Záverečná konferencia

Obsah KZ a ostatné legislatívne zmeny

1

Postavenie zástupcov zamestnancov

Formy nepriamej participácie zamestnancov

Spolurozhodovanie, prerokovanie, informovanie, kontrola.

– zabezpečiť spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky účasťou na rozhodovaní zamestnávateľa, ktoré sa týka ich ekonomických a sociálnych záujmov

Kolektívne vyjednávanie – osobitná forma participácie „malé pracovné zákonodarstvo“.

Hospodárska a finančná kríza

Nízke pokrytie kolektívnymi zmluvami

Zamestnávateľské organizácie a odborové zväzy musia skvalitniť svoju činnosť

2

Novela ZKV

V § 1 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

Kolektívne vyjednávanie je nástroj podpory účinného sociálneho dialógu a dosahovania sociálneho mieru založený na bipartitnom princípe.

Účinnosť 1.1.2014

Zákon o kolektívnom vyjednávaní § 1 ZKV

ZKV upravuje KV medzi príslušnými orgánmi odborových organizácií a zamestnávateľmi, ktorého cieľom je uzavretie KZ, ktorá upravuje individuálne a kolektívne vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami a práva a povinnosti zmluvných strán.

KV je nástroj podpory účinného sociálneho dialógu a dosahovania sociálneho zmieru založený na bipartitnom princípe.

Rozsah prípadnej súčinnosti štátu ustanovuje ZKV.

Kolektívne zmluvy § 2 ZKV

Podniková kolektívna zmluva- uzatvorená medzi odborovým orgánom alebo príslušnými

odborovými orgánmi a zamestnávateľom, ktorým je aj služobný úrad,

- odborový orgán uzaviera kolektívnu zmluvu aj za zamestnancov, ktorí nie sú odborovo organizovaní,

- právo odborov zastupovať všetkých zamestnancov,

- zamestnanci majú právo na kolektívne vyjednávanie len prostredníctvom príslušného odborového orgánu.

5

KZVS § 2 Kolektívna zmluva vyššieho stupňa- uzatvorená pre väčší počet zamestnávateľov medzi

vyšším odborovým orgánom alebo príslušnými vyššími odborovými orgánmi a organizáciou alebo organizáciami zamestnávateľov podľa zákona o združovaní občanov,

- uzavretá medzi príslušným vyšším odborovým orgánom a zamestnávateľom, ktorým je štát,

- uzavretá pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme medzi príslušným vyšším odborovým orgánom, vládou poverenými zástupcami a reprezentatívnymi zástupcami zamestnávateľov.

V § 4 odsek 3 znie:

Kolektívna zmluva vyššieho stupňa sa uzatvára pre odvetvie; kolektívna zmluva vyššieho stupňa sa uzatvára pre časť odvetvia, ak sa na uzatvorení kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre časť odvetvia dohodli zmluvné strany. Kolektívna zmluva vyššieho stupňa obsahuje označenie odvetvia alebo časti odvetvia, pre ktoré je uzatvorená, pričom sa vychádza zo zoznamu zamestnávateľov, za ktorých je uzatvorená.

Označením odvetvia podľa druhej vety je kód štatistickej klasifikácie ekonomických činností podľa osobitného predpisu na úrovni divízie.

Označením časti odvetvia podľa druhej vety je kód štatistickej klasifikácie ekonomických činností podľa osobitného predpisu na úrovni skupiny.

§ 4 ZKV

KZVS sa uzatvára

- pre odvetvie (SK NACE na úrovni divízie – dvojmiestna klasifikácia),

- pre časť odvetvia, ak sa na uzatvorení pre časť odvetvia dohodli zmluvné strany (SK NACE na úrovni skupiny trojmiestna klasifikácia).

Záväznosť KZVS § 5

KZVS je záväzná:

• pre zmluvné strany,

• zamestnávateľov združených, ak kód SK NACE je rovnaký na úrovni divízie alebo skupiny,

• zamestnancov, odborový orgán,

• pre zamestnávateľov v odvetví alebo v časti odvetvia, na ktoré bola rozšírená KZVS,

• nezdruženého zamestnávateľa, ak pristúpi ku KZVS.

V § 5 odsek 3 znie:

(3) Kolektívna zmluva vyššieho stupňa je záväzná aj pre zamestnávateľov v odvetví alebo v časti odvetvia, na ktoré bola rozšírená záväznosť tejto kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa podľa § 7, a pre ich zamestnancov.

Rozširovanie KZVS § 7 ZKV

Rozširovanie KZVS (súčasná úprava)

- spoločný písomný návrh zmluvných strán.

V odvetví, v ktorom je táto kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzatvorená (označením odvetvia je kód štatistickej klasifikácie ekonomických činností na úrovni skupiny).

Ministerstvo môže rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ak zamestnávateľ s rozšírením záväznosti súhlasí.

11

Rozširovanie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa

§ 7

(1) Ministerstvo môže na spoločný písomný návrh zmluvných strán kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa alebo na písomný návrh jednej zo zmluvných strán kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa a za podmienok ustanovených v odsekoch 2 až 9 rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na zamestnávateľov v odvetví alebo v časti odvetvia, pre ktoré je táto kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzatvorená. Záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa uzatvorenej pre odvetvie môže byť rozšírená na zamestnávateľov aj v niektorej časti tohto odvetvia.

Návrh na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa možno podať ministerstvu najneskôr šesť mesiacov pred uplynutím doby, na ktorú bola kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzatvorená.

§ 7

(2) Ministerstvo môže záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa podľa odseku 1 rozšíriť, len ak zamestnávatelia, pre ktorých je záväzná kolektívna zmluva vyššieho stupňa, ktorej záväznosť sa navrhuje rozšíriť, zamestnávajú v odvetví alebo v časti odvetvia, ak sa navrhuje rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na časť odvetvia, väčší počet zamestnancov ako zamestnávatelia združení v inej organizácii zamestnávateľov, ktorá v tom istom odvetví alebo v tej istej časti odvetvia uzatvorila inú kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa.

Splnenie podmienky podľa prvej vety sa posudzuje k poslednému dňu kalendárneho štvrťroka, ktorý predchádza kalendárnemu štvrťroku, v ktorom bol podaný návrh na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa.

§ 7aRozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa alebo dodatku k nej sa

nevzťahuje na zamestnávateľa,

pre ktorého je záväzná iná kolektívna zmluva vyššieho stupňa ku dňu účinnosti rozšírenia,

ktorý je v úpadku ku dňu účinnosti rozšírenia,

ktorý je v likvidácii ku dňu účinnosti rozšírenia,

u ktorého bol zavedený ozdravný režim alebo bola zavedená nútená správa ku dňu účinnosti rozšírenia,

ktorý zamestnáva menej ako 20 zamestnancov podľa priemerného evidenčného počtu zamestnancov vypočítaného za kalendárny mesiac predchádzajúci kalendárnemu mesiacu, v ktorom rozšírenie nadobudlo účinnos,

ktorý zamestnáva viac ako 10 % osôb so zdravotným postihnutím z priemerného evidenčného počtu zamestnancov vypočítaného za kalendárny mesiac predchádzajúci kalendárnemu mesiacu, v ktorom rozšírenie nadobudlo účinnosť,

ktorého postihla mimoriadna udalosť, ktorej následky ku dňu účinnosti rozšírenia trvajú,

ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť menej ako 24 mesiacov ku dňu účinnosti rozšírenia; to neplatí, ak ide o zamestnávateľa, ktorý je právnym nástupcom iného zamestnávateľa a ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť v súčte s podnikateľskou činnosťou tohto iného zamestnávateľa najmenej 24 mesiacov.

§ 31 z. č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti

Záväzok v KZ - v rámci informácie podľa § 58 Zákonníka práce o využívaní dočasných zamestnancov informovať príslušný odborový orgán o tom, ako informujú dočasných zamestnancov o všetkých svojich voľných pracovných miestach, ako im zabezpečujú prístup k sociálnym službám a vzdelávaniu a či sú pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania dočasne pridelených zamestnancov najmenej rovnako priaznivé ako ostatných zamestnancov.

O dočasné pridelenie nejde, ak užívateľský zamestnávateľ opätovne dohodol s agentúrou alebo agentúrami dočasného zamestnávania dočasné pridelenie toho istého zamestnanca v rámci 24 mesiacov po sebe nasledujúcich viac ako päťkrát.

Príslušný odborový orgán podá návrh na pozastavenie činnosti alebo zrušenie povolenia na činnosť agentúry dočasného zamestnávania, ak kontrolou podľa § 149 ZP alebo 239 ZP zistil porušenie pracovnoprávnych predpisov.

Doplnkové dôchodkové sporenie

Zamestnávatelia uzavrú zamestnávateľskú zmluvu s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, ktorú si zvolil účastník.

Zamestnávatelia platia príspevky za všetkých zamestnancov.

Za zamestnanca, ktorý je účastníkom, odvádza príspevky zamestnávateľ.

Účastník nie je povinný platiť príspevky, zamestnávateľ prispieva zamestnancovi aj bez finančnej účasti zamestnanca.

Platenie príspevkov na DDS

Príspevky platené zamestnávateľmi za zamestnanca, ktorý je účastníkom dôchodkového doplnkového sporenia, budú do výšky 6% zo zúčtovanej mzdy, náhrady mzdy a odmeny zamestnanca (účastníka). Príspevky môžu byť hradené aj zo sociálneho fondu alebo zo zisku.

Dohodnutá výška príspevkov môže byť najmä:

- podľa odpracovaných rokov zamestnanca,

- kombinácia pevnej sumy rovnakej pre každého zamestnanca a percentuálnej výšky časti príspevku v závislosti od vymeriavacieho základu zamestnanca,

- po odpracovaní určitého obdobia pre zamestnávateľa mimoriadny príspevok.

Zrušené

Dohodnutá výška príspevkov v PKZ musí byť vyjadrená:

a) pevnou sumou,

b) násobkom príspevku zamestnanca alebo,

c) percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu zamestnanca podľa osobitného predpisu (§138 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení).

Výška príspevkov podľa písm. b) a c) môže byť ohraničená.

Príspevky na DDS

Ak zamestnanec vykonáva práce, ktoré sú zaradené na základe zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov do kategórie 3 alebo 4, zamestnávatelia sú povinní platiť príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie vo výške dohodnutej v PKZ, najmenej vo výške 2 % z vymeriavacieho základu zamestnanca na platenie poistného na dôchodkové poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Za zamestnanca, ktorý vykonáva prácu zaradenú na základe rozhodnutia orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie platí príspevky zamestnávateľ a to od prvého dňa výkonu uvedenej práce.

Účastník počas obdobia vykonávania týchto prác môže platiť príspevky.

§ 19 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

(3) Daňovými výdavkami sú aj

l) príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu; tieto príspevky možno uznať v úhrne najviac vo výške 6 % zo zúčtovanej mzdy, náhrady mzdy a odmeny zamestnanca, ktorý je účastníkom doplnkového dôchodkového sporenia.

Nezdaniteľná časť základu dane

§ 11 ods. 10, 11 Nezdaniteľnou časťou základu dane sú aj príspevky na

doplnkové dôchodkové sporenie. Príspevky daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie je možné odpočítať od základu dane vo výške, v akej boli v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené, v úhrne najviac do výšky 180 eur za rok.

Na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane musia byť súčasne splnené podmienky, že príspevky zaplatil daňovník na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31.12.2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu a daňovník nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu, ktorá nespĺňa uvedené podmienky.

Zákon o dani z príjmov

Nezdaniteľná časť základu dane § 11 ods. 8

Do 31.12.2016 – suma preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na SDS, podľa zákona č. 43/2004 z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, najviac do výšky 2 % z vymeriavacieho základu dane, najviac však do výšky 2 % zo 60-násobku priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje základ dane.

Sociálny fond

Plnenia poskytované zamestnávateľom, ktoré sú od dane oslobodené, budú oslobodené aj od platenia poistného, napr.:

· hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov,

· hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku,

· použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom; rovnako sa posudzuje aj takéto plnenie poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za vyživované osoby tohto zamestnanca alebo jeho manželky (manžela). Od dane z príjmov fyzických osôb je oslobodené nielen použitie vlastných rekreačných, zdravotníckych, vzdelávacích, predškolských, telovýchovných alebo športových zariadení, ale aj zariadení zamestnávateľom na tieto účely prenajatých – t. j. oslobodenie od dane možno uznať napr. pri prenajatí tenisových kurtov, fitness centier, prenajatí časti rekreačného zariadenia atď.

Od sociálnych odvodov je oslobodený

príspevok zo sociálneho fondu na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré môže zamestnávateľ poskytovať popri príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktorý zamestnávateľ platí podľa osobitného predpisu (zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Sociálne odvody sa teda neplatia z príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca. Tento príspevok nie je oslobodený od dane z príjmu a zdravotných odvodov.

Pracovné spory

Individuálne pracovné spory – súd.

Kolektívne pracovné spory – Zákon o kolektívnom

vyjednávaní (sprostredkovateľ, rozhodca, štrajk

alebo výluka).

Špecifické črty pracovných sporov odlišné od klasického sporového konania.

ZP § 43, vzťah medzi KZ a PZ

Ak v pracovnej zmluve nie sú dohodnuté mzdové podmienky a účinnosť ustanovení kolektívnej zmluvy, na ktoré pracovná zmluva odkazuje, sa skončila,

mzdové podmienky dohodnuté v KZ sa považujú za mzdové podmienky dohodnuté v pracovnej zmluve až do dohodnutia mzdových podmienok v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve,

najviac po dobu dvanásť mesiacov.

§ 231 ods. 5 – PZ je neplatná v tej časti, v ktorej upravuje nároky zamestnancov v menšom rozsahu než KZ

26

Ďakujem za pozornosť