Stredná odborná škola podnikania

Masarykova 24, 081 79 Prešov

STREDOŠKOLSKÁ ODBORNÁ ČINNOSŤ

čč.. ooddbboorruu:: 0011

Problematika voľného času

Kamenní strážcovia

2013

riešiteľ

Daniel Čech

Prešov ročník štúdia : tretí

Stredná odborná škola podnikania

Masarykova 24, 081 79 Prešov

STREDOŠKOLSKÁ ODBORNÁ ČINNOSŤ

čč.. ooddbboorruu:: 0011

Problematika voľného času

Kamenní strážcovia

2013

riešitelia

Daniel Čech

Prešov Prešovský samosprávny kraj

ročník štúdia : tretí

školitelia PhDr. Dagmar Czimová Mgr. Ján Benko, PhD.

Čestné vyhlásenie

Vyhlasujem, že celú prácu stredoškolskej odbornej činnosti na tému „Kamenní

strážcovia“ som vypracoval samostatne, s použitím uvedenej literatúry. Som si vedomý

zákonných dôsledkov, ak v nej uvedené údaje nie sú pravdivé.

Prešov, 25. február 2013 ..........................................

vlastnoručný podpis

Poďakovanie

Na tomto mieste chcem vyjadriť poďakovania mojim školiteľom, PhDr. Dagmar

Czimovej a Mgr. Jánovi Benkovi, PhD., za pripomienky a odbornú pomoc pri

vypracovaní práce, a taktiež sa chcem poďakovať všetkým priateľom Šarišského hradu

a členom občianskeho združenia Rákociho cesta

Obsah

Úvod ...................................................................................................................................... 5

1 Cieľ a metodika práce ...................................................................................................... 6

2 História .............................................................................................................................. 7

3 Stavba hradov, kultúrna pamiatka a jej ochrana ......................................................... 9

3.1 Hrad ...................................................................................................................... 10

3.2 Prešov a okolité hrady ........................................................................................... 10

3.3 UNESCO .............................................................................................................. 11

4 Šarišský hrad .................................................................................................................. 12

4.1 Stručná história hradu ........................................................................................... 12

5 Dobrovoľníctvo ............................................................................................................... 14

5.1 Voľný čas .............................................................................................................. 14

5.2 Cykloturistika ........................................................................................................ 15

6 Naša dobrovoľnícka činnosť na Šarišskom hrade ...................................................... 16

7 Šarišský hrad žije ........................................................................................................... 18

8 Výsledky práce ................................................................................................................ 19

Zhrnutie .............................................................................................................................. 20

Záver ................................................................................................................................... 21

Zoznam použitej literatúry ............................................................................................... 22

Prílohy ................................................................................................................................ 23

5

Úvod

Voľný čas sú hodiny pracovného týždňa i víkendy, na ktoré sa všetci tešíme. Sú to

chvíle oddychu, ale aj záujmových aktivít.

Každý človek je iný a každý má iné záujmy či koníčky. Tým mojím najväčším je

história. Historické udalosti či ruiny hradov ma zaujímali už od detstva. Od čítania

historických kníh, cez odborné publikácie o historických udalostiach som sa dostal až k

cykloturistickým návštevám okolitých hradov a napokon aj k vlastnej dobrovoľníckej

činnosti pri záchrane ruín Šarišského hradu.

Hrad mal významný obranný charakter a dnes ostali len ruiny, ktoré len málo

pripomínajú jeho dávnu slávu. Napriek tomu aj ruiny okolitých hradov pôsobia majestátne

a sú ľudia, ktorým nie je ich osud ľahostajný. Sú súčasťou našej histórie a mali by sme sa

snažiť zachrániť aspoň to, čo z nich ostalo.

Štát síce podporuje ochranu historických pamiatok, ale ani finančné prostriedky a ani

pracovné sily nie sú dostačujúce. Pomoc sa rozhodli poskytnúť aj dobrovoľnícke skupiny,

ktoré sa zatiaľ snažia zakonzervovať ruiny aspoň v takej podobe, ako sa zachovali, aby sa

neničili ďalej.

Aj mňa táto aktivita oslovila a stal som sa členom skupiny, ktorá rozhodla zachrániť

ruiny Šarišského hradu, ktorý je neodmysliteľnou dominantou okolia Prešova a Veľkého

Šariša. Obdivuhodné je, že našu skupinu dobrovoľníkov tvoria ľudia rôzneho veku

i profesií a spája nás spoločný záujem – láska k histórii a úcta k našim predkom.

6

1 Cieľ a metodika práce

Cieľom práce je poukázať na význam záchrany historických pamiatkach a motivovať

aj iných mladých ľudí, aby sa zaujímali o voľnočasové aktivity podobného zamerania.

Práca pozostáva z teoretickej časti, kde sa zaoberáme históriou a významom

Šarišského hradu. Opisujeme tiež konkrétnu dobrovoľnícku činnosť pri záchrane ruín

hradu. Poukazujeme aj na iné zaujímavé aktivity, ktoré majú zvýšiť záujem verejnosti

o záchranu Šarišského hradu, napr. rekonštrukcia historickej bitky o Šarišský hrad. To

všetko sú motivácie pre verejnosť, aby sa viac ľudí zapojilo do záchrany historických

pamiatok vo svojom najbližšom okolí.

Praktickú časť práce tvorí dotazník, ktorým sme chceli zistiť, či by aj naša mládež

bola ochotná pri záchrane ruín pomôcť, alebo im na záchrane historických pamiatok

nezáleží.

Príloha obsahuje dobové materiály o hradoch v okolí Prešova a informácie o ich

histórii a významných majiteľoch a fotografie ruín samotných hradov a záchranných

a konzervačných prác. Súčasťou prílohy je súbor vlastných fotografií, vizualizácia

historickej podoby hradu v 3D a model Obišovského hradu z papiera.

7

2 História

Pojem história pochádza z gréckeho slova história, čo znamená rozprávanie o minulých

udalostiach. Slovenský ekvivalent pre slovo história je dejepis alebo dejiny. „Otcom

dejepisu“ je Herodotos z Halikarnasu. Historické udalosti sa nám zachovali hlavne vďaka

písmu.

Delenie histórie:

a.) priestorové delenie (všeobecné) - toto členenie delí históriu na univerzálnu

a regionálnu

b.) vecné delenie dejín - je členenie podľa významných procesov a udalostí

v rôznych odvetviach ľudského života, napr. (politika, umenie, cirkev,

školstvo,...)

c.) chronologické delenie dejín - delenie podľa časových periód (období), ide o tzv.

periodizáciu dejín

Dejiny sa členia podľa tohto členenia na : pravek, starovek, stredovek, novovek

a najnovšie (moderné dejiny)

Definícia histórie: 1.história je reálny proces vývoja ľudskej spoločnosti

2.História je veda, zaoberajúca sa skúmaním, poznávaním a výkladom

minulosti. (TIBENSKÝ, 1973)

Naša práca pojednáva o hradoch v okolí Prešova, preto nás zaujíma obdobie

stredoveku. Hrady sa na našom území stavali už v románskom období /neskororománske

stavby/, a najmä v období gotiky ako obranné systémy pred nájazdmi dobyvateľov.

Najstaršie začiatky stavieb našich hradov sa viažu ešte k Veľkej Morave. Definícia hradu

ako stredovekého opevneného panského sídla súvisí s uvádzaním opevnení na severnom

brehu Dunaja ( 9. storočie ) poskytuje azda prvé potvrdenie existencie hradov na území

Veľkej Moravy. Archeológia na Slovensku podstatne rozmnožuje poznanie existencie

a niekde i vnútornej štruktúry veľkých a menších hradov. (BARTL, J., 2006)

Rozsiahle lesy poskytovali dlho stavebný materiál na jednoduché palisády, ale i zložité

drevozemné valy, upravované výnimočne do 15. storočia. Ešte spočiatku novoveku je

známy návrat k vypletaným, dvojitým, ale i jednoduchým palisádam, postaveným

narýchlo pred hradbami i mestami ohrozovanými od Tukov. Hornatosť krajiny a vyvýšená

poloha hradov zapríčinili výnimočnosť používania tehlových konštrukcií v klasickom

hradnom období. Prevažne lomový kameň bol až hlboko do novoveku hlavným stavebným

8

materiálom pre hrady – žula, pieskovec, vápenec i v podobe travertínu , tuf na klenby

a výnimočne aj čadič. Náročne školení kamenárski majstri boli skutočnými tvorcami

architektúry, nositeľmi a sprostredkovateľmi koncepcií. Častokrát boli problém s vodou.

Preto sa kopali hlboké studne alebo sa stavali cisterny s prívodom dažďovej vody zo

striech. Po opustení drevených opevnení bola výstavba kamenného opevnia výrazným

krokom vpred. Následne sa budovali dômyselné obranné systémy s vežami rôzneho

charakteru ( obytná, obranná , pozorovacia , pod. ). ( BARTL, J. – BENŽA, M. - BUDAJ,.,

2006)

9

3 Stavba hradov, kultúrna pamiatka a jej ochrana

Hrady v okolí Prešova boli najčastejšie stavané v období stredoveku, 13.-

14.storočie... z dôvodu vojnových konfliktov, útokov nájazdových kmeňov a ohrozovania

dobyvačnými zámermi Turkov. Cez Prešov viedla najznámejšia obchodná (Magna via)

veľká cesta (kopírovala známu „jantárovú cestu“) na osi Košice – Prešov – Bardejov. Táto

cesta prispela k rozvoju obchodu, remesiel a rozmachu miest.

Keďže mesto Prešov a okolie prekvitalo, potrebovalo strážne a pozorovacie systémy.

Dôkazom toho je, že v okolí Prešova je najhustejšia sieť hradov na Slovensku. Je to

približne 20 hradov. Mesto Prešov, spolu so Solivarom, Sabinovom a Veľkým Šarišom,

tvorili dôležitý trojuholník. V roku 1299 dostali štatút kráľovských miest a vytvorili

spoločenstvo Troch toryských miest. Postupom času všetky hrady stratili svoj význam.

Všetok hospodársky a politický život sa sústreďoval v mestách a hrady začali chátrať.

Žiadne hrady v okolí sa nezachovali v pôvodnej podobe.

(http://dejinyslovenska.eu/HRADY-A-HRADKY.html, 11. 2. 2012)

Kultúrna pamiatka je hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec pamiatkovej hodnoty,

ktorá je z dôvodu ochrany vyhlásená za kultúrnu pamiatku. V prípade archeologického

nálezu môže byť kultúrnou pamiatkou aj neodkrytá hnuteľná vec alebo neodkrytá

nehnuteľná vec , zistená metódami a technikami archeologického výskumu.

Pamiatková hodnota je súhrn významných historických, spoločenských, krajinných,

urbanistických, architektonických, vedeckých, technických, výtvarných alebo umelecko-

remeselných hodnôt, pre ktoré môžu byť veci predmetom individuálnej alebo územnej

ochrany. (http://www.pamiatky.sk/sk/page/ochrana-pamiatok, 9. 2. 2012)

Ruina alebo zrúcanina je pozostatok architektúry (stavby) alebo poškodená,

rozpadajúca sa architektúra. Počas rôznych období v dejinách sa názor na pozostatky

architektúry menil. V staroveku boli pokladané za zdroj opracovaného stavebného

materiálu, niekedy sa prenášali na iné nové stavby. (http://sk.wikipedia.org/wiki/Ruina,

9. 2. 2012)

10

3.1 Hrad

Hrad je staroveké alebo stredoveké opevnené sídlo, ktoré sa stavalo na miestach,

ktorých prírodné členenie (voda, kopce, priepasti) alebo aj umelé prostriedky (výkopy a

hrádze), vytvárali vhodné podmienky pre obranu pred nepriateľom. Prešiel dlhý vývoj,

kým stavitelia prešli z dreveného materiálu na kamenný. Hrady sa stavali menšie, na

ochranu 1 rodiny, ale aj veľké, na ochranu celého mesta či dediny. Niektoré mali zásadnú

funkciu strážnych pevností, v ktorých sídlili vojenské posádky. V stredoveku hrady pre

svoju obrannú funkciu nestavali len panovníci, ale aj mestá, mníšske rády, veľkostatkári a

podobne. Vojakov brániacich hrad viedol hradný kapitán. Stavby hradov trvali dlhé

obdobie, napr. Spišský hrad sa dostavoval niekoľko storočí, kým sa z jednej veže stal

obrovský hrad, ktorý patrí medzi najväčšie hrady v strednej Európe.

Všetky hrady mali dobre premyslenú obranu. Pri obrane hradu videl obranca na

každý pás obrany a nepriateľa by zbadali z niekoľkých miest opevnenia hradu. Útočníci

pod hradom sa nemohli ukryť pred útokom obrancov hradu. Ak boli niektoré hrady

dobyté, bolo to spôsobené buď vyhladovaním obrancov hradu počas obliehania, alebo ich

dobyli vinou zrady. Veľa ľudí si myslí, že útočníci dobyli hrady do niekoľkých dní alebo

hodín. Dobytie dobre opevneného hradu , hoci aj malého, trvalo niekoľko týždňov,

mesiacov, občas aj rokov. No nie všetky hrady skončili dobytím a spustošením či

opustením. Niektorí majitelia sa z hradov presťahovali do pohodlných kaštieľov a niektorí

prestavali hrady na romantické zámky. (http://rozdiely.sk/rozdiel-medzi-hradom-a-

zamkom/, 20. 2. 2012)

3.2 Prešov a okolité hrady

V Prešove a jeho okolí sa nachádza veľa krásnych a unikátnych stavieb. Dôkazom

prosperity mesta nebola len krásna architektúra a mnoho významných osobností, ktoré tu

pôsobili, ale aj silná sieť okolitých hradov, ktoré mesto chránili.

Najzachovalejšie hrady v okolí sú Kapušiansky a Šarišský. Najdlhšie používanými hradmi

boli Šarišský hrad, Zbojnícky hrad a Kapušiansky hrad, ktoré pomáhali mestu Prešov ďalej

sa rozvíjať.

11

V okolí Prešova stálo v minulosti vo svojej veľkolepej sláve viacero hradov.

Najbližšie hrady sú: Kapušiansky hrad, Šarišský hrad , Soľnohrad (Zbojnícky hrad) ,

zaniknuté hrady na Solivare (2) , Hrad Šebeš. V širšom okolí sú to hrady: Hrad Kysak,

Obišovský hrad, Drienov, Makovica, ďalšie hrady Brestov, Lipovec, Svinia,

Medzany, Lipovce, Pečovská Nová Ves, Chmeľov, Radvanovce, Medzianky.

Postupom času niektoré z nich stratili význam a tak boli opustené. Iné sa stali kasárňami,

väznicami alebo poľovníckymi zámkami. Veľa záviselo od polohy a od blízkosti miest.

3.3 UNESCO

Svetová organizácia UNESCO bolo založená v 16. novembra 1945. Jedným

z hlavných cieľov tejto organizácie je zachovanie kultúrnych a prírodných lokalít

dôležitého významu ako spoločné dedičstvo ľudstva.

Lokalita Svetové dedičstvo UNESCO je špecifická lokalita, ktorá bola navrhnutá ako

kandidát medzinárodného programu svetového dedičstva spravovaného UNESCOM.

Cieľom programu je katalogizovať a zachovať kultúrne a prírodné miesta mimoriadneho

významu ako spoločné dedičstvo ľudstva. Vybrané lokality môžu po splnení určitých

podmienok získať prostriedky z Fondu svetového dedičstva.

(http://www.tricio.sk/clanky/pamiatky-unesco-na-slovensku-286.php, 19. 2. 2012)

Ochrana kultúrneho dedičstva je verejným záujmom, pričom podmienky a spôsob

záchrany, obnovy, využívania a prezentácie kultúrneho dedičstva, pôsobnosť

a zodpovednosť príslušných orgánov upravujú príslušné zákony na ochranu jednotlivých

druhov a súčastí kultúrneho dedičstva.

Podľa § 28 ods. 2 písm. a) zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu

je vlastník národnej kultúrnej pamiatky povinný vykonávať na svoje náklady základnú

ochranu národnej kultúrnej pamiatky, pričom má možnosť podľa § 34 ods. 1) požiadať

obec alebo Ministerstvo kultúry a cestovného ruchu Slovenskej republiky (ďalej len

„ministerstvo“) o dotáciu. (http://www.tricio.sk/clanky/pamiatky-unesco-na-slovensku-

286.php, 19. 2. 2012)

12

4 Šarišský hrad

Šarišský hrad v minulosti plnil významnú úlohu strážneho hradu počas tureckých

vpádov, no po výbuchu muničného skladu ostali z neho len ruiny, o ktoré dlho nikto

nejavil záujem. K hradu sa viaže aj mnoho príbehov a povestí, napr. o nešťastnej láske.

Hovorí sa dokonca, že na spomínanom hrade sa narodila aj Alžbeta Uhorská, ktorá je

vyhlásená za svätú.

Patril medzi najslávnejšie a najdôležitejšie v tunajšom regióne. Hrad sa nachádza na

zalesnenom sopečnom kopci vo výške 570 m. n. m., severozápadne od mestečka Veľký

Šariš. Patrí medzi najväčšie hrady na Slovensku. Vysoké a hrubé múry a 13 dobre

rozmiestnených veží tvorili premyslený systém obrany. Hlavná stavba uprostred má široké

štvormetrové múry. Slúžila ako posledný bod obrany. Je najnavštevovanejším hradom

v okolí. Najviac turistov prichádza z Prešova , ale aj zo šíreho okolia.

Hoci z hradu ostali len ruiny ako následok výbuchu skladu pušného skladu a požiaru,

rozhodla sa skupina dobrovoľníkov zakonzervovať a renovovať hradné ruiny, ktoré tvoria

neodmysliteľnú súčasť nášho regiónu. Tvoríme skupinu ľudí rôznorodých povolaní

a napriek tomu, že pôvodnú podobu hradu už nedokážeme obnoviť, snažíme sa zachrániť

aspoň zachované zvyšky hradieb. (http://hrad.wbl.sk/O-hrade.html, 19. 2. 2012)

4.1 Stručná história hradu

Šarišský hrad mal pôvodný drevo - hlinený charakter. Kamenný hrad sa začal stavať

až po tatárskom vpáde v roku 1241. Slúžil ako sídlo župy. Začiatkom 14. storočia sa hradu

zmocnili Omodejovci , ale v roku 1312 po ich porážke sa hrad stal kráľovským majetkom.

V marci 1441 hrad dobylo vojsko Jána Jiskru z Brandsýna. Na prelome 16. a 17. storočia

boli hradné opevnenia doplnené o štvorcový barbakán ( (z latinského barbecana) , je to

neskorogotický pevnostný prvok zabezpečujúci bránu mesta alebo hradu. Staval sa nad

bránami miest, hradov, pevností) pred hlavnou bránou a bastión (vystupujúca časť

hradieb/opevnenia majúca tvar plochého päťuholníka) na východnej strane. V roku 1645

hrad i panstvo získalo sedmohradské knieža – Juraj Rákoci , ktorý však uprednostňoval

kaštieľ v podhradí. V roku 1660 pod strážnou vežou vybuchol sklad pušného prachu. Veža

i staveniská v jej blízkosti boli zdemolované, ale hrad naďalej slúžil ako kasárne a väznica.

13

V roku 1687 hradný kapitán Székely z nepochopiteľných príčin prikázal vojakom hrad

podpáliť a ľudom, ktorí prišli na pomoc, nedovolili požiar uhasiť . Hrad sa premenil na

ruinu. (http://hrad.wbl.sk/O-hrade.html, 19. 2. 2012)

Založenie organizácie pre záchranu Šarišského hradu

Šarišský hrad je najmenej známy a hrozí rozpadnutie historickej pamiatky. Hrad

bol zarastený náletovými drevinami, neznáma bola aj jeho návštevnosť a doteraz

neponúkal návštevníkom mnoho zaujímavého okrem starých ruín, ktoré sa stále viac

rozpadávajú. Skupina dobrovoľníkov sa rozhodla urobiť niečo pre jeho oživenie

prostredníctvom projektu Šarišský hrad žije. Činnosť dobrovoľníkov zastrešuje občianske

združenie Rákociho cesta. Po niekoľkých rokov sa podarilo hrad očistiť od náletových

drevín a vybudovať lavičky pre turistov. Vďaka dobrovoľníkom a projektu Ministerstva

kultúry na záchranu slovenských hradov sa podarilo niektoré objekty značne

zakonzervovať. Každoročne sa na hrade uskutočňuje medzinárodný dobrovoľnícky tábor

INEX a množstvo iných podujatí. Na začiatkom septembra sa na hrade konajú tzv.

Šarišské hradné dni, ktoré sú obrovským lákadlom pre návštevníkov hradu. Vďaka

obrovskej práci dobrovoľníkov je dnes hrad lepšie viditeľný aj zo šíreho okolia. Každý

návštevník sa môže zapojiť do práce na hrade a tak pomôcť pri jeho záchrane. ( bližšie

informácie na: www.hrad.wbl.sk ) (http://www.dejinyslovenska.eu/PROJEKTY-NA-

ZACHRANU-PAMIATOK.html, 19. 2. 2012)

14

5 Dobrovoľníctvo

Dobrovoľníctvo je jednou z foriem, ako môžeme zlepšiť život v danej komunite.

Zatiaľ čo v zahraničí je zapájanie ľudí do dobrovoľníckych aktivít pomerne bežnou

záležitosťou, u nás tomu tak ešte nie je.

Dobrovoľníctvo

Je to neplatená činnosť vykonávaná z vlastnej vôle v prospech iných, táto činnosť

umožňuje na jednej strane nielen slabším, menej zdatným či odkázaným na pomoc zapájať

sa do života spoločnosti , ale na strane druhej nezriedka prispieva k posilňovaniu sebaúcty

a sebadôvery tých , ktorí takúto pomoc poskytujú. Spôsobuje to najmä skutočnosť, že

základom dobrovoľníctva je spájanie ľudskej a profesionálnej pomoci, ktorá nezriedka

obohatí tak darcu, ako aj obdarovaného.

Dobrovoľník

Človek, ktorý z vlastného a slobodného rozhodnutia daruje svoj voľný čas, energiu,

znalosti a skúsenosti v prospech iných ľudí, ideí a vecí a to bez nároku na finančnú

odmenu.

Dobrovoľnícke aktivity

Sú to rôzne nepravidelné aktivity ľudí pre rôzne organizácie na základe ústnej dohody.

V našom prípade záchrana historických pamiatok. (http://funclubfortuna.webnode.sk/

news/zakladne-pojmy/, 19. 2. 2012)

5.1 Voľný čas

Chvíle voľného času možno prežívať rôzne. Niekto dáva prednosť pasívnemu

leňošeniu a nude, iný číta knihy, ďalší športuje alebo hrá na hudobný nástroj. Ja som našiel

radosť a zmysluplnú činnosť práve v práci pri záchrane Šarišského hradu. Čas

a priemyselné exhaláty sú totiž silným nepriateľom a ak by sme nerobili nič, o chvíľu by

zmizli aj posledné zvyšky dominanty na kopci, ktorý všetci z okolia poznáme.

Slovensko by sa malo inšpirovať príkladom okolitých krajín, najmä Česka, kde sa

ochrane historických pamiatok venuje mimoriadna pozornosť. Preto je taká krásna nielen

Praha, ale aj všetky hrady a zámky, ktorých je tam skutočne mnoho. Aj veľa českých

a moravských miest je v zozname UNESCA a pamiatky sa pravidelne reštaurujú. Je totiž

ľahšie udržiavať, ako obnovovať ruiny.

15

Vzťah mladých ľudí k histórii je rôzny. Pre mnohých je to už „starina“, nič im to

nehovorí a história či historické udalosti ich vôbec nezaujímajú. Ja patrím k tým mladým

ľuďom, ktorým naopak história doslova učarovala. Už od detstva veľmi rád čítam

historické knihy – beletriu, ale najmä dokumenty. Spoznávam okolité historické miesta,

venujem sa dokonca aj historickému šermu. To všetko však boli len koníčky. Chcel som sa

aj prakticky podieľať na záchrane historických pamiatok a spolupracovať s dobrovoľníkmi,

ktorí sa tejto činnosti aktívne venujú. V súčasnosti je to záchrana ruín Šarišského hradu.

Postupne sa naše teoretické znalosti z histórie rozširovali a na strednej škole pribudli aj

skúsenosti s tvorbou modelov 3D. Rozhodli sme sa preto vytvoriť vizualizáciu podoby

niekoľkých z okolitých hradov – Obišovský hrad a Hrad Kysak. Budeme vytvárať aj

ďalšie vizualizácie zabudnutých hradov za účasti odbornej pomoci.

Nezabudnuteľným zážitkom bola aj účasť v rekonštrukcii historickej bitky, ktorá sa

konala pred 700 rokmi na Šarišskom hrade. Bol to neopísateľný pocit hrať sa na

stredovekých rytierov, ktorí bojujú kópiami historických zbraní, a dokonca aj ich odev je

štylizovaný do podoby gotickej tuniky.

Všetky spomínané aktivity napokon vyústili do konkrétnej snahy pomôcť pri záchrane

historických pamiatok v našom okolí. Je ich hodne a väčšina z nich je po požiaroch

i vplyvom času vo veľmi dezolátnom stave. Stal som sa členom skupiny nadšencov, ktorí

sa pokúšajú zachrániť a konzervovať ruiny aspoň v ich dnešnej podobe, aby ich mohli

obdivovať aj ďalšie generácie. Tak sme objavili čaro bývalých starobylých hradov, ktoré

sú pre mnohých len hŕbou kamenia, ale pre nás sú dôležitou časťou našej histórie.

5.2 Cykloturistika

Svoj záujem o starobylé zrúcaniny sme neskôr spojili s ďalším koníčkom, ktorý

obľubuje väčšina mladých ľudí – cykloturistika. Má niekoľko výhod. Nie je finančne

nákladná, nie sme obmedzení autobusovou či železničnou dopravou, prestávku na oddych

si urobíme, kedy a kde chceme. Sme na čerstvom vzduchu a čo je najdôležitejšie, môžeme

obdivovať krásy okolitej prírody i výsledky práce ľudských rúk. Cykloturistika sa stala aj

prostriedkom pri vyhľadávaní zrúcanín okolitých hradov. Odmenou bol krásny výhľad do

okolia, fikcia dávnych príbehov, ktoré sa tu v minulosti odohrávali, predstava ľudí, ktorí

tu kedysi žili a úvahy o tom, akú podobu mal hrad v časoch svojej dávnej slávy.

16

6 Naša dobrovoľnícka činnosť na Šarišskom hrade

Zaujímavé je, že do záchrany historických pamiatok, konkrétne aj Šarišského

hradu, sa zapojila skupina ľudí rôzneho veku, vzdelania i povolania. Podarilo vytvoriť

kolektív, ktorý spája láska k histórii a záleží nám na tom, aby sa historické pamiatky

zachovali aj ďalším generáciám, ktoré prídu po nás. Bolo by škoda, keby ich obklopovali

len betónové džungle sídlisk a nevedeli by si už ani predstaviť, čo dokázali šikovné ruky

a um našich predkov, dokonca jednoduchých ľudí bez vzdelania, ktorí dokázali postaviť

pyšné hrady či nádherné katedrály.

Pracujeme pod vedením p. Martina Sárossyho , ktorý činnosť koordinuje

a vybavuje potrebné úradné záležitosti, aby sme mohli pokračovať v práci. Problémom je

nedostatok financií, preto pokračujeme veľmi pomaly a ešte stále sú to len základné práce.

Pri práci tiež musíme dávať pozor, aby sme nepoškodili prípadné archeologické nálezy

a musíme konzultovať s odborníkmi. Zatiaľ naša práca spočíva v konzervácii múrov

a obranných veží a delostreleckých bastiónov. Začali sme s murovaním.časti múru

a stabilizovali sme vežu pod murovaným miestom. Na začiatku sme pomáhali nosiť

kamene a maltu /spojovací materiál a omietková hmota./ Skladá sa z piesku, haseného

vápna, cementu a vody., neskôr sme už aj sami murovali. Práca išla pomerne rýchlo

s výsledkami sme boli spokojní. Vápno vypaľovalo nepríjemné ranky na koži, ale sme

vymurovali dokonca viac, ako sme plánovali. Vyberali sme kamene tak, aby aj po

vypadnutí malty ostali na mieste. Nie je dôležité, koľko malty dáme, ale či kameň správne

uložíme. Zatiaľ sme osobne vymurovali približne a preniesli zopár ton kamenia.

Všetkých nás čaká ešte veľa práce, ale výsledok nás určite poteší..

Zatiaľ sme pomáhali iba pri záchrane Šarišského hradu pri mu odstraňovaní

kamenia a drevín a pri murovaní hradnej veže. Záchranné práce postupne začínajú aj na

ďalších okolitých hradoch, ktoré sú už vo väčšej vzdialenosti od Prešova. Keďže Šarišský

hrad patrí medzi najväčšie hrady na Slovensku, je dôležitá jeho záchrana, k čomu patrí aj

čistenie od náletových drevín. Je to práca fyzicky náročná, lebo my dobrovoľníci sme

odstraňovali obrovské korene spod hradných múrov, ktoré sme museli vysekávať.

Vyčistenie celého areálu bude preto dosť náročné.

Na internete možno nájsť veľa rôznych informácií o danom hrade, ale mnohé z nich

nie sú historicky potvrdené a pri práci s ostatnými dobrovoľníkmi sa často rozprávame o

konkrétnych historických udalostiach, ktoré súvisia s hradom.

17

Veľmi zaujímavou aktivitou bola aj príprava Šarišských hradných hier, kde sme

ukazovali návštevníkom aj to, ako prebieha murovanie a konzervácia starých múrov na

hrade. Každý návštevník si mohol zamurovať vlastný kameň, na ktorý sa mohli podpísať.

Množstvo ľudí si vyskúšalo základy murovania, ale najviac to zaujalo najmä deti. Možno

medzi nimi boli budúci záchrancovia historických pamiatok.

Odorúčam prečítať (som aj na fotke ) : http://presov.korzar.sme.sk/c/6520226/na-sarisske-

hradne-hry-prislo-okolo-8-tisic-ludi.html

Naše plány do budúcnosti

Keďže sme získali skúsenosti so záchrannými prácami na hrade, budeme naďalej

pokračovať pri revitalizácii historických pamiatok v našom okolí. Pomáhať budeme

naďalej na Šarišskom hrade, ale aj na hrade Šebeš a Obišovskom hrade, kde sa práve

rozbiehajú záchranné práce. Tiež tak budeme pokračovať vo vytváraní vizualizácií hradov

a budeme sa snažiť vytvoriť ich v čo najvernejšej podobe. Možno sa nám podarí oživiť

zašlú slávu hradov, ktoré upadli do zabudnutia a čakajú na svoje znovuobjavenie a stále

budú kamennými strážcami histórie.

18

7 Šarišský hrad žije

Už niekoľko rokov sa skupina dobrovoľníkov snaží zachrániť Šarišský hrad. Od roku 2006

je hrad v majetku mesta Veľký Šariš, ktoré si dalo vypracovať projektovú dokumentáciu na

jeho obnovu. Podľa nej má byť špička kopca odlesnená , aby bol hrad z diaľky viditeľný.

Bašty a hradby majú byť zakonzervované s výhliadkou na hlavnej bašte. Pribudnúť by mal

aj padajúci most na vnútorný hrad, obnovená bude vstupná brána, miestnosť pre stálu

službu a sprievodcov, prístrešok , chodníky , toalety. Odhadovaný rozpočet je 9,36 mil.

eur, ktoré mesto chce získať z Eurofondov.

Z rozhovoru s Martinom Sárossym - kastelánom hradu a hlavným aktivistom pri

obnove hradu sme sa dozvedeli, že pilotný projekt obnovy hradov, s pomocou

nezamestnaných, rezort práce a rezort kultúry spustili 1. júna 2011. Záujem o zapojenie sa

do projektu bol veľký, výberového konania v Prešove sa zúčastnilo mnoho uchádzačov

o zamestnanie. Prácu na obnove hradu Šariš nakoniec získalo 30 nezamestnaných.

„Tento projekt je vynikajúci tým, že spĺňa dva ciele - obnovu kultúrnej pamiatky

s pracovnou príležitosťou pre dlhodobo nezamestnaných, ktorá im umožní získať nové

zručnosti a zlepšiť svoje vyhliadky na trhu práce," hovorí minister práce Jozef Mihál.

Na hrade Šariš neďaleko Prešova pracovalo 30 nezamestnaných. Dvom z nich sa ešte

počas trvania projektu vďaka získaným zručnostiam podarilo nájsť trvalé zamestnanie.

Nezamestnaní na hrade Šariš pracovali na odstraňovaní sutín a deštrukčných závalov

exteriéru objektu polygonálneho bastiónu, realizovali prípravné a konzervačné práce na

určených objektoch hradu, pracovali na domurovaní deštruovaných líc bastiónu, realizovali

práce na konzervácii interiéru objektu vstupnej brány.

O projekt obnovy hradov je veľký záujem, k pôvodne 50 zamestnaných uchádzačom

o prácu pribudnú mnohí ďalší. Projekt bude pokračovať aj v budúcom roku, o podobnú

podporu sa uchádza takmer 25 slovenských hradov. (http://www.upsvar.sk/media/

medialne-spravy/projekt-obnovy-hradov-prinesie-pracu-pre-viac-ako-800-

nezamestnanych.html?page_id=137881, 18. 2. 2012)

19

8 Výsledky práce

Práca na obnove hradu je náročná , ale zaujímavá a v atraktívnom prostredí. Občianske

združnie Rákociho cesta už niekoľko rokov organizuje práce na záchranu Šarišského

hradu.Okrem opráv múrov sa budú upravovať aj svahy, ukladať kamene a klčovať

zarastené plochy.

Malá časť muriva sa už zakonzervovala, ale je tam ešte veľa práce, preto sú vítaní všetci

dobrovoľníci, ktorí sú ochotní pomôcť. Všetci, ktorí sme sa do tejto činnosti zapojili,

máme z práce radosť a nepokladáme ju za zbytočnú. Spoznávame nových ľudí, spája nás

záujem o históriu, získáváme odborné znalosti, ktoré môžeme využiť aj v praktickiom

živote. Veríme, že naša činnosť osloví aj ďalších mladých ľudí a práce na záchrane hradu

budú pokračovať rýchlejšie, lebo čas a exhaláty pôsobia na zvyšky hradu veľmi

devastujúco.

Občianske združenie Rákociho cesta: http://www.rakoczi.wbl.sk

20

Zhrnutie

Cieľom našej práce bolo poukázať na význam ochrany historických pamiatok , lebo

sú významnou súčasťou nášho národného kultúrneho dedičstva.

Práca pozostáva z teoretickej časti, kde sa pojednáva o histórii, archeologických

výskumoch a záchranárskych akciách na záchranu Šarišského hradu. Je zdôraznený

význam záchrany historických pamiatok a účasť medzinárodnej organizácie UNESCO na

ochrane pamiatok. V práci sú spomenuté konkrétne záujmové aktivity súvisiace s históriou

a najmä konkrétna účasť na záchranárskych prácach na Šarišskom hrade, ktoré organizuje

občianske združenie Rákociho cesta.

V prílohe je dotazník a jeho vyhodnotenie, ktorý zisťoval záujem našich rovesníkov

o historické pamiatky a ich názor na ich záchranu, vizualizácie okolitých hradov v 3D,

papierové modely Obišovského hradu, história okolitých hradov a fotodokumentácia.

Práca zdôrazňuje, že je práve na nás, mladej generácii, aby sme prispeli k ochrane

historických pamiatok v našom regióne. Je to naša povinnosť voči našim predkom, ale aj

generáciám, ktoré prídu po nás .

Výsledky prieskumu ukázali, že mladí ľudia si uvedomujú , že je dôležité

zachraňovať historické pamiatky. Nie každého história zaujíma a nie každý má záujem

pracovať zadarmo. Je na každom človeku, ako sa rozhodne využiť svoj voľný čas, ale

chvíle voľna by sa mali prežívať aktívne a prípadne aj obetovať časť svojho voľna pre

iných.

Jedna z kapitol práce je nazvaná Šarišský hrad žije. Veríme, že to bude aj

v budúcnosti pravdou.

Naša práca chce ukázať našim rovesníkom , že je mnoho zaujímavých aktivít, do

ktorých sa môžu vo voľnom čase zapojiť. V našom prípade sú všetky aktivity spojené so

záujmom o históriu.

21

Záver

Problematika voľnočasových aktivít mladých ľudí je veľmi aktuálna. Všetci vieme ,

že nečinnosť a nuda majú veľmi negatívny dopad na psychiku, najmä u mladého človeka.

Ak nemá žiadne voľnočasové aktivity a záujmy, prichádza alkohol, zlé partie, vandalizmus

a drogy. Mladý človek stráca záujem o svoje okolie, prácu, ba je mu ľahostajná aj vlastná

budúcnosť.

Ak mladý človek nájde skupinu ľudí , ktorí sa pre niečo nadchnú, nebude mať na

nudu čas. U niekoho to môže byť turistika, u iného šport alebo kultúrno - osvetová činnosť.

To všetko sú príklady voľnočasových aktivít , ktoré pôsobia na mladého človeka pozitívne

V našom prípade je to zapojenie do skupiny ľudí rôzneho veku i profesií, ktorí sa

rozhodli urobiť niečo pre svoj región. Ak sa stane mladý človek členom takejto skupiny,

má radosť z činnosti, ktorú vykonáva spolu s ostatnými, hoci je fyzicky náročná.

História je naším najdôležitejším životným koníčkom, o čom svedčí aj naša práca.

Všetky osobné voľnočasové aktivity – cykloturistika, objavovanie hradných ruín v okolí

Prešova, fotografovanie, vizualizácia 3D či papierové modely hradov, a hlavne

dobrovoľnícka činnosť, to všetko sú záujmové činnosti motivované naším záujmom

o históriu.

Naša dobrovoľnícka činnosť je dôkazom toho, že sú ľudia, ktorí ostanú mladí po celý

život, lebo im nechýba elán a nadšenie zapojiť sa do práce v prospech iných.

A naopak , sú mladí starci , ktorým je všetko okolo nich ľahostajné. Snažme sa radšej

patriť do tej prvej skupiny.

22

Zoznam použitej literatúry

TIBENSKÝ, J.: Dejiny Slovenska slovom i obrazom. Bratislava: Osveta,1973. 256s. ISBN

70-074-73

NOVOTNÝ, B. – KAHOUN, K. – BACHRATÝ, B: Výtvarné umenie – Slovensko

v obrazoch. 3.zv., Martin: Osveta, 1991. 397s. ISBN 80-217-0341-5

BARTL, J. – BENŽA, M. - BUDAJ, M. a kol.: Slovensko- Ottova obrazová encyklopédia.

Bratislava: Ottovo nakladateľstvo s.r.o., 2006. 228s. ISBN 80-7360-531-7

JIROUŠEK, L. – NÉMETHY, E. – JANIGA, L. a kol.: Prešovský kraj. Róbert Vico,

vydavateľstvo v roku 2002. 127s. ISBN 80-89041-58-2

Internetové stránky

http://dejinyslovenska.eu/HRADY-A-HRADKY.html

http://www.pamiatky.sk/sk/page/ochrana-pamiatok

http://sk.wikipedia.org/wiki/Ruina

http://rozdiely.sk/rozdiel-medzi-hradom-a-zamkom/

http://www.tricio.sk/clanky/pamiatky-unesco-na-slovensku-286.php

http://old.culture.gov.sk/kulturne-dedicstvo/ochrana-pamiatok

http://hrad.wbl.sk/O-hrade.html

http://www.dejinyslovenska.eu/PROJEKTY-NA-ZACHRANU-PAMIATOK.html

http://funclubfortuna.webnode.sk/news/zakladne-pojmy/

http://presov.korzar.sme.sk/c/6520226/na-sarisske-hradne-hry-prislo-okolo-8-tisic-

ludi.html

http://www.upsvar.sk/media/medialne-spravy/projekt-obnovy-hradov-prinesie-pracu-pre-

viac-ako-800-nezamestnanych.html?page_id=137881

http://www.rakoczi.wbl.sk

Prílohy

Zoznam príloh:

Príloha A: Dotazník

Príloha B: Grafické spracovanie výsledkov dotazníka.

Príloha C: Pokus o rekonštrukciu hradu

Príloha D: Fotogaléria

Príloha E: Mapovanie hradov v okolí Prešova

Príloha F: História Šarišského hradu

Príloha G: História hradov v okolí Prešova

Príloha H: Rytiny hradov

Príloha A – Dotazník

Dotazník

1. Zaujíma vás história

a. áno

b. nie

2. Myslíte si , že treba zachraňovať historické pamiatky

a. áno

b. považujem to za zbytočné

c. nerozmýšľam/a som o tom

3. Poznáte konkrétnu historickú pamiatku v Prešove alebo v jeho okolí

a. áno (uveďte , ktoré )

b. nie

4. Poznáte nejaký hrad v okolí Prešova

a. áno (uveďte , ktoré )

b. nie

5. Viete, čo znamená pojem dobrovoľníctvo

a. áno

b. nie

6. Zapojili by ste sa dobrovoľníckej akcie

a. áno

b. nie

7. Zapojili by ste sa do dobrovoľníckej činnosti pri záchrane kultúrnych pamiatok

a. áno , určite

b. skôr áno

c. nie ( prečo )

d. neviem

8. Viete , že v okolí prebiehajú akcie na záchranu hradov v okolí Prešova

a. áno

b. nie

9. Strávili by ste svoj voľný čas pri záchrane hradov

a. áno

b. nie ( prečo )

c. neviem

10. Viete o tom , že na Šarišskom hrade bola rekonštrukcia historickej bitky

a. áno

b. nie

c. nezaujíma ma to

11. Zapojili by ste sa do takéhoto podujatia

a. áno

b. nie ( prečo )

c. neviem

Vyhodnotenie dotazníka

Na 1. otázku ( Zaujíma vás história) 73% opýtaných zaujíma história, ale zvyšných 27%

história nezaujíma.

Na 2.otázku ( Myslíte si , že treba zachraňovať historické pamiatky) - všetci opýtaní

(100%) si myslia, že je potrebné zachraňovať historické pamiatky.

Na 3. otázku (Poznáte konkrétnu historickú pamiatku v Prešove alebo v jeho okolí ) 93%

opýtaných spomenula – centrum Prešova ( historické budovy), Kalváriu v Prešove

a Solivar. 7% nepozná historické pamiatky v Prešove.

Na 4. otázku ( Poznáte nejaký hrad v okolí Prešova ) spomenuli tieto hrady: Kapušiansky

hrad 42% , Šarišský hrad 40% , Zbojnícky hrad (Soľnohrad) 16% , Šebeš 2 % , Obišovský

hrad 0%.

Na 5. otázku (Viete čo znamená pojem dobrovoľníctvo) 100% vie definovať tento pojem.

Na 6. otázku (Zapojili by ste sa dobrovoľníckej akcie ) 73% by sa zapojilo, ostatných 27%

sa nezapoja z nedostatku času.

Na 7. otázku (Zapojili by ste sa do dobrovoľníckej činnosti pri záchrane kultúrnych

pamiatok ) odpovedali 27 % áno, určite , 50 % skôr áno , 7 % nie ( nedostatok času ) ,

16 % nevie.

Na 8. otázku (Viete , že v okolí prebiehajú akcie na záchranu hradov v okolí Prešova ) 63%

vie o záchrane hradov, 37% nevie o tom.

Na 9. otázku (Strávili by ste svoj voľný čas pri záchrane hradov ) 27 % áno, 20 % nie, 53

% nevie.

Na 10. otázku (Viete o tom , že na Šarišskom hrade bola rekonštrukcia historickej bitky )

63 % vie o rekonštrukcii, 33 % nevie , 4 % nezaujíma ich to.

Na 11. otázku (Zapojili by ste sa do takéhoto podujatia ) 30% by sa zúčastnilo

rekonštrukcie, 13% nie ( nebezpečenstvo úrazu ), 57 % nevie.

73%

27%

Áno

Nie

42%

40%

16%2%

0%

Kapušiansky h.

Šarišský hrad

Zbojnícky hrad

Šebeš hrad

Obišovský hrad

Príloha B – Grafické vyhodnotenie dotazníka

1. Graf (Daniel Čech 2013)

2. Graf (Daniel Čech 2013)

100%

0%0%

Áno

Nie

Nerozmýšľal/a som o tom

3. Graf (Daniel Čech 2013)

93%

7%

Áno

Nie

4. Graf (Daniel Čech 2013)

63%

37%Áno

Nie

73%

27%

Áno

Nie

5. Graf (Daniel Čech 2013)

100%

0%

Áno

Nie

6. Graf (Daniel Čech 2013)

7. Graf (Daniel Čech 2013)

27%

50%

7%

16%

Áno, určite

Skôr, áno

Nie

Neviem

8. Graf (Daniel Čech 2013)

27%

20%

53%

Áno

Nie

Neviem

63%

33%

4%

Áno

Nie

Nezaujímama to

30%

13%

57%

Áno

Nie

Neviem

9. Graf (Daniel Čech 2013)

10. Graf (Daniel Čech 2013)

11. Graf (Daniel Čech 2013)

Grafy a tabuľky prevzaté : http://www.hrad.wbl.sk

Tabuľky

Za mesiac sme napočítali 1600 turistov. Denný priemer bol: cez víkendy a sviatky 96

turistov, cez pracovne dni počas prázdnin 48, cez pracovné dni počas školského roka 11

turistov. Prepočet na sezónu ( marec až október ) vychádza na 10362 turistov. Celoročnú

návštevnosť Šarišského hradu teda možno odhadnúť na 12 tisíc. Pre porovnanie ,

Ľubovniansky hrad navštívi ročne okolo 75 tisíc a Spišský 180 tisíc turistov.

Grafy prevzaté z iných zdrojov

Príchod turistov Veková skupina

Príloha C – Pokus o rekonštrukciu hradu 3D

Obišovský hrad – papierový model (Čech 2012)

Obr. 1 Pohľad na nádvorie Obr. 2 Pohľad na hrad

Obišovský hrad – vizualizácia

Obr.1 Pohľad na hrad (Daniel Čech 2012) Obr.2 Pohľad na nádvorie s cisternou

(Daniel Čech 2012)

Obr.3 Pohľad na vežu

(Daniel Čech 2012) Obr.4 Pohľad na palác

(Daniel Čech 2012)

Kysacký hrad (Daniel Čech 2012)

Obr.1 Pohľad na hrad Obr.2 Pohľad na hrad

Príloha D – Fotogaléria

Obr. 2 Pohľad na nádvorie z hlavnej

veže: miesto - Šarišský hrad 2012

Obr.1 Rytina Šarišského hradu

Obr. 3 Pohľad na nádvorie z

hlavnej veže: miesto - Šarišský hrad 2012 Obr.4 Schodisko v hlavnej veži:

miesto - Šarišský hrad 2012

Obr.5 a 6 Obranné veže: miesto - Šarišský hrad 2012

Príloha E – Mapovanie hradov v okolí Prešova

Hrady v širšom okolí : Hrady v blízkosti Prešova:

Hrad Kysak 1. Kapušiansky hrad

Medzianky 2. Šarišsky hrad,

Drienov 3. Soľnohrad (Zbojnícky hrad)

Makovica 4. hrady na Solivare (2)

Brestov 5. Hrad Šebeš

Lipovec 6. Obišovsky hrad

Svinia

Medzany

Lipovce Legenda:

Pečovská Nová Ves -zrúcanina hradu -

Chmeľov

Radvanovce -zaniknutý hrad -

-priamy výhľad na hrad-

Príloha F – História Šarišského hradu

- Šarišský hrad sa nachádza na zalesnenom sopečnom kopci vo výške 570 m. n. m.

severozápadne od mestečka Veľký Šariš.

- Archeologický prieskum dokázal osídlenie hradného vrchu už neolite, v neskorej

dobe kamennej a v mladšej dobe bronzovej (13. – 11. stor. pred Kr.). Ďalšie

obdobie osídlenia bolo preukázané na prelome letopočtu, až do 4. storočia. Táto

kontinuita osídlenia bola prerušená a pokračovala až v 10. až 12. storočí

- 358 - Cisár Konstantinus II. v bojoch s germánskymi kmeňmi sa dostal až na

východné Slovensko, kde opevňoval strategické miesta. Šarišské podhradie vtedy

už žilo čulým obchodom i vojenskými stretmi. Svedčia o tom početné nálezy

rímskych mincí.

- 1233 - Listina uhorského kráľa Ondreja II. určuje hradu Šariš ( Castrum Sarus ),

aby spolu so Soľnohradom ( Castrum Salis ) pomáhali mestu Prešov pri jeho

rozvoji

- 1241 - Kráľ Belo IV. sa po prehratej bitke s Tatármi uchýlil na Šarišský hrad.

Stavia sa mohutná obytná veža, ktorej až 4 metre hrubé múry majú ochrániť kráľa

pred ďalším útokom. Tatári už Šariš nedobyli a hrad sa postupne formuje ako sídlo

Šarišskej župy.

- Aj Belov syn Štefan V. žil na Šarišskom hrade. Spovedníkom jeho manželky

Alžbety Kumánskej bol Hypolit, pleban vo Veľkom Šariši. Kráľ chcel posilniť

dynamický zväzok s neapolským kráľom Karolom I. s Anjou. Pytačky uhorskej

delegácie na juhu Talianska a následne neapolsko-sicílskych poslov na Šariši boli

úspešné. Arpádsky a anjouonský rod sa spríbuznili dupľovane. Uhorský princ

Ladislav IV. + Izabela neapolská princezná a uhorská princezná Mária + Karol I.

Róbert neapolský princ. Svadba sa konala na Šarišskom hrade v roku 1270.

- 1290 - Mladý Ladislav IV. nestihol byť silným kráľom. Veď po otcovej smrti bol

korunovaný ako 10 ročný. Kým dospel, neposlušní veľmoži si privlastnili

kráľovské majetky a tak sa hrad Šariš dostáva do rúk Omodejovcov.

- 1312 - V Uhorsku vzniklo spojenectvo Omodejovcova a Matúša Čáka

Trenčianskeho

- proti kráľovi Karolovi Róbertovi. Ten začal hrad obliehať avšak 1700 kopijníkov

vyslaných Matúšom Čákom zahnalo kráľovské vojsko na Spiš. O výsledku

- občianskej vojny rozhodla až bitka pri Rozhanovciach. Kráľ zvíťazil aj vďaka

pomoci rytierov z rádu Johanitov a košických mešťanov. Šarišský hrad sa stal opäť

majetkom kráľa pod správou kráľových kastelánov.

- 1324 - Na žiadosť prešovského mešťana Mikuláša kráľ vyňal Prešov zo súdnej

moci šarišského župana úradujúceho vtedy na hrade Šariš.

- 1392 - Poddaní z Malého Šariša, Župčian a Kojatíc sa sťažujú kráľovi Žigmundovi,

že kastelán Mokloš Báthory ich priveľmi núti do prác na prestavbu hradu.

- 1439 - Podľa daňového súpisu z roku 1427 patrilo pod hrad Šariš približne 330

dedín. Hrad mal byť majetkom rodiny Peréni za dobré služby. Rozmarnosť kráľa

však spôsobila, že sa majitelia hradu menili v závislosti od toho, koho si kráľ

obľúbil. Tak sa na hrade postupne striedali Šóšovci, Tarcayovci. Po smrti kráľa si

na hrad začala robiť nárok jeho manželka Alžbeta, matka Ladislava V., ktorého

záujmy prišiel hájiť Ján Jiskra. Ten hrad roku 1441 obsadil a určitý čas tu aj ako

šarišský župan býval. Nechal posilniť obvodnú hradbu a vnútorný hrad.

- Kostená spúšť kuše, častej zbrane v 15. storočí. Hrotmi šípov je hradný vrchol

doslova posiaty.

- 1461 - Kráľ Ladislav V. ako dospelý a odobral majetky Jiskrovi. Sklamaný Jiskra

opustil Slovensko. Jeho vojaci sa pridali ku bratríkom. Šarišský hrad sa stal ich

pevnosťou, z ktorého ohrozovali okolie a plienili dediny. Z hradu ich vyhnal

Korvínov prívrženec Štefan Zápoľský. Hrad sa dostal do majetku prívržencov kráľa

Peréniovcov.

- 1500 - Lenže jeden s bratov Peréniovcov, sa stal lúpežným rytierom. Drancoval

a zbíjal, až sa stal postrachom celého okolia. Preto mu kráľ Matej Korvín hrad

v roku 1490 odobral. Po rokoch hrad opäť daruje rodu Peréni kráľ Ján Zápoľský.

Vďačny Peréniovci ho podporujú v zápase o trón s Ferdinandom I. Habsburským.

Hrad je rozostavaný a Ferdindov generál Fals ho v roku 1537 obsadil cisárskym

vojskom. Celá župa sa tak ocitá v rukách nového kráľovského rodu Habsburgovcov

a hrad je povýšený na ,, ARX REGIAE MAIESTAINS“ zvrchovaný kráľovský

hrad.

- 1542 - Prestavba pokračuje. 13 bášt obkolesuje vojenskú pevnosť, ktorá má

uchrániť kráľa pred Turkami. Stavbu vedie taliansky architekt Felix de Pisa.

Nádvorie zaplnili byty kapitánov a dôstojníkov, izby vojakov, koniareň a muničný

sklad. Z Košíc sú do bezpečia hradu presunuté provinčné orgány. Šariš tým

predbehne aj Spišský hrad.

- 1557 - Ferdinant I. vyslal komisiu, aby preverila sťažnosť na vtedajšieho kastelána

Juraja Wernera. V zázname sa píše ,,Werner vybudoval vstupnú bránu na inom

mieste ako bola pôvodne. Brána je s padacím mostom, nemá malé strieľne,

- ale veľké okná, čo môže byť pre obranu hradu nebezpečné. Priechod je zaklenutý,

ale nie zastrešený.“ Komisia nariadila postaviť zbrojnicu a opraviť všetky zbrane

a náčinia.

- 1564 - Kráľ Maximilián prikazuje mestu Sabinov ,,Hrad Šariš potrebuje k oprave

väčšie množstvo kvalitného dreva. Preto koľko dreva bude na opravu potrebné,

toľko dovolíte z mestských lesov vyrúbať.“

- 1574 - Kráľ Maximilián daruje usadlosť Záhradné dominikánom sídliacim na

hrade Šariš.

- 1579 - Kapitán Šarišského hradu s vojskom na rozkaz kráľa Rudolfa Habsbueského

dobyl Soľnohrad (Zbojnícky hrad) . Vyvrcholili tak spory o zisky zo soli medzi

mestom Prešov a majiteľmi soľných baní Šóšovcami.

- 1620 - Kráľovský hrad spravovali dediční šarišskí župani z rodu Rákoci, ktorí

bývajúci v kaštieli vo Veľkom Šariši. Na hrade sa koná stoličná generálna

kongregácia, na ktorej sa rozhoduje o dianí v celej župe.

- 1634 - Kráľovský hrad spravujú dedinskí šarišskí župani Rákociovci. Nebývajú na

hrade, ale v novom kaštieli vo Veľkom Šariši. Disciplína cisárskej hradnej posádky

sa veľmi zhoršila, preto Juraj I. Rákoci pod hrozbou trestu smrti zakazuje násilie na

obyvateľoch v podhradí.

- 1660 - Pod strážnou vežou vybuchol sklad pušného prachu. Veža i staveniská v jej

blízkosti boli zdemolované, ale hrad naďalej slúži ako kasárne a väznica.

- 1668 - Alžbeta Rákociová a Adam Erdödy majú na hrade svadbu. Adam o pár

týždňov zomiera v boji proti Turkom. O tri roky sa Alžbeta vydala za Juraja

- Erdödyho. Svadba je opäť na hrade. Alžbeta dala na úpätí hradného vrchu postaviť

kaplnku Sv. Alžbety.

- 1683 - Po neúspešnom obliehaní Prešova hrad obsadil a podpálil poľský kráľ Ján

Sobiesky. Pevnosť definitívne stratila strategický význam.

- 1687 – Hradný kapitán Székely z nepochopiteľných príčin prikázal vojakom hrad

podpáliť a ľudom, ktorí prišli na pomoc, nedovolili požiar uhasiť . Hrad sa

premenil na ruinu.

Príloha G – História hradov v okolí Prešova

Hrad Šebeš, Nachádza sa vo výške 529 m nad morom, na pahorku nad obcou, ktorého

názov pripomína lokalitu hrádku Podhradie. Lokalita hradu je situovaná na zarastenej

skalnej ostružine, na temene ktorej sa črtajú dnes už málo výrazné zvyšky hradu Šebeš a

patrí do pohoria. Majitelia hradu mali zlé vzťahy s mestom, preto hrad dobyli a vypálili

kráľovské vojská mesta Prešov v roku 1550 . Dnešnej dobe sa pracuje na záchrane hradu.

Spravili archeologický prieskum a najbližšej dobe sa bude vykonávať konzervovanie

múrov.

Kapušiansky hrad je najzachovalejší v okolí. Už v dávnej minulosti sa tu nachádzalo

slovanské hradisko , ktoré malo výhodnú polohu. Hrad mal strážiť cestu na sever. Veľkosť

je pomerne malá, ale hrad je dômyselne postavený. Bol svedkom niekoľkých konfliktov,

odohrávajúcich sa v jeho okolí. O hrad sa bilo mnoho majiteľov, ale najvýznamnejší rod

bol Rod Kapyovcov. Hrad napokon museli podpáliť. Príkaz vydal ho Uhorský snem , aby

sa ho nezmocnili potenciálni povstalci. Hrad stratil svoj význam. Kamenné múry by ľudia

využili ako stavebný materiál , ale k hradu neviedla priama cesta od Kapušian. V dnešnej

dobe sa na hrade vykonáva archeologický prieskum a následne aj konzervácia muriva.

Plánuje sa vytvoriť vyhliadková veža pre turistov. Hrad sa nachádza na kopci,

severozápadne od obce Kapušany, 10 km od Prešova.

Obišovský hrad bol postavený ako útočisko pre obyvateľov, lenže nie sú žiadne

písomné záznamy. Hrad existuje, ale už iba jeho základy. Bol postavený, kvôli prípadnému

ohrozeniu Turkami. V katastri obce Obišovce na východ od bývalého hradiska sa na ľavej

strane rieky Svinka vo vzdialenosti asi 1km vypína kopec Zámčisko, na ktorom stál

kamenný murovaný hrádok. V budúcnosti sa na hrade bude vykonávať archeologický

prieskum a konzervačné práce. Hrad patril pod ďalší hrad Kysak.

Hrad Kysak bol postavený na bývalom slovanskom hradisku. Má dômyselný obranný

systém so štyrmi vnútornými priekopami. Hrad vlastnil abovský rod, drienovská vetva.

Ako svedčia nálezy, na hrade vládol čulý hospodársky ruch. Keďže hrad bol veľmi známy

aj v zahraničí svojimi nálezmi, postupom času ho skoro celý rozkradli súkromní zberatelia.

Vzácne predmety skončili v cudzích rukách, dokonca možno v zahraničí. V písomných

listinách sa udáva, že v okolí hradu poľoval uhorský kráľ Matej Korvín. Po vymretí

drienovských Abovcov hrad stratil význam a začal chátrať. Do dnešnej doby sa sotva

zachovali nejaké múry. Občan Kysaku Michal chce postaviť na hrade vyhliadkovú vežu.

Na úpätí Slovenského rudohoria, v severnej časti Košickej kotliny, po pravej strane

Hornádu leží obec Kysak. Na severozápad od obce sa vypína vrch Hrad, na ktorého

pozdĺžnom skalnatom chrbte stoja zvyšky hradnej architektúry hradu Kysak.

Zbojnícky (Soľnohrad) hrad: V Solivari pri Prešove boli postavene dva hrady , ktoré

mali krátke trvanie. Jeden bol postavený na mieste gotického kostola. Druhy na

vyvýšenom mieste ,ktoré nie je bližšie určené. Neskôr postavili hrad nad obcou Ruská

Nová Ves. Postavili ho z dôvodu ochrany vzácnych soľných baní. V minulosti soľ hrala

významnú úlohu. Preto sa viedli spory s mestom a vlastníkom baní. Najvýznamnejší

majitelia bolo Soósovci.

Možno by sa zachoval v dobrom stave, ale keďže sa tam zdržiavali výbojní páni, po

príkaze kráľa dali hrad obsadiť a následne zbúrať. V minulosti to bola impozantná stavba –

skoro nedobytná. Zvyšky nepatrných zrúcanín ležia na vrchu Zámok v katastrálnom území

obce Ruská Nová Ves na výbežku tzv. Solivarského pohoria , východne od Prešova. ,

Ruská Nová Ves. V blízkom okolí sa nachádzajú ďalšie hrady.

Príloha H – Rytiny hradov

Obr.2 Kapušiansky hrad

Obr. 1 Šarišský hrad

Prešov

Obr.4 Obišovský hrad

Obr.5 Soľnohrad ( Zbojnícky

hrad )

Obr.3 Šebeš hrad