SLOVENSKÝ TÝŽDENNÍK = = = = = VYCHODÍ KAŽDÝ PIATOK. ===== A d r e s s a na dopisy, listy, predplatky a všetky zásielky: „Slovenský Týždenník" (Budapest, VIII., Mária-u. 15.) Číslo účtu v pošt. spor.: 15040. — Číslo telefonu: Iózsef 12—97,

Hlavný redaktor: — MILAN HODŽA. —

Majiteľ a vydávate!: BUDAPEŠTIANSKY NAKLADATEISKÍ SPOLOK P Í . SPOL.

PREDPLATNÉ: Do Uhorska a Rakúska: 5 korún, do Nemecka 6 korún, do ostatného cudzozemská 8 korún na celý rok. = Predplatky i Ameriky zasielajú sa na B a n k of E u r o p e , F i r s t A v e n a e = = OOP ? 4 - t h S t r e e t , Maw-York. City. ' Administrácia si moie povUmnúf len na túto adresu saslanycta reklamácii. Jednotl ivé t i s l a v Uhorsku a Rakúsku po 8 ha l ie rov .

Ročník XII. U Pešfbudine, v piatok, 17. júla 1914. Číslo 29.

A títo chcú vojnu. Isti páni v Pelii a vo Viedni chcú proti

Srbsku vnjnu. Treba vraj Srbsko ztrestal, že nim odlial dali zabit arciknieia Františka Fer­dinanda . . . Priatelia mo|i, viete čo musi prijal človeku na um ? Bol vra| raz |eden zlodej, ten keď nakradnul, rozbehol sa a kričal, ukazujúc na suseda: Cbyfte ho, to je zlodej 1 . . .

Slovom, oni chcú vojnu. Vo Viedni a v Pe­šti akisi mudrci vyhútali, že by teraz najľahšie bolo zmliaidif Srbsko, lebo by sa vraj Srbov nikdo nezastal, keby ich Rakúsko-Uhorsko chcelo ztrestal pre podlé zavraždenie arciknie-žata následníka.

Nuž, ikoda o tom hovoril, kdo nesie za sa­rajevská vraždu najťažšiu zodpovednosť. Ak dakdo, nuž my známe a nezakrývame hrozné poklesky srbskej politiky a jej nevraživost proti nám i jej bezohľadnosť proti Slovanom, majúcim jediné útočište v Rakúsko-Uhorsku. Ale to je teraz nie v otázke, lebo kdože chce vojnu ? Okolo ministerstva zahraničných diel vo Viedni, a okolo maďarských panských strán: tam chcú vojnu. A to vraj ako náučné za smrť FrantiSka Ferdinanda. No, vo viedenských mi­nisterstvách a v maďarských panských stra­nách boly aj dosial vari všetky chodníky len fallou a pokrytectvom vykladané. Ale žeby te-rajll viedenskí alebo menovite maďarsko-panski politikovia za našeho následníkovu smrť chceli sa 1st pomstil, na také bezočivé farizejstvo sa ani najstaril ludia nepamätajú. Ti farizejovia, čo v časoch Krista Pána svet klamali, — oj ti sa vletel tam v hroboch poobracajú, lebo ich peitianski a viedenskí farizejovia stoná­sobne prevýšili.

Ale dajme tomu, žeby malo Rakúsko- Uhor-sko na ďáku vojnu nielen zádrapku, ale sku­točnú príčinu. Ako sa môže dnes nájsť v Ra­kúsku a v Uhorsku so zdravým rozumom člo­vek, čo by strojil vojnu?

Keď chce daktorá krajina vojnu viest, na to Je prvá podmienka, aby takú vojnu chcel vše­lék národ. Bo ak národ nevie, za čo bojuje, beda takému vojsku. Ruská armáda bola pred deviatimi rokami dost mocná, ale ruský vojak nerozumel, prečo sa on musí 1st bit s Japon­com, kdežto Japonský vojak vedel, že čo vy­bojuje, to vybojuje pre seba a pre svoje deti. Veď sa my musíme k Bohu modlil, aby naiu ríšu od všakovakej vojny milostivé zachrániť a zavarovat ráčil. Veď sú dnes v tejto našej kra­jine tri štvrtiny ľudstva nespokojné. Maďarský rolník a delnik trpko zanevrel na svojich pá­nov, celé národy nemajú svojich škôl a sú vzdor zákonu potlačené, v Rakúsku sa Nemci ženu útokom na Čechov a stvárajú s nimi kr­vavé pouličné bitky.. . Desať rokov znameni­tého spravedlivého vladárenia by sme potre­bovali, aby sa národy uspokojily. Aby každý našiel tu doma, čo mu srdce žiada aj zákon sľubuje, že by potom ozaj s oduševnením šiel bránil svoju otčinu... Ale teraz vojnu siliť ?

i Či ti ľudia tam vo Viedni už ozaj hlavy po­tratili?

A tito šovinistickí závratnlci v Pešti I Otec šovinistického politického závratnictva,

gróf Apponyi, interpeloval Tiszu, čo Je to 8 tou veľkosrbskou propagandou a či sa vláda konečne odhodlá robit dačo proti nej. Takto hromžil vodca strany neodvlslosti vo snemovni. A noviny tej istej strany neodvlslosti (Magyar-ország) v ten istý deft viete čo plsaly? V dl­hom a dôkladnom článku dokazovaly, že Srbi nemajú ničoho proti Maďarom, Maďari ničoho proti Srbom, že sú Srbi aj Maďari sebe na­vzájom blízki a že chcú a potrebujú vlastne Jedno a to isté. A takýchto ľudí nepozatvárajú, ale im dajú ohrožovat verejnú mravnopoče-stnosf.

Ale kde sa politicky klame, tam nemôže mlčaf Gejza Polónyi. To je ten iitý, čo bol v časoch najpodlejšieho stíhania našich ludl aj časopisov ministrom pravosúdia. Pod Jeho mi­ništrovaním nám zatvorili 400 Slovákov a nás okradli o vysoké desaťtisíce na peňažných po­kutách. |eho nástupca v úrade, Székely, musel zrušit 14i procesov proti nám, lebo boly bez základu. A tento chlap mal oči interpelovat Tiszu o bezpečnosti uhorských občanov v Srbsku. Prečo neinterpeloval radšej v bezpeč­nosti uhorských občanov — doma v Uhorsku ? Sebavedomý Slovák, Rumun, Srb, Nemec ba a] samostatný Maďar si je v Uhrách na pr. cez volby nikdy nie istý, kedy ho zdrapí Ti-szov žandár alebo — Polónyiho liškus, žiaden Nemaďar si nie istý, kedy ho olúpia o.posle­dné pozostatky jeho národnosti vo verejnej správe a v školstve, a títo politickí podvod­nici nám ukazujú na nebezpečnost v Srbsku, kdežto oni ohrozujú verejnú bezpečnost celým národom v ich vlastnej domovine.

Páni v Pešti a vo Viedni nech než vani a o vojne. Nech sú radi, že sú živl. Ci nevedia, že je táto riša chorá a chromá vo všetkých údoch? Nech dajú najprv národom práva a slobody, nech im dajú národného vzdelania a hospodárskeho pokroku, nech sa postarajú, aby tu národy neboli ako v árešte ale aby boli ozaj ako doma. Do tých čias ale nech ne­pokúšajú Pána Boha I

POLITICKÝ PREHĽAD. Zo snemu. Opozícia sa skutočne prichy­

tila ku poriadnej obštrukcii, bo je tomu už týždeň a všeobecná debata o' povýšení súd­nych poplatkov trvá ešte vždycky, a keď sa aj zkončl, lebo každá pesnička má konec, tak opozícia značne „dôkladnú a podrobnú debatu" pri každom par; grafe a poneváč je ich 90, môže Ju tým rečnením pretiahnuť až do zimy a to všetko tým cieľom, aby nemohla prijsť na pretras predloha o zoštátnení administrá­cie. Toto preťahovanie a mlátenie prázdnej slamy je nana|výš nemilé samému minister-predsedovl gr. Tlszovi a preto munkapártisti si lámu hlavu, ako by obštrukciu túto zlomit mohli. Zasedá sa denne dvakrát, ráno a po­

obede, ba čo viac predseda prísne na minútku otvára zasadnutia, ale opozičiari sú vždy po­čtom 30—40 hláv na mieste, rečnia a doze­rajú, aby ich munkapárt dajako neprekabátil. Vyskytla sa už aj myšlienka, aby sa debata o právnych poplatkoch pretrhla a za tým po­jednávat sa majúci zákon o špirituse odložil a postavily na denný poriadok tie tri predlohy o zoštátnení administrácie. Týmto by sa avšak docielilo len to, žeby sa obštrukcia proti tým­to predlohám započala prv a tak sa gr. Tl­szovi sotva podarí tieto predlohy dostat pod strechu v čase takom, žeby už zoštátnená ad­ministrácia stála mu po ruke pri budúcich volbách.

Maďari so Srbml. Medzi politikou maďar­skou a srbskou je vlastne vždy istý súvis. Na to upozorňuje teraz denník maďarskej strany neodvlslosti (Magyarország). Vysvettule, že Stbi nemajú nič proti Maďarom ani Maďari proti Srbom, len obom že Je nepriatelská taká vie­denská politika, čo chce zmohutnet na škodu Maďarov.

Oróf Károlyl sblera dolláre. Predseda ma ďarske| strany neodvlslosti sa vybral aj s via­cerými svojimi kamarátmi do Ameriky, sblerať groše. Budúcej jari budú volby a na to sú im treba peniažky. To by bolo vlastne v poriadku, aby Amerikáni zo svojich lepších zárobkov na­pomáhali svojich rodákov v starej vlasti, keď bojujú za svoju slobodu a za svoj pokrok. Ir-čania na přiklad, vždy mávali v Anglicku pe­ňažnú pomoc od svojich bratov z Ameriky. Lenže Irčania ozaj bojovali zá národnú slobodu a za utlačený irský lud. Ale Károlyi? Tento Človek má vyše 100 miliónov korún majetku. Iste si ho sám nezarobil, ale ho nasháfial a] on aj jeho predkovia len tým činom, že ukru­tne vyciciavali pracujúci ľud. Natoľko, že ten pracujúci ľud ušiel pred nimi do Ameriky. Ale magnát je pijavica. Teraz idú grófi za tým ľu­dom aj do Ameriky a ak si tam usporil uJ v dollar, už mu ho idú lákat. A na jaký cieľ i Na taký cieľ, aby a] naďalej mohli prevádzať svoju závratnicku protiľudovú politiku. Predtým si ju aspoň platili zo svojho, teraz ešte aj to dajú zaplatil chudobe. A úlati, že dostanú z Ameriky aspoň milion dollárovl Doslat dostali Jednak už so desaf tisíci Aj to Je prlmoc.

Dve ministerské nariadenia. To prvé z nich vydal minister obchodu H irkányi a síce následkom početných Jemu došlých ponôs, že priemyselné vrchnosti I. stupňa potažné prie­myselné korporácie nechcú vystavovat bezplat­ne a bez kolku listiny potrebné ku preukáza­niu volebnej oprávnenosti a následkom toho priemyselné vrchnosti II stupňa upravuje, aby bezodkladne poučily horespomenuté vrchnosti poťažne korporácie, že vydávanie tých listin Je dľa § 73 zák. či. XIV. z roku 1913. (nový volebný zákon) bezplatné a od kolku oslobo­dené, lenže na prekazenie prípadného použitia ku iným cieľom má sa na listiny tieto výslovne zaznačit, že vydané boly ony výlučne ku vy­kázaniu volebne] oprávnenosti. — D.uhé na­riadenie vydal minister vnútra Sándor a usta­ľujú sa v ňom dlurná pre členov popisujúcich komisii. Predseda voličov popisujúce] komisie má nárok na 16 korún diurna, členovia na 8 korún a majú si právo zarátal železničné tro­vy sem aj ta na I. poťažne II. triede. Ak by museli cestu konať vozmo, tak im prisluši 50 hal. náhrady za každý kilometer. Z diurna majú si patriční zaokryl všetky svoje trovy

S t r a n a 2

Účty majú sa postat na príslušný ústredný vý­bor, ktorý ten po prehlladnutl a odobtenl vy­platí na (archu ministerstva vnútra.

Vyšetrovanie v Sarajevc, zavedené pre zavraždenie arclkniežafa Franca Ferdinanda a jeho manželky trvá eate vidy, koni sa ale s tou najväíšou tejnostou, tak ie všetky chýry o |ebo výsledku, ktoré sa púšťajú do verejno­sti, nl« sú vieryhodné. Vie sa len toľko, že na tom vražedlnom útoku malo bezprostrednú účast alebo vedelo o ňom okrem Cabrlnoviča 9 Prin-cipa ešte 18 osôb, z ktorých 16 je už v ru­kách súdu, okrem tých asi 500 osôb rozlič­ného veku a povolania, ktorých majú v podo­zrení, f e stály v spojení s tými hlavnými oano-vateľmi toho sprisahania. Vyšetrovanie deje sa dvojím smerom; prvý je čisto kriminalistický a má zistiť všetky okolnosti bezprostredných účastníkov útoku, ten druhý smer ale má zistif, ä a v akom potahu stáli oni ku Stbsku alebo ku dajakému nacionalistickému spolku srbské­mu, z ktorého potahu by sa dalo zatvárať, že popud ku vražde vyšiel zo Srbska, ako sa to v prvých dňoch po atentáte myslelo a čo á] viedlo ku desným výtržnostiam proti Srbom nieien v samej Hercegbosne, ale aj vo Viedni a na Iných miestach v ríši, ba a] v samom zá­hrebskom sabore. Tento pofah zistif je náramne dôležité a od toho bude záviset, či a aké kroky riia naša podujme proti Srbsku. Predbežne, isteže na základe úradných zpráv došlých zo Sarajeva, konajú sa vo Viedni a v Pešti dôle­žité ministerské porady a gróf Berchtold bol aj na výsluchu v Išli. Bol tam na dvojhodino­vom výsluchu aj bar. Burian, uhorský minister ä latere, ktorý bol predtým spoločným finan­čným ministrom a tak a] civilným správcom Hercegbosny. Čo sa na týchto poradách a vý­buchoch vykonalo, o tom do verejnosti nedo­šlo ešte nič, ale z toho, že minister vojny Kro-batin odišiel tieto dni na letovisko, zatvára sa, že všetky poplašné zprávy o blízkej vojne proti Srbsku aspoň na tento čas nemajú žiadneho základu a tíchne už aj po nemeckých a ma­ďarských novinách ten váléčný hurhaj a štva­nie ku vojne proti Srbsku, na ktoré srbské ča­sopisy odpovedaly podobným štvanim, na čom oviera to „úradné" Srbsko žiadneho podielu nemalo. Srbska ináče velmi nemile sa dotklv tie protisrbské výtržnosti, ako a| tá okolnosť, že sarajevskú vraždu jemu chcú prlšif za golier, a z tohoto zreteľu I ono ukazuje ochotnost při­spět ku objasneniu pohnútok vraždy. ČI je táto ochotnost úprimná, vysvitne čoskoro a na tom zvrtne sa potom celá vec. Ale, ako řečeno, aspoň doteraz nenaskytla sa príčina ani ku zmene v politike bercegbosenskej, ktorá by mala ostrie naměřené proti tamojším Srbom, tým_,r:'*ej proti samému Srbsku.

BESEDNICA, Na dedine.

— Napísal: Karol P u 1 p a n. — Ako strašná, fažká a neodvratná kliatba vi­

selo nad javorovým hospodárstvom nešťastie. Všade akoby bolo citif studený jeho dech, bolo tam neveselo a akosi ťažko sa tam lilo. Všetci to cítili a všetci tým trpeli. Nadarmo celé sta­vanie obiellli, že sa uř z daleka skvelo, akoby v celej dedine kralovalo svojou čistotou, ako kralovali kedysi ti, ktoti v ňom bývali svojim bohatstvom, o ktorom sa v celom kraji až le­gendy rozprávali, nadarmo upravili a] záhradku pred oknami a povysádzali ju celú ružami, klinčekami, rezedou a všetkým možným.

Ani záhrada, ani stavania ako padlý aňah biele a ich vnútorná čistota, tieto príznaky spokojenosti, nezabnaly smútok, ktorý zavládol dušami domáceho fudu.

Aj hospodárski robotnici a nádenníci, ti naj­chudobnejší a dfa vonkovských pocbopov naj-poslednejšl, akosi vyhýbali tomuto hospodár­stvu, ačkofvek gazda platil tovarychu o da-kofko halierov viac, ako ostatní gazdovia, len .nby mohol obilie načas dostat pod strechu a zemiaky povyberaf.

Ak vzdor tomuto všetkému zrno často po-rásiio na poli a zemiaky zamrzly, lebo nebolo možno robotníkov sohnaf.

SLOVENSKY TÝŽDENNÍK

Hájme si svoje práva. Z článku minulý týždeň na tomto mieste

uverejneného naši čitatelia už vedia, že voličov popisujúce komissie od 10. júla už popisujú voličov, ktori dla toho nového volebného zá- r koná majú dostat právo hlasu a že sú medzi j iným ministerským nariadením aj splnomocnené > vyzkúScf z čítania a písania všetkých, ktorí J pri tých májových egzámenoch z akejkoľvek í príčiny prepadli alebo sa ku nim vôbec nehla- \ sllt. Týmto ministerským nariadením napravit :

'by sa mohla tá do neba volajúca krivda, že ' jednotlivé komissie za analfabetov vyhlásily ta­kých našich fudl, o ktorých celý. svet vie, že |

' vedia Číta f a plsaf, ba Čo viac aj dopisujú do novin a pišu samostatné články.

Ciel týchto našich riadkov je upozornil opä­tovne na toto veľadôiellté popisovanie a vy­zvat náš ľud, aby sa jeden každý, kdo by mal mat volebné právo dľa tých podmienok, ktoré sme nedávno do podrobná opísali a vysvetlili, bezr odkladné hlásil u tej popisujúcej komlssll, ktorá v jeho obci, poťažne v jednej obci toho hlasovacieho kruhu, do ktorého jeho obec je pridelená a hľadel na to, aby bol za voliča zapísaný. Ak ale nesložil, alebo neskladal ten egzdmen v máji, nech sa ku nemu hlási teraz.

Prízvukujeme, že popis tento je nadmieru vážný, nielen zato, Že bude slúiif za základ ku dalšfm voličským lajstrom, ktoré hotovit sa budú na budúce len doplnením, ale aj pre­to, že

kdo sa nedostane do voličského lajstra teraz, ktorý nadobudne platnosti dňa 15. marca 1915, ten sa bude môcť dostaf do lajstra až v decembri roku 1916, ktorý bude platný v roka 1917. Už pre toto samé, to fest, že kdo teraz za­

mešká hiásif sa o svo| hlas, ten bude môcf hlasovat až roku 1917, nech každý sa stará o to, aby ho zapísali ul teraz za voliča a preto nech každý, komu blaho národa na srdci leží, povzbudzuje liknavých, aby sa hlásili o svoje právo. Povinnost táto padá na každého inteligenta, menovite ale na prirodzených vod­cov ľudu, t. j . pp. farárov a učiteľov, aby v tomto smere vykonali svoju národnú povinnost a všemožne sa zasadili za to, aby sa nám pri tomto popise ani /edna-jedlnká duša neztra­tila.

Na to nech sa nik nevyhovára, že nala ná­rodná strana v jeho okrese ešte nikdy nepo­stavila kandidáta. O toto sa nejedná, ačpráve by dobre bolo, keby sa to stať mohlo v ka­ždom okrese. Ide tu o to, aby sme, ak nebude nášho, slovenského kandidáta, eelou silou na­šou podporovat mohli tú politickú stranu, ktorá sa závSzne vyslov! za zdemokratizovanie celej

Akoby kliatba bjia zaľahla na celé hospo- . dárstvo.

Ale nebola to kliatba, čo hospodárstvo toto j vrhalo v takéto nevysvětlitelné, chmúrne ovzdu- i šie. čosi iného, asnáď ďaleko strašnejšieho, než čiasi kliatba zadrhovala veškerý život a zďa­leka už odháňalo spokojnosť a šťastie, ktoré sa asnáď chcelo usmiat na nemastných oby­vateľov tohoto hospodárstva.

Kedysi bývalo hospodárstvo toto pod horou najväčším hospodárstvom na ďalekom okolí a žili v ňom najbohatší sedliaci. Tak bohatl, že jeden mohol obětovat krásneho jazdeckého koňa za smiešnu stávku o niekoľko litrov vina, že kôň dobehne do mesta skorej ako rychlo­vlak. A s úsmevom vpálil víťaznému, fažko oddychujúcemu koňovi guľku do' hlavy, nesta-tajúc sa viac o mrtvé zviera, ani o drahé štveme na ňom.

Iný zase zadovážil si kočiar a parádne kone a jazdil do mesta do kostolai ako gtóf zo su­sedného zámku. To bolo potom príčinou, že grófska rodina viacel do kostola nechodila,) lebo vraj už a] sedliak chodil ta na kočiari. Grófskemu parádnemu kočišovi bolo to ovšem po vôli, lebo v nedeľu pred obedom nemusel panstvo vozit do kostola a naň pred nim vy-čakávat a pyšný sedliak, aby panstvo ešte viac pozlobil, kúpil svojmu pacholkovi tiež livraj s lesklými gombikami a na kočiar, štveme a vô-

Cfslo 29

správy UrajiiUkej, siovom, ktorej program naf-bližfie stojí ku programu našej slovenskej strany.

Komissie tieto popisovat budú voličov do 10. augusta, ale zato s hlásením nech nik neod­kladá, lebo môže sa vyskytnut taxa otázka, ktorá by sa v poslednú chviľu už viacej uspo­riadať nedala a patričný by sa do voličského soznamu teraz nedostal.

Ak kedy, nuž dozaista teraz nech piati to známe: Hor sa do chlapa! Hor sa ku popi­sujúcej komlssll, bo kdo chce právo mat, musí sa oň hlásiť.

Náš národný záujem ale vyžaduje, aby si jeden každý z nás vydobyl to volebné právo I!

0 našom zosnulom následníkovi. Kdo vlastne znal našebo zosnulého následní­

ka a kdo zkusil osobne, aký mal politický program? Veru, veľmi málo ľudí. A z Uhorsku najmenej, možno by ich človek na prstoch spočítal. Nedávno si zavzdycbly jedny maďar­ské noviny (B. H.), že sa s maďarskými poli­tickými vodcami nedával ani do reči, len s vodcami slovenskými, rumunskými a horvat-skými. Nuž toto je ovšem nie celkom pravda. Len toľko stojí, že sa s terajšími vodcami te­rajších maďarských strán nedával do reči. A keď úradne aj musel prijať návštevu daktorého ministrovu, nuž to odbudnul na krátko a o po­litike nehnvorieval. Naproti tomu rád videl aj politikov z tábora maďarského, ak len neboli šovinisti. Ináče vídaval u seba vari ozaj len takých politikov, s ktorými by potom ako kráľ vedno bol pracoval.

To je pravda, že si veľmi vyberal medzi ľuďmi. To jest, čo sa týkalo politiky. V spo­ločnostiach, na výletoch, na poľovačkách a na cestách býval až veselý a shovorčivý, ale o politike nehovorieval pri takýchto príležitostiach. Na to si, ako řečeno, fudl veľmi bedlivé vy­bral. Ale to inak ani nemohlo byt. Novú poli­tiku, a síce tak od základov novú politiku, za jakú sa on rozhodol, by ani nebolo možno viesť s otrepanými haraburdákmi.

Šovinistickí Nemci a Maďari potvárali Fran­tiška Ferdinanda, že mal srdce slovanské. Srbl a Rusi ho zase upodozrievali, že bol „Nem-

Čitateľky tohoto časopisu upozorňujeme na výbornú kolínsku oikorku, ako aj obľúbené kávy fíkové žitné a sladové. im

bec kam sa to len dalo, dal prirobiť ko­runky.

Ale susedia rozprávajú si ešte a) inakšie* veci. Lež vzdor všetkým týmto výstrednostlam milovali Javorovci svoj krásny majetok s ho­rúcou láskou dedinských zemanov.

A bolo aj čo milovať. Polia boly úrodné a rodila sa na nich naj­

kratšia pšenica a najkrajší ľan. Šťastie ako by plnými rukami bolo rozhadzovalo svoje dary po tomto majetku.

Ale razom sa stal obrat. Hospodárenia ujal Sa jediný syn Durko, ani z ďaleká nie podobný otcovi. Celý jeho život bol akousi záhadou. Po­vrávalo sa, že on ani neni synom starého ja­vora, ale že ho grófsky polesný Jeho matke nechal na pamiatku. Vykládaly sa a] rôzne podrobnosti o schôdzach v hore i doma, keď bol Javor v meste. Ak to bolo pravdou, čo sa s takouto určitosfou povrávalo, tak javorová manželka už dávno oplakala hriech svojej mla­dosti. Lebo Ďurko nesľuboval byť dobrým ho­spodárom.

Láska k rodne| hrude, dedená z pokolenia na pokolenie, akoby celkom bola vyparducho-vala z jeho krve. To, čo jeho otcovi a vše­tkým Javorovcom, čo po sebe na tomto krá­snom majetku hospodárili, bolo láskou, rado-

1 stou, celým životom, jemu to bolo otrockým

I putom. A ak s nim príliš spurné nelomcoval to bolo len preto, že čakal len na vhodnú chviľu, až sa bude môcf za všetko vyzuť.

Čúr". Nuž kdože uř mal teda pravdu? Z týchto Jeho kritikov nik. On práve vycítil to, ře na území rakúskom a uhorskom môže spravedlivé vládnut len taký vladár, ktorý sa nehodí do náručia ani Nemcom, ani Rusom, ani Maďa­rom ani žiadnemu národu samému. Na to by práve bolo povolané Rakúsko a Uhorsko, aby sa každý v ňom bývsjúci národ citil oza| ako doma.

To |e ozaj alebo krvavý výsmech osudu alebo na|podle|iie zbo|stvo, že ho práve Srb zmarnil. Práve na Srboch a na Horvatoch mu záležalo a práve na samej Bosne. Málo fudlto vie, že práve František Ferdinand nástojil najdôraznelíie na tom, aby sa v Bosne srb-sko-horvatská reč stala rečou úradnou. Pred troma rokmi bol donútil rakúsku vládu, aby uviedla horvatsko-srbskú reč za úradný Jazyk v Dalmácii a po roku dopomohol k takým istým poriadkom aj v Bosne a Hercegovine. Zo dvoch dôvodov pečoval o národnú spra­vedlnost k Juhoslovanom možno eSte ráznejšie než k iným. Po prvé preto, že len úplná ná­rodná rovnoprávnost mohla pripútal Juhoslo­vanov k rlil tak, aby sa im nemuselo fladaf za srbským kráľovstvom. Po druhé prsto, že Juhoslovan! obývajú brehy Adriatického mora. Toto Je Jediné more, čo riía má. Tam sa teda mohla ozaj ukázat zdatnost rlie v ohlade ob­chodnom a námořnicko-vojenskom. To byboly rakúskym a uhorským národom dvere do ší­reho sveta. Ako že by teda nebol pečoval o tieto morské brehy a jejich národ ten Jediný z raoenárskeho rodu, čo ozaj chcel i vedel zbur­covať túto zomierajúcu ríšu k novému a k blaženejiiemu životu.

A taktiež vedel velmi dobre, že aj na se­vere rlie mus'a byt národy slovanské úplne spokojné, ak majú byt bezpečnými baštami na hraniciach nemeckých aj ruských. Istým neme­ckým kruhom veľmi záležalo na tom, aby sa medzi Františkom Ferdinandom a zejména me­dzi Cechmi čim väčšmi prehĺbila nedôvera. Ešte i teraz, po (eho smrti, pošly z tej strany chýry, že chcel rakúskych Slovanov „zkrotit" ustanovením nemeckej štátne] reči. Jestliže ta­kéto povesti balili nemeckí šovinisti, spáchali krivdu len proti Jednému nádejnému protivní­kovi. Nakoľko ale týmto povestiam verili Česi, spáchali vedľa krivdy proti Františkovi Ferdi­nandovi krivdu a| samí proti sebe, poneváč sa umele nastrojenou nedôverou proti Františkovi Ferdinandovi dali vyštvaf ďaleko od ciest svo­je] kľudnej a pevne] Českej politiky. Ostatne, tak sa zdá, toto citilí a] sami česki vodcovia. Ak nie všetci, nuž iste veliká Jejich čiastka. Zejména v takých časoch, keď museli uvažo­

vat o tom, že ak v Jednej fažkej chvíľke ne­bude Rakúska a v ňom silného mocnára, nuž že Čechám i Morave — i Slovákom sotvy So pomôže prcti neodolateľne! záplave z rlie ne­mecké!.

Mnoho sa po tieto časy popísalo o tom, že bol František Ferdinand osobnost duchom i povahou tak mohutná, akých v tejto dobe niet medzi panovnlkami. Už ho a] nepriatelia na­zvali najmohutnejším Habsburgským princom. Všetky úsudky sa srovnávajú v tom, že by bol na tomto našom kuse zeme iste stvoril nový svet. V tom záležala Jeho velikost, že bol v te] iste] miere znamenitý vojevodca, fako a| výtečný politik a diplomat. O Jeho politi­ckej hotovosti bola už reč v týchto novinách. Čo sa panovníkov týka, medzi nami řečeno, oni sa meriavajú ľahším merítkom než oby­čajní smrteľníci. Na to sú ministri a vojvod­covia, aby oni mali rozum a pevnú past, ak cisár nemá. S Františkom Ferdinandom bolo inak. Nech by on nebol býval František Fer­dinand Habsburg, ale povedzme, Ján alebo Ju­raj, a] takým pádom by bol býval povolaný na veliké úlohy. Mal politického vzdelania a nadania toľko, že by a| ako obyčajný občan celkom istotne bol býval, povedzme, vodcom veľkej politickej strany a takým štátnikom, kto­rý by možno vedel svety búrať a stavať. Reč­níkom bol znamenitým. Vlastne, 8 ľuďmi ne­známymi, za prvých pár okamžikov mu slová neplynuly hladko. Ale keď sa obznal a prišiel do koľaje: hovoril výrazom neslýchané jadr­ným, niekedy pútavé, Inokedy úchvatne. O Jeho vytrvalosti, bystrosti a energii si len ten vie utvořit predstavu, kdo mal 8 nim v politike do činenia.

Pravda, táto |eho tvrdosť a bujná sila ho veru veľmi často dovádzala s mnohými poli­tikmi, štátnikmi, ministrami a vysokými gene­rálmi do ostrých protiv. AJ so samým našim starým kráľom. Veru často stál on Jediný proti všetkým ostatným, čo v tejto ríši majú dľa úradu veškerú váhu . . . Len jeden príklad. Pred šiestimi rokmi bol 8 grófom Andrássym a jeho čiernymi bandami už hotový pakt. Vte­dajšia maďarská vláda pristala na vtelenie Bosny a Hercegoviny, spustila zo svojich po­žiada vkov ohľadom maďarizácie vojska, ale za to chcela od kráľa predbežné potvrdenie na Andrássyho volebnoprávné zbojníctva, na plu-rálné volebné právo. A] ho dostala. Tak sa zdalo, že Andrássy už mal všetko v poriadku. A o pár mesiacov ho zrútil kdosi vo Viedni, celá vláda i so svojimi velikými záměrami, ako by sa bola prepadla. Tp bol kus práce v tie časy, to boly boje, akých nebýva v kráľov­ských salónoch, ale František Ferdinand v tomto boji zvíťazil.

Že by teraz a| Tlsza zle bol pochodil, a] 80 svojim volebným právom, o tom už škoda ho­vořit . . .

(PokraCovanle budúcne.)

Pohrab zavraždeného arcikniežacieho páru.

(Dokončenie.) Cesta do Viedne.

Cesta táto bola nadmieru dojímavá. Kraje tieto až hore do polovice Štýrska, obýva slovinský nábožný ľud a on vzdor súrnym letným prá­cam čakal všade na staniciach a pozdĺž trate vlak, ktorý viezol teraz už mrtvú Jeho nádej do budúcnosti. Všade čierne zástavy a pôvabné dolinky Kraflska a Štýrska, kade smutný vlak tento Jachal, ozývaly sa hlaholom zvonov a modlitbami. Na staniciach, kde vlak zastal, shro­máždili sa zástupcovia úradov a kňažstvo vy-kropilo rakve nešťastného arcikniežacieho páru. A tak to bolo až po samú Viedeň, kam vlak na

Sužné nádražie dorazil o 10. hod. večer. Tu ho iakal mladý dedič (tónu arciknieža Karol Fran­

tišek Jozef a mnoho dvorných a štátnych hod­nostárov.

Rakve položili potom na dva umrlčie vozy a previezli ich za veľkej dvorne| smútočnej pompy do kaplny Burgu, kde ich už čakaly arcikflažna Zita, manželka dediča trónu, arcikflažna Maria Terézia, macocha zavraždeného arcikniezafa a Jeho sestra Maria Annunciata. V kaplne dvorný kňaz požehnal mrtvoly kaplnu potom zavreli a kľúče prevzal hl. dvormajster knieža Monte-nuovo. Ulice pár Kilometrov zdířky, kade šiel smútočný sprievod do Burgu, preplnené boly ľuďom, ktorý nemo a v tom najvaíSom poriadku vzdal svoju poslednú poctu zosnulým a práve tak sa dôstojne a] zástupy a rozišly. Moklo byt vtedy na uliciach do polmiliona ľudu.

Pohrabná počestnosť vo Viedni.

V piatok ráno prišla do kaplny garda a po­stavila sa okolo rakiev ako čestná stráž a o 8. kodine dovolili ku katafalkom prístup obe-

Pozorl P O Z O P !

Veľkú úsporu docielite len priamym nákupom dámskych a všetkých prá­dlových látok u známe] a chválené] firmy •>

ADOLF SOUMAR, r u č n é • m e c h . tka lcovna « Ole&nioi • Nového H e s l a n a d Metuji, Čechy. Krásne zbytky za továrne ceny stále na sklade.^ . . . ..* Vzorky zdarma a franko. .. jg

On nebol vsfave veselo si zavýsknuť, keď posledná fúra obilia zmizla v stodole, ani ne-podperil kone, keď z Jara po prvý krát vyšiel do poľa, aka to robieval Jeho otec, starý otec, dedo a pradedo. Jemu to bolo smiešnym a zbytočným a a] kamaráti v meste vždy z toho posmech robievali.

Tak konečne začal hospodáriť sám. Ženu priviedol si zo susednej obce a bola ona Jemu veľmi nepodobná. Za rok po svadbe nemala už žena iných povinnosti a práv, ako rodit deti a ticho počúvať. Tým viac milovali ju ale stari, ktorí len šedivými hlavami pokyvo­vali vo svojom výminku* Lebo ona bola z čistej roľnicke| krve a len ticho trpela a pla­kala nad podivným hospodárením svo|ho muia.

A bolo to veru podivné hospodárenie. Čeľaď sa v dome množila, za to ale ho­

spodár častejšie chodieval do mesta, ako na pole. A častejšie prichádzal nazad v prapo­divnom stave.

To už bolo zrejmé, že Javor počať plť. S úžasom to spoznali stati a] žena. Veď

predsa z rodu Javorov nik nebol korheľomt

• Výmlnkármi volaj i v Čechách rodičov, ktorí od­dali majetok diefafu s povinnosťou, aby ich do smrti ! živilo.

Vyvádzali síce všeliaké kúsky, ale nepil ani jeden. Starý len hlavou pokyvoval, keď syn došiel z mesta a stará plakala, deň čo deň chradla, vlasy jej načisto obelely a jednoho dňa vyniesli Ju na cintorín.

Onedlho odišiel za ňou aj starý Javor. A zase sa po dedine pošeptávalo, že stará Javo­rová pred smrťou vyjavila svoje tajomstvo mu­žovi a že on len od žlaľu zomrel. Nemohol sa vraj na to pozerať, ako na majetku, kde tak dlho hospodáril rod Javorovcov, safari teraz cudzi votrelec, za okolnosti tak urážajúcich jeho sedliacku pýchu.

Jura] Javor bol tedy už samostatným pánom. Ale majetok ako by kdosi kus po kuse bol uhryzoval, polia sa tratily a ini sberali s nich bohaté úrody. Všetkého bolo mene], maštale i chlievy sa prázdnily, tôfla padala na celé ho­spodárstvo.

Len deti, chlapec a dievča, narodená v pr­vých rokoch manželstva, stiahly otca na chviľu so šikme| cesty. Aby potom tým horúcejšie přilnul ku svojim kamarátom v meste.

Tak sa to u Javorov začalo. Nešťastie zavesilo sa ako netopier na hrady

a viac sa už ani nevzdiali'o. Durko Javor zabil sa raz ku ránu na ceste z veselej pohulánky,

kone došly samotné domov s dolámaným vo­zom. Ich erdžanie pred vrátami zobudilo ženu a deti. Ale veľmi mnoho smútku nebolo, ba zdálo sa, že nastanú Jasnejšie a spokojnejšie dni, všetci si akosi oddýchli. Syn Peter dora­stal, dcéra sa dobre vydala.

Ale onedlho zase začala starost dobýjať. A tentokrát to bolo tým povážlivejšie, lebo sa tu už záhuba rútila prudko a neodvratne. Bolo už isté, že Peter zdedil po otcovi mrcha vášeň a to sa Javilo z roka na rok zretedlnejšie. Len sa smial, keď mu matka pre to korheľstvo do­hovárala.

Prečo to bolo, že tak razom všetka láska k rodne] hrude vymiznula? Z tých už práchni­vejúcich starých Javorov by ani Jedon za svet nebol odpredal kúsok poľa, pred celou obcou by sa bol zato do duše hanbil.

A teraz odrazu otec a syn! Akoby oba boli vyrástli z iného koreňa, ten Javorovský koreň bol tak silný a zdravý za roky a roky, a pre­dsa razom uschnul. To už bolo v cele] obci Jasné, že klebeta o nebohé] starej Javorovej a, grófskym polesným nie Je klebetou, ale holou skutočnosťou. Veď toto predsa neboli už žiadni roľníci, oni už nemali ani kvapky sedliackej krvi v sebe.

(Pokračovanie budúcne.)

Chcete mať peknú školu? Najlepšie vystaví vám ju aj na splá­tky staviteľ: :o:

M. M. HARMING BUDAPEST, VIL, VewsPálné-u. 19

S t r a n a 4 SLOVENSKY TÝŽDENNÍK Oslo 29

centtvu, ktoré cez vojenský Špalier Jednými dverami Šlo dnu a obejdúc kaplnu, druhými muselo zase von. Takto asi 100 tisíc ľudí po­zrelo si rakve. Medzitým prináiali rozličné de­putácie nádherné vence, prišla pod vedením „náiho konzula" Kornela Stodolu a] deputácia Slovákov, aby složila venec so iirokou bielo-modro-červenou stuhou, na ktorej bol nápis:

Ztraíenej nádeji — Hlboko zarmúteni Slováci.

Podobným spôsobom prejavili svoju sústrasť aj Rumuni, položiac svoj venec so stuhou v barvách rumunských (žltá, modrá a červená) s nápisom :

Uhorskí a sedmohradskl Rumuni Svojmu Šľachetnému obrancovi.

Dvorní lokaji všetky vence — bolu Ich do 2 tisic — ukladali do bočných miestnosti, na katafalkácb bol len venec sirôt a venec Štefá­nie, vdovy po arcikniežatovi Rudolfovi, vyda­tej za grófom Elemérom Lónyaym.

Na poludnie kaplnu zatvorili a porobili sa posledné poriadky. Okolo Burgu bol postavený vojenský kordon a u! okolo 3 hodiny začali sa schádzať hodnostári, velvyslanci, generalita, ne­skorej prichádzali členovia panujúceho domu, tajní radcovia a inl vysokí funkcionári. Presne o 4. zahlaholily vo Viedni všetky zvony a vtedy pohol sa chodbou do kaplny sám král, spre­vádzaný dedičom trónu a Jeho manželkou, ma­cochou a sestroy zavraždeného následníka trónu a rodinou arciknležat Jozefa a Fridricha. Keď král to svojim sprievodom zaujal miesto v t. zv. tajnom oratóriume, započaly sa pobrabné obrady v prítomnosti asi 250 osôb. Boli to na|vyššl dvomi a ríšski hodnostári, Členovia vlády, deputácie snemov a zástupcovia armády. Akonáhle sa započaly obrady, fud v Burgu a na |eho okoli shromážděný sosřlai klobúky a pán-nepán všetko poktakálo, čo bolo nadmieru dojímavé. Obrady odbavil so skvelou asisten­ciou kardinál-arcibiskup viedenský dr. P.ffl a netrvaly ony viac ako štvrf hodiny. Ked dvor­ný spevácky sbor zaspieval .Libera", kráf vstal a so svojim sprievodom odišiel. Odišli aj ostatní z kaplny a kaplnu zavreli.

S týmto skončila sa úradná äastka pohrabu neštastného atclknležacleho páru.

Deti a rodina zavraždených. V piatok večer, tedy až po vybaveni úrad­

ných ceremonii, dovolili sirotám pomodliť sa pri rakvách rodičov. Došly ony na koči v sprievode svojej tety grófky Henrietty Cbote-knvel a bol to srdce rozrývalúci výjav, keoľ sa úbožiatka vrhly s hrozným nárekom na rakve, od ktorých ich doteraz tá „španielska etiketa" držala obďaleč, lebo ich matka nebola z krá­ľovského, ale len z grófskeho rodu. Vôbec táto „etiketa" bola príčinou, že z panovníckych domov európskych nedošiel nik, že arciknieža, ktorý boi predsa generálnym inšpektorom ar­mády, nemal pohrab vojenský a to všetko preto, lebo by sa z tej kráľovskej pocty bolo ušlo aj rodenej grófke.

Pohrab v Arstettene. Nebohý arciknieža na svojom majetku v

Artstettene (v Dolných Rakúsoch) dal si pod kostolom pre seba a pre svoju rodinu zariadiť kryptu, a tak vlastný pohrab bol až tu. Po ukončení obradov v kaplne Burgu obe mrtvoly odáal hlavný dvormajstetský úrad rodine a nestaral sa o nič viac, tak že túto posledná čiastku usporiadal už súkromný pohrabný pod­nik. Lež kráf dopočujúc sa o tej nevoli medzi obyvateľstvom, že arcikniežaťa pochovávali nie ako vojaka, v posledná chviľu z vlastného popudu vydal rozkaz, aby všetko vojsko vyru­kovalo na ulice, kade sa majú mrtvoly pre­viezť z Burgu na železnicu, a aby ako-tak vzdalo poslednú poctu svojmu generálnemu inšpektorovi. Vo Viedni ale pohrabný salút střelbou z diel vystal predsa.

Večer o Q. hodine vyložili rakve na dva furgony pohrabnr-J spoločnosti a sprievod, spre­vádzaný len hodnostármi, v službe srcikniežata stojivšlmi, pohol Sa medzi špalierom vojska na západné nádražie. Lež tu razom pripojilo sa ku sprievodu do 150 nemeckých, Českých a maďarských aristokratov, ktorých tiež bola tá „španielska etiketa' odtisla od priamej účasti na pohrabnej počestnosti a oni s obna­ženými hlavami v smútočnom úbore krá­čali za sprievodom až na stanicu, čo vzbudilo na preplnených uliciach veľkú senzá­ciu a rozhorčenie proti dvormajsterskému úradu dosiahlo svojho vrchola.

Osobitný vlak s telesnými pozostatkami za­vraždených pohol sa o 10. bod. večer a po polnoci dojel do Gross Pôchlarnu, najbližšej žele­zničnej stanici ku Artstettenu. Tu avšak pre vypuknuvšiu búrku aleják nastal malý zmätok a smútočné obrady diať sa mohli len v čakálni L triedy. Keď búrka trochu prestala, vyložili rakve na vozy a na kompe previezli z pravého brehu Dunaja na ľavý, a za ustavičného dážda išiel pohrabný sprievod do Arstettenu. Tu uložili rakve v malom kostolíku a ostaly sa pri nich modliť len mníšky.

V sobotu ráno o 9. hodine došly z Viedne osobitné vlaky, na ktorých došly deti zosnulých, S grófkami Čho tekovskými, sestrami kňažny Hohenbergove], s Jej bratom Karolom a švagrom grófom Jaroslavom Thunom, tútorom sirôt. Došiel aj nový dedič trónu s manželkou, ma­cochou a sestrou arcikniežaťa ako a] Jeho šva-grlna arcikfl. Maria Jozefa. Na osobitnom vlaku spolu došlo a] tých asi 150 aristokratov, ktori sa tak senzačne boli pripojili ku sprievodu vo Viedni.

O 9 hod. slšla sa rodina a] ostatní smútoční hostia v kostolíku a tu odbavil cirkevné obrady biskup Dobner za asistencie vysväteného bi­skupa Lánylho, bývalého vychovávateľa deti nebohého arcikniežacieho páru, a kfiaztva z arcikfl. panstva Konopišta, Chlumca atď. Po obradoch poddôstojníci 7. ulánskeho a 4. dra-gónskeho pluku, Jejichž majiteľom bol nebohý arciknieža, medzi špalierom z dôstojníkov týchto plukov preniesli rakve do krypty, kde ich po krátkej modlitbe v prítomnosti najbližšej ro­diny uložily na večný odpočinok.

Takto dokončila sa zemská pŕí nešťastného arcikniežacieho páru.

Siroty u kráta. Na výslovnú žiadosť staručkého kráľa vldef

siroty svojho synovca a spolupracovníka u seba, vrátily sa ony hneďpo pohrabe do Viedne na stanicu v HOtzendotfe, zkadiaľ sa na auto­mobile zaviezly doSchônbrunu a cesta tátovo Viedni stala sa tou najdojímavejšou. Ulice, zkade

Hlasy z obecenstva. Tisíci chvál ia vSeobecne známy a obľúbený Ju­

no krém" masť na tvár, lebo kdo ju upotrebuje, istot-1 ne opeknie. Pehy, pupence a iné tvár Spariace tlaky 1 za krátky čas skapú a patričný dostane hladkú a svie­

žu tvár. Téglik .Juno krému" stoji K 1*20 a k tomu ' patriace mydlo 70 halierov. Z vidieku Je najlepšie ob-! Jednat tak, ked vopred sailete K 230, za ktorý obnos

dostane „funo krém" k tomu patriace mydlo a návod i k upotrebeniu bez všetkých iných poštových výdav-i kov. Kdo ale nechce zaslat peniaze vopred, to.-nu i na ! dobierku zasielame. Dostat u dr. Eugena Plittnera,

Besztcrczeťánya, Pište teda ešte dnes na túto adresn.

Dávajme si pozor na zdravie, lebo je to náš najdrahši poklad. Mnohým fažkým chorobám mô­žeme vyhnúť, ked sa začneme hneď liečiť. Kdo trpí na žalúdkové boľastí a kŕče alebo nemá dobrého apetitu, nech hneď uživa „Kalvarské aromatické kvapky". 20 kvapák dostači, aby přestaly hneď všetky boľastl a napravily žalúdok. Cena Hašky 50 ha!. Poštou zasie­lajú sa najmenej 4 fiašky za vopred poslaný obnos K 2-30 franko alebo na dobierku. Pri každej zásielke je priložený návod k upotrebeniu. Dostat u dr. Euge­na Fliťtnera, Beszterczebánya. 2t38

Vezmite teda doplsnicu a píšte na túto adresu ešte dnes.

mal automobil Jachať do Schônbrunu, obstalo totiž do 80 tisíc deti a ony týmto spôsobom vyjádřily svoju sústrast týmto vznešeným ale nešťastným sirotám: 12ročnej Žofii, 1 Ír očnému Maxmiliánovi a lOročnému Ernestovi. Na 20 minút určená audiencia predania sa skoro na trištvrte hodiny a kráľ so slzami v očiach tešil úbohé siroty. Povráva sa, že kráľ dal im sľub, že řa o ne náležíte postará.

Úrody budú slabšie než vlani! Úrody budú toho roku ešte trochu slabšie

než boly vlani. Toto Je mienka ministerstva orby, podľa toho, ako sa úrody ukazovaly do minulého týždňa.

Pomerne najslabšie badá pšenice. A najhoršie sa ukazujú pšenice v Báčke, na

Dolnej Zemi, v TorontálskeJ. Ani u nás v Prešporskej a v Nitrianskej vraj uZ od 15 rokov nepamätajú takých slabých pšealc, ako sú toho roku.

V Báčke ta urodilo vlani skoro pol piata milióna q (metrických centov) pšenice (4 399 000 q); toho roku sú asi tiež toľké plochy roll po­siate pšenicou a predsa Jej hádajú len niečo vyše 3 miliónov q (metrických centov). Celkom punktovne Jej bádajú 3,093.000 q.

Zo slovenských stolic sú pšenice toho roku v jedinej Trenčianske/ nie slabšie než vlani. Ani v Liptove a v Orave sú síce nie slabšie, ale tam sa pšenice se|e, ako známo, veľmi máličko.

V celku bolo vlani v Uhrách 41,190.000 q (metrických centov) pšenice a toho roku jej dúfajú len 36,446.000 q To Jest, o vyše pol piata milióna q (metrických centov) menej než vlani I A to vzdor tomu, že Je toho roku skoro o pol milióna Jutár viac roli posiato pšenicou než bolo vlani.

Raj Je tiež všade horšia nežli bola vlani, len v Trenčianskej a v Nitrianske| sa drži asi tak, ako lanského roku. Najhoršia Je pomerne v Turci. Tam sa |e| ukazuje priemerom len asi 4 q (metrické centy) na katastrálnom Jutre.

V celku bolo raži v Ohřích vlani 13,273 000 q a teraz jej hádajú len 12,749.000 q, to Jest o pol milióna metrických centov mene|. A to napriek tomu, že Je toho roku asi o 100.000 jutár viac pod ražou než lanského roku.

Jačmeň bude toho roku tiež trochu slabší a sice o vyše 2 miliony metrických centov, kdežto roli bolo len o 100.000 Jutár mene] jačmeňom po­siatych než vlani. Na Slovensku sa uka?u|e jačmeň najslabší vo Zvolenskej, a Síce prieme­rom ani nie celého pol šiesta q (metrického centa) na katastrálnom Jutre (5.42 q).

Pomerne najlepší bude ovos. Bude ho sice o poldruha milióna centov me­nej, ale bo bolo a] primerane menej siato. Sice a| ovos zaostáva za vlaňajšou úrodou, ale sa najmenej zhoršil. V Turci sa proti vlaňajšku veľmi značne polepšil, bude ho vraj na jutre priemerne pol siedma centa. Aj v Liptove sa ukazuje priaznivejšie než vlani.

Zemiaky sa dosial ukazujú asi tak, ako boly vlani, len v Gemeri sa vraj idú zhoršiť, kdežto sa vraj v Báčke ukazujú trochu lepšie.

Ostatné úrody sa sľubujú dfa úradných výkazov ešte dosť ob­stojne. Menovite sa dostačíte sľubujú lúky a krmy, aj chmeľ, a| ľan. A) so zeleninami a s ovocím že je dosiaľ dobre.

K nastávajúcej mlatbe upozorňujeme ctených hospodárov, aby si pred zaopatrením motora alebo mláfacej garnitúry vyžiadali na každý pád najprv nabídku od firmy

B. Bsneš, komand, spol, Budapest V., Ĺipót-ftorú. IS. k t o r é m á z a s t u p i t e l s t v o J . KRÁTKEHO, f a b r i k y n a a i r o j e m PŘEROVE. Obrázkový cenník a rozvrh cien zasielame zdarma. Dopisuje sa v slovenskej reči.g

Oslo 29 SLOVENSKÝ TÝŽDENNÍK S t r a n a 5

Ceny pôjdu h o r e ! Rakúsko - uhorskému mocnářstvu nestačila

domáca úroda už ani vlani, tak, Ze bolo treba obilie dovázat. Toho roku bude treba dovážať len pšenice asi o pol piata milióna centov viac než vlani. To znamená, že ceny obilia pôjdu hore. Lenže čo bude m- í z dobrých cien menši n ľ ilk, ked* nebude maf čo predaf? Keď sa z núdze zdvihnú obilné ceny, nuž je to nie na prospech maloroľníkom, ale len velikým maji­teľom, ktorí majú celé mnoho tisíc jutrové tably plné plenice.

Medzitým, toho roku nielen {e bude pše­nice mene', ale bude aj horšia, lebo sa jej skoro všade chytala hrdza. Začala sa v aprili, keď boly tie horúčavy a keď potom v máji a v júni následovaly utavičné dažde. Okolo Tisy a za Dunajom sú pšenice aj hrdzou zničené aj povalené.

HOSPODäRSKY PREHbflD. česká sporiteľňa v Horvatsku. Pre če­

ských wsfahovalcov v Slavonii zakladá sa v Osieku Česká Sporiteľňa. Zakladateľmi sú Živ­nostenská Banka a jej horvatský pridružený ústav: „Horvatská krajinská banka". „Česká Sporiteľfla" bude maf základného kapitálu 50.000 korún, v 500 kusoch účastín, po 100 korunách menovnel hodnoty. Opisná kurzov; t cena účastín je 105 korún. Podpisoval možne ! do 1. augusta 1914.

Gombičková fabrika v Tvrdošfne. Správ účastinnej spoločnosti tejto na 19. júna svolal?, i valné sbromaždenie, na ktorom má sa poje i dnávaf jej návrh, aby sa společnost rozišla. ; Účaatinári na návrh dozaista aj pristanú, lebo i fabrika už od rokov pracovala so ztrátou.

Oravské plátenícke družstvo malo 5. t. ': m. v Námestove svoje riadne valné shrorra- j ždenie pod predsedníctvom Fr. Skyčáka, Druž- j stvo toto založené bolo 28. decembra r. 1911 a dnes má už 164 členov s 959 podielmi s predalo minulého roku 2000 kusov plátna s docielilo pri tom čistého zisku K 2674 60 hal., z čoho na odmenenie správy a dozorného po­vereníctva venovalo sa 14% = K 374 54 bal., ostatok dal sa zásobnej základiny. Družstvo toto patri do ústredia maďarského, ačpráve všetci členovia jeho i s predsedom sú Slováci.

Ovocinárstvo v Kecskeméte. Kraj okolo Kecskemétu chýrny je pre svoje ovocinástvo a sú to menovite morulky, ktoré sa tam tohoto roku v prehojnej miere a v znamenitej akovosti urodily a tak aj vývoz tohoto ovocia nabúda rozmerov obrovských Minulého týždňa v pon­delok odišlo ztadial 45 vagónov, v utorok 80, a tak postupne vidy viac a viac, tak že tohoto týždňa bolo už denne 140—150 vrgónov a nielen hospodári, ale aj robotnícke sily, zame­stnané pri pakovaní ovoclny do košíkov, majú teraz plné ruky práce a zlaté časy. Ku vývozu potrebné košíky vyrába okolitý ľud domácne cez zimu, mesto samo ale počas trhov morul-kových má len na poplatku za miesto dôcho­dok 1000—1200 korún denne. Takáto úroda pre hospodárov tamojších znamená mnohé mi­liony a oni, zpoznajúc význam o-'oclnírptva,

najmcdernejélc- látky 2a ceny velmi mierne dodán Súkna

J. P. Pulfar, Brno, Veselá ul. 6. p r e d t ý m L u ž n ý a T r l i c a .

Bohaté a úpravné vzorníky výhrad- r X l ne pre pánov krajčírskych majstrov

šikovne prispôsobujú sa potrebám a vkusu, a tak dnes keeskemétske ovocie, menovite mo­rulky rasjú svetový chýr. — Neškodilo by, keby aj naši hospodári o dačom podobnom rozmý-šlali a navrhneme im tu hneď — huby našich hôr. Musela by sa ale vec rozumne zariadif, lebo čisté sušené huby menovite hríby (Bole­tus edulis) naše slovenské našly by dozaista takého dobrého odbytu ako tie na šnórky na-stoknuté a usušené huby poľské, ktorým sa ani zďaleka nevyrovnajú po pivniciech umele pestované biele pečiarky. Krájané a na slnku sušené hríby sú ale ešte vzácnejšie a ako opravdová lahôdka vždy hľadané a dobre pla­tené. S čerstvými hríba m i by to šlo ťažko, lebo chytro červivejú a nebolo by od veci, keby naše hornovidiecke hospodárske družstvá při­chytily sa rozumne ku veci, pri čom by bolo treba najsamprv poučlf ľud, ako treba sberat huby, aby sme ich celkom nevykynožiti, akc sa to miestami už a| stalo. Naše Ú'-tredné družstvo by dozaista Išlo vidieckym družstvám po ruke.

ZPRÁVY. Posmrtné spomienky za následníkom

trónu arcikniežafom Františkom Ferdinandom.

Ci by nebolo dôstojné, keby sme my Slováci v našich spolkoch prednáškami uctili pamiatku Františka Ferdinanda? On bol tým človekom v rode panovníckom, čo dobre porozumel, akú úlohu k tunajším malým národom má rakúsko-uhorská ríša. Už toto samo v sebe je dosta­točná príčina, aby sme si jeho pamiatku verne zachovali. Keď tam prejavujú sústrasť stoličné výbory a kdeaké maďarónsko-šovinistické krúžky, nuž práve vedľa tohoto pokrytectva nech po­svätia zosnulému následníkovi spomienku aj tí, ktorí mali príčinu ho ctiť a milovať. Naše obe­censtvo bude len povďačné rôznym kasínam, spolkom a kruhom, keď tam bude mať príleži­tosť prejaviť svoju úctu k Františkovej Ferdi­nandovej pamiatke. Tú úctu, čo sa nezakladá na otrockom pätolizačstve, ale na tom pove­domí, že bol následník za to, čo je cieľom celej našej politiky, tojest: za národnú rovnoprávnosť v Uhrách i v ríši. Sisť sa, vypočuť prednášku o ňom a poslať prejav kráľovej kabinetnej kan­celárii, to si zosnulý následník od nás zaslúžil.

A naše mestské výbory by mohli zväčniť jeho meno v našich mestečkách. Na príklad: naj­krajšiu ulicu alebo najkrajšie námestie nech sa pomenuje menom Františka Ferdinanda. Toto by mohly previesť mestské výbory v mnohých našich mestách!

— Oprava. Do našej, pod záhlavím „Surový nápad na národnosti" v minulom čísle podanej zprávy nemilým nedopatrením vkĺzla sa tá chyba, že pod menom Zsdt nepiše Beôthy Zsalt, ktorý je univerzitným professorom, ale Porzsolt Kál-mdn, novinár, a tak sa všetko to, čo sme tam povedali, vzťahuje výlučne na Porzsolta.

— Osobné. Dr. August Rath, advokát, pred­tým v Námestove, potom v Prešporku, vymeno­vaný bol za podsudcu ku okresnému súdu v No­vom Sade. Dr. Rath za čas redigoval aj prešpor-ské Slovenské Ludové Noviny.

— Nikolaj Hartwig, ruský vyslanec v Bele­hrade, zomrel naponáhle, ranený mŕtvicou, 10. júla večer, keď bol na návšteve u vyslanca našej ríše baróna Giessla. Giessl sa totiž v ten deň vrátil z Viedne, kde mal vážne porady s gr. Berchtol-

Nebezpečný vek je vo vývin diefafa prvý rok života jeho, keď aa cieľom rozumného sosiincnla útlej sústavy po­trebný je zodpovedá'úci pokrm. V tomto kritickom čase upotrebúva každi matka NESTLE-ho detskú múčku, poneváč má dobrú chuf, je dobre výživná a stráviíeľná. Škatulku na zkúäku pošle firma HEN­RI NESTLE, WIEN, L. Bibestrasse 24. I).

dom a dos al dozaista nie menej vážne úpravy a Hartwig ešte v ten deň pozde večer hlásil sa ku nemu na návštevu, udajne aby sa ospravedlnil, lebo povrávali o ňom, že v deň sarajevskej vraždy bol v jeho dome hlučný večierok. Keď sa tak po priateľsky shovárali, Hartwig klesol razom s po­hovky na zem a chytro privolaní lekári mohli už zistiť len smrť. Pochovali ho v Belehrade za ohrom­nej účasti srbského národa na spôsob ten naj-okázalejší, s priamo kráľovskými poctami. Hart­wig totiž patril medzi tých najšikovnejších diplo­matov a bol do tých najtajnejších záhybov bal­kánskej otázky zasvätený. Otázku túto riešil vlastne on a so „zdrcujúcim zdarom" — tak to povedal Pester Lloyd — vedel znemožniť všetky snahy, ktoré naměřené boly proti ruským záujmom. On stvoril ten chýrny balkánsky savez, ktorý základne popremieňal mapu Balkánu, on vedel narafičit veci tak, že ríša naša so svojou balkánskou politikou nemala pražiadneho úspechu, ako sa to ukázalo pri Bulharsku a teraz pri Albánsku a preto pova­žoval ho celý svet za najnebezpečnejšieho nepria­teľa ríše nBŠej, vlastne len jej politiky. Rusko utratilo v ňom práve v ten najkritickejší čas a na najdôležitejšom mieste svojho najspoľahlivejšieho človeka, v ktorom Srbsko videlo svojho premoč-neho priateľa. Gróf Berchtold ale na každý pád náhlou smrťou jeho zprostil sa svojho najnebez­pečnejšieho protivníka.

— Požiar v naíom susedstve. Túto ne­deľu vypuknul v susedstve domu nášho „Nakla­datelského spolku" vo fabrike na leštidla požiar, a poneváč asi pred rokom bol tam požiar tiež, pri ktorom ťažké popáleniny utrpěly dve robot­níčky, hasičstvo vyrukovalo v plnej sile. Len za hodinu podarilo sa požiar udusiť, ktorý na okoli narobil veľký poplach Škoda veľká neni, lebo zhorely len všeliakými masťami nasiaknuté od­padky, ale veľký dym z toho povstalý urobil po­žiar strašnejším, akým skutočne bol.

— Medzinárodný' kongres lekárov pre očné choroby bude v auguste v Petrohrade, na ktorom sa súčastnia aj početní lekári z ríše našej. V zastúpení uhorskej vlády pôjde ta dr. Emil Qrosz, univerzitný profesor a správca očné] kliniky ni Mária-ulici.

— Príznačné. Prezeráme riadne tie maďar­ské týždenníky, ktoré vychádzajú na našich stranách a poneváč z nich máloktorý mi kau­ciu, aby mohol politizovaf, preplnené sú ony teraz opismi smútočných stoličných shromáždě­ni a smútočných služieb bo>lch, ktoré sa ko­naly na pamiatku nešfastných obeti sarajev­skej vraždy. Že sa takéto prejavy bez rečne­nia neminú je isté a pri týchto príležitostiach povedaly sa dozaista pekné a obsažné reči. Ale príznačné |e, že časopisy tieto po vä'šne, ak sa to vôbec stalo, podávajú len mená reč­níkov v najlepšom páde s .krátkym obsahom ich reči, ale reč, ktorú z tejto príležitosti po­vedal rabín v synagóge, stojí tam doslovne. Dľa nášho porekadla, „každá straka svoj chvost chváli* a z tohoto môžeme videť, v čich rukách je aj novinárstyo vidiecke.

— Hostinec Royal v Llpt. S v. Mikuláši na súdobnej licitácii kúpila Agrárna banka v Ži­line za 120 tisíc korún.

— Poplach. V nedeľu poobede rozchýrilo sa tu v Pešti, že „Srbi" chcú vyhodiť do po­vetria oba, vedľa seba postavené železničné mosty v IX. okrese. Chýr tento dostal sa do ušú aj oolicH a ona hneď to oznámila al vo-

Soberte sa. sú ľudia, ktorí zotrvávajú v ich nešťastí a bofastiach, ako keby bolo zakázané niečo proti tomu podujať. A predsa často vôľa ľudská je dost silná, aby zamedzila nešťastie a boľasti. Nesmieme mat len založené ruky v lone a dovolit, aby sa tieto pokojne na näs púšťali, ale musíme sa proti nim postaviť, proti nim bojwať, zvláště vtedy sa to ľahko robí, keď hľadáme odpomoc proti boľasiíam na tvary, ušiach, hlave, proti migrflne. reumatickým, úsadovým, neuralgickým boľastiam, proti

boleniu zubov a iným bôľom, ktoré povstávajú ná- ! sledkom prechladnutia.

Ako z vlastnej zkušenosti vieme, snadno sa ztratia ' tieto boľasti, keď upotrebúvame Pellerov, bcľasti uti­šujúci „Elsa Fluid", ktorý účinkuje na miernenie bô­ľov a liečenie.

Vďaka jeho vlastnosti, že oživuje, občerstvuje, je on \ výtečný prostriedok na opatrovanie úst a zubov prctl nepríjemnému zápachu z úst, proti boleniu zubov. Aj pri mlhani s očami, pri slabosti očí koná cenné sľužby. Počúvame, čo o ňom tvrdia spotrebov.'telia tohoto dávno osvedčeného domáceho prostriedku.

PátíX Jozefina Urmann, Waldhausen, Horné Rakúsy, píše: „Ráčte znovu poslať 6 dvojitých fliaš Vašeho výtečného Elsa Fluidu, poneváč mi pomohol proti mno­hým boľastiam, ako reumatizmu, slabosti oči, boľasti zubov alď Upotrebúvam Víš výborný domáci prostrie­dok už od lu rokov.*

Fellerov „Elsa Fluid" mal by byt vždy v dome, lebo je opravdovým útočišťom zdravia. 12 fliaš len za b korún vyplatené posiela lekárnik E. V. Feller, Stublca. Czntrála č 4*5., Horvatsko, kde možno objednať tiež Fetlerove prečiäfujiice rebsrbara „Elsa pilulky" 6 ška­tuliek len za 4 koruny vyplatené.

ffr

S t r a n a 8 SLOVENSKY TÝŽDENNÍK Cislo 29

Icníkej správe, ktorá zaraz dala moat obsadit volskom a pionieri dôkladne poprezerali most, ale nenaill Žiadnu stopu chystaného útoku. Ale za to mosty tieto strelu ai do dnes a cez mosty pustla len rudl, ktori sa náležité vykážu. Ako tento chýr povstal, nevedno. Ale že po­vstal a uverila mu Jak policia, tak a) vojsko, to dosvedču|e, že — strach má velké oči.

— Ľudevlt Pósa, maďarský spisovateľ a zakladateľ spkby pre deti, zomrel po krátkej chorobe a pochovali ho za veľkej účasti túto sobotu. Minulého mesiaca mal 40-ročné spiso­vateľské Jubileum za ohromnej účasti menovite detského sveta — vyrukovalo z príležitosti tejto do 40 tisíc školských deti, — neprežil tedy •voje jubileum dlho práve tak, ako tiež chýrny spisovateľ Maďarov Koloman Mtkszátb.

— Car Mtkulá* III. tieto dni vydal svojej armáde úkaz, v ktorom prísne zakazuje poží­vanie liehových nápojov a to nielen mužstvu ale aj offlcierom, týmto posledným ale eite osobitne kladie na srdce, aby sa neopovažo­vali svojich podriadených pre takéto nápoje posielat. Úkaz stanovi súčasne aj prlsné disci­plinárne tresty, z ktorých Jeden má byl a] vy­lúčenie z postúpenia. Car, ako známo, na za-batenie nemierneho pitia a] pre civilné obyva­teľstvo tise nariadil primerané poriadky, sám aj s celou svofou rodinou dávajúc v tomto ohľade dobrý príklad a poneváč a] iným sme­rom — písali sme o tom na inom mieste — zave­dené sú v Rusku ďalekoslahajúce vzorné po­riadky na zveľadenie vieobecného blahobytu, nielen gróf Michal Károlyi, — ktorý to ostatne len z politických príčin robí, — ale a] ini Ma-úari počínajú inakllm okom faľadef na toho „Moskáľa". Tak ku pr. maďarský cestovateľ Benedek Barátbosy-Baiog, ktorý už viackrát bol v Rusku na Študijnej ceste, vybral sa teraz zase cez Rusko doMandžúrie a tieto dni došiel od neho a] v novinách uverejnený list o jeho dojmoch z cesty. Hneď na hraniciach mu na­padlo sluiné zaobchádzanie s cestujúcimi pri col­nej prehliadke, čoho predtým nebolo, potom ale pile nasledovne:

Cfm viac vnikneme do obrovskej rfSe tejto, na každom mieste vidíme znaky pokroku. Po toľkých storočiach padajú s ruského ná­roda putá a oslobodzujúca sa krajina neza­držitelné vstúpila na cestu moderného pokro­ky, na ktorej jej vyprýiti. opravdová veľkosť a blahobyt. Už teraz vidims celý rad fabrík, obtočených krásne sa zmáhajúcimi kolónia­mi. Sú to jarné puky zo zimného spánku sa prebúdzajúceho obrovského stromu a po­vedzme, žeby to boly len prvé lastovičky, za to ale Je to celkom isté, la táto obrov­ská rlía, čo aj s ťažkosťami eite nbrov-skejiimi predsa len vyjde víťazne z boju ná­rodov na nož. Jedon z bezpečných základov ruských nádeji do budúcnosti je to, že Rusko aj vo výchove ľudu náramne pokročilo . . . Ak sa carovi Mikulášovi zdaria aj tie protl-

alkobolové poriadky, ako sa mu darí všetko, čo on a jeho múdra vláda podnikla a podniká na zveladenie vieobecného blahobytu, bude celý svet o Rusku ešte inakiie písať. V ta­kýchto okolnostiach až do popukania smiešne sú tie novinárske ohýry o „finančnom úpadku Ruskv" — aj „Slov. Denník" im sadnul na lep, — a to preto, že vraj v poslednom čase do 300 cudzozemských priemyselných spoločnosti odvolalo zadanú prosbu o licenciu. V skutoč­nosti sa ale vec mala tak, že Ju odvolať muselo, lebo ruská vláda to ztrpef nechce, aby sa ra­dostne zmáhajúceho priemyslu v krajine zmoc­nilo cudzozemské židovstvo, ako sa ho u aás zmocnilo naše domáce. Za to ale tých „300 priemyselných závodov" povstane, lenže s ka­pitálom ruským, domácim, a že to bude k dobru cele] krajiny, je samozrejmé, na|me keď si po­zřeme, ako sa vyvinovaly a vyviŕlujú priemy­selné a kupecké pomery u nás, ktoré priamo hlušia pracujúci, fundament Státu tvoriaci ľud.

— Na podpora Slov. Týždenníka poslal: pán Ján Varga v Sárosberettyó 1 korunu, P. Stefan D»nko na Br?zovi?| 1 kor. Vďaka 1

Odkazy redakcie. Pavel Naď, romik v Selenči: Dr. Pave! Blaho, Lu­

hačovice, Morava, Morvaország. Tam bude do októ­bra, potom v Skalici (Szakolcza, Nyitra m.)

Odkazy administrácie. J. B. v D. S. Peniaze došly a je s nimi zaplatené

do 1. februára 1916. Do Chicaga sa zastavilo. — P. K. v K. 556. Opravilo sa v žiadanom smysle. Pred-platok vypršal 1. februAra 1914. — P. M. B. v Kl. Predplatok vypršal 1. júna 1914. Ohridom toho zákona dostanete zprávu od nášho knihkupectva. — J. K. vo V R. Dostali sine. Do konca tohoto roku. — P. Hr. v Gb. Doílo, ale a tým je zaplatene len do 1. októ­bra 19:3. — Š. Č. v J. L oslo, ako pišete do 1. augu­sta 1914.

Zodpovedný redaktor: MILAN HODŽA.

hospodárske stroje, mláfačky, žentúry, rajtáre, benzinové motory, pumpy, čerpadlá na vodu dostať v továrni :o:o:

G. M a c k o , V. B y s t e r e c p. AlSÓ-KlÉO.

Cenník na požiadanie zdarma.

co;(o>(o; © c o ) © ® Ž á d e j t e n a u k á z k u

zdarma nelslaril aoejvitil (Ilus­trovaný ieský hospodársky tý­

denník ..Hospodársky L iať*

T Chrudimi Pallet, pfedplat. K 5.-. Předplatitel* obdril tdarm i velký Fckertuv hospod. Kalen­dář pro rok 1914. Administrace .HospodaŕsMho Listu" v Chru­dimi, Cechy. 2785

Príjmami hn«ď do svt ]-ho ápecerajného obchodu súceho chlapca do učenia alebo mladého vy učenca. Július Zimmer, Ružombe-rok (Lk tórózsahegy). 3191 Za uóAov do nášho ob­chodu m i e éa nám to­v a r o m prijmeme 2 chlap­cov 13—14 rečných ho­voriacich aj maďarsky, pri­padne i trochu nemecky. Podmienky dfa dohovoru. Obuch a Cvenček, Nové Mesto nad Váhom (Vág-ujhely). 3214

ZBYTKY a a j k r a j a l e

nakúpite natlacnejšie jedine u zná­mej solídnej firmy ALOIS STODO­LA, prvý. zašiel, závod V CHROU-•TOVICICH, Čechy. 1 balík V>- «n metrov zbytkov od 3—10 m, dlhé, dámskych módnych látok na šaty a blůzy, kanafasov, pláten, zíflrov, barchetov akí. za K 24-— dobier­kou a vyplatené alebo polovičné ba­

líky sa K 12— nefrankovane. K objednávke obdržíte zdarma cenný predmet, odvolávajte sa však na .Slo­venský Týždenník." 31 9

Zástupcu na províziu prijmem, ktorý by navštevoval piivátne rodiny inteli­gencie a predával vlnený tovar len najlepších jakosti, ulster, ručníky, garnitúry, vreckové ručníky, plátna, ze-firy, šlfony, vyšívané prádlo na postele v rôznej jako­sti, panské košele zefírové, tiež biele, spedné noha­vice bjele, panské. Zástupca musí byt Inteligent a naj­lepšie Cech. Nabídky do administrácie tohoto časopisu pod značkou .Tkalcovna 3182."

'

íl

celki m nové od 90 ko­rún vyše, tiež všetky P'trebné čiastky, ako: gumy, c sky, pumpy,

sedlá, tllapadlá, olejové a acetllenové lampy vo veľmi Tavných cenách na sklade má . JOZEF HABÁN, BUDAPEST,

V I I . , A L M Á B 8 Y - T É R 14. 2789 B Veľký obrázková cenník poále z d a r m a .

Pozsonyi fedélfemez-, facemeitt-, esphalt- is elszigetelä Iemezgyár K. C. MENZEL, továrna na strechovú lepenku, drevený 3oi3 cement a isolačné platne

v Prešporku (Pozsony) dodáva uznané najlepšiu pieskovú le­penku Asphattovu lepenku. Natieradto

na lepenkové strechy. Dechet (teer). Asphalt Patent stavebnú lepenku ku vysušeniu vlhkých B tlen a ako náhradu klenby pre o-bydlia a maštale. Prevezme úplné pokrytie striech, as-faltovanie a isolovanie s patent, stavebnou lepenkou.

Rozpočty bezplatne. 130 honov ro l s pekný­mi hospodárskymi stavi-skimi vo veTmi dobrom stave je na predaj. F. Btalzor, Vrbanja,Sla-vonla (Sriem). 3172

Ovodke evanj. skončená hľadá primerané miesto u popredne) rodiny. Nabíd­ky pod značkou .Ovod-ka 3206" do administrá­cie Slov. Týždenníka.

S u t a n e hríby. Môžete zarobil mnoho peňazí, keď budete sušlf hřiby pre mňa dfa môjho návodu: Hríb sa šikmo jamno krája od koreňa hore, takto krá­jané hríby pokladu sa na organtliové plátno a dajú sa sušlf na sluko; takéto Jemno krájané hríby ku­puje v každom mnoíatve Koral Linhart , Král. Vinohrady, RubeSo-va ul. 19. Pr»tia-Ca-ohy. — Zašlite vzorkv s udanim ceny. 3209

S t o l á r a k o h o pomo­cníka prijmem Gustáv Súnyl, stolár, rezbár. Ssa-kolcza, Nyitra m. 3211 D á m d o p r o n a j m u pekáreň s bytom. Šimon Hudec, Kovaoica (An-talfalva), Torontál m.

eatsr^saes s B E a t s s a s a ^

B3B

Najlepšie s t r o j e hospodárska) kaž­d é h o d r u h u , a k o i pluhy, se jačky, mláťačky, benzinové a p a r n é s loze-nia, m o t o r y p r e pr iemyse l atď. d o d;' Vám n a š s k á , k r e s ť a n s k á f i rma i ?:

F U 1 Č 1 * 0 l M 8 , P D Í 0 S

a n U u C I hospodárskych Cenník a vyavetlenle xda

v Trnave ( l a p u l á ) letlanle zdarma. »•' s ^ ^ a c s

CWo 2d SLOVENSKÝ TÝŽDENNÍK

>->&!

VYZVANIE na u p i s o v a n i e ú č a s t í n „ P r i e m y s c l n o - k v p c c k o - r o r n i c k e h o p e ň a ž n é h o ú s t a v u úfta-

• t i n n e j s p o l o č n o s t i v T u r č i a n s k o m Sv. M a r t i n e " , k t o r ú n l z e p o d p i s a n i s n a s l e d o v n ý m n á v r h o m z a k l a d a j ú .

Zakladačný n á v r h . I.

Firma založiť sa majúceho peňažného ústavu bude nasledovná: „Priemyselno-kupecko-roľnícky pe-ňažnv istav účastinná spoločnosť." Šidlom tejže bude Turčiansky Sv. Martin.

Účelom tohoto peňažného ústavu bude tvorenie k pltálu vkladaním úspor a poskytovaním úveru. Ohľadom vkladov ústav náš uvedie do života u nás ešie nezvyčajný, teda úplne nový spôsob sbierania týchže skrze dôverníkov. Tito budú po obciach prijímať 1 malé týždenné ú<pory počnúc od 20 hal, ílovom dvadsať halierov, dľa porekadla b; bka k babce, budú kapce, chceme sa priúčať spořivosti.

Poskytovanie úveru so zvláštnym zreteľom na maloprlemysel a kupectvo eskomptovanlm účtov to-hože, peňažnou pomocou pri zdravých, životaschopných podnikoch, pÔMčkami na zmenky, hypotheky, cenné papiere, prevádzaním všetkých bankových obchodov a napomáhaním i rozširovaním verejno-ho-spodárskych podnikov so zvláštnym ohľadom pre Turlec.

V podobnom smysle bude ústav náS dvihať 1 malohospodárstvo. II

Základná Istina je na 100000 kor., slovom jedonstotlsíc korún. V páde, žeby sa istina táto do ur­čeného sroku neupísala, zakladačné valné skromaždenie oprávnené je spoločnosť túto i s menším kapi­tálom založiť. Tože valné shromaždenie má právo riešiť i tú otázku, čo sa má urnblt a k-ipitálom v páde značnejšiebo prepísania účastín. Najmenšia základná istlai určuje sa ale na 50.000 korún, slovom päťdesiattisíc korún.

III. Základná istina zaisti sa tým spôsobom, že vypusti 2000, slovom dvetisíc na meno znejúcich úča­

stín v nominálnej hodnote po 50 korún, slovom päťdesiat korún. I t t ľ i IV.

Značenie účastín trv* 1¾ (prvého) septembra bežného roku.

Pri podpise má sa v hotovosti zaplatiť 10% (desať) nominálnej hodnoty na každú upísanú účastinu. Mimo toho piati sa hneď pri podpise na zakladačné trovy od každej účastiny 2 kor., slovom dve koruny.

Ostatných 90°/« základnej istiny zaplatí sa v mesačných čiastkach po 2 kor. SO hal., slovom dve koruny 50 halierov. Tieto častice k vôli pohodliu našich účastinárov budú naši dôverníci po obciach odoberať, predbežne ale prijíma splátky pokladník Priemyselného Spolku p. Michal Brxa v Turčianskom Sv. Martine. Od vopred z« platených čiastok piati ústav náš bežný vkladný úrok, od opozdeného pla­tenia ale počltuje 6% úrok.

Sriaďujúce valné shromaždenie zadržané bude v miestnostiach Priemyselného spolku v Turčianskom Sv. Martine d n a 20-ho (dvats iateho) s e p t e m b r a bez. r o k u o 2. h o d i n e popoludní .

VIL Zakladatelia v smysle 183. §-u kupeckého zákona podržujú si právo vymenovania správy, -dozor

neho povereníctva a právneho radcu na prvé tri kupecké roky. V TURČIANSKOM SV. MARTINE, dňa 20. mája 1914.

Zakladatel ia i Priemyselný Spolok v Turčianskom Sv. Martine. Gustáv Šimko, sedlár, . » » Jozef Fabry, kupec, „ » „ Jozef Kianička, obuvník a roľník, Turč. Sv. Martin. Bohuš Kianička, údenár, Turčiansky Sv. Martin. Ján HlavajaJozef Hlavaj, staviteli?, T. Sv. Martin. Michal Brxa, kachliar, Turčiansky Sv. Mar in. Jozef Rosier, hostinský, » » » Igor Thurzo, kachliar, „ . „ Andrej Frlč, obuvnik, » » » Pavel Buoclk, holič, , » » Pavel Starké, cukrár, » » » Jozef Gaiparik, kníhkupec „ „ „ Jozef Košina, krajčír, » » » Samuel Malko, obuvník, » » » Ján Renner, knihár, . „ „ Juraj Kuchárik, hodinár, » » , Ivan Trnovský, kupec, „ „ „ Lajoš Tesák, hosťnský, „ „ , Ján Švehla, tapacírer, » » » Vendel Mtšik, mäsiar, » » » Emil Koreň, kupec, , „ „ M. Starke, klobučník, Mošovce. Matúš Mariek, obuvnik a kupec, Mošovce. Andrej Fraštacký, mlynár, Mošovce. Jozef Hrivnák, kováč, Mošooce. Andrej Valocký, obuvnik, Mošovce. Samuel Kulfan, remenár a kupec, Turč. Sv. Martin. Andre/ Biztk, hostinský, Priekopa. Štefan Marclš, obuvnik, Vrútky. Kornel Fábry, kupec, Vrútky. Michal Juráš, stavheľ, Vrútky. Ján a Peter Krivoš Belluš, stavitelia, Vrútky. Juraj Mengyel, krajčír, Vrútky. Rudolf Schwalbe, mäsiar a údenár, Vrútky. Andrej Kavelek, obuvník, Turany. Jozef Jamriška, krajčír, Turany. Michal a Jozef Uličný, stavitelia, Lipt. Sv. Peter. Pavel Chorvát, krajčir, Sučany. Pavel Gallo, krajčír, Sučany. Jozef Motaj, krajčír, Sučany. Jozef Holecy, kováč, Košťany. Jozef Stekláč, kupec, Lazany. Ján Bukový, hostinský. Kláštor pod Znlovom. Ján Matula, obuvnik, Turčiansky Sv. M nin. Ondrej Galanda, pekár, „ » »

Podpísaní z a k l a d a t e l i a ;

immmmmmmsmmnim • » a . i i . . n — •••„«

Jozef Nemec, šlóšiar, Záturčie. Rudolf Krupec, kupec a roľník, Turč. Sv. Martin. Anton Buček, záhradník, . , » Andrej Béres, kováč, „ » » Lud. Búťovský, pekár, „ „ » Jozef Prokša, kupec, 4» „ , „ Gustáv Kučera, roľník, » » » Pavel Ftllo, mäsiar, , » » Ján Olejček, kolár, „ » » Ján Stacho, kupec, » » » Pavel Kuchárik, mäsiar, » » » Ján Šteplta, kupec, » » » Blažej Bulla, staviteľ » » » Vladimír Horváth, roľník, „ „ „ Ján Fraňo, stolár, » » » Jul. Hoffmann, kupec, Vrútky. Judita Hvizdáková, kupcová, TuiČ. Sv. Martin. Katarína Brxová, kachllarová, „ „ , Gustáv, Skalák, kupec Slovenské Právno. Ján Bročko, „ , Mtlutin Horvát, n „ „ Ján Ďanovský, stolár, „ „ Andrej Ttmko, hrnčiar, „ , Ján Felcan, „ Juraj Masný, krajčír. „ „ Juraj Lamoš, kušnier, , , Ján Hantuch, stolár, Turčiansky Sv. Martin. Komenda István, staviteľ, Pribovce. Schlndler Ede, maliar, Turčiansky Sv. Martin. Mária Bučeková, kupcová, „ „ „ Ludovit Černák, mlynár, Malávieska. Steiner Mór, krčmár, „ Pavonl Giovani, staviteľ, „ Matúš Černák, mlynár, „ Čkrnička János, kupec, Stubnianske Teplice. Jozef Šavol, tesár, „ „ Samuel Ivaška, tesár, Turčiansky Sv. Martin. Pavel Hlavňa, hospodár, Pribovce. Jur Hulla. mäsi- r, Turčiansky Sv. Martin. Pavel Sttár, kupec, Priekopa. Ján a Ondrej Sútovec, stolár a šloslar, Priekopa. Ján Vavák, kupec, Podhradie. Ján Šeda/, stolár, Košťany. Jul. Quotidian, obijynlk, Pribovce. Ján Kostra, Már, Štiavnická. Jul. Pavlovic, kipec, Dolné jaseno.

naoili spolu 548 ú č a s t í n . IsMaUtÉdVáVIBaP aVaal S W 7 Q W H K K a l • c •

DROBNÉ OZNAM' Za drobné oznamy platí sa vždy vopred, a síce 5 halierov za slovo; začiatočné a každé hrubo tlačené slovo 10 halierov. K nabídkám k sňatku a ku všetkým takým oznamom, kde došlé pří­hlasy expeduje administrácia, treba priložiť 20 halierov na porto. Pri dotazoch treba priložiť známku na odpoved, alebo upotrebiť dvojitú (odpo-• veddýú) dópišnicu. - ]

P o t r a v n ý s p o l o k v Kláštore pod Znlovom pri jme do svojho ob­chodu obchonvedúce-ho z počiatočným platom 1000 kor, bytné 120 kor. — a V,7o ztržoby, ktorej je 112.000 korún, kaucie sa ii»da 1C00 korún, po­trebuje sa znalosť sloven­skej a maďarskej reči, pří­hlasy spolu s vysvedče­niami treba zaslať do 9, augusta t. r. správe toho-že spolku. Miesto treba zaujať do 15. a. gusta.3183

Špeciá lna d r ô b e z e -r e n v Domazel ic iach u P ŕ e r o v a n a Morave p o n ú k a l Vajcia cd pri­ma druhov prvými cena­mi vyznačených, vypesto­vaných niekoľkoročným vý­berom od najlepších no­snic z druhov importova­ných : vlašek koroptve (ja-rablcové) kus 20 halierov, obrovských Plymouihek krahuicovitých,Wyandotek bielych, pestrej barvy, Wy-andotek zlatých, Wyando-tek strieborných, sedmi-hra -iských sliepok holokr-kých s krásnym chocho­lom, Holandanlek čiernych, Rhode-lslandek červených po 30 ha L. zvláště obrov­ských Brahmanek bielych a Orpingtonek zlatožltých kus 36 hal. Vajcia perli­čiek strieborných, po 30 hal., obrovských kafien deklngských 40 bal. kus. Vajcia moriek (krut) 80 hal. Objednávky v bezpe­čnom praktickom obalu s návodom ku podsadeniu a výchove kúrenie c, ktorý pribalí zdarma, vybavuje obratom a zaručuje úplnú čistokrevnosť a oplodne­nie. Pochvalné uznania zo všetkých krajov. 3098

OK.3K.OK~J

10.000 párov bähančou

zhotovených dľa vyäJej vzorky I pár z 7 kor. 80 hal. teda bez všetkého ozoťu odo­sielam. Pri oblednanl dostato­čné |e udaf centimetrovú mieru alebo into veľkosti obuvy. Pri dobierke 1 p á p 7 k o r ú n 8 0 l ia l . . 3 p á r y 2 3 k o r ú n . Nezodpovedajúce zamenim.

Adolf Lowy, obchod obuvnícky

B a n s k é B y s t r i c a (Beszterczebánya). 152

ť Firma O t o k á r J. Bou­ček, Turnov, Cechy, ponuka v najfivnejších ce­nách na dobierku pre ob­chodníkov ako usadených tak I trhových, jablonecky sklenený tovar a sice: brože, náušnice, Ihly do klobúkov, náramky, križky, medailonky, ružence, co-llery, retiazky na krk, per-"e každého uruhu atď. — I "

peciálny závod skleneným tovarom. 3090 S e d l á r s k y p o m o c n í k 19-ročný hľidá miesto na stálu prácu. Nastúpiť mô­že hneď. Dotazy pod zn. „Usilovný" prosím do ad­ministrácie Slovenského Týždenníka. 3181 F i r m a Frlss Zlgmond a dr. Doctor Ouldo, Prvá uhorská dielňa na výrobu pohrabných potrieb a okra-š! o vanie umrčich truhál za­šle na požiadanie cenník zdarma a franko. Úplne zariaďuje pohrabné ob­chody, Budapest, VI., Le-hel-u. g. 8. 2578

P r e d á m zo slobodnej ruky svoj majetok voVy-sočnnoch, okres Bánovce, pozostávajúci z 380 uh. honov úrodnej zeme, 30 honov lúk a pasienkov, 100 honov hory, lebo v celku alebo rozdelené nie­koľko rodinám. Železničná stanica5 kilometrov vzdia­lená. Prevzatie majetku po sobrani tohoročnej úrody. Vysvetlenia dá majiteľ. — Sprostrec" jovateľom odme­na. Dr. Aladár Petrikovits, Veľké Topolčany (Nagy-tapolcsány). 3123

Michl Šarudy, o b u v n i k 28 is

BUDAPEST, VIII., T i s z a K á l m é n t é r 12.

„JAGDRAD" BICYKLE Bicykle v prvotriedne) (akosti posielame bez, cla v najlacnej­ších cenách. Úplne od K f8i» vyše ai po najjemnejší druh pa­rádnych bicyklov. Zvláště silné kolesá na horské cesty. Rekam-ní kolesá pre zástupcov, prí­pravy na bicykle, motoroví ko­lesá, šijacie stroje, potreby pre domácnost Detské vozíky, ho­dinky, hudobné nástroje, pred­mety hodlace sa za dar. Prvo­triedne strelné zbrane každého druhu, tlei sodstranlteínou cie­vou. Hlavný katalog s cenami v korunovej mene s asi 3000 predmetmi zdarma a franko. Do­pisujeme v kaidom jazyku. To­várne na zbrane a bicykle H. B u r a a m Q l l e r a s y n o v i a , dvorní dodávatelia K r e l e n -•en. H r . 410. Kniežatstvo Brunšstlcké. (Nemecko). 8050

a ® ® a ® a s a

Ak c h c e t e m a ť z a l a c n ý g r o š p r i n a j ­vyššej z á r u k s

O b r á f t e sa s dôverou na Vyše IIOO r o b o t n í k o v i

Prvotriedne hospodárske stroje F.

3015

sveloc^rnej proslejoTskeJ továrne na hospodárske stroje a moiôry

Vyss ISO medai lónov a vyznačeni.

g Lučenci (Ĺosoncz) Kossuth Lájos-u. č. ZS. ( f t J Ä c k ' )

Pluhy, brány, siace a žacie stroje, mlá­ťačky parné a ben­zinové motory atď. Pre mlyny, tehel­ne atď. špeciálne plynové motory. Odborné porady zdarma.

1

&£S*4Sfcí|fejM

a SLOVENSKY TYZDENNtK Ode Id

StFojhy na luponie kukurice veľmi p-ektické, ručné za K 7 —, K 12 -r, ua pohon geplový atď. K 90 - a K 140—.

Sušiorne no ovocie a byliny, kotle no pálenie slivovice.

Žiadajte cenník. 3170

Družstvo Hospodár, Milo-tice nad Bečvou, Morava.

^mmmMsaugaĚĚmamwm B v o j k k v o j m u I S v o j k a v o j m u !

Ondrej Dješka, Budapest, V., Hajnal ulica 3.

m á n a a k l e d e r ô i n - d r u h y k o ­ž e n a o b u v a h o t o v é a v r A k y . 3066

Dvoch kuenierekych pomocníkov hi'adám na stálu prácu. Miesto mo­žno zaujat hneď — jo'.eť Štrba starel, Mosóc, Tu-róc megye. 32 í 0

ítoemotaÉ plachty ľ^^s^ssbtrsssii ™ r # leky. hadice, plašte do dažďa, kapuce, zástery,

lakované plátna na stehy,'koňské pokrývky, cijkové nohavice, košele, spodné e ^ ^ ^ nohavice, plá-

& U T C S V . *na as košele, zeflry, čajky, manšestry a

vietky ostatné tkalcovské vý­robky kúpite v najfsvnejsich cenách od

českej firmy:

Ferdinand Měšfan, ručná thalcovna v Bystré u N. Místa n. Met., Cechy. Cenníky a vzorky na požiadanie zdarma. Sleva It7» d° odvolai ia za príčinou zmenšenia skladu. Tiež má velmi Tavné zbytky od cajkov, leflrov, kanafasov aid.

POZOR Hli Kúpi a p r e d á najlepšie len ten, kdo inseruje v Slovenskom Týždenníku. Zkúste a presvedčite sa. Pýtajte si rozpočet.

Rybári p o z o r ! Rybár i p o z o r I

Tjie 20 korún [objednávky za-I íli lam lranko,

1oUvábné lyo-nalsy, ang!, ze-

| Hry, batisty, vo-aly, delény

Odporúčame t lnnu 2865

FR. HUDEC, tkalcuvĎa

Nové Mesto n. Met. (Cechy).

5 % sievj etair.iny, zeflry, j kanafasy, oxlor- j dy, krlcety, da- j inaäky, pláma, prárHo,aypkovi-| ny, ilnloi i ľulelDí' j-ria... . C a J k y . '

Sceř" K obzretiu vzorky zdarma a franko I

f ^irirTinnr¥Tr¥Virirwirv

f f

¥ ¥ ¥

Dajte si šatstvo vyčistit alebo přebarvit u

Chemickej č i s t i a r n e a ba r via pne

v Bpne-Zideniciach ( M o r a v a ) .

p neváč len tá vybaví všetko ku najlep­šej vašej spokojnosti lavno a rýchlo — Vietky doťzy zcdpovle bezodkladne I Hľa­dajú sa tiež sberatelia na vysokú províziu.

¥ ¥ ¥ ¥ ¥ ¥ ¥ ¥ ¥ ¥ ¥ ¥

¥ 3!6s¥

¥¥¥¥¥¥¥¥¥¥¥¥¥¥¥¥¥

NÁBYTOK každého druhu v najsoHd-nejšom prevedení za ceny naj lavnejsie vyhotovuje

Jozef Antal , stolái v P iešťanoch (Pôstyén). imnm

od K ZO- vyše. Americkí niklové hodinky K 280 Roskonf patent, hodinky K 3 —

Žmeiické gold, hodinky K 3'90 eleznlené roakopf hod. K <•

Roskopf s dvoj. plálfom K 4S0 Ploché, mestské hodinky K 5 — Srrleb. Imlt. sdvo). plasf K 8- -U-kar. zlaté hodinky . K 18 -U karat, zlatá retiazka . K M— Budíček konkurenčný po­

niklovaný-^1 cm. vysoký K t— Známka Junghans . . . K 3 — Radium, • svctl číselník. K 4 — Radium t 2 zvonicami . K 5 —

. IO 4 . . K 8 -a hudbou . . K 8 —

Pend'ovky 75 croetrové K 8 ~ . so zvon. bltlm K 0 -

Pendlový budíček s hudb. K 1 4 -Okruhle hodiny s budick. K 6 -s trojročnou písomnou zá­rukou posiela na dobierku

Hlax^Bähneí, WJEN, IV., M a r e a r e t h e n s t r a s a e 2 7 — 6 7 .

dodávateľ o ls . b r . Stát. i e l e z n l o Pôvodný t o v á r n y oannik z d a r m a . 3151

Každý Slovák musí 1st do Nového Sadu do hostinca Júna Zá­h o r s k é h o v Pctófi ho ulici Afalo 96. v Níz­kosti železničnej stanice. K dostaniu vždy čerstvé jedlá a nápoje v tavných cenách, prvotriedne fru-škogorské vino, vždy čerstvé pivo, Izby na spanie. Nádherná kolkáreň a biliard, k dostaniu slovenské a srbské časopisy. 4090 Svoj k avojmu I

S Dobré údeniny SS£ j I štve dostaf v Prešpor- WT D B I B B I « B «

ku najlepšie u firmy •«•• D t i r i s j Z I I I ku najlepšie u firmy I Bay*! obchod i.iäsom a dielna na klobásy, I

* • • • • • P r e i p o r o k , Dunajská ul . A. S. i 318ÔT

B — — — • — — — » • — • • • ) !

Novotina ore športovných rybárov! Is tý úapeohl Istý úepech l Po niekofteoročných vlastných zkúsenosfach podarilo sa ml pri pestovaní rybárskeho športu sostavlf pre ryby znamenitú lahôdku, oktorři možno povedať, že na Au musi rybu chjMÚtttfr*'"* .. Oproti rôznym lákadlám cud/Ich tas K * ' u peniaze obyčajne sbytočne vyhjdenaPP": : muje vnadidlo z látok vý­živných a ryby lákajúcich. Ketf sa raz ryby u tento druh vnadidla zvykly, sú tým zároveň chránené pred nepovolaným lovcom, lebo ryby potom Iné lákadlo nežerú. Ku každej zásielke prilož! sa spoľahlivý návod. Poštová 5 kg. zásleiica stoji na dobierku Korún 5'50.

Pokúste sa každý vo vlastnom záujme.

Kavol Vofák, Tábor, Čechy. Aportovný r y b á r s k y závod. 3185

VEit fié sníženlB cien! Lea solidný a trvanlivý tovar t Moderné Sportovně koSc'.t s n : -derntindVL/illým golierom K 1 70. vet e pánski košele • golierom 1 bez goliera za K I 30 silné spo­dne nohavu t biele i barvislé po * bal., biela, verier celé koltle dámske J" zašitými Mpkawt po K l dl, pekoé stolové pokr-vtit biele a barvlsté po K ľan, „ád-htrtládůmska zaiícrú poKBO—, biele ranové vreckové ručníky tu­cet po K 140. farbisté vreckové ručníky tucet po K ť 40 a vie­tky druhy pod výrobnou cenou.

Adolf Zucker, Plzeň 100. Čechy.

!, ' .

Zasiela sa na dobierku, zan*vybovu|úce peniaze vráiim. 8110

OZNAM. Správa Staro-Pazovskej banky uč s p. v Starej Pazove oznamuje, že počnúc od 1. júla t. r. piati od vkladov do K 10.000-- 570, vyše K 10.000-- ulo­žených na vyše roka 51/,*/,, čistých

Rolnička akciová továrna na hospodárske stroje slévár­na a kotlárňa ED. KOKORfl fl SPOL v PŘEROVE, Morava. Odporúča k nastávajúcej mlatHe svoje prvotriedne parné a benzinové mlátacie garnitúry

silnej sústavy a najnovšej konštrukcie. , Aby i menši páni hospodári mohli si zaopatriť mláfaciu garnitúru, nuž odporúčame im naj­novšiu dva k o n s k ú b e n z í n o v ú g a r n i t ú r u , a sice: benz ínový m o t o r od 2—37, HP. s mláťa­čkou 2 2 " s dvoji tým č i s t e n í m za veľmi nizku cenu.

Dávame primeranú záruku (garanciu) a výhodné platebné podmienky.

Žiadajte si cenník s vyob­razením našich garni túr, k t o r ý pošleme z d a r m a .

T'tčou Budapeštianskeho nakladatelského ipoiku účastlnirtkej spoločnosti. Budapest, VIII., Mária-u. č. 15. i