GJGT · Web viewCavum nasi 6 2.1.2 Nosohltan- Nasopharynx 7 2.2 Dolné dýchacie cesty7 2.2.1...
Transcript of GJGT · Web viewCavum nasi 6 2.1.2 Nosohltan- Nasopharynx 7 2.2 Dolné dýchacie cesty7 2.2.1...
Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského Banská Bystrica
Dýchacia sústava človeka
Dominika Maďarová
2012/2013
Obsah
Úvod..................................................................................................................................3
1 Dýchacia sústava............................................................................................................4
1.1 Vnútorná respirácia............................................................................................4
1.2 Vonkajšia respirácia...........................................................................................5
1.2.1 Pľúcna ventilácia...................................................................................5
1.2.2 Distribúcia plynov.................................................................................5
1.2.3 Difúzia plynov.......................................................................................6
2 Dýchacie cesty................................................................................................................6
2.1 Horné dýchacie cesty.........................................................................................6
2.1.1 Nosová dutina- Cavum nasi...................................................................6
2.1.2 Nosohltan- Nasopharynx.......................................................................7
2.2 Dolné dýchacie cesty.........................................................................................7
2.2.1 Hrtan- Larynx........................................................................................8
2.2.2 Priedušnica- Trachea.............................................................................8
3 Pľúca- plumbo................................................................................................................9
4 Riadenie dýchacích pohybov..........................................................................................9
4.1 Svaly ovplyvňujúce dýchacie pohyby................................................................9
5 Ochranné dýchacie reflexy...........................................................................................10
6 Zápal pľúc- Pneumónia................................................................................................10
Záver................................................................................................................................11
Bibliografické údaje........................................................................................................12
Príloha..............................................................................................................................13
2
ÚvodDýchanie- bežný, automatický mnohokrát nevnímaný základný dej potrebný
na každodenné prežitie. Je zvláštne ako si neuvedomuje dôležitosť niektorých
funkcií, reakcií či procesov vnútri nášho tela. Možno preto, že tieto procesy
neovplyvňujeme priamo, ale vykonávame ich automaticky podnetmi z nášho
mozgu. Možno preto, že nemáme čas uvedomovať si, čo všetko za nás telo
vykonáva a my sa mu ani len neodvďačíme, práve naopak ešte viac ho zaťažujeme.
Veď aj obyčajné vnímanie dýchania pred spaním dokáže ukludniť našu myseľ, tak
ako aj telo. Nádych a výdych, nádych a výdych a znovu, ale tento krát dlhšie
a hlbšie. Vedieť správne dýchať je dôležité pre okysličenie krvi a tým aj mozgu, aj
celého tela. Pokiaľ by sme tento dej vykonávali správne všetko v našom tele by
fungovalo pokojnejšie, ale i náš každodenný rutinný život by sa zjednodušil.
V mojej práci som odhalila pre nás tak jednoduchý dej, no v skutočnosti
zložitý proces dýchania, čo sa stáva s vdýchnutým vzduchom, kadiaľ a ako putuje
do každej jednej bunky tela. Prečo pre nás tak jednoduchý? No lebo je to tak
jednoduché, raz sa dokážeme nadýchnuť hlbšie a pomalšie, inokedy zas
vdychujeme a vydychuje plytšie a rýchlejšie, ako sa nám chce.
3
1 Dýchacia sústavaDýchací alebo teda respiračný systém zaisťuje, aby sa naše pľúca naplnili
vzduchom. Tak isto je aj miestom, ktoré dodáva kyslík do krvi a odtiaľ vylučuje
oxid uhličitý (hlavná metabolická odpadová látka). Výmena plynov je natoľko
dôležité, že nevratné poškodenie mozgu nastáva v priebehu malej chvíľky a pokiaľ
sa dýchanie opäť neobnoví, nastáva rýchlo smrť. Dýchanie zabezpečuje výmenu
dýchacích plynov, pričom je to aj súhrn fyziologických procesov spojených
s energetickým a látkovým metabolizmom. Samotnú respiráciu (dýchanie) tvorí
vdych (inspirium), ktorý je aktívny proces a výdych (expirium), čo je zas pasívny
proces, a tie zas jeden dych. Pravidelný rytmus respirácie je riadený z mozgu, pľúc
ale aj odinakiaľ, čo spôsobuje, že ľudia na dýchanie nemusia myslieť. Automatické
signály z mozgu regulujú nádych a výdych. Hoci sa zdá, že impulzy na respiráciu
pramenia zo zníženia kyslíka v krvi, v skutočnosti ľudské telo monitoruje už
spomínaný oxid uhličitý. Za túto kontrolu zodpovedajú senzory v aorte a v krčných
tepnách, pričom im v značnej miere pomáhajú pľúca, keďže sú citlivé na výkyvy
hladiny oxidu uhličitého. Pokiaľ sa oxid uhličitý vylučuje v malej miere, svalové
steny priedušničiek sa rozšíria, aby nimi mohlo prechádzať viac vzduchu. Krvné
vlásočnice v pľúcach sa tiež podľa potreby roztiahnu ale stiahnu, aby mohli
neustále dodávať požadované množstvo kyslíka v nadychovanom vzduchu do krvi.
Pri tomto vôľou neovládanom procese pravdaže pomáhajú aj iné časti tela, napr.
svaly. Respiráciu možno deliť na vnútornú a vonkajšiu.
1.1 Vnútorná respirácia
Vnútorná respirácie je označovaná aj ako tkanivové dýchanie, pretože
má za úlohu výmenu dýchacích plynov medzi krvou a tkanivami. Kyslík sa dostáva
do mitochondrií, kde nastáva rozklad organických látok na anorganické. V pľúcach
sa kyslík dostáva do vlásočníc prichytených na pľúcne komôrky a v červených
krvinkách sa viaže na hemoglobín, konkrétne na nebielkovinovú zložku hem
a vzniká tak oxyhemoglobín svetločervenej farby. Naopak sa z krvi vylučuje oxid
uhličitý a prechádza do pľúcnych komôrok (ďalej sa dostáva von z tela v podobe
výdychu). Ako krv koluje a prechádza tkanivami, dochádza k opačnému procesu.
Oxid uhličitý zostáva v krvi a bunky červených krviniek (erytrocytov) uvoľňujú
svoj obsah kyslíka do tkanivových buniek.
4
1.2 Vonkajšia respirácia
Vonkajšia respirácia nazývaná tiež ako pľúcne dýchanie, je výmena
dýchacích plynov medzi pľúcami a atmosférickým vzduchom. Výmenu
zabezpečujú samotné dýchacie cesty. Vdýchnutý vzduch obsahuje pri morskej
výške 21% kyslíku (nad 3000 metrov nad morom toto percento podstatne klesá,
pričom bez kyslíkového prístroja dochádza k hypoxii- nedostatok kyslíka), ktorý sa
naviaže v krvi na červené krvinky. Okysličená krv je rozvádzaná do celého tela
pomocou tepien, a z nich potom do buniek, kde dochádza už k tkanivovému
dýchaniu. Samotnú krv považujeme za spojenie medzi vonkajšou a vnútornou
respiráciou.
1.2.1 Pľúcna ventilácia
Účel pľúcnej ventilácie spočíva vo vlastnej výmene plynov medzi
pľúcami a vonkajším prostredím. Každý človek má určitú dychovú frekvenciu. Za
normálnych okolností je to 14-18 dychov za minútu, kde pri bežnom nádychu do
pľúc dostaneme približne 475 ml vzduchu a z pľúc sa vylúči takmer rovnaké
množstvo oxidu uhličitého. Vzniknutý rozdiel medzi maximálnym vdychom
a výdychom udáva vitálna kapacita pľúc, ktorá je u mužov s hodnotou 3,5-5 litrov
vyššia než u žien s hodnotou 2,5-4 litre. Namerané čísla zachytáva prístroj určený
na meranie vitálnej kapacity pľúc, spirometer alebo spirograf. Z daných čísel
vyplýva aj hodnota minútového objemu, a to 7-8 litrov vzduchu za minútu pri
pokojnom stave človeka, ale pokiaľ námaha narastá, narastá aj minútový objem, aj
frekvencia respirácie (mala by byť do 60 dychov/ min.). Paradoxne frekvencia
respirácie s pribúdajúcim vekom klesá. U novorodencov je to 40-60 dychov/min.,
v 1.roku života je to 30-35 dychov/min., v 5.roku života je to 25 dychov/min.
a v 12.roku života je to 20 dychov/min. V pľúcach človeka vzniká už od prvého
nádychu rezervný expiračný objem 1000 ml, ktorý aj pri výdychu stále ostáva
v pľúcach. Inspiračný rezervný objem, množstvo vzduchu pri maximálnom
nádychu, sa pohybuje okolo hodnoty 3000 ml.
1.2.2 Distribúcia plynov
Distribúciu plynov možno považovať za dôležitý proces vonkajšej
respirácie, z dôvodu rovnomerného rozloženia vdýchnutého vzduchu do pľúcnych
komôrok (alveol).
5
1.2.3 Difúzia plynov
Vzduch prúdiaci do pľúc obsahuje oveľa viac kyslíku a menej oxidu
uhličitého, ako krv vo vlásočniciach obklopujúcich pľúcne komôrky. Pochopiteľný
pohyb molekúl z miest kde sú hodnoty dýchacích plynov väčšie, do miest kde sú
menšie, pokým sa ich počet približne nevyrovná, sa volá difúzia. Daný rozdiel
v koncentrácii zapríčiňuje výmenu plynov, keďže kyslík a oxid uhličitý iba putujú
prirodzenou cestou.
2 Dýchacie cestyDýchacie cesty delíme na dolné a horné dýchacie cesty, kde oboje tvorí
dýchacia rúra. Jej základ tvorí chrupavkový skelet, ktorý zabraňuje zúženiu dýchacích
ciest. Na chrupavkovitom základe je uložené podsliznicové väzivo, ktoré obsahuje
uzlíky miazgových buniek (ochranná bariéra proti infekcii) a je dostatočne prekrvené.
Vyskytuje sa najmä v hrtane, kde prekrvenie väziva pri zápale zapríčiňuje zúženie
dýchacej rúry až jej upchatie. Vnútorný povrch dýchacej rúry vystiela sliznica, mukóza.
Sliznica tvorí značné množstvo hlienu, zachytávajúceho nečistoty vdychovaného
vzduchu. Mukóza je pokrytá cylindrickým riasinkovým epitlom. Funkčne ide o epitel,
ktorého riasinky kmitaním posúvajú hlien, zachytávajú mikroorganizmy a nečistoty
z vdychovaného vzduchu. Poslednou súčasťou je hladké svalstvo zabraňujúce zúženiu
dýchacích ciest.
2.1 Horné dýchacie cesty
Horné dýchacie cesty (obrázok č.1) sú tvorené dýchacou rúrou, ktorá sa
skladá z nosovej dutiny, nosohltana, hrtana, priedušnice a priedušiek (hrtan, priedušnice
a priedušky patria už do dolných dýchacích ciest).
2.1.1 Nosová dutina- Cavum nasi
Nosová dutina sa začína dvoma nozdrami (nares) a vďaka nim je v spojení
s vonkajším prostredím. Nachádza sa v nej aj nosová priehradka, ktorá ju delí na:
zadnú- kostenú časť a prednú- chrupkovú časť (tieto dve časti sú asymetrické). Ak by
nastalo poškodenie chrupkovej časti, nedošlo by k žiadnej vážnej poruche, nakoľko
predná časť nezohráva priveľmi dôležitú úlohu a človek dokáže prežiť aj bez nej.
Z horizontu sa nosová dutina delí na dve mušle a vďaka podnebiu je oddelená od ústnej
6
dutiny. Vnútro nosovej dutiny je vystlané sliznicou, kde hlavnou funkciou je
termoregulácia vdýchnutého vzduchu, zvlhčenie vzduchu a zachytávanie rôznych
nečistôt z vonkajšieho prostredia pomocou chĺpkov a hlienu. Na sliznici sú umiestené
žliazky, ktoré vylučujú hlien, čím zabezpečujú imunitnú bariéru. Čuchovú oblasť
sliznice žltkastej farby lokalizujeme na hornej časti nosovej dutiny a priľahlej časti
nosovej priehradky, a to z dôvodu výskytu početného množstva čuchových buniek.
Naopak dýchacia oblasť červenkastej farby sa rozprestiera v dolnej a zvyšnej časti
dutiny, ktorú nezaberá čuchová oblasť. Jej riasinkový epitel spolu so žľazami
zabezpečujú neustále vlhký povrch sliznice. Nosová dutina vyúsťuje ďalej do
nosohltana cez zadné nosové otvory (choanae) a sliznica pokračuje otvormi do
prínosových dutín (sinus paranasales) umiestnených v čelovej, čuchovej a klinovej
kosti.
2.1.2 Nosohltan- Nasopharynx
Vdýchnutý vzduch z ústnej dutiny ďalej prúdi do nosohltana a dostáva sa aj
do ústnej časti hltana (paras oralis- oropharynx), pre ktorý je špecifické kríženie
tráviacej a dýchacej sústavy. Nosohltan je horný, lievikovitý úsek hltana. Pokiaľ sa
človek nadýchne ústami, vzduch sa sem dostane priamo, takže v ústnej dutine neprejde
termoreguláciou, očistením a ani zvlhčením, tak ako v nosovej dutine a môže dôjsť
k podráždeniu a následnému obrannému reflexu. Práve preto sa tu nachádzajú
nosohltanové mandle (spúšťač obranného reflexu), tvorené z miazgového tkaniva.
Zachytávajú zvyšné nečistoty a mikroorganizmy z už vdýchnutého vzduchu. Pri
nosohltanových mandlách sa nachádzajú aj vyústenia Eustachovej trubice. Tento spoj
medzi dutinou stredného ucha a nosohltanom zabezpečuje vyrovnávanie tlaku
v stredno-ušnej dutine a pomocou nosohltanových mandlí sa zabraňuje šíreniu možných
infekcií do stredného ucha.
2.2 Dolné dýchacie cesty
Dolné dýchacie (obrázok č.2) cesty sú tvorené hrtanom, priedušnicou
a prieduškami. Tieto časti tak isto patria do dýchacej rúry, ktorej základom je
chrupkový skelet.
7
2.2.1 Hrtan- Larynx
Hrtan je 6 cm dlhá trubica s typickým rúrkovitým tvarom. Horné ústie
hrtana je otvorené do dolnej časti hltana, ktorá plynule prechádza do priedušnice. Skelet
hrtana je tvorený a zároveň chránený hrtanovými chrupkami. Najväčšia a prvá z nich,
štítna chrupavka, je spravidla u mužov väčšia než u žien. Z vonkajšej strany hrdla
vytvára nápadnú vyvýšeninu (u mužov sa nazýva ohryzok) a je na nej zavesená štítna
žľaza (glandula thyreoidea). Hneď pod ňou, ako druhá, sa nachádza prstienkovitá
chrupka, ku ktorej sú na zadnom obvode pripojené trojbokové hlasivkové chrupky
pripájajúce sa k štítnej chrupke napnutými hlasivkovými väzivami. Štrbinou medzi nimi
prúdi vzduch, ktorý ich rozochvieva a vzniká tak zvuk. Táto štrbina je vlastne zúžené
miesto v hrtanovej dutine medzi dvoma hlasivkovými krkmi (obrázok č.3 a 4),
hlasivkami (glottis). Chrupky hrtana sú vzájomne skĺbené tak, že tvoria pohyblivý
skelet. Svaly hrtana pohybujú hrtanovými chrupkami. Dutinu hrtana od hltana oddeľuje
hrtanová príchlopka (epiglottis), podkladom ktorej je chrupka listového tvaru.
Príchlopka zabezpečuje aj správny chod potravy do tráviaceho traktu a vdýchnutého
vzduchu do dolných dýchacích ciest. Počas konzumácii potravy sa priklopí a pri
dýchaní zatvorí, čo umožňuje pohodlné vykonávanie týchto základných funkcií.
Činnosť príchlopky je reflexná.
2.2.2 Priedušnica- Trachea
Z hrtanu vzduch prechádza do priedušnice, 12 cm dlhej a 1,5 cm širokej
rúry umiestnenej pred pažerákom. Po jej oboch stranách sú umiestnené laloky štítnej
žľazy. Proti splošteniu ju ochraňujú chrupavkové prstence. Priedušnica vstupuje do
hrudníka a rozvetvuje sa na dve priedušky (bronchy), už zasahujúce do pľúc (obrázok
č.5). V prieduškách funguje riasinkový epitel vylučujúci nečistoty, spôsobom kmitania
smerom k hrtanu (u fajčiarov táto funkcia zaniká), pričom odstraňujú hlien a malé
čiastočky prachu. Stavba priedušiek je podobná stavbe priedušnice. Vo väzive
priedušnice aj prieduškách sú hladké svaly, ktoré menia ich priemer. Hlienové žliazky
obsiahnuté v sliznici podmieňujú produkciu hlienu. Každá prieduška sa v pľúcach
rozvetvuje na dýchacie priedušničky (bronchiolus respiratorius, bronchioly) zakončené
pľúcnymi komôrkami (alveoly)- týmto spôsobom vzniká bronchiálny strom (obrázok
č.6). Pravá prieduška sa v pľúcach rozvetvuje na tri, ale ľavá na dve priedušky (kvôli
srdcu). Pľúcne komôrky sú vystlané tenkou vrstvou respiračného epitelu, kde dochádza
k výmene plynov. Alveoly majú vlhké, pavučinovo tenké steny.
8
3 Pľúca- plumboPľúca (obrázok č.5) sú vlastným párový orgánom vonkajšieho dýchania, uložený
v hrudníkovej dutine. Tvorí ich hubovité tkanivo a u žien vážia približne 640
g, u mužov 780 g. Medzi pravou a ľavou časťou je medzipľúcie (mediastínum),
v ktorom je umiestnené srdce. Srdce zapríčiňuje, že v ľavej časti sa nachádzajú dva
laloky, ale v pravej tri: horný, stredný a dolný lalok. Pľúca visia na priedušnici (obrázok
č.5), no aby neviseli len tak, zo spodnej časti, kde sa nachádza rozšírená časť- základňa
pľúc, ich podopiera bránica (diaphragma). Tá na základňu nasadá. Koncová časť pľúc,
pľúcny hrot (apex), presahuje prvé rebro. Na medzipľúcnej ploche je pľúcna brána, kde
do pľúc vstupujú priedušky, nervy, pľúcne a prieduškové žily v pľúcnych stopách-
híloch. Ich farba sa časom mení, z ružových u detí po šedé u starých ľudí. Toto
zapríčiňujú všetky vdýchnuté nečistoty, exhaláty alebo cigaretový dym (fajčiari majú
pľúca tmavo šedé až čierne). Povrch pľúc pokrýva jemná blana, popľúcnica (pleura
visceralis), ktorá prechádza na vnútornú plochu hrudníkovej dutiny ako pohrudnica
(pleura parietais). Medzi oboma blanami je štrbina, pohrudnicová (pleurálna) dutina,
zabezpečujúca kĺzanie oboch blán pri dýchacích pohyboch. Dutinu vypĺňa malé
množstvo viskóznej tekutiny s podtlakom, ktorý má dôležitú úlohu pri mechanizme
dýchania. Ak by pri poranení hrudníka do pohrudnicovej dutiny prenikol vzduch,
podtlak by sa porušil a pľúca by sa zmrštili (ide o tzv. pneumotorax). Pri dýchacích
pohyboch napomáhajú aj dýchacie svaly, pretože pľúca sú pri dýchaní pasívne.
4 Riadenie dýchacích pohybovProces dýchania musí byť neustále riadený dýchacím centrom uloženým
v predĺženej mieche a moste. U malých deťoch môže dôjsť k syndrómu náhleho úmrtia-
svaly nepracujú. Aj keď sa dýchanie automaticky prispôsobuje ľudským potrebám,
činnosť dýchacieho centra býva ovplyvňovaná chemickými a nervovými podnetmi.
4.1 Svaly ovplyvňujúce dýchacie pohyby
Keď sa bránica a svaly hrudníkového koša rozšíria, hrudná dutina a pľúca sa
rozšíria tiež. Zväčšený objem zníži tlak v pľúcach, takže vzduch prúdi dovnútra. Keď sa
svaly znovu stiahnu, hrudná dutina sa stiahne, tlak sa zvýši a oxid uhličitý uniká z pľúc.
Ak sa človek smeje alebo vzlyká, po nádychu nasledujú série krátkych výdychov.
Štikútanie sú prerušované kŕče bránice.
9
5 Ochranné dýchacie reflexyMedzi dva hlavné obranné dýchacie reflexy patrí kýchanie a kašlanie. Reakcia
vzniká kŕčovými sťahmi výdychových svalov. Reflexy zapríčiňuje dráždenie dýchacích
ciest nahromadeným hlienom, pevným čiastočkám alebo podnetom z vonkajšieho
prostredia (napr. voňavka).
6 Zápal pľúc- PneumóniaInfekčná pneumónia je najčastejšie vyvolávaná baktériami, môže byť však
spôsobená aj hubami, parazitmi alebo vírusmi. Pôvodcovia infekčnej pneumónie sú
prenášaný buď krvným obehom, alebo dýchaným vzduchom. Najčastejšie sa však jedná
o infekciu, ktorá je prenášaná vzduchom, čiže aerogénne. Pôvodcovia pochádzajú buď z
vlastnej nosovo-hltanovej flóry alebo sa prenášajú od iných chorých kašľom alebo
kýchaním. Vrchol výskytu sa každoročne pozoruje v chladných mesiacoch, najmä pri
pneumóniách spôsobených vírusmi alebo pneumokokmi (pneumónie, ktoré nie sú
zapríčinené pneukokmi sa nazývajú atypické pneumónie). Zápal pľúc je akútny alebo
chronický zápal pľúcneho tkaniva. Na tomto mieste stoja v popredí primárne, infekčné
pneumónie. U primárnych zápalov pľúc môže ísť však okrem infekčných príčin aj
o chemické, fyzikálne alebo aj alergické dôvody. Ložiská zápalu je možné na
röntgénovej snímke rozoznať ako takzvané zatienenia, čiže zhustenia. Zatienenia na
röntgénovej snímke sú viditeľné ako zosvetlenia. Veľmi dôležité je v každom prípade
telesne sa šetriť. Pri horúčke môže eventuálne pomôcť pokoj na lôžku. Účinným
opatrením môže byť aj zvlhčenie vzduchu. Pacient by mal veľa piť. Toto je hlavne
dôležité, keď sa podávajú takzvané sekrétolytiká na rozpustenie hlienu pri kašli. Pri
suchom dráždivom kašli môžu dráždenie na kašeľ potlačiť antitusiká. Nemali by sa však
kombinovať sekrétolytiká a antitusiká, pretože pacient potom nemôže vykašliavať
rozpustený, tekutý hlien.
10
ZáverČo ma teší pri tejto práci je to, že som splnila všetky vopred stanovené ciele
a požiadavky, ale aj ciele, ktoré som si určila počas písania. Jednoducho moja potreba
dozvedieť sa o niečom viac ako sme sa učili na hodinách biológie, ma doviedla
k novým niekedy zaujímavým, inokedy k odborným textom s vyššou terminológiou.
Je pravda, že som v značnej miere čerpala poznatky z internetových stránok, no
používala som aj moje vlastné poznámky, a keďže doma vlastníme knihy so zameraním
na ľudské telo, neváhala som a túto možnosť som bez váhania využila.
11
Bibliografické údaje
http://referaty.aktuality.sk/dychanie-a-choroby/referat-18293
http://bioweb.genezis.eu/?cat=6&file=dychacia
http://www.jfmed.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/Fyziologia_Files/sylaby-
DYCHANIE.pdf
http://referaty.aktuality.sk/dychacia-sustava-cloveka/referat-12102
http://www.szspp.sk/images/phocagallery/sk1213/--elearning--/Funkcna-anatomia-
dychacej-sustavy.pdf
http://primar.sme.sk/c/4117236/zapal-pluc-pneumonia.html
doc. RNDr. Ušáková K., PhD: Biológia pre gymnáziá, časť 6. Bratislava: Kasico, a.
s., 2005, s.104. ISBN 80-89003-81-8
McMillan B.: Veľký ilustrovaný atlas ľudského tela. Bratislava: Svojtka&Co., s.r.o.,
Modrý chodník, 2009, s.288. ISBN 978-80-8107-162-1
12
Príloha
13
Osem hlavných častí dýchacieho systému a ich funkcie
Nosná
dutina
nadychuje vzduch
Hltan nadýchnutý vzduch usmerňuje do priedušnice
Hrtan miesto, kde sa vytvára hlas
Priedušnica dráha do priedušiek
Primárne
prieduškydve, každá vedie vzduch do jedného pľúcneho laloka
Priedušničky malé trubičky rozvádzajúce vzduch do pľúc
Pľúca orgány, kde sa vymieňajú kyslík a oxid uhličitý
Pľúcne
komôrky
vačky, z ktorých kyslík prechádza do krvi a oxid uhličitý
odchádza
Tabuľka č.1: Osem hlavných častí dýchacieho systému
Obrázok č.1: Horné dýchacie cesty
14
Obrázok č.2: Dolné dýchacie cesty
Obrázok č.3 a 4: Hlasivky
15
Obrázok č.5: Pľúca, priedušky a priedušnica
Obrázok č.6: Bronchiálny strom
16