Stratégia rozvoja kultúry v Bratislavskom samosprávnom kraji na roky 2015 – 2020

Bratislavsk samosprvny kraj

OCRAK STRATGIA ROZVOJA KULTRY 2015-2020


STRATGIA ROZVOJA KULTRY 2015-2020

1

Stratgia rozvoja kultry v Bratislavskom samosprvnom kraji

na roky 2015 2020

Obsah

I. VOD

1. Bez kultry nie sme

2. Historick exkurz

3. Kov vrazy a defincie

II. ANALYTICK AS

1. Legislatvne a strategick rmce

2. Vkon kompetenci samosprvnych krajov v oblasti kultry

3. Koncepn a strategick materily BSK pre oblas kultry

4. Kultrna infratruktra Bratislavskho samosprvneho kraja

5. Porovnanie BSK s ostatnmi samosprvnymi krajmi

6. SWOT analza

III. STRATEGICK AS

1. vod

2. Strategick vzia

3. Dlhodob zsady kultrnej politiky BSK

4. Strategick oblasti rozvoja kultry

IV. PROGRAMOV AS

1. Nstroje implementcie stratgie rozvoja kultry

2. Akn pln

V. ZVER



2

I. VOD

1. Bez kultry nie sme

Kultra je jeden z najzsadnejch nstrojov kultivcie loveka. Kultra rozvja vkus, myslenie,

formuje morlku, kultra je predpoklad vzniku spoloenskho nzoru. Kultra priamo posiluje

obiansku spolonos. Kultra je miesto inpircie. Kultra je kreativita. Kultra je n obraz. V irom

zmysle je kultra synonymom civilizcie. Bez kultry nie sme.

Napriek tomu v slovenskej spolonosti pretrvva vit predstava, e kultra je aksi

nadstavbov spoloensk aktivita, bez ktorej pokojne meme existova, nemusme sa vemi usilova

ju rozvja ani ovplyvova, a kee je navye ete aj odkzan na podporu z verejnch zdrojov, nem

zrejme ani vek hospodrsky potencil. Na Slovensku nemme hlboko zakorenen pocit, e prve

kultra je n urujci identifikan znak.

V sasnej Eurpe existuje irok konsenzus, e kultra je verejn sluba, ktor priamo svis

s kvalitou ivota a je zleitosou identity miesta a obanov. Preto vina kultrnych politk

eurpskych krajn v oblasti podpory kultry posiluje autoritu a vznam reginov.

Tto stratgia sa v duchu tohto motta zaober rozvojom kultry v intencich tyroch priort,

ktor s zhodn s prioritami uplatovanmi v Eurpe u niekoko desaro:

- Podpora kultrnej identity

- Podpora kultrnej rozmanitosti

- Podpora tvorivosti

- Podpora asti obanov na kultre

2. Historick exkurz

Brliv proces zmien, hadania, pokusov a aj omylov po roku 1989 neobiiel ani kultru.

Predstava o akejsi vyabstrahovanej vzneenej rozkvitajcej kultre a umen bez dosahu akchkovek

politickch, ideologickch, i ekonomickch vplyvov, sa ukzala ako nerelna. Konfrontcia

s konzumnmi princpmi trhu, prienikom globalizanch trendov a drsnmi politickmi a

svetonzorovmi zpasmi spustila poetn nzorov strety a turbulentn diskusie, vrtane

obianskeho odporu a nepokojov. Kultrna a umeleck obec bola nhle konfrontovan s dilemou, i

chce viac slobody, alebo istt, vo verejnom diskurze prevldlo zdanie o nezmieritenosti hodnotovch

a ekonomickch argumentov, antagonisticky sa vyhrotil centralistick dirigizmus oproti

samosprvnemu princpu. ia, s vnimkou opatren z obdobia rokov 1990-1992 (napr. dotan

systm Pro Slovakia alebo verejnoprvne mdi) sa doteraz prakticky nerealizovala komplexn

reforma kultry vo vetkch jej oblastiach. V svislosti s tm dolo k detrukcii intitucionlnej bzy

(filmov tdio Koliba), ale predovetkm k absencii systematickej podpory nezvislej a alternatvnej

(nezriaovanej) kultry, najm umeleckej tvorby. Vsledkom je situcia, kedy sa vila predstava

o akchsi vlastnch a nevlastnch deoch (zriaovanch a nezriaovanch intitcich), priom

o tie vlastn sa treba stara z povinnosti a o tie druh len vtedy, ak na to nhodou zvia zdroje.

V kultre neexistuj vlastn a nevlastn deti, tak ako neexistuj vlastn a nevlastn obania. I preto



3

vina eurpskych krajn prela na princp financovania prostrednctvom grantovch systmov na

rznych rovniach, ktor zjednocuj subjekty kultry vo vzahu k verejnm prostriedkom. Vrme sa

vak k histri.

V zujme kontinuity innosti a najm v zujme zachovania zbierkovch fondov (mze,

kninice, galrie) ministerstvo kultry po zniku okresnch nrodnch vborov prevzalo na seba

doasne zriaovatesk funkciu vo vzahu k vye 200 intitcim (kee mnoho intitci zostalo bez

zriaovatea a bez rozpotovch zdrojov). V roku 1996 vtedaj minister kultry Hudec zrealizoval

model takzvanch intendantr. Zruil prvnu subjektivitu jednotlivch kultrnych intitci

a organizane ich zalenil pod obdobu socialistickch strednch lnkov riadenia, pod intendantry.

Kultrne intitcie tak prili nielen o svojprvnos, ale aj o finann zdroje, o rozpoet. Vsledkom

tohto centralistickho experimentu bol chaos, kolaps kultrnych intitci a nakoniec celonrodn

vlna trajkov. Predmetn intitcie sce zskali sp prvnu subjektivitu, no zva preli do

zriaovateskej psobnosti nich lnkov ttnej sprvy (krajsk rady, okresn rady). Tento stav

bol vo svojej podstate op len variant centralistickho modelu. Nezriaovan kultra v tomto

obdob prevala najm vaka dotanm schmam nezvislch odno zahraninch nadci,

sporadickm sponzorskm darom a symbolickej podpore niektorch miestnych samosprv.

Po roku 1998 sa k obianskym iniciatvam pridal aj relny politick zujem o hadanie

efektvneho rieenia sprvy vec verejnch, priom inpirciou sa stali funkn samosprvne modely

niektorch eurpskych krajn. Vsledkom bola zemnosprvna reforma a vznik vych zemnch

celkov v roku 2002. Veobecnm cieom zriadenia samosprvnych krajov bola predovetkm

decentralizcia, snaha prenies niektor kompetencie ttnej sprvy a ich vkon bliie k obanovi,

respektve obyvateovi a to aj v zujme efektvnejej sptnej vzby a hodnotenia ich vkonu. Zrove

mala reforma ambciu vytvori predpoklady pre rozvoj reginov a eliminova narastajce rozdiely

medzi jednotlivmi asami Slovenska. Prirodzenm predpokladom funknosti reformy mala by

nezvislos od redistribcie centrlnych financi a vlastn zdroje prjmov (fiklna decentralizcia).

Medzi originlne kompetencie vych zemnch celkov patr aj kultra. Ako u bolo

spomnan, eurpske krajiny kompetencie reginov v priebehu ostatnch desaro systematicky

posiluj.

Vo vzahu ku kultre mal vznik samosprvnych reginov vytvori podmienky na podporu,

rozvoj a prezentciu kultrnych hodnt a aktivt v regine a podpori ochranu, poznvanie

a prezentciu kultrneho dedistva. Efektvny vkon originlnych a prenesench kompetenci

samosprvnych krajov je podmienen aj systmovm a koncepnm prstupom, strategickm

plnovanm a vhodnm nastavenm regionlnych politk. Predpokladom takhoto prstupu je aj

vypracovanie relevantnch koncepnch a strategickch podkladov.

3. Kov vrazy a defincie

Stratgia rozvoja kultry v BSK na roky 2015-2020 sstava poznatkov, vchodsk, cieov, zsad,

nstrojov a pravidiel, zvznch pre innos samosprvnych a vkonnch orgnov BSK zameran na

podporu a rozvoj kultry. M ambciu sta sa nadasovm koncepnm zzemm pre uvaovanie

o kultre na regionlnej rovni a zrove asovo zvznm manulom pre najbliie roky.



4

Kultra celok tvorby, difzie, distribcie a uvania tvorivch udskch produktov; shrn hmotnch

a nehmotnch statkov, hodnt, artefaktov a noriem vytvranch udskou spolonosou

(neuchopiten kapitl spolonosti); dynamick systm aktivt a innost uspokojujcich udsk

kultrne a umeleck potreby;, atribt udskej tvorivosti a identity; parameter spoloenskej

vyspelosti, prosperity a humanity; zdroj formovania jednotlivcov a spolonosti a historickho

napredovania; v irom zmysle kreatvna bza rozvoja a pecifick oblas ekonomiky

Zriaovan kultra sstava kultrnych subjektov priamo napojench na erpanie verejnch

finannch zdrojov; intitcie a infratruktra kultry v zriaovateskej psobnosti ttu,

samosprvnych krajov, miestnych samosprv a intitcie zriaden zo zkona

Nezriaovan (nezvisl, nezaraden) kultra sbor aktrov kultrneho diania, predovetkm

umeleckej tvorby, psobiacich nezvisle od zriaovanch kultrnych intitci a mimo priamych

vzieb na verejn rozpoty; predovetkm jednotlivci, ich neformlne a formlne platformy

a zoskupenia (tvoriv skupiny, subjekty tretieho sektora)

Umeleck tvorba - rdzo osobn kreatvny prejav vo fze tvorby, ako aj pri jej prenose, odovzdvan

a prijman; prostrednctvom psobenia na irok okruh ud sa umeleck tvorba stva osobitnm

verejnm statkom

Kultrne dedistvo hmotn a nehmotn hodnoty, postupy, prejavy, poznatky, schopnosti, nstroje,

predmety, artefakty,... kultrnych prejavov a aktivt a doklady vvoja spolonosti

Kreatvny priemysel pecifick as ekomoniky, ktor vytvra ekonomick hodnotu na zklade

individulneho kratvneho vkladu a umeleckho nadania (tvoriv innosti ako architektra, dizajn,

film, hudba a alie) 1

1 Pojem ako ho definuje Ministerstvo kultry



5

II. ANALYTICK AS

1. Legislatvne a strategick rmce

Zkladn kompetenn rmec samosprvnych krajov vymedzuje zkon NR SR . 302/2001 Z.

z. o samosprvnych krajoch a zkon NR SR . 416/2001 Z. z. o prechode niektorch psobnost

orgnov ttnej sprvy na obce a vyie zemn celky.

Vkon a rozsah kompetenci samosprvnych krajov v oblasti kultry podrobnejie upravuj

alie veobecne zvzn pecializovan prvne normy, najm: Zkon NR SR . 238/2014 Z. z.

o ochrane pamiatkovho fondu (pln znenie zkona NR SR . 49/2002 o ochrane pamiatkovho

fondu v znen neskorch prav a doplnkov), Zkon NR SR . 200/1994 o retaurtorskej komore

a vkone innosti jej lenov v znen neskorch prav a doplnkov, Zkon NR SR . 206/2009 Z. z.

o mzech a galrich v znen neskorch zmien a doplnkov Zkon NR SR . 183/2000 Z. z. o

kniniciach v znen neskorch prav a doplnkov (s innosou od 1.7.2015 zkon . 126/2015 Z. z.),

zkon NR SR . 212/1997 Z. z. o povinnch vtlakoch v znen neskorch prav a doplnkov, zkon NR

SR .103/2014 Z. z. o divadelnej innosti a hudobnej innosti a o zmene a doplnen niektorch

zkonov, zkon NR SR . 61/2000 Z. z. o osvetovej innosti v znen neskorch prav a doplnkov,

zkon NR SR . 618/2003 Z. z. o autorskom prve a prvach svisiacich s autorskm prvom v znen

neskorch prav a doplnkov, na ktor nadvzuj prslun vykonvacie predpisy.

Slovensk republika sce m pre jednotliv odvetvia a oblasti kultry vypracovan viacer

koncepn a strategick materily (Koncepcia ochrany pamiatkovho fondu SR, Stratgia rozvoja

mze a galri, Stratgia rozvoja slovenskho knihovnctva, Koncepcia starostlivosti o tradin

udov kultru...), no a do roku 2014 nemalo ministerstvo kultry vypracovan komplexn

strategick vziu rozvoja kultry ako takej. Zsadnm strategickm materilom pre rozvoj kultry na

Slovensku sa stala a Stratgia rozvoja kultry Slovenskej republiky na roky 2014 2020, ktor

schvlila Vlda SR v roku 2014. Stratgia je pomerne popisn a veobecne koncipovan, sstreuje sa

najm na deklarovanie vznamu a prnosu kultry a popis sasnho stavu. Vraznm posunom

a prnosom materilu je predovetkm nov pohad na kultru. Kultru nedefinuje len ako nejak

nadstavbu, ale vnma ju ako komplexn zdroj hodnt, vrtane ekonomickch. Stratgia definuje

kov strategick oblasti a jej prlohou je nvrh priort a opatren.

2. Vkon kompetenci samosprvnych krajov v oblasti kultry

Zkon NR SR . 302/2001 Z. z. o samosprvnych krajoch v paragrafe 4 odseku (1) psmene l)

vymedzuje psobnos samosprvneho kraja v oblasti kultry nasledovne: utvra podmienky na

tvorbu, prezentciu a rozvoj kultrnych hodnt a kultrnych aktivt a star sa o ochranu

pamiatkovho fondu.

Zkon priamo neuvdza akm spsobom a akmi nstrojmi maj kraje svoje kompetencie

v oblasti kultry vykonva. Z uvedenho zkona a aj z alch pecializovanch zkonov vak vyplva

zriaovatesk funkcia vo vzahu k takzvanm kultrnym zariadeniam (mze, galrie, divadl

kninice, osvetov stredisk, planetri a pod.). Prve prostrednctvom zriaovanch kultrnych



6

zariaden vykonvaj samosprvne kraje podstatn as svojich kompetenci v oblasti kultry.

Kultrne zariadenia s v niektorch prpadoch zrove organizanou bzou neprofesionlnych

kultrnych subjektov (folklrne sbory a pod.).

S kultrou svisiacu administratvno-sprvnu, organizan a koordinan agendu vykonvaj

rady samosprvnych krajov prostrednctvom svojich organizanch tvarov, i u s to samostatn

odbory, alebo oddelenia kultry. Nezastupiten poradn a inician vznam pre rozhodovanie

samotnch zastupitestiev a nsledne pre innos radov samosprvnych krajov maj komisie

kultry, psobiace pri zastupitestvch.

Samosprvne kraje pri vkone kompetenci v oblasti kultry kooperuj s strednmi orgnmi

ttnej sprvy (najm ministerstvo kultry), almi orgnmi ttnej sprvy (naprklad krajsk

pamiatkov rady) a orgnmi miestnych samosprv. Pri realizcii vlastnch a pri podpore alch

kultrnych aktivt spolupracuj s odbornmi intitciami, zujmovmi, profesijnmi a stavovskmi

zdrueniami, kolami, tretm sektorom, obianskymi aktivistami aj osobnosami z oblasti kultry

a umenia.

Vo veobecnosti plat, e samosprvne kraje podporuj rozvoj kultry primrne

prostrednctvom zriaovanch kultrnych zariaden, priamo napojench na rozpoty krajov.

Osobitnm nstrojom na podporu nezriaovanej kultry s dotan mechanizmy samosprvnych

krajov, ktor v zkonnom rozsahu upravuj prslun veobecne zvzn nariadenia. Zdroje

samosprvnych dotanch schm s vak vrazne obmedzen a mechanizmy rozhodovania zva

funguj na inch ako odbornch princpoch.

3. Koncepn a strategick materily BSK pre oblas kultry

Krtko po vzniku VC, v decembri 2002, prijalo zastupitestvo Bratislavskho samosprvneho

kraja Koncepciu rozvoja kultry a portu v podmienkach Bratislavskho samosprvneho kraja

v rokoch 2002 2005. Jej prioritou bola predovetkm stabilizcia a rozvoj intitucionlnej bzy,

siete kultrnych zariaden delimitovanch do zriaovateskej psobnosti samosprvneho kraja.

Koncepcia vo veobecnej rovine deklarovala podporu jednotlivch oblast kultry a ochrany

kultrneho dedistva, s poukzanm na niektor konkrtne aktivity, spolupracujce subjekty

a zoznam kultrnych pamiatok na zem kraja. Uveden materil bol mlo konkrtny, predovetkm

vak mu vak chbala prepojenos na ekonomick nstroje. V roku 2007 vypracovalo oddelenie

kultry radu BSK nvrh Koncepcie rozvoja kultry v Bratislavskom samosprvnom kraji. Tento

koncept nebol alej rozpracovan. V roku 2013 bol schvlen Program hospodrskeho a socilneho

rozvoja BSK na roky 2014 2020 vrtane Aknho plnu. V oblasti kultry Akn pln definuje

jednotliv priority, stanovuje opatrenia na ich plnenie, kvantifikuje finann nklady a uruje

kompetentn a zodpovedn subjekty. V sasnosti vak neexistuje aktulny samostatn koncepn

dokument pre rozvoj kultry.



7

4. Kultrna infratruktra Bratislavskho samosprvneho kraja2

Bratislavsk samosprvny kraj m v porovnan s ostatnmi krajmi pecifick postavenie. Je

zrove samosprvnym reginom, zrove sa na jeho zem nachdza Bratislava, hlavn a najvie

mesto Slovenskej republiky s osobitnm tattom. Dsledkom je prelnanie ttnej, metropolitnej,

regionlnej, miestnej, mestskej i vidieckej kultry. Z geografickej polohy vyplva intenzvnejia

cezhranin komunikcia. pecifik kraja okrem inho generuj poetn nezvisl a alternatvnu

(nezriaovan) kultrnu a umeleck scnu. Dleitm faktorom je aj vysok dopyt po kultre

a kultrna vyspelos obyvateov reginu. To vetko predstavuje obrovsk, zatia prakticky nezroen

potencil celkovho rozvoja a prosperity. Predpokladom je funkn prepojenie na alie oblasti

(cestovn ruch, sluby...), sieovanie subjektov kultrneho diania, vytvranie partnerstiev a efektvna

propagcia.

Samotn Bratislavsk samosprvny kraj zriauje sedem kultrnych zariaden. Tieto intitcie

nadobudol kraj pri svojom vzniku delimitciou z krajskho radu v roku 2002.

Bratislavsk samosprvny kraj nezriauje ani systematicky nepodporuje iadnu intitciu i

dlhodob aktivitu v oblasti hudby, galerijnch innost, popularizcie vedy, i vzdelvania v oblasti

kultry. V prpade hudobnej kultry je aktulna ponuka v Bratislavskom regine primeran.

Administratvno-sprvnu organizan, riadiacu a koordinan funkciu vykonva rad BSK

prostrednctvom oddelenia kultry. To bolo pvodne sasou odboru odvetvovch innost, neskr

odboru kolstva, mldee, portu a v sasnosti je zalenen do odboru cestovnho ruchu a kultry.

Osobitn dotan systm pre oblas kultry BSK nem. Ako nstroj podpory kultry vyuva

Bratislavsk upa veobecn dotan schmu v zmysle VZN . 6/2012.

Subjekty kultrneho diania v BSK

Na zem Bratislavskho reginu z hadiska prvneho, ekonomickho a organizanho

paralelne psobia:

- Kultrne subjekty zriaovan ttom

- Kultrne subjekty (kultrne zariadenia) zriaovan samosprvnym krajom

- Kultrne subjekty zriaovan mestom Bratislava a jej mestskmi asami

- Kultrne subjekty zriaovan, respektve almi mestami a obcami BSK

- Kultrne subjekty zatten uvedenmi subjektmi (sbory, krky a pod.)

- Zahranin kultrne intitcie

- Kultrne subjekty tretieho sektora

- Privtne subjekty psobiace v oblasti kultry

- Samostatn tvoriv umelci a ich zoskupenia, udov umelci a vrobcovia

- koly a vzdelvacie intitcie

- Participujce subjekty (mdi, propagcia, cestovn ruch, sluby...)

2 Poda PHSR 2014 2020, str. 111 118, rozpracovan a doplnen o informcie zo Sprvy o innosti kultrnych zariaden za rok 2014 (materil do zastupitestva BSK, aprl 2015)



8

Popri pecializovanch intitcich a subjektoch sa v Bratislavskom kraji dlhodobo etablovali

viacer kultrne uzly (centr), prezentujce rozlin oblasti kultry a umenia (A4 priestor sasnej

kultry, KC Dunaj, Batyskaf). Tto poetn a truktrovan platforma je obrovskm potencilom

a predpokladom socilneho, hospodrskeho a celkovho rozvoja. To Bratislavsk kraj vrazne

zvhoduje oproti inm reginom. ia, zatia namiesto synergickho prstupu a podpory vetkch

platforiem stle dominuje zriaovatesk partikularizmus.

Stla scna

Divadl

Ron vkaz Ministerstva kultry SR o ttnych a skromnch profesionlnych divadlch

eviduje za rok 2010 celkom 71 stlych scn s potom sedadiel 14 703.

V sledovanom obdob psobilo v Bratislavskom kraji 7 divadelnch subjektov s priamou

vzbou na verejn finann zdroje (zriaovan ttom, samosprvnym krajom, mestami alebo

obcami), ktor vykazovali 10 stlych scn a 12 skromnch divadelnch subjektov so 17 scnami.

Divadeln scna psobiaca na zem BSK disponovala celkovm potom 6 132 sedadiel.

Odohran predstavenia vykazovanch divadiel v SR videlo v roku 2010 celkovo 1 254 330

divkov, z ktorch a 645 507 divkov navtvilo inscencie v divadelnch zariadeniach sdliacich v

Bratislavskom samosprvnom kraji, t.j. takmer 51,5 % divkov. Bratislava je tak bezpochyby

nrodnm centrom divadelnho ivota a psobiskom aktvnych divadelnch intitci ponkajcich

mnostvo hier a inscenci.

ttne divadl, resp. divadl v sprve ttu, BSK alebo obce v rieenom zem, navtvilo v

Bratislavskom samosprvnom kraji v roku 2010 celkovo 465 507 nvtevnkov, o pri pote 689 094

ponknutch miest v hadisku na vetkch predstaveniach predstavuje globlnu obsadenos na

rovni 67,55 %. Skromn divadl navtvilo 179 993 osb.

Divadl v BSK

Bratislavsk kraj ttne Nettne

Poet stlych scn v prevdzke 10 17

Poet sedadiel v stlych scnach v prevdzke 4320 1996

Divadeln sbory 7 12 Zdroj: Databza RegDat, 2011

Repertor a nvtevnci divadiel v BSK, rok 2011

Bratislavsk kraj

Poet inscenci v repertori

Poet predstaven

Poet premir

Poet nvtevnkov na predstaveniach

ttne Nettne ttne Nettne ttne Nettne ttne Nettne

inohra 83 102 867 1032 21 35 204578 156981

Opera 27 1 168 2 4 0 69592 163

Opereta 0 0 0 0 0 0 0 0

Muzikl 7 0 102 0 2 0 43630 0



9

Balet 14 0 84 0 5 0 41498 0

Pohybov divadlo

0 12 0 65 0 2 0 18267

Bbkov divadlo

34 26 313 346 3 7 43658 18900

Ostatn 24 9 48 68 1 2 21340 3486

Spolu 189 150 1582 1513 36 46 424296 216484 Zdroj: Databza RegDat, 2011

Divadeln festivaly

V roku 2010 zorganizovali profesionlne divadl v SR celkovo 28 divadelnch prehliadok

alebo festivalov a tie 60 tvorivch divadelnch dieln. Dve prehliadky z uvedenho potu boli

regionlneho charakteru, 6 bolo celoslovenskch a 20 festivalov malo medzinrodn charakter.

Festivalovch podujat sa zastnilo 22 972 slovenskch aj zahraninch aktvnych astnkov a 83

223 nvtevnkov.

Na zem BSK sa v roku 2010 uskutonilo 10 takchto divadelnch podujat, z ktorch 8 malo

medzinrodn charakter a 2 celoslovensk. Iba jeden festival bol pritom neperiodickho charakteru,

inak vetky podujatia sa uskutonili v rmci periodickho, resp. ich dlhodobho psobenia. Tvorivch

dieln a workshopov na divadeln tematiku sa na zem BSK v rovnakom roku uskutonilo celkovo 18,

t.j. 30% obdobnch podujat na celom zem SR.

Tri zo tyroch krajom zriaovanch divadiel v rmci svojej innosti realizuj divadeln

festivaly: Divadlo ASTORKA Korzo 90 Festival Astorka, Bratislavsk bbkov divadlo Medzinrodn

festival pre deti a mlde (bienle), Divadlo LUDUS festival Puberk.

Galrie vtvarn umenie

Ron vkaz Ministerstva kultry SR o galrich uvdza za rok 2010 na Slovensku celkovo 25

galri. Jedna galria je v zriaovateskej psobnosti ttu, 16 prinle samosprvnym krajom, 7

galri je obecnch a v prpade 1 galrie je zriaovateom in prvnick osoba. Nvtevnos

v jednotlivch galrich v SR kolsala, no celkovo oproti roku 2009 vykazuje nrast z 374 667 osb na

414 323 osb. Zujem o expozcie v galrich a ich nvtevnos z asovho hadiska vykazuje

vzostupn tendenciu.

Na zem Bratislavskho kraja psobili poda vkazu v roku 2010 tri galrie so 4 pobokami,

ktor svoju innos vykonvali v podobe 25 stlych expozci. Celkovo sa vak v kraji uskutonilo 79

realizovanch vstav, ktor v roku 2010 navtvilo 106 201 nvtevnkov, z toho 42 161 neplatiacich.

Galrie toti v rmci osvetovej motivcie verejnosti a zvenia nvtevnosti galri zaviedli rzne

predplatn vstupy, ktor umouj nvtevnkom niekokonsobn poet vstupov. Niektor galrie

poskytuj von vstup v posledn nedeu v mesiaci, niektor v rmci dn galri a mze, in poskytuj

von vstup pre pedaggov a iakov vtvarnch odborov, pre vtvarnch umelcov, pracovnkov galri

a mze a pod.

Bratislavsk kraj sa na celkovej nvtevnosti galri v SR podieal viac ako 25% vetkch osb,

ktor v roku 2010 zavtali do galri v krajine.



10

Galrie v BSK porovnanie potu v 2001 a 2011

Bratislavsk kraj 2001 2011

Poet galri 3 3

Poet poboiek 6 2

Poet tematickch expozci 20 25

Poet zbierkovch predmetov 90210 93796

Poet vlastnch vstav realizovanch v SR 51 53

Poet realizovanch vstav 89 10

Poet vstav dovezench zo zahraniia 10 479

Poet kultrno-vchovnch a vzdelvacch aktivt usporiadanch galriami 479 135378

Poet nvtevnkov na vstavch a expozcich 135378 136092 Zdroj: Databza RegDat, 2011

V meste Bratislava vak postupne etablovalo viac ako 60 mench galri prezentujcich

rzne formy sasnho umenia. Ich zriaovateom s fyzick a prvnick osoby, priom ich innos

nie je jednotne monitorovan. Galrie s vak obdobne zameran na autorsk prezentciu

umeleckch diel, ako aj na ponkanie priestorov pre zanajcich umelcov. Tieto galrie psobia

nielen na komernom princpe, ale vytvraj aj prleitosti pre manifestovanie aktulnych trendov

kreatvneho sveta umenia. Ich vznam je preto prierezovho charakteru.

Mze

Ron vkaz Ministerstva kultry SR o mzech evidoval v roku 2010 na Slovensku psobnos

celkovo 110 mze. V tomto roku bolo navye zaregistrovan jedno nov mzeum priamo na zem

BSK, t.j. Mestsk mzeum v Senci.

Mze v BSK porovnanie potu v 2001 a 2011

Bratislavsk kraj 2001 2011

Poet mze 16 26

Poet poboiek 9 17

Poet tematickch expozci 55 60

Poet zbierkovch predmetov 3112838 3423082

Poet realizovanch vstav 177 199

Poet vlastnch vstav realizovanch v SR .. 146

Poet vstav dovezench zo zahraniia .. 5

Poet kultrno-vchovnch a vzdelvacch aktivt usporiadanch mzeami 1178 885

Poet nvtevnkov na vstavch a expozcich 496550 573937 Zdroj: Databza RegDat, 2011

Poet nvtevnkov vstav a expozci v mzech predstavoval na Slovensku v tomto roku 3

313 510, z ktorch 1 171 281 ud bolo neplatiacich na zklade obdobnej pecifikcie motivovania

verejnosti navtvi kultrne stnky ako v prpade vyie uvedench Galri.

Na zem Bratislavskho kraja psobili v roku 2010 takmer 23 % vetkch mze na

Slovensku, t.j. 25 mze s 19 pobokami, ktor svoju innos demontrovali v podobe 57 stlych

expozci. Celkovo sa v kraji uskutonilo 196 vstav, ktor v roku 2010 navtvilo 463 522



11

nvtevnkov, z toho 186 360 neplatiacich. Bratislavsk kraj sa na nvtevnosti mze na Slovensku

podieal takmer 14% vetkch osb.

Mze na Slovensku usporiadali v roku 2010 celkovo 1 227 vstav. Spomedzi mze,

psobiacich na zem BSK sa medzi najnavtevovanejie mze v SR (na iestom mieste) zaradilo

Mzeum mesta Bratislavy Nrodn kultrna pamiatka Hrad Devn.

Rozvoj mze a galri

Nvrh stratgie rozvoja mze a galri v Slovenskej republike povauje za najvznamnejie

piliere rozvoja v oblasti muzelnej prce najm odborn sprvu, ochranu zbierkovch predmetov,

inovatvne rieenia implementcie informanch technolgi do muzelnej prce, zniovanie nrokov

na kvalitu a potrebu profesionlneho rastu udskch zdrojov a predovetkm atraktvne formy

prezentcie muzelnych vstupov pre verejnos.

Digitalizcia hnutenho kultrneho dedistva a zapojenie zskanch poznatkov a informci

do systmov smerujcich k znalostnej spolonosti predstavuje jednu zo zkladnch priort rozvoja

mze a galrii, ku ktorej smeruje aj rozvoj mze a galri v Bratislavskom kraji. Paralelnm cieom je

monos operatvnejieho vyuitia informci a poznatkov vo vyuovacom a vzdelvacom procese.

Kin

Kin dnes predstavuj jednu z najpopulrnejch foriem kultrnych zariaden vbec. Na zem

Bratislavskho kraja sa nachdza pribline 30 aktvnych projeknch miest. Vo vine prpadov s

sasou rozsiahlych komplexov, o m za dsledkov postupn eliminovanie potu loklnych kn a

filmovch klubov, ktor zachovvaj tradin umeleck hodnoty kinematografie.

Na zem kraja psob viacero tzv. jednoslovch artkn, filmovch klubov a viacer kultrne

priestory maj v programovej ponuke aj umeleck filmov dramaturgiu. Aj divadlo Arna, ktor patr

do zriaovateskej psobnosti BSK, v sasnosti pripravuje projekt tematickch filmovch veerov.

Kninice

V ronom vkaze Ministerstva kultry SR o kniniciach sa na Slovensku za rok 2010 uvdza

celkov poet 1990 fungujcich verejnch kninc, o v porovnan s predchdzajcim rokom

predstavuje bytok o 71 kninc. Vedeckch kninc sledovanch v rezorte kultry SR bolo celkovo 9.

Akademick a zrove aj pecializovan vedeck kninice sa vykazuj od roku 2007 len v rezorte

kolstva, medzi ktor na zem BSK patr Slovensk ekonomick kninica EU v Bratislave. Poet

pecilnych kninc sa v roku 2010 znil v SR o jedens, t.j. na rove 346 kninc.

Na zklade ronch vstupov Regionlnej databzy REGDAT tatistickho radu SR bolo v

roku 2010 na Slovensku celkovo 1 990 fungujcich kninc. Na zem BSK sa nachdzalo v tomto roku

79 kninc, t.j. 3,82% vetkch kninc SR. Z pomedzi 506 2448 aktvnych vyuvateov kninc na

Slovensku bolo z BSK 50 604, t.j. 10%. Zhruba desa percentn zastpenie m aj poet nvtevnkov.



12

Kninice v Bratislavskom samosprvnom kraji

2006 2007 2008 2009 2010

Fungujce kninice 79 72 74 74 76

Aktvni pouvatelia 52 304 51 767 49 820 49 249 50 604

Aktvni pouvatelia do 15 rokov 16 626 16 67 15 126 16 815 14 959

Poet nvtevnkov 564 100 561 584 576 335 552 719 602 080

Zdroj: Databza REGDAT, SR

Kninin jednotky a vpoiky v Bratislavskom samosprvnom kraji

2006 2007 2008 2009 2010

Kninin jednotky spolu 1 756 720 1 759 851 1 752 900 1 737 299 1 738 684

Odborn literatra pre dospelch 452 215 464 236 456 931 449 240 451 867

Krsna literatra pre dospelch 849 174 842 300 846 494 843 814 846 727

Odborn literatra pre deti 94 721 88 705 88 015 86 976 85 595

Krsna literatra pre deti 360 591 364 608 361 448 357 269 354 495

Poet vpoiiek

2006 2007 2008 2009 2010

Kninin jednotky spolu 2 347 593 2 409 032 2 298 931 2 240 120 2 183 400

Odborn literatra pre dospelch 348 636 365 484 356 955 344 788 322 899

Krsna literatra pre dospelch 945 386 972 790 938 998 946 655 938 060

Odborn literatra pre deti 125 006 124 673 107 011 101 781 95 533

Krsna literatra pre deti 356 219 356 028 330 310 305 632 338 629 Zdroj: Databza REGDAT, SR

Poda Adresru kninc SR, ktor prevdzkuje Slovensk nrodn kninica za elom

zverejovania tatistickej roenky o kniniciach, sa v Bratislavskom samosprvnom kraji nachdza

nasledujca vznamovo - elov truktra kninc.

truktra kninc BSK poet

Regionlne kninice s krajskou psobnosou 1

Regionlne kninice 1

Mestsk kninice 10

Obecn profesionalizovan kninice 14

Obecn neprofesionalizovan kninice 48

pecializovan kninice 83

Z toho lekrske kninice 11

Technick kninice 12

Pdohospodrske kninice 4

Kninice mze a galri 12

Kninice SAV 39

In pecilne kninice 5 zdroj: Adresr kninc SR, Slovensk nrodn kninica

Poda Nvrhu stratgie rozvoja slovenskho knihovnctva je potrebn povaova vetky

sasti Knininho systmu SR bez ohadu na zriaovatea nrodn kninicu; vedeck,



13

akademick, kolsk, verejn a pecilne kninice za rovnako dleit pri rozvoji a stabilizcii celku.

Iba stabiln systm me poda ustanoven nvrhu stratgie posun kvalitu kninino-informanch

sluieb pre verejnos na rove zodpovedajcu potrebm vedomostnej spolonosti.

Regionlna a miestna kultra

Miestna a regionlna kultra predstavuje zloit viacvrstvov segment, ktor dimenzuje

celospoloensk rozvoj. alie smerovanie jej vvoja bude preto poda nrodnej koncepcie rozvoja

miestnej a regionlnej kultry ovplyvovan vvojom celej spolonosti, prioritami a kultrnou

politikou verejnej sprvy a rznymi globlnymi vplyvmi. Sbene s tmito trendmi rozvoja m svoju

nezastupiten lohu miestna aj regionlna kultra ako sas rozvoja rieenho zemia. Najm vo

forme zabezpeenia ochrany a rozvoja miestnej identity a kultry, mapovania kultrnych zdrojov

zemia, strategickho plnovania pri vyuit kultrnych, historickch a spoloenskch poznatkov a

silnch strnok zemia.

Tradin udov kultra predstavuje shrn hmotnch a nehmotnch produktov udskej

innosti, vytvorench v tradinch spolonostiach. Prenala sa z genercie na generciu stnym

podanm, napodobovanm a v podstatne i psomnou formou. Tradin udov kultra ako ucelen a

iv systm zanikala postupne s modernizciou spolonosti, avak viacer jej prejavy sa stali zdrojom

kultrnej a spoloenskej identity a uchovvaj sa ako prejavy loklneho, regionlneho alebo

nrodnho kultrneho dedistva.

Tradin udov kultra sa uchovva v dvoch prostrediach v primrnom, prirodzenom

vidieckom i mestskom prostred a v sekundrnom, kde mnoh amatrski umelci, dobrovonci a

intitcie tradin javy a prejavy predstavuj, interpretuj, imituj i revitalizuj, priom hlavnm

cieom je poukza na ich estetick a vzdelvaciu funkciu. Kovmi faktormi uchovvania s cta k

rodinnm tradcim i tradcim rodiska, vzah k nrodnm zvykom a identite, va aktvnych

jednotlivcov, intitucionlna starostlivos a v neposlednom rade komern charakter.

V dnenej podobe tradin udov kultra prispieva nielen ku kultivovanosti obanov, ale

podiea sa aj na ekonomickom rozvoji. Je oporou cestovnho ruchu v podobe inpircie mnohch

podnikateskch aktivt a teda aj akmsi stimulom kreatvnej sebarealizcie jednotlivcov, resp.

kreatvneho priemyslu. V prpade BSK prispieva k rozvoju povedomia o celom regine vrtane jeho

manifestovania smerom do zahraniia. Nemal vznam m vak aj v mravnej a estetickej vchove

mladch ud, v rozvjan talentu jednotlivcov i folklrnych sborov vo vetkch podobch umenia.

Nebezpeenstvo straty tradinej udovej kultry a spoloenskch dsledkov je v sasnosti

umocnen otvorenosou voi preberaniu unifikovanch kultrnych foriem, najm procesom

globalizcie. Hrozba zniku je preto citen.

Zkladnm motvom je jej sprstupnenie pre sasn i budce genercie. K tomu by mali

sli koordinovan opatrenia smerujce k identifikcii, dokumentcii, ochrane a innejiemu

prstupu k informcim o nej, ako aj k podpore a rozvoju ete ijcich foriem tradinej udovej

kultry.

Rozvoj regionlnej a miestnej kultry nemono oddeli od oblasti kreatvneho priemyslu,

ktor v eurpskom kontexte predstavuje najdynamickejie sa rozvjajci segment kultry. Ako uvdza



14

nrodn koncepcia rozvoja miestnej a regionlnej kultry, kultra je fenomnom zaloenm na

znalostiach a zrunostiach a jej vznam je nenahraditen v procese budovania znalostnej

spolonosti. Tm je zdraznen aj vzjomn vzah kultry a kolstva.

Hudobn kultra

Hudobn kultra je nielen imanentnou sasou ivota prakticky celej verejnosti, ale aj

najtruktrovanej segment kultry, v ktorom sa prelna mnostvo oblast (profesionlna,

amatrska), foriem a nrov (od vnej hudby, cez zbavu a folklr a po undeground).

V kraji psob viacero pikovch profesionlnych umeleckch intitci (Slovensk

filharmnia, Opera SND), sborov, zoskupen i slo umelcov, kon sa mnostvo pravidelnch

hudobnch podujat (Bratislavsk hudobn slvnosti, festival NEXT, Bratislavsk Jazzov dni, ...),

prleitostnch podujat, koncertov, prehliadok... Hudba je zrove asi najviac vnman aj ako

ekonomick komodita (hudobn priemysel, festivalov turistika), i prostriedok vchovy

a vzdelvania (VMU, konzervatri, ZU, vchovn koncerty) a prirodzene aj ako neodmysliten

sas zbavy a volnoasovch aktivt.

Sasou kultrnej infratruktry kraja s vo vzahu k hudbe nielen elov zariadenia ako

koncertn a hudobn sly (Slovensk filharmnia, Slovensk rozhlas, Fuga), ale aj viacer

polyfunkn a prleitostne vyuvan objekty a priestory (kultrne domy a centr, kostoly) vrtane

verejnch priestorov (nmestia, parky, vstavisk, hradn arel Devn).

Kultrne pamiatky

Ku koncu roku 2011 bolo na celom zem SR evidovanch 13 122 nehnutench pamiatkovch

objektov a 9 501 kultrnych pamiatok. Priestorov rozloenie nehnutench kultrnych pamiatok

nachdzajcich sa v okresoch BSK je uveden v nasledujcej tabuke.

Pamiatkov objekty a nehnuten kultrne pamiatky v okresoch Bratislavskho samosprvneho kraja

Okres Pamiatkov objekt Nrodn kultrna pamiatka

Bratislava I 895 641

Bratislava II 13 11

Bratislava III 51 27

Bratislava IV 118 61

Bratislava V 28 19

Malacky 113 73

Pezinok 248 185

Senec 45 32

SPOLU 1 511 1 049 Zdroj: Pamiatkov rad SR

Najvia koncentrcia pamiatkovch objektov (895) a kultrnych pamiatok (641) v

Bratislavskom kraji sa nachdza v okrese Bratislava I, o je logicky spsoben prtomnosou

historickho jadra Bratislavy, ktor je vyhlsen aj za pamiatkov rezervciu. Naopak najmenej

pamiatok nachdzame v okrese Bratislava II. Z okresov mimo zemia Bratislavy je najvia

koncentrcia pamiatkovch objektov a kultrnych pamiatok v okrese Pezinok. Na zem BSK sa



15

nachdzaj dve pamiatkov rezervcie: v Bratislave a vo Vekch Levroch (pamiatkov rezervcia je

zemie s ucelenm historickm sdelnm usporiadanm a s vekou koncentrciou nehnutench

kultrnych pamiatok, alebo zemie so skupinami vznamnch archeologickch nlezov) a niekoko

pamiatkovch zn: Bratislava Raa Depo, Bratislava Rusovce, Modra (pamiatkov zna je zemie

s historickm sdelnm usporiadanm, zemie kultrnej krajiny s pamiatkovmi hodnotami alebo

zemie s archeologickmi nlezmi a archeologickmi nleziskami, ktor mono topograficky

vymedzi).

Kultrno-historick potencil BSK pre rozvoj cestovnho ruchu

Sbor pamiatkovho fondu BSK predstavuje vek potencil pre tvorbu tematickch

produktov cestovnho ruchu. Medzi takto objekty patria predovetkm hrad Devn Slovansk

hradisko, hrad erven Kame, Bratislavsk hrad s arelom, antick archeologick nlezy (Villa

Rustica v Dbravke, Gerulata v Rusovciach , keltsk opidum na Bratislavskom hrade), mestsk

pamiatkov rezervcie (Bratislava a Svt Jur) a pamiatkov rezervcia udovej architektry vo

Vekch Levroch). Z technickch pamiatok a atrakci treba spomen televznu veu na Kamzku,

rozhadu na Vekej homoli, vodn dielo v unove, Schaubmarov mlyn v Pezinku-Cajle, kamenno-

tehlov secesn most v Krovej pri Senci, ale aj Nov most a most Apollo v Bratislave.

tandardn ponuku dopaj koncerty, mze, galrie, divadl a kin. No pre rozvoj

cestovnho ruchu maj podstatne v vznam kombinovan ponuky poznvacej a zitkovej

turistiky v prepojen na tradcie (gastronmia), trhy, i festivaly. Do takto koncipovanch produktov je

potrebn integrova verejn priestranstv nmestia, ulice, ihrisk, parky a zhrady, ako aj vytvra

adekvtnu infratruktru (informan body, cyklotrasy). Na tejto irokej a nesmierne rozmanitej

ponuke sa d postavi a rozvin cestovn ruch orientovan na kultru a kvalitu sluieb. Pre jeho

rozvoj je potrebn:

- zmapova vetky produkty kultrneho cestovnho ruchu

- analyzova a vyhodnocova nvtevnos kultrnych zariaden

- zapoji nov svetov trendy a praktiky pre kultrny cestovn ruch

- pripravi subregionlne stratgie rozvoja kultrnych podujat

- spolupracova pri tvorbe turistickch kultrnych produktov

Podujatia

Podujatia najrznejieho druhu s efektvnym motivtorom a akcelertorom cestovnho

ruchu zahraninho i domceho. V BSK sa uskutouj podujatia regionlneho, nrodnho

i medzinrodnho vznamu (napr. Bratislavsk hudobn slvnosti, Jazzov dni, Medzinrodn

filmov festival, Kultrne leto a Hradn slvnosti a mnoho alch). Potencil maj tematicky

profilovan podujatia a produkty s medzinrodnm presahom (naprklad antick pamiatky na dolnom

toku Dunaja, Devn ako priestor pre sasn kultru, Keltsk Bratislava), alebo historick pecifik

reginu ako Modransk majolika, Habnska keramika na Zhor, alebo historick trasy v Malch

Karpatoch. Kultrne podujatia v Bratislavskom kraji zrove dokazuj, e v regine intenzvne ije

sasn kultra vo vetkch nroch a formch.

Prklady kultrnych podujat (umenie, regionlne tradcie, zbava):



16

Bratislava Bratislava v pohybe Nu Dance Fest Wilsonic Next festival sasnej hudby Anasoft litera Pro-tza (festival sasnho umenia) Festival Asorka Festival Nov drma Festival Puberk (Divadlo Ludus) Bratislava Design Week Multiplace (festival kultry novch mdi) Letn Shakespearovsk slvnosti Bratislavsk Jazzov Dni Pocta slobode (Devn) Febiofest Viva Musica! festival Bratislavsk bl Korunovan slvnosti Bratislavsk majles Raianske hody Raianske vinobranie Obliehanie BA Napoleonom Konvergencie Melos tos Festival novej hudby Dni starej hudby Bratislavsk hudobn slvnosti Medzinrodn filmov festival Bratislava Mesiac fotografie Kultrne leto CirkulART Brak Bratislavsk metamorfzy

Zhorie

Malack hudobn jar Adventn Malacky Kultrne leto Zejdeme sa na hamblku Vek noc v katieli Vstavy v katieli Prvomjov Malacky Dni zel v Stupave Jablkov hodovanie Konc jak iv

Malokarpatsko

Keramick trhy Vnne trhy Ad una corda Vek cena veternov Pezinsk permonk Malokarpatsk strapec Festival Eugena Suchoa



17

Pezinsk strapec Svtomartinsk poehnanie vna Dni otvorench pivnc Jablkov hodovanie Cesta hliny (Modra) Malokarpatsk slvik Stupavsk krdlovka Saln vtvarnkov trova Modra

Senec Podunajsko

Seneck leto Karneval Trojkrov kpanie Seneck ruka Jablkov hodovanie

Kultrne zariadenia BSK

Bratislavsk samosprvny kraj zriauje sedem kultrnych zariaden. tyri z nich s divadl

a sdlia na zem Bratislavy: Divadlo Arna, Divadlo ASTORKA Korzo90, divadlo LUDUS a Bratislavsk

bbkov divadlo. Mimo Bratislavy sdlia Malokarpatsk osvetov stredisko v Modre, Malokarpatsk

kninica v Pezinku a Malokarpatsk mzeum v Pezinku. Svoju innos vykonvaj v slade s silm

BSK saturova potreby a zujmy obyvateov kraja v oblasti kultry na celom svojom zem, bez

ohadu na sdla kultrnych zariaden. Toto poslanie sa jednotliv kultrne zariadenia usiluj naplni i

u ako spdov intitcie, prostrednctvom vysunutch pracovsk, celoregionlnymi podujatiami,

partnerstvami a spoluprcou s inmi subjektmi, sieovanm viacerch subjektov pri realizcii podujat

a projektov, alebo koordinano-metodickou innosou. Kultrne zariadenia zrove poskytuj sluby

aj nvtevnkom reginu, angauj sa v nadregionlnych aktivitch a priamo participuj na tvorbe,

ochrane a prezentcii kultrnych hodnt a vytvran dobrho mena BSK doma aj v zahrani.

Lokalizcia uvedench kultrnych zariaden je predmetom astch vhrad: vetky tyri divadl

sdlia v Bratislave, mzeum, kninica a osvetov stredisko v malokarpatskom subregine (Pezinok,

Modra). V prpade divadiel je nevyhnutn poetn divcke zzemie a rovnomern dostupnos, preto

je ich situovanie v Bratislave jedinm monm rieenm. Do budcnosti by chcelo BSK vytvori

podmienky pre rozrenie ich innosti o zjazdy do kultrnych domov v oblasti celho kraja.

Malokarpatsk kninica v Pezinku a Malokarpatsk osvetov stredisko Modra svojou metodickou,

koordinanou, poradenskou a organizanou innosou relatvne rovnomerne saturuj cel zemie

kraja a otzka ich sdla je v konenom dsledku podrun. Do budcnosti BSK uvauje o zriaden

poboiek osvetovho strediska v Senci a na Zhor. Malokarpatsk mzeum je poda zriaovateskej

listiny a tattu regionlne, no vyprofilovalo sa ako mzeum zameran na miestne vinohradncke

a vinrske tradcie Malokarpatskej oblasti. BSK uvauje o zriaden alch mze v jednotlivch mikro-

reginoch.

Kultrne zariadenia v zriaovateskej psobnosti Bratislavskho samosprvneho kraja

Nzov zariadenia sdlo

Malokarpatsk osvetov stredisko Modra

Malokarpatsk kninica v Pezinku Pezinok



18

Malokarpatsk mzeum v Pezinku Pezinok

Bratislavsk bbkov divadlo Bratislava I

Divadlo LUDUS Bratislava V

Divadlo ASTORKA Korzo 90 Bratislava I

Divadlo ARNA Bratislava V Zdroj: BSK, spracovanie Aurex, 2012

Personlna bza kultrnych zariaden je dlhodobo stabiln. V roku 2014 v siedmich

kultrnych zariadeniach pracovalo celkove 156 zamestnancov (prepotan pln pracovn vzky), o

5 menej ako v roku 2013:

truktra pracovnkov kultrnych zariaden

V nasledujcej tabuke je kvantitatvna rekapitulcia innosti jednotlivch kultrnych

zariaden za rok 2014. Sumarizuje aktivity realizovan v rozsahu zkladnho poslania

zariaden, podujatia realizovan v sinnosti s radom BSK, v spoluprci s inmi subjektmi, asti na

festivaloch, saiach, prehliadkach a alie kultrne a spoloensk podujatia, ako aj podujatia nad

rmec plnenia hlavnch loh (charitatvne aktivity). Pre porovnanie je uveden aj poet

zamestnancov jednotlivch kultrnych zariaden.

Poet zamestnancov a poet aktivt kultrnych zariaden v r. 2014

Nzov zariadenia

Poet zamestnancov

Poet aktivt

Divadlo ARNA 32 152

Divadlo ASTORKA Korzo90 38 189

Bratislavsk bbkov divadlo 32 300

Divadlo LUDUS 9 82

Malokarpatsk mzeum Pezinok 15 59

Malokarpatsk osvetov stredisko Modra 13 74

Malokarpatsk kninica v Pezinku 17 311

Prehad rozpotov kultrnych zariaden v zriaovateskej psobnosti BSK

Nzov organizcie / Zdroj financovania 2012 2013 2014

Bratislavsk bbkov divadlo 620 772,26 628 414,88 630 305,24

financovan z rozpotu BSK 513 895,20 507 455,00 516 220,00

granty z MK SR 14 815,00 16 460,00 11 481,00

financovan z vlastnch prjmov organizcie 92 062,06 104 499,88 102 604,24

rok 2013 2014

odborn pracovnci 44 46

umeleck pracovnci 46 42

ekonomicko-prevdzkov pracovnci 71 68

spolu 161 156



19

Divadlo ARNA 1 355 360,40 1 359 418,84 1 326 509,75


granty z MK SR a MF SR 45 698,00 43 000,00 48 000,00


in zdroje 0,00 21 500,00 50 000,00

Divadlo ASTORKA Korzo 90 1 019 723,87 1 060 371,99 1 092 075,48


granty z MK SR 38 973,00 44 064,00 37 648,00


in zdroje 4 403,00 3 319,00 3 319,00

Divadlo LUDUS 263 087,94 289 860,59 271 936,52


granty z MK SR 4 435,00 4 495,00 3 817,00


in zdroje 2 000,00 0,00 0,00

Malokarpatsk kninica v Pezinku 273 469,89 276 042,89 294 386,09


granty z MK SR 5 000,00 12 060,00 11 650,00


in zdroje 1 020,00 3 140,36 1 100,00

Malokarpatsk mzeum v Pezinku 324 475,76 322 848,39 371 238,63


granty z MK SR 2 200,00 7 000,00 25 900,00


in zdroje 6 690,58 9 015,72 9 116,17

Malokarpatsk osvet. stredisko v Modre 346 817,92 349 387,50 361 566,40


granty z MK SR a KU 17 593,00 19 050,00 30 700,00


in zdroje 22 933,40 20 760,00 19 948,90

Spolu 4 203 708,04 4 286 345,08 4 348 018,11

Divadlo Arna

Divadlo Arna sdli v historickej budove z roku 1898 na petralskom nbre Dunaja

(Viedensk cesta . 10), ktor je vo vlastnctve Bratislavskho samosprvneho kraja. Maximlna

kapacita vekej divadelnej sly je 318 divkov, pri tandardnej prave hadiska a javiska je to 264

miest. Pred tromi rokmi si Divadlo Arna z vlastnch zdrojov vytvorilo z bvalej skobne nov

samostatn tdiov divadeln priestor Loft Arnu s miestami pre cca 80 divkov. Divadlo nem stly

umeleck sbor.

Divadlo Arna funguje na bze multinrovho divadla. Prina nov formy a koncepcie,

odkrvajce aj tabuizovan spoloensk tmy.

Za dvans rokov Divadlo Arna zrealizovalo 51 premir, z toho 43 inohernch, 7 hudobnch

a 1 tanen projekt. Do kontextu slovenskho divadelnctva sa Arna zapsala tzv. Obianskym

cyklom inscencii, ktor vznikali priamo na objednvku divadla a ktorch nmetom s

najzvanejie spoloensko-politick tmy slovenskej minulosti i prtomnosti: Tiso, Dr. Gustv



20

Husk, Komunizmus, Kukura, Holokaust a Kapitl, spolu s Povstanm s vrcholnmi dielami

uvedenho cyklu.

Napriek modernizcii zvukovej a osvetovacej techniky v roku 2013, ktor umonila uvies na

scnu aj technicky nron nrov a multinrov predstavenia, divadlo v sasnosti potrebuje

rekontrukciu, zameran predovetkm na vybavenie adekvtnou javiskovou technikou a na

vytvorenie variabilnho hadiska formou zsuvnej tribny, vrtane novch sedadiel.

Ambciou divadla Arna je prina tituly, ktor na domcich javiskch ete neboli uveden a

ktor obohacuj repertor ponukou, oslovujcou aj nronho divka. Na javisku sa aj v roku 2014

striedala sasn i klasick inohra, opera, charitatvne a organizovan predstavenia, rockov a

dezov koncerty. U vye 10 rokov Divadlo Arna spene organizuje Detsk Univerzitu

Komenskho.

Najv poet reprz zaznamenala inscencia Koza, alebo Kto je Sylvia 74-krt, almi hrami

s vym potom reprz boli u osveden a divcky spen divadeln inscencie Boh masakra 54,

November a Perfect days po 42 reprz.

Divadlo Arna 2011 2012 2013 2014

Poet pracovnkov 32 32 32 32

Kapacita sly 264 264/86 264/86 264/86

Poet premir 4 3 6 5

Poet predstaven (vetkch/ na zjazdoch) 102/3 116/5 122/5 111/4

Festivaly 3 7 5 2

Nomincie a ocenenia 3 0 2 1

Sprievodn podujatia 27 24 24 30

Poet platiacich divkov 16980 18490 20079

Trby zo vstupnho 178868 231715 209429

Poet nvtevnkov celkom 22377 24478 25992 27340

Vzia rozvoja Divadla Arna

Kovm krokom rozvoja Divadla Arna je plnovan rekontrukcia, ktor prispsob

technick parametre divadla sasnm inscenanm poiadavkm (momentlny stav vybavenosti

javiska je pre umeleck tvorbu nedostaujci). Rekontrukcia je naplnovan na kalendrny rok

2016.

V nastvajcej sezne 2015-2016 plnuje Divadlo Arna rozri svoju programov ponuku

o projekt Kino Arna (premietanie srie tzv. televznych pondelkov v spojen so skvostami svetovej

kinematografie v rmci tematickch filmovch veerov). Tm sa multi-nrov rozmer divadla rozri

o al programov segment. Divadlo Arna taktie do budcnosti plnuje vytvori projekt Young

Arna Art Meeting Point tvoriv inkubtor pre mladch umelcov, dizajnrov, grafikov, filmrov,

video-artistov at., m prune reaguje na sasn vzvu podpory kreatvneho priemyslu.

Divadlo ASTORKA Korzo 90

Divadlo Korzo90 (DAK90) bolo zriaden Ministerstvom kultry SR 1. aprla 1990. V roku

1993 bolo premenovan na Divadlo ASTORKA Korzo 90 (DAK90). S innosou od 1. aprla 2002



21

prelo Divadlo ASTORKA Korzo 90 do zriaovateskej psobnosti Bratislavskho samosprvneho

kraja.

Divadlo nem svoju budovu a psob v prenajatch priestoroch v budove Ministerstva kultry

SR na nmest SNP . 33 v Bratislave. Aktulna njomn zmluva plat do 11.1.2017. Vedenie divadla s

administratvnym zzemm sdlia v priestoroch Domu umenia na Nmest SNP . 12 v sprve

Nrodnho osvetovho centra.

Kapacita sly je 212 miest. Uveden priestory nie s v pravom slova zmysle divadeln,

pvodne slili ako banketov miestnos Tatra banky, neskr ako kino. Napriek tomu ASTORKA

Korzo90 dlhodobo patr k najspenejm a umelecky najambiciznejm slovenskm divadelnm

scnam. Disponuje vlastnm umeleckm sborom. DAK90 vytvorilo v uplynulom roku niekoko

novch inscenci, ktor sa hraj s vekm spechom na domcej scne. Divcky spech dokazuje

viacron obbenos a vysok reprzovos titulov, naprklad Na koho to slovo padne (137 reprz),

udn popoludnie Dr. Zvonka Burkeho (118), Tich dom (92), i Pred odchodom na odpoinok (78

reprz). Divadlo ASTORKA Korzo 90 kadorone organizuje medzinrodn festival ASTORKA.

Divadlo ASTORKA Korzo 90 2011 2012 2013 2014


Kapacita sly 187/154 187/154 187/154 187/154

Poet premir 2 2 3 5

Poet predstaven (vetkch/ na zjazdoch) 135/17 147/9 144/15 165/15

Festivaly 5 5 5 8




Trby zo vstupnho 148592 172402 188459


Vzia rozvoja Divadla ASTORKA Korzo 90

V aktulnej sezne Divadlo ASTORKA Korzo 90 prijalo do svojich radov novho umeleckho

fa, v echch i na Slovensku etablovanho reisra Marina Amslera, ktor iste prinesie divadlu

nov obsahov vziu. Taktie omladilo svoj hereck sbor prijatm dvoch novch lenov vo veku do 30

rokov. Tmto krokom divadlo nasleduje celoeurpsky cie uveden i v PHSR BSK 2014-2020 zvi

mieru zamestnanosti prostrednctvom vej asti mladch ud (opatrenie 8). Do budcnosti sa

v svislosti s Divadlom ASTORKA Korzo 90 uvauje o hadan novch prevdzkovch priestorov (v

sasnosti sdli v prenajatch priestoroch v budove MK SR).

Bratislavsk bbkov divadlo

Bratislavsk bbkov divadlo (BBD) sdli v historickej budove hlavnho mesta SR, ktor je v

majetku Bratislavskho samosprvneho kraja. Budova je u niekoko rokov vo vemi zlom technickom

stave a ku koncu roka musela by z bezpenostnch dvodov pre verejnos uzatvoren. Divadlo

v sasnosti hr v nhradnch priestoroch na Malej Scne STU na Dostojevkho rade . 7.

Rekontrukcia budovy divadla sa pripravuje na druh polrok 2015.



22

Bratislavsk bbkov divadlo s hadiskom pre 175 nvtevnkov v roku 2014 pripravilo pestr

zmes rozprvok najm pre najmench divkov. Zrealizovanm tyroch premir zskali tituly, ktormi

otvorili viacer otzky zaitch stereotypov, poda ktorch sa rozhodujeme, nechbal v nich vtip,

zbava a pouenie. Bbkoherci tak ako kad rok, prichdzali za demi do materskch kl, kde

odohrali viacero tzv. klkohier. U tradine vek priestor venuj na de sviatku det 1. jna, kde

odohrali viacero predstaven nielen v priestoroch divadla, ale aj v open air priestore parku

Preporskej krie. Zastnili sa na piatich festivaloch. S najvm potom reprz bola inscencia Kvak

a up 49 reprz, alou Myka nie je lka s potom 32 a Opice z naej police maj za sebou 31

predstaven. Do uzatvorenia divadla z dvodu rekontrukcie sa v divadle kad dva roky uskutooval

Medzinrodn festival pre deti a mlde. P doterajch ronkov vytvorilo tradciu, na ktorej chce

divadlo po rekontrukcii stava a pokraova v tradcii spenej akcie medzinrodnho vznamu.

Bratislavsk bbkov divadlo 2011 2012 2013 2014


Kapacita sly 170/175 170/175 170/175 170/175

Poet premir 3 4 3 4

Poet predstaven (vetkch / na zjazdoch) 251/57 186/69 219/84 296/64

Festivaly 4 2 4 5




Trby zo vstupnho 50131 75614 84867


Vzia rozvoja Bratislavskho bbkovho divadla

V Bratislavskom bbkovom divadle v sasnosti prebiehaj prv stavebn prce svisiace

s dlho plnovanou rekontrukciou. Divadlo momentlne doasne psob v budove Malej scny STU.

Rekontrukcia budovy divadla je nevyhnutnm krokom k jeho alej spenej prevdzke (odstrnenie

havarijnho stavu, rekontrukcia vntornch priestorov). Zrekontruovan budova by mala by

tartovacm momentom novch inscenanch monost a progresvneho umeleckho smerovania

divadla. V zrekontruovanej budove plnuje divadlo obnovi tradciu bienle medzinrodnho

festivalu pre deti a mlde.

Divadlo Ludus

Divadlo LUDUS u takmer es rokov sdli v Heineken Tower Stage na Pribinovej ulici . 25 v

Bratislave. Uveden priestory uva Divadlo LUDUS ako podnjomnk na zklade zmluvy medzi BSK a

spolonosou TOWER STAGE, s.r.o. (zmluva . 2009/394/KUL z 29. jna 2009). Okrem nevhodnho

a poda prvnych analz nevypovedatenho njmu komplikuje psobenie divadla nekorektn prstup

zo strany prenajmatea. Platnos njomnej zmluvy kon a 1. 7. 2019.

Divadlo Ludus je repertorovm divadlom, ktor programovo ponka uplatnenie

absolventom (jednotlivcom a skupinm) vysokch a strednch umeleckch kl a nasleduje

celoeurpsky cie uveden i v PHSR BSK 2014-2020 zvi mieru zamestnanosti prostrednctvom

vej asti mladch ud. V obdob 2010 2015 vo svojich projektoch spolupracovalo s cca 110

mladmi umelcami. Ludus je jedinm divadlom na Slovensku, ktor systematicky svoju dramaturgiu



23

zameriava predovetkm na tituly pre tnederov. Ludus nem stly hereck sbor. V roku 2014

repertor divadla tvorili tyri premiry novch projektov a predstavenia vytvoren v

predchdzajcich divadelnch seznach. Divadlo LUDUS organizuje medzinrodn festival PUBERK

(medzinrodn bienle divadla pre tnederov).

Divadlo Ludus 2011 2012 2013 2014


Kapacita sly 170 170 170 160

Poet premir 2 2 3 4

Poet predstaven (vetkch / na zjazdoch) 79/19 78/2 79/14 77/17

Festivaly 6 1 4 3




Trby zo vstupnho 14183 13386 14384


Vzia rozvoja Divadla Ludus

Kovm problmom Divadla Ludus s vyie spomnan nevyhovujce podmienky

umeleckej prevdzky divadla v budove Heineken Tower Stage. Rieenie tohto problmu je zsadnou

vzvou pre Bratislavsk samosprvny kraj. Do momentu vyprania nevhodnej njomnej zmluvy je

potrebn njs pre psobenie Divadla Ludus adekvtne priestory, o je zkladn predpoklad pre

zmyslupln a spen fungovania divadla. Dlhodobou vziou rozvoja Divadla Ludus je nadviaza na

dlhoron hodnotn tradciu spojen so kolou Ludus a spolu s vyhovujcimi prevdzkovmi

podmienkami dosiahnu zvenie nvtevnosti divadla.

Malokarpatsk mzeum v Pezinku

Malokarpatsk mzeum Pezinok (MMP) sdli v nrodnej kultrnej pamiatke, v pvodne

renesannom metianskom dome na ulici M. R. tefnika . 4 v Pezinku, ktor prela rekontrukciou v

rokoch 2006 a 2007.

Mzeum prevdzkuje aj vysunut pracovisk. Literrne a vlastivedn mzeum vo Svtom

Jure sdli v priestoroch prenajatch od mesta Svt Jur. Mzeum Ferdia Kostku v Stupave a tzv.

rodn dom Jna Kupeckho v Pezinku s vo vlastnctve BSK a v dsledku zlho stavebno-

technickho stavu s doasne uzatvoren a mimo prevdzky. V sasnosti sa spracovvaj

komplexn podklady pre rekontrukciu oboch objektov.

Rok

erpanie rozpotu k 31. 12. z BSK v

Poet pracovnkov (priemern prepotan)

Poet zskanch expontov

Poet nvtevnkov

2011 291 070,00 16 582 4 467

2012 303 270,00 16 603 7 678

2013 295 670,96 15 951 4 833

2014 316 540,98 15 104 5 462



24

Mzeum v sasnosti disponuje dvomi expozciami Dejiny vinohradnctva a vinrstva pod

Malmi Karpatmi a Prbeh vna, v ktorch prezentuj svoj zbierkov fond ale zrove aj faktory

utvrajce dejiny miest Pezinok, Modra a Svt Jur.

Vzia rozvoja Malokarpatskho mzea v Pezinku

Kovm momentom rozvoja mzea je rekontrukcia a sprevdzkovanie Mzea Ferdia

Kostku v Stupave a tzv. rodnho domu Jna Kupeckho v Pezinku, ktor s v sasnosti uzatvoren

a mimo prevdzky a rekontrukcia podkrovia mzea, kde by vznikol priestor pre detsk programy,

prednkov innos, depozitr at.

Malokarpatsk osvetov stredisko Modra

Malokarpatsk osvetov stredisko Modra (MOS) sdli v historickej budove katiea na Hornej

ulici . 20 v Modre. Budova a arel priahlej zhrady (parku) s nrodnmi kultrnymi pamiatkami

a potrebuj rozsiahlu obnovu a rekontrukciu.

Malokarpatsk osvetov stredisko je jedinm zariadenm svojho druhu v zriaovateskej

psobnosti BSK, priom vykonva aj as funkci, ktor v minulosti zabezpeovalo Nrodn osvetov

centrum v Bratislave a bval ObKaSS-y (obvodn kultrne a spoloensk stredisk mestskch ast).

Do zberu psobnosti MOS patr okrem Bratislavy (s piatimi okresmi) okres Pezinok (spolu 17 miest

a obc), okres Senec (28 miest a obc) a okres Malacky (25 miest a obc), MOS m celoregionlnu

psobnos.

Medzi hlavn aktivity kultrno-osvetovch zariaden patr realizcia kultrnej politiky ttu

delegovanej na samosprvne kraje, predovetkm v oblasti zujmovo-umeleckej innosti (sae,

prehliadky, divadeln festivaly, vstavy). V roku 2014 zrealizovalo MOS 34 nadregionlnych sa a

prehliadok, z toho jednu celottnu (CINEAMA 2014), 24 vlastnch podujat a 16 v oblasti

vzdelvania.

alou dleitou oblasou je odborn metodick a koordinan innos. V roku 2014 MOS

zrealizovalo metodick de pre pracovnkov z oblasti kultry, 38 rozborovch tematickch seminrov,

27 seminrov v oblasti vpotovej techniky a alie odborn, metodick a koordinan podujatia

(kolu tanca, stretnutia pre vedcich sborov a pod.).

Rok

erpanie rozpotu k 31. 12. z BSK v

Poet pracovnkov

Poet sanch

aktivt

Poet vlastnch podujat

Poet vzdelvacch

aktivt

2011 320 472,25 13 15 23 22

2012 289 000,00 13 20 15 20

2013 286 000,00 13 33 24 10

2014 282 297,00 13 34 24 16

Vzia rozvoja Malokarpatskho osvetovho strediska v Modre



25

V sasnosti sa pripravuje projekt Kultrno-kreatvne oivenie tradci v cezhraninej

spoluprci s rakskymi partnermi (Kulturvernetzung, Museumsmanagement a al), ktorho cieom

je vznik kultrno-kreatvneho centra v katieli v Modre, ktor bude sdlom sasnch aktivt MOS

v slade so zkonom o osvetovej innosti a zkladom pre rozrenie jeho aktivt v duchu mylienky

modernho oivenia tradci. Kovm momentom projektu je rekontrukcia objektu katiea a

zhrady, ktor s v sasnosti v technicky nevyhovujcom stave. Projekt je nastaven ako podpora

kreatvneho priemyslu.

Malokarpatsk kninica v Pezinku

Malokarpatsk kninica v Pezinku (MKP) sdli a cel innos vykonva v morlne a technicky

amortizovanej budove na Holubyho 5.v Pezinku. Kninica m vypracovan projekt modernizcie

a vytvorenia modernho kninino-informanho centra, prvm krokom m by vybudovanie

bezbarirovho prstupu v r. 2015. Kninica zbiera, spracovva a sprstupuje regionlne dokumenty,

poskytuje kninino-informan sluby nvtevnkom a alm pouvateom knininch

a informanch sluieb a zabezpeuje odborn metodick pomoc mestskm a obecnm kniniciam

v Bratislavskom samosprvnom kraji, buduje publikan a elektronick regionlne databzy a

vykonva tatistick spracovanie dajov o innosti kninc v Bratislavskom kraji pre Ministerstvo

kultry SR a Slovensk nrodn kninicu v Martine.

Porovnanie roky 2013-2014:

Porovnvacia tabuka 2013 2014 Rozdiel+/-

Poet itateov 3 398 3 579 +181

Deti do 15 rokov 1 245 1 341 +96

Poet nvtevnkov 39 732 42 247 +2 515

Poet vpoiiek 151 949 155 664 +3 715

MVS od inch 394 463 +69

inm 218 170 -48

Podujatia 261 311 +50

Nvtevnci podujat 6 472 7 883 +1 411

denn nvtevnos 158,92 170,35 +11,43

denn vpoika 607,79 636,73 +28,94

Vzia rozvoja Malokarpatskej kninice v Pezinku

Malokarpatsk kninica v roku 2014 nastpila na program modernizcie. Pripravila projekty

na obnovu IT zariadenia pre odbornch zamestnancov, pre pouvateov kninice sprstupnila nov

webov strnku, zakpila kolekciu eskch a slovenskch e-knh na poskytovanie elektronickch

vpoiiek svojim itateom. Tmito krokmi kninica uplatuje sasn eurpsky trend rozvoja

vzdelvacieho obsahu vrtane vyuvania informano-komunikanch technolgi (opatrenie 10 PHSR

BSK 2014-2020). Rozvjanie tohto prstupu v budcnosti me kninicu zaradi medzi najmodernejie

zariadenia svojho druhu na Slovensku.

5. Porovnanie BSK s ostatnmi samosprvnymi krajmi



26

Porovnva samosprvne kraje je problematick, kee nie s k dispozcii homognne

analytick daje a podmienky v jednotlivch krajoch s rozdielne. Vo veobecnosti plat, e vetky

kraje vykonvaj svoje kompetencie v oblasti kultry predovetkm prostrednctvom zriaovanch

kultrnych zariaden a ostatn segmenty kultry a umenia podporuj len marginlne,

prostrednctvom veobecnch dotanch schm v slade s prslunmi VZN (presn opak eurpskych

a svetovch trendov). Kraje neved samostatn satelitn et pre kultru, take dotcie, poskytnut

na kultru sa nepremietnu v zverenom te do programu Kultra. Vzhadom na zanedbaten

objemy financi v dotanch schmach, nem tto skutonos zsadn tatistick vznam.

Pri porovnan proporcionality vdavkov jednotlivch krajov na kultru vo vzahu k celkovm

vdavkom krajov (v percentch) je potrebn zohadni skutonos, e ide predovetkm

o prevdzkov nklady zriaovanch kultrnych zariaden a nie o podporu samotnch kultrnych

aktivt a umeleckej tvorby. Porovnanie jednotlivch samosprvnych krajov je zhrnut v nasledovnch

tabukch:

Porovnanie: Percentulny podiel vdavkov na kultru vo vzahu k celkovmu rozpotu krajov

Bratislava ilina Trenn Trnava Nitra B. Bystrica Preov Koice

3,31% 4,66% 2,81% 4,27% 6,43% 4,45% 5,77% 5,44%

Porovnanie: rozpoet, rozpoet kultra, kultrne zariadenia/zamestnanci, organizan tvar, dotcie

Kraj Rozpoet Rozp./ kultra

KZ/zam. Org. tvar radu Dotan systm

Bratislavsk 110.267.078 3.653.486 7/ 156 Odbor cest. ruchu a kult. VZN . 6/2012

ilinsk 137.175.520 6.398.529 22/531 Odbor kult. a cest. ruchu VZN . 4/2004

Treniansky 119.886.526 3.374.138 12/284 Odbor kolstva a kultry VZN . 13/2014

Trnavsk 99.976.612 4.269.886 18/309 Odbor kultry VZN . 7/2006

Nitriansky 137.994.300 8.884.635 21/572 Odbor vzdelvania a kul. VZN . 6/2012

Bystrick 122.023.969 5.441.422 22/425 Odd.kultry a cest.ruchu VZN . 19/2012

Preovsk 148.502.807 8.571.631 28/421 Odbor kultry VZN . 15/2008

Koick 139.503.236 7.598.056 24/529 Odb.kultry a cest.ruchu VZN . 3/2006

V prvom stpci tabuky je nzov samosprvneho kraja

V druhom stpci rozpoet poda dajov zo zverench tov za rok 2013 (vdaje ben vdavky)

V treom stpci je rozpoet na program kultra (skuton erpanie ben vdavky)

V tvrtom stpci je poet kultrnych zariaden zriadench krajom (KZ)/poet zamestnancov KZ

V piatom stpci je uveden organizan tvar radu kraja pre oblas kultry

V poslednom stpci je uveden prslun VZN veobecnej dotanej schmy kraja

Poznmka: Vetky daje s vnimkou dajov o rozpote s daje platn k 31.12.2014. daje o rozpote s zo

zverench tov krajov za rok 2013, nakoko v ase spracovania podkladov neboli ete zverejnen zveren

ty vetkch krajov za rok 2014

Z porovnania vyplvaj zjavn skutonosti:

- BSK zriauje najmenej kultrnych zariaden (je to dan aj vysokou koncentrciou alch

subjektov kultrnej infratruktry na zem kraja intitcie zriaovan ttom a Bratislavou)



27

- BSK vytvra najmenej pracovnch prleitost v zriaovanch kultrnych zariadeniach

- BSK vynaklad druh najniiu sumu na kultru v absoltnom finannom vyjadren

- BSK vynaklad druh najniiu iastku na kultru v porovnan k celkovmu rozpotu kraja.

Siln strnky, pozitva

Medzi pozitva Bratislavskho samosprvneho kraja v oblasti kultry patr bohat a nrovo

rznorod kultrny ivot. Niektor kultrne zariadenia zriaovan krajom svojm vznamom

a prnosom presiahli regionlny kontext a stali sa vo svojej oblasti ldrami slovenskej kultry (divadl

Arna, ASTORKA Korzo90). Kultrny ivot kraja je zrove naviazan na infratruktru ttu,

Bratislavy, miest a obc kraja, ale aj privtnej sfry a tretieho sektora.

Verejnos mimoriadne pozitvne vnma podujatia a projekty, zameran na oivenie

regionlnych tradci a propagujce typick regionlne produkty. Medzi podujatia tohto druhu patr

Jablkov hodovanie a projekt Malokarpatsk vnna cesta (Malokarpatsk osvetov stredisko Modra).

Ich prnosom je aj sieovanie aktrov a vytvranie partnerstiev na vetkch rovniach (kraj, mest

a obce, privtny sektor, obianske zdruenia).

V priebehu poslednch rokov sa Bratislavsk kraj vrazne angaoval v oblasti poznvania

a prezentcie hmotnho kultrneho dedistva. Ide o kontinulny projekt, sasou ktorho je

spoluprca s odbornmi intitciami a akademickou obcou. Na odborn podujatia (konferencie)

nadvzuje systematick edin innos. BSK vydal publikcie: Kultrne dedistvo a hospodrstvo,

Katiele a krie Bratislavskej upy, Dejiny bvania v Bratislavskej upe, Sakrlne pamiatky

Bratislavskej upy a pripraven je publikcia Vek vojna a Bratislavsk upa.

Napriek obmedzenm finannm zdrojom sa postupne presadzuj aj inovatvne prstupy.

Pozitvnym prkladom uplatovania inovatvnych prstupov je Malokarpatsk kninica v Pezinku, ktor

sa postupne transformuje do podoby otvorenho kninino-informanho centra.

V rmci skvalitovania a rozirovania poskytovanch sluieb vychdzaj kultrne zariadenia

Bratislavskho kraja v strety znevhodnenm a marginalizovanm skupinm obanov a to nielen

formou poskytovania zliav na vstupnom, ale aj pecilnymi slubami a podujatiami, ako s

predstavenia s titulkami pre nepoujcich, informcie v braillovom psme pre nevidiacich a

slabozrakch, i podujatia pre seniorov.

Najvraznejm pozitvom Bratislavskho reginu, aj ke zatia adekvtne nevyuitm, je

obrovsk a rznorod potencil koncentrovan v kultre.

Slab strnky, negatva

Pod niektor slab strnky Bratislavskho samosprvneho kraja v oblasti kultry sa podpisuje

nepln truktra intitci a obmedzenos disponibilnch finannch zdrojov. Na prine je nielen u

spomenut nedsledn decentralizcia, ale aj dlhodob obmedzenia reginu v prstupe k erpaniu

eurofondov.

Nedostatok financi m viacero priamych dsledkov. Predovetkm je to udriavac reim

upou zriaovanch kultrnych zariaden bez monosti realizcie ambiciznejch rozvojovch



28

projektov. Dsledkom je aj zl stavebnotechnick stav viacerch nehnutench nrodnch kultrnych

pamiatok (NKP) vo vlastnctve kraja, vrtane sdelnch budov niektorch upnch organizci.

Nedostatok prevdzkovch zdrojov sa odra v absencii systematickej drby NKP, o sa asto riei a

nsledne ich nkladnmi rekontrukciami, prpadne sa rekontrukcie odsvaj aj niekoko rokov

(Bratislavsk bbkov divadlo, katie v Modre). S nehnutenmi nrodnmi pamiatkami vo

vlastnctve BSK okrem finanne nronej prevdzky, drby a obnovy svisia aj alie problmy, ako

je ich vhodn vyuitie, integrovanie do irieho kontextu ivota reginu (cestovn ruch, sluby)

a s tm svisiace vyhadvanie a uzatvranie vhodnch partnerstiev. Obzvl to plat pre rozsiahle

komplexy (katie v Stupave, katie s parkom v Malinove).

V dsledku problematickej truktry a fyzickho stavu nehnutenho majetku BSK s viacer

objekty nevyuit, respektve pre verejnos uzatvoren, na druhej strane niektor upn kultrne

zariadenia sdlia v prenajatch priestoroch (divadlo ASTORKA Korzo90, Divadlo LUDUS).

alou slabinou BSK je pretrvvanie dsledkov ekonomickho skepticizmu v prstupe ku

kultre v nastaven regionlnej kultrnej politiky a jej nstrojov, pokia pri neexistencii akejkovek

koncepcie rozvoja kultry vbec mono hovori o nejakej koncznej kultrnej politike kraja. To sa

prejavuje v dvoch lnich. Predovetkm je to financovanie kultry ohranien na splnenie si akejsi

nutne trpenej zriaovateskej povinnosti bez vzie rozvoja a prepojenia na in oblasti. Zrove chba

systmov podpora nezriaovanej kultry. Iba v Bratislave pritom psob viac ne 100 subjektov

nezvislej (obianskej, nezriaovanej) kultry, ktor produkuje vye 2000 podujat rone a navtvi ju

za rok viac ne 240 000 divkov.3 Ide o objem financi a zrove o zmenu vnmania kultry ako

potencilu rozvoja reginu a tvorby hodnt v zmysle (aj) pecifickho ekonomickho odvetvia,

vrtane spsobu nakladania s disponibilnmi dotanmi zdrojmi.

Pozitvom je skutonos, e BSK m dotan systm (VZN . 6/2012) a e systm je otvoren

aj pre iadateov z oblasti kultry. No v porovnan s eurpskym tandardom a z pohadu

systematickho financovania kultry sa tento mechanizmus ned povaova za relevantn.

Najvie rezervy m Bratislavsk samosprvny kraj vo vyuit obrovskho kultrneho

potencilu, kumulovanho na jeho zem v mimoriadnej pestrosti a poetnosti jednotlivch foriem,

nrov a platforiem.

3 Zdroj: Maping nezvislej kultry v Bratislave (vchodiskov materil), 2012, autori: ubomr Burgr, Zora Jaurov, Slvo Krekovi, Mria Rikov, Barbara Zavarsk



29

6. SWOT analza4

Siln strnky (S. Strengths): - Vrazn kultrna tradcia, kultrna

vyspelos obyvateov, vysok dopyt po kultre

- Kumulcia obrovskho kultrneho potencilu

- Diverzita kultry, jej druhov, oblast , foriem, nrov, platforiem

- Odborn a organizan bza, sksenosti - Rozvinut tercirny sektor - Prelnanie ttnej, metropolitnej,

regionlnej, mestskej, vidieckej kultry - Disponibilita nstrojov nefinannej podpory

kultry (verejn priestranstv) - Atraktvne kultrne dedistvo - Hospodrska a socilna prosperita - Strategick geografick poloha a potencil,

truktrovanos zemia

Slab strnky (W. Weaknesses): - Nepln infratruktra - Schopnos kultry pohlti akkovek

mnostvo financi - Obmedzen finann zdroje (nedsledn

fiklna decentralizcia) - Marginlna podpora umeleckej tvorby,

nezriaovanej a neziskovej kultry - bytok zamestnanosti a samoiviteov v

kultre - Chba systm viaczdrojovho financovania

a dlhodobej podpory rozvoja kultry - Sektorov, rezortn a zriaovatesk

partikularizmus, nedostatok komunikcie - Neefektvna medziodvetvov previazanos

a koordincia (cestovn ruch, sluby) - Nerovnomern rozloenie infratruktry

a aktivt vo vzahu k zemiu reginu - Zl stav, obmedzen dostupnos a slab

propagcia hmotnho kultrneho dedistva - Nekoordinovan a neefektvna propagcia - Nevyuit geografick potencil a monosti

zahraninej spoluprce

Prleitosti (O. Oportunities): - Vyuitie kultrneho potencilu reginu - Nastavenie a uplatovanie efektvnej

kultrnej politiky BSK - Zlepenie komunikcie s umeleckou obcou a

nezriaovanou kultrou - Optimalizcia infratruktry kultry - Vytvorenie systmu finannej podpory

umeleckej tvorby a nezriaovanej kultry - Vyuitie monost nefinannej podpory - Vzjomn dopanie, podnecovanie

a spoluprca sektorov a foriem kultry - Efektvna medzirezortn a medziodvetvov

spoluprca (kultrna turistika) - Vyuitie potencilu hmotnho

a nehmotnho kultrneho dedistva - Implementcia inovatvnych prstupov - Vyuitie kultry ako potencilu pracovnch

prleitost - Efektvna propagcia a prezentcia reginu - Vyuitie geografickho potencilu,

zahranin spoluprca

Ohrozenia (T. Threats): - Klientelizmus - Nedostatok komunikcie medzi verejnou

sprvou a kultrnou obcou - Nedostaton vyuitie potencilu

nefinannej podpory kultry - Prehlbovanie trukturlnych rozdielov

(topografickch aj socilnych) - Zenie podpory tvorivosti a tvorby na

podporu kreatvneho priemyslu - Komercionalizcia (zbava, mainstream) na

kor kvality a vych funkci kultry - Nepochopenie ekonomickej nvratnosti

investci (naprklad PPP projekty, prepojenie na cestovn ruch)

4 Podiarknut oblasti maj obsahov presah na SWOT analzu PHSR BSK 2014-2020



30

III. STRATEGICK AS

1. vod

S vnimkou opatren realizovanch v obdob 1990-1992 (nezvisl a pluralitn systm Pro

Slovakia, vytvorenie podmienok pre vznik verejnoprvnych a nezvislch mdi), na Slovensku nebola

dokonen zsadn, resp. produktvna reforma i transformcia kultry. Aj proces decentralizcie je

do znanej miery len iluzrny, kee sa obmedzil na presuny zriaovateskch kompetenci bez

relevantnej fiklnej decentralizcie (decentralizcia finannch zdrojov, respektve nastavenie ich

prerozdeovania). Tomuto stavu zodpoved aj centralisticky koncipovan podoba dotanch

a grantovch schm. Nezriaovan kultra je podporovan okrajovo a sporadicky, kontinulna

a dlhodob (viacron) podpora kultrnych projektov a aktivt na Slovensku prakticky neexistuje.

Medzi dsledky vvoja a negatva sasnosti patria rezdu ideologickej poplatnosti, prejavy

partokracie a klientelizmus, ktor sa nevyhbaj ani kultre.

Postavenie kultry na Slovensku charakterizuje predovetkm vrazn rozpor medzi

deklarovanm a jej skutonm statusom. Na jednej strane je sce kultre na vetkch rovniach

spoloenskho ivota prisudzovan vek vznam, no zrove je kultra na okraji zujmu pri

rozdeovan verejnch zdrojov a vytvran podmienok na jej rozvoj. Proporcionalita verejnch

vdavkov na kultru, vyjadren v % HDP, trvalo vykazuje kontinulny pokles. Zatia o v roku 1993 to

bolo 1,03 %, v sasnosti je to okolo 0,39 %. Je to mlo nielen voi eurpskemu tandardu (okolo 1

%), ale aj v porovnan s inmi postsocialistickmi krajinami: Estnsko 1,8 %, esk republika 0,74 %,

Posko 0,59 %, Maarsko 0,57 % (Zdroj: O. Novotn, Podpora kultry z verejnch rozpotov

zemnch jednotiek SR v novom tiscro, Bratislava 2012).

Podrobnejia analza tchto tatistickch dajov je ete alarmujcejia a odhauje

rznorodos vnmania samotnho pojmu kultra. Z celkovej sumy vynaloench verejnch

prostriedkov na kultru via as sli na hradu veobecnch nkladov (prevdzka, mzdy a pod.)

a tzv. marginlnu kultru (oslavy, masov kultrno-spoloensk podujatia, ome). Na samotn

kreatvnu podstatu kultry (umeleck tvorbu) je to len zlomok z celkovej sumy, zodpovedajci

necelm trom stotinm percenta HDP. (Zdroj: Rukov kultrnej politiky, Via Cultura; Intitt pre

kultrnu politiku, Bratislava, oktber 2014).

Dan stav je aj dsledkom vo vedom spolonosti hlboko zakorenenej skresujcej

reflexie kultry v zmysle akejsi sce vzneenej, no v konenom dsledku luxusnej nadstavby,

nenvratne pohlcujcej a zaaujcej verejn financie. Prve ekonomick skepticizmus vo

vzahu ku kultre je primrnou prekkou implementcie stimulujcich ekonomickch nstrojov

jej rozvoja (naprklad zkon o sponzorstve, asigncia asti dane prvnickch osb). Situciu navye

zneprehaduje nejednotn tatistick metodika a absencia satelitnho tu kultry.

V podmienkach samosprvnych krajov sa vkon kompetenci v oblasti kultry veobecne

redukuje najm na zabezpeenie innosti krajmi zriaovanch kultrnych zariaden. Pod to, ak

kultrne zariadenia jednotliv kraje zriauj, sa viac podpsal historick vvoj, ako objektvne kritri

a potreby. Nedostatok disponibilnch zdrojov zrove negatvne limituje rozvoj tchto zariaden,

predovetkm vak podporu nezvislch kultrnych aktivt v reginoch.



31

Paradoxne, samosprvne kraje vykonvaj prostrednctvom zriaovanch organizci

niektor segmenty ttnej kultrnej politiky (zujmovo umeleck innos), priom finann

saturcia realizanch nkladov nie je zo strany ttu nijako garantovan a organizcie sa musia o u

uchdza formou iadost o granty.

Tak, ako v celej spolonosti, aj v prostred samosprvnych krajov sa len vemi pozvone

udomcuje vnmanie kultry aj ako novho ekonomickho odvetvia (kreatvny priemysel), i

potencilneho produktu, naprklad vo vzahu k cestovnmu ruchu.

Kreatvny priemysel

Reakciou zpadoeurpskych ttov na drastick retrikciu verejnch vdavkov v

sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulho storoia boli rozsiahle vskumy, ktor priniesli

presvediv odpove na otzku, i je kultra stratov, alebo nie. Jednoznane preukzali, e

kultra generuje aj ekonomick hodnoty, vrtane kvantifikovatenho zisku a e kultra vrazne

podnecuje celkov spoloensko-hospodrsky rozvoj. Navye ide o ekonomick odvetvie mlo

ohrozovan vkyvmi ekonomickho vvoja. V sasnosti s veobecne povaovan kultra (jej

pecifick as tzv. kreatvny priemysel) spolu so slubami a cestovnm ruchom za piliere

prosperujcej ekonomiky. Ke sa ho podarilo zadefinova, zistilo sa, e kreatvny priemysel prina

do eurpskej ekonomiky viac ako priemysel chemick. sla hovoria o jeho zodpovednosti za 5 %

eurpskeho HDP a prcu pre 8,5 milina ud.5

S istm asovm odstupom sa toto poznanie implementovalo v nastaven politk viny

zpadoeurpskych krajn a v sasnosti pozvona prenik aj k nm.

V roku 2011 si Ministerstvo kultry SR nechalo na zklade spoluprce s British Council

vypracova zkladn informan materil Vchodisk koncepcie na podporu kultry a kreatvneho

priemyslu. Pokraovanm bola v roku 2013 tdia s nzvom Sprva o potencili kreatvneho

priemyslu na Slovensku. Prvm problmom sa ukzala by neexistencia dt, ktor o tomto segmente

existuj len vo vemi kusej a iastkovej podobe. tdia kvalitatvne mapuje segmenty kreatvneho

priemyslu na Slovensku a obsahuje sriu odporan. Koncom roka 2013 zriadila vlda medzirezortn

pracovn skupinu, veden ministerstvami kultry a hospodrstva. Jej lohou je vytvorenie

zkladnho strategickho a implementanho materilu, o sa ale zatia nepodarilo a vsledkom boli

len vchodisk stratgie.

Paralelne s tmto procesom sa uskutonilo programovanie trukturlnych fondov na roky

2014-2020. S kreatvnym priemyslom sa pota ako so sasou dvoch operanch programov, OP

Veda a inovcie v asti o podpore podnikania a Integrovanho regionlneho operanho programu

(IROP), kde existuje pecifick os na podporu kreatvneho priemyslu v infratruktre aj v mkkch

projektoch (prioritn os 3), Operan program vskum a inovcie (prioritn os 4) a v Inovanej

stratgii BSK na roky 2014 -2020 (prioritn oblasti: Informano komunikan technolgie, nov

materily a biomedicna).

5 Informcia z konferencie Kreatvny priemysel na Slovensku, ktor pripravilo Zastpenie Eurpskej komisie na Slovensku v spoluprci s portlom EurActiv.sk a s podporou kancelrie Friedrich Ebert Stiftung na Slovensku. http://www.euractiv.sk/kultura-a-media/clanok/co-potrebuje-kreativny-priemysel-na-slovensku-023775#sthash.xmHZNhwN.dpuf



32

Je dleit poveda, e diskusiu o kultre nememe nahradi diskusiou o podpore kreatvneho

priemyslu. Na tomto mieste citujeme prezidentku Fra kreatvneho priemyslu Zoru Jaurov:

Podpora kreatvneho priemyslu by nemala sli ako vhovorka, e nemme dostaton kultrne

politiky. Len t krajina m fungujci kreatvny priemysel, ktor m dostaton schmy na podporu

tvorby. Ke nebudeme ma podporu tvorby, tam kde s udia kreatvni, bud nm inkubtory na ni,

lebo tam nebude ma kto chodi a o tam robi.6

Medzi sasn eurpske trendy patr aj komplexnej prstup ku kultre v irch svislostiach

medziodvetvovej spoluprce. Vsledkom s funkn ekonomick modely, naprklad prepojenie

kultry a turizmu. Eurpska komisia sa sna podporova kreatvny priemysel odstraovanm

prekok na jednotnom trhu, prostrednctvom pecilneho podpornho programu Kreatvna Eurpa

i alch, ktor sce nie s pecificky zameran na kreatvny priemysel ale je mon sa do nich zapoji

aj s takto ladenmi podnikateskmi projektmi (COSME, Horizont 2020).

Vetky tieto trendy s vzvou pre Bratislavsk samosprvny kraj, ako implementova svoje

rozvojov projekty do celoeurpskych trendov rozvoja kultry. V sasnosti m Bratislavsk kraj

rozpracovan kultrny projekt, ktor je priamou reakciou na tieto trendy (cezhranin spoluprca SK-

AT pri vzniku polyfunknho kultrno-kreatvneho centra v katieli v Modre). alm je projekt vzniku

kultrnospoloenskho centra v synagge v Senci. S podporou kreatvneho priemyslu svis aj projekt

Star trnica (v spojen s KC Dunaj), projekt vytvorenia kreatvneho centra v Hurbanovch kasrach

v Bratislave (projekt MK SR a mesta Bratislava), kreatvny inkubtor Galleria Cvernovka, ktor vznikol

spontnne na zklade iniciatvy zdola, Kunsthalle a mnoho alch.

Vzia

V porovnan so zpadnou Eurpou m vvoj kultry na Slovensku a v alch

postsocialistickch krajinch svoje pecifik a preto je aj implementcia eurpskych trendov niekedy

problematick. To, o kultra v transformujcich sa krajinch najviac potrebuje, asi najvstinejie

pomenoval posk politik a ekonm Jerzy Hausner: Na rovni racionlneho uvaovania je dleit

celostn chpanie vznamu kultry pre spoloensko-hospodrsky rozvoj. Na politickej rovni je

treba vnma kultru nie ako vsledok innosti verejnch intitci, ale ako o najirie chpan

sfru tvorivej aktivity ud. Na operanej rovni je dleit zmena zsad financovania kultrnych

aktivt tak, aby sme z verejnch prostriedkov skutone financovali iv podstatu kultry a nielen

infratruktru kultry (Zdroj: Kultrny kyslk znovuzrodenie kritiky, Via Cultura; intitt pre

kultrnu politiku, Bratislava, jn 2014).

Podstastou vzie rozvoja kultry v Bratislavskom kraji je zmer vytvori predpoklady na

premenu Bratislavskho kraja na symbol modernej, progresvnej a rozmanitej kultry, ktor je

aktvnou sasou ivota jeho obyvateov a zkladom charakteristiky Bratislava regin kultry.

Prostriedkom a zrove meratenm iastkovm cieom je podpora pluralitnho kultrneho a najm

tvorivho umeleckho prostredia z verejnch finannch prostriedkov spravovanch Bratislavskm

6 Informcia z konferencie Kreatvny priemysel na Slovensku, ktor pripravilo Zastpenie Eurpskej komisie na Slovensku v spoluprci s portlom EurActiv.sk a s podporou kancelrie Friedrich Ebert Stiftung na Slovensku. http://www.euractiv.sk/kultura-a-media/clanok/co-potrebuje-kreativny-priemysel-na-slovensku-023775#sthash.xmHZNhwN.dpuf



33

samosprvnym krajom (Priorita 1, Opatrenie 1.1. Aknho plnu implementcie Stratgie rozvoja

kultry v BSK na roky 2015 2020).

2. Strategick vzia kultrnej politiky BSK

Ambciou tejto stratgie je artikulova zujem o rozvoj kultry v zmysle zvznho programu

pre innos orgnov BSK, subjektov kultrnej infratruktry, spolupracujcich partnerov a

komunikova tento zujem najirej verejnosti. Zrove formuluje chpanie kultry ako sce

pecifickej a jedinenej autonmnej oblasti, no

Stratégia rozvoja kultúry v Bratislavskom samosprávnom kraji na roky 2015 – 2020

Documents

Transcript of Stratégia rozvoja kultúry v Bratislavskom samosprávnom kraji na roky 2015 – 2020