a slobôd zvíťazili takpovediac revolučnou cestou aíebo prostredníctvom osvieteneckých a liberálnych reforiem a ich spätosť so stredo- vekými privilégiami j e iba nepriama. Ak sa v nasledujúcom texte bude hovoriť o štáte ao vzťahu medzi štátom a ľudskými právami, jednoznačne to treba chápať tak. že všetky úvahy sa pohybujú v euro-americkom civilizačnom okruhu a sú platné pre iné krajiny len potiaľ, pokiaľ preberajú model organizácie spoločnosti, štátu a ekonomiky, ktorý vznikol po prvýkrát v rámci euro-americkejcivilizácie, a nadväzujú na jehozdroje štátotvorných tradícií a teoretického uvažovania. Predpokladom uznania ľudských práv, a nakoniec dnes aj určitých práv zvierat, je pripustenie toho, že každá ľudská (a iná) bytosť je schopná prežívať utrpenie. To ako prví uznali kresťanskí učenci, no definitívne sa toto presvedčenie presadilo až v období osvietenstva a romantizmu - teda aspoň medzi vzdelancami a humanistami. Zároveň je moderná koncepcia ľudských práv nemysliteľná bez toho, aby každý jedinec bol Filozofia 56, 6 431

Transcript of O PODSTATE ĽUDSKÝCH PRAV

Page 1: O PODSTATE ĽUDSKÝCH PRAV

F I LOZOF IA  R o č .  5 6 ,  2 0 0 1 ,  č .  6 

O PODSTATE ĽUDSKÝCH PRAV 

DAN I E L  ŠM I HU LA ,  P r á v n i c k á  f a k u l t a  UK ,  B r a t i s l a v a  

K e ď  z a č í n ame  d i skus iu   o  ľudských  p r ávach ,  v ž d y  j e  v h o d n é  z a č a ť  t ým ,  k om u  s ú  p r i sudzované .   Dn e s   s a   j e d n o z n a č n e   u r ču j e ,   ž e   t ým to   nos i t e ľom  ľudských   p r á v  a zák l adných  s l obôd   v mo d e r n om  chápan í  j e  k a ž d ý  č l ovek   ­  pr í s lušn ík  d ruhu  H om o  s a ­p iens :   "... o dvo l áv a j ú c  s a  n a  m o c  p r i r odzeného  p r áva ,  ľudská  by to s ť  m á  p r á v o  b y ť  r e ­špek tovaná ,  j e  s u b j e k t om   p ráv ,   v las tn í   p ráva .   T i e t o   v las tnost i   pa t r i a   č l oveku   v ď a k a  skutočnos t i ,  ž e  j e  č l ovek . "  ( [1 ] ,  6 5 )  Myš l i enka  o v šeobecnos t i  ľudských  p r á v  " . . . zodpo­vedá   z á p adn e j   p r eds t ave   o  un ive rzá lne j   sp ravod l ivos t i   a m i e r o vom   spo lunaž ívan í ,  v k t o r om  v o  vec i  p r á vne j  o ch r any  a p r á v n eho  pos t aven i a  n em á  b y ť  ž i a dny  rozd ie l  med z i  ľuďmi  b e z  oh ľ adu  n a  to ,  či  sú občan i a ,  cudz inc i  (ba rbar i ) ,  a l e bo  poddan í  (o t roc i ) . "  ( [2 ] ,  3 5 0 )  T á t o  un ive rzá lnosť  ľudských  p r áv  n i e j e  s amoz r e jmos ť ,  j e  t o  ten  n a j v äč š í  v ý doby ­tok,  k to rý  mod e r n á  koncepc i a  ľudských  p ráv ,  k to rá  vzn ik la  v r ámc i  z ápadne j ,  e u r o ­ ame ­r icke j ,  k r e sťansko ­osv i e t enske j   c iv i l izác ie   ( to   sú  r ô zn e   n á zvy  p r e   t o   isté,  dop ln i ť   ich mo ž n o  i o  t e rmín  e u r óp ska  c iv i l izác ia  z á p a dn é ho  kresťans tva) ,  v s e b e  ob s ahu j e .  

A j   v minu los t i   ex is toval i   p r eds t avy   o  istých  p r ávach   pa t r iac ich   j e d i n cov i  a morá lnych   p r inc ípoch ,   k to rými   s a   v o   vzťahu   k d r u hým   t reba   r iadiť .   Av š ak   t i e to  p r inc ípy  sa  ap l ikova l i  o bmed z e n e ,  z vy č a j n e  len n a  p r í s lušn íkov  vyšš ích  t r ied  a l e bo  is te j  men š e j  (napr .  n ábož en sk e j )  komuni ty .  T á t o  n e r ovno s ť  býva l a  d o kon c a  o b h a j o v a n á  p r e ­svedčen ím ,  ž e  č l enov ia  n ižš ích  t r ied  a l ebo  d ivok í  ba rba r i  sú t ak  pr imi t ívni   a h rub í ,  ž e  ani  n edokážu   v do s t a t očne j   m i e r e   t rp ieť ,   a p r e t o   im  m o ž n o   up r i e ť   t aké   dô s t o j n é  z aobchádzan i e ,  a k é  j e  s amoz r e jmé  v p r í p ade  z j emne lých  a r i s tokra tov .  P r v é  d o kumen t y  p r i znáva júce   isté  p r áva   a  imuni ty  j e d i n c ov   voč i   š t á tne j  moc i ,  k to ré   u ž  č i a s točne  z o d ­poveda j ú  n á šmu  chápan i u  ľudských  p r áv  ­ r ô zne  p anovn í cke  vý sady  a cha r ty  a k o  M a g n a  Cha r t a   v Ang l i cku   a l e bo   Z l a t á   bu l a   Ond r e j a   II.  v Uho r sku   ­  sku točne   spoč i a tku  pr iznával i   t i e to  p r áva   len  o bmed z e n e j  s kup ine  šľach ty .  A ž  v p r i ebehu  s to roč í  s a  ok ruh  o sôb ,  k to ré   z n ich  moh l i  č e rpať ,  a s poň   v Ang l i cku ,  rozš i rova l .  N a  kon t inen te  n a  rozd ie l  od  Ang l i cka  mod e r n é  koncepc i e  p ráv   a s l obôd  zvíťazi l i  t a kpoved i a c  r evo l učnou  ce s t ou  a í e bo   p ro s t r edn í c tvom   osvieteneckých  a  l iberá lnych   r e f o r i em   a  ich  spä to s ť   s o   s t r edo ­vekými  pr iv i lég iami  j e  iba  nep r i ama .  A k  s a   v n a s l e du j ú com  tex te  b u d e  hovo r i ť   o  š tá te  a  o  vzťahu   med z i   š t á t om   a  ľudskými   p r ávami ,  j e d n o z n a č n e   t o   t r e b a   c h á p a ť   t ak .   ž e  vše tky   úvahy  s a   p o h y b u j ú   v e u r o ­ ame r i ckom   c iv i l i začnom  ok ruhu   a sú   p l a t né  p r e   iné k r a j i ny  len  po t i aľ ,  p ok i a ľ  p r ebe r a j ú  mode l  o rgan izác i e  spo ločnos t i ,   š tá tu   a e konom iky ,  k to rý  vzn iko l  p o  p rvýk rá t  v r ámc i  eu ro ­ amer i cke j  c ivi l izácie ,  a n a dv ä zu j ú  n a  j e h o  z d r o j e  š tá to tvorných  t radíc i í  a t eo r e t i ckého  uvažovan i a .  

P r e dpok l a dom  uznan i a  ľudských  p ráv ,   a n akon i ec  d n e s  a j  u rč i tých  p r á v  zv iera t ,  j e  p r ipus ten ie  t oho ,  ž e  k a ž d á  ľudská  ( a  iná)  by tosť  j e  s c hopná  p r e ž í v a ť  u t rpen ie .  T o  a k o  prví  uzna l i  k r e sťansk í  učenc i ,  n o  de f in i t ívne  sa  to to  p r e svedčen i e  p r e s ad i l o  a ž  v o b d o b í  osv ie tens tva   a r oman t i zmu   ­  t e d a  a s poň  medz i  vzde l ancami   a human i s t ami .  Z á r o v eň  j e  mode r n á   koncepc i a   ľudských   p r áv   nemys l i t e ľná   b e z   t oho ,   a b y   k a ž d ý   j e d i n e c   bo l  

F i l o zo f i a  5 6 ,  6  431 

Page 2: O PODSTATE ĽUDSKÝCH PRAV

vn ímaný  a k o   ind iv iduá lna   n eopakova t e ľná  by to s ť  s o  s l obodou   konan i a   a u r čovan i a   si v las tného  o sudu .  J e  p r e j a v om  re špek tovan i a  ind iv idua l izmu,  akcep t ác i e  f ak tu ,  ž e  č l ovek  j e  p r edovše t kým  s ám  s ebou ,   a n i e  Členom ne j akých  uzav re tých  komun í t  ( r od inné ,  p r o ­fesné ,  t r iedne) ,  k t o r é  h o  z a s t upu j ú  navonok .  

P o j em   ľudské  práva  v súčasnos t i   o z n a č u j e   r ô z n e   p r áva   a s l obody   j e dno t l i v c a  ( p r ávo  n a  ž ivo t   a o s o b nú  s l obodu ,  s l obodu  vyznan ia ,  v š e ob e cn é  ob č i a n sk e   a  po l i t i cké  p ráva ,   ku l tú rne   a soc i á lne   p ráva ) ,   k t o r é   s a   p o v a ž u j ú   v súčasnos t i   z a   " . . . neodňa teľné ,  nezcudz i t eľné ,  n ep r emlča t e ľné   a nez ruš i t eľné .  P r iná lež ia  k a ž d ému  č l oveku  b e z  o h ľ a du  na  j e h o   š tá tnu  p r í s lušnosť   a  s ta tus ."   ( [3] ,   172)  Vy j a d r u j ú ,  ž e   č l ovek  j e  by t o s ť   au ­t onómna ,   n a   u rč i tú   č a s ť  j e h o  b io log i cke j   a d u c hovn e j   pods t a ty   n em á   štát   a  ani   s p o ­ločnosť  ná rok .  A l e b o  inak:  "Ka ž dý  č l ovek  m á  n á r ok  n a  istý o b j em  hodnô t  (ma te r i á lnych  a j  duchovných ) ,  n a  posky tnu t í  k to rých  mu s í  s po l up r a covať  s po l o čno s ť   i š tá t .  T i e t o  h od ­no ty  m o ž n o  n a z v a ť  ľudskými  p r ávami . "  ( [4 ] ,  2 )  A k o  u ž  b o l o  uvedené ,   v súčasnos t i  r ov ­no c enným  nos i t e ľom  ľudských  p r áv  m ô ž e   a mu s í  by ť  k a ždý  č lovek .  T o  u ž  n i e  j e  iba  t eore t i cká   koncepc i a ,   a l e  j e  t o  j e d n o z n a č n e   z ako t v ené   v o   vše tkých   medz i n á r odných  dokumen toch .   P o  d r u h e j  s ve tove j  v o j n e   to t iž   o ch r ana   ľudských   p r á v   p reš la   z ú r ovne  ná rodne j ,  vnú t roš t á tne j  n a  ú roveň  medz i n á r odnú .  

P r e ambu l a   Charty  OSN  ( 1 9 45 )  hovor í ,  ž e   ľud   Spo j e ný ch  N á r o d o v  j e  o dhod l aný  " . . .vyhlásiť   z n o v a   s vo j u   vieru. . .   v r o vn ak é   p r áva   mu ž o v   a ž ien  i n á r odov   ve ľkých  a malých. . . " ,   a  v  č l ánku   3  si  k l ad ie  z a  c i e ľ  " . . . u sku točňovať  medz i n á r odnú  spo luprácu . . .  p odpo rovan ím   a po s i l ňovan ím   úc ty   k  ľud ským  p r á v am   a z ák l adným   s l o bod ám   p re  vše tkých  bez rozdielu  r asy ,  poh lav ia ,  j a z y k a  a l e bo  nábožens tva . "  

V  článku  2  Medzinárodného  paktu  o  občianskych  a politických  právach  sa  "každý štát. . .  z a v ä zu j e  r e špek t ovať  p r áva  uzav re t é   v pak te   a za is t iť  t i e to  p r áva  všetkým jedin­c om   na   s v o j om  ú z em í   a pod l i eha júc im  j e h o  ju r i sd ikc i i . . . "   Ana l og i cké   u s t anoven i e   sa nachádza  a j  tzv.   Európskej  charte  ľudských  práv  z roku  1950  ­  regionálnej  eu rópske j  d ohod e  o o ch r ane  ľudských  p r áv .  

Spo rným   zos t áva   iba  to .   o d   k t o r ého   momen t u   b io log i cke j   ex i s t enc ie   m o ž n o  pr ís lušníka  d r uhu  H om o  sap iens  p ov a žov a ť  z a  č l oveka  ­ by to s ť  s c hopnú  m a ť  p r áva   M o ­men t   na roden i a  j e  p revza tý   z k las ických   p r ávnych   p reds táv .   O ch r a n a   p r á \   p o č a t é ho  a e š te  n ena r odeného  d i eťaťa  ­ p r edovše t kým j e h o  p r áva  n a  ž ivot   ­  s tá le  zos t ava  p r e dme ­t om  kont raverz i í .  (Ob č a s  s a  vy sky tu júca  o t á zka  O d  k t o r ého  momen t u  j e  emb r y o  "ž ivé" ' 1  

j e  absu rdná .  Ž i v é  sú  s amoz r e jme  u ž   i s p e rm i e   a  va j í čka . )  Un ive r zá lnosť  ľ u d s k \ c h  p r a \  z á roveň   an i   n epo sky t u j e   j e d n o z n a č n é   a p rak t i cké   r i ešen ie   v o t ázke ,   a k o   t o   b u d e  s  ľudskými   p r áv am i   tých ,   k tor í   s ami   po ru šu j ú   ľudské   p r á v a   iných  ­  z  i deo log ických  d ô vodov  a l e bo  p r e  s vo j u  nás i ln ícku   a k r iminá lnu  povahu ;  a l e bo  v p r í p ade  t akých  j e d i n ­cov ,   s k t o rými  s a  p o  d o b r om  nedá ,  a l ebo  k tor í  p r e  s vo j e  sk lony  pr í l i š  n a rú š a j ú  f u nk čno s ť  a  stabil i tu  spo ločnos t i .  V e ď  d i sk r iminác ia   a ne to le ranc ia   sú   p o d ľ a   F;.  A .  H a y e k a  n evy ­hnu tným z á k l a dom  civi l izácie :   "Pochybu j i ,  z d a  mů ž e  být  j a k éko l i  morá ln í  p r av i d l o  z a ­c hováno  b e z  t oho ,  ž e  s e  z e  s lušné  spo lečnos t i  vy luču j í  ti, k te ř í  h o  p r av ide lné  po r u šu j í . "  ( [ 5 ] ,   143) 

Dok t r ína   ľudských   p r áv   t e d a   o b s a hu j e   t ézy   o v rodenos t i   a neodňa t e ľnos t i   is tých práv ,  k to ré  d aný  j e d i n e c  m á  len  pre to ,  ž e  t u j e .  Sú  č loveku   vlas tné .  S amoz r e jme ,  j e  t o  istá  p r ávna   f ikc ia ,  n ie t  ž i adneho  t e l e sného  o rgánu ,   v k t o rom   by  s a  p r áva   "nachádza l i " .  

432 

Page 3: O PODSTATE ĽUDSKÝCH PRAV

Ide  o pok r a čovan i e   a  rozš í r en ie  koncepc i e  p r i rodzených  p r áv ,  k t o r é  m ô ž em e  z d ô v o d ň o ­vať  a k o  nábožensky ,  t ak  a j   r ac ioná lno­osv ie t ensky  či morá lne .  

"Svým  vzn i kem ,  obsahem. . .   r ig idnos t í  m a j í  k s ob ě  p ř i r ozenop rávn í   a  l i d skop rávn í  poh l ed   bl ízko. . .   P ř i rozená   p r á v a   to t i ž   býva j í  o d   o bdob í   o sv í c eneckého   r a c i ona l i zmu  čas to   c h á p án a   p r ávě  j a k o  s o ubo r   zák ladn ích   p ráv   a s l obod   č lověka .  An t i c k é   c h ápan í  naopak   zdů r a zňova l o   exis tenci   p ř i r ozeného   p r áva   j a k o   ideá ln ího   p r á vn í ho   ř á du  nezáv i s l ého  n a  z ákonodá r c i   a pod t r háva lo  v e  vz tahu   p ř i r ozeného  p r á v a  p ř í s t up  dua l i s ­t ický.  Mode r n í  poh ledy . . .  p ak  n av í c  s po j u j í  p ř i r ozené  p r á vo  j e d n a k  s p r i nc ípy  s p r aved l ­nosti . . .  n e b o  m r avn í ho  ř ádu . "  ( [6] ,  7 0 )  

Koncepc i a   ľudských   p r á v   j e   s vo j ím   s p ô s obom   ideo lóg iou   a a k o   t a ká   j e  v n iek torých   m imoeu róp skych   kul túrnych   ok ruhoch   vn ímaná   a prot i   n e j   s a   s t ava j ú  v las tné   ideo log ické   koncepc i e .   V  na š e j   spo ločnos t i   n emo ž n o   ve r e j ne   s p o c hybňov a ť  ľudské  p ráva .   Kr i t ik   koncepc i e   ľudských   p r á v  by   sa   veľmi   r ých lo  dos ta l  d o  soc i á lne j  a med i á l ne j   izolácie .   Dok t r ína   ľudských   p r áv   s a   s ta la   s vo j r á znym  "a te i s t i ckým nábožens tvom" .   Pr ih lásen ie   s a   k n e j  j e   v las tne   iden t i f ikačným  z n a k om   pr ís lušnos t i  ( a spoň   f o rmá l n e j  a l e b o  p r og r amove j )   k eu ro ­ amer i cke j   c ivi l izáci i ,   k to rá   s a   s ta la   c iv i ­l izáciou ce lo sve tovou .  

T a k á t o  fe t i š izác ia  v š ak  bráni  d iskusi i   o s ku t očnom vý zn ame  a úče l e  ľudských  p r á v  a z á roveň   s a   v dô s l edku  pr í l i šne j  koncen t r ác i e  n a  o t ázky  ľudských  p r á v  z a b úd a  n a  o b ­medz eno s ť  možnos t í ,  n a  to ,  ž e   "...  n eposky tu jú  j e d n o z n a č n é  kr i té r ium p r e  s po l o č en ské  uspor i adan ie   a  konan ie .   Skô r   o b s ahu j ú  množ s t vo   konf l i k tov   a  ich  up l a tňovan i e   v ed i e  k s t retu hodnô t .  J e  t o  p re to ,  ž e  n e j d e  len  o za i s ťovan ie  p r á v  indiv ídua ,  a l e  p r áv  vše tkých  ľudí  v r o zpo rne j  in terakci i ."  ( [7] ,   125)  

J e   t o  tak   p re to ,  ž e  up la tňovan ie   ľudských  p r á v  eš te  s tále  nes tač í   na  z abe zpeč en i e  f ungovan i a  t ake j  spo ločnos t i ,  k to rá  m á  ga r an tovať  p r imeranú  kval i tu  ž ivo ta ,  b e zp e čno s ť  a  budúc i   r o zvo j .  Hoc i   na  d r uhe j  s t rane ,  a spoň   v eu ro ­ amer i cke j  c ivi l izáci i ,   t o  b e z  n ich  ne jde .   P r áva   a pov innos t i   n emôžu   byť  m im o   ľudske j  spo ločnos t i   ­  sú  t o  j e d n o z n a č n e  p rvky ,  k to ré  sa  m ô ž u  rea l i zovať   len  v spo ločnos t i   ľudí .  P r á v a   a pov innos t i   sú  len  voč i  n i ekomu .  Rob in son  n a  opu s t e nom  os t rove  n emá  ž i adne  p r áva   ­  a le   z a t o  m á  ab so lú tnu  s l obodu ,  ak  n eb e r i eme  d o  ú v ahy  p r í r odné  obmedzen i a .  N o  č l ovek  j e  by to s ť  j e d n o z n a č n e  spo ločenská .  Z d á  sa ,  ž e   len  v r ámc i  spo ločens tva  j e d i n c ov  r o vn ak ého  d r uhu  m ô ž e  p l n e  

rea l i zovať  t ie  v las tnost i ,  k t o r é   z n e h o  rob ia  špec i f i cký  d ruh .  Č l ovečen s t vo  j e  ka t egó r i a  sociálna.  Osamotený  človek  je  len  nadpriemerne  in te l igentná op i c a  ­ n ič  viac .  A k o  d ok a ­z u j ú  z r i edkavé  p r í p ady  de t í  vychovaných  ľ udoopmi  a  inými  zv ie ra t ami   ­ p r e j a vy  ku l tú ry  a k o  reč ,   abs t r ak tné  mys len ie ,   ku l tú ra   a vysoký   intelekt   n i e  s ú  č l oveku  d a n é  gene t i cky .  O s v o j u j e   si  ich  v kon t ak t e   s d ruhými   ľ uďm i   a t ak to   s a   p r e n á š a j ú   z g ene r á c i e   n a   g e ­nerác iu .  Av š ak  hoc i   "... n a  j e d n e j  s t r ane  j e  ž ivo t   v spo ločnos t i  p r i r odzený  p r e  ľ ud ského  j e d i n c a ,  na  d r u h e j  s t rane ,  p r e t ože  č l ovek  j e  nezáv is lá   individual i ta ,  b u d e  v ž d y  ex i s t ovať  napä t i e   medz i  j e d i n c om   a spo ločnosťou . "   ([1] ,   18)  N a   r iešenie   z ák l a dného   r o zpo ru  medz i  n á rokmi  j e d i n c a   a spo ločnos t i   i n a  t lmen ie  kon f l i k tov  medz i  j e d i n c am i  n a v z á j om  bo lo  po t r ebné  s t anov iť  isté p rav id lá .  T i e  pr inc ip iá lne  prav id lá ,  k t o r é  d á v a j ú  k a ž d ému  j e ­d incovi   istý s ta tus ,  po sky tu j ú  m u  na j e l emen tá rne j š i u  o ch r anu  ž ivo ta ,  s l obody   a ma j e t k u  a pozdv i hu j ú  h o  n ad  "hovo r i acu  vec" ,  u ž  mu s íme  pov a žov a ť  z a  ľudské  p r áva  v p r vo t n e j  podobe .  

F i l ozo f i a  56 .  6  i 

Page 4: O PODSTATE ĽUDSKÝCH PRAV

Z a  p r i rodzenými   či  ľ ud skými  p r áv am i  m ô ž em e  v id i eť   božskú  autoritu.  U ž  t ra ­d i čné  g r é cke   t r agéd ie   (napr .   S o f ok l ov a  Antigonci)  s a   č a s t o  z a o b e r a j ú  p r á v e   t ým ,   a k o  sve tsk í   v l ádcov ia   v o   s v o j e j   p ý c h e   chcú   po ruš i ť   z á kony   spo ločnos t i   u r č ené   b o hm i .  Kresťans tvo   a č i a s točne   i j u d a i zmu s  pr ispel i  ku  koncepc i i   ľudských  p r á v  s v o j ím  h uma ­n i zmom   a n a dn á r o dným  un ive r z a l i zmom,  or ien tác iou  n a  j e d i n c a ,  vyzdv ihnu t ím  a j  tých  na jb i edne j š í ch   a manu á l n e   p r a cu j ú c i ch  n a   ú roveň   ob r a zu   b o ž i e ho   a a j  t ým ,   ž e  a s p o ň  v duchovne j  r ov ine  ". . .  d á v a  d o  p op r e d i a  ideu rovnos t i  v še tkých  ľud í  p r e d  B o h om ,  r ov ­nosť  vše tkých  a k o  h r i e šn ikov"   ( [4 ] ,   64 ) .   Z  hľad i ska   v ývo j a  k onc epc i e   ľudských  p r á v  a s lobôd   v k re sťans tve  j e  v ý z n amná  p a s á ž   z Evan j e l i a  sv .   Ma tú ša ,   k d e   s p o r   o  p l a t en í  d a n e  r ímskemu  c i sá rov i  Kr i s tu s  r ieši  z n ámou  o d pov eďou :  "Dáv a j t e  t eda ,  č o  j e  c i s á rovo ,  c isárovi ,  a č o  j e  Bož i e ,  Bohu . "  [8 ]  Ideou  rozde len ia  moc i  sve t ske j  a d u c h o vn e j  s a  s t av ia  j e d no zn a č n e  p ro t i   ž i d ov s k ému   sk lonu   k teokrac i i  a n a  d r u h e j  s t r ane   i p ro t i   a b so l ú t n e j  pos lušnos t i   impe r i á lnemu   mo l o chu   a  si tuáci i   v an t i ckých   š tá toch   a me s t á ch ,   k d e  nábožens t vo  s a  z r e dukova l o  n a  s ú č a s ť  š tá tnych  ob r adov .  C í t ime  tu p r e dob r a z  konc epc i e  s l obody  s v edom i a  a v i e rovyznan i a  ­ j e d n o d u c h o  p re svedčen ie ,  ž e  s í c e  č l ovek  m ô ž e  b y ť  pod r i adený  štátu či ine j  moc i ,  a v š a k  s ú  s fé ry ,  na  k to r é  t á to  m o c  j e d n o d u c h o  n em á  ná rok .  

Stredovek  a j e h o   v pods t a t e   korporatívny   sys tém  pr i spe l   k r o zvo j u   t eó r i e  ľudských p r áv  n a j m ä  p r ed s t avou  o zm l u v nom  vzťahu  medz i  š t á tom a j e d i n c om  vy j ad r e ­n om  v o  v z ť ahu  medz i   l énnym p á n om   a j e h o  vaza l om ,   v k t o r om  ma l a  k a ždá  s t r ana   isté p r áva   a pov innos t i   ( s   r ô z n ym   o b s a h om )   napr i ek   t omu ,   ž e   v ô b e c   nebo l i   r ovnocenn í  v a  rovnoprávn i .  Ďa l e j  v s t r edoveku  štát  či p anovn ík  p rvýkrá t  j e d n o z n a č n e  ga ran tova l  s vo ­j i m   p o dd a ným   urč i t é   pr iv i lég iá   a s l obody .   Urči l   im  istý  p r ávny   s ta tus ,   k to rý   a j  s ám  dodrž iava l   ( hoc i   spoč i a t ku   išlo  len  o  pr iv i légiá   d a n é  v t eda j š ím  ko rpo r á c i ám   ­  r á d om ,  s t avom,  mes t ám ,  c e c h om  ­  a j e d i n e c  ma l  o ch r anu  len a k o  ich č len) .  

Ďalš ia ,   prirodzeno­právna   dok t r ína  vychádza   z  t oho ,  ž e  p r áva  j e d i n c a   sú  o d v o ­d en é   z p r í rody ,   r o zumu ,   ľud ske j  dôs to jnos t i   a  human i ty .  Z a  t o  s a  k ládo l   impera t ív ,   ž e  

s po ločnosť  t ie to  p r áva  mus í  r e špek tovať .  Stát  ich n epo sky t u j e  ­ max imá l n e  ich m ô ž e  g a ­ran tovať .  

P r i rodzené  p r á vo   a  s  n ím  s po j e n é  ľudské  p r áva  by  sm e  mal i   p ô v o d n e  v id i eť  a k o  p r áva  nep í sané .  Sú tu v i a c ­mene j  tak,  a k o  sú  d a n é  p r í r odné  z ákony .  A k o  uvádza  J a cque s  Mar i ta in :   "P r i r odzené  p r á vo  n i e j e  p í sané  p r ávo .  Ľud i a  h o  s po znáva j ú   s väčSimi a l e b o  menš ími  ťažkosťami ,  r i s ku júc  omyl  tak a k o  pri k a ž d e j  č innos t i   Jed iný  prakt icky  po zn a ­tok,   k to rá   majú  spoločný  všetci  ľud ia  o d  p r í r ody   a n eomy lne ,  j c  to,   2c mu s íme  kona t  d o b r o   a n ekona ť   z lo .  T o  j e  p r e ambu l a   a p r inc íp   p r i r odz eného   p ráva ,   a l e   t o  s amo t n é  p r á vom  n i e j e .  P r i r odzené  p r á vo  j e  c e l ok  vec í ,  k to ré  t r eba  č in iť   a k to r é  s a  n e smú  r ob i ť  a  k to ré  vyp lýva j ú  č i s to   z f ak tu ,  ž e  č l ovek  j e  č l o v ekom   ­  b e z  t oho ,  a by  s a  č o ko ľ v e k   iné  b ra lo  d o  úvahy .  T o ,  ž e  k a ždý  omy l   a odchý l ka  sú   v u r čovan í  t ých to  konan í  mo ž n é ,  iba po tv rdzu j e ,  ž e  n á š  p oh ľ a d  n a  vec i  j e  neis tý   a ž e  n á š  ú sudok  m ô ž e  na ruš i ť  n e spoče t n é  množ s t vo  náhod i los t í . "  ( [1] ,  6 2 ­ 6 3 )  

P r i r odzeno ­p r ávne j  dok t r íne  "oponova l  pozitivistický prístup  k pods t a t e  ľudských  p r á v   a v z á j omným   v z ť a h om   medz i   š t á tom  a  j ed incom.   Podľa   t oh to   p r í s tupu   ľ ud ské  p ráva ,   ich o b j em   a ob s ah  sú  u r čované  š t á tom,  k to rý   ich č l oveku  "da ru j e " ,  v ykonáv a j ú c  voč i  n emu  pa te rna l i s t i cké  f unkc i e "   ( [4] ,   1  1). 

434 

Page 5: O PODSTATE ĽUDSKÝCH PRAV

Z d á  sa ,  ž e  v še tky  ú v ahy   o  " n ep í s anom"  cha rak t e r e  ľudských  p r á v  s ú   len p o k u s om  d a ť   im  n e j aký  b o ž s ký  a l e bo  p r í r odný  cha rak t e r   v s n ahe  dokáz a ť ,  ž e  č l ovek   ich  p o z n á  a p r i j íma  akos i  " in tu i t ívne" ,  au toma t i cky  a n e b o d a j  z j a v en ím .  N o  nech  d á v ame  ľudským p r ávam   akýko ľv ek   cha rak te r ,   v ž d y   t u   mus í   b y ť   p r í t omné   isté  v ymedz en i e   ich  p o ­z i t í vno ­p rávneho  cha rak t e ru   a z o z n am  tých to  p r á v  ­ v e ď  a k o  b y  inak  ľud i a  vede l i ,  k t o r é  t o  s ú ?  N emu s í  b y ť  p r í t omné  v o  f o rmá lnych  p r ávnych  p r ameňoch ,  a l e  urč i te   v n e j a k om  inom no rma t í vnom  súbo r e  ­  v n ábožen ských  t ex toch  (nap r .  z n ám e  Desatoro  prikázaní), kódexoch  e t ikety ,  f i l ozo f i ckých  d ie l ach   a p o d .  V e ď  a j  k e ď  a k c e p t u j eme  t ézu ,  ž e  ľudské  p r áva  n ie  sú  ž i a dny  d a r  š t á tne j  moc i  občanov i  či p o d d a n ému ,  k to rý  b y  t eo re t i cky  moho l  b y ť  odňa tý ,  a l e  pa t r i a  j e d i n cov i  b e z  oh ľ adu  n a  š tát   a  sú  súča sťou  urč i te j  z ák l adne j  l oc ­kovske j   a l e bo   r ou s s e auovske j   s po ločen ske j   zm luvy ,   z č i s to   p rak t i ckých   d ô v o d o v   s a  ľudia   mus i a   d o h o d n ú ť   n a   ich  z o z n ame   a z abezpeč i ť   moc en ský   me ch an i zmu s   n a   ich vynucovan ie .  Dn e s  p r e t o  m ô ž em e  s k ô r  v id ieť  t endenc iu   "... k e  konve rgenc i  p ř i r o z eného  p r áva  a p r áva  poz i t ivn ího . . . "  ( [ 6 j ,  7 1 )  

P o  d r uhe j  s v e t ove j  v o j n e  s a  j e d n o z n a č n e  uzna l a  t á to  n evyhnu t no s ť  poz i t í vneho  vy ­medzen i a  ľudských  p r á v  a z ák l adných  s lobôd ,  a t o  n i e  iba v o  vnú t roš tá tnych  p r edp i soch ,  a l e   a j   v medz i n á r odnom   p ráve .   N a v y š e   š tá ty   n a   s eba   prevza l i   medz i n á r odnop r ávny  z áväzok  ich a j  p r oce sne  zais t iť :  "Ka ždý  štát. . .  s a  zaväzu je . . . ,  ž e  p odn i kn e  nu t né  kroky. . . ,  a b y  schvál i l   ... z á k onn é   a  iné opa t ren ie ,  nu tné   k t omu ,  a by  boli  up l a t nené  p r áva  u zn an é  v pak te .  K a ž dý  štát  s a  z a v ä zu j e  zaist iť. . . ,  a b y  sa  k a ž d e j  o sobe ,  k to re j  p r áva  a s lobody . . .  boli  po ru šené ,  do s t a l o  úč inne j š e j  n áp r avy  po rušen i a  p r áv   a s lobôd  b e z  oh ľ adu  n a  to ,   či sa  po rušen ia  j e j  p r á v  a s l obôd  dopus t i l i  o s oby  j e d n a j ú c e  v ú r adne j  funkc i i . "  ( [9] ,  čl.  2 )  

Rovnako  i  Všeobecná  deklarácia  ľudských  práv  pr iamo  v  Preambule  vyzýva  na z ákonnú  och r anu   ľudských  p ráv ,   "...  p r e t ože  j e  nutné ,  a b y  ľudské  p r áva  boli   c h r án ené  z ákonmi ,   a k   n em á   b y ť   č l ovek   donú t ený   u chy ľovať   sa ,   k e ď   v še t ko   os t a tné   z lyha lo ,  k o d b o j u  prot i  tyrani i   a ú t l aku . "  

O sob i t ným   s p ô s o b om   vys tupova l a   prot i   p r i r odzeno ­p r ávne j   ško le ,   u r č u j ú c e j  z o ­znam   nemenných ,   v ždy   a v š ade   p la tných   prav id ie l .   "...  h i s t o r i c k o ­ p r á v n a   dok t r ína  (Sav igny ,  Búrke ) ,  z a l o žená  na  r e špek tovan í  inštitúcií ,  k t o r é  vznikl i  e vo l u čným  v ý v o j om  pred (osv i e í encami  či  revolucionármi  ustanovenými  ­ D.  S.)  nemennými  p rávami .  Va ro ­van ie  p r ed  unáh l enou  kod i f i kác iou  Sav igny  odôvodňova l  p r ík ladmi   z his tór ie .  P r e s adzo ­val  po t rebu  zo sú l ad i ť  ob sah  p r áva   s d u c h om  ľudu,  p r e tože  " p r ávo  sa  vyv í j a  n a  z ák l a d e  zvyklosti  a d ô v e r y  ľ u du "  ( [10J ,   10).  O  h i s to r i cko­právnu   a rgumen tác iu   s a   v k o n e č n om  dôs l edku   op i e r a j ú   a j   tí  o dpo r cov i a   univerzá lnos t i   ľudských   p ráv ,   d e f i novaných  m e ­dz iná rodnop r ávnymi  d okumen tm i  p r i j a tými  n a  p ô d e  O SN ,  k tor í   ich  p o v a ž u j ú  č i s to  z a  zá lež i tosť  e u r óp s k eho  ku l tú rneho  ok ruhu  a p r e s adzu j ú  v las tné  ( i s l amské ,  a f r i cké ,  v ý c h o ­doáz i j ské )   poňa t i e .   V m n o h om   m a j ú   p r avdu ,   p r e tože   eu róp sko ­ ame r i cká   konc ep c i a  ľudských   p r áv  j e  vý s l e dkom   d l hého   spo ločen ského   vývo j a   a a by  j u   n i ek to rá   k r a j i n a  moh l a  zav i e s ť   a ú č i nne  p r e s adzovať ,  muse l a  p r ed tým p r evz i a ť  ce lú  p y r am ídu  p r i n c í pov  f ungovan i a  spo ločnos t i   a š tá tu  z eu ro ­ ame r i ckého  mode lu .  

S o c i opo l i t i c k á  koncepc i a  ľudských  p r áv  zdô r azňova l a  po t r ebu  spo ločen ske j  s p r a ­vodl ivos t i   a  i s tého  u spo r i adan i a   spo ločnos t i   po t r ebného   n a   s ku točné   z ab e zp e č en i e  ľudských  p ráv .  K e ď  t o  zh rn i eme ,  pý t a j ú c  sa ,  p r e č o  p o t r e bu j eme  ľudské  p r á v a  a mo r á l n e  p rav id lá   n a   z aobchádz an i e   s d r uhými   a k d e   h ľ ada ť   z d r o j   ich  p la tnos t i ,   n á j d em e  d v e  

F i l o zo f i a  56 ,  6  435  

Page 6: O PODSTATE ĽUDSKÝCH PRAV

zák l adné  línie. P r v á  ich o d v o d z u j e  o d  ake j s i  vy š še j  s i ly,  p r í rody ,  č i s t ého  r o z umu ,  B o h a  (p r i r odzenop rávne   a l e b o   n á bo ž en s k é   koncepc i e ) .   D r uh á   h ľ ad á   ich  p ô v o d   v n e j a k e j  z ák l adne j  d o h o d e  med z i  ľ uďm i   ­  č l enmi   i s tého  spo ločens tva ,  k tor í   si  n a v z á j om  g a r a n ­tu jú   isté  s l u šné   z aobchádzan i e ,   a l e b o   v n ep í s ane j   i p í s ane j   zm l u v e   medz i   š t á t om  a o b č a nom  (soc io log icko­poz i t iv i s t i cký  pr í s tup) .  

A k  s a  v š ak  p o z r i eme  n a  h i s to r ický  vývo j ,  j a v í  s a  a k o  p r avdepodobne j š i e ,  ž e  ľ ud ské  p ráva  a n a j m ä  ich un ive rzá lnosť  n i e j e  n i e čo  " zho r a  d an é " ,  č o  s a  mu s í  n evyhnu t n e  o b j a ­v i ť   a l ebo   č o  j e   č l oveku   o d   p r í r ody   v las tné .   Exis tova l i   r íše ,   k t o r é   z aobchádza l i  s nesč í se lnými  ma s am i  ľudských  bytos t í  a k o  s v e cou ,  a a j  v p ome r n e  n e d á vn e j  minu los t i  s a  f yz i cky  l ikvidoval i  c e l é  n á r ody   a soc i á lne  t r iedy.  T i e t o  c iv i l izác ie ,  " k a i nov ské  p ô vo ­d om ,  cha r ak t e rom   a o s u d om "  ( [11 ] ,  9 ) ,  d o k o n c a  moh l i   tvrd iť ,   ž e  o h ľ a d om  n a  n e j a k é  p r áva  j e d i n c a  b y  s a   o s l abova l i   a necha l i   rozvrá t i ť   svo j im i   nep r i a t e ľmi .   Me c h a n i zmu s  u rču júc i ,  p r e č o  uspe l i  spo ločnos t i ,  k t o r é  s a  r iadi l i  m r a v n ým  po r i a dkom ,  mo r á l nym i  p r a ­v id lami   r e špek tu júc im i  j e d i n c a ,   a p r e č o  m ám e   t aké   p r e svedčen i e   o d o b r e   a z l e ,   a k o  m ám e   dnes ,   b o l   z r e jm e  t v r d ým  me ch a n i zmom   evo l u čne j   se l ekc ie .   "Vsku tku . . .   u rč i tý  s oubo r   p rav ide l   s e   vyv í j e l   p ro to ,   ž e   skup iny ,   k te ré   p od l e   n ich   po s t upova ly ,   by ly  úspešne j š í  a dos t áva ly  s a  n a  m í s t o  j i n ý c h .  By la  t o  p rav id l a ,  k t e rá  z a j i š ťova l a ,  ž e  z e  sku ­p in  n e bo  j e d i n c ů ,  k t e ř í  s e  j i m i  řídil i ,  j i c h  p řež i lo  v íc . "   ([  12 ], 4 3 )  N á š  mo r á l ny  k ód ex  bo l  z r e jme   v  v  is tých  o bdob i a c h   taký ,  ž e   komun i ty ,   k t o r é  h o  ap l ikova l i ,   bol i  j e d n o d u c h o  e fek t ívne j š i e  a k o  os ta tné .  N a o z a j  j e  p r avda ,  ž e  k a ždý  j e d i n e c  cíti   väčš iu  o cho t u  s a  o ­be tovať   a väčš iu   spo j i t o sť   s o   skup inou ,   k d e   p a n u j e   istá  so l idar i ta ,   r e špek t   voč i  j e h o  o sobe ,  a j  k e ď  j e  n a  s podných  p r i ečkach  s po l o č en ského  rebr íčka ,  k d e  ex i s t u j e  o c h r a n a  vlas tn íc tva   a k d e   s a   d o d r ž u j ú   d ohodnu t é   p rav id lá .   T e n t o  mech an i zmu s   p r i r od z eného  výbe ru  p o d ľ a  e fek t iv i ty  u spo r i adan i a  spo ločnos t i  s a  ne týka  len mo r á l ky  a  ľudských  prav Mo ž n o  h o  up la tn i ť   na   vše tky   a spek t )   soc i á lneho ,   po l i t i ckého   a e k o n om i c k é h o  ž ivo ta  P rob l ém na s tupu j e ,  a k o  s m e  u ž  spomenu l i ,  v tedy ,  k e ď  ideo lóg ia  ľudských  práv j e d n é h o  spo ločens tva  g a r an t u j e  komp l e t nú  s adu   ľudských  p r áv   a z ák l adných   s l obôd  a j  p r e  č l e ­n o v   iného   spo ločens tva   ­  h l avne   t akého ,   k to ré   ten   istý  š t andard   n ega r an t u j e   spä tne ,  a l ebo  ľudské  p r á v a  z ab r aňu j ú  úč i nne  z a s i ahnuť  pro t i  j e dno t l i v com ,  ktor í  s ami  ne r e špek ­t u j ú  p r áva   a s l obody  svo j i ch  s po l uobčanov   Z č i s to  p r ak t i ckého  d ô v o d u  p r e t o  t o t o  p r v é  "s lušné"  spo ločens tvo ,  ak  c h c e  vôbe c   v konkurenc i i  ob s t á ť  a n eposky tnúť  d r u h e j  k omu ­ni te  n eop r ávnené  výhody ,  mu s í  n akon i ec  p r i j a ť  o bmedz en i a   ľudskveh   prav  v o  v / ť a h u  k  " d a r ebáckym"   n ekoope r u j ú c im  j e d i n c om ,   komun i t ám ,   n á r o dom   či  š t á tom  ľ o  len podč i a r ku j e  nu t no s ť  g l obá l n eho  r iešenia  o t á zky   ľudských   p ráv ,  n a jm ä  a k  s a   týka  k on ­cepc i e  n á r oku j ú c e j  si un ive rzá lnosť  a b e rúce j  p od  och r anu  sku točne  vše tkých .  B u ď  b u d ú  m a ť   n a o z a j   vše tc i   r o vn ak é   ľudské   p r áva   a  z  t o h o   vyp l ýva j ú c e  pov innos t i   v o  v z ť ahu  k spo ločnos t i   a  i ným  ľ uďom ,  a l ebo  m ô ž em e   sp rav iť   ú s tupky   istým  "ku l t ú rnym  Špeci­f i k ám"  ­  a p o t om  un ive rzá lnosť ,  napr .  e u róp ske j  koncepc i e  ľudských  p ráv ,  strat í  zmyse l .  "S lušná"  komun i t a  n e sm i e  dop l á c a ť  n a  s vo j e  j e dno s t r a nné  ú s tupky  " d a r eb á cke j "  k omu ­nite .   U ž   len  p r e t o   n ie ,   ž e  a k o  k a ždá   ideo lóg ia   i k oncepc i a   ľudských   p r áv  j e  s p o j e n á  s  is tými c iv i l i začnými  v zo rm i   a moc en ským i  š t ruk tú rami .  A k  t ie p od ľ a hnú   v h i s to r i cke j  súťaž i   s  inými  komun i t am i ,   z an ikne   a j   s amo t n á   koncepc i a   ľudských   p ráv .   B o l o   by  nepr i j a teľné ,  a b y  nap r .  e u róp ske  k r a j i ny  povoľova l i   v r ámc i  n ábož en sk e j  s l o body  p r e ­s tup  n a  is lam  a z á r oveň  by  i s l amské  k r a j i ny  p o d  t ým  rozume l i   len p r e chod  z h o c i j a k ého  

436 

Page 7: O PODSTATE ĽUDSKÝCH PRAV

iného  ne i s l amského  nábožen s t va  n a  n e j a k é  iné  a l e bo  i s lam,  a l e  od s t úpen i e  o d  i s l amu  b y  trestal i  sm r ťou ,  a k o  s a  t o  d n e s  d e j e  v Afgan i s t ane . . .  

L I TERATURA  

11  j  MAR ITA IN ,  J. :  The  Rights  of Man  and  The Natural  Law. N e w  York ,  Cha r l e s  Scr ibner ' s  S on s  1951. 

[2]  P ERNTHALER ,  P.:  Allgemeine  Staatslehre  unci Verfassungslehre.  Wien ,  Spr inger  Ve r l ag  1986. 

[3]   PRUSÁK ,  J.:  Teória  práva.  Brat is lava,  Vydava teľské  odde len ie  P F  UK   1995. [4]   LUKAŠEVA ,  J .  L,.:  Obščaja  teorija  prav  čeloveka.  Moskva ,  Izdateľs tvo N o rm a  1996.  [5]   HAYEK ,  F. A. :  Právo,  zákonodárství  a svoboda.  Diel   1. Praha ,  Academia  1991. 161  VEČEŘA ,  M. :  "L idská  p ráva  j ako  př i rozenoprávní  koncept" .  In:  Ľudské  práva  a právny 

status  na prelome  tisícročí.  Brat is lava,  V e d a  1999. v  v 

[7]  DUR IAC ,  M . :  "F i lozof icko­právny  rozmer  ľudských práv  kon tex te  g lobá lnych  zmien" .  In:  Ľudské  práva  a právny  status  na prelome  tisícročí.  Bratislava,  V e d a  1999. 

181  Sväté  Písmo,  Nový  zákon.  T rnava ,  Spo lok  sv.  Vo j t e cha  1986. [9]  Medzinárodný  pakt  o občianskych  a politických  právach,  1966. [ 10]  STRÁŽN ICKÁ ,  V .  ­ Š EBESTA ,  S.:  Človek  a jeho  práva.  Brat is lava,  Juga  1994. 1111  Holy  Bible.  T h e  N e w  Scof ie ld  Re fe r ence  Bible .  Ed . :  C .   I.  Scof ie ld ,  D. D.,  Ox fo r d ,  Ox fo rd  

Univers i ty  P ress   1967, komen tá r  n a  s. 9 .  [ 12J  JEŽEK ,  T . :  "Global izace  n e bo  konvergen tn í  evo luce?"  In: 0 5  2 /2000 ,  Brat is lava.  1131  "Char ta  O SN "  (1945) .  In: Medzinárodné  otázky  2 ­3 /  Brat is lava,   1997,  s. 81 .  1141  l seobecná  deklarácia  ľudských  práv  (1948) .  |  1 5 ]  Medzinárodný  pakt  o občianskych  a politických  právach  (1966) .  [16]   Medzinárodný  pakt  o hospodárskych,  sociálnych  a kultúrnych  právach  (1966) .  

Daniel  Smilni la  Právnická  fakul ta  UK  v 

Šafá r ikovo  n ám .  6 8 1 6  0 6  Brat is lava SK 

F i l o zo f i a  5 6 .  6  437