Strana 1 |

1. ÚVOD

V čase, keď Európa hľadá nové zdroje

rastu a zamestnanosti, predstavuje

jednotný digitálny trh obrovský potenciál. Využívanie digitálnych technológií sa

rozšírilo do celého hospodárstva. Kľúčovú úlohu zohráva aj vo väčšine obchodných

procesov od výroby cez uvádzanie na trh až po predaj. Jednotný digitálny trh môže

malým a stredným podnikom (MSP) vrátane startupov umožniť prístup na trh

s viac než 500 miliónmi osôb

a transformovať tradičné odvetvia.

Dosiahnutie jednotného digitálneho trhu si vyžaduje komplexný prístup k viacerým

vzájomne prepojeným faktorom: 1) lepší prístup spotrebiteľov a podnikov k online

tovaru a službám v celej Európe;

2) vytváranie priaznivých podmienok pre rozvoj digitálnych sietí a služieb

a 3) maximalizácia potenciálu rastu našej európskej digitálnej ekonomiky.

Od polovice 90. rokov 20. storočia viedol

pokles cien informačných

a komunikačných technológií (IKT) k významným investíciám do zariadení IKT

a k zvýšeniu hospodárskeho rastu hospodárstva ako celku. Od roku 2001 do

roku 2011 predstavovalo zvýšené využívanie IKT (digitalizácia) 30 % rastu

HDP v EÚ1 a pomohlo dosiahnuť vyšší nárast efektívnosti (rast celkovej

produktivity faktorov), aj keď tá bola

1 Van Ark, B. a kol., „Unlocking the ICT growth potential in Europe: Enabling

people and businesses‟ (Uvoľnenie potenciálu rastu IKT v Európe: možnosti pre ľudí a podniky), 2013.

viditeľnejšia skôr v USA ako v EÚ. Stále sú

potrebné značné investície, najmä do širokopásmovej infraštruktúry. Z dôkazov

vyplýva, že zvýšenie miery penetrácie širokopásmového pripojenia

o 10 percentuálnych bodov vedie

k ročnému nárastu HDP na obyvateľa približne o 1 až 1,5 percentuálneho bodu2.

Širokopásmová infraštruktúra je podnetom pre organizačné inovácie, má za následok

zlepšenie obchodných procesov a zníženie nákladov. Podnecuje rozvoj nových trhov,

tvorbu nových pracovných miest a vedie k znižovaniu nesúladu na trhu práce.

V tejto súvislosti je základom dynamický

a konkurenčný trh s elektronickými komunikáciami.

Index digitálnej ekonomiky a spoločnosti

(DESI) za rok 2017 predstavuje súhrn dôležitých ukazovateľov digitálnej

výkonnosti Európy a slúži na sledovanie

pokroku jednotného digitálneho trhu v členských štátoch EÚ3. Témou tohto

informačného prehľadu je rozmer pripojiteľnosti, t. j. rozsah zavádzania

širokopásmovej infraštruktúry a jej kvalita.

Informačný prehľad je rozdelený do tejto

štruktúry: v 2. časti sa skúma výkonnosť v krajinách EÚ, pokiaľ ide o pokrytie

širokopásmovými sieťami a ich využívanie. V 3. časti sa diskutuje o dostupných

2 Czernich, N. a kol., „Broadband

Infrastructure and Economic Growth‟ (Širokopásmová infraštruktúra a hospodársky rast), 2009.

3 Index zahŕňa päť hlavných rozmerov:

pripojiteľnosť, ľudský kapitál, používanie internetu, integráciu digitálnych technológií a digitálne verejné služby.

TEMATICKÝ INFORMAČNÝ PREHĽAD EURÓPSKEHO SEMESTRA

JEDNOTNÝ DIGITÁLNY TRH:

ŠIROKOPÁSMOVÉ PRIPOJENIE A ELEKTRONICKÉ KOMUNIKÁCIE

Strana 2 |

dôkazoch týkajúcich sa potenciálnych politík na účinné riešenie problémov

pokrytia širokopásmovými sieťami a ich

využívania a skúma sa prístup prijatý na úrovni EÚ. V 4. časti sa načrtávajú

osvedčené postupy politík na riešenie týchto problémov v krajinách EÚ, najmä

opisom prístupu k zavádzaniu širokopásmového pripojenia v Holandsku

a Luxembursku.

2. POLITICKÉ VÝZVY

Nevyhnutnou podmienkou rozvoja

digitálnej spoločnosti je schopnosť jej členov pripojiť sa na internet. Jednoduché

internetové pripojenie dnes už nestačí. Na využitie plného spektra výhod, ktoré

svojim vývojom priniesol internet, je

základom rýchle internetové pripojenie. Pripojiteľnosť je rozhodujúcim stavebným

kameňom digitálnej ekonomiky a spoločnosti.

Rozmerom pripojiteľnosti v rámci indexu DESI za rok 2017 sa meria zavádzanie

širokopásmovej infraštruktúry a jej kvalita.

Nevyhnutným predpokladom konkurencieschopnosti je prístup

k službám, ktoré umožňuje rýchle širokopásmové pripojenie. Tento rozmer

sa vypočítava ako vážený priemer štyroch čiastkových rozmerov: pevné

širokopásmové pripojenie (33 %), mobilné širokopásmové pripojenie (23 %), rýchlosť

(33 %) a cenová dostupnosť (11 %). Bodové hodnotenia krajín sa normalizujú

v rozpätí od 0 do 1 (Table 1). Podľa indexu

DESI za rok 2017 je úroveň zavádzania širokopásmového pripojenia, jeho kvalita

a cenová dostupnosť (digitálna pripojiteľnosť) v Európskej únii

nerovnomerne rozvinutá (Graf 1).

Graf 1 – Index digitálnej ekonomiky a spoločnosti – rozmer pripojiteľnosti

Zdroj: Európska komisia, 2017.

2.1. Pokrytie širokopásmovým

pripojením

V Digitálnej agende pre Európu sa pre

pokrytie širokopásmovým pripojením stanovili dva ciele: 1) širokopásmové

pripojenie by malo byť pre všetkých

Európanov dostupné do roku 2013 a 2) pokrytie rýchlym širokopásmovým

pripojením s rýchlosťou najmenej 30 Mbps pre všetkých Európanov do

roku 2020.

Prvý cieľ bol dosiahnutý, keďže základné

širokopásmové pripojenie je k dispozícii

pre všetkých v EÚ, keď sa zohľadnia

všetky hlavné technológie (xDSL, káblové pripojenie, pripojenie pomocou

optického vlákna do priestorov – FTTP, WiMax, HSPA, LTE a satelitné

pripojenie).

Ak sa však prihliada len na pevné

a pevné bezdrôtové technológie, pokrytie sa vzťahuje na 97,5 % domácností EÚ,

o niečo viac v porovnaní s predchádzajúcim rokom (graf 2).

Asi v polovici členských štátov je pokrytých viac ako 99 % domácností.

0

0,1

0,2

0,3

0,4

0,5

0,6

0,7

0,8

0,9

NL

LU

BE

DK

SE

UK

DE

LT

MT

PT IE FI

LV

HU

AT

EÚ

28

CZ

EE

ES SI

FR

CY

RO

SK IT PL

BG EL

HR

Strana 3 |

Pevné pokrytie je najvyššie v členských štátoch s rozvinutou infraštruktúrou DSL

a s výnimkou troch členských štátov

dosahuje vo všetkých členských štátoch viac ako 90 %. V porovnaní s ostatnými

členskými štátmi zaostávajú Poľsko,

Slovensko a Rumunsko s pokrytím menej ako 90 %. Pri pohľade na vidiecke oblasti

je pokrytie pevným širokopásmovým

pripojením na vidieku najnižšie v Estónsku, Bulharsku a Poľsku.

Graf 2 – Pokrytie pevným širokopásmovým pripojením na celoštátnej úrovni a na vidieku

Zdroj: IHS a Point Topic, Broadband Coverage in Europe 2016 (Pokrytie širokopásmovým pripojením v Európe

za rok 2016). Tieto údaje sa týkajú zavádzania pevného a pevného bezdrôtového širokopásmového pripojenia

a nevzťahujú sa na mobilné bezdrôtové a satelitné riešenia.

Pokiaľ ide o druhý cieľ, pokrytie rýchlym

širokopásmovým pripojením s rýchlosťou najmenej 30 Mbps (takzvaná prístupová

sieť novej generácie, technológie prístupovej siete novej generácie) pre

všetkých Európanov do roku 2020,

pokrytie sa naďalej zvyšovalo a dosiahlo 76 % domácností v EÚ. Na účely tejto

správy prístupová sieť novej generácie zahŕňa VDSL, káblové pripojenie Docsis

3.0 a FTTP. V polovici roku 2016 mala najvyšší podiel pokrytia v prístupovej

sieti novej generácie technológia VDSL na úrovni 48 %, po ktorej nasledovali

káblové pripojenie (44 %) a FTTP

(24 %). Väčšina modernizácií v európskych káblových sieťach sa

uskutočnila do roku 2011, zatiaľ čo pokrytie VDSL je v súčasnosti 2,5-krát

vyššie ako pred štyrmi rokmi. Pokrytie

VDSL sa v minulom roku najviac zvýšilo v Taliansku, a to zo 41 % na 72 %.

Pozoruhodný pokrok nastal aj v súvislosti s FTTP (z 10 % v roku 2011 na 24 %

v roku 2016), pokrytie FTTP je však stále

nízke.

Zavádzanie sa stále sústreďuje najmä na mestské oblasti, pričom prístupová sieť

novej generácie sa viac rozširuje vo vidieckych oblastiach, s pokrytím 40 %

domácností (Graf 3).

To znamená, že medzi mestskými

a vidieckymi oblasťami pretrvávajú rozdiely v kvalite pokrytia

širokopásmovým pripojením a existuje riziko hospodárskeho a sociálneho

vylúčenia.

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

80%

90%

100%

MT NL CY LU UK FR BE CH PT CZ DK EL IT AT SE DE IS SI EÚ FI HR IE LT ES NO HU BG LV EE RO SK PL

Spolu VidiekPokrytie pevným širokopásmovým pripojením, jún 2016

Strana 4 |

Graf 3 – Pokrytie rýchlym širokopásmovým pripojením (prístupovou sieťou novej generácie) na celoštátnej úrovni a na vidieku

Zdroj: IHS a Point Topic, „Broadband Coverage in Europe 2016‟ (Pokrytie širokopásmovým pripojením v Európe

za rok 2016). Tieto údaje sa týkajú zavádzania pevného a pevného bezdrôtového širokopásmového pripojenia

a nevzťahujú sa na mobilné bezdrôtové a satelitné riešenia.

Pokiaľ ide o mobilnú stránku, všetky

členské štáty spustili 4G siete. Dostupnosť mobilného

širokopásmového pripojenia 4G v júni 2016 dosiahla 96 % (graf 4), čo

predstavuje zvýšenie z 86 % v roku 2015.

Technológia LTE je najviac rozvinutá v Dánsku, vo Švédsku a vo Fínsku.

Pokrytie na vidieku sa zvýšilo z 36 %

v roku 2015 na 80 % v roku 2016.

Priemerná dostupnosť 4G4 (vypočítaná

ako priemer pokrytia jednotlivými operátormi) je o niečo nižšia ako celkové

pokrytie a dosahuje 84 %.

Asi v polovici členských štátov dosahuje

priemerné pokrytie sieťou 4G viac ako 90 % a najnižšie je v Rumunsku, kde

dosahuje 45 %.

Graf 4 – Pokrytie pripojením 4G (LTE)

Zdroj: IHS a Point Topic.

4 Ide o nový ukazovateľ na meranie priemeru pokrytia mobilnými telekomunikačnými operátormi v rámci jednotlivých krajín. V predchádzajúcich verziách hodnotiacej tabuľky digitálnej agendy sa na meranie pokrytia sieťou 4G používal iný ukazovateľ. Starým ukazovateľom 4G sa meralo

celkové pokrytie operátormi a starý ukazovateľ vykazoval vyššie čísla ako ten nový.

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

80%

90%

100%

MT CH BE NL IS PT LU DK UK LV AT CY DE IE SI LT NO ES HU SE EE EU SK CZ FI BG IT RO PL HR FR EL

Spolu VidiekPokrytie prístupovou sieťou novej generácie (FTTP, VDSL a káblové pripojenie Docsis 3.0), august 2016

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

80%

90%

100%

DK SE FI LT LU PT BE EE CZ IE SI UK HU PL LV NL AT IT DE ES EU EL SK MT FR HR BG CY RO

Celkom PriemerPokrytie pripojením 4G (LTE), jún 2016

*V prípade Litvy nie sú k dispozícii nijaké údaje

Strana 5 |

2.2. Využívanie širokopásmového pripojenia (predplatené

širokopásmové pripojenie)

Predplatené rýchle širokopásmové pripojenie s rýchlosťou najmenej 30 Mbps

využíva 27 % európskych domácností. V Belgicku a Holandsku predplatené rýchle

širokopásmové pripojenie využívajú už dve tretiny domácností, zatiaľ čo v Chorvátsku,

Grécku, Taliansku a na Cypre zostávajú vysokorýchlostné služby okrajovou

záležitosťou.

Podľa Digitálnej agendy pre Európu by

zároveň malo do roku 2020 využívať rýchlosť viac ako 100 Mbps (ultrarýchle

širokopásmové pripojenie) 50 % európskych domácností. Hoci siete

schopné poskytovať rýchlosť 100 Mbps pokrývali 49 % domácností, k júnu 2016

využívalo predplatené ultrarýchle

širokopásmové pripojenie len 11 % domácností. Pomalý pokrok vo využívaní

rýchleho a ultrarýchleho širokopásmového pripojenia ovplyvňuje schopnosť Európy

inovovať, šíriť vedomosti a predávať tovar a služby a ponecháva vidiecke oblasti

v izolácii.

Pokiaľ ide o využívanie pevného

širokopásmového pripojenia v domácnostiach, najnižšiu úroveň hlboko

pod európskym priemerom na úrovni 72 % majú Taliansko, Bulharsko a Poľsko.

Najvyššiu úroveň využívania majú Luxembursko a Holandsko, a to viac ako

90 % (graf 5).

Graf 5 – Pevné širokopásmové pripojenie – využívanie základného a rýchleho (prístupová sieť novej generácie) širokopásmového pripojenia v domácnostiach

Zdroj: útvary Komisie na základe informácií Komunikačného výboru a Eurostatu.

Mobilné širokopásmové pripojenie

predstavuje rýchlo rastúci segment trhu so širokopásmovým pripojením. Pokiaľ ide

o využívanie mobilného širokopásmového pripojenia, na 100 obyvateľov v EÚ

pripadá 84 aktívnych SIM kariet pre mobilné širokopásmové pripojenie, čo

predstavuje zvýšenie z 34 kariet spred štyroch rokov. Nárast za uplynulé štyri

roky bol lineárny, pričom každý rok

pribudlo viac ako 40 miliónov nových používateľov.

V severských krajinách a v Estónsku,

Luxembursku a Poľsku už existuje viac ako 100 používateľských pripojení na

100 obyvateľov, zatiaľ čo v Maďarsku a Grécku je miera využívania stále nižšia

ako 50 %. Väčšina používateľov mobilného širokopásmového pripojenia sa pripája cez

smartfóny a nie cez tablety alebo notebooky (Graf 6).

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

80%

90%

100%

IT BG PL FI LT RO PT LV IE AT EL SE HU ES CY HR FR SK EU SI CZ DK EE BE MT DE UK NL LU

Rýchle širokopásmové pripojenie Základné širokopásmové pripojenie

Využívanie pevného širokopásmového pripojenia v domácnostiach – základné a rýchle širokopásmové pripojenie (aspoň 30 Mbps), júl 2016

Strana 6 |

Graf 6 – Využívanie mobilného širokopásmového pripojenia

Zdroj: útvary Komisie na základe informácií Komunikačného výboru a Eurostatu.

3. IDENTIFIKÁCIA VHODNÝCH POLITICKÝCH NÁSTROJOV

Trhy v oblasti telekomunikácií v Európe

majú naďalej najmä vnútroštátny, regionálny alebo miestny rozsah

pôsobnosti, s rôznymi podmienkami

ponuky a dopytu. Telekomunikační operátori majú vnútroštátne stratégie,

dokonca aj keď tvoria súčasť väčších nadnárodných skupín. V súvislosti

s politikami týkajúcimi sa regulácie a spektra telekomunikácií existujú v rámci

EÚ významné rozdiely, ktoré nie je možné odôvodniť vnútroštátnymi okolnosťami

a ktoré brzdia potenciál ďalších investícií

a vzniku inovačných podnikov na úrovni EÚ. EÚ to bráni vo využití plného

potenciálu trhu v oblasti telekomunikácií pre celú EÚ.

Súčasným regulačným rámcom pre

elektronické komunikácie (účinný od roku

2002 a aktualizovaný v roku 2009) sa úspešne liberalizovali dovtedy monopolné

vnútroštátne trhy. Okrem toho sa ním obmedzili prekážky brániace vstupu na trh

presadzovaním účinnej hospodárskej súťaže a vytvorením spoločných zásad pre

trhy v oblasti elektronických komunikácií v rámci EÚ. Hlavné ustanovenia tohto

rámca týkajúce sa hospodárskej regulácie

sú založené na analýze trhu vykonávanej národnými regulačnými orgánmi, ktoré

vopred ukladajú nápravné opatrenia na zabezpečenie účinnej hospodárskej súťaže

v prípade významnej trhovej sily (alebo dominantného postavenia) jedného alebo

viacerých operátorov. Súčasný rámec je preto založený na vykonávaní pravidiel

národnými regulačnými orgánmi v 28 členských štátoch.

Súčasný regulačný rámec bol vo veľkej

miere úspešný vo vytváraní podmienok

pre účinnú hospodársku súťaž na významných vnútroštátnych trhoch.

Tradiční poskytovatelia vertikálne integrovaných telekomunikačných služieb

(etablovaní operátori) súťažia so subjektmi usilujúcimi sa o prístup (noví účastníci)

a s poskytovateľmi káblových sietí (ktorí v minulosti poskytovali televízne služby).

Inováciami v oblasti mobilných

širokopásmových sietí vznikla nová platforma služieb.

Zatiaľ čo však za určitých okolností

existuje zhoda, pokiaľ ide o potrebu regulovať prístup k širokopásmovým

sieťam, vybrané regulačné nápravné

opatrenia sa stále do značnej miery líšia.

Týmto stavom sa zvyšuje zaťaženie operátorov, pokiaľ ide o cezhraničné

investovanie do sietí a súvisiacich služieb alebo o vstup na nové trhy na základe

jednoduchého rozšírenia existujúcich

obchodných a technických modelov. Dôsledkom je, že spotrebitelia a podniky

vo všetkých odvetviach môžu mať v jednotlivých krajinách prístup k službám

elektronickej komunikácie rôznej kvality. Prístupové siete nízkej kvality sú

prekážkou výkonnosti niektorých hospodárskych odvetví a znižujú záujem

občanov o zapájanie sa do online činností.

0%

20%

40%

60%

80%

100%

120%

140%

160%

FI DK SE EE LU PL IE UK CY ES IT NL EU BG FR HR LV AT CZ LT SK DE RO BE MT SI PT EL HU

Penetrácia mobilného širokopásmového pripojenia podľa krajiny, júl 2016

Strana 7 |

V rámci plnenia svojej stratégie digitálneho jednotného trhu Komisia

14. septembra 2016 prijala súbor iniciatív

a legislatívnych návrhov s cieľom dostať EÚ do popredia v oblasti internetového

pripojenia5:

1. súbor nových nezáväzných cieľov v oblasti pripojiteľnosti pre

konkurencieschopný jednotný digitálny trh do roku 20256;

2. nový európsky kódex elektronickej

komunikácie7, ktorým sa zlučujú štyri existujúce smernice

o telekomunikáciách (rámcová smernica a smernice o udeľovaní

povolení, prístupe a univerzálnej službe) a aktualizované nariadenie

o Orgáne európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC)8;

3. nariadenie na podporu miestnych

spoločenstiev pri poskytovaní bezplatného verejného wi-fi pripojenia

pre svojich občanov9 (WiFi4EU); 4. akčný plán na zavedenie siete 5G

v EÚ10.

3.1. Ciele v oblasti pripojiteľnosti pre

konkurencieschopný jednotný digitálny trh do roku 2025

V nadväznosti na existujúce ciele EÚ v oblasti širokopásmového pripojenia do

roku 2020 predstavila Komisia víziu európskej gigabitovej spoločnosti.

Vykonávaním tejto vízie by sa dostupnosťou a využívaním sietí s veľmi

vysokou kapacitou umožnilo rozsiahle

využívanie a vývoj výrobkov, služieb a aplikácií na jednotnom digitálnom trhu.

Do roku 2025 sú stanovené tieto nové

ciele:

5 http://europa.eu/rapid/press-release_IP-

16-3008_sk.htm 6 https://ec.europa.eu/digital-single-

market/news-redirect/34110 7 https://ec.europa.eu/digital-single-

market/news-redirect/34112 8 https://ec.europa.eu/digital-single-

market/news-redirect/34114 9 https://ec.europa.eu/digital-single-

market/news-redirect/34228 10 https://ec.europa.eu/digital-single-

market/news-redirect/34115

1. všetky hlavné sociálno-ekonomické hybné činitele, ako školy, vysoké

školy, výskumné centrá, dopravné

uzly, všetci poskytovatelia verejných služieb, ako nemocnice a správne

orgány, a podniky využívajúce digitálne technológie by mali mať

prístup k mimoriadne vysokému gigabitovému prepojeniu (ktoré

používateľom umožňuje sťahovať alebo odosielať dáta rýchlosťou

1 gigabit za sekundu); 2. všetky európske domácnosti, vidiecke

či mestské, by mali mať prístup

k pripojeniu s rýchlosťou sťahovania aspoň 100 Mbps s možnosťou

rozšírenia na Gbps (1 000 Mbps); 3. všetky mestské oblasti, ako aj hlavné

dopravné ťahy a železnice by mali mať nepretržité pokrytie sieťou 5G, piatou

generáciou bezdrôtových komunikačných systémov.

Predbežným cieľom je komerčné

sprístupnenie siete 5G aspoň v jednom veľkom meste každého

členského štátu EÚ do roku 2020.

Odhaduje sa, že dosiahnutie cieľov v oblasti pripojiteľnosti si

v nadchádzajúcom desaťročí vyžiada

investície vo výške 500 miliárd EUR. Tieto prostriedky budú musieť pochádzať najmä

zo súkromných zdrojov. Pri súčasných investičných trendoch je však

pravdepodobné, že budú chýbať investície v objeme 155 miliárd EUR.

3.2. Nový európsky kódex elektronickej komunikácie

Komisia na riešenie problému s investíciami navrhla modernizáciu

súčasných predpisov EÚ v oblasti telekomunikácií, ktoré sa naposledy

aktualizovali v roku 2009. O novom európskom kódexe elektronickej

komunikácie v súčasnosti diskutujú

spoluzákonodarcovia.

V kódexe sa navrhuje:

– intenzívnejšia hospodárska súťaž

a predvídateľnosť investícií: investori potrebujú dlhodobú istotu bez ohľadu na

to, v ktorom odvetví pôsobia. To znamená stabilné regulačné prostredie,

vďaka ktorému sa zmierňujú rozdiely medzi regulačnými postupmi v rámci EÚ.

Strana 8 |

Podľa navrhovaného kódexu sa regulácia trhu bude uplatňovať, len ak si to bude

vyžadovať záujem koncových

používateľov a ak obchodné dohody medzi operátormi neprinesú

konkurencieschopné výsledky. Novým kódexom sa výrazne obmedzí regulácia

v prípadoch, keď konkurenční operátori spoločne investujú do sietí s veľmi

vysokou kapacitou a uľahčia menším aktérom zapojiť sa do investičných

projektov, a to vďaka združovaniu nákladov, prekonaniu prekážok

vyplývajúcich z rozsahu atď. Navrhované

nové pravidlá sú vypracované tak, aby bol investičný prípad predvídateľnejší pre

„priekopníkov“, ktorí preberajú riziko v podobe investícií do takýchto sietí

v menej rentabilných oblastiach, ako sú vidiecke oblasti. Nový kódex sa už netýka

len hospodárskej súťaže v oblasti prístupu k sieťam, ale aj súťaže v oblasti investícií

do týchto sietí;

– lepšie využívanie rádiových

frekvencií: zmiernenie rozdielov medzi regulačnými postupmi v rámci EÚ je

osobitne dôležité v oblasti rádiového frekvenčného spektra, ktoré je hlavnou

„surovinou“ bezdrôtovej komunikácie.

V kódexe sa navrhujú dlhodobé licencie spolu s prísnejšími požiadavkami na

účinné a efektívne využívanie frekvenčného spektra. Zároveň sa v ňom

navrhuje koordinácia základných parametrov, ako načasovanie

prideľovania frekvenčného spektra na zabezpečenie jeho včasného

sprístupnenia na trhu EÚ

a integrovanejšie politiky v oblasti frekvenčného spektra s cieľom poskytnúť

úplné bezdrôtové pokrytie na celom území EÚ;

– väčšia ochrana spotrebiteľov

v oblastiach, kde sa všeobecné pravidlá

ochrany spotrebiteľa nedotýkajú osobitných potrieb odvetvia.

Aktualizované pravidlá uľahčia zmenu dodávateľa v prípadoch, keď sa

spotrebitelia zaviazali odoberať viacero služieb naraz (balíky kombinujúce

internet, telefón, televíziu, mobilné telefóny atď.), a zraniteľným skupinám

(napríklad starším osobám, osobám

s postihnutím a osobám, ktoré dostávajú

sociálnu pomoc) zaistia právo na cenovo dostupné zmluvy o poskytovaní internetu;

– bezpečnejšie online prostredie pre používateľov a spravodlivejšie

pravidlá pre všetkých aktérov: vybrané pravidlá sa majú rozšíriť aj na

nových online aktérov, ktorí ponúkajú služby rovnocenné s tradičnými

operátormi, aby sa zabezpečilo najmä uplatňovanie bezpečnostných požiadaviek

(zaistenie bezpečnosti siete a serverov).

V návrhoch sa takisto predpokladá, že v budúcnosti budú môcť mať používatelia

prostredníctvom takýchto online služieb prístup k európskemu číslu tiesňového

volania 112. Používateľom pritom nevzniknú nijaké dodatočné náklady.

Komisia navrhla posilniť úlohu národných regulačných orgánov

a orgánu BEREC na zabezpečenie súdržného a predvídateľného

uplatňovania pravidiel v rámci jednotného digitálneho trhu s cieľom obmedziť

súčasnú rozdrobenosť a nezrovnalosti. Návrh transformácie orgánu BEREC na

plnohodnotnú agentúru je spojený

s návrhom nového európskeho kódexu elektronickej komunikácie, v ktorom sa

určujú oblasti, v ktorých by mal orgán BEREC prispievať k dosahovaniu cieľov

v oblasti pripojiteľnosti a regulačnej súdržnosti (ako cezhraničné záležitosti,

usmernenia pre národné regulačné orgány atď.).

Z hľadiska širokopásmového pripojenia je osobitne dôležité, že významnou súčasťou

regulačného rámca pre elektronické komunikácie zostáva regulácia prístupu

v prípade sietí vo vlastníctve operátorov s významným vplyvom na trhu. To

znamená, že títo operátori budú naďalej

poskytovať prístup k svojim sieťam iným operátorom za úhradu a že regulačné

orgány môžu zasiahnuť, ak tomu tak nebude. Navrhuje sa však zjednodušenie

a úprava podmienok, za ktorých sa takýto prístup poskytuje, aby sa podnietilo

zavádzanie nových sietí s vysokou kapacitou. Na základe súčasných

najlepších postupov v rámci Európskej

únie Komisia okrem toho navrhuje sústredenejší prístup s cieľom zabezpečiť,

aby sa povinnosti v oblasti prístupu ukladali, len ak je to potrebné na riešenie

nedostatkov trhu. Komisia takisto

Strana 9 |

navrhuje predĺžiť súčasné maximálne trojročné obdobie preskúmania trhu na

päť rokov, čím sa operátorom poskytne

väčšia stabilita, pokiaľ ide o regulačné prostredie.

Na lepšie zacielenie regulácie a na

podnietenie investícií v oblastiach s nedostatočnou úrovňou služieb sa

v navrhovanom kódexe bude požadovať, aby národné regulačné orgány zmapovali

zámery týkajúce sa investovania do sietí

a organizovali výzvy na vyjadrenie záujmu, pokiaľ ide o zavádzanie sietí

v oblastiach, kde sa neplánuje nijaká sieť s veľmi vysokou kapacitou. Na zlepšenie

istoty investícií sa regulačné orgány navrhovanými predpismi splnomocňujú,

aby konali proti operátorom, ktorí sa odchýlia od svojho ohláseného zámeru

v týchto oblastiach. Kódexom sa tak

povzbudia alternatívni prevádzkovatelia sietí, ktorí sa sústreďujú na menšie

zemepisné oblasti a pomáhajú prinášať pripojenie vysokej kvality občanom mimo

veľkých miest.

Okrem toho sa navrhujú dva modely,

ktoré operátorom umožnia znížiť ich zaťaženie reguláciou, a to najmä:

1. spoločné investovanie:

hospodárska súťaž je hybnou silou investícií, najmä ak je možná

hospodárska súťaž v oblasti

infraštruktúry (napr. v husto osídlených oblastiach). V iných

oblastiach môže spoločné investovanie pomôcť združovať zdroje

a znížiť náklady na zavádzanie. Alternatívnym operátorom, ktorí chcú

investovať, na to poskytuje reálnejšiu možnosť, a dominantným operátorom,

ktorí modernizujú svoje siete, by

mohlo umožniť, aby sa odlíšili od operátorov, ktorí neinvestujú. Takýto

prístup podnecuje široké spektrum účastníkov trhu, aby od začiatku

spojili svoje sily na zavádzanie sietí s vysokou kapacitou a plne využívali

ich výhody. Takisto má pri zvyšovaní kapacity sietí potenciál podnietiť nové

obchodné dohody o prístupe.

Obyvatelia žijúci v oblastiach s nižšou hustotou budú mať navyše prospech

z rýchlejšieho zavádzania sietí s veľmi vysokou kapacitou, ktoré tieto modely

podporujú;

2. len veľkoobchodný predaj: účastníci trhu, ktorí realizujú investície

do sietí financované zo súkromných

zdrojov a potom sa zaoberajú len predajom alebo prenájmom prístupu

k týmto sieťam bez toho, aby ponúkali služby koncovým používateľom, budú

mať takisto výhodu jednoduchších povinností v oblasti prístupu, ak sa

budú stále považovať za dominantných účastníkov trhu.

Ponúkaním prístupu viacerým poskytovateľom služieb môže investor

združiť príjmy a zabezpečiť lepšiu

návratnosť kapitálu potrebného na vybudovanie infraštruktúry.

Pravidlá týkajúce sa väčšej koordinácie

prideľovania rádiového frekvenčného spektra investorom takisto uľahčia

najmä rozširovanie za hranice. V kódexe

sa navrhujú dlhodobé licencie na podnietenie investícií spojené s prísnymi

požiadavkami na účinné a efektívne využívanie frekvenčného spektra.

Navrhuje sa aj koordinácia, a to najmä načasovania prideľovania frekvenčného

spektra a tých podmienok na udeľovanie licencií, ktoré majú najväčší vplyv na

štruktúru trhu a obchodné stratégie, aby

sa zabezpečilo včasné sprístupnenie frekvenčného spektra na trhu EÚ. Novými

pravidlami sa znížia náklady telekomunikačných operátorov na

prevádzkovanie vo viacerých krajinách, čo prispeje k vytvoreniu vnútorného trhu.

Bezdrôtové širokopásmové pripojenie výrazne prispieva k dostupnosti rýchleho

širokopásmového pripojenia pre obyvateľov vzdialených oblastí

a k dostupnosti inovačných služieb prostredníctvom mobilných zariadení

(napr. smartfónov, tabletov a laptopov) kdekoľvek v Európe. Prostredníctvom

efektívneho využívania rádiového

frekvenčného spektra, ktoré sa uprednostňuje harmonizovanými

podmienkami pre prístup k frekvenčnému spektru umožňujúcimi interoperabilitu

a úspory z rozsahu v prípade bezdrôtových zariadení, majú digitálne

produkty a služby potenciál podporiť všetky aspekty života občanov a byť

hybnou silou oživenia hospodárstva

Európy.

Strana 10 |

3.3. WiFi4EU

Bezdrôtové miestne počítačové siete (wi-

fi) čoraz viac rozvíjajú poskytovatelia

verejných služieb – od správnych orgánov po knižnice, vysoké školy a nemocnice –

pre svoje vnútorné použitie, ale veľmi často aj pre návštevníkov. V nadväznosti

na túto prax Komisia navrhla zriadiť systém poukazov s rozpočtom

120 miliónov EUR na pomoc miestnym orgánom, ktoré o to majú záujem, aby

mohli poskytovať bezplatné wi-fi pripojenie napríklad vo verejných

budovách, v zdravotných strediskách,

parkoch alebo na námestiach a v ich okolí. Odhaduje sa, že do roku 2020 by

z tohto nového systému malo mať prospech 6 000 až 8 000 miestnych

spoločenstiev.

Európsky parlament, Rada a Komisia

dosiahli politickú dohodu o iniciatíve WiFi4EU a jej financovaní v máji 2017.

3.4. Akčný plán pre siete 5G

Akčný plán pre siete 5G je kľúčovou iniciatívou na riešenie problémov trhu

a investícií spojených so spustením

obchodných služieb 5G všade v Európe do roku 2020. Komisia bude so

zainteresovanými stranami riešiť najmä politické a regulačné prekážky

zavádzania, napríklad presadzovaním včasnej dostupnosti rádiového

frekvenčného spektra, priaznivejšími podmienkami pre zavádzanie malých

buniek alebo riešením odvetvových

problémov, ktoré bránia zavádzaniu konkrétnych služieb. Toto opatrenie bude

doplnením celkového pozitívneho účinku preskúmania regulačného rámca. Jeho

úspech závisí od dobrovoľnej a vzájomne prospešnej koordinácie všetkých aktérov.

V pláne sa predpokladá aj urýchlenie rozvoja nových inovačných ekosystémov

založených na pripojiteľnosti spojením všetkých európskych partnerov,

verejných a súkromných aktérov zo všetkých príslušných odvetví od

telekomunikácií po logistiku, dopravu, energetiku, zdravotníctvo a výrobu, okolo

spoločného programu smerom k sieťam

5G.

Plánom sa okrem toho premosťuje prebiehajúce úsilie v oblasti výskumu

a vývoja 5G a budúce využitie na trhu.

Zahŕňať bude pokročilé demonštračné činnosti a činnosti rozsiahleho testovania

pred obchodným využitím týkajúce sa sietí 5G, ako aj ucelenú stratégiu EÚ pre

štandardizáciu sietí 5G. Cieľom akčného plánu je napokon stanovenie jasného

plánu realizácie verejných a súkromných investícií do infraštruktúry 5G v EÚ

v súlade so strategickým významom pripojiteľnosti do sietí 5G pre

hospodárstvo a spoločnosť.

Plán nadväzuje na doterajšie rozsiahle

úsilie Komisie, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby mala EÚ globálne vedúce

postavenie v oblasti rozvoja sietí 5G. Komisia už v roku 2013 otvorila verejno-

súkromné partnerstvo pre siete 5G

s príspevkom z prostriedkov EÚ vo výške 700 miliónov EUR v rámci programu

Horizont 2020 na obdobie s trvaním až do roku 2020. Tým sa má zmobilizovať

najmenej 3,5 miliardy EUR zo súkromného sektora. Komisia

spolupracuje na presadzovaní spoločného rozvoja sietí 5G aj na dvojstrannom

základe so svojimi partnermi vo viacerých

krajinách, ktoré sú strategickými obchodnými partnermi, najmä v Južnej

Kórei, Japonsku, Číne a Brazílii. EÚ je takisto v úzkom kontakte s kľúčovými

organizáciami v USA.

3.5. Frekvenčné spektrum pridelené

na poskytovanie služieb elektronickej komunikácie vrátane bezdrôtového

širokopásmového pripojenia

Jedným z kľúčových politických cieľov

programu politiky rádiového frekvenčného spektra prijatej v roku 2012

bolo určiť do roku 2015 najmenej 1 200 MHz frekvenčného spektra

vhodných pre bezdrôtové širokopásmové

pripojenie. Členské štáty sú jednotlivo zodpovedné za prideľovanie práv na

využívanie frekvenčného spektra.

Niektoré členské štáty ešte musia dokončiť proces udeľovania povolení v už

harmonizovaných pásmach, ako sa

vyžaduje podľa programu politiky rádiového frekvenčného spektra.

Parlament a Rada prijali v máji 2017 rozhodnutie (EÚ) 2017/899, ktorým sa

Strana 11 |

stanovuje dátum 30. júna 2020 ako hlavný termín, ku ktorému majú členské

štáty umožniť využívanie frekvenčného

pásma 700 MHz na pozemské systémy schopné poskytovať bezdrôtové

širokopásmové elektronické komunikačné služby len za harmonizovaných

technických podmienok stanovených vykonávacím rozhodnutím Komisie (EÚ)

2016/687. Komisia a členské štáty medzitým pracujú na možnom rozšírení

frekvenčného pásma 1,5 GHz, ako aj na zmene technickej podmienky pre

frekvenčné pásma 900 MHz a 1 800 MHz

na uľahčenie ich využívania pre internet vecí.

Zatiaľ čo EÚ sa približuje k dosiahnutiu

cieľa pre pásmo 1 200 MHz, niektoré členské štáty stále musia prideliť viac ako

30 % harmonizovaného frekvenčného

spektra. Na jednej strane len Fínsko, Francúzsko a Nemecko už pridelili

frekvenčné pásmo 700 MHz (priekopnícke pásmo siete 5G), zatiaľ čo v niektorých

členských štátoch by proces zmeny účelu mohol trvať niekoľko rokov. Na druhej

strane sa uvádza nedostatočný dopyt trhu po frekvenciách nad 1 GHz. Situácia sa

však mení, a to aj z dôvodu rastúceho

záujmu o vysokofrekvenčné pásma vzhľadom na zavádzanie siete 5G,

a najmä o pásmo s frekvenciou 3,4 – 3,8 GHz určené ako priekopnícke pásmo

pre sieť 5G. Prehľad situácie v členských štátoch vzhľadom na proces udeľovania

povolení v pásmach určených v programe politiky rádiového frekvenčného spektra

na poskytovanie bezdrôtových

širokopásmových elektronických komunikačných služieb je uvedený

v tabuľke č. 2.

4. KRÍŽOVÉ PRESKÚMANIE SÚČASNÉHO STAVU POLITÍK

4.1. Osvedčené postupy

Širokopásmové pripojenie

v Holandsku

Holandsko dosahuje nadpriemerné

výsledky a v súvislosti s rozmerom pripojiteľnosti si zachováva prvé miesto.

Holandsko je medzi prvými troma členskými štátmi EÚ v pokrytí

širokopásmovým aj rýchlym širokopásmovým pripojením. Služby

širokopásmového pripojenia sú dostupné v celej krajine (prostredníctvom pevných,

mobilných a satelitných sietí)

a využívanie širokopásmového pripojenia a prístupovej siete novej generácie je

vysoké. O niečo menej dobré výsledky však Holandsko dosahuje v oblasti

pokrytia 4G, využívania mobilného širokopásmového pripojenia

a harmonizácie frekvenčného spektra.

Ministerstvo hospodárstva v júli 2016

uverejnilo novú digitálnu agendu, v ktorej sa uvádzajú opatrenia na ďalšiu

digitalizáciu holandského hospodárstva na obdobie rokov 2016 – 2017. Holandská

stratégia pre širokopásmové pripojenie je vo všeobecnosti založená na trhovom

zavádzaní infraštruktúry. Pritom sa zdôrazňuje, že hlavnou úlohou miestnych

samospráv je vytvárať vhodné

podmienky, ako je plánovanie a koordinácia výkopových prác, skrátenie

postupov na udeľovanie licencií a znižovanie nákladov, ktoré sú s nimi

spojené, či presadzovanie rozvoja a využívania aplikácií a služieb. Ak trhové

zavádzanie infraštruktúry zlyhá, miestni a regionálni aktéri môžu pomôcť

a poskytnúť financovanie a finančné

nástroje. Vláda okrem toho podporuje iniciatívy občanov týkajúce sa

širokopásmových sietí financovaných z ich vlastných prostriedkov, ako je

vedomostná platforma samensnelinternet.nl, ktorá poskytuje

informácie o rôznych aspektoch prebiehajúcich projektov v oblasti

širokopásmového pripojenia.

Holandsko si udržiava pomerne dobré

tempo pokroku v čase pri zachovaní konkurencieschopnosti odvetvia. Na

ďalšie uľahčenie investícií do infraštruktúry je stále potrebné dokončiť

transpozíciu smernice o znížení nákladov

na širokopásmové pripojenie.

Holandsko má v úmysle zohrávať dôležitú úlohu v európskej stratégii pre

poskytovanie služieb 5G. Na urýchlenie inovácií v súvislosti so sieťami 5G

subjekty verejného sektora a priemysel

spustili iniciatívu Fieldlab 5G, prostredníctvom ktorej môžu rôzne

spoločnosti získavať skúsenosti s inovačným uplatňovaním v oblastiach

poľnohospodárstva, starostlivosti,

Strana 12 |

energetiky, životného prostredia a dopravy a logistiky. Začali sa navyše aj

prípravy na viacpásmovú (5G) aukciu,

ktorej uskutočnenie sa očakáva v roku 2019.

Širokopásmové pripojenie v Belgicku

Belgicko je jednou z vedúcich krajín v oblasti pripojiteľnosti v Európe. Pokrytie

krajiny je úplné a 99 % krajiny je pokrytých rýchlymi sieťami (aspoň

30 Mbps). 80 % domácností využíva pevné širokopásmové pripojenie, z čoho

81 % predstavuje rýchle širokopásmové pripojenie.

Na udržanie si svojho vedúceho postavenia musí Belgicko vyriešiť dva

problémy v oblasti rýchleho pripojenia na internet: po prvé, ďalej zvýšiť využívanie

mobilného širokopásmového pripojenia. Po druhé musí krajina podporiť

zavádzanie ultrarýchleho širokopásmového pripojenia (nad

100 Mbps). V porovnaní so svojou

celkovou výkonnosťou Belgicko mierne zaostáva vo využívaní mobilného

internetu, pričom využívanie mobilného širokopásmového pripojenia je pod

priemerom EÚ. Belgická vláda sa zaviazala k ambicióznemu digitálnemu

programu, ktorým je poskytnúť používateľom prístup k pripojeniu

s rýchlosťou 1 Gbps do roku 2020

a dosiahnuť ešte lepšie umiestnenie v indexe DESI. Dosiahnutie týchto cieľov

sa opiera o investovanie podľa trhu podporené priaznivým regulačným

prostredím. V úzkej spolupráci medzi federálnou, regionálnou a miestnou

úrovňou sa pripravuje plán na pokrytie

„bielych miest“, ktoré majú v súčasnosti nedostatočné pevné a mobilné pripojenie.

Dohoda z roku 2016 medzi valónskou

vládou a priemyslom na uľahčenie zavádzania bezdrôtovej infraštruktúry

výmenou za daňové úľavy navyše naznačuje možné spôsoby podpory pri

zavádzaní digitálnych komunikačných sietí.

Na ďalší rozvoj pripojiteľnosti a na

dosiahnutie gigabitovej spoločnosti do

roku 2020 bude Belgicko musieť ďalej presadzovať využívanie širokopásmového

pripojenia, ako aj prvotriednu mobilnú infraštruktúru. Cestou vpred by v tejto

súvislosti mohlo byť cielené uľahčenie rozvoja infraštruktúry spolu

s presadzovaním riešení mobilného pripojenia s pridanou hodnotou. Rýchle

vykonávanie smernice o znižovaní

nákladov bude dôležitým prvkom zmierňovania regulačného zaťaženia

operátorov, rovnako ako väčšia koordinácia medzi obcami, pokiaľ ide

o podmienky zavádzania, čo by mohlo viesť k regionálnym usmerneniam.

4.2. Spotrebiteľské aspekty

Od roku 2002 v EÚ výrazne klesli ceny

mobilných komunikačných služieb pri všetkých spôsoboch využívania. Od roku

2006 do roku 2010 klesli najmenej o 30 % (Graf 7).

Pokiaľ ide o širokopásmové pripojenie, ceny pevného širokopásmového

pripojenia výrazne klesajú od roku 2012, hoci počínajúc rokom 2015 došlo

k spomaleniu tohto trendu (Graf 7).

Strana 13 |

Graf 7 – Maloobchodné ceny širokopásmového pripojenia v parite kúpnej sily (PKS)

0

5

10

15

20

25

30

35

40

2013 2014 2015 2016

12Mbps-30Mbps 30Mbps-100Mbps

Maloobchodné ceny širokopásmového pripojenia (EUR PKS)* – Samostatné ponuky na úrovni EÚ, 2013 – 2016

0

10

20

30

40

50

60

70

2013 2014 2015 2016

12Mbps-30Mbps 30Mbps-100Mbps

Maloobchodné ceny širokopásmového pripojenia (EUR PKS)* – Balíky zahŕňajúce širokopásmové pripojenie, pevnú telefónnu linku a televíziu, 2013 – 2016

0

5

10

15

20

25

30

35

40

45

50

BE BG CZ DK DE EE EL ES FR HR IE IT CY LV LT LU HU MT NL AT PL PT RO SI SK FI SE UK EU

12Mbps-30Mbps 30Mbps-100Mbps

Maloobchodné ceny pevného širokopásmového pripojenia (EUR PKS) – Samostatné ponuky, jeseň 2016

Zdroj: Empirica

Zdroj: Empirica a Van Dijk

Zdroj: Empirica a Van Dijk

Strana 14 |

5. UŽITOČNÉ ZDROJE:

Jednotný digitálny trh

https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/digital-single-market-strategy-europe-com2015-192-final

Hodnotiaca tabuľka digitálnej agendy https://ec.europa.eu/digital-single-market/digital-scoreboard

Index digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI)

https://ec.europa.eu/digital-single-market/desi

Oznámenie a pracovný dokument útvarov Komisie

Pripojenie pre konkurencieschopný jednotný digitálny trh – smerom k európskej gigabitovej spoločnosti

Oznámenie o akčnom pláne a pracovný dokument útvarov Komisie – 5G pre Európu

Návrh európskeho kódexu elektronickej komunikácie

Návrh nariadenia o orgáne európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC)

https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/proposed-regulation-

establishing-body-european-regulators-electronic-communications-berec

Návrh nariadenia o podpore internetového pripojenia v miestnych spoločenstvách

a verejných priestoroch (WiFi4EU) https://ec.europa.eu/digital-single-market/news-redirect/34228

Dátum: 22. 11. 2017

0

10

20

30

40

50

60

70

80

BE BG CZ DE EE EL ES FR HR IE IT CY LV LT LU HU MT NL AT PL PT RO SI SK SE UK EU

12Mbps-30Mbps 30Mbps-100Mbps

Maloobchodné ceny pevného širokopásmového pripojenia (EUR PKS)* – Balíky zahŕňajúce širokopásmové pripojenie, Samostatné ponuky, jeseň 2016

Zdroj: Empirica

*V prípade Fínska a Dánska nie sú k dispozícii nijaké údaje

Strana 15 |

PRÍLOHA

Tabuľka 1 – Index digitálnej ekonomiky a spoločnosti za rok 2016 – pripojiteľnosť

Názov krajiny Kód krajiny Bodové hodnotenie (0 – 1)11

Holandsko NL 0,81

Luxembursko LU 0,78

Belgicko BE 0,77

Dánsko DK 0,76

Švédsko SE 0,75

Spojené kráľovstvo UK 0,74

Nemecko DE 0,71

Litva LT 0,70

Malta MT 0,67

Portugalsko PT 0,67

Írsko IE 0,64

Fínsko FI 0,64

Lotyšsko LV 0,63

Maďarsko HU 0,63

Rakúsko AT 0,63

Európska únia 28 EÚ 0,63

Česká republika CZ 0,62

Estónsko EE 0,62

Španielsko ES 0,59

Slovinsko SI 0,57

Francúzsko FR 0,55

Cyprus CY 0,54

Rumunsko RO 0,54

Slovensko SK 0,54

Taliansko IT 0,53

Poľsko PL 0,52

Bulharsko BG 0,52

Grécko EL 0,48

Chorvátsko HR 0,45

11 Na zhrnutie ukazovateľov vyjadrených v rôznych jednotkách do čiastkových rozmerov a rozmerov indexu DESI boli tieto ukazovatele normalizované. V indexe DESI sa normalizácia uskutočnila pomocou metódy najnižšej a najvyššej hodnoty, ktorá pozostáva z lineárneho premietnutia každého

ukazovateľa na stupnicu v rozsahu od 0 do 1. V prípade ukazovateľov s pozitívnym smerovaním (t. j. kde vyššia hodnota je lepšia) bola hodnota 0 v normalizovanej stupnici spojená s najnižšou hodnotou v pôvodnej stupnici ukazovateľa a hodnota 1 v normalizovanej stupnici bola spojená

s najvyššou hodnotou v stupnici ukazovateľa. V prípade ukazovateľov s negatívnym smerovaním to bolo naopak. Aby bolo možné porovnanie indexových bodových hodnotení v čase, najnižšie a najvyššie hodnoty pre normalizáciu každého ukazovateľa boli pevne stanovené a použijú sa pre

normalizáciu v budúcich verziách indexu DESI.

Strana 16 |

Tabuľka 2 – Situácia v členských štátoch vzhľadom na proces udeľovania povolení v pásmach určených v programe politiky rádiového frekvenčného spektra na poskytovanie bezdrôtových širokopásmových elektronických komunikačných služieb

Pásmo Čiastko

vé pásmo

700 MHz

800 MHz

900 MHz

1 500 MHz

1 800 MHz

2,5 – 2,69 GHz

3,4 – 3,8 GHz

3,4 –

3,6 GHz

3,6 –

3,8 GHz

dostup

né spektru

m (MHz)

60 70 150 190 200 200

AT √√√ √√√ √√√ √√√ √√√

(aspoň čiastočne)

O

BE √√√ √√√ √√√ √√√ √√√ O

BG O √√√ √√√ L √√√ (aspoň

čiastočne)

O

CY √√√ √√√ √√√ √√√ L L

CZ √√√ √√√ √√√ √√√ √√√

(aspoň čiastočne)

√√√

DE √√√ √√√ √√√ √√√ √√√ √√√ √√√ √√√

DK √√√ √√√ √√√ √√√ √√√ (aspoň

čiastočne)/L

√√√ (aspoň

čiastočne)/L

EE √√√ √√√ √√√ √√√ (aspoň

čiastočne)

√√√ √√√

EL √√√ √√√ √√√ √√√ √√√

(aspoň čiastočne)

L

ES √√√ √√√ √√√ √√√ O

FI √√√ √√√ √√√ √√√ √√√ √√√ (aspoň

čiastočne)

L

FR √√√ √√√ √√√ √√√ √√√ √√√ (aspoň čiastočne)

L

HR √√√ √√√ √√√ L √√√ (aspoň

čiastočne)/L

L

HU √√√ √√√ √√√ √√√ (aspoň

čiastočne)

√√√ (aspoň

čiastočne)

L

IE √√√ √√√ √√√ O √√√ (aspoň čiastočne)

√√√

IT √√√ √√√ √√√ √√√ √√√ √√√ (aspoň

čiastočne)

√√

LT √√√ √√√ √√√ √√√ √√√

(aspoň čiastočne)

√√√

(aspoň čiastočne)

LU √√√ √√√ √√√ √√√ L L

LV √√√ √√√ √√√ √√√ √√√

(aspoň čiastočne)

√√√

Strana 17 |

MT √√ √√√ √√√ (aspoň čiastočne)

L √√√ (aspoň čiastočne)

L

NL √√√ √√√ √√√ √√√ √√√

(aspoň

čiastočne)

L

PL √√√ √√√ √√√ √√√ √√√ √√√

PT √√√ √√√ √√√ √√√ √√√ √√√ (aspoň čiastočne)

RO √√√ √√√ √√√ √√√ √√√

(aspoň čiastočne)

√√√

(aspoň čiastočne)

SE √√√ √√√ √√√ √√√ √√√ (aspoň

čiastočne)

√√√

SI √√√ √√√ √√√ √√√ √√√ (aspoň čiastočne)/L

√√√ (aspoň čiastočne)/L

SK √√√ √√√ √√√ √√√ √√√ √√√

(čiastočne)/√√

UK √√√ √√√ √√√ √√√ √√√ √√√ (aspoň

čiastočne)

√√√ (čiastočne)

/√√

√√√ — hotové; √√ – prebieha proces udeľovania povolení; L — chýba dopyt pre viac ako polovicu

pásma; O — nijaký plán/nijaké informácie