V tomto čísle sa dočítate: Cukrárstvo je moje hobby str. 1-2

Medajla Radu Austrálie str. 1-3

Australian Open str. 3

Čo robíme v SDB str. 5

Slovenské Zvesti č. 1/15 1

Informácie o aktivitách Slovenskej komunity v Melbourne

Slovenské

Ročník IV Číslo 1/2015 • Vydáva ASAV, PO Box 263, Kew www.asav.org.au

Každý človek má počas roka zopár dôvodov na osla-vu. Najčastejšie to býva oslava narodenín niekoho z rodiny ale-bo priateľov. Na žiadnej oslave nemôže chýbať torta! Ale kde ju zohnať? Keď chcete vsadiť na istotu a pochutiť si na jedinečne vyzera-júcej a zároveň lahodnej torte, stačí osloviť Adrianu Tučekovú, teda našu “Aďu” ako ju väčšina z nás volá – známu to cukrárku z našej

komunity a úspech máte zaručený! Upečie vám veľmi chutnú tortu

presne podľa vášho želania, teda ak máte šťastie a nie je už náhodou vo-pred “vybukovaná”.

Keď Adrianu nepoznáte a nemali ste to šťastie stretnúť sa s milou, veselou a priamou žienkou plnou en-ergie, chceme vám ju teraz predstaviť a trochu priblížiť jej cestu k cukrárst-vu. Položili sme jej zopár otázok, na ktoré nám ochotne odpovedala:

Ako si sa dostala k cukrárstvu?K cukrárstvu, a teda k pečeniu

som sa dostala ešte na Slovenku, keď som mala 14 rokov. Keďže som nemala predstavu, čo chcem v budúcnosti robiť, mojim rodičom sa celkom pozdávala potravinárska škola. /Dokončenie na str. 2/

MOR HO!/Samo Chalupka, skrátené/

Zleteli orly z Tatry, tiahnu na podolia,

ponad vysoké hory, ponad rovné polia;

preleteli cez Dunaj, cez tú šíru vodu,

sadli tam za pomedzím slovenského rodu.

Krásna zem – jej končiny valný Dunaj vlaží,a Tatra skalnou hradbou okol nej sa väží:Tá zem, tie pyšné hory, tie žírne moravy:to vlasť ich, to kolíska dávna synov slávy.No zahyň, studom večným zahyň, podlá duša,čo o slobodu dobrý ľud môj mi pokúša.Lež večná meno toho nech ovenčí sláva,kto seba v obeť svätú za svoj národ dáva.A ty mor ho! – hoj mor ho! detvo môjho rodu,kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu;

a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom:Mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom.

Keď sa 23-ročný piv-nický rodák Ján Be-láni (John Belani) ocitol na prístave Station Pier v Melbourne v ďalekom roku 1959 ako slovenský utečenec, nemohol si ani predstaviť, že jedného dňa bude odmenený jedným z najvyšších vyznamenaní krajiny, ktorá ho takpove-diac adoptovala. V ponde-

lok 26. januára bol pán Beláni vyznamenaný Medailou Radu Austrálie za prínos pre spoločnosť v Lavertone.

Po príchode do Austrálie so znalosťami lámanej angličtiny odišiel do Bonagille migračného strediska v Albury, v ktorom začal svoje prvé kroky usmer- nené k novému životu v Austrálii. Jeho život by sa uberal inou cestou, keby nebolo jeho manželky Anny. “Pokým som býval na Slovensku, nevedel som nič o Austrálii”, hovorí. “Chcel som odcestovať do Konga, avšak zoznámil som sa s mojou manželkou a ona chce-la odcestovať do Austrálie. Bola to voľba medzi rozu-mom a srdcom. Predsa som sa rozhodol nasledovať svoje srdce.” /Dokončenie na str. 3/

Profil z komunity: Adriana Tučeková

“Cukrárstvo je moje hobby”

Ak si dostal k krárst ?

Medaila Radu Austrálie

v rukách Jána Belániho

Slovenské Zvesti č. 1/15 2

/Dokončenie zo str. 1/Pečenie ma bavilo a dodnes

baví. Čo sa týka ozdobovania tôrt, hlavne nové techniky s cukrovou

hmotou, to za mojich čias nebolo a učarovalo mi to tak asi pre 3-4 rok-mi. Zo začiatku som bola samouk, na internete je veľa užitočných rád a postupov, ako ozdobovať torty. Samozrejme, oveľa viac pomôže, keď vám niekto skúsený ukáže “čo a ako”. Tak som sa prihlásila na zopár kurzov výroby cukrových kvetov na drôtikoch a potom už len prakticky skúšať a skúšať.

Odkiaľ je tvoj umelecký talent, ktorý v inej podobe zdedila aj

tvoja dcéra Simonka?Neviem, či mám umelecký talent.

Keď obdivujem neskutočné tortové diela šikovných rúk iných cukrárok, cítim sa stále ako začiatočník. Veľakrát je to v podstate o technike, trpezlivosti a ako som už spomínala o praxi. Simi je šikulka s vrodeným umeleckým nadaním modelovať, kresliť, navrhovať a šiť kostýmy, tá sa nemusí veľa snažiť.

Skúšala si vlastný biznis? Nad vlastným biznisom som

samozrejme uvažovala, určite v budúcnosti niečo podniknem. Mo-mentálne je to pre mňa hobby, pri ktorom jednoducho vypnem a v podstate relaxujem. Zatiaľ mi to takto vyhovuje.Aké sú tvoje vzory a koho najviac

obdivuješ v tejto profesii?K prvým cukrovým kvetom som

sa dostala, keď som v jednom kníhkupectve natrafila na knihu od Alana Dunna. Nikdy predtým som niečo také nevidela! Jeho cukrárske umenie je proste úžasné a teraz už vlastním 6 jeho kníh. Pri mojom “googlovaní” som sa dozvedela, že v Melbourne žije John Quai Hoi a používa veľmi podobné tech-niky ako Alan Dunn, tak som sa na ďalšie hodiny robenia cukrových kvetov prihlásila k nemu. John nie je len veľmi nadaný cukrár a um-elec na “kvety z cukru”, ale veľmi zábavný a prijemný pán, na jeho hodinách sme sa veľmi nasmiali.

Páči sa mi, že sa neberie tak veľmi vážne a pritom vyhral nejednu cenu na rôznych súťažiach a precestoval svet, kde vyučoval a prezentoval svoje nádherné torty. Veľmi veľa inšpirácie čerpám zo slovenských webstránok, veľa vďačím strán-ke “Torty od mamy”. Čo sa týka tortičiek, obdivujem kreácie od Andrejky, ktorá robí tortičky pod menom “Torty od Lorny”.

Ktoré torty sa ti podľa teba najviac podarili alebo mali

najväčší úspech?Verím, že sa podarili všetky! Veľmi

dlhú dobu som sa vyhýbala 3D tor-tám, mala som z nich strach, ale s

odstupom času môžem povedať, že majú najväčší úspech u ľudí. Každá tortička, ktorú som upiekla, má niečo v sebe a nikdy som ani jednu “neodflákla”. Čo sa týka úspechu, asi to boli 3D torty, konkrétne torta sliepočky a torta ryby. Čo sa týka času, tak výroba sliepočky mohla trvať 5-6 hodín práce, keď nie aj viac, keďže každé pierko som jed-notlivo vyrezávala, vytláčala vzor a nalepovala na tortu. Musím úprimne povedať, že pri tej druhej som sama neverila, čo som to vytvorila. Za oboma boli hodiny a hodiny práce, ale keď vidím prekvapený a neve-riaci pohľad na tvárach ľudí, určite to stojí za to. Čo sa týka kveti-niek, záleží na množstve a druhu kvetu. Tiež sú to hodiny práce. Čo je na kvetinkách dobré, že sa dajú pripraviť dni aj týždne dopre-du, takže keď sa upečie torta, jej naaranžovanie netrvá až tak dlho. Snažím sa, aby tortičky boli nielen pekné, ale hlavne chutné, a tu mi hlavne pomáha moja skúsenosť

zo Slovenska. Poznám už zopár tu narodených Austrálčanov, ktorí vďačne vymenia ich “mudcake” za kúsok slovenskej tortičky.Minulý rok si sa zúčastnila semi-nára so známym cukrárom. Čo si

si z neho odniesla?Alan Dunn – ako inak. Je to

britský umelec na “kvety z cukru”, ktorý bol pozvaný na seminár zdo-benia tôrt v Prestone minulý rok. Vidieť ozajstného umelca v akcii ako len tak zľahka vytvára úžasné kvety z cukrovej hmoty, ktoré sú na nerozoznanie od živých, to bol nao-zaj zážitok, ktorý dodá motiváciu a energiu tvoriť ďalej. Najväčšie prekvapenie pre mňa bolo, keď som o dva dni po seminári prišla k Johnovi na hodinu a Alan tam len tak náhodou sedel. Všetky sme boli z toho vyjavené, dal nám veľa užitočných rád a každá sme si odniesli domov knihu s jeho ve-novaním.

Čo plánuješ do budúcnosti?Momentálne veľa neplánu-

jem, som dosť spontánny človek. Verím, že moje tortičky budú naďalej tešiť moju rodinku a zná-mych. Som si istá, že si pre mňa pripravia nové “výzvy”, s ktorý-mi sa budem musieť popasovať. Už mám jednu takú pred sebou, niečo, čo som predtým ešte nero-bila, tak uvidíme, ako to dopadne.

Ďakujeme za rozhovor a našej Aďke prajeme ešte veľa trpezlivos-ti a inšpirácie pri robení fantasticky chutiacich a jedinečných umeleck-ých výtvorov, na ktoré sa tešíme a na ktorých si všetci radi pochutíme!

/INK/

Ján s manželkou Annou

Víťazka juniorskej dvojhry na Austra-lian Open Tereza Mihalíková priviezla

svoju najvzácnejšiu trofej na Slovensko.

Slovenské Zvesti č. 1/15 3

/Dokončenie zo str. 1/Medaila Radu Austrálie v rukách Jána Belániho

Po opustení migračného stredis-ka sa presťahovali do mesta Mil-dura. Usídlili sa v západnom pred-mestí, kde zostali až dodnes. Ako vyškolený stolár pán Beláni si chcel postaviť vlastný dom a v roku 1960 založil vlastnú stavebnú spoločnosť v Lavertone. Po 55 rokoch pod-nik Belani Builders stále pracuje.

“Neplánoval som zaoberať sa podnikateľstvom. Vždy som dispono- val silnou pracovnou etikou a mal som rád ľudí. Stále sa stretávam s ľuďmi – našimi klientmi a keď sa presťahujú do domu, ktorý sme my vybudovali, je to pre mňa obrovským potešením.”

Počas rokov pán Beláni sa pričinil o spoluzakladanie Good News luteránskej školy v Tarneite, Slovenského domu v Lavertone a Slovenskej luteránskej kongregácie.

V roku 1974 daroval pozemok na vybudovanie Slovenského luterán-skeho kostola v Lavertone a pričinil sa aj o založenie a vybudovanie Hop-pers Crossing klubu.

Beláni sa stal silným zástancom tých, ktorí sa snažili uniknúť pred občianskou vojnou v Južnom Sudáne, finančne podporujúc sirotinec, ktorý nazval podľa svojej manželky.

Takmer 80-ročný Beláni v decem-bri pešo zdolal 33-kilometrovú dráhu z Lavertonu do Little River.

S dvomi synmi a piatimi vnúčatami stále počíta svoje šťastné hviezdy, ktoré získal vďaka nasledovaniu svojho srdca počas všetkých týchto ro-kov.

“Ďakujem Bohu, že nás priviedol do tejto šťastnej krajiny. Ak som ja mohol, tak potom všetci môžu,” povedal pán Beláni.

/Zdroj: maribyrnong.starweekly.com.au/

Já nželko An

Tenisoví entuziasti, ale ako som sa tento rok dozvedela, aj tenis-ti, sa každý rok tešia na tenisové leto v Austrálii. Brisbane, Sydney, Hobart sú tri turnaje, ktoré vyvr-cholia v Melbourne na Australian Open. Je to jeden zo štyroch grand-slamových turnajov, a podľa veľa tenistov najúspešnejší.

Každý rok prinesie nejaké prekvapenie. Pre nás Slovákov žijúcich v Austrálii sú potešujúce hlavne víťazstvá našich sloven-ských tenistov. Minulý rok sme oslavovali postup Dominiky Cib-ulkovej do finále, ktorá tento rok dosiahla pekné umiestnenie v štvrťfinále. Tohoročné prekvapenie bola mladučká, 16-ročná Terka Mihalíková, čerstvá víťazka junior-skej dvojhry na Australian Open.

Ešte stále študentka gymnázia z Topoľčian Tereza Mihalíková sa stala prvou Slovenkou s titulom Australian Open. V priebehu tur-naja sa vyjadrila, “Nechce sa mi ísť domov robiť úlohy, tak si to predlžujem”. Finále v aréne Roda Lavera bolo pre ňu obrovským zážitkom aj preto, že mohla využiť Jastrabie oko. “Je to úžasný pocit.

Na predchádzajúcom grandslamo-vom podujatí som si kládla otázku, aké to musí byť zahrať si finále. Teraz som v ňom triumfovala a ťažko sa mi popisuje, ako to vní-mam. Je to neuveriteľné”, povedala Mihalíková.

Terka Mihalíková je mladá, sym-patická, dobre vyzerá a výborne hrá tenis. Šestnásťročná víťazka Aus-tralian Open sa aj po únavnej ceste z Melbourne na Slovensko neustále

usmievala a trpezlivo odpovedala na otázky novinárov.

Jej tréner Ján Studenič priznal, že ho príjemne prekvapila, ako zvlád-la ťažký turnaj. Terka je iba štvrtým Slovákom v histórii s juniorským grandslamovým titulom vo dvojhre.

Karina Habšudová bola majsterkou USA 1991, Martin Kližan majstrom Francúzska 2006 a Kristína Kučová majsterkou USA 2007.

Na budúci rok dostane od orga-nizátorov Australian Open voľnú kartu do kvalifikácie ženskej dvoj- hry.

Prechod z juniorskej kategórie medzi ženy býva náročný, Mi-halíková však verí, že ho zvládne.

“Slovenský ženský tenis sa môže optimisticky pozerať do budúcnos-ti, k Dominike Cibulkovej a spol. sa o dva-tri roky môžu pridať talen-tované juniorky na čele s čerstvou víťazkou Australian Open Terezou Mihalíkovou.”

Už sa tešíme na budúci rok, úspechy našich tenistov a ďalšie príjemné prekvapenia. /MD, Zdroj: Sme.sk, Andrej Bučko. Foto: TASR, www.ausopen.com/

Australian Open 2015 – prekvapenie z Topoľčian

Slovenské Zvesti č. 1/15 4

Mirala je najnovšia írska um-elecká senzácia zo Sloven-ska. Vo svojich obrazoch zachytáva pravú esenciu a emócie, ktorými vyjadruje, aké to je byť ženou, ako sa žena cíti.

Mirala je umelecké meno tal-

entovanej výtvarníčky Miriam Laukovej z Banskej Bystrice. Už sedem rokov žije v Írsku, vo Wex-forde, meste, ktoré má šancu stať sa kultúrnym centrom Európy. Pracuje v oddychovom relaxačnom centre. A maľuje... Slová, ktoré citujeme v úvode, povedal Declan Reck, ktorý Miralu objavil.

Pastelky, farby, štetce... to vás bavilo odmalička?

Áno, keď som maľovala, mamina ma chodila kontrolovať, či dýcham. Lebo som sa tak ticho hrala. Kre-slila som odmalička, maľovať som začala až neskôr, ale vždy to boli príbehy ľudí o láske. Každý môj obraz má svoj príbeh. A najkrajšie pre mňa je, keď sa ľudia zastavia a rozpovedia mi ten svoj príbeh, čo im môj obraz pripomenul. Milujem tie momenty. Iba keď maľujem, viem vypnúť svoj mozog. Sadnem si a pokiaľ to nedokončím, nevsta-nem. Maľujem v noci. Milujem to ticho...Existuje farba, ktorá nechýba na

žiadnom z vašich obrázkov?

Všetky! Všetky sú tam. Milujem farby dúhy.

Vaše portréty sú naozaj úžasné. Sú to ľudia, ktorých poznáte, stretávate, alebo je to aj vaša

fantázia?Inšpirujem sa fotografiami,

väčšinou tých ľudí nepoznám. Nejde mi o to fyzické, znázorňujem emócie, pocity.

V poslednom období sa vášmu výtvarnému umeniu dostalo via-

cero ocenení...Mala som svoje prvé veľké

výstavy, ktoré mali úžasný oh-las. Konečne som si začala veriť. A vďačím za to aj Declanovi Reckovi.

Ako ste sa spoznali, kde ste sa stretli?

V pube Sky and the ground vo Wexforde prišla k mojej kamarátke Amy túlavá mačička. K nej sa pri-dal aj Declan Reck, ktorý miluje zvieratá a dali sa do reči. Declan spomenul, že organizuje Wexford Opera festival a Amy vybrala mobil a ukázala mu moje maľby. Declan bol očarený. Povedal jej, nech sa mu rýchlo ozvem. Takto to všetko začalo...

A kto je vlastne Declan Reck?Úžasný človek, ktorý sa vie

rozdať. Podporuje umelcov, orga-nizuje výstavy, koncerty a rôzne ďalšie akcie a robí to pre ľudí, v ktorých verí. Založil spoločnosť Wishcoin, ktorá plní ľuďom sny...

Váš úspech v Írsku spustila výstava vo veži An Tobar, West-

gate Heritage Centre vo Wexforde v októbri minulého roku, ktorá bola súčasťou Wexford Fringe

Festivalu.Bola som tam ako princezná

vo veži! Vďaka Declanovi sa mi splnili všetky priania, čo sa týka pohody, hudby. Naša výstava mala najväčšiu účasť a ako popísali no-vinári, najpohodovejšiu atmosféru. Nikdy sa otvorenie výstavy neo-slavovalo do rána, ako tomu bolo práve na našej výstave. Mali sme krásny program, míma, muzikan-tov, známy Seamus Turner hral na gitare. Prišla ma podporiť kapela Corner Boy a darovala mi svoju pesničku Morning, Morning pre videozáznam mojich obrazov.Čo sa týka “výtvarna” vo vašom živote, aké sú vaše túžby a sny?Maľovať budem stále. Už je to

súčasť môjho života. No a milujem maľovať s deťmi, takže ak by som mohla, vo voľnom čase to budem veľmi rada robiť. Deti sú úžasné, ich fantázia nemá hraníc, majú predstavivosť, všetko je možné... Sú plné čara. Keď si sadnem s deťmi mojich kamarátov, strávim s nimi krásne chvíle, učím ich maľovať, vytvoríme spolu niečo prekrásne.

/Dokončenie na str.5/

Keď Mirala maľuje, nedýcha/Sme.sk, Autor: Anna Gudzová/

Declan Reck, Victoria Walsh Hamer a Mirala FOTO – archív M.L.

Me in Ireland Kissed

Slovenské Zvesti č. 1/15 5

/Dokončenie zo str.4/Také chvíle stoja za to! Nuž a už

len pokračovať vo výstavách, ktoré máme naplánované na tento rok. New York, Británia a Írsko.

Žili ste v Colorade v USA, na Malte... Prečo ste zakotvili práve

v Írsku?Vždy som chcela žiť v Írsku. Už

od svojich štrnástich rokov. Videla som film Michael Collins, začala som čítať o Írsku a všetkým som ro-zprávala, že raz budem žiť v Írsku.

Ako často chodíte domov?Len na Vianoce...

Boli Vianoce a vy ste boli doma, v Bystrici. Čo alebo koho v tomto meste by ste rada namaľovali?Možno mojich blízkych... Ale

keď sa prejdete po Bystrici, zistíte, že okolo vás je toľko prekrásnych ľudí! To by som do konca života nedomaľovala. Naozaj. Slováci sú krásni ľudia.

Ktoré miesta určite neobídete, keď ste doma?

Naše kopce, námestie, plaváreň, hokej... Milujem hokej a náš krás-ny vynovený štadión. Suchý vrch... Zapáliť sviečky starkým na cin-

toríne... Amos v Radvani, malinká krčmička, v ktorej som chvíľu robila predtým, než som odišla a mám tam priateľov. Nikdy neobí-dem detskú onkológiu, kde robí mamina. Každý rok sa prezlečiem za vianočného škriatka a rozdávam deťom darčeky. Aj tam mám už svojich priateľov.

Keď sa po Vianociach vraciate do Írska, čo by ste si najradšej

pribalili do kufra?Keby sa to dalo, zabalím si naše

kopce, bryndzu, fujaru a... vždy musím mať knižku Milana Lasicu.

KRÁSNA VEĽKÁ NOCKázal gazda aj gazdička,aby dali tri vajíčka,jedno žlté, dve červené,to je moje potešenie.Koláč, šunka nech ti chutí,a vínko hlávku nepomúti,veď len raz za dlhý roktu máme tú krásnu Veľkú noc.

VEĽKÁ NOCVeľká noc, Veľká noc,kedyže už bude,ktorý že ma šuhajpooblievať príde?Oblievaj, oblievajvlasy aj hlavičku,ale mi zašanujtú novú sukničku.

Kútik pre detiVEĽKONOČNÝ POZDRAV Na Veľkú noc v mojom vinšinemôže byť pozdrav inší, ako dobrú šibačku a kúpačkuaj s výslužkou vo vačku.

Tohoročná oslava prícho-du Mikuláša, tento rok aj s anjelom, sa konala tradične v Ruffey Lake Park v Doncasteri.

Mikuláš sa porozprával s každým dieťaťom a po- prial mu veľa darčekov pod stromčekom a obdaroval sladkým balíčkom.

Nechýbali pečené klobá- sky, dobrá atmosféra v kruhu priateľov a nakoniec futbalo- vý zápas, v ktorom vyhrali obidva tímy… dobre si za- športovali. Dovidenia v de-cembri./Text MD, foto L. Babčáková, D. Bučková/

Mikulášsky piknik 6.12.2014

Slovenské Zvesti č. 1/15 6

Čo robíme v Slovenskej detskej besede?

Posledný deň v škole...vyrobili sme si adventné vence a vianočné ozdoby, pochutili sme si na

vianočnom pečive a popriali si pokojné Vianoce a super prázdniny.

...a pokračujeme aj so zámenami...

Nový školský rok sme začali s Medzinárodnou výtvarnou súťažou Lidice.

Text: MD, Foto: MD, N. Kovarčíková

Školská rada zľava: L. Babčáková, G. Aguiard, M. Kapus-tová, I. Havrilová, zadný rad: N. Paludová, D. Bučková, N. Kovarčíková, Z. Martišová. (D. Váňová, štvrtá zľava, bola hosťom SDB).

Tohoročnou témou súťaže je Svetlo. Deti usilovne pracujú pod profesionálnym dohľadom Lubky Babčákovej, Gaby Aguiard a vzácnym hosťom Monikou Bruňackou.

Slovenské Zvesti č. 1/15 7

Návšteva z Vojvodiny – 26.12.2014

Australia Day March

26.1.2015

...tento rok sa Slováci už po štvrtýkrát zúčastnili pochodu pri príležitosti osláv Australia Day – národného sviatku Austrálie. Akciu organizoval výbor Vodafestu.

/Foto: Š. Tuček/

Na pozvanie Slovenského spoločenkého klubu Ľudovíta Štúra v Lavertone, sme sa zúčastnili spoločného koncertu hostí z Vojvodiny, Starej Pa-zovy a foklórnych súborov Liptár, Liptárčik ako aj zakladajúcich členov folklórneho súboru zo Sloven-ského domu.

Hostia sa predviedli nielen spevom a tancom, ale aj výbornou muzikou a prekrásnymi krojmi. Domáci sa predstavili rovnako zaujímavým programom. Mňa veľmi zaujali seniori s úžasnou dávkou energie a deti v nových pestrofarebných šatových sukienkach. Na záver sme si všetci zaspievali matičiarsku hymnu “Po nábreží koník beží”.

/Text a foto MD/

Slovenské Zvesti č. 1/15 8

Kalendár pripravovaných podujatí na marec až august 2015

15. máj

10. júl

15. august

TBA

Slovenské zvesti

Posledný deň na príspevky

Oslava dňa zahraničných Slovákov

Slovenské zvesti

Posledný deň na príspevky

2. máj TBAStavanie májov

Šumava

aprílObed pre seniorov

miesto TBA

8. marec 10:00 hod.Slovenský piknik s návštevou viníc

Sorrento foreshore

12:00 hod.

Schôdza výboru ZASV prejednala vyhodnotenie po-sledných činností (účasť na Vodafeste a Mikulášsky piknik). Schválili sme žiadosť na dotácie OMAC pre mnohonárodnostné festivaly, príspevky do Slovenských zvestí, korešpodenciu, ako aj výsledok prieskumu v ko-

munite o budúcich činnostiach organizácie. Naplánovali sme naše budúce aktivity (viď kalendár činností). Veľká vďaka Andrejka Kapusta a Venn King za vytlačenie posledného čísla Slovenských zvestí.

VYSIELANIA SLOVENSKÉHO RÁDIA SBS V AUSTRÁLII:

Slovenské vysielanie je dostupné na celoaustrálskom digitálnom okruhu na stanici SBS 3, každý piatok od 15. hodiny, 60 min. týždenne. Počuť nás budete môcť cez digitálny prijímač (rozhlas alebo TV) a internet (www.sbs.com.au/slovak).

WEBSTRÁNKA VEĽVYSLANECTVA:www.mzv.sk/canberra je naďalej hlavnou stránkou, ktorú veľvyslanectvo aktualizuje a nachádzajú sa na nej dôležité informácie. Všetky konzulárne záležitosti prosím adresujte na adresu: cons.canberra@mzv.sk.

Vodafest, české a slovenské združenie, sa tento rok prvýkrát zúčastnil tohto slovanského kultúrneho festivalu, spojeného so začiatkom Fašiangov.

Dúfajme, že budúci rok sa aj ZASV zúčastní s vlastným stánkom a prispeje vystúpením Slovenskej detskej besedy.

/Text MD, Foto: PNP Media, Patrik Nemeš/▼Lenka Allen, predsedníčka Vodafestu

Zo stola výboru ZASV

Maslenica 2015 – Slavic Pancake festival

Slovenské Zvesti č. 1/15 9

ZASV a SDB hľadajúkvalifikované učiteľky materskej školy

a prvého stupňa základnej školy.Informácie:

slovaklittleschool@gmail.com

/Inzerovanie v Zvestiach: Cena bežného inzerátu je stano-vená na $10/publikovanie v 1 čísle. Komunitné oznamy budú inzerované zdarma./

Slovenské zvesti sú vydávané za podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Dary na produkciu Sloven- ských zvestí sú vítané. Zodpovedný – Výbor ZASV. Grafická úprava – Monika Papiernik. Náklad 250 výtlačkov. Ročník III

Pod záštitou: Združenia austrálskych Slovákov vo Viktórii, Austrália Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Slovensko

Department of Education and Early Childhood Development, Austrália

NOVÝ ŠKOLSKÝ ROK 2015 SA ZAČAL!

Slovenská detská beseda v Melbourne oznamuje, že výučba slovenského jazyka pre deti a dospelých pokračuje v novom školskom roku 2015 nasledovne:

DETI: od 31.1. 2015 každú sobotu v čase od 14.30 - 17.15h v Hawthorn Comunity House 32 Henry Street, Hawthorn, VIC (2- 4 roky – 1 skupina detí) (5-7 rokov – 1 trieda detí predškolského veku) (8-15 rokov – 1 trieda detí školského veku)

DOSPELÍ: podľa záujmu v sobotu v čase od 16.00 – 17.30 (najmenej 3 záujemci)

V prípade záujmu nás kontaktujte na:

Email: slovaklittleschool@gmail.com Tel: Marta Kapustová: 0437-699690

Nora Kovarčíková: 03-99955632

Radi vás všetkých privítame a tešíme sa do videnia v škole!

OPRAVASlovenské zvesti, Ročník III číslo 4/2014 “Naša oslávenkyňa, Terka Králová” – strana 2.Dovoľujem si požiadať o opravu vety: “Za svojho ve-denia počas týždňa “Captive Nations Week” zorgani-zovala koncerty v katedrále sv. Patrika.” (V katedrále sa koncerty nekonali, takže to môže vyvolať nedoro-

zumenie). Veta má znieť: “Za svojho vedenia počas týždňa “Captive Nations Week” zorganizovala Eku-menické Bohoslužby v katedrále sv. Patrika, koncerty v Dallas Brooks Hall, Camberwell Civic Centre a inde, počas ktorých vystupovalo vyše tristo členov z 12tich etnických skupín, pre obecenstvo asi 2000.” /TK/

iNZERCiA