Trendy a riziká v slovenskom bankovom sektore

Stretnutie vedenia NBS s predstaviteľmi bánk a inštitúcií platobných služieb v SR

Bratislava, November2013

22

Globálna ekonomická situácia

Externé prostredie

� Očakávaný rast globálnej ekonomiky na úrovni 2,9%

� Relatívne pozitívny vývoj v USA

EÚ

� Po dlhom období recesie mierny rast HDP v EÚ (najmä DE a FR)

� Pokles miery recesie aj v periférnych krajinách (ES, IT, PT)

� Náznaky zlepšenia na trhu práce

Slovensko

� Spomaľovanie tempa hospodárskeho rastu na Slovensku sa zastavilo

� Návrat k vyššej dynamike je v dohľadnej dobe nepravdepodobný

Finančné trhy

� Doterajšia časť roka 2013 na finančných trhoch bez výraznejších turbulencií

� Reakcia po vyhlásení Fed o znižovaní rozsahu kvantitatívneho uvoľňovania

Vývoj Nízka výkonnosť rozvinutých ekonomík s náznakmi zlepšenia

Otázka udržateľnosti

33

Verejné financie

� Nevyhnutná konsolidácia verejných financií vo viacerých štátoch EÚ (vrátane SR) môže mať vplyv na utlmenie ekonomického rastu

� Riziko nedostatočnej miery konsolidácie, resp. implementácie ďalších opatrení

� Rastúce prepojenie štátov a bankových sektorov

� Riziká politickej nestability

Menová politika

� Ukončenie operácií menovej politiky významných centrálnych bánk

� Príliš dlhé obdobie nízkych úrokových mier: Pokojnejšie obdobie na trhoch je spojené s nízkymi výnosmi najmenej rizikových aktív, čo zvyšuje motiváciu investovať do vyššieho rizika

� MMF vydalo správu v ktorej hodnotí stabilitu bankového sektora v Rakúsku – sektor je relatívne stabilný, ale existujú nezanedbateľné štrukturálne problémy

Globálna ekonomická situácia

Riziká Napriek skôr pozitívnemu vývoju globálnej ekonomiky a relatívnej stability na finančných trhoch pretrvávajú významné riziká

44

Solventnosť bankového sektora

Faktory zmeny primeranosti vlastných zdrojov

Pokračujúci rast primeranosti vlastných zdrojov (v auguste 2013 na úrovni 16,9 %), hoci nastalo spomalenie oproti predchádzajúcemu roku

Zdroj: NBS.

-1,5

-0,5

0,5

1,5

2,5

3,5

2008 2009 2010 2011 2012 2013*

-9%

-6%

-3%

0%

3%

6%

9%

12%

15%

18%

21%

Zmena požiadavky na VZ na krytie trhového a operačného rizikaZmena požiadavky na VZ v dôsledku zmeny objemu kreditných ex pozíciíZmena požiadavky na VZ v dôsledku zmeny rizikových váhZmeny vlastných zdrojov v dôsledku precenenia portfólia na predajIné zmeny vo vlastných zdrojochZvýšenie vlastných zdrojov z nerozdeleného zisku alebo priamym navýšenímPrimeranosť vlastných zdrojov (pravá os)

� Hlavné dôvody rastu PVZ: ponechanie časti dosiahnutého zisku, zníženie priemernej hodnoty rizikových váh pre výpočet kapitálovej požiadavky

� S kapitálovou vybavenosti vzrástla aj hodnota ukazovateľa finančnej páky (7,1%)

� Neočakávame pokračovanie vysokého tempa rastu PVZ

� Očakávame skôr stagnáciu/pokles; zároveň môže dôjsť k zníženiu podielu Tier1 kapitálu

Zmeny v ukazovateli finančná páka

8%

12%

16%

20%

5% 6% 7% 8% 9%Ukazovateľ finančnej páky

Uka

zova

teľ

kap

itálu

Tie

r 1

Na grafe je zobrazená zmena hodnoty oboch ukazovateľov v období od začiatku roku 2011 do júna 2013. Štvorčeky zobrazujú priemerné hodnoty za skupinu piatich najväčších bánk, krúžky za skupinu malých a stredných bánk.

5

Solventnosť bankového sektora

� Pokles rizikových váh sa prejavil najmä v bankách využívajúcich vlastné modely

� Pomerne významný pokles váh v triede korporátnych a retailových expozícií

� V kontexte uvedeného poklesu rizikových váh je dôležité, že ich hodnota (aj po zohľadnení očakávaných strát) výraznejšie neklesá pod priemer EÚ

Postupný pokles rizikových váh v IRB bankách, výsledné rizikové váhy sa nejavia v porovnaní s európskym priemerom ako menej obozretné

Podiel riziko vážených aktív na celkovom objeme aktív

Porovnanie výšky celkovej požiadavky v SK a EU bankách

Celková požiadavka [global charge] berie do úvahy neočakávané aj očakávané straty. Vypočíta sa podľa vzorca (RWA + 12,5 * EL) / EAD.

0%

20%

40%

60%

80%

100%

120%

140%

Banky Retail Korporáty

medzikvartilové rozpätie (EÚ) medián (EÚ)priemer - SK banky

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

80%

XII.1

0I.1

1II.11

III.11

IV.11

V.11

VI.11

VII.1

1VIII.11

IX.11

X.11

XI.11

XII.1

1I.1

2II.12

III.12

IV.12

V.12

VI.12

VII.1

2VIII.12

IX.12

X.12

XI.12

XII.1

2I.1

3II.13

III.13

IV.13

V.13

VI.13

Veľké banky Ostatné banky

66

Ziskovosť bankového sektora

Nárast ziskovosti (takmer o 10 % k 30.9.2013), tempo rastu sa zrýchlilo najmä v treťom štvrťroku 2013

Pozitívne zmeny

Negatívne zmeny

� Vysoký rast retailových úverov

� Pokles nákladovosti retailových vkladov, najmä v 3. štvrťroku 2013

� Pokles strát z obchodovania s finančnými nástrojmi

� Nárast nákladov na kreditné riziko

� Pokles úverov podnikom

Faktory zmeny čistých príjmov z úrokov a poplatkov za polročné obdobia

Zdroj: NBS.

-20

-10

10

20

2013Q1

2013Q2

2013Q3

2013Q1

2013Q2

2013Q3

2013Q1

2013Q2

2013Q3

Domácnosti Podniky Cenné papiere

Príspevok zmeny v ý nosov osti Príspev ok zmeny nákladov osti

Príspevok zmeny objemu aktív Príspev ok zmeny objemu pasív

Príspevok zmeny miery poplatkov Celková zmena

Porovnanie indikátorov ziskovosti v SK a EU bankovom sektore

77

Trendy v bankovom sektore - podniky

Pokračuje orientácia bankového sektora na sektor domácností

Rast úverov podnikom Zmena úverov podnikom a úrokové miery

Zdroj: NBS.

-20%

-15%

-10%

-5%

0%

5%

10%

I.13 II.13 III.13 IV.13 V.13 VI.13 VII.13 VIII.13 IX.13Podniky celkomMalé a stredné podnikyKomerčné nehnuteľnostiVeľké podniky bez komerčných nehnuteľností

AT

BE

CY

CZ

DE

EE

ES

FI

FR

UK

GR

HU

IT

LU

MT

NL

PLPTSI

SK

0%

1%

2%

3%

4%

5%

6%

7%

8%

-25% -20% -15% -10% -5% 0% 5%Medziročný rast úverov

Úrok

ová sa

dzba

(prie

mer

za 4 m

esiace

)

� Pokles úverovania podnikov nebol plošný, rast v určitých segmentoch

� Pokles objemu úverov podnikom je súlade s vývojom v Európe

� Rozdielom oproti Slovensku sú obmedzenia vo viacerých európskych bankách týkajúce sa kapitálu a zdrojov financovania

88

Trendy v bankovom sektore - domácnosti

� Hlavné faktory rastu úverov na bývanie: sadzby, ceny nehnuteľností, demografia, nízka zadlženosť

� Tempo rastu je najvyššie v rámci EÚ

� Rast úverov na bývanie nebol spojený s plošným rastom cien nehnuteľností

� Pokračoval rast predčasného splácania úverov na bývanie úverom z inej banky pri ktorom si klienti navyšovali objem úveru

� Napriek celkovej stabilite trhu nehnuteľností na Slovensku nie je vývoj cien bytov homogénny

Rast úverov a rast cien nehnuteľností

Zdroj: NBS. Zdroj: NBS.

Úroveň a dynamika cien nehnuteľností

Pokračovanie takmer 10 %-ného medziročného rastu úverov retailu

BE

BG

CZ

DKDE

IE

ES

FR

IT

CY

LT

LU

HU

MT

NL

PT

RO

SI

SK

FISE

UK

-10%

-5%

0%

5%

10%

15%

-12% -10% -8% -6% -4% -2% 0% 2% 4% 6%

Medziročný rast cien nehnuteľností

Med

ziročn

ý rast úve

rov na

býv

anie

BE

BGCZ

DK

DEEE

IE

ES

FR

IT

CY

LV

LT

LU

HUNL

PT

RO

SI

SK

FISEUK

-15%

-10%

-5%

0%

5%

10%

50% 60% 70% 80% 90% 100%

Úroveň cien nehnuteľností oproti maximu za 7 rokov

Prie

merný

rast cien ne

hnuteľno

sti za po

sled

ných

12

mes

iaco

ch

predpoklad hľadania

rovnováhy

vyšší predpoklad

tvorby nerovnváhy

9

Trendy v bankovom sektore - domácnosti

V poslednom období stúplo prepojenie bánk na finančných sprostredkovateľov pri úveroch na bývanie

� Prepojenie bánk a finančných sprostredkovateľov môže priniesť viaceré riziká

� Vysoká závislosť bánk – výrazný vplyv sprostredkovateľov na rizikové parametre úverov

� Systém odmeňovania sprostredkovateľov – kupovanie si sprostredkovateľov zo strany bánk (klient nedostane najlepšiu ponuku, ale ponuku banky, ktorá platí najvyššie provízie) – existujú náznaky takéhoto správania

� V poslednom období stúpla previazanosť vybraných, najmä stredne veľkých bánk od sprostredkovateľov

� NBS sa danej téme bude naďalej venovať

1010

Trendy v bankovom sektore - ostatné

Podiel štátnych dlhopisov na aktívach bankových sektorov krajín EÚ

Zdroj: NBS.

Podiel domácich štátnych dlhopisov na celkových aktívach slovenského bankového sektora je najvyššie v rámci krajín EÚ

0%

5%

10%

15%

20%

25%

XII.0

6VI

.07XI

I.07

VI.08XI

I.08

VI.09XI

I.09

VI.10XI

I.10

VI.11XI

I.11

VI.12XI

I.12

VI.13

Kvartilov é rozpätie Medián

Slov ensko Vážený priemer krajín V4

� Na medzinárodných fórach sa stále častejšie diskutuje o riziku vysokého podielu domácich štátnych dlhopisov v portfóliách bánk

� Tlak ratingových agentúr a materských spoločností

� Definícia slovenských štátnych dlhopisov ako vysoko likvidných cenných papierov

1111

Kreditné riziko

Podiel zlyhaných úverov

Klienti bánk zatiaľ splácajú svoje záväzky bez významnejších problémov

0%

2%

4%

6%

8%

10%

12%

XII.07 XII.08 XII.09 XII.10 XII.11 XII.12

Domácnosti Podniky celkom

Veľké podniky Malé a stredné podniky

Nerezidenti Ostatné

-40%

-20%

0%

20%

40%

60%

2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013

Omeškanie od 31 do 90 dní Omeškanie viac ako 90 dní

Medziročná zmena objemu úverov poskytnutých fyzickým osobám vrátane živnostníkov v omeškaní

� Aj keď finančná pozícia podnikového sektora ostáva pod tlakom a situácia na trhu práce sa zatiaľ nezlepšila, klienti bánk zatiaľ dokázali splácať svoje záväzky

� Indikátorom zvýšeného rizika môže byť zvýšená medziročná zmena objemu úverov, ktoré sú v omeškaní viac ako 30 dní

� Podiel úverov podnikom, ktorým by bola predlžená splatnosť (tzv. forebearance) sa výrazne nemenil

� Stresový test - citlivosť podnikov na nárast sadzieb je relatívne nízka

12

Kreditné riziko

Priemerné LTV za sektor sa nemení, ale vo vybraných bankách stúpol podiel nových úverov s vyšším LTV

� V dôsledku poklesu cien nehnuteľnosti, hodnota LTV pre už poskytnuté úvery stúpla

� Rizikovejšie sa ukazujú najmä úvery poskytnuté v rokoch 2007 a 2008

� Vo vybraných, najmä väčších bankách je vyššia koncentrácia nových úverov poskytovaných s LTV medzi 85 % a 100 %

� Testy citlivosti (pokles cien nehnuteľnosti a nárast NPL) nenaznačili významnú zraniteľnosť sektora, najmä vďaka vysokej úrovne solventnosti

� V kombinácií s inými šokmi však politika vyšších LTV môže predstavovať vyššie riziko

0

50000

100000

150000

200000

250000

I-00

VII-0

0I-0

1VII-0

1I-0

2VII-0

2I-0

3VII-0

3I-0

4VII-0

4I-0

5VII-0

5I-0

6VII-0

6I-0

7VII-0

7I-0

8VII-0

8I-0

9VII-0

9I-1

0VII-1

0I-1

1VII-1

1I-1

2VII-1

2I-1

3

0%

50%

100%

150%

200%

250%

300%

Zmena v objeme úverov na nehnuteľnostiLTV v čase poskytnutiaLTV k 30.6.2013LTV pri poklese cien nehnuteľností o 50%

Porovnanie priemerného LTV v čase poskytnutia a po poklese cien nehnuteľnosti

13

Od roku 2008 s výraznejším nárastom konkurencie je možné pozorovať značné rozdiely vo vývoji ziskovosti v jednotlivých bankách pôsobiacich na Slovensku

� Pretrvávajúce rozdiely v ziskovosti medzi skupinou vybraných veľkých a vybraných stredných a malých bánk

� Rozdiel je najmä dôsledkom odlišného vývoja čistých úrokových príjmov a opravných položiek

� V prípade retailových úverov je možné identifikovať rozdielny vývoj tak v objeme úverov ako aj v úrokovej politike

� Rozdielny vývoj medzi dvoma skupinami bánk je možné pozorovať aj v prípade úrokových nákladov

-250%

-200%

-150%

-100%

-50%

0%

50%

100%

150%

200%

2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012

Veľké banky Stredne veľké banky

Porovnanie vývoja ziskovosti vo vybraných skupinách bánk

Vývoj celkového objemu retailových úverov vo vybraných skupinách bánk

0%

50%

100%

150%

200%

250%I.0

6

I.07

I.08

I.09

I.10

I.11

I.12

I.13

-1.0

-0.5

0.0

0.5

1.0

1.5

2.0

Úvery retailu, veľké banky

Úvery retailu, s tredne veľké banky

Rozdiel m edzi úrokový mi sadzam i na nov oposky tnutéúvery s fixáciou od 1 do 5 rokov Skupiny 1 a 2 (pravá os )

Štrukturálne zmeny v obchodnej stratégii a ziskovosti skupiny vybraných bánk

Rok 2007=100% Rok 2007=100%

1414

Makrostresové testovanie

Základný scenár oficiálna strednodobá predikcia NBS

Ekonomický prepad

prepad zahraničného dopytu, rast nezamestnanosti a inflácie

Kríza štátov

šok ekonomického prepadu prehĺbený o vystupňovanie dlhovej krízy v eurozóne

0,0%

1,0%

2,0%

3,0%

4,0%

2012 2013 2014 2015

Základný scenár

Ekonomickýprepad

Kríza štátov

Vývoj priemernej ročnej inflácieCelkový medziročný rast HDP

-10%

-8%

-6%

-4%

-2%

0%

2%

4%

2012 2013 2014 2015

15

8%

10%

12%

14%

16%

18%

VI.0

8

XII.08

VI.0

9

XII.09

VI.1

0

XII.10

VI.1

1

XII.11

VI.1

2

XII.12

VI.1

3

XII.13

VI.1

4

XII.14

VI.1

5

XII.15

15

Makrostresové testovanie� Bankový sektor je pomerne odolný voči nepriaznivým scenárom, hoci v scenári „Kríza

štátov“ by zaznamenal výrazný a dlhodobejší pokles ziskovosti

� Solventnosť by sa vyvíjala lepšie v scenári „Ekonomický prepad“ ako v základnom scenári kvôli poklesu rizikovo-vážených aktív

� Najvýraznejšie straty z úverov podnikom

Dopady scenárov Chýbajúce vlastné zdroje do dosiahnutia úrovne 8 %

Základný scenár Žiadne

Ekonomický prepad 8 mil. EUR

Kríza štátov 89 mil. EUR

0100200300400500600700800900

2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015

Ekonomickýprepad

Kríza štátov

Základný scenár

Projekcia ziskovosti (mil. EUR) Projekcia solventnosti

16

Sieťová analýza finančného sektora

Sieťový graf domáceho medzibankového trhu k 30.6.2013

Sieťový graf domáceho finančného trhu k 30.6.2013

� Nový nástroj, ktorý umožňuje hlbšie študovať štruktúru, resp. zraniteľnosť finančného systému z dôvodu šírenia nákazy

� Na domácom medzibankovom trhu nehrozí významné riziko nákazy v prípade zlyhania individuálnej banky (idiosynkratický šok)

� Analýza umožňuje zhodnotiť prepojenosť jednotlivých inštitúcií do skupín, tzv. clustrov

Veľkosť bubliny vyjadruje relatívny počet prepojení s ostatnými bankami.Hrúbka hrany vyjadruje relatívnu výšku objemu vystavenia.

Veľkosť bubliny vyjadruje relatívny počet prepojení s ostatnými bankami.Hrúbka hrany vyjadruje relatívnu výšku objemu vystavenia.Jednotlivými farbami sú rozlíšené identifikované „clustre“ k 30.6.2013.

1717

Zhrnutie

• Nepresvedčivý makroekonomický vývoj v eurozóne (zlepšenie situácie na finančných trhoch)

• Príliš pomalé zlepšovanie situácie v európskych bankových skupinách

• Bankový sektor ako celok je naďalej veľmi stabilný – historicky najvyššia kapitálová primeranosť, zdravá štruktúra zdrojov, silná pozícia v likvidite, prijatie Bazileja III bez výraznejších negatívnych dopadov

• Na základe správy Moody’s, ktorá v októbri zlepšila výhľad SR z negatívneho na stabilný, je jedným z kľúčových faktorov tohto rozhodnutia zdravý bankový sektor

• Vyššie tempo rastu ziskovosti v treťom štvrťroku, rast ťahaný najmä sektorom retailu

• Relatívne silný rast úverov retailu - zatiaľ bez negatívneho dopadu na trh nehnuteľnosti

• Rastúca previazanosť bánk na sprostredkovateľov – možné strategické riziko

• Pokračuje pokles úverovania podnikov; náznaky zlepšenia vo vybraných sektoroch

• Kreditné riziko je stabilizované, aj keď existujú náznaky jeho zhoršenia

• Vyšší podiel nových úverov s vyšším LTV (koncentrácia vo vybraných bankách)

• Rast konkurencie na trhu retailu prispel k zmenám v obchodných stratégiách a ziskovosti vybraných bánk, prejavil sa aj odlišný dopad miery kreditného rizika

18

Ďakujem za pozornosť

Marek Ličákriaditeľ Odboru politiky obozretnosti na makroúrovni

marek.licak@nbs.sk