SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA BIOTECHNOLÓGIE A POTRAVINÁRSTVA

1126163

TECHNOLOGICKÁ KVALITA REPY CUKROVEJ VO

VZŤAHU K ZÁKLADNÝM TECHNOLOGICKÝM

PARAMETROM JEJ PESTOVANIA

1

2010 Kamil Červenka

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA BIOTECHNOLÓGIE A POTRAVINÁRSTVA

TECHNOLOGICKÁ KVALITA REPY CUKROVEJ VO

VZŤAHU K ZÁKLADNÝM TECHNOLOGICKÝM

PARAMETROM JEJ PESTOVANIA

Bakalárska práca

Študijný program: Agropotravinárstvo

Študijný odbor: Spracovanie poľnohospodárskych produktov

Školiace pracovisko: Katedra rastlinnej výroby

Školiteľ: doc. Ing. Ivan Černý, PhD.

2

Nitra 2010 Kamil Červenka

ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Čestne vyhlasujem, že bakalársku prácu na tému „Technologická kvalita repy

cukrovej vo vsťahu k základným technologickým parametrom jej pestovania„ som

3

vypracoval samostatne pod vedením vedúceho bakalárskej práce doc. Ing. Ivana Černého,

PhD. a za použitia uvedenej literatúry.

Som si vedomý zákonných dôsledkov v prípade, ak hore uvedené údaje nie sú

pravdivé.

4

POĎAKOVANIE

Ďakujem vedúcemu mojej bakalárskej práce doc. Ing. Ivanovi Černému, PhD. za zvolený prístup, cenné rady a usmernenie pri písaní bakalárskej práce.

ABSTRAKTHlavnou obsahovou zložkou mojej bakalárskej práce bolo

prehľadné spracovanie problematiky týkajúcej sa spracovania, pestovania a technologickej kvality cukrovej repy. Cukrová repa patrí medzi výzmané plodiny pestované z dôvodu jej schopnosti fotosyntetickými reakciami vytvárať cukor, ktorý predstavuje energetickú zložku výživy ľudstva. Z tohto dôvodu bola cukrová repa pestovaná v značnej miere, dnes však produkcia repy zaznamenáva skôr pokles. Náročnosť pestovania tejto plodiny si vyžaduje zmapovanie, citlivé posúdenie a napokon uplatnenie všetkých agroekonomických a technologických procesov, ktorých vzájomná náväznosť a aplikácia umožnuje dosahovanie požadovaných hektárových výnosov pri zachovaní kvality a tým pádom aj rentability. Pred samotným pestovaním, ale aj počas vegetačného obdobia treba mať na zreteli mnohé faktory, ktoré splu úzko súvisia a v konečnom dôsledku sa podpisujú na kvalite repy, teda jej obsahu cukru ako hlavnej a najdôležitejšej zložky.

Kľúčové slová: cukrová repa, technologická kvalita, agroekologické podmienky, technológia pestovania.

5

ABSTRAKT

The main goal of my work is a summary of processing, growing and the technological quality of sugarbeet.

This comodity is one of the most important products grown mainly for its ability to generate sugar through photosynthetical reactions, which is one of the main energetic components in the nutrition of mankind. That is the main reason why the growing of sugarbeet was so popular in the past, although there has been a slight decrease over the past few years. The growing of this product is very challenging, it requires mapping, delicate judgement and also the application of all the agro-economic and technological processes that enable the required crops per hectar, while still maintaining the quality and therefore rentability of this product. Before growing, but also during vegetation you must keep in mind all the factors that are closely connected and have a great influence on the quality of sugarbeet, mainly the content of sugar, which is the most important ingredient.

6

Key words: sugarbeet, technological quality, agroekology needs, cultavation technology

OBSAH

ÚVOD.....................................................................................................................................9

1 CIEĽ PRÁCE.............................................................................................................10

2 MATERIÁL A METODIKA....................................................................................11

7

3 PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE PROBLEMATIKY.....................................12

3.1 Pôvod, história pestovania................................................................................12

3.2 Národnohospodársky význam..........................................................................13

3.3 Botanicko-biologická charakteristika..............................................................16

3.3.1Rast a vývin..................................................................................................18

3.4 Chemické zloženie a kvalita..............................................................................21

3.5 Agroekologické požiadavky na prostredie......................................................26

3.6 Technológia pestovania.....................................................................................30

3.6.1 Nároky na predplodinu................................................................................30

8

3.6.2 Základná agrotechnika................................................................................32

3.7 Výživa a hnojenie..............................................................................................34

3.7.1 Hnojenie organickými hnojivami................................................................35

3.7.2 Hnojenie anorganickými hnojivami............................................................36

3.8 Odrody................................................................................................................40

3.9 Založenie porastu...............................................................................................40

3.9.1 Mechanické ošetrenie počas vegetácie.........................................................42

3.10Ochrana proti škodlivým činiteľom...............................................................43

3.11Zber...................................................................................................................47

4 ZÁVER.......................................................................................................................48

9

5 POUŽITÁ LITERATÚRA.......................................................................................49

ÚVOD

10

V stredoeurópskych podmienkach je cukrová repa najvýkonnejšou poľnou plodinou.

K nej sa svojím výnosom približuje blízko len príbuzná repa polo cukrová a obsahové

odrody kŕmnej repy. Je dôležité vedieť, v čom spočíva vysoká produkčná schopnosť

cukrovej repy, aby tieto poznatky bolo možné využiť vo výrobe. Získavanie a overovanie

nových poznatkov je poslanie vedy s výskumu. Toto poslanie však nemá byť samoúčelové

a izolované, pretože je nesmierne dôležitou vychádzajúcou zložkou známeho cyklu

výskum- vývoj- výroba- užitie. K zapojeniu vedeckovýskumných prác do uvedeného cyklu

je nutné krátkodobé aj dlhodobé zámery koncipovať tak, aby výsledky výskumu mohli byť

využité v súčasnej alebo perspektívnej výrobe a v ďalšom vedeckom rozvoji.

Konečným cieľom poľnohospodárskej výroby a konečnou surovinou

cukrovarníckeho priemyslu je množstvo a akosť hlavného zberového produktu – buľvy.

Nosníkom výrobného procesu je technologický proces , ktorý sa prelína s procesom

prírodným a procesom pracovným. Je nesporné, že biologické vlastnosti repy cukrovej

tvorí základ jej výroby. Najlepšie naturálne výsledky vo výrobe sú dosahované vtedy, keď

sú splnené všetky biologické požiadavky rastlín v poraste. K tomu je však možné sa

priblížiť len pri záhradníckom spôsobe výroby. Vo veľkovýrobe technické a ekonomické

hľadiská vyžadujú určité odchýlky od optimálnych požiadaviek rastlín a porastov cukrovej

repy. Tieto odchýlky bez veľkých strát sú uskutočniteľné v rámci možnej prispôsobivosti

rastlín. Poznať hranice uvedenej prispôsobivosti je jedným z úloh štúdia, biológie

a technológie repy.

Výrobnú technológiu cukrovej repy chápeme ako súvislý proces do ktorého sa

zapojujú všetky predvýrobné prípravy, nové poznatky o výrobe a kompletná starostlivosť

o konečné produkty až do ich prevzatia k ďalšiemu spracovaniu v priemysle alebo využitia

v poľnohospodárskej živočíšnej výrobe.

1 CIEĽ PRÁCE

11

Cieľom bakalárskej práce bola analýza a komparácia základných poznatkov, týkajúca

sa problematiky pestovania repy cukrovej. Bakalárska práca je zameraná na biologické,

agroekologické a technologické podmienky (zaradenie do osevného postupu, obrábanie

pôdy, výživa a hnojenie, založenie, porastu, ošetrovanie v priebehu vegetačného obdobia,

zber) pestovania repy cukrovej, s dôrazom kladeným na úrodu a technologickú kvalitu.

12

2 MATERIÁL A METODIKAPredložená bakalárska práca je zameraná na komparáciu literárnych poznatkov

domácej a zahraničnej proveniencie, určených k botanicko - morfologickej charakteristike,

nárokom na agroekologické podmienky prostredia a jednotlivým faktorom

charakterizujúcim systém pestovania repy cukrovej s výsevom na konečnú vzdialenosť.

Pri spracovaní práce boli spracované literárne zdroje týkajúce sa súčasne dostupných

literárnych prameňov, na úrovni vysokoškolských učebníc, učebníc, monografií,

vedeckých, odborných a odborno-populárnych časopisov.

3 PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE PROBLEMATIKY

13

3. 1 Pôvod, história pestovania Všetky poddruhy a variety kultúrnej repy vrátane cukrovej sú podľa Zosimoviča

(1968) zahrnuté v súhrnnom kultúrnom druhu Beta vulgaris (L).- repa obyčajná. V ňom sú

zaradené aj tri samostatné druhy: Beta foliosa (Ascher) - repa listová

Beta cicla - repa sicílska

Beta crassa – repa koreňová

Väčšina výskumníkov uvádza, že vychádzajúcimi druhmi pre vznik kultúrnej repy

bola Beta perennis (Hal.) a Beta maritima (L.) Rybáček et al. (1985) uvádza, že účasť

jednotlivých poddruhov divých riep na vzniku kultúrnych poddruhov riep nie je doposiaľ

celkom objasnená. Dá sa však predpokladať, že veľký počet divých poddruhov sa podieľal

na vzniku listovej repy (Beta foliosa). Táto repa má mnoho rôznorodých miestnych foriem,

ktorých vznik súvisí s niektorými oblasťami rozšírenia repy vytrvalej (Beta perennis). Repa

listová sa tiež považuje za prvú kultúrnu repu.

Zosimovič (1968) uvádza, že k skultúrneniu a pestovaniu prvých listových foriem

došlo v Mezopotámii v podmienkach závlahového poľnohospodárstva pravdepodobne

v 3.tisícročí pred n.l z Babylónie. Druhá etapa skultúrnenia (Zosimovič, 1968) prebiehala

v Európe pri využití divej repy prímorskej (Beta maritima) a z nej získaných riep. Tak

vznikla repa cviklová (Beta cicla) a repa koreňová (Beta crassa). Vzájomným krížením

(Beta crassa a Beta cicla) pravdepodobne vznikla súčasná cukrová repa. Cukrová repa je

plodina, ktorej pestovanie pôvodne siaha až pred náš letopočet. Pestovala sa ako krmovina,

alebo zelenina. Ako krmovina bola u nás známa už v dobe trojhonového hospodárstva v 17.

a 18. storočí. Sladkosť repnej šťavy objavil ako prvý Francúz Olivier de Serres v roku

1605, ktorý zistil podobnosť so sirupom vyrobeným z cukrovej trstiny. Prvýkrát vyrobil

cukor z repy Margaaf v roku 1747. V bielej repe zistil obsah 6,2 % a v červenej 4,2 %

cukru. Až v roku 1796 sa jeho žiak Achard pokúsil o výrobu cukru z repy vo veľkom.

V roku 1799 dostala repa názov cukrová. Prvý cukrovar založil Achard v Cunerách

v Sliezsku. Na území bývalého Československa sa začala repa cukrová pokusne pestovať

v roku 1795. (Bajči, Pačuta, Černý, 1997)

3. 2 Národnohospodársky význam

14

Cukrová repa ako jedna z najintenzívnejších plodín poľnohospodárskej výroby

predstavuje najvyššieho producenta energie z jednotky pestovateľskej plochy.Je

bioenergeticky najvýkonnejšou plodinou spomedzi pestovaných plodín.

V podmienkach mierneho pásma je jedinou plodinou, ktorá svojím strategickým

postavením je určená na výrobu cukru, ktorý predstavuje dôležitú energetickú zložku

potravy obyvateľstva. Cukor (sacharóza) je charakterizovaný ako vysoko čistý, dlhodobo

skladovateľný a dobre transportovateľný energetický nosič s mnohostranným použitím,

ktorý je možné vyrobiť v dostatočnom množstve. (Bajči,1994)

Pri technologickom spracovaní cukrovej repy získavame množstvo vedľajších

produktov, ktorých využitie je veľmi úzko prepojené na rastlinnú alebo živočíšnu výrobu.

Významným vedľajším produktom pri spracovaní cukrovej repy sa stávajú cukrovarské

rezky, ktoré v prirodzenom stave sú kvalitným krmivom s vysokým obsahom ebergie

všestranne využiteľným pri kŕmení všetkých kategórií hovädzieho dobytka a s obsahom

stráviteľných živín vyšším než kukurica. Z melasy je možné vyrobiť alkohol, poprípade I

kvasnice.

Z 50 t cukrovej repy približne vyrobíme:

- 6,25 t cukru

- 2,7 t rezkov

- 2,1 t melasy

- 2,5 t saturačných kalov

Záujem o pestovanie cukrovej repy v poslednom období má stúpajúci trend, čo súvisí

predovšetkým so zmenami, ktoré nastali vo vsťahoch medzi pestovateľmi a spracovateľmi.

Úpravou nákupných cien sa spolupráca medzi spomínanými subjektami dostala na

kvalitatívne vyššiu úroveň, čo sa predovšetkým odrazilo v odbornej a materiálnej pomoci

cukrovarov pestovateľom.

Vývoj pestovania cukrovej repy v budúcom období je nasmerovaný na dosiahnutie

sebestačnosti vo výrobe cukru s využitím vlastných zdrojov. Ide predovšetkým o

dosiahnutie optimálnej pestovateľskej plochy a to z hľadiska zabezpečovania dostatočného

množstva cukru pre našu potrebu, ako aj z hľadiska lepšieho využitia spracovateľských

kapacít cukrovarov. (Bajči, Pačuta, Černý, 1997)

15

Výmera cukrovej repy v roku 2008 medziročne výrazne klesla (-41,1 %). Na zberovej

ploche 11,11 tis. ha sa vyprodukovalo 678,92 t cukrovej repy. Priemerná hektárová úroda

61,07 t/ha bola historicky rekordná.

Cukrovarnícka kampaň začala koncom septembra a v priemere trvala 86 dní. Cukrová

repa sa spracovávala v dvoch cukrovaroch: Trenčianska Teplá a Sereď. Nominálny výkon

spracovania cukrovej repy bol 9 310 t/deň, to znamená priemerné denné spracovanie repy

na spracovateľskú jednotku 4 655 t.

Z 221 pestovateľov z roku 2007/08 sa 9 podieľalo na reštrukturalizácii, teda z

212 pestovateľov s právom dodávky pestovalo v roku 2008/09 cukrovú repu 150, čo je

pokles o 32,12 %. Priemerná výmera jedného pestovateľa bola 73,5 ha-1.

Podľa súpisu osevných plôch k 20.5.2009 vydaných ŠÚ SR v roku 2009 činí výmera

cukrovej repy 15,94 tis. ha-1. K 15.9.2009 odhaduje ŠÚ SR produkciu repy v objeme

837,9 tis. t pri hektárovej úrode 52,55 t.

Podľa SCS je v roku 2009 repa osiata na 15,89 tis. ha-1. Pri očakávanej hektárovej

úrode 56,60 t sa vyprodukuje 900 tis. t cukrovej repy s cukornatosťou 17,00 %.

Tabuľka č.1: Vývoj ukazovateľov pestovania cukrovej repy (Meravá,2009)

Ukazovateľ 2003 2004 2005 2006 2007 2008

Osevné plochy

(tis.ha-1)

31,9 35,2 33,1 27,69 18,87 10,9

Zberové

plochy (tis.ha-1)

32,0 35,5 33,2 27,72 18,85 11,12

Úroda (tis.ha-1) 36,62 45,03 52,16 49,46 44,89 61,07

Produkcia

(tis.t)

1171,70 1598,80 1732,61 1370,91 846,50 678,92

Cukornatosť

(%)

16,54 17,36 16,27 17,20 16,19 17,21

16

Z 10 nových členských štátov sa cukrová repa nepestuje v Estónsku, na Cypre a

Malte. Plocha, na ktorých sa v siedmich nových štátoch pestuje cukrová repa má rozlohu

okolo 500 tis.ha, pričom cca 300 tis. ha je v Poľsku.(Meravá,2009)

V roku 2004-2005 sa očakáva zníženie plochy členov bývalej EÚ-15 na 1 662 tis. ha

a zberová plocha vrátane nových členov EÚ-25 sa odhaduje na 2 178 tis. ha. Celková

produkcia cukru sa v roku 2004-2005 odhaduje na 19 459 tis. t. Toto množstvo je

porovnateľné s produkciou cukru Severnej a Strednej Ameriky, ale nižšie ako produkcia

Brazílie.

Tabuľka č.2: Bilancia cukrovej repy v tis. t (Meravá,2009)

Ukazovateľ 1998 1999 2000 2001 2002

Produkcia 115 090 123 198 114 390 103 531 118 061

Zmena

zásob

-1 -578 805 -350 -305

Dovoz 133 74 72 88 99

Celková

ponuka

115 222 122 694 115 267 103 269 117 855

V hospodárskom roku 2008/09 sa svetová výroba cukru odhaduje na 157,3 mil. t, čo

je o 5,7 % viac ako v predošlom roku. Významne klesne produkcia cukru v Európe (krajiny

EÚ) a v Ázii sa očakáva najväčší pokles. Z dlhodobejšieho pohľadu nastali vo výrobe

cukru najvýznamnejšie zmeny v Južnej Amerike a Európe. Zatiaľ čo sa v Južnej Amerike

za posledných sedem rokov výroba cukru zvýšila o cca 10,5 mil. t (-34 %), v Európe sa za

rovnaké obdobie produkcia cukru znížila o 5 mil. t (-17 %). Ázia má v produkcii cukru

výkyvy na obe strany. Po veľmi vysokej produkcii cukru v priebehu posledných dvoch

hospodárskych rokov, dochádza v tomto roku k výraznému poklesu. V ostatných svetových

regiónoch sa výroba cukru dlhodobo udržuje na stabilnej úrovni. Podiel repného cukru sa

za posledných sedem rokov znížil z 25 % na cca 20 %.

Podľa druhého odhadu bilancie cukru vo svete pre rok 2008/09 možno zaznamenať

trendy.(Meravá,2009)

17

• Napriek aktuálnemu zníženiu svetovej produkcie dochádza z dlhodobého hľadiska k jej

zvyšovaniu.

• Významne narastá spotreba cukru a jeho svetové zásoby.

• Vysoké zásoby cukru v rokoch 2007 a 2008 vytvárali tlak na pokles svetovej ceny cukru.

V roku 2009 sa očakáva zníženie nadlimitných zásob cukru cca na polovičnú úroveň

a budú sústredené do tzv. vývozných krajín.(Meravá,2008)

Tabuľka č.3: Svetová bilancia cukru 2008/09 (tis.ton surového cukru) (Meravá,2008)

Krajina Počiatoč.

zásoby

Výroba Import Spotreba Export Konečné

zásoby

Afrika 6 363 10 861 9 446 15 166 4 801 6 703

Sev. a Str.

Amerika

7 051 19 289 4 869 19 781 4 844 6 5841

Južná Amerika 14 271 47 214 1 251 19 600 26 018 17 117

Ázia 30 256 51 428 25 694 73 469 10 705 23 203

Oceánia 3 949 4 859 388 1 579 3 654 3 962

Európa 15 967 23 694 14 285 31 331 6 683 15 931

Svet 77 857 157 346 55 934 160 928 56 706 73 503

3.3 Botanicko - biologická charakteristikaZ početného súboru biologických vlastností cukrovej repy niekotré vyusťujú do

základných úžitkových vlastností, akými sú hlavne výnos a akosť buliev. Súčasne je

hospodársky významná nízka kolísavosť výnosov a akosti buliev v danom ročníku a

niekoľko naväzujúcich ročníkov.

Základnou biologickou vlastnoťou cukrovej repy je jej viacročnosť, ktorá jej

umožňuje podľa Tržebinského (1912) dosiahnuť veku 6-7 rokov. (Rybáček a kolektív,

1985)

Rod repa (Beta) patrí do čeľade mŕlikových (Chenepodiacea). Z biologického

hľadiska je repa cukrová mnohoročná polykarpická rastlina. V poľnej výrobe sa využíva

len prvé dva roky, preto je z hospodárskeho hľadiska považovaná za dvojročbú rastlinu. S

18

dvojročným využitím sa stretávame len pri pestovaní na semeno. Pre technické účely sa

využíva len v prvom roku.

V prvom roku vytvára buľvua listovú ružicu. V druhom roku byľ s kvetmi a po

oplodnení plody- klbôčka. (Pospíšil, Pačuta, Černý, Molnárová, 2008)

Listová ružica sa tvorí sa v priebehu vegetácie a je zložená z 30-50 pravých listov.

Prvých 10 listov vyrastá zo stredu listovej ružice v pároch asi v 5 dňových intervaloch.

Ďaľšie listy asi do 20 vyrastajú jednotlivo zhruba v 1,5-dňových intervaloch. Funkčnosť

jednotlivých listov s ohľadom na konkrétne podmienky prostredia je 30 – 70 dní. Pre

tvorbu cukru sú najcennejšie listy od 15. do 25. Listová plocha jednej repnej rastliny

dosahuje v priemere 0,3 – 0,5 m2.

Buľva cukrovej repy je hlavným zásobným orgánom a zároveň prepojením medzi

koreňovou sústavou a nadzemnou časťou rastliny. Morfologicky je účelovo pozmeneným

orgánom, ktorý vzniká postupnou prestavbou a hrubnutím troch pôvodných samostatných

orgánov, ktoré nachádzame na klíčiacej rastline. Je to nadklíčnolistová a podklíčnolistová

časť stonky a časť koreňa:

19

Hlava (epikotyl) je časť, z ktorej vyrastajú listy až po posledné jazvy na listoch.

Krk (hypokotyl) je lisá časť buľvy bez listov a korienkov.

Koreň (radix) je miesto, kde sa na buľve objavuje koreňová ryha a začínajú

postranné korienky. (Bajči, Pačuta, Černý, 1997)

Plod je jednosemenná nažka. Súbor zrastených plodov je súplodie – klbôčko,

v ktorom u viacklíčkových odrôd bývajú spravidla 3 semená.

Stonka má tri časti. Zhrubnutá hypokotylová a skrátená a zhrubnutá epikotylová časť

sú súčasť buľvy. Predĺžená vrcholová časť sa podľa svojho poslania označuje ako kvetná

stonka. (Rybáček a kolektív, 1985)

Kvety sú obojaké, s piatimi zelenými okvetnými lístkami. Peľové zrná sú guľaté

s dvojvrstvovou blanou a výstupkami.

Semeno sedí v oplodí uzavreté viečkom, ktoré sa pri napučiavaní uvoľní. Semeno je

ploché, kosákovite zahnuté. V semene sa nachádza dobre vyvinutý zárodok so zárodočným

korienkom (radikulou) dvoma klíčnymi lístkami (cotyledonmi) a rastovým vrcholom

(plumulou). (Kulík, 1994)

3.3.1 Rast a vývin

Rastlina a prostredie predstavujú vzájomnú jednotu vnútornú a vonkajšieho prostredia

charakterizovanú ustavičnou výmenou látok medzi rastlinou a prostredím. Rastlina ako

organizmus sa v priebehu vegetácie zrodí (klíčenie, vchádzanie), žije (rast a vývin), vytvára

semená (plody) a odumiera. Uvedený cyklus nazývame ontogenéza. (Kulík, 1994)

V individuálnom živote rastliny, ktorý sa začína vyklíčením semena a končí dozretím

nových semien, sa uskutočňuje celý rad fyziologických procesov, ktoré tvoria podstatu

života, t.j látková a energetická výmena (metabolizmus), rastové zmeny (produkčná

bilancia), rozmnožovanie (reprodukcia), vekové a morfologické zmeny, ktoré sú vo

vzájomnej súvislosti a nadväznosti. Ich úroveň a intenzita sú funkciou prostredia,

predovšetkým svetla, teploty, vlhkosti, úrodnosti pôdy a technológie pestovania. (Bajči,

Pačuta, Černý, 1997)

Vývin - kvalitatívnym zmenám v priebehu ontogenézy.

Rast – kvantitatívnym zmenám, ktoré sú charakterizované tvorbou a čiastočne

zánikom morfologických orgánov.

20

Členenie ontogenézy

Ontogenéza, čiže individuálny vývoj repy je podobne ako u iných viacročných rastlín

zložený z jednoročných životných cyklov. Podstatou ontogenézy je postupná diferenciácia

všetkých látkových, funkčných a tvarových vlastností organizmu. (Rybáček a kolektív,

1985)

Rybáček (1980) rozdelil ontogenézu repy na hlavných 5 etáp:

- zárodočná

- mladosť

- prvá plodnosť

- opakovaná plodnosť

- odumieranie

Etapa zárodočná začína oplodnením vajíčka a vytvorením zygoty až do prebudenia

zárodku jednosemenného plodu. (Kulík, 1994)

Zárodok sa vyvíja v semene, ktorého niektoré vlastnosti sú ovplyvnené výživou, ktorú

dostáva od materskej rastliny. Genetické vlastnosti každého zárodku sú však samostatné,

autonómne.

(Rybáček a kolektív, 1985)

Etapa mladosti prebieha od klíčenia a končí vytvorením maximálnej zásoby cukru

v buľve. Najkratšia etapa mladosti a to len v jarnom období je u riep divých, dlhšia je

u vybehlíc a vykvetlíc a najdlhšia je u nevybiehajúcich rastlín cukrovej repy, u ktorých sa

končí pred nástupom zimy, kedy vrcholí nahromadenie cukru v buľve.

Etapa prvej plodnosti nadväzuje na ukončenie etapy mladosti a trvá do úplného

odumretia kvetnej stonky. (Kulík, 1994)

Okrem kvetných stoniek, na ktorých repa vytvára generatívne orgány (pupence, kvety,

plody), sa na hlave v úžľabí listov vytvárajú spiace pupene.

Pre tvorbu generatívnych orgánov sa spotrebuje veľa organických látok. Na pokrytie

tejto potreby nestačí fotosyntetická činnosť zelených listov a stoniek a preto rastlina čerpá

zo zásob uložených v buľve. K najväčšiemu poklesu obsahu sušiny a cukru i drene došlo

v období od jesene do začiatku júna a to u sušiny o 30 %, u cukru o 40 % a u drene o 15 %.

Pritom o 25 % stúpol obsah čistého popola a organických necukrov (Rybáček a kolektív,

1985)

21

Etapa opakovanej plodnosti začína pri úplnom odumretí nadzemnej stonky v

predchaádzajúcom roku a končí obdobným javom v roku nasledujúcom. Po odumretí

stonky je ukončené hromadenie zásobných látok v buľve. Všeobecne môžeme povedať, že

táto etapa začína odpočinkom púčikov na hlave buľvy, pokračuje rastom vegetatívnych

orgánov (generatívna fáza)

Etapa odumierania začína odumretím všetkých spiacich púčikov na kvetných

stonkách a hlave buľvy a končí odumretím všetkých živých pletív rastliny. (Kulík, 1994)

Rast a vývin v 1. roku

Jednotlivé etapy organogenézy sa navzájom prekrývajú s jednotlivými ročnými

cyklami cukrovej repy. Z hľadiska technológie pestovania je dôležité rozdeliť ročný cyklus

cukrovej repy na kratšie obdobia – rastové fázy.

V prvom vegetačnom roku rastu cukrovej repy rozlišujeme nasledovné fenologické

fázy:

0 – prebudenie semena v pôde – z praktických dôvodov sa zhoduje s dátumom sejby.

1 – prerážanie klíčkov nad povrch pôdy – začiatok vchádzania – klíček prerastá nad

povrch pôdy ohnutým hypokotylom.

2 – roztvorenie klíčnych lístkov – vzídenie – klíčne lístky sa roztvárajú pri úplnom

vspriamení hypokotylu.

3 – rozvynutie prvého páru pravých listov – je charakterizované tým, že na ich báze

sa objavujú v epikole začiatky druhého páru pravých listov. Sučasne sa v strede koreňa

diferencuje prvý kruh cievnych zväzkov.

4 – 7 – tvorba 2 až 5 páru pravých listov, súčasne sa vytvorí 2-5 kruh cievnych

zväzkov.

8 – vyrovnanie hmotnosti listov a buliev – stanovuje sa pri mechanickom rozbore

rastlín.

9 – začiatok hromadného odumierania lístia – nastáva na jeseň pred technickou

zrelosťou. Nesmie sa zamienať s predčasným odumieraním listov spôsobeným chorobami

a suchom.

22

10 – technická zrelosť – je charakterizovaná odumretím polovice až tretiny listov na

listovej ružici, ale najmä obsahom niektorých látok – alfa-amino dusík, rozpustné

popoloviny. (Minx,1980)

Rast a vývin v 2. roku

Životný cyklus cukrovej repy v druhom roku začína na jeseň po ukončení vegetačnej

doby, kedy rastliny začínajú prechádzať do obdobia kryptovegetácie. To ukončí u rastlín

prezimujúcich v pôde začiatkom pučania listov. V druhom vegetačnom roku rozoznávame

nasledovné rastové fázy:

1 – začiatok jarného pučania vysadzovanej sadzačky. Uvedená fáza sa stotožňuje

s termínom výsadby, i kedˇ pred týmto termínom začali rastliny pučať pri skladovaní.

2 – začiatok vybiehania – sa určuje podľa predĺženia rastoveého vrchola najmenej

u 10% rastlín. Je to začiatok tvorby kvetnej stonky.

3 – začiatok tvorby púčikov – najmenej u 10% rastlín sa v pazuche listov kvetných

stoniek a ich vetvičiek objavujú malé hrbolčeky, ktoré sú základom kvetných púčikov.

4 – začiatok kvitnutia – je charakteristický rozvinutím prvých kvietkov pri 10%

rastlín v poraste.

5 – začiatok tvorby plodov – začína po oplodnení kvietkov, čo sa prejavuje zmenou

blizien, ktoré strácajú schopnosť prijímať a udržať peľové zrnká.

6 – začiatok fyziologickej zrelosti semien v plodoch – prejavuje sa zafarbením semien

a plodov. Fyziologicky zrelé plody odpadávajú zo stonky.

7 – odumieranie kvetných stoniek – najmenej pri 10 % rastlín.

8 – ukončenie vegetácie (Kulík,1994)

3.4 Chemické zloženie a kvalitaPri hodnotení kvality cukrovej repy z hľadiska jej spracovania na cukor je dôležité

chemické zloženie a fyzikálne vlastnosti buliev cukrovej repy. Zloženie a fyzikálne

vlastnosti buliev cukrovej repy sú značne závislé na pôdnych a klimatických podmienkach,

použitej agrotechnike a odrode.

Zozbierané buľvy vykazujú aj na tom istom poli veľké rozdiely. (Rybáček a

kolektív, 1985)

23

Tabuľka č. 4 : Variabilita dôležitých vlastností buliev cukrovej repy (Rybáček a

kolektív, 1985)

Ukazovateľ Priemer Rozptyl Variačný

koeficient %

Hmotnosť buliev

(%)

0,5 0,25 50

Cukornatosť (%) 16,5 1,5 9

Obsah drene (%) 4,8 1,1 23

Rozpustný popoľ

(%)

0,5 0,1 20

škodlivý dusík (%) 0,02 0,003 15

Z technologického hľadiska rozdeľujeme látky obsiahnuté v buľvách cukrovej repy

na dreň a repnú šťavu. Repnou dreňou sa rozumie súhrn vo vode nerozpustných látok.

Zbytok tvorí repná šťava, čiže voda a v nej rozpustené látky. (Rybáček a kolektív, 1985)

V buľve repy sa nachádza podľa Stehlíka približne 74,3 % ( od 70 do 82 %) vody

a 25,7 % sušiny (od 18 do 30 % ).

Sušinu tvoria : organické látky- 25,15 % , z toho sacharóza 19 % (od 16 do 22 % ) ,

repná dreň 4,8 % (od 3,3 do 5,1 % ) , organické necukry 1,35 % (od 1 do 2 % ).

Anorganické látky-popoloviny 0,55 % (Kulík, 1994)

Zloženie repnej drene

Hlavnú časť drene (70 – 90 %) tvoria pentózany, pektínové látky a celulóza. Zbytok

tvorí lignín, rastlinné bielkoviny, stopové množstvo iných organických látok a asi 4 % vo

vode nerozpustných anorganických látok, prevažne vápenaté a horečnaté soli organických

kyselín. Dreň obsahuje asi 0,5 % inhibíčnej vody, ktorá je pevne viazaná a nedá sa

obvyklým sušením vypustiť.

Celulóza prestupuje steny buniek a tvorí nosnú kostru pletív a dodáva im pevnosť v

ťahu. Je doprevádzaná dˇaľšími polysacharidmi, pektínom a lignínom. Molekula celulózy

24

sa skladá z veľkého počtu radikálov anhydridu glukózy spojených glykozidickou väzbou.

Molekulová hmotnosť celulózy sa pohybuje v rozmedzí 200 – 500 tisíc. Celulóza má

mikrokryštalickú štruktúru.Vo vode je nerozpustná. Dreň obsahuje 23 – 29 % celulózy.

Pentozány sa ľahšie uvoľnujú ako celulóza. Tvoria 25 – 30 % sušiny drene.

Chemicky sa radia medzi polysacharidy.

Pektín je polysacharid. Jeho základnou zložkou je anhydrid kyseliny

D-galakturonovej. Relatívna molekulová hmotnosť pektínu sa pohybuje v rozmedzí

20 – 25 tisíc. Pektín znižuje čistotu získanej surovej šťavy a zhoršuje filtráciu štiav.

Lignín je súhrné označenie skupiny vysokomolekulárnych amorfných látok. Podobne

ako u celulózy je štruktúra molekuly lignínu reťazcová. Lignín dodáva pletivám repnej

buľvy pevnosť v tlaku.

Zloženie repnej šťavy

Zozbierané buľvy obsahujú asi 76 % vody a asi 18 % vo vode rozpustných látok. Z

nich približne 87 % tvorí sacharóza. Všetky ostatné rozpustené látky sa nazývajú súhrne

necukry.

Pre hodnotenie technologickej akosti repy je najdôležitejší obsah sacharózy.

Vyjadruje sa v percentách hmotnosti a nazýva sa cukornatosť repy.

Sacharóza, bežne nazývaná cukor, je prevažujúca zložka repnej šťavy. Obsah

sacharózy v buľvách sa pohybuje v rozmedzí 15 – 18 %. Závisí do značnej miery na

používanej agrotechnike, na klimatických podmienkach počas vegetácie a na pestovanej

odrode. Maximálne dosiahnutá koncentrácia sacharózy v repe sa pohybuje okolo 20 – 22

%. Sacharóza patrí medzi disacharidy. (Rybáček a kolektív, 1985)

Sacharóza sa ukladá v repnej buľve ako zásobná látka. Okrem sacharózy obsahuje

buľva glukózu a fruktózu – invertný cukor, ktorý sám o sebe nekryštalizuje a zabraňuje pri

kryštalizácii aj časti sacharózy. Organické necukry sú tvorené bezdusíkatou a dusíkatou

zložkou. (Pospíšil, Pačuta, Černý, Molnárová, 2008)

Dusíkaté látky obsiahnuté v repe sa rozdeľujú podľa toho, ako je dusík v zlúčenine

viazaný a podľa celkovej štruktúry zlúčeniny na bielkoviny, aminokyseliny, amidy,

rastlinné zásady, puríny, pyrimidíny, ribozidy, enzýmy a vitamíny. Z technologického

hľadiska má hlavný význam dusík. Množstvo aminokyselín v repe úzko súvisí

25

s množstvom dusíkatých hnojív, ktoré boli použité. Pri prehnojovaní dusíkom sa znižuje

cukornatosť buľvy. Buľva cukrovky obsahuje najčastejšie 0,16 – 0,20 % dusíku. (Rybáček

a kolektív, 1985)

Dusík aminokyselín – ich amidov (tvz. Škodlivý dusík) prechádza do surovej šťavy,

zvyšuje obsah melasy.(Pospíšil, Pačuta, Černý, Molnárová, 2008)

Enzýmy pôsobia ako biologické katalyzátory látkovej premeny a uplatňujú sa

v priebehu skladovania cukrovej repy, ale aj pri jej spracovaní. V cukrovej repe sú

zastúpené hlavne hydrolázami a oxidázami. Medzi hydrolázy patrí enzým invertáza, ktorý

sa nachádza v pletivách repy, rozkladá sacharózu na glukózu a fruktózu.

Z hľadiska spracovania cukrovej repy majú značný vplyv aj oxidázy. Typickým

enzýmom je tyrozináza, ktorá mení tyrozín a pyrokatechín za prítomnosti kyslíka a železa

na tmavo sfarbené substancie, nazývané melaníny.

Jedným z ukazovateľov je aj obsah škodlivého dusíka, je to tá časť dusíka, ktorá

v príslušných zlúčeninach prechádza čistiacim procesom do ľahkej šťavy, ide o všetok

dusík po odpočítaní dusíka bielkovín, ktorý zostáva vo vysladených rezkoch. Zhoršuje

kryštalizáciu sacharózy. Čím je jeho obsah v repe vyšší, tým je kvalita cukrovej repy nižšia.

(Muchová, 2001)

Anorganické látky

Z technologického hľadiska majú význam len tie minerálne látky, ktoré pri excitácii

cukru prechádzajú do šťavy, tvz. rozpustný popol. Tvoria ho prevažne draselné a sodné soli

organických kyselín. Cukrová repa obsahuje 0,4 až 0,6 % rozpustného popola. Draselné a

sodné soli sú silno melasotvorné. V melase pripadá na jeden diel popola 4,5 – 5,5 dielu

sacharózy. (Kulík, 1994)

Základom pre celkové určenie technologickej alebo vnútornej kvality cukrovej repy

je obsah cukru. Cukry predstavujú podstatnú časť sušiny repnej šťavy. Najdôležitejším

cukrom je disacharid sacharóza, ktorý z cukrovej repy získavame difúziou, zahusťovaním

a kryštalizáciou. Rozloženie jednotlivých zložiek v repnej buľve je rozdielne, preto tento

fakt treba mať na zreteli najmä pri analýzach repných buliev.(Tobiášová,Zaujec,2001)

Keď uvážime, že získavanie cukru je vlastne zvyšovaním kvocientu čistoty repy

alebo repnej šťavy z určitej hodnoty na hodnotu rovnú takmer 100 %, ktorú má mať

26

získaný cukor, potom kvocient čistoty repy alebo repnej šťavy nám dáva dobrú všeobecnú

informáciu o kvalite repy, lebo čím je vyššia uvedená hodnota, tým menej práce a energie

treba vynaložiť pri jej spracovaní. Kvocient čistoty totiž udáva, koľko častí hľadanej látky

sa nachádza v 100 častiach sušiny repy alebo repnej šťavy. Táto hodnota sa potom sleduje

aj v priebehu spracovania repy u jednotlivých medziproduktov.

Pre cukrovú repu a repnú šťavu platia nasledovné vsťahy:

Qr = P/S. 100 (%) Qš = P/Sš. 100 (%)

Kde: Qr = kvocient čistoty repy v %

Qš = kvocient čistoty repnej šťavy v %

P = polarizácia (digescia, alebo cukornatosť) v    S

S = vážková sušina repy v %

Sš = vážková (alebo refraktometrická ) sušina repnej šťavy v %

Pri použití refraktometrickej sušiny ide o tvz. Zdanlivý kvocient čistoty.

V súvislosti so sacharidmi treba upozorniť aspoň na jednu dôležitú vlastnosť

sacharózy, že sa totiž môže hydrolyzovať na svoje pôvodné zložky, na glukózu a fruktózu

(invertný cukor). Tento rozklad môže byť vyvolaný budˇ kyselinami (kyslím prostredím)

alebo pôsobením enzýmu invertázy, ktorý sa nachádza v repe. Oba spôsoby hydrolýzy

urýchľuje zvyšovaná teplota. V procese spracovania repy sa musí udržiavať alkalická

reakcia.

Pri posudzovaní kvality cukrovej repy sa v posledných desaťročiach sústreďovala

pozornosť na účinok melasotvorných zložiek najmä v zmysle ich účinku na výťažnosť

rafinády alebo strát cukru v melase. Na základe experimentálnych výsledkov po dobu

niekoľko rokov a spracovaní repy v experimentálnom cukrovare v Breinsweigu boli týmto

pracoviskom navrhnuté nové formulácie pre obe kritériá:

Bz = P – 0,12. (K + Na) – 0,24. aN – 1,08 v % na repu

Cm = 0,12. (K + Na) + 0,24. aN + 0,48 v %

Kde: BZ = výťažnosť rafinády v %

Cm = straty cukru v melase v % na repu

K = obsah draslíka v mmol-1. 100 g repy

Na = obsah sodíka v mmol-1. 100 g repy

aN = obsah alfa-amino dusíka v mmmol-1. 100 g repy

27

V súčasnosti sa z hľadiska kvality repy odporúčajú nasledovné opatrenia:

- redukovať dusíkaté hnojenie a dodržiavať odporúčané dávky živín

- prihliadať na správny výber odrôd podľa rajonizácie

- zabezpečiť dobrú poľnú vzchádzavosť, a tým aj vysokú hustotu porastu

- dbať na účinný boj proti listovým chorobám

Pomerne dobrým kritériom pre posúdenie kvality cukrovej repy je aj tzv. MB faktor

a alkalitný koeficient. MB faktor je formulovaný ako podiel cukru v melase a výťažnosť

rafinády podľa vsťahu:

MB = C/B. 100 (%)

Čím je MB faktor nižší, tým je kvalita cukrovej repy ako suroviny pre získavanie

cukru vyššia. Repa s vynikajúcou technologickou hodnotou by mala mať túto hodnotu od

12 do 18.

Z hľadiska spracovania cukrovej repy má značný význam aj tzv. alkalitný koeficient

daný vsťahom:

Ak = (K + Na) / aN

Táto hodnota je veľmi dôležitá z hľadiska udržania alkalickej reakcie v priebehu

spracovania cukrovej repy, aby sa zabránilo rozkladu sacharózy na invertný cukor. Pre

celkové posúdenie pestovateľského výsledku sa tiež bilancuje tzv. produkcia polarizačného

cukru a produkcia rafinády podľa nasledovných vsťahov:

Ppc = 0,01. (Ub.P) (t.ha-1)

Pr = 0,01 . (Ub.BZ) (t.ha-1)

Všetky kvalitatívne ukazovatele môžu byť značne ovplyvňované aj agrotechnickými

zásahmi. Preto ak chceme získať produkciu s dobrou kvalitou, musíme vykonávať všetky

agrotechnické úkony podľa najnovších poznatkov v tejto oblasti.

3.5 Agroekologické požiadavky na prostrediePodstatou ekológie cukrovej repy ako aj iných plodín, sú vzájomné vzťahy medzi jej

organizmom a prostredím v ktorom žije a ktoré na ňu pôsobí. Pre objektívne hodnotenie

týchto vzťahov sú nevyhnutné poznatky v agroekologických nárokoch cukrovej repy.

Základné ekologické nároky cukrovej repy môžeme odvodiť od jej predchodcov.

(Chochola,1991)

28

Cukrová repa je typickým predstaviteľom rastlín mierneho pásma. Je rastlinou dlhého

dňa, preto jej vyhovujú ročníky s intenzívnejším slnečným žiarením. Okrem genetických

vplyvov na rast a vývin cukrovej repy pôsobia aj pôdne faktory a poveternostné

podmienky. (Bajči, Pačuta, Černý, 1997)

Pôda

V našich klimatických podmienkach radíme medzi pôdy najvhodnejšie pre pestovanie

cukrovej repy najprodukčnejšie pôdne typy:

- černice

- fluvizeme

- černozeme

- hnedozeme

Z agrochemických vlastností významnú úlohu pripisujeme pôdnej frakcii (pH),

obsahu humusu, obsahu živín a sorpčných vlastností pôd. Najlepšie pestovateľské výsledky

sa dosahujú pri stredných hodnotách pH (6,5 – 7,2) s vylúčením extrémov v smere kyslých

a zásaditých pôd. Preto treba pamätať na pravidelné vápnenie pôd.( Fulajtár,1993)

Vo všetkých pôdach cukrová repa vyžaduje dobré prevzdušnenie a dobrý pohyb

vody. Cukrová repa v humóznej pôde bohatej na živiny vytvorila až do doby jednotenia 3 –

4 krát viacej hmoty ako na pôde podzolovanej, studenej, s malým obsahom živín a humusu.

Tiež mala vyššiu cukornatosť. (Kulík, 1994)

Z hľadiska požiadaviek cukrovej repy na pôdne podmienky je potrebné rozlišovať tri

skupiny pôd:

Hydromofrné – lužné a nivné pôdy, ktorých pôdny profil je spravidla po celý rok

zásobovaný kapilárnym prítokom vlahy z hladiny podzemnej vody. Hlboký humusový

horizont s dobrým obsahom humusu a priznivé zrnitostné zloženie vytvárajú vhodné

podmienky pre rast buliev.

Semihydromorfné – lužné černozeme a nivné pôdy s hladinou podzemnej vody v

hĺbkach cca 3 m a hlbšie a čiastočne automorfné pôdy černozemného typu, kde podzemná

voda nie je prítomná. Obe podskupiny sa vyznačujú hlbokým humusovým horizontom a

priaznivými fyzikálno – chemickými vlastnosťami pre rast buliev.

29

Pôdy hnedozemného typu – Pôdne vlastnosti sú menej priaznivé. Majú pomerne

krátky humusový horizont (250 – 300 mm), nízky obsah humusu a zhustelý podornicový

iluviálny horizont.( Fulajtár, 1993)

Tabuľka č.5: Niektoré ukazovatele vhodnosti pôd pre výrobu cukrovej repy.

(Bajči,1994)

Ukazovateľ Vhodné pozemky Nevhodné pozemky

Pôdny typ černozeme, hnedozeme,

nivné pôdy, ilimerizované

pôdy

glejové pôdy, bažinaté,

rašelinové pôdy, hnedé

pôdy horských oblastí

Pôdny druh piesočnato-hlinitá, hlinitá,

ílovito-hlinitá

piesočnatá

Svahovitosť < 3 % > 5 %

Skeletovitosť < 2 % > 4 %

Využiteľný pôdny profil > 500 mm < 400 mm

Klimatický región T2, T3, MT1, MT2, MT3 pod 500 mm zrážok,pod

7,5°C

Vodný režim vyrovnaný trvalé zamokrenie

Dĺžka vegetačnej doby nad 180 dní do 170 dní

Choroby a škodcovia hádˇatko repné,do 5 cýst na

kg

nad 200 cýst na kg

Buriny repka, slnečnica, burinná

repa

Voda

Repa cukrová vyžaduje ročný úhrn zrážok 550 – 650 mm. (Pospíšil, Pačuta, Černý,

Molnárová, 2008)

Je veľmi dôležitým vegetačným činiteľom. Transpiračný koeficient je v našich

podmienkach je 400 – 600, teplejších podmienkach aj vyšší, v chladnejších nižší. Repa

vyžaduje dostatok pôdnej vlahy už na jar pri vzchádzaní. Po vzídení v polovici apríla

postačia nižšie zrážky, ale priaznivo pôsobí vyrovnaná teplota. Vlhký, teplý máj urýchľuje

30

rast listov, zatiaľ čo pokles zrážok začiatkom júna pôsobí na dobré zakorenenie repy.

Výdatné zrážky v júli a prvej polovici augusta najviac ovplyvňujú úrodu buliev. Pokles

zrážok a slnečné počasie s nižšími teplotami v septembri a októbri priaznivo pôsobia na

rast cukornatosti buliev. Vo vlhkej jeseni sa spomaľuje obsah rozpustných popolovín, pri

nadmernom suchu stúpa obsah škodlivého dusíka.(Petríková,2006)

Optimálna vlhkosť pôdy pre cukrovú repu je 60 – 80 % maximálnej vodnej kapacity.

Pri znižovaní pod 60 % a najmä pod 40 % sa intenzita fotosyntézy výrazne znižuje,

podobne ako pri zvyšovaní nad 80 %.(Kulík, 1994)

Dôležité je nielen množstvo, ale aj rozdelenie zrážok počas vegetácie. Na úrodu a

technologickú kvalitu pozitívne pôsobí nasledovné rozdelenie zrážok:

apríl 35 – 40 mm

máj 50 – 60 mm

jún 65 – 75 mm

júl 85 – 90 mm

august 65 – 70 mm

september 40 – 70 mm

Svetlo

Vplyv svetla sa prejavuje na cukrovej repe predovšetkým v ranných fázach rastu, ale

trvá počas celej vegetácie. Svetelné žiarenie má vplyv na tvorbu pigmentov v listoch, na

prijímanie CO2 a dodávanie energie pre fotosyntézu. Minimálne osvetlenie pre fotosyntézu

cukrovej repy je 6000 luxov. Pri osvetlení do 15 000 luxov intenzita fotosyntézy prudko

stúpa.(Benc,Lapar, 1960)

Nedostatok svetla môže spôsobiť relatívne vyššie nahromadenie popolovín a tým

oneskorené vyzrievanie. (Pospíšil, Pačuta, Černý, Molnárová, 2008)

Cukrová repa najviac využíva slnečné žiarenie na tvorbu sušiny.(kulík,1994)

Teplota

V prvom roku vegetácie za 180 – 210 dní potrebuje teplotnú sumu 2 500 – 2 600 °C.

Pre tvorbu cukrov je priaznivá teplota 17 – 25 °C, kedy pri dostatku vody pribudne v jednej

31

rastline až 1,5 g cukrov denne. Pri teplote pod 4 °C sa tvorba cukrov zastavuje. Pri príliš

vysokej teplote za suchého počasia vädnú listy, čo znižuje produkciu cukrov. Na jeseň

znesie repa cukrová mrazy -5 °C bez poškodenia listov. Vysoká cukornatosť sa dosiahne

pri vyšších priemerných denných teplotách v apríli, júli a v septembri a nízkych

maximálnych teplotách v októbri.

3.6 Technológia pestovania3.6.1 Nároky na predplodinu

Pri pestovaní repy veľkovýrobnými technológiami, kedy sa používajú biologicky

náročnejšie jednoklíčkové odrody siate bez rezervných rastlín sa zvyšujú nároky na výber

pozemku, ktorý svojími charakteristickými vlastnosťami má vyhovovať pôdnym

ekologickým jednotkám pre pestovanie repy. Tieto požiadavky najlepšie splňujú štruktúrne

pôdy bohaté na humus s neutrálnou až mierme zásaditou reakciou.

Aj genézia pôdy má dôležitý význam pre dosahovanie vysokých výnosov, o čom

svedčí stabilná vysoká úroveň výnosov na sprašových pôdach uložených na kriedovom

útvare.

Pri technológii pestovania je základným predpokladom vysoká kvalita všetkých

mechanizačných prác, ktorú možno dosiahnuť jedine na rovinných, alebo mierne zvlnených

honoch, kde je obmedzené poškodenie vzchádzajúcej repy vodnou eróziou.

Repa málo reaguje na väčsinu predplodín, prípadné vplyvy sú vyrovnávané

organickým hnojením s vysokými dávkami priemyselných hnojív. Najvhodnejšou

predplodinou je obilnina.

Škodcovia a choroby obilnín totiž nemôžu prechádzať na repu a čerpanie živín je u týchto

dvoch plodín rozdielne.

Ak prichádza repa po ozimnom jačmene, je s ohľadom na jeho včasný zber účelné

zaradenie strniskovej medziplodiny na zelené hnojenie (najlepšie zmesky bôbu, hrachu

a viky ). Nevhodné je zaradovanie repy po kukurici (reziduá herbicídov ) a po

leguminózach (zníženie cukornatosti ). Zaraďovanie cukrovky druhým rokom alebo

dokonca priamo po sebe, ku ktorému dochádza v niektorých okrajových repárskych

oblastiach, kedy sa repa koncentruje na pôdne a mechanizačne najvhodnejšie hony, je

nutné pokladať za hrubú chybu. V týchto prípadoch dochádza k silným depresívnym

32

vplyvom následkom silného výskytu škodcov repy a zvýšenému napadnutiu chorobami

a háďatkom.

Tabuľka č.6: Vhodnosť priamych predplodín pre cukrovú repu (Kvech et al a Kessel,

1992 )

Kategória predplodiny Druh predplodiny

vhodná pšenica ozimná a jarná, jačmeň jarný,

mrkva obyčajná, mak siaty, kapusta

pekingská

nevhodná lucerna, ďatelina, ďatelinotrávne miešanky,

kapusta repková, kapusta olejnatá,

slnečnica ročná, cukrová a kŕmna repa,

semenačka repy

nevhodná, ale často používaná kukurica na siláž, kukurica na zrno

podmienečne vhodná redˇkev, horčica, pohánka jedlá

luxusná hrach, bôb, vika, fazuľa, sója, čakanka

Ako druhá predplodina pre repu sa najlepšie osvedčujú hlbokokoreniace plodiny

(predovšetkým lucerna), zabezpečujúce svojím zakorenením kyprenie hlbších vrstiev

pôdneho profilu, ktoré sú nedotknuté orbou.

Možnosti využitia obilnín v osevnom postupe:

Prvý - cukrová repa (zber koncom septembra)

- ozimná pšenica

- ozimná pšenica (ozimný jačmeň )

- cukrová repa

Druhý - cukrová repa (neskorý zber = mokrá jeseň )

- jarný jačmeň

- ozimná pšenica

- cukrová repa

33

3.6.2 Základná agrotechnika

Jesenné obrábanie pôdy- Obmedzená cirkulácia vody významne skracuje schopnosť

ornice udržať určitú zotrvačnosť optimálnej úrovne vlhkosti pôdy. Potom aj krátkodobý

prebytok či nedostatok vody v pôde spôsobuje trvalé poškodenie kultúr.

Preto musí byť v repe vytvorený homogénny orný profil, čo možno dosiahnuť jedine

orbou. Orba sa stáva hlavným obrábacím zákrokom u repy. Určujúci je stav orateľnosti –

pri orbe musí byť pôda vlhká. Orbou za sucha sa tvoria hrudy, pôda sa nerozpadá, za mokra

sa pôda rozmaže.

Vplyv rôznych spôsobov spracovania pôdy sa premieta nielen vo vzchádzavosti

a výnosu koreňa, ale taktiež v cukornatosti. Tento vplyv je výrazný predovšetkým na

ťažkých pôdach a pri nízkej prirodzenej pôdnej úrodnosti. Najistejšie výsledky poskytuje

klasický systém 3 orieb (podmietka ihnedˇ po zbere predplodiny, organické hnojenie

a stredná orba v auguste až septembri, hlboká preorávka v októbri ).

Podmietku je potrebné vykonať ihnedˇ po zbere predplodiny, vo vlhších oblastiach do

hĺbky 100 – 120 mm, v suchších do 120 – 150 mm a oráčinu ošetriť v závislosti od

vlhkostných pomerov.

Strednú orbu nie je možné vynechať ako úsporné opatrenie. Robí sa do hĺbky 180 –

220 mm.(Kulík,1994)

Pri zníženom počte orieb sú zberové hodnoty silno podmienené termínom zaorávky

organických hnojív, druhom pôdy a stavom zaburinenosti. Optimálny termín zaorávky je

do konca septembra.

Dôležité je ukončenie hlbokej orby do polovice októbra pre konečnú vzdialenosť

výsevu a do začiatku novembra pre ostatné technológie pestovania na ľahkých a stredne

ťažkých pôdach.(Fiedler,1975)

Na ťažších pôdach s utuženým podorničím a so sklonom k oglejovaniu je potrebné

vykonať prekyprenie do hĺbky 400 – 500 mm. Na tento účel sa používajú:

- špeciálne kypriče

- podryváky

- pluhy

- parapluhy

34

Obrázok č.1: Tanierový kyprič MERKUR II.

.

Medzi jednotlivými orbami je účelné zachovávať 4 – 6 týždňový odstup. Ďalšie

zjednodušenie spôsobu základného spracovania pôdy len na jednu orbu vždy poskytovalo

najhoršie zberové hodnoty.

U nás a vo svete sa využívajú ešte ďalšie dve technológie:

- minimalizačná s obmedzeným počtom pracovných operácií, rozbíjanie slamy,

hnojenie, podmietka ( + sejba medziplodiny ), hlboká orba (s drobiacim zariadením),

predsejbové kyprenie ( kompaktor ), sejba.

- protierózna technológia založená na výseve vymŕzajúcej medziplodiny.

(Páltik,1997)

Jesenné spracovanie pôdy má tieto funkcie:

- obnovenie štruktúrneho stavu v ornici, vytvorenie priaznivého vodného a vzdušného

režimu pre budúce vegetačné obdobie

- ničenie trvácich burín niekoľkonásobným spracovaním

- zapravenie hnojív do orničného profilu

- odstránenie zhutnenej vrstvy v podorničí

- vyrovnaním pôdneho povrchu umožniť plytkú a jednorazovú jarnú prípravu pre sejbu

Jarné obrábanie pôdy nadväzuje na jesenné spracovanie a využíva priznivé účinky

mrazov na formovanie pôdnej štruktúry. V suchej kukuričnej oblasti musia byť všetky

agrotechnické opatrenia zamerané na maximálne šetrenie pôdnou vlahou. Okrem

zachovania pôdnej vlahy jarná príprava pôdy má za úlohu:

35

- vytvoriť kvalitné, spevnené lôžko pre osivo, nad ktorým je kyprá vrstva pôdy

- urovnať povrch pôdy a vytvoriť tak predpoklady pre priame riadky dôležité pre

kvalitné plečkovanie a bezstratový mechanizovaný zber

- zničiť skoro vzchádzajúce buriny

- šetriť pôdnu štruktúru vytvorenú orbou a mrazom, to znamená minimalizovať počet

prejazdov. Na jar platí zásada minimálnych vstupov do pôdy. (Chochola,1991)

Vlastná jarná príprava pôdy pôdy má v podstate dve etapy: skoré jarné smykovanie

a predsejbovú prípravu pôdy.

Smykovanie vykonávame čo najskôr, aby sa dosiahlo vlahové vyrovnanie

v jednotlivých vrstvách ornice. Smykovanie možno na dobre upravených, ale ťažkých

a zlievavých pôdach nahradiť bránenín.

Vlastné predsejbové kyprenie sa má vykonať do hĺbky sejby ( 35 – 45 mm )

najlepšie kombinátorom alebo kmitavými bránami podľa vlastností pôdy. S touto prípravou

lôžka pre osivo je najvhodnejšie spojiť do jednej pracovnej operácie aj aplikáciu hnojív,

prípadne pesticídov. Kombinátor súčasne pôdu kyprí do hĺbky 30 – 40 mm, zahrnie drobné

nerovnosti a prútovými valcami vytvorí v hĺbke 20 – 30 mm utužený horizont.

3.7 Výživa a hnojenieJedným z dôležitých faktorov intenzity výroby cukrovej repy je jej výživa a hnojenie.

Oba okruhy problémov treba prispôsobovať daným agroekologickým podmienkam

a fyziologickým požiadavkám plodiny. Keď chceme tieto požiadavky zohľadniť, musíme si

uvedomiť, aký je príjem a odber živín určitou úrodou hlavného produktu (buliev)

a vedľajšieho produktu (skrojkov).

Systematickou a dlhodobou starostlivosťou o pôdnu úrodnosť je možné posunúť

hranicu potencionálneho výnosu na dvojnásobok. Výživa a hnojenie patrí

k najvýznamnejším intenzifikačným faktorom v pestovaní repy.

Prelínajú sa tu krátkodobé a dlhodobé efekty. Krátkodobé sa týkajú predovšetkým

dusíkatého hnojenia a hnojenia mikroelementami. Dlhodobé sa týkajú predovšetkým

pôdnej reakcie, pôdnej organickej hmoty a zásobami fosforu, draslíku a mangánu.

36

Tabuľka č.7: odber hlavných živín cukrovou repou v priebehu vegetácie (Bajči, Pačuta,

Černý, 1997)

Dni po

vzídení

Odber živín skrojkami v kg. ha-1 Odber živín celou úrodou v kg.ha-1

N P K N P K

30 2 0,2 3 2 0,2 3

60 89 8,3 123 103 10,3 145

90 141 13,8 246 191 21,6 309

120 165 17,9 271 242 28,5 362

150 156 18,7 248 257 34,3 363

180 170 19,6 266 270 35,5 373

3.7.1 Hnojenie organickými hnojivami

Organické hnojenie je povinnou súčasťou systému hnojenia cukrovky. Najvhodnejšie

organické hnojivá sú hnoj a kompost. Najväčšia pravdepodobnosť zaorania za priaznivých

podmienok pre premenu hnoja a pre tvorbu pôdnej štruktúry je v septembri. Hnojovica so

slamou je vhodným organickým hnojivom, pokiaľ je rovnomerne aplikovaná v rovnakých

termínoch ako hnoj. Aplikácia hnojovice v zime alebo pred jarou na pole repy vyslovene

ohrozuje výsledok pestovania ako vo výnose, tak v akosti. Nudzové opatrenia pre aplikáciu

hnojovice: (Hermanský,1985)

- zväčšiť hĺbku predsejbového kyprenia na 10 – 12 cm

- voliť výsevnú vzdialenosť maximálne 6 cm

- pripraviť sa na intenzívnejšiu herbicídnu ochranu

Tabuľka č. 8: živiny v organických hnojivách (Bajči, Pačuta, Černý, 1997)

Hnojivo Dávka

t.ha-1

kg . ha-1

N P2O5 K2O CaO MgO

Maštalný hnoj 40 160 88 200 180 28

Močovina 10 23 4 10 1 2

Zelené hnojenie 4 380 22 24 16 14

Slama 4 22 10 58 18 8

37

Dávky maštaľného hnoja prispôsobené pôdnym podmienkam: (Chochola,1985)

- ľahké pôdy 30 – 35 t. ha-1

- s vyšším obsahom humusu 35 ha-1

- ťažšie pôdy 50 – 55 ha-1

3.7.2 Hnojenie anorganickými hnojivami

Hnojenie dusíkom

Dusík je pokladaný za hlavný motor tvorby biomasy. Dusík významne ovplyvňuje aj

technologickú kvalitu repy. Pôdna zásoba dusíka je hlavným faktorom, ktorý ovplyvňuje

jeho optimálnu dávku v hnojivách. Poznatky o jednotlivých formách dusíka a ich obsahoch

v pôde viedli k záveru, že dávky dusíka pre cukrovú repu a ich časové rozloženie treba

stanovovať na základe pôdnych rozborov. V podmienkach stredne ťažkých degradovaných

černozemí so strednou zásobou prístupných živín sa javia ako optimálne dávky N

nasledovné hodnoty:

- pre cukornatosť repy 40 – 60 kg N. ha-1

- pre výťažnosť rafinády okolo 45 – 65 kg N.

- pre produkciu rafinády okolo 70 – 120 kg N. ha-1

- pre úrodu koreňa okolo 135 – 165 kg N. ha-1

Obsahy jednotlivých zložiek anorganického dusíka v pôde a ich dynamika v priebehu

vegetácie ovplyvňuje predovšetkým:

- pôda svojimi genetickými, fyzikálnymi a agrochemickými vlastnosťami

- ročník, priebehom poveternostných podmienok nielen v priebehu vegetácie, ale aj

predvegetačnom období

- dávky dusíka v organických a priemyselných hnojivách.

Pre dobré úrody repy a hlavne dobrú kvalitu je dôležité nielen hnojenie dusíkom, ale

pre vyrovnanú výživu je potrebné zohľadniť aj vzájomné pomery živín, ktoré sa významne

podieľajú na ovplyvňovaní kvalitatívnej stránky. (Bajči, Pačuta, Černý, 1997)

Pri hodnotení integrovanej výživy cukrovej repy (Muller,1994) jednorazová dávka

dusíka s ohľadom na obsah cukru poskytovala horšie výsledky ako delenie dusíka na

38

základnú dávku a skoré prihnojovanie. Pri tomto delení dávok boli dosiahnuté maximá

cukornatosti a minimá obsahu draslíka a alfa-amino dusíka.

Hnojenie mikroživinami

U repy boli preukázané vo významnejšom merítku deficity bóru a mangánu, ktorý

súvisí s nižšou dostupnosťou týchto živín pri alkalickej reakcii pôdy. Deficit bóru môže byť

spôsobený jeho malou zásobou v pôde. U repy je ich potreba plne krytá organickým

hnojením. Aj keď sa nedostatok prejaví, je nutné použitie hnojenia na list. Kritériom pre

toto hnojenie môžu byť symptómy deficitu bóru a mangánu, alebo nízky obsah v listoch.

Tabuľka č. 9: Dávky mikroživín pri hnojení cukrovej repy (Chochola,1985)

Druh pôdy dávka v kg. ha-1

B Mn Cu Zn Mo

ľahká 1,0 – 1,5 7,0 3,5 5,0 0,40

stredná 2,0 – 2,5 2.0 6,5 9,0 0,75

ťažká 3,0 – 4,0 60,0 9,0 13,0 1,00

hnojenie na list 0,8 – 1,5 2,0 – 3,5 0,5 – 0,7 0,3 – 0,5 0,2 – 0,4

Prihnojenie sa vykoná najlepšie postrekom na list. U bóru stačia dávky 500 – 1000 g.

ha čistej živiny, u mangánu 2 – 5 kg. Ha čistej živiny. Postreky je možné behom vegetácie

opakovať.

Pre efektívne pôsobenie mikroživín třeba však dodržať niektoré zásady, ktoré

podmieňujú úspešnosť ich použitia.

Ide predovšetkým o tieto zásady:

- pripraviť primeranú pôdnu reakciu (5,0 – 7,0 pH),

- dodržať odporúčané dávky, lebo nesprávne použitie môže mať aj negatívne účinky,

- dodržať správny systém organického a minerálneho hnojenia,

- zabezpečiť dobrú úroveň agrotechniky,

39

- zabezpečiť dobrý zdravotný stav listového aparátu. (Bajči, Pačuta, Černý, 1997)

Tabuľka č.10: kritériá obsahu bóru a mangánu v listoch cukrovej repy (v mg.kg)

(Rybáček,1985)

Mesiac

Bór Mangán

Rastliny

s príznakmi

deficitu

Normálne

rastliny

Rastliny

s príznakmi

deficitu

Normálne

rastliny

jún 20-30 50 - -

júl 20 40 20 20-300

august 15 35 10 20-300

september 10 30 10 20-300

Hnojenie fosforom, draslíkom a horčíkom

Dávky týchto živín sa určujú podľa zásobenosti pôd stanovenom v trojročnom cykle

agrochemickým rozborom. Bilancia, poprípade spotreba vo vnútri tohto cyklu, je daná

výnosovou úrovňou pestovaných plodín. Pre normovanie tejto spotreby bol vzatý za základ

priemerný výnos obilnín. Dávky živín sa potom plánujú tak, aby v prípade nízkej zásoby

napomáhali k jej zlepšeniu, v prípade dobrej zásoby k jej udržaniu. Vyššie dávky sú pritom

nutné na pozemkoch s trvale vyššími výnosmi, ktorými je tiež exportované viac živín

mimo pozemok.

Tento systém zaisťuje predovšetkým rýchle zlepšenie deficitných pôd. Pre cukrovku

je veľmi dobre využiteľný za predpokladu, že sa používa predzásobné hnojenie a hnojí sa

osevný sled začínajúci repou. Keby repa stála na konci hnojeného sledu, môže sa, hlavne

u draslíka, prejaviť jeho nedostatok. V prípade každoročného hnojenia je nutné pamätať na

to, že repa ma v porovnaní s obilninami približne dvojnásobnú potrebu živín a že je teda

nutné podľa toho upraviť výšku dávok aplikovaných v jednotlivých rokoch.

Aplikácia fosforečných a draselných hnojív pripadá do úvahy jedine na jeseň,

najlepšie na strnisko so zapravením orbou. Jarné hnojenie je nevhodné, pretože na vlhkom

40

pozemku sa vytvoria koľaje a draselné soli môžu naviac spôsobiť pokles vzchádzania

porastu. Osivo repy totižto reaguje na vysokú koncentráciu priemyselných hnojív

v povrchovej vrstve pôdy silným znížením vzchádzavosti. Pokiaľ sa z rôznych príčin musí

na jar nimi hnojiť, je nutné použiť ročnú rozpočítanú dávku pre príslušnú výnosovú úroveň

a stupeň dosýtenosti pôdy.K hnojeniu sa používa z pravidla superfosfát a draselná soľ.

Horčík a vápnik hradia v repárskych oblastiach hlavne cukrovarské saturačné kaly,

ktoré sa rozmetávajú z pravidla v zime na zamrznutú pôdu, alebo dolomitický vápenec. Na

stredných a ťažkých pôdach je možné využiť k úhrade potreby horčíku koncentrovanejší

kieserit alebo horčíkovo-draselné hnojivo kamex. Tieto hnojivá je vhodnejšie aplikovať na

jar, pretože ich živiny sú značne pohyblivé a vyplavujú sa pri vyšších zimných zrážkach

z pôdy. Kieserit sa taktiež používa k prihnojeniu pri zistení symptómov deficitu horčíka

behom vegetácie. Podľa rozsahu príznakov sa dávky v tomto prípade stanovia na 100 – 200

kg kieseritu na hektár (25-50 kg MgO. ha-1) (Hermanský,1985)

Tabuľka č.11: prehľad hlavných hnojárskych zásahov a ich zaistenie (Hermanský,1985)

Hnojársky

zásah

termín Vhodné hnojivo

optimálne najneskorší

Vápnenie k predplodine na zamrznutú pôdu vápno, vápenec

Hnojenie P a K august Pred poslednou

orbou

SP, DS

Organické

hnojenie

september 30.10 hnoj, kompost, hnojovica

Jesenné

hnojenie N

koniec októbra pred poslednou

orbou

SA, Mo, DAM, NPo

Hnojenie N na

jar

marec 10 dní pred siatím LAV, SA, Mo, DAM

Prihnojovanie

N

máj 15.6 LV, LAV

Hnojenie Mg marec júl Kieserit

Hnojenie B jún 30.7 Solubor, Borax

Prihnojovanie P august 40 dní pred zber. PK- sol

41

3.8 OdrodySúčasný sortiment odrôd poskytuje pestovateľovi výber zo 72 odrôd zapísaných

v listine odrôd.

Pri výbere jednotlivých odrôd zohľadňujeme nasledujúce parametre:

- stabilita úrody

- cukornatosť, typ odrody

- obsah melasotvorných látok

- náchylnosť, odolnosť proti chorobám

- tvar buľvy, vhodnosť na mechanický zber.

Odrody rozoznávame:

1. úrodové

2. normálne

3. cukornaté (Bajči, Pačuta, Černý, 1997)

Sortiment odrôd repy cukrovej podľa Listiny registrovaných odrôd (2009) je

nasledovný:

Agnesa, Alaska, Antek, Antinea KWS, Canasta, Casino, Continental,Damian, Darcia,

Eldorado, Elixir, Ernestina, Esprit, Extrema, Fernando, Firenze, Flair, Flora Desperez,

Flores, Fox, Galanta, Gazeta,Harmony, Helita,Horta, Ibiza, Impala, Integral, Jacinda,Jonas,

Kansas, Kermit, Khafra, Laudis, Madeira, Mandarin, Marathon, Mirija, Monokini, Monza,

Nancy,Nevenka, Nikos,Norikum, Oliver, Olympus, Original, Origo, Ourasi, Patria,Pavla,

Pingus, Piranha, Pohoda,Predator, Radek, Rasanta, Riava, Riposte, Rival, Rizoma, Rosita,

Roxane, Sesrico, Shoshone, Signum, Silenta, Solea, Sophia, Taifun, Takt, Terano,Tinker,

Tisza, Toscana, Triplex, Ventura, Vexil.( Listina registrovaných odrôd,2009)

3.9 Založenie porastu

42

Požiadavky na kvalitu výsevu repy, napríklad vzdialenosť výsevu v riadku, doba

a hĺbka siatia, technika výsevu a pod., sú závislé na mnohých faktoroch, predovšetkým na

kvalite a druhu osiva, zvolenej technológii pestovania, kvalite jesennej a predsejbovej

prípravy pôdy a ďaľších vplyvoch. S poklesom podielu ručnej práce s uplatňovaním

väčších vzdialeností výsevu v riadku nadobúda na význame faktor poľnej vzchádzavosti.

Dobré vzchádzanie možno očakávať len tam, kde má kvalitné osivo dostatok vlahy zo

spodných vrstiev pôdy, vzduchu a tepla. Čím väčšia je vzdialenosť výsevu a nižší výsevok,

tým väčšie sú nároky na správnu prípravu pôdy a technika výsevu.(Karabínová, Pačuta,

Černý,2001)

Repné klbôčka majú byť zapravené do pôdy do potrebnej hĺbky a v riadku

rozmiestnené na požadovanú vzdialenosť s minimálnymi odchýlkami. Pri výseve je nutné

vytvoriť optimálne podmienky pre vysokú poľnú vzchádzavosť. Najdôležitejší je systém

uloženia klbôčok do pôdy a ich zahrnutie zeminou. Z týchto dôvodov musí konštrukcia

siacich strojov spĺňať tieto požiadavky:

1. vytvárať stužené podložie v lôžku, do ktorého sa ukladá repné klbôčko

2. zabezpečiť pravidelný výsev klbôčok na zvolenú vzdialenosť

3. zamačknúť klbôčko do lôžka na určenú hĺbku

4. zahrnúť vysiate klbôčko zeminou

Kvalita výsevu je priamo ovplyvňovaná použitou technikou a vlastnosťami osiva.

Vzťahy medzi rozmermi výsevných elementov, kalibráciou osiva a jeho tvarom sú

konštantné a ich porušením sa zhoršuje kvalita výsevu aj poľná vzchádzavosť. Praktickým

záverom z týchto poznatkov je skutočnosť, že všetky typy osiva nie sú vhodné pre daný

výsevný postup a naopak, že všetky výsevné postupy nezaisťujú dostatočnú presnosť

a rovnomernosť rozmiestnenia klbôčok. Vážnym nedostatkom v kvalite výsevu je výsev

niekoľkých klbôčok na jedno miesto, alebo väčšie percento medzier spôsobené

nerovnomernosťou výsevu. Výsevné ústrojenstvo nesmie pri výseve klbôčka alebo obaly

drtiť či inak poškodzovať.(Minx,1977)

Základné faktory zabezpečenia vysokej poľnej vzchádzavosti:

1. orbu nevykonávať pri nadmernej vlhkosti

2. zamedzenie vzniku koľají na pozemku

3. kvalitná príprava osivového lôžka

43

4. zabránenie vytvorenia vysokej koncentrácie solí v oblasti osivového lôžka

5. stanovenie optimálneho termínu sejby

6. zabezpečenie rovnomernej hĺbky sejby

7. optimálne nastavenie a zoradenie sejačky

8. dodržiavanie kontroly výsevku

9. optimálne dávkovanie herbicídnych prípravkov

10. správny výber odrôd (Páltik,1997)

Obrázok č.2: Sejačka Mussey Ferguson

3.9.1 Mechanické ošetrovanie počas vegetácie

Plečkovanie zostáva základným kultivačným zásahom tam, kde sa na zlievavých

pôdach často vytvára pôdny prísušok, ktorý znemožňuje výmenu pôdneho vzduchu. Prvé

plečkovanie sa robí plytko a pokrýva čo najväčšiu časť medziriadku s úzkymi ochrannými

pásmi (asi 40 mm).

Ďalšie plečkovania sa robia hlbšie a ochranný pás sa rozšíri (60-80 mm). Počet

plečkovaní v priebehu vegetácie je závislý na konkrétnych podmienkach. Priemerne sa

vykonajú tri plečkovania. V dnešných moderných technológiách sa dostáva plečkovanie

ako súčasť boja proti burinám čiastočne do úzadia.

V našich súčasných podmienkach prevažuje celoplošný postrek herbicídmi, ktorým

by sa malo zaburinenie zvládnuť. Kombinácia herbicídov sa spravidla volí tak, že sú v nej

účinné látky kontaktne ničiace už vyklíčené buriny a potom látky, ktoré vytvárajú po určitú

44

dobu na pôdnom povrchu film ničiaci klíčiace buriny. V takýchto prípadoch je potrebné

zvážiť účelnosť plečkovania, prípadne ho oddialiť alebo úplne vypustiť. (Bajči, Pačuta,

Černý, 1997)

3.10 Ochrana proti škodlivým činiteľomŠkodlivé činitele vplývajúce na zdravotný stav cukrovej repy a následne

ovplyvňujúce i výšku úrody rozdeľujeme do troch skupín:

- buriny

- choroby

- živočíšni škodcovia

Regulácia zaburinenosti

Ochranu repy proti burinám je nutné prispôsobiť zvolenej technológii pestovania,

lebo každé použitie herbicídu alebo kombinácie herbicídov určitým spôsobom ovplyvňuje

poľnú vzchádzavosť.

Preemergentná aplikácia herbicídov na báze chloridazonu (Burex, Pyramin):

- opodstatnenie pri hustých výsevoch repy tradičnou technológiou

- účinok herbicídov neistý pri nedostatku vlahy v pôde

- posúdiť ekonomický a herbicídny efekt – ošetrovať iba tie plochy, na ktorých sa

očakáva zvýšené zaburinenie

Preemergentná aplikácia herbicídov na báze trialatu (Avadex, Trialat):

- nezapadá do nových technológií pestovania repy pre potrebu ich hlbokého

zapracovania do pôdy.

Preemergentná aplikácia herbicídov na báze metachloru (Dual):

- má svoje opodstatnenie na pozemkoch silne zaburinených ježatkou kurou alebo

láskavcami, t.j burinami, ktoré vzchádzajú etapovite po celú dobu vegetácie

Pri technológii pestovania repy bez ručnej práce s výsevom na konečnú vzdialenosť

(min.150, štandardne na 180-200 mm) tvorí základ proti burinám kvalitne a načas

vykonaná základná agrotechnika. Základným princípom boja proti burinám pri uvedenej

technológii bez ručnej práce je cielená postemergentná aplikácia herbicídov na vzídené

buriny.

45

Podmienky bezpečnej, cielenej postemergentnej aplikácie herbicídov sú:

- dostatočné mechanizačné vybavenie, t.j kvalitný postrekovač vybavený štrbinovými

tryskami (teejt, Hardi, Lechler a iné)

- dodržanie objemu prípravku (150 – 200 l vody na 1 ha). Pracovná rýchlosť 5-6 km hod

pri štandardnom tlaku 0,2-0,3 MPa

- herbicídy, ale i „tank-mixy“ (zmes rôznych prípravkov v nádrži postrekovača)

aplikovať hnedˇ po ich príprave

- nevykonávať žiadne postreky pri extrémne vysokých teplotách (nad 25 °C) alebo za

nebezpečia nočných mrazíkov

- do tank-mixu nepridávať žiadne insekticídy (riziko poškodenia repy)

Ochrana proti chorobám a škodcom

K najvýznamnejším chorobám vzchádzajúcej cukrovej repy patrí spála repy. Je

spôsobená komplexom hubovitých patogénov a baktérií:

- Pythium ssp

- Phoma betae

- Rhizoctonia solanii

- Fusarium ssp

Choroba sa prejavuje ešte pred vzídením osiva tmavnutím klíčkov, ktoré sa

deformujú, až odumierajú. Vývoju spály napomáha výsev repy po zlých predplodinách,

prudké denné výkyvy teploty, vytvorenie pôdneho prísušku, nízke pH pôdy, nedostatok

pôdnej vlahy a nevyrovnaná výživa N, P, K.(Kulík,1994)

Dôležitým agrotechnickým opatrením v systéme ochrany repy pred spálou je kvalitná

podsejbová príprava pôdy a výsev v optimálnom termíne do dostatočne vyhriatej a zrelej

pôdy. Pri veľmi skorom výseve do nevyzretej chladnej pôdy vzchádzanie prebieha veľmi

dlho, klíčky sú silne napádané hubovými patogénmi.

Proti patogénnym ochoreniam v počiatočných vývojových fázach sa osivo cukrovej

repy morí fungicídmi na báze thiuramu( Wolfen thiuram), hymexazolu (Tachigaren), resp.

dalšími prípravkami, ako napr. Rovral, Dithane, Previcur.

Ďalšou chorobou, ktorá sa vyskytuje v priebehu vegetácie cukrovej repy je pleseň

repná. Pôvodcom choroby je huba Perenospara schachtii. Príznaky sa objavujú na

46

srdiečkových listoch, ktoré sú svetlozelené a zdurené. Na spodnej strane listov sa objavuje

sivofialový povlak mycélia huby. Infikované listy postupne tmavnú a odumierajú.

Priaznivými podmienkami pre rozvoj choroby je vlhké a chladné počasie (teplota vzduchu

15-20°C a relatívna vlhkosť 70%).fungicídmi sa odporúča len pri vzostupe napadnutia

v termíne do konca augusta.

Pôvodcom múčnatky repnej je huba Erysiphe communis, ktorá vytvára na listoch

i stonkách múčnaté povlaky. K šíreniu choroby prispieva teplé a suché počasie s rannými

rosami.

Medzi dôležité choroby cukrovej repy patrí cerkosporióza, ktorú spôsobuje huba

Cercospora beticola. Prejavuje sa drobnými, v priemere 2-4 mm veľkými škvrnami na

listoch. Śkvrny, ktoré majú typické fialové lemovanie, neskôr splývajú a listy zasychajú.

Pre rozvoj choroby je priaznivé teplé a vlhké počasie (20-25°C, relatívna vlhkosť nad

70%). Choroba sa rozvíja v druhej polovici leta v už zapojených porastoch. Ichrana spočíva

v súbore agrotechnických opatrení, t.j. v dodržiavaní osevného postupu, včasnom ničení

zbytkov rastlín a v kvalitnej hlbokej orbe. Na chemickú ochranu sa používajú organické

fungicídy alebo prípravky na báze medi (Královič,1975)

Medzi vírusové choroby cukrovej repy patrí žltačka repy, mozaika, kučeravosť repy

a rizománia repy. Najznámejšími prenášačmi vírusových ochorení sú vošky (maková

a broskyňová). Ochrana spočíva v ničení vektorov.

Tabuľka č.12:Prehľad najdôležitejších hubových chorôb na listoch cukrovej repy

(Kulík,1994)

Názov choroby Termín výskytu Podmienky výskytu Ochrana (kg.ha)

Perenospóra repová

(Perenospora

schachtii)

Vo všetkých

rastových fázach

Vlhko, chlad Brestan 0.6

Kuprikol 5.0

Múčnatka repná

(Erysiphe betae)

Na konci leta Teplo, sucho, ranné

hmly

Síra 6.0

Sulikol K 10.0

Thiovit 6.0

Cerkospóra

(Cerkospora

Druhá polovica

vegetácie

Vysoká vzdušná

vlhkosť

Benlate 0.15

Brestan 0.6

47

beticola) Fundazol 0.2

Kuprikol 4.0-5.0

Topsin 0.2

K najzávažnejším škodcom cukrovej repy v období vzchádzania patria atomária

repová (Atomaria linearis), skočky (Chaetocnomia) a kvetárka repová (Pegomyia

hyosciami).

Chemickú ochranu proti škodcom vzchádzajúcej repy možno rozdeliť na preventívnu

ochranu a represívnu ochranu. Účinnosť a rentabilita preventívnej ochrany je úplne závislá

na prognóze a signalizácii jednotlivých škodcov. Len komplexné posúdenie škodcu

prispieva k rentabilite preventívnych ochranných opatrení, ku ktorým patrí:

- morenie osiva,

- aplikácia granulovaných insekticídov,

- použitia insekticídov pri pásovom postreku v kombinácii s herbicídmi zároveň

s výsevom,

Ochrana proti škodcom granulovanými insekticídmi je veľmi nákladná

a z ekologického hľadiska nevhodná, zvlášť pri nedokonalej prognóze výskytu škodcu.

V súčasnosti sa odporúča granulované insekticídy aplikovať zásadne do riadku zároveň

s výsevom pomocou špeciálnych aplikátorov.

V suchých oblastiach je veľmi často kontaktný účinok insekticídnych moridiel nižší,

a preto v miestach silného výskytu škodcov je nutné doplnkové ošetrenie porastu najmä

proti atomárii repovej, ktorá spôsobuje najväčšie škody v období klíčenia do fázy prvého

páru pravých listov.

Na priamu chemickú ochranu proti tomuto škodcovi môžeme použiť prípravky Temik

10 G, Furadan 350 F alebo Actelic 50EC. Nepriama, ale veľmi užitočná ochrana proti

tomuto škodcovi spočíva najmä vo využití agrotechnických opatrení, ktoré urýchľujú

vzchádzanie a počiatočný vývin repy.(Špaldoň,1982)

Na niektorých pozemkoch je značný výskyt drôtovcov. V takýchto prípadoch treba

pozemky ošetriť prípravkami Dyfonata 10 G alebo Dursban 10 G v dávkach 10-15 kg. ha-1

pri pásovej aplikácii alebo 30 kg. ha-1 pri plošnej aplikácii.

48

Proti skočke repovej, ktorá v období vzchádzania cukrovej repy môže zničiť porast

v priebehu dvoch až troch dní, spočíva ochrana v použití kontaktných insekticídov (napr.

Wofatox 18 WP, 2 kg. ha-11). Výhodná je i preventívna ochrana Temikom 10 G.

Straty na úrode spôsobené chorobami, ktoré prenášajú vektory vírusov – voška

maková a broskyňová – sa odhadujú až na 30 % pri poklese cukornatosti o 1 %.

Chemická ochrana proti voškám sa realizuje aplikáciou prípravkov na báze

organických zlúčenín fosforu, ako Dimecron 20 (1,0-1,5 l. ha-1, Bi-58 (0,6-1,0 l. ha-1)alebo

karbamátov, ako je Pirimor DP (0,3-0,5 l. ha-1), Furadan 10 G (10 kg špeciálnymi

aplikátormi do riadkov).

Pri výskyte kvetárky repovej sa používajú: Soldep (0,6 l. ha-1), Dimecron 20 (1,0 l. ha-

1), Elocron (1,0-1,5 l. ha-1) a iné. (Kulík,1997)

3.11 ZberRepa cukrová sa zberá v technologickej zrelosti, ktorá je podmienená fyziologickou

zrelosťou a nastáva spravidla koncom októbra pri znížení teploty na 5 – 6 C. Termín zberu

určuje cukrovar. V naších podmienkach je väčšinou kompromisom medzi stratami

v dôsledku skorého zberu, zberovými stratami a skladovacími stratami v čase od 25.9 do

15.11.

Používa sa dvojfázový zber, kedy sa v prvej fáze orezávačom zberajú skrojky

a v druhej fáze sa zberačom zberajú buľvy, alebo častejšie jednofázový zber repnými

kombajnami. Na zber s minimálnymi stratami treba pamätať už pri príprave pôdy, ochrane

proti chorobám, škodcom a burinám. (Pospíšil, Pačuta, Černý, Molnárová, 2008)

Dôležitým aspektom zberu je jeho technická stránka, ktorá rozhoduje najmä o výške

strát na biologickej úrode. K týmto stratám môže dochádzať najmä :

- zlým odskrojkovaním repa (príliš hlboký rez)

- ulamovaním koncov hlavného koreňa

- zlým vyoraním (najmä pri vyoraní repy z riadku)

- rozptylom vyoranej repy (Bajči, Pačuta, Černý, 1997)

49

4 ZÁVER

Pri vypracovaní bakalárskej práce na tému: „Technologická kvalita repy cukrovej vo vzťahu k základným technologickým parametrom jej pestovania“ som dospel k nasledujúcim zisteniam a záverom:

1. Cukrová repa ako jedna z najintenzívnejších plodín poľnohospodárskej výroby.

Predstavuje najvyššieho producenta energie z jednotky pestovateľskej plochy. Je

bioenergeticky najvýkonnejšou plodinou spomedzi pestovaných plodín.

2. Z početného súboru biologických vlastností cukrovej repy niekotré vyusťujú do

základných úžitkových vlastností, akými sú hlavne úroda a kvalita buliev.

3. Chemické zloženie buliev cukrovej repy je značne závislé na pôdnych

a klimatických podmienkach, použitej agrotechnike a odrode.

4. Pri pestovaní repy cukrovej, technológiou pestovania s výsevom na konečnú

vzdialenosť, sa používa geneticky jednoklíčkové osivo. Porast vysiaty na konečnú

vzdialenosť vyžaduje zvyšené nároky na výber pozemku, štruktúru pôdy, obsah humusu

a pH pôdy.

5. Základné technologické úkony (zaradenie do osevného postupu, obrábanie pôdy,

výživa a hnojenie, založenie porastu, ošetrovanie v priebehu vegetačného obdobia) patria

k najvýznamnejším intenzifikačným faktorom v pestovaní repy cukrovej, významným

spôsobom zasahujúcim do úrody a technologickej kvality buliev.

50

5 POUŽITÁ LITERATÚRA1. Bajči, P. 1994. Aktuálne problémy slovenského repárstva. In.Kvalitné osivo

a odroda cukrovej repy, Nitra: Agrotár, 1994, 3-7 s.

2. Bajči, P., Pačuta, V., Černý, I. 1997. Cukrová repa. Nitra: ÚVTIP-NOI, 1997,

111 s., ISBN 80 - 85330 - 35 - 0

3. Benc, St., Lapar, M. 1960,: Cukrová repa. Bratislava, 1960.

4. Chochola, J. a kol. 1991. Pestování cukrovky. Semčice, 1991, 98 s.

5. Chochola, J. 1985,: Výživa a hnojení cukrovky. Rybáček a kol: Cukrovka SZN

Praha, 1985, 169-201 s.

6. Fiedler, J. a kol. 1975. Technologie výroby cukrovky. SZN, Praha, 1975

7. Fulajtár, E. 1993. Agroklimaticko-pôdne podmienky koncentrácie pestovania

cukrovej repy. In. Koncepcia rozvoja repárstva a cukrovarníctva na Slovensku, MP SR,

1993.

8. Hermanský, J. 1987. Komplexní agrotechnika a technologiské postupy pestování

cukrovky, UVIPZ, Praha, 1987, s. 4-15

9. Karabínová, M., Pačuta, V., Černý, I. 2001. Interakcia účinku obrábania pôdy,

hnojenia a ročníka na formovanie úrody repy cukrovej. In. IV Celoslovenská vedecká

repárska konferencia. Zborník, Nitra VES SPU, 2001, 84 - 86 s., ISBN 80-7137-831-3.

10. Kolektív autorov. Encyklopaedia Beliana. Bratislava, Encyklopedický ústav SAV

a VEDA, vydavateľstvo SAV, ISBN 80-224-0671-6

11. Kráľovič, J., a kol. 1975. Ochrana poľnohospodárskych plodín. Príroda, Bratislava,

1975, s.596

12. Kulík, D.1997. Špeciálna rastlinná výroba – okopaniny (druhé nezmenené vydanie). Nitra: Vydavateľstvo SPU, 1997

51

13. Kulík, D.1997. Špeciálna rastlinná výroba – okopaniny (druhé nezmenené vydanie). Nitra: Vydavateľstvo SPU, 1997, ISBN 80-7137-436-9, s.21-73

14. Kulík, D. 1994. Špeciálna rastlinná výroba - okopaniny. Nitra: VŠP, 1994, 121 s.,

ISBN 80 - 7137 - 156 - 4.

15. Masarykov slovník náučný. 1.časť A-Č, Praha 1925, Československý kompas

16. Minx, L.1980. Biologicá kontrola výroby cukrovej repy. Nitra, 1980,.11-25 s.

17. Minx, L. 1997. Zjišťování vzešlosti porostu cukrovky základných presným

výsevem. úVTIZ, Praha, 1997.

18. Petríková, V. a kol. 2006. Energetické plodiny. Praha: Profi Press, 2006, 126 s.,

ISBN 80 - 86726 - 13 - 4.

19. Páltik, J. 1997. Technika a mechanizácia pestovania cukrovej repy. II. Vedecká

celoslovenská repárska konferencia, Nitra 1997, 107-114 s.

20. Pospíšil, R., Pačuta, V., Černý, I. Molnárová, J. 2008. Integrovaná rastlinná výroba.

Nitra: SPU, 2008, 139 s., ISBN 978 - 80 - 552 - 0141 - 2.

21. Pyramída: encykopedický časopis moderného človeka, Bratislava, Slovakopress,

1972, č.19

22. Rybáček, V., a kol. 1985. Cukrovka. SZN Praha. 1985, 9-198 s.

23. Skalický, J. 1994. Kritériá nákupu, manipulace, čištení a skladování cukrovky na

stacionárních stanovištích. Praha, 1994, ISSN 0231-9470, s.8-15

24. Špaldoň, E., a kol.1982. Rastlinná výroba. Príroda, Bratislava, 1982, s.628

25. Tobiášová, E., Zaujec, 2001. Pozberové zvyšky cukrovej repy a ich význam

v procesoch transformácie organickej hmoty. In. IV. Celoslovenská vedecká repárska

konferencia. Nitra: VES SPU, 2001, 41 - 46 s., ISBN 80 - 7137 - 831 - 3.

26. http://www.atpublishing.sk/pdf/lro_2009.pdf

27. http://www.agrostranky.sk/?cat=5

28. http://www.vuepp.sk/Komodity/r2009/II.polrok/cukor2.pdf

29. http://www.agrostranky.sk/?p=11

30. http://www.agrovokservis.sk/

31. http://www.opall-agri.sk/stroje/znacka/opall-agri/radlickove-kyprice

52

53