Úvodslovenskedarmoty.ocu.sk/files/2016-03-04-135447-PHSR_SD... · Web viewGlobálny cieľ je...

PROGRAM HOSPODÁRSKEHO A SOCIÁLNEHO ROZVOJA OBCE SLOVENSKÉ ĎARMOTY NA ROKY 2015-2024

OBJEDNÁVATEĽ:

Obec Slovenské Ďarmoty991 07 Slovenské Ďarmoty 99

SPRACOVATEĽ:

Centrum prvého kontaktu Veľký KrtíšKomenského 3990 01 Veľký KrtíšTel.: 047/4812143e-mail: [email protected]

December 2015

1

mailto:[email protected]


OBSAH

1. ÚVOD...................................................................................................41.1 DÔVODY PRE SPRACOVANIE DOKUMENTU.......................................................................................4

2. PROGRAMOVÁ ČASŤ PHSR.....................................................................62.1 VÍZIA (GLOBÁLNY CIEĽ) ROZVOJA OBCE SLOVENSKÉ ĎARMOTY...............................................62.2 SWOT ANALÝZY.......................................................................................................................................6

2.2.1 Rozvoj vidieka a poľnohospodárstvo........................................................................72.2.2 Technická infraštruktúra.................................................................................................72.2.3 Sociálny kapitál obce a trh práce...............................................................................82.2.4 Kultúrno-historický a prírodný potenciál.............................................................92.2.5 Všeobecná analýza............................................................................................................10

2.3 PROBLÉMOVÁ ANALÝZA..........................................................................................................................112.3.1 Dotazníkový prieskum medzi občanmi...........................................................................12

2.4 STANOVENIE CIEĽOV...............................................................................................................................132.5 STRATEGICKÝ CIEĽ..................................................................................................................................132.6 ŠPECIFICKÉ CIELE...................................................................................................................................14

3. REALIZAČNÁ ČASŤ..............................................................................173.1 ROZPRACOVANIE AKČNÉHO PLÁNU OBCE VRÁTANE ROZPOČTU..........................................................17

3.1.1 Súhrnný prehľad projektov obce Slovenské Ďarmoty na roky 2015-2024 .........................................................................................................................................................193.1.2 Vzor súhrnnej tabuľky všetkých projektov.........................................................25

3.2 MERATEĽNÉ UKAZOVATELE – MONITORING..........................................................................................25

4. MOŽNOSTI ZÍSKANIA ZDROJOV NA REALIZÁCIU RÁMCOVÝCH AKTIVÍT. . .274.1 FINANČNÝ PLÁN PROGRAMU.........................................................................................................................33

5. ANALYTICKÁ ČASŤ..............................................................................345.1 ŠIRŠIE ÚZEMNÉ VÄZBY A POLOHA OBCE...............................................................................................34

5.1.1 Priemet nadradených územno-plánovacích a rozvojových dokumentov.........355.2 PRÍRODNÉ POMERY.................................................................................................................................365.3 OCHRANA PRÍRODY A KRAJINY...............................................................................................................39

5.3.1 Vyhlásené chránené územia........................................................................................405.3.2 NATURA 2000...............................................................................................................................405.3.3 Územný systém ekologickej stability.....................................................................40

5.4 ŽIVOTNÉ PROSTREDIE.............................................................................................................................415.5 HISTÓRIA, OSÍDLENIE, URBANISTICKÝ VÝVOJ........................................................................................42

5.5.1 Historický vývoj obce.............................................................................................................425.5.2 Kultúrne dedičstvo..................................................................................................................43

5.6 ARCHITEKTÚRA........................................................................................................................................445.7 TECHNICKÁ INFRAŠTRUKTÚRA................................................................................................................47

5.7.1 Doprava......................................................................................................................................475.7.2 Vodné hospodárstvo..............................................................................................................485.7.3 Energetika..................................................................................................................................485.7.4 Telekomunikácie.....................................................................................................................49

5.8 SOCIÁLNA INFRAŠTRUKTÚRA..................................................................................................................505.9 HOSPODÁRSKA ZÁKLADŇA.....................................................................................................................51

5.9.1 Priemyselná výroba................................................................................................................515.9.2 Nerastné suroviny a prírodné zdroje...............................................................................515.9.3 Poľnohospodárstvo.................................................................................................................515.9.4 Lesné hospodárstvo...............................................................................................................52

2


5.9.5 Rekreácia a cestovný ruch..................................................................................................535.10 ĽUDSKÝ POTENCIÁL, DEMOGRAFIA........................................................................................................54

5.10.1 Obyvateľstvo.............................................................................................................................545.10.2 Kluby, združenia a spolky....................................................................................................57

5.11 TRH PRÁCE..............................................................................................................................................585.12 FINANCOVANIE OBCE..............................................................................................................................625.13 KULTÚRNO-SPOLOČENSKÝ ŽIVOT OBCE................................................................................................635.14 EX-POST HODNOTENIE PREDCHÁDZAJÚCEHO PHSR...........................................................................64

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY....................................................................66

1. Úvod

1.1 Dôvody pre spracovanie dokumentu

3


“PROGRAM HOSPODÁRSKEHO A SOCIÁLNEHO ROZVOJA OBCE SLOVENSKÉ ĎARMOTY“ bol vypracovaný ako strategický plánovací dokument pre udržateľný rozvoj obce. Výstupom programu je komplexný audit rozvojového potenciálu v území zhrnutý formou SWOT analýzy, na základe ktorého je zadefinovaný návrh možností rozvoja obce s využitím dostupných miestnych zdrojov a návrh na konkrétne projekty a programy. Program bol spracovaný metódou interaktívneho plánovania, kde do tvorby a pripomienkovania tohto dokumentu bola zapojená nielen samospráva, ale aj občania, neziskové združenia a podnikatelia. Cieľom PHSR je navrhnúť takú predstavu o rozvoji obce, ktorá vyjadruje ekonomické a sociálne záujmy jej občanov a zároveň je v súlade s prijatými nadradenými koncepciami vyššej úrovne. Táto stratégia je otvoreným dokumentom a podľa potreby obce bude priebežne aktualizovaná a doplňovaná.

Prvé PHSR obce Slovenské Ďarmoty bolo spracované a schválené zastupiteľstvom už v roku v roku 2008 s platnosťou do roku 2013. Rok 2014 je rokom zásadných zmien v oblasti podpory regionálneho rozvoja. Začína sa nové programové obdobie v rámci politiky súdržnosti Európskej únie na roky 2014 - 2020. Z tohto dôvodu sa obec Slovenské Ďarmoty rozhodla spracovať aktualizáciu PHSR a zabezpečiť tak podmienky pre ekonomický rozvoj obce, ktorá bude schopná efektívne využívať všetky zdroje - prírodné, kultúrne, finančné aj ľudské. Nový PHSR obce Slovenské Ďarmoty je navrhnutý na obdobie rokov 2015 – 2024.

Rozvojový strategický dokument má pre obec veľký význam pre získanie zdrojov z EÚ, nakoľko možnosť žiadať o nenávratný finančný príspevok je podmienená existenciou tohto dokumentu a súladom konkrétneho projektu s týmto strategickým dokumentom. Je však dôležité, že využiteľnosť dokumentu nie je obmedzená iba na získanie zdrojov EÚ, pretože strategické plánovanie v sebe obsahuje ciele a priority, ktoré nie je možné riešiť iba s využitím fondov EÚ, ale pre ich realizáciu sú k dispozícii aj iné finančné zdroje – nadácie, štátne dotácie, vlastné zdroje a pod. PHSR na roky 2015 – 2024 je vypracovaný v súlade so zákonom 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja. Tento zákon ustanovuje ciele a podmienky podpory regionálneho rozvoja, upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy, vyšších územných celkov, obcí a ďalších subjektov územnej spolupráce a podmienky na koordináciu a realizáciu regionálneho rozvoja.

Vypracovanie a následná realizácia návrhov strategického rozvojového dokumentu je zložitý proces, náročný na koordináciu, odborné vedomosti a zabezpečenie množstva väzieb. Pri jeho príprave je nutné zohľadniť množstvo dokumentov, ktoré tvoria určitý strategický alebo legislatívny rámec a majú nadradený charakter.

Ide hlavne o väzby na tieto dokumenty: - strategické a programové dokumenty SR a EÚ,- príslušné odvetvové politiky,- aktuálna legislatíva pre jednotlivé riešené oblasti,- platná územno-plánovacia dokumentácia rôznych stupňov

Z metodického hľadiska práce vychádzali: - z platnej legislatívy a zo skúseností realizačného tímu získaných pri programovaní

predvstupových a štrukturálnych fondov založených na metodike uvedenej v Manuáli projektového cyklu Európskej komisie.

Spracovanie PRO sa z metodického hľadiska riadilo najmä: - zákonom č. 539/2008 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja a - Metodickou príručkou pre vypracovanie PHSR obce spracovanou Ministerstvom

výstavby a regionálneho rozvoja SR. Pri spracovaní strategického programu boli rešpektované zásady regionálnej politiky vlády Slovenskej republiky a princípy regionálnej politiky Európskej únie zakotvené najmä v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom. Vypracovaný dokument rešpektuje Partnerskú dohodu Slovenskej republiky na roky 2014 – 2020, ktorá je programovacím dokumentom na čerpanie finančných zdrojov z fondov EÚ (aktuálna verzia k dátumu

4


spracovania dokumentu) a Operačné programy na programové obdobie 2014 – 2020, pracovné verzie.

Štruktúru programu rozvoja obce tvorí analytická, strategická a programovo realizačná časť. Hlavnými zdrojmi informácií pre analytickú časť plánu rozvoja obce sú údaje poskytnuté Krajskou správou Štatistického úradu v Banskej Bystrici – obecná štatistika, RegDat a výsledky sčítania obyvateľov z roku 2011, ktoré predstavujú exaktné vstupy. Ďalším významným zdrojom informácií sú údaje zhromaždené riešiteľskou organizáciou počas terénneho prieskumu v obci, údaje z odbornej literatúry a údaje poskytnuté predstaviteľmi obce.

Podkladom pre proces tvorby nového PRO bolo hodnotenie predchádzajúceho obdobia, ktoré ako najdôležitejší podklad v úvodnej časti poskytuje komplexný prehľad všetkých realizovaných projektov a podporených aktivít v predchádzajúcom období, ktoré boli financované alebo spolufinancované samosprávou a ich realizácia mala vplyv na ukazovatele výsledku alebo dosahu v hodnotenom PHSR. Je to vlastne „odpočet“ všetkého, čo bola schopná samospráva v minulom období pripraviť a realizovať a informácie z tohto formulára tvoria východisko pre nasledujúcu analytickú časť. Tabuľka nahrádza absenciu pravidelných monitorovacích a hodnotiacich správ existujúcich PHSR.

Štruktúra Programu na roky 2015 – 2024

2. Programová časť PHSR

2.1 Vízia (globálny cieľ) rozvoja obce Slovenské Ďarmoty

Globálny cieľ je rámcovou predstavou o tom, ako by mala obec v budúcnosti vyzerať, aké miesto chce Slovenské Ďarmoty zaujať v rámci regiónu. Globálny cieľ má vyjadrovať nie len

5

Analýza Stratégia Program

- Definovanie problémov

- Hlavné smery rozvoja

- Stanovenie cieľov

- Opatrenia a aktivity

- Monitoring a hodnotenie

- Rozpočet- Aktualizácia

- Východisková situácia obce

- Vybavenosť obce

- Dostupné zdroje


želanú, ale zároveň aj možnú predstavu o budúcnosti obce a jednotlivé ciele Programu rozvoja obce majú smerovať k jej naplneniu.

Stratégia obce Slovenské Ďarmoty je prezentovaná strategickým rozvojovým cieľom, ktorý obsahuje 3 špecifické ciele rozdelené na opatrenia a aktivity. Opatrenia popisujú stav, ktorý sa realizáciou Programu rozvoja obce má dosiahnuť. Aktivity definujú konkrétne oblasti rozvoja, na ktoré sa bude obec v budúcnosti zameriavať (konkrétne projekty).

Tvorcovia Programu rozvoja obce Slovenské Ďarmoty si vytvorili nasledovnú víziu na obdobie rokov 2015 – 2024.

Obec Slovenské Ďarmoty poskytuje kvalitné a dostupné bývanie pre všetkých občanov, má vybudovanú kompletnú technickú infraštruktúru

a ponúka rozmanité možnosti na trávenie voľného času pre všetky vekové skupiny obyvateľstva.

Obec Slovenské Ďarmoty aktívne využíva danosti

v oblasti cestovného ruchu a podnikania s dôrazom na rozvoj cezhraničnej spolupráce.

Voľné objekty a areály sú využívané na podnikateľské účely a poskytujú pracovné príležitosti pre občanov obce.

2.2 SWOT analýzy

SWOT analýza pomáha ujasniť si súčasnú situáciu a zhodnotiť súčasný rozvojový potenciál, jej základom je audit zdrojov.

Analýza silných a slabých stránok: Analýza silných a slabých stránok sleduje súčasný stav v obci na základe zisteného auditu zdrojov. Je to rozdelenie toho, čo v území práve teraz máme na oblasti v súčasnosti pozitívne a negatívne s vedomím, že nie všetko čo teraz považujeme za zlé musí takým byť v budúcnosti a naopak.

Analýza príležitostí a rizík (ohrození): Analýza príležitostí a rizík alebo prekážok sa sústreďuje na budúci rozvoj obce a hľadá preň najpravdepodobnejšie možnosti a príležitosti. Opäť vychádza z auditu zdrojov, ale aj z analýzy silných a slabých stránok. Je syntézou prípravy podkladov k rozhodnutiu, kam má územie v budúcnosti smerovať a s akými rizikami treba pritom rátať.

Pomocou SWOT analýzy získame poznanie, aké sú vnútorné faktory územia a jeho súčasný potenciál (silné a slabé stránky) a aké sú vonkajšie faktory územia (príležitosti a ohrozenia), ktoré môžu a majú vplyv na jeho rozvoj.

2.2.1 Rozvoj vidieka a poľnohospodárstvo

Silné stránky Slabé stránky prírodný potenciál pre poľnohospodárstvo rozvinutá tradícia poľnohospodárstva a

vinárstva dobrá kvalita pôdy, rovinaté územie možnosť zavlažovania – rieka Ipeľ

chýba finalizácia produktov prvovýroby

nerealisticky nízky prenájom farmárskej pôdy

nízka produktivita práce

6


vhodné podmienky pre vidiecky turizmus dostatok poľnohospodárskeho odpadu pre

druhotné využitie

upadajúca krajinotvorba silná závislosť vidieckej populácie na

verejnej podpore

Príležitosti Ohrozenia program CLLD a projekty spolupráce diverzifikácia poľnohospodárskych činností

ako možnosť rozvoja regiónu možnosti využitia alternatívnych zdrojov

energie konkrétne z poľnohospodárskej produkcie

zainteresovanie mladých ľudí do aktívnych činností

poľnohospodárstvo priateľské k životnému prostrediu

alternatívne a ekologické poľnohosp. poľnohospodárska produkcia (ovocie,

zelenina, vinič, netradičné plodiny) ako zdroj pre spracovateľský potravinársky priemysel

existujúce voľné hospodárske budovy a plochy v poľnohospodárstve

sociálne odlúčenie vidieka upadajúce poľnohospodárstvo slabá podpora malých a stredných

podnikateľov a demotivujúce podnikateľské prostredie

konkurencia silnejších členov EÚ nízka kúpyschopnosť obyvateľov nevysporiadané majetkovo právne

vzťahy nedobudovaná technická infraštruktúra

v území rastúce ceny vstupov nezáujem mladej generácie o

poľnohospodárstvo

2.2.2 Technická infraštruktúra

Silné stránky Slabé stránky vhodná konfigurácia územia pre

dobudovanie infraštruktúry skúsenosti obce s realizáciou investičných

projektov vlastníctvo budov a nehnuteľností obcou

chýbajúca environmentálna infraštruktúra

nekvalitné miestne komunikácie a chodníky

nefunkčné rigóly na odvádzanie dažďovej vody

neestetická plocha námestia a autobusovej zástavky

chýbajú upravené plochy s verejnou zeleňou

chýbajúce športoviská frekventovaná cesta prechádzajúca

obcou (kamióny spôsobujú technické závady na budovách a ohrozujú bezpečnosť chodcov)

nedostatok voľných bytov a stavebných pozemkov

kapacitne nedostačujúca elektrická sieť technicky zastaralý miestny rozhlas zlý stavebno-technický stav budov

v majetku obce

7


Príležitosti Ohrozenia dobudovanie a humanizácia verejných

priestranstiev dobudovanie kanalizácie v časti obce zlepšiť stavebno-technický stav

jestvujúcich komunikácií dobudovanie infraštruktúry v osade Iliašov

projektová a územnoplánovacia nepripravenosť obce

projekty technickej infraštruktúry sú vysoko finančne náročné pre obec

2.2.3 Sociálny kapitál obce a trh práce

Silné stránky Slabé stránky ponuka pomerne lacnej pracovnej sily

prevažne v robotníckych a poľnohospodárskych profesiách

záujem aktívnych občanov o rozvoj obce členstvo obce v mikroregióne Údolie

Čebovského potoka a iných občianskych združeniach

tradície v poľnohospodárskej výrobe, kvalifikované pracovné sily v týchto oblastiach

dvojjazyčnosť obyvateľov skúsenosti obce s úspešnými projektmi

narastajúca migrácia obyvateľov v produktívnom veku

zhoršuje sa veková skladba obyvateľstva (narastá podiel obyvateľov v poproduktívnom veku)

zlá sociálna situácia v obci v niektorých komunitách

ťažko umiestniteľní absolventi stredných škôl

absencia výstavby nových domov odchod mladých vzdelaných ľudí

z vidieka za prácou do zahraničia slabá spolupráca medzi

podnikateľskými subjektmi nedostatok sociálnych služieb chýbajúci prístup k úverom pre

neziskové subjekty a začínajúcich podnikateľov

zlá vzdelanostná štruktúra občianska neuvedomelosť a apatia

mladých chýbajúce služby pre seniorov

a osamelých občanov vysoká miera nezamestnanosti (nad

20%) a dlhodobá nezamestnanosť chýbajúce nové zručnosti, hlavne

jazyková znalosť, podnikateľské zručnosti a pod.

nízka životná úroveň občanovPríležitosti Ohrozenia predĺženie aktívneho pracovného života rozvoj sociálneho podnikania vysoká ponuka lacnej pracovnej sily pre

potenciálnych investorov rozvoj mimoškolských aktivít mladých ľudí

zameraných na nové zručnosti vrátane

starnutie obyvateľstva, zhoršujúca sa sociálna štruktúra obyvateľov, nárast chudoby

postupný zánik pracovných príležitostí pre ľudí s nižším vzdelaním

vývoj hodnôt v spoločnosti – oslabenie

8


podnikateľských zručností rozvoj aktivít pre voľný čas nadviazanie na úspešné projekty v obci,

v regióne aj mimo neho dobudovanie služieb a sociálnej

infraštruktúry zabezpečenie sociálnych programov

(strava, kluby, opatrovateľská služba) samozamestnanie v poľnohospodárskej

oblasti

tradičnej funkcie rodiny vrátane starostlivosti o seniorov

nízka kvalifikovanosť disponibilnej pracovnej sily

strata pracovných návykov neochota zapájať sa do vecí verejných neochota budovať medzisektorovú

spoluprácu a partnerstvo nedostatok vlastných zdrojov na

spolufinancovanie nekvalifikovaná pracovná sila prehlbovanie apatie v ľuďoch závisť ľudí obmedzený prístup k vzdelávaniu na

vidieku školský systém produkujúci

nezamestnaných

2.2.4 Kultúrno-historický a prírodný potenciál

Silné stránky Slabé stránky historické dedičstvo (kaštieľ) zaujímavé prvky drobnej architektúry,

napr. kríže, pomníky, kaplnky, sochy, pamätné tabule

prírodné bohatstvo (navrhované chránené územia)

rieka Ipeľ

chátranie historických objektov nevhodné riešenie prvkov drobnej

architektúry zanikanie ľudových remesiel

a ľudového kroja nekoncepčná výstavba slabé environmentálne povedomie

obyvateľov nedobudovaná environmentálna

technická infraštruktúra čierne skládky

Príležitosti Ohrozenia využitie prírodného a kultúrno-

historického potenciálu pre rozvoj územia (bývalá tehelňa)

významní rodáci a osobnosti (pobyt Boženy Nemcovej)

zazelenenie nevyužívaných plôch dobudovanie infraštruktúry alternatívne zdroje energie spracovanie druhotných surovín súťaže v obnove a skrášľovaní obce

vymieranie nositeľov ľudových tradícií nezáujem mládeže neznalosť obyvateľov o historických

hodnotách ľudovej architektúry zánik tradičnej kultúry a remesiel nedoriešený prechod kompetencií na

samosprávu nízka informovanosť a angažovanosť

občanov neriešenie súčasných ekologických

záťaží nedobudovanie technickej

infraštruktúry

9


ľahostajnosť občanov k životnému prostrediu

2.2.5 Všeobecná analýza

Silné stránky Slabé stránky veľmi dobré podmienky pre rozvoj

poľnohospodárskej výroby ponuka pomerne lacnej pracovnej sily

prevažne v robotníckych a poľnohospodárskych profesiách

voľné priestory vhodné na využitie pre podnikanie a služby

susedné mesto Balašské Ďarmoty (Maďarská republika)

dvojjazyčnosť obyvateľov

vysoká miera nezamestnanosti prenos kompetencií na samosprávu bez

finančného krytia nízka úroveň znalosti svetových

jazykov u strednej a staršej generácie nezáujem investorov o región slabý marketing územia neefektívna sociálna politika štátu absencia územného plánu

Príležitosti Ohrozenia možnosť rozvoja tradičných

a netradičných foriem poľnohospodárstva využitie územia pre rozvoj vidieckej

turistiky a agroturistiky spolupráca s BBSK všestranná spolupráca s mestom Balašské

Ďarmoty voľná pracovná sila partnerstvá existujúce a tvoriace sa reforma verejnej správy možnosti samosprávy (informácie,

kompetencie) nadviazanie na úspešné projekty v regióne

aj mimo neho

odliv subjektov, ktoré vytvárajú pracovné miesta

nesolventnosť obyvateľstva na vidieku daňové zaťaženie konzervatívnosť obyvateľstva odchod mladých a vzdelaných ľudí nízka informovanosť na vidieku nevysporiadané vlastnícke vzťahy nejasné podmienky a meniace sa

pravidlá v programoch EÚ administratívna náročnosť prípravy

a realizácie projektov nepružná legislatíva

2.3 Problémová analýza

Zástupcovia obce Slovenské Ďarmoty v spolupráci s realizačným tímom počas tvorby dokumentu identifikovali nasledovné problémy ako kľúčové pre riešenie v období najbližších 7 rokov: nedobudovaná technická infraštruktúra a potreba rekonštrukcie existujúcej

technickej infraštruktúry (odklon kamiónovej dopravy mimo obec, miestne komunikácie, spevnené plochy a chodníky v obci, námestie, autobusová zástavka, rekonštrukcia budov v majetku obce, verejná zeleň a verejné priestranstvá, odpadové hospodárstvo, alternatívne zdroje energií, likvidácia odpadu)

10


nedostatočný rozvoj občianskej infraštruktúry, cestovného ruchu a podnikania (obnova a rekonštrukcia miestnych pamiatok, vybudovanie ubytovacích kapacít, výstavba nájomných a sociálnych bytov, vybudovanie viacúčelového ihriska, vybudovanie detského ihriska, sociálna starostlivosť, vybudovanie denného stacionáru, využitie voľných objektov a areálov na podnikanie, založenie obecného podniku, prilákanie investorov, vytváranie pracovných miest v obci, podpora rozvoja podnikania)

nedostatočný rozvoj ľudských zdrojov (vzdelávanie a informovanosť občanov, environmentálna výchova, aktivizácia obyvateľov, najmä mládeže, rozvoj nových zručností)

Za najvážnejšie následky týchto problémov sa považuje: zhoršujúca sa kvalita života občanov obce, zlá sociálna situácia vyplývajúca z vysokej miery nezamestnanosti, malé možnosti sebarealizácie sa miestneho obyvateľstva či v oblasti pracovnej

alebo voľnočasovej, migrácia mladých ľudí za prácou dočasne alebo natrvalo mimo obce aj do zahraničia

(Maďarsko, Čechy, Nemecko, Rakúsko, Anglicko, Írsko).

Príčinami tohto stavu sú: nedostatok pracovných príležitostí priamo v obci a v regióne, nízka úroveň využitia ponúkaných možností a daností obce, nedostatok finančných prostriedkov, nevyhovujúca legislatíva, prehlbovanie regionálnych rozdielov, nízka aktivita občanov.

Hlavné oblasti riešenia problémov v obci: technická infraštruktúra: dobudovanie kanalizácie v časti obce, odklon kamiónovej

dopravy mimo obec, miestne komunikácie, spevnené plochy a chodníky v obci, námestie, autobusová zástavka, rekonštrukcia budov v majetku obce, verejná zeleň a verejné priestranstvá, odpadové hospodárstvo, alternatívne zdroje energií, likvidácia odpadu,....

občianska infraštruktúra: výstavba nájomných a sociálnych bytov, vybudovanie viacúčelového ihriska, vybudovanie detského ihriska, sociálna starostlivosť, vybudovanie denného stacionáru

cestovný ruch a podnikanie: obnova a rekonštrukcia miestnych pamiatok, vybudovanie ubytovacích kapacít, využitie voľných objektov a areálov na podnikanie, založenie obecného podniku, prilákanie investorov, vytváranie pracovných miest v obci, podpora rozvoja podnikania,....

ľudské zdroje: vzdelávanie a informovanosť občanov, environmentálna výchova, aktivizácia obyvateľov , najmä mládeže, rozvoj nových zručností,....

2.3.1 Dotazníkový prieskum medzi občanmi

Spoznanie predstáv obyvateľov obce o tom, čo by v nej najradšej zrealizovali, sa uskutočnilo formou dotazníkového prieskumu ako aj osobným stretnutím na Obecnom úrade v Slovenských Ďarmotách. Občania sa vyjadrili k jednotlivým oblastiam a uviedli množstvo námetov, ktoré sa stanú podnetmi pre ďalší rozvoj obce.

11


Názov námetuSociálne byty, byty pre mladé rodinyRekonštrukcia miestnych komunikácií a výstavba chodníkovPríprava infraštruktúry pre nové stavebné pozemky (cesty, všetky siete)Územný plán obceVybudovanie obchvatu obceVybudovanie viacúčelového športového ihriska a detského ihriskaRekonštrukcia a zateplenie MŠProgramy vzdelávania pre rôzne vekové aj sociálne skupinyVybudovanie klubu dôchodcovModernizácia knižnice a internetizáciaRekonštrukcia budovy kultúrneho domuRekonštrukcia verejného osvetleniaRekonštrukcia miestneho rozhlasuRekonštrukcia a údržba budov v majetku obceÚprava námestia v centre obceVybudovanie náučného chodníkaVybudovanie cyklotrasyRozvoj vzťahov s partnerskými obcami na Slovensku aj v zahraničíVydanie propagačného materiálu a osadenie informačných tabúľVybudovanie verejného WCVybudovanie prírodného amfiteátraObnova autobusových zástaviekVybudovanie vyhliadkovej veže (napojenie na cyklotrasu a náučný chodník)Výsadba gaštanového saduDostavanie domu smútku – zvonica a strechaRozvoj ubytovacích a stravovacích kapacít v obciLikvidácia čiernych skládokVybudovanie obecného kompostoviskaVyužívanie obnoviteľných zdrojov energieRozšírenie separovaného zberu o ďalšie komodityPonuka vhodných aktivít pre mládežÚprava a údržba verejných priestranstievRozvoj podnikania v obci (pestré a kvalitné služby)Zvýšenie bezpečnosti v obciVyužitie potenciálu hraničnej obce – ponuka pozemkov a budov pre rozvoj podnikania a bytovej výstavbyRozvíjať služby pre seniorovVybudovať rigóly pre odvod dažďovej vodyPosilnenie elektrickej sieteVybudovať obecný podnik pre rozvoj zamestnanosti v obciObnoviť bývalú tehelňu - atrakciaRozvíjať spolkovú činnosť

Kroky, ktoré treba v obci v najkratšom čase uskutočniť - prioritné oblasti:

Rekonštrukcia a zhodnotenie nevyužívaných priestorov v obci na podnikanie a službyVýstavba nových bytovČistota a poriadok v obci, úprava verejných priestranstiev

12


Poznámka: Ankety boli po vyhodnotení odovzdané objednávateľovi na archiváciu.

2.4 Stanovenie cieľov

Zmyslom tvorby predloženej stratégie je vytvoriť východiskové podmienky k aktivizovaniu obyvateľov a samosprávy k tomu, aby sa vlastnými silami snažili o zvýšenie kvality života na základe harmonického rozvoja daností obce. Formulovanie stratégie obce vychádza z analýzy jej hlavných problémov, zisťovania ich príčin a hľadania riešení na základe analýzy potenciálnych možností pre rozvoj, ako aj stanovených predpokladov a podmienok reálnosti splnenia definovaných cieľov. Stratégia je stanovená jedným strategickým cieľom a tromi špecifickými cieľmi, ktoré predstavujú pohľad do budúcnosti na najbližších 7 – 10 rokov. Je potrebné počítať s jeho pravidelnou 2 – 3 ročnou aktualizáciou.

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Slovenské Ďarmoty vytvára spoločnú stratégiu samosprávy, partnerov a obyvateľov s cieľom riešenia problémov obce. Na báze rozvoja obce možno vytvoriť platformu partnerstiev, formulovať stratégiu rozvoja, jej krátkodobé a dlhodobé ciele, zabezpečiť dosiahnutie cieľov formou konkrétnych prostriedkov, zabezpečiť kvalitné riadenie procesu rozvoja.

Realizácia stratégie formulovaná strategickými cieľmi je naplňovaná konkrétnymi projektmi. Hospodársky a sociálny rozvoj je závislý od riešenia všetkých súvislostí a nadväzností s využitím všetkých výhod územia. Preto jednotlivé projekty musia zabezpečovať rozvoj v rôznych oblastiach činností.

2.5 Strategický cieľ

Pri strategickom plánovaní platí zásada: ciele musia mať zmysel, výsledky musia byť merateľné a opatrenia pre realizáciu musia byť splniteľné.

Na základe analýzy problémov v obci Slovenské Ďarmoty bol stanovený nasledovný strategický cieľ:

Zabezpečiť vyvážený a trvalo udržateľný rozvoj obce Slovenské Ďarmoty, ktorý bude zameraný na zlepšenie ekonomických a sociálnych podmienok

života v obci a rozvoj na báze zhodnotenia jej vnútorného potenciálu s využitím externých doplnkových zdrojov.

2.6 Špecifické ciele

Pre dosiahnutie tohto strategického cieľa si zástupcovia obce stanovili nasledovné tri základné špecifické ciele:

13Cieľ 1 Cieľ 2 Cieľ 3


dobudovanie chýbajúcej technickej infraštruktúry rekonštrukcia jestvujúcej technickej infraštruktúry (miestny rozhlas, verejné

osvetlenie, energetická sieť) rekonštrukcia miestnych komunikácií a chodníkov v obci spomalenie dopravy cez obec úprava verejných priestranstiev, vytvorenie oddychových zón a verejnej zelene rekonštrukcia budov v majetku obce využívanie obnoviteľných zdrojov energií v obci rozvoj komplexného odpadového hospodárstva rozvoj bývania budovanie priestorov pre mládež budovanie priestorov a areálov pre športové aktivity budovanie kultúrnej infraštruktúry budovanie sociálnej infraštruktúry v obci rekonštrukcia a zhodnotenie budov v majetku obce pre sociálne aktivity

14

využiť danosti obce pre

rozvoj cestovného

ruchu a podnikania

zvyšovať kvalitu ľudských zdrojov

prostredníctvom vzdelávania

a informovanosti občanov

dobudovať chýbajúcu

a rekonštruovať existujúcu technickú, občiansku,

sociálnu a environmentálnu

infraštruktúru

Opatrenia Opatrenia Opatrenia


vytvorenie podmienok pre rozvoj služieb cestovného ruchu rozvoj ubytovacích služieb v obci inovácia a modernizácia technológií v jestvujúcich firmách podpora diverzifikácie poľnohospodárskych činností rozvoj podnikateľských aktivít a podpora tvory nových pracovných miest rozvoj podnikateľských aktivít obce rekonštrukcia a zhodnotenie budov v majetku obce podpora príchodu investorov

rekvalifikačné kurzy v rôznych oblastiach rozvoj kultúrnych tradícií a pôvodných remesiel rozvoj informatizácie a informovanosti občanov rozvoj spolupráce na rôznych úrovniach propagácia obce

AKTIVITY (príklady projektov) Vypracovanie projektovej dokumentácie pre investičné projekty Vybudovanie kanalizácie v časti obce Zrekonštruovať budovy vo vlastníctve obce pre podnikateľskú činnosť Spomalenie premávky v obci, vybudovanie radarov a iných zariadení Úprava verejných priestranstiev, rekonštrukcia námestia, vytvorenie oddychových

zón a verejnej zelene, vybudovanie - rekonštrukcia verejného WC Rekonštrukcia budov v majetku obce, MŠ, budova obecného úradu Vybudovať bezbariérové prístupy do obecných budov Podpora rozvoja bývania – výstavba nájomných a sociálnych bytov Rozvoj ľudských zdrojov - rekvalifikačné kurzy, opatrovateľstvo, rekvalifikácie

nezamestnaných Pre rozvoj informovanosti miestnych občanov vydávať občasník – miestny

spravodajca Rekonštrukcia a modernizácia miestneho rozhlasu Oprava miestnych komunikácií a chodníkov v obci, vybudovanie nových chodníkov Spracovať viacjazyčný propagačný materiál o obci Vypracovanie územného plánu obce Zavedenie separovaného zberu a vybudovanie zberného dvora, vybudovanie

kompostoviská Likvidácia čiernych skládok Využívanie obnoviteľných zdrojov energie na vykurovanie verejných priestorov Rekonštrukcia a rozšírenie verejného osvetlenia Rekonštrukcia autobusovej zastávky, poprípade vybudovanie novej Riešenie sociálnej oblasti – starostlivosť o starých občanov – vývarovňa,

opatrovateľská služba, denná starostlivosť o starých občanov Vybudovanie klubu dôchodcov

15


Zriadiť v obci centrum pre mládež (internetová miestnosť, vzdelávacie stredisko, záujmová činnosť), modernizácia a internetizácia knižnice

Vybudovať cyklotrasu a náučný chodník, prírodný amfiteáter, vyhliadkovú vežu a gaštanový sad

Rozvíjať spolkovú činnosť v obci Využitie „hnedých plôch“ v obci Vybudovanie rigolov na odvod dažďovej vody, rekonštrukcia Vybudovať kolumbárium pri miestnom cintoríne, urnový háj Rekonštrukcia miestnych komunikácií a chodníkov Príprava infraštruktúry pre stavebné pozemky Zriadenie ubytovacích a stravovacích kapacít Vybudovanie informačného systému v obci Využitie areálu bývalej colnice na podnikateľskú činnosť Obnova technickej pamiatky bývalej tehelne Posilnenie rozvodov elektrickej energie Podpora inovácie a konkurencieschopnosti jestvujúcich podnikateľských aktivít Rozšírenie kamerového systému v obci Udržať medzinárodné partnerstvá a rozvíjať s nimi spoluprácu Vyhlásiť lokalitu Biely vrch za chránené územie Vybudovať malú pristávaciu dráhu pre športové lietadlá Vybudovať futbalový štadión Vybudovať evanjelický kostol v obci Vybudovať prezliekarne pre futbalový klub

3. Realizačná časť

PRO obce obsahuje nasledovné časti: analytickú časť (pozostáva zo situačnej analýzy) strategickú časť (pozostáva z formulovania vízie, analýzy SWOT, strategických

a špecifických cieľov a opatrení) programovú a realizačnú časť (pozostáva z akčného plánu s časovým

harmonogramom a návrhom finančného zabezpečenia) finančnú časť (finančné zabezpečenie jednotlivých opatrení a aktivít,

inštitucionálnej a organizačnej stránky realizácie PHSR), túto časť si bude obec pripravovať operatívne každý rok podľa aktuálnych možností získania finančných prostriedkov na jednotlivé projekty a podľa stavu pripravenosti projektovej dokumentácie a rozpočtu konkrétnych projektov

Akčný plán je podkladom k územnému priemetu jednotlivých konkrétnych projektových zámerov. Je to časť realizačná, ktorá pretvorí ciele a opatrenia na konkrétne výstupy investičného a neinvestičného charakteru. Je to krátkodobý plán (najlepšie na obdobie jedného roka), ktorý definuje prvé kroky pri plnení PHSR s ohľadom na jej momentálne

16


finančné, personálne a technické kapacity a naliehavosť navrhnutých aktivít. Ide preto o akýsi doplnok k PHSR, ktorý je potrebné každoročne aktualizovať. Jeho plnenie by mal zabezpečovať koordinačný tím, prípadne vytvorené pracovné skupiny.

Akčný plán by mal obsahovať:- zoznam najdôležitejších aktivít a projektov na najbližší rok, ich opis a odhad

ich reálnych vyčísliteľných prínosov (napr. tvorba pracovných miest)- harmonogram krokov, ktoré je potrebné podniknúť na realizáciu

naplánovaných aktivít a projektov- určenie realizačného tímu ku každej aktivite a projektu- predpokladané zdroje financovania (vlastné a vonkajšie)- pri aktualizovaných akčných plánoch je potrebné ešte doplniť zhodnotenie

plnenia úloh obsiahnutých v predchádzajúcom akčnom pláne, stav naplánovaných projektov, pokrok, ktorý obec pri plnení PHSR dosiahla v uplynulom roku

- aktualizáciu faktov v situačnej analýze a analýze SWOT (ak sa medzičasom zmenili východiskové podmienky).

3.1 Rozpracovanie akčného plánu obce vrátane rozpočtu

Rámcové aktivity obce na obdobie 2015-2024 popisujú jednotlivé navrhované opatrenia. V popise je uvedené obdobie, zdroje financovania a tiež zodpovedná organizácia za podanie a realizáciu projektu. Reálnosť splnenia cieľov vychádza z rozpočtového auditu obce jej možností financovania, resp. spolufinancovania jednotlivých projektov. Ďalej je významne ovplyvnená časovým rámcom programovacieho obdobia, harmonogramom vyhlasovania jednotlivých výziev v rámci Operačných programov a pod. Je rámcovým prehľadom plánovaných opatrení obce Slovenské Ďarmoty na celé programovacie obdobie. Odporúčame po schválení všetkých programových dokumentov, aby obec zabezpečila vypracovanie akčného plánu na najbližšie obdobie, ktoré bude zároveň v súlade aj s vypracovanou projektovou dokumentáciou v prípade investičných aktivít. Rámcové aktivity budú rozpracované do štádia projektového zámeru.

Projektový zámerA. NÁZOV PROJEKTU

B. PREDKLADATEĽ1. Názov a adresa predkladateľa projektu:

2. Právna forma:

3. Kontaktná osoba:

4. Partneri projektu:

17


C. POPIS PROJEKTU1. Odôvodnenie projektu:

2. Stručná charakteristika projektu:

3. Cieľové skupiny projektu

D. DOBA TRVANIA PROJEKTU (POČET MESIACOV REALIZÁCIE)projektu

E. PRIPRAVENOSŤ PROJEKTU NA REALIZÁCIU

F. ZDROJE FINANCOVANIA PROJEKTU

Pri príprave akčného plánu musia byť zodpovedané nasledovné otázky: ČO – výber jednotlivých krokov

Rozhodnutie o konkrétnych krokoch (aktivitách, projektoch), ktoré je potrebné realizovať so zameraním na stanovené priority

KTO – stanovenie osobnej alebo inštitucionálnej zodpovednostiZa každý projekt musí niekto (osoba alebo inštitúcia) prevziať osobnú zodpovednosť. Projekty, za ktoré nebude nikto zodpovedný sa nebudú realizovať.

KDE – určenie miesta realizácieVýber najvhodnejšieho miesta, kde sa projekt bude fyzicky realizovať.

KEDY – určenie času realizácieKaždý projekt treba naplánovať v reálnom čase, a to nie len termínom realizácie, ale aj potrebného časového rozpätia na realizáciu. Všetky projekty nie je možné realizovať naraz, niektoré musia predchádzať a niektoré budú doplnené počas realizácie.

KOĽKO – stanovenie nákladov

18


3.1.1 Súhrnný prehľad projektov obce Slovenské Ďarmoty na roky 2015-2024

Zameranie projektu(názov vystihujúci názov)

Predpokladaný termín

realizáciePredpokladané

náklady Hlavný ukazovateľvýsledku

Stav pripravenosti projektového zámeru (PD

áno/nie)

Priorita zámeru (cieľ)

Vypracovanie projektovej dokumentácie pre investičné projekty 2015 - 2020

Počet spracovaných dokumentácií

1

Vybudovanie kanalizácie v časti obce 2015 - 2020 km 1

Zrekonštruovanie budovy vo vlastníctve obce pre podnikateľskú činnosť

2015 – 2024 km 2

Spomalenie premávky v obci, vybudovanie radarov a iných zariadení 2015 – 2024 Počet projektov 1

Úprava verejných priestranstiev, rekonštrukcia námestia, vytvorenie oddychových zón a verejnej zelene, vybudovanie - rekonštrukcia verejného WC

2015 – 2024 m2 1

Rekonštrukcia budov v majetku obce, MŠ, budova obecného úradu

2016 - 2024 m2 1

Vybudovanie bezbariérového prístupu do obecných budov

2016 - 2024 m 1

19







áno/nie)


Podpora rozvoja bývania – výstavba nájomných a sociálnych bytov

2016 - 2024 Počet bytov 1

Rozvoj ľudských zdrojov - rekvalifikačné kurzy, opatrovateľstvo, rekvalifikácie nezamestnaných

2016 - 2024 Počet vyškolených osôb 3

Pre rozvoj informovanosti miestnych občanov vydávať občasník – miestny spravodajca

2016 - 2024 Počet výtlačkov 3

Rekonštrukcia a modernizácia miestneho rozhlasu 2016 - 2024 Na projekt 3

Oprava miestnych komunikácií a chodníkov v obci, vybudovanie nových chodníkov

2016 - 2024 km 1

Spracovať viacjazyčný propagačný materiál o obci 2016 - 2024 Počet výtlačkov 3

Vypracovanie územného plánu obce 2016 - 2024 Na projekt 3

20







áno/nie)


Zavedenie separovaného zberu a vybudovanie zberného dvora, vybudovanie kompostoviská 2016 - 2024

m2 1

Likvidácia čiernych skládok 2016 - 2024 m2 1

Využívanie obnoviteľných zdrojov energie na vykurovanie verejných priestorov 2016 - 2024 kWh 1

Rekonštrukcia a rozšírenie verejného osvetlenia 2016 - 2024 Počet svetelných bodov 1

Rekonštrukcia autobusovej zastávky, poprípade vybudovanie novej 2016 - 2024 Počet zastávok 1

Riešenie sociálnej oblasti – starostlivosť o starých občanov – vývarovňa, opatrovateľská služba, denná

starostlivosť o starých občanov2016 - 2024

Na projekt 1

Vybudovanie klubu dôchodcov 2016 - 2024 Počet klubov 1

21







áno/nie)


Zriadenie centra pre mládež (internetová miestnosť, vzdelávacie stredisko, záujmová činnosť), modernizácia

a internetizácia knižnice2016 - 2024

Počet miestností 1

Vybudovanie cyklotrasy a náučného chodníka, prírodný amfiteáter, vyhliadková vežu a gaštanový sad 2016 - 2024 km 1

Rozvíjať spolkovú činnosť v obci 2016 - 2024 Na projekt 3

Využitie „hnedých plôch“ v obci 2016 - 2024 m2 2

Vybudovanie rigolov na odvod dažďovej vody, rekonštrukcia 2016 - 2024 km 1

Vybudovanie kolumbária pri miestnom cintoríne, urnový háj 2016 - 2024 m2 1

22







áno/nie)


Príprava infraštruktúry pre stavebné pozemky2016 - 2024

m2 1

Zriadenie ubytovacích a stravovacích kapacít 2016 - 2024 Počet postelíPočet stoličiek

2

Vybudovanie informačného systému v obci 2016 - 2024 Na projekt 3

Využitie areálu bývalej colnice na podnikateľskú činnosť 2016 - 2024 m2 2

Obnova technickej pamiatky bývalej tehelne 2016 - 2024 Na projekt 2

Posilnenie rozvodov elektrickej energie 2016 - 2024 W 1

Podpora inovácie a konkurencieschopnosti jestvujúcich podnikateľských aktivít, diverzifikácia podnikateľských

činnosti2016 - 2024 Počet pracovných miest 2

23







áno/nie)


Rozšírenie kamerového systému v obci 2016 - 2024Počet kamier 1

Udržať medzinárodné partnerstvá a rozvíjať s nimi spoluprácu 2016 - 2024 Počet partnerstiev 3

Vyhlásiť lokalitu Biely vrch za chránené územie 2016 - 2024 Na projekt 2

Vybudovať malú pristávaciu dráhu pre športové lietadlá 2016 - 2024 m2 2

Vybudovať futbalový štadión 2016 - 2024 Počet 1

Vybudovať evanjelický kostol v obci 2016 - 2024 Počet 1

Vybudovať prezliekarne pre futbalový klub 2016 - 2024 Počet 1

24


3.1.2 Vzor súhrnnej tabuľky všetkých projektov

Na začiatku každého roka si obec pripraví aktuálne takúto tabuľku, ktorá bude v súlade so spracovanými projektovými dokumentáciami a rozpočtami k jednotlivým investičným akciám.

Špec

ifick

ý ci

eľ

Opa

tren

ie

Náz

ov

proj

ektu

Gar

ant

proj

ektu

Prip

rave

nosť

pr

ojek

tu

Rozp

očet

Zdro

jfin

anco

vani

a

Spol

ufina

ncov

anie

Term

ín

z PHSR

z PHSR Napr. podľa názvu PD

Zodpovedná osoba, inštitúcia

Spracovaná PDStavebné povolenieList vlastníctva

Celkový rozpočet

Operačný program,Nadácia,Štátny zdroj,...

%, Skvlastné,úver,...

Dátum

3.2 Merateľné ukazovatele – monitoring

Medzi kľúčové činnosti a procesy nevyhnutné pre správne zabezpečenie implementácie PHSR patria aj monitorovanie a hodnotenie na úrovni programu i jednotlivých projektov. Základom nového strategického prístupu v oblasti monitoringu a hodnotenia pre programové obdobie 2014 – 2020 je dôraz kladený na jasné definovanie cieľov a orientácia na výsledky intervencií. Jednotné a správne porozumenie nového výsledkovo orientovaného prístupu k politike súdržnosti EÚ je kľúčovým faktorom efektívnej prípravy a realizácie programového obdobia 2014 - 2020. Premenu plánovaných vstupov, výstupov a výsledkov na skutočné vstupy, výstupy a dosiahnuté výsledky prostredníctvom výberu a implementácie projektov možno pozorovať v reálnom čase pomocou monitorovacích mechanizmov. Monitorovanie, ktorého dominantným nástrojom sú merateľné ukazovatele, je teda zamerané predovšetkým na sledovanie efektivity implementačných a riadiacich mechanizmov programu a na dosahovanie cieľov programu. Monitorovanie je systematické a pravidelné zbieranie, analyzovanie a používanie informácií pre účely manažovania a rozhodovania. Monitorovanie splnenia Programu je možné na základe vyhodnotenia výsledkov ukazovateľov za jednotlivé cieľové oblasti. Indikátory budú presne stanovené v jednotlivých realizačných projektoch.

Hodnotenie predstavuje proces, ktorý systematicky skúma prínos z realizácie PHSR a jeho súlad s cieľmi stanovenými v Programe a analyzuje účinnosť realizačných procesov a vhodnosť nastavenia jednotlivých opatrení a pripravuje odporúčania na zvýšenie ich efektívnosti. Počas programového obdobia (roky 2014 – 2020) sa odporúča vykonávať priebežné hodnotenia a po ukončení programového obdobia, tzv. následné hodnotenie. Výsledky sa zverejňujú podľa platných predpisov o prístupe k informáciám. Proces hodnotenia z hľadiska jeho vykonávania je rozdelený na interné a externé hodnotenie. Pri internom hodnotení je v procese hodnotenia realizovaný vlastnými (internými) kapacitami subjektu zodpovedného za administratívne zabezpečenie realizácie PHSR, naopak na externom hodnotení sa podieľa externý subjekt (iná právnická alebo fyzická osoba).

25


Priebežné hodnotenie Proces priebežného hodnotenia má formu série hodnotení, ktorých cieľom je kontinuálne počas implementácie Programu skúmať rozsah, do akého sa využili prostriedky, skúmať efektívnosť a účinnosť programovania a sociálno-ekonomický dopad. Zároveň identifikuje faktory, ktoré prispeli k úspechu alebo neúspechu implementácie Programu vrátane udržateľnosti a identifikovania vhodných postupov. Hodnotenie sa vykonáva systematicky a priebežne počas celého trvania Programu. Priebežné hodnotenia sa odporúča vykonávať raz ročne. Základnými podkladmi pre prípravu hodnotenia sú monitorovacie správy projektov realizovaných v rámci príslušného PHSR. Priebežné správy o implementácii sú predkladané obecnému zastupiteľstvu.

Následné hodnotenie Následné hodnotenie skúma rozsah, v akom sa využili zdroje, účinnosť a efektívnosť programovania a sociálno-ekonomický vplyv. Následné hodnotenie určí faktory, ktoré prispeli k úspechu alebo neúspechu vykonávania PHSR a určí osvedčené postupy. Výstupom následného hodnotenia je Záverečná správa o hodnotení PHSR obce. Hodnotiace obdobie pri následnom hodnotení predstavuje obdobie celej realizácie Programu, tzv. programové obdobie.

Finančné zabezpečenie jednotlivých opatrení a rámcových aktivítFinančný plán predstavuje východiská pre financovanie PHSR obce na roky 2015 - 2024. Východiskami pre stanovenie finančného rámca sú indikatívne finančné požiadavky pre realizáciu konkrétnych projektov. Podrobnejšie informácie o finančnom zabezpečení realizácie konkrétnych projektových návrhov, v súlade s kompetenciami samosprávy, budú súčasťou projektového zásobníka. V súlade so Zákonom o podpore regionálneho rozvoja (Zákon č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja v znení neskorších predpisov) je regionálny rozvoj na území SR financovaný z viacerých zdrojov, z ktorých hlavnými zdrojmi sú:

zdroje štátneho rozpočtu, štátnych účelových fondov, rozpočty VÚC a rozpočty miestnej samosprávy a iné zdroje (PPP, úvery).

Doplnkovým zdrojom finančného zabezpečenia podpory regionálneho rozvoja sú prostriedky Európskej únie na to určené.

4. Možnosti získania zdrojov na realizáciu rámcových aktivít

Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF)

26


Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) sa zameriava na posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Európskej únii odstraňovaním nerovností medzi regiónmi. EFRR podporuje regionálny a miestny rozvoj a prispieva tak k všetkým tematickým cieľom podrobným stanovením priorít na zvýšenie dôrazu na:

- výskum, vývoj a inovácie, - zlepšenie prístupu k informačným a komunikačným technológiám a zvýšenie ich

kvality, - zmenu klímy a prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo, - obchodnú podporu malých a stredných podnikov, - služby vo všeobecnom hospodárskom záujme, - telekomunikačnú, energetickú a dopravnú infraštruktúru, - posilňovanie inštitucionálnych kapacít a účinnej verejnej správy, - zdravotnícku, vzdelávaciu a sociálnu infraštruktúru a - udržateľný rozvoj miest.

POSILNENIE DÔRAZU NA TEMATICKÉ CIELEAby sa zaistilo, že sa investície EÚ sústredia na tieto priority, stanovujú sa minimálne pridelené prostriedky v niekoľkých prioritných oblastiach. Napríklad v rozvinutejších a prechodných regiónoch by sa malo na vnútroštátnej úrovni vyčleniť minimálne 80 % zdrojov z EFRR na energetickú účinnosť a obnoviteľné zdroje, inovácie a podporu malých a stredných podnikov, z ktorých by sa malo na energetickú účinnosť a obnoviteľné zdroje vyčleniť aspoň 20 %. Menej rozvinuté regióny si budú môcť vybrať zo širšieho rozsahu investičných priorít vzhľadom na ich širšie potreby rozvoja. Na energetickú účinnosť a obnoviteľné zdroje, inovácie a podporu malých a stredných podnikov však budú musieť vyčleniť aspoň 50 % zdrojov z EFRR.

POSILNENIE ÚZEMNEJ SÚDRŽNOSTI Navrhované nariadenie prináša zvýšenie dôrazu na udržateľný rozvoj miest. Ten by sa mal dosiahnuť vyčlenením minimálne 5 % zdrojov z EFRR na udržateľný rozvoj miest, vytvorenie platformy na rozvoj miest na podporu zvyšovania budovania kapacít a výmeny skúseností a prijatím zoznamu miest, kde sa vykonajú integrované činnosti pre udržateľný rozvoj miest. Návrh obsahuje aj podporu inovačných postupov v oblasti udržateľného rozvoja miest, ktorá je obmedzená na 0,2 % ročného objemu finančných prostriedkov.

Mimoriadnu pozornosť treba venovať oblastiam so špecifickými prírodnými a demografickými charakteristikami s osobitným vyčlenením ďalších finančných prostriedkov pre najodľahlejšie a málo zaľudnené regióny. Najmenej 50 % týchto vyčlenených finančných prostriedkov sa musí vyčleniť na činnosti, ktoré prispejú k diverzifikácii a modernizácii hospodárstiev najodľahlejších regiónov s osobitným dôrazom na výskum a inovácie, informačné a komunikačné technológie a konkurencieschopnosť malých a stredných podnikov.

Európsky sociálny fond (ESF) Okrem toho, že prispieva k hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, ESF je hlavným nástrojom na investície do ľudí. Zlepšuje pracovné príležitosti európskych občanov, podporuje lepšie vzdelávanie a zlepšuje situáciu najzraniteľnejších obyvateľov ohrozených chudobou. Nariadenie navrhuje, aby sa ESF v Únii zameral na štyri tematické ciele:

- podporu zamestnanosti a podporou pracovnej mobility, - podporu sociálneho začleňovania a boja proti chudobe, - investície do vzdelávania, zručností a celoživotného vzdelávania a - posilňovanie inštitucionálnych kapacít a účinnej verejnej správy.

ESF by však mal prispievať aj k iným tematickým cieľom, ako napríklad k podpore prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, ktoré by zohľadňovalo klímu a účinne využívalo zdroje, k posilneniu využívania informačných a komunikačných technológií, podpore výskumu, technologického vývoja a inovácií a zlepšeniu konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov.

POSILNENIE DÔRAZU NA TEMATICKÉ CIELEV súlade so záväzkom EÚ k začleňujúcemu rastu by sa aspoň 20 % zdrojov ESF malo vyčleniť na podporu sociálneho začleňovania a boja proti chudobe. Okrem toho by sa

27


programy mali sústrediť na financovanie obmedzeného počtu takzvaných investičných priorít, ktoré určujú podrobnosti každého tematického cieľa.

POSILNENIE PARTNERSTVA Návrh obsahuje konkrétne ustanovenia na posilnenie partnerstva a podporu aktívnej účasti sociálnych partnerov a mimovládnych organizácií na investíciách ESF. Požaduje, aby sa primerané množstvo prostriedkov z ESF vyčlenilo na budovanie kapacít na činnosť sociálnych partnerov a mimovládnych organizácií v menej rozvinutých regiónoch.

POSILNENIE SOCIÁLNYCH INOVÁCIÍ A NADNÁRODNEJ SPOLUPRÁCE Činnosti v oblasti sociálnych inovácií a nadnárodnej spolupráce sa podporujú prostredníctvom zvýšenej sadzby spolufinancovania určených prioritných osí, prostredníctvom osobitných opatrení v oblasti programovania a monitorovania a prostredníctvom silnejšej úlohy Komisie pri výmene a šírení osvedčených postupov a spoločných činností v rámci Únie.

POSILNENIE DÔRAZU NA VÝSLEDKY S cieľom zlepšiť účinnosť zásahov ESF sa uvažuje o osobitných ustanoveniach na zaistenie sústredenia zdrojov. Okrem toho sa zavádzajú spoločné ukazovatele, ktoré umožnia podrobnejšie monitorovanie a uľahčia posudzovanie vplyvu investícií ESF na úrovni EÚ.

ZJEDNODUŠENIE SYSTÉMU UPLATŇOVANIA Návrh nariadenia navrhuje zjednodušené možnosti nákladov na uľahčenie využívania ESF najmä malými hospodárskymi subjektmi. Okrem toho navrhuje, aby v prípade malých hospodárskych subjektov mali členské štáty povinnosť využívať štandardné váhy jednotkových nákladov alebo paušálne náklady. To by mohlo znížiť administratívne zaťaženie až v 50 % projektov.

ZVÝŠENÉ VYUŽÍVANIE FINANČNÝCH NÁSTROJOV Zavádzajú sa konkrétne ustanovenia pre finančné nástroje, ktoré majú povzbudiť členské štáty a regióny, aby využívali ESF a zvýšili tak jeho kapacitu na financovanie činností na podporu zamestnanosti, vzdelávania a sociálneho začleňovania.

Miestny rozvoj riadený spoločenstvom V priebehu minulých 20 rokov sa prístup LEADER (1) v oblasti miestneho rozvoja riadeného spoločenstvom (CLLD) – založený na skúsenostiach iniciatívy financovanej zo štrukturálnych fondov EÚ, ktorý mal pomôcť zúčastneným stranám vo vidieckych oblastiach zhodnotiť dlhodobý potenciál ich miestneho regiónu – ukázal ako efektívny a účinný nástroj pri uskutočňovaní rozvojových politík. Európska komisia podporuje túto realizačnú metódu aj prostredníctvom ďalších iniciatív Spoločenstva, akými sú iniciatívy URBAN (2) a EQUAL (3). Pokiaľ ide o prístup LEADER, ktorý EÚ sústavne podporuje od roku 1991, tento prístup sa stal dôležitým prvkom rozvojovej politiky vidieka a je akceptovaný v celej Európe. Od roku 2007 je miestny rozvoj nástrojom uskutočňovania politiky aj v odvetví európskeho rybného hospodárstva. Návrh nariadenia o budúcom nástroji CLLD sa zakladá na prístupe LEADER a týka sa všetkých fondov začlenených do spoločného strategického rámca – Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Európsky sociálny fond (ESF), Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV), Európsky fond námorného a rybného hospodárstva (EFNRH) a Kohézny fond (KF) – na programové obdobie rokov 2014-2020 (fondy SSR). CLLD je nástroj, ktorý sa má využívať špeciálne na subregionálnej úrovni a ktorý dopĺňa ďalšiu rozvojovú podporu na miestnej úrovni. CLLD môže mobilizovať a zapájať miestne spoločenstvá a organizácie, aby prispeli k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, v oblasti podpory územnej súdržnosti a dosahovania konkrétnych politických cieľov. Hlavné ciele návrhu Komisie sú zjednodušiť a rozšíriť využívanie nástroja CLLD ako rozvojového nástroja. Návrhy CLLD budú:

- vyzývať miestne spoločenstvá, aby vytvárali integrované prístupy zhora nadol v podmienkach, keď treba reagovať na územné a mieste problémy, ktoré si vyžadujú štrukturálnu zmenu;

28


- budovať kapacity spoločenstva a podporovať inovácie (vrátane sociálnych inovácií), podnikanie a možnosti zmien podporou rozvoja a objavovaním nevyužitého potenciálu v rámci spoločenstiev a území;

- podporovať vlastníctvo na úrovni spoločenstva zvyšovaním účasti v rámci spoločenstiev a budovať zmysel pre zapojenie sa a vlastníctvo, ktoré zvyšujú účinnosť politík EÚ; a

- pomáhať viacúrovňovej správe poskytnutím spôsobu, ktorým sa miestne spoločenstvá budú v plnej miere podieľať na určovaní charakteru realizácie cieľov EÚ vo všetkých oblastiach.

ZÁSADNÉ PRVKY MIESTNEHO ROZVOJA RIADENÉHO SPOLOČENSTVOM Miestne akčné skupiny by mali tvoriť zástupcovia miestnych verejných a súkromných spoločensko-hospodárskych záujmov, ako napríklad podnikatelia a ich združenia, miestne orgány, susedské alebo vidiecke združenia, občianske skupiny (napríklad zástupcovia menšín, starších občanov, žien či mužov, mládeže, podnikateľov atď.), komunitné a dobrovoľnícke organizácie atď. Zástupcovia občianskej spoločnosti a partneri zo súkromného sektora by mali mať najmenej 50 % rozhodovacích právomocí a žiadna záujmová skupina by samotná nemala mať viac než 49 % hlasov. Stratégie pre miestny rozvoj musia byť v súlade s príslušnými programami fondov SSR, prostredníctvom ktorých sú podporované. Mali by určiť oblasť a obyvateľstvo, ktorých sa stratégia týka, vykonať analýzu rozvojových potrieb a potenciálu danej oblasti vrátane analýzy silných a slabých stránok, príležitostí a hrozieb (SWOT analýzu) a popísať ciele, rovnako ako integračný a inovačný charakter stratégie vrátane cieľov pre výstupy a výsledky. Stratégie by mali zahŕňať aj akčný plán, ktorý ukazuje, ako sa ciele premietnu do konkrétnych projektov, prevádzkových a monitorovacích opatrení a finančného plánu.

Externé finančné zdroje

Program rozvoja vidieka 2014 – 2020 je dokumentom, na základe ktorého bude posky-tovaná pomoc z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka v programovacom období 2014 – 2020. Napĺňa tri hlavné ciele:

- konkurencieschopnosť poľnohospodárstva, potravinárstva a lesníctva, - udržateľné využívanie prírodných zdrojov a opatrenia v oblasti klímy,

Operačné programy pre programové obdobie 2014 - 2020

Program rozvoja vidieka

Názov Operačného programu Riadiaci orgán

Výskum a vývoj Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu a Ministerstvo hospodárstva

Integrovaná infraštruktúra Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja

Ľudské zdroje, zamestnanosť a inklúzia Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny

Kvalita životného prostredia Ministerstvo životného prostredia

Integrovaný regionálny operačný program Ministerstvo vnútra

Efektívna verejná správa Ministerstvo vnútra

29


- vyvážený územný rozvoj vidieckej ekonomiky.

Opatrenie 7: Základné služby a obnova dedín vo vidieckych oblastiach (čl. 20)

Podopatrenie: 7.2 Podpora investícií do budovania, zlepšenia alebo rozšírenia všetkých typov malej infraštruktúry vrátane investícií do obnoviteľných zdrojov energie a úspor energie

Názov operácie: Investície do vytvárania, zlepšovania alebo rozširovania všetkých druhov infraštruktúr malých rozmerov

Popis operácie: investície budú zamerané na nasledovné oblasti: - miestne kanalizácie, vodovody, alebo čistiarne odpadových vôd, - miestne komunikácie (len v malom rozsahu, ktorý prispeje k prepojeniu oblasti,

ekonomickému rozvoju, oživeniu danej oblasti), lávky, mosty, chodníky a záchytné parkoviská, autobusové zastávky, odvodňovacie kanále, prehlbovanie existujúcich obecných studní,

- zlepšenie vzhľadu obcí – úprava a tvorba verejných priestranstiev, námestí, parkov a pod.

Príjemca pomoci: - obce vo vidieckych oblastiach s počtom obyvateľov do 1 000 (vrátane),- pri investíciách do kanalizácií a ČOV - obce vo vidieckych oblastiach s počtom

obyvateľov do 1000 (vrátane) s výnimkou obcí, ktoré sú súčasťou aglomerácie nad 2000 EO ako aj aglomerácie pod 2000 EO, ktorá zasahuje do chránených vodohospodárskych oblastí,

- združenia obcí s právnou subjektivitou (s priemerným počtom obyvateľov do 1 000 (vrátane).

Výška a miera podpory: - 100 % s maximálnym limitom 300 000 €, možnosť poskytnutia zálohovej platby do

výšky 50 % oprávnených nákladov.

Podopatrenie: 7.3 Podpora infraštruktúry širokopásmového internetu vrátane jej budovania, zlepšenia a rozšírenia, podpora pasívnej infraštruk-túry širokopásmového internetu a zabezpečenie prístupu k široko-pásmovému internetu a verejnému e-governmentu

Názov operácie: Budovanie širokopásmového internetu Popis operácie:

- vytvorenie prístupu k širokopásmovému internetu prostredníctvom budovania prístupových sietí, vrátane zriadenia verejne prístupného miesta.

Príjemca pomoci: - obce vo vidieckych oblastiach do 500 obyvateľov (vrátane), definované ako biele

miesta z hľadiska pokrytia širokopásmovým internetom,- združenia obcí s právnou subjektivitou (tvorené z obcí do 500 obyvateľov, ktoré sú

definované ako biele miesta z hľadiska pokrytia širokopásmovým internetom. Výška a miera podpory:

- 100 % s maximálnym limitom 300 000 €, možnosť poskytnutia zálohovej platby do výšky 50 % oprávnených nákladov.

Podopatrenie: 7.4 Podpora investícií do zriaďovania, zlepšenia alebo rozšírenia miestnych základných služieb pre vidiecke obyvateľstvo vrátane služieb v oblasti voľného času a kultúry a do súvisiacej infraštruktúry

Názov operácie: Vytváranie, zlepšovanie alebo rozširovanie miestnych služieb vrá tane voľného času a kultúry a súvisiacej infraštruktúry

Popis operácie:

30


- investície súvisiace so zlepšovaním vzhľadu obcí a s vytváraním podmienok pre trávenie voľného času vrátane príslušnej infraštruktúry – napr. úprava verejných priestranstiev, tvorba parkov, športovísk a detských ihrísk, amfiteátrov, investície do rekonštrukcie nevyužívaných objektov v obci pre komunitnú/spolkovú činnosť vrátane rekonštrukcie existujúcich kultúrnych domov,

- investície do domov smútku vrátane ich okolia,- investície súvisiace so zvyšovaním kvality života obyvateľov – investície spojené s

odstraňovaním malých tzv. divokých skládok odpadov resp. opusteného odpadu, - Investície súvisiace so zvýšením bezpečnosti a prevencie proti vandalizmu na ve-

rejných priestoroch (montáž kamerových systémov a iných bezpečnostných prvkov),

- investície súvisiace s vytváraním podmienok pre rozvoj podnikania – rekonštrukcie nevyužívaných objektov v obci pre podnikateľskú činnosť, výstavba/ rekonštrukcia tržníc pre podporu predaja miestnych produktov a pod.,

- investície do využívania OZE vrátane investícií spojenými s úsporou energie ako súčasť investícií do miestnych služieb (napr. vybudovanie kotolne na OZE v rámci rekonštrukcie kultúrneho domu a pod.).

Príjemca pomoci: - obce vo vidieckych oblastiach s počtom obyvateľov do 1000 (vrátane), - združenia obcí s právnou subjektivitou (s priemerným počtom obyvateľov do 1 000

(vrátane)). Výška a miera podpory:


Podopatrenie: 7.5 Podpora investícií pre verejné využívanie rekreačnej infraštruktúry, informačnej a drobnej infraštruktúry cestovného ruchu

Názov operácie: Rozvoj vidieckeho cestovného ruchu Popis operácie:

- investície, ktoré súvisia s vytvorením, udržiavaním, obnovou a skvalitňovaním turisticky zaujímavých objektov, bodov a miest vrátane príslušnej infraštruktúry – miestne kultúrne, historické, prírodné a iné objekty a zaujímavosti, zriadenie múzejných a galerijných zariadení a pod.,

- investície do rekreačnej infraštruktúry, turistických informácií a informačných tabúľ v turistických lokalitách na verejné využitie, budovanie drobných obslužných zariadení pre turistov, informačné body, smerové tabule, KIOSKy a pod.,

- budovanie, rekonštrukcia náučných chodníkov, cykloturistických chodníkov, ich napojenie na náučné chodníky, budovanie doplnkovej infraštruktúry (odpočinkové miesta, prístrešky, stojany na bicykle a pod.), výstavba vyhliadkových veží, budovanie, údržba a obnova cykloturistického značenia na existujúcich cykloturistických trasách a pod.

Príjemca pomoci: - obce vo vidieckych oblastiach s počtom obyvateľov do 1 000 (vrátane); - združenia obcí s právnou subjektivitou (s priemerným počtom obyvateľov do 1 000

(vrátane)). Výška a miera podpory:


Externé finančné zdroje

31


Finančný mechanizmus EHP a Nórsky finančný mechanizmusÚrad vládywww.eeagrants.sk

- prispôsobenie sa zmene klímy- fond pre MNO- miestne a regionálne iniciatívy na zníženie národných

nerovností a podporu sociálnej inklúzie- ochrana a revitalizácia kultúrneho a prírodného dedičstva- štipendiá- zelené inovácie v priemysle- globálny fond pre dôstojnú prácu a tripartitný dialóg- cezhraničná spolupráca- domáce a rodovo podmienené násilie

Švajčiarsky finančný mechanizmusÚrad vládywww.swisscontribution.sk

- bezpečnosť a stabilita- životné prostredie a infraštruktúra- súkromný sektor- ľudský a sociálny rozvoj

Program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika - Maďarská republika

www.husk.eu Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR

Program celoživotného vzdelávaniaLeonardohttp://web.saaic.sk/

- podpora nadnárodnej mobility žiakov stredných odborných škôl, ľudí na trhu práce, zamestnaných aj nezamestnaných, a odborníkov a osôb zodpovedných za odbornú prípravu alebo ľudské zdroje, a tým získať, zvýšiť a rozšíriť svoje pracovné a odborné spôsobilosti, zručnosti a kompetencie v danej oblasti

Program „Mládež v akcii“Iuventawww.iuventa.sk

- podpora nadnárodnej mobility žiakov stredných odborných škôl, ľudí na trhu práce, zamestnaných aj nezamestnaných, a odborníkov a osôb zodpovedných za odbornú prípravu alebo ľudské zdroje, a tým získať, zvýšiť a rozšíriť svoje pracovné a odborné spôsobilosti, zručnosti a kompetencie v danej oblasti

Program „Občania pre Európu“EACEA (Education, Audiovisual and CultureExecutiveAgency)http://eacea.ec.europa.eu/index_en.php

- poskytovať občanom príležitosť spolupodieľať sa na budovaní vzájomne prepojenej Európy a rozvíja občianstvo EÚ, rozvíjať povedomie európskej identity založenej na spoločných hodnotách, histórii a kultúre

Podpora bývaniaŠFRBwww.sfrb.sk

- Štátny fond rozvoja bývania je účelový fond na financovanie štátnej podpory pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu, ktorá sa realizuje v prevažnej miere formou poskytovania výhodných dlhodobých úverov

SLOVAK AID

32

http://www.sfrb.sk/

http://www.iuventa.sk/

http://web.saaic.sk/

http://www.husk.eu/

http://www.swisscontribution.sk/

http://www.eeagrants.sk/


Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácuwww.slovakaid.sk

- Podpora činností a opatrení zameraných na podporu trvalo udržateľného rozvoja v rozvojových krajinách na realizáciu dvojstrannej, trojstrannej, mnohostrannej oficiálnej rozvojovej pomoci a humanitárnej pomoci

Vyšehradský fondMedzinárodný vyšehradský fondhttp://visegradfund.org/

- Podpora rozvoja užšej spolupráce medzi občanmi a inštitúciami v regióne, ako aj medzi krajinami V4 a ďalších krajín. Grant je možné získať na podporu spoločných kultúrnych, vedeckých a vzdelávacích projektov, výmen mládeže, cezhraničných projektov a propagácie cestovného ruchu

4.1 Finančný plán programu

Jednou z kľúčových otázok pre realizáciu programu rozvoja je schopnosť obce Slovenské Ďarmoty v priebehu jeho realizácie zaistiť zdroje potrebné na jeho financovanie. Tieto zdroje vznikajú vo viacerých sférach – v súkromnom sektore, verejnej správe, prostriedky Európskej únie. Dôležitým zdrojom budú vlastné prostriedky určené na spolufinancovanie projektov. V dôsledku absencie nevyhnutných podkladových údajov pre stanovenie finančného rámca, v ktorom by sa mal program rozvoja v strednodobom horizonte pohybovať, nie je možné stanoviť výšku prostriedkov potrebnú na realizáciu jednotlivých opatrení a aktivít. Táto časť sa bude konkretizovaná v závislosti od reálneho čerpania finančných príspevkov zo štrukturálnych fondov a možností obecného rozpočtu.

5. Analytická časť

5.1 Širšie územné väzby a poloha obce

Poloha v rámci Slovenska a Banskobystrického samosprávneho kraja

33

http://www.slovakaid.sk/


V auguste v roku 2002 vstúpila obec Slovenské Ďarmoty ako zakladateľ do mikroregiónu Údolie Čebovského potoka. Okrem Slovenských Ďarmôt boli zakladateľmi obce Bátorová, Čebovce, Lesenice a Opatovská Nová Ves. Hlavnými cieľmi záujmového združenia boli pri založení: riešenie záujmov a rozvoja členských obcí v oblasti hospodárstva, infraštruktúry a spoločného plánovania, riešenie rozvojových projektov a investícií, rozvoja a spolupráce spoločenských inštitúcií, školstva, kultúry, športu, výskumu a inovácií, zlepšenie životného prostredia, zdravotníckej starostlivosti, bezpečnosti a ochrany. Sídlom združenia je obec Čebovce. V roku 2003 bol pre širšie územie mikroregiónu spracovaný dokument Stratégia rozvoju regiónu Stredného Poiplia. Spracovaný dokument je dôležitý najmä z hľadiska vytvárania spoločných programov a produktov, napr. v rámci rozvoja cestovného ruchu, tvorby a ochrany životného prostredia, príp. rozvoja vzdelávania.

V júni roku 2008 vzniklo združenie Partnerstvo Krtíšskeho Poiplia, ktorého hlavným cieľom je podpora rozvoja vidieka. Medzi členov tohto združenia patrí okrem iných aj obec Slovenské Ďarmoty. Od roku 2010 implementuje združenie program Leader na základe schválenej Integrovanej stratégie rozvoja Partnerstva Krtíšskeho Poiplia. Združenie zadministrovalo niekoľko investičných aj neinvestičných projektov a prerozdelilo v území viac ako 2 mil. eur. Obec Slovenské Ďarmoty realizovala s podporou programu Leader projekt s názvom „Rekonštrukcia domu smútku“ s poskytnutou výškou nenávratného finančného príspevku v hodnote 41 084,30 eur.

V mesiaci marec 2015 vstúpila obec do občianskeho združenia Novohrad – Ipeľská kotlina so sídlom v Kováčovciach. Hlavným cieľom občianskeho združenia je rozvoj vidieka a rozvoj cestovného ruchu. Združenie sa pripravuje na program CLLD.

5.1.1 Priemet nadradených územno-plánovacích a rozvojových dokumentov

Poloha obce v rámci okresu Veľký Krtíš

34


Dôležitý predpoklad pre riešenie investičných rozvojových zámerov predstavujú územnoplánovacie dokumentácie a územnoplánovacie podklady. Medzi najdôležitejšie nadradené dokumenty patria:

Koncepcia územného rozvoja Slovenska (KURS) KURS je územnoplánovacia dokumentácia celoštátneho významu, ktorá navrhuje nadradené rozvojové osi, hierarchiu sídiel, systémy technickej a sociálnej infraštruktúry. Podľa tohto dokumentu z hľadiska sídelnej štruktúry územím obce neprechádza žiadna sídelná rozvojová os ani komunikačno-rozvojová sídelná os, jeho územie neleží ani v dosahu veľkokrtíšskeho ťažiska osídlenia (ťažisko osídlenia tretieho stupňa). Samotná obec Slovenské Ďarmoty patrí podľa platného znenia ÚPN-VÚC Banskobystrického kraja do skupiny centier šiestej skupiny (centrá miestneho významu).

Územný plán VÚC Banskobystrického kraja Nadradenou územnoplánovacou dokumentáciou pre ÚPN obce Slovenské Ďarmoty je ÚPN VÚC Banskobystrický kraj v znení Zmien a doplnkov z r.2009 a 2014. Tento dokument vo svojej záväznej časti určuje niektoré všeobecné podmienky pre rozvoj miest a obcí, ako aj konkrétne regulatívy vzťahujúce sa k riešenému územiu. Tieto výstupy sú záväzným dokumentom pre riešenie ÚPN obce Slovenské Ďarmoty aj pre definovanie projektových zámerov v PHSR obce.

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja BBSK na roky 2015-2023Dňa 11. decembra 2015 bol Uznesením Zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja č. 198/2015 s konečnou platnosťou schválený nový Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Banskobystrického samosprávneho kraja na roky 2015-2023.

Na základe výsledkov analýzy a zvolenej stratégie rozvoja Banskobystrického samosprávneho kraja sa najvhodnejšie rozvojové projekty a aktivity budú zameriavať na 4 strategické priority nasledovne: Prioritná oblasť 1: Zdravé a adaptabilné prostredie - Zelený región Prioritná oblasť 2: Lepšia kvalita života – Služby pre ľudí Prioritná oblasť 3: Konkurencieschopná ekonomika –udržateľné a konkurencieschopné miestne ekonomiky Prioritná oblasť 4: Partnerstvá

Územný plán obce Slovenské ĎarmotyObec Slovenské Ďarmoty má v súčasnosti vypracovaný územný plán (ďalej ÚPN), ale je už neaktuálny, pretože bol vypracovaný v období na začiatku 90-tych rokov a nebol v zákonom stanovenej lehote aktualizovaný, čím stratil svoju platnosť a záväznosť. Cieľom ÚPN je komplexné riešenie priestorového usporiadania a funkčného využitia územia, stanovenie zásad jeho organizácie a vecná a časová koordinácia jednotlivých činností v súlade s princípmi udržateľného rozvoja, podľa ustanovení § 1 zákona č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov. Ciele a smerovanie rozvoja územia územný plán podriaďuje ochrane a rozvoju životného prostredia, kultúrno-historických a prírodných hodnôt územia, pričom hľadá možnosti optimálneho využitia zdrojov a rezerv územia na jeho spoločensky najefektívnejší urbanistický rozvoj. Dôležité je, aby investičné rozvojové projekty obsiahnuté v PRO sa v budúcnosti premietli aj do návrhu územného plánu.

5.2 Prírodné pomery

PolohaObec Slovenské Ďarmoty sa nachádza v južnej časti okresu Veľký Krtíš cca 17 km od okresného sídla. K obci patrí miestna časť Iliašov. Obec vznikla odčlenením časti Újtelep a osád Iliašov a Cerina ležiacich na pravom brehu Ipľa od mesta Balassagyarmat. Zo severu susedí s obcou Opatovská Nová Ves, z východu s obcou Záhorce zo západu s obcou Koláre a z juhu s maďarským mestom Balašské Ďarmoty, oddelené hraničným prechodom.

35


S okresným mestom sú Slovenské Ďarmoty spojené cestou II. triedy č. 527, ktorá prechádza obcou do Maďarska. Výmera katastrálneho územia je 1004 ha a v r.2006 mala obec 538 obyvateľov.

GeomorfológiaObec leží v Ipeľskej kotline na pravom brehu Ipľa. Nadmorská výška v strede obce je 142 m n. m. a v chotári 138–265 m n. m. Južná časť chotára je na mokrej, zaplavovanej nive Ipľa, severná na vyšších terasách a na plochých členitých chrbtoch z mlado treťohorných uloženín spadajúcich prudkými svahmi k nive Ipľa a Čahovského potoka. Najvyššie položeným miestom v katastri obce je vrch Čikmán (265 m n.m.). Okolie obce lemuje Biely vrch, ktorý predstavuje chránené územie.

Ipeľ pramení vo Veporských vrchoch a do Dunaja sa vlieva pri Szobe. Po vrchnokriedovom vyvrásnení Západných Karpát, začala koncom oligocénu Ipeľská, Lučenská a Rimavská kotlina poklesávať, následkom čoho sem preniklo more. More pretrvávalo najdlhšie v Ipeľskej kotline. Stiahlo sa len v miocéne, kedy sa čoraz častejšie začali prejavovať účinky andezitového vulkanizmu. Po jeho utíšení vytvárali rieky a potoky široké aluviálne nivy a postupne urovnali reliéf. Po vzniku stredohorskej rovne nastala nová tektonická aktivita. V prvom štádiu vznikli úzke a hlboké doliny typu „V“. Doliny sa rozširovali, postupne sa vytvorila nová erózna úroveň. Neskôr už Ipeľ nevedel prekonať intenzívne sa dvíhajúce hrebene a pri Holiči zmenil smer na juhozápad a vytvoril si koryto približne v dnešných úsekoch. Na strednom a dolnom toku Ipeľ často menil koryto následkom čoho sa na nive často vyskytovali mŕtve ramená. Po regulácii toku ich nájdeme už len ojedinele.

PedológiaIpeľská kotlina je z veľkej časti budovaná nespevnenými alebo málo spevnenými horninami. Po vyvrásnení Západných Tatier bolo podobne ako ostatné medzihorské panvy aj územie Ipeľskej kotliny zaliate morom. Vzniknuté sedimenty sú uložené približne vodorovne, už bez vrásnenia. More od priestoru Ipeľskej kotliny preniklo od juhu v najvyššom oligocéne a po niekoľkých čiastočných ústupoch pretrvávalo až do stredného miocénu. Z obdobia vrchného oligocénu a spodného miocénu pochádzajú slienité prachovce, íly s piesčitými polohami a piesky, ktoré tvoria prevažnú časť výplne Ipeľskej kotliny. Zo štvrtohôr sa zachovala hlavne sústava riečnych terás Ipeľskej kotliny.Spolupôsobením klimatických pomerov, charakteru reliéfu územia a geologickým vývojom sú determinované genetické vlastnosti pôd, ich zrnitosť, skeletnatosť a hĺbka pôdneho profilu. V riešenom území prevládajú rôzne typy hnedých pôd (hnedozeme, ilimerizované pôdy).

KlímaIpeľská kotlina je podľa priemerných ročných teplôt +9 0C teplou oblasťou. Najchladnejším mesiacom je január s priemernou teplotou -3,4 0C, najteplejším mesiacom je júl s priemernou teplotou +20,2 0C V riešenom území sa vyskytuje klimatický okrsok A3 teplý, mierne suchý, s miernou zimou. Ipeľská kotlina je relatívne suchá, priemerný ročný úhrn zrážok je 600 mm.

Priemerné mesačné a ročné teploty vzduchu (oC)

Mesiac I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Rok(oC) -3,4 -1,3 3,8 9,9 15,0 18,4 20,2 19,1 15,1 9,1 4,4 -0,3 9,2

Zdroj: Michal, Geografia okresu Veľký Krtíš

Priemerný dátum nástupu (N), konca (K) a priemerné trvanie (T) charakteristických denných teplôt, teplotné sumy (TS) z dní s charakteristickými teplotami (v 0C)

0 0C 5 0C 10 0C 15 0C Teplotné sumyN K T N K T N K T N K T TS5 TS10 TS1522.2. 14.12. 296 22.3. 11.11. 235 16.4. 11.10. 179 15.5. 16.9. 125 3390 2977 2295

Zdroj: Michal, Geografia okresu Veľký Krtíš

36


Počet dní zo zrážkami 1,0 mm a viac sa pohybuje od 85 do 90. V priebehu roka ich najviac pripadne na máj, najmenej na september. Počet dní so zrážkami 5,0 mm a viac sa pohybuje od 42 do 45. Najväčší počet týchto dní pripadne na máj alebo jún a najmenej na september alebo apríl. Počet dní so zrážkami 10,0 mm a viac sa pohybuje od 19 do 22. Najväčší počet týchto dní pripadne na jún, najmenej na január, apríl, prípadne na september.

Priemerný dátum prvého sneženia pripadá na koniec 2.dekády novembra a priemerný dátum posledného sneženia pripadá na 2-3 posledné dni marca. Priemerný dátum prvého dňa so snehovou prikrývkou pripadá na prvé dni decembra a priemerný dátum posledného dňa so snehovou prikrývkou pripadá na začiatok 2.dekády marca. Za miernej zimy, aké sú v posledných rokoch, zmizne snehová pokrývka už v poslednej dekáde januára alebo v 1.dekáde februára. Priemerná výška snehovej pokrývky za zimné obdobie sa pohybuje od 11,3 do 11,7 cm. Počet dní so snežením v novembri sa pohybuje v rozmedzí od 1,8 do 3,1, v decembri od 5,9 do 6,8, v januári od 8,4 do 9,4, vo februári od 7,2 do 8,1, v marci od 2,9 do 5,7, v apríli od 0,5 do 1,3, v máji od 0,1 so 0,2. priemerný počet dní so snežením sa teda pohybuje od 27,8 do 34,8 dňa.

Prevládajúci smer vetra určuje orografia územia. V riešenom území prevláda juhozápadný vietor, po ňom ja najčastejší severovýchodný vietor. Najčastejšie dni s vetrom sú v letnom a zimnom období, najmenej ich je na jar a na jeseň.

VodstvoÚzemie celého okresu patrí medzi vodohospodársky pasívne, nesebestačné. Hlavným tokom v katastrálnom území je rieka Ipeľ, ktorá v tomto území tvorí štátnu hranicu medzi SR a MR.

Sledované územie patrí do povodia rieky Ipeľ. Ide o stredný tok s priemerným spádom 0,044 %. V prvom polroku odteká viac ako 72 % celoročného odtoku. Najvyššie výkyvy prietoku sú v septembri. Minimálne stavy sú v júli a v auguste, ktoré sú ojedinele prerušené letnými prívalmi. Maximá sú v marci v dôsledku topenia snehu. Po ľavej strane obce preteká rieka Ipeľ, ktorá medzi obcami Selešťany a Slovenské Ďarmoty priberá potok Krtíš a pri Kolároch Čebovský potok, pretekajúci cez osadu Iliašov, obcou preteká aj Kurekovský potok.

Znečistenie vodných tokov je väčšinou dôsledkom vlastnej antropogénnej činnosti v území. Nepriaznivý vplyv na množstvo povrch a podzemných vôd ako aj na ich kvalitu má dlhodobo deficitné množstvo vodných zrážok. Ročný úhrn zrážok je 600 - 700 mm. Ipeľ a jeho prítoky majú pomerene malé prietoky a sú charakteristické nevyrovnaným tokom. Nepriaznivé dôsledky hospodárenia na pôde v minulosti majú za následok zrýchlený odtok povrchovej vody. Riečna sústava je málo rozvinutá, perovitá.

V zmysle hydrogeologickej rajonizácie SR spadá katastrálne územie obce Slovenské Ďarmoty do dvoch hydrogeologických rajónov:

■ Q 091 Kvartér IpľaRajón zaberá pravobrežnú nivu Ipľa. Územie je tvorené štrkmi a pieskami údolnej nivy prikrytými fluviálnymi hlinami. Priepustnosť pórová, hladina podzemnej vody prevažne voľná v hydraulickej spojitosti s Ipľom.Hydrogeologickým prieskumom v roku 1982, ktorý bol zameraný na získanie vodárenských zdrojov v tomto rajóne predstavovala výdatnosť vrtov 0,3 – 1,0 l.s-1.

■ NQ 095 Neogén Ipeľskej kotliny Rajón zaberá zostávajúcu, pahorkatinovú časť katastrálneho územia. Geologickú stavbu tvoria horniny neogénu, komplex pieskovcov a ílovcov s prevahou ílovcov. Priepustnosť puklinovo-pórová, hladina podzemnej vody napätá.

Súčasná krajinná štruktúra

37

82,8%

4,0% 5,0%5,1%

3,2%poľnohospodárska pôdalesná pôdavodné plochyzastavaná plochaostatné plochy


Na strmších úbočiach a svahoch sa nachádzajú menšie dubové, cerové a agátové lesy. Na nížine rastie vŕba a topoľ. Lúky lesíky a ich okraje slúžia okrem iného ako zdroj liečivých rastlín. Medzi najbežnejšie sa vyskytujúce druhy patria: čakanka obyčajná, repík, myší chvostík, nevädza poľná, ibiš lekársky, pastierska kapsička, praslička poľná, púpava, harmanček, šípky, srdcovník.

Zvieratá, ktoré sa vyskytujú v lesoch Slovenských Ďarmôt sú srnčia, prechodne jelenia zver, diviaky, zajace, zo škodlivej líška. Z vtáctva tu nechýba jarabica, bažant, kukučka, sojka, vrana, straka, zo škodných jastrab, kaňa – myšiak. Zo spevavého vtáctva tu nájdeme škovránka, slávika a drozda, zo sťahovavého škovránka, lastovičku, divú kačku, ojedinele aj bociana, kuvika obyčajného, hrdličku poľnú, strnádku obyčajnú, sýkorku belasú a niekoľko ďalších. Zo vzácnych druhov treba spomenúť včelárika zlatého, jaštericu obyčajnú, užovku obyčajnú, skokana hnedého a rosničku zelenú

Výmera katastrálneho územie obce Slovenské Ďarmoty je v súčasnosti 1 004 ha, z toho orná pôda zaberá 649 ha (64,4 % z celkovej výmery k.ú.), vinice 5 ha (0,5 % z celkovej výmery k.ú.), záhrady 23 ha (2,3 % z celkovej výmery k.ú.), trvalo trávnaté porasty 154 ha (15,3 % z celkovej výmery k.ú.), lesné pozemky 32 ha (3,2 % z celkovej výmery k.ú.), vodné plochy 40 ha (4,0 % z celkovej výmery k.ú.), zastavané plochy zaberajú 51 ha (5,1 % z celkovej výmery k.ú.) a ostatné plochy 50 ha (5,0 % z celkovej výmery k.ú.). Poľnohospodárska pôda spolu zaberá 831 ha, čo predstavuje 82,8 % z celkovej výmery k.ú.

Výmera k.ú. Slovenské Ďarmoty podľa plôch

Spolu(ha)

Poľnohospodárska pôda (ha)Le

sná

pôda

v h

a

Vodn

épl

ochy

v h

a

Zast

avan

ápl

ocha

v h

a

Ost

atná

ploc

ha v

ha

Poľn

ohos

podá

rska

spol

u

Orn

ápô

da

TTP

Táhr

ady

vini

ce

Ovo

cné

sady

1 003,9 831 649 154 23 4,923 - 32 40 51 50Zdroj: ŠÚ SR – KS B. Bystrica, SOBD 2011

Štruktúra využitia k.ú. obce Slovenské Ďarmoty

Zdroj: ŠÚ SR – KS B. Bystrica, SOBD 2011

Súčasná – sekundárna krajinná štruktúra (SKŠ) predstavuje súbor prvkov a zložiek krajiny, ktoré v súčasnosti vyplňujú zemský povrch. Skladajú sa zo súborov človekom ovplyvnených prirodzených a človekom čiastočne alebo úplne pozmenených dynamických systémov a novovytvorených umelých prvkov a zložiek. Druhotná štruktúra krajiny ako

38


viditeľná povrchová časť geosystémov je hlavným cieľom zmien krajinného prostredia a z fyziognomicko-ekologického pohľadu ju tvoria nasledovné hodnotené skupiny prvkov a zložiek:

■ Lesná vegetácia■ Nelesná drevinová vegetácia■ Trvalé trávne porasty■ Orná pôda a trvalé kultúry■ Mozaikové štruktúry■ Vodné toky a plochy■ Prvky bez vegetácie■ Sídelné a technické prvky (antropogénne prvky)■ Dopravné objekty a línie■ Poľnohospodárske objekty■ Lesohospodárske a vodohospodárske objekty■ Obytné a administratívne plochy■ Sídelná vegetácia ■ Rekreačno-oddychové, športové a kultúrno-historické objekty

5.3 Ochrana prírody a krajiny

Ochrana prírody a krajiny predstavuje predchádzanie zásahom a obmedzovanie zásahov, ktoré ohrozujú, poškodzujú alebo ničia podmienky a formy života, prírodné dedičstvo, prirodzený estetický vzhľad krajiny, znižujú jej ekologickú stabilitu, ako aj odstraňovanie následkov týchto zásahov. Povinnosť chrániť všetky zložky prírody je zakotvená v rade zákonných opatrení, základným zákonom je Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení nesk. predpisov.

V zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny sa pre územnú ochranu prírody a krajiny stanovuje päť stupňov ochrany, pričom rozsah obmedzení sa so zvyšujúcim stupňom ochrany zväčšuje. Prvý stupeň ako všeobecná ochrana platí na celom území SR všade tam, kde nie je vyhlásená územná ochrana v jednotlivých kategóriách chránených území. Druhý až piaty stupeň predstavuje osobitnú ochranu, a to v zmysle územného členenia, alebo v zmysle druhovej ochrany.

Okres Veľký Krtíš má v porovnaní s ostatnými regiónmi SR malé množstvo vyhlásených chránených území. Vyhlásené chránené územia zahŕňajú podstatnú časť ekologicky najcennejších častí prírody týchto okresov. Rovnako to platí aj o územiach označovaných ako ekologicky významné segmenty krajiny. V rámci starostlivosti o chránené územia nie sú zatiaľ spracované programy starostlivosti resp. osobitné režimy ochrany. Taktiež v rámci starostlivosti o chránené druhy neboli vypracované osobitné režimy ochrany. Vzhľadom k týmto údajom je nanajvýš dôležité rešpektovať aktuálne zákonné normy v oblasti ochrany prírody a krajiny, realizovať opatrenia navrhované v odborných dokumentoch (R-ÚSES apod.) a zároveň sa venovať oblasti prevencie, výchove a vzdelávania.

5.3.1 Vyhlásené chránené územiaV riešenom území sa nenachádza žiadne vyhlásené chránené územie v zmysle zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny.

5.3.2 NATURA 2000Základnou súčasťou európskej politiky pri ochrane biodiverzity a ekosystémov je úplná realizácia sústavy NATURA 2000, ktorá má vytvoriť súvislú európsku sieť osobitne chránených území, ktorú budujú členské krajiny nezávisle na národných sústavách chránených území. Sústavu NATURA 2000 tvoria 2 typy území:

39


■ osobitne chránené územia (Special Protection Areas, SPA) - vyhlasované na základe smernice o vtákoch - v národnej legislatíve: chránené vtáčie územia;

■ osobitné územia ochrany (Special Areas of Conservation, SAC) - vyhlasované na základe smernice o biotopoch - v národnej legislatíve: územia európskeho významu - pred vyhlásením, po vyhlásení je územie zaradené v príslušnej národnej kategórii chránených území

V k.ú. obce Slovenské Ďarmoty sa nachádza lokalita NATURA 2000:SKCHVU021 - Chránené vtáčie územie PoiplieJužná časť katastra obce Slovenské Ďarmoty je súčasťou chráneného vtáčieho územia Poiplie – vyhláška č. 20/2008 Z.z. zo dňa 7.1.2008. Toto územie predstavuje zachovalú časť nivy rieky Ipeľ s brehovými porastmi, mokraďami, podmáčanými a nepravidelne zaplavovanými lúkami. Územie sa nachádza v okresoch Levice, Veľký Krtíš a Lučenec a nadväzuje na podobné územie v Maďarsku. Jeho celková výmera je 9 235 ha (tiahne sa približne od Lučenca po Šahy, v k. ú. Slovenské Ďarmoty je jeho časť). V území sa nachádzajú aj intenzívne obhospodarované poľné ekosystémy. Územie predstavuje jedno z piatich najvýznamnejších území pre hniezdenie bociana bieleho, kane močiarnej, bučiačika močiarneho, chriašteľa malého a bodkovaného včelárika zlatého. Územie je aj významným regionálnym migračným koridorom pre vodné vtáctvo. V chránenom vtáčom území sa zakazuje vykonávať činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na predmet jeho ochrany.

5.3.3 Územný systém ekologickej stability

Udržanie ekologickej stability na Zemi je základnou nevyhnutnou podmienkou princípu trvale udržateľného rozvoja. Účelom dokumentov ÚSES je stanoviť celoplošný systém obhospodarovania krajiny s cieľom zachovať, udržať, alebo vytvárať stabilitu krajinného systému. Konkrétne to znamená ochranu a vytvorenie podmienok pre existenciu a rozvoj genofondu (najmä ohrozeného), zachovanie biodiverzity, blokovanie rozvoja negatívnych procesov a podporovanie rozvoja prirodzených (samoregulačných) procesov.Ekologicky významné segmenty krajiny sú časti krajiny s vyššou ekologickou stabilitou, tvorené ekosystémami s vysokou trvalosťou prirodzenej bioty, s vyššou biodiverzitou, zabezpečujúce uchovanie prirodzeného genofondu krajiny. V k.ú. Slovenské Ďarmoty sa nachádzajú nasledovné ekologicky významné segmenty krajiny (EVSK) : lesy prirodzené a poloprirodzené , zastavané územie s prevahou vegetácie, krajinná zeleň prirodzená a poloprirodzená, lúky a pasienky prirodzené a poloprirodzené, ladom ležiace plochy prirodzené, mokrade a podmáčané lúky, vodné toky prírodné a upravené s ich brehovými porastmi, aleje, vetrolamy a iné líniové tvary krajinnej zelene.

Podľa svojej funkcie sú EVSK členené na biocentrá, biokoridory a interakčné prvky EVSK sú zväčša vysoko pravdepodobným miestom trvalého výskytu prirodzenej bioty (flóry a fauny). V prípade potvrdeného výskytu chránených, cenných alebo ohrozených druhov sú označované ako tzv. genofondovo významné lokality flóry a fauny. Genofondové lokality boli riešenom území vylíšené v rámci spracovania Regionálneho územného systému ekologickej stability okresu Veľký Krtíš. Jedná sa o nasledovné lokality :

■ Pieskovňa Biely vrch: Pieskový lom s plochou stien asi 120 x 5-13 m. Leží na okraji obce, pričom slúži tiež ako smetisko, ktoré je jednoznačne potrebné zlikvidovať. Obkolesuje ho tiež rozptýlená kriačinová zeleň (30%) a polia. Zdevastovanie lokality malo za následok i pokles počtu hniezdnych párov Merops apiaster, ktorých je tam dnes len 6 párov.

■ Ďarmotská dubina (navrhované chránené nálezisko): Dubový porast na západne orientovanom svahu medzi Slovenskými Ďarmotami a Opatovskou Novou Vsou.

■ Ďarmotská stráň (navrhované chránené nálezisko): Južne exponovaná teplomilná stepná stráň nad obcou Slovenské Ďarmoty s koncentrovaným výskytom Stipa joanis a Stipa capillata.

40


Charakter regionálneho biokoridoru majú vodné toky, ktoré prechádzajú územím obce Slovenské Ďarmoty: Krtíš, Ipeľ a Čebovský potok. Ako regionálne biocentrum je označená lokalita Biely vrch, ktorá predstavuje komplex dubín a trávnatých stepí s výskytom včelárika zlatého v opustených pieskovňach, na severnom a severo-západnom okraji obce Slovenské Ďarmoty.

5.4 Životné prostredie

Ochrana životného prostredia spočíva v ochrane jednotlivých jeho zložiek, v minimalizácii negatívnych vplyvov na životné prostredie a v rešpektovaní princípov trvalo udržateľného rozvoja. Povinnosť chrániť všetky zložky životného prostredia je zakotvená v rade zákonných opatrení, z nich najvýznamnejšie sú : ■ Zákon NR SR č.127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení

nesk. predpisov,■ Zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení nesk. predpisov,■ Zákon č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie v znení

nesk. predpisov,■ Zákon č. 478/2002 Z.z. o ochrane ovzdušia v znení nesk. predpisov,■ Zákon č. 401/1998 Z.z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení nesk.

predpisov,■ Zákon č. 386/2009 Z.z. o odpadoch v znení nesk. predpisov.

V oblasti životného prostredia patria k samostatne sledovaným tieto zložky:- ovzdušie, pôda, voda, odpady, hluk a vibrácie, žiarenieIch stav významnou mierou vplýva aj na stav zdravotného stavu obyvateľstva. V riešenom území patrí k najviac zaťaženým zložkám voda a pôda, a to z dôvodu absencie likvidácie odpadových vôd a ako dôsledok vplyvu intenzívneho poľnohospodárstva. Samostatnou zložkou sú odpady.

Znečistenie ovzdušia je taký stav, kedy najvyššie prípustné koncentrácie škodlivých látok v ovzduší sú prekročené. Na stave znečistenia ovzdušia sa podieľajú vplyvy globálne (diaľkový prenos znečisťujúcich látok) i lokálne (emisie z miestnych zdrojov znečistenia ovzdušia).Medzi hlavné miestne zdroje znečistenia ovzdušia patria v riešenom území:

■ lokálne vykurovanie,■ automobilová doprava,■ sekundárna prašnosť spôsobená poľnohospodárskou a stavebnou činnosťou

a nedostatočným čistením komunikácií,■ diaľkový prenos

Pôda ako zložka životného prostredia je zároveň základným výrobným prostriedkom odvetvia poľnohospodárstva. Pôdny fond je chránený zákonom č. 220/2004 Z.z. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Základnými zdrojmi znečistenia pôd v riešenom území sú:

■ poľnohospodárstvo,■ vytváraním veľkých osevných plôch došlo k odstráneniu rozptýlenej krajinnej

vegetácie, čím sa zvyšuje riziko vodnej aj veternej erózie,■ osídlenie so svojimi sprievodnými javmi, ■ odpady,■ stavebná činnosť,■ odpadové vody, ■ doprava.

Kľúčovým predpisom v odpadovom hospodárstve je zákon č. 79/2015 Z.z. o odpadoch v znení nesk. predpisov. Zákon definuje náležitosti programov odpadového hospodárstva (POH), pôsobnosť orgánov štátnej správy, povinnosti právnických a fyzických osôb, náležitosti nakladania s odpadom, recyklačný fond a i. Nový zákon je platný od 21.4.2015

41


a účinný bude od 1.1.2016. Nakladanie s odpadmi sa dosiaľ riadi schváleným „Programom odpadového hospodárstva obce Slovenské Ďarmoty do roku 2005 “, vypracovaným v súlade so zákonom č. 223/2001 Z.z. o odpadoch. Program odpadového hospodárstva obce bude aktualizovaný.

5.5 História, osídlenie, urbanistický vývoj

5.5.1 Historický vývoj obce

Obec Slovenské Ďarmoty vznikla v roku 1919 odčlenením časti Újtelep od Balašských Ďarmôt, po vzniku prvej československej republiky, ktorej južnú hranicu tvorí rieka Ipeľ. Prví obyvatelia obce, známej prevažne vinohradníckou činnosťou, odkupovali vinice, v ktorých bývali, od Maďarov. Z tohto dôvodu boli obyvatelia prezývaní po maďarsky ako tzv. "pincések". Po osamostatnení sa, obec si ponechala názov "Ďarmoty" a doplnila ju o pomenovanie "Slovenské". Dejiny obce sú úzko späté s dejinami susedného mesta Balassagyarmat, ktoré bolo bývalým župným sídlom Novohradskej župy. Samotná obec Slovenské Ďarmoty vznikla v rokoch 1919-1920, spolu so vznikom prvej Československej republiky. Praveké dejiny zanechali na tomto okolí bohaté náleziská. Okolie obce bolo obývané už v dobe neolitu. Počas archeologických výskumov tu identifikovali odborníci nálezy volútovej kultúry. Strategická poloha, ktorá umožňuje stretnutie hory s nížinou, predestinovala vývoj aj v ďalších etapách histórie obce. V dobe neolitikum údolie Ipľa obývali ľudia, ktorí sú zaraďovaní do lengyelskej kultúry. Po tejto dobe nasleduje doba bronzová, počas ktorej v Novohrade rozkvitla kultúra pilinyská a na to nadväzujúca kyjatická kultúra. Brod cez rieku Ipeľ a cez neho vedúce obchodné cesty, predurčili významnú úlohu obce i v dobe hallštattskej, laténskej a rímskej. Počas sťahovania národov, koncom 9. a začiatkom 10. storočia nášho letopočtu sa tu usadili maďarské kmene s názvom Gyarmat, Kürt, Keszi a Kér. Tieto mená sa dodnes zachovali v názvoch niektorých obcí. Vývoj mestskej časti terajších Slovenských Ďarmôt počas stredoveku až po novodobé dejiny charakterizovalo poľnohospodárstvo, najmä vinohradníctvo. V mestskej časti sa nachádzali vinné pivnice občanov z Balašských Ďarmôt (Balassagyarmatu). Slovenské Ďarmoty boli do roku 1919 -1920 súčasťou mesta Balassagyarmat a až po uzavretí Trianonskej mierovej zmluvy vznikla z časti Balassagyarmatu samostatná pohraničná obec Slovenské Ďarmoty. Nadmorská výška obce, ležiacej na pravom brehu Ipľa, (142 m nad morom v strede obce a 138 - 265 m nad morom v chotári) predestinuje poľnohospodársky a vinohradnícky charakter tejto lokality. Ráz obce, nadobudnutý počas samostatných dejín, sa zachoval do dnešných dní. Z novodobej histórie je možné pripomenúť štrajky poľnohospodárskych pracovníkov z roku 1923 a 1929. Počas rokov 1938 – 1944 bola obec pripojená k Maďarsku. Po oslobodení tu znovu zriadili hraničný priechod do Maďarska. V roku 1949 bolo založené JRD, ktoré bolo v roku 1964 začlenené do Štátneho majetku.Iliašov je osada, ktorá je časťou obce Slovenské Ďarmoty, pôvodne to však bola samostatná obec pod názvom Éliásfalva. V roku 1290 sa pod názvom Elvasfalua ju spomínajú ako súčasť Gyarmatu. Je málo údajov z histórie tejto osady, v čase tureckých vojen vyhynulo jej obyvateľstvo. V polovici 18. storočia sa sem nasťahovalo znova niekoľko rodín. Prvá písomná zmienka o Iliašove je z roku 1323.

Historický vývoj názvu obceNázov obce bol odvodený od názvu zemepánskeho mestečka Balassiovcov – Balassagyarmat (Balašské Ďarmoty).

Slovenské Ďarmoty Újtelep, Slovenské Ďarmoty

Symboly obce

42


Slovenské Ďarmoty

Erb obce – v modrom štíte zo zeleného vŕška vyrastajúca strieborná trojľalia na zlatej stopke, stredný kvet s tyčinkami

Vlajka obce – Vlajka obce je z piatich pruhov nerovnakej šírky s farbami zelená, modrá, biela, modrá a zelená, ukončená tromi cípmi.

Symboly obce Slovenské Ďarmoty sú zaevidované v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou S – 50/2007.

5.5.2 Kultúrne dedičstvo

V zmysle medzinárodných dohôd je kultúrne dedičstvo definované nasledovne: „Kultúrne dedičstvo tvoria historické a kultúrne hodnoty vytvorené predchádzajúcimi generáciami bez ohľadu na dobu a miesto ich vzniku. Predstavuje hmotné i nehmotné veci a predmety, jednotlivé objekty, ucelené súbory a komplexy“.

Historické a kultúrne hodnoty vytvorené predchádzajúcimi generáciami je potrebné ochraňovať. Obce môžu v zmysle zákona číslo 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu, § 14, ods. 4 rozhodnúť o utvorení a odbornom vedení evidencie pamätihodností obce. Do evidencie pamätihodností obce možno zaradiť okrem hnuteľných vecí a nehnuteľných veci aj kombinované diela prírody a človeka, historické udalosti, názvy ulíc, zemepisné a katastrálne názvy, ktoré sa viažu k histórii a osobnostiam obce. Rozhodnutia vo veci pamätihodností obcí sú prerokované v obecných zastupiteľstvách a schválené uzneseniami. Obec Slovenské Ďarmoty nemá registrované žiadne kultúrne pamiatky v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok.

Pamätihodnosti v obci

Pamätná tabuľa Na kultúrnom dome je umiestnená pamätná tabuľa Boženy Němcovej z roku 1970 k 150. výročiu narodenia tejto veľkej českej spisovateľky. Zachovali sa autorkine písané spomienky o spôsobe života tunajších obyvateľov.

Rímskokatolícky kostolSvätého Imricha

Postavili ho na podnet dekana Zoltána Pintéra v rokoch 1990 – 1992. Vzorom na výstavbu tohto kostola boli kostoly francúzskeho štýlu. Základný kameň kostola posvätil 22. apríla 1990 v Bratislave pápež Ján Pavol II.

Mauzóleum rodiny Sümeghovcov

Postavili ho začiatkom 20. rokov v cintoríne v časti Iliašov.

Lourdeská jaskyňa

Nachádza sa v záhrade kostola, vyhotovená z kameňa v roku 1993. V tejto maličkej, ale svojím spôsobom typickej stavbe sú umiestnené sochy Lourdeskej Panny Márie a kľačiacej Bernadetty.

Významné osobnosti v obci

Němcová Božena(4.2.1820 – 21.2.1862)

Česká spisovateľka národného obrodenia. Dňa 4. 2. 1820 sa narodila vo Viedni a zomrela 21. 2. 1862 v Prahe. V Slovenských Ďarmotách (za Rakúsko-Uhorska v Balážskych Ďarmotách) sa v čase ciest za manželom v r. 1852 – 1853 zdržiavala Božena Němcová. Tu sa zoznámila s Jankom Kráľom. V roku 1858 vydáva národopisný obrázok „Uherské město Ďarmoty“.

43


Pavlík Ondrej(1.4.1916 -

V školskom roku 1937-38 učil v Slovenských Ďarmotách Pavlík Ondrej, učiteľ, pedagóg, akademik. Narodil sa v Zvolenskej Slatine. Zúčastnil sa zakladania nových vysokých škôl a iných celonárodných kultúrnych ustanovizní (VÚP, Lúčnica, Sľuk, SAV a i.) Začal a riadil práce na viacerých encyklopédiách.

Šiška Stanislav, PhDr., CSc.(31.5.1935 -

Archeológ Stanislav Šiška sa narodil v Slovenských Ďarmotách. Pôsobil ako vedúci oddelenia pre výskum prvotnopospolnej spoločnosti a zároveň v archeologickom ústave SAV v Nitre.

5.6 Architektúra

Ľudová architektúra v obci

Základ dnešného usporiadanie obce bol navrhnutý okolo roku 1923, keď z tohto obdobia pochádzajú najstaršie ľudové domy. Zaujímavá je štatistika počtu postavených domov podľa jednotlivých rokov: Roky do r.

1919do r. 1945

do r. 1970

do r. 1980

do r. 1990

do r. 2001

Do r.2011

Počet domov 9 6 89 27 10 10 8


Staršia zástavba bola poväčšine dvojosovými fasádami obrátená smerom na ulicu. Staršie domy boli obrátené podstením do dvora a postavené z nepálených tehál. Staršie domy s novšou úpravou predstavujú objekty, ktorých dvorové podstenie aj pred priečelím je podopierané drevenými trámami, priečelie je zakončené trojuholníkovým doskovým štítom v polovici prechádzajúce v strechu nad štítom s vyrezaným letopočtom, symbolom kríža, po stranách mesiaca a hviezdy, štít riešený na spôsob intarzie môže mať viacero vyrezaných monografov.

Ďalší dom je dvojosový prízemný obdĺžnikový. Je do dvora obrátený drevenou trámovou chodbou. Priečelie je členené lizénovými rámami, oknami v šambránach s podokennou rímsou a zakončené trojuholníkovým doskovým štítom v strede prechádzajúci v strechu, na ktorom je vyrezaný symbol kríža, po stranách mesiaca a hviezdy. V týchto domoch boli tri obytné miestnosti (predná-čistá izba, pitvor-kuchyňa a zadná izba) kryté trámovými stropmi. Horšie situovaní obyvatelia mali aj menej obytných priestorov.

K domom sa primkýnali hospodárske staviská. V dvoroch domov sa zachovali samostatné stavby letných kuchýň, priečne situované pôvodné latkové šopy, neskôr obmurované, maštale a sýpky postavené z nepálených tehál.

Urbanistická štruktúra sídla, postupnosť vývoja obce

Na území dnešnej obce Slovenské Ďarmoty bolo osídlenie v neolite, bolo tu sídlisko volútovej kultúry, eneolitnej, z doby bronzovej, hallštattskej, laténeskej a rímskej, bola tu veľkomoravská osada. Obec vznikla v rokoch 1919-1920 z čiastky Ďarmôt, ktorá sa dostala do ČSR. Za I. ČSR sa obyvatelia zaoberali najmä poľnohospodárstvom. V

44


rokoch 1923 a 1929 sa uskutočnili štrajky poľnohospodárskych robotníkov. V rokoch 1938-1944 bola obec pripojená k Maďarsku. Obyvatelia pracovali v Bani Dolina, na melioračnom družstve vyrábali betónové stĺpy a v miestnej prevádzkarmi MNV vyrábali tehly.

Obec je pohraničnou a tranzitnou obcou na štátnej hranici s Maďarskom. Zastavaným územím obce Slovenské Ďarmoty prechádza cesta II/527, ktorá spája obce južnej časti okresu s Maďarskom a tvorí severojužnú kompozičnú os obce. Okolie zastavaného územia tvoria plochy intenzívne využívaného poľnohospodárskeho fondu. Zastavané územie obce tvorí kompaktnú šachovnicovú zástavbu s prevládajúcou formou zástavby rodinných domov. Centrum obce, ktoré tvoria objekty občianskej vybavenosti je doplnené viacpodlažnými obytnými domami.

Súčasná architektúra

V súčasnosti je zástavba v obci viac menej stagnujúca. Dôvodom je znižovanie počtu prisťahovalcov napriek výhodnej pozície obce. Architektúra pôvodných ľudových objektov je znehodnotená novotvarmi na jednej strane, ktoré nemajú oporu v žiadnej koncepcii. Individuálny vkus, v mnohých prípadoch však nevkus stavebníkov, ktorí nie sú pri svojich zámeroch regulovaní odborníkom má za následok také zásahy do urbanistického a architektonického výzoru obce, ktoré výrazne znižujú kvalitu vzhľadu obce. To isté sa týka aj verejných objektov a plôch verejnej zelene. Tieto plochy sú často celkom neudržiavané, rozrastajú sa na nich buriny a alergénne rastliny, ktoré sa šíria nekontrolovateľne na ďalšie pozemky. Celkovo pôsobí obec na človeka prichádzajúceho do Slovenských Ďarmôt trochu vybetónovane, čo sa dá ale chápať, keďže obec je križovatkou viacerých významnejších ciest. Je tu badateľná aj snaha o priblíženie sa mestu a výsadba nepôvodných, cudzokrajných drevín, ktoré nie sú vhodné do dedinského prostredia, ako sú napr. strieborné smreky, tuje a pod. Samozrejme, sú aj pozitívne príklady, ktoré je vhodné vyzdvihnúť a prezentovať navonok. Na území obce sa nachádzajú plochy verejnej zelene, kde je vidno snahu o úpravu verejného priestoru, napríklad v okolí obecného úradu, kde je zeleň v udržiavanom stave.

Zdroj: archív zhotoviteľa

Bývanie

Úroveň bývania je jednou zo základných charakteristík životnej úrovne obyvateľstva. Jej vývoj úzko súvisí s rastom počtu obyvateľstva, jeho štruktúrou a rozmiestnením. Ovplyvňuje úroveň reprodukcie pracovných síl, pôsobí na celkový životný štýl obyvateľstva.

Základné údaje o domovom a bytovom fonde za rok 2001

Rímskokatolícky kostol Sv. Imricha z roku 1992

45


Obec Domyspolu

Trvale obývané domy

Neo

býva

nédo

my

Neo

býva

nédo

my

urče

né

na r

ekre

áciu

Byty spolu

Trvale obývané byty

Neo

býva

né

spolu z toho RD

Spolu z toho RD

Slovenské Ďarmoty 181 161 158 21 1 193 168 155 25


Obec Priemerný vek

domov

Priemerný počet m2

obytnej plochy na

osobu

Počet bývajúcich osôb Počet osôbpripadajúcich na 1

bytRD BD Ostatné

budovyRD BD Ostat.

budo-vy

Slovenské Ďarmoty 39 18,2 519 55 0 3,35 4,23 -


Súčasný bytový fond obce je na 88% využitý pre obytnú funkciu. Z hľadiska obývanosti bytov je bytový fond vyhovujúci. Podstatnú časť bytového fondu tvoria byty v objektoch z trvanlivých stavebných materiálov. Rozmach novostavieb v obci bol zaznamenaný do roku 1970, kedy sa začali vo väčšom množstve stavať domy v obci. Od roku 1980 po súčasnosť bol domový fond viac rekonštruovaný a menej objektov bolo postavených ako novostavieb.

V roku 2009 začala realizovať výstavba obecných nájomných bytov - 16 b.j.. Stavba bola zrealizovaná z nasledovných zdrojov: úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania, dotácia z Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, vlastné zdroje obce. Zhotoviteľom stavby je firma Jozef Šaranko - STEAM, Veľký Krtíš. Výstavba bola ukončená v roku 2010. Kolaudačné rozhodnutie bolo vydané dňa 11.10.2010. Slávnostné odovzdanie bytov nájomníkom sa uskutočnilo dňa 12.11.2010.Stavba obecných nájomných bytov pozostáva zo štyroch bytových domov s obecnými nájomnými bytmi, v rozsahu 16 b.j. Stavba je umiestnená v zastavanom území obce, pri miestnej komunikácii do cintorína.

Bývanie a jeho úroveň patria k dôležitým aspektom celkových životných podmienok obyvateľstva. Byt neplní iba materiálnu funkciu prirodzených potrieb rodiny ako základnej jednotky spoločnosti, ale zároveň je výraznou zložkou kultúrneho štandardu obyvateľstva a v nemalej miere aktívne pôsobí na regeneráciu ľudí.

Na celkovú úroveň bývania pôsobí predovšetkým počet obyvateľov bývajúcich v bytoch a domácnostiach, čo je však popri celkovom počte bytov a ich vybavení podmienené demografickou skladbou obyvateľstva a domácností.

Z celkových 176 domov je 21 neobývaných domov. Časť je rezervou pre rozvoj obytnej frekvencie. Pri zohľadnení demografického vývoja, vekovej štruktúry obyvateľstva a záujmu o pôvodné objekty pre bytové využitie, predpokladáme celkový úbytok bytového fondu asanáciou chátrajúcich objektov, ktoré už nie je možné rekonštruovať na bývanie ani na rekreáciu.

5.7 Technická infraštruktúra

46


5.7.1 Doprava

Dopravné väzby riešeného územiaObec Slovenské Ďarmoty sa rozprestiera na území okresu Veľký Krtíš. Urbanizačnou osou veľkokrtíšskeho okresu je os Zvolen – Veľký Krtíš – hranica Maďarskej republiky, na rozhraní Krupinskej planiny a Ipeľskej kotliny. Základ dopravného skeletu predstavuje súčasná trasa cesty I/75 a II/527 - cesta I/75, Levice – Veľký Krtíš – Lučenec, smer západ – východ a cesta II/527 v smere Zvolen – Veľký Krtíš – Slovenské Ďarmoty (hranica s MR) – Šahy.

Priamo územím obce Slovenské Ďarmoty prechádza cesta II/527, ktorá končí na území Slovenska práve v uvedenej obci a pokračuje do Maďarskej republiky. Ďalšou cestou, ktorá pretína územia obce je cesta III/527017, ktorá ďalej pokračuje v okrese Veľký Krtíš smerom na Čebovce a vedie regiónom až po obec Sucháň. Málo frekventovanou cestou, ktorá vedie cez obec je cesta III/527025, ktorá vedie do obce Lesenice. Dĺžka miestnych komunikácií v obci predstavuje 4,6 km a ich počet je 5.

Obec ako hraničná je veľmi dobre sprístupnená zo všetkých strán. Je tiež križovatkou miest – Lučenec /57 km/, Nitra /90 km/, Banská Bystrica /87 km/ a Budapešť / 90 km/.

V hodnotenom území sa nenachádza železničná trať – železničná doprava.

Verejná hromadná dopravaHromadnú autobusovú dopravu pre obec zabezpečuje SAD autobusovými spojmi s priamym spojením obce so sídelnými útvarmi Veľký Krtíš, Lučenec, Šahy a Bratislava. Počet spojov v pracovných dňoch je postačujúci. Z časového hľadiska absentujú spoje po 17,30 hod. v pracovných dňoch a v dňoch pracovného pokoja počas celého dňa.

V obci sa nachádza jedna väčšia autobusová zastávka s vyhovujúcou pešou dostupnosťou pre obyvateľov. Vzhľadovo je zastávka na vyhovujúcej úrovni a je priestranná, takže nie sú problémy s príchodom viacerých spojov v jeden okamih. Autobusová doprava je výlučnou hromadnou dopravou zabezpečenia spojenia obce s mestami s vyššou vybavenosťou. Počet spojov vedúcich obcou je taktiež na vyhovujúcej úrovni, keďže Slovenské Ďarmoty plnia funkciu akéhosi menšieho dopravného uzla.

Statická dopravaV obci sú vybudované parkovacie plochy pri objektoch občianskej vybavenosti – obecný úrad, obchody, kultúrny dom, cintorín, pošta, autobusová zastávka. Väčšina má kvalitný povrch. Vzhľadom na charakter bytovej zástavby formou IBV je parkovanie a garážovanie riešené priamo na pozemkoch. Na krátkodobé parkovanie sa používajú obslužné komunikácie.

Pešia dopravaPešia doprava je vzhľadom na intenzitu dopravy na ceste II/527 nie celkom bezpečná, ale sú vybudované chodníky popri cestách. Najnebezpečnejším úsekom z hľadiska pešej dopravy je cesta od začiatku obce smerom z Veľkého Krtíša až k benzínovej pumpe.

5.7.2 Vodné hospodárstvo

Zásobovanie pitnou vodou

Obec Slovenské Ďarmoty má vybudovaný obecný vodovod. Výstavba vodovodu bola realizovaná s podporou európskeho predvstupového fondu ISPA.

Odkanalizovanie a čistenie odpadových vôdV roku 2005 sa v obci realizovala výstavba kanalizácie a ČOV pomocou finančných prostriedkov z programu cezhraničnej spolupráce PHARE CBC, štátneho rozpočtu a príspevku obce. Kolaudácia sa uskutočnila 7. 9. 2005. V súčasnosti je odkanalizovaných

47


90 % obce a počet prípojok kanalizačnej siete je 116. V ostatných domácnostiach v obci Slovenské Ďarmoty sú splaškové odpadové vody zachytávané v žumpách. Likvidácia kalu je riešená vyvážaním na skládky alebo pre poľnohospodárske účely.

5.7.3 Energetika

Širšie vzťahyOdber elektrickej energie je v Banskobystrickom kraji zabezpečený dodávkou elektrickej energie po nadradenom prenosovom systéme ZVN 400 kV a VVN 220 kV a distribučnom rozvodnom systéme 110/22 kV, prostredníctvom energetických uzlov 400/220/110 kV rozvodní a transformátorovní. Prenosová sústava 400 kV rozvedená v južnej časti riešeného územia, s napojením na celoeurópsku 400 kV sústavu, prechádza v smere Levice – Rimavská Sobota – Moldava nad Bodvou. V energetickom uzle 400 kV rozvodne EMO je prepojená so severnou vetvou v smere EMO – Horná Ždaňa – Liptovská Mara. Banskobystrický kraj je na túto nadradenú prenosovú sústavu pripojený prostredníctvom dvoch 400 kV rozvodní a transformovní nachádzajúcich sa v riešenom území a to Rz Horná Ždaňa a Rz Rimavská Sobota.

Zásobovanie obce elektrickou energiouRiešeným územím prechádza hlavné zásobovacie distribučné vedenie a to vzdušná linka VN 22 kV č. 338. Táto linka vychádza zo 110 / 22 kV transformátorovne vo Veľkom Krtíši a pokračuje v smere Ipeľské Predmostie - Šahy. Z tohto vedenia sú prevedené vzdušné VN odbočky do riešeného územia a samotného sídelného útvaru Slovenské Ďarmoty. Obec je v rámci okresu Veľký Krtíš zásobovaná elektrickou energiou a to vedením Lučenec –Veľký Krtíš a Veľký Krtíš – Malé Zlievce – Rimavská Sobota.

Plynofikácia, zásobovanie teplomV obci bol zavedený plyn v roku 2002, z celkového počtu možných prípojok je plynofikácia obce zabezpečená na 70 % objektov. Z hľadiska dopravy a dodávky plynu má základný význam medzištátny plynovod BRATSTVO VVTL DN 700, PN 6,4 MPa. Je vedený po samostatnej trase a prechádza okresmi Krupina, Lučenec, Revúca, Veľký Krtíš a Rimavská Sobota. Vlastný odber zemného plynu sa realizuje zo súbežného plynovodu DN 100 prostredníctvom odbočiek a prípojok pre jednotlivé sídelné útvary.

Obec je napojená na prepojovací plynovod Sklabiná - Vinica o svetlosti DN 150 s menovitým tlakom 6.3 MPa prostredníctvom skriňovej regulačnej stanice VVTL/STL 3000 m3/hod. Plynofikácia je prevádzaná STL uličnou sieťou PE rúrami zodpovedajúceho prierezu pre predpísaný tlak. V obci nie je vybudovaný systém centrálneho zásobovania teplom s centrálnym zdrojom tepla. Jednotlivé objekty sú zásobované teplom individuálne z vlastných zdrojov

Systém vykurovania v obci

Obec UK diaľkové

ÚK lokálne

Z toho: KachleZPN EE Pevné

palivoSlovenské Ďarmoty - 55 85 14 40 88

Zdroj: obec

Slovensko je považované za krajinu, ktorá má ideálne prírodné podmienky na rozvíjanie využívania energie z biomasy. Takmer polovica územia Slovenska je zalesnená. Vo všeobecnosti však Slovensko podstatne zaostáva vo využívaní biomasy v porovnaní s tým, čo je v súčasnosti dostupné a technicky uskutočniteľné. Súčasné využitie biomasy pokrýva približne 4,6 %. Obec Slovenské Ďarmoty má potenciál na využitie obnoviteľných zdrojov energií na vykurovanie občianskej vybavenosti.

48


5.7.4 Telekomunikácie

Po telekomunikačnej stránke patrí riešený SÚ Slovenské Ďarmoty do MTO Slovenské Ďarmoty a do UTO Veľký Krtíš. Spojenie je prevádzané diaľkovými telekomunikačnými káblami, ktoré prechádzajú cez okresné sídlo Veľký Krtíš a z ktorého paprštekovite je rozvetvená telekomunikačná sieť v okrese. Telefonizácia SÚ Slovenské Ďarmoty je zabezpečená z ATÚ umiestnenej v priestoroch obecného úradu. Jedná sa o klasickú analógovú ústredňu PK 22 o kapacite 200 Pp. Uzlový okruh je vybudovaný káblovým vedením TCEKE. Kapacita ústredne je postačujúca na súčasné požiadavky na telefonizáciu a má možnosť rozšírenia kapacity. V obci sa nachádzajú dva verejné telefóny.

Iné druhy telefónnej sieteV oblasti služieb, poskytovaných prostredníctvom mobilnej siete sú mobilní operátori prevádzkujúci analógovú sieť NMT 450 MHz, digitálnu sieť GSM 900 MHz, GSM 1800 MHz a UMTS. V rámci pokrytia územia Slovenska signálom Verejnej rádiotelefonickej siete sú vybudované základňové stanice pre šírenie signálu VRS systémom GSM 900 MHz a GSM 1800 MHz. V súčasnosti pôsobia na Slovenskom trhu traja mobilní operátori – Orange Slovensko, a.s. Bratislava, spoločnosť T-mobile a Telefonica O2. Tieto spoločnosti majú na území Slovenska rozmiestnené svoje základňové, prenosové a centrálne stanice podľa vlastných navrhnutých koncepcií rozvoja. Pokrytie obce je na požadovanej úrovni.

5.8 Sociálna infraštruktúra

Kultúra, osveta Obec Kultúrny

domKino Folklórny

súborKnižnica Múzeum

Slovenské Ďarmoty

áno - - áno -

Zdroj: vlastný prieskum

Občianska vybavenosť Obec

Elek

tric

ká

ener

gia

Plyn

Kana

lizác

ia

Vodo

vod

Mat

ersk

á šk

ola

Zákl

adná

šk

ola

Stre

dná

škol

a

Obc

hod

Slovenské Ďarmoty

áno áno áno áno áno - - áno


Rekreácia a športové aktivityObec

Hot

el

Uby

tovň

aau

toca

mpi

ng. M

otel

Turi

stic

ká

ubyt

ovňa

Uby

tova

nie

na s

úkro

mí

Rešt

aurá

cia

Lyži

arsk

y v

lek

Poho

stin

stvo

Telo

cvič

ňa

Slovenské Ďarmoty

- - 1x 1x - 1x - 1x -

Futb

alov

éih

risk

oTe

niso

véku

rty

Bask

etba

lov

éih

risk

o

Plav

ecký

bazé

n

Klzi

sko

Lyži

arsk

atu

r. t

rasa

Zjaz

dovk

a

Cykl

otur

.tr

ať

znač

ená

Futb

alov

éih

risk

o

49


1x 1x - - - - - - 1xZdroj: vlastný prieskum

Obec Chatová

oblasť

Chalupy Záhradkár.osada

Tábori-sko

Gulášo-visko

Vodná plocha

Slovenské Ďarmoty 1x áno 1x 1x 1x 2x

Zdroj: vlastný prieskum

5.9 Hospodárska základňa

5.9.1 Priemyselná výroba

Okres Veľký Krtíš patrí v rámci Banskobystrického kraja, ale aj v rámci Slovenskej republiky medzi okresy s nízkou mierou industrializácie. Priemyselná výroba je v zásade lokalizovaná len do sídla okresu, mesta Veľký Krtíš, kde ju reprezentujú podniky strojárskeho, potravinárskeho a textilného priemyslu. V poslednom období sa etablovalo aj niekoľko zahraničných spoločností na území mesta Veľký Krtíš. Okrem toho tu pôsobia menšie výrobné prevádzky na báze živnostenského podnikania a remeselných činností, prípadne miestne filiálne prevádzky ďalších podnikov sídliacich mimo okresu, nepresahujúce lokálny, nanajvýš regionálny význam.

Popri veľkom priemysle sa už v súčasnosti vytvára skupina malých a stredných podnikov a drobných živnostníkov, orientovaných predovšetkým na uspokojovanie potrieb vlastného regiónu a na rozširovanie a spestrovanie ponuky najmä spotrebného a potravinárskeho tovaru na vnútornom trhu. Pre tieto aktivity treba vytvárať výhodné legislatívne, administratívne a ekonomické podmienky, pretože okrem prínosu vyplývajúceho z vlastnej výrobnej produkcie sú aj dôležitým zdrojom pracovných príležitostí.

Hospodárska činnosť v obci

Z celkového počtu 103 subjektov zapísaných v živnostenskom registri je právnických osôb 19, podnikajúcich SZČO 26 a subjektov so zrušenou podnikateľskou činnosťou až 58. Súkromne hospodáriaci roľník v obci nie je registrovaný žiaden.

5.9.2 Nerastné suroviny a prírodné zdroje

Ťažba rudných a nerudných surovínŤažba rudných surovín v obci nie je zastúpená.

Minerálne prameneNa území obce Slovenské Ďarmoty sa nenachádza žiaden minerálny prameň.

5.9.3 Poľnohospodárstvo

Štruktúra využitia výmery katastra obce

Poľnohospodárska pôda (ha) L e V o d Z a s O s t

50


Spolu(ha)

sná

pôda

v

ha népl

ochy

v

ha

tava

nápl

ocha

v

ha atná

ploc

ha v

ha

Poľn

ohos

podá

rska

spol

uO

rná

pôda

TTP

Záhr

ady

Vini

ce

Ovo

cné

sady

1003,9 831 649 154 23 4,9 - 32 40 51 50Zdroj: ŠÚ SR – KS B. Bystrica, SOBD 2011

Poľnohospodárska prvovýroba

Poľnohospodárstvo má v obci najväčšiu tradíciu. Celková výmera poľnohospodárskeho pôdneho fondu v obci tvorí 831 ha, čo predstavuje takmer 83 % z celkovej výmery obce. Celková výmera obce je 1 004 ha, vrátane poľnohospodárskej pôdy, lesných pozemkov, vodných plôch a zastavaných plôch. Priemerný ročný úhrn zrážok 600-700 mm neposkytuje dostatok vlahy pre intenzívnu rastlinnú výrobu, pretože také i väčšie hodnoty dosahuje potenciálny výpar. Pomerne rovnocenný podiel rastlinnej a živočíšnej výroby na objeme poľnohospodárskej výroby sa v posledných rokoch (od r. 1991) narušil prudkým znížením objemu živočíšnej výroby. Obec je z hľadiska pestovaných plodín charakteristická pestovaním obilovín.

5.9.4 Lesné hospodárstvo

Základným právnym predpisom upravujúcim starostlivosť o lesy je zákon č. 326/2005 o lesoch v znení neskorších predpisov. Podľa tohto zákona sú lesy jedným z najväčších bohatstiev našej vlasti, sú jednou zo základných zložiek životného prostredia a poskytujú trvalý zdroj dreva pre priemyselné odvetvia. Lesy ovplyvňujú a zlepšujú podnebie, vodné a pôdne pomery, vytvárajú prirodzené prostredie pre mnohé druhy rastlín a živočíchov, aj ich spoločenstiev, uchovávajú prírodné krásy a sú aj zdrojom zdravia a osvieženia obyvateľstva.

V záujmovom území lesy pokrývajú viac ako štvrtinu jeho rozlohy (26,22 %) pričom sú sústredené predovšetkým v jeho juhovýchodnej časti.

Lesnatosť územia

Obec Celková výmera ZÚJ (ha)

Výmera lesov(ha)

Lesnatosť(%)

Slovenské Ďarmoty 1004 32 3,19Zdroj: ŠÚ SR – KS B. Bystrica, SOBD 2011

Lesné pozemky obhospodaruje tak štátny (Lesy SR š.p. B. Bystrica OZ Krupina) ako aj neštátny sektor (Obec Slovenské Ďarmoty). Lesné plochy sú na území obce zastúpené zriedkavo, tvoria iba 3,2 % z celkovej výmery k.ú.

Podľa vegetačných lesných stupňov môžeme zaradiť dané katastrálne územie do 1.lesného vegetačného stupňa (dubový) a 2. lesného vegetačného stupňa (dubovo-bukový). Podľa kategorizácie lesov môžeme lesy v riešenom území zadeliť nasledovne:- lesy hospodárske (agát, cér, dub, borovica čierna, jaseň, lipa, jelša, javor)- lesy ochranné (agát, hrab a cér, jelša lepkavá, osika)

Poľovníctvo

Takmer celé územie veľkokrtíšskeho okresu má vynikajúce podmienky pre život poľovnej zveri. Je to dané množstvom lesných porastov, poľnohospodárskeho charakteru krajiny

51


s možnosťou obživy, ako aj striedaním oboch druhov pôdneho fondu a množstvom remízok pre úkryt a odpočinok zveri. Podľa vyhlášky MP SR č. 91/1997 Z.z. o poľovných oblastiach a o akostných triedach poľovných revírov je poľovný revír v obci zaradený do nasledujúcich srnčích poľovných oblastí a podoblastí:

- Poľovná lokalita Karikáš, oblasť S XII /danielia poľovná lokalita/Pre danieliu zver sa revíry osobitne zaraďujú do akostných tried len vo vyhlásených danielích lokalitách. Tam je potom daniel hlavnou zverou a jeho biomasa má obsahovať najmenej 60 % z ostatnej prežúvavej zveri.

Najpočetnejšou poľovnou srstnatou zverou je srnec a diviak. Z pernatej zveri sa vyskytuje bažant jarabý, sojka obyčajná a rôzne druhy spevavcov, zo škodnej je to líška obyčajná a kuna lesná.

Rybárstvo

Z hľadiska hydrologických pomerov sa územie okresu nachádza v povodí rieky Ipeľ. Rieka Ipeľ je hlavným recipientom a v celom úseku okresu a aj v katastrálnom území obce Slovenské Ďarmoty je hraničným tokom s Maďarskou republikou (v dĺžke cca 60,6 km – okres). V riešenom území nie je aktívne žiadne rybárske združenie. Rybárstvo tu funguje len rekreačne. Rybárstvo sa v obci realizuje nanajvýš v hraničnej rieke Ipeľ a na vodnej ploche pri moste smerom na colnicu – Jazierko pri motoreste, ktoré vyžaduje rekonštrukciu a údržbu.

5.9.5 Rekreácia a cestovný ruch

Súčasný stav v oblasti cestovného ruchu

Cestovný ruch je interdisciplinárne odvetvie hospodárstva, na jeho realizácii sa podieľa mnoho ďalších oblastí ako sú poľnohospodárstvo, priemysel, stavebníctvo, služby a pod. Predstavuje komplex vzťahov a javov, ktoré výrazne prispievajú k tvorbe pracovných miest.

Národný program rozvoja cestovného ruchu SR na základe zhodnotenia ponukovej stránky územia a jeho vybavenosti a posúdenia dlhodobých vývojových tendencií dopytu v cestovnom ruchu navrhuje rozvíjať nasledovné nosné formy cestovného ruchu v rámci SR:

■ Letná rekreácia, pri vodných plochách založená na kúpaní a vodných športoch, hobby turizmus, cykloturizmus, rôzne alternatívne tzv. soft formy cestovného ruchu, poľovnícky cestovný ruch, rôzne športy.,

■ Mestský a kultúrny cestovný ruch,■ Zdravotný cestovný ruch v jeho klasickej liečebnej podobe, ktorý je potrebné

zachovať a popritom rozvíjať zdravotný cestovný ruch (relax, fitnes, prevencia, skrášľovanie, kondícia), ktorý začína prudko rásť prakticky v celosvetovom rozsahu,

■ Vidiecky cestovný ruch a agroturistika,■ Doplnkové formy cestovného ruchu.

Na základe hore uvedenej klasifikácie nosných foriem cestovného ruchu Slovenska obec Slovenské Ďarmoty má reálny potenciál predovšetkým pre rozvoj vidieckej turistiky vrátane agroturistiky (ktorá je forma vidieckej turistiky poskytovaná podnikateľmi v poľnohospodárskej výrobe a slúži im ako dodatočný alebo ďalší finančný zdroj k udržaniu alebo rozšíreniu hlavného podnikateľského programu). Tieto aktivity sú bezprostredne späté s prírodou, krajinou a vidieckym prostredím, prispievajú k celkovému rozvoju obce najmä tým, že umožňujú zhodnotiť danosti vidieckeho prostredia, a to i pri pomerne nízkej finančnej náročnosti, vytvoria nové pracovné príležitosti a napomáhajú obnove a rozvoju obce. Potenciál obce k rozvoju cestovného ruchu je daný jej geografickým umiestnením na hranici s Maďarskom, ktorý však nie je dostatočne využitý.

Cez vidiecky turizmus sa do procesu turizmu a rekreácie zapája vidiecke osídlenie, a to:■ zabezpečením vybavenosti a služieb pre CR priamo v obciach,

52


■ zabezpečením rekreačného pobytu v obciach a osadách, pričom tieto môžu získať aj funkciu rekreačného útvaru,

■ poznávaním vidieckeho spôsobu života až aktívnou prácou v rámci tzv. agroturistiky.

Potenciálom pre obec Slovenské Ďarmoty by mohla byť aktívna spolupráca celého mikroregiónu Údolie Čebovského potoka. Ide o malé obce, ktoré nemajú veľkú sociálnu a hospodársku základňu, preto je potrebná súdržnosť pre dosiahnutie cieľa.

Vybavenosť obce z hľadiska cestovného ruchu

Obec Stravovacie zariadenie/

počet stoličiek

Ubytovacie zariadenie/

počet postelí

Pohostinstvo

Slovenské Ďarmoty 1x/60 1x/40 3x Zdroj: vlastný prieskum

Motorest „LUMÍK“

Zdroj: obec

Ubytovanie v obci je zabezpečené prostredníctvom podnikateľského subjektu, ktorý prevádzkuje Motorest LUMÍK, s kapacitou 20 postelí a 50 stoličiek.

5.10 Ľudský potenciál, demografia

5.10.1 Obyvateľstvo

Vývoj počtu obyvateľov

Obec 1890 1910 1930 1950 1970 1991 2001 2005 2006 2011Slovenské Ďarmoty

221 171 653 601 728 605 574 536 538 565


53


Graf – Vývoj počtu obyvateľov


Celkový počet obyvateľov v obci za sledované časové obdobie narastal veľmi intenzívne až do roku 1970, kedy dosiahla obec maximum, čo sa týka počtu obyvateľov – 728. V roku 1869 mala len 128 obyvateľov, tento stav však nezotrval dlho. V nasledujúcich rokoch bola krivka vývoja počtu obyvateľov prevažne vyrovnaná, v roku 1930 náhle stúpol počet na 653 a v spomínanom roku 1970 dosiahlo najvyššiu doterajšiu hranicu. Od roku 1991 nasleduje pokles až do roku 2005, kedy má obec 536 obyvateľov a v roku 2006 malo 538 obyvateľov. Aktuálne informácie z obce naznačujú ďalší pokles, keďže v roku 2007 žije v obci 530 obyvateľov. Oproti roku 2006 nastalo v roku 2011 mierne zvýšenie počtu na 565 osôb.

Trendy v demografii

Obec RokPrirodzený prírastok Migrácia obyvateľstva Celkový

Prírastok/úbytokNarodení Zomrelí Prisťahovaní Vysťahovaní

Slovenské Ďarmoty

2014 9 8 8 4 5

Zdroj: Obecný úrad Slovenské Ďarmoty

Veková štruktúra obyvateľov k poslednému sčítaniu obyvateľov v roku 2011

Obec Predproduktívny vek

Produktívny vek

Poproduktívny vek

Slovenské Ďarmoty 73 396 96

Zdroj: ŠÚ SR – KS B. Bystrica

V obci dochádza k úbytku obyvateľstva v predproduktívnom veku. Pokles počtu obyvateľov v predproduktívnom veku a nárast počtu obyvateľov vo veku poproduktívnom výrazne znižuje možnosti vnútornej dynamiky rozvoja a zvyšuje nároky na zabezpečovanie sociálnych programov.

54


Index starnutia predstavoval hodnotu 145,92 (na 1000 detí do 15 rokov pripadalo 1459,2 osôb v poproduktívnom veku). Priemerný vek občanov obce je 39 rokov.

Národnostné zloženie obyvateľov

Národnosť Muži

Ženy

Spolu

Slovenské ĎarmotySlovenská 196 211 407Maďarská 48 28 76Rómska 20 19 39Česká 0 2 2Nezistená 27 14 41Spolu 291 274 565


Väčšina obyvateľov obce je slovenskej národnosti 72,03 %. Z ostatných národností dominuje národnosť maďarská. Percentuálne predstavuje 13,45 %. K rómskej národnosti sa priznalo 6,9 % obyvateľov.

Náboženské vyznanie obyvateľov

Náboženské vyznanie Muži

Ženy

Spolu

Slovenské ĎarmotyRímskokatolícka cirkev 194 211 405Evanjelická cirkev augsburského vyznania

35 38 73

Reformovaná kresťanská cirkev 1 1 2Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia

1 2 3

Bez vyznania 6 1 7Nezistené 54 21 75Spolu 291 274 565


V obci silne prevládajú obyvatelia s rímsko-katolíckym vyznaním – 71,68 %. Druhou najzastúpenejšou cirkvou v obci je evanjelická cirkev augsburského vyznania, ktorú zastáva 12,92 % obyvateľov. Bez vyznania žije v obci iba 1,2 % obyvateľov.

Najvyššie skončený stupeň vzdelania obyvateľstva

Najvyššie dosiahnuté vzdelanie Pohlavie Spolumuži ženy

Slovenské ĎarmotyZákladné 59 86 145Učňovské (bez maturity) 60 43 103Stredné odborné (bez maturity) 35 27 62Úplné stredné učňovské (s maturitou) 10 3 13Úplné stredné odborné (s maturitou) 41 39 80

55


Úplné stredné všeobecné 1 5 6Vyššie odborné vzdelanie 1 4 5Vysokoškolské bakalárske 3 5 8Vysokoškolské magisterské, inžinierske, doktorské 7 7 14Vysokoškolské doktorandské 3 1 4Vysokoškolské spolu 13 13 26Študijny odbor

technické vedy a náuky I (baníctvo, hutníctvo, strojárstvo, informatika a VT, elektrotech., tech. chémia, potravinárstvo)

2 0 2

technické vedy a náuky II (textilná v.,sprac.kože,dreva, plastov, v.hud.nástrojov, archit., staveb.,dopr.,pošty,telekom.,automatiz., špec. odb.)

0 3 3

poľnohospodársko-lesnícke a veterinárne vedy a náuky

1 1 2

zdravotníctvo 2 0 2spoločenské vedy, náuky a služby I (filozof.,ekon.,polit. a práv.vedy, ekonomika a manaž., obchod a služby,SŠ- OA, HA, praktická š.,učeb.odb.)

4 4 8

spoločenské vedy, náuky a služby II (histor.,filolog.,pedag. a psych.vedy, publicistika a informácie, telových.,učiteľstvo, SŠ - gym.)

1 4 5

vojenské a bezpečnostné vedy a náuky 2 0 2nezistený 1 1 2

Bez školského vzdelania 39 37 76Nezistené 32 17 49Úhrn 291 274 565


Najväčší počet obyvateľov obce má ukončené základné vzdelanie, učňovské vzdelanie a stredné vzdelanie bez maturity. Z celkového počtu obyvateľov tvorí táto skupina 54,86 %.

5.10.2 Kluby, združenia a spolky

Kultúrno-spoločenský život je v obci zabezpečovaný nielen prostredníctvom obecného úradu, ale tiež v rámci záujmových združení občanov.

■ Futbalový klub, predseda – Ján Šinko ■ Základná organizácia Slovenského zväzu záhradkárov, predseda – Štefan Kišš■ Miestna organizácia Zväzu zdravotne postihnutých, predseda – Helena Balgová ■ Dobrovoľný hasičský zbor – 12 členov, kvalitné funkčné vybavenie, pravidelná

účasť okolitých súťažiach

Združené spoločenské aktivity

Kultúrno-spoločenské aktivity uskutočňované v obci pre obyvateľov i pre návštevníkov udáva nasledujúci prehľad:

■ Január – Výtvarno – recitačná súťaž Rozprávky Boženy Němcovej■ Február – Maškarný ples■ Apríl – Výstavka Veľká noc■ Máj – Deň matiek■ Júl – Deň obce■ August – Stretnutie Stredoeurópskych obcí, v ktorých názve sú Ďarmoty■ Október – Oslavy mesiaca úcty k starším■ November – Slávnostné prijatie jubilantov■ December – Mikuláš, Jedličková slávnosť

56


K tradičným akciám patria aj priateľské návštevy bratských obcí Blassagyarmat v Maďarsku a Kasavatore v Taliansku, počas ktorých prebieha vzájomná výmena skúseností a rôzne študijné pobyty.

Obec Futbal Volejbal Tenis Stolný tenis

Celkom

dospelí dorast žiaciSlovenské Ďarmoty áno áno áno - - áno -

Zdroj: Obec

Športové kluby v obci Futbalový klub, predseda – Ján Šinko

Športové podujatia v obci

Obec Športová aktivita Mesiac konaniaSlovenské Ďarmoty Deň detí jún

Ďarmotská jedenástka jún/augustŠportový deň júnNohejbalový turnaj starostky o pohár starostky obce

august

Zdroj: Obec

V obci je futbalový klub, ktorý zabezpečuje fanúšikom futbalu zábavu na nedeľných zápasoch. Obec má zriadenú posilňovňu, ktorá slúži v súčasnosti vo veľkej miere futbalistom ale pôvodne bola určená miestnej mládeži.

Obec mala v pláne obnovu tenisového dvora, čo sa ale doteraz nepodarilo zrealizovať. V súčasnej dobe už rozmýšľa nad zmenou tenisového dvora na multifunkčné ihrisko, na ktoré už podala obec aj žiadosť.

V obci bol kedysi Náučno-turistický chodník, ktorý viedol popri Morskom oku na Bielom vrchu. V súčasnosti neplní svoju funkciu a nie je využívaný. Obnova náučného chodníka by pomohla k rozvinutiu turistických aktivít pre miestnych občanov aj pre cudzincov.

5.11 Trh práce

Pracovné príležitosti – zamestnanosť

■ Obecný úrad■ COOP Jednota potraviny, spotrebné družstvo■ Materská škola■ Slovnaft – čerpacia stanica■ Š – TEAM – reštaurácia, zmenárenská činnosť, turistická ubytovňa■ ELMOUR – výroba betónu■ Pohostinstvá■ Stávkové kancelárie

Bývajúce obyvateľstvo ekonomicky aktívne, rozdelenie podľa odvetvia hospodárstva

57


Odvetvie ekonomickej činnosti Ekonomicky aktívne osobymuži ženy spolu z toho

dochádza do

zamestnania

Slovenské ĎarmotyPestovanie plodín a chov zvierat, poľovníctvo a služby s tým súvisiace

5 6 11 4

Lesníctvo a ťažba dreva 4 0 4 3Ťažba uhlia a lignitu 1 0 1 1Iná ťažba a dobývanie 1 0 1 1Výroba potravín 2 2 4 0Výroba textilu 0 1 1 0Výroba odevov 2 4 6 3Výroba kože a kožených výrobkov 1 6 7 0Spracovanie dreva a výroba výrobkov z dreva a korku okrem nábytku; výroba predmetov zo slamy a prúteného materiálu

2 2 4 3

Výroba papiera a papierových výrobkov 1 0 1 0Výroba koksu a rafinovaných ropných produktov 0 1 1 0Výroba základných farmaceutických výrobkov a farmaceutických prípravkov

0 1 1 0

Výroba výrobkov z gumy a plastu 1 1 2 0Výroba a spracovanie kovov 1 0 1 1Výroba kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení 4 1 5 2Výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov

0 1 1 1

Výroba elektrických zariadení 9 1 10 8Výroba strojov a zariadení i. n. 3 2 5 2Výroba motorových vozidiel, návesov a prívesov 2 1 3 2Výroba nábytku 1 1 2 2Iná výroba 2 0 2 1Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu 2 0 2 1Zber, úprava a dodávka vody 1 0 1 1Zber, spracúvanie a likvidácia odpadov; recyklácia materiálov

0 1 1 0

Výstavba budov 9 1 10 9Inžinierske stavby 0 2 2 1Špecializované stavebné práce 7 4 11 4Veľkoobchod a maloobchod a oprava motorových vozidiel a motocyklov

4 1 5 4

Veľkoobchod, okrem motorových vozidiel a motocyklov 4 2 6 4Maloobchod okrem motorových vozidiel a motocyklov 11 15 26 22Pozemná doprava a doprava potrubím 6 1 7 6Vodná doprava 0 1 1 1Skladové a pomocné činnosti v doprave 4 1 5 4Poštové služby a služby kuriérov 0 1 1 1Činnosti reštaurácií a pohostinstiev 1 5 6 3Telekomunikácie 1 2 3 2Finančné služby, okrem poistenia a dôchodkového zabezpečenia

2 0 2 1

Poistenie, zaistenie a dôchodkové zabezpečenie okrem povinného sociálneho poistenia

0 1 1 1

Činnosti v oblasti nehnuteľností 0 1 1 1Právne a účtovnícke činnosti 1 2 3 2Vedenie firiem; poradenstvo v oblasti riadenia 2 0 2 0Vedecký výskum a vývoj 1 1 2 1Ostatné odborné, vedecké a technické činnosti 2 0 2 1

58

020406080

100120140

1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005

Počet nezamestnaných


Sprostredkovanie práce 0 1 1 1Bezpečnostné a pátracie služby 1 0 1 1Činnosti súvisiace s údržbou zariadení a krajinnou úpravou

2 0 2 1

Administratívne, pomocné kancelárske a iné obchodné pomocné činnosti

0 1 1 1

Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie

13 13 26 22

Vzdelávanie 7 6 13 7Zdravotníctvo 5 4 9 6Starostlivosť v pobytových zariadeniach (rezidenčná starostlivosť)

2 0 2 1

Činnosti knižníc, archívov, múzeí a ostatných kultúrnych zariadení

1 0 1 1

Činnosti herní a stávkových kancelárií 2 0 2 2Činnosti členských organizácií 2 0 2 1Ostatné osobné služby 1 0 1 0Nezistené 19 12 31 20Spolu 155 110 265 168


Nezamestnanosť v obci

Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2011 2013Slovenské Ďarmoty

113 123 111 123 103 110 100 90 72 86


Štatistika uchádzačov o zamestnanie, rok 2013

OBEC CELKOM INDISPONIBILNÍ DISPONIBILNÍ EAO % mieramuž žena celkom muž žena celkom muž žena celkom

Slovenské Ďarmoty 46 40 86 5 2 7 41 38 79 265 29,81

Zdroj: UPSVaR V. Krtíš

Graf - Priemerný počet evidovaných nezamestnaných


V roku 1996 bolo evidovaných v obci 75 nezamestnaných osôb. Následne začal počet nezamestnaných stúpať až do roku 1999, kedy dosiahol tento počet maximálnu hodnotu – 123 nezamestnaných. Nasledujúce roky boli viac menej vyrovnané a od roku 2003 začal tento počet klesať. V roku 2005 bolo v obci Slovenské Ďarmoty evidovaných 90

59


nezamestnaných. Toto číslo predstavuje jednoznačne pokles nezamestnaných v obci v dlhodobom sledovaní, čo naznačuje aj graf.

Bývajúce obyvateľstvo ekonomicky aktívne podľa postavenia v zamestnaní, veku a pohlavia

Vek, pohlavie Postavenie v zamestnaní Ekonomicky aktívni spolu

zamestnanci

podnikatelia ostatní a nezisteníso

zamestnancami

bez zamestnancov

Slovenské Ďarmoty15 - 19 muži 1 0 0 1 2

ženy 1 0 0 1 2spolu 2 0 0 2 4

20 - 24 muži 4 0 1 6 11ženy 6 0 1 6 13spolu 10 0 2 12 24

25 - 29 muži 15 0 0 9 24ženy 8 0 0 4 12spolu 23 0 0 13 36

30 - 34 muži 6 1 1 15 23ženy 7 0 0 6 13spolu 13 1 1 21 36

35 - 39 muži 17 0 0 6 23ženy 12 0 2 3 17spolu 29 0 2 9 40

40 - 44 muži 11 1 1 6 19ženy 9 0 1 2 12spolu 20 1 2 8 31

45 - 49 muži 9 0 3 6 18ženy 8 0 2 4 14spolu 17 0 5 10 32

50 - 54 muži 8 0 1 6 15ženy 12 0 1 7 20spolu 20 0 2 13 35

55 - 59 muži 10 0 0 7 17ženy 4 0 0 2 6spolu 14 0 0 9 23

60 - 64 muži 0 0 0 3 3ženy 0 0 0 0 0spolu 0 0 0 3 3

65+ muži 0 0 0 0 0ženy 0 0 1 0 1spolu 0 0 1 0 1

Úhrn muži 81 2 7 65 155ženy 67 0 8 35 110spolu 148 2 15 100 265

% 55,8 0,8 5,7 37,7 100,0Z obyvateľstva v produktívnom veku podiel ekonomicky aktívnychMuži - - - - 70,8Ženy - - - - 61,6Spolu - - - - 66,7


60


5.12 Financovanie obce

Podľa zákona č. 369/1990 Z.z. o obecnom zriadení, v znení neskorších predpisov, obec financuje svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov, dotácií zo štátneho rozpočtu a z ďalších zdrojov. Vlastné príjmy v rozsahu podľa osobitných predpisov sú:a) príjmy z majetku obce a z majetku prenechaného obci do užívania (nájmu), b) výnosy z miestnych daní a z miestnych poplatkov, c) podiely na daniach v správe štátu, d) výnosy z pokút uložených za priestupky, e) iné príjmy.

Obec môže na plnenie svojich úloh použiť návratné zdroje financovania a prostriedky mimorozpočtových peňažných fondov. Na plnenie rozvojového programu obce alebo na plnenie inej úlohy, na ktorej má štát záujem, možno obci poskytnúť štátnu dotáciu. Použitie štátnej dotácie je preskúmateľné štátnym orgánom podľa osobitných predpisov.

Obci, ktorej vlastné príjmy nepostačujú na plnenie úloh samosprávy, možno poskytnúť štátnu dotáciu podľa normatívu určeného vládou. Obec môže svoje úlohy financovať aj z prostriedkov združených s inými obcami, so samosprávnymi krajmi a s inými právnickými osobami alebo fyzickými osobami.

Obec si môže na plnenie svojich úloh zriadiť mimorozpočtové peňažné fondy. Na plnenie úloh spoločných pre viac obcí alebo z iného dôvodu môžu obce zriadiť spoločný fond; správu fondu vykonáva rada fondu ustanovená obcami, ktoré fond zriadili, a to podľa dohodnutých pravidiel.

Hospodárenie obce celkom v eur2010 2 011 2012 2 013 2014

Bežné príjmy 194987,33 191654,08 191902,40 201845,29 221526,16Bežné výdavky 144958,20 174960,73 172960,47 163533,61 189924,16Prebytok/schodok 50029,13 16693,35 18941,93 38311,68 31602,00Kapitálové príjmy 209029,00 110000,00 49752,50 55584,30 36953,01Kapitálové výdavky 702069,12 48472,69 55905,60 77491,07 47456,63Prebytok/schodok -493040,12 61527,31 -6153,10 -21906,77 -10503,62Prebytok/schodok bež. a kap. 474755,05 0 18600,00 15411,04 10900,00

Príjmy finančných operácií 27654,11 30632,52 31346,03 31560,68 31954,05

Výdavky finančných operácií 447100,94 -30632,52 -12746,03 -16149,64 -21054,05

Rozdiel finančných operácií 4089,95 47588,14 42,80 255,27 44,33

Rozdiel celkového rozpočtu 194987,33 191654,08 191902,40 201845,29 221526,16

Zdroj: Obec

5.13 Kultúrno-spoločenský život obce

Ľudový odev, ľudové remeslá, ľudové tradície a zvyky

Tradičná ľudová kultúra ako ľudové zvyky, spevy, tance a ľudový odev v obci nie sú síce dochované, avšak obyvateľmi nie sú používané (kroje). O kultúrny život obce sa starajú členovia Združenia pre občianske záležitosti a zabezpečujú pre obec rôzne akcie, napr.

61


Maškarný ples, Deň detí, Mikuláš, Rozprávky Boženy Němcovej, Deň matiek, Úcta k starším, Jubilanti, Privítanie do života, Vyradenie z vojska, Športové popoludnia a iné.

Na kultúrnom dome je umiestnená pamätná tabuľa Boženy Němcovej z roku 1972. Zachovali sa autorkine písané spomienky o spôsobe života tunajších obyvateľov v spise „Život v Uhrách“ z roku 1850.

Obec sa rozhodla pred pár rokmi vydávať "Ďarmotský občasník", ktorý by mal informovať o činnosti obce, zasadnutiach zastupiteľstva, všeobecne-záväzných nariadeniach, kultúrnom a športovom živote miestneho obyvateľstva. Tento občasník vyšiel jedenkrát v tlačenej podobe.

Medzi najväčšie rarity patrí Slovenská reštaurácia s ubytovacou kapacitou 40 miest, ktorá je k dispozícii v každom ročnom období. Z vrchu Ďarmotská stráň a Biely vrch je nádherný výhľad až na Budapešť.

62


5.14 Ex-post hodnotenie predchádzajúceho PHSR

Názov investície

Rokzačatia Cena

podľa PD

Objem fin. prostr. spolu

Finančné prostriedky podľa zdrojov

Rok ukončenia ŠR VUC Obec Fondy Úver Iné

Vybudovanie vodovoduVybudovanie viacúčelového športového ihriska,

športovo-rekreačnej zóny2010

123500,00 53873,49 40000,00 5709,44 8164,052015

Výstavba detského ihriska13000,00 12050,72 50,72 12000,00

2013Vypracovanie projektovej dokumentácie pre

investičné projekty 2007100000,00

100,00100,000

Podpora rozvoja bývania – výstavba nájomných a sociálnych bytov 2008

1300000,00 1201663,53 203940,00 200271,53 724800,00 72652,002010Oprava miestnych komunikácií a chodníkov v obci,

vybudovanie nových chodníkov, rekonštrukcia autobusovej zástavky

201012000,00 11500,49 11500,492010

Názov investície

Rokzačatia Cena

podľa PD

Objem fin. prostr. spolu

Finančné prostriedky podľa zdrojov

Rok ukončenia ŠR VUC Obec Fondy Úver Iné

Rekonštrukcia a rozšírenie verejného osvetlenia 2014

9000,00

9000,00

8100,00 900,002014

63


Rekonštrukcia miestnych komunikácií a chodníkov, vybudovanie nových chodníkov 2015

8000,00 1764,25 6000,002015 7764,25Príprava infraštruktúry pre stavebné pozemky,

rozšírenie elektric. Siete, trafo 2008

20000,00 16797,762009 16797,76Vybudovanie informačného systému v obci,

Vybudovanie širokopás. internetu 2011850000,00 841268,80 841268.8

02013

Rekonštrukcia KD2011

53571,98 53571,98 5606,97 47965,012014

Rekonštrukcia domu smútku2012

58000,00 57774,01 8216,86 16689,71 32867,442012

Výstavba kamerového systému2013

3500,00 3125,00 2500,00 625,002013

64


Zoznam použitej literatúry

Partnerská dohoda Pozičný dokument Európskej komisie k Partnerskej dohode a programom SR na roky 2014 -

2020 Stratégia financovania Európskych štrukturálnych a investičných fondov pre programové

obdobie 2014 - 2020 Integrovaný regionálny operačný program „IROP“ Zákon č. 539/2008 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja, v znení neskorších predpisov. Kolektív (1997): Kraje a okresy Slovenska, Q111, Bratislava Lukniš a kol. (1972): Slovensko – Príroda, Obzor, Bratislava Štatistický úrad SR (2013): Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011 VUC BBSK (2004): Program sociálneho, ekonomického a kultúrneho rozvoja

Banskobystrického samosprávneho kraja, Banská Bystrica, VUC BBSK (2006): Územný plán Veľkého územného celku Banskobystrický kraj, Banská

Bystrica, Ministerstvo životného prostredia SR (2001): Koncepcia územného rozvoja Slovenska 2001, Bratislava

Peter Sule, Peter Sule ml. (2005): Encyklopédia miest a obcí Slovenska, PS-LINE, s.r.o. Lučenec Slovenská akadémia vied (1977): Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I., VEDA, Bratislava Slovenská akadémia vied (1977): Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II., VEDA, Bratislava Slovenská akadémia vied (1978): Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III., VEDA, Bratislava Peter Sule, Peter Sule ml. (2005): Encyklopédia miest a obcí Slovenska, PS-LINE, s.r.o. Lučenec Anton Hupka (2005): Literárno-vlastivedné rozhľady po Veľkokrtíšskom regióne, Spoločnosť

A.H. Škultétyho Veľký Krtíš Jaroslava Michalová, Pavel Michal (1980): Geografia okresu Veľký Krtíš, Osveta Martin ARCH-EKO Banská Bystrica (1992): ÚPD VÚC okres Veľký Krtíš Archív obce Archív spracovateľa Dostupné web stránky

65

Úvodslovenskedarmoty.ocu.sk/files/2016-03-04-135447-PHSR_SD... · Web viewGlobálny cieľ je...

Documents

Transcript of Úvodslovenskedarmoty.ocu.sk/files/2016-03-04-135447-PHSR_SD... · Web viewGlobálny cieľ je...