Uèebný systém Logico–Primo - PAMIKOLogico–Primo. Logico – Primo v kontexte uèenia sa det...

6
30 Naša škola 9-10 2013/14 Edu ká cia v ma terskej ško le sa orien tu je na ce lostný roz voj osob- nos ti diea a a na je ho pripra ve - nos pre základnú ško lu i pre ži- vot. Po nú ka tak diea u po moc a prípra vu pre škol ské na do budnu- tie gra mot nos ti od funkènej až po kultúrnu, mo ti vu je ho k uèe niu a sti mu lu je je ho potre bu uèi sa for mou rôznych podne tov. Jed- ným z efektívnych podne tov, kto rý ma terská ško la má možnos po- núknu diea u, je uèebný sys tém Lo gi co–Pri mo. Lo gi co Pri mo v kontexte uèe nia sa de tí a ich prípra vy na školskú do chádzku Pe da gó go via predpri márne ho vzde lá va nia sa pri plá no va ní a progra - mo va ní pro ce su edu ká cie riadia princí pom adekvátnej rozví ja jú cej výuèby, kto rý – ako uvádza Lipnická (2011) – zdô razòu je potre bu ís nad rá mec bežne demi zvlá da ných ope rá - cií a èin nos tí. V zá mernom riade nom uèe ní diea a uva žu jú o vhod ných pe - da go gic kých podmienkach, kto ré bu dú pre roz voj osob nos ti diea a na j - úèinnejšie. Dba jú na po nu ku ši ro ké ho spekt ra rôzno ro dých a pri me ra ných uèebných podne tov. K efektívnym pro- striedkom predpri márne ho vzde lá va- nia patrí aj uèebný sys tém Lo gi co, kon- krétne Lo gi co–Pri mo. Na Slo ven sku je tá to di daktická po môcka re la tívne krát ko, ale vïa ka edu kaèné mu zá me ru hry, kto rá spåòa ciele vzde lá va cie ho pro gra mu predpri - márne ho vzde lá va nia, sa te ší ve¾ké mu záujmu pe da gó gov. Lo gi co–Pri mo je rad edu kaèných úloh na kar tách. Ich potrebnou sú èasou je plasto vý rá mik so šiesti mi fa rebný mi gombíkmi, po- mo cou ich pre sú va nia na chádza diea správne rieše nie da nej úlo hy. Najvý - raznejšou cha rak te ris ti kou èi funkciou Lo gi co–Pri mo je auto ko rektívnos. Ide o možnos sa mo stat né ho ove re nia správ nos ti rieše nia všetkých úloh. Sa - mo stat né – auto ko rektívne ove ro va nie odbú ra va strach z chy by a z neúspe - chu, je ini ciá to rom vlastné ho uèe nia sa. Auto ko rektívne kar ty sú vý cho dis - kom pre se ba kontro lu a se ba hodno te - nie diea a. Z psy cho lo gic ké ho h¾a - diska si tak to diea zvy šu je se ba dô ve ru a po silòu je vlastnú in di vi dua li tu. V sú- èasnosti pe da gó gom i širšej ve rejnosti je po nú ka ných 21 sú bo rov Lo gi co–Pri - mo. Ich za me ra nie, ob sah a ciele ko - rešpondu jú so sú èasným vzde lá va cím progra mom predpri márne ho vzde lá- PaedDr. EvaSo binko vi èo vá Ma terskáško la Ko ši ce Uèebný sys tém Lo gi co–Pri mo ako efektívny prostrie dok pod po ry uèe nia sa de tí predškolské ho ve ku Skola5_skola 9. 10. 2016 17:10 Page 30

Transcript of Uèebný systém Logico–Primo - PAMIKOLogico–Primo. Logico – Primo v kontexte uèenia sa det...

Page 1: Uèebný systém Logico–Primo - PAMIKOLogico–Primo. Logico – Primo v kontexte uèenia sa det í a ich prípravy na školskú dochádzku Pedagógovia predprimárneho vzdelávania

30 Naša škola 9-10 2013/14

Edu ká cia v ma terskej ško le saorien tu je na ce lostný roz voj osob -nos ti die�a �a a na je ho pripra ve -nos� pre základnú ško lu i pre ži -vot. Po nú ka tak die�a �u po moc aprípra vu pre škol ské na do budnu -tie gra mot nos ti od funkènej až pokultúrnu, mo ti vu je ho k uèe niu asti mu lu je je ho potre bu uèi� safor mou rôznych podne tov. Jed-ným z efektívnych podne tov, kto rýma terská ško la má možnos� po -núknu� die�a �u, je uèebný sys témLo gi co–Pri mo.

Lo gi co – Pri mo v kontexte uèe nia sa de tía ich prípra vy na školskú do chádzku

Pe da gó go via predpri márne hovzde lá va nia sa pri plá no va ní a progra -mo va ní pro ce su edu ká cie riadiaprincí pom adekvátnej rozví ja jú cejvýuèby, kto rý – ako uvádza Lipnická(2011) – zdô razòu je potre bu ís� nadrá mec bežne de�mi zvlá da ných ope rá -cií a èin nos tí. V zá mernom riade nomuèe ní die�a �a uva žu jú o vhod ných pe -da go gic kých podmienkach, kto ré bu dúpre roz voj osob nos ti die�a �a na j -úèinnejšie. Dba jú na po nu ku ši ro ké hospekt ra rôzno ro dých a pri me ra ných

uèebných podne tov. K efektívnym pro-striedkom predpri márne ho vzde lá va -nia patrí aj uèebný sys tém Lo gi co, kon-krétne Lo gi co–Pri mo.

Na Slo ven sku je tá to di daktickápo môcka re la tívne krát ko, ale vïa kaedu kaèné mu zá me ru hry, kto rá spåòaciele vzde lá va cie ho pro gra mu predpri -márne ho vzde lá va nia, sa te ší ve¾ké muzáujmu pe da gó gov. Lo gi co–Pri mo jerad edu kaèných úloh na kar tách. Ichpotrebnou sú èas�ou je plasto vý rá mikso šiesti mi fa rebný mi gombíkmi, po -mo cou ich pre sú va nia na chádza die�asprávne rieše nie da nej úlo hy. Najvý -raznejšou cha rak te ris ti kou èi funkciouLo gi co–Pri mo je auto ko rektívnos�.Ide o možnos� sa mo stat né ho ove re niaspráv nos ti rieše nia všetkých úloh. Sa -mo stat né – auto ko rektívne ove ro va nieodbú ra va strach z chy by a z neúspe -chu, je ini ciá to rom vlastné ho uèe niasa. Auto ko rektívne kar ty sú vý cho dis -kom pre se ba kontro lu a se ba hodno te -nie die�a �a. Z psy cho lo gic ké ho h¾a -diska si tak to die�a zvy šu je se ba dô ve rua po silòu je vlastnú in di vi dua li tu. V sú -èasnosti pe da gó gom i širšej ve rejnostije po nú ka ných 21 sú bo rov Lo gi co–Pri -mo. Ich za me ra nie, ob sah a ciele ko -rešpondu jú so sú èasným vzde lá va címprogra mom predpri márne ho vzde lá -

PaedDr. Eva So binko vi èo váMa terská ško laKo ši ce

Uèebný sys tém Lo gi co–Pri mo ako efektívny prostrie dok pod po ry uèe nia sa de tí predškolské ho ve ku

Skola5_skola 9. 10. 2016 17:10 Page 30

Page 2: Uèebný systém Logico–Primo - PAMIKOLogico–Primo. Logico – Primo v kontexte uèenia sa det í a ich prípravy na školskú dochádzku Pedagógovia predprimárneho vzdelávania

31Naša škola 9-10 2013/14

va nia ISCED 0. Na vy še po ten ci áltohto uèebné ho sys té mu je dô le ži týpre sti mu lá ciu špe ci fických psy chic -kých funkcií die�a �a v ma terskej ško leako jedné ho zo základných ele mentova fakto rov v pripra ve nosti na vstup doško ly a úspešné zvládnu tie pri márne hovzde lá va nia.

Lo gi co–Pri mo dis po nu je odpo rú -èa cou do lož kou mi nis ter stva školstva.

Zra ko vé vní ma nie

Zra kom pri jí ma me najviac infor-má cií z nášho oko lia. Je sprostredko -va te ¾om pozná va nia hmot né ho sve ta iprostriedkom ko mu ni ká cie. Zra ko vévní ma nie de lí me do nieko¾kých ob las -tí: vní ma nie fa rieb, vní ma nie fi gú ry apo za dia, zra ko vé rozli šo va nie (op tic kádi fe renciá cia), vní ma nie èastí a cel ku(op tic ká ana lý za a syn té za), oèné po -hy by a zra ko vá pa mä�. Vždy však mu -sí me ma� na pa mä ti, že jed not li véfunkcie nie sú izo lo va né, na kaž dej èin -nos ti sa po die ¾a jú viace ré funkcie na -raz, kto ré sa vzá jomne ovplyvòu jú apodpo ru jú.

Lo gi co–Pri mo dis po nu je množ-stvom úloh na pod po ru vy me no va nýchschop nos tí z ob las ti zra ko vej per -cepcie. Napr.: po mo cou kar ty è. 4 snázvom Kresle nie je sku toène zá ba va zosú bo ru Èi mo v ma terskej ško le die�ah¾a dá, aký mi farbièka mi de ti ma ¾o va lisvo je ob ráz ky. Po dobnú úlo hu po nú kakar ta è. 6 v sú bo re Ma ¾u je me, tvo rí mea sta via me s Mackom s názvom Mackorád ma ¾u je, kde die�a opä� h¾a dá farbyjed not li vých obrázkov, kto ré po me nu -je.

Tre ba spo me nú�, že sa mot ný ma ni -pu laèný rá mik po nú ka pozna nie fa -rieb, pre to že základná zna los� fa rieb jepre prá cu s rá mi kom a kar ta mi Lo gi -co–Pri mo urèu jú ca. Ak si die�a v pro -ce se rieše nia úlo hy ná ho dou niekto rú

z fa rieb za me ní, ¾ahko sa mo prí de nato, o kto ré farby ide.

V sú bo re Po vo la nia sa na chádzakar ta è. 16 s názvom Vzduš né èiary,kde die�a nasle du je pi lo to ve vzduš néèiary a h¾a dá rovna ký vzor. Tá to kar tamô že by� aj sti mu lá ciou na gra fo mo to -rické cvi èe nia, kto ré si de ti vytvo ria,èím sa rozví ja jú nielen psy cho mo to -rické kompe tencie ale aj krea ti vi ta.

Sú bor Dopravná vý cho va po nú kaza se kar tu è. 16 s názvom Pod lu pouhneï vi dí me všetko lepšie, kde die�avyh¾a dá va jed not li vé de tai ly na ob ráz -ku a zá ro veò ur èu je ich po lo hu na plo -che. Aby die�a moh lo dva a viac prvkovpo rovna�, mu sí si uve do mi�, kto ré èastima jú zhodné a kto ré nie. Prv ky sa mô -žu odli šo va� aj v po lo he, tak že die�apotre bu je ma� skú se nos� i s priesto ro -vým uspo ria da ním. Príkla dom mô žeby� kar ta è. 2 zo sú bo ru Hry na kon-centrá ciu s názvom Zdá sa, že kaž dýstrom je iný, ale nie je to tak. Die�a

Zdá sa, že kaž dý strom je iný, ale nieje to tak

Skola5_skola 9. 10. 2016 17:10 Page 31

Page 3: Uèebný systém Logico–Primo - PAMIKOLogico–Primo. Logico – Primo v kontexte uèenia sa det í a ich prípravy na školskú dochádzku Pedagógovia predprimárneho vzdelávania

32 Naša škola 9-10 2013/14

vyh¾a dá va rovna ké dvo ji ce stro mov,kto ré vy ze ra jú sko ro rovna ko, no lí šiasa v de tai loch. Pri plne ní úloh na karteè. 7 s názvom De ti sa hra jú na Indiá novzo sú bo ru Lo gic ké hry plnia po dobnúúlo hu, tzn. h¾a da jú dve de ti, kto ré vy -ze ra jú úplne rovna ko, no mu sia si pri -tom vší ma� aj ich po lo hu v priesto re.

Pre predškolský vek je cha rak te ris -tic ké vní ma nie skôr na ce lok ako nade tail, pre to je potrebná sti mu lá ciazra ko vej ana lý zy a syn té zy. V sú bo reNa gazdovskom dvo re nájde me kar tuè. 10 s názvom Hopsa, hopsa, von z va -jíè ka, kde má die�a za úlo hu spá ja� dveèasti do cel ku. Kar tou è. 6 s názvomPo èa sie v rôznych èastiach sve ta zo sú -bo ru Roèné obdo bia si die�a rozví janielen schopnos� ana ly ticko–syn te tic -kých èin nos tí, ale aj koncentrá ciu a po -zornos�.

Slu cho vé vní ma nieSluch je jedným z prostriedkov ko -

mu ni ká cie, vý razne ovplyvòu je roz voj

re èi. Prostredníctvom slu cho vé ho vní -ma nia si die�a osvo ju je ma te rinský ja -zyk, ke dy si však ne vytvá ra vlastnú reè,ale opa ku je reè dospe lých. Slu cho vévní ma nie, po dobne ako zra ko vé, mô -že me pre lepšiu preh¾adnos� rozde li� asle do va� v nieko¾kých oblastiach, kto résa opä� vzá jomne pre lí na jú: po èú va -nie, slu cho vé rozli šo va nie (di fe renciá -cia), slu cho vá pa mä�, slu cho vá ana lý zaa syn té za vní ma nie ryt mu.

Lo gi co–Pri mo mô že by� opä� ná -po moc né pe da gó go vi pri rozví ja ní slu -cho vej percepcie die�a �a v niekto rýchoblastiach. Na ukážku uve diem nie-ko¾ko príkla dov: v sú bo re Hry na roz -voj re èi nájde me viace ro mož nos tí narozví ja nie slu cho vej percepcie po mo -

cou ho vo re nej re èi, napr. kar ta è. 10 snázvom Kto ré dvo ji ce zne jú po dobnepo nú ka die�a �u úlo hu na h¾a da nie po -dobne zne jú cich dvo jíc a pri plne níúloh v karte è. 6 s názvom Zvie ra tá aich mlá ïa tá die�a vy slo vu je, vytlieska vaa po rovná va dåžku jed not li vých slov.

Hopsa, hopsa, von z va jíè ka

Evka a Ivko ma jú svo je ruksa ky nachrbte

Skola5_skola 9. 10. 2016 17:10 Page 32

Page 4: Uèebný systém Logico–Primo - PAMIKOLogico–Primo. Logico – Primo v kontexte uèenia sa det í a ich prípravy na školskú dochádzku Pedagógovia predprimárneho vzdelávania

33Naša škola 9-10 2013/14

V sú bo re Lesné zvie ra tá nájde mekar tu è. 7 s názvom Lesné zvie ra tá vškôlke, po mo cou kto rej die�a po me nu -je ur èe né zvie ra tá a ur èí ich prvú hlás -ku. Pri karte è. 14 s názvom Evka a Iv-ko už ma jú svo je ruksa ky na chrbte zosú bo ru Všetko èo mám ve die� mô žepe da góg rozší ri� vyh¾a dá va nie rovna kovy ze ra jú cich slov o ich rytmi zá ciu, po -rovna nie dåžky slo va a sla biènú èihlásko vú ana lý zu. Keïže pri plne níúloh Lo gi co–Pri mo je žiadu ca aj prí -tomnos� pe da gó ga – èo však ne zna me -ná, že úlo hy ne do ká že vy rie ši� die�a sa -mostatne, èo mu umož òu je spo mí na nýauto ko rektívny princíp ove ro va nia vý-sledkov – je mož né niekto ré ob las tislu cho vej percepcie sti mu lo va� priplne ní úloh kaž dej kar ty doplòu jú ci miúlo ha mi ty pu: urèi prvú hlás ku slo va,po rovnaj dåžku slov, urèi dlhú a krátkusla bi ku v slo ve, nájdi slo vá, kto rérovna ko za èí na jú a pod.

Orientá cia v priesto re a oblas� vní ma niate lesnej sché my

Vytvá ra nie predsta vy priesto ru apo me no va nie priesto ro vých vz�a hov jepro ces dlho do bý. Je ho zákla dom jesenzo mo to rické vní ma nie. Roz vojpriesto ro vej orientá cie za èí na urèo va -ním po lo hy predme tov vzh¾a dom k se -be. Za èí na sa v po ra dí ho re – do le,vpre du – vza du, vpra vo – v¾a vo. V sú -vislosti s vní ma ním priesto ru je vý -znam nou funkciou vní ma nie vlastné hote la, tzn. že die�a sa orien tu je na vlast-nom te le, v opo zí cii, na plo che, v prie-sto re a pod.

Využí va nie prá ce s Lo gi co–Pri mo vedu kaènom pro ce se je ná po moc né prina do bú da ní schop nos ti oriento va� sa vpriesto re, na plo che i na vlastnom te le.Uve diem príklad: na karte è. 3 s náz -vom Èi mo sa rád po ze rá do zrkadla aro bí rôzne pó zy zo sú bo ru Všetko, èomám ve die� die�a h¾a dá rovna ké pó zy

te la v zrkadlo vom obra ze. Po dobnúúlo hu mô že die�a rieši� na karte è. 8 snázvom Spozná sa klaun v zrkadle? zosú bo ru Hry na koncentrá ciu. Sú borLo gic ké hry po nú ka viace ro úloh naurèe nie priesto ro vých vz�a hov, napr.pri plne ní úloh na karte è. 5 s názvom

Vpra vo, v¾a vo, dopre du! die�a ur èu jepo lo hu a smer zvie ra tiek. Na prak tic képouží va nie predložko vých vä zieb uve -diem ako príklad kar tu è. 5 s názvomKde je Èi mo – na, v, pod, za, medzi ale -bo pred? zo sú bo ru Všetko, èo mám ve -die�, na kto rej die�a h¾a dá, kde sa po -sta viè ka Èi mo skrý va a tým ur èu je po -lo hu a priestor po mo cou predložko -vých vä zieb.

Intermo da li ta

Intermo da li ta je schopnos� pre pí -na� medzi rôzny mi spô sobmi zmyslo -vé ho vní ma nia, umož òu je die�a �u uèi�sa na zákla de skú se nosti, po má ha murozho do va� sa po mo cou po dob nos ti.Die�a spá ja ob sa hy z jed nej zmyslo vej

Kde je Èi mo – na, v, pod, za, medziale bo pred?

Skola5_skola 9. 10. 2016 17:10 Page 33

Page 5: Uèebný systém Logico–Primo - PAMIKOLogico–Primo. Logico – Primo v kontexte uèenia sa det í a ich prípravy na školskú dochádzku Pedagógovia predprimárneho vzdelávania

34 Naša škola 9-10 2013/14

ob las ti s obsahmi inej zmyslo vej ob las -ti. Jed no du chým príkla dom je po me -no va nie ve cí, tzn. že ob raz, kto rý vi dí -me, mu sí me spo ji� so slo vom, kto répo èu je me a to to spo je nie si za pa mä ta�.

Ide tak o pre pí na nie medzi percep -ènou a re èo vou funkciou. Pre potre byna do budnu tia zruè nos ti formálne hoèí ta nia a pí sa nia je tá to funkcia dô le ži -tá, aby die�a do ká za lo spo ji� tvar pís -me na (gra fé mu) so zvu kom hlás ky (sfo né mou), kto rá mu pri ná le ží.

Intermo da li tu mô že me „tré no va�“neobmedze ne pri plne ní úloh kaž dejkar ty z Lo gi co–Pri mo doplòu jú ci micvi èe nia mi. Uve diem nieko¾ko príkla -dov: pred plne ním úlo hy na karte è. 1 snázvom Náš je dálny lístok je ve¾mi pest -rý zo sú bo ru Ži je me zdra vo prikry je meèas� kar ty tak, aby die�a vi de lo lenståpec obrázkov, kto ré zazna me ná va júrieše nia. Die�a sa sna ží bez hlasné hoverbálne ho po me no va nia za pa mä ta� siob ráz ky v po ra dí zho ra do le. Po tomvy me nu je tie, kto ré si za pa mä ta lo.Precvi èu je me tak intermo dálny vý kon

pa mä ti na sé riu obrázkov.Na tré ning intermo dálne ho vý ko -

nu pa mä ti poslú ži aj sa mot ný plasto výrá mik. Pe da góg ulo ží fa rebné gombí kyv ¾u bo vo¾nom po ra dí buï spra va do ¾a -va ale bo zho ra do le, die�a si bez ver-bálnej po mo ci za pa mä tá po ra die fa -rieb. Rá mik pe da góg ukry je a die�aslovne vy me nu je po ra die fa rieb, kto rési za pa mä ta lo. Intermo dálny vý kon pa -mä ti na sé riu slov precvi èu je me nasle -du jú cim spô so bom: napr. z kar ty è. 1 snázvom ¼udské te lo zo sú bo ru ¼udskéte lo die�a �u pe da góg vy me nu je bez ob-ra zo vej pod po ry niekto ré èasti te la, vy -uži je pri tom sa mozrejme ob ráz ky zoståpca rieše ní, kto rý sa na chádza napra vej stra ne kar ty. Die�a sa sna ží vy -me no va né za pa mä ta� a uká že na ob -ráz ky v rovna kom po ra dí, v kto rom po -me no va nia jed not li vých èastí te la po -èu lo. Rovna ko mô že za pa mä ta né uká -za� na vlastnom te le. Intermo dálneakusticko–op tic ké spo je nie za se rozví -ja me po mo cou nasle du jú ce ho po stu -pu: die�a vy rie ši sa mostatne èi s po mo -cou pe da gó ga kar tu è. 7 s názvom Ce -lo denný pro gram ma lé ho Dunèa zo sú -bo ru Hry na roz voj re èi, kde roz li šu jeèa so vé vz�a hy v spo je ní s konkrétny mièinnos�a mi na zákla de zra ko vé ho vní -ma nia. Die�a si ove rí správnos� svojhorieše nia, po tom si spo loène zo pa ku je sob ra zo vou pod po rou jed not li vé èin -nos ti, kto ré psík vy ko ná val a sna ží saich za pa mä ta�. Po tom nasle du je pre-skú ša nie: pe da góg uká že na obrá zok,kde psí èek plá va a opý ta sa: V kto romdni psí èek plá val. Die�a má pod¾a za -pa mä ta né ho urèi� správny deò, v tom -to prí pa de je to ne de ¾a. Tak to po stu pu -je me, kým si ne zo pa ku je me všetky dniv týždni. Sa mozrejme, že v tom to prí -pa de mô že me pri po ji� aj po hy bo vévne my a die�a sa motnú èinnos� aj po -hy bom na po dobní ale bo len na po -dobní.

Ce lo denný pro gram ma lé ho Dunèa

Skola5_skola 9. 10. 2016 17:10 Page 34

Page 6: Uèebný systém Logico–Primo - PAMIKOLogico–Primo. Logico – Primo v kontexte uèenia sa det í a ich prípravy na školskú dochádzku Pedagógovia predprimárneho vzdelávania

35Naša škola 9-10 2013/14

Se ria li ta

Ïalším dô le ži tým základným pred -pokla dom uèe nia je sku toènos�, že nášži vot sa odohrá va v èa se a všetko, èo sav na šom ži vo te de je, de je sa v urèi tejpostupnosti. Die�a by ma lo po cho pi�èa so vú postupnos� jed not li vých èin -nos tí i zá žitkov, pre to že len tak bu deschop né po cho pi� prí èi nu a násle dok,koordi no va� svo je sprá va nie, tiežsprávne ra di� písme ná do slov, slo vádo viet atï.

V uèebnom systé me Lo gi co–Pri monájde me množstvo úloh, kto ré spo mí -na nú se ria li tu, t. j. vní ma nie èa su, de jaa postupnosti sti mu lu jú. Napr. nakarte è. 8 s názvom Ako dedko �a hal re -pu zo sú bo ru Najkrajšie rozprávkydie�a uspo ra dú va po ra die rozprávko -vých postáv na zákla de de jo vej a èa so -vej postupnosti, tzn. kto �a hal ako pr -vý, dru hý atï. Po dobne rieši úlo hu ajna karte è. 8 s názvom Ivka a Vi ki saroz hod li uro bi� ovoc ný ša lát zo sú bo ruNa ku po va nie je zá ba va!, ke ď die�a

uspo ra dú va ob ráz ky pod¾a èa so vej ná -sled nos ti, t. j. Ivka a Vi ki mu se li ís�najprv na kú pi� ovo cie, po tom ho umy�,nakrá ja� atï., až uro bi li ovoc ný ša lát.Die�a ve¾mi rýchlo po cho pí, že kaž dáèinnos�, ale aj kaž dé ko na nie a sprá va -nie má svo ju postupnos� a následnos�,èi že sa zre �a zu jú v urèi tom po ra dí. Odse ria li ty tak zá vi sí schopnos� predví -da�, umož òu je die�a �u správnuorientá ciu v ži votných si tuá ciách. Mávšak aj pria my sú vis s pí sa ním a zo ra -ïo va ním èí sel.

Èlá nok upria mil po zornos� na pre -po je nie sti mu lá cie a rozví ja nia psy -chic kých èiastko vých funkcií ako zák -lad ných pi lie rov ïalšie ho uèe nia sadie�a �a predškolské ho ve ku v pod-mienkach pri márne ho vzde lá va nia spo tenciá lom uèebné ho sys té mu Lo gi -co–Pri mo, ako efektívne ho prostried-ku k na do budnu tiu školskej spô so bi -losti die�a �a. Ide tak o apli ká ciu no -vých poznatkov z psy cho ló gie uèe nia ano vých stra té gií do edu kaènej pra xepe da gó gov predpri márne ho vzde lá va -nia, kto rá na po má ha die�a �u získa� ana do budnú� kompe tencie potrebnépre ná stup na pri márne vzde lá va nie arozví ja sta bilné zá kla dy je ho ïalšie hoúspešné ho uèe nia sa.

Po uži tá li te ra tú ra:Bedná øo vá, J., Šmardo vá, V.: Škol ní zra lost. Co by mì lo umìt

dí tì pøed vstu pem do ško ly. Br no: Com pu ter Press, 2010. 100 s.Lipnická, M.: Predškolská pe da go gi ka nielen pre uèi te ¾ov.

Pre šov: Ro kus, 2011. 152 s.Opra vi lo vá, E.: Die�a sa hrá a spozná va svet. Bra ti sla va: SPN

1988. 179 s.Podhá jecká, M.: Edu kaèný mi hra mi pozná va me svet. Pre šov:

Ped. fak. PU, 2007. 219 s.Sinde la ro vá, B.: Pøedchá zí me po ru chám uèe ní. Pra ha: Por -

tál, 2007. 63 s.Tru bí nio vá, V. a kol.: Predškolská pe da go gi ka. Termi no lo -

gický a vý kla do vý slov ník. Ru žombe rok: Ped. fak. KU, 2007. 893 s.

Ivka a Vi ki sa roz hod li uro bi� ovoc -ný ša lát

Skola5_skola 9. 10. 2016 17:10 Page 35