f ' a t e n k , I t n t o k a sobota. Itnijtillliiii |ii ttiúko-Uherifce MOBS* rok 16 k., M pol rok* 8 k.,

wfiUif roka l k , n raise lk.,tSOk

•o cadioMBiki: io Nemecka 16 mariek, Baska i niblov, Ameriky 4 doll. 76 c, •statné cudroiemsko 24 franky.

Fredplatni etna na s o b o t ň a j š i e č í s l a jot

pre Rakúsko-Uhonko ročne 4 kor., pre Nemecko 4 marky,

Rusko 2 rab., Amerika 1 d. 86 c, ostatné cudzozemsko 6 fr.

Jednotlivé čísla predávajú sa po 10 h., poštou 12 b.

Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine.

Ročník XLVII. Utorok, 25. apríla 1916. Číslo 49.

•

Svetová vojna. Úradná zpráva nášho generálneho štábu. Dna

21. apríla. Na makom a juho- východnom bojiíti Ba položenie

nepřeměnilo. Včera popoludní hodilo Bedem talianskych vzdá

cholodí 25 bomb na Triest. 9 civilistov, medzi nimi 5 detí bolo zabito, 5 raněno. Kláštor Salesianov, v kostole ktorých bolo 400 detí, je rozrumený. Tým Ta Hani stratili právo na šetrenie svojich miest.

Severná cast Qorice bola pod živým ohňom všetkých kalibrov.

Ináče v Prímorí a na korutánskom f rente mie­stami kanónové boje.

Pri Gol di Lana sme odrazili silné talianske ná­behy. To samé v doline Sugana. Námestník šéfa ge­nerálneho štábo v, Hôfer, feldmaršalleutnant.

obrana Carihradu a Qallipoli. Vyznačil sa ako vojen* Bký BpiBOvatel. Narodil sa v Bielkenfelde 1843.

Úradná zpráva nášho generálneho štábn. Dňa 22. apríla.

RuBké pokusy upevnit BB pod Dnbnom boly zma­rené naším ohňom.

Na južnom krýdle našeho prímorského frontu učinené nápady Talianov boly pri Monfalkone od­klonené.

Pri Plôcken kanónový boj. Pri Col di Lana nepriateľské útoky na Settfass

a Monte Sief boly odklonené. Námestník iéfa gene­rálneho štábu v. Hôfer, feldmaršalleutnant.

.

Zprávy nemeckého najvyššieho kommanda. Dňa 21. apríla.

Pri Maase prišlo na tuhé boje pechoty. Západne od rieky Francúzi napadli B velkými

silami Homme Mott. Útok bol v celku krvavo odra­zený. O kus zákop, do ktorých sa Francúzom poda­rilo vniknút, BB ešte bojuje

Na pravo Maase Ba nepriatelovi nepodarilo vniknút do kameňolomu.

Jažse od Dcasumostc sú boje zblisfca, ešte ne­skončené.

Pri Vaux, Woevre a Verdine živý kanónový boj. Pri Garbunkove severne Dvinska ruský pluk

márne napádal. Pri armáde generála Bothmera nemecká eskadra

letúnov hádzala bomby na železnica pri Tarnopole. Naši letúui napádali Francúzmi obsadené obce

pri rieke Vaidare. Najvyššie kommaado.

Haag, 21. apríla. Präiident Wilson čítal v spo­ločnom zasedaní senátu s snemu nótu Nemecku, ktorá má byt posledným slovom. Očakávajú sa zprávy naj­vyššieho záujmu. Ultimátum alebo pretrhnutie diplo­matických spojení sa očakáva.

Přítomnost Wilsona v senáte elektrizovala. Senát prijal návrh zákona o reforme armády; armáda a re­zervy spolu budú jeden million. Kritický punkt nastal.

Berlín, 21. apríla. Predseda Wilson oznámil kon-gressu, že dal vediet Nemecku, že diplomatické spo jenie bude pretrhnuté, jestli Nemecko bude pokračovat v bezprávnom boji podmorských člnov.

Predseda nepýtal uzavretie od kongreBBU, ale podal dôkazy, že Nemecko pokračuje v boji podmor­ských člnov.

Peatbudía, 21. apríla. Kríza anglickej vlády pre-Btaia. Porady kabinetu nebudú. Noviny jednohlasne prízvukujú, že je kríza zažehnaná tak, že ani jeden člen vlády nevypadol. Rozdiel mienok nebol taký velký, ako sa rozhlasovalo. Lloyd George zvífaiil. Rekrútska komisia, pozostávajúce z Asquitba, Lsas-downa a Ohamberlaina primalá Ba za vieobecnú vo­jenskú službu od 18. roku. Velký tlak šiel BO strany generálneho štábu.

Carihrad, 21. apríla. Generálfeldmariall barón von der Goltz umrel 19. apríla na škvrnitý tyfus, Goltz bol r. 1883 kommandovaný do Carihradu, aby sriadil tureckú armádu, ktorá bola určená razit Nemecku cestu do Bagdadu. Pod ním bola turecká armáda pře­možená Bpojenými balkánskymi národmi, ale to ho nehatilo dalej pracovat na reorganizácii. On viedol

Marseille, 21. apríla Dnes ráno Bern přišly ruské vojská.

Ženeva, 22. apríla. Dňa 20. apríla vylodnily sa v Maraeile ruské vojská, prešli do lezenia Mirabeau.

Lugano, 22. apríla. „Eacolo" píše, že ruské vojské boly pôvodne určené pre Solún. Ale strašný nemecký nápad na Verdun pohol ruské kommando priskočil Francúzom na pomoc.

Ženeva, 22. apríla. Priechod lodí „Latouche Tre-ville" a „Himalaya0 sa obneskoril búrkou. Obe lode boly sprevádzané torpedovkami.

Iné ruské oddelenia prišy do Anglie, čez Havre pojdu na francúzsky front.

Lugano. 22. apríla. „Goiciere delia Sera- píše; Vylodnenie ruského vojska v Marseille je událost, ktorá ide Francúzom k srdcu. Každý vidí, že počet vojska nemôže byt velký. Vojsko sa rekrutuje a vete­ránov bitiek z Haliči a Polska. Lode přišly do vnú­torného prístavu pri velkých ováciach národa. Husári im poskytli čestnú stráž. Vojsko sa vyznamenává krásnymi postavami. Sú to všetko mladí ludia od 25—28 rokov. Temer všetci officieri nosia sväto-georgievské kríže.

Amsterdam, 22. apríla. Ruské vojská přišly do Marseille na Vladivostok a Japon, lebo Archangelsk je ešte zamrinutý.

Marseille, 21. apríla. Sem prišli ruskí vojaci sú všetko elita. Generál Coquette a generál Lachwinsky sa vítali.

Rotterdam, 21. apríla. Príchod ruského vojska snamená skutočnú spoluprácu Bpojencov.

Zprávy nemeckého najvyššieho kommanda. Dňa 22. apríla.

Na ceste Langemarek-Ypern Angličani napadli zákopy, ktoré Brne im 19 apríla odňali a obsadili ich asi v tretine.

Po oboch bokoch kanála La Bassée sme dali vybuchnut mínami.

NepriatelBký oheň na mestá Lens a Roye poža­doval nové obete.

V Argonnách Brne výbuchom zničili francúzske pozície pri La Fille Morte.

Západne oi MaaBe Francúzi napádali Homme Morte. Odtisli Brne ich.

Pri Courette podarilo Ba Francúzom v noci po­ložit nohu na naše zákopy.

Obapolný kanónový boj celý deň a celú noc 8 ne­obyčajnou silou,

Dokázalo sa, že nepriatel od 21. februára 38 pešieh divízií poslal do boja.

I včera sme Rusov odklonili pri Garbunhove. Najvyššie kommando.

Berlín, 22. apríla. Uverejnili nótu Spojených Štátov Ameriky, poBlanú nemeckej vláde do Berlína.

Hlavný obaah: Dňa 24. marca 1616 neozbrojený parník „Sus­

sex" s 325 paBsašírmi na palube, medzi nimi s ob­čanmi Spojených Štátov Ameriky bol torpedovaný na ceste z FalkeBtone do Dieppe. „Sussex" nebol ozbro­jený. 80 Iudí usmrteno alebo raněno. .Sussex" bol torpedovaný bez napomenutia. Torpedo bolo ne­mecké.

Celý charakter podmorského boja Nemcov ide na zničenie obchodných lodí všetkých národností a každého určenia.

„Sussex" nenie jednotlivý pád, ale označuje met-todu nemeckého podmorského boja, ktorá ide za ne-Iudikým ničením, a toto ničenie rastie na intenzite.

Vláda Spojených Štátov protestovala proti vyhlá­seniu vôd okolo Velkej Britannie za pole bojovné, lebo by to bolo Btále urážanie uznaného práva ná­rodov a neľudské pokračovanie proti nekombattantom.

Okrem toho cisárska vláda nemá práva cast vy-Bokého mora aatvorit. To sa protiví i zákonom hu­manity, uznaným všetkými civilizovanými národmi.

Cisárska vláda vzdor tomn od takej politiky ne­odstúpila. Ona nenašla cesty zahatit záhubnú činnost svojich podmorských člnov, ačkolvek to nám pri-slúbila.

Ona slúbila, aspoň pasBašírske lode sanovat. Je] kommandanti slob nedržali. Neutrálne lode a jedného neutrálneho prístavu do druhého napádali, často bez upozornenia, bei toho, aby dali paBiažírom možnoBt BB zachránit. Velké lode oceánske ako „Lusitania", „Arabic", pasBašírske lode ako „Sussex" boli bez upozornenia napadnuté a život ich poaádky zničený, čo Spojené Státy považujú za lahtikárstvo a bezprávny nápad. Lista amerikánskych občanov, ktorí ztratili životy na torpedovaných lodiach rastie od mesiaca do mesiaca. Počet ich prekročil 100.

Vláda Spojených Štátov mala velkú trpělivost, povážiac mimoriadne okolnosti vojny. Ale sa presved­čila, že methoda podmorského boja nemeckého nedá sa Brovnať so zásadami humanity, B nespornými prá­vami neutrálov a posvätnými predprávami nekkombat-tantov.

Jestli cisárska vláda neprestane používat svoju methodu podmorského boja proti passašírskym a ná­kladným lodiam, musia Spojené Štáty Ameriky pře­trhnut všetky diplomatické spojenie B CÍB. vládou. Nerada robí vláda Spojených Štátov tento krok, ale ho musí urobit menom IndskoBti a menom práva neu-rálnych národov. Gerard.

Potkany a vojna. Kto by si bol pomyslel, že toto nepríjemné zviera

bude brat v svetovej vojne velmi vážnu úlohu. Potkany sú pliagou a trestom zákop: lú ony na

všetkých bojištiach, ale v najväčšej miere vo francúz­skych zákopách. Tak píše odtial z vlastnej zkušenosti korrešpondent „Svenska Dagbladetu-u:

Našou najväčšou pliagou sú potkany; hrnú sa k nám BO všetkých strán. Ked si chce uBtatý vojak v tomto primitívnom stánku oddýehnut a lahnúf — nemôže: pečlivé spravený matrac mu ui sožraly po­tkany, a v noci BB mu po prikrývadle a tvári prechá­dzajú. Jediný spôsob im to znemožnit, je siet a drôtu, ktorým si Bvoje veci prikrývajú. Lenže na bojišti je Biet s drôtu zriedkavá vec a tažko je si ju zaopatřit, a preto je len málo šfaBtlivých medzi nami, čo ju majú.

Potkany úplne itratily bázeň pred Indmi a sú až na nenverenie dotieravé, a to nielen v noci, ale i vo dne. Beda tomu, kto ai neacbová všetko, 60 M dá pohrýst: kým Ba obzre, už bo niat — potkany mu to sožraly! Spodné iaty, že icb neiapakoval do tomiatry, až do poslednej nitky Božraly kamarátovi; drnbého vojaka odvolali, ked piaal domov list; ako Ba o pol hodiny vrátil, listu viac nebolo a rúčka bola na ma­linké kúsky rozhryaená...

Najnepríjemnejšia je ale úžasná rýchloaí, akou sa roímnoinjú. Každých päť týždňov majú mladé, a síce obyčajne desať na raz; z tohoto vidno, že sa jeden pár potkanov rozmnoží do roka na tisíce. Jedlo, šaty, bielizeň, papier, kožu, cigary, vôbec všetko, £0 sa dá hrýzť, potkan Božerie. A aú nielen v zákopáeh, ale i v batteriach, lazaretoch, skladoch, pekárňach atd. A dokázalo sa, že i vojenské ballóny a lietadlá po-kazily.

Denne zapríčiní jeden potkan za 1% centima škody; million potkanov denne asi za 15.000, do me­siaca asi za 450.000 a do roka za 5,000.000 frankov škody.

Ale robia nielen škodu, lež i choroby roznášajú. Y prvom rade mor, ale i ružu a zmeravenie krku.

Dá sa mysliet, ako sa bojuje proti nim. Zabíjajú ich hlavňami pušiek, topia, pália icb, kde ich za­stihnú, otravy sypú, do pasiec chytajú, a ked už ináč nejde, strieľajú ich. Ale všetko márne, jedného zabijú, a už sa ich zjaví desať, dvadsať iných. Ešte najviac aú proti nim hodní pni, a francúzska vláda aa od­hodlala 1200 k tomn cieľu vycvičených PBOV „ratterov" na bojiště poBlat.

Dokázaly Ba dobrými i smradlavé bomby. Fran­cúzsky officier rozprával, že mal vo svojej zákope tolko potkanov, že musel odtial odísí. Nepriatelia vtedy hádzali smradlavé bomby na neho, a on, ked BB neskôr vrátil nazad do zákopy, našiel tam stá a stá zdochnutých potkanov.

Pasteurov ústav robí teraz sérum na umelú ne­moc, nákazu proti potkanom: BO pár potkanov ňou zaštepia a pustia medzi ostatných, čím Ba nákaza medli nimi rozšíri a usmrcuje ich na tisíce. N.

do Viedne. V tie roky .Tatran", vzdelávací spolok slovenskej akademickej mládeže vo Viedni, bol v kvete. A študenti, horliví v Blovenskom vzdelávacom spolku, boli pilní i na universitě. V júni 1883 Burjan nž bol promovaný za doktora medicíny.

Osadil sa ako lekár v Ružomberku, v susedstve svojho rodiska. Bol zvolený za okolného lekára v Hnúšti, v Malom Honte, ale volba bola zrušená; ostal v Liptove. Od 1886 bo žil v štastuorn manželstve s Amáiion Makovickou, vychovanou v Martine n Ku-najov. Ovdovel už roku 1892.

Idealistickému smeru života, vynesenému zo svo­jich škôl, doktor Burjan zostal verným vo všetkých pomeroch. Bol vôbec pevný charakter. Dobrý a sve­domitý lekár, bol i horlivým popularizátorom medi­cínskej vedy. Ked bola príležitosť, svojou jadrnou, peknon slovenčinou rád prednášaval o zdravotných otázkach. Z článkov a rozpráv jeho, ktoré vychodily najmä v populárnych našich vydaniach, spomenieme: Nemluvňa, alebo iivot a opatera dieťaťa v prvých dvoch rokoch (práca, odmenená na konkurse vypísa­nom .Živenou". Turčiansky 8v. Martin, 1906) a Zdravotníctvo v rodine (Pospolitého Čítania BOŠit 3, 1912). Ako milovník slovenského ludu a jeho jazyka, pozoroval rýdze slová, rýdzu frazeológiu slovenskú a upozorňoval na ne aj iných. Ako seniorálny inšpektor roku 1913 Bostavil a vydal Kroniku kanonickej viei tade v e v. a. v. senioráte liptovskom.

Ztratit dr. Jozefa Burjana bolo by citelné pre každú Bpoločnost: pre našn malú, slabú spoločnosť smrť jeho je dvojnásobne ťažkou ztrátou.

Pohrab je 25. apríla o 2. hodine popoludní. Večná mu pamäti

a vidí vo Vás... a ako sa páli -Mal sem len mrtvit a tlumit bez zisku a ďalej brat len, ako na javisku —

aspoň by Bte mi boli — tlieskali...' VRY.

Dopisy . Turčiansky Sv. Martin, 23. apríla. V čísle 48.

tohoročných Nár. Novín dočítal som sa v chýrniku, že 16. t. m. umrel v Krajnom (Nitrianska stolica) 89-ročný Juro Zmeko, bývalý slovenský dobrovolník z roku 1848—9, akiste už posledný člen zo sborn. Aj ja som slniil verne za celý čas v tom sbore a 22. tohoročného januára vstúpil som tiei do 89-ho roku a, ebvála Pánu Bohu, som ešte vždy čerstvý, kráčam ako mladúcb, s obdivom mojich spoluobčanov, a robím — nedá mi pokoja — akúkolvek pilnú robotu od rána do večera. Ci ozaj ja mám byt ten posledný?

Samo Šípka.

Chýrnik.

18-roĎnf domobranci, ktorých v Uhorsku teraz assentujú, budú zavolaní do služby 29. mája.

Odsúdený lekár. Vojenský súd v Segedíne od súdil lekára Jozefa Kendu, pre osvobodenie vojakov, na deväť rokov do ťažkého Žalára.

f Dr. Jozef Burjan, lekár a vicedirektor Úvernej Banky v Ružom­berku, seniorálny inšpektor liptovský, umrel 23. apríla predpoludním, v 57. roku svojho

života.

Ked iste nieto dňa, že by Brne nemali citelnej straty na ďalekých bojištiach, ani v tieto ťažké časy neobchodí nám smrť ani doma otcov, vodeov, posta­vených v konaní rozmnožených úloh a povinností.

Dr. Jozef Burjan narodil sa 10. septembra 1859, v Štiavnici, v Liptovskej stolici, z otca Ondreja a matky Kataríny, rodenej Pevolnej. Začal sa učiť najprv doma, ale už v siedmom roku starostlivý otec zaviedol ho do Lnpče, kde mali dobrých učiteľov. Z Lupče našiel cestu na slovenské gymnázium do Turčianskeho Sv. Martina, ktorá 1869-ho práve bolo sa otvorilo. Vďačný spomíuaval v svojom živote svojich martin­ských profesBorov, Martina Kramára, Jozefa Inštito risa, Jozefa Nedobrého a Q. Dérera. V Martine dostal smer jeho život. Dokončil gymnázium v Prešove, kde v sedemdesiatych rokoch minulého stoletia ešte žil duch, udomácnený tam na školách slovenskou mlade žou v štyridsiatych rokoch. Na medicínske štúdia išiel

M " Oim. • ' • • a u i x*

Piesne staromládenecké. Ešte raz...

Co ešte raz chce pučit starý peň...? Veď leto prešlo — prázdna je holoveňl Co, ešte raz chceš srdcu povoliť a z mladých najmilšiu si vyvolit?

Darobná práca, drahý môj — Tys dávno nž skončil iáBky boj: Hla, Btromy čakajú nažlké, mráz

n ty predsa voláš: ešte — raz . . . ? ! Nemôžem zato.

Slečna, ja nemôžem zato, že páčite sa mi. Vy však štebotne na to: aŇemôžem zato, že ste posiati šedinami...I"

Dievčatku. Keď som Ťa zbadal, dievčatko krásne A zmýlenej tlumočil jasne o láske a ako Ťa Ukiw, zapýril som sa — nie že Ťa hubím, ale som vyrátal, až srdce žasne: Ked mne o láske vysvetľovali, Tebe len kolísku kupovali 1

Upomenutle. V jarnej noci, keď od dostaveníčka vracal som sa v ružovej nálade, na rozpálené vĺčka padaly křupaje... A dáždik sa mi Bmeje, že ja o smäde, hlade ľúbostné vzdychám: Moja maličká!

Prečo? Ked jaro sapeje pieaeň života a lásky — Keď od retias zimy trhajú sa pásky: Mňa opustí tieaeň a srdce omladne! Ach, preč som Vás videl Mladučkú, jemnú a milú a o krátku chvíľu — badám, že mi mladosť vädne...

Soznanie. Nemal som Vás, slečna domov odprevádzať, Nemal som Vás do tancu bujného zvádzať, Nemal som Vám hlbšie pozerať do očí Nemal som Vám vravet, čo srdce tlumočí

Pesnička. Neľúbiš ma dievča,

žiaľ mi srdce krúéi, lež niekdy to ťažko

padne tvojej duši.

Rozplačeš sa potom od žiaľu v komore,

keď už budem kňazom v posvätnom kláštore.

Tam ako kňaz, budem nosiť čierny habit

a na mieBto teba, budem knihu ľúbiť.

Preto ale Boha — hoc B' ma opustilo —

prosiť budem, by sa ti dobre vodilo.

Poddumbiersky.

Verejná hovorňa. Poďakovanie.

Zo smutnej príležitosti náhleho odumretia nášho drahého otca

Mieroslava Lad. Kovalevského, vys. ev. a. v. farára rnžomberakého,

vzdávame všetkým milým priateľom a známym, ktorí buď OBobne alebo listovné a telegraficky usilovali Ba miernit náš hlboký žiaľ, srdečnú vdakn.

Zvláště ďakujeme miestnemu vel. farskému úradu ako i p. učitelovi, taktiež i slávnej cirkvi ružomber­skej a pat. fíliam. Velebnému pánu konseniorovi za jeho hlbokoumnú a verne nalíčenú kázeň a ostatným p. fungansom, celému prítomnému duchovenstvu a učiteľstvu, zastupiteľstvu vel. cirkvi vrbičko s v.-miku­lášskej. Milostivý Bože, odplat všetkým bohaté a uskrovni podobných boľastí.

V Ružomberku, 21. apríla 1916. Skormútenó dcéry s rodinou.

V LUHAČOVICIACH otvorená bude kúpeľná sezóna

ako obyčajne, d ň a I . m á j a .

Zásobovanie potravinami je zabezpečené!! Ráčte si napísať o prospekty.

Správa kúpeľov. Liečebná komisia.

H Kirfhtkaarsky ócast spolok

m c i e r s e a ••

KNÍHTLAČIAREŇ. AkéJuFrek knihttatianke práce, flMawvtte: aavstíveaky, gnúbenky, parránky, obálky, * % , plakáty, •aaftteěné oaaamy, listové papiere, •heftnikr, tafteltr, cenirtkf, diela, úéasttaqr at*, atď. vyhotoví Tkáme

a sa storne

Rozširujte Národnie Noviny! * - Ä t o v r o d i c a n l o d p o v ě d n á .

Zodpovedný redaktor: i T S t o — x I ľ i b a * Majiteľ a vydavateľ: Consortium Vttf t l a f s d f * a Spol. Tlaéon a nákladom Kafhtlatiarskaho ačantíiárakaho spolku v Tartiaaskoa Sv. Martin*