ZDRAVIE A VITALITA A DO VYSOKHO VEKU

Si tm, o je... Seneca

katarinahrkv1@gmail.com

prof. RNDr. Katarna Horkov, DrSc.

Geneticky mme naprogramovan dku ivota iba z 30%,

zvynch 70% zvis od nho tlu ivota!

Zdrav viva, trocha portu, dostatok spnku,srden smiech,

dobr priatesk a partnersk vzahy.

VOD

Vo vlastnch rukch mme to, ako sa ctime a koko energie sa v ns

skrva

OCHRANA ZDRAVIA JE NAJVAIA PRLEITOS, KTOR POSKYTUJE

21. STOROIE Na ktorej strane chceme by meme si vybra

Zdravie

Aktvne hada rieenia

neustle sa stara o svoje telo a posilova ducha

Choroba

Pasvny pozorovatelia

postupne strca ivotn energiu a ns skol choroba

Svet had ud, ktor doku nieo urobi, nie ud, ktor vedia vysvetli, preo to neurobili.

H. Rowlandov

TELESN HMOTNOS nepriamy ukazovate sprvneho

prjmu vivnch ltok

jednostrann, nevyven strava

zanesen telo nestrvenm odpadom a toxickmi ltkami

nevedom znehodnotenie potravn (nesprvne skladovanie, kuchynsk prava)

neuvanie vivovch doplnkov

Nadvha, ale aj extrmna chudos napovedaj, e prjem vivnch ltok nie je vyven

Dvody:

http://www.katarinahorak.com

http://www.facebook.com/HorakovaKatarina

NSLEDKY NEZDRAVHO STRAVOVANIA

2. fza pokodenie peene

3. fza bolestiv trviace poruchy

4. fza zanedbanie hrubho reva sklad odpadu a raj pre parazity

Ak sa nepriazniv podmienky vytvraj dlh as,

me to vies k autointoxikcii a nsledne

k celmu komplexu ochoren

1. fza obezita a strata energie

Chronick biely povlak nemono

odstrni

JAZYK zrkadlo

trviaceho systmu

Znmka istoty trviacich orgnov

Naruenie pohybu natrveniny a jej rozklad

Toxicita v hrubom reve

Toxicita v oblasti aldka,

pankreasu a tenkho reva

Chronick problmy trvenia

AK ALDON AVY NIE S SCHOPN POTRAVU

PLNE STRVI

Prechdza tenkm revom: nezuitkovan, uklad sa na stench, v zhyboch riev takmer zamuruje vstrebvac systm

Mnostvo nestrvenej potravy sa hromad aj v zhyboch hrubho reva: kalov kamene,

po cel roky zahnva

Autointoxikcia organizmu na likvidciu mus vynaloi

vea silia a energie

prejav chronickmi zpalmi, chorobou srdca, obliiek, pankreasu

objavia divertikuly, hemoroidy, kov ily, celkov nava, obezita

Trv cel desaroia, km sa:

Polypy

divertikuly

vytvoria polypy z nich neskr rakovina

Znenie imunity 70 % lokalizovan

v reve Rakovina

Zdrav revo

VEKOM STENA HRUBHO REVA PREPA TOXNY

A KARCINOGNNE LTKY

VIVA Jej je podmienen existencia a kvalita ivota

u od kolsky

lovek sa narod zdrav a vetky choroby do neho vchdzaj jedlom.

Hippocrates grcky lekr

5. storoie p.n. l.

http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/7/7c/Hippocrates.jpg

VIVA

Aj u ns maj udia nesprvne stravovacie nvyky, ktor sa dedia po cel genercie.

Jeme hodne mastnch, slanch a sladkch jedl a mnoh z ns sa prejedaj.

Tento zaarovan kruh tradci a nvykov

meme zmeni

Jedlny lstok kadho nroda vychdza zo zvykov svojich predkov, a tie nie s z hadiska

zdravej vivy vdy idelne.

Hlavn a zkladn iviny s:

Bielkoviny, sacharidy (cukry, krob), a tuky

( poskytuj telu stavebn ltky a energiu)

VIVA

Zastpenie troch zkladnch ivn:

Zdrav strava Nezdrav strava Tuky 5 10 % 42 % Bielkoviny 15 20 % 12 % Sacharidy 60 70 % 42 %

Princp vyrovnanosti pri prijman ivn je:

v zodpovedajcom mnostve

vzjomnom pomere

Vetku energiu nemono nahradi trvalo kalorickou hodnotou ivn jednho druhu

Denn dvka na kg telesnej hmotnosti: bielkovn a tukov 0,8 1 g/kg a sacharidov 5 6 g/kg

BIELKOVINY SA TRVIA INDE AKO SACHARIDY

Trvenie sacharidov Trvenie bielkovn

ZSADY A CIELE KOMBINOVANEJ/ODDELENEJ

STRAVY Zsady:

Nemiea potraviny s rozdielnym:

1. asom trvenia

2. poiadavkami na kyslos/zsaditos trviacich tiav

Cie:

Aby potrava:

1. zbytone dlho neleala v aldku

2. plne sa strvila, tm sa zabrni hnilobnm a kvasnm procesom v revch

S zdrojom otravy organizmu, na ich likvidciu sa mus zbytone vynaloi vea energie.

Vsledok: preistia sa rev

vzrastie racionlne zitkovanie

prirodzene sa zni pocit vea jes

mme viac energie, ctime sa lepie

zaname chudn

Ibn Sna Avicena, lekr strednej zie 11. storoie n.l.

Ak budeme zloky potravy nesprvne kombinova,

bud zahnva v revch a stan sa zdrojom viny chorb,

otrvime nimi krv a vytvorme podmienky na pomal samovradu.

Rozdelenie potravn z hadiska zloenia Ako sprvne kombinova

Vivov pyramda graficky

znzoruje stavebn kamene vyvenej stravy

Prijmanie 400 a 600 g ovocia

a zeleniny denne jednoznane zniuje

riziko mnohch chorb.

ZSADA ZDRAVHO STRAVOVANIA Jes harmonicky tak, aby sme mali kadodenn

dostaton prsun vetkch

potrebnch bioltok vo vive

Vychdza z najnovch dostupnch

vedeckch dajov o vzahu medzi

ditou a zdravm

Do dvadsiatky jedz, ako me, do tridsiatky jedz koko, mus,

po tridsiatke jedz tak mlo, ako vldze.

Paracelsus, vajiarsky lekr a alchymista 15. storoie n.l.

PREO TOKO SUROVHO

OVOCIA A ZELENINY

Obsahuj ltky chrniace pred chorobami:

Ak telu nedodme iv enzmy

z potravn exognne enzmy, mus si ich nahradi vlastnmi.

vitamny

minerly

enzmy (46 0C)

fytochemiklie

vlkniny

Presvaj sa z orgnov a tkanv na trvenie potravy bunky tela sa vyerpvaj, nastva

metabolick nerovnovha

Nsledok: pocit navy po skozumovan varenho jedla po surovom jedle pocit osvieenia, energie

Chronick nedostatok spsobuje: obezitu, cukrovku, rakovinu, srdcovo-cievne

choroby, predasn starnutie

PREO ETE POTREBUJEME SUROV OVOCIE A ZELENINU?

Obsahuj minerly - kontrolrov acido-bzizkej rovnovhy organizmu.

Kysl: fosfor, sra, chlr, flur a jd

Zsadit: draslk, vpnik, sodk, elezo a hork.

Slovn pojem sa nezhoduje automaticky

s chuou (citrn, mso)

Obe s potrebn v dite, ale vdy musia by v pomere 1:3

Kombincia obiloviny (stredne kyselinotvorn) + neutrlne/zsadotvorn strukoviny, ovocie alebo zelenina, psob celkove zsadotvorne.

PRINA PREKYSLENIA TELA SPSOBEN STRAVOU

Zdrav ltkov vmena znamen: kyseliny a zsady s v tele v rovnovhe

1. Nedostaton preutie podnecuje kyselinotvorn kvasenie v aldku.

2. Nadviva preauje organizmus.

3. Nedostaton mnostvo vody spsobuje akumulciu kyslch odpadov v tuku, nervoch a pod.

1

Krv mus ma pH 7,35-7,45

Kyselinotvorn ltky sa neutralizuj zsadami zo zsob (vpnik a hork zo zubov a chrbtice).

Nsledok: zubn kaz, osteoporza

pH stupnica 0 - 14

PREO CELOZRNN POTRAVINY? revm chbaj vlkniny

VLKNINA: chrni organizmus pred ochoreniami trviacej sstavy,

zniuje riziko rakoviny riev , obezitu, srdcov chorby hladinu cholesterolu (LDL), krvn tlak

psob preventvne proti zpche,

zvyuje pocit nastenostinastenosti

Najbohatie na vlkninu s celozrnn vrobky, hlavne msli, ovsen kae, ovocie a zelenina.

VSKYT ZVANCH OCHOREN TRVIACEHO STROJENSTVA NA SLOVENSKU VZNAMNE

STPA Dvod: dlhodobo nevhodn stravovacie nvyky s nzkym podielom prijmanej vlkniny.

Stupne zvanosti rakoviny

hrubho reva

0 I II

III

IV

VLKNINA M NIELEN ISTIACI EFEKT

Udruje vyiu hladinu aktivity laktobacilov a bifidobaktri

a zabrauje ich vymretiu

Biphidobacterium sp. Lactobacillus sp.

znsobuj protihlienov inok vlknin v reve,

obmedzuj premenu lovch kyseln na rakovinotvorn feklne K,

produkuj bakteriocny zabrauj premnoeniu hnilobnch a patognnych baktri

syntetizuj enzmy, ktor zvyuj strvitenos bielkovn a vlknin

Probiotick bakterilne kmene:

PITN REIM Prijma dostaton mnostvo

tekutn 23L/de (3-4 dl/10 kg)

Voda minerlna voda bylinkov a ovocn aje

zeleninov a ovocn avy

Nsledok nedostatku vody:

zahust sa krv redukuje sa prietok krvi vyluovanie odpadovch ltok stpa frekvencia srdca prekyslenie tela

boles hlavy nava svalov

zpcha, zha, dyspeptick boles, boles v kroch, reumatoidn bolesti kbov,

migrmov bolesti hlavy, kolitdov bolesti

PREO OBMEDZI MSO NA DVA A TRIKRT V TDNI

Nadmern mnostvo pokodzuje zdravie

1. Nadbytok sa odbrava v peeni a odvdza sa cez obliky vo forme

mooviny.

b) Vysok koncentrcia vpnika v oblikovom systme. Dsledok: oblikov kamene

2. Bohat na purny odbravaj sa vo forme

kyseliny moovej. Nadmernm vyluovanm me vznikn:

dna, moov kamene

a) Je moopudn - zven vyluovanie vody odplavuje sa aj vpnik. Dsledok: osteoporza

3. Obmedzenm msa prejde aj chu na sladk

http://www.pbase.com/rsub8/meats

DITNY POMER OMEGA-6 KU OMEGA-3 V porovnan s predchdzajcou generciou sa

drasticky posunul

Pvodne v strave loveka bol pomer 1:1 V modernej zpadnej strave sa zvil na 10:1 Pri nezdravom stravovan a 22:1

Dsledok: a) zvenej spotreby rastlinnch olejov s vysokm obsahom omega-6 (kukurin, slnenicov)

b) msa zo zvierat kmench semenami s vysokm obsahom omega-6

Porovnanie esencilnych mastnch kyseln

zrnom trvou anti- vysok los krmen dobytok lopa zver

http://www.vcely.sk/rastliny/slnecnica/slnecnica1.jpg

OPTIMLNY POMER 3 : 6 WHO odpora 2:1 a 4:1.

Ak prijmame nevhodn mnostvo omega-6, jedin monos ako upravi tento nepomer je

zvi prjem:

1) olejovitch rb 2 x do tda

2) rastlinnch potravn s vysokm obsahom omega-3

% ZASTPENIA MASTNCH KYSELN V ORECHOCH A RASTLINNCH OLEJOCH

Mandle Lieskov Vlask Konope an Repka Soja Slnenica Oliva

o r e ch y o l e j e

Alfa-linolnov (ALA, omega-3) Olejov kyselina (omega-9) Stearov kys. (SDA, omega-3)

Linolov (LA, omega-6) Nasten mastn kyseliny Gama-Linolov kys. (GLA, omega-6)

omega-3

omega-6 omega-9

MOZOG z dvoch tretn

pozostva z mastnch kyseln

Predstavuj zklad membrn nervovch buniek, ich obal, cez ktor prechdzaj vetky spojenia medzi nervovmi bunkami v mozgu i v tele

To, o jeme sa priamo dostva do membrn a tvor ich osnovu

Ak konzumujeme predovetkm

nasten mastn kyseliny ivocny tuk, ktor je pri okolitej teplote tuh,

tto tuhos sa odra v neprunosti nervovch buniek

ZALENENIE omega-3 mastnch kyseln

do fosfolipidovej dvojvrstvy bunkovej membrny

Fosfolipidy bez omega-3

Omega-3 zo stravy

Fosfolipidy obsahujce omega-3

Ak jeme nenasten mastn kyseliny, ktor s pri okolitej teplote tekut, obaly nervovch buniek s mkie, prunejie a komunikcia medzi bunkami je stabilnejia

SPRVNA KOMBINCIA POTRAVN NS CHRNI

Vskumy potvrdili najmenie riziko vzniku Alzheimerovej choroby, ak dita pozostva z:

Vysokho obsahu orechov, rb, paradajok, hydiny, kapustovitej zeleniny (brokolica, karfiol, kapusta, kel), ovocia, dressingu (olej a ocot) a tmavozelenej listovej zeleniny

Nzkeho prjmu tunch mlienych produktov,

ervenho msa, vntornost a masla

Gu Y, PhD., Nieves J, PhD. et al. "Food Combination and Alzheimer Disease Risk" Arch Neurol. 2010;67(6)

12 RD AKO SA STARA O MOZOG

Raajkujme pravidelne

Dodajme mu vyven prsun energie (potraviny s nzkym GI)

Zabezpeme mu dostaton prjem vetkch vitamnov B, aminokyseln, cholnu, Mg, K, P, Fe, Zn, Ca a nenastench mastnch kyseln

Dodrujme pitn reim

Zabezpeme mu siln ochranu (antioxidanty)

Udrujme siln IS

Nebiujme ho zbytonm kofenom a alkoholom

Poskytnime mu dostatok spnku

Doprajme mu dostatok fyzickej aktivity (kyslk)

Pouvajme ho neustle a doprajme mu vea novch podnetov, informci a innost

Vyhbajme sa stresu

V prpade potreby uvajme kvalitn vivov doplnky

LEN SPRVNY VBER STRAVY NESTA

Riei sa mus nielen problm hladu, ale aj choroba z podvivy pri konzumcii jednostrannej

a znehodnotenej potravy.

- 60 minerlov

- 15 vitamnov

- 12 ivotne dleitch aminokyseln

- 3 esencilne mastn kyseliny

To je okolo 90 vivovch nutnost. Ide o zloky, ktor s nepostrdaten

pre n ivot a zdravie.

Nae telo potrebuje kad de okolo:

OVOCIE A ZELENINA vera a dnes

ZELEN STRAVA prrodn potraviny

vznamn sas stravy Patria k nim:

zelen riasa Chlorella modrozelen mikroriasa Spirulina

listy obilnch trv, najlep je Mlad jame

Doku nielen nasti,

ale telo aj:

oisti, detoxikova

regenerova

tlmi jeho prekyslenie

posilni obrann systm

VYSOK OBSAH NIEKTORCH VZNAMNCH ZLOIEK POTRAVY

voi inm potravinm, znmym tie vysokm podielom tchto ltok

Kay R.A.: Microalgae as food and supplement. Crit. Rev. Food Sci. Nutr. 1991; 30(6) p. 555-73.

lovek by mal jes to, o potrebuje, ale vinou je to, o mu chut.

Zdravie si vak udr len vtedy, ak mu chut to, o potrebuje.

Pyk, grcky lekr 200 rokov p.n.l.

ZVER Zdravie mme vo vlastnch rukch, je odrazom

nho spsobu ivota.

o je tajomstvom pevnho zdravia do vysokho veku?

AKUJEM ZA POZORNOS

Pozitvne myslenie Sprvny vber stravy a jej kombinci Pravideln: vntorn oista organizmu, uvanie vivovch doplnkov cvienie/portovanie.