November 2010

Číslo 1

Ročník 3

štvrťročník

→ Halloween vs. Dušičky

→ Z pera pána školníka

→ TOP 7

→ Novinky Kapacity

→ Nevyriešíteľné záhady sveta

!!!Vyhraj USB Kľúč!!!

2

Milý čitateľ/

milá čita-

teľka!

Práve drţíš v ruke

prvé číslo nášho

školského časopi-

su KAPACITY

2010/2011. Grafici si na ňom da-

li veľmi záleţať, tak dúfam, ţe

sa ti bude páčiť. Postrehol si uţ

aj ty vianočné reklamy

v televízii? Malého Dédeho, ako

nám všetkým praje Bukukela

Vianoce, či šťastnú rodinku, kto-

rá si pospevuje známu vianočnú

melódiu so zmenenými slovami

o tom, aké je výhodné zobrať si

pôţičku danej banky? Alebo via-

nočná reklama na mobilného

operátora s vianočnou temati-

kou... Zdá sa ti normálne, ţe uţ

od polovičky októbra vysielajú

v televízii vianočné reklamy?

Osobne mám pocit, ţe Vianoce

začínajú byť skôr komerčným

sviatkom uţ aj u nás na Sloven-

sku... Spríjemni si teda deň pre-

čí tan ím nášho časopisu,

v ktorom nebude ţiadna zmienka

o tom, ţe uţ je potrebné uvaţo-

vať nad vianočnými darčekmi.

Vianoce budeme riešiť aţ

v ďalšom čísle nášho školského

časopisu. Prajem ti teda dnes prí-

jemné čítanie!

Barbora Maţgútová

My odvážlivci Šéfredaktorka: Barbora Maţgútová 3.AG

Predseda red. rady: Zuzana Brablecová 3.AG

Redakčná rada: Pavol Turčina 4. AG

Katarína Pospíšilová 4. BG

Eva Branická 4. AG

Barbora Mažgútová 3.AG

Daniela Huliaková 3.AG

Tamara Řepišová 3.AG

Helena Kučerová 3.AG

Jakub Kubík 3.AG

Zuzana Brablecová 3.AG

Kristína Beníčková 3.BG

Matej Mihálik 3.BG

Graf. spracovanie: Zuzana Brablecová 3.AG

Paľo Turčina 4.AG

Jazyková úprava: Mgr. Mária Straňanková

Ilustrátori: Tamara Řepišová 3.AG

Počet strán: 39

Náklad: 60

Kontaktujte nás:

kapacitygymkp@gmail.com

Vydáva:

Spojená škola

Kráľovnej po-

koja, Na Závaţí 2,

Ţilina

Školský časopis

KAPACITY ®

3

O B S A H :

AKCIE ŠKOLY

Byť Mikulášom pre všetkých

06. 12. 2010

Sviatok patrónky gymnázia

08. 12. 2010

Rodičovské zdruţenia

09. 12. 2010

Výlet do Viedne

15.12.2010

Vianočná akadémia

22. 12. 2010

Odovzdávanie polročných vy-

svedčení

28. 01. 2011

Lyţiarsky výcvik 1. a 2. roční-

ka

február/ marec 2011

Exkurzia do Anglicka

27. 3. − 3. 4. 2011

Rodičovské zdruţenia

31. 03. 2011

Deň učiteľov

07. 04. 2011

Akademický týţdeň

16. − 20. 05. 2011

Kurz ochrany ţivota a zdravia

(KOČAP)pre 3. ročník

24. - 26. 05. 2011

Rozlúčka s maturantmi, sv.

omša

27. 05. 2011

Výlet za odmenu

jún 2011

Záverečná sv. omša

29. 06. 2011

Vysvedčenie

30. 06. 2011

Halloween verzus Dušičky 4

Ideál neexistuje... 5

Geht hin!!! 7

Spoznávanie nepoznaného 10

„Boh nie je, modlíme sa zbytočne a anjeli

neexistujú... (?) “

12

Zlodej dialógov a viet 13

...všetci dúfame, ţe to tu zvládneme... 14

Imatrikulácie 2010 16

Z pera pána školníka... 17

Osudy jednej noci 18

O všetkom a o ničom 19

Muţi o ţenách 20

Top 7 22

Nevyriešiteľné záhady sveta 27

Novinky v KapaCity 30

Výroky zo školských lavíc 31

Vtipy 32

Kuky se vrací (Recenzia) 33

William Paul Young - Chatrč (Recenzia) 34

Básne 35

Vyhrajte USB kľúč 37

Komiks 39

V tomto čísle nájdete:

4

Halloween verzus Dušičky

Pred pár dňami sme mali moţnosť osláviť Sviatok všetkých svätých. Určite vám

však neuniklo, ţe sa vo svete, a čím ďalej viac aj u nás, začína sláviť Halloween. Moţno si

poviete, ţe je to ten istý sviatok slávený dvoma rozdielnymi spôsobmi. V tom sa teda mýli-

te!

Aby sme si to trochu ozrejmili, nazrime do histórie oboch týchto sviatkov.

História Halloweenu, ako som sa dočítala, siaha uţ k starým Keltom. Noc z októbra na no-

vember bola prechodom medzi dvoma hlavnými obdobiami (letom a zimou), pre Keltov bol

začiatkom nového roka. Podľa nich pri začiatku nového pohanského roku končila vláda bo-

ha slnka a začala vláda boha smrti. Duše tých, ktorí predchádzajúci rok zomreli, putovali do

ríše smrti, a tak im svietili na cestu svietnikmi vyrobenými z dyní. Keltským zvykom bolo

chystať pre duše pohostenie. Tento rituál mal zaistiť obyvateľom domu pokoj od zlých du-

chov a ochranu dobrými duchmi. Masky stríg a oheň mali ľuďom pomôcť zahnať démonov

a viesť dobré duše do ríše smrti. Aby do nich zlí duchovia nevstúpili, maľovali si tváre

a obliekali sa do starých šiat. V roku 43 po Kristovi sa na územie Keltov dostali Rimania,

ktorí začali tento sviatok sláviť tieţ.

O asi 500 rokov neskôr sa stal pápeţom Bonifác IV., ktorý chcel zamedziť sláveniu

pohanských sviatkov. Preto tento sviatok nahradil iným. Avšak Sviatok všetkých svätých sa

začal sláviť aţ v roku 998. Ľudia boli z toho všetkého takí zmätení, ţe slávili obidva sviatky

súčasne a začali ich povaţovať za jeden a ten istý.

Sviatok všetkých svätých je teda sviatkom, ktorý vznikol na podnet pohanského Hal-

loweenu. Pápeţ chcel zabrániť pohanským zvyklostiam, a preto vyhlásil 1. november za

sviatok, kedy sa spomína na všetkých svätých. Nielen na tých, o ktorých vieme, ale aj na

tých, ktorých nepoznáme. Dôvodom zavedenia tohto sviatku bola tieţ nemoţnosť sláviť

kaţdý jednotlivý deň svätcov.

zaujímavosti

↔

5

V 10. a 11. storočí sa z tohto sviatku vyvinula Pamiatka všetkých verne zosnulých,

ľudovo povedané Dušičky, ktoré zaviedol clunyjský opát Odilo, ktorý sa takto snaţil če-

liť pohanským obradom. Tento sviatok sa slávi o deň neskôr – 2. novembra. Spomíname

si na všetkých našich príbuzných, ktorí nás opustili.

Dúfam, ţe je vám v tom uţ trochu jasnejšie a pochopili ste základné rozdiely me-

dzi pohanským Halloweenom a kresťanskými pamiatkami na svätcov a všetkých našich

príbuzných. Aj keď v dnešnej dobe si Halloween našiel veľkú obľubu a stále viac sa roz-

širuje aj u nás, netreba zabúdať, ţe my sme kresťania a mali by sme sláviť hlavne naše

sviatky a nie tie pohanské.

Daniela Huliaková

Ideál neexistuje...

V prvom čísle, ktoré práve drţíte v rukách, som mala za úlohu

napísať rozhovor s našim „nováčikom“ zo zborovne – s pánom učiteľom Martinom

Valčom. Zohnať ho nebolo najľahšie, keďţe je nový a má veľa práce s tým, aby sa

dostal do chodu našej školy. Týmto mu prajem veľa šťastia.

Ste nový učiteľ na našej škole, a preto je potrebné ţiakov s Vami trochu zoznámiť.

Páči sa Vám zatiaľ povolanie, ktoré ste si zvolili?

„ Som nadšený! Z práce, ktorú som si vybral a aj táto škola na mňa urobila celkom

dobrý dojem.“

Čo Vás priviedlo práve na túto školu?

„Cesta “

...(vyčerpávajúca odpoveď...)

Ako vychádzate s partiou zo zborovne?

„V zborovni je veľa priateľských ľudí a to vytvára pohodovú atmosféru .“

A ţiaci?

„Sú veľmi komunikatívni, tak by som povedal. ;) Učím aj na základnej škole a práca

s deťmi ma veľmi baví. Samozrejme aj učenie na strednej škole má svoje čaro.“

Je veľmi dôleţité vybudovať si rešpekt medzi ţiakmi uţ na začiatku. Darí sa Vám

to ? Aký by mal byť podľa Vás vzťah učiteľa ku ţiakom?

„Som na začiatku a myslím, ţe najprv treba ţiakov spoznať a na základe toho budo-

vať nejaký vzťah. V kaţdom prípade je dôleţité určiť hranice a pravidlá, aby mohol

byť vyučovací proces nerušený. Ideál neexistuje.“

rozhovor

6

Čo ste vyštudovali a aké predmety vyučujete?

„Vyštudoval som hudobnú výchovu, dejepis a občiansku náuku. Tieto predmety aj

vyučujem, plus ešte umenie a kultúru.“

Aký máte vzťah ku zvieratám?

„Domáce zvieratko síce nemám, ale zvieratá mám veľmi rád.“

Ako trávite voľný čas a akú hudbu máte rád?

„Keď mám voľno, oddychujem. Počúvam rôzne štýly hudby, napr. klasiku, jazz,

ľudové piesne, dychovku, ale aj pop a rock...“

A čo vaše plány do budúcnosti?

„Človek mieni, Pán Boh mení... Čo sa týka profesionálneho ţivota, mám rád kon-

štruktívnu kritiku. To znamená, ţe sa chcem stále zlepšovať. Čo sa zase týka osob-

ného ţivota, tak do toho Vás nič... :) hehe...“

Touto poslednou vetou ma pán učiteľ Martin Valčo úplne zabil! :D V kaţdom

prípade ďakujem za vyčerpávajúce odpovede. ;) Prevetrali sme si

„nováčika“, uvidíme, kto sa nám pripletie do cesty nabudúce... Zatiaľ sa maj-

te pekne!

Kristínka Beníčková

rozhovor

7

Zo sveta školy...

Geht hin!!!

Vrátili sa 21. októbra späť do zborovne. Prežili nádherné a pomerne dlhé obdobie

v Nemecku na severe Bavorska, kde spoznali veľa učiteľov z okolitých miest na Slovensku,

zažili krásne exkurzie v Rothenburgu a vo Schweinfurte, ochutnali výborné bavorské víno,

spoznali čaro nemeckých lesov, naučili sa rôzne hry, slovíčka. Ale čo vám budem ja písať,

náš nemčinár, pán učiteľ Zvada, a tiež naša slovenčinárka a nemčinárka, pani učiteľka

Straňanková, nám zodpovedali pár otázok. :)

Dobrý deň, pán učiteľ, pani učiteľka, to, ţe ste boli v Nemecku, uţ všetci vieme, ale

ako tam bolo, vie iba menšina. Podelili by ste sa s nami o Vaše záţitky, pocity

a skúsenosti?

Ako prvé by som sa chcela spýtať, aká bola cesta do ďalekého Nemecka?

p. uč. Zvada • Samozrejme, veľmi rád sa s vami podelím o to, čo som tam zaţil. Bolo to

nádherných 10 dní, ktoré som mohol stráviť aj s kolegami v Nemecku, presnejšie na se-

vere Bavorska. Cestovali sme pomerne dlho (13 hodín), keďţe sme išli ešte na západ

Slovenska pre ostaných kolegov/kolegyne, ale dĺţka cesty mi samozrejme nemohla pre-

kaziť radostné očakávanie.

p. uč. Straňanková • Cesta do Nemecka bola síce zdĺhavá a s mnoţstvom zastávok, ale plná

očakávaní. Tešila som sa na moţnosť stráviť dlhší čas v Nemecku, na oprášenie svojich

komunikačných zručností a na nových ľudí.

Odkiaľ ste sa dozvedeli o pracovnom zájazde do Nemecka?

p. uč. Zvada • Ja som sa o tejto moţnosti dozvedel cez Karpatskonemecký spolok na Slo-

vensku, ktorý túto akciu organizuje uţ nejaký ten rok v spolupráci s nemeckou stranou.

p. uč. Straňanková • Od pani riaditeľky a od pána profesora Zvadu.

Váhali ste na začiatku s moţnosťou ísť do Nemecka? Ak áno, prečo?

p. uč. Zvada • Keďţe mám Nemecko rád, tak som neváhal ani na chvíľu. :)

p. uč. Straňanková • Tesne pred odchodom do Nemecka som bojovala s chorobou, takţe

kvôli svojmu zdravotnému stavu som zvaţovala, či ísť. Našťastie, hlas sa mi postupne

vrátil, a tak som mohla bez väčších problémov absolvovať celý seminár. A neľutujem!

8

Uveďte tri najlepšie momenty alebo

miesta v Nemecku počas pracovné-

ho pobytu.

p. uč. Zvada • Samozrejme, exkurzia do

Rothenburgu a Schweinfurtu, návšteva

a ochutnávka vo vínnej pivnici v Somme-

rachu a tvorivá práca a sranda počas akti-

vít v skupinách. J

p. uč. Straňanková • Seminár v Nemecku bol veľmi obohacujúci. Byť v nemeckom

prostredí a aktívne vyuţívať nemecký jazyk prinieslo so sebou nielen osvieţenie

a motiváciu, ale aj veľa zaujímavých záţitkov. Rada si spomínam najmä na výsledky

skupinovej práce, ktoré nám sprostredkovali veľa pobavenia a smiechu. Skúste si

predstaviť vašich vyučujúcich v roli ţiakov, ktorí plnia zadané úlohy... PPT prezentá-

cia, imitácia rozhlasového vysielania, kvíz, televízna show a iné ţánre jednoducho

stáli za to! Nezabudnuteľnou zostala aj okolitá jesenná príroda plná slnka, jelene potu-

lujúce sa v rezervácii oproti ubytovni či návšteva stredovekého mesta Rothenburg.

Napokon, nezabudnem na radosť, keď sme po úpornom hľadaní konečne našli kato-

lícky kostol! J

Naučili Vás v Nemecku, ako učiť nás, študentov?

p. uč. Zvada • Keďţe to bolo hlavnou náplňou práce, tak dúfam, ţe áno, ale bolo to milé,

organizátori sa mimoriadne snaţili a boli ku nám veľmi priateľskí. J

p. uč. Straňanková • Učiť sa dá naučiť len samotným učením. Čo mi však priniesol semi-

nár, bolo predovšetkým uplatnenie neklasických metód v praxi. Sami sme si prakticky

vyskúšali niektoré metódy, aktivity, ktoré môţeme uplatniť na hodinách. A popritom

sa akosi automaticky zväčšila aj moja motivácia učiť. J

A budete to vyuţívať aj na vyučovaní?

p. uč. Zvada • Rád by som, posnaţím sa, ale všetko sa určite nedá stihnúť, keďţe

s viacerými triedami mám príliš malú časovú dotáciu. Za dve hodiny týţdenne sa zá-

zraky robiť nedajú.

p. uč. Straňanková • Netradičné metódy sú veľmi zaujímavé, zároveň aj časovo náročné.

Určite ich chcem uplatniť aj na hodinách, a to do tej miery, do akej mi to dovolí čas

a preberané učivo.

Zo sveta školy...

9

Čo Vám pracovný pobyt v Nemecku dal?

p. uč. Zvada • Veľa profesionálnych noviniek, pocit, ţe po nemecky som ešte nezabu-

dol J a hlavne veľa pekných chvíľ.

p. uč. Straňanková• Ako som uţ spomínala, novú motiváciu, nápady, praktické po-

znatky, kontakty. A tieţ moţnosť poriadne sa vyrozprávať „auf Deutsch“.

Na záver by som sa chcela spýtať, či ste boli niekedy v Nemecku, ak áno, kde

presne? A čo by ste nám chceli odkázať?

p. uč. Zvada • Áno, bol, v juhovýchodnom mestečku Passau, kde som študoval celý

jeden semester a potom buď sám alebo s kamarátmi v Sasku a v Bavorsku.

A čo by som chcel odkázať? Hmm, asi iba len : *Geht hin!!... Kto nezaţil, nepochopí!

p. uč. Straňanková • Áno, v Nemecku som uţ bola viackrát. Ešte ako dieťa som

s rodičmi navštívila Mníchov. Cez prázdniny medzi 4. a 5. ročníkom VŠ som spo-

lu so sestrou brigádovala v kaviarni na juhu Bavorska (Schönau am Königssee). Do

tretice, po vysokej škole som učila ako asistentka cudzích jazykov na škole vo

Francúzsku, odkiaľ študenti odchádzali na mesačnú stáţ do severného Nemecka

(Stade a Nordhorn). Ja som ich sprevádzala a navštívili sme mestá Hamburg, Mün-

ster a Berlín.

Čo by som chcela odkázať? Vyuţite všetky moţnosti cestovať, prinesie Vám to nový

pohľad na ţivot.

*nemecká fráza, v preklade: Choďte tam!!

Ďakujem Vám za rozhovor a prajem Vám veľa

pracovných úspechov a veľa síl do učenia, však,

priznajme si, ţe to s nami nemáte ľahké!!

Zuzana Brablecová

Zo sveta školy...

10

Zúčastnili sme sa...

Spoznávanie nepoznaného

(3-dňová exkurzia Poľska s pánom profesorom Verešom)

Kto z vás vstáva do školy 5:00? Ak si

myslíte, ţe som blázon a nik sa neteší natoľko,

aby vstával tak skoro, tak sa mýlite. Osudné rá-

no 22. septembra mnohí vaši spoluţiaci nastavi-

li budík presne na tento čas. O 6 ráno boli uţ

ako na koni nastúpení pred školou a netrpezlivo

čakali posledných oneskorencov, aby náš auto-

bus mohol vyraziť na dlho očakávaný poznáva-

cí zájazd do Poľska.

Prvá a zároveň najsmutnejšia zastávka bola pre

nás návšteva koncentračného tábora v Osvienčime Auschwitz - Birkenau. Prechádza-

li sme popod ironickú bránu ,, Arbeit macht frei“ v preklade ,,Práca oslobodzuje“, do-

stali sme sa do plynových komôr, vošli sme aj do baraku číslo 24, venovanému Slo-

vákom. Po dlhých troch hodinách ,,obdivovania“ čoho všetkého sú ľudia schopní sme

vyrazili po našom putovaní ďalej. Čakalo nás malebné mestečko Wadowice. Ak ná-

hodou nepoznáte, je to rodisko bývalého pápeţa Jána Pavla 2. Po Bazilike Panny Má-

rie nás previedol karmelitánsky mních (ak sú to mnísi). Priamo v nej sme neskôr ma-

li vlastnú súkromnú sv. omšu. Úspešne sme zakončili deň a spokojne sa vybrali do

ubytovne. Zabývali sme sa a mali sme moţnosť detailnejšie preskúmať všetky záku-

tia, kaţdý po svojom ;)

Po noci, ktorú strávil kaţdý najlepšie ako vedel, ;) sme spoznávali historické pamiat-

ky mesta. Mohli sme vidieť rodný dom Jána Pavla 2., avšak iba z vonku pretoţe ho

práve počas našej návštevy rekonštruovali. Prechádzali sme aj okolo gymnázia kde

študoval. Aby sme toho nemali naraz veľa, konečne nastal vytúţený rozchod na obed.

V blízkosti mesta sa nachádza kalvária Zebrzydowska. Bol by to hriech keby

sme ju nenavštívili. A tak... Videli sme kostol, v ktorom sa chce vydávať naša šéfre-

daktorka, ;) pofotili sme sa

s pánom profesorom a utekali do

autobusu. Aký bol ďalší program

môţete hádať. Presne tak opäť

chvíle strávené cestovaním. Tento

krát sme mierili priamo do Krako-

va. Keďţe cesta bola dlhá, dorazi-

li sme aţ večer. Jediné čo sme

stihli bola sv. omša v Slovenskej

kaplnke priamo v Bazilika Boţie-

ho milosrdenstva. Pred tým nás

sestrička zo Slovenska oboznámi-

la s minulosťou sv. sestry Faustí-

ny.

11

Zúčastnili sme sa...

S prázdnymi ţalúdkami a veľkým očakávaním čo pri-

nesú sestry na večeru sme vyčkávali. A oplatilo sa nám, ob-

lizovali sme sa aţ za ušami. Po nezdarenej vychádzke po

večernom Krakove sme si krátili chvíle rôzne.

Posledné ráno sme začali tradične omšou. Po nej sme schrú-

mali úţasné raňajky a pobalený sme vyrazili na poslednú

veľkú akciu. Autobus nás zviezol do mesta v ktorom sme

strávili dlhých 6 hodín. Boli sme v zámku Wawel, v ktorom

sme okrem iného navštívili hrobky rôznych kráľov a im blízkym osobám. Najnovší hrob

patril nebohému prezidentovi Poľska s manţelkou. Vyliezli sme tieţ na veţu a stáli sme

pod 17 tonovým zvonom. Ponáhľali sme sa cez ,,pol“ mesta, aby sme mohli vidieť troj-

minútové predstavenie orloja. Ale stálo to zato. A okrem toho sme mali moţnosť obdi-

vovať mnoţstvo kostolov, námestí, ulíc... Po krásnej prehliadke mesta sme dostali roz-

chod a všetci si potešili srdiečka rôznymi pamiatkami. A čo by to bol za výlet v Poľsku,

keby sme si nekúpili aj krovky :P.

Za celý tento spáchaný incident patrí vrelá vďaka pánu profesorovi Verešovi, kto-

rý ju prepracoval naozaj skvelo. Ďalej pánu sprievodcovi, ktorý nás povodil naozaj vše-

likade a poukazoval nám veľmi zaujímavé veci. V neposlednom rade chcem za všetkých

poďakovať školskému kaplánkovi nie len za sv. omše, ale aj za povzbudzujúce rozhovo-

ry. A nakoniec pánu šoférovi, ktorý mal s nami boţskú trpezlivosť.

Daniela Huliaková

12

„Boh nie je, modlíme sa zbytočne a anje-

li neexistujú... (?) “

Aj na tento výrok sme sa snaţili nájsť odpoveď dňa 8. 10. 2010, kedy sa na na-

šej škole udialo niečo nevídané. Ţiaci nášho gymnázia sa totiţ zúčastnili výchovného

koncertu známeho aj pod menom Koncert pre anjelov. Tento koncert bol zameraný na

boj proti zákernému vírusu HIV.

Koncert dokázal osloviť. Jeho úlohou bolo pripomenúť ľudom ţivot nevinných

detí nakazených týmto strašným vírusom. Vystupovali na ňom dva zbory: Ţilinský

miešaný zbor a zbor z Českej republiky Luscinia Piava. Oba zbory mali veľmi kvalit-

né spracovanie piesní a mne osobne sa prvýkrát v mojom ţivote vôbec nejaký výchov-

ný koncert tak páčil. Okrem nezvyčajne upravených piesní, ako napríklad Prší, prší,

Zvuk Dţungle a mnoho iných, sme mali moţnosť vidieť aj mnohé videá, ako ţijú de-

tičky s týmto zákerným vírusom, ako sú zmierené s ich ťaţkým a smutným osudom,

ako dokáţu aj napriek chorobe čo najplnohodnotnejšie ţiť a ako im pomáhajú aj slo-

venské dobrovoľníčky. Tieto deti nikdy vo svojom ťaţkom ţivote nezapochybovali

o tom, ţe anjeli existujú, práve naopak. Veria, ţe aţ zomrú, stanú sa z nich malí anjeli-

kovia, ktorí pôjdu k Oteckovi a budú mu pomáhať.

Pribliţne 40 miliónov ľudí na celom svete je nakazených vírusom HIV. Z toho ne-

vinne trpiacich je 13 miliónov detí, pričom zo všetkých krajín najpostihnutejšia je Afri-

ka. Počet HIV pozitívnych detí je aţ 11, 7 milióna. Hoci tieto detičky majú ťaţký ţivot,

dokáţu sa povzniesť nad všetko a uţívajú si ten čas, ktorí ešte na tomto svete majú. To

by mohlo byť aj povzbudenie pre nás. Častokrát je naším najväčším problémom to, ako

bude prebiehať naša stuţková, čo si na ňu oblečieme, koho pozveme, ako sa naučiť všet-

ko do školy tak, aby sme mohli ísť nakupovať,

ako sa vyhnúť tomu, aby sme museli ísť

s maminou alebo ocinom niekam, kam sa nám

hrozne nechce... Mali by sme si však uvedomiť,

ţe na svete sú váţnejšie problémy, ako tie naše

občas malicherné „problémy“ a nestresovať sa

kvôli nim tak, ako to častokrát robíme a vďaka

tomu aj ničíme vzťahy medzi nami navzájom.

A moţno sa niekedy pomodliť za tých, ktorí to na-

ozaj potrebujú...

Barbora Maţgútová, 3. AG

Zúčastnili sme sa...

13

Zúčastnili sme sa...

Zlodej dialógov a viet

Áno, aj takto si hovorí slovenský spisovateľ Dušan Dušek. V stredu 6. októbra mali

niektorí študenti nášho gymnázia moţnosť stretnúť sa s ním osobne.

Od malička ho jeho matka viedla k čítaniu, ktoré mala rada aj ona. Doma mali ne-

spočetné mnoţstvo kníh. A Dušan sa vţdy tešil na Vianoce, pretoţe dostával knihy. Raz

dostal Hemingwaya, jeho 49 poviedok a vtedy zistil, ţe literatúra sa dá písať aj inak. Pr-

vé, čo ho na ňom zaujalo, bolo, ţe písal o beţných veciach, napr. ako išiel na rybačku

a pod.

Dušan Dušek sa sám priznal, ţe povinné čítanie nikdy nečítal. Vraj vţdy odpisoval

od spoluţiačok. Hovorí, ţe kaţdý by mal čítať to, čo sa mu páči.Jeho obľúbenými spiso-

vateľmi boli spisovatelia svetového meradla ako Mark Twain, Jack London, Ernest He-

mingway...

Jeho putovanie k písaniu začínalo zloţito. Písal mnoţstvo poviedok, ktoré neskôr

zničil. Jeho úplne prvým pokusom o poviedku bolo napísať o ceste k starej mame do

Šaštína. Tá, ako on povedal sa našťastie nezachovala. No aj po mnohých nezadarených

pokusoch o písanie, sa jeho snaha oplatila. Teraz si môţme od neho prečítať mnoţstvo

rozprávok a poviedok pre deti. Neskôr sa venoval aj tvorbe pre dospelých.

Keď sme sa smeli pýtať na to, čo nás zaujímalo, jeden študent nášho gymnázia polo-

ţil Dušanovi Dušekovi takúto otázku: ,,Ako sa stať spisovateľom?“ Jeho odpoveď bola

stručná: ,,Zadkom“, čo nám hneď aj vysvetlil. Jednoducho človek musí byť trpezlivý,

sedieť a čakať, kým ho napadne tá správna múza. Okrem toho by mal mať spisovateľ

veľké uši a vedieť ich natŕčať. Povedal, ţe najlepšie je, keď si budeme stále so sebou

nosiť kúsok papiera a ceruzku, aby sme si zapisovali rôzne námety, príhody, hlášky...

toto všetko sa dá neskôr pouţiť pri písaní. A čo je tieţ veľmi dôleţité, je prvá veta

v knihe. Jej čítanie je kľúčovým momentom, či sa čitateľ rozhodne dielo prečítať alebo

nie.

Skúste nájsť rozdiel v týchto vetách. Výpravca vyprevádza vlak. Výpravca vyprevá-

dza vlak a v druhej ruke drţí na motúziku kozu. Ktorá vás viac zaujala? Určite sa zhod-

neme, ţe tá druhá. A ako sám Dušan Dušek povedal, on sa snaţí písať o tých kozách.

Moţno aj vďaka ním sa tento skromný a nenápadný spisovateľ uţ počas ţivota stal ma-

turitnou otázkou.

Na záver by sme ešte spomenuli, ţe vo štvrtok

30. septembra sa na pulty kníhkupectiev dostala

jeho nová kniha s názvom Holá veta o láske. A ak

by vás zaujímala prvá veta, tak znela takto:

,,Prileteli vetristé dni.“

Helena Kučerová

Daniela Huliaková

14

...všetci dúfame, ţe to tu zvládneme...

Začal sa nový školský rok a s ním u nás na škole pribudli aj nové, zozačiatku zve-

davé a neisté, dnes uţ veselé tváre. Reč je o našich nových prváčikoch. Ich spoločným

cieľom, ako asi všetkých študentov, je úspešne dokončiť štvrtý ročník a zmaturovať. Aj

keď je za nami ešte len prvý štvrťrok, zaţili spolu uţ niekoľko spoločných akcií, na kto-

rých lepšie spoznali jeden druhého. Veríme, ţe nasledujúce štyri roky im prinesú krásne

a nezabudnuteľné záţitky, na ktoré budú radi spomínať. Aby sme ich lepšie spoznali,

predstavujú sa nám sami:

Sme ţiaci I. AG. V tejto škole sme sa stretli z rôznych kútov Ţiliny. Aj keď sa veľ-

mi dlho nepoznáme, máme medzi sebou dobré kamarátske vzťahy. Dostávame sa do ko-

lektívu nielen medzi sebou, ale aj medzi starších ţiakov. Pomaly sa snaţíme zabehnúť

do princípu učenia. V našej triede máme veľa rôznych ľudí, ktorí robia niečo zaujímavé.

Napríklad krasokorčuľovaniu sa venuje Janka R., futbalu Lukáš K., tenisu Barborka J.,

futsalu Rudo Č., spevu Veronika T. a Aďa H., hre na gitaru Veronika T., Barborka J., Ru-

do Č. a Michal F., klavíru Danielka B. a Aďa H.

Obľubujeme voľné hodiny, Gondíkove „hlody“ majú s našimi zhody a náš triedny Gab-

čo milý, máme s ním srandu v kaţdej chvíli.

Všetci dúfame, ţe to tu zvládneme a v takomto počte dôjdeme aţ do štvrtého roč-

níka.

Vaša I.AG

Predstavujú sa...

15

2. septembra, nástupom do novej školy, sme sa po prvýkrát stretli s ľuďmi, s ktorými

budeme tráviť nasledujúce 4 roky. Zo začiatku, keď sme sa ešte veľmi nepoznali, sme moţ-

no mali strach z toho, ako budeme spolu vychádzať, ale keď sme sa lepšie spoznali, zistili

sme, ţe ako kolektív sme si sadli doslova výborne. Uvedomujeme si, ţe by sme uţ ani neve-

deli bez seba existovať a hlavne to, ţe sa máme všetci veľmi radi. Uţ si nechceme ani len

predstaviť, ţe by sme sa nepoznali, pretoţe sme naozaj so všetkým nadmieru spokojní. Sme

tak perfektne zohratí, ţe keď sa vyskytne nejaký problém, snaţíme sa ho riešiť rozumne

a hlavne spoločne. Nenájde sa ţiaden taký, ktorý by sa mohol sťaţovať na náš kolektív, pre-

toţe všetci si spolu rozumieme a vieme, ţe v ťaţkých situáciách sa môţeme jeden

o druhého kedykoľvek oprieť. Vţdy si ochotne a s láskou pomôţeme bez akýchkoľvek vý-

smeškov. Samozrejme, ţe sa v našej triede nájde niekto, kto nás usmerní a pochopíme, ţe

hádkami sa naozaj nič nevyrieši. Navzájom sa všetci dopĺňame, a moţno práve preto sa pri

sebe cítime tak dobre, ţe by sme uţ nechceli jeden druhého stratiť.

Chvíle strávené s našou triedou sú nezabudnuteľne krásne, pretoţe sa vieme spoločne

zasmiať a porozprávať aj o dôleţitých veciach. Je to podstatné pri udrţaní našich vzťahov.

Našli sme si navzájom v sebe oporu a kamarátov,

od ktorých bude veľmi ťaţké odlúčiť sa. Čakajú

nás nádherné spolu strávené 4 roky, na ktoré urči-

te ani jeden z nás nezabudne. Naša trieda má veľ-

mi veľa pozitívnych vlastností, a preto aj my vy-

sielame medzi ľudí vţdy dobrú energiu. Vieme sa

vţiť do pocitov iných, a preto sa nikdy nemusíme

báť vyjadriť svoje názory a pocity, pretoţe je veľ-

mi dôleţité hovoriť to, čo si myslíme, čo našej

triede takisto nechýba. Myslíme si, ţe ako trieda

sme si sadli perfektne a uţ by sme to nezmenili.

Drţíme palce! Tamara Řepišová

Predstavujú sa...

16

Predstavujú sa...

Imatrikulácie 2010

Keď si človek pomyslí na slovo imatrikulácie,

napadne mu strápnenie sa pred celou školou, zá-

kerné úlohy a hanba. Niektorí z radov prváckych

si to tieţ mysleli. Báli sa, ţe to nezvládnu, ale

opak bol pravdou. Tohtoročné imatrikulácie sa

niesli v príjemnom a pokojnom duchu, bez väč-

ších komplikácií a ujmy na zdraví.

Naši druháci sa posnaţili a zorganizovali pre nás,

divákov, zaujímavý program plný zábavy. Sem-tam síce kolovali hlasy, ţe to bolo nud-

né a podobne, ale môj osobný názor je, ţe organizátori sa naozaj snaţili, aby sme sa za-

bávali a aby sme mali príjemný záţitok – podarilo sa im to!

Vo vymýšľaní úloh boli naozaj originálni a vynaliezaví. Napríklad také ,,umývanie“ zu-

bov modifikovanou pastou, v ktorej sa náhodou vyskytla štipka cesnaku, bolo naozaj

úsmevné. Alebo papanie čokolády z detských plienok muselo byť v skutku chutné, veď

ochutnávači sa aj tak tvárili!

Mne sa najviac páčilo číslo, v ktorom hralo hlavnú úlohu umelohmotné sklo, med

a dvaja chlapci. Ich úlohou bolo olízať med, ktorý bol po oboch stranách –vyzeralo to

tak, ţe v tom mali uţ dlhoročnú prax, ale aj to sa im podarilo zvládnuť.

Nasledovali ďalšie úlohy, ktoré taktieţ stoja za zmienku, ako napríklad: vyťahovanie

jabĺk z vedra s vodou, jedenie špagiet bez pomoci rúk, pričom to ,,červené na vrchu“

nebol kečup, fúkanie do taniera s múkou a pod.

Príjemným spestrením a bodkou za programom bolo vystúpenie kapely, v ktorej hrali

terajší, ale aj niekdajší ţiaci nášho gymnázia... Na parkete sme sa stretli všetci, mladí

a aj my uţ trochu postarší. Program sa skončil niečo po piatej hodine, kedy dohrala ka-

pela a hostia sa začali pomaly vytrácať.

Na imatrikulácie sa podľa môjho názoru prišiel pozrieť pekný počet ľudí. Boli tu samo-

zrejme prváčikovia, ktorí boli svojim spôsobom ,,pokrstení“ a oficiálnym spôsobom

prijatí k nám, starším. Ďalej tu nesmeli chýbať druháci, starajúci sa o dokonalý priebeh

tejto akcie. V hľadisku sme mohli spozorovať aj tretiakov, štvrtákov, či profesorov

a hostí, ktorí sa prišli pozrieť.

Tohtoročné imatrikulácie hodnotím ako úspešné, bez ţiadnych komplikácií

a nečakaných situácií. Druháci sa naozaj posnaţili, či uţ s vymýšľaním úloh alebo

s celkovým organizovaním. Patrí im naše uznanie a chvála, ţe si dali záleţať.

Všetci sa tešíme znova o rok!

Matej Mihálik

17

Píšeme Vám:)

Z pera pána školníka...

Tento školský rok do nášho časopisu nebudú prispie-

vať svojimi článkami iba študenti nášho gymnázia,

ale aj jeho zamestnanci. Nemyslím tým nijakú pani

učiteľku, pani zástupkyňu, či pani riaditeľku, ale náš-

ho vţdy vysmiateho pána školníka, ktorý sa rozhodol

podeliť sa s nami o svoju poviedku, ktorú sám napí-

sal, a ktorú vám budeme ponúkať v našom čísle na pokračovanie.

Zdvihol som hlavu z prachu a v hmle som videl dţíp, ako v nej mizne. Hmla sa

šírila z hustého pralesa, ktorý sa rozprestieral okolo mňa. Horko ťaţko som zdvihol

svoje ubolené telo a posadil som sa. Vedľa mňa leţal batoh, ktorý som si nabalil špe-

ciálne na túru do pralesa, no pri rampách nás prepadli pytliaci a zobrali nám všetky

zbrane, batohy a nás si rozdelili do dţípov a rozviezli po pralese.

Bolo nás päť a pytliaci mali tri dţípy, a tak sa stalo, ţe mňa zobrali samého

a vyhodili doprostred pralesa. Vrhli ma von aj s batohom, lebo zjavne v ňom nenašli

nič, čo by sa im zišlo. Ja som bol šťastný, ţe mi ho nechali. Mal totiţ falošné vrecká,

ktoré si nemohol nikto všimnúť okrem človeka, ktorý batoh podrobne pozná.

Z falošného vrecka som vytiahol lovecký nôţ, ktorý mi dal dedo, aby mi pomohol

v núdzi. V ďalšom falošnom vrecku som mal obväz a lieh v maličkej fľaštičke. Obvä-

zom som si obviazal udretý lakeť, ktorý som predtým potrel liehom. Lieh ma štípal, aţ

mi oči napuchli. Konce obväzu som pevne dotiahol, pričom som si pomohol zubami.

Potom som noţom porezal koţený vak a urobil z neho provizórne topánky, pretoţe mo-

je vibramy mi zobrali pytliaci. Vzali mi aj koţenú bundu, no nohavice ich nijako neos-

lovili, tak tie mi našťastie ponechali...

Vstanem na rovné nohy a čo nevidím? Predo mnou cesta, ktorá sa stráca

v hustom pralese. Po nej sa pustím – veď chcem preţiť!

Pán školník

Príbeh na pokračovanie

18

Píšeme Vám:)

Príbeh na pokračovanie

I. Kamarát?

Bola uţ skoro polnoc, ale pouličné lampy v tichej uličke vrhali

pásy svetla na prechádzajúci sa pár. Ona niţšej postavy, nie naj-

chudšia, on zasa vysoký, štíhly – zaujímavý to párik. No o tejto

nočnej hodine sa veľmi veselo netvárili. Lenka znova raz rozprá-

vala Milošovi o problémoch s rodičmi. Milošovi to uţ niekedy

liezlo na nervy – stále o tom istom. Jeho rodičia boli rozvedení uţ dva roky, ale jemu to

tak vyhovovalo, aspoň dostával viacej peňazí. Zo začiatku sa snaţil Lenku počúvať, ale

čoskoro upadol myšlienkami do svojho vlastného sveta. Lenkin hlas sa mu v hlave postup-

ne stlmoval a zvuky okolitého prostredia boli stále hlasnejšie – v diaľke po ceste išlo auto,

niekde za nimi kráčal ponáhľajúci sa chodec, poletujúce lístie šumelo pri dopade na zem,

niekde nad nimi kričala ţena – iste na svojho opitého manţela. Ponáhľajúci sa chodec bol

teraz uţ asi sto metrov za nimi. Kam len môţe o tejto neskorej hodine tak trieliť? Moţno ho

tieţ čaká doma ustarostená manţelka alebo moţno... „Počúvaš ma ty vôbec?“ Lenkin zvuč-

ný hlas ho náhle vytrhol zo zamyslenia. „Ja ti tu vylievam dušu a ty ma vôbec nepočú-

vaš!?!“ „Ale láska, však vieš, ţe ťa počúvam,“ odpovedal jej Miloš. „No tak čo...“ Lenka

nemohla otázku dopovedať, lebo dva tupé údery ich oboch skolili k zemi.

Miloš sa prebral ako prvý. Najskôr nevedel, kde je a prečo leţí na chodníku, ale keď uvi-

del postavu bezvládne leţiacu vedľa neho, rýchlo sa spamätal. V hlave mu riadne búšilo, ale

to si nevšímal. Lenke tiekla krv z hlavy a z ruky, musí zavolať sanitku. Siahol do vrecka, ale

mobil nikde, samozrejme nemal tam ani peňaţenku a hodinky na ruke tieţ chýbali. Musí ísť

teda zavolať niekoho z paneláku. Nevedel, koľko je hodín, koľko leţal v bezvedomí, ale to

mu bolo v tom momente jedno. Sadol si, ale hlava sa mu tak zatočila, ţe si musel znova

ľahnúť. Postupne sa mu nejako podarilo zodvihnúť sa a pretackať ku najbliţšiemu vchodu.

Stlačil prvý zvonček v rade a drţal ho, aţ kým sa v slúchadle neozval ospatý hlas. „Koho to

tu če...“ „Prosím, pomôţte nám, prosím!“ Milošov zúfaly hlas prerušil paľbu nadávok.

O pár minút uţ bol manţelský pár pri Milošovi, ktorý uţ zas raz sedel na zemi – nevládal

stáť. Ţena si najskôr myslela, ţe je opitý, ale keď uvidela krvou posiate šaty, rozhodla sa, ţe

nech je na tom akokoľvek, pomôţe mu. Miloš im rýchlo ukázal Lenku a oni v tom okamihu

zavolali sanitku.

19

Píšeme Vám:)

Príbeh na pokračovanie

Potom sa Miloš zobudil aţ v nemocnici. Dotyčný ich musel riadne dobiť, pretoţe ešte

stále sa mu krútila hlava. „Jé, vy ste sa uţ prebrali?“ to bola prichádzajúca sestrička, ktorá

mu išla odmerať teplotu. „Čo sa stalo?“ „Priviezli vás tu aj s priateľkou okolo druhej ráno,

niekto vás poriadne dobil a okradol.“ To sa Milošovi uţ začali postupne vynárať spomienky

v hlave. Nepamätal si na úder a ani na pád, ale iste to musel byť práve dotyčný ponáhľajúci

sa chodec. „Ako jej je? Kde je? Môţem sa ísť na ňu pozrieť?“ „Je na ţenskej izbe. Nie je to

nič váţne. Obaja ste mali otras mozgu a ona má ešte zlomenú ruku – asi na ňu padla. Ale vy

ešte musíte leţať. Príde lekár, iba on vám môţe dovoliť znova sa postaviť.“

„Čau, Miloš“ od dverí sa niesol pozdrav prichádzajúceho Paťa. Paťo bol Milošov

a Lenkin kamarát uţ od nepamäti a Miloš sa veľmi potešil tejto návšteve. Ako Paťo vstupo-

val do dverí, Miloš uvidel jagajúci sa predmet na jeho ruke. Paťo si rýchlo stiahol rukávy

a Miloš vedel, prečo. Však videl na jeho ruke svoje ukradnuté hodinky!!!!

Pokračovanie nabudúce

zltamyska

Fuh, ľudia! Len nedávno som sa vrátila z dozvukov. Absolút-

ne sa mi nechce písať, pretoţe sa nevládzem dívať na svet a nie to ešte na monitor. Hlava

ma bolí, aj keď som uţ zdala svoju počiatočnú snahu myslieť. Nie som však v ţiadnom de-

líriu. Všetky spomenuté prejavy sú len daňou za veľmi aktívne prebdenú noc. Nie za alko-

holové opojenie, ako by si niekto nesprávne domýšľal. Nemohla som si predsa dovoliť od-

búrať svoje vzácne mozgové bunky, veď ich budem tento rok najväčšmi potrebovať. Aj

keď, pravdu povediac, po poslednej písomke z biológie a literatúry môţem vytvárať dojem,

ţe ani ţiadne nemám. Jednoducho som mala blbý deň a moţno aj dva.

Všetci poznáme pocit, keď sa na nás valia povinnosti. Hoc, by sme ich chceli urobiť,

zdá sa nám, ţe jeden deň nestačí. Ja som si ako väčšina ľudí v podobnej situácii povedala:

„V pohode. Zajtra je ďalší deň a všetko dorobím.“ Lenţe príde ďalší deň a s ním ku mne

pribehnú ako najlepší kamaráti nové povinnosti. Nanešťastie je ich viac neţ skutočných

priateľov. Kieţby sa svet vychýlil zo všetkých pre mňa záhadných fyzikálnych zákonitostí,

aby som ho mohla prevrátiť! Ale to by asi celé ľudstvo vymrelo, a tak by uţ nezáleţalo na

tom, či mám viac povinností alebo kamarátov. Kaţdým dňom sa toho čoraz viac na mňa na-

valí, aţ ma to celú prevalí a konečne pochopím Zenónovu apóriu o Achillovi a korytnačke.

Achilles, najrýchlejší beţec, nikdy nepredbehne korytnačku, ktorej dal na začiatku pretekov

náskok, pretoţe kým dobehne do bodu, odkiaľ vyštartovala, ona uţ prekonala ďalšiu vzdia-

lenosť.

Píšeme Vám:)

20

Píšeme Vám:)

Takto to pokračuje ďalej a hoci sa vzdialenosť skracuje, nikdy nebude nulová.

V mojom prípade korytnačka predstavuje povinnosti, ktorým som dala náskok a ja ako

Achilles sa idem za nimi uštvať. Beţím. Zbadám ju. Konečne mám nádej, ţe ju môţem

predbehnúť, no vtom spadnem, prevalím sa a zraním si pätu. Je koniec. Ostáva mi uţ len

znášať pocit prehry.

Nuţ, to nevadí... Ţivot plynie, čas beţí, všetko je v pohybe a všetko podlieha zme-

nám. Len ja som pravdepodobne vybočila z normálu, pretoţe uţ štyri roky ľudia odhadujú

môj vek na pätnásť. V odhodlaní, ţe je načase sa obliekať ako dáma, sa vydám

s kamarátkou obzrieť obchody. Skúšam si červený kabát, obzerám si tigriu kabelôčku, ob-

chytkávam semišové čiţmy, uvaţujem nad náušnicami lásky z ruţenínu alebo

z ametystu... Dnes si opäť nič nekúpim. Nemám pri sebe peniaze, preto sa s kamarátkou

radšej ponáhľame za bohatstvom kniţnice. Vstúpime decentne dnu, ako sa na váţené

miesto patrí a vtom sa kamarátka začne hlučne smiať. Cez smiech mi oznamuje, ţe mám

vzadu na stehne akýsi výrazný ţltý fľak. Chcem, aby mi presne opísala, kde je a z čoho

môţe byť. Jej nenapadne nič iné, len mi ho hneď na mieste odfotiť. Jednoducho sa prikrčí

akoby bola zlatokopom, čo práve narazil na zlatú ţilu. Ktovie, moţno sa tam raz naozaj

objaví. Keď sa ocitneme v oddelení literatúry študujúcej mládeţe, niekde medzi Rudolfom

Jašíkom a Ernestom Hemingwayom, rozhodnem sa odhaliť jej tajomstvo svojich jemne

diskofilných tenisiek. Totiţ, v priehlbinke medzi jemnučko fialovým a strieborným pási-

kom sa vynímal veľký hnedý fľak. Nebola to hlina. Bol to nefalšovaný exkrement nezná-

meho majiteľa, ale celkom známej konzistencie. Objavila som ho v škole cez písomku na

litike. Však potom aj tak dopadla.

Tu by mal byť nejaký trefný, vtipný, poučný záver. Pravdou je, ţe neviem, aký výz-

nam má, čo som doteraz písala. Môţem si namýšlať, ţe niekto si bude dávať väčší pozor na

to, kam šliape. Môţem dúfať, ţe si niekto lepšie rozvrhne čas a bude všetko stíhať. Jedine,

čo viem určite, je len to, ţe mi Timo a Peťo povedia, ţe som sa zasa potrebovala verejne po-

sťaţovať.

Katarína Pospíšilová

Píšeme Vám:)

Alebo čo je na dnešných ţenách pre chlapov „out“ a čoho by sa mali radšej vyvarovať

Mnoho ţien si myslí, ţe určitými ťahmi chlapov takpovediac ulovia. No nie vţdy je

to tak. Príkladom je týchto pár vecí, ktoré mnohé ţeny s obľubou prestrelia. OUT je:

- oblečenie à la kanárik: pestrofarebné oblečenie skrášľuje všedný šedý ţivot, no niektoré

ţeny to poriadne preháňajú a miestami sa viac podobajú farebným papagájom alebo ţiaria-

cim cestárom. Funny oblečenie môţe mať štýl; za určitých okolností. Preto tu platí, ţe ulica

nie je karneval a všetkého treba s mierou.

21

- výstrih až „do duše“: kaţdý vyzývavejší výstrih

si určite zaistí pozornosť u nejedného muţa, av-

šak všetko má nejaké medze. Takisto aj výstrihy.

Ak siaha od krku aţ po brucho, vrchná časť oble-

čenia je prakticky zbytočná. To uţ je však hranica

zvádzania a nechutnosti. Nájdu sa i extrémy, kedy

si obrovské výstrihy nemajú problém dať aj ţeny,

ktoré nie sú aţ také obdarené, inak povedané, plo-

ché. Tam uţ treba porozmýšľať o význame výstri-

hu. Preto treba vţdy zváţiť, kam si aký hlboký

výstrih môţeme dovoliť a či splní účel podčiarknuť ţenskú príťaţlivosť, alebo vyvolá len

rozhorčenie či úškrny.

- kópie celebrít: je starou známou, ţe mnohé trendy určujú celebrity, no nekompromisné

kopírovanie do posledného šperku priemerne inteligentného chlapa určite neočarí. Vţdy

treba nájsť vhodnú cestu medzi aktuálnou módou a vlastným štýlom.

- gangstaz girls: jednou z vecí, ktoré ešte stále nechápem, je fakt, ţe pomerne dosť ţien

a dievčat si myslí, ţe keď sa budú správať tvrdo, prípadne ako chalani (slovník, záujmy,

obliekanie, zvyky), tak budú obdivované. Omyl! Dievčatá sú dievčatá a chlapi sú chlapi.

Vţdy to tak dobre bolo a vţdy to tak dobre bude.

- 5mm omietka: špecialita mnohých „pipeniek“

hovorí: „čím viac make-up-u tým som krajšia“.

A potom to tak vyzerá. Buchnem dverami

a čakám, kedy to opadne. Nie je to ani pekné, ani

zdravé. Vady pokoţky sa dajú maskovať, no nie je

vţdy výhra všetky ich zavaliť kilami dermakolu.

Opäť staré dobré, všetko s mierou.

- poďme byť dôležité: hore nos, čierne okuliare,

reči o ničom a drzé správanie. Pre slečny trpiace

nedostatkom inteligencie je to tip-top. Pre rozum-

ného chlapa však pri takýchto indivíduách bliká

varovná kontrolka „utekaj“. Ak si myslia, ţe sú

dokonalé, nech idú do Hollywoodu, a aj keď seba-

vedomie je dôleţité, tu u nás sa ráta aj skromnosť

či jednoduchosť.

Píšeme Vám:)

22

- pár kíl navyše: je nám úplne jasné, ţe nie kaţdá bude mať hmotnosť podľa lekárskych

tabuliek, no v krátkosti; ak na to nemáš postavu, tak si nedávaj leginy, to obtiahnuté

tričko a tú priesvitnú podprsenku, ktorá ťa ešte viac seká na panáčika Michelin. Je to

kruté, ale je to tak. Ani Rambo by si nedával napasované tielko, ak by nemal ramená ako

náprava vlaku.

- „kde máme zrno?!“: Po ulici idú tri nahodené kočky. Zrazu sa jedna začne šialene smi-

ať a na celú ulicu začne kričať v kŕči smiechu, ţe ju tie nové tangáče reţú, pričom ju

skupinka zvyšných dievčat začne napodobňovať v nepríjemnom piskľavom smiechu.

A zrazu sa z kočiek vykľujú sliepočky. Ţiaľ aj to sa stáva. Prosím, vyhnite sa takýmto

výstupom. Toto nie je ten správny imidţ.

Ospravedlňujem sa, ak sa článkom niekoho dotknem, mojou úlohou nie je uraziť

a zhodiť, ale skôr otvorenejšie povedať ako sa veci majú, prípadne jemne naznačiť smer.

Howk.

Jakub Kubík

Píšeme Vám:)

Top 7

TOP 7

Tak ako uţ začína byť dobrým zvykom, aj v tomto ročníku Vám priná-

šame rubriku TOP 7 - udalosti za uplynulé časové obdobie. Chceme tým

udrţať náš gymnaziálny všeobecný rozhľad na aktuálnej úrovni. Týmto spô-

sobom sa snaţíme očami redakcie prinášať podrobnejšie informácie

o udalostiach či rôzne zaujímavé pohľady. Tak nech sa páči.

Chile – zavalení baníci a ich vyslobodenie Všetko to začalo aţ neuveriteľne dávno. Na začiatku augusta (5.) sa v Severočilskej

bani na meď a zlato zasypala ťaţobná šachta, po ktorej ostalo v bani uväznených 33

baníkov v hĺbke 688 metrov pod zemou. Všetci dúfali, ţe baníkom sa podarilo ujsť do

záchranného štítu. Trvalo však aţ 17 dní, kým sa záchranárom podarilo zistiť, ţe ţijú

a nadviazali s nimi kontakt. Dovtedy len dúfali. Spojením so svetom sa stala úzka šach-

ta, cez ktorú im posielali všetko, aby preţili nielen fyzicky, ale aj psychicky. Pápeţ Be-

nedikt XVI. im napríklad poslal ruţence. Správa, ţe sú naţive, potešila takmer celý

svet, avšak ešte ich čakal nemalý čas, kým sa ich podarilo vytiahnuť. Predpoklady sa

líšili – niektoré hovorili o pár dňoch, iné zas o týţdňoch či aţ Vianociach. Krátko na

začiatku októbra (9.) sa po vyše dvoch mesiacoch podarilo dokončiť tunel k baníkom.

23

Radosť z tohto úspechu bola obrovská. Potom však záchranári stáli

pred najťaţšou a ostro sledovanou prekáţkou. Dostať baníkov bezpečne von.

Rozhodovalo sa ešte o vystuţení tunela, aby sa predišlo ďalšiemu zosuvu. Poradie

na vyťahovanie bolo určené vopred, podľa psychickej i fyzickej obtiaţnosti. Nako-

niec sa to všetko podarilo! 13. 10. 2010 bude pamätný deň v baníckej histórii a moţno aj

štátny sviatok v Chile. Všetkých 33 baníkov sa podarilo vytiahnuť von. Záchranná operácia

trvala celý deň a zúčastnil sa na nej aj prezident, ktorý sa tešil spolu so zachránenými baník-

mi. Obdivuhodná je na tom všetkom viera chilských ľudí a ich nacionalizmus. Nevedieť 17

dní nič o baníkoch a stále veriť, ţe ţijú alebo veriť v ich záchranu chce viac ako len obyčaj-

nú vieru.

Top 7

Streľba v Devínskej Novej Vsi Krátko pred koncom školských prázdnin zasiahla Slovákov tragická udalosť. Svojou

krutosťou je najväčšia v novodobých dejinách Slovenska. Práve preto, ţe sa odohrala

priamo na plne obývanom sídlisku v slede kaţdodenného ţivota nášho hlavného mesta

niekedy okolo obeda, kedy býva mesto najrušnejšie. Strelec sa rozhodol riešiť svoje su-

sedské problémy svojským spôsobom. Kruto povedané, zobral samopal a vystrieľal kaţ-

dého, kto sa mu v danej chvíli nepáčil. Len tak ako v nejakej počítačovej hre.

A výsledok? 7 mŕtvych, postrelený policajt, 13 hospitalizovaný a strach, ktorý sa

z Devínskej Novej Vsi nevytratil ešte dodnes. A je

otázne, či ľudia, ktorí ţijú v bytovke, pred ktorou sa

udalosti odohrali, budú môcť ešte niekedy pokojne

správať. A čo bolo vlastne príčinou týchto sused-

ských problémov? Neriešená rómska otázka

a rasistické predvolebné kampane niektorých politic-

kých strán.

24

Top 7

MŠK Ţilina v Champions League

Nikto neočakával, ţe sa slovenský šam-

pión dostane aţ tak ďaleko. Moţno ani tí najskal-

nejší fanúšikovia Ţiliny neverili v postup takýchto

rozmerov. A uţ vôbec nie po prehratom súboji s FC Bir-

kirkara uţ v druhom predkole tejto súťaţe. Ale šošoni

ako keby chceli ukázať, ţe slovenský futbal má skutočne

svetlé obdobie, a to nielen v rámci reprezentácie. Doma

futbalistov z Birkirkara porazili a potom uţ ako nôţ mas-

lom kráčali priamo do hlavnej súťaţe cez Litex Loveč

a nakoniec uspeli aj v „bratskom“ derby so Spartou Pra-

ha. Celým Slovenskom sa spustila ţlto-zelená vlna a kaţdý spomínal na niekdajšie časy

FC Artmedie Bratislava, klubu, ktorý sa dnes borí v existenčných problémoch. Očakáva-

nia boli veľké, realita však musela byť iná. Ţreb pridelil Ţilinčanom jeden z dvojice sláv-

nych londýnskych klubov Chelsea, ďalej Olympique Marseille a Spartak Moskva. Kaţ-

dý, kto videl veci aspoň trošku reálne, vedel, ţe teraz si MŠK musí udrţať aspoň meno

a moţno túţobne prekvapiť a napodobniť „weissovcov“. Ţilina si tento úspech asi ako je-

diný klub na Slovensku aj naozaj zaslúţi. Investuje do všetkého, čo dokáţe – do mládeţe,

do štadióna, do kádra, do mena. Len škoda, ţe pri tých obrovských ziskoch z LM nedopri-

ala tento úspech aj svojim fanúšikom, pre ktorých by sa tento šport mal hrať. Však po-

vedzme si, čo všetko môţeme mať za 300 €?

Pápeţ v Anglicku

Chcelo to dosť odvahy, vydať sa priamo do epicentra sexuálnych obvinení, s ktorými

sa v poslednom čase ako keby roztrhlo vrece a uţ takmer dennodenne útočia na cirkev

stále nové a nové údajné obete. Benedikt XVI. však zobral zodpovednosť na svoje plecia

tak, ako by sa zachoval moţno aj samotný sv. Peter. Zamieril priamo do Anglicka, do

miesta, odkiaľ to všetko pochádza. Nech je uţ náš pohľad na tieto škandály akýkoľvek,

musíte uznať, ţe to chcelo viac odvahy, ako sa zdá. Návšteva prebehla samozrejme spolu

so štrajkami ľudí, ktorí sa domáhajú pravdy

a spravodlivosti voči Cirkvi. Pápeţ sa im nie-

koľkokrát ospravedlnil a prisľúbil, ţe sa budú

veci riešiť. A na záver ešte niečo

k obvineniam, kde však nehovorím, ţe sa tie-

to činy nestali, len chcem podať zaujímavý

pohľad: Keď kopú všetci do jedného, nie je

jednoduchšie pridať sa k väčšine a kopnúť si

ako bojovať spolu s tým jedným?!

25

Top 7

Poslanecká imunita a neúspešné referendum Uţ dlho naši páni poslanci vo veľkom diskutujú o svojej vlastnej

imunite. Čo si vlastne máme predstaviť pod pojmom imunita? Je to ochra-

na poslanca v istých bodoch zákona, ktorý sa ňou stáva nedotknuteľný

a nestíhateľný orgánmi činnými v trestnom konaní. Po lopate: Čokoľvek z tých

vecí urobí, je nemoţné ho súdiť. Asi najkrajšie jej uplatnenie v praxi ukázal posla-

nec Matovič, keď arogantne zaparkoval na prechode pre chodcov. Obyčajný smrteľ-

ník by zaplatil pokutu, ale on, pretoţe je poslanec a má imunitu, nemusel nič. Jasne

a jednoznačne ukázal absurditu imunity našich poslancov a to, ako často ju zneuţívajú

na iné ako pracovné účely. A nielen oni. Avšak poslanci nie a nie sa dohodnúť. Pomo-

cou malo byť referendum, ktoré ešte doliehalo z predvolebnej kampane SaS, ale jeho

neúspešnosť bola priam extrémna. Moţno aj preto, ţe samotná SaS ho odignorovala,

opozičná strana Smer mobilizovala k nevoleniu a ani pán prezident nezaostal. Celý deň

všade tvrdil, ţe nejde a nakoniec si to so zatváraním miestností rozmyslel a zúčastnil

sa. A termín, ktorý vybral na referendum, spôsobil zbytočné vyhodenie 7 mil. € „von

oknom“. Nečudo, ţe nakoniec bolo také „úspešné“. A tak zas naši páni poslanci ostanú

nedotknutí právom ako nejakí páni. V pokoji si môţu robiť čokoľvek a spravodlivosť

je na nich prikrátka. Oni, ktorí by mali byť príkladom dodrţiavania zákonov, paradox-

ne ich najviac a najčastejšie porušujú, a navyše beztrestne. Tak kde je tá skutočná spra-

Ekologická katastrofa v Maďarsku V prvý októbrový pondelok sa pretrhla hrádza nádrţe s toxickým odpadom z miestnej

hlinikárne Mal Zrt v Ajke, neďaleko jazera Balaton v Maďarsku. Z poslednej z desiatich

nádrţí vytieklo asi 700 - tisíc kubických metrov toxického odpadu, ktoré sa rozlialo na

40 štvorcových kilometrov. Prívalová vlna zasiahla v plnej sile obce Kolontár

a Devescer. Spolu zasiahla päť obcí, jedno mestečko a rieku, ktorá tečie z tejto oblasti.

Tú sa záchranári snaţili neutralizovať sadrou, ktorú do nej sypali. Bahno, ktoré zaplavilo

územia, je jedovaté, mierne rádioaktívne, spôsobuje popáleniny a po vysušení môţe spô-

sobovať problémy s dýchacími cestami. Smrť ľudí však zapríčinila prívalová vlna,

v ktorej sa utopili 7, vyše 120 sa zranilo a jeden je stále nezvestný – to však nie sú ko-

nečné čísla.

26

A o ekologickej škode ani nehovoriac. Príroda je tu pochovaná na

niekoľko rokov. Uţ ţiadne víno z tejto oblasti, uţ ţiadne potraviny, ţiadna

voda, nič. Materiálne škody vyčíslili na 36 mil. €. A to sa hrádza našťastie pre-

trhla iba raz. Bolo dokonca otázne, či nedôjde k úplnému roztrhnutiu. Činnosť

v spoločnosti bola zastavená. Zástupcovia firmy, ktorej hlinikáreň patrí, všetky ob-

vinenia popiera. Paradoxom však ostáva, prečo bola nádrţ poistená na minimálnu su-

mu a uţ dlhšie sa na nej nedodrţiavali bezpečnostné opatrenia?

Top 7

Tragická nehoda na Ukrajine V čase, keď sa pripravovalo vytiahnutie baníkov z bane v Chile, obletela svet iná

tragická správa. Svojou tragickosťou však hneď zmrazila pozitívne očakávanie záchran-

ných prác v Chile. Čísla hovoria jasne: 42 mŕtvych ľudí, 15 ťaţko zranených a mnoho

ľahko zranených. K nešťastiu došlo po tom, ako sa plne obsadený autobus zrazil na ţe-

lezničnom priecestí v mestečku Marhanec v regióne Dnepropetrovsk s prichádzajúcim

vlakom, ktorý smeroval z mesta Krivoj Rog do Záporoţia. Nepochopiteľnou vecou je,

prečo vodič vošiel na priecestie napriek výstrahe svetiel a zvukov a kriku cestujúcich.

Vodič údajne vystúpil z autobusu, chvíľku postál pri priecestí, potom si znova sadol za

volant a išiel cez koľajnice. Cestujúci kričali od strachu, on však na kriky nereagoval.

Boli to zamestnanci z neďalekej fabriky v Marhanci. Ukrajinský premiér Mikola Azarov

okamţite nariadil vláde, aby kaţdej rodine obete dnešnej tragédie vyplatila odškodné

100.000 hrivien (9100 €) a zároveň nariadil dopravným úradom zaviesť automatické zá-

vory na všetkých ţelezničných priecestiach v krajine s cieľom zníţiť riziko podobných

nešťastí, ktoré sú na Ukrajine pomerne časté. Je však otázne, či sa jeho nariadenia aj

skutočne naplnia. Na Slovensku bola podobná nehoda v roku 2009 v Polomke blízko

Bánoviec nad Bebravou. V Polomke vtedy zahynulo 12 osôb, z toho 3 manţelské páry.

Je dobré zamyslieť sa, či nie je lepšie počkať chvíľku, hoci budem trošku meškať, a prísť

zdravý ako neprísť vôbec!

Pavol Turčina

27

Prečítajte si

Nevyriešiteľné záhady sveta

Prinášame vám novú rubriku, v ktorej sa

v kaţdom čísle dozviete o rôznych nevy-

svetliteľných záhadách sveta, ktoré

vám moţno niekedy aţ vyrazia dych.

Skutočný Dracula Legenda o upírovi pretrváva uţ

od konca 19. storočia. Smrť a krv

zaujíma významné miesto v ľudskej

predstavivosti, a tak nie je nič nezvy-

čajné na tom, ţe upírska téma sa stret-

la s mimoriadnym úspechom. Postava

a meno bývalého neľútostného bal-

kánskeho vojvodu prichádza, aby znova a znova

mátala v mysliach ľudí: jeho meno je Vlad Dracula.

V 15. storočí ţil vo Valašsku knieţa Vlad III.,

známy pod menom Dracul, čo znamená „drak“.

Jeho syn získal titul Draculea („syn draka“). Od det-

stva sa stretával len s násilím. Otca mu zavraţdili

a brata pochovali zaţiva. Sám bol veľa rokov turec-

kým zajatcom. Bol známy svojou krutosťou. Jeho sadizmus nepoznal hranice.

Pod zámienkou, ţe usporiada hostinu, zhromaţdil v uzatvorenej sále veľký počet

bedárov a nakoniec dal sálu podpáliť. Svojich protivníkov dával napichovať na

drevené alebo ţelezné koly a potom pri nich dokonca aj hodoval, s radosťou sa

díval, ako pomaly umierajú. Bol sťatý a jeho hlava bola nabodnutá na kôl. Jeho

hrob sa po niekoľkých storočiach našiel prázdny. A tak vznikla legenda

o Draculovi.

Rybí dáţď v Singapure Nebesia nie sú také prázdne, ako sa myslelo. Uţ starovekí Gré-

ci a Rimania spomínali predmety a ţivé bytosti padajúce z neba. Naj-

častejšie sa spomínali ţaby a ryby. Ich výskyt bol pomerne častý.

V roku 1861 sa vyskytlo zemetrasenie v Singapure. Tri dni po-

tom trvala veľká prietrţ mračien. Keď prestalo pršať, v kaluţiach vo-

dy sa našli tisícky ţivých rýb – sumčekov. Malajzijčania a Číňania, ktorí ich zbierali, tvr-

dili, ţe ich videli padať z oblohy, avšak ani jeden Európan tento fakt nepotvrdil. Vyliatie

rieky Singapur z brehov nijako nevysvetlilo fakt, ako sa mohli ryby dostať aj do uzatvo-

rených záhrad, ktoré nezasiahla povodeň. Tento prípad však nebol prvým v histórii. Uţ

v 4. storočí pred n. l. sa zaznamenal dáţď na Peloponézskom polostrove, ktorý trval tri

dni a z oblohy padali ryby. Mnohí si dokonca mysleli, ţe dospelé ţaby a ryby sa rodia

týmto spôsobom. Počet podobných evidovaných prípadov sa zvýšil a dodnes neustal.

28

Prečítajte si

Aká je príčina? Ako prvé sa núka vysvetlenie, ţe daţde boli výsledkom meteorolo-

gických zmien. V zistených prípadoch išlo takmer vţdy o malé zvieratá, ich výskytu často

predchádzala búrka. Nevysvetliteľnou záhadou je fakt, ţe ţivočíchy sú často ţivé. Okrem

ţiab a rýb padali na niektorých územiach dokonca aj myši, varany, hady, krevety a je zná-

my aj prípad padania mŕtvych vtákov.

Bermudský trojuhloník

Odkedy ľudia začali kriţovať moria

a oceány, dochádzalo k mnohým prípadom ich

zmiznutia. Vysvetlenia neboli vţdy celkom rozumné

a uspokojivé. Jedným z takýchto tajomstvom zahale-

ných miest je Bermudský trojuholník.

Názvom Bermudský trojuholník sa označuje ob-

lasť medzi Floridou, Bermudami a Portorikom. Bez

stopy tu zmizlo mnoţstvo lietadiel, lodí a osôb.

5. 12. 1945 päť torpédových lietadiel vzlietlo

z námornej základne na Floride na normálny let. Všet-

ko prebiehalo normálne, keď zrazu poručík oznámil

riadiacej veţi, ţe úplne stratili orientáciu a nedokáţu

určiť ani to, kde je hladina oceánu. Z veţe im oznámili, ţe majú letieť na západ, ale od-

poveď dôstojníka bola: „Nevieme, ktorým smerom je západ. Ani oceán nevyzerá tak

ako obyčajne.“

Rádiové spojenie sa prerušilo a na pomoc lietadlám bol vyslaný veľký hydroplán,

no aj ten zmizol za rovnako záhadných okolností. V priebehu niekoľkých hodín sa strati-

lo 6 lietadiel a 27 muţov. Pritom sa nenašli ţiadne zvyšky týchto strojov ani telá ľudí.

Tento let sa stal najznámejším, nie však jediným prípadom zmiznutia. Zoznam obetí ber-

mudského trojuholníka je veľmi dlhý. Je naozaj zvláštne, ţe okrem tohto letu obete ni-

kdy nevysielali volanie SOS, skôr naopak, často len pár chvíľ pred zmiznutím oznamo-

vali, ţe ich cesta prebieha v poriadku.

Prízraky a preludy v londýnskom Toweri Vo všetkých kultúrach existujú legendárne postavy, ktoré sa

po smrti objavujú na istých miestach. Tak je tomu i v pevnosti londýn-

sky Tower.

19. mája 1536 bola Anna Boleynová obţalovaná z cudzoloţstva

a sťatá. Bola druhou manţelkou zo šiestich ţien Henricha VIII. Po po-

prave boli jej telesné pozostatky narýchlo pochované v Kaplnke sv.

Petra v Toweri, kde bola aj väznená. Odvtedy sa jej postava stáročia objavovala

v pravidelných intervaloch v kaplnke, kde sprevádzala zástup návštevníkov. Po chodbách

sa občas prechádzajú aj dve deti v bielych šatách, drţiace sa za ruky. Sú to dvaja bratia,

ktorých dal zavraţdiť ich strýko. Je zaujímavé, ţe v hradnej veţi pevnosti nikdy nestrašilo.

Podľa tradície tu vraj pred začatím stavby obetovali zviera, aby zahnalo zlých duchov. Mi-

mochodom, počas rekonštrukčných prác v 19. storočí robotníci objavili v pilieri kostru

mačky.

29

Prečítajte si

Lochnesská príšera

Loch Ness je pokojné jazero leţiace na severe Škótska. Jeho dno dosahuje hĺbku viac

ako 200 m a dĺţku 39 km. Nikdy by nebolo upútalo pozornosť verejnosti, keby nevzniklo

podozrenie, ţe v jeho vodách prebýva zvláštny vodný ţivočích – Nessie.

Prvýkrát bolo zviera videné na jednu minútu vo februári 1933. Jeho telo sa vraj podo-

balo telu veľryby, voda po ňom stekala a vírila sa ako vo vriacom kotle. K brehu jazera pri-

chádzali stovky turistov v nádeji, ţe sa im príšeru podarí uvidieť. Veľa svedkov hovorí, ţe

sa pohybuje veľkou rýchlosťou a vydáva prenikavé zvuky. Mnohé osobnosti zapojené do

výskumu Nessie pouţili pri práci taktieţ aj rôzne technológie, aby ju nafilmovali. Nasadili

zvláštne kamery na fotografovanie jazerného dna, ale pre veľkú vrstvu bahna sa nedali účin-

ne pouţiť.

Kto je teda Nessie? Odborníci sa prikláňajú k názoru, ţe ide o ţivočícha blízkeho

zvieratám, zaradeným pod názov veľké morské hady.

Katarína Ţabková

30

novinky

VYHRAJ USB

KĽÚČ

Ako po minulé roky, tak aj tento rok sa uţ rozbehla naša práca v gymnaziálnom časopi-

se. No a keďţe sme ani cez prázdniny nezaspali na vavrínoch a na prvú hodinu sme pri-

šli plní nápadov, bude tohtoročné KapaCity plné noviniek a prekvapení. Dúfame, ţe sa

Vám tieto zmeny budú páčiť a ţe sa nám podarí všetky naše i vaše očakávania premeniť

aj na skutočnú realizáciu. S poľutovaním však musíme sklamať všetkých, ktorí očakáva-

li avizovaného ŢOLÍKA, pretoţe tento návrh bol na pedagogickej porade zamietnutý,

nemôţeme ho teda uskutočniť. Tak poďme si to všetko ostatné, čo nám ostalo, postupne

priblíţiť.

ZLOSOVATEĽNÁ SÚŤAŢ

Keďţe sa nám zrealizovanie ţolíka kvôli nesúhlasu učiteľov nepodarilo, prinášame vám

trošku menej lukratívnu vec, a to súťaţ o USB kľúč s „KapaCitou“ 2GB, ktorý môţete

vyhrať, ak správne vylúštite našu tajničku a odpoveď vhodíte do našej „schránky“, ktorá

bude pri zborovni. Tak sa zaradíte do súťaţe. Zo všetkých zaradených sa potom vyţrebuje

jeden, ktorý získa túto zaujímavú cenu. Výhercu vyhlásime v ďalšom čísle a cenu mu odo-

vzdáme ešte skôr. A aby ste si nemysleli, uţ máme pripravenú aj zaujímavú cenu do dru-

hého čísla nášho časopisu. Tak neváhajte a súťaţte s nami!

„SCHRÁNKA“ Jedna z ďalších noviniek je naša „schránka“. Je to vlastne akási komunikačná forma me-

dzi vami čitateľmi a nami redaktormi. Pretoţe mnohí nemáte čas, hanbíte sa nás alebo ste

leniví čakať a zháňať nás, môţete všetky vaše pripomienky vhadzovať tu. Bude to ako ke-

by naša listáreň, kde sa budeme môcť vyjadrovať k otázkam, ktoré na nás istotne máte.

Tak nech sa páči, do schránky s nimi!

Samozrejme, tu môţete vhadzovať aj správne odpovede zo súťaţí alebo aj vaše články,

ktoré chcete uverejniť v našom časopise. Dúfame, ţe táto naša snaha, zlepšiť časopis aj

Vami neostane bez ohlasu. Uţ teraz sa tešíme na vaše príspevky!

Pavol Turčina

Novinky v KapaCity

31

zábava

Výroky zo školských lavíc

Občas aj my niekedy musíme vypnúť a „trepnúť“ nie

logickú otázku či odpoveď. Ako v každom časopise, aj v tomto

čísle sa chcem s vami podeliť s veľmi vtipnými výrokmi nás

tretiakov a minulých druhákov.

„Pani profesorka, existuje vzorec na slaninu?“

„Aký je rozdiel medzi horninou a nerastom? Hornina horí

a nerast, nerastie.“

„Ako sa povie po anglicky ALKOHOL?“

„Grafom priamky je pravouhlá parabola.“

„Rómeo sa zasamovraţdil.“

„Jeden z osvietencov bol René Deja vú.“

„Dám ti ţuvačku, ale nikomu nehovor, ţe ju mám.“

„Ich studiere im Gymnasium des Kőlegin des Friendes.“

Na hodine umení a kultúry: „Čo musí mať kaţdý umelec, aby

mohol tvoriť? Absinth!“

„... je mravne poškodená...“

„Prvý český astronaut bol Ján Hus, ale mal smolu, upálili ho pri

štarte.“

„Idete tam lanovkou alebo pešo?“ Odpoveď: „Áno.“

Učiteľ po príchode do triedy: „To čo tu chováte?“ ...a otvoril ok-

no.

„Štefánik bol astronaut. Moţno, keď havaroval, tak ho to vystre-

lilo na obeţnú dráhu.“

„Slovíčka z druhej lekcie budeme písať aţ v septembri. Super,

budem sa to učiť celé prázdniny.“

„Akú menu pouţíva Vatikán? Pán Boh zaplať.“

„Och, Boţe, ešte aj meno Boţie pri vás spomínam!“

„Ako sa volá ten prostriedok zveličenia? Superbo-

la?“ (hyperbola)

Zuzana Brablecová

32

zábava

Čo znamená, ak je pred firmou vyvesená čierna vlajka?

-Máme ďalšie voľné miesta.

„Ocko, pán učiteľ ma dnes v škole pochválil.“

„A čo ti povedal?“

„Ţe píšem ako lekár s dvadsaťročnou praxou.“

Policajt sa vezie autobusom, vedľa neho sedí atraktívna ţena, on chce s ňou

nadviazať rozhovor. Tak sa osmelí a spýta sa jej: „Aj vy cestujete autobu-

som?“

Sedia dve blchy na plešine a jedna sa pýta druhej: „Pamätáš sa? Kedysi sme

sa tu hrávali na schovávačku.“

Majiteľ Hummera príde na benzínku natankovať. Tankuje pol hodinu, hodi-

nu, dve hodiny, aţ k nemu príde pumpár a vraví: „Moţno by ste mali vypnúť

motor...“

„Koho si volil?“

„Komunistov.“

„To je mi jasné, ale v ktorej strane?“

Ako pomáha manţel pri vysávaní?

Zdvihne nohu, aby nezavadzala.

Lekár vraví obéznej brunetke:

„Mali by ste začať s ľahkou atletikou.“

„V mojom veku, pán doktor? Nie som na to pristará?“

„Kdeţe, len začnite. Najprv preskakujte večere...“

Ako sa modlia počítačoví maniaci?

V mene Otca i Syna i Ducha Svätého, enter.

Svätý Peter sa raz rozhodol zistiť, ako sa študenti pripravujú na skúšky. Pri-

volal anjela, nech zistí, čo sa deje. Mesiac pred skúškami anjel hlási: „ Me-

dici sa učia, ekonómovia a právnici chľastajú.“ Týţdeň pred skúškami:

„Medici uţ opakujú, všetko vedia, ekonómovia začínajú čítať skriptá

a právnici chľastajú.“ Večer pred skúškami: „Medici sú naučení, vedia to aj

odzadu, ekonómovia dočítali prvé stránky a právnici sa modlia.“ Svätý Peter

hovorí: „Modlia sa, hovoríš? No tak im pomôţeme.“

VTIPY

33

recenzia

Kuky se vrací

(Recenzia filmu)

Ţáner: rodinný film

Krajina pôvodu: Česká republika

Hrajú: Zdeněk Svěrák, Jiří Macháček, Jiří Lábus, Petr Čtvrtníček, Pavel Liška, Oldřich

Kaiser, Kristýna Fuitová Nováková, Ondřej Svěrák

Les ako iný. Všade rovnaký. Nájdeš ho moţno za svojim domom či panelákom. No

pre malého chlapca trpiaceho astmou je únikom z reality do sveta, v ktorom sa jeho červe-

ná hračka Kuky stáva hrdinom. Ondrej nemôţe pri spánku vdychovať prach z malého

macka vyplneného slamou, a tak mu ho mama skonfiškuje a vyhodí. Ondrej za ním smúti

a v modlitbách prosí, aby oţil. Kuky sa preberie na smetisku. Vyhýba sa nebezpečnému

bagru a uniká pred ortodoxnými stráţcami skládky, plastovými fľašami odetými vo vrec-

ku, do lesa. Čakajú tam na neho dobrodruţstvá, pri ktorých stretá nepriateľov a súčasne

objavuje hodnotu pekného priateľstva. Červený macko celý čas hľadá cestu domov. Vie,

ţe nie je nenahraditeľný a Ondrej napokon zaspí aj bez neho. Avšak uvedomuje si, ţe bude

zaspávať nerád. Preto, keď má moţnosť voliť medzi ţivotom v lese a návratom, rozhoduje

sa pre návrat. Podľa mňa film krásne spája realitu so svetom predstáv. V scénach spolu

vystupujú typickí predstavitelia našich lesov a „loutky“. Kukyho záţitky sú preneseným

obrazom skutočného preţívania chorého chlapca. Páčilo sa mi, ţe príbeh je zasadený do

prostredia, v ktorom moţno pozorovať i malé detaily ako machy, prachové častice či pri-

rodzený komparz, mravce. Jan Svěrák vytvoril perfektný príbeh spájajúci všetko, čo mám

rada. Moţno si uţ veľký, aby si ho pochopil, no ak v tebe ostal aspoň zlomok dieťaťa, bu-

de sa ti páčiť. Veď komu by sa nepáčil svet, kde stačí len šliapnuť na plyn a ocitneš sa

uprostred bohatej zimy?

Katarína Pospíšilová

34

recenzia

Kniha Chatrč zachytáva príbeh

a duchovnú premenu otca, ktorému

niekoľkonásobný vrah uniesol

a zabil malú dcéru počas rodinného

výletu. Stopa sa končí v chatrči, kde

vrah zanechal dievčenské šaty – telo

malej Missy sa vyšetrovateľom ne-

podarí nájsť.

Prvá časť knihy sa číta pomerne rýchlo a ľahko. Vďaka dynamike priam detektívneho

deja sa stránky rýchlo míňajú. Pomedzi dramaticky opísané situácie autor nenútene vkladá

odseky oplývajúce pokojom a scenériou amerických hôr. Neskôr sa autor zameriava na

Mackenzieho prežívanie Veľkého smútku a rôzne formy psychického rozpoloženia,

ktorými počas rokov po Missinej smrti prechádzal. Čitateľ sa tým stotožňuje s postavou

a celý príbeh sa ho tým viac dotýka. Keď ho Boh pozve do chatrče, Mackove pocity sú

ešte viac zmätené a plné nedôvery, autor vyostruje jeho zmýšľanie až na hranu fantázie a

pochybností.

Po príchode Macka do chatrče sa príbeh spomalí a rapídne naberie na statickosti. Dej nie je

už tak v popredí, dôležitejšie sú odpovede na Mackove otázky, ktoré sú hlavnej postave

vkladané do úst v mene celej spoločnosti: Kde je Boh, keď sa vo svete dejú také strašné

veci a všade naokolo je toľko bolesti? Prečo Boh dopustí, aby trpeli nevinní ľudia? Prečo

nič neurobí s bolesťou a zlom tohto sveta? Ako sa vyrovnať s tým, keď sa nám zrúti svet?

Boh nám tu ponúka svoj pohľad na vec a rozhovory Macka s ním sú akousi tabletkou na

duchovné posilnenie.

Myšlienky ukryté medzi riadkami v dialógoch nás prinútia spomaliť tempo a „nezhltnúť“

knihu ako klasickú beletriu, ale siahať až do hĺbky, premýšľať, kým ich vo svojom vnútri

úplne nepochopíme. Chatrč je práve jednou z tých kníh, ktorá sa neprispôsobuje rýchlemu

spádu modernej literatúry, ale ona prispôsobuje čitateľov sebe. Prehovára do duše o tom, že

Boh to s nami vždy myslí vážne a čaká na každého, kto jej účinok prijme a neuzavrie pred

Ním svoje srdce.

Daniela Potančoková

William Paul Young - Chatrč

(Recenzia knihy)

35

básne

Školské vrásky

Prvý september uţ

prešiel,

školský rok sa začal.

Ani neviem ako,

do školy som kráčal.

Lístie drahých farieb,

na horách sa vlní.

Škola sa po čase

opäť ţiakmi plní.

Budem si zas nad knihami

prehlbovať vrásky.

Tie však vyhladia sa,

keď začne lyţiarsky.

Začnem teda naplno uţ od

začiatku,

škola je uţ totiţ na dennom

poriadku.

Maroš Moják

Jasná ţiara

Jasná ţiara belie sa

nám,

krásny nový deň je tu,

lúka ani obrovský rám,

nádherné to obrazy.

Pomaly sa snaţím vstať,

nad týmto dňom rozmýšľať.

Po chvíli sa v mojej hlave

objaví

obraz nepekný a boľavý.

Zas a znova do školy prísť,

poľahky sa to preţiť dá.

No keď pred tabuľu máš ísť,

zbledne tvoja tvár ţiarivá.

Obklopí ťa len strach

a úzkosť,

pribudne ti päťka nepotreb-

ná.

Dominika Tumová

36

Škola

Začiatok roka je

tu,

aj kamaráti, ako Juro, Teigo

a Vinnetou.

Do školy sa teším rád,

hlavne v triede na ten

smrad.

Dievčatá v triede pekné má-

me,

v jednom kuse s nimi kecá-

me.

Triednu máme dobrú tieţ,

ale keď ju naštveme, je ako

jeţ.

Učiteľ Gonda, to je pán,

pod chvíľou povie, jednotku

ti dám,

na tabuľu píše ďalší hlavo-

lam.

Na chémii nič nevieme,

a potom všetci gule dostane-

me,

aj tak sme najväčší páni na

svete.

Tomáš Vybíral

Škola začína

Dva mesiace v kuse leje,

do smiechu nikomu nie je.

Nemôţe byť čas iný?

Čo sú to za prázdniny?

Slniečko nám krásne svie-

ti,

na vonku však niet uţ detí.

Prečo vonku nebehajú,

keď uţ mraky nelietajú?

Odpoveď je jednoduchá,

pošepnem ti ju do ucha.

Začala sa škola predsa

a s ňou nálada detí klesá.

Doma sedia nad knihami,

a smútia za prázdninami.

Michaela Šusteková

básne

37

Vyhrajte USB kľúč

Tajnička

Kľúčové slová: mačka, oheň, červená, oslava, sviečka, ţltá, oranţová, netopiere,…

1. Najväčšie pohorie sveta

2. Symbol Paríţa

3.Najvýznamnejšie zviera ţijúce v Austrálií

4.Najvyšší vrch Slovenska (2654,4 m. n. m.)

5. Najväčšie mesto Juhoafrickej republiky

6. V ktorom meste sa nachádza Socha Slobody?

7. Hodinová veţa Westminsterského paláca

8. Hlavné mesto Iránu

9. Najjuţnejšie miesto na Slovensku ( 47° 43´55“ s. z. š.)

Helena Kučerová

38

komiks

Vymyslite záver tohto príbehu. Napíšte minimálne 5 súvislých viet a vhoďte ich do schránky pri zborovni.

Výherca bude zverejnený v ďalšom čísle. Tamara Řepišová

39

zábava

Uţ aj KapaCity má

facebook KapaCity

www.facebook.com/KapaCity