Verzia 2.3 · Web view, t.j. obsahuje podrobnejšie rozpracovanie strategických cieľov v...

METODIKA TVORBY PROGRAMOV HOSPODÁRSKEHO A SOCIÁLNEHO ROZVOJA OBCE/OBCÍ/VÚC

(podľa zákona č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja v znení zákona č. 309/2014 Z. z.)

November 2016

Metodika tvorby PHSR

IDENTIFIKAČNÉ ÚDAJE

Objednávateľ

Názov Slovenská republika zastúpená Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky

Sídlo Nám. slobody 6,

810 05 Bratislava

IČO 30 416 094

DIČ 2020799209

Spracovateľ

Názov Inštitút priestorového plánovania

Sídlo Ľubľanská 1,

831 02 Bratislava 3

IČO 36 064 645

DIČ 2021694158

Strana 2 z 61


OBSAH

Úvod - predslov......................................................................................................................................................5

Cieľ metodiky.....................................................................................................................................................6

ČASŤ A: VŠEOBECNÉ METODICKÉ POKYNY.............................................................................................................8

Základné pojmy a východiská.................................................................................................................................8

Základné pojmy..................................................................................................................................................8

Východiská.......................................................................................................................................................10

Základné informácie o dokumente.......................................................................................................................12

Účel..................................................................................................................................................................13

Ciele.................................................................................................................................................................13

Vecný, časový a priestorový rámec..................................................................................................................13

Charakteristika.................................................................................................................................................13

Pridaná hodnota..............................................................................................................................................15

Vzťah medzi PHSR obce a PHSR VÚC................................................................................................................16

Spoločný PHSR obcí..........................................................................................................................................16

Vzťah k územnoplánovacej dokumentácií........................................................................................................19

Vzťah k ostatným relevantným dokumentom..................................................................................................20

Fázy riadenia projektového cyklu PHSR................................................................................................................21

Vzťah medzi fázami riadenia projektového cyklu a jednotlivými časťami PHSR...............................................22

Programovanie - proces tvorby dokumentu....................................................................................................23

Výber projektov...............................................................................................................................................23

Spracovanie projektovej dokumentácie...........................................................................................................24

Realizácia projektov.........................................................................................................................................24

Monitorovanie a hodnotenie programu..........................................................................................................24

Spracovanie zadania PHSR...................................................................................................................................25

Zhodnotenie súčasných strategických dokumentov na miestnej a regionálnej úrovni....................................25

Účel dokumentu..............................................................................................................................................25

Hlavný cieľ spracovania PHSR..........................................................................................................................26

Strana 3 z 61


Určenie požiadaviek vyplývajúcich z územnoplánovacej dokumentácie, právnych predpisov a zo strategických dokumentov.....................................................................................................................................................26

Vymedzenie riešeného územia a časového rámca PHSR..................................................................................27

Stanovenie požiadaviek na obsah dokumentu.................................................................................................27

Požiadavka na rozsah a spôsob spracovania PHSR...........................................................................................35

Schválenie............................................................................................................................................................37

Kontrola a schválenie PHSR..............................................................................................................................37

Aktualizácia PHSR.............................................................................................................................................37

ČASŤ B: PODROBNÝ POPIS JEDNOTLIVÝCH ČASTÍ PHSR.......................................................................................39

Úvodná časť (Prípravná časť)................................................................................................................................39

Štruktúra dokumentu...........................................................................................................................................43

Časť A - Analytická časť........................................................................................................................................47

Komplexné hodnotenie a analýza východiskovej situácie................................................................................49

Časť B - Strategická časť.......................................................................................................................................52

Časť C – Programová časť.....................................................................................................................................54

Časť D – Realizačná časť.......................................................................................................................................56

Časť E – Finančná časť..........................................................................................................................................58

Záver....................................................................................................................................................................59

Povinné prílohy PHSR...........................................................................................................................................60

Prílohy..................................................................................................................................................................61

Strana 4 z 61


ÚVOD - PREDSLOV

Podľa zákona 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja v znení zákona č. 309/2014 Z. z. obec vypracováva a realizuje program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja alebo spoločný program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja (ďalej len „PHSR“, resp. „SPHSR“) za účelom zabezpečenia takých podmienok života v danom území (sídelného prostredia), ktoré povedú k zvýšeniu zamestnanosti a životnej úrovni jej obyvateľov, k efektívnemu celoplošnému využívaniu územia SR a zároveň znížia nadmernú koncentráciu obyvateľstva v centrách osídlenia SR a tak zvýšia celkovú kvalitu života obyvateľov.

PHSR, resp. SPHSR sa zameriava na odstránenia alebo zmiernenia nežiaducich rozdielov v úrovni ekologického, kultúrno-historického, sociálno-ekonomického a územnotechnického rozvoja obce voči jej okoliu. Významnú úlohu pritom zohráva efektívne využívanie disponibilných (hlavne vnútorných) zdrojov zamerané na zvyšovanie ekonomickej výkonnosti, konkurencieschopnosti a rozvoja inovácií.

Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja, resp. spoločný program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja je strednodobý rozvojový strategický dokument, ktorý integruje jednotlivé sektorové politiky na konkrétnom území.

V kontexte štátnej podpory polycentrického rozvoja systému osídlenia SR je žiaduce, aby obec plnila základné ciele podpory regionálneho rozvoja na svojom území prostredníctvom spoločného programu rozvoja obcí. Hlavným dôvodom, pre ktorý bola, v poslednom znení zákona o podpore regionálneho rozvoja, doplnená možnosť spracovania SPHSR, je skutočnosť, že na strane jednej existuje veľká skupina obcí, ktoré nedokážu samostatne efektívne zabezpečiť kvalitné sídelné prostredie, jeho rozvoj a ani jeho plánovanie a na strane druhej tvoria so susednými obcami zoskupenie, ktoré má potenciál efektívnejšie využívať mnohé prvky kvality sídelného prostredia pri spoločnom plánovaní a spolupráci. Spracovať SPHSR však môžu aj tie obce, ktoré sú schopné zabezpečovať dostatočne efektívne kvalitné sídelné prostredie, ale spracovanie SPHSR by mohlo zvýšiť účinnosť využitia existujúcich zdrojov v prospech obyvateľov daného územia.

Pre rozhodnutie o spracovaní SPHSR odporúčame rešpektovať princípy polycentrického charakteru osídlenia zmapovaného v KURS-e, resp. jeho aktualizáciách a tiež v územných plánoch krajov, prípadne v iných relevantných dokumentoch.

Pre rozhodnutie o spracovaní SPHSR odporúčame, okrem vyššie uvedeného aspektu, rešpektovať aj existujúce kooperačné väzby (miestna akčná skupina, mikroregión a pod.) pričom musí byť dodržaná podmienka územne susediaceho územia.

Táto metodika je spoločná, spracovaná ako metodika pre spracovanie PHSR a SPHSR s tým, že v prípade, že je postup pre spracovanie PHSR a SPHSR odlišný v niektorej fáze/obsahu, metodika na túto skutočnosť upozorňuje.

Metodika nie je právne záväzná, ale odporúčame ju rešpektovať v záujme vypracovania porovnateľných komplexných strategických programových dokumentov a správy o plnení PHSR, ktorú majú obce povinne zaslať každoročne do 31. mája príslušnému VÚC.

Strana 5 z 61


CIEĽ METODIKY

Tento návrh metodiky by mal slúžil jednak ako praktická príručka pre spracovateľov PHSR a ako podklad pre ďalšie práce legislatívneho a metodického charakteru, ktoré skvalitnia celý proces spracovania, využívania a priebežného sledovania a hodnotenia PHSR. Pritom treba pripomenúť, že pokiaľ PHSR skúmame zo systémového pohľadu musíme sa zamýšľať aj na jej nadväznosti na národnú prípadne stredoeurópsku úroveň, ako aj na podsystém, ktorý predstavuje v prípade regionálnej úrovne obec a v prípade lokálnej úrovne časti obce, čo je však možné sledovať len pri väčších obciach, ktoré sa z hľadiska potrieb výkonu verejnej správy ďalej členia na časti. Vzhľadom na dynamiku vývoja sídelných štruktúr, ako aj na potrebu využívať integrované plánovacie postupy je potrebné si všímať aj regionálne politické súvislosti NSRR k vytváraniu skupinových PHSR.

Skutočnosť, že je potrebné riešiť aj viacúrovňové riešenia a dokonca aj integrovaný prístup predstavuje z hľadiska potreby systémového zapojenia PHSR do celého systému regionálnej politiky výzvy, ktorých riešenie nie je jednoduché. Ide hlavne o.

1. vertikálne vzťahy národnej, regionálnej a lokálnej úrovne,2. horizontálne vzťahy PHSR k plánovaciemu okoliu a to nielen vo verejnom, ale aj v súkromnom

sektore,3. postavenie PHSR v rámci procedúr riadenia projektového cyklu na národnej, regionálnej a lokálnej

úrovni,4. integráciu PHSR, hlavne v kontexte zlučovania PHSR na regionálnej, čo je možné vidieť v

nasledovných rovinách a to:a. integrácia PHSR z titulu formovania skupinových štruktúr osídlenia v rámci vnútroštátnej a

čiastočne aj cezhraničnej dimenzie, tak ako je to uvedené v KURS a UPR,b. vertikálna integrácia PHSR medzi regionálnou (kraj) a lokálnou (obec) úrovňou,c. Integrácia finančných tokov viažucich sa k PHSR a to hlavne z verejných zdrojov (európskych,

rezortných, krajských a obecných), ale aj zo zdrojov súkromných.

Text metodiky je rozdelený na dve hlavné časti.

Časť A, ktorá obsahuje všeobecné metodické pokyny a popisuje základné pojmy, základné informácie o dokumente PHSR, začlenenie PHSR do systému riadenia projektového cyklu, spracovanie zadania dokumentu a spôsob kontroly a schvaľovania.

Časť B, ktorá sa podrobne venuje popisu tvorby jednotlivých častí dokumentu v členení na analytickú, strategickú, programovú, realizačná a finančnú časť a to vrátane príkladov, komentárov a vysvetlení.

Návrh metodiky bol realizovaný v nasledovných krokoch:

1. Vymedzenie pojmov.2. Vymedzenie PHSR v rámci systému národnej, regionálnej a lokálnej politiky ako aj ich vymedzení v

rámci celého plánovacieho systému.3. Začlenenie PHSR do systému riadenia projektového cyklu na národnej, regionálnej a lokálnej úrovni.4. Štruktúra PHSR a jej väzby a možnosti integrácie.5. Nároky na informačné zabezpečenie spracovania, využívania, monitorovania a hodnotenia PHSR.

Strana 6 z 61


ČASŤ A: VŠEOBECNÉ METODICKÉ POKYNY

Strana 7 z 61

ČASŤ A: VŠEOBECNÉ METODICKÉ POKYNY

ZÁKLADNÉ POJMY A VÝCHODISKÁ

ZÁKLADNÉ POJMY

Aktivita - je vecne, časovo, finančne, organizačne, alebo inak vymedzená samostatná činnosť, zahrňujúci skupinu krokov, alebo podrobnejších úloh smerujúcich k splneniu opatrenia. Aktivitu charakterizujú konkrétne vstupy a výstupy. Aktivita je financovaná prevažne z prevádzkových prostriedkov.

Environmentálna politika - je prejavom ľudskej kultúrnosti a pokory spoločnosti k životnému prostrediu, ktorého je súčasťou a súčasne záväzkom organizácií, každého jednotlivca dodržiavať zákony, predpisy, ktoré súvisia s kvalitou životného prostredia a jeho udržateľnosťou. Vyjadruje postoj človeka k životnému prostrediu, vôľu riešiť problémy s cieľom dosiahnutia rovnováhy medzi uspokojovaním ľudských potrieb a reprodukčnej schopnosti prírody.

Funkčné územie - predstavuje priestor s plne funkčným a sebestačným spoločenstvom ľudí, ktoré je výsledkom zhodnocovania materiálneho a ľudského potenciálu, miestnych obnoviteľných prírodných zdrojov s hlavným cieľom udržovať v maximálne možnej miere preukázateľne a merateľne dosiahnutú vysokú životnú úroveň ľudí žijúcich na tomto území. Funkčné územie je charakteristické tým, že pre obyvateľov žijúcich na tomto spravovanom území je vybudovaná plne funkčná technická a sociálna infraštruktúra. Funkčné územie je výsledkom dosiahnutej udržateľnej hospodárskej a sociálnej sebestačnosti ľudského spoločenstva žijúceho na tomto území, v obci, meste, okrese resp. na území určitej štatistickej územnej jednotky.

Hodnotenie - sa uskutočňuje na základe dát z monitorovania. Hodnotenie poskytuje informácie o plnení cieľov a vplyve realizovaných opatrení na územie. Hodnotenie je podkladom na aktualizáciu dokumentu PHSR vzhľadom na prebiehajúce zmeny.

Hospodárska politika - je riadenie procesov produkcie, rozdeľovania, výmeny a spotreby hodnôt - statkov v konkrétnom sociálno-ekonomickom prostredí v regióne. Zabezpečuje, hospodársky rozvoj, rast, zamestnanosť, tvorbu zdrojov nevyhnutných pre udržateľný rozvoj spoločnosti a podporu rozvoja kvalitnej sociálnej a environmentálnej politiky.

Merateľný ukazovateľ - je nástroj na meranie plnenia stanovených aktivít a cieľov. Ukazovateľ je kvantitatívny alebo kvalitatívny údaj s konkrétnou definíciou, vyjadrený merateľnou jednotkou, podielom jednotiek, môže mať časové vymedzenie, počiatočnú a cieľovú hodnotu, požadovanou a skutočnú hodnotu. Používame merateľné ukazovatele výstupu, výsledku a vplyvu (dopadu, dosahu), prípadne indexy.

Mestský rozvoj - sa cielene zameriava na hospodárske, sociálne a environmentálne oblasti prostredníctvom efektívnej mestskej politiky. Mestský rozvoj rieši a presadzuje politiky udržateľného rozvoja miest prostredníctvom medzi sektorového integrovaného prístupu a hodnotí potenciál ekonomických a politických väzieb medzi mestom a vidiekom. Hodnotí príspevok mestských oblastí na globálne výzvy a prierezové činnosti, ako je inovácia, klastre, zmena klímy a zelený hospodársky rast.

Miestny, vidiecky rozvoj - sa cielene zameriava na hospodárske, sociálne a environmentálne oblasti prostredníctvom efektívnej tvorby, realizácie a hodnotenia miestnej, vidieckej rozvojovej politiky s odporúčaniami, ktoré posilnenia konkurencieschopnosť a zlepšia životnú úroveň na vidieku i na národnej úrovni pri súčasnej podpore udržateľného rozvoja. Miestny rozvoj hodnotí a rieši potenciál ekonomických a


politických väzieb medzi vidieckymi a mestskými oblasťami a analyzuje potrebu služieb a možnosti rozvoja vidieckych komunít s cieľom identifikovať inovačné možnosti. Zaoberá sa tiež dôsledkami starnutia na vidiecku spoločnosť a miestnu ekonomiku.

Monitorovanie - je pravidelná činnosť, ktorá sa zaoberá systematickým zberom, triedením, agregovaním a ukladaním relevantných informácií p lnení stanovených cieľov a aktivít.

Opatrenie - je súbor konkrétnych aktivít na dosiahnutie cieľa.

Partnerstvo - je forma spolupráce medzi sociálno-ekonomickými partnermi, ktorí zabezpečujú hospodársky rozvoj, sociálny rozvoj alebo územný rozvoj dotknutého regiónu s ohľadom na udržateľný rozvoj.

Plánovanie - je systematické bilancovanie reálnych cieľov a prostriedkov rozvoja všetkých oblasti života spoločnosti, ktorý smeruje k formulácii závažného plánu budúceho vývoja. Smeruje k jednoznačnému záveru o budúcnosti, v ktorom sú vypracované normatívne pokyny k zabezpečeniu konkrétnych úloh v konkrétnych dobách.

Programovanie - Plánovací proces prebieha v cykloch, v rámci ktorého sa na základe analýzy definujú ciele, stratégie, podporované aktivity, ako aj finančné rámce a inštitucionálne štruktúry pre ich realizáciu vo forme programu. Následne sa identifikujú, formulujú, finančne zabezpečujú a realizujú jednotlivé projekty. Celý tento proces realizácie programu sa priebežne monitoruje a hodnotí. Na základe skúseností s realizáciou programu, ako aj na základe doporučení hodnotiacich procedúr berúcich do úvahy aj v danej dobe aktuálne požiadavky spoločnosti sa formuluje nový program. Celý tento proces nazývame Riadenie projektového cyklu, pričom prvou fázou Riadenia projektového cyklu je programovanie.

Projekt - je v čase konečný súbor technologicky a organizačne nadväzujúcich činností a prostriedkov potrebných na vytvorenie stavby, výrobku, služby či inej zmeny, užitočnej pre určitého zákazníka a spoločnosť . Projekt je úsilím, v ktorom sa ľudské, materiálne a finančné zdroje organizujú špecifickým spôsobom s cieľom vykonať súbor konkrétnych činností v rámci vymedzených nákladov a času, ktoré vedú k dosiahnutiu určeného cieľa. Projekt je financovaný prevažne z kapitálových prostriedkov.

Región - je plošne - priestorovo vymedzené územie štatistickej územnej jednotky (LAU 2 – obec, LAU 1 okres, NUTS 3 VÚC - územne samosprávny kraj, NUTS 2 západné, stredné a východné Slovensko, NUTS 1 -SR).

Regionálna politika - je koordinovaný súbor činností a postupov príslušných orgánov a organizácií na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, ktoré prispievajú k hospodárskemu rozvoju, sociálnemu rozvoju a územnému rozvoju regiónov so zreteľom na životné prostredie.

Regionálny rozvoj - je súbor sociálnych, hospodárskych, kultúrnych a environmentálnych procesov a vzťahov, ktoré prebiehajú v regióne a ktoré prispievajú k zvyšovaniu jeho konkurencieschopnosti, trvalému hospodárskemu rozvoju, sociálnemu rozvoju a územnému rozvoju a k vyrovnávaniu hospodárskych rozdielov a sociálnych rozdielov medzi regiónmi. Regionálny rozvoj je kvalitatívna zmena všetkých hodnôt materiálnych a nemateriálnych v čase a priestore. Cieľom regionálneho rozvoja je kvalita života obyvateľov, spokojnosť ľudí v kvalitnom životnom prostredí založená na udržateľnej hospodárskej prosperite.

Rozvoj - je označenie procesu, ktorý má za cieľ zlepšovanie pôvodného stavu, či jeho pretvorenie do lepšej podoby. Rozvoj je chápaný ako proces zlepšovania, vedúci k vzniku lepšia verzia než bola predchádzajúca, z ktorej vychádzala. Opakom rozvoja je stagnácia, kedy nedochádza k zlepšovaniu, ale k pozastaveniu, či prípadne zhoršovanie stavu. Termín sa často používa v spojení s procesom utváranie ľudskej osobnosti, kedy sa hovorí o rozvoji osobnosti. Ďalšie jeho použitie je spojené s výstavbou, kedy sa používa pre rozvoj podniku, miest, atď. Trvalo udržateľný rozvoj je potom taký celospoločenský pokrok, ktorý zachováva fungujúce životné prostredie, ktoré je pre trvalý rozvoj nenahraditeľné.

Strana 9 z 61


Sídelné prostredie - predstavuje človekom pretvorené a pretvárané časti územia, ktoré vytvárajú rámec pre väčšinu ľudských činností, v rozsahu od jednotlivých stavieb, ich súborov cez ucelené časti sídiel (zóny) až po sídelné celky a aglomerácie. Sídelné prostredie predstavuje súhrn sociálnych, ekonomických, územno-technických, kultúrnohistorických a ekologických faktorov podmieňujúcich zabezpečenie kvalitného života spoločenstiev obyvateľov. Predstavuje človekom pretvorený a sústavne pretváraný priestor, v ktorom ľudia realizujú svoje činnosti súvisiace s bývaním, prácou, voľným časom a zotavením. Sídelné prostredie zahŕňa objekty a priestory vytvorené alebo upravené ľuďmi, vrátane budov, líniových stavieb a veľkoplošných terénnych úprav. V posledných rokoch, výskum v oblasti verejného zdravia rozširuje definíciu sídelného prostredia, ktorý teraz zahŕňa aj nové faktory medziiným aj problematiky prístupu k zdravému jedlu, komunitným záhradám, pešej dostupnosti, dostupnosti bicyklom a iné. Sídelné prostredie, resp. udržiavanie jeho kvality je predmetom územného plánovania na strane jednej, kde sa rieši vývoj sídelných štruktúr z hľadiska funkčného využitia územia, jeho optimálneho usporiadania a vecnej a časovej koordinácie procesu výstavby a má skôr dlhodobý plánovací a zároveň aj predmetom regionálnej a lokálnej politiky, ktorá sa zameriava na sociálny a ekonomický rozvoj regiónov a obcí vrátanie alokácie finančných zdrojov na ich realizáciu a má teda skôr krátkodobý prípadne strednodobý plánovací výhľad.

Sociálna politika - je cieľavedomé smerovanie k zlepšeniu podmienok obyvateľstva v rámci daných hospodárskych možností regiónu. Sociálna politika zahŕňa politiku sociálneho zabezpečenia vrátane osobných sociálnych služieb, rodinnej politiky, bytovej politiky, najmä jej sociálnych aspektov, zdravotnej politiky, politiky zamestnanosti a vzdelávacej politiky.

Sociálny kapitál - vedomosti, zručnosti, schopnosti a ďalšie charakteristiky jedinca alebo skupiny, ktoré sú relevantné pre ekonomickú aktivitu

Strategický cieľ - predstavuje pohľad do budúcnosti, ktorý chceme dosiahnuť v danom území v najbližších 7 – 10 rokoch. Predstava života obyvateľov územia a životných podmienok v časovom horizonte, na koniec ktorého sme schopní reálne dospieť. Plnenie určeného cieľa je hodnotené merateľným ukazovateľom.

Udržateľný rozvoj - je taký rozvoj, ktorý umožňuje uspokojovanie potreby súčasných generácií bez ohrozenia možnosti budúcich generácií zabezpečiť ich vlastné potreby. Proces, v ktorom využívanie zdrojov, smerovanie investícií, orientácia technologického rozvoja a inštitucionálne zmeny sú všetky vo vzájomnej harmónii a podporujú tak súčasný ako aj budúci potenciál napĺňať ľudské potreby a nároky.

Územie - pre účely tvorby PHSR obce/obcí rozumieme územím katastrálne územie obce/mesta, resp. obcí/miest a funkčne susediacich katastrálnych území v rámci štatistickej územnej jednotky LAU 1 – okres, prípadne susediacich okresov v rámci štátu a v prípade pohraničnej obce s cezhraničnou dimenziou k územiu okresu/sov susedného štátu. Pre účely tvorby PHSR VÚC rozumieme územím „mozaiku“ všetkých okresov, ktoré kompetenčne a ústavne definujú územie samosprávneho kraja NUTS 3 a funkčne susediacich území NUTS 3 v rámci štátu a v prípade cezhraničného územia NUTS 3 susediaceho štátu.

Územný rozvoj - predstavuje komplexný rozvoj územia, ktorý zahŕňa rozvoj všetkých hmotných zložiek, činností a procesov vzťahujúcich sa na územie a ich vzájomné vzťahy. Ide o trvalý proces vývoja a zmien využívania plôch, pozemkov, stavieb a krajiny a ich ochrany. Cieľom je vyvážený a udržateľný rozvoj sídelného prostredia a prírodného prostredia v území.

Vízia územia - vyjadruje predstavu o budúcnosti riešeného územia, popisuje ideálny stav, ktorý chceme dosiahnuť. Je to stručná formulácia toho, aký by mal byť želaný stav v dlhšom časovom horizonte. Vízia stanovuje zmysel a smer ďalšieho postupu.

VÝCHODISKÁ

Strana 10 z 61


Regionálna a lokálna politika sa odohráva v konkrétnom území, pričom východiskom je vytvárať v území také podmienky, ktoré umožňujú zdravý a šťastný život spoločenstiev ľudí v ňom trvalo žijúcich. Rozvoj územia v tomto kontexte podporuje spoločnosť cieľavedomým vytváraním systémových opatrení, hlavne v oblasti legislatívnej, inštitucionálnej, politickej, znalostnej a informačnej.

Východiskovým pojmom, ktorý súhrnne pomenúva oblasť záujmu, ktorá je v kontexte územného rozvoja predmetom plánovania, monitorovania a hodnotenia je sídelné prostredie. V tejto súvislosti sa predbežne opierame o článok Sídelné prostredie a územný rozvoj1.

1 HANUS, J. – HAMALOVA, M. – AUFRICHTOVÁ, Z.: Sídelné prostredie a územný rozvoj, Verejná správa a regionálny rozvoj, Číslo 1, jún 2014, ročník X. ISSN 1337-2955

Strana 11 z 61


ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O DOKUMENTE

Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja, spolu s územným plánom, je základným a kľúčovým dokumentom pre riadenie samosprávy, ktorý vychádza z poznania situácie a konkrétnych potrieb obyvateľov, podnikateľov, záujmových skupín a ďalších subjektov v území, formuluje svoju predstavu o budúcnosti spolu s činnosťami a projektmi na jej zabezpečenie.

Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja (ďalej len „PHSR“) je základným nástrojom regionálneho rozvoja obce, prípadne VÚC. Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja zároveň predstavuje základný strategický dokument rozvoja daného územia.

Legislatívne je existencia PHSR upravená v rámci Zákona č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja, časová verzia predpisu účinná od 01.01.2015 (ďalej len „zákon o podpore regionálneho rozvoja“).

Zákon o podpore regionálneho rozvoja definuje 4 základné dokumenty podpory regionálneho rozvoja (viď § 5 Základné dokumenty podpory regionálneho rozvoja). Na úrovni SR je základným dokumentom (1) Národná stratégia regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Na úrovni kraja je to (2) program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja vyššieho územného celku. Na úrovni obce je to buď (3) program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce alebo (4) spoločný program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obcí.

Aj napriek tomu, že zákon o podpore regionálneho rozvoja explicitne neukladá povinnosť mať spracované PHSR, pre napĺňanie hlavných cieľov regionálneho rozvoja je potrebné, aby mala každá obec (každý VÚC) spracovaný PHSR , prípadne byť zahrnutá v rámci tzv. spoločného PHSR obcí (odporúča sa najmä pre obce s malým počtom obyvateľov2).

Usmernenie k názvu Programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce

Názov dokumentu v kratšej forme „program rozvoja obce" je v zákone č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja v znení zákona č. 309/2014 Z. z. (ďalej len „zákon“) použitý ako skrátený názov, keďže sa po formálnej stránke v novele zákona nedala zaviesť skratka „PHSR“. Ako oficiálny názov dokumentu je teda potrebné uvádzať celý neskrátený názov tak, ako je to uvedené v § 5 zákona.

Zdroj: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, 29.4.2016, http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=183311

2 Na území SR bolo, podľa SODB2011, evidovaných spolu 132 obcí s počtom do 100 obyvateľov.

Strana 12 z 61

http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=183311


ÚČEL

Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja je základným nástrojom obce a jej vedenia / zastupiteľstva obce, ktorým sa plánuje strategický rozvoj obce. Je výsledkom dohody v rámci obce, resp. skupiny obcí čo a ako podporiť a zrealizovať, aby sa čo najefektívnejšie využili existujúce zdroje v prospech obyvateľov daného územia vrátane efektívneho využívania verejných zdrojov.

CIELE

Tak ako bolo už vyššie uvedené medzi hlavné ciele PHSR, podľa zákona o podpore regionálneho rozvoja, patria3:

a) odstraňovať alebo zmierňovať nežiaduce rozdiely v úrovni hospodárskeho rozvoja, sociálneho rozvoja a územného rozvoja regiónov a zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj regiónov,

b) zvyšovať ekonomickú výkonnosť, konkurencieschopnosť regiónov a rozvoj inovácií v regiónoch pri zabezpečení trvalo udržateľného rozvoja,

c) zvyšovať zamestnanosť a životnú úroveň obyvateľov v regiónoch pri zabezpečení trvalo udržateľného rozvoja.

Pre napĺňanie týchto cieľov definuje PHSR v rámci svojej programovej časti súbor opatrení a aktivít. Prioritne je PHSR zameraný na identifikovanie takých opatrení a aktivít, ktoré sú, resp. existuje predpoklad, že budú predmetom podpory zo štátneho rozpočtu alebo doplnkových zdrojov. Pre naplnenie cieľov PHSR je možné definovať aj také opatrenia a aktivity, ktoré nie sú predmetom podpory z uvedených zdrojov, ale napomáhajú k dosahovaniu vyššie uvedených cieľov PHSR.

VECNÝ, ČASOVÝ A PRIESTOROVÝ RÁMEC

PHSR koncepčne, systémovo analyzuje a určuje budúcnosť rozvoja spolu s činnosťami, investičnými projektmi so zdrojovým krytím na jej zabezpečenie. Vytvára rámec, ktorého naplnenie bude zárukou, že PHSR nebude zbytočne rozsiahlym a len popisným zoznamom nereálnych zámerov (zoznamom vecí, na ktoré obec nemá peniaze), ale skutočným strategickým rozvojovým dokumentom s cieľom dosiahnuť rast životnej úrovne na konkrétnom území.

Z vecného hľadiska je potrebné pozornosť sústrediť predovšetkým na problematické oblasti (prekážky/disparity) a oblasti s vysokým rastovým potenciálom (potenciály/faktory rozvoja).

Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja je strednodobý rozvojový, strategický dokument. Preto z časového hľadiska je orientovaný iba na obmedzené časové obdobie (spravidla 7 až 10 rokov s výhľadom na 14 rokov), počas ktorého samospráva mieni realizovať stanovené rozvojové aktivity.

Z priestorového hľadiska je predmetom PHSR celé územie obce, resp. obcí (spoločné PHSR) alebo kraja. To znamená, že je potrebné, vo fáze tvorby PHSR, zmapovať všetky významné plánované aktivity/investície na danom území.

CHARAKTERISTIKA

Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja predstavuje základný strategický dokument na úrovni obce, resp. kraja, ktorý poskytuje komplexné informácie o stave riešeného územia a účinne rieši problémy a rôznorodé požiadavky dotknutých aktérov prostredníctvom systematického procesu, ktorý predpokladá

3 Viď Zákon 539/2008 Z. z. § 3 Ciele podpory regionálneho rozvoja.

Strana 13 z 61


analýzu súčasného stavu, stanovenie cieľov a zámerov, výber vhodných opatrení, zabezpečenie opatrení po finančnej stránke, ako aj ich implementáciu a aktívnu komunikáciu, monitoring a hodnotenie.

Základnými charakteristikami PHSR sú, vzhľadom na plánovaciu prax a obmedzenia vyplývajúce z právnych predpisov, nasledujúce oblasti:

a) posúdenie súčasného stavu a implementácie,b) horizontálna a vertikálna integrácia,c) strednodobá stratégia a jednoznačný plán implementácie,d) vyvážený a integrovaný rozvoj ae) pravidelný monitoring a hodnotenie.

Posúdenie súčasného stavu a implementácie

Podstatou PHSR je dôkladné posúdenie súčasného stavu a určenie merateľných, reálnych, no pritom ambicióznych cieľov vrátane realizácie navrhovaných opatrení. PHSR obsahuje zrozumiteľný opis východiskovej situácie a súčasného inštitucionálneho zabezpečenia príprav plánovania a implementácie.

Horizontálna a vertikálna integrácia

Tvorba a implementácia PHSR si vyžaduje vysokú mieru spolupráce na rôznych úrovniach a s veľkým množstvom dotknutých aktérov. Do procesu kreovania dokumentu musia byť zapojené relevantné oddelenia samosprávy ako aj inštitúcie štátnej správy. Vynechaní by nemali byť ani podnikateľský sektor a obyvatelia. Integrovaný rozvoj a implementácia opatrení predstavuje:

a) záväzok k udržateľnému znižovaniu identifikovaných disparít, sociálnej nerovnosti a zlepšovaniu kvality životného prostredia,

b) spoluprácu medzi rôznymi oddeleniami samospráv s cieľom zabezpečiť konzistenciu a vzájomné dopĺňanie sa rôznych politík v príslušných oblastiach (doprava, územné plánovanie, sociálne služby, bezpečnosť a podobne),

c) úzku spoluprácu a koordináciu medzi relevantnými aktérmi (orgány miestnej a regionálnej samosprávy, orgány štátnej správy, podnikateľský sektor, neziskové organizácie, občianske združenia a obyvateľstvo).

Strednodobá stratégia a jednoznačný plán implementácie

Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja sa má opierať o stratégiu stanovenú v aktuálnej verzii Národnej stratégie regionálneho rozvoja SR (prípadne Národná stratégia regionálneho a územného rozvoja SR), ktorá obsahuje riešenia pre jednotlivé regióny. Dokument PHSR obsahuje plán implementácie s harmonogramom, rozpočtom a jednoznačným prerozdelením zodpovednosti a zdrojov, ktoré sú potrebné na implementáciu opatrení stanovených v dokumente.

Vyvážený a integrovaný rozvoj

Zmyslom dokumentu je zabezpečiť vyvážený rozvoj celého riešeného územia s dôrazom na tie časti, ktoré sú osobitne spomenuté a ktoré disponujú značným rozvojovým potenciálom. Program obsahuje integrovanú množinu opatrení s cieľom zabezpečiť hospodársky, sociálny a územný rozvoj s ohľadom na stanovené ciele a zámery.

Pravidelný monitoring a hodnotenie

Priebeh implementácie programu a napĺňanie príslušných cieľov sa pravidelne monitoruje a hodnotí pomocou sústavy určených merateľných ukazovateľov (indikátorov). Preto je potrebné zabezpečiť relevantné štatistické a

Strana 14 z 61


kvantitatívne údaje. Hodnotenie implementácie môže viesť k úpravám alebo zmene cieľov. Hodnotenie na základe objektívnych údajov a na princípe analýzy faktorov by malo byť preferovaným nástrojom pri aktualizácii a prípadnej revízii programu.

PRIDANÁ HODNOTA

Úlohou kompetentných pracovníkov je presvedčiť volených zástupcov o pridanej hodnote programu. Nasledujúce argumenty sú v tomto kontexte kľúčové:

Využitie príležitostí

Opatrenia programu by mali byť naviazané na ciele a schémy, ktoré sú uvedené v hierarchicky vyšších dokumentoch. Teda opatrenia programu na úrovni obce, respektíve opatrenia spoločného programu obcí by mali byť naviazané na prioritné oblasti programu vyššieho územného celku a opatrenia programov vyššieho územného celku by zas mali vychádzať z prioritných oblastí národnej stratégie regionálneho rozvoja. Programy vypracované takýmto spôsobom tak poskytnú prehľad o dostupných zdrojoch podpory (financovania). Výhoda dokumentu potom spočíva vo zvýšení šance o pridelenie finančných prostriedkov z dostupných zdrojov, čo sa premietne v znížení finančnej a administratívnej záťaže samosprávy.

Efektívne využívanie verejných zdrojov

V čase obmedzených zdrojov je dôležité zabezpečiť, aby boli dostupné zdroje využívané čo najefektívnejšie. Preto je dôležité mať stanovené priority podľa významnosti. Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja disponuje detailne vypracovaným projektovým zásobníkom, ktorý prepája jednotlivé opatrenia k stanoveným prioritám.

Využitie synergie

Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja je strategickým dokumentom, ktorý zasahuje do života všetkých aktérov na danom území a jeho naplnenie ovplyvní ich budúcnosť. Preto je mimoriadne dôležité, aby pri jeho zostavení a realizácii boli zohľadnené aj dokumenty a zámery iných inštitúcií, ktoré pôsobia v danom území. V kontexte tvorby PHSR je teda potrebné spolupracovať (či už vo forme osobného stretnutia, resp. žiadosti o vyjadrenia sa) s viacerými subjektmi, ktoré na riešenom území realizujú, resp. majú záujem realizovať nejaké aktivity/projekty. Na úrovni obce je takýmto partnerom najmä VÚC (v prípade mestskej časti je to aj mesto), významný zamestnávateľ a subjekty z mimovládneho sektora. Na úrovni VÚC sú takýmito partnermi jednotlivé rezorty (ministerstvá), mestá a obce, významní zamestnávatelia (prípadne, komory alebo združenia) ako aj ďalšie subjekty z mimovládneho sektora.

Zabezpečenie podpory verejnosti

Zapojenie verejnosti a ďalších partnerov a inštitúcií je základom prípravy a implementácie dokumentu. Samospráva, ktorá preukazuje záujem o potreby občanov má vyššiu podporu verejnosti a znižuje tak riziko odporu pri realizácii jednotlivých opatrení.

Zvýšenie kvality života

Systematické a koordinované kroky určené v dokumente, vedú k mnohým žiaducim zmenám, ako je napríklad zvýšenie atraktivity verejných priestorov, vyššia bezpečnosť a rozvoj ekologickej dopravy, zníženie znečistenia životného prostredia, pozitívne vplyvy na zdravie obyvateľstva a ďalšie oblasti.

VZŤAH MEDZI PHSR OBCE A PHSR VÚC

Strana 15 z 61


Pri spracovaní PHSR obce (resp. skupiny obcí) je potrebné zohľadniť ciele a priority ustanovené v rámci PHSR VÚC. Úlohou obce je tieto priority spresniť a to jednak tematicky (tematická koncentrácia) a zároveň územne (územná koncentrácia). Zjednodušene môžeme povedať, že to čo je na úrovni VÚC špecifický cieľ (viažuci sa ku konkrétnej priorite) by mal byť na úrovni obce (skupiny obcí) globálny cieľ a to čo je na úrovni VÚC operačný cieľ (viažuci sa ku konkrétnemu opatreniu) by mal byť na úrovni obce (skupiny obcí) špecifický cieľ. Uvedený princíp zabezpečuje vertikálnu koordináciu aktivít v oblasti regionálneho rozvoja.

SPOLOČNÝ PHSR OBCÍ

Súčasťou novelizácie zákona o podpore regionálneho rozvoja bolo aj zadefinovanie nového dokumentu regionálneho rozvoja na Slovensku a to spoločného PHSR obcí. V zmysle tejto novelizácie je možné aby sa dave alebo viaceré obce dohodli a vypracovali si spoločný program hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Uvedený prístup je vhodné využiť najmä pre obce s malým počtom obyvateľov. Zároveň tento systém môže prispieť k vytvoreniu tzv. plánovacích oblastí.

Návrhy pre vymedzenie plánovacích oblastí vychádzajú z vyhodnotenia dostupností do významných sídel (s počtom obyvateľov do cca 10 000) a s ohľadom na hranice kraja.

Obrázok 1 Návrh plánovacích oblastí - varianty

Podporu, najmä metodickú ale aj technickú vo forme „regionalistických“ podkladov, pre spracovanie takýchto PHSR by mala poskytnúť (integrovaná) sieť Regionálnych rozvojových agentúr.

Takéto podklady by mohli zahŕňať tematicky štruktúrovanú databázu socio-ekonomickcýh (štatistických) údajov za jednotlivé sídelné jednotky, podklady pre SWOT, databázu projektových zámerov, hodnotenie dopadov, výpočet súhrnných indexov, grafické výstupy vo forme kartogramov, prípadne aj mapové podklady jednotlivých výkresov územnoplánovacej dokumentácie.

Ako príklad „regionalistických“ podkladov (na území Nitrianskeho kraja) môžeme spomenúť Územnoplánovací portál NSK, zrealizovaný v rámci projektu „Štúdia pre hodnotenie a monitorovanie ÚPN NSK s využitím výsledkov projektu Donauregionen+“ (zdroj a viac informácií: http://www.aurex.sk/sk/home/projekty/uzemne-planovanie/specializovane-studie/nsk-donauregionen).

Nižšie sú uvedené príklady výstupov z vyššie uvedeného portálu.

Strana 16 z 61

http://www.aurex.sk/sk/home/projekty/uzemne-planovanie/specializovane-studie/nsk-donauregionen



Obrázok 2 Prehľad ukazovateľov za oblasť Obyvateľstvo zobrazeného cez WEB server

Obrázok 3 Komplexný výkres priestorového usporiadania a funkčného využívania územia

Strana 17 z 61


Obrázok 4 Súhrnné hodnotenie všetkých faktorov sídelného prostredia

Strana 18 z 61


VZŤAH K ÚZEMNOPLÁNOVACEJ DOKUMENTÁCIÍ

Súbor opatrení a aktivít definovaných v rámci PHSR musí vychádzať zo skutočností uvedených v záväznej časti platnej územnoplánovacej dokumentácie obce/obcí, resp. kraja (tzn. územného plánu obce/obcí, resp. kraja a územného plánu zón) nakoľko zákon o podpore regionálneho rozvoja stanovuje podmienku (viď § 7 ods.1 a § 8 ods. 1 zákona), že súbor opatrení a aktivít PHSR je zostavený podľa záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie.

Na základe uvedeného je zrejmé, že pri príprave PHSR zohráva územnoplánovacia dokumentácia daného územia významnú úlohu. Pri tvorbe PHSR je potrebné poznať súvislosti vyplývajúce z územného rozvoja daného územia najmä vo forme plánovaných investičných ale i neinvestičných aktivít (existujúci zoznam verejnoprospešných stavieb). Z uvedeného ďalej vyplýva pomerne silné prepojenie medzi strategickými dokumentmi v oblasti územného plánovania (územný plán, územný plán zóny) a regionálneho rozvoja (PHSR).

Územnoplánovacia dokumentácia podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku komplexne rieši priestorové usporiadania a funkčné využívanie územia. Predstavuje základný nástroj územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie Slovenskej republiky, regiónov a obcí. Územnoplánovacie dokumenty poskytujú detailný súbor údajov rozličného charakteru konkrétneho územia. Z týchto údajov by mal dokument PHSR vychádzať a odvolávať sa na ne. Zároveň zákon o podpore regionálneho rozvoja ukladá podmienku, že PHSR je vypracovaný podľa záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie. Územnoplánovaciu dokumentáciu podľa zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku tvoria:

Koncepcia územného rozvoja Slovenska,

Rieši priestorové usporiadania a funkčné využívanie územia Slovenskej republiky a ustanovuje rámec sociálnych, ekonomických, environmentálnych a kultúrnych požiadaviek štátu na územný rozvoj, starostlivosť o životné prostredie a tvorbu krajiny Slovenskej republiky a jej regiónov.

územný plán regiónu,

Spracúva sa pre časť krajiny s viacerými obcami, v ktorej treba riešiť špecifické rozvojové zámery alebo vykonávať činnosť výrazne ovplyvňujúce priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia.

územný plán obce a

Spracúva sa pre územie jednej obce alebo pre územie dvoch alebo viacerých obcí.

územný plán zóny.

Spracúva sa pre časť obce, ak schválený územný plán obce ustanovuje obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce, alebo ustanovuje vymedziť pozemok alebo stavbu na verejnoprospešné účely.

Strana 19 z 61


VZŤAH K OSTATNÝM RELEVANTNÝM DOKUMENTOM

ROZPOČET OBCE A VÚC

Jednotlivé navrhované opatrenia a projekty musia byť zobrazené aj v rámci rozpočtu príslušnej samosprávy. Možnosti stanovenia rozsahu opatrení a aktivít uvedených v PHSR, narážajú na rozpočtové obmedzenia samospráv. V otázke finančných možností rozvoja je preto významným dokumentom rozpočet samosprávy. Na jeho základe možno na jednej strane určiť limit objemu finančných prostriedkov, ktorý môže byť vyčlenený na stanovené opatrenia z rozpočtu samosprávy a na strane druhej aj identifikovať objem potrebných dodatočných prostriedkov z iných zdrojov.

Význam pri koncipovaní programu zohráva predovšetkým viacročný rozpočet samosprávy, ktorý podľa zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy musí obec alebo vyšší územný celok vypracovať najmenej na tri rozpočtové roky.

Spojovací prvok medzi PHSR a rozpočtom samosprávy predstavuje akčný plán. Pre úspešnú realizáciu a napĺňanie cieľov PHSR je potrebné výstupy PHSR vo forme akčných plánov zapracovať do návrhov nasledujúcich rozpočtov samosprávy.

VOLEBNÝ PROGRAM

Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja predstavuje, z časového hľadiska, strednodobí dokument. Jeho cieľom je definovať základné smerovanie rozvoja daného územia na spravidla 7 až 10 rokov čo je vo väčšine prípadov dlhšie obdobie, na aké je koncipovaný volebný program vedenia samosprávy. Pre účinné napĺňanie cieľov PHSR je potrebné, aby bola zabezpečená konzistencia medzi týmito dvoma dokumentmi.

OPERAČNÉ PROGRAMY

Operačné programy predstavujú kľúčový zdroj informácií o aktivitách, ktoré budú predmetom podpory v nasledujúcom období. Prehľad podporovaných aktivít môže výraznou mierou pomôcť k spresneniu definovania finančného zabezpečenia jednotlivých opatrení a aktivít, čiže pri tvorbe finančného plánu programu.

OSTATNÉ PODKLADOVÉ DOKUMENTY

Vzhľadom na multisektorový, prierezový charakter dokumentu PHSR, má na jeho podobu vplyv niekoľko dokumentov. Medzi ostatné koncepčné dokumenty, ktoré by dokument PHSR mal zohľadňovať, predovšetkým patria:

Stratégie (trvalo) udržateľného rozvoja, stratégie štátnej environmentálnej politiky, Environmentálne akčné programy a odvetvové koncepcie, dokumenty územného systému ekologickej stability, územné priemety ochrany prírody a krajiny, programy starostlivosti o prírodu a krajinu, programy ochrany kultúrneho a historického dedičstva, programy odpadového hospodárstva, komunitné plány, koncepcie rozvoja sociálnych služieb a koncepcie bytovej výstavby a bytovej politiky.

Strana 20 z 61


FÁZY RIADENIA PROJEKTOVÉHO CYKLU PHSR

Zámerom tejto kapitoly je popísať postavenie PHSR v rámci metódy nazývanej manažmentu projektového cyklu. Túto metódu používa Európska komisia pri formulovaní a riadení svojej regionálnej politiky, ktorá sa realizuje prostredníctvom jednotlivých fondov (pre programové obdobie 2014-2020 sú to Európske štrukturálne a investičné fondy). V súčasnosti môžeme konštatovať, že až 75 % verejných investícií na Slovensku tvoria fondy EÚ (zdroj Rozpočet EÚ v mojej krajine: Slovensko, EK, 2014). Berúc do úvahy vyššie uvedené môžeme konštatovať, že základné princípy európskej regionálnej politiky je potrebné aplikovať na podmienky regionálneho rozvoja na Slovensku.

Obrázok 5 Fázy manažmentu projektového cyklu

Zdroj: vlastné spracovanie na základe Aid delivery methods PCM Guidelines 2004

Strana 21 z 61

Rozhodnutie o financovaní

aleboRozhodnutie o financovaní


VZŤAH MEDZI FÁZAMI RIADENIA PROJEKTOVÉHO CYKLU A JEDNOTLIVÝMI ČASŤAMI PHSR

Obrázok 6 Vzťah medzi fázami riadenia projektového cyklu a jednotlivými časťami dokumentu PHSR

Zdroj: vlastné spracovanie

Strana 22 z 61


PROGRAMOVANIE - PROCES TVORBY DOKUMENTU

Cieľom tejto etapy je trvalo udržateľný rozvoj sídelného prostredia. Medzi hlavné prostriedky a metódy pre napĺňanie tohto cieľa/cieľov patria analýzy sociálnych, ekonomických a environmentálnych faktorov – ich disparít, SWOT, návrh programovej, finančnej a inštitucionálnej časti a regionalizácia plánovacích oblastí. Hlavnými výstupmi sú Programy hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja. Zainteresovanými aktérmi sú obstarávatelia a spracovatelia PHSR, členovia pracovných skupín, riadiacej, spracovateľskej, hodnotiacej a politici.

VÝBER PROJEKTOV

Cieľom tejto etapy je zabezpečenie súladu rozvojových projektov s územným plánom. Medzi hlavné prostriedky a metódy pre napĺňanie tohto cieľa/cieľov patria projektový zásobník, hodnotenie projektov a metóda logického rámca. Hlavnými výstupmi sú projektové návrhy. Zainteresovanými aktérmi sú riadiaca skupina program, realizačná skupina programu, navrhovatelia projektov a hodnotitelia projektov z hľadiska ich vecnej náplne.

Každý projekt musí mať vypracovaný logický rámec (metóda logického rámca).

Čo je metóda logického rámca (MLR)?

1. Základný nástroj používaný v PCM pri riadení a plánovaní programu a projektu.

2. Technika na identifikáciu a analýzu danej situácie, ktorá následne umožňuje zadefinovať ciele a aktivity potrebné na zdokonalenie situácie.

3. Kľúčový nástroj v každej fáze PCM – upotrebiteľný tak vo fázach programovania a prípravy programu alebo projektu ako i počas implementácie a hodnotenia.

Logický rámec je nástrojom analýzy a prezentácie projektov v rôznych fázach. Formou diagramu poskytuje celistvý opis projektu všetkým zúčastneným stranám. Logický rámec je nástrojom, ktorý preukazuje svoju prospešnosť ako v príprave, tak aj v implementácii projektov. Je to matica štyroch stĺpcov a štyroch riadkov.

Obrázok 7 Vzor matice logického rámca

Logická postupnosť

krokov

Objektívne overiteľné

ukazovateleZdroje overenia Predpoklady

Celkový cieľ

Špecifický cieľ

Výsledky

Strana 23 z 61


Aktivity Prostriedky

Náklady (finančné aj personálne)

Počiatočné podmienky


SPRACOVANIE PROJEKTOVEJ DOKUMENTÁCIE

Cieľom etapy spracovania projektovej dokumentácie je návrh technickej a finančnej realizácie stavby (resp. služby). Medzi hlavné prostriedky a metódy pre napĺňanie tohto cieľa/cieľov patria štúdie realizovateľnosti, finančné hodnotenie projektov a analýza nákladov a výnosov. Hlavnými výstupmi sú projektové zmluvy. Zainteresovanými aktérmi sú navrhovatelia projektov, hodnotitelia projektov z hľadiska ich finančných charakteristík, finančné ústavy, realizačná skupina programu.

REALIZÁCIA PROJEKTOV

Cieľom etapy realizácie projektov je fyzická realizácia, resp. fyzická zmena územia (napr. stavba). Medzi hlavné prostriedky a metódy pre napĺňanie tohto cieľa/cieľov patria realizácia projektov, reporting, audit, finančné operácie. Hlavnými výstupmi sú zrealizované služby alebo stavby. Zainteresovanými aktérmi sú realizátori projektov subjekty verejného obstarávania, realizačné firmy, audítori a realizačná skupina programu.

MONITOROVANIE A HODNOTENIE PROGRAMU

Cieľom monitorovania programu je sledovanie súladu vývoja územia so schválenou plánovacou a projektovou dokumentáciou. Medzi hlavné prostriedky a metódy pre napĺňanie tohto cieľa/cieľov patria informačný systém, monitorovacie ukazovatele a monitorovacie metódy. Ich výstupmi sú Monitorovacie správy o ukazovateľoch dopadu, výstupu a výsledku. Zainteresovanými aktérmi v rámci týchto aktivít sú skupina informačnej a realizačnej podpory, resp. realizačná skupina programu.

Cieľom hodnotenia programu je hodnotenie možností rozvoja sídelného prostredia v území (hodnotenie dopadov). Medzi hlavné prostriedky a metódy pre napĺňanie tohto cieľa/cieľov patria hodnotenie programu, hodnotenie naplnenie jeho cieľov a prínosov a hodnotenie jeho efektivity (rentabilita). Zainteresovanými aktérmi sú riadiaca skupina program, externí hodnotitelia, spracovatelia regionalistických podkladov a politici.

Strana 24 z 61


SPRACOVANIE ZADANIA PHSR

Prvým krokom pri tvorbe PHSR je príprava zadania dokumentu príslušnou samosprávou. Vzhľadom na dosiahnutie konzistentného materiálu je vhodné, aby mal každý vyšší územný celok jeden dokument, od ktorého by sa miestne samosprávy mohli pri spracovaní zadania oprieť, respektíve ktorý by slúžil miestnym samosprávam ako východisko pri koncipovaní vlastného dokumentu. Navyše je potrebné, aby dokumenty vyšších územných celkov obsahovali prehľad aktuálne podporovaných tematických oblastí z doplnkových zdrojov a finančných schém.

ZHODNOTENIE SÚČASNÝCH STRATEGICKÝCH DOKUMENTOV NA MIESTNEJ A REGIONÁLNEJ ÚROVNI

Príprave PHSR predchádza zhodnotenie existujúcich strategických dokumentov na relevantnej úrovni, predovšetkým z hľadiska ich kompatibility s Národnou stratégiou regionálneho rozvoja SR a v prípade dokumentov na miestnej úrovni aj s PHSR vyšších územných celkov. Táto fáza slúži na zistenie možnosti stanovenia takých opatrení, na ktoré sú v aktuálnom období vyčlenené finančné prostriedky o ktoré sa môže samospráva uchádzať.

Samotnej príprave PHSR predchádza zhodnotenie existujúcich strategických dokumentov na miestnej a regionálnej úrovni (programy hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja, územné plány, komunitné plány...) predovšetkým z hľadiska ich kompatibility s PHSR.

Tento krok slúži na zistenie potreby aktualizácie súčasných plánovacích dokumentov, ako aj PHSR v budúcnosti.

VÝCHODISKOVÉ DOKUMENTY

Východiskovými dokumentmi pre vypracovanie PHSR VÚC, na ktoré treba brať osobitný dôraz, sú:

Národná stratégia regionálneho rozvoja SR; Územná plán regiónu; Koncepcia rozvoja sociálnych služieb; operačné programy; rozpočet VÚC; ďalšie sektorové koncepcie a stratégie.

Východiskovými dokumentmi pre vypracovanie PHSR obce (resp. skupiny obcí), na ktoré treba brať osobitný dôraz, sú:

Národná stratégia regionálneho rozvoja SR; PHSR VÚC (v prípade, že sa jedná o mestskú časť a PHSR mesta); územný plán obce/mesta (prípadne aj územné plány zón); Komunitný plán sociálnych služieb; rozpočet obce; ďalšie sektorové koncepcie a stratégie.

ÚČEL DOKUMENTU

Strana 25 z 61


Účelom PHSR je identifikácia rozvojových opatrení a aktivít, na ktoré je možné získať dotáciu zo štátneho rozpočtu alebo doplnkových zdrojov pre nasledujúce (programové) obdobie.

Zároveň je potrebné uviesť, akým spôsobom schválenie PHSR ovplyvní ostatné relevantné dokumenty – či ich doplní, alebo nahradí.

HLAVNÝ CIEĽ SPRACOVANIA PHSR

Cieľom spracovania PHSR je príprava návrhu hospodársko-sociálneho rozvoja, ktorý rešpektuje výsledky situačnej analýzy, rešpektuje vnútorné špecifiká daného územia a zohľadňuje potreby budúceho vývoja s dôrazom na udržateľný rozvoj.

Návrh dopravného riešenia bude zahŕňať súbor opatrení dopravnej politiky na organizačnej, prevádzkovej a infraštruktúrnej úrovni. Súčasťou budú všetky typy dopravy s dôrazom na ich udržateľnosť a tiež tzv. mäkké opatrenia v doprave (napr. marketing, zmena dopravného značenia, zlepšenie kontroly dopravcov a pod.).

PHSR v prípade využitia ako územnoplánovacieho podkladu definuje podmieňujúcu reguláciu prípadného ďalšieho územného rozvoja zo socioekonomického hľadiska. Súčasťou by mal byť územný priemet rozvojových aktivít. Medzi hlavné ciele PHSR patrí:

a) odstraňovať alebo zmierňovať nežiaduce rozdiely v úrovni hospodárskeho rozvoja, sociálneho rozvoja a územného rozvoja regiónov a zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj regiónov,

b) zvyšovať ekonomickú výkonnosť, konkurencieschopnosť regiónov a rozvoj inovácií v regiónoch pri zabezpečení trvalo udržateľného rozvoja,

c) zvyšovať zamestnanosť a životnú úroveň obyvateľov v regiónoch pri zabezpečení trvalo udržateľného rozvoja.

URČENIE POŽIADAVIEK VYPLÝVAJÚCICH Z ÚZEMNOPLÁNOVACEJ DOKUMENTÁCIE, PRÁVNYCH PREDPISOV A ZO STRATEGICKÝCH DOKUMENTOV

PHSR musí byť v súlade príslušnou záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie, alebo v prípade rozporu s udržateľným rozvojom musí tento problém identifikovať.

PHSR taktiež musí reflektovať koncepcie a stratégie regionálneho rozvoja na vyšších úrovniach vrátane zámerov EÚ a najnovšie trendy v oblasti regionálneho rozvoja s prihliadnutím na potreby a potenciál riešeného územia.

Pred samotným vytvorením zadania PHSR je nutné spracovať prehľad uvedených dokumentov a následne analyzovať, ako sa premietnu do procesu udržateľného rozvoja a v akej miere ovplyvnia a obmedzia voľbu jednotlivých opatrení.

Na tento účel je preto potrebné:

Identifikovať a zhodnotiť platnú legislatívu, identifikovať a zhodnotiť rozpočtové možnosti s ohľadom na implementáciu PHSR a identifikovať a zhodnotiť plány, stratégie a ciele na vyššej administratívnej úrovni, ktoré by mohli

ovplyvniť a obmedziť plánovanie rozvoja, prípadne by z nich mohli vyplývať iné povinnosti.

Osobitný dôraz je potrebné klásť na súlad PHSR s nasledujúcimi dokumentmi:

Stratégia EU 2020 a znej vyplývajúce dokumenty, Národná stratégia regionálneho rozvoja SR, Koncepcia územného rozvoja Slovenska (aktuálne znenie), príslušná územnoplánovacia dokumentácia,

Strana 26 z 61


sektorové koncepcie a stratégie a programy hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja.

Okrem toho sa identifikujú základné dokumenty pripravené samosprávou a postavenie PHSR vo vzťahu k nim.

Dokumenty, ktoré ovplyvňujú implementáciu PHSR, budú uvedené v zadaní PHSR so stručným opisom tých cieľov a zámerov, ktoré majú zásadný vplyv na implementáciu.

Súčasťou tohto kroku môže byť aj zhodnotenie súčasného systému a kultúry plánovania na miestnej a regionálnej úrovni.

VYMEDZENIE RIEŠENÉHO ÚZEMIA A ČASOVÉHO RÁMCA PHSR

Odporúča sa spracovanie jediného PHSR pre dané územie (respektíve jediného spoločného PHSR obcí).

Pri časovom rámci sa predpokladá strategická časť v horizonte 7 až 10 rokov a implementačná časť (akčné plány) v horizonte 2 až 3 rokov.

STANOVENIE POŽIADAVIEK NA OBSAH DOKUMENTU

PHSR sa skladá z nasledujúcich častí:

textovej časti vrátane tabuliek, grafov a schém a grafickej časti (v prípade požiadavky na lokalizáciu jednotlivých projektových zámerov a zároveň môže

slúžiť ako podklad pre ďalšie dopracovanie územnoplánovacej dokumentácie).

Textová časť PHSR je štruktúrovaná minimálne v nasledujúcich kapitolách:

# Názov kapitoly1 Úvod1.1 Obsah dokumentu1.2 Stručný popis kontextu vzniku a chronológie prípravy1.2.1. Zámer spracovanie programu1.2.2. Harmonogram spracovávania1.3 Stručné zhrnutie východiskových koncepčných dokumentov týkajúcich sa vymedzeného územia2 Analytická časť2.1 Komplexné hodnotenie a analýza východiskovej situácie2.1.1. Hospodárska politika2.1.2. Sociálna politika2.1.3. Politika environmentu a ochrany životného prostredia2.2 Odhad budúceho vývoja2.3 Možné riziká a ohrozenia vo väzbe na existujúce stratégie a koncepcie2.4 Vnútorný potenciál územia, jeho limity a rozvoj, Definovanie podmienok udržateľného rozvoja2.4.1. Vnútorný potenciál územia, jeho limity a rozvoj2.4.2. Definovanie podmienok udržateľného rozvoja2.5 Ex-post hodnotenie predchádzajúceho programu2.6 SWOT analýza2.7 Identifikovanie základných problémov a cieľov2.8 Disparity a faktory rozvoja3 Strategická časť

Strana 27 z 61


4 Programová časť5 Realizačná časť5.1 Popis postupov inštitucionálneho zabezpečenia5.2 Organizačné zabezpečenie realizácie programu5.3 Systém monitorovania a hodnotenia plnenia programu5.4 Vecný a časový harmonogram realizácie programu6 Finančná časť6.1 Indikatívny finančný plán programu6.2 Model viaczdrojového financovania jednotlivých opatrení, aktivít6.3 Hodnotiaca tabuľka pre výber projektov7 Záver8 Prílohy8.1 Zoznam členov pracovných skupín8.2 Zoznam informačných zdrojov8.3 Zoznam skratiek8.4 Akčný plán na daný rozpočtový rok s výhľadom na 2 roky8.5 Dohoda o partnerstve

Podrobnejšie informácie k štruktúre obsahu jednotlivých časti PHSR je možné nájsť v ďalšej časti metodiky

(Časť B: Detailný popis jednotlivých častí PHSR).

PHSR sa spracuje v digitálnej forme. Objednávateľ v zadaní definuje:

obsah jednotlivých kapitol PHSR, profily expertov, spôsob zberu dát, spôsob hospodársko-sociologického prieskumu, spôsob modelovania vývoja sídelného prostredia, formát textovej a grafickej časti, spôsob vyhotovenia tlačenej a elektronickej verzie.

Predmetom samotného zadania bude aj spracovanie správy o hodnotení vplyvov na životné prostredie a zdravie (súčasť procesu SEA).

ÚVOD A PRIESTOROVÝ RÁMEC

Kapitola zadania a textovej časti obsahuje definíciu účelu PHSR s definíciou jeho rámca (časového a priestorového). Osobitne sa spomenú dokumenty, z ktorých PHSR vychádza a s ktorými je v súlade vrátane právnych predpisov. V opise priestorového rámca sa uvedú aj špecifiká ovplyvňujúce proces tvorby PHSR.

PROFILY POTREBNÝCH EXPERTOV

Strana 28 z 61


Na vypracovanie kvalitnej dokumentácie je potrebné zapojiť odborníkov z viacerých profesionálnych oblastí. Zostavenie tímu odborníkov si vyžaduje nemalé finančné prostriedky, čo predstavuje záťaž pre rozpočet samosprávy. Čím je samospráva menšia, respektíve čím ma obmedzenejšie finančné možnosti, tým zostavenie pracovnej skupiny s veľkým počtom špecialistov je náročnejšie. Najväčší dôraz pri zostavovaní riešiteľskej skupiny by sa preto mal klásť na to, aby na procese spracovania dokumentu PHSR participovala osoba/osoby, ktoré majú skúsenosti a prax s tvorbou územnoplánovacej dokumentácie a územnotechnických podkladov.

Odporúčanými špecialistami pri tvorbe PHSR dokumentu, sú:

a) špecialista v oblasti regionálneho rozvoja (regionalista),b) špecialista v oblasti územného plánovania(prípadne aj tvorby GIS),c) projektový manažér, finančný manažér,d) špecialista v oblasti demografie a občianskej vybavenosti,e) špecialista v oblasti hospodárstva a financií,f) špecialista v oblasti dopravnej a technickej infraštruktúry,g) špecialista v oblasti životného prostredia.

SPÔSOBY ZBERU DÁT

V zadaní sa uvedie komplexná analýza so zreteľom na nasledujúce oblasti:

demografia a sociálna štatistika; hospodárska základňa; doprava; technická infraštruktúra životné prostredie.

SOCIO-EKONOMICKÝ PRIESKUM

V zadaní sa uvedie, že sa vykoná dotazníkový socio-ekonomický prieskum, pričom sa špecifikuje forma (napr. online dotazník), rozsah a spôsob distribúcie ako aj rozsah cieľovej skupiny.

Cieľom je identifikovať potreby miestnych aktérov a zosúladiť ich s možnosťami financovania rozvojových aktivít.

ZDROJE DÁT

Z dôvodu uvádzania spoľahlivých, relevantných a pravdivých dát, je žiaduce používať oficiálne štatistiky zo štátnych inštitúcií ako sú Štatistický úrad Slovenskej republiky, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a pod.. Taktiež vhodnými inštitúciami pre získanie údajov sú jednotlivé ministerstvá, ich zriadené rozpočtové a príspevkové organizácie ako aj ďalšie organizácie štátnej správy, ktoré sú určené na zber, spracovanie a uchovanie osobitných údajov. Medzi takéto organizácie napríklad patria Štatistickú úrad SR, Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Datacentrum, Slovenská správa ciest a podobne. Pri spracovaní dokumentu je rovnako vhodné odkázať sa na platnú územnoplánovaciu dokumentáciu, ktorá na jednej strane disponuje širokou základňou rôznorodých údajov a na strane druhej obsahuje podobnú štruktúru údajov ako dokument PHSR.

Tabuľka 1 Indikatívny prehľad zdrojov údajov k jednotlivým oblastiam

P. č. Oblasť Možné zdroje údajov1. Geografická poloha a) Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky

Strana 29 z 61


a geomorfológiab) Štatistický úrad Slovenskej republiky

2. Demografický potenciál a) Výskumné demografické centrum Inštitútu informatiky a štatistiky

b) Sčítanie obyvateľstva, domov a bytov

c) Štatistický úrad Slovenskej republiky3. Domový a bytový fond a) Sčítanie obyvateľstva, domov a bytov

b) Štatistický úrad Slovenskej republiky4. Občianska vybavenosť a) Samosprávny úrad

b) Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky

5. Trh práce a) Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny

b) Sčítanie obyvateľstva, domov a bytov

c) Štatistický úrad Slovenskej republiky6. Hospodárstvo a) Štatistický úrad Slovenskej republiky7. Cestovný ruch a) Štatistický úrad Slovenskej republiky8. Verejné dopravné vybavenie a) Slovenská správa ciest

b) Železnice Slovenskej republiky9. Verejné technické vybavenie a) Úrad pre reguláciu sieťových odvetví

b) Štatistický úrad Slovenskej republiky10. Životné prostredie, ochrana

prírody a krajinya) Slovenská agentúra životného prostredia

b) Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky11. Financie a) Samosprávny úrad

b) Datacentrum

Zdroj: Vlastné spracovanie

ČASOVÉ HĽADISKO ÚDAJOV

Na popísanie súčasnej situácie je vhodné používať údaje z aktuálneho roka, respektíve z počiatočného roka obdobia, na ktorý sa dokument PHSR vzťahuje. V prípade neexistencie takých údajov sa odporúča, aby sa použili údaje nanajvýš o 2 roky staršie.

Pre účely načrtnutia historického stavu, je vhodné použiť údaje minimálne z dvoch predchádzajúcich sčítaní obyvateľstva, domov a bytov. Z dôvodu naznačenia vývoja z historického stavu po súčasný, je adekvátne používať údaje s 3 až 5 ročnými odstupmi.

MODELOVANIE SÍDELNÉHO PROSTREDIA

Pri definícii jednotlivých cieľov je potrebné zohľadniť vytvorené varianty sídelného prostredia. Pri modelovaní sídelného prostredia je možné využiť systém na podporu priestorového rozhodovania (tzv. Spatial Decision Support System – SDSS). Tieto modely sú založené na odhadovaní budúceho vývoja sídelného prostredia, ktoré je vyjadrené sústavou skúmaných ukazovateľov v jednotlivých tematických oblastiach (napr. obyvateľstvo, domový a bytový fond, občianska vybavenosť, doprava, technická infraštruktúra, finančné ukazovatele,

Strana 30 z 61


hospodárska štruktúra, sídelná štruktúra, využitie územia a životné prostredie). Odhad do budúcnosti je modelovaný prostredníctvom odhadu dopadov jednotlivých projektových návrhov na skúmané ukazovatele.

V slovenských podmienkach bol tento systém použitý v rámci realizácie projektu „Štúdia pre hodnotenie a monitorovanie ÚPN NSK s využitím výsledkov projektu Donauregionen+“ (zdroj a viac informácií: http://www.aurex.sk/sk/home/projekty/uzemne-planovanie/specializovane-studie/nsk-donauregionen).

Nižšie sú uvedené príklady výstupov z vyššie uvedeného portálu.

Obrázok 8 Ukážky prognózy za vybraný ukazovateľ a obec

Strana 31 z 61



Strana 32 z 61


Schéma 1 Obrázok Postup tvorby PHSR

Strana 33 z 61

Posu

dzov

anie

a p

roce

s SEA

Inte

rakc

ia s

osta

tným

i rel

evan

tným

i dok

umen

tmi


PROJEKTOVÝ ZÁSOBNÍK

Osobitnú pozornosť treba venovať zostaveniu zásobníku projektových zámerov a návrhov, ktorý obsahuje zoznam detailne popísaných, rozvojových opatrení. Zásobník má indikatívny charakter, pretože zaradenie projektov automaticky neznamená ich vypracovanie, to závisí až od výsledku hodnotiaceho procesu samosprávy. Zásobník predstavuje súhrn projektov a projektových návrhov, o realizáciu ktorých má samospráva záujem v súvislosti so zabezpečením svojho rozvoja. Zásobník by sa po vypracovaní jednotlivých projektov mal priebežne aktualizovať a dopĺňať o nové zámery.

STRATEGICKÉ ENVIRONMENTÁLNE HODNOTENIE (SEA)

PHSR v zmysle tejto metodiky predstavuje základný a záväzný strategický dokument pre oblasť regionálneho rozvoja na riešenom území. Táto skutočnosť sa uvedie v zadaní.

Podľa smernice 2001/42/ES Európskeho parlamentu a Rady z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (ďalej Smernica SEA) a zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životne prostredie v znení neskorších predpisov podlieha strategický dokument strategickému environmentálnemu hodnoteniu (SEA), ktoré musí byť spracované autorizovanou osobou.

Štandardné posudzovanie vplyvov na životné prostredie predstavuje integrálnu súčasť PHSR, ktorá sa vykonáva priebežne. Poskytuje potrebné hodnotenie vplyvov na životné prostredie, ktoré priamo súvisí s PHSR. Pri posudzovaní vplyvov musí autorizovaná osoba postupovať v súlade s platnými právnymi predpismi na národnej a európskej úrovni.

Posudzovaniu vplyvov podliehajú aj zmeny v PHSR.

Proces SEA nie je dôležitý iba z hľadiska súladu s právnymi predpismi, ale tiež zaväzuje volených zástupcov samospráv pri adekvátnom zohľadnení základných environmentálnych aspektov (napr. definované v Smernici o biotopoch) v PHSR.

Aby bol proces SEA efektívny, je nevyhnutné, aby prebiehal paralelne s prípravou PHSR a aby bol chápaný ako interdisciplinárne hodnotenie vykonané v priebehu jeho prípravy. Podľa Smernice SEA podliehajú plány, ktoré určujú využitie malých plôch na komunálnej úrovni, skríningu s cieľom zistiť pravdepodobnosť výrazných vplyvov a potrebu budúceho environmentálneho posudzovania.

S cieľom zosúladiť skríning s Prílohou II Smernice SEA je (za predpokladu, že sa skríning vyžaduje) vhodné spustiť skríning v štádiu po definícii cieľov a opatrení, teda v čase, kedy už existuje návrh predpokladaných opatrení.

Správa o stave životného prostredia by mala zohľadňovať požiadavky Prílohy I Smernice EIA a právnych predpisov na národnej úrovni (Zákon 24/2006 Z.z.).

Výsledky SEA a pripomienky vznesené počas pripomienkovania sa musia zohľadniť v konečnej verzii PHSR a vziať do úvahy pri schválení PHSR.

Vlastná implementácia PHSR by mala byť monitorovaná s cieľom identifikovať počiatočné štádium predpokladaných nepriaznivých vplyvov a teda umožniť včasné riešenie vedúce k eliminácii týchto vplyvov.

Strana 34 z 61


Ako vhodné sa ukazuje verejné pripomienkovanie nielen procesu SEA, ale aj jednotlivých krokov pri zhotovovaní PHSR, rešpektujúc posudzované potreby korešpondujúce s národnými požiadavkami.

POŽIADAVKA NA ROZSAH A SPÔSOB SPRACOVANIA PHSR

Poslednou súčasťou zadania PHSR je definícia rozsahu a spôsobu spracovania. V tejto časti sa určí, v akých podobách bude dokument spracovaný a v ktorých etapách procesu sa bude vyžadovať schvaľovací proces. V časti sa tiež stručne zhrnie základná štruktúra dokumentu, ktorá by mala vychádzať z predložených metodických pokynov.

Nevyhnutnou súčasťou zadania je určenie formátov textovej a grafickej časti. V prípade grafickej časti sa určia v minimálnom rozsahu požadované mapové výstupy s určením geografickej mierky.

Samotný dokument PHSR by mal mať rozsah cca. 80 strán. Súčasťou dokumentu sú aj prílohy, súčasťou ktorých môže byť, napr. aj komplexná analýza územia.

Tabuľka 2 Indikatívne priradenie počtu strán pre jednotlivé kapitoly

# Názov kapitoly Počet strán

1 Úvod 31.1 Obsah dokumentu1.2 Stručný popis kontextu vzniku a chronológie prípravy1.2.1. Zámer spracovanie programu1.2.2. Harmonogram spracovávania1.3 Stručné zhrnutie východiskových koncepčných dokumentov týkajúcich sa vymedzeného

územia2 Analytická časť 252.1 Komplexné hodnotenie a analýza východiskovej situácie 102.1.1. Hospodárska politika2.1.2. Sociálna politika2.1.3. Politika environmentu a ochrany životného prostredia2.2 Odhad budúceho vývoja 32.3 Možné riziká a ohrozenia vo väzbe na existujúce stratégie a koncepcie 32.4 Vnútorný potenciál územia, jeho limity a rozvoj, Definovanie podmienok udržateľného

rozvoja 3

2.4.1. Vnútorný potenciál územia, jeho limity a rozvoj2.4.2. Definovanie podmienok udržateľného rozvoja2.5 Ex-post hodnotenie predchádzajúceho programu 12.6 SWOT analýza 32.7 Identifikovanie základných problémov a cieľov 12.8 Disparity a faktory rozvoja 13 Strategická časť 104 Programová časť 155 Realizačná časť 155.1 Popis postupov inštitucionálneho zabezpečenia5.2 Organizačné zabezpečenie realizácie programu5.3 Systém monitorovania a hodnotenia plnenia programu5.4 Vecný a časový harmonogram realizácie programu

Strana 35 z 61


6 Finančná časť 156.1 Indikatívny finančný plán programu6.2 Model viaczdrojového financovania jednotlivých opatrení, aktivít6.3 Hodnotiaca tabuľka pre výber projektov7 Záver 18 Prílohy8.1 Zoznam členov pracovných skupín8.2 Zoznam informačných zdrojov8.3 Zoznam skratiek8.4 Akčný plán na daný rozpočtový rok s výhľadom na 2 roky8.5 Dohoda o partnerstve

Strana 36 z 61


SCHVÁLENIE

KONTROLA A SCHVÁLENIE PHSR

PHSR obsahuje výsledky všetkých predchádzajúcich aktivít. Po dodaní zhotoviteľom a poslednej kontrole kvality musí byť dokument (vrátane akčných plánov) oficiálne schválený politickými zástupcami.

Na kontrolu kvality PHSR sa odporúča využiť externých konzultantov so skúsenosťami v oblasti tvorby strategických dokumentov a so znalosťami legislatívneho rámca.

Nevyhnutným prvým krokom implementácie PHSR je schválenie samosprávami, ktoré PHSR pripravovali. Samostatnému schvaľovaniu podliehajú aj zmeny v PHSR. Týmto krokom sa dokument stáva smernou dokumentáciou.

AKTUALIZÁCIA PHSR

Programovanie je kontinuálny proces a aktualizácia PHSR je jeho súčasťou (viď kap. Fázy riadenia projektového cyklu PHSR).

Výsledky monitoringu a hodnotenia predstavujú pravidelnú odozvu s cieľom optimalizovať proces implementácie. Pri implementácii PHSR je potrebná určitá miera flexibility s cieľom reagovať na vývoj a nové zistenia. V opačnom prípade môže časom PHSR stratiť svoju účinnosť a podstatu.

Pri aktualizácii PHSR sa vyžaduje flexibilita vo vytváraní zmien a v implementácii upravených opatrení. Identifikujú sa oblasti, v ktorých opatrenia už nemôžu byť implementované alebo pri ktorých vedie ďalší rozvoj k neaktuálnosti dokumentu. Opravy sa vykonajú v tej oblasti, kde je to nevyhnutné. Akčný plán môže byť modifikovaný v súlade so spôsobom priebehu stratégie v implementačnej fáze, ktorá zvyčajne trvá od troch do desať rokov. Jednoznačne sa identifikujú tie zmeny v PHSR, ktoré sú výsledkom hodnotenia a majú podporu na politickej úrovni. Zmeny v PHSR podliehajú schvaľovaciemu procesu.

Pri aktualizácii PHSR sa využijú princípy definované vyššie v jednotlivých bodoch prípravy PHSR.

Strana 37 z 61


ČASŤ B: PODROBNÝ POPIS JEDNOTLIVÝCH ČASTÍ PHSR

Strana 38 z 61


ČASŤ B: PODROBNÝ POPIS JEDNOTLIVÝCH ČASTÍ PHSR

ÚVODNÁ ČASŤ (PRÍPRAVNÁ ČASŤ)

V úvodnej (prípravnej) časti tvorby PHSR je najdôležitejšie rozhodnúť sa o tom, kto PHSR vypracuje (vlastné kapacity (vlastné ľudské zdroje) so zapojením externých špecialistov len na vybrané oblasti alebo externý subjekt (špecializovaná inštitúcia v oblasti regionálneho rozvoja)), akým spôsobom bude vznikať, ako do jeho tvorby bude zapojená verejnosť (napr. on-line dotazník, verejné prerokovanie...), aký bude časový harmonogram (je závislé aj od typu PHSR (VÚC, obec, skupina obcí - indikatívny časový rámec, viď nižšie), ďalej o jednotlivých pravidlách partnerstva (kedy sa rozhodne o spôsoboch a nástrojoch zabezpečenia informovanosti partnerov (on-line, osobne, kombinácia), spôsobe evidencie a archivácie návrhov a názorov, poriadku a spôsobe evidencie neprijatých návrhov, názorov (tvorba databáz) a vypracovanie odôvodnenia ich zamietnutia.

V prílohách metodiky sú farebne vyznačené príklady, ktoré majú čitateľovi priblížiť odporúčaný spôsob vyplnenia vybraných formulárov. Formálna úprava formulárov je iba orientačná, každý spracovateľ PHSR si ich môže upraviť podľa vlastnej potreby. Dôležité je, aby sa zachovala obsahová podstata formulára. Ak nie je možné vyplniť niektorý z formulárov z objektívnych príčin (napr. chýbajúce vstupné údaje), je možné použiť ďalšiu obdobnú metódu, ako je uvedená v metodike.

Vysvetlenie k farebnému zvýrazneniu jednotlivých častí textu:

Postup tvorby - Modrým podfarbením sú zvýraznené časti textu metodiky popisujúce postup prác v rámci jednotlivých etáp (častí) spracovania PHSR.

Okrem vyššie uvedeného zvýraznenia sú súvisiace vysvetlenia alebo komentáre zvýraznené vonkajším orámovaním.

Všetky časti PHSR sú po vecnej stránke vypracované v rozsahu 3E matice (formulár A9 prílohy č. 1), ktorá obsahuje všetky odvetvia troch základných politík/oblastí PHSR.

Strana 39 z 61


Postup tvorby PHSR – Úvod (Prípravná časť):

1. Vedenie samosprávy iniciuje spracovanie PHSR a vyberie obstarávateľa PHSR (zamestnanec samosprávy alebo externá osoba).

2. Obstarávateľ PHSR spolu s vedením samosprávy koncipuje zámer spracovania PHSR, t. j. spôsob spracovania - kto, ako a kedy spracuje dokument.

3. Po prerokovaní v orgánoch samosprávy (výbory, komisie, rada) schváli zastupiteľstvo zámer spracovania PHSR.

Vzor formuláru (formulár Ú1) zámeru spracovania PHSR je uvedený v prílohe.

Vysvetlivka:

V rámci procesu spracovania PHSR vystupujú štyri hlavné subjekty a to: 1. Obstarávateľ PHSR, 2. Spracovateľ PHSR, 3. Riešiteľský tím a 4. Hodnotiteľ.

1. Obstarávateľ PHSR je v tomto kontexte osoba alebo subjekt, ktorý je odborne spôsobilý (dosiahnuté príslušné vzdelanie, prax v obore) a zodpovedný za proces obstarávania PHSR (súlad procesu s dotknutou legislatívou a metodickými pokynmi).

2. Spracovateľ PHSR je subjekt zodpovedný za samotný proces vypracovania PHSR (môže byť riešené a) prostredníctvom výhradne vlastných kapacít samosprávy, b) s využitím externých odborníkov pri riešení vybraných oblastí alebo c) externým subjektom). V každom prípade je však nevyhnutné zabezpečiť spoluprácu medzi subjektom zodpovedným za spracovanie PHSR a zástupcami samosprávy, ktorí musia poskytnúť súčinnosť pri vypracovaní PHSR. Spracovateľ pravidelne konzultuje postup prác s obstarávateľom.

3. Riešiteľský tím pozostáva z členov jednotlivých pracovných skupín. Vznik pracovných skupín iniciuje spracovateľ PHSR.

4. Hodnotiteľ je nezávislý (vo vzťahu k spracovateľovi, resp. riešiteľskému tímu) a externý subjekt, ktorý vstupuje do procesu spracovania PHSR v realizačnej etape (časti). Hodnotiteľ spracuje správu - posúdenie návrhu PHSR z vecného hľadiska (dodržanie štruktúry dokumentu, previazanosť a konzistentnosť jednotlivých častí a údajovej základne, nastavenie stratégie a systému merateľných ukazovateľov, reálnosť cieľov a realizácie PHSR a pod.) vo vzťahu k dodržaniu legislatívneho procesu a súladu s metodickými pokynmi pre spracovanie PHSR.

Zámer spracovania PHSR slúži ako podklad na vypracovanie zadania pre proces verejného obstarávania. V časti „Obdobie spracovania“ môže byť doplnený “Harmonogram spracovania PHSR“ (formulár Ú2 v prílohe) a inými prílohami, ako je „Návrh na oslovenie spolupracujúcich subjektov“, „Návrh členov pracovných skupín“ a pod.

Komentár:

Obstarávateľom môže byť interný zamestnanec samosprávy alebo externý subjekt.

Spracovanie podrobného harmonogramu (doplnením jednotlivých krokov do formuláru) umožňuje poslancom a obyvateľom aktívne sa zúčastňovať na procese prípravy strategického plánovacieho dokumentu, prípadne koordinovať strategické plánovanie v území s prípravou iných strategických plánovacích dokumentov.

Do úvodu je tiež možné doplniť alebo farebne vyznačiť zodpovednosť členov riadiaceho tímu alebo pracovných skupín.

Predpokladaný časový rámec 6 mesiacov (12 mesiacov na úrovni VÚC).

4. Samospráva v spolupráci s obstarávateľom PHSR, v prípade potreby, realizuje verejnú súťaž na výber externého spracovateľa PHSR.

Strana 40 z 61


5. Samospráva informuje verejnosť o začiatku procesu spracovania PHSR (úradná tabuľa, webová stránka, miestne médiá...). Počas spracovania má byť PHSR (jeho príslušná etapa spracovania) dostupný na webových stránkach samosprávy.

Príklad jednotlivých metód zapojenia verejnosti do prípravy PHSR (formulár Ú3) je uvedený v prílohe č. 1 „Súvisiace formuláre“.

Komentár:

Aby mala samospráva pri realizácii konkrétnych projektov podporu verejnosti je nevyhnutné ju zapojiť už od prvého kroku prípravy PHSR, priebežne ju informovať a umožňovať jej vhodným spôsobom aktívne vstupovať do prípravy dokumentu. Formulár Ú3 nám umožňuje vybrať si pre každú fázu prípravy dokumentu najvhodnejšiu formu zapojenia verejnosti a ostatných subjektov.

6. Spracovateľ PHSR iniciuje zostavenie pracovných skupín (riešiteľský tím), ktorých členmi budú zástupcovia samosprávy, miestni aktéri - odborníci z verejného, súkromného a mimovládneho sektora. Odporúčame zostavenie minimálne 3 pracovných skupín - hospodárskej, sociálnej a environmentálnej. Pokiaľ má samospráva v rámci zastupiteľstva vytvorené pracovné skupiny/komisie, je vhodné aby tieto boli zapojené do prípravy PHSR. Príklad zoznamu členov pracovných skupín je uvedený vo formulári Ú4 v prílohe.

Komentár:

Zoznam členov pracovných skupín a zostavenie riešiteľského tímu je pre prípravu a následne realizáciu PHSR dôležité. Riešiteľský tím by mal pozostávať minimálne z garanta PHSR (môže ním byť štatutárny zástupca alebo ním poverený pracovník), v prípade, že sa spracovanie PHSR realizuje v spolupráci s externou firmou aj jej zástupca, aspoň dvoch poslancov, minimálne jedného zástupcu neziskového sektora a jedného zástupcu súkromného sektora, resp. miestnej komunity. Veľkosť pracovných skupín závisí najmä od veľkosti obce/územia. Príprava a realizácia PHSR je o konkrétnej úlohe a zodpovednosti, výsledkoch a spolupráci.

Pri spracovaní PHSR VÚC musia byť súčasťou riešiteľského tímu aj zástupcovia jednotlivých odborov na úrade samosprávneho kraja.

7. Spracovateľ PHSR v súčinnosti so samosprávou vytvorí partnerstvo subjektov na spracovanie PHSR. Vzor dohody o partnerstve (formulár Ú5) je súčasťou prílohy č. 1.

Samospráva (resp. spracovateľ v zastúpení) osloví najvýznamnejších zamestnávateľov, občianske združenia a pod. s ponukou na vytvorenie partnerstva pri príprave a realizácii PHSR.

Komentár:

Dohoda o partnerstve môže mať nielen pri príprave, ale najmä pri realizácii PHSR obce rozhodujúcu úlohu. Multisektorové partnerstvo je jedným zo základných princípov miestneho a regionálneho rozvoja (Kódex partnerstva prijatý EK). Ciele spolupráce partnerov môžu byť rôzne, podľa typu partnerov, ich možností spolupráce, cez spoluprácu pri poskytovaní finančných prostriedkov na konkrétne aktivity/projekty, až po dobrovoľnícke aktivity súkromného sektora v prospech obce. Je potrebné verejne prezentovať, čo znamená partnerstvo pre samosprávu , aké sú jej očakávania od partnerstva, formulovať svoje konkrétne návrhy vo vzťahu k jednotlivým partnerom z neziskového a súkromného sektora, prípadne iných inštitúcií verejnej správy, publikovať úspešné projekty spolupráce v území.

Dohoda o partnerstve v písomnej podobe je nevyhnutnou súčasťou PHSR a mala by byť sprístupnená verejnosti. Dohoda o partnerstve môže byť uvedená v prílohe PHSR.

7. Samospráva pripraví podklady a zabezpečí spracovanie ex-post hodnotenia predchádzajúceho PHSR vrátane hodnotenia čerpania finančných prostriedkov pri realizácii PHSR (realizované aktivity, projekty).

Strana 41 z 61


Vysvetlivka:

Formulár pre ex-post hodnotenie predchádzajúceho PHSR (Formulár Ú6) je uvedený v prílohe č. 1 „Súvisiace formuláre“.

Odporúčaný rozsah úvodnej časti: max. 3 strany textu (1800 znakov na stranu) bez podpornej dokumentácie a vyplnených plánovacích formulárov.

Titulná strana PHSR obsahuje základné údaje o dokumente (viď vzor – formulár Ú7 v prílohe).

Strana 42 z 61


ŠTRUKTÚRA DOKUMENTU

Úvod

zahŕňa najmä: obsah dokumentu (podľa jednotlivých kapitol), stručný popis kontextu vzniku a chronológie prípravy PHSR, stručné zhrnutie východiskových koncepčných dokumentov týkajúcich sa vymedzeného územia.

Časť 1: Analytická časť

Zahŕňa najmä

1. Komplexné hodnotenie a analýza východiskovej situácie, ktorá zahŕňa: kompletnú socioekonomickú analýzu vnútorného prostredia na základe overeného súboru

kvantitatívnych a kvalitatívnych dát - ukazovateľov (ďalej len „dátová základňa“) podľa jednotlivých oblastiach/politikách vrátane finančnej a hospodárskej situácie,

analýzu vplyvu vonkajšieho prostredia na vývoj situácie v území.

2. Odhad budúceho vývoja (na základe odhadu vývoja jednotlivých ukazovateľov definovaných v rámci dátovej základne),

3. Identifikácia možných rizík a ohrození vo väzbe na existujúce stratégie a koncepcie (v oblasti regionálneho rozvoja),

4. Analýza vnútorného potenciálu územia, jeho limity a rozvoj. Definovanie podmienok udržateľného rozvoja, ktorá zahŕňa:

analýzu možných rizík a hrozieb, identifikáciu kritických oblastí rozvoja, identifikáciu východísk a možných riešení.

5. Ex-post hodnotenie predchádzajúceho programu,

6. Spracovanie SWOT analýzy, ktorá nadväzuje na výsledky socioekonomickej analýzy, kde budú:

identifikované a následne do formy SWOT tabuľky usporiadané faktory a zámery podmieňujúce a reprezentujúce rozvoj územia,

identifikované a následne do formy stromu problémov usporiadané rozvojové faktory a disparity územia.

7. Identifikovanie základných problémov a cieľov,

Definovanie stratégie vychádza z analýzy jednotlivých socioekonomických oblastí. Prvým krokom k definovaniu stratégie bude identifikovanie základných problémov a cieľov uvedených vo forme stromu problémov a cieľov. Uvedené výstupy stromu problémov a cieľov budú prerokované a prediskutované s predstaviteľmi (zástupcami) riešeného územia. Identifikovanie základných problémov vo forme stromu problémov bude vychádzať z výsledkov analýzy sociálnych a ekonomických charakteristík mesta. Esenciálnym zdrojom údajov pri formulovaní jednotlivých bodov stromu cieľa budú výsledky SWOT analýzy spracovanej v rámci analytickej časti.

8. Disparity a faktory rozvoja.

Na základe spolupráce s pracovnými skupinami bude strom problémov (ako aj jeho priama súčasť strom cieľov) ďalej rozpracovaný do podoby hlavných disparít a faktorov rozvoja. Disparity a faktory rozvoja priamo nadväzujú na výstupy identifikované v podobe stromu problémov a cieľov pri rešpektovaní špecifických

Strana 43 z 61


podmienok územia, kompetencií, ktorými príslušná samospráva disponuje. Disparity a faktory rozvoja taktiež vytvárajú základnú platformu pre definovanie samotnej stratégie, jej priorít (prioritné osi) a opatrení.

Časť 2: Strategická časť

zahŕňa najmä:

Vízia územia Stratégia

Na základe vyššie uvedených krokov bude vypracovaná stratégia rozvoja vyššieho územného celku, resp. obce alebo skupiny obcí pri zohľadnení jeho vnútorných špecifík, ktorá určí hlavné smery, priority a ciele rozvoja k vybraným oblastiam.

Regionálna inovačná stratégia

Táto časť je relevantná iba pre vyššie územné celky, ktoré sú v zmysle zákona povinné vypracovať návrhy regionálnej inovačnej stratégie. Spracované regionálne inovačnej stratégie by mali byť zapracované do PHSR kraja.

výber a popis strategických cieľov v jednotlivých politikách - oblastiach rozvoja (hospodárska, sociálna, environmentálna).

Časť 3: Programová časť

zahŕňa najmä: konkrétne opatrenia a projekty vrátane ich priradenia k jednotlivým cieľom a prioritám súbor ukazovateľov výsledkov a dosahov vrátane východiskových a cieľových hodnôt, analýzu finančných potrieb

Predmetom spracovania bude analýza finančných potrieb jednotlivých priorít a opatrení a možností financovania programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja vyššieho územného celku, obce alebo skupiny obcí. Možnosti financovania budú zohľadňovať finančnú situáciu hospodárenia.

Časť 4: Realizačná časť

zahŕňa najmä: popis úloh jednotlivých partnerov pri realizácii PHSR, popis postupov inštitucionálneho a organizačného zabezpečenia realizácie PHSR, spôsob komunikácie,

kooperácie a koordinácie, stručný popis komunikačnej stratégie PHSR k jednotlivým cieľovým skupinám, systém monitorovania a hodnotenia, akčný plán na daný rozpočtový rok s výhľadom na 2 roky (x+2) - vecný a časový harmonogram

realizácie jednotlivých opatrení a projektov.

Vysvetlivka:

Monitorovanie (a následne hodnotenie) prebieha na základe systému merateľných ukazovateľov.

Monitorovanie prostredníctvom systému merateľných ukazovateľov

Ciele Programu sa definujú a následne kvantifikujú v procese programovania prostredníctvom sústavy merateľných ukazovateľov. Ukazovatele sú záväzné pre všetky subjekty a sú súčasťou PHSR. Napĺňanie zadefinovaných ukazovateľov predstavuje najdôležitejší nástroj pre monitorovanie a hodnotenie napĺňania cieľov PHSR.

Strana 44 z 61


Monitorovanie začína na najnižšom stupni – na úrovni projektu. Pre potreby monitorovania je projekt základnou jednotkou, ktorá je analyzovaná prostredníctvom relevantných zozbieraných údajov.

Hodnotenie

Proces hodnotenia z hľadiska jeho vykonávania je rozdelený na interné a externé hodnotenie. Pri internom hodnotení je procese hodnotenia realizovaný vlastnými (internými) kapacitami subjektu zodpovedného za administratívne zabezpečenie realizácie Programu, naopak na externom hodnotení sa podieľa externý subjekt (iná právnická alebo fyzická osoba).

Priebežné hodnotenie - Proces priebežného hodnotenia má formu série hodnotení, ktorých cieľom je kontinuálne počas implementácie Programu skúmať rozsah, do akého sa využili prostriedky, skúmať efektívnosť a účinnosť programovania a sociálno-ekonomický dopad. Zároveň identifikuje faktory, ktoré prispeli k úspechu alebo neúspechu implementácie Programu vrátane udržateľnosti a identifikovania vhodných postupov. Hodnotenie sa vykonáva systematicky a priebežne počas celého trvania Programu až po predloženie Záverečnej správy Programu. Priebežné hodnotenia sa odporúča vykonávať raz ročne. Hodnotiace obdobie je obdobie od 1.januára do 31. decembra príslušného roka. Správu z hodnotenie predkladá RO monitorovaciemu výboru Programu najneskôr do 4 mesiacov po uplynutí príslušného hodnotiaceho obdobia.

Následné hodnotenie - Následné hodnotenie skúma rozsah, v akom sa využili zdroje, účinnosť a efektívnosť programovania a sociálno-ekonomický vplyv. Následné hodnotenie určí faktory, ktoré prispeli k úspechu alebo neúspechu vykonávania Programu a určí osvedčené postupy. Výstupom následného hodnotenia je Záverečná správa o hodnotení Programu.

Systém merateľných ukazovateľov predstavuje hlavný zdroj informácií, na ktorých by malo byť hodnotenie založené. Zároveň sú tieto ukazovatele predmetom špecifických hodnotení v rôznych fázach realizácie Programu.

Samostatnou časťou môže byť aj audit – kontrola finančných operácii a predpisov.

Časť 5: Finančná časť

zahŕňa najmä: indikatívny finančný plán na celú realizáciu PHSR, model viaczdrojového financovania jednotlivých opatrení, aktivít (projektov) za účasti sociálno-

ekonomických partnerov v území v prepojení na programový rozpočet obce/VÚC, hodnotiacu tabuľku pre výber projektov.

Návrhu finančného zabezpečenia jednotlivých opatrení a aktivít, inštitucionálnej a organizačnej stránky realizácie programu.

Východiskami pre stanovenie finančného rámca Programu sú indikatívne finančné požiadavky pre realizáciu konkrétnych projektov (tzv. Projektový zásobník) identifikovaných v procese kreovania stratégie programu a prioritných oblastí.

Návrhu inštitucionálneho a organizačného zabezpečenia akčných plánov a určenie zodpovednosti

V tejto etape je potrebné zadefinovať nositeľa Programu, stanovenie základných orgánov podieľajúcich sa na implementácií Programu (Riadiaci orgán (RO), sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom (SORO), monitorovací výbor (MV), platobná jednotka, orgán auditu).

Návrhu časového harmonogramu akčných plánov

Strana 45 z 61


Indikatívny harmonogram realizácie jednotlivých projektov bude spracovaný v súlade s obsahom jednotlivých projektov definovaných v tzv. Projektovom zásobníku.

Záver

zahŕňa najmä:

informácia o schválení a zverejnení PHSR.

Prílohy

táto časť zahŕňa najmä:

Príloha č. 1 - Zoznam členov riešiteľského tímu (pracovných skupín a partnerov zapojených do spracovania PHSR).

Príloha č. 2 - Zoznam informačných zdrojov použitých v PHSR (východiskové strategické a koncepčné dokumenty, súvisiaca legislatíva)

Príloha č. 3 - Zoznam skratiek použitých v PHSR

Príloha č. 4 - Akčný plán na daný rozpočtový rok s výhľadom na 2 roky (x+2)

Štatút evidencie:

Príloha č. 5 - Dohoda o partnerstve

Komentár:

Navrhnutú osnovu PHSR je možné doplniť o časti a kapitoly, ktoré sú špecifické pre dané územie, napríklad ak je obec členom mikroregiónu, miestnej akčnej skupiny alebo zoskupenia medzinárodnej spolupráce (euroregión, EZÚS).

Vysvetlivka:

Dohoda je záväzok všetkých aktérov v území a mala by byť verejným dokumentom, nemusí to byť len jedna dohoda, ale aj samostatné dohody medzi samosprávou a inou inštitúciou alebo organizáciou uzavretou napríklad aj na konkrétny projekt, aktivitu a podobne. Súčasťou PHSR môže byť ľubovoľný počet dohôd o spolupráci na rôzne oblasti spolupráce uzavretých v rôznom čase a dobou trvania podľa konkrétnych potrieb.

V praxi sa ukazuje, že dohody o partnerstve sú veľmi užitočné najmä pri zabezpečovaní verejnoprospešných služieb v obci, meste alebo regióne.

Zámerom nasledujúcich kapitol je zadefinovať pre jednotlivé základné časti PHSR ich zámer (cieľ), navrhnúť a podrobnejšie vysvetliť obsahovú štruktúru, popísať postup prác.

Strana 46 z 61


ČASŤ A - ANALYTICKÁ ČASŤ

Zámer

Zmapovať a popísať aktuálnu situáciu a stav danej obce/regiónu tak, aby na základe analýzy boli možné navrhnúť stratégiu rozvoja.

Analytická časť založená na databáze informácií a ukazovateľov obsahuje komplexné hodnotenie a analýzu východiskovej situácie obce/VÚC s väzbami na širšie územie a odhad budúceho vývoja ukazovateľov s dôrazom na možné riziká a ohrozenia vo väzbe na existujúce relevantné stratégie a koncepcie a využívanie vnútorného potenciálu územia, jeho limitov a rozvoja územia obce/VÚC.

Cieľom tejto etapy prác je zistenie silných a slabých stránok rozvoja obce/skupiny obcí, jej príležitostí a ohrození za jednotlivé zložky sídelného prostredia (zložky prírodného prostredia, sociálneho, kultúrno-historického, ekonomického, územno-technického) ako podkladu pre formulovanie strategickej časti.

CHARAKTERISTIKA ÚZEMIA

Charakteristika (profil) územia (obec, kraj, skupina obcí) sústreďuje základné fakty o obci a obsahuje komplexné zhodnotenie situácie v obci, charakteristiku stavu a vývoja jednotlivých oblastí života obce. Kladie dôraz na zachytenie hlavných rozvojových problémov obce a ich príčin.

Charakteristika obce je nevyhnutnou súčasťou PHSR predovšetkým z nasledujúcich dôvodov:

Zmyslom charakteristiky obce je stručne a výstižne sústrediť hlavné poznatky o obci, na základe ktorých sú formulované vízie a opatrenia. Všetky osoby zapojené do tvorby PHSR tak majú porovnateľný informačný základ.

Vloží do faktov o obci určitý nadhľad, a to pomocou porovnania s údajmi iných území. Umožní tak posúdiť závažnosť problémov.

Je podkladom pre formuláciu otázok v dotazníkových šetreniach, kedy chceme zistiť, ako sú zistené problémy vnímané obyvateľmi a aktérmi.

Charakteristika obce musí v jednotlivých oblastiach odpovedať na nasledujúce obecné otázky:

Aký je súčasný stav? Aký je vývoj? Aké sú problémy, čím sú spôsobené a prípadne či a ako sú riešené, resp. riešiteľné? Aké má obec rozvojové možnosti, ktoré doposiaľ nevyužíva?

Pre základný popis obce sú vyhodnocované predovšetkým údaje z nasledujúcich oblastí: územie, obyvateľstvo, hospodárstvo, infraštruktúra, vybavenosť obce, životné prostredie a správa obce. Týmto oblastiam zodpovedajú jednotlivé kapitoly charakteristiky obce.

Charakteristika obce môže byť doplnená o:

výsledky šetrení názorov obyvateľov – terénne prieskumy, šetrenia či ankety na doplnenie analytických kvantitatívnych dát;

porovnávaciu analýzu (benchmarking) – porovnanie štatistických ukazovateľov voči okolitým, či porovnateľným obciam.

Po úspešnom dokončení charakteristiky obce je nutné definovať východiská pre návrhovú časť. Táto časť sa skladá zo SWOT analýzy a tzv. ďalších východísk.

SWOT analýza

SWOT analýza je nástroj strategického plánovania používaný na hodnotenie silných (S - Strengths) a slabých stránok (W – Weaknesses), príležitostí (O – Opportunities) a hrozieb (T – Threats). Zároveň načrtáva možné

Strana 47 z 61


alternatívy budúceho vývoja, možnosti na ich využitie, prípadne ich riešenie. Pričom O-T analýza predstavuje vonkajšiu (externú) analýzu, ktorá sa zameriava hlavne na vonkajšie prostredie (príležitosti a ohrozenia). S-W analýza predstavuje vnútornú (internú) analýzu, v ktorej ide o rozbor vnútorných faktorov organizácie (silných a slabých stránok). Cieľom SWOT analýzy je posúdenie vnútorných predpokladov rozvoja a rozbor vonkajších príležitostí a obmedzení na ktoré by mala obec reflektovať.

Ďalšími východiskami pre návrhovú časť môžu byť:

Limity rozvoje – faktory, ktoré môže obec len ťažko ovplyvniť a ktoré musia byť rešpektované pri plánovaní rozvoja. Ide najmä o ochranné pásma infraštruktúry (koridory cestných komunikácií či železničných tratí, vedenia vysokého napätia) a zvýšenou ochranu prírody (NP, CHKO a pod.). Limity rozvoje sú obvykle zachytené v územnoplánovacích dokumentoch.

Problémová analýza – aké sú hlavné problémy rozvoja obce a čím sú zapríčinené a čo môžu ďalej spôsobiť – prepojenie zistení z charakteristiky obce a hľadanie súvislostí a podmieneností jednotlivých problémov. Okomentovanie najzávažnejších slabých stránok.

Vyhodnotenie predchádzajúceho programu rozvoje obce – toto vyhodnotenie prináša dôležitú spätnú väzbu o tom, ktoré činnosti boli úspešné a ktoré neúspešné (a z akého dôvodu), v čom je potreba pokračovať v novom programe, čoho sa vyvarovať a pod.

Vyhodnotenie vplyvov ďalších koncepčných dokumentov – cieľom je zaistenie kompatibility rozvojových procesov v širšom územnom rámci a realizáciu pozitívneho synergického efektu rozvojových zámerov.

Postup tvorby PHSR – Analytická časť:

1. Riešiteľský tím zabezpečí spracovanie analýzy vnútorného a vonkajšieho prostredia, určí témy na spracovanie charakteristiky územia, t. j.:

- zhromaždí informácie z existujúcich podkladov a získa doteraz nedostupné informácie (vyžiadanie informácií, uskutočnenie prieskumu), - vyhodnotí plnenie predchádzajúceho PHSR (podľa formulára č. Ú 6),- vyhodnotí stav projektovej pripravenosti investícií k termínu vypracovania PHSR- popíše vývoj a stav územia.

2. Riešiteľský tím zabezpečí spracovanie východísk pre strategickú časť, t. j.:

- vyhodnotenie väzieb na ďalšie koncepčné dokumenty,- súhrnné zhodnotenie situácie (napr. analýza SWOT, Strom problémov a pod.),- pomenovanie problémov a hľadanie príčin zistených problémov (problémová analýza).

Pracovné skupiny prerokujú východiská pre strategickú časť. Príklad záznamu z rokovania pracovnej skupiny (formulár A1) je uvedený v prílohe č. 1.

Komentár:

Počas procesu prípravy PHSR je vhodné spracovať záznamy zo stretnutí/rokovaní pracovných skupín a vo vhodnej forme ich zverejňovať na webovej stránke obce/VÚC - v súlade s princípom transparentnosti a otvorenosti procesu prípravy verejného strategického dokumentu.

Strana 48 z 61


KOMPLEXNÉ HODNOTENIE A ANALÝZA VÝCHODISKOVEJ SITUÁCIE

ANALÝZA VNÚTORNÉHO PROSTREDIA

Komplexná analýza súčasného stavu územia sa zostavuje na základe informácií získaných z relevantných zdrojov, t. j. štatistických údajov (ŠÚSR, STATdat, Infostat, MOŠ, NCZISK, ÚPSVR, ŠOP...) a prieskumov. Analýza štatistických údajov sa realizuje výhradne prostredníctvom sústavy skúmaných ukazovateľov (zoznam ukazovateľov je uvedený v rámci „Súvisiacich formulárov“). Je potrebné používať overiteľné údaje, štatistickú klasifikáciu ŠÚ SR a skúsenosti expertov. Číselné údaje uvádzať v tabuľkách, resp. v grafoch v časových rezoch (min. 4) s krátkym písomným komentárom. Pre analýzu ukazovateľov je potrebné posúdiť údaje z posledných sčítaní, ktoré realizoval ŠÚSR (SODB), ktoré môžu byť doplnené posledným dostupným údajom (aj mimo SODB).

Príklad časových rezov v rámci analýzy ukazovateľov: roky 1991 (SODB), 2001 (SODB), 2011 (SODB) a 2014.

Pre PHSR VÚC je potrebné poznať aj situáciu vo vnútri kraja/regiónu a to vo forme vnútroregionálnych disparít. Pri určovaní týchto disparít je potrebné poznať situáciu na úrovni okresov prípadne obcí na území príslušného kraja.

Špecifické údaje o hospodárstve územia uvádzať na maximálne možnej detailnej úrovni (v súčasnosti sú štatistické dáta dostupné do úrovne okresu) a zamerať sa aj na získavanie informácií a dát od všetkých miestnych aktérov vrátane podnikov (mäkké dáta).

Vysvetlivka: Niektoré údaje sú zisťované iba v rámci SODB.

Odporúčaný rozsah časti A.I: max. 10 strán textu (1800 znakov na stranu) bez podpornej dokumentácie a vyplnených plánovacích formulárov

Táto časť obsahuje:

- kompletnú analýzu vnútorného prostredia na základe overeného súboru kvantitatívnych a kvalitatívnych dát - ukazovateľov podľa jednotlivých oblastí vrátane finančnej a hospodárskej situácie,

- analýzu silných a slabých stránok územia (ako podklad pre následnú tvorbu SWOT).

Pre tento účel je možné použiť metódu analýzy príčin a dôsledkov (formulár A2 v prílohe). Pri podrobnejšej analýze každého faktoru vo forme diagramu dostaneme diagram, ktorý pripomína rybiu kosť (preto sa často používa aj toto pomenovanie).

Strana 49 z 61


Príklad Príčiny a dôsledky nezáujmu mladých ľudí o pripravený program v centre voľného času


Komentár:

Odporúčame tento formulár využiť najmä pri plánovaní dôležitých alebo väčších projektov investičného charakteru a zároveň využiť aj podklady z formulára Ú 6. Analýza príčin a dôsledkov nám umožňuje v ďalších krokoch lepšie analyzovať možné riziká pri realizácii PHSR, posúdiť vplyv vnútorných a vonkajších faktorov, vypracovať SWOT analýzu, ale aj stanovenie kritérií na výber projektov a aktivít.

Už pri samotnej príprave PHSR môžeme identifikovať rôzne riziká. Jedným z najčastejších je riziko nezáujmu miestnej komunity o aktívnu účasť na príprave PHSR. Len analýza eventuálnych problémov nám umožní pripraviť sa a úspešne ich zvládnuť.

Popri uvádzanej metóde je veľmi často používaný „strom problémov“, ktorý je užitočným vstupom na formulovanie strategického plánu.

Medzi najúčinnejšie formy zapojenia verejnosti do prípravy PHSR patrí realizácia prieskumu (vzor – formulár A3 je uvedený v prílohe). Slúži na vytváranie partnerstva na miestnej/regionálnej úrovni na jeho realizáciu, mobilizuje miestnu komunitu a umožňuje jej následne participovať na tvorbe vízie, prioritách rozvoja územia v ktorom žijú, ako aj prevziať zodpovednosť za kvalitu svojho života. Je dôležité, aby sa na prieskume zúčastnila reprezentatívna časť obyvateľov a nebol zastúpený len názor vybranej záujmovej skupiny alebo časti obyvateľov v súlade s princípom transparentnosti a objektívnosti prípravy PHSR, zodpovedného rozhodovania. Príklady možnosti identifikácie a vyhodnotenia vhodnosti aktérov pre zapojenie do procesu spracovania PHSR sú uvedené v prílohe č. 2 – Identifikácia zainteresovaných subjektov.

V tejto etape spracovania PHSR je potrebné vykonať predbežné vyhodnotenie stavu projektovej pripravenosti investícií (formulár Ú6). Cieľom je analyzovať súčasný stav pripravenosti investičných zámerov a možnosti ich financovania z rôznych zdrojov. Tieto informácie sú zároveň východiskom v programovej časti a finančnej časti, ktoré sa doplnia na základe strategických priorít a cieľov aj o nové projekty a aktivity v troch oblastiach - hospodárskej, sociálnej a environmentálnej. Pripravené investičné projekty sa môžu stať aj súčasťou pripravovaných nových územných stratégií – RIUS, UMR a MRS.

Formulár má prierezový charakter a môže byť použitý od analytickej časti, cez programovú, až po realizačnú a finančnú časť k investičným projektom pripravovaného PHSR.

Strana 50 z 61


ANALÝZA VONKAJŠIEHO PROSTREDIA

Odporúčaný rozsah časti A.II: max. 5 strán textu (1800 znakov na stranu) bez podpornej dokumentácie a vyplnených plánovacích formulárov:


- identifikáciu hlavných vonkajších faktorov rozvoja územia (výber hlavných faktorov),- analýzu vplyvu vonkajšieho prostredia na vývoj situácie v území (zoznam) – porovnanie postavenia

obce/kraja s okolitými obcami/krajmi, resp. obcami v príslušnom okrese (s priemernou hodnotou okresu) a s priemerom príslušného kraja, prípadne s nejakou medznou normatívnou hodnotou (ak také existuje),

- analýzu príležitostí a ohrození pre rast a rozvoj územia (posúdenie hlavných faktorov z hľadiska príležitostí a ohrození),

- analýzu väzieb územia.

Vyhodnotenia vonkajšieho prostredia je možné uskutočniť prostredníctvom STEEP analýzy (formulár A4 v prílohe č. 1), alebo analýzou konkurencie (príloha č. 3).

ZHODNOTENIE SÚČASNÉHO STAVU ÚZEMIA

Odporúčaný rozsah časti: max. 5 strán textu (1800 znakov na stranu), bez podpornej dokumentácie a vyplnených plánovacích formulárov:


- SWOT analýzu (súhrnná tabuľka, syntéza výsledkov) (formulár A5 v prílohe č. 1), - analýzu možných rizík a hrozieb, identifikáciu kritických oblastí rozvoja,- identifikáciu východísk a možných riešení,- odhad budúceho možného vývoja (ukazovateľov).

Možné metódy zhodnotenia súčasného stavu územia sú uvedené vo formulároch A6 – A8 v prílohe č. 1.

Odvetvová štruktúra PHSR je uvedená v rámci Formulára A9 – 3E Matica odvetvovej štruktúry PHSR. Formulár slúži ako komplexná analýza zdrojov územia a má univerzálne použitie. Formulár má prierezový charakter a komplexnú odvetvovú štruktúru, ktorú je potrebné dodržať vo všetkých častiach PHSR.

Strana 51 z 61


ČASŤ B - STRATEGICKÁ ČASŤ

Cieľom strategickej časti je určiť hlavné smery rozvoja, stanoviť hlavné priority a ciele rozvoja. Ako a koľko cieľov je vhodné definovať?

S veľkou pravdepodobnosťou by bolo kontraproduktívne definovať neúmerne veľké množstvo cieľov. Pokyny pre tvorbu PHSR uvádzajú ako vhodnú množinu 10 až 20 cieľov v závislosti od rozsahu konkrétneho dokumentu. V prípade nižšej implementačnej kapacity sa odporúča stanovenie približne 10 cieľov. Odporúča sa zvoliť skôr menší počet cieľov.

Pri voľbe cieľov je potrebné zohľadniť skutočný stav. Definovanie populárnych, no v kontexte dostupnosti zdrojov nereálnych cieľov, by bolo kontraproduktívne a mohlo by ohroziť celý proces implementácie. PHSR by mal byť ambiciózny, ale zároveň realistický.

Voľbu vhodných cieľov umožňuje princíp SMART. Podľa tohto prístupu by mali byť ciele:

špecifické (angl. specific) – presne, kvantitatívne, kvalitatívne a zrozumiteľne opísané prostredníctvom terminológie, ktorá je príbuzná všetkým aktérom,

merateľné (angl. measurable) – definované spôsobom, aby zmeny stavu, ktoré vyplývajú z konkrétneho cieľa boli kvantitatívne hodnotiteľné – to vyžaduje voľbu vhodných indikátorov,

dosiahnuteľné (angl. achievable) – vytvorené na základe dostupných finančných, technických a ľudských zdrojov a po diskusii s aktérmi,

relevantné (angl. relevant) – také, ktoré zabezpečia udržateľnú mobilitu a podporujú súlad s ostatnými cieľmi a

termínované (angl. time-bound) – s jasne definovaným harmonogramom a zodpovednosťou.

Súčasťou strategickej časti môže byť aj stanovenie vízie rozvoja. Vízia predstavuje dlhodobý obraz o budúcnosti obce, o tom, ako sa bude obec meniť a zlepšovať, súbor predstáv a priorít obce. Časový horizont vízie je v rozmedzí 10–20 rokov. Vízia je formulovaná ako výstižné vyjadrenie toho, aká je obec v našich predstavách, k čomu smerujeme.

Dlhodobé strategické ciele sú naplňované pomocou opatrení a aktivít. Dlhodobé ciele sú spresnené strednodobými programovými cieľmi. Sú formulované na 4–7 rokov. Vyjadrujú žiaduci stav obce, ktorý by mal byť dosiahnutý do konce platnosti daného PHSR.

Ciele musia byť primerane konkrétne, realistické, hodnotiteľné, vydiskutované a odsúhlasené aktérmi.

Strategická časť obsahuje stratégiu rozvoja obce/obcí/VÚC pri zohľadnení jeho vnútorných špecifík a určí hlavné ciele a priority rozvoja obce/obcí/VÚC pri rešpektovaní princípov regionálnej politiky v záujme dosiahnutia vyváženého udržateľného rozvoja územia v súlade s národnými a regionálnymi rozvojovými dokumentmi (povinná príloha PHSR).

Odporúčaný rozsah časti B: max. 10 strán textu (1800 znakov na stranu) bez podpornej dokumentácie a vyplnených plánovacích formulárov:

Postup tvorby PHSR – Strategická časť:

1. Pracovné skupiny pripravia podklady pre formuláciu strategickej vízie.

2. Riešiteľský tím zabezpečí vypracovanie strategickej vízie na základe podkladov pracovných skupín.

3. Pracovné skupiny na základe formulovanej vízie navrhnú globálne, špecifické, prípadne operačné ciele. Formulár a príklad definovania cieľov je uvedený v prílohe č. 1 – formulár S1.

Strana 52 z 61


4. Strategickú časť prerokuje zastupiteľstvo na zasadnutí a verejnosť na verejnom prerokovaní (formulár S2 v prílohe č. 1).

Komentár:

Ak chceme, aby sa obyvatelia aktívne zúčastňovali na realizácii PHSR, musia byť dostatočne informovaní a stotožnení s cieľmi a dôležitými projektmi. Strategický dokument by sa mal v tejto fáze jeho prípravy verejne prerokovať, čoho výsledkom by mali byť námety pre Prehľad opatrení, projektov a aktivít podľa oblastí (formulár P1 v prílohe č. 1) a Akčný plán v realizačnej fáze prípravy PHSR (formulár R1 v prílohe č. 1).

Strana 53 z 61


ČASŤ C – PROGRAMOVÁ ČASŤ

Zámer

Podrobnejšie rozpísanie prioritných oblastí, ktoré majú byť predmetom podpory vo forme opatrení a aktivít/konkrétnych projektov a stanovať k nim prislúchajúce merateľné ukazovatele v súlade s princípom SMART. Finalizácia projektového zásobníka.

Obsah

(1) Zoznam opatrení a aktivít/projektov (skupín aktivít) na zabezpečenie realizácie Stratégie. Konkrétne opatrenia a aktivity/projekty (skupiny aktivít) sú priradené k jednotlivým cieľom a prioritám.

Opatrenie zastrešuje súbor aktivít k určitej téme/priestoru a stanoví prístup k riešeniu jednotlivých tém/problémov. Môžu byť vnímané ako zásadné úlohy. Odvíjajú sa od vízie (resp. cieľov) a majú strednodobý charakter. Jednotlivé opatrenia sú napĺňané prostredníctvom realizácie konkrétnych rozvojových aktivít.

Aktivita označuje konkrétnu akciu, činnosť v rámci opatrenia. K aktivite je stanovená dôležitosť, rok(y) realizácie, zodpovednosť za realizáciu, odhad nákladov na realizáciu aktivity a zdroje financovania.

Indikatívny zoznam projektov (projektový zásobník) býva často jednou z prvých motivácií pre tvorbu nového aktualizovaného PHSR (tzv. princíp „zdola-nahor“). Zámerom tejto etapy tvorby PHSR je spresnenie jednotlivých projektových zámerov a ich priradenie k príslušným prioritám a opatrenia, ktoré budú predmetom podpory.

(2) Systém ukazovateľov vrátane ich východiskových a cieľových hodnôt.

Systém merateľných ukazovateľov je zostavený hierarchicky to znamená, že existujú ukazovatele na úrovni:

1. globálneho cieľa – špecifický ukazovateľ, napr. zvýšenie kvality sídelné prostredia obce na priemernú úroveň okresu;

2. priorít – ukazovatele definované národnou, resp. regionálnou úrovňou a príspevok obce k ich napĺňaniu;

3. opatrení – špecifické ukazovatele, mali by pomôcť pre napĺňanie ukazovateľov na úrovni priorít;4. projektov – špecifické ukazovatele konkrétnych projektov (skupín projektov).

Typy ukazovateľov:

Ukazovatele výstupu - na úrovni projektov (skupín projektov); a

Ukazovatele výsledku na úrovni opatrení, priorít, prípadne globálneho cieľa.

Programová (plánovacia) časť obsahuje najmä zoznam opatrení a aktivít na zabezpečenie realizácie programu rozvoja obce/obcí/VÚC, t.j. obsahuje podrobnejšie rozpracovanie strategických cieľov v hospodárskej, sociálnej a environmentálnej politike minimálne na úroveň opatrení a aktivít, ktoré sú tvorené vecne príbuznými skupinami projektov.


- konkrétne opatrenia a projekty vrátane ich priradenia k jednotlivým cieľom a prioritám,- súbor ukazovateľov, výsledkov a dosahov vrátane východiskových a cieľových hodnôt.

Odporúčaný rozsah časti C: max. 15 strán textu (1800 znakov na stranu) bez podpornej dokumentácie a vyplnených plánovacích formulárov:

Strana 54 z 61


Postup tvorby PHSR – Programová časť:

1. Pracovné skupiny špecifikujú opatrenia, navrhnú k nim aktivity a stanovia poradie dôležitosti opatrení a aktivít, projektov vrátane merateľných ukazovateľov výsledku a dopadu (priority/zásobník projektov, skupiny projektov).

Formuláre Prehľad opatrení, projektov a aktivít podľa oblastí (formulár P1), formulár P2 - Zoznam ukazovateľov cieľov/prioritných oblastí PHSR a formulár P2a – Zoznam ukazovateľov podľa Národnej stratégie regionálneho rozvoja (relevantné len pre PHSR VÚC) sú uvedené v prílohe č. 1.

2. Riešiteľský tím vypracuje sumárny návrh aktivít a projektov ako východisko pre Akčný plán.

Súhrnný prehľad projektových zámerov obce/VÚC (formulár P3) tzv. projektový zásobník so súvisiacimi atribútmi, ktoré je potrebné definovať pri jeho vypĺňaní je uvedený v prílohe č. 1.

3. Riešiteľský tím stanoví termíny realizácie aktivít, projektov (roky) a odhad ich financovania (výška a zdroje financovania).

4. Riešiteľský tím zabezpečí vypracovanie formulárov na prípravu navrhnutých projektov.

Formulár na prípravu projektu a hodnotiace tabuľky (formulár P4, P5) sú súčasťou prílohy č. 1.

Strana 55 z 61


ČASŤ D – REALIZAČNÁ ČASŤ

Realizačná časť je zameraná na popis postupov inštitucionálneho a organizačného zabezpečenia realizácie programu rozvoja obce/obcí/VÚC, systém monitorovania a hodnotenia plnenia programu rozvoja obce/obcí/VÚC na základe stanovených merateľných ukazovateľov, vecný a časový harmonogram realizácie programu rozvoja obce/obcí/VÚC formou akčných plánov.


- popis úloh jednotlivých partnerov pri realizácii PHSR, - popis postupov inštitucionálneho a organizačného zabezpečenia realizácie PHSR, spôsob komunikácie,

kooperácie a koordinácie, - stručný popis komunikačnej stratégie PHSR k jednotlivým cieľovým skupinám, - systém monitorovania a hodnotenia, - akčný plán na daný rozpočtový rok s výhľadom na 2 roky (n+2) - vecný a časový harmonogram

realizácie jednotlivých opatrení a projektov.

Odporúčaný rozsah časti D: max. 15 strán textu (1800 znakov na stranu), bez podpornej dokumentácie a vyplnených plánovacích formulárov:

Postup tvorby PHSR – Realizačná časť:

1. Riadiaci tím spracuje akčný plán na daný rozpočtový rok s výhľadom na 2 roky (n+2). Vzor akčného plánu je uvedený vo formulári R1 v prílohe č. 1.

Komentár:

Akčný plán je dokument na naplnenie cieľov a myšlienok konkrétnymi činmi. V súlade s dobrým finančným riadením by mal byť každý rok aktualizovaný a pripravený minimálne na 3 roky s priamou väzbou na rozpočet.

2. Riadiaci tím navrhne inštitucionálne a organizačné zabezpečenia realizácie PHSR.

V tejto fáze sú definované subjekty, ktoré sa budú podieľať na realizácii PHSR a formulujú sa zodpovednosti týchto subjektov.

Príklad možného rozdelenia kompetencií a úloh pri implementácii PHSR:

obecné/mestské zastupiteľstvo ako monitorovací výbor – zo svojej pozície má hlavnú úlohu vo vzťahu k implementácii PHSR. Pre jednotlivé priority a opatrenia využíva odborné kapacity svojich komisií. V prípade skupiny obcí to môžu byť vybraní zástupcovia jednotlivých zastupiteľstiev, prípadne komisií. Schvaľuje akčné plány a posudzuje návrhy na ich zmenu a doplnenie. Úlohou výboru je zároveň monitorovať implementáciu akčných plánov.

starosta/primátor – v pozícii predsedu monitorovacieho výboru. V prípade skupiny obcí by mal byť zvolený starosta obce/primátor mesta plniaci túto funkciu za všetky zúčastnené obce.

obecný, resp. mestský úrad – ako riadiaci orgán (RO) PHSR. V prípade skupiny obcí to môže byť vybraný obecný/mestský úrad, prípadne externý subjekt (pokiaľ sa ukáže takéto riešenie ako efektívne). Úlohou RO je realizovať PHSR/SPHSR.

jednotlivé odbory obecného úradu – v pozícii sprostredkovateľských orgánov pre jednotlivé priority PHSR. Zabezpečia realizáciu konkrétnych projektov Akčného plánu.

finančný útvar obce/mesta v pozícii platobného orgánu, ktorého úlohou je zabezpečovať finančnú spoluúčasť na projektoch.

hlavný kontrolór, prípadne komisie zastupiteľstva ako orgán auditu – úlohou je dohliadať nad korektnou realizáciou PHSR.

Strana 56 z 61


3. Riadiaci tím vytvorí systém monitorovania, hodnotenia a aktualizácie PHSR:

- monitorovanie plnenia akčného plánu, aktualizácia akčného plánu – samospráva raz ročne získa a spracuje pripomienky úradu, poslancov a verejnosti, zvyčajne do leta v čase začiatku prípravy rozpočtu na ďalší rok,

- hodnotenie plnenia PHSR –-samospráva vyhodnotí dosiahnuté výsledky a dosahy realizovaných opatrení do 31.3. za predchádzajúci rok. (formulár R2 - Kritériá hodnotenia PHSR, formulár R3 - Záznam z monitorovania, formulár R5 - Plán hodnotenia a monitorovania),

- aktualizácia PHSR (Samospráva uskutoční každé 3 – 4 roky).

Komentár:

Monitorovanie a hodnotenie PHSR sa realizuje prostredníctvom vyhodnocovania merateľných ukazovateľov, ktoré je potrebné zadefinovať pre jednotlivé ciele na všetkých hierarchických úrovniach a zároveň je potrebné im priradiť konkrétne hodnoty (východiskové a cieľové) spolu s uvedením zdroja pre overenie týchto údajov. Merateľné ukazovatele je potrebné stanoviť tak, aby rešpektovali príslušnú hierarchickú úroveň, t.j. na úrovni konkrétnych projektov/aktivít sú to ukazovatele, ktoré bude možné vyhodnotiť hneď po zrealizovaní daného projektu (výstupové ukazovatele) a na úrovni špecifických cieľov a globálneho cieľa sú to ukazovatele, ktoré bude možné vyhodnotiť priebežné (napr. raz ročne) ako aj na konci programového obdobia (výsledkové ukazovatele).

Monitorovanie a hodnotenie súvisí aj s analýzou a riadením rizík a komunikáciou s verejnosťou ako „pravidelný odpočet“ a prezentácia dosiahnutých výsledkov, umožňuje PHSR vhodne aktualizovať (časovo a vecne), či uplatniť iný prístup - čo sa odborne nazýva adaptívny manažment a vychádza z Plánu hodnotenia a monitorovania – formulár R5. Je dôležité uistiť sa, že vybrané aktivity a projekty skutočne prispievajú k riešeniu identifikovaných problémov a dosiahnutiu strategických cieľov. Aké zmeny sa udiali? Aké zmeny sa dejú? Smerujeme tam, kam sme chceli? Súčasťou monitorovacej správy je aktualizácia a hodnotenie stavu plnenia ukazovateľov vo formulári P2 a v tejto fáze je vhodné použiť formulár R4.

Komentár:

Plán hodnotenia a monitorovania musí byť neoddeliteľnou súčasťou realizačnej časti a podkladom pre prácu riadiaceho tímu a zapojenie širokej verejnosti do konkrétnych aktivít.

4. Riadiaci tím zabezpečí fungovanie partnerstva, informovanie verejnosti o realizácii PHSR a v prípade potreby verejné prerokovanie aktualizácie PHSR. Pre účely informovania je možné spracovať Komunikačný plán (formulár R6).

Komentár:

Komunikačnú stratégiu je potrebné zamerať tak na internú, ako aj externú komunikáciu. V tejto fáze je jej hlavným cieľom získať zainteresované skupiny pre realizáciu PHSR. Pre vytvorenie komunikačnej stratégie je dôležité zamerať sa na zainteresované subjekty. K prehľadu sa priložia zápisy, spísané pripomienky členov k zaslaným materiálom a prezenčné listiny v prípade už zrealizovaných komunikačných aktivít (príklad záznamu z verejného prerokovania je uvedený vo formulári R7).

Strana 57 z 61


ČASŤ E – FINANČNÁ ČASŤ

Finančná časť obsahuje finančné zabezpečenie jednotlivých opatrení a aktivít, inštitucionálnu a organizačnú stránku realizácie programu rozvoja obce/VÚC. K jednotlivým prioritám a opatreniam sú, na základe indikatívnych projektových návrhov v projektovom zásobníku, priradené finančné informácie (rozpočet a identifikácia zdrojov financovania: vlastné, cudzie; rozpočet, pôžička, nenávratné, dotácie, granty a pod.). Následne sa kalkulujú potreby súhrnne za celý PHSR.


- indikatívny finančný plán na celú realizáciu PHSR (formulár F1 v prílohe č. 1), - model viaczdrojového financovania jednotlivých opatrení, aktivít (projektov) za účasti sociálno-

ekonomických partnerov v území v prepojení na programový rozpočet obce/VÚC,- hodnotiacu tabuľku pre výber projektov.

Odporúčaný rozsah časti E: max. 15 strán textu (1800 znakov na stranu) bez podpornej dokumentácie a vyplnených plánovacích formulárov.

Komentár:

Indikatívny rozpočet – sumarizácia je celkovým prehľadom plánovaných finančných prostriedkov počas celej platnosti schváleného PHSR, jeho súčasťou by mala byť aj plánovaná rezerva tzv. výkonnostná rezerva, a má priamy vzťah k rozpočtu obce (s dosahom na jej hospodárenie) a mal by rešpektovať princípy zodpovedného finančného manažmentu.

Postup tvorby finančnej časti:

1. Riadiaci tím zabezpečí spracovanie finančnej časti vo forme Finančného rámca pre realizáciu PHSR (formulár F2), ktorého sumárom je formulár F1 - indikatívny finančný plán PHSR.

2. Návrh finančnej časti sa prerokuje v pracovných skupinách a s partnermi.

3. Schválený indikatívny rozpočet sa zapracuje do programového rozpočtu samosprávy a ďalších záväzných dokumentov vrátane Dohody o partnerstve.

4. Riadiaci tím zabezpečí rozpracovanie Indikatívneho finančného plánu do akčných plánov (formulár F3 – Model viaczdrojového financovania je uvedený v prílohe č. 1).

Strana 58 z 61


ZÁVER

Riadiaci tím zabezpečí finalizáciu dokumentu a jeho predloženie zastupiteľstvu na schválenie.

Postup tvorby PHSR – Záver:

1. prerokovanie dokumentu v orgánoch samosprávy (rada, zastupiteľstvo, výbory, komisie),

2. verejné pripomienkovanie dokumentu, prípadne jeho nezávislé expertné posúdenie,

3. posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (SEA),

4. schválenie dokumentu zastupiteľstvom (formulár Z1 v prílhe č. 1).

Komentár:

Schválenie PHSR v súlade s legislatívou je posledným krokom jeho prípravy, ale prvým krokom jeho realizácie v nasledujúcom období. Ak samospráva ako garant od začiatku zapojila širokú verejnosť a vytvorila si dostatočné zázemie (finančnú a inštitucionálnu kapacitu) potom PHSR nezostane na papieri, ale sa stane podkladom pre každé dôležité rozhodnutie.

5. samospráva informuje verejnosť o schválení PHSR (úradná tabuľa, webová stránka, miestne médiá...).

Strana 59 z 61


POVINNÉ PRÍLOHY PHSR

- Príloha č. 1 - Zoznam členov riešiteľského tímu, pracovných skupín a partnerov zapojených do spracovania PHSR.

- Príloha č. 2 - Zoznam východiskových strategických a koncepčných dokumentov, informačných databáz a súvisiacej legislatívy použitej pri vypracovaní PHSR (formulár PP1 v prílohe č. 1).

Komentár:

Obce majú už v súčasnosti spracované, v súlade s platnou legislatívou, rôzne strategické a koncepčné dokumenty, ktoré sú vo vzťahu k PHSR doplnkové ako napríklad Plán komunitných služieb v sociálnej oblasti, Plán spracovania odpadov v oblasti environmentálnej a pod. Samozrejme nie je možné zabudnúť na územný plán obce.

Zoznam použitých dát je dôležitý aj pre budúcu aktualizáciu PHSR, výpočet kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov PHSR, prípravu iných analýz a porovnaní vývoja v území. Takisto umožňuje v texte pracovať so zdrojmi jednotlivých údajov a grafickými výstupmi, ktoré sú oficiálne publikované. Najčastejším zdrojom štatistických údajov je Štatistický úrad SR, príp. Eurostat, ale zdrojom kvalitatívnych údajov môžu byť aj vlastné analýzy, výsledky spracované v rámci bakalárskych a diplomových prác a pod.

MVDRR SR v spolupráci s Integrovanou sieťou regionálnych rozvojových agentúr pripravilo a pravidelne aktualizuje na svojom webovom sídle: http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=161784

- Príloha č. 3 - Zoznam skratiek použitých v PHSR- Príloha č. 4 - Akčný plán na daný rozpočtový rok s výhľadom na 2 roky (x+2)- Príloha č. 5 - Dohoda o partnerstve

Strana 60 z 61

http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=161784


PRÍLOHY

Príloha č. 1 Súvisiace formuláre

Príloha č. 2 Identifikácia zainteresovaných subjektov

Príloha č. 3 Analýza konkurencie

Príloha č. 4 Ukazovatele na úrovni ZSJ, obce, okresu a kraja

Strana 61 z 61

Verzia 2.3 · Web view, t.j. obsahuje podrobnejšie rozpracovanie strategických cieľov v...

Documents

Transcript of Verzia 2.3 · Web view, t.j. obsahuje podrobnejšie rozpracovanie strategických cieľov v...