ffShotiä mimo gandelku a pia­tku každý deň, ^predvečer dá­tumu o 6. hod,

Redakcia a administráciu

Budapešť, VIII, Mária ul. č. 15.

filitoa: JĎzsel 12—97,

Predplatil na rok . K 2C-— na pol roka K 10'— nastvrfrokaK5'— na mesiac . KÍ'79

Do Nemecka i Srbska ročne 24 korún. Do ostatného cu­dzozemská i do Ameriky ročne 32 korún. = =

bočník VI. Číslo 162, BUDAPEŠŤ, v sobotu 28. augusta í915 Jednotl ivé diala po 6 haul*

Vojna. Severné bojiště. í

úradná zpráva, vydaná 25. augusta na po-ludnie:

Vojská arcikniežaťa Jozefa Ferdinanda j a generála pechoty Kôvessa spolu s našim j spojencom za ustavičných bojov tlačia ne- j priatefa ku rieke Lešna. Aj odpor rus- | kého vojska ešte bojujúceho juhovýchodne | od Brest-Litovska je už zlomený. Divízie j generála Arza a nemecké vojsko odrazily | ho až po pevnostné pásmo. Severový- \ chodne od Vlodavy nemecké vojská ne- j priatefa ženu vždy hlbšie na priestor mo- t čiarov a pralesov. Jazdectvo zbrojmajstra 1 Puhalla postupuje pozdĺž hradskej vedú- | cej do Kobrína. Honvédski husári pri že- j leznici Kovel—Brest-Litovsk útokom za- ] ujali jednu obšiancovanú dedinu. Od Via- j dimira-Volyňského až po besarabské hra- s nice je ticho.

Podmaršal Hôfer. j Nemecká úradná zpráva, vydaná 25. au- f

gusta: Armádna skupina maršala Hindenburga:

Severne od Njemenu, na vidieku Birshi j v úspešných bojoch zajali sme 750 Rusov, j

Armáda generálobrsta Eichhorna víťaz­ne bojujúc, postúpila ďalej na východ. Do j zajatia padlo 1850 Rusov a ukoristili sme j viac strojových pušiek.

Armáda generála Scholtza dosiahla Be- I rezovku, zaujala Knyšyn a južne od Ty- 9 kočinu prekročila rieku Narev.

Armáda generála Gallwitza pozdĺž hrad- f skej Sokoly - Bialystok vynútila si prie­chod cez Narevu. Po odrazení nepriateľa dostalo sa jej pravé krídlo až ku Orlan-ke. Armáda táto zajala 4700 Rusov, me­dzi nimi 18 oficierov a ukoristila 9 stro­jových pušiek. Armádna skupina bavorského princa maršala

Leopolda: Nepriateľ sa včera darmo namáhal pre­

nasledovanie zastaviť; napadli sme ho a

zatlačili do obory Bialovieska. Južne od tejto obory dosiahlo naše vojsko kraj le­žiaci východne od Vierchovíc. Viac ako 1700 Rusov sme zajali. Armádna skupina maršala Mackensena:

Skupina táto na pätách nepriateľovi blíži sa ku výšinám ležiacim na západnom brehu Lešny (severne od Brest-Litovska). Na juhozápadnej fronte Brest-Litovska pri Dobrinke rak.-uhorské a nemecké vojsko včera preborilo najprednejšie pozície pev­nosti.

Na východnom brehu Bugu severový­chodne od Vlodavy čiastky armády gene­rála Linsingena bojujúc, postupujú smerom severným.

Hlavné vodcovstvo.

Úradná zpráva, vydaná 26. augusta na poludnie:

Brest-Litovsk padnul. Uhorské honvéd-stvo generála Arza včera zaujalo dedinu Kobyliany, ležiacu na juhozápad od pev­nosti. Týmto preborilo vonkajšie pásmo a od chrbátu napadlo najbližšie ležiacu tvŕdzu. Západno-haličská, sliezska a severo-mo-ravská c. a kr. pechota v tom čase úto­kom vydobyla jednu z tvŕdz ležiacich južne od obce Korošcynu Nemecké voj­sko zaujalo na severozápadnej fronte tri tvŕdze a dnes ráno sme obsadili citadelu po­stavenú pri železničnom moste. Súčasne zatlačili spojenci nepriateľa za rieku Lešna a do pásma lesov a močiarov rozprestie­rajúcich sa juhovýchodne od Brest-Litov­ska a naša, nepriateľa severne od Kovelu prenasledujúca jazda pri Bučine a Vyzve rozprášila nepriateľské zadné voje.

U vojska vo východnej Haliči niet nič nového.

Podmaršal Hôfer.

Nemecká úradná zpráva, vydaná 26. au­gusta :

Armádna skupina maršala Hindenburga: Pri Beusku a Schônbergu, na juhový­

chod od Mytavy, vyvinuly sa srážky. Vý­

chodne a juhovýchodne od Kovna trvá boj ďalej.

Pred Olitou blíži sa naše vojsko ku predným postaveniam nepriateľa. Medzi Sejny a Merecom pri Njemenu sme ne­priateľa odrazili. V lesoch rozprestierajú­cich sa východne od Augustova čiastky armády generálobrsta Eichhorna taktiež po­stupujú smerom východným. Ďalej na juh o odsek Berešovky bojujeme.

Predvoj nášho vojska dosiahol Bialy­stok, Armáda generála Gallwitza severne a juhovýchodne od Bielska vytisla nepria­teľa z odseku Orlanky.

Armádna skupina bavorského princa maršala Leopolda:

Ťažko porazený nepriateľ ustupuje do vnútra obory Bialoveska. Drží sa ešte len južne od obory na vidieku severovýchodne od Kamieniec-Flitovska. Armádna skupina maršala Mackensena:

Pevnosť Brest-Litovsk padla. Kým včera popoludní rak.-uhorský armádny sbor Arzov zaujal po boji na západnej fronte dve tvŕdze, 22. brandenburský rezervný armád­ny sbor útokom vydobyl tvŕdze severozá­padnej fronty a v noci vniknul do centru-mu pevnosti. Na to sa nepriateľ pevnosti vzdal.

Na celej fronte tejto armádnej skupiny od obory Bialovieska až po vidiek mo­čiarov Přijet — juhovýchodne od Brest-Litovska — trvá prenasledovanie s celou silou.

Hlavné vodcovstvo.

Úradná zpráva nemeckého námorníckeho generálneho štábu, vydaná 26. augusta:

Večer dňa 25. augusta jeden z našich malých križiakov strieľal na ruskú signá­lovú stanicu ležiacu na dolnom predhorí Ristna na ostrove Dago a ju rozrumil. V tom istom čase jeden iný z našich malých križiakov vzal pod střelbu signálovú sta­nicu pri Andreasbergu, taktiež na ostrove

B E S E D N I C A . j t Jožko Hoblík.

30. júla 1915. Od Oravy dážď ide, " už môj milý nepřijde. Prišiel by on, jaj Bože, pre zlé cesty nemôže.

— Slov. pieseň. —

Mal som lekársku nočnú službu. Naši ra­není a chorí obyčajne tvrdo spia; zvláště dva až tri dni po príchode s bojišfa ; len ťažko ranení, so zlomeninami, alebo s pre­strelenými pľúcami stonu, vzdychajú, narie­kajú. V jednej izbe našej c. a k. rezervnej nemocnice (česká reálka) bolo okolo pol noci všetko pohrúžené v hlbokom spánku, len občas ozval sa z jednoho kúta suchý, dusivý kašeľ. — Pristúpil som k posteli a v 1 bľadom svetle jednej elektrickej žiarovky í pripadala mi tvár chorého veľmi biedna a S bledá; nemocný otvoril na mňa dve veľké, ] modré oči a kývnul hlavou, jako by ma j chcel pozdraviť. Pozrem na tabuľku: „Ho- { blik Josef, I. R. Nro 71." Aha, hovorím: to j je krajan, Trenčan. j

— Jako sa máš, Jožko, — oslovím ho. j Trhlo to s ním. Narovnal sa v posteli a u- !

smejúc sa povedal: „Pán doktor, veď je to taký hlas ako doma, známy, ale docela taký, ako u nás v Orave; ale Bože môj, a kde že sa tu pán doktor vzali, a jako že ma poznali medzi toľkými, že som ja Jožko Hoblik ? Tak ma volá celý Dolný Ště­pánov; ale, ba aj v Tvrdošíne, keď ideme na jarmok tiež ma tak volajú, Jožko kdeže ideš, Jožko jako sa máš, veru nech mi ve­ria, tak pekne mi tu ešte nikdo nepovedal, aj sestrička, aj pán gróf (Dubský) vždy ma len Jozífkem volajú, však je to tiež pekne, ale Jožko je predsa len krajšie, okrúhlejšie." Tak sa náš Jožko rozjaril, postonával, krátko dýchal, na líca vystúpily mu červené ruže, oči mu radosťou zasvietily — nemyslel na nemoc, na červa, ktorý už vo februári hlo­dal v jeho pľúcach po zapálení, ktoré si u-tŕžil v ťažkých bojoch karpatských. Myslel na dom, na dobrých ľudí, čo ho mali radi a čo ho milovali.

— Nuž, čo ťa tedy trápi, Jožko, povedz — postavil som mu otázku na novo. •— Ale to kašlisko, prosím, a nejde to ani hore, ani dolu, vždy len brchcem a dusí ma a nikdy sa nemôžem poriadne nadýchať.

Jožko sa rozhovoril, jeho dych sa krátil, únava bola znateľná na jeho tvári. — Nena­máhaj sa — hovorím mu — ľahni si a až

budeš trochu lepšie, ja si ťa vezmem do Štechovic, tam ti budeme dávať dobre jesť, na jar budeš chodiť do zahrady a bude ti lepšie.

— Len aby tá zima v tých Karpatoch po­minula, pôjdem ja tam zas, lebo sme to tam nechali rozrobené — poznamenal, zakryl sa, položil hlavu do malej podušky a vinšovaí dobrú noc.

Ráno sa vypytoval svojich priateľov a zná­mych, sestričky, čo to bol za zázračného doktora, ktorý vedel, že sa on Jožkom me­nuje a že jeho rodná dedina leží blízko Tvr-došína.

zabudnul som na Jožka; ruky přešly stá a tisíce zo všetkých národnosti. navštívil som Jožka a on

mi robil trpké výčitky, že prečo som ho „ne-inšpicíioval každú noc, keď som nočným le­károm", len vo dne že chodí ku nemu pán doktor Bardach.

Konečne uprázdnilo sa miesto v Hospo-dyňskej škole a Jožko, tuším koncom apríla, prenesený bol k nám. Tu nastala v Jožkovej chorobe nová fáza; počali sme ho kŕmiť, dali sme mu zvláštnu izbietku a zdalo sa,

Pravdu řečeno, cez naše lekárske ranených vojakov Až za dva týždne

Strana 2 S L O V E N S K Y D E N N Í K ísio 162

Dagô ležiacu. Nepriateľské sily nebolo J videí

v. Behncke, n'smest. šéf adniirality, 9

Novinársky válečný stán, 26. augusta. Ná­sledkom zaujatia Brest-Litovska sa zase zna­čne zkrátila fronta spojencov a — vyjmúc malého oblúka okolo Bialehostoku, ktoré me­sto Rusi ešte držia — blíži sa ku podobe rovnej čiary na celej fronte od priestoru východne od Ossovieca až po Koveľ. Spojenci pozdĺž celej tejto fronty, ako aj na odseku severne od nej postupujú rýchlo.

Po páde Brest-Litovska možnosť ústupu na tomto priestore stlačených ruských armád a vozotajstva obmedzená je na železnice ve­dúce na Minsk a Pinsk a z čiastky ešte aj na železnicu Volovisk—Lida, odrážajúcu sa smerom východným medzi Brest-Litovskom a Bielskom, ako aj na dve hradské.

Kodaň, 26. augusta. Od soboty nenápadne prevážajú ríšsky archív z Petrogradu do Moskvy.

Viedeň, 26, augusta. Petrikovské časopisy oznamujú, že ruské civilné vrchnosti už odišly z Minská.

Berlin, 26. augusta. Z Petrogradu ozna­mujú : V Petrograde vyhlásili stav obleženia. Dňa 13. augusta dfa nového kalendára voj­sko obsadilo baltické a varšavské železničné nádražia a zatvorilo ich pred dopravou osôb a tovarov. V južných predmestiach Petrogra­du obce patriace ku kostolom vyprázdnili a premenili na kasárne. Možnosť nemeckých vovzdušných nápadov budí tu vefké obavy. Na rôznych, vysoko ležiacich budovách mesta rozostavili delá na odohnanie vzducholodí. Mužstvu policie rozdali masky na chránenie sa pred dusivými plynami bômb a vyrábajú teraz takéto masky vo veľkom v Moskve. Tieto neobvyklé prípravy ešte viac pobúrily náladu v meste. Bieda, s akou musia zá­pasiť nižšie vrstvy ľudu stojí v kriklavej protivé s nezmeneným prepychom aristo­kracie.

Talianske bojiště. Úradná zpráva, vydaná 25. augusta na po­

ludnie : Na odseku vysokej pláni Doberdo tú

nepriateľskú pechotu, čo sa bola zahnie-zdila na južných svahoch Monte dei sei Buši, naše delostrelectvo prinútilo ku kvap­nému opusteniu jej pozícií. Naša fronta západne od San Martina zase stála pod střelbou ťažkého delostrelectva. Popoludní tu Taliani znovu útočili, ale ako pri predvčerajších vytrhnutiach, aj teraz boli pred našimi pozíciami odrazení. Pred pred-

mostiami v Gorici a Tolmíne, taktiež aj na okolí Krnu je pomerne ticho; ale pred Flitčom a Raiblom nepriatef vyvinuje živ­šiu činnosť. Na tyrolskom pohraničnom území vyvinuly sa viaceré boje. Včera ne­skoro večer počala nepriateľská pechota po­stupovať proti severnému odseku vysokej pláni Lavarone, ale dnes nad ránom bol ten­to útok už odrazený. Pozdĺž hradskej tonal-skej od rána útočí viac batalionov. Delo­strelecké boje bezmála na celej tyrolskej fronte trvajú ďalej.

Podmarsal Hôfer.

Úradná zpráva, vydaná 26. augusta na po­ludnie :

Na odseku Doberdo urobili Taliani včera nový útok na Monte dei sei Buši. Ako vždy, aj teraz sme ich odrazili. Pred go-rickým předmostím bolo ticho. Na iných bodoch fronty v Prímorí bol miestami prudký delostrelecký boj, menovite okolo Flitču, kde sa nepriateľská pechota namáha opatrne priblížiť ku našim postaveniam. Útok na severný odsek vysokej pláne La­varone, o ktorom bolo už oznámené, že sme ho odrazili, vykonaly silné nepriateľ­ské čaty. Najprv držaly naše obranné diela za desať dní dňom nocou pod prudkou střelbou a na to predvčerom večer ne­priateľské delostrelectvo zvýšilo střelbu na najväčšiu rýchlosť na fronte Cima di Vez-zena Basson. Až za polnoc obsypávalo naše pozície strelami všetkých kalibrov; vtedy urobilo viac regimentov pechoty a alpínskych batalionov útok na naše pozície. Naše statné tyrolské vojsko a strelci, zna­menite podporovaní strelcami hornorakú-skymi a našim delostrelectvom, odrazili každý útok. Na svite sa útok nepriateľa definitívne zlomil. Len v samých zásekoch leží 200 talianskych mrtvôl. Z tohoto sa dá posúdiť, koľko obetí na životoch stál tento útok Talianov. Naše ztráty sú cha­trné.

Jeden z našich letúňov s úspechom hodil, viac bômb na patronovu fabriku v Brescii.

Podmarsal Hôfer.

Západné bojiště. Nemecká úradná zpráva, vydaná 25. au­

gusta: V Champagni s úspechom vyhodili sme

viac mín. Vo Vogézach na Schratzmaennli ručnými

granátami odrazili sme jeden nepriateľský nápad a juhovýchodne od Sondernachu zpätvydobyli čiastku 13. augusta utratených zákopov.

Jeden z nemeckých vojenských letúňov sostrelil včera pri Nieuporte jedno francúz­ske clvojplošné lietadlo.

Hlavně vodcovstvo.

Nemecká úradná zpráva, vydaná 26. au­gusta :

V Champagni severne od Beau Sejouru podržali sme voči francúzskym útokom jamu vyhodenú minou.

Dve eskadry nepriateľských lietadiel há-dzaly bomby v doline Saar na hor a na dol od Saarlouisu. Viac osôb zabily, via­cerých zranily. Hmotná škoda je nepatrná. Tieto leiúňske eskadry pred ich vzlietnu-tím naši letúni úspešne napadli na ich pří­stavišti v Noncy. Okrem toho utratily štyri lietadlá; jedno horiac, srútilo sa pri Bol-chene, strojník a pozorovateľ sú mrtví; iné pri Remiiy dostalo sa aj s osobím ne­porušené do našich rúk; tretie prinútil jeden nemecký vojenský letúň ku sostupu pri Arracourte, severne od Luneville, bez­prostredne pred francúzskou frontou. Naše delostrelectvo lietadlo zničilo. Štvrté v strelbe našich obranných diel sostúpilo za nepriateľskou frontou pri Moivronsi južne od Nomeny.

Hlavné vodcovstvo.

Tarecké bojiště. Turecká úradná zpráva, vydaná 24. au­

gusta : Fronta pri Datdaneldch. Dňa 23. au­

gusta na fronte pri Anafarde nestalo sa nič zvláštnejšieho. Teraz sme už ustálili tie ťažké ztráty, ktoré nepriateľ 21. augusta utrpel. Len v samom centrume ležalo vyše 3000 mrtvých pred našimi zákopami. Naša korisť sa presne udať ešte nedá. Na odse • ku Ari Búrnu nepriateľ večer 21. augusta po prudkej strelbe z ručných a strojových pušiek a po hádzaní bômb pokúsil sa útočiť pred Kualizirom. Naše vojsko silným proti-nápadom zničilo najväčšiu čiastku nepria­teľa. Zbytok ušiel. 23. augusta predpolud­ním nepriateľ podobný pokus vykonal aj pri Jesiltene a Sungulbairi, ale so znač­nými ztrátami sa musel vrátiť do svojich zákopov. Na odseku pri Sedil Bahri naše delostrelectvo na pravom krídle prinútilo jeden nepriateľský priviazaný balón ku so-stúpeniu.

Hlavný stán.

Turecká úradná zpráva, vydaná 25. au-] gusta:

So všetkých front niet čo dôležitejšieho j oznámiť.

Hlavný stán.

že výborná strava, bezpríkladné dokonalé a úprimné ošetrovanie, veda medicínska zdo-lajú zákernú nemoc, tuberkulózu a už-už dú­fali sme, že sa proces zarazí; horúčka kle­sala, týždeň-dva bola len od 37*4 po 38-2 vysoká a tieto dni malej horúčky boly jeho svetlými dňami. Bol veselý, žartovný, plný nádeje — na smrť nemyslel a neveril, že by zomrel ako vojak.

Jožko veril v moc slnca a v čistý vánok jarného vzduchu, bol on deckom zelenej Oravy, synom prírody a preto každý deň z rána volal:

— Vyneste ma z chalupy, som tu ako v árešte, vetra sa nebojím a since mám rád.

Zdalo sa, že i sily nabúdal. — Od Ko­zákov usadil sa v záhrade na jeden strom roj včiel; pod stromom ležal na nosítkach Jožko. Roj chceli dostať dolu a tak sa mno­hé z nich rozletěly, že i Jožka ohrožovaly a on biedny postavil sa na nohy a prišiel až ku schodom. Druhý raz ho zase veliká búrka vyplašila — vstal a šiel.

V máji zjavovala sa na jeho stolíku kytica kvetín každodenne, neskoršie veľké jahody, čerešne a rozličné ovocie. Slečna A. Řez­níčkova a slečna B. Horákova navštěvovaly ho denne, zpočiatku nerozuměly valne jeho siovensko-poľskému dialektu hodne mäkkému

a širokému, neskoršie sa s ním zaujímavé dohováraly a bavily ho aj hodiny.

— Jako sa vám len odmením za tu do­brotu a lásku, — prihováral sa im Jožko. — , Až budeš zdravý, vytancuješ slečny, — po- ] vedal som: — Ej čo, keby som len vedel, j jako sa tu v Kroměříži tancuje, či na pravú, i či na ľavú nohu; ale pán doktor, veď som j samá kosť, z takej kaliky by dievča nemalo j žiadnej radosti. Slečny sa usmialy a sľúbily j mu, že s nim ony utrafia zatancovať na j každú stranu a Jožko bedlivé prezeral svoje j vyschlé ruky a ukazoval ich. — Pozrite len, j ako ma tá choroba zrichtovala, som ako i chrt . . . •

Boj proti tuberkulóze je posial marným, ani jedon nepriatel organizmu ľudského ne- j pustoší tak strašne, jako bacil tuberkulózy; j jemné tkanivo pľúc rozpadáva sa v hnisavý, :

zelenavý hlen, cievy krevné a trubičky vzdo- ] rujú na čas, ale bacil množí sa v dobrom prostredí ďalej v miliónoch a hlodá v cie- í vách a trubičkách, pacient vykašlává hroma­dy smrdutého hlenu, často chrlí krev, bacily usadia sa na konec na sliznici hrtann a na sliznici čriev. Vysoké horúčky sožierajú sily nemocného a smrteľný konec je neodvratný, i Tak bolo i s našim Jožkom. Vyschnul úplne, do nepoznania, začal tratiť hlas, veľké modré

oči mu hlboko vpadly do hlavy a ztratil zá­ujem pre okolie a veci. Dňa 26. júla na svia­tok pani majorovej Anny Kozlovej, ktorá bola jeho prelaskavou matkou, dal sa vy­niesť do zahrady, aby bol prítomný pri sva­čině., ktorú pani majorova svojim maródom pripravila. Vojaci zajedali vdolky z Luto-pecen, z Miňúvek a z Hrubotěšan, i piva bolo trochua slabší dostali malinovej; Jožko na všetky strany obracal oči, či mu tiež volaco donesú — volať už nemohol. Všetko chcel: piva, koláče, bryndzu, a to „sladké"; a jedol s veľkou chuťou, až sa mu divili — bola to jeho po­sledná hostina. Dňa 30. júla zomrel ticho, súc zaopatrený, pri pamäti bol až do konca. Desať minút pred posledným dychom ma ešte poznal.

Pritiahnul na konec ku svojim už chladným rtom naposledy ruku pani majorovej a po-ľúbil ju, ruky mu klesly a náš Jožko vypu­stil ducha na vždy, aby už nikdy viac ne­uzrel svojich šest mladších súrodzencov a mi­lých rodičov a nikdy nekochal sa na zelenej, chudobnej, krásnej Oravienke, ktorú tak verne miloval.

(Dokončenie buducne.)

Obetujte na Červený kríž!

Číslo 162 S L O V E N S K Ý D E N N Í K Strana 3

ZO SVETA, Americká odpoveď na Burianovu nótu.

19.. t. m. odovzdal viedenský vefvyslanec Spojených Štátov severoamerických nášmu zahraničnému úradu nótu, v ktorej ame­rická vláda odpovedá na Burianovu nótupo-.slanú do Washingtonu 29. júla. V nóte tejto zavracia ten názor našej vlády, žeby ame­rická vláda mala zakázať vývoz streliva do štátov štvorspolku. Pochod výkladu je vo výťahu nasledovný :

Americká vláda s prekvapením vidí, že c. a kr. vláda oznamuje, že prísne dodržanie práv v dnešných pomeroch nedostačuje a-dôvodí, že vláda americká mala by ísť ďalej od týchto od dávna poznctých starých pra­vidiel ustálených pre neutrálov a mala by robiť poriadky, žeby sa prísna parita preukázala obom bojujúcim stránkam. Vláda Spojených Štátov nesúhlasí s tým, že jestvuje povin­nosť staré zvyky dfa nových pomerov po­zmeniť. Ak by sme však prijali názor c. a kr. vlády, či by nebolo treba ten istý uplatniť pri neutrálnych štátoch na pevnine? Je zrej­mým, že pojem prísnej neutrality, ako ju chápe c. a kr. vláda, zapríčinila by pomú-tenie na celej čiare, priemysel i obchod boly by obraté o zákonné právo podujímania, ktoré vojna beztoho už dosť obťažným robí. Upo­zorňujeme, že ani Rakúsko-Uhorsko, ani Ne­mecko nedržaly sa nikdy dfa toho, čo teraz požadujú. Pred vojnou oba štáty dopravovaly muníciu celému svetu. Vo válečnom ťažení proti Búrom Transvaal a Oranje stály pod blokádou, tak že ta nebolo možno dopravo­vať muníciu ani potraviny, boly teda v tom položení, ako sú dnes ústredné mocnosti a predsa Nemecko a Rakúsko-Uhorsko posky­tovaly Angličanom muníciu. Počas krymskej vojny pruskí výrobcovia dávali Rusku zbroje a muníciu, v turecko-talianskej vojne Nemec­ko pomáhalo muníciou Turecku a i v po-posledných balkánskych vojnách podporovaly oba štáty bojujúci. Obchodovať s váleč­nou muníciou.je teda starým zvykom. Vláda, neverí, že by náš zahraničný úrad namietal niečo proti tomu, keby i on mohol dostávať z Ameriky muníciu.

Okrem týchto teoretických príčin je tu ešte jedna praktická príčina, prečo súhlasí ame­rická vláda s obchodovaním s muníciou. Táto vláda nikdy nevydržovala toľko vojska a ta­ké ozbrojenie, ktorým by bolo možno krajinu ochrániť. Žiadala si s každým národom v pokoji žiť, ak by však niektorý štát Spojené Štáty napadnul, nemala by napochytre do­

statočnej výzbroje, preto ráta na t *, že si ju obstará z cudziny. Ináč by sa stala obeťou ktoréhokoľvek agresívneho národa. Ak by si národy sveta osvojily názor cis. a kr. vlády, to by znamenalo, že by každý štát bol nútený zaopatriť si dostatočnej munície a výzbroje, následkom čoho každý štát stal by sa ozbrojeným táborom; názor ten by nanútii svetu militarizmus a pracoval by proti svetovému pokoju, ktorý je túžbou a cieľom všetkých národov, ktoré si právo a spravedlivosť vo svojom vzájomnom pomere vysoko vážia.

Po tomto zavracia tvrdenia našej vlády, že dodávky americké priečia sa úvodu 13. hágskej smluvy z r. 1907, že sa to s tým neshoduje, aby vláda americká nedovolila zaopatriť lode válečné na otvorenom mori a že každá odborná autorita je toho názoru: vývoz munície treba zabrániť, keď sa to do-, týka neutrality štátu. Nóta končí slovmi: „Vláda Spojených Štátov drží za zbytočné v dnešnom čase pokračovať v pojednávaní dôvodov rak.-uh. vlády. Princípy medzná-rodného práva, zvyk národov, národná istota Spojených Štátov a iných národov bez vo­jenských a námorných zariadeností a koneč­ne sama neutralita hovoria proti tomu, aby neutrálna mocnosť počas vojny zakázala vývoz zbrane, munície a iných válečných prostriedkov."

K nóte je pripojený výpočet nami a Ne­meckom do cudziny vyvážaného streliva od r.

1899 do 1902. Naša vláda na nótu po „pria- | teľskom vyšetrení* odpovie.

Americký veľvyslanec vo Viedni. I

Viedenský veľvyslanec Spoj. Štátov dr. Pen- j field odcestoval z Karlových Varov náhle do I Viedne a zaujal svoj úrad.

Srbsko prepustí Macedóniu.

Z Nisu potvrdzujú zprávu, že skupština odhlasovala dôveru vláde 103 hlasmi proti 24.

Skupština sa zišla po troch tajných zase-daniach k jednému verejnému a na tomto bola vynesená táto rezolúcia. Poneváč skup­ština osvedčenie a informácie vlády pove­dané na tajných zasadnutiach vzala v zná­mosť, vyslovuje svoju pohnutú poklonu padlým hrdinom a obnovuje svoje uzavre­tie : pri boku spojencov pokračovať v boji v záujme oslobodenia a sjednotenia srbsko-horvatsko-slo'Anských národov. Pokračovanie vlády schvaluje a prechádza na denný po­riadok. — Skupština bola odročená do 4. októbra.

Čo dostane Bulharsko ?

„Oiornale ď Italia" oznamuje, že Srbsko je ochotné prepustiť Bulharsku macedónsku zónu označenú r. 1912. za nespornú a dľa návrhu štvorspolku táto by bola hneď obsa­dená. Bulharsko by dostalo Kavallu s okolím a Seres s patričným okresom, ak by sa vyda­rilo vyjednávanie s Venizelosom. Za toto by sa Bulharsko vzdalo požadovania Solúne, Vediny a Skoplje. Bulharsko by prirodzene dostalo i Tráciu. Diplomatické vyjednávania sú v prúde.

Srbské porady.

V piatok je svolaná korunná rada, ktorej sa súčastní vláda, generál Pútnik a generál Štefanovič. — Pašič sa včera radil s ruským a bulharským vyslancom. Potom odcestoval do Kragujevacu.

Pašič o skupštine.

Novinárom povedal Pašič, že srbská vláda dostala od skupštiny poverenie, aby majúc na zreteli záujmy Srbska, usilovala sa do­hodnúť s Bulharskom v službách záležitosti štvorspolku.

Ťažká obef Srbska . . .

Poloúradný „Odjek" píše, že Srbsko pri­nesie ťažkú obeť v záujme štvorspolku v tej hodine, ktorá je rozhodnou pre celý štvor-spolok a Balkán.

Srbská odpoveď odovzdala. Dľa zpráv z Nisu srbskú odpoveď odo­

vzdali predvčerom. Srbská vláda prijala ná­vrhy štvorspolku a je ochotná prepustiť úze­mia Bulharsku, avšak pod týmito podmien­kami : prepustenie území (medzi iným i Var-dar) započne vtedy, keď Bulharsko započne svoju akciu proti Turkom, zkončenie prepu­stenia stane sa pri uzavretí mieru.

Bulharskú komoru nesvolajú. „Utro" oznamuje, že bulharská vláda sa

so žiadosťou opozície, aby bolo svolané so-branje, ani nezaoberala.

S Rumunskom sa nemožno dohodnúť. „Novoje Vremja" oznamuje: Vyjednávanie

medzi štvorspolkom a Rumunskom, ktoré sa malo zkončiť tieto dni, pre nové protinávrhy Bratiana neviedlo ku výsledku. Rumunská vláda uzavrela i naďalej zostať v neutralite.

Taliani a Gréci. „Idea Nazionale" vyslovuje spokojnosť Ta­

lianov s tým pokračovaním vlády, že po­slancom Epirotov zakázala spolučinnosť v gréckej komore. Taliani sú presvedčení, že s Venizelosom bude ľahko možné niektoré

' otázky taliansko-grécke riešiť.

Shoda srbäke-grécka Poloúradný srbský „Odjek"píše: Athénsky

vyslanec Srbska Babugdžič mal rozhovor s Venizelosom, z ktorého konštatoval, že nová vláda grécka všetky otázky chce riešiť ohľa­dom na smluvu, ktorá oba štáty viaže ne­rozlučiteľnými sväzy.

Koaličná vláda v Rusku ? „Reuterova kane." oznamuje, že 23. t. m.

zasedala vláda v mimoriadnej porade. V schôdzke vodcov strán predseda dumy spo­menul na krízu vo vláde. Rozprávalo sa o utvorení koaličného kabinetu.

Miljukov o Rusku. Časopisu „Journal de Genéve" poslal ru­

ský poslanec Miljukov dopis v ktorom opra­vuje vo švajčiarskych časopisoch uverejnený text jeho reči povedanej v dume takto: Na­priek všetkému tomu, čo sme prežili, na­priek nádejam, ktoré prechováva náš nepria­teľ, krajina neprestala tak cítiť, ako cíti už 6 mesiacov. Ak sa podarí ústredným moc­nostiam rozšíriť svoja vládu od Dunaja až po Perský záliv, Rusko nebude viac slobodným štátom. V tejto vojne stojí na váhe celá naša bu­dúcnosť. Preto nesiobodno dovoliť, aby nepria­teľ bol v ilúziách voči nám. Nie preto bo­juje náš národ, aby uzavrel neistý pokoj, po ktorom treba Sa nám obávať nového pre­padnutia. Krajina nemá v úmysle poddať sa nepriateľovi, ale so dňa na deň posiela no­vých hrdinov na frontu, aby bojovali v ra­doch nášho slávneho vojská. Povinnosťou všetkých nás je, aby sme boli v shodě a aby sme pred celým svetom ešie raz zdô­razňovali naše pevné odhodlanie: bojovať do konečného víťazstva. Toto odhodlanie je naj­krajším pozdravom, ktorý môžeme vyslať s výrazom nášho údivu bojujúcim vojakom v Poľsku, ktorí viac než vojaci ktorého koľvek štátu nesú na ramenách celé bremeno hroz­nej vojny.

Starajte sa o chudob­né rodiny bojujúcich!

Chýrnikí Budapest, dňa 27. auguste.

— f Daniel Š. Beniač. Dostali sme túto smrtnú zprávu: Oznamujeme všetkým pria­teľom a známym, že náš dobrý milý manžel, otec, brat a starý otec Daniel Š. Beniač pravotár a dozorca cirkve evanjelickej a. v. nemecko-ľupčianskej po dlhšom utrpení zo-snul v Pánu dňa 23. augusta r. 1915 o 12. hodine v noci v tešlnskej nemocnici v 73 roku života. — Telesné pozostatky zosnu­lého prevezené budú do Ružomberka a ulo­žené do matky zeme dňa 26. augusta po­poludní o Va 3-hodine. — Drahý zosnulý ne­žiadal si vencov. — V Ružomberku, 24. au­gusta 1915. — Ľudmila Beniačová rod. Makovická, manželka. Oľga s mužom dr. Milošom Krnom, Fedor so ženou Ernou rod. de Greek, dr. Igor Beniač, deti. Zden­ko, Dalibor a Feodora Krno, Igor a Boris Beniač, vnúčatá. Paula Országhová, rod. Be­niačová, sestra. Gustáv Izák, Oľga Milčová, Oľga Makovická, Vladimír, Peter a Dušan Makovický,^ švagrovia a švagriné. Deti po šfagtínej Želmíre Holécy.

— Krajinská deputácia u kráfa. Pod tým­to nadpisom píše „Slovenský Týždenník" : „2. septembra pôjde pred nášho panovníka deputácia, v ktorej budú zastúpené všetky stolice. Deputáciu povedie ministerský pred­seda gr. Štefan Tisza. V deputácii budú teda ľudia, ktorých my menujeme „stoličnými pánmi". Vieme, že dnes niet rozdielu medzi politickými smerami, avšak predsa myslíme, nebolo by od veci, keby v deputácii boly za­stúpené i vrstvy ľudové a robotnícke. Vtedy by to bola naozaj slávnostná manifestácia

Strana 4 S L O V E N S K Ý D E N N Í K 162

celého fudu krajiny a mali by sme nádej, že táto vysloví pred panovníkom svoju žiadosť za demokratickým Uhorskom. A kráľ — ako píše jeden maďarský, demokratický den­ník — ktorý vždy vyslyšal žiadosti svojich národov, ba jednou vládou i zabezpečil pre ne všeobecné volebné právo, prijal by do srdca túto žiadosť. Pri tom všetkom dúfame, že i v tejto deputácii sa nájde niekdo, kdo aspoň na slovenské požiadavky upozorní nášho staručkého kráfa, aspoň na slovenské jazykové požiadavky. Toho by sme vítali ako najstatočnejšieho politika našej vlasti."

Oznamuje sa, že uhorskú deputáciu mesto Viedeň slávnostne privíta. Mešťanosta Weiss-kirchener povie na mestskom dome reč, na ktorú odpovie peštiansky mešťanosta Bárczy: Odtiaľ bude tiahnuť deputácia pešky uliciami Viedne do Schônbrunnu. Kráľa pozdraví gr. Tisza. Večer bude banket, ktorého sa sú-častnia všetci deputanti počtom asi štyristo ľudí.

— Nový socialistický ruský časopis. Zná­my ruský socialista Leo Deutsch, ktorý strá­vil 16 rokov vo vyhnanstve, začal vydávať nový časopis v New-Yorku pod názvom „Svobodnoje Slovo". Je pozoruhodným, že v otázke vojny zaujíma čo najrozhodnejšie stanovisko francúzskych socialistov, a že s ne­meckou sociálnou demokraciou přetrhnul

, všetky styky. — České peňažníctvo. V mesiaci júli pri­

budlo vkladov v 100 českých sporiteľniach vCesku, na Morave a v Sliezsku 2,180.09941 kor. Všetky vklady obnášaly koncom júla K 791,448.10702.

— 0 Hartvigovi. V Anglicku vyšla nedá­vno kniha o balkánskych záležitostiach a zá­kulisí balkánskej politiky. Dfa tejto Haňvíg bol jedným z najspôsobilejšich ruských di­plomatov s neobyčajne vyvinutým Čuchom pre predvídanie udalosti. On bol vrelým pa­triotom, ale nie fanatickým slavjancfilom. Jeho túžbou bolo, aby Rusko získalo vlivu na Balkáne a neobzeral sa pri tom niako na Srbsko alebo Bulharsko. Hartvig s ne­ochvejným presvedčením tvrdil, že stojíme na prahu svetovej vojny európskej. Všetko toto je uverejnené v podobe rozhovoru s ano­nymným pisateľom knihy.

— Kofko utratili Kanaďania na válečnom bojišti? Americké časopisy obsahujú zprávu, že do 9. augusta obnášala válečná ztráta Kanady 10.680 mužov; z toho je 1877 mr­tvých, 6738 ranených a 2065 ztratených.

— Polesie. Pádom Brest-Litovska dostáva nový kraj válečného významu: Polesie, alebo ako kraj tento iciáč menujú: Rokytnianske močiare. Názov tento je dosť nesprávny, le­bo mestečko Rokytno, ktoré leží asi na 20 km. od Brest-Litovska, vlastne do močiarov ešte nepatrí. Polesie sa rozprestiera v piatich guberniách: v Mohilovskej, Kyjevskej, Vo-lyňskej, Minskej a Grodeckej; rozkladá sa teda na hranici Poľska a veľkoruskej i malo-ruskej časti Ruska. Presnú hranicu má kraj ten len na západe, kde ju tvorí Bug a na východe, kde ňou slúži Dnjeper. Na severo­východe uzaviera hranicu Polesia svetochýr-ny prales Bjelovesský. Polesie je veľmi veľ­ké: asi o polovicu väčšie, než celé Rumun­sko.

Cez Polesie tečie jedna veľká rieka Prípjet, do ktorej sa vlieva mnoho menších riek a jarkov. Po celom kraji je mnoho jazierok. Bolo tam vystavené niekoľko kanálov: Bug je umelou vodnou cestou spojený s regulo­vanou Pinou, známa vo válečnej histórii rie­ka Berezina, ktorá sa vlieva do Dnjepru, je spojená s Ulou a Dynou. Týmto spôsobom možno sa dostať z Polesia vodnou cestou z Čierneho mora do mora Východného. Po­lesie vyzerá ako obrovské jazero pri brehoch zavalené pieskom a z väčšej čiastky zbahnelé. Pôda je barinatá, prerastená rákošou, kde-tu sú malé ostrovy zarastené borovými horami. Po­lesie má len jedno významnejšie mesto „Pinsk pri Pine." }e tam päť železničných tratí, z ktorých najdôležitejšom je tá, ktorá spojuje pevnosť Rovno s Vilnou.

— Deputácia pokojamilovníkov pojde 28. aug.-. dľa jednej holandskej zprávy, do Ame­riky k prezidentovi Wilsonovi. V deputácii je mnoho žien.

— Na smrf zbitý policajt. Dvaja Bulhari zbili tak jedného policajta v jednom pred­mestí hlavného mesta, že tento zomrel. Bul­harov zatkli.

— Prof. Sombart o vojne a internaciona lizme. Známy nemecký sociolog prof. W. Sombart uverejnil v poslednej dobe mnoho úvah o vojne. V jednej sa dotýka tiež inter­nacionalizmu. Z tej uvádzame toto: „Vo vojne dospievajú všetky cnosti k svojemu úplnému rozvoju, a preto javí sa nám, ktorí sme naplnení militarizmom, vojna ako niečo svätého, áno najsvätejšieho na zemi. Vojna je preto najväčšou mravnou mocou, ktorú používa Prozreteľnosť k tomu, aby ľudstvo na zemi uchránila pred hnilobou a zpust-losťou. Vojna je najvyšším vychovým pro­striedkom božím. Nemecký militarizmus neni ničim iným, ako nemeckým duchom v jeho životnom uplatnení. Nemecké delníctvo sa na budúce zaiste zbaví politického interna­cionalizmu. My musíme vyhladit zo svojej duše i posledné zbytky starého ideálu o „pokračujúcom vývoji ľudstva" (?) Myšlienka humanity nemôže byť ináč chápaná, nežli ako vtelenie v určité národy ušľachtilé. To sú vždy zástupcovia božej myšlienky na ze­mi. To sú národy vyvolené. Boli nimi Gréci a boli nimi Židia. Vyvoleným národom sto­ročia terajšieho je však národ nemecký." — Poznamenávame, že podobná „apoteóza", ba viac „laudatio belli" je dosť zriedkavým u vynikajúcejších učencov nemeckého národa.

— Černohorský násladník trónu Danilo je dfa sdelenia „Tempsu" nemocný. Odcesto­val i so svojou manželkou do Francúzska liečiť sa.

— Veselý plakát. Istý francúzsky časopis piše: V malom meste bretónskom možno čítať toto oznámenie (z minulého roku): „Zá­bavná cesta do Nemecita: Paríž—Kolín n. R. —Berlín - Hamburg. Cena so všetkými vý­lohami 150 frankov . . '." - „To je lacné", poznamenáva časopis „Kdo však ručí za návrat?"

Majiteľ a vydavateľ: SLOV. DENNÍK UČ. SPOL. Zodpovedný redaktor: ANTON ŠTEFÁNEK.

Pri jmem hneď 13—14-ročných chlapcov za uč­ňov do obchodu so striž­ným tovarom. Joref Hou­dek v Ružomberku. 4325

| Pri objednávkach • odvolávajte sa na

i Slovenský j Denník!

I n z e r u j t e *^PV lebo reklama je prvou podmienkou obchodu 1

V Slovenskom Denníku je inzercia veľmi úspešná a lacná.

ř v

CDDOfffl MIRA Si SPOL VO F1ŠTÍI1.

Platí od VKLADOV iTkVBVov čistých.

Vybavuje bankové ob­chody každého druhu.

3957

Chcete mať podrobné mapy svetovej vojny?

Objednajte si českého vyda­nia mapu celej EURÓPY za K 1*25, mapu ruského-neme-ckého a rakúsko-uhorského bojišfa za K 125, mapu fran-cúzko-nemecko a anglického bojišfa za K 1*25, mapu rusko-tureckého bojišfa za 80 hal

Všetky 4 mapy za vopred ; osíaný ob­nos fekomandovane za K 4*30, na dobierku

za K 4-50 zasiela

Budapeštiansky nakla­datelský spolok ÚL sp., Budapešť, VIII., Mária ul. 15.

O d p o r ú č a m e

I H I U H dielo Jozefa irepa-TapslÉiG

ZPOD KOSY Cena brožírovaného výtisku K 1*80

„ viazaného „ K 2-50 . v plátne viazan. „ K 3#—

Objednávky vybavuje vydavateľ: Budape­štiansky nakladateľský spolok uč. sp., Budapešť, VIII., Mária ulica číslo 15.

0: •SSEK TRNAVSKÁ A VIDIECKA ĹUDOVA

BAHKA ÚC. SPOLOK V TRHAVÉ a g y sacom bat), R á k ó c z i h o uBica c. 19.

Z a l o ž e n á r. 1897. ( v o v l a s t n o m d o m e ) . Z a l o ž e n á r. 1897.

Plat í od v š e t k ý c h v k l a d o v p o l p i a t a p e r c e n t a (4'|2°lo)» 4 k o r u n y 5 8 h a l i e ­r o v c i s t o , s d a ň o u 5°|0-ový ú r o k . s: Dáva pôžičky na zmenky, zaintabulované úpisy (obligator) a vybavuje všetky ban­kové obchody svedomité, Bacno a rýchle.

3571

Tiačou knihtlačiarne Budapeštianskeho nakladatelského spolku účastinärskej spoločnosti, Budaoešf, VIII, Maria-u. 15.