Romano Nevo Ľil 4/2013

12
3 Etnicita a vierovyznanie – film, ktorý sa oplatí vidieť str. 6 Byť v politike je výzvou a zodpovednosťou str. 3 4/2013 Ročník 23 Rómsky nový list – nezávislé kultúrno−spoločenské noviny Rómov na Slovensku str. 10 u Krvavé knihy. Rómska kultúra očami rómskeho výtvarníka Jozefa Feča. PREČO DOSTÁVATE NOVINY ZA ROK 2013 V ROKU 2014? Keď sme posielali prvé číslo novín za rok 2013 našim čitateľom, v úvodníku som popí− sal dôvody, prečo noviny držíte v rukách až v roku 2014. Aj napriek tomu som sa však stretol aj s nechápavými reakciami. V nasledujúcich odrážkach sa preto pokúsim vy− svetliť príčiny tohto čudného stavu. • Na vydávanie národnostných novín sú potrebné peniaze. Preto sa o ne uchádzame prostredníctvom dotačnej schémy Úradu vlády SR. • Komisia nám v máji 2013 schválila projekt, no podmienky boli nezrealizovateľné. • Hneď v máji sme požiadali Úrad vlády SR o zmenu podmienok tak, aby sme noviny mohli vydať. • Našej žiadosti bolo vyhovené v novembri 2013. Až v tomto období s nami Úrad vlá− dy SR podpísal zmluvu. Do marca 2014 máme vydať 6 čísel Romano nevo ľil. • Finančné prostriedky (15.000€) sme dostali na účet v decembri 2013. • Aj napriek tomu, že noviny sú označené rokom 2013, obsah novín je aktuálny. Áno, je to čudný stav. No zároveň to odráža aj realitu. Roman Čonka, šéfredaktor Koncepcie... Som skeptická. Viem, že budú neú− činné do jedného momentu, na ktorý už roky, zdá sa že márne, upozorňujem. Žiadne vylúčenie totiž ne− možno odstrániť, kým si neuvedomíme jeho základ− né príčiny. Koncepcie o začleňovaní nebudú koru− nované skutočným začlenením, kým si otvorene ne− povieme pravdu, že vylúčenými sú dnes nielen Ró− movia, ale že vylúčenými sú všetci chudobní v tejto krajine. A faktom je, že najviac ich je z radov Rómov. Na čo teda upozorňujem? Na to, že chudoba a z nej prameniaca depresia sú to, čo je potrebné odstrániť, aby sa skutočne dalo pohnúť dopredu. Vrátim sa k tomu, prečo som skeptická. Lebo nič nie je zadarmo. Človek na všetko potrebuje penia− ze. Kto ich nemá, nič nemôže a čo je horšie, ničím a nikým nie je. Žiaľ, tí ktorí neokúsili chudobu na vlastnej koži, nechápu o čom hovorím. Byť chudob− ným znamená nemôcť si dovoliť zaplatiť za veci a služby, ktoré k svojmu životu nutne potrebujete. Tí, ktorí svoju chudobu nedokážu sami vyriešiť a spoločnosť im nedáva ani možnosti ju riešiť, po− stupne strácajú svoje sily. Plány vystrieda rozčarova− nie, sklamanie a nastúpi letargia. Pozrite sa na ľudí v našich uliciach. Čo vidíte? Ja stretávam strhaných a smutných ľudí. Čoraz viac ich má neošetrený chrup, starším zuby chýbajú úplne. Niekto by povedal, že sa nestarajú o svoje zdravie, o svoj chrup. Ja hovorím, že nemajú peniaze na leká− ra. Vážení, na Slovensku nič nie je zadarmo. Ani ško− la, ani zdravotníctvo. Peniaze, to je aj len niekoľko eur, alebo iba centy na autobus. Ale ak ich nemáte... O tom, čo je depresia nebudem nikoho poučo− vať. Roky hovorím, že predovšetkým ľudia v osa− dách, vo veľmi koncentrovanej chudobe, trpia de− presiou. Letargia, pohľad do prázdna, akoby neprí− tomnosť duše v tele sú prirodzenou odpoveďou or− ganizmu na nemožnosť a neschopnosť meniť veci vo svojom živote a vo svojej rodine k lepšiemu. Ne− môcť žiť svoj skutočný život. Nemožnosť plánovať zákonite vedie k životu zo dňa na deň. Roky o tom píšem, hovorím, apelujem pri osobných str. 12 Peter Pollák: Slovo cigán považujeme za hanlivé Rómska kultúra je slovným spojením, pod ktorým si každý jedinec predstaví niečo iné. Pre niekoho je rómska kultúra len hudba a spev, niekto si pod týmto slovným spo− jením predstaví knihu. Faktom však je, že ľudia, ktorí rozho− dujú o prerozdeľovaní finančných prostriedkov na podporu rómskej kultúry vnímajú kultúru len cez hudbu a tanec. Teda aspoň takto to ukazujú čísla pridelených financií, kde práve na rómske festivaly ide najviac finančných prostriedkov. Svoje vnímanie rómskej kultúry nám v rozhovore priblížil aj Peter Pollák, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky a zároveň splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity. Keď sa povie rómska kultúra, čo si pod týmto slovným spojením predstavujete? Rómska kultúra, to sú tradície, história a dedičstvo róm− skeho národa. Rómska kultúra je neodlučiteľne spojená s rómskym jazykom. Jazyk je vyjadrením našej identity, vy− jadruje nášho ducha a myslenie Rómov. Rómska kultúra, to je pre mňa napríklad Divadlo Romathan a rómska literatúra. Som rád, že aj medzi Rómami pribúda počet autorov, ktorí sa o svoje jedinečné vnútorné prežívanie vedia podeliť a odhaľujú svoju rómsku dušu aj čitateľom z majority. Ne− pribúda len počet, ale rastie aj kvalita rómskych autorov. Po− zitívne ma prekvapila napríklad kniha Amaro trajo od Rasťa Pivoňa o živote olašských Rómov. Samozrejme, že neod− mysliteľnou súčasťou našej kultúry je hudba, tanec a spev... Na našu kultúru môžeme byť hrdí, či ide o rómsku hudbu alebo literatúru.

description

Štvrté číslo rómskeho magazínu Romano Nevo Ľil, ktoré vyšlo v roku 2014.

Transcript of Romano Nevo Ľil 4/2013

  • 3Etnicitaa vierovyznanie film, ktorsa oplat vidie

    str. 6

    By v politike je vzvoua zodpovednosou

    str. 3

    4/2013Ronk 23

    Rmsky nov list nezvisl kultrnospoloensk noviny Rmov na Slovensku

    str. 10

    K

    rva

    vk

    nih

    y.R

    m

    ska

    ku

    lt

    raoa

    mir

    msk

    eho

    vtv

    arn

    ka

    Joze

    faFe

    a.

    PREO DOSTVATE NOVINY ZA ROK 2013 V ROKU 2014?Ke sme posielali prv slo novn za rok 2013 naim itateom, v vodnku som popsal dvody, preo noviny drte v rukch a v roku 2014. Aj napriek tomu som sa vakstretol aj s nechpavmi reakciami. V nasledujcich odrkach sa preto poksim vysvetli priny tohto udnho stavu. Na vydvanie nrodnostnch novn s potrebn peniaze. Preto sa o ne uchdzame

    prostrednctvom dotanej schmy radu vldy SR. Komisia nm v mji 2013 schvlila projekt, no podmienky boli nezrealizovaten. Hnevmji smepoiadaliradvldySRozmenupodmienok tak,abysmenovinymohli vyda. Naej iadosti bolo vyhoven v novembri 2013. A v tomto obdob s nami rad vl

    dy SR podpsal zmluvu. Do marca 2014 mme vyda 6 sel Romano nevo il. Finann prostriedky (15.000) sme dostali na et v decembri 2013. Aj napriek tomu, e noviny s oznaen rokom 2013, obsah novn je aktulny.no, je to udn stav. No zrove to odra aj realitu. Roman onka, fredaktor

    Koncepcie... Som skeptick. Viem, e bud neinn do jednho momentu, na ktor u roky, zd sae mrne, upozorujem. iadne vylenie toti nemono odstrni, km si neuvedomme jeho zkladn priny. Koncepcie o zaleovan nebud korunovan skutonm zalenenm, km si otvorene nepovieme pravdu, e vylenmi s dnes nielen Rmovia, ale e vylenmi s vetci chudobn v tejtokrajine. A faktom je, e najviac ich je z radov Rmov.

    Na o teda upozorujem? Na to, e chudobaa z nej prameniaca depresia s to, o je potrebnodstrni, aby sa skutone dalo pohn dopredu.

    Vrtim sa k tomu, preo som skeptick. Lebo ninie je zadarmo. lovek na vetko potrebuje peniaze. Kto ich nem, ni neme a o je horie, nima nikm nie je. ia, t ktor neoksili chudobu navlastnej koi, nechpu o om hovorm. By chudobnm znamen nemc si dovoli zaplati za vecia sluby, ktor k svojmu ivotu nutne potrebujete.T, ktor svoju chudobu nedoku sami vyrieia spolonos im nedva ani monosti ju riei, postupne strcaj svoje sily. Plny vystrieda rozarovanie, sklamanie a nastpi letargia.

    Pozrite sa na ud v naich uliciach. o vidte? Jastretvam strhanch a smutnch ud. oraz viac ichm neoetren chrup, starm zuby chbaj plne.Niekto by povedal, e sa nestaraj o svoje zdravie,o svoj chrup. Ja hovorm, e nemaj peniaze na lekra. Ven, na Slovensku ni nie je zadarmo. Ani kola, ani zdravotnctvo. Peniaze, to je aj len niekokoeur, alebo iba centy na autobus. Ale ak ich nemte...

    O tom, o je depresia nebudem nikoho pouova. Roky hovorm, e predovetkm udia v osadch, vo vemi koncentrovanej chudobe, trpia depresiou. Letargia, pohad do przdna, akoby neprtomnos due v tele s prirodzenou odpoveou organizmu na nemonos a neschopnos meni vecivo svojom ivote a vo svojej rodine k lepiemu. Nemc i svoj skuton ivot. Nemonos plnovazkonite vedie k ivotu zo da na de. Roky o tompem, hovorm, apelujem pri osobnch str. 12

    Peter Pollk:Slovo cignpovaujemeza hanliv

    Rmska kultra je slovnm spojenm, pod ktorm sikad jedinec predstav nieo in. Pre niekoho je rmskakultra len hudba a spev, niekto si pod tmto slovnm spojenm predstav knihu. Faktom vak je, e udia, ktor rozhoduj o prerozdeovan finannch prostriedkov na podporurmskej kultry vnmaj kultru len cez hudbu a tanec. Tedaaspo takto to ukazuj sla pridelench financi, kde prvena rmske festivaly ide najviac finannch prostriedkov.Svoje vnmanie rmskej kultry nm v rozhovore priblil ajPeter Pollk, poslanec Nrodnej rady Slovenskej republikya zrove splnomocnenec vldy SR pre rmske komunity.

    Ke sa povie rmska kultra, o si pod tmto slovnmspojenm predstavujete?

    Rmska kultra, to s tradcie, histria a dedistvo rmskeho nroda. Rmska kultra je neodluitene spojens rmskym jazykom. Jazyk je vyjadrenm naej identity, vyjadruje nho ducha a myslenie Rmov. Rmska kultra, toje pre ma naprklad Divadlo Romathan a rmska literatra.

    Som rd, e aj medzi Rmami pribda poet autorov,ktor sa o svoje jedinen vntorn prevanie vedia podelia odhauj svoju rmsku duu aj itateom z majority. Nepribda len poet, ale rastie aj kvalita rmskych autorov. Pozitvne ma prekvapila naprklad kniha Amaro trajo od RasaPivoa o ivote olaskch Rmov. Samozrejme, e neodmyslitenou sasou naej kultry je hudba, tanec a spev...Na nau kultru meme by hrd, i ide o rmsku hudbualebo literatru.

  • SERA STRANA 2 E / SOCILNA POLITIKA

    slo 4/2013

    Peter Pollk, splnomocnenec vldy SRpre rmske komunity odpoved na otzkyk zmenm v zkone o hmotnej ndzi

    o ak nm starosta obce odmietne poskytn prcu pre zkladn dvkua aktivan prspevok, lebo sme ho vo vobch nevolili?

    Vyjadrenie je u sasou predchdzajcej odpovede.

    Ako dlho mem pracova na aktivanch prcach?Menie obecn sluby pre obec alebo dobrovoncka innos mu by vy

    konvan najviac 18 po sebe nasledujcich kalendrnych mesiacov. Optovnevykonvan mu by najskr po uplynut 6 po sebe nasledujcich kalendrnych mesiacov, ktor zanaj plyn od kalendrneho mesiaca, ktor nasleduje po kalendrnom mesiaci, v ktorom bolo ukonen predchdzajce vykonvanie mench obecnch sluieb alebo dobrovonckej innosti, za ktor patrilaktivan prspevok.

    Me na aktivanch prcach pracova aj moja manelka a tri plnoletdeti do 25 rokov?

    no.

    Ak prce meme vykonva a ak prce nm obecn rad nesmie poskytn?

    Menie obecn sluby pre obec organizovan obcou alebo rozpotovou organizciou alebo prspevkovou organizciou, ktorej zriaovateom je obec, jeforma aktivanej innosti uchdzaa o zamestnanie vykonvanm prc, ktors uren na: zlepenie ekonomickch podmienok, socilnych podmienok, kultrnych

    podmienok, tvorbu, ochranu, udriavanie a zlepovanie ivotnho prostredia obyvateov

    obce, starostlivos o ochranu a zachovanie kultrneho dedistva, podporu vzdelvania, rozvoj a poskytovanie socilnych sluieb a alch innost obce v socilnej

    oblasti, rozvoj a ochranu duchovnch a kultrnych hodnt, doplnkov vzdelvanie det a mldee, rozvoj a podporu komunitnej innosti.

    Me od ns starosta poadova odpracovanie viac ako 32 hodnmesane pre zskanie plnej vky dvky v hmotnej ndzi?

    V zkone je uveden, e na odpracovanie dvky v hmotnej ndzi je potrebnodpracova 32 hodn, nie viac ani menej ako 32 hodn.

    Me od ns starosta chcie, aby sme v rmci aktivanch prc a 32hodn pracovali na jeho skromnom majetku, prpadne majetku jeho rodinyalebo poslancov?

    Poberate dvky v hmotnej ndzi bude na odpracovanie dvky v hmotnejndzi musie odpracova 32 hodn na zskanie dvky v hmotnej ndzi v rmcimench obecnch sluieb, dobrovonckej innosti alebo prc napredchdzanie mimoriadnej situcie. Obsahom mench obecnch sluieb sprce v prospech obce, komunity a vetkch obanov obce. Obsahom tchtoinnost na zskanie dvky v hmotnej ndzi neme by prca na skromnommajetku starostu, poslancov obecnho zastupitestva a ani ich prbuznch. Jeneprpustn, aby niekto ntil poberateov dvok odpracovva si pomocv hmotnej ndzi na skromnom majetku.

    Kde sa mme obrti v prpade, ak sa od ns bude vyadova prca viacako 32 hodn a prca na skromnom majetku?

    Obrte sa na prslun rad prce, socilnych vec a rodiny poda miestavho trvalho pobytu.

    Pripravil: Roman onka, Ilustran foto: Jozef Ferenc

    But dene les prindaren sar ambicijozno terno biznismenos, savo ikerel peskro lav. Na garuvel, hoj hino romano, ai odaj, hoj leske mite dal.No o pharo u absolutno na lokho divipen savo hin but Romen pre Slovaikoles na mukhel pre sera. O PhDr.Stanislav Vosplek.

    Agorinas e socijalno bui, o magistersko titulos chudas pre Teologikai fakulta pre Katoikai univerzitaandro Ruomberok u o rigorozno sikhuviben keras pre Ui kola androSladkoviovo. Le 2003 berestarchudas te kerel andre politika. Jekhtosas o deno andre sera ANO. Pal odasar e sera agorinas peskri aktivita andro ber 2009 geas sar o deno andresera MOST HD. Pal tar bera aktivno bui andre politika resas le manuen u chudas lendar paiv. Paikerdosavorenge olenge, so leske hide andro alosaripena hino o poslancos andro Koicko samospravno regijonos.Hin les romi u hino o dad tare havenge. Sar o erutno andre Spiskoasocijacija, savo astaras andro ber2009 idal dureder pro aktiviti so sas

    andro projektos Zoraripen va o romano hangos, savo pro Spi kerela eAsocijacija JEKHETANE. E asocijacijanekh buter rodel te kerel bui le manuenca avka, hoj korkore te chudenpeskri incijativa u bareder kotor korkoro mangipen. Kerel e chabnaskri banka prekal o jekh andal o efta chabnaskre khera, save hine kerde pre Slovaiko del o chabnaskro utipen le orenge u le manuenge, savenge ajsoutipen kampel. Del phiko le romengeso khelen futbal u te aver aktiviti. Preleskri internetovo sera andre rubrikaDiom phiko pes dikhel, hoj le berestar 2005 sistematikanes utinel,u avka o gendo le denengro, savechuden o utipen, barol berestar prober. Pal o sako jekh utipen, sakovarso dias o phiko hine o manua, savedanenas pal o Stanislav Vosplek tevakerel sar pal o manu, savo nauarelas u utinelas kana kampelas,kana pele andro oripen.

    Keren bui andre komunalno politika andro Koicko regijonos. Sar tumenge dal te ispidel angle oda, sodikhen sar prijoritno. Savo planos tu

    men hin andre kada kotor androavutipen?

    Jekhto kamav te zorarel, hoj andrekomunalno politika man chudom palo tar bera so keravas miri nekh buteraktivno politikai bui. aes oda doresom hoj miri bui cirdas le manuenu chudle mange te paal. hide mangeandro alosaripena u paikerdo lengeahiom o poslancos andro Koickosamospravno regijonos. Ada dikhavsar o baro mangipen u o pharipen promire phike te dino olendar, so manalosarde. Normalno, hin man but ginde, save dan direktno pal oda, hoj zumavas te laharel nekh buter e socijalno situacija andro amaro regijonos,soske adi nane lahi u barol mekh goreder. Sas man o ajipen prekal o politikane dovakeribena te chudav manandre socijalno komisija the andre komisija va o khangerakre the khetaibnaskre phuipena. Ola komisiji alosarom goaha, odoj unav miro than,kaj aj so nekh buchleder te kerel odaso sikhiom andal o sakoivesutibui. Normalno, sar manaeros, savobeel u kerel bui pre Slovaiko, divavu kerav savoro avka, hoj so duje phin

    drenca te teruvav pre phuv. Miro resandro politikano divipen thoom feder teleder, hoj prekal o bera oda ajthe te doresav, the te prechuav. Odahin, hoj man hin but lahe ginde vao Koicko samospravno regijonos,

    va o save man marava u zumavavalen opre te ispidel.

    aj te leperen varesave lendar?Chudom aktivno te kidel opre o in

    formaciji pal o drom, savo hino

    makar o gava Lieskovany the o Markuovce. O drom hino but bilahou sako ives leha predan dea vurdona. Le erutnestar chudom o informaciji, hoj leske dine lav pal o nevo dromimar anglo buter bera, no di akana

    E prijala prv prvny nstroj naintegrciu Rmov

    Vetkch 28 lenskch ttov Esa 9. decembra zaviazalo k realizciisboru odporan na lepiu hospodrsku a socilnu integrciu Rmov, ktor navrhla Eurpska komisia. Ministri lenskch ttov na svojom zasadnut menej ako polrokaod predloenia nvrhu Komisiejednomysene prijali odporanieRady (IP/13/607, MEMO/13/610).Ide o historicky prv prvny nstrojE na zaleovanie Rmov. lensk tty sa prijatm odporaniaRady zavzuj k realizcii cielenchopatren zameranch na vyrovnanie rozdielov medzi Rmami a ostatnm obyvatestvom.

    Dnen dohoda vysiela silnsignl o ochote lenskch ttovpopasova sa s integrciou Rmov. Ministri prijali jednomysen zvzok zlepi situciu rmskeho obyvatestva v praxi, uviedla Viviane Redingov, podpredsednka Komisie a komisrka Epre spravodlivos. Ako alej dodala, lensk tty maj terazv rukch kov nstroje na integrciu Rmov a je na nich, abyslov premenili na skutky. Ich zvzky im budeme pripomna a dohliadneme na to, aby uvedenopatrenia naozaj realizovali.

    Sasou prijatho odporania Rady o innch opatreniachna integrciu Rmov v lenskchttoch s osobitn pokyny, ktor maj lenskm ttom pomcposilni a zintenzvni ich silie.Jedno z odporan je, aby lensk tty prijali cielen opatreniana vyrovnanie rozdielov medzirmskym a ostatnm obyvatestvom. Prijatm dokumentu Radysa posiluje rmec E prevntrottne stratgie integrcieRmov, na ktorom sa dohodlivetky lensk tty v roku 2011stanovenm podmienok na inn zaleovanie rmskeho obyvatestva v lenskch ttoch.

    Prijatie odporania predstavuje vznamn spolon zvzok lenskch ttov investova viac a efektvnejie do udskho kapitlu s cieomzlepi ivotn podmienky rmskeho obyvatestva v celej Eurpe, povedal komisr pre zamestnanos, socilne veci a zalenenie Lszl Andor. Nememe ich sklama. lensk tty maj teraz monos z rozpotu E na roky 2014 2020 vyleni vznamn balk finannchprostriedkov, ktor po doplnenzdrojmi z nrodnch rozpotovmu poui na to, aby pomohlirmskemu obyvatestvu realizovapln potencil a aby na vetkchrovniach prejavili politick vu zabezpei nleit vynaloenie finannch prostriedkov, dodal.

    Vzdelanie, zamestnanos,zdravie, bvanie

    Odporanie, ktor vychdzazo sprv Komisie o situcii R

    mov v uplynulch rokoch, sa zameriava na tyri oblasti, v ktorchsa ldri E zaviazali k dosiahnutiuspolonch cieov v oblasti integrcie Rmov v slade s rmcom E pre vntrottne stratgie integrcie Rmov: prstupk vzdelvaniu, pracovnm miestam, zdravotnej starostlivosti a bvaniu. Realizcia cielench opatren vyaduje od lenskch ttov, aby na zaleovanie Rmov,ktor je poda Komisie kovmfaktorom, vylenili nielen fondyE, ale aj vntrottne a skromn fondy a fondy tretieho sektora. Vznam zalenenia je podiarknut v hodnoten vntrottnych stratgi lenskch ttov,ktor Komisia vykonala v minulom roku.

    Okrem toho poskytuje lenskm ttom usmernenia tkajce sa prierezovch politk zameranch na integrciu Rmov s cieom zabezpei, aby sa stratgievykonvali na miestnej rovni,aby sa presadzovali antidiskriminan pravidl, aby sa dodriavalprstup zameran na socilne investcie, aby sa ochraovali rmske deti a eny a aby sa rieilproblm chudoby.

    Odporanie Rady nie jeprvne zvzn

    Hoci odporanie Rady nie jeprvne zvzn, od lenskch ttov sa oakva realizcia osobitnch opatren s cieom zlepi situciu rmskeho obyvatestvav praxi. Zo sprvy o pokroku, ktor Komisia predloila v jni tohtoroku, vyplva, e v lenskch ttoch existuje priestor na zlepenie v oblasti uplatovania vntrottnych stratgi integrcie Rmov v slade s rmcom E prevntrottne stratgie integrcieRmov. Komisia vypracuje novsprvu o pokroku lenskch ttov na jar 2014.

    Napriek tomu, e Eurpskyparlament nie je povinn hlasova o tejto otzke, svoju podporuodporaniu Rady vyjadril v hlasovan Vboru pre obianske slobody (LIBE) 5. decembra. Vborpodporil nvrh uznesenia o pokroku dosiahnutom v uplatovan vntrottnych stratgi integrcie Rmov, v ktorom sa vyzdvihuje loha miestnych a regionlnych orgnov pri rozvoji a realizcii politk tkajcich sa Rmov, ako aj vznam prideovaniaprimeranch finannch zdrojovna politiky integrcie rmskehoobyvatestva. Eurpsky parlament by mal schvli predmetnuznesenie na svojom plenrnomzasadnut zaiatkom budcehoroka.

    Komisia bude pokrok naalejposudzova vo vlastnch ronchsprvach o pokroku v zaleova

    n Rmov vydvanch kad jar.Zistenia sa bud uvdza aj v procese eurpskeho semestra prekoordinciu hospodrskej politiky. V mji 2013 Rada na zkladenvrhu Komisie vydala v rmcieurpskeho semestra pre plenskch ttov odporaniapre jednotliv krajiny (CSR) o otzkach tkajcich sa Rmov(Bulharsko, esk republiku,Maarsko, Rumunsko a Slovensko). V tchto odporaniach saspomnanch p krajn vyzva,aby zabezpeili realizciu svojichvntrottnych stratgi integrcie Rmov a zapracovali osobitnopatrenia v tejto oblasti do prslunch horizontlnych politk.Prostrednctvom ronho cyklueurpskeho semestra sa zabezpe, e integrcia Rmov zostanepevne a trvalo na programe Eurpskej nie.

    Na zaistenie konkrtnycha udratench vsledkov v praxije potrebn u od roku 2014 zabezpei finann prostriedkyz vntrottnych a eurpskychzdrojov. trukturlne fondy E,predovetkm Eurpsky socilnyfond (ESF), zostan aj naalejdleitm finannm nstrojomna podporu integrcie Rmov.Poda nvrhu Komisie na nasledujce finann obdobie by sa integrcia marginalizovanch spoloenstiev, ako je rmske obyvatestvo, mala sta osobitnou investinou prioritou. V tejto svislosti je sasou nvrhu pecifick podmienka ex ante na zabezpeenie toho, aby bola podpora E sasou balka shrnnejstratgie na integrciu Rmov.Na dosiahnutie primeranch finannch zdrojov musia lensktty vyleni najmenej 20 % prostriedkov pridelench z ESF nasocilne zalenenie.

    Integrcia Rmov nie je lenmorlnou povinnosou

    Integrcia Rmov nie je lenmorlnou povinnosou, ale je ajv zujme lenskch ttov, a to

    najm tch, v ktorch je vekrmska menina. Rmovia predstavuj vznamn a rastci podielobyvatestva v kolskom vekua budcich pracovnch sl. Aby sarmskemu obyvatestvu umonilo realizova svoj udsk kapitla aktvne a rovnocenne psobiv hospodrstve a spolonosti, spotrebn efektvne politiky na aktivciu trhu prce a individualizovan a prstupn podpornsluby pre rmskych uchdzaovo zamestnanie.

    Eurpska komisia vo svojejsprve z roku 2013 vyzvala lensk tty E, aby vykonalivntrottne stratgie na zlepenie hospodrskej a socilnej integrcie rmskeho obyvatestvav Eurpe. lensk tty vypracovali tieto plny ako odpove narmec E pre vntrottne stratgie integrcie Rmov, ktor Komisia prijala 5. aprla 2011. LdriE schvlili tento rmec v jni2011.

    lensk tty mu erpaprostriedky na projekty socilnejintegrcie, vrtane projektov nalepiu integrciu rmskeho obyvatestva v oblasti vzdelvania,zamestnanosti, bvania a zdravotnej starostlivosti, zo trukturlnych fondov. V rokoch 2007 2013 bolo na tieto projekty vylenench celkovo takmer 26,5mld. EUR. lensk tty s zodpovedn za sprvu tchtoprostriedkov, ako aj za vberkonkrtnych projektov. Vinafinanci sa pouije na projektyzameran na socilne marginalizovan skupiny ako tak, t. j. nemusia by nevyhnutne ureniba pre rmske obyvatestvo.V snahe zabezpei efektvnejiea cielenejie projekty Komisia vyzvala lensk tty, aby zaloilinrodn kontaktn miesta, ktorch lohou bude pomc miestnym a regionlnym orgnom priplnovan pouitia finannchprostriedkov na integrciu Rmov.

    Roman onka, foto: EK

    Viviane Redingov, podpredsednka Komisie a komisrkaE pre spravodlivos.

  • ROZHOVOR SERA STRANA 3

    slo 4/2013

    oda nane kerdo e realita. Chudom aktivno te rodel, so pes kamel te kerel oledromeha u te avav ki o negativna informaciji, mangav te kerel o kidipen lethemutnenca andro Markuovce u techudel e podpisovo akcija va o reparimen drom, savi dava le upanoske.O aver utar, savo paol mange pro jilo, hino o uaripen andre purai osada Letanovcate. Arakhom man le erutaha andal o Kher va e bui, socijalna bua the fameija andre SpiskoNevo Ves u la poslankiaha andro Koicko samospravno regijonos, e Bc.Ing. Jana Brziakovaha. Pro amaro kidipen avam jekhetanes ki oda, hoj kereha e mangi aktivita jekhetanes leerutnenca va oda, hoj o than kaj sase Letanovsko osada te avel uardou na ahias sar jekh baro than pherdokontaminovano dungipen.

    Sar dikhen o oripen pre Slovaiko? So keren va e eliminacijau kaj dikhen o ajipena?

    Me ulavav o oripen andro buterkategoriji. Pro socijalno kovle fameiji,le senijoren, le manuen sasipnaskrehendikepoha u le Romen.

    Jekhto musaj te dikhas, hoj e fameija hii jekh fundamentalno kotorandro khetaibe u personalno gindinav, hoj o them na kerel but aktiviti te

    del phiko le fameijenge. Pre kadaphuipen na odphenava sar politikos,ae sar o biznismenos u miro palepheiben na ele baro. Le manuengekampel bui. Normalno, kadej hinekerde varesave utara, save varesarikeren varesavo divipnaskro minimum, no korkoro mange gindinav, kajoda nane dosta. Andre miri bui saro erutno andre Spisko asocijacijaman hin but lahi kooperacija le prezidentoha pre chabnaskri banka savohino o Mgr. Marek Urdzik u the prekalkadi kooperacija zumavav a te sikrate utinel le manuenge andro socijalno oripen so hin adaj, pa mande.Olestar but paikerav va o trito sektoris, savo na cikne kotoreha utinel lethemeske the konkretno fameijengete laharel lengri phari divipnaskrisituacija.

    O Roma the lengri ekskluzija. Sarprekal tumende aj te khosel kadaproblemos? So nekhbuter utinelasle Romenge te arakhel lengro than?

    Kada hin but pharo the senzitivnophuipen. Kampel te kerel but deautara, save musaj te arakhen o thanprekal o legislativna utara pro jekhtothan. Me gindinav, hoj oda nekh vanoso hin, musaj te cikaras e averzija lethemutnendar pre Slovaiko ki o Ro

    ma. Baro kotor pre kada bilaho itropal o Roma lel u kerel o rajipen theo mediji, save sikaven le Romen negativnes u banaren o realno, aikanoitro pal lende. Miri divipnaskri filozofija va oda dal pal o romanogadikano dikhipen. Avka, te dikhel leRomen sar ae themutnen u te akceptinel lengri etnicita, jekhetanes leaipnaha te bucharel peskri hib thekultura.

    Bilaho itro pal o Roma hinoo problemos, savestar pen chudenaver problemi. Sar aj kada itro teparuvel, te laharel?

    Jekh makar o ajipena hin te prezentinel le Romen the andro lahoudut. Me korkoro prindarav buter dea romane aktivisten, save kerde barokotor bui va o khetaiben u iko pallende na danel. Mange hin phares,hoj na chuden paiv ae sako ives penarakhen a le bilahe buenca. Sar tekada khetaiben the o manua, savenhin o kompetenciji te avri anel o lav, teaven kore lengri averzija lenge namukhel te dikhel oda laho.

    Tumen korkoro keren o romanobalos andre Spisko Nevo Ves.Phenen amen buter pal o kadaprojektos. So leha kamen te resel?

    He. Ada ber oda sas imartartovar so keras o balos. tandardnoodoj aven ki o 150 dene. Roma the naRoma. Me but loav hoj le manuenhin baro interesos andro amaro balos,but le na Romendar. E kvalita kerasoda, hoj le balos hin imar o nav androSpi u keras olestar e tradicijau kampel te phenel, hoj pre leste aveno Roma na a pal e Slovaiko no thepal e echiko republika. U so hin o resle baloskro? Te del o than romanebiznismenenge, aktivitenge, pravikenge, doktorenge. Te sikavel, ho teon been pre Slovaiko u buchareno khetaibnaskre moipena.

    E fameija. Makar o Roma la sassakovar but paivalo than. Sar dikhen o drom saveha dal e romaifameija adaives?

    Pre kada kampel paeder te dikhel,soske miro gindo hino adaivesutno.Angmis sas andro romane fameiji butzorale manua, save la idanasu ikerenas e zor na a andre peskrifameija, jekh, no sas len lav the androbut aver fameiji. Adaives sar oda tena sas, u avka pes ahel, hoj o Romathe o romane komuniti na ikerenjekhetanes. Baro phageripen andreoda keras e bilahi socijalno situacijana a pre Slovaiko, no andre savori

    Europa. Me ikerav o gindo, u kadadikhav the andre bui, ho o Romakamen bui te kerel, no normalno,prindarav e situacija. Avka, kana nanebui le na Romen, avka le Romengeahel na but bui. U oda perel nekhbuter pro fameiji u pre lengropharipen.

    Jekhetano divipen makaro Roma the e majorita reselo kriticko than. So dikhen sar vareso,so oda aj te laharel?

    Te kamas te cikarel o bilahipenmakar o manua, jekhto hin telaharel o divipen le manuengro, telaharel e pozicija le fameijengri. Naa ke amende pre Slovaiko, no theandre savori Europa. The e historijaamenge sikavel, hoj andro pharebera pes sakovar sikavel prokomuniti, save hine varesaso pharipen andro khetaiben. E Europakri unija but zumavel nekh buter lelovenca te laharel e situacija, noandal o miro daiben imar danav,hoj but love na gele odoj, kajkampelas te dan. Oleha na kamavikas te kerel doales. Buter kamav tesikavel pro kovle kontrolna mechanizmi andro utipen. Savoroterol pre amende, pro manua. Preoda, sar pes ikeraha makar pende.

    Ae o priklados musaj te del o rajipen,o mediji, o samospravna regijoni,o gava...

    Save averipena kerahal androsikhuvibnaskro sistemos, hoj teo romane havore agorinen e kolaaes avri sikharde?

    Na keravas but averipena. Mephiravas andre kola makar o naRoma u na sas man isavo problemos. Va mange oda hin te na kerele segregacija andro koli le Romenge,te thovel len jekhetanes le na Romencaavka, sar oda sas varekana. Te delbaro pozoris pre oda, hoj o pecijalnakoli te na buchon, va oda, hoj butromane havore, save aj te phirenandro zakladna koli, hine sar o biznisos varesave manuenge u va odalen thoven andro pecijalna koli, thete odoj len nane so te kerel. Na kamavo internatna koli, no kamav, hojgeneralno savore havore, savengeo fameiji na den o phiko, te phirenandro klubi pal e kola, kaj aj tesikhon pro aver ives. U normalnodikhav o angle kolakro sikhuvibensar o musaj. Gindinav, hoj andro buterbua aj te dikhas pre oda, sar odaimar sas angomis, kana sas o aipen: savorenge sajekh.

    Preklad: Erika Godlov

    Mnoh ho poznaj ako ambicizneho mladhopodnikatea, ktor dr slovo. Netaj, e je Rm, anito, e sa mu dar. Ale nejednoduch a vbec nie ahk osud mnohch Rmov ijcich na Slovensku muvbec nie je ahostajn. PhDr. Stanislav Vosplek.

    Vytudoval socilnu prcu, je magistrom Teologickej fakulty Katolckej univerzity v Ruomberkua rigorzne konanie absolvoval na Vysokej kolev Sldkoviove. Od roku 2003 sa politicky angauje. Zanal ako len strany ANO. Po skonenjej psobenia sa v roku 2009 stva lenom stranyMOST HD. Po tyroch rokoch aktvnej prcev politike sa mu podarilo presvedi ud a zskasi ich dveru. Vaka tm vetkm, ktor mu dali svoje hlasy stal sa poslancom Koickho samosprvneho kraja. Ako sm zdrazuje, je to pre neho vekvzva a zodpovednos voi voliom a voi kraju. Jeenat a otcom tyroch det. Ako predseda Spiskho spolku, ktor vznikol v roku 2009 nadvzuje nainnos projektu Posilnenie rmskeho hlasu, ktorsa na Spii realizoval prostrednctvom ZdrueniaSPOLU. Zdruenie sa zameriava predovetkm naprcu s umi, od ktorch oakva prevzatie iniciatvy a vieho dielu zodpovednosti. V rmci potravinovej banky prostrednctvom jednho zo siedmich skladov, ktor vznikli na Slovensku podporuje potravinovou pomocou ohrozench a na taktopomoc odkzanch. Podporuje rmsky futbala rzne in aktivity. Na jeho internetovej strnkev rubrike Podporil som je evidentn, e od roku2005 systematickm spsobom pomha, a tak sarok od roka poet podporench rozrast. Zakadou podporou a pomocou s udia, ktor by vedeli o Stanislavovi Vosplekovi hovori ako o loveku, ktor nevhal pomc, ke bolo treba, ke saocitli v ndzi.

    Pracujete v komunlnej politike v rmci Koickho kraja. Dar sa vm presadzova to, opovaujete za prioritn. o plnujete v tejtosfre do budcna?

    V prvom rade chcem zdrazni, e do komunlnej politiky som sa dostal po tyroch rokoch mojejaktvnejej prce v politike. Evidentne sa mi podarilo zrejme mojou prcou presvedi ud a zska ichdveru. Dali mi svoje hlasy a vaka nm som sa stalposlancom Koickho samosprvneho kraja. Vnmam to ako vek vzvu a zodpovednos voi voliom. Samozrejme, e mm kopec npadov, ktormaj priamy svis so snahou o zlepenie hlavne socilnej situcie v naom kraji, pretoe t nie jedobr a zhoruje sa. Mal som monos by v rmcipolitickch dohd nominovan do socilnej komisie a do komisie pre cirkevn a spoloensk otzky.Tieto komisie som si vybral zmerne, tam ctimpriestor, kde mem v o najvom rozsahu implementova moje sksenosti, ktor mm z praxe.Samozrejme ako manar, ktor ije a psob naSlovensku, ijem a sprvam sa tak, aby som bol stleoboma nohami na zemi. Postavil som si svoju latkuv politickom ivote radej niie, aby som ju moholasom mono prekroi. To znamen, e mm pripravench mnoho dobrch nvrhov pre Koick samosprvny kraj, za ktor budem bojova a poksimsa ich presadi.

    Spomeniete, prosm aspo niektor z nich?Zaal som sa aktvne zaujma o cestu, ktor je

    medzi obcami Lieskovany a Markuovce. Cesta jev hroznom stave a dennodenne tam prejde niekoko desiatok ut. V rmci informci, ktor somdostal od starostu, mu bola oprava cesty sben uniekoko rokov, no doposia sa to nestalo realitou.Zaal som aktvne ptra, ak s zmery s touto cestou a v prpade, e by som dospel k negatvnym vsledkom, som rozhodnut urobi s obanmi Markuoviec spolon mting a zahji podpisov petciuza opravu cesty, ktor odovzdm upanovi. aloulohou, ktor je predo mnou a ktor mi vemi le

    na srdci, je upratovanie neporiadku po bvalej Letanovskej osade. Stretol som sa s riaditekou raduprce, socilnych vec a rodiny v Spiskej Novej Vsia poslankyou Koickho samosprvneho kraja Bc.Ing. Janou Brziakovou. Na tomto stretnut sme saspolone dohodli, e vyvinieme potrebn aktivituv spoluprci so starostami a dme tieto zleitostido poriadku tak, aby bol priestor po Letanovskejosade vypratan a nebol jednou obrovskou kontaminovanou skldkou.

    Ako vnmate stav chudoby na Slovensku? orobte pre jej eliminciu a kde vidte vchodisk?

    Delm stav chudoby do viacerch kategri. Nasocilne odkzan rodiny, dchodcov, zdravotnehendikepovanch a Rmov. V prvom rade treba pripomen, e rodina je zkladn bunka spolonostia osobne si myslm, e tt vyvja pre podporu rodiny vemi mal aktivity a pomoc. Na tto otzku neodpoviem ako politik, ale ako biznismen a moja odpove bude vemi jednoduch. udia potrebujprcu. Samozrejme, je tu nastavench niekokoopatren, ktor nejakm spsobom udruj aksiivotn minimum, ale osobne si myslm, e to nesta. V rmci mojej psobnosti ako predseda Spiskho spolku mm nastaven spoluprcu na vysokej rovni s prezidentom potravinovej banky Mgr.Markom Urdzikom a aj prostrednctvom tejto spoluprce sa snam aspo malou mierou vo svojom okol pomc uom v socilnej ndzi. V tomtoprpade som vemi povan za tret sektor, ktorv nemalej miere napomha ttu aj konkrtnym rodinm a uom k zlepeniu ich neahkej ivotnejsitucie.

    Rmovia a ich vylenos. Ako by sa podavs dal riei tento problm? o by najviac pomohlo k zaleneniu Rmov?

    Tak toto je vemi ak a citliv otzka, ktor sivyaduje sbor niekoko desiatok opatren, ktor jev prvom rade dleit riei legislatvnymi opatreniami. Osobne si myslm, e to najdleitejie je minimalizova averziu obyvateov Slovenska voi Rmom. Vek podiel na tomto zlom obraze Rmovm vlda a mdi, ktor astokrt prezentuj lenmal aj to predovetkm negatvne skutonosti,ktor zobrazuj Rmov negatvne a skresuj skuton, pravdiv obraz o nich. Moja ivotn filozofiaje preto rmskonermsky prstup. Teda pristupova k Rmom ako k riadnym obanom krajiny s akceptciou ich etnicity, s prvom a monosamirozvja si svoj jazyk a kultru.

    Zl obraz Rmov je problm, od ktorho saodvjaj alie problmy. Ako by sa dalo menitento obraz, zlepova ho?

    Jednou z monost je prezentova Rmov ajv dobrom svetle. Poznm osobne niekoko desiatok rmskych aktivistov, ktor urobili obrovskkus prce pre spolonos a nikto o nich nevie.Ma vak trpi, e namiesto uznania sa stretvajkad de len s prekkami. Akoby tto spolonos a udia, ktor maj prvomoc rozhodn, boli zaslepen prve averziou a nechceli vidie todobr.

    Vy sm organizujete rmsky ples v SpiskejNovej Vsi. Povedzte nm prosm o tomto projekte nieo viac. o nm sledujete?

    no. Tohto roku to u bude tvrt ronk plesu,ktor organizujeme. tandardne sa na om zastuje okolo 150 ud. Rmov i Nermov. Jaosobne sa tem vekmu zujmu o n ples prvezo strany Nermov. Ples si vytvoril na Spii svojoukvalitou tradciu a je treba poveda, e na prichdzaj Rmovia nielen zo Slovenska, ale aj z eskejrepubliky. A o je cieom plesu? Prezentova rmskych podnikateov, aktivistov, prvnikov, lekrov. Ukza, e aj oni ij na Slovensku a vytvrajspoloensk hodnoty.

    Rodina. V rmskom prostred bola v minulosti venm intittom. Ako sa poda vs vyvja rmska rodina dnes?

    Na to sa treba bliie pozrie, lebo mj nzor jez pohadu dnenej doby. V minulosti boli v rmskych rodinch siln osobnosti, ktor ju riadilia mali vplyv nielen na jednu, svoju rodinu, ale aj naniekoko desiatok alch rodn. Dnes tento intittako keby nefungoval, a tak sa stva, e Rmoviaa rmske komunity nie s sdrn. Vek zlomv tomto prpade narobila zl socilna situcia nielen na Slovensku, ale v celej Eurpe. Ja zastvamnzor, aj to vidm v praxi, e Rmovia chc pracova, ale samozrejme viem ak je situcia. Take kenemaj prcu Nermovia, tak na Rmov ostanevemi mlo prce. A vsledok sa najprv prejav narodinch a na ich padku.

    Spolunavanie Rmov a majority sa stvakritickm. o by ho mohlo poda vs menik lepiemu?

    Ak chceme zmierova naptie medzi umi, v prvom rade je potrebn zapracova na zlepen ivota ud, na zlepen postavenia rodn. Nielen u ns na Slovensku, ale aj v celej v Eurpe. Aj histria nm ukazuje, e v nepriaznivch dobch sa vdy poukazuje na komunity, ktor s ako keby uritm spsobom spolonosti na pra. Eurpska nia sa vemi sna hlavne finanne prispie k zlepeniu situcie, avak z mojich

    sksenost viem, e vea peaz nenatieklo tam, kdemalo. Tm nechcem nikoho obviova. Skr chcempoukza na slab kontroln mechanizmy pri poskytovan pomoci. Vetko zle len na ns, na uoch. Natom, ako sa budeme k sebe sprva. Ale prkladom ms vlda, mdi, samosprvne kraje, obce...

    Ako by ste zmenili vzdelvac systm, abyrmske deti konili kolu naozaj vzdelan?

    Tu by som ja osobne vea vec nemenil. Ja smsom chodil do koly s Nermami a nemal som vbec iadny problm. Pre ma znamen kolstvo nesegregova Rmov a zaleni ich do tried s Nermami tak, ako to bolo niekedy. Dva vek pozor nato, aby sa nm pecilne koly nerozmohli, pretoevea rmskych det, ktor maj na to, aby sa dostalido zkladnej koly, s v rmci biznisu uritch udposunut do pecilnej koly, hoci tam nepatria.

    S interntnym kolstvom neshlasm, ale som zato, aby veobecne vetky deti, ktorm ich rodiny neposkytuj zkladn starostlivos chodili do druiny, kde by si robili lohy a pripravovali sa tak naal de. A za samozrejmos pokladm povinnpredkolsk dochdzku. Osobne si myslm, ev mnohom by nm stailo vrti sa do ias minulch, kedy naozaj platilo pravidlo: pre vetkchvetko rovnako.

    Za rozhovor poakovala Daniela Obasnkov,foto: Jozef Ferenc

  • SERA STRANA 4 ANKETA / KULTRA / ROZHOVOR

    slo 4/2013

    Asocicia pre kultru, vzdelvanie a komunikciu (ACEC) je hlavnm tvorcom ocenenia s nzvom Gypsy Spirit. V rmci sae oceuj jednotlivcov, organizcie, firmy i mdi za prcu, ktor m pozitvny prnos pre rmsku komunitu. Aj napriek tomu, e oceuj Rmov, nzov sae u piaty rok oznauje Rma ako Cigna, ie gypsy. A po smrti vznamnho Rma doktora Jna Cibuu sa organiztori sae rozhodli zmeni nzov. al ronk by u mal niesnzov Roma Spirit. Gypsy Spirit ako zaveden znaka s ndhernm logom msvojich zstancov v radoch Rmov aj partnerov projektu, uviedla v rozhovorepre RN ubomra Slun Franz, prezidentka ACEC.

    Spomete si na zrod mylienkyorganizova ocenenia Gypsy Spirit.

    Tto mylienka vznikla v novembriroku 2006, pri nvrate z rmskychosd. Mimovldna organizcia, v ktorej pracujem, Asocicia pre kultru,vzdelvanie a komunikciu (ACEC) rob u viac ako desa rokov v rmskychosadch projekt osvety zdravia Zdravkomunity. Projekt realizuj asistentizdravotnej osvety, obyvatelia osda okrem vzdelvania na rznych miestach, prevane na vchode Slovenska,sme vemi asto v terne. To, s msme sa hlavne v zaiatkoch stretvali,bolo vemi zl. asto mi v bezmocnosti tiekli slzy, zatnala som pste a ptala som sa preo? Zrove som priprci v osadch spoznvala vemiprimn a siln prbehy udskej pomoci, vzjomnej spolupatrinosti a pod

    pory. Neobyajn prbehy. Uvedomilasom si, e to najlepie v udskom ivote sa me uskutoni v akchkovekpomeroch. Obdivujem ud, ktor doku i dstojn ivot v takch nedstojnch podmienkach. Priamo v terne som sa stretvala s prkladmi spoluprce a pomoci bez oficilnej projektovej podpory, s jednotlivcami aj mimovldnymi organizciami, ktor celroky obetavo pracuj pre komunitu.Napadlo mi, e by bolo skvel, keby sao tom pozitvnom dozvedelo o najviac ud.

    Tak vznikla mylienka realizovaGypsy Spirit ako verejn platformu napodporu aktvnej snahy vetkch, ktorsa podieaj na zlepen situcie Rmov na Slovensku a na prezentciupozitvnych prkladov s konkrtnymivsledkami.

    Za nami je u piaty ronk oceovania. Ak s reakcie verejnosti, Rmov, organizci? Boli to ak rokyorganizovania?

    V tchto projektoch sa neduvaova v kategrich ak ahk.To by sme tie ak, ktor relne zanieo stoja, ani nezaali, Gypsy Spiriti Zdrav komunity. Za tch p rokovsa na ocenenie prihlsilo alebo bolonominovanch 556 subjektov v iestich kategrich. Vaka tomuto projektu verejnos prvkrt vnma rmskuproblematiku cez optiku udskostia skutonch fungujcich projektov.lenovia odbornej poroty aj poroty inroka, verejne znme osobnosti, zstupcovia vznamnch medzinrodnch organizci aj uznvan aktivistiv oblasti ochrany udskch prv satmto verejne angauj v rmskejproblematike a podpore projektov,a tak postupne menia ich vnmanie verejnosou na Slovensku aj v eskej republike.

    O nzve sae sa vedie diskusiau dlhie. Nedvno vnikla aj platforma aktvnych rmskych organizci,ktor jasne iada, aby takto projektu v budcnosti nebol podporen.

    Preo ste zvolili prve takto nzovoceovania?

    Pomenovanie Gypsy Spirit, ktorprina tento rozmer prezentcie a prkladov dobrej praxe nevnmam negatvne ani po piatich rokoch. Vetko msvoj prirodzen vvoj a vemi dobra otvoren diskusia o zmene nzvu prebiehala medzi organiztormi a spolupracujcimi organizciami a niektormi z porotcov na Slovensku a v eskejrepublike od minulho roku. U na zaiatku tohto roku sme sa rozhodli zmeni nzov Gypsy Spirit na Roma Spirit.Kvli formlnym zleitostiam je tomon urobi a od budceho roka.

    O zmene nzvu oceovania steverejne zaali uvaova a po smrtidoktora Jna Cibuu. Preo to nenastalo skr?

    Diskusie o zmene nzvu prebiehalidlhie. Je to vec vetkch partnerov, nielen jednej organizcie. Gypsy Spirit akozaveden znaka s ndhernm logomm svojich zstancov v radoch Rmov ajpartnerov projektu. O zmene nzvu sarozhodlo po mrt Jna Cibuu na nvrh,aby sme si takto uctili jeho celoivotnsilie, ktor vynaloil na dosiahnutieuznania rmskeho nroda. Sklam sa

    v cte nad ivotnmi prbehmi tch, ktorsa nevzdvaj navzdory tomu, e sa vecidej inm tempom, ne by si priali. Vedia, e jedine odvaha, statonos a pevn va im pomu pri dosiahnut ciea.Som vemi rada, e pecilnu cenu poroty In memoriam dostal v tomto rokuprve Jn Cibua. A aj ke Gypsy Spirit,tak ako mnoh in, vbec nevnmam negatvne, akceptujem a vtam rozhodnutie POV, e sa v roku 2014 uskutonpod nzvom Roma Spirit.

    Piaty ronk udeovania ocenenbol odvysielan aj v priamom preno

    se RTVS. Neutvrdil nzov podujatiaRmov aj spolonos v tom, e Rmovia nie s Rmovia, ale Cigni?

    Naopak. Mme vemi pozitvne reakcie z obidvoch strn a teme sa, esledovanos bola vysok, pretoe je toanca ukza konkrtne prklady, ktorvznamne pomhaj nahlodva stereotypn uvaovanie a predsudky. Akokad ronk Gypsy Spirit, aj teraz tobol veer pln pozitvnych prkladovspoluprce, vzjomnej pomoci, tolerancie, dobrch vsledkov a skutonch prnosov.

    Text: Roman onka, foto: ACEC

    Gypsy Spirit nominantiKategria Mimovldna organizciaInforman a poradensk centrum Rmov, Rimavsk SobotaNomincia za poskytovanie poradenskch sluieb v oblasti soci

    lnej, pracovnej a vzdelvacej, pomoc rmskym matkm, rodinmpri vchove det, charitatvnym akcim, sprostredkovvanie zamestnania pre Rmov, organizovanie rznych rekvalifikanch kurzov,venovanie sa rmskej talentovanej mldei a prezentciu kultryRmov na verejnosti.

    Deti humanity, Bratislava, obianske zdruenieNomincia za podporu kreatvnych zujmov aj inak znevhodne

    nch det, a to s prslunosou k rmskej menine v majoritnomprostred. Zdruenie kadorone vyvja priamu starostlivos o priblinesto det (nepriamo o niekokonsobne viac). Prakticky u vetkch detmono rta so zdokonalenm ich produktvnych schopnost, u mnohch sa vrazne posunie ich kvalifikan rove. Viacron sksenostiobianskeho zdruenia Deti humanity ukazuj, e kvalifikan vyhliadky ich zverencov sa zlepuj neraz o jeden a dva stupne.

    Skromn stredn odborn kola, Kemarok vaz kategrieNomincia za prcu najm so iakmi zo socilne znevhodnenho

    prostredia a marginalizovanej rmskej komunity a odstraovaniebarir medzi minoritou a majoritou a predsudkov voi inakosti. Jednm z cieov koly je snaha vyvrti tvrdenia, e medzi rmskou mldeou rastie kriminalita, analfabetizmus a rasov neznanlivos,prve naopak, kolu navtevuje dostatok mladch, schopnch a nadanch ud, ktor s pomocou a sprvnym kvalifikovanm vedenmdoku dosiahnu vynikajce vsledky.

    Kategria Spolonos firma zamestnvateSlovensk elektrrne a. s., len skupiny ENEL, BratislavaNomincia za dlhoron podporu vytvrania pozitvnejieho

    obrazu rmskej komunity na Slovensku, zlepenia jej celkovej ivotnej situcie, odbravania predsudkov, renie osvety a toleranciev oblasti rmskej problematiky prostrednctvom podpory projektuGypsy Spirit a za podporu nzkorozpotovho bvania pre marginalizovan obyvatestvo vstavba rodinnch domov v Kojaticiach.

    Bera s.r.o. a Obnova s.r.o., Jozef Patka, Bardejov vaz kategrieNomincia za aktivity v prospech rmskej komunity, realizciu

    socilnych aktivt na podporu zlepenia situcie Rmov a vyhadvanie pracovnch prleitost pre Rmov. Podporuje rozvoj rmskejkultry je spoluzriaovateom Mzea rmskej kultry, podporujedivadeln sbor Bakithan a organizuje vmenn pobyty

    o by malo by poda vs prioritou pri podpore projektov kultry nrodnostnch menn?

    Ako vnmate fakt, e noviny nevychdzaj pravidelne kvli zlmu financovaniu?

    Je poda vs dostatone zastpen rmsky jazyk v psomnej podobe?

    omu by ste dali prednos: rmskej knihe alebo festivalu?

    Jozef Kmeo Bratislava.fredaktor rmskeho bloguRedakcia 1.

    1. Prioritou by mala by podpora zo strany ttu, ttnych organizci i skromnho sektoru.Urite by som privtal aj podporuzo strany mdi, televzie, rdi iprintovch. ia, realitu vak poznme...

    2. Ja osobne tento fakt vnmam vemi zle. Je to vek hanbanielen zo strany ttu, ktor doke bez problmov podpori naprklad noviny maarskej nrodnostnej meniny, avak na rmske noviny sa financie nenjdu...Je to ale hanba aj ns Rmov, esme vbec dovolili padok jedinch rmskych novn na Slovensku. Podpora jedinho printovho mdia zo strany ttu by malaby samozrejmosou, realita jebohuia in. Osobne za tentostav vinm aj splnomocnenca prermsku komunitu, ktor m natomto stave svoj podiel, nakokodovolil, aby sa tento padokudial.

    3. Patrm k Rmom, ktor neovldaj rminu a takchto Rmov je na Slovensku vea. Aj preto mne a vekej skupine Rmov,ktor rmsky jazyk neovlda alebo ovlda len iastone, vyhovovalo, v akej podobe Romano nevo il vychdzali. Samozrejme, eRomano nevo il mus vychdzaaj v rmskom jazyku, pretoehlavne na vchode Slovenska maj Rmovia problmy so sloveninou.

    4. Osobne by som dal uriteprednos knihe.

    Mgr. Viera andorov Sere. tatutrna zstupkya OZKlub aktvnych ien na Slovensku.

    1. Podpora kultry nrodnostnch menn je vemi dleitmfaktorom obiansky vyspelej spolonosti, teda by mala by pevnousasou politiky ttu, ktor buduje obiansku spolonos a demokraciu. V prvom rade si samotn Rmovia musia uvedomi, e jedleit, aby si Rmovia priznalisvoju identitu. Od tohto kroku sapotom odvja aj samotn podpora zo strany ttu. Ak sa pri stanudu prizn skuton poet Rmov k svojej nrodnosti, tak bude aj podpora zo strany ttu primeran naej nrodnostnej menine. Dnes s tieto sla poddimenzovan a tak je aj podporanaej kultry. Nehovoriac o tom,e priznanie si svojej identity jedleit pre celkov socilny, politick aj obiansky rozvoj.

    2. Zl financovanie jedinchrmskych novn je podmienenkontatovanm z prvej otzky.Presnejie povedan, keev slach rmska nrodnostnmenina nedosahuje tak poet,aby sa zabezpeilo financovaniez rozpotu radu vldy Slovenskej republiky. Ak toto financovanie nepostauje, musia ho dofinancova alie intitcie, a tonajm rad splnomocnenca. Mala by to by jeho priorita. Taktie

    alie intitcie a tret sektor,ktor spolupracuje alebo priamopracuje s rmskou komunitou. Jepotrebn, aby bola zriaden monitorovacia komisia v rade splnomocnenca, ktor by toto kofinancovanie priamo rieila. alou otzkou by bolo, i tieto intitcie chc financova tieto noviny alebo i ich konanie neprispieva k opaku, teda k ich zniku.Taktie treba poukza na to, ermske noviny s v sasnosti zaloen v polike v intitcii, a niev rukch obyajnho Rma.

    3. Rmsky jazyk samozrejmenie je dostatone zastpenv psanej forme. To je dlhodobproblm, ktor sa odra nielenv periodikch, ale aj v kolstvea v mdich. V sasnosti neexistuje iadna prvna organizcia i intitcia, ktor by prvetoto monitorovala a verejne nato poukazovala. Ke som pracovala v ttnom pedagogickomstave v Bratislave, bola taktoskupina pod vedenm doc. Mileny Hubschmannovej. Za jejasti sme dosiahli, aby bolrmsky jazyk tandardizovan,o bolo zkladom pre rozvojrmskeho jazyka v psanej a verblnej forme. No v sasnosti sarmsky jazyk nerozvja, respektve ho nem kto rozvja. Taktie tu treba podotkn, e financovanie psanej formy (knihy...) v rmskom jazyku je tiepodmienen financovanm z rozpotu radu vldy. Poukazujemna to, e prve nov splnomoc

    nenec by mal ma tieto otzkyako prioritu.

    4. Rozdiel medzi festivaloma knihou je vemi vek. Prednosnemem da ani jednmu, nakoko s oba dleit. Ak sa vakbudem pridriava predolchotzok a vnma otzku v tomtokontexte, musm poveda, e kniha je dleitejia ako festival.V sasnosti sa financuj nezmyseln festivaly, kedy sa financienie vdy vyuvaj priamo na elfestivalu. Ak sa finann prostriedky pouij elovo priamona tla knihy v rmskoslovenskom jazyku, je to nielen prnospre nau kultru, ale s to najmelovo a skutone vynaloen finann prostriedky. Na zver treba podotkn, e sa strca nielenrozvoj nho jazyka, ktor je krsny a najm iv, ale aj naa kultra. Je to mono el, alebo kultrna genocda na rmskej nrodnostnej menine, ktor sav sasnosti prehlbuje. SamotnRmovia si neuvedomuj, e akstratia, popr svoju kultru, zvyky a najm jazyk, nestan saz nich Nermovia. Vdy bud lenCigni. Rmovia sa nauili podoba Nermom, preberaj ich zvyky a zabdaj, e rmina je ichmaterinsk jazyk, ktor sa desaroia uchoval len vaka tmrodom a kastm, ktor chrniai dnes nau kultru i jazyk.

    tefan Milo Partiznske.Obiansky aktivista, spoluzakladate rmskych novn Nevistr. 7

    tudentky Skromnej strednej odbornej koly v Kemarku. Foto: J. Ferenc

  • slo 4/2013

    ANKETA / KULTRA / ROZHOVOR SERA STRANA 5

    E Asocijacija pal e kultra, sikhaviben the komunikcija, vakeriben(ACEC) hin nekbareder ko ceni proGypsy Spirit. Andro prekidkeriben hinbeeimen manua korkore, o organizaciji, o moza the o mediji va peskeribui, savi hin prekal o romane komunitibut lahi. The te prekidkeren le Romen, o prekidkeriben imar pand berdel le Romenge nav Cigan, vaodagypsy. A sar mua but baro Rom doktoris o Jan Cibua o organizatora leprekidkeribnaske dine lav te visarelo nav. Avutno ber imar pes viinelaRoma Spirit. Gypsy Spirit sar imar dii znaka le but ukare logoha zaahaven but Roma the o partnera androprojekt, phena andro vakeribenprekal o RN e ubomra SlunFranz, e prezidentka ACEC.

    Gondoinas pro agor le uipnaskete kerel beeiagos Gypsy Spirit.

    Kada gondoipen uia andro novembris ko ber 2006, pal o visariben andalo romane tabora. E mimovladno organizacija, kaj kerav bui, e Asocijacija prekale kultura ,sikhaviben the komunikacija(ACEC) kerel imar buter sar de ber andro romane tabora o projekti palo sasipen Saste komuniti. O projektos

    keren o asisteni pal e sasipnaskeriosveta, o manua so been andro romane komuniti u na a o sikhaviben probut aver thana, nekbuter pro vichodnoSlovensko, but sam avri andro terenos.Oda, soha nekbuter pes arakhahas proagor, has but rosno, nalaho.

    Bijal oda, kaj nai igitinom isar, but rovavas, phandavas o anguaandre burik u phuavas korkoripestar soske? No jekhetane alehaandre bui ko romane tabora sprinaravas but ukar the zorale divipnaskere kotora ko manuengero igitiiben,ke jekhetai bui the podpora. But barepribehi. Avom pro oda, kaj oda nekfeder ko manueskero divipen pes ajahel ko vaj keci kotora. But barestedikhav pro manua, save predivenpeskero divipen but ukares ko ajsebut nalahe, phare podmienki save lenhin. Andro terenos pes arakhom leprikladenca ke jekhetai bui the igitiiben bijal o varesavo projektos, loveprekal o projektos, le manuenca themimovladna organizacijenca, save butbera jilestar keren bui andro komuniti. Ava mange andre goi, kaj bi sasbut laho, te bi pal ada but lahoukariben danenas so nekbutermanua.

    Avka uia o gondoipen te kerelo Gypsy Spirit sar verejno podpora laaktivno buake savoren, save but kereno divipen le Romenge pro Slovenskofeder u the prekal oda, kaj pes te sikhaven o lahe prikladi the lengere vsledki.

    Pal amende hin imar pandtober kana pes beeinel. So pro odao manua, Roma, organizaciji? Hasoda phare bera?

    Andro kala projekti pes nadel te gondoinel pal oda so hin loko pharo. Odabi kola phare, so keras u hin lahe, ainakeramas, o Gypsy Spirit i Saste komuniti. Pal ola pand ber pes pro beeipen lekhade andre abo has nomiimen 556 subjekta ko ov kategoriji.

    Prekal o ada projektos o jekhetaiben elunes dikhel la romaa problemaprekal o manuengero ukariben the aikane kerde projekta. O manua andreodborno porota the porota Bereskerolaho kotor, but danle manua, baremanua andal o medzinarodna organizaciji the mangle aktivista prekal o nipeskero bajiagos, prava verejnones keren prekal e romao problema the podpora prekal o projekta, u avka kotor palo kotor visaren ko jekhetaiben o dikhiben pro Slovensko the pro echi.

    Pal o nav dan bud duma imar vajkeci vachta. Andro akanutno irodine avri o aktivna romane organizaciji lava, kaj phundradonemangen, kaj imar ajse projekti androakanutno iro te nachuden love.Soske ian avri ajso nav le beeibnaske?

    O nav Gypsy Spirit, savo anenelada sikhaviben the lahe priklada anfale praks nadikhav sar vareso nalahoai pal o pand ber. Savoro varesarkorkoro barol u but laho vakeribenthe phundrai diskusija pal o visaribenle naveske imar hin makar o organizatora the organizaciji save jekhetane amenca keren bui the makaro varesave porotci pre Slovensko thepro echi jekh ber pale. Imar pro agorale bereske diam peske lav, kajo nav hela aver na Gypsy Spirit noRoma Spirit. Anglo formalna keribenaoda pes del a andro avutno ber.

    Pal aver nav le beeibnaskevakeren a pal o meriben ledoktoriske Janoske Cibuaske. Soske oda nasas sigeder?

    O vakeribena sas imar sigeder.Oda sa hin pal o savore manua sokeras jekhetai bui, na a pal jekh

    organizacija. Gypsy Spirit sar diiznaka le but ukare logoha hinkeriben savo pes butere manuengeRomenge the le partnerenge koprojektos zdel laho. Pal o aver navpes rozhodinam a sar mua o JanCibua, anglo oda, kaj peske te bararasleskero divipnaskero keriben, savokera the dosikhaa prekal o romanonipos. Banuvav anglo calo divipnaskero kotor ale manuenge, savekeren the akor te o veci dan imakeder sar kamen, sar bi on korkorekamenas. Danen kaj a o nadaripen,baro jilo, the zoralo kamiben lengeigitinela te dosikhavel oda so butkamen. Som but rado, kaj pecijalnobajipen, cena so del e porota Inmemorijal chuda andro ada bero Jan Cibua. U the te o Gypsy Spirit,avka sar but aver manua nadikhav sarvareso nalaho, akceptinav the sombut rado pal ada gondoipen POV, kajandro ber 2014 imar hela RomaSpirit.

    O pandto ber kana pes delo beeipen has dikhlo the andropriamo prenosis RTVS. Nadia kadalav ale keribnaske gondoipen leRomenge the le savore manuengeandro jekhetaiben kada, kaj o Roma nane Roma no Cigae?

    Visare. Hin amen but lahouiben pal o soduj seri u sam butloale, kaj o dikhiiben has baro,vaoda kaj oda hin laho keriben tesikhavel konkretna, aikane prikladi,save bareste igitinen te visarelo stereotipno, purano, belo gondoipen the o predsudki. Sar sako ber koGypsy Spirit, the akanake oda sas ratpal o but lahe sikhavibena, prikladiandro jekhetano keriben, jekhetanoigitiiben, pal e tolerancija, palo lahe visledki the aikano igitiiben.

    Preklad: Inga Lukov

    Gypsy Spirit nominantiE kategorija Mimovladna organizacijaO informano the poradensko centros prekal o Roma, Rimav

    ska SobotaE nominacija pal o igitiiben the goaripnaskere keribena an

    dro socijalno kotor, keribnaskero the sikhavibnaskero kotor, igitiiben le romane dajenge, le fameijenge pa o bararipen the bajipenle havenge, o charitativna keribena, rodipen la buake prekal o Roma, e organizacija vaj keci rekavalifikane kurzenge, bajipen palo romane talentimen terne have the pal o sikhaviben la Romaakulturake prekal o jekhetaiben.

    O have humanita, Bratislava, obianske zdruenieE nominacija va e podpora le ukare keribnenge the aver znevi

    hodimen havenge, save hin ke romai nacija makar e majoritnodivipnaskero kotor. O zdruenie sako ber kerel bajipen pal o elhave (no kerel igitiiben pal o buterhave) maj ko savore haveaj uaras igitiiben lengere lahe danle kotorenge, ko maj savorepes but bararel lengeri kvalifikanou rove. O buter berengeredaipena ko obiansko zdruee le havenge humanita sikhavel,kaj o kvalifikana dikhiibena ko dur divipen lengere havenge peskeren feder najekhvar pal o jekh i duj stupa.

    E Sukromno makaruti odborno kola, KemarokE nominacija pal e bui le sikharde andal o socijalno pharo

    divipnaskero kotor the marginalizimen romane komuniti the keriben avri la barijerake makar e minorita the majorita the phuraibena makar o avripen. Jekh kamiben la kolake hin kamiben te visarelo phendo pheiben, kaj makar o romane terne manua barol e kriminalita, o analfabetizmus the rasovo nakamiben, visare, andre kola phiren but terne manua, schopna, nadana nipi, save le igitiibnaha the lahe kvalifikana sikhavibnenca dosikhavena bare veci.

    E kategorija Jekhetaiben firma manu so del buiSlovensk elektrrne a.s., jekhto andal e grupa ENEL, BratislavaE nominacija pal e vaj keci bereskeri podpora, savi kerel but la

    ho dikhiiben pre romai komunita pro Slovensko, kerel feder lakeri calo divipnaskeri situacija, marel tele o predsudki, bucharele osveta the tolerancija andre romai problema prekal e podpora leprojektoske Gypsy Spirit the pal e podpora le frimalovengere kherenge prekal o marginalizimen bele manua ahaviben le kherenge ko Kojatice.

    Bera s.r.o. the Obnova s.r.o., Jozef Patka, BartvaE nominacija va e aktiviti prekal o lahiben le romane komuni

    tienge, keriben le socijalne aktivitenge prekal e podpora ko federdivipnaskeri situacija prekal o Roma the rodipen la buake prekalo Roma. Podporinel e romai kultura hin jekh le manuendar soigitina te kerel o Muzeum prekal e romai kultura, igitinel le lovenca le suboriske Bakithan the kerel o vimena pobiti makar o romane komuniti prekal o feder sprinaripen le divipnaske, kajdiven o Roma. igitinel le romane umelcenge nekbuter le itrarenge the socharenge aleha, kaj cinavkerel lengere bua u kerel lendaro depozit prekal o romano muzeumos.

    O gaveskero jekhetaiben Spisk HrhovE nominacija va e buakere thana prekal e romane komuniti.

    E gaveskeri firma Spisk Hrhov phenel pal aver filozofija. Namusaj tehel ziskovo, no nekbuter kamel te del bui le manuenge, save peskegondoinen, kaj la igda nachudena. Pal o de bera so hii nasas aijekhvar stratovo. U mek the danel te predivel bijal o dotaciji.

    E kategorija gava the foraO gav Spiske TomaovceE nominacija prekal e legalizacija le kherenge the keriben avri le

    beibnaskera otaskake prekal o romane komuniti ko gava.O gav Spisky HrhovE nominacija va e gondoipnaskero, but berengero the kom

    plexno ahiben prekal o laho sikhaviben le Romengera integracijake prekal o lahiben ke calo komunita. Keriben le socijalno thehospodarsko gaveskero programos, so sas keriben avri le strategicke planenge prekal o gav, kaj kerenas bui o bele manua ko gavjekhetane le Romenca. Hin andre hin andre o avutne kotora: sikhaviben (keriben le komunitne centroske), buikeriben (keribengaveskera firmake), beiben (e legalizacija le pozemkenge).

    O gav VakovaE nominacija va o programos savo sas prekal e integracija la ro

    maa nacijake ko jekhetaiben. O gav hin but pokojno, but lahojekhetano divipen makar o jekhetaiben the nacija, kaj o jekhetaiben hin betere Romendar (242) le savore manuendar so hin 389bele manua, so hin 62%. O gav zathoa komunitno centros thedajakeri kola, kaj lakero nekbareder hin te kerel predprimarno(cikne havengero )sikhaviben le romane havenge.

    E kategorija BaromanuO Vilijam Zeman, Bratisla, prekladaeis, tlmokos, publicistas, ek

    spertos prekal e romai hib, literatura the Romoi historija

    pen, ktor vychdzali v polovici 90tych rokov.

    1. Pre ma je jednoznane najdleitejou oblasou podporykultry veobecne podpora literatry, divadla, vedy a vskumu.Tieto oblasti s najviac podporovan pri inch nrodnostnchmeninch, avak rmska nrodnostn menina je vnimkou.Chba nm podpora mdi, psanho slova, vskumu naej histrie a jazyka.

    2. tt sa zaviazal svojimizmluvnmi zvzkami, e bude financova kultru nrodnostnchmenn a zaviazal sa k rovnmuprstupu ku vetkm nrodnostnm meninm ijcim v Slovenskej republike. No skutonos jein. Je oividn, e dochdzak narueniu zvzkov Slovenskejrepubliky vo vzahu k podporekultry rmskej nrodnostnejmeniny. Tto skutonos uritenie je dobr ani ohadne kredituSlovenska v zahrani a v truktrach Eurpskej nie.

    3. Rmsky jazyk nikdy neboldostatone zastpen v psomnejpodobe. Ak si zoberieme, e mme len dve mdi v celoslovenskom rozsahu a magazn v RTVS,je to boh podpora naej kultry. Z toho jedno mdium, Romano nevo il, bolo prakticky zlikvidovan. Sta si porovna maarsk nrodnostn meninu, ktorje potom porovnaten s rmskou. Pozrime si podporu ichprintovch mdi, literatry, divadla... a uvidme ten hroziv rozdiel. Aj potom ovea menie nrodnosti maj z radu vldy SRkvalitatvne absoltne odlinrove podpory kultry nermska nrodnostn menina.

    4. ivot urite ukzal, e mme mnoho literrnych osobnost,bohuia, tieto osobnosti nemajvytvoren podmienky na prezentciu svojich diel. Jedin priestor,ktor im to iastone umooval,boli noviny Romano nevo il.Som presveden o tom, e nmvemi chba relna monos datmto uom priestor na svojuprcu a najm im umoniliterrne sa realizova.

    Ing. Gabriela Radiov Hna. Uiteka rmskeho jazyka na elokovanom pracovisku Skromnho hudobnhoa dramatickho konzervatriav Hnti.

    1. Ke sa povie slovo kultraRmov, kad si predstav rmsky kroj, tanec, hudbu, spev. Je totypick, pia sa mi rmske festivaly, kde sa prezentuj Rmovias tradinou rmskou kultrou.Urite nie som zstancom komernch skupn a spevkov,ktor hraj rmske piesne a samimaj problm s identitou, alemm tak dojem, e v poslednomase je prve toto prioritou. Projekty mimovldnych organizcirobia bohatch spevkov a skupiny ete bohatmi a z festivalov savytrca tradin rmska kultraa hudba. Kultra Rmov je vak ajjazyk, mdi, knihy a uebnice

    v rmskom jazyku. Urite by maloby prioritou kultry nrodnostnch menn podporova hlavnemdi, ktor pozitvne informujo Rmoch a ich kultre, aby sabrali stereotypy, ktor narastajv naej spolonosti.

    2. Vnmam to ako vek negatvum. Romano nevo il s jedinprintov mdi na Slovenku,dostupn irokej rmskej verejnosti, maj svoje miesto aj histriu. Informuj pozitvne o Rmoch, o ich kultre, o osobnostiach a dian vo verejnom ivote.ta ich aj majorita, erp z nichinformcie. Ja mm niektor slanovn Romano nevo il odloenz roku 2003 a stle s pre mazdrojom informci. Viem, e ajv Mestskej kninici v Hnti majarchvne sla tchto novna poiiava si ich hlavne majoritapri psan svojich prc s rmskoutematikou. Ja dfam, e je to lenzl obdobie pre tieto noviny, ktor prejde a udia pochopia, e pritejto spoloensky naptej situciipotrebujeme nielen jedny, aleovea viac takchto periodka mdi, kde sa pozitvne informuje o Rmoch.

    3. Urite nie je. Jedin mdium, kde je mon njs textyv rmskom jazyku je Romano nevo il a ete internetov web Rmskej tlaovej agentry. Je mlormskych spisovateov, ktor vydvaj knihy v rmskom jazyku.Ak nieo vyjde, tak v echch.Nie je to len tm, e mlo Rmovpe po rmsky, skr je problmvo financovan.

    4. Urite knihe v rmskom jazyku, ale na Slovenku nie je prioritou podporova rmsku nrodnostn tla. Na Slovensku nie jeani len intitcia, kde je monurobi ttnu skku z rmskehojazyka, nie to ete monos vydva knihy v rmskom jazyku.

    Ingrid Kosov Zvolen.Predsednka OZ QUO VADIS,obianska aktivistka, politika.

    1. Spravodlivos a transparentnos. Potom by sa vetkymeniny na Slovensku teili rovnakmu zujmu i podpore. o satka obsahovho zamerania, festivaly, spev, tanec s urite dleit, ale najvyiu prioritu bymali dosta programy podporujce vtvarnch a literrnych modernch umelcov, literatru a filmov umeleck tvorbu.

    2. Je to vizitka celkovho prstupu k rieeniu rmskej problematiky. Rmovia s dlhodobo naokraji zujmu ttu, nevynmajcpodporu ohokovek, o s rmskou tmou svis. Stavia sa nafakte, e Rmovia svoj hlas na odpor nepozdvihn. Zatia to vyzertak a bez rmskych mdi aj dlhobude. To mocnm, ktor si potrebuj moc zachova, vyhovuje.

    3. Samozrejme, e nie je. Snvam o dni, kedy bude rmskemujazyku prinlea rovnak statusako inm meninovm jazykom maarskmu i rusnskemu. Nieje to len o schopnostiach Rmov,ale aj o prioritch vldy a o postoji

    verejnosti. A samozrejme o kolskom systme, ktor m vekmoc prinavrti rmskemu jazyku, kultre a histrii postavenie,ktor im prinle. Mali by smeo to viac bojova.

    4. Osobne urite knihe, ale tmv iadnom prpade nechcem znevaova vznam festivalov, najmtch, ktor s jubilejn a organiztori sa snaia o ich usporiadanierok o rok aj napriek stle sazniujcim finannm prostriedkom. Vim si najm tie festivaly,kde sa okrem hudby, spevu a tanca meme zastova podujat,ktor lmu predsudky a zbliujud. iv kninice, hepeningy, divadeln predstavenia a podobne.Jednoducho, aj na festivaloch monoprezentova kvalitnch, nielen hudobnch umelcov.

    Mria Huov esk republika. V minulosti psobilaako redaktorka RN a Rmskejtlaovej agentry. Dlhodobospolupracuje s medzinrodnouredakciou Transitions online,najprv ako redaktorka a v sasnej dobe ako blogerka.

    1. Prioritou by mala by komplexn podpora kultry, nesmie sazabudn ani na jednu as. Kultra je pojem, ktor v sebe skrvamnoho oblast, ktor si zasliapodporu. Len tak mono uchovaa zveadi kultru ako tak.

    2. Nem to obdobu. S to jedin tlaen rmske noviny, ktorspaj potreby svojich adrestov.Aj ke ijeme v dobe, kedy si vetkopretame na internete, neznamento, e noviny s tak dlhou a skvelouhistriou zahodme do koa. Neshlasm s tm a poadujem, abyRN boli plne financovan ttom.Kad nrodnostn menina ijcana Slovensku m zo zkona prvotieto financie poadova a dostvaich v takej miere, aby mohli plnefungova a poskytova svojim itateom potrebn informcie. Mmeprvo na svoj televzny nrodnostn magazn, na svoje informaninternetov strnky, svoje rozhlasov vysielanie a rovnako aj na noviny. Som zato, aby sme na kadejrovni mali monos informovaRmov a podva sprvy o Rmoch. RN nie je zbavn asopis,s to noviny s vznamom pre vekskupinu ud.

    3. Myslm si, e psanej formynie je nikdy dos. Treba vyui tokopriestoru, koko sa len d. iadnehranice by sme si nemali stanovi.

    4. Poda mjho nzoru oboje jepre rozvoj a zachovanie rmskej kultry a tradci dleit. Musm vakuzna, e festivalov je nerekom, aleknh o Rmoch psanch Rmamiv rmine i v slovenine je naozajmlo. Asi by som uprednostnila rmsku knihu. Kad nrod m kninicusvojich vnimonch knh a autorov.Aj my Rmovia ich potrebujeme. Psmo dva nrodu jeho pea.

    Anica Kmekov iar nadHronom. Pracovnka pohronskho osvetovho strediska.

    1. Pri podpore kultry nrodnostnch menn by mala by pri

    oritou hlavne autentinos a uchovvanie tradci. Taktie je dleitm lnkom, tak ako m majorita, tak aj nrodnostn meniny, vydvanie novn, knh.

    2. Tak toto nechpem... Tienoviny by mali vychdza a hlavneby mali patri do kadej rmskejdomcnosti.

    3. Urite nie!4. Tak urite nejakej novej

    rmskej knihe a hlavne pre deti rzne nun omaovnky, rozprvky, prbehy, rmske zvyky,tradin piesne, vine, prslovia,porekadl... Jednoducho kadas toho autentickho by malaby podchyten aj psomne.

    Jn Rigo Zlat Klasy. Spevk, modertor v rdiu DUJ.

    1. Podpora a zachovanie kultryako takej s vemi dleit. Je otzne, o by malo by absoltnou prioritou pri podpore kultry nrodnostnch menn. Mj osobn nzorje tak, e kultra zana pri materinskom jazyku, zachovanm a pouvanm jazyka. Sme Rmovia. Nielen spev a tanec je nam kultrnymdedistvom. Mali by sme si uvedomi, e v prvom rade je to jazyk, ktor nm nai predkovia zanechali.Preto by som preferoval v prvom rade podporu vetkho, o pomezachova a zveadi rmsky jazyk.

    2. Romano nevo il je jedinmmdiom, ktor preilo vetkypolitick katastrofy. Je vemismutn, e samotn reprezentanti rmskych politickch strn nenjdu aspo pri tomto dleitom, jedinom mdiu spolon re a neapeluj na vldu za jeho zachovanie a pravideln financovanie garantovan ttom. Nehovorm, e nech je z neho dennk, ale tdennk urite no.

    3. Mne osobne rmsky jazykchba a som smutn z toho, e u ajv hudobnej forme sa viac spieva slovensky, maarsky, anglicky, mysliacsi, e je to modern. Nemysl sa nato, e zabdame tvori po rmsky.

    4. Som jednm z organiztorov festivalu. Tento rok to bol 19.ronk itnoostrovskho rmskeho festivalu a bolo by neprofesionlne, keby som povedal, e festivaly sa nemaj podpori. Tu trebavemi dobre zvi podporu tchto podujat. Poda ma festivalytreba podpori, ale len tie, ktors tradin a maj svoju rokmioveren kvalitu. Neorganizovakad rok prv ronk festivalovs pochybnou kvalitou. Podpormefestivaly, ktor u nieo maj zasebou a s zrukou renia dobrho mena naej kultry. No nadruhej strane podporme knihys novmi tmami. Nech je ich stle viac, aby sme zachovali psanformu naej kultry pre alie genercie Rmov, ktor o ns budtudova, a bud van a hrd nanau kultru a histriu. A vtedysa n nrod zarad medzi ostatnnrody, ktor sa staraj o rasta zachovanie svojej kultry prealie genercie i pre obohatenieostatnch kultr tohto sveta.

    Pripravil: Brao OlhFoto: J. Ferenc str. 7

  • SERA STRANA 6 KULTRA / ROZHOVOR

    slo 4/2013

    E etnicita the paaviben ko Del e mozi, savi hin lahes te dikhelMozakero ukariben ahia but

    baro baripen, savo pal o pand debera chuda maj cai luma.

    E mozi andre amende danel te cirdel avri but uibena, te visarel anaregondoipena the te jekhetanel androjekh but nipi. Ke slovaiko mozi pesvaj varekana sikhavel the e romai tema. O hrana the dokumentarna mozakal temaha hin but baro makar o manua, va oda kaj sikhavel Romamodivipen, svetos, savo e majorita naprinarel, abo a prinarel pal o uiben varekastar i pal o spravi andromediji, save andro jekhto sikhaven nekbuter o nalahibena, e la abo o naukaribena, save pricirdel le manuen.No na furt oda hin avka. Jekh but lahosikhaviben hin e mozi savi kerao reiseris Juraj Kilin E Etnicita thepaaviben ko Del, savo sar imar phenelleskero nav, vakerel pal o paaviben koDel the religijoziti andro romane komuniti pro vichodno Slovensko. Kadi mozi hin dokumentos, savo phenel palo aikano divipnaskero paaviben koDel andro romane komuniti, save andro majoritna jakha hin but nalahe.Kadi mozi andro but divipnaskere ko

    tora kala predsudki, nalahipenavisarel, u the va oda hin but laho late dikhel. Buter pal e mozi themozakero keriben vakerav le reiserihakala mozake le Mgr. Art JurajihaKulinoha, ArtD.

    aj phenen pal peste amare gende manuenge?

    Sikhavavas pal e mozi the animacijapre Ui kola itrari andre emciko Lipsko. Andro ber 2012 dokerom o doktoratos pre Mozakeri the televizno fakulta andre Bratislava u ahiom uiteis. Leberestar 2009 man hin ciki produkno spolonosca Panopticum Film,savo nekbuter kerel mozakere projektasave pes keren pal o love so del o Ministerstvos pal e kultura SR, Vladakeroratuis SR, o Viehradsko fondos, e Nadacija pal o igitiiben la kultura thee nadacija SPP. Kerav reija pal o hranathe dokumentarna moza. Andro ber2013 mange e distribuno spolonoscaContinental Film the koproducent Filmpark Production s.r.o. igitinde te delavri hrano historikano mozi Intrigi ko slovaika moza. Andre mozi bavinenas theo romane amala andal o perjeiko regi

    jonos. Savore kerde dokumentarna moza jekhetane the la neva mozaha so pesviinel E Etnicita the paaviben ko Del hinmukle avri andro regijonalna televiziji u thelen aj arakhen pre vebovo strankahttp://www.youtube.com/panopticumfil.

    Sar tumenge ava andre goie duma te kerel mozi pal o Romanoreligijonizmos?

    Rado bi phenom, kaj o projektoshin cikneder. Le Romen hin buterpaavibena ko Del u love pro kada projektos nasas ajci, kaj bi sikhade savoro,savore komuniti jekhvar. Va odajekhetane le kolegenca keravas nekbuter ko nevo letinocharizmaticko keriben pro vichodno Slovensko u e jekhetai bui le obiansko zdrueiha Romai Archa the Khangeri Romai, savehin andro projektos amare partnera.Duj bera mangahas maj save love,u a pais sas o projektos ilo proVladakero ratuis SR andro programosKultra nrodnostnch menn 2013.

    E dokumentarno mozi nauia aavka, bijal isoste. O Romane amalaandro kresanska obianska zdrueaman mangenas, i lenge nai igitinav

    lengera aikaa dokumentarna mozaha, savi bi jilestar sikhavelas lengerodivipen the paaviben u savi bi the lelas tele pal o nipi lengere predsudki,nalahibena, dara lengera neva viratar,paavibnastar.

    Andro kola vachta amen has palpeste imar dujto jekhetano keribenprekal e hrano mozi u chudom butlahe referenciji prekal o keriben lepartnerenge pal o Ustavos etnologickoSlovaiko akademijake vied, u va odakerom kadi tena andro audijovizualnopodoba. Kajso vareso mek oha igdanakeravas u aikanes phenav, kajo prieskumos kala situacijake has bareder sar uaravas. Toinavaso divipnaskere kotora, but ukar zvikithe rituala, save di akor nadikhomu save bi bijal e dokumentacija aitalam igda nadikhomas.

    E mozi savi keran hin palo paaviben ko Del la nekpharederaminoritake pre Slovensko. Saveuibenaha chudan te kerel adimozi?

    O phariben ala minoritake hinbuchari andro mediji. O but bare

    nalahibena keren avri o itro pale calo romai nacija pro Slovenskoandro kherutno kotor, the ko averthema pre luma. Hin oda visardo avrithe prekal o Roma, the prekalo slovaiko them, tatos.O nalahibena aj hen kerde avri sarvareso so hin mindik phendo palo romano nipos. O predsudki,nakamiben hin avka nalahe sar theo keriben laheske prekal o savoro.Nane man isava nacijahakontraverzno jekhetaiben. Ochto berdivavas avri andro aver thema, anreRakusko the emciko. The me somasodoj a minorita. Le obianske

    zdrueiha Romai Archa keravjekhetane imar buter vachta. O keribenla mozake nasas kerdo sar varesavorodipen pal e romai nacija, no butersas kerdo sar jekhetaiben leamalenca pal o vichodno Slovensko.O projektos hin va oda butermanueskero the nane andre lesteisavo rulo charakteris. Nakamahaste kerel nevo nalahiben, kandalis,la, no kamahas te sikhavel provisariben, vareso laho, ukar,simpaticko.

    Sar kerenas kadi mozi, muinanvaj keci vachta te predivel jekhetane

    Etnicita a vierovyznanie film, ktor sa oplat vidieFilmov umenie sa stalo feno

    mnom, ktor za poslednchpdesiat rokov doslova ovldolsvet. Film doke v ns vyvolacel klu pocitov, meni nzoryi mobilizova masy. V slovenskejfilmovej tvorbe sa z asu na asobjav aj takzvan rmska tma.Hran i dokumentrne filmys touto tematikou sa vdy teilivekmu zujmu verejnosti, pretoe odkrvali svet Rmov, ktormajorita nepozn, alebo poznlen z poutia i sprv z mdi,ktor samozrejme vdy na prvommieste hadaj kandl a negatva, ktor priahuj. No nie vdyje to tak. Jednm z pozitvnychprkladov je film reisra JurajaKilina Etnicita a vierovyznanie,ktor ako u predznamenva jeho nzov sa venuje tme nboenstva a religiozity v rmskych komunitch na vchodnom Slovensku. Tento film je dokumentom, ktor zachytva relny nboensk ivot v rmskychkomunitch, ktor s v oiachmajority vnman vemi negatvne. Tento film v mnohch momentoch tieto predsudky vyvracia, aj preto sa ho oplat vidie.Viac o filme a filmovej tvorbesom sa porozprval s reisromtohto filmu Mgr. art. JurajomKilinom, ArtD.

    Mohli by ste sa naim itateom predstavi?

    Vytudoval som film a animciu na Vysokej kole vtvarnhoumenia v nemeckom Lipsku. V ro

    ku 2012 som ukonil doktort naFilmovej a televznej fakulte v Bratislave a stal sa uiteom. Od roku2009 mm mal produkn spolonos Panopticum Film, ktor sasstreuje na filmov projekty realizovan s podporou Minister

    stva kultry SR, radu vldy SR,Vyehradskho fondu, Nadcie nazchranu kultrneho dedistvaa Nadcie SPP. Rerujem hrana dokumentrne filmy. V roku2013 mi distribun spolonosContinental Film a koproducentFilm Park Production s.r.o. pomohli uvies hran historick filmIntrigy v slovenskch kinch. Vofilme hrali aj rmski priateliaz Preovskho reginu. Vetky vyprodukovan dokumentrne filmy vrtane najnovieho s nzvomEtnicita a vierovyznanie s vysielan v regionlnych televzich a tiedostupn na strnke www.youtube.com/panopticumfilm.

    Ako u vs vznikla mylienka natoi film o religionizmeRmov?

    Rd by som vysvetlil, e projekt je menieho rozsahu. Rmovia maj vemi rozmanit vierovyznanie a rozpoet i harmonogram projektu by neumoovaldokumentova vetky kresanskkomunity naraz. Preto som sas kolegami sstredil na novovzniknut letninocharizmatickhnutie na vchodnom Slovenskua na spoluprcu s obianskymzdruenm Romani Archa a Khangeri Romani, ktor s partnermiv projekte. Dva roky sme sa uchdzali o rzne dotcie, a bol projekt nakoniec podporen radom vldy SR v programe Kultranrodnostnch menn 2013.Dokumentrny film nevznikolnhodne, ani bezdvodne. Rmski priatelia v kresanskch obianskych zdrueniach ma poiadali, i by som im mohol pomc

    s autentickm dokumentrnymfilmom, ktor by primne prezentoval ich ivot a presvedeniea ktor by zrove zbavoval udpredsudkov o ich novej viere.V tom ase sme mali za sebou udruh spoluprcu na hranom filme a dostal som dobr referenciena innosti partnerov z stavu etnolgie Slovenskej akadmievied, preto som sa podujal spracova tto tmu do audiovizulnej podoby. Podobn nmet somete netoil a priznm sa, eprieskum situcie presiahol mojeoakvania. Natal som ivotnokamihy, ptav zvyky a rituly,ktor som doteraz nevidel a ktorby som bez dokumentcie asi aninikdy neuvidel.

    Film, ktor ste natoili sadotka viery najkontroverznejej minority na Slovensku.S akmi pocitmi ste zaali nata tento film?

    Kontroverznos rmskej minority je amplifikovan (rozirovan, pozn. red.) v mdich. kandly buduj obraz celej rmskejminority a Slovenska v domcomprostred, aj v zahrani. Je to kontraproduktvne aj pre Rmov, ajpre slovensk tt. Incidenty nemu by zoveobecovan nastereotyp o rmskom nrode.Predsudky s rovnako kodlivako naopak idealizcia situcie.Nemm kontroverzn vzah soiadnou etnickou skupinou.Osem rokov som il v zahrani,v Raksku a Nemecku. Sm somtam bol minoritou. S obianskymzdruenm Romani Archa spolupracujeme u dlh as. Nata

    nie nezaalo v duchu skmaniarmskeho etnika, ale skr akospoluprca s priatemi z vchodnho Slovenska. Projekt m tedaosobnej a jednoznane nekonfliktn charakter. Snahou nebolovytvori nov kandl, ale ukzapre zmenu nieo pozitvne, sympatick.

    Poas natania tohto filmuste museli prei urit ass Rmami. Ak ste mali informcie i sksenosti dovtedya ako pobyt medzi nimi tietonzory potvrdil, i vyvrtil?

    Dlhodobo spolupracujem s rmskou hudobnkou a komponistkou Barborou Botoovou, s ktorou som tri roky, na viac etp, nahrval husov a cimbalov hudbudo historickho filmu Intrigy. Ttotalentovan hudobnka vytudovala Vysok kolu mzickch umen v Bratislave, kde som ja zaseukonil doktort a teraz um. Smeprakticky kolegovia. Rmskychpriateov v Krovej Vsi pri SpiskejBelej poznm u dlhie, preto somplne nov sksenosti zskal a prievanjelizcii v Podhoranoch a Podolnci. Filmov zznam potvrdil,e Rmovia ij v materilnej ndzi. Obzvl rmska kolniav Podhoranoch potrebuje pomoc.Loklni udia tam trpia chudoboua niektor aj zhorenm zdravotnm stavom. Kresansk zdrueniesa tam poka vytvori zbor, abyzaali rozvja socilnu prcu v komunite. Zatia na ich iniciatvu zareagovalo dvans miestnych ud,oakva sa, e nov zbor bude postupne rs. Obianske zdruenieRomani Archa zrove odkpilo

    budovu v kolnii pri Krovej Vsia zaloilo Rmske komunitn centrum, ktor postupne renovuj.Spolone sme podali aliu iados o grant na podporu retaurovania, sanitcie priestorov a na vytvorenie socilnych a hygienickchzariaden. Dfam, e grant aj projekt podporia. Nechcem ud v ndzi len filmova, ale im aj pomc najm organizanou prcou, administratvou a samozrejme aj zabezpeenm finannch prostriedkov na ich socilnu iniciatvu.

    Vieme, e viera doke meni ivoty ud. Ak mte vyosobn sksenosti s tmto tvrdenm v rmskej komunite,kde ste tento film natali?

    Na zklade toho, o som pozoroval, mem potvrdi, ekresansk zdruenia a vierazlepuj ivoty rmskych udv kolnich. Veriaci sa zbavujzvislosti na alkohole a hazardnch hrch. Prestva domce nsilie, ustupuj zl a kriminlnenvyky. Zlepuje sa rodinn situcia. Do zdruenia sa samozrejme nepridaj vetci obyvateliaa mnoh problmy sa nepodarvyriei, ale situcia je podstatnelepia, ako bola. Tvrdenie saopiera aj o vpovede loklnychud, ako naprklad ofra autobusu z obce, ktor ud z okoliadobre pozn, i starostu, ktorpomhal pri retaurovan komunitnho centra v Krovej Vsia sm podporil transport materilu a logistiku prc. V Preovskom regine sa teda momentlne dej pozitvne socilne zmeny. Budcnos uke, i s tieto

    Reisr filmu Mgr. art. Juraj Kilin, ArtD.

  • SPOLONOS / KULTRA SERA STRANA 7

    slo 4/2013

    le Romenca. So danenas diakor pallende u sar tumaro jekhetanodivipen lenca visara i navisaratumare uibena pal lende?

    Imar but vachta kerav jekhetai buila romaa lavutarkaha la BarborahaBotoovaha, savaha trin ber, pro buterkotora, nahravinavas lavutariko thecimbalmiko baaviben androhistorikano filmos Intrigy. Kadi butlahi, talentimen lavutarka pes sikhaaavri pre Ui kola muzicko umeni andreBratislava, kaj me dophirom u kerommange o doktoratos u akana thesikhavav. Sam aj phenav kolega. Leromane amalen andal e Kriovo Vespa e Spisko Bela prindarav imar but,va oda neve prinaripena chudom apa o evanjelizacija andro Podhoranithe Podoincoste. E mozi phena, kajo Roma diven but orores. Nekbuter eromai kolonija Podhoranende savakekampel but te igitinel. O manua soode diven hin but ore the nasvale.O kresanske zdruee ode kerelzboros, kaj ode te keren e socijalno buiandre komunita. Pre lengeri bureaginen mek a deuduj nipi, uarelpes, kaj o nevo zboros hela bareder,barola. O obianske zdruee RomaiArcha cina kher andre kolonija keKriovo Ves u zathoa Romanokomunitno centros, savo polokes

    prikerel. Jekhetane podiam iadosca,mangipen pal o grantos pre podpora teprikerkerel o kher, u the pro keriben avrile socijalna the higienicka khera. Butpaav, kaj o grantos the o projektoschudaha. Nakamav pal o ore manuaa te kerel moza, no kamav lenge the teigitinel nekbuter but laha buaha, lepapirenca so lenge kampel the lelovenca save lenge kampel prekallengeri socijalno bui, keriben.

    Danav kaj o paaviben danel tevisarel o divipen le nipenge. Sar paltumaro kale lavenca hin ko romanekomuniti, kaj kerenas adi mozi?

    Pal kada so dikhom, aj phenav,kaj o kresansko zdruee theo paaben keren feder divipen leromane manuenge andro koloniji.O paande manua imar napijen thenabavinen stroji. Nane khere imaro mariben, imar hin frimedero nalahibena the e kriminalita makarlende. Hin feder fameijakero divipen.

    Andro zdruee nadan savoremanua so ode been u savorepharibena pes naden te kerel avri, noe situacija hin but feder, sar sas. Kadapheiben hin the pal o pheiben avrisavo dine o kherutne manua, sar hinoferis andro autobusis andro gav,savo le nipen so been paes

    prinarel, i o starostas, savo igitinelle buenca ko komunitno centrosandre Kriovo Ves u korkoro igitinale materijaloha the le buenca. AndroPerjeiko regijonos pes akanake kerenbut lahe socijalna visaribena. ao avutna vachta sikhavena, i hin kalavisaribena lahe u i ahena makaro Roma mindik abo na.

    Adaiveseskeri situacija androjekhetano divipen le Romenge thela majoritake hin talam nekgorederle agoreste pal o dujto mariben.Tumen pes sikhavenas pand berandre emciko pre univerzita androLipsko. aj phenen pal e situacijasavi hii andro jekhetano divipen leminoritenge the majoritake so beenko purano emciko demokratickorepublika the ke amende?

    Andre emciko somas the mekorkoro minorita. Pal o cala pand beraa jekhvar pes arakhom jekhaSlovenkaha, somas but andro jekhetaiben a le emcenca the manuencapal o aver thema. Nadanav va oda tephenel pal oda, aj phenav a korkoro palpeste. Avom pro oda, kaj o umeleckaprojekti, nekbuter keriben le mozenge delle manuen andro jekhetano divipenu hin jekh khatar hine. Andre emcikoamen del jekhetane amari bui, the

    kamiben la mozake the le hercengeprekal e kamera, sar the sikhavibenkorkoro pes the e prezentacija anglo nipi,savi dosikhaam prekal o lanki theintervija, vakeribena andro rozhlasis.U va oda aj pal peskero phenav, kaje manuengeri kultura del andro jekh lemanuen the cirdel tele o but pharosocijalno pharipen makar o manua.O daiben, avka sar e cirkev thepaaiben bucharel o ukariben theo lahiben andre voi. U o manuaphundrade savorenge nane konfliktna,nalahe.

    Andro keriben la dokumentarnamozake E Etnicita the o paaviben koDel danas varesave kamibenaha. Sarkala kamibena tumenge avle avri?

    Miro kamiben sa ste kerelautovizualno ukariben, savo nakerelanalahiben the la, no sikhavelao lahiben pal o keriben so kerel e cirkev makar o romane i naromanepaande manua. Miro kamiben pespodarisaia, savore manua sokerenas bui andre mozi hin feder,skromna, naarogantna manua, savebareste kamen te kerel o divipen leromane manuenge pro vichodnoSlovensko the andre calo them feder.No kadi tema hin but phari.O konzervativna paande manua

    phenen pal o sekti, o manua so hinandro letninocharizmaticko hnutiephenen pal o uipen le Sentnelekhavibnaske le but tradicijendar theritualendar. O pheiben pal e Bibijamindik sas the talam hela but pharovakeriben, pheiben. aj avka dodalke polarizacija makar o paavibenaandro komuniti the makar o dokumentarista manua so keren e mozi.Avom pro oda, kaj andro but avutnavachta mindik vitejzis ahel o laho,sluno the jileskero manu.

    Sar dikhen o avutna vachtamakar o Roma the majorita? So bimajinahas pal tumaro savore tekerel, kaj te arakhas laho dromandal ada bludno kruhos, savo hinlaho a prekal o ekstremisti?

    Pal miro kampel te danel ada, kaji nane dokonalo, ai o divipen aio jekhetaiben. Mindik hin the barono problema, chibi, nalahibena thekamibena pre choi. No kampel pes tebararel kijo ada, kaj o manu alachoake te napreperel. Hin oda, tesikhavel jekh avreske te odmukelu pais te rodel andro divipen theandre bui o jekhetaiben, na ao narokom bararde nalahibena.

    Pal e pratikano sera dav goi leforutne, gaveskere ratuenge the la ve

    rejna spravake te igitinel savoredobrovoikenge i paande obanskazdrueenge the mimovladna organizacijenge, save keren bui andro romanekomuniti. Kala intituciji korkore the palpeskere love igitinen ko jekhetano federdivipen le nacijenge u avka cirden teleo but pharo socijalno pharipen andre alalokaliti. Kada vakeriben phenel theo viskumno Ustavos etnologicko SAVpal o projektos SIRONA socijalnoinkluzija Romov pal o drom paavibnaskero, kaj kerelas bui o Mgr. TomaHrusti, PhD., odborno garantos thekomentatoris andro dokumentarno moziE Etnicita the paaviben ko Del.

    Save tumen hin umelecka plani?Kamav te kerel mozakeri

    adaptacija la paramisake prekalo have andal e zbierka so lekhaao Pavol Dobinsky Sovnakuno petalos, sovnakuno pengalos, sovnakuno bal. O klasikane paramisa proSlovensko imar pes nakeren vaj kecidebera. Jekhvare kerav the nevodokumentarno mozi pal o migranti proSlovensko the pal lengero divipenandre majoritno jekhetaiben. O projekta hin andro vachtos kana pes kerelavri o rozpotos. Pal aver imar hinkerde avri andre produkcija.

    Preklad: Inga Lukov

    zmeny dlhodobo udraten a trval. Prognzy sa javia zatia akovemi subn.

    Dnen situcia v spoluitRmov a majority je asi najhoria od skonenia druhejsvetovej vojny. Vy ste tudovalip rokov v Nemecku na univerzite v Lipsku. Mete porovna situciu v spolunavan minort a majority v bvalejNemeckej demokratickej republike a u ns?

    V Nemecku som bol sm minoritou. Za cel pron tdiumsom nhodne stretol jednu Slovenku iba jedenkrt, inak som bolv kontakte len s nemeckmi a zahraninmi umi. Neviem zaujaveobecn hodnotiace stanovisko, mem len hovori sm za seba. Zistil som, e umeleck projekty, obzvl natania filmovzbliuj ud z najrznejiehoprostredia. V Nemecku ns spjala kolektvna prca, zujem o filma nadenie z hereckch akci predkamerou, ako aj sebaprezentciaa skromn reputcia na verejnosti, ktor sme zskali vaka lnkom a interview v rozhlase.Mem tm pdom z vlastnej sksenosti potvrdi, e kultra udzbliuje a zrove tak zniuje socilne naptia. Umenie, takisto akocirkev toti ri nadenie a oduevnenie. A entuziastick udia szriedkakedy konfliktn.

    Do natania dokumentrneho filmu Etnicita a vierovyznanie ste vstupovali s uritmi ciemi. Ako sa vae zmery podarilo naplni?

    Snahou bolo vytvori audiovizulne dielo, ktor by nevytvralokandl, ale ukzalo pozitvnustrnku innosti cirkvi a rmskychi nermskych veriacich. Cie sapodarilo naplni do tej miery, evetci inkujci vo filme s stretov a tie skromn, nearogantn udia, ktor sa aktvne usiluj o zlepenie ivotnej situcie rmskychud na vchodnom Slovenskua celonrodne. Tma je vak samozrejme nevyhnutne kontroverzn. Konzervatvni veriaci hovoria o sektrstve, lenovia letninocharizmatickho hnutia naopak o oisten Svtho psma odnnosov tradcie a ritualizcie. V

    klad Biblie vdy bol a asi aj vdybude chlostivou zleitosou.Me tak djs k istej polarizciimedzi nboenskmi komunitamia mono aj voi dokumentaristom autorom filmu. Vimol som si, ev dlhodobej perspektve vo vzahoch nakoniec predsa vaz slunos a stretovos.

    Ako vidte budcnos vzahov Rmov a majority? o bysme mali poda vs vetci urobi, aby sme nali vchodiskoz tohto bludnho kruhu, ktornahrva jedine pravicovmuextrmizmu?

    Poda ma si treba uvedomi,e ni nie je dokonal, ivot anispolonos. Vdy vznikaj problmy, chyby, konflikty a zmienkyna zlos. Treba sa vak disciplinova k tomu, aby lovek tejto zlostinepodahol. Znamen to jednak,naui sa odpa a potom tiehada v ivote a prci spolonzujmy, nie zmern konflikty. Postrnke praktickej odporammestskm, obecnm radom a verejnej sprve podporova vetkydobrovoncke i nboensk obianske zdruenia a mimovldneorganizcie, ktor psobia v rmskych komunitch. Tieto intitcie svojpomocne a na vlastn nklady pomhaj inklzii menna zniuj tak socilne naptia v danej lokalite. Tto mienku potvrdzuje aj vskum stavu etnolgieSAV v rmci projektu SIRONA socilna inklzia Rmov nboenskou cestou, v ktorom sa angaoval Mgr. Tom Hrusti,PhD., odborn garant a komenttor v dokumentrnom filme Etnicita a vierovyznanie.

    Ak s vae umeleck plnydo budcnosti?

    Plnujem filmov adaptciurozprvky pre deti a mlde zozbierky Pavla Dobinskho Zlatpodkova, zlat pero, zlat vlas.Klasick rozprvky sa na Slovensku netoia u desaroia. Zrove pripravujeme nov dokumentrny film o migrantoch naSlovensku a o ich ivote v majoritnej spolonosti. Projekty sv tdiu vybavovania rozpotu.Inak s pripraven na produkciu.

    Text: Brao Olh,foto: archv JK

    medzi rmskymi komunitami na lepie spoznanie ivota, v ktorchRmovia ij. Podporuje rmskych umelcov najm maliarov a sochrov tm, e odkupuje ich diela a vytvra z nich depozit pre rmskemzeum.

    Obecn spolonos Spisk HrhovNomincia za poskytovanie pracovnch prleitost rmskej ko

    munite. Obecn firma Spisk Hrhov m trochu in filozofiu. Nemusby ziskov, no m predovetkm dva prcu uom, ktor si myslia,e ju nikdy nedostan. Za desa rokov fungovania vak nebola ani razstratov. Navye, doke existova i bez dotci.

    Kategria Obce a mestObec Spisk TomovceNomincia za legalizciu stavieb a rieenie bytovej otzky rmskej

    komunity v obci.Obec Spisk Hrhov vaz kategrieNomincia za naplnovan, dlhodob a komplexn prstup pri pre

    sadzovan integrcie Rmov v prospech celej komunity. Vypracovanieprogramu socilneho a hospodrskeho rozvoja obce, o znamenalovypracovanie strategickho plnu obce, na ktorom sa podieali obyvatelia obce vrtane samotnch Rmov. Zahal zaha nasledovn oblasti: vzdelvanie (zaloenie komunitnho centra), zamestnanos (zaloenie obecnej firmy), bvanie (legalizcia pozemkov).

    Obec VakovaNomincia za programy zameran na integrciu rmskej meniny

    do spolonosti. Obec sa vyznauje pokojnm, nekonfliktnm spoluitm viny s meninou, priom vinu tvoria Rmovia (cca 242)z celkovho potu cca 389 obyvateov, o predstavuje 62%. Obec zriadila komunitn centrum a matersk kolu, ktorej hlavnm predmetom innosti je predprimrne vzdelvanie vinou rmskych det.

    Kategria OsobnosViliam Zeman, Bratislava, prekladate, tlmonk, publicista, ex

    pert na rmsky jazyk, literatru a dejiny Rmov vaz kategrieNomincia za podporu nrodnostnho kolstva s akcentom na

    rmsku nrodnostn meninu a rozvoj a kultivciu rmskeho jazyka.Jlius Pecha, Kecerovce, ternny zdravotn asistentNomincia za ternnu socilnu prcu a kadodenn innosti na

    pomhajce k rieeniu situcie bvania, zdravia, vzdelvania a zamestnanosti Rmov ijcich v obci Kecerovce.

    Mgr. tefan Lahita, Bratislava, zakladate a predseda zdrueniaDeti humanity

    Nomincia za morlnu, metodick a finann pomoc a aktivity vedce k zlepeniu ivotnch podmienok Rmov a za cyklus sa Mjsvet, ktor vrazne prispel k rozvoju schopnost rmskych det.

    Kategria in rokaJUDr. Jana Dubovcov, Bratislava, verejn ochrankya prvNomincia za spoloensk a udsk prnos pre rmsku minoritu

    a za zvyovanie prahu vymoitenosti zkladnch udskch prv a slobd aj pre Rmov.

    Obec Bystrany vaz kategrieNomincia za projekt Vstavba Sheffieldskho nmestia. Mlad

    Rmovia z obce svojpomocne postavili efildsk nmestie namieste bvalho smetiska. Miesto sli na stretnutia pri speve, hudbe a bohoslubch.

    Mgr. Ladislav Horvth, OZ Nov cesta MichalovceNomincia za otvorenie strednej koly pre rmske deti v obci Mal

    ice z vlastnch finannch zdrojov, bez akejkovek pomoci. Hlavnmzmerom koly je mylienka pomc iakom zo socilne znevhodnench rodn pokraova v tdiu na strednej kole v mieste svojho bydliska. Do prvho ronka v dvojronch odboroch stavebn vrobaa praktick ena nastpilo 47 iakov. iaci sa bud ui v plne vynovench a postupne novozriadench uebniach.

    Kategria MdiRmske medilne centrum MECEM, KoiceNomincia za realizciu projektu vstava Skuton udia. Zme

    rom projektu Skuton udia je prezentova rmsku komunitu ijcuv Koiciach a okol ako neoddeliten sas ivota spolonosti. Projekt chce predstavi skutonch ud, ktor vlastnmi silami, vlastnouenergiou, vlastnmi prostriedkami v ivote dokzali nieo, za o si zaslia repekt a ctu, a preo prve oni s tmi vzormi nielen prermsku komunitu, ale pre cel spolonos.

    Dennk SME/Online SME, BratislavaNomincia za spravodajstvo a publicistiku o Rmoch, ich ivote,

    diskrimincii a udskch prvach prostrednctvom www.romovia.sme.sk.

    Andrej Bn, Bratislava, fotoreportr a novinr vaz kategrieNomincia za reporte a lnky tkajce sa prostredia vylench

    rmskych komunt a rmskej otzky ako takej.Text: ACEC

    Gypsy Spirit nominantiE nominacija va o igitiiben ko nacijakero sikhaviben nekbuter

    prekal e romai nacija the bararipen the ukariben la romaa hibake.O Julius Pecha, Kecerovce, tereno the sasipnaskero asi


systemu sekwencyjnego wtrysku gazu NEVO, NEVO PLUS, NEVO … NEVO-4_0_5_0-4_0F... · 2014. 2. 23. · programu. Aktualne wersje oprogramowania dostępne są na stronie . Należy sprawdzać

systemu sekwencyjnego wtrysku gazu NEVO, NEVO PLUS, NEVO … NEVO-4_0_5_0-4_0F... · 2014. 2. 23. · programu. Aktualne wersje oprogramowania dostępne są na stronie . Należy sprawdzać

Romano nevo ľil 06/2012

Romano nevo ľil 06/2012

Romano Nevo Ľil - 2/2013

Romano Nevo Ľil - 2/2013

Sindrome de Nevo Displasico

Sindrome de Nevo Displasico

NEVO-online 2013: achtergrondinformatie...2 Inhoudsopgave Inleiding .....3 1 Uitgave NEVO-online 2013.....3 2 NEVO .....4

NEVO-online 2013: achtergrondinformatie...2 Inhoudsopgave Inleiding .....3 1 Uitgave NEVO-online 2013.....3 2 NEVO .....4

NEVO DE OPORTO

NEVO DE OPORTO

NEVO Hair Care: Styling Brochure

NEVO Hair Care: Styling Brochure

Nevo atípico o displásico

Nevo atípico o displásico

Romano Nevo ľil - 2/2014

Romano Nevo ľil - 2/2014

ANTHONY NEVO - Furet du Nord

ANTHONY NEVO - Furet du Nord

S.Del Nevo Intrastat 12022019 - Modalità compatibilitÃ

S.Del Nevo Intrastat 12022019 - Modalità compatibilitÃ

Romano Nevo Ľil 1, 2013

Romano Nevo Ľil 1, 2013

Romano nevo ľil 4/2013

Romano nevo ľil 4/2013

gingivitis bucal, ulcerabucal, nevo......

gingivitis bucal, ulcerabucal, nevo......

Studio Del Nevo CIRCOLARE 36/E 21.06.2010 SIMONE DEL NEVO 24.06.2010.

Studio Del Nevo CIRCOLARE 36/E 21.06.2010 SIMONE DEL NEVO 24.06.2010.

NEVo ATÍPIco (DISPLASICo):

NEVo ATÍPIco (DISPLASICo):

Nevo Remote Control

Nevo Remote Control

Trabajos originales Nevo de Ota y melanoma - Revista Nevo de Ota y Melanoma.pdf · Trabajos originales 49 Nevo de Ota y melanoma Comunicación de un caso y consideraciones Mercedes

Trabajos originales Nevo de Ota y melanoma - Revista Nevo de Ota y Melanoma.pdf · Trabajos originales 49 Nevo de Ota y melanoma Comunicación de un caso y consideraciones Mercedes

Nevo azul clínica y dermatoscópicamente hipomelanótico

Nevo azul clínica y dermatoscópicamente hipomelanótico

Redcross ]Nevo Participant Materials

Redcross ]Nevo Participant Materials