História Skalky

Pod názvom Skalka rozumieme rovnomennú obec Skalka nad Váhom (miestne časti Skala, Skalská Nová Ves a Újazd), horský

masív Skalky s kláštorným komplexom na Veľkej Skalke a Kostolom Panny Márie na Malej Skalke.

Skalka sa nachádza na západnom Slovensku, v juhozápadnej časti Ilavskej kotliny, severovýchodne od Trenčína. Horský masív Skalka

lemuje pravý breh Váhu, je súčasťou Bielych Karpát. Táto lokalita je už dlhé roky objektom prírodovedeckého

archeologického, historického a architektonického výskumu, pričom treba zdôrazniť jej hodnotu aj z pohľadu cirkevných dejín.

Osídlenie Skalky datujú odborníci na základe archeologických nálezov od neskorej doby kamennej (okolo r. 2800 pred Kr.), cez

staršiu a mladšiu dobu bronzovú, cez staršiu a neskorú dobu železnú,

až do staršej doby rímskej. Samotná Skalka mala výhodnú strategickú polohu, takže bola ideálnym miestom na zakladanie sídiel. V posledných obdobiach tu sídlil ľud púchovskej kultúry.

Pútnické miesto SkalkaPozostáva z dvoch objektov : Malej a Veľkej Skalky.

MALÁ SKALKA- dvojvežový kostolík postavený v románskom slohu sa spomína po prvý raz v roku 1208. Bol zasvätený Sv. Benediktovi. Neskôr dal na jeho mieste vybudovať kaplnku ku cti sv. Doroty Juraj Thurzo (r.1520 D). V roku 1679 bol postavený nový oltár

posvätený na počesť Panny Márie Čenstochovskej. Jezuiti kaplnku v roku 1745 rozšírili do súčasnej podoby a pristavili k nej dve veže. Hlavný oltár zdobia dve sochy pustovníkov Sv. Andreja-Svorada a Beňadika (z r.1924) Maľba svätcov na stene je dielom P. Emila Prokopa, SVD (1983).

VEĽKÁ SKALKA- kostolík, kláštor a jaskyňa. Kostolík bol postavený v roku 1224 v gotickom slohu. V roku 1664 sa celý objekt dostáva pod

správu jezuitov, ktorí ho zrekonštruovali a v roku 1717 znovu postavili kaplnku Sv. Andreja-Svorada a Beňadika s novou kupolou a vežou. V objekte kláštora sa nachádza vchod do pôvodnej jaskyne pustovníkov. Opravy a rekonštrukcie : Prvým reštaurátorom objektov kláštora na Veľkej Skalke bol trenčiansky opát - farár Ľudovít Stárek (v r.1852-53).Ďalšie opravy tohto pútnického miesta boli uskutočnené s odstupom niekoľkých rokov (v r.1951 a 1982).V súčasnosti pokračujú rekonštrukčné práce v objektoch kláštora, ktorý bol zničený v 70. rokoch vandalmi. Spustošená bola kaplnka, nádvorie i jaskyňa. Dnes už možno v kaplnke slúžiť sv. omše s možnosťou navštívenia jaskyne.O zveľadenie Skalky sa v nemalej miere zaslúžili i mnohí ďalší :Púte na Skalku sa konávali okrem 17.júla aj na sviatok sv. Marka a sviatok Nanebovzatia Panny Márie (15.augusta).Veriaci z okolitých dedín sa od rána schádzali na námestie v Trenčíne. Po sv. omši – okolo ôsmej sa pohla procesia na Skalku. Vpredu niesli kríž , za ním kráčala mládež. Nasledoval kňaz. Procesiu viedol arcibiskup ostrihomský, inokedy biskup nitriansky, prepošt novomestský a pod. za asistencie 8 kňazov. Išli pešo tam – aj späť. Za nimi kráčal pán Trenčianskeho hradu s celou suitou. Za nimi starosta mesta s celým magistrátom. Všetci oblečení v čiernom. Pred nimi nesú zástavu mesta. Za magistrátom nasledovali cechy – každý má svoju zástavu. Najprv idú krajčíri, po nich zlatníci, súkenníci, čižmári, mlynári, mäsiari, tesári, ševci, stolári, kožušníci, murári, hrnčiari, klobučníci, pivovariči, pekári. Za cechmi nasledovali jednotlivé dediny pod zástavami a so svojim kňazom. Týchto pútí sa pravidelne zúčastňovali tisíce ľudí. Nie inak je tomu i dnes.

Hlavný vchod – vstupná brána

Pohľad na Strážovské vrchy z kláštora

.....a blízke okolie.....

Ces

ta j

ask

yňou

k p

ust

ovn

íkov

i.....

Klá

štor

ný

kos

tolí

k...

.....

jdankov@gmail.com