Správa o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2016

ZELENÁ SPRÁVA

Bratislava, júl 2017

1

Obsah

1. Úvod ...........................................................................................................................

3

2. Stav a vývoj lesov ..................................................................................................... 4 2.1 Výmera lesov .................................................................................................... 4 2.2 Štruktúra lesov .................................................................................................. 4 2.3 Zásoba dreva a uhlíka v lesoch ......................................................................... 5

3. Škodlivé činitele a zdravotný stav lesov ................................................................. 5 3.1 Abiotické škodlivé činitele a vykonané opatrenia ............................................ 5 3.2 Biotické škodlivé činitele a vykonané opatrenia ............................................... 6 3.3 Antropogénne škodlivé činitele a vykonané opatrenia ..................................... 6 3.4. Zdravotný stav lesov....................................................................................... 6 3.5 Vyhodnotenie opatrení na zabránenie zhoršovania zdravotného stavu lesných porastov ................................................................................................ 8 3.6 Ochrana pred požiarmi....................................................................................... 8

4. Hospodárenie v lesoch ............................................................................................. 8 4.1 Kategórie lesov a služby lesných ekosystémov................................................. 8 4.2 Genofond a reprodukčný materiál lesných drevín ............................................ 9 4.3 Pestovanie lesov ................................................................................................ 10 4.4 Ťažbová činnosť ................................................................................................ 11 4.5 Certifikácia trvalo udržateľného lesného hospodárstva .................................... 12

5. Obchod s drevom .................................................................................................... 13 5.1 Dodávky dreva .................................................................................................. 13 5.2 Ceny dreva v tuzemsku a zahraničí ................................................................... 13

6. Ekonomika lesného hospodárstva .......................................................................... 14 6.1 Tržby a výnosy v lesnom hospodárstve ............................................................ 14 6.2 Náklady lesného hospodárstva .......................................................................... 14 6.3 Hospodársky výsledok ...................................................................................... 15 6.4 Ekonomické nástroje ......................................................................................... 15 6.5 Súhrnný lesnícky ekonomický účet .................................................................. 15 6.6 Sociálno-ekonomické informácie a pracovná sila v lesnom hospodárstve....... 15

7. Organizačné a inštitucionálne usporiadanie lesníctva SR ................................... 16 7.1 Štátna správa lesného hospodárstva .................................................................. 16 7.2 Vlastníctvo a obhospodarovanie lesov .............................................................. 16 7.3 Ostatné organizácie lesného hospodárstva ........................................................ 17 7.4 Práca s verejnosťou............................................................................................ 18

8. Medzinárodné aktivity v oblasti lesného hospodárstva......................................... 199. Spracovanie dreva .................................................................................................... 21

9.1 Drevospracujúci priemysel, základné údaje drevospracujúceho priemyslu .... 21 9.2 Využitie dreva na energetické účely ................................................................. 22

10. Odvetvia a činnosti súvisiace s lesmi a ich funkciami ........................................... 23 10.1 Ochrana prírody .............................................................................................. 23 10.2 Starostlivosť o drobné vodné toky .................................................................. 24 10.3 Poľovníctvo ..................................................................................................... 25

11. Závery a odporúčania .............................................................................................. 2712. Zoznam použitých skratiek a zdrojov údajov........................................................ 30

Príloha – tabuľková časť

2

1. Úvod

Výmera lesných pozemkov v Slovenskej republike v roku 2016 bola 2 016 729 ha, z toho porastovej pôdy 1 944 123 ha. Lesnatosť dosiahla 41,1 %. Z hľadiska drevinového zloženia prevládajú listnaté dreviny so zastúpením 62,5 %, dreviny ihličnaté tvoria 37,5 %. Najvyššie zastúpenie má buk (33,5 %), smrek (23,1 %), dub letný a zimný (10,6 %) a borovica (6,8 %). Zásoba dreva v lesných porastoch dosiahla 480,65 mil. m3 hrubiny bez kôry a v porovnaní s predchádzajúcim rokom sa zvýšila o 2,53 mil. m3. Priemerná zásoba dreva je 248 m3 na hektár porastovej pôdy.

Ťažba dreva v roku 2016 bola 9,32 mil. m3. V porovnaní s rokom 2015 (9,25 mil. m3) bola vyššia o 0,8 %, ale naopak o 1 % nižšia než v roku 2014 (9,42 mil. m3). Objem náhodnej (kalamitnej) ťažby bol 4,69 mil. m3, t. j. 50,3 % z celkovej ťažby dreva. Podiel ihličnatých drevín na celkovej ťažbe bol 55,2 %, pričom až 85 % z toho bola ťažba náhodná (kalamitná). Organizácie štátnych lesov vyťažili 4,88 mil. m3 dreva, t. j. 52,4 %, zvyšok vyťažili obhospodarovatelia neštátnych lesov.

Obnova lesa v  roku 2016 dosiahla 18 060 ha, z toho prirodzená obnova bola 7 133 ha, t. j. 39,5 %. V porovnaní s rokom 2015 sa podiel prirodzenej obnovy zvýšil o 4 %. Ochrana proti burine sa vykonala na ploche takmer 44 tisíc ha a  ochrana proti zveri na ploche 38,6 tisíc ha. Prečistky sa realizovali na ploche 30 729 ha. V porovnaní s predošlým rokom sa objem výkonov prečistiek a ochrany lesa proti burine a zveri mierne znížil, avšak pozitívna tendencia ich zvyšovania pretrváva.

V roku 2016 dodali subjekty obhospodarujúce lesy na Slovensku na domáci trh 8 867,5 tis. m3

dreva (vrátane vlastnej spotreby). V porovnaní s rokom 2015 boli dodávky dreva na domáci trh vyššie o 256,5 tis. m3. Zvýšili sa najmä dodávky ihličnatého dreva o 505 tis. m3, kým dodávky listnatého dreva klesli o 249 tis. m3. Predaj dreva je stále najvýznamnejším zdrojom tržieb a výnosov v lesnom hospodárstve. V roku 2016 dosiahli tržby za drevo 433,15 mil. €, čo predstavuje 85,2 % z celkových tržieb a výnosov v lesnom hospodárstve.

Hospodársky výsledok lesného hospodárstva v roku 2016 bol 44,76 mil. €, čo je takmer rovnaký výsledok ako v roku 2015 (44,8 mil. €), v porovnaní s rokom 2014 to bolo menej o 7,2 mil. €. Negatívny vplyv na hospodársky výsledok má súčasná tendencia priemerného speňaženia 1 m 3 dreva, ktoré sa od roku 2012 každoročne mierne znižuje a v roku 2016 bolo 46,74 €, čo je v porovnaní s uvedeným rokom 2012 pokles o 1,6 €.

Dane v lesnom hospodárstve v roku 2016 predstavovali príjem do rozpočtu štátu a obcí v objeme 52,87 mil. €. Najvyšší podiel na odvedených daniach tvorila daň z pridanej hodnoty v objeme 29,5 mil. €, čo predstavuje 55,9 % a daň z príjmov, ktorá dosiahla 14 mil. €, t. j. podiel 26,5 %.

V roku 2016 bolo vo vlastníctve štátu 772 232 ha porastovej pôdy, čo predstavuje 39,7 % z celkovej výmery porastovej pôdy. Štátne organizácie v tomto období obhospodarovali 1 032 447 ha porastovej pôdy, čo je 53,1 %. Vysporiadanie vlastníckych vzťahov k lesným pozemkom podľa reštitučných zákonov nebolo ukončené. Zostáva vysporiadať predovšetkým lesné pozemky drobných individuálnych vlastníkov, resp. podielových spoluvlastníkov, ktoré v teréne nie je možné jednoznačne identifikovať.

Základné makroekonomické ukazovatele hospodárstva SR, lesného hospodárstva a stručné zhrnutie najdôležitejších ukazovateľov lesného hospodárstva za rok 2016 sa uvádzajú v tabuľkách 1.1 a 1.2. Hodnota hrubého domáceho produktu (ďalej len „HDP“) lesného hospodárstva v bežných cenách roku 2016 dosiahla 0,27 mld. € a medziročne klesla o 3,6 %. Podiel HDP lesného hospodárstva predstavuje 0,33 % z HDP hospodárstva SR. Investície do lesného majetku a lesnej výroby dosiahli 61 mil. € a  medziročne sa zvýšili o 56,4 %, čo sa prejavilo aj na zvýšení podielu na investíciách hospodárstva SR z 0,21 na 0,37 %. V lesnom hospodárstve sa zamestnanosť udržiava na približne rovnakej úrovni. V nasledujúcom období sa očakáva pokračovanie podobného tempa rastu ekonomiky ako v minulom roku, ktorý by mal zabezpečiť priaznivé makroekonomické prostredie aj pre lesné hospodárstvo SR.

3

2. Stav a   vývoj lesov

2.1 Výmera lesov

Výmera lesných pozemkov v roku 2016 dosiahla 2 016 729 ha, z toho výmera porastovej pôdy, resp. lesných porastov 1 944 123 ha. Naďalej pretrváva dlhodobý trend zvyšovania výmery lesov na Slovensku (tabuľka a obrázok 2.1-1). Za ostatných 10 rokov sa výmera porastovej pôdy zvýšila o vyše 11 tisíc ha. Lesnatosť, počítaná ako percentuálny podiel výmery lesných pozemkov z celkovej výmery Slovenska v roku 2016, dosiahla 41,1 %.

Okrem lesov na lesných pozemkoch sa na Slovensku vyskytuje časť poľnohospodárskych a ostatných pozemkov s porastmi lesných drevín (tzv. biele plochy). Podľa predbežných výsledkov druhého cyklu Národnej inventarizácie a monitoringu lesov 2015-2016 (ďalej len „NIML SR“) dosahuje výmera týchto lesov 288 ± 27 tisíc ha. Po započítaní výmery „bielych plôch“ je skutočná lesnatosť Slovenska 45,1 ± 1 %. Nakladanie s lesmi na nelesných pozemkoch nepatrí do kompetencie lesného hospodárstva (ďalej len „LH“); vzťahujú sa na ne ustanovenia § 47 zákona o ochrane prírody a  krajiny č. 543/2002 Z. z.

2.2 Štruktúra lesov

V dôsledku veľkej rozrôznenosti prírodných podmienok a stanovíšť majú lesy na Slovensku veľmi rozmanitú štruktúru, ktorú vyjadrujeme prostredníctvom drevinového, priestorového a vekového zloženia.

Drevinové zloženie

Lesy na Slovensku majú pomerne pestré drevinové zloženie. Z jednotlivých drevín majú dlhodobo najvyššie zastúpenie buk lesný (33,5 %), smrek obyčajný (23,1 %) a duby letný a zimný (10,6 %). Prevládajú listnaté dreviny so zastúpením 62,5 %. Podiel ihličnatých drevín sa znižuje; od roku 2005 sa znížil zo 41 % na 37,5 %. Prejavuje sa to najmä pri smreku, ktorého zastúpenie sa znížilo v dôsledku negatívneho pôsobenia škodlivých činiteľov za ostatných desať rokov o 3,2 % (z 26,3 % na súčasných 23,1 %). Pozorované zvyšovanie zastúpenia listnatých drevín možno hodnotiť pozitívne najmä z hľadiska stability lesov. Od roku 2005 sa zvýšilo zastúpenie buka lesného o 2,5 % a zastúpenie cenných listnáčov (javory a jaseň) z 3,3 % na vyše 4 %. (tabuľka 2.2-1 a obrázky 2.2-1, 2.2-2a,b).

Priestorová štruktúra

Z hľadiska vertikálnej priestorovej štruktúry sa lesy rozdeľujú na jedno, dvoj a viac etážové. Najvyšší plošný podiel 76 % majú menej diferencované jednoetážové lesy. Zastúpenie dvojetážových lesov je 20,4 %; veľmi nízke zastúpenie iba 3,6 % majú viacetážové lesné porasty (tabuľka 2.2-2). Podľa predbežných výsledkov NIML SR je podiel lesov s priaznivejšou viacetážovou štruktúrou vyšší.

Významným ukazovateľom horizontálnej priestorovej štruktúry je zakmenenie, ktoré určuje relatívnu mieru hustoty, resp. obsadenia plochy lesného porastu a jeho produkčného priestoru stromami. Pre plnenie produkčných i mimoprodukčných funkcií lesov je dôležité udržiavanie optimálneho zakmenenia. Priemerné zakmenenie je v súčasnosti 0,82 a v porovnaní s rokom 2010, keď dosahovalo hodnotu 0,80, sa zvýšilo (tabuľka 2.2-6).

Veková štruktúra

Rovnomerné zastúpenie výmery lesov vo všetkých vekových stupňoch je predpokladom trvalosti a vyrovnanosti produkcie dreva, poskytovania ich ďalších služieb a efektov ich funkcií, ako aj stability ekonomického prostredia lesnej výroby. Vhodnosť skutočného vekového zloženia lesov sa posudzuje vo vzťahu k normálnej výmere vekových stupňov, pričom jeden vekový stupeň sa rovná desiatim rokom. Skutočná veková štruktúra lesa sa od normálnej (ideálnej, optimálnej) štruktúry líši (obrázok

4

2.2-4, 2.2-6 a tabuľka 2.2-4). V súčasnom vekovom zložení je výmera lesov vo vekových stupňoch 1, 8, 9, 14 a 15+ nad úrovňou normálneho zastúpenia. Pod jeho úrovňou sú najmä mladšie porasty s vekom od 11 do 70 rokov (v 2. až 7. vekovom stupni). Približne normálne plošné zastúpenie majú vekové stupne 10. až 13., v ktorých sa nachádzajú rubne zrelé 91-130-ročné lesné porasty.

Nadnormálne zastúpenie vekových stupňov 8, 9 a 14 a približne normálne (ideálne zastúpenie) ostatných rubne zrelých potvrdzujú pretrvávajúce vysoké možnosti obnovnej ťažby dreva na najbližšie decéniá. Vysoké plošné zastúpenie 1. vekového stupňa (t. j. mladých lesných porastov do 10 rokov) vyplýva z prekračovania plánovanej ťažby dreva, najmä po roku 2004, z dôvodu vysokého rozsahu náhodných (kalamitných) ťažieb dreva, po ktorých nasledovala obnova lesa. V zastúpení 15. a starších vekových stupňoch prevládajú ochranné (obrázok 2.2-7) a chránené lesy z dôvodu uplatňovania osobitného režimu hospodárenia a záujmov ochrany prírody. Posuny výmery lesov vo vekových stupňoch od roku 1970, s jednoznačne preukázaným zvyšovaním zastúpenia lesov vyššieho veku nad 70 rokov a znižovaním zastúpenia mladších lesov (okrem 1. vekového stupňa, ktorého podiel sa v ostatnom čase zvyšuje) sú znázornené na obrázku 2.2-5.

Súčasný trend starnutia lesov na Slovensku možno preukázať aj na priemernom veku jednotlivých lesných drevín (tabuľka 2.2-5). Vek všetkých hlavných drevín s  výnimkou smreka sa zvyšuje. V  dôsledku častých kalamitných situácií prevažne v smrekových lesoch vyššieho veku sa znižuje zastúpenie smreka, čo sa následne prejavuje aj v znižovaní jeho priemerného veku v lesoch Slovenska.

2.3 Zásoba dreva a uhlíka v lesoch

Prirodzeným dôsledkom uvedených trendov vo vývoji vekového zloženia lesov je zvyšovanie zásoby dreva celkom, ako aj zásoby dreva na hektár porastovej pôdy (tabuľka 2.3-1 a obrázok 2.3-1 a 2.3-2). V roku 2016 dosiahla celková zásoba 480,65 mil. m3 hrubiny bez kôry (ďalej len „hr. b. k.“) a priemerná zásoba dreva na hektár bola 248 m3 hr. b. k. S ohľadom na uvedené trendy sa zvyšuje aj celkový bežný prírastok (ďalej len „CBP“), ktorý v roku 2016 dosiahol 12,1 mil. m3, resp. 6,3 m3

na 1 ha porastovej pôdy (tabuľka 2.3-2 a obrázok 2.3-3). Z  uvedenej tabuľky a obrázka vidno, že prírastok v lesoch Slovenska je trvalo vyšší než ťažba dreva, ktorá neprevyšuje objem prírastku, a to ani v rokoch po najväčších kalamitných situáciách v lesoch, akými boli kalamity v novembri 2004 a v máji 2014.

Vo vývoji zásob dreva podľa skupín drevín ihličnatých a listnatých možno pozorovať pretrvávajúce zvyšovanie zásoby listnatého dreva, ktorej objem v roku 2016 dosiahol 278,7 mil. m3

a za desať rokov od roku 2006 za zvýšil o 19,1 %. Naopak zásoba ihličnatého dreva sa už od roku 2010, v dôsledku častých kalamitných situácií v ihličnatých (najmä smrekových) lesoch znižuje; za desať rokov sa znížila o 3,7 %. Zvyšovanie celkových zásob dreva potvrdil aj druhý cyklus NIML SR. Podľa výsledkov tejto štatistickej kontrolnej metódy sa zásoba dreva na 1 ha za desať rokov zvýšila o 7,5 %. Podľa súhrnných informácií o stave lesov SR toto zvýšenie predstavovalo 7,4 % (z 231 m3 v roku 2006 na 248 m3 v roku 2016).

Zásoba uhlíka v lesných ekosystémoch, nadzemnej a podzemnej biomase sa tiež zvyšuje, čo súvisí so zvyšovaním zásob dreva (tabuľka 2.3-3). Priemerná hektárová zásoba uhlíka v mŕtvom dreve je na Slovensku najvyššia v Európe, trend jej vývoja bude známy po spracovaní výsledkov druhého cyklu NIML SR. Zásoba uhlíka v  lesných pôdach je stabilnejšia, avšak trendy jej vývoja sa dajú monitorovať len po dlhšom období.

3. Škodlivé činitele a   zdravotný stav lesov

3.1 Abiotické škodlivé činitele a vykonané opatrenia

Vietor, sneh, námraza, sucho a iné abiotické činitele v roku 2016 poškodili lesné porasty v objeme 1,4 mil. m3 dreva, z toho 785 tis. m3 ihličnatého dreva. Z ihličnanov bol najviac poškodený smrek (580 tis m3) a z listnatých drevín buk (512 tis. m3). Okrem toho v lesných porastoch zostalo ešte nespracované drevo z predošlého roku poškodené abiotickými činiteľmi v objeme 122 tis. m3.

Najvýznamnejším opatrením v prípade vetrových kalamít (najmä v smrečinách) je včasné spracovanie kalamitnej hmoty. Počas roka 2016 sa spracovalo 1,38 mil. m3 kalamitného dreva, čo bolo pod dlhodobým priemerom (iba 90 % oproti 55-ročnému priemeru). Do nasledujúceho roka zostalo

5

nespracovaných 175 tis. m3, z toho 92 tis. m3 smreka a 60 tis. m3 buka. Najviac kalamitnej hmoty bolo spracované v okresoch Rožňava (136 tis. m3), Revúca (124 tis. m3), Rimavská Sobota (119 tis. m3) a Poprad (83 tis. m3). V týchto štyroch okresoch sa spracovalo až 33 % všetkej kalamitnej hmoty poškodenej abiotickými činiteľmi v sledovanom období na Slovensku. Prehľad abiotických škodlivých činiteľov je uvedený v tabuľkách 3.1-1 až 3.1-4 a na obrázku 3.1-1.

3.2 Biotické škodlivé činitele a vykonané opatrenia

V roku 2016 boli biotickými škodlivými činiteľmi poškodené lesné porasty v objeme 3,2 mil. m3

dreva, z toho podkôrnym hmyzom, ktorý spôsobuje najväčšie škody v lesoch a napáda predovšetkým ihličnaté dreviny, 3 mil. m3 a z toho lykožrútom smrekovým 2,8 mil. m3. Uvedený objem kalamitnej hmoty bol 2,1-násobne vyšší v porovnaní s rokom 2015, z dôvodu extrémneho sucha v celej strednej Európe. Napádané boli najmä stojace porasty v okolí kalamitísk po vetrovej kalamite Žofia z 15. 5. 2014. Vyskytovala sa sústredená, ale aj rozptýlená kalamita.

V roku 2016 sa spracovali 3 mil. m3 objemu dreva z lesných porastov poškodených podkôrnym a drevokazným hmyzom, nespracovaných zostalo 376 tis. m3. Najviac boli okresy: Brezno, kde bolo spracovaných 349 tis. m3 kalamitného dreva a bol zaznamenaný až 3,2-násobný nárast oproti roku 2015, Rožňava (324 tis. m3; 2,3-násobný nárast), Poprad (256 tis. m3; 4,2 násobok) a Liptovský Mikuláš (251 tis. m3; 2,8 násobok). Prehľad výskytu podkôrneho a drevokazného hmyzu je uvedený v tabuľkách 3.2-2 až 3.2-5.

Na zvýšený výskyt biotických škodlivých činiteľov oproti roku 2015 sa reagovalo rozsiahlejšími obrannými a monitorovacími opatreniami. Nainštalovalo a prevádzkovalo sa 33 tis. klasických lapákov, čo bolo 1,4 násobne viac oproti roku 2015 a 47 tis. feromónových lapačov (1,1 násobne viac), z toho najviac v Žilinskom a v Banskobystrickom kraji. Odkôrnilo sa 12 tis. m3 drevnej hmoty (1,7 násobok oproti roku 2015), čo je pozitívnym trendom v ochrane lesa.

V  priebehu roka 2016 pribudlo 208 tis. m3 hmoty napadnutej fytopatogénnymi organizmami, čo je takmer 1,5-násobne viac ako v roku 2015. Aj nárast poškodenia lesov fytopatogénmi súvisí s oslabením lesných porastov suchom v roku 2015. Najvýznamnejším činiteľom bola podpňovka, ktorá poškodila 65 % objemu dreva napadnutého fytopatogénmi. V podstatne vyššej miere boli poškodzované ihličnaté dreviny (85 % podiel) ako dreviny listnaté. Najväčší objem vykonanej náhodnej ťažby zapríčinenej fytopatogénnymi hubami bol v okresoch Oravy a  Kysúc: Čadca (90 tis. m3; 1,7 násobok oproti roku 2015), Námestovo (29 tis. m3; 1,4 násobok) a Tvrdošín (16 tis. m3; 0,8 násobok). Prehľad štruktúry poškodenia lesných porastov fytopatogénnymi organizmami v roku 2016 je uvedený v tabuľkách 3.2-6 až 3.2-8.

Z dôvodu vysokých stavov raticovej, hlavne jelenej zveri naďalej pretrvávajú problémy s poškodzovaním poľnohospodárskych a lesných porastov. V prípade lesných porastov spravidla ide o poškodenie, či dokonca zničenie mladých rastových štádií lesa. Jelenia zver najintenzívnejšie poškodzuje cenné listnáče (javory a jasene), ale aj duby v najmladších štádiách a obhryzom kôry smrek v štádiu od žŕdkovín po kmeňoviny. V roku 2016 boli v LH a poľnohospodárstve zaznamenané škody spôsobené raticovou zverou vo výške 1 376 tis. €, čo je oproti roku 2015 o 109 tis. € menej (tabuľka 10.3-4).

3.3 Antropogénne škodlivé činitele a vykonané opatrenia

V dôsledku pôsobenia antropogénnych škodlivých činiteľov v roku 2016 boli poškodené lesné porasty v objeme 45 tis. m3 dreva. Spolu so zostatkom z  roku 2015 to bolo 47 tis. m3, z toho sa spracovalo 45 tis. m3. Najvýznamnejšími antropogénnymi činiteľmi boli imisie (71 % podiel) a krádeže dreva (18 %). Vo väčšej miere poškodzované ihličnaté dreviny (87 %). V rámci vykonávaných opatrní bolo najviac kalamitnej hmoty spracovanej v okresoch Gelnica (15 tis. m3), Spišská Nová Ves (6,7 tis. m3) a Kežmarok (5,9 tis. m3). Prehľad štruktúry poškodenia lesov antropogénnymi škodlivými činiteľmi je uvedený v tabuľkách 3.3-1 až 3.3-3 a na obrázku 3.3-1.

3.4 Zdravotný stav lesov

Zdravotný stav lesov na Slovensku sa hodnotí na základe defoliácie stromov, ktorá je prejavom vnútorných a vonkajšich vplyvov faktorov (najmä genetických, klimatických, stanovištných,

6

znečistenia ovzdušia), ktoré ovplyvňujú život jednotlivých drevín. Z tohto dôvodu sa zisťujú údaje o defoliácii, ako aj na ňu vplývajúcich faktorov (najmä depozície jednotlivých iónov, dusíka a síry, pôdne vlastnosti, kvalita pôdneho roztoku a obsah živín v ihličí a listoch) a stavu lesných ekosystémov. Defoliácia sa zisťuje vizuálne na 112 trvalých monitorovacích plochách (ďalej len „TMP“) systematicky rozmiestnených v sieti 16x16 km (extenzívny monitoring I. úrovne). Na plochách intenzívneho monitoringu lesov II. úrovne (9 TMP) sa zisťujú ukazovatele ostatných uvedených faktorov. Obidve úrovne monitoringu sú súčasťou európskej siete monitorovacích plôch. Na klasifikáciu defoliácie sa používa medzinárodne stanovená 5-triedna stupnica uvedená v tabuľke 3.4-1. Percentuálne zastúpenie drevín v  jednotlivých stupňoch defoliácie v roku 2016 sa uvádza na obrázku 3.4-1 a v tabuľke 3.4-2.

V roku 2016 bol najvyšší podiel drevín (48,9 %) v stupni defoliácie 1, do ktorého sa zaraďujú stromy so slabou defoliáciou, t. j. so stratou asimilačných orgánov (ďalej len „SAO“) 11-25 %; do tohto stupňa bolo zaradených 50,8 % listnatých a 46,3 % ihličnatých drevín. Do druhého stupňa defoliácie (stredne defoliované stromy so SAO 25-60 %) bolo zaradených 38,3 % drevín, z toho 35 % listnatých a 43 % ihličnatých. Nepoškodených stromov bolo 10,8 %, silne defoliovaných so SAO 61-99 % 1,7 % a odumierajúcich, resp. odumretých (SAO 100 %) bolo 0,3 % jedincov.

Podiel drevín zaradených v najpriaznivejších stupňoch defoliácie 0 (bez defoliácie) a 1 (slabo defoliované) bol v roku 2016 59,7 %. Za celé obdobie monitoringu zdravotného stavu vykonávaného od roku 1987 bol zaznamenaný najvyšší podiel drevín v uvedených stupňoch defoliácie v roku 2000, a to až 77 %. Od tohto roku sa trend ich zastúpenia znižuje, pričom najnižší bol v roku 2014 iba 50,9 %. V roku 2016 sa stav tohto ukazovateľa zlepšil o 8,8 % v porovnaní s rokom 2014.

Pri ihličnatých drevinách spolu, smreku a jedli bola od roku 1996 zaznamenaná stabilizácia zdravotného stavu. Tento trend súvisí aj s realizovanými lesoochrannými opatreniami, najmä s odstraňovaním jedincov poškodených podkôrnym hmyzom. Na druhej strane sa zaznamenáva trend zhoršovania zdravotného stavu borovice.

Listnaté dreviny vykazujú z hľadiska defoliácie lepší zdravotný stav než ihličnaté, čo do istej miery súvisí aj s rozdielnou dobou pretrvávania asimilačných orgánov, ktorá je u ihličnatých drevín dlhšia. V celom doterajšom priebehu monitoringu boli najmenej poškodzovanými drevinami hrab a buk, avšak v rokoch 2013, 2014 a 2016 bolo aj u týchto drevín zaznamenané výrazné zhoršenie stavu ich defoliácie. Najviac poškodenou listnatou drevinou bol až do roku 2014 dub, u ktorého sa podiel stromov v stupňoch defoliácie 2 (stredne defoliované) až 4 (odumierajúce a mŕtve) od roku 2005 do roku 2014 zvýšil o 33 % na úroveň 62 %. V rokoch 2015 a 2016 sa zdravotný stav duba zlepšil, naopak došlo k jeho  výraznému zhoršeniu u  hraba; jeho zastúpenie v  stupňoch 2 až 4 sa zvýšilo až na úroveň 52,1 %.

Od deväťdesiatych rokov minulého storočia sa výrazne zlepšila najmä situácia kvality ovzdušia a atmosférickej depozície síranov. Depozície síry sa na TMP v posledných rokoch pohybujú v rozpätí 4 až 8 kg/ha za rok. Naopak depozície dusíka zostávajú aj naďalej na pomerne vysokej úrovni. Kým v západnej Európe je zrejmý trend pomalého poklesu depozícií dusíka, Slovensko je súčasťou širšieho regiónu bez výzamného poklesu. Znamená to riziko eutrofizácie prostredia a vplyvov na biologickú diverzitu. V obidvoch formách spolu (amóniovej aj nitrátovej) sa hodnoty depozícií dusíka v súčasnosti pohybujú v rozpätí 5 až 12 kg/ha za rok.

Stav nasýtenia pôd bázami je vo všeobecnosti stabilný a nedochádza už k ich ďalšiemu zakysľovaniu. Predpokladá sa však len veľmi pomalá regenerácia v minulosti zakyslených pôd s výrazným časovým odstupom po poklese zakysľujúcich depozícií.

Pretrvávajúcim rizikom je aj naďalej lokálna kontaminácia pôd ťažkými kovmi, najmä olovom a ortuťou, akumulovanými v pokrývkovom humuse, ktoré sa postupne stávajú súčasťou najintenzívnejšie prekorenených organominerálnych horizontov.

V kvalite ovzdušia pretrváva nepriaznivý stav vysokých koncentrácií prízemného ozónu, hlavne vo vyšších horských polohách Karpát (podobná situácia je tiež v Alpách a Apeninách). V súčasnosti sa vyvíjajú a overujú modely pre presnejšie hodnotenie účinkov ozónu na dreviny (stomatálne toky).

Nepriaznivým faktorom pre vývoj zdravotného stavu drevín sú tiež prejavy zmeny klímy, najmä výraznejšie odchýlky od normálneho priebehu meteorologických prvkov. Kým vyššie teploty pri dostatku zrážok môžu vo vyšších polohách stimulovať prírastok drevín, v stredných a nižších polohách prevažuje negatívny efekt zmeny klímy na dreviny.

7

Potrebu ďalšieho znižovania emisií znečisťujúcich látok a nutnosť monitorovania vplyvov ukladá aj nová Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2016/2284 zo 14. decembra 2016 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie.

3.5 Vyhodnotenie opatrení na zabránenie zhoršovania zdravotného stavu lesných porastov

Súčasný zdravotný stav lesov na Slovensku je určený najmä výrazným narušením ich kompaktnosti vetrovou kalamitou Žofia z 15. mája 2014 a vysokou mierou nespracovanej kalamitnej hmoty, ktorá zostala v porastoch po kalamite. Dôvody jej nespracovania vyplývali najmä z obmedzení zákona o ochrane prírody a krajiny a extrémneho sucha v letných mesiacoch roku 2015. Tieto faktory spôsobili, že lykožrút smrekový v roku 2016 poškodil 2,3 násobne viac drevnej hmoty ako abiotický činiteľ vietor a 2,1 násobne viac ako podkôrny a drevokazný hmyz v roku 2015.

Obhospodarovatelia lesov vykonávali opatrenia ochrany lesa s vyšším počtom lapákov a lapačov ako v roku 2015, vyššou mierou odkôrňovania ako aj spracovaním vyššieho objemu náhodnej ťažby. Aj napriek týmto opatreniam sa zvyšuje početnosť sekundárnych škodlivých činiteľov a škôd nimi spôsobených.

V rámci ďalších opatrení na ochranu lesa sa aplikovali pesticídy, a to najmä v lesných škôlkach (fungicídy), v lesných kultúrach (herbicídy) a insekticídy (asanácia atraktívnej hmoty proti hmyzu). Ošetrilo sa 500 ha borovicových porastov na Záhorí proti hrebenárkam (Diprion pini), ktorých výskyt sa zaznamenal už od roku 2014, a to až na plocha približne tisíc ha. Ich zvýšený výskyt na Záhorí sa predpokladá aj v roku 2017.

3.6 Ochrana pred požiarmi

V roku 2016 bolo evidovaných 136 lesných požiarov na ploche 174,88 ha. Pri lesných požiaroch bola zranená jedna osoba a spôsobené škody boli vyčíslené na 96 665 €.  Najviac lesných požiarov sa vyskytlo v okresoch Čadca (11), Košice okolie a Poprad (po 9) a Malacky (8). Najväčšia výmera lesov poškodená požiarmi bola v okresoch Spišská Nová Ves (40 ha) Žarnovica (12,5 ha) a v Malackách (12,4 ha). Najväčšie škody spôsobili lesné požiare v  okresoch Žiar nad Hronom (14 435 €), Stropkov (9 900 €) a Rožňava (9 250 €). Najčastejšími príčinami lesných požiarov boli „nezistená príčina“ (26), „zakladanie ohňov v prírode“ (23) a „vypaľovanie trávy a suchých porastov“ (21). Požiare v lesoch sa najčastejšie vyskytovali v týchto mesiacoch: apríl (47 požiarov), marec (21), jún a júl (po 15) august a september (po 10). Najväčší lesný požiar v roku 2016 bol v  Mestských lesoch Krompachy 24. marca 2016 a zasiahol 36 ha listnatého lesa a okolitých trávnatých porastov. Jeho príčinou bolo vypaľovanie trávy. Podrobnejšie informácie o lesných požiaroch sú uvedené v tabuľkách 3.6-1 až 3.6-6.

Prevenciu pred vznikom lesných požiarov zabezpečovali vlastníci, správcovia alebo obhospodarovatelia lesa najmä v čase zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru v zmysle § 6b ods. 1 písm. c) zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov.

4. Hospodárenie v   lesoch

4.1 Kategórie lesov a služby lesných ekosystémov

Lesy na Slovensku sa z hľadiska ich prevládajúceho využívania členia na tri základné kategórie: hospodárske, ochranné a osobitného určenia. Najviac zastúpenou kategóriou sú lesy hospodárske, ktorých je 1,404 mil. ha, čo predstavuje 72,2 % z celkovej výmery porastovej pôdy. Určené sú najmä na produkciu akostného dreva pri súčasnom plnení ďalších dôležitých ekologických a sociálnych funkcií, ktorých podpora sa zabezpečuje špecifickými lesníckymi opatreniami v rámci funkčne integrovaného lesného hospodárstva. Od roku 2000 sa výmera hospodárskych lesov zvýšila o 5,9 %, ale v  porovnaní s  rokom 1980 je nižšia o 5,1 %. Tieto zmeny sú spôsobené najmä meniacimi sa požiadavkami na vyhlasovanie lesov osobitného určenia. Zastúpenie hospodárskych lesov je vyššie v neštátnych lesoch (75,3 %); v štátnych lesoch je ich podiel 69,5 %.

Lesy, v ktorých sú prvoradé ekologické funkcie sa vyhlasujú za ochranné. Ich funkčné zameranie vyplýva z prírodných podmienok. Tieto lesy plnia najmä funkcie ochrany pôdy, vody a infraštruktúry.

8

Hlavným cieľom hospodárenia v  nich je zabezpečenie plnenia ekologických funkcií. Ich výmera sa postupne mierne zvyšuje a v roku 2016 dosiahla 335,2 tisíc ha, t. j. 17,25 %.

Sociálne a kultúrne funkcie sú prvoradé v lesoch, ktoré boli z dôvodu špecifických celospoločenských alebo skupinových požiadaviek vyhlásené za lesy osobitného určenia. Uplatňuje sa v nich osobitný (funkčne diferencovaný) spôsob hospodárenia so zámerným posilňovaním jednej alebo viacerých vybraných funkcií: vodoochrannej, rekreačnej, prírodno-ochrannej, kúpeľno-liečebnej, výchovno-výskumnej, poľovnej a pod. Zabezpečovanie týchto požiadaviek značne ovplyvňuje (obmedzuje) bežné hospodárenie v lesoch. V súčasnosti sa lesy osobitného určenia nachádzajú na výmere 204,55 tisíc ha, čo predstavuje 10,5 %.

Výmera lesov osobitného určenia sa od roku 2000 znižuje, najmä z dôvodu zrušenia a vypustenia subkategórie lesov pod vplyvom imisií z kategórie lesov osobitného určenia, ale aj z dôvodu meniaceho sa záujmu žiadateľov o ich vyhlasovanie (vyhlasujú sa na základe žiadosti na dobu platnosti programu starostlivosti o lesy). Zastúpenie lesov osobitného určenia v štátnych lesoch je 13,5 %, kým v neštátnych lesoch je nižšie, na úrovni 7,1 %. V štátnych lesoch sú vo väčšej miere vyhlasované najmä lesy na obranu štátu (4,5 %), t. j. o 3,9 % viac ako v neštátnych lesoch; na ochranu genetických zdrojov (1,7 %) viac o 1,68 %; na poľovné využitie (1,8 %) viac o 1,5 % a na ochranu prírody (2,5 %), t. j. viac o 1,2 %.

Podrobnejšie informácie o kategorizácii lesov vyplývajú z údajov uvedených v tabuľkách 4.1-1 až 4.1-4 a obrázkoch 4.1-1 až 4.1-5.

Výmera lesných porastov využiteľných na produkciu dreva v roku 2016 bola 1 794 591 ha. Ide o lesy, v ktorých prírodné, porastové a legislatívne podmienky umožňujú plnenie aj ich drevoprodukčnej funkcie. V tejto skupine sa neuvažuje s lesmi v chránených územiach s piatym stupňom ochrany, v ochranných pásmach vodných zdrojov I. stupňa, v pásme kosodreviny a v ochranných lesoch na mimoriadne nepriaznivých stanovištiach.

Aktuálny systém diferencovanej starostlivosti o lesy už nie je, napriek viacerým pozitívam, celkom vyhovujúci. Treba ho prepracovať na základe najnovších tendencií vo vývoji systematiky, financovania a ekonomiky využívania funkcií lesov, najmä platieb za ekosystémové služby. V roku 2016 sa vypracoval návrh modelu, ktorý bude základom systému náhrady za poskytovanie ekosystémových služieb obhospodarovateľom lesa verejnosti.

4.2 Genofond a reprodukčný materiál lesných drevín

Zdroje lesného reprodukčného materiálu

Na umelú obnovu lesa a zalesňovanie možno použiť len lesný reprodukčný materiál (ďalej len „LRM“) pochádzajúci z uznaných zdrojov, za ktoré možno uznať výberové stromy, uznané porasty, klony, semenné sady a identifikované zdroje. Za zdroje LRM možno uznať aj semenné porasty po splnení určených kritérií.

Najrozšírenejším zdrojom LRM na Slovensku sú uznané lesné porasty, ktorých výmera sa v roku 2016 zvýšila o 8 971,5 ha v dôsledku opatrení štátneho podniku Lesy SR. V zmysle ustanovení § 3, ods. 2, bod 2 vyhlášky MP SR č. 501/2010 Z. z. bolo na lesných pozemkoch v  správe tohto podniku schválených 1 119 uznaných jednotiek. O 59 ha sa zvýšila aj výmera identifikovaných zdrojov. Výmera uznaných porastov a identifikovaných zdrojov sa zvýšila u všetkých drevín. Celková výmera uznaných porastov je 75 779 ha (tabuľka 4.2-1) a identifikovaných zdrojov 211 ha.

Ku dňu  31. 12. 2016 je na území Slovenskej republiky zriadených 115 génových základní na zachovanie genetických zdrojov lesných drevín. Ich celková výmera je 19 249 ha. V roku 2016 bolo schválených 6 nových génových základní. Vykonala sa revízia 5 génových základní, pre ktoré boli vypracované nové projekty obhospodarovania.

Lesné semenárstvo

Úroda semennej suroviny pre dreviny buk lesný, borovicu lesnú a jedľu bielu bola v roku 2016 slabá až stredná. Žiadna až slabá úroda sa zaznamenala pri drevinách duby, smrek obyčajný a smrekovec opadavý. V tabuľke 4.2-2 je uvedené množstvo nazbieranej semennej suroviny podľa drevín. Naďalej pretrváva nedostatok osiva pri drevinách buk lesný vo VS 2 a 6, duby (VS 1 a 2), smrek obyčajný (VS 6 a 7) a smrekovec opadavý (VS 2).

9

Semená lesných drevín prevažne spracúvajú a uskladňujú Lesy SR, š. p. Banská Bystrica, Odštepný závod (ďalej len „OZ“) Semenoles Liptovský Hrádok. V  skladovacích priestoroch OZ Semenoles sa uskladňujú časti zásob aj neštátnych a iných štátnych obhospodarovateľov lesa formou nájmu. Ďalšiu časť zásob osiva skladujú obhospodarovatelia lesov priamo vo svojich prevádzkových zariadeniach.

Stav zásoby osiva k 31. 12. 2016 v Banke semien lesných drevín, ktorú spravuje Národné lesnícke centrum (ďalej len „NLC“), je uvedený v tabuľke 4.2-2. Z  pracovnej zásoby banky bolo pre LESY SR, š. p., Banská Bystrica poskytnuté 14,5 kg osiva smreka obyčajného, 0,6 kg borovice lesnej a  0,75 kg smrekovca opadavého na pestovanie sadbového materiálu pre génové základne.

Lesné škôlky, prevádzkové zariadenia a produkcia sadeníc

Celková výmera škôlok, ako aj výmera ich produkčnej plochy, je stabilizovaná a ku koncu roku 2016 sa v porovnaní s rokom 2015 nezmenila. Výmera produkčnej plochy je 361 ha. Mierne klesajúci trend bol zaznamenaný v štátnom sektore. Mierny pokles sa zaznamenal v produkcii sadbového materiálu. Celkovo sa v roku 2016 dopestovalo 233,6 mil. ks. Priemerné množstvo sadeníc dopestovaných na 1 ha produkčnej plochy je takmer 647 tis. ks, čo je v porovnaní s rokom 2015 menej o 5 tis. ks. Vývoj celkovej výmery škôlok, ich produkčnej plochy a produkcie sadeníc je uvedený v tabuľke 4.2-3. Počet škôlok a prevádzkových zariadení je uvedený v tabuľke 4.2-4.

4.3 Pestovanie lesov

Obnova lesa

V roku 2016 bola obnova lesa vykonaná na ploche 18 060 ha. V porovnaní s rokom 2015 sa zvýšila o 2 159 ha, t. j. o 13,6 %. Dôvodom tohto zvýšenia bola najmä obnova kalamitných plôch po spracovaní poškodenej hmoty z vetrovej kalamity Žofia z 15.5.2014. Prirodzená obnova sa dosiahla na ploche 7 133 ha, čo predstavuje 39,5 %-ný podiel z celkovej obnovy lesa, ktorý sa v porovnaní s rokom 2015 zvýšil o 4 %. Podiel prirodzenej obnovy sa zvýšil v obidvoch kategóriách obhospodarovania lesov: v lesoch štátnych zo 40,1 % na 45,6 % a v neštátnych z 31 % na 33,9 % oproti predošlému roku. Príprava pôdy pre prirodzenú obnovu lesa sa vykonala na ploche 13 327 ha. V obnove lesa prevládala umelá obnova s podielom 60,5 %; jej podiel sa však znižuje. (tabuľka a obrázok 4.3-1).

Zastúpenie drevín v obnove lesa sa prispôsobuje konkrétnym stanovištným podmienkam i spoločenským požiadavkám tak, aby sa optimálne plnili funkcie lesov. Presadzuje sa požiadavka rôznorodosti lesných porastov, ktorá spravidla zvyšuje ich stabilitu.

Pri hodnotení obnovy lesa v ostatných desiatich rokoch cez skutočné zastúpenie drevín a zakmenenie (relatívnu hustotu) v 1. vekovom stupni podľa SISL pozorujeme nižšie zastúpenie jedle, duba a čiastočne aj smrekovca. Vyššie zastúpenie majú hospodársky menej významné dreviny (agát, hrab, cer). Zakmenenie v 1. vekovom stupni má hodnotu 0,88. Rast a vývoj viacerých druhov drevín (najmä cenných listnáčov) deformuje poškodzovanie zverou.

Podľa predbežných výsledkov NIML SR 2015-2016 je prirodzenej obnovy viac; je teda evidenčne podhodnocovaná, čo však súvisí aj s  metodikou jej evidovania a s tým, že často vznikne až po vykonaní umelého zalesňovania ťažbových plôch.

Starostlivosť o mladé lesné porasty

Ochrana proti burine sa v  roku 2016 vykonala na ploche takmer 44 tis. ha a ochrana proti zveri na ploche 38,6 tis. ha. V porovnaní s predošlým rokom sa objem obidvoch výkonov mierne znížil, v ochrane proti burine približne o 4 tis. ha a proti zveri o 1,8 tis. ha. Oplocovanie lesných kultúr proti zveri sa vykonalo na 600 ha, čo je najviac od roku 2010 a zvýšilo sa o 350 ha v porovnaní s uvedeným rokom (tabuľky 4.3-2, 4.3-3 a obrázok 4.3-2). Pozitívna tendencia zvyšovania objemu všetkých rozhodujúcich výkonov starostlivosti o mladé lesné porasty od roku 2010 pretrváva aj napriek miernemu poklesu výkonov ochrany proti burine a zveri v porovnaní s rokmi 2014 a 2015.

Prečistky a prebierky v lesných porastoch

10

Prečistky sa v roku 2016 vykonali na ploche 30 729 ha, čo je 111,8 % plánovaného rozsahu. Oproti roku 2010 je to viac o 69,4 %, ale oproti predošlému roku 2014 menej o 1 %. Vykonávanie prečistiek vo väčšom rozsahu než vyplýva z úloh programov starostlivosti o lesy je pre výchovu mladých lesných porastov dôležité; zabezpečuje sa tým priaznivý vývoj ich druhovej a priestorovej štruktúry, zdravotného stavu, odolnosti a kvality (tabuľky 4.3-2, 4.3-3, 4.3-4 a obrázok 4.3-2). Vyšší objem výkonu prečistiek v porovnaní s plánom (t. j. podľa skutočnej potreby mladých lesných porastov) sa dlhodobo vykonáva v štátnych lesoch (v roku 2016 viac o 33,4 %) a v mestských a obecných lesoch (viac o 21,3 %). Skutočné plnenie tohto výkonu v ostatných kategóriách neštátnych lesov je v porovnaní s plánom nižšie, a to v lesoch spoločenstevných 86,6 % plánovaného rozsahu, cirkevných 31,5 %, obhospodarovaných poľnohospodárskymi družstvami 27,5 % a v lesoch súkromných 26,7 %.

V roku 2016 sa výchovné ťažby (prebierky) vykonali na ploche 42 071 ha (63,9 % plánovanej plochy). Objem vyťaženého dreva bol 1 181 342 m3 (68,5 % plánovaného objemu), (tabuľky 4.3-5 a 4.3-6). Rozdiel v rozsahu plánovaných a vykonaných prebierok je spôsobený spracovávaním náhodnej (kalamitnej) ťažby vzniknutej v predrubných porastoch v dôsledku pôsobenia škodlivých činiteľov v lesoch. Z dôvodu spracovania kalamitného dreva nie je potrebné plánovanú výchovnú ťažbu vykonať buď čiastočne alebo v plnom rozsahu.

Hospodárske spôsoby

Z hľadiska plánovania hospodárskych spôsobov možno konštatovať priaznivú tendenciu znižovania podielu holorubného hospodárskeho spôsobu po roku 1990 z približne 85 % na súčasných 23 %. Plánovaný podiel prírode blízkeho podrastového hospodárskeho spôsobu sa naopak zvýšil zo 14 % na 75,5 % za to isté obdobie. Je to v zhode s prírodnými podmienkami lesov SR, ktoré umožňujú uplatňovať podrastový hospodársky spôsob asi na 70 % porastovej pôdy. Podrastový hospodársky spôsob prevažuje v hospodárskych lesoch a lesoch osobitného určenia. V lesoch ochranných a niektorých subkategóriách osobitného určenia sa na zabezpečovanie ich osobitného poslania uprednostňuje ešte jemnejší účelový výber alebo výberkový hospodársky spôsob. Podrobnejšie údaje sú uvedené v tabuľke 4.3-7.

4.4 Ťažbová činnosť

4.4.1 Ťažba dreva

V roku 2016 sa na Slovensku vyťažilo 9,32 mil. m3 dreva. V porovnaní s rokom 2015 bola ťažba dreva vyššia o 0,8 %, ale nižšia o 1 % než v roku 2014. Z celkovej ťažby dreva sa v organizáciách štátnych lesov vyťažilo 52,4 % a v subjektoch neštátnych lesov zvyšných 47,6 %. Vyťažilo sa 55 % ihličnatého a 45 % listnatého dreva. Náhodná ťažba dreva pri odstraňovaní následkov kalamitných situácií v lesoch bola 4,69 mil. m3, čo predstavuje 50,3 % z celkovej ťažby. V porovnaní s rokmi 2014 a 2015 sa jej podiel znížil o 14,9 %, resp. o 6,1 %. V rámci náhodnej (kalamitnej) ťažby sa vyťažilo 84,9 % ihličnatého dreva; podiel listnatej náhodnej ťažby bol 15,1 %. Podrobnejšie informácie sú uvedené v tabuľke a na obrázku 4.4-1.

Doterajší vývoj ťažby dreva

Skutočná ťažba dreva sa na Slovensku v dlhodobom trende zvyšuje (tabuľka a obrázok 4.4-2). Ročný podiel náhodných (kalamitných) ťažieb z celkovej ťažby dreva sa od roku 1990 pohybuje v rozpätí od 42 % do 65 % (t. j. od 1,8 mil. m3 v  roku 1992 do 6,5 mil. m3 v  roku 2005). K ich rapídnemu zvýšeniu došlo po rozsiahlom poškodení lesných porastov (kalamite) spôsobenej víchricou Alžbeta v novembri 2004, a to najmä v dôsledku aktivizácie biotických škodlivých činiteľov (podkôrneho hmyzu) v ihličnatých (najmä smrekových) lesoch. V porovnaní so začiatkom 90-tych rokov bol objem spracovaného kalamitného dreva v niektorých rokoch po roku 2004 dvoj- až trojnásobný. Po postupnom poklese objemu náhodnej ťažby v roku 2013 na úroveň 3,11 mil. m3, ktorá bola porovnateľná s  obdobím pred rokom 2005, došlo k jej opätovnému zvýšeniu v rokoch 2014 na 6,14 mil. m3 a 2015 na 5,21 mil. m3 po kalamite spôsobenej víchricou Žofia zo 14. a 15. mája 2014.

11

V dôsledku vykonávania náhodných (kalamitných) ťažieb dochádzalo k prekračovaniu plánovanej ťažby dreva, a to najviac v roku 2005 o takmer 50 %, v roku 2008 o vyše 25 % a v roku 2010 o takmer 20 %.

Príčiny zvyšovania ťažby dreva

Z podrobnej analýzy produkčného potenciálu lesov Slovenska vyplýva, že hlavným faktorom zvýšených ťažbových možností a následne aj ťažby dreva bola a aj je súčasná veková štruktúra lesov a z  nej vyplývajúce pretrvávajúce zvyšovanie zásoby dreva, najmä v starších lesoch s vekom nad 70 rokov (8. a vyššie vekové stupne). Je to spôsobené vyšším (nadnormálnym) plošným zastúpením lesov v týchto vekových stupňoch (obrázky 2.2-4 až 2.2-6), v ktorých sa nachádzajú dospelé – rubne zrelé lesy.

Z obrázkov 2.2-5 a 2.3-2, dokumentujúcich vývoj výmery lesov a  celkovej zásoby dreva, je evidentná akumulácia vysokého objemu zásob dreva v uvedených vyšších vekových stupňoch. Evidentná je tiež rastúci trend objemu zásob dreva v týchto vekových stupňoch, čo potvrdzuje zvyšovanie aktuálneho ťažbového potenciálu v lesoch SR.

Prirodzeným dôsledkom uvedených skutočností je postupne narastajúci objem plánovaných ťažieb dreva, ktorý v roku 2016 dosiahol 9,69 mil. m3. Za obdobie posledných 20 rokov, t. j. v porovnaní s rokom 1996 sa plánovaná ťažba dreva takmer zdvojnásobila; zvýšila sa o 96 %, resp. o 4,74 mil. m3

(tabuľka a obrázok 4.4-2). Napriek uvedeným skutočnostiam realizovaná ťažba dreva je stále nižšia v porovnaní s celkovým bežným prírastkom, t. j. s objemom dreva, ktorý každoročne v lesoch prirastie.

4.4.2 Sprístupňovanie lesov

Celková dĺžka vlastných lesných ciest v  roku 2016 dosahovala takmer 37,7 tis. km, z toho 6,5 tis. km sú odvozné lesné cesty triedy 1L, 15,1 tis. km triedy 2L a 16,1 tis. km zemné cesty triedy 3L a trvalé približovacie cesty. Hustota všetkých uvedených typov lesných ciest dosahuje 19,4 m/ha (tabuľka 4.4-4). V porovnaní s rokom 2015 sa celková dĺžka vlastných lesných ciest zvýšila o 65 km.

Z verejných zdrojov EÚ (v rámci Sektorového operačného programu Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka SR 2004-2006, Programu rozvoja vidieka SR na roky 2007-2013 a PRV SR 2014-2020) bola od roku 2004 poskytnutá podpora na výstavbu, resp. rekonštrukciu lesných ciest v celkovej výške 117,1 mil. €. Za uvedené obdobie sa od roku 2003 s použitím verejných a vlastných zdrojov obhospodarovateľov lesa zvýšila výmera všetkých uvedených typov lesných ciest o 614 km a ich hustota vzrástla z 18,6 na 19,4, t. j. o 0,8 m na ha lesnej pôdy.

Optimálne hustota lesných ciest sa v  závislosti od terénnych podmienok pohybuje od 20 do 25 m/ha. Súčasné dostupné údaje naznačujú, že potreba ďalšieho budovania lesných ciest mimo horských lesov sa podstatne znížila. Avšak v niektorých oblastiach horských lesov, vrátane ekologicky silne pozmenených, pretrváva stav ich nedostatočného sprístupnenia. Obmedzuje to nielen ich riadne prírode blízke obhospodarovanie, ale aj potrebu vykonávania zvýšenej ochrany a realizácie ozdravných a ďalších preventívnych opatrení. Obmedzené sú možnosti využitia lanoviek, ekologicky vhodnejších ťažbovo-obnovných postupov, ale aj viacoperačných ťažbových strojov a komplexného využitia vyťaženého dreva. Negatívne dôsledky sa prejavujú tiež vo vysokých nákladoch ťažbovej činnosti.

Presnejšie a spoľahlivejšie údaje o rozsahu a stave lesnej cestnej siete by mal priniesť obnovený „prieskum a plán lesnej dopravnej siete“, ktorý sa začal vykonávať v roku 2016 v rámci vyhotovovania programov starostlivosti o lesy.

4.5 Certifikácia trvalo udržateľného lesného hospodárstva

Podľa schémy PEFC je v  Slovenskej republike k  31. 12. 2016 certifikovaných takmer 1,229 mil. ha lesov, t. j. 64,1 % z celkovej výmery lesov. V porovnaní s rokom 2015 sa výmera týchto lesov znížila o 25 tisíc ha, z dôvodu zmeny nájomných vzťahov a ukončenia certifikácie v prípade jedného subjektu. Združenie PEFC Slovensko malo k uvedenému dátumu 19 členov v troch komorách: vlastníkov (užívateľov) lesov, spracovateľov dreva a ostatných záujmových skupín.

12

Doposiaľ bolo vydaných 264 osvedčení o účasti na certifikácii lesov podľa schémy PEFC. V roku 2016 desať spracovateľov dreva alebo obchodných spoločností úspešne absolvovalo audit spotrebiteľského reťazca (Chain of Custody – C-o-C) lesných produktov, čím sa počet platných certifikátov C-o-C zvýšil na 74 a počet certifikovaných firiem v rámci C-o-C na 86. Ďalšie tri podniky pôsobiace na trhu v SR sú certifikované prostredníctvom svojich materských firiem v zahraničí.

Výmera lesov certifikovaných podľa schémy FSC v SR dosiahla k 31. decembru 2016 hodnotu 146 271 ha. K  uvedenému obdobiu bolo udelených 8 certifikátov (z toho 4 skupinové). Celkovo je certifikovaných 32 obhospodarovateľov lesov (z toho 2 štátne). Podľa oficiálnych údajov FSC za rok 2016 bolo na Slovensku udelených 123 certifikátov spotrebiteľského reťazca.

5. Obchod s   drevom

5.1 Dodávky dreva

Predaj dreva je najvýznamnejším zdrojom príjmov v lesnom hospodárstve, ktorý sa prioritne využíva na zachovanie funkcií lesov a udržanie zamestnanosti v lesníckom sektore. V roku 2016 tento zdroj príjmov predstavoval 85,2 % celkových tržieb a výnosov, Drevo je, okrem LH, základnou surovinou aj v drevospracujúcom priemysle (ďalej len „DSP“), čím zabezpečuje zamestnanosť, tržby a výnosy v obidvoch odvetviach. Celkové dodávky surového dreva dosiahli v roku 2016 výšku 9 267 tisíc m3 a v porovnaní s predchádzajúcim rokom 2015 vzrástli o 3 % (tabuľka 5.1-1).

Dodávky dreva na tuzemský trh

V roku 2016 dodali obhospodarovatelia lesov na Slovensku na tuzemský trh 8 867,5 tis. m3 dreva (vrátane vlastnej spotreby). V porovnaní s rokom 2015 to bolo viac o 256,5 tis. m3. Zvýšili sa najmä dodávky ihličnatého dreva na tuzemský trh o 505,5 tis. m3. Dodávky listnatého dreva sa naopak znížili o 249 tis. m3. Podrobnejšie informácie sú uvedené v tabuľkách 5.1-1 a 5.1-2. Zvýšenie dodávok dreva umožnilo aj zvýšenie ťažby, najmä ihličnatého dreva.

Zahraničný obchod s drevom

Zo spracovania predbežných údajov colnej štatistiky vyplýva, že v roku 2016 sa vyviezlo 2 449 tis. m3 surového dreva (tabuľka 5.1-3). Z toho obhospodarovatelia lesov vyviezli 399,4 tis. m3, t. j. 16,3 %. Zvyšných takmer 84 % vyviezli rôzne iné nelesnícke subjekty, najmä obchodné spoločnosti. Vývoz dreva bol zameraný najmä na krajiny EÚ. V exportných dodávkach ihličnatých sortimentov surového dreva prevládali výrezy I. až III. triedy akosti (42 % celkového exportu). V dodávkach listnatých sortimentov prevládali sortimenty IV. a V. triedy akosti (18,3 % celkového exportu). V objeme vývozu sortimentov surového dreva je zahrnutá aj ťažba dreva na nelesných pozemkoch, ktoré majú charakter lesa, ale nie sú podľa katastra nehnuteľnosti lesnými pozemkami (tzv. biele plochy). Využívanie týchto pozemkov sa riadi ustanoveniami § 47 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, čo znamená, že nie je v kompetencii lesného hospodárstva.

Medzi negatíva vývozu dreva zo Slovenska patrí najmä relatívne vysoký podiel exportu kvalitnejšieho domáceho dreva (najmä sortimenty ihličnatého dreva I. až III. triedy akosti), ktoré sa vyváža bez ďalšieho spracovania v tuzemsku. Pridaná hodnota sa tvorí v zahraničí, kde spracovanie dreva vytvára pracovné príležitosti. Domáca krajina tak prichádza o daňové príjmy a príjmy z odvodov. Na Slovensko sa v roku 2016 doviezlo 576 tis. m3 surového dreva (tabuľka 5.1-4), pričom sa dováža väčšie množstvo dreva horšej kvality.

5.2 Ceny dreva v tuzemsku a zahraničí

V roku 2016 sa v LH v medziročnom porovnaní zaznamenal pokles priemerného speňaženia v sortimentoch ihličnatého dreva o 1,75 € za m3, t. j. o 3,4 %. V sortimentoch listnatého dreva sa naopak zaznamenal nárast o 1,75 € za m3, t. j. o 4,1 % (tabuľka 5.2-2). Vo vývoji priemerného speňaženia sortimentov surového dreva je možné konštatovať celkovo stabilnú situáciu od roku 2011

13

s postupným miernym nárastom cien listnatých sortimentov a naopak poklesom cien ihličnatých sortimentov. V porovnaní s rokom 2015 sa priemerné speňaženie znížilo o 0,6 %.

6. Ekonomika lesného hospodárstva

6.1 Tržby a výnosy v lesnom hospodárstve

Tržby a výnosy LH v roku 2016 dosiahli 508,26 mil. € (tabuľka 6.1-1) a v porovnaní s rokom 2015 vzrástli o 3,4 %. Na uvedenom náraste sa podieľali najmä tržby za drevo, ktoré vzrástli o  4,1 % (tabuľka 6.1-2) v dôsledku vyšších dodávok surového dreva v štátnom aj neštátnom sektore. Ostatné tržby a výnosy v  LH spolu boli na porovnateľnej úrovni s predchádzajúcim rokom, avšak znížili sa u štátnych organizácii LH a naopak u neštátnych subjektov sa zvýšili o 41 % v porovnaní s predošlým rokom.

Ostatné tržby a výnosy predstavujú príjmy za predaj ostatnej lesnej výroby, sadeníc, výrobky pridruženej výroby, poľovníckych, turistických a lesníckych služieb, výnosy z prenájmu a predaja lesného majetku, výnosy finančného kapitálu a cenných papierov. Nepriaznivý trend poklesu ostatných tržieb a  výnosov u organizácií štátnych lesov je negatívnym znamením z hľadiska lesopoliticky presadzovanej diverzifikácie činností LH so zameraním na čoraz širšie poskytovanie platených verejnoprospešných služieb pre spoločnosť.

Podpora lesníctva z verejných zdrojov

V roku 2016 bola poskytnutá podpora z verejných zdrojov (štátny rozpočet, fondy EÚ a ostatné zdroje) do lesníctva v objeme 27 263 tis. € (tabuľka 6.1-4). V roku 2015 verejné zdroje predstavovali až 58 009 tis. €. Pokles nastal v dôsledku nižšieho čerpania finančných zdrojov z Programu rozvoja vidieka SR 2014-2020, ktorý bol aj v roku 2016 hlavným zdrojom verejných prostriedkov a v objeme 19 421 tis. € predstavoval 71 % celkovej poskytnutej čiastky z verejných zdrojov. V uvedenom objeme bola zahrnutá podpora v rámci lesníckych opatrení „4.3E Investície týkajúce sa infraštruktúry a prístupu k lesnej pôde“, „8.1 Podpora na zalesňovanie/vytváranie zalesnených oblastí“, „8.3 Podpora na prevenciu a odstraňovanie škôd v lesoch spôsobených lesnými požiarmi a prírodnými katastrofami“ a „8.4 Podpora na obnovu lesov poškodených lesnými požiarmi a prírodnými katastrofami“.

Prostredníctvom „iných zdrojov“ sa poskytovali podpory mimo Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „MPRV SR“), napr. Vojenským lesom a majetkom Slovenskej republiky (ďalej len „VLM SR“), š.p., Lesopoľnohospodárskemu majetku Ulič, Vysokoškolskému lesníckemu podniku (VšLP) TU vo Zvolene. Podporu z PRV SR 2014-2020 čerpali najmä lesné podniky neštátneho sektora (tabuľka 6.1-5). Vývoj verejných zdrojov v LH SR od roku 1990 v bežných a stálych cenách je zobrazený na obrázku 6.1-1.

6.2 Náklady lesného hospodárstva

Celkové náklady LH v roku 2016 dosiahli 463,53 mil. €. V porovnaní s rokom 2015 sa zvýšili o 3,8 % (tabuľka 6.2-1). V druhovom členení nákladov mali aj v roku 2016 najväčší podiel materiálové náklady vrátane odpisov a  služieb a to 68,2 % z celkových nákladov. LH je charakteristické tiež vysokým podielom mzdových nákladov (85,72 mil. € v roku 2016) z dôvodu vysokého podielu živej práce.

Z hľadiska kalkulačného členenia (tabuľka 6.2-2) dosiahli najvyšší podiel celkových nákladov náklady lesníckych činnosti (pestovná a ťažbová činnosť), a to až 52,7 %, ostatné náklady (obslužné činnosti) mali podiel 21,9 % a režijné náklady 25,4 %.

V rokoch 2015 a 2016 sa zaznamenalo približne 18 % zvýšenie priamych nákladov pestovnej činnosti v porovnaní s rokom 2014, čo je spôsobené miernym nárastom takmer všetkých výkonov pestovnej činnosti. Je to z dlhodobého hľadiska žiadúci trend, aby sa časť úžitkov z lesa vo väčšej miere prostredníctvom výkonov pestovnej činnosti vracala späť do lesa. Z tohto dôvodu vytvárajú rezervy na pestovnú činnosť, ktoré sú v zmysle zákona o dani z  príjmu odpočítateľnou položkou

14

zo základu dane z príjmu. Okrem toho by aj štát mal naďalej uplatňovať vhodný finančný nástroj na čiastočnú úhradu priamych nákladov pestovnej činnosti, za poskytovanie verejnoprospešných služieb obhospodarovateľmi lesov, ktoré sa neralizujú prostredníctvom trhu.

6.3 Hospodársky výsledok

V roku 2016 LH vykázalo zisk v objeme 44,76 mil. €. Hospodársky výsledok (ďalej len „HV“) bol porovnateľný s rokom 2015. Pretrváva rozdiel v dosiahnutom HV u štátnych a neštátnych subjektov (tabuľky 6.3-1 a  6.3-2). Horší HV v  štátnych podnikoch v  porovnaní s  neštátnymi subjektmi je spôsobený najmä nákladmi vynaloženými na správu neodovzdaných lesov so zákazom ťažby dreva, obmedzenými možnosťami čerpania podpory z verejných zdrojov, vyššími nákladmi na jednotku jednotlivých činností a vyššími režijnými nákladmi. Vyššie náklady štátnych podnikov sú dôsledkom vyvolaných nákladov súvisiacich so správou majetku štátu, udržaním zamestnanosti a prácou s verejnosťou.

Kladný HV spolu s odpismi sú vlastnými zdrojmi investícií podnikov. V roku 2016 došlo celkovo v LH k zvýšeniu objemu investícií o takmer 57 % (tabuľka 6.3-3); v štátnych lesných podnikoch to bolo o 88,2 %. U neštátnych subjektov došlo k zníženiu investícií o 26,1 %. Dosiahnutý HV a výsledok hospodárenia minulých rokov sú po základnom imaní (73 %) druhým najvýznamnejším zdrojom krytia aktív v štátnych podnikoch. V štruktúre aktív je najväčšou položkou dlhodobý hmotný majetok – lesné pozemky. Prehľad štruktúry aktív a pasív podnikov v pôsobnosti MPRV SR, mimo pôsobnosti MPRV SR a príspevkových organizácií je uvedený v tabuľke 6.3-4. Medzi cudzie zdroje financovania podniku patria aj bankové úvery. Túto formu financovania v posledných rokoch (od roku 2011) využívajú len neštátne subjekty a VLM, š. p. Pliešovce (tabuľka 6.3-5).

6.4 Ekonomické nástroje

Ekonomické nástroje fiškálnej politiky štátu pôsobiace v oblasti LH sú uvedené v tabuľke 6.4-1. Dane v LH v roku 2016 predstavovali príjem do rozpočtu štátu a obcí v objeme 52,87 mil. €. Najvyšší podiel na odvedených daniach v LH v roku 2016 tvorila daň z pridanej hodnoty (saldo dane na vstupe a výstupe) v objeme 29,53 mil. €, čo predstavuje 55,9 % z celkových daní. Daň z nehnuteľnosti v roku 2016 v porovnaní s rokom 2015 vzrástla o 5,7 %, a to výraznejšie u štátnych organizácií. Daň z príjmov sa znížila o 5,6 %.

O využívaní lesných pozemkov na iné účely ako na plnenie funkcií lesov rozhoduje orgán štátnej správy lesného hospodárstva (ďalej len „ŠSLH“). Odvody za vyňatie lesných pozemkov (náhrada za stratu mimoprodukčných funkcií) predstavujú ekonomický nástroj štátu zameraný na ochranu lesných pozemkov. Orgány ŠSLH v roku 2016 predpísali za vyňatie lesných pozemkov odvody v čiastke 1 107 tis. €; z toho uhradených bolo 96 % (tabuľka 6.4-2).

Peňažné sankcie udelené z titulu porušenia zákonných povinností boli v roku 2016 v LH vyrubené vo výške 85,1 tis. €, čo je o 52,8 % viac ako v predošlom roku; z toho uhradených bolo 32,9 tis. €, t. j. 39 % (tabuľka 6.4-3).

6.5 Súhrnný lesnícky ekonomický účet

Súhrnný lesnícky ekonomický účet (ďalej len „SLEÚ“) meria, popisuje a analyzuje tvorbu dôchodku LH prostredníctvom účtov produkcie, dôchodkov, podnikateľského zisku a kapitálových účtov. SLEÚ poskytuje informácie o vzniku statkov, ich použití a o ekonomických procesoch a vzťahoch odvetvia v rámci účtovnej periódy.

Konečná produkcia odvetvia LH dosiahla za rok 2016 hodnotu 493,2 mil. €. Hrubá pridaná hodnota odvetvia bola v uvedenom roku 241,2 mil. €, čistá pridaná hodnota 213,8 mil. €. Čistý zisk z podnikania dosiahol hodnotu 44,7 mil. €. Podrobnejšie údaje sú uvedené v tabuľke 6.5-1.

6.6 Sociálno-ekonomické informácie a pracovná sila v lesnom hospodárstve

Pracovná sila a motivácia k práci

15

Podľa údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR v roku 2016 pracovalo v LH (SK NACE 02 Lesníctvo a ťažba dreva) 10,6 tisíc osôb, z toho bolo 8,6 tisíc mužov. Najviac zamestnancov (8,4 tisíc) malo stredoškolské, 1,6 tisíc vysokoškolské a 0,6 tisíc základné vzdelanie. Štruktúra zamestnancov LH podľa vzdelania a pohlavia za roky 2015 a 2016 sa uvádza v tabuľke 6.6-1.

Priemerná mesačná mzda technicko-hospodárskych pracovníkov lesných podnikov, v ktorej nie je započítaná priemerná mzda zamestnancov dodávateľských firiem (prevažne robotníci) dosiahla v roku 2016 čiastku 1 004 €.

Práceneschopnosť a pracovná úrazovosť

V roku 2016 došlo u zamestnancov v LH k 71 pracovným úrazom, z toho v dvoch prípadoch s ťažkou ujmou na zdraví. Počet pracovných úrazov v lesníctve má od roku 2012 klesajúci trend. Okrem štatistík Národného inšpektorátu práce, závažné úrazy v LH evidujú u  dodávateľov služieb aj štátne podniky LH SR. V  roku 2016 LESY SR, š. p. zaznamenali u   svojich dodávateľov 9 pracovných úrazov, z toho 4 smrteľné a 4 ťažké.

Zamestnanci v LH sú pri výkone práce vystavený viacerým rizikovým faktorom, najmä nadmerným vibráciám, hluku, chemickým látkam a dlhodobej jednostrannej záťaži (tabuľka 6.6-4). V roku 2016 bolo uznaných 14 nových prípadov chorôb z povolania (tabuľka 6.6-5).

7. Organizačné a   inštitucionálne usporiadanie lesníctva

7.1 Štátna správa lesného hospodárstva

Štátnu správu lesného hospodárstva vykonávalo MPRV SR, ako ústredný orgán. Na okresnej úrovni ŠSLH vykonávalo 8 odborov okresných úradov v sídle kraja a 49 okresných úradov pozemkových a lesných odborov. Vo vojenských lesoch a lesoch určených na obranu štátu vykonávalo ŠSLH Ministerstvo obrany SR – Úrad lesného hospodárstva a poľovníctva.

Výkon ŠS LH sa uskutočňoval hlavne na základe ustanovení:- zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov,- zákona č. 318/2010 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli v znení neskorších predpisov,- zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení zákona č. 34/2014 Z. z.,- zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov,- ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov, v rámci ktorých orgány ŠSLH vystupovali

najmä ako tzv. dotknuté orgány štátnej správy.Na orgánoch ŠSLH sú prioritnou agendou konania týkajúce sa procesného rozhodovania podľa

zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok), najmä konania súvisiace s tvorbou a schvaľovaním PSL, ich zmien, ako aj správne konania na úseku poľovníctva. Nemenej významnou činnosťou je poradenská činnosť na úseku LH a poľovníctva a poskytovanie informácii. Súčasťou výkonu ŠSLH je aj vykonávanie štátneho dozoru v lesoch a v poľovníctve. Medzi dôležité agendy orgánov ŠSLH patria aj činnosti súvisiace s povoľovaním zásahov do integrity lesných pozemkov a ich ochrana, povoľovaním výnimiek zo zakázaných činnosti v lesoch, riešenie priestupkov a iných správnych deliktov na úseku LH a poľovníctva, ako aj výkon kompetencií na úseku LRM a na úseku pozemkových spoločenstiev.

Výkon štátnej správy na prvom aj druhom stupni bol zabezpečovaný jednotlivými odbormi okresného úradu, ako preddavkovej organizácie Ministerstva vnútra SR. Metodické, kontrolné a odborné usmerňovanie orgánov ŠSLH zabezpečovala SLHaSD ministerstva.

Orgány ŠSLH viedli v roku 2016 spolu 51,5 tisíc individuálnych konaní, z čoho bolo 4,4 tis. konaní podľa správneho poriadku a 47,1 tis. konaní, mimo režimu správneho poriadku. V tabuľke č. 7.1-1 je uvedený výber údajov o konaniach orgánov ŠSLH v roku 2016.

7.2 Vlastníctvo a obhospodarovanie lesov

Štruktúra a  vývoj vlastníctva a obhospodarovania lesov SR sú uvedené na obrázkoch 7.2-1 a 7.2-2 a v tabuľke 7.2-1. V  roku 2016 bolo vo vlastníctve štátu 772 232 ha porastovej pôdy, čo predstavuje 39,7 % z celkovej výmery porastovej pôdy. Štátne organizácie v tomto období

16

obhospodarovali 1 032 447 ha porastovej pôdy, čo je 53,1 % z jej celkovej výmery. Ostatnú výmeru porastovej pôdy obhospodarovali neštátne subjekty LH, ktoré vlastnia a obhospodarujú lesy súkromné, spoločenstevné, cirkevné, obecné a lesy poľnohospodárskych družstiev. V tabuľkách 7.2-2 a 7.2-3 sú uvedené základné údaje o lesoch pre jednotlivé druhy vlastníctva a štátne organizácie LH.

7.3 Ostatné organizácie lesného hospodárstva

Národné lesnícke centrumV zmysle štatútu NLC zabezpečuje úlohy rezortu v oblastiach lesníckeho výskumu a vývoja,

vzdelávania a práce s verejnosťou, verejného obstarávania programov starostlivosti o lesy, odbornej pomoci, správy a poskytovania lesníckych dát a informácií, prípravy podkladov pre programy starostlivosti o lesy a tematické štátne mapové dielo s témou lesného hospodárstva. Národné lesnícke centrum tvoria tieto štyri ústavy: NLC – Lesnícky výskumný ústav Zvolen; jeho poslaním je rozvoj lesníckeho aplikovaného

výskumu v najmä oblastiach pestovania, ochrany, ekológie a monitoringu lesa, lesníckej ekonomiky a politiky.

NLC – Ústav lesníckeho poradenstva a vzdelávania Zvolen; prioritne zabezpečuje úlohy súvisiace s overovaním odborných vedomostí a spôsobilostí v zmysle zákona o lesoch, jeho vykonávacích vyhlášok a pokynov sekcie LHaSD MPRV SR.

NLC – Ústav lesných zdrojov a informatiky Zvolen; činnosť ústavu vyplýva z informačných potrieb odvetvia lesného hospodárstva a priorít štátnej lesníckej politiky. Ponúka široké spektrum produktov a služieb s dôrazom na poskytovanie komplexných informácií o stave a vývoji lesných zdrojov v SR.

NLC – Ústav pre hospodársku úpravu lesov Zvolen; zabezpečuje rozvoj HÚL, rámcové plánovanie a hodnotenie stavu a vývoja lesov, výber vyhotovovateľov PSL a kontrolu ich vyhotovovania.

Výskumná stanica ŠL TANAP (VS TANAP)VS TANAP sa orientuje na výskum a monitoring stavu lesa a prírody TANAP-u. V roku 2016

riešili výskumné projekty zamerané na dlhodobý ekologický výskum a manažment zmiešaných lesov.

Vzdelávacie inštitúcieVýchova a vzdelávanie stredoškolských pracovníkov pre lesné hospodárstvo je zabezpečované

prostredníctvom stredných odborných škôl (SOŠ): Ľudovíta Greinera Banská Štiavnica, Bijacovce, Ivanka pri Dunaji, Tvrdošín, Poltár a stredných odborných škôl lesníckych (SOŠL): Banská Štiavnica, Liptovský Hrádok, Prešov. Spolu na nich v roku 2015/2016 študovalo 1 290 žiakov. Prehľad odborov vzdelávania, počet študentov a absolventov stredných škôl je uvedený v tabuľke 7.3-1.

Vysokoškolské vzdelanie poskytuje Lesnícka fakulta TU vo Zvolene. Okrem toho zabezpečuje výskum v  jednotlivých oblastiach lesníctva. Vedecko - vzdelávacie zameranie fakulty sa odvíja od trendov vývoja svetovej lesníckej vedy a požiadaviek na profil absolventa lesníckej fakulty. Výučbu zabezpečuje celkovo 63 interných pedagógov. Prehľad študijných programov, počty študentov a absolventov v roku 2016 sú uvedené v tabuľke 7.3-2. Na LF TU vo Zvolene študovalo vo všetkých stupňoch a formách štúdia celkom 824 študentov. Úspešnosť študentov v prvom (bakalárskom) stupni štúdia bola 75,5 %, v druhom (inžinierskom) stupni 96 %. V akademickom roku 2015/2016 úspešne absolvovali doktorandské štúdium 9 študenti.

Múzeum vo Svätom AntoneMúzeum vo Sv. Antone sídli v areáli Národnej kultúrnej pamiatky svätoantonského kaštieľa.

Kaštieľ z roku 1750 bol pôvodne sídlom panovníckych rodov Koháry a Coburg. Dnes je unikátnym múzeom s umelecko-historickou a celoslovenskou poľovníckou expozíciou. V roku 2016 múzeum vydalo reprezentačnú publikáciu o kaštieli vo Svätom Antone. Pod záštitou MPRV SR zorganizovalo celoslovenské poľovnícke slávnosti Dni sv. Huberta, ktorých sa v roku 2016 zúčastnilo 16 400 návštevníkov. V spolupráci s  Veľvyslanectvom Brazílie v  Bratislave sa realizovali dve výstavy na témy „Vtáky“ a „Tajomné grafiky“.

Slovenská lesnícka komora (SLsK)17

SLsK je neštátna, nepolitická a samosprávna inštitúcia, ktorá presadzuje a obhajuje oprávnené, profesijné, sociálne a ekonomické záujmy svojich členov. SLsK spolupracuje so štátnymi orgánmi, orgánmi samospráv, mimovládnymi organizáciami a inými právnickými a fyzickými osobami pôsobiacimi v oblasti lesníctva a  životného prostredia. Jej členskú základňu tvorí 360 fyzických a 16 právnických osôb, v ktorých pôsobí približne 6 000 zamestnancov. V roku 2016 sa činnosť komory zamerala predovšetkým na podporu odborného vzdelávania; spoluprácu pri propagácii lesníctva a lesnej pedagogike; posilnenie lesníckej odbornosti a na spoluprácu so stavovskými organizáciami rezortu pri riešení problémov v oblasti tvorby a ochrany životného prostredia.

Rada združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska (RZVNL)RZVNL je oficiálnym predstaviteľom neštátneho lesníckeho sektora zastrešujúcim záujmy

vlastníkov súkromných, obecných a cirkevných lesov na Slovensku. V rade sú zastúpené tieto združenia vlastníkov neštátnych lesov Slovenska: Únia diecéznych lesov na Slovenska, Združenie obecných lesov SR, Združenie vlastníkov spoločenstevných a súkromných lesov Banskobystrického kraja, Únia regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska. V roku 2016 sa RZVNL sústredila na rokovania o legislatívnych požiadavkách a pripomienkach k: zákonu o ochrane prírody, programu starostlivosti o NP Poloniny, zákonu o inváznych rastlinách a živočíchoch, ktoré prerokovala s MŽP SR. S Ministerstvom financií SR rokovala o zamedzení dvojitého zdanenia dividend a neprimeranosti daní z pozemkov s mladými lesnými porastmi, ktoré MF SR neakceptovalo.

Združenie zamestnávateľov lesného hospodárstva na Slovensku (ZZLH)ZZLH k 31.12.2016 zastrešovalo celkovo 22 právnických osôb zastupujúcich 4 526 zamestnancov

v LH. Členmi ZZLH v roku 2016 boli 3 štátne lesné podniky, 1 výskumný ústav, 2 školské lesné podniky, 14 subjektov mestských a obecných lesov a 2 podnikateľské lesnícke subjekty. V roku 2016 ZZLH spolupracovalo na organizovaní viacerých akcií pre verejnosť. Finančne podporilo súťaže: Zelený objektív, Naj horár, Drevorubač a Venerovského memoriál. Lesnícke dni 2016 ZZLH podporilo prostredníctvom odbornej komisie pre prácu s verejnosťou pri mediálnej kampani, organizačnom a materiálno-technickom zabezpečení slávnostného otvorenia, tlači propagačných a informačných materiálov.

7.4 Práca s verejnosťou

V roku 2016 sa uskutočnil jubilejný 10. ročník Lesníckych dní. Hlavné podujatia sa konali vo Zvolene, Kežmarku, Bratislave, Košiciach, Vydrovskej doline a vybrané sprievodné podujatia tiež v Banskej Bystrici, Revúcej, Humennom a Svätom Antone. Podujatia koordinovalo NLC v spolupráci so 6 hlavnými a 42 ostatnými partnermi; zúčastnilo sa ich okolo 10 000 návštevníkov. Uskutočnili sa aj ďalšie tradičné podujatia a aktivity, najmä: Deň stromu, Zelený objektív, Dni sv. Huberta, Etudy z dreva, Detská lesnícka univerzita, Poznaj a chráň, Putovná sova, Les ukrytý v knihe, Cena Jozefa Dekreta Matejovie, Naj horár, Drevorubač a Venerovského memoriál.

V roku 2016 sa realizovala myšlienka „Zvolen - mesto lesníctva“. Memorandum o spolupráci pri propagácii mesta Zvolen ako mesta lesníctva podpísalo spolu s Mestom Zvolen 11 lesníckych inštitúcií so sídlom vo Zvolene (EuroForest, s. r. o., LESY SR, š. p. – Lesnícke a drevárske múzeum, Lesný podnik mesta Zvolen, s. r. o., Národné lesnícke centrum, PEFC Slovensko, Slovenská lesnícka komora, Technická univerzita vo Zvolene, Lesnícka fakulta TU vo Zvolene, Ústav ekológie lesa SAV, Združenie obecných lesov SR, Združenie vlastníkov spoločenstevných a súkromných lesov banskobystrického kraja).

Lesnícke organizácie počas celého roka realizovali aktivity lesnej pedagogiky: pripravili sa nové programy pre materské školy, uskutočnili sa exkurzie, prednášky, lesné vychádzky, ktorých sa zúčastnilo viac ako 30 tisíc detí. Lesnícky skanzen vo Vydrovskej doline navštívilo vyše 51 tisíc osôb z 24 krajín. V roku 2016 bolo 315 zamestnancov lesníckych organizácií držiteľom certifikátu: lesný pedagóg.

V rámci projektu „Lesy pre spoločnosť – lesy bez bariér“ bol v Spišskej Teplici vybudovaný náučný chodník, na ktorom boli umiestnené aj bezbariérové objekty. Nový lesný náučný chodník sa vybudoval aj v lokalite Zbojnícke studničky v Novej Bani. Bola podporená aj tvorba dokumentárnych filmov, zameraných na propagáciu ochrany lesov a životného prostredia. Z radov

18

zamestnancov lesníckych organizácií bolo vyškolených 19 lesných sprievodcov. Okrem toho sa vydalo niekoľko desiatok tlačových správ, pripravili sa mediálne výstupy a príspevky do relácie Halali, komerčných televízií a regionálnych novín.

8. Medzinárodné aktivity v   oblasti lesného hospodárstva

Uskutočnili sa viaceré významné medzinárodné podujatia s aktívnou účasťou Slovenskej republiky, ktorá sa od začiatku roku 2016 stala „politickým lídrom“ procesu FOREST EUROPE a hostiteľom jeho sekretariátu „Liaison Unit Bratislava“ so sídlom v NLC vo Zvolene. V druhom polroku naša krajina prevzala predsednícku funkciu v Rade Európskej únie. Najvýznamnejšie podujatia z hľadiska vývoja politík, ktoré ovplyvňujú svetové, a tým aj európske lesy a lesníctvo, boli:

Fórum OSN pre lesy (UNFF)

V roku 2016 ad hoc expertná skupina UNFF vypracovala návrhy Strategického plánu OSN pre lesy na roky 2017-2030 a štvorročného pracovného programu UNFF na roky 2017-2020, ktoré boli prijaté Osobitným zasadnutím Fóra dňa 20. januára 2017. Strategický plán OSN pre lesy poskytuje globálny rámec pre opatrenia na všetkých úrovniach pre trvalo udržateľné obhospodarovanie všetkých typov lesa, zastavenie odlesňovania a degradácie lesov. Jadrom strategického plánu je šesť globálnych cieľov pre lesy (Global Forest Goals) a 26 operatívnych cieľov (targets), ktoré sú dobrovoľné a majú sa dosiahnuť do roku 2030. Strategický plán integruje ciele medzinárodného usporiadania o lesoch (IAF), Parížskej dohody prijatej v rámci Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy, „lesnícke“ rozvojové ciele (SDGs) Agendy 2030 a  ďalších lesníckych a s lesmi súvisiacich medzinárodných procesov, dohovorov a cieľov. Akcie a záväzky implementované členskými štátmi UNFF budú zásadné pre dosiahnutie globálnych cieľov pre lesy, preto sa navrhuje, aby členské štáty oznámili svoje "dobrovoľné národné príspevky" v zmysle strategického plánu OSN pre lesy. Podrobný postup sa prerokuje a schváli na 12. zasadnutí UNFF v máji 2017.

Výbor OSN FAO pre lesníctvo (COFO)

Dvadsiate tretie zasadnutie COFO sa konalo 18. až 22. júla 2016 v ústredí Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) v Ríme. Spolu so zasadnutím sa uskutočnil piaty Svetový týždeň lesov. Hlavným zámerom zasadnutia bolo stanoviť „novú“ agendu pre lesy a lesníctvo v  kontexte kľúčových dohôd z roku 2015 tak, aby sa čo najlepšie využil potenciál lesov a udržateľného lesného hospodárstva  pri dosahovaní rozvojových cieľov (SDGs) Agendy 2030, predovšetkým  pri zmierňovaní dopadov klimatickej zmeny v zmysle Parížskej dohody, zabezpečení potravinovej bezpečnosti, hospodárskeho rastu a zamestnanosti, rodovej rovnosti, ako aj ostatných rozvojových cieľov. V rámci zasadnutia boli prezentované najdôležitejšie závery Správy o stave svetových lesov 2015 s tematickým zameraním na synergie medzi sektormi pod mandátom FAO, najmä poľnohospodárstva a lesníctva. V rámci 5. Svetového týždňa lesov sa uskutočnili sprievodné podujatia zamerané na rôzne aktuálne otázky lesov a lesníctva pri napĺňaní cieľov Agendy 2030 a úlohy lesov v adaptačných a mitigačných stratégiách na klimatickú zmenu.

Výbor OSN EHK pre lesy a drevospracujúci priemysel (COFFI)

Od 18. do 20. októbra 2016 sa uskutočnilo v Ženeve vo Švajčiarsku 74. zasadnutie COFFI. Diskusie boli sústredené na pochopenie a maximalizáciu úlohy dreva v trvalo udržateľnom rozvoji a na spoluprácu so súvisiacimi sektormi pri využívaní jeho potenciálu pri prechode na zelenú ekonomiku. Výbor sa zaoberal súčasnou hospodárskou situáciou a vývojom v rôznych odvetviach drevospracujúceho priemyslu v Európe, na Kaukaze, strednej Ázii a Severnej Amerike z pohľadu vrcholových manažérov. Analyzovali sa prekážky, ktoré bránia väčšiemu využívaniu dreva v stavebníctve, a  ako by mohli byť prekonané. Výbor sa tiež osobitne venoval vzťahom medzi rôznymi druhmi vlastníctva lesov a vytváraniu zelených pracovných miest v regióne EHK OSN. Ďalej sa Výbor zaoberal prípravou nového Integrovaného programu práce COFFI/FAO EFC na roky 2018-2021 a poskytol odporúčania na jeho vypracovanie. Na záver rokovaní sa uskutočnil workshop na tému "Meranie hodnoty lesov v zelenej ekonomike".

19

Konferencia OSN o klimatickej zmene (COP22)

Konferencia OSN o klimatickej zmene, resp. 22. zasadnutie Konferencie zmluvných strán (COP) Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC) sa konalo v Marakéši (Maroko) v novembri 2016 za účasti okolo 15 tisíc účastníkov vrátane 43 najvyšších predstaviteľov štátov a   32 premiérov. COP22 bol medzníkom v  procese dohovoru OSN o klimatickej zmene po nadobudnutí účinnosti Parížskej dohody, ktorej cieľom je udržať rast globálnej teploty v tomto storočí výrazne pod dvoma stupňami Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím a posilniť tento záväzok do 1,5◦C. Dohoda si kladie za cieľ posilniť schopnosť krajín vyrovnať sa s dôsledkami zmeny klímy zavedením vhodných finančných tokov, nového technologického rámca a budovaním kapacít na podporu najmä rozvojových a najzraniteľnejších krajín. Parížska dohoda požaduje, aby všetky zmluvné strany predložili svoje "národné klimatické ciele" a pravidelne podávali správy o ich implementácii. Každých päť rokov sa bude hodnotiť pokrok k dosahovaniu cieľov dohody.

FOREST EUROPE

Od 1. januára 2016 začala SR predsedať najvýznamnejšiemu celoeurópskemu lesníckemu procesu FOREST EUROPE (ďalej len „FE“). Už od roku 2014 bola SR v   pozícii jeho podpredsedu. FE je najvyšším politickým grémiom európskych ministrov zodpovedných za lesníctvo, ktorí sa už od roku 1990 stretávajú na pravidelných konferenciách ministrov o ochrane lesov v Európe (Ministerial Conferences on Protection Forests in Europe – MCPFE).

Základným cieľom FE je formulácia spoločných stratégií k aktuálnym problémom lesníctva a ochrany lesov v Európe v záujme zabezpečenia udržateľného obhospodarovania lesných zdrojov regiónu a ich ďalšieho rozvoja. V rámci tohto procesu sa prijímajú politické rozhodnutia o strategickom smerovaní lesníctva v Európe najčastejšie vo forme politických deklarácií a rezolúcií.

Funkciu a úlohy sekretariátu (Liaison Unit) začala plniť samostatná organizačná jednotka vytvorená v rámci NLC. Vychádzajúc zo zaužívaných procedurálnych postupov je názov sekretariátu „Liaison Unit Bratislava“ (ďalej len „LUB“). LUB bude počas svojej pôsobnosti (až do konania ministerskej konferencie v Bratislave v roku 2020) v súčinnosti s Hlavným koordinačným výborom (General Coordinating Committee – GCC) organizovať a zabezpečovať mítingy a pracovné stretnutia, pripravovať správy a  všetku nevyhnutnú dokumentáciu v   rámci procesu FE. Členmi GCC sú v súčasnosti: Španielsko, SR, Nemecko, Turecko a Švédsko.

V období medzi ministerskými konferenciami je najvyšším politickým orgánom Zasadnutie na úrovni expertov (Expert Level Meeting – ELM), ktorý je oprávnený prijímať politické rozhodnutia. Jeho členmi sú zástupcovia 46 európskych signatárskych krajín a Európskej únie, ako aj pozorovatelia z neeurópskych krajín, medzinárodných organizácií, mimovládnych organizácií, federácií vlastníkov lesov a pôdy, drevospracujúceho priemyslu a vedeckých komunít.

Ako prvú významnú úlohu LUB vypracovalo návrh Pracovného programu FOREST EUROPE na roky 2016-2020, ktorý predložilo na prerokovanie a schválenie Zasadnutiu na úrovni expertov, ktoré sa konalo 11.-12. mája 2016 v Bratislave. Predložený pracovný program skladajúci sa zo siedmich základných aktivít, zasadnutie na úrovni expertov schválilo.

LUB v roku 2016 iniciovalo a zabezpečilo vytvorenie pracovných skupín expertov na realizáciu úloh pracovného programu. Zostavilo referenčný dokument pre prácu expertnej skupiny na implementáciu aktualizovaných ukazovateľov TUOL (aktivita 1) a iniciovalo spoluprácu s EFI CEEC a UNECE/FAO na prípravu prvého pracovného stretnutia expertnej skupiny v januári 2017 vo Zvolene. V rámci aktivity (2) sa začala príprava vypracovania novej správy o stave európskych lesov pre ministerskú konferenciu v roku 2020 vrátane podrobného harmonogramu. V dotazníkovom prieskume sa zistili a vyhodnotili názory respondentov na organizáciu, formu, obsah a kvalitu správy vypracovanej pre rok 2015. Stav príprav sa prezentoval na stretnutí tímu špecialistov UNECE/FAO pre monitoring TUOL v septembri 2016 v Záhrebe.

V oblasti zelenej ekonomiky (3) sa realizovali aktivity týkajúce sa podpory zamestnanosti a tvorby nových “zelených pracovných miest” v rezorte, vrátane otázok rozvoja nových zručností

20

a kompetencií pracovnej sily. V rámci aktivity (4) bude pracovná skupina analyzovať rôzne prístupy, metódy a praktické príklady oceňovania a platieb za lesné ekosystémové služby, ktoré boli úspešne implementované v signatárskych krajinách procesu FE. Slovenská vláda prijala záväzok zastrešiť túto úlohu prostredníctvom expertov z NLC a MPRV SR. Na riešení aktivity (5) „adaptácia na klimatickú zmenu“ je v expertnej skupine zastúpených 20 krajín a medzinárodných organizácií. Nadviazala sa úzka spolupráca s pracovnou skupinou EK pre adaptáciu a mitigáciu v lesníctve.

V októbri 2016 sa v Bratislave konalo prvé stretnutie pracovnej skupiny pre budúce smerovanie FE, ktoré rozhodlo o uskutočnení dotazníkového prieskumu s cieľom zistiť postoje a očakávania signatárov a pozorovateľov na štruktúru a pracovné modality procesu; jeho hlavné výstupy, prínosy a pridanú hodnotu, ako aj pôsobenie procesu a jeho spoluprácu s ďalšími aktérmi v oblasti lesníckej politiky.

LUB vytvoril novú internetovú stránku FE, zintenzívnil komunikáciu prostredníctvom sociálnych médií, vytvoril a začal prevádzkovať komunikačnú platformu umožňujúcu diskusiu hlavných otázok týkajúcich sa jednotlivých bodov programu práce s prizvanými expertmi.

Slovenské predsedníctvo v Rade EÚ (SK PRES): Implementácia stratégie EÚ pre lesy

Ambíciou SK PRES bolo pripraviť a prijať spoločné pozície Európskej únie na zasadnutia medzivládnych multilaterálnych organizácií a zaujať jednoznačný postoj k aktuálnemu vývoju v medzinárodnom dialógu o lesoch.

Na zasadnutie Výboru OSN FAO pre lesníctvo v Ríme v júli 2016 pripravilo SK PRES návrhy spoločných pozícií EÚ, ktoré boli následne schválené na úrovni pracovnej skupiny (ďalej len „PS“) Rady EÚ pre lesníctvo (F.16). Na   základe schváleného mandátu SK PRES zastupovalo EÚ na predmetnom zasadnutí.

SK PRES pripravilo návrh pozície EÚ k návrhu Strategického plánu OSN pre lesy na roky 2017-2030. Návrh pozície bol schválený na úrovni PS 15. septembra 2016 a predložený sekretariátu UNFF. Na základe schváleného mandátu SK PRES zastupovalo EÚ na zasadnutí skupiny expertov UNFF v Bangkoku v októbri 2016.

Témou implementácie stratégie EÚ pre lesy sa zaoberali generálni riaditelia zodpovední za lesy v EÚ na neformálnom zasadnutí v Bratislave 7. - 9. novembra 2016. Na záver zasadnutia prijali tzv. Bratislavskú deklaráciu o lesoch, ktorej ambíciou je usmernenie procesu ďalšej implementácie stratégie.

SK PRES iniciovalo obnovenie interných diskusií EÚ o možnej právne záväznej dohode o lesoch v Európe, v prvom štádiu formou neformálnych diskusií na zasadnutí generálnych riaditeľov zodpovedných za lesy, následne v rámci Rady EÚ na úrovni PS pre lesníctvo.

V oblasti lesov a zmeny klímy spoluorganizovalo SK PRES 15. novembra 2016 v Európskom parlamente seminár na tému úlohy lesov a lesnícko-drevárskeho komplexu v boji proti zmene klímy po COP21.

Schéma OECD pre certifikáciu lesného reprodukčného materiálu v medzinárodnom obchode

Slovenská republika počas SK PRES zabezpečila koordináciu spoločnej pozície členských štátov EÚ k  výročnému zasadnutiu Schémy OECD pre lesný reprodukčný materiál. SR predsedala 26. septembra 2016 zasadnutiu PS Rady EÚ pre koordináciu vo vzťahu k OECD (F.22B), kde bol schválený návrh spoločnej pozície EÚ na výročné zasadnutie Schémy OECD pre lesný reprodukčný materiál, ktoré sa konalo 4. - 5. októbra 2016 v Paríži.  SK PRES zabezpečilo koordináciu členských štátov EÚ aj pred samotným zasadnutím v sídle OECD.

Ambíciou SK PRES bolo zefektívniť koordináciu členských štátov EÚ v OECD, čo sa podarilo naplniť. Zástupca SR sa okrem toho zúčastnil na zasadnutí Technickej pracovnej skupiny Schémy OECD, ktoré sa konalo 26. a 27. apríla 2016 v Maďarsku.

9. Spracovanie dreva

9.1 Drevospracujúci priemysel, základné údaje drevospracujúceho priemyslu

21

V roku 2016 pokračoval mierny rast dopytu po výrobkoch z dreva na medzinárodných trhoch. Vo vzťahu k DSP išlo najmä o produkty mechanického spracovania dreva. Uvedený trend sa prejavil v raste objemu tuzemského spracovania dreva, poklesu exportu surového dreva a rastu jeho dovozu (tabuľka 9.1-1). Celkový objem domáceho spracovania dreva vzrástol v porovnaní s rokom 2015 zo 6,857 mil. m3 na 7,394 mil. m3, t. j. o 7,8 %. Export dreva sa znížil z  2,687 mil. m3 na 2,449 mil. m3, t. j. o 8,9 %. Dovoz dreva vzrástol z 0,549 mil. m3 na 0,576 mil. m3, t. j. o 4,9 %.

Medziročne vzrástla najmä spotreba sortimentov 1. až 3. triedy akosti z   3,411 mil. m3

na 3,822 mil. m3, t. j. o 12 % pri stagnujúcej spotrebe sortimentov 4. až 6. triedy. Rast domáceho spracovania dreva sa prejavil tiež v zlepšených ekonomických parametroch odvetvia a miernom raste zamestnanosti (tabuľka 9.1-2). Celkové výnosy odvetví DSP vzrástli v porovnaní s rokom 2015 o 8,5 % pri raste nákladov o 6,8 %. Celkový hospodársky výsledok pred zdanením vzrástol o 41,9 %.

Napriek pozitívnemu vývoju ekonomických ukazovateľov a rastu objemu domáceho spracovania nedošlo k výraznejšiemu rastu konkurencieschopnosti väčšiny podnikov mechanického spracovania dreva a rastu tvorby pridanej hodnoty. Produkciu tvoria väčšinou subdodávky polotovarov s nižšou mierou finalizácie pre zahraničné spoločnosti. Málo sa spracovávajú najkvalitnejšie sortimenty guľatiny, ktorých domáci produkčný potenciál sa pohybuje na úrovni 0,3 mil. m3. S výnimkou niektorých nadnárodných spoločností pôsobiacich na Slovensku sa nerealizovali významnejšie investície do modernizácie technológií spracovania.

K najvýkonnejším odvetviam slovenskej ekonomiky patrí celulózo-papierenské odvetvie. Spolu 11 firiem združených v Zväze celulózo-papierenského priemyslu SR pokrýva 100 % výroby papiera v SR a väčšinu výroby tovaru v celom odvetví. Celulózu vyrába najväčšia firma v tomto odvetví v SR Mondi SCP, a. s., Ružomberok a Bukóza Holding, a. s., Hencovce. Najväčšími spracovateľmi zberového papiera sú Metsa Tissue Slovakia s. r. o. a SHP Harmanec, a. s. Odvetvie je formou realizácie inovácií a  zmenami štruktúry produkcie nútené reagovať na z meny dopytu najmä na európskom trhu. Napriek medziročnému poklesu výnosov dosiahlo v uplynulom roku zlepšený HV.

Problematika rozvoja lesnícko-drevárskeho komplexu je podrobne rozpracovaná v Národnom programe využitia potenciálu dreva Slovenskej republiky (ďalej len „NPVPD SR“) schválenom vládou SR v roku 2013 a Akčnom pláne NPVPD SR schválenom vládou SR v roku 2014. V uvedených dokumentoch sú definované základné problémové okruhy a opatrenia na zlepšenie súčasného stavu. Návrh niektorých konkrétnych opatrení sa uvádza tiež v kapitole 11 tejto správy.

V roku 2016 sa realizoval predaj dreva prostredníctvom aukcií približne v rovnakom objeme ako v predošlom roku. Išlo o predaj cenných sortimentov dreva najmä štátnymi organizáciami obhospodarujúcimi lesy.

9.2 Využitie dreva na energetické účely

V roku 2016 dosiahla celková spotreba tuhej palivovej drevnej biomasy (palivové drevo, štiepky, jemnozrnné a kusové zvyšky po spracovaní a manipulácii dreva) hodnotu 2,95 mil. ton. Hlavnými spotrebiteľmi tohto, v  podmienkach Slovenska najvýznamnejšieho obnoviteľného zdroja energie, sú bytovo-komunálna sféra (napr. mestské zdroje tepla), obyvateľstvo, podniky DSP a odvetvie energetiky. V porovnaní s rokom 2015 došlo k poklesu spotreby cca o 0,2 mil. ton najmä z dôvodu vývoja klimatických pomerov a úspor v spotrebe energie (zatepľovanie). Napriek poklesu spotreby palivovej drevnej biomasy sa počet spotrebiteľov mierne zvýšil napr. výstavbou a rekonštrukciou centrálnych zdrojov tepla v Trebišove a Medzilaborciach a malých lokálnych zdrojov tepla. Podiel drevnej biomasy na celkovej spotrebe prvotných energetických zdrojov v SR zostal na úrovni 1,8 %.

Lesné pozemky sú v podmienkach SR najväčším potenciálnym zdrojom palivovej drevnej biomasy. Ich ročný využiteľný potenciál sa pohybuje na úrovni 2,8 mil. t a tvorí okolo 60 % celkového ročného využiteľného potenciálu tejto suroviny v SR. Dodávky palivového dreva a energetických štiepok z LH dosiahli v roku 2016 hodnotu 1,440 tis. t (tabuľka 9.2-1), čo znamenalo pokles v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 10 tis. t. Ročná produkcia štiepok bola 610 tis. t a palivového dreva 830 tis. t. Dodávky z lesných pozemkov pokrývali len 48,8 % celkovej ročnej spotreby drevných palív. Ich ďalšími zdrojmi boli zvyšky po mechanickom spracovaní dreva a drevná biomasa z porastov drevín na nelesných pozemkoch. Takmer 50 % využiteľného potenciálu lesnej palivovej drevnej biomasy zostáva nevyužitá z  dôvodu vyšších výrobných nákladov v porovnaní so zdrojmi na nelesných pozemkoch a zvyškami po spracovaní dreva.

22

Pri pokračovaní doterajšieho vývoja cien jednotlivých sortimentov a sortimentovej štruktúry ťaženého dreva bude v LH narastať podiel z príjmov z tuhej palivovej drevnej biomasy na celkových príjmoch z predaja dreva.

10. Odvetvia činnosti súvisiace s   lesmi a   ich funkciami

10.1 Ochrana prírody

Európska sústava chránených území NATURA 2000

Európska sústava chránených území NATURA 2000 (tabuľka 10.1-1) pozostáva z dvoch čiastočne sa prekrývajúcich sietí:  chránených vtáčích území (ďalej len „CHVÚ“) a území európskeho významu (ďalej len „ÚEV“), ktorých vyhlasovanie a obhospodarovanie je monitorované a usmerňované Európskou komisiou.

Hranice CHVÚ sa v roku 2016 nemenili. Výmera lesných porastov v CHVÚ je taktiež takmer stabilná, pretrváva trend jej pomalého nárastu v dôsledku samovoľného rozširovania lesa v týchto územiach. V  súčasnosti má výmeru okolo 836 tis ha. V   roku 2016 boli v  zmysle ustanovení § 50 zákona č. 543/2002 Z. z. prerokované programy starostlivosti o tieto CHVÚ: Horná Orava, Sĺňava, Veľkoblahovské rybníky, Špačinsko-nižnianske polia, Kráľová a Dolné Pohronie.

Výmera ÚEV sa v priebehu roka 2016 nezmenila. Bol však predrokovaný návrh na druhé doplnenie národného zoznamu území európskeho významu podľa požiadaviek Európskej komisie. Táto požiadavka sa týka 21 typov biotopov európskeho významu a 33 druhov európskeho významu, vrátane lesných, ktoré sú nedostatočne zastúpené v ÚEV. Rozšírenie sa dotkne najmä lesov v oblasti Slanských vrchov, Volovských vrchov, nížinných oblastí Slovenska, predpokladá sa rozšírenie ÚEV Čergov a niektorých ďalších území. Súčasná výmera lesných porastov zahrnutých v ÚEV je okolo 479 tis. ha. V roku 2015 nedošlo k pokroku vo vyhlasovaní už existujúcich ÚEV do národných kategórií chránených území (ďalej len „CHÚ“), pokračovala však príprava zámerov a niekoľko lokalít bolo prerokovaných v zmysle platnej legislatívy.

Chránené územia Slovenska – národná sústava

Národná sústava CHÚ (tabuľka 10.1-2) je tvorená národnými parkmi (ďalej len „NP“) a chránenými krajinnými oblasťami (ďalej len „CHKO“). Spoločne ide o tzv. veľkoplošné chránené územia (ďalej len „VCHÚ“). Ďalej je tvorená prírodnými rezerváciami (ďalej len „PR“), národnými prírodnými rezerváciami (ďalej len „NPR“), prírodnými pamiatkami (ďalej len „PP“), národnými prírodnými pamiatkami (ďalej len „NPP“) a chránenými areálmi (ďalej len „CHA“). Sú to tzv. maloplošné chránené územia (ďalej len „MCHÚ“).

V roku 2016 došlo k zmenám hraníc niekoľkých území národnej sústavy. Väčšina z týchto zmien je výsledkom schválenia zonácie NP Slovenský Raj, v dôsledku ktorej boli MCHÚ v rámci jeho hraníc zrušené a nahradené zónami A, B, C, D s 5., 4., 3. a 2. stupňom ochrany. Nové zóny A a B nie sú úplne totožné s bývalými MCHÚ; došlo k určitému nárastu výmery 5. stupňa ochrany. Súčasne došlo k miernemu zmenšeniu výmery NP a významnému zmenšeniu ochranného pásma NP (o približne 7 500 ha).

Okrem zonácie NP Slovenský raj  bola vyhlásená aj nová PR Borsukov vrch o výmere cca 147 ha. Slúži ako spojnica medzi tradičnými rezerváciami Stužica a Jarabá skala (podmienkou uznania Karpatských bukových pralesov za lokalitu svetového dedičstva UNESCO bolo, aby tvorili „súvislé“ územie). Celková výmera porastovej pôdy v CHÚ národnej sústavy je v súčasnosti okolo 784 tis. ha.

V blízkej budúcnosti treba očakávať nárast výmery národnej sústavy CHÚ spôsobený vyhlasovaním ÚEV za územia národných kategórií, ktorý pretrvá až do prevyhlásenia všetkých 473 ÚEV (plus navrhovaných doplnkov sústavy NATURA 2000). Týmto dôjde aj k zvýšeniu prekryvu medzi oboma sústavami.

Prekryvy národnej sústavy chránených území a oboch sietí európskej sústavy chránených území NATURA 2000

23

Celková výmera území európskej siete NATURA 2000 na Slovensku je cca 1 445 tis. ha. Vzájomne sa prekrývajúce plochy ÚEV a CHVÚ sú započítané len raz. Z  uvedenej výmery okolo 940 tis. ha tvorí porastová pôda. Prekryv území európskej siete NATURA 2000 s národnou sústavou CHÚ je okolo 773 tis. ha.

Celý tento systém je pre obhospodarovateľa lesa značne neprehľadný (pozri aj tabuľku 10.1-2). Na prekrývajúcich sa územiach sa prelínajú obmedzenia vyplývajúce zo zákona o ochrane prírody a krajiny s požiadavkami vyplývajúcimi z európskych smerníc. Tieto požiadavky sú často protichodné, s nerovnakými spôsobmi udeľovania súhlasov a výnimiek potrebných pre riadne obhospodarovanie lesov. Pre úplnosť treba pripomenúť, že národná sústava CHÚ a sústava NATURA 2000 sa miestami prekrývajú aj s územiami chránenými na základe ďalších záväzkov SR vyplývajúcich z medzinárodných dohovorov o ochrane prírody, napr. biosférické rezervácie UNESCO – MaB, Ramsarské lokality a lokalitami prírodného dedičstva UNESCO. Hranice medzinárodne chránených území často nie sú vyznačené v teréne (výnimkou sú ÚEV neprekrývajúce sa s nijakým územím národnej sústavy).

Činnosti v jednotlivých CHÚ sú obmedzované ustanoveniami zákona o ochrane prírody a krajiny pre druhý až piaty stupeň ochrany (s výnimkou CHVÚ, v ktorých má byť rozhodujúcim dokumentom program starostlivosti o CHVÚ). Prvý stupeň ochrany, s  najmenšími obmedzeniami, platí pre tzv. voľnú krajinu mimo CHÚ a pre CHVÚ. So zvyšovaním stupňa ochrany sa rozsah obmedzení zväčšuje. Obhospodarovanie lesa je celkom vylúčené v najprísnejšom (piatom) stupni ochrany, v nižších stupňoch sú obmedzené najmä používanie chemickej ochrany proti škodcom, výstavba ciest a holorubný hospodársky spôsob. (tabuľka a obrázok 10.1-2). V prekrývajúcich sa CHÚ platí stupeň ochrany vyplývajúci z novšieho všeobecne záväzného právneho predpisu..

Náhrady za obmedzenie bežného hospodárenia na lesných pozemkoch a vykonané opatrenia na ochranu lesa podľa § 28 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov

Podľa údajov Ministerstva vnútra SR bola v roku 2016 za obmedzenie bežného obhospodarovania na lesných pozemkoch vyplatená suma vo výške 4 589 528 €, čo približne zodpovedá predchádzajúcemu roku.

Okrem toho Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (ďalej len „ŠOP SR“) realizovala opatrenia na ochranu lesov v ochranných pásmach 51 MCHÚ, v ktorých nebolo povolené vykonanie opatrení na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených území s piatym stupňom ochrany. Organizačné útvary ŠOP SR do 31.1.2016 vypracovali stanoviská k návrhom opatrení, ktoré im zaslali jednotliví OLH a zaslali ich LOS v Banskej Štiavnici.

Opatrenia boli vykonávané v priebehu roka 2016 vlastnými zamestnancami ŠOP SR, dodávateľmi na základe dohôd o vykonaní práce, ako aj na základe zmlúv o dielo. Realizovali sa tieto opatrenia:- monitoring vývoja hmyzích škodcov v  ochranných pásmach jednotlivých MCHÚ

(apríl-september) prostredníctvom 1 307 ks feromónových lapačov, inštalovaných v jednotlivých ochranných pásmach MCHÚ;

- asanačné ťažby hmyzím škodcom napadnutých stromov, vopred označených podkôrnikovým pozorovateľom, s priblížením na odberné miesto v objeme 14 496 m3 drevnej hmoty a s ponechaním pri pni v objeme 809 m3 drevnej hmoty;

- založenie klasických lapákov v počte 200 ks;- uhádzanie 14 052 m3 zvyškov po asanačnej ťažbe (vrcholcové zlomy, odvetvené konáre a pod.,

aby sa deaktivovala zvyšková dendromasa.V priebehu realizácie opatrení boli technologické postupy vykonávaných prác kontrolované príslušným OLH a príslušným organizačným útvarom ŠOP SR. Opatrenia boli zamerané na ochranu a obranu ohrozených lesných porastov, ktoré boli vystavené negatívnemu vplyvu premnoženého podkôrneho hmyzu, najmä lykožrúta smrekového (Ips typographus),.

V zmysle Spoločného usmernenia MP SR č. 1856/2008-700 a MŽP SR č. 14037/2008-sopk boli pre realizačný rok 2017 pripravované identifikácie území a následne návrhy opatrení. Zo získaných podkladov bola ŠOP SR vypracovaná a zaslaná štúdia so žiadosťou o poskytnutie dotácie z Environmentálneho fondu v roku 2017. Náklady za vykonané ochranné a obranné opatrenia v roku 2016 boli hradené z Environmentálneho fondu (450 900 €) a zo štátneho rozpočtu (23 732 €).

10.2 Starostlivosť o drobné vodné toky

24

Dĺžka vodných tokov na Slovensku je 61,1 tis. km, z  toho v správe štátnych organizácií LH je vyše 19,4 tis. km drobných vodných tokov (ďalej len „DVT“), ktoré pretekajú nie len lesom, ale aj intravilánom obcí a poľnohospodárskou krajinou. V tabuľke 10,2-1 je uvedený prehľad o celkovej dĺžke spravovaných DVT, delimitovaných Slovenskému vodohospodárskemu podniku a o dĺžke DVT daných do výpožičky alebo prenájmu obciam.

Rozhodnutiami o určení správcovstva vodných tokov v roku 1997 bol správcom časti vodných tokov, na ktorých boli správcami štátne organizácie lesov, určený Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. Delimitácia však nebola ukončená najmä z  dôvodu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom pod vodnými stavbami, bez čoho preberajúca organizácia odmieta prevziať vodný tok. Časti DVT pretekajúcich obcou sa v prípade záujmu odovzdáva do výpožičky alebo prenájmu obce, ktorá má väčšie predpoklady získať finančné zdroje na ich reguláciu, resp. vybudovanie protipovodňovej ochrany.

Z prostriedkov na opravu a údržbu sa ich podstatná časť využíva na odstraňovanie následkov povodní. Investičné akcie určené najmä na údržbu a  ochranu pred povodňami sú realizované len vo veľmi obmedzenom rozsahu v rámci finančných možností organizácií. Na údržbu a investície v rámci správy DVT štátne podniky LH v roku 2016 vynaložili 566 tis. €. Na práce súvisiace s lesníckotechnickými melioráciami, zahrádzaním bystrín a ochranou vodného režimu to bolo 31 tis. € (tabuľky 10.2-2 a 10.2-3).

10.3 Poľovníctvo

Sumárne údaje za poľovné revíry SR

Celková výmera poľovnej plochy je 4,5 mil. ha, z toho na poľnohospodárskej pôde približne 2,3 mil. ha a na lesných pozemkoch 2 mil. ha; vodných plôch je 51 tis. ha a ostatných plôch 66 tis. ha. V roku 2016 bolo na Slovensku evidovaných 1 883 poľovných revírov. Priemerná výmera poľovných revírov bola 2 366 ha. Podrobnejšie údaje sú uvedené v tabuľke 10.3-1 v prílohe.

Hlavné druhy poľovnej zveri

V  roku 2016 naďalej pokračoval nežiaduci trend zvyšovania jarných kmeňových stavov (ďalej len „JKS“) u jelenej, danielej, muflonej a diviačej zveri. Pozitívne možno hodnotiť mierny nárast stavov srnčej zveri, u ktorej bol niekoľko rokov pozorovaný pokles početnosti. Znižovanie JKS malej zveri je dlhodobé; v  roku 2016 sa však zaznamenal mierne vyšší stav ako v predchádzajúcom roku. V porovnaní s rokom 2015 bol vyšší odstrel jelenej, danielej a srnčej zveri. Takmer rovnako vysoký bol v   prípade muflonej a  diviačej zveri. Podrobnejšie údaje sú v tabuľke 10.3-2.

Neustále zvyšovanie početnosti prežúvavej raticovej zveri ohrozuje obnovu a vývoj lesných porastov a spôsobuje ekologické i ekonomické škody v LH. Vysoké škody spôsobuje táto zver spoločne s diviačou zverou aj na poľnohospodárskych plodinách.

K nárastu početnosti raticovej zveri dochádza najmä v dôsledku nedostatkov v poľovníckom obhospodarovaní. Sú to najmä nesprávne zostavené plány chovu a lovu nezodpovedajúce skutočným stavom zveri v poľovných revíroch a následne aj samotné neplnenie týchto plánov, nadmerné a nesprávne prikrmovanie zveri jadrovým krmivom a nadbytok potravy v kombinácii s miernejšími zimnými obdobiami. Prispievajú k tomu tiež zmeny v  prostredí poľnohospodárskej krajiny, keď sa plošne výrazne zvýšilo pestovanie kukuríc, repky a ciroku.

Ostatné druhy zveri

Početnosť veľkých šeliem sa mierne zvyšuje. O 234 jedincov sa zvýšila populácia tatranského kamzíka. Stúpajú tiež stavy krkavca čierneho a ostatných druhov čeľade krkavcovitých. Naproti tomu sa znižuje stav populácií tetrova hlucháňa a tetrova hoľniaka. Narastá tiež početnosť nepôvodných druhov šakala zlatého a psíka medvedíkovitého. Podrobnejšie údaje v tabuľke 10.3-3.

Škody spôsobené raticovou zverou a veľkými šelmami25

Škody spôsobené raticovou zverou v roku 2016 (tabuľka 10.3-4) dosiahli v LH a poľnohospodárstve čiastku 1 376 tis. €; v porovnaní s rokom 2015 to bolo menej o 109 tis. €. Z celkovej výšky evidovaných škôd bolo uhradených len približne 10 % v čiastke 138 tis. €.

Naopak vyčíslené škody spôsobené veľkými šelmami (tabuľka 10.3-5) sa zvýšili v porovnaní s rokom 2015 o 341 tis. € a dosiahli čiastku 1 752 tis. €. Najvyššie vyčíslené škody boli spôsobené vlkom dravým v čiastke 1 292 tis. €, rysom ostrovidom 323 tis. € a  medveďom hnedým v čiastke 136 tis. €. Z celkovej výšky škôd pripadá najviac na škody v poľovníctve a na zveri, a to až v čiastke 1 637 tis. €. Škody v poľnohospodárstve, záhradkárstve a včelárstve predstavovali čiastku 107 tis. €. Z celkovo vzniknutej škody spôsobenej veľkými šelmami bolo uhradených 64,8 tis. €.

Najdôležitejším opatrením na zníženie škôd spôsobovaných raticovou zverou úprava jarných kmeňových stavov zveri tak, aby zodpovedali cieľovým normovaným kmeňovým stavom. Nejde pritom len o  druhové zloženie zveri a jej hustotu, ale aj o  správnu  sociálnu a vekovú štruktúru. Je potrebné zabezpečiť súlad medzi chovom zveri a obhospodarovaním lesa a rastlinnou výrobou v poľnohospodárstve. Reguláciu početnosti si vyžaduje aj medveď a vlk, nielen z dôvodu zvyšujúcich sa škôd spôsobovaných týmito šelmami najmä v živočíšnej výrobe, ale aj kvôli ich vysokej početnosti na malom území a strate plachosti.

Počet vykázaných útokov medveďa hnedého na človeka v roku 2016 bol 38, z toho 36 nedokončených a 2 dokončené. V porovnaní s rokom 2015 to bolo o 6 útokov na človeka viac.

Ekonomika poľovníctva

Poľovníctvo v roku 2016 vykázalo kladný hospodársky výsledok 1 473 tis. €. Príjmy v poľovníctve tvorili 14 546 tis. € a výdavky 13 073 tis. €. Kladný hospodársky výsledok dosiahli prenajaté revíry Slovenského poľovníckeho zväzu, a  to v čiastke 1 532 tis. €, režijné revíry š. p. LESY SR v čiastke 481 tis. €, revíry ostatných štátnych organizácií 133 tis. € a  režijné revíry neštátnych subjektov 23 tis. €.

26

11. Závery a odporúčania

11.1 Závery

Stav a vývoj lesov

- V SR pretrváva dlhodobá tendencia zvyšovania výmery lesných pozemkov a lesných porastov. - Stromová vegetácia, ktorá spĺňa kritéria medzinárodnej definície lesa sa nachádza aj na nelesných

pozemkoch, tzv. bielych plochách, ktorých výmera podľa predbežných výsledkov druhého cyklu Národnej inventarizácie a monitoringu lesov SR (2015-2016) je 288 ± 27 tisíc ha.

- V lesoch SR na lesných pozemkoch prevládajú listnaté dreviny, najviac buk lesný a duby. Podiel ihličnatých drevín sa znižuje, najmä pri smreku v dôsledku negatívneho pôsobenia škodlivých činiteľov.

- Lesy na Slovensku starnú; priemerný vek všetkých hlavných drevín s  výnimkou smreka sa zvyšuje. Pri smreku sa začal znižovať v dôsledku kalamitného rozpadu smrekových porastov vyššieho veku.

- Skutočná veková štruktúra lesov na Slovensku je nevyrovnaná s vyšším zastúpením starších porastov nad 70 rokov a nižším zastúpením mladších porastov, v dôsledku čoho sa zvýšili možnosti (obnovnej) ťažby dreva v porovnaní s minulosťou.

- Zásoba dreva v lesoch SR sa zvyšuje ako dôsledok súčasnej vekovej štruktúry lesov. Zvyšuje sa zásoba listnatého dreva. Naopak zásoba ihličnatého dreva sa už od roku 2010 znižuje, v dôsledku častých kalamitných situácií v ihličnatých (najmä smrekových) lesoch.

- Zvyšovanie zásoby dreva v lesoch Slovenska potvrdili aj výsledky druhého cyklu NIML SR (2015-2016).

- V dôsledku globálnej zmeny klímy sa predpokladá zvýšený výskyt klimatických a meteorologických extrémov a postupný ústup menej odolných a na stabilitu prostredia náročnejších drevín.

- Najväčšie škody v lesoch, na rozdiel od minulosti, spôsobuje podkôrny a drevokazný hmyz, ktorý napáda predovšetkým ihličnaté dreviny. Za nimi nasledujú abiotické činitele (najmä vietor, sneh, námraza, sucho) Najviac bol poškodený smrek a  z listnatých drevín buk. Nepriaznivý vývoj sa predpokladá aj v nasledujúcom období.

- Sledovanie stavu a vývoja lesov na Slovensku prostredníctvom Súhrnných informácií o stave lesov SR (sumarizácia údajov PSL) a výberovej matematicko-štatistickej metódy na celoštátnej úrovni (NIML SR) poskytujú široké spektrum informácií v súlade s národnými potrebami a tendenciami harmonizácie zisťovania stavu a vývoja lesa na medzinárodnej úrovni. Cenná je aj možnosť vzájomnej kontroly spoľahlivosti údajov získaných týmito dvoma nezávislými a rozdielnymi spôsobmi.

Hospodárenie v lesoch

- Väčšinu lesov v SR tvoria lesy hospodárske (72,2 %), potom lesy ochranné (17,25 %), v ktorých sú prvoradé ekologické funkcie a napokon lesy osobitného určenia (10,5 %) s prevládajúcimi sociálnymi a kultúrnymi funkciami. Kategorizáciu lesov ako základný nástroj diferencovanej starostlivosti o lesy by bolo vhodné zdokonaliť s využitím najnovších poznatkov v oblasti systematiky, financovania a ekonomiky využívania funkcií lesov.

- Z hľadiska obnovy lesov sú dôležité uznané zdroje pre zber semennej suroviny a plodov lesných drevín. Celková výmera uznaných porastov je vyše 75 tisíc ha a v porovnaní s predošlým rokom sa zvýšila; génových základní je vyše 19 tisíc ha. Rozsah a štruktúru uznaných zdrojov treba prehodnotiť so zreteľom na meniace sa podmienky.

- Obnova lesa sa v roku 2016 realizovala na výmere vyše 18 tisíc ha. Preferovala sa prirodzená obnova, ktorá dosiahla takmer 40 % z celkovej obnovy lesa. Prirodzenú obnovu treba usmerňovať tak, aby bola v súlade s budúcim, cieľovým zložením lesných porastov. Zvýšenú pozornosť treba

27

venovať vhodnému drevinovému zloženiu mladých lesných porastov a eliminovaniu negatívneho vplyvu prežúvavej zveri.

- Objem výkonov starostlivosti o mladé lesné porasty (ochrana proti burine a zveri, oplocovanie a prečistky) má od roku 2010 stúpajúcu tendenciu; aj napriek tomu, že v porovnaní s minulým rokom sa objem výkonov mierne znížil.

- Prečistky v štátnych a obecných lesoch sa vykonávajú podľa skutočnej potreby vo vyššom než plánovanom rozsahu; v ostatných kategóriách neštátnych lesov je ich rozsah v porovnaní s plánom nižší. Rozsah prebierok bol menší ako požadovaný (plnenie na 64 %) z dôvodu veľkého rozsahu náhodnej (kalamitnej) ťažby dreva.

- Pretrváva nedostatočná hustota a  kvalita lesnej cestnej siete, najmä v  horských oblastiach, čo znemožňuje širšie uplatňovanie prírode blízkych hospodárskych spôsobov, ich foriem a technológií.

- Ťažba dreva sa zvyšuje; hlavným faktorom jej zvyšovania je súčasná veková štruktúra lesov. V roku 2016 sa ťažba dreva realizovala v objeme 9,32 mil. m3; vyťažilo sa 55 % ihličnatého a 45 % listnatého dreva.

- Napriek zvyšovaniu ťažby dreva je celkový bežný prírastok, resp. objem dreva, ktorý každoročne v lesoch prirastie, trvalo vyšší než celková ťažba dreva; v roku 2016 celkový bežný prírastok dosiahol 12,1 mil. m3.

- Vyskytuje sa vysoký rozsah náhodnej (kalamitnej) ťažby dreva, ktorej podiel v roku 2016 bol 50,3 % z celkovej ťažby dreva. Najväčší podiel na náhodnej (kalamitnej) ťažbe majú vetrové kalamity a následné kalamitné premnoženia sekundárnych škodlivých činiteľov, najmä lykožrúta smrekového.

- Náhodná (kalamitná) ťažba dreva v spojitosti so zvyšujúcou sa plánovanou aj skutočnou obnovnou ťažbou dreva (v dôsledku vyšších ťažbových možností) vedie k zvyšovaniu plošného podielu najmladších lesných porastov 1. vekového stupňa (do 10 rokov) a pokračovaniu trendu nevyrovnanej vekovej štruktúry lesov SR.

Dodávky dreva a ekonomika lesného hospodárstva

- Množstvo a hodnota dodávok surového dreva sa zvyšujú. V porovnaní s rokom 2015 vzrástli dodávky surového dreva v  roku 2016 o  3 %. Vzrástli najmä dodávky ihličnatého dreva na tuzemský trh, naproti tomu dodávky listnatého dreva sa znížili.

- Export surového dreva sa v  porovnaní s  rokom 2015 znížil o 8,9 % a bol zameraný najmä na krajiny EÚ. V ihličnatých sortimentoch surového dreva prevládali v exportných dodávkach výrezy I. až III. triedy akosti; pri listnatých sortimentoch surové drevo IV. a V. triedy akosti.

- Export surového dreva realizovali najmä nelesnícke obchodné spoločnosti a iné subjekty, ktoré vyviezli 84 % z celkového objemu exportovaného dreva. Obhospodarovatelia lesov vyviezli necelých 400 tis. m3, t. j. 16 %.

- Vo vývoji priemerných cien sortimentov surového dreva na trhu možno konštatovať celkovo stabilnú situáciu, napriek miernemu poklesu priemerného speňaženia o 0,6 % v roku 2016.

- Tržby a výnosy LH v roku 2016 vzrástli v porovnaní s rokom 2015 o 3,4 % najmä kvôli rastu tržieb za sortimenty surového dreva.

- Zaznamenáva sa nepriaznivý trend poklesu ostatných tržieb a výnosov u organizácií štátnych lesov, čo je v  rozpore so žiadúcou diverzifikáciou činností lesného hospodárstva zameranou na čoraz širšie poskytovanie platených verejnoprospešných služieb pre spoločnosť.

- Náklady LH v roku 2016 mierne vzrástli najmä v dôsledku vyššieho objemu výkonov pestovnej a ťažbovej činnosti.

- V roku 2016 LH vykázalo zisk v objeme 44,76 mil. €. Hospodársky výsledok je porovnateľný s predchádzajúcim rokom 2015. Pretrváva rozdiel v dosiahnutom hospodárskom výsledku v štátnych a neštátnych lesov v prospech neštátnych lesných podnikov.

- V roku 2016 došlo celkovo v LH k zvýšeniu objemu investícií o približne 57 % najmä v dôsledku možností čerpania podpory z PRV SR 2014-2020. Aktuálny PRV SR na roky 2014-2020 vytvára možnosti financovania viacerých lesníckych opatrení.

Ostatné závery

28

- Od roku 2016 sa SR stala „lídrom“ celoeurópskeho lesnícko-politického procesu FOREST EUROPE a  hosťujúcou krajinou jeho sekretariátu „Liaison Unit Bratislava“ so sídlom v NLC vo Zvolene; posilnila sa pozícia Slovenska v medzinárodnej lesníckej politike.

- V osobitne chránených územiach sa nachádza neprimerane vysoká výmera lesov. Prekrývanie národnej sústavy a oboch sietí európskej sústavy CHÚ, ich vzájomná nekompatibilita, nedostatočná identifikácia hraníc vrátane ich vyznačenia v teréne, ako aj nepredvídateľné stupňovanie požiadaviek ochrany prírody vzťahujúce sa na jednotlivé CHÚ zaťažujú lesného hospodára byrokraciou a neprehľadnosťou pri zohľadňovaní podmienok ochrany v rámci obhospodarovania lesov.

- Naďalej absentujú efektívne postupy ochrany prírody, ktoré by skĺbili trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov s trvalo udržateľným manažmentom druhov a biotopov prostredníctvom aktívneho manažmentu CHÚ.

- Napriek pozitívnemu vývoju ekonomických ukazovateľov nedošlo k výraznejšiemu rastu konkurencieschopnosti väčšiny podnikov mechanického spracovania dreva, ani rastu nimi vytváranej pridanej hodnoty. Produkciu tvoria väčšinou subdodávky polotovarov s nižšou mierou finalizácie pre zahraničné spoločnosti.

- Na rozdiel od podnikov mechanického spracovania dreva, celulózo-papierenské odvetvie patrí k najvýkonnejším odvetviam slovenskej ekonomiky.

- Chýbajú spracovateľské kapacity na najkvalitnejšie sortimenty ihličnatej a listnatej guľatiny.- Lesnícke organizácie počas celého roka 2016 realizovali veľký počet aktivít v oblastiach práce

s verejnosťou a lesnej pedagogiky.

11.2 Odporúčania

- Realizovať aktuálne lesnícko-politické dokumenty: Akčný plán Národného lesníckeho programu na roky 2014-2020 a Akčný plán Národného programu využitia potenciálu dreva SR, ktoré zahŕňajú aj opatrenia na riešenia aktuálnych problémov a majú potenciál pozitívne ovplyvniť rozvoj LH a drevospracujúceho priemyslu na Slovensku.

- Zabezpečiť primerané financovanie lesníckej vedy a výskumu z domácich zdrojov a prostredníctvom zapojenia sa do medzinárodnej vedecko-výskumnej spolupráce.

- Spracovať a publikovať výsledky druhého cyklu NIML SR (2015-2016); pokračovať v monitoringu lesov a vývoji jeho metód v súlade s prebiehajúcim integračným procesom.

- Zhodnotiť možnosti a navrhnúť systém cieľavedomej regulácie ťažby dreva v podmienkach zvýšených ťažbových možností a výskytu kalamitných situácií s využitím metód matematického modelovania, s cieľom zlepšovania (postupného vyrovnávania) vekovej štruktúry lesov.

- Podporovať mechanické a  biologické metódy ochrany lesov na úkor chemických metód aj s využitím podpory z PRV SR 2014-2020.

- Zabezpečovať monitoring škodlivých činiteľov vrátane menej významných a nepôvodných; využívať poradenstvo Lesníckej ochranárskej služby a zdieľanie informácií cez elektronický informačný systém ochrany lesa.

- Navrhnúť opatrenia na zníženie početnosti raticovej zveri na jej normovaný stav.- Zintenzívniť spoluprácu so štátnou ochranou prírody pri dosahovaní cieľov ochrany

prostredníctvom aktívneho manažmentu CHÚ a lesov.- Postupne optimalizovať hustotu a zvyšovať kvalitu lesnej cestnej siete výstavbou nových,

rekonštrukciou a asanáciou existujúcich lesných ciest prostredníctvom podpory z PRV SR 2014-2020.

- Vytvárať podmienky a možnosti pre zavádzanie inovácií v oblasti nedrevných produktov a služieb za účelom diverzifikácie príjmov.

- Zvyšovať informovanosť verejnosti o význame trvalo udržateľného obhospodarovania lesov a o praktických výhodách využívania dreva v porovnaní s ostatnými materiálmi.

- Pokračovať v aktivitách práce s verejnosťou s dôrazom na lesnú pedagogiku a zhodnotiť možnosti jej systematického financovania.

- Realizovať opatrenia zamerané na zvyšovanie konkurencieschopnosti sektoru spracovania dreva v súlade s koncepčnými materiálmi a ich akčnými plánmi.

- V rámci zabezpečenia trvalo udržateľného rozvoja drevospracujúceho priemyslu v Slovenskej republike pokračovať v prehodnocovaní obchodnej politiky organizácií v zakladateľskej

29

pôsobnosti a zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky s cieľom umožniť uzatvárať dlhodobé zmluvy so spracovateľmi dreva v Slovenskej republike.

12. Zoznam použitých skratiek a   zdrojov údajov

Zoznam použitých skratiek

CBP – Celkový bežný prírastokCPP – Celulózovo-papierenský priemyselCOFFI – Výbor pre lesníctvo a lesný priemyselCOFO – Výbor FAO pre lesníctvoCOP – Konferencia stránDSP – Drevospracujúci priemysel spoluDVT – Drobné vodné tokyEHK – Európska hospodárska komisia EFI – Európsky lesnícky ústavEFI CEEC – Regionálny úrad EFI pre strednú

a východnú Európu ELM – Míting na úrovni expertovEU – European UnionEÚ – Európska úniaFAO – Organizácia pre výživu

a poľnohospodárstvo FE – FOREST EUROPEGCC – Hlavný koordinačný výborGIS – Geografický informačný systémHDP – Hrubý domáci produkthr. b. k. – Hrubina bez kôryHÚL – Hospodárska úprava lesovHV – Hospodársky výsledokCHA – Chránený areálCHKO – Chránená krajinná oblasť CHÚ – Chránené územieCHVÚ – Chránené vtáčie územieFSC – Forest Stewardship CouncilIP – Inventarizačná plochaISTA – Medzinárodná asociácia na kontrolu

osivaJKS – Jarné kmeňové stavyJPRL – Jednotka priestorového rozdelenia lesaLC – Lesný celokLF – Lesnícka fakulta TU vo ZvoleneLH – Lesné hospodárstvoLHC – Lesný hospodársky celokLP – Lesný pozemokLPB – Lesné pozemky bez lesných porastovLPM – Lesopoľnohospodársky majetok Ulič,

štátny podnikLRM – Lesný reprodukčný materiálLUB – Liaison Unit BratislavaLULUCF – Land Use, Land-Use Change and

ForestryMDF – Drevovláknité doskyMCHÚ – Maloplošné chránené územieMCPFE – Ministerská konferencia o ochrane

lesov v EurópeMPRV SR – Ministerstvo pôdohospodárstva

a rozvoja vidieka SRMŽP SR – Ministerstvo životného prostredia SRNATURA 2000 – Európska sústava chránených území Natura 2000NIML SR – Národná inventarizácia

a monitoring lesov SRNL – neštátne lesy; neštátne lesné podnikyNLC – Národné lesnícke centrumNLC-ÚLZI – Národné lesnícke centrum –

Ústav lesných zdrojov a informatiky NLC-LVÚ – Národné lesnícke centrum –

Lesnícky výskumný ústav ZvolenNP – Národný parkNPVPD SR – Národný program využitia

potenciálu dreva SRNPP – Národná prírodná pamiatkaNPR – Národná prírodná rezervácia NPr – Nábytkársky priemyselNŤ – Náhodná ťažbaOLH – Odborný lesný hospodárOECD – Organizácia pre hospodársku spoluprácu a

rozvoj OLÚ – Obvodný lesný úradOSN – Organizácia spojených národovOZ – Odštepný závodOZE – Obnoviteľné zdroje energiePEFC – Program pre vzájomné uznávanie

lesných certifikačných schém PP – Porastová pôdaPPA – Pôdohospodárska platobná agentúraPR – Prírodná rezerváciaPRV SR – Program rozvoja vidieka SRPSL – Program starostlivosti o lesyRZVNL – Rada združení vlastníkov

neštátnych lesovSAO – Strata asimilačných orgánovSISL – Súhrnné informácie o stave lesov SLHaSD – Sekcia lesného hospodárstva a

spracovania drevaSK PRES – Predsedníctvo Slovenskej republiky

v Európskej úniiSLEÚ – Súhrnný lesnícky ekonomický účetSLsK – Slovenská lesnícka komoraSOŠ – Stredná odborná školaSOŠL – Stredná odborná škola lesníckaSPK – Slovenská poľovnícka komora

30

SPZ – Slovenský poľovnícky zväzSPF – Slovenský pozemkový fondSTN – Slovenská technická normaŠL – Štátne lesné podnikyŠL TANAP-u – Štátne lesy Tatranského

národného parkuŠSLH – Štátna správa lesného hospodárstvaŠSLHaP – Štátna správa lesného

hospodárstva a poľovníctvaŠÚ SR – Štatistický úrad Slovenskej republiky TANAP – Tatranský národný parkTMP – Trvalá monitorovacia plochaTPC – Trvalá približovacia cestaTU – Technická univerzita vo ZvoleneTUOL – Trvalo udržateľné obhospodarovanie

lesovUNESCO – organizácia OSN pre vzdelávanie,

vedu a kultúru

UNFF – Fórum OSN pre lesyÚEL SAV – Ústav ekológie lesa Slovenskej

akadémie viedÚEV – Územie európskeho významuUNFCCC – Rámcový dohovor OSN o klimatickej

zmeneVCHÚ – Veľkoplošné chránené územieVLM SR – Vojenské lesy a majetky SR, štátny

podnikVS – Vegetačný stupeňVS ŠL TANAP-u – Výskumná stanica štátnych

lesov TANAP-u VšLP – Vysokoškolský lesnícky podnik

Technickej univerzity Zvolen WWF – Svetový fond na ochranu prírodyZZLH – Združenie zamestnávateľov lesného

hospodárstva na Slovensku

Zoznam zdrojov údajov

- Súhrnné informácie o stave lesov (SISL) – vyhotovujú sa každoročne v rámci informačného systému lesného hospodárstva v správe NLC.Informácie (údaje) o stave a vývoji lesov sa získavajú opisom lesných porastov v rámci

podrobného zisťovania stavu lesa pri tvorbe programov starostlivosti o lesy (PSL). Opis sa vykonáva v každom lesnom poraste (dielec, čiastková plocha, porastová skupina) na lesných pozemkoch, použitím rôznych (predpísaných) metód, s výraznou prevahou metódy rastových tabuliek a okulárneho odhadu. Zistené údaje slúžia najmä na vypracovanie plánu hospodárskych opatrení PSL. Ukladajú sa v databáze informačného systému stavu a vývoja lesov, ktorý je súčasťou informačného systému lesného hospodárstva. Interval opakovaného zberu údajov (opisu) je spravidla 10-ročný, čo vyplýva z 10-ročnej platnosti PSL. S ohľadom na rôzne metódy zberu údajov a časovú aktuálnosť 1 až 10 rokov, štatistická presnosť a spoľahlivosť súhrnných porastových údajov nie je známa, čo komplikuje ich hodnotenie a porovnávanie (monitorovanie).

Údaje o realizácii plánovaných hospodárskych opatrení, neplánovaných činnostiach a opatreniach vykonaných pri hospodárení v lesoch (ťažba dreva, vznik holiny, obnova lesa, pestovná činnosť, ochrana lesa) sa získavajú z evidenčných výkazov predkladaných obhospodarovateľmi lesa príslušnému orgánu ŠSLH a správcovi informačného systému lesného hospodárstva prostredníctvom webových aplikácií podľa ustanovení vyhlášky MPRV SR č. 297/2011 Z. z. o lesnej hospodárskej evidencii.

- Národná inventarizácia a monitoring lesov (NIML SR) – uskutočňuje sa v 10-ročných intervaloch a 2-ročnom cykle od roku 2005.NIML SR je matematicko-štatistická metóda zisťovania stavu a vývoja lesa na celoštátnej úrovni.

Vykonáva sa na reprezentatívnych inventarizačných plochách (IP) s výmerou 0,05 ha, ktoré sú rozmiestnené v pravidelnej sieti 4x4 km po celom území Slovenska. Na rozdiel od PSL identifikuje aj lesy na nelesných pozemkoch (tzv. biele plochy). Metóda zodpovedá aktuálnym národným potrebám a je v súlade so všeobecnými tendenciami komplexného zisťovania stavu a vývoja lesa v zahraničí. Prvý cyklus NIML SR sa uskutočnil v rokoch 2005 a 2006. Terénne práce druhého cyklu NIML SR sa vykonali v rokoch 2015 a 2016 na rovnakej sieti IP, ktorých počet bol 1 496. Pri terénnom zbere údajov sa použila progresívna navigačná, mapovacia a záznamová technológia Field-Map. Široké spektrum zisťovaných údajov poskytuje dostatok informácií týkajúcich sa nie len tradičných lesníckych, ale aj nových najmä ekologických ukazovateľov.

Výsledky výberového zisťovania sa prezentujú so známou mierou štatistickej presnosti, resp. výberovou chybou (v druhom cykle pri spoľahlivosti 95 %). Po spracovaní a vyhodnotení nameraných údajov, koncom roka 2017, poskytnú výsledky druhého cyklu NIML SR objektívne informácie o stave lesa na národnej úrovni a vo vybraných regiónoch a ukážu skutočnú dynamiku zmien za posledných desať rokov. Je to veľmi dôležité najmä v súčasných podmienkach, keď sa stav lesa vplyvom

31

klimatickej zmeny a vysokého podielu náhodných ťažieb, v dôsledku pôsobenia škodlivých činiteľov, mení nebývalou rýchlosťou. Výsledky NIML SR umožnia tiež porovnať stav a vývoj lesa prezentovaný prostredníctvom klasických nástrojov, t. j. jeho opisom a hodnotením v rámci vyhotovenia PSL.

- Monitoring zdravotného stavu lesov – zameriava sa na zisťovanie a porovnávanie vývoja zdravotného stavu lesných ekosystémov na základe vybraných meraných a hodnotených parametrov.Defoliácia sa zisťuje vizuálne na 112 trvalých monitorovacích plochách (TMP) systematicky

rozmiestnených v sieti 16x16 km (extenzívny monitoring I. úrovne). Na plochách intenzívneho monitoringu lesov II. úrovne (9 TMP) sa zisťujú ukazovatele ostatných faktorov ovplyvňujúcich zdravotný stav lesov (najmä depozície jednotlivých iónov, dusíka a síry, pôdne vlastnosti, kvalita pôdneho roztoku a obsah živín v ihličí a listoch). Obidve úrovne monitoringu sú súčasťou európskej siete monitorovacích plôch.

- Informačný systém rezortnej štatistiky lesného hospodárstvaPoskytuje údaje o dodávkach a cenách dreva (štatistický výkaz Les 2-04 Štvrťročný výkaz

o dodávkach dreva v lesníctve), sadbového a sejbového materiálu na domácom a zahraničnom trhu (štatistický výkaz Sad 11-01 Ročný výkaz o dodávkach sejbového a sadbového materiálu lesných drevín), základné informácie o obhospodarovaní neštátnych lesov a ich finančných a ekonomických výsledkoch (štatistický výkaz Les 5-01 Ročný výkaz o stave vybraných ukazovateľov obhospodarovania lesa), o spracovaní surového dreva a produkcií výrobkov z dreva (štatistický výkaz Drevo 1-01 Ročný výkaz o spracovaní dreva) a údaje o stave a love poľovnej zveri (štatistický výkaz Poľov 12-01 Ročný výkaz o jarnom kmeňovom stave zveri a revíri, stave a love zveri).

- Protipožiarny a expertízny ústav Ministerstva vnútra SRPoskytuje údaje o počte a rozsahu lesných požiarov podľa ich príčiny, časovom a územnom

členení ich výskytu, o výške škôd a počte zranených a usmrtených osôb.

- Štatistický úrad SRÚdaje o vývoze a dovoze tovarov v jednotlivých rokoch v kapitolách: 44 „Drevo a výrobky

z dreva, drevné uhlie“; 47 „Vláknina z dreva alebo ostatných vlákninových celulózových materiálov; zberový (odpad a výmet) papier alebo lepenka“; 48 „Papier a lepenka; predmety z papierenských vláknin, papiera alebo lepenky“; 49 „Tlačené knihy, noviny, obrazy a ostatné výrobky polygrafického priemyslu“; 94 „Nábytok“

Údaje o  práceneschopnosti, vzdelanostnej, rodovej a  vekovej štruktúre zamestnancov za SK NACE 02 „Lesníctvo a ťažba dreva“.

Údaje podľa štatistického výkazu Prod 3-04: počet podnikov, výnosy a náklady v €, výsledok hospodárenia pred zdanením v €, priemerný evidenčný počet zamestnancov – fyzické osoby, hrubá pridaná hodnota a hrubý domáci produkt za vybrané odvetvia v bežných cenách za SK NACE 16 „Spracovanie dreva a výroba výrobkov z dreva a korku okrem nábytku; výroba predmetov zo slamy a prúteného materiálu“; SK NACE 17; „Výroba papiera a papierových výrobkov“ a SK NACE 31 „Výroba nábytku“.

- Národný inšpektorát práceÚdaje o počte a druhu úrazov (registrované, smrteľné, s ťažkou ujmou na zdraví), o najčastejších

príčinách a zdrojoch vzniku úrazov

- Úrad verejného zdravotníctvaPočet zamestnancov v lesnom hospodárstve v rizikových profesiách a exponovaných rizikám

poškodenia zdravia v členení na mužov a ženy v jednotlivých rokoch

- Národné centrum zdravotníckych informáciíNovopriznané choroby z povolania a iné poškodenia zdravia z práce v jednotlivých rokoch za

NACE 02 - Lesníctvo, ťažba dreva a súvisiace služby

32