SOCI -...

- ... - ........ �.. . " ._"

SOCI

y-- -- -, !

'\;

Milan SeRA VEL - Michal OLÁH y , Stefánia DEREVJANIKOV A - Karol ZEMAN

·NA PRÁCA va

SPRÁVE

Táto publikácia je výsledkom riešenia vedeckovýskumného projektu VEGA č. 110532/08 Supervízia ako základný predpoklad kvalitnej sociálnej práce.

© Autori:

Názov: Recenzenti:

Jazyková úprava: Technická úprava: Foto na obálke: Vydavatel': Vydanie: Rok vydania: Náklad: Počet strán: Tlač:

ISBN EAN

prof PaedDr. Milan Sehavel, PhD. doe. PhDr. Michal Oláh, PhD. PhDr. Štefánia Derevjaniková JUDr. Karol Zeman, PhD., h. doe. Soeiálna práea VD verejnej správe doc. JUDr. Ján Roháč, CSc. JUDr. JozefKudla, PhD. Mgr. Beata Horvathová Mgr. Andrea Martonová doe. PhDr. Michal Oláh, PhD. MPSVaR SR VŠZaSP sv. Alžbety, Bratislava druhé doplnené ci. prepracované 2008 1500 kusov 192 Tlačiareň Svidnícka

80-8082-065-1 9788080820657

SOCIÁLNA PRÁCA VO VEREJNEJ SPRÁVE

Obsah Predhovor ............................................................................. 7

�Y1ii_��1�1�1!�!�i��itl��ť�&§l�ill 1.1 Východiská sociálnej práce •.......................................... 1 O 1.2 Historický kontext sociálnej práce na Slovensku .......... 12 1.3 Predmet a obsah sociálnej práce .....•......... , .................... 13 1.4 Sociálna politika a sociálna práca vo vzájomnom

vzťahu ............................................................................ 15 1.4.1 15

2.1 Najstaršie správne útvary na území Slovenska ............. 20 2.2 J ozefinska reforma verejnej správy ............................... 20 2.3 Bachov absolutizmus .................................................... . 21 2.4 Organizácia verejnej správy na Slovensku po

Rakúsko - Uhorskom vyrovnaní ................................... 21 2.5 Obdobie Československej republiky ............................. 22 2.6 Obdobie slovenského štátu ............................................ 23 2.7 Zmeny v územnosprávnom usporiadaní Slovenska

v období po 2. svetovej vojne do roku 1990 ................. 23 =-':::§=�Sku JY roku 199�.,,;;;.i;··.�;;'i;;;\'iiZ�;,� �é�� .. ��J!wú 3.1 Pojem verejnej správy ................................................... 28 3.1.1 Pojem "správa" ............................................... ............ 28 3.1.2 Pojem "správa štátu" .................................................. 29 3.1.3 Pojem "verejná moc" .................................................. 29 3.2 Verejná správa ............................................................... 30 3,3 Verejná správa a súkromná správa ................................ 31 3.4 ��p��:1:

správa 4.1.1 Štruktúra štátnej správy na Slovensku ........................ 38 4.1.1.1 Vláda Slovenskej republiky ................................... ..40

SOCIÁl.NA PRÁCA VD VEREJNEJ SPRÁVE

4. 1 . 1 .2 Ministerstvá a iné ústredné orgány štátnej správy . ........ . . ............ . ........................ .......... .40

4. 1 . 1 .3 Miestna štátna správa . ............................. : .. . . . . . . . . . . . . .42 4. 1 . 1 .4 Orgány štátnej správy so všeobecnou

p6sobnosťou .. . . . ......... . . ........... . . . ......... . ... .......... . . .... .43 4. 1 . 1 .5 Orgány štátnej správy so špecializovanou

p6sobnosťou . ....................... . . . ........... . . ........... . ....... . 45 4.2 Samospráva ............. . .......... . . .................................... . ... .46 4.2. 1 Obec .......... . . . . ............................................................. 5 1 4.2.2 Samosprávny kraj - vyšší územný celok .. ........ . ........ 59 43 ' inštitúcie ...................................... , ..... ,'

5.1 Všeobecné princípy verejnej správy ............................ ..

5.2 Stručný prehl'ad reformy verejnej správy ...................... 71 5.2.1 Daňová reforma . ............ . .............. ............................ .. 73 5.2.2 D6chodková reforma .................... ............. . ............. ... 74 5.2.3 Reforma zdravotníctva ............................. .......... ........ 77 5.2.4 Reforma verejnej správy fiškálnou

decentralizáciou ............................. ............................. 80 53 Transformácia sociálnej sféry . ............................. . ........ 80 5.3 . 1 Sociálne poistenie ... . . . ........................... ..... .......... ....... 83 5.3.2 Štátna sociálna podpora ............ .. ............ . . ............. ..... 86 53.3 Sociálna pomoc ........... ............ . .. .............. . . ............. .. . 88 5.4 Najd61ežitejšie opatrenia v sociálnej politike

účinné po 1 . januári 2006 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 94 5.4.1 Občania zdravotne ťažko postihnutí ............•.............. 94 5.4.2 Občania v hmotnej núdzi .................. . . .. .............. ........ 95 5.43 Podpora rodinám .. . . . . ................. . . . . ............. . ... , . . . . . . . . . . . . 96 5.4.4 Trh zamestnanosti .......... : . . . . . . . . . . . . . . . . . :97

6 . 1 Sociálna pomoc na úrovni štátnej správy . . ........... ; ..... . 100 6 . 1 . 1 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR ..... 101 6 . 1 . 1 . 1 Postavenie a p6sobnosť Ministerstva

práce, sociálnych vecí a rodiny SR . ......... , . . . . . . . . . . . . 105 6 . 1 .2 Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny ............. .... . 106 6 . 1 .3 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny . ... ................... 107

4

SOCIÁl.NA PRÁCA vo VEREJNEJ SPRÁVE

6.2 Sociálna práca na úrovni samosprávy ......................... 1 10 6.2. 1 Záujmová samospráva .............................................. ll4 6.3 Verejnoprávne inštitúcie v sociálnom systéme ........... 1 1 6 6.3 . 1 Sociálna poisťovňa ........ . .... . , . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1 16 6.3. 1 . 1 História ...... ........ . . ..... . . . . . ... . . . . . ... . . . . . . ....................... 1 1 6 63. 1 .2 . . . ........ ll9

7.1 Plnenie sociálnych úloh verejnou správou ............... ... 123 7. 1 . 1 Rozhodovanie o dávkach sociálneho poistenia ....... 129 7 . 1 .2 Rozhodovanie o štátnych sociálnych dávkach ...... ... 1 3 1 7. 1 .3 Rozhodovanie o sociálnej pomoci ........... ...... . . . . . . ..... 1 34 7.2 Poskytovanie soc. pomoci neštátnymi subjektami . . . 138 Slovník vybraných pojmov ............................................. 140 Adresár vybraných orgánov verejnej správy .•.•......••••. 145 Zoznam bibliografických odkazov ................................. 148 Prílohy .......................................................................... 153

SOCIÁLNA PRÁCA va VEREJNEJ SPRÁVE

Túto publikáciu venujeme nášmu učitel'ovi, priatel'ovi a kolegovi doc. PaedDr. Štefanovi Striežencovi, PhD. t

6

saCIÁLNA PRÁCA va VEREJNEJ SPRÁVE

Proces refonny verejnej správy bezprostredne súvisí s transfonnačnými procesmi, ktoré nadviazali na zmenu politicko-ekonomicko-socialnej podstaty štátu.

Február 1948 poznamenal históriu obnoveného Československa radikálnou zmenou politickej orientácie. Táto sa začala fonnovať už pred tým, čo výrazne ovplyvnili výsledky 2. svetovej vojny, ako i snahy Komunistickej strany Československa (d'alej len KSČ) k orientácii na Sovietsky zvaz. Tento proces vyvrcholil februárom 1948, kedy na základe výsledkov volieb sa do vlády dostali zástupcovia KSČ, ktotý využijúc vládnu krízu nastolili vládu s prosovietskou orientáciou. Tento stav bol zakotvený i v Ústave 9. mája, ktom prijalo Zákonodarné zhromaždenie ČSR ako ústavný zákon č. 150/1948 Zb. V článku XII. ods. 1 cit.: "Hospodárska sústava Československej republiky je založená na znárodnení nerastného bohatstva, priemyslu, vel'koobchodu a peňažníctva; na vlastníctve pody podl'a zásady .... ". Takto zadefinované vzťahy k výrobným prostriedkom mohli umožniť dokončenie znárodňovacieho procesu.

Zmenu politického režimu v roku 1989 bolo preto potrebné začať opačným procesom - zmenou vlastníckych vzťahov, t.j. privatizáciou národného majetku, " ... ktotý je vo vlastníctve všetkého l'udu" - (vid'. čl. 8 ods. I Ústavy ČSSR č.100/1960 Zb.), a taktiež realizáciou reštitučných nárokov poškodených občanov t.j. navrátenie do povodného stavu.

Z hl'adiska úzenmo-správneho usporiadania na Slovensku sa proces orientoval najma na zrušenie systému úzenmej verejnej správy, reprezentovanej sústavou národných výborov miestnej štátnej správy, prestavbu územného členenia, utváranie právnych a ekonomických predpokladov na vznik reálnej úzenmej samosprávy na obecnej a rozpočtovej úrovni. Rozsiahle zmeny nastali najma v oblasti sociálnej práce (sociálne poisťovne, zrušenie okresných úradov, zmena v orgamzacll odborov sociálnych vecí a úradov práce - vznik úradov práce sociálnych vecí a rodiny, vznik vyšších úzenmých celkov, vznik vyšších

7

seCIÁLNA PRÁCA ve VEREJNEJ SPRÁVE

územných celkov a iné.). V d6sledku toho sa často stretávame u študentov i odborníkov v praxi s nedostatočnou informovanosťou o jej súčasnom fungovaní a p6sobnosti.

Poznanie jednotlivých organizácií, subjektov a inštitúcií, ktoré vykonávajú sociálne činnosti je základným predpokladom pre úspesne postupy orientované v prospech klienta. Tento predpoklad sa dotýka najma študentov sociálnej práce ale aj odborníkov, ktorí sú odkázaní na spoluprácu viacerých kolegov p6sobiacich v iných sociálnych inštitúciách. Potrebujú sa zoznámiť s niektorými súčasťarni sociálnej politiky, legislatívnymi predpismi a činnosťami, ktoré vytvárajú predpoklad účinnej sociálnej pomoci a sociálneho zabezpečenia.

Aktuálnost' druhého prepracovaného vydania publikácie podporuje aj fakt, že napriek existujúcej legislatíve a organizačnej výstavbe sociálnych inštitúcií je pri realizovaní sociálnych činností vel'a nejasností, ktoré súvisia s neujasnenými kompetenciami, nedostatočnými vedomost'ami a zručnosťami jednotlivých aktérovo

Tvorcovia publikácie pracovali niekol'ko rokov v r6znych subjektoch verejnej správy od okresných úradov, cez magistrát, samosprávny kraj až po ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.

Uvedené skutočnosti boli hlavné d6vody, prečo sme sa rozhodli pre stručné spracovanie tejto problematiky aj napriek tomu, že si uvedomujeme neustále zmeny, ktoré prebiehajú najma v súvislosti s prenosom kompetencií zo štátu na samosprávu.

Táto publikácia si preto kladie za ciel prehfadne nviesť do tejto problematiky každého, kto sa chce zorientovať v sociálnej práci vo verejnej správe (nazývanej aj verejnej sociálnej správe). V závere každej časti sú uvedené kontrolné otázky, ktoré napom6žu lepšej koncentrácii základných vedomostí z danej problematiky. Budeme radi, keď predkladaná publikácia poslúži odborníkom v praxi, ale najma študentom sociálnej práce v predmetoch, ako sú sociálna správa alebo sociálna práca vo verejnej správe, prípadne v predmetoch teória sociálnej práce a sociálna politika.

aulori

s


Východiská sociálnej práce ako odbornej disciplíny tvoria teoretické poznatky mnohých spoločenských vied, najma lekárskych, právnych, ekonomických, a taktiež hlavne psychológie, pedagogiky a sociológie. Svoj ideologický základ čerpá i z filozofie. Sociálna práca je ovplyvnená r6znymi faktormi, najma kultúrnym systémom, morálkou, historickou tradíciou, spoločenskými hodnotami a zvykmi určitej spoločnosti. Preto sa i sociálna práca (jej obsah a metódy) vyvíjala v jednotlivých krajinách podra špecifických potrieb sociálnej starostlivosti a sociálnej politiky. Z týchto davodov sociálna práca nemaže vychádzať z jednotnej všeobecnej teórie, a preto neexistuje ani jednotná definícia sociálnej práce, ale prístupy k defmícii sa Iíšia hlavne podl'a teoretických východísk, z ktorých ten ktorý autor čerpá. (M Schavel, M Dávideková, 2005)

Podstatu sociálnej práce svojím obsahom najviac približuje definícia, na ktorej sa zhodli vzdelávatelia v sociálnej práci zo Slovenska na medzinárodnom pracovnom seminári v rámci projektu Phare č. 9518.03. podra nich je: "Sociálna práca špecifická odborná činnost; ktorá smeruje k zlepšovaniu vzájomného prispósobovania sa jednotlivcov, rodín, skupín a sociálneho prostredia, v ktorom žijú a k rozvíjaniu sebaúcty a vlastnej zodpovednosti jednotlivcov s využitím zdrojov schopností osób, medzil'udských vzt'ahov a zdrojov poskytovaných spoločnost'ou. Je činnost'ou v pros pech klienta Oednotlivca, rodiny, skupiny, komunity), ktorú je možné charakterizovat' pojmami pomoc, podpora, sprevádzanie. "

Sociálna práca by nemala len odpovedať na rýchle sociálne zmeny a nové kvality sociálnych potrieb a vzťahov tým, že sa im prispéisobí prax sociálnych pracovnikov, ale sama by mala ovplyvňovať uskutočňovanie vhodných sociálnych zmien. To naznačuje definÍCia Medzinárodnej federácie sociáluych

9


pracovníkov (IFSW), ktorá v roku 1988 definovala sociálnu prácu takto:

"Sociálna práca je činnosť, ktorá predchádza alebo uprav1{je problémy jednotlivcov, skupín a komunU vznikajúce z konjliktov potrieb jednotlivcov a spoločenských inštitúcií. Jej zámeromje zlepšit' kvalitu života všetkých ludí. "

V Slovníku sociálneho pracovníka defmuje Š. Strieženec (1999) sociálnu prácu nasledovne:

"Sociálna práca je odborná disciplína, ktorá špeciálnymi pracovnými metódami zaisť1{je sociálnu starostlivosť o človeka na profesionálnom základe. Vychádza zo systému poznatkov mnohých spoločenských vied (psychológie, sociológie, filozofie, etiky, pedagogiky, lekárskych, právnych a ekonomických vied) a aplik1{je vedecké poznatky do praktickej činnosti. Zaoberá sa optimálnym fungovaním sociálnych inštitúcií zameraných na starostlivost', zabezpečenie a pomoc jednotlivcom, skupinám alebo komunitám. "

Za legislatívne platnú definíciu sociálnej práce sa považuje definícia v zmysle § 3 zákona Č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci, v ktorom sa hovorí, že "Sociálna práca je získavanie a spracúvanie informácií o príčinách vzniku a možného vzniku sociálnej núdze a O potrebe poskytovania sociálnej pomoci, vol'ba a uplatňovanie foriem sociálnej pomoci a sledovanie účinnosti ich p6sobenia. "

1.1 Východiská sociálnej práce

Dejiny l'udstva sú dejinami o právo človeka na d6stojnú existenciu, dejinami úsilia o to, aby človek mal svoju d6stojnosť zaručenú subjektívnymi právami, ktoré musia rešpektovať ostatní l'udia i spoločnosť. Je to cesta vel'mi dlhá a obtiažna. Na samom začiatku bola pomoc, ktorá je charakterizovaná tým, že niekto inému niečo poskytne alebo niečo pre niekoho vykoná. Trvalo celé tisícročia, kým bola dobročinnosť vystriedaná povinnost'ou starat' sao Až

JO

saCIÁLNA PMCA va VEREJNEJ sPRÁ VE

v dvadsiatom storočí bolo uznané právo občana na l'udsky d6stojný život, pričom sa vychádza z prirodzeného práva človeka, kde prvoradá je potreba, pričom forma a obsah sú až druhoradé.

Historické počiatky sociálnej práce v európskom kontexte sa objavujú najsk6r v náhodnej neuvedomelej forme predovšetkým v spojení s krest'anstvom. Táto praktická činnost' prvých kresťanov sa vyznačuje najma starostlivosťou o chorých, o otrokov, starých a opustených, o siroty. Nesk6r postupne vznikajúce rehol'né spoločenstvá sa zaoberali aj ošetrovatel'sko-opatrovatel'skými aktivitami smerujúcimi k sirotám, vdovám, odsúdeným a prenasledovaným. Prvé organizované formy sa odvíjajú od filantropických a charitatívnych organizácií. Začiatky sú v organizovanej charitatívnej a nápravnej činnosti dobrovol'ných a prevažne náboženských organizácií. Všetky tieto činno�ti

. sú

evidentné v postoj och a činnosti ach l'udí celého sveta, ale Jedme v Európe kresťanské myšlienky milosrdenstva zohrávali rozhodujúcu rolu. Celá európska kultúra totiž stojí na troch pilieroch, ktorými sú grécka antická filozofia, rímske právo a kresťanstvo.

Na úzky vzťah ku svojim klientom, ale i na aktívnu a organizačnú stránku sociálnej práce nad rámec obyčajných rád a almužny l'ud'om v nepriaznivej sociálnej situácii ukaZUje činnosť a myšlienlcové prúdy liberálov - reformátorov, ktorí vyvíjali filantropickú činnosť a opierali sa o výsledky skúmania a pozorovania záporných javov v prvých rokoch 19. storočia. Medzi hlavných predstavitel'ov je možné zaradlť Thomasa Chalmersa, Octáviu Hillovú a Elizabeth Fryovú.

Jasné ovplyvnenie sociálnej práce ako profesie mažeme v

histórii nájsť ovplyvnenie sociálnym lnmtím a robotníc�Yn:: hnutím v súvislosti s industrializáciou. Proces kapltahstlckeJ

industrializácie je doprevádzaný prehlbovaním tl'Íednych

protikladov, najma v ekonomickej ne�ovnosti, ČO ,vyvoláva

nmožstvo sociálnych problémov Jednothvcov. Od zactatku 20. storočia je preto sociálna práca ovplyvňovaná pozn�t�ami

súdobej sociológie a psychológie. Pod vplyvom SOCIOlogIe sa

"

SDCIÁLNA PRÁCA VD VEREJNEJ SPRÁVE

rozvíja najma riešenie individuálnej životnej situácie človeka. Pod vplyvom psychológie sa zase sleduje najma individuálne správanie, jeho motivácia, uspokojovanie životných potrieb, predchádzajúce skúsenosti, najma skúsenosti z detstva .

Základom pre vedecký rozvoj sociálnej práce a Jej postupného rozvíjania je metodologická základňa, systém utvárania teoretických východísk a koncepčnost' praktickej aplikácie. Sociálna práca je charakterizovaná interdisciplinárnym prístupom k regulovaniu a riadeniu sociálnej problematiky. Odlišnosť sociálnej práce od ostatných vedných odborov a povolaní určujú sociálne problémy, v riešení ktorých spočívajú jej hlavné úlohy. Fnnkčnosť sociálnej práce možno charakterizovať jej schopnosťou pomáhať l'uďom vyrovnať sa s vlastnými sociálnymi kolíziami a problémami.

Z uvedeného možno vyvodiť, že historicky sa sociálna práca utvárala ako profesionálna zložka posobenia na život človeka, schopná s profesionálnou znalosťou odkrývať jeho konflikty a hl'adať ich riešenia.

1.2 Historický kontext sociálnej práce na Slovensku

Začiatky sociálnej práce a s ňou spojenou verejnou správou na Slovensku sú spaté, ako už bolo povedané v predchádzajúcej podkapitole, s posobením kresťanstva, so zakladaním rádov a reholí.

Praktickou sociálnou prácou sa však okrem cirkvi a jednotlivcov zaoberali aj samotné obce i mestá. Slovensko to však malo sťažené tým, že ako málo rozvinutá súčasť Uhorska, nemohlo rátať s jeho podporou a sociálna práca sa prakticky nerozvíjala. Až vznik Československej republiky a následky 1. svetovej vojny urýchlili profesionalizáciu v sociálnej práci. (J. Levická, 1 999)

12


V tomto období sa začali riešiť otázky sociálnej práce spojené s problematikou starostlivosti o vojnových invalidov, o opustené deti, poistenectva, infekčných ochorení, novorodeneckej starostlivosti, starostlivosti o tehotné ženy a pod. Rozvoj týchto aktivít sa preniesol i do teoretickej oblasti. Za najvýznamnejšie osobnosti tohto obdobia sa považujú predovšetkým Dr. A. Masarykova, Dr. M Krakešová a prof M Tůma.

Za obzvlášť nepriaznivé obdobie pre rozvoj sociálnej práce na Slovensku možno označiť obdobie po roku 1 948. Problematika sociálnej práce bola označená za prežitok, nakol'ko v krajine budujúcej socializmus nebudú žiadne sociálne problémy. Hlavné nástroje pomoci, adresné poskytovanie sociálnych dávok a poskytovanie sociálnych služieb sa zúžili na poskytovanie ústavnej starostlivosti v štátnych zariadeniach a paternalistickú sociálnu správu št�tu. Účasť iných než štátnych subjektov bola úplne vylúčená. Stát tak prebral plnú zodpovednost' za jednotlivca, čím v podstate zabránil jeho rozvoju a podporil pohodlnosť. Sociálny pracovník bol v postavení byrokrata a vykonával zvačša len formálnu úradnícku prácu. Tento systém pretrvával až do 90-tych rokov.

Počas viac ako storočnej existencie sociálnej práce na Slovensku išlo o rozporný a prerušovaný proces, ovplyvňovaný na začiatku "uhorským" zákonodárstvom, (bližšie vid' Slovník vybraných pojmov : rakúsko-maďarské vyrovnania) rozvinutou sociálnou politikou a prácou v prveJ republike a slovenského štátu, zásadnou zmenou až absenclOu po roku 1948 a súčasnou obnovou sociálnej práce, ako praktickej a vednej disciplíny. (Levická, tarntiež)

1.3 Predmet a obsah sociálnej práce

Predmetom sociálnej práce podl'a Š. Strieženca (1999) sú: "Problémy, ktorými sa sociálna práca zaoberá, teoreticky objasňuje a prakticky rieši, či zmierňuje a špecifické je najma

13

seCIÁlNA PRÁCA ve VEREJNEJ SPRÁVE

to, že rešpektuje kompletné stránky i prostredie človeka ako jedinca, skupiny, či celej komunity. "

Na základe jeho tvrdenia možno povedať, že predmetom sociálnej práce je syntetizované a zovšeobecnené skúmanie príčin, ktoré vedú k sociálnemu problému jednotlivcov alebo skupín, či komunít v určitých sociálnych podmienkach, čím sa vytvára predpoklad na riešenie týchto problémov a uplatnenie prevencie. Sociálna práca si tak vytvára vlastné metodické postupy.

Pri obsahu sociálnej práce a sociálnej politiky je potrebné vychádzať nielen z rešpektovania, že každý život je jedinečný a neopakovatel'ný, ale aj z rešpektovania univerzality života a spoluzodpovednosti jedinca, skupiny a spoločenstva za kvalitu prežitia, reprodukcie a kolobehu.

V priamej závislosti od riešenia sociálnych problémov sú úlohy so-ciálnej práce. Sociálne problémy ohraničujú, vymedzujú typológiu sociálnej práce a sú určujúcim faktorom jej odlišnosti od ostatných vedných odborov a povolaní.

Sociálna práca je neoddelitel'nou súčasťou komplexnej sociálnej starostlivosti, a preto jej funkcie a ciele vychádzajú zo súladu s funkciami a ciel'mi celej spoločnosti. Je to konkrétna práca na realizáciu sociálnej politiky na jednotlivých úrovniach a v roznych oblastiach života l'udí a spoločnosti ako celku.

Povaha sociálnej práce a sposob jej výkonu sú v podstatnej miere detenninované koncepciou štátnej sociálnej politiky, poslaním inštitúcie, ktorá sociálnu prácu vykonáva a tiež tým, ako sa fonnuje a prakticky vykonáva verejná správa.

14

I ti

I t I -�

"::.'


1.4 Sociálna politika a sociálna práca vo vzájomnom vzt'ahu

Pre každú organizovanú fonnu života sú charakteristické regulatívne pravidlá, vrátane sociálnych. Rešpektovanie vzájornnej vazby hodnot, noriem, potrieb a záujmov je podmienkou zabezpečenia životnosti celku, a tým i rozvoj a v sociálnej oblasti. Rozvoj celej spoločnosti je predpokladom rozvoj a jednotlivca.

Život človeka prebieha v dynamicky sa meniacich podmienkach a vyvoláva rnnožstvo protichodných názorov, zámerov a im odpovedajúcim reakcií. Regulovanie sociálnej sféry je preto zložité. Ide o reguláciu rnnohotvárnej l'udskej činnosti s vazbami na politiku, ekonomiku, zdravotnú starostlivosl', vzdelávanie a pod. Tomu musí i zodpovedal' výber najvhodnejších prostriedkov. Jedným zo základných predpokladov je osvojenie si základných ciel'ov, ktoré by mali byť základným zmyslom a motívom tejto činnosti.

1.4.1 Vymedzenie a význam sociálnej politiky

Sociálnu politiku je možné, charakterizoval' z roznych pohl'adov a úrovní. Dokonca V. Stanek a kol. (1999) podl'a citácie Walkera uvádza, že existuje tol'ko definícií sociálnej politiky, kol'ko autorov o nej píše. Rozmanité vymedzenia sa líšia mierou abstrakcie i konkrétnymi východiskami. Po štúdiu roznych materiálov sa dá povedať, že existuje až určitá

"l'ubovol'a v jej chápaní. Sociálnu politiku ako praktickú činnosť a sociálnu

politiku ako vedný odbor rozlišuje M Potůček (1995) podl'a ktorého:

"Sociálna prax ako praktická činnosť je predmetom odborného záujmu sociálnej politiky ako vedného odboru. Sociálna politika ako praktická aktivita formuje vzťah jednotlivcov a sociálnych podmienok ich života. Každý je

15


nejako účastník sociálnej politiky, nejakým sp6sobom ju spoluutvára, či už ide o neho samého, o život jeho rodiny, o život spoločnosti. Zároveň je každý vystavený sociálnym podmienkam, ktoré sú objektívnou danosťou. "

1. Tomeš (1997) defmuje sociálnu politiku ako sústavné a cieravedomé úsilie jednotlivých sociálnych subjektov o zmenu, alebo udržanie a fungovanie svojho, alebo iného (štátneho, verejného) systému.

Dvomi základnými sposobmi vymedzuje sociálnu politiku L Radičová (2003):

• Sociálna politika je to, čo spadá do kompetencie inštitúcie zodpovedajúcej za vykonávanie sociálnej politiky (štátnej správy - MPSVaR); je to potom systém sociálneho zabezpečenia a politika trhu práce.

• Sociálna politika ako politika na uspokojovanie určitých životných potrieb a vytváranie životných podmienok na uspokojovanie potrieb určitej populácie. Potom okrem sociálneho zabezpečenia a politiky trhu práce patrí do sociálnej politiky aj zdravotná politika a politika bývania. Cierom sociálnej politiky je garancia spoločensky druhotných sociálnych a ekonomických práv pri predpoklade fungovania občianskych a politických práv.

podra J. Žižkovej (1995) sa rozlišujú v sociáluej politike tri prístupy: 1. Široké ponímanie sociáluej politiky, ktoré vymedzuje

konkrétne jednanie štátn, ktorým je ovplyvňovaná sociálna realita danej ,spoločnosti v širokom meradle; sociálna politika sa viaže k životným podmienkam rudí.

2. Sociálna politika ako oblasť (súčasť hospodárskej politiky); cierom je eliminácia ekonomických tvrdostí, ktoré doprevádzajú fungovanie trhového mechanizmu, toto chápanie redukuje sociálnu politiku na systém opatrení predovšetkým v oblasti zamestnanosti, mzdového

16


vývoj a a sociálueho zabezpečeuia; doraz je položený na jej ochrannú rolu.

3. Najužšie chápanie sociálnej politiky; stotožňuje sa tn sociálna politika a sociálne zabezpečenie; sociálna politika je redukovaná na opatrenie v dochodkovom zabezpečení, chorobe, sociálnej starostlivosti a pomoc rodinám s deťmi.

Sociálnu politiku ako interdisciplinárnu oblasť skúmania a realizácie sociálnych opatrení, ktoré sú potrebné ua vyvážený vývoj každej modernej priemyselnej spoločnosti uvádza Š. Strieženec (1999). Sociálna politika podl'a neho je: "určitým priesečníkom politických zámerov, ekonomickej reality, humánnych, etických, morálnych princípov a zásad, vízU a opatrení. Sociálna politika skúma a zovšeobecňuje sociálne činnosti a ako jav spoločenského myslenia je bázou, ktorá slúži a odporúča subjektom možné postupy v rozhodovacom procese. "

Z uvedeného je možné odvodiť význam sociálnej politiky, ktorý spočíva v ciel'avedomomrozvoji človeka a sposobu jeho života, v zlepšovaní životných podmienok rudí a zabezpečení ich sociálnej suverenity v rámci daných politických a hospodárskych možností. V najvšeobecnejšej polohe je to starostlivosť o blahobyt rudí prostredníctvom verejnej správy štátn.

Ciele sociálnej politiky je možné potom charakterizovať, ako žiaduce alebo chcené stavy sociálneho systému v budúcnosti. (Vorobel, 2005) Pri ich tvorbe a formulácii má rozhodujúcu úlohu predovšetkým správne poznanie a zhodnotenie reality, ako i kryštalizácia a harmonizácia predstáv príslušných subjektov o prospešnosti a užitočnosti systému v budúcnosti. Pomocou nich sociálna politika usiluje o zmeny sociálnych vzťahov a smeruje k ovplyvňovaniu sociálnej reality daného sociálneho systému.

NapÍňanie cierov sociálnej politiky je predpokladom jej úspešnej realizácie, pričom je potrebné rešpektovať určité

17

SDcrÁLNA PRÁCA VD VEREJNEJ SPRÁVE

základné princípy, ktoré sú pre sociálnu politiku urcuJuce z hradiska jej charakteru i smeru. K nájvýznamnejším takýmto princíp"om sociálnej politiky patria: princíp sociálnej spravodlivosti, princíp sociálnej solidarity, princíp sociálnej subsidiarity, princíp sociálnej participácie, ktoré je potrebné aplikovat' vždy podľa konkrétnej situácie.

Princíp sociálnej spravodlivosti - patrí k rozhodujúcim a základným princípom, ale je potreba ho chápat' ako relatívny, nakorko spravodlivost' je vždy niečím, k čomu sa spoločnost' viacej či menej približuje. Macek (In: Krebs, 1 997) to vyjadruje ako "najvďčšie šťastie najvďčšieho počtu."

Princíp sociálnej solidarity - je výrazom súdržnosti, zodpovednosti, pospolitosti a rudského porozumenia. Založený je na vzájomnej podpore a spolupráci medzi ruďmi.

Princíp subsidiarity - znamená poskytovanie pomoci. Vychádza z toho, že každý je povinný najprv si pomoct' sám a až keď túto možnost' nemá, musí mu pomoct' rodina, ktorá si má tiež v prvom rade pomáhat' sama. Až keď si nevie pomoct' volá na pomoc iné spoločenstvá a nakoniec štát.

Princíp participácie - zmimená možnost' pre občanov zúčastnit' sa procesov, ktoré prostredníctvom opatrení a rozhodnutí ovplyvňujú ich život. " Všeobecné uplatňovanie princípu participácie rytvára predpoklady na priamy prístup jednotlivcov či skupín k politickým rozhodnutiam a rytvára predpoklady na uplatnenie plnej demokracie. " (V. Stanek a kol., 1 999)

Sociálna politika plní v živote jedinca a spoločnosti viaceré funkcie, ktoré vznikali postupne a sú spojované so schopnost'ou sociálnej politiky vyvolat' určité účinky, sledovať a realizovat' určitú vedomú činnosť a úlohy. Kritéria pre klasifikáciu funkcií sociálnej politiky možu byť rozne.

Najčastejšími a všeobecne uvádzanými sú funkcie: ochranná, rozdel'ovacia, stimulacná, preventívna a

SDcrÁLNA PRÁCA VD VEREJNEJ SPRÁVE

homogenizačná. Uvedené funkcie vznikali postupne. Z vývojového pohradu niektoré fi.Jnkcie (ochranná a rozderovacia) patria k funkciám prvotným, ostatné k odvodeným.

Sociálna politika sa realizuje pomocou nástroj ov. leh spektrum je značne široké a rozmanité. Za základný nástroj v demokratickej spoločnosti sa považuje právny poriadok a v jeho rámci sociálno-právna legislatíva. Z hradiska dlhodobého a súčasne aktuálneho významu sociálnej politiky musí tiež pracovat' s určitými dlhodobými nástroj mi ako plán alebo program a s nástroj mi zameranými krátkodobo a aktuálne, ku ktorým je možné zaradiť hlavne kolektívne vyj ednávanie. V súčasnej sociálnej politike je potrebné hlavne zabezpečiť, aby tieto nástroje umožnili adresné a diferencované riešenie konkrétnych situácií jednotlivcov či skupín tak, aby nedochádzalo k zneužívaniu výhod tými, ktorým nie sú určené.

V nasledujúcich kapitolách si objasníme historický priebeh vývoja územnosprávneho usporiadania na území Slovenska od najstarších správnych útvarov až po súčasnost'.

Kontrolné otázky 1 . Ktorá definícia sociálnej práce sa Vám zdá najpresnejšia? 2. Vymenujte najvýznamnejšie osobnosti sociálnej práce na

území bývalého Československa. 3; Vymenujte základné princípy sociálnej politiky.

• Porovnajte princíp spravodlivosti a zásluhovosti, transformujte (subsumujte) ich do realizácie súčasnej

sociálnej politiky.

19

SOCIÁLNA PRÁCA ve VEREJNEJ SPRÁVE

2.1 Najstaršie správne útvary na území Slovenska

Prvým štátnym útvarom (8. stor.) na území Slovenska bola Vel'ká Morava. Základnú úzernnú jednotkn tvorila hradisková oblast' - župa, na čele ktorej stál ako zástnpca pan?vníka -župan. Prvú známu reformu štátnej správy vykonal Stefan I. začiatkom l l . storočia. Vytvoril úzenmo-správny systém hradských španstiev (komitátov). Ich strediskami boli král'ovské hrady spravované nradskými špánmi (županmi). V 12. stor. po vydaní Zlatej buly v rokn 1222 nastali nové prvky v správnom usporiadaní - vznik zemianskych stolíc. Stolica bola samostatnou úzenmou jednotkou a politickým orgánom reprezentnjúcim stavovskú autonómiu. Spojovacím článkom medzi král'om a stolicami bol župan menovaný král'om. Predstavitel'mi šl'achtickej samosprávy boli stoliční slúžni, plniaci verejnoprávne a sudcovské funkcie. (K. Malý, F. Sivák, 1992)

2.2 Jozefínska reforma verejnej správy

Podstata jozefínskej reformy v období od rokn 1780 do rokn 1790 bola v tom, že zrušila stavovskú samosprávu a nahradila ju štátnou administrativou. Panovník odstránil funkciu hlavných županovo Vymenoval král'ovských komisárov a zveril im vedenie vyšších' novovytvorených desiatich správnych oblasti - dištriktov zahrňujúcich niekol'ko sto líc. Zrednkoval. sa počet stolíc a ich územie sa rovnomemejšie a účelnejšie rozdelilo na nižšie administratívne ceIky. Spojenie malých sto líc, alebo ich spájanie váčšími,

20

I I


malo viesť k zníženiu počtn úradníkov a tým i nákladov na verejnú správu. (J. Žudel, 1984)

2.3 Bachov absolutizmus

Ako uvádza L. Skokolovský (1994) upevnenie absolutizmu v Rakúskej monarchii, ktorého hlavným predstavitel'om sa stal minister vnútra Alexander Bach, viedlo napokon v rokn 1853 k zavedeniu "defínitívnej úpravy štátnej správy". Jej ciel'om bolo vytvoriť jednotne organizovaný, centrálne riadený a na princípe byrokratickej hierarchie fungujúci administratívny aparát. Boli zriadené miestodržitel'ské oddelenia, ktoré sa delili na župy. Bachovské župy na rozdiel od samosprávnych stolíc boli štátne úrady, ktoré riadili komisári. Ich kompetencia sa obmedzila na oblast' daňovej a politickej správy. Po páde Bachovho absolutizmu zaniklo aj nové úzernno-správne usporiadanie Uhorska.

2.4 Organizácia verejnej správy na Slovensku po Rakúsko - Vhorskom vyrovnaní

Najvyššie postavenie mal panovník, ktorému ústava zabezpečovala takmer absolútnu moc, zákonodamú moc malo Národné zhromaždenie pozostávajúce z Romej snemovne a Poslaneckej snemovne. Vláda ako výkonný orgán bola menovaná panovníkom a zodpovedala Národnému zhromaždeniu. Reforma župnej a mestskej správy sa zrealizovala na základe zákona Č. 42/1870 Zb. Z. a n. tzv. municipiálny zákon. Za municípium bolo považované župné mesto, alebo mesto, ktoré nepatrilo do právomoci župy. Verejná správa bola dvojstnpňová. Na čele župy stál hlavný župan podriadený uhorskému ministrovi vnútra. Municipiálny výbor bol hlavným orgánom župnej samosprávy a tvorili ho tzv. virilisti. Vyhlásením československého štátn, 28. 10. 1918 v Prahe, bolo korunované úsilie našej zahraničnej diplomacie,

2 1


národnooslobodzovacieho hnutia a zahraničného ako i domáceho odboja. Sústavu najvyšších štátnych orgánov tvorili dočasné Národné zhromaždenie - najvyšší zákonodarný orgán, prezident republiky a vláda ako najd61ežitejšia zložka štátneho aparátu, podl'a ústavy schválenej 29. 2. 1920. (P .Martuliak, K. Fremal, 1998) D61ežitú úlohu zohrávali aj miestne a oblastné orgány politickej správy - tzv. verejná správa vnútorná.

2.5 Obdobie Československej republiky

V Československej republike sa v tomto období sformovali celkom 3 správne systémy: na Slovensku, v Podkarpatskej Rusi a v českých krajinách. Z tohto d6vodu bola nevyhnutná správna reforma, ktorá by viedla k zjednoteniu správneho systému. V roku 1927 bol prijatý zákon.č. 125/1927 Zb. z. a n. o orgamzacl1 politickej správy, tzv. organizačný zákon. Bývalé župy zákon zrušil. Krajiny sa delili na okresy. Krajinské úrady sa stali spojovacím článkom medzi ministerstvami a nižšími správnymi orgámni, teda okresnými úradmi. Na čele krajinského úradu bol krajinský prezident, na čele okresného úradu okresný náčelník. (P. Martuliak, K. Fremal, 1998)

Obecná a mestská samospráva prešla do podrnčia štátu. Štátnu správu v obciach vykonával jedine obecný notár nezávislý od obecného zastupitel'stva, prípadne ďalších obecných orgánov. Došlo k degradovaniu miest na Slovensku. Bratislava a Košice boli vyhlásené za mestá so zriadeným magistrátom, 31 miest bolů vyhlásených za vel'ké obce. Degradovanie výsadného postavenia miest a ich začleňovanie do územných centier, či organizačných jednotiek územnej správy negatívne ovplyvňovalo ich vývoj, nezohl'adňovalo rozmanitosť a špecifickosť funkcií, ktoré tieto mestá plnili.

22


2.6 Obdobie slovenského štátu

Východiskom budovania samostatného slovenského štátu bol zákon č. 1/1939 Sl. z. O vzniku samostatného slovenského štátu. Ústredná štátna správa bola upravená v Ústave Slovenskej republiky z roku 1939, ktorá defacto fixovala vedúcu úlohu Hlinkovej slovenskej l'udovej strany. Územie Slovenska sa delilo do 6 žúp, nižšími štátnosprávnyrni jednotkami boli okresy podriadené županovi a ministrovi vnútra. Najvyššími štátnymi orgámni boli vláda Slovenskej republiky a Slovenský snem. Počas krajinského zriadenia bolo na Slovensku 77 okresov. Prenikavé zmeny nastali až ppčas tzv. "viedenskej arbitráže", ked' Slovensko stratilo osem celých okresov, prevažnú časť územia siedmich okresov so sídlom a časť územia ďalších jedenástich okresov. Po oslobodení Čes.Jc0slovenska roku 1945 sa obnovili p6vodné okresy. (J. Zudel, 1994)

2.7 Zmeny v územnosprávnom usporiadaní Slovenska v období po 2. svetovej vojne do roku 1990

v Povojnové usporiadanie v Československu (d'alej len CSR) bolo ovplyvňované ešte počas bojov na území républiky. Reprezentácia Slovenskej národnej rady svoju [Jredstavu prezentovala v marci 1945, v ktorej sa okrem iného hovorí o federatívnom usporiadaní vzťahov Čechov a Slovákovo Táto požiadavka sa však z prvého vládneho programu obnovujúcej sa povojnovej vlády, vyhláseného

. a prijatého 5. apríla 1945 v Košiciach z kompromisných d6vodov vytratila.

Vo vývoji miestnej správy po roku 1945 sa jednoznačne deklarovalo, že myšlienka samosprávy je nezlučitel'ná

23

SOCIÁLHA PRÁCA va VEREJHEJ SPRÁVE

s budovaním nového zriadenia a je spatá len s tzv. buržoáznou demokraciou. Až do konca roku 1948 sa nadvazovalo na dovtedajšie územné členenie štátu.

Na Slovensku bola dvojstupňová územná organizácia -okresy, obce, pričom funkcie tretieho stupňa plnili slovenské národné orgány. V českých krajinách bolo krajské zriadenie a trojstupňová územná organizácia - kraje, okresy, obce.

V snahe odstránit' túto nejeduotnost' a podriadit' celý štátny aparát jednému centrálnemu orgánu, ktorý by bol podriadený Komunistickej strane, došlo k územnej reorganizácii. vývoj politickej situácie v ČSR výrazne ovplyvnili i vofby v roku 1946 do Ústavodarného národného zhromaždenia, ktoré na Slovensku prezentovali pomer síl (61 ,4% -Demokratická strana, KSČ - 30,4% ; v Českých zemiach sa stala najsilnejšou KSČ s volebným výsledkom 40,1 %). Tým bola fakticky Slovensku vnútená komunistická politická orientácia (Komentár k Ústave SR.- Čič, M. a kol. 1997). Ďalší vývoj, ktorý vyvrcholil Februárom 1948, kedy počas vláduej krízy, ktorú využila pre svoje mocenské zámery KSČ, bola politická orientácia spečatená prijatím Ústavy 9 . mája - Ústava č. 150/1948 Zb. (ďalej len Ústav ČSR), ktorá predpokladala zmenu v úzernnej organizácii štátu a zrušenie krajinského zriadenia. Bol prijatý zákon č. 280/1948 Zb. o krajskom zriadení, ktorý zrušil krajiny a územie republiky rozdelil na desat' kraj ov. Neskor došlo i k reorganizácii okresov a ich počet bol zvýšený. V roku 1949 boli zriadené krajské národué výbory s posobnost'ou v novovytvorených územných celkoch - krajoch.

V záujme d'alšieho riadiaceho postavenia ústreduých orgánov Komunistickej strany Československa (ďale) len KSČ) v centralistickom duchu, bola v roku 1960 prijatá Ustava Československej socialistickej republiky (ďalej len ČSSR) č,IOO/1960 Zb., ktorá deklarovala, že u nás boli vybudované základy socializmu ( a preto i zmena v názve). Po prijatí tohto základuého zákona štátu, v záujme d'alšieho mocenského

24

saCIÁlNA PRÁCA va VEREJNEJ SPRÁVE

postaveni� !C�� b?lo potrebné začiatkom sedemdesia ch ro�v . pn��plt . k llltegrácii existujúcich úzernnospráv!ch J

1e96

;hek st�tneJ sťr�vy do vačších celkov. Preto sa v roku vytvonh velke okresy a kraje s novými názvami. Na SI?vensku boh trl: Západoslovenský, Stredoslovenský

Vycho�oslovenský. (L. Sokolovský, 1995 ) ,

. Z hlad�s�a hIstorického vývoj a je potrebné si ešte

pnpom:nut , r�k 1968, kedy bol prijatý Národuým zhromazdemm CSSR ústavný zákon Č. 14311968 Zb v k sl k . ti d , ..

. o ces 0-

,oven� eJ e eraCll v znení neskorších predpisov a ústavný zakon�; 14411968 Zb. o postavení národností v ČSSR v znení nes�orslsh predplsov. ?d tejto historickej zmeny sa náš štát nazyval Ceskoslov

,enska

federatívna socialistická republika. Pokus!,. o odstraneme totalitného režimu v Československu vyvrc�ohh :' roku 1968, vznikli ústredné orgány Slovenskej soclahsllckeJ repubhky a dovteda]'šia tro>;stu v , , v , . , J pnova sustava sta�eJ spravy bola zmenená na dvojstupňovú. Boli zrušené kraje a uze�!e

osa členilo na okresy a obce, Pre šest'desiate

roky bol tyPI�ký proces utvárania strediskových obcí. Po viac ako �olsto�ocno� prerušení obnovil skutočnú samosprávu v obclach zákon c. 36911990 Zb.o obecnom zriadení. (Levická Zeman, 1999 )

,

2.8 Verejná správa na Slovensku po roku 1990

,V de�embri, 1990 nkončil svoje posobenie systém N�oduy�h vyborov, prestah posobiť mechanizmy ich �nutomeJ kontroly a svoju čÍ1most' ukončili tiež Výbory I udoveJ kontroly. Zákomni Č. 36911990 Zb. o obecnom zriadeniv zne.ní

vn�sk�rších predpisov, Č. 472 /1990 Zb. o organizácii

mlestneJ statneJ spravy v znení neskorších predpisov a Č. 518/1990 �b. o prechode zakladatefskej alebo zriaďovatefskej �cle naroduych výborov na obce, ústredné orgány štátnej spravy a orgány miestnej štátnej správy v znení neskorších predpisov, boli určené podmienky nového demokratického uspóriadania správy nášho štátu.

'

25

SOCIÁlNA PRÁCA ve VEREJNEJ SPRÁVE

Do nášho života vstúpil pojem "verejna správa", problematike, ktorej sa do roku 1990, najma z ideologických důvodov, nemohla venovat' taká pozomost', akú by si vyžadoval (M. Géciová, 2002). V roku 1990 boli zrušené krajské úrady, vznikli okresné a obvodné úrady všeobecnej miestnej správy a prešlo sa na dezintegrovaný model rezortne riadených úradov miestnej štátnej správy.

Úprava územného a správneho usporiadania bola daná zákonom č. 517/1990 Zb. o územnom a správnom členení Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Zákon č. 517/1990 Zb. o územnom a správnom členení Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vymedzil ako základnú územnú jednotku obec, pričom územia obcí tvoria územie Slovenskej republiky. Zákon ďalej stanovil, že územie Slovenskej republiky sa administratívne člení na okresy. Okres je územným obvodom pre výkon působnosti orgánov štátu. Sídla okresov sú sídlami orgánov štátu vykonávajúcich působnost' v územnom obvode okresu. Každá obec patrí do niektorého okresu. Presun obce do iného okresu schval'uje vláda so súhlasom obce.

Konštituovanie sanlOstatnej Slovenskej republiky predchádzalo prijatie jej základného zákona. Tak 1. septembra 1992 na slávnostnom zasadnutí Slovenskej národnej rady bola prijatá Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. (d'alej len Ústava SR). Podpísaná bola 3 . septembra 1992 s účinnost'ou dňom vyhlásenia (t.j. zverejnením v Zbierke zákonov) 1 . septembra 1992. Jej ustanovenia (články) však vo vačšine nadobudli účinnost' v odlišnom čase. Účinnost' prevažnej vačšiny ustanovení vznikla od I. októbra 1992, niektoré až dňom zániku ČSFR (bližšie vid' komentár k čl. 156 Komentára k Ústave SR - Čič, M. a kol. - 1997 . Slovenská národná rada působila naďalej pod názvom Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len NR SR), ako zákonodarný orgán suverénneho štátu. Podobne ako parlament, aj republiková vláda sa konštituovala na vládu suverénneho štátu. Pretože Slovenská republika v Ústave zakotvovala republikánsku

26


formu vlády a taktiež funkciu prezidenta, parlament vo februári 199 3 zvolil do tejto ústavnej funkcie Michala Kováča, čím boli vytvorené všetky najd6iežitejšie štátne funkcie. (M. Kováč, 1999)

V roku 1996 Národná rada Slovenskej republiky prijala zákon č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorým bol zrušený zákon Č. 517/1990 Zb. o územnom a správnom členení Slovenskej republiky. Podl'a tohto zákona územle Slovenskej republiky je jednotné a nedelitel'né a na výkon spr�vy sa vytvárajú územné celky a správne c�lky.

.Samospravn��:l1

územnými celkami Slovenskej republIky su .obce a vyssl� územné celky. Správnymi celkami Slovenske) republIky su okresy a kraje. Kraje sa členia na okresy. yzemnj obvo� okresu a kraj a je územným obvodom na vykon posobnosl! orgánov štátu.

Po roku 1996 vznikli stále pracoviská okresných úradov

(nahradili zaniknuté obvodné úrady), čiastočne sa integrovala miestna štátna správa do okresných a krajských Úfadov a ostalo zachovaných 2 3 sietí špecializovaných úradov miestnej štátnej správy. (V. Ňižňanský, 2002) . '

Tento model je v súčasnosti nahradeny systemom 45

úradov práce, sociálnych vecí a rodiny a 8 samosprávny.mi

krajmi. O súčasnom stave verejnej správy si povieme vzac

v kapitole č. 6.

Kontrolné otázky 1. Aký význam mala J ozefinska reforma? " . 2 . Aký bol vzt'ah medzi najvyššími orgánrnr štatnej moci

v Rakúsko-Uborsku? 3. Aké boli najdůležitejšie zmeny v �zemn�správnom

usporiadaní Slovenska po druhej svetovej VOj ne . 4. Prijatie zákona č. 369/1990 Zb. malo pre Slovensko

podstatný význam. Aký?

27


3.1 Pojem verejnej správy

Pojem "verejná správa" je doposial' vel'mi diskutovaným pojmom a jeho vymedzenie je a vždy bolo nosnou otázkou a stálo v centre pozornosti teoretikov už od jej samotného vzniku. Skor však ako pristúpime k charakteristike samotného pojmu "verejná správa", je potrebné zaoberať sa rozborom pojmov, ktoré s týmto pojmom vel'mi úzko súvisia - pojmom "správa"', pojmom "správa štátu", pojmom "verejná moc" a hl'adať medzi nimi niektoré širšie súvislosti a vzájomné vzťahy.

3.1.1 Pojem "správa"

Pojem "správa" nie je v odbornej právnej literatúre chápaný vždy v rovnakom zmysle slova.

Správa býva najvšeobecnejšie vymedzovaná ako l'udská činnosť, smerujúca k zabezpečeniu určitých úloh a ciel'ov, ako osobitný druh l'udskej činnosti, ktorej podstata je vystihnutá tým, že smeruje k zabezpečeniu určitých úloh a ciel'ov.

Mažeme konštatovať, že správa je samostatným druhom každého štátu, ale nielen to, je jednou z jeho základných činností a to popri činnosti zákonodarnej a súdnej. Preto hovoríme, že správa je činnosťou mocenskou.

Za tohto stavu je tzv. reálnosť existencie správy naplnená len vtedy ak je splnená podmienka disponovania právomocou, t.j. subjekt správy má potrebnú moc a mocenské prostriedky, aby mohol úspešne plniť funkcie správy. A contrario teda znamená, že správa ako taká predpokladá podriadenie sa tejto "moci" (vládnej voli). Správa sa nám z tohto pohl'adu javí ako vykonávanie moci. (M. Kiovská, 2000)

28

I I

[

I

I

I .,

'. "-


Správu je možno charakterizovať ako ciel'avedomú l'udskú činnosť založenú na zákone, spočívajúcu v osobítnom uskutočňovaní mocensko-organizátorských funkcií štátu, zabezpečujúcích v procese spoločnej činnosti l'udí dosiahnutíe požadovaných úloh a zvýraznuJuce prítom prvky demokracie, odbornosti a vedeckostí.

Správou v širokom ciel'avedomú l'udskú určitého účelu a ciel'a.

slova zmysle rozumieme každú činnosť, smerujúcu k dosiahnutiu

Správou v úzkom zmysle slova rozumieme štátno-mocenskú čimlOsť, ktorou sa má dosiahnut' uskutočnenie verejného záujmu.

Pod "verejným záujmom" treba roznmieť také potreby, na ktoré musí každá spoločnosť dbať, rešpektovať ich, realizovať ich v neposlednom rade ich aj zabezpečovať tými prostriedkami, ktoré sú jej dané.

3.1.2 Pojem "správa štátu"

Pri vymedzení pojmu správa štátu je nevyhnutné vychádzať zo základného právneho predpisu, a to z Ústavy Slovenskej republiky v nadvaznosti na charakteristiku verejnej moci. (M. Kiovská, 2000)

V nadvaznosti na ústavu potom možno konštatovat', že pre správu štátu je charakteristický inštitút verejnej moci.

3.1.3 Pojem "verejná moc"

Verejnú moc v štáte mažeme charakterizovať tak, že ide o moc, pre ktorú je špecifické autoritatívne posobenie na spoločenské vzťahy v rámci štátu a je právne regulovaná (má právnomocenský charakter). Ide teda o legitínmu právom sankciovanú schopnosť ovplyvňovať jednotlivé subjekty spoločenských vzťahov a ich správanie, nezávisle od ich vole. (P. Škultéty, 1995)

29

seCIÁLNA PRÁCA va VEREJNEJ SPRÁVE

3.2 Verejná správa

Podl'a P. Škultétyho (1995) možno verejnú správn vo všeobecnosti chápat' ako diferencovaný systém na zabezpečenie správy verejných vecí, týkajúcich sa jednotlivých politických komnnít. ČO do rozsahu predstavnje výkOlmú moc demokratického štátu.

Verejná správa je správou vo verejnom záujme a subjekty, ktoré ju vykonávajú, ju realizujú ako právom uloženú povinnost', a to z titulu svojho postavenia ak verejnoprávnych subjektov. Verejnú správn charakterizuje to, že v sebe spája jednak riadiace (direktívne) a jednak regulačné posobenie. Ide teda o relatívne samostatnú a predovšetkým špecifickú oblasť spoločenského riadenia uskutočňovaného poverenými výkonnými subjektmi verejnej moci.

V materiálnom poňatí je verejná správa čitmost'ou štátnych alebo iných verejných orgánov, ktorá svojím obsahom nie je ani činnost'ou zákonodamou ani súdnou. Ide teda o výkonnú činnost' štátu, ako základného verejnoprávneho subjektu, zabezpečovanú prostredníctvom jeho orgánov, ako aj výkonnú činnost' ďalších verejnoprávnych subjektov, ich orgánov, pri spravovaní verejných záležitostí a realizovanú ako prejav výkonnej moci v štáte.

Vo formálnom poňatí správy sa kladie doraz na inštitúcie, ktoré majú posobnosť a právomoc riešit' verejné úlohy, pokial' nie sú prikázané Národnej rade SR alebo súdom. (D. Hendrych a kol., 1998)

Verejnú právn v tomto poňatí predstavnje najma štát reprezentovaný vlastnými orgánmi, pričom ide o štátnu činnost', ktorú vykonáva štát popri zákonodarstve a súdnictve a verejnoprávne subjekty ako predstavitelia a nositelia verejnej moci. V tomto prípade je verejná správa neštátnou činnost'ou výkOlmého charakteru, ktorej poslaním je

30

I I.

r I


zabezpečovat' výkon správy štátu. Týmito verejnoprávnymi subjektami sú verejnoprávne inštitúcie.

Verejná správa teda vo svojej podstate predstavnje správn verejných záležitostí, ktorá sa realizuje ako prejav výkonnej moci v štáte, ktorou nedisponuje len štát, ale aj d'alšie neštátne subjekty, vykonávajúce správn verejných záležitostí.

V. Prtlcha (1999) definuje verejnú správu ako správu spoločnosti, správu štátu ako celku i jeho jednotlivých územných j ednotiek ako zložiek územnej organizácie štátu, teda ako správu verejných záležitostí v spoločnosti organizovanej do štátu, ktorá je prejavom realizácie výkonnej moci v štáte, vrátane špecifického postavenia tzv. samosprávnej moci.

Verejná správa je ústredným pojmom správneho práva. Pre verejnú správn, ako i verejnú moc je charakteristické, že ňou disponuje v prvom rade sám štát a tiež štátom aprobované subjekty, povolané k správe verejilých záležitostí. Verejnou mocou disponujú tzv. subjekty verejnej moci, USkntOČI1UjÚ ju vo verejnom záujme a na jeho zabezpečenie. Prostredníctvom verejnej moci sa teda zabezpečuje žiaduci stav vzt'ahov v spoločnosti. (P. Šknltéty, 1995)

Verejná správa nie je úplne homogénnym systémom, ale práve naopak, je systémom vnútome diferencovaným. Pozostáva z troch základných zložiek - štátnej správy, samosprávy a verejnoprávnych inštitúcií.

3.3 Verejná správa a súkromná správa

Verejná správa a súkromná správa. Riešenie problému vzťahu verejnej správy a súkromnej správy je dané určitým odrazom vzt'ahu verejného práva a súkromného práva. Podra toho, či ide o činnost' sledujúcu súkromné ciele (súkromné záujmy) alebo verejný záujem rozlišujeme vo

3l


všeobecnom slova zmysle verejnú správa a súkromnú správu. (M. Géciová,2002)

Diferenciačnými znakmi sú: 1. verejná správa je viazaná právom vo vačšom rozsahu ako

súkromná správa, 2. verejná správa je vykonávaná vo verejnom záujme (tzv.

teória záujmová), 3 . súkromná správa je správou tzv. "nevrchnostenskou", na

rozdiel do verejnej správy, ktorá je prevažne vrchnostenskou správou (tzv. teória mocenská),

4. verejná správa sa realizuje v rámci legislatívneho rámca -ten stanovuje rozsah zmocnení (oprávnení), ale aj právnu zodpovednosť (tzv. ústavná viazanost'),

5. verejná správa nie je postavená na ziskovom hradisku a podlieha širokej verejnej kontrole.

Verejná správa vystupuje ako správa verejných záležitostí a je správou vo verejnom záujme, pričom subjekty, ktoré ju vykonávajú, ju realizujú ako právom uloženú povinnost', a to z titulu svojho postavenia ako verejnoprávnych subjektov. Na rozdiel do toho súkromllá správa je správou súkromných záležitostí, ktorá je vykonávaná v súkromnom záujme, a to súkromnými osobami, sledujúcimi určitý vlastný cier a riadiaci sa pritom vlastnou v6rou. (S. Skulová, 1998)

3.4 Organizačné princípy verejnej správy

Medzi organizačné principy verejnej správy patria: a) principy centralizácie a decentralizácie; b) principy koncentrácie a dekoncentrácie, c) princíp subordinácie, d) princíp koordinácie, e) principy rezortného a územného usporiadania, f) princípy monokratický a kolegiálny, g) princíp volebný a menovaci.

32


Kontrolné otázky Aké sú vzájomné vzťahy medzi pojmami: správa, správa štátu a verejná správa? 1. Ako možno definovat' verejnú správu z pohradu prejavu

výkonnej moci v štáte? 2. Aké sú rozdiely medzi súkromnou správou a verejnou

správou?

33

sacIALNA PRÁ.CA va VEREJNEJ sPRÁ.VE

Spravidla všetko je relatívne, nič nie je absolútne dokonalé. A tak je to '

i s verejnou správou. Preto za určitého stavu, nahromadením kvantitatívnych i negatívnych informácii, na základe rozhodnutia kompetentných orgánov, dochádza k zmene i celého systému. Táto bola odštartovaná v rokn 1989, kedy došlo kn zásadnej zmene politicko-ekonomickosociálnej podstaty štátu, lebo Česko-slovenská socialistická federatívna republika s direktívnym riadením, prísnym plánovacím systémom sa pretransformováva na trhovoekonomický systém. Ekonomická transformácia, v základe spočívajúca v zmene vlastníckych vzťahov, sa zákoniťe premieta do sociálnej oblasti. A preto je potrebné v rámci úsporných opatrení zoškrtat' i finančné prostriedky na orgány, inštitúcie štátneho mechanizmu, ČO by sa premietlo do zníženia počtov zamestnancov štátnej správy a ich presun bud' do samosprávy, eventuálne do sféry služieb (tá zaostáva). Zopaknjme si teda ešte raz, že v súčasnosti v rámci zmeny celého štátneho systému, dochádza k procesu dielčích zmien - k transformácii verejnej správy. Je to v istom zmysle zložitý, no nevyhnutný proces. Efektívny a racionálny výkon verejnej správy, a teda aj štátnej správy predpokladá zodpovedajúcu organizačnú štruktúru, prostredníctvom ktorej bude štátna správa vykonávaná. Pojmom organizácia verejne správy rozumieme verejnú správu v jej organizačnom poňatí (na rozdiel od funkčného jJonímania). .

Vo všeobecnosti možno pojem organizácia charakterizovat' ako súhrn alebo celok l'udí, ich konkrétny charakter, ktorí vykonávajú určitú činnost', vypočítanú na dosiahnutie určitých ciel'ov a uskntočňujú ju podl'a určitých pravidiel.

Poj em organizácie možeme charakterizovat' ako: • činnost', ktorej obsahom je vytváranie zodpovedajúcej

organizačnej štruktúry,

34


• inštitúciu, t.j. cielene usporiadaný celok zložený z l'udských a vecných prvkov,

• systém, t.j. funkčný vnútorne diferencovaný a štruktúrovaný celok. (O. Hvišť, 2002)

Orgán verejnej správy

v

Or�á� štátnej správy je takým právnym útvarom, ktorý ako

<;ast' s�atneho aparátu má určitú kOlllpetenciu, štruktúru, uzemny rozsah činnosti, vzniká v poriadkn stanovenOlll zákonom alebo iným právnym aktom, disponuje určitými m�tódami práce vo výkonnej a nariad'ovacej činnosti, má pravomoc vystupovat' v mene štátu. (M. Kiovská, 2000)

Pod pojmom organizácia verejnej správy rozumieme inštitucionálne, štrukturálne a systémové poňatie pojmu organizácie, a to pri pohl'ade ua celú sústavu subj ektov verejnej správy.

Verejná správa pozostáva z troch záIdaduých zložiek: • štátna správa, • samospráva, • verejnoprávne inštitúcie (organizácie).

4.1 Štátna správa

Prvopočiatky štátnej správy na území Slovenska siahajú do 9. storočia. Postupne sa menila v podmienkach roznych foriem monarchie. Od rokn 1918 vystriedali monarchistickú správu štátne orgány a inštitúcie Československej republiky. Tie sa potom stali v nasledujúcich obdobiach nástrojllli moci nielen demokratických, ale aj totalitných vládnucich gamitúr. V 20. storočÍ sme na území Slovenska zaznamenali 10 správnych refáriem, pličom v rokoch 1 923 - 1990 to bolo pať zmien a po roku 1990 tri zmeny.

' Štátna správa predstavuje relatÍvne samostatný a pritom vel'mi d61ežitý druh činnosti štátu. Od iných druhov činností štátu sa odlišuje tým, že realizáciu úloh a funkciÍ štátu zabezpečuje bezprostredným spOSObOIll.

35


Podl'a M. Gašpara (1993) je štátna správa sústava

štátno-politického riadenia upriamená na bezprostrednú

a praktickú realizáciu funkcií štátu na báze právnej

regulácie.

Štátna správa predstavuje jednu z foriem činnosti štátu. J�j

poslaním je realizácia výkonnej moci štátu. Svojou P?."ahou Je

štátna správa organizujúcou a mocensko-oc��ou clnnosť?u

štátu ktorá v sebe spojuje jednak prvky klaslckeho rozdelema,

tiež �rvky regulácie, a to v najvšeobecnejšom chápaní týchto

pojmov. (P. Škultéty, 2000)

Štátnu správa v organizačnom ponímaní je hierarc�ic�

usporiadaná sústava orgánov štátn�j spr�vy .na uzem�

Slovenskej republiky. Táto sústava dIsponuJe. prav�n:ocaml

a kompetenciami a je zameraná na plneme uloh statu na

podklade právnej regulácie.

Štátnu správu vo funkčnom ponímaní :nož�:ne vymev�iť

ako organizujúcu a mocensko-ochrannu clnnosť stan:

výkonného, podzákonného a nariad'ova?ieho. charakteru, ktor�

sa realizuje vO vzťahoch, v ktOlých na �edn�J strane vy�tupuJu

štátne orgány, ktoré túto činnosť vykon.avaJu � na �heJ str�ne

objekty posobenia štátnej sprá�, }OČI ktorym Je tato sprava

vykonávaná ako štáhl0-ll10censka clnnosť.

Štátna správa je·

predovšetkým činnosťvo� výk@;IOU

a nariaďovacou, uskutočňuje sa v mene . statu, pn�om

uplatňuje aj jeho donucovaciu. moc, ktoreJ . cI�le, met?dy,

fonny a sposob uskutoČňo:ram� . r.eg�luJe pravo, v Jeho

medziach sa uskutočňuje Jej I11IClatlVny �rvok, . ako . aj

detenninovanie internými nonnatívnymi aktml nadnadenych . Túto činnosť vykonáva predovšetkým sústava

organov. . . , . . orgánov štátnej správy a v rámCI zákonneho splnomocnema aj

štátne a iné orgány a organizácie.

36


Výko�n� �oc.

predsta;uje vzt'ah štátnej správy k zasU:Pltel skeJ

v

. sustave, t.J . Národnej rade Slovenskej republIky. Spoclva v bezprostrednom vykonávaní zákonov a ostatných právnych aktov štámej moci, prostredníctvom ktorých sa realizujú zákJadné úlohy štátnej správy.

Nariaďovacia činnost' vyjadruje právnu metódn vo vzt'ahu k fyzickým a právnickým osobám. Správne orgány, aby mohli plnit' úlohy stanovené zákonmi a inými právnymi aktn1i zastupitel'ského orgánu, sú oprávnené vydávať nonnatívne a individuálne správne akty a uskntočňovať aj iné opatrenia, používat' štáme donútenie, ak sú na to splnomocnené zákonom. Táto metóda nie je jedinou a často ani hlavnon metódou zabezpečovania úloh štátnej správy. Do popredia vystupuje organizačný charakter štátnej správy, ktorý zahiňa každodennú riadiacu, koordinujúcu a kontrolnú činnosť, vytvárajúcu potrebné podmienky pre uspokojovanie potrieb občanov, a pod. (P. Skultéty, 2000)

Štátna správa ako činnost' výkonná a nariad'ovacia je činnost'ou podzákonnou. Je vykonávaná len na základe zákonov a ich splnomocnenia. Zákon určuje jej zameranie � stanovuje aj hlavné prostriedky na dosiahnutie ciel'ov správy. Státnu správu vykonáva osobitná skupina orgánov štátu _

orgány štámej správy, ktoré ju nevykonávajú vo vlasmom mene, ale v mene Štátu.

So skutočnost'ou, že štáma správa je vykonávaná v mene štátu, vel'mi úzko súvisí jej d'alší znak, a síce, že štátna správa je činnost', za ktorou stojí donucovacia moc štátu a to v prípadoch, ked' nedochádza k dobrovol'nému plneniu právnych povinností vyplývajúcich predovšetkým z administratívnoprávnych noriem. Uplatnenie donucovacej moci štátu je upravené právnymi nonnami, z ktorých vyplývajú tieto najzákladnejšie podmienky:

• donútenie može uplatnit' len kompetentný orgán štátnej správy,

• donútenie musí byť primerané vymáhanej povinnosti,

37


• donútenie možno realizovať takými formami a prostriedkami, ktoré ustanovnjú platné právne predpisy.

Predpokladom kvalitného plnenia úloh štátnej správy je vytvorenie optimálnej organizačnej štruktúry sústavy štátnej správy, a to tak ústredných, ako aj miestnych orgánov štátnej správy. Pred novembrom 1989 sa v rámci ústredných orgánov štátnej správy uplatňovali administratívne metódy riadenia. Prejavilo sa to negatívne najma v tom, že:

• pri riešení úloh dominoval rezortný prístup, • prevládali priame metódy nad nepriamymi a v rámci

priamych metód administratívno-prikazovacie metódy, • nevenovala sa dostatočná pozornosť zabezpečovaniu

celospoločenského rozvoj a zvereného odvetvia, resp. sféry štátnej správy,

• neustále sa prejavoval rozpor medzi charakterom úloh jednotlivých rezortov.

4.1.1 Štruktúra štátnej správy na Slovensku

Slovenská republika je unitárny štát, ktorý vznikol v roku 1993. Vrcholné postavenie v hierarchickom usporiadaní štátnej správy má Vláda SR, ktorá riadi a kontroluje činnosť ministerstiev a iných ústredných organov štátnej správy (ďalej ÚOŠS). Tie riadia a dozerajú nad výkonom štátnej správy na nižších úrovniach v rámci svoj ej posobnosti.

Sústavu štátnej správy tvorí: • Ú stredná štátna správa - ministerstvá a iné ÚOŠs. • Miestna štátna správa.

Miestnu štátnu správu tvoria: • Orgány so všeobecnou posobnosťou - obvodné úrady. • Orgány so špeciálnou posobnosťou.

38

•


Sústava určených výkonn ' h ' samosprá k ' yc organov územnej s rá

vy, t�re vykonávajú delegovanú štátnu p vn (napr. lekar samosprávneho kr . ) aJa . Osobitnú skupinu tv .

posobnosťou. K týmto ,ona �rgány s celoslovenskou

Daňové riaditel'stvo Paorga

tknom p�trl napr. : Colné riaditel'stvo, , , mla ovy urad Poštovy" d B urad, Telekomuuikačny' , d U"

ura , ankový 'd . ' ura , rad na ochran b ' I u aJov, Urad pre regul " . ť u oso nyc 1 . aclU sle ových odvetví R d �slelanie a retransmísiu SI ký : a a pre

Státna veterinárna a otr '. ?ven� ,metrologIcký ústav, Úrad daňov'h

p av�nova sprava, Urad pre finančný trh e o preverovanla a správa fi - . k " pre vybrané daňové subjekty.

mancneJ ontroly, Urad

Grqf Č. 1 Organizačná štruktúra štátnej správy,

Vláda Slovenskej republiky

/ lné ústredné orgány Ústredná štátnej správy

štátna správa

.

Ministerstvá

r-Špecializovaná / Miestna štátna správa

štátna správa I- / � Všeobecná štátna L....

správa I--y Obvodné úrady l 39

SQCIÁLNA pRACA VO VEREJNEJ SPRÁVE

4.1.1.1 Vláda Slovenskej republiky

Vláda SR je podra čl. 108 Ústavy SR je vrcholným orgánom výkonnej moci a túto moc realizuje právotvomou, koordinačnou, riadiacou a kontrolnou funkciou. Vláda riadi čiImosť štátnej správy. Je to ko1ektívny orgán, ktorý je zložený z predsedu, podpredsedov a ministrov . . Predsedu vlády vymenúva a odvoláva prezident SR. Do 30 dní po svojom vymenovaní je vláda povinná prestúpiť pred Národnú radu SR, predložiť jej svoj program a požiadať ju o vyslovenie dovery. V rámci svojej nonnotvomej činnosti vydáva vláda nariadenia a uznesema.

Vláda rozhoduje v zbore v zmysle článku 1 19 Ústavy SR o návrhoch zákonov, o nariadeniach vlády, o programe vlády a o jeho plnení, o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky SR, o návrhoch štátneho rozpočtu a štátneho záverečného účtu, o udelení amnestie vo veciach priestupkov, o ďalších otázkach, ak to ustanoví zákon.

Vláda SR zároveň zjednocuje, riadi a kontroluje činnosť ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.

4.1.1.2 Ministerstvá a iné ústredné orgány štátnej správy

Základným typom ústredného orgánu štátnej správy je ministerstvo. Ide o tradičnú fonnu monokratického ústredného orgánu štátnej správy. Ministerstvá sú činné v rámci jednotlivých odvetví a sfér štátnej správy.

Kompetencia ministerstva je právne regulovaná: 1 . v Ústave S R a ústavno-právnych nonnách, 2. v administratívno-právnych nonnách regulujúcich

spoločenské vzťahy v rámci toho odvetvia alebo sféry štátnej správy, v ktorej to-ktoré ministerstvo posobí (zákon Č. 575/2001 Z. z. o organizácii vlády a organizácii ústredných orgánov štátnej správy).

Vzťahy k vláde a zákonodamému zboru sú právne zakotvené priamo v Ústave. Aj keď z hradiska obsahu

40

SQCIÁLNA PRÁCA Vo VEREJNEJ SPRÁVE

činnosti sú medzi ministerstyami rozdiely, ich právne postavenie je charakterizované rovnakými črtami.

Ministerstvo je: • ústredný orgán, • orgán vykonávajúci svoju posobnosť v rámci určitého

odvetvia alebo sféry štátnej správy, • monokratický orgán, • orgán so špeciálnou kompetenciou, • orgán usposobený na zabezpečenie jednotného výkonu

štátnej správy z odbomo-politických hradísk.

Ministerstvo ako najvyšší špecializovaný orgán štátnej správy v rámci daného odvetvia, alebo sféry má personálne a materiálne vybavenie pie výkon všet!cých funkcií ústredného orgánu.

V rámci daného odvetvia alebo sféry štátnej správy je zamerané na výkon štátnej správy vo vzťahu k objektom a vzťahom, ktoré sú rovnorodé, prípadne majú príbuzný charakter.

Monokratické rozhodovanie v rámci činnosti každého ministerstva je poznamenané vynžívaním prvkov kolektívneho posudzovania a prerokúvania vecí zverených do kompetencie ministerstva. F onny kolektívnej práce sa uplatňujú pri posudzovaní koncepčných zámerov a prípravy operatívnych opatrení. Tomu je prisposobená vnútomá organizácia a štýl práce v ministerstve.

Úst�edné orgány štátnej správy (napr. Štátny štatistický úrad, Urad vlády SR ... ) a miestne orgány štátnej správy sa zríaďujú zákonom. Ministerstvá a iné orgány štátnej správy na základe zákonov a v ich medziach možu vydávat' všeobecne závazné právne predpisy, ak sú na to splnomocnené zákonom. Tieto všeobecne závazné právne predpisy sa vyhlasujú sposobom, ktorý ustanoví zákon.

V súlade s tzv. kompetenčným zákonom sa de1ia jednotlivé ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy

41


o výkonné právomoci a zodpovednosť za výkon štátnej správy. Ministerstvo vnútra je okrem toho zodpovedné za koordináciu miestnej štátnej správy v rámci jednotlivých kraj ov.

V Slovenskej republike po sobí 14 ministerstiev, na čele ktorých stojí člen vlády a 11 iných ústredných orgánov štátnej správy.

Základnými úlohami sú: hospodárska politika, zahraničná politika, bezpečnostná politika, obrana, civilná ochrana, hasičský zbor, súdnictvo, viizenstvo, colné právomoci, menové záležitosti, daňové úrady (mimo miestnych daní), pošty, železnice, diaYničný systém, cesty 1. triedy, úrady práce a služby zamestnanosti, vysoké školstvo, vybrané zdravotnícke, kultúrne a školské zariadenia, letiská (regionálne spolu s obcami a krajmi), plánovanie, ochrana prírody, regionálna politika (delená s obcami a krajmi).

4.1.1.3 Miestna štátna správa

Miestna štátna správa može byt' chápaná ako sústava miestnych orgánov štátnej správy, alebo ako určitá činnost' štátu na miestnej úrovni.

Z tohto hYadiska ju možno charakterizovať ako: samostatný druh organizujúcej činnosti štátu, ktorá má výkonný a nariaďovací charakter, uskutočňuje sa v mene štátu a aj za pomoci jeho donucovacej moci, jej ciele i metódy, formy a sposoby uskutočňuje jej iniciatívny prvok, determinovaný intemými normatívnymi aktami nadriadených orgánov. Túto činnosť predovšetkým uskutočňuje sústava miestnych orgánov štátnej správy a v rámci zákonného splnomocnenia aj iné neštátne subjekty. (P. Škultéty, 1999) Orgány miestnej štátnej správy spravidla realizujú svoju posobnosť v rámci existujúceho administratívno-teritoriálneho členenia štátu. K organizácii a inštituciona-izácii štátnej správy

42


boli prijaté viaceré NPA, však stále účinný zostáva zák. Č. 221/1996 Z.z. o územnom a správnom usporiadaní S V ustanovení čl.3 ods. I Ústavy SR a rovnako i v § I citovaného zákona je stanovené: Územie SR je jednotné a nedeliteYné. I) Na výkon správy sa vytvárajú územné celky a správne kraje. V Prvej časti citovaného zákona sú definované základné pojmy a tiež, že samosprávnymi územnými celkami SR sú obce a vyššie územné celky (ďalej len VÚC). Taktiež je zákonom stanovené, že územný obvod VÚC je zhodný l e n S územným obvodom kraja ; postavenie, posobnosť a orgány samosprávy VÚC stanoví osobitný zákon (týmto zákonom je zák.č.30212001 Z.z. - zákon o samosprávnych kraj och.

Správne usporiadanie

Správnymi celkami SR sú kraje a okresy. Kraje sa členia na okresy. Územný obvod kraja a územný obvod okresu sú územnými obvodmi na výkon posobnosti štátu. Správnymi celkami sú obce a vojenské obvody, ak podYa osobitných zákonov vykonávajú štátnu správu.

4.1.1.4 Orgány štátnej správy so všeobecnou posobnost'ou

1 . 1 . 2004 nadobudol účinnosť zákon Č. 5 15/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na základe ktorého miestnu štátnu správu vykonávali obvodné a krajské úrady. V súčasnosti :

Miestnym orgánom štátnej správy na úsekoch všeobecnej vnútornej správy, živnostenského podnikania, civilnej obrany a riadenia štátu v krizových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu (ďalej len "krízové riadenie") je obvodný úrad. Obvodný úrad (d'alej len ObÚ)

43

SQCIÁlNA PRÁCA va VEREJNEJ SPRÁVE

• je právnická osoba, • je rozpočtová organizácia štátu zapojená finančnými

vzt'ahmi na rozpočet Ministerstva vnútra SR (d'alej len "ministerstvo" ),

• riadi a za jeho čiImost' zodpovedá prednosta ObÚ, ktorého vymenúva a odvoláva vláda SR (d'alej len "vláda") na návrh ministra vnútra SR,

• je služobným úradom štátnych zamestnancov, ktorí vykonávajú štátnu správu v obvodnom úrade a je zamestnávatel'om zamestnancov, ktOli vykonávajú verejnú službu v obvodnom úrade.

• sídla a úzenmé obvody ObÚ sú uvedené v prílohe I citovaného zákona .

• Ob Ú může na výkon niektorých činností štátnej správy so súhlasom ministerstva zriadiť pracovisko ObÚ v obciach, ktoré sú uvedené v príl.2 a určil' jeho úzenmý obvod.

• působnosti v § 4, • vydáva všeobecne závazné predpisy miestnych

orgánov štátnej správy s označením Vyhláška, ktoré sa uverejňujú vo Vestníku vlády SR, platnost' a účiImosť ako každý iný normativno-právny akt (NPA).

Za správne celky možno považovať aj obce, samo-správne laaje a vojenské obvody, ale iba v prípadoch, kedy tieto subjekty podl'a osobitných predpisov vykonávajú štátnu správu.

Úzenmé členenie štátu na nižšie jednotky má důležitý právny význam. Zohl'adiíujú sa v ňom ekonomické, politické, geografické historické a d'alšie aspekty tak, aby sa čo najefektívnejšie mohli uspokojoval' oprávnené záujmy občanovo

44


4.1.1.5 Orgány štátnej správy so špecializovanou posobnosťou

Důvodom vzniku špecializovanej štátnej správy bola potreba osobitnej úpravy niektorých štátnych záležitostí vzhl'adom k tomu, že nie je možné realizovat' všetky oblasti štátnej správy len všeobecnou štátnou správou v rámci územného a správneho usporiadania. Špecializovaná miestna štátna správa sa vytvorila osobitnými zákonmi na úsekoch cestnej dopravy a pozenmých komunikácií, pozemkového a lesného hospodárstva, sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti, ochrany životného prostredia, školstva atd'. Nie všetky orgány kopírujú územnosprávne usporiadanie SR podl'a okresov a laajov. Tieto orgány sa vytvorili podl'a potreby.

Z hl'adiska' potrieb správneho usporiadania územných obvodov posobia. Na krajskej úrovni posobia:

• laajské školské úrady, • laajské lesné úrady, • laajské stavebné úrady, • laajské pozemkové úrady, • laajské úrady životného prostredia, • laajské úrady pre cestnú dopravu a pozenmé

komunikácie. Obvodné úrady práce, sociálnych vecí a rodiny (d'alej len

Úrady práce sociálnych vecí a rodiny (úpSVaR) ak� orgánu štátnej správy, sú v zmysle zák.č. 5/2004 Z.Z. riadené Ustredún práce soc.vecí a rodiny.

K d'alším orgánom so špeciálnou působnosťou, ktoré existovali ešte pred rokom 2003 (pred prijatím zák.č.5 I 5/2003 Z.z. o laajských úradoch ... Sú :

• katastrálne úrady a správy katastra - (zák.č. 1 62/1995 Z.z.o katastri

• daňové úrady a daňové riaditel'stvo - (zák.č .150/2001 Z.z. v znení zák.č.1 82/2002 Z.z.,

45


• colne úrady a colne riaditel'stvo, • krajské riaditel'stvá PZ, Prezídium PZ SR, • vojenské správy a vyššie vojenské správy v Blave, BB,

TT, NR, TN, ŽA, KE, PE, • krajské riaditel'stvá hasičského a záchranárskeho

zboru, • Pamiatkový SR v BA a pamiatkové úrady, • oblastné telekomunikačné úrady a telekom. úrad. • obvodné banské úrady a Hlavný banský úrad v B.

Štiavnici • Qblastné telekomunikačné úrady a telekomunikačný

úrad.

K orgánom štátnej správy so špeciálnou posobnost'ou patria aj inšpekcie:

• Národný inšpektorát práce, • Slovenská inšpekcia životného prostredia. • Slovenská stavebná inšpekcia . • Slovenská obchodná inšpekcia. • Štátna energetická inšpekcia. • Slovenská pol'nohospodárska a potravinová inšpekcia.

4.2 Samospráva

Samospráva je pojem, ktorého korene siahajú do minulosti a jej vznik v tom období bol vyjadrením snahy miestnych komunít bránit' sa pred zásahmi ústredných orgánov a konat' slobodne. Je vel'mi úzko spatá s formovaním občianskej spoločnosti a predstavuje významnú zložku takejto spoločnosti.

v ' • Najstaršie samosprávne formy na Slovensku zacah vzmkať od prvej polovice 13. storočia. Niektoré sídliská, ktoré sa stah mestami sa na základe král'ovských privilégií vymaňovali zo závislosti od predstavitel'ov úzenmej štátnej správy - hradný�h špánov (županov). lch obyvatelia mali právo zriaďovat' a voht'

46

SOCIÁl.NA PRÁCA VO VEREJNEJ SPRÁVE

si �lastné výko�é orgány. Tie potom preberali do svojich rúk ?elu �Iestnu spravu. Od l l . storočia do roku 1918 prebehlo na uze�m

, Sl�v�nska. 5 hlavných reforiem, pričom celky na

re�lOnalneJ urovm mali vačšinou samosprávny charakter. lch pocet s.a po?ybova1 medzi 17 - 21 . Šl'achtické stolice postupne ��adlli sustavu hradných panstiev, ktorá boli král'ovskou, cize v P?dstate štátnou úzenmou správnou organizáciou. Po v�mku Cesko - Slo;enska (1918) bola úzenmá samospráva vyrazne obmedzena a od roku 1923 bola regionálna samospráva v zásade zlikvidovaná. Miestna samospráva bola opat' obnovená v roku 1990. (S. Konečný, 2002)

Samosprávu možno ponímat' ako súhrn vlastností a znakov určitý7h subjektov spoločenského života, realizujúcich sa

; d�nych konkrétnych podmienkach štátu. Samosprávnost' sa JavI z toho pohl'adu ako forma tzv.: demokratickej samo�tatnosti, nachádzajúcej svoj výraz v rámci politiky štátu, ale aj mimo sféru politiky. Myšlienka samosprávy je zlučitel'ná len � de,,:olcrar;i�u, založenou na pluralite spoločenských a pollflckych zaUjmov, a ako taká je založená na v podstate partnerskom vzťahu štátu a verejnoprávnych korporácií.

V súčasnej dobe možno samosprávu v najvšeobecnejšej podobe vymedzit' ako samostatnú, nezávislú a slobodnú sebasprávu. Jej základom je slobodný jedinec spájajúci sa s ostatnými na báze určitých spoločných záujmov, politického zmýšl'ania, profesie, alebo - a to hlavne _

územia, na ktorom žije. (I. Palúš, 2002)

Samosprávu je možné vymedzit' aj ako správu vecí verejných najdemokratickejším spósobom, teda priamo občanmi v rámci samosprávnych celkov, ktorá sa spolu so štátnou správou zúčastňuje na zabezpečovaní celospoločenských záujmov ako subjektov samosprávy.

Podobne akó štátna práva, je samospráva svojou povahou organizujúcou a mocensko-ochrannou činnost'ou tiež s prvkami riadenia a regulácie. Samospráva sa � týchto

47


súvislostiach prejavuje predovšetkým ako činnosť riadiaceho charakteru. Riadiace prvky sú tu v istom zmysle zastúpené širšie než v štátnej správe, čo súvisí s tým, že samospráva nepredstavuje len výkon, ale súčasne a predovšetkým tvorbu samosprávnej moci v medziach platného práva.

V samosprávnych vzťahoch platí, že samosprávne orgány v nich nevystupujú v mene štátu a z jeho vole, ale v mene

daného samosprávneho spoločenstva, z jeho vole a v jeho

záujme. Pritom objektom samosprávneho posobenia nemože byť nikto, kto by územne, osobne, alebo vecne stál mimo okruh posobnosti prislušnej samosprávne ko�orácie,. a preto)e

okruh adresátov takéhoto posobenia dany hramcallll jej posobnosti. Samosprávne vzťahy teda smerujú vždy dovnútra hraníc posobnosti samosprávneho spoločenstva. (M. Gašpar, 1993)

Rozlišujeme tri druhy samosprávy: a) územná samospráva (miestna), b) záujmová samospráva (profesná), c) špeciálna samospráva (akademická).

ad a) " "

V historickom vývoji bola územn� samosprava pommana .

ako výraz slobody v spoločnosti. Uzemná samospráva sa

postupne stáva nástrojom reali�ácie .n;iestnych záujmov, ,ale

zároveň aj prostriedkom raclOnahzacle mlestnej spravy

z hl'adiska potrieb a ciel'ov občianskej spoločnostl. Mlestna

samospráva nadvazuje na tradície a na základe znalosti

prostredia uspokojuje široký okruh záujmov občanov ovel'a

efektívnejšie a úči1l1lejšie ako štátne orgány. Základom

miestnej samosprávy je vždy obec, ktorá vykonáva množstv� úloh. Potreba riešiť i úlohy ktoré presahujú jej rámec vecne Čl

územne mnohokrát vedie k budovaniu viacúrovňovej

samosp;ávy. Rozsah úloh, ktoré samospráva vykonáva �ávisí

od viacerých skutočností: ekonomické a politické podml enky

v krajine, usporiadanie danej krajiny, tradície a pod. .

48


Obce sú jedným z hlavných základov akéhokol'vek de;nokrat�ckého systé�u a územná samospráva je výrazom prava mwstnych organom v medziach daných zákonom a v záujme miestneho obyvatel'stva regulovať a riadiť podstatnú časť verejných záležitostí (čl. 3 Európskej charty �lestnej samosprávy, prijatej v Štrasburgu v roku 1985). Uzefil!1Ý základ má svoj právny výraz v čl. 64 ods. 2 Ústavy SR. Uzemle obce je rozhodujúcim kritériom pre posúdenie rozsahu kompetencií orgánov tej - ktorej samosprávy a je tiež momentom" ?d ktoréh? sa odvíja nás ledne súbor určitých práv a POVI1l1lostl jednothvych subjektov.

Postavenie obce je potrebné v súlade s platnou právnou úpravou rozlišovať minimálne v troch rovinách: 1 . obec, ako výraz decentralizácie - vykonáva časť verejnej

správy odlišnej od štátnej správy, 2. obec, ako výraz dekoncentrácie - vykonáva štátnu správu

a plní niektoré úlohy na úseku štátnej správy na základe zákona a v jeho medziach,

3. obec, ako výraz rovnocennosti obec v právnych vzťahoch vystupuje ako samostatný subjekt aj ako rovnocenný subjekt (nie nositel' verejnej správy), ako právnická osoba súkromné práva (napr. uzatvára obchodné zmlnvy, pracovné zmluvy a pod.).

ad b) Podstatou záujmovej (profesnej) samosprávy bolo a je úsilie

o zosúladenie záujmov skupinových so záujmami verejnými. Z historického pohl'adu najprv dochádzalo k vzniku samosprávnych útvarov zameraných na presadzovanie a obhajovanie hospodárskych a stavovských záujmov voči štát, príp. aj iným subjektom. Boli to rozne živnostenské komory, lekárske, advokátske komory, inžinierske komory a pod.

Záujmovú samosprávu možno rozdeliť do nasledovných clruhov:

49

•

•

•

•


ekonomická - tzv. "družstevná samospráva", profesná - sem patrí napr. advokátska komora, lekárske komory, obchodné komory a pod., kultúrna - sem patri napr. záujmové združenia sociálnych skupÍn a to žien, mládeže, dochodcov a pod., politická - sem patria politické strany a politické lmutia. (I. Palúš, 2002)

Ako hlavné znaky záujmovej samosprávy možno vidieť: a) verejnoprávny charakter, ktorý sa prejavuje vo fonne

vzniku (zákon), ale aj povinného členstva, b) verejnoprávne oprávnenia autoritatívne rozhodovať (v

štátom vymedzenej oblasti), c) právna zodpovednosť za rozhodovanie, d) obmedzený rozsah kontroly zo strany štátnej mocI

(predovšetkým zákonnosť). (I. Palúš, 2002)

ad c) Špeciá!na (akademická samospráva). Špecifickým a samostahlým druhom je akademická samospráva, objavujúca ·sa v oblasti školstva, najma však vysokého školstva. Univerzity v minulosti patrili k najstarším verejným korporáciám s rozsiahlymi právomocami (sudcovská a poriadková moc, vlastné v1izenstvo), pričom samosprávnosť sa realizovala prostredníctvom profesného zboru a študentov. Po medziobdobí výlučne štátneho riadenia škol sa op1itovne vraciallle k akadelllickej obci.

Vysoké školy sú samosprávnymi subjektallli so zaručenými akademickými právami na strane jednej a na strane druhej vystupujú ako subjekt, ktorý má plniť účel, pre ktorý bol vytvorený.

50


4.2.1 Obec

Postavenie obce definuje zákon č.369f1990 Zb. o obecnom zriadení vychádzajúci z článku 64a Ústavy SR. .

Obec je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky, zďružujúci osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. . . Obec je právnickou osobou, ktora za pommenok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a príjmami. Základnou úlohou obce. pri �ýko�e samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoJ jej uzemJa a o potreby jej obyvateťov. Obci pri výkone samosprávy možno ukladať povinnosti a obmedzenia len zá!mnom a na základe medzinárodnej zmluvy.

V zmysle citovaného zákona, je územie obce územný celok, ktorý tvorí jemlO katastráme územie, alebo viac katastrálnych územÍ. (§2) Územie obce sa može člen�ť �a časti, príčon; zákon stanovuje, že časť obce má vlastny nazov, ale nemusl mať vlastné katastrálne Územie. Rozhodnúť o zriadení, zrušení, rozdelení alebo zlúčení obce možno iba so súhlasom obce a na základe

'stanoviska kTajského úradu, v ktorého územnom

obvode sa obec nachádza, pričom o tom rozhoduje vláda nariadením.

Zákon stanovuje podmienky, kedy maže byť obec vyhlásená za mesto. Jedinou veťkostnou kategóriou obc,í, k

toré upravuje samostatný zákon sú obce s počtom obyvatel ov nad 200 000 (Zákon o hlavnom meste SR Bratislave a Zák?n o meste Košice). Tieto dve mestá majú špecifický sys:em llliestnej samosprávy. Bratislava je tvorená I? mes:skym! časťami, ktoré majú status miestnej samospravy. Zarove� existuje aj samospráva Bratislavy a�o celku

. (n:,aglst;at

a mestské zastupitelstvo). Košice majU podobnu strukturu (majú 22 mestských častí). . .

Prejav slobodného rozhodovanJa obce spoclva "

aj v možnosti realizácie združovacieho práva, t.j. obce sa moz� združovať za účelom dosiahnutia spoločných cieťov s inýmI

51

SOCIÁlNA PRÁCA VO VEREJNEJ SPRÁVE

obcami a to bez ohfadu na administratívnoprávne členenie štátu. (P. Škultéty, 1999)

Obec v rámci samosprávy samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku i všetky záležitosti, ktoré jej ako samosprávnu posobnosť, upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony podl'a zákona nevykonáva štát alebo iná právnická osoba, alebo fyzická osoba (§4).

Výkon samosprávy obce sa vzťahuje na jej obyvatefov, pričom zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov vymedzuje, že obyvatel'om obce je osoba ktorá má na území obce trvalý pobyt a zároveň upravuje podiel týchto osob na samospráve určením ich práv a povinností.

Právo podiel'ať sa na samospráve citovaný zákon priznáva aj osobám, ktoré nespÍ

ňajú podmienku trvalého pobytu v obci, avšak majú na území obce nehnutefný majetok alebo platJa miestnu daň či poplatok, ďalej ak sú v obci prihlásení na trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, alebo majú čestné občianstvo obce - s výnimkou možnosti realizácie aktívneho a pasívneho volebného práva do orgánov samosprávy obce a hlasovama v miestnom referende.

Obyvatelia obce vykonávajú samosprávu prostredníctvo� orgánov obce, formou hlasovania v miestnom referende, Cl verejného zhromaždenia obyvatel'ov obce.

Orgánmi obce sú: • obecné zastupitel'stvo, • starosta obce.

Obecné zastupitefstvo a starosta obce zriaďuje obec obligatórne. Obecné zastupitefstvo je zastupitel'ský zbor zložený z poslancov zvolených v priamych vol'bách obyvatefmi obce na 4 roky. . . , v v ' , , Starosta je predstavitel'om obce a Jej naJvys�lm vykonnym orgánom. Funkcia starostu obce je verejná funkcIa. Starosta:

52

; . ,


• zvoláva a vedie zasadnutie obecného zastupitefstva a obecnej rady, • vykonáva obecnú správu, • zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám, • rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom, alebo štatútom obce, vyhradené obecnému zastupitel'stvu.

Starosta je štatutámym orgánom v majetkovoprávnych vzťahoch obce a v pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov obce, v administratívnych vzťahoch, je správnym orgánom. Obecné zastupitel'stvo si v zmysle zákona može zriaďovať aj ďalšie orgány - napr. obecnú radu ako iniciatívny, výkonný a kontrolný orgán obecného zastupitel'stva a poradný orgán starostu, komisie - stále alebo dočasné poradné, iniciatívne a kontrolné orgány. Obecné zastupitel'stvo zriaďuje tiež funkciu hlavného

konlrolóra. Výkonným orgánom zastupitel'stva je obecný úrad, ktorého hlavnou činnosťou je zabezpečovanie organizačných a administratívnych záležitostí. Obecné zastupitel'stvo može zriadiť obecnú políciu, ako svoj poriadkový útvar.

53

SQCIÁLNA PRÁCA VQ VEREJNEJ SPRÁVE

Graf Č. 2 Organizačná štrnktúra obce.

Obec

Starosta • +-!

Obecné zastupitel'stvo

1 Obecný úrad � Obecná rada

....... Komisie

L.- Kontrolór

Hlasovanie obyvatel' ov obce, ako ďalšiu z foriem výkonu samosprávy, vyhlasuje obecné zastupitel'stvo v troch prípadoch:

• pri zlúčení obcí, rozdelení, zrušení a zmene názvu obce,

• v prípade odvolania starostu, • ale bola podaná petícia skupiny obyvatel'ov obce aspoň

30% oprávnených voličov, pričom v týchto prípadoch obecné zastupitel'stvo vyhlasuje miestne referendum povinne. Fakultatívne ho vyhlasuje pred rozhodnutím o d'alších doležitých veciach týkajúcich sa samosprávy obce.

Doležitým prejavom priamej demokracie je aj verejné zhromaždenie obyvatel'ov obce, ktoré može zvolat' obecné zastupitel'stvo na prerokovanie niektorých obecných vecí.

54

SDCIÁlNA PRÁCA VD VEREJNEJ SPRÁVE

Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších

, ?redp�so� presne vymedzuje úlohy v posobnosti

obce, ktore Je mozne rozdelit' do nasledujúcich oblastí najma : • h?spod

,ár?ni

.e,

s majetkom obce, rozpočet obce, zavere:ny ucet, oblast' miestnych daní a poplatkov, usmernovame ekonomickej činnosti v obci, investičná a podnikatel'ská činnost',

• správa miestnych komunikácií a verejných priestranstiev, odpady,

• zabezpečovanie zdravých životných podmienok, ochranil životného prostredia,

• úlohy na úseku ochrany spotrebitel'a, zabezpečovanie verejného poriadku,

• činnost' v oblasti utvárania vhodných životných podmienok v obci,

• osvedčovanie listín a podpisov, úlohy na úseku sociálnej pomoci,

• vedie obecnú kroniku v štátnomjazyku a ďalšie . . . � o vecia�h týkajúcich sa úzeruuej samosprávy obec može vy�avať nanadema, pre ktoré platí, že nemožu byť v rozpore s Ustavou SR, ústa�nými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvaml, s ktoryml vyslovila súhlas NR SR a boli ratifikované a yYhlásené sposobom ustanoveným zákonom.

V zmysle Ustavy SR možno na obec zákonom preniest' výkon určených úloh miestnej štátnej správy, ak je ich plnenie tým�o sposob?m racionálnejšie a efeklívnejšie. Štát poskytne ObCl poh'ebne fInančné a materiálne prostriedky na plnenie prenesených úloh. Výkon štátnej správy prenesený na obec zákonom riadi a kontroluje vláda.

Pri výkone štátnej správy může obec vydávat' v rámci svojej úzeruuej p6sobnosti, na základe splnomocnenia v zákone a v jeho medziach, všeobecne záviizné nariadenia p�čom opať platí, že taleéto nariadenie nesmie byť v rozpor� s Ustavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami s klotými vyslovila súhlas NR SR a boli ratifikované sposobom ustanoveným zákonom.

55

seC1ÁlHA PRÁCA ve VEREJNEJ SPRÁVE

Rozsah působnosti prenesených na obec je determinovaný mnohými skutočnost'ami napr. tradície a zvyklosti, ekonomická situácia, usporiadanie daného štátu, politická situácia atd'.

V súvislosti s rozsahom prenesených kompetencií úzko súvisí aj decentralizácia kompetencií z orgánov štátu na samosprávu, reprezentovanú jej orgánmi v rámci reformy verejnej správy.

Realizácia úloh prenesených zo štátu na samosprávy vyvoláva aj množstvo problémov. Týka sa to najma malých obcí, ktoré nedisponujú dostatočným množstvom finančných prostriedkov, problémy nastávajú aj v oblasti personálneho zabezpečenia výkonu prenesených úloh, najma z hl'adiska odbornej kvalifikácie pracovníkov. Dochádza aj k prípadom kedy sa kvalita zabezpečovania takýchto úloh v jednotlivých lokalitách výrazne líši, čo spůsobnje nedostatočné využívanie miestnych služieb obyvatel'mi a ich orientáciu na vačšie mestá, z čoho vyplýva zvyšovanie disproporcií medzi nimi.

Jedným z problémov súvisiacich s presunom niektorých kompetencií je aj vel'kostná štruktúra obcí v Slovenskej republike, podl'a ktorej viac ako 12% obcí má menej ako 200 obyvatel'ov a 4% dokonca menej ako 100 obyvatel'ov, pričom aj tieto malé obce majú vykonávat' také úlohy ako niektoré vel'ké mestá. (S. Konečný, 2002) Proces decentralizácie na Slovensku už prinútil viacero obcí k zlúčeniu. Bol vynútený presunom kompetencii, ktoré vyžadujú vyššie odborné vedomosti a takto sú vytvárané spoločné obecné úrady, eventuálne spoločné odbory obecných úradov, napríklad spoločný stavebný úrad (eventuálne špeciálny stav. úrad),ktorý neSl otázky pozemných komunikácii, vyvlastňovania, úrad životného prostredia (ochrana vOd, ovzdušia, problematika odpadového hospodárstva) a školský úrad do takej miery, že sa mu priznáva osobitná právna subjektivita (vid'. Obecný úrad vo Dvoroch nad Žitavou).

56

/ I I' �

seC1ÁlNA PRÁCA ve VEREJHEJ SPRÁVE

Spolupráca obcí by mala priniest' celkové zníženie nákladov, ako i vyššiu špecializáciu pracovníkov pre určité čim10sti. Zlučovanie obcí by sa tak malo odrazit' v celkovom zefektívnení výdavkov a v kvalitnejšom výkone kompetencií. O efektívnosti výdavkov však možno hovorit' len v spojitosti so zriadením ekonomicky racionálneho počtu spoločných obecných úradov. (D. Tichý, 2003)

Zákon Č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých působností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov, vymedzil prechod působností ako prenesenie výkonu působností štátnej správy na obce a samosprávne kraje a prechod působností v rozsahu ustanovenom v tomto zákone z orgánov štátnej správy do samosprávnej působnosti obcí a samosprávnych kraj ov. V zmysle tohto zákona na obec prešli niektoré posobnosti vo viacerých úsekoch:

• na úseku ochrany prírody a krajiny - na základe metodického pokynu Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 26. l l . 2001 vykonáva obec štátnu správu vo veciach ochrany drevín;

• na úseku štátnej správy vodného hospodárstva - obec napr. určuje na návrh správcu vodného toku zátopové územia, zamestnanec obce vykonávajúci presunutú působnost' na tomto úseku vykonáva vodoprávne konanie a uskutočňuje výkon právoplatných rozhodnutí a pod;

• na úseku školstva - na základe metodického pokynu Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 20. l l . 2001 boli na obec prenesené kompetencie vo vzťahu k zriaďovatel'skej funkcii základných škůl, zriaďovatel'ská funkcia školských zariadení a základných umeleckých škůl, obec tiež vykonáva správu škOl a školských zariadení, kontroluje hospodárenie šků I, pridel'uje finančné prostriedky súkromným školám, cirkevným školám a pod;

"

•

•

•

•

•

•

seC1ÁlNA PRÁCA ve VEREJNEJ SPRÁVE

na úseku všeobecnej vnútomej správy vedenia matrílC' na úseku zdravotnej starostlivosti;

,

na úseku pozemných komunikácií; prechod posobnosti stavebného úradu na obce; na úseku sociálnej pomoci - napr. s účinnosťou od 1 .1

:2003 rozhoduje obec � poskytnutí opatrovatel'skej

slllzby, o povInnosti obcana zaplatit' úhradll za poskytnutie . opatrovatel'skej SlllŽby, o poskytovaní starosthvostl v zariadeniach sociálnych služieb, o poskytnutí prepravnej SlllŽby a pod.; na úseku územného rozhodovania a stavebného poriadku posobnosť stavebného úradll.

Zákon o obecnom zriadení v ustanovení § 22 ods. I) Národná rada SR može vždy k I. januám na návrh vlády

vyhlásit' za mesto obec, láorá a) je hospodárskym, administratívnym a kultúmym

centl'om, alebo centrom cestovného mclm, alebo kúpel'ným mestom,

b) Zabezpečuje služby aj pre obyvatel'ov okolitých obcí,

c) zabezpečuj e dopravné spojenie s okolitými obcami, d) má aspoň v časti územia mestský charakter

zástavby, e) má najmenej 5 000 obyvatel'ov.

Obec možno vyhlásit' za mesto aj v prípade, ak nespíňa podmlenkll počtu obyvatel'ov ale je to opodstatnené vzhl'adom na plneni� ostatných, liŽ spomiI�aných predpokladov. Tak napr. Tatranske osady v celku nesplňajú predpoklad počtll trvale žijúcich 5 000 obyvatel'ov, avšak hl'adisko poslania je v tomto prípade rozhodujúce pre udelenie statusll Mesto Vysoké Tatry.

, M?sto ,može �Iiaďovat' v mestských častiach s vlastným uzemlm vybory. Clenmi výborov sú všetci poslanci mestského zastupitel'stva, zvolení v mestskej časti. Výbory reprezentujú obyvatel'ov mestskej časti a podiel'ajú sa na samospráve mesta. Medzi orgány mesta patrí mestské zastupitel'stvo a primátor.

58

SDC1ÁlNA PRÁCA VD VEREJNEJ SPRÁVE

Mestské zastupitel'stvo je orgánom samosprávy mesta. Na jeho postavenie sa vzťahujú llstanovenia zákona o obecnom zriadení týkajúce sa obecného zastupitel'stva. Okrem toho mestské zastupitel'stvo najma:

• rozhoduje o zriadení výborov v mestských častiach a vymedzuje ich oprávnenia,

• ustanovuje znaky mesta (erb mesta, vlajku, pečat'), • schval'uje štatút mesta.

Primátor - je predstaveným mesta a jeho najvyšším orgánom. Na jeho postavenie sa vzt'ahujú ustanovenia ako pri starostovi. Úlohy obecnej rady a obecného úradu plní v mestách mestská rada a mestský úrad.

4.2.2 Samosprávny kraj - vyšší územný celok

Samosprávny kraj je samostatný územný samosprávny

a správny celok Slovenskej republiky. Vyšší územný celok je

samosprávny kraj . Samospráva vyššieho úzelllilého celku

vyjadmje dmhú úroveň samosprávy a vychádza z princípu

subsidiarity, na základe ktorého má byt' verejná správa

vykonávaná orgánmi, ktoré sú k občanovi najbližšie

a budovaná zdola nahor. Základným predpokladom

vybudovania dmhej úrovne samosprávy je rozdele!lÍe

kompetencií medzi štát a úzenmú samosprávu tak, aby stát

prostredníctvom orgánov miestnej štátnej správy zabezpečoval

len tie úlohy, ktoré by neboli efektívne a hospodárne

realizované prostredníctvom súkronmého sektora

jednotlivcovo V procese decentralizácie dochádza teda k presunu

kompetencií z orgánov štátu na obe úrovne územnej

samosprávy - obce i samosprávne kraje. . . . V podmienkach Slovenskej republiky eXIstuje vlacero

dovodov, ktoré poukazujú na nevylmutnost' a opodstatneno�ť

vytvorenia samosprávy vyššieho úzelllilého celku. (1. PIlat,

2002)

59


Historický vývoj samosprávy v našich podmienkach smeroval k dvojÚTovňovej samospráve a tomu zodpovedajúcemu územnému usporiadaniu krajiny.

Racionálne rozdelenie úloh medzi štát a samosprávy ktoré ul'ahčí systém verejnej kontroly, zvýši účinnosť a efektívnosť je zároveň významným krokom integrácie SlovenskeJ republiky do európskych štruktúr.

Za účelom vymedzenia posobnosti samosprávneho kraja je potrebné vylúčiť plnenie určitých úloh, ktoré patria štátu.

Možno sem zaradiť: • plllenie úloh patriacich k základným úlohám štátu

podl'a ústavy alebo povahy veci, ako, napr. obrana štátu, správa štátu, bezpečnosť štátu, súdnictvo a prokuratúra;

• vykonávanie správy bezprostredne sa týkajúcej postavenia :fYzických osob a právnických osob;

• vykonávanie štátneho dozoru a dohradu nad obcami a ďalšími samosprávnymi subjektrni verejného práva a súkromného práva a občanmi.

Vyšší územný celok zakotvuje Ústava Slovenskej repnbliky v čl. 64 ako samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky, ktorý spoln s obcon tvorí územnú samosprávn.

Základným právnym predpisom vymedzujúcim postavenie vyššieho územného celku, územné členenie Slovenskej republiky, posobnosť vyššieho územného celku a jeho vzťah k orgánom štátu, obciam a iným právnickým osobám je zákon č. 30212001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov - zákon o samosprávnych kraj och.

V § I ods. 3 sú vymenované samosprávne kraje, ktoré sa zriaďujú spolu s ich sídlami. Územný obvod samosprávneho kraja sa zhoduje s územným obvodom kraja - územnej

60

seC1ÁLNA PRÁCA ve VEREJNEJ SPRÁVE

jednotky pre výkon štátnej správy, ide teda o symetrický model územného a administratívneho usporiadania štátu. Územný obvod samosprávneho kraj a je možné meniť iba zákonom.

Rovnako ako obec i samosprávny kraj je právnická osoba, ktorá za podmienok stanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami, zabezpečuje a chráni práva a záujmy svojich obyvaterov.

Obmedzovať samosprávny kraj vo veciach územnej samosprávy, či ukladať mu v týchto veciach povinnosti možno len zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy.

Samosprávny kraj sa pri výkone samosprávy stará o všestranný rozvoj svojho územia a o potreby svojich obyvaterov, pričom citovaný zákon stanovuje, že obyvaterom samosprávneho kraj a je osoba, ktorá má trvalý pobyt v obci na území samosprávneho kraj a a ďalej vymedzuje oblasti, v ktorých samosprávny kraj vykonáva svoju posobnosť.

Samosprávny kraj má: • normotvornú právomoc - v rámci nej može vo veciach

územllej samosprávy vydávať všeobecne závazné nariadenia, ktoré ale nesmú byť v rozpore s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada SR, a ktoré boli ratifIkované a vyhlásené sposobom ustanoveným zákonom, so zákonmi a nariadeniami vlády; vo veciach preneseného výkonu štátnej správy može vydávať nariadenia len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach;

• rozhodovaciu právo moc do vnútra - o vlastnom majetku, veciach územného rozvoja, ale i navonok -rozhoduje o ekonomických činnostiach v území, plánovacia činnosť, rozhoduje o miestnych daniach a poplatkoch;

• kontrolná právomoc - v oblasti nakladania s vlastným majetkom, k vlastným fInanciám a organizáciám;

61

saCIÁlNA PRÁCA va VEREJNEJ sPRÁVE

• sankčná právomoc - napr. možnosť uložil' pokutu za porušenie nariadenia;

• kreačná právomoc - zriaďovanie vlastných inštitúcií, organizácií;

• podiel'a sa na tvorbe a ochrane životného prostredia, rozvoji cestovného ruchu;

• spolupráca s obcami pri tvorbe programov sociálneho, ekonomického rozvoja obcí a ďalšie. (l Pilát, 2002)

V zmysle citovaného zákona móže samosprávny kraj v rozsahu svojej pósobnosti rozvíjať medzinárodnú spoluprácu s územnými a správnymi celkami alebo úradmi iných štátov a tiež má právo stať sa členom medzinárodného združenia územných orgánov alebo úzelmlých celkov. Zákon podrobne upravuje podmienky tejto spolupráce, ktorá si vyžaduje písOlmlú dohodu oboc1l zÚčastnených strán.

Upravený je tiež vzťah samosprávneho kraja k orgánom štátu, obciam a iným právnickým osobám. Tu ide najma o poskytovanie údaj ov z róznych evidencií , spoluprácu s orgánmi štátu, mymi samosprávnymi krajmi, obcami a právnickými osobami, vzájomnú súčinnosť a pod. Štátne orgány vykonávajú dozor a kontrolu nad činnosťou samosprávneho kraja v rozsahu vymedzenom v osobitných zákonoch.

Orgán mi samosprávneho kraja sú: • zastupitel'stvo samosprávneho kraja, • predseda samosprávneho kraja.

SÚ to orgány obligatóme - ich vznik predpokladá zákon. Zastupitel'stvo je zbor zložený z poslancov volených obyvatel'mi samosprávneho kraja, ktorý rozhoduje o základných otázkach samosprávneho kraja. Predsedu taktiež volia obyvatelia samosprávneho kraja v priamych vol'bách.

Zákon podrobne upravuje otázky nezlučitel'nosti funkcie poslanca a predsedu samosprávneho kraj a, aj pósobnosti týchto orgánov. Olaem uvedených orgánov zákon umožňuje zastupitel'stvu samosprávneho kraja zriaďovať si komisie a iné

62


orgány a volil' do funkcie hlavného zamestnancom samosprávneho kraja plnenia jeho úloh.

kontrolára, a vykonáva

ktorý je kontrolu

Zastupitel'stvo zriaďuje mandátovú a finančnú komisiu povinne a móže zriaďovať aj ďalšie komisie ako stále či dočasné poradné, iniciatívne a kontrolné orgány.

Administratívne a organizačné záležitosti zabezpečuje úrad tvorený zamestnancami samosprávneho kraja, na čele ktorého je riaditel'.

Pri výkone samosprávnej pósobnosti je samosprávny orgán viazaný Ústavou SR, zákonmi, atd'., ale samotný výkon pósobností podlieha už len jeho rozhodovacej právomoci a regulácii vlastnými všeobecne závaznými nariadeniami.

Pri prenesenom výkone štátnej správy je orgán samosprávy len mechanickým vykonávatel'om daných pósobností, ktoré naďalej zostávajú pósobnosťami štátneho orgánu.

Pósobnosti, ktoré sa presunuli z orgánov štátu na obce a samosprávne kraje sú stanovené v zákone č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pósobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky v znení neskorších predpisov.

63


Graf Č. 3 Organizačná štruktúra vyššieho územného celku.

Samosprávny kraj

I

Predseda Zastupitel'stvo

samosprávneho kraja I-- samosprávneho kraja

I Úrad Komisie

�amosprávneho kraja I-

Kontrolór L--

4.3 Verejnoprávne inštitúcie

Verejnoprávne inštitúcie predstavujú jeden zo základných pojmov verejnej správy. Tieto organizácie sa vyznačujú osobitným okruhom činnosti, ktoré podporujú plnenie štátnych, resp. iných verejných úloh. Spravidla sú zriaďované zákonom a financované čiastočne aj zo štátnych prostriedkov a vo svojej činnosti podliehajú štátnemu dozoru. Patria sem napr. Slovenská televÍzia, Slovenský rozhlas, Sociálna poisťovňa a ďalšie.

64


Inštitúcie (korporácie) vo všeobecnom slova zmysle je združenÍm osab za účelom dosiahnutia určitého ciel'a. Sledovaný účel má potom obrovský význam a vplyv na vlastný obsah činnosti korporácie.

Inštitúcie (korporácie) sú vždy právnickými osobami a podl'a toho mažeme rozoznávať:

• súkromnoprávne inštitúcie, • verejnoprávne inštitúcie.

Pod verejnoprávnou korporáciou teda mozeme chápat' člensky organizovaný subjekt verejnej správy, ktorému bola zverená moc samostatne plnit' verejné úlohy. (D. Hendrych, 1994)

Črty verejnoprávnych korporácií Medzi základné znaky a črty verejnoprávnej korporácie na rozdiel od verejných fondov a verejných podnikov

zaraďujeme tieto osobitosti: a) je to samostatná právnická osoba, b) má delegovanú časť verejnej moci - t.j . má mocenskú

právomoc, c) zakladá a vytvára sa zákonom, resp. na základe zákona, d) je budovaná na členskom principe (okrem štátu v ktorom

sa uplatňuje občiansky princip), e) členmi mažu byť osoby fYzické a aj osoby právnické, f) phlÍ samostatne časť verejných úloh, g) je relatívne nezávislá od štátu, pričom však v určitom

rozsahu podlieha dozoru štátu. (M. Kiovská, 2000)

Verejnoprávne korporácie možno členit' na dve záklarulé skupiny:

• úzenmé sú charakterizované prÍslušnosťou k určitému územiu (napr.podl'a trvalého bydliska),

• osobné (profesné alebo záujmové) - sú obsahovo a člensky viazané na príslušnosť k určitej záujmovej

65

SaCtÁLNA PRÁCA ve VEREJNEJ SPRÁVE

skupine a to na báze dobrovol'ného alebo povinného členstva (napr. profesijné komory, zvazy, záujmové združenia pokial' im zákon priznáva verejnoprávne oprávnenia.).

Verejnoprávna inštitúcia (kOlporácia) sa právne zriaďuje zákonom, alebo na základe zákona, a preto možno povedať, že svoju subjektivitu odvodzuje od štátu, ktorý jej dal (na ňu presunul) určitú časť tzv. vrchnostenských právomocí. Hlavnou úlohou a zmyslom činnosti týchto orgánov je realizácia časti verejnej správy, a to pomocou metód a prostriedkov samosprávno-mocenského charakteru. Pritom sa predpokladá aj využitie donucujúcich prostriedkov verejnej moci.

Treba poznarnenať, a vývoj za posledných desať rokov to potvrdzuje, že práve vo verejnoprávnych korporáciách je možné vidieť, nakol'ko štát s uvol'ňovaním moci, autonómnosti rozhodovania, to myslí úprimne. Takým rukolapným dokazom je kreovanie a fungovanie orgánov verejnoprávnej Sociálnej poisťovne, ktorej samosprávne orgány, v minulosti tvorené na tripartitnom princípe si zvolili zo svojho stredu predsedu správnej rady a v súčasnosti kedy generálneho riaditel'a vymenúva vláda na návrh MPSVaR.

Kontrolné otázky 1 . Aké sú charakteristické črty štátnej správy? 2. Aké je postavenie vlády SR k NR SR? 3 . Aký je rozdiel medzi miestnou štátnou správou so

všeobecnou posobnosťou a špecializovanou posobnosťou? 4. V čom spočíva podstata samosprávy? 5 . Aký bol hlavný dovod vytvorenia vue?

66

SeCtÁLNA PRÁCA va VEREJNEJ SPRÁVE

Proces reformy verejnej správy bezprostredne súvisí s transformačnými procesmi, ktoré nadviazali na spoločenské zmeny po roku 1989. Išlo najma o zmenu politického systému a proces ekonomickej a sociálnej transformácie v spoločnosti. Tento proces, ktorý na Slovensku začal v roku 1990 sa orientoval najma na zrušenie systému úzenmej verejnej správy, reprezentovanej sústavou národných výborov, prestavbu úzenmého členenia, utváranie právnych a ekonomických predpokladov na vznik reálnej územnej samosprávy na obecnej a rozpočtovej úrovni. .

V rokoch 1 990 - 1999 sa uskutoč!'íovali zmeny, ktoré malt mnohokrát protichodný charakter, s dopadom na neprimerané výdavky. Vobec sa nepokračovalo . v nash�penom procese decentralizácie z roku 1990 a napnek realnej eXlstencll oddeleného modelu verejnej správy sa zmeny realizovali výhradne v štátnej správe:

• po roku 1990 prechod z trojstupňového na dvojstupňové riadenie a prechod z tzv. integrovaného na rezortné riadenie miestnej štátnej správy;

• po roku 1996 prechod z dvojstupňového riadenia na trojstupňové a z rezortného na integrované riadenie;

• po roku 1998 snaha o zachovanie trojstupňového riadenia, ale zároveň snahy o opatovný prechod na rezortné riadenie vo forme špecializovaných sietí.

V roku 1999 vláda Slovenskej republiky vzala na vedomie Stratégiu reformy verejnej správy uznesením č. 695, schválila prvé kroky decentralizácie a určila, že je potrebné definovať novú štruktúru územnosprávneho usponadama Slovenskej republiky. V zmysle tejto stratégie je verejná správa na Slovensku zabezpečovaná na troch úrovuiach:

1. štát, 2. vyšší územný celok, 3 . obec.

67


V, tky tri úrovne verejnej správy sa pri zabezpečovaní úloh se , . , l' ovať

riadia verejným a súkromným právom, su povmne rea lZ . ,

úlohy zverené im zo zákona a ako právnic��, OSO�y kon�Ju

úkony dohodnuté predstaviteťmi obce, vysslCh uzemnych

celkov resp. štátu. (V. Nižňanský, 2?02) . , ' Modemá verejná správa mUSl pl11lť v�e�beene

, pla;ne

kritériá, bez ohradu na jej štruklÚru, ktorýml s�: Ja�na,delb�

p6sobnosti, právomocí a zodpovednosti me�zl, mstl.tucl�ml

verejnej správy vo vzťahu k občanovI, kvah�a legtslatlva: dodržanie a schopnosť vynucova11la p:-ava, vysoka

profesionalita a etika zamestn�n�ov v,ereJ�eJ sťr:vy.

, , Kvalimá a fungujúca vereJna sprava Je dole�ltou sucasťo�

fungujúceho štátu. Celý proces reformy Je komplexny

a dlhodobý.

Slovenská republika patrí medzi krajiny . s najvačšou

koncentráciou kompetencií, financií a POhtlck�J mOCI

v porovnaní so štátmi Višegrádskej štvorky, �l� aj OECD;

ričom práve decentralizácia a tým aj demoIa;atlzaCla vereJ�eJ

; rávy je hlavným trendom druheJ POlovIce �O. storocla

:rozvinutých krajinách. Centralizácia rozhodova11la a nade11la

verejnej správy má všeobecne známe ��dostatky, ako �apr.

nízka miera flexibility na miesme POZlad�Vky" normat�vne

rozhodovanie, oneskorené reakcie na VZ11lknute .problemy:

neumožňuje efektívne riešiť nepopuláme 0patre11la" vysoka

centralizácia a spoluzodpovednosť ústrednyc� o�ganov, za

. operatívnu ČillliOSť komplikuje plne11le . hla;nych uloh vlad�

a ministerstiev, t.j. koncepčnú, leglslatlvnu, metodlCkú

a kontrolnú činnosť. , " , dn ' ch Priverká koncentrácia operatívnyc.h cmno�tl n.a ustre �

or ánoch štátnej správy sp6sobuje aj .pr�trvava�lle rezormeho

? t u ČO sťažuje účinnú koordináclU clnnostl a definovrn:l� pns up , , ' . b d v rýchleJseJ celoštátnych priorít. Zaroven Je rz �u

,, ' .

" , " činností ktoré by efektlvneJsle mohh translonnacll , . " Proces

b ' ť súkromné resp neziskové orgamzacle. za ezpecova , , ' . , ' 'ť y krok decentralizácie verejnej spravy Je vyznamny a pozl lvn

68

l I,


v budovaní systému verejnej správy na Slovensku a zároveň je to efektívny a účinný nástroj na riešenie problémov miesmych samospráv a zohl'adnenie ich špecifík.

Základným rámcom pre ďalšie uplatňovanie decentralizácie verejnej správy je Koncepcia decentralizácie a modernizácie verejnej správy, ktorú vláda Slovenskej republiky schválila uznesením Č. 230/2000 Z. z.

Jej hlavným ciel'om je posilnenie ústavného práva občanov vplývať na štámu moc a posilnenie postavenia volených zástupcov občanov na všetkých úrovniach verejnej správy.

Decentralizácia správy vecí verejných má tri dimenzie: I. decentralizáciu kompetencií, 2. decentralizáciu financií, 3 . decentralizáciu politickej moci, teda odovzdanie

zodpovednosti, právomocí a financií pre zabezpečovanie jasne vymedzených verejných úloh územnej samospráve.

D61ežitým predpokladom decentralizácie je vytvárať priestor pre vzájomný dialóg medzi územnou samosprávou navzájom a taktiež vo vzťahu k štámej správe, nakol'ko prenos kompetencií si vyžaduje spoločné a koordinované úsilie príslušných subjektov na r6znych úrovniach verejnej správy.

Medzi závažné úlohy patrl i stabilizácia územnosprávneho usporiadania Slovenskej republiky s určením podmienok na úpravu tohto usporiadania v budúcnosti a v neposlednom rade i riešenie nedostatočnej administratívnej a riadiacej kapacity malých obcí v súvislosti s preberaním nových úloh a zodpovednosti za ich výkon.

Decentralizácia verejnej správy si vyžaduje aj decentralizáciu verejných fínancií a zásadnú zmenu vzťahov medzi rozpočtom štátu a rozpočtami územných samospráv. Súčasťou zmien je i posilnenie finančnej autonómie územnej samosprávy v súlade s princípmi Európskej charty miesmej samosprávy. Posilnenie nezávislosti si na druhej strane vyžaduje aj zvýšenie fmančnej zodpovednosti a zavedenie

69


• v tátu ktoré však nesmú kontrolných mechanizmov zo stIany s , ' v oblasti narúšať autonómnosť rozhodovania samosprav

financií. (S. Konečný, 2002)

5.1 Všeobecné princípy verejnej správy

Medzi základné princípy .reform! .

verejnej správy v podmienkach Slovenskej repubhkyyatn�.

• Posilnenie občianskej spo�ocnos�l. á re nich d , vťt má slúžiť svoJlm obcanom, m p

v

'

,

Mo emy s a . nky b rástla !Ch zlvotna vytvárať ta:(é r�mco;é , pOhdmle. ah�ut� �bčanov do riešenia ' v zaroven ma ulo u vtl

. . V' uroven a . drn' ok pre SlrslU . ' h áležitostí. Vytvoreme po Jen . ,

, vere��y� . z v re ribliženie vereJ1leJ spravy partlclpaclU �bcaI�ov,. Podpo�ednosti za riešenie miestnych k občanOVI a ? ovz anl� z

iešenie regionáhIych úloh úloh nl1estneJ samosprave a z� I ti Vv • u' zemnei samospráve, tvona podstatu re onuy. vysseJ J

'd' 'ty • Presadenie principu ��bs� Iana�ená decentralizovať Uplatnenie p;i�cípu .subsldl�ntym:

í z ústrednej vlády na a dekoncentrov�t co naJv: p;avo zabezpečovanie verejných miestnu úro ven. �od�ove

d o

� �� pre rozvoj Slovenska, má služieb a za VY,tvarame po mJe� nálne' samospráve. Princíp byť odovzdana ,�!estneJ a r

leikglO

ny' J v kraJ' inách Európskej b . ď 'ty sucasnostl ap ova . v '

SU SI Jan ,,v

v v, vzniknutý problém sa primerane nesl únie znamen�, ze kazdy

I kd ú najlepšie podmienky na na tej úrovm, kde vzmko , a . : s . jeho objektívne zhodnotenie a neseme. • Efektivnost'.

o v he' z kompetencií " 'ávy prenasa mno Refonua vereJneJ Spl . , . st a obcí To znamená ' . , na úroveň reglOnov, mJe . .

v •

štatneJ spravy v ' 'n ' ch úloh a vyneseme efektívnejšie zabezpecemeh

vereJt Ya'lnym rozhodovaním. k ósobenýc cen r , nedostat ov sP . . . . ' systém kontroly celeho Podmienkou efektiVity Je aj novy verejného sektora.

7.


• Transparentnost'. Neprehl'adná, komplikovaná a na subjektivizme úradnikov založená verejná správa sp6sobuje klientelizmus a kOlUpciu. Predpokladom úspešnej refonny je jednak sprehl'adnenie jej štruktúry, ale najmi! jej mod.emizáciu, infonnatizáciu a Zvýšený podiel občanov na jej riadení a vykonávaní. • Flexibilita.

Dnešný sp6sob výkonu verejnej správy je v mnohých prípadoch príčinou rastu sociálneho napiitia a prehlbujúcich sa rozdielov medzi životnou úrovňou v jednotlivých regiónoch Slovenska Riešením tohto závažného nedostatkn je regionalizácia krajiny, ktorá cez konštituovanie samosprávy vyšších územných celkov a tvorbu regionáhIej politiky povedie k lepšiemu využitiu pozitív regiónov. eV. Nižňanský, 2000) 5.2 Stručný prehl'ad reformy verejnej správy

Do roku 1989 bola miestna verejná správa vykonávaná prostredníctvom národných výborov - orgánov socialistickej moci. Po demokratizačných zmenách v rOkn 1 989 sa uskntočnilo viacero zmien územnosprávneho usporiadania. V septembri 1990 prijala Slovenská národná rada zákon Č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Týmto sa obnovila miestna srunospráva na úrovni obcí. Došlo k oddeleniu štátnej správy a územnej samosprávy a k zavedeniu tzv. oddeleného modelu verejnej správy. Po obnovení miestnej samosprávy sa zvýšil počet obcí. Zatial', čo v roku 1 989 existovalo na území Slovenska 2694 obcí, v rokn 1 99 1 ich už bolo 2825. V rokn 1 990 prišlo k zrušeniu krajskej úrovne štátnej správy a miestna štátna správa bola na území Slovenska organizovaná v 38 okres och a 121 obvodoch. V roku 1996 prišlo k d'alšej reorganizácii miestnej štátnej správy. Bolo zlUšených 121 obvodov a opiitovne sa zaviedla krajská úroveň štátnej správy. Slovenská republika bola rozdelená na 8 krajov a 79 okresov. Zákonom č. 221/1996 Z. z.

7J


o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky bolo zárovetl rozhodnuté o symetrickom usporiadaní miestnej štátnej správy a druhej úrovne miestnej samosprávy na úrovni kraja. Pokračoval nárast počtn obcí. V rokn 2000 ich počet dosiahol 2883. Zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení sa v rokn 2001 výrazne obmedzilo ďalšie štiepenie obcí.

K 1. januáru 2002 vznikla druhá úroveň miestnej samosprávy, v rámci hraníc administratívnych kraj ov. V súlade s ústavou sa nazýva vyšší územný celok.

Paralelne so zmenami vo verejnej správe sa mení aj súdny systém a polícia.

Pod spoločným názvom reforma verejnej správy sa na Slovensku v rokn 1999 (materiál "Stratégia ref01my verejnej správy") a v roku 2002 (materiál "Koncepcia decentralizácie a modemizácie verejnej správy") pripravovali a od rokn 2002 realizujú štyri refom1y: územnosprávna reforma, administratívna reforma, decentralizácia štátu a modernizácia verejnej správy. Samozrejme tieto reformy ovplyvnili aj ďalšie zmeny v jednotlivých oblastiach spoločenského života (napr. zdravotnícka refonna, dochodková ref01u1a, daňová reforma atď.). Realizáciu týchto reforiem podporili nielen viaceré politické strany, ale aj vačšina miestnych a regionálnych politikov a mimovládne organizácie, združujúce angažovaných občanov Slovenska. Rozdelenie zodpovednosti medzi štátnou správou a územnou samosprávou prešlo za posledné roky viacerými naozaj zásadnými zmenami a zavazuje preto, že reforma verejnej správy, ako celok, je takpovediac reforma s otvoreným koncom. Musí neustále reagovať na nové trendy a očakávania občanov, na trendy globalizácie, ale zároveň aj regionalizácie. Stačí si všimnúť procesy spájania a rozdel'ovania štátov, spájania sa obcí, prerozdel'ovania kompetencií, či úpravy systémov financov�nia verejnej správy napríklad v severských štátoch alebo aj vo Svajčiarsku.

72


5.2.1 Daňová reforma

Posledná výrazná reforma daňovej sústavy bola uskntočnená pred desiatimi rolemi pod vplyvom vážnych zmlen v ekonomickej sfére - prechodu od centrálne plánovaného hospodárstva socialistického typu k trhovo orientovanej ekonomike. Daňové zákony platné od roku 1993 boli vel'akrát novelizované, najma v snahe opraviť ich nedostatky. Niektoré zmeny daňových zákonov boli podmienené aj politickými a d'alšími vplyvmi, na základe klorých do daňových zákonov preniklo vel'a nesystémových opatrení, ktoré zvýhoooovali či znevýhodňovali určité sknpiny daňovníkov.

Z pohl'adu rozloženia daňového bremena Koncepcia daňovej refonny sledovala presunutie daňového zaťaženia z priamych daní na dane nepriame (daň z Plidanej hodnoty a spotrebné dane), ktoré sú z hl'adiska výberu daní jednoduchšie.

Pri formulovaní daňovej politiky bolo potrebné zohl'adniť aktuálnu situáciu vo verejných financiách a zámer vlády splniť deklarovaný ciel' vo vzťahu k Európskej únii - dosialnmť, aby v roku 2006 celkový deficit verejných fmancií nepresiahol úTOveň 3 % hrubého domáceho produktn. Preto základnou pod:!1ienkou daňovej reformy bola fiškálna neutrálnost'. (M.Svec, 2004)

V súlade so zásadou rovného zdanenia príjmov fyzických osob aj právnických osob sa od 1 . januára 2004 uplatňuje iba jedna lineáma 19% sadzba dane. Nová legislativa eliminovala 21 roznych sposobov zdanenia príjmov, vrátane piatich roznych daňových sadzieb v jednotlivých daňových pásmach pri dani z príjmov fyzických osob.

S účinnosťou od I. januára 2004, bola znížená sadzba daň z prijmov právnických osób na 19% z povodnej 25 %-nej sadzby. Nový daňový systém záro:veň sleduje princip jednorazového zdanenia investícií a kapitálových príjmov, a to v momente, keď sú prevádzané z úrovne spoločnosti na jednotlivcovo Z uvedeného dovodu bola zrušená daň z dividend

73


a kapitálový príjem bude zdanený iba raz, na úrovní ziskov spoločností.

Výnimky a oslobodenia od dane, vrátane daňových prázdnin, odkladov platenia daní, individuálne daňové základy a osobitné sadzby dane, sú eliminované aj pri zdaňovaní spoločností. Paušálna daň pre podnikatel'ov bola zrušená a bol zavedený inštitút paušálnych výdavkov.

5.2.2 Dochodková reforma

Sk6r ako začneme hovoriť o d6chodkovej reforme je potrebné pripomenúť, že ona je súčasťou transformácie sociálnej sféry v Slovenskej republike, ktorá bola zahájená krátko po zmene sociálno - politickej podstaty štátu v roku 1989. Sociálna transformácia však musí vychádzať z procesu ekonomickej transformácie a táto má nádej na úspech iba pri politickom konsenze v spoločnosti.

Celkove má tri etapy, pričom hned' v začiatku bol vypracovaný scenár sociálnej reformy. V súčasnosti sa Slovensko nachádza v tretej etape.

Nový d6chodkový systém na Slovensku vstúpil do platnosti I . januára 2005. Od tohto termínu do 30. júna 2006 sa občania m6žu rozhodnúť, či chcú dostávať svoj budúci d6chodok z jedného alebo dvoch zdroj ov, nazývaných tiež piliere d6chodkového systému. Starý d6chodkový systém, platný do konca roka 2003, bol nespravodlivý a nemotivujúci, pretože:

• Občania dostávali približne rovnaké d6chodky bez ohl'adu ua to, kol'ko zarábali a aké odvody platili do Sociálnej poisťovne. Inak povedané, ti, čo zarábali nadpriemerne, prispievali na d6chodky tým, čo zarábali podpriemerne, a preto sa občania platbe odvodov vyhýbali.

• Pri výpočte d6chodku brala Sociálna poisťovňa do úvahy len 5 zárobkovo najlepších rokov z posledných 10 rokov pred odchodom do d6chodku, počas ktorých mohol mať občan nižší prijem ako v mladšom veku.

74


• Existovala maximálna výška d6chodku, takže nikto nemohol mať vyšší d6chodok ako zákonom stanovené maximum (do 3 1 . 12. 2003 to bolo 9 219 Sk). (V. Škola, A. Botev, 2004)

Dochodkový systém pozostáva z troch pilierov: 1. pilier - tzv. priebežný dóchodkový systém. Reprezentuje ho Sociálna poisťovňa. Jde o povirmý

systém, do ktorého musia osoby vykonávajúce zárobkovú čirmosť, ako aj ich zamestnávatelia, platiť odvody. Sociálna poisťovňa vyzbierané peniaze hned' používa na výplatu d6chodkov pre súčasných d6chodcov. Ked' aktivny občan odíde do starobného d6chodku, Sociálna poisťovňa mu pravidelne vypláca starobný d6chodok. Okrem starobných d6chodkov Sociálna poisťovňa vypláca aj pozostalostné d6chodky a invalidné d6chodky.

1 . pilier (Sociálna poisťovňa) v rámci d6chodkovej refonny prešiel viacerými zmenami. Najd61ežitejšie je, že od 1 . januára 2004 Sociálna poisťovňa vypočítava občanovi starobný d6chodok z I. piliera podl'a spravodlivejšej metódy, ktorá berie do úvahy počet odpracovaných rokov (roky poistenia) a príjem dosiahnutý v rozhodujúcom období (v zásade od roku 1994 do dovtšenia d6chodkového veku). Takisto sa zavádza Možnosť predčasného alebo neskorého odchodu do d6chodku, zvýhodňujú sa rodiny s deťmi, občanom sa umožňuje poberať d6chodok aj pracovať a súčasným d6chodcom sa ich d6chodky pravidelne zvyšujú. Nový d6chodkový systém takisto chráni občanov, ktorí stratia prácu tesne pred d6chodkom a odmeňuje občanov, ktorí zostanú pracovať aj po dovtšení d6chodkového veku.

2. pilier - súkromný, kapitalizačný alebo sporivý pilier. Reprezentujú ho osobné d6chodkové účty v súkrorrmých

D6chodkových správcovských spoločnostiach (DSS). Fungovanie DSS podlieha prísnym pravidlám a d6slednej kontrole štátu. Garantom fungovania 2. piliera je štát. Zapojením sa do 2. piliera, časť odvodov (vo výške 9 % z

75


luubej mzdy), ktoré doteraz platil zamestnávatef do Sociálnej poist'ovne, poj de na osobný dochodkový účet. Každý mesiac tak na osobnom dochodkovom účte pribudne 9 % z príjmu. Celková výška odvodov sa teda nezmení, len sa rozdelí medzi 1 . a 2. pilier. Peniaze na osobnom dochodkovom účte v DSS sa budú prostredníctvom vybraných dochodkových fondov investovat' a zhodnocovať tak, aby ich hodnota postupne rástla. Takýto dochodok bude pozostávat' z dvoch zdrojov - prvá časť zo Sociálnej poist'ovne ( 1 . pilier) a druhá čast' z vlastných peňazí nasporených a zhodnotených na osobnom dochodkovom účte (2. pilier). Dochodok z 1 . piliera bude závisieť od počtu odpracovaných rokov a príjmov počas celého pracovného života. Hlavným ktitériom vstupu do 2. piliera je vek.

3. pilier - do pInkové dochodkové poistenie. Doplnkové dochodkové poistenie je individuálne

zabezpečenie sa pred finančnou neistotou. Doplnkové dochodkové poistenie sa riadi zákonom Č. 123/1996 Z. z. v znení zákona č. 409/2000 Z. z. Je to dobrovofná forma dlhodobého sporenia s možnosťou prispievania zamestnávatefa, kde klient uzatvára zmluvu s Doplnkovou dochodkovou poisťovňou a zavazuje sa pravidelne prispievať na svoj individuálny účet v Doplnkovej dochodkovej poisťovni. Doplnková dochodková poist'ovňa zhodnocuje vklady svojich klientov a zavazuje sa vyplácat' poistencovi doplnkový dochodok po splnení náležitých podmienok určených v zmluve a dávkovom pláne. Doplnkové dochodkové poistenie nie je poistenie, hoci to má v názve. Nekryje žiadne riziká, ide len o sporeme.

Systém doplnkového dochodkového poistenia garantuje každému klientovi nárok minimálne na ním vložené prostriedky. Tieto sa nemožu spotrebovať na náklady. Je tu možnosť kedykofvek prerušiť účasť na doplnkovom dochodkovom poistení, kedykofvek znížit' alebo zvýšit' príspevky bez obmedzenia a bez sanktií. Doplnkové dochodkové poistenie zatíaf nepodlieha žiadnym poplatkom, s

76


výnimkou sankcie pri zrušení v prvom roku sporenia. (V.Skola, A. Botev, 2004) ,

�akto bola transformácia skoncipovaná, rozbehnutá. ",:sak pnchodom "favicovej" vlády, ktorá svojim programom zl�kala volebné . víťazstvo, bolo potrebné napÍňať skutkami. Este v devaťdeslatlCh rokoch ekonomickí analytici varovali pred ,neudržatefno�ťou sociálneho systému, ktorého najvačšou pol�z�0.u bol a aj Je dochodkový systém. Z toho dovodu bola reahzacJa transformácie dochodkového systému orientovaná okrem iných princípov a zásad, najma princípom zásluhovost; eventuálne odloženej spotreby. Tak si poistenci odkladali 9% do p:vého. -:- priebežného a 9% z dochodkového poistenia do �h�ho plher� - zhodnocovacieho (kapitalizačného), ktorý kazdemu pOlstencovi viedli dochodkové správcovské spoločnosti (ďalej len DSS). Pred koncom roku 2007 MPSVaR be�pečnosť �akto uložených peňazí poistencov spochybňovalo a :ak�nom c. 555/2007 Z.z. zaviedlo viacero opatrení, ktoré posobla na zabezpečenie finančnej stability priebežne financovaného systému (piliera). Jednalo sa najma o predÍženie p�trebnej doby dochodkového poistenia na nárok na starobný dochodok a predčasný starobný d6chodok z 10 na 15 rokov poskytovanie predčasného starobného dochodku najsk6r dv� roky pred

.dovtšení� dochodkového veku, zvýšenie max. vymenavaclch základov na platenie poistného v nezamestnanosti. Taktiež sa týmto zákonom s účinnost' ou od

1 . januára 2008 umožnilo vystúpiť zo systému starobného dochodkového sporenia a súčasne sa umožnilo dobrovofný vstu? do tohto y�tému pre tie fYzické osoby, ktoré vstup do systemu nevyuz!ll do 30. Júna 2006 a ďalšie opatrenia (vid'. Odpočet plnenia úloh MPSVaR SR za obdobie od 7. júla 2006 do 3 1 . decembra 2007 - Bratislava, január 2008):

5.2.3 Reforma v zdravotníctve

Z č1.40 Ústavy SR nemožno predpokladať, že zdravotná starostlivost' je v plnom rozsahu hradená len z verejného

77


zdravDtnéhD pDistenia. PDdrnienky, kam nepDchybne patrí aj rozsah hradenej zdravDtnej starDstlivDsti, musí stanDviť zákDn. V tDmtD duchu začala aj refDnna zdravDtníctva.

Verejné zdravDtné pDistenie je pDvinné pDistenie. Týka sa Dsob s trvalým pDbytDm na území SR, ktDrí sú zamestnaní alebD pDdnikajú na území SIDvenska a nie sú pDistení v inDm členskDm štáte Európskej únie.

Verejné zdravDtné pDistenie je SDlidáme pDistenie; Uplatňuje sa v ňDm princíp solidarity -, zdraví a zamest�an: Dbčania platia na chDrých. BremenD nesu ekDnDmlcky aktlVm Dbčania. Tí platia do. zdravDtnéhD pDistenia bez Dhl'adu na to., či zdravDtnú starostlivDSt' pDtrebujú, alebD nie. PričDm platí, že Dbčania s vyšším príjmDm Ddvádzajú resp. platia ,!šši� pDistné, ale v rámci pDskytDvania zdravD�n�j starosthv�stl nemá nárok na lepšie služby. Z platema vereJneho zdravotneho poistenia sa nemože niktD odhlásiť, a to ani zdravý ČIDvek.

Štát platí poistné za tleto subjekty: . • Nezaopatrené deti, ak nemajú príjem , ktorý pDdheha

dani z príjmu. . • Osoby vedené v evidencii uchádzačov o zamestname. • Sociálne odkázané oSDby. • Ekonomicky neaktívni Dbčania - dóchodcovia. • Osoby na materskej alebD rodičovskej dDvolenke.

DDbrovol'ne nezamestnaní Dbčania si platia pDistné sami.

Každý poistenec (v prípade narodenia dieťaťa jeho zákD�ý

zástup ca) je povinný prihlásit' sa d� vereJnéhD . zdra�otne�o

pDistenia. Na výkon poist'ovní dohhada novDznadeny Drgan

Úrad pre dohl'ad nad zdravotnDu starostlivosťou. Refonnou zdravotníctva sa zdravotné poist'ovne

pretransfonnovali na akciDvé s?ol�čnosti: POist,enec móže byť

pDistený len v jednej zdravotneJ pOlsťDvm, ktoru (na rozdlel od

minulosti) može meniť len raz ročne. . , . , . . . , Refonna zdravotníctva zaviedla mstlmt mdlvldualneho

zdravotného poistenia, ktoré je na rDzdiel od verejn�h� poistenia, dobrovol'né. Na jeho základe pacient dostane lste

78


nadštandardné služby. Rozsah služieb, ktoré poistenie zahfňa akD �j výšku poistného si každá poisťovňa určuje sama: ln<llVlduálne poistenie može poskytovať aj komerčná pOlst'ovňa ak na túto činnost' získa Dprávnenie.

Refonna zdravotníctva zaviedla s účinnost'ou od 1 . júna 2003 poplatky za �lužby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starosthv�stl ako �astroj na regulovanie nadmemého dopytu po zdravotneJ StaroStlivosti. Bol zrušený aj zákon Č. 98/1995 Z. z. o liečebn�m �Dr�adku, . ktorý bDI nahradený viacerými :dravotnlCkyml zakomm (napr. zákon o zdravotnom poistení :. 580/2004 Z. z., o záchrannej zdravotnej službe c.579/2004 Z. z., o zdravotnej starDstlivosti a službách súvisiácich s poskytovaním zdravDtnej starostlivDsti �.576/2004 Z. z. o. pDskytDvatel'Dch zdravDtnej starDstlivosti c. 57812004 Z. z. o. zdravotných pDisťDvniach, dDhl'ade nad zdravotnDu starostlivoSťDU Č. 581/2004 Z. z . . . . ).

Zákon Č. 577/2004 Z. z. o rDzsahu zdravotnej starDstlivDsti v znení neskDrších predpisov uhrádzanej na základe verejného zdravotného pDistenia presne stanovuje, ktDré zdravotné úkony sú hradené z pDvinnéhD zdravotného poistenia, a ktDré presahujú rámec tDhto pDistenia a uhrádza ich pacient sám a v akej výške. V prvDpDčiatkDch zavedenia povinných platieb dDchádzalD často. k neoprávneným platbám. Po. sprehl'adnení systému platieb a sprísnenie kontro.l v nemDcniciach a v súkrDmných ambulanciách neoprávnené platby za PDskytDvanie zdravotnej starostlivDsti sa pDdstatne znížili.

A nezostáva len pritDm. Ministerstvo zdravDtníctva , na základe prieslcumu sa snaží, aby neDdovDdnené zisky ZD zdravDtného pDistenia sa vracali spat' na financDvanie zdravDtných úkDnDv a nie neDdovDdnené zisky pDist'Dvní. Taktiež neDdpDručilD zdravDtným pDist'Dvniarn a tie to. v súčasnDsti realizujú, neuzavriet' zmluvy s viacerými zdravDtníckymi zariadeniami (nemDcnicami) a eventuálny prechDd týChtD zariadení k realizácii v Dblasti sDciálnych služieb (napr. nemDcnica v Šali, PúchDve, Ilave, atd'.).

79


5.2.4 Reforma verejnej správy fiškálnou decentralizáciou

Refonna verejnej správy sa týka mnohých oblastí fungovania spoločnosti (ekonomiky, daňového systému, kontroly, školstva, zdravotníctva, kultúry, atd'.), ktoré sú v kompetenciách viacerých ministrov a v konečnom d6sledku aj Národnej rady SR.

Refomla verejnej správy je v súčasnosti završená fiškálnou decentralizáciou. V tretej tretine, do ktorej sa realizácia refonny verejnej správy dostala, je potrebné ešte viac posilniť autonómnosť samospráv prechodom od niektorých účelových dotácií zo štátu k ich priamemu podielu na daniach, zmenou daňového určenia niektorých daní, odstraňovaním delených kompetencií, či posilnením správneho súdnictva. Na dmhej strane je potrebné posilniť systém vnútomej a vonkajšej konll'oly samospráv. Jednou z d61ežitých úloh refonny bude pripraviť a presadiť taký model spolupráce obcí, ktorým sa zabezpečí, že aj obyvatelia malých obcí, ktorých príjmy sotva slačia na vlasmú správu obce, dostanú prístup ku kvalitným službám a k možnosti miesmeho rozvoja.

5.3 Transformácia sociálnej sféry

V roku 2002, začalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky napíňať refonny a systémové zmeny. Reforma sociámeho systému bola odštartovaná na základe "Stratégie podpory rastu zamestnanosti prostredníctvom zmien sociálneho systému a trhu práce" (d'alej len Stratégia), ktorú vláda schválila uznesením č.3 19/2003 Z. z.

V stratégii bolo konštatované, že sociálny systém bol po viacerých čiastkových zmenách bez filoz�fie a predstavoval pre chudobných a nezamesmaných pascu. Castým javom bolo zneužívanie sociámeho systému, pričom neexistovali proslliedky na identifikovanie zneužívatel'ov a postihy voči

80


nim. AktÍvn� politika,

trhu práce a aktívne opatrenia VOCI nezamestnany,m boh nakladné a málo efektívne. Štátna správa ; obla�l! soc�alnych vecí a verejné služby zamestnanosti boli Sh�ktúrova�e podl:a potrieb administratívy, nie podl'a potrieb o?canov a lI�ov pra�e .. TJeto �aktOlY prispievali k prehlbovaniu hlstonckeJ dlferenclaclI reglOnov. Na jednej strane existovali okresy a kra�e s vysokou nezamesmanosťou a na druhej strane okresy a kraje s klesajúcou mierou nezamestnanosti.

Stratégia vychádzala z troch princípov: • I?�monopolizácia - mala smerovať od monopolu stam�ho posky:?vania sociálnych služieb k slobodnému vytvaramu soclalnych inštitúcií. : Decentraliz�ci� - presun určitých úloh na samosprávu, Demokratlzacla - mala zvýšit' občiansku sociálnu II1ICJatÍVU pri riešení sociálnych problémov,

. Sl!·�tégia pref:ro�ala, myšlienku, že každá zmysluplná práca Je !epsla, ako I:ecmnost a r�st zamestnanosti je najúčinnejším sPoso.bom proh chudobe, Jej dlhodobým ciel'om je zmysluplné a udrzateI'né . zníženie chudoby prostredníctvom rastII �amestnanosl! a možnost' nájsť si zamesmanie pre všetkých Jednothvcov, ktorí sa chcú skutočne zamestnat' CieI'ový stav, ktOlý mala nová stratégia amhícin dosiahnuť predstavo;ala vytvorenie systému, ktorý motivuje jednotlivco� v produ�lIvno;n v�l(U u��ať �i zamesmanie a byť aktívni pri zab:zpecova?1 svoJeJ socJalneJ situácie, Preto bol nový systém konstruovany tak, aby sa konkrétnej rodine alebo jednotlivcovi

�platlla. vlac zmysluplná činnost' ako nečinnosť, a aby sa práca CI pod�lkal1le vyp�al!h VJaC, ako pretrvávat' v systéme sociálnej pomocI a ?yt' o�azaný na poberanie dávky sociálnej pomoci. Hlavnym zamerom transformácie sociálneho systémn bolo vytvorel1le nOvých pilierov sociálneho zabezpečenia: • Sociálne poistenie. • Štátna sociálna podpora. • Sociálna pomoc.

81


V rámci refonny sociálneho systému a trhu práce Stmté�i� načrtla aj princípy a opatrenia, ktoré by mall pnspJet k zvyšovaniu zamestnanosti.

. . , . Prvú skupinu tvoria významné zmeny v oblasU sOClalnej pomoci, štátnej sociálnej podpory, pracov�oprávnych vzťa�ov, verejných služieb zamesumnosti a aktív�ej pol�tiky trhu prace, Tieto refonny sa čiastočne dotkli aj systemu

, socJalneh�

poistenia a sociálnych služieb, Konkrétnyml krokml v uvedených oblastiach boli:

• zlllzenie demotivačných účinkov daňového a odvodového zaťaženia pracovnej sily na tvorbu pracovných miest,

• posilnenie motivácie jednotlivca nájsť a udržať si zamestnanie,

• podpora ekonomickej a sociálnej aktivity jednotlivca a jeho zamestnatel'nosti,

• vzpruženie u'hu práce, . • efektívnejšie zabezpečenie štátnej správy v oblasU trhu práce a sociálnych vecí, ,

• obmedzenie zneužívania sociálneho systemu. V rámci stratégie boli navrhované zmeny v organizácii

štátnej správy v odvetvovej p6sobnosti Ministers,tva pr�ce,

sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorych clelom je zmodernizovať výkon štátnej správy tak, aby bo�a vykonávaná a organizovaná flexibilne, ,dlfer��ovane podl � potrieb obyvatel'ov a regiónov, v ktory�h �ljU, a

,aby boll

zabezpečené rovnaké podmJenky pre vsetkych obcanov, pn výkone štátnej správy v predmetnej oblasU, a aby bo� v�ko� štátnej správy zabezpečovaný na potrebnej kvanUtatlVnej a kvalitatívnej úrovni. , . . , ' , Realizácia stratégie bola spojena s pnjaUm v�ace:?,ch

. nových zákonov alebo výraznou novelou ,exlstujUC�j

legislatívy, Medzi základné piliere nového systemu podla stratégie patrili nové zákony, a to:

, " • zákon o organizácii štátnej správy na useku soclalnych vecí a zamestnanosti,


• zákon o pomoci v hmotnej núdzi, • zákon o službách zamestnanosti, • novelizácia zákona o prídavku na dieťa a príspevku k prídavku na dieťa, • novelizácia zákona o rodičovskom príspevku, novelizácia zákona o životnom minime a ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok, • novelizácia zákona o sociálnom poistenL

Po prijatí novej legislatívy v oblasti sociálnoprávnej ochrany, zákon o sociálnej pomoci definuje vo vačšej miere oblast' kompenzácií zdravotného postihnutia.

Refornla verejnej správy priniesla so sebou 1Ů prechod kompetencií v sociálnej oblasti. Zákon Č. 416/200 I Z. z. o prechode niektorých p6sobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky pokial' ide o úsek sociálnej pomoci ustanovil pokračovanie decenU'alizácie v oblasti poskytovania sociálnych služieb posilnením p6sobnosti, právomoci a zodpovednosti obcí a vyšších územných celkov pri poskytovaní sociálnych služieb.

U stanovenie samosprávnej p6sobnosti samosprávnych orgánov v oblasti sociálnej pomoci na jednej strane zvyšuje svojprávnosť samosprávnych orgá.l1ov vylúčením možnosti riadenia a kontroly výkonu vládou a možnosťou ukladat' samosprávnym orgánom povinnosti len zákonom, na druhej strane však nevzniká povinnosť štátu poskytnút' obci, resp. samosprávnemu kraju potrebné finančné a iné materiálne prostriedky nad rámec decentralizačnej dotácie. Prechodom týchto p6sobnosti sa budeme užšie zaoberať v nasledujúcej kapitole.

5.3.1 Sociálne poistenie

Prvý pilier, na ktorom stoji sociálna bezpečnost' občanov, je Sociálne poistenie. Z pohI'adu zmeny sociálnopolitickej podstaty štátu najd61ežitejšou a najrozsiahlejšou časťou

83

SOCIÁLNA PRÁCA VO VEREJNEJ SpRAVE

sociálnej bezpečnosti občanov SR. lde spravidla o povinné verejnoprávne poistenie, založené na platení odvodov a poberaní dávok, napr. d6chodkov. Jeho úlohou je ochr�iť vefkú časť obyvatefstva pred rizikruni v živote a Uež zabezpečiť prerozdelenie d6chodkov v národnom hospodárstve.

. , . ' Na Slovensku je problematika soclalneho pOlstema upravená zákonom o sociálnom poistení č. 461/2003 !-.

. z. a vzťahuje sa na všetky osoby s výnimkou policaJtov, profesionálnych vojakov a vojakov prípravnej služby.

Sociálne poistenie prechádza v súčasnosti mnohými

zmenami. Hovoríme o tzv. reforme sociálneho poistenia, ktorá

sa dotýka jednotlivých podsystémov sociálneho poisteni�.

Týmito podsystémami (v zákone nazvanOln rozsah soczal.

poistenia - § 2) sú: • nemocenské poistenie, • d6chodkové poistenie, • úrazové poistenie, • poistenie v nezamestnanosti, • garančné poistenie.

Nemocenské poistenie je poistením pre prípad straty �leb.o

zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a �a zabezpeceme

\lúimu "II closleclku cločasnej praco"llnej neschopnosti,

te\\otenstva a materstva. , . ,

'L ne\\\\\cens\\k\\\\ \I\\\sten'l.'3. sa "l'\l\aca)u·.

• nen,\Qcenské,

• ošetrovné, • materské, • vyrovnávacia dávka.

Dochodkové poistenie je d61ežitou zložk0,u . t ia D6chodkové poistenie nahradilo predtym

pOlS en . J d ' d6vodov pojem d6chodkového zabezpečenia. e nym z . .

snaha navodiť v občanoch pocit potreby .

S4


vlastnej d6chodkovej situácii - občan by sa nemal spoliehať len na štát, ale mal by byť zodpovedný za svoju úroveň života v d6chodkovom veku.

Dochodkové poistenie sa vnútorne člení na dve častl: • starobné poistenie, čiže zabezpečenie príjmu v starobe

a pre plipad úmrtia, • invalidné poistenie, t. j. zabezpečenie príjmu v prípade

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v d6s1edku dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavn a pre prípad úmrtia.

Dávky zo starobného poistenia sú: • starobný d6chodok, • predčasný starobný d6chodok, • vdovský, vdovecký d6chodok, • sirotský d6chodok.

Z invalidného poistenia sa vypláca: • invalidný d6chodok, • vdovský, vdovecký d6chodok, • sirotský.

Pod úrazovým poistením rozumieme poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v d6sledku pracovného úrazu, služobného úrazu a choroby z povolania:

• úrazový pliplatok, • úrazová renta, • jednorazové vyrovnanie,

pozostalostná úrazová renta, jednorazové odškodnenie, pracovná rehabilitácia - rehabilitačné, rekValifikácia - rekvalifikačné, náhrada za bolest', náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, . náhrada nákladov spojených s liečením,

85


• náhrada nákladov spojených s pohrebom.

Bližšie viď zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.

Novými zložkami sa stali garančné poistenie pre prípad

platobnej neschopnosti zamestnávatel'a, ktorá mu neumožní

pokryt' nároky zamestnancov, spojené so sociáhlym poistením

a poistenie v nezamestnanosti.

Garančné poistenie je poistenie pre prípad platobnej

neschopnosti zamestnávatel'a na uspokojovanie nárokov

zamestnanca a starobné dochodkové sporenie nezaplatených

zamestnávatel'om do základného fondu príspevkov na starobné

dochodkové sporenie (vypláca sa dávka garančného poistenia).

poistenie v nezamestnanosti je poistenie pre prípad sh'aty

príjmu z činnosti zamestnanca v dosledku nezamestnanosti

a na zabezpečenie príjmu v dosledku nezamestnanosti (vypláca

dávka v nezamestnanosti).

5.3.2 Štátna sociálna podpora (štátne sociálne dávky)

Predstavuje dmhý pilier sociálnej bezpečnosti občanovo

Základné princípy systému sociálnej ochrany boli

sformulované v Zásadách štátnej sociálnej podpory a začali sa

uplahl0vať od roku 1996. lde najma o princíp solidarity medzi

bezdetnými rodinami a rodinami s deťmi a v rámci rodín

s deťmi, príncíp solidarity medzi rodinami s vyššími príjmami

a nižšími príjmami, ktoré umožňujú jednotlivé príspevky

cielene a adresne poskytovat'.

Systém štátnej sociálnej podpory a sociálnej pomoci tvorí

sústavu priamych finančných príspevkov zo štátneho rozpočtu

(ŠR). Výška príjmov nie je účelovo viazaná, ale len

podmienená vznikom určitých životných udalo stí (ako

napríklad narodenie, úmrtie). Vzhl'adom na nmožstvo

spoločensko _ ekonomických vplyvov nie je možný reálny

vývoj príjmov s predstihom presnejšie kvantifikovať.

86 -. 1;


. Systémy štátnej sociáme' od . , .

Jed�� z prostriedkov readzlcie po� a sO�JalneJ pomoci sú

soclame zabezpečenie kt ' pr�va ob�anov a rodiny na

. bl'k ' , ore zamcwe U t Sl

lepu I y. Státna s " I " s ava ovenske;

oCla na podpora h ' "

finančná účasť sociálneho T tu sa c ap� najma ako

poklesu životne; u' ro dS a na prekonam nežiadúceho

. " VIle ro my 011' T ' upravuje niekoťko zák

, cana. utc problematiku

b,. onov. Ulohou šťtu '

.

o canovl prekonať J'eho krí "

. a Je Iba pomáhať

' k' , zovu ZIVOtnÚ s·tu' ·

. , oca ava, ze občan sám b d k '

l aclU, pncom sa

, b . . u e a t!Vne hrad ť ' h d'

sposo y Jej riešenia. a vyc o Iská a

Štátna sociálna podpora opak ' h

pozostáva z J' ednorazovy' ch a ovanyc príspevkov.

Jed?orazové finančné príspevky: a) pnspevok pri narodení dieťaťa (zák ' b) príspevok d" ,

.c.235/1998 Z. z.) ro Icom, ktorym sa s " . .

:

alebo viac detí alebo kt ' ucasne narodili tn deti

k ' orym sa v priebehu d h k

op� ovane narodili dvojčatá (zák.č 235/1998 Z voc ro ov

c) pnplatok k príspevku . . . z.),

(zák.č.23511998 Z.z.), pn narodení prvého dieťaťa

d) Je?hrnor

dnazový príspevok dieťaťu pri J' eho

na a e' st tl' . zverení do

. " aros IVOStJ a pri z " k starostlivosti (zák.č.627/2005 Z )

am u náhradnej

e) príspevok na pohreb (zák,.Č.238t�998 Z. z.).

Op�kované finančné príspevky: a) pr�davok na dieťa (zák.č.60012003 Z b) pnp�atok k prídavku (zák,č.60012003 �)' ) c) rodlcovský príspevok (zák.č.280/2002 :;'- ) d) opakov�ný príspevok dieťaťu zverenéh� , d

starostlivo�ti (zák,č.627/2005 Z. z.), o náhradnej

e) (oP

ákak�V

6any príspevok náhradnému

z .C . . 2712005 Z.z.), rodičovi

87

SOCIÁLNA PRÁCA VD VEREJNEJ SPRÁVE

f) osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi (zák.č.627/2005 Z. z.).

Najzásadnejšia zmena v budovaní systémn nastala v roku 1994, keď bol schválený zákon, ktorým sa prídavky na deti u'ansfonnovali z dávky nemocenského poistenia na štáUm sociálnu dávku (od 1 . 9. 1994). Opatrenie malo za cie!' diferencovane poskytovať prídavky na deti, a to v závislosti od príjmovej situácie rodiny a veku diet'at'a s cie!'om prispievat' na výchovu a výživu nezaopau'ených detí. Prídavky na deti sa stali prvou dávkou, ktorá rešpekmje základné principy systému štátnej sociálnej podpory. V roku 2003 bol prijatý nový zákon Č. 600/2003 Z. z., ktorým sa stanovila pevná suma prídavku na dieťa vo výške 540,- Sk bez oh!'adu na príj em rodiny.

5.3.3 Sociálna pomoc

Systém sociálnej pomoci prešiel za posledné desat'ročie značnými zmenami. Základnou právnou nonnou v súčasnom období je zákon o sociálnej pomoci. Prijatím zákona nastala systémová zmena v oblasti poskytovania dávok sociálnej starostlivosti sociálne odkázaným občanom. Dávky sociálnej starostlivosti z titulu sociálnej odkázanosti nahradili dávky z titulu sociálnej núdze. Množstvo dávok sociálnej starostlivosti adresované róznym skupinám obyvateYstva bolo pretransfonnované do príspevkov pomoci v hmotnej núdzi, ktoré sú založené na principe adresnosti pre občana v lnnotnej núdzi. Riešenie hmotnej núdze občana je založené na obligatórnosti, ktoru definuje zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v lnnotnej núdzi.

Z predchádzajúcej praxe bol nahradený te;mí� s�ci�l�a starostlivost' pojmom sociálna pomoc, letora vystlznejSle vyjadmje základnú zmenu prístupu štátu k občanovi, ktorý je v núdzi. Zmena spočíva v tom, že úlohou štátu je iba pomáhat' občanovi prekonať jeho krízovú životnú situáciu, pričom sa

88

.

i ' I ' \

� ii r \


očakáva, že občan sám bude aktívne hradat' východiská a spósoby jej riešenia.

Sociálna pomoc je pod!'a zákona Č. 19511998 Z. z. o sociálnej pomoci: a) sociálna prevencia a b) rieš�nie sociálnej núdze občana s t'ažkým zdravotllým postihnutím kompenzáciou sociálnych dósledkov t'ažkého zdravotného postihnutia.

Sociálna pomoc sa uskutočňuje najma prostredníctvom sociálnej práce.

Sociálna práca je získavanie a spracúvanie infonnácií o príčinách vzniku alebo možného vzniku sociálnej núdze a o po�ebe pos,kyt�vania s?ciálnej pomoci, vol'ba a uplatňovanie fonem soclalnej pomoCl a sledovanie účinnosti ich p6sobenia. Sociálna prevencia je odborná činnost' na predchádzanie a na zabraňovanie príčin vzniku, prehlbovania alebo opakovania p01úch psychického vývinu, fyzického vývinu alebo sociálneho vývinu občana. Sociálna prevencia sa vykonáva najma pre občana s t'ažkým zdravotným postihnutím a občana s nepriaznivým zdravotným stavom.

Formy sociálnej prevencie Sú: a) vyh!'adávacia činnost', b) rehabilitačná činnost', c) organizovanie výchovno-rekreačných táborov.

Zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci definuje formy riešenia sociálnej núdze občana, ktorými Sú: • sociálne poradenstvo, • sociálne služby, • sociálne služby, peňažné príspevky na kompenzáciu

a peňažný príspevok za opatrovanie. Sociálna núdza je stav, ked' si občan nemóže sám

zabezpečit' starostlivost' o svoju osobu, starostlivost' o svoju domácnost', ochranu a uplatňovanie svojich práv a právom chránených záujmov alebo kontakt so spoločenským

89


prostredím, najma vzhl'adom na vek, nepriaznivý zdravotný stav, sociálnn neprispůsobenosť alebo stratu zamestnania.

Za sociálnu núdzu sa na účely tohto zákona považuje aj stav, keď občan s ťažkým zdravotným postihnutím, potrebuje zmierniť sociálne důsledky t'ažkého zdravotného postihnutia alebo ich prekonať za podmienok ustanovených týmto zákonom.

Sociálne poradenstvo je odborná čimlosť zameraná na zistenie rozsahu a charakteru sociálnej núdze, na zistenie príčin jej vzniku, na poskytnutie infonnácií o možnostiach riešenia sociálnej núdze a na usmemenie občana pri vol'be a uplatňovaní foriem sociálnej pomoci; sociálne poradenstvo sa poskytuje najma rodinám.

V rámci sociálneho poradenstva možno občanovi odporučiť poskytnutie odbomých poradenských služieb špecializovanými inštitúciami.

S<iciálne služby sú špecializované čirmosti na riešenie sociálnej núdze.

Sociálne služby sú: a) opatrovateYská služba,

b) organizovanie spoločného stravovania,

c) prepravná služba, . d) starostlivosť v zariadeniach sociálnych slUŽleb ,

e) sociálna pOžička. . .'

Kompenzácia je určená na prekonanle alebo na zmle�eme

sociálnych dósledkov ťažkého zdravotného postlhnut1� , za

podmienok ustanovených týmto zákonom. Za socwlny d6s1edok t'ažlcého zdravotného postihnutia sa považuje

znevýhodnenie, letoré má občan s ťažkým

postihnutím v porovnaní so zdravým občanom

veku, pohlavia a za rovnakých podlmenok.

Formy kompenzácie sú: a) sociálne služby, b) peňažné príspevky,

90


c) peňažný príspevok za opatrovanie.

Poskytujú sa tieto peňažné príspevky: • peňažný príspevok na osobnú asistenciu, • peňažný príspevok na zaobstaranie pomůcky, • peňažný príspevok na opravu pomůcky, • peňažný príspevok na kúpu motorového vozidla, • peňažný príspevok na prepravn, • peňažný príspevok na úpravu bytn, rodinného domu

alebo garáže, • peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených

výdavkov, • peňažný príspevok za opatrovanie.

Hmotná núdza Systém pomoci v hmotnej núdzi platný v roku 2002 slúžil

pre vel'kú ' časť odkázaného obyvatel'stva ako trvalá náhrada príjmu a nie ako dočasná výpomoc štátu, Systém bol nastavený tak, aby zamestnanie sa jednej osoby v domácnosti pri minimálnej mzde nebolo odmenené nárastom čistého príjmu, resp. tento nárast bol minimálny. V systéme bol teda výrazne prítomný fenomén pasce chudoby ako hlavný faktor vytvárania kulullY závislosti na dávkach. OECD o tomto systéme napísalo: "Súčasný (predreformný) sociálny systém je nespravodlivý v tom zmysle, že zabezpečuje sociálnu pomoc bez primeranej kontroly približne pre 12 % obyvatelstva. Preto je časté a rozširené zneuživanie systému. "

Vláda sao v roku 2002 sa podujala na prípravu rozsiahlej i : J:ef()rIT1Y dávkového systému. Ciel'ový stav, ktorý chcela vláda

opatreniami dosiahnut' bol, aby akákol'vek zmyslupmá sa oplatila viac ako nečinnost' a aby sa práca alebo

vyplatili najviac. Vláda si vytýčila za ciel' spružniť zaviesť sociálny systém, ktorý sa nedá zneužívať a

aktivite a podporiť zamestnatel'nost' jednotlivcov práce. Bol novelizovaný Zákonník práce a prijatÍm . úpravy služieb zamestnanosti a ich

91


inštitucionálneho zabezpečenia. Nosným pilierom reforiem však bola híbková revízia systému sociálnych dávok. V úsilí vytvorit' systém, ktorý motivuje k činnosti podporovali vládu aj relevantné zahraničné inštitúcie. OECD Slovensku odpoTÚčalo "zaručit', že sociálna pomoc l'uďom v produktívnom ve(cu sa zameria na návrat l'udí do práce, čiastočne zavedením podpory príjmov na základe aktivity. "

V systéme pred reformou sa osoby v hmohlej núdzi členili na tie, ktoré sa do tohto stavu dostali zo subjektívnych dovodov a na tých, ktorí boli v hmotnej núdzi z objektívnych dovodov, pričom bremeno posudzovania dovodov viselo na štáte. Konštrukcia dávky zahlÍlala niekol'ko elementov poskytovaných kapitačne t.j. na osobu alebo deti. V poreformnom systéme sa prechádza na systém spoločného základu - dávka na základné životné podmienky - a podmienených príspevkov k tomuto základu. Takýmto príspevkom je aj aktivačný príspevok, ktorý prináleží osobám, ktoré sa aktivizujú či už fonnou menších prác alebo účast'ou na rekvalifikáčných kurzoch. Významným krokom v snahe obmedzit' fenomén pasce chudoby je zavedenie pravidla, že sa na účely posudzovania hmotnej núdze považuje za príjem iba 75% čistého príjmu osoby. Zmenilo sa aj vymedzenie okruhu spoločne posudzovaných osob.

Hmotná núdza je podl'a zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi stav, keď príjem občana a fYzických osob, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum (viď zákon č. 60112003 Z. z. o životnom minime) a občan a fYzické osoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemožu zabezpečit' alebo zvýšit' vlastným pričinením.

Za vlastné pričinenie zabezpečenia príjmu alebo zvýšenia príjmu na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi sa považuje najma vlastná práca, užívanie vlastného majetku a uplatnenie zákonných nárokov.

92


. Na účely . zabezpečenia základných životných podm!enok a pomoc! v hmotnej núdzi rovnaké postavenie ako obč� má aj c�dzinec, osoba bez štátnej príslušnosti, azylant, cudzmec, ktoremu sa poskytla doplnková ochrana, odídenec a zahraničný Slovák s pobytom na území SR ak sa im pomo� neposkytuje podl'a osobitných predpisov alebo podl'a medzinárodných zmlúv, ktorými je SR viazaná.

Zákon o pomoci v hmotnej núdzi definuje poskytovanie dávky a príspevkov, a to:

• dávka, • príspevok na zdravotnú starostlivost' • aktivačný príspevok, '

• pľÍspevok na bývanie, • ochranný pľÍspevok, • jednorazová dávka v hmotnej núdzi.

(Ne) zamestnanost'. Vláda SR schválila 25. novembra 1 999 Koncepciu politiky

za�estnanosti a N árodný plán zamestnanosti. Koncepcia polItiky zamestnanosti uvádza, že podmienkou rastu zamestnanosti je hlavne zvýšenie tempa ekonomického rastu, 'ale t�ež prijatie a realizácia opatrení na podporu zamestnanosti, ktore v konečnom dosledku tiež prispejú k ekonomickému rastu. Riešenie problému nezamestnanosti podl'a koncepcie presahuje rámec opatrení, nástroj ov a programov politiky trhu práce.

Hlavnou príčinou nezamestnanosti v SR je podl'a tohto materiálu spomalenie rastu a následný úpadok slovenského hospodárstva. Ako najzávažnejšie riziká súčasného stavu koncepcia identifikuje vysoký podiel skupiny dlhodobo nezamesmaných a nezamesmaných mladých l'udí na celkovej nezamestnanosti. Upozorňuje aj na nízku previazanosť školského systému s požiadavkami trhu práce, problémy s mobilitou pracovnej sily a z toho vyplývajúce vel'ké regionálne rozdiely v nezamestnanosti i nepomer medzi príjmami z

93


pracovnej či1mosti a sociálnymi dávkami. Rez�rv� súčas�ého systému vidí hlavne na úseku sprostredkovatel ských shlZleb, najma v systematickej spolupráci úradov práce � rozhodujúcimi podnikatel'skými subjektami ako aj s podmknll v oblasti malého a stredného podnikania. Navrhuje zintenzívnit' služby zamestnanosti na úseku vyhYadávania vol'ných pracovných miest, poradenskej činnosti úradov práce, sprosh'edkovania zamestnania a v oblasti prisposobovania ponuky práce, požiadavkám zamestuávatel'skej sfélY. .

Dávky a príspevky sa poskytujú v peňažnej fonne, vecnej fonne alebo kombinovanej fOJme. Aktivačný príspevok len v peniazoch. Dávka vo vecnej forme je jedno teplé jedlo

denne, neVYhnutné ošatenie a pristrešok.

5.4 Najdoležitejšie opatrenia V sociálnej politike účinné po 1. januári 2006

5.4.1 Občania zdravotne ťažko postihnutí

Pre občanov so zdravotným postihnutím prináša legislativa v oblasti kompenzácií nasledovné zmeny: Novela zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov v časti peňažných príspevkov �a kompenzáciu.

Ciel'om novely bolo podpont rozvoJ prepravy zabezpečovanej pre občanov s t'a�m zdravohl�lr: �ost�1111utím a zvýšit' dostupnost' prepravy pre khentov, u�?7mt ob�anom � t'ažkým zdravotným postihnutím zabezp�clt

. SI nah�adny

mechanický alebo elektrický vozík a zmlemlt' podlmenky poskytovallia peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených

výdavkov na diétne stravovanie. Občania s t'ažkým zdravotným postihnutím možu po novele

zákona v rámci peňažného príspevku na prepravu využívat'

okrem taxi služieb aj prepravu zabezpečovanú neštátuyml

subjektmi a obcami a týmto občanom je možné poskytovat'

peňažný príspevok na prepravu vo zvýšenej výške (v závIslostJ

94


od preukázaných výdavkov). Tí občania s t'ažkým zdravotným postihnutím, ktorí sú odkázaní na mechanický alebo elektrický vozík, majú možnost' zabezpečit' si náhradný vozík prostredníctvom peňažného príspevku na zaobstaranie pomocky a taktiež je im možné poskytuút' peňažný príspevok na opravu tejto pomocky.

5.4.2 Občania v hmotnej núdzi

Novela zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Novelou zákona sa zmenil sposob započítavania príjmov vo fomle starobných dochodkov tým skupinám dochodcov, ktorým vznikol nárok na dochodok podl'a nového dochodkového systému, zaviedla sa nová fonna dávky pre rodiča, ktorý sa stará o diet'a do jedného roku veku, čo podporuje a motivuje rodiča k zabezpečeniu riadnej zdravotnej starostlivosti o diet'a do jedného roku veku, rozšírila sa možnost' určenia osobituého príjemcu.

Nariadením vlády SR Č. 377/2007 Z.z. sa od 1 .9.2007 upravili sumy dávky v hmotuej núdzi a príspevku na bývanie.

Pre rodiny s det'mi odkázané na pomoc v hmotnej núdzi a pre rodiny s det'mi, ktorých príjem nedosahuje výšku životného minima.

Bol prijatý výnos o poskytovaní dotácií v posobnosti Millisterstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorým sa rozšíril okruh rodín s det'mi, ktorým sa poskytujú dotácie na stravu, školské pomocky a prospechové štipendiá, d'alej okruh detí, ktorým sa poskytuje dotácia na školské pomocky, sprísnili sa kritériá pre poskytovanie prospechových štipendií.

Doležitou zmenou v oblasti poskytovania dotácií je, že dotácie a štipendiá sa navrhujú poskytovat' aj individuálne rodinám, ktoré nepoberajú dávky v hmotnej núdzi, avšak ich príj em je nižší ako suma životného minima pre danú rodinu.

95


Vzhl'adom na skúsenosti z praxe sa navrhuje poskytovanie dotácií na školské pomocky aj pre deti v materských školách v prípade, že tieto deti majú v nasledujúcom školskom roku nastúpit' do I. ročníka základnej školy.

5.4.3 Podpora rodinám

Bol prijatý zákon Č. 62712005 Z. z. o príspevkoch na podpom náhradnej starostlivosti o diet'a. Zvýšila sa finančná podpora na tvorbu náhradného rodinného prostredia, zabezpečila sa rovnost' podpory detí v roznych fonnách náhradnej starostlivosti.

Hlavným zámerom zákona bolo zvýšit' motiváciu pre výkon náhradnej starostlivosti iných osob, ako príbuzných dieťaťa v priamom rade, a to aj pre súrodeneckú skupinu a pre dieťa s t'ažkým zdravotným postihnutím, a tak predchádzat' umiestňovaniu detí do ústavnej starostlivosti. V zmysle zákona o rodine Č. 36/2005 Z. z. sa zverenie dieťat'a do náhradnej starostlivosti príbuznému v priamom rade považuje za prirodzenú funkciu rodiny, preto súčasný zákon nepriznáva starým rodičom odmenu v podobe opakovaného príspevku náhradnému rodičovi, ale priznáva všetky ostatné príspevky, ktorých ciel'om je podpora zabezpečenia základných potrieb dieťat'a (zmena pri priznávaní opakovaného príspevku náhradnému rodičovi sa netýka tých starých rodičov, ktorí v súčasnosti poberajú odmenu pestúna). Zákon umožňuje náhradnému rodičovi pri starostlivosti o diet'a s t'ažkým zdravotným postihnutím poskytovanie osobitného príspevku, ak náhradný rodič nie je opatrovatel'om tohto dieťaťa v rámci opatrovatel'skej služby alebo ak za starostlivost' o takéto diet'a sa mu neposkytuje peňažný príspevok za opatrovame alebo dieťaťu sa neposkytuje peňažný príspevok na osobnú asistenciu.

Nový zákon zjednodušil a zjednotil výšku fmančných príspevkov - určuje rovnakú výšku príspevku bez ohradu na vek dieťat'a, rozšimje poskytovanie jednorazového príspevku

96

saC1ÁLNA PRÁCA va VEREJNEJ SPRÁVE

pri zániku náhradnej starostlivosti pre všetky deti, ktoré boli do plnoletosti zverené do náhradnej starostlivosti, zavádza opakovaný príspevok voči náhradnému rodičovi, ktorým je pestún, pomčník a fYzická osoba, ktorá ma dieťa zverené do tzv. "predpestúnskej starostlivosti", a to bez ohl'adu na počet zverených detí. Pri starostlivosti o 3 a viac súrodencov sa zvyšnje opakovaný príspevok, ďalej sa zavádza nový osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi v súvislosti so starostlivost'ou o každé zverené dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím.

Naďalej sa pokračuje v poskytovaní podpomých dotačných programov vo vzt'ahu k podpore rovnosti príležitostí diet'at'a ku vzdelaniu (dotácia na stravu, dotácia na motivačný príspevok a dotácia na školské potreby). Týmto sa sleduje, aby vzdelávanie bolo kl'účovým nástrojom predchádzania reprodukcii chndoby.

5.4.4 Trh práce a politika zamestnanosti

Novela zákona o službách zamestnanosti Č. 5/2004 Z. z. mal za ciel' vytvoriť legislatívny rámec na posilnenie klientovo orientovaného pIistupu služieb zamestnanosti k účastníkom na trhu práce, zvýšiť adresnost' aktívnych opatrení na trhu práce na znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a efektívnosti použitia finančných prostriedkov na a1ctívnu politiku trhu práce, dokončiť vzdelanie na základnej škole, alebo štúdia na strednej škole na základe projektov a programov podl'a uvedeného zákona,

Zákon určil aktívne fonny preukazovania hl'adania si zamestnania uchádzačmi o zamestnanie, skrátil sankčné vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie zo šiestich mesiacov na tri mesiace a ustanovil ďalšie dovody na vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie (starostlivost' o diet'a do desiatich rokov velen, osobná starostlivost' o blízkn osobu, ktorá je bezvládna), na ktoré sa nevzťahuje sankčné vyradenie, t. j . , že v uvedených prípadoch bnde uchádzač o

97

saCIÁlHA PRÁCA va VEREJHEJ SPRÁVE

zamestnanie zaradený do evidencie úradu práce dňom požiadania o toto zaradenie, ďalej vymedzil druhy vzdelávacích aktivít na účely vzdelávania a prípravy pre trh práce uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie (dokončenie základnej školy alebo strednej školy, cielené rekvalifikácie a vzdelávanie na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti) s cieťom zlepšenia zamestnateťnosti, najma marginalizovaných skupín uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie, vytvori! rámec na poskytovanie služieb sprostredkovania zamestnania, ínfonnačných a poradenských služieb a odborných poradenských služieb dodávateťom vzdelávania a prípravy pre trh práce.

Osobitná pozornosť sa venuje podpore zamestnávania ďalších skupín znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie (občania so zdravotným postihnutím, poberatelia dávky v hmotnej núdzi, uchádzačov o zamestnanie, ktorí vykonávali aktivačnú činnosť a absolventskú prax a občania, ktorí po opatovnom posúdení dlhodobo nepriaznivého stavu prestali byť občanmi so zdravotným postihnutím).

Zaviedol sa nový príspevok na dochádzku za prácou na účely podpory najma regionálnej, medziokresnej a cezhraničnej dochádzky za prácou.

Na základe operačného pro gramu Zamestnanosť a sociálna inklúzia a novely zákona o službách zamestnanosti sa plánujú uplatňovať regionálne projekty na podporu vzniku a fungovania podnikateťských inkubátorov na prípravu uchádzačov o zamestnanie na začatie podnikania

Taktiež novela zákona vytvorila legislatívny rámec na zakladanie sociálnych podnikov, ktoré riešia tvorbu a udržanie pracovných miest pre znevýhodnených VoZ v týchto podnikoch a podporu zamestnávania znevýhodnených VoZ v sociálnom podniku (napr. osób vracajúcich sa z výkonu trestn, z liečebných zaríadení pre odvykanie drogovej či inej závislosti a pod.

98

SOC1ÁlNA PRÁCA va VEREJNEJ SPRÁVE

a s!��:ko

'nldv �ore uvede�om programe Zamestnanosť . . . I uZla ale I novelou zákona sa vytvon

'l pnaZll!ve " . . d " . . JSI ramec po pory rozvíjania samostatnej zárobkoveJ' cmnostI pre VoZ.

. K z�e�šeniu pracovného prostredia výrazne prispela I �oveh�acIa .

základného pracovnoprávneho kódexu Zakonn�ka p�ac�, ktorá zosúladila náš zákon s relevantnými medzmarodnyml pracovnými nonnami. Taktiež boli prehod�otené ďalšie nonny - zákon č. 124/2006 Z z o bezpecnostI a ochrane zdravia pri práci a najma zálcon 'č: 1 25/2006 Z.z. o inšpekcii práce.

Kontrolné otázky 1 . Čo po�ietilo za�atie refonny verejnej správy? 2. V kt?rych o

"blastIach sa refornla verejnej správy prejavila naJvyrazneJsle?

3. Aká bola zásadná zmena v sociálnom systéme v rámci transfonnácie sociálnej sféry?

99


6.1 Sociálna pomoc na úrovni štátnej správy

. , . 2004 nadobudol účinnosť zákona Od 1 . ]anuara . , . , " . 'ávy v oblasti

' 453/2003 Z. z. o orgamzaCl1 statneJ Spl . ��ciálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanostJ a o zmene

a doplnení �iekt01c� zákOl:OV. " dala potreba modemizácie

Túto pravnu uplaVU SI �zla ecí rodíny a služieb

'f tnej správy v oblastl soclalnych v , . ' . s a tnanosti ako súčasť nového riešenia s pnpravovanyml

zames . . ', ch oblastiach najmá s dbchodkovou refonnou, zmenaml v my , " . . 'ávy a ďalSle refOlIDOU vereJneJ Spl ' . 6sobnosť orgánov

Zákon upravuje zriadenie, p,ostaveme ap d' lužieb

, , ' , v oblasti socmlnych veCI, ro my a s . statne] spravy I ' . , 'tátnu správu v oblastJ

zamestnanosti, �toré �yconava]lu"

esb zamestnanosti. Jde . ' I h veCI rodmy a s UZl . , socla nyc . " " . , ktoré vznildi spo]emm

o špecializované organy statne] spravy, . ' I ch vecí krajských

' I ' d ráce a odborov socla ny bývalyc 1 ura ov P , b I 'ený Národný úrad práce a okresných úradov. Zakonom o zrus

a!co verejnop;ávn� �nštitúcI�. d azujú na refor111u inštitúcií

Nové organy statneJ spravy �a v I ' b zlepšiť kvalitu . . h t ' a trhu prace a ma I Y

socJalne o sys emu . bl ti Právna úprava vytvára

fungovania systému v, u?ra�ene] ? aS

tak aby bola dostupná, . . vy' kon statne] spravy , dl' pnestor pie . , fl 'b'me diferencovane po a vykonávaná a orgamzovana,

eXI I kt' ry' ch žiJ' ú aby boli

. b b t l'ov a reg:onov v o ' . P0trle o yva e . ' , tkých občanov pn " k ' podnl1enky pre vse zabezpecene rovna e . , , ' podl'a potreby

'kone štátuej správy. Zakon umozn�J,e . , :;iaďovať a zrušovať pracoviská orgánov stame] spravy.

100


Orgány štátnej správy v oblasti sociálnych veCÍ a služieb zamestnanosti sú:

• lyIínisterstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, • lfstredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR, • Urad práce, sociálnych vecí a rodíny.

6,1.1 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

P6sobnosť Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (d'alej len MPSVaR SR) je vymedzená podobne ako p6sobnosť ostamých ministerstiev a ústredných orgánov štámej správy v zákone č. 575/2001 Z. z.

V nasledujúcej časti si bližšie rozoberieme organizačnú štruktúru MPSVR SR tak, ako je uvedená v prílohe rozhodnutia ministerky. Taktiež si rozoberieme činnosť niektorých sekcii a príslušných odborov, ktoré v podstamej miere ovplyvňujú riešenie sociálnych problémov obyvaterov Slovenska.

Sekcia zamestnanosti a pracovnoprávnych vzťahov

Sekcia riadi a koordinuje tvorbu štámej politiky zamesmanosti a politiky tJ'hu práce, vykonáva a koordinuje koncepčnú činnosť, tvorbu celoštátneho systému európskej stratégie zamesmanosti a jej realizácie. Kontroluje výkon štámej správy pri realizácii štámej politiky v oblasti služieb zamesmanosti a pracovnoprávnych vzťahov. Pmí úlohy v rozsa1m p6sobnosti ministerstva v oblasti tvorby a realizácie politiky zamesmanosti a politiky trhu práce, mzdovej politiky, v oblasti pracovnoprávnych vzťal10v a v oblasti výkonu prác vo verejnom záujme, v oblasti ochrany práce, vrátane inšpekcie práce a v oblasti kolektívneho vyjednávania. V týchto oblastiach vypracúva ana1yticko-prognostické materiály, koncepcie, stratégie, legislatívne zámery pred prípravou zákonov a v nadvaznosti na ne z vecného hl'adiska návrhy zásadných prierezových zákonov, vypracúva návrhy

I"

SOC1ÁLNA PRÁCA va VEREJNEJ SPRÁVE

príslušných vykonávacích právnych predpisov, Vykonáva kontrolu dodržiavania právnych predpisov pri realizácii štátnych politik vo zverenej oblasti,

Sekcia sociálnej a rodinnej politiky Sekcia sociálnej a rodinnej politiky zabezpečuje a

kontroluje výkon štátnej správy a plní úlohy v rozsahu p6sobnosti ministerstva v oblasti sociálnej pomoci, sociálneho vylúčenia, chudoby, štátnej sociálnej podpory, rodiJmej politiky, rovnosti príležitosti žien a mužov, otázok populačnej politiky, sociálno-právnej ochrany, sociálnej kurately a lekárskej posudkovej činnosti na účely sociálnej pomoci, V rámci tejto p6sobnosti vypracúva na základe sociálnoekonomických a právnych, štatistických, demografických a ďalších analýz koncepcie sociálnej inklúzie ohrozených a marginalizovaných skupín, vrátane koncepcie sociálnej inklúzie občanov so zdravotným postihnutím a starších rudí, sociálnoprávnej ochrany detí a dospelých, koncepciu štátnej rodiJmej politíky, rovnosti príležitosti Zlen a mužov, koncepciu populačnej politiky, legislatívne zámery pred prípravou zákonov z vecného hradiska a vypracúva návrhy príslušných vykonávacích právnych predpisov a analytickoprognostické materiály,

Sekcia sociálnej a rodÍlmej politiky v rozsahu svojej p6sobnosti spolupracuje so Sociálnou poist'ovňou, s Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny a Úfadmi práce, sociálnych vecí a rodiny, zabezpečuje, činnost' komisií na overovanie osobitných kvalifikačných predpokladov na výkon vybraných činností v zariadeniach sociálnych služieb, zabezpečuje plnenie úloh spojených s činnost'ou Rady vlády pre občanov so zdravotným postihnutím, Rady vlády pre národnostné menšiny a etnické skupiny a Výbom pre práva dieťaťa, Sekcia sociálnej

'a rodinnej politiky zabezpečuje ďalej rozhodovaciu činnosť ministerstVa vo veciach vydávania povolení právnickým a fyzickým osobám na vykonávanie sociálnej prevencie a

102

I I I I !

saCIÁlNA PRÁCA VQ VEREJNEJ SPRÁVE

POSkytovanie sociálneho d vybraných " , pora enstva na ' k ž ' d ' cmností sociálnoprávne' hr, vy onávanie la osli o vydanie povolenia o

'1 oc any, o zamietnutí povolenia ' zmene povolenia a o zru" , , senl Sekcia sociálnej a rodinne' . . a) odbor sociálnei I'nkl ' , J polItIky sa člení na'

� . =� , . odbor ro

,dinnej a rodovej politiky c) odbor mtegrácie os6b '

a sociálnych služieb so zdravotným postihnutím

Sekcia so ' 'ln ' '

Cla ej a rodinnej r oky p6sobnosti odbomo-metod' k

po 1:1 ,

v rozsahu Svojej a) C

IC Y usmemuje entrum pre medzin ' d '

a mládeže aro no-pravnu ochranu detí

b) lnštitút pr� pracovnú r h b T ' ,

c) Fond sociálneho r e a I ItaclU občanov so ZPS,

Br""' OZVoja. lZSle k organizácii viď. Schéma 1.

Sekcia riadenia E • k ESF) urops eho sociálneho fondu (d'alej len

Sekcia riadenia Európskeho ' , úlohy v rozsahu p6sobnosti soclalneho fondu zabezpečuje

riadiaceho orgánu pove ,mh

mlsterstva pii plnení funkcie ' d ' rene o nadením ' narla ema Európskei Ko " V ' ' pomocI v rámci

. • mISIe, ramc! toho:

a) zodpovedá za dodržiavania súladu ' fondu a kohéznej politiky EÚ SI Europs

,keho sociálneho v ovenskej republike b) zodpovedá za účinnost' a s rávn " , : finančnej pomoci POSkyto/ ' ost r�adema a reahzácie

fondu a implementácie r::j z E�ropskeho sociálneho

ktoré zodpovedá v súťad: amovyc,h dokumentov za

Európskej únie pre š!ruktu 'lns pj,atnyml ustanoveniami

p�edpis� Slovenskej republ��/ ondy ako aj právnymi , Vnut�mym úsekom sekcie je Jednotka pnamo nadená generálnym riaditel'om sekcie�HARE, ktorá je

103

SDCIÁlNA PRÁCA VD VEREJNEJ SPRÁVE

Sekcia riadenia ESF zabezpečuje získavanie zahraničnej finančnej pomoci programu Európskej únie pre programy v posobnosti rezortu ministerstva, alebo zdroj ov, vrátane bilaterálnych projektov, podl'a príslušných pravidiel.

Sekcia sociálneho poistenia a dochodkového sporenia

Sekcia sociálneho poistenia a d6chodkového sporenia tvorí

štátnu politiku v ohlasti sociálneho poistenia, starobného

d6chodkového sporema a doplnkového dochodkového

poistenia.

Sekcia sociálneho poistenia a d6chodkového sporenia

zabezpečuje výkon štátnej správy a plnen�e úloh v r?zsa�u

p6sobnosti ministerstva v oblastl so.clalneho p01ste�la,

starobného d6chodkového sporema a doplnkoveho

d6chodkového sporenia a náhrady príjmu pri dočasnej

pracovnej neschopnosti zamestnanca. V rámci tejto p6sobnostl

vypracúva na základe sociálno-ekonomických a právnych

analýz koncepcie refonny sociálneho, poistenia, d6chodko�ého

sporenia a doplnkového d6chodkoveho sporem�, legls�allvne

zámery pred prípravou zákonov, z vecneho hl adlska

vypracúva návrhy zákono:, a návrhy �ríslu.š�ých všeobecne

závazných právnych predplsov v oblasll soclalneho p01ste�la,

starobného dochodkového sporema a doplnkoveho

dochodkového poistenia. Pri vypracúvaní koncepcií a

všeobecne závazných právnych predpisov vychádza zo

záldadných európskych a medzinárodných dokumentov: ktorými je Slovenská republika viazaná a zo spoločenskeJ

aktuálnosti a naliehavosti riešenia sociálnych problémov

patriacich svojím charakterom do p6sobnosti ministerstva.

Sekcia sociálneho poistenia a dochodkového sporenia

v rozsahu svojej p6sobnosti spolupracuje so Sociálnou

poisťovňon a s Úradom pre [mančný trh, gestorsky

zabezpečuje lekársku posudkovú činnosť na účely zákona

o sociálnom poistení.

\04

,-

i.

.. � i I

SOCIÁlNA PRÁCA VD VEREJNEJ SPRÁVE

Sekcia sociálneho poistenia a dochodkového sporenia sa člení na: a) odbor sociálneho poistenia, b) odbor d6chodkového sporenia. c) Odbor sociálnych a ekonomických analýz.

V schéme plnia svoje úlohy ešte nasledovné sekcie : a) Sekcia legislatívy b) Sekcia medzinárodných vzťahov.

6.1.1.1 Postavenie a pílsobnost' Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR

Ministerstvo podl'a zákona Č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny s služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem iného: a) riadi výkon štátnej správy uskutočňovanej Ústredím práce,

sociálnych vecí a rodiny a úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny,

b) schval'lue vnútomú organizačnú štruktúnl Ú stredia práce, sociálnych vecí a rodiny,

c) schval'uje návrhy Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a úradov práce, sociálnych vecí a rodiny na zriadenie a zrnšenie pracoviska podl'a §6, ak si to vyhradí,

d) kontroluje výkon štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a služieb zan1es1l1anosti,

e) vykonáva v drnhom slllpni štátnu správu vo veciach, v �torých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje Ustredie, práce, sociálnych vecí a rodiny,

±) určuje Ustrediu práce, sociálnych vecí a rodiny úlohy v oblasti politiky trhu práce vyplývajúce zo stratégie zamestnanosti,

g) zodpovedá za tvorbu koncepcie rozvoj a v oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti,

h) plní ďalšie úlohy, ak tak ustanoví osobitný predpis.

105


6. 1 .2 Ú stredie práce, sociálnych vecí a rodiny

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (NPSVR) je orgánom štátnej správy, zabezpečujúcim výkon štátnej správy v oblastiach sociálnych vecí a služieb zamestnanosti. Inštitúcia bola zriadená v januári 2004 zákonom Č. 453/2003 Z.Z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a rodiny a služieb zamestnanosti. Ústredie riadi, kontroluje koordinuje a metodicky usmerňuje výkon prostredníctvom 46 Úfadov práce, sociálnych vecí a rodiny. Je to rozpočtová organizácia, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na rozpočet ministerstva. Sídlom ústredia je Bratislava a má zriadené štyri pracoviská - Nitra, Banská Bystrica, Žilina a Košice. Na čele ústredia je generálny riaditel', ktorého vymenúva a odvoláva vláda SR na návrh MPSVR. Posobnost' Ústredia PSVR

a) V oblasti sociálnych vecí vykonáva štátnu správu na úsekoch : • Štátnych sociálnych dávok, • sociálnej pomoci, • poradensko--psychologických služieb, • sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kuratele.

b) V oblasti slnžieb zamestnanosti • Evidencia nezamestnaných občanov hl'adajúcich

zamestnanie. • evidencia vol'ných pracovných miest, • sprostredkovanie vhodného zamestnania,

poskytovanie poradenských služieb, • vzdelávanie a príprava pre trh práce, • implementácia aktívnych opatrení na trhu práce, • zvýšenej starostlivosti o prac. uplatnenie osobit.

skupín občanov, • prípravy a realizácie projektov spolufmancovaných

z ESF.

106

f I I

1 !


c) Vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktmých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje úrad práce sociálnych vecí a rodiny

d) Schval'uje vnútornú organizačnú štruktúru ÚPSVR e) Organizuje a zabezpečuje odbornú prípravu

a odborné vzdelávanie .. . f) a g) je príslušným orgánom pre koordináciu štátnych

sociálnych dávok, plní ďalšie úlohy vyplývajúce zo zákona

6.1.3 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (d'alej len "úrad") sa s účinnost'ou od I . I . 2004 zriadil v zmysle zákona Č. 453/2003 Z. z. s posobnost'ou pre územný obvod jedného okresu alebo viacerých okresov v rámci územného obvodu kraja.

Úrad je rozpočtová organizácia štátu, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na rozpočet ústredia. V Slovenskej republike je zákonom zriadených 45 Úfadov práce sociálnych vecí a rodiny. Úrad riadi a za jeho činnost' zodpovedá riaditer. Na jeho vymenovanie a odvolanie sa vzt'ahuje zákon Č. 3 12/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov. Riaditel' Úfadu je podl'a menovaného zákona vedúcim služobného Ú!·adu.

Na zabezpečenie výkonu niektorých činností po schválení ministerstvom si Úfad maže zriaďovat' a zrušovat' pracovisko mimo svojho sídla a určovat' jeho územný obvod (v prípade potreby sa mažu zriaďovat' detašované pracoviská).

Úrad vykonáva štátnu správu v oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti a plní úlohy podl'a osobitných predpisov a vykonáva štátnu správu v prvom stupni v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a v druhom stupni vykonáva štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni konala a rozhodovala obec pri prenesenom výkone štátnej správy alebo zariadenie

107

'::'Ul.IALNA t'KAl.A VU Vt.Kt.JNt.J .::.t'KAVt.

sociálnych služieb, ktoré zriadil ako rozpočtovú organizáciu a1ebo príspevkovú organízáciu.

Osobitným predpisom, v rámci ktorého úrad plní úlohy na úseku sociálnej pomoci je zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov. Sú to úlohy na úseku prevencie, sociálnej práce, sociálnoprávnej ochrany, kompenzácií pre osoby ťažko zdravotne postihnuté, sociálne služby. P6sobnosť je až na malé výnimky totožná s úlohami, ktoré plnil v rámci p6sobnosti v predchádzajúcom období okresný úrad.

Obr. é. 1 Územná posobnost' úradov práce, sociálnych vecí a rodiny v SR.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vykonáva štátnn správu v oblasti sociálnych vecí a r?diny a služieb zamestnanosti a plní úlohy podl'a OSObltnych predplsov na

úsekoch: a) vykonáva štátnu správu v oblasti sociálnych vecí a služieb

zamestnanosti a plní úlohy podl'a osobitných predpisov na

úseku: I . štátnych sociálnych dávok, 2. sociálnej pomoci,

108

I

l seCIÁlNA PRÁCA ve VEREJNEJ SPRÁVE

3. evidencie nezamestnaných občanov hl'adajúcich zamestnanie a evidencie vol'ných pracovných miest,

4. sprostredkovania vhodného zamestnania, 5. poskytovania poradenských služieb, 6. vzdelávania a prípravy na trh práce, 7. aktívnych opatrení na trhu práce, 8. zvýšenej starostlivosti o pracovné uplatnenie

osobitných skupín občanov, 9. prípravy a realizácie projektov spolufinancovaných z

Európskeho sociálneho fondu. b) vykonáva v prvom stupni štátnu správu v oblasti

sociálnych vecí a služieb zamestnanosti, c) vykonáva v dlUhom stupni štátnu správu vo veciach, v

ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná a rozhoduje obec pri prenesenom výkone štátuej správy alebo zariadenie sociálnych služieb, ktoré zriadil ako rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu,

d) prejednáva priestupky podl'a osobitného predpisu, e) poskytuje Štatistickému úradu Slovenskej republiky

štatistické údaje zo štatistických zisťovaní a administratívnych zdroj ov.

V rámci vnútornej organizácie v činnosti ach sociálnych vecí a služieb zanlestnanosti úrad tvoria odbory so svojimi oddeleniami: 1. Odbor služieb zamestnanosti má nasledovné oddelenia:

• oddelenie informačných a poradenských služieb, • oddelenie sprostredkovatel'ských služieb, • oddelenie služieb zamestnanosti, • oddelenie Európskeho sociálneho fondu a aktívnych

opatrení na trhu práce. 2. Odbor sociálnych vecí má nasledovné oddelenia:

• oddelenie pomoci v hmotnej núdzi, • oddelenie štátnych sociálnych dávok, • oddelenie sociálno - právnej ochrany detí a rodiny,

109


• oddelenie peňažných príspevkov na kompenzácin sociálnych dosledkov ťažkého zdravotného poistenia.

Ako samostatné oddelenie je v oblasti sociálnych vecí v organizačnej štruktúre vyčlenené oddelenie posudkových činností.

6.2 Sociálna práca na úrovni samosprávy

Už od roku 1996, sa obciam umožnilo zriaďovať všetky druhy sociálnych zariadení. Ďalšie posilnenie kompetencií samosprávy nastalo s účinnosťou zákona o sociálnej pomoci od 1 . júla 1998, kde obce získali možnosti zriaďovať všetky typy zariadení sociálnych služieb. Mohli a možu poskytovat' opatťovatel'skú službu pre deti, a to od 2 rokov ich veku do ukončenia školskej dochádzky (v prípade, že túto starostlivosť nevedeli zabezpečit' rodičia a súčasne možu poskytovať sociálnu službu rodinám, kde sa súčasne narodili tri a viac detí alebo v rozpatí dvoch rokov za sebou dvojčatá).

Obr. Č. 2 Územná posobnost' samosprávnych krajov v SR.

1 10


Zákonom Č. 416/2001 Z. z. O prechode niektorých posobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky sa rozšírili kompetencie obcí a vyšších úzenmých celkov pn poskytovaní sociálnej pomoci a zriaďovaní zariadení socíál.nych služieb. Okrem toho sa obce a samosprávne kraje pn znaďovaní týchto za.riadení riadia zákonom Č. 195/1998 Z. z,

, o sociál�ej pomoci a na úseku pomoci v hmotnej núdzi,

zakonom c. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podl'a zákona Č. 1 95/1998 Z. z. o sociálnej pomoci obec na poskytovanie starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb zriaďuje zariadenia sociáluych služieb (§ 18):

• domov sociálnych služieb pre deti, ktorým sa poskytuje starostlivosť denne,

• domov dochodcov, • zariadenie ch.ráneného bývania, • zariadenie opatrovatel'skej služby.

Na poskytovanie starostlivosti v zariadení sociálnych služieb zriad'uje samosprávny kraj a obec tieto zariadenia sociálnych služieb:

• domov sociálnych služieb pre deti, ktorým sa poskytuje starostlivost' týždenne a celoročne,

• domov sociálnych služieb pre dospelých, ktorým sa poskytuje starostlivosť celoročne a týždenne,

• domov dochodcov, • domov pre osamelých rodičov, • stanicu 9patrovatel'skej služby, • útulok, • rehabilitačné stredisko.

Obec zriad'uje okrem uvedených zariadení sociálnych služieb aj :

• domov - penzión pre dochodcov, • klub dochodcov, • jedáleň pre dochodcov, • stredisko osobnej hygieny, • práčovňu.

I I I


Za starostlivost' v zariadeniach sociálnych služieb sa na účely zákona Č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci považuje starostlivost', ktorú možno poskytovat' občanovi, ktorému nemožno poskytovat' inú sociálnu službu podl'a tohto zákona, alebo ak poskytnutie inej sociálnej služby podl'a tohto zákona dostatočne nerieši sociálnu núdzu tohto občana.

Obec a samosprávny kraj zriaďujú zariadenia sociálnych služieb ako svoje rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, iné právnické osoby alebo ako organizačné jednotky obce a samosprávneho kraja.

Podl'a zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi pri výkone svojej samosprávnej posobnosti (§ 24): a) rozhoduje

I . o pomoci v hmotnej núdzi podl'a § 19 ods. 4 písm. c) príspeykami,

2. o zániku hmotnej núdze, zabezpečeuia základuých životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi,

3 . o zániku nároku na aktivačný príspevok, 4. o zániku nároku na príspevok na bývanie, 5. o odňatí príspevkov na pomoc v hmotnej núdzi, 6. o vrátení neprávom vyplatených príspevkov, 7. o preddavkovom priznaní príspevkov na pomoc v

hmotnej núdzi, 8. o dodatočnom priznaní, zvýšení, znížení alebo

doplatení príspevkov, 9. o určení a o uvol'není osobitného príjemcu príspevkov, 1 0. o jeduorazovej dávke v hmotnej núdzi, l l . o zúčtovaní dávky sociálnej pomoci s dávkou

a príspevkami. b) dohliada, ako osobitný príjemca plní povinnosti podl'a

tohto zákona, c) získava podklady na rozhodovanie a sledovanie účelného

využitia vyplatených príspevkov priamo v prirodzenom prostredí občana v hmotnej núdzi a fYzických osob, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú,

1 12


d) vykonáva poradenstvo pri zabezpečení základných životných podmienok a prí pomoci v hmotnej núdzi

e) vedie evidenciu občanov poberajúcich dávku a prlspevky podl'a tohto zákona,

f) koordinuje činnost' orgánov a organizácií uvedených v §30 pn zabezpečení základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi. Obec pri prenesenom výkone štátnej správy:

a) rozhoduje I . o hmotnej núdzi, zabezpečení základuých životných

podmienok a pomoci v hmotnej núdzi dávkou a príspevkami,

2. o vrátení neprávom vyplatenej dávky na zabezpečenie základných životných podmienok, príspevku na zdravotnú starostlivost', ochranného príspevku a aktivačného príspevku,

3 . o preddavkovom priznaní dávky na zabezpečenie základuých životných podmienok, príspevku na zdravotnú starostlivost' a ochranného príspevku,

4. o odňatí a zastavení výplaty dávky na zabezpečenie základuých životných podmienok, príspevku na zdravotnú starostlivost', ochranného príspevku a aktivačného príspevku,

5 . o dodatočnom priznaní, zvýšení, znížení alebo doplatení dávky na zabezpečenie základuých životných podmienok, príspevku na zdravotnú starostlivost', ochra!lllého príspevku a aktivačného príspevku,

6. o určení a o uvol'není osobitného príjemcu dávky na zabezpečenie základných životných podmienok, príspevku na zdravotnú starostlivost' a ochranného príspevku,

7. o zastavení výplaty príspevkov. b) zabezpečuje základué životné podmienky a poskytuje

príspevok na zdravotnú starostlivost', ochranný príspevok a aktivačný príspevok,

l l'


c) dohliada, ako si osobitný príjemca plní povinnosti podl'a tohto zákona,

d) podáva podnet orgánom činným v trestnolll konaní na začatie konania,

e) vykonáva poradenstvo pri zabezpečení základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi,

f) získava podklady na rozhodovanie a sledovanie účelného využitia vyplatenej dávky na,

g) vedie evidenciu občanov poberajúcich dávku a príspevky podl'a tohto zákona,

h) koordinuje činnosť orgánov a organizácií pri zabezpečení základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi.

6.2.1 Záujmová samospráva

Záujmová samospráva tvorí združenie osob alebo majetku, ktoré vykonávajú určitú činnosť štátnej správy v rozsahu uvedenom zákonom. Základnou formou záujmovej samosprávy sú stavovské orgamzacle. Hlavným reprezentantom stavovských organizácií sú profesijné komory, ktoré združnjú príslušníkov tradičných tzv. slobodných povolaní, napr. právnikov, lekárov, architektovo

Asociácia vzdelávatel'ov v sociálnej práci na Slovensku

iniciuje založenie samosprávnej stavovskej organizácie, ktorá

bude združovať na dobrovol'nom princípe sociálnych

pracovníkov v Slovenskej republike. Členmi Komory

sociálnych pracovníkov Slovenska sa mozu stať

vykonávatelia povolania sociálneho pracovnika v Slovenskej

republike, ktorí sú odborne a zdravotne sp6sobilí, bezúhonní

a požiadali o členstvo v komore. Komora sociálnych pracovníkov Slovenska bude:

• vykonávať činnosť v oblasti ďalšieho vzdelávania, vydávat' odborné pnblikácie na podporu plnenia úloh v súlade so svojím postavením,

114

•

•

•

• •

•

•

•

•

•

•

" t·' •

•

. ,

,"

i, L' " '!

SOC1ÁLNA PRÁCA va VEREJNEJ SPRÁVE

riešiť podnety a návrhy sociálnych pracovníkov v súvislosti s ich právami a povinnost'ami vyplývajúcimi zo zákona o komore sociálnych pracovníkov, zabezpečovať, aby ČillliOSť sociálnych pracovníkov a činnosť sociálnej práce podporovala rozvoj vlastného potenciálu človeka, jeho individuálne blaho a l'udské práva, usmerňovať prípravu sociálnych pracovníkov v súlade s požiadavkami klientov, objednávatel'ov, vzdelávatel'ov a v súlade s požiadavkami spoločenskej praxe vytvárať trvalú formn komunikácie medzi sociálnymi inštitúciami, podiel'ať sa na usmerňovaní vzdelávacích programov, udel'ovať licenciu na poskytovanie sociálnej starostlivosti, podiel'ať sa na vytváraní podmienok pre výkon povolania sociálneho pracovníka s ostatnými profesiami, vytvárat' a aktnalizovať databázu sociálnych pracovníkov, vytvárať a rozširovať informačné materiály a odbornú literatúru, ponúkať supervíziu, organizovať konferencie, teoretické a pracovné semináre, kurzy a workshopy, pripraviť vznik samostatného edičného pracoviska, koordinovať prípravu a spracovanJe encyldopédie sociálnej práce, zriaďovať regionálne komory a potrebné sekcie na zefektívnenie výkonu povolania sociálneho pracovníka, presadzovať, chrániť a obhajovať profesijné záujmy a práva prostredníctvom vlastného spoločenského stavu so zámerom trvalého zvyšovania kvality povolania sociálneho pracovníka.

1 15

SOCIÁLNA PRÁCA VQ VEREJNEJ SPRÁVE

6.3 Verejnoprávne inštitúcie v sociálnom systéme

6.3.1 Sociálna poisťovňa

6.3.1.1 História

Úlohou spoločnosti je zabezpečiť starším občanom materiálne podmienky pri zachovaní platných etických noriem; Táto zodpovednosť sa odráža najma v poskytovam primeraných dochodkov a ďalších sociálnych služieb.

Roky 1929 - 1939 .. , " , ,

Nositel'om penzijného poistenia bol Všeobecny p�nzlJny ustav; Vykonával penzijné poistenie, ktoré bolo Jednym z odvetvl sociálneho poistenia. Pojem "sociálne pOi

,stenie" už

. vted�

predstavoval súbor verejnoprávnych hospodarskych ?arlad�m, vybudovaných na principe rovnováhy medzl . pnJ1�aml a výdavkami. N ositel'kou in::alidného, ne�ocenskeho a starobného poistenia za prvej CeskoslovenskeJ republIky bola Ústredná sociálna poisťovňa v Prahe.

Roky 1939 - 1951 . . . .

Po vzniku Slovenskej republiky v marcI 1?39 zn�dlla v�ada prostredníctvom nariadenia v apríli 1 939 Ustrednu �oclalnu poisťovňu v Bratislave, ktorá bola

, v�reJnopra,,?a a

zabezpečovala dochodkové aj nemocenske pOlsteme. Vladnym nariadením z novembra 1940 sa Ústredná sociál�a poi�ťovňa v Bratislave pretvorila na Robotnícku sociálnu pOlsťovnu. V Je� rámci vznikli poisťovacie odbory podl'a jednotlIvých .odv�tvl poistenia, ktoré okrem svojich úloh spojených s pOlstemm, plnili aj určité úlohy, spoločné pre všet�y od�ory: V r�ku 1 94� sa Robotnícka poisťovňa zmenila na Narodnu P�lsťo;nu, ktora prevzala aj fmancovanie zdravotnej starostlivostI a posoblla do roku 195 1 .

LL'

SOCIÁLNA PRACA VD VEREJNEJ SPRAVE

Roky 1951 - 1989 Po nástupe a upevnení komunistického rezlmu sociálna

politika a v jej rámci najma sociálne zabezpečenie, začali sa dotýkať prakticky každého občana. Vtedajší vývoj vytvoril podmienky na rozšírenie počtu aktivít sociálnej politiky. Od roku 1952 sa prostriedky na realizáciu sociálneho zabezpečenia sústredili v Slovenskom úrade dochodkového zabezpečenia. V súlade s komunistickou doktrínou sa poštátnili prostriedky Národnej poist'ovne, na ktoré mali prirodzené vlastnícke právo poistenci, prispievajúci do jej fondov. Došlo k rozmachu štátneho paternalizmu v sociálnej sfére, ked' mnohé formy starostlivosti prevzali namiesto rodín orgány štátu. Rozne sociálne aktivity sa tak v podstatnej miere presunuli z rodiny na štátnu sociálnu politiku a jej podsystémy - sociálne zabezpečenie, sociálnu starostlivosť, sociálnu činnosť štátnych podnikov a družstiev, ako aj sociálnu činnosť Revolučného odborového hnutia (ROH) a záujmových organizácií. Vo výkone sociálneho zabezpečenia došlo k výraznej organizačnej zmene v roku 1 976, odčlenil sa výkon. dochodkového zabezpečenia (prešiel do posobnosti novovytvoreného Úradu dochodkového zabezpečenia) a výkon nemocenského poistenia prešiel na orgány ROH, Slovenskú správu nemocenského poistenia, krajské a okresné správy nemocenského poistenia, ako ich účelové zariadenia.

Roky 1990 - 2003 Po 17. novembri 1 989 prekonalo sociálne zabezpečenie dve

zásadné zmeny, ktoré sa dotkli predovšetkým jeho organizačnej stránky. Prvou bolo zlúčenie výkonu dochodkového zabezpečenia a nemocenského poistenia od 1 .januára 1 991 do jednej štátnej ínštitúcie. Slovenská správa nemocenského poistenia, odbory sociálnych veci národných výborov a Úrad dochodkového zabezpečenia sa zlúčili do Slovenskej správy sociálneho zabezpečenia, ktorá posobila do konca roku 1 992. V roku 1 993 došlo v rámci transformácie sociálnej sféry ku zmene inštitucionálneho usporiadania a

I l7

SOCIÁLNA PRÁCA vO VEREJNEJ SPRÁVE

vytvoreniu verejnoprávnej inštitúcie - Národnej poisťovne. Zmena vyjadrovala dve nové základné skutočnosti: 1 . zlúčila výkon zdravotného poistenia, nemocenského

poistenia a d6chodkového zabezpečenia v jednej inštitúcii, tvorenej tromi samostatnými fondmi.

2. v nadvaznosti na novú daňovú sústavu odčlenila financovanie Národnej poisťovne od štátneho rozpočtu a vytvorila tri samostatné fondy, ktoré sa mali tvoriť z poistného a čiastočne z príspevkov štátu.

Spojenie zdravotného poistenia s fondmi sociálneho zabezpečenia sa časom ukázalo ako nefunkčné vzhl'adom na ich principiálnu odlišnosť, čo vyvolávalo problémy v efektívnom organizačnom usporiadaní Národnej poisťovne. To bol d6vod ich rozdelenia a zriadenia pluralitného systému zdravotných poisťovní a Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa začala svoju činnosť ako verejnoprávna inštitúcia v roku 1995. Ked' štát zveril Sociálnej poisťovni výkon nemocenského poistenia a d6chodkového zabezpečenia, vybavil ju potrebnými kompetenciami a poskytol jej relatívnu nezávislosť od ministerstiev i vlády SR. Od 1 . apríla 2002 s účinnosťou od 1 . apríla 2002 prevzala Sociálna poisťovňa od Slovenskej poisťovne aj poistenie zodpovednosti zamestnávatel'a za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania.

Rok 2004 až po súčasnosť Rok 2004 je medzníkom v doterajšej histórii Sociálnej

poisťovne, ktorý ovplyvnil celú spoločnosť. Prijatím zákona o sociálnom poistení č. 46112003 Z. z. umožnila Národná rada SR spustenie dlho očakávanej d6chodkovej reformy. Len tak sa mohol začať reformovať aj systém sociálneho zabezpečenia, ktorý sa od 1 . januára 2004 zmenil na sociálne poistenie v pravom zmysle slova, pričom vykonávatel'om je Sociálna poisťovňa.

Zmien, ktoré priniesol zákon o sociálnom poistení, je vel'a. V nemocenskom poistení, d6chodkovom poistení, úrazovom poistení. P6sobnosť Sociálnej poisťovne sa rozšírila o

1 18


poistenie v nezamestnanosti a garančné poistenie, klorých agendu poisťovňa "zdedila" od Národného úradu práce. Zmeny sú aj v oblasti výberu poistného a lekárskej posudkovej činnosti. Od 1 . januára 2005 prioudli Sociálnej poisťovni aj nové povinnosti spojené s realizáciou starobného d6chodkového sporenia, t.j. druhým pilierom d6chodkovej reformy. V rámci starobného d6chodkového sporenia poisťovňa predovšetkým vyberá príspevky, postupuje ich d6chodkovým správcovským spoločnostiam a registruje zmluvy o starobnom d6chodkovom sporení.

Sociálna poisťovňa vznikla 1 . novembra 1994 zákonom č.274/1994 Z. z. ako verejnoprávna inštitúcia poverená výkonom nemocenského poistenia a d6chodkového zabezpečenia, ktoré prevza1a od svojej predchodkyne Národnej poisťovne. Od Slovenskej poisťovne prevzala 1 . apríla 2002 aj poistenie zodpovednosti zamestnávatel'a za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania. Od 1 . januára 2004 vykonáva v zmysle zákona č. 46112003 Z. z. sociálne poistenie, t.j. nemocenské poistenie, d6chodkové poistenie _

starobné a invalidné, d'alej- úrazové poistenie, garančné poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Od 1 . januára 2005 Sociálna vykonáva aj činnosti v rámci starobného d6chodkového sporenia - predovšetkým vyberá príspevky, postupuje ich d6chodkovým správcovským spoločnostiam a registruje zmluvy o starobnom d6chodkovom sporení.

6.3.1.2 Organizačná štruktúra sociálnej poisťovne

Orgány Sociálnej poisťovne sú • generálny riaditel' Sociálnej poisťovne (d'alej len

"generálny riaditel'''), • Dozorná rada Sociálnej poisťovne (d'alej len

"dozomá rada"), • Riaditel' pobočky Sociálnej poisťovne (d'alej len

"riaditel' pobočky"). 1 19

saCIÁLNA PRÁCA va VEREJNEJ sPRÁVE

Generálnv riaditel' Na čele Sociálnej poisťovne je generálny riaditel'. Je štatutárny orgán Sociálnej poisťovne. V čase jeho neprítomnosti ho zastupuje ním poverený vedúci zamestnanec, ktorý je v jeho priamej riadiacej posobnosti. Generálneho riaditel'a vymenúva a odvoláva vláda SR. Generálny riadite zodpovedá za plnenie úloh vyplývajúcich Sociálnej poisťovni zo zákona, z osobitných predpisov a zo strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne. Prijíma opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených dozornou radou a orgánmi dozoru štátu, predkladá vláde a Národnej rade SR výročnú správu o činnosti Sociálnej poisťovne, vláde na schválenie návrh rozpočtu SP, návrh účtovnej uzávierky SP, i návrh strategických zámerov činnosti SP. Najmenej raz za štvrťrok predkladá správu o hospodárení i dozornej rade. &funkčné obdobie generálneho riaditel'a je šesťročné, pričom do tejto funkcie može byť vymenovaná tá istá osoba najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.

Dozorná rada (ďalej len DR) DR je dozorný a kontrolný orgán Sociálnej poisťovne. Má I I členov, predsedom je (zo' zákona) minister práce sociálnych vecí a rodiny SR. DR sa ďalej tvorí z troch zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zvazov, troch zástupcov navrhnutých reprezentatívnych združení zamestnávatel'ov, jedného zástup cu MPSVR a z dvoch zástupcov ministerstva financií navrhnutých vládou ajeden zástupca reprezentujúci poberatel'ov dochodkových dávok. Členov DR s výnimkou predsedu volí a odvoláva národná rada. Funkčné obdobie člena DR je paťročné. DR si zvolí zo svojich členov dvoch podpredsedov, z ktorých jeden je navrhnutý reprezentatívnymi združeniami odborových zvazov a jeden je navrhnutý zamestnávatel'mi. Zasadnutia DR zvoláva a riadi jej predseda alebo ním poverený podpredseda DR podl'a potreby, najmenej raz za dva kalendárne mesiace. DR je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná vačšina

120

i'

I' , i I I , r


všetkých členovo Na prijatie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej vačšiny prítomných členovo Organizačné zložky Sociálnej poist'ovne sú :

• Ústredie Sociálnej poisťovne, • pobočky Sociálnej poisťovne, ktoré sú realizátormi

sociálneho poistenia. Územné obvody a sídla organizačných zložiek SP určí štatút SP. Ústredie

Ústredie SP riadi generálny riaditel'. Vo veciach patriacich do posobnosti ústredia koná v mene SP generálny riaditel' alebo vedúci zamestnanec ústredia poverený generálnym riaditel'om. Do posobnosti ústredia patrí :

• rozhodovať v prvom stupni okrem iného predovšetkým o dochodkových dávkach, o úrazovej rente a o pozostalostnej úrazovej rente,

• rozhodovať v druhom stupni vo veciach, o ktorých rozhodovanie v prvom stupni patrí do posobnosti pobočky.

Ústredie d'alej : • hospodári s finančnými prostriedkami a s majetkom

SP, • ďalej podl'a textu (str. 120)

Riaditel' pobočky Pobočku riadi riaditel' pobočky a za jej činnosť zodpovedá

generálnemu riaditel'ovi. Riaditel' pobočky koná v mene SP vo všetkých veciach patriacich do posobnosti pobočky. Počas jeho neprítomnosti zastupuje riaditel'a pobočky ním poverený vedúci zamestnanec SP.

Základným zdrojom príjmov Sociálnej poisťovne je poistné na nemocenské poistenie, starobné, invalidné, úrazové, garančné, poistenie v nezamestnanosti a do rezervného fondu platené poistencami, zamestnávatel'mi a štátom. Rozpočet a ročnú závierku Sociálnej poisťovne schval'uje Národná rada Slovenskej republiky.

121


�ákon Č. 461120?3. Z. z. o sociálnom poistení dáva právo orga�om doz�ru statu, ktorými sú Ministerstvo práce, soc!alnych vec! a rodmy SR a Ministerstvo financií SR, aby d�hhadah .

nad .vyk�náv';llím nemocenského poistenia, dochodkoveh� pOlstema, urazového poistenia, garančného pOlstema a pOlstenia v nezamestnanosti.

Kontrolné otázky I . Kto;-é org

.ány štátnej správy p6sobia na úseku sociálnych vec! a sluzwb zamestnanosti?

2. Ktoré úlohy vykonáva obec v sociálnych veciach v rámci preneseného výkonu štátnej správy? . 3. Ako sa postupne formovala Sociálna poisťovňa v historickom kontexte?

122

i I , I ,

I

I

SDCIÁlNA PRÁCA ve VEREJNEJ SPRÁVE

Pojem verdná moc je nadriadený pojmom výkOlmá moc, štátna správa i verejná správa (viď Prusák, J. 1 995). Je najvšeobecnejší, pretože za1uí.'í.a výkon moc! orgánmi zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci, ako aj moci prostredníctvom iných subjektov (inými subjektami sú orgány územnej a záujmovej samosprávy, na ktoré štát preniesol časť výkonu verejnej moci).

Orgánmi výkonne; moci štátu (v užšom zmysle) sú len hlava štátu a vláda (kabinet). V širšom slova zmysle orgánmi výkonnej moci sú hlava štátu, vláda, ministerstvá a ostatné ústredné a miestne orgány štátnej správy, ale aj výkonné orgány sui generis ( NKÚ, prokurarura, ombucman).

Štát časť verejnej správy posrupil verejnoprávnym korporáciám (inštiruciám), samosprávnym verejnoprávnym územným a záujmovým korporáciám, to znamená, že časť správy odštátni!, sprivatizoval (Hendrych, 5). Týmto postupom dochádza k "decentralizácii štátnei moci" (Škultéty, P. 1994).

Dnes sa na verejnej správe, okrem štátnej správy zúčastňujú aj orgány územnej a záujmovej samosprávy (bližšie schéma č.3 Zeman, K. 2008).

Ako a ktorý orgán tieto kompetencie napíňa je treba spriehl'adniť tým, že si celý tento systém rozčleníme a potom pomenujeme jednotlivé činnosti v sociálnej oblasti.

7.1 Plnenie sociálnych úloh verejnou správou

Podl'a zákonov tvoriacich systém správneho práva jednotlivé orgány štátnej správy rozhodujú v správnom konaní podl'a hmotno-právnych noriem, v ktorých je stanovené čo, kedy, a kto a ako je kompetentný o práve či oprávnenom zaUjme rozhodnúť v procesných normách. Tou najzákladnejšou a všeobecnou procesnou normou je zákon

123


č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení zákona č.215/2002 z.z.

Správny poriadok v § 1 ods. 1 definuje, že tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osob a práv. osob, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

V odseku 2 zákonodarca vymedzuje kto je správny orgán -teda štátny orgán, orgán úzenmej samosprávy, záujmovej samosprávy, .. . . Taktiež je nutné upozornit' na oddiel 2 základné pravidla konania, kde v § 3 sú definované vodčie idei (v iných právnych predpisoch tiež nazývané základné zásady) najma na ods. 4), ktorého uskutočnenie je problematické naplniť cit:

4) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spol'ahlivo zisteného stavu veci - kedy je spol'ahlivo zistený stav veci, veď každý može považovat' tento stav rozdielne. V druhej časti je definovaná príslušnost' na konanie z hl'adiska miesta, veci. Taktiež je tu stanovené, že ak vzhl'adom na pomer zamestnanca správneho orgánu je pochybnosť o jeho nepredpojatosti, tento je zo správneho konania vylúčený. Táto skutočnosť je potrebná z dovodu právnej istoty účastníkov konania, aby o ich právach rozhodoval orgán objeletívne a nič, okrem právnej nonny, jeho konanie neovplyvnilo.

K vylúčeniu pracovníka sa preto nevyžaduje, aby sa predpojatosť dokázala. Taktiež v druhej časti je stanovené, a v praxi si to vel'akrát i pracovníci verejnej správy mýlia, účastník konania. Účastník konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmov alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti možu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je . . . . . (bližšie § 14 Správneho poriadku).

V h'etej časti je upravený samotný priebeh konania. Od začatia konania fonnou podania, postúpenia, ale i ďalšie

124

SDCIÁLNA PRÁCA va VEREJNEJ SPRÁVE

procesné úkony (zápisnica, nazeranie do spisov, doručovanie, prerušenie či zastavenie konania).

Aby mohlo byť v správnom konaní objektívne rozhodnuté je potrebné zistiť podklady pre rozhodnutie. Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a zatým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Nieje pritom viazaný len návrhmi účastníkov konania. Teda zabezpečiť z vlastnej iniciatívy pre dokazovanie napr. výsluchom svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadky. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dokazy, ktoré sú mu známe. Samotné vykonávanie dókazov patrí správnemu orgánu, pričom tieto hodnotí volne, jednotlivo, ale i všetky dókazy v ich vzájomnej súvislosti. K tomu, aby konanie prebehlo bez prieťahov a hospodárne, správny orgán predvolá osoby, osobná účasť ktmých pri pojednávaní je nevyhnutná. V prípade keď účastník konania bez náležitého ospravedlnenia sa na opatovné predvolanie nedostaví, može byť predvedený eventuálne može byť voči nemu použité poriadkové opatrenie - pokuta.

Po skončení dokazovania správny orgán na základe výkladu právnej nonny (realizuje sa výklad orgánom aplikujúci právo) vydá rozhodnutie.

Rozhodnutie je akt aplikácie práva, ktorým orgán verejnej správy rozhoduje o právach, právom chránených zá!ljmov fYzických právnických osob. Jeho činnosťje vykonávaná podla právom stanoveného postupu teda na základe zákona a k realizácii zákona.

Jeho podstatnými obsahovými náležitost'ami sú výrok, odovodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade).

Výrok obsahuje rozhodnutie vo veCl s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podl'a letorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania.

125

seCIÁLNA PRÁCA ve VEREJNEJ sPRÁVE

Pokial' sa V rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu.

V odovodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení d6kazov, ako použil právnu úvahu pri použití právnych predpisov - teda správny orgán odovodňuje prečo sa rozhodol tak, ako sa rozhodol.

Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, Cl Je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote na ktorý orgán a kde ho možno podať. Taktiež obsahuje údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom.

V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Taktiež musí máť úradnú (okrúhlu) pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby.

V jednoduchých veciach, najma ak možno rozhodnúť na základe dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne. Z dovodu, aby sa predišlo zbytočným prieťahom v konaní Správny poriadok stanovuje povinnosť rozhodnúť do 30 dní od začatia konania.; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najnesk6r do 60 dní. Ak nemaže rozhodnúť do 30 ani do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením d6vodov upovedomiť. A práve táto oznamovacia povinnosť sa v správnej praxi niekedy nedodrží, čo vedie k sťažnostiam, eventuálne možnosti podnetov na ochrancu verejných práv - na ombucmana.

Rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením písomného vyhotovenia, ak zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutiaje dňomjeho oznámenia.

Rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať (podať rozklad) je právoplatné. Rozhodnutie je vykonatel'né, ak sa proti nemu nemožno odvolať (podať rozklad), alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok.

126

, .


Proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokial' zákon neustanovuje mak, alebo pokial' sa účastník konania písomne alebo ústne do zápi�nice nevzdal. Odvolanie sa podáva na správnom orgáne, ktory napadnuté rozhodnutie vydal v lehote 15 dní od oznámenia rozhodnutia, pokial' inú lehotu neustanovuje osobitný predpis.

Správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, upovedomí ostatných účastníkov konania o obsahu podaného odvolania, vyzve ich, aby sa k nemu vyjadrili a podl'a potreby doplní konanie vykonaním navrhovaných d6kazov.

Správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, može o odvolaní sám rozhodnút', ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie (autoremedúra).

Ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sú pre to d6vody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokial' je to vhodnejšie najma z d6vodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnyin názorom odvolacieho orgánu viazaný. Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolat'. Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy vydanému v prvom stupni, možno podat' na tomto orgáne v lehote 1 5 dní odo dňa oznárnenia rozhodnutia rozklad; včas podaný rozklad má odkladný účinok.

Odvolanie (rozklad) sú riadne opravné prostriedky proti rozhodnutiu správneho orgánu.

Existujú však i mimoriadne opravné prostriedky, ktorými sú obnova konania, preskúmanie rozhodnutia

127


mimo odvolacieho konania, eventnálne konanie o pro teste prokurátora.

Osobitné zákony ustanovujú, v ktorých prípadoch súdy preskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov.

Ak účastník konania nesplní v určenej lehote dobrovol'ne povinnosť uloženú mu rozhodnutím, ktoré je vykonatel'né, ich výkon sa uskutoční. Účastník konania alebo vymáhajúci správny orgán, alebo ten, o kom to ustanovuje zákon, možu podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na výkon exekúcie súdnym exekútorom.

Výkon rozhodnutia ukladajúceho peňažné plnenia sa uskutočňuje zrážkami zo mzdy, prikázaním pohl'adávky alebo predajom hnutel'ných vecí alebo nehnutel'nosti. Príkaz na vykonanie zrážok zo mzdy vydá správny orgán tomu, kto· vypláca dlžníkovi mzdu, inú odmenu za prácu alebo náhradu za pracovný príjem. Prikázanie pohl'adávky sa vykoná tak, že tomu, voči komu má dlžník pohl'adávku, prikáže, aby pohl'adávku do výšky dlžnej sumy zaplatil správnemu orgánu. Výkon rozhodnutia prikázaním pohl'adávky z účln v banke sa uskutoční jej odpísaním z účtu dlžníka.

Rozhodnutie ukladajúce nepeňažné plnenie sa vykoná náhradným výkonom; ukladaním peňažných pokút alebo priamym vynútením uloženej povinnosti.

Podl'a súboru právnych noriem (vydávaných rURA EDITrON) v odseku predpisy sociálneho poistenia sú najma nasledovné právne predpisy:

• zákon č.46112003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskor. predpisov,

• zákon Č. 462/2003 Z.z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca (d'alej len PN) v znenÍ.. . .

• zákon č.32812002 Z.Z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení .. .

• zákon č.43/2004 Z.Z. o starobnom dochodkovom sporení v znenL.

128


• zákon č.437/2004 Z.Z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení. . .

7.1.1 Rozhodovanie O dávkach zo sociálneho poistenia

Sociálne poistenie predstavuje, ako už bolo povedané, prvý pilier na ktorom stoji sociálna bezpečnost' občanov SR.

Zákon. č.46112003 Z.z. o sociálnom poistení v znení . . . , stanovuje obsah (o čom sa rozhoduje) rozhodnutia, ale súčastne stanovuje i kto a ako rozhoduje - (Sociálna poisťovňa) t.j ., že hore uvedený zákon je hmotno-procesno? normou, podl'a ktorej správny orgán rozhodUje (vId . rozhodnutie - príloha - o priznaní starobného dochodku). .

Zákon v ustanoveniach § 172 Konanie v ods. I ) stanovuJe : Na konanie vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dochodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom sa nevzťahuje osobitný predpi� (zákonodarc,a týmto zákonom myslel zák.č.71/1967 Zb. o spravnom konamSprávny poriadok).

V odseku 2) je stanovené i kto rozhoduje cit.: HV konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dóchodkového sporenia v rozsahu upravenom tým to zákonnom rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzt'ahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov starobného dóchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa H.

V odseku 3 je upresnené v akých oblastiach sa konanie uskutočňuje:

a) konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (d'alej len "dávkové konanie"),

b) iné konanie (d'alej len "nedávkové konanie"). , 4) Predmetom dávkového konama Je rozhodovame o davkach. 5) Predmetom nedávkového konanm Je rozhodo,:ame o, vzmku,

. prerušení a zániku sociálneho pOlstema v spomych pnpadoch,

129


o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné d6chodkové sporenie, v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné d6chodkové sporenie, pokuty, penále a o zaradení zamestnávatel'a do nebezpečnostnej triedy.

Teda v rozhodnutí sa uvádza (viď príloha ) iba zák.č.46112003 Z.z., ktorý je hmo'tnou i procesnou normou.

Zákon č.462/2003 Z.z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN,

V ustanovení § 7 - Náhradu príjmu poskytuje zamestnávatel'. V ustanovení § 9 ods.! Nárok na náhradu príjmu sa uplatňuje u zamestnávatel'a predloženún potvrdenia o dočasnej PN vystaveného lekárom. Táto 'povinnosť (preukázania skutočnosti PN) je stanovená zamestnancovi. Zamestnávatel' má právo kontroly dodržiavania liečebného režimu.

Zákon č.328/2002 Z.Z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení . . , . Uvedený zákon, ktorý je spravidla hmotnou i procesnou normou, sa teda riešia nároky sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, ak tento zákon neustanovuje inak. Samotné konanie upravuje § 83 ods. I - 3 sú vymenované druhy dávok.

Žiadosti o dávky alebo služby (t.j. rekreácie, kúpel'ná starostlivosť, zabezpečenie pohrebu) sa podávajú útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva, Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, služobnému úradu, alebo služobnému úradu, ktorý je oprávnený dávku alebo službu sociálneho zabezpečenia priznať.

Zákon č.437/2004 Z.Z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znenL. Uvedený zákon upravuje v ustanovení § 2 ods.3 písm. c) -poskytovatel' náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, je osoba, ktorá je povinná poskytnúť náhradu podl'a osobitných predpisov. Týmito osobitnými predpismi sú zák.č.46112003 Z.Z. o sociálnom poistení, zák.č.38112001 Z.Z. o povinnom zmluvnom poistení

130


zodpovednosti za škodu sp6sobenú prevádzkou �oto�ov�ho 'dl 'k ' 328/2002 Z.Z. o sociálnom pOl.stem pohcajtov VOZl a, za .c. , h . k zák č 1541200 I Z.Z. o prokurátoroch a pravnyc a vop ov, . . , " 00 Z čakatel'och pro!curatúry v znem ... , zák.c.385/20 .�.

o sudcoch a prísediacich v znenL . Teda pOlsťovatel, u !ctorého zamestnávatel' podl'a príslušného z�ona �OlS�Uje zamestnancov rozhoduje rozhodnutím podl a pnslusnej hmotnej i procesnej normy (viď príloha ).

7.1.2 Rozhodovanie O štátnych sociálnych dávkach

Štátne sociálne dávky, ako UŽ bolo pred tým rozob�rané, tvoria druhý pilier, na ktorom stoji sociálna bezpecnosť občanov SR.

Uvedená problematika je upravená: ,

Zákon č.280/2002 Z.Z. o rodičovs!com príspevku v zne�l . . . , . Zákon č.627/2005 Z.Z. o príspevku na podporu nahradnej

starostlivosti o dieťa v znenL., . ' Zákon č.600/2003 Z.Z. o prídavku na dleť� v znenL.; . Z 'k ' 235/1998 Z.z. o príspevku pn narodem dleťaťa, a on c.

d'l' tr' d ti alebo o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne naro 1 1 1 e viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá, v znenL.., , Zákon č.238/1998 Z.Z. o príspevku na pohreb v znenl. . .

Samotné rozhodovanie o jednotlivých dávkach:

Zákon č.280/2002 Z.Z. o rodičovskom príspevku , Rodičovský príspevok je štátne sociálna dáv�a, ktorou stát

. a rodičovi na zabezpečovame nadnej starosthvostJ prosplev .

" d ť ' odič alebo ď ťa Oprávnenou osobou na podanJe zm os 1 je r . �s:�a, ktorej sa o dieťa zverené do starostlivosti., Na

, konam�

o nároku na rodičovský príspevok sa vzťahUjU vseobecne

predpisy o správnom konaní potom hmotnou,

no�ou bud� zákon č.280/1998 Z.z. a procesnou normou zakon c.711196

131


Zb. v znení zák.č.215/2002 Z.z . . Nárok oprávneného sa bude podávat' na príslušnom ÚPSVR, pričom podl'a § 12 ods.2 fin�čné prostriedky poskytuje štát na osobitný účet Sociálnej pOlSt �vne prostredníctvom rozpočtových výdavkov kapitoly rozpoctu mlmsterstva (viď. prí1oha ). ,

Zákon č.627/2005 Z.z. o príspevkoch na podporu nahradneJ starostlIvosti o dieťa v znenL. Zákon �stano�uje poskytovanie príspevkov, ktorými štát podporuje nahradnú starostlivost' o dieťa. O druhoch príspevkov

,P:i náhradnej starostlivosti bližšie v zákone, pričom Je potrebne, I � pnpomenúť, že sa jedná o jednorázové, ale I opak ovane pnspevky. SÚ spravidla priznávané rozhodnutím prísluš�ého U:SVR, pričom niektoré sú (napr. jednorázový pri zverem do nahradnej starostlivosti), poskytované na základe rozhodnutia súdu, ktorým je diet'a zverené do starostlivosti alebo maloleté diet'a, ktoré je v ústavnej starostlivosti, možn� rozhodnutím orgánu sociálno-právnej ochrany zveriť pred zverením do pestúnskej starostlivosti do starostlivosti osoby ktorá má záujem stať sa pestúnom. ' �a kon�nie o nároku príspevku sa spravidla vzťahujú vseobecne predplSy o správnom konaní , ak tento zákon neu�tano

,vuje ,inak (bližšie § 14 citovaného zákona). Teda pri vydavam spravneho rozhodnutia bude hmotnou nonnou hore uvedený zákon a procesnou spravidla zákon o správnom konaní.

Zákon č.600/2003 Z.z. o Plidavku na dieťa v znení .. . , Prídavok a príplatok k prídavku je štátna sociálna dávka !(tor�u štát prispieva oprávnenej osobe (rodičovi, osobe ktorej Je dleťa zverené, .. . ) na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. Podmienky stanovuje citovaný zákon. Obidve dávky sa �riznávaj� na základe žiadosti adresovanej platitel'ovi, ktorym Je UPSVR. Ten rozhodnutím rozhodne o priznaní dávok, ktoré pokial' niesu využívané na určený účel mMe rozhodnutím zastaviť a 'poukazovať d'alšej oprávnenej osobe obci, alebo zariadeniu, v ktorom je nezaopatrené dieť� mmestnené. Na konanie sa vzťahujú všeobecné predpisy

132


o správnom konaní " (zák.č.71/19.67 Zb.), ak tent.o zákon neustanovuje inak. Stát poskytuje fmančné prostnedky na úhradu takto vzniknutých nákladov na osobitný účet Sociálnej poisťovne.

Zákon č.235/1998 Z.Z. o príspevku pri narodení diet'aťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktotým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá.

Príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva na pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca.

Príplatok k príspevku je štátna sociálna dávka, ktorou štát pripláca na zvýšené výdavky spojené so zabezpečením nevyhnutných potrieb dieťaťa, ktoré sa matl<e narodIlo ako prvé, ktoré sa dožilo aspoň 28 dní. Tieto dve dávky sú jednorázové.

V rámci zákona (§ 5-7) sa poskytuje i príspevok opakovane jedenkrát/rok. O príspevc;k musí požia?ať o�ráv�ená os�ba žiadosť na príslušnom UPSVR , ktory podl a vseobecneh� predpisu o správnom konaní . (zák.č.7111967 Zb.) vyda rozhodnutie o priznaní dávky. . " . ,

Ak oprávnená osoba svojim konanim sposoblla" ze platI�el,

vyplatil niektorú dávku neprávom (napr. uVledol �ep�avdlve údaje), je povinná ju vrátit'. Z toho dovodu vyda U�SV� rozhodnutie o povinnosti vrátit' takýto ,,�eopravneny' majetkový prospech ". Náro� na ;vrátenie, ?avky z�mk� uplynutím jedného roka oda dňa, ked platltel tuto s�toc�ost zistil najneskor však uplynutím troch rokov (tzv. obJektlVna prem'lčacia lehala) odo dňa �"

eoprávnen�j výplaty d�v�. Výkon rozhodnutía sa uskutocnuJe na zaklade exekucneho príkazu. ,

Zákon č.238/1998 Z . . z. o príspevku na pohreb v znem zmien a doplnkov. , . .

Príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štat pnspleva na úhradu výdavkov spojených so zabezpečením pohrebu zomretého.

133


Príspevok sa vyplatí oprávnenej osobe, ktorá zabezpečuje pohreb zomretého a podala žiadosť o príspevok na ÚPSVR podl'a miesta posledného trvalého pobytu zOlmetého. Tento rozhodne o ne/vyplatení.

Finančné prostriedky na výplatu pohrebného poskytuje štát na osobitný účet Soc. poisťovne prostredníctvom rozpočtových výdavkov kapitoly MPSVR SR.

7.1.3 Rozhodovanie O sociálnej pomoci

Sociálna pomoc je tretí pilier, na ktorom stoji sociálna bezpečnosť občanovo Jeho miesto a úlohu je možno pochopiť po vykonaní slovno-logického výkladn samotného slova "pomoc". Teda nástroje majú pomocný (podporný) charakter.

Problematika sociálnej pomoci je upravená: Zákon č.195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v znení zmien

a doplnkov. .

Zákon č.599/2003 . Z.Z. o pomoci v hmotnej núdzi v znenL.,

Zákon č.452/2004 Z.z. o náhradnom výživnom v znení . . Sociálna pomoc, ktorá je upravená v zákone č.195/1998 z.Z. o sociálnej pomoci, predstavuje komplex právnych vzťahov pri poskytovaní sociálnej pomoci, ktorej ciel'om je zmierniť alebo prekonať s aktívnou účasťou občana sociálnu núdzu, zabraňovať príčinám vzniku, prehlbovania alebo opakovania porúch psychického vývinu, fYzického vývinu a sociálneho vývinu občana a zabezpečiť integráciu občana do spoločnosti.

Jej obsahová stránka je v ustanoveniach zákona od § 1 do § 64a.

Postavme si otázku: Aká je však organizácia sociálnej pomoci, ktoré orgány jn zabezpečnjú a vykonávajú ?

Zákon ruto kompetenciu vymedzuje : a) ministerstvo, b) Ú stredie práce sociálnych vecí a rodiny SR,

134


c) ÚTady práce, sociálnych vecí a rodiny. Ministerstvo, ako ústredný orgán štátnej správy v oblasti

sociálnej pomoci má stanovenú posobnosť (viď § 66), však v oblasti rozhodovacej činnosti

• vydáva rozhodnutia právnickým a fyzickým osobám na vykonávanie sociálnej .prevencie, sociálneho poradenstva,

• rozhoduje o zamietnutí žiadosti o vydanie povolenia, • rozhoduje o zmene povolenia, eventuálne o jeho

zrušení, • overuje sposobilosť právnických osob a fyzických

osob, ktorým bolo vydané povolenie.

Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v oblasti sociálnej pomoci má stanovenú posobnosť (viď § 67), však v oblasti rozhodovacej činnosti

• rozhoduje v druhom stupni vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhodoval ÚPSVR,

• vydáva posudok pri rozhodovaní v druhom stupni na účely poskytovania prepravnej služby, starostlivosti v domove sociálnych služieb, poskytovania bývania a dohl'adu v zariadení chráneného bývania a poskytovania staróstlivosti v rehabilitačnom stredisku,

• o miere funkčnej poruchy, o tom, že ide o občana s ťažkým zdravotným postihnutím, dosledkoch ťažkého zdravotného a navrhuje v ňom formu kompenzácie.

o sociálnych postihnutia

Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v oblasti sociálnej pomoci má stanovenú posobnosť (viď § 68) však v rozhodovacej činnosti rozhoduje

• o miere funkčnej poruchy a o tom, že ide o občana s ťažkým zdravotným postihnutím (ďalej len ŤZP) na účely vydania preukazu občana s ŤZP,

135

•

•

•

•

•

•

•

•


o peňažných príspevkoch na kompenzáciu a o peňaŽllom príspevku za opatrovanie, o znížení, zvýšení alebo odňatí peňažného príspevku na kompenzáciu alebo peňažného príspevku za opatrovanie a o zastavení ich výplaty, o povinnosti občana vrátit' peňažný príspevok na kompe?záciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie, alebo 1ch časť, ak sa vyplatili neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili, a o povinnosti občana zaplatiť úhradu za sociálnu službu, ktorá sa poskytla neprávom, bez úhrady alebo za nižšiu úhradu, o poskytnntí peňažného príspevku ma kúpu osobného motorového vozidla pestúnovi v zaríadení peslÚnskej starostlivosti, ktoré zriadil, a o vrátení tohto peňažného príspevku alebo jeho pomemej časti, o určení a o uvolnení osobitného príjemcu peňažného príspevku na kompenzácin v prípadoch ustanovených zákonom, o povinnosti vrátiť finančné prostriedky podfa § 61 ods. I I , 14 a 20 zákona, vydáva posudok na účely prepravnej služby, pos�tovania starostlivosti v domove sociálnych sluz1eb, poskytovania bývania a dohfadu v zariadení chráneného bývania a poskytovania starostlivosti v rehabilitačnom stredisku, o �iere funkčnej poruchy, a o tom, že ide o občana s TZP, o sociálnych d6sledkoch ťažkého zdravotného postihnutia a navrhuje v ňom formu kompenzácie.

Orgán štátneho dozoru (podfa čL 60 Ústavy SR - Najvyšší kontrolný úrad)

Pri výkone kontrolnej činnosti, ak sa zistia nedostatky a kontrolovaný subjekt tieto v stanovenej lehote, alebo v určenom rozsahu neodstráni,

• vydať rozhodnutie o uložení pokuty - aj opakovane.

136

f ,

I I I I I I, I ' I


Obec (viď § 71 ) Obec pri výkone svojej samosprávnej p6sobnosti

a) rozhoduje najma • o poskytovaní opatrovatefskej služby a o úhrade za

túto opatrovatefskú službu, • o poskytovaní prepravnej služby a o úhrade zasa túto

prepravnú službu, • o poskytovaní starostlivosti v zmiadeniach sociálnych

služieb, ktoré zriadila ako svoju organizačnú jednotku,

o skončení poskytovania starostlivosti v tomto

zariadení a o úhrade za poskytnutú starostlivosť

v tomto zariadení, • o povinnosti občana zaplatiť úhradu za poskytnutú

starostlivost' v zariadeniach sociálnych služieb, • o povinnosti občana zaplatiť úhradu za opatrovatefskú

službu, ktorá mu bola poskytnutá neprávom, bez

úhrady alebo za nižšiu úhradu, • o povinnosti občana zaplatiť za prepravnú službu, ktorá

sa poskytla neprávom, bez úhrady, . . . . • v druhom stupni vo veciach, v ktorých v správnom

konaní v prvom stupni koná a rozhoduje zariadenie

sociálnych služieb, • o odňatí sociálnej služby, o zastavení poskytovania

sociálnej služby , o znížení alebo o zvýšení úhrady za

poskytnutú sociálnu službu a o neplatení úhrady za

sociálnu službu. b) uzatvára zmluvu o

• . . . . . . . . . . • . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Samosprávny kraj (vue - § 7 1 a) . • . . ..

Samosprávny kraj pri výkone samospr�vneJ p��obnostI naJ�la :

a) vypracúva a zverejňuje koncepclU socIalnych sluz�eb,

sociálnej prevencie a sociálneho poradenstva na svoJom

území b) rozhoduje

137

saC1ÁlNA PRÁCA va VEREJNEJ SPRÁVE

• O poskytovaní starostlivosti v zariadení sociálnych služieb,

• o povinnosti občana zaplatiť úhradu za poskytnutú starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb,

• o odňatí sociálnej služby, o zastavení poskytovania sociálnych služieb, o znížení alebo zvýšení úhrady za POSkytnUtíl sociálnu službu a o neplatení úhrady za sociálnu službu,

• o zarnietnutí žiadosti právnickej osoby a fYzickej osoby o registráciu na poskytovanie sociálnych služieb,

• o výmaze subjektu, ktorý poskytuje sociálnu pomoc z registra subjektov,

• o zákaze poskytovať sociálnu službu subjektu. c) rozhoduje v druhom stupni vo veciach, v ktorých

v správnom konaní v prvom stupni koná a rozhoduje zariadenie sociálnych služieb, ktoré zriadi! ako rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu,

d) zriaďuje a kontroluje zariadenia sociálnych služieb, e)

7.2 Poskytovanie sociálnej pomoci neštátnymi subjektami

Sociálne služby moze podl'a zákona o sociálnej pomoci poskytovať aj neštátny subjekt. Túto službu može však poskytovať iba ten subjekt, ktorý je zapísaný do registra na základe žiadosti podanej na príslušnom orgáne, na letorého území je miesto poskytovania sociálnych služieb. K žiadosti o registráciu sa prikladajú doklady uvedené v § 74 ods. 5 a 6 zákona o sociálnej ochrane.

Pretože uvedené otázky v tejto publikácii by boli nad rámec, nebudeme o túto problematiku viacej rozoberať.

138

saC1ÁlNA PRÁCA va VEREJNEJ SPRÁVE

Aké sú podstatné obsahové náležitosti rozhodnutta . . 1 .

Aké možnosti má účastník správneho konanta. v ?f1pa

,de,

2. keď nie je spokojný s rozhodnutím orgánu verejnej spravy

? ., , ' kiať je rozhodnutie

3. Aké možnosti majU spravne organy po

nesprávne ? " dky kiať si účastník

4. Aké sú mimoriadne opravne .?rostrl� '�rOgán nerozhodol

správneho konania myslí, ze spravny

podťa zákona ? 139


!"asled�jú�e pojmy, ktO;é sa v tejto publikácii objavujú, sú le,� !Ch stIU�nym ::medzemm. leh hlbšie vysvetlenie je možné n1lJsť v rozsJahle]slch slovníkoch alebo učebniciach.

Alternatíva (altemative) - iný sposob / pohl'ad a "'ty . ' " . . n urCI Jav nesema problemu. ' Asisten� sociál?y (street w�rker) - V SR špecializovaný terénny pracovmk soclalneJ pomocI, ktorý pracuje s rizikovými deť . a �Iadi�tvými, metódou streetwork. Jeho zamestnávate!'om j: naJca�te!š�e W:SVaR, samosprávny orgán alebo mimovládna orgamzacla. Naphl�u jeho práce je vyh!'adávanie rizikových Jednothvcov a skupm� lCh doprevádzanie a systematická práca s Jedno�hvcaml a .�kupmaml v teréne. Všeobecne povedané, ide o se�undamu a tercJamu prevenciu sociálneho zlyhania. CJrkev (church) - mystický boho!'udský organizmus _ mystické telo Chnstovo. Navonok v každom štáte vystupu';e ak , . k ' b . v' , :J o pravnIc a oso a, ,ktoreJ cmnost upravuje legislativa. V SR funguje na základ regIStracle na MK SR. e

De�nŠtírucion�lizácia (de-institucionalization) _ Vplyvný trend � sudobeJ �o�lalneJ, práci presadzujúci vo všetkých pripadoch, keď Je to �ozne, neustavné fonny starostlivosti, dobre klientovi dostupne a nevytrhávajúce klienta z jeho prirodzeného prostredia teda starosthvostl poskytovanej v rámci komunity. ' Dets

,ký d0n.'?V (c�ildren's home/orphanage) - Zariadenie pre deti, ktore. �emaJu moznosť vyrastat' v rodine, a to preto, že rodinu nen:�Ju alebo preto, že rodina nie je ochotná sa o ne staral' (tzv. soclal?e . moty): V krajinách nášho kultúmeho okruhu vysoko prev�zuJu . s?claln� sIroty n�d sirotami faktickými. Medzi socJalnyml SIrotamI sa obJavuJe stále viac detí s postihnutím' r�dičia sa o nich odmietajú starať z pozície "práva na zdravé dle�a". De� sú (okrem dojčeneckých) intemátneho typu (skupiny detl rovn.ake�o veku, vychovávatelia sa striedajú na zmeny) alebo DeD rodmn�ho typu S.domov napodoMuje priestorovo vel'ký byt, skupma detI Je mensJa, vekovo roznorodá, venujú sa jej stále vychovávatelia).

Dohovor (Agreement) - Závazná zmluva - pakt, opisujúci dohodnuté skutočnosti, ktoré v prípade ratifikácie jednotlivými

140


krajinami nadobúdajú svoju platnosť (napr. Dohovor o právach dieťa!'a). Domov sociálnych služieb (residential social services) - Je zariadenie, ktoré má vytvárať podnuenky pre kultúmu, záujmovú, pracovnú a rekreačnú činnosť. Nezaopatreným det'om sa v DSS poskytuje tiež výchovná starostlivos

.t', vzdelávanie, ?rípr

,ava pr�

.výkon povolania a príprava alebo nacvlk ]ednoduchych cmnostl. Starostlivost' v DSS sa poskytuje vo forme celoročného, týždenIlého alebo denného pobytu. Pobyt može byť poskytovaný na dobu neurčitú alebo prechodnú.

� Expandovať (exapand) - zvačšovať objem alebo intenzitu .. � Intervencia (intervention) - odbomý zásah, ktorého CJerOVOU

skupinou je jednotlivec, skupina, rodina, komunita, prípadne širšie . spoločenstvo. Niekedy sa tento tennÍn používa ako synonymum terapie. . . . � 'Kríza (crisis) - Slovo pochádza z gréckeho cnssl � vyvrcholeme .deja, vrcholný moment konfliktu, vo!'ba, rozhodnutie, rozlúčeme, rozpoltenie, skúška. Slovo kríza sa použí�a pre

.o�načen�e s�avu

vážneho oslabenia adaptačných schopnosll, ktmy Je subJektlvne vnímaný ako bezmocnost', neschopnost' sa s udalost'ou vyrovnat' obvyklými sposobmi a v obvyklom čase. V krajnom prípade vedie kríza až k pocitom ohrozenia vlastnej existencie.

l> Mesto (townlmunicipality) - Sídlo vyznačujúce sa vel'kou hustotou obyvatel'stva a vel'kou diverzifikáciou sociálnych pozíclÍ. Je centrom správy. výroby, obchodu, služieb, vzdeláva;-úa, špecializovanej zdravotnej starostlivo�ti, sú v ňom súdy, kultúnle zariadenia, je dopravným uzlo�.

A

• , • , , � , � Moc (power) - Sila, schopnost posoblt a presadlt ,;1,ast11u volu. . � Občianske združenie (civic assoclatlOn) - Nestatne nezlskove

organizácie zdnlžujúce subjekty so spoločným �áujrn��n, príp. spoločnou činnost'ou. V SR, kde je zakladame obclansk);'ch zdmženÍ upravené príslušným zákonom, tento typ nezlskovych organizácii prevláda. Čast' občianskych združení po�kytuje sociálne služby. Vzniká registráciou na MV SR na návrh naJ1neneJ troch občanovo

l> Obec (municipality) - Obec je základným úzenmým samosprávnym spoločenstvom občanov - najnižšou sam�s€r�v�ou jednotkou štátu. Ved!'a samosprávy vykonáva obec t,akllez st�tnu správu, a to v tzv. prenesenej působnostI. Obec Je pravny subjekt, má svoj majetok a vystupuje v právnych vzťahoch na

. SV?J�

zodpovednosť. Može zakladat' il1é právne subjekty a orgamzacne

141


zložky bez právnej subjektivity. Obec je riadená voleným zastupitel'stvom a radou obce: v jej čele stojí starosta. Občan obce móže byť volený do zastupitel'stva, hlasovať v miestnom referende, vyjadrovať na zasadnutí zastupiteľstva svoje stanoviská k prejednávaným veciam, požadovať prejednávanie určitej záležitosti, nahliadať do rozpočtu a záverečného účtu. Ochrana (protection) - Súhrn sociálnoprávnych opatreni a realizácia činností, letmých ciel'om je predchádzanie a prevencia sociálnopatologických javov. Okres (district) - V SR do konca roku 2003 územie, v ktorom bol výkonným orgánom štátuej správy okresný úrad. Okresný úrad (district administration) - V SR do konca roku 2003 existujúci orgán štátnej správy. Pokial' ide o sociálne zabezpečenie, rozhodoval o zverenÍ dieťaťa do starostlivosti osvojitel'ov alebo pestúnov, vykonával funkciu poručníka a· opatrovníka dieťaťa, prevádzal súdne stanovený dohl'ad nad dieťaťom, navrhoval ústavnú výchovu a jej zrušenie, zbavenie alebo obmedzenie rodičovskej zodpovednosti, vydával rozhodnutia pre účely osvojenia (ak rodičia o dieťa sústavne neprejavovali záujem) a prijímal súhlas rodičov s osvojením, stanovoval výživné osobám povinným ho poskytovať. Ďalej sa zúčastňoval trestuého riadenia proti mladistvým, viedol evidenciu ťažko vychovatel'ných detí a podával súdu správy o skutočnostiach potrebných pri rozhodovaní o výžive a výchove detL Polícia (police) - Inštitúcia, ktorá je súčasťou štátuej moci; zodpovedá predovšetkým za prevenciu a vyšetrovanie trestuých činov alebo priestupkov a za udržiavanie verejného poriadku. V porovnaní so sociálnou prácou sú jej postupy represívnejšie, i keď niektoré všeobecné ciele s ňou nezdiel'ajú. Spolupráca policajných síl a sociálnych pracovníkov je nel'ahká vo všetkých krajinách, pretože optika týchto dvoch profesií je rozdielna - je zrejmá už z označenia subjektov, ktorými sa zaoberajú (páchatel', klient). Právo (law) - Nonny upravujúce základné vzťahy v spoločnosti. Prenos (transference) - Videnie súčasnej situácie alebo vzťahu optikou emócií minulej situácie či vzťahu. Často sa používa k popisu vzťahu, ktorý si vytvárajú klienti k svojmu terapeutovi, zvlášť v psychoanalytických a psychodynarnických školách. Proces (process) - Rozvíjajúca a vyvíjajúca sa dynamika týkajúca sajedinca alebo skupiny. Prognóza (prognosis) - Predpoveď (vývoj a).

142

I I l I

SOC1ÁlNA PRÁCA ve VEREJNEJ SPRÁVE

Relevantný (relevant) - závažný, významný, rozhodujúci, podstatný, prijatel'ný, d6ležitý. Reštrukturalizácia (restruction) - obnovenie, opakovanie, zmena štruktúry vačšinou z dysfunkčnej na funkčnú. Rola (role) _ . štandardy správania, očakávaného od jedinca v určitej sociálnej pozícii, ktoré určujú kedy a čo má vykonať. Samospráva (Self govennent) - Inštitucionálna organizácia štálu na regionálnej úrovni. Sociálna pomoc (social assistance) - peňažná alebo vecná dávka a služba poskytovaná za určitých podmienok, na základe určitých kritérií a prieskumu majetkových pomerov jednotlivcom alebo rodinám, ktoré sa nachádzajú na hranici chudoby alebo pod stanovenou hranicou sociálneho minima Sociálna práca (social work) - spoločenskovedná disciplína a oblasť praktickej činnosti, ktorej ciel'om je odhal'ovanie, vysvetl'ovanie, zmierňovanie a riešenie sociálnych problémov. Sociálna terapia (social therapy) - profesionálna intervencia zameraná na podporu klienta. Interdisciplináma bližšie nešpecifikovaná pomoc klientovi. Sociálne poradenstvo (social counselling) - jeho základom je poskytovanie infonnácií o postupoch vyplývajúcich zo sociálnych zákonov. Sprostredkováva sa hlavne osobám v nepriaznivej životnej situácii. Sociálne služby (social services) - všetky služby, krátkodobé i dlhodobé, poskytované oprávneným užívatel'om, ktorých ciel'om je zvýšenie kvality klientovho života, prípadne ochrana záujmov spoločnosti. Sociálnoprávna ochrana (socio-legal protection) - Ochrana jedinca (najma deti) v sociálnej a právnej oblasti. Sociológia (sociology) - Empiricko-teoretická veda o spoločnosti, sociálnom založení spoločnosti, o vnútornom rozvrstVení spoločenských tried, skupín, o vplyve spoločnosti na individuum a o postoji indivídua k spoločnosti. Štát (state) - Politická organizácia spoločnosti na určitom územi. Existencia štátu predpokladá tri nutué prvky: obyvatel'stvo, územie a štátuu moc. Moc štátu je mocou politickou a právnou. Hlavnou funkciou štátu v súčasných západných spoločnostiach je zabezpečovanie vnútonlej a vonkajšej bezpečnosti, garantovanie medzinárodnej spolupráce, ochrana súkromného vlastníctva a podnikania, predchádzanie krízy vo vývoji ekonomiky

143


a v neposlednej rade vyrovnávanie sociálnej nerovnosti redistribúciou prijmov.

l' Štátna správa (State Office) - Inštitucionálna organizácia štátu na ústrednej a regionálnej úrovni.

l' ÚPSVaR - Skratka pre Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. ÚPSVaR je regionálnym orgánom štátnej správy. Na Slovensku je ich 46. ÚPSVaR vznikol 1 . 1. 2004 po zrušeni okresných úradov a úradov práce (NÚP, OÚP).

l' Ústredie PSVaR - Skratka pre Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny. Ústredie PSVaR je ústredným orgánom štátnej správy, ktorý má celoslovenskú pósobnosť. Ústredie PSVaR je druhostupňovým, odvolacím orgánom ÚP SVaR.

» Verejná sociálna správa (public social administration) - Správa verejných sociálnych záležitostí.

l' Verejná správa (public administration) - Správa verejných záležitostí, ktorá má v SR dva základné systémy. Prvým je štátna moc, jej najvyššími orgánmi je vláda, ministerstvá a ďalšie celoštátne úrady. Druhým systémom sú územné samosprávy, ktorej OJ;:gány volia občania žijúci na príslušnom územÍ. SÚ to obce a samosprávne kraje. Okrem štátnych a samosprávnych orgánov rozoznávame aj verejnoprávne inštitúcie (Sociálna poisťovňa).

l' Verifikácia (verification) - overovanie správnosti, či pravdivosti výroku, hypotézy, zistenia, veličiny, funkcie, hodnoty a pod.

l' Vyhorenie/Syndróm vyhorenia (bum-Ollt) - Psychický stav, do ktorého sa jedinec dostal pri vykonávaní svojej práce, v ktorej nedokáže pokračovat' kvóli stresu, chorobe alebo únave. "Vyhorený" jedinec spravidla trpí nerovnováhou medzi tým, čo dáva druhým a tým, čo od druhých sám prijima.

» Vzt'ah (relationship) - Vzájomná spojitost' medzi javmi, vecami alebo udalosťami. Profesionálny postoj ku klientovi.

l' Zanedbanie starostlivosti (inadequate care) - Neuspokojenie fyzických a psychických potrieb.

l' Zrnluva (contract) - dohoda napr. medzi supervizorom a supervidovaným .týkajúca sa hraníc ich spoločnej práce.

l' Zneužívanie (abuse) - Všetky formy násilia, sexuality a emocionálneho nátlaku, ktoré poškodzujú toho, kto je ich terčom.

l' Zodpovednosť (responsibility) Všeobecné označenie uvedomelého postoja k spoločenským hodnotám, povinnostiam, závazkom a činnostiam.

144


ÚRAD VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY Nám. slobody 1, 8 13 70 Bratislava I Telefón: 02/ 5729 S l i l Fax: 02/ 5249 7595 E-mail: [email protected] Internetová stránka: http://www.vlada.gov.sk/

KANCELÁRIA VEREJNÉHO OCHRANCU PRÁv Nevadzová 5, 821 O l Bratislava Telefón: 02/4828 7401 , 02/4363 4906 Fax: 02/4828 7401 E-mail: [email protected] Internetová stránka: http://www.vop.gov.sk/

MINISTERSTVO PRÁCE, SOc. VECÍ A RODINY SR Špitálska 4, 816 43 Bratislava 1 Telefón: 02/ 5975 l i l i Internetová stránka: http://www.employment.gov.sk/

ÚSTREDlE PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY Špitálska ulica č. 8 812 67 Bratislava Telefón: 021 5975 305

MINISTERSTVO VNÚTRA SR Plibinova 2, 812 72 Bratislava 1 Telefón: 02/ 5094 l i l i Fax: 02/5094 4397 E-mail: [email protected] Internetová stránka: http://www.minv.sk/

STREDlSKO PRE ŠTÚDIUM PRÁCE A RODINY Špitalská 6, 812 41 Bratislava Telefón: 02/ 5975 2513 Fax: 02/ 5296 6633 E-mail: [email protected] Internetová stránka: http://www.sspr.gov.sk/

145


Adresár úradov samosprávnych krajov (Stav k 6.februáru 2006)

BRA TISLA VSKÝ SAMOSPRÁ VNY KRAJ P.O. Box 106 predseda: Vladimír Bajan Tmavská cesta 8/a t.č. : 02/ 554 231 21 820 05 Bratislava 25 fax: 02/ 554 231 43

TRNAVSKÝ SAMOSPRÁ VNY KRAJ Vajanského 2 917 O l Tmava

predseda: Tibor Mikuš t.č.: 033/555 Ol 62 tel./fax: 033/ 555 Ol 70 fax: 033/ 555 Ol 62

TRENČ�ANSKY SAMOSPRÁ VNY KRAJ Hviezdoslavova I 9 1 1 50 Trenčín

predseda: Pavel Sedláček t.Č.: 032/ 744 61 72 t.Č.: 032/ 741 14 22 fax: 032/ 744 61 74

NITRlANSKY SAMOSPRÁ VNY KRAJ Štefánikova 69 949 O l Nitra

predseda: Milan Belica t.Č.: 037/ 654 92 73 t.č.: 037/ 658 02 61 fax: 037/ 658 02 62

žiLINSKÝ SAMOSPRÁ VNY KRAJ Komenského 48 O I I 09 Žilina

predseda: Juraj Blanár t.Č. : 041/562 Ol II fax: 041/562 Ol 72

BANSKOBYSTRICKÝ SAMOSPRÁ VNY KRAJ Nám. 1:. Štúra I 975 4 1 Banská Bystrica

predseda: Milan Murgaš t.č.: 048/ 432 51 II fax: 048/ 432 I I 63

146

r 1

I \ I I I I


PREŠOVSKÝ SAMOSPRÁ VNY KRAJ Nám. mieru 2 predseda: Peter Chudík 080 Ol Prešov t.Č. : 051/ 746 04 Ol

t.č.: 051/ 746 04 04 fax: 051/ 771 25 24

KOŠICKÝ SAMOSPRÁ VNY KRAJ Maratónu mieru 1 predseda: Zdenko Trebul'a 042 66 Košice t.Č.: 055/ 726 81 13

t.č.: 055/ 726 81 41 fax: 055/ 726 81 19

Adresár magistrátov

MAGISTRÁT MESTA BRATISLAVA Primaciálne nám. I t.č. : 02/59356666 8 1499 Bratislava fax: 02/59356467

MAGISTRÁT MESTA KOŠICE Trieda SNP 48/A t.Č.: 055/ 64 19 111 040 I I Košice E-mail: [email protected]

Adresa ústredia sociálnej poisťovne

SOCIÁLNA POlSŤOVŇA - ÚSTREDIE Ul. 29 augusta č. 8 - 1 0 t.č. : 02/ 592 48 lll - ll2

. 8 1 3 63 Bratislava E-mail: [email protected]

147


Zoznam bibliografických odkazov

1 . Európska chmta miestnej smTIosprávy. 2. GAŠPAR, M.: Československé správne právo hmotné.

Bratislava, 1993. 3. GÉCIOVÁ, M.: Základy a teória verejnej správy. Košice:

edičné stredisko UPJŠ, 2002. 4. HENDRYCH, D.: Správní právo. C. H. Beck, Praha,

1998. 5. HENDRYCH, D.: Správní právo-obecná část. Praha,

1994. 6. http:// www.alltheweb.com (1 .5.2006). 7. http:// www.mesalO.sk (18.5.2006) 8. http:// www.mpsvar.gov.sk (18.5.2006) 9. http:// www.vláda.gov.sk (1 .5.2006). 10. http://www.government.gov.sk/slovensko/ (1 8.5.2006) l l . http://www.statistics.sk/webdata/slov/scitanie/tab/zu.htm

(18 .5.2006) 12. http://www.upsvar.sk/rsi/rsi.nsf/vdb

_ Homepage/homepag

e/$file/map.gif (1 8.5.2006) 13 . Integrované prístupy k reforme. In: Verejná správa, roč.

57, 2002, Č. 4. 14. KONEČNÝ, S.: Budúcnosť reformy verejnej správy. In:

Dienerová, H. - Hospodárová, O. - Konečný, S. a i.: Sprievodca pre novozvolených predstavitel'ov miestnej smTIosprávy (2002 - 2006). Bratislava: Obec - región -Európa, občianske združenie, 2002.

15 . KUDLA, J. - BRAZOVSKÝ, J.: Reforma verejnej správy so zameraním na samosprávu. In: Verejná správa, dvojtýždenník Vlády SR, Č. 1 1/1996. Bratislava 1996.

16. KUDLA, J.: 2001 . Reforma verejnej správy v SR. Dizertačná práca, Trnava, TU FZaSP, 2001 .

17. KUDLA, J . : Reforma verejnej správy - prenos kompetencií na obce a mestá. In: Metodický materiál pre zamestnancov samosprávy. Hlohovec, MsÚ, 2001.

J48 I.


18 . KUpLA, J.: Verejná správa (seriál odborných článkov). In: Zivot v Hlohovci. Hlohovec, 1995. Č. 6 - l l .

19. LEVICKÁ, J. - ZEMAN, K.: Sociálnoprávna ochrana. Trnava: FZaSP, 1999.

20. LEVICKÁ, J.: Náčrt dejín sociálnej práce. Trnava, Slovak Akademie Press, 1999 . .

21 . MACEK, In: Krebs, 1997. 22. MALÝ, K. - SIVÁK, F.: Dejiny štátu a práva v Česko -

Slovensku do roku 1918 . Bratislava: Obzor, 1992. 23. MARTULIAK, P. - FREMAL, K.: Dejiny Slovenska

v rokoch 1914 - 1945. 3 . vyd. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 1998.

24. ŇIŽŇANSKÝ, V.: Postavenie, význam a právomoci samosprávy vyššieho územného celku. In: Ňižňanský, V. - Luščoň, T. - Pilát, J. a i.: Samospráva vyššieho územného celku. Bratislava: Nadácia otvorenej spo1očnosti, 2002.

25. 0LÁH, M.: Sociálnoprávna ochrana detí. Prešov : PBF 2005.

26. P ALÚŠ, 1.: Miestna správa vo vybraných štátoch Euró'pskej únie. Košice: UPJŠ v Košiciach, 2002.

27. PILAT, J.: Komentár k vybraným zákonom. In: Ňižňanský, V. - Pilát, J. - Luščoií, T. a i.: Samospráva vyššieho územného celku. Bratislava: Nadácia otvorenej spoločnosti, 2002.

28. POTŮČEK, M.: Sociální politika. Praha: SLON, 1995. 29. PRŮCHA, P.: Správní právo. MU Brno, 1999. 30. RADIČOV Á, 1.: Sociálna ochrana na Slovensku.

Bratislava: S.P.A.C.E., 2003. 3 1 . Reforma a modernizácia verejnej správy v Slovenskej

republike (Zborník materiálov z celoštátnych odborných stretnutí). Bratislava: ZMOS, 1999.

32. SCHAVEL, M., DÁ VIDEKOV Á, M.: Vzdelávanie v sociálnej práci na Slovensku a v Čechách - porovnanie obsahu štúdia. Sociá1ni práce/Sociá1na práca roč. IV. Č. 1/2005.

149


33. SKULOVÁ, S.: Základy správní vědy. MU Bmo, 1998. 34. SOKOLOVSKÝ, L.: História verejnej správy na

Slovensku. In: Ňižňanský, V. - Minarovič, M. - Snopko, L. a i. : Práva miest a ich ochrana. Bratislava: N adácia Friedricha Naumanna, 1994.

35 . SOKOLOVSKÝ, L. : Prehl'ad dejín verejnej správy na území Slovenska (I. časť - Od počiatkov do roku 1526). Bratislava: Metodické centmm mesta Bratislavy, 1995.

36. SOKOLOVSKÝ, L.: Prehl'ad dejín verejnej správy na území Slovenska (II. časť - Od roku 1526 do roku 1848). Bratislava: Metodické centrum mesta Bratislavy, 1995.

37. SOKOLOVSKÝ, L.: Prehl'ad dejín verejnej správy na území Slovenska (III. časť - Od roku 1848 do roku 1918). Bratislava: Metodické centrum mesta Bratislavy, 1995.

38 . STANEK, V., DUOOVÁ, 1., LALUHA, 1., RlEVAJOVÁ, E. : Sociálna politika. Bratislava: Sprint, 1999.

39. STRlEŽENEC, Š.: Úvod do sociálnej práce. Tmava : AD, 1999.

40. ŠKULTÉTY, P.: Správne právo hmotné (Všeobecná a osobitná čast')o Šamorín: Heuréka, 2002.

4 1 . ŠKULTÉTY, P.: Záldady miestnej správy. Bratislava: Vydavatel'ské oddelenie PF UK, 1999.

42. TICHÝ, D.: Správnou cestou je spolupráca obcí. In: Verejná správa, roč. 58, 2003, č. 13 .

43. TOMEŠ, 1 . : Vzdělávací standardy v sociální práci. Praha: SocioklublPersonel, 1997.

44. Ústava Slovenskej republiky Č. 460/1992 Z. Z. v znení neskorších predpisov.

45. Uznesenie vlády Č. 230/2000 Koncepcia decentralizácie a modemizácie verejnej správy.

46. Uznesenie vlády Č. 695/1999 Stratégia reformy verejnej správy

47. VOROBEL, J. : Úvod do sociálnej politiky. Prešov: PBF, 2005.

48. Zákon Národnej rady Č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a zákonov.

150

I


49. Zákon Národnej rady Č. 575/2001 o organizácii vlády a organizácii ústredných orgánov štátnej správy.

50. Zákon Národnej rady Č. 577/2004 o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úln'adách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

5.1 . Zákon Národnej rady Slovenskej republiky Č. 195/1998 Z. Z. o sociálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

52. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky Č. 221/1996 Z. z. o úzenmom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

53 . Zákon Národnej rady Slovenskej republiky Č. 222/1996 Z. Z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

54. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky Č. 302/200 1 Z. Z. o samospráve vyšších územných ce1kov v znení neskorších predpisov.

55. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky Č. 305/2005 Z. Z. o sociálnoprávnej ochrane deti a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

56. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky Č. 416/2001 Z. Z. o prechode niektorých p6sobnosti z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov.

57. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky Č. 453/200 1 Z. Z. ktorým sa mení a dopÍňa zákon SNR Č. 369/1990 Z. Z. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a menia a dopíňajú sa niektoré ďalšie zákony.

58. Zákon Slovenskej národnej rady Č. 369/1990 Z. Z. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

59. Zákon Slovenskej národnej rady Č. 517/1990 Z. Z. o územnom a správnom členení Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

151

SDC1ÁLNA PRÁCA VD VEREJNEJ SPRÁVE

60. ŽIŽKOVÁ, J. : Základy sociální politiky. Pral1a: Vysoká škola ekonomická, 1995.

61. ŽUDEL, 1. : Stolice na Slovensku. Bratislava: Obzor, 1984.

62. ŽUDEL, J.: Územnosprávne členenie Slovenska na principe historickej kontinuity. In: Ňižňanský, V. -Minarovič, M. - Snopko, L. a i . : Práva miest a ich ochrana. Bratislava: Nadácia.Friedricha Naumanna, 1994.

152

f

! �

r ,

l

t \ ! I f \ i

SDC1ÁLNA PRÁCA VD VEREJNEJ SPRÁVE

PRÍLOHY

153

Generálny riaditel' -

K,n«lár;1CR � I OJborlnr.nn,li�) . JI' L::,oun! li vcdúci služobného j I Odll", II I OJbor li I Odbor I! - ,oďu,o!,u,lu,obn;hQ !'"'I>ll�) ! "Uď li úl'adu ! pniln., 1,0nl'UI) ! med<ln,'I,udni<h "rodu

__ ::ll __ ===::!l .�J �_ __ _ _� lIJ "hu'-

I Odd.:k";. infonn"ik)" I

.-______ �-' __ �. I I .-I� ______ � Sckcia ESF Sekcia sllJžicb SC!kcia sociálnycli vecí a Sekcia ekonomiky

--"'-'"-._---

(I.<.:urópskcho sociálncho zamestnanosti rodiny rondu)

\ Odborti .... ni. ,jd .. �OT " I OdboFlnr.,močnjrn n J OdborponlOd , hmulnoj núdr.l " .1 . --"1 n' 'pr"'''''''�."I.r,kj'.h .1"ll,b II I R f Odbor r.nnnčn)

Odb.r �QDrdln'o!' pmJ.kIO'- Odd,I,,,;o inrom':'čn)'Ch . •

U � I J Odbor !filmeh , •• !Jlmeh dhok M

• <"n"t",l�n,,,,er.hrh <h,'och J Odbor 1"",,,kl1. 'pr.") m.Jelku . . _ O�"'r>o<llln'p,,;'n'J",h ... ".' d.tl. J (),JJd,,,,, .�,",�d,o �m�,,, r" ,I..oty ,.<I110'J "" .. ,,h • po"d'h'� ..

Odbor m"nilorln.gu a o".ulid. I """,,,,",,,,,,,, n�" n,_,.l,<,h ,,,,,,," projok,oy � -1 Odbor <kon.ml�, • pr<dd,"-y Odbo,n",'rojovoJ.'h'hl',h ---1 ' . . ' II .

�--�--

opm.nl 'rh" pnl« r Oddd,n"::'7!�::;:i�;'';;;;L.'::hrnJ,yd"'1 II

Odddcni·rri,!'C"�ov.k,il-"y<hop",,,,,,1 1 O,Md",i'l'<'rnol"" �Q r,)"",I,,�;dj<h,'uli,1> n I J V'd<ló.,.<i •• ub)'I."" " ft nhurr-ke I ,,,,dl,k. Mlln�l I L..---=:::::::::;:-_..I H Q-dbor peň" .',h p.i.p,,"." n,1om(H"nddu I I OdbO.ponld.n".,az')'!O,-onl· 1

,-"m .. I",no.11

H Odbor posud"o,),,, či •• o.d I

H prncod'J..Ni'ro

H P ..... ,i,k.II ••• k:l 11)'''.1<. ! H_ P,-"co,'bko Žili.. I Y P",.od,J.o KolI« I

-----------------------------�

UČlUnost": 01.06,100S

priloha U k rozhodnutiumÍ1listerh'y Č. 1366-t .. '200S·ml Schéma organizačnej štruknuy MPSVR SR

T

Múm�"",, �l \ �"!"" "tr'Il"l \-eO .1. roib.y ;-rnlalbo do:;on.

yl":i:"o:mY�pekta:i: !"OC.

Odd.. nhl�:hi!j fuL komroly p=vnr. EG l- I -I I I

0:Ld.. i:timeho dozoru I

Odbor rud<r'''j II Odd. pxlpOrll�bo rc,'1lO�� .ro· .. �cm !tr�a � rm;:N:I.

pp'Ull0sn pnl.�ZI:o,n

ŠtMuy tajomník n.

l\lillister

S'!I:reur..at I 10ďt<;l)' :n::O=ČIlO-;;O:m:r.iJ,:�C!l)-.:h lech:leló�:A

K:mceIňľia mini�tľfl

_.� _� K:!b�tmmi5'J�

___ � OdlJ.or parl;,�'2lltr::j 2

,;l:id:J.ei a.a>:lv

1 ��meodde,e::U'"

,..SP I I

Odd. }:olJ!!Oly :\ s(amcsn I I � I

I I I I

I OdNr otplllZJČllop("3,:n� �� f:.:o.ucr;}·odbor I Odb.",",, ' >'''-> � - i

O�I\-a� :IaJN 0'0,== Odborpl.!.I;)bJ:�JW:10::b--y ES?" I: .

Odd Fe ];C)!lu:Uk<Íl;\l1. a 5Iyl; ; "eJ"El:1O,ťOU ,. sl."\;,;.lo.tl s

.,;ctoit':!l L1 -surQ

Odd. itimoho doxorulL1dsodw)"ln: I I Odd. ;e:� .<:,b;t -,� O>t!bL}·WQ I

'--,

I I I �

sluib:mi I Q�d. ,�reJ oost (O'\'lW" a slui!�"O

S<ldil!!a poi5ťC\m. I _ _ _ _ .1

."-""--- -. --.--- "1-

- - _ _ __ . --:-. "- . I, .=.::.=:t<;" _. - - - "- -'": --.":. :'=��t-II ,

Sekda práce

Odbor ;t"3r�p", 1 ];wr rmCIl.=e=""Itl. 1 1

Odborpm",,\u)"d \--:ť3!lm'

Odl;>or o:�' pcite

OdOOIj[Ilpl�lDOIlticie l 1 )is3bo\1lkeJ .nl,

=ě1=�t1

1 OďOOrítil!lej WThy 1

Sekcia �odalnej a

rodinnej politiky

Od'oo: �úr. pOo:lpQr)" a !...'T.!t 10'. a tci politil;y

OdNl tJte�iicie osob!o

ZP J .odfu.ydl slui::ieb

Odwr Itr�t.IOC ocb":!!!.rl dl;na!odlll)"

Odbor ,oc:. l.I±lůzj�!l p�dl)!lOI.Ilú:lzi

Celir'dl!lpl'e OHd±!irodl:.ll. pra.·nu

«br.Um d",:j � m!jde}.e

Sekcia riadtllia ESF

� prvg>.I.IllCf\·;ulil

OM, pCgr3l!lC�· 2004-2.00.1

� Odd. �i.1jo;" spc,o�tru�lIl Odd p=Vg;"amo\"'1ll:l �o�;

.lan

Sekcia 5oci;iJ. poistenia :.

dochodkoyého sporeni:.

I " _[ Socl:illl3 l!:1jllC!le:l;�t�

Odd m�tod:1.'y ,1pub1iClty \ \, 3�"::ltÚ:-a

, _ � FCl:l.d \on:!JllI!!4c oo::\"<:ja OdOOrnldc::lia \1'd3\i:.:c ..

Odd. ��'"11 pltljlllO\'

Oč:!..d�j:)'O"'"O or.�lllOYJo:i·clJ. ro'ě:lo�'

oď�o:-1:OJ:.!t",y � I-J )!lotr..!vrO'\"�

Odd ;,;Ollttoly m w:,.:m

odd �Oll'";Jl"()" ... atil pro)e;,;\o\'

---'---�-

' • . J... "

Setcia le-ghlt\li"y

I r;;dbo;pr�O"':'Ej !e;ts13T."y rL alenlbm ... ·tllru�dN

H OdbQr iO=illUIO) !ep.;lsri-.:",

y o:!.t>.:! ci!l.."=�J ;eg:sum;y

LH�od!l ____ - Ri;d:.

K-ro::1. �=: �u:-s:ú-u;�

V�"i<;voi\'� d>,Zl:'T

: _ _ . j Ce:l=ndelr.1.1l!3 ""PSYP SE

Sekci:! medzinilrodn,'ch

nťaho," .

l i Od'" ,,"';'''0 aj •

-Im�odnej ll"lj;.tpti:e

� r

�.tn:;;t'lb:

Odbor ll1lm=>e s lDt�gr.be rod.:::i:i((I\·

Od\;or�C:I)'tt

�r.·sho\· <-p=v::o;';o'-.:

Sociálna poisťovňa pobočka ................................. .

Meno : Priezvisko : Rodné číslo : Trvalý pobyt :

Miesto a dátum

Číslo : Sociálna poisťovňa, pobočka . . . . . ........ .............. , ako

orgán príslušný na rozhodovanie podl'a § 178 ods.! písm .. a) druhého bodu zák. Č. 461/2003 Z.z. o sociá1nom poistení vo veci nároku na uemocenskú dávku, vydáva toto

r o z h o d n u t i e

Podl'a § 38 zákona č.461/2003 Z.z. pán (pani) .. . . . ........ ... ....................... nar. . ......................... ....... , by tom

od ..... ,. ... ................. ..... do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom, nemá nárok na výplatu nemocenského.

O d o v o d n e n i e

Podl'a § 3 8 zák. č.46112003 Z.z. poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom.

Pán (pani) ..................................... sa stal(a) dočasne práceneschopná dňa ....... ............................ Dňa ............................. o ..... hod. bola u menovaného( ej) vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu a bolo zistené

I

! \

že............... . Podl'a vyjadrenia posudkového lekára uvedené

konanie je porušením liečebného režimu. Vzhl'adom na tieto skutočnosti Sociálna poisťovňa,

pobočka .................... rozhodla tak, ako je uvedené vO

výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie . 'I ' . ť

' b Vk do 30 dní odo Socla ne] pOlS OVlll, po oc a ............ · · · · · · · · · · . .

dňa jeho oznámenia. . ,

Odvolanie podané proti tomuto rozhodnutlU nel11a

odkladný účinok.

meno a priezvisko riad. pobočky odtlačok pečiatky a podpis riaditel'a

Rozhodnutie dostanú :

Sociálna poisťovňa pobočka .. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Meno : Priezvisko : Rodné číslo : Trvalý pobyt :

Miesto a dátum

Číslo : Sociálna poisťovňa, pobočka .. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . , ako

orgán príslušný na rozhodovanie podľa § 178 ods. I písm .. a) druhého bodu zák. Č. 46112003 Z.z. o sociálnom poistení, vydáva toto

r o z h o d n u t i e

Sociálna poisťovňa, pobočka .. . . . . . . . . . . . . . . . . . . , podľa § 34 ods. I, § 37 ods. I a § 55 zák. č.46 112003 Z.z. v znení neskorších predpisov priznáva pánu (pani) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . nar. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . , by tom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .. . . . . , pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . nemocenské za obdobie od .. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . do zániku nároku na nemocenské vo výške .. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Sk za dell.


Pán (pani) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . , ktorý (á) je povinne nemocensky poistený(á) ako zamestnanec (zamestnankyňa) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . , bol(a) uznaný(á) za dočasne práceneschopného (ú) na výkon zárobkovej činnosti od

V zmysle § 34 ods. I zák. č.46112003 Z.z. (d'alej len "zákon") v znení zák. č.31 0/2006 Z.z. zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 11. dňa dočasnej pracovnej

neschopnosti (d'alej len PN). Nárok na nemocenské zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej PN, najneskór uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej PN (d'alej len "podporné obdobie"), ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 34 ods. 4 zákona do podporného obdobia sa započítavajú aj predchádzajúce obdobia dočasnej PN, ak patria do obdobia 52 týždňov pred jej vznikom.

Podľa § 34 ods. 5 zákona predchádzajúce obdobia dočasnej PN sa nezapočítavajú do podporného obdobia, ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia poslednej dočasnej PN a poistencovi počas tohto obdobia nemocenského poistenia nevznikla dočasná PN. Do podporného obdobia sa nezapočítava obdobie nariadenia karanténneho opau·enia.

Podľa § 37 ods. I zákona v znení zák. č.31 0/2006 Z.Z. výška nemocenského zamestnanca je 55% denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného vymeriav. základu určeného podľa § 57.

Podľa § 55 zákona v znení zák. č.721/2004 Z.z. denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Oenný vymeriavací základ sa zaoJauhluje na štyri desatinné miesta nahor.

V zmysle § 54 ods. Na

zákona základe

údaj ov obsiahnutých v potvrdení zamestnávatel'a o zamestnancovi na účely uplatnenia nároku na nemocenskú dávku a v inforrnačnom systéme Sociálnej poisťovne a vyššie citovaných ustanovení zistený denný vymeriavací základ pána (pani) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . na určenie výšky nemocenskej dávky po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nahor je . . . . . . . . . . . . . . . . Sk. 55 % Z uvedenej sumy je .. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Sk . .

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Sociálna poisťovlla, pobočka .. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . , rozhodla tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohlo rozhodnutia.

P o u č e n i e

Proti tomuto rozhodnutiu možno podat' odvolanie Sociálnej poist'ovni, pobočka . . . . . . . . . . . . . . . . . .. . . . . . . . . . . . . . . .. , do 30 dní odo dňa jeho oznámenia.

Odvolanie podané proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok.

meno a priezvisko riaditel'a pobočky odtlačok pečiatky a podpis riaditel'a

Rozhodnutie dostanú :

GENERÁLNE RlADITEESTVO Zboru vazenskej a justičnej stráže . . . . . . . . . . . . . . . . 800

04 Bratislava Číslo : . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .. Bratislava .... . . . . . . . . . 2002 Rodné číslo : ... . . . . . . . . . . . . .

Pán Priezvisko a meno,

R o z h o d n u t i e

Podl'a § 132, 1 33, 23 zákona Č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďa1ej len "zákon") Vám priznávam od . . . . . . . . . . 2002 starobný d6chodok v sume .. . . . . . . . . . . . Sk mesačne, zvýšenia za ďa1šiu prácu po vzniku nároku na starobný dóchodok v sume . . . . . . . . . . . . Sk mesačne. Dóchodok spolu so zvýšením je .. . . . . . . . . . . . Sk mesačne.


Dóchodok bol vymeraný z najvhodnejšieho priemerného mesačného zárobku podl'a § 1 3 1 zákona za roky 1997 - 2001 v sume .. . . . . . . . . . . . . . Sk a upravený podl'a § 12 ods. 6 zákona s prih1iadnutím na započÍlanú dobu služby (zamestnania) od 18 . roku veku, t.j. 37 rokov (z toho 20 rokov I. pracovnej kategórie, O rokov II. pracovnej kategórii a 1 7 rokov III. pracovnej kategórie). Zvýšenie za 1 .953 dní zamestnania po vzniku nároku na starobný d6chodok je . . . % priemerného mesačného zárobku, t.j . . . . . . Sk mesačne.

Podrobnosti týkajúce sa dávok sú uvedené v poučení, ktoré je súčast'ou tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 1 5 dní odo dňa jeho doručenia orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.

Riaditel' fmančného odboru: podpis riaditel'a finančného odboru

okrúhla pečiatka

Ú rad práce sociálnych vecí a rodiny J ána Bottu č. 4, 917 01 Trnava

Č.k. : . . . . . . . . . . . . . . . . . . . V Tmave, .. . . . . . . . . . . . . . . . 2007

R o z h o d n u t i e Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len

ÚP SVaR) Tmava, príslušný na konanie podl'a § 2 ods. 1 písm. c), § 13 ods. 1 písm. e) bod I zákona Č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o službách zamestnanosti) a § 7 ods. 2 zákona Č. 7 1/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, rozhodol takto :

V zmysle § 34 ods. 1 ,2 písm . .. . . . ) zákona o službách zamestnanosti

z a r a ď u j e

do evidencie uchádzačov o zamestnanie pán (pani) Mrkvičková Filoména, dátum narodenia 20. \0. 1 952 trvale bytom Hospodárska 20, Tmava, 917 0 1 (ďalej účastník konania) dňom : 15 . 04. 2007

O d o v o d n e n i e Účastníčka konania dňa 17. 04. 2007, osobne podala

na ÚPSVaR Tmava písomnú žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie a vzhl'adom k tomu, že splnila podmienky podl'a § 6 zákona o službách zamestnanosti ÚPSVaR Tmava ju zaraďuje do evidencie uchádzačov o zalnestnanie.

Vzhl'adom na uvedené správny orgán rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. P o u č e n i e

1'roti tomuto rozhodnutiu ie možné l'odať odvo\anie í'odYa � 54 zákona Č. 1\/·\961 ZO. o sl'távnom konaní v znení

neskorších predpisov do 1 5 dní ode dňa jeho domčenia, a to Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny prostredníctvom ÚPSVaR Trnava. Podl'a § 70 ods. 5 zákona o službách zamestnanosti je právoplatné rozhodnutie preskúmatel'né súdom v správnom súdnictve.

Ing . .. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Vedúci odd. informačno-poraden. a sprostredkovat. Služieb

Rozhodnutie dostanú : I . účastník konania 2. k spisu Prevzal dňa .... . . . . . . . . . . . . .. podpis ............ . . . . . . . . . . . . . . .

Vybavuje : .... ... . ..... . . . . . . . . . . . . . . . . .

c Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Jána Bottu Č, 4,

917 01 Trnava

Č.k. : . . . . . . . . . . . . . . . . . . . V Trnave, .. . . . . . . . . . . . . . . . 2007

R o z h o d n u t i e Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (d'alej len

ÚPSVaR) Trnava, príslušný na konanie podl'a § 2 ods.1 písm. c), § 1 3 ods. I písm. e) bod I zákona Č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (d'alej len zákon o službách zamestnanosti) a § 7 ods. 2 zákona Č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, rozhodol takto : V zmysle § 34 ods. 14 písm. a) zákona o službách zamestnanosti

n e z a r a ď u j e do evidencie uchádzačov o zamestnanie pán (pani) Mrva Jozef, dátllm narodenia 24.09.1990 trvale bytom Dlhé Diely 20, Trnava, 917 O I

(d'alej účastník konania)

O d ó v o d n e n i e , Účastník konania dňa 07. 05. 2007, osobne podal na

UPSVaR Trnava písomnú žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. ÚPSVaR Trnava na základe predloženého dokladu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

zisti!, že účastník konania sa ku dňu podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie sústavne pripravuje na povolanie v zmysle § 35 zákona o službách zamestnanosti.

Vzhl'adom na uvedené správny orgán rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie podl'a § 54 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení �eskorších predpisov do 1 5 dní odo dňa jeho domčenia, a to l}strediu práce, sociálnych vecí á rodiny prostredníctvom UP SVaR Trnava. Podl'a § 70 ods. 5 zákona o službách zamestnanosti je právoplatné rozhodnutie preskúmatel'né súdom v správnom súdnictve.

Ing . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Vedúci odd. informačno-poraden. a sprostredkovatel'. Služieb

Rozhodnutie dostanú : I . účastník konania 2. k spisu Prevzal dňa .... . . . . . .. . . . . . . . podpis . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Vybavuje : .. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Jána Bottu č. 4, 917 01 Trnava

Č.k. : . . . . . . . . . . .. . . . . .. . V Trnave, . . . . . . . . . . . .. . . . . 2007

R o z h o d n u t i e Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len

ÚPSVaR) Trnava, príslušný na konanie podl'a § 2 ods.! písm. c), § 1 3 ods. 1 písm. e) bod 1 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o službách zamestnanosti) a § 7 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, rozhodol takto : V zmysle § 34 ods. 1 písm. a) zákona o službách zamestnanosti v y r a ď u j e z evidencie uchádzačov o zarnestnanie Pán (pani) Brnčala Ján, dátum narodenia 04. 10.1985 trvale by tom Trnávka 6, Trnava, 917 02 (ďalej účastník konania)

O d o v o d n e n i e Účastník konania preukázal pracovnou zmluvou

s dňom nástupu do zamestnania od l l . 08. 2008. Na základe uvedených skutočností bol účastník

konania vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa l l . 08. 2008. pripravuje na povolanie v zmysle § 35 zákona o službách zamestnanosti.

Vzhl'adom na uvedené správny orgán rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie

podl'a § 54 zákona č. 7 1/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov do 1 5 dní odo dňa jeho doručenia, a to Ústrediu

práce, sociálnych vecí a rodiny prostredníctvom ÚP SVaR Trnava. Po

.dl'a § ?O ods. 5 zákona o službách zamestnanosti je

pravoplatne rozhodnutIe preskúmatel'né súdom v správnom súdnictve.

Ing . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Vedúci odd. inforrnačno-poraden. a sprostredkovatel'. Služieb

Rozhodnutie dostanú : 3 . účastník konania 1 . k spisu Prevzal dňa .. . . . . . . . . . . . . . . . . podpis . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Vybavuje : . . . . . . . . . . . . .. . . . . . . . .. . . . . . . .

ÚRAD PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY . . . ............................ .

ODBOR SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY Úsek sociálnych vecí a rodiny, pracovisko

Adresa úradu (pracoviska)

Číslo: Miesto, dátum

ROZHODNUTIE

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ako správny orgán príslušný podl'a §5 zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektOlých zákonov Ý znení neskorších predpisov a konajúc podl'a zákona Č. 7 1/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov vo veci prídavku na dieťa

rozhodol takto:

podl'a § 1 3 ods. I zákona č. 60012003 Z. Z. o prídavku na diet'a a o zmene a doplnení zákona Č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa občanovi: meno, priezvisko, dátum narodenia, by tom

odníma

od (dátum) prídavok na dieťa v SUlne 540 Sk.

Odovodnenie

r I ,

V odovodnení citovat' prislušné ustanovenia uvedené vo výroku rozhodnutia a uviest' dovody, pre ktoré sa odnima pridavok na dieťa. V zmysle § 1 ods. 2 pism. i) zákona Č. 659/2007 z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskoršich predpisov a Vyhlášky MPSVR SR č. 251/2008 z.z., ktorou sa ustanovujú ďalšie podrobné pravidlá pre duálne zobrazovanie a pre prepočty a zaokrúhľovanie cŽlin, jednotkových cien, platieb a iných hodnot pri prechode zo slovenskej meny na menu euro pre oblast' miezd. platov a ostatného odmeňovania za prácu, oblast' cestovných náhrad, oblast' služieb zamestnanosti, oblast' sociálneho poistenia a starobného dochodkového sporenia, sociálnych dávok, dávok sociálnej pomoci, pomoci v hmotnej núdzi a inej sociálnej podpory a pre oblast' sociálnych služieb, Vám pre informativne účely oznamujeme, že dávka (prispevok atď.) uvedená vo výroku rozhodnutia v sume 540 Sk, po prepočte podľa platného konverzného kurzu (1 € = 30, 1260 Sk) a zaokrúhlená v zmysle uvedených predpisov, predstavuje sumu 17,92 €. Obdobie duálneho zobrazovania peňažných súm trvá do 31.12.2009.

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podat' odvolanie do 1 5 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ................................................ . .

Ak toto rozhodnutie po vyčerpaní prípustných riadnych opravných prostriedkov nadobudne právoplatnosť, jeho zákonnost' maže byť preskúmaná súdom (§247 ods. 2 0SP).

Podl'a § 1 6 ods. 2 zákona č. 600/2003 Z. z. odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok.

Rozhodnutie sa doručí: 1. Mena, priezviska, adresa 2. Spis

Titul, meno, priezvisko, fimkcia

Číslo:

ÚRAD PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINy ........................ . 0"(JBOR SOCJÁLNYCH VECÍ A RODINY

Usek sociálnych vecí a rodiny, pracovisko . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Adresa úradu (pracoviska)

miesto, dátum

ROZHODNUTlE

Úrad práce, sociálnych vecí a rodin . . �di;� .. . . . . . . . . ; . . . . . . . . . . � . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . · ako správny orgán príslušn� p §5 zak?na c. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátne' s rá v oblasli soclálnych vecí, rodiny a služieb zame�tn p 'Y a o zmene a dopl�,

ení niektorých zákonov v znení nesk:š�� predplsov a konaJuc podra zákona č. 71/1967 Zb ' konan' ' k " . o spravnom

,I V znell! nes orslCh predpisov vo veci rodičov k 'h pnspevku

s e o

rozhodol takto:

podra §8 ods. 3 zákona č. 280/2002 Z z o rod'" k r' ku ' . . lCOVS om p lspev v znell! neskorších predpisov sa oprávnene'; o b , meno . .

k cl, , , so e. , przezvls 0, atum narodenia, by tom

odníma

od (dátum) rodičovský príspevok v sume 4 780 Sk.

Odovodnenie

V,odovodnení citovat' príslušné ustanovenia uvedené vo vyroku rozhodnutia a uviesť dovod" pre ktore' d ' d" ký , �, sa o mma ro lCOVS przspevok.

V zmysle § 1 ods. 2 písm. i) zákona č. 659/2007 z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a Vyhlášky MPSVR SR č. 251/2008 z.z., letorou sa ustanovujú ďalšie podrobné pravidlá pre duálne zobrazovanie a pre prepočty a zaokrúh/'ovanie cien, jednotkových cien, platieb a iných hodnot pri prechode zo slovenskej meny na menu euro pre ob/asť miezd, platov a ostatného odmeňovania za prácu, oblasť cestovných náhrad, oblasť služieb zamestnanosti, oblasť sociálneho poistenia a starobného dochodkového sporenia, sociálnych dávok, dávok sociálnej pomoci, pomoci v hmotnej núdzi a inej sociálnej podpory a pre oblasť sociálnych služieb, Vám pre informatívne účely oznamujeme, že dávka (príspevok atď.) uvedená vo výroku rozhodnutia v sume 4 780 Sk, po prepočte podla platného konverzného kurzu (J € = 30,1260 Sk) a zaokrúhlená v zmysle uvedených predpisov, predstavuje sumu 158,67 €. Obdobie duálneho zobrazovaniapeňažných súm trvá do 31.12.2009.

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 1 5 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny .. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ..

Podl'a § 8 ods. 3 zákona č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok.

Ak toto rozhodnutie po vyčerpaní prípustných ríadnych opravných prostríedkov nadobudne právoplatnosť, jeho zákonnosť maže byť preskúmaná súdom (§247 ods. 2 OSP).

Rozhodnutie sa doručí: 1 . Meno, priezvisko, adresa 2. Spis

Titul, meno, priezvisko, funkcia

ÚRAD PRÁCE SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY TRNAVA

Odbor sociálnych vecí a rodiny Jána Bottu 4, 9 1 7 O l T r n a v a

č. : . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . V Trnave, . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

R O Z H O D N U T I E

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava odbor soc�álnyc� vecí a rodiny ako správny orgán príslušný �odl'a § 5 zákona c. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle § 23 písm. a) bod I zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a O zmene a doplnení niektorých zakonov v znení neskorších predpisov a podl'a zákona č. 7 1/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov

rozhodol takto :

Podl'a § 2, §IO, § I I , § 17, § 25 ods.5 zák. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Perská Daniela, nar.23. 02. 1967, trvale by tom Trnava, Mokrohájska 361

je občanom v hmotnej núdzi. spíňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi a primáva sa jej dávka a príspevkv v sume 1 740,- Sk mesačne od 01.02.2008.


Menovaná dňa 08.02.2008 požiadala na oddelenie pomoci v hmotnej núdzi ÚPSVaR Trnava o poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi. Zo žiadosti vyplýva, že je slobodná, bezdetná, býva v byte u pani Berskej, nie je vlastníkom ani nájomcom nehnutel'nosti. Po skončení posledného pracovného pomeru dňa 2 1 . 12.2007 sa zaevidovala ako uchádzačka o zamestnanie bez nároku na dávku v nezamestnanosti. Toho času nemá žiadny finančný príjem.

Dávka v hmotnej núdzi je v sume 1680,- Sk, príspevok na zdravotnú starostlivost' je v sume 60,- Sk ..

Dávky a príspevky sa vyplácajú mesačne pozadu v jednej sume, ako rozdiel medzi sumou nároku a príjmom.

ÚPSVaR v Trnave týmto súčasne menovanej ukladá povinnost' podl'a § 29 zákona č.599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi v znení neskorších predpisov najneskor do 8 dní ohlásit' zmeny vo všetkých skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku a príspevky a na ich výplatu.

Ak neohlásením alebo oneskorením menovaná zapríčiní, že jej bude dávka v hmotnej núdzi a príspevky vyplácané neprávom, je povinná v zmysle § 29 ods. 4 zákona č.599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi v znení neskorších predpisov vrátit' dávku v hmotnej núdzi a príspevky zvýšené o 10 % a v zmysle § 29 ods.5 bude vyplácanie príspevkov zastavené v trvaní 12 mesiacov. Sumy neprávom prijaté jej budú zrážané z bežne vyplácanej alebo neskor priznanej dávky a príspevkov k dávke.

Vzhl'adom na uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté priznat' dávku a príspevky tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

P o u č e n i e :

Proti tomuto rozhodnutiu možno podat' podl'a § 54 zákona č.7111967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov odvolanie do 1 5 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na ÚPSVaR Tmava, odbor sociálnych vecí a rodiny.

Ak toto rozhodnutie po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov nadobudne právoplatnosť, jeho zákonnosť móže byť preskúmaná súdom.

Ing .. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Vedúci odboru sociálnych vecí a rodiny Úradu práce sociál. vecí a rodiny Tmava

Vyhotovila : . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Rozhodnutie sa doručí : 1 . účastník konania 2. k spisu


Odbor sociálnych vecí a rodiny Jána Bottu 4, 9 1 7 0 1 T r n a v a

Č. : . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . V Tmave, ... . . .. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .


Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Tmava, odbor sociálnych vecí a rodiny ako správny orgán príslušný podl'a § 5 zákona Č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti soeiálnyeh vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorýeh zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle § 46 zákona a § 57 ods.1 zák.č.71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, § 68 písm. aň bod 2., § 64 ods. 1 písm. bl, bod 2 zákona č.19511998 Z.z. o soeiálnej pomoci v znení neskorších predpisov a zákona Č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov rozhodol takto : odvolaniu zo dňa 29. 01 2008-09-07 p. Biháriho Alojza, nar. 11.02.1955, trvale by tom Mozartová 7, Trnava v plnom rozsahu vyhovené

a podl'a § 65 ods. I písm. b) bod 2 zákona č . 19511998 Z.Z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla bude nad'alej poskytovaný vo výške 900,- Sk mesačne.

O d ó v o d n e n i e Dňa 03. 10.2007 si pán Teodor Bihári požiadal

o peňažný príspevok za opatrovanie svojho otea p. Alojza Biháriho. ÚPSVaR Tmava, odbor sociálnyeh vecí a rodiny, vydal dňa 08.01 .2008 posudok č.A 2008/00012-S1, v ktorom

navrhoval d'alšie poskytovanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, nakol'ko p. Alojz Bihari nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Na základe uvedeného posudku bolo vydané rozhodnutie č. A2008/051 92/Hč zo dňa 22.01 .2008, ktorým sa peňažný príspevokna kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky p. Alojzovi Bihárimu dňom 01 .02.2008 odňal. Menovaný voči uvedenému rozhodnutiu v zákonnej lehote podal odvolanie.

Na základe odvolania p. Alojza Biháriho a doložených lekárskych nálezov vydalo oddelenie posudkových činností, odboru sociálnych vecí a rodiny ÚPSVaR posudok č.A2008/00012 zo dňa 12.02.2008, ktorým bol vyššie citovaný peňažný príspevok navrhnutý. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, odbor sociálnych vecí a rodiny, v plnom rozsahu vyhovel Vášmu odvolaniu a.rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohlo rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie

v lehote do 1 5 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Trnava, Jána Bottu Č. 4.

V zmysle § 98 zákona č. l95/1998 Z ... z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov je právoplatné rozhodnutie preskúmatel'né súdom.

Ing . .. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . : . . . . . . . . . . . . . . . . . Vedúca oddelenia peňažných príspevkov na kompenzáciu sociál. dósledkov ŤZP ÚP SVaR Trnava.

Rozhodnutie vyhotovila : . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Rozhodnutie sa doručí : I . p . Alojz Bihári, Mozartová 7 , Trnava 2. spis


Odbor sociálnych vecí a rodiny Jána Bottu 4, 9 1 7 0 1 T r n a v a

Č. : . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .. V Trnave, .............................. .


Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, odbor sociálnych vecí a rodiny ako správny orgán príslušný podl'a § 5 ods.7 písm. b) zákona Č. 453/2003 Z.z. o orgán och štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti v znení neskorších predpisov, podl'a § 46 zák . . č.71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, § 68 písm. a) bod 2, zákona č.195/1998 Z.Z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov a zákona Č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov rozhodol takto :

podl'a § 61 ods.l zák. č. 19511998 Z .. Z. o soc. pomoci v znení neskoL. predpisov vyhovuje žiadosti p. Martiny Mrkvičkovej, nar. 11.04.1957, trvale by tom Botanická 23 Trnava a priznáva penazny príspevok na kúpu osobného motorového vozidla vo výš ke 200 000,- Sk, t.j. 85 % z ceny motorového vozidla, najvíac z ceny 400 000,- Sk, maximálne vo výške 200 000,- Sk.

O d o v o d n e n i e :

Dňa 12.12.2007 si p. Martina Mrkvičková, nar. l I .04.1957, podala žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla.

Odde1enie posudkových činností, odboru sociálnych vecí a rodiny ÚPSVaR Trnava, vydalo mla 18 .12.2007 posudok č. A2007/60898-SI, podl'a ktorého sa menovaná považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím (d'alej len ŤZP) a je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Sociálne dósledky jej zdravotného stavu je potrebné kompenzovať v oblasti mobility peňažným príspevkom na kúpu osobného motorového vozidla.

Pri výpočte peňažného príspevku sme vychádzali z priemerného mesačného príjmu žiadatel'ky a okruhu posudzovaných osób za predchádzajúci kalendárny rok, ktorý je do 2-násobku sumy životného minima pre plnole!ú fYzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom, t.j. príspevok je priznaný vo výške 200 000,- Sk, čo je 85 % z predbežnej ceny osobného motorového vozidla, maximálne vo výške 200 000,Sk.

Pani Martina Mrkvičková je povinná kúpiť osobné motorové vozidlo do troch mesiacov od poskytnutia peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla, najviac do šiestich mesiacov odo dňa poskytnutia tohto peňažného príspevku v prípade, ak osobné motorové vozidlo nie je možné kúpiť alebo upraviť pre potreby občana s ŤZP z dóvodov na strane právnickej osoby alebo fYzickej osoby, ktorej predmetom činnosti je výroba, predaj, distribúcia alebo úprava osobných motorových vozidiel. Po zakúpení osobného motorového vozidla je povinná na tnnajší odbor predložiť doklad o skutočnej cene osobného motorového vozidla.

Peňažný príspevok alebo jeho pomerná časť sa uplatňuje ako pohl'adávka pri dedičstve.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie

v lehole do 1 5 mlí odo dňa jeho <Íoručenia Odvolanie sa podáva na ÚPSVaR Trnava, odbor sociálnych vecí a rodiny Trnava, Jána Bottu 4.

V zmysle § 98 zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov je právoplatné rozhodnutie preskúmatefné súdomm.

l j \ i 1 i I

I I

Ing . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Vedúca oddelenia peňažných príspevkov na kompenzáciu sociál. dósledkov ŤZP ÚPSVaR Trnava.

Rozhodnutie vyhotovila : .... . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Rozhodnutie sa doručí : 1 . p . Martin Mrkvičková, Botanická 23, Trnava 2. spis


Odbor sociá1nych vecí a rodiny Jána Bottu 4, 9 1 7 O l T r n a v a

Č. : . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . V Trnave, .. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .


Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, odbor sociálnych vecí a rodiny ako správny orgán príslušný podl'a § 5 zákona Č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; v zmysle § 46 zákona a § 57 ods.1 zák.č.7111967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, § 58 a § 68 písm. a) bod 3 zákona č.19511998 Z.z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov a zákona č.60 1/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov

rozhodol takto : p. Silvii Hráškovej, nar. 22.08.1950, trvale by tom Trnava Mozartova 20

z n i ž u j e od 01.01.2007 peňažný príspevok na osobnú asistencin, poskytovaný na základe právoplatného rozhodnutia č. B2004/05977/Ba zo dňa 30.04.2004 v rozsahu 1 825 hodín osobnej sistencie na obdobie kalendárneho roka

zo sumy 96 775,- Sk na snmu 94 375,- Sk.


Dňa 03.03.2008 doložila p. Silvia Hrášková rozhodnutie Sociálnej poist'ovne zo dňa 1 1 .04.2007, ktorým bola menovanej zvýšená prevažná bezvládnost' od 0 1 .01 .2007

zo sumy 300,-Sklmes. na sumu 500,- Sklmesačne. V zmysle § 58 ods. 19 zákona Č. 19511998 Z.z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, sa výška peňažného príspevku na osobnú asistenciu poberatel'om zvýšenia d6chodku pre bezvládnost' zníži o sumu zvýšenia d6chodku pre bezvládnost' za celý kalendárny rok. Na základe uvedených skutočností bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Ostatné podmienky nároku v zmysle rozhodnutia č. B2004/05977/Ba zo dňa 30.04.2004 zostávajú nezmenené.

P o u č e n i e

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podat' odvolanie v lehote do 1 5 dní oda dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na ÚPSVaR Trnava, odbor sociálnych vecí a rodiny, Jána Bottu 4 Trnava. Taktiež podl'a zákona č. 19511998 Z.z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov je právoplatné rozhodnutie preskúmatel'né súdom.

Podl'a ustanovenia § 92 ods.8 zák. č. l 95/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov odvolanie proti rozhodnutiu nemá odkladný účinok.

Ing . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Vedúca oddelenia peňaŽllých príspevkov na kompenzáciu sociál. d6sledkov ŤZP ÚP SVaR Trnava.

Rozhodnutie vyhotovila : . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Rozhodnutie sa doručí : I . p . Silvia Hrášková Trnava, Mozartova 20 2. spis

Kolaudačné rozhodnutie

Ob Obecny' úrad, nI. .................. .. ec u •••••• ••••• •• ················,

č .... PSČ .......... .

Číslo:


Obec . . . . . . . . . . . . . . , ako príslušný orgán podl'a § 13 ods. 5

' k " 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších za .c. T

predpisov v spojení s § 1 17 zák.č.50/1976 Zb. o uzemnom

plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) v znení

neskorších predpisov na. žiadosť navrhovateya .. . . . . . ; . . . . . . . . .

(názov a adresa navrhovatel'a - stavebmka, pn?a�e

užívatel'a) zo dňa . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . na vydame kolaudacneho

rozhodnutia na stavbu (zmenu stavby) .. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ; . na parc;

č . . . . . . . . . . kat. územie .... . . . . . . . . . . pre klom bolo vyda�e stavebne

povolenie . . . . . . . . . . . . (kým) dňa . . . . . . . . . . . . . . . pod c.: .. : . . . . . . . . ; vykonal vo veci konanie, ktoré účastník1m . su

. . . . . . . . . . . . . .. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Na podklade Jeho

výsledkov vydáva toto

r o z h o d ll u t i e

Obec . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . podl'a § 82 zák.č. 50/1�7� Zb. o územnom plánovaní a stavebnom pori�dku (s

"t�vebny zakon)

v znení neskorších predpisov povoluje u�lVanle stavby . . . . . . . . . . . . . . . . . . . (označenie stavby, jej miesta, parc.c., . . . . .. . . ).

Pre užívanie stavby stavebný úrad podl'a § 82 ods. 2

stavebného zákona určuje tieto podmienky :

1 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .. . . . . . . . . . . . .

2. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

3. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Pti miestnom zisťovaní v kolaudačnom konaní boli na stavbe zistené drobné nedostatky, ktoré musia byť odstránené v týchto lehotách :

I . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

2 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

3 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Nepodstatné zmeny skutočného realizovania stavby proti dokumentácii overenej v stavebnom konaní sú vyznačené v dokumentácii. Na lielo zmeny sa nevyžaduje osobitné konanie.

Kolaudačné rozhodnutie je podl'a § 82 ods. 4 stavebného zákona zároveň osvedčením, že prevádzkareň je sposobilá na prevádzku.

O d ó v o d II e II i e :

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . (meno, priezvisko, resp. názov a adresa navrhovatel'a) podal dňa ....... . . . . . . . návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia na stavbu (zmenu stavby) .. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . , pre ktom bolo vydané stavebné povolenie ... . . . . . . . . . . . . . dňa .. . . . . . . . . . . . . . . pod č. . . . . . . . . . . . . . . . . . . Obec . . . . . . . . . . . . . . . . . .

ako príslušný stavebný úrad v zmysle § 1 1 7 stavebného zákona v znení neskorších predpisov posúdila návrh a podl'a § 82 ods. I stavebného zákona v·znení neskorších predpisov povol'uje užívanie stavby.

Stavebný úrad preskúmal návrh pri ústnom konaní spojenom s miestnym zisťovaním, ktoré sa konalo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . dňa . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Ku stavbe sa vyjadrili tieto dotknuté orgány štátnej správy

lch stanoviská nie sú zápomé a protichodné. V konaní sa zistilo, že stavba bola uskutočnená podl'a

dokumentácie overenej v stavebnom konaní a že boli dodržané podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Užívaním stavby nebude ohrozený život a zdravie osob ani životné prostredie. Zistené drobné nedostatky

nebránia riadnemu a nerušenému užívaniu stavby a preto bolo užívanie stavby povolené ešte pred ich odstránením.

P o u č e n i e :

Podľa § 53 a 54 zákona Č. 71/1 967 Zb - o správnom konaní proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 1 5 dní oda dňa oznámenia rozhodnutia na Krajský stavebný úrad v ... . . . . . . . . . . . prostredníctvom Obecného úradu v

meno, priezvisko, podpis starostu obce odtlačok okrúhlej pečiatky obce

Rozhodnutie sa doručí: 1 . navrhovatel'ovi, 2. stavebníkovi, ak návrh na kolaudáciu stavby podal

užívatel' stavby (ak nie je totožný navrhovatel' s užívatel'om),orgánom a organizáciám, ktoré spolup6sobili v konaní.

Úrad verejného zdravotníctva SR Trnavská cesta 52 826 45 Bratislava

1 4.6.2004

3356/2004-HŽPPIHt

ROZHODNUTIE

Bratislava,

Číslo :HH SR-

Úrad verejného zdravotníctva SR ako príslušný orgán podľa § 1 8 ods. 1 písm. b) zákona NR SR č.272/1994 Z.z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č.272/1994 Z.z.) preskúmal žiadosť Margity Kačníkovej, Valaská Dubová, 1 10 zo dňa 12.5.2004 vo veci dovozu a distribúcie výživného dopinku s určenou látkou a podľa § 20 ods.3 písm. k) zák . . č.272/1994 Z.z. v sÚľade s §22 ods. 4 siedmej hlavy druhej časti Potravinového kódexu SR rozhodol

Takto :

Žiadosť Margaréty Kačníkovej, Valaská Dubová 1 10 zo dňa 12.5 .2004 sa v y h o v u j e a s určenou látkou vo vyživovacom dopinku V ASOPLEX, tablety od výrobcu

, . i!

" .; , ,. " .. '" :-;:

> , �

t , z :l. "

,

!.

� .

\

Choď k !'ud'om, ži s nimi,

miluj ich, začni tým, čo majú.

Ale o najlepších učite!'och, ked' dosiahli svoj cie!' a urobili všetku prácu, povedali všetci !'udia: urobili sme to sami.

Stará činska báseň

SOCI -...

Documents

Transcript of SOCI -...