Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre

Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

Právny rámec vzdelávania zamestnancov úradov práce, sociálnych vecí

a rodiny Slovenskej republiky

Prof. JUDr. Vojtech Tkáč, CSc.

Základy práva a služby zamestnanostiLegislatívna príručka

Dokumenty k vzdelávaniu zamestnancov

Cieľová skupina: Zamestnanci odboru služieb zamestnanosti – oddelenia informačno-

poradenských a sprostredkovateľských služieb (OIPSS) a služieb EURES

Projekt realizovaný s podporou Európskeho spoločenstva

NITRA 2008

© Prof. JUDr. Vojtech Tkáč, CSc.

Základy práva a služby zamestnanostiLegislatívna príručka

Dokumenty k vzdelávaniu zamestnancov

Poznámka:

Predkladaný materiál je pokračovaním učebných textov „Vybrané kapitoly

medzinárodného sociálneho práva. Legislatívna príručka. Dokumenty k vzdelávaniu

zamestnancov. Pracovné právo a právo sociálneho zabezpečenia – Európa a prax“, ktorý

v rozsahu 136 strán tvorí „Pracovný zošit. Rozvoj kompetencií zamestnancov IPSS

a EURES“, Nitra 2008.

2

Základy práva a služby zamestnanostiLegislatívna príručka

Dokumenty k vzdelávaniu zamestnancov

O B S A H

1. Základy teórie práva 4

2. Služby zamestnanosti a ľudské práva, sociálne práva a ekonomické práva.

Základné právne, sociálne a ekonomické hodnoty, sociálne práva a hospodárske

práva

34

3. Pramene práva, aplikácia práva, interpretácia a realizácia práva 39

4. Systém práva a služby zamestnanosti. Vybrané inštitúty práva sociálneho

zabezpečenia, občianskeho práva, obchodného práva, správneho práva z hľadiska

agendy služieb zamestnanosti

41

5. Právna regulácia služieb zamestnanosti (Medzinárodné právo súkromné

a procesné, Medzinárodné právo verejné, Európske sociálne právo, právny poriadok

Slovenskej republiky)

44

6. Voľný pohyb osôb, právo a ekonomické základy Európskej únie (Európsky

hospodársky priestor)

54

7. Obchodovanie s ľuďmi, nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie, spolupráca

s orgánmi činnými v trestnom konaní. Právna zodpovednosť

56

8. Právne aspekty poskytovania informačných, poradenských a sprostredkovateľských

služieb

64

9. Informačné a komunikačné technológie a právo 74

10. Právo, celoživotné vzdelávanie a celoživotné poradenstvo 77

11. Personálna práca a pracovné právo 82

12. Pracovnoprávne vzťahy orgánov služieb zamestnanosti a obchodných spoločností 84

13. Ochrana osobných údajov 90

14. Služby zamestnanosti, organizácia a konanie 92

15. Pracovnoprávne postavenie zamestnancov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny 106

3

Základy práva a služby zamestnanostiLegislatívna príručka

Dokumenty k vzdelávaniu zamestnancov

1. Základy teórie práva

Právna regulácia služieb zamestnanosti je súčasťou medzinárodnoprávnej normatívnej

úpravy a je predmetom vnútroštátnej právnej regulácie.

Právo sa charakterizuje rôznymi definíciami, samotný jeho pojem a podstata sú

súčasťou náuky všeobecnej teórie práva a úzko súvisia s náukami o štáte. Pre potreby tejto

príručky možno účelovo vymedziť pojem „právo služieb zamestnanosti“, ktorý tvorí ekvivalent

právnej regulácie zamestnanosti a je subsystémom práva a jeho jednotlivých právnych odvetví.

Pod pojmom „právo služieb zamestnanosti“ môžeme chápať súbor

medzinárodnoprávnych všeobecne záväzných normatívnych právnych aktov a všeobecne

záväzných normatívnych právnych aktov Slovenskej republiky, ktorých predmetom právnej

úpravy sú služby zamestnanosti a právne vzťahy, ktoré v tejto oblasti vznikajú. Všeobecne

záväzné právne normatívne akty pôsobia na medzinárodnej úrovni a na vnútroštátnej právnej

úrovni, ich ekvivalent je tiež „právne predpisy“. Obsahom právneho predpisu je sústava

právnych noriem, ktoré tvoria neidentifikovateľný počet právom ustanovených a spravidla

i sankcionovaných pravidiel správania sa. Nemožno stotožniť právny predpis s právnou

normou, lebo právny predpis obsahuje nesmierne veľký počet právnych noriem; právny predpis

nie je právna norma.

Právo služieb zamestnanosti je súčasťou sociálneho práva, je predmetom regulácie jeho

podsystémov, teda právnej regulácie ľudských práv a základných slobôd a systémov

pracovného práva i práva sociálneho zabezpečenia.

Medzinárodné sociálne právo tvoria medzinárodné právne pramene právnej úpravy

ľudských práv, medzinárodného pracovného práva a medzinárodného práva sociálneho

zabezpečenia. Pramene medzinárodného sociálneho práva tvoria príslušné medzinárodné

organizácie, ktoré majú postavenie subjektov medzinárodného práva, v sociálnej oblasti sú to

najmä Organizácia Spojených národov, Medzinárodná organizácia práce, Rada Európy

a Európska únia.

Súčasťou pôsobenia Slovenskej republiky v medzinárodnej organizácie je suverenita

štátu, pod ktorou rozumieme nezávislosť štátnej moci na akejkoľvek inej moci vo vnútri štátu

4

i navonok. Suverénne rozhodnutie členského štátu podrobiť sa medzinárodnoprávnemu

dokumentu je vyjadrené v ratifikačnom procese, po ratifikácii medzinárodnoprávneho

dokumentu a po jeho publikovaní v Zbierke zákonov je členský štát viazaný medzinárodným

prameňom práva a zároveň vstupuje do kontrolného mechanizmu medzinárodnej organizácie.

Procesy pôsobenia medzinárodnoprávnych predpisov vo vnútroštátnom práve reguluje

Ústava Slovenskej republiky. Postupy „prieniku“ medzinárodného práva do právneho poriadku

štátu ustanovuje Vyhláška č. 15/1988 Zb. ministra zahraničných vecí zo 4. septembra 1987 o

Viedenskom dohovore o zmluvnom práve, prijatom dňa 23. mája 1969 vo Viedni. Tento

dohovor sa vzťahuje na zmluvy medzi štátmi. Podľa Čl.2., okrem iného, na účely tohto

dohovoru:

a) "zmluva" je medzinárodná dohoda uzavretá medzi štátmi písomnou formou, spravujúca sa

medzinárodným právom, spísaná v jedinej alebo vo dvoch alebo viacerých súvisiacich

listinách, nech je jej názov akýkoľvek;

b) "ratifikácia", "prijatie", "schválenie", "prístup" je v jednotlivých prípadoch takto

pomenovaný medzinárodný úkon, ktorým štát prejavuje na medzinárodnom poli svoj

súhlas s tým, že bude viazaný zmluvou;

d) "výhrada" je jednostranné akokoľvek formulované alebo označené vyhlásenie urobené

štátom pri podpise, ratifikácii, prijatí alebo schválení zmluvy alebo pri prístupe k nej,

ktorým tento štát zamýšľa vylúčiť alebo zmeniť právny účinok určitých ustanovení

zmluvy pri ich použití voči tomuto štátu;

f) "zmluvný štát" je štát, ktorý prejavil súhlas s tým, že bude viazaný zmluvou, či nadobudla

platnosť, alebo nie;

g) "zmluvná strana" je štát, ktorý prejavil súhlas s tým, že bude viazaný zmluvou, a voči

ktorému je zmluva v platnosti;

i) "medzinárodná organizácia" je medzivládna organizácia.

Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom

alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Na platnosť

medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodných

politických zmlúv, medzinárodných zmlúv vojenskej povahy, medzinárodných zmlúv,

z ktorých vzniká Slovenskej republike členstvo v medzinárodných organizáciách,

medzinárodných hospodárskych zmlúv všeobecnej povahy, medzinárodných zmlúv,

na ktorých vykonanie je potrebný zákon, a medzinárodných zmlúv, ktoré priamo zakladajú

práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, sa vyžaduje pred ratifikáciou

súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.

5

Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné

zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo

zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli

ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

Odlišné postupy platia v prípade pôsobenia práva Európskej únie v právnom poriadku

Slovenskej republiky.

V prípade členstva v Európskej únii členský štát odovzdáva časť svojej suverenity

Únii a právo Európskej únie tak pôsobí priamo, pôsobia tzv. supranacionalita a princíp priamej

pôsobnosti „ únijného práva“ vo vnútroštátnom právnom poriadku. Právny predpis Európskej

únie sa tak neratifikuje, ale platí priamo a ratifikuje sa iba základný dokument o pristúpení

k Únii (prístupová zmluva alebo zakladajúca zmluva, ako tomu bolo v prípade tzv. Lisabonskej

zmluvy).

Podľa ustanovení Čl.7 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika môže

medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a

Európsku úniu.

Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť

pred zákonmi Slovenskej republiky.

Zákon č. 416/2004 Z. z. o Úradnom vestníku Európskej únie v znení neskorších

predpisov ustanovuje, že právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty

Európskej únie uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie alebo v Úradnom vestníku

Európskych spoločenstiev („používa sa pojem „úradný vestník“) sú v súlade s medzinárodnými

zmluvami účinné na území Slovenskej republiky. Podľa ustanovení Čl. 254 ods. 1 a 2 Zmluvy o

založení Európskeho spoločenstva nariadenia, smernice a rozhodnutia nadobúdajú platnosť

dňom, ktorý je v nich stanovený, alebo, ak takýto deň nie je stanovený, dvadsiaty deň po

zverejnení. Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona o všetkom, čo bolo v úradnom vestníku

uverejnené, platí, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o

znalosti uverejnených právne záväzných aktov Európskeho spoločenstva a Európskej únie je

nevyvrátiteľná.

Podľa ustanovení Čl.120 Ústavy Slovenskej republiky platí všeobecná kompetencia

vlády Slovenskej republiky na vykonanie zákona a v jeho medziach vydávať nariadenia.

Ak tak ustanoví zákon, vláda je oprávnená vydávať nariadenia aj na vykonanie

Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými

štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej i na vykonanie

6

medzinárodných zmlúv podľa čl. 7 ods. 2. V súčasnosti aj pre prax úradov práce platí zákon č.

19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády

Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, kde sú ustanovené oblasti, v ktorých je

vláda Slovenskej republiky oprávnená vydávať nariadenia vlády Slovenskej republiky na

vykonanie Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich

členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej a na vykonanie

niektorých medzinárodných zmlúv. Uvedené nariadenia vlády Slovenskej republiky majú

spoločný názov „aproximačné nariadenia".

Vláda Slovenskej republiky je v týchto súvislostiach oprávnená vydávať aproximačné

nariadenia, okrem iného aj v oblasti ochrany pracovníkov na pracovisku a voľného pohybu

pracovníkov.

Okrem medzinárodných organizácií s legislatívnou právomocou (Organizácia Spojených

národov, Medzinárodná organizácia práce, Rada Európy, Európska únia) pôsobia v sociálnej

sfére i niektoré iné medzinárodné organizácie, ktoré nevydávajú právne relevantné

medzinárodnoprávne dokumenty, ale ich pôsobenie zasahuje do sféry služieb zamestnanosti,

napríklad Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (Paríž, OECD), Svetová banka

(Washington, WB), Medzinárodná asociácia sociálneho zabezpečenia (Ženeva, ISSA) atď.

V prípade jednotného rozhodnutia sú závery príslušnej medzinárodnej organizácie záväzné pre

členské štáty (napríklad z hľadiska štatistík zamestnanosti a pod.).

Organizácia Spojených národov

Všeobecná deklarácia ľudských práv Organizácie Spojených národov v Článku 23

ustanovuje, že každý má právo na prácu, na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé

a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti nezamestnanosti.

V súlade s „neprávnym dokumentom“ Všeobecnou deklaráciou ľudských práv

Organizácie Spojených národov“ ustanovila na začiatku 60 – tych rokov minulého storočia

Organizácia Spojených národov základy ľudských práv na svetovej úrovni

v medzinárodnoprávnych dokumentoch, ktorými sú najmä:

- Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a

- Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach.

Obidva dokumenty sú súčasťou slovenského právneho poriadku, pozri k tomu

Vyhlášku ministra zahraničných vecí č.120 / 1976 Zb.

Z hľadiska služieb zamestnanosti ustanovujú pakty najmä tieto relevantné okruhy, resp.

katalógy práv:

7

- Nikto sa nesmie držať v otroctve; všetky formy otroctva a obchodu s otrokmi sú zakázané.

Nikto sa nesmie držať v nevoľníctve. Od nikoho sa nesmie vyžadovať, aby vykonával nútenú

alebo povinnú prácu.

- Štáty, zmluvné strany paktu, uznávajú právo na prácu, ktoré zahŕňa právo na príležitosť

zarábať si na živobytie svojou prácou, ktorú si slobodne vyberie alebo prijme, a urobí

príslušné kroky na ochranu tohto práva. Opatrenie, ktoré majú urobiť štáty, zmluvné strany

paktu, na dosiahnutie plného uskutočnenia tohto práva, budú zahŕňať programy technického a

odborného zaškolenia a výcviku, plány a prostriedky na dosiahnutie stáleho hospodárskeho,

sociálneho a kultúrneho rozvoja a plnej a produktívnej zamestnanosti za podmienok

zabezpečujúcich jednotlivcovi základné politické a hospodárske slobody.

- Štáty, zmluvné strany paktu, uznávajú právo každého človeka na spravodlivé a uspokojivé

pracovné podmienky, ktoré zabezpečujú najmä:

a) odmenu, ktorá poskytuje ako minimum všetkých pracovníkom:

(i) spravodlivú mzdu a rovnakú odmenu za prácu rovnakej hodnoty bez akéhokoľvek

rozlišovania, pričom najmä ženám sú zaručené pracovné podmienky nie horšie než aké

majú muži , s rovnakou odmenou za rovnakú prácu;

(ii) slušný život pre ne a ich rodiny v súlade s ustanoveniami tohto paktu;

c) rovnakú príležitosť pre všetkých dosiahnuť v zamestnaní povýšenie na zodpovedajúci vyšší

stupeň, pričom sa nebudú uplatňovať iné kritériá, než dĺžka zamestnania a schopnosti.

- Štáty, zmluvné strany paktu, uznávajú právo každého na sociálne zabezpečenie, zahŕňajúc do

toho právo na sociálne poistenie.

Súčasťou právneho systému Organizácie Spojených národov sú aj právne mechanizmy

o zákaze detskej práce, o zásade rovnakého zaobchádzania (zákaz diskriminácie), o ochrane

migrujúcich občanov atď.

Medzinárodná organizácia práce

Medzinárodná organizácia práce (ďalej len „MOP“) venuje otázkam zamestnanosti a

služieb zamestnanosti veľkú pozornosť od svojho vzniku v roku 1919.

Z rozhodujúcich dohovorov MOP o politike zamestnanosti treba v tejto súvislosti

uviesť najmä:

- Dohovor MOP č. 2/1919 o nezamestnanosti (neratifikovaný),

- Dohovor MOP č. 44/1934 o zabezpečení dávky alebo prídavkov pre nedobrovoľne

zamestnaných (revidovaný Dohovorom č. 168/1988),

- Dohovor MOP č. 117/1962 o základných cieľoch a normách sociálnej politiky

(neratifikovaný),

8

- Dohovor MOP č. 122/1964 o politike zamestnanosti (č. 490/1990 Zb.),

Článok 1

1. Za účelom podpory hospodárskeho rastu a rozvoja, zvýšenia životnej úrovne, krytia potreby

pracovných síl a prekonania nezamestnanosti a neúplnej zamestnanosti každý členský štát

vyhlási a bude vykonávať ako jeden zo svojich hlavných cieľov aktívnu politiku zameranú

na podporu plnej a produktívnej zamestnanosti a slobodnej voľby zamestnania.

2. Táto politika bude zabezpečovať, že:

a) bude práca pre všetkých, ktorí môžu pracovať a hľadajú prácu,

b) táto práca bude čo možno najproduktívnejšia,

c) bude existovať slobodná voľba zamestnania a čo najširšia možnosť, aby každý pracovník

mohol získať kvalifikáciu pre zamestnanie, pre ktoré sa najlepšie hodí, a aby v ňom

mohol využívať svoje schopnosti a nadanie bez ohľadu na svoju rasu, farbu pleti,

pohlavie, náboženstvo, politické presvedčenie, národný alebo spoločenský pôvod.

3. Táto politika bude náležite prihliadať na stupeň a úroveň hospodárskeho rozvoja a vzájomný

vzťah medzi cieľmi v oblasti zamestnanosti a medzi ostatnými hospodárskymi a sociálnymi

cieľmi a bude sa vykonávať metódami, ktoré sú v súlade s vnútroštátnymi podmienkami a

zvyklosťami.

Článok 2

Každý členský štát metódami a v rozsahu zodpovedajúcom jeho vnútroštátnym podmienkam

a) určí a pravidelne bude upravovať v rámci koordinovanej hospodárskej a sociálnej politiky

opatrenia, ktoré treba prijať za účelom dosiahnutia cieľov uvedených v článku 1,

b) podnikne kroky, ktoré sú potrebné na uplatnenie týchto opatrení, včítane - pokiaľ to treba

- na vypracovanie programov.

Článok 3

Pri vykonávaní tohto Dohovoru sa so zástupcami osôb, ktorých sa dotknú opatrenia, ktoré sa

majú urobiť, najmä so zástupcami zamestnávateľov a pracovníkov prerokuje politika

zamestnanosti, aby sa potom mohlo plne prihliadnuť na ich skúsenosti a názory a aby sa

zabezpečila ich plná spolupráca pri určení tejto politiky a získavaní podpory pre túto politiku

atď.

- Dohovor MOP č. 168/1988 o podpore zamestnanosti a o ochrane pred nezamestnanosťou

(neratifikovaný) atď.

V oblasti zamestnaneckých služieb a o agentúrach zamestnania sú relevantné najmä

nasledujúce dohovory MOP:

9

- Dohovor MOP č. 88/1948 o organizácii služieb zamestnanosti (ratifikovaný a vyhlásený

v Zbierke zákonov pod číslom č. 17/1991 Zb. a č. 110/1997 Z. z.)

Článok 1

1. Každý členský štát Medzinárodnej organizácie práce, pre ktorý je tento Dohovor účinný, bude

vykonávať bezplatné verejné služby pre sprostredkovanie práce alebo dbať na to, aby sa také

služby vykonávali.

2. Hlavnou povinnosťou služieb pre sprostredkovanie práce bude zabezpečiť, kde je to potrebné

v súčinnosti s inými zúčastnenými verejnými alebo súkromnými orgánmi, čo najlepšiu

organizáciu pracovného trhu ako neodlučiteľnú súčasť celoštátneho programu dosiahnutia a

udržiavania plnej zamestnanosti a rozvoja a využívania výrobných zdrojov.

Článok 2

Organizácia služieb pre sprostredkovanie práce bude pozostávať z celoštátnej sústavy

úradovní pre sprostredkovanie práce riadených štátnym orgánom.

Článok 3

1. Sústava musí zahŕňať sieť miestnych úradovní, a kde je to vhodné, aj regionálnych úradovní v

dostatočnom počte pre potreby všetkých zemepisných oblastí štátu a vhodne umiestnených pre

zamestnávateľov i pracovníkov.

2. Organizácia siete

a) bude preskúmaná:

i) kedykoľvek dôjde k významným zmenám v rozmiestnení hospodárskej činnosti a

pracujúceho obyvateľstva;

ii) kedykoľvek príslušný štátny orgán považuje preskúmanie za žiadúce pre zhodnotenie

skúseností získaných počas skúšobnej doby; a

b) bude revidovaná, kedykoľvek preskúmanie ukáže potrebu revízie.

Článok 4

1. Prostredníctvom poradných komisií pre spoluprácu zástupcov zamestnávateľov a pracovníkov

sa urobia vhodné opatrenia týkajúce sa organizácie a vykonávania služieb pre

sprostredkovanie práce, ako aj rozvoja politiky služieb pre sprostredkovanie práce.

2. Tieto opatrenia určujú zriadenie jednej alebo viacerých celoštátnych poradných komisií, a ak

je to potrebné, regionálnych a miestnych komisií.

3. Zástupcovia zamestnávateľov a pracovníkov v týchto komisiách budú vymenovaní

v rovnakom počte, a to po porade s reprezentatívnymi organizáciami zamestnávateľov

a pracovníkov tam, kde také organizácie sú.

10

Článok 5

Všeobecné zásady sprostredkovania práce, pokiaľ ide o upozorňovanie pracovníkov na voľné

miesta, sa budú určovať po porade so zástupcami zamestnávateľov a pracovníkov

prostredníctvom poradných komisií uvedených v článku 4.

Článok 6

Sprostredkovanie práce bude organizované tak, aby zabezpečovalo účinný nábor

a umiestňovanie pracovníkov. Za tým účelom bude:

a) Pomáhať pracovníkom nájsť vhodné zamestnanie a pomáhať zamestnávateľom, aby získali

vhodných pracovníkov. Najmä musí podľa pravidiel ustanovených v celoštátnom meradle:

i) Registrovať uchádzačov o zamestnanie, zaznamenávať ich odbornú kvalifikáciu, ich

skúsenosť a ich želania, uskutočňovať pohovory o zamestnaní, zisťovať - ak je to potrebné

- ich telesnú a odbornú spôsobilosť a pomáhať im vo vhodných prípadoch získať

informácie pre voľbu povolania, odborný výcvik alebo preškolenie.

ii) Získavať od zamestnávateľov presné informácie o voľných miestach, o ktorých

zamestnávatelia upovedomia úradovne pre sprostredkovanie práce, a o požiadavkách,

ktoré musia splniť hľadaní pracovníci. iii) Upozorňovať na voľné miesta uchádzačov, ktorí

majú požadovanú odbornú a telesnú spôsobilosť.

iv) Upozorňovať na uchádzačov a na voľné miesta ďalšie úradovne, ak prvá úradovňa nie je

schopná vhodne umiestniť uchádzačov alebo vhodne obsadiť voľné miesta alebo ak to

odôvodňujú iné okolnosti.

b) Prijímať primerané opatrenia na podporu:

i) profesionálnej mobility za účelom prispôsobenia ponuky pracovných síl možnostiam

zamestnania v rôznych povolaniach;

ii) územnej mobility za účelom pomoci premiestňovania pracovníkov do oblastí, kde sú

vhodné možnosti zamestnania; iii) dočasných prevodov pracovníkov z jednej oblasti do

inej na vyrovnanie miestnej dočasnej nerovnováhy medzi ponukou a dopytom po

pracovných silách;

iv) premiestnenia pracovníkov z jednej krajiny do inej, pokiaľ sa na ňom zúčastnené vlády

dohodli.

c) Zhromažďovať a analyzovať - kde je to vhodné v spolupráci s inými orgánmi, ako aj so

zamestnávateľmi a s odborovými organizáciami - všetky dosiahnuteľné informácie o stave

pracovného trhu a o jeho pravdepodobnom vývoji, a to tak v celoštátnom meradle, ako aj v

rôznych odvetviach, povolaniach a v oblastiach a dávať tieto informácie sústavne a rýchle k

11

dispozícii verejným orgánom, organizáciám zamestnávateľov a pracovníkov, ako aj

verejnosti;

d) Spolupracovať pri správe poistenia a pomoci v nezamestnanosti a pri vykonávaní iných

opatrení na podporu nezamestnaným; a

e) Pomáhať podľa potreby iným verejným i súkromným orgánom pri vypracúvaní sociálnych

a hospodárskych plánov na zabezpečenie priaznivej situácie v zamestnanosti.

Článok 7

Budú prijaté opatrenia:

a) aby sa v rámci rôznych úradovní pre sprostredkovanie práce umožnila špecializácia podľa

povolaní a podľa odvetví, ako je poľnohospodárstvo alebo ktorékoľvek iné odvetvie

činnosti, v ktorom by táto špecializácia mohla byť užitočná; a

b) aby sa náležite vyhovelo potrebám osobitných skupín uchádzačov o zamestnanie, ako sú

osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou.

Článok 8

V rámci sprostredkovania práce a poradní pre voľbu povolania budú sa robiť a rozvíjať osobitné

opatrenia vzťahujúce sa na mladistvých.

Článok 9

1. Personál úradovní pre sprostredkovanie práce bude zložený z verejných zamestnancov,

ktorých postavenie a služobné podmienky ich robia nezávislými na zmenách vlády a na

nevhodných vonkajších vplyvoch, a zabezpečujú im s ohľadom na potreby organizácie

trvalosť zamestnania.

2. Za podmienok ustanovených vnútroštátnym zákonodarstvom pre prijímanie do verejnej

služby budú zamestnanci úradovní pre sprostredkovanie práce prijímaní iba s ohľadom na ich

kvalifikáciu na výkon ich funkcie.

3. Spôsob overenia tejto kvalifikácie ustanoví príslušný orgán.

4. Zamestnanci úradovní pre sprostredkovanie práce budú primerane školení na výkon svojich

funkcií.

Článok 10

Organizácie pre sprostredkovanie práce, a ak je to vhodné aj iné verejné úrady, budú v

spolupráci s organizáciami zamestnávateľov a pracovníkov aj s inými zúčastnenými orgánmi

prijímať všetky možné opatrenia na podporu plného využívania možností služieb

sprostredkovania práce zamestnávateľmi a pracovníkmi na základe dobrovoľnosti.

12

Článok 11

Príslušné orgány prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie účinnej spolupráce medzi verejnou

organizáciou pre sprostredkovanie práce a súkromnými nezárobkovými sprostredkovateľňami

zamestnania

- Dohovor MOP č. 96/1949 o agentúrach zamestnania za úhradu (neratifikovaný),

- Dohovor MOP č. 142/1975 o poradenstve pri voľbe povolania a o odbornej príprave

v rozvoji ľudských zdrojov (č. 141/1980 Zb. a č. 110/1997 Z. z.),

- Dohovor MOP č. 181/1997 o súkromných agentúrach zamestnania (neratifikovaný).

V otázkach štatistiky práce platia tieto relevantné dokumenty MOP:

- Dohovor MOP č. 160/1985 o štatistikách práce (č. 144/1988 Zb. a č. 110/1997 Z. z.).

V súvislosti s problematikou služieb zamestnanosti sú právne relevantné i dohovory

v oblasti zákazu detskej i nútenej práce, v otázkach diskriminácie v zamestnaní a v povolaní

a najmä medzinárodnoprávna úprava postavenia migrujúcich pracovníkov:

- Dohovor MOP č. 19/1925 o rovnakom zaobchádzaní s domácimi a zahraničnými

pracovníkmi pri odškodňovaní pracovníkov pri úrazoch (č. 34/1928 Z. a n. a č. 110/1997

Z. z.),

- Dohovor MOP č. 97/1949 o migrácii za zamestnaním (neratifikovaný) atď.

Dohovor MOP č. 102/1952 o minimálnych normách v sociálnom zabezpečení (č.

461/1991 Zb.) obsahuje na svetovej úrovni vymedzené druhy sociálnozabezpečovacích vzťahov

a systém tzv. krytých sociálnych udalostí, obsahujúcich okrem iných, aj podporu

v nezamestnanosti (krytá sociálna udalosť obsahuje zastavenie zárobku, ako ustanovujú

vnútroštátne právne predpisy, spôsobené nemožnosťou získať primerané zamestnanie,

pokiaľ chránená osoba je schopná a ochotná pracovať). V Článku 68 upravuje Dohovor

MOP medzinárodné právne princípy rovnosti zaobchádzania s obyvateľmi, ktorí nie sú štátnymi

príslušníkmi krajiny, kde majú bydlisko. Dohovor MOP obsahuje v prílohe Medzinárodnú

typovú odvetvovú klasifikáciu všetkých ekonomických činností (revidované znenie z r. 1968).

Európske sociálne právo aj pre oblasť služieb zamestnanosti v najširšom vyjadrení

tvoria sociálne právo Európskej únie a Európskych spoločenstiev, sociálne právo Rady Európy,

sociálne a právne relevantné rozhodnutia Západoeurópskej únie, Severskej rady, Organizácie

pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), Európskeho združenia voľného obchodu

a Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov.

13

Rada Európy

Rada Európy so sídlom v Štrasburgu (Francúzsko) tvorí základ európskeho sociálneho

práva a jej pramene práva pôsobia v rámci väčšiny európskych štátov (tvorí ju 47 členských

štátov s výnimkou Bieloruska a Vatikánu), pramene práva zasahujú teda do pracovných vzťahov

na európskom trhu práce (európska populácia má vyše 815 miliónov obyvateľov). Základným

právnym dokumentom Rady Európy, ktorého aplikačnou ustanovizňou je Európsky súd pre

ľudské práva (Štrasburg) je Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a Protokoly na tento Dohovor nadväzujúce (v praxi sa používa i ekvivalent „Európsky dohovor

o ochrane ľudských práv a základných slobôd“). Z hľadiska skúmanej problematiky

zamestnanosti sú relevantné ustanovenia Dohovoru o zákaze nútenej práce, o antidiskriminácii

a o priebehu súdneho konania (Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí

Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č.209/ 1992 Zb. o dojednaní Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Protokolov na tento Dohovor

nadväzujúcich, Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 102/

1999 Z. z. o Protokole č. 11 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

meniacom kontrolný systém založený Dohovorom).

Základným medzinárodnoprávnym dokumentom o sociálnych právach

a ekonomických právach v rámci európskeho kontinentu je Európska sociálna charta Rady

Európy (pozri k tomu Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky

č.329/1998 Z. z. o Európskej sociálnej charte /s prílohou oficiálneho prekladu Európskej

sociálnej charty/ a Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č.

330/1998 Z. z. o Dodatkovom protokole k Európskej sociálnej charte /s prílohou oficiálneho

prekladu Dodatkového protokolu k Európskej sociálnej charte/).

Európska sociálna charta charakterizuje právo na prácu a problematiku služieb

zamestnanosti v týchto súvislostiach:

Čl. 1 Právo na prácu

Na zabezpečenie účinného výkonu práva na prácu sa zmluvné strany zaväzujú:

1. prijať za jeden zo svojich základných cieľov zodpovednosť za dosiahnutie a udržanie, ak je to

možné, najvyššej a najstabilnejšej úrovne zamestnanosti v záujme dosiahnutia plnej

zamestnanosti,

2. účinne chrániť právo pracovníka zarábať si na živobytie v slobodne zvolenom zamestnaní,

3. zriadiť alebo udržiavať bezplatné služby zamestnanosti pre všetkých pracovníkov,

4. poskytovať alebo podporovať vhodné poradenstvo pri voľbe povolania, primeranú odbornú

prípravu a pracovnú rehabilitáciu.

14

Čl. 9 Právo na poradenstvo pri voľbe povolania

Na zabezpečenie účinného výkonu práva na poradenstvo pri voľbe povolania sa zmluvné strany

zaväzujú zabezpečiť alebo podporiť podľa potreby služby na pomoc všetkým osobám vrátane

zdravotne postihnutých pri riešení problémov týkajúcich sa výberu povolania alebo postupu v

ňom, so zreteľom na osobné predpoklady a možnosti na trhu práce. Takáto pomoc by sa mala

poskytovať bezplatne mladistvým vrátane školopovinných detí, ako aj dospelým.

Čl. 10 Právo na odborné vzdelávanie

Na zabezpečenie účinného výkonu práva na odborné vzdelávanie sa zmluvné strany zaväzujú:

1. zabezpečiť alebo v prípade potreby podporovať technické a odborné vzdelávanie všetkých

osôb vrátane zdravotne postihnutých osôb pri konzultácii s organizáciami zamestnávateľov a

organizáciami pracovníkov a poskytnúť prostriedky, ktoré umožňujú prístup k vyššiemu

technickému vzdelaniu a univerzitnému vzdelaniu výlučne na základe individuálnych

schopností,

2. zabezpečiť alebo podporovať systém prípravy učňov a iné systémy prípravy chlapcov a

dievčat na rozličné povolania,

3. zabezpečiť alebo podporovať podľa potreby:

a) primerané a ľahko prístupné podmienky na vzdelávanie dospelých pracovníkov,

b) osobitné podmienky na odbornú rekvalifikáciu dospelých pracovníkov nevyhnutne

vyplývajúcu z technologického vývoja alebo z nových trendov na trhu práce a v

zamestnaní,

4. podporovať plné využívanie podmienok v súlade s príslušnými opatreniami, ktorými sú:

a) zníženie alebo zrušenie akýchkoľvek poplatkov alebo úhrad nákladov,

b) poskytovanie finančnej pomoci vo vhodných prípadoch,

c) zahrnutie času stráveného pracovníkom na doškoľovaní na žiadosť zamestnávateľa a počas

zamestnania do určeného pracovného času,

d) zabezpečovanie účinnosti systému prípravy učňov a iných systémov prípravy mladých

pracovníkov primeranou kontrolou a pri konzultácii s organizáciami zamestnávateľov a

organizáciami pracovníkov a zabezpečovanie všeobecne primeranej ochrany mladých

pracovníkov.

Čl. 15 Právo telesne alebo duševne postihnutých osôb na odbornú prípravu, na pracovnú

rehabilitáciu a na sociálnu readaptáciu

Na zabezpečenie účinného výkonu práva telesne alebo duševne postihnutých osôb na odbornú

prípravu, na pracovnú rehabilitáciu a na sociálnu readaptáciu sa zmluvné strany zaväzujú:

15

1. prijať vhodné opatrenia na zabezpečenie podmienok na odbornú prípravu vrátane verejných

alebo súkromných špecializovaných inštitúcií, ak je to potrebné,

2. prijať vhodné opatrenia na umiestňovanie zdravotne postihnutých osôb do zamestnania, ako

sú špecializované umiestňovacie služby, zariadenia pre chránené zamestnanie, ako aj opatrenia

na stimulovanie zamestnávateľov prijímať do zamestnania zdravotne postihnuté osoby.

Čl. 18 Právo vykonávať zárobkovú činnosť na území ostatných zmluvných strán

Na zabezpečenie účinného výkonu práva vykonávať zárobkovú činnosť na území ktorejkoľvek

inej zmluvnej strany sa zmluvné strany zaväzujú:

1. aplikovať existujúce predpisy v liberálnom duchu,

2. zjednodušiť existujúce formality a znížiť alebo zrušiť správne a iné poplatky platené

zahraničnými pracovníkmi alebo ich zamestnávateľmi,

3. zmierniť predpisy pre jednotlivcov a skupiny, ktoré upravujú zamestnávanie zahraničných

pracovníkov, a priznávajú:

4. právo svojim štátnym príslušníkom opustiť krajinu a vykonávať zárobkovú činnosť na území

ostatných zmluvných strán.

Čl. 19 Právo migrujúcich pracovníkov a ich rodín na ochranu a pomoc

Na zabezpečenie účinného výkonu práva migrujúcich pracovníkov a ich rodín na ochranu a

pomoc na území ktorejkoľvek zo zmluvných strán sa zmluvné strany zaväzujú:

1. udržiavať alebo presvedčiť sa o existencii vhodných bezplatných služieb, ktorými sa týmto

pracovníkom poskytuje pomoc, predovšetkým správne informácie, a prijímať všetky

potrebné opatrenia, ak to dovoľujú vnútroštátne zákony a iné predpisy a úpravy, proti

nepravdivej propagande týkajúcej sa vysťahovalectva a prisťahovalectva,

2. prijať príslušné opatrenia v rámci svojej právomoci na uľahčenie odchodu, cestovania a

prijímania týchto pracovníkov a ich rodín a zabezpečiť im príslušné a potrebné zdravotnícke

a lekárske služby a dobré hygienické podmienky počas cesty,

3. podporovať podľa potreby spoluprácu medzi verejnými alebo súkromnými sociálnymi

službami krajín, z ktorých sa príslušné osoby vysťahovali alebo do ktorých sa prisťahovali,

4. zabezpečiť takýmto pracovníkom, zákonne sa zdržiavajúcim na ich území, ak tieto záležitosti

upravujú zákony alebo iné predpisy a úpravy alebo ak podliehajú kontrole správnych

orgánov, nie menej priaznivé zaobchádzanie ako s ich vlastnými štátnymi príslušníkmi v

týchto záležitostiach:

a) v odmeňovaní, ďalších podmienkach zamestnávania a pracovných podmienkach,

b) v členstve v odborových organizáciách a vo využívaní výhod z kolektívneho

vyjednávania,

16

c) v ubytovaní,

5. zabezpečiť, aby sa s týmito pracovníkmi zákonne sa nachádzajúcimi na ich území

zaobchádzalo nie menej priaznivo ako s ich vlastnými štátnymi príslušníkmi, ak ide o dane,

poplatky alebo príspevky platené pracovníkmi z dôvodu zamestnania,

6. uľahčiť tak, ako je to možné, spojenie rodiny migrujúceho pracovníka, ktorý má povolenie

usadiť sa na danom území,

7. zabezpečiť takýmto pracovníkom zákonne sa nachádzajúcim na ich území nie menej

priaznivé zaobchádzanie ako s vlastnými štátnymi príslušníkmi v súdnych konaniach, ktoré

sa týkajú záležitostí uvedených v tomto článku,

8. zabezpečiť, aby takýchto pracovníkov zákonne sídliacich na ich území bolo možné

vypovedať len v prípade, ak ohrozia bezpečnosť štátu alebo porušia verejný poriadok alebo

morálku,

9. povoliť migrujúcim pracovníkom v rámci možností vymedzených zákonom prevod takých

častí zárobkov a úspor, ako si želajú,

10. rozšíriť ochranu a pomoc, ktorú zaručuje tento článok, na migrujúce samostatne zárobkovo

činné osoby, ak na ne možno aplikovať tieto opatrenia.

Revidovaná Európska sociálna charta Rady Európy je predmetom ratifikačného

procesu v podmienkach Slovenskej republiky a obsahuje širší rámec sociálnych práv

a ekonomických práv ako pôvodná Európska sociálna charta, v súčasnosti sa v podmienkach

Slovenskej republiky pripravuje jej ratifikácia.

Európska únia a služby zamestnanosti

Európska stratégia zamestnanosti má tri hlavné ciele, spočívajúce v dosiahnutí plnej

zamestnanosti, vo zvýšení produktivity a kvality práce a v podpore sociálnej kohézie. Do roku

2010 podľa Lisabonskej stratégie sa má dosiahnuť 70 % úroveň zamestnanosti, 60 % úroveň

zamestnanosti žien a 55 % úroveň zamestnanosti starších pracovníkov nad 55 rokov.

Na marcovom summite 2005 bola Lisabonská stratégia revidovaná, pričom bola prijatá

koncepcia „Partnerstvo pre rast a zamestnanosť“. Prístup Slovenskej republiky k týmto

európskym iniciatívam sa odzrkadlil v Národnom programe reforiem na roky 2006 – 2008

(pozri k tomu www.euroinfo.gov.sk).

Na úrovni Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa v rámci

strategických koncepcií a dokumentov vypracovali

- Stratégia podpory rastu zamestnanosti na základe reformy sociálneho systému a trhu

práce,

- Stratégia reformy zamestnávania vo verejnom sektore,

17

- Spoločné memorandum o inklúzii,

- Národný akčný plán zamestnanosti 2004 - 2006.

V súlade s Lisabonskou stratégiou bol vypracovaný Národný akčný plán zamestnanosti na

roky 2004 – 2006.

Európsky rámec zamestnanosti tvorí normatívna základňa Európskej únie

prostredníctvom aktuálnych normatívnych právnych aktov :

- Smernica Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého

zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich

poskytovaniu (termín transpozície tohto dokumentu je pre členské štáty 21. december 2007,

- Rozhodnutie Rady zo 4. októbra 2004 o usmerneniach politík zamestnanosti členských

štátov (2004/740/ES). V intenciách uvedeného dokumentu vláda Slovenskej republiky

vypracovala Národný akčný plán zamestnanosti (Uznesenie vlády Slovenskej republiky č.

906 z 22. septembra 2004),

- Odporúčanie Rady zo 14. októbra 2004 pre vykonávanie politiky zamestnanosti

v členských štátoch (2004/741/ES) atď.

Pramene sociálneho práva Európskej únie sa riadia všeobecnými právnymi

zásadami právneho štátu, ochrany ľudských práv a základných slobôd, zásadou právnej istoty,

zásadou subsidiarity (spoločenstvo, okrem svojej výlučnej kompetencie, vyvíja činnosť len

vtedy a len v takom rozsahu, pokiaľ ciele navrhované touto činnosťou nemôžu byť uspokojivo

dosiahnuté členskými štátmi a z dôvodov rozsahu alebo dôsledkov navrhovanej činnosti možno

ich lepšie dosiahnuť prostredníctvom spoločenstva), zásadou proporcionality, zásadou

solidarity, zásadou sociálnej spravodlivosti, zásadou rovnakého zaobchádzania a zákazu

diskriminácie atď.

Pramene sociálneho práva Európskej únie tvoria

- primárne právo (právo, ktoré vyplýva z medzinárodnoprávnej povahy a ktoré obsahujú

zakladajúce zmluvy, ich zmeny, doplnky, prílohy, protokoly, vyhlásenia, Jednotný európsky

akt z roku 1986, akty o pristúpení nových členských štátov). Primárne právo Európskych

spoločenstiev vzniká na základe Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (ďalej len

„ZES“), ktoré vytvorením spoločného trhu, hospodárskej a menovej únie a uskutočňovaním

spoločných politík podporuje v celom spoločenstve harmonický, vyrovnaný a trvalo

udržateľný rozvoj hospodárskych činností, vysokú úroveň zamestnanosti a sociálnej

ochrany, rovnoprávne postavenie žien a mužov, trvalý neinflačný rast, vysokú úroveň

konkurencieschopnosti a zbližovania hospodárskej výkonnosti, vysokú úroveň ochrany

a zlepšovania kvality životného prostredia, zvyšovanie životnej úrovne a kvality života,

18

hospodársku a sociálnu súdržnosť a solidaritu medzi členskými štátmi. V oblasti

zamestnanosti zmluva predpokladá ako činnosti spoločenstva aj otázky pohybu osôb,

podporu koordinácie politík zamestnanosti členských štátov so zreteľom na posilnenie

ich účinnosti rozvíjaním koordinovanej stratégie zamestnanosti, politiku v sociálnej

oblasti, vrátane Európskeho sociálneho fondu, posilnenie hospodárskej a sociálnej súdržnosti

atď. Právo Európskeho spoločenstva sa nazýva komunitárne právo. Sociálne právo Európskej

únie tvorí súbor normatívnych právnych aktov aj na základe Zmluvy o Európskej únii (ďalej

len „ZEÚ), tvoriacej tzv. primárne právo, prijatej v Maastrichte v roku 1992, novelizovanej

Amsterdamskou zmluvou v roku 1997 a Zmluvou z Nice z roku 2000. Európska únia je

založená na Európskych spoločenstvách,

- sekundárne právo Európskej únie a Európskeho spoločenstva (nariadenia, smernice,

rozhodnutia, odporúčania a stanoviská, všeobecné usmernenia, spoločné zásady, stratégie),

- sudcovské právo a rozhodnutia Súdneho dvora a Súdneho dvora prvého stupňa (aplikácia,

interpretácia a doplnenie práva, vyplnenie medzier v práve Európskej únie),

- právne obyčaje (vyplývajú z ich dlhodobého používania a z presvedčenia o ich súlade

s právom) a 

- medzinárodné zmluvy (prijaté a uzatvorené s tretími štátmi alebo pôsobiace v rámci Európskej

únie).

Základné sociálne ciele Spoločenstva a členských štátov v sociálnej oblasti ustanovuje

najmä Článok 136 ZES: podpora zamestnanosti, zlepšovať životné a pracovné podmienky tak,

aby sa dosiahlo ich zosúladenie pri zachovaní dosiahnutej úrovne, primeraná sociálna ochrana,

sociálny dialóg, rozvoj ľudských zdrojov so zreteľom na permanentne vysokú zamestnanosť

a boj proti vylučovaniu z trhu práce. Na dosiahnutie týchto cieľov Spoločenstvo, okrem iného,

podporuje a dopĺňa činnosti členských štátov (Článok 137 ZES), určuje podmienky

zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín s riadnym pobytom na území spoločenstva,

integráciu osôb vylúčených z trhu práce, rovnosť medzi mužmi a ženami pokiaľ ide o rovnaké

príležitosti trhu práce a zaobchádzanie v práci, boj proti vylučovaniu osôb zo spoločnosti

a modernizácia systémov sociálnej ochrany. Za týmto účelom môže Rada prijímať opatrenia na

podporu spolupráce medzi členskými štátmi.

V podmienkach Európskej únie pôsobí spoločný jednotný vnútorný trh, ktorý zahŕňa

oblasť bez vnútorných hraníc a v ktorej je zaručený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu

v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy.

Voľný pohyb osôb je základným ľudským právom a pôsobí aj na služby zamestnanosti

alebo v ich rámci.

19

Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny musia komunikovať s občanmi Európskej únie.

Občanom únie je každá osoba, ktorá má štátnu príslušnosť členského štátu a požíva práva, ktoré

poskytuje ZES i povinnosti, ktoré mu táto zmluva ukladá. Každý občan Únie má právo slobodne

sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov, pričom podlieha obmedzeniam

a podmienkam ustanoveným v tejto zmluve a v opatreniach prijatých na jej vykonanie. Sociálne

právo Európskej únie upravuje najmä voľný pohyb osôb – pracovníkov a osôb samostatne

zárobkovo činných, a to s väčším rozsahom ochrany ekonomicky činných osôb (vrátane ich

rodinných príslušníkov) ako v prípadoch voľne sa pohybujúcich iných osôb, pričom pôsobí

zrušenie akejkoľvek diskriminácie pracovníkov členských štátov na základe štátnej príslušnosti,

pokiaľ ide o zamestnanie, odmenu za prácu a ostatné pracovné podmienky. Slovenská republika

ustanovila zásadu rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení, zdravotnej starostlivosti,

poskytovaní tovarov i služieb a vo vzdelaní. V pracovnoprávnych vzťahoch a v obdobných

právnych vzťahoch upravujú uvedené princípy najmä Antidiskriminačný zákon č. 365/2004 Z.

z., Zákonník práce a zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších

predpisov atď.

V sekundárnom práve Európskej únie voľný pohyb osôb a voľný pracovníkov

upravujú:

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov

Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia

členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221EHS,

68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS a 93/96/EHS,

Text s významom pre EHP (Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s.77 – 123),

- Nariadenie Rady (EHS) č. 1612/1968 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov

v rámci Spoločenstva.

Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov obsahuje

ako svoju prílohu prehľad transponovaných smerníc Európskej únie pre oblasť služieb

zamestnanosti.

Týmto zákonom sa transponujú smernice:

Smernica Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého

zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave

a postupu v zamestnaní a pracovných podmienok,

Smernica Rady 86/613/EHS z 11. decembra 1986 o uplatňovaní zásady rovnakého

zaobchádzania s mužmi a ženami vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo

20

činné osoby vrátane činnosti v poľnohospodárstve a o ochrane samostatne zárobkovo

činných žien počas tehotenstva a materstva,

Smernica Rady 91/383/EHS z 25. júna 1991, ktorou sa dopĺňajú opatrenia na zlepšenie

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pracovníkov v trvalom alebo dočasnom

zamestnaneckom pomere,

Smernica Európskeho parlamentu a rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní

pracovníkov v rámci poskytovania služieb,

Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre

rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní,

Smernica Rady 97/80/ES z 15. decembra 1997 o dôkaznom bremene v prípadoch

diskriminácie založenej na pohlaví,

Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania

s osobami bez ohľadu na rasový a etnický pôvod.

Súčasťou právnej regulácie voľného pohybu osôb sú i ustanovenia

- o úzkej spolupráci medzi vnútroštátnymi službami zamestnanosti, odstraňovaní prekážok

liberalizácie pohybu pracovníkov a slobodného výberu zamestnania, vytvorení mechanizmu

prepojenia ponuky a dopytu na trhu práce,

- o opatreniach v oblasti sociálneho zabezpečenia, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie

voľného pohybu pracovníkov (úprava, ktorá zabezpečí migrujúcim pracovníkom a od nich

závislým osobám započítanie všetkých období braných do úvahy podľa zákonov príslušnej

krajiny za účelom získania a trvania nároku na dávky a vypočítanie ich výšky a na vyplácanie

dávok osobám s bydliskom na území členských štátov). Základným právnym predpisom

v tejto oblasti je Nariadenie Rady č. 1408/1971 EHS o uplatňovaní systémov sociálneho

zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva

v znení neskorších predpisov.

ZEÚ v Článku 2 ustanovuje ciele Únie v podpore hospodárskeho a sociálneho pokroku

a vysokej úrovne zamestnanosti, rovnaké ciele obsahuje aj Európske spoločenstvo v ZES,

pričom činnosti spoločenstva zahŕňajú, okrem iného, vnútorný trh charakterizovaný zrušením

prekážok pre voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu medzi členskými štátmi, podporu

koordinácie politík zamestnanosti členských štátov so zreteľom na posilnenie ich účinnosti

rozvíjaním koordinovanej stratégie zamestnanosti. Právne relevantné sú i činnosti spoločenstva

v oblasti politiky v sociálnej oblasti zahŕňajúcu Európsky sociálny fond, posilnenie

hospodárskej a sociálnej súdržnosti atď.

21

V ZES (Články 125 až 130) sú uvedené zmluvné primárne oblasti politiky

zamestnanosti:

- práca na rozvoji koordinovanej stratégie zamestnanosti, podpore kvalifikovanej, vyškolenej

a pružnej pracovnej sily a na pracovných trhoch reagujúcich na podmienky hospodárskych

zmien,

- politiky zamestnanosti členských štátov, v spojení s politikami spoločenstva,

- prerokúvanie spoločnej správy o situácii v zamestnanosti každoročne na summite Európskej

rady, ustanovenie každoročných usmernení, ktoré členské štáty zohľadnia vo svojich

politikách zamestnanosti, predkladanie výročných správ členských štátov Komisii a Rade

a vypracovanie výročnej správy o situácii zamestnanosti v spoločenstve a o uskutočňovaní

usmernení pre zamestnanosť, prijímanie motivačných opatrení v oblasti zamestnanosti,

- ustanovenie Výboru pre zamestnanosť (EMCO) s poradnou funkciou atď.

Orgány Európskej únie v politike zamestnanosti predstavuje na úrovni Európskeho

parlamentu predovšetkým Výbor pre sociálne veci a zamestnanosť. Na úrovni Komisie pôsobí

Generálne riaditeľstvo pre zamestnanosť, ktoré koordinuje prácu so štatistickým úradom

Eurostat (http://epp.eurostat.cec.eu.int ).

Európska komisia prijala 12. júla 2005 Integrované usmernenia pre rast

a zamestnanosť na roky 2005 – 2008 (Ú. v. EÚ L 205/21 zo 6. augusta 2005). Aktuálne úlohy

európskeho sociálneho programu tvoria úlohy v realizácii lisabonskej stratégie, v tvorbe

nových pracovných miest, v presadzovaní jednoty ekonomickej a sociálnej dimenzie

(Lisabonský program Spoločenstva). Európska stratégia zamestnanosti (ESZ) orientuje

a koordinuje priority politiky zamestnanosti, ktoré vyplývajú zo záväzkov členských štátov

Európskej únie. V rámci otvorenej metódy koordinácie sa používajú princípy subsidiarity

(rovnováha medzi úrovňou Európskej únie a členskými štátmi; spoločenstvo vyvíja činnosť

v oblastiach mimo výlučnej kompetencie len vtedy a len v takom rozsahu, pokiaľ ciele tejto

činnosti nemôžu byť uspokojivo dosiahnuté členskými štátmi a z dôvodov rozsahu alebo

dôsledkov navrhovanej činnosti možno ich lepšie dosiahnuť prostredníctvom spoločenstva),

konvergencie (spoločné opatrenia), vzájomného vzdelávania (http://www.mutual-learning-

employment.net), integrovaného prístupu (štrukturálne reformy aj v sociálnej, vzdelávacej,

daňovej, podnikateľskej a regionálnej politike) a riadenie podľa cieľov (kvalifikované merania,

ciele a referenčné hodnoty pre optimálne monitorovanie). ESZ integruje nástroje podpory politík

zamestnaností na dosiahnutie cieľov Lisabonskej stratégie („vytvorenie viac a lepších

pracovných príležitostí“), vrátane použitia metódy sociálneho dialógu a zdrojov Európskeho

sociálneho fondu. Riadenie ESZ sa zaradilo do tzv. lisabonského cyklu riadenia.

22

Európska únia prijala v roku 1989 ako neprávnu deklaráciu Chartu základných

sociálnych práv pracovníkov Európskeho spoločenstva, ktorá obsahuje aj v oblasti

zabezpečenia práva na prácu základné sociálne práva (voľný pohyb so sociálnou ochranou

v prijímajúcej krajine, zlepšovanie životných a pracovných podmienok, sociálna ochrana pre

pracovníkov, ktorí bez ohľadu na svoje postavenie a na veľkosť podniku, v ktorom pracujú,

majú nárok na dávky sociálneho zabezpečenia na dostatočnej úrovni).

Charta základných práv Európskej únie (7. december 2000, Nice) má byť súčasťou

tzv. Lisabonskej zmluvy a obsahuje ochranu ľudskej dôstojnosti, zákaz otroctva a nútených

prác, ako základnú slobodu, okrem iných, vymedzuje rešpektovanie súkromného a rodinného

života, ochranu osobných údajov, slobodu združovania, právo na vzdelanie, slobodu podnikania

i slobodnú voľbu povolania a právo na prácu (každý má právo na prácu a vykonávanie slobodne

zvoleného alebo prijatého povolania; každý občan Únie si môže slobodne hľadať zamestnanie,

pracovať, usadiť sa a poskytovať služby v ktoromkoľvek členskom štáte). Štátni príslušníci

tretích krajín, ktorí majú povolenie pracovať na území členských štátov, majú právo na rovnaké

pracovné podmienky ako občania Únie. Charta zaručuje nediskrimináciu, ochranu starších osôb,

integráciu osôb so zdravotným postihnutím i v zamestnaní, ochranu migrujúcich atď. V Čl. 29

upravuje právo na prístup k službám zamestnanosti (každý má právo na prístup

k bezplatným službám zamestnanosti).

Globalizácia prináša vysoký stupeň flexibility a presuny kapitálu ohrozujú stabilitu

zamestnanosti. Európska únia v týchto súvislostiach vytvorila Európsky fond pre

vyrovnávanie sa s globalizáciou (ďalej len „EGF“), ktorý má už aj prvé realizačné fázy. Podľa

informácií Euractiv (8. august 2008) Európska komisia schválila vyše 10, 5 milióna eur pre

španielskych zamestnancov automobilky Delphi ako dôsledok rozhodnutia americkej firmy,

ktorá ako nadnárodná korporácia presťahovala prevádzky do haly v Tangiers, kde je lacnejšia

pracovná sila, daňové úľavy a geografická blízkosť k nerastným surovinám. Podobne Komisia

predložila návrh na odškodnenie 600 litovských občanov, celkové odškodnenie z EGF sa blíži

k 33 miliónom eur.

Vnútroštátny normatívny právny režim Slovenskej republiky obsahuje právnu

úpravu ľudských práv, pracovné právo a právo sociálneho zabezpečenia. Okrem uvedených

právnych odvetví v službách zamestnanosti sa uplatňuje občianske právo, postavenie

a obchodnoprávne vzťahy zamestnávateľských subjektov a podnikanie reguluje najmä obchodné

právo, v administratívnom konaní vo veciach služieb zamestnanosti pôsobí správne právo.

23

Ľudské práva a základné slobody

Základ úpravy a garancií ľudských práv a základných slobôd tvorí predmet právnej

regulácie ústavnoprávnej úpravy (sociálne práva a ekonomické práva pôsobia ako súčasť

systému ľudských práv a slobôd).

Ústava Slovenskej republiky upravuje sociálne práva a ekonomické práva vo vzťahu

k zamestnanosti a z hľadiska základného ľudského práva - práva na prácu. Podľa Čl.35 ods.1

Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako

aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Zákon môže ustanoviť podmienky a

obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo činností (Čl.35 ods. 2).

Na základe ustanovenia Čl. 35 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky občania majú právo

na prácu. Štát v primeranom rozsahu hmotne zabezpečuje občanov, ktorí nie z vlastnej viny

nemôžu toto právo vykonávať. Podmienky ustanoví zákon. Zákon môže ustanoviť odchylnú

úpravu práv uvedených v odsekoch 1 až 3 pre cudzincov.

Okrem iných ústavných záruk súčasťou práva na prácu je i ochrana zamestnancov proti

svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii v zamestnaní (Čl. 36 písm. b/). Ženy,

mladiství a osoby zdravotne postihnuté majú právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a právo

na osobitné pracovné podmienky. Mladiství a osoby zdravotne postihnuté majú právo na

osobitnú ochranu v pracovných vzťahoch a na pomoc pri príprave na povolanie.

Právo na prácu, právo na zamestnanie a právo na vhodné zamestnanie

Podľa pojmového aparátu katalógov sociálnych práv a ekonomických práv v systéme

ľudských práv sa rozlišuje v otázkach zamestnanosti právo na prácu (dôstojnú a slušnú prácu),

právo na zamestnanie (právo na zabezpečenie zamestnania, právo na prístup k zamestnaniu)

a právo na vhodné zamestnanie.

Právo na prácu je subjektívne právo každého občana, ktorého obsahom je

a) právo prácu dostať,

b) právo prácu si udržať a možnosť ju reálne vykonávať a 

c) právo na poskytnutie služieb zamestnanosti, vrátane práva na sociálne zabezpečenie

v prípade nezamestnanosti.

Právo na prácu a právo na zamestnanie sa realizujú prostredníctvom politiky

zamestnanosti (tzv. veľká politika zamestnanosti) a prostredníctvom politiky trhu práce (tzv.

malá politika). Politika zamestnanosti má dimenzie v rámci globalizácie až na svetovej

a európskej úrovni, na úrovni Európskej únie (Európskeho hospodárskeho priestoru), realizuje

sa štátna politika zamestnanosti na makroekonomickej úrovni a na makrosociálnej úrovni, na

regionálnej úrovni i na lokálnej úrovni. Zamestnanie na účely slovenského zákona o službách

24

zamestnanosti je vykonávanie zárobkovej činnosti zamestnancov, prevádzkovanie alebo

vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti samostatne zárobkovo činnou osobou a

vykonávanie slobodného povolania podľa osobitných predpisov.

MOP používa inštrumenty sociálnej práce aj v riešení svetovej problematiky

zamestnanosti. Podľa MOP (odsek 9 Rezolúcie o odbornej príprave rozvoja ľudských zdrojov,

88. zasadnutie Medzinárodnej konferencie práce v roku 2000) „zamestnateľnosť“ je široko

definovaný pojem. Je to kľúčový výsledok kvalitného vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj

viacerých politík. Tento pojem obsahuje zároveň znalosti, poznatky a spôsobilosti, ktoré zvyšujú

schopnosť pracovníka nájsť si a udržať pracovné miesto, úspešne napredovať v práci a

prispôsobovať sa zmenám, nájsť si iné pracovné miesto, ak sa tak rozhodne, alebo ak o miesto

prišla/prišiel, a ľahšie vstupovať na trh práce v rôznych obdobiach životného cyklu. Jednotlivci

sú najlepšie zamestnateľní vtedy, keď majú široko založené vzdelanie a odbornú prípravu,

základné a prenosné znalosti, ako je schopnosť tímovej práce, riešenia problémov, znalosť

informačnej a komunikačnej technológie (IKT), komunikačné a jazykové schopnosti, schopnosť

učiť sa a dokázať chrániť seba i kolegov pred pracovným rizikom a chorobami. Táto

kombinácia znalostí im umožňuje prispôsobovať sa zmenám vo svete práce. Zamestnateľnosť

pokrýva aj viaceré znalosti, ktoré sú nevyhnutné na získanie a udržanie dôstojnej práce.

Podnikanie môže prispievať k tvorbe pracovných príležitostí a teda aj k zamestnateľnosti.

Zamestnateľnosť nie je len však funkciou odbornej prípravy - vyžaduje si aj viacero ďalších

nástrojov, ktorých výsledkom sú existujúce pracovné miesta, zvýšenie počtu kvalitných

pracovných miest a udržateľné zamestnanie. Zamestnateľnosť pracovníkov možno udržať iba v

takom ekonomickom prostredí, ktoré podporuje rast počtu pracovných miest a ktoré oceňuje

individuálne a kolektívne investície do odbornej prípravy rozvoja ľudských zdrojov“.

„Podzamestnanosť“ znamená: - nevyužívanie alebo neúčinné využívanie znalostí, kvalifikácie

alebo skúseností pracovníkov u zamestnávateľa, - nedostatok práce pre všetkých pracovníkov v

štáte, - nemožnosť získať zamestnanie na príslušnej úrovni (v príslušnej získanej kvalifikácii).

Ako ekvivalenty sa používajú pojmy „zamestnateľnosť, rovnosť príležitostí, podnikanie a tvorba

zamestnanosti - employability, equal opportunities, entrepreneurship and employment creation.

Zákonník práce v Základných zásadách ustanovuje zásadné princípy pracovného

práva aj v týchto súvislostiach. Zásady pracovného práva sú právne myšlienky, ktoré sú záväzné

pre oblasť tvorby pracovného práva, pre aplikáciu pracovného práva, pre jeho interpretáciu, ako

i v otázkach tvorby kolektívnych zmlúv a tvorby i výkladu právnych úkonov. Zásady

25

pracovného práva, vyjadrené v Zákonníku práce sú záväzné i pre všetkých účastníkov

pracovnoprávnych vzťahov v oblasti služieb zamestnanosti.

Podľa ustanovení Čl. 1 Zákonníka práce fyzické osoby majú právo na prácu a na

slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na

ochranu proti nezamestnanosti. Tieto práva im patria bez akýchkoľvek obmedzení a priamej

diskriminácie alebo nepriamej diskriminácie podľa pohlavia, manželského stavu a rodinného

stavu, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného

postihnutia, viery a náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti,

národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku,

rodu alebo iného postavenia s výnimkou prípadu, ak to ustanovuje zákon alebo ak je na výkon

prác vecný dôvod, ktorý spočíva v predpokladoch alebo požiadavkách a v povahe práce, ktorú

má zamestnanec vykonávať.

Pracovné právo má zmluvnú podstatu a má zmluvný charakter. Podľa Čl. 2

Zákonníka práce pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu vznikať len so súhlasom

fyzickej osoby a zamestnávateľa.

Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s

dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka

pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

V oblasti služieb zamestnanosti má relevanciu i Čl. 6 Zákonníka práce, podľa ktorého

ženy a muži majú právo na rovnaké zaobchádzanie, ak ide o prístup k zamestnaniu,

odmeňovanie a pracovný postup, odborné vzdelávanie a o pracovné podmienky. Ženám sa

zabezpečujú pracovné podmienky umožňujúce im účasť na práci s ohľadom na ich fyziologické

predpoklady a s ohľadom na ich spoločenskú funkciu v materstve a ženám a mužom s ohľadom

na ich rodinné povinnosti pri výchove detí a starostlivosti o ne. Podľa Čl. 8 Zákonníka práce

zamestnávatelia sú povinní robiť opatrenia v záujme ochrany života a zdravia zamestnancov pri

práci a zodpovedajú podľa tohto zákona za škody spôsobené zamestnancom pracovným úrazom

alebo chorobou z povolania. Zamestnanci majú právo na hmotné zabezpečenie pri neschopnosti

na prácu, v starobe a v súvislosti s tehotenstvom a rodičovstvom na základe predpisov o

sociálnom zabezpečení. Zamestnancom so zmenenou pracovnou schopnosťou zamestnávateľ

zabezpečuje pracovné podmienky umožňujúce im uplatniť a rozvíjať ich schopnosti na prácu s

ohľadom na ich zdravotný stav. Pracovnoprávne vzťahy sú v čase neschopnosti zamestnancov

na prácu z dôvodov choroby, úrazu, tehotenstva alebo materstva a rodičovstva vo zvýšenej

miere chránené zákonom.

26

Všeobecným princípom pracovného práva sú i ustanovenia Čl. 9 Zákonníka práce, podľa

ktorých zamestnanci a zamestnávatelia, ktorí sú poškodení porušením povinností vyplývajúcich

z pracovnoprávnych vzťahov, môžu svoje práva uplatniť na súde. Zamestnávatelia nesmú

znevýhodňovať a poškodzovať zamestnancov preto, že zamestnanci uplatňujú svoje práva

vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov.

Zákon o službách zamestnanosti ustanovuje v § 14 právo na prístup k zamestnaniu,

ktorým je právo občana, ktorý chce pracovať, môže pracovať a hľadá zamestnanie, na služby

podľa tohto zákona zamerané na pomoc a podporu uľahčenia jeho vstupu na trh práce vrátane

pomoci a podpory vstupu a zotrvania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie na trhu práce

najmenej počas obdobia šiestich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Občan má

právo na prístup k zamestnaniu bez akýchkoľvek obmedzení v súlade so zásadou rovnakého

zaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou

osobitným zákonom. V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia

aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného

zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, zdravotného postihnutia,

veku, majetku, rodu alebo iného postavenia. Uplatňovanie práv a povinností vyplývajúcich z

práva na prístup k zamestnaniu musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva

a povinnosti zneužívať na škodu druhého občana. Nikto nesmie byť v súvislosti s uplatňovaním

práva na prístup k zamestnaniu prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného

občana na úrad alebo na zamestnávateľa sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného

stíhania.

Občan má právo slobodne si zvoliť zamestnanie a vykonávať ho na celom území Slovenskej

republiky alebo si môže zabezpečiť zamestnanie v zahraničí.

Vhodné zamestnanie na účely zákona o službách zamestnanosti je zamestnanie, ktoré

zohľadňuje zdravotný stav občana, prihliada na jeho kvalifikáciu, odborné zručnosti alebo druh

doteraz vykonávanej práce. Vhodné zamestnanie na účely sprostredkovania zamestnania podľa

tohto zákona je zamestnanie, v ktorom týždenný pracovný čas nie je kratší ako polovica z

ustanoveného týždenného pracovného času. Vhodné zamestnanie si občan hľadá sám, za

pomoci úradu alebo za pomoci právnickej osoby alebo fyzickej osoby, a to podľa § 11 ods. 2

písm. b) až e) citovaného zákona.

Predmetom právnej úpravy služieb zamestnanosti je vymedzenie právnych vzťahov

(pracovnoprávnych vzťahov), postavenie subjektov právnej regulácie služieb zamestnanosti

a vymedzenie obsahu pracovnoprávnych vzťahov zamestnanosti (práv a povinností účastníkov

27

konkrétnych pracovnoprávnych vzťahov v tejto oblasti). Objektom (predmetom)

pracovnoprávnych vzťahov je to, ohľadom čoho účastníci vstupujú do právnych vzťahov, resp.

to, ako sa v týchto vzťahoch správajú.

Pracovné právo v úzkej súvislosti s právom sociálneho zabezpečenia upravuje najmä

pracovnoprávne vzťahy, ktoré sa charakterizujú ako individuálne pracovnoprávne vzťahy

a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. Zákonník práce (§ 1) upravuje individuálne

pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické

osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. Pracovnoprávne vzťahy

vznikajú najskôr od uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo

pracovného pomeru, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Individuálne pracovnoprávne vzťahy sa podľa teórie pracovného práva charakterizujú

ako základné druhy individuálnych pracovnoprávnych vzťahov (pracovný pomer, služobný

pomer, štátnozamestnanecký pomer a pracovnoprávne vzťahy vo verejnej službe,

pracovnoprávne vzťahy založené na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovný

pomer /dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci

študenta/, pracovnoprávne vzťahy osobitných skupín občanov, pracovnoprávne vzťahy s cudzím

prvkom /pracovnoprávne vzťahy cudzincov a osôb bez štátnej príslušnosti/ atď.).

Odvodené druhy individuálnych pracovnoprávnych vzťahov súvisia so základnými

druhmi pracovnoprávnych vzťahov, predchádzajú im, sú ich súčasťou alebo dôsledkom:

- pracovnoprávne vzťahy v oblasti služieb zamestnanosti,

- predzmluvné pracovnoprávne vzťahy,

- pracovnoprávne vzťahy kontroly, dozoru, dohľadu a sankčné vzťahy,

- zodpovednostné pracovnoprávne vzťahy,

- procesné vzťahy pri prejednávaní a rozhodovaní pracovných sporov (individuálnych

pracovných sporov a kolektívnych pracovných sporov) atď.

Kolektívne pracovnoprávne vzťahy v oblasti služieb zamestnanosti obsahuje

novelizovaný zákon o službách zamestnanosti v redukovanej podobe, najmä z hľadiska

pôsobnosti právnej úpravy pôvodného zákona o zamestnanosti, kde bola participácia vo

verejnoprávnej inštitúcii (Národný úrad práce) na podstatne na vyššej úrovni. Podľa § 10

zákona o službách zamestnanosti sa zaviedol inštitút partnerstva. Partnerstvo na účely tohto

zákona je zoskupenie osôb vytvorené s cieľom spoločne realizovať projekty a programy

alebo programy podpory zamestnania uchádzača o zamestnanie alebo záujemcu o zamestnanie,

28

alebo projektu alebo programu zameraného na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov

starších ako 50 rokov veku, občanov so zdravotným postihnutím, absolventov škôl,

zamestnancov s nízkou mzdou podľa § 50a. Partnerstvo môže byť vytvorené obcou, združením

obcí, samosprávnym krajom, občianskym združením, neziskovou organizáciou, nadáciou,

bankou a ďalšou osobou, ktorá sa podieľa na realizácii aktivít projektu alebo programu. Pri

realizácii projektov alebo programov podľa prvej vety partnerstvo spolupracuje s úradom.

V dohode o vytvorení partnerstva uvedú účastníci najmä

a) účastníkov partnerstva,

b) dátum vzniku partnerstva a dĺžku trvania partnerstva,

c) účel partnerstva,

d) práva a povinnosti účastníkov partnerstva,

e) spôsob financovania účelu partnerstva.

Kolektívne pracovnoprávne vzťahy sa realizujú tiež podľa § 16 zákona o službách

zamestnanosti, podľa ktorého sa kreujú výbory pre otázky zamestnanosti na riešenie zásadných

otázok zamestnanosti a na schvaľovanie použitia aktívnych opatrení na trhu práce. Vo svojom

územnom obvode zriaďuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny výbor pre otázky

zamestnanosti (ďalej len "výbor"). Výbor má pozostávať z desiatich členov, z toho má mať

dvoch zástupcov úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, dvoch zástupcov samosprávneho kraja,

do ktorého územného obvodu úrad patrí, dvoch zástupcov miest a obcí, dvoch zástupcov

zamestnávateľov pôsobiacich v územnom obvode úradu a dvoch zástupcov odborových

organizácií pôsobiacich v územnom obvode úradu. Zástupcov úradu vymenúva a odvoláva

generálny riaditeľ ústredia, zástupcov samosprávneho kraja volí a odvoláva zastupiteľstvo

samosprávneho kraja, zástupcov miest a obcí vymenúva a odvoláva reprezentatívna organizácia

miest a obcí, zástupcov odborových organizácií na základe vzájomnej dohody vymenúvajú ich

reprezentatívne organizácie, zástupcov zamestnávateľov na základe vzájomnej dohody

vymenúvajú ich reprezentatívne organizácie. Funkčné obdobie členov výboru trvá štyri roky. Do

pôsobnosti výboru patrí schvaľovať

a) priority podpory zamestnanosti v územnom obvode úradu, najmä vzdelávanie a prípravu

pre trh práce a podporu začleňovania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie na trh

práce,

b) použitie tých aktívnych opatrení na trhu práce a rozsah ich financovania, na ktoré nie je

právny nárok a ktoré zároveň nie sú financované za podpory Európskeho sociálneho

fondu, vrátane projektov a programov podľa § 54 ods. 2 písm. c) a d).

29

Návrhy predkladá výboru na schválenie úrad na základe a) priorít celoštátnej stratégie

zamestnanosti, b) priorít samosprávneho kraja na zlepšenie ekonomickej a sociálnej situácie a na

zvýšenie rozsahu a kvality pracovných miest v samosprávnom kraji, c) požiadaviek miest a obcí

na podporu zamestnania alebo udržiavania pracovných návykov ich obyvateľov, ktorí sú

ohrození sociálnym vylúčením alebo ktorí sú sociálne vylúčení.

Súčasťou kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov sú ako ich účastníci aj poradné orgány

na úrovni úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. Ústredie a úrad si vytvárajú na účely

konzultácií v oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti poradné komisie, ktoré sú ich

poradnými a konzultatívnymi orgánmi na prijímanie opatrení týkajúcich sa výkonu štátnej

správy v oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti. Členmi poradných komisií v oblasti

sociálnych vecí a služieb zamestnanosti môžu byť zástupcovia zamestnávateľov, zástupcovia

zamestnancov, zástupcovia obcí, zástupcovia samosprávnych krajov a zástupcovia

mimovládnych organizácií. Ak sú členmi poradných komisií v oblasti sociálnych vecí a služieb

zamestnanosti zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia zamestnancov, sú zastúpení v

rovnakom počte.

Účastníci pracovnoprávnych vzťahov podľa zákona o službách zamestnanosti, ktorý

upravuje právne vzťahy pri poskytovaní služieb zamestnanosti na účely tohto zákona sú:

a) orgán štátnej správy,

b) Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny,

c) úrad práce, sociálnych vecí a rodiny,

d) samosprávny kraj,

e) obec,

f) občianske združenie, nezisková organizácia a nadácia podľa osobitných predpisov,

g) zamestnávateľ,

h) partnerstvo podľa § 10,

i) uchádzač o zamestnanie podľa § 6,

j) záujemca o zamestnanie podľa § 7,

k) zamestnanec,

l) samostatne zárobkovo činná osoba,

m) právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva činnosti podľa tohto zákona, najmä

pri sprostredkovaní zamestnania, odborných poradenských službách, vzdelávaní a príprave

pre trh práce a pri začleňovaní znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie na trh práce,

n) štátny príslušník krajiny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie, štátom, ktorý je

zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, a Švajčiarskou

30

konfederáciou. Občan štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom

hospodárskom priestore, a občan Švajčiarskej konfederácie a ich rodinní príslušníci majú

rovnaké právne postavenie v právnych vzťahoch vznikajúcich podľa tohto zákona ako

občan Slovenskej republiky, ak tento zákon neustanovuje inak. Voči štátu, ktorý je

zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, a voči Švajčiarskej

konfederácii sa na účely tohto zákona postupuje rovnako ako voči členskému štátu

Európskej únie. Cudzina na účely tohto zákona je štát, ktorý nie je členským štátom

Európskej únie. Európsky hospodársky priestor tvorí 27 členských štátov Európskej

únie, Nórsko, Lichtenštajnsko, Island a Švajčiarska konfederácia.

Podľa § 3 zákona o službách zamestnanosti zamestnávateľ na účely tohto zákona je

právnická osoba, ktorá má sídlo alebo sídlo svojej organizačnej jednotky na území Slovenskej

republiky, alebo fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a ktorá

zamestnáva fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Za

zamestnávateľa na účely tohto zákona sa považuje aj organizačná zložka zahraničnej právnickej

osoby alebo zahraničnej fyzickej osoby s pracovnoprávnou subjektivitou, ktorá je oprávnená

podnikať na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu, a právnická osoba alebo

fyzická osoba, ktorá vykonáva činnosti podľa tohto zákona, najmä sprostredkovanie

zamestnania za úhradu, dočasné zamestnávanie, podporované zamestnávanie, poskytovanie

odborných poradenských služieb, vykonávanie vzdelávania a prípravy pre trh práce pre

uchádzačov o zamestnanie, pre záujemcov o zamestnanie a pre zamestnancov na území

Slovenskej republiky, právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je zamestnávateľom a

ktorá chce prijať fyzickú osobu do pracovného pomeru alebo do obdobného pracovného vzťahu

a z toho dôvodu požiada úrad o poskytnutie informačných a poradenských služieb pri výbere

zamestnanca podľa § 42 alebo o poskytnutie príspevku podľa § 50 alebo § 56 alebo ktorá chce

prijať uchádzača o zamestnanie na vykonávanie absolventskej praxe podľa § 51. Zamestnanec

na účely tohto zákona je fyzická osoba v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom

vzťahu. Samostatne zárobkovo činná osoba na účely tohto zákona je

a) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a

na vodných plochách a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu,

b) fyzická osoba, ktorá prevádzkuje alebo vykonáva živnosť podľa osobitného predpisu,

c) fyzická osoba, ktorá vykonáva činnosť podľa osobitných predpisov,

d) fyzická osoba, ktorá je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej

spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným podľa osobitného predpisu,

e) fyzická osoba, ktorá vykonáva sprostredkovanie zamestnania za úhradu podľa § 25,

31

f) fyzická osoba, ktorá vykonáva dočasné zamestnávanie podľa § 29,

g) fyzická osoba, ktorá vykonáva podporované zamestnávanie podľa § 58.

Uchádzač o zamestnanie na účely tohto zákona je občan, ktorý môže pracovať, chce

pracovať a hľadá zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu (ďalej

len "evidencia uchádzačov o zamestnanie") a ktorý

a) nie je zamestnanec podľa § 4, ak tento zákon neustanovuje inak,

b) neprevádzkuje ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť,

c) nevykonáva zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie alebo v cudzine,

d) vykonáva zárobkovú činnosť, za ktorú mzda alebo odmena nepresahuje 65 % zo sumy

životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, platného k prvému dňu

kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška mzdy alebo odmeny, zvýšeného o

príslušné úhrady preddavku na poistné na zdravotné poistenie a poistného na sociálne

poistenie platené zamestnancom a preddavku na daň z príjmov, pričom za zárobkovú

činnosť sa považuje osobné vykonávanie činností na základe pracovnoprávneho vzťahu

podľa osobitného predpisu alebo iného právneho vzťahu podľa osobitných predpisov;

skutočnosti o výške mzdy alebo odmeny preukazuje uchádzač o zamestnanie za uplynulý

kalendárny mesiac v termíne podľa § 34 ods. 5.

Záujemca o zamestnanie na účely tohto zákona je občan, ktorý si hľadá iné

zamestnanie alebo ktorý má záujem o poskytovanie odborných poradenských služieb a služieb

vzdelávania a prípravy pre trh práce a nie je uchádzačom o zamestnanie.

Znevýhodnený uchádzač o zamestnanie na účely tohto zákona je uchádzač o

zamestnanie, ktorý je

a) občan mladší ako 25 rokov veku, ktorý skončil sústavnú prípravu na

povolanie v dennej forme štúdia pred menej ako dvomi rokmi a nezískal svoje prvé

pravidelne platené zamestnanie,

b) občan starší ako 50 rokov veku,

c) občan vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 mesiacov

z predchádzajúcich 16 mesiacov,

d) občan, ktorý nevykonával zárobkovú činnosť ani sa nepripravoval na

povolanie v rámci sústavnej prípravy na povolanie alebo v systéme ďalšieho vzdelávania

najmenej počas 24 mesiacov pred dňom ostatného zaradenia do evidencie uchádzačov o

zamestnanie z dôvodu ťažkostí pri zosúlaďovaní svojho pracovného života a rodinného

života,

32

e) rodič alebo osoba, ktorej súd zveril dieťa do starostlivosti podľa osobitného

predpisu alebo osoba, ktorej bolo dieťa dočasne zverené do starostlivosti rozhodnutím

súdu podľa osobitného predpisu, starajúca sa najmenej o tri deti do skončenia povinnej

školskej dochádzky alebo osamelý rodič starajúci sa aspoň o jedno dieťa do skončenia

povinnej školskej dochádzky,

f) občan, ktorý stratil schopnosť vykonávať svoje doterajšie zamestnanie zo

zdravotných dôvodov a nie je občan so zdravotným postihnutím,

g) občan, ktorý sa sťahuje alebo sa sťahoval v rámci územia členských štátov

Európskej únie, alebo občan, ktorý má pobyt na území členského štátu Európskej únie na

účel výkonu zamestnania,

h) občan so zdravotným postihnutím,

i) občan, ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20 %,

ale najviac o 40 %,

j) cudzinec, ktorému bol udelený azyl,

k) občan, ktorý sa stal nezamestnaným z dôvodu skončenia pracovného pomeru

z organizačných dôvodov, z dôvodu ohrozenia chorobou z povolania, z dôvodu

dosiahnutia najvyššej prípustnej expozície na pracovisku podľa osobitného predpisu

alebo z dôvodu dosiahnutia veku, pre ktorý nemôže vykonávať pôvodné zamestnanie,

l) občan, ktorý neskončil sústavnú prípravu na povolanie na strednej škole,

m) občan, ktorý nezískal svoje prvé pravidelne platené zamestnanie pred

nástupom na výkon trestu odňatia slobody,

n) občan po skončení ústavnej výchovy a ochrannej výchovy,

o) občan po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu väzby

alebo občan, ktorému bola uložená iná sankcia podľa osobitného predpisu, ktorá trvala

najmenej šesť mesiacov.

33

2. Služby zamestnanosti a ľudské práva, sociálne práva a ekonomické práva

Základné právne, sociálne a ekonomické hodnoty, sociálne práva a hospodárske práva

Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky obsahuje základný rámec

pôsobenia účastníkov pracovnoprávnych vzťahov v oblasti služieb zamestnanosti a úradov

práce, sociálnych vecí a rodiny. V ekonomickej oblasti Programové vyhlásenie vlády Slovenskej

republiky podporuje skĺbenie hospodárskeho rastu a ekonomickej výkonnosti s rastom

zamestnanosti, sociálnej súdržnosti a zvyšovaním kvality života pre všetkých. Musí to byť

hospodársky rast postavený na vyššej kvalite, vzdelanosti a inovatívnosti, ktorý bude slúžiť

záujmom ľudí. Dosiahnutie takéhoto vzťahu bude veľmi náročné, pretože vláda Slovenskej

republiky mieni urobiť všetko potrebné pre zavedenie spoločnej európskej meny v roku 2009.

Cesta k spoločnej európskej mene nemôže viesť len cez lacnú pracovnú silu a obmedzovanie

verejných výdavkov. Vláda Slovenskej republiky je za cestu kvalitatívneho rastu ekonomiky,

efektívnej investičnej a proexportnej politiky, znižovania nezamestnanosti a priepastného

rozdielu v životnej úrovni občanov Slovenskej republiky a vyspelých členských štátov

Európskej únie, za cestu silných a stabilných verejných systémov.

Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky sa pri riešení uvedených cieľov

opiera o princípy a hodnoty a o tri inštitúty zakotvené v Ústave Slovenskej republiky a uznávané

v Európe:

Je to predovšetkým ľudská dôstojnosť považovaná za základný pilier koncepcie

ľudských práv a jednu z univerzálnych hodnôt, na ktorých je založená Európska únia. Popretie

ľudskej dôstojnosti alebo rovnosti v ľudskej dôstojnosti má vážne osobné, rodinné, sociálne, ale

aj politické dôsledky. Cieľom vlády Slovenskej republiky je uskutočnenie práva na ľudskú

dôstojnosť v každodennom živote vo všetkých jej základných prejavoch, ekonomický rozmer

nevynímajúc. Je to sociálny štát, ktorý Ústava Slovenskej republiky predpokladá od vzniku

samostatnej Slovenskej republiky tým, že upravuje a pre všetkých garantuje hospodárske,

sociálne a kultúrne práva v rozsahu typickom pre sociálny štát. Vláda Slovenskej republiky

všestranne podporí reálne smerovanie Slovenskej republiky k naplneniu jej charakteristiky ako

sociálneho štátu. Štátu, ktorý spolu s regiónmi, obcami, firmami a rodinami nesie diel

spoluzodpovednosti za podobu životných podmienok. Štátu rešpektujúceho solidaritu ako jednu

zo základných hodnôt Európskej únie.

34

Vláda Slovenskej republiky sa pri určovaní programových cieľov a spôsobov ich

dosiahnutia opiera aj o článok 55 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sa

hospodárstvo Slovenskej republiky zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej

trhovej ekonomiky.

Vláda uznáva, že základné vzťahy medzi ekonomikou, sociálnou sférou a prírodou sú

regulované Ústavou Slovenskej republiky a nepodliehajú ideológii politických strán. Takýto

postoj korešponduje so snahou Európskej únie o sociálne trhové hospodárstvo s vysokou

konkurencieschopnosťou, zamestnanosťou, sociálnym pokrokom a vysokou úrovňou ochrany

životného prostredia. V hospodárskej politike vláda Slovenskej republiky si kladie, okrem iného

nasledujúce programové ciele:

- pri tvorbe hospodárskej politiky štátu vychádzať z programových dokumentov Európskej

únie zameraných na spájanie hospodárskeho rastu a ekonomickej výkonnosti s rastom

zamestnanosti, sociálnou súdržnosťou a zvyšovaním kvality života pre všetkých. Vytvoriť

podmienky pre tempo hospodárskeho rastu nad 5% hrubého domáceho produktu ročne;

parametre hospodárskej politiky štátu nastaviť tak, aby dosahovaný hospodársky rast bol

sprevádzaný rastom reálnych miezd,

- rozpracovať národnú stratégiu rozvoja zamestnanosti. Podporovať samozamestnávateľov,

malých a stredných podnikateľov,

- splniť kritériá pre prechod na menu euro v roku 2009,

- dôsledne trvať na podpore vedomostne orientovanej ekonomiky a vytvárať spoločenskú

klímu, modely a reálne možnosti na ekonomické uplatnenie jednotlivca.

Vláda Slovenskej republiky v spolupráci s orgánmi územnej samosprávy vytvorí

podmienky na efektívne a transparentné využívanie fondov Európskej únie v súlade so všetkými

predpismi Európskej únie a Slovenskej republiky, najmä s cieľom vyrovnávania hospodárskych

a sociálnych disparít medzi regiónmi pri dosiahnutí maximálneho čerpania týchto fondov.

V oblasti politiky zamestnanosti vláda považuje za jedno zo základných kritérií

úspešnosti štátnej hospodárskej a sociálnej politiky čo najvyššiu mieru zamestnanosti. V

spolupráci so sociálnymi partnermi a orgánmi územnej samosprávy bude vláda na zabezpečenie

trvalo udržateľného hospodárskeho rastu, posilnenia sociálnej a územnej súdržnosti realizovať

politiky podporujúce rast trvalo udržateľnej zamestnanosti, zníženie nezamestnanosti a

ekonomickej nečinnosti. Snahy o rast zamestnanosti bude vláda spájať s vytváraním nových

pracovných miest vhodne stimulovanými investíciami, so zvyšovaním atraktívnosti pracovných

miest, kvality práce, produktivity práce, zapojením sa do poznatkovej ekonomiky a so

znižovaním podielu chudobných pracujúcich. Vláda prijme rázne opatrenia na uplatňovanie

35

programového a projektového prístupu zameraného na posilnenie sociálnej inklúzie,

predchádzanie vylúčeniu z trhu práce a podporu integrácie znevýhodnených skupín do

zamestnania, najmä absolventov škôl, osôb so zdravotným postihnutím, matiek s deťmi a osôb

vo veku blízkom dôchodkovému veku. Osobitná pozornosť bude venovaná podpore

príslušníkov rómskych marginalizovaných komunít, zníženiu regionálnych rozdielov z hľadiska

zamestnanosti, nezamestnanosti a produktivity práce, najmä v zaostávajúcich regiónoch s

vysokou nezamestnanosťou. V uvedenom smere bude posilnený aj rozsah a finančné

zabezpečenie programov a projektov.

V rámci aktívnej politiky trhu práce bude osobitne riešená podpora zamestnávania

absolventov škôl, a to podporou zamestnávateľov prostredníctvom odvodových stimulov pri

prijatí do zamestnania predovšetkým za účelom získania praktických skúseností a pracovných

návykov. Osobitné opatrenia budú zamerané na zvýšenie zamestnateľnosti mladých ľudí, ktorí

nemajú ukončenú základnú školu, formou vzdelávania tzv. druhej šance. Pri riešení týchto

problémov bude vláda úzko spolupracovať so sociálnymi partnermi a s orgánmi územnej

samosprávy. V lokalitách s vysokou mierou nezamestnanosti a chudobným obyvateľstvom

prijme projekty podpory vytvárania nových pracovných miest, projekty a programy na

získavanie a udržiavanie pracovných návykov, najmä pre marginalizované skupiny. Zapojenie

nízko kvalifikovaných dlhodobo nezamestnaných osôb do zamestnania bude vláda podporovať

poskytovaním vyrovnávacej dávky, ktorá by mala zvýšiť atraktivitu zamestnania sa aj v prípade

nízkej mzdy. Fakultatívne sa zavedú nové pracovné programy pre nezamestnaných smerujúce k

zvýšeniu ich životnej úrovne. Pri poskytovaní dávok v oblasti sociálnej pomoci sa bude naďalej

vyžadovať aktívne zapojenie sa nezamestnaného do aktivačných prác. Vláda prehodnotí súčasný

systém podpory zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím s cieľom odstránenia bariér

tvorby nových pracovných miest a zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť vytvorených pracovných

miest pre túto skupinu občanov.

Politika podpory zamestnanosti bude presadzovaná s dôrazom na zabezpečenie

princípov rovnosti príležitostí, pri dôslednom zabezpečovaní zákazu diskriminácie osôb na

základe pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasového pôvodu, národnostného alebo

etnického pôvodu, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie. Vláda pri

realizovaní svojej politiky bude striktne dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania s

mužmi a ženami a realizovať kroky k eliminácii akýchkoľvek foriem diskriminácie z dôvodu

pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasového pôvodu, národnostného alebo etnického

pôvodu, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.

36

V službách zamestnanosti vznikajú pracovnoprávne vzťahy aj v rámci úradov práce,

sociálnych vecí a rodiny. Vláda v tejto súvislosti podľa svojho programu pripravuje novelu

zákona o verejnej službe a nový zákon o štátnej službe, ktoré nahradia doterajšiu právnu úpravu

pracovných vzťahov zamestnancov verejného sektora. Uplatní systém odmeňovania založený na

druhu a náročnosti vykonávanej pracovnej činnosti, dosiahnutom stupni vzdelania a dosiahnutej

odbornej praxe. Nová právna úprava by mala vychádzať z moderného poňatia verejnej služby a

štátnej služby a bude zodpovedať európskym štandardom pracovných vzťahov zamestnancov

verejného sektora. Jej cieľom bude zabezpečiť profesionálnu kvalitu, efektivitu a účinné

vykonávanie verejnej služby a štátnej služby s cieľom skvalitniť verejnú správu. Súčasťou

právnej úpravy budú aj právne mechanizmy, ktoré zabezpečia ochranu zamestnancov verejného

sektora v prípade odmietnutia účasti na konaní, ktoré slúži na zakrytie korupcie nadriadených

pri správe verejných zdrojov a vo verejnom obstarávaní.

Súčasťou európskej a svetovej sociálnej a právnej kultúry je i participácia, ako sústava

hodnôt v otázkach zamestnanosti. Sociálny dialóg, oslabený v rokoch na začiatku storočia bol

posilnený v rámci realizácie Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v novom

právnom režime tripartity, v umožnení vstupu odborových orgánov do činnosti Výborov pre

otázky zamestnanosti v novele zákona o službách zamestnanosti atď.

V rámci medzinárodného spoločenstva sa v súčasnom období presadzujú hodnoty tzv.

dôstojnej a slušnej práce. Inak povedané, občania nemajú iba právo na prácu alebo právo na

zamestnanie, resp. právo na vhodné zamestnanie, ale i právo na dôstojnú a slušnú prácu.

Zároveň sa presadzuje i nová katalogizácia (reforma) sociálnych práv a ekonomických práv,

vrátane presadzovania práva na dôstojné sociálne zabezpečenie atď.

Dôstojná práca je podľa Medzinárodnej organizácie práce taká práca, ktorá vychádza

z uplatňovania v praxi štyroch kategórii základných zásad a práv pri práci, a to:

a) sloboda združovania a účinné uznanie práva kolektívne vyjednávať,

b) odstránenie všetkých foriem nútenej alebo povinnej práce,

c) účinné zrušenie detskej práce,

d) odstránenie diskriminácie, ak ide o zamestnanie a povolanie.

Uvedené štyri kategórie základných zásad a práv pri práci sú obsiahnuté v ôsmich

kľúčových (základných) dohovoroch Medzinárodnej organizácie práce, ktorými je Slovenská

republika viazaná a ktoré tvoria tzv. zlaté jadro legislatívy Medzinárodnej organizácie práce

(ďalej len „MOP“):

- Dohovor MOP o slobode združovania a ochrane práva organizovať sa č. 87 z roku 1948

(č. 489/1990 Zb. a bod 28 Oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o

37

potvrdení sukcesie Slovenskej republiky do záväzkov z príslušných mnohostranných

zmluvných dokumentov Medzinárodnej organizácie práce, ktorých depozitárom je generálny

riaditeľ Medzinárodného úradu práce č. 110/1997 Z. z. /ďalej len „Oznámenie Ministerstva

zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 110/1997 Z. z.“/),

- Dohovor MOP o použití zásad práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať č. 98 z roku

1949 (č. 470/1990 Zb. a bod 33 Oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej

republiky č. 110/1997 Z. z.),

- Dohovor MOP o nútenej alebo povinnej práci č. 29 z roku 1930 (č. 506/1990 Zb. a bod 14

Oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 110/1997 Z. z.),

- Dohovor MOP o zrušení nútenej práce č. 105 z roku 1957 (č. 340/1998 Z. z.),

- Dohovor MOP o minimálnom veku na prijatie do zamestnania č. 138 z roku 1973 (č.

341/1998 Z. z. a Redakčné oznámenie o oprave tlačovej chyby v oznámení Ministerstva

zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 341/1998 Z. z. uverejnené v čiastke č. 140/1998 Z.

z.),

- Dohovor MOP o zákaze a o okamžitých opatreniach na odstránenie najhorších foriem

detskej práce č. 182 z roku 1999 (č. 38/2001 Z. z.),

- Dohovor MOP o diskriminácii v zamestnaní a povolaní č. 111 z roku 1958 (č. 465/1990

Zb. a bod 37 Oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 110/1997 Z.

z.),

- Dohovor MOP o rovnakom odmeňovaní mužov a žien za prácu rovnakej hodnoty č. 100

z roku 1951 (č. 450/1990 Zb. a bod 35 Oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej

republiky č. 110/1997 Z. z.).

38

3. Pramene práva, aplikácia práva, interpretácia a realizácia práva

Pramene práva služieb zamestnanosti sú pramene medzinárodného sociálneho práva,

vrátane práva Európskej únie a pramene práva Slovenskej republiky, sú to teda

- normatívne pracovnoprávne akty a medzinárodné zmluvy,

- kolektívne zmluvy,

- vnútropodnikové normatívne akty (interné inštrukcie),

- technické normy,

- dobré mravy,

- rozhodnutia súdov atď.

Základné pramene práva v službách zamestnanosti tvoria najmä Zákonník práce,

zákon o službách zamestnanosti, vykonávacie predpisy Ministerstva práce, sociálnych vecí

a rodiny Slovenskej republiky:

- Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 31/2004 Z.

z., ktorou sa vykonáva § 69 ods.1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

- Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 44/2004 Z.

z., ktorou sa vykonáva § 69 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ostatné pramene

práva, ktoré sú citované aj v tejto publikácii a v odkazoch.

Pramene sociálneho práva sú v materiálnom zmysle, v duchovnom zmysle a vo

formálnom vyjadrení ako všeobecne záväzné normatívne právne akty.

Prameňmi medzinárodného sociálneho práva (medzinárodného práva v oblasti

služieb zamestnanosti) sú aj globálne (svetové) a európske kolektívne zmluvy a iné právne

relevantné dohody sociálneho partnerstva. Kolektívne zmluvy globálneho charakteru sa

uzatvárajú od roku 1998, vzťahujú sa na milióny zamestnancov, hovoriacich desiatkami

národných jazykov. V rozvoji globalizácie a tzv. europizácie sa ich pôsobnosť stane postupne

trvalou súčasťou vnútroštátneho právneho poriadku.

Súčasťou vnútroštátneho sociálneho práva a medzinárodného sociálneho práva sú

viacstranné medzinárodné zmluvy a dvojstranné medzinárodné zmluvy v sociálnej oblasti.

Bilaterálne medzinárodné zmluvy v sociálnej sfére sa uzatvárajú predovšetkým

- medzinárodné zmluvy o vzájomnom zamestnávaní občanov (v súčasnosti platí 12

bilaterálnych zmlúv o vzájomnom zamestnávaní občanov),

39

- medzinárodné zmluvy o sociálnom zabezpečení (Slovenská republika uzavrela spolu 19

bilaterálnych zmlúv o sociálnom zabezpečení, pozri k tomu www.employment.gov.sk ),

- medzinárodné zmluvy o zabránení dvojitého zdanenia, o ochrane investícií, o spolupráci

v oblasti vzdelávania atď.

V praxi úradov práce sú medzinárodné zmluvy základom aplikácie práva a majú

prednosť pre vnútroštátnymi zákonmi.

Aplikácia a realizácia pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia vyžadujú

vysokú úroveň ich poznania, ktorá znižuje mieru vzniku komplexnej právnej zodpovednosti

vedúcich zamestnancov a ďalších zodpovedných zamestnancov v personálnej oblasti, vrátane

právnej zodpovednosti rôzneho druhu na úrovni samotných organizácií, a to veľmi často až na

úrovni súdnych orgánov. V rámci kontrolného mechanizmu pri aplikácii medzinárodných

normatívnych právnych aktov postupne však sa právna zodpovednosť bude presúvať aj na

medzinárodné súdne orgány i vo vzťahu k personálnemu riadeniu. Personálne rozhodovanie je

často spojené s inými rozhodovacími aktivitami a má v spojení s pracovnoprávnymi dôsledkami

vplyv na celkovú klímu v podniku, predurčuje autoritu vedúcich zamestnancov, tvorí súčasť

podnikového imidžu, neraz aj zaťažuje štruktúry podniku v prípade dlhodobého riešenia

pracovných sporov, umocneného celkovo diskutabilnou vynútiteľnosťou práva vôbec. Dobrá

úroveň právneho vedomia v práci úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, tak ako aj v jeho

právnej agende pôsobí jednoznačne preventívne a má vplyv na celkové fungovanie úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny, zvyšuje jeho autoritu vo vnútri i navonok.

Aplikácia práva v činnosti úradu práce, sociálnych vecí a rodiny spočíva v tom, že úrad

je subjektom aplikácie práva na konkrétne prípady spoločenských i individuálnych právnych

vzťahov, vydáva tzv. akty aplikácie práva vo forme rozhodnutí. Aplikáciu práva upravujú

procesné normy práva, súčasťou vydávania individuálnych správnych aktov o hmotnom

sociálnom práve v rámci aplikácie práva na konkrétny prípad je i zabezpečenie plnenia aktov

a ich vynutiteľnosť i vykonateľnosť.

Realizácia práva je uplatnenie sociálneho práva v zakladaní konkrétnych právnych

vzťahov, v ich zmenách i v skončení právnych vzťahov v oblasti služieb zamestnanosti.

Účastníci právnych vzťahov na základe právnych skutočností vystupujú v týchto vzťahoch ako

nositelia práv a povinností. Jej prostredníctvom sa právo premieňa na právne správanie sa

subjektov práva.

Interpretácia práva je jeho výklad a spočíva tiež v tvorbe právnych úkonov (historický

výklad práva služieb zamestnanosti, sémantický, systematický výklad, logický výklad, súdny

výklad atď.).

40

4. Systém práva a služby zamestnanosti. Vybrané inštitúty práva sociálneho zabezpečenia

občianskeho práva, obchodného práva, správneho práva z hľadiska agendy služieb

zamestnanosti.

Služby zamestnanosti majú právnu reguláciu, ktorá je súčasťou alebo má systémové

väzby s medzinárodným sociálnym právom, s vnútroštátnym sociálnym právom a s ďalšími

právnymi odvetviami slovenského právneho poriadku.

Zákonník práce upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom

závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo pre fyzické osoby a upravuje tiež

kolektívne pracovnoprávne vzťahy.

V ustanoveniach § 1 ods. 2 a 3 definuje Zákonník práce závislú prácu podľa týchto

kritérií:

- za závislú prácu, ktorá je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti

zamestnanca, sa považuje výlučne osobný výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa,

podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v pracovnom čase, na

náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa a

ide o výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených činností,

- závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom

vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom

pracovnoprávnom vzťahu. Závislou prácou nie je podnikanie alebo iná zárobková činnosť

založená na zmluvnom občianskoprávnom alebo zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa

osobitných predpisov.

Občianskoprávna regulácia pôsobí vo vzťahu k Zákonníku práce tak, že podľa § 1 ods.

4 o pôsobnosti Zákonníka práce ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na

tieto právne vzťahy Občiansky zákonník (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších

predpisov).

V súvislosti so závislou prácou, s obchádzaním Zákonníka práce a s nelegálnym

zamestnávaním sa ako tzv. zastreté pracovnoprávne vzťahy vyskytujú občianskoprávne vzťahy

a) podľa Zmluvy o dielo (§ 631 až § 656 Občianskeho zákonníka); zmluvou o dielo

zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za

dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo,

41

b) podľa Príkaznej zmluvy (§ 724 až § 732 Občianskeho zákonníka); podľa ustanovení

§ 724 príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec

alebo vykoná inú činnosť.

Obchodný zákonník (zákon č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov) upravuje

z hľadiska služieb zamestnanosti najmä:

- postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace

s podnikaním. Právne vzťahy sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky

nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich

nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich

niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon,

- podnikaním (§ 2) sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo

vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku, podnikateľom podľa

tohto zákona je: a) osoba zapísaná v obchodnom registri, b) osoba, ktorá podniká na základe

živnostenského oprávnenia, c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského

oprávnenia podľa osobitných predpisov, d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku

výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu,

- podnikom sa na účely tohto zákona (§ 5) rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a

nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré

patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu

majú tomuto účelu slúžiť,

- organizačnou zložkou podniku sa rozumie odštepný závod alebo iný organizačný útvar

podniku podľa tohto zákona alebo osobitného zákona. Odštepný závod je organizačná zložka

podniku, ktorá je ako odštepný závod zapísaná v obchodnom registri. Pri prevádzkovaní

odštepného závodu sa používa obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide o odštepný

závod,

- ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba

koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca,

- zahraničné osoby môžu podnikať na území Slovenskej republiky za rovnakých podmienok a v

rovnakom rozsahu ako slovenské osoby, pokiaľ zo zákona nevyplýva niečo iné, zahraničnou

osobou sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so

sídlom mimo územia Slovenskej republiky. Slovenskou právnickou osobou na účely tohto

zákona sa rozumie právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky,

- Obchodný zákonník ustanovuje postavenie obchodných spoločností. Obchodná spoločnosť je

právnickou osobou založenou za účelom podnikania. Spoločnosťami sú verejná obchodná

42

spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť.

Spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť môžu byť založené aj za iným

účelom, pokiaľ to osobitný zákon nezakazuje. Postavenie obdobné postaveniu spoločností

majú aj právnické osoby založené podľa práva Európskych spoločenstiev,

- v praxi obchodných spoločností majú relevanciu vo vzťahu k zamestnanosti i ustanovenia

Obchodného zákonníka (§ 566 až § 576) o mandátnej zmluve; mandátnou zmluvou sa

mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť

uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant

sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. Ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej

činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.

Právo sociálneho zabezpečenia upravuje v právnom režime sociálneho poistenia

relevantné skutočnosti najmä v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení

neskorších predpisov. Okrem iného je to najmä poistenie v nezamestnanosti. Podľa citovaného

zákona (§ 2 písm. e/) poistenie v nezamestnanosti sa chápe ako poistenie pre prípad straty

príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku

nezamestnanosti. Zákon vymedzuje postavenie zamestnancov a zamestnávateľov, určuje vznik

a zánik povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca (§ 20); z poistenia

v nezamestnanosti sa za podmienok ustanovených v citovanom zákone poskytuje dávka

v nezamestnanosti. Poistenie v nezamestnanosti je povinné poistenie, môže pôsobiť aj

dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. Dávkovú schému a dávkovú formulu dávky

v nezamestnanosti ustanovuje zákon o sociálnom poistení v § 104 až § 108 (podmienky nároku

na dávku v nezamestnanosti, poskytovanie dávky v nezamestnanosti, výška dávky

v nezamestnanosti). Vznik nároku na dávku je viazaný na poistenie v nezamestnanosti najmenej

tri roky v posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov

hľadajúcich zamestnanie.

V oblasti služieb zamestnanosti platia tiež ustanovenia správneho práva, ktoré reguluje

administratívno-právne vzťahy, ktoré vznikajú v správnom konaní. Zákon o službách

zametnanosti má systémové väzby so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny

poriadok) v znení neskorších predpisov.

43

5. Právna regulácia služieb zamestnanosti (Medzinárodné právo súkromné a procesné,

Medzinárodné právo verejné, Európske sociálne právo, právny poriadok Slovenskej

republiky)

Medzinárodné právo verejné a medzinárodné právo súkromné a procesné tvoria

pramene práva aj v oblasti služieb zamestnanosti, v podmienkach firiem zasahujú do agendy

personalistiky, práce, miezd a sociálnych vecí. Pôsobenie medzinárodnoprávnych predpisov,

zmlúv, paktov, konvencií, medzinárodných chárt atď. ustanovuje medzinárodné právo verejné,

ktorého súčasťou je i právo medzinárodných organizácií a medzinárodné zmluvné právo.

Medzinárodné právo súkromné a procesné upravuje postup a ustanovenia, ktorým

právnym poriadkom sa spravujú občianskoprávne, obchodné, pracovné a iné podobné vzťahy

s medzinárodným prvkom. Uvedené právne odvetvie upravuje tiež právne postavenie

cudzincov, ustanovuje postup slovenských justičných orgánov pri úprave týchto vzťahov

a rozhodovanie o nich.

Základným právnym predpisom aj pre oblasť služieb zamestnanostti v tejto oblasti je

zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších

predpisov, ktorý upravuje postup pri určení právneho poriadku, ktorý sa má použiť pri

spravovaní občianskoprávnych, obchodných, pracovných a iných podobných vzťahov

s medzinárodným prvkom. Tento zákon tiež upravuje právne postavenie cudzincov a ustanovuje

postup slovenských justičných orgánov pri úprave týchto vzťahov a rozhodovanie o nich.

Okrem tohto prameňa medzinárodného práva sa v personálnej a mzdovej práci uplatňujú

medzinárodné zmluvy, predpisy o postavení cudzincov a o azyle (tzv. cudzinecké právo

a azylové právo) atď. Ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné

medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie

medzinárodnej zmluvy.

Ako kolízne ustanovenia v prípade kolízie pôsobenia viacerých vnútroštátnych

pracovnoprávnych úprav sa v oblasti práce v § 16 citovaného zákona (Pracovné právo)

ustanovuje, že pomery z pracovnej zmluvy sa spravujú - pokiaľ sa účastníci nedohodnú na

niečom inom - právom miesta, kde pracovník vykonáva prácu (tzv. princíp lex loci laboris).

Ak však pracovník vykonáva prácu v jednom štáte na základe pracovného pomeru s

organizáciou, ktorá má sídlo v inom štáte, je rozhodujúce právo sídla organizácie, okrem ak by

šlo o osobu, ktorá má bydlisko v štáte, kde sa práca vykonávala. Pracovné pomery pracovníkov

44

dopravných podnikov sa v železničnej doprave a v cestnej doprave spravujú právom sídla

podniku, v riečnej a leteckej doprave právom miesta registrácie a v námornej doprave právom

štátu, pod vlajkou ktorého sa doprava vykonáva.

Zákonník práce upravuje v § 5 svoju pôsobnosť v prípade pracovnoprávnych vzťahov

s cudzím prvkom. Ustanovuje variantné prípady pracovnoprávnych vzťahov, a to

- pracovnoprávne vzťahy medzi zamestnancami vykonávajúcimi prácu na území Slovenskej

republiky a zahraničným zamestnávateľom (§ 5 ods. 1) a pracovnoprávne vzťahy medzi

cudzincami a osobami bez štátnej príslušnosti pracujúcimi na území Slovenskej republiky

a zamestnávateľmi so sídlom na území Slovenskej republiky (§ 5 ods. 1); Zákonník práce

pôsobí, ak právne predpisy o medzinárodnom práve súkromnom neustanovujú inak,

- pracovnoprávne vzťahy zamestnancov (§ 5 ods. 2), ktorých zamestnávatelia vysielajú na

výkon prác k inému zamestnávateľovi z územia členského štátu Európskej únie na územie

Slovenskej republiky (vyslaným zamestnancom je zamestnanec, ktorý počas určitej doby

vykonáva prácu na území iného členského štátu, ako je štát, v ktorom bežne pracuje).

Uvedené pracovnoprávne vzťahy sa spravujú Zákonníkom práce, osobitnými predpismi

alebo kolektívnou zmluvou, ktoré upravujú dĺžku pracovného času a odpočinok, dĺžku

dovolenky, minimálnu mzdu, minimálne mzdové nároky a mzdové zvýhodnenie za prácu

nadčas, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, pracovné podmienky žien, mladistvých

a zamestnancov starajúcich sa o dieťa mladšie ako tri roky, rovnaké zaobchádzanie s mužmi i so

ženami a zákaz diskriminácie.

Podľa Oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 474/2006

Z. z. nadobudol dňa 1. augusta 2006 platnosť pre Slovenskú republiku Dohovor o pristúpení

desiatich nových členských štátov Európskej únie, vrátane Slovenskej republiky

k medzinárodnému Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, otvorenému na

podpis v Ríme 19. júna 1980 a k prvému a druhému protokolu o jeho výklade Súdnym dvorom

Európskych spoločenstiev. Ustanovenia Dohovoru sa uplatnia na zmluvné záväzky vo veciach

s cudzím prvkom. Zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy,

podľa Článku 6 citovaného Dohovoru o individuálnych pracovných zmluvách nemôžu ich

účastníci svojou voľbou práva zbaviť pracovníka ochrany, ktorú mu poskytuje právny poriadok

použiteľný pri absencii voľby. V tomto prípade sa pracovná zmluva (pri absencii voľby)

spravuje právnym poriadkom štátu, kde pracovník obyčajne vykonáva prácu na základe zmluvy,

aj keď prechodne pracuje v inom štáte, alebo ak pracovník obvykle nevykonáva prácu v jednom

štáte, právnym poriadkom štátu, kde sa nachádza prevádzkáreň, ktorá ho najala. To platí, ak

45

z celkových okolností nevyplýva, že zmluva má užšiu väzbu s iným štátom (v takom prípade sa

zmluva spravuje právnym poriadkom toho štátu).

Zákonník práce v § 6 ustanovuje, že podmienky, za ktorých môže byť prijatý do

pracovnoprávneho vzťahu cudzinec alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ustanovuje osobitný

predpis - zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (úplné znenie zákon č. 463/2006 Z. z.), ktorý definuje

cudzinca ako každého, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky. Tento zákon sa

vzťahuje aj na cudzincov vo vzťahu k azylu alebo poskytnutiu dočasného útočiska. Podľa

zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle v znení neskorších predpisov (§ 27 ods. 1) sa na

zamestnávanie azylantov a na zamestnávanie odídencov (cudzincov s tolerovaným pobytom na

území Slovenskej republiky) na území Slovenskej republiky vzťahuje osobitný predpis, ktorým

je zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov. V § 20 zákon

o pobyte cudzincov ustanovuje, že povolenie na prechodný pobyt na účel zamestnania môže

policajný útvar udeliť cudzincovi na základe povolenia na zamestnanie (ak iný postup

neupravuje zákon o službách zamestnanosti alebo medzinárodná zmluva). Povolenie na

prechodný pobyt na účel sezónneho zamestnania sa udeľuje najviac na 180 dní v kalendárnom

roku. Cudzinec, ktorému bolo udelené povolenie na prechodný pobyt na účel zamestnania,

nemôže podnikať. Zákon o pobyte cudzincov upravuje ďalej postup pri podmienkach vstupu

rodinných príslušníkov občana členského štátu Európskej únie, iného zmluvného štátu Dohody

o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej konfederácie. V § 45a upravuje zákon

o pobyte cudzincov právne pomery občanov Európskeho hospodárskeho priestoru a ich

rodinných príslušníkov vo vzťahu k zamestnaniu, podnikaniu a štúdiu. Zákon ustanovuje

povinnosti (§ 53) Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny bezodkladne oznámiť policajnému

útvaru udelenie (odňatie) povolenia na zamestnanie cudzincovi.

Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov upravuje,

okrem iných, ako účastníkov právnych vzťahov na účely tohto zákona aj

- občanov Európskej únie,

- štátnych príslušníkov krajiny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie, štátom, ktorý je

zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskou

konfederáciou.

Za zamestnávateľa sa na účely zákona o službách zamestnanosti považuje aj organizačná

zložka zahraničnej právnickej osoby alebo fyzickej osoby s pracovnoprávnou subjektivitou,

ktorá je oprávnená podnikať na území Slovenskej republiky podľa Obchodného zákonníka.

46

V medzinárodnoprávnej oblasti pôsobí Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré

vypracúva a realizuje celoštátne projekty na zlepšenie situácie na trhu práce financované

z Európskeho sociálneho fondu, vedie centrálnu evidenciu údajov o nástupe do zamestnania

a o skončení zamestnania občana členského štátu Európskej únie a jeho rodinných

príslušníkov, vedie centrálnu evidenciu údajov o nástupe do zamestnania a o skončení

zamestnania cudzinca, u ktorého sa povolenie na zamestnanie nevyžaduje. Úrady práce,

sociálnych vecí a rodiny majú rad povinností pri zamestnávaní občanov členských štátov

Európskej únie, ich rodinných príslušníkov a cudzincov (§ 13 ods. 3 zákona o službách

zamestnanosti), pri poskytovaní informácií a poradenských služieb o možnostiach zamestnania

na území Slovenskej republiky a v zahraničí. Zamestnávanie cudzincov upravuje zákon

o službách zamestnanosti v Piatej časti (§ 21 až § 24), a to reguláciou zamestnávania cudzincov

(povolenie na zamestnanie a povolenie na prechodný pobyt na účel zamestnania, práca

žiadateľov o azyl), pričom povolenie na zamestnanie možno udeliť cudzincovi, ak voľné

pracovné miesto nie je možné obsadiť uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii

uchádzačov o zamestnanie. Úrad udelí v zákonom ustanovených prípadoch povolenie aj bez

prihliadnutia na situáciu na trhu práce (§ 22 ods. 5). Zákon o službách zamestnanosti ustanovuje

podmienky platnosti povolenia na zamestnanie (§ 23) a splnomocnenia na prijatie národných

opatrení v oblasti zamestnávania (§ 24), ak členský štát voči občanom Slovenskej republiky

a ich rodinným príslušníkom obmedzí slobodný pohyb pracovníkov v súlade s podmienkami,

ustanovenými Zmluvou o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii (recipročné

opatrenia). Súčasťou práv i povinností v oblasti voľného pohybu pracovníkov sú ustanovenia

o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktorí oznámili dátum odchodu do členského

štátu Európskej únie a sú zaradení alebo nie sú zaradení do evidencie v príslušnom inom štáte

Európskej únie (§ 34). Vzťah k pôsobeniu uchádzača o zamestnanie v členskom štáte Európskej

únie majú i ustanovenia o vyradení z evidencie (odchod do členského štátu Európskej únie na

obdobie dlhšie ako 15 kalendárnych dní, začatie vykonávania zárobkovej činnosti v takom štáte,

udelenie povolenia na zamestnanie v členskom štáte Európskej únie alebo v cudzine - § 36).

Ako aktívne opatrenia na trhu práce sa podľa § 54 zákona o službách zamestnanosti považujú i

programy a projekty prevažne financované zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu (§ 54).

Vplyv Európskej únie na oblasť zamestnanosti je komplexne vyjadrený

v Rozhodnutí Rady z 12. júla 2005 o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov

(2005/600/ES). V súlade s článkom 125 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva členské

štáty a Spoločenstvo sa majú pričiniť o prípravu koordinovanej stratégie pre zamestnanosť

47

a najmä na podporu kvalifikovaných, vyškolených a pružných pracovných síl a trhov práce

citlivých na hospodársku zmenu.

V rámci Európskej stratégie zamestnanosti boli určené tieto ciele a referenčné

hodnoty, ktoré sa majú realizovať i v práci inštitúcií služieb zamestnanosti:

- každej nezamestnanej osobe zabezpečiť možnosť nového začiatku pred dosiahnutím

šiestich mesiacov nezamestnanosti v prípade mladých ľudí a dvanástich mesiacov

nezamestnanosti v prípade dospelých, vo forme odborného vzdelávania, rekvalifikácie,

pracovnej praxe, pracovného miesta alebo iného opatrenia zamestnateľnosti, prípadne

v kombinácii s nepretržitou pomocou pri hľadaní zamestnania,

- do roku 2010 sa má podieľať 25 % dlhodobo nezamestnaných na aktívnom opatrení vo

forme odbornej prípravy, rekvalifikácie, pracovnej praxe alebo iného opatrenia

zamestnateľnosti s cieľom dosiahnuť priemer troch najpokročilejších členských štátov,

- zabezpečiť, aby mali uchádzači o zamestnanie v celej Európskej únii možnosť dozvedieť

sa o všetkých voľných pracovných miestach uverejnených službami zamestnanosti

členských štátov,

- zvýšiť reálny priemerný vek odchodu z trhu práce na úrovni Európskej únie o päť rokov

do roku 2010, a to v porovnaní s priemerným vekom 59, 9 rokov v roku 2001,

- dosiahnuť do roku 2010 poskytovanie starostlivosti o dieťa pre aspoň 90 % detí vo veku od

troch rokov do veku povinnej školskej dochádzky a pre aspoň 33 % detí do veku do troch

rokov,

- dosiahnuť priemernú mieru osôb s neukončenou školskou dochádzkou v Európskej únii

najviac desať %,

- dosiahnuť cieľ, aby do roku 2010 najmenej 85 % 22 - ročných osôb v Európskej únii malo

mať ukončené vyššie stredné vzdelanie,

- zabezpečiť, aby bola priemerná účasť dospelej populácie v produktívnom veku vo vekovej

skupine 25 - 64 rokov na celoživotnom vzdelávaní v Európskej únii aspoň 12, 5 %.

Nezamestnanosť ako sociálny a ekonomický fenomén má merateľné parametre

a v podmienkach Slovenskej republiky sa používajú dve rozhodujúce metodiky,

zodpovedajúce medzinárodnému kontrolnému systému, v ktorom vystupuje štát ako účastník

medzinárodných zmlúv a z ktorých vyplýva aj pôsobenie tohto medzinárodného kontrolného

systému:

a) metodika evidovanej nezamestnanosti a

b) metodika určovania nezamestnanosti podľa výberového zisťovania pracovných síl.

48

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny uplatňuje metodiku evidovanej

nezamestnanosti prostredníctvom zberu údajov cez okresné úrady práce, sociálnych vecí

a rodiny na základe zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších

predpisov.

Evidovaným nezamestnaným je občan, ktorý môže a chce pracovať, hľadá si

zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie príslušného úradu, zároveň nie

je zamestnanec, nevykonáva alebo neprevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť, nevykonáva

zárobkovú činnosť v cudzine. Miera evidovanej nezamestnanosti tvorí podiel počtu

disponibilných uchádzačov o zamestnanie z celkového počtu ekonomicky aktívnych

obyvateľov, ktorý sa vyjadruje v percentách. Miera nezamestnanosti je podiel počtu

uchádzačov o zamestnanie k ekonomicky aktívnemu obyvateľstvu, vyjadrený v percentách

a vypočítavá sa z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie.

Disponibilný počet evidovaných zamestnaných (postup sa používa od decembra 1997)

tvorí počet nezamestnaných, ktorí bezprostredne po predložení ponúknutého vhodného voľného

pracovného miesta môžu nastúpiť do zamestnania (bez nezamestnaných, ktorí sú dlhodobo

chorí, sú v rekvalifikačnom procese a pod.).

Ekonomicky aktívni obyvatelia (pracovné sily) sú osoby vo veku od 15 rokov, ktorí sú

súčasťou pracovníkov v civilnom sektore, sú to nezamestnaní občania a príslušníci ozbrojených

zložiek. Ekonomicky aktívne obyvateľstvo tvoria teda pracovníci a nezamestnaní (je to súčet

počtu pracovníkov a počtu nezamestnaných). Počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva určuje

mieru ekonomickej aktivity obyvateľstva (ukazovateľ časti populácie, vystupujúcej na trhu

práce, určený a vypočítaný ako podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva a dospelej populácie,

určený a vyjadrený v percentách).

Štatistický úrad Slovenskej republiky používa metodiku určovania nezamestnanosti

podľa metódy výberového zisťovania pracovných síl (Labour force survey). Uvedená

metóda výberového zisťovania pracovných síl vyplýva z členstva Slovenskej republiky

v Medzinárodnej organizácii práce a má medzinárodnú komparatívnu funkciu, pretože

umožňuje porovnávať navzájom údaje o vývoji trhu práce podľa jednotlivých krajín. Výberové

zisťovanie smeruje k pravidelnému získavaniu informácií o stave, štruktúre a o vývoji na trhu

práce v podmienkach Slovenskej republiky na báze rovnakého metodického prístupu k meraniu

ekonomických aktivít, zamestnanosti i nezamestnanosti. V rámci kontrolných mechanizmov

medzinárodných organizácií je súčasťou medzinárodných štatistík, analýz a podkladov.

49

Nezamestnaní občania v metodike výberového zisťovania pracovných síl sú všetci

občania, ktorí sú starší ako 15 rokov (nie sú študenti, môžu, ale nemusia byť evidovaní na úrade

práce, sociálnych vecí a rodiny) a ktoré

- v sledovanom týždni nemajú žiadnu platenú prácu (alebo majú prácu, ale sú na dlhodobom

pracovnom voľne),

- v posledných štyroch týždňoch si aktívne hľadajú prácu, alebo si už prácu našli (a do práce

nastúpia v priebehu troch mesiacov),

- sú schopné nastúpiť do práce najneskôr do dvoch týždňov.

Z technického hľadiska sa zisťovanie uskutočňuje v rámci náhodného výberu bytov,

s proporcionálnym rozložením podľa územia a okresov. Zisťovanie je kontinuálne, so

spracovaním a publikovaním v štvrťročnom intervale.

Miera nezamestnanosti podľa výberového zisťovania pracovných síl je podiel počtu

nezamestnaných, ktorí sú zistení podľa tohto výberového zisťovania k ekonomicky aktívnemu

obyvateľstvu vyjadrený v percentách.

Miera evidovanej nezamestnanosti má priemerné ročné hodnoty nižšie ako miera

nezamestnanosti, určená na základe výberového zisťovania pracovných síl.

Medzinárodná dimenzia skúmania, určovania, výpočtov a vykazovania zamestnanosti a

nezamestnanosti i ďalších štatistík práce vyplýva z medzinárodných dohovorov

a medzinárodných pracovnoprávnych normatívnych aktov, ktorými je Slovenská republika

viazaná.

Medzinárodná organizácia práce prijala dňa 25. júna 1985 na 71. zasadnutí Generálnej

konferencie Medzinárodnej organizácie práce Dohovor MOP č. 160/1985 o štatistikách práce,

ktorý bol ratifikovaný a uverejnený vo Vyhláške ministra zahraničných vecí č. 144/1988 Zb.,

čím sa stal súčasťou nášho právneho poriadku. Dohovor MOP o štatistikách práce je súčasťou

systému medzinárodnej sociálnej štatistiky a spolu s Dohovorom MOP č. 63/1938 o štatistike

miezd a pracovného času (uvedený Dohovor Slovenská republika neratifikovala) tvorí

medzinárodný a právny rámec, v ktorom sa majú poskytovať sociálne informácie. Členské štáty

sa zaviazali pravidelne zhromažďovať, zostavovať a uverejňovať základné štatistiky práce

v týchto oblastiach:

a) hospodársky činné obyvateľstvo, zamestnanosť, prípadne nezamestnanosť a pokiaľ

možno zjavná čiastočná zamestnanosť,

b) zloženie a členenie hospodársky činného obyvateľstva, aby sa mohli urobiť podrobné

rozbory a aby boli k dispozícii východiskové (pramenné) dáta,

50

c) priemerné mzdy a priemerná dĺžka pracovného času (skutočne odpracované hodiny alebo

platené hodiny), a prípadne časové mzdové tarify a obvyklý pracovný čas,

d) zloženie a členenie miezd,

e) náklady práce,

f) indexy spotrebiteľských cien,

g) výdavky domácností alebo, kde je to vhodné, výdavky rodín, a prípadne príjmy

domácností alebo, kde je to vhodné, príjmy rodín,

h) pracovné úrazy, a pokiaľ možno choroby z povolania,

i) pracovné spory.

Podľa ustanovení Článku 2 pri vypracovaní alebo zmene pojmov, definícií

a metodológie používaných pri zhromažďovaní, zostavovaní a uverejňovaní štatistík

vyžadovaných podľa tohto Dohovoru členské štáty majú prihliadať na posledné normy a

smernice ustanovené pod záštitou MOP. Článok 3 Dohovoru predpokladá rešpektovanie

princípov sociálneho partnerstva, v rámci ktorého pri vypracovaní alebo zmene pojmov,

definícií a metodológie používaných pri zhromažďovaní, zostavovaní a uverejňovaní štatistík

vyžadovaných podľa tohto Dohovoru treba vypočuť reprezentatívne organizácie

zamestnávateľov a pracovníkov, pokiaľ existujú, aby bolo možné prihliadnuť na ich potreby

a zabezpečiť ich spoluprácu.

V rámci vymedzených základných štatistík práce bežné štatistiky o hospodársky

činnom obyvateľstve, zamestnanosti, prípadne nezamestnanosti, a pokiaľ možno zjavnej

čiastočnej zamestnanosti sa majú zostavovať za celú krajinu, štatistiky zloženia a členenia

hospodársky činného obyvateľstva sa majú zostaviť za celú krajinu tak, aby bolo možné urobiť

podrobné rozbory a disponovať východiskovými (pramennými) údajmi. Bežné štatistiky

priemerných miezd a pracovného času (skutočne odpracované hodiny alebo platené hodiny)

majú sa zostaviť pre všetky významné skupiny zamestnancov a pre všetky významné odvetvia

hospodárskej činnosti a za celú krajinu. Kde je to vhodné, majú sa zostavovať štatistiky

časových mzdových taríf a obvyklého pracovného času pre významné povolania alebo skupiny

povolení vo významných odvetviach hospodárskej činnosti a za celú krajinu, štatistiky zloženia

a členenia miezd sa majú zostavovať pre významné odvetvia hospodárskej činnosti. Štatistiky

zloženia a členenia miezd sa majú zostavovať pre významné odvetvia hospodárskej činnosti.

Štatistiky nákladov práce sa majú zostavovať pre významné odvetvia hospodárskej činnosti.

Pokiaľ možno majú byť tieto štatistiky v súlade s údajmi o zamestnanosti a pracovnom

čase (skutočne odpracované hodiny alebo platené hodiny) v rovnakom rozsahu. Indexy

spotrebiteľských cien sa budú vypočítať tak, aby bolo možné zmerať časové zmeny cien

51

položiek, ktoré sú reprezentatívne pre spotrebiteľské zvyklosti významných skupín

obyvateľstva alebo všetkého obyvateľstva. Štatistiky o výdavkoch domácností alebo, pokiaľ je

to vhodné, o výdavkoch rodín, a ak je to možné, o príjmoch domácností alebo, pokiaľ je to

vhodné, o príjmoch rodín, sa majú zostavovať pre všetky skupiny a veľkosti súkromných

domácností alebo rodín a za celú krajinu. Štatistiky pracovných úrazov sa majú zostavovať za

celú krajinu, a pokiaľ možno pre všetky odvetvia hospodárskej činnosti, pokiaľ možno majú sa

zostavovať štatistiky chorôb z povolania pre všetky odvetvia hospodárskej činnosti a za celú

krajinu. Štatistiky pracovných sporov sa majú zostavovať za celú krajinu, a pokiaľ možno za

všetky odvetvia hospodárskej činnosti.

Nariadenie Komisie (ES) č. 1897/2000 zo 7. septembra 2000, ktorým sa vykonáva

nariadenie Rady (ES) č. 577/1998 o organizácii výberového zisťovania pracovných síl

v spoločenstve, ktoré sa týka prevádzkovej definície nezamestnanosti (Ú. v. L 228,

08/09/2000 S. 0018-0021) pôsobí v nadväznosti na medzinárodné právo Medzinárodnej

organizácie práce. V Preambule konštatuje, že pre medzinárodné porovnávanie štatistík práce je

treba, aby členské štáty a inštitúcie spoločenstva merali zamestnanosť a nezamestnanosť podľa

definície zamestnanosti a nezamestnanosti Medzinárodnej organizácie práce.

Podľa Prílohy I sa pri zisťovaní pracovných síl použije definícia nezamestnanosti, prijatá

v normách na 13. a 14. Medzinárodnej konferencii štatistikov práce pre účely výberového

zisťovania pracovných síl spoločenstva.

Nezamestnané osoby sú osoby vo veku od 15 do 74 rokov a ktoré

a) boli bez práce počas sledovaného týždňa, t. j. nemali prácu a ani neboli v práci (jednu

alebo viac hodín) v platenom zamestnaní alebo neboli samostatne zárobkovo činní;

b) sú v súčasnosti práceschopní, t. j. schopní pracovať v platenom zamestnaní alebo byť

samostatne zárobkovo činní do dvoch týždňov, ktoré nasledovali po sledovanom týždni;

c) aktívne hľadali prácu, t. j. podnikli konkrétne opatrenia štyri týždne pred koncom

sledovaného týždňa (pre účely tohto písm. c/ sa za konkrétne opatrenie považuje

- byť v kontakte s úradom práce s cieľom nájdenia práce, bez ohľadu na to, na koho

podnet, pričom obnovenie registrácie sa nepovažuje za aktívne opatrenie,

- byť v kontakte so súkromnou agentúrou (agentúrou na dočasnú prácu, firmu, ktorá sa

špecializuje na ľudské zdroje atď.) na účel hľadania práce,

- uchádzanie sa o prácu priamo u zamestnávateľov,

- informovanie sa medzi priateľmi, príbuznými, odbormi atď., s cieľom nájdenia

práce,

- podávanie inzerátov alebo odpovedanie na pracovné ponuky,

52

- sledovanie pracovných ponúk,

- účasť na vstupných skúškach a pohovoroch,

- hľadanie pozemku, priestorov alebo vybavenia,

- žiadanie o povolenie, licencie alebo finančné zdroje.

V Prílohe II Nariadenia č. 1897 sú uvedené zásady tvorenia otázok, ktoré sa týkajú

statusu pracovných síl pri výberovom zisťovaní pracovných síl. Medzinárodné aspekty štatistiky

práce sa zjednocujú na úrovni MOP a na medzinárodných konferenciách štatistikov.

53

6. Voľný pohyb osôb, právo a ekonomické základy Európskej únie (Európsky hospodársky

priestor)

V oblastiach voľného pohybu pracovníkov a v sociálnej politike právna regulácia

Európskej únie v pôsobnosti pracovného práva sa orientuje na pracovné podmienky, na

ochranu zamestnancov v bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, na pracovné zmluvy a na

pracovné vzťahy, na mzdu a pracovný čas, na zamestnanosť a jej podporu, na nezamestnanosť,

na sociálne programy a štatistiky, na rovnosť zaobchádzania s mužmi a ženami, zákaz

diskriminácie, na koordinácie zamestnanosti a sociálnej ochrany, na sociálne partnerstvo

a sociálny dialóg, na sociálne zabezpečenie a jeho princípy, na ochranu migrujúcich

pracovníkov a na aproximáciu sociálnych predpisov. V pôsobnosti Únie je i Európsky sociálny

fond.

Pracovnoprávne inštrumentárium o právomociach Európskej únie v oblasti práce a

zamestnanosti

- pracovnoprávne aspekty voľného pohybu osôb

právo občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a

zdržiavať sa v rámci územia členských štátov,

sloboda pohybu pracovníkov v rámci Spoločenstva,

právo pracovníkov zotrvať na území členského štátu aj po skončení zamestnania,

právo na zlúčenie rodín,

pomoc v prípade tranzitu na účely leteckého odsunu, právne postavenie štátnych

príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom, výmena informácií

týkajúcich sa pomoci pri dobrovoľnej repatriácii štátnych príslušníkov tretích krajín,

vysielanie pracovníkov v rámci poskytovania služieb,

mechanizmus uznávania kvalifikácií a odborných činností, na ktoré sa vzťahujú

smernice o liberalizácii a o prechodných opatreniach a ktorými sa dopĺňa všeobecný

systém uznávania kvalifikácií, uznávanie odborných kvalifikácií,

sociálne zabezpečenie (sociálne poistenie) v súvislosti s voľným pohybom osôb,

- právne relevantné otázky zamestnanosti a nezamestnanosti, podpora zamestnanosti

stimulujúce opatrenia Spoločenstva v oblasti zamestnanosti, usmernenia pre politiky

zamestnanosti členských štátov, vykonávanie politiky zamestnanosti v členských

štátoch,

úlohy Európskeho sociálneho fondu, čiastočná nezamestnanosť a cezhraniční pracovníci,

pôsobnosť Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Tripartitného sociálneho summitu

pre rast a zamestnanosť, zásady spoločnej politiky v oblasti odborného vzdelávania,

54

štátna pomoc pre zamestnanosť,

- Európsky sociálny fond

úlohy Európskeho sociálneho fondu, jeho riadenie, administratívny a finančný postup.

Podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o ustanovení programu Spoločenstva

pre zamestnanosť a sociálnu solidaritu - PROGRESS (2007 - 2013) sa finančne (temer 900

miliónov euro) podporuje implementácia cieľov Európskej únie v oblasti zamestnanosti

a sociálnych vecí v rámci Lisabonskej stratégie. Program PROGRESS má za cieľ dať

informačný základ o politikách členských štátov, podporovať rozvoj štatistických metód

a spoločných indikátorov, pôsobiť na implementáciu predpisov a cieľov politík Únie,

podporovať tvorbu sietí atď.

Európska legislatíva upravuje vznik a pôsobenie jednotlivých fondov najmä v týchto

dokumentoch:

- Nariadenie Rady (ES) č. 1164/1994 zo 16. mája 1994, ktorým sa zriaďuje Kohézny fond

(Ú. v. EÚ L 130, 25/05/1994),

- Nariadenie Rady (ES) č. 1260/1999 z 21. júna 1999 ustanovujúce všeobecné ustanovenia o

štrukturálnych fondoch (Ú. v. EÚ L 161, 26/06/1999),

- Nariadenie Rady (ES) č. 438/2001 z 2. marca 2001, ktorým sa ustanovujú podrobné

pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES) č. 1260/1999, pokiaľ ide o systémy

riadenia a kontroly pre pomoc poskytovanú v rámci štrukturálnych fondov,

- Nariadenie Komisie (ES) č. 448/2001 z 2. marca 2001, ktorým sa ustanovujú podrobné

pravidlá pre vykonávanie nariadenia Rady (ES) č. 1260/1999, pokiaľ ide o postup

vykonávania úprav financovania pomoci poskytovanej zo štrukturálnych fondov,

- Nariadenie Komisie (ES) č. 1386/2002 z 29. júla 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné

pravidlá pre vykonávanie nariadenia Rady (ES) č. 1164/1994, pokiaľ ide o riadiace a

kontrolné systémy v súvislosti s pomocou poskytovanou z Kohézneho fondu a postupy

pri vykonávaní úprav financovania,

- Nariadenie Komisie (ES) č. 16/2003 zo 6. januára 2003, ktorým sa ustanovujú osobitné

podrobné pravidlá pre vykonanie nariadenia Rady (ES) č. 1164/1994 týkajúce sa

oprávnenosti výdavkov súvisiacich s opatreniami spolufinancovanými Kohéznym

fondom.

7. Obchodovanie s ľuďmi, nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie, spolupráca s orgánmi

činnými v trestnom konaní. Právna zodpovednosť

55

Obchodovanie s ľuďmi – podstata, trendy a súvislosti (tézy)

A/ Pojem, predmet a podstata obchodovania s ľuďmi

- medzinárodnoprávna charakteristika obchodovania s ľuďmi

- inštrumentárium o podstate obchodovania s ľuďmi

- formy a prejavy obchodovania s ľuďmi

- organizovaný zločin

- prostitúcia, nútené a otrocké práce, pranie špinavých peňazí spojené s obchodovaním

s ľuďmi

- postavenie špecifických skupín

- ženy a deti, týranie a domáce násilie

- sexuálne vykorisťovanie, nútené práce alebo služby, otroctvo alebo praktiky podobné

otroctvu, zotročovanie alebo odoberanie orgánov

B/ Globalizácia, europeizácia,  ich podstata a prejavy

- podstata globalizácie a europeizácie

- sociálne, ekonomické a politické súvislosti globálnych procesov

- nelegálna migrácia a demografické aspekty

- medzinárodná zločinnosť, terorizmus

- informačné a komunikačné technológie

Medzinárodné aspekty obchodovania s ľuďmi

A/ Ochrana ľudských práv

B/ Kontrolné mechanizmy

C/ Voľný pohyb osôb, ekonomická integrácia

D/ Koordinácia a spolupráca

- spolupráca na vnútroštátnej úrovni, na úrovni Európskej únie a na úrovni Rady Európy

- medzinárodná (svetová) spolupráca

- spolupráca s krajinami pôvodu, tranzitu a určenia

- regionálna spolupráca a globálna spolupráca

E/ Verejný a súkromný sektor

- postavenie NGO v problematike

- Aliancia žien

- kontakty na slovenské a zahraničné organizácie poskytujúce pomoc obetiam

obchodovania s ľuďmi a kontakty na slovenské veľvyslanectvá v zahraničí

- www.alianciazien.sk

Medzinárodné právo a obchodovanie s ľuďmi

56

A/ Ľudské práva a obchodovanie s ľuďmi

- prehľad a komentovanie významu a obsahu medzinárodnoprávnych dokumentov

zameraných na ochranu pred obchodovaním s ľuďmi

- princípy a štruktúra ochrany ľudských práv v prevencii obchodovania s ľuďmi

- spoľahlivé údaje, medzinárodné systémy informácií, sociálne štatistiky

- Eurostat, Agentúra Európskej únie pre ľudské práva

- Európska migračná sieť

B/ Medzinárodnoprávna ochrana a obchodovanie s ľuďmi

- ľudské práva a ich globálny charakter

- rozmer organizovaného zločinu

- ochrana ľudských práv, ochrana obetí, trestné stíhanie obchodníkov

C/ Pôsobenie medzinárodnoprávnych predpisov vo vnútroštátnom práve Slovenskej republiky

Právny poriadok Slovenskej republiky a obchodovanie s ľuďmi

A/ Ústavnoprávne aspekty

B/ Právne odvetvia a ich funkcie (občianske právo, pracovné právo, správne právo, právo

sociálneho zabezpečenia

C/ Trestnoprávne aspekty

D/ Systém kontroly, dozoru a dohľadu

E/ Inštitúcie v oblasti obchodovania s ľuďmi

- Pôsobnosť ústavných inštitúcií

- Rada vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality

- Policajný zbor

- Nevládne organizácie

Medzinárodné inštitúcie a ochrana ľudských práv

A/ Svetové inštitúcie a subjekty medzinárodného práva

- Organizácia Spojených národov

- Medzinárodná organizácia práce

- Medzinárodná organizácia migrantov

- UNICEF

- UNHCR

B/ Európska únia

- primárne pramene a sekundárne pramene práva Európskej únie

- Európska stratégia od roku 1996

- politiky Európskej únie proti obchodovaniu s ľuďmi

57

- piliere Európskej únie, acquis communautaires

- akčné plány spoločných noriem, overených postupov a mechanizmov na predchádzanie

a boj proti obchodovaniu s ľuďmi a na posilnenie boja proti nelegálnemu

prisťahovalectvu

- tretí pilier Európskej únie

- Eurojust, Europol, Frontex

C/ Rada Európy

- Postavenie a poslanie Rady Európy v ochrane ľudských práv

- Aktivity Rady Európy v rámci boja proti obchodovaniu s ľuďmi

- Monitorovací systém Rady Európy (GRETA, skupina nezávislých expertov, Výbor

zmluvných strán)

Príklady dobrej i zlej praxe boja proti obchodu s ľuďmi

A/ Akčné plány

B/ Spoločné normy a overené postupy a mechanizmy

C/ Trestné stíhania obchodníkov a ich spolupáchateľov, monitorovací mechanizmus

D/ Formy obchodovania s ľuďmi, národné i medzinárodné alebo nespojené s organizovaným

zločinom, obete obchodovania, formy vykorisťovania

Prehľad medzinárodných a vnútroštátnych normatívnych aktov v boji proti obchodovaniu

s ľuďmi

A/ Organizácia Spojených národov(OSN)

Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických

právach, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach

Protokol OSN o pašovaní migrantov a protokol OSN o obchodovaní s ľuďmi

Dohovor o právach dieťaťa

Opčný protokol o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornogafii

Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu

Dohovor OSN o potieraní obchodu so ženami a deťmi z r. 1924 (uverejnený v Zbierke

zákonov pod č. 123/1924 Zb.)

Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z r. 1979, podpísaný

a ratifikovaný v r. 1981, resp. v r. 1982, uverejnený v Zbierke zákonov pod č. 62/1987 Zb.

Opčný protokol k Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z r. 1999,

súhlas NR SR vyslovený a ratifikovaný prezidentom SR v r. 2000, uverejnený v Zbierke

zákonov pod č. 343/2001 Z. z.

58

Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu z r. 2000, podpísaný

v r. 2000, súhlas NR SR vyslovený a ratifikovaný prezidentom SR v r. 2003, uverejnený

v Zbierke zákonov pod č. 621/2003 Z. z.

Protokol o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne so ženami

a deťmi, doplňujúci Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu,

podpísaný v r. 2001, súhlas NR SR vyslovený a ratifikovaný prezidentom SR v r. 2003,

uverejnený v Zbierke zákonov pod č. 34/2005 Z. z.

Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej

pornografii z r. 2000, podpísaný v r. 2001 a ratifikovaný v r. 2004 (uverejnený v Zbierke

zákonov pod č. 424/2004 Z. z.)

Dohovor a Záverečný protokol o potlačovaní obchodu s ľuďmi a vykorisťovania

prostitúciou druhých osôb z r. 1950

Medzinárodný dohovor o zabezpečení ochrany proti zločinnému obchodu, známemu pod

názvom obchod s dievčatami (Paríž, 18. mája 1904)

Medzinárodný dohovor o potlačení obchodu s dievčatami (Paríž, 4. mája 1910)

Medzinárodný dohovor o potieraní obchodu so ženami a deťmi (Ženeva, 30. septembra

1921)

Medzinárodný dohovor o potieraní obchodu s plnoletými ženami (Ženeva, 11. októbra

1933)

Protokol pozmeňujúci Medzinárodný dohovor o potieraní obchodu so ženami a deťmi,

podpísaný v Ženeve dňa 30.septembra 1921 a Medzinárodný dohovor o potieraní obchodu

s dospelými ženami, podpísaný v Ženeve dňa 11. októbra 1933 (Lake Success, 12.

novembra 1947)

Dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (Haag, 25. októbra

1980), publikovaný pod č. 119/2001 Z. z.

Bruselská deklarácia na boj proti obchodovaniu s ľuďmi z r. 2002

B/ Medzinárodná organizácia práce (MOP)

Prehľad dohovorov a odporúčaní MOP, ktoré Slovenská republika ratifikovala a vyhlásila pozri

v učebných textoch „Vybrané kapitoly medzinárodného sociálneho práva. Legislatívna

59

príručka. Dokumenty k vzdelávaniu zamestnancov. Pracovné právo a právo sociálneho

zabezpečenia – Európa a prax“

C/ Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM)

D/ Rada Európy (RE)

Dohovor RE č. 197 o boji proti obchodovaniu s ľuďmi, Varšava, otvorený na podpis 16. mája

2005, Slovenskou republikou zatiaľ nepodpísaný a neratifikovaný, dohovor je účinný od 1.

februára 2008,

Odporúčania č. R (2000) 11 o boji proti obchodovaniu s ľuďmi na účely sexuálneho

vykorisťovania v znení Odporúčania Rec (2001) 16

E/ Európska únia

Charta základných práv Európskej únie

Rámcové rozhodnutie Rady z 19. júla 2002 o boji proti obchodovaniu s ľuďmi

Rámcové rozhodnutie Rady z 22. decembra 2003 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu detí

a detskej pornografie

Nariadenie Rady z 29. apríla 2004 o vydávaní povolení na pobyt obetiam obchodu s ľuďmi

pochádzajúcich z tretích krajín, ako aj osobám, zapojeným do napomáhania ilegálnej

migrácii, a ktoré spolupracujú so zodpovednými organizáciami

Oznámenie Komisie Boj proti obchodovaniu s ľuďmi – jednotný prístup a návrhy akčného

plánu Brusel, 18. 10. 2006, KOM(2005) 514 v konečnom znení

Smernica Rady 2004/81/ES z 29. apríla 2004 o povoleniach na pobyt vydaných štátnym

príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami obchodovania s ľuďmi alebo ktorým bola

poskytnutá pomoc pri nedovolenej imigrácii, a ktorí spolupracujú s príslušnými orgánmi

(Ú. v. ES . L 261, 6. 8. 2004, s. 3)

Rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV z 19. júla 2002 o boji proti obchodovaniu

s ľuďmi (Ú. v. ES L 203, 1. 8. 2002, s. 1)

Spoločný postup prijatý Radou EÚ na základe čl. 31 (predtým čl. K3) Zmluvy o EÚ,

týkajúceho sa boja s nezákonným obchodovaním s ľuďmi a sexuálneho vykorisťovania

detí; zároveň sa rozhodnutím Komisie z 25. marca 2003 zriadila konzultačná skupina pod

názvom „Skupina expertov pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi“

F/ Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE)

Obchodovanie s ľuďmi: Závery Konferencie o boji proti obchodovaniu s ľuďmi, OBSE

1999/3,

60

Deklarácia Ministerskej rady OBSE o boji proti obchodovaniu s ľuďmi, Porto 2002,

Rozhodnutie Stálej rady OBSE č. 557 z 24. 7. 2003: Akčný plán OBSE na boj proti

obchodovaniu s ľuďmi,

Rozhodnutie Ministerskej rady OBSE č. 2/03: O boji proti obchodovaniu s ľuďmi,

Rozhodnutie Ministerskej rady OBSE č. 13/04: Zvláštne požiadavky na ochranu a pomoc

detským obetiam obchodovania s ľuďmi,

Rozhodnutie Ministerskej rady OBSE č. 13/05 o boji proti obchodovaniu s ľuďmi.

G/ Prehľad prameňov práva Slovenskej republiky v boji proti obchodovaniu s ľuďmi

- Všeobecne záväzné normatívne právne akty (Trestný zákon, § 179, Zákonník práce, zákon č.

82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších predpisov

atď.),

- Prehľad medzinárodných právnych dokumentov, ktoré Slovenská republika ratifikovala

a publikovala a ktoré majú prednosť pred národnou legislatívou (OSN, MOP, Rada Európy;

pozri k tomu „Vybrané kapitoly medzinárodného sociálneho práva. Legislatívna

príručka. Dokumenty k vzdelávaniu zamestnancov. Pracovné právo a právo sociálneho

zabezpečenia – Európa a prax“),

- Dokumenty a koncepcie (Národný akčný plán boja proti obchodovaniu s ľuďmi, Koncepcia

rovnosti príležitostí žien a mužov, Národná stratégia na prevenciu a elimináciu násilia

páchaného na ženách a v rodinách, Národný akčný plán pre deti)

- Situačná správa o obchode s ľuďmi na Slovensku (Medzinárodná organizácia pre migráciu –

IOM), 2003

Definície, pojmy a prehľad vybraných inštitútov

Na účely Protokolu OSN

a) „obchodovanie s ľuďmi“ je verbovanie, preprava, odovzdanie, prechovávanie alebo

prevzatie ľudí pod hrozbou alebo použitím násilia alebo iných foriem donucovania,

únosu, podvodu, ľsti, zneužitia právomoci alebo zraniteľného postavenia, alebo prijatia,

alebo poskytnutia platieb alebo prospechu na dosiahnutie súhlasu osoby majúcej

kontrolu nad inou osobou s cieľom vykorisťovania. Vykorisťovanie zahŕňa minimálne

vykorisťovanie prostitúcie iných alebo iné formy sexuálneho vykorisťovania, nútenú

prácu alebo služby, otroctvo alebo praktiky podobné otroctvu, nevoľníctvo alebo

odoberanie orgánov,

61

b) súhlas obete obchodovania s cieľom jej vykorisťovania uvedeného v písmene a) tohto

článku je irelevantný, ak bol použitý ktorýkoľvek zo spôsobov uvedených v písmene a),

c) verbovanie, preprava, odovzdanie, prechovávanie alebo prijímanie detí s cieľom ich

vykorisťovania je považované za „obchodovanie s ľuďmi“ dokonca aj v prípade, keď nie

sú použité spôsoby uvedené v písmene a) tohto článku,

d) „dieťa“ znamená akúkoľvek osobu mladšiu ako osemnásť rokov.

Trestný zákon Slovenskej republiky zákon č. 300/2005 Z. z. v ustanoveniach § 179

ako skutkovú podstatu Obchodovanie s ľuďmi uvádza:

(1) Kto s použitím podvodného konania, ľsti, obmedzovania osobnej slobody, násilia,

hrozby násilia, hrozby inej ťažkej ujmy alebo iných foriem donucovania, prijatia alebo

poskytnutia peňažného plnenia či iných výhod na dosiahnutie súhlasu osoby, na ktorú je iná

osoba odkázaná, alebo zneužitia svojho postavenia alebo zneužitia bezbrannosti alebo inak

zraniteľného postavenia zláka, prepraví, prechováva, odovzdá alebo prevezme iného, hoci aj s

jeho súhlasom, na účel jeho prostitúcie alebo inej formy sexuálneho vykorisťovania vrátane

pornografie, nútenej práce či nútenej služby, otroctva alebo praktík podobných otroctvu,

nevoľníctva, odoberania orgánov, tkanív či bunky alebo iných foriem vykorisťovania, potrestá

sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.

(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto zláka, prepraví, prechováva, odovzdá alebo

prevezme osobu mladšiu ako osemnásť rokov, hoci aj s jej súhlasom, na účel jej prostitúcie

alebo inej formy sexuálneho vykorisťovania vrátane pornografie, nútenej práce či nútenej

služby, otroctva alebo praktík podobných otroctvu, nevoľníctva, odoberania orgánov, tkanív či

bunky alebo iných foriem vykorisťovania.

(3) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha

čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a) a získa ním pre seba alebo pre iného väčší prospech,

b) na chránenej osobe,

c) z osobitného motívu, alebo

d) závažnejším spôsobom konania.

(4) Odňatím slobody na dvanásť rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha

čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a) a získa ním pre seba alebo pre iného značný prospech,

b) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo iný obzvlášť závažný následok,

alebo

c) ako člen nebezpečného zoskupenia.

62

(5) Odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia

slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a) a získa ním pre seba alebo pre iného prospech veľkého rozsahu, alebo

b) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerým osobám.

Právna úprava nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania je obsiahnutá v

zákone č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších

predpisov. Z hľadiska relevantných ustanovení vo vzťahu k službám zamestnanosti možno

uviesť nasledujúce skutočnosti:

- zákon vymedzuje nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie (§ 2, § 2a),

- v ustanoveniach § 5 (Kontrola nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania) určuje právo

kontroly pre inšpektorát práce, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a pre úrad práce,

sociálnych vecí a rodiny,

- priestupky (§ 7) prejednávajú Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a úrady práce,

sociálnych vecí a rodiny atď.

Vyhľadávanie a adresy orgánov činných v konaní proti obchodovaniu s ľuďmi

http://ec.europa.eu/justice_home/key_issues/human_trafficking

www.europol.eu.int

www.savethechildren.org

www.childtrafficking.org

www.antislavery.org

www.coe.int/t/DG2/TRAFFICKING

www.gvnet.com/humantrafficking

63

8. Právne aspekty poskytovania informačných, poradenských a sprostredkovateľských služieb

Pracovnoprávne vzťahy v oblasti zamestnanosti tvoria štrukturovaný systém,

v ktorom vystupujú ako ich účastníci občania (v rôznych pozíciách, vrátane cudzincov, občanov

členských štátov Európskej únie, Európskeho hospodárskeho priestoru a pod.), zamestnávatelia,

štátne orgány, samosprávne orgány a obce, mimovládne organizácie, sociálni partneri, cudzinci,

pracovné agentúry, sprostredkovatelia zamestnania, organizátori vzdelávacích aktivít,

organizátori odborných poradenských služieb atď. Zložitosť týchto vzťahov, práv a povinností

ich účastníkov i štruktúra právnych subjektov je ovplyvnená aj nestabilným právnym

prostredím, podstatnými zásahmi do vlastníckych pomerov, nestabilnou a centralistickou

legislatívou, rozvojom voľného pohybu osôb a stále vysokou mierou nezamestnanosti, ktorá

eliminuje systematické pôsobenie jednotlivých aktívnych foriem, metód a techník.

Podľa ustanovení § 11 zákona o službách zamestnanosti služby zamestnanosti na

účely tohto zákona tvoria systém inštitúcií a nástrojov podpory a pomoci účastníkom trhu práce

pri

a) hľadaní zamestnania,

b) zmene zamestnania,

c) obsadzovaní voľných pracovných miest a

d) uplatňovaní aktívnych opatrení na trhu práce s osobitným zreteľom na pracovné

uplatnenie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie podľa § 8.

Služby zamestnanosti na území Slovenskej republiky poskytujú

a) ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a úrad práce, sociálnych vecí a rodiny,

b) právnická osoba a fyzická osoba, ktoré vykonávajú sprostredkovanie zamestnania,

poskytujú odborné poradenské služby a uplatňujú aktívne opatrenia na trhu práce na

základe uzatvorenej písomnej dohody s príslušným úradom alebo na základe

uzatvorenej písomnej dohody v rámci partnerstva podľa § 10,

c) právnická osoba a fyzická osoba, ktoré vykonávajú sprostredkovanie zamestnania za

úhradu,

d) agentúra dočasného zamestnávania a

e) agentúra podporovaného zamestnávania.

Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov (úplné

znenie zákon č. 389/2006 Z. z.), ktorý upravuje právne vzťahy pri poskytovaní služieb

zamestnanosti obsahuje ako jeden zo základných prameňov pracovného práva tieto relevantné

inštitúty:

64

- účastníci právnych vzťahov na účely tohto zákona (§ 2) ako účastníci pracovnoprávnych

vzťahov, vznikajúcich v oblasti zamestnanosti realizujú i pracovnoprávne predpisy (najmä

úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, samosprávne orgány, zamestnávatelia, uchádzači

o zamestnanie, záujemcovia o zamestnanie, zamestnanci, samostatne zárobkovo činné osoby,

právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré vykonávajú činnosť podľa tohto zákona, najmä pri

sprostredkovaní zamestnania, vzdelávaní a príprave pre trh práce a pri odborných

poradenských službách, a štátni príslušníci krajiny, ktorá nie je členským štátom Európskej

únie, štátom, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore a

Švajčiarskou konfederáciou („cudzinci"),

- zákon o službách zamestnanosti právne charakterizuje na účely tohto zákona zamestnávateľov

(§ 3), zamestnancov (§ 4 - fyzická osoba v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom

vzťahu alebo doktorand v dennej forme doktorandského štúdia), samostatne zárobkovo činné

osoby (§ 5), uchádzačov o zamestnanie (§ 6), záujemcov o zamestnanie (§ 7),

znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie (§ 8), občanov so zdravotným postihnutím (§ 9).

V Tretej časti zákona o službách zamestnanosti sú uvedené právne náležitosti služieb

zamestnanosti, medzi relevantné skutočnosti v týchto súvislostiach patria najmä ustanovenia :

- služby zamestnanosti na účely tohto zákona tvoria systém inštitúcií a nástrojov podpory a

pomoci účastníkom trhu práce pri hľadaní zamestnania, zmene zamestnania, obsadzovaní

voľných pracovných miest a uplatňovaní aktívnych opatrení na trhu práce s osobitným

zreteľom na pracovné uplatnenie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie,

- služby zamestnanosti na území Slovenskej republiky poskytujú Ústredie a úrady práce,

sociálnych vecí a rodiny, právnická osoba a fyzická osoba, ktoré vykonávajú sprostredkovanie

zamestnania, poskytujú odborné poradenské služby a uplatňujú aktívne opatrenia na trhu práce

na základe uzatvorenej písomnej dohody s príslušným úradom alebo na základe uzatvorenej

písomnej dohody v rámci partnerstva podľa § 10, právnická osoba a fyzická osoba, ktoré

vykonávajú sprostredkovanie zamestnania za úhradu, agentúra dočasného zamestnávania a

agentúra podporovaného zamestnávania,

- zákon o službách zamestnanosti ustanovuje v zákonnej podobe základné právne nástroje na

presadzovanie právnych princípov, ktoré ovládajú právny režim služieb zamestnanosti, a to

právne aspekty práva na prístup k zamestnaniu bez akýchkoľvek obmedzení v súlade so

zásadou rovnakého zaobchádzania, na princípe dobrých mravov (§ 14).

65

V Šiestej časti (§ 25 a nasledujúce) zákon o službách zamestnanosti obsahuje

ustanovenia o službách zamestnanosti, ktoré poskytujú právnické osoby a fyzické osoby

v rámci sprostredkovania zamestnania za úhradu.

Sprostredkovanie zamestnania za úhradu môže vykonávať právnická osoba alebo

fyzická osoba („sprostredkovateľ") za podmienok ustanovených týmto zákonom, ak má na túto

činnosť povolenie (povolenie na sprostredkovanie zamestnania za úhradu vydáva ústredie na

dobu neurčitú), vydané ústredím, okrem iného, v tomto rozsahu a za týchto podmienok :

- výšku úhrady za sprostredkovanie zamestnania za úhradu dojednáva sprostredkovateľ s

právnickou osobou alebo fyzickou osobou, pre ktorú sprostredkúva zamestnanca,

- sprostredkovateľ môže vykonávať sprostredkovanie zamestnania za úhradu, ak je bezúhonný,

má minimálne úplné stredné vzdelanie a má na túto činnosť povolenie. U právnickej osoby

musí podmienku bezúhonnosti a podmienku minimálne úplného stredného vzdelania spĺňať

osoba, ktorá pri sprostredkovaní zamestnania za úhradu koná v mene sprostredkovateľa;

bezúhonnosť na účely tohto zákona sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri

mesiace,

- v § 29 upravuje zákon o službách zamestnanosti postavenie agentúry dočasného

zamestnávania, ktorou je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva občana v

pracovnom pomere („dočasný zamestnanec") na účel jeho dočasného pridelenia k

užívateľskému zamestnávateľovi; za dočasné pridelenie dočasného zamestnanca môže

agentúra dočasného zamestnávania vyberať od užívateľského zamestnávateľa úhradu v

dohodnutej výške; od dočasného zamestnanca sa poplatok za dočasné pridelenie nevyberá.

Fyzická osoba môže vykonávať činnosť agentúry dočasného zamestnávania, ak je bezúhonná,

má minimálne úplné stredné vzdelanie a ak má na túto činnosť povolenie. U právnickej osoby

musí podmienku bezúhonnosti a podmienku minimálne úplného stredného vzdelania spĺňať

osoba, ktorá koná v mene agentúry dočasného zamestnávania; bezúhonnosť na účely tohto

zákona sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace. Povolenie na

vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania vydáva ústredie na dobu neurčitú.

Súčasťou žiadosti o vydanie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného

zamestnávania je, okrem iného, i personálne zabezpečenie vykonávania činnosti agentúry

dočasného zamestnávania.

66

Nástroje podpory a pomoci sú aktívne opatrenia na trhu práce poskytované podľa § 32

až § 60 a § 65b zákona o službách zamestnanosti.

Aktívne opatrenia na trhu práce sú predmetom hľadania optimálnych procesov spojenia

ponuky a dopytu pracovných príležitostí a pracovných síl. Sprostredkovanie zamestnania je

základnou aktívnou formou pôsobenia jednotlivých subjektov na trhu práce, je to činnosť

zameraná na vyhľadávanie pracovného miesta a ponúkanie vhodného zamestnania uchádzačovi

o zamestnanie i záujemcovi o zamestnanie a vyhľadávanie a ponúkanie vhodných zamestnancov

zamestnávateľovi. Sprostredkovanie zamestnania patrí medzi hodnoty, garantované aj

medzinárodným pracovným právom. Občan sa uchádza o sprostredkovanie zamestnania na

úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého územnom obvode má trvalý pobyt. Občan,

ktorý hľadá zamestnanie, môže požiadať o informácie o možnostiach zamestnania ktorýkoľvek

úrad, ktorý vedie evidenciu uchádzačov o zamestnanie a evidenciu záujemcov o zamestnanie.

Sprostredkovanie zamestnania na účely tohto zákona je činnosť zameraná na

a) vyhľadávanie pracovného miesta a ponúkanie vhodného zamestnania uchádzačovi o

zamestnanie a záujemcovi o zamestnanie a

b) vyhľadávanie a ponúkanie vhodných zamestnancov zamestnávateľovi.

Súčasťou sprostredkovania zamestnania je aj

a) evidenčná činnosť,

b) informačné a poradenské služby,

c) vyhotovovanie zoznamov voľných pracovných miest a zoznamov hľadaných zamestnaní

uchádzačmi o zamestnanie a záujemcami o zamestnanie,

d) zverejňovanie zoznamov voľných pracovných miest a hľadaných zamestnaní

uchádzačmi o zamestnanie a záujemcami o zamestnanie a ich uverejňovanie na internete,

v tlači a ďalších masovokomunikačných prostriedkoch,

e) zabezpečovanie sledovania a vyhodnocovania dopytu zamestnávateľov po

zamestnancoch podľa kvalifikačnej štruktúry a profesijnej štruktúry,

f) vyhodnocovanie kvalifikačnej a profesijnej štruktúry uchádzačov o zamestnanie a

kvalifikačnej štruktúry a profesijnej štruktúry záujemcov o zamestnanie s ohľadom na

dopyt zamestnávateľov,

g) sledovanie procesu adaptácie zamestnanca prijatého do zamestnania z evidencie

uchádzačov o zamestnanie a sledovanie dĺžky obdobia jeho zotrvania v zamestnaní

najmenej počas šiestich mesiacov od nástupu do zamestnania,

67

h) poskytovanie informačných a poradenských služieb zamestnávateľovi, zameraných na

uľahčenie adaptácie jeho zamestnanca v novom zamestnaní najmenej počas šiestich

mesiacov od nástupu do zamestnania.

Sprostredkovanie zamestnania zabezpečuje

a) ústredie,

b) úrad a pracovisko zriadené úradom a

c) právnická osoba a fyzická osoba, ktoré vykonávajú sprostredkovanie zamestnania za

úhradu, sprostredkovanie dočasného zamestnávania, sprostredkovanie podporovaného

zamestnávania alebo začleňovanie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie na trh

práce podľa tohto zákona, alebo iná právnická osoba a fyzická osoba, ktoré môžu

vykonávať sprostredkovanie zamestnávania podľa podmienok ustanovených v písomnej

dohode uzatvorenej s úradom.

Ústredie a úrad vykonávajú sprostredkovanie zamestnania bezplatne. Občan sa uchádza o

sprostredkovanie zamestnania na úrade, v ktorého územnom obvode má trvalý pobyt. Občan,

ktorý hľadá zamestnanie, môže požiadať o informácie o možnostiach zamestnania ktorýkoľvek

úrad. Na sprostredkovanie konkrétneho pracovného miesta nie je právny nárok. Úrad na účely

sprostredkovania zamestnania

a) vedie evidenciu uchádzačov o zamestnanie, evidenciu záujemcov o zamestnanie a

evidenciu voľných pracovných miest,

b) poskytuje informačné a poradenské služby,

c) zabezpečuje odborné poradenské služby,

d) poskytuje náhradu časti cestovných výdavkov uchádzača o zamestnanie, ktoré súvisia

s absolvovaním vstupného pohovoru alebo výberového konania u zamestnávateľa, ak je

cestovné vyššie ako suma ustanovená všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý

vydá ministerstvo.

Vo vzťahu úradu a pracovnoprávnych vzťahov majú relevanciu i ustanovenia § 33 o

evidencii uchádzačov o zamestnanie, § 37 o evidencii záujemcov o zamestnanie, § 39a

o osobitnej evidencii občanov so zdravotným postihnutím, § 40 o evidencii voľných pracovných

miest, § 41 o evidencii zamestnávateľov, § 41a o evidencii zamestnávania niektorých skupín

zamestnancov atď.

Informačné služby a poradenské služby

Podľa § 42 zákona o službách zamestnanosti je aktívnou formou služieb zamestnanosti

i systém informačných a poradenských služieb, ktoré úrad poskytuje občanom, uchádzačom o

68

zamestnanie, záujemcom o zamestnanie a zamestnávateľom pri voľbe povolania, výbere

zamestnania vrátane zmeny zamestnania a pri výbere zamestnanca. Sú to aj služby pri

poskytovaní informácií a odborných rád o možnostiach zamestnania na území Slovenskej

republiky a v zahraničí, predpokladoch na výkon povolania, o možnostiach a podmienkach

účasti na programoch aktívnych opatrení na trhu práce a na aktivačnej činnosti, o podmienkach

nároku na dávku v nezamestnanosti a o podmienkach účasti v partnerstvách vytvorených na

podporu rozvoja zamestnanosti v územnom obvode úradu. Bezplatné informačné a poradenské

služby pre voľbu povolania zahŕňajú najmä poskytovanie informácií a odborných rád o druhoch

povolaní a o predpokladoch a požiadavkách na výkon určitého povolania, informačné a

poradenské služby pri výbere zamestnanca zahŕňajú poskytovanie informácií a odborných rád

zamestnávateľom pri hľadaní vhodného zamestnanca na konkrétne pracovné miesto. Úrad

poskytuje občanom, uchádzačom o zamestnanie, záujemcom o zamestnanie a zamestnávateľom

informačné a poradenské služby. Informačné a poradenské služby na účely tohto zákona sú

služby pri

a) voľbe povolania,

b) výbere zamestnania vrátane zmeny zamestnania,

c) výbere zamestnanca,

d) adaptácii zamestnanca v novom zamestnaní.

Informačné a poradenské služby na účely tohto zákona sú aj služby pri poskytovaní

informácií a odborných rád o

a) požiadavkách na odborné zručnosti a praktické skúsenosti potrebné na

vykonávanie pracovných činností na pracovných miestach na trhu práce podľa

národnej sústavy povolaní,

b) možnostiach zamestnania na území Slovenskej republiky a v zahraničí,

c) predpokladoch na výkon povolania,

d) možnostiach a podmienkach účasti na programoch aktívnych opatrení na trhu

práce a na aktivačnej činnosti,

e) podmienkach nároku na dávku v nezamestnanosti a

f) podmienkach účasti v partnerstvách vytvorených na podporu rozvoja

zamestnanosti v územnom obvode úradu.

Informačné a poradenské služby o požiadavkách na odborné zručnosti a praktické

skúsenosti potrebné na vykonávanie pracovných činností na pracovných miestach na trhu práce

podľa národnej sústavy povolaní zahŕňajú najmä poskytovanie informácií o potrebných

odborných zručnostiach, všeobecných spôsobilostiach, praktických skúsenostiach a o ostatných

69

predpokladoch a požiadavkách na výkon konkrétneho povolania alebo profesie. Takéto služby

pre voľbu povolania zahŕňajú najmä poskytovanie informácií a odborných rád o druhoch

povolaní a o predpokladoch a požiadavkách na výkon určitého povolania. Informačné a

poradenské služby pre výber zamestnania a jeho zmenu zahŕňajú poskytovanie informácií a

odborných rád súvisiacich so zdravotnými požiadavkami, a požiadavkami na odborné zručnosti

a praktické skúsenosti, ktoré sú potrebné na vykonávanie pracovných činností na pracovnom

mieste. Informačné a poradenské služby pri výbere zamestnanca zahŕňajú poskytovanie

informácií a odborných rád zamestnávateľom pri hľadaní vhodného zamestnanca na konkrétne

pracovné miesto. Uvedené služby sa poskytujú bezplatne.

Odborné poradenské služby

Úrad môže zabezpečiť uchádzačovi o zamestnanie a záujemcovi o zamestnanie odborné

poradenské služby. Odborné poradenské služby na účely tohto zákona sú zamerané na riešenie

problémov spojených s pracovným uplatnením uchádzača o zamestnanie, na vytváranie súladu

medzi jeho osobnostnými predpokladmi a požiadavkami na vykonávanie určitého zamestnania,

na ovplyvňovanie rozhodovania a správania sa uchádzača o zamestnanie, ako aj na jeho sociálnu

a pracovnú adaptáciu. Odbornú poradenskú činnosť vykonáva poradca, ktorý dosiahol

vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

Úrad môže zabezpečiť odborné poradenské služby v rámci individuálneho poradenstva

alebo skupinového poradenstva. Úrad v spolupráci so znevýhodneným uchádzačom o

zamestnanie môže vypracovať individuálny akčný plán na podporu jeho pracovného uplatnenia

(ďalej len "individuálny akčný plán"). Individuálny akčný plán na účely tohto zákona je

písomný dokument, ktorý na základe posúdenia dosiahnutého stupňa vzdelania, odborných

zručností, osobnostných predpokladov, schopností, praktických skúseností a možností

znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, určuje postup a časový harmonogram plnenia

jednotlivých opatrení na zvýšenie možností uplatnenia znevýhodneného uchádzača o

zamestnanie na trhu práce. Individuálny akčný plán vypracúva, vyhodnocuje a aktualizuje

odborný poradca v spolupráci so znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie. Po vypracovaní a

vzájomnom odsúhlasení sa individuálny akčný plán stáva záväzným pre znevýhodneného

uchádzača o zamestnanie a pre úrad.

Zákon o službách zamestnanosti upravuje tiež ďalšie aktívne nástroje, resp. opatrenia na

trhu práce: v § 49 príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť, v § 49a príspevok na

zapracovanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, v § 50 príspevok na podporu

zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, v § 50a príspevok na podporu

udržania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami, v § 51 príspevok na vykonávanie

70

absolventskej praxe, v § 51a príspevok na podporu zamestnávania absolventov vzdelávania a

prípravy pre trh práce, v § 52 príspevok na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb

pre obec, v § 52a príspevok na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby, v § 53

príspevok na dochádzku za prácou, v § 53a príspevok na presťahovanie za prácou, v § 53b

príspevok na dopravu do zamestnania, v § 53c podpora začleňovania znevýhodnených

uchádzačov o zamestnanie na trh práce, v § 53d príspevok na vytvorenie nového pracovného

miesta atď.

Osobitné skupiny občanov a služby zamestnanosti

Zákonník práce upravuje postavenie zamestnancov v osobitných životných situáciách

a práve vymedzuje niektoré osobitné skupiny zamestnancov, vo vzťahu k ním majú

zamestnávatelia právne povinnosti, ktoré sú zároveň súčasťou podnikovej sociálnej politiky :

- zabezpečenie zamestnanca pri dočasnej pracovnej neschopnosti, v starobe a zamestnávanie

po návrate do práce (§ 156 a § 157); okrem osobitnej právnej úpravy sociálneho poistenia

je personálnou povinnosťou zamestnávateľa v zákonom vymedzených životných

situáciách zaradiť zamestnancov na pôvodnú prácu a pracovisko, v určitých prípadoch na

inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve,

- zamestnanci so zdravotným postihnutím (§ 158 a § 159 sa určujú povinnosti v oblasti

zamestnávania, zvyšovania kvalifikácie, chránených dielní, chránených pracovísk atď.),

- pracovné podmienky žien a mužov starajúcich sa o deti, materská a rodičovská dovolenka

(§ 166 a nasl.),

- mladiství zamestnanci (§ 171 až § 176).

Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov

ustanovuje v rámci pozitívnej diskriminácie aktívne formy politiky trhu práce pri zamestnávaní

osobitných skupín občanov :

- § 50 zákona o službách zamestnanosti sú ustanovenia o osobitných opatreniach pri

zamestnávaní znevýhodneného uchádzača o zamestnanie vo forme poskytnutia

príspevku na zamestnávanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie,

- v § 51 sa upravuje príspevok na vykonávanie absolventskej praxe (je ňou získanie

odborných zručností a praktických skúseností u zamestnávateľa, ktoré zodpovedajú

dosiahnutému stupňu vzdelania absolventa školy.

- v ôsmej časti zákon o službách zamestnanosti upravuje pracovnoprávne vzťahy pri

zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím (v ustanoveniach § 55 sa upravuje

postavenie chránenej dielne a chráneného pracoviska, upravuje sa príprava na

pracovné uplatnenie občana so zdravotným postihnutím),

71

- zamestnávateľovi, ktorý zriadi chránenú dielňu alebo chránené pracovisko, poskytuje sa

príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a príspevok na

udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní, príspevok občanovi so

zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej

činnosti, príspevok na obnovu alebo technické zhodnotenie hmotného majetku chránenej

dielne alebo chráneného pracoviska,

- ďalšou formou osobitného pôsobenia zákona o službách zamestnanosti je právna regulácia

(§ 58) agentúry podporovaného zamestnávania

- podľa § 59 sa poskytuje príspevok na činnosť pracovného asistenta zamestnávateľovi alebo

samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím,

- v ustanoveniach § 60 sa upravuje príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej

dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.

Medzi osobitné skupiny pracovnoprávnych vzťahov z hľadiska subjektov a vonkajších

skutočností služieb zamestnanosti patrí zamestnávanie vyučencov a absolventov škôl

(predzmluvné vzťahy s absolventom učilišťa a kontraktačnú povinnosť zamestnávateľa),

branná povinnosť a alternatívna služba v čase vojny (zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej

povinnosti, zákon č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu),

zamestnávanie dôchodcov, práca obvinených (zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby) atď.

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v § 19 ods. 3

písm. m) za daňové výdavky uznáva aj odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania

občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou

s ťažším zdravotným postihnutím podľa zákona o službách zamestnanosti.

Projekty a programy

Za aktívne opatrenia na trhu práce (§ 54 zákona o službách zamestnanosti) sa považujú

aj projekty prevažne financované zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu, a to najmä

a) projekty na zlepšenie postavenia uchádzačov o zamestnanie na trhu práce, ktoré

schvaľuje ministerstvo a realizuje ústredie; tieto projekty sú financované prevažne zo

zdrojov Európskeho sociálneho fondu po schválení ministerstvom alebo z iných zdrojov

schválených ministerstvom,

b) projekty na zlepšenie postavenia uchádzačov o zamestnanie na trhu práce, ktoré

schvaľuje ústredie a realizuje úrad; tieto projekty sú financované prevažne zo zdrojov

Európskeho sociálneho fondu po schválení ústredím,

c) projekty na zlepšenie postavenia uchádzačov o zamestnanie na trhu práce, ktoré

schvaľuje ministerstvo a realizuje úrad alebo právnická osoba alebo fyzická osoba,

72

d) národné, regionálne alebo pilotné projekty na podporu začleňovania znevýhodnených

uchádzačov o zamestnanie na trh práce podľa § 53c.

Za aktívne opatrenia na trhu práce sa považujú aj projekty a programy financované alebo

spolufinancované zo štátneho rozpočtu alebo z iných zdrojov, a to najmä

a) projekty na overenie nových aktívnych opatrení na trhu práce, ktoré

schvaľuje ministerstvo a realizuje ústredie; tieto projekty sú financované zo zdrojov

Európskeho sociálneho fondu a spolufinancované zo štátneho rozpočtu po schválení

ministerstvom,

b) projekty na overenie nových opatrení na trhu práce, ktoré schvaľuje

ústredie a realizuje úrad; tieto projekty sú financované zo štátneho rozpočtu po schválení

ústredím,

c) projekty a programy na zlepšenie situácie rozvoja zamestnanosti v

územnom obvode úradu v rámci partnerstiev podľa § 10 schválených výborom a

realizovaných partnerstvami vytvorenými na tento účel; tieto projekty a programy môžu

byť spolufinancované zo štátneho rozpočtu po schválení ministerstvom,

d) projekty a programy na podporu rozvoja regionálnej zamestnanosti

schválených výborom a realizovaných úradom, ktoré môžu byť spolufinancované zo

štátneho rozpočtu,

e) individuálna štátna pomoc investorovi schválená vládou Slovenskej

republiky alebo Európskou komisiou na základe žiadosti o poskytnutie štátnej pomoci

podľa osobitných predpisov formou príspevku na vytvorenie nového pracovného miesta

a príspevku na vzdelávanie zamestnanca prijatého na vytvorené nové pracovné miesto

poskytovaných ústredím spôsobom a za podmienok ustanovených v zmluve uzatvorenej

medzi ústredím a prijímateľom individuálnej štátnej pomoci,

f) projekty a programy na podporu rozvoja regionálnej zamestnanosti a

zvyšovania zamestnateľnosti financované zo štátneho rozpočtu, ktoré schvaľuje

ministerstvo a realizuje Fond sociálneho rozvoja,

g) investičná pomoc schválená vládou Slovenskej republiky alebo Európskou

komisiou formou príspevku na vytvorenie nového pracovného miesta, poskytovaného

ústredím spôsobom a za podmienok ustanovených v zmluve uzatvorenej medzi ústredím

práce a prijímateľom investičnej pomoci.

73

9. Informačné a komunikačné technológie (IKT) a právo

Procesy globalizácie významne vplývajú na svetové a regionálne trhy práce a na politiky

zamestnanosti. Nové IKT majú aj právne aspekty a sú predmetom štartu legislatívnej úpravy aj

v slovenskom právnom poriadku. Relevantné inštitúty v službách zamestnanosti z hľadiska IKT

a právnych aspektov sú (bez poradia dôležitosti) najmä:

- v Desiatej časti zákon o službách zamestnanosti upravuje informačný systém,

zverejňovanie údajov a ochranu údajov. Podľa § 66 (Informačný systém) ústredie a úrad

používajú v informačnom systéme najmä klasifikáciu zamestnaní, štatistickú klasifikáciu

ekonomických činností, klasifikáciu študijných a učebných odborov, číselník územných

obvodov a rezortné číselníky používané v príslušnom aplikačnom programovom vybavení,

- podľa ustanovení § 35a zákona o službách zamestnanosti sa vytvára národná sústava

povolaní ako ucelený informačný systém opisu štandardných nárokov trhu práce na

jednotlivé pracovné miesta. Národná sústava povolaní určuje požiadavky na odborné

zručnosti a praktické skúsenosti potrebné na vykonávanie pracovných činností na

pracovných miestach na trhu práce. Národná sústava povolaní je základným systémovým

rámcom pre tvorbu národnej sústavy kvalifikácií,

- pôsobenie IKT v službách zamestnanosti ovplyvňuje i postavenie zamestnávateľov

a zamestnancov v nových dimenziách vedy a techniky. Podľa ustanovení Čl. 11 Zákonníka

práce zamestnávateľ môže o zamestnancovi zhromažďovať len osobné údaje súvisiace s

kvalifikáciou a profesionálnymi skúsenosťami zamestnanca a údaje, ktoré môžu byť

významné z hľadiska práce, ktorú zamestnanec má vykonávať, vykonáva alebo vykonával.

Zamestnávateľ nesmie bez vážnych dôvodov spočívajúcich v osobitnej povahe činností

zamestnávateľa narúšať súkromie zamestnanca na pracovisku a v spoločných priestoroch

zamestnávateľa tým, že ho sleduje bez toho, aby bol na to upozornený, alebo kontroluje

listové zásielky adresované zamestnancovi ako súkromnej osobe. Ak je u zamestnávateľa

zavedený kontrolný mechanizmus, je zamestnávateľ povinný informovať zamestnanca o

rozsahu kontroly a spôsoboch jej uskutočňovania,

- integrovaný systém typových pozícií (ISTP, pozri k tomu www.trexima.sk a www.istp.sk)

je komplexným informačným systémom, ktorý spĺňa aj mnohé funkcie vo vzťahu

pracovného práva a personálnej práce v oblasti zamestnanosti. Riešiteľská organizácia

74

Trexima Bratislava spol. s r. o. pod gesciou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky a pod koordináciou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny umožňuje

voľný prístup na vyhľadávanie voľných pracovných pozícií, na vyhľadávanie a tvorbu

databáz voľných pracovných miest podľa databázy úradov práce, sociálnych vecí a rodiny

a podľa systému Profesia spol. s r. o.. Systém ISTP je kompatibilný s právnou úpravou

služieb zamestnanosti a umožňuje poskytovať informačno - poradenské služby, služby

odborného poradenstva a sprostredkovateľské služby. V systéme je uložený Katalóg

pracovných miest a Kartotéka typových pozícií (KTP), tvoriaca národnú sústavu povolaní,

s kartami typových pozícií, s určením profilov typových pozícií a povolaní podľa

odborných smerov. V databáze sú určené prvky deľby práce, aspekty výkonu práce

a požiadavky na zamestnanca (kvalifikácia, osobnostné a zdravotné požiadavky), popis

pracovnej činnosti v danej profesii, údaje o zárobku a o pracovných podmienkach.

Zamestnávatelia a ich požiadavky na pracovnú pozíciu spolu s predpokladmi, určenými

právnymi predpismi tvoria spoločný pohľad na človeka, ktorý má splniť

v pracovnoprávnom vzťahu ustanovené predpoklady a požiadavky, čím vznikajú profily

typovej pozície. V systéme sa tak tvorí databáza s deľbou práce a s určením požiadaviek

a predpokladov, systém tiež obsahuje popis pracovných činností, údaje o priemernom

zárobku podľa regiónov, o pracovných podmienkach a najmä o konkrétnych požiadavkách

na tzv. vykonávateľa (kvalifikácia, osobnostné požiadavky, zdravotný stav atď.). V rámci

Katalógu pracovných miest možno vytvoriť vlastné podnikové popisy pracovných miest

a možno tak vytvoriť podnikový katalóg pracovných miest. Súčasťou ISTP je i databáza

vzdelávacej sústavy, v rámci predpokladov a požiadaviek sa vymedzujú vzdelávacie cesty

na ich splnenie. V systéme sa tvorí a ukladá Európsky životopis a realizuje sa Osobnostný

profil, ako i analýza individuálneho potenciálu určením osobného profilu a so

zhodnotením spôsobilosti a vyhľadaním vhodného zamestnania ako výsledku analýzy.

Systém ISTP možno použiť v praxi personálnych útvarov, uchádzačov o zamestnanie,

vzdelávacích inštitúcií, služieb zamestnanosti atď. Prostredníctvom internetu možno

v systéme komunikovať kedykoľvek a v ktoromkoľvek čase,

- vyhľadávanie sociálnej legislatívy v oblasti služieb zamestnanosti v právomoci Európskej

únie je prostredníctvom systému EUR – LEX na adrese

www.europa.eu.int/eur-lex/lex/skindex.htm. V časti Zbierky (Zoznam platnej legislatívy

a konsolidovaná legislatíva) treba vyhľadať hľadať Zoznam platnej legislatívy

Spoločenstva. Pod heslom Voľný pohyb pracovníkov a sociálna politika 05 sú

obsiahnuté, okrem iných, kľúčové slová: Štatistika, Voľný pohyb pracovníkov, Európsky

75

sociálny fond (ESF), Zamestnanosť a nezamestnanosť, Programy a štatistiky, Ochrana

pracovníkov, Podpora zamestnanosti atď. Prehľad všetkých oficiálnych dokumentov

Komisie (návrhy, odporúčania, oznámenia), ktoré sú postúpené Rade alebo Komisii

obsahuje systém Pre – Lex (http://ec.europa.eu/prelex/apcnet.cfm?ce=sk), ktorý obsahuje

jednoduché vyhľadávanie a rozšírené vyhľadávanie. Na stránke

http://ec.europa.eu/employment_social /labour_law/directives_fr.htm možno vyhľadávať

(s minimálnou jazykovou prípravou) v systéme Pracovné právo a organizácia práce

predpisy, dokumenty, správy o transpozícii a najnovšie správy o pracovnom práve

v Európskej únii a vo svete. Systém vyhľadávania právnych predpisov Európskej únie

EUR – LEX (www.europa.eu.int/eur-lex/lex/skindex.htm),

- úplné texty sociálnych a pracovnoprávnych predpisov 190 krajín z celého sveta obsahuje

Informačný systém MOP pod názvom NATLEX, báza údajov národnej legislatívy o práci,

o sociálnom zabezpečení a o ľudských právach. Registrované subjekty získavajú

informácie i o prehľade legislatívy a bibliografické informácie, usporiadané podľa

kľúčových slov. Systém NATLEX je v troch jazykoch (angličtina, francúzština,

španielčina). Súčasťou úplných textov sú aj ich zmeny, novelizácia a doplnenie vo veľmi

pružnom čase, ako i prehľad noviniek.Systém prehľadu právnej regulácie členských štátov

MOP NATLEX (www.ilo.org/dyn/natlex/natlex) obsahuje celkové počty právnych

predpisov jednotlivých štátov,

- zamestnávateľ nesmie pri výbere zamestnanca vyžadovať informácie, ktoré sa týkajú

národnosti, rasového pôvodu alebo etnického pôvodu, politických postojov, členstva v

odborových organizáciách, náboženstva, sexuálnej orientácie, informácie, ktoré odporujú

dobrým mravom, a osobné údaje, ktoré nie sú potrebné na plnenie povinností

zamestnávateľa ustanovených osobitným predpisom.22) Zamestnávateľ je povinný na

požiadanie občana preukázať nutnosť vyžadovaného osobného údaja. Kritériá na výber

zamestnanca musia zaručovať rovnosť príležitostí pre všetkých občanov.

76

10. Právo, celoživotné vzdelávanie a celoživotné poradenstvo

Zákon o službách zamestnanosti obsahuje právnu úpravu

- odborných poradenských služieb (§ 43),

- vzdelávania a prípravy pre trh práce (§ 44),

- národných programov vzdelávania a prípravy pre trh práce (§ 45),

- vzdelávania a prípravy pre trh práce uchádzača o zamestnanie a záujemcu o zamestnanie

(§ 46),

- vzdelávania a prípravy pre trh práce zamestnanca (§ 47) atď.

Zákon o službách zamestnanosti v § 8 charakterizuje ako znevýhodneného uchádzača

o zamestnanie na účely tohto zákona aj uchádzača o zamestnanie, ktorý je občan mladší ako 25

rokov veku, ktorý skončil sústavnú prípravu na povolanie v dennej forme štúdia pred menej ako

dvomi rokmi a nezískal svoje prvé pravidelne platené zamestnanie (prvé platené zamestnanie je

zamestnanie, ktoré trvalo viac ako šesť po sebe nasledujúcich mesiacov). Zákon uvádza takého

občana ako „absolvent školy". V rámci pomoci aktívnych opatrení na trhu práce štát poskytuje

zamestnávateľom podľa § 50 Príspevok na zamestnávanie znevýhodneného uchádzača

o zamestnanie a na základe ustanovení § 51 Príspevok na vykonávanie absolventskej praxe.

Príspevok na zamestnávanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie vedeného v

evidencii uchádzačov o zamestnanie v určenej dĺžke („príspevok") sa poskytuje

zamestnávateľovi, ktorý na vytvorené pracovné miesto prijme do pracovného pomeru

znevýhodneného uchádzača o zamestnanie. Príspevok sa poskytuje mesačne do výšky 100% z

celkovej ceny práce jedného znevýhodneného uchádzača o zamestnanie prijatého na vytvorené

pracovné miesto, najviac vo výške celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej hrubej

mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny

rok. Na účely poskytovania príspevku sa za znevýhodneného uchádzača o zamestnanie považuje

aj uchádzač o zamestnanie, ktorý vykonával absolventskú prax počas jeho ostatného vedenia v

evidencii uchádzačov o zamestnanie. Zamestnávateľ je povinný zachovávať vytvorené pracovné

miesto, na ktoré sa poskytuje príspevok, najmenej počas dvoch rokov. Za vytvorenie

pracovného miesta u zamestnávateľa sa považuje zvýšenie počtu pracovných miest, ktoré

predstavuje v priemere za 12 kalendárnych mesiacov v porovnaní s rovnakým predchádzajúcim

77

obdobím celkový nárast počtu jeho zamestnancov. Celková cena práce na účely tohto zákona je

súčet mzdy a úhrady preddavku na poistné na zdravotné poistenie, poistného na sociálne

poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie, platených zamestnávateľom. Príspevok

poskytuje zamestnávateľovi úrad, v ktorého územnom obvode sa vytvorí pracovné miesto, ak o

tento príspevok zamestnávateľ písomne požiada. Príspevok sa poskytuje najviac počas 24

mesiacov od uzatvorenia písomnej dohody o poskytnutí príspevku podľa odseku 8. Výška

príspevku a dĺžka poskytovania príspevku závisia od príslušnosti okresu, v ktorom sa vytvorí

pracovné miesto, k typu regiónu oprávneného na poskytovanie štátnej pomoci podľa osobitného

predpisu a od priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v okrese.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny uzatvorí so zamestnávateľom písomnú dohodu o

poskytnutí príspevku. Dohoda o poskytnutí príspevku obsahuje počet pracovných miest a ich

profesijnú štruktúru, maximálnu výšku celkovej ceny práce na každého prijatého

znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, spôsob poskytovania príspevku, záväzok úradu, že

bude poskytovať zamestnávateľovi príspevok mesačne, najneskôr do 30 kalendárnych dní odo

dňa predloženia dokladov zamestnávateľom, záväzok zamestnávateľa, že do určeného termínu

predloží pracovné zmluvy zamestnancov a najneskôr do 30 kalendárnych dní oznámi úradu

každé skončenie pracovného pomeru a ďalšie dohodnuté náležitosti.

Príspevok na vykonávanie absolventskej praxe ustanovuje § 51 zákona o službách

zamestnanosti. Absolventská prax na účely tohto zákona je získanie odborných zručností a

praktických skúseností u zamestnávateľa, ktoré zodpovedajú dosiahnutému stupňu vzdelania

absolventa školy. Za absolventskú prax za podmienok ustanovených týmto zákonom je možné

považovať aj získavanie alebo prehlbovanie odborných zručností alebo praktických skúseností

uchádzačom o zamestnanie do 25 rokov veku, ktoré rozšíria ich možnosti uplatnenia na trhu

práce. Absolventská prax sa nevykonáva v pracovnom pomere, neuzatvára sa na jej výkon

pracovná zmluva a jej priebeh upravuje iba zákon o službách zamestnanosti, nie však Zákonník

práce. Za absolventa školy sa na účely tohto ustanovenia okrem absolventa školy podľa § 8 ods.

1 písm. a) považuje každý uchádzač o zamestnanie do 25 rokov veku bez ohľadu na to, či

skončil sústavnú prípravu na povolanie, a bez ohľadu na to, či získal pravidelne platené

zamestnanie.

Absolventská prax sa vykonáva na základe uzatvorenej písomnej dohody o absolventskej

praxi medzi absolventom školy vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie v určenej dĺžke

a úradom práce, sociálnych vecí a rodiny a na základe uzatvorenej písomnej dohody medzi

úradom a zamestnávateľom. Absolventská prax sa vykonáva najviac 6 mesiacov bez možnosti

jej predĺženia v rozsahu 20 hodín týždenne. Opakovane môže uchádzač o zamestnanie začať

78

vykonávať absolventskú prax najskôr po uplynutí 12 mesiacov od skončenia vykonávania

predchádzajúcej absolventskej praxe. Začiatok pracovného času a jeho rozvrh určuje

zamestnávateľ. Po skončení absolventskej praxe vydá zamestnávateľ absolventovi školy

potvrdenie o vykonaní absolventskej praxe. Počas vykonávania absolventskej praxe poskytuje

úrad absolventovi školy paušálny príspevok vo výške 1 700 Sk mesačne na úhradu jeho

nevyhnutných osobných výdavkov spojených s vykonávaním absolventskej praxe. Úrad práce,

sociálnych vecí a rodiny poskytne absolventovi školy náhradu poistného na úrazové poistenie

počas vykonávania absolventskej praxe, ak absolvent školy uzatvorí zmluvu o úrazovom

poistení podľa odseku 8 písm. g). Počas vykonávania absolventskej praxe má absolvent školy

nárok na voľno v rozsahu desiatich pracovných dní. Tento nárok vzniká najskôr po uplynutí

dvoch mesiacov vykonávania absolventskej praxe. Okrem poskytnutia voľna v rozsahu desiatich

pracovných dní zamestnávateľ ospravedlní absolventovi školy neprítomnosť na vykonávaní

absolventskej praxe z dôvodu jeho dočasnej pracovnej neschopnosti alebo z dôvodu ošetrovania

člena rodiny.

Dohoda o absolventskej praxi medzi úradom práce, sociálnych vecí a rodiny a

absolventom školy vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie obsahuje najmä záväzok

úradu zabezpečiť absolventovi školy vykonávanie absolventskej praxe u dohodnutého

zamestnávateľa, záväzok absolventa školy vykonávať absolventskú prax u zamestnávateľa

dohodnutého úradom, začiatok a dĺžku vykonávania absolventskej praxe, druh vykonávaných

pracovných činností počas vykonávania absolventskej praxe, záväzok absolventa školy

dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy, vnútorné predpisy zamestnávateľa a predpisy na

zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri vykonávaní absolventskej praxe, s ktorými bol

preukázateľne oboznámený, záväzok absolventa školy uhradiť úradu náhradu škody, ktorú

spôsobil zamestnávateľovi úmyselným konaním, záväzok absolventa školy uzatvoriť poistnú

zmluvu o úrazovom poistení počas vykonávania absolventskej praxe, záväzok úradu uhrádzať

absolventovi školy paušálny príspevok podľa odseku 5 do desiatich dní po uplynutí

kalendárneho mesiaca, za ktorý sa paušálny príspevok poskytuje.

Dohoda medzi úradom práce, sociálnych vecí a rodiny a zamestnávateľom

uzatvorená podľa § 51 odseku 3 zákona o službách zamestnanosti obsahuje najmä záväzok

zamestnávateľa vytvárať absolventovi školy podmienky na vykonávanie absolventskej praxe,

druh vykonávaných pracovných činností počas vykonávania absolventskej praxe, záväzok

zamestnávateľa preukázateľne oboznámiť absolventa školy so všeobecne záväznými právnymi

predpismi, s vnútornými predpismi a predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri

vykonávaní absolventskej praxe, záväzok zamestnávateľa viesť evidenciu dochádzky absolventa

79

školy a predkladať ju mesačne do desiatich pracovných dní po uplynutí kalendárneho mesiaca

úradu, záväzok zamestnávateľa oznámiť úradu neúčasť absolventa školy na vykonávaní

absolventskej praxe, ako aj predčasné skončenie vykonávania absolventskej praxe najneskôr do

dvoch pracovných dní, záväzok zamestnávateľa, že povereným zamestnancom úradu umožní

vykonať kontrolu plnenia tejto dohody, záväzok zamestnávateľa, že nezníži počet pracovných

miest z dôvodu prijatia uchádzača o zamestnanie na vykonávanie absolventskej praxe.

Zamestnávateľ a absolvent školy ako zamestnanec v pracovnoprávnom vzťahu majú

rovnaké povinnosti a práva ako v ostatných prípadoch. V rámci predzmluvných vzťahov

Zákonník práce (§ 41) uvádza, že zamestnávateľ môže od fyzickej osoby, ktorá sa uchádza

o prvé zamestnanie, vyžadovať len informácie, ktoré súvisia s prácou, ktorú má vykonávať.

V rámci aktívnej formy vzdelávania a prípravy pre trh práce (§ 44) sa táto činnosť

chápe ako teoretická alebo praktická príprava, ktorá umožňuje získať nové vedomosti a odborné

zručnosti na účel pracovného uplatnenia uchádzača o zamestnanie a záujemcu o zamestnanie vo

vhodnom zamestnaní alebo na účel udržania zamestnanca v zamestnaní, najmä vzdelávacími

aktivitami zameranými na dokončenie vzdelania na základnej škole alebo štúdia na strednej

škole na účely získania dokladu o ukončení vzdelania na základnej škole alebo štúdia na

strednej škole v poslednom ročníku príslušnej školy na základe projektov a programov podľa §

46 ods. 3, na vzdelávanie a prípravu na konkrétne pracovné miesto na základe prísľubu

zamestnávateľa na prijatie do zamestnania a na vzdelávanie a prípravu na začatie

prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti. Vzdelávanie a príprava pre

trh práce nie je teoretická alebo praktická príprava, ktorú je zamestnávateľ povinný

zabezpečovať pre zamestnanca podľa príslušných právnych predpisov a na ktorej je

zamestnanec povinný sa zúčastňovať v súvislosti s výkonom svojho zamestnania. Vzdelávanie a

prípravu pre trh práce podľa tohto zákona zabezpečuje úrad pre uchádzača o zamestnanie a pre

záujemcu o zamestnanie a zamestnávateľ pre svojho zamestnanca. Podľa § 47 sa realizuje

aktívna forma trhu práce vzdelávanie a príprava pre trh práce zamestnanca, ktorú na účely

tohto zákona vykonáva zamestnávateľ v záujme ďalšieho pracovného uplatnenia svojich

zamestnancov formou všeobecného vzdelávania a prípravy pre trh práce zamestnanca a

špecifického vzdelávania a prípravy pre trh práce zamestnanca.

Všeobecné vzdelávanie a príprava pre trh práce zamestnanca na účely tohto zákona je teoretická

alebo praktická príprava, ktorá poskytuje vedomosti a odborné zručnosti široko využiteľné u

viacerých zamestnávateľov a ktoré prispievajú k zlepšeniu zamestnateľnosti zamestnanca.

Špecifické vzdelávanie a príprava pre trh práce zamestnanca na účely tohto zákona je teoretická

alebo praktická príprava, ktorá poskytuje vedomosti a odborné zručnosti využiteľné u súčasného

80

zamestnávateľa a ktoré sú iba čiastočne využiteľné u iných zamestnávateľov. Vzdelávanie a

príprava pre trh práce zamestnanca sa uskutočňujú v pracovnom čase a sú prekážkou v práci na

strane zamestnanca; za toto obdobie patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho

priemerného mesačného zárobku. Mimo pracovného času sa vzdelávanie a príprava pre trh

práce zamestnanca uskutočňujú len vtedy, ak je to nevyhnutné vzhľadom na spôsob ich

zabezpečenia. Na základe uzatvorenej písomnej dohody môže úrad poskytnúť zamestnávateľovi

príspevok na vzdelávanie a na prípravu pre trh práce zamestnanca najviac do výšky 90 %

oprávnených nákladov na vzdelávanie a na prípravu pre trh práce zamestnanca, ak po ich

skončení bude zamestnávateľ zamestnávať zamestnanca najmenej počas dvanástich mesiacov

alebo ak sa vzdelávanie a príprava pre trh práce zamestnanca uskutočňujú ako súčasť opatrení,

ktoré umožňujú predísť hromadnému prepúšťaniu alebo obmedziť hromadné prepúšťanie.

Dohoda o poskytnutí príspevku na vzdelávanie a na prípravu pre trh práce zamestnanca

uzatvorená podľa § 47 odseku 5 obsahuje najmä zameranie vzdelávania a prípravy pre trh práce,

dĺžku trvania vzdelávania a prípravy pre trh práce vrátane dátumu začiatku a skončenia,

kalkuláciu oprávnených nákladov na jedného účastníka, výšku úhrady oprávnených nákladov,

podmienky poskytovania úhrady oprávnených nákladov, podmienky vrátenia uhradených

oprávnených nákladov v prípade nedodržania dohody. Zákon o službách zamestnanosti ukladá

zamestnávateľovi pri výbere dodávateľa služby vzdelávania postupovať podľa osobitných

predpisov. Aktívnymi nástrojmi na trhu práce v zmysle zákona o službách zamestnanosti sú

podľa ustanovení § 53 príspevok na dochádzku za prácou a podľa ustanovení § 54 sú tzv.

projekty a programy (projekty prevažne financované zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu

atď.).

81

82

11. Personálna práca a pracovné právo

Rozvoj a riadenie ľudských zdrojov, personálne činnosti a práca s ľuďmi majú

v modernej spoločnosti stále stúpajúci význam, realizujú sa najmä v oblastiach personalistiky,

personálnej práce a personálneho riadenia. V podnikoch sa buduje personálny manažment

ako súčasť manažérskych aktivít, činností a manažérskych procesov. Obsahom personálneho

riadenia je ďalej hodnotenie a meranie práce na konkrétnom pracovnom mieste, plánovanie

personálnych zdrojov, motivačné a stimulačné činnosti, ovplyvňovanie sociálnej klímy

v podniku, komparácia vnútorných i vonkajších hodnôt, vzdelávacie aktivity, mzdová politika,

vedenie evidenčných agend atď.

Personálne riadenie a personálne rozhodovanie vytvárajú širokú sieť súčinnosti

a spolurozhodovania vo vzťahu k orgánom odborových a zamestnávateľských orgánov

a organizácií i novo vytváraných zamestnaneckých orgánov zástupcov zamestnancov –

zamestnaneckých rád. V personálnych agendách vznikajú vzťahy s inými orgánmi pracovného

práva a sociálneho zabezpečenia, napr. vzťahy s úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny,

s orgánmi Sociálnej poisťovne, s Inšpekciou práce, so zdravotnými poisťovňami, so subjektami

doplnkového dôchodkového sporenia, tieto vzťahy majú stále viac medzinárodnú dimenziu.

Služby zamestnanosti, personalistika a pracovné právo musia zohrávať úlohy spoločných

komplexných a koncepčných nástrojov posilnenia konkurencieschopnosti aj v strategickom

a podnikateľskom manažmente, a to najmä v rámci rastu vzdelanosti, v kreativite, pri zvyšovaní

produktivity a kvality práce, v budovaní poznatkového manažmentu, v riadení a rozvoji

ľudského kapitálu. Postavenie vedúcich zamestnancov, ale i ostatných zamestnancov vyžadujú

ich rýchlosť, odbornosť, flexibilitu, adaptabilitu, polyvalenciu a osobitné právne prostredie pre

ich pôsobenie vo svetovom konkurenčnom prostredí. Problematika ekonómie času má právne

dôsledky, pôsobí na ekonomické potreby flexibility a ochrany ľudí, na pružnosť uvoľňovania

a prijímania zamestnancov, rovnaké dôsledky majú strategické rozhodnutia v oblasti

konkurencieschopnosti, v politickej rovine sú to implementácie a modifikácie tzv. Lisabonskej

stratégie, vypracovanej Európskou úniou, vrátane strategických sociálnych a ekonomických

inštitútov sociálnej kohézie, sociálnej inklúzie, flexikurity, rozvíjania sociálnych

a ekonomických práv v systéme ľudských, občianskych a politických práv.

Demografické zmeny a starnutie populácie má tiež sociálne, personálne a právne aspekty

(„populácia starne, avšak ľudia mladnú“), s tým súvisí potreba zamestnávania a programovania

života a realizácie pre starších zamestnancov, udržanie a stabilizácia zamestnancov v podniku,

ale i rešpektovanie národných zvláštností a tradícií v personálnej práci, uplatňovanie európskych

princípov subsidiarity a proporcionality aj na podnikovej a vo vnútropodnikovej úrovni,

83

v prepojení na solidaritu, na demokratizáciu riadenia, na vzdelávanie, na podnikovú sociálnu,

personálnu a právnu kultúru, na sociálnu a spoločenskú zodpovednosť firiem atď.

Riadenie ľudských zdrojov smeruje k zabezpečovaniu potrieb ľudských zdrojov, k

optimalizácii využívania ľudských zdrojov, k vstupu do verejného trhu práce vo vnútri štátu

i v medzinárodnom trhu práce, k rozvoju človeka ako osobnosti atď.

84

12. Pracovnoprávne vzťahy orgánov služieb zamestnanosti a obchodných spoločností

Zamestnávateľ vystupuje ako účastník právnych vzťahov služieb zamestnanosti (§ 3),

zároveň ako subjekt personálnej práce pôsobí v systéme služieb zamestnanosti pri obsadzovaní

voľných pracovných miest, plní povinnosti pri zamestnávaní cudzincov, pôsobí v oblasti

aktívnych opatrení na trhu práce, komunikuje s príslušnými úradmi pri vedení evidencie

voľných pracovných miest, evidencii zamestnávateľov, v informačných a politických služieb,

v oblasti vzdelávania a prípravy pre trh práce zamestnanca, v systéme príspevkov

(zamestnávanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, vykonávanie absolventskej praxe,

aktivačná činnosť, dochádzka za prácou). Zamestnávatelia spolupracujú v oblasti podpory

občanov so zdravotným postihnutím. Povinnosti zamestnávateľov v oblasti služieb

zamestnanosti upravuje príslušný zákon o službách zamestnanosti v § 62, vrátane povinností

zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím, zadávaním zákaziek na

účely plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím atď.

Zamestnávateľ môže získavať zamestnancov v potrebnom počte a v štruktúre vlastným

výberom alebo za pomoci úradov na celom území Slovenskej republiky. Zamestnávateľ nesmie

zverejňovať ponuky zamestnania, ktoré obsahujú akékoľvek obmedzenia a diskrimináciu podľa

rasy, farby pleti, pohlavia, veku, jazyka, viery a náboženstva, zdravotného postihnutia,

politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu,

príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu, manželského stavu a rodinného

stavu.

V § 63 zákona o službách zamestnanosti sú upravené povinnosti zamestnávateľa pri

zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím, ktorý je povinný

a) zabezpečovať pre občanov so zdravotným postihnutím, ktorých zamestnáva, vhodné

podmienky na výkon práce,

b) vykonávať zaškoľovanie a prípravu na prácu občanov so zdravotným postihnutím a

venovať osobitnú starostlivosť zvyšovaniu kvalifikácie počas ich zamestnávania,

c) viesť evidenciu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a,

d) zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a; ak

zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie

vedie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) v počte, ktorý

predstavuje 3 ,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov.

Citované ustanovenia zákona o službách zamestnanosti pôsobia proti zásadám pracovného

práva o zmluvnej slobode a o zmluvnej podstate pracovnoprávnych vzťahov. Zavádza sa,

85

v dôsledku spoločenského záujmu, preferencia občanov so zdravotným postihnutím

prostredníctvom tzv. kontraktačnej povinnosti zamestnávateľov uzavrieť pracovné pomery s

určitou skupinou občanov, ktorí sú zdravotne postihnutí.

Zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1

písm. a, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť vyšší ako 70 %, si na účely plnenia povinného podielu zamestnávania

zamestnancov so zdravotným postihnutím podľa odseku 1 písm. d započítava, ako keby

zamestnával troch takých občanov. Celkový počet zamestnancov je v tejto súvislosti priemerný

evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách za kalendárny rok. Do celkového počtu

zamestnancov sa nezapočítavajú zamestnanci, ktorí plnia úlohy zamestnávateľa v zahraničí.

Zamestnávateľ preukazuje plnenie povinného podielu počtu občanov so zdravotným

postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a na celkovom počte svojich zamestnancov za

predchádzajúci kalendárny rok do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka na tlačive

predpísanom ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny.

Zákon o službách zamestnanosti v § 64 upravuje mechanizmus zadávania zákaziek na

účely plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, ktorými

sa realizujú povinnosti zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného

podielu. Pri nesplnení uvedených povinností zamestnávateľ podľa § 65 zákona o službách

zamestnanosti je povinný odviesť odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania

občanov so zdravotným postihnutím.

Súčasťou pracovnoprávnych vzťahov zamestnávateľov a inštitúcií v oblasti služieb

zamestnanosti je i ich regionálna dimenzia.

V regionálnom rozvoji pôsobí predovšetkým zákon č. 503/2001 Z. z. o podpore

regionálneho rozvoja v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje podmienky podpory

regionálneho rozvoja a pôsobnosť orgánov štátnej správy, obcí a samosprávnych krajov pri

poskytovaní tejto podpory. Pracovnoprávne aspekty regionálneho rozvoja majú najmä oblasti

rastu potenciálov regiónov, sociálne a ekonomické partnerstvo, využívanie fondov Európskej

únie. Podpora regionálneho rozvoja je zameraná, okrem iného, na vytváranie nových

pracovných miest a stabilizovanie ohrozených pracovných miest, na rozvoj ľudských zdrojov s

cieľom dosahovať rovnováhu vo vývoji dopytu a ponuky na regionálnom trhu práce a vytvárať

rovnosť pracovných príležitostí pre mužov a ženy, zlepšenie sociálnej infraštruktúry regiónu,

pôsobiť na verejné práce podporujúce rozvoj regiónu. Podporované regióny sú

charakterizované i z hľadiska trhu práce a nezamestnanosti, podpora regionálneho rozvoja sa

86

vykonáva formou národnej stratégie regionálneho rozvoja, programových dokumentov,

programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja samosprávneho kraja a programu

hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce.

Aj v oblasti služieb zamestnanosti sa realizuje systém štátnej pomoci, ktorý bližšie

upravuje zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov. Štátnou

pomocou podľa citovaného zákona sa rozumie každá pomoc v akejkoľvek forme, ktorú

poskytuje na podnikanie alebo v súvislosti s ním poskytovateľ priamo alebo nepriamo z

prostriedkov štátneho rozpočtu, zo svojho rozpočtu alebo z vlastných zdrojov podnikateľovi.

Citovaný zákon sa vzťahuje na podnikateľov a združenia podnikateľov, štátne orgány, vyššie

územné celky, obce a iné právnické osoby poskytujúce štátnu pomoc podľa osobitného zákona.

Štátna pomoc sa môže poskytnúť v súlade s týmto zákonom, osobitnými zákonmi (oblasť

exportu a importu, zahraničného obchodu, sociálneho poistenia) a právnymi predpismi

Európskeho spoločenstva vzťahujúcimi sa na štátnu pomoc:

- Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22.3.1999, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá

uplatňovania článku 93 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (Úradný vestník

Európskych spoločenstiev, L 083, 27/03/1999),

- Nariadenie Komisie (ES) č. 68/2001 z 12.1.2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o

založení Európskeho spoločenstva na vzdelávaciu pomoc (Úradný vestník Európskych

spoločenstiev, L 010, 13/01/2001),

- Nariadenie Komisie (ES) č. 69/2001 z 12.1. 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy

o založení Európskeho spoločenstva pri pomoci de minimis,

- Nariadenie Komisie (ES) č. 70/2001 z 12.1.2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o

založení Európskeho spoločenstva na podporu štátu malým a stredným podnikateľom

(Úradný vestník Európskych spoločenstiev, L 010, 13/01/2001),

- Nariadenie Komisie (ES) č. 2204/2002 z 12.12.2002 o uplatňovaní článkov 87 a 88

Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na štátnu pomoc pre zamestnanosť

(Úradný vestník Európskych spoločenstiev, L 337, 13/12/2002).

Pri uplatňovaní uvedených európskych noriem bola vypracovaná „Schéma na podporu

tvorby a udržania pracovných miest pre občanov so zdravotným postihnutím“, ktorá bola

publikovaná odo dňa 31. marca 2005 v Obchodnom vestníku č. 62/2005 (Schéma pomoci de

minimis - DM - 2/5). V § 2 zákona o štátnej pomoci je uvedený negatívnym spôsobom zákaz

poskytovania štátnej pomoci, ktorá narušuje alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým,

že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitého tovaru alebo poskytovanie služieb,

87

ak poskytnutie štátnej pomoci nepriaznivo ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi

spoločenstva. Štátna pomoc nie je zakázaná, ak sa má poskytnúť na úhradu škôd spôsobených

prírodnými katastrofami alebo inými mimoriadnymi udalosťami alebo ak má sociálny charakter

a poskytuje sa jednotlivým spotrebiteľom a nie je založená na diskriminácii pôvodu výrobku

alebo služby. Osobitný zákaz platí v prípade podnikateľa, ktorý porušil zákaz nelegálneho

zamestnávania.

Zákaz poskytovania štátnej pomoci sa nevzťahuje

- na minimálnu pomoc na základe Nariadenia Komisie (ES) č. 69/2001 z 12.1.2001 o

uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na pomoc de

minimis (Úradný vestník Európskych spoločenstiev, L 010, 13/01/2001),

- na štátnu pomoc poskytnutú v súlade s právnymi predpismi spoločenstva o skupinových

výnimkách, napríklad podľa ustanovení článku 3 Nariadenia Komisie (ES) č. 70/2001 z

12.1.2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na

podporu štátu malým a stredným podnikateľom (Úradný vestník Európskych

spoločenstiev, L 010, 13/01/2001) alebo na základe článku 3 Nariadenia Komisie (ES) č.

68/2001 z 12.1.2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o založení Európskeho

spoločenstva na vzdelávaciu pomoc (Úradný vestník Európskych spoločenstiev, L 010,

13/01/2001) a podľa článku 3 Nariadenia Komisie (ES) č. 2204/2002 z 12.12.2002 o

uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na štátnu

pomoc pre zamestnanosť (Úradný vestník Európskych spoločenstiev, L 337, 13/12/2002).

V ustanoveniach § 4 citovaného zákona sú uvedené okruhy štátnej pomoci, ktorá sa

môže poskytnúť na podporu

a) hospodárskeho rozvoja regiónov, v ktorých je životná úroveň mimoriadne nízka alebo v

ktorých je vysoká nezamestnanosť; bližšie podrobnosti ustanovuje k tomu Usmernenie

Komisie o národnej regionálnej pomoci č. 98/C 74/06 z 10.3.1998 v znení neskoršej

zmeny a doplnenia z 9. 9. 2000 (Úradný vestník Európskych spoločenstiev, C 258,

9/9/2000),

b) uskutočnenia významného projektu spoločného európskeho záujmu alebo na nápravu

vážnych nedostatkov vo fungovaní hospodárstva,

c) rozvoja určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí, ak táto

pomoc zásadne neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so záujmom

spoločného trhu spoločenstva,

d) kultúry a zachovania kultúrneho dedičstva, ak táto pomoc neovplyvní podmienky

obchodu tak, že by boli v rozpore so záujmom spoločného trhu spoločenstva.

88

Štátna pomoc sa môže poskytnúť na rozvoj regiónov, na vzdelávanie zamestnancov, na

podporu zamestnanosti, na výskum a vývoj, na životné prostredie, pre malého podnikateľa alebo

stredného podnikateľa a na záchranu a reštrukturalizáciu podnikateľov v ťažkostiach.

Zákon podľa princípov európskeho práva ustanovuje odvetvia, do ktorých sa tiež

môže štátna pomoc poskytovať, a to pre oceliarsky priemysel, pre lodiarsky priemysel, pre

automobilový priemysel, pre priemysel syntetických vlákien, na podporu rudného baníctva a

uhoľného baníctva, na podporu dopravy a na iný druh podpory, ak tak rozhodne Rada.

Zákon definuje ako formy štátnej pomoci priamu formu (dotácia, príspevok, grant, úhrada

úrokov alebo časti úrokov z úveru poskytnutého podnikateľovi, úhrada časti úveru a návratná

finančná výpomoc) a ako nepriamu formu (poskytnutie štátnej záruky alebo bankovej záruky,

poskytnutie úľavy na dani alebo penále, pokute, úroku alebo na iných sankciách podľa

osobitného predpisu, predaj nehnuteľného majetku štátu alebo obce za cenu nižšiu, ako je trhová

cena, poskytovanie poradenských služieb bezplatne alebo za čiastočnú úhradu, odklad platenia

dane alebo povolenie zaplatenia dane v splátkach). Podľa ustanovení citovaného zákona štátna

pomoc sa môže poskytnúť podľa schém štátnej pomoci alebo ako individuálna štátna pomoc. Na

poskytnutie štátnej pomoci nie je právny nárok, štátna pomoc sa poskytuje na základe zmluvy s

výnimkou štátnej pomoci poskytovanej nepriamou formou.

Podmienky na prípravu verejných prác, ich posudzovanie, kvalitu, hodnotenie a

vykonávanie štátneho dozoru nad verejnými prácami upravuje zákon č. 254/1998 Z. z.

o verejných prácach v znení neskorších predpisov. Verejnou prácou je činnosť na prípravu

a uskutočňovanie stavby alebo zmeny dokončenej stavby, financovanej celkom alebo sčasti

z verejných financií. Rozvojovou verejnou prácou je verejná práca nad 40 miliónov Sk, ktorou

sa vykonáva hospodárska a sociálna politika vlády a zabezpečuje politika rozvoja odvetvia alebo

rozvoj regiónu.

Podľa zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy

významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa

zjednodušuje usporiadanie vlastníckych vzťahov potrebné na prípravu stavieb, ktoré sú

významnou investíciou. Významná investícia je stavba určená na výrobu, výskum alebo vývoj,

ktorej výstavbu bude zabezpečovať právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky,

ak a) finančné prostriedky potrebné na uskutočnenie stavby sú v sume najmenej 1 miliardy Sk

investičných nákladov, b) je národohospodársky významná a c) vláda Slovenskej republiky o

nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme.

Významnou investíciou je aj stavba určená na výrobu (služby), ktorej výstavbu bude

zabezpečovať aj podnik, ktorý nespĺňa citované podmienky, ak a) uskutočnenie tejto stavby je

89

nevyhnutné na zabezpečenie prevádzkovania výroby, výskumu alebo vývoja vo významnej

investícii, s ktorou technicky, technologicky alebo logisticky súvisí, alebo bude jej dodávateľom

súčiastok, dielov alebo polotovarov pre finálne výrobky, b) je národohospodársky významná a

c) vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. V prípade, že investícia

bude realizovaná na území okresu, v ktorom je miera evidovanej nezamestnanosti najmenej

15 % podľa údajov zverejňovaných Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej

republiky k poslednému dňu kalendárneho polroka predchádzajúceho kalendárnemu polroku, v

ktorom bola predložená žiadosť, suma finančných prostriedkov potrebných na uskutočnenie

stavby sa znižuje na polovicu, teda na pol miliardy Sk.

Od 1. januára 2008 nadobudol účinnosť zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci

a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý upravuje podmienky poskytovania investičnej

pomoci na rozvoj regiónov a pôsobnosť orgánov verejnej správy pri poskytovaní investičnej

pomoci a kontrole jej použitia. Poskytuje sa, okrem iného, vo forme príspevku na vytvorené

nové pracovné miesta podľa osobitného predpisu (§ 54 ods. 2 zákona o službách zamestnanosti).

Súčasťou prameňov regulácie pre úrady práce je i Metodické usmernenie RO č.

N3/2007 (pozri k tomu Programový manuál pre Operačný program Zamestnanosť

a sociálna inklúzia, december 2007).

90

13. Ochrana osobných údajov

V súvislosti s novými trendami a ochranou ľudských a občianskych práv novela

Zákonníka práce z roku 2007 priniesla formuláciu nového základného článku ako zásadu

pracovného práva v Čl. 11:

- Zamestnávateľ môže o zamestnancovi zhromažďovať len osobné údaje súvisiace s

kvalifikáciou a profesionálnymi skúsenosťami zamestnanca a údaje, ktoré môžu byť významné

z hľadiska práce, ktorú zamestnanec má vykonávať, vykonáva alebo vykonával. Zamestnávateľ

nesmie bez vážnych dôvodov spočívajúcich v osobitnej povahe činností zamestnávateľa

narúšať súkromie zamestnanca na pracovisku a v spoločných priestoroch zamestnávateľa tým,

že ho sleduje bez toho, aby bol na to upozornený, alebo kontroluje listové zásielky adresované

zamestnancovi ako súkromnej osobe. Ak je u zamestnávateľa zavedený kontrolný

mechanizmus, je zamestnávateľ povinný informovať zamestnanca o rozsahu kontroly a

spôsoboch jej uskutočňovania,

- Deviata časť zákona o službách zamestnanosti ustanovuje základné povinnosti

zamestnávateľov v oblasti služieb zamestnanosti, ktoré sú realizované v personálnej práci

ako pramene pracovného práva :

- v § 62 sa ustanovuje právo zamestnávateľa získavať zamestnancov v potrebnom počte a v

štruktúre vlastným výberom alebo za pomoci úradov práce, sociálnych vecí a rodiny na celom

území Slovenskej republiky,

- zamestnávateľ podľa § 62 ods. 1 nesmie zverejňovať ponuky zamestnania, ktoré obsahujú

akékoľvek obmedzenia a diskrimináciu podľa rasy, farby pleti, pohlavia, veku, jazyka, viery a

náboženstva, zdravotného postihnutia, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti,

národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku,

rodu, manželského stavu a rodinného stavu,

- v rámci predzmluvných vzťahov (§ 62 ods. 3 zákona o službách zamestnanosti) zamestnávateľ

nesmie pri výbere zamestnanca vyžadovať informácie, ktoré sa týkajú národnosti, rasového

pôvodu alebo etnického pôvodu, politických postojov, členstva v odborových organizáciách,

náboženstva, sexuálnej orientácie, informácie, ktoré odporujú dobrým mravom, a osobné

údaje, ktoré nie sú potrebné na plnenie povinností zamestnávateľa ustanovených v zákone č.

428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov (zamestnávateľ je

povinný na požiadanie občana preukázať nutnosť vyžadovaného osobného údaja; kritériá na

výber zamestnanca musia zaručovať rovnosť príležitostí pre všetkých občanov).

Podľa ustanovení § 67 zákona o službách zamestnanosti o zverejňovaní údajov a o

ochrane údajov možno údaje o občanoch a o voľných pracovných miestach získavať, spracúvať

91

a poskytovať len na účely služieb zamestnanosti. Osobné údaje zo svojho informačného systému

môže ústredie a úrad poskytovať len so súhlasom osoby, ktorej sa údaje priamo dotýkajú, alebo

ak tak ustanoví tento zákon alebo osobitný predpis. Orgánom štátnej správy, samosprávnym

krajom, Sociálnej poisťovni, obciam, súdom a v prípadoch ustanovených osobitným predpisom

sa údaje o uchádzačoch o zamestnanie a záujemcoch o zamestnanie a o voľných pracovných

miestach poskytujú bezplatne. Orgánom štátnej správy sa poskytujú štatistické informácie a

analýzy o trhu práce bezplatne. Ústredie a úrad poskytujú štatistické údaje o uchádzačoch o

zamestnanie a údaje zo svojich administratívnych zdrojov Štatistickému úradu Slovenskej

republiky podľa osobitného predpisu. Ústredie zverejňuje štatistické informácie o

nezamestnanosti a o aktívnych opatreniach na trhu práce a o aktivačnej činnosti uchádzačov o

zamestnanie v súlade s metodickými pokynmi, ktoré vydá ministerstvo; informácie zverejňuje

za vykazovaný mesiac najneskôr do 20. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Úrad môže

štatistické údaje o zamestnávateľovi zverejňovať len so súhlasom príslušného zamestnávateľa.

Na ochranu údajov vytvára ústredie a úrad potrebné technické a organizačné podmienky.

Ústredie zverejňuje zoznam fyzických osôb a právnických osôb, voči ktorým eviduje

ústredie a úrad pohľadávky. Zoznam fyzických osôb obsahuje a) meno a priezvisko fyzickej

osoby, b) trvalý pobyt alebo prechodný pobyt fyzickej osoby, c) výšku pohľadávky. Zoznam

právnických osôb obsahuje a) obchodné meno právnickej osoby, b) sídlo právnickej osoby,

c) výšku pohľadávky. Na zverejnenie uvedených údajov sa nevyžaduje súhlas fyzickej osoby a

právnickej osoby, ktorých sa údaje týkajú.

Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov

upravuje v § 9 výnimky z obmedzení pri spracúvaní osobitných kategórií osobných údajov aj

z hľadiska spracovania osobných údajov v oblasti pracovného práva a v službách zamestnanosti.

92

14. Služby zamestnanosti, organizácia a konanie

V službách zamestnanosti prebiehajú administratívnoprávne vzťahy, vykonáva sa

rozhodovacia činnosť, aplikácia práva, riešenie sporných situácií atď.

Základným východiskom pre budovanie správy služieb zamestnanosti ako súčasti

verejnej správy a subsystému sociálnej architektúry je zákon č. 453/2003 Z. z. o orgánoch

štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti v znení neskorších

predpisov, ktorý upravuje zriadenie a postavenie orgánov štátnej správy v oblasti

a) sociálnych vecí a rodiny a

b) služieb zamestnanosti.

Orgánmi štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti sú (§ 2):

a) Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,

b) Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a

c) úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

V rámci riadenia výkonu štátnej správy

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny

a) riadi výkon štátnej správy uskutočňovanej Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny a

úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny,

b) schvaľuje vnútornú organizačnú štruktúru Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny,

c) schvaľuje návrhy Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a úradov práce, sociálnych vecí

a rodiny na zriadenie a zrušenie pracoviska podľa § 6, ak si to vyhradí,

d) kontroluje výkon štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti,

e) vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v

prvom stupni rozhoduje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny,

f) určuje Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny úlohy v oblasti politiky trhu práce

vyplývajúce zo stratégie zamestnanosti,

g) určuje v spolupráci so Štatistickým úradom Slovenskej republiky rezortné štatistické

zisťovania a administratívne zdroje v oblasti sociálnych vecí a politiky trhu práce,

h) určuje minimálny obsah, rozsah a periodicitu zberu a spracovania údajov v oblasti

sociálnych vecí a služieb zamestnanosti,

i) určuje postup a podrobnejšie podmienky udeľovania povolenia na zamestnanie cudzincovi

alebo osobe bez štátnej príslušnosti,

j) zodpovedá za tvorbu koncepcie rozvoja v oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti,

93

k) je orgánom, prostredníctvom ktorého predkladá Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a

úrady práce, sociálnych vecí a rodiny podklady na zostavenie návrhu systemizácie na

každý rozpočtový rok,

l) usmerňuje zamestnávanie cudzincov a osôb bez štátnej príslušnosti v Slovenskej republike

a občanov Slovenskej republiky v zahraničí,

m) plní ďalšie úlohy, ak tak ustanoví osobitný predpis.

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len "ústredie") pôsobí pre územné

obvody všetkých úradov práce, sociálnych vecí a rodiny ako rozpočtová organizácia štátu, ktorá

je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na rozpočet ministerstva so sídlom v Bratislave.

Ústredie vo vzťahu k službám zamestnanosti

a) vykonáva štátnu správu v oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti a plní úlohy

podľa osobitných predpisov (zákon o službách zamestnanosti), okrem iných kompetencií

na úsekoch

- evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie a evidencie voľných

pracovných miest,

- sprostredkovania vhodného zamestnania,

- poskytovania poradenských služieb,

- vzdelávania a prípravy na trh práce,

- aktívnych opatrení na trhu práce,

- zvýšenej starostlivosti o pracovné uplatnenie osobitných skupín občanov,

- prípravy a realizácie projektov spolufinancovaných z Európskeho sociálneho fondu,

b) riadi, kontroluje, koordinuje a metodicky usmerňuje výkon štátnej správy v oblasti

služieb zamestnanosti uskutočňovaný úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny,

c) vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v

prvom stupni rozhoduje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny,

d) určuje územné obvody, v ktorých sa v príslušnom kalendárnom roku budú realizovať

osobitné opatrenia v oblasti služieb zamestnanosti,

e) schvaľuje vnútornú organizačnú štruktúru úradov práce, sociálnych vecí a rodiny,

f) spracúva štatistické výkazy podľa § 3 písm. g) a predkladá ich ministerstvu,

g) zabezpečuje tvorbu, prevádzku a rozvoj jednotného informačného systému v oblasti

sociálnych vecí a služieb zamestnanosti,

94

h) organizuje a zabezpečuje odbornú prípravu a systematické odborné vzdelávanie

zamestnancov ústredia, úradov práce, sociálnych vecí a rodiny a zariadení sociálnych

služieb,

i) spolupracuje so samosprávnymi krajmi pri tvorbe koncepcií regionálneho rozvoja v

oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti,

j) realizuje záväzky vyplývajúce pre Slovenskú republiku z uzatvorených medzinárodných

zmlúv v oblasti sociálnych vecí a zamestnanosti atď.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny má pôsobnosť pre územný obvod jedného okresu alebo

viacerých okresov v rámci územného obvodu kraja ako rozpočtová organizácia štátu, ktorá je

svojimi príjmami a výdavkami zapojená na rozpočet ústredia. Úrad, okrem kompetencií

v sociálnych veciach a vo veciach rodiny

a) vykonáva štátnu správu v oblasti služieb zamestnanosti a plní úlohy podľa osobitných

predpisov (zákon o službách zamestnanosti) na úsekoch evidencie nezamestnaných

občanov hľadajúcich zamestnanie a evidencie voľných pracovných miest,

sprostredkovania vhodného zamestnania, poskytovania poradenských služieb,

vzdelávania a prípravy na trh práce, aktívnych opatrení na trhu práce, zvýšenej

starostlivosti o pracovné uplatnenie osobitných skupín občanov, prípravy a realizácie

projektov spolufinancovaných z Európskeho sociálneho fondu,

b) vykonáva v prvom stupni štátnu správu v oblasti sociálnych vecí a služieb

zamestnanosti,

c) vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v

prvom stupni koná a rozhoduje obec pri prenesenom výkone štátnej správy alebo

zariadenie sociálnych služieb, ktoré zriadil ako rozpočtovú organizáciu alebo

príspevkovú organizáciu,

d) získava podklady a posudzuje ich na účely poskytovania dotácií v pôsobnosti

ministerstva,

e) vedie evidenciu fyzických osôb a právnických osôb na účely poskytovania dotácií v

pôsobnosti ministerstva,

f) prejednáva priestupky podľa osobitného predpisu (podľa § 7 zákona č. 82/2005 Z. z.

o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších predpisov) atď.

Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov definuje v §

11 služby zamestnanosti na účely tohto zákona ako systém inštitúcií a nástrojov podpory a

pomoci účastníkom trhu práce pri

95

a) hľadaní zamestnania,

b) zmene zamestnania,

c) obsadzovaní voľných pracovných miest a

d) uplatňovaní aktívnych opatrení na trhu práce s osobitným zreteľom na pracovné

uplatnenie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.

Služby zamestnanosti na území Slovenskej republiky poskytujú

a) ústredie a úrad,

b) právnická osoba a fyzická osoba, ktoré vykonávajú sprostredkovanie zamestnania,

poskytujú odborné poradenské služby a uplatňujú aktívne opatrenia na trhu práce na

základe uzatvorenej písomnej dohody s príslušným úradom alebo na základe

uzatvorenej písomnej dohody v rámci partnerstva podľa § 10,

c) právnická osoba a fyzická osoba, ktoré vykonávajú sprostredkovanie zamestnania za

úhradu,

d) agentúra dočasného zamestnávania a

e) agentúra podporovaného zamestnávania.

Nástroje podpory a pomoci sú nástroje poskytované podľa § 32 až 60 a § 65b citovaného

zákona.

Zákon o službách zamestnanosti ustanovuje kompetencie ústredia a úradov práce,

sociálnych vecí a rodiny. Do pôsobnosti ústredia patrí

a) riadiť, kontrolovať a koordinovať činnosť úradov v oblasti služieb zamestnanosti,

b) vypracúvať návrh priorít služieb zamestnanosti na príslušný rok a predkladať ho na

schválenie Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,

c) určovať minimálny rozsah služieb zamestnanosti, ktoré poskytuje úrad,

d) vypracúvať a realizovať celoštátne projekty na zlepšenie situácie na trhu práce

financované z Európskeho sociálneho fondu,

e) metodicky usmerňovať úrady pri vypracúvaní a realizácii projektov na zlepšenie

situácie na trhu práce vo svojom územnom obvode financovaných z Európskeho

sociálneho fondu,

f) schvaľovať celoštátne programy vzdelávania a prípravy pre trh práce po prerokovaní

s Ministerstvom školstva Slovenskej republiky,

g) schvaľovať a realizovať projekty a programy podľa § 45, § 53c až 53d a § 54,

h) rozpočtovať, spravovať a prerozdeľovať finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu

pre jednotlivé úrady na poskytovanie príspevku podľa § 57a,

i) zabezpečovať činnosti podľa § 50b, § 53c, § 57a a 65b,

96

j) zriaďovať zariadenia na plnenie úloh podľa tohto zákona,

k) zabezpečovať činnosť odborného konzília posudkových lekárov a vydávať posudok

odborného konzília posudkových lekárov,

l) vydať, zmeniť, pozastaviť, zrušiť alebo vydať duplikát povolenia právnickej osobe

alebo fyzickej osobe na

1. sprostredkovanie zamestnania za úhradu podľa § 26 ods. 1 alebo § 27 ods. 2,

2. činnosť agentúry dočasného zamestnávania podľa § 29 ods. 4 alebo § 31 ods. 3,

3. činnosť agentúry podporovaného zamestnávania podľa § 58 ods. 6 alebo odseku

15,

4. priznanie postavenia sociálneho podniku podľa § 50b ods. 4,

m) plniť povinnosti podľa osobitného predpisu (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom

poistení v znení neskorších predpisov),

n) vykonávať sprostredkovanie zamestnania pre občanov Slovenskej republiky v

členských štátoch Európskej únie, vykonávať činnosti, ktoré súvisia s nahlasovaním

voľných pracovných miest, ktoré by mohli byť obsadené cudzincami, zasielať

žiadosti o zamestnanie predložené občanmi Slovenskej republiky, ktorí majú záujem

o zamestnanie v členskom štáte Európskej únie, Európskemu úradu pre koordináciu,

riadiť a metodicky usmerňovať činnosť úradov v tejto oblasti,

o) kontrolovať dodržiavanie tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov

vydaných na jeho základe a kontrolovať nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie

podľa osobitného predpisu; zistené prípady nelegálnej práce a nelegálneho

zamestnávania oznamovať príslušnému inšpektorátu práce, Sociálnej poisťovni, a ak

ide o cudzinca, ktorý vykonával nelegálnu prácu, aj útvaru Policajného zboru,

p) vyhlasovať verejné obstarávanie podľa osobitného predpisu,

r) vytvárať a aktualizovať národnú sústavu povolaní a plniť ďalšie úlohy na úseku jej

tvorby a uplatňovania,

s) vykonávať v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v

prvom stupni rozhoduje úrad,

t) zverejňovať najmenej raz za mesiac štatistické informácie o stave, vývoji a štruktúre

zamestnanosti a o stave, vývoji a štruktúre uplatňovaných aktívnych opatrení na trhu

práce a predkladať ministerstvu výsledky týchto štatistických zisťovaní,

u) spolupracovať so Sociálnou poisťovňou pri kontrole trvania nároku na poskytovanie

dávky,

97

v) vyžadovať od Sociálnej poisťovne raz za mesiac informácie o stave prítoku a odtoku

poberateľov dávky v nezamestnanosti,

w) viesť centrálnu evidenciu údajov o nástupe do zamestnania a o skončení zamestnania

občana členského štátu Európskej únie a jeho rodinných príslušníkov a viesť

centrálnu evidenciu údajov o nástupe do zamestnania a o skončení zamestnania

cudzinca, u ktorého sa povolenie na zamestnanie nevyžaduje podľa § 22 ods. 7,

x) zverejňovať zoznam fyzických osôb a právnických osôb podľa § 67a, voči ktorým

eviduje ústredie a úrad pohľadávky,

y) zabezpečovať ďalšie vzdelávanie zamestnancov v oblasti služieb zamestnanosti,

z) vypracúvať analýzy a prognózy vývoja na trhu práce,

aa) viesť centrálnu evidenciu vydaných povolení na zamestnanie cudzincom a viesť

centrálnu evidenciu údajov uvedených v § 23 ods. 9,

bb) rozhodovať o uložení pokuty,

cc) uhrádzať náklady za zdravotný výkon podľa § 20a.

Do pôsobnosti úradu patrí

a) sprostredkúvať uchádzačom o zamestnanie a záujemcom o zamestnanie vhodné

zamestnanie,

b) viesť evidenciu

1. uchádzačov o zamestnanie,

2. záujemcov o zamestnanie,

3. voľných pracovných miest,

4. zamestnávateľov vo svojom územnom obvode,

c) poskytovať informačné a poradenské služby,

d) poskytovať odborné poradenské služby,

e) rozhodovať o

1. zaradení a nezaradení uchádzačov o zamestnanie do evidencie uchádzačov o

zamestnanie a o ich vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie okrem

vyradenia podľa § 36 ods. 1 písm. h),

2. povinnosti zamestnávateľa zaplatiť odvod za neplnenie povinného podielu

zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 65,

3. udelení predchádzajúceho súhlasu zamestnávateľovi na skončenie

pracovného pomeru výpoveďou zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným

postihnutím,

4. uložení pokuty,

98

5. priznaní, nepriznaní, odňatí, zvýšení, znížení, doplatení, zastavení výplaty a

vrátení dávky podľa § 48b,

f) prejednávať priestupky podľa osobitného predpisu,

g) zabezpečovať lekársku posudkovú činnosť v rozsahu tohto zákona,

h) riadiť činnosť pracovísk zriadených vo svojom územnom obvode,

i) uplatňovať aktívne opatrenia na trhu práce vo svojom územnom obvode a

zabezpečovať činnosti podľa § 65b,

j) vyhlasovať verejné obstarávanie podľa osobitného predpisu na účely tohto zákona,

k) predkladať ústrediu návrhy na zriadenie zariadení na plnenie úloh podľa tohto

zákona,

l) zriaďovať podľa potreby agentúru dočasného zamestnávania a agentúru

podporovaného zamestnávania,

m) schvaľovať a realizovať projekty a programy podľa § 32 ods. 5, § 45, § 53c a § 54,

n) vypracúvať a realizovať projekty zamerané na zlepšenie situácie na trhu práce vo

svojom územnom obvode financované zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu,

o) vytvárať partnerstvo podľa § 10,

p) zabezpečovať úlohy spojené s hromadným prepúšťaním podľa osobitného predpisu,

r) kontrolovať dodržiavanie tohto zákona a všeobecne záväzných právnych

predpisov vydaných na jeho základe a kontrolovať nelegálnu prácu a nelegálne

zamestnávanie podľa osobitného predpisu; zistené prípady nelegálnej práce a

nelegálneho zamestnávania oznamovať príslušnému inšpektorátu práce, Sociálnej

poisťovni, a ak ide o cudzinca, ktorý vykonával nelegálnu prácu, aj útvaru

Policajného zboru,

s) plniť úlohy na úseku tvorby a uplatňovania národnej sústavy povolaní,

t) poskytovať dávku podľa § 48b,

u) vyžadovať od príslušných pobočiek Sociálnej poisťovne informácie o

stave prítoku a odtoku poberateľov dávky v nezamestnanosti za vykazovaný mesiac

najneskôr do desiateho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca,

v) spolupracovať s príslušnými pobočkami Sociálnej poisťovne pri kontrole

trvania nároku na poskytovanie dávky v nezamestnanosti,

w) oznamovať Sociálnej poisťovni údaje do registra poistencov a sporiteľov

starobného dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu,

x) zabezpečovať ďalšie vzdelávanie zamestnancov,

99

y) vypracúvať analýzy a prognózy o vývoji trhu práce vo svojom územnom

obvode a predkladať ich ústrediu,

z) vykonávať mesačné a štvrťročné štatistické zisťovania o nezamestnanosti

vo svojom územnom obvode a výsledky tohto zisťovania predkladať ústrediu,

aa) predkladať výboru pre otázky zamestnanosti na schválenie návrhy

projektov podľa § 54 ods. 2 písm. c) a d) predložených právnickými osobami alebo

fyzickými osobami a informovať ich o výsledku schvaľovacieho procesu,

bb) prijímať žiadosti občanov o sprostredkovanie zamestnania v členských

štátoch Európskej únie a predkladať ich ústrediu,

cc) poskytovať informácie občanom o možnostiach zamestnania v zahraničí,

dd) informovať uchádzača o zamestnanie o jeho práve na rovnaké

zaobchádzanie v prístupe k zamestnaniu,

ee) poskytovať obci za vykazovaný mesiac najneskôr do 20. dňa

nasledujúceho kalendárneho mesiaca údaje o uchádzačoch o zamestnanie podľa § 52

ods. 4,

ff) vydávať potvrdenie uchádzačom o zamestnanie o dĺžke trvania ich

vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie,

gg) sledovať využívanie pracovných miest, na ktoré bol poskytnutý príspevok

podľa tohto zákona,

hh) informovať najmenej jedenkrát za kalendárny mesiac na účely výkonu

trestu povinnej práce písomne okresný súd, v obvode ktorého má sídlo, o ponuke

voľných pracovných miest u realizátorov aktivačnej činnosti podľa § 52 ods. 2, ktoré

nie je možné obsadiť uchádzačmi o zamestnanie.

Do pôsobnosti úradu pri integrácii občanov so zdravotným postihnutím patrí okrem

uvedenej pôsobnosti

a) zriaďovať špeciálne organizačné útvary na integráciu občanov so zdravotným

postihnutím,

b) viesť osobitnú evidenciu uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú občanmi so

zdravotným postihnutím, a osobitnú evidenciu záujemcov o zamestnanie, ktorí sú

občanmi so zdravotným postihnutím,

c) priznávať, zrušiť, zmeniť, pozastaviť postavenie chránenej dielne a

chráneného pracoviska a vydávať duplikát dokladu o priznanom postavení chránenej

dielne alebo chráneného pracoviska,

100

d) schvaľovať žiadosti o poskytnutie príspevku podľa § 57a a poskytovať tento

príspevok,

e) označovať v evidencii voľných pracovných miest miesta, ktoré nie sú vhodné

pre občanov so zdravotným postihnutím,

f) kontrolovať dodržiavanie povinného podielu zamestnávania občanov so

zdravotným postihnutím na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa a

kontrolovať plnenie povinnosti podľa § 63 ods. 1.

Do pôsobnosti úradu pri zamestnávaní občana členského štátu Európskej únie a jeho

rodinných príslušníkov a cudzinca patrí

a) oznamovať ústrediu voľné pracovné miesta, ktoré môžu byť obsadené cudzincom,

b) poskytovať informácie cudzincovi o možnostiach zamestnania vo svojom územnom

obvode a udeľovať cudzincovi povolenie na zamestnanie,

c) viesť evidenciu

1. údajov o nástupe do zamestnania a o skončení zamestnania občana členského

štátu Európskej únie a jeho rodinných príslušníkov,

2. údajov o nástupe do zamestnania a o skončení zamestnania cudzinca, u

ktorého sa povolenie na zamestnanie nevyžaduje podľa § 22 ods. 7,

3. vydaných povolení na zamestnanie cudzincom,

4. údajov uvedených v § 23 ods. 9,

d) oznamovať ústrediu počet udelených povolení na zamestnanie cudzincom a údaje

uvedené v § 23 ods. 8 a 9 za vykazovaný mesiac najneskôr do 20. dňa nasledujúceho

kalendárneho mesiaca.

V Spoločných, prechodných a záverečných ustanoveniach zákon o službách

zamestnanosti ustanovuje právne aspekty konania v oblasti služieb zamestnanosti. Podľa

ustanovenia § 70 zákona o službách zamestnanosti na konanie podľa § 12 písm. l), s) a ab) a §

13 ods. 1 písm. e) sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní - zákon č. 71/1967 Zb.

o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

Ustanovenia § 12 písm. l), s) a ab) zákona o službách zamestnanosti:

Do pôsobnosti ústredia patrí

l/ vydať, zmeniť, pozastaviť, zrušiť alebo vydať duplikát povolenia právnickej osobe alebo

fyzickej osobe na

1. sprostredkovanie zamestnania za úhradu podľa § 26 ods. 1 alebo § 27 ods. 2,

101

2. činnosť agentúry dočasného zamestnávania podľa § 29 ods. 4 alebo § 31 ods.

3,

3. činnosť agentúry podporovaného zamestnávania podľa § 58 ods. 6 alebo

odseku 15,

4. priznanie postavenia sociálneho podniku podľa § 50b ods. 4,

s/ vykonávať v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v

prvom stupni rozhoduje úrad,

ab/ rozhodovať o uložení pokuty).

Ustanovenia a § 13 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti:

Do pôsobnosti úradu patrí:

e) rozhodovať o

1. zaradení a nezaradení uchádzačov o zamestnanie do evidencie uchádzačov o

zamestnanie a o ich vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie okrem

vyradenia podľa § 36 ods. 1 písm. h),

2. povinnosti zamestnávateľa zaplatiť odvod za neplnenie povinného podielu

zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 65,

3. udelení predchádzajúceho súhlasu zamestnávateľovi na skončenie

pracovného pomeru výpoveďou zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným

postihnutím,

4. uložení pokuty,

5. priznaní, nepriznaní, odňatí, zvýšení, znížení, doplatení, zastavení výplaty a

vrátení dávky podľa § 48b.

Vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhodlo ústredie o

opravných prostriedkoch, rozhoduje generálny riaditeľ ústredia. Odkladný účinok nemá

odvolanie proti rozhodnutiu o

a) nezaradení a vyradení občana z evidencie uchádzačov o zamestnanie,

b) povinnosti zamestnávateľa zaplatiť odvod za neplnenie povinného podielu

zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 65.

Zákon o službách zamestnanosti ustanovuje, že odchylne sa postupuje pri aplikácii

týchto ustanovení všeobecného predpisu o správnom konaní (Správny poriadok):

102

- § 18 ods. 3 (O začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych účastníkov

konania; ak mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje

osobitný zákon, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou),

- § 24 ods. 2 (Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý,

hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že

písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane

bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom

upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto

lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel),

- § 27 (Ak je to potrebné, správny orgán určí na vykonanie úkonu v konaní primeranú

lehotu, pokiaľ ju neustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon. Do lehoty sa nezapočítava

deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov,

mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s

dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak taký deň v mesiaci nie je,

končí sa lehota posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo na deň

pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší budúci pracovný deň. Lehota je

zachovaná, ak sa posledný deň lehoty podanie podá na správnom orgáne uvedenom v § 19

ods. 4 alebo ak sa podanie odovzdá na poštovú prepravu. V pochybnostiach sa považuje lehota

za zachovanú, pokiaľ sa nepreukáže opak).

Na účely zákona o službách zamestnanosti

a) sa nevyžaduje oznámiť účastníkovi konania začatie konania,

b) v prípade, ak účastník konania neohlásil úradu zmenu trvalého pobytu, a pokus

doručovateľa o náhradné doručenie písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk

účastníka konania, bol neúspešný, posledný deň lehoty troch dní uloženia zásielky sa

považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel,

c) za posledný deň lehoty podľa tohto zákona sa považuje nasledujúci pracovný deň, ak

lehota na úkon, ktorý vyžaduje osobnú účasť účastníka konania, pripadne na deň

pracovného pokoja.

Právoplatné rozhodnutia úradu sú preskúmateľné súdom v správnom súdnictve.

Na príspevky poskytované podľa § 46, okrem odsekov 6, 7 a 9 (vzdelávanie a príprava

pre trh práce uchádzača o zamestnanie a záujemcu o zamestnanie), § 47 (vzdelávanie a príprava

pre trh práce zamestnanca), § 53b (príspevok na dopravu do zamestnania), § 53d (príspevok na

vytvorenie nového pracovného miesta), § 55a (príprava na pracovné uplatnenie občana so

103

zdravotným postihnutím) a § 57a (príspevok na obnovu alebo technické zhodnotene hmotného

majetku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska) nie je právny nárok.

V prípade, že právnická osoba, fyzická osoba alebo uchádzač o zamestnanie, ktorý pred

zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie prevádzkoval alebo vykonával samostatnú

zárobkovú činnosť, požiadali o poskytnutie príspevku podľa tohto zákona, sú povinní ku dňu

podania žiadosti preukázať

a) splnenie daňových povinností,

b) splnenie povinností odvodu preddavku na poistné na zdravotné poistenie, poistného na

sociálne poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie,

c) skutočnosť, že nemá evidované neuspokojené nároky svojich zamestnancov

vyplývajúce z pracovného pomeru,

d) skutočnosť, že nie je v konkurze, v likvidácii, v súdom určenej správe alebo v inom

podobnom konaní a

e) skutočnosť, že nemá voči úradu záväzky.

Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších

predpisov sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú

o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických

osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej

samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon

zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických

osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Základné pravidlá konania ustanovuje § 3 správneho poriadku: správne orgány postupujú

v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a

spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie

ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi

konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy

príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu

rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným

osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre

neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú povinné svedomite a

zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez

zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu

veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie.

Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania

104

účastníkov konania a iných osôb. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo

spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo

zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Zákon upravuje postavenie správnych orgánov, účastníkov a postavenie tzv.

zúčastnených osôb. Účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch

alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti

môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť

rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo

dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Obsahom zákona o správnom konaní je

regulácia priebehu konania, preskúmanie rozhodnutí, výkon rozhodnutí atď.

Súčasťou konania v systéme služieb zamestnanosti sú aj správne poplatky, ktoré sú

regulované v zákone č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov,

ktorý upravuje správne poplatky, vyberané orgánmi štátnej správy, vyššími územnými celkami,

obcami a štátnymi archívmi. Úkony a konania správnych orgánov ako predmet poplatkov sú

uvedené v sadzobníku správnych poplatkov. V Položke 1 a nasledujúcich sú uvedené poplatky

za úkony v rámci Všeobecnej správy (uznávanie dokladov o vzdelaní, vykonávanie skúšky

o odbornej spôsobilosti atď.). V Položke 24 sú uvedené poplatky pri žiadosti o udelenie

(obnovenie) povolenia na prechodný (trvalý) pobyt atď. cudzincovi na účel, okrem iného, i na

účel podnikania, zamestnania, sezónneho zamestnania, štúdia a osobitnej činnosti, zlúčenia

rodiny atď. V Položke 150a sú poplatky pre vydávanie povolení na sprostredkovanie

zamestnania za úhradu, na činnosť agentúry dočasného (podporovaného) zamestnávania atď.

Kontrolné činnosti a služby zamestnanosti

Zákon o službách zamestnanosti ustanovuje v § 68, že kontrolnú činnosť vykonáva

ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a úrad

práce, sociálnych vecí a rodiny. Pri následnej finančnej kontrole podľa osobitného predpisu

(zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite) ministerstvo, ústredie a

úrad spolupracujú s Ministerstvom financií Slovenskej republiky a s príslušnou správou

finančnej kontroly (zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších

predpisov). Ministerstvo, ústredie a úrad vykonávajú vonkajšiu kontrolnú činnosť podľa tohto

zákona a podľa osobitných predpisov (zákon č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe

v znení neskorších predpisov). Vonkajšia kontrolná činnosť je zameraná na kontrolu plnenia

povinností vyplývajúcich z tohto zákona pre účastníkov právnych vzťahov podľa § 2.

105

Kontrolná činnosť zahŕňa okrem oprávnení kontrolných orgánov podľa osobitných predpisov aj

oprávnenia

a) vstupovať voľne a kedykoľvek na pracoviská podliehajúce kontrole nelegálnej práce a

nelegálneho zamestnávania a v nevyhnutnom rozsahu vstupovať na súkromné pozemky

a komunikácie,

b) požadovať preukázanie totožnosti fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku

zamestnávateľa a vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti.

Zamestnancovi právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a marí výkon

kontroly nelegálneho zamestnávania, môže ústredie a úrad uložiť poriadkovú pokutu od 500 Sk

do 20 000 Sk, a to aj opätovne, ak sa povinnosť nesplnila ani v novo určenej lehote.

Policajný zbor je povinný orgánu kontroly poskytnúť na jeho žiadosť spoluprácu a ochranu pri

vykonávaní kontrolnej činnosti; o spoluprácu a ochranu možno požiadať, ak sa odôvodnene

predpokladá ohrozenie života alebo zdravia osoby vykonávajúcej kontrolnú činnosť alebo

marenie výkonu kontrolnej činnosti.

Súčasťou právnej regulácie služieb zamestnanosti je i riešenie správnych deliktov a

priestupkov.

Podľa ustanovení § 68a (Správne delikty) zákona o službách zamestnanosti ústredie a

úrad sú oprávnené uložiť pokutu

a) zamestnávateľovi za porušenie povinností podľa tohto zákona do výšky 1 000 000

Sk,

b) právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, za nelegálne

zamestnávanie podľa osobitného predpisu do výšky 1 000 000 Sk.

Ústredie a úrad pri ukladaní pokuty prihliadajú na závažnosť zistených nedostatkov a na

závažnosť ich následkov. Pokutu možno uložiť v lehote jedného roka odo dňa, keď sa ústredie a

úrad dozvedeli o porušení týchto povinností (subjektívna lehota), najneskôr však do troch rokov

odo dňa, keď došlo k porušeniu (objektívna lehota). Pokutu nemožno uložiť, ak bola

kontrolovanému subjektu za to isté porušenie už uložená pokuta iným orgánom oprávneným

vykonávať kontrolu podľa osobitných predpisov (zásada ne bis in idem).

Priestupku podľa zákona o službách zamestnanosti sa dopustí fyzická osoba, ktorá

neplní povinnosti podľa § 28 a neoprávnene sprostredkúva zamestnanie za úhradu. Za

priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 10 000 Sk. Priestupky prejednáva úrad, na

konanie o priestupkoch sa vzťahuje osobitný predpis (zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch

v znení neskorších predpisov).

106

15. Pracovnoprávne postavenie zamestnancov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny

Zákonník práce v ustanoveniach o svojej pôsobnosti v § 2 a v § 3 ustanovuje nasledujúce

právne normy:

- na právne vzťahy pri výkone štátnej služby sa vzťahuje tento zákon, len ak to ustanovuje

osobitný predpis,

- na právne vzťahy vyplývajúce z výkonu verejnej funkcie sa vzťahuje tento zákon, ak to

výslovne ustanovuje alebo ak to ustanovuje osobitný predpis. Pracovnoprávne vzťahy

zamestnancov pri výkone verejnej služby sa spravujú týmto zákonom, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

Zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov upravuje právne

vzťahy pri vykonávaní štátnej služby.

Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších

predpisov sa vzťahuje, okrem iného, i na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme

k zamestnávateľovi, ktorými sú štátne orgány atď. Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní

niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších

predpisov upravuje podmienky odmeňovania niektorých zamestnancov pri výkone práce vo

verejnom záujme.

Podľa ustanovení zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti

sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje

zriadenie a postavenie orgánov štátnej správy aj v oblasti služieb zamestnanosti, ústredie práce,

sociálnych vecí a rodiny je služobným úradom zamestnancov ústredia a zamestnancov

pracoviska zriadeného ústredím. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny je podľa § 5 ods. 4

107

služobným úradom zamestnancov úradu a zamestnancov pracoviska zriadeného úradom.

Ústredie riadi Generálny riaditeľ; úrady práce, sociálnych vecí a rodiny riadia riaditelia. Obidve

skupiny riadiacich pracovníkov v oblasti služieb zamestnanosti vymenúva a odvoláva vláda

Slovenskej republiky na návrh ministra práce, sociálnych vecí a rodiny.

Účastníkmi pracovnoprávnych vzťahov v úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny sú aj

tzv. EURES poradcovia ako experti na trh práce a právo Európskeho hospodárskeho priestoru,

ktorí sú geograficky a demograficky vhodne rozmiestnení na území jednotlivých partnerských

štátov siete EURES. Sieť poradcov disponuje databázou voľných pracovných miest v Európe,

zároveň spravuje aj informačnú databázu životných podmienok a pracovných podmienok v

krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru.

108